1. Z RÔZNYCH POHĽADOV CHARAKTERIZUJTE VEDU A JEDNOTLIVÉ ZLOŽKY PRACOVNÉHO CHÁPANIA VEDY.

Statický pohľad - vedaVeda je súbor overených poznatkov, ktoré sú logicky usporiadané do systému a boli získané vedeckými metódami.

Dynamický pohľad - vedaVeda je proces poznávania a skúmania zákonitostí vývoja prírody, spoločnosti a myslenia, v ktorom sa využívajú objektívne vedecké metódy.

Pracovné chápanie vedy zahŕňa: výskum – vývoj - vyhodnocovaniemetodológiu výskumu,metodológiu vývoja,metodológiu vyhodnocovania.

2. VYSVETLITE ČO JE VÝSKUM, UVEĎTE JEHO ČLENENIE PODĽA OECD A CHARAKTERIZUJTE JEHO JEDNOTLIVÉ ZLOŽKY.

OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Výskum - je bádanie, ktorým sa potvrdzujú alebo vyvracajú doterajšie poznatky alebo získavajú nové poznatky. Je cyklický, nikdy nekončí.

Podľa OECD sa výskum a vývoj kategorizujú:I. Základný výskum

ide o získanie nových poznatkov, bez konkrétneho využitia, často sú výsledky publikované vo vedeckých časopisoch, cieľom je formulovať hypotézy, teórie, nie riešenia pre prax

II. Aplikovaný výskummá cieľ, na základe tohto výskumu sa navrhujú opatreniaprevádza sa v prirodzenom prostredí

III. Experimentálny vývoj Využíva poznatky získané vo vývoji a v praxi, smeruje na výrobu nových materiálov, výrobkov, zariadení, nové procesy, systémy, služby alebo vylepšuje to, čo už zavedené, vyrobené – výsledky sú často patentované

IV. Evalvácia (vyhodnocovanie) proces vyhodnocovania výskumu

3. VYSVETLITE, ČO JE METODOLÓGIA VÝSKUMU UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE, KTORÉ HLAVNÉ OTÁZKY RIEŠI.

Metodológia - veda o pracovných postupoch - metódachRieši otázky:ontológie: veda o bytí - Čo je realita? epistemológie: oblasť filozofie, veda o poznaní - Ako môžeme poznať svet? axiológie: náuka o hodnotách - Aká je rola hodnôt a etiky? rétoriky: náuka o rečníctve - Aký je jazyk vedy?  metód: Ako zvoliť vhodný proces k získaniu poznatkov?- validných (kam smerujeme, koľko máme fin. prostriedkov)Metodológia výskumu závisí: od základných cieľov výskumu

od externých vplyvov na výskum od nášho bezprostredného okolia.

4. VYSVETLITE, ČO JE METÓDA A CHARAKTERIZUJTE ANALÝZU, SYNTÉZU, INDUKCIU A DEDUKCIU.

Metóda je pracovný postup smerujúci k dosiahnutiu cieľa.Analýza rozloženie celku na časti Syntéza – opak analýzy, ide o zloženie častí, vzťahov a súvislosti do celku. Dedukcia - od všeobecného ku konkrétnemu - spočíva v logickom odvodení záveru z množiny iných tvrdení, ktoré považujeme za pravdivé.Indukcia – opak dedukcie - od konkrétneho ku všeobecnému

5. CHARAKTERIZUJTE JEDNOTLIVÉ KATEGÓRIE ÚČELU VÝSKUMU, PREDIKCIU.

Účel výskumu sa člení do kategórií:- Explorácia – formulácia otázok, máme novú tému (problém) a potrebujeme sa dozvedieť

čo najviac, tvoríme otázky na ktoré je nutné odpovedať v budúcnosti v rámci rozsiahlejšieho a systematického výskumu. Je to výskum kreatívny, flexibilný.

- Popis – sústreďuje sa na otázky: Kto? Ako? Koľko? Používa techniky ako štatistické šetrenie, terénne pozorovanie a prípadová štúdia.

- Explanácia - Ak sa stretneme s javom, ktorý je už dobre opísaný, chceme vedieť, prečo sa veci dejú daným spôsobom. Hlavná otázka výskumu je: Prečo?

Predikcia (predpoveď)- spočíva v pokuse predpovedať nejaký fenomén - jav

6. UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE, ČO PATRÍ DO APLIKOVANÉHO VÝSKUMUA UVEĎTE ČLENENIE VÝSKUMU A JEHO CHARAKTERISTIKU PODĽA VZŤAHU K OBJEKTÍVNEJ REALITE.

Aplikovaný výskum- rozvíja nápady do funkčnej podoby- orientovaný primárne na špecifický cieľ alebo úlohu zo spoločenskej praxe, - hľadá praktické riešenie problémov, v sociálnych vedách má často za cieľ návrh opatrení,

intervencií alebo programov, ktoré zlepšujú podmienky života ľudí. Aplikovaný výskum sa často prevádza v prirodzenom prostredí

Výskum podľa vzťahu k   realite : praktický (alebo aj akčný výskum alebo aj vývoj) – realizujú ho odborníci z praxe,

cieľom je efektívnosť, kvalita, racionálnosť teoretický – vytvára teórie o danej vede empirický – spätý s praxou, overuje teórie výskumu

7. CHARAKTERIZUJTE VÝSKUMNÚ STRATÉGIU, UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE ETAPY VÝSKUMU.

Výskumná stratégia – pracovná metóda, ktorá sa používa vo výskume- Kvalitatívna výskumná stratégia.- Kvantitatívna výskumná stratégia.

- Zmiešaná výskumná stratégia.

Etapy výskumu:1. Príprava – voľba témy a základnej metódy2. Plán výskumu – najdôležitejší krok, nemôže sa vynechať – čo, koho chceme skúmať, akú

formu dotazovania (zberu dát ) zvolíme3. Realizácia výskumu – podľa plánu, zber dát a ich analýza4. Správa o výsledkoch výskumu – výsledky sa snažíme sprehľadniť, obvyklá je textová

forma, môžeme použiť i grafy, forma sa líši podľa uvažovanej cieľovej skupiny príjemcov

8. CHARAKTERIZUJTE VÝSKUMNÚ STRATÉGIU, UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA VEDECKÚ PRÁCU.

Výskumná stratégia – pracovná metóda, ktorá sa používa vo výskume- Kvalitatívna výskumná stratégia.- Kvantitatívna výskumná stratégia. - Zmiešaná výskumná stratégia.

Požiadavky na vedeckú prácu:- Skepsa - nové informácie sú prijímané iba podmienene, je nutné pochybovať o ich hodnote, - Zovšeobecňovanie - poznatky na úrovni teórie sú zachytávané vo všeobecných pojmoch- Systémovosť - všetky poznatky a informácie, či už v rovine empirickej, alebo teoretickej sú

posudzované systémovo, t.j. v definovanom celku- Overiteľnosť - používajú sa také výskumné postupy, ktorých priebeh je kontrolovateľný

a opakovateľný

9. VYSVETLITE, ČO JE TO OBJEKTIVITA V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE SPÔSOBY OBJEKTIVIZÁCIE A KONTROLY.

Objektivita pri zbere údajov a ich analýze znamená, že každý údaj sa môže chápať a interpretovať len jediným spôsobom. Keď tento údaj posudzujú iní kvalifikovaní ľudia, vždy ho budú chápať presne tak ako skúmateľ. Základné spôsoby objektivizácie a kontroly:- Rešpektovanie úplnosti a postupnosti jednotlivých operácií, ako aj ich správne prevedenie. To znamená dodržať postupnosť – kroky, urobiť ho celý a urobiť ho správne.- Hodnotenie nezávislými hodnotiteľmi, expertné posúdenie. Posudzovanie výskumných postupov nezávislými hodnotiteľmi je možné v celku i v jednotlivých častiach. Komplexné posúdenie výskumu nezávislými odborníkmi v určitej dôležitej fáze prebieha formou oponentúry.

10. VYSVETLITE, ČO JE VALIDITA, AKO SA ČLENÍ A CHARAKTERIZUJTE JEDNOTLIVÉ DRUHY.

Validita - charakterizujeme ju ako platnosť- porovnávanie výsledkov výskumu zo stanoveným cieľom – má byť zhodaValidita – delenie:

- Obsahová validita – udáva, či použitá výskumná metóda je v zhode so skúmanou oblasťou, napr. metóda práce s jednotlivcom sa použije pri jednotlivcov, nie pri komunite

- Konštruktová validita – vypovedá o tom, či skutočne meriame to čo merať chceme, potrebujeme

- Kritériová validita – miera zhody medzi výsledkami výskumného nástroja a výsledkami iného merania urobeného podľa známeho overeného kritéria.

- Interná validita – preverenie si internými postupmi vhodnosť a platnosť- Externá validita – týka sa toho, do akej miery možno výsledky výskumu použiť aj na iné

situácie

11. VYSVETLITE POJMY: RELIABILITA, KLASIFIKÁCIA, EXPLIKÁCIA.

Reliabilita: znamená spoľahlivosť nameraných dát, údajov. Patrí k nej absencia chýb v prípade opakovaného výskumu, keď skúmame ten istý jav rovnakými metódami. - Udáva sa koeficientom reliability, ktorým je podiel správneho variantu z celkového počtu

meraní. Používa metóda test-retest (opakované meranie). Reliabilita: znamená spoľahlivosť nameraných dát, údajov. Patrí k nej absencia chýb v prípade opakovaného výskumu, keď skúmame ten istý jav rovnakými metódami.- Trieda – je to súhrn objektov, ktoré majú spoločné vlastnosti.

Explikácia: znamená spresnenie pojmu z bežného jazyka tak, aby vyhovoval vedeckému použitiu. Pojmy z bežného jazyka spravidla nie sú dostatočne exaktné.- Explikandum – slovo, ktoré potrebujeme spresniť (napr. krátky) = Explikát – spresnené

slovo (kratší ako, dlhý 70 cm), odborné slovo.

12. VYSVETLITE, ČO SÚ INDIKÁTORY A CHARAKTERIZUJTE ICH MIESTO A VLASTNOSTI V SOCIOLOGICKOM VÝSKUME.

Indikátory (ukazovatele) sú spravidla numerické alebo alfabetické údaje, so schopnosťou vypovedať o skúmanej realite. Prostredníctvom nich bývajú v kvantitatívnom výskume skúmané, analyzované a hodnotené sociálne javy. Indikátormi sú často javy, ktoré sú samy pozorovateľné a zistiteľné vrátane ich vlastnosti.

Ukazovatele v sociologickom výskume - vlastnosti:- zložitejšia skutočnosť sa zjednodušuje. (sociálno-ekonomický status, nesie v seba veľa iných

zložiek, ktoré ho tvoria)- vystihujú všeobecný jav, vo svojom obsahu tento jav reprezentujú (schopnosť viesť automobil obsahuje veľmi veľa zručností a schopností)- sú definované na empirickej, jasnej úrovni (kultúrne záujmy chápané ako trvalejšia orientácia

človeka na vzťahy a činnosti človeka spojené s umeleckou tvorbou sa môžu preniesť do jednoduchých ukazovateľov ako návšteva divadla, čítanie beletrie..)

- vytvárajú sa v takej podobe, aby ich bolo možné podchytiť prostredníctvom nejakej metódy (predchádzajúce činnosti je možné podchytiť pozorovaním)

- v jednom údaji zachytávajú väčší počet informácií, majú spravidla kvantitatívny charakter, - sú merateľné (napr. 6 % nezamestnanosť nesie v sebe množstvo iných informácií – je to zmena

krátkodobej nezamestnanosti na dlhodobú)

13. VYSVETLITE POJMY OPERACIONALIZÁCIA, KVANTIFIKÁCIA A AXIOMATIZÁCIA.

Operacionalizácia : je stanovenie súboru ukazovateľov jednotlivo kvalitatívne odlišných. (Schopnosť viesť auto sa vyjadrí držaním vodičského oprávnenia, školská vedomosť)

- Je to postup, ktorý vedie od hypotéz ku ukazovateľom - indikátorom

Kvantifikácia  je prevádzanie množstva kvalitatívne rôznorodých znakov na jediný kvantitatívny znak 

 kvantum, ktoré je číselne vyjadriteľné. (vodičské oprávnenie skupiny, školská známka, body za športový výkon)

Axiomatizácia: pri konštruovaní teórie sa niekedy musíme uchýliť k axióme – tvrdeniu, ktoré sa nedokazuje. Z tejto axómy vyvodzujeme ďalšie tvrdenia (teorémy).

14. VYSVETLITE ČO JE ŠKÁLOVANIE, ČLENENIE A ICH CHARAKTERISTIKU.

Škálovanie  (rating) - je kvantifikácia.  Premieňa kvalitatívnu charakteristiku sociálneho javu do podoby číselnej postupnosti (kvantitatívny znak). Škálu je možné konštruovať, ak existuje rozsiahly jav: kontinuum. Škála sa musí dať merať a diferencovať. Overujú a potvrdzujú:

kvalifikovaný odhad expertov, metóda pokusu a omylu.

Škály z   hľadiska možnosti a   rozsahu matematicko-štatistického spracovania sa delia:

verbálne škálovanie - hodnotenie je na základe štýlu prevedenia, dizajnu, kvality, ako slúži, ...číselné škálovanie – pýtame sa na kvalitu konkrétneho produktu a označíme ho číselne 1-10 grafické škálovanie – dá sa vyjadriť pomocou grafov, napr. zakreslenie na číselnej osia) Nominálne:   

Vymenovanie Zachytávajú výskyt, Čísla len označujúce pomenovanie, Medzi jednotlivými pozíciami nie je žiadny vzťah, nemožno ich aritmeticky spracovať,

b) Ordinálne  (poradové):  Stanovujú poradie, Vyjadrujú vzťah položiek v škále (väčší – menší) Nezaznamenávajú veľkosť rozdielov, Môžu byť znázornené akoukoľvek postupnosťou,

c) Kardinálne:  merajú a umožňujú všetky matematické operácie,

intervalové, vyjadrujúce vzdialenosť medzi bodmi,

Škály podľa ich tvorby a   obsahu: Posudzovacie škály - vyjadrujú hodnotenie vlastností pomocou hodnôt od malých po veľké, od

negatívnych po pozitívne. Hodnotenie sa môže vyjadriť číslom alebo graficky. Bogardusova škála sociálnej vzdialenosti –hierarchicky usporiadané položky obsahujúce

vymedzenie sociálnej vzdialenosti (sused, člen rodiny, priateľ ...) Likertova škála sumovaných odhadov. Táto škála je často využívaná v sociologických  prieskumoch. Guttmanova škalogramová analýza je to ordinálna škála, ktorá tvorí položky jednej kvality. Zaradeni

e v hierarchii znamená, že súhlas s vyššou znamená i súhlas s nižšou.  Thurstoneova škála rovnako sa javiacich intervalov škálová hodnota sa priraďuje každému výroku. 

15.VYSVETLITE, ČO SÚ PREMENNÉ, UVEĎTE ICH TRIEDENIE A JEDNOTLIVÉ CHARAKTERISTIKY.

Premenné (znak)- je to prvok skúmania, ktorý nadobúda rozličné hodnoty, mení sa. - je to symbol, ktorému sa prisudzuje číslo alebo hodnota. - tieto vlastnosti sú výsledkom operacionalizácie. - premennou je vek, vedomosti, inteligencia, dĺžka praxe, jav, vlastnosť, podmienka, činiteľ.

Triedenie premenýchNezávislé - v skúmanom súbore nepodliehajú vplyvu iných Závislé – podliehajú vplyvom jednej alebo viacerých nezávislý premenných. Merateľné – môže sa určiť počet alebo miera určitého javu alebo vlastnosti. Nadobúdajú rôzne hodnoty v istom rozpätí: lepší-horší, viac-menej; skôr-neskôr. Kategoriálne – možno ich zadeliť len do tried, kategórií. Najjednoduchšia kategoriálna premenná má len dve hodnoty napr. muž-žena, skúšku urobil-neurobil. Sú diskrétne.

16. UVEĎTE, ČO JE VEDECKÁ TEÓRIA, VYMENUJTE A CHARAKTERIZUJTE AKÉ KRITÉRIÁ MÁ SPĹŇAŤ.

Teória je usporiadaná množina tvrdení, ktoré sú pravdivé, dostatočne potvrdené (dokázané) a ktoré spĺňajú najdôležitejšie požiadavky: 1- jednoznačnosti a nespornosti a dostatočnej prednosti používaných pojmov2 -úplnosti - majú tam byť zahrnuté všetky objekty a javy, na ktoré sa teória vzťahuje, 3- konzistentnosti - nesmú tam byť tvrdenia, ktoré sa navzájom vylučujú,4- explanácie - musí vedecky presne vysvetľovať objekty, javy na ktoré sa vzťahuje,5- potenciálnej predikčnosti - požiadavky musia smerovať dopredu

17. CHARAKTERIZUJTE KVALITATÍVNY VÝSKUM A UVEĎTE POŽIADAVKY NA KVANTITATÍVNE POSTUPY V SPOLOČENSKO-VEDNOM VÝSKUME

Úlohou kvalitatívneho výskumu je odhaľovať neznáme skutočnosti o sociálnych javoch, odhaľovať ich obsah a to predovšetkým :

- existenciu týchto javov a ich štruktúru- ich vlastnosti a funkcie- faktory, ktoré sociálne javy ovplyvňujú alebo s nimi inak súvisia

Požiadavky na kvantitatívny výskum :- úsilie odhaľovať zákonitosti- presnosť – to znamená čo najviac merať a porovnávať- objektivnosť- úsilie o zovšeobecnenie získaných poznatkov

18. UVEĎTE VÝHODY A NEVÝHODY KVANTITATÍVNEHO VÝSKUMU

Výhody :- testovanie a validizácia teórií- možnosť zovšeobecnenia na populáciu- výskumník môže konštruovať situácie tak, že eliminuje pôsobenie rušivých premenných

a dokázať vzťah príčina – účinok- relatívne rýchly a priamočiary zber dát- poskytuje presné, numerické dáta- relatívne rýchla analýza dát- výsledky sú relatívne nezávislé na výskumníkovi- je užitočný pri skúmaní veľkých skupínNevýhody:- kategórie a teórie použité výskumníkom nemusia odpovedať lokálnym zvláštnostiam- výskumník môže nepovšimnúť si fenomény, pretože sa sústreďuje iba na určitú teóriu a jej

testovanie a nie na rozvoji teórie

- získané poznatky môžu byť príliš abstraktné a všeobecné pre priamu aplikáciu v miestnych podmienkach

- výskumník je obmedzený reduktívnym spôsobom získavania dát.

19. V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE FORMULÁCIU PROBLÉMU, KRITÉRIA VEDECKOSTI PROBLÉMU, OPÍŠTE A CHARAKTERIZUJTE TYPY VÝSKUMNÝCH PROBLÉMOV

Formulácia problému v kvantitatívnom výskume – problém je bezprostredne neriešená úloha, je to otázka, na ktorú nevieme bezprostredne odpovedať. Problém je ťažkosť, prekážka, ktorá sa nedá bezprostredne prekonať, ale ktorú chceme prekonať.Kritéria vedeckosti problému :

- problém musí vyjadrovať vzťah medzi dvoma alebo viacerými premennými- problém musí byť jasne a jednoznačne formulovaný- formulácia problému musí implikovať možnosť empirického overenia

Typy výskumných problémov :- deskriptívne (opisné) výskumné problémy – opisujeme výskyt alebo stav nejakého javu,

hľadáme odpoveď na otázku „aké to je“? /Aký je postoj chovancov voči soc. pracovníkovi?/- realačné (vzťahové) výskumné problémy – zisťujeme či existuje vzťah medzi skúmanými

javmi, prípadne aký tesný je tento jav /Aký je vzťah medzi užívaním drog dieťaťom a jeho sociálnym statusom?/

- kauzálne výskumné problémy – zisťujú príčinu, ktorá viedla k určitému dôsledku /Aký je vplyv absolvovania a absencie zdravotných prehliadok na možnosť infarktu myokardu?/

20. V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE HEURISTICKÚ FÁZU, VÝBER METÓD A KONŠTRUKCIU NÁSTROJOV MERANIA

Heuristická fáza (informačná príprava)Je to štúdium a analýza myšlienkových fáz, ktorých aplikácia umožňuje efektívne výskumné vyriešenie formulovaného problému. Obsahuje:

a) zhromažďovanie a štúdium literatúryb) analýzu a kritiku jestvujúcich teórií

c ) metaanalýzu – skúmame jednotlivé teórie, porovnávame to čo už niekto pred nami skúmal. Ideme urobiť novú prácu, pridáme nové hodnoty a porovnávameVýber metód a konštrukcia nástrojov merania – metódy určujú, za akých podmienok budú nástroje a dáta validné a reliabilné. Najčastejšie metódy sú : pozorovanie, rozhovor, dotazník, štúdium dokumentov, experiment.

21. VYSVETLITE, ČO JE HYPOTÉZA, AKÁ JE JEJ CHARAKTERISTIKA, UVEĎTE ČO VYJADRUJÚ PREMENNÉ V HYPOTÉZACH, DEMONŠTRUJTE NA PRÍKLADE

Hypotéza – je to podmienene pravdivý výrok o vzťahu medzi dvoma a viacerými javmi. Hypotézu možno potvrdiť (verifikovať) alebo vyvrátiť (falzifikovať).Súčasne spája doteraz známe a poznané s novým, predpokladaným poznaním.- hypotéza je tvrdenie, vyjadruje sa oznamovacou vetou, na konci výskumu musíme toto tvrdenie prijať alebo vyvrátiť.- vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými, musí sa dať testovať. Jej premenné sa musia dať merať alebo kategorizovať. V hypotézach sa medzi premennými vyjadrujú :

- rozdiely – viac, častejšie, silnejšie, vyššie, odlišné (Poslucháči štvrtého ročníka majú radšej metodologiu výskumu ako poslucháči prvého ročníka)- vzťahy – pozitívny vzťah, negatívny vzťah, korelácia ( Medzi vzdelaním rodičov a inteligenciou dieťaťa je polzitívny vzťah)- následky – ak – tak, čím – tým (Ak skúšajúci bude mať pri písomke otvorené oči, tak veľa študentov skúšku neurobí)

22. V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE ROZHOVOR, JEHO DRUHY, VEDENIE, ZÁSADY, FÁZY

Rozhovor - jedna z najvýznamnejších metód skúmania, má hlbší zámer. Ide o výmenu informácii prebiehajúcu medzi dvoma zúčastnenými stranami.Druhy: štandardizovaný (štrukturovaný) – má pevnú štruktúru dodržiava sa presné poradie otázok, otázky sú vopred pripravené, ak sú napísané – ide o dotazník.Neštandardizovaný (neštrukturovaný) – používané záväzné formulácie otázok, poradie nemusí byť dodržané; otázka pre klienta, on sa rozhovorí a z toho vyvstanú ďalšie otázky, čiže otázky sa prispôsobujú reakciám respondenta.Pološtandardizovaný (pološtrukturovaný) – otázky viac otvorené, nie sú vopred stanovené, výskumník kladie doplňujúce otázky.Fázy rozhovoru : úvodná fáza , jadro rozhovoru , záverDôležité je:- prostredie rozhovoru (účastníci nie sú nikým rušení)- vedenie rozhovoru (predstaviť sa, kultivovaný prejav, zrozumiteľnosť) - zásady rozhovoru (jasné, stručné, jednoduché otázky, formulácia otázky neobsahuje otázku na dve veci súčasne)- fázy rozhovoru (úvod, nadviazanie kontaktu, vzostup, rozvinúť spontánnosť, vo vrcholnej fáze klásť podstatné otázky, nereagovať a nekomentovať odpovede respondentov)Formy rozhovoru: - fokusové interview – rozhovor so skupinou – max. 8 osôb, výskumník je moderátor- individuálny rozhovor – respondent nie je ovplyvnený skupinou

23. V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE DOTAZNÍK, JEHO VÝHODY A NEVÝHODY, ŠTRUKTÚRU A PRÍPRAVU DOTAZNÍKA

Dotazník – je písomný systém otázok; spôsob zhromažďovania informácií od respondentov, a to písomný.

a) výhody – výskumník nemusí byť prítomný osobne, môže byť anonymný , neanonymný musí obsahovať nezávislé a závislé premenné

b) nevýhody – nie je záruka, že dotazník vyplní respondent sám, že sa dotazník vráti (ak je návratnosť dotazníka viac ako 75% je to úspech)

c) príprava dotazníka

Štruktúra dotazníka: vstupná časť, - skladá sa z hlavičky (názov a adresa inštitúcie, ktorá dotazník zadáva a

(alebo) meno autorov dotazníka, - vysvetlenie cieľov dotazníka, čiže účel dotazníka, zvýrazňuje význam odpovedí respondenta, čím ho motivuje k vráteniu,- pokyny ako dotazník vypĺňať – inštrukcie,

vlastné otázky, koniec dotazníka – poďakovanie respondentovi

Príprava dotazníka :

- návrh dotazníka, overuje sa v predvýskume- po vyhodnotení predvýskumu prichádza k tvorbe definitívnej verzie dotazníka

Jadrom sú otázky, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť výskumné hypotézy. Otázky môžu byť uzavreté (odpoveď zakrúžkuje) alebo polootvorené (respondent dopíše odpoveď)

24. UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE JEDNOTLIVÉ DRUHY OTÁZOK V DOTAZN´KU KVANTITATÍVNEHO VÝSKUMU

Otázky v kvantitatívnom výskume :Druhy otázok:

Otvorené – štrukturované a neštrukturované - respondenti odpovedajú ľubovoľným spôsobom, umožňujú hlbšie preniknúť k sledovaným javom; nevnucujú voľbu odpovede.

Uzavreté – štrukturované (dichotomické ,trichotomické , polytomické ) – ponuka dvoch alebo viacerých alternatív

Polootvorené – odpovedajú respondenti ľubovoľne Škálované – majú pevne stanovené alternatívy (napr. súhlasím, nesúhlasím) Identifikačné - cieľ identifikovať (napr. vek, pohlavie, veľkosť obce) Nepriame a projekčné otázky (neradi na ne odpovedáme, podsúva sa: ako by ste to urobili,

keby ste boli na mieste XY?) Kontrolné otázky - formuluje sa otázka s rovnakým obsahom ale inak, tieto otázky zvyšujú

validitu Sugestívne otázky- nesprávne formulované; skresľujú výsledky terénneho zberu dát

a výskumník by sa im mal vyhýbať.

25. V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE ANKETU A METÓDU ŚTÚDIA DOKUMENTOV, UVEĎTE TYPY DOKUMENTOV, CHARAKTERIZUJTE FÓKUSOVÉ INTERVIEW

Anketa – rozhovor s náhodne vybranými chodcami na ulici. Informácie sú ilustratívne ale nereprezentatívne. Používa sa pri prieskume, používajú sa uzatvorené otázky, môže sa robiť na hárku papiera, telefonicky, v časopisoch počítačom listom..Štúdium dokumentov. - vyskytuje sa vtedy, keď nie je možné nadviazať bezprostredný kontakt s respondentmi.Typy dokumentov:

Zámerné (výkazy, zápisnice, súdne akty) vznikli s cieľom zaznamenávať alebo zhromažďovať údaje

Z iniciatívy ich autora (denníky, životopisy, listy, zápisky....) Masovokomunikačné (články v novinách, denníkoch, knihách) Ikonografické a fonetické dokumenty

Fókusové interview – rozhovor so skupinou – max. 8 osôb, výskumník je moderátor

26. CHARAKTERIZUJTE EXPERIMENT, SKUPINY, JEHO JEDNOTLIVÉ DRUHY A ICH CHARAKTERISTIKU

Experiment - základom je skúsenosť, ktorá je vyvolaná a získaná vedomím konaním, dovoľuje experiment opakovať za približne identických podmienok. Experimentu sa zúčastňujú osoby čiže subjekty. Experiment je realizovaný na týchto dvoch skupinách, a to experimentálna a kontrolná skupina.- Na experiment kladieme požiadavku opakovateľnosti.Druhy experimentov:

- laboratórne – uskutočňujú sa v laboratórnych podmienkach, - prirodzené – prostredníctvom prirodzených životných situácií v každodenných vzťahoch- pravé – výskumník priraďuje skúmané osoby k experimentálnym skupinám - nepravé – nemôže ovplyvniť zloženie týchto skupín, osôb.Podľa výskumných cieľov : exploračné, konfirmačné, metodické, aplikované.

27. CHARAKTERIZUJTE PILOTÁŽ, PREDVÝSKUM, SONDÁŽ A PRIESKUM

Pilotáž – je to hľadanie vhodného výskumného nástroja na terénny zber dátPredvýskum – predstavuje komplexnú previerku výskumných metód, stratédii a možnosti ich spracovania.Sondáž – znamená zisťovanie, orientačný výskum. Mapuje malý a neznámy problém, preto sa nedá stotožňovať s kvalitatívnym výskumom.Prieskum – má popisno-diagnostický charakter, jeho úlohou je poznať a popísať daný stav a nie predvidať vzťahy medzi premennými. Pri prieskume sa využívajú základné metódy empirického výskumu – pozorovanie, rozhovor, dotazník

28. CHARAKTERIZUJTE ZÁKLADNÝ, VÝBEROVÝ A REPREZENTATÍVNY SÚBOR A UVEĎTE, AKO SA DÁ UROBIŤ VÝBEROVÝ SÚBOR

1. Stanovenie výberového súboruZákladný súbor – všetci ľudia, ktorí sa môžu zúčastniť výskumu (napr. celá populácia, alebo zákl. výskum sa vymedzí na absolventov vysokých škôl – všetci, ktorí ukončili v danom roku VŠ), každý člen má šancu, aby sa do výskumu dostal

Výberový súbor – výber zo základného súboru; zmenšenina zákl. súboru; každý zo zákl. súboru musí mať rovnakú šancu, aby sa dostal do výberového súboru. (nie vždy je možné získať pre výskum veľké množstvo populácie. Potom sa zadefinujú podmienky, ktoré by mali účastníci spĺňať)

Reprezentatívny súbor – musí mať všetky vlastnosti, ktorý má základný súbor. vysoká pravdepodobnosť, že ten súbor má predpoklady na skúmanie (je z náhodného výberu: z hľadiska teórie pravdepodobnosti náhodný výber je najlepším výberom, jeho osoby dobre reprezentujú základný súbor).

Ako urobiť výberový súbor?- náhodný výber: každý má šancu byť vybraný; je najlepší, označujeme ho ako reprezentatívny.a/ nestratifikovanýb/ stratifikovaný výber: - proporčný - musí byť percentuálne zastúpenie z každej oblasti, v aby zodpovedalo celkovému súboru - rovnomerný- mechanický výber (skúmateľ vyberá každú n-tú osobu, vychádza sa z presne určeného

základného súboru)- zámerný výber – keď potrebujeme mať určité typy ľudí, na ktorých chceme výskum robiť (majú

typické znaky)- dostupný výber – výskumník berie toho, kto mu príde do cesty.

29. CHARAKTERIZUJTE NENÁHODNÝ A NÁHODNÝ VÝBER, ICH ČLENENIE. V ČOM SPOČÍVA PREDSPRACOVANIE A SPRACOVANIE DÁT

Nenáhodný výber – môže byť :- kvôtny –- účelový- náhodily- snowball sampling

Náhodný výber môže byť :- jednostupňový –

- jednoduchý s vracaním – zoznam základného súboru, z ktorého sa náhodným spôsobom losuje požadovaný počet, po zapísaní sa čísla vracia späť do žrebovania

- Jednoduchý bez vracania – tak ako predtým len sa čísla nevracajú späť- Systematický pravdepodobnostný – základom je mať zoznamy, výber sa uskutočňuje na

základe nejakého výberového kritéria- Sériový výber – za jednotku sa považuje súbor štatisticky rozdielnych jednotiek – domy,

obce, podniky- viacstupňový –

- Viacfázový výber – podstatou je výber menšieho rozsahu z rozsiahlejšieho súboru- Kombinovaný výber – vzniká spojením rôznych typov výberu

Predspracovanie dát spočíva v optickej kontrole dát, vo vyradení nesprávne vyplnených dotazníkoch. Súčasťou je aj kódovanie – prideľovanie numerických znakom za účelom ich matematicko-štatistického spracovania.Spracovanie dát – prvostupňové triedenie, čiže tvorba tabuliek (kontingenčných), počítačové spracovanie dát, matematicko-štatistické postupy, tabuľky, grafy, schémy.

30. CHARAKTERIZUJTE STRATIFIKOVANÝ, MECHANICKÝ, ZÁMERNÝ A DOSTUPNÝ VÝBER, AKÝ MÁ BYŤ ROZSAH VÝBEROVÉHO SÚBORU

Stratifikovaný výber – robí sa vtedy, keď nie je možné urobiť náhodný výber. Základný súbor sa rozloží podľa nejakého znaku – napríklad veľké a malé mestá. Potom sa z nich vykonáva náhodný výber. Ten môže byť :

- proporčný- rovnomerný

Mechanický výber – skúmateľ skúma každu n-tú osobu, je to starý spôsob. Nemusí byť náhodný, môže obsahovať periodicitu.Zámerný výber – uskutočňuje sa na základe určenia relevantných znakov, to znamená znakov, ktoré sú pre dané skúmanie dôležité. Nedostatkom zámerného súboru je, že jeho zväčšovanie nezlepšuje jeho vlastnosti.Dostupný výber – ak výskumník berie to čo má poruke. Závery platia, ale výsledok je zovšeobecňujúci pre tú komunitu, kde sa výskum konal.Rozsah výberového súboru má byť :

- väčší súbor je reprezentatívnejší- závisí od času, financii, materiálnych podmienok, dostupnosti respondentov- podľa skúmaných premenných – čím viac premenných, tým väčší súbor- vplyv nekontrolovaných premenných – sú nepozorovateľné, neberú sa do úvahy, ale môžu

ovplyvniť výsledok viac ako samotné premenné- pre diplomovú prácu je rozsah súboru cca 150 respondentov

31. KTORÉ ZÁKLADNÉ OTÁZKY ZODPOVEDÁ PRIESKUMNÍK PRI INTERPRETÁCII NAMERANÝCH A VYPOČÍTANÝCH ÚDAJOV V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME. UVEĎTE, ČO JE SÚČASŤOU ZÁVEROV

Výskumník pri interpretácii nameraných údajov zodpovedá na tieto otázky :

- vyplývajú z údajov a porovnania nejaké súvislosti?- Sú v údajoch nejaké diskrepcie? Dajú sa vysvetliť?- Vyjadrujú údaje nejaký trend alebo sú skôr rozhádzané?- Sú údaje v súlade s existujúcou teóriou o skúmanom jave?- Sú v súlade s údajmi z iných výskumov?

Závery výskumu:Súčasťou záveru sú spravidla:

- hodnotenie postupu výsledkov výskumu vrátane poukázania na vlastné nedostatky,- kritické hodnotenie prínosu nových poznatkov,- odporúčania pre prax- odporúčania pre prípadné pokračovanie vo výskume

32. UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE, AKÉ MOŽU BYŤ VÝSTUPY Z VÝSKUMU

- hlavným výstupom z   výskumu nie sú čísla ale ich interpretácia, výskumník údaje medzi sebou porovnáva a pýta sa, ďalej sa zaoberá konfrontáciou výsledkov so stanovenou hypotézou a tie sa komentujú.Teóriou interpretácie a súvislého výkladu sa zaoberá exegetika. Súčasťou záveru výskumu sú:- hodnotenie postupu výsledkov výskumu vrátane poukázania na vlastné nedostatky,- kritické hodnotenie prínosu nových poznatkov,- odporúčania pre prax,- odporúčania pre prípadné pokračovanie vo výskume.Spôsob zverejnenia výsledkov výskumu:a) hovorená forma vedeckej komunikácie, - referáty, koreferáty, diskusné príspevky, iné oznamy na vedeckých zhromaždeniach (konferencie, sympózia, kongresy, workshopy),-samostatné prednášky (vedecké, populárne),- študentské oboznamovanie sa (semináre diplomantov),b) písaná forma vedeckej komunikácie – diplomové, dizertačné práce, knižné publikácie,c) diplomové a dizertačné práce,d) časopisecké a knižné vedecké publikácie.

33. UVEĎTE VÝHODY A NEVÝHODY KVALITATÍVNEHO VÝSKUMU.

Výhody:Získava podrobný popis a náhľad pri skúmaní jedinca, skupiny, udalosti, fenoménu ( jav, úkaz), skúma fenomén v prirodzenom prostredí, umožňuje študovať procesy a navrhovať teórie, pomáha pri počiatočnej explorácii ( výskum, prieskum) fenoménov. Nevýhody :Získaný poznatok nemusí byť zovšeobecniteľný na populáciu a do iného prostredia, je ťažké prevádzať kvantitatívnu predikciu ( predpoklad, predpoveď ) a testovať hypotézy a teórie, analýza dát a ich zber sú časovo náročné etapy. Výsledky sú ľahšie ovplyvniteľné výskumníkom a jeho osobnými preferenciami.

34. CHARAKTERIZUJTE KVALITATÍVNY VÝSKUM.

Úlohou kvalitatívneho výskumu je odhaľovať neznáme skutočností o sociálnych javoch, odhaľovať ich obsah, vlastnosti a funkcie, ale aj faktory, ktoré sociálne javy ovplyvňujú, alebo s nimi inak súvisia. Kvalitatívny výskum sa usiluje spoznať nové stránky skúmaného problému, buduje nové teórie. Zaoberá sa skúmaním života ľudí, ich správania, ale aj vzájomných vzťahov.. Je charakterizovaný dlhodobosťou, intenzívnosťou a podrobným zápisom. Pracuje s malým množstvom ľudí a jeho cieľom je hlboký a intenzívny výskum. Výskumník vytvára komplexný obraz, analyzuje rôzne typy testov, informuje o názoroch účastníkov výskumu a uskutočňuje skúmanie v prirodzenom prostredí.Kvalitatívny výskum používa výskumné metódy : pozorovanie, interview, obsahovú analýzu produktov, prípadovú štúdiu.

35. CHARAKTERIZUJTE VÝSKUMNÉ STRATÉGIE V KVALITATÍVNOM VÝSKUME, AKO SA DELIA PRACOVNÉ STRATÉGIE A CHARAKTERIZUJTE VÝSKUM S UZAVRETOU VZORKOU.

Výskumná stratégia je postup, ktorým sa rieši výskumný problém. Znamená pracovnú stratégiu výskumníka, t. j. sled uskutočňovaných krokov. Je to postup, ktorý charakterizuje dokonalá súhra medzi: voľbou skúmaných osôb, výskumnou metódou, analýzou údajov a tvorbou teórie. Pracovné stratégie (postupy) sú : výskum s uzavretou vzorkou, analytická indukcia, konštantná komparácia. Výskum s uzavretou vzorkou – na začiatku sa definuje vzorka, ktorá je definitívna. Výskumník zhromaždí o nej empirické údaje, ktoré sú konečné. Potom spracuje záznamy, analyzuje, interpretuje a tvorí teóriu. Tento postup sa použije vtedy, ak výskumník nemá možnosť, čas alebo prostriedky vracať sa do terénu, aby postupne rozširoval a modifikoval svoju vzorku na základe tvoriacej sa teórie alebo ak ťažko získava väčšiu vzorku osôb.

36. CHARAKTERIZUJTE VÝSKUMNÚ STRATÉGIU ANALYTICKEJ INDUKCIE.

Analytická indukcia: výskumník si najprv stanoví problém, vydá sa do terénu a zberá údaje o jednom t.j. prvotnom prípade. Na základe prvotných údajov sformuluje prvú hypotézu, domnienku. Priberie si ďalšie prípady a  postupne hypotézu prepracuje. Nájde odchylné prípady a preskúma ich, či vyhovujú stanovenej hypotéze. Ak prípad nevyhovuje stanovenej hypotéze, buď preformuluje hypotézu tak, aby vyhovovala všetkým, teda aj odchylným prípadom, alebo ju zruší a vypracuje novú. Preskúma opäť všetky prípady, aby mal istotu, že sa hypotéza stane dobrou teóriou. Je zdĺhavý a náročný proces.

37. CHARAKTERIZUJTE VÝSKUMNÚ STRATÉGIU KONŠTANTNEJ KOMPARÁCIE.

Konštantná komparácia - Zozbieranie údajov o prípadoch, ktoré čo najviac vyhovujú cieľu výskumu.- Analýza týchto prípadov, udalostí a situácií a hľadanie medzi nimi opakujúce sa motívy, témy. Sústredenie sa na vytvorenie solídnej teórie.- Hľadanie podobných prípadov a overovanie, či nové zistenia potvrdzujú alebo vyvracajú novú teóriu.- Ak je potrebné, modifikuje sa teória, ak nie, považuje sa za saturovanú údajmi, teda potvrdenú a ukončený výskum.

Moja verzia:- voľba výskumného problému a skúmaných osôb- hľadanie spoločných a rozdielnych prvkov v údajoch, syntetizácia

- ďalšie zbieranie údajov na spresnenie kategórií. Nevhodné sa vylučujú, nové sa prijímajú. Zisťujú sa vzťahy medzi nimi a formulujú sa hypotézy.

- ďalšie spresnenie pohľadu – nachádzanie spoločných čŕt a pravidelností.Skúmateľ neustále komparuje, porovnáva svoje dáta a kategórie, až kým nedospeje k uspokojivému vysvetleniu javov – k teórii.

38. CHARAKTERIZUJTE ETNOGRAFICKÝ PRÍSTUP V KVALITATÍVNOM VÝSKUME

A JEHO ČLENENIE.

Etnografický výskum sa prevádza s cieľom získať holistický obraz určitej skupiny, inštitúcie alebo spoločnosti. Dôraz sa kladie na dokumentovanie každodennosti jedincov tým, že ich pozorujeme a vedieme s nimi rozhovory, snažíme sa lepšie porozumieť dianiu v skupine a sledovať jednotlivé aktivity ich členov. Etnografický výskum je terénny výskum, ktorý silno akcentuje potrebu skúmania človeka v jeho prostredí. Cieľom etnografického výskumu je získať masívny opis kultúry.. Základnou tézou je, že každá vymedzená skupina ľudí v danej komunite má spoločnú určitú kultúru (hodnoty, názory, štýly, správania, tradície, rituály, zvyky).Etnografický výskum opisuje, ako sa ľudia svoju kultúru učia, ako ju používajú, ako ju rozvíjajú. Každá kultúra má svoje značné množstvo subkultúr, na ktoré sa výskum sa tiež sústreďuje. Etnografický výskum sa vyznačuje troma znakmi: dlhší pobyt v teréne, pružná stratégia, zaznamenávanie pozorovaného.Členenie:- makroetnografia – snaží sa popísať a analyzovať celú kultúru alebo jej časť,- mikroetnografia – pohľad na vymedzenú sociálnu jednotku alebo izolovanú skupinu ľudí (fokusová etnografia)

39. CHARAKTERIZUJTE FENOMENOLOGICKÚ ANALÝZU A UVEĎTE, KEDY SA

POUŽÍVA.

Hlavným cieľom fenomenologického skúmania je popísať a analyzovať prežitú skúsenosť.Používa sa ak: chceme preskúmať význam prežitých skutočností jedinca a porozumieť mu, študovaný fenomén sa najvhodnejšie zachytí pokusom porozumieť skúsenostiam účastníka, fenomén nie je dostatočne preskúmaný.Výskumník vyberá jeden jav, fenomén, ktorý existuje alebo existoval v živote vybranej skupiny ľudí. Je to udalosť, situácia predmet, človek alebo skupina osôb. Vybraní teda majú s daným javom spoločnú skúsenosť. Výskumník analyzuje dáta, aby zachytil esenciu (podstata, jadro veci) prežitej skúsenosti, ktorú odhaľuje a opisuje. Usiluje sa pochopiť skúmaný fenomén - jav, pričom odhaľuje menej známe roviny životnej skúsenosti ľudí.Hlavnou výskumnou metódou je hĺbkové interview s malou skupinou ľudí. Je neštruktúrované alebo pološtruktúrované, otázky sú otvorené.

40. CHARAKTERIZUJTE NARATÍVNY PRÍSTUP A NARATÍVNE INTERVIEW.

Naratívny prístupNarácia je rozprávanie, je to spontánny spôsob výpovede človeka a vyjadruje ľudskú podstatu. Človek nie iba rozpráva príbeh, ale ho aj žije. Výskum príbehov je vlastne výskumom toho, ako

ľudia prežívajú svoj život. Príbeh je dej, ktorý je časovo a miestne situovaný a naplňujú ho aktéri – ľudia, je to akýsi model výpovede ľudskej skúsenosti. Dôležitým faktorom je, ako si ľudia pamätajú svoju osobnú skúsenosť.Naratívne interviewNaratívne interview sa skladá z rozprávania skúmanej osoby, ktoré riadi výskumník. Je to vždy individuálne, nikdy nie skupinové interview. Výskumník hovorí málo, prevaha reči je na strane skúmanej osoby. Výskumník len jemne reguluje líniu rozprávania. Rozsah rozprávania môže byť rozličný od epizód, cez úsek života až po celý príbeh života.

41. CHARAKTERIZUJTE DRAMATURGICKÝ PRÍSTUP.

Dramaturgický prístupRozvinul ho Erving Goffman (1922 – 1982) a David Rosenhan pod vplyvom symbolického interakcionalizmu (zdôrazňuje úlohu symbolov, aké človek používa v interakcii s inými ľuďmi). Skúma ako ľudia vystupujú navonok v bežných situáciach a ako na nich vplýva prostredie. Človek sa môže prejaviť len v podobe roly a tú si definuje vzhľadom na ostatných – obecenstvo. Interakcia medzi ľuďmi je sociálne divadlo. Človek tu zastáva určitú rolu, s ktorou sa v rôznej miere úplne alebo čiastočne stotožňuje. Dramaturgický prístup ukazuje, ako človek prezentuje seba pred ostatnými ľuďmi. Dramaturgický prístup dôsledne používa divadelnú terminológiu:Človek je predstaviteľ (actor), ľudia, na ktorých pôsobí tvoria sociálne predstavenie, ktoré sa odohráva na určitej scéne.Scéna má aj zákulisie, ktoré obecenstvo nevidí. Správanie človeka sa tam líši - vystupuje zo svojej typickej roly, často sa predvádza v podobe, ako je to sociálne žiaduce (idealizácia)- s cieľom získať výhody, ocenenie.Základnou výskumnou metódou pri dramatickom prístupe je pozorovanie ľudí v prirodzených situáciách, pričom ľudia si neuvedomujú, že ich interakciu sledujú a podrobne analyzujú.

42. CHARAKTERIZUJTE VÝBER OSÔB V KVALITATÍVNOM VÝSKUME A UVEĎTE TYPY VÝBERU PARTICIPANTOV.

Keďže cieľom kvalitatívneho výskumu je hlboký a obyčajne aj intenzívny výskum, počet osôb nemusí byť veľký, obyčajne sa pracuje s malým počtom osôb. Počet skúmaných osôb tiež závisí od výskumnej otázky. Niekedy sa sústreďuje len na dve až tri osoby dokonca niekedy len na jednu. Výber osôb v kvalitatívnom výskume je zámerný, lebo vždy zodpovedá konkrétnemu cieľu výskumu. Nejde o pravdepodobnostný výber, ktorý je typický pre kvantitatívny výskum. Ďalšou špecifickosťou je, že výber je postupný. Výskum je ďalej postavený na ochote participantov zúčastňovať sa na opakovanom pozorovaní alebo dlhých sedeniach s výskumníkom. Typy výberu participantov: extrémne prípady, mimoriadne prípady, typické osoby, širokospektrálny výber, homogénny výber, dôležité osoby, nabaľovací alebo reťazový výber (kumulatívny výber): priberajú sa ďalšie osoby do výskumu kombinovaný výber: kombinujeme osoby úplný: zoberieme všetkých dostupný: kto je ochotný sa zúčastniť ktirériový: hľadáme osoby podľa určitých kritérií teoretický: ako má osoba vyzerať

43. CHARAKTERIZUJTE KVALITATÍVNE POZOROVANIE, UVEĎTE A CHARAKTERIZUJTE STUPNE PARTICIPAČNÉHO POZOROVANIA.

Kvalitatívne pozorovanie ....(zúčastnené)- je dlhodobé, hlboké sledovanie vymedzeného okruhu javov, ktoré sa pozorovateľ snaží pochopiť a vysvetliť z hľadiska skúmanej osoby- pri ňom sa nepoužívajú dopredu stanovené pozorovacie systémy, škály, alebo iné presné nástroje- určené sú len konkrétne udalosti, javy a osoby, ktoré sa majú pozorovaťParticipačné pozorovanie: pozorovateľ sa zúčastňuje činností, je do činnosti zaangažovaný - neparticipácia,- pasívna participácia – výskumník sa pohybuje v prostredí skúmaných osôb, pozoruje ich konanie, ale nekomunikuje s nimi- čiastočne aktívna participácia – výskumník zaujíma postoj medzi pasívnou a aktívnou formou participácie v niektorých činnostiach funguje aktívne v iných pasívne. Jeho pozícia je okrajová nie je plnohodnotným členom pozorovanej skupiny- aktívna participácia – výskumník robí to, čo robia pozorovaní ľudia, aktívne sa angažuje do činnosti, v prostredí je aklimatizovaný. Správa sa ako insider.- úplná participácia – výskumník je totálny participant zúčastňuje sa na všetkých činnostiach a je hlboko zdomácnený v prostredí. Tento stupeň sa najčastejšie vyskytuje vtedy, keď výskumník pochádza z daného prostredia alebo inštitúcie, alebo sa do nej zaradí tak, že sa stáva jej prirodzeným pozorovateľom. Okrem stupňa participácie je dôležitou otázkou, či výskumník prizná alebo zatajuje svoju identitu. Pozorovateľ musí mať silný dôvod pre svoje utajenie. Utajenosť nie je len metodologické rozhodnutie ale predovšetkým ide o etickú dilemu.

44.V KVALITATÍVNOM VÝSKUME CHARAKTERIZUJTE INTERVIEW, ČLENENIE PODĽA ŠTRUKTÚROVANOSTI A ZÁSADY JEHO VEDENIA.

Interview je špeciálne vedený rozhovor výskumníka so skúmanou osobou, ide o zhromažďovanie informácií o ľuďoch, faktoch, javov. Vyznačuje sa priamym kontaktom obidvoch aktérov, ide o komunikáciu tvárou v tvár.

- štruktúrované – všetci opýtaní dostávajú tie isté otázky v tom istom poradí. Je to typické skôr pre kvantitatívny výskum.

- pološtruktúrované interview – výskumník má pripravený obsahový rámec, okruhy dotazovania, ale otázky prispôsobuje tomu, ako sa odvíja rozhovor.

- neštruktúrované – výskumník nemá vopred pripravené otázky je viazaný len témou a cieľom výskumu. Výskumník kladie väčšinou otvorené otázky, ktorými reaguje na to, ako sa interview odvíja.

Zásady vedenia interview : - má sa viesť v podmienkach, ktoré zabezpečujú nerušenie- výskumník kladie otázky jednoducho a jasne tak, aby na ne respondent mohol jasne odpovedať- formulácia otázky nemá obsahovať otázku na dve veci súčasne- kladenie otázok má mať neutrálny charakter, nemá ovplyvňovať respondenta- výskumník kladie otázky tak, aby sa vyhol naznačovaniu odpovede, ktorú by rád počul

45. CHARAKTERIZUJTE SKUPINOVÉ INTERVIEW, INTERVIEW S OHNISKOVOU SKUPINOU A OBSAHOVÚ ANALÝZU PRODUKTOV.

Skupinové interviewIde o interview s niekoľkými ľuďmi súčasne. Uskutočňuje sa obyčajne s 4 – 6 člennými skupinami, často nejde o skupiny prirodzené , ale zostavené. Vedie sa ťažšie ako individuálne interview. Výskumník sa musí usilovať , aby členovia skupiny boli aktívni, aby nik zo skupiny výrazne nedominoval.

Interview s ohniskovou skupinouToto interview vedie pýtajúci sa (moderátor). Rozsah skupiny je od 5-12 ľudí. Zámerom je viesť rozhovor na konkrétnu tému. Moderátor má pripravených 4-5 otázok, ktoré sú dostatočne široké na to, aby získal bohaté odpovede. Výber členov skupiny je zámerný, volia sa takí ľudia, ktorí majú spoločnú skúsenosť s daným problémom. Pri správnom vedení interview vznikne medzi členmi skupiny dynamická interakcia, čím sa stimuluje diskusia, v ktorej členovia skupiny reagujú vzájomne na seba.Obsahová analýza produktovKvalitatívny výskum nemusí využívať len ústne verbálne údaje, ale môže zbierať, spracúvať a vyhodnocovať i širokú škálu iných výrazových prostriedkov.K skúmaným produktom človeka patrí:

texty – predovšetkým písané, texty rôznych druhov, rozsahu a pôvodu, vizuálne materiály – fotografie, kresby, film, videonahrávky, televízne programy, hmotná kultúra – artefakty spojené so životom ľudí, oblečenie.

46. VYMENUJTE A CHARAKTERIZUJTE POSTUPY PRI ANALÝZE VÝSKUMNÝCH ÚDAJOV A TVORBE TEÓRIE V KVALITATÍVNOM VÝSKUME.

Postupy pri analýze výskumných údajov a tvorbe teórie: 1, Usporiadanie záznamov- prvou úlohou výskumníka je usporiadanie záznamov, ich vhodná organizácia. Výskumník zoradí materiál podľa kritérií, ktoré mu diktuje cieľ výskumu2, Ćítanie záznamov- predpokladom analýzy je dokonalé spoznanie záznamov, to si vyžaduje čítanie slovo za slovom, riadok za riadkom, čítanie musí byť nevyhnutne opakované. Cieľom je dokonalé spoznanie zápisov.3, Identifikácia významových kategórií- výskumník pozorne číta slovo za slovom a nachádza javy alebo témy. Tieto významové kategórie tvoria základ teórie, ktorú výskumník postupne vybuduje.4, Zoznam významových kategórií- kategórie ktoré výskumník vo svojich záznamoch odhalí, si vypíše, urobí si ich zoznam, v ktorom sú kategórie logicky alebo tematicky usporiadané. Vytvorí si teda systém kategórií.5, Vzťahy medzi významovými kategóriami- keď si výskumník zostavil zoznam významových kategórií, ďalším krokom je hľadať medzi nimi vzťahy. Pri hľadaní a vymedzovaní vzťahov medzi kategóriami veľmi pomáha vizuálne znázornenie ako schémy, nákresy, grafy.6, Vysvetlenie hierarchie- keď je hierarchia hotová výskumník ju musí vysvetliť a objasniť.

Analýza údajov a tvorba teórie je časovo veľmi náročná. Odhaduje sa , že zaberie asi tretinu celkového času pri výskume.

47. VYSVETLITE ROZDIELY V ZABEZPEČENÍ KVALITY KVANTITATÍVNEHO A KVALITATÍVNEHO VÝSKUMU, CHARAKTERIZUJTE TRIANGULÁCIU A AKO SA REALIZUJE.

????????????????????????????????????????????????????????????????????????Neexistujú univerzálne kritériá kvality výskumu V kvantitatívnom výskume je to validita, reliabilita, zovšeobecniteľnosť.V kvalitatívnom výskume je triangulácia – súbor metód a postupov, ktorými sa výskumník usiluje kontrolovať a prekonávať skreslenia pri získavaní údajov, ich analýze a tvorbe teórie. Triangulácia sa realizuje:

použitím viacerých zdrojov údajov, použitím viacerých metód zberu údajov, trianguláciou skúmateľov, použitím viacerých teoretických prístupov.

48. CHARAKTERIZUJTE JEDNOTLIVÉ PRÍSTUPY K ETIKE, UTAJENOSŤ VÝSKUMNÍKA ZÁSADY KONTAKTU S PARTICIPANTMI.

Etické otázky výskumuPri kvalitatívnom výskume je etická otázka ešte dôležitejšia ako pri kvantitatívnom! Prístupy k etike:- Absolutistický – vyžaduje bezpodmienečne dodržiavať etické pravidlá v každej situácii. Tieto pravidlá sú univerzálne. - Relativistický postoj – argumentuje tým, že nemožno stanoviť univerzálne pravidlá, pretože existuje veľké množstvo rôznorodých situácií, v ktorých výskumník môže rozhodovať s určitým „stupňom etickej voľnosti“.Kontakt so skúmanými osobami: - neubližovanie – výskumník počas celého výskumu i po jeho ukončení nemá konať tak, aby psychicky (fyzicky) zraňoval skúmanú osobu- zachovanie dôverností informácií – spočíva v krytí identity skúmanej osoby v zverejnenej správe o výskume. Prakticky sa to uskutočňuje pridelením pseudonymu alebo kódu. Je dôležitú nie len kryť identitu osoby, ale aj inštitúcie v ktorej pôsobí a niekedy aj lokality.- ochrana súkromia – rozhodnutie o vstupe do súkromia je potrebné veľmi zvážiť a konzultovať so skúmanou osobou.Utajený výskumníkAk výskumník nezíska povolenie na výskum v prostredí skúmanej osoby vzniká dilema, či sa má vzdať zámeru uskutočniť výskum, alebo ho má uskutočniť tak, že skryje svoju identitu.- uskutočňuje pozorovanie, pričom sám je nespozorovaný- infiltruje sa do daného prostredia pod inou rolou – možnosť niesť morálne, právne dôsledky. Vzhľadom k etickej otázke je dôležité získať súhlas participanta, korektné spracovanie údajov z výskumu. Etickou zásadou je uvedenie spolupracovníkov výskumníka v publikovanej správe o výskume.