SSLL OOVVEENNSSKK ÁÁ PPOOĽĽNNOOHHOOSSPPOODDÁÁRRSSKK AA UUNNII VVEERRZZII TTAA

VV NNII TTRREE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

ZZhhooddnnootteenniiee pprr ííssttuuppoovv kk ttvvoorr bbee aa vvyyuužžíívvaanniiuu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv ((ccaasshh –– ff llooww)) vvoo vvyybbrr aannoomm ppooddnniikkaatteeľľsskkoomm ssuubbjj eekkttee

DDiipplloommoovváá pprr ááccaa

Katedra informačných systémov Vedúci katedry: doc. Ing. Milan Kučera, CSc. Vedúci práce: doc. Ing. Jozef Pataky, PhD.

Zuzana Kováčová

Nitra 2008

Abstract

The topic of my final university work is “The evalution of creation and use of cash

flow in choosen enterprise”.

Coming out of former stated fact, the major objectives of this work are as follow:

- study production and business activities of examined enterprise

- an analysis of cash flow with particular attention to approaches:

a) to planned cash flow cration

b) to evaluation of cash flows based on accountancy

- consideration of factors influencing cash flows in examined enterprise

- working out some suggestions and recommendations for use in praxis.

The conclusion of final university offers proposals of use and aplication of obtained

facts, which is suggested by the summary of cash – flows on practise. Essential importance of

cash – flow survey is contained in the fact, that is the most effective instrument of planning

and control of liquidity.

Cash flow statement is one of the most important instrument of liguidity management and

solvency, that is ability of the accounting unite to cover the maturing payables. In Slovakian

law is possible to use the direct method with two variants or the indirect medhod to construct

the cash flow statement. Direct method is possible to use only to construct cash flow in

financial and investing activities. Direct method presents information based on gains and

axpenses and indirect method is based on the transformation of income from operations to the

cash flow.

More and more managers from firms start doing consequent cash flow statemetnt.

Because they know, that is necessary to know, from which place take many and to which

place give they many.

The importance of cash – flow summary rises significantly at present. It is mainly

applicable and used in company, in banks, for investors and owners.

Kľúčové slová: prehľad peňažných tokov, platobná schopnosť, plánovaný prehľad peňažných

tokov, skutočný prehľad peňažných tokov, účtovníctvo

Key words: Cash flow Statement, liquidity management, planned cash flow creation,

evatuation of cash flow based on accountancy, accounting

ČČEESSTTNNÉÉ VVYYHHLLÁÁSSEENNIIEE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

V Nitre.................................. ............................................

Podpis

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Jozefovi Patakymu, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

V Nitre.................................. ...........................................

Podpis

POUŽITÉ OZNA ČENIA

AE – analytická evidencia

BČ – bežná činnosť

CP – cenné papiere

DFM – dlhodobý finančný majetok

DHM – dlhodobý hmotný majetok

DM – dlhodobý majetok

DNM – dlhodobý nehmotný majetok

DPH – daň z pridanej hodnoty

FČ – finančná činnosť

FM – finančný majetok

HČ – hospodárska činnosť

KFM – krátkodobý finančný majetok

KZ – konečný zostatok

MČ – mimoriadna činnosť

N – náklady

OP – opravná položka

PT – peňažné toky

PPT – prehľad peňažných tokov

SF – sociálny fond

tis. – tisíc

ÚO – účtovné obdobie

VH – výsledok hospodárenia

VI – vlastné imanie

ZC – zostatková cena

ZS – začiatočný stav

Z/S – zisk, strata

OBSAH

Úvod 7

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 9

2 Cieľ práce 21

3 Metodika práce 22

4 Výsledky práce 24

4.1 Charakteristika skúmaného podniku 24

4.2 Základné prístupy k vyčísleniu peňažných tokov 32

4.2.1 Rámcová charakteristika používaných metód a foriem vykazovania

peňažných tokov 32

4.2.2 Štruktúra prehľadu peňažných tokov 36

4.3 Analýza zámerov a prístupov k zisťovaniu prehľadu peňažných tokov

v skúmanom podniku 39

4.3.1 Analýza postupov podnikateľského subjektu k tvorbe plánovaného

prehľadu peňažných tokov 39

4.3.2 Vecné prístupy k zisťovaniu skutočného prehľadu peňažných tokov 44

4.4 Hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky 49

4.4.1 Prevádzková činnosť 49

4.4.2 Investičná činnosť 53

4.4.3 Finančná činnosť 55

4.4.4 Zhodnotenie peňažných tokov za účtovnú jednotku 57

5 Záver a návrhy na využitie poznatkov 61

6 Použitá literatúra 67

7

Úvod

Ekonomika Slovenskej republiky je výsledkom pôsobenia vonkajšieho

podnikateľského prostredia, ktoré je poznačená procesom transformácie ekonomiky na trhové

hospodárstvo. Táto transformácia ekonomiky má výrazný dopad na celkovú finančnú

stabilitu každého podnikateľského subjektu. S rastúcou konkurenciou vyplynula podnikom

potreba byť čoraz viac flexibilný a snažiť sa o ekonomickú samostatnosť. Jednou zo

základných podmienok úspešnej existencie podniku v trhových podmienkach je trvalá

platobná schopnosť. Túto podnik môže zabezpečiť vtedy, ak má dostatočné množstvo

disponibilných peňažných prostriedkov. Na preukázanie finančno - ekonomickej situácie

podnikateľského subjektu slúžia informácie z účtovníctva a z účtovnej závierky.

Finančnú štruktúru slovenských podnikov možno vo všeobecnosti charakterizovať ako

nevyhovujúcu, s nízkym podielom finančných zdrojov dlhodobého charakteru a s vysokým

podielom krátkodobých cudzích zdrojov.

V súčasnom období sa mnohé podnikateľské subjekty nachádzajú v zlej situácii, pre

ktorú je typický nepriaznivý výsledok hospodárenia. Svojimi finančnými prostriedkami

nedokážu kryť priame náklady či uhrádzať záväzky voči dodávateľom. Nádej na čiastočné

zlepšenie hľadajú v možnosti získania cudzieho kapitálu.

Pri naplňovaní svojich cieľov management podniku je nútený hľadať správny pomer

medzi cudzím a vlastným kapitálom. Pri použití cudzieho kapitálu sa zvyšuje rentabilita

vlastného kapitálu a finančná rizikovosť projektu. Vysoká miera zadĺženosti spoločnosti je na

druhej strane relatívne výhodná, pretože vyžaduje vysokú tvorbu zisku potrebného na

splácanie úverov, čo so sebou prináša zvýšené riziko. Finančná stabilita podniku sa oslabuje.

Súčasťou každého podnikania je aj riziko, ktoré je podmienené neustálymi zmenami,

ktoré prebiehajú tak vo vnútropodnikovom prostredí, ako aj v externom prostredí, v ktorom sa

podnik pohybuje. V externom prostrední je nestále, turbulentné až chaotické, vznikajú zmeny,

ktoré sú hlboké, časté a nepravidelné.

Úspešnosť podnikateľských subjektov je determinovaná vonkajším prostredím,

v ktorom sú podnikateľské subjekty etablované, a s ktorým sú vzájomne poprepájané

informačnými alebo finančnými väzbami.

Pre kvalitné riadenie firmy je nutné prevádzať analýzu ekonomickej a finančnej

situácie. Aby mala finančná analýza či akýkoľvek ekonomický rozbor vypovedaciu

schopnosť, potrebuje kvalitné podklady čiže informácie. Tieto musia byť aktuálne, ich

zisťovanie by nemalo byť príliš nákladné a musia byť prispôsobené potrebám firmy.

8

Pre posúdenie finančné situácie je dôležitý prehľad peňažných tokov – cash flow.

V štandardných trhových ekonomikách je analýza a plánovanie cash flow bežnou súčasťou

finančného riadenia podniku. Cash flow pomáha identifikovať a riešiť finančné problémy

a tým redukuje finančné riziko. V našej podnikovej sfére niet vážnejšieho finančného

problému, ako je platobná neschopnosť mnohých podnikov, ktorá je brzdou plynulých

peňažných tokov v hospodárstve.

Výkaz o peňažných tokoch informuje užívateľa jednak o spôsobe, akým spoločnosť

peňažné prostriedky vyprodukovala, jednak o spôsobe ich využitia. Cieľom prehľadu

peňažných tokov je prezentovať, aké skutočnosti a v akej sume spôsobili zmenu v stave

peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia a ich

stavom na konci účtovného obdobia. Úlohou výkazu cash flow je zhodnotiť finančné toky

z hľadiska ich vplyvu na likviditu a finančnú pozíciu podniku. Vykazovanie prehľadu

peňažných tokov zobrazuje pohyby v štruktúre peňažných príjmov a peňažných výdavkov

a sleduje mieru ich stability.

Cash flow ako indikátor vnútornej finančnej sily podniku je dôležitou súčasťou

výsledku rozhodovania v podniku. Svojím obsahom ovplyvňuje rozhodovacie procesy, a tak

umožňuje posúdiť schopnosť podniku dosahovať finančné ciele t.j. finančnú istotu a likviditu

podniku. Prehľad peňažných tokov povinne zostavujú podnikatelia, ktorí musia mať účtovnú

závierku overenú audítorom.

Počas účtovného obdobia je potrebné zabezpečiť vhodným spôsobom podkladové

informácie na zostavenie prehľadu peňažných tokov, a to vhodnou analytickou evidenciou.

Z výkazu cash flow je možné zistiť ako je podnik schopný z vlastných zdrojov splácať dlhy,

realizovať obnovovacie a rozvojové investície, posilňovať likviditu a rozdeľovať zisky.

Prehľad peňažných tokov slúži predovšetkým pre manažment podniku, teda pre

interných používateľov informácií z účtovnej závierky, pre finančné riadenie ale aj pre

externých používateľov informácií z účtovnej závierky, pre banky, investorov, majiteľov

účtovnej jednotky a pod.

Súčasťou trojbilančného systému výkazníctva je aj prehľad peňažných tokov, ktorý

poskytuje informácie o minulých peňažných tokoch a umožňuje tak stanoviť výšku, časový

rozvrh a zdroje budúcich peňažných tokov. Základom je súvaha, v ktorej sa koncentrujú

všetky hospodárske operácie po celú dobu trvania podniku.

Pri tvorbe a hodnotení prehľadu peňažných tokov v podnikateľskom subjekte je

nevyhnutné analyzovať a zistiť faktory, ktoré na peňažné toky vplývajú a tým vplývajú aj na

finančnú stabilitu podniku.

9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Vývoj a súčasný stav kapitálovej a finančnej štruktúry slovenských podnikov je

predovšetkým výsledkom vývoja finančnej štruktúry podnikov počas obdobia direktívne

riadenej ekonomiky ako zdôrazňuje SIVÁK, R. (2001). Ďalej je výsledkom individuálnych

podmienok v jednotlivých podnikoch a výsledkom pôsobenia vonkajšieho podnikateľského

prostredia, ktoré je vo veľkej miere poznačené procesom transformácie ekonomiky na trhové

hospodárstvo. Nevyhnutným predpokladom zlepšenia finančnej situácie podnikov je

zlepšenie rámcových podmienok financovania podnikateľskej sféry a vytváranie lepších

podmienok v ekonomike pre podnikateľskú činnosť a v uvedených súvislostiach najmä

k dlhodobým zdrojom financovania na kapitálovom trhu, bez ktorých nie je možná

reštrukturalizácia podnikateľských subjektov v Slovenskej Republike a rozvoj ich

podnikateľskej činnosti.

Súčasná ekonomika a v nej fungujúce podniky sa nachádzajú v procese kvalitatívneho

prerodu, prechádzajú z tradičných pomerov doznievajúcej industriálnej a informačnej éry do

pomerov novej a znalostnej ekonomiky definujú JANEČEK, V. – HYNEK, J. (2007).

HEIDLEROVÁ, S. (2001) tvrdí, že rastúca konkurencia, maximálne dosahované

parametre kvality výrobkov a služieb a dynamika trhov si vo firmách vyžaduje čoraz

presnejšie nástroje riadenia. Okrem toho sú disponibilné zdroje firmy stále menej dostačujúce,

a preto sa musia využívať čo najúčelnejšie. Čím účelnejšie sa zdroje využívajú, tým lepšie

možno zabezpečiť jej existenciu. Preto je dôležité, aby si firma predovšetkým správne

formulovala ciele, ktoré musia byť presné, reálne, t.j. dosiahnuteľné pri disponibilných

zdrojoch. Takéto vytýčenie cieľov umožňuje plánovať úspech firmy, ktorý pozostáva

predovšetkým zo zisku, z krátkodobej likvidity a z dlhodobej schopnosti financovania sa.

Za základný cieľ podnikateľskej činnosti sa považuje maximalizácia zisku ako objasňuje

VLACHYNSKÝ, K. (2006). Táto definícia je osvojená už klasickou ekonomickou teóriou

vychádzajúcou z princípov tzv. normatívnej mikroekonomiky. Argumentuje tým, že

v trhovom hospodárstve je rozhodujúcou podmienkou získania podielu na vytvorenom

spoločenskom produkte pre všetky hospodáriace subjekty výška ich peňažného dôchodku.

Čistým peňažným dôchodkom podniku je zisk, a preto je jeho maximalizácia logickým

základným cieľom činnosti. Princíp maximalizácie zisku je však dlhodobo podrobovaný

kritike najmä preto, že stavia na málo realistických východiskách. Predpokladá totiž dokonalý

trh, dokonalú informovať podnikateľských subjektov (znalosť všetkých možných variantov

riešení a ich dôsledkov) a ich jednoznačne racionálne správanie ignorujúce vnútorné

10

pohnútky podnikateľa, vrátane pohnútok psychologických. Na tomto základe sú rozvité

zásady, ktoré sa snažia na empirických pozorovaniach zovšeobecniť skutočné správanie

podnikateľských subjektov.

Podľa SEDLÁČEKA, J. (2007) podnik zaujíma v ekonomike dve pozície: jednak

vystupuje na trhu výrobkov a služieb ako ponúkajúci a jednak na trhu výrobných faktorov ako

kupujúci. Objem jeho produkcie (finálnych statkov a poskytnutých služieb) za určité časové

obdobie na území štátu charakterizuje úroveň výkonnosti ekonomiky (HDP). Zvyšovanie

objemu produkcie podniku má tak priamy vplyv na zvyšovanie výkonu ekonomiky. Na

úrovni podniku potom zvyšovanie jeho výkonnosti prináša nové zdroje (kapitál) použiteľné

k samofinancovaniu podniku a k uspokojeniu potrieb investorov.

K tomu, aby podnik mohol dlhodobo existovať, musí byť nielen primerane rentabilný,

výnosný, ale musí byť súčasne schopný uhradiť svoje potreby. Veľkosť peňažných

prostriedkov je východiskom pre posudzovanie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti

podniku k určitému momentu, kedy je porovnávaný stav peňažných prostriedkov so súčasnou

povinnosťou platiť, ktorá vyvoláva úbytok peňažných prostriedkov, t.j. so záväzkami

podniku. V tejto súvislosti existujú dve krajné vymedzenia likvidity, ktoré STAŠOVÁ, J.

(2006) člení:

� likvidita určitej zložky majetku (likvidnosť),

� likvidita podniku.

Likvidnosť vyjadruje mieru obtiažnosti transformácie majetku do hotovostnej formy. Je

všeobecnou charakteristikou majetku. Jednotlivé majetkové časti sa líšia podľa schopnosti

rýchlosti premeny. Likvidita podniku vyjadruje schopnosť premeniť svoje aktíva na peňažné

prostriedky a nimi včas, v požadovanej forme a na požadovanom mieste kryť všetky splatné

záväzky.

Snahou každej firmy by malo byť, aby v hospodárení, v tvorbe finančných prostriedkov,

na krytie rozvojových potrieb a uspokojovanie svojich zamestnancov dosahovala čo najlepšie

hospodárske výsledky. O to sa mnohé firmy, ktoré boli transformované na trhové

hospodárstva, aj usilujú. To sa odráža aj v ich prosperite. Nie je však málo takých firiem,

ktorým sa podnikanie nedarí. Sú na dne s finančnými prostriedkami. Majú značné dlhy voči

svojim veriteľom. OLÁH, M. (2001) kladie dôraz na symptómy finančnej tiesne podniku:

� nepriaznivé finančné toky,

� prejavy nízkej finančnej kondície firmy,

� vyskytujúce sa obavy schopnosti včas uhrádzať splatné výdavky,

11

� snaha hospodáriť s väčším podielom cudzieho kapitálu ako s natrvalo vloženým

vlastným kapitálom,

� uspokojenie s priemernými hospodárskymi výsledkami,

� podnik síce vykazuje zisk, ale občas sa objavujú ťažkosti s peňažnými tokmi.

Zlú situáciu podnikovej sféry, uvádza SIVÁK, R. (2001), možno dokumentovať na vývoji

v stratových podnikoch, ktoré predstavujú viac ako polovicu celkového počtu podnikov.

Medzi rizikové firmy patria najmä tie, ktoré svojimi finančnými výsledkami nezabezpečujú

ani jednoduché krytie priamych nákladov. Svojimi hospodárskymi výsledkami tak spĺňajú

predpoklady na vyhlásenie konkurzu. Nádej na čiastočné zlepšenie situácie v podnikovej sfére

predstavujú tie stratové podniky, v ktorých čisté výnosy pokrývajú náklady.

Súčasťou každého podnikania je teda riziko. Jeho existencia je podmienená neustálymi

zmenami, ktoré prebiehajú tak vo vnútropodnikovom prostredí, ako aj v externom prostredí,

v ktorom sa podnik pohybuje, podniká. Hlavne v externom prostredí, ktoré je nestále,

turbulentné až chaotické, vznikajú neustále zmeny, ktoré sú hlboké, časté a nepravidelné.

Tieto zmeny nadobúdajú často charakter diskontu, a pretože vznikajú náhle, bez

predchádzajúcich varovných signálov, dajú sa len ťažko predvídať. Považujú sa za jeden

z hlavných zdrojov neistôt a rizík v podnikateľskej činnosti. Pre súčasnú podnikateľskú

činnosť je dôležité vyčleniť tie metódy, ktoré umožnia minimalizovať riziko a rizikové

faktory, ktoré pôsobia na podnik a ktoré môžu iniciovať rizikové zóny a rizikové faktory

konštatuje OLÁH, M. (2001).

Je zrejmé, že budúce hospodárske výsledky investičných projektov závisia od značnej

miery na faktoroch s neistým vývojom tzv. faktory rizika, ktoré ovplyvňujú výnosy i náklady

týchto projektov. Budúce výnosy projektov ovplyvňuje predovšetkým vývoj dopytu závislý

od situácii na trhu, vývoja cien a exportne orientovaných projektov. Náklady sú závislé

predovšetkým od vývoja nákupných cien surovín, materiálu a energií, vývoja úrokových

sadzieb ako vysvetľuje FOTR, J. (2003). Zásadným problémom pri investičných

rozhodnutiach je neistota vývoja rizikových faktorov a tým nespoľahlivosť prognóz.

Hospodárska prax sa s týmito problémami vyrovnáva často neprípustným spôsobom t.j.

ignorovaním rizika a neistoty. Znamená to, že problém rozhodovania za rizika a neistoty sa

prevedie na problém rozhodovanie za istoty, t.j. vychádza sa z jediného, z pravidla

najpravdepodobnejšieho vývoja rizikových faktorov.

DUDEK, I. (2003) poukazuje, že spôsob začlenenia rizika a neistoty do hodnotenia

ekonomickej efektívnosti projektov závisia do určitej miery na zvolených kritériách pre

posudzovanie týchto efektívností. Pokiaľ je cieľom firmy pri realizácii projektov rast hodnoty

12

firmy pre jej vlastníkov, potom základným kritériom pre hodnotenie a výber projektov by

mala byť ich čistá súčasná hodnota, ktorá vyjadruje príspevok každého projektu k hodnote

firmy. Kladná čistá súčasná hodnota znamená, že realizácia projektu vedie k zvýšeniu

hodnoty firmy a naopak záporná čistá súčasná hodnota indikuje pokles hodnoty firmy po

realizácii projektu. Firma by preto mala realizovať projekty s kladnou čistou súčasnou

hodnotou. Pri začlenení rizika do posudzovania ekonomickej efektívnosti investičných

projektov je treba si uvedomiť, že toto riziko je spojené primárne s peňažným tokom

hodnotiaceho projektu. Existuje nebezpečie, že skutočné výdaje budú vyššie ako výdaje

plánované a naopak u príjmov existuje nebezpečie, že plánované príjmy nebudú dosiahnuté.

V dôsledku toho môže byť i skutočný peňažný tok projektu nižší než plánovaný.

Pre kvalitné riadenie firmy je nutné prevádzať analýzu ekonomickej a finančnej situácie,

ako vlastnej firmy, tak i dodávateľských či odberateľských firiem, poprípade ďalších

spolupracujúcich objektov. Aby mala finančná analýza či akýkoľvek ekonomický rozbor

vypovedaciu schopnosť, potrebuje kvalitné podklady – informácie definuje MRKVI ČKA, J.

(2005). Informácie majú kľúčovú úlohu vo všetkých rozhodovacích procesoch firmy.

Informácie musia byť aktuálne a ich zisťovanie by malo byť efektívne, nie príliš nákladné

a prispôsobené potrebám firmy. Získavanie informácií o vlastnej firme je jednoduchšie,

pretože všetky informácie sú ľahko dostupné.

Správne informácie získané v správny čas sú nevyhnutné pre strategické rozhodnutie

poukazuje PODSKĽAN, A. (2007). Vo väčšine prípadov v súčasnej dobe a z obchodného

hľadiska k nim patria referencie, vzťahy so zákazníkmi, dispozície technického riešenia, cena,

kvalita obchodnej ponuky. Toto všetko by mal obsahovať dobre spracovaný podnikateľský

zámer.

Úlohou finančnej analýzy je v prvom rade posúdiť finančnú situáciu a úroveň finančného

hospodárenia firmy. Finančné riadenie spoločnosti pozostáva v prvom rade z rozhodovania,

ako získať kapitál potrebný k svojej podnikateľskej činnosti. Tento kapitál môže byť buď

vlastný (tvorba zisku), alebo ak nestačí tvorba zisku, je nutné pristúpiť ku vzniku cudzieho

kapitálu. Ak už máme zaistenú tvorbu kapitálu, je veľmi dôležité rozhodnúť, ako ho čo

najefektívnejšie použijeme v našom podnikateľskom prostredí. Finančná analýza, odporúča

HEIDLEROVÁ, S. (2001), sa vykonáva pomocou celého radu ukazovateľov. Základným

zdrojom získania informácií na zostavenie a výpočet týchto ukazovateľov a následnú analýzu

je účtovníctvo firmy.

Pri naplňovaní strategických cieľov je management spoločností nútený hľadať ideálny

pomer medzi cudzím a vlastným kapitálom vyzdvihuje VACÍK, E. (2004). Vlastným

13

kapitálom sa rozumejú tie kapitálové zdroje, ktoré sú spoločnosti poskytované na základe

vlastníckej štruktúry vo forme vlastníckych podielov. Cudzí kapitál predstavuje okrem

dlhodobých a krátkodobých úverov poskytovaných bankou taktiež možnosť vydania

vlastných dlhopisov spoločnosti. Pri použití cudzieho kapitálu, sa zvyšuje rentabilita

vlastného kapitálu a finančná rizikovosť projektu. V podnikateľských plánoch je treba prísne

kontrolovať plán výsledku hospodárenia, aby nebola ohrozená finančná stabilita. Avšak

vysoká miera zadĺženosti spoločnosti je relatívne výhodná, je potrebné zdôrazniť, že vysoká

miera zadĺženosti na druhej strane vyžaduje vysokú tvorbu zisku potrebného na splácanie

úverov, čo so sebou prináša zvýšené riziko. Finančná stabilita spoločnosti sa oslabuje. Je treba

si uvedomiť, že úroky z cudzieho kapitálu predstavujú cudzí náklad, ktorý je treba uhradiť bez

ohľadu na hospodárske výsledky spoločnosti. Ak dôjde k zhoršeniu situácie na trhu, potom

môže byť ohrozená schopnosť spoločnosti hradiť úroky, resp. i splátky úverov, čo môže

vyústiť až do bankrotu. Na základe poznania a kvantifikácie rizika je potrebné zvoliť takú

kapitálovú štruktúru, ktorá nepovedie k ohrozeniu finančnej stability spoločnosti.

HEIDLEROVÁ, S. (2001) sa stotožňuje s názorom, že pre posúdenie finančnej situácie

je dôležitý prehľad peňažných tokov – cash flow. Jeho zostavením okamžite zistíme finančnú

situáciu a likviditu firmy, resp. schopnosť firmy v oblasti úhrady záväzkov. Okrem údajom

o firme, ktorá je predmetom analýzy, je potrebné mať k dispozícii aj údaje slúžiace ako základ

porovnania.

1. Porovnávanie v čase - zistené hodnoty ukazovateľov porovnávame s hodnotami tých istých

ukazovateľov vypočítaných v danej spoločnosti v minulosti. Časový vývoj týchto

ukazovateľov mapuje a identifikuje zmeny, ktoré nastali v jednotlivých obdobiach.

2. Porovnávanie v priestore - ide o porovnávanie ukazovateľov rôznych firiem rovnakého

zamerania alebo aspoň toho istého odvetvia, vypočítaných za rovnaký časový úsek.

3. Porovnávanie s plánom - pri tomto type sa porovnávajú skutočne dosiahnuté hodnoty

ukazovateľov s hodnotami, ktoré sú vypočítané na základe plánovaných vstupných údajov.

Výkaz o peňažných tokoch informuje užívateľa jednak o spôsobe, akým spoločnosť

peňažné prostriedky vyprodukovala, jednak o spôsobe ich využitia. Výkaz cash flow –

prehľad peňažných tokov – zobrazuje zmeny peňažných prostriedkov účtovnej jednotky za

určité obdobie. Účtovná evidencia sleduje prostredníctvom výkazu zisku a strát výsledok

hospodárenia, t.j. náklady a výnosy, a zostavenie prehľadu o peňažných tokov nepriamou

metódou, znamená úpravu týchto údajov na skutočné príjmy a výdaje poukazujú

PASEKOVÁ, M.- OTRUSINOVÁ, M. (2005).

14

Základná štruktúra výkazov cash flow spravidla rozlišuje oblasť prevádzkovej

činnosti, investičnú oblasť a oblasť externého financovania uvádza CZILLINGOVÁ, J.

(2005). Je celkom samozrejmé, že oblasť prevádzkovej činnosti je z finančného hľadiska

podniku najvýznamnejšia. Cash flow generovaný touto oblasťou možno považovať za výraz

podnikovej finančnej nezávislosti, resp. vnútornej finančnej sily podniku. Príjmy a výdavky

by mali byť obsahovo vymedzené tak, aby cash flow vyjadroval prebytok peňažných

prostriedkov, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii. Ide hlavne o tieto finančné potreby

podniku:

� výdavky investičného charakteru,

� splátky záväzkov, dividendy.

Cash flow, vyjadrujúci finančnú stabilitu bežnej činnosti podniku, sa v rámci finančnej

analýzy porovnáva so skôr uvedenými výdavkami a s jednotlivými položkami cash flow,

ktoré sú obsahom výkazu. Z toho vyplýva, ako je podnik schopný z vlastných zdrojov splácať

dlhy, realizovať obnovovacie a rozvojové investície, posilňovať likviditu a rozdeľovať zisky.

MARKOVI Č, P. (2001) zastáva názor, že cash flow vystupuje v dvoch formách:

1. cash flow ako ukazovateľ – informuje o ekonomickej situácii podnikateľského

subjektu a charakterizuje schopnosť tvoriť prebytky v hotovosti,

2. cash flow ako výkaz ( prehľad) – snaží sa popisovať toky hotovosti v rámci

jednotlivých činností vykonávaných podnikateľským subjektom.

Dôležitým krokom pred samotným spracovaním výkazu je zabezpečenie rozčlenenia

jednotlivých účtovných operácií a ich priradenie k činnostiam, s ktorými úzko súvisia.

Prehľad peňažných tokov je na Slovensku upravený opatrením Ministerstva financií

SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní

a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených

z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave

podvojného účtovníctva. Forma, ako aj obsah, zdôrazňuje SKLENKA, M. (2007), závisí od

subjektívneho prístupu účtovnej jednotky. To znamená, že prehľad peňažných tokov má

stanovený obsah, ale obsahová náplň príslušných položiek je u každej účtovnej jednotky

rôzna, a to v závislosti od ich predmetu činnosti a ostatných činností, ktoré vykonáva.

Cash flow ako indikátor vnútornej finančnej sily podniku je dôležitou súčasťou výsledku

rozhodovania v podniku komentuje CZILLINGOVÁ, J. (2005). Svojím obsahom

ovplyvňuje rozhodovacie procesy, a tak umožňuje posúdiť schopnosť podniku dosahovať

finančné ciele t.j. finančnú istotu a likviditu podniku. Cash flow je komplexným zobrazením

zmien likvidity v určitom období a je vyjadrením príjmov a výdavkov na rozdiel od zisku,

15

ktorý je kladným rozdielom výnosov a nákladov. Čím vyššie je cash flow generovanými

bežnými aktívami, tým vyššie sú predpoklady na plnenie budúcich úloh. Dôležitou súčasťou

finančného plánovania je plánovanie cash flow z dlhodobého či z krátkodobého hľadiska. Na

vypracovanie dlhodobého plánu cash flow sú zdrojom informácií čiastkové operatívne plány

odbytu, zásobovania, výroby, investícií a personálneho rozvoja. Dlhodobý plán cash flow je

projekciou príjmov a výdavkov daného obdobia. Výsledkom tohto plánu sú informácie

o stave voľných peňažných prostriedkov alebo o potrebe dodatočných peňažných

prostriedkov na konci obdobia. Obsahom krátkodobého plánu sú finančné rozhodnutia

o krátkodobých aktívach a pasívach. Krátkodobý finančný plán má zabezpečiť likviditu

podniku v každom okamihu. Východiskom tvorby finančného plánu sú stav peňažných

prostriedkov na začiatku plánovacieho obdobia, všetky očakávané príjmy, ktoré patria do

plánovacieho obdobia a predpokladané výdavky, ktoré podľa daného plánu vznikli.

Krátkodobý finančný plán je jednoduchým nástrojom plánovania, merania likvidity

a kontroly.

ŠLOSÁROVÁ, A. (2002) upozorňuje na to, že už na začiatku účtovného obdobia si

účtovná jednotka má stanoviť zásady na určenie štruktúry peňažných prostriedkov

a peňažných ekvivalentov. Peňažné prostriedky sú peniaze v hotovosti, ceniny, peniaze na

ceste, peňažné prostriedky na bankových účtoch vrátane kontokorentného úveru. Peňažné

ekvivalenty sú krátkodobý, vysoko likvidný finančný majetok, ktorý je ľahko zameniteľný za

dopredu známe sumy peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny

hodnoty v čase a termínované vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na

trojmesačnú výpovednú lehotu. Počas účtovného obdobia je potrebné zabezpečiť vhodným

spôsobom podkladové informácie na zostavenie prehľadu peňažných tokov, a to vhodnou

analytickou evidenciou. Pri použití priamej metódy vykázania peňažných tokov je potrebné

sledovať príjmy a výdavky, pri použití nepriamej metódy vykázania peňažných tokov zo

základnej podnikateľskej činnosti je najdôležitejšia analytická evidencia v oblasti zúčtovacích

vzťahov.

Povinnou súčasťou poznámok u podnikateľov, ktorí majú povinnosť overenia účtovnej

závierky audítorom a zverejňovať údaje z nej, je aj prehľad peňažných tokov ako uvádza

SKLENKA, M. (2005). Prehľad peňažných tokov podáva informácie pre používateľov

informácií z účtovnej závierky o príjmoch peňažných prostriedkov a prírastkoch peňažných

ekvivalentov a výdavkoch peňažných prostriedkov a úbytkoch peňažných ekvivalentov, ktoré

sa uskutočnili v účtovnej jednotke počas účtovného obdobia a spôsobili, že stav peňažných

16

prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia sa zmenil v porovnaní so

stavom peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia.

Zmena stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov je spôsobená celkovým

peňažným tokom, ktoré FICZOVÁ, I. (2000) člení:

� peňažné toky zo základných podnikateľských činností (operating activities) – sú

základné zárobkové činnosti účtovnej jednotky (t.j. vyplývajúce z predmetu

podnikania, uvedené na výpise z Obchodného registra) a ostatné činnosti, ktoré

nepatria medzi investičné alebo finančné činnosti.

� peňažné toky z investičných činností (investing activities) – predstavujú obstaranie

a vyradenie hmotného a nehmotného majetku a finančných investícií (tých, ktoré

nie sú súčasťou peňažných ekvivalentov).

� peňažné toky z finančných činnosti (financing activities) – sú činnosti, ktoré

spôsobujú zmeny vo veľkosti a zložení vlastného imania, pohľadávok a záväzkov

účtovnej jednotky týkajúcich sa financovania podniku.

Ukazovatele, ktoré obsahuje prehľad peňažných tokov, sa nazývajú tokové

ukazovatele a informujú používateľa o zmene vo finančnej situácii podniku, predovšetkým

o zmene jeho likvidity, ktorá nastala počas účtovného obdobia a o skutočnostiach, ktoré túto

zmenu spôsobili. Informácie o peňažných tokoch, ako objasňuje SKLENKA, M. (2006), sa

v SR vykazujú v prehľade peňažných tokov, ktorý sa prezentuje v poznámkach. Podľa

medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS), aj podľa amerických všeobecne

uznávaných účtovných zásad (US GAAP) je výkaz peňažných tokov samostatnou súčasťou

účtovnej závierky. Cieľom prehľadu peňažných tokov je prezentovať, čo a v akej sume

spôsobilo zmenu, ku ktorej došlo medzi dvoma stavovými veličinami (t.j. stavom peňažných

prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia a stavom peňažných

prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia).

CZILLINGOVÁ, J. (2005) tvrdí, že na zostavenie prehľadu peňažných tokov

(výkazov cash flow) možno použiť priamu a nepriamu metódu. Priama metóda vykazovania

peňažných tokov je zameraná na vyčíslenie príjmov (prírastkov) a výdavkov (úbytkov).

Priamu metódu možno použiť tak podrobne a v takom variante, ako si zvolí podnik. Vykazujú

sa vhodne zvolené skupiny príjmov a výdavkov pomocou jedného z dvoch možných

variantov. Sú to čistá priama metóda a priama modifikovaná metóda. Pri čistej priamej

metóde sa údaje získavajú z účtovných prípadov, ktoré sa priamo týkajú pohybu peňažných

prostriedkov. Priama modifikovaná metóda sa zakladá na transformácii výnosovo

nákladových informácií na informácie príjmovo výdavkové pomocou zmien položiek súvahy.

17

Výnosy a náklady prevádzkovej činnosti sa upravujú o zmenu stavu súvahových položiek,

ktoré k nim patria.

V prípade nepriamej metódy sa vychádza z výsledku hospodárenia za bežnej činnosti

pred zdanením daňou z príjmov upraveného o vplyv nepeňažných položiek, o vplyv zmien

stavu zásob, pohľadávok z prevádzkovej činnosti a záväzkov z prevádzkovej činnosti

a všetkých ostatných položiek, ktorých peňažné toky sú peňažnými tokmi z investičnej

a finančnej činnosti ako predostiera SKLENKA, M. (2005). Pri použití nepriamej metódy

vykazovania prehľadu peňažných tokov nie je možné priamo identifikovať príjmy a výdavky.

V súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky platí, že rozlíšenie priamej modifikovanej

a nepriamej metódy vykazovania prehľadu peňažných tokov sa vzťahuje na zostavenie

peňažných tokov z prevádzkovej činnosti. Peňažné toky z investičnej a finančnej činnosti sa

vykazujú len priamou metódou.

BOJŇANSKÝ, J. (2000) sa stotožňuje s názorom, že podľa slovenských právnych

predpisov je možné pri zostavovaní prehľadu peňažných tokov použiť priamu metódu

s dvomi variantmi. Priama metóda, prezentuje informácie na základe príjmovo-výdavkového

princípu, pričom nepriama metóda prezentuje informácie na základe transformácie výsledku

hospodárenia na peňažný tok.

ŠLOSÁROVÁ, A. (2003) vysvetľuje, že neexistuje jednotný a jediný univerzálny

návod na zostavenie prehľadu peňažných tokov. Účtovné jednotky sú v takýchto prípadoch

povinné vypracovať vnútorný predpis tzv. internú smernicu, v ktorej sú konkretizované

základné zásady zostavenia prehľadu peňažných tokov na svoje podmienky.

Analýza peňažných tokov je najmä v kapitálovo poddimenzovanej ekonomike

nesmierne dôležitá konštatuje JÁNOŠ, D. (2001). K ukazovateľom založeným na cash flow

vyjadrujúcim zadĺženosť a finančnú stabilitu patrí najmä: cash flow/celkové záväzky. Udáva

schopnosť podniku vyprodukovať dostatočný objem finančných prostriedkov na splácanie

záväzkov. Čím vyšší je tento ukazovateľ, tým je lepšia schopnosť podniku splácať svoje

záväzky. Tento ukazovateľ má množstvo modifikovaných verzií.

Podľa zákona o účtovníctve tvoria účtovnú závierku podnikateľskej účtovnej jednotky

účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva súvah, výkaz ziskov a strát a príloha. Tieto tri

súčasti účtovnej závierky navzájom súvisia, pretože obsahujú rôzne aspekty tých istých

ekonomických procesov a javov. Opisnú časť prílohy zostavujú povinne všetci podnikatelia.

Prehľad peňažných tokov povinne zostavujú podnikatelia, ktorí musia mať účtovnú závierku

overenú audítorom (podnikatelia, ktoré nemusia mať účtovnú závierku overenú audítorom,

zostavujú prehľad peňažných tokov fakultatívne) charakterizuje FICZOVÁ, I. (2000).

18

Podnikatelia, účtovné jednotky, ktoré sú povinné mať účtovnú závierku overenú

audítorom a zverejňovať údaje z nej, musia ako povinnú súčasť účtovnej závierky vypracovať

a predložiť na daňový úrad aj prehľad peňažných tokov, ponímajú ŠLOSÁR, R. –

ŠLOSÁROVÁ, A. (2001).

PROCHÁZKOVÁ, D. – FIT ŘÍKOVÁ, D. (2007) definujú obsah účtovnej závierky,

ktorá zahŕňa:

� obchodnú firmu alebo iný názov účtovnej jednotky (sídlo alebo bydlisko)

a miesto podnikania, líšiace sa od bydliska,

� identifikačné číslo, pokiaľ ho má účtovná jednotka pridelené, právnu formu,

� predmet podnikania alebo iné činnosti, prípadne účel, pre ktorý bola zriadená,

� deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, okamih zostavenie závierky,

� podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky pripadne podpisový

záznam účtovnej jednotky.

V účtovnej závierky k uzávierkovému dňu je zachytený stav majetku, záväzkov

a kapitálu účtovnej jednotky, vykázaný je výsledok hospodárenia za určený časový interval,

zostavený prehľad peňažných tokov znázorňujúci finančnú situáciu účtovnej jednotky

a v neposlednom rade poznámky ako výkaz vysvetľujúci všetky zmeny vlastného kapitálu,

postupy oceňovania a jeho zmeny a tiež účtovné zásady a vysvetlivky objasňujú KARDOŠ,

Š. – PASTIERIK, V. (2008).

Prehľad peňažných tokov ako súčasť trojbilančného systému výkazníctva (súvaha,

výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov) poskytuje informácie o minulých peňažných

tokoch a umožňuje tak stanoviť výšku, časový rozvrh a zdroje budúcich peňažných tokov.

Základným princípom akéhokoľvek podnikania je snaha pretransformovať peňažné vstupy do

peňažných výstupov ale s prírastkom peňazí, ktorých potenciálnym zdrojom je zisk. Všetky

hospodárske operácie, ku ktorým dochádza pri tejto transformácii zaznamenáva a vykazuje

podvojné účtovníctvo v ucelenej podobe ako poukazuje KALAFÚTOVÁ, Ľ. (2000).

Základom je súvaha, v ktorej sa koncentrujú všetky hospodárske operácie po celú dobu

trvania podniku. Náklady vznikajú na jednej strane spotrebou, opotrebovaním alebo

udržiavaním majetku v pohotovosti, na druhej strane zvyšovaním záväzkov. Výnosy

predstavujú ocenené výkony podniku a to buď nákladmi (vlastné náklady výroby), pokiaľ ešte

neopustili brány podniku ostávajú jeho majetkom, alebo predajnými cenami pokiaľ boli

predané. Predané výkony na jednej strane zvyšujú výnosy, na druhej strane zvyšujú aj

majetok podniku v súvahe v podobe pohľadávok, alebo peňažných prostriedkov. Každá

hospodárska alebo účtovná operácia, ktorá má povahu nákladov, alebo výnosov sa prejaví

19

v súvahe v konečnom dôsledku v zmene vlastného imania prostredníctvom položky –

hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia.

ŠULOVSKÁ, M. (2006) sa stotožňuje s názorom, že súvahou, ako aj celou účtovnou

závierkou, sa zaoberajú rámcová osnova zostavovania a prezentácie účtovnej závierky, IAS 1

– Prezentácia účtovnej závierky a IAS 7 – Výkazy peňažných tokov, v ktorých sa

podrobnejšie opisujú jednotlivé súčasti účtovnej závierky. Dôraz sa pritom kladie na to, aby

každá súčasť účtovnej závierky bola jasne identifikovaná. Okrem toho na začiatku každého

výkazu účtovnej závierky, a teda aj súvahy, by sa mali prezentovať nasledujúce informácie:

a) názov vykazujúceho podniku alebo iný spôsob identifikácie,

b) či ide o individuálnu súvahu alebo konsolidovanú súvahu,

c) súvahový deň, ku ktorému sa súvaha zostavuje,

d) mena prezentácie,

e) zaokrúhľovanie použité pri prezentácii údajov v súvahe.

Podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť

účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny.

V prípade základného imania, pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, cenín

a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná

účtovať v slovenskej mene aj v cudzej mene definuje HUDECOVÁ, I. (2007).

Medzinárodné účtovné štandardy/Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva

nestanovujú povinný formát, či štruktúru súvahy.

Podnikateľský subjekt zostavuje súvahu k určitému dňu za rôznym účelom. Z toho

dôvodu poznáme súvahu riadnu, mimoriadnu a priebežnú. Riadna súvahy, vyzdvihuje

PATAKY, J. – ŠKORECOVÁ, E. (2005), sa zostavuje k 31.12 bežného roka. V prípade, ak

účtovným obdobím je hospodársky rok zastavuje sa ku ktorémukoľvek inému, avšak

poslednému dňu príslušného mesiaca, keď je skončené účtovné obdobie. Mimoriadna súvaha

sa zostavuje vo výnimočných prípadoch a nie je jej zostavovanie pravidelné. Jednou

z mimoriadnych súvah je otváracia súvaha, ktorá sa zostavuje ku dňu vzniku účtovnej

jednotky. Okrem riadnej a mimoriadnej súvahy môže účtovná jednotka v priebehu účtovného

obdobia zostavovať tiež priebežnú súvahu, ktorá sa zostavuje v prípadoch ak si to vyžaduje

osobitný predpis, alebo ak účtovná jednotka zostavuje svoju individuálnu účtovnú závierku,

ktorej súčasťou je súvaha i inému dňu ako ostatné účtovné jednoty, ktoré spolu patria do

konsolidovaného celku.

Ďalším dôležitým faktorom pri podnikateľskej činnosti je výsledok hospodárenia.

Ako vznikol a v ktorých prevádzkových činnostiach, nám podrobne ukazuje výkaz ziskov

20

a strát za určité časové obdobie. Výkaz ziskov a strát nám umožní rýchlo zistiť, v ktorej

oblasti vzniká zisk či strata. Zdroj tvorby hospodárskeho výsledku je rozdelený podľa

podnikateľských činností na opakujúce sa aktivity prevádzkovej činnosti a uskutočňované

finančné operácie, a o javy, ktoré sa uskutočňujú náhodne a majú povahu mimoriadnej

neopakujúcej sa udalosti konštatuje HEIDLEROVÁ, S. (2001). Výkaz ziskov a strát je

usporiadaný stupňovitým spôsobom, to znamená, že sa postupne dávajú do pomeru výnosy

a náklady podľa jednotlivých oblastí kde vznikli v podnikateľskej aktivite. Základom je

usporiadanie výnosov podľa jednotlivých položiek charakterizujúcich zdroj, z ktorého plynú.

Pri vyčísľovaní výsledku hospodárenia podnikateľského subjektu prostredníctvom

výkazu ziskov a strát sa teda sledujú náklady a výnosy. Tu nie je podstatná doba realizácie

tokov platieb, ale uplatňuje sa postup pre výpočet výsledku hospodárenia t.j. výnosovo-

nákladový realizačný princíp predostierajú BIELIK, P. – GURČÍK, Ľ. – GAJDOŠ, I.

(2003).

Každý podnikateľský subjekt, uvádza HRUŠKA, V. (2004), skúma, čo a ako

ovplyvňuje výsledok hospodárenia, na čo boli vynaložené finančné prostriedky, aká činnosť

priniesla peniaze do podniku, aký je objem a štruktúra pohľadávok a záväzkov, kto je

dlžníkom podniku a ako sa všetky uvedené fakty menia v čase.

PATAKY, J. (2002) považuje za dôležité venovať pozornosť controllingu peňažných

tokov, ako významnej súčasti podnikového controllingu, lebo prioritné postavenie peňažných

prostriedkov v podniku znásobuje jeho významnosť. Peňažné toky sú dominantnou

ekonomickou udalosťou podniku, a preto poznanie tvorby peňažných zdrojov a ich použitia

v podnikateľských aktivitách podmieňuje ekonomickú prosperitu.

Controlling je určitý systém moderného riadenia podniku orientovaného na

budúcnosť. Jadrom controllingu je systematické riadenie podľa cieľov, porovnávanie

plánovaného stavu so skutočnosťou, analytická práca zameraná na diagnózu tendencií

a budúcich výsledkov a na hľadanie spôsobov, ako ich ovplyvniť. Hlavné úlohy strategického

controllingu, ktoré rozlišuje DRAŽANOVÁ, M. (2007) sú: vytváranie predpokladov pre

dlhodobú úspešnú existenciu podniku, rozvoj potenciálu, hodnotenie silných a slabých

stránok podniku a porovnávanie s konkurenciou, formulácia strategických cieľov, strategické

porovnanie požadovaného a skutočného stavu a zisťovanie odchýlok.

Podľa BAUERA, M. (2004), controlling má byť chápaný v súlade so svetovým

trendom. Významom controllingu je, že sa stáva komunikačným nástrojom pre stanovenie

a dosahovanie cieľov zamestnancov. Controlling by mal odhaľovať budúce odchýlky

a signalizovať nutnosť im predchádzať.

21

2 Cieľ Snahou každej firmy v súčasnej ekonomike, je aby v hospodárení či v tvorbe

finančných prostriedkov, dosahovala čo najlepšie hospodárske výsledky. Za základný

a hlavný cieľ v podnikateľskej činnosti sa považuje maximalizácia zisku.

K tomu, aby podnik mohol dlhodobo existovať, musí byť rentabilný, výnosný,

s dostatočnou veľkosťou peňažných prostriedkov ale taktiež musí byť schopný uhradiť svoje

potreby. Pre kvalitné riadenie firmy je potrebné uskutočňovať analýzu ekonomickej

a finančnej situácie.

Pre posúdenie finančnej situácie je dôležitý prehľad peňažných tokov – cash flow.

Jeho zostavením zistíme finančnú situáciu a likviditu firmy, resp. schopnosť firmy v oblasti

úhrady záväzkov. Cash flow, peňažný tok hotovosti, odráža prírastok alebo úbytok peňažných

prostriedkov v rámci hospodárskej činnosti t.j. tvorbu a použitie peňažných prostriedkov za

určité obdobie. Výkaz o peňažných tokoch informuje užívateľa jednak o spôsobe, akým

spoločnosť peňažné prostriedky vyprodukovala, jednak o spôsobe ich využitia t.j. definuje

faktory, ktoré spôsobili prírastok alebo úbytok peňažných prostriedkov. Cash flow ako

indikátor vnútornej finančnej sily podniku sa svojím obsahom podieľa na rozhodovacích

procesoch v podniku.

Pre správnu vypovedaciu schopnosť ekonomických rozborov sa používajú kvalitné

podklady – informácie. Počas účtovného obdobia je potrebné zabezpečiť informácie na

zostavenie prehľadu peňažných tokov vhodnou analytickou evidenciou. Prehľad peňažných

tokov je súčasť trojbilančného systému výkazníctva t.j. pri jeho zostavovaní sa využívajú

podklady z účtovníctva, zo súvahy a výkazu ziskov a strát.

Podnik musí venovať pozornosť aj plánu peňažných tokov, ktorý poskytuje informácie

o stave voľných peňažných prostriedkov alebo o potrebe dodatočných peňažných

prostriedkov na konci obdobia. V kapitálovo poddimenzovanej ekonomike je analýza

peňažných tokov nesmierne dôležitá.

Vychádzajúc z predmetnej problematiky cieľom diplomovej práce je:

a) zoznámiť sa s aktivitami podnikateľskej činnosti skúmaného podniku,

b) analýza peňažných tokov so zameraním na prístupy:

- k tvorbe plánu peňažných tokov,

- k hodnoteniu peňažných tokov na základe účtovníctva a účtovnej závierky,

c) posúdenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky v podniku,

d) rozpracovanie niektorých návrhov a odporúčaní pre využitie v praxi.

22

3 Metodika práce Problematiku diplomovej práce týkajúcu sa peňažných tokov skúmame v spoločnosti

s ručením obmedzeným so sídlom v Nitrianskom regióne. Analyzovaný podnik sa zaoberá

predovšetkým výrobou mäsa a mäsových výrobkov, poradenskou činnosťou v oblastiach

potravinárskej a poľnohospodárskej výroby, veľkoobchodom a maloobchodom s mäsom

a mäsovými výrobkami.

Pri hodnotení základnej charakteristiky dosahovaných výsledkov podnikateľskej

činnosti využívame faktografický materiál analyzovaného podniku za obdobie rokov 2005-

2007. Zdrojom podkladových údajov slúžiacich k hodnoteniu peňažných tokov sú dáta

z účtovnej závierky a jej poznámok. Vychádzame z údajov získaných zo súvahy, výkazu

ziskov a strát a prehľadu peňažných tokov. K analýze niektorých faktorov využívame taktiež

hlavnú knihu s jej analytickou evidenciou. Zo súvahy získavame potrebné informácie

týkajúce sa aktív a pasív. Výkaz ziskov a strát je zdrojom údajov vzťahujúcich sa k nákladom

a výnosom.

Pri riešení diplomovej práce využívame metódu štúdia interných podnikových

dokumentov, najmä organizačnú a riadiacu štruktúru podniku a vnútropodnikový predpis pre

vedenie účtovníctva.

K hodnoteniu posudzovanej kartografie využívame metódu indexových tabuliek,

metódu komparácie posudzovaných rokov, analýzu a syntézu. Vybrané analyzované výsledky

za skúmaný podnik znázorňujeme v grafickej úprave prostredníctvom programu Excel. Pri

úprave využívame predovšetkým koláčový graf, stĺpcový graf a taktiež rôzne formy tabuliek.

Pri výpočte skutočných peňažných tokov v diplomovej práci používame:

� nepriamu metódu vykazovania peňažných tokov v prevádzkovej činnosti,

� priamu metódu pre vykazovanie peňažných tokov v investičnej činnosti,

� priamu metódu pre vykazovanie peňažných tokov vo finančnej činnosti.

V skúmanom podniku hodnotíme faktory ovplyvňujúce vývoj peňažných tokov za rok 2007.

Postupujeme na základe metodiky stanovej Ministerstvom financií SR osobitne za

prevádzkovú činnosti, investičnú a finančnú činnosť.

Pri posudzovaní dosiahnutých výsledkov z analýzy a v priebehu analýzy, využívame pri

riešení diplomovej práce metódu riadeného rozhovoru s pracovníkmi ekonomického útvaru,

ako aj vedenia podniku.

23

Pri formulovaní návrhov a odporúčaní využívame v práci metódu syntézy, ktorou

chceme prispieť k formulovaniu exaktných, ale v konkrétnych podmienkach použiteľných

odporúčaní pre skúmaný podnikateľský subjekt.

V záujme splnenia stanoveného cieľa, vlastnú časť diplomovej práce členíme do

nasledujúcich častí:

1. charakteristika skúmaného podniku, v ktorej uvádzame niektoré skutočnosti týkajúce

sa založenia, vzniku a zamerania podniku. Na vybranom súbore ekonomických

ukazovateľov hodnotíme doterajší vývoj vybraných podnikateľských aktivít. V našej

diplomovej práci sme pre hodnotenie vybrali ukazovatele v oblasti nákladovosti,

výnosnosti, likvidite, zadĺženosti a dosahovanej úrovni výsledku hospodárenia za

skúmané obdobie.

2. základné prístupy k vyčísľovaniu peňažných tokov, ktoré sú zamerané na posúdenie

rámcového charakteru používaných metód pre vyčíslenie peňažných tokov, ako aj

rámcový pohľad na štruktúru prehľadu peňažných tokov.

3. analýza zámerov a postupov výpočtu prehľadu peňažných tokov v skúmanom

podniku, v rámci ktorých sa zameriavame na posudzovanie prístupov k tvorbe

plánovania v oblasti peňažných tokov a posudzujeme prístupy k zisťovaniu

skutočného prehľadu peňažných tokov.

4. hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky posudzujeme osobitne

v prevádzkovej, investičnej a finančnej činnosti, ako aj za obchodnú spoločnosť ako

celok. V uvedených činnostiach sa snažíme vykázať čisté peňažné toky. Využívame

pritom platnú metodiku stanovenú MF SR k zostavovaniu prehľadu finančných tokov.

5. na základe analýzy a výsledkov z analýzy predkladáme podnikovému manažmentu

návrhy a odporúčania pre využitie v praxi.

24

4 Výsledky práce 4.1 Charakteristika skúmaného podniku Spoločnosť s ručením obmedzeným nachádzajúca sa v Nitrianskom regióne bola

založená spoločenskou zmluvou zo dňa 20.5. 1992 podľa § 56 – 75 a § 105 Obchodného

zákonníka č. 513/1991 Zb. Vznikla zápisom do Obchodného registra 2.12. 1992.

Spoločnosť bola založená 5 spoločníkmi, a každý zo spoločníkov má nárok na podiel zo zisku

v pomere zodpovedajúcom ich vkladom. Výška základného imania pri vzniku spoločnosti

bola 10 000 000 Sk. Dňa 11.5. 2000 sa uskutočnilo zvýšenie základného imania

a spoločenská zmluva bola zmenená dodatkom č. 7. Štruktúra spoločníkov je znázornená

v tabuľke 1.

Štruktúra spoločníkov Tabuľka 1

Výška podielu na

základnom imaní

Poradové

číslo

Spoločník

absolútne v %

Podiel na

hlasovacích

právach v %

1. Spoločník 6 000 000,- 60 60

2. Spoločník 1 400 000,- 14 14

3. Spoločník 700 000,- 7 7

4. Spoločník 1 400 000,- 14 14

5. Spoločník 500 000,- 5 5

Podľa Obchodného registra predmetom činnosti tejto spoločnosti je:

� výroba mäsa a mäsových výrobkov

� podnikateľské poradenstvo v oblasti výživy, reprodukcie a hygieny zvierat

� prenájom priemyselného tovaru, strojov a zariadení

� poradenská činnosť v oblasti potravinárskej a poľnohospodárskej výroby

� veľkoobchod s potravinami, nápojmi a tabakom

� veľkoobchod s mäsom a mäsovými výrobkami

� maloobchod so zmiešaným tovarom hlavne potravinami, nápojmi, tabakom

� maloobchod s mäsom a mäsovými výrobkami.

25

Hlavnou podnikateľskou činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným je výroba mäsa

a mäsových výrobkov. Je držiteľom niekoľkých ocenení kvality mäsových výrobkov.

Obchodné činnosti, ktoré sa najviac podieľajú na dosiahnutých tržbách spoločnosti sú

uvedené v grafe 1.

Podiel jednotlivých činnosti na tržbách Graf 1

Podie ľ činností na tržbách spolo čnosti za rok 2006

50%

12% 8%

30%

výroba mäsa a mäsovýchvýrobkov

veľkoobchod s mäsom amäsovými výrobkami

maloobchod s mäsom amäsovými výrobkami

poradenská činnosť v oblastipotravinárskej apoľnoospodárskej výroby

Zdroj: interný materiál spoločnosti za rok 2006

V podniku pracuje 110 pracovníkov z toho 18 pracovníkov je vedúcich. V riadiacom úseku

pracuje 18 pracovníkov, v ekonomicko – personálnej oblasti je to 8 pracovníkov, úsek

obchodu 13 pracovníkov, výrobný úsek 65 pracovníkov a oblasť služieb 6 pracovníkov.

Pracovné pozície majú definované kvalifikačné, odborné a osobnostné podmienky. Plnenie

týchto požiadaviek je predmetom osobného rozvoja zamestnanca, ktoré sú pravidelne

posudzované v rámci hodnotenia pracovného výkonu.

Vývoj počtu zamestnancov je znázornený v tabuľke 2 a v grafe 2.

Vývoj počtu zamestnancov Tabuľka 2

Roky

Pracovníci 2005 2006 2007

spolu 104 110 112

ženy 19 22 23

muži 85 88 89

Zdroj: interný materiál spoločnosti za roky 2005-2007

26

Vývoj počtu zamestnancov Graf 2

Vývoj po čtu zamestnancov

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

2005 2006 2007

roky

poč

et z

ames

tnan

cov

ženy

muži

Vo vnútropodnikových predpisoch sú uvedené pravidlá pre zaradenie zamestnancov na

pracovné miesta a sú stanovené kritériá výberu, ktorými sú predovšetkým primerané

vzdelania, odborná spôsobilosť, pracovná zručnosť, osobnostné predpoklady pre dané

pracovné miesto. Vzdelanostná štruktúra zamestnancov je uvedená v grafe 3.

Vzdelanostná štruktúra zamestnancov Graf 3

Vzdelanostná štrukúra zamestnancov k 30.9.2006

24%

17%59%

vysoká škola

úplne stredné odborné

stredné odborné

Zdroj: interné materiály spoločnosti

27

Výrobný program spoločnosti predstavuje 139 druhov mäsových výrobkov a je

neustále inovovaný v snahe vyhovieť požiadavkám zákazníkov i zdravým trendom v oblasti

vyváženej výživy. Spoločnosť vyrába a spracúva mäso a mäsové výrobky v súlade so

všeobecnými predpismi Potravinového kódexu SR vydaného výnosom Ministerstva

pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 981/1996-100 z 20. mája 1996

a doplneného výnosom spomenutých ministerstiev zo 16. decembra 1997 č. 557/1998-100.

Najväčšími obchodnými partnermi sú veľkoplošné slovenské a zahraničné reťazce patriacich

medzi najsilnejších predajcov potravín na Slovensku ( Tesco, Billa, CBA SR ).

Najvýznamnejšie navýšenie predaja v poslednom roku zaznamenáva spoločnosť v obchodnej

sieti Billa, ktorá naďalej rozširuje svoju sieť supermarketov.

Obchodovanie je úspešné aj na zahraničných trhoch, najmä v rámci EÚ. Ťažiskom

zahranično-obchodných aktivít je maďarský a český trh. Vývoj teritoriálnej štruktúry predaja

za roky 2005 až 2007 je zaznamenaný v grafe 4.

Teritoriálna štruktúra predaja Graf 4

20052006

2007

89,3

5,4

3,6

1,7

88,2

5,7

3,9

2,2

86,9

6,2

4,1

2,8

80

82

84

86

88

90

92

94

96

98

100

podi

el tr

žieb

v %

roky

Teritoriálna štruktúra predaja

Ostatný export

Česko

Maďarsko

SR

Zdroj: výročná správa spoločnosti za roky 2005 - 2007

Podnik už od svojho vzniku sa snaží pružne reagovať na požiadavky trhu

i zákazníkov. Hlavným cieľom je zvyšovanie podielu na trhu, čomu prispôsobuje svoj

výrobný program, ktorým zabezpečuje výrobu kvalitných mäsových výrobkov a mäsa. Veľký

dôraz sa kladie na efektívne vynakladanie prostriedkov, vysokú kvalitu produktov, plnenie

28

dodacích lehôt a spoľahlivosť. Všetky tieto aktivity sa výrazne podieľajú na dosahovaných

výsledkoch podnikateľského subjektu ako celku. Dôkazom je každoročné zvyšovanie objemu

predaja produktov. Vybrané ekonomické ukazovatele spoločnosti možno posúdiť v tabuľke 3.

Vybrané ekonomické ukazovatele Tabuľka 3

Ukazovateľ Merná 2005 2006 2007 Index 07/05

jednotka

Náklady z HČ tis. Sk 339387 319769 301225 0,8

Výnosy z HČ tis. Sk 352226 339795 314068 0,9

VH z HČ tis. Sk 12839 20026 12843 1,0

Finančné náklady tis. Sk 5441 4977 3665 0,6

Finančné výnosy tis. Sk 130 144 250 1,9

VH z FČ tis. Sk -5311 -4833 -3415 -0,6

Daň z príjmov z BČ: tis. Sk 1933 2956 1791 0,9

splatná tis. Sk 1933 2956 1791 0,9

odložená tis. Sk 0 0 0 -

VH z BČ tis. Sk 5595 12237 7637 1,3

Mimoriadne náklady tis. Sk 0 0 0 -

Mimoriadne výnosy tis. Sk 0 0 0 -

VH z MČ tis. Sk 0 0 0 -

VH za účtovné obdobie tis. Sk 5595 12237 7637 1,3

Obchodná marža tis. Sk 0 6 0 -

Pridaná hodnota tis. Sk 53323 59808 58550 1,1

Podnikateľský subjekt za obdobie rokov 2005 až 2007 dosahuje neustále záporný výsledok

hospodárenia z finančnej činnosti. Táto skutočnosť sa však aj napriek tomu negatívne

neprejavuje na výsledku hospodárenia za účtovné obdobie. Spoločnosť za roky 2005 a 2006

dosahuje výsledok hospodárenia, ktorý má rastúcu tendenciu, no v roku 2007 nastáva jeho

pokles o 4600 tis. Sk v porovnaní s rokom 2006. Táto zmena je spôsobená znížením výnosov

z hospodárskej činnosti v porovnaní s rokom 2006 až o 25727 tis. Sk.

Z výkazu ziskov a strát máme možnosť analyzovať dva ekonomické ukazovatele: obchodnú

maržu a pridanú hodnotu. Obchodná marža sa vyčísli sa ako rozdiel tržieb za predaj tovaru

a nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru. V roku 2005 je obchodná marža

nulová, ale v roku 2006 sa zvýšila až na 6000 Sk. V 2007 nastáva jej zníženie až na nulovú

29

hodnotu. Druhým ukazovateľom je pridaná hodnota. Ukazovateľ hodnotí úroveň výroby,

výsledkov výroby a ich spotreby. Zistí sa ako súčet obchodnej marže a výroby a následne sa

od tohto súčtu odráta výrobná spotreba. Pridaná hodnota spoločnosti dosahuje rastúcu

tendenciu čo znamená, že výnosy z výroby sú vyššie ako výrobná spotreba.

Je všeobecne známe, že cieľom každého existujúceho podniku je snaha dosahovať zisk

a splácať svoje záväzky. Ukazovatele zadĺženosti sú uvedené v tabuľke 4. Pomocou

ukazovateľov likvidity, ktoré sú vyjadrené v tabuľke 5, znázorňujeme schopnosť podniku

splácať svoje dlhy.

Ukazovatele zadĺženosti Tabuľka 4

Ukazovatele zadĺženosti 2005 2006 2007

celková zadĺženosť 52 % 45 % 37 %

miera samostatnosti 0,94 1,22 1,72

úverová zadlženosť 88 % 64 % 43 %

Ukazovateľ celkovej zadĺženosti sa považuje za ukazovateľ veriteľského rizika. Vypočítané

hodnoty za podnik sa považujú za dobrý stav, nakoľko optimálne hodnoty sú v rozmedzí

medzi 30-50%. Odporúčané hodnoty pri miere samostatnosti sa pohybujú nad 2. Takýto stav

sa považuje za pozitívny.

Ukazovatele likvidity Tabuľka 5

Ukazovatele likvidity 2005 2006 2007

pohotová likvidita 0,11 0,18 0,4

bežná likvidita 1,03 2,24 3,0

celková likvidita 2,88 3,35 4,14

Pohotová likvidita najpresnejšie charakterizuje platobnú pohotovosť podniku t.j. schopnosť

podniku kryť svojimi najlikvidnejšími prostriedkami svoje bežné potreby. Pri bežnej likvidite

je dosahovaná hodnota 3,0, znamená to, že podnik nie je schopný kryť záväzky svojim

finančným majetkom a krátkodobými pohľadávkami. V roku 2007 je celková likvidita na

úrovni 4,14. Podnik neefektívne využíva svoje prostriedky, čo spôsobuje zníženie rentability.

Vývoj výsledku hospodárenia spoločnosti za analyzované obdobie 2005-2007 je znázornené

v grafe 5. Vývoj výsledku hospodárenia je priaznivý za dané skúmané obdobie ale v roku

2007 sa výsledok hospodárenia v porovnaní s rokom 2006 znížil o 4600 tis. Sk.

30

Vývoj výsledku hospodárenia Graf 5

Výsledok hospodárenia za roky 2005-2007

12237

7637

5595

0 2000 4000 6000 8000 10000 12000 14000

2005

2006

2007

tis. S

k

roky

VH 2007

VH 2006

VH 2005

Zdroj: výkaz ziskov a strát za roky 2005-2007

Informácie o podnikateľskej činnosti sú zabezpečované v podnikovom informačnom systéme.

Účtovná jednotka používa nasledovný softwér, ktorý je súčasťou programového vybavenia

spoločnosti:

� Software MUTEKS

� Software MEDES

� Software VEMAG

� Software MS OFFICE 4.2

Účtovná jednotka spracováva podvojné účtovníctvo prostredníctvom softwéru MRP Brezno,

mzdy v podsystéme MRP – mzdy a personalistika a sklad tiež v podsystéme MRP – sklad.

Účtovníctvo vedie v súlade so Zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Účtovná osnova sa

v priebehu účtovného obdobia aktualizuje podľa potreby o nové syntetické a analytické účty.

Riadenie spoločnosti je zabezpečené formou priamej podriadenosti. O otázkach

rozdelenia výsledku hospodárenia rozhoduje najvyšší orgán valné zhromaždenie. Vrcholným

predstaviteľom spoločnosti pri obchodnom vedení je prezident spoločnosti, ktorý má

v priamej riadiacej pôsobnosti 1. viceprezidenta a viceprezidentov a divíziu prezidenta.

Viceprezidenti majú v priamej riadiacej pôsobnosti divízie zabezpečujúce v určených

oblastiach strategické rozhodovanie ako aj priamu taktiku činnosti spoločnosti. Jednotlivé

divízie sú zamerané na výkon jednej prípadne niekoľkých činností, ktoré sú integrované do

31

jednej obchodnej politiky spoločnosti. Rozhodovacie procesy a riadiace činnosti na

jednotlivých riadiacich úrovniach sú určené formou kompetenčnej matice a organizačného

poriadku. Štruktúra spoločnosti je uvedená v schéme 1.

Organizačná štruktúra spoločnosti Schéma 1

Zdroj: výročná správa spoločnosti za rok 2006

Predstavenstvo

Prezident

I. Viceprezident

Viceprezident Generálny riaditeľ Viceprezident

Divízia obchodu a marketingu

Divízia nákupu suroviny

a výrobného materiálu

Divízia služieb

Divízia výroby

Divízia techniky

Divízia ekonomiky

Valné zhromaždenie

Divízia riadenia ľudských zdrojov

Divízia prezidenta

32

4.2 Základné prístupy k vyčísleniu peňažných tokov V normálnych podmienkach trhovej ekonomiky, kedy nielen existuje zákon

o bankrote, ale sa aj dôsledne realizuje, nie je pre podnik z existenčného hľadiska jeho minulá

či súčasná likvidita podstatná. Zjednodušene môžeme povedať, že pokiaľ podnik existoval

a existuje, bol a je likvidný, je pre podnik dôležité zaistenie budúcich príjmov a výdavkov.

Pre riadenie a ovplyvňovanie finančnej situácie podniku je nutné mať určitý pohľad na podnik

– pohľad prostredníctvom peňažných príjmov a výdavkov, stavu peňažných prostriedkov

a ich dynamiky. Preto je nevyhnutné v podniku analyzovať a plánovať pohyb peňažných

prostriedkov, príjmy a výdaje. V trhových ekonomikách je významnou súčasťou internej

a externej finančnej analýzy výkaz cash flow. Prehľad o peňažných tokoch možno považovať

za relevantný nástroj finančnej analýzy. Umožňuje komplexné vyhodnotenie finančného

diania podniku. Peňažné toky (cash flow) sú kľúčovou kategóriou finančného riadenia

podniku a rozhodujú o otázkach platobnej schopnosti a taktiež možno nimi posúdiť kvalitu

finančno-hospodárskeho riadenia podniku.

4.2.1 Rámcová charakteristika používaných metód

a foriem vykazovania peňažných tokov

Metóda vykázania peňažných tokov je postup, akým sa zistia peňažné toky. Metódy

použité pri peňažných tokov členíme:

1. priama metóda, ktorá sa delí na dva varianty

• čistá priama metóda

• modifikovaná priama metóda

2. nepriama metóda

Použiteľnosť metód pri vykazovaní peňažných tokov z jednotlivých oblastí činností účtovnej

jednotky reprezentuje tabuľka 6.

Použitie metód v jednotlivých činnostiach Tabuľka 6

Priama metóda Nepriama metóda

Prevádzková činnosť X X

Investičná činnosť X

Finančná činnosť X

33

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti sa môžu vykázať buď:

a) priamou metódou (čistou priamou, modifikovanou priamou metódou),

b) nepriamou metódou

Priama metóda spočíva vo vykazovaní vhodne zvolených a usporiadaných skupín

nekompenzovaných príjmov a nekompenzovaných výdavkov, pričom existujú dva varianty

tejto metódy, ktoré sa odlišujú spôsobom získavania vstupných údajov (údajov o príjmoch

a výdavkoch).

Čistá priama metóda vyžaduje poznanie skutočných príjmov a výdavkov, čo je v systéme

podvojného účtovníctva problematické, lebo v ňom nie sú zavedené účty pre príjmy

a výdavky. Potrebné údaje sa preto získavajú z účtovných prípadov, ktoré sa priamo týkajú

pohybu peňažných prostriedkov. Môžu sa zabezpečiť dôslednou analytickou evidenciou

k účtom peňažných prostriedkov. Prehľad peňažných tokov zostavený na základe tejto

metódy umožňuje sledovať položky príjmov a výdavkov s skutočne realizovanej štruktúre.

Pri modifikovanej priamej metóde sa údaje získavajú tak, že náklady a výnosy týkajúce

sa základných podnikateľských činností sa upravujú o zmenu stavu súvahových položiek,

ktoré k nim patria. Náklady a výnosy sa začleňujú do rovnorodých skupín, pričom sa

vychádza z položiek výkazu ziskov a strát. Náklady a výnosy týkajúce sa základnej

podnikateľskej činnosti sa upravujú o:

� zmeny stavu zásob,

� zmeny stavu pohľadávok a záväzkov vzťahujúcich sa k prevádzkovej činnosti

� zmeny stavu krátkodobého finančného majetku, ktorý nie je súčasťou peňažných

ekvivalentov

� ostatné nepeňažné položky

� zmeny stavu položiek prechodných účtov

� ostatné položky, ktoré majú vplyv na investičné alebo finančné peňažné toky.

Pri tejto metóde platí, že náklad sa uvádza so znamienkom mínus, ktorý v konečnom dôsledku

spôsobuje výdavok, a výnos sa uvádza so znamienkom plus, pretože sa jedná o peňažný tok

ktorý spôsobuje príjem.

V investičnej a finančnej činnosti sa používa len priama metóda vykazovania peňažných

tokov. Výdavky na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného

majetku a dlhodobého finančného majetku, ktorý nie je súčasťou peňažných ekvivalentov, sa

zisťujú:

- netto spôsobom, pri ktorom sa z účtov peňažných prostriedkov zisťujú skutočné výdavky

spojené s obstaraním uvedeného majetku nákupom alebo vlastnou činnosťou,

34

- brutto spôsobom, pri ktorom sa výdavky na obstaranie dlhodobého majetku obstaraného

kúpou alebo vlastnou činnosťou upravujú o zmenu stavu preddavkov poskytnutých na

obstaranie dlhodobého majetku a o zmenu stavu záväzkov súvisiacich s obstaraním

dlhodobého majetku.

V analyzovanom podniku sa využíva nepriama metóda v prípade prevádzkovej činnosti.

Hlavným dôvodom pre výber tejto metódy je poskytnutie podrobnejších informácií pre

manažment podniku, potrebných pre finančnú analýzu a plánovanie činností podnikateľského

subjektu.

Nepriama metóda vychádza z výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením

daňou z príjmov upraveného o vplyv nepeňažných položiek (napr. odpisy dlhodobého

majetku), o vplyv zmien stavu zásob, pohľadávok z prevádzkovej činnosti a záväzkov

z prevádzkovej činnosti a všetkých ostatných položiek, ktorých peňažné toky s peňažnými

tokmi z investičnej a finančnej činnosti.

Platia tu zásady:

� náklad sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov

pripočíta

� výnos sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov

odpočítava

� zmena stavu súvahových položiek majetku pôsobí vždy s opačným znamienkom, ako

ju vyčíslime

� zmena stavu súvahových položiek záväzkov pôsobí vždy s rovnakým znamienkom,

ako ju vyčíslime.

Základný rozdiel priamej a nepriamej metódy je v štruktúre prehľadu peňažných tokov. Pri

každej metóde je iná vypovedacia schopnosť, ktorá nadväzuje na spôsob získavania

podkladových údajov:

1. pri čistej priamej metóde sa vychádza z účtov peňažných prostriedkov, preto

používateľ informácií z prehľadu peňažných tokov pozná položky príjmov

a výdavkov, v štruktúre, akú si stanovila účtovná jednotka.

2. pri modifikovanej priamej metóde používateľ informácií z prehľadu peňažných tokov

pozná položky príjmov a výdavkov, ktoré sa vzťahujú na položky výkazu ziskov

a strát.

3. pri nepriamej metóde sa výsledok hospodárenia z bežnej činnosti postupne

transformuje na čistý peňažných tok zo základných podnikateľských činností

a používateľ informácií z prehľadu peňažných tokov pozná položky, ktoré spôsobili,

35

že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov sa

nerovná peňažným prostriedkom vytvoreným v základných podnikateľských

činnostiach.

Prehľad peňažných tokov je upravený opatrením Ministerstva financií SR č. 4455/2003-

92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení

položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej

závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

v znení neskorších predpisov. Forma, ako aj obsah prehľadu peňažných tokov závisí od ich

subjektívneho prístupu. Opatrenie Ministerstva financií SR považuje všetky metódy

vykazovania peňažných tokov za rovnocenné, t.j. neuprednostňuje žiadnu z nich.

Medzinárodný účtovný štandard 7 (IAS 7) odporúča účtovným jednotkám, aby používali

priamu metódu vykazovania peňažných tokov zo základných podnikateľských činností.

Priama metóda totiž poskytuje informácie, ktoré sú užitočné pri odhadovaní budúcich

peňažných tokov a ktoré nie sú k dispozícii pri nepriamej metóde.

O použití metódy vykazovania peňažných tokov z prevádzkovej činnosti musí účtovná

jednotka informovať používateľa informácií z účtovnej závierky v poznámkach.

V závislosti od spôsobu usporiadania položiek prehľadu peňažných tokov rozlišujeme:

1. horizontálu (bilančnú) formu prehľadu peňažných tokov,

2. vertikálnu (stĺpcovú) formu prehľadu peňažných tokov.

Pri horizontálnom usporiadaní položiek sa vykážu v závislosti od použitej metódy buď:

a) na jednej strane príjmy a na druhej strane výdavky peňažných prostriedkov (pri priamej

metóde), alebo

b) na jednej strane tvorba a na druhej strane použitie finančných zdrojov (pri nepriamej

metóde).

V investičných a finančných činnostiach sa pri horizontálnom usporiadaní položiek vykážu na

jednej strane príjmy a na druhej strane výdavky peňažných prostriedkov. Výhodou tohto

spôsobu je, že umožňuje prehľadné a oddelené vykazovanie príjmov a výdavkov.

Pri vertikálnom usporiadaní položiek sa v základných podnikateľských činnostiach

vykážu v logickom usporiadaní pod seba v závislosti od použitej metódy buď:

a) príjmy a výdavky peňažných prostriedkov (pri priamej metóde), alebo

b) tvorba a použitie finančných zdrojov (pri nepriamej metóde).

V investičných a finančných činnostiach sa pri vertikálnom usporiadaní položiek

vykážu v logickom usporiadaní pod seba príjmy a výdavky peňažných prostriedkov. Výhodou

36

tohto spôsobu je, že umožňuje vyčísľovať čiastkové súčty peňažných tokov (predovšetkým

podľa činností).

V skúmanom podnikateľskom subjekte sa používa vertikálna forma prehľadu

peňažných tokov. Dôvodom pre výber vertikálnej formy je to, že umožňuje zistiť vývoj

peňažných tokov podľa jednotlivých činnosti.

Pri tejto forme sa vykážu pod seba všetky vplyvy, ktoré spôsobujú rozdiel medzi

výsledkom hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov právnických osôb

a čistým peňažným tokom zo základných podnikateľských činností.

Medzinárodný účtovný štandard 7 a Metodický pokyn k zostaveniu prehľadu peňažných

tokov Ministerstva financií SR uprednostňuje vertikálne usporiadanie položiek prehľadu

peňažných tokov. Vo všeobecnosti sa uznáva, že takto zostavený prehľad peňažných tokov

má väčšiu vypovedaciu schopnosť pre používateľa informácií z účtovnej závierky.

4.2.2 Štruktúra prehľadu peňažných tokov

Peňažný tok (cash flow) predstavuje skutočný pohyb pohotových prostriedkov

podniku. Dlhodobým cieľom podniku je dosahovanie určitej úrovne zisku. Na prežitie podnik

potrebuje skutočné peniaze (pohotové prostriedky), a nie „papierový zisk“ prezentovaný

podvojným účtovníctvom. Krátkodobým cieľom podniku sa preto stáva stála platobná

schopnosť a likvidita. Východiskom pre riadenie likvidity a solventnosti podniku je prehľad

peňažných tokov. Pre podnik je dôležité sledovať úroveň pohotových prostriedkov slúžiacich

na plnenie splatných záväzkov.

Pohotové prostriedky, ktorých zmena sa sleduje za určité obdobie sa skladajú

z peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Pod peňažnými prostriedkami sa

rozumie:

� peňažná hotovosť – 211 Pokladnica

� ekvivalenty peňažných hotovostí (ceniny, poukážky, šeky a pod. ) – 213 Ceniny

� peňažné prostriedky na bežných účtoch v bankách – 221

� kontokorentný účet,

� časť zostatku účtu peniaze na ceste - 261

V hodnotenom období podnikateľský subjekt nevlastní žiadne peňažné ekvivalenty. Je to

krátkodobý finančný majetok, ktorý je zameniteľný za vopred známu sumu peňažných

prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny jeho hodnoty v najbližších troch

37

mesiacoch odo dňa, ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov. Za peňažné

ekvivalenty sa považuje:

� termínované vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na trojmesačnú

výpovednú lehotu (účet 221 AE – Bankové účty),

� likvidné cenné papiere určené na obchodovanie (účtovná skupina 25 – Krátkodobý

finančný majetok),

� prioritné akcie obstarané spoločnosťou, ktoré sú splatné do troch mesiacov odo dňa,

ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov (účtovná skupina 06 – Dlhodobý

finančný majetok alebo účet 251 – majetkové cenné papiere na obchodovanie).

Pri sledovaní peňažných prostriedkov na bankových účtoch za veľmi dôležité považujeme,

aby účtovná jednotka na osobitnom analytickom účte sledovala peňažné prostriedky získané

z výsledkových kurzových rozdielov zúčtovaných buď na účte 563 – Kurzová strata alebo na

účte 663 - Kurzový zisk k 31.12.

Základná štruktúra výkazov cash flow spravidla rozlišuje oblasť prevádzkovej

činnosti, investičnú činnosť a oblasť externého financovania. Je celkom samozrejmé, že

oblasť prevádzkovej činnosti je z finančného hľadiska podniku najvýznamnejšia. Cash flow

generovaný touto oblasťou možno považovať za výraz podnikovej finančnej nezávislosti.

Celková činnosť účtovnej jednotky sa pre potreby zostavenia prehľadu peňažných tokov teda

člení na:

• prevádzkovú činnosť

• investičnú činnosť

• finančnú činnosť.

Prevádzkovou činnosti sa rozumie činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej

jednotky a ostatné činnosti, ktoré súvisia s hospodárskou činnosťou účtovnej jednotky, okrem

investičnej činnosti a finančnej činnosti. Ide najmä o tieto činnosti:

a) príjmy z predaja tovaru, výrobkov a služieb, vrátane prijatých preddavkov,

b) výdavky na úhrady za dodávky materiálu, tovaru a externých služieb, vrátane

zaplatených preddavkov,

c) výdavky na zamestnancov a výdavky platené v mene zamestnancov (poistenia),

d) výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky po odpočítaní príjmov z vrátenia

preplatku dane z príjmov,

e) príjmy a výdavky zo zmlúv, ktorých predmetom je uplatnenie práva kúpy alebo

predaja, ktoré je určené na predaj alebo na obchodovanie (napr. forward zmluvy),

38

f) príjmy z pôžičiek a úverov, ktoré poskytla účtovnej jednotke banka, ak sa vzťahujú na

činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania.

Investičná činnosť je činnosť súvisiaca s obstaraním a vyradením dlhodobého nehmotného

majetku, dlhodobého hmotného majetku a tej časti dlhodobého finančného majetku, ktorá nie

je súčasťou peňažných ekvivalentov.

Finančná činnosť je činnosť, ktorej dôsledkom sú zmeny v hodnote a štruktúre vlastného

imania a zmeny dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, ktoré nesúvisia

s prevádzkovou činnosťou a investičnou a ktorými sú napríklad:

a) príjmy z emisie akcií, z upísaných obchodných podielov,

b) príjmy zo zvýšenia vlastného imania,

c) výdavky zo zníženia vlastného imania,

d) výdavky na úhradu záväzkov z cenných papierov, na splácanie úverov a pôžičiek,

e) výdavky za nájom súboru hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku používaného

a odpisovaného nájomcom.

Zjednodušená štruktúra prehľadu peňažných tokov:

A. Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti (+/-)

B. Čisté peňažné toky z investičnej činnosti (+/-)

C. Čisté peňažné toky z finančnej činnosti (+/-)

D. Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie peňažných prostriedkov (+/-) (súčet A + B + C)

E. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia

(+/-)

F. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia pred

zohľadnením kurzových rozdielov vyčíslených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná

závierka (+/-)

G. Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom a peňažným ekvivalentom ku dňu,

ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (+/-)

H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia

upravený o kurzové rozdiely vyčíslené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

(+/-).

Uvedená zjednodušená štruktúra prehľadu peňažných tokov má svoje podrobnejšie členenie

podľa jednotlivých faktorov, ktoré ovplyvňujú peňažné toky. Ich analýza je predmetom

skúmania výsledkov vlastnej práce.

39

4.3 Analýza zámerov a prístupov k zisťovaniu prehľadu

peňažných tokov v skúmanom podniku

Likvidita ako premena hodnôt majetku na peniaze je predpokladom budúcej platobnej

schopnosti. Výšku peňažných prostriedkov a likviditu môže používateľ informácií posúdiť na

základe správne zostaveného prehľadu peňažných tokov. Prehľad peňažných tokov je

kvalitným nástrojom finančnej analýzy a umožňuje kvalitnejšiu kontrolu a riadenie likvidity

podniku. Pre podnikateľský subjekt je veľmi dôležité rozhodovať nielen na základe

predchádzajúceho vývoja ale plánovať aj do budúcnosti. Plánovanie cash flow je dôležitým

prvkom zabezpečenia budúcej likvidity podniku. Poskytuje prehľad o príjmoch a výdavkoch

danej plánovanej periódy a je neoddeliteľnou a podstatnou súčasťou finančného plánovania.

K udržaniu finančnej rovnováhy podnikateľského subjektu je finančné plánovanie

nevyhnutné.

4.3.1 Analýza postupov podnikateľského subjektu k tvorbe

plánovaného prehľadu peňažných tokov

V trhovej ekonomike je finančná situácia skutočnosťou výrazne ovplyvňujúcou meno

podnikateľa či jeho firmy. Je nevyhnutné v súčasnej dobe sledovať finančnú situáciu

v spoločnosti, aby sa táto vplyvom podcenenia finančnej analýzy nedostala do takých

problémov, ktoré skôr či neskôr môžu vyústiť do krachu firmy. V zložitých podmienkach

našej ekonomiky je ekonomická stabilita spoločností veľmi rozkolísaná, a preto je nevyhnutné

aby vrcholový manažment poznal základné ekonomické pravidlá, ktoré sú v praxi osvedčené

a zaručujú stabilitu spoločnosti.

Úlohou finančného manažéra je sledovať plán peňažných tokov, ktorý umožňuje

signalizovať spoločnosti nízky stav hotovosti, prípadne odhaliť príčiny tohto stavu a následne

ich odstrániť. Vysoké rezervy likvidných prostriedkov, ale aj ich veľký nedostatok, môže

pôsobiť negatívne na rentabilitu podniku.

Podnik sa môže správne rozhodnúť, čo sa týka investovania, a predsa sa môže dostať

do úpadku, pretože sa nedostatočne zaujíma o zabezpečenie dostatočného množstva

peňažných prostriedkov na zabezpečenie súčasných záväzkov. Krátkodobý finančný plán má

zabezpečiť likviditu podniku v každom časovom okamihu. Čím sa plánuje na kratšie obdobie,

40

tým istejšie sú informácie, preto krátkodobé plány môžu byť zostavené relatívne presne.

Najvhodnejšie je zostavovanie plánovaného prehľadu peňažných tokov na najkratšie obdobie,

avšak plán príjmov a výdavkov sa zostavuje aj na obdobie jedného roka alebo polroka.

Krátkodobý finančný plán je jednoduchým nástrojom plánovania, merania a kontroly

likvidity. Eviduje všetky budúce príjmy a výdavky presne podľa termínov a vyčerpávajúcim

spôsobom. Pri posudzovaní krátkodobého finančného plánu cash flow môžeme odhaliť úzke

miesta v likvidite a prijať a prijať opatrenia na odstránenie kríz v likvidite:

� skrátenie doby obratu pohľadávok

� predĺženie lehoty splatnosti vlastných záväzkov

� poskytnutie investícií

� zvýšenie úverov

� zníženie stavu zásob, všetkých druhov.

Ak krátkodobý finančný plán poukazuje na nedostatok finančných prostriedkov, musia sa

hľadať možnosti, ako obmedziť platby alebo ako zvýšiť príjmy.

Bezprostredný časový horizont sa využíva na určenie a usmernenie príjmov

a výdavkov na dennom základe. Cieľom je zabezpečiť aby sa nevyskytovali prebytky ani

nedostatky v pokladničnej rovnováhe.

Prioritná úloha plánu spočíva v plánovaní likvidnej polohy podniku ako základne na

stanovenie budúcich úverov a budúcich investícií. Plánovanie výdavkov a príjmov je

základom zdravých finančných rozhodnutí a optimálneho využitia krátkodobého

a dlhodobého úveru. Krátkodobý plán cash flow vychádza z ročného plánu zisku a ostatných

plánov a rozpočtov. Hlavným cieľom plánu je zabrániť nedostatkom a prebytkom

v pokladničnej rovnováhe.

Plánovaný cash flow obsahuje prehľad budúcich príjmov a výdavkov v rôznych

časových intervaloch. Úlohou manažéra, ktorý zodpovedá za hospodárenie podniku, je

sledovať tento plán cash flov, a poukazovať na nízky stav peňažných prostriedkov

v hotovosti, snažiť sa nájsť príčiny tohto stavu a pokúsiť sa ich odstrániť. V prípade, že

plánovaný cash flow poukazuje na nízky stav peňažných prostriedkov, je to signál pre podnik

aby uskutočnil také rozhodnutia, ktoré vedú k možnostiach ich ďalšieho získania. Jednou

z možností, ako riešiť daný stav je rokovanie s bankou o získanie úveru.

Plánovanie peňažných tokov sa v skúmanom podniku nerealizuje. Podnik teda nemá prehľad

o očakávanej finančnej situácii. Taktiež nemá prehľad o očakávaných príjmoch a výdavkoch

a preto nemôže odhadnúť, v ktorom časovom horizonte bude solventný a v ktorom bude

41

vykazovať nedostatok peňažných prostriedkov na úhrady záväzkov vznikajúcich v priebehu

podnikateľskej činnosti.

Pre potreby získania úveru má spoločnosť vypracovaný Finančný plán podľa metodiky

Slovenskej záručnej a rozvojovej banky v roku 2005, ktorý uvádzame v tabuľke 7.

Finančný plán (v tis. Sk) Tabuľka 7

SÚVAHA – aktíva (tis. Sk) 2005 2006 2007 2008

Spolu majetok 180792 184947 184957 209097

A. Pohľadávky za upísané VI - - - -

B. Neobežný majetok 147942 134967 132157 149977

B.I. Dlhodobý nehmotný majetok - - - -

B.II. Dlhodobý hmotný majetok 147942 134967 132157 149977

- pozemky 937 937 937 937

- budovy, haly a stavby 112000 105000 10000 112500

- stroje, prístroje a zariadenia 35005 29030 31220 36540

B.III. Dlhodobý finančný majetok - - - -

C. Obežný majetok 32250 49680 52500 58520

C.I. Zásoby 20700 16200 20000 24000

- materiál 9200 9200 10000 11500

- nedok. výrob a polotovary - - - -

- výrobky 11500 7000 10000 12500

C.II. Dlhodobé pohľadávky - - - -

C.III. Krátkodobé pohľadávky 10150 30800 30000 32200

- z obchodného styku 10000 30000 29000 31000

- iné pohľadávky 150 800 1000 1200

C.IV. Finančné účty 1400 2680 2500 2320

- peniaze 300 80 100 120

- účty v bankách 1100 2600 2400 2200

D. Časové rozlíšenie 600 300 300 600

SÚVAHA – pasíva (tis. Sk) 2005 2006 2007 2008

Spolu VI a záväzky 180792 184947 184947 209097

A. VI 73645 92137 115057 140455

42

A.I. Základné imanie 10000 10000 10000 10000

A.II. Kapitálové fondy 9300 9300 9300 9300

A.III. Fondy zo zisku 1000 1000 1000 1000

- zákonný rezervný fond 1000 1000 1000 1000

A.IV. VH minulých rokov 52900 58500 71837 100000

A.V. VH za účtovné obdobie 445 13337 22920 20155

B. Záväzky 83867 73440 49790 51272

B.I. Rezervy 577 800 800 1200

B.II. Dlhodobé záväzky 1150 500 700 610

B.III. Krátkodobé záväzky 12140 14540 4790 7662

- z obchodného styku 9000 11000 1000 2892

- nevyfakturované dod. 100 40 40 20

- k zamestnancom 1100 1150 1200 1500

- zo sociálneho zabezpečenia 700 700 800 1000

- daňové záväzky 140 1500 1600 2000

- ostatné záväzky 1100 150 150 250

B.IV. Bankové úvery a výpomoci 70000 57600 43500 41800

- bankové úvery dlhodobé 64500 47500 42600 41000

- bežné bankové úvery 5500 10100 900 800

C. Časové rozlíšenie 23280 19370 20100 17370

VÝKAZ ZISKOV A STRÁT (tis.Sk) 2005 2006 2007 2008

I. Tržby z predaja tovaru - - - -

A. N vynaložené na predaný tovar - - - -

+ Obchodná marža - - - -

II. Výroba 344000 331000 355000 366000

II.1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a

služieb

337000 336000 350000 360000

2. Zmena stavu vnútroorganiz.. služieb 7000 -5000 5000 6000

3. Aktivácia - - - -

B. Výrobná spotreba 290500 271500 275000 286000

B.1. Spotreba materiálu, energie a ostatných

neskladovateľných dodávok

277500 257500 260000 270000

43

2. Služby 13000 14000 15000 16000

+ Pridaná hodnota 53500 59500 8000 8000

C. Osobné náklady 24400 26000 27500 28900

C.1. Mzdové náklady 18000 19000 20000 21000

2. Odmeny členom orgánov spoločnosti

a družstva

- - - -

3 Náklady na sociálne poistenie 6100 6600 7000 7500

4. Sociálne náklady 300 400 500 400

D. Dane a poplatky 400 500 700 800

E. Odpisy DNM a DHM 21000 18800 20000 22000

III. Tržby z predaja DM a materiálu 800 1000 500 1000

F. ZC predaného DM a predaného

materiálu

300 1000 7000 8000

IV. Ostatné výnosy z HČ 5500 7200 7500 8000

G. Ostatné náklady z HČ 1000 111 900 300

* VH z HČ 12700 21489 32900 29000

X. Výnosové úroky 4 7 10 5

M. Nákladové úroky 3600 3500 4000 4200

XI. Kurzové zisky 200 100 200 300

N. Kurzové straty 700 500 600 800

O. Ostatné náklady na finančnú činnosť 1000 900 1000 1100

* VH z finančnej činnosti -5096 -4793 -5390 -5795

R. Daň z príjmu z bežnej činnosti 7159 3359 4590 3050

** VH z bežnej činnosti 445 13337 22920 20155

*** VH za účtovné obdobie 445 13337 22920 20155

Zdroj: Interné zdroje podniku Pri zostavovaní finančného plánu sa vychádza z položiek súvahy a výkazu ziskov a strát.

Uvedené výkazy sú prezentované v skrátenej forme na obdobie rokov 2005-2008. Finančný

plán poskytuje banke informácie o jednotlivých súvahových položkách a z výkazu ziskov

a strát je informovaná o nákladoch a výnosoch predpokladaných na obdobie štyroch rokov

dopredu. Na základe tohto plánu je banka schopná posúdiť, či firma môže čerpať úver.

44

4.3.2 Vecné prístupy k zisťovaniu skutočného prehľadu

peňažných tokov

Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve v súčasnej dobe tvorí:

- súvaha,

- výkaz ziskov a strát,

- prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow).

Súvaha je účtovný výkaz vyjadrujúci stav podnikového majetku podľa jednotlivých

druhov a finančných zdrojov ich krytia k danému dátumu. Jej význam spočíva v tom, že na

základe jej údajov môžeme zistiť, ako vedenie podniku plní svoj základný cieľ – udržiavať

a zabezpečovať hospodársku stabilitu pri súčasnom presadzovaní nevyhnutných

progresívnych zmien. Závisí to od udržania správneho pomeru medzi jednotlivými zložkami

podnikového majetku, zdrojmi jeho krytia, ale predovšetkým od správneho vzájomného

pomeru medzi podnikovým majetkom a jednotlivými zdrojmi jeho krytia. Súvaha nevyjadruje

spôsob, akým sa dosiahol zisk ako finančný zdroj a ako sa tvorili peňažné prostriedky počas

daného obdobia.

Výkaz ziskov a strát je účtovný výkaz, vyjadrujúci objem podnikových výnosov,

nákladov a výsledku hospodárenia za dané účtovné obdobie. Kým súvaha udáva absolútnu

veľkosť zisku, výkaz ziskov a strát zase vysvetľuje spôsob jeho vzniku. Udáva, pri akých

nákladoch a výnosoch sa zisk dosiahol. Medzi súvahou a výkazom ziskov a strát

v nadväznosti na bežné účtovníctvo existuje vecná previazanosť. Pri zostavovaní prehľadu

peňažných tokov tak vznikajú vzťahy trojbilančného systému účtovníctva.

Prehľad peňažných tokov poskytuje informácie:

a) o schopnosti podniku získať peňažné prostriedky

b) o dôsledkoch dopadov peňažných tokov na finančnú situáciu

c) o schopnosti podniku splácať záväzky a vyplácať dividendy

d) o schopnosti podniku financovať investície internými zdrojmi

e) o rozdieloch medzi výsledkom hospodárenia a peňažnými prostriedkami

f) o príjmoch a výdavkoch podľa jednotlivých činností a vzájomných vzťahoch medzi nimi.

Sledovaný podnik, ktorý má povinnosť auditu je povinný zostavovať prehľad

peňažných tokov. V analyzovanom období podnik nevlastní nijaké peňažné ekvivalenty. Čisté

peňažné toky sa vyčísľujú za prevádzkovú, finančnú a investičnú činnosť. V prevádzkovej

činnosti sa v skúmanom podniku využíva nepriama metóda vykazovania peňažných tokov. Pri

45

tejto metóde sa výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením upravuje o účtovné

prípady nepeňažného charakteru t.j. náklady a výnosy, ktoré nespôsobujú pohyb peňažných

prostriedkov o vplyv zmien stavu zásob, pohľadávok a záväzkov prevádzkovej činnosti,

krátkodobý finančný majetok ak nie je peňažným ekvivalentom a ostatných položiek, ktoré

majú vplyv na peňažné toky finančnej a investičnej činnosti.

Pri nepriamej metóde platia určité zásady, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. Náklady sa

k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pripočítavajú a výnosy sa odpočítavajú. Zmena

stavu súvahových položiek majetku pôsobí na peňažný tok s opačným zápisom ako sa vyčísli

a zmena stavu súvahových záväzkov pôsobí na peňažný tok s rovnakým znamienkom ako sa

vyčísli. V prípade, že výsledok hospodárenia pred zdanením je zisk, vychádzame s kladným

znamienkom. Ak je strata, znamienko je záporné. V investičnej činnosti sa používa priama

metóda. Pri niektorých položkách sa používa čistá priama metóda a pri niektorých položkách

zase modifikovaná priama metóda. Vo finančnej činnosti sa cash flow vyčísľuje čistou

priamou metódou, ako príjem (+), respektíve výdavok (-). Údaje sa čerpajú z účtovných

prípadov, ktoré sa priamo týkajú pohybu peňažných prostriedkov vychádzajúcich z účtov

peňažných prostriedkov.

Pri analýze peňažných tokov sa využívajú informácie, ktoré poskytujú účtovné výkazy.

Súvaha, ktorá je zobrazená v tabuľke 8, poskytuje informácie využívané pri hodnotení

faktorov ovplyvňujúce peňažné toky.

Súvaha – aktíva (v tis. Sk) k 31.12.2007 Tabuľka 8

Strana aktív Bežné účtovné obdobie

Netto stav majetku

Bezprostredne

predchádzajúce ÚO

Spolu majetok 172119 184708

A. Pohľadávky za upísané VI 0 0

B. Neobežný majetok 119774 135725

B.I. Dlhodobý nehmotný majetok 0 0

B.II. Dlhodobý hmotný majetok 119774 135725

B.III. Dlhodobý finančný majetok 0 0

C. Obežný majetok 52072 48648

C.I. Zásoby 12801 16063

C.II. Dlhodobé pohľadávky 0 0

C.III. Krátkodobé pohľadávky 34152 29930

C.IV. Finančné účty 5119 2655

D. Časové rozlíšenie 273 335

46

Súvaha – pasíva (v tis. Sk) k 31.12.2007

Strana pasív Bežné účtovné obdobie

Bezprostredne

predchádzajúce ÚO

Spolu VI a záväzky 172119 184708

A. Vlastné imanie 98783 91148

A.I. Základné imanie 10000 10000

A.II. Kapitálové fondy 9327 9327

A.III. Fondy zo zisku 1000 1000

A.IV. VH minulých rokov 70820 58584

A.V. VH za účtovné obdobie 7636 12237

B. Záväzky 58978 74226

B.I. Rezervy 1710 838

B.II. Dlhodobé záväzky 670 535

B.III. Krátkodobé záväzky 13877 14518

B.IV. Bankové úvery a výpomoci 42721 58335

C. Časové rozlíšenie 14358 19334

Zdroj: súvaha za obdobie rokov 2007 a 2006

Podkladom pre zostavenie prehľadu peňažných tokov je aj výkaz ziskov a strát, pri ktorom je

východiskovým bodom výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením. Výkaz

ziskov a strát je nevyhnutný pri použití nepriamej metódy a taktiež priamej modifikovanej

metódy. Tento výkaz poskytuje informácie o procese tvorby výsledku hospodárenia a taktiež

je podkladom pre posúdenie výkonnosti účtovnej jednotky. Jednotlivé položky výkazu ziskov

a strát sú uvedené v tabuľke 9.

Výkaz ziskov a strát – (v tis. SK) k 31.12.2007 Tabuľka 9

Text Bežné účtovné obdobie Bezprostredne

predchádzajúce ÚO

I. Tržby z predaja tovaru 0 42

A. Náklady vynaložené na predaný

tovar

0 36

+ Obchodná marža 0 6

II. Výroba 308762 331405

47

B. Výrobná spotreba 250212 271603

+ Pridaná hodnota 58550 59808

C. Osobné náklady 32479 26519

D. Dane a poplatky 483 548

E. Odpisy dlhodobého majetku 17719 18839

III. Tržby z predaja DM a materiálu 294 1054

F. Zostatková cena predaného DM a

materiálu

48 1032

IV. Ostatné výnosy z hospodárskej

činnosti

5011 6717

G. Ostatné náklady na HČ 284 111

V. Prevod výnosov z HČ 0 0

H. Prevod nákladov na HČ 0 0

* VH z hospodárskej činnosti 12842 20026

VI. Tržby z predaných CP 0 0

VII. Výnosy z DFM 0 0

VIII. Výnosy z KFM 0 0

J. Náklady na KFM 0 0

IX. Výnosy z precenenia CP

a z derivatových operácií

0 0

K. Náklady na precenenie CP

a derivatových operácií

0 0

L. Tvorba a zúčtovanie OP k FM 0 0

X. Výnosové úroky 12 7

M. Nákladové úroky 2960 3562

XI. Kurzové zisky 238 137

N. Kurzové straty 146 486

XII. Ostatné výnosy z FČ 0 0

O. Ostatné náklady na FČ 559 929

XIII. Prevod finančných výnosov 0 0

P. Prevod finančných nákladov 0 0

* VH z finan čnej činnosti -3415 -4833

R. Daň z príjmov z BČ 1791 2956

48

** VH z bežnej činnosti 1791 12237

XIV. Mimoriadne výnosy 0 0

S. Mimoriadne náklady 0 0

T. Daň z príjmov z MČ 0 0

* VH z mimoriadnej činnosti 0 0

U. Prevod podielov na VH 0 0

*** VH za ú čtovné obdobie 7637 12237

Zdroj: výkaz za obdobie rokov 2007 a 2006

Pri výpočte prehľadu peňažných tokov sa okrem údaj z uvedených výkazov využíva aj údaje

z analytickej evidencie, ktoré sú súčasťou hlavnej knihy.

042 000 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku

112 A - Materiál na sklade

123 A - Výrobky

311 A – Odberatelia

321 A – Dodávatelia

323 A – Krátkodobé rezervy

326 A – Nevyfakturované dodávky

331 010 – Zamestnanci

336 A – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

341 000 - Daň z príjmov

343 000 - Daň z pridanej hodnoty

378 A – Iné pohľadávky

381 A – Náklady budúcich období

383 012 – Výdavky budúcich období

384 A – Výnosy budúcich období

472 010 – Záväzky zo sociálneho fondu 474 A – Záväzky z lízingu

551 000 – Odpisy DNM a DHM

562 000 - Úroky 662 000 - Úroky 641 000 – Tržby z predaja DNM a DHM

49

4.4 Hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky

Peňažné toky závisia od rôznych vecných vplyvov t.j. podmieňujú ich rôzne faktory.

Pri nepriamej metóde sa výsledok hospodárenia z bežnej činnosti transformuje na čistý

peňažný tok z prevádzkovej činnosti a preto je nevyhnutné získať informácie o položkách –

faktoroch, ktoré ovplyvňujú výsledok hospodárenia. Jednotlivé vplyvy sú uvedené

v jednotlivých položkách prehľadu peňažných tokov.

4.4.1 Prevádzková činnosť

V prípade prevádzkovej činnosti pri hodnotení peňažných tokov vychádzame

z výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov. Za skúmané

obdobie, rok 2007 je + 9426 tis. Sk.

Tento výsledok hospodárenia sa upravuje o nepeňažné operácie, ku ktorým patria:

AA..11..11 OOddppiissyy ddllhhooddoobbééhhoo nneehhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu aa ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu

Odpisy predstavujú trvalé zníženie hodnoty majetku v dôsledku postupného opotrebenia. Za

hodnotené obdobie je výška odpisov +17719 tis. Sk. Ide o náklad, ktorý znižuje výsledok

hospodárenia, ale nepredstavuje výdavok t.j. zhodnocuje peňažné príjmy.

AA..11..22.. ZZoossttaattkkoovváá hhooddnnoottaa ddllhhooddoobbééhhoo nneehhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu aa ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo

mmaajj eettkkuu úúččttoovvaannáá pprr ii vvyyrr aaddeenníí ttoohhttoo mmaajj eettkkuu ddoo nnáákkllaaddoovv nnaa bbeežžnnúú ččiinnnnoossťť,,

ss vvýýnniimmkkoouu jj eehhoo pprr eeddaajj aa

Zostatková cena predstavuje jednorázový odpis vyradeného dlhodobého majetku.

V sledovanom období táto položka neovplyvňuje peňažné toky.

AA..11..33.. OOddppiiss oopprr aavvnneejj ppoolloožžkkyy kk nnaaddoobbuuddnnuuttéémmuu mmaajj eettkkuu

Opravná položka k nadobudnutému majetku, predstavuje pre podnik majetok, ktorý získala na

základe privatizačných zákonov. Podnik nie je privatizovaný a preto sa daný faktor neprejaví

v prehľade peňažných tokov.

AA..11..44.. ZZmmeennaa ssttaavvuu ddllhhooddoobbýý rr eezzeerr vv

Rezerva je záväzok, ktorého existencia vyplýva z minulých udalostí, pričom je

pravdepodobné, že v budúcnosti spôsobí zníženie ekonomických úžitkov. Ocení sa odhadom,

ktorý zodpovedá úhrade tohto záväzku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Rezerva je záväzok s neurčitým časovým vymedzením t.j. nepozná sa jeho doba splatnosti

alebo jeho výška. Spoločnosť nemá vytvorené žiadne dlhodobé rezervy.

50

AA..11..55.. ZZmmeennaa ssttaavvuu oopprr aavvnnýýcchh ppoolloožžiieekk

Opravnú položku účtovná jednotka vytvára v súvislosti so zásadou opatrnosti majetku,

u ktorého zistila prechodné, dočasné zníženie hodnoty majetku. Tvoria sa v prípade, kedy

úžitková hodnota majetku je výrazne nižšia ako účtovné ocenenie majetku. Za analyzované

obdobie v podniku nedochádza k žiadnym rozdielom a preto nie je vytvorená opravná

položka.

AA..11..66.. ZZmmeennaa ssttaavvuu ppoolloožžiieekk ččaassoovvééhhoo rr oozzll ííššeenniiaa nnáákkllaaddoovv aa vvýýnnoossoovv

Časovo rozlišovať náklady a výnosy je potrebné vtedy, ak súvisia s dvoma účtovnými

obdobiami. Pri časovom rozlíšení nákladov a výnosov platia tri podmienky:

- presná peňažná čiastka

- čas, obdobie časového rozlíšenia

- obsah, účel časového rozlíšenia

Peňažné toky sú ovplyvnené:

• nákladmi budúcich období, ktoré sú aktívnym účtom. Na konci obdobia dochádza

k zníženiu jej stavu a následne v prehľad peňažných tokov sa to prejaví ako zvýšenie

peňažných prostriedkov vo výške + 62 tis. Sk.

• výdavkami budúcich období vo výške –68 tis. Sk, táto položka je pasívna, zmena

stavu sa prejaví ako zníženie peňažných tokov vo výške –68 tis. Sk.

• výnosmi budúcich období, ktoré sú pasíva. Táto zmena sa prejaví ako zníženie

peňažných tokov vo výške –4908 tis. Sk.

Zmena stavu položiek časového rozlíšenia N a V Tabuľka 10

Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka

KZ - ZS

Dopad na PPT;

vplyv na PT

381A Náklady budúcich období - 62 + 62

383012 Výdavky budúcich období - 68 - 68

384A Výnosy budúcich období - 4908 - 4908

celkom -- 44991144

AA..11..77.. DDiivviiddeennddyy aa iinnéé ppooddiieellyy nnaa zziisskkuu úúččttoovvaannéé ddoo vvýýnnoossoovv

Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nepriznáva dividendy a iné podiely na zisku.

AA..11..88.. ÚÚrr ookkyy úúččttoovvaannéé ddoo nnáákkllaaddoovv

Úroky účtované do nákladov predstavujú za dané obdobie 2960 tis. Sk. V prehľad peňažných

tokov sa uvádzajú + 2960 tis. Sk, pretože pri výpočte výsledku hospodárenia sa tieto náklady

51

odpočítavajú, v prehľad peňažných tokov sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti

pripočítavajú.

AA..11..99.. ÚÚrr ookkyy úúččttoovvaannéé ddoo vvýýnnoossoovv

Tieto úroky za rok 2007 sú vo výške 12 tis. Sk, v prehľad peňažných tokov sa odpočítajú,

nakoľko pri výpočte výsledku hospodárenia z bežnej činnosti sa pripočítavajú. Táto čiastka

predstavuje -12 tis. Sk.

AA..11..1100.. KK uurr zzoovvýý zziisskk vvyyččíísslleennýý kk ppeeňňaažžnnýýmm pprr oossttrr iieeddkkoomm aa ppeeňňaažžnnýýmm eekkvviivvaalleennttoomm kkuu

ddňňuu,, kkuu kkttoorr éémmuu ssaa zzoossttaavvuujj ee úúččttoovvnnáá zzáávviieerr kkaa

Položka neovplyvňuje peňažné toky.

AA..11..1111.. KK uurr zzoovváá sstt rr aattaa vvyyččíísslleennáá kk ppeeňňaažžnnýýmm pprr oossttrr iieeddkkoomm aa ppeeňňaažžnnýýmm eekkvviivvaalleennttoomm

kkuu ddňňuu,, kkuu kkttoorr éémmuu ssaa zzoossttaavvuujj ee úúččttoovvnnáá zzáávviieerr kkaa

Za rok 2007 nie je zistená žiadna kurzová strata.

AA..11..1122.. VVýýsslleeddookk zz pprr eeddaajj aa ddllhhooddoobbééhhoo mmaajj eettkkuu,, ss vvýýnniimmkkoouu mmaajj eettkkuu,, kkttoorr ýý ssaa ppoovvaažžuujj ee

zzaa ppeeňňaažžnnýý eekkvviivvaalleenntt

Tržby z predaja dlhodobého majetku prevyšujú náklady, čo spôsobí že v prehľade peňažných

tokov pôsobia záporne vo výške – 245 tis. Sk.

AA..11..1133.. OOssttaattnnéé ppoolloožžkkyy nneeppeeňňaažžnnééhhoo cchhaarr aakktteerr uu,, kkttoorr éé oovvppllyyvvňňuujj úú vvýýsslleeddookk

hhoossppooddáárr eenniiaa zz bbeežžnneejj ččiinnnnoosstt ii ,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kkttoorr éé ssaa uuvvááddzzaajj úú oossoobbii ttnnee vv iinnýýcchh

ččaasstt iiaacchh pprr eehhľľaadduu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv

Tieto faktory za rok 2007 sú nulové.

A.2. VPLYV ZMIEN PRACOVNÉHO KAPITÁLU

AA..22..11.. ZZmmeennaa ssttaavvuu ppoohhľľaaddáávvookk zz pprr eevvááddzzkkoovveejj ččiinnnnoosstt ii

Pohľadávkou rozumieme nárok na peňažné prostriedky t.j. právny nárok na peňažné

prostriedky voči odberateľom, zamestnancom a podobne.

Zmena stavu pohľadávok z prevádzkovej činnosti Tabuľka 11

Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka

KZ - ZS

Dopad na PPT;

vplyv na PT

311A Odberatelia 3288 - 3288

341 Daňové pohľadávky 1731 - 1731

378A Iné pohľadávky - 797 + 797

celkom -- 44222222

Stav pohľadávok v porovnaní so začiatkom roka 2007 vzrástol. Znamená to, že podnik

neustále uzatvára zmluvy s novými odberateľmi, snaží sa zvyšovať predaj svojich výrobkov.

52

Pri uzatváraní zmlúv s novými odberateľmi podnik preveruje platobnú schopnosť či likviditu

daného podniku. Veľké množstvo peňažných prostriedkov je viazaných v pohľadávkach,

nakoľko mnohý odberatelia neplatia v lehote splatnosti.

AA..22..22.. ZZmmeennaa ssttaavvuu zzáávvääzzkkoovv zz pprr eevvááddzzkkoovveejj ččiinnnnoosstt ii

Záväzky z obchodného styku sú cudzími zdrojmi krytia majetku, získaného v styku s okolím

až do doby splatnosti.

Zmena stavu záväzkov z prevádzkovej Tabuľka 12

Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka

KZ - ZS

Dopad na PPT;

vplyv na PT

472010 Záväzky zo SF - 43 - 43

474A Ostatné dlhodobé záväzky + 178 + 178

321A Dodávatelia - 1401 - 1401

326A Nevyfakturované dodávky + 648 + 648

331010 Záväzky voči zamestnancom + 764 + 764

336A Záväzky zo soc. poistenia + 511 + 511

323A Rezervy + 872 + 872

343 Daňové záväzky - 1163 - 1163

Vplyv na peňažné toky má taktiež aj účet 341 vo výške + 143 tis. Sk. Na prehľad peňažných

tokov má vplyv aj MD účtu 474 vo výške + 852 tis. Sk. Všetky uvedené záväzky pôsobia na

prehľad peňažných tokov vo výške ++ 11336611 tt iiss.. SSkk.. V roku 2007 jjee nárast záväzkov o 1361 tis.

Sk.. Hlavným dôvodom, ktorý spôsobuje zvyšovanie záväzkov, je skutočnosť, že veľa

peňažných prostriedkov je viazaných v pohľadávkach, čo spôsobuje oneskorené platenie

záväzkov.

AA..22..33.. ZZmmeennaa ssttaavvuu zzáássoobb

Zásoby predstavujú podstatnú časť obežného majetku. Rozdeľujeme ich na zásoby nakúpené

a zásoby vlastnej výroby.

Zmena stavu zásob Tabuľka 13

Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka

KZ - ZS

Dopad na PPT;

vplyv na PT

112A Materiál - 1710 + 1710

123010 Výrobky – TNTMV - 1526 + 1526

123011 Výrobky - TOTMV - 26 + 26

celkom ++ 33226622

53

Materiál na sklade sa počas roka znížil. Zníženie zásob spôsobuje zvýšenie peňažných

prostriedkov. Daný materiál je použitý vo výrobnom procese. Stav výrobkov sa v porovnaní

so začiatkom roka znížil, znamená to že dochádza k predaju týchto výrobkov a následne

k zvýšeniu peňažných prostriedkov.

AA..22..44.. ZZmmeennaa ssttaavvuu kkrr ááttkkooddoobbééhhoo ff iinnaannččnnééhhoo mmaajj eettkkuu,, ss vvýýnniimmkkoouu mmaajj eettkkuu,, kkttoorr ýý jj ee

ssúúččaassťťoouu ppeeňňaažžnnýýcchh pprroossttrr iieeddkkoovv aa ppeeňňaažžnnýýcchh eekkvviivvaalleennttoovv

Táto položka neovplyvňuje peňažné toky.

AA..33.. PPrr ii jj aattéé úúrr ookkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kkttoorr éé ssaa zzaaččlleeňňuujj úú ddoo iinnvveesstt iiččnnýýcchh ččiinnnnoosstt íí

V tomto prípade ide o hospodársku operáciu, ktorá spôsobuje pohyb peňažných prostriedkov.

Znamená to, že zvýšenie výnosov vyvolá zvýšenie peňažných prostriedkov. V prehľade

peňažných tokov túto položku uvádzame vo výške + 12 tis. Sk.

AA..44.. VVýýddaavvkkyy nnaa zzaappllaatteennéé úúrr ookkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kkttoorr éé ssaa zzaaččlleeňňuujj úú ddoo ff iinnaannččnnýýcchh

ččiinnnnoosstt ii

Ide o hospodársku operáciu, ktorá taktiež spôsobuje pohyb peňažných prostriedkov. Zvýšenie

nákladov vyvolá zníženie peňažných prostriedkov. V prehľade peňažných tokov sa vykazuje

so záporným znamienkom. Výška tejto položky je – 2960 tis. Sk.

Položky AA..55.. aa AA..66.. neovplyvňujú peňažné toky.

AA..77.. VVýýddaavvkkyy nnaa ddaaňň zz pprr ííjj mmoovv úúččttoovvnneejj jj eeddnnoottkkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kk ttoorr éé ssaa zzaaččlleeňňuujj úú

ddoo iinnvveesstt iiččnnýýcchh ččiinnnnoosstt íí aalleebboo ff iinnaannččnnýýcchh ččiinnnnoosstt íí

Za rok 2007 tieto výdavky sú vo výške – 1934 tis. Sk

AA..88.. aa AA..99.: príjmy mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na prevádzkovú činnosť a

výdavky mimoriadneho chrakteru vzťahujúce sa na prevádzkovú činnosť neovplyvňujú

peňažné toky.

4.4.2 Investičná činnosť

Ide o činnosť, ktorou sa rozumie obstaranie a vyradenie dlhodobého nehmotného

majetku, dlhodobého hmotného majetku a tej časti dlhodobého finančného majetku, ktorá nie

je súčasťou peňažných ekvivalentov.

BB..11.. VVýýddaavvkkyy nnaa oobbssttaarr aanniiee ddllhhooddoobbééhhoo nneehhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu

Pri zisťovaní výdavkov na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa vychádza z obratu

účtu 041. Podnik počas roka 2007 neobstaral žiadny dlhodobý nehmotný majetok a preto táto

položka neovplyvňuje peňažné toky v investičnej činnosti.

BB..22.. VVýýddaavvkkyy nnaa oobbssttaarr aanniiee ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu

54

Výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa zisťujú z obratu účtu 042. V tomto

prípade sú výdavky na obstaranie vo výške - 1768 tis. Sk. Ovplyvňujú peňažné toky so

záporným znamienkom.

BB..33.. aa BB..44.: Výdavky na obstaranie dlhodobých cenných papierov a podielov v iných

účtovných jednotkách, s výnimkou cenných papierov, ktoré sa považujú za peňažné

ekvivalenty a cenných papierov určených na predaj alebo na obchodovanie a príjmy z predaja

dlhodobého nehmotného majetku sú nulové.

BB..55.. PPrr ííjj mmyy zz pprr eeddaajj aa ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu

Údaje o príjmoch z predaja dlhodobého hmotného majetku čerpáme z účtu 641. Za sledované

obdobie predstavujú + 245 tis. Sk.

Faktory peňažných tokov, ktoré sú uvedené v položkách BB..66.. aažž BB..1100.. súvisiace

s príjmami z predaja dlhodobých cenných papierov a podielov, výdavkami a príjmami, ktoré

sa vzťahujú na dlhodobé pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou inej účtovnej jednotke,

ktorá je súčasťou konsolidovaného celku a výdavkami a príjmami z dlhodobých pôžičiek

poskytnutých účtovnou jednotkou tretím osobám, sa v hodnotenom období v podniku

nevyskytujú.

Vplyvy, ktoré pôsobia na peňažné toky uvádzané ako BB..1111.. aažž BB..2200.. , vzťahujúce sa

na:

� príjmy z prenájmu súboru hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku používaného

a odpisovaného nájomcom,

� prijaté úroky, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do prevádzkových činností,

� príjmy z dividend a iných podielov na zisku, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do

prevádzkových činností,

� výdavky súvisiace s derivátmi s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na

obchodovanie, alebo ak sa tieto výdavky považujú za peňažné toky z finančnej

činnosti,

� príjmy súvisiace s derivátmi s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na

obchodovanie, alebo ak sa tieto výdavky považujú za peňažné toky z finančnej

činnosti,

� výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky, ak je ju možné začleniť do investičných

činností,

� príjmy a výdavky mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na investičnú činnosť,

� ostatné príjmy a výdavky vzťahujúce sa na investičnú činnosť,

sú v prehľade peňažných tokov nulové.

55

4.4.3 Finančná činnosť

Je to činnosť, ktorej dôsledkom sú zmeny v hodnote a štruktúre vlastného imania

a zmeny dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, ktoré nesúvisia s prevádzkovou

činnosťou a investičnou činnosťou. V prehľad peňažných tokov sú rozdelené dve oblasti:

1. peňažné toky vzťahujúce sa k cudzím zdrojom financovania

2. peňažné toky vzťahujúce sa k vlastným zdrojom financovania

Údaje sa zisťujú z účtov peňažných prostriedkov alebo obratov príslušnej strany súvahových

účtov.

CC..11.. ppeeňňaažžnnéé ttookkyy vvoo vvllaassttnnoomm iimmaanníí

Faktory CC..11..11 aažž CC..11..88.., ktoré sa týkajú príjmov z upísaných akcií a obchodných podielov,

príjmov z ďalších vkladov do vlastného imania spoločníkmi alebo fyzickou osobou, ktorá je

účtovnou jednotkou, prijatých peňažných darov, príjmov z úhrady straty spoločníkmi,

výdavkov na obstaranie alebo spätné odkúpenie vlastných akcií a vlastných obchodných

podielov, výdavkov spojených so znížením fondov vytvorených účtovnou jednotkou,

výdavkov na vyplatenie podielu na vlastnom imaní spoločníkmi účtovnej jednotky a fyzickou

osobou, ktorá je účtovnou jednotkou, výdavkov z iných dôvodov, ktoré súvisia so znížením

vlastného imania, neboli v sledovanom období zaznamenané.

CC..22.. PPeeňňaažžnnéé ttookkyy vvzznniikkaajj úúccee zz ddllhhooddoobbýýcchh zzáávvääzzkkoovv aa kkrr ááttkkooddoobbýýcchh zzáávvääzzkkoovv

zz ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii

Faktory v prehľade peňažných tokov označené ako CC..22..11.. aa CC..22..22.., ktoré súvisia s:

- príjmami z emisie dlhových cenných papierov,

- výdavkami na úhradu záväzkov z dlhových cenných papierov,

neovplyvňujú v sledovanom období peňažné toky.

CC..22..33.. PPrr ííjj mmyy zz úúvveerr oovv,, kkttoorr éé úúččttoovvnneejj jj eeddnnoottkkee ppoosskkyytt llaa bbaannkkaa aalleebboo ppoobbooččkkaa

zzaahhrr aanniiččnneejj bbaannkkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu úúvveerr oovv,, kkttoorr éé bbooll ii ppoosskkyyttnnuuttéé nnaa zzaabbeezzppeeččeenniiee hhllaavvnnééhhoo

pprr eeddmmeettuu ččiinnnnoosstt ii

Tieto príjmy sú vykázané vo výške 125452 tis. Sk. Ovplyvňujú peňažné toky v prehľade

s kladným znamienkom, teda vo výške + 125452 tis. Sk.

CC..22..44.. VVýýddaavvkkyy nnaa ssppllááccaanniiee úúvveerr oovv,, kkttoorr éé úúččttoovvnneejj jj eeddnnoottkkee ppoosskkyytt llaa bbaannkkaa aalleebboo

ppoobbooččkkaa zzaahhrr aanniiččnneejj bbaannkkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu úúvveerr oovv,, kkttoorr éé bbooll ii ppoosskkyyttnnuuttéé nnaa zzaabbeezzppeeččeenniiee

hhllaavvnnééhhoo pprr eeddmmeettuu ččiinnnnoosstt ii

Výdavky, ktoré prislúchajú na splácanie úveru sú vo výške – 141066 tis. Sk.

CC..22..55.. PPrr ííjj mmyy zz pprr ii jj aattýýcchh ppôôžžiiččiieekk

56

Daný faktor neovplyvňuje peňažné toky.

CC..22..66.. VVýýddaavvkkyy nnaa ppllááccaanniiee ppôôžžiiččiieekk

Podnik nemá žiadnu pôžičku, na ktorú je potrebné vynakladať peňažné prostriedky.

CC..22..77.. VVýýddaavvkkyy nnaa úúhhrr aadduu zzáávvääzzkkoovv zz ppoouužžíívvaanniiaa mmaajj eettkkuu,, kkttoorr ýý jj ee pprr eeddmmeettoomm zzmmlluuvvyy

oo kkúúppee pprr eennaajj aatteejj vveeccii

V tejto položke účtovná jednotka sleduje výdavky súvisiace s leasingom osobných

automobilov. Vychádza sa z obratu strany má dať účtu 474. Suma výdavkov, ktorá má vplyv

na peňažné toky za rok 2007 je vo výške – 852 tis. Sk.

Vplyvy podmieňujúce peňažné toky uvádzané ako CC..22..88.. aažž CC..22..1100.. vzťahujúce sa na

výdavky na úhradu záväzkov za prenájom súboru hnuteľného majetku a nehnuteľného

majetku používaného a odpisovaného nájomcom, príjmy z ostatných dlhodobých záväzkov

a krátkodobých záväzkov vyplývajúcich z finančnej činnosti účtovnej jednotky, s výnimkou

tých, ktoré sa uvádzajú osobitne v inej časti prehľadu peňažných tokov, výdavky na splácanie

ostatných dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov vyplývajúcich z finančnej činnosti

účtovnej jednotky, s výnimkou tých, ktoré sa uvádzajú osobitne v inej časti prehľadu

peňažných tokov sú za rok 2007 nulové a preto neovplyvňujú peňažné toky podniku.

Výdavky a príjmy označované v prehľade peňažných tokov CC..33.. aažž CC..99..,, do ktorých patria:

� výdavky na zaplatené úroky, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do prevádzkových

činností,

� výdavky na vyplatené dividendy a iné podiely na zisku, s výnimkou tých, ktoré sa

začleňujú do prevádzkových činností,

� výdavky súvisiace s derivátmi, s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na

obchodovanie, alebo ak sa považujú za peňažné toky z investičnej činnosti,

� príjmy súvisiace s derivátmi, s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na

obchodovanie, alebo ak sa považujú za peňažné toky z investičnej činnosti,

� výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky, ak ich možno začleniť do finančných

činností,

� príjmy mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na finančnú činnosť,

� výdavky mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na finančnú činnosť

neovplyvňujú v sledovanom období peňažné toky.

57

4.4.4 Zhodnotenie peňažných tokov za účtovnú jednotku

V podmienkach trhovej ekonomiky, kedy sa za základný cieľ podnikateľskej činnosti

považuje maximalizácia zisku, podnikateľský subjekt si musí dať počas svojej činnosti

odpovede na tieto otázky:

• ako hospodárim?

• som lepší ako v minulých rokoch?

• som konkurencieschopný?

Odpoveďou na tieto otázky je analýza hodnotenia finančnej situácie. Je nevyhnutné aby

bežnou súčasťou finančného riadenia podniku bola analýza a plánovanie cash flow. V našej

podnikovej sfére niet vážnejšieho finančného problému, ako je platobná neschopnosť

mnohých podnikov, ktorá je brzdou plynulých peňažných tokov v hospodárstve.

Zachovanie platobnej schopnosti podniku si jednoznačnej vynucuje dôrazné riadenie

a analýzu prehľadu peňažných tokov. Nedostatok finančných zdrojov môže znamenať pre

podnik vážny problém. Problém však môže nastať ak má podnik nadbytok hotových

peňažných prostriedkov a nevie ako s nimi disponovať. Riešením môže byť investícia do

podielových listov, poprípade uloženie financií do nehnuteľností. Manažment podniku musí

neustále sledovať peňažné toky a uskutočňovať analýzy zostaveného prehľadu peň tokov.

Zhodnotenie peňažných tokov predkladáme osobitne za každú činnosť v tabuľke 14

nasledovne:

Prehľad peňažných tokov za rok 2007 Tabuľka 14 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Označenie Obsah Bežné účtovné obdobie položky položky _________________________________________________________________________ Peňažné toky z prevádzkovej činnosti

Z/S Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením

daňou z príjmov (+ / -) + 9 426 A.1. Nepeňažné operácie ovplyvňujúce výsledok hospodárenia

z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov

( súčet A 1.1 až A 1. 13 ) (+ / -) + 15 508 A.1.1 Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého

hmotného majetku ( + ) + 17 719

A.1.6. Zmena stavu položiek časového rozlíšenia nákladov

výnosov ( +/- ) - 4 914

58

A.1.8. Úroky účtované do nákladov ( + ) + 2 960

A.1.9. Úroky účtované do výnosov ( - ) - 12

A.1.12. Výsledok z predaja dlhodobého majetku, s výnimkou

majetku, ktorý sa považuje za peňažný ekvivalent ( +/ -) - 245

A.2 Vplyv zmien stavu pracovného kapitálu, ktorým sa na účely

tohto opatrenia rozumie rozdiel medzi obežným majetkom a

krátkodobými záväzkami s výnimkou položiek obežného

majetku na výsledok hospodárenia z bežnej činnosti

( súčet A 2.1 až A 2.4 ) + 401

A.2.1 Zmena stavu pohľadávok z prevádzkovej činnosti ( -/+ ) - 4 222

A.2.2. Zmena stavu záväzkov z prevádzkovej činnosti ( +/- ) + 1 361

A.2.3. Zmena stavu zásob ( -/+ ) + 3 262

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti s výnimkou príjmov

a výdavkov, ktoré sa uvádzajú osobitne v iných častiach

prehľadu peňažných tokov ( +/- ), ( súčet Z/S + A 1 + A 2 ) + 25 335

A.3. Prijaté úroky, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do

investičných činnosti ( + ) + 12

A.4. Výdavky na zaplatené úroky, s výnimkou tých, ktoré sa

začleňujú do finančných činnosti ( - ) - 2 960

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti ( +/- )

( súčet Z/S + A.1 až A.6 ) + 22 387

A.7. Výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky, s výnimkou

tých, ktoré sa začleňujú do investičných činností alebo

finančných činností ( -/+ ) - 1 934

AA.. ČČiissttéé ppeeňňaažžnnéé ttookkyy zz pprr eevvááddzzkkoovveejj ččiinnnnoosstt ii (( ++//-- ))

(( ssúúččeett ZZ//SS ++ AA..11 aažž AA..99 )) ++ 2200 445533 Peňažné toky z investičnej činnosti

B.2. Výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku ( - ) - 1 768

B.5. Príjmy z predaja dlhodobého hmotného majetku ( + ) + 245

BB.. ČČiissttéé ppeeňňaažžnnéé ttookkyy zz iinnvveesstt iiččnneejj ččiinnnnoosstt ii

(( ssúúččeett BB 11 aažž BB 2200 )) -- 11 552233 PPeeňňaažžnnéé ttookkyy zz ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii

C.2. Peňažné toky vznikajúce z dlhodobých záväzkov a

krátkodobých záväzkov z finančnej činnosti

( súčet C 2.1 až C 2. 10 ) - 16 466

59

C.2.3. Príjmy z úverov, ktoré účtovnej jednotke poskytla banka

alebo pobočka zahraničnej banky, s výnimkou úverov, ktoré

boli poskytnuté na zabezpečenie hlavného predmetu

činnosti ( + ) + 125 452

C.2.4. Výdavky na splácanie úverov, ktoré účtovnej jednotke

poskytla banka alebo pobočka zahraničnej banky, s výnimkou

úverov, ktoré boli poskytnuté na zabezpečenie hlavného

predmetu činnosti ( - ) - 141 066

C.2.7. Výdavky na úhradu záväzkov z používania majetku, ktorý

je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci ( - ) - 852

CC.. ČČiissttéé ppeeňňaažžnnéé ttookkyy zz ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii (( ssúúččeett CC 11 aažž CC 99 )) -- 1166 446666 DD.. ČČiissttéé zzvvýýššeenniiee aalleebboo ččiissttéé zznníížžeenniiee ppeeňňaažžnnýýcchh pprr oossttrr iieeddkkoovv

(( ++//-- )) (( ssúúččeett AA ++ BB ++ CC )) ++ 22 446644

EE.. SSttaavv ppeeňňaažžnnýýcchh pprr oossttrr iieeddkkoovv aa ppeeňňaažžnnýýcchh eekkvviivvaalleennttoovv

nnaa zzaaččiiaattkkuu úúččttoovvnnééhhoo oobbddoobbiiaa (( ++//-- )) ++ 22 665555

HH.. ZZoossttaattookk ppeeňňaažžnnýýcchh pprr oossttrr iieeddkkoovv aa ppeeňňaažžnnýýcchh eekkvviivvaalleennttoovv

nnaa kkoonnccii úúččttoovvnnééhhoo oobbddoobbiiaa,, uupprr aavveennýý oo kkuurr zzoovvéé rr oozzddiieellyy

vvyyččíísslleennéé kkuu ddňňuu,, kkuu kkttoorr éémmuu ssaa zzoossttaavvuujj ee úúččttoovvnnáá zzáávviieerr kkaa

(( ++ //-- )) ++ 55 111199

Za účtovné obdobie 2007 firma vykazuje zisk vo výške 9 426 tis. Sk, pričom peňažné

prostriedky sa zvýšili o 2 464 tis. Sk. Najviac peňažných prostriedkov má účtovná jednotka

vyprodukovaných v prevádzkovej činnosti vo výške + 20 453 tis. Sk. Investičná a finančná

činnosť vplývajú na tok peňažných prostriedkov negatívne.

Peňažné toky v prevádzkovej činnosti sú výsledkom upraveného výsledku

hospodárenia o nepeňažné operácie, vplyv zmien pracovného kapitálu a ďalšie príjmy

a výdavky, ktoré sú uvedené v prehľade peňažných tokov v položkách A.3, A.4. a A.7.

V prevádzkovej činnosti zdrojom cash flow sú odpisy dlhodobého majetku.

Zmena stavu pracovného kapitálu ovplyvňuje peňažné toky pozitívne okrem

pohľadávok. V prípade pohľadávok, ich zmena v stave je nepriaznivá, čo znamená že

odberatelia neuhrádzajú pohľadávky spoločnosti. Pri záväzkoch v roku 2007 dochádza k ich

zvýšeniu. Firma má veľké množstvo záväzkov doteraz neuhradených. Z prehľadu peňažných

60

tokov vidíme, že zásoby na sklady sa od začiatku roka znížili, čo sa prejavavuje ako zvýšenie

peňažných prostriedkov.

V investičnej činnosti podnik dosahuje záporné peňažné toky. Hlavným dôvodom sú

prevyšujúce výdavky na obstaranie dlhodobého majetku nad príjmami z predaja dlhodobého

majetku. Podnik investoval peňažné prostriedky na modernizáciu baliacej linky Hugo Beck

a jednokomorového baliaceho lisu Topeko. Investičná činnosť pôsobí na peňažné toky

záporne vo výške - 1 523 tis. Sk.

Vo finančnej činnosti sú v prehľade peňažných tokov vykázané taktiež záporné

peňažné toky vo výške – 16 466 tis. Sk. Najväčšiu položku výdavkov peňažných prostriedkov

tvoria výdavky na splácanie úverov. Ďalšou položkou, ktorá spôsobila výdavky peňažných

prostriedkov, sú výdavky spojené s úhradou záväzkov z používania majetku, ktorý je

predmetom leasingu.

Celkový stav peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia je vyšší ako na

začiatku účtovného obdobia, čo vypovedá o zvýšení úrovne hospodárenia s peňažnými

prostriedkami.

61

5 Záver a návrhy na využitie v praxi

Dôležitým znakom prežitia podniku v podmienkach trhovej ekonomiky je likvidita.

Pre podnik je podstatné zachovať budúcu likviditu, zachovať vybilancovanie jeho budúcich

príjmov a výdavkov. To neznamená, že minulé finančné hospodárske javy sú pre budúcu

likviditu nepodstatné. Je pravda, že minulý vývoj a súčasný stav už nie je možné zmeniť, ale

možno sa z neho poučiť, možno v ňom identifikovať javy a faktory, ktoré sú podstatné pre

proces zabezpečenia likvidity v budúcnosti.

Retrospektívny cash flow je dôležitou kategóriu dynamickej finančnej analýzy.

Pomocou prehľadu peňažných tokov (cash flow) a ich intenzity sa komplexne spoznávajú

formy viazaného kapitálu v jednotlivých zložkách podnikového majetku, formy jeho

uvoľňovania a financovania podniku.

Základným predpokladom pre udržanie si finančnej stability patrí plynulosť

peňažných tokov. Vybudovať a udržať si dobrú pozíciu v trhovom prostredí vyžaduje prílev

a odlev peňažných prostriedkov, analyzovať možnosti zdrojov získania peňažných

prostriedkov a snahu o minimalizáciu výdavkov. Kladné a záporné peňažné toky umožňujú

identifikovať vnútorné, ale aj vonkajšie zdroje financovania a časové hľadisko peňažných

tokov.

Základná štruktúra prehľadu peňažných tokov rozlišuje oblasť prevádzkovej,

investičnej a finančnej činnosti. Oblasť prevádzkovej činnosti je z finančného hľadiska

podniku najdôležitejšia. Príjmy a výdavky je potrebnéobsahovo vymedzené tak, aby cash

flow vyjadroval prebytok peňažných prostriedkov, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii.

Peňažné toky z investičnej činnosti nás informujú o príjmoch a výdavkoch pri nákupe

a predaji dlhodobého majetku. Finančná činnosť obsahuje peňažné toky t.j. príjmy a výdavky

financovania vlastným a cudzím kapitálom.

Cash flow ako indikátor vnútornej finančnej sily podniku sa v rámci finančnej analýzy

porovnáva s výdavkami investičného charakteru, splátkami záväzkov, dividendami

a jednotlivými položkami, ktoré sú obsahom prehľadu peňažných tokov. Z toho vyplýva, ako

je podnik schopný z vlastných zdrojov splácať dlhy, realizovať rozvojové investície,

posilňovať likviditu a rozdeľovať zisk.

Cash flow je komplexným zobrazením zmien likvidity v určitom období a je

vyjadrením príjmov a výdavkov na rozdiel od zisku, ktorý je kladným rozdielom výnosov

a nákladov.

62

V praxi má veľký význam tiež zostavovanie Prehľadu o budúcich peňažných tokoch.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že pri zostavovaní prehľadu sa zvyšuje prácnosť pri

súčasnom zvyšovaní nárokov na odborné znalosti spracovateľov.

Na základe prevedenej analýzy zámerov a prístupov k zisťovaniu prehľadu peňažných

tokov a hodnotenia jednotlivých faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky predkladáme niektoré

návrhy a odporúčania pre využitie v praxi podnikateľského subjektu.

11.. VV ssúúvviisslloosstt ii ss pprr oobblleemmaatt iikkoouu ooččaakkáávvaannýýcchh pprr ííjj mmoovv aa vvýýddaavvkkoovv ooddppoorr úúččaammee::

a) zvážiť vo vedení podniku dôležitosť zostavovania plánovaného prehľadu peňažných tokov

z hľadiska zefektívnenia výroby a ekonomickej stability podniku. Je potrebné vytvoriť

predpoklady pre zostavovanie plánovaného prehľadu peňažných tokov:

1. za plánované obdobie stanoviť obdobie jedného mesiaca, a tým zabezpečiť prehľad

o potrebe peňažných prostriedkov a zdrojov v navrhovanom časovom intervale

2. plán peňažných tokov členiť na peňažné príjmy a peňažné výdavky.

b) odporúčame účtovnej jednotke plánovať prehľad peňažných tokov v nasledujúcej štruktúre

príjmov:

� tržby z predaja výrobkov:

- tržby z predaja mäkkých mäsových výrokov

- tržby z predaja trvanlivých mäsových výrobkov

- tržby z predaja varených mäsových výrobkov

- tržby z predaja gemerské karé

� tržby z predaja služieb:

- tržby z poradenstva v oblasti výživy

- tržby z poradenstva v oblasti potravinárskej výroby

- tržby z poradenstva v oblasti poľnohospodárskej výroby

� tržby z predaja dlhodobého hmotného majetku

� tržby z predaja materiálu

� prijaté úroky

� ostatné príjmy

c) štruktúru peňažných výdavkov odporúčame zabezpečiť nasledovne:

� nákup mäsa

� nákup priamych materiálov do výrobkov

� nákup pohonných hmôt – nafty

� platby za energiu

� platené úroky

63

� osobné výdavky – mzdové náklady, náklady na sociálne zabezpečenie

� dane a poplatky

� ostatné výdavky

22.. VV oobbllaasstt ii zzoossttaavveenniiaa sskkuuttooččnnééhhoo pprr eehhľľaadduu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv ooddppoorr úúččaammee

pprr iissppôôssoobbiiťť úúččttoovvnnýý rr oozzvvrr hh ppoottrr eebbáámm pprr ee zzoossttaavvoovvaanniiee ccaasshh ff llooww, tzn. vytvoriť

analytickú evidenciu účtov potrebných pre vykazovanie peňažných tokov. Analytickú

evidenciu odporúčame vytvárať podľa kľúča vo vnútornej štruktúre s nasledovnými

rozlišovacími úrovňami:

X X X

označenie činnosti

skupina pohybov v rámci činnosti

konkrétny pohyb peňažných prostriedkov v rámci činnosti

Názorne to uvádzame na príklade syntetického účtu 321 – Dodávatelia:

321 000 – začiatočný zostatok záväzkov voči dodávateľom

321 100 – záväzky voči dodávateľom z prevádzkovej činnosti

321 110 – záväzky pri nákupe materiálu

321 120 – záväzky za ostatný materiál

321 130 – záväzky pri obstarávaní energie

321 140 – záväzky na nákup pohonných hmôt

321 150 – záväzky za služby

321 160 – ostatné záväzky vzťahujúce sa k prevádzkovej činnosti

321 200 – záväzky voči dodávateľom z investičnej činnosti

321 210 – záväzky pri nákupe dlhodobého nehmotného majetku

321 220 – záväzky pri nákupe dlhodobého hmotného majetku

321 300 – záväzky voči dodávateľom vzťahujúce sa k finančnej činnosti

33.. VV mmeettooddoollooggiicckkeejj rr oovviinnee,, vv oobbllaasstt ii vveeccnnýýcchh ooppaattrr eenníí,, kkttoorr éé ssaa ttýýkkaajj úú sskkuuttooččnnééhhoo

pprr eehhľľaadduu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv ooddppoorr úúččaammee::

a) prepracovať vnútropodnikový predpis pre vedenie účtovníctva v súlade s novelami zákona

431/2002 Z.z. o účtovníctve a rozšíriť ho o podrobný popis spôsobu zostavovania

a vyhodnocovania prehľadu peňažných tokov využívaného v podnikateľskom subjekte.

64

Do obsahu vnútropodnikového predpisu pre vedenie účtovníctva v záujme jeho zdokonalenia

o zostavovanie prehľadu peňažných tokov navrhujeme zaradiť:

1.zásady zostavenia plánovaného prehľadu peňažných tokov

2. postup zostavenia skutočného prehľadu peňažných tokov, kde je potrebné určiť formy

zostavovania cash flow, spôsoby zostavovania cash flow, informačné zdroje využívané

k zostaveniu cash flow:

- pre zostavenie prehľadu peňažných tokov v prevádzkovej činnosti použiť nepriamu

metódu, v investičnej činnosti čistú priamu metódu. Vo finančnej činnosti pre

zostavenie prehľadu peňažných tokov použiť čistú priamu metódu.

-- pri zostavovaní prehľadu peňažných tokov je potrebná vhodne zostavená analytická

evidencia k účtom 562 – úroky, 662 - úroky, 221 – bankové účty, 311 – odberatelia, 321 -

dodávatelia:

K účtu 562 – úroky, odporúčame vytvoriť analytickú evidenciu za jednotlivé činnosti:

562 100 – nákladové úroky z prevádzkovej činnosti

562 200 – nákladové úroky z investičnej činnosti

562 300 – nákladovú úroky z finančnej činnosti

Obdobne navrhujeme vytvoriť analytickú evidenciu k účtu 662 – úroky.

Pre bankový účet – 221 odporúčame štruktúru analytickej evidencie:

221 000 – začiatočný zostatok na bankovom účte

221 100 – pohyby na bankových účtoch v prevádzkovej činnosti

221 110 – pohyby na bankovom účte vo vzťahu k výrobkom

221 111 – príjem

221 112- výdavok

221 120 – pohyby na bankovom účte vo vzťahu k službám

221 121 – príjem

221 122 – výdavok

221 130 – ostatné pohyby na bankovom účte vo vzťahu k prevádzkovej činnosti

221 200 – pohyby na bankovom účte vzťahujúce sa k investičnej činnosti

221 210 – príjmy vo vzťahu k investičnej činnosti

221 220 – výdavky vo vzťahu k investičnej činnosti

221 300 – pohyby na bankovom účte vzťahujúce sa k finančnej činnosti

221 310 – príjmy vo vzťahu k finančnej činnosti

221 320 – výdavky vo vzťahu k finančnej činnosti

221 400 – pohyby na bankovom účte vzťahujúce sa k úrokom

65

221 410 – prijaté úroky

221 420 – zaplatené úroky

b) investovať do efektívnejšieho prenosu informácií prostredníctvom vytvorenia intranetovej

siete v rámci podnikateľského subjektu a modernizácie podnikového informačného systému.

VV ssúúvviisslloosstt ii ss pprr eevvááddzzkkoovvoouu ččiinnnnoossťťoouu pprr eeddkkllaaddáámmee nnaasslleeddoovvnnéé nnáávvrr hhyy

aa ooddppoorr úúččaanniiaa::

1. V záujme zabezpečenia finančnej stability spoločnosti navrhujeme sledovať odberateľov

v podobe zavedenia kalendára pohľadávok. Kalendár pohľadávok možno realizovať

prostredníctvom existujúceho softwéru MRP Brezno nachádzajúcom sa v podniku.

Pohľadávky navrhujeme sledovať mesačne. Na základe programu MRP spoločnosť môže

sledovať výšku pohľadávok v štruktúre podľa jednotlivých odberateľov a podľa dlžnej sumy.

V tabuľke 15 navrhujeme sledovať dlžníkov podľa uvedenej doby splatnosti.

Kalendár pohľadávok Tabuľka 15

Doba splatnosti pohľadávok Názov dlžníka Dlžná suma

bežné pohľadávky ( do lehoty splatnosti )

pohľadávky do 90 dní po lehote splatnosti

pohľadávky do 180 dní po lehote splatnosti

pohľadávky staršie ako 6 mesiacov

pohľadávky staršie ako 1 rok

2. vypracovať systém neustáleho kontaktu s odberateľmi t.j so súčasnými ale aj potenciálnymi

formou písomného kontaktu, telefonického rozhovoru a internetového spojenia.

3. v rámci obchodných činností v záujme zinkasovania pohľadávok prijať opatrenia:

- poskytovať skonto za promptné platby u odberateľov Billa, Tesco a CBA,

- zvážiť poskytovanie množstevných, hotovostných a vernostných rabatov u odberateľa

Mäsospiš s.r.o.

- pri obchodoví s odberateľom COOP Jednota Slovensko pre prípad zabezpečenia inkasa

pohľadávok vyžadovať platby vopred,

- pre vysoký objem neuhradených pohľadávok spoločnosťou NITRAZDROJ a.s. odstúpiť od

obchodných vzťahov.

66

VV oobbllaasstt ii iinnvveesstt iiččnneejj aa ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii nnaavvrr hhuujj eemmee::

1. obnovu dlhodobého majetku, vzhľadom na zastaralé strojové zariadenia. Navrhujeme

nákup modernejšej automatickej Rezačky mäsa TR – 160 s výkonom 2200 kg/hod a obsah s

násypky 325 l. Výhodou novej rezačky je väčší obsah násypky, ktorý umožňuje spoločnosti

produkovať väčšie množstvo výrobkov. Automatizácia strojového zariadenia taktiež

umožňuje znížiť náklady na pracovné sily. Automatická rezačka mäsa TR – 160 spĺňa všetky

európske normy týkajúce sa ochrany životného prostredia, požiarnej ochrany, bezpečnosti

práce, hygieny a hlučnosti.

2. investovať do nového softwéru, ktorý spoločnosti podá kvalitnejší výstup z účtovných

databáz, a v náväznosti na súčasne poskytovaný prehľad peňažných tokov:

a) ponúkne finančnú analýzu a plánovanie ekonomických ukazovateľov,

b) a umožní prístupy k vytvoreniu databázy a plánovacím procesom peňažných tokov.

Ako príklad možno uviesť produkt Analyst S3 single od spoločnosti Cigler Software.

3. pozornosť venovať informáciám z plánovaného prehľadu peňažných tokov priebežne počas

roka, pretože:

- z plánu peňažných príjmov určia očakávanú výšku príjmov a

- z plánu peňažných výdavkov môžu vypracovať predpokladané výdavky.

Ich vzájomných porovnaním stanovia predbežný stav peňažných prostriedkov a na základe

toho zistia, či má spoločnosť dostatok zdrojov na financovanie svojich potrieb.

67

6 Použitá literatúra

1.BAUER, M.: Controllingem ke zjednodušení řízení. In: Moderní řizení, roč. 39, 2004

č. 10, s. 59-61, ISSN 0026-8720

2.BIELIK, P. Faktory výkonnosti a dôchodkovosti poľnohospodárskych podnikoch

- GURČÍK, Ľ v Slovenskej republike. Nitra: Edičné stredisko SPU, 2003, s. 60-61,

- GAJDOŠ, I.: ISBN 80-8069-220-3

3.BOJŇANSKÝ, J.: Alternatívne metódy vykazovania peňažných tokov a možnosti ich

využitia. In: Medzinárodné vedecké dni 2000. Trendy v poľnohospodá-

rskej ekonomike a manažmente. Nitra, SPU, 2000, s. 142-146, ISBN

80-7137-717-1

4.CZILLINGOVÁ, J.: Cash flow – indikátor vnútornej finančnej sily podniku. Ekonóm, 2005,

s. 9-10, 72-74, ISBN 80-225-2018-7

5.DRAŽANOVÁ, M.: Controlling v praxi ÚDK. In: Moderní řízení, roč. XLII, 2007, č. 8,

s. 44, ISSN 0026-8720

6.DUDEK, I.: Integrace rizika do investičného rozhodovaní. In: Moderní řízení, roč.

38, 2003, č. 4, s. 34, ISSN 026-8720

7.FICZOVÁ, I.: Vykazovanie Cash Flow. In: Finančný manažér, roč. 1, 2000, č. 1,

s. 15-19, ISSN 1335-5813

8.FOTR, J.: Integrace rizika do investičného rozhodovaní. In: Moderní řízení, roč.

38, 2003, č. 4, s. 33, ISSN 026-8720

9.HEIDLEROVÁ, S.: Správne riadenie spoločnosti. In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 2-3,

s. 8-11, ISSN 1335-678X

10.HEIDLEROVÁ, S.: Výkaz ziskov a strát – informácia o tvorbe hospodárskeho výsledku.

In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 6, s. 6-8, ISSN 1335-678X

11.HEIDLEROVÁ, S.:Finančná analýza – zdroj pre získanie stability a finančnej hospodárno-

sti firmy. In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 5, s. 3-8, ISSN 1335-678

12.HRUŠKA, V.: Účetní závěrka. In: Účetnictví, 2004, č. 1, s. 12-21, ISSN 0139-5661

13. HUDECOVÁ, I.: Kurzové rozdiely v podvojnom účtovníctve. In: Dane – Účtovníctvo,

roč. 12, 2007, č. 4, s. 2, ISSN 1335-9630

14.JANEČEK, V. Zvyšovaní efektivnosti podniku ve znalostní ekonomice. In: Ekonomic-

- HYNEK, J.: ký časopis, roč. 55, 2007, č. 5, s. 501, ISSN 0013-3035

68

15.JÁNOŠ, D.: Využitie cash flow v analýze. In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 16,

s. 9-10, ISSN 1335-678X

16.KALAFÚTOVÁ, Ľ.:Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement). In: Finančný mana-

žér, roč. 1, 2000, č. 1, s. 20-28, ISSN 1335-5813

17. KARDOŠ, Š. Zostavenie účtovnej závierky. In: Dane a účtovníctvo, roč. XIII, 2008,

– PASTIERIK, V.: č. 1, s. 32-33, ISSN 1335-7034

18.MARKOVIČ, P.: Cash flow a jeho vypovedacia schopnosť. In: Finančný radca, roč. 1,

2001, č. 7, s. 14-19, ISSN 1335-678X

19.MRKVIČKA, J.: Finanční analýza. Bilance: Vzělávaní účetních v ČR, 2005, s. 47,

ISBN 80-248-0762-9

20.OLÁH, M.: Finančné zdravie a finančná tieseň firmy. In: Finančný radca, roč. 1,

2002, č. 14, s. 9-10, ISSN 1335-678X

21.PATAKY, J.: Informačné predpoklady budovania controllingu cash flow v podnika-

teľských subjektoch. In: MVD. Zborník vedeckých prác, Nitra SPU,

2002, s. 1152-1157, ISBN 80-8069-030-8

22.PATAKY, J. Podvojné účtovníctvo pre samoukov. Nitra: Effeta, 2005, s. 57-59,

- ŠKORECOVÁ, E.: ISBN 80-969113-7-6

23.PASEKOVÁ, M. Vzájomné vazby mezi účetními výkazy. In: Co lze vyčíst z účetních

- OTRUSINOVÁ, M.: výkazú? Zborník vedeckých prác z vedeckej konferencie 2005,

Ostrava: VŠB-TU, 2005, s. 39, ISBN 80-248-0762-9

24.PODSKĽAN, A.: Strategické rozhodnutí v IT businessu. In: Moderní řízení, roč. XLII,

2007, č. 7, s. 36-37, ISSN 0026-8720

25.PROCHÁZKOVÁ, D.

– FITŘÍKOVÁ, D.: Chystáte se poprvé na účetní závěrku?. In: Účetníctví, 2007, č. 7, s. 15,

ISSN 0139-5661

26.SEDLÁČEK, J.: Analýza vývoje finančné výkonnosti podniku v České republice. In:

Ekonomický časopis, roč. 55, 2007, č. 1, s. 3, ISSN 0013-3035

27.SIVÁK, R.: Problémy optimálnej kapitálovej štruktúry a majetkovo – finančnej

stability podnikateľských subjektov v SR. In: Účtovníctvo, audítorstvo,

daňovníctvo, roč. IX, 2001, č. 11, s. 362 – 364, ISSN 1335-2024

28.SKLENKA, M.: Prehľad peňažných tokov (Cash flow Statement). In: Poradca podnika-

teľa, roč. 11, 2006, č. 5-6, s. 444, ISSN 1335-0897

29.SKLENKA, M.: Cash Flow Statement. In: Daňový a účtovný poradca podnikateľa,

roč. 12, 2007, č. 2-3, s. 116-117, ISSN 1335-089

69

30.SKLENKA, M.: Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement)I. In: Dane a účto-

vníctvo v praxi, roč. 10, 2005, č. 2, s. 46-50, ISSN 1335-7034

31.STAŠOVÁ, J.: Hodnotenie platobnej schopnosti podniku. In: Biatek, roč. 4, 2006, č. 2,

ISSN 1335-0900

32.VACÍK, E.: Kapitálová štruktura společnosti. In: Moderní řízení, roč. 39, 2004,

č. 4, . s. 59-63, ISSN 0026-8720

33.VLACHYNSKÝ, K.:Globalizácia a zmeny v cieľoch podnikateľskej činnosti. In:

Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo, roč. XIV, 2006, č. 1, s. 2-4,

ISSN 1355-2024

34.ŠLOSÁROVÁ, A.:Špecifické otázky zostavenia prehľadu. In: Dane a účtovníctvo v praxi,

roč. 8, 2003, č. 3, s. 53-55, ISSN 1335-7034

35.ŠLOSÁROVÁ, A.:Špecifické otázky zostavovania prehľadu peňažných tokov (Cash Flow

Statement). In: Dane a účtovníctvo v praxi, roč. 7, 2002, č. 3, s. 53-55,

ISSN 1335-7034

36.ŠLOSÁR, R. Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement). In: Dane a účtovníc-

- ŠLOSÁROVÁ, A.: tvo v praxi, roč. VI, 2001, č. 3, s. 38-49, ISSN 1335-7034

37.ŠÚLOVSKÁ, M.: Súvaha podľa medzinárodných účtovných noriem IAS/IFRS. In:

Účtovníctvo-audítorstvo-daňovníctvo, roč. 14, 2006, č. 4, s. 167-173,

ISSN 1335-2024