Analýza (právna aj pedagogická) aktuálneho domáceho … · 2012-02-29 · 1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Národný

1

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Národný projekt ŠŠI:

„Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“

Autor: Andrej Opálený

Analýza

(právna aj pedagogická)

aktuálneho domáceho prostredia v oblasti hodnotenia

škôl

(podkladová štúdia)

2


Hodnotenie i sebahodnotenie školy sú zamerané na plnenie cieľov, ktoré vyplývajú z jednotlivých

koncepčných zámerov rozvoja škôl v Európskej únii (ďalej EÚ), na Slovensku, ale aj na plnenie

cieľov a zámerov samotnej školy. Koncepčný zámer školy je postavený na štátnom a následne školou

vypracovanom školskom vzdelávacom programe i na zodpovedajúcich právnych predpisoch. Právne

predpisy stanovujú podmienky pre vzdelávanie a jeho priebeh, riadenie školy, zabezpečenie

a využívanie ekonomických zdrojov školy. Stanovujú pravidlá informačného toku medzi aktérmi

procesu vzdelávania v regióne a zároveň tým aj možnosti pre posúdenie, akým spôsobom plní škola

ciele vyplývajúce z jej koncepčného zámeru, zo školského vzdelávacieho programu, ale samozrejme,

aj vo vzťahu k platným právnym predpisom.

Z uvedeného dôvodu za jedno z východísk pre hodnotenie a sebahodnotenie škôl považujeme

posúdenie domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl tak, ako ho umožňuje legislatíva

Slovenskej republiky (ďalej SR) a EÚ.

V samotnom úvode je potrebné konštatovať, že na Slovensku neexistuje právna norma, ktorá by

vymedzovala pravidlá pre sebahodnotenie škôl. Školský zákon stanovuje princípy výchovy

a vzdelávania, medzi ktoré zaraďuje aj kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania

a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy.1 Školský zákon ďalej uvádza pojmy monitorovanie

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, ktoré plnia úlohy aj v oblasti sledovania externého

a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení. 2 Takéto monitorovanie

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania môže podľa zákona uskutočňovať aj samotná škola alebo

školské zariadenie, Štátna školská inšpekcia (ďalej ŠŠI) a na úrovni štátnych školských programov

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (ďalej NÚCEM).

Pri charakterizácii prostredia pre externé a interné hodnotenie škôl a školských zariadení sme

vychádzali z platných noriem, z analýzy domáceho prostredia a z nej vyplývajúcich názorov

a skúseností. Uvedomujeme si, že externé a interné hodnotenie kvality poskytovaných vzdelávacích

služieb úzko súvisí a nadväzuje na seba. Z toho dôvodu považujeme za vhodné určiť aktérov

externého a interného hodnotenia i pomenovanie (obsah) kľúčových oblastí pre hodnotiaci proces.

Rozdiel medzi externým a interným hodnotením vnímame v tom, že:

kým aktérmi externého hodnotenia sú orgány, organizácie, súkromné a fyzické osoby

1§ 3 písm. k) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov - ďalej zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 2 § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

3


z oblasti mezoprostredia, 3 interným hodnotiteľom je škola samotná;

uvedomujeme si, že kým proces externého hodnotenia školy vychádza hlavne z kontroly

dodržiavania právnych noriem, z hodnotenia využitia podmienok vytváraných štátom

a z kontroly aktérov podieľajúcich sa na výchovno-vzdelávacom procese, sebahodnotenie

školy umožňuje vo väčšej miere zapojiť do hodnotenia náhľad z vnútra školy pomocou

vhodne vytvorených nástrojov, ako sú dotazníky, analýzy záznamov, hodnotiace hárky,

interview a rozhovory, analýzy správ, pozorovanie, žiacke práce a pod.

Aj keď do hodnotiaceho procesu školy by mohli byť zapojení viacerí aktéri, odporúčame

uprednostňovať tých, ktorí sa trvalejšie a priamo zapájajú do kvality výchovno-vzdelávacieho

procesu, ktorí nie sú len okrajovými hodnotiteľmi, ale majú s procesom hodnotenia skúsenosti.

V oblasti externého hodnotenia školy je to napríklad NÚCEM, ŠŠI i zriaďovateľ. V oblasti

sebahodnotenia (interného hodnotenia) školy sú to zamestnanci školy, žiaci, rodičia, poradné orgány

riaditeľa. Za okrajových (doplňujúcich) aktérov v procese hodnotenia považujeme orgány miestnej

samosprávy, orgány štátnej správy (pokiaľ nie sú priamo zriaďovateľmi), ale napríklad aj neziskové

organizácie, sponzorov, úrady regionálnej i nadregionálnej správy. Vychádzame z predpokladu, že

ich názory a hodnotenia by síce mohli prispieť k obohateniu celkového náhľadu na kvalitu

vzdelávania v škole, no výraznejšie nezasahujú alebo by nemali zasahovať do jej procesu riadenia

a kvality poskytovaných služieb.

Pri hodnotení školy považujeme za dôležité vychádzať zo základných noriem EÚ vytvárajúcich

právne prostredie v oblasti vzdelávania v SR. Týmito normami sú:

Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá a vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia

217 A (III) z 10. decembra 1948 4

Deklarácia práv dieťaťa prijatá OSN 20. novembra 1959 5

Lisabonská zmluva (celý názov - Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej

3 Mezoprostredie školy tvoria subjekty, ktoré patria do vzdelávacej sústavy štátu (napr. MŠVVaŠ SR, KŠÚ, zriaďovateľ,

konkurenčné a partnerské školy, rezortné organizácie) a ďalej hlavne zákazníci, absolventi a organizácie, ktoré ich

zamestnávajú. 4 Čl. 28 stanovuje právo každého občana na vzdelanie, ktoré má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti

a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. 5 Rešpektuje právo dieťaťa na duševný a telesný vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach, aby sa zdravým

a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Dieťaťu sa tak má dostať vzdelania,

ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné

názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti.

4


únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva; pracovný názov - reformná zmluva)

platná od 1. decembra 2009 6

Charta základných ľudských práv, ktorú slávnostne vyhlásil Európsky parlament, Rada

a Komisia 12. decembra 2007 počas portugalského predsedníctva 7

Dohovor o právach dieťaťa prijatý OSN 20. novembra 1989 8

Externí alebo aj interní hodnotitelia školy, ktorí sa opierajú o základné normy EÚ, si môžu

položiť otázky:

Má každý právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a k ďalšiemu vzdelávaniu?

Zahŕňa toto právo aj možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky?

Smeruje vzdelávanie žiaka k plnému rozvoju jeho ľudskej osobnosti?

Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k ľudským právam?

Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k základným slobodám?

Rešpektuje vzdelávanie žiaka v škole a v školskom zariadení jeho právo na duševný a telesný

vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach?

Poskytuje vzdelávanie žiakovi telesný, duševný, mravný, duchovný a sociálny vývoj?

Zvyšuje vzdelávanie žiaka jeho všeobecnú kultúrnu úroveň?

Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho schopnosti a vlastné názory?

Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho mravnú a spoločenskú

zodpovednosť?

Umožňuje škola pri vzdelávaní dodržiavať demokratické zásady a práva rodičov, zabezpečuje

vzdelanie a výchovu ich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým presvedčením, v súlade

s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva?

6 Lisabonská zmluva taxatívne vymedzuje oblasti výlučnej kompetencie Únie, oblasti spoločnej kompetencie Únie a

členských štátov a oblastí, v ktorých má mať Únia podpornú a koordinačnú úlohu. 7 Charta základných práv Únie bola po prvýkrát vyhlásená koncom roku 2000 ako spoločné vyhlásenie Európskeho

parlamentu, Rady a Komisie. Ako nezáväzný dokument stala sa súčasťou Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva

nezačleňuje Chartu priamo do zakladajúcich zmlúv Únie, ale odkazuje na ňu v budúcom Čl. 6 Zmluvy o Európskej únii

a deklaruje ju za právne záväznú, s rovnakou právnou silou, akú majú zakladajúce zmluvy.

V časti HLAVA II., Čl. 14 - Právo na vzdelanie stanovuje: Kaţdý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému

a ďalšiemu vzdelávaniu. Toto právo zahŕňa moţnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky. Sloboda zakladať vzdelá-

vacie inštitúcie za predpokladu dodrţiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu

svojich detí v zhode s ich náboţenským, filozofickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi,

ktoré upravujú výkon tohto práva. 8 Vymedzuje práva detí v 54 Čl. a 2 tzv. Opčných protokoloch. Dohovor ochraňuje práva detí tým, že zavádza štandardy

v zdravotnej starostlivosti, vzdelávaní a v oblasti právnej, občianskej a sociálnej.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rada_Eur%C3%B3pskej_%C3%BAnie

http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_komisia

http://sk.wikipedia.org/wiki/12._december

http://sk.wikipedia.org/wiki/2007

http://sk.wikipedia.org/wiki/Portugalsko

http://sk.wikipedia.org/wiki/2000

http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3psky_parlament

http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3psky_parlament

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rada_Eur%C3%B3pskej_%C3%BAnie

http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_komisia

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lisabonsk%C3%A1_zmluva

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lisabonsk%C3%A1_zmluva

http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_%C3%BAnia

http://sk.wikipedia.org/wiki/Maastrichtsk%C3%A1_zmluva

5


Na všeobecne platné právne normy v EÚ nadväzuje Ústava Slovenskej republiky

č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992, základný štátotvorný právny zákon tvoriaci základ pre ďalšie

zákony prijímané Národnou radou SR. 9

Ústava SR vytvára základ pre prijatie právnych noriem, ktorých cieľom je aj zabezpečenie

plného rozvoja ľudskej osobnosti, jej vývoja v slobodných a dôstojných podmienkach, zabezpečenie

kvality výchovy a vzdelávania, zabezpečenie procesu kontroly kvality a jeho posudzovania

prostredníctvom externého a interného hodnotenia.

Ústava zároveň vytvára priestor na prijatie zákona, ktorý ustanoví, za akých podmienok majú

občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Stanovuje právo zriaďovať aj iné školy ako štátne

a vyučovať v nich len za podmienok ustanovených zákonom, v ktorých sa môže vzdelávanie

poskytovať za úhradu. Pre kontrolu hospodárenia s prostriedkami rozpočtov (majetkom, záväzkami,

finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu; majetkom, záväzkami,

finančnými prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali

na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy) je ustanovený nezávislý orgán kontroly -

Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej NKÚ). Vykonáva aj kontrolu hospodárenia s majetkom,

s finančnými prostriedkami a s pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté SR v rámci rozvojových alebo

obdobných programov. 10

Kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj na orgány štátnej správy a na orgány

im podriadené, obce a vyššie územné celky, fyzické osoby a právnické osoby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, ţe ak NKÚ vykonal v škole kontrolu, ktorá

sa týkala prostriedkov rozpočtov, výsledky kontroly môţu byť zahrnuté do procesu hodnotenia

v časti, ktorá vypovedá o dodrţiavaní platnej legislatívy školou.

Od roku 1989 silneli snahy o decentralizáciu štátnej správy a postupnom prenesení výkonu

štátnej správy na samosprávu. Výsledkom bolo v roku 2001 vytvorenie samosprávnych krajov

a prechod niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.11

Odvetvové riadenie školstva ministerstvom školstva vznikom samosprávnych krajov bolo postupne

nahradené v roku 2001 teritoriálnym riadením základných a stredných škôl a odvetvovým riadením

špeciálnych škôl a škôl s nadregionálnou pôsobnosťou.12

9 Napr. Čl. 42 hovorí o práve na vzdelanie, školskej dochádzke, zriaďovateľskej funkcii; o tom, za akých podmienok

majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. 10

Najvyšší kontrolný úrad: Právomoci a kompetencie NKÚ SR. Dostupné na internete:

http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompetencie 11

zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky 12

Do roku 1990 bol uplatňovaný odvetvovo teritoriálny model riadenia, od roku 1991-1996 odvetvový model, od roku

http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompetencie

6


Externí hodnotitelia kvality škôl

Medzi externých hodnotiteľov výkonu štátnej správy škôl a školských zariadení môžeme (resp.

je vhodné) zaradiť tých, ktorí sa priamo a vo zvýšenej miere podieľajú na existencii a na fungovaní/

organizácii školy (primárni hodnotitelia). Patria sem zriaďovateľ (orgány územnej samosprávy, iné

orgány ústrednej a miestnej štátnej správy, fyzické a právnické osoby, organizácie), ďalej štátom

menované orgány a organizácie (NKÚ, rezortné ministerstvo, ŠŠI). Sú to tí, ktorí sa venujú

kontrole výkonu štátnej správy na úseku školstva. Ďalšími externými hodnotiteľmi (sekundárni

hodnotitelia), ktorí sa však v menšej miere podieľajú na fungovaní školy a kvalite výchovno-

vzdelávacieho procesu, môžu byť miestna samospráva (obec), orgány miestnej a štátnej správy,

s ktorými škola spolupracuje (napr. úrady životného prostredia, regionálny úrad verejného

zdravotníctva), sponzori školy, iné orgány a organizácie (napr. neziskové), rodičia žiakov, bývalí

absolventi a v prípade stredných škôl aj asociácie a komory.

NKÚ 13

však vzhľadom na jeho špecifické postavenie (nezávislý kontrolný úrad SR, ktorý

kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy

a s finančnými prostriedkami EÚ) nevnímame ako možného externého hodnotiteľa školy.

Externí hodnotitelia škôl (primárni):

Medzi externých hodnotiteľov školy, ktorých zistenia môžu mať primárny vplyv na proces

sebahodnotenia školy, zaraďujeme:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Štátna školská inšpekcia

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

Ministerstvo školstva SR (MŠVVaŠ SR)

Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi školy školského zariadenia a vo vzťahu

ku škole/k školskému zariadeniu riadi výkon štátnej správy na úseku školstva a kontroluje tento

1996 - 2001 odvetvovo teritoriálny model riadenia škôl. 13

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v tretej hlave (hospodárstvo SR), v druhom oddiele v čl. 60 až 63

upravuje postavenie najvyššieho kontrolného úradu SR, v rámci ktorého je daná okrem iného aj jeho kontrolná

pôsobnosť, ktorá bola ďalšími zákonmi upravená.

7


výkon.14

Samotné školy vo veciach výchovy a vzdelávania sú v oblasti metodického riadenia

výchovno-vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom školstva,15

ktoré ako ústredný orgán výkonu

štátnej správy vytvára:

podmienky na zabezpečenie plnenia svojich úloh a na zabezpečenie kvalitného vzdelávania

(napríklad zriaďovaním rozpočtových a príspevkových organizácií na zabezpečenie odborno-

technického usmerňovania všeobecného a odborného školstva, zabezpečenie odborného

a metodického riadenia škôl);

podmienky na hodnotenie škôl/školských zariadení (napríklad ustanovením všeobecne

záväzných právnych predpisov o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti,

jej výsledkoch a podmienkach škôl, vypracovávaním normatívov priestorovej, materiálnej

a priestorovej a prístrojovej vybavenosti škôl).

Vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku dodržiavania všeobecno-záväzných právnych

predpisov a následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami

pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva a zo všeobecného

rozpočtu EÚ obciam, samosprávnym krajom a ďalším úradom a organizáciám.16

Ministerstvo školstva, ktoré zabezpečuje a rozpisuje zriaďovateľom škôl finančné prostriedky

na kapitálové výdavky a prevádzku, vrátane napríklad miezd a platov, vykonáva štátny dohľad nad

prehľadnosťou financovania a správnosťou použitia metód a postupov pri financovaní, ale aj

účelového použitia poskytnutých finančných prostriedkov. 17

Kontrolnou činnosťou 18

sleduje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými

právnymi a internými predpismi. Na vykonávanie kontrolnej činnosti (ako ústredný orgán štátnej

14

§14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve o o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve):

Ministerstvo školstva podľa tohto zákona riadi výkon štátnej správy na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a

vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a

kontroluje tento výkon. 15

§19 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 16

§14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 17

zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení; pri výkone dohľadu postupuje

podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. 4 - ministerstvo pri výkone dohľadu postupuje podľa

osobitného predpisu) 18

§ 9 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (sleduje sa najmä stav kontrolova-

ných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a uzneseniami vlády SR,

príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob

riadenia štátnej správy, splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť)

8


správy) vytvára funkčný kontrolný systém, 19

ktorý ho oprávňuje na kontrolu dodržiavania všeobecne

záväzných právnych predpisov, na kontrolu dodržiavania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti

a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva

zriaďovateľovi. 20

Ak berieme do úvahy skutočnosť, že cieľom ministerstva školstva je dosahovať aplikovaním

svojich koncepcií, zákonov a poskytovaním financií v školách kvalitu, kontrola je použitá forma

na dosiahnutia cieľa.

Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi a škole hodnotí:

1 Ako zriaďovateľ školy a škola riadia výkon štátnej správy na úseku školstva dodržiavaním

všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti školstva. 21

2 Ako zriaďovateľ školy a škola riadia prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva

dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti

školstva.

3 Ako zriaďovateľ školy dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa

hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami

poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi.

4 Ako škola dodržiavania všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa hospodárnosti,

efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými

z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi.

5 Ako zriaďovateľ školy hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu (kapitálové výdavky,

výdavky na prevádzku, vrátane miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných

vyrovnaní podľa osobitných predpisov).

6 Ako zriaďovateľ hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu

prostredníctvom kapitoly ministerstva a zo všeobecného rozpočtu EÚ obciam,

samosprávnym krajom, krajským školským úradom, ŠŠI a ministerstvom zriadeným

19

§ 7 zákona č.10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 20

Ministerstvo je zodpovedné:

- za vytvorenie systému finančného riadenia podľa § 8 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom

audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. (ďalej len zákon č. 502/2001

Z. z.), súčasťou ktorého je finančná kontrola; teda ministerstvo je zodpovedné aj za vykonávanie predbežnej a prie-

bežnej finančnej kontroly pri hospodárení s verejnými prostriedkami - § 9 a 10 zákona č. 502/2001 Z. z.

- za vykonávanie následnej finančnej kontroly verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia v rámci

svojho rozpočtu - § 3a ods. 3 zákona č. 502/2001 Z. z. 21

Ak zriaďovateľ porušuje zákon alebo iné legislatívne normy, ministerstvo školstva uplatní postih, prípade dá podnet na

súd na preskúmanie porušovania zákona.

9


organizáciám a na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktoré

majú krajské školské úrady, ŠŠI a ministerstvom zriadené organizácie v správe, kontroluje

efektívnosť a účelnosť ich využitia.

7 Ako postupoval zriaďovateľ pri vymenovaní alebo odvolaní riaditeľa školy. 22

8 Ako zriaďovateľ školy pri prenesenom výkone štátnej správy spolupracuje so školou

v prípade, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-

vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenie havarijných situácií, starostlivosť o budovy.

9 Ako zriaďovateľ školy prostredníctvom krajského školského úradu:

- využíva odbornú poradenskú činnosť, 23

- spolupracuje pri organizovaní a finančnom zabezpečení s právnickými osobami a

občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport, telesnú kultúru, vrátane súťaží detí/žiakov

škôl vo svojej územnej pôsobnosti.24

Zriaďovateľom školy môže byť obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátom uznaná

cirkev alebo náboženská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická osoba. 25

Ak ministerstvo školstva

zaradí školu do siete škôl, zriaďovateľ sa zaviaže spĺňať zákonom stanovené podmienky pre

poskytovanie kvality vzdelávania v škole. Vzniká tak právo štátu kontrolovať dodržiavanie

zákonných noriem zriaďovateľom, ktoré vplývajú na výsledky a zistenia sebahodnotiaceho procesu

v škole.

V prípade, že zriaďovateľom školy je obec, ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 596/2003

Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov hodnotí:

1 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov v oblasti štátom prenesených

kompetencií.

2 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami.

3 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym nadaním

a talentom.

22

§ 3 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 23



§19 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

10


4 Či zamestnanec, ktorý obci odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d)

zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona).

5 Ako obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach (§ 6 ods. 8

zákona):

a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy

a vzdelávania (s výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI) a v oblasti školského stravovania,

b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach,

c) vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov (najmä organizačné pokyny na príslušný škol-

ský rok),

d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam,

e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom.

6 Ako spolupracuje s obecnou školskou radou.

7 Ako spolupracuje s inými obcami, orgánmi školskej samosprávy, príslušným krajským

školským úradom a inými štátnymi orgánmi, s fyzickými osobami a inými právnickými

osobami, s riaditeľmi (§ 6 ods. 8 písm. i) zákona).

8 Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským

školským úradom (§ 6 ods.12 písm. a) zákona).

9 Ako poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných

podľa osobitného predpisu 26

dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a

súkromnej školy (§ 6 ods.12 písm. b) zákona).

10 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 27

11 Či obec schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme

a prenájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia 28

v spolupráci so školou.

12 Či obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským

školským úradom v spolupráci so školou.

13 Či obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných

podľa osobitného predpisu 29

dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a

26

zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 27 § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 28

§ 9 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov 29

zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z.

11


súkromnej škole.

14 Ako obec vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovno-

vzdelávacieho procesu zabezpečuje:

- finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa

osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (tieto prerozdeľuje

a zároveň kontroluje ich využívanie),

- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

15 Ako obec zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov.

16 Ako obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými pro-

striedkami pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť

a účelnosť ich využitia. 30

19 Či obec prerokúva s radou školy a s riaditeľom školy alebo školského zariadenia najmä:

a) koncepciu rozvoja školy alebo školského zariadenia,

b) návrh rozpisu finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom na školy

a školské zariadenia a materiálno-technické podmienky na činnosť škôl a školských zariade-

ní,

c) personálne, materiálne a sociálne podmienky zamestnancov školy alebo školského zaria-

denia,

d) požiadavky obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích

služieb poskytovaných v škole alebo v školskom zariadení a spôsob úhrady nákladov zvýše-

ných z tohto dôvodu,

e) správu o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole alebo

v školskom zariadení.

20 Ako obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými pro-

striedkami.

21 Ako obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.

30

zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov

12


V prípade, že zriaďovateľom školy je samosprávny kraj, ministerstvo školstva v zmysle zákona

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí:

1 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov.

2 Aké podmienky vytvára na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami.

3 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym

nadaním a talentom.

4 Či zamestnanec, ktorý samosprávnemu kraju odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods.

8 písm. a), c) a d) zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona).

5 Ako samosprávny kraj v oblasti výchovy a vzdelávania:

a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov31

v oblasti školského

stravovania, v oblasti výchovy a vzdelávania ,

b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v zariadeniach školského stravovania,

c) po prerokovaní s príslušným krajským školským úradom vydáva organizačné pokyny pre

riaditeľov škôl a školských zariadení,

d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (§ 6 ods. 8

písm. d) zákona),

e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom škôl a školských zariadení.

6 Či prerokúva s príslušným ústredným orgánom štátnej správy a sociálnymi partnermi návrhy

na zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie činnosti stredných odborných škôl, stredísk praktic-

kého vyučovania a pracovísk praktického vyučovania.

7 Ako spolupracuje s územnou školskou radou (§ 9 ods. 8 písm. h) zákona).

8 Ako spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečení personálneho obsadenia škôl a školských

zariadení pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami.

9 Ako spolupracuje s obcami vo svojej územnej pôsobnosti a s príslušným krajským školským

úradom pri zabezpečení ubytovania zahraničných lektorov pôsobiacich v školách

a v školských zariadeniach.

10 Ako spolupracuje s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami zaoberajúcimi

sa záujmovou činnosťou detí/mládeže a pri zabezpečovaní predmetových olympiád a súťaží.

31

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov

13


11 Ako spolupracuje s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a sociálnymi partnermi

v otázkach odborného vzdelávania a prípravy mládeže na povolania.

12 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 32

13 Či schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme

priľahlých priestorov školy a školského zariadenia.

14 Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským

školským úradom pre školy.

15 Či poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa

osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej

školy.

16 Ako vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovno-

vzdelávacieho procesu zabezpečuje:


osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (ktoré prerozdeľuje

a kontroluje efektívnosť ich využívania),

- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

17 Ako vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedka-

mi pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť a účel-

nosť ich využitia.

18 Ako vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riadite-

ľa školského zariadenia.

19 Ako spolupracuje s ministerstvom školstva v otázkach odborného vzdelávania a prípravy

mládeže na povolanie.

V prípade, že zriaďovateľom školy je krajský školský úrad, ministerstvo školstva podľa zákona

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí:

1 Ako krajský školský úrad kontroluje efektívnosť využívania finančných prostriedkov

pridelených školám.

32

§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

14


2 Ako vo vzťahu ku školám a k školským zariadeniam:

- zabezpečuje investičnú výstavbu škôl a školských zariadení,

- zabezpečuje stravovanie detí a žiakov škôl a školských zariadení,

- vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami

(pridelenými zo štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ), s materiálnymi hodnotami

a majetkom (ktorý má v správe, ako kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia),

- vytvára podmienky na zabezpečenie sociálnej starostlivosti o zamestnancov škôl

a školských zariadení,

- poskytuje právne poradenstvo,

- spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečovaní personálneho obsadenia škôl a školských za

riadení,

- schvaľuje návrhy zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a školských zariadení, miestností

a priľahlých priestorov.

3 Ako poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom

cirkevných škôl, zriaďovateľom súkromných škôl a riaditeľom škôl v oblastiach:

- organizácie výchovy a vzdelávania,

- školského stravovania,

- informatiky,

- práce s deťmi a mládežou a záujmového vzdelávania,

- rozvoja telesnej výchovy a športu,

- bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a civilnej ochrany

- pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania.

4 Ako kontroluje33

dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti školstva,

výchovy a vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariade-

niach vo svojej územnej pôsobnosti.

5 Či vydáva organizačné pokyny pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení vo

svojej územnej pôsobnosti.

6 Ako organizuje, koordinuje a finančne zabezpečuje súťaže detí a žiakov, predmetové

olympiády.

7 Ako organizačne a finančne zabezpečuje spoluprácu so zriaďovateľmi vo svojej územnej

33

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov

15


pôsobnosti, s právnickými osobami a občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport,

telesnú kultúru, vrátane súťaží detí a žiakov škôl vo svojej územnej pôsobnosti.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako ústredný orgán výkonu štátnej správy

v oblasti školstva, ako tvorca legislatívnej normy v danej oblasti, tvorca koncepcií nesie

zodpovednosť za vzdelávanie v štáte, má povinnosť kontrolovať proces dodrţiavania legislatívy

a smerovania vzdelávania. Z uvedeného dôvodu môţe kontrolovať i hodnotiť, ako zriaďovateľ

zabezpečil vzdelávanie. Legislatíva v plnej miere nedoriešila, nevytvorila dostatočný kontrolný

mechanizmus vo vzťahu k zriaďovateľom škôl, ktorých nie je ministerstvo priamym zriaďovateľom

(samosprávny kraj, obec, fyzická alebo právnická osoba, organizácie), napríklad pri uplatňovaní

postihov.

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI)

Ak ministerstvo kontroluje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a internými predpismi, Štátna školská inšpekcia v zmysle zákona o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve 34

plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického

riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok, vrátane

praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania,

na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. Kontroluje

zabezpečovanie priestorov i zabezpečenie materiálno-technického vybavenia.

Pri výkone školskej inšpekcie v zmysle platnej legislatívy ŠŠI kontroluje: 35

Dodržiavanie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov v škole v procese

pedagogického riadenia

Proces výchovy a vzdelávania a jeho výsledky

Odbornosť vyučovania

Priestorové a materiálno-technické podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, ich účelné

a efektívne využívanie

Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov

Spĺňanie kvalifikačných predpokladov riaditeľov škôl

34

§13 ods.1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 35

§ 3 vyhlášky č. 137/2005 o školskej inšpekcii

16


Možné zameranie kontrolnej činnosti pre jednotlivé oblasti vyplývajúce z legislatívy

1. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na dodržiavanie všeobecne záväzných

právnych a vnútorných predpisov v škole v procese pedagogického riadenia je oprávnená hodnotiť:

1 Ako riaditeľ školy dodržiava platnú legislatívu a metodické pokyny ministerstva školstva

súvisiace s predmetom činnosti školy.

2 Ako dodržiava štátny vzdelávací program.

3 Ako škola vypracovala školský vzdelávací a výchovný program. 36

Ako škola vedie pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu.37

4 Ako riaditeľ školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni.

Ako škola rešpektuje legislatívnu normu pri:

- organizácii štúdia a výchovno-vzdelávacieho procesu podľa typu školy a formy

vzdelávania,

- vydávaní dokladov o získanom vzdelaní,

- plnení povinnej školskej dochádzky,

- osobitnom plnení školskej dochádzky,

- pri prijímaní a ukončovaní výchovy a vzdelávania,

- hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiaka,

- dodržiavaní práv a povinností dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu,

- dodržiavaní práv a povinností pedagogických zamestnancov,

- organizácii školského roka.

5 Ako riaditeľ školy plní svoju rozhodovaciu funkciu v zmysle platnej legislatívy. 38

6 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. 39

7 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k rade školy. 40

8 Či vedúci pedagogickí zamestnanci absolvovali prípravu vedúcich pedagogických

zamestnancov. 41

36

§ 7 a 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 37

§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 38

§ 5 ods. 5-6, 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 39

§ 5 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 40

§ 5 ods. 7 zákon č. 596/2003 Z . z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 41

zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických

zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17


2. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na proces výchovy a vzdelávania a jeho

výsledky v škole je oprávnená hodnotiť:

1 Ako riaditeľ školy zabezpečuje úroveň výchovno-vzdelávacej procesu.

2 Ako dodržiava vypracovaný školský vzdelávací program.

3 Ako škola zabezpečuje kontinuálny proces zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov

vzdelávania. 42

4 Ako monitoruje a hodnotí dosahovanie výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov.

5 Ako riaditeľ školy zabezpečuje každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamest-

nancov.

6 Ako škola používa učebnice schválené ministerstvom školstva, iné učebné texty a pracovné

zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi princípmi školského zákona.

3. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na odbornosť vyučovania v škole

je oprávnená hodnotiť:

1 Či spĺňajú zamestnanci škôl kvalifikačné predpoklady.

2 Ako škola akceptuje: 43

- práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,

- kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pedagogického zamestnanca

a odborného zamestnanca na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti,

- pedagogickú činnosť pedagogického zamestnanca, vrátane priamej výchovno-vzdelávacej

činnosti a jej rozsahu,

- odborné činnosti odborného zamestnanca.

3 Ako pristupuje k hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.

4 Ako zabezpečuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a o

jeho ochranu.

4. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na účelné a efektívne využívanie

priestorových a materiálno-technických podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu v škole je

42

§ 154 zákona č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 43

§ 1 ods.1 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

18


oprávnená hodnotiť:

1 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov, ktoré jej vytvoril zriaďova-

teľ:

- priestorové a materiálno-technické zabezpečenie,

- didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese.

2 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ.

3 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a

talentom, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ.

5. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na zabezpečovanie ďalšieho

vzdelávania pedagogických zamestnancov v škole je oprávnená hodnotiť:

1 Ako riaditeľ školy dodržiava ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.

2 Ako škola akceptuje:

- profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie pedagogického zamestnan-

ca a odborného zamestnanca,

- rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov kontinuálneho vzdelá-

vania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. 44

3 Ako riaditeľ školy rozhoduje a ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo od-

borného zamestnanca. 45

6. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na spĺňanie kvalifikačných

predpokladov riaditeľov škôl je oprávnená v škole hodnotiť:

1 Či spĺňa riaditeľ školy podmienky stanovené na výkon funkcie. 46

Vyhláška Ministerstva školstva SR o školskej inšpekcii č. 137/2005 Z. z. zaväzuje školského

inšpektora pri výkone školskej inšpekcie kontrolovať nielen pedagogickú dokumentáciu, ale

predovšetkým výchovno-vzdelávaciu činnosť, úroveň vedomostí a zručností ţiakov, úroveň

44

§ 1 ods.1 písm. c) a g) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch 45

§ 5 ods.15 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 46

§ 34 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch

19


pedagogického riadenia vedúceho zamestnanca kontrolovaného subjektu.

Ak školský zákon predurčuje Štátnu školskú inšpekciu ako subjekt, ktorý uskutočňuje

monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, vzhľadom na spresnenie ďalšieho

rozsahu kontroly vyhláškou o školskej inšpekcii, táto mimo kontroly dodrţiavania zákona je

oprávnená hodnotiť nielen dodrţiavanie legislatívnej normy, ale aj napríklad úroveň vedenia

výchovno-vzdelávacieho procesu na úrovni školy a triedy.

Štátna školská inšpekcia hodnotí úroveň vzdelávania v školách na základe inšpekčných zistení

i vybavovaných sťažností. Kontrolné zistenia vykonáva na všetkých typoch primárnych

a sekundárnych škôl. Prinášajú všeobecný prehľad o úrovni vzdelávania v jednotlivých oblastiach

činnosti školy.

Podľa zamerania inšpekcií ŠŠI vykonáva komplexné, tematické, informatívne inšpekcie, ale

vykonáva aj kontrolu plnenia úloh zameraných na odstránenie nedostatkov (následné inšpekcie).

K externému hodnoteniu školy významnou mierou prispievajú najmä komplexné inšpekcie. 47

Cieľom komplexných zistení v uplynulých rokoch bolo zistiť stav pedagogického riadenia, procesu

a podmienok výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Tematické zistenia

v uplynulých troch školských rokoch boli zamerané na rôzne oblasti, napríklad na: 48

vedomosti a postoje žiakov v oblasti výchovy

vzdelávacie výsledky žiakov 9. ročníkov

stav individuálnej integrácie

priebeh a realizáciu externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

realizáciu prijímacieho konania žiakov

odbornú a pedagogickú spôsobilosť učiteľov odborných predmetov a stav materiálno-

technického vybavenia dielní na vyučovanie odborného výcviku

kvalitu vyučovania učiteľmi a kvalitu učenia sa žiakov

rozvoj kompetencií a zručností

vyučovanie a učenie sa žiakov vo vybraných predmetoch

47

Štátna školská inšpekcia má vypracovanú Metodiku komplexnej inšpekcie, ktorej súčasťou sú oblasti hodnotenia,

kritériá hodnotenia, indikátory, metódy a formy uplatňované pri komplexnej inšpekcii, zdroje z prostredia školy,

inšpekčné nástroje. 48

Štátna školská inšpekcia: Správy z inšpekcií. Dostupné na internete:

http://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=3&lang=sk

http://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=3⟨=sk

20


Informatívne inšpekcie boli zamerané najmä na:

priebeh realizácie celoplošného testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl

poskytovanie odborných služieb v zariadeniach špeciálno-pedagogického poradenstva

Štátna školská inšpekcia je nezávislá inštitúcia, ktorá sa svojimi zisteniami výrazne podieľa

na hodnotení škôl. Riaditelia ju plne akceptujú, jej výsledky používajú pri ďalšom skvalitnení

výchovno-vzdelávacieho procesu v škole.

Štátna školská inšpekcia v dostatočnej miere vykonáva dohľad, kontrolu nad úrovňou

pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania, materiálno-technických podmienok

v školách. Jej kompetencie sú zamerané na externé hodnotenie z hľadiska dodrţiavania

legislatívnych noriem školou, vyuţívania podmienok, ktoré jej pre dodrţanie poţadovanej kvality

vytvára štát a zriaďovateľ, sociálni partneri, jej kompetencie sú zacielené na monitorovanie

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Aj napriek rozsahu a kvalite vykonávania inšpekčnej

činnosti, aj napriek skutočnosti, ţe svoju činnosť vykonáva rôznymi metódami49

a na posúdenie

odborných otázok prizýva odborníkov z praxe, jej správa prináša len externý pohľad na činnosť.

Výsledky inšpekčných zistení môţe však škola vyuţiť a môţe z nich vychádzať pri realizácii

hodnotenia kvality v škole.

Z uvedeného je zrejmé, ţe inšpekčné zistenia môţe škola vyuţiť v procese sebahodnotenia

a dokonca školskí inšpektori môţu škole pomôcť počas prípravy, spracovania a vyhodnotenia zistení.

Znalosť problematiky právnych noriem a skúseností z hodnotenia kvality školy predurčujú škole

inšpekciu ako moţného kritického priateľa a následne aj validizátora, ak sa škola rozhodne výsledok

sebahodnotiaceho procesu prezentovať a overiť si správnosť postupu.

Bolo by vhodné spojiť určité zistenia Štátnej školskej inšpekcie a samotnej školy. 50

Predpokladáme, ţe prepojenie externého hodnotenia (inšpekcia) a interného hodnotenia (škola)

pomôţe subjektom pri stanovení si ďalších cieľov pre zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho

procesu.

49

§ 4 ods. 4 vyhlášky č. 137/2005 Z. z. o inšpekcii 50

Napríklad zisťovanie klímy a kultúry školy (neexistujú objektívne štandardizované testy), hodnotenie využitia

priestorových a materiálno-technických podmienok v procese výchovy a vzdelávania (je predpoklad, že škola dokáže

objektívnejšie zhodnotiť stav).

21


Zriaďovateľ ako externý hodnotiteľ

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce

a na vyššie územné celky dal samosprávam kompetencie v oblasti školskej správy vyplývajúce

z preneseného výkonu štátnej správy. Stanovil rozsah právomocí (aj kontrolnej činnosti) a priamu

zodpovednosť voči školám. Predurčil tak zriaďovateľa (ako jedného z možných subjektov) na výkon

externého hodnotenia.

Obec

Na obec pri prenesenom výkone štátnej správy prešli nasledovné pôsobnosti: 51

vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení,

vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,

zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení,

vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky,

vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi prostriedkami

a majetkom,

zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov,

prideľovanie finančných prostriedkov súkromným a cirkevným školám,

schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priliehavých priestorov školy

u škôl, ktorých je zriaďovateľom.

Obec pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl/školských zariadení ako

zriaďovateľ a externý hodnotiteľ hodnotí:

1 Ako škola využíva podmienky, ktoré obec vytvorila na zabezpečenie výchovy a vzdelávania

detí a žiakov.

2 Ako škola využíva podmienky, ktoré obec zabezpečila na výchovu a vzdelávanie detí a žia-

kov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym nadaním a talentom.

3 Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti výchovy a vzdelávania (s

výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI).

4 Ako škola spolupracuje s obcou, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové

zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií,

51

§ 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné

celky

22


starostlivosť o budovy.

5 Ako škola dodržiava organizačné pokyny.

6 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej obec poskytuje.

7 Ako škola využíva finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné

vyrovnania podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, ktorú

jej zriaďovateľ poskytuje.

8 Ako škola efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho

rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má

v správe.

9 Ako škola spolupracuje so zriaďovateľom pri: 52

- vytváraní koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia,

- návrhu rozpisu finančných prostriedkov,

- vytváraní personálnych, materiálnych a sociálnych podmienok zamestnancov školy,

- požiadavkách obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích

služieb poskytovaných v škole a spôsobe úhrady nákladov zvýšených z tohto dôvodu,

- správe o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole.

Samosprávny kraj

Na samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy prešli pôsobnosti: 53

zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení,

vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,

spravovanie škôl a školských zariadení (ktorých je zriaďovateľom) a zabezpečovanie potrieb

na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu,

vykonávanie kontroly hospodárenia školy a školského zariadenia s finančnými a materiálnymi

prostriedkami (ktoré im pridelil) a kontrola účelovosti hospodárenia s majetkom

samosprávneho kraja v správe školy a školského zariadenia,

prideľovanie finančných prostriedkov súkromným stredným školám, cirkevným stredným

školám a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami,

52

§ 6 ods. 18 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 53

§ 3 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné

celky

23


schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností a priľahlých priestorov školy

alebo školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.

Samosprávny kraj pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl ako zriaďovateľ

a externý hodnotiteľ školy hodnotí:

1 Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy a

vzdelávania žiakov.

2 Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy a

vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym na-

daním a talentom.

3 Ako škola dodržiava organizačné pokyny.

4 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej samosprávny kraj poskytuje.

5 Ako škola spolupracuje so samosprávnym krajom pri:

- pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu,

- návrhu rozpisu finančných prostriedkov,

- správe o výsledkoch hospodárenia,

- koncepcii rozvoja školy,

- návrhu na zriaďovanie alebo zrušovanie školy, na obmedzenie jej činnosti,

- návrhu na zavedenie nových študijných a učebných odborov a zameraní,

- pri tvorbe a hodnotení správy o výchovno-vzdelávacej činnosti,

- zabezpečení personálneho obsadenia školy pedagogickými zamestnancami a

nepedagogickými zamestnancami,

- prerokovaní školského vzdelávacieho a výchovného programu,

- schvaľovaní návrhu zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme

priľahlých priestorov školy.

6 Ako škola využíva:


osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu,

- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov.

7 Ako spolupracuje so samosprávnym krajom v prípade, ak ide o finančné, materiálno-

technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia

24


havarijných situácií, starostlivosť o budovy.

8 Ako efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho

rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má

v správe.

9 Ako efektívne a účelne hospodári s poskytovanými finančnými prostriedkami.

Krajský školský úrad (KŠÚ)

Plní výkon miestnej štátnej správy ako rozpočtová organizácia štátu. Svoje úlohy plní ako

zriaďovateľ škôl a zároveň má zákonom určené kompetencie s územnou pôsobnosťou voči

zriaďovateľom škôl aj školám. 54

Krajský školský úrad v školách, ktorých je zriaďovateľom, hodnotí:

1 Ako efektívne využívajú pridelené finančné prostriedky.

2 Ako škola:

- spolupracuje pri zabezpečovaní investičnej výstavby,

- organizuje zabezpečenie stravovanie detí a žiakov.

3 Ako efektívne a účelne na úseku hospodárenia využíva finančné prostriedky pridelené zo

štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ, ako využíva materiálne hodnoty a majetok,

ktorý má v správe.

4 Ako využíva právne poradenstvo poskytované zriaďovateľom.

5 Ako spolupracuje pri vypracovaní návrhov zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a

školských zariadení, miestností a priľahlých priestorov.

Krajský školský úrad u škôl vo svojej územnej pôsobnosti hodnotí:

1 Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy 55

v oblasti školstva, výchovy a

vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariadeniach vo svojej

územnej pôsobnosti (s výnimkou kontroly, ktorú plní ŠŠI).

2 Ako dodržiava organizačné pokyny vydané krajským školským úradom.

54

§10 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 55

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov

25


3 Ako spolupracuje pri organizovaní, koordinácii a finančnom zabezpečení súťaží,

predmetových olympiád.

Pri hodnotení kvality školy je dôleţité vytvoriť priestor na posúdenie toho, aké podmienky

pre školu vytvoril zriaďovateľ a akým spôsobom ich škola dokázala vo výchovno-vzdelávacom

procese vyuţiť i ako škola spolupracovala so zriaďovateľom pri vytváraní dôstojných podmienok pre

kvalitný výchovno-vzdelávací proces.

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM)

NÚCEM, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou zriadenou

ministerstvom školstva, má svoje špecifické postavenie. NÚCEM monitoruje a hodnotí kvalitu

výchovy a vzdelávania na úrovni školských vzdelávacích programov. 56

Uskutočňuje certifikované merania vzdelávania, výskum a vývoj v oblasti merania a hodnotenia

kvality vzdelávania. Zameriava sa na: 57

testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ (certifikačné testovanie, testovanie gramotnosti - 2011),

maturitu žiakov stredných škôl (externá časť maturitnej skúšky),

realizáciu viacerých významných medzinárodných meraní výsledkov a kontextu vzdelávania,

ktoré spĺňajú kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu (napr. PISA),

realizácia projektov na hodnotenie vzdelávania v školách SR.

Vzhľadom na zameranie činnosti medzi základné úlohy patrí:

zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (ďalej EČ

a PFIČ MS) zadávanej ministerstvom školstva,

zabezpečenie externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl SR - Testovanie 9,

zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa SR zapája

v súlade s ich pravidlami.

NÚCEM patrí medzi externých hodnotiteľov kvality dosahovaných výsledkov vo výchovno-

vzdelávacom procese a výsledky jeho meraní môže škola rovnako využiť v procese sebahodnotenia,

resp. aj pri porovnaní sa s inými školami.

56

§154 ods. 2 zákona 245/2008 Z. z.. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) - NÚCEM zodpovedá za prípravu a

metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie,

vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania (ods. 3 písm. a) zákona). 57

NUCEM: O nás. Dostupné na internete: http://www.nucem.sk/sk/.

http://www.nucem.sk/sk/

26


V školskom roku 2009/2010 realizoval NÚCEM externé celoslovenské testovanie žiakov

9. ročníka ZŠ a EČ a PFIČ MS. Celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ sa zúčastnilo

47 563 žiakov z 1 461 škôl, EČ a PFIČ MS sa zúčastnilo v školskom roku 2009/2010 v riadnom

termíne 62 159 žiakov zo 756 stredných škôl. Podrobnejšie informácie o realizovaných meraniach

uvádza NÚCEM v Správe o priebehu a výsledkoch externého testovania žiakov 9. ročníka ZŠ

a v Správe o priebehu a výsledkoch EČ a PFIČ MS 2010, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke

NÚCEM www.nucem.sk v časti Testovanie 9 a v časti Maturita.

NÚCEM realizuje viacero významných medzinárodných meraní výsledkov, ktoré spĺňajú

kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu. Cieľom meraní nie je hodnotiť výkony

jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín

a ich zmeny v čase, odhaľovať ich silné a slabé stránky a nachádzať možnosti zlepšenia (štúdie

OECD PISA a TALIS a štúdie IEA PIRLS, TIMSS a ICC). Výsledky a zistenia nie sú súčasťou

hodnotenia škôl.

V súčasnosti NÚCEM realizuje projekt Hodnotenie kvality vzdelávania na základných

a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania. Projekt je

realizovaný v siedmich samosprávnych krajoch. Jedným zo strategických cieľov projektu je

realizovať monitorovanie vzdelávacích výsledkov vlastnej školy s ohľadom na školský vzdelávací

program. K špecifickým cieľom projektu patrí:

Vytvoriť a overiť model systému monitorovania a hodnotenia výsledkov vzdelávania

na národnej úrovni pre vzdelávacie stupne ISCED 1 – ISCED 3 v SR.

Inovovať testovacie nástroje a metódy vyhodnocovania výsledkov meraní.

Realizovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov k problematike objektívnych spôsobov

hodnotenia výsledkov vzdelávania.

Definovať indikátory kvality vzdelávania a monitorovať možnosti ich implementácie

do systému hodnotenia kvality vzdelávania na základných a stredných školách SR s využitím

externých evalvačných nástrojov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, ţe výsledky dosahované ţiakmi v procese

testovania ţiakov základných škôl a počas maturitných skúšok ţiakov stredných škôl môţu byť

súčasťou niektorej zloţky sebahodnotiaceho procesu. Pre školu nemajú väčšiu výpovednú hodnotu

vzhľadom na chýbajúci exaktne stanovený obsah potrebných poznatkov. Škola sa drţí školského

vzdelávacie programu, ktorý je „modifikovanou“ úpravou štátneho vzdelávacieho programu.

27


Z uvedeného hľadiska je pre školu hodnotnejšie sledovať v sebahodnotiacom procese schopnosť

rozvoja jedinca v porovnaní s moţnosťami, ktoré mu škola poskytuje. Otázka môţe znieť –

V porovnaní k akému štandardu je vytvorené testovanie vedomostí ţiakov pri monitore alebo externej

časti maturitnej skúšky? Ak takýto oficiálne stanovený štandard nie je, potom výsledky testovania

ţiakov môţu slúţiť len na porovnanie sa s inými školami.

Škola ako interný hodnotiteľ kvality

V súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na schopnosť školy nájsť si vlastnú optimálnu cestu

rozvoja kvality, uskutočniť sebahodnotiaci proces, ktorého cieľom je poukázať na jej možnosti, na

cestu jej ďalšieho vývoja, ktorý ju nakoniec privedie aj k lepším výsledkom. Proces sebahodnotenia

sa nezameriava len na tradičné hodnotenie kvality školy založené na hodnotení úrovne výstupov

školy.

Riadenie procesu sebahodnotenia na základe pedagogickej analýzy

Kompetencie v oblasti hodnotenia škôl

V pedagogickej praxi sa často stretávame s otázkou, či sú riadiaci zamestnanci, ale aj ostatní

zamestnanci školy kompetentní a schopní vykonávať sebahodnotiaci proces.

Školský zákon pod kompetenciou rozumie schopnosť využívať vedomosti, zručnosti a postoje,

hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných

štandardov v práci.58

V samotnom procese sebahodnotenia školy je dôležité informovať zamestnanca

školy o cieľoch sebahodnotenia, aby vedel využiť svoje vedomosti, znalosti a návyky. Poskytnutím

dostatočných informácií mu umožníme vhodne sa zaangažovať do procesu. Nadobudne vedomosti

o tom, ako a čo sledovať, ako vyhodnocovať, ako pracovať počas sebahodnotenia. Ak pedagóg má

vedomosti (odborné), zručnosti a charakterová vlastnosti na efektívne plnenie úloh v škole, je

prirodzené, že by ich mal vedieť aj hodnotiť, vyhodnocovať ich účinnosť a skvalitňovať.

Zákon umožňuje pedagógovi zameriavať sa na osobnostné a odborné zdokonaľovanie,

osvojovanie si nových pedagogických zručností pre novú kvalitu. Dáva mu možnosť vzdelávať sa,

nadobudnúť novú odbornú a profesionálnu kompetentnosť, hlavne s pomocou metodických centier.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti musíme konštatovať, že školy majú všetky predpoklady na to, aby

boli schopné vykonávať sebahodnotenie sami, na základe kompetencií, kompetencií zamestnancov,

58

§ 2 písm. t) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

28


ale aj povinností. Kompetencie zároveň chápeme ako nástroj manažmentu orientovaného

na praktickú činnosť v organizácii.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie

kompetencií) prispieva, ak:

1 Škola vedie svojich zamestnancov k poznaniu a k používaniu kompetencií školy v oblasti

hodnotenia.

2 Škola vedie svojich zamestnancov k získaniu vedomostí, znalostí a návykov ako hodnotiť,

vyhodnocovať a skvalitňovať svoju prácu pre získanie nových pedagogických zručností.

Kompetencie riaditeľa v oblasti hodnotenia školy

Kompetenciu riaditeľa možno posudzovať vzhľadom na: 59

úlohy stanovené zákonom, 60

nové trendy kladené na funkciu riaditeľa školy v SR,

kompetencie a štandardy kladené na funkciu riaditeľa školy v zahraničí, najmä v krajinách

EÚ.

Úroveň kompetencie riaditeľa školy a jej zvyšovanie prináša zároveň skvalitňovanie

školského manažmentu. V súčasnosti je riaditeľ vnímaný ako realizátor kompetencií, ako

administratívny správca a podporovateľ zmien a inovácií vzhľadom na uplatňovanie vízií školy,

ktorý je schopný presadzovať ich, ktorý je schopný uplatňovať autonómnosť školy a jej učiteľov.

Úloha riaditeľa školy sa chápe a vníma napríklad aj v úlohe sprostredkovateľa služieb školy, v úlohe

úspešného komunikátora v škole a v jej okolí vo vzťahu ku kvalite školy a jej manažmentu.

Na základe takéhoto vnímania môže byť činnosť riaditeľa orientovaná na oblasti:

vízia školy a zabezpečenie jej podpory,

budovanie autonómie školy,

zabezpečenie kvality plnenia programov školy,

zabezpečenie želateľnej kultúry školy, pozitívnej klímy,

zabezpečenie rozvoja zamestnancov školy,

starostlivosť o školské prostredie,

59

Obdržálek, Z.: Úroveň realizácie kompetencií riaditeľov škôl. Manažment školy v praxi, 1/2006. ISSN 31. 60

zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (zákon vymedzuje oblasti, za ktoré riaditeľ

zodpovedá, v ktorých vykonáva štátnu správu a v ktorých rozhoduje).

29


spolupráca s rodinou a školskou komúnou,

etický kódex a hodnotová orientácia,

činnosť školy v kontexte s jej funkciou,

marketing a s tým spojená medializácia školy.

Riaditeľ vo svojej funkcii školu nielen spravuje, ale aj riadi jej smerovanie. Stáva sa tak nielen

komunikátorom, mediátorom, sprostredkovateľom, ale aj správcom budov a majetku školy, expertom

v otázkach financovania a poskytovania vzdelávacích služieb. Riaditeľ školy považuje vo svojej

činnosti za dôležité nasledovné oblasti: 61

Oblasť riadenia školy a organizácie (indikátory)

plánovanie činnosti školy

rokovanie s nadriadenými orgánmi

vytváranie manažérsko-informačného systému

zvládanie administratívnej činnosti

ovládanie cudzieho jazyka

tvorba adekvátnej organizačnej štruktúry školy

realizácia operatívnych činností

využívanie informačno-komunikačných technológií

rokovanie s partnermi

prezentácia a medializácia školy

informácie o konkurencii

monitorovanie situácie na vzdelávacom trhu

prevádzkovanie internetovej stránky školy

Oblasť pedagogického riadenia školy (indikátory)

realizácia hospitačnej činnosti

motivácia zamestnancov k sebahodnoteniu

vytváranie tímov, riadenie skupín

hodnotenie a odmeňovanie učiteľov

hodnotenie školy

inovácia učebných/študijných odborov

61

Obdržálek, Z.: Názory riaditeľov na oblasti školského manažmentu. Manažment školy v praxi, 2/2007. ISSN1336-

9849.

30


usmerňovanie predmetových komisií

vytváranie podmienok na rovnosť príležitostí

tvorba a konkretizácia cieľov

Oblasť vedenia zamestnancov (indikátory)

hodnotenie zamestnancov

komunikácia so zamestnancami

delegovanie právomocí

riešenie konfliktov

uplatnenie kompetencie

motivácia zamestnancov

rokovanie so zástupcami zamestnancov

schopnosť rozhodovať

uplatnenie stimulačných systémov

riadenie zmien

Oblasť právneho riadenia (indikátory)

orientácia v základných právnych normách

uplatňovanie školských predpisov

uplatňovanie rodinného práva

uplatňovanie pracovno-právnych predpisov

uplatňovanie práva EÚ

uplatňovanie občianskeho práva

uplatňovanie vyhlášky pri odmeňovaní

uplatňovanie normy o postihu mladistvých

uplatňovanie predpisov BOZP a PO

uplatňovanie správneho práva

Oblasť ekonomiky a financovania školy (indikátory)

uplatňovanie legislatívnych noriem pre financovanie

tvorba rozpočtu školy

uplatňovanie princípov činnosti príspevkovej, resp. rozpočtovej organizácie

31


využívanie zdrojov financovania školy

tvorba fondov

zabezpečenie realizácie účtovníctva

orientácia v úlohách zriaďovateľa

vypracovanie vnútorných organizačných pravidiel

využívanie poznatkov z finančnej kontroly školy

uplatňovanie poznatkov o zaobchádzaní s majetkom školy

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie kompetencií

riaditeľa) prispieva, ak:

1 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce riaditeľa školy v jednotlivých oblastiach

(napr. riadiaca, sociálna a výkonová kompetencia) a hodnotí ho podľa dosahovaných

úspechov v týchto oblastiach.

2 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce vedenia školy v jednotlivých oblastiach.

Kľúčové kompetencie učiteľa v oblasti hodnotenia školy

Osobné predpoklady učiteľa sú súborom vedomostí, zručností a postojov, ktoré v sebe zahŕňajú:

komunikačné kompetencie

informačné kompetencie (schopnosť nájsť potrebné informácie a dokázať ich využiť)

kompetencie v oblasti informačno-komunikačných technológií

kompetencia učiť sa učiť (získavať, integrovať a aplikovať nové poznatky; zdokonaľovať

vlastné učenie)

interpersonálne kompetencie (schopnosť pracovať s inými ľuďmi)

personálne kompetencie (sebauvedomenie, sebaovládanie, seba motivácia, angažovanosť)

podnikateľské kompetencie (schopnosť zmeny u seba na základe vnútornej a vonkajšej

stimulácie)

učebné/edukačné kompetencie (schopnosť a spôsobilosť pre učenie)

Edukačné kompetencie sú významné pre prácu pedagóga a v sebe zahŕňajú schopnosť

diagnostikovania, schopnosť naučiť, spravodlivo skúšať a hodnotiť, vytvárať prognózy a projekcie

edukácie, realizovať a riadiť učebné procesy, ale i schopnosť byť metodikom a psychológom.

32


Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie kompetencií

učiteľa) prispieva, ak:

1 Škola má vypracovanú štruktúru kľúčových kompetencií učiteľa pre rozvoj kvality

vzdelávania v škole.

2 Riaditeľ školy, vedenie školy, metodické a poradné orgány sa zaoberajú schopnosťami

pedagógov uplatňovať kľúčové kompetencie učiteľov (uznávané školou).

Do procesu sebahodnotenia sa zapája riaditeľ školy i ďalší pedagogickí zamestnanci. Častým javom

v školách (skúsenosť z praxe) je skutočnosť, ţe riaditeľ alebo učiteľ pochybujú o svojej kompetencii

v procese hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu - či môţu, majú a či sú kompetentní hodnotiť.

Manaţment školy v procese hodnotenia školy

Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy

Strategické plánovanie v škole považujeme za základ, ktorý vytvára priestor pre

hodnotenie kvality. Plánovanie v škole je koncepciou školy, ktorá zahŕňa v sebe predstavy, vízie,

misie, strategické plánovanie o budúcnosti školy. Škola predkladá zriaďovateľovi na schválenie

koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky.62

Predkladaná strategická koncepcia školy by mala obsahovať: 63

stručný pohľad na poslanie,

základné údaje o škole,

stručnú charakteristiku organizácie,

tradície školy,

vytýčenie dlhodobých priorít rozvoja školy,

vytýčenie strategických cieľov.

Strategická koncepcia by mala byť motivačná pre všetkých zamestnancov školy, ktorých sa plne

týka. Aj preto sa predpokladá ich aktívna spoluúčasť na tvorbe cieľov koncepcie. Koncepcia má

obsahovať hodnoty, ktoré chce škola dosiahnuť v jednotlivých oblastiach, čo môže priniesť nielen

motiváciu pre zamestnancov, ale aj zodpovednosť za splnenie vytýčených cieľov.

62

§ 5 ods.7 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 63

Farkašová, Z.: Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy. Manažment školy v praxi, 1/2009, s.6.

ISSN1336-9849.

33


Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické plánovanie

v škole) prispieva, ak:

1 Škola má vypracovaný koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky.

2 Strategická koncepcia je stručná a výstižná, zachytáva aktuálny stav a predkladá ďalšiu

víziu.

3 Na tvorbe strategickej koncepcie sa podieľali všetci zamestnanci školy.

4 Strategická koncepcia vytvára dobrý základ pre dosahovanie kvality vo výchovno-

vzdelávacom procese, a teda aj pre proces sebahodnotenia.

Škola by mala vytýčenú stratégiu ďalej rozpracovať do čiastkových plánov, pričom plány nie sú

cieľom, ale cestou. Považujeme za vhodné, ak má škola v strategickom plánovaní zapracované aj

krátkodobejšie strategické ciele:

rozpracované sú na čiastkové ciele pre jednotlivé oblasti školy v kratšom časovom období

(napríklad jeden rok),

určená je stratégia ich plnenia,

stanovený je horizont splnenia a zodpovednosť za splnenie,

zahŕňajú všetky oblasti školy,

obsahujú v dostatočnej miere plánovanie hlavného procesu v škole, jeho skvalitňovanie.

Dané krátkodobejšie ciele strategického plánovania sú zapracované do plánu práce školy.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické plánovanie

v škole) prispieva, ak:

1 Strategický plán školy:

určuje ciele a kroky, spôsob plnenia cieľa,

preferuje tímovú spoluprácu pri prerozdelení úloh a kompetencií.

2 Škola sleduje jednotlivé čiastkové plány vyplývajúce zo stratégie školy. Venuje pozornosť

tomu, čo sa dosiahlo a do akej miery, ktoré zámery a ciele sa naplnili. Zistenia analyzuje a

využíva na ďalšie zlepšenie činnosti.

Strategické plánovanie v škole so sebou prináša stanovenie a plnenie cieľov, prepojenie

s operatívnym plánovaním a hodnotením. V procese sebahodnotenia povaţujeme za dôleţité

34


vyhodnocovať úspešnosť strategického plánovania, hľadať príčiny neúspešnosti, vyhodnocovať

zapojenie zamestnancov do procesu.

Metódy manažmentu

(a z neho vyplývajúce moţnosti hodnotenia domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl)

Medzi manažérske funkcie je často zaraďované plánovanie, organizovanie, kontrola, vedenie

ľudí a personalistika. Plnenie týchto úloh na jednej strane súvisí s rozhodovacím procesom a na

druhej strane s procesom informačným. Riaditeľ a manažment školy vytvárajú svojím rozhodovaním

priestor na hodnotenie riadiaceho procesu v škole. (Niektoré oblasti vytvárajúce moţnosti pre

hodnotenie a sebahodnotenie uvádzame v jednotlivých bodoch.)

Riaditeľ a manažment školy, ktorí rozhodujú, môžu využívať kreatívnosť pedagógov,

podporovať ich snahu o hľadanie nových foriem výučby, o rozvíjanie ich tvorivých schopností

v prístupe k žiakom.

1 Riaditeľ a manažment školy nabádajú a podporujú kreatívny prístup pedagógov k výchovno-

vzdelávaciemu procesu.

Pedagóg, ktorý je neustále v kontakte so žiakom, uplatňuje istú formu riadenia. Plánuje

a organizuje činnosť na hodinách, volí vhodné spôsoby vedenia žiakov, motivuje ich k činnosti

a výkonu, kontroluje ich činnosť, volí správne a primerané spôsoby hodnotenia.

1 Riaditeľ a manažment školy podporujú u pedagógov uplatňovanie tvorivej formy riadenia

činnosti na hodinách, tvorivý spôsob vedenia žiakov, vhodnú motiváciu, voľbu správnych

a primeraných spôsobov hodnotenia.

V školách vzniká často tlak na zmeny, vzniká potreba reagovať na spoločenské trendy

a požiadavky. Spoločenské potreby, meniace sa názory zo strany detí/žiakov, rodičov, verejnosti je

potrebné citlivo vnímať.

1 Riaditeľ a manažment školy sledujú jednotlivé spoločenské trendy a požiadavky, vedú o nich

odbornú diskusiu a prijímajú závery.

V stredných školách vzniká často tlak na zmeny v existujúcich zameraniach a odboroch, silnejú

35


požiadavky na otváranie nových. Vznik ďalších odborov sa neraz javí ako nutnosť, pretože je

dôležité uspokojiť trh práce a meniace sa požiadavky vzhľadom na štruktúru budúcich povolaní.

1 Riaditeľ a manažment školy sledujú vývoj ekonomiky, požiadavky na vznik istých profesií a

klesanie dopytu po iných, predikujú vývoj.

V škole sa odzrkadľuje množstvo negatívnych celospoločenských problémov a socio-

patologických javov. Prejavujú sa prípady šikanovania, mobingu, vznikajú konflikty, násilie medzi

žiakmi, medzi žiakom a pedagógom, prejavujú sa rôzne formy závislostí.

1 Riaditeľ a manažment školy realizujú aktívnu ochranu predchádzania negatívnym prejavom

správania žiakov, venujú pozornosť riešeniu negatívnych javov.

V súčasnosti vyvíja spoločnosť tlak na školy, dožaduje sa, aby venovali väčšiu pozornosť

nadaným a talentovaným žiakom, ale aj žiakom so zdravotnými problémami. Mení sa sociálna

a demografická skladba obyvateľstva, zloženie rodín, menia sa vzorce správania, životný štýl. Mení

sa názor spoločnosti, ale hlavne rodičov na prístup učiteľa k ich deťom.

1 Riaditeľ a manažment školy priebežne počas školského roka analyzujú potreby žiakov, v

prípade podnetov a záujmu ich riešia v spolupráci so zainteresovanými.

Stále viac sa od školy vyžaduje otvorený prístup školy vo vzťahu k rodičom žiakov. Rodičia

majú svoju predstavu nielen o prístupe k deťom, ale čoraz viac sa zaujímajú o sociálno-

psychologickú atmosféru a vzťahy v škole, osobnú bezpečnosť, vybavenie školy, ekologizáciu

prostredia a podobne. Spoločnosť preto vyvíja tlak na hľadanie ciest, ktoré vedú k odstráneniu

formalizácie vo vzťahu škola - rodič.

1 Riaditeľ a manažment školy pravidelne vyhodnocujú spoluprácu s rodičmi a verejnosťou,

poznajú osvedčené cesty vzájomnej informovanosti, ktoré realizujú a prinášajú im

obojstranný prospech.

Dôležitou otázkou je kontrola procesu výchovy a vzdelávania. Kontrola by mala byť podnetom

na zlepšenie a hľadanie ciest na zvýšenie kvality. Hospitácia by mala byť poučením, vzájomným

hľadaním pozitív, ale aj toho, čo potrebné zlepšiť.

36


1 Riaditeľ a manažment školy majú vypracovaný systém kontroly výchovno-vzdelávacieho

procesu. Jej výsledky sú vyhodnocované a prezentované za účelom zvyšovania kvality a

efektívnosti vzdelávania.

K priaznivej pracovnej atmosfére v škole, k vzájomnej dôvere a spolupráci vo vzťahu pedagóg

– žiak, pedagóg – pedagóg, riadiaci zamestnanec – pedagóg prispieva kvalita medziľudských

vzťahov. Priaznivá pracovná klíma umožňuje plniť pedagogické poslanie a vytvára aj imidž školy

navonok.

1 Riaditeľ a manažment školy, zamestnanci školy vytvárajú priaznivú klímu v škole.

V súčasnosti sa vo vyššej miere vyžaduje od pedagogických i nepedagogických zamestnancov

potreba zdokonaľovania a rozvíjania schopností, zručností, pracovných návykov, ale aj zmena

postojov. Schopný riaditeľ i manažment školy by sa nemali báť výziev, mali by byť provokatívni,

efektívni, mali by dokázať variabilne myslieť, konať, vhodne komunikovať, osobne sa angažovať,

motivovať svojich zamestnancov, čím určite pozitívne ovplyvnia ich kvalitu, výkonnosť

a efektívnosť. Konkurenčné prostredie núti školu k zvyšovaniu kvality výberu pedagogických

zamestnancov, núti ich starať sa o ich smerovanie a rozvoj.

1 Škola a jej manažment dbajú o neustále zvyšovanie kvalifikovanosti pracovníkov. Sledujú

zvyšovanie ich odbornosti vzhľadom na špecializáciu a trendy vývoja.

Metódy manaţmentu môţu byť základom pre tvorbu niektorých indikátorov/otázok v procese

sebahodnotenia školy. Následne v samotnom hodnotiacom procese je moţné pozorovať správanie sa

manaţmentu školy i ostatných aktérov procesu sebahodnotenia.

Proces mikrohodnotenia, operatívneho riadenia

Ak vychádzame z prieskumu, ktorý publikoval M. Zelina, 64

potom škola, ktorá sa chce

výrazne podieľať na zlepšení svojej činnosti v oblasti mikroriadenia, si musí uvedomiť:

Cieľom mikrohodnotenia nie je hodnotiť dôsledky a dopad mezoriadenia (zriaďovateľ),

makroriadenia, ale schopnosť tvorivého prístupu k objektívnym možnostiam riadenia

64

Zelina, M.: Mikroriadenie školy. Manažment školy v praxi, 3/2006, s.2-5. ISSN1336-9849

37


výchovno-vzdelávacieho procesu.

Dôležité je vypracovať stratégiu procesu a jeho hodnotenia ako výsledok riadiacej činnosti

v oblasti predvídania, plánovania cieľov, organizovania činnosti, motivovania a vedenia ľudí.

V hodnotení sa často odzrkadľuje problematika ekonomicko-finančnej situácie školy

(normatívy, prevádzka školy), ale aj byrokracia, predimenzovanosť a náročnosť učebnej

látky, nedostatok učebníc a učebných pomôcok, neprimerané zaťaženie žiaka, pocit

nedostatočného ocenenia u učiteľov, neprimerané správanie žiakov v triede vo vzťahu k snahe

pedagóga, nervozita učiteľov a podobne.

V procese mikroriadenia je možné stretnúť sa s problémami, ktoré vplývajú na kvalitu školy

a prejavia sa v ich hodnotení:

slabá účasť zamestnancov školy na rozhodovaní (zamestnanec robí len to, čo musí),

konformita a subjektívnosť,

málo vnútornej motivácie na ceste k zlepšeniu, neschopnosť zmeny, neprijatie zmeny,

málo tvorivého riešenia problémov, zlé medziľudské vzťahy medzi vedením a zamestnancami

školy (tvoria sa skupiny, čo ohraničuje spoluprácu, komunikáciu, porozumenie a môže viesť

až k vnútornému boju medzi pedagogickými zamestnancami),

zlá spolupráca so zriaďovateľom, poradnými orgánmi riaditeľa.

Proces sebahodnotenia predpokladá zapojenie všetkých zamestnancov školy. Nehodnotí len

dodrţanie legislatívneho rámca, rozpracovanie dokumentov na vnútorné podmienky školy, ale aj

schopnosť a ochotu pedagogických zamestnancov viesť pedagogický proces na úrovni. Ak

v samotnom procese výchovy a vzdelávania nie sú zamestnanci ochotní vyjadrovať sa k svojej práci,

hodnotiť ju, diskutovať o nej, predpokladáme, ţe ich získanie pre uskutočnenie sebahodnotenia

v škole, kde majú tak trochu hodnotiť sami seba, bude náročné. Prax poukazuje na potrebu citlivého

prístupu. Zamestnanci by mali byť neustále zapájaní do procesu mikroriadenia a hodnotenia v škole.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zlepšenie mikroprocesu

riadenia) prispeje, ak:

1 Škola má vypracovaný vnútorný poriadok školy pre učiteľov, žiakov a v ňom práva a

povinnosti, pravidlá správania, hodnotenia.

2 Škola rozdeľuje úlohy medzi zamestnancov školy, má vypracovanú ich náplň, časový rozvrh

práce.

38


3 V škole pracujú predmetové komisie (metodické orgány), ktoré majú vzájomné prepojenie,

prepojenie na vedenie školy, na poradné orgány riaditeľa školy.

4 Škola má riadne a načas rozdelené/určené úväzky, vypracovaný rozvrh, vyhotovené

tematické výchovno-vzdelávacie plány.

5 Škola má určenú dokumentáciu pre triednych učiteľov, ostatných učiteľov, výchovného

poradcu, koordinátora prevencie a pod.

6 Škola má vypracované zásady spolupráce s rodičmi, žiakmi, ostatnými školami, s radou

školy, zriaďovateľom a pod.

7 Škola má vypracované pravidlá/zásady výchovnej činnosti v procese vyučovania i v procese

mimoškolskej činnosti.

Kontrola a hodnotenie patriace do operatívneho riadenia (zabezpečovanie riadneho denného

fungovania školy – rozvrh hodín, dodržiavanie pracovnej disciplíny, zastupovanie, vybavovanie

sťažností, rozhovory a pod.) ponúkajú príležitosti pre spätnú väzbu, pre vyhodnocovanie

nedostatkov, pre hľadanie možnosti nápravy, pre zamyslenie sa nad tým, ako ďalej, lepšie

a kvalitnejšie robiť prácu. Operatívne riadenie umožňuje pravidelné hodnotenie diania v škole jednak

zo strany vedenia, ale aj zo strany pedagogického zboru.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na proces operatívneho

riadenia) prispeje, ak:

1 Škola uskutočňuje operatívne riadenie, pravidelné hodnotenie diania v škole.

S procesom operatívneho riadenia je spojený aj dôležitý tok informácií. Presnosť,

dostatočnosť, pravdivosť, a nie jednostrannosť informácií znižujú riziko nesprávnych a chybných

hodnotení a rozhodnutí.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačný tok a jeho

charakteristické znaky) prispeje, ak:

1 Škola má vytvorených viac tímov (na strategické, operatívne rozhodovanie, na riešenie

konfliktov a pod.), ktoré sa tak podieľajú na rozhodovaní v škole.

39


Informačná rola riaditeľa

(ako súčasť manažérskych funkcií riaditeľa školy)

Pri hodnotení školy je dôležité posúdiť, ako má škola vypracovaný informačný systém, jeho

oživovanie i aktualizáciu. Je dôležité, ako sú zamestnanci školy informovaní o platných

legislatívnych normách, odporúčaniach, ako sú informovaní o dianí v škole, v regióne

o rozhodnutiach a nariadeniach zriaďovateľa. Do oblasti informatizácie patrí aj dostupnosť

vypracovanej pedagogickej dokumentácie, učebných osnov, programu výchovy a vzdelávania, plánu

práce školy, dostupnosť triednych kníh, záznamov z pedagogických a iných porád, záznamov

z kontrolnej činnosti a iných predpísaných a dohodnutých dokumentov.

Riaditeľ školy zabezpečuje efektívne fungovanie školy. Informačná funkcia riaditeľa súvisí

s poskytovaním a získavaním kľúčových informácií. Riaditeľ školy dosahuje ciele organizácie

prostredníctvom iných ľudí, preto sú na neho kladené nároky súvisiace s manažérskou kompetenciou.

Interpersonálna rola 65

(efektívny kontakt s ľuďmi) predpokladá, že riaditeľ školy má spôsobilosť

a predpoklady na tímovú prácu, na tímové riešenie problémov, je schopný uplatňovať komunikačné

spôsobilosti, je schopný zvládať konflikty, je sociálne kompetentný.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačnú rolu

riaditeľa a manažmentu školy) prispeje, ak:

1 Škola má vypracovaný informačný systém, jeho oživovanie a aktualizáciu.

2 Riaditeľ školy a manažment školy majú vypracovaný:

systém získavania a poskytovania potrebných informácií,

systém stanovovania cieľov na základe definovania a analyzovania situácie,

systém uplatňovania rozhodovacej role,

systém nástrojov a uplatnenia prenosu plnenia cieľov na nižšie úrovne riadenia s

kontrolným procesom,

systém motivácie zamestnancov k plneniu cieľov.

3 Riaditeľ školy a vedenie školy kontrolujú plnenie úloh vyplývajúcich z vypracovaného

informatizačného systému.

4 Riaditeľ školy a vedenie školy majú vypracovaný systém porád s určenými pravidlami a

65

Fuchsová, K.: Informačná rola ako súčasť manaţérskych funkcií riaditeľa školy. Manažment školy v praxi, 1/2006, s.2-

4. ISSN1336-9849.

40


postupmi.

Edukačný manažment školy a jeho hodnotenie

Pedagogický rozvoj školy je cesta ku kvalitatívne vyššej úrovni školy, znamená skvalitňovanie

výchovno-vzdelávacieho procesu ako najdôležitejšieho procesu v škole. V riadiacej praxi to znamená

dokázať aktívne ovplyvňovať prístup učiteľov k vyučovaniu, poukazovať na existujúce nedostatky

a riešiť ich. Svoje významné zastúpenie má triedny manažment. Učiteľ riadi pedagogický proces

priamo na vyučovaní i mimo neho a vytvára tak priestor pre efektívny priebeh učebných aktivít

žiakov. Vhodný triedny manažment sa vyznačuje nízkou intervenciou zo strany učiteľa a podnecuje

žiakov k pozitívnemu správaniu. 66

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na edukačný manažment

školy) prispeje, ak:

1 Vytvára podmienky pre učiteľov, pripravuje ich na efektívne riadenie triedy a výchovno-

vzdelávacieho procesu, podporuje ich a vedie k osvojovaniu a uplatňovaniu si triedneho

manažmentu.

2 Škola sleduje kvalitu vyučovacieho procesu vo vzťahu učiteľ – žiak, žiaci navzájom a ich

postoj k vyučovaniu, kvalitu z komplexnejšieho hľadiska.

Edukačný manažment, ako uvádza Uhereková M. (tamže), využíva efektívne plánovanie,

organizovanie, vedenie, kontrolu a jeho hodnotenie. Plánovanie predstavuje dlhodobé koncepčné

projektovanie vlastnej činnosti učiteľa a učebných činností žiakov, operatívne plánovanie

jednotlivých krokov a postupov v edukačnom procese z hľadiska konkrétnych cieľov a potrieb

žiakov. Organizovanie predstavuje organizovanie prípravy a realizáciu činnosti učiteľa a žiakov

v predmete v rámci školského roka a na jednotlivých vyučovacích hodinách. Vedenie žiakov

predstavuje vytyčovanie, určovanie smerov činností žiakov, stratégií na dosiahnutie cieľov,

vytváranie podmienok na vzájomnú spoluprácu, motivovanie, podnecovanie a inšpirovanie žiakov

k učeniu, efektívnemu spracovaniu informácií a pod. Kontrolovanie a hodnotenie predstavuje spätnú

väzbu, zabezpečovanie informácií o priebežnom a celkovom výsledku vyučovania učiteľom

66

Uhereková, M.: Edukačný manaţment – cesta k rozvoju kvality školy a vyučovacieho procesu. Manažment školy v

praxi, 4/2010, s.9. ISSN1336-9849.

41


a výsledkov učenia sa žiakov, uskutočňovanie plánovaných metód, foriem a nástrojov kontroly

žiakov podľa dohodnutých a ustanovených konkrétnych vnútorných noriem.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na kvalitu triedneho

manažmentu) prispeje, ak:

1 Škola vytvára priestor pre efektívny triedny manažment. Určuje rámcové kritériá kvality,

sleduje a vyhodnocuje kvalitu, vedie učiteľov k aktívnej dlhodobej a operatívnej príprave.

2 Škola vytvára taktiky a stratégie riadenia edukačného manažmentu a realizácie vyučovacej

hodiny – základnej vyučovacej jednotky výchovno-vzdelávacieho procesu.

3 Škola vedie pedagógov k účelnému riadeniu, ako základného faktora kvality, k priebežnému

plánovaniu, k efektívnej organizácii, ku kontrole a k hodnoteniu.

4 Škola vedie pedagógov k procesu autoregulácie, a teda k efektívnemu vyučovaniu učiteľom.

Kvalitná škola si uvedomuje, že bez vnútornej normy kvality vyučovania nie je možné

efektívne plánovať, realizovať a objektívne posudzovať dosahovanie pedagogického rozvoja.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvýšenie kvality

vo vyučovaní) prispeje, ak:

1 Škola stanovuje jednoznačné kritériá (oblasti) a indikátory (ukazovatele) kvality vyučovania

z hľadiska vyučovania učiteľom a učenia sa žiakov – vnútornú normu školy.

Edukačný manaţment jednoznačne poukazuje na potrebu zapojenia pedagógov do procesu

sebahodnotenia, pretoţe je jeho súčasťou.

Časové rozvrhnutie plnenia úloh

(zameranie na hodnotenie procesov, efektívne, účelné a účinné organizovanie riadiacej práce

v zmysle platnej legislatívy)

Čas a organizovanie vlastnej práce manažérov školy patria k faktorom, ktoré rozhodujúcou

mierou predurčujú kvalitu organizačno-riadiacej práce, zasahujú do pracovných vzťahov

v kolektívoch a predurčujú úroveň dosahovaných výsledkov. Škola v priebehu školského roka

prechádza rôznymi obdobiami a zmenami, ktoré prináša legislatíva, edukačný proces a vyžaduje

optimálne zvládnutie úloh. Každodenná realita odkrýva množstvo nepredvídaných situácií a úloh pre

42


manažment školy, ktoré je potrebné zvládnuť vzhľadom na časové úskalie. Škola môže mať

vypracovaný princíp triedenia úloh vzhľadom na ich optimálne časové zvládnutie.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na využívanie časového

rozvrhnutia plnenia úloh) prispeje, ak:

1 Škola má vypracované časové rozvrhnutie plnenia úloh, ktoré si vopred naplánuje a následne

sa stanoveným cieľom systematicky venuje, vyhodnocuje ich plnenie.

2 Škola vyhodnocuje termínovú nedôslednosť plnenia závažných a naliehavých úloh.

3 Škola má vypracovaný systém manažovania, zvládania nepredvídaných situácií vzhľadom na

časové úskalie. Má určené priority vzhľadom na dôležitosť a naliehavosť úloh, vyhodnocuje

ich zvládanie.

4 Škola vyhodnocuje percentuálny pomer plnenia plánovaných úloh a nepredvídaných úloh,

prijíma stanovisko.

Manažment zmien v škole ako základ pre externé a interné hodnotenie školy

Škola je neustále vystavovaná nutnosti prispôsobiť sa zmenám a manažovať zmeny. Môže ísť

o realizáciu plánovaných a systematických zmien, prípadne ide o zmeny, nad ktorými má škola len

malú kontrolu, prípadne žiadnu kontrolu. Na zvládnutie zmeny, prechodu od začiatočného stavu

do koncového stavu, škola musí zvládnuť: 67

identifikáciu rozdielov medzi stavmi,

proces určenia spôsobov a spôsobov na odstránenie týchto rozdielov.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na manažovanie zmien)

prispeje, ak:

1 Škola, riaditeľ školy a vedenie školy evidujú zmeny v oblasti legislatívnej, edukačnej,

zaoberajú sa s nimi a vyhodnocujú ich dosah na výchovu a vzdelávanie v škole.

2 Škola hľadá cesty zmien smerom k zvyšovania kvality školy (vzhľadom na potreby) v

spolupráci so zamestnancami školy, ale aj so spolupracujúcimi inštitúciami. Dokáže nutnosť

zmeny pomenovať, určiť spôsoby realizácie zmeny, dokáže zrealizovať postupné kroky

67

Lančarič, D.: Manaţment zmien vo vzdelávacej inštitúcii. Manažment školy v praxi, 1/2010, s.2-6. ISSN1336-9849.

43


a vyhodnotiť ich.

3 Riaditeľ školy podporuje a presadzuje zmeny na základe svojich schopností politických, 68

analytických, schopností komunikovať s ľuďmi, systémových vedomostí i ekonomických

vedomostí.

4 Škola má vypracovaný systém presadzovania a vyhodnocovania zmien v škole, ktoré prispeli

a prispievajú k zvyšovaniu kvality školy.

Schopnosť koordinovať a vyhodnocovať zmeny v škole vytvára veľký predpoklad na dosiahnutie

dobrých výsledkov školy. Niektoré z indikátorov kvality by mali smerovať k sledovaniu a hlavne

k vyhodnocovaniu schopnosti školy manaţovať zmeny v škole.

Marketing uplatňovaný v škole

Pripusťme, že marketing spájame s prístupom k riadeniu vzdelávacieho subjektu/školy,

konkrétne s riadením ľudí, s riadením výučbovej a študijnej oblasti zohľadňujúc vonkajšie vplyvy,

koordináciu vonkajších a vnútorných faktorov. Ak je jeden z hlavných cieľov školy uspokojovanie

potrieb zákazníkov, dôležité je monitorovanie spokojnosti klientov v súvislosti s plnením

konkrétnych úloh každého zamestnanca. V období, keď ponuka silne prevyšuje dopyt, účasť každého

zamestnanca na marketingu školy (presadzovaním zásady presunu kompetencií v oblasti

marketingového riadenia na nižšie články zo strany vedenia školy) považujeme za adekvátne

reagovanie na nutnosť permanentnej zmeny vo vnútri vzdelávacej inštitúcie, predovšetkým

vzhľadom na podnety vyplývajúce prevažne z vonkajšieho prostredia.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvládnutie marketingu

školy) prispeje, ak:

1 Škola a jej vedenie sa snažia presadzovať a podporovať imidž vzdelávacej inštitúcie na

základe teoretických a praktických skúseností, dostatočnej ochoty a schopnosti zavádzať v

škole marketingové prístupy. Snažia sa o presun kompetencií na ďalších zamestnancov

školy, vytvorenie pocitu zodpovednosti za marketing školy u každého zamestnanca.

2 Škola má vypracovanú marketingovú stratégiu zahŕňajúcu komplexnosť i analytický prístup

68

Lančarič, D.: Politické schopnosti – pochopiť rozličné záujmové skupiny a smery vo vzdelávacej organizácii a

zohľadniť ich pri riadení zmeny.

44


pri jej tvorbe. V nej si zodpovedá na otázky dotýkajúce sa postavenia školy na cieľovom

trhu, riešenia štruktúry marketingového mixu pre trh a budovania marketingovej

infraštruktúry vzdelávacej inštitúcie.

Interný marketing sa týka školenia a motivovania zamestnancov. 69

Jeho zmyslom je

zabezpečiť, aby každý zamestnanec školy chápal svoju marketingovú zodpovednosť, ktorá spočíva

v presadzovaní a podpore imidžu školy, v monitorovaní spokojnosti klientov a plnení si konkrétnych

úloh.

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na úlohy interného

marketingu) prispeje, ak:

1 Škola v práci so zamestnancami podporuje tímovú spoluprácu.

2 Škola dbá o to, aby zamestnanci boli vzdelávaní a pracovali v súlade s poslaním, stratégiou a

cieľmi školy.

Pedagogickí zamestnanci školy sú základným prvkom produkcie služieb a zdrojom

diferencovanej ponúkanej služby, ktorá môže inštitúciu odlíšiť od ponuky konkurencie.

Uvedomujeme si potrebu prezentácie inštitúcie zamestnancami školy v samotnej inštitúcii i mimo

nej.

1 Škola v rámci permanentnej prípravy pedagógov dbá o efektívnu kvalifikovanosť,

spoľahlivosť, komunikatívnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť a vnímavosť, dbá o poskytovanie

poradenských a informačných vzdelávacích služieb a vzdelávací servis.

Determinantom individuálneho výkonu je motivácia. Riadenie a vedenie ľudí v pracovnom

procese si vyžaduje poznať mieru a spôsob ich motivácie v pracovnej činnosti. Motivačné programy

odhaľujú prepojenosť vonkajších stimulov s vnútornými potrebami, záujmami a ašpiráciami

zamestnancov.

1 Škola má vypracované motivačné programy pre svojich zamestnancov, ktoré zahŕňajú

pracovné podmienky, charakter a obsah práce, príležitosti na postup, uplatňovanie sociálnej

politiky, podmienok odmeňovania, istoty, spôsobu určovania vzdelávacích cieľov,

69

Matulčíková, M.: Marketing vzdelávacej inštitúcie. Manažment školy v praxi, 4/2007, s.7-10. ISSN1336-9849.

45


uplatňovania manažérskych metód, štýlu vedenia ľudí.

Ťažisko manažérstva kvality spočíva v štýle riadenia. Miesto kontroly a riadenia (udeľovania

príkazov) je potrebné klásť dôraz na zlepšenie a skvalitnenie stratégie i taktiky pri presadzovaní

cieľov.

1 Vedenie školy je podnikavé a hľadá možnosti, alternatívy, má odvahu riskovať, realizovať

nové myšlienky.

2 Vedenie školy svoje vodcovstvo prejavuje inšpiráciou, presviedčaním a motiváciou ľudí.

3 Vedenie školy dokáže viesť a usmerňovať cestou plánovania, rozhodovania, delegovania

právomocí, spoluprácou, kontrolou namiesto prikazovania a donucovania. Dokáže

podporovať a vzdelávať, nie poučovať a obmedzovať.

Riadenie procesu sebahodnotenia na základe právnej analýzy

Výkon štátnej správy v školstve vykonáva riaditeľ školy. 70

Spolu s vedením školy je

zodpovedný za organizáciu školy a nesie priamy podiel na zvyšovaní jej kvality. Pri hodnotení

kvality školy, vzhľadom na zákon o štátnej správe a školskej samospráve a jeho paragrafové

znenia, škola si môţe poloţiť nasledovné otázky, ktoré súvisia s:

- dodrţaním § 5 ods. 2 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa:

1 Ako dodržiavame podmienky stanovené štátnym vzdelávacím programom?

2 Máme vypracovaný, dodržiavaný a pravidelne vyhodnocovaný školský vzdelávací program a

výchovný program?

3 Ako dodržiavame všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré súvisia s predmetom činnosti

školy?

4 Ako pristupujeme k prípadným negatívnym výsledkom kontrolných zistení?

5 Máme ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov vypracovaný?

Dodržiavame ho a pravidelne vyhodnocujeme?

6 Uskutočňujeme (a akým spôsobom) každoročne hodnotenie pedagogických a odborných

zamestnancov?

70

§ 2 ods.1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

46


7 Aká je úroveň výchovno-vzdelávacej práce našej školy?

Ako ju hodnotíme?

Zapájame do hodnotenia aj niektoré z poradných orgánov riaditeľa školy?

V akých intervaloch a s akým cieľom vyhodnocujeme úroveň výchovno-vzdelávacej

práce?

8 Ako máme zostavovaný rozpočet školy?

Kto sa podieľa na jeho zostavovaní a kontrole?

Ako spolupracujeme so zriaďovateľom pri zostavovaní rozpočtu školy?

Akceptuje zostavený rozpočet školy špecifiká potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu?

Ako je dodržiavaný rozpočet školy?

Ako máme zabezpečené efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na

zabezpečenie činnosti školy?

Máme vypracovanú metodiku na zostavovanie a kontrolu rozpočtu?

9 Ako hospodárime s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy?

Ako je zabezpečené efektívne hospodárenie s majetkom?

Zákon dáva moţnosti riaditeľovi školy vyhodnocovať školský vzdelávací program (základný

dokument školy), vyhodnocovať úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Neuvádza, čo je cieľom

hodnotenia, neuvádza metódy a nástroje hodnotenia, neuvádza, ako s výsledkom hodnotenia narábať.

Nenúti riaditeľa vypracovať metodiku na hodnotenie. Povinnosť vyhodnocovať je procesom

sebahodnotenia, ktorý však nemá ešte stanovené pravidlá.

Riaditeľ školy vypracováva hodnotenie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu do správy

pre zriaďovateľa podľa metodického usmernenia č.10/2006-R z 25. mája 2006. Napriek tomu, ţe

spomínané metodické usmernenie hovorí v úvode o zostavovaní správy o výchovno-vzdelávacej

činnosti, vo svojom obsahu sa orientuje takmer výlučne na štatistické údaje. Aj samotná vyhláška

č. 9/2006 Z. z. o štruktúre správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl

a školských zariadení, z ktorej metodické usmernenie vzniklo, je postavená na získavaní štatistických

údajov. Slovo vyhodnotenie sa uvádza len pri koncepčných zámeroch školy. Výsledky hodnotenia

kvality vzdelávania, prípadne vyhodnotenie kontrolnej a hospitačnej činnosti nie sú vo vyhláške

uvedené. Vyhláška nevytvára predpoklad pre získanie údajov, ktoré by bolo moţné pouţiť na tvorbu

indikátorov pre externé a interné hodnotenie školy.

47


- dodrţaním § 5 ods. 3 aţ 6 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa pri výkone štátnej

správy v prvom stupni:

1 Ako máme vypracovaný manažment procesu rozhodovania v jednotlivých oblastiach:

- prijatie žiaka do školy,

- dodatočné odloženie povinnej školskej dochádzky žiaka,

- oslobodenie žiaka od povinnosti dochádzať do školy,

- oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich

častí,

- uloženie výchovných opatrení,

- povolenie konať komisionálnu skúšku,

- povolenie vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov,

- individuálne vzdelávanie,

- umožnenie štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.

2 Využívame právne poradenstvo zriaďovateľa?

3 Ako riešime prípadné negatívne zistenia a nedostatky pri vydaní rozhodnutí?

4 Ako prebieha informovanosť, evidencia rozhodnutí?

- dodrţaním § 5 ods. 7 zákona, vzhľadom na povinnosť riaditeľa voči zriaďovateľovi a rade

školy:

1 Ako máme vypracovaný manažment spolupráce so zriaďovateľom a s radou školy pri

predkladaní jednotlivých dokumentov na vyjadrenie?

2 Majú jednotliví aktéri tvorby dokumentov možnosť prezentácie dokumentov?

- dodrţaním § 5 ods. 11 zákona, vzhľadom na povinnosť voči zákonnému zástupcovi dieťaťa:

1 Ako si plníme oznamovaciu povinnosť, ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej

školskej dochádzky?

Podľa zákona, ako sme uţ uviedli, zriaďovateľom školy môţe byť obec, samosprávny kraj,

krajský školský úrad, štátom uznaná cirkev alebo náboţenská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická

48


osoba. Zriaďovateľ školy pridelenými kompetenciami a následne poskytnutými finančnými

prostriedkami na výkon kompetencií priamo zodpovedá za kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu,

môţe výrazne ovplyvniť výsledky interného a externého hodnotenia školy. Dôleţitá je schopnosť školy

vyuţiť moţnosti, ktoré jej zriaďovateľ poskytuje.

V sebahodnotiacom procese si škola vo vzťahu k moţnostiam zriaďovateľa môţe poloţiť

otázky:

1 Ako využívame podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov?

2 Ako využívame odbornú a poradenskú činnosť pre zvýšenie kvality školy?

3 Ako využívame právne poradenstvo pri riešení problémov?

4 Ako postupujeme pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu finančných prostriedkov?

Ako spolupracujú poradné orgány riaditeľa školy pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu

finančných prostriedkov?

Ako akceptujeme plán investícií potreby výchovno-vzdelávacieho procesu?

5 Ako efektívne využívame:

- priestory,

- materiálno-technické zabezpečenie,

- didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese?

Ako riadime a vyhodnocujeme tento proces?

6 Ako spolupracujeme so zriaďovateľom a predstaviteľmi štátnej správy pri organizovaní,

koordinácii, financovaní a zabezpečovaní súťaží a predmetových olympiád?

Rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné

samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov,

pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia

funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov

miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.

- dodrţaním § 24 zákona, vzhľadom na kompetencie a právomoci rady školy:

1 Aký priestor vytvárame rade školy na jej pôsobenie?

49


2 Plní rada školy svoju funkciu verejnej kontroly a:

- vyjadruje sa a prezentuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických a

ostatných zamestnancov školy,

- posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy,

- vyjadruje sa ku koncepčným zámerom školy?

3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia rady školy k zvýšeniu kvality školy?

Rada školy, obecná školská rada ako iniciatívne poradné samosprávne orgány sa nielen môţu,

ale mali by sa podieľať na internom hodnotení školy. Legislatívny rámec im nedáva potrebné

kompetencie v tejto oblasti. Účinnosť rady školy zniţuje aj to, ţe v nej majú malé zastúpenie

(prípadne ţiadne) sociálni partneri. V prípade napríklad stredných odborných škôl by to mali byť

zástupcovia podnikov, kde ţiaci vykonávajú prax, v prípade základných škôl reprezentanti stredných

škôl, tretieho sektora a pod. Interného hodnotenia kvality vzdelávania v škole by sa mal zúčastniť

minimálne jeden zástupca z rady školy s presne vymedzenými kompetenciami. Zakomponovanie

niektorých členov rady školy do procesu sebahodnotenia je dôleţité aj z hľadiska toho, ţe rada školy

môţe napríklad podávať aj návrh na odvolanie riaditeľa školy, volí kandidáta na riaditeľa. Má danú

kompetenciu, ktorej uplatnenie výrazne ovplyvňuje smerovanie školy.

Ţiacka školská rada ustanovená v škole reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu

k riaditeľovi a vedeniu školy.

- dodrţaním § 26 zákona, vzhľadom na jej ustanovenie:

1 Aký priestor vytvárame žiackej školskej rade na jej pôsobenie?

2 Plní žiacka školská rada svoju funkciu a:

- vyjadruje sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a

vzdelávania,

- podieľa sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,

- zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a

návrhy, zastupuje žiakov aj navonok?

3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia žiackej školskej rady k zvýšeniu kvality našej školy?

50


Postavenie ţiackej školskej rady je špecifické. Legislatíva jej umoţňuje vyjadrovať sa

k podmienkam výchovno-vzdelávacieho procesu, nestanovuje jej kompetencie týkajúce sa

skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Ţiacka školská rada by mohla a mala byť (jej

zástupca) účastná pri internom hodnotení kvality školy, pri sebahodnotení a z pohľadu ţiaka by sa

mala podieľať na smerovaní školy. Mala by sa nielen vyjadrovať k podstatným otázkam, návrhom a

opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj niesť určitú zodpovednosť za tento proces.

Určitá moţná miera zastúpenia jednotlivých subjektov (poradných orgánov riaditeľa školy)

na hodnotení kvality školy je naznačená zákonom a váha hodnotenia má byť stanovená modelom

hodnotenia škôl.

Zákon, ktorý určuje presné kompetencie zriaďovateľa v obsiahlej podobe (mimo zriaďovateľa

súkromnej a cirkevnej školy), nezaoberá sa hodnotením výchovno-vzdelávacieho procesu ako takého,

jeho kvalitou. Legislatívny rámec nepredpokladá, ţe by sa zriaďovateľ zapájal vo väčšej miere

do interného hodnotenia kvality školy a vôbec nie do sebahodnotiaceho procesu školy. Bolo by ale

vhodné, aby sa zúčastnil napríklad pri prezentácii výslednej správy z hľadiska posúdenia ďalšieho

moţného rozvoja školy. Zostáva to však na voľbe školy.

Financovanie škôl a zariadení je regulované zákonom o financovaní.71

Podľa zákona sú štátne

školy a štátom uznané školy (cirkevné a súkromné školy) zaradené do siete škôl, financované podľa

ustanovení zákona v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných

situácií, rekonštrukcií a modernizácii objektov a ich vybavenia, rozvoja.72

Podľa zákona o financovaní možnými zdrojmi financovania škôl sú:

prostriedky zo štátneho rozpočtu (škola vypracováva návrh, dostáva peniaze od zriaďovateľa,

musí rešpektovať zákony pri použití finančných prostriedkov, rešpektovať pokyny a predpisy

na použitie finančných prostriedkov),

prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa (obec, samosprávny kraj, fyzická, právnická osoba),

zisk z podnikateľskej činnosti,

príspevky od žiakov, rodičov alebo inej osoby,

príspevky a dary,

iné zdroje.

Vzhľadom na štruktúru finančných zdrojov v kapitole ministerstva pre oblasť financovania

71

zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 72

§1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

51


regionálneho školstva sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky pre školy podľa typu

a zriaďovateľa na: výchovno-vzdelávací proces, kapitálové výdavky, havarijné situácie, rozvojové

programy, záujmové vzdelávanie, vydávanie učebníc, súťaže žiakov, príspevok na výchovu

a vzdelávanie, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov.

Finančné prostriedky pre školy z kapitoly ministerstva sa poskytujú zriaďovateľovi

prostredníctvom krajského školského úradu (podľa sídla zriaďovateľa). Samotný rozpis finančných

prostriedkov z kapitoly ministerstva vychádza z normatívne určených objemov finančných

prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa. Normatívne financovanie prináša

členenie (mzdový, prevádzkový) na základe skutočných počtov žiakov na školský rok a z toho

vyplývajúcu nahlasovaciu povinnosť pre zriaďovateľa (od riaditeľa školy) v stanovených termínoch.

Rovnako ostatné príspevky na financovanie prinášajú nahlasovaciu povinnosť (žiadosť) a špecifiká,

zameranie pre použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Ich poskytovanie súvisí aj

s dodržaním finančnej disciplíny, informovanosti poskytovateľa o hospodárení (vypracovanie správ

o hospodárení, odsúhlasovanie uzávierky).

Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú ministerstvo a krajský školský úrad.

Pri výkone dohľadu sledujú najmä prehľadnosť financovania a kontrolujú správnosť použitia metód

a postupov pri financovaní jednotlivých typov škôl. Postupujú podľa zákona č. 502/2001 Z. z.

o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Legislatívne normy, metodické pokyny i nariadenia zriaďovateľa v dostatočnom rozsahu určujú

škole moţnosti pouţitia finančných prostriedkov. Neurčujú však pravidlá na efektívne vyuţívanie

finančných prostriedkov priamo vo výchovno-vzdelávacom procese (efektívne nakupovanie učebných

pomôcok, vzdelávanie pedagógov a pod.). Tieto pravidlá nie sú určené aj vzhľadom na chýbajúci

kontrolný mechanizmus. Sebahodnotenie a voľba indikátorov zameraných na efektívnosť vyuţívania

finančných prostriedkov je cesta k dosiahnutiu cieľa napríklad - zistiť mieru efektívnosti vyuţívania

finančných prostriedkov. Efektívnosť a kvalitu vyuţívania finančných prostriedkov vo výučbovom

procese čiastočne vyhodnocuje a kontroluje ŠŠI. Jej hodnotenie, ako sme vyššie uviedli, je externým

hodnotením a interné hodnotenie by mal vykonávať manaţment školy v spolupráci s predmetovými

komisiami. Kontrolu vhodnosti pouţitia finančných prostriedkov v škole uskutočňuje zriaďovateľ,

ministerstvo školstva, NKÚ.

Princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania

52


v školách, vzdelávacie programy, práva a povinnosti škôl, detí a žiakov, rodičov upravuje školský

zákon. 73

Výchova a vzdelávanie (podľa tohto zákona) sú okrem iného založené aj na princípoch kontroly

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy.

- dodrţaním § 3 zákona (vzhľadom na princípy výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si

škola môţu poloţiť otázky:

1 Ako zabezpečujeme rovnoprávnosť prístupu k výchove a k vzdelávaniu so zohľadnením

výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca?

2 Ako zabraňujeme všetkým formám diskriminácie, osobitne segregácie?

3 Ako zabezpečujeme rovnocennosť a neoddeliteľnosť výchovy a vzdelávania vo výchovno-

vzdelávacom procese?

4 Ako ďalej zabezpečujeme:

- celoživotné vzdelávanie,

- výchovné poradenstvo,

- slobodu voľby vzdelania,

- zdokonaľovanie procesu výchovy a vzdelávania,

- kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania,

- posilnenie výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu?

- dodrţaním § 4 zákona (vzhľadom na ciele výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si škola

môţe poloţiť otázky:

1 Ako dokážeme vyhodnocovať jednotlivé ciele výchovy a vzdelávania?

2 Ako, vzhľadom na ciele, dokážeme žiakovi umožniť:

- získať vzdelanie,

- získať kompetencie,

- ovládať aspoň dva cudzie jazyky,

- naučiť správne identifikovať a analyzovať problémy, navrhovať ich riešenia,

- rozvíjať zručnosti a schopnosti,

73

zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

53


-získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,

- pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti,

- rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať,

- naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie?

Školský zákon ustanovuje výchovno-vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, práva

a povinnosti škôl v tejto oblasti. Vzdelávacie programy člení na štátny a školský vzdelávací program,

pričom pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre:

vypracovanie školského vzdelávacieho programu,

tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,

hodnotenie škôl a hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.

- dodrţaním § 7 zákona (vzhľadom na školský vzdelávací program) pri sebahodnotení si škola

môţe poloţiť otázky:

1 Ako zabezpečujeme tvorbu školského vzdelávacieho programu?

Spolupracujeme s pedagogickou radou, poradnými orgánmi riaditeľa školy, prípadne so

zamestnávateľom alebo s právnickou osobou, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného

vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu?

2 Je náš školský vzdelávací program vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a

vzdelávania školy?

3 Ako školský vzdelávací program zabezpečuje inklúziu detí a žiakov so zdravotnými

problémami?

4 Ako školský vzdelávací program akceptuje priestorové, materiálne a technické možnosti

školy?

Akú náročnosť kladie školský vzdelávací program na učebný proces?

5 Aké predpoklady vytvára školský vzdelávací program na zvýšenie kvality školy, výchovno-

vzdelávacieho procesu?

Ako zabezpečujeme kontrolu plnenia školského vzdelávacieho programu?

- dodrţaním § 9 zákona (vzhľadom na vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy)

pri sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky:

54


1 Ako zabezpečujeme tvorbu vzdelávacích štandardov, učebných plánov, učebných osnov?

2 Ako zostavujeme a následne s akou pravidelnosťou vyhodnocujeme aktuálnosť súboru

požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú žiaci získať

(výkonnostné štandardy)?

3 Ako určujeme rozsah požadovaných vedomostí a zručností (obsahové štandardy)?

4 S akou pravidelnosťou vyhodnocujeme dosiahnutú úroveň a rozsah požadovaných

vedomostí a zručností?

5 Ako využívame pri tvorbe rámcových učebných plánov svoje ciele a vlastné zameranie v

rámci tvorby školského vzdelávacieho programu?

6 Máme vypracovanú metodiku tvorby učebných plánov?

- dodrţaním § 11 zákona (vzhľadom na pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu)

pri sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky:

1 Ako riadime proces tvorby a pravidelného vyhodnocovania obsahu a platnosti pedagogickej

dokumentácie a ďalších písomných dokumentov?

2 Máme vypracovanú metodiku na prácu s pedagogickou dokumentáciou a dohliadamme na

správnosť vypĺňania?

3 Je pedagogická dokumentácia súčasťou registratúry podľa § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z.

z. o archívoch a registratúrach?

Ako riadime proces registratúry?

4 Ako riadime proces ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane

osobných údajov?

Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom

školstva. Používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi

tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona

možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo

náboženskou spoločnosťou.

- dodrţaním § 13 zákona (vzhľadom na pouţívanie učebníc, učebných textov a pracovných

55


zošitov) pri sebahodnotení si školy môţu poloţiť otázky:

1 Ako vyhodnocujeme používanie schválených učebníc, učebných textov a pracovných

zošitov, ich aktuálnosť, iniciujeme ich nákup?

2 Ako zabezpečujeme chýbajúce učebnice, učebné texty, pracovné zošity?

3 Nabádame pedagogických zamestnancov školy k tvorbe učebníc, učebných textov,

pracovných zošitov, prípadne k tvorbe učebných pomôcok s ohľadom na zvýšenie kvality

vzdelávania a výchovy?

Zákon bližšie špecifikuje experimentálne overovanie, ktorého cieľom je získať alebo overovať

v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu

pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo

výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky

škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.

- dodrţaním § 14 zákona (vzhľadom na experimentálne overovanie) pri sebahodnotení si

škola môţe poloţiť otázky:

1 Ako pristupujeme k overovaniu poznatkov, skúseností, podnetov v praxi, k implementácii

poznatkov a skúseností?

2 Sme zapojení v experimentálnom overovaní?

Ak áno, ako pristupujeme k organizácii a vyhodnocovaniu experimentu?

3 Nabádame v rámci zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu k experimentálnemu

overovaniu?

Zákon ďalej upravuje formy osobitného plnenia školskej dochádzky a upravuje podmienky

pre individuálne vzdelávanie.

- dodrţaním § 24-26 zákona (vzhľadom na osobitý spôsob plnenia školskej dochádzky) pri

sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky:

1 Ako pristupujeme k uplatňovaniu osobitých spôsobov plnenia školskej dochádzky?

2 Ako organizujeme proces riadenia a vyhodnocovania:

- individuálneho vzdelávania,

- vzdelávania v školách zriadených iným štátom na území SR,

56


- vzdelávania v školách mimo územia SR,

- individuálny proces vzdelávania v zahraničí pre žiakov základnej školy,

- vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu?

3 Ako kontrolujeme kvalitu vzdelávania?

Zákon ďalej v jednotlivých paragrafových zneniach bliţšie špecifikuje oblasti, ktoré môţu tvoriť

základ pre proces sebahodnotenia. Škola si na ich základe môţe sama vytvoriť otázky podľa

zvolených cieľov a obsahu hodnotenia. V predchádzajúcej časti sme uviedli moţnosti tvorby týchto

otázok vzhľadom na tvorbu vlastných cieľov a nástrojov vyuţívaných v procese sebahodnotenia.

Samostatnou oblasťou v zákone je monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania.

Podľa § 154 monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti

sledovania najmä:

kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,

dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,

externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,

dosahov rozhodnutí.

Podľa zákona na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania

na úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav

certifikovaných meraní vzdelávania. Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania

ďalej uskutočňuje

škola alebo školské zariadenie,

Štátna školská inšpekcia,

ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory

na stredných zdravotníckych školách.

Dodržaním § 154 zákona, pri sebahodnotení školy sa predpokladá, že:

1 Škola vykonáva monitorovanie a hodnotenie kvality.

2 Škola má vypracovanú metodiku na monitorovanie a hodnotenie kvality, ktorej súčasťou sú

zamestnanci školy, žiaci ako aj jej organizačné zložky, poradné orgány riaditeľa školy.

Školský zákon najkomplexnejšie zo všetkých zákonov vytvára predpoklad na interné hodnotenie

57


kvality školy. V zákone však nie je určená povinnosť školy vykonávať hodnotenie kvality, následne

periodickosť hodnotenia. Je načrtnuté, čo by mohlo byť obsahom hodnotenia kvality. Vzhľadom

na znenie zákona a jeho obsah by bolo vhodné doplniť do zákona povinnosť školy vykonávať interné

hodnotenie kvality školy, rozsah hodnotenia, metódy, nástroje ako aj aktérov podieľajúcich sa

na hodnotení, vysvetliť pojem interného hodnotenia kvality a sebahodnotenia.

Ďalšími z právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie na hodnotenie kvality školy skôr

s orientáciou na odborné zameranie škôl, sú:

Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní. Je špecificky určený pre stredné odborné

školy, ktoré v procesu prípravy žiakov spolupracujú so zamestnávateľmi a ich zástupcami

(zväzy, komory, asociácie, organizácie).

Vyhláška č. 282/2009 Z. z. o stredných školách, ktorá vytvára priestor na hodnotenie

dodržiavania legislatívy v organizácii a formách vyučovania, na hodnotenie a klasifikáciu

dosiahnutých vedomostí a zručností a schopností žiaka.

Vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole upravuje organizáciu základnej školy, plnenie

povinnej školskej dochádzky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v

škole, hodnotenie a klasifikáciu žiaka.

Vyhláška č. 321/2008 Z. z. o jazykovej škole upravuje spôsob prijímania do jazykových

škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania,

spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok,

organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

Vyhláška č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách upravuje podrobnosti o organizácii,

vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, postup

pri prijímaní detí a žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania,

o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch detí a žiakov v triedach

špeciálnych škôl, o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka, o označovaní škôl a

ustanovuje sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach.

Vyhláška č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach upravuje podrobnosti

o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach,

o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania

uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách,

ochranných opatreniach, o personálnom, finančnom, materiálno -technickom a priestorovom

58


zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie

vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti, podrobnosti o organizácii

výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, formách a

metódach výchovy a vzdelávania v procese reedukácie, o výchovných skupinách a

diagnostických skupinách.

Vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole upravuje spôsob organizácie

výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu

a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží v základnej

umeleckej škole.

Vyhláška č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie

upravuje spôsob organizácie zariadení výchovného, psychologického a špeciálno-

pedagogického poradenstva a prevencie, personálneho a materiálno-technického

zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk.

Documents

Analýza (právna aj pedagogická) aktuálneho domáceho … · 2012-02-29 · 1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Národný