Salamandra škvrnitá

Jana Skybová, 2.A

Všeobecne je stredne veľký druh obojživelníka z

čeľade salamandrovité Je najrozšírenejší v Západnej Ázii,

juhozápadnej Afrike a najmä v Južnej a Strednej časti Európy

Najčastejšie sa zdržiava v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožuje.

Potrava- dážďovky, mäkkýše alebo hmyz, ktoré loví za súmraku a v noci.

OpisSalamandra škvrnitá je robustný obojživelník s krátkymi končatinami, pomerne dlhým a silným chvostom a malou hlavou so zaguľatenou tlamou a vypuklými očami.

Veľkosť i sfarbenie sa výrazne mení podľa niekoľkých poddruhov . Dospelý jedinec je dlhý 18 – 28 cm.

Najčastejšie sa objavujú salamandry s čierno sfarbeným telom so žltými škvrnami alebo pruhmi. Koža je lesklá a hladká.

Správanie Obýva najmä vlhké lesné lokality, lúky alebo

polia v blízkosti vodných tokov, jazierok alebo studničiek, kam kladie každoročne svoje vajíčka, preferuje najmä listnaté alebo zmiešané lesy.

Žije nočným spôsobom života, cez deň sa ukrýva pod listami, kmeňmi stromov, vetvami, v dierach v zemi alebo pod kameňmi, kde je chránená pred priamym slnečným žiarením. Zo svojich úkrytov často vylieza aj za daždivých a nepriaznivých dní. Na prelome októbra a novembra sa pred nepriaznivým zimným počasím schováva do podzemia, kde sa drží približne stála teplota.

Zo žliaz za očami vylučuje jed samandarín

RozmnožovaniePohlavne dospieva v 3. až 4. roku životaSalamandra môže byť vajcoživorodá alebo živorodá.

Larvy sú mäsožravé, živia sa rybím poterom, drobnými kôrovcami alebo článkonožcami, často sa u nich prejavuje kanibalizmus. K premene u nich dochádza po troch mesiacoch, v júli až auguste. V prírode sa dožívajú priemerne 20/25, v zajatí až 40 rokov.

Výskyt a početnosť

Na Slovensku prísne chránená Je citlivá na zmeny ekosystému.

Populácia salamandry klesá. Veľkú zásluhu na tomto štatúte má predovšetkým automobilová doprava a ničenia a znečisťovania prírodných vodných tokov, jazierok a studničiek. Problémom je aj umelé vysadenie nových predátorov ako lososovité ryby a raky.

Samandarin C19H31NO2

Jed samandarin, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ale je toxický, ak sa však dostane napr. do očí spôsobuje zápal, zvonu dráždi sliznice. Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním. Jed vo väčšom množstve potom môže takého živočícha aj zabiť. Vďaka tejto schopnosti nemá takmer žiadneho prirodzeného nepriateľa, najväčším nebezpečenstvom je pre ňu človek.

Ďakujem za pozornosť.