Upload
angaroos
View
125
Download
1
Embed Size (px)
Citation preview
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
EKONOMICKÁ FAKULTA
Etapy vývoja hospodárskej politiky na Slovensku
Error:
Reference
source not
found
Error: Reference source not foundJana Džuková, Katarína
Gajdošová
Obsah
Úvod.........................................................................................................................3
1 Markoekonomický vývoj Slovenska...............................................................4
1.1.............Charakteristika vývoja základných makroekonomických ukazovateľov
...........................................................................................................................4
1.2..............................................................................................Výkonnosť ekonomiky
...........................................................................................................................5
1.3....................................................Prehľad makroekonomického vývoja Slovenska
...........................................................................................................................8
1.3.1....................................................Etapa počiatočnej stabilizácie (1990-1992)
......................................................................................................................8
1.3.2.........................................................Etapa oživenia ekonomiky (1993-1995)
......................................................................................................................9
1.3.3.......................................................Etapa nerovnovážneho rastu (1996-1998)
....................................................................................................................10
1.3.4.......................................................Etapa obnovenia rovnováhy (1998-2002)
....................................................................................................................13
1.3.5.....................................................................Etapa napredovania (2002-2006)
....................................................................................................................14
1.3.6........Aktuálna makroekonomická prognóza MF SR v rokoch 2010 a 2011
....................................................................................................................17
2 Konvergencia ekonomiky SR........................................................................20
2.1...........................................................................................Nominálna konvergencia
.........................................................................................................................20
2.2..................................................................................................Reálna konvergencia
.........................................................................................................................22
2.3................................................Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2006
.........................................................................................................................23
2.3.1..................................................................................Nominálna konvergencia
....................................................................................................................23
2.3.2..........................................................................................Reálna konvergencia
....................................................................................................................24
2.4................................................Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2007
.........................................................................................................................25
2.4.1..................................................................................Nominálna konvergencia
....................................................................................................................25
2.4.2..........................................................................................Reálna konvergencia
....................................................................................................................26
2.5................................................Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2008
.........................................................................................................................27
2.5.1..................................................................................Nominálna konvergencia
....................................................................................................................27
2.5.2..........................................................................................Reálna konvergencia
....................................................................................................................28
2.6................................................Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2009
.........................................................................................................................29
2.6.1. Nominálna konvergencia.......................................................................29
2.6.2 Reálna konvergencia...............................................................................30
3 Záver................................................................................................................32
Zoznam použitej literatúry.....................................................................................33
EKF KET
Úvod
V našej semestrálnej práci sme sa zameriavali na jednotlivé etapy vývoja
hospodáskej politiky na Slovensku.
V prvej časti sme popísali makroekonomický vývoj Slovenska, stručnú
charakteristiku makroekonomických ukazovateľov a výkonnosti ekonomiky. Venovali
sme sa týmto etapám: etapa počiatočnej stabilizácie, etapa oživenia ekonomiky, etapa
nerovnovážneho rastu, etapa obnovenia rovnováhy a etapa napredovania.
V druhej polovici sme sa zameriavali na nominálnu a reálnu konvergenciu
ekonomiky. Sledovali sme obidva typy konvergencie od roku 2006 až 2009.
Snažíme sa podať obraz o vývoja hospodárskej politiky od roku 1990 po
súčasnosti.
4
EKF KET
1 Markoekonomický vývoj Slovenska
Makroekonomický vývoj slovenskej ekonomiky odrážal rôznorodosť prístupov
hospodárskych politík k procesu transformácie. Spory sa týkali nielen podoby
hospodársko-politického mixu, ale aj celkového chápania a smerovania transformácie.
Sporné výsledky transformácie ukázali jednak na nutnosť dotvorenia inštitucionálneho
rámca ekonomiky, ako aj na potrebu stimulovania ekonomiky z ponukovej strany.
(Marcinčin, 2000,17)
1.1 Charakteristika vývoja základných makroekonomických
ukazovateľov
Makroekonomické výsledky slovenského hospodárstva boli pravidelne
hodnotené mnohými domácimi aj zahraničnými inštitúciami a analytikmi. Štúdia OECD
(1993) predstavuje komplexnú analýzu makroekonomického vývoja v období
federatívneho Česko – Slovenska a v prvých mesiacoch existencie samostatného štátu.
Hoci konštatuje dobrú strednedobú perspektívu oživenia slovenského hospodárstva,
upozorňuje, že rušivé dopady rozdelenia štátu prinášajú potrebu zvýšenej pozornosti
voči makroekonomickej stabilizácii. Štúdia Svetovej banky (1995) upozorňuje na
nevyhnutnosť reštrukturalizácie hospodárstva v záujme oživenia. Rečko (1996)
upozorňuje, že o charaktere budúceho vývoja sa rozhodne na mikroúrovni, kde sa
ukazujú riziká spojené s formovaním vlastníckej štruktúry a s funkčnosťou alokačného
mechamizmu. Okáli a kol. (1996) vyjadruje pochybnosti o trvalom charaktere
pozitívneho obratu vo vývoji hospodárstva kvôli štruktúrnym slabinám a problémom
bankového sektora. Neskoršie analýzy už hovoria o narastajúcej „krehkosti“
ekonomického rastu (Kárász a Renčko, 1997), o chronickom charaktere
nerovnovážneho vývoja a nevyhnutnom spomalení ekonomického rastu (Okáli a kol.,
1999) a pripomínajú nedostatočnú koordináciu segmentov hospodárskej politiky a
potrebu zásadných reforiem (OECD, 1999). Retrospektívnu analýzu najdôležitejších
makroekonomických ukazovateľov počas existencie SR ponúka štúdia analytikov
INFOSTAT (Haluška a Olexa, 1999), ktorá poukazuje na fakt, že vývoj v rokoch 1996 -
1998 niesol charakteristické známky prehriatia hospodárstva. (Marcinčin, 2000, 18-19)
5
EKF KET
Nastupujúca vláda na prelome rokov 1998-1999 deklarovala cieľ preformovať
hospodársku politiku, oproti minulosti bol kladený väčší dôraz na posilnenie trhu a na
kvalitu pravidiel správania. V dôsledku rozdielnych hodnotových rebríčkov politickej
elity nebol nástup novej kvality makroekonomického prostredia taký výrazný, ako to
vyplývalo z Programového vyhlásenia vlády (1998). Základné dokumenty vlády
deklarovali aj potrebu mikroekonomickej reštrukturalizácie a zvýšenia
konkurencieschopnosti. Postupne dochádzalo k zbližovaniu používaných nástrojov
a metód hospodárskej politiky so štandardnými trhovými ekonomikami. ( Marcinčin,
2002, 21)
1.2 Výkonnosť ekonomiky
V roku 1999 sa úroveň výkonnosti ekonomiky (chápanej ako objem
vytvoreného hrubého domáceho produktu, HDP) pohybuje na úrovni približne rovnakej
ako v roku 1989, pred začatím reforiem (tabuľka 1). Samozrejme, návrat k pôvodnej
úrovni tvorby HDP vôbec neznamená rovnakú pozíciu ekonomiky ako pri štarte
reforiem, veď ekonomické dianie má už inú kvalitu. Prevažnú časť HDP (približne
85%) už vytvárajú subjekty v súkromnom vlastníctve. V priebehu transformácie došlo k
zvýšeniu podielu služieb a poklesu podielu priemyslu a pôdohospodárstva na HDP. Na
druhej strane, ani po spomínanom návrate k pôvodnej úrovni výkonnosti nedošlo k
zásadnému zlepšeniu úrovne zhodnocovania vstupov a tým aj úrovne efektívnosti v
ekonomike. Pretrvávala relatívne vysoká miera nezamestnanosti, zastavilo sa
spomaľovanie inflácie a vyostrili sa problémy so záporným saldom exportu a importu
(pozri graf 1). Pozitívny hospodársky rast, dosahovaný na Slovensku od roku 1994, bol
zo strany dopytu ovplyvňovaný rôznorodo (graf 2).
V roku 1995 sa prvý raz dostavil pozitívny prírastok u všetkých zložiek
domáceho dopytu, obzvlášť u investičného dopytu, keď tvorba hrubého kapitálu
vzrástla reálne o 37,4% (z toho však tvorba hrubého fixného kapitálu iba o 5,3%).
Pritom sa začal spomaľovať prírastok vývozu výrobkov a služieb, v dôsledku čoho
saldo vývozu a dovozu výrobkov a služieb (čistý vývoz) dosiahlo podstatne menší
prebytok ako v predchádzajúcom roku. Pokles vývozu (o 0,3% v stálych cenách)
spojený s výrazným nárastom dovozu (o 20,3%) pripravili v roku 1996 situáciu, keď
čistý export nadobudol výrazne zápornú hodnotu, bol však prevýšený rekordným
6
EKF KET
nárastom domáceho dopytu (19,6%) a vysoká dynamika rastu HDP bola zachovaná.
Zahraničný dopyt mal v roku 1997 už opäť pozitívny prínos k hospodárskemu rastu. Na
druhej strane došlo k značnému zníženiu dynamiky domáceho dopytu. V roku 1998 bol
rast takmer výlučne ťahaný domácim dopytom. Zmena hospodárskej politiky spolu s
naakumulovanými problémami priniesli v roku 1999 obmedzovanie domáceho dopytu a
tým aj výrazné spomalenie rastu HDP. Proti výraznejšiemu poklesu tempa rastu však
pôsobil rast exportu výrobkov a služieb. Pohľad na ponukovú stránku, teda tvorbu HDP,
je zároveň pohľadom na proces terciarizácie ekonomiky. Kým podľa spätných odhadov
(Svetová banka, 1995) v roku 1989 pôdohospodárstvo malo podiel na tvorbe HDP
9,4%, priemysel 58,5% a služby 32,2%, v roku 1998 došlo k stavu, keď sektor služieb
mal takmer 60% - ný podiel na tvorbe HDP a pôdohospodárstvo iba 4,4%. Vytvorený
HDP v období po roku 1995 nedokázal pokrývať domáci dopyt, čo sa prejavilo v
neudržateľnom deficite obchodnej bilancie. Dosiahnutie predtransformačnej úrovne
HDP nastalo v dobe, keď celkový stav slovenskej ekonomiky a stav transformácie
vyžadovali nové stabilizačné opatrenia. (Marcinčin, 2000, 19-22)
V používaní HDP došlo k závažnej zmene na konci roku 2000. Kým v roku
1999 a v prvých štvrťrokoch 2000 zaznamenával domáci dopyt záporné tempá rastu, od
posledného štvrťroku 2000 došlo k oživeniu domáceho dopytu. S oživením domáceho
dopytu bolo však zviazané výrazné zvýšenie tempa rastu dovozu, čím sa stal
problematický čistý export, ktorý bol v prvých troch štvrťrokoch výraznou hybnou silou
rastu HDP. Následne už pre celý rok 2001 bolo charakteristické pokračovanie tendencie
posilňovania rastu domáceho dopytu a zhoršenia výsledku čistého exportu. V roku 2001
bol rast HDP (3,3%) výslednicou negatívneho prínosu čistého exportu k rastu HDP (-
4,0%) a kladného prínosu domáceho dopytu (7,3%). Rast domáceho dopytu bol
podporovaný predovšetkým expanziou tvorby hrubého fixného kapitálu (až 9,6%
v stálych cenách) a oživením rastu konečnej spotreby domácností.
Oživenie rastu domáceho dopytu spolupôsobilo na silný reálny rast dovozu
výrobkov a služieb (11,7%), za ktorým zaostalo tempo rastu vývozu (6,5%). Výrazne sa
preto zhoršil výsledok salda exportu a importu. Na stránke tvorby HDP dominoval
v roku 2001 rast priemyselnej výroby (reálny rast 10,2%) a odvetvia pošty
a telekomunikácie (9,9%). Najvýraznejší úbytok vytvoreného HDP sa zaznamenal vo
výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (až -43,3%). (Marcinčin, 2002, 23)
7
EKF KET
(Zdroj: Marcinčin, 2000,19)
Poznámky: Vývoj inflácie meraný indexom spotrebiteľských cien je zachytený na pravej osi, vývoj ostatných
ukazovateľov je na ľavej osi. (Zdroj: Marcinčin, 2000, 21)
(Zdroj: Marcinčin, 2000, 21)
1.3 Prehľad makroekonomického vývoja Slovenska
8
EKF KET
Schéma 1. Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: Marcinčin,2000, 53)
1.3.1 Etapa počiatočnej stabilizácie (1990-1992)
V tejto etape prebiehala snaha o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. Dôraz sa
kládol na zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.
Počiatočné štádium reformy prebiehalo metódou tzv. „šokovej terapie“ – k reformným
krokom malo prísť naraz a bez odkladov. Existovali obavy pred stavom, keď pravidlá
socialistickej ekonomiky sú už oslabené, ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú
funkčné. (Kornai In: Marcinčin, 2000, 34)
Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných
cien a, vytvorenie konkurenčného prostredia, stabilizácia ekonomiky, stimulácia
podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a
vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Bariérami jej
priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy, problémy pri dosahovaní
komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické
záujmy strán a záujmových zoskupení.
1.1.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien a pre okruh cien pokrývajúci
zhruba 15% HDP bola uplatnená cenová regulácia. Cieľom tejto regulácie bolo zabrániť
prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály, tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy
9
EKF KET
cien, brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami
vstupov a cenami finálnymi. (Marcinčin, 2000, 34)
Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie
reštriktívnej menovej politiky a protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej
menovej a rozpočtovej politiky, ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala, ale
zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky, pri ktorom firmy ani domácnosti
vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať
potrebné štruktúrne zmeny.
Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným
s trhovým hospodárstvom, čiže otvoreným rastom cien. Neúspechom, aj keď v istej
miere nevyhnutným, bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva, rast nezamestnanosti a
zníženie reálnej mzdy.
Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. Zosilnený
tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú, ktorá by výraznejšie
rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu, že sa ČSFR k 1.1.1993 rozdelilo na 2
samostatné štáty.
1.3.2 Etapa oživenia ekonomiky (1993-1995)
Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne
a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Hlavnými bodmi
tejto stratégie boli: 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej
a úverovej politiky, 2. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do
európskych krajín SNŠ, a 3. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej
pomoci štátu. (Marcinčin,2000,38)
Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku
1992, ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu
ekonomických ťažkostí. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný
ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych
zmien. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval, aj keď miernejším tempom,
pokles tvorby HDP(graf1), negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav
10
EKF KET
devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z
pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. (Marcinčin, 2000, 39)
Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu.
Nadmerný podiel výroby polotovarov, ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu, sa pri
bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. V roku 1994 mal
vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR, čo stimulovalo
exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Takýto vývoj však priniesol
svoje negatívum, ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien.
Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu
ďalších zložiek HDP. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou
zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb, v roku 1995
rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Problémom sa však stalo, že domáci dopyt
rástol podstatne rýchlejšie ako HDP, čo vyvolalo silný rast dovozu. Súčasne sa
spomaľovalo tempo rastu exportu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo
hrozbu, že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie.
Pre celú túto etapu je typické, že existovala snaha o obozretnú, skôr reštriktívnu
fiškálnu, ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie
sa v plnej miere ešte nerealizovala. Reformný proces sa však spomalil. Slovensko
nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych
zmien a preto hrozilo, že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Vzrast
výkonnosti prebiehal dovtedy, kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas
transformačnej depresie. Neexistovala ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to,
aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. (Marcinčin, 2000, 39-40)
1.3.3 Etapa nerovnovážneho rastu (1996-1998)
V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie
hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Hospodárska politika sa odkláňala od
liberalistických vzorov, viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu.
Preferoval sa silný ekonomický rast, ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi
dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu
verejných výdavkov, realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií,
deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. rozvojových impulzov a pod.
11
EKF KET
V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez
nevyhnutných inštitucionálnych zmien, bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii
ekonomiky, bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania
rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky.
Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR
považovaný za prelomový, nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych
tendencií z obdobia rokov 1994-95. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k
problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou, ktoré vyžadovali výrazné zásahy.
Graf 3 znázorňuje vývoj zložiek domáceho dopytu a HDP oproti úrovni roku 1990. V
tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností
podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. To vyvolalo recidívu nerovnováhy
domáceho dopytu a HDP, ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy.(Marcinčin,
2000, 40-41)
GRAF 3. Úroveň zložiek domáceho dopytu a HDP (1990=100)
V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným
pričinením finančnej politiky tým, že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú
spotrebu štátnej správy, ako aj k silnému nárastu investícií, z ktorých mimoriadne
vysoký podiel bol alokovaný štátom. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného
oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy.
V ekonomike sa viac investovalo, ako sa usporilo a rozdiel bol hradený
úsporami iných ekonomík, čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo
12
(Zdroj: Marcinčin, 2000, 41)
C- konečná spotreba
domácností,
G- konečná spotreba
štátnej správy,
FI- tvorba hrubého
fixného kapitálu,
DD- domáci dopyt,
DD=C+G+FI
EKF KET
výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa
vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií.
V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho
prírastku HDP, preto šlo o rast „na dlh“, čo by nemuselo byť hodnotené ako
jednoznačné negatívum, ale len v tom prípade, že by sa z cudzích zdrojov financovali
vysoko efektívne investičné aktivity, ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na
exportné odvetvia ekonomiky. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období
však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti, ani proexportného účinku týchto
investícií.
Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných
ukazovateľov podnikovej sféry. Tabuľka 2 poukazuje na to, že po roku 1995 bol
zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého
mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy
aj na úroveň makroekonomickú.
Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na
Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou, pričom
nebol dôvod predpokladať, že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického
vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. (Marcinčin, 2000,
42-44)
TABUĽKA 2. Vývoj vybraných ukazovateľov nefinančných organizácií
(Zdroj: Marcinčin, 2000, 44)
1.3.4 Etapa obnovenia rovnováhy (1998-2002)
13
EKF KET
Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie.
Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za
cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Piliermi následného obnoveného
hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec, reštrukturalizácia a zvýšenie
konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. (Marcinčin, 2000, 45-46)
Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu.
Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní, zvýšenie
administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Zároveň sa vláda
zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Proces makroekonomickej
stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy, najmä zníženie reálneho tempa rastu
HDP, ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Naopak v deficite bežného účtu
platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky.
V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Dôvodom bol rast cien strategických
surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej
koruny voči USD. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do
vývoja inflácie. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Prudký nárast spotrebiteľských cien v
priebehu roku 1999 a v roku 2000, bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Ceny
elektrickej energie, plynu, dopravy, tepla, či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch
umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Po nástupe novej vlády, od októbra 1998 do
januára 1999, sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. V roku 1999 bolo zvýšenie
nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch, ktoré
boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v
rokoch 2000 a 2001.
Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo
k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde
dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu, v roku 2001
pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia, ktorá sa dostala približne na
úroveň z roku 1998. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval, že
prijaté opatrenia boli úspešné.
Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie
ekonomiky. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného
účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Obnovil sa prílev priamych
zahraničných investícií a naopak, prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska.
14
EKF KET
Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť, že sa Slovenská republika v
decembri 2000 stala členom OECD.
Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Slovenská
republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie.
Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie, postupným
zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného
obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku
2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. V
priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu
počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Zlepšenie bolo zapríčinené
politikou nezamestnanosti, v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o
verejnej službe, zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. V závere roku 2002
medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska.
1.3.5 Etapa napredovania (2002-2006)
Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou
opatrení, ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Medzi
tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien, úpravy nepriamych daní, ako aj
naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.
Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Hlavným stimulom ekonomického
rastu bol zahraničný dopyt, na rozdiel od roku 2002, v ktorom zdrojom ekonomického
rastu bol domáci dopyt. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku
1994. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej
bilancie. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež
zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Zvýšenie exportnej výkonnosti
slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými
investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch, pričom najdynamickejší rast
vývozu zaznamenal automobilový priemysel.
Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami
regulovaných cien, keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií)
a spotrebných daní. Ďalším domácim faktorom, ktorý ovplyvnil cenovú hladinu, bolo
zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne.
Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému
15
EKF KET
doláru. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká
miera nezamestnanosti, hoci mala klesajúcu tendenciu. Z hľadiska odvetvového
členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve, v
zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Vývoj zamestnanosti
najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých, ktorí začali
podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť
mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti.
Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a
NATO, ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Rok 2004 bol tiež
reformným rokom 1.januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma, v ktorej došlo k
zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických
osôb. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému, v
zdravotníctve, v súdnictve a v školstve.
Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením
rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Jediný problém
predstavovala vysoká nezamestnanosť. K dynamickému a vyrovnanému rastu
ekonomiky prispel tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. Zvýšenie domáceho dopytu
ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Rast
súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy, taktiež k nemu prispela zmena
zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Aj zahraničný dopyt mal
pomerne vysokú dynamiku, sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného
obchodu.
Vstup Slovenska do EÚ, realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve
priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi, vďaka ktorým bola
slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná.
Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým
vývojom reálnej ekonomiky, predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne
dynamického hospodárskeho rastu, znižujúcej sa miery inflácie, ako aj klesajúcej miery
nezamestnanosti. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií.
Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu, pričom
spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Zhoršenie
obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. K prehĺbeniu deficitu prispelo
zhoršenie jeho zložiek, bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb
16
EKF KET
dividend priamym investorom) a bežných transferov. Pozitívny vývoj v rámci bežného
účtu zaznamenala bilancia služieb. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v
cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách.
Cenová úroveň, meraná indexom spotrebiteľský cien, sa síce v priebehu roka
2005 mierne zvyšovala, no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Na znížení medziročného
tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru, zvyšujúca sa
konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ, nezmenená
výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Jediným
sektorom, ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu, boli ceny potravín.
V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj, keď medziročný pokles
cien priemyselných tovarov bez energií a cienspracovaných potravín bol sprevádzaný
znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005
bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia.
Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Na znižovaní počtu
nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily.
Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem, ktoré vytvorili výhodné
podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce, čím podporili vznik nových
pracovných miest a rast priemerných miezd.
Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia.
V roku 2005 sa ukázalo, že implementované reformy predstavovali dobrý krok.
Ekonomický rast bol vyvážený, došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti,
problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie.
Dynamický rast hospodárstva, vysoká investičná aktivita, zrýchlenie rastu cien
a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Rok 2006 bol
rokom, v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády, ale k
dolaďovaniu uskutočnených reforiem.
V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Silný ekonomický rast bol
spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ,
zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005), aktivitou
zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Z hľadiska štruktúry bol
ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. K nárastu konečnej
spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Vývoj konečnej spotreby
17
EKF KET
domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti, ako aj pokračujúcim
čerpaním úverových zdrojov.
Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil
rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej
ekonomiky. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami.
Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a
následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Deficit bežného účtu platobnej
bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel
najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie
bežných transferov. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb.
Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala, na tento vývoj však nenadviazal
rok 2006. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých
základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín, ceny pohonných hmôt, trhových
služieb). Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Na
trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku
2005. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Pokles
nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov
v súkromnom sektore.
Dá sa povedať, že rok 2006, pre ktorý bol charakteristický na jednej strane
vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti, na druhej strane mierne zvýšenie
inflácie a bežného účtu platobnej bilancie.
1.3.6 Aktuálna makroekonomická prognóza MF SR v rokoch 2010 a 2011
V pravidelnej aktualizácii makroekonomickej prognózy MF SR zlepšilo odhad
reálneho rastu HDP na úroveň 3,2% a 3,8%, oproti februáru 2,8% a 3,3%. Hlavnými
príčinami súčasných zmien je zlepšenie očakávaní vo vývoji vonkajšieho prostredia
a pozitívne výsledky za prvý štvrťrok 2010 na Slovensku aj v eurozóne. V roku 2011 sa
očakáva aj oživenie na strane dopytu domácností. Negatívne riziká vyplývajú prevažne
z vývoja na finančných trhoch a z domáceho prostredia.
Pozitívne signály z reálnej ekonomiky boli narušené nárastom nervozity na
finančných trhoch kvôli zlej fiškálnej situácii v eurozóne. Spúšťačom problémov bolo
Grécko, ktorému trhy prakticky odmietli financovať obrovský deficit a dlh. V krátkom
18
EKF KET
čase sa pod tlak dostali aj iné krajiny eurozóny. Medzinárodné inštitúcie EK a MMF
opätovne pristúpili k miernemu zlepšeniu svojich prognóz na roky 2010 a 2011.
Prognóza rastu HDP sa v rokoch 2010 a 2011 oproti februárovým odhadom
zvýšila. Pod zmeny očakávaných rastov HDP sa podpísalo rýchlejšie oživenie
obchodných partnerov a nižšia inflácia. Rast investícií bude podporovaný veľkými
investičnými projektmi a oživením vonkajšieho prostredia. V roku 2010 by mal byť
rast HDP ťahaný predovšetkým tvorbou hrubého fixného kapitálu a zmenou stavu
zásob, čo bude znižovať vplyv zahraničného dopytu. V nasledujúcich rokoch by mali
všetky zložky prispieť k rastu HDP pozitívne.
Zverejnenie údajov za prvý kvartál potvrdilo, že trh práce zostáva naďalej
ovplyvnený krízou a jej vývoj reaguje na produkčnú stránku ekonomiky a oneskorením
niekoľkých kvartálov. Pokles zamestnanosti by sa mal v tomto roku ešte prehĺbiť .
Negatívny vývoj na trhu práce by sa mal v polovici tohto roka už začať otáčať. Rast
zamestnanosti by na ročnej báze mala ekonomiky SR zaznamenať v roku 2011, kde by
sa už mali prejaviť aj efekty oživenia dopytu našich najväčších obchodných partnerov.
19
EKF KET
Prognóza inflácie sa v roku 2010 znížila na 1,0%, čo odráža skutočný vývoj cien
v prvých štyroch mesiacoch roka 2010. Postupné obnovenie tempa rastu sa odhaduje
v druhej polovici roka 2010 a s oživením dopytu sa predpokladá opätovné zrýchlenie
rastu cien. Nepriaznivo môže na výšku inflácie pôsobiť aj tlak cien potravín vplyvom
nižšej úrody poľnohospodárskych plodín v dôsledku povodní z mája.
Medzi pozitívne riziká patrí skutočnosť, že oživenie globálnej ekonomiky môže
byť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očakáva. To podporí naštartovanie rastu investícií
a PZI, ktoré prispievajú k stabilnému ekonomickému rastu. Mierne znehodnotenie eura
smerom k rovnovážnej úrovni by malo podporiť cenovú konkurencieschopnosť
eurozóny. Negatívne riziká prognózy vyplývajú prevažne z vývoja na finančných trhoch
a domáceho prostredia. Neistota na finančných trhoch pramení zo situácie krajín
„PIGS“ (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), ktorých dlhy sú navzájom úzko
prepojené. Oživenie globálnej ekonomiky ťahajú hlavne rozvíjajúce sa krajiny, rastú
však príznaky prehriatia a bude nutné sprísniť makroekonomické politiky. V domácom
prostredí hrozí riziko hysteréznych efektov a rastu štrukturálnej nezamestnanosti.
Zvyšuje sa aj riziko z posunutia výstavby diaľnic pomocou PPP projektov v dôsledku
prebiehajúcich enviromentálnych sporov. ( IFP MF SR, 2010)
20
EKF KET
2 Konvergencia ekonomiky SR
Pod pojmom „konvergencia“ rozumieme približovanie hospodárskych štruktúr
jednotlivých krajín. Je to komplexný proces kedy sa vyrovnáva životná úroveň
jednotlivých krajín. Slovenská republika sa začala s konvergenciou zaoberať vtedy, keď
sa pripravovala na vstup do Európskej únie a neskôr pri prijatí spoločnej európskej
meny Euro.
Členstvo v EÚ prináša aj záväzky voči Európskemu spoločenstvu, pričom
dosahovanie konkrétnych zámerov a plnenie konkrétnych záväzkov strategického
charakteru deklaruje viacero záväzných dokumentov SR, predovšetkým -
Konvergenčný program, Stratégia prijatia eura (a jej konkretizácia), Lisabonská
stratégia pre Slovensko, Národný program reforiem v SR a v neposlednom rade i
všeobecné smernice Európskej komisie určujúce hospodársku politiku EÚ s
odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (BEPGs). Všetky tieto záväzky a zámery sú
každoročne konkretizované z hľadiska cieľov, vplyvu a vývoja verejných financií v
rámci viacročných rozpočtov verejnej správy. Ich spoločným cieľom je podpora
rovnovážneho rastu ekonomiky, ktorá je v jednotlivých dokumentoch konkretizovaná
najmä z hľadiska nástrojov a vecnej a časovej postupnosti berúc do úvahy ich vzájomnú
podmienenosť. (Barančok,2006,5)
2.1 Nominálna konvergencia
Nominálna konvergencia je definovaná pomocou Maastrichtských kritérií. V
zmluve je stanovených 4 konvergenčných kritérií, bez ktorých členské štáty nemôžu
prijať spoločnú menu a úplne sa začleniť do Hospodárskej menovej únie. Kontrolu
vykonáva Európska centrálna banka a Európska Komisia. Slovenská republika musela
plniť tieto kritéria do roka 2007 a v roku 2009 prijať euro.
Tieto kritériá sa chápu ako približovanie číselných hodnôt inflácie a dlhodobých
úrokových sadzieb pristupujúcich krajín k hodnotám prevažujúcim v eurozóne,
stabilizácia ich výmenných kurzov voči euru počas dvojročného členstva v ERM II a
rešpektovanie fiškálnej disciplíny. (Šikulová,2006,60)
21
EKF KET
Maastrichtské kritériá:
1. Verejné financie: Kritériom pre hospodárenie verejných financií je podmienka,
v ktorej verejný deficit za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3 %
HDP a verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP
2. Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná
podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť
priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o
viac ako 1,5 percentuálneho bodu
3. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemerná dlhodobá úroková sadzba
za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových
sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o
viac ako 2 percentuálne body
4. Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť národná
mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto
obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z
dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a
pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia
(JT-Bank)
TABUĽKA 3. Splnenie maastrichtských kritérií v SR
KritériumReferenčná
hodnotaMarec2008
Stavplnenia
Verejný deficit(% z HDP)
3,0 2,2
Verejný dlh(% z HDP)
60,0 29,4
Miera inflácie (%) 3,2 2,2
Stabilita dlhodobýchúrokových sadzieb(%)
6,5 4,5
Stabilita výmenného kurzu
Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných
kurzov (ERM II)
Členstvo v ERM II
od novembra 2005
22
EKF KET
Zdroj: Eurostat, MF SR, NBS
2.2 Reálna konvergencia
Reálna konvergencia je dobiehanie vyspelejších ekonomík menej vyspelými
ekonomikami. Je to dosiahnutie spoločnej hospodárskej úrovni. Pri reálnej konvergencii
nie sú stanovené žiadne konkrétne kritéria, ktoré sa majú splniť jednotlivými krajinami,
takže nie je nevyhnutnou podmienkou pre vstup do eurozóny. Laicky by sme „reálnu
konvergenciu” mohli chápať nasledovne: za jednotku práce by sme mali dostať rovnaké
množstvo tovarov a služieb vo všetkých členských krajinách, takže pri porovnateľných
cenách.
V určitom zmysle by sa za meradlo dosiahnutej reálnej konvergencie mohli
považovať aj kodanské kritériá zahŕňajúce štruktúrne a inštitucionálne charakteristiky
ekonomiky, ktoré boli prijaté Európskou radou v júni 1993 v Kodani a potvrdené o viac
ako dva roky neskôr v Madride. Ich splnenie bolo podmienkou vstupu do EÚ, ale je
dôležité i pre členstvo v eurozóne. Ide o:
politické kritériá − kandidátska krajina musí disponovať inštitucionálnou
stabilitou ako zárukou demokratického zriadenia a právneho štátu, dodržiavania
ľudských práv, ako aj rešpektovania a ochrany menšín;
ekonomické kritériá − tie zahŕňajú fungujúcu trhovú ekonomiku a schopnosť
odolávať konkurenčným tlakom v rozšírenej EÚ;
prevzatie acquis communautaire − kandidátske krajiny musia nielen
harmonizovať právny poriadok s EÚ, ale aj preukázať schopnosť jeho
implementácie v praxi a akceptovať ciele hospodárskej, menovej a politickej
únie.
(Šikulová,2006,40-41)
Za ukazovateľov reálnej konvergencie považujeme porovnateľnú výkonnosť ekonomík, porovnateľnú úroveň miezd, produktivity a cien.
23
EKF KET
2.3 Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2006
2.3.1 Nominálna konvergencia
TABUĽKA 4. Plnenie Maastrichtských kritérií
aktuálna hodnota
(jún 2006)
referenčná
hodnota
stav plenia
(jún 2006)
Fiškálne
kritérium
verejný deficit
verejný dlh
2,9% HDP
34,5% HDP
3% HDP
60% HDP
ÁNO
Miera inflácie
(HICP)
3,7% 2,8% NIE
Dlhodobá úroková
miera
3,8% 5,9% ÁNO
Nominálny
výmenný kurz
účasť v ERM II od
28.11.2005
účasť v ERM II
dva roky
bez výrazných
napätí
nehodnotíme
(Zdroj: NBS,2006,4)
Z tabuľky vyplýva, že Slovensko v roku 2006 splnilo fiškálne kritérium, keďže
verejný deficit klesol pod referenčnou hodnotou 3%. Taktiež dokázal verejný dlh
dlhodobo držať pod referenčnou hodnotou. Na druhej strane miera inflácie prekročila
tých 2,8%, a to z dôvodu zvýšenia cien niektorých tovarov a služieb. Dlhodobá úroková
miera tiež splnila kritérium vďaka tomu, že hospodárska politiky bola dôveryhodná,
znížilo sa rizikové prémium a poklesli inflačné očakávania.
24
EKF KET
2.3.2 Reálna konvergencia
TABUĽKA 5. Aktuálne ukazovatele reálnej konvergencie a stavu ekonomiky (2005)
Ukazovatele reálnej konvergencie Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-25
Podiel HDP SR a EÚ (v PKS) 55,3 % 100 %
Pomer cenových hladín v SR a EÚ 57,8 % 100 %
Reálny rast HDP v SR 6,1 % 1,6%
Otvorenosť ekonomiky
Vývoz 77,0 % HDP
Dovoz 81,5 % HDP
Bežný účet PB -8,6 % HDP -0,9 % HDP
Prílev PZI 4,1 % HDP
Trh práce a zamestnanosť
Miera zamestnanosti 57,7 % 63,8 %
Miera nezamestnanosti (VZPS) 16,2 % 8,7 %
Rast produktivity práce (ESA 95) 4,6 % 0,8 %
Rast ULC (ESA 95) 3,4 % 1,6 %
(Zdroj: NBS,2006,9)
Priemerný reálny rast HDP v roku 2005 bol 6,1 %. Rýchly ekonomický rast bol
daný predovšetkým rýchlym rastom investícii a domácej spotreby. Výkonnosť
ekonomiky SR meraná HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS) sa zvýšila na 55,3
%11 priemernej výkonnosti EÚ. Rast vývozu tovarov a služieb sa v porovnaní s
predchádzajúcim rokom zrýchlil, dovozy však v súvislosti s rozsiahlymi investíciami do
automobilového sektora rástli ešte rýchlejšie a deficit obchodnej bilancie vzrástol na 5,2
% HDP. Vplyvom výrazného nárastu deficitu bilancie výnosov v dôsledku výplaty
ziskov zahraničným akcionárom slovenských podnikov sa deficit bežného účtu
platobnej bilancie prepadol na 8,6 % HDP. Rast jednotkových nákladov práce12 sa v
roku 2005 spomalil, keď nominálne kompenzácie na zamestnanca vzrástli o 8,2 % a
reálna produktivita práce o 4,6 %. Vplyvom poklesu inflácie sa zrýchlil rast reálnych
miezd a rastúca zamestnanosť spomalila rast reálnej produktivity práce. Reálny rast
miezd predbehol reálny rast produktivity práce. Úroveň produktivity práce na
25
EKF KET
Slovensku v roku 2005 zodpovedala 62,3 % produktivity práce v EÚ. V roku 2005 bol
zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Priemerná evidovaná miera
nezamestnanosti klesla zo 14,3 % na 11,6 % a miera nezamestnanosti vypočítaná na
základe výberového zisťovania pracovných síl klesla z 18,1 % na 16,2 %. Štrukturálna
zložka nezamestnanosti je naďalej vysoká. Počet dlhodobo nezamestnaných sa neznížil,
a tak podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa zvýšil. Rastúci
počet zamestnaných sa prejavil v raste miery zamestnanosti, ktorá sa zvýšila na 57,7 %.
(NBS,2006,9)
2.4 Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2007
2.4.1 Nominálna konvergencia
TABUĽKA 6. Plnenie maastrichtských kritérií
aktuálna hodnota
(apríl 2007)
referenčná
hodnota
Fiškálne
kritérium
verejný deficit
verejný dlh
3,4% HDP
30,7% HDP
3% HDP
60% HDP
Miera inflácie
(HICP)
3,5% 3,0%
Dlhodobá
úroková miera
4,5% 6,4%
Nominálny
výmenný kurz
účasť v ERM II od
28.11.2005
účasť v ERM II
dva roky
bez výrazných
napätí
(Zdroj: NBS,2007,4)
Z údajov vyplýva, že Slovensku podarilo v roku 2007 plniť iba kritérium o
dlhodobej úrokovej miery. Deficit rozpočtu prekročil referenčnú hodnotu o 0,4%
percentá. Vysoká miera inflácie bola výsledkom rastu cien energií a potravín.
Začiatkom roka 2007 podarilo spomaliť rast inflácie, čo viedlo k tomu, že miera inflácie
26
EKF KET
bola nižšia než referenčná hodnota. V apríli ešte stále bola priemerná mesačná inflácia
vyššia, než hranica, čo znamená, že v apríli nespĺňalo Slovensko kritérium.
2.4.2 Reálna konvergencia
TABUĽKA 7. Aktuálne ukazovatele reálnej konvergencie a stavu ekonomiky (2006)
Ukazovatele reálnej konvergencie Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-
25
Podiel HDP SR a EÚ (v
PKS)
60,2 % 100 %
Pomer cenových hladín
v SR a EÚ
59,3% 100 %
Reálny rast HDP v SR 8,3 % 2,9%
Otvorenosť ekonomiky
Vývoz 85,7 % HDP
Dovoz 90,3 % HDP
Bežný účet PB -8,3 % HDP -0,6 % HDP
Prílev PZI 7,6 % HDP
Trh práce a zamestnanosť
Miera zamestnanosti 59,4% 64,7 %
Miera nezamestnanosti
(VZPS)
13,3 % 7,9 %
Rast produktivity práce
(ESA 95)
5,9 % 1,3 %
Rast ULC (ESA 95) 1,7 % 1,5 %
(Zdroj: NBS,2007,8)
Posilnenie slovenskej koruny viedlo k priblíženiu cenovej hladiny na Slovensku
k cenovej hladine v EÚ. Slovenská republika investovala do automobilového sektora,
27
EKF KET
zrýchlila sa dynamika vývozu. Rast vývozu bol predbehnutý rastom dovozu a rast
obidvoch predbehol rast HDP, čo znamená, že otvorenosť SR sa zvýšila.
Dynamika nákladov práce sa výrazne spomalila, keď nominálne kompenzácie na
zamestnanca stúpil o 7,6% a rast reálnej produktivity práce akceleroval na 5,9%. Rast
priemernej reálnej mzdy bol nižší ako rast produktivity. Miera nezamestnanosti klesala
z 16,2% na 13,3%. Počet dlhodobo nezamestnaných sa mierne znížil, podiel dlhodobej
nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa však zvýšil na takmer 74%.
(NBS,2007,9)
2.5 Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2008
2.5.1 Nominálna konvergencia
Komisia potvrdila, že Slovenská republika udržala dlhodobo vysoký stupeň
hospodárskej konvergencie a je pripravená na prijatie eura, čomu má dôjsť 1. januára
2009.
TABUĽKA 8. Plnenie maastrichtských kritérií
aktuálna hodnota
(marec 2008)
referenčná
hodnota
stav plnenia
(marec 2008)
Fiškálne
kritérium
verejný deficit
verejný dlh
2,2% HDP
29,4% HDP
3% HDP
60% HDP
ÁNO
Miera inflácie
(HICP)
2,2% 3,2% ÁNO
Dlhodobá
úroková miera
4,5% 6,5% ÁNO
Nominálny
výmenný kurz
účasť v ERM II od
28.11.2005
účasť v ERM II
dva roky
bez výrazných
napätí
ÁNO
(Zdroj: NBS, 2008, 4)
28
EKF KET
Na základe tabuľky vieme konštatovať, že Slovensko úspešne plnilo všetky
kritéria stanovené v Maastrichtskej zmluve. Rast miery inflácie spomalilo, a tak sa
podarilo neprekročiť referenčnú hodnotu. V decembri miera inflácie dosiahol úroveň
1,9%, čo je historicky najnižšia úroveň. Potom sa inflácia zvyšovala kvôli zvyšovaniu
cien potravín a energií, ale ani tak neprekročil „magickú hranicu”. Kurz slovenskej
koruny nadobúdal najvyššie hodnoty v histórií. Hodnota koruny sa pohybovala na
úrovni 9% nad centrálnou paritou. Za konverzný kurz bola vyhlásená: 1 euro = 30,1260
SK.
2.5.2 Reálna konvergencia
TABUĽKA 9. Aktuálne ukazovatele reálnej konvergencie a stavu ekonomiky (2007)
Ukazovatele reálnej konvergencie Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-
25
Podiel HDP SR a EÚ (v PKS) 68,7 % 100 %
Pomer cenových hladín v SR a
EÚ
63,0% 100 %
Reálny rast HDP v SR 10,4 % 2,9%
Otvorenosť ekonomiky
Vývoz 86,4 % HDP
Dovoz 86,8 % HDP
Bežný účet PB -5,3 % HDP -0,7 % HDP
Prílev PZI 3,5 % HDP 2,6% HDP
Trh práce a zamestnanosť
Miera zamestnanosti 60,7% 65,4 %
Miera nezamestnanosti (VZPS) 11,0 % 7,1 %
Rast produktivity práce (ESA 95) 8,1 % 1,3 %
Rast ULC (ESA 95) 0,2 % 1,7 %
(Zdroj: NBS, 2008,13)
29
EKF KET
Výkonnosť ekonomiky SR meraná ukazovateľom HDP na obyvateľa v parite
kúpnej sily sa zvýšila na 68,7% priemernej výkonnosti EÚ. Prehĺbil sa náskok rastu
vývozu nad dovozom, čo sa prejavilo v nižšom deficite obchodnej bilancie (1,2% HDP).
Deficit bežného účtu platobnej bilancie klesol na 5,3% HDP. Priemerná reálna mzda
rástla o polovicu pomalším tempom. Úroveň produktivity práce na Slovensku dosiahla
76,7% úrovne produktivity práce v EÚ. Miera nezamestnanosti vypočítaná na základe
výberového zisťovania pracovných síl klesla na 11,0%. Miera zamestnanosti prekročila
60%. (NBS, 2008, 12-13)
2.6 Analýza konvergencie Slovenskej republiky 2009
2.6.1. Nominálna konvergencia
TABUĽKA 10. Plnenie maastrichtských kritérií
Marec 2008 December 2008 Apríl 2009
Fiškálne kritérium verejný deficit
verejný dlh
Stav plnenia
2,2% HDP
29,4% HDP
ÁNO
1,9% HDP
29,4% HDP
ÁNO
2,2% HDP
27,6% HDP
ÁNO
Miera inflácie (HICP)
Stav plnenia
2,2%
ÁNO
3,9%
ÁNO
3,5%
NIE
Dlhodobá úroková miera
Stav plnenia
4,5%
ÁNO
4,7%
ÁNO
4,8%
ÁNO
(Zdroj: NBS, 2009,5)
V marci 2008 podarilo splniť všetky kritéria. V decembri taktiež Slovensko
úspešne uzavrel dané obdobie. O necelý rok po marci deficit rozpočtu bol ďaleko pod
„magickou hranicou“ 3% HDP, čo znamená, že Slovensko plnilo kritérium s rezervou.
Z tabuľky vidieť, že v roku 2009 sa nepodarilo splniť kritérium o cenovej stability, čiže
mieru inflácie. V dôsledku hospodárskej krízy referenčná hodnota miery inflácie bola
30
EKF KET
nižšia, než hodnota dosiahnutá Slovenskou republikou. To znamená nesplnenie kritéria.
Referenčná hodnota dlhodobej úrokovej miery bola 6,4%, z čoho vyplýva, že sme
skončili so značnou rezervou.
GRAF 4.
(Na základe údajov z tabuliek - vlastný)
2.6.2 Reálna konvergencia
TABUĽKA 11. Aktuálne ukazovatele reálnej konvergencie a stavu ekonomiky (2008)
Ukazovatele reálnej konvergencie SR Porovnateľný ukazovateľ v EÚ-
27
Podiel HDP SR a EÚ (v PKS) 71,8 % 100 %
Pomer cenových hladín v SR a
EÚ
69,5% 100 %
Reálny rast HDP v SR 6,4 % 0,9%
Otvorenosť ekonomiky
Vývoz 82,2 % HDP
Dovoz 84,6% HDP
Bežný účet PB -6,6 % HDP -2,0 % HDP
Prílev PZI 3,7 % HDP 1,4% HDP
31
EKF KET
Trh práce a zamestnanosť
Miera zamestnanosti 62,3% 65,9 %
Miera nezamestnanosti (VZPS) 9,6 % 7,0 %
Rast produktivity práce (ESA 95) 3,5 % 0,0, %
Rast ULC (ESA 95) 5,3 % 3,4%
(Zdroj: NBS, 2008,11)
Výkonnosť ekonomiky SR meraná ukazovateľom HDP na obyvateľa v parite
kúpnej sily (PKS) sa zvýšila na 71,8% priemernej výkonnosti EÚ. Inflačný diferenciál
medzi Slovenskom a priemerom EÚ bol veľmi nízky. Zahraničný obchod predstavuje
hlavný kanál, ktorým sa globálna hospodárska kríza preniesla na Slovensko. Hodnota
celkového vývozu tovarov a služieb v bežných cenách za rok 2008 sa síce medziročne
zvýšila, koncom roka sa však výrazne prepadla. Deficit bežného účtu platobnej bilancie
stúpol na 6,5% HDP. Rast dovozu ako aj vývozu zaostal za rastom HDP v bežných
cenách. Celková zamestnanosť sa zvýšila na 62,3% a nezamestnanosť sa znížila na
9,6%. Úroveň produktivity práce na Slovensku dosiahla 77,5% úrovne produktivity
práce v EÚ. (NBS,2009,10-11)
GRAF 5.
(Na základe údajov z tabuliek - vlastný)
32
EKF KET
3 Záver
V tejto práci sme sa zaoberali jednotlivými etapami vývoja hospodárskej politiky
na Slovensku. Pokúsili sme sa stručne charakterizovať makroekonomických
ukazovateľov a priblížiť výkonnosť ekonomiky. Snažili sme sa stručne opísať jednotlivé
etapy vývoja hospodárskej politiky od roku 1990.
V ďalšej časti našej práce sme sa zaoberali nominálnou a reálnou konvergenciou
ekonomiky. Snažili sme sa vysvetliť Vám rozdiely medzi nimi a priblížiť Vám
jednotlivé konvergencie pomocou analýz od roku 2006 po rok 2009.
33
EKF KET
Zoznam použitej literatúry
[1] MARCINČIN, Anton – BEBLAVÝ, Miroslav: Hospodárska politika na
Slovensku 1990-1999. Bratislava: Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu,
2000. 374s. ISBN 80-968147-1-0
[1] MARCINČIN, Anton: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Bratislava:
Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2002. 348s. ISBN 80-968155-8-X
[2] ŠIKULOVÁ, Ivana: Konvergencia v procese Európskej menovej integrácie.
Bratislava: REPRO-PRINT, 2006. 153s. ISBN 80-7144-155-4
[3] BARANČOK, Milan: Konvergencia ekonomiky SR k vyspelým ekonomikám.
[Online] [Dátum: august 2006]
http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Makro/EA12_KONVERGE
NCIA.pdf
[4] IFP MF SR: Komentár 2010/5. [Online]
http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.as
px?categoryId=7598&documentId=4218 (12.10.2010)
[5] Odbor výskumu NBS: Analýza konvergencie Slovenkej ekonomiky. [Online]
[Dátum: júl 2006] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/06_kol4.pdf
[6] Odbor výskumu NBS: Analýza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online]
[Dátum: jún 2007] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/07_kol1.pdf
[7] Odbor výskumu NBS: Analýza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online]
[Dátum: júl 2008] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/08_kol4.pdf
[8] Odbor výskumu NBS: Analýza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online]
[Dátum: február 2009] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/PP2-
2009_Analyza_konvergencie_2009_final.pdf
[9] JT-Bank: Maastrichtské kritériá. [Online]
http://www.jt-bank.sk/media/maastricht.pdf
34