Výskum znalostí a poznatkov v ekonomike – koncepcie, metodológia, výsledky

M.Buček – Š. Rehák – O. Hudec

Národná a regionálna ekonomikaHerľany, 13.-15.10.2010

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0230-07.

Koncept prezentácie

• Projekt „ Regionálne dimenzie znalostnej ekonomiky „ (REDIPE) -

cieľ, aktéri, koncept;• Teoretický background výskumu;• Výsledky regionálnej a firemnej

dynamiky znalostí .

Rámec výskumu

• Z hľadiska výskumu na Slovensku sa prvýkrát:skúma znalostná ekonomika na úrovni

jednotlivých regiónov ;• využíva forma kombinovanej analýzy odvetví, podnikov a

regiónov (viď teoretický koncept firemnej a regionálnej dynamiky);

• na základe empirických výskumov sa získavajú nové poznatky o správaní sa inovačných firiem v SR.;

• Network slovenských univerzít , pokrývajúcich územie SR a výskumne orientovaných na rôzne sektory.

Výskumné otázky

Výskumná úloha sa snaží odpovedať na niekoľko základných otázok:

• Aká je vlastne regionálna dimenzia znalostnej ekonomiky?

• Ako sa tvoria inovácie a znalosti v rôznych typoch regiónov, prípadne akú úlohu zohrávajú v regionálnych disparitách a ich riešení?

• Ktoré typy znalostí a poznatkov sú regionálne podmienené a ako?

• Ako možno posilniť tvorbu inovácií a znalostí v špecifických typoch regiónov?

Účastníci

• Ekonomická univerzita v Bratislave , NHF, Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja (ako koordinačné pracovisko);

• Ekonomická fakulta TU Košice a Inštitút regionálneho a komunálneho rozvoja TU v Košiciach;

• Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre, Katedra regionálneho rozvoja;

• Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov ŽU v Žiline.

Organizácia výskumuPráce na projekte sú rozčlenené do šiestich nadväzujúcich

pracovných balíkov (PB), na čele s príslušnými koordinátormi:

• PB 1 Teoretické východiská Ing.Rehák (EUBA)• PB 2 Sektorová a regionálna analýza Prof. Hudec (TUKE)

• PB 3 Prípadové štúdie firiem prof. Čorejová (UNIZA)

• PB 4 Syntéza a formulovanie odporúčaní pre tvorbu politiky Ing. Rehák, prof. Hudec, Prof. Čorejová Doc.

Fáziková• PB 5 Diseminácia výstupov prof. Buček, Doc. Tvrdoň (EUBA)

Teoretický background Pojmy (1)

• Poznatok ako (jednotlivý) výsledok poznávacieho procesu. Nové poznatky sú teda výsledkom poznávacieho procesu v rámci výskumných aktivít, ale aj praktických skúseností.

• Znalosť je tvorená systémom poznatkov. Je to vzájomne previazaná (meniteľná, doplniteľná napr. novými poznatkami) štruktúra súvisiacich poznatkov, ktorú možno použiť v interakcii so svetom. (dôraz na praktické využitie). V priebehu času sa znalosti v čoraz vyššej miere stávajú kodifikovanými (explicitnými) a šíria sa medzi aktérmi. Znalosť ako systém poznatkov v sebe v tejto interpretácii zahrňuje aj zručnosti (získané prostredníctvom skúseností alebo vzdelávania)

Pojmy (2)

• Pri používaní pojmov „tacit a codified knowledge“, ktoré tiež nemajú v slovenčine ustálený preklad, odporúčame používať delenie na:– kodifikované – nekodifikované Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle systémovej teórie

chápeme znalosti ako systém a poznatky ako prvky systému. Preto je logické, že výsledkom poznávacej činnosti vo vede je vedecký poznatok, že komplexnejšie systémy ako spoločnosť, ekonomika a pod. majú prívlastok „znalostná“ – t.j. znalostná spoločnosť, znalostná ekonomika, znalostný manažment.

Trochu teórie na úvod

• Znalosti sú roztrúsené ( HAYEK (1937, 1945), kolektívne a ich tvorba je kolektívna ( ANTONELLI, PATRUCCO) podmienená prostredím (sociálnym, technologickým, politickým...). Úroveň využívania externých znalostí závisí od ich ceny (transakčné náklady + externality)

• Regióny - čím vyššia je produkcia znalostí vo firmách prostredníctvom interného výskumu, vývoja a učenia sa a čím je vyššia difúzia znalostí medzi aktérmi a ich adopcia ako externalít (znalostné spill-overs) v iných firmách, tým vyššie výnosy a rast môžeme očakávať (ROMER, 1986; ARTHUR, 1989; KRUGMAN,1991 ). Priestorová blízkosť umožňuje vytvorenie takýchto sietí, s rastom aglomerácie firiem je výskyt sietí čoraz častejší, umožňuje opakované interakcie.

Dynamika znalostí• Výraz „dynamika znalostí“ sa spája so všetkými

štádiami, ktoré sa môžu diať so znalosťami : proces tvorby, šírenia, absorpcie a ich aplikácie.

• tieto procesy nie je možné skúmať bez ohľadu na špecifický kontext k miestu, v ktorom sa odohrávajú

• TKD - teritoriálna/priestorová dynamika poznatkov

• FKD - firemná dynamika znalostiTeoretický koncept z projektu FP6 „Regional

Trajectories to the Knowledge Economy“ (P.Cooke, R.Cappelin, O.Crevoisier, H.Jaennerat, H.Halkier, A.Larson etc. )

Source: Jeannerat and Crevoisier 2007

firms

research institutes

educational institutions

governments and governance

Cultu

re of

entre

pren

eursh

ipCulture of

participation

triple helix

clusters and valleys

life-long learning

Society and culture

S&T policies education &

labor policiesinnovation policies

alliancesoutsourcing

ppp

csr

Regional dynamics of knowledge

Crevoisier, 2008

Metodológia

• case studies– Regionálne prípadové štúdie

• Regionálne portréty• Technická, priestorová, sociáln a politická dimenzia

– Firemné prípadové štúdie• Za „prípad“ považujeme znalosťami poháňaný proces

zmien vo firme (alebo inej organizácii)• Firma je „domovom“ prípadu• Fremné interview a interview , ktoré sledujú interakciu

znalostí• Výsledok biografia znalostí (knowledge biography)

Výskum: 120 firiem, interview in deep s CEO najdôležitejších IKT a regionálnych firiem , 43 výskumných pracovníkov.

Siete v slovenskej vede(2002 – 2007)

AGROGENOFOND

AJDAM

ALUSTEEL

AOS

APPLIED_PRECISION

ARTWOOD

ATIM

BALTOM

BETRA

BIONT

BIORAFINERIA

BP

BUSINESS_SOLUTION

CEIT

CTT

DREVANA

DROGY

DUSLO

EFRA

EI

EKOROZVOJ

ELSIG

ELTECO

ENDOKRIN_PEZINOK ENVIGEO

ETIRS

ETOP

EUBA

EUROSENSE

EVPUFERODOM

FIRES

FN_KOSICE

FN_MARTIN

FN_PRESOV

FORDES

FORESTA

FORIM

FOTOFO

FYTOFARM

GALA_FRUIT

GAMAX

GLAVDAS

GOLDENSUN

GTREND

HAMELN

HELDIS

HYDROMELIORACIE

INFOSTAT

INFOVUSAM

INGSTEEL

JOHNS_MANVILE

KAMEA

KRAJINA_21

KU_PEDG

KUSING

KYBERNETIKA

LAMA

LASER

LES_VYSK_UST

LIAXX

LIGNOPROJEKT

LIKO

LKT

LOX

LVN_KOSICE

MAGIC

MATADOR

MBM

METODICKE_CENTRUM

MEVAK

MICROSTEP

MLC

MUZEUM_BA

MV_SR_POZIAR

MYLAB

NARENDOKR

NARREUM

NASOPHLEX

NLC

NSP_LUBOVNA

NSP_MICHALOVCE

OCU_ZOHOR

ON_SEMICON

ONKOL

OP_TIM

OUSA_BA

OVD_DVORANY

OVU_Michalovce

PAMIAT

PLANTEX

PLASTIKA

PLYPSO

PODZEMNA_VODA

PPS_GROUP

PRVA_ZVARACSKA

PU

PU_PRIR

QUNIVERSE

RELKO

REX_TAR

RRA_LUCENECRRA_SKALICA

SAPA

SAS

SAV_ANORG

SAV_ASTRON

SAV_BIOCHEM

SAV_BOTAN

SAV_DEJUMEN

SAV_EKLESA

SAV_EKON

SAV_ELEKT

SAV_EXENDOKR

SAV_EXFARM

SAV_EXFYZIK

SAV_EXONKOL

SAV_EXPSYCH

SAV_FYZHOSPZV

SAV_FYZIK

SAV_GENRAST

SAV_GEOFYZSAV_GEOLOG

SAV_GEOTECH

SAV_HISTSAV_HUDBA

SAV_HYDROL

SAV_CHEM

SAV_INFORM

SAV_KRAJEKOL

SAV_MATEM

SAV_MATERVYSK

SAV_MATMECHSTOJ

SAV_MATMECHSTROJ

SAV_MERANIA

SAV_MOLBIO

SAV_MOLFIZIOGEN

SAV_NEUROBIO

SAV_NEUROIMU

SAV_NORMPATOFIZ

SAV_PARAZ

SAV_POLYMER

SAV_PROGN

SAV_SPOLOCEN

SAV_SRDCA

SAV_STATPRAV

SAV_STAVEB

SAV_USBK

SAV_VIROLOG SAV_ZOOL

SAZP

SC_POLNOHOSP

SC_PRODUKTIVITY

SCPV

SDS

SE

SES

SEZ

SGU

SHMU

SLCP

SMZ

SNA

SNG

SNK

SO_PRIRODY

SOUND

SPCV

SPED_ELIT

SPINEA

SPISCOL

SPS_STIAVNICA

SPU SPU_AGROBIO

SPU_BIOTECH

SPU_EKONMAN

SPU_EUREGIO

SPU_TECH

SPU_VINICKY

SPU_ZAHRAD

STAT_OCHR_PRIR

STATNE_LESY

STRAKA

STROJ_CAD

STU

STU_ARCH

STU_CLNMR

STU_ELEKSTU_CHEM

STU_INFOSTU_MATER

STU_STAV

STU_STROJ

SU_SRDCO

SVP_BS

SVP_KE

SVPS

SVPU_KE

SVU_ZVOLEN SYPRIN

SZU

TATRAVAGONKA

TEKOS

TESLA

THALION

TIKO_SYSTEMS

TN_SYSTEMS

TOPSOFT

TRANSPARENCY

TU_BANIK

TUAD TUAD_MECHATR

TUAD_PRIEMTECH

TUKE

TUKE_BANIK

TUKE_EKON

TUKE_ELEK

TUKE_HUT

TUKE_STAV

TUKE_STROJ

TUZV

TUZV_DREV

TUZV_EKOL

TUZV_ENVI

TUZV_LESN

UCM_PRIR

UK

UK_FARM

UK_FIL

UK_FMFI

UK_JLF

UK_LEK

UK_MAN

UK_PEDG

UK_PRIR

UK_SOCEK

UKF

UKF_PRIR

UKF_SOC

UKSUP

UMB

UMB_PEDG

UMB_PRIR

UN_BA

UNIZA

UNIZA_ELEK

UNIZA_PEDAS

UNIZA_PRIR

UNIZA_SPEC

UNIZA_STAV

UNIZA_STROJ

UPJS

UPJS_FIL

UPJS_LEK

UPJS_PRIRUPKM

UVL

UVZ

VIENNA_INTERNATIONAL

VIPO

VLASTIVEDNE_MUZEUM_TREBISOV

VONSCH

VSUZ

VU_AGROEK VU_POD_UROD_PIESTANY

VU_POD_UROD_PRESOV

VU_PODOZNAL

VU_ZV

VUD

VUEPEXVUEPP

VUEZ

VUCHT

VUCHV

VUIS_CESTY

VUIS_MOSTY

VUJE

VUKI

VULM

VUM

VUP

VUPC

VUPOTR

VURAL

VURUP

VURV

VUSAPL

VUTCH_CHEMITEX

VUVH

VUVM

VUZ_PI

VVUP_NOVA

WHITESTEIN

WUSAMWUSAM_ENG

ZELEZIARNE_PODBREZOVA

ZIVS

ZTB

ZTS_VYSKUM

ZUUP

472 projektov, 300 organizácií492 väzieb, hustota 0,0055

Indegree 21 UK PRIR 15 STU CHEMOutdegree 17 UK FMFI 16 STU CHEM

Interné vs. externé siete

Internal External Total E-I

Nitriansky 14 39 53 0,472

Košický 52 64 116 0,103

Banskobystrický 22 39 61 0,279

Žilinský 28 47 75 0,253

Bratislavský 382 158 540 -0,415

Trnavský 2 31 33 0,879

Trenčiansky 6 19 25 0,520

Prešovský 0 23 23 1

Celkom 54,6 % 45,4 % -0,093

(expected 0,531)

E-I index (Krackhardt and Stern, 1988)

Jadro sieteK-core test (4 – 5 ties)

Lekárske vedy

Prírodné vedy

Technické vedy

Koncentrácia odvetví v SR(lokalizačný Gini koeficient)

Regionálna a sektorová analýza

• Cieľom PB2 - Regionálna a sektorová analýza - zachytiť špecifiká vývoja nových znalostných trajektórií v dvoch vybraných sektoroch v každom skúmanom regióne.

• poznatkotvorný reťazec (knowledge value chain), poznatky sa tvoria, rozvíjajú a ich využitím vo firmách sa premieňajú na ekonomickú hodnotu.

• Štyri dimenzie skúmania:• teritoriálna (metropolitné, periférne, staré priemyselné), • sektorová (nové odvetvia vznikajú v kognitívne príbuzných

sektoroch, path dependence, univerzity a ich úloha), • sociálna (staré a nové siete, nízka kvalita inštitúcií – neformálna

spolupráca) • politická (spontánny, nekoordinovaný proces, od podpory tvorby k

podpore difúzie znalostí).

Teritoriálna dynamika znalostí- výskum v SR

Bratislavský región – IKT, cestovný ruchNitriansky región – IKT , poľnohospdárstvoŽilinský región - IKT, doprava a logistikaKošický kraj – IKT, energetika a obnoviteľné

zdroje

Košický kraj• silné postavenie mesta Košice• centralizovaná priestorová štruktúra – nodálny

región, vnútroregionálne disparity, centrum-periféria

• prílišná závislosť prevažne vidieckeho okolia na centrálnej metropole Košíc,

• ostatné mestá regiónu sú výrazne za Košicami (čo do veľkosti aj ekonomicko-sociálneho významu).

• nedošlo k vytvoreniu mestskej aglomerácie (ako napr. v Ostrave)

Miera nezamestnanosti Spolu

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Košický kraj 25,55 24,26 22,16 18,89 17,5 15,18 13,02 13,5 17,3

Okres Spišská Nová Ves 25,79 24,35 21,98 18,72 16,94 12,95 10,77 11,43 16,14

Okres Trebišov 31,89 31,47 27,64 24,6 24,23 21,84 18,6 19,8 25,24

Okres Gelnica 27,96 27,29 25,23 21,49 20,25 17,08 15,63 16,51 21,94

Okres Košice I 15,39 14,99 13,68 11,01 9,23 7,8 5,85 6,01 8,09

Okres Košice II 16,49 15,54 14,03 11,7 10,65 9,07 7,43 7,56 9,87

Okres Košice III 19,61 16,19 13,76 11,11 9,9 8,38 6,66 6 9,22

Okres Košice IV 15,82 15,27 13,15 10,33 8,83 7,05 5,54 5,89 7,82

Okres Košice - okolie 29,66 27,4 25,02 22,34 21,51 19,39 16,52 17,37 21,71

Okres Michalovce 30,59 26,85 24,5 20,46 18,46 16,48 15,01 14,95 18,32

Okres Rožňava 31,96 32,87 29,27 25,58 23,77 21,01 20,14 21,74 27,75

Okres Sobrance 30,9 32,11 29,19 24,76 22,49 19,19 16,59 16,09 20,66

Vývoj regionálnej zamestnanosti podľa sektorov (na základe OKEČ)

Akým regiónom je Košický kraj?Dimenzia Typ regiónu

Periférne regióny (organizačná chudobnosť)

REJ: staré priemyselné regióny (uzamknutosť v regióne)

Podniky a regionálne klastre

klastre vôbec chýbajú alebo sú málo rozvinutéMSP dominujú

častá špecializácia na starnúce priemyselné odvetviaveľké podniky dominujú

Inovačné aktivity nízka úroveň VaV a inovácií produktovdôraz na drobné inovovanie produktov procesné inovácie

úzke technologické trajektóriedrobné inovovanie produktov, procesné inovácie dominujú

Univerzity a výskumné organizácie

málo alebo s nízkou úrovňou a nevyhovujúcim profilom

zvyčajne orientované na staré odvetvia priemyslu

Vzdelávanie a tréning dôraz na nižšie kvalifikácie dôraz na technické zručnosti, chýbajú manažérske zručnosti

Transfer znalostí nedostatok až neexistencia špecializo-vaných sprostredkovateľských služieb

existujú špecializované služby, ale s nízkou mierou koordinácie

Siete slabo vybudované siete siete uzamknuté do seba technologicky alebo politicky

VSŽ – rodokmeň IT• formovanie technologickej paradigmy regiónu• VSŽ bol ekonomicky a politicky strategickým podnikom v centrálne

riadenom industriálne orientovanom hospodárstve. • vysoký počet zamestnancov (cca. 25 tis.),• podiel na HDP 9 % a na exporte SR až 11%, • vyššia inovačná aktivita, • Znalosti: VSŽ ovplyvnilo aj rodiaci sa IKT sektor,• Oddelenie informatiky, operačného výskumu...• V roku 1974 bol vo výpočtovom stredisku VSŽ namontovaný

strediskový počítač IBM 370, v tej dobe špička informačnej techniky,

• náskok VSŽ pred inými užívateľmi informačných technológií, vyvinuli špeciálny operačný systém UNIDO, aj na export,

• Znalosti – Siemens, USA, ZSSR. Pootvorené dvere.

Po roku 1989• VSŽ, INORGA, výpočtové strediská – základ IT v riadení výrobných

procesov • Po 1989 – Procesná automatizácia, ICOS, INTAS ... VARIAS (Žilina)• INORGA (Apex, Novitech, INCOS, Acase)• Z akademického prostredia (napr. Elfa, VSL Software, Intersoft)• Lock in – hutníctvo nebránilo rozvoju IT sektora, naopak, podporilo

jeho vznik a rýchly vývoj• 2005 - Druhá vlna zahraničných investorov – príchod veľkých hráčov

(2005 Ness KDC, RWE IT, 2006 T-Systems, 2007 IXONOS) • Viac globálny hodnotový reťazec ako klastrovanie. (global pipelines) • Orientácia na IT služby• Local buzz: Antik - internet, hlasová služba, GPS, výroba v Číne• Intenzívne kolektívne učenie sa, blízkosť je dôležitá

Univerzity a IT sektor• Technická univerzita, Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI) -

informatika a kybernetika, elektronika a telekomunikácie, hospodárska informatika

• Univerzita P.J. Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Ústav informatiky, katedra teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky, Výpočtové stredisko v roku 1967

• VŠE, SJF, atď riadenie výroby, automatizované systémy riadenia – už koncom 50. rokov

• Pomer absolventov 2009: FEI/PF = 851/27• Technická /Teoretická kybernetika (theoretical) computer science –

dnes informatika – „odlišné myslenie, iný prístup, trpezlivosť, exaktnosť , rýchlosť, kvantita a kvalita“ (výsledky z interview)

IT Valley• FEI – viac podnikateľsky orientovaná ako PF (zmluvy, financie,

objem, kurikulá)• 2007 - záujmové združenie Košice IT Valley, klastrová iniciatíva, (T-

Systems, TUKE, UPJŠ, VÚC, Microsoft SR, Cisco Systems Slovakia, NESS KDC, Siemens PSE, Slovak Telecom a VSE IT), dnes 22 členov a 5 sympatizantov, zakladajúci člen Únie klastrov Slovenska

• Firmy združené v IT Valley sa vzájomne dohodli, že si nebudú vzájomne ovplyvňovať zamestnancov a presviedčať na prestup.

• Interview – rozporuplné hodnotenia – len networking, firmy zatiaľ nespolupracujú, „elitný klub“, „možnosť ako sa dostať sa k univerzitám“, „hľadá sa to“, „TUKE nemá čas na IT Valley“.

Niekoľko záverov• V regióne sú dôležité rôzne zdroje znalostí (regionálne aj

mimoregionálne)• Prevažujú trhové znalostné linky nad výskumnými znalostnými

linkami.• Priestorová blízkosť pri výmene znalostí nie je určujúca (najmä pri

pobočkách nadnárodných koncernov)• Znalosti sa distribuujú rôznymi spôsobmi (mimoriadny význam pre

IKT sektor majú znalostné linky využívajúce IKT – napr. inovatívna forma komunitného vývoja)

• Zahraničné firmy uzavretejšie v rámci formálnych znalostných liniek voči regionálnym partnerom, ale otvorené v oblasti neformálnych znalostných liniek

• Neformálne kontakty sú kľúčové v procesoch regionálnej výmeny znalostí.

• Neformálne toky sú čiastočne dopĺňané formálnymi partnerstvami – IT Valley a pod.

Prípadové štúdie REDIPE• Vývoj a súčasný stav IKT v nitrianskom regióne (Fáziková, Hamada, Milotová)• Finančné a inštitucionálne zabezpečenie poznatkovej ekonomiky v nitrianskom

kraji (Bezáková, Hanáčková)• Podporná politika v znalostnej ekonomike (Tvrdoň, Chovanec, Štofko)• Dynamika znalostí v sektore IKT v žilinskom samosprávnom kraji na pozadí jeho

historického vývoja (Imrišková, Čorejová, Mocková)• Znalostné linky sektore IKT (Hudec, Šebová, Džupka)• Dynamika znalostí v sektore energetiky v Košickom samosprávnom kraji (Burger,

Hudec, Suhanyi)• Technicko – technologické inovácie a ich vplyv na znalostný potenciál miestnej

samosprávy (Galata, Žárska, Špesová)• Dynamika znalostí v bratislavskom samosprávnom kraji v sektore IKT (Pástor,

Rehák, Štofko, Chovanec)• Vzájomné súvislosti v znalostnej ekonomike a kongresového turizmu (Mišúnová,

Tobolářová, Šebeň, Búšik)