Občianske združenie Pomoc ohrozeným deťom

Centrum Nádej

Švabinského 7, 851 01 Bratislava – Petržalka

Tel./ fax: 02 – 6224 7877, e-mail: office@centrumnadej.sk

Autorky: Mgr. Eva Braxatorisová, Mgr. Katarína Štefaničiaková

Upozornenie: Publikácia je chránená v celom rozsahu autorským právom.

MANUÁL POMOCI PRE OBETE DOMÁCEHO NÁSILIA

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu

Občianske združenie Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej

2010

2

OBSAH

ÚVOD …............................................................................................. 4

KAPITOLA 1

Domáce násilie ….......................................................................................................... 5 Mýty, predsudky a fakty o domácom násilí ............................................................. 9 Deti ako svedkovia domáceho násilia ........................................................................ 10

Praktické odporúčania na záver ….................................................................................. 10

KAPITOLA 2 Právne aspekty domáceho násilia ................................................................................. 15 Úvod ................................................................................. 15

Ochrana pred násilím v normách správneho práva ............................................................ 15 Ochrana pred násilím v normách trestného práva ............................................................. 17 Občianskoprávna ochrana pred násilím ............................................................................ 23

Predbežné opatrenia .................................................................... 24 Zákon o rodine ............................................................................. 25

Rozvod ............................................................................. 25 Rodičovské práva a povinnosti ............................................................................. 26 Výživné .................................................................... 29

Majetok .................................................................... 31

Vykázanie ....................................................................... 31

KAPITOLA 3

Vzory právnych podaní Všeobecné

Ako má vyzerať návrh na začatie konania – žaloba …......................................... 34 Ako má vyzerať návrh pred konaním vo veci samej – návrh na vydanie predbežného opatrenia …......................................... 35 Ako má vyzerať odvolanie voči rozhodnutiu súdu …......................................... 36 Ako žiadať o oslobodenia od súdnych poplatkov …......................................... 37

3

Osobitné ............................................................................................................................ 38 1. Návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom ….. 39 2. Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ….............. 44 2. Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu – predbežným opatrením............................................................................................ ….............. 47 3. Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa …................................. 50 4. Návrh na určenie výživného na manželku.......... …........................................ 53 4. Návrh na predbežné opatrenie – o výživné manželky a návrh na začatie konania na výživné manželky ........................................................ 56 5. Návrh na určenie výživného na rozvedenú manželku ….................................. 59 6. Návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa …....................................... 63 7. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov …...........67 8. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov …...........71 9. Návrh na vylúčenie manžela z užívania bytu a o vydanie predbežného opatrenia – zákaz vstupu do bytu..............................…....................................... 75 10. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia – zákaz vstupu do bytu …....... 81 11. Návrh na vylúčenie alebo obmedzenie z užívania nehnuteľnosti …............. 84 12. Návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu manželov.................................... 87 13. Trestné oznámenie ….............................................................................. 91

ZÁVER

Najčastejšie otázky z praxe …...................................................................96 Prílohy

- Prvá pomoc ......................................................................................99

- Krízové linky, poradne, krízové centrá pre týrané ženy, deti a obete

domáceho násilia .........................................................................101 - Zoznam súdov SR ...................................................................................... 111

- Aktuálna príslušnosť prokuratúr .................................................................... 114

- Adresár krajských a okresných úradov Justičnej a kriminálnej polície PZ ...........................................................................................................115

- Zoznam Úradov práce sociálnych vecí a rodiny SR ..................................... 119

4

ÚVOD „Dospelý svet mimo okruh rodiny by nikdy nemal zatvárať oči pred tým, keď vidí, prípadne

tuší známky týrania či hrubého zanedbávania dieťaťa v rodine. Učitelia, susedia, lekári, sociálne pracovníčky a iní môžu veľmi účinne prispieť k tomu, aby sa cyklus násilia zastavil, dieťa bolo chránené a hľadali sa cesty nápravy. To nie je vecou len psychológov, duchovných alebo členov mimovládnych organizácii, ale nás všetkých.“ (PhDr. Jana Štúrová, PhD., zborník Domáce násilie).

Domáce násilie prechádza naprieč celou spoločnosťou, nie je závislé od veku, pohlavia,

sociálneho postavenia, od vzdelania, etnickej či náboženskej príslušnosti, temperamentu, či mentálnej výbavy agresora alebo obete. Existuje veľa mýtov a predsudkov, ktoré môžu brániť spoločnosti porozumieť domácemu násiliu a obetiam a tak následne znemožňovať im vystúpiť z kruhu násilia. Jeden z mýtov je, že násilie v rodine je súkromná vec a nikto by sa do toho nemal miešať. Nie je to pravda. Páchanie násilia v rodine tak ako i mimo nej je páchanie trestného činu a je našou občianskou povinnosťou nebyť ľahostajní. Častý predsudok býva, že ženy pravdepodobne chcú byť týrané, inak by totiž agresora opustili. Takisto to nie je pravda. Ženy nechcú byť týrané, existujú však reálne dôvody prečo s násilníkom zotrvávajú. Môže ísť o nedostatočnú sebadôveru, ekonomickú závislosť, túžbu zachovať rodinu, strach zo smrti na základe vyhrážok agresora, sľuby agresora, že sa zmení, pocit viny, hanby a veľa ďalších. Ani rôzne druhy závislosti nie sú príčinou násilia i keď môžu byť stimulátorom (strata sebakontroly, zábran). Jedná sa o deštrukčné sily v osobnosti agresora, o potrebe dokazovať si a udržať moc nad obeťou, ubližovať. Všeobecnými znakmi domáceho násilia sú vzťah závislosti medzi obeťou a agresorom (násilníkom), dlhodobosť a cyklickosť násilia („začarovaný kruh násilia“).

A preto, keď sa stretneme s obeťou domáceho násilia, je dôležité prejaviť jej úctu, záujem o ňu a verbalizovať presvedčenie, že nie je zodpovedná za násilie, nespochybňovať jej tvrdenia a oceniť jej často krát prvý krok vyhľadať pomoc.

Centrum Nádej, je od roku 1998 hlavným programom OZ Pomoc ohrozeným deťom, ktorého cieľom je pomáhať obetiam domáceho násilia. Naším poslaním je stáť na strane slabšieho proti silnejšiemu, a preto medzi našich klientov patria ženy, deti i muži. Vo svojej práci uplatňujeme holistický prístup, tzn. že pomáhame celým rodinám ohrozeným domácim násilím, teda i deťom a páchateľom násilia. Ambulantnou formou poskytujeme denne spektrum bezplatných služieb, medzi základné služby patrí psychologické, sociálne a právne poradenstvo.

Máme veľkú radosť, že sme vďaka podpore Konta Orange sme mohli v r. 2007 po prvýkrát

vydať tento manuál, ktorý by mal pomôcť práve ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi, v stave bezmocnosti či ohrozenia. V nasledujúcich rokoch bol manuál niekoľkokrát revidovaný na základe zmenenej legislatívy ako i prechodu na meno EUR.

Zamestnankyne Centra Nádej a autorky publikácie, Vám chcú prostredníctvom publikácie

pomôcť zorientovať sa v svojom probléme, či v probléme, s ktorým Vás oslovila osoba, ktorá pomoc potrebuje. Následne je Vám ponúknutá praktická príručka pri spísaní potrebných návrhov, či oznámení, pretože sme si vedomí, že nie je vždy možné navštíviť špecializovanú poradňu pre obete domáceho násilia, pokiaľ sa nenachádza v blízkosti bydliska. Takisto nápomocný sa Vám môže stať zoznam kontaktov na krízové centrá, strediská, či špecializované poradne, ktorý nájdete v poslednej časti manuálu.

Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhajú obetiam domáceho násilia, ktorí nemajú ľahostajný prístup k násiliu a ktorí podporujú prácu ľudí, ktorí sú obetiam nápomocní.

Katarína Štefaničiaková

(sociálna poradkyňa Centra Nádej)

5

KAPITOLA 1.

Domáce násilie

Pojmom domáce násilie sa označuje násilie, ktoré sa vyskytuje v domácnosti a rodine, medzi jednotlivcami z tej najbližšej sociálnej siete. Môže byť páchané medzi ktorýmikoľvek členmi rodiny, nejde teda len o násilie medzi manželmi či intímnymi partnermi. Násilie môže páchať muž na žene a žena na mužovi, rodičia na deťoch i deti na rodičoch - s tým sa stretávame najmä u rodičov vo vyššom dôchodkovom veku, kedy sú viac-menej odkázaní na pomoc svojich dospelých detí. Najčastejšie sa však stretávame s tým, že sa ho dopúšťajú muži na ženách a rodičia na deťoch - podľa štúdie Svetovej banky z roku 1998 až 95% zo všetkých obetí domáceho násilia sú ženy a deti.

Veľakrát sa domáce násilie skrýva pod povrchom rodinného života, ktorý sa javí ako usporiadaný

a rodina ako funkčná. Práve blízky vzťah k nejakému človeku (životný partner, rodič, dieťa, súrodenec či iní príbuzný) je pre domáce násilie špecifický a sťažuje pozíciu obete. Spoločnými menovateľmi viacerých definícií domáceho násilia je predovšetkým konštatovanie zneužívania sily, moci, postavenia jedného člena rodiny proti druhému, prípadne druhým. Je to útok proti dôstojnosti človeka alebo nútenie ho k tomu, aby robil veci, ktoré sú mu proti vôli, sú preňho neprijateľné. Rovnako je za násilie považované donútenie človeka k tomu, aby sa podieľal na podobných činnostiach, pozeral sa na ne, bol ich svedok bez možnosti zasiahnuť alebo sa brániť. Je to o zneužití moci a kontroly na jednej strane a bezmocnosť na strane druhej. Rodina sa tak stáva pre jej členov nebezpečným miestom, plným nedôvery a neistoty.

Máme potrebu upozorniť, že domáce násilie nie je závislé od veku, sociálneho postavenia,

vzdelania, etnickej a náboženskej príslušnosti, od temperamentu ako i od mentálnej výbavy agresora i obete. Domáce násilie môže mať rôzne formy, v praxi sú často tieto formy násilia od seba ťažko oddeliteľné. Väčšinou je fyzické násilie sprevádzané psychickým, sexuálne aj fyzickým aj psychickým násilím a pod..

Psychické násilie je však na rozdiel od fyzického ťažšie dokázateľné. Psychické násilie je pre veľa obetí oveľa horšie ako fyzické, pretože sa voči nemu nevedia účinne brániť a nemajú ho ako dokázať. Vo všeobecnosti sa rozlišuje 5-6 foriem násilia:

fyzické, telesné – patria sem rôzne formy ublíženia so širokým spektrom intenzity napadnutia,

ktorého následky sú na obeti viditeľné (bitky, facky, údery päsťou a rôznymi predmetmi, hádzanie, sácanie, kopanie, ťahanie za vlasy po zemi, popáleniny, porezania a podobne, po ktorých zostávajú na tele obete viditeľné stopy)

sociálne – jedná sa o izoláciu, zamedzovanie akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom vrátane priateľov a príbuzných

ekonomické – ide o odmietnutie alebo minimalizáciu finančnej podpory, bránenie v práci, bránenie zamestnávať sa a mať vlastný príjem, ničenie majetku a osobných vecí obeti a iné

sexuálne - ide o vynucovanie a nútenie k pohlavnému styku alebo k iným sexuálnym aktivitám, často veľmi absurdných zo strany násilníka, ublíženie na zdraví obete pred alebo počas styku, nútenie obete k prostitúcii, orálne, análne alebo vaginálne znásilnenie a iné, pričom obeť trpí fyzicky i psychicky

psychické a emocionálne - pod psychickým násilím rozumieme nadávky, kritizovanie výzoru,

správania, rodiny, priateľov či vkusu, vyhrážanie (obeti alebo niekomu z jej rodiny napr. i smrťou), ponižovanie ako doma tak i na verejnosti, zosmiešňovanie, ničenie osobným vecí, vyvolávanie pocitov viny, narúšanie sebadôvery, krik, nadávky, búchanie dverami a trestanie alebo búchanie päsťami, okrikovanie, ignorovanie, a iné

inštituciálne - tzv. sekundárne poškodzovanie, sekundárna viktimizácia spôsobovaná tými, ktorí by mali obeť pred násilím a týraním chrániť t.j. systém, jeho inštitúcie a ich pracovníci či pracovníčky

Charakteristické znaky domáceho násilia sú:

6

prebieha v súkromí rodiny medzi blízkymi osobami

má charakter cyklu, ktorý sa dlhodobo opakuje

má stupňujúci charakter

má rozmanité formy a podoby

násilník sa snaží obeť sociálne izolovať

násilník formou psychického nátlaku udržiava obeť v “zajatí“

násilie zostáva väčšinou dlhodobo utajované

zasahuje všetky vzťahy v rodine, ale najviac partnerské vzťahy

veľmi často sa obeťami stanú aj deti

prináša obetiam vážne psychické a zdravotné problémy

S istotou, zo skúseností môžeme povedať, že z každej situácie, i z tej, ktorá sa zdá na prvý pohľad neriešiteľná, existuje východisko a cesta von.

Násilie medzi partnermi sa vyznačuje svojou zákernou postupnosťou. Určité varovné signály, ktoré by mohli budúcu obeť upozorniť, že stojí zoči-voči násilníkovi, zväčša prehliadame – alebo ich naozaj nevidíme, príp. ich nesprávne dešifrujeme. Niekedy sa môže začínať násilie priam romantickým spôsobom, partner chce tráviť viacej času so svojou partnerkou, žiarli na jej priateľov a priateľky, okolie. Partnerke to môže lichotiť a zdať sa ako prejav skutočnej lásky a tak manipuláciu môže vnímať ako pozornosť. Pritom mužovi (ako agresorovi) sa jedná o získanie kontroly, nadvlády, má potrebu vlastniť a dokazovať si moc. Postupne žena stráca kontakty s okolím, so svojou rodinou, priateľmi. Stáva sa od partnera emocionálne závislá a často aj závislá ekonomicky. Násilie môže začať psychoterorom, ktorý môže byť spočiatku nenápadný a postupne sa stupňuje, prípadne vyústi do fyzického týrania. Nie je to však pravidlom, nie vždy musí nastúpiť aj fyzické týranie a niekedy ide psychické a fyzické násilie od začiatku spolu. V takej chvíli si obeť, často teda práve žena, kladie otázku, kde urobila chybu, pátra v minulosti, hľadá vo svojom správaní to, čo by mohla zmeniť. Nech sa však správa akokoľvek, vždy pre agresora je na tom niečo zle – raz je studené jedlo, inokedy má zlý účes či hlúpe kamarátky alebo je chyba v jej rodine. Obeť pociťuje zlyhanie a ak sú v rodine i deti, zlyhanie je znásobené pocitom, že nedokázala zabezpečiť pre deti vhodné prostredie. Pocity viny sa stupňujú a každý deň ich násilník ešte posilňuje – obeť podľa neho môže skrátka za všetko, čo sa deje.

Zo začiatku, keď sa násilie prejaví, obeť pred priznaním si toho, že blízky človek je násilný,

uniká a skutočnosť popiera. Bráni sa tej skutočnosti, k jednotlivým prejavom násilia sa stáva tolerantnejšia a je ochotná ich akceptovať. A preto sa jej po niekoľkých rokoch môžu zdať úplne normálne obviňovania, krik či facky. Keď si žena uvedomí, že jej partner je naozaj násilník, často uplynie veľa rokov, spomínané pocity viny sú silné, žena sa cíti v koncoch, ubitá, bez sebavedomia a bez štipky sebaúcty. Často si závažnosť celej situácie uvedomí, keď vidí jej dôsledky na deťoch a kvôli deťom sa rozhodne pomoc vyhľadať. Uvedomí si, že jej zámer udržať rodinu kvôli deťom bol alibistický, že pokoj i keď len v prítomnosti matky a nie v úplnej rodine, je pre deti oveľa zdravší.

Deti sú veľmi citlivé a vnímajú všetko, čo sa okolo nich deje. A ak si rodičia myslia, že deti

nerozumejú tomu, čo sa u nich deje, mýlia sa. Malé deti možno nerozumejú úplne obsahu toho, čo rodičia hovoria, ale vnímajú a spracovávajú v sebe okolitú atmosféru a osobitne sú citlivé na nálady a prežívanie matky. Namiesto lásky a bezpečia, ktoré dieťa očakáva a potrebuje pre svoj zdravý vývin, cíti napätie, ktorému nerozumie a ktoré v ňom vyvoláva neistoty. Dovolíme si tvrdiť, že keď sú deti svedkami domáceho násilia, tak je na nich páchané psychické násilie. To sa samozrejme musí na dieťati odraziť. Navyše rastie nebezpečenstvo, že sa v budúcnosti stane obeťou či samé násilníkom. I preto je nutné vyhľadať pomoc čo najskôr, aby následky násilia boli pre všetkých zúčastnených čo najmenšie.

Nádej na zmenu násilníka pomáha často obetiam prežiť, avšak pravdou je, že žiaden násilník sa

7

sám od seba nezmení a s násilím neprestane. Skôr je pravdepodobné, že sa bude stupňovať. Nájsť v sebe odhodlanie vyhľadať odbornú pomoc a snažiť sa riešiť problém, vyžaduje veľa odvahy a sily. VAROVNÉ SIGNÁLY POTENCIÁLNEHO NÁSILNÉHO SPRÁVANIA Môžete ich pozorovať u človeka, ktorý:

trvá na príliš rýchlom zbližovaní sa vo vzťahu nerešpektuje vaše hranice správa sa nadmieru vlastnícky alebo žiarlivo uráža váš vzhľad a vašu osobu nepreberá zodpovednosť za svoje konanie obviňuje druhých za svoje zlyhanie alebo ťažkosti v minulosti niekoho zbil viní partnerku z predchádzajúceho vzťahu za zlyhanie vyrastal v rodine, kde sa vyskytovalo zneužívanie a násilie má striktne stereotypné názory na úlohy pohlaví trvá na tom, aby ste sa vzdali svojich aktivít vo voľnom čase nechce, aby ste trávili čas so svojou rodinou alebo priateľmi zdá byť príliš dobrý na to, aby bol reálny častuje druhých tvrdými urážlivými poznámkami stráca sebakontrolu a je impulzívny

Ktorýkoľvek z týchto signálov sám o sebe ešte nemusí byť znakom potenciálneho násilného

správania. Je však dôležité neignorovať „varovné signály“. Je potrebné nechať si čas na dôkladné spoznanie partnera. Sledujte schémy jeho správania sa v rôznych situáciách. Najväčší rizikový faktor na uviaznutie v násilníckom vzťahu je zraniteľnosť.

Významným fenoménom, ktorý sa vzťahuje na problematiku domáceho násilia je jeho cyklickosť, ktorú si obete - ženy dlho neuvedomujú a ktorá vlastne prispieva k tomu, že žena sa stáva na násilníkovi závislá a násilie prebieha dlhodobo. Cyklickosť domáceho násilia spočíva v tom, že násilné príhody sa opakujú, často majú veľmi podobný až rovnaký scenár, a vytvárajú tak akýsi začarovaný kruh násilia, ktorý prechádza tromi hlavnými fázami: 1. Fáza narastania napätia - v domácnosti rastie napätie, obete majú pocit, že sa asi niečo stane.

Veľmi často však tento pravdivý pocit potláčajú a nechcú mu uveriť. Na začiatku sa môžu vyskytovať menšie incidenty verbálneho, emocionálneho či fyzického charakteru. Ich intenzita a frekvencia pomaly narastá. Obeť sa snaží, aby svojím správaním nevyvolala ďalší incident. Obviňuje seba alebo príčinu kladie na vonkajšie okolnosti. Ide o obranný mechanizmus popierania, ktorým sa snaží zvládnuť svoju ťažkú situáciu. Napätie narastá, táto fáza môže trvať od niekoľko minút po niekoľko mesiacov.

2. Fáza výbuchu alebo fáza akútneho incidentu násilia - ide o moment, kedy sa nahromadené

napätie uvoľní a prevalí. Ide už o samotný akt násilia. Výbuch môže mať rôzne formy, intenzitu a môže trvať rôzne dlhý čas. Prichádzajú do úvahy všetky možné druhy násilia - facky, bitky, nadávky, kopanie, zastrašovanie zbraňou, hádzanie predmetov...

3. Fáza popierania – obeť sa snaží ospravedlniť agresora (napr. „nie je až taký zlý“ a pod.),

obviňuje samú seba (napr. „tiež musím niečo zmeniť“ a pod.) a hľadá príčiny výbuchu agresora v iných vonkajších okolnostiach.

4. Fáza medových týždňov (falošných medových týždňov) - násilník sa správa kajúcne,

ospravedlňuje sa za to, čo urobil, sľubuje, že sa to nebude opakovať, vinu za svoje správanie zvaľuje na problémy v práci alebo na samotnú obeť, čím v nej vyvoláva pocity viny. V tejto fáze, kedy agresor sľubuje, že sa zmení, nosí obeti darčeky, presviedča obeť ako ju veľmi potrebuje a miluje a tak obeť verí, že zase všetko bude dobré.

8

V tejto fáze sa obeť obyčajne vracia k partnerovi a sťahuje žiadosť o rozvod, prípadne v tejto fáze „udobrenia“ dochádza často i k počatiu dieťaťa.

Fáza medových týždňov potom pomaly prechádza do fázy budovania, narastania napätia a kruh sa uzatvára. Takýto cyklus zo začiatku môže trvať napr. i rok, no neskôr sa môže výrazne skrátiť a násilné príhody, ktoré sa vyskytnú budú čím ďalej závažnejšie. Osoba, obeť – spravidla žena, ktorá v takomto kruhu násilia žije, sa postupne začne cítiť vyčerpane a bezmocne, zameriava svoju energiu na agresora, aby pred ním ubránila seba a svoje deti. Mnohé ženy majú pocit, že stratili samé seba, vinia sa za zlyhanie vo vzťahu a považujú sa za slabé a nenormálne, čo je im zo strany násilníka prízvukované. Ich situácia sa im zdá bezvýchodisková, rezignujú a opúšťajú sa. Bolo by logické, keby sa násilníci chceli zbaviť svojich partneriek, ktoré považujú za nemožné, hlúpe a menejcenné. Opak je však pravdou, keď sa ho žena rozhodne opustiť, ešte viac zosilní násilie a snaha pripútať si ju k sebe. Pre ženu je pochopiteľne ľahšie uveriť, že to, ako sa partner prezentuje v tretej fáze – vo fáze medových týždňov, je jeho skutočná tvár. Veľmi ťažko si pripustí, že má za partnera tyrana.

Výskumy dokázali (Biely kruh bezpečia v Prahe), že keď sa rozbehne cyklus násilia, rodina

nie je schopná tento cyklus zastaviť vlastnými silami a je nevyhnutný zásah zvonka. Ženy, obete prežívajú často vinu za to, čo sa s nimi robí. Pocity viny a vlastného znehodnotenia mávajú obrannú funkciu, často slúžia na prežitie ženy a klamne jej dodávajú nádej, že muž sa raz zmení. Ešte paradoxnejší a azda aj smutnejší je jav, kedy týrané a zneužívané malé deti trpia pocitom viny za krutosť dospelých, nie sú schopné hnevu či odpútania sa od rodiny. Nevedomými procesmi prevezmú na symbolickej úrovni vinu za rodičovské zlyhanie na seba. Deti nemôžu žiť v pocitu, že rodičia zlyhávajú a tak vytvoria pocit, že sú to oni, kto zlyhali, že nemajú hodnotu, pre ktorú by ich dospelí mali radi. Toto porozumenie detským obetiam v žiadnom prípade nemôže znamenať ospravedlnenie dospelého sveta, ktorý pred násilím zatvára oči a zotrváva v ľahostajnosti.

Nie je pravda, že rodina je uzavretý systém a že spoločnosť nemá právo doňho vstupovať.

Slovenský štát prijal v nedávnych rokoch veľmi progresívne a múdre legislatívne opatrenia, ktorými vyjadruje postoj, že spoločnosti nie je ľahostajné násilie, ktoré sa odohráva v rodine. Tento osvietený postoj vymedzuje pojmy, poskytuje pre obeť ochranu a stanovuje hranice i tresty za ich prekročenie. To ako sa aplikujú zákonné normy súvisí aj s postojom verejnosti a s pripravenosťou odborných kruhov pre prevenciu a minimalizáciu domáceho násilia. To je proces dlhodobejší ako proces prijatia zákonov.

Odbornou skúsenosťou je, že v rodinách, kde vládne násilie, vyrastajú budúce obete domáceho

násilia alebo násilníci. Deti sú veľmi tolerantné voči násiliu, strácajú zmysel pre varovné signály, nevedia sa včas brániť. Alebo násilie prijímajú mylne ako prejav sily, ako prostriedok sebapotvrdenia a upevnenia vlastného postavenia. Primárnou prevenciou nielen násilia v rodine, škole, na ulici, všade - je preto kvalitná výchova mladej generácie. Sekundárnou prevenciou, prípadne terciálnou je posilňovať odmietavý postoj verejnosti k násiliu vo všetkých jeho podobách, podpora rizikových rodín a práca s nimi, špecializované programy pre násilníkov. Tieto programy nemajú na Slovensku tradíciu, nie sú s nimi skúsenosti. V zahraničí sa vedú spory o ich účinnosť, sú však známe aj relatívne efektívne a relatívne časovo nenáročné tréningové programy pre mužov - násilníkov. Je možné hľadať programy odvodené z behaviorálnych postupov, prípadne zo systémových rodinných smerov, ktoré sú užívané aj na Slovensku.

Mobilizovať odmietavý postoj spoločnosti k násiliu je výzvou pre nás všetkých. Zďaleka nie len pre psychológov, psychiatrov, právnikov, sociálnych pracovníkov či policajtov. Je nevyhnutné spájať všetky personálne zdroje a k násiliu pristupovať s čo najužšou spoluprácou odborníkov. Ich činnosť by zostala málo účinná, ak by sa nepripájala aj verejnosť, konkrétni ľudia, v ktorých blízkosti sa násilie odohráva.

Podôb ako pomôcť je veľa. Vedieť zasiahnuť na ulici, v dopravnom prostriedku, netolerovať násilie v širšej rodine, v susedstve, v škole. Byť dostatočne vnímavý a byť tým, komu sa možno zveriť s bolesťou, strachom, nájsť spôsoby ako motivovať obeť násilia k tomu, aby vyhľadala odbornú pomoc. Prispieť tomu, aby sa ochránil slabší proti silnejšiemu, vedieť účinne podporiť, rešpektovať dôstojnosť človeka môže každý neľahostajný človek.

9

Otázka ochrany proti domácemu násiliu nie je tak otázkou profesionálnou, ale je vecou

zrelého, sebavedomého občianskeho postoja každého z nás (Jana Štúrová: Ako nebyť ľahostajným k násiliu).

1.1 Mýty, predsudky a fakty o domácom násilí

V našej spoločnosti ešte stále existuje veľa kultúrnych mýtov a predsudkov, ktoré sťažujú týraným

ženám, či obetiam domáceho násilia riešiť svoju situáciu. Často krát hľadajú obete vinu v sebe, hanbia sa za to, že sa stali obeťami a ospravedlňujú násilníka.

Mýty a predsudky zľahčujú dôsledky násilného správania a vedú k presvedčeniu, že obete majú na násilí svoj podiel viny. Tieto mýty sa nevyhýbajú ani oficiálnym inštitúciám (súdy, polícia, úrady práce sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctvo), ktoré by ako prvé mali obeť chrániť. Mýty tak slúžia na ospravedlnenie, zľahčenie a racionalizáciu násilného správania.

Jeden zo žijúcich mýtov je, že násilie sa odohráva v rodinách s nižšou ekonomickou, vzdelanostnou úrovňou, že násilníci majú nižšiu intelektovú úroveň. No násilie ide naprieč celou spoločnosťou. Je nezávislé nielen od vzdelania, sociálneho postavenia, ale aj od veku, temperamentu či náboženskej príslušnosti.

Často sa stretávame s nasledovnými vyhláseniami typu:

„To nie je násilie, tí dvaja sa len hádajú.“ Ak je však medzi nimi nerovnosť sily a moci (napríklad jedna osoba je fyzicky silnejšia, ozbrojená, alebo disponuje financiami atď.), vzniká nebezpečenstvo, že silnejšia strana zneužije svoju prevahu na presadenie svojich záujmov. Vtedy sa hádka mení na násilie. Pri domácom násilí sa jedná o nerovnocenný vzťah.

„Násilie sa vyskytuje iba v problémových alebo sociálne slabších rodinách“. Násilie môže postihnúť každú osobu nezávisle od príslušnosti k sociálnej vrstve, vzdelaniu,

kultúre a náboženstvu a nezávisle od veku.

„Násilie v rodine je súkromná záležitosť, okolie a ani štát by sa do toho nemali miešať“. Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu na to, či sú páchané v rodine, alebo

mimo nej. Každý občan má ohlasovaciu povinnosť!

„Ženy si len vymýšľajú, aby získali byt, alebo výhody pri rozvode“. Ženy násilie oveľa častejšie utajujú alebo bagatelizujú, než by v tomto smere preháňali. Takéto

obvinenia im spôsobujú ďalšie psychické zranenia a utrpenie.

„Ženy asi chcú byť týrané, inak by predsa násilníka opustili“. Ženy, ktoré zažívajú násilie, skúšajú všetky možné stratégie, aby zmenili situáciu. To, že ženy

zostávajú s násilníkom ovplyvňuje viacero faktorov (často krát sa násilníci vyhrážajú ženám, že im zoberú deti, že im ublížia, či zlikvidujú; zastrašujú ženy a presviedčajú ich, že nebudú schopné bez nich žiť, uživiť deti a pod.)

„Ženy provokujú, alebo si násilie (napr. bitku) nejakým spôsobom zaslúžia“.

Takýto postoj legitimizuje páchanie násilia v určitých situáciách, vinu za násilie pripisuje obetiam a agresorom páchajúcich násilie zbavuje zodpovednosti. Nikto nemá právo za žiadnych okolností ubližovať a týrať druhého človeka! A práve tieto výroky bývajú veľmi časté u agresorov, nakoľko tým ospravedlňujú svoje správanie

„Ženy si samy vyberajú partnerov, ktorí ich týrajú“.

Žiadna žena nechce, aby ju niekto bil, znásilňoval, alebo zavraždil. Na začiatku vzťahu tyrani obvykle ešte nesiahajú po násilných prostriedkoch. (viac kapitola 1.1.)

10

„Muži týrajú ženy, pretože sami v detstve zažili násilie“.

To však automaticky neznamená, že by bludný kruh násilia musel nevyhnutne pokračovať. (viac kapitola 1.1., 1.3.)

„Základnou príčinou mužského násilia je alkoholizmus“.

Muži, ktorí týrajú svoje ženy, môžu páchať násilie pod vplyvom alkoholu, ale aj vtedy, keď sú triezvi. Alkohol nie je príčinou násilia, môže pôsobiť iba ako jeho stimulátorom. To isté platí aj pri iných druhoch závislostí.

„Sexuálny styk je manželskou povinnosťou“

Je potrebné zdôrazniť, že množstvo žien žije v presvedčení, že sexuálny styk s manželom patrí k ich "manželským povinnostiam". Je to mýtus, a je dôležité vedieť, že pokiaľ je žena svojím partnerom (manželom, druhom, priateľom) k sexuálnym aktivitám donútenia, ide o trestný čin znásilnenia 1.2 Deti ako svedkovia domáceho násilia

Veľmi úzky vzťah medzi osobnosťou človeka a jeho rodinným zázemím sa poprieť nedá. Rodina

zohráva veľmi dôležitú úlohu. Jej dôležitou funkciou je, že vytvára vzorce správania, ktoré však môžu byť aj neprijateľné pre zdravý vývoj detí a ich budúce fungovanie vo vzťahoch. A tak mnohé deti sa vyzbrojujú nebezpečnými modelmi správania, ktoré im znemožňujú viesť kvalitný život. Deti vyrastajúce v rodine, kde dochádza k domácemu násiliu, sa stávajú voči násiliu nadmerne tolerantné. Násilie v akejkoľvek podobe poškodzuje fyzický, psychický i spoločenský vývin dieťaťa. Na takúto rodinu môžeme nahliadať ako na systém s prítomnosťou násilia, udržiavajúci a produkujúci násilie. Dopad domáceho násilia na dieťa je aj v prípadoch, kedy nie je priamo obeťou. Deti veľmi citlivo reagujú na všetko, čo sa okolo nich deje. Sú oveľa vnímavejšie, ako si pripúšťame a intenzívne prežívajú atmosféru násilia v rodine. Niekedy sa statočne podujmú brániť matku a tým ohrozujú svoj vlastný život. U chlapcov dlho stojacich na strane obete nastáva v období puberty zlom, keď svoju zlosť z neradostne prežitého detstva obracajú proti nej (Vitoušová, 2000). No nie je ani zriedkavé, že násilník si manipuláciou získava deti na svoju stranu. Moci otca sa deti môžu báť, no môžu byť ňou aj fascinovaní. Práve deti sú pre násilníkov predmetom vyhrážania sa obeti. Deti, ktoré sú doma svedkami násilia, môžu mať psychosomatické poruchy. Môžu sa vyskytnúť problémy neurotického a úzkostne - depresívneho charakteru – pomočovanie, problémy so stolicou, nočné desy, zajakávanie a iné rečové problémy, obhrýzanie nechtov na nohách i rukách, poruchy nálad a iné.

Dôsledky traumatogénnej dynamiky zažitej v detstve môžu mať dlhodobý dopad na formovanie jednotlivých zložiek osobnosti a na vytváranie vlastností a vzťahov. Prostredníctvom patologických procesov môžu ovplyvniť výber partnera, rodičovské správanie a vzťah k deťom.

Istý americký výskum ukázal, že deti, ktoré boli týrané alebo zneužívané v detstve, sa v dospelosti samé stávajú agresormi alebo obeťami v ďalších vzťahoch. Toto riziko a tento prenos sa významne minimalizujú v prípade, že dieťa počas detstva nadviaže aspoň jeden kvalitný pozitívny vzťah, čo mu dáva zážitok korektívnej skúsenosti. Z tohto dôvodu je potrebné venovať deťom nielen terapeutickú pozornosť v zmysle emocionálnej stabilizácie, ale pomáhať im v nadväzovaní kvalitných vzťahov s pozitívnymi mužskými a ženskými vzormi.

Porozumenie vplyvu domáceho násilia v detstve, neznamená ospravedlnenie násilia páchaného v dospelosti.

1.3 Praktické odporúčania na záver Pri prvom kontakte s obeťou násilia je nevyhnutné vyjadrovať jej rešpekt, úctu, a to vždy a za akýchkoľvek okolností, teda bezpodmienečne. To je najúčinnejší hojivý prvok, najlepšia podmienka pre nadväzujúci proces hľadania nápravy a pomoci tomu, kto ju hľadá. Vyjadrovať úctu je však nutné počas celého procesu, nielen na začiatku. Význam vyjadrovania rešpektu pri prvom stretnutí má veľa súvislostí. Žena ako obeť musela zvyčajne prekonať veľa pochybností, než sa rozhodla vyhľadať pomoc.

11

Nemôžeme vylúčiť, že má nepriaznivé skúsenosti s predstaviteľmi pomáhajúcich profesií, s policajtmi, susedmi a že sa často musela vyrovnávať s predsudkami vo svojej širšej rodine. Môže mať aj strach z reakcie muža, veľmi pravdepodobne nedôveruje svojim silám, máva o sebe pochybnosti a pocity viny.

Tieto príznaky patria k obrazu obete násilia, sú súčasťou reakcie na traumu – i keď sú

iracionálne, paradoxné, a niekedy majú absurdnú podobu. Je to zreteľné u detí – dospelí im kruto ublížili a ony prežívajú pocity viny. U detí a pravdepodobne aj u žien pramenia tieto iracionálne pocity v ich porušenej sebadôvere. Vyjadrené na symbolickej úrovni – nie som hodný, hodná lásky, zlyhávam, zaslúžim si trest. Je potrebné počítať s prípadnou posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá mení poznávacie procesy, deštruuje ich, mení emocionalitu. Je pre ňu charakteristická zvýšená citlivosť, až precitlivenosť. Zdanlivo nevinná poznámka môže v žene vyvolať veľmi silnú a nepriaznivú emocionálnu reakciu. Je takmer isté, že obeť bude trpieť rôznymi formami depresií, čo znamená porušenú vôľu, apatiu, zníženú motiváciu pre zdravie a plnohodnotný život.

Je potrebné obeti „podať pomocnú ruku“ a odporučiť jej odborníkov, ktorí jej môžu pomôcť. V priebehu prvého rozhovoru je najdôležitejšie dať žene pocit bezpečia a vyjadriť ocenenie za to, že sa rozhodla situáciu riešiť. Je žiaduce sa rýchlo orientovať v prípade do tej miery, aby bolo možné dospieť k základnému diagnostickému poznaniu. V tejto fáze nápravného procesu odporúčame zásadu - nesnažiť sa hľadať takzvanú objektívnu pravdu. To znamená veriť tomu, čo klientka rozpráva a ako interpretuje situáciu. V prípade, že sa významne mýli, neskoršie bude dostatok času ponúknuť jej iný pohľad, teraz nie je na mieste usvedčovať ju z nepravdy a riskovať, že sa naštrbí dôvera a pocit akceptácie, bezpečia. Praxou overená skúsenosť hovorí, že v psychologickom úsilí a v sociálnej práci treba rešpektovať subjektívny výklad situácie klientom tak, ako by to bol výklad objektívny. Profesionál by si mal s rešpektom ku klientkiným silám a s pokorou vzhľadom na zložitosť životných situácií uvedomovať, že nie je detektív, ani všemocný režisér či jediný neomylný interpret situácie. Hľadať objektívnu pravdu je úlohou iných profesií, napríklad orgánov činných v trestnom konaní. Ďalšou zásadou je zohľadňovať zdroje, s ktorými obeť disponuje a využiť ich. Najdôležitejšia je viera obete vo vlastnú schopnosť riešiť situáciu. Môžeme napomôcť i ďalšími zdrojmi, ktoré jej môžeme ponúknuť a zároveň i pomôcť nájsť, aby mohla danú situáciu aktívne a efektívne riešiť.

Pomáhajúci profesionál má za úlohu byť k dispozícii tomu, kto hľadá pomoc. To znamená

stáť pri ňom za všetkých okolností, spoliehať sa na to, že prípadní iní kompetentní budú konať a netreba suplovať ich povinnosti. Psychologicky je významná odpoveď na otázku, prečo klientka, klient nevidí situáciu presne, skresľuje ju, prípadne akým spôsobom ju skresľuje, čo je pravdepodobným zdrojom subjektívneho skreslenia. Môžeme mať pocit, že klientka sa nadmerne bojí, že vidí v motivácii násilníka nepravdepodobné motívy, že vidí budúcnosť seba a detí neprimerane, pesimisticky a pod. V takýchto prípadoch nie je dobré na začiatku procesu presviedčať ju, usvedčovať z pomýlení a privádzať k realite. Má právo na pomýlený pohľad a v tejto fáze je prioritou, aby zažila dôveru a v bezpečnej atmosfére dostala nádej, že riešenie je možné. Táto zásada je sporná u psychiatrických pacientov. V práci s obeťami násilia môžeme predpokladať, že o pomoc sa budú občas uchádzať tí, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. Ich pocit ohrozenia, strach a rôzne mystifikácie môžu byť prejavom psychopatológie ich ochorenia. Zvyčajne už bývajú v psychiatrickej starostlivosti, niekedy dlhodobej. V takýchto prípadoch platí príkaz správať sa k nim s vážnosťou, ale čo najrýchlejšie sa spojiť s rodinou, s ošetrujúcim lekárom, s príslušnou sociálnou pracovníčkou a informovať ich. Tieto prípady sú však výskytom výnimočné.

Niekedy sa ukazuje, že klientka naozaj potrebuje na prvom mieste psychiatrickú pomoc. Vtedy je dobré viesť proces tak, aby nahliadla svoj stav a dobrovoľne sa dala hospitalizovať alebo ambulantne ošetriť. Osvedčuje sa vybaviť jej prijatie u zdravotníkov a odprevadiť ju k nim. Aký bude následný postup, to záleží na mnohých okolnostiach – zvyčajne bude jej situáciu po zmiernení akútnej krízy riešiť sociálna pracovníčka zdravotníckeho zariadenia alebo sa klientka vráti k nám.

12

Veľa násilníkov používa stratégiu vyhrážania sa a pokorovania, terorizujú ženu tým, že nie je

normálna, že ju dajú hospitalizovať ako psychicky chorú. Nie zriedka sa im to aj podarí, veľa žien a detí obetí domáceho násilia majú za sebou pobyty na psychiatrii. Niekedy je tento pobyt indikovaný a zväčša býva následkom neznesiteľných pomerov v manželstve. Býva tomu tak u neurotických, depresívnych reakcií alebo u závislostí na alkohole alebo inej droge. Inokedy nie je psychiatrické liečenie primárne potrebné, ale často je to jediný spôsob, ako sa obeti dostane odbornej pozornosti, pocitu bezpečia a pomoci. Zmysel prvého kontaktu spočíva predovšetkým v tom, aby klientka nadobudla presvedčenie, že sa jej dostane pomoci, začala mať pocit, že riešenie je možné, aj keď sa situácia momentálne javí ako neriešiteľná alebo ťažká. Aby mala nádej a vyhliadku na pozitívnu perspektívu. To v žiadnom prípade neznamená sľubovať jej predčasne úspech. Bolo by neprofesionálne situáciu bagatelizovať, najmä keď zatiaľ nevieme kadiaľ sa bude nápravný proces uberať. Niekedy sa podarí dať klientke ozajstné ocenenie a podporu, prípadne základné informácie a ona mobilizuje vlastné zdroje. Vtedy je schopná situáciu riešiť vlastnými silami. To je optimálny stav. Klientka sa upokojí, situáciu vyrieši a súčasne vie, kam sa môže vrátiť v prípade, že sa jej nebude dariť tak, ako očakáva. Takéto prípady nie sú vzácnosťou, aj keď väčšina obetí domáceho násilia nemá toľko síl a je potrebný dlhodobejší kontakt s pomáhajúcim systémom. Odporúčame stanoviť s klientkou orientačný plán postupu. Znamená to mobilizovať všetky dostupné zdroje, ktoré môžu byť nápomocné. Širšiu rodinu, školu, zdravotnícke a sociálne štruktúry, cirkevné, susedské prostredie a prípadné iné. Za jednu z najdôležitejších zásad v práci s obeťou domáceho násilia pokladáme zásadu nerozhodovať za ňu. Rešpektovať jej rozhodnutia, aj keď si myslíme, že sú chybné. Našou úlohou je vždy a za všetkých okolností poskytovať podporu. Byť pri klientke a jej deťoch tak dlho, kým to ona potrebuje a mobilizovať regeneráciu jej schopnosti situáciu riešiť sama - s našou pomocou, ale vlastnými silami. Ide o to nepreberať za ňu zodpovednosť, aj keď by si to prípadne želala. Aj tým vyjadrujeme rešpekt a dôveru, uskutočňujeme partnerstvo a nestaviame ju do pozície nie celkom svojprávneho subjektu. Je nevyhnutné mať stále na mysli, že ide o to poskytnúť účinnú pomoc klientke, jej deťom, iným slabším ľuďom a nie o uspokojenie našich narcistických alebo nevedomých mocenských potrieb. Dodržiavať toto pravidlo je niekedy veľmi ťažké. Často je evidentné, že nebezpečenstvo stále hrozí, že je vysoko pravdepodobné, že nastane recidíva. Klientkine rozhodnutia môžu pôsobiť ako iracionálne, proti zdravému rozumu. Niekedy nie je klientka vnútorne pripravená urobiť kvalitné rozhodnutie, pretože dúfa v zmenu, má násilníka stále rada, nevie sa rozhodnúť v súvislosti s deťmi a pod. Niekedy si uvedomuje, že riešením by bol rozvod, ale jej viera takéto riešenie nedovoľuje. Existuje veľa motívov, často subtílnych, ktoré jej bránia v rozhodovaní. Je pravdepodobné, že bude našu pomoc v budúcnosti potrebovať ešte naliehavejšie ako dosiaľ a vtedy bude jej motivácia pre riešenie zrelšia. Odporúčame pravidlo „ ísť krok za klientkou, nie pred ňou“ a nepodriaďovať ju našim predstavám. Niektoré organizácie a inštitúcie, skúsené a obetavo pracujúce v prospech slabých, zastávajú názor, že poskytnú pomoc a ak ich klientka tzv. sklame, druhý raz jej pomoc odmietnu. Nemusí ísť vždy len o evidentné zneužitie pomoci alebo o neprispôsobené správanie. Chápeme tento postoj z hľadiska čo najefektívnejšieho využitia síl a prostriedkov ako snahu hospodáriť so silami, ale pokladáme ho za sporný. Edukačný rozmer pomoci nepokladáme za prioritný, aj keď si uvedomujeme výchovný význam intervencií. Domnievame sa, že klientkina situácia, najmä psychologická je taká, že nie je vždy schopná dodržiavať určité pravidlá, plniť sľuby alebo vopred dohovorený postup. Ak „sklame“, je otázka, či boli naše očakávania realistické, či neboli zle nastavené. Či nie je žiaduce ich revidovať.

13

Klientka pred tým než vyhľadá pomoc, musí zvyčajne prekonať veľa prekážok. Vnútorných ale aj vonkajších, niekedy aj v podobe predsudkov. Jedným z nich je, že ona je príčinou toho, čo sa stalo, že ona zlyhala. Iným škodlivým predsudkom je odporúčanie nekonfrontovať sa s traumatickými udalosťami. Je to veľmi škodlivý predsudok a niekedy sa s ním stretneme ako s odporúčaním zo strany odborných služieb. Rodičia obete sexuálneho násilia dostanú odporúčanie, aby nepripustili konfrontáciu dieťaťa so situáciou, aby sa podobným témam v rozhovore vyhýbali, aby odviedli pozornosť dieťaťa. Pravdou je pravý opak – treba urobiť všetko pre to, aby dieťa v takejto situácii mohlo hovoriť, hovoriť, ventilovať. Znamená to hlavne vytvoriť bezpečné prostredie, plné jemnocitnej pozornosti, dôvery, aby dieťa mohlo hovoriť tak dlho ako potrebuje. Netreba vždy zaujať ihneď terapeutický alebo výchovný postoj, nie je nevyhnutné reagovať na udalosť, ale je mimoriadne žiaduce podporiť dieťa, oceniť, povzbudiť a uistiť ho, že ste tu kvôli nemu, pre neho. Riešiť situáciu, ak to bude potrebné je možné pokojne aj neskoršie. Ale ventilácia, pokiaľ možno čo najbezprostrednejšia, je najdôležitejšou podmienkou toho, aby emocionálne nepriaznivý obsah skúsenosti nezostal v latentnom koncepte duševného života a nestal sa chronickou prekážkou kvalitného života v budúcnosti. Alebo latentným zdrojom budúcej patológie – od tzv. telesných chorôb po odchýlenia od toho, čo zvykneme považovať za duševné aj telesné zdravie. Profesionálny prístup k obetiam násilia je výsledkom ustavičného vzdelávania, skúseností, supervízie. Charakterizuje ho predovšetkým sebareflexia, skúmanie vlastných pocitov, motívov, myšlienok, zjednodušení a stereotypov. Čím je profesionálny postoj kvalitnejší, tým je oslobodenejší od predsudkov a schematizujúcich stereotypov. Ich minimalizácii osoží prípravné štúdium, priebežné zvyšovanie odbornej kompetencie a stála supervízia. Vnútorná poctivosť prispieva k ustavičnej sebakontrole a jasnému formulovaniu hypotéz o konkrétnom prípade a o vlastnej reakcii na klientkin príbeh. Profesionálne je uvedomovať si vlastné prežívanie a vedieť ho korigovať v prospech klientky, nie na jej úkor alebo pre vlastné nezvládnuté potreby a ich uspokojenie.

V práci s klientkou to často znamená zachovať pokoj predovšetkým v emocionálne vyostrenej situácii, nepodľahnúť nadmerným úzkostiam, strachu, panike, vedieť ovládať svoj hnev, nepodľahnúť bezmocnosti. V praxi to znamená napríklad nevyjadrovať hnev na útočníka - tvárou tvár klientke jej máme sprostredkovať zážitok, že nik a nič nie je pre nás dôležitejšie ako ona, ani útočník. Dať jej zážitok, že sme nad vecou, že nepotrebujeme zmierňovať svoje nepriaznivé emócie, pretože ich máme pod kontrolou. Môžeme autenticky vysloviť súcit, môžeme vyjadriť nesúhlas so správaním útočníka, odmietnuť predsudky, s ktorými sa klientka zväčša musí vyrovnať. Toto vyjadrenie by malo zostať na vecnej úrovni, nie nadmerne citovo podfarbenej. To isté platí pre prípadné zovšeobecnenia, výpovede, ktoré by mohol ktokoľvek prítomný vnímať ako moralizovanie. Veľmi starostlivo treba strážiť našu reč tak, aby klientka v žiadnom prípade nemohla naše slová vnímať ako obviňujúce, vzbudzujúce u nej pocity viny. Zdanlivo nevinná poznámka či necitlivo koncipovaná otázka môže byť zraňujúca a často je prekážkou pre dôveru a kooperujúce liečebné spojenectvo s klientkou. Ide o otázky typy „Musela ste ísť tadiaľto? Škoda, že ste mali minisukňu. Čoho ste sa vlastne toľko obávali? Naozaj nebol nik nablízku, aby vám pomohol? Prečo ste sa nerozhodli situáciu riešiť skôr? “ Nielenže takéto výpovede spochybňujú klientku, dotýkajú sa jej dôstojnosti, ale zvyčajne signalizujú, že sme plní predsudkov, ktoré si ani len neuvedomujeme. Že nie sme dostatočne odborne ani ľudsky kompetentní a situácii násilia a psychológii obete nerozumieme. Odborník by sa nemal dopúšťať ani banalít bežných v hovorovej reči typu „Čas všetko zahojí. Veď aj iné to prežili...“ atď. Práca s obeťou násilia je emocionálne náročná, kladie na osobnosť človeka veľké nároky. Je pravdepodobné, že odborník je vo zvýšenej miere ohrozený syndrómom vyhorenia. Syndróm vyhorenia môže mať rozličné podoby, tak ako v iných pomáhajúcich povolaniach. V práci s obeťami násilia nastupuje rýchlejšie ako inde a je mimoriadne dôležité uvedomovať si toto riziko a včas mu predchádzať. Najúčinnejšou prevenciou je dobrá pracovná atmosféra plná pohody, ak je to možné aj priateľstva a humoru. Nevyhnutné je ekonomické využívanie času, dostatočný priestor pre relaxáciu a celkom nevyhnutnou je supervízia. Práca s obeťou domáceho násilia, so ženou, dieťaťom, seniorom či človekom, ktorý sa stal

14

predmetom zneužívania moci a sily, ktorému bolo ubližované a trpí, je plná bolesti. Profesionál sa musí často vyrovnávať s pocitmi bezmocnosti, naráža na nepochopenie verejnosti, niekedy bojuje s pochybnosťami a strachom. Ale práca v tejto oblasti prináša aj veľmi veľa uspokojenia z práce a radosti zo životných síl v sebe aj v klientoch. V tejto oblasti sa opakovane potvrdzuje skúsenosť, že vzdelávanie je mocná zbraň proti ľahostajnosti a nevšímavosti. Informovať ľudí o ich možnostiach v boji proti násiliu. Snaha pomôcť tam, kde je to potrebné, prináša výsledky nečakane rýchlo. Nie je to ani príliš zložité. Dnes už sú dostupní odborníci, ktorí pomôžu realizovať osvetové a vzdelávacie programy. Dnes už sú inštitúcie, verejné aj súkromné, ktoré slúžia obetiam násilia. Vedieť o nich v svojom regióne, byť ochotný napomôcť pri kontakte obete s nimi, prípadne prispieť inou formou pomoci, môže každý. Je to cesta, na ktorej nie sme bezmocní. (Jana Štúrová, Zborník IV) Použitá literatúra:

1. Interné dokumenty OZ Pomoc ohrozeným deťom, Centrum Nádej 2. In: Zborník: Domáce násilie I, Know how fund 2001 3. In: Zborník: Domáce násilie II, Know how fund 2002 4. In: Zborník: Domáce násilie III, Know how fund 2004 5. In: Zborník: Domáce násilie IV, Know how fund 2007 6. Diplomová práca Lucia Pálffyová, rok 2006, PdFUK

15

KAPITOLA 2.

Právne aspekty domáceho násilia

2.1. ÚVOD

Násilie nie je možné tolerovať v žiadnej podobe. Každý má právo na ochranu pred násilím. Právo nebyť vystavovaný násiliu je jedným zo základných ľudských práv. Právo každej osoby, na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná – napr. Dohovor o ochrane práv detí, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej, ako aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Domáce násilie nie je v právnom poriadku SR nikde priamo definované. Vo všeobecnosti sa viacerí odborníci zhodujú v názore, že domáce násilie je špecifické tým, že útočník a obeť sú alebo boli v príbuzenskom vzťahu, resp. žijú v spoločnej domácnosti ako blízke osoby. Z tohto faktu vyplývajú isté špecifiká, ktoré sa prejavujú nielen v psychologickej rovine, ale aj v rovine právnej. Pre domáce násilie je typické, že trvá dlhšiu dobu a jeho prejavy postupne intenzívnejú a to práve z dôvodu, že prebieha v uzavretom prostredí rodiny a obete násilia sa voči týmto útokom tak nemôžu efektívne brániť. Podľa intenzity útokov, spôsobenej ujme, či poškodenej osobe je možné domáhať sa ochrany pred násilím rôznymi právnymi prostriedkami. Právny poriadok umožňuje domôcť sa ochrany v troch rovinách:

- v správnoprávnej rovine - v trestnoprávnej rovine - v občianskoprávnej rovine

Medzi týmito právnymi prostriedkami ochrany obete pritom platí buď vzťah subsidiarity, alebo fungujú popri sebe nezávisle, to znamená, že konanie páchateľa môže byť posudzované z viacerých týchto hľadísk a obeť násilia môže v jednotlivých konaniach dosiahnuť rôznu formu ochrany. Napríklad podľa intenzity násilia je možné hovoriť buď o priestupku alebo o trestnom čine, v rovine občianskeho práva náleží osobe, ktorá je vystavovaná násiliu napríklad ochrana spočívajúca v práve vykázať násilníka z bytu resp. vylúčiť ho z práva byt užívať. 2.2. OCHRANA PRED NÁSILÍM V NORMÁCH SPRÁVNEHO PRÁVA PRÁVNE ZDROJE: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene

a doplnení niektorých zákonov zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

ČO Správne právo v porovnaní s trestným právom postihuje skutky menšej intenzity a posudzuje násilie ako jednotlivý útok. Na úrovni priestupkov sa prejednáva konanie menšej spoločenskej nebezpečnosti, ktoré má predstavovať rýchlu a účinnú ochranu pred útokmi, ktoré nemajú vážnejšie následky. V rámci priestupkového konania je možné dosiahnuť ochranu občianskeho spolunažívania osôb najmä pred neoprávnenými útokmi v podobe vyhrážania sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, rovnako sankcionuje rôzne schválnosti alebo iné hrubé správanie. Prejavy domáceho násilia väčšinou začínajú konaniam, ktoré sa posudzujú ako priestupky, ide väčšinou o prvé prejavy násilia, ktoré v prípade, že nevyvolajú žiadnu reakciu, môžu prerásť až do systematického, či hrubého násilia.

16

KDE Priestupky prejednáva správny orgán miestne príslušný podľa miesta, kde došlo k spáchaniu priestupku. Priestupky objasňuje predovšetkým polícia, na ktorú sa je potrebné obrátiť s oznámením skutku. AKO Oznámenie o spáchaní skutku, stačí urobiť ústne telefonicky alebo ústne do zápisnice alebo písomnou formou. O oznámení si nechajte vyhotoviť potvrdenie a žiadajte, aby ste boli v zákonnej lehote o spôsobe vybavenia vyrozumení. V oznámení treba uviesť, kedy a čo sa stalo a doložiť alebo označiť dôkazy, ktoré potvrdzujú Vaše tvrdenie, najmä lekársku správu, navrhnúť výpoveď svedkov, susedov alebo iných osôb, ktoré majú vedomosť o tom, čo sa stalo. VÝSLEDOK Páchateľovi môže správny orgán uložiť trest v podobe pokarhania alebo mu uloží blokovú pokutu na mieste do výšky 33,19 EUR alebo mu rozhodnutím uloží pokutu do 99,58 EUR. Ak polícia dlhotrvajúce psychické či fyzické násilie opätovne posudzuje ako priestupok, napriek tomu, že sú naplnené znaky trestného činu, resp. vo veci nepostupuje v súlade so zákonom napr. o výsledku prešetrovania Vás v zákonnej lehote neinformuje, adresujte na prokuratúru sťažnosť alebo žiadosť o preskúmanie postupu polície podľa § 197 alebo § 198 Trestného poriadku. Správne právo poskytuje v rámci svojich právnych noriem aj špecifické prostriedky pri ochrane maloletých, najmä výchovné opatrenia a sociálnu kuratelu detí. Správne právo tu má predovšetkým preventívnu a výchovnú úlohu, pričom tieto opatrenia vykonáva prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. Obdobné opatrenia sa vykonávajú aj podľa zákona o rodine, bližšie pozri v časti Občianskoprávna ochrana pred násilím. VÝCHOVNÉ OPATRENIA PODĽA ZÁKONA O SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANE DETÍ § 12 (1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhodne o uložení výchovného opatrenia ustanoveného osobitným predpisom alebo o uložení týchto výchovných opatrení: a) upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa, b) uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, c) uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom programe. (2) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemôže rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. (3) V rozhodnutí o výchovnom opatrení orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, alebo akreditovaný subjekt, ktorý má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia, a obdobie, po uplynutí ktorého zhodnotí účinky výchovného opatrenia. (4) Dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, musí byť poskytnutá pomoc na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie. Pri poskytovaní pomoci na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie, musia byť využité všetky metódy, techniky a postupy sociálnej práce v závislosti od povahy týchto príčin. § 13

17

(1) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže určiť akreditovaný subjekt alebo právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia podľa § 12 ods. 1 písm. b) a c) po predchádzajúcom súhlase tohto akreditovaného subjektu alebo tejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby. (2) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uloží výchovné opatrenie podľa § 12 ods. 1 písm. b) len na základe odporúčania lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. § 14 (1) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracováva sám alebo v spolupráci s akreditovaným subjektom podľa dôvodov, pre ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, plán výkonu výchovného opatrenia uloženého orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom. Plán výkonu výchovného opatrenia je súčasťou plánu sociálnej práce s dieťaťom, jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa. (2) Plnenie účelu výchovného opatrenia sa pravidelne, najmenej raz za dva mesiace, vyhodnocuje za účasti dieťaťa, jeho rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Každá zmena spôsobu a rozsahu výkonu výchovného opatrenia musí byť zaznamenaná v pláne výkonu výchovného opatrenia. (3) Pri zabezpečovaní účelu výchovného opatrenia orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spolupracuje s inými orgánmi štátnej správy, obcou, školou, zariadením, ak je v ňom dieťa umiestnené, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, iným špecializovaným zariadením a s akreditovaným subjektom. § 15 (1) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zhodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. (2) Výchovné opatrenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zruší, ak splnilo svoj účel. Po zrušení výchovného opatrenia, o ktorom rozhodol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje, či trvajú účinky výchovného opatrenia. Ak spolupracoval pri výkone výchovného opatrenia akreditovaný subjekt, môže spolupôsobiť tiež pri následnom sledovaní, či trvajú účinky výchovného opatrenia, a to po dohode s rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa. (3) Ak výchovné opatrenie, ktoré uložil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nesplnilo svoj účel, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a) môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, b) navrhne súdu uložiť výchovné opatrenie podľa osobitného predpisu alebo c) navrhne súdu prijatie iného vhodného opatrenia podľa osobitného predpisu. 2.3 OCHRANA PRED NÁSILÍM V NORMÁCH TRESTNÉHO PRÁVA

Právne zdroje: zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ČO Trestné právo v porovnaní s priestupkovým právom nahliada na násilie jednak z pohľadu vzniknutej ujmy, kedy stíha skutky, pri ktorých dochádza k ublíženiu na zdraví a na druhej strane postihuje aj skutky menšej intenzity, ale ktorých ujma z dôvodu najmä dlhodobého konania spôsobuje psychické či fyzické utrpenie. Násilie je pritom znakom viacerých trestných činov, uvedených v zákone č. 300/2005 Z.z..

18

Ak dôjde k útoku, ktorého znaky zodpovedajú skutkovej podstate trestného činu podľa Trestného zákona, stíha sa takýto skutok ako trestný čin. Ide najmä o tieto trestné činy: Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208 Trestného zákona (1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania. (3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

19

Znásilnenie § 199 Trestného zákona (1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, alebo d) na žene vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. (3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví. (4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním smrť, alebo b) za krízovej situácie. Sexuálne násilie § 200 Trestného zákona (1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, alebo

20

d) na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. (3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví. (4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním smrť, alebo b) za krízovej situácie. Násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi § 359 Trestného zákona (1) Kto sa skupine obyvateľov vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo kto použije násilie proti skupine obyvateľov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) verejne. Vydieranie § 189 Trestného zákona (1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. (2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, alebo d) a spôsobí ním väčšiu škodu.

21

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo b) a spôsobí ním značnú škodu. (4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo c) ako člen nebezpečného zoskupenia. V rámci trestného konania máte právo uplatniť si nárok na náhradu škody, ktorá bola trestným činom spôsobená. V postavení poškodeného si môžete zvoliť splnomocnenca, ktorý má právo byť prítomný pri všetkých úkonoch trestného konania, na ktorých máte právo byť aj vy, uplatňovať vo Vašom mene nárok na náhradu škody, navrhovať dôkazy, klásť otázky a pod.. Splnomocnencom môže byť akákoľvek fyzická osoba spôsobilá na právne úkony alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. O týchto právach Vás musí polícia poučiť. KDE Trestné oznámenie podajte na ktoromkoľvek obvodnom oddelení polície, prokuratúre alebo súde. Ak ide o trestný čin týrania alebo závažnejšie skutky, obráťte sa s oznámením hneď na miestne príslušnú prokuratúru, alebo na príslušný úrad justičnej a kriminálnej polície PZ a prokuratúre dajte oznámenie len na vedomie, v kópii. AKO Podanie urobte písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. (Viď vzor trestného oznámenia) Pri osobnom podaní budete vypočutý o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom; ako aj o tom, či žiadate, aby súd rozhodol o Vašom nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Ako svedok máte nárok na svedočné – úhradu nákladov, ktoré Vám vznikli v súvislosti s účasťou na výsluchu, konfrontácii alebo inom úkone trestného konania - najmä na ušlú mzdu a cestovné. VÝSLEDOK Na základe trestného oznámenia sa začne trestné stíhanie proti páchateľovi, prípadne vec bude vybavená ako priestupok. Následne, na základe zhromaždených dôkazov, je vznesené obvinenie z konkrétneho trestného činu. Ako oznamovateľ, budete v postavení svedka-poškodeného a budete k veci vyslúchnutý a o jednotlivých úkonoch upovedomovaný. V prípade, že prokurátor vznesie obžalobu, vec prejedná súd, ktorý rozhodne o vine a treste, prípadne o náhrade škody.

22

O náhrade škody rozhodne súd tak, že o škode, ktorá bola zistená v rámci trestného konania najmä znaleckým dokazovaním (najmä škoda na majetku, škoda na zdraví), rozhodne tak, že uloží páchateľovi povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a s nárokom, ktorý nebol riadne zistený, odkáže poškodeného na občianskoprávny súd. V občianskom konaní sa môžete domáhať náhrady škody žalobou proti páchateľovi. O treste rozhodne súd buď podľa základnej skutkovej podstaty vymedzenej v prvom odseku alebo podľa nasledujúcich odsekov, ak páchateľ svojím konaním naplňuje znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty, kde sa trestná sadzba zvyšuje. Vyššia trestná sadzba sa použije najmä vtedy, ak bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, trestný čin bol spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, s osobitným motívom, či bola spôsobená väčšia škoda. Vysvetlenia týchto pojmov nájdete na tomto mieste: Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157, b) po dlhší čas c) surovým alebo trýznivým spôsobom, d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, e) vlámaním, f) ľsťou, g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona i) organizovanou skupinou, alebo j) na viacerých osobách. Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu a) na objednávku, b) z pomsty, c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, d) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo e) so sexuálnym motívom. Chránenou osobou sa rozumie a) dieťa, b) tehotná žena, c) blízka osoba - je pri vyššie uvedených trestných činov aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. d) odkázaná osoba, e) osoba vyššieho veku,

23

f) chorá osoba, Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 265,51 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy (t.j. 2 655,51 eur). Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy (t.j. 26 555 eur). Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy (t.j. 132 775 eur). V konaní pred súdom budete ako svedok predvolaný, aby ste k veci vypovedali. Pokiaľ skutok spáchala osoba, ktorá je vo vzťahu k Vám osobou blízkou, môžete odoprieť výpoveď a zohľadnia sa výpovede, ktoré ste podali v štádiu vyšetrovania, tzn. pred políciou. Blízkou osobou je pre tento účel príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. 2.4 OBČIANSKOPRÁVNA OCHRANA PRED NÁSILÍM

Právne zdroje: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (OZ) zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (O.s.p.) zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi zákon č. 452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov ČO V občianskom súdnom konaní sa poskytuje ochrana právam a oprávneným záujmom účastníkov. Domáhať sa môžete napríklad rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode, určenia výživného na maloleté dieťa, určenia výživného na manžela/lku, či rozvedenú manželku, zvýšenia vyživovacej povinnosti, úpravy styku s maloletým dieťaťom, vylúčenia manžela z užívania bytu al. inej nehnuteľnosti, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zrušenia spoločného nájmu bytu, vydania predbežných opatrení a iné. KDE Ochranu pred násilím v občianskom konaní poskytujú súdy. V prvom stupni rozhodujú o návrhoch na začatie konania okresné súdy. Príslušnosť súdu sa určuje podľa Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od predmetu konania. AKO Súd koná na základe návrhu na začatie konania, návrhu na vydanie predbežného opatrenia alebo konanie môže začať aj z úradnej moci. Ten, kto podáva návrh sa označuje ako navrhovateľ a druhá strana, proti ktorej návrh smeruje sa označuje ako odporca. V prípade konaní, kde ide o starostlivosť o maloletých, ide o tzv. nesporové konania, kde sa označujú strany vzťahom k maloletému. Návrh si môžete spísať sami, prostredníctvom právneho zástupcu alebo mimovládnych organizácií, ktoré Vám poskytnú právnu pomoc. V prípade, že ste osobou v materiálnej núdzi, obráťte sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci, ktoré vám ustanoví advokáta, ktorý Vám návrh spíše a bude Vás zastupovať aj v konaní pred súdom. Bližšie informácie o poskytovaní a podmienkach vzniku nároku na bezplatnú právnu pomoc nájdete na stránke www.infolegalaid.sk. Každý návrh, ktorý adresujete súdu musí byť datovaný a podpísaný. Z návrhu musí byť zrejmé, čo ním sledujete, kto ho podáva, akej veci a účastníkov sa týka a komu je určený. V návrhu označte alebo pripojte dôkazy, ktoré navrhujete pred súdom vykonať. Ako má vyzerať návrh nájdete v časti 2. Vzory – Všeobecné. Na sporové konania sa vzťahuje poplatková povinnosť, výšku poplatku nájdete v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok v kolkoch pripojte k návrhu, resp. vyčkajte na výzvu súdu, čo však konanie spomalí. V prípade, že ste osobou v hmotnej núdzi alebo existujú osobitné dôvody,

24

žiadajte súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. (vzor oslobodenia nájdete v časti 2. Vzory – Všeobecné.) Nesporové konania sa nespoplatňujú. VÝSLEDOK Súd rozhoduje rozsudkom alebo uznesením. Súd buď návrhu vyhovie alebo návrh zamietne. Voči rozhodnutiu, ktorým sa Váš návrh zamieta máte právo podať opravný prostriedok, t.j. odvolanie. V rozhodnutí, ktorým súd Vášmu návrhu vyhovie, súčasne prizná aj nárok na náhradu trov konania, ak ste si tento nárok pred súdom uplatnili a nejde o nesporové konanie. (t.j. súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, Vám nahradí druhá strana - odporca.) 2.4.1 PREDBEŽNÉ OPATRENIA ČO V rámci predbežných opatrení môžete dosiahnuť najmä : - Zverenie dieťaťa do starostlivosti - Platenie výživného v nevyhnutnej miere - Zákaz vstupu do bytu al. inej nehnuteľnosti - Úpravu styku s maloletým dieťaťom - Aby odporca niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal Rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení má iba dočasný charakter, súd ho vydáva aj bez dokazovania, len podľa písomného podania, do času kým sa o Vašej veci nerozhodne v riadnom konaní, t.j. vo veci samej. Svoje právo si teda musíte obhájiť aj v konaní vo veci samej s riadnym dokazovaním. Návrh vo veci samej môžete podať súčasne s návrhom na predbežné opatrenie, najneskôr v lehote určenej súdom. KDE O návrhu rozhoduje Okresný súd, ktorý rozhoduje aj o veci samej. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a (ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený) súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. AKO Súd rozhoduje na základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Návrh môže podať: - orgán sociálnoprávnej ochrany – ak ide o prípad, keď sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí - osoba, ktorá osvedčí právny záujem - t.j. ten, koho právo bolo porušené, pričom musí osvedčiť, že ochrana jeho práva je naliehavá, vyžaduje rýchly zásah súdu – napr. Zákaz vstup do bytu môže podať blízka osoba, ktorej hrozí násilie zo strany odporcu, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Upozorňujeme, že práva maloletého uplatňuje, teda návrh podáva zákonný zástupca - ktorýkoľvek z rodičov. - súd môže rozhodnúť aj z úradnej moci, na základe podnetu kohokoľvek, ak ide o vec starostlivosti o maloletých Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu. Na vydanie predbežného opatrenia musí existovať naliehavý právny záujem, teda musí byť odôvodnená potreba jeho vydania najmä z dôvodu, že práva a povinnosti účastníkov sú ohrozené a vyžaduje sa rýchla ochrana súdom, do času, kým sa rozhodne vo veci samej. Tieto dôvody musíte v návrhu riadne rozviesť. Dôvodom je napr. hroziace násilie, konflikty rodičov ohľadom osobnej starostlivosti, či styku, ktorého následkom je neustále menenie výchovného prostredia, alebo negatívne reakcie dieťaťa na tento stav v rodine, prípady keď dieťa je odoberané bez súhlasu druhého rodiča do druhej domácnosti v čase pred rozvodom, ak je ohrozená výživa dieťaťa a iné. VÝSLEDOK Súd rozhodne o Vašom návrhu uznesením, bezodkladne, najneskôr v lehote do 30 dní od podania

25

návrhu a zaviaže Vás podať návrh vo veci samej. V prípade návrhu na zákaz vstupu do bytu, je lehota na rozhodnutie do 7 dní, v tejto lehote rozhodne aj v prípade, že sa navrhuje, aby dieťa bolo odovzdané do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený rozhodne súd do 24 hodín od podania návrhu. Ak návrh na vydanie predbežného opatrenia súd zamietol, domáhajte sa svojho práva na základe odvolania a súčasne podajte návrh vo veci samej. Napríklad v rámci predbežného opatrenia súd môže uložiť povinnosť platiť výživné v sume 641 Sk, v konaní vo veci samej však už podľa dokazovania prizná sumu vyššiu. Súd môže rozhodnúť, že výživa dieťaťa vzhľadom na zárobkové pomery účastníkov nie je ohrozená a návrh na predbežné opatrenie zamietne, vo veci samej však odporcu zaviaže k vyživovacej povinnosti rozsudkom. Predbežné opatrenie je vykonateľné okamihom doručenia. Znamená to, že bez ohľadu na to, či odporca podá voči rozhodnutiu súdu odvolanie, je preňho právne záväzné a musí sa mu podrobiť. Účinky predbežného opatrenia sú limitované predovšetkým rozhodnutím súdu vo veci samej. 2.4.2 ZÁKON O RODINE VZŤAHY MEDZI MANŽELMI § 18 Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. § 19 (1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. § 20 (1) Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne. 2.4.3 ROZVOD ČO Manželstvo s maloletými deťmi V rámci konania o rozvode, súd povinne rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom. V rozhodnutí o rozvode súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, ak sa rodičia o tejto otázke

26

nedohodnú pred vyhlásením rozhodnutia. V prípade dohody o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa táto stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže, zákaz styku a jeho obmedzenie súdu sami navrhnite a odôvodnite. Ak spolu s manželským partnerom neviete dobre komunikovať, ale chcete sa ohľadom rodičovských práv, povinností a styku dohodnúť, môžete sa obrátiť na tretiu osobu - mediátora, ktorý so súhlasom obidvoch strán pomáha hľadať riešenie problémov a vedie obidve strany k dohode, ktorá je akceptovateľná pre všetkých účastníkov. Zoznam nezávislých mediátorov nájdete na stránke www.justice.gov.sk Manželstvo s plnoletými deťmi alebo bezdetné manželstvo Súd rozhoduje len o rozvode manželstva, o výživnom plnoletého dieťaťa rozhodne už len na základe návrhu dieťaťa, viď kapitola Výživné.. KDE Návrh adresujte Okresnému súdu, v obvode ktorého ste mali ako manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu (druhý manželský partner), a ak nie je ani taký súd, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa. Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. AKO Návrhom na rozvod a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom, ak máte maloleté deti, (viď vzor) v prípade, že deti sú plnoleté alebo je manželstvo bezdetné, podáva sa iba návrh na rozvod, ktorým žiadate súd, aby manželstvo rozviedol. VÝSLEDOK Súd vydá rozsudok o rozvode manželstva a úprave práv a povinností voči mal. deťom, resp. rozsudok o rozvode s vyššie uvedeným obsahom, ak je to v záujme maloletých detí a rozvrat manželstva je nezvratný. Na pojednávaní sa môžu obidvaja účastníci vzdať odvolania, vtedy je rozhodnutie právoplatné a vykonateľné momentom, keď bol rozsudok doručený poslednému z Vás. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak rozhodnutie súdu druhá strana neplní, je podkladom aj na vymáhanie vyživovacej povinnosti exekúciou, resp. slúži ako exekučný titul pre výkon rozhodnutia o styku. Na rozhodnutí o rozvode si nechajte vyznačiť doložku právoplatnosti a to na súde, ktorý rozhodnutie vydal v 1. stupni, t.j. Okresný súd. Momentom právoplatnosti rozvodu manželstva, zaniká Vaše bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a majetok nadobúdate do svojho výlučného vlastníctva. Rozsudok slúži ako príloha na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do Katastra nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 2.4.4 RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI § 28 (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27

(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. § 29 (1) Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. (2) Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku (ďalej len „majetkový opatrovník“). § 30 (1) Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. (2) Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. (3) Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. ZASTUPOVANIE MALOLETÉHO DIEŤAŤA § 31 (1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. (2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). SPRÁVA MAJETKU MALOLETÉHO DIEŤAŤA § 32 (1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. (2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. (3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa. (4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. (5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

28

ZÁSAHY DO RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ § 38 (1) Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. (3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. (4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv. § 39 (1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič. (2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. (3) Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60. (4) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká. NEZHODY PRI VÝKONE RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ § 35 Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. VÝCHOVNÉ OPATRENIA PODĽA ZÁKONA O RODINE § 37 (1) Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

29

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov, c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých. (4) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2. (5) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené. (6) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. 2.4.5 VÝŽIVNÉ ČO Na výživné má nárok: - maloleté dieťa - plnoleté nezaopatrené dieťa - t.j. dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Bližšie pozri § 3 zákona č. 600/2003 Z.z. - manžel, manželka - rozvedený manžel, manželka - rodič - nevydatá matka KDE Výživné na maloleté dieťa sa podáva na Okresnom súde, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Inak je príslušný Okresný súd podľa miesta bydliska odporcu. AKO Na základe návrhu na určenie výživného. Za maloleté dieťa podáva návrh rodič dieťaťa, účastníkom sú rodičia a maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorého ustanoví súd. Ak je dieťa

30

plnoleté, súd koná len na základe návrhu plnoletého dieťaťa, tzn. v ostatných prípadoch podáva návrh osoba, ktorá sa výživného domáha voči odporcovi, ktorého požaduje zaviazať platením výživného. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, a to tak, aby ich životná úroveň bola približne rovnaká (viď vzor). Voči dieťaťu si plnia vyživovaciu povinnosť rodičia, kým nie je schopné sa o seba postarať. Rozvedený manžel alebo manželka má nárok na príspevok na výživu od bývalého manželského partnera, ak nie je schopný sám sa živiť. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu, tzn. dovtedy musí podať matka návrh na súde. VÝSLEDOK Súd zaviaže výživným povinnú osobu rozsudkom. Výšku výživného určí s prihliadnutím na potreby oprávnenej a majetkové pomery účastníkov; pri výživnom na maloleté dieťa, však zákon určuje, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Ak sa zmenia okolnosti, môže súd rozhodnutie o výživnom zmeniť, najmä môžete žiadať o jeho zvýšenie (viď vzor). V prípade, že si povinná osoba súdom určenú vyživovaciu povinnosť neplní, môžete žiadať o nútený výkon rozhodnutia, exekúciu. Ak doba neplnenia vyživovacej povinnosti je najmenej 3 mesiace kedykoľvek počas 2 rokov, ide o trestný čin podľa § 207 Trestného zákona - zanedbanie povinnej výživy, kde páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Túto skutočnosť oznámte Okresnej prokuratúre postupom podľa časti 2.3.

V prípade, že ste sa počas najmenej 3 mesiacoch domáhali výkonu rozhodnutia bezúspešne, a doložíte, že Váš príjem spolu s osobami, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne nie je vyšší ako 2,2-násobku sumy životného minima týchto osôb podľa zákona č. 601/2003 Z.z., máte nárok na náhradné výživné. O náhradné výživné musíte požiadať príslušný Úrad práce sociálnych veci a rodiny a doložiť: * Právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti platiť oprávnenej osobe výživné, alebo osvedčenú kópiu rozhodnutia

* Potvrdenie, že žiadateľ sa návrhom výkonu rozhodnutia najmenej tri mesiace domáhal platenia výživného – potvrdenie od exekútora

* Potvrdenie o trvalom pobyte dieťaťa * Potvrdenie o príjme žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, t.j. aktuálny príjem v mesiaci vzniku nároku na náhradné výživné * Potvrdenie o tom, že dieťa si riadne plní povinnú školskú dochádzku (len v prípade, že ide o dieťa, ktoré má plniť povinnú školskú dochádzku).

Bližšie sa informujte na Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny.

31

2.4.6 MAJETOK

Manželia nadobúdajú majetok do tzv. bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Rozvodom manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a majetok, ktorý od tohto momentu manželia nadobúdajú, je ich výlučným vlastníctvom. Majetok, vrátane práv a záväzkov, ktoré nadobudli manželia počas manželstva, je potrebné vyporiadať. Vyporiadanie sa robí buď dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak sa vyporiadanie nevykoná do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, resp. sa v tejto lehote nepodá návrh na súd, platí, že nehnuteľnosti nadobúdajú každý z manželov v ½ a hnuteľné veci vlastnícky patria tomu, kto ich užíva. Ak by nejakú vec užívali manželia spoločne, stala by sa ich podielovým spoluvlastníctvom. Vzor návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nájdete v druhej časti. Principiálne platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo nemôžete počas manželstva zrušiť a musíte sa podrobiť jeho dôsledkom. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže však súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. Tento návrh podajte v prípade, že Váš manželský partner nakladá s majetkom tak, že ohrozuje Vašu existenciu, tým, že prevzal na seba viacero záväzkov, ktoré následne nespláca, v prípadoch gamblingu, opakovaných exekúcií a podobne. Súd rozhodne o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas manželstva aj vtedy, ak jeden z manželov je podnikateľom, t.j. podniká ako živnostník alebo na základe iného oprávnenia. Návrh môže podať druhý manželský partner, ktorý podnikateľom nie je. V tomto prípade súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo len na základe skutočnosti, že druhý manželský partner má podnikateľské oprávnenie, nič iné preukazovať v tomto konaní nemusíte. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné dovtedy nadobudnutý spoločný majetok vyporiadať.

2.5 INŠTITÚT VYKÁZANIA ČO Novelou Zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov (platná od 15.12 2008) sa zaviedol do platnosti nový inštitút § 27a - Oprávnenie vykázať zo spoločného obydlia. Prostredníctvom uvedeného inštitútu majú policajti možnosť priamo vykázať násilnú osobu zo spoločného bydliska. Na základe telefonického alebo ústneho oznámenia na polícii sú policajti povinní prešetriť vami opísanú situáciu na adrese, ktorú im uvediete. Pokiaľ zistia, že vám hrozí útok na život, zdravie, slobodu alebo útok na ľudskú dôstojnosť, môžu vykázať násilnú osobu z bytu alebo domu (príp. iného obydlia) a zakázať tejto osobe vstupovať do tohto obydlia 48 hodín. Policajt môže osobu vykázať aj v jej neprítomnosti. Takéto vykázanie oznámi policajt násilnej osobe ústne a vymedzí priestor, ktorého sa vykázanie týka (napr. celý byt, byt aj časť chodby v paneláku, dom ako i prístupová cesta k nemu a pod.). Policajt o vykázaní vyhotoví písomný záznam, ktorý odovzdá ohrozenej osobe ako i vykázanej osobe. Tento záznam obsahuje identifikačné údaje ako napr. meno a priezvisko, dátum narodenia oboch osôb a uvedie aj čas, dátum a priestor, na ktorý sa vykázanie vzťahuje. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Pri vykázaní policajt je povinný zabezpečiť účasť nezúčastnenej osoby. Povinnosti vykázanej osoby:

vykázaná osoba musí policajtovi vydať kľúče od obydlia. vykázaná osoba nesmie vstupovať do spoločného obydlia zároveň musí polícii oznámiť adresu, na ktorej sa bude zdržiavať.

32

Práva vykázanej osoby:

v doprovode polície si vykázaná osoba môže z obydlia odniesť základné veci, ktoré slúžia výlučné jej osobným potrebám – napr. doklady, cennosti, oblečenie alebo iné veci potrebné pre podnikanie či výkon zamestnania. O vyzdvihnutie týchto vecí môže vykázaná osoba požiadať do 24 hodín

policajt poskytne informácie o možnostiach ubytovania a písomné poučenie o ďalšom postupe a následkoch nedostavenia sa na súdne pojednávanie o predbežnom opatrení, vrátane spôsobu predvolávania na súdne pojednávanie a spôsobu doručenia súdneho rozhodnutia

KDE Návrh adresujte Okresnému súdu, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť, o ktorú v konaní ide. Ak ohrozená osoba stihne podať v lehote do 48 hodín od vykázania návrh na vydanie predbežného opatrenia na dočasný zákaz vstupu do bytu alebo domu na súd (návrh č.9), trvanie vykázania zo spoločného obydlia sa predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. O predbežnom opatrení rozhodne súd do 48 hodín od jeho podania. K návrhu je potrebné priložiť dokumentáciu o vykázaní vyhotovenú policajtom. Uvedená dokumentácia ako dôkaz v konaní o návrhu na predbežné opatrenie. Pokiaľ ohrozená osoba návrh na vydanie predbežného opatrenia súdu nedoručí, po 48 hodinách vykázanie zaniká a násilná osoba sa môže vrátiť späť do obydlia. Ohrozená osoba – teda obeť je chránená týmto inštitútom len 48 hodín, je dôležité obete o tomto časovom obmedzení informovať a súčasne informovať o tom, že ak bude chcieť byť chránená dlhšie, musí podať na súd vyššie spomínané predbežné opatrenie na zákaz vstupu.

27a Oprávnenie vykázať zo spoločného obydlia

(1) Policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (2) Vykázanie zo spoločného obydlia oznámi policajt ústne. Vykázanej osobe policajt presne oznámi priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje. Rozsah priestoru policajt určí podľa potreby preventívnej ochrany osoby, ktorá je ohrozená útokom podľa odseku 1. (3) Policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a prípadne telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení.11be) Telefónne číslo poskytne prípadne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. (4) Ak je s vykázaním zo spoločného obydlia spojené ohrozenie prevádzky objektu alebo znemožnenie výkonu zamestnania vykázanej osoby podľa osobitného predpisu, 11bf) útvar Policajného zboru o tejto skutočnosti bezodkladne vyrozumie zamestnávateľa alebo prevádzkovateľa objektu, ktorý prijme príslušné opatrenia na náhradné zaistenie prevádzky objektu.

Formátované: Číslované +Úroveň: 1 + Štýl číslovania: 1,2, 3, … + Číslovať od: 1 +Zarovnanie: Vľavo + Zarovnaťna: 0,63 cm + Tabulátor za: 1,3 cm + Zarážka: 1,3 cm

33

(5) Policajt vyzve vykázanú osobu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia, poučí ju o následkoch neuposlúchnutia tejto výzvy11bg) a súčasne vykázanej osobe umožní vziať si zo spoločného obydlia veci slúžiace výlučne jej osobným potrebám, osobné cennosti a dokumenty a prípadne v lehote do 24 hodín od oznámenia vykázania zo spoločného obydlia aj ďalšie osobné veci a veci nevyhnutné pre jej podnikanie alebo výkon povolania. Policajt vykázanej osobe poskytne informácie o možnostiach ubytovania a písomné poučenie o ďalšom postupe a následkoch nedostavenia sa na súdne pojednávanie o predbežnom opatrení, vrátane spôsobu predvolávania na súdne pojednávanie a spôsobu doručenia súdneho rozhodnutia.11bh) Písomné poučenie poskytne policajt tiež ohrozenej osobe. (6) Policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu11be) a podľa možnosti poskytnúť jej v písomnej forme informácie o organizáciách na pomoc poškodeným, vrátane informácií o službách nimi poskytovaných a poskytnúť kontakt na organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia. (7) Na vykonanie úkonov súvisiacich s vykázaním zo spoločného obydlia policajt zabezpečí prítomnosť nezúčastnenej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. (8) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 48 hodín od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd11be) počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 5; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu predbežného opatrenia. (9) Ak sa počas vykázania zo spoločného obydlia zistí, že neboli splnené podmienky vykázania zo spoločného obydlia podľa odseku 1, vykázanie zo spoločného obydlia útvar Policajného zboru ukončí, o čom sa ohrozená osoba a vykázaná osoba neodkladne upovedomí. (10) Útvar Policajného zboru preveruje dodržiavanie vykázania zo spoločného obydlia. (11) O vykonanom postupe podľa odsekov 1 až 10 policajt spíše neodkladne úradný záznam. Ak je ohrozenou osobou dieťa, kópia záznamu sa zašle orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.11bi)".

34

Kapitola 3. VZORY PRÁVNYCH PODANÍ

Všeobecné: 1. Ako má vyzerať návrh na začatie konania – žaloba 2. Ako má vyzerať návrh pred konaním vo veci samej – návrh na vydanie predbežného opatrenia 3. Ako má vyzerať odvolanie voči rozhodnutiu súdu 4. Ako žiadať o oslobodenia od súdnych poplatkov

1. Návrh na začatie konania, žaloba – označenie podľa toho, čoho sa domáhate, viď osobitná časť vzorov, napr. návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, návrh na rozvod a úpravu práv a pov. Voči mal. deťom atď.

AKO: Každý návrh musí mať: - označenie účastníkov – navrhovateľ ste vy, s označením Vášho mena, priezviska, rodného mena, dátum narodenia, trvalý pobyt, štátne občianstvo, prípadne zamestnanie, tie isté údaje uveďte aj o ostatných účastníkoch, teda buď odporca – napr. manžel, v konania vo veci starostlivosti o maloletých sú účastníkmi aj maloleté deti, ohľadom účastníkov pozri jednotlivé návrhy v osobitnej časti

- označenie súdu, ktorý má vo veci rozhodnúť, príslušnosť súdu nájdete pri jednotlivých vzoroch,

- označenie veci, ktorú má súd rozhodnúť, z návrhu musí byť zrejmé, čo ním sledujete, tzn. čoho sa domáhate presným uvedením, pretože súd Vám môže priznať len to, čo od neho žiadate, ak to nie je zrejmé, súd Vás vyzve na doplnenie návrhu a uloží Vám lehotu dokedy tak máte urobiť, čo konanie predlžuje. Výlučne v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd rozhodnúť aj nad rámec toho, čo žiadate na základe vlastných zistení, resp. dokazovania, inak prizná len to, čo uplatňujete alebo menej, napr. výživné na manželku prizná buď v navrhovanej výške alebo menej, viac nemôže priznať nikdy, výživné na maloletého môže priznať aj vo vyššej výške, lebo ide o konanie vo veci maloletých

- dôkazy, v návrhu označte alebo pripojte dôkazy, ktoré navrhujete pred súdom vykonať – dôkazmi súd listiny – napr. odborné vyjadrenie, návrh na dohodu zaslaný odporcovi, trestné oznámenie, rozsudok v inej veci...., výsluch svedkov – uveďte ich mená adresy a aké skutočnosti môžu preukázať, ako aj ich vzťah k Vám, či k veci, o ktorú ide (suseda, zať,...), návrh na znalecké dokazovanie, a iné. Dôkazom môže byť čokoľvek, čo potvrdzuje Vaše tvrdenia, súd ich hodnotí podľa vlastnej úvahy.

- dátum a Váš vlastnoručný podpis Rozlišuje sa: - konanie vo veci samej, - návrh na začatie konania, žaloba - súd rozhoduje a posudzuje celý uplatňovaný nárok a rozhodne po vykonanom dokazovaní, rozsudkom

- konanie, ktoré predchádza konaniu vo veci samej – návrh na nariadenie predbežného opatrenia - má len dočasný charakter na ochranu ohrozených záujmov, posudzuje sa len dôvodnosť uplatňovanému návrhu, súd rozhoduje väčšinou bez dokazovanie, uznesením. Návrh v konaní vo veci samej môžete spojiť s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na prvostupňový súd - Okresný súd, miestne príslušný. Príslušný súd nájdete na stránke www.justice.gov.sk, vyhľadávanie príslušnosti súdov, zadaním ulice.

35

1. Návrh na začatie konania, žaloba – označenie podľa toho, čoho sa domáhate, viď osobitná časť vzorov, napr. návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, návrh na rozvod a úpravu práv a pov. Voči mal. deťom atď.

POPLATKY A ICH NÁHRADA Výšku súdnych poplatkov upravuje predpis 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov, nájdete aj pri jednotlivých vzoroch.

2. Návrh na vydanie predbežného opatrenia – označenie podľa toho, čoho sa domáhate, viď osobitná časť vzorov, napr. návrh na zákaz vstupu do bytu, zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti atď.

AKO: Každý návrh musí mať:

- označenie účastníkov – účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu, viď predchádzajúca časť, označením mena, priezviska, rodného mena, dátum narodenia, trvalý pobyt, štátne občianstvo, prípadne zamestnanie, ohľadom účastníkov pozri jednotlivé návrhy v osobitnej časti

- označenie súdu, ktorý má vo veci rozhodnúť, zoznam súdov nájdete na strane....., príslušnosť súdu nájdete pri jednotlivých vzoroch, - označenie veci, ktorú má súd rozhodnúť, z návrhu musí byť zrejmé, čo ním sledujete, tzn. čoho sa domáhate týmto návrhom a čoho sa budete domáhať v konaní vo veci samej, tzn. v tomto konaní zákazu vstupu do bytu a v konaní vo veci samej úplného vylúčenia z užívania bytu,

- dôkazy, v návrhu označte alebo pripojte dôkazy, ktoré navrhujete pred súdom vykonať – dôkazmi súd listiny – napr. odborné vyjadrenie, návrh na dohodu zaslaný odporcovi, trestné oznámenie, rozsudok v inej veci...., výsluch svedkov – uveďte ich mená adresy a aké skutočnosti môžu preukázať, ako aj ich vzťah k Vám, či k veci, o ktorú ide (suseda, zať,...), návrh na znalecké dokazovanie, a iné. Dôkazom môže byť čokoľvek, čo potvrdzuje Vaše tvrdenia, súd ich hodnotí podľa vlastnej úvahy.

- dátum a Váš vlastnoručný podpis

Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu. Na vydanie predbežného opatrenia musí existovať naliehavý právny záujem, teda musí byť odôvodnená potreba jeho vydania najmä z dôvodu, že práva a povinnosti účastníkov sú ohrozené a vyžaduje sa rýchla ochrana súdom. Tieto dôvody musíte v návrhu riadne rozviesť. Dôvodom je napr. hroziace násilie, konflikty rodičov ohľadom osobnej starostlivosti, či styku, ktorého následkom je neustále menenie výchovného prostredia, alebo negatívne reakcie dieťaťa na tento stav v rodine, prípady keď dieťa je odoberané bez súhlasu druhého rodiča do druhej domácnosti v čase pred rozvodom, ak je ohrozená výživa dieťaťa a iné.

Návrh v konaní vo veci samej môžete spojiť s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na súd, ktorý bude rozhodovať o veci samej t.j. Okresný súd, miestne príslušný. Príslušný súd nájdete pri jednotlivých vzoroch, a na stránke www.justice.gov.sk , vyhľadávanie príslušnosti súdov, zadaním ulice.

POPLATKY A ICH NÁHRADA 33 eur o náhrade trov sa rozhodne v rámci konania vo veci samej

36

3. Odvolanie – označenie voči ktorému rozhodnutiu podávate odvolanie, napr. Odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 20C 157/06 (sp. zn. nájdete v pravom hornom rohu každého rozhodnutia)

KEDY: Odvolanie môžete podať voči akémukoľvek rozhodnutiu prvostupňového súdu, t.j. Okresného súdu, a to podľa poučenia nachádzajúceho v závere rozhodnutia. Tam sa uvádza kedy a v akej lehote môžete podať odvolanie. Lehota je 15 dní a plynie od momentu doručenia rozhodnutia do Vašich rúk, nie podľa dátumu uvedenom na rozhodnutí.

Dôvodom odvolania môže byť, že prvostupňový súd:

- neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, (len vtedy, ak nemohli byť uplatnené, napr. v čase konania ešte nebolo rozhodnuté o vine a treste odporcu, medzičasom však súd rozhodol a to v rozpore s názorom súdu o páchaní násilia odporcu)

- vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné

AKO: V odvolaní musíte uviesť: - označenie účastníkov – označením mena, priezviska, rodného mena, dátum narodenia, trvalý pobyt, štátne občianstvo, prípadne zamestnanie, ohľadom účastníkov pozri jednotlivé návrhy v osobitnej časti - označenie súdu, ktorý vo veci rozhodoval na prvom stupni uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje

- dôkazy, ktoré sa majú vykonať, ak ste ich navrhovali v konaní pred prvostupňovým súdom a tieto neboli vykonané, čo malo za následok neúplné zistenie skutkového stavu alebo, ak ste bez Vášho zavinenia nemohli uplatniť dôkazy v konaním pred Okresným súdom - v akom rozsahu sa napáda, - môžete napadnúť len časť rozhodnutia, napr. v konaní o rozvode, len výšku výživného alebo rozhodnutie o trovách konania - v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, viď dôvody odvolanie, resp. poučenie v rozhodnutí

- čoho sa odvolateľ domáha - zmeny rozhodnutia alebo zrušenia rozhodnutia odvolacím súdom - dátum a Váš vlastnoručný podpis

KDE Na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, t.j. Okresnom súdu, ktorý rozhodnutie vydal. POPLATKY A ICH NÁHRADA Poplatok je v takej výške, ako v konaní na prvom stupni, viď vzory. Odvolací súd rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania. Odvolanie voči uzneseniu súdu, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol nie je spoplatňované.

37

4. Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov

AKO A KDE: O oslobodenie od súdnych poplatkov môžete žiadať, ak: - ak to Vaše pomery odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

- priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

- pripojte dôkazy, o tom, že Vaše osobné pomery odôvodňujú oslobodenie, tzn. zdravotný stav, zárobkové pomery – nezamestnanosť, poberanie dôchodku, materskej, minimálna mzda, starostlivosť o viaceré deti, bezvládnu osobu......, musíte uviesť Váš majetok a potvrdenia, ktoré preukazujú Váš príjem. Súd najčastejšie zasiela špeciálny formulár, ktorý musíte vyplniť o Vašich osobných a majetkových pomeroch

- pripojte dátum a Váš vlastnoručný podpis - podajte spolu s návrhom vo veci na príslušný súd

4. Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov (VZOR)

Okresný súd v......... .................................. (presná adresa súdu) .................................. Navrhovateľka: meno, priezvisko, rod. rodné meno nar. .... Bytom: ..... Zamestnanie:.....(prípadne t.č. na materskej dovolenke) Štátny občan SR Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností voči

mal. deťom .................... nar. .....

Podaním návrhu na rozvod zo dňa...........sa domáham rozvodu manželstva s odporcom ...... a úpravy práv a povinností voči našim maloletým deťom..............., nar........ Vzhľadom k tomu, že som na materskej dovolenke, ktorá má jediný zdroj príjmov iba materský príspevok, žiadam o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prikladám potvrdenie o vyplácaní materského za obdobie ........ Nevlastním žiaden majetok väčšej hodnoty, okrem bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý obývam spolu s deťmi a manželom a nedisponujem ani žiadnymi úsporami. V Bratislave, dňa .......................... meno a priezvisko + podpis

38

Osobitné: Návrhy podľa Zákona o rodine, Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku Zoznam: 1. Návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom 2. Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu 2. Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu predbežným opatrením 3. Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa 4. Návrh na určenie výživného na manželku 5. Návrh na predbežné opatrenie – o výživné manželky a návrh na začatie konania na výživné manželky 6. Návrh na určenie výživného na rozvedenú manželku 7. Návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa 8. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 9. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov 10. Návrh na vylúčenie manžela z užívania bytu a o vydanie predbežného opatrenia – zákaz vstupu do bytu 11. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia – zákaz vstupu do bytu 12. Návrh na vylúčenie alebo obmedzenie z užívania nehnuteľnosti 13. Návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu manželov 14. Trestné oznámenie

39

1. Návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - rozvod manželstva – ak vzťahy medzi manželmi sú definitívne rozvrátené a je to v záujme maloletých detí - zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti – dieťa bude zverené jednému z rodičov, ktorý má najlepšie predpoklady na výchovu

- právo zastupovať dieťa – zastupovať dieťa môžu obidvaja rodičia alebo rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti - správa majetku dieťaťa - spravovať majetok dieťaťu budú obidvaja rodičia alebo rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti - výživné na maloleté dieťa –podľa potrieb maloletého a majetkových pomerov obidvoch rodičov, o neuhradenom výživnom rozhodne max. 3 roky pozadu - úprava styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom – určením času stretávania sa s druhým rodičom, alebo sa obmedzí príp. úplne vylúči styk, ak je to v záujme maloletého dieťaťa

Okrem rozvodu, sa môžete o všetkých ostatných otázkach spolu dohodnúť, dohodu musí schváliť súd.

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI: - návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úprave práv a povinností k mal. – súd rozhodne predbežne o zverení dieťaťa a výživnom, ak osvedčíte, že je potrebné rozhodnúť bezodkladne, napr. z dôvodu, že hrozí ujma dieťaťu, tým, že nie je zabezpečená jeho výživa, je vystavené násiliu, rodičia sa nevedia dohodnúť na výchovnom prostredí atď. - návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom do času rozvodu - súd upraví zverenie dieťaťa, výživné a styk, ale len do času rozvodu, môže rozhodnúť aj o výchovnom opatrení

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, v obvode ktorého ste mali ako manželia posledné spoločné bydlisko v SR, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z Vás. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu (druhý manželský partner), a ak nie je ani taký súd, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa. Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok je 66 eur. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Miesto náhrady trov žiadajte, ak sú na to dôvody oslobodenie od súdnych poplatkov.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 3 vyhotovenia návrhu

40

1. NÁVRH NA ROZVOD MANŽELSTVA A ÚPRAVU RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ K MALOLETÝM DEŤOM NA ČAS PO ROZVODE Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľka: meno a priezvisko, rod.....................

nar.: .................................. bydlisko: ..................................

zamestnanie: ................................. št. prísl.: SR

Odporca: meno a priezvisko

nar.: .............................. bydlisko: .............................. zamestnanie: .................... št. prísl.: SR

Návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. meno a priezvisko nar.: ......................

na čas po rozvode

41

I.

Moje a odporcovo posledné spoločné bydlisko je ...................., ............, na uvedenej adrese

obaja stále bývame. Obidvaja sme slovenskí štátni občanmi. Manželstvo s odporcom som uzavrela dňa ........... pred bývalým MNV/ v rímsko-katolíckom kostole ............... . Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev ............... , vo zväzku ......, ročník ................., na strane ....................., pod por. č. ........ ( údaje sú v sobášnom liste ).

U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého sa nám narodili dve deti, syn ............, narodený ....................., v súčasnosti už plnoletý a syn ............, narodený ............, v súčasnosti maloletý.

Dňa ..................... odporca podal na tunajší súd návrhom na rozvod nášho manželstva (konanie

bolo vedené pod sp.zn.:......................... ). Ja som s rozvodom manželstva nesúhlasila, čo v návrhu odporca napísal. V priebehu rozvodového konania odporca vzal svoj návrh na rozvod manželstva späť a žiadal konanie zastaviť. Dňa .............. tunajší súd konanie o rozvod nášho manželstva uznesením zastavil. Dôkazy: Sobášny list Rodný list plnoletého dieťaťa Rodný list maloletého dieťaťa Uznesenie Okresného súdu v ..........,, sp.zn.: ..................... – kópia

II.

Od začiatku nášho vzťahu boli medzi mnou a odporcom problémy. Odporca začal vo vyššej miere požívať alkohol a neskôr hrávať hracie automaty (pri ktorých mu vznikali dlhy). Vždy sa ku mne správal nerovnocenne. Vydeľoval mi peniaze, musela som mu odovzdávať peniaze, ktoré patrili mne (napr. materský príspevok, výplatu). Vydelené peniaze mi nepostačovali na úhradu osobných ani rodinných potrieb (finančne a materiálne mi vypomáhali moji rodičia). Čo sa týka jeho správania, dovolím si povedať, že ide patologickú žiarlivosť. Upodozrieva ma z nereálnych mileneckých vzťahov, podlieham neustálej kontrole (kabelky, mobilu, spodného prádla a pod.). Od začiatku ma obmedzoval v mojej slobode, napr. rozhodoval s kým sa mám priateliť. Počas celého manželstva som bola zo strany odporcu označovaná vulgárnymi slovami. Za všetko zlé viní mňa, osočuje ma, ponižuje a vyhráža sa mi zabitím. Okrem psychického teroru ma odporca niekoľko rokov fyzicky napáda.

Po niekoľkých, nie priaznivých skúsenostiach s políciou, som sa odhodlala dňa ........................ podať na odporcu trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 TZ na OÚ Justičnej a kriminálnej polície v ................., pretože násilie zo strany odporcu sa neustále stupňuje.

Čo sa týka detí, sú svedkami týchto násilností zo strany odporcu. Syn ............., nar. .............,

má t.č. 10 rokov a syn .............., nar. ................, má t.č. 20 rokov. Odporca núti synov, aby mi vulgárne hovorili, a zároveň keď ma bránia, tak vulgárne nadáva aj im. Vyhráža sa im a staršieho syna dokonca v minulosti i fyzicky napadol. Po týchto incidentoch, ktoré sa odohrávajú hlavne vo večerných a nočných hodinách nedávam mladšieho syna ani do školy z dôvodu jeho nevyspatosti, triedna učiteľka je o týchto skutočnostiach informovaná.

Odporca, keď potrebuje odo mňa financie, dokáže sa kontrolovať, ale stačí ak mu niekto

požičia peniaze a opäť útočí. Požíva nadmerne alkoholické nápoje, čo mu spôsobuje aj spoločenské problémy.

Odporca má ku mne a deťom majetnícky vzťah, potrebuje mať nad nami neustálu kontrolu a moc.

Obávam sa o zdravý psychický vývoj svojich detí. Pri spolunažívaní s odporcom sme neustále vystavení napätiu. Citová väzba medzi mnou a odporcom neexistuje, nakoľko jeho agresívne a ponižujúce správanie, vo mne zničilo citovú náklonnosť voči jeho osobe. V rodine vládne roky „choré“ prostredie, neistota, strach a nedôvera.

42

To, že som doteraz vládala znášať naše spolužitie, malo viesť k zachovaniu rodiny. Dnes

nielen ja, ale i dospievajúci synovia vyjadrujú túžbu a potrebu, oslobodiť sa od odporcu. Dôkazy: Výsluch účastníkov konania Výsluch svedkov: uviesť meno, priezvisko, kontakt

napr. Potvrdenia z polície, ak máte k dispozícii, kópia TO, Lekárske správy atď..

III.

Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti: Som zamestnankyňou................(uviesť názov a sídlo zamestnávateľa a druh vykonávanej práce) ........ . Môj priemerný mesačný zárobok dosahuje sumu ..........,-Sk. (ak ste na materskej, tak to uveďte a aký je materský príspevok, prádavky,..). Odporca pracuje v .......................... . Jeho mesačný zárobok je podľa mojich informácií cca ...................,-Sk. Odporca okrem vyživovacej povinnosti k našim dvom deťom nemá inú vyživovaciu povinnosť. Ak deti majú napr. zdravotné problémy, prípadne záujmy, ktoré si vyžadujú vyššie finančné náklady, atď., tak to treba rozpísať, keďže sa nejedná o bežné potreby detí. Dôkazy: Potvrdenie o zárobku navrhovateľky - pripájam Potvrdenie o zárobku odporcu (ak máte)

Pokiaľ ide o otázku úpravy práv a povinností k mal. .........., nar.: ................, v tomto smere navrhujem, (s prihliadnutím na citové väzby, vývinové potreby mal. dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia) aby súd zveril mal. ................ na čas po rozvode do mojej osobnej starostlivosti a otca - odporcu zaviazal platením výživného vo výške ……………,- Sk mesačne k mojim rukám, čo zodpovedá aktuálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca - odporcu, ako aj aktuálnym odôvodneným potrebám maloletých ......................

IV.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že naše manželstvo s odporcom je hlboko a trvale rozvrátené. Manželstvo už neplní svoj spoločenský účel a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Intímne s odporcom nežijem už viac ako ..... ( napr. rok ) a tiež už dlhšie ako .... ( napr. rok ) hospodárime oddelene a nevedieme spoločnú domácnosť. Naše manželstvo nevytvára vhodné prostredie a podmienky na výchovu našich detí. Existujú teda dôvody na rozvod, ktorý nebude v rozpore so záujmami mal. ............, ak bude vychovávaný u mňa v pokojnom prostredí. Považujem obnovu manželského spolužitia s odporcom za nemožnú a nemám dôvod ďalej zotrvávať vo zväzku, ktorý je už len formálny.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby súd vydal tento

rozsudok:

Súd manželstvo účastníkov konania meno a priezvisko, rod. ............, nar.: ................ a ......................, nar.: ................. uzavreté dňa ............ pred ..................., zapísané v knihe manželstiev ........................, vo zväzku ..............., ročník ........................, na strane ..................., pod por.č. .................... (odpísať údaje zo sobášneho listu) rozvádza.

Súd mal. ......................., nar.: ..................... na čas po rozvode zveruje do osobnej

starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca je povinný prispievať na výživu mal. ..............., nar.: ............... sumou

43

................,-Sk mesačne, výživné je splatné vždy 15. dňa mesiaca vopred, k rukám matky

(prípadne na účet matky + napísať číslo účtu).

Odporca je oprávnený stýkať sa s mal. ......................, nar.: ................... - každý nepárny týždeň, od piatku od 1600 hod. do nedele do 1800 hod., - každý párny týždeň, od štvrtka od 1600 hod. do piatku do 1800 hod., - počas Vianočných sviatkov, vrátane štedrého večera, každý párny rok, - počas Silvestra a Nového roka, každý nepárny rok, - počas každých jarných prázdnin, - počas Veľkonočných sviatkov, každý párny rok, - počas letných prázdnin, každý august v nepárnom roku, - počas letných prázdnin, každý júl v párnom roku. Matka je povinná v určenom čase mal. ........................ odovzdať otcovi v mieste bydliska

maloletého a otec je povinný v určenom čase odovzdať mal. ....................... matke v mieste bydliska maloletého. Pozn. Čo sa týka návrhu na stretávanie sa detí s odporcom je uvedené v tomto odseku tak, že odporca sa k deťom správa adekvátne (žiadne psychické a ani fyzické napadnutia, či sexuálne obťažovanie). Ak to tak nie je, môžete navrhnúť menej časté stretávanie sa – obmedzený styk, alebo stretávanie sa - pod dohľadom tretej osoby, napr. sociálneho pracovníka, alebo navrhnúť zákaz styku. Ak neviete súdu navrhnúť styk detí s odporcom, môžete tento odsek vynechať, ale potom súd určí styk podľa vlastného uváženia na základe dôkazov.

Odporca je povinný navrhovateľke nahradiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Alebo Žiadam súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Alebo Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V ....................., dňa................... meno a priezvisko.......................... ( + podpis )

44

2. Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ak rodičia spolu nežijú

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - ak nechcete rozvod, ale len upraviť práva k deťom, ak spolu nežijete; ak rodičia nie sú manželmi a spolu nežijú, a neboli ani manželmi; ak je potrebné obmedziť rodičovské práva - zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti – dieťa bude zverené jednému z rodičov, ktorý má najlepšie predpoklady na výchovu - právo zastupovať dieťa – zastupovať dieťa môžu obidvaja rodičia alebo rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti

- správa majetku - spravovať majetok dieťaťu budú obidvaja rodičia alebo rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti

- výživné na maloleté dieťa –podľa potrieb maloletého a majetkových pomerov obidvoch rodičov, o neuhradenom výživnom rozhodne max. 3 roky pozadu - úprava styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom – určením času stretávania sa s druhým rodičom, alebo sa obmedzí príp. úplne vylúči styk, ak je to v záujme maloletého dieťaťa

Súdu môžete predložiť dohodu, v ktorej si tieto otázky upravíte sami. Aby bola záväzná musí ju súd schváliť

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI - návrh na nariadenie predbežného opatrenia – najmä na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a platenie výživného, súd rozhodne o predbežnom opatrení, ak osvedčíte, že je potrebné o tejto otázke rozhodnúť bezodkladne, napr. z dôvodu, že dieťaťu hrozí ujma, násilie zo strany druhého rodiča....

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Návrh podajte na Okresnom súde, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Inak je príslušný Okresný súd podľa miesta bydliska odporcu. POPLATKY A ICH NÁHRADA Konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 3 vyhotovenia návrhu

45

2. NÁVRH NA ÚPRAVU PRÁV A POVINNOSTÍ RODIČOV K MALOLETÉMU DIEŤAŤU, AK RODIČIA NEŽIJÚ SPOLU (§ 50, § 86 ods. 1 Zákona o rodine)

Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Matka: meno a priezvisko, rod.....................

nar.: .................................. bydlisko: ..................................

zamestnanie: ................................. št. prísl.: SR

Otec: meno a priezvisko.........................

nar.: .............................. bydlisko: .............................. zamestnanie: .................... št. prísl.: SR

Maloleté dieťa: meno, priezvisko, dátum nar., bytom ...., štátny občan SR

Návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. ....., nar. ....

46

I.

Z manželstva, ktoré som uzavrela s otcom dieťaťa.............. dňa ..............., sa nám narodila dňa........................ dcéra ............., ktorá navštevuje Základnú školu v ..................

Dôkazy: Sobášny list Rodný list dieťaťa Potvrdenie o návšteve školy

II. Môj manžel nadviazal počas manželstva koncom roka 2005 intímnu známosť s inou ženou a

odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Začiatkom roka 2007 sa do spoločnej domácnosti znovu vrátil, avšak v dôsledku odlúčenia a jeho postoja k rodinnému životu vznikajú medzi nami časté konflikty. Tie sa prehĺbili do tej miery, že mi od mája 2007 prestal prispievať na výživu mal. ......... a minulý mesiac sa od nás definitívne odsťahoval. Manžel v poslednej dobe začal čoraz častejšie požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom alkoholu sa správa voči mne aj dcére agresívne.

Dôkazy: Výsluch rodičov dieťaťa Výsluch svedkov: uviesť meno, priezvisko a kontakt

III. Pretože s manželom od júla spolu nežijeme a o potreby maloletej sa dlhodobo starám takmer

výlučne ja, navrhujem, aby súd zveril dcéru do mojej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa pracuje ako ekonóm v spoločnosti …....s mesačným čistým zárobkom 700 eur. Ja pracujem v spoločnosti …... ako sekretárka s mesačným čistým zárobkom 500 eur. Mesačné náklady na výživu a výchovu maloletej som vyčíslila na cca 250 eur. Maloletá má k otcovi vytvorený vzťah, avšak vzhľadom na jeho správanie posledné mesiace a naše dlhodobejšie odlúčenie je zvyknutá stretávať sa s otcom maximálne jedenkrát za dva týždne. Tento styk považujem za dostačujúci a navrhujem ho aj týmto rozhodnutím upraviť v tomto rozsahu.

Dôkazy: Potvrdenia o zárobku rodičov Rozpis mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletej Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby súd po vykonaní dokazovania vydal tento

r o z s u d o k: Súd zveruje mal. Meno a priezvisko......., nar. ............. do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu dieťaťa mesačne po 130 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zročné výživné od mája 2007 je otec dieťaťa povinný zaplatiť do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia do rúk matky dieťaťa. Otec má právo stýkať sa s mal. Sandrou Letnou každú párnu sobotu v mesiaci od 15.00 do 17.30 hod. Matka je povinná pripraviť dieťa riadne na styk a odovzdať dieťa otcovi v mieste bydliska dieťaťa, otec je povinný na tomto mieste v stanovený čas dieťa odovzdať. V .........., dňa................. meno a priezvisko.......... ( + podpis )

47

2. NÁVRH NA ÚPRAVU PRÁV A POVINNOSTÍ RODIČOV K MALOLETÉMU DIEŤAŤU, AK RODIČIA NEŽIJÚ SPOLU – PREDBEŽNÝM OPATRENÍM Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Matka: meno a priezvisko, rod.....................

nar.: .................................. bydlisko: ..................................

zamestnanie: ................................. št. prísl.: SR

Otec: meno a priezvisko........................

nar.: .............................. bydlisko: .............................. zamestnanie: .................... št. prísl.: SR Maloleté dieťa:

Návrh matky na vydanie predbežného opatrenia – o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu.........................., nar..........................

48

I.

Manželstvo s otcom dieťať sme uzavreli dňa ......................... na Matričnom úrade v obci ....... Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu ......, zväzok ..., ročník....., strana ...., por.č. ..... Dňa ........... sa nám narodila dcéra ..........., (po trojročnej známosti).

Dňa ................... som podala na tunajší súd Návrh na rozvod manželstva s maloletým dieťaťom, vedené pod sp. zn. ................................. Dňa ........ som podala na manžela trestné oznámenie za vyhrážanie sa a to tým, že mi ublíži na najhoršom mieste, ktoré mám, že mi zoberie dieťa a vyzabíja celú moju rodinu. Trestné oznámenie som podala na Okresnom riaditeľstve PZ v ..........., Úrade justičnej a kriminálnej polície, ................................., vedené pod ČVS: ................................. Dňa ............ manžel za asistencie polície opustil našu spoločnú domácnosť, ktorú sme viedli v byte môjho trvalého bydliska na ............, kde vlastníčkou bytu je moja matka ............. (ktorá s nami žila v byte). Dôkazy: Sobášny list Rodný list maloletej dcéry Zápisnica o výsluchu svedka – .................. – kópia, z dňa......... Upovedomenie o podaní trestného oznámenia – kópia, z dňa........... Žiadam pripojiť podaný návrh na rozvod manželstva, vedený na tunajšom súde, pod sp. zn. ...............................

II.

S manželom sme začali spolu žiť v spoločnej domácnosti od roku 2002, v roku 2004 sa nám narodila dcéra a v mesiaci august 2006 sme uzavreli manželstvo. Manželstvo som uzavrela pod nátlakom, pretože sa mi manžel vyhrážal, že pokiaľ zruším svadbu, tak mi ublíži cez našu dcéru. Do roku 2005 sme s odporcom mali akoby harmonický vzťah, po narodení našej dcéry sa manžel začal správať agresívne. Začal mať neprimerané žiarlivostné scény a podozrieval ma z mimomanželského vzťahu (alebo vzťahov). Začal sa mi vyhrážať, že mi zoberie dcéru a už ju viac neuvidím a v týchto vyjadreniach pokračoval a pridával čoraz väčšie vyhrážky. Nazýval ma vulgárnymi výrazmi (kur..., štetka, špinavá handra, a pod.). Jeho agresívne správanie bolo zväčša vystupňované, keď bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo dosť pravidelné. O mal. našu dcéru manžel nikdy nejavil záujem (okrem darčekov, ktoré jej kupoval), používal ju len ako prostriedok na vyhrážanie. Ako som neskôr zistila, tak manžel ma už aj v čase pred manželstvom zavádzal. Pred uzavretím manželstva, sa mi síce priznal s istými skutočnosťami, ktoré však neboli úplnou pravdou a to: že bol trestne stíhaný v ........... za krádeže, za ktoré bol aj riadne odsúdený (čo som sa dozvedela až v čase manželstva, keď mi to povedali jeho príbuzní) a na základe amnestie bol po niekoľkých rokoch prepustený. Mne tvrdil, že nebol odsúdený, ale že bol uznaný ako nevinný. Ďalej som sa dozvedela, že zranenie, ktoré má mu nespôsobila druhá osoba ako tvrdil, no zistila som z lekárskej správy, že si túto bodnú ranu spôsobil sám (prikladám k tomu dôkazový materiál). Približne v období ................... žiadal svoju dlhoročnú obvodnú lekárku o vydanie potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti pre účely vydania zbrojného preukazu. Nakoľko však dospela k záveru, že

49

nie je psychicky spôsobilý držať zbraň, odmietla mu potvrdenie vydať, tak on výlučne účelovo si zobral od lekárky zdravotnú dokumentáciu a mienil zmeniť lekára, ktorý mu potvrdenie vydá. Bola som svedkom toho, že oslovoval mojich známych, ktorí pracujú v zdravotníctve, či by mu nedohodili niektorého „ochotného“ lekára, ktorý mu potvrdenie vydá (aj za peniaze). Z vyššie popísaných skutočností a s tým súvisiacich obáv o psychickom zdraví odporcu mám strach z jeho vyhrážok, ktoré sa môžu stať reálne. Dňa ..................., keď som odporcovi prekazila podvod s nehnuteľnosťou (tak ako uvádzam aj v zápisnici o výsluchu z dňa .............. – prikladám ako dôkaz), začal sa správať agresívne. Pri príchode domov, mi kázal nech jemu a dcére zbalím veci, že s ňou odchádza. Povedala som mu, že ja s ním nechcem žiť, že sa ho bojím, nikam nejdem a že dcéru mu nedám. Začal sa mi vyhrážať, že dole stojí auto, kde sú desiati ľudia, ktorí prídu k nám do bytu a všetkých nás tu vyzabíjajú (keďže bola prítomná .............., táto vyhrážka sa vzťahovala aj na nich). Ďalej sa mi vyhrážal, že mi ublíži na najhoršom mieste, ktoré mám, že mi zoberie naše dieťa a že mi vyzabíja celú moju rodinu. Sestra ......................... zavolala políciu, do príchodu polície pokračoval manžel vo vyhrážkach, a až v momente, keď ich zbadal, pristúpil na to, že on opúšťa našu spoločnú domácnosť. Pri odchode mi ešte povedal, že aj tak bude mať malú (našu dcéru) on. Jeho odchod sa udial za asistencie polície a následne som podala trestné oznámenie. Taktiež som odišla na pár dní s dcérou z trvalého bydliska, pretože som mala obavy, aby nedošlo k tragédii. Momentálne bývame s dcérou na adrese trvalého bydliska, mám však neustále z odporcu strach, aby mi neuniesol dcéru a aby nám neublížil na zdraví a živote, tak ako sa vyhrážal. Preto podávam aj tento návrh na predbežné opatrenie – ide mi hlavne o zverenie dcéry do mojej starostlivosti, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci rozvodu s mal. dieťaťom. Každý deň mi odporca telefonuje, kedy mu odovzdám dcéru, ktorá má z neho strach. Najviac sa obávam, že keď mu ju raz dám, tak ju už viac neuvidím, tak ako sa vyhrážal. Preto som aj navrhla, že môže ju prísť pozrieť k nám do bytu, čo on striktne odmieta. Dôkazy: Kópia lekárskej správy, z dňa ........................ Kópie rozsudkov Čestné prehlásenia svedkov (overené u notára): meno, priezvisko, kontakt

III.

Ja som t.č. na materskej dovolenke, poberám podporu v materstve a rodinné prídavky, čo činí 4 980,-Sk mesačne. Iný príjem nemám. Manžel pracuje ako živnostník v ,,,,,, podľa mojich informácii vo firme .... Jeho mesačný príjem je podľa výpisu z účtu v priemere 2 500 eur. Dôkaz: Výpis z účtu manžela (ktorý chodí na moju adresu) – kópia Doklad o poberaní podpory v materstve a rodinných prídavkov Z vyššie popísaných dôvodov, žiadam súd, aby vydal toto

predbežné opatrenie:

súd zveruje maloleté dieťa .............., nar. ......, predbežným opatrením do osobnej starostlivosti matky ..............., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, do času rozhodnutia vo veci samej - o návrhu rozvodu s maloletým dieťaťom. Odporca je povinný prispievať na výživu mal. ...., nar. ...., sumou .............,-Sk mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky (alebo na účet matky + uviesť číslo účtu). V .........., dňa................. meno a priezvisko.......................... ( + podpis )

50

3. Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - výživné na plnoleté nezaopatrené dieťa, voči svojim rodičom alebo jednému z nich – Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné Vám môže súd priznať len od momentu začatia konania, (podanie návrhu na súd) a len na základe návrhu oprávneného t.j. dieťaťa. Dlh na výživnom si nemôžete vymáhať.

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI - návrh na nariadenie predbežného opatrenia o platenie výživného – súd rozhodne o povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak osvedčíte, že je potrebné o tejto otázke rozhodnúť bezodkladne, napr. z dôvodu, že nemáte zabezpečovanú výživu zo strany rodičov vôbec alebo Vám preukázateľne nestačí na úhradu Vašich potrieb. Návrh na predbežné opatrenie podajte vždy s návrhom vo veci samej teda návrhom na určenie výživného.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, v obvode ktorého má rodič, resp. rodičia bydlisko, alebo v obvode ktorého sa zdržuje, a ak nie je ani taký súd, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa. POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok sa neplatí, konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 2 vyhotovenia návrhu

51

3. NÁVRH NA URČENIE VÝŽIVNÉHO NA PLNOLETÉ DIEŤA

Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľ: meno a priezvisko, rod.....................

nar.: .................................. bydlisko: ..................................

zamestnanie: ................................. št. prísl.: SR

Odporca: meno a priezvisko...........................

nar.: ................................ bydlisko: ................................ zamestnanie: ................................ št. prísl.: SR

o určenie výživného na nezaopatrené dieťa

52

I. Rozsudkom Okresného súdu v .................., zo dňa........, č.k............, som bol ešte ako mal. dieťa zverený aj so svojimi súrodencami (............) do výchovy a starostlivosti matke. Odporca bol zaviazaný platiť na moju výživu sumu 25 eur mesačne, zročné výživné za dobu 1.2. 2004 – 5.10. 2004 v sume 120 eur (ktoré do dnešného dňa neuhradil). Odporca neplatil plnú výšku výživného na nás ako maloleté deti, ktorú mu určil súd a zročné výživné neuhradil vôbec.

V čase pôvodného rozhodovania o výživnom detí sa odporca nachádzal vo vyšetrovacej väzbe (na čo súd prihliadal pri výške výživného). Dňa ............mu uplynula zákonom stanovená lehota pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu (Ústav na výkon trestu odňatia slobody, ......................), tak už pravdepodobne bude mať možnosť zárobku. Odporca bol vo väzbe na základe uznesenia ............. z dôvodu trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §-u 208 ods.1, písm.a, ods.2 písm.b Trestného zákona. Dňa ....bol odporca za vyššie spomínaný trestný čin odsúdený a bol mu udelený trest 5 rokov odňatia slobody nepodmienečne v 1. nápravnej skupine.

V spoločnej domácnosti žijem so svojou matkou ..........a troma maloletými súrodencami. Som plnoletým synom odporcu, narodil som sa dňa........... Som študentom 3. ročníka Stredného odborného učilišťa na ...............v Bratislave (odbor: ..................). Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu v ...................., č.k., ...................- kópia

II.

Keďže som stále študentom Stredného odborného učilišťa na ............ v ...... a budem pokračovať v štúdiu, aby som si urobil maturitu, čím sa pripravujem na svoje budúce povolanie a nemám žiadne finančné prímy ani iný majetok, vyživovacia povinnosť odporcu ako môjho otca trvá až do doby, pokiaľ nebudem schopný sa sám živiť. Po rozvode rodičov som bol zverený do výchovy matke .............a odporca bol zaviazaný prispievať na moju výživu. Po dosiahnutí plnoletosti naďalej žijem s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá zo svojho mesačného zárobku 125 eur + bonus 70 eur uhrádza náklady spojené s nájmom bytu, s chodom domácnosti, svoje osobné potreby, ako potreby mojich maloletých troch súrodencov a ako aj moje potreby a tým vzniknuté náklady. Dôkaz: Potvrdenie o príme matky Potvrdenia o návšteve školy

III. Pretože – na rozdiel od mojej matky, ktorá si voči mne plní vyživovaciu povinnosť – odporca mi nechce dobrovoľne platiť výživné, navrhujem, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal tento

r o z s u d o k: Odporca je povinný prispievať navrhovateľovi .........., nar. ...........na výživu mesačne sumou ..........eur od 1.1. 2007, splatných vždy do do 15. dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ............, dňa 1.1. 2007; meno a priezvisko (podpis)

53

4. Návrh na určenie výživného na manželku

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - výživné na manželku, prípadne manžela – manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak ste napr. nezamestnaná, na materskej alebo rodičovskej dovolenke, dlhodobo práceneschopná a manžel Vám neprispieva na Vaše životné potreby, môžete žiadať, aby súd rozhodol o výške výživného, tak aby úroveň manželov bola približne rovnaká. O výživné môžete žiadať aj vtedy, ak medzi Vašimi príjmami a životnou úrovňou každého z Vás je výrazný nepomer a toto viete preukázať. V návrhu uveďte sumu, ktorú požadujete, aby Vám manžel mesačne platil, vychádzajte z jeho a Vašich zárobkových pomerov a životných nákladov. Skutočnosti uvádzané v návrhu musíte preukázať napr. na základe potvrdení od Sociálnej poisťovne, dokladov o liečbe, rozpisom Vašich mesačných nákladov, výsluchom svedkov, výpisom z účtu.... Súd Vám nemôže priznať viac, ako žiadate.

Výživné Vám môže súd priznať len od momentu začatia konania, t.j. podania návrhu. Dlh na výživnom si nemôžete vymáhať.

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI - návrh na nariadenie predbežného opatrenia o platenie výživného – súd rozhodne o povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak osvedčíte, že je potrebné o tejto otázke rozhodnúť bezodkladne, napr. z dôvodu, že nemáte žiaden príjem alebo taký príjem, ktorý Vám preukázateľne nestačí na úhradu Vašich potrieb napr. úhradu na zdravotnú starostlivosť (rozdiel medzi napr. dôchodkom a preukázateľnými nevyhnutnými výdavkami na Vašu liečbu, stravu). Návrh na predbežné opatrenie podajte vždy s návrhom vo veci samej teda návrhom na určenie výživného.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, v obvode ktorého má manžel bydlisko, alebo v obvode ktorého sa zdržuje, a ak nie je ani taký súd, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa. POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok vo veci samej je 2% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eur. Súdny poplatok za predbežné opatrenie je 33 eur. V návrhu žiadajte náhradu trov konania. Túto Vám súd sa prizná, ak budete v konaní úspešná, tzn. že súd Vášmu návrhu v celom rozsahu vyhovie, ak Vám prizná nižšiu sumu, ako ste žiadali, náhradu trov Vám neprizná alebo prizná len sčasti, ak Vám nevyhovel len v zanedbateľnej časti nároku. Ak podáte voči rozhodnutiu súdu odvolanie, platíte súdny poplatok v rovnakej výške ako pri návrhu na začatie konania.

Miesto náhrady trov žiadajte oslobodenie od súdnych poplatkov, ak sú na to dané dôvody.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 2 vyhotovenia návrhu

54

4. NÁVRH NA URČENIE VÝŽIVNÉHO NA MANŽELKU (§ 71 zákona o rodine)

Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľka: meno a priezvisko, rod.....................

nar.: .................................. bydlisko: ..................................

zamestnanie: ................................. št. prísl.: SR

Odporca: meno a priezvisko...........................

nar.: ................................ bydlisko: ................................ zamestnanie: ................................ št. prísl.: SR

o výživné manželky

55

I. S odporcom som uzavrela manželstvo dňa .............. pred Obvodným úradom v .................... Z manželstva sa nám dňa ................ narodila dcéra ........................

Dôkazy: Sobášny list Rodný list dieťaťa

II. Od narodenia dcéry som na materskej dovolenke a osobne sa starám o maloletú ..... a našu spoločnú domácnosť. Odporca, po predchádzajúcich nezhodách medzi nami, ktoré vyplývali najmä z toho, že nadviazal známosť s inou ženou, mi prestal prispievať na chod domácnosti a na potreby mňa a mojej dcéry. Dňa ...... tunajší súd vydal rozsudok, ktorým odporcu zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 80 eur. Výživné na dcéru v súčasnosti platí v súlade s rozhodnutím súdu, naďalej však neprispieva na chod domácnosti a na moje potreby, ktoré z rodičovského príspevku nemôžem pokryť. Odporca pracuje ako automechanik v ............ s mesačným zárobkom cca 900 eur, iné vyživovacie povinnosti nemá.

Dôkazy: Výsluch účastníkov Rozsudok č. ........... Potvrdenia o príjme účastníkov Rozpis mesačných nákladov na domácnosť a výživu manželky

III. Podľa § 71 zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. „Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.“ Odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči mne ako jeho manželke a nijako neprispieva na starostlivosť o potreby spoločnej domácnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že naša životná úroveň nie je rovnaká. Na vyrovnanie našich príjmov navrhujem, aby súd po vykonanom dokazovaní, vydal tento

r o z s u d o k: Odporca .................... je povinný platiť navrhovateľke ........... výživné v sume 220 eur mesačne, splatné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní o právoplatnosti rozhodnutia. V ............, dňa ................................. meno a priezvisko (podpis)

56

4. NÁVRH NA URČENIE VÝŽIVNÉHO NA MANŽELKU – PREDBEŽNÝM OPATRENÍM A NÁVRH VO VECI SAMEJ Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľka: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ...................................................... Trvale bytom: ...................................... Kontaktná adresa: ...........................

Zamestnanie: ............ako..................... T.č. dlhodobo PN................................. Občianka SR

Odporca: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ...................................................... Trvale bytom: ......................................

Zamestnanie: ............ako..................... Občan SR

Návrh o výživné na manželku

57

I.

Manželstvo s odporcom som uzavrela dňa ............... pred .................. v ....... Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu.........., vo zväzku ..., ročník ....., na strane ...., pod por. č...... Z manželstva sa nám narodili dvaja synovia: meno a priezvisko..., nar. ........... a meno a priezvisko............, nar. ........., ktorí sú už plnoletí. Dôkaz: Sobášny list

II.

Ja som t.č. dlhodobo práce neschopná (PN) zo zdravotných dôvodov (ochorenie ....................), od dňa ....................... som PN. Lekári ešte len budú posudzovať, či bude nutná operácia a či budem naďalej PN. Vzhľadom na výroky mojich ošetrujúcich lekárov je vysoká pravdepodobnosť, že sa budem musieť podrobiť operácie a naďalej nebudem môcť pracovať. Okrem zdravotných problémov som nútená navštevovať psychologickú (od septembra 2006) a psychiatrickú ambulanciu (približne od roku 2002), v súvislosti so zdravotnými ťažkosťami a problémami v manželstve, ktoré sú dlhodobé. Dňa ............ som zostala PN a nasledujúci deň sa odporca rozhodol odísť z našej domácnosti so slovami, že už nemôže so mnou žiť a nebude sa o mňa ako o chorú starať. Napriek tomu kedykoľvek (cca 2x do týždňa) prišiel v ktorúkoľvek hodinu a kontroloval byt, počítač (nakoľko je neprimerane žiarlivý, hľadal či si s niekým dopisujem) a kontroloval alkohol, či som náhodou nepila a zároveň ma aj tak upodozrieval a obviňoval, že pijem alkohol. Situácia sa vyhrotila, keď v mesiaci ................. odmietol odporca zaplatiť nájomné za byt. Vtedy som bola nútená použiť usporené peniaze, ktoré boli odložené v zásuvke stola a zaplatila som nájomné (zaplatené šeky som pre odporcu odložila, ktoré si aj zobral). Odporca, keď sa náhodne opäť objavil v domácnosti, tak najprv sa ma spýtal: „moje priezvisko......, kedy pôjdeš robiť?“, ja som mu odpovedala a odporca začal baliť ďalšie veci z bytu, keď zistil, že chýbajú usporené peniaze, tak na to som odpovedala, že som zaplatila z nich nájomné za mesiac ................ Začal kričať, vzal mi kabelku a vytiahol z nej mojich posledných ............,-Sk (ktoré mi dal starší syn na lieky), kľúče od bytu a mobil. Kľúče a mobil mi vrátil, nakoľko ho k tomu donútili moji synovia.

Z bytu som sa rozhodla odísť nakoľko som začala mať vážne obavy z odporcu, čo na mňa veľmi zle psychicky vplývalo. Odporca sa v byte naďalej pravidelne nezdržiava, predpokladám, že udržuje mimomanželskú známosť i druhú domácnosť.

Ja som bola nútená sa odsťahovať kvôli zdraviu, odišla som k svojej matke. Odporca mi odmieta pomôcť, finančne prispievať na moju výživu, či lieky, na domácnosť

alebo nájomné za byt. Odporca nijakým spôsobom dobrovoľne neprispieva. Odporca v čase, keď zarábal menej peňazí ako ja, tak trval na spoločnom účte. V čase, keď začal zarábať viac ako ja, musela som si zriadiť svoj účet a odporca hospodáril so svojimi peniazmi samostatne. Nájomné za byt sme platili na polovicu. Viac krát som bola nútená požiadať svoju matku alebo synov o financie, nakoľko odporca sa odmietal podieľať na vzniknutých výdavkoch v domácnosti.

Tento návrh podávam na základe toho, že vznikli závažné okolnosti a nakoľko je môj zdravotný stav zlý a nepriaznivý, potrebujem, aby si odporca voči mne plnil vyživovaciu povinnosť. Dôkazy: Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z dňa .............., MUDr. ........, praktická lekárka pre dospelých, adresa................ Lekárska správa, z dňa ......., PhDr. ............., klinický psychológ, adresa........... Prepúšťacia správa, z dňa .............., MUDr. ............, adresa.........., neurologická klinika

III. Môj mesačný príjem pred tým ako som ostala dlhodobo práce neschopná zo zdravotných dôvodov dosahoval výšku cca 400 eur mesačne. T.č. poberám nemocenské dávky vo výške 300 eur mesačne. Zatiaľ nie je možné predpokladať termín ukončenia PN. V prípade, že sa budem môcť v budúcnosti vrátiť do zamestnania, budem musieť prijať nižšiu pozíciu, menej náročnú kvôli zdravotnému stavu a klesnem takisto na plate.

58

Odporca je od roku 2006 na dôchodku, predtým pracoval na vysokom poste ......... . Podľa mojich informácii poberá odporca dôchodok cca 800 eur mesačne. Taktiež je i zamestnaný................ (ako vedúci zmeny). Takisto nemám presnú informáciu o jeho zárobku. Žiadam súd o vyžiadanie si Potvrdenia o zárobku odporcu, nakoľko ho nemám k dispozícii.

IV. Podľa § 71 zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. „Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.“

Odporca si neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči mne ako voči svojej manželke a hmotná, kultúrna rovnosť nie je zásadne medzi nami ako manželmi rovnaká. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že naša životná úroveň nie je teda rovnaká. Na základe vyššie uvedených odôvodnených potrieb žiadam, aby súd vydal toto

U z n e s e n i e:

Odporca...... meno a priezvisko......, nar. ........................ je povinný na základe predbežného opatrenia platiť navrhovateľke ....meno a priezvisko....., nar. ........, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia výživné v sume ..........,-Sk mesačne, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, na č. účtu:....................., až do rozhodnutia vo veci samej.

A súčasne na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Okresný súd v .................., po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento

R o z s u d o k:

Odporca ................., nar. ..................... je povinný platiť navrhovateľke....................., nar.

.............výživné v sume ...........,-Sk mesačne, splatné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, na č. účtu:

........................

Odporca je súčasne povinný navrhovateľke nahradiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ......................., dňa.................. meno a priezvisko (podpis)

59

5. Návrh na určenie výživného na rozvedenú manželku

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - výživné po rozvode manželstva – rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Výživné Vám môže súd priznať len od momentu začatia konania, t.j. podania návrhu. Pred podaním návrhu zašlite bývalému manželovi návrh na dohodu o výške výživného, tak aby ste to vedeli preukázať súdu, v opačnom prípade sa môže stať, že napriek úspechu vo veci budete musieť znášať trovy konania sama, pretože býv. manželský partner môže tvrdiť, že bol ochotný sa dohodnúť a spor, preto nezavinil. Vyživovacia povinnosť bývalého manžela zaniká, ak uzavriete nové manželstvo, v tom prípade nastupuje vyživovacia povinnosť nového manžela.

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI - návrh na nariadenie predbežného opatrenia o platenie výživného – súd rozhodne o povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak osvedčíte, že je potrebné o tejto otázke rozhodnúť bezodkladne, napr. z dôvodu, že nemáte žiaden príjem alebo taký príjem, ktorý Vám preukázateľne nestačí na úhradu Vašich potrieb napr. úhradu na zdravotnú starostlivosť (rozdiel medzi napr. dôchodkom a preukázateľnými nevyhnutnými výdavkami na Vašu liečbu, stravu). Návrh na predbežné opatrenie podajte vždy s návrhom vo veci samej teda návrhom na určenie výživného.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, v obvode ktorého má bývalý manžel bydlisko, alebo v obvode ktorého sa zdržuje, a ak nie je ani taký súd, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa. POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok vo veci samej je 2% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eur. Súdny poplatok za predbežné opatrenie je 33 eur. V návrhu žiadajte náhradu trov konania. Túto Vám súd sa prizná, ak budete v konaní úspešná, tzn. že súd Vášmu návrhu v celom rozsahu vyhovie, ak Vám prizná nižšiu sumu, ako ste žiadali, náhradu trov Vám neprizná alebo prizná len sčasti, ak Vám nevyhovel len v zanedbateľnej časti nároku. Ak podáte voči rozhodnutiu súdu odvolanie, platíte súdny poplatok v rovnakej výške ako pri návrhu na začatie konania. Miesto náhrady trov žiadajte oslobodenie od súdnych poplatkov, ak sú na to dané dôvody.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 2 vyhotovenia návrhu

60

5. NÁVRH NA URČENIE VÝŽIVNÉHO NA ROZVEDENÚ MANŽELKU (§ 72 a nasl. zákona o rodine)

Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľka: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ...................................................... Trvale bytom: ...................................... Kontaktná adresa: ...........................

Zamestnanie: ............ako..................... T.č. dlhodobo PN................................. Občianka SR

Odporca: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ...................................................... Trvale bytom: ......................................

Zamestnanie: ............ako..................... Občan SR

o výživné rozvedenej manželky

61

I.

S odporcom som uzavrela manželstvo dňa ........... pred Obvodným úradom v .................... Z manželstva sa nám dňa ................ narodila dcéra ........................ Dňa ................ nás tunajší súd právoplatne rozviedol. Dôkaz: rozsudok o rozvode manželstva, sp. zn.............., žiadam pripojiť spis

II. Ako vyplýva z konania o rozvode počas manželstva som bola vystavovaná zo strany odporcu

dlhodobému psychickému a fyzickému násiliu, ktoré na mne zanechalo trvalé následky. Z dôvodu poškodeniu zdravia, ktoré mi bývalý manžel spôsobil, Sociálna poisťovňa rozhodla dňa ........... o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. V súčasnosti sa mi môj zdravotný stav zhoršil a nie som vôbec schopná vykonávať svoje povolanie. Dňa ...... som požiadala o priznanie plného invalidného dôchodku, o čom Sociálna poisťovňa dosiaľ právoplatne nerozhodla. Od ...... som však práceneschopná a podľa posudku lekára, nie je predpoklad, že môj zdravotný stav sa zlepší. V súvislosti s ochorením mi vznikajú aj vysoké náklady na liečenie, užívam lieky ........, na ktoré doplácam mesačne ...... Sk, každý polrok musím chodiť na liečenie a vzhľadom na predpísanú diétu mám zvýšené náklady na stravovanie (prikladám lekársku správu a rozpis mesačných nákladov na liečenie). Okrem bytu, ktorý mi na základe dohody o vyporiadaní BSM pripadol do výlučného vlastníctva a automobilu ..........., ktorý potrebujem vzhľadom na môj zdravotný stav na prepravu do zdravotníckych zariadení a na prepravu dcéry do škôlky, nevlastním žiaden majetok väčšej hodnoty a úspory z dedičstva, som použila na vyrovnanie podielov v rámci vyporiadania nášho majetku. Môj mesačný príjem z invalidného dôchodku mi nepostačuje na úhradu mojich pravidelných nevyhnutných potrieb. Po rozvode som neuzavrela druhé manželstvo, ani nežijem s nikým v spoločnej domácnosti. Na základe rozhodnutia tunajšieho súdu sa osobne starám o našu spoločnú dcéru.

Dôkazy: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa....

Potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške vyplácaného dôchodku Potvrdenie o práceneschopnosti Lekárska správa ošetrujúceho lekára MUDr. .......

Rozpis mesačných nákladov na liečenie, stravu a osobné výdavky

III. Odporca prispieva na výživu dcéry na základe rozhodnutia tunajšieho súdu o rozvode a ÚPP

sumou vo výške 85 eur, nehradí žiadne mimoriadne výdavky, ani neplatí nad rozsah výživného. Okrem nákladov na výživné, nemá žiadne záväzky, ani inú vyživovaciu povinnosť. Jeho príjem v čase rozhodovania o rozvode bol ........ Sk v čistom a viem, že pred mesiacom prácu zmenil, teda predpokladám, že jeho príjem sa ešte zvýšil. Odporca býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým podľa ich vyjadrenie nič na chod domácnosti neprispieva. Odporcov zdravotný stav je dobrý.

Dňa ..... som požiadal odporcu, aby mi prispel na lieky, ktoré potrebujem užívať a oslovila som ho s požiadavkou, aby mi navrhol, akou sumou môže prispievať na úhradu mojej zdravotnej starostlivosti. Odporca ma však znovu napadol, ale pri tomto rozhovore bol prítomný môj brat, ktorý konanie odporcu zastavil.

Dôkaz: výsluch účastníkov a svedkov ..........., bytom...................

62

IV. Vzhľadom k tomu, že odporca sa odmieta na výške výživného dohodnúť, ako aj s poukazom

na vyššie uvedené, som toho názoru, že sú splnené všetky podmienky na priznanie výživného na mňa, ako rozvedenú manželku. Priznanie výživného, nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože jeho príjem umožňuje poskytovanie príspevku na moju výživu a poškodenie zdravia, ktoré je dôvodom mojej invalidity a práceneschopnosti, čo vyvolal svojím konaním práve odporca. Podľa mojich príjmov a mojich odôvodnených potrieb, s prihliadnutím na výšku príjmu odporcu žiadam, aby bol odporca zaviazaný, ako môj bývalý manžel platiť mi mesačne príspevok na moju výživu vo výške ....... Sk. V súlade s § 72 zákona o rodine, preto žiadam, aby súd vydal tento

R o z s u d o k

Odporca ................., nar. ..................... je povinný platiť navrhovateľke....................., nar. .............príspevok na výživu v sume .......,-Sk mesačne, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, na č. účtu: ........................

Odporca je súčasne povinný navrhovateľke nahradiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ......................., dňa.................. meno a priezvisko (podpis)

63

6. Návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - zvýšenia výživného na základe zmeny pomerov – Rozhodnutie, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť sa môže meniť. Rozsudok sa zmení na základe návrhu vtedy, ak došlo oproti pôvodnej úprave k zmene. Takouto zmenou je napríklad nastúpenie dieťaťa do materskej škôlky, školy, na druhý stupeň, zmena zdravotného stavu, či zmena bydliska (napr. z okolia Košíc do Bratislavy), ktorá znamená zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné Vám môže súd priznať od momentu, kedy došlo k zmene pomerov napr. nastúpenie dieťaťa do školy, zmena bydliska, ochorenie dieťaťa....

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI - o zvýšení výživného sa rozhoduje len po riadnom dokazovaní, nie je možné v tejto veci podať návrh na vydanie predbežného opatrenia, pretože návrh sa podáva nie preto, že výživa dieťaťa je ohrozená, ale z dôvodu, že je potrebné premietnuť do rozhodnutia zvýšené výdavky na dieťa

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Návrh podajte na Okresnom súde, ktorý rozhodoval o výživnom pre maloletého. Ak ste medzitým zmenili bydlisko a maloletý býva v obvode iného súdu, žiadajte v návrhu, aby súd uznesením Vašu vec postúpil tomuto súdu. POPLATKY A ICH NÁHRADA Konanie jej oslobodené od súdnych poplatkov

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 3 vyhotovenia návrhu

64

6. NÁVRH NA ZVÝŠENIE VÝŽIVNÉHO PRE MALOLETÉ DIEŤA (§ 78 zákona č. 365/2005 Z.z. o rodine )

Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Matka: meno a priezvisko, rod.....................

nar.: .................................. bydlisko: ..................................

zamestnanie: ................................. št. prísl.: SR

Otec: meno a priezvisko........................

nar.: .............................. bydlisko: .............................. zamestnanie: .................... št. prísl.: SR Maloleté dieťa: meno, priezvisko..........., nar.............., bytom u ..................

návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa

65

I.

Maloletá ..................., sa narodila počas trvania nášho manželstva dňa........ Naše manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu ................... dňa ........ Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 50 eur mesačne, vždy do 30- teho dňa mesiaca. Dôkazy: rodný list maloletej dcéry rozsudok Okresného súdu ............. dňa ............... spis. zn. ..........................

II.

Na prelome minulého a tohto roka sme sa s dcérou odsťahovali od rodičov a presťahovali do Bratislavy. Tento rok si začala maloletá plniť aj povinnú školskú dochádzku. V súvislosti so zmenou bydliska, ako aj skutočnosťou, že maloletá začala navštevovať Základnú školu v Bratislave, vznikli zvýšené náklady, ktoré sú spojené so štúdiom a vyššími životnými nákladmi v porovnaní s predchádzajúcim bydliskom. Od poslednej úpravy výživného prešli 4 roky, kedy došlo aj výraznému rastu spotrebiteľských cien. Otec dieťaťa si plnil vyživovaciu povinnosť len v rozsahu určenom rozhodnutím súdu a neprispieva na žiadne ďalšie nepravidelné výdavky na dieťa. Na návrh dohody o zvýšení výživného reagoval zamietavo. Dôkazy: potvrdenie o návšteve školy výsluch účastníkov

III.

O majetkových pomeroch odporcu nemám žiadne informácie, pretože so mnou odporca nekomunikuje. Z informácií od jeho rodiny viem, že v práci postúpil a kúpil si byt. Je teda odôvodnený predpoklad, že príjem otca dieťaťa sa v porovnaní s rokom 2003 zvýšil. Pokiaľ ide o moje majetkové pomery, došlo od rozhodnutia súdu k poklesu príjmu. Od .............. nemám príjem zo závislej činnosti a potom, čo som vyčerpala podporné obdobie na poberanie dávok v nezamestnanosti, mám príjem len z dávok v hmotnej núdzi vyplácaných odborom sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a z príležitostných prác. Dieťa je potrebné v súvislosti s návštevou školy a z ohľadom na jeho riadny vývin podporovať a rozvíjať jeho schopnosti. Moje zárobkové možnosti a príjem z výživného nepostačujú na úhradu odôvodnených potrieb maloletej. Dôkazy: výsluch účastníkov potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi

IV.

V zmysle § 78 zákona o rodine od úpravy výživného pre maloletú došlo k podstatnej zmene okolností, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výške výživného tak, aby táto výška zodpovedala potrebám, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. Ako matka sa o maloletú osobne starám a doteraz som uhrádzala všetky zvýšené náklady na jej starostlivosť. Moje majetkové možnosti objektívne neumožňujú uspokojovať odôvodnené potreby maloletej, na rozdiel od otca maloletej, ktorý takéto možnosti má. Okrem nákladov na výživu, školské pomôcky, ošatenie a dopravu, je v záujme maloletej, aby bola podporovaná aj vo voľnom čase, rozvíjali sa jej schopnosti a integrovala sa do nového prostredia. Maloletá rada pláva, tancuje a učí sa cudzie jazyky. Považujem za odôvodnené, aby sa výživným prispelo aj na tieto výdavky, ktoré momentálne

66

nemôžem uhrádzať. Priemerné mesačné výdavky som vyčíslila na cca 250 eur. Dôkazy: výsluch navrhovateľky rozpis mesačných nákladov

V.

S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal toto rozhodnutie.

r o z s u d o k: Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej ....................zo sumy 50 eur na sumu 150 eur, ktoré je povinný otec uhrádzať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca k rukám matky. Zročné výživné za dobu od ............. do ... v celkovej výške ... Sk je otec maloletej povinný uhradiť k rukám matky maloletej v splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu .............. zo dňa ........... spis. zn. ................ v časti výroku o výživnom. Žiaden z účastníkov nemá nárok na úhradu trov konania. V ......................., dňa.................. meno a priezvisko (podpis)

67

7. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: vyporiadanie spoločného majetku – ak bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) bolo zrušené rozvodom manželstva alebo počas manželstva, je potrebné ho vyporiadať. Ak neuzavriete dohodu alebo sa chcete vyhnúť účinkom vyporiadania zo zákona, po 3 rokoch od zániku BSM, musíte podať návrh na jeho vyporiadanie. V návrhu musíte uviesť celý rozsah majetku, ktorý ste nadobudli, vrátane práv, záväzkov, hnuteľných a nehnuteľných vecí, ich nadobúdacej ceny a zostatkovej hodnoty v čase zániku BSM. Veci musíte jednoznačne identifikovať – napr. obchodným názvom, značkou, farbou, výrobným číslom, doložiť nadobúdacie doklady, ak existujú, uviesť rok nadobudnutia, prípadne znalecké posudky o hodnote veci, najmä nehnuteľnosti, ak nimi disponujete, tieto však nemusí vziať súd do úvahy, ak s hodnotou veci nebude súhlasiť odporca, vtedy nariadi znalecké dokazovanie a jeho náklady musíte spoločne uhradiť. V návrhu uveďte, aké rozdelenie majetku navrhujete označením konkrétnych vecí a do vlastníctva ktorého z Vás má vec pripadnúť a v akom podiely, či v celosti alebo podiel, ďalej uveďte prečo navrhujete takéto rozdelenie, napr. v dome žijete spolu s deťmi, ktoré sú vo Vašej osobnej starostlivosti, odporca sa odsťahoval a býva inde, zaslúžili ste sa o nadobudnutie tohto majetku z väčšej časti Vy, starali ste sa o tento majetok počas manželstva z väčšej časti alebo výlučne Vy, užívali ste ho z väčšej časti Vy, citové väzby, potrebnosť pre každého z Vás, detí, príp. iných príslušníkov domácnosti.... Podiely oboch manželov sú v zásade rovnaké, ak navrhujete rozdelenie v inom pomere musíte odôvodniť, napr. manžel bol násilný, nestaral sa o majetok ani nezarábal a teda sa nepričinil o jeho nadobudnutie....

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI O vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa nemôže rozhodovať predbežne, pretože účinky rozhodnutia by mali dôsledky ako rozhodnutie vo veci samej, čo nie je prípustné.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, ktorý rozhodoval o rozvode manželstva POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok je 66 eur Poplatok treba zaplatiť pri podaní návrhu na vyporiadanie alebo na základe výzvy. Ak súd o Vašej veci rozhodne, v rozsudku zaviaže obidvoch účastníkov spoločne uhradiť poplatok za vyporiadanie majetku vo výške 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66 eur, najviac 16 596,65 eur. Základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, suma záväzkov sa neodrátava. Preto je účelné sa pred vyhlásením rozhodnutia s druhou stranou dohodnúť(pokiaľ však neuplynuli 3 roky od rozvodu), ak je jasné, ako rozhodne súd alebo uzavrieť súdny zmier, čo je obdoba dohody, ale potvrdená súdom. Ak sú dôvody žiadajte oslobodenie od súdnych poplatkov.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 2 vyhotovenia návrhu

68

7. NÁVRH NA VYPORIADANIE BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA MANŽELOV (§ 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka)

Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Žalobkyňa: meno a priezvisko, rod. ................. Trvale bytom: ............................... Rodné číslo: .................................. Dátum narodenia: ........................ Štátna príslušnosť: SR Rodinný stav: rozvedená Žalovaný: meno a priezvisko, rod. ................ Trvale bytom: ................................ Rodné číslo: .................................. Dátum narodenia: ......................... Štátna príslušnosť: SR Rodinný stav: rozvedený

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

69

I.

Manželstvo so žalovaným sme uzavreli dňa ........... pred .......... Z tohto manželstva sa nám narodili dve deti, Jarmila, nar. ..... a Daniel, nar. ............ Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v ............ zo dňa ..........., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa............... Obidve maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do mojej osobnej starostlivosti.

Dôkazy: Rozsudok zo dňa ........................., sp. zn. .......................

II.

Počas trvania manželstva sme do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli tieto hnuteľné a nehnuteľné veci: 1. Nehnuteľnosti:

a) rodinný dom č. 19 vo Zvolene na Steinerovej 13, postavený na pozemku parc. č. 6214/1 vo výmere 800 m2 nachádzajúci v kat. úz. Zvolen, rodinný dom je zapísaný na Liste vlastníctva č. 603 vedený Správou katastra vo Zvolene. b) pozemok parc. č. 62141/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 800 m2 nachádzajúci v kat. úz. Zvolen, pozemok je zapísaný na Liste vlastníctva č. 603 vedený Správou katastra vo Zvolene.

c) pozemok parc. č. 62141/2, druh pozemku: záhrady vo výmere 400 m2, pozemok sa nachádza v kat. úz. Zvolen, a je zapísaný na Liste vlastníctva č. 603 vedený Správou katastra vo Zvolene. Nehnuteľnosti uvedené pod písm. a) až c) majú podľa znaleckého posudku č. 36/07 zo dňa 12. 12. 2006 vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo Ing. Norbertom Tuhým hodnotu 1 200 000 Sk

2. Hnuteľné veci: a) motorové vozidlo zn. Renault Clio ŠPZ ZV32210B, nadobúdacia cena v roku 2006 bola 270 000 Sk a ktorého zostatková cena je 210 000 Sk, b) bielu chladničku Calex 120 l, nadobúdacia cena v roku 2005 bola 15 000 Sk a ktorej zostatková cena je 9 000 Sk, c) obývačku Santal, nadobúdacia cena v roku 2002 bola 35 000 Sk, zostatková cena je 20 000 Sk,

d) detskú izbu Blumen, nadobúdacia cena v roku 2000 bola 25 000 Sk, zostatková cena je 10 000 Sk, e) vysávač Elektrolux 250 L, nadobúdacia cena v roku 2005 bola 17 000 Sk a ktorého zostatková cena je 12 000 Sk f) práčka Elektrolux 500 L, nadobúdacia cena v roku 2005 bola 27 000 Sk a ktorej zostatková cena je 22 000 Sk

g) spálňa Elektra, nadobúdacia cena v roku 2002 bola 20 000 Sk, zostatková cena je 10 000 Sk, Ostatné zariadenie bytu nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože som ho dostala darom od rodičov, s výnimkou starožitného riadu, ktorý odporcovi darovali jeho rodičia a ktorý si odviezol spolu s ostatnými vecami začiatkom roku 2006 pri odsťahovaní zo spoločnej domácnosti. S manželom máme spoločný záväzok voči Tatrabanke a.s., z titulu úveru na základe zmluvy č. 3123 o spotrebnom úvere z 20. februára 2000, v celkovej výške 100 000 Sk vrátane úrokov. Odo dňa rozvodu platím mesačnú splátku úveru vo výške 5 000 Sk výlučne ja.

Dôkazy: Výpis z Katastra nehnuteľností Správy katastra vo Zvolene – List vlastníctva č. 603 Znalecký posudok č. 36/07 zo dňa 12. 12. 2006 Potvrdenie Tatrabanky a. s. o výške dlhu Výsluch účastníkov a rodičov účastníkov

70

III.

Odporca žije od začiatku roku 2006 v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou a obývajú rodinný dom vo Zvolene, ktorý patrí odporcovým rodičom. Dňa ........... som odporcu listom vyzvala na uzavretie dohody o vyporiadaní nášho bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú reagoval tak, že odsúhlasil rozsah nášho bezpodielového spoluvlastníctva a hodnotu vecí, ktoré sme nadobudli, ale podmienil uzavretie dohody, tým, že mám uhradiť celú výšku dlhu zo zmluvy o spotrebnom úvere. Následne sme sa niekoľkokrát stretli, odporca však podmienky dohody stále menil, až vyhlásil, že na dohode nemá žiaden záujem.

Navrhujem preto, aby naše bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal súd a to tak, že mne prikáže do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v čl. II ods. 1 pod písm. a) až c) a z hnuteľných vecí detskú izbu uvedenú v čl. II ods. 2 písm. d), ktoré užívam spoločne s mojími deťmi. Ostatné hnuteľné veci navrhujem prikázať do výlučného vlastníctva žalovanému, vzhľadom k tomu, že tieto veci si pri odsťahovaní zo spoločnej domácnosti vzal so sebou. Rozdiel v hodnote majetku, po odrátaní splátok dlhu, ktoré som vynaložila za odporcu, je vo výške 894 500 Sk, ktorú navrhujem vyplatiť odporcovi do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o pôžičku, navrhujem, aby účastníci boli povinní Tatrabanke a. s. vyplatiť každý v 1/2, pretože ide o solidárny záväzok, ktorý sme prevzali na úhradu našich spoločných potrieb a súčasne započítať v rámci vyporiadania započítať sumu 32 500 Sk, z celkovej sumy 65 000 Sk, ktorú som od rozvodu na úhradu spoločného dlhu vynaložila.

IV. Na základe vykonaného dokazovanie navrhujem preto, aby súd vydal tento

r o z s u d o k: Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva prikazuje navrhovateľke: rodinný dom č. 19 vo Zvolene na Steinerovej 13, postavený na pozemku parc. č. 6214/1 vo výmere 800 m2 nachádzajúci v kat. úz. Zvolen, pozemok parc. č. 62141/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 800 m2 nachádzajúci v kat. úz. Zvolen, pozemok parc. č. 62141/2, druh pozemku: záhrady vo výmere 400 m2, pozemok sa nachádza v kat. úz. Zvolen, nehnuteľnosti sú zapísané na Liste vlastníctva č. 603 vedenom Správou katastra vo Zvolene v celkovej hodnote 1 200 000 Sk a detskú izbu Blumen so zostatkovou cenou 10 000 Sk. odporcovi: motorové vozidlo zn. Renault Clio ŠPZ ZV32210B, so zostatkovou cenou 210 000 Sk, bielu chladničku Calex 120 l, so zostatkovou cenou 9 000 Sk, vysávač Elektrolux 250 L, so zostatkovou cenou 12 000 Sk, práčku Elektrolux 500 L so zostatkovou cenou 22 000 Sk, spálňu Elektra, so zostatkovou cenou 10 000 Sk a obývačku Santal, so zostatkovou cenou 20 000 Sk. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 894 500 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržala vo väčšom rozsahu. Zvyšok pôžičky v sume 35 000 Sk z titulu úveru na základe zmluvy č. 3123 o spotrebnom úvere z 20. februára 2000, účastníci zaplatia Tatrabanke, a.s. každý v 1/2.

V ......................., dňa.................. meno a priezvisko (podpis)

71

8. DOHODA O VYPORIADANÍ BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA MANŽELOV

(§ 149 Občianskeho zákonníka

meno a priezvisko, rod.......................... Trvale bytom: ....................................... Rodné číslo: .........................................

Dátum narodenia: ................................ Štátna príslušnosť: SR Rodinný stav: rozvedená a

meno a priezvisko, rod. .................... Trvale bytom: ................................... Rodné číslo: .....................................

Dátum narodenia: ............................ Štátna príslušnosť: SR Rodinný stav: rozvedený

uzatvárajú v zmysle ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(ďalej len „dohoda“) v tomto znení:

72

I.

1. Manželstvo účastníkov tejto dohody bolo uzatvorené dňa ............ a rozvedené rozsudkom Okresného súdu .............., č.k.: ......... zo dňa ............... rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa ............ a týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – účastníkov tejto dohody.

2. Účastníci tejto dohody zhodne konštatujú, že trojročná zákonná lehota plynúca od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka je zachovaná.

II.

1. Predmetom tejto dohody je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov – účastníkov tejto dohody.

2. Do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov – účastníkov tejto dohody patria

tieto nehnuteľnosti: A. byt č. ...., vo vchode č. ..., na ..... poschodí bytového domu so súpisným č. ...., na ulici

................, orientačné číslo: ........, v Bratislave, zapísaného na LV č. ...... – čiastočný, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava V, pre katastrálne územie: Petržalka, obec: BA – m.č. Petržalka, okres: Bratislava V ako stavba na pozemku parc. č........., v celosti.

B. spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve

bytového domu vo veľkosti podielu: ............... nerozlučne spojený s vlastníctvom bytu uvedeného vyššie pod písm. A., v celosti.

3. Byt označený v článku II./bod 2./písm.A. tejto dohody pozostáva z 3 obytných miestností

a príslušenstva. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, hala, kúpelňa, WC, loggia a pivnica. Celková výmera podlahovej plochy bytu je 69,62 m2 (súčet plôch obytných miestností a príslušenstva bytu), z toho plocha bytu je 68,25 m2, plocha pivnice je 1,37 m2. Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to vstavané skrine, poštová schránka, zvonček, kuchynská linka, sporák, vodovodné batérie, vaňa, radiátory, merač vody, odsávač pár, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky, prípojky STA, okrem tých súčastí, ktoré sú určené na spoločné užívanie vlastníkmi bytov.

4. S vlastníctvom bytu označeného v článku II./bod 2./písm.A. tejto dohody je spojené

spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Spoločnými časťami domu sú: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodiská, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie., ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť. Spoločnými zariadeniami domu sú: výťahy, práčovne, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, vzduchotechnické zariadenia a vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne domu, v ktorom sa byt nachádza. Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu sú najmä: vodovodná a kanalizačná šachta, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu.

5. Do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov – účastníkov tejto dohody patria tieto hnuteľné veci:

73

A. chladnička, značka: Eurotech, rok výroby: 2001 B. kuchynský stôl, 5-stoličiek C. práčka, značka: Whirpool, rok výroby 1998 D. 2 x stolík pod PC E. TV, značka: Orava, rok výroby 1997 F. Video, značka: Toschiba, rok výroby 1995 G. Stereo – veža, rok výroby 2000 H. DWD prehrávač, rok výroby 2005 I. Auto, rok výroby 1986

III.

1. Účastníci tejto dohody vyporiadavajú svoje zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, dohodou takto: Nehnuteľnosti špecifikované v článku II./bod 2. tejto dohody pod písm. A. a B. pripadajú do podielového spoluvlastníctva ................, rod. ..........., nar. ........ v podiele vo veľkosti ½ a ............., rod. ......., nar. ..... v podiele vo veľkosti ½ . Účastníci tejto dohody zhodne konštatujú, že ich podiely na nehnuteľnostiach patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú vzájomne vyrovnané a nebudú si z titulu majetkového vyrovnania podielov na nehnuteľnom majetku navzájom nič vyplácať.

2. Účastníci tejto dohody vyporiadavajú svoje zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo, pokiaľ ide o hnuteľné veci, dohodou takto: Hnuteľné veci špecifikované v článku II./bod 5. pod písm. D., E., F., G., H., I., tejto dohody pripadajú do výlučného vlastníctva ........., rod. ............., nar. ... a hnuteľné veci špecifikované v článku II./bod 5. pod písm. A., B., C., tejto dohody pripadajú do výlučného vlastníctva ............., rod. ..........., nar. ............

Účastníci tejto dohody zhodne konštatujú, že ich podiely na hnuteľných veciach patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú vzájomne vyrovnané a nebudú si z titulu majetkového vyrovnania podielov na hnuteľnom majetku navzájom nič vyplácať. 3. Účastník .................., rod. ...... pristupujem týmto k Zmluve o výkone správy bytového domu, ktorú vykonáva správca: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, 851 01 Bratislava. 4. Účastník ...................., rod. ............... pristupujem týmto k Zmluve o výkone správy bytového domu, ktorú vykonáva správca: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, 851 01 Bratislava.

IV.

1. Účastníci tejto dohody vyhlasujú, že vzťahy medzi nimi vyplývajúce zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú touto dohodou úplne vyrovnané a nebudú mať v budúcnosti voči sebe žiadne nároky z titulu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci zároveň zhodne prehlasujú, že ku dňu uzatvorenia tejto dohody, neexistujú žiadne spoločné záväzky a pohľadávky voči tretím osobám. 2. Účastníci tejto dohody sa dohodli, že v prípade, ak sa po uzatvorení tejto dohody objaví vec patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uplatní sa nevyvrateľná domienka, že vec pripadala do výlučného vlastníctva toho z účastníkov tejto dohody, v užívaní alebo držbe ktorého sa nachádza alebo toho, kto ju objavil.

74

V.

1. Táto dohoda, pokiaľ ide o hnuteľné veci, nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma účastníkmi. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, táto dohoda nadobúda platnosť dňom jej podpisu oboma účastníkmi a účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracoviskom Bratislava V o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech účastníkov tejto dohody - ..................., rod. ..... a ..............., rod. .............. Do vydania rozhodnutia o povolení vkladu sú účastníci tejto dohody viazaní svojimi prejavmi vôle podľa tejto dohody. 2. Dohoda sa vyhotovuje v siedmich exemplároch, z ktorých po jednom obdržia účastníci tejto dohody, päť exemplárov obdrží Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko BA V. 3. Účastníci dohody zhodne prehlasujú, že sa podrobne oboznámili s celým obsahom tejto dohody, že mu rozumejú a nemajú k nemu žiadne výhrady, na znak čoho dohodu vlastnoručne podpisujú. 4. Účastníci dohody zhodne prehlasujú, že túto dohodu uzatvárajú slobodne, vážne, bez omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že sú plne spôsobilí na právne úkony, že ich zmluvné prejavy sú dostatočne určité a zrozumiteľné a že právny úkon je urobený v predpísanej forme.

V Bratislave, dňa ................................. ––––––––––––––––––––– ––––––––––––––––––––

(overený podpis jedného účastníka) (overený podpis druhého účastníka)

Pozn. Podpisy účastníkov musia byť overené, len ak ide o vyporiadanie týkajúce sa aj nehnuteľnosti. Podpis Vám overia na matrike alebo u notára za poplatok. Dohodu spolu s rozsudkom s vyznačenou právoplatnosťou (právoplatnosť Vám vyznačia na originály rozsudku na súde, ktorý rozsudok vydal cca po 3 týždňov od jeho doručenia poslednému z Vás, informujte sa o tom telefonicky), priložte k návrhu na vklad, ktorý predložíte príslušnej Správe katastra, kde je nehnuteľnosť evidovaná.

75

9.-11. Návrh na vylúčenie alebo obmedzenie odporcu z užívania nehnuteľnosti

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: Vylúčenie alebo obmedzenie užívania nehnuteľnosti, t.j. bytu alebo domu, ktorý je Vašim bezpodielovým spoluvlastníctvom – z dôvodu psychického alebo fyzického násilia, ktorému ste boli vystavovaný Vy alebo Vaše deti, či iná blízka osoba žijúca v spoločnej domácnosti, môžete žiadať, aby Váš manželský partner nemohol užívať spoločnú nehnuteľnosť – byt alebo dom. Ak je možné užívať časť nehnuteľnosti samostatne bez toho, aby ste boli v kontakte s odporcom, súd len obmedzí jeho užívacie právo, inak rozhodne o jeho úplnom vylúčení. Pripojte dôkazy najmä trestné oznámenie a opíšte, akým spôsobom a konaním sa dopúšťa odporca násilia, navrhnite svedkov, predložte lekárske príp. psychologické správy, rozhodnutia a iné dôkazy, ktoré preukazujú páchanie násilia odporcom.

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI - Návrh na nariadenie predbežného opatrenia - zákaz vstupu do bytu – pred vylúčením odporcu z užívania bytu môžete žiadať súd, aby v lehote do 7 dní zakázal odporcovi vstupovať do bytu a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Musíte osvedčiť, že ste vystavovaní násiliu alebo je tu takáto hrozba. Pripojte dôkazy, trestné oznámenie, lekárske príp. psychologické správy, rozhodnutia o priestupkoch, navrhnite ďalšie dôkazy. Pozri náležitosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia v časti 2. Vzory - všeobecné.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť, o ktorú v konaní ide. POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok je 66 eur za predbežné opatrenie a 100 eur za návrh vo veci samej (návrh na vylúčenie al. obmedzenie užívania). Náhradu trov za predbežné opatrenie a konanie vo veci samej Vám súd prizná, ak v konaní o vylúčení al. obmedzení užívania, ak budete úspešný, teda súd Vášmu návrhu vyhovie. Miesto náhrady trov žiadajte oslobodenie od súdnych poplatkov pri prvom návrhu, ak sú na to dané dôvody.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 2 vyhotovenia návrhu

76

9. NÁVRH NA VYLÚČENIE MANŽELA Z UŽÍVANIA BYTU A O VYDANIE PREDBEŽNÉHO OPATRENIA – ZÁKAZ VSTUPU DO BYTU Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Žalobca: 1. .........................., rod. ............ Nar. ........

Bytom: ................. Zamestnanie: ................. Občianka SR Maloleté deti: 2. ................., nar. ... – v zastúpení matky 3. .................., nar. ... – v zastúpení matky ..................................................................... Žalovaný: ........................... Nar. ............... Bytom: ........................

Zamestnanie: ........................ Občan SR

Návrh o úplné vylúčenie z užívania bytu a o vydanie

predbežného opatrenia- zákaz vstupu do bytu žalovanému

77

I.

Manželstvo so žalovaným sme uzatvorili dňa ............ So žalovaným máme spoločne jedno dieťa ........., nar. ........... Z predchádzajúceho manželstva mám dve deti syna.........., nar. ........... a dcéru .........., nar. ........, ktoré boli súdom zverené do mojej osobnej starostlivosti, pri rozvode prvého manželstva. Žalovaný je takisto druhý krát ženatý, z prvého manželstva má jedno dieťa.

Dňa ..... som prvý krát urobila ústne trestné oznámenie na svojho manžela – žalovaného, ktorý ma fyzicky napadol s nožom. Žalovaný ma dlhodobo psychicky a fyzicky týra od roku 2003. Trestné oznámenie je vedené na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v .........., odd. ................. Zo strachu pred žalovaným a pod jeho vyhrážkami som zmenila a zmiernila výpoveď, t.č. si svoju chybu uvedomujem a chcem ju pravdivou výpoveďou na polícii napraviť.

Dňa ..... som podala opäť trestné oznámenie (vedené pod sp. značkou: ......), nakoľko mám reálny strach o seba a zdravie detí. Síce sa veľmi bojím jeho reakcie, keď sa dozvie, že som podala trestné oznámenie, ale mám dojem, že je to jediná možná cesta ako mňa a deti i do budúcnosti chrániť.

Toho dňa ......... sa žalovaný deťom a mne vyhrážal, že nás zabije. Útok začal tým, že keď som prišla domov, rozkopal mikrovlnnú rúru, dal si za pás nohavíc nože. Bála som sa, začala som kričať, aby ma počuli susedia. Kladivom začal búchať, snažil sa ma trafiť do hlavy, netrafil sa, nakoľko som sa dokázal uhnúť. Začal mi rezať krk, hovoril, že mi odreže hlavu, ako som sa bránila, potom ucho a nakoniec mi začal rezať ruku, aby som mu neutiekla. Povedal, že zabije aj deti, ale najprv mňa. Podarilo sa mi vyjsť z bytu na chodbu, kričala som o pomoc. Potichu mi hovoril nekrič, lebo ťa tu prepáram nožom. Našťastie vyšla dcéra suseda, ktorá na neho skríkla. Rýchlo zabuchla dvere, videla, že má nôž v ruke a ja, že krvácam. Žalovaný začal kopať do susedových dverí a vulgárne jej nadávať. Dcéra suseda zavolala políciu, ktorá následne prišla k nám do bytu. Žalovaného zadržali, ja som podala trestné oznámenie. Dňa........... som nebola schopná vypovedať a žalovaného pustili.

Naďalej sa vyhráža, vulgárne nadáva a máme obavy, kedy opäť fyzicky zaútočí. Žijeme v neustálom napätí, stále sa chce vypytovať syna, čo v nemocnici povedal. Deti nespúšťam z dohľadu, lebo mám strach, že im ublíži. Žiadam o pripojenie trestného oznámenia zo dňa ............ Dňa......... som sa druhý krát po útoku (................................................................) rozhodla podať trestné oznámenie na žalovaného. V doobedňajších hodinách (cca o 11:00 hod.) som osobne išla na políciu a deti som zaviedla k matke. Mala som pocit, že ma službukonajúci policajt obviňuje, povedal mi, že však žalovaný nespravil trestný čin iba menší priestupok, že som sa z vypočítavosti vydala a teraz chcem podať TO. Mám ísť za „svojim“ vyšetrovateľom (.....), ktorý tam toho času nebol. Dňa ......... ma v domácnosti navštívili.............. z ÚPSVaR., odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko ...............a ..............., že majú hlásenie z detskej psychiatrickej kliniky ......................., kde bol hospitalizovaný môj syn ....... a jedná sa o podozrenie z týrania maloletého.

Nevedela som, že žalovaný ubližuje deťom, zdali sa mi ľútostiví a ku mne prítulní, videla som, že niečo nie je v poriadku, keď som sa ich spýtala, tak mi povedali, že nič iba ma ľúbia...mali strach. PhDr. .......... mi oznámila, že podá trestné oznámenie na manžela a ja som sa tiež odhodlala. ÚPSVaR ........., odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko .............., dňa ........... podali na žalovaného trestné oznámenie (kópiu prikladám ako dôkazový materiál). Naposledy som podávala trestné oznámenie dňa ....... (kópiu Zápisnice o výsluchu prikladám), na Okresnom riaditeľstve PZ ..............., Úrad justičnej a kriminálnej polície, adresa..............., vedené pod sp. zn..........., nakoľko dňa ...žalovaný opäť dva krát bezdôvodne zbil syna .. a na druhý deň, dňa ... sa vulgárne vyjadroval na moju osobu, vulgárne mi nadával a následne sa mi vyhrážal bitkou (že mi „rozkope papuľu) a smrťou (že ma zabije). Na políciu som išla preto, lebo som vedela, že sa chystá posilniť alkoholom a bála som sa, že zrealizuje svoje vyhrážky. Po podaní tohto trestného oznámenia, polícia žalovaného zadržala v CPZ. Dňa .... som opäť na polícii vypovedala. Žalovaný je zatiaľ zadržaný, mám však obavy z jeho návratu do domácnosti, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že sa naďalej bude dopúšťať násilia a uskutoční svoje vyhrážky, keďže som aj podala trestné oznámenie. Dôkazy:

- Kópie rodných listov detí

78

- Kópia sobášneho listu - Kópia rozsudku o návrhu na úpravy práv a povinností rodičov - Kópia trestného oznámenia z ÚPSVaR, ................ - Kópia trestného oznámenia podaného dňa ...., Okresné riaditeľstvo PZ v ..........., vedené pod: ČVS: - Kópia Zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného (........), z dňa, sp.zn. - Uznesenie o začatí trestného oznámenia, Okresné riaditeľstvo PZ v ..........., z dňa - Záznam o zhodnotení zdravotného stavu po napadnutí..., z dňa .. - Žiadam o pripojenie spisu z oddelenia skráteného vyšetrovania, ..............o fyzickom napadnutí zo dňa ..... - Žiadam o vyžiadanie si podrobnej prepúšťacej správy mal. ....., ktorý bol hospitalizovaný na Klinike detskej psychiatrie DFN, ..........................., od - Záznam z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, MUDr. ...... - Predbežná prepúšťacia správa ......., zo dňa .............

II. Tak ako uvádzam i v trestných oznámeniach na žalovaného:

Náš vzťah so žalovaným začal v roku 2002. V čase, keď som mala problémy s bývalým prvým manželom v roku 2002, tak mi ...... – t.č. manžel a žalovaný, začal pomáhať tak, že mojim deťom kupoval stravu, sladkosti. Vtedy už žil bez manželky, s ktorou mal syna, obviňoval ju z ich rozpadu manželstva a vulgárne na ňu nadával. Ako som sa neskôr dozvedela z jeho rozsudku o rozvode manželstva v roku 2005, tak rozpad manželstva bol kvôli jeho neadekvátnemu správaniu sa k manželke. Neverila som ani susedom, ktorý ma na jeho agresívne správanie sa k bývalej žene a synovi upozorňovali. Žalovaný ma stále presviedčal, že jeho žena bola vinníkom a „ľahkou“ ženou.

Od roku 2003 sme začali so žalovaným viesť spoločnú domácnosť, v čase, keď sa narodil náš syn.

Žalovaný sa začal správať agresívne. V novembri roku 2003 ma fyzicky prvý krát napadol, dokopal ma po celom tele, mala som i vykĺbenú lopatku na chrbte. Nepustil ma na lekárske ošetrenie. Ošetrovala ma vtedy kamarátka ..................., ktorá je moja blízka priateľka, ktorej som sa i zdôverovala s celou situáciou a násilím, ktoré pácha žalovaný.

Žalovaný si začal do našej domácnosti vodiť „kamarátov“ a spolu popíjali alkohol, agresivita žalovaného sa po požití alkoholu zvyšovala. Spočiatku ma fyzicky nenapádal, ale rozbíjal v byte nábytok, elektroniku, búchal si hlavu o zárubňu, o stenu a vyhrážal sa mi, že si ublíži (čo aj niekoľko krát urobil, napr. buchol si železnou kockou na brúsenie noža do čela). Ubližoval a takisto i doteraz ubližuje domácim zvieratám, máme dve mačky, ktoré hádzal o zem, v čase keď sme mali psov, tak tých kopal.

Násilie sa časom stupňovalo, psychicky ubližoval i deťom (zrejme už aj fyzicky, v čase, keď som nebola prítomná). Spočiatku im takisto ako aj mne vulgárne nadával (synovi: „hajzel vyjeba..“, „koko..“, dcére hovorí, že je „pič..“ a pod.). Najmladšiemu synovi (ktorý pochádza z nášho manželstva) sa začal vyhrážať slovne a päsťou, že ho dobije. Keď sa k nemu blíži, tak sa začne rukami kryť. Na deťoch používa bežne fyzické tresty, aj keď nesúhlasím a snažím sa ich brániť. Ako náhle ich bránim, tak útočí na mňa.

Jeho útoky na mne spočívajú predovšetkým v bití remeňom. Raz ma škrtil i silonovou pančuškou. V minulosti, keď sa správal agresívne, podávala som si aj žiadosť o byt na Magistrát hlavného

mesta Bratislavy a plánovala som sa s deťmi odsťahovať. Cez letné obdobie v roku 2005 ma žalovaný znásilnil, v noci prišiel opitý, vyfackal ma, roztrhol na

mne tepláky a znásilnil ma. Po útokoch sa snažil žalovaný udobrovať napr. „v posteli“ a deťom kupoval sladkosti. Povedala

som mu, že ak bude naďalej nám ubližovať, podám na neho trestné oznámenie. Sľuboval (veľakrát), že nám už viac neublíži. Napriek tomu ma obviňoval, že za útoky môžem ja, lebo si zastávam svojich „pankhartov“, prípadne, že som ho vyprovokovala.

79

Jeho sľubom a obdobiu bez násilia pred svadbou som uverila. A v roku 2006 som so svadbou súhlasila. Asi 13 dní po svadbe ma opäť fyzicky napadol. Bil ma päsťou do hlavy. Pravidelne sa mi vyhráža, že ma vyhodí z bytu (raz ma vytiahol i za vlasy von z bytu – po dlážke), že má odhlási z bytu, že má kvôli nám zle zo susedmi (lebo počujú krik). Lekársku pomoc som nikdy nevyhľadala, stále som potrebovala chrániť deti, mala som strach.

V čase, keď som bola v práci ako som zistila teraz, keď syn ..... bol hospitalizovaný v nemocnici, tak fyzicky týral deti (ešte pred svadbou). Museli to držať v tajnosti, zakázal im to pod vyhrážkami, aby mi to povedali. Keď som sa ich pýtala v minulosti na modriny na tele, tvrdili mi, že sa bili v škole so spolužiakmi alebo medzi sebou doma.

Žalovaný sa mi stále vyhráža, nakoľko má obavy, či sa syn .... v nemocnici zdôveril ako sa k nám a k nemu agresívne správa. Teraz mu hovorí „udavač“, chce nás vyhodiť z bytu. Mám strach, keď sa dozvie, že je na neho podané trestné oznámenie.

Vynucuje si odo mňa sexuálny styk, pri deťoch. Ja nesúhlasím, tak mi vulgárne nadáva a ponižuje ma. Tvrdí, že je to moja manželská povinnosť. Zakazuje mi navštevovať svoju rodinu. Aby som sa pri jeho útokoch nemohla brániť, tak najčastejšie ma nasilu položí na brucho a skrúti mi končatiny, bije ma väčšinou päsťami a remeňom po celom tele a vulgárne mi nadáva.

Deťom ubližuje tak, že na nich kričí, pokiaľ nechcú jesť, tak na nich hádže jedlo alebo vysype tanier do tváre, na hlavu. Vulgárne sa vyjadruje a vulgárne im nadáva. Syna.... fyzicky trestá za každú poznámku, ťahá za ucho, hádže z výšky o posteľ a ubližuje mu i pri „hre“, hovorí mu či sa chce obesiť tak ako jeho strýko (ktorý tohto roku spáchal samovraždu obesením) a pod.

Deti najčastejšie bije („trestá“) remeňom, dlaňou ruky a prstami, udiera ich po celom tele, najčastejšie po zadku a líci.

Obávam sa ako situácia bude pokračovať ďalej, preto podávam tento návrh. Mám reálny

strach o seba a zdravie detí. Veľmi sa bojím žalovaného reakcie, keď sa dozvie o podanom trestnom oznámení, ale mám dojem, že je to jediná možná cesta ako mňa a deti do budúcnosti ochrániť. Zároveň mám strach (na základe žalovaného vyhrážok), aby nedošlo k tragédií.

Dôkazy: Čestné prehlásenie svedka… meno, priezvisko, ......................z dňa.............

Výpoveď svedka: meno, priezvisko, adresa, kontakt .....................................

III. Spoločný nájom k bytu nám vznikol tak, že po smrti otca žalovaného, dňa ... (s ktorým sme žili ..........v spoločnej domácnosti), prešiel nájom na žalovaného a následne uzavretím manželstva žalobkyni a žalovaného sme nadobudli spoločný nájom k bytu. Žalovaný sa nepodieľa na vzniknutých položkách z užívania bytu. Takisto neuhradené pohľadávky voči Hlavnému mestu SR Bratislava splácam ja ako žalobkyňa a žalovaný odmieta a nemá snahu podieľať sa na vzniknutom dlhu. Dôkaz:

- Evidenčný list zo dňa - Nájomná zmluva z dňa - Dodatok č.1 k Nájomnej zmluve k bytu zo dňa

Z vyššie uvedených skutočností prosím súd, aby vydal to

predbežné opatrenie: Súd zakazuje ................, nar. ....., vstupovať do bytu č. .... , nachádzajúcemu sa na .... posch. bytového domu na ul. ........ č. .. , v .......... .., ktorý patrí prenajímateľovi: Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, P.O. Box 192, 814 99

80

Bratislava 1, v ktorom bývajú ............, ako osoby žalovanému blízke, vo vzťahu ku ktorým je dôvodne podozrivý z násilia. Tento zákaz pre žalovaného platí od doručenia tohto predbežného opatrenia až do rozhodnutia vo veci samej.

A súčasne na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Okresný súd v Bratislave V, po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento

rozsudok: súd úplne vylučuje odporcu ..........., nar. .......... z užívania bytu v Bratislave V, ul. ..............., č.....,......... Bratislava, číslo bytu ..., .... poschodie, ktorý patrí prenajímateľovi: Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, P.O. Box 192, 814 99 Bratislava 1. Navrhovateľka žiada súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. V Bratislave, dňa................................ …............................................... ....................................... Mal. dieťa – v zastúpení matky Meno a priezvisko

podpis podpis

81

10. NÁVRH NA NARIADENIE PREDBEŽNÉHO OPATRENIA – ZÁKAZ VSTUPU DO BYTU

(§ 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. ) Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Žalobca: meno a priezvisko......., rod. ............ Nar. ........

Bytom: ................. Zamestnanie: ................. Občianka SR Žalovaný: meno a priezvisko.......................... Nar. ............... Bytom: ........................

Zamestnanie: ........................ Občan SR

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.

82

I.

Manželstvo som uzavrela s odporcom dňa .............. Z manželstva sa nám dňa …..narodil syn .................. Dňa ......................., som podala na tunajší súd návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k nášmu maloletému dieťaťu.

Dôkazy: Sobášny list Rodný list syna Výsluch účastníkov Návrh na rozvod

II.

K podaniu návrhu na rozvod ma viedol dlhoročný stres a ponižovanie, ktoré spôsoboval odporca mne a nášmu synovi. Posledný konflikt, ktorý sa odohral týždeň pred Vianocami, kedy ma odporca aj fyzicky napadol, vyvolal u mňa rozhodnutie ukončiť naše manželstvo a ešte v tento deň som náš spoločný byt opustila. Okrem rozvodu manželstva však súčasne žiadam, aby súd rozhodol o tom, že manželovi sa, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zakazuje vstupovať do bytu, kde máme trvalý pobyt spolu s mojím synom, pretože ďalšie spolužitie s odporcom je pre nás neznesiteľné.

Svoj návrh zakladám na práve na ochranu pred násilím, ktorému som dlhodobo vystavovaná. Považujem za nevyhnutné, aby pomery účastníkov boli dočasne upravené, pretože voči správaniu odporcu sa nemám ako brániť. Vzhľadom k tomu, že manžel svojím správaním mi spôsobuje najmä psychické utrpenie, nezanecháva na mne žiadne viditeľné stopy, ktoré by mohli byť dôvodom na privolanie polície alebo ktoré by som mohla inak preukázať. Od začiatku manželstva ma obviňuje z nevery a zakazuje mi stýkať sa s inými ľuďmi. Postupom času ma od všetkých priateľov a známych izoloval a obmedzila som aj kontakt s vlastnou rodinou. Presvedčil ma, že nemám na nič právo a že mojou povinnosťou je mu vo všetkom vyhovieť. Celé naše manželstvo som chodila len do práce, do ktorej ma aj vozil svojím autom a starala sa o našu domácnosť. Posledné roky pracujem v spoločnosti, ktorá si vyžaduje kontakt s rôznymi ľuďmi, manžel ma všade, kam idem sleduje a vyvoláva aj pred klientmi nepríjemné scény. Na ulici, keď spolu kráčame sa nesmiem na nikoho pozerať, nesmiem nosiť sukne ani veci s výstrihom. Napriek tomu, že som sa jeho predstavám plne podriadila, v rodine nie je kľud, manžel si vždy nájde dôvod na hádky a robí mi doma scény. Dlho som si vyčítala, že som za to vinná ja a trápila sa, že nedokážem byť dobrou manželkou. Jeho správanie poznačilo aj nášho syna, ktorý je nielen svedkom našich hádok, ale do jeho výchovy vniesol rôzne nezmyselné zákazy.

Každý deň sme vystavovaní výsluchu, kde sme boli, koho sme stretli, čo sme robili, o čom sme sa rozprávali..., Každá bežná situácia sa stala pre mňa stresujúca, o ničom nemôžem slobodne rozhodovať, pretože vždy uvažujem, či sa na mňa manžel nenahnevá. Celý svoj život som sa naučila podriadiť jeho predstavám o mne a o tom, čo mám robiť, aby som nevyprovokovala jeho hnev a nálady. Napriek tomu nie je nikdy spokojný, večne všetko kritizuje, nič čo som kedy urobila nebolo dobré. Vytvára dusnú atmosféru, kde nie je priestor na pochvalu, radosť alebo spokojnosť. So synom sme zistili, že je najlepšie, ak nič nehovoríme, a nevyjadrujeme žiadny náš postoj, pretože každý náš osobný prejav je tvrdo skritizovaný. Spoločnú domácnosť som opustila potom, čo ma po príchode z práce zbil, pretože ma videl kráčať na ulici vedľa kolegu a klienta, s ktorými som išla na rokovanie a odmietla som nastúpiť do jeho auta. Táto situácia sa už raz v minulosti vyskytla, ale teraz som si uvedomila, že ďalej takéto správanie neznesiem. Definitívne ma o tom presvedčil aj rozhovor s psychologičkou, ktorú mi odporučila kolegyňa v práci, tá mi potvrdila, že konanie odporcu vykazuje typické znaky psychického násilia a že mám pred takýmto konaním právo na ochranu. Dôkazy:

83

Odborné psychologické vyjadrenie List vlastníctva č. ....., na ktorom je evidovaný právny vzťah k nehnuteľnosti

III.

V Ústave SR, a normách medzinárodného práva sa zaručuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby. Obsahom tohto práva je v zmysle judikatúry, právo na pokojný rodinný život a slobodný rozvoj osobnosti v oblasti jej psychickej a fyzickej integrity, možnosti sebarealizácie z pozície rovnocennosti, zachovanie cti a dôstojnosti. Akákoľvek forma násilia je absolútnym potlačením týchto práv. Násilie sa pritom prejavuje nielen vo fyzickej rovine, ale aj ako násilie psychické, sociálne, ekonomické alebo sexuálne. Navrhované predbežné opatrenie smeruje k ochrane mojej telesnej aj duševnej integrity a k ochrane nášho maloletého syna, ktorý rodinnou situáciou rovnako trpí. Hlavným terčom jeho útokov som ja, majetnícke sklony manžela sa však prejavujú aj voči nemu, zakazovaním, kritizovaním, nedostatkom prejavov pochvaly alebo normálnej lásky.

Odchodom zo spoločnej domácnosti som sa prvýkrát v živote voči jeho správaniu vzoprela. Ak sa dozvie, že som návrh na rozvod podala na súd, neviem predvídať jeho správanie. Doteraz som sa rozvodom vždy len vyhrážala a manžel bol presvedčený, že sa k takémuto kroku nikdy neodhodlám. Pri hádkach sa odporca niekoľkokrát zmienil, že nás dvoch rozdelí len smrť a nepripustí, aby som aj po jeho smrti viedla život s iným mužom. Z jeho reakcie pociťujem veľký strach a ďalej si neviem predstaviť spolunažívanie v jednej domácnosti. Odchod z bytu nepovažujem za riešenie situácie, pretože som toho názoru, že byt by mal opustiť agresor a nie jeho obeť. Navyše u rodičov nemá vytvorené ani vhodné podmienky náš syn, obidvaja rodičia sú starší a potrebujú svoje súkromie, tak ako aj my.

IV.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi toto:

P r e d b e ž n é o p a t r e n i e:

Žalovaný ...................... je povinný zdržať sa vstupu do 3- izbového bytu, č. ......., nachádzajúceho sa na .......posch. bytového domu, súpisné č......, postaveného na pozemku s parc.č.............., na ulici .........., ...................,na katastrálnom území.............., zapísaného na LV č.......vedenom Katastrálnym úradom v .............., kde býva navrhovateľka a ich spoločné dieťa až do rozhodnutia súdu o jeho vylúčení z užívania bytu. Žalovaný je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 33 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V ......................., dňa.................. meno a priezvisko (podpis

84

11. NÁVRH NA VYLÚČENIE MANŽELA Z UŽÍVANIA BYTU (podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka) Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľka: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ......................................................

Rod. č. .................................................. Trvale bytom: ......................................

Zamestnanie: ............ako..................... Občianka SR

Odporca: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ...................................................... Rod. č. ................................................. Trvale bytom: ......................................

Zamestnanie: ............ako..................... Občan SR

Návrh na vylúčenie odporcu z užívania bytu

85

I.

Dňa .................. som podala na tunajší súd návrh na rozvod a spolu s ním aj návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., ktorým som sa domáhala, aby súd uložil odporcovi zákaz vstupovať do nášho spoločného bytu v ................. Dňa ................. súd vyhovel môjmu návrhu a uložil mi, aby som v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podala na súd návrh na vylúčenie odporcu z užívania bytu. Dôkazy: Uznesenie sp.zn. ...................... Žiadam o pripojenie návrhu, príloh a ostatného spisov. materiálu z Okresného súdu...........(vo veci predbežného opatrenia na zákaz vstupu), sp. zn. ........................................ Návrh na rozvod manželstva - kópia

II.

Návrh na vylúčenie odporcu z užívania bytu, ktorý je v našom bezpodielovom spoluvlastníctve opieram o skutočnosť, že ďalšie spolužitie s odporcom v jednej domácnosti považujem za neznesiteľné. Svoj návrh odôvodňujem tvrdeniami uvedenými v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, kedy som zo strany manžela dlhodobo vystavovaná psychickému násiliu. Manžel kontroloval celý môj život, musela som neustále vysvetľovať, čo som robila, kde som bola, s kým som hovorila, o čom som hovorila, prečo, čo som tým sledovala...., musela som sa obliekať ako mi povedal, nemohla som sa nalíčiť, udržiavať spoločenské vzťahy. Každá bežná situácia sa stala pre mňa stresujúca, o ničom som nemohla slobodne rozhodovať. Napriek tomu, že svoj život som podriadila jeho pravidlám, aby som nevyvolávala scény a hádky, nebol nikdy spokojný a našiel si vždy dôvod na kritiku. Stále mal pocit, že ho s niekým chcem podviesť, koketujem a za všetko ma kritizoval. Vyvolával vo mne pocit, že svoju rolu ženy nezvládam. Jeho správaním a negativizmom trpela celá rodina. So synom sme sa odnaučili vyjadrovať svoje názory, nikam sme nechodili a snažili odporcovi vo všetkom vyhovieť. Jeho správanie zanechávalo stopy predovšetkým na mojej psychike, preto som ani nevedela, ako sa môžem brániť. Týždeň pred Vianocami sa však stalo, že odporca ma fyzicky napadol a z bytu som sa spolu so synom odsťahovala.

III.

V Ústave SR, a normách medzinárodného práva sa zaručuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby. Obsahom tohto práva je v zmysle judikatúry, právo na pokojný rodinný život a slobodný rozvoj osobnosti v oblasti jej psychickej a fyzickej integrity, možnosti sebarealizácie z pozície rovnocennosti, zachovanie cti a dôstojnosti. Akákoľvek forma násilia je absolútnym potlačením týchto práv. Násilie sa pritom prejavuje nielen vo fyzickej rovine, ale aj ako násilie psychické, sociálne, ekonomické alebo sexuálne. Návrh na vylúčenie manžela z užívania domu smeruje k ochrane mojej telesnej aj duševnej integrity a k ochrane nášho maloletého syna, ktorý rodinnou situáciou rovnako trpí. Chcem, aby sme konečne žili v pokojnom a harmonickom rodinnom prostredí a neboli vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany odporcu a v neustálom strachu a napätí.

Obávam sa, že ak by sme zdieľali spoločnú domácnosť, budú jeho násilné prejavy ešte intenzívnejšie a voči jeho sile sa neubránim. Po odchode k rodičom ma každý deň sledoval, čakal pred prácou a volával mne aj synovi a striedavo nás prosil a vyhrážal sa nám. Je zrejmé, že nerešpektuje moje rozhodnutie a neverím, ani, že sa s ním je schopný vyrovnať. To sa potvrdilo po vydaní predbežného opatrenia, kedy sa nielen odmietal z bytu vysťahovať, ale prišiel za mnou aj do práce a urobil mi hroznú scénu, naďalej ma atakuje a sleduje, kedykoľvek v noci nám volá a necháva každodenne množstvo vyhrážajúcich odkazov a sms. Nedokážem predvídať, ako sa bude jeho správanie vyvíjať, ak pochopí, že touto cestou svoje rozhodnutie nezmením a že na rozvode trvám. Prežívam obavy z budúcnosti, nechcem však situáciu, ktorú som nezavinila riešiť na úkor syna a rodičov, znovu ustúpením môjmu manželov. V súčasnosti spolu so synom navštevujem psychológa a s celou situáciou sa snažím aj touto cestou vyrovnať.

Zo skutočnosti, že psychické násilie nezanecháva žiadne viditeľné stopy a že v situácii, keď som vystavovaná ponižujúcemu správaniu odporcu sa nemôžem nijako brániť, je zrejmé, že mi polícia ani iný orgán nemôže poskytnúť potrebnú ochranu pred zásahmi do mojej súkromnej sféry. Nepovažujem však za spravodlivé, že jedinou možnosťou bolo opustenie nášho majetku alebo

86

zotrvanie a vystavovanie sa násiliu zo strany odporcu. Právo nebyť vystavovaný násiliu je základným ľudských právom. Ponižovaním, nadávaním, zákazmi, sledovaním, kontrolovaním, vyvolávaním pocitov viny a neustálych konfliktov, napĺňa jednoznačne znaky psychického násilia. Pokračovanie v spoločnom spolužití v jednej domácnosti je pre mňa preto neznesiteľné. V súlade s § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadam, aby súd vzhľadom na správanie odporcu, vylúčil manžela z užívania nášho spoločného bytu, tak aby sme mohli v pokoji užívať náš majetok a súkromie, tak ako nám to prináleží. Z ohľadom na niekoľkoročné trápenie považujem toto riešenie za primeraný zásah do jeho práv, na čo sú splnené všetky zákonné podmienky. Dôkazy: Výsluch účastníkov, prípadne syna a rodičov Odborné psychologické vyjadrenie

IV.

V konaní sa jedná o byt nachádzajúci sa ............................................Byt patrí do osobného vlastníctva obom účastníkom konania. Predmetný byt č. .............., posch. ............, o výmere............., na adrese.............. pozostáva z .....izieb, na parcele č. ................., súpisné č. ..........................., zapísané v Liste vlastníctva č. ............., okres.........., obec.................., katastrálne územie.................................... Dôkaz: Výpis z Listu vlastníctva č..........

V.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby súd vydal tento R o z s u d o k:

Súd vylučuje žalovaného ................... z užívania 3- izbového bytu, č. ......., nachádzajúceho sa na .......posch. bytového domu, súpisné č......, postaveného na pozemku s parc.č.............., na ulici .........., ...................,na katastrálnom území.............., zapísaného na LV č.......vedenom Katastrálnym úradom v .............., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Žalovaný je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ......................., dňa.................. meno a priezvisko (podpis)

87

12. Návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu manželov

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: Zrušenie spoločného nájmu bytu manželov – ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí, tzn. byt musí opustiť akonáhle je rozhodnutie právoplatné., resp. v lehote určenej súdom.

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia - zákaz vstupu do bytu – pred zrušením spoločného nájmu bez bytovej náhrady, môžete žiadať súd, aby v lehote do 7 dní zakázal odporcovi vstupovať do bytu a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Musíte osvedčiť, že ste zo strany odporcu vystavovaní násiliu alebo je tu takáto hrozba. Pripojte dôkazy, trestné oznámenie, lekárske príp. psychologické správy, rozhodnutia o priestupkoch, resp. navrhnite ďalšie dôkazy, ktoré toto preukazujú. Pozri náležitosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia v časti 2. Vzory - všeobecné.

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na Okresný súd, ktorý rozhodoval o rozvode manželstva POPLATKY A ICH NÁHRADA Súdny poplatok je 100 eur. Ak sú dôvody žiadajte oslobodenie od súdnych poplatkov.

POČET ROVNOPISOV Súdu doručte 2 vyhotovenia návrhu

88

12. NÁVRH NA ZRUŠENIE SPOLOČNÉHO NÁJMU BYTU MANŽELOV (podľa § 705 a 705a, 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka) Okresný súd v .............. ....................................... ....................................... ____________________ Navrhovateľka: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ......................................................

Rod. č. .................................................. Trvale bytom: ......................................

Zamestnanie: ............ako..................... Občianka SR

Odporca: meno a priezvisko.........., rod. .............. Nar. ...................................................... Rod. č. ................................................. Trvale bytom: ......................................

Zamestnanie: ............ako..................... Občan SR

na zrušenie spoločného nájmu bytu manželov

89

I.

Manželstvo s odporcom sme uzavreli dňa.......... Z manželstva sa nám narodili dve deti: ..............nar. ........... a ................., nar. .................. Naše spoločné bydlisko je..................... Byt patrí Stavebnému bytovému družstvu, .................. Ako nájomcovia sme vedení: navrhovateľka ...................................a odporca....................... Dňa ............som na odporcu podala trestné oznámenie za trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 písm. b) TZ a za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359 TZ, ktoré je vedené pod spisovou značkou: ČVS: ................................, na Okresnom riaditeľstve PZ v ................... Dňa ....... som podala na Okresný súd ............, Návrh na predbežné opatrenie – zákaz vstupu odporcovi do bytu. Dňa .............. Okresný súd ............, vo veci predbežného opatrenia o zákaze vstupu odporcu do bytu, rozhodol tak, že odporca má zakázané vstupovať do ....-izbového bytu, č. ....., nachádzajúcom sa na ... poschodí bytového domu v bloku ...., na ulici ............., v Bratislave (sp.zn. ................). Zároveň ma súd vyzval, aby som do 30. dní podala proti odporcovi na súd Návrh na začatie konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu. Dôkaz: Kópia Uznesenia o predbežnom opatrení Kópia Uznesenia o začatí trestného stíhania

Žiadam o pripojenie návrhu, príloh a ostatného spisov. materiálu z Okresného súdu...........(vo veci predbežného opatrenia na zákaz vstupu), sp. zn. ...........................

Kópie rodných listov detí

II.

Za trvania manželstva sme s odporcom nadobudli nájom k bytu v ............,nachádza sa na ulici .................., č. ...., členské číslo............., byt číslo .........., na .... poschodí, pozostávajúci z .... –izieb, kuchyne a príslušenstva. Byt sme dostali pridelený zo Stavebného bytového družstva, ....................... Stavebné bytové družstvo v roku 2001 podalo na nás žalobu za neplatenie nájomného za byt, dlh vznikol vo výške 27 000,-Sk. Keďže odporca odmietal prispievať na nájomné, som v tom roku dlh vyplatila (vzala som si pôžičku, 20 000,-Sk + 7 000,-Sk som doplatila). Žaloba však ešte nebola stiahnutá a vznikli súdne trovy, poplatky vo výške 11 049,Sk, ktorý zaplatím do októbra 2005, aby som vyrovnala dlhy a nemuselo byť súdne pojednávanie, žaloba by bola stiahnutá (informovala som sa na Stavebnom bytovom družstve, kde sme spravili Dohodu o pristúpení záväzku). Dôkazy: Kópia rozhodnutia o pridelení družstevného bytu z dňa ............. Kópia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu Kópia Dohody o pristúpení k záväzku medzi SBD a ...........................

III.

Okrem toho, že sa odporca sa v menšej miere a nepravidelne (podľa svojho uváženia) podieľal na platení nájomného za byt od r. 2003 a dlžné sumy splácam ja, sa odporca dopúšťal na mne a na deťoch násilia ako uvádzam aj v trestnom oznámení a v návrhu na predbežné opatrenie o zákaze vstupu odporcu do bytu. Jednalo sa o psychické a fyzické týranie, až do času pokiaľ bol odporca vzatý do vyšetrovacej väzby. Pri spolužití s odporcom som bola s deťmi vystavovaná neustálemu stresu, strachu a napätia, čo tiež na nás zanechalo stopy na psychike. V rámci trestného konania boli uskutočnené súdnoznalecké vyšetrenia, kde súdna znalkyňa sa vyjadrila, že pokiaľ nebudem vystavovaná psychickému stresu, tak mám dobrú prognózu pre psychické vyrovnanie sa. Máme obavy z budúcnosti, čo bude ďalej, keď bude odporca prepustený z väzby, a práve preto podávam tento návrh, aby sme viac s deťmi neboli vystavení násiliu a stresu zo strany odporcu. Dôkazy: Kópia trestného oznámenia

90

Kópia predbežného opatrenia na zákaz vstupu odporcu do bytu Na základe uvedených skutočností, keďže odporca svojim správaním vytvoril stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu a ktorý som ja nezavinila, navrhujem, aby Okresný súd v ........................, po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento

rozsudok:

Súd zrušuje právo spoločného nájmu odporcovi, nar., trvale bytom..............., Bratislava, k nájomnému ...-izbovému bytu, ktorý patrí Stavebnému bytovému družstvu, ....................................., nachádzajúci sa na .... posch. bytového domu v bloku ..., na ul............. č. ... , v ............., v ktorom bývajú jeho manželka....................., nar. ...........a synovia ..........................ako osoby žalovanému blízke, vo vzťahu ku ktorým je dôvodne podozrivý z násilia. S tým, že ďalšou nájomníčkou tohto bytu bude len navrhovateľka.......................

Odporca je povinný z predmetného bytu sa vysťahovať do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V Bratislave, dňa ................... meno a priezvisko (podpis)

91

13. Trestné oznámenie

ČOHO A KEDY SA MÔŽETE DOMÁHAŤ: - Ochrany pred násilím, konaním, ktoré napĺňa znaky trestného činu, príp. priestupku – ak ste vystavení konaniu, ktoré napĺňa znaky trestného činu, môžete tieto skutočnosti oznámiť, na základe čoho budú tieto skutky stíhané - náhrady spôsobenej škody – a to najneskôr pred ukončením vyšetrovania, tým že uvediete, aká škoda a v akej výške bola trestným činom spôsobená a že žiadate, aby o jej náhrade rozhodol súd.

- Vyrozumenia o spôsobe vybavenia oznámenia – pri oznámení uveďte, že chcete byť o výsledku prešetrovania oznámenia informovaná

- Poskytnutie informácie o tom, že a) obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,

b) odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel. - Ustanovenia splnomocnenca poškodeného – ten bude zastupovať Vaše záujmy a má tie isté práva ako Vy, môžete sa obrátiť aj na MVO, ktoré poskytujú pomoc pri zatupovaní - Uplatňovania svojich práv – navrhovanie dôkazov, zaistenia nároku poškodeného, odvolanie v časti nároku na náhradu škody ....

NÁVRHY PRED KONANÍM VO VECI V tomto konaní vystupujete nie ako navrhovateľ, ale ako oznamovateľ, resp. svedok-poškodený, žalobcom je štát zastúpený prokurátorom, ktorý môže navrhnúť zadržanie páchateľa, vzatie do väzby, navrhuje trest, ak vám bola spôsobená škoda a páchateľ má majetok, môžete navrhnúť ešte pred odsúdením jeho zaistenie, pre účely uspokojenia Vášho nároku na náhradu škody...

KDE SA OBRÁTIŤ S NÁVRHOM Na obvodný úrad Policajného zboru a prokuratúru POPLATKY A ICH NÁHRADA Žiadny poplatok neplatíte.

POČET ROVNOPISOV 1 vyhotovenie na prokuratúru a jedno pre políciu

92

13. TRESTNÉ OZNÁMENIE OBČANA (§ 196 Trestného poriadku)

Meno a priezvisko, rod. ...., nar. ...., trvale bytom ..................... kontaktná adresa: ............................................., Titl. Okresné riaditeľstvo PZ .............. OÚ Justičnej a kriminálnej polície Adresa............................................ VEC: Podanie trestného oznámenia na..........(napr. bývalého manžela), ...............meno a priezvisko.............., nar............, bytom: ............................... – za podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Týmto podávam trestné oznámenie na svojho bývalého manžela za týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Moje a podozrivého trvalé bydlisko je ............................., nahlásené u mojich rodičov ......... Od dňa ......... žijeme v nájomnom byte, ktorý patrí pod ........................., na adrese ................................., kde sa aj skutky násilia udiali a dejú. Manželstvo s podozrivým sme uzavreli dňa .................. V roku ...... som podala návrh na rozvod manželstva a to z dôvodu jeho agresívneho správania sa, fyzického a psychického násilia, ktorého sa dopúšťal na mojej osobe. Dňa ............ nás Okresný súd ............... rozviedol a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Maloleté deti ...mená, priezviská, nar........boli zverené do mojej starostlivosti. Pri rozvodovom konaní som predložila trestné oznámenie, lekársku správu a odborné vyjadrenie ................................., ktoré svedčili o fyzickom násilí, ktorého sa dopúšťal podozrivý. Žiadam o pripojenie spisu o rozvode manželstva z Okresného súdu....., sp. zn. ....................., kde sú tieto dôkazy. V čase manželstva sme s podozrivým žili u mojich rodičov v ....................., kde svedkami násilností okrem našich maloletých detí boli moji rodinný príslušníci, žijúci v dome – rodičia............, sestra s manželom a synom ................ Okrem toho, že boli svedkami násilností na mojej osobe, tak aj ich podozrivý fyzicky napádal (hlavne, keď ma potrebovali brániť). Viackrát sme volali na pomoc policajnú hliadku, pokiaľ sa k nám dostavili, tak podozrivý bol schopný sa upokojiť a neboli priame dôkazy. Keď som sa odhodlala podať návrh na rozvod manželstva v roku 2002, podozrivého agresivita sa vyhrocovala, ja som bola s deťmi nútená sa ukryť mimo domu a podozrivý opäť napadol a vyhrážal sa mojej matke (nakoľko nechcela podozrivému prezradiť, kde sa nachádzame), ktorá podala aj trestné oznámenie. V tom čase sa vyhrážal aj svojou smrťou a vinu dával celému okoliu, chcel tým docieliť, aby som sa s deťmi k nemu vrátila. V roku 2002 boli nútení moji rodinní príslušníci volať opätovne políciu, ktorá zavolala pri ataku podozrivého aj záchrannú psychiatrickú službu (pretože „chcel“ vyskočiť z okna a hádzal po policajtoch sklo, ktoré bolo z rozbitého okna, ktoré sám rozbil). Záchranná služba podozrivého odviedla na psychiatrické oddelenie, ale nakoľko sa tam upokojil, tak

93

ho po niekoľkých hodinách doviezli domov. Pokiaľ sme si žiadali zápisy z polície, povedali, že to sú len drobné záznamy, ktoré sa neriešia. Rodinní príslušníci podozrivému povedali, že jeho vyčíňanie nepomôže, že trvám na rozvode manželstva. Dohodli sme sa, že pôjde na ubytovňu, aby som sa s deťmi mohla vrátiť k rodine. Súhlasil, no napriek tomu ma neustále vyhľadával a dával si rôzne podmienky. Povedal mi, že bude súhlasiť s rozvodom, ale musím s ním zostať v kontakte a on sa bude správať slušne. Tak po rozvode sa niekoľko mesiacov správal relatívne slušne, neútočil. Potom ma začal citovo vydierať, nech mu dám peniaze, pretože nemal údajne z čoho zaplatiť ubytovňu. Ja som týmto tlakom podľahla a bola som za neho zaplatiť dlh na ubytovni a prihovoriť sa za neho, nakoľko som mala aj strach, že sa opäť vráti k nám. Podozrivý sa upokojil a začal sa zaujímať o deti, citovo ma ovplyvňoval a manipuloval, že on sa zmenil a nech mu dám šancu. V októbri 2002 sme boli rozvedení a v apríli 2003 ma vyzval Magistrát hl. mesta Bratislavy, aby som prišla, nakoľko mi bol pridelený byt (o ktorý som žiadala od roku 1989). Nájomné bolo vysoké (voči môjmu príjmu), tak mi oznámili, že pokiaľ budem sama ako nájomca, tak mi byt nepridelia. Keďže mi aj po rozvode podozrivý sľúbil, že nebude agresívny, bude sa starať o deti, tak som pristúpila na to, že budeme obaja nájomcovia bytu a predpokladala som, že ako rozvedení manželia, nebude si ku mne podozrivý viac dovoľovať. Opäť sa však vydržal správať primerane len krátke obdobie a násilie začalo odznova. Podozrivý nechce pripustiť, že už sme rozvedení, že nie som jeho majetok, že nechcem s ním udržiavať sexuálny styk, ktorý si naďalej vynucuje (aj pred deťmi) a neustále ma kontroluje. Čo sa týka psychického násilia:

- vulgárne mi nadáva („ty suka, fľandra, kur..., a pod.) - neustále ma kontroluje (kontroluje mi spodné prádlo, mobilný telefón, vymazáva mi sms

správy, obsah tašky, musím mu oznamovať, kde sa nachádzam, aké mám plány, kontroluje mi čas, ...)

- neustále ma osočuje, vyžaduje odo mňa, aby som ho poslúchala, a tak sa správala ako jeho žena

- izoluje ma od rodiny, zakazuje mi ich návštevy a ani ja nesmiem chodiť k nim - neustále ma podozrieva z mileneckých vzťahov, vytvára žiarlivostné scény, naposledy ma

upodozrieval z mileneckého vzťahu s mojim strýkom a rozpráva to mladšiemu synovi

- vynucuje si sexuálny styk, pokiaľ nesúhlasím tak sa mi vyhráža a fyzicky napáda - chce odo mňa popis do detailov, aby som mu hovorila, či môj milenec (žiadneho ani

nemám) je lepší v posteli, či má hrubšieho atď a popri tom mi vulgárne nadáva a nakoniec ma zbije

- pokiaľ mám voľno a on je v práci, tak mi neustále vyvoláva, či som doma a čo robím - pokiaľ niečo v domácnosti nestihnem urobiť (napr. umyť riad), tak už mi vykrikuje, že

s kým som bola..... - ničí mi osobné veci (napr. rozstrihal mi spodné prádlo a časť šatstva) - núti ma, aby som s ním komunikovala, proti svojej vôli - vyhráža sa mi – že pokiaľ budem mať niekoho iného, tak ma zabije, ak niekto ku mne

príde tak, poletí z balkónu atď. - neustále ma zastrašuje - zvykne ma zamykať v byte a odobrať mi telefón - odmieta prispievať na výživné voči deťom, o peniaze do domácnosti musím prosiť (a on

uzná koľko prispeje) - v afekte rozbíja všetko čo mu „príde pod ruku“, vyhadzuje jedlo, prípadne aj s hrncom do

koša a pod. - ja nesmiem nikdy protirečiť, musím byť ticho a so všetkým súhlasiť - musím mu hovoriť, že ho ľúbim, nakoľko si to vyžaduje a ja mám strach, že mi ublíži - vynucuje si aj v práci (pracujeme obaja v ......), aby som pred ostatnými zamestnancami

mu dávala najavo, že mi na ňom záleží, že je to medzi nami v poriadku

94

- navonok sa pretvaruje, že je ideálny, obľúbený a najlepší otec, čo však nič z toho nie je pravda, neustále sa dopúšťa násilia, čo už má aj psychické následky nielen na mne ale i na deťoch (mladší syn sa začal pomočovať, dosť často od strachu, uzavretý, s nikým nechce komunikovať a starší syn sa takisto uzavrel, odmieta so mnou hovoriť o problémoch a ja mám pocit, že sa na mňa hnevá, že nie som činná vo veci proti podozrivému, nakoľko ma aj on prosil, aby sme opustili byt, v ktorom sa nachádza aj podozrivý, zhoršil sa mu školský prospech a z domu snaží unikať)

Čo sa týka fyzického násilia:

- podozrivý si stále na mne nájde nejakú „chybu“ (napríklad pokiaľ mám predmenštruačné bolesti, povie mi, že si to vymýšľam, pretože nechcem mať s ním pohlavný styk, alebo keď prídem neskôr domov ako si on vyrátal časovo, nakoľko mi napr. vynechá autobus), začne kričať, vulgárne nadávať a ponižovať ma, potom ma zbije a nakoniec si vynucuje sexuálny styk

- podozrivý ma najčastejšie udiera do prsníkov (nakoľko vie, že ma bolievajú prsia), päsťami do tváre,...

Naposledy k fyzickému útoku došlo dňa .............., kedy v mojej rodine sa konala

oslava a keďže mi podozrivý nedovolil ísť bez neho, išli sme aj s deťmi spolu. Cestou domou z oslavy, mi začal robiť žiarlivostné scény a pred deťmi mi začal vulgárne nadávať. Zobral mi telefón, aby som nemohla volať o pomoc a vyhrážal sa mi, že keď prídeme domov, tak si to odskáčem. Už po ceste začal ma trhať za bundu, aby sa mi dostal do kabelky k telefónu a zobral mi ho, v autobuse ma držal tak pri sebe, aby som nemohla utiecť. Prišli sme domov a nútil ma priznať sa, že spávam s vlastným strýkom, lebo inak ma zabije. Ja som sa mu snažila vysvetliť, že to nie je pravda a prosila som ho nech nekričí, tak ma hodil o posteľ a s päsťami ma začal tĺcť. Mladšieho syna ešte predtým poslal surovo spať a starší syn nebol doma. Po bitke sa mi naďalej vyhrážal a nútil ma priznať sa k mileneckému vzťahu, nútil ma nech mu popisujem o údajnom milencovi a údajnom našom sexuálnom styku. Obviňoval ma, že si môžem za to sama, že ma zbil.

Povedal mi, že nech sa neopovážim ísť sa niekde sťažovať, lebo ešte horšie dopadnem ja i moja rodina.

Nakoľko sa mi vyhrážal i zabitím, bála som sa niečo podniknúť a išla som na druhý deň do práce. Nakoľko som bola dobitá, snažila som sa to zamaskovať (čo mi takisto prikázal i podozrivý), ale aj tak v práci si toho moji kolegovia všimli. Snažila som sa aj pred mamou a ostanými zatajiť, že ma opäť zbil. Kolegovia ma však „prinútili“ (.................... ......) a rodina, keď sa to dozvedela, tak ma tiež podporila v tom, aby som išla k lekárovi a nezatajovala pravdu. Podozrivý ma stále kontroloval a vyhrážal sa, že to nesmiem nikomu povedať, zamykal ma v byte a odobral mi telefón, takže k lekárovi som sa odhodlala ísť až dňa ................ Prikladám i lekársku správu a doklad o PN.

Obávam sa ako situácia bude pokračovať ďalej, podávam toto trestné oznámenie, lebo už neverím, že bez toho, že by som veci riešila týmto spôsobom, sa situácia môže zmeniť.

Na základe vyhrážok bojím sa o život, nakoľko sa podozrivý vyjadril, že ak bude mať ísť

„sedieť“, tak ma zabije, aby vedel za čo sedí. A vyhrážal sa mi, že nesmiem voči nemu nič podniknúť. Mám veľký strach o seba a o deti, že nám ublíži na zdraví, alebo že naplní svoje vyhrážky a zabije nás.

Momentálne nemôžem riskovať naše životy a pokúsim sa odísť z našej domácnosti i s deťmi

na miesto, ktoré mu nebude známe. Napriek tomu viem, že sa bude pokúšať nás nájsť a mám reálne obavy a strach. Dôkazy: Rozsudok okresného súdu .................. o rozvode manželstva Lekárska správa, z dňa ...................., MUDr. ................ Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Potvrdenie ....................... Výpovede svedkov:

- meno, priezvisko (kolegyňa v práci), tel.č. ....................... - meno, priezvisko (sestra), tel.č. ........................................

95

atď. V zmysle § 196 Trestného poriadku žiadam, aby ste ma v lehote 30 dní od tohto oznámenia upovedomili o spôsobe jeho vybavenia. Trestné oznámenie dávam na vedomie Okresnej prokuratúre. (poz. Zaslať kópiu TO na Okresnú prokuratúru a informovať ich o podaní konkrétneho TO) V ................., dňa meno a priezvisko (podpis)

96

ZÁVER Najčastejšie otázky z praxe

Môjho druha, s ktorým mám dieťa, som prihlásila na trvalý pobyt, začal byť agresívny a ja chcem, aby z bytu odišiel, tvrdí však, že tu má trvalý pobyt a preto ho vyhodiť nemôžem, je to pravda? Trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá právo na bývanie v byte. Trvalý pobyt sa vzťahuje na konkrétnu adresu teda bytový dom a nie na byt. Občan hlási začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti. Zrušiť trvalý pobyt je možné v zmysle zákona napríklad na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva alebo na návrh vlastníka občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu. Ak ste teda neuzavreli s druhom žiadnu nájomnú zmluvu, ktorá by bola podkladom na ohlásenie trvalého pobytu, nemá k Vášmu bytu žiadne užívacie právo. Ak nesúhlasíte s jeho zdržiavaním sa vo Vašom byte, musí byt opustiť a trvalý pobyt mu môžete zrušiť na Váš návrh. Ak by vznikol ohľadom tejto otázke spor, môžete žiadať o vypratanie bytu, ktorý by bol podkladom na zrušenie trvalého pobytu alebo podajte trestné oznámenie podľa § 218 Trestného zákona.

Manžel si domov doviedol cudziu ženu a neumožňujú mi prístup k bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom môjho manžela, vymenili mi zámky a keď zvoním vyhadzujú ma, nemám, kde bývať a žijem tam dvadsať rokov, majú na to právo? Napriek tomu, že byt je vo vlastníctve Vášho manžela, nemá právo Vám zamedziť k nemu prístup. Vaše právo bývania je odvodené nie z jeho vlastníctva, ale rodinnoprávnych vzťahov a ako manželka, máte právo byt spoločne s manželom užívať. Po rozvode by Vám mala byť priznaná bytová náhrada, ak by to nebolo v rozpore s dobrými mravmi, do času jej obstarania, budete mať právo byt obývať. Ak Vám manžel v užívaní bytu bráni v čase manželstva, koná protiprávne. Brániť sa môžete podaním trestného oznámenia podľa § 218 Trestného zákona, prípadne vydaním predbežného opatrenia o povinnosti strpieť užívanie bytu Vašou osobou a domáhajte sa určenia práva byt užívať.

Manžel ma celé manželstvo ponižuje, uráža, deptá, som z toho psychicky zničená, ako sa môžem brániť, keď ma nikdy neudrel? Násilie sa neprejavuje len v podobe fyzického násilia, ale aj psychického násilia. Voči násiliu máte právo brániť sa buď podľa občianskeho práva a domáhať sa ochrany Vášho obydlia pred prítomnosťou osoby, ktorá Vám ubližuje pokiaľ z dôvodu psychického násilia je spolužitie s manželom neznesiteľné alebo podať trestné oznámenie, podľa intenzity, prejavu násilia napr. podľa § 208 Trestného zákona, prípadne iných, viď trestnoprávna ochrana pred násilím časť 2.3. Psychické násilie sa preukazuje predovšetkým odbornými psychologickými vyjadreniami psychológa, ktorého navštevujete, príp. správou psychiatra. Najmä v trestnom konaní sa ustanovuje znalec, ktorý bude skúmať Vašu osobnosť, dôveryhodnosť a vplyv konania manžela na Vašu psychiku, ako aj osobnosť manžela, najmä jeho agresivitu a jej prejavy. Ak ide len o krátkodobé konanie pod vplyvom nepriaznivej životnej situácie, krízy manželstva alebo iných okolností, môže byť konanie posúdené a prejednané ako priestupok alebo sa obráťte na orgán sociálnoprávnej ochrany – Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, prípadne mimovládnu organizáciu, ktorý Vám poskytnú individuálnu, manželskú, resp. rodinnú terapiu.

Manžel je gambler požičiava si rôzne sumy od firiem aj fyzických osôb a nespláca ich, veritelia sa teraz obracajú na mňa chcú, aby som dlhy manžela zaplatila, čo môžem urobiť? V prvom rade podajte návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pokiaľ sa manžel odmietne liečiť, je pravdepodobne najvhodnejším riešením rozvod manželstva, pretože veritelia budú pri vymáhaní svojich dlhov uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k majetku vo Vašom bezpodielovom spoluvlastníctve. Okrem exekúcie na Vašu mzdu, Vám môžu zablokovať účet v banke, exekvovať byt a akýkoľvek majetok, ktorý ste počas manželstva nadobudli. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva urýchlene vyporiadajte majetok dohodou, zvážte aj možnosť prevodu majetku na Vaše deti, kedy je ochrana pred veriteľmi najúčinnejšia. Veriteľov

97

informujte, že ste o dlhu manžela nemali vedomosť, nikdy ste nedali súhlas na prevzatie takýchto záväzkov a nie ste účastníkom zmluvy, ktorou dlh prevzal. Peniaze, ktoré obdržal boli použité na úhradu jeho vlastných potrieb a teda tento záväzok je jeho výlučným dlhom. Takáto obrana, však nemusí byť vždy účinná a náklady spojené s riešením exekúcie, či žalôb, môžu byť veľmi vysoké, preto je potrebné konať rýchlo. Manžel si nepreberá na pošte zásielku, v ktorej nám doručujú rozsudok o rozvode, kedy budem právoplatne rozvedená? Ak sa adresát v mieste doručovania zdržuje, ale nebol doručovateľom zastihnutý, vyzve ho na prevzatie zásielky oznámením, kedy príde doručiť zásielku opätovne. Ak si adresát zásielku v tom čase nepreberie, doručovateľ zanechá oznámenie o uložení zásielky na pošte, 3. dňom sa považuje zásielka doručená bez ohľadu na skutočnosť, či si ju aj účastník prevezme. Súd vyznačí právoplatnosť rozsudku k tomuto dňu, ak druhý účastník zásielku s rozhodnutím prevzal a uplynula lehota na odvolanie. Ak ste sa na pojednávaní odvolania vzdali je rozsudok právoplatný doručením.

Vysvetlite mi, kedy je rozhodnutie súdu právoplatné a kedy vykonateľné a aký je v tom rozdiel? Rozhodnutie súdu je právoplatné vtedy, ak nie je možné voči nemu podať odvolanie. Právoplatnosť rozhodnutia nastane vtedy, ak uplynie lehota na podanie odvolania pre všetkých účastníkov konania, t.j. od doručenia rozhodnutia poslednú účastníkovi uplynie 15 dní. Ak sa odvolania všetci účastníci vzdali, je rozhodnutie právoplatné v momente doručenia, t.j. keď je doručené poslednému účastníkovi. Právoplatnosť teda vypovedá o tom, že rozhodnutie už nie je možné zmeniť.

Vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že je možné voči povinnému viesť nútený výkon rozhodnutia - exekúciu. Vykonateľnosť rozsudkov nastáva štandardne v momente ich právoplatnosti. Len, ak rozsudok určuje lehotu na plnenie, nastane vykonateľnosť až uplynutím lehoty na plnenie. Napr. pri vyporiadaní BSM je určená lehota na zaplatenie rozdielu v podieloch manželov na majetku, teda nie je možné vymáhať túto povinnosť pred tým, než uplynie lehota určená rozsudkom (napr. 15 dní od právoplatnosti rozsudku)

Pri uznesení – napr. rozhodnutí o predbežnom opatrení, je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Čo znamená, že rozhodnutie síce je teoreticky možné zmeniť na základe odvolania, ale vykonateľnosť nastáva doručením. Uznesenie, ktorým sa rozhoduje o dočasnom zverení dieťaťa fyzickej al. právnickej osobe, ak sa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, je vykonateľné okamžite, len čo bolo vyhotovené. Manžel je podnikateľom zarába veľmi dobre, ale oficiálne vykazuje, že má len minimálnu mzdu, ako ho môžem prinútiť, aby platil primerané výživné? Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Preto na súde spochybnite dôveryhodnosť predložených dokladov a obstarajte si dôkazy o jeho životnej úrovni, ktorá nezodpovedá minimálnej mzde a iné dôkazy, z ktorých vyplýva, že jeho príjem je v skutočnosti vyšší. Pokiaľ predloží, že má rôzne záväzky, ktoré spláca navrhnite predloženie dôkazov z účtovníctva, resp. ustanovenie znalcov v tomto odbore na preskúmanie skutočností, ktoré súdu predložil, na preukázanie jeho príjmov.

98

Podala som návrh na nariadenie predbežného opatrenia – zákaz vstupu do bytu a návrhu na vylúčenie manžela z užívania bytu, pretože mňa a moje deti neustále fyzicky a psychicky ohrozuje. O návrhu mal súd rozhodnúť v lehote 7 dní, uplynulo však 14 dní a nič sa nedeje. Čo mám robiť, ak súd nedodržuje lehoty na rozhodnutie a ani vo veci samej nerobí žiadne úkony? Súd má rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežného opatrenia bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehotách určených v Občianskom súdnom poriadku. Ak súd tieto lehoty nedodržuje je jeho postup nesprávny a zakladá zodpovednosť za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Odporúčame však obrátiť sa v prvom rade na sudcu, ktorý má vo veci rozhodnúť, so žiadosťou o bezodkladné rozhodnutie, kde upozorníte na uplynutie lehoty a skutočnosti, pre ktoré je dodržanie lehoty dôležité (rastúca agresivita, podanie trestného oznámenia a hrozba eskalácie násilia, nový útok....). List dajte na vedomie aj predsedovi súdu. Ak sú účastníkmi aj maloletý, informujte prokurátora a žiadajte jeho vstup do konania a pomoc. Postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. odporúčame až v krajnom prípade, resp. až po ukončení veci. Tento nárok si môžete uplatniť do 3 rokov odo dňa kedy Vám vznikla ujma. V tomto konaní si môžete najmä uplatniť nárok na náhradu škody, a môže Vám byť vyplatená aj nemajetková ujma, napr. v dôsledku dopadu nečinnosti na Vás – ďalšie útoky agresora atď. Nárok je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti adresovanej na Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môžete sa domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Ak je súd nečinný vo Vašej veci opakovane a neviete dosiahnuť definitívne rozhodnutie vo veci v dôsledku úkonov, ktoré nevedú k rozhodnutiu alebo dlhšie trvajúcej nečinnosti, napr. dlhé obdobia, kedy nie je vytýčené pojednávanie, bezdôvodné odročovanie pojednávaní, procesné chyby atď., môžete sa podľa okolností prípadu obrátiť aj na Ústavný súd SR z dôvodu porušenia Vašich ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prihliada k zložitosti veci, celkovej dĺžke konania, ako aj na Vašej správanie v konaní teda, či dôvody neprimeranej dĺžky konania neboli aj na Vašej strane, napr. nedostavovanie sa na pojednávanie, neodpovedanie na výzvu súdu atď.. V konaní na Ústavnom súde musíte byť zastúpený advokátom. Ústavný súd rozhodne spravidla nálezom, že Vaše práva boli porušené, a súčasne Vám prizná aj náhradu nemajetkovej ujmy približne vo výške 50 000 Sk, resp. podľa dĺžky nečinnosti. Obdobie nečinnosti súdu v dĺžke napr. pol roka nie je takým prieťahom, ktorý by bol porušením ústavných práv a za ktorý by sa vyplácala nemajetková ujma.

99

PRVÁ POMOC (www.branadozivota.sk)

Pri telesnom, sexuálnom, psychickom alebo ekonomickom násilí v rodine ide vždy o neprávo, proti ktorému sa môžete brániť. Každá forma násilia, teda aj medzi členmi rodiny je na Slovensku trestná! Nikto nie je povinný znášať násilie zo strany partnera. Chyba je vždy na strane násilníka, nie na strane obete! Obeť sa nemá za čo hanbiť. Takmer vždy je prvý prejav násilia iba začiatkom. Neverte partnerovi, keď vám tvrdí, že sa zmení. Keď už sa stanete obeťou domáceho násilia, nehanbite sa, nestrácajte odvahu, jednajte ihneď a nepodceňujte situáciu. Hľadajte pomoc a podporu. Prvý krok je obvykle najťažší, ale nezabudnite, že každá situácia sa dá riešiť.

Ak ste sa rozhodli násilie zastaviť, mohli by vám pomôcť nasledujúce odporúčania:

Pokúste sa násilie zastaviť hneď na začiatku, kým ešte máte dosť síl.

Ak sa Vám nepodarí zastaviť násilie vlastnými silami, vyhľadajte okamžite pomoc odborníkov - právnika, lekára, polície, krízového centra alebo organizácií na pomoc obetiam! (v tomto manuály nájdete odkaz na krízové centrá a poradne).

V prípade akútneho nebezpečia volajte ihneď políciu ( 112 ).

Ak ste napadnutá počas volania na políciu, nezaveste a kričte! Po príchode policajtov choďte s nimi do inej miestnosti, aby ste mohli hovoriť bez prerušovania.

Po útoku neupratujte ihneď - dôkazy ( rozbité sklo, vytrhané vlasy, roztrhané oblečenie ... ) , ak je to len trochu možné pozbierajte do igelitového sáčku a dajte ho polícií ako dôkazový materiál. Rovnako ak máte možnosť vyfotografovať miesto činu, urobte tak a fotografie dajte vyvolať aj s dátumom. Zistite si mená a čísla policajtov, ktorí za vami prišli a ktorí udalosť vyšetrovali.

Ak máte nejaké zdravotné alebo psychické problémy alebo ak ste zranená (aj keď ide "iba" o modrinu), vyhľadajte okamžite lekársku pomoc. Lekára informujte a vyžiadajte si zápis do vašej zdravotnej karty alebo si nechajte vystaviť lekársku správu.

Lekárske záznamy vám môžu neskôr pomôcť pri rozvode, pri súdnom zverení detí do vašej starostlivosti alebo pri trestnom stíhaní násilného partnera.

Povedzte o svojej situácii ďalším ľuďom - nejakej priateľke alebo niekomu z rodiny, komu dôverujete. Poproste ich o podporu.

Ak sa rozhodnete odísť, premyslite si dopredu bezpečnostný plán, aby ste neohrozila seba alebo svoje deti. Ak je to možné, neodchádzajte bez detí, mohlo by byť ťažké získať ich naspäť. Máte právo deti so sebou zobrať, nejde o únos.

Nepopierajte násilie pred deťmi, povedzte im pravdu tak, aby jej porozumeli.

Poučte svoje deti a určite im bezpečné miesto v byte / izbu /, ktorá sa dá zamknúť, alebo v susednom dome, kde môžu vyhľadať pomoc. Poučte ich, že ich úlohou je ostať v bezpečí a nie Vás chrániť.

Pokiaľ je to možné, dohodnite si dopredu bezpečné miesto, na ktorom môžete v prípade úteku nejaký čas zostať (rodičia, príbuzní, známi alebo azylový dom)

100

Naplánujte si najbezpečnejšiu dobu na útek.

Noste so sebou čísla známych, príbuzných alebo azylových domov, na ktoré sa môžete obrátiť so žiadosťou o pomoc (dajte si ale pozor, aby tieto čísla nenašiel Váš partner).

Nachystajte si základné veci, ktoré budete pri úteku potrebovať. U niekoho, komu veríte alebo v práci si odložte náhradné kľúče, lieky, lekárske záznamy, dôležité dokumenty príp. nejaké oblečenie.

Tu je zoznam vecí, ktoré by ste v prípade, že ste sa rozhodli odísť, mali zobrať so sebou:

občiansky preukaz/pas peniaze/kreditné karty kartičku poistenca rodný list sobášny list dôležité dokumenty napr. nájomnú zmluvu vysvedčenia/ výučný list kľúče od bytu a od auta pokiaľ odchádzate do krízového centra bude potrebné mať aktuálne zdravotné potvrdenia pre

Vás a deti (od obvodného a detského lekára)

Pre deti nezabudnite nachystať:

doklady rodný list kartičku poistenca obľúbenú hračku veci do školy (zošity, žiacku knižku a pod.) očkovací preukaz

Ak sa vám nepodarí zobrať všetky dôležité veci so sebou, nerobte si zbytočné starosti, najdôležitejšie je, aby ste sa dostali do bezpečia a veci budete žiadať a riešiť spätne.

101

KRÍZOVÉ LINKY, PORADNE, KRÍZOVÉ CENTRÁ PRE TÝRANÉ ŽENY, DETI A OBETE DOMÁCEHO NÁSILIA

Organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia – Bratislavský kraj: Č. Názov,

kontaktná osoba

Služby Tel. kontakt, adresa

E-mail

1. Aliancia žien Slovenska

Krízová linka a poradňa (sociálne, psychologické a právne poradenstvo)

02/5245 036 0903 519 550 Šancová 82, 811 05 BA,

alianciazien@alianciazien.sk www.alianciazien.sk

2. Brána do života

Krízové centrum – ubytovanie, psychologické a sociálne poradenstvo

02/6241 0469 0910 992 041 0915 439 245 Medveďovej 4, 851 01 BA

branadozivota@branadozivota.sk Internetová linka pomoci: pomoc@branadozivota.sk www.branadozivota.sk

3. Centrum Nádej (OZ POD)

Poradňa (sociálne, psychologické a právne poradenstvo)

02/6224 9914 (-7877) 0905 463 425 Vavilovova 22, 851 01 BA

centrum.nadej@centrum.sk www.centrumnadej.sk

4. Detské centrum Kľúčik

Ubytovanie s utajenou adresou

02/5441 1461 02/6345 2030 0904 609 247 0903 479 186

ozdck@centrum.sk www.jasle.sk jasle@jasle.sk (0910 112 317)

5. OZ Domov – Dúha

Krízové stredisko – ubytovanie, psychologické a sociálne poradenstvo

02/45523 077 Pavlovova 5, 821 08 BA 0918 824 247

domovduha@domovduha.sk www.domovduha.sk

6. Maják Nádeje

Krízové centrum – ubytovanie, psychologické a sociálne poradenstvo

02/52626 701 Karpatská 24, 811 05 BA 0911 526 267

majaknadeje@stonline.sk

7. Klub strieborných hláv, o.z.

Dolná 7, 811 04 BA 0903 265 485 02/638 103 22

ksh@ksh.sk www.klubstriebornychhlav.sk

8. Nadácia pre deti Slovenska

Podpora detí a mladých ľudí od 5 – 26 rokov. Integrácia, prevencia, filantropia, partnerstvá.

Heydukova 3, 811 08 BA 02/52636 471 (61)

www.nds.sk nds@nds.sk

9. Pomoc obetiam násilia Centrála Bratislava

Poradenstvo

PON P.O.Box 83, 820 05 BA 25 0918 378 025 02/52632 494

info@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk bratislava@pomocobetiam.sk

102

10. SKC Dotyk (Beckov, TN) Pobočka Bratislava

Ubytovanie, komplexné poradenstvo Beckov 87 916 38 Beckov

NONSTOP linka: 0903 704 784 042/44 21 243

bratislava@dotyk.sk dotyk@centrum.sk www.dotyk.sk

11. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Monitoring a výskum, právne služby, vzdelávanie a informačné kampane, tvorba a realizácia projektov, informačno-dokumentačné služby.

02/208 501 11 02/208 501 35 02/20850 1 + klapka Kýčerovského 5, 811 05 BA

info@snslp.sk www.snslp.sk

12. Slovensko – český ženský fond

Zabezpečenie zdrojov na podporu presadzovania ženských práv a uplatňovania princípu rodovej rovnosti v spoločnosti.

Baštová 5, 811 03 BA 1 02/254417 937

klementova@womensfund.sk www.womensfund.sk

13.

Inštitút pre verejné otázky

MVO združujúca odborníkov z rôznych oblastí, zamerané na presadzovanie hodnôt otvorenej spoločnosti,....

Baštová 5, 811 03 BA 1 02/54434 030

www.ivo.sk ipa@ivo.sk

14. Centrum rodových štúdií

Vzdelávacia, výskumná, koordinačná, publikačná,...činnosť.

Centrum rodových štúdií Filozofická fakulta UK Gondova 2, 818 01 BA

www.genderstudies.fphil.uniba.sk

15. Ženská loby Slovenska

Združuje feministické organizácie (viac v prílohe)

Palisády 44, 811 06 BA 02/54430 889

www.zenskaloby.szm.sk dga@rodicovstvo.sk mail@gender.sk

16. EsFem 1.rodovo citlivá výchova 2.ľudské práva žien 3.rodový výskum

Centrum pre rodovú rovnosť, zaoberajúce sa ľudský mi právami žien, vzdelávanie.

02/62525 054 0907 485 765

esfem@esfem.sk www.esfem.sk

17. Galaxy, n.o.

0905 849 295 Námestie 1. mája 2, 903 01 Senec

18. Labyrint OZ

Prevencia sexuálneho zneužívania chlapcov a dievčat.

Petofiho 53, 821 06 BA 0908 710 890 02/45526 862 (po., št. 16:00 – 18:00 hod.)

www.oz-labyrint.sk sykorova@stonline.sk

Organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia – Západné Slovensko (Trnavský

103

kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj): Č. Názov,

kontaktná osoba

Služby Tel. kontakt, adresa

E-mail

19. Azylový dom Emauzy (Holíč)

Ubytovanie, poradenstvo, duchovná podpora.

Križovatky n.o. Azylový dom Emauzy Záhradná 3, 909 01 Skalica 0905 579 940 034/6683 110

krizovatky@ba.telecom.sk emauzy@stonline.sk

20. Jazmín, n.o. (Handlová)

F. Nádažyho 4, 972 51 Handlová 046/547 53 76 0905 342 880

jazmin.mrazova@stonline.sk

21. Útulok sv. Anny (Hlohovec)

ubytovanie Podzámska 4, Hlohovec 033/7424 686 0905 828 257

pokojadobro@stonline.sk

22. Centrum pre rodinu (Trnava)

Kresťanská organizácia, poradenstvo

Tehelná 4, 917 01 Trnava 033/5513 737 033/5511 079

23. Právna klinika Trnavskej univerzity, Klinika domáceho násilia (Trnava)

Študenti práva poskytujú právnu pomoc. V spolupráci Aliancia žien Slovenska. Vyučujúca: Henrieta Kollárová

Hornopotočná 23, 918 43 TT 0903 660 148 0905 277 411

prf@truni.sk hkollarova@slovenskakonsolidacna.sk

24. PON – pobočka (Trnava)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

033/550 5535 0907 380 642 Trhová 2, Trnava

trnava@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

25. PON – pobočka (Nitra)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

037/772 1209 0907 409 425 Fraňa Mojtu, Nitra

nitra@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

26. DKC Slniečko (OZ Slonad) (Nitra)

Ubytovanie, poradenstvo

037/6585 190 (-190) 0908 708 157 Mostná 15, 949 01 Nitra

centrumslniecko@stonline.sk www.centrumslniecko.sk

27.

Zátišie – prameň nádeje, n.o. (Nitra)

Krízové stredisko – ambulantné

037/741 88 22 0905 585 676 Chmeľová dolina 32, Nitra

zatisie-pramennadeje@mail.t-com.sk

104

28. Krízové stredisko (VÚC) (Hurbanovo)

Krízové stredisko, poradenstvo (denne 13:00 – 15:00 hod.)

Komárňanská 135 947 01 Hurbanovo 035/7602 208 035/7604 505

kshurbanovo@stonline.sk

29. Účelové zariadenie „DOMUN“ (Piešťany)

Ubytovanie 033/77276 87 Bodona 55, 921 01 Piešťany

domum@kios.sk www.pieskany.sk

30. Domov pre osamelých rodičov, OZ Vzájomnosť (Nemčice, pri Topoľčanoch)

OOR, sociálne poradenstvo a prevencia.

OZ Vzájomnosť Hlohovská cesta 111 Piešťanská 278/59 955 01 Nemčice 0907 287 041 0905 444 145 0915 721 116

csp@wircom.sk www.vzájomnosť.sk

31. Krízové centrum (Bošany, pri Topoľčanoch)

046/5426 053 Škultétyho 246/9 956 18

32. SKC Dotyk (Beckov, TN)

Ubytovanie, komplexné poradenstvo

Beckov 87 916 38 Beckov Okr. Nové Mesto nad Váhom NONSTOP linka: 0903 704 784 0902 175 717 032/777 7374

trencin@dotyk.sk www.dotyk.sk

33. PON – pobočka (Trenčín)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

032/744 2403 032/744 2423 0907 409 425 Kniežaťa Pribinu 24, 911 01 Trenčín

trencin@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

34. Orchidea n.o. (Prievidza)

Krízové stredisko, ubytovanie

0905 402 456 - Šorlová 038/5426 500 (non stop) 0911 208 126 046/5426 053 0915 145 177 Necpalská 32, 971 01 Prievidza

lubica.sorlova@zoznam.sk

105

35. Útulok pre matky s deťmi, DORKA (okr. Prievidza)

Ubytovanie 046/5475 376 0904 555 652 – p. Hanková F. Nádaždyho 4 972 51 Handlová

36. OZ Hviezdička (Mojtín – PB)

Ubytovanie 0902 656 202 Mojtín 15 020 72

hviezdicka.domov@centrum.sk

Organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia – Stredné Slovensko (Banskobystrický kraj, Žilinský kraj): Č. Názov,

kontaktná osoba Služby Tel. kontakt,

adresa E-mail

37. Únia žien Slovenska (Rimavská Sobota)

Krízové centrum SOS pre týrané ženy, s utajenou adresou a tel.č..

047/562 17 27 Bottova 13 979 01 Rimavská Sobota

skola@szsrs.edu.sk

38. OZ Miesto pre teba (Žiar nad Hronom)

Poradňa 045/672 61 70 Nám. Matice slovenskej 4 965 01 Žiar nad Hronom

miestopreteba@stonline.sk

39. Združenie žien Slovenska (Zvolen)

Poradňa 045/532 69 90 0911 029 388 Švermova 39, 960 92 Zvolen Šafárikovo nám. 4, 811 02 BA

zzszvolen@gmail.com www.zss.sk

40. PON – pobočka (Banská Bystrica)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

048/515 23 23 0907 425 134 Dolná Strieborná 2, B.B.

bystrica@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

41. Centrum Srdiečko (Banská Bystrica)

Komplexné služby pre deti s CAN, DD

048/413 11 41 (-56) 0905763291 Mládežnícka 34 (budova KPPP) 974 01 BB

signalohrozenia@pobox.sk www.centrumsrdiecko.sk

42. Signál ohrozenia Centrum Srdiečko (Banská Bystrica)

Poradenstvo 048/413 11 41 (-56) Mládežnícka 34 (budova KPPP) 974 01 BB

signalohrozenia@pobox.sk www.centrumsrdiecko.sk

106

43. OZ Žena v tiesni (Martin)

Krízová poradňa pre ženy - utajená adresa

043/422 08 53 0907 346 374 0911 346 374 P.O. Box 70 036 01, Martin

oz.zenavtiesni@tipnet.sk

44. SKC Dotyk (Beckov, TN) Pobočka Martin

Ubytovanie, komplexné poradenstvo

NONSTOP linka: 0903 704 784 0915 801 947

martin@dotyk.sk www.dotyk.sk

45. Áno pre život, n.o. (Rajecké Teplice)

Poradňa (+ ubytovanie)

041/549 49 50 041/542 44 34 0903 534 894 Nonstop: 0800 120 024 Riečna 10 013 13 Rajecké Teplice

apz@nextra.sk www.anoprezivot.sk

46. Áno pre život, n.o. Domov G.B. Molla (Rajecké Teplice)

Ubytovanie - utajená adresa a tel.č.

041/549 49 50 041/542 44 34 0903 534 894 Nonstop: 0800 120 024 Riečna 10 013 13 Rajecké Teplice

apz@nextra.sk www.anoprezivot.sk

47. Ženy Kysúc, n.f. (Čadca)

Poradňa 041/432 12 53 041/433 48 98 0905 248 395 Podzávoz 1147 022 01 Čadca

zeny_kysuc@nextra.sk

48. Delta, n.o. (Čadca)

Krízové centrum

041/433 53 11 Milošová 445 022 01 Čadca

49. DOR a KS (Dolný Kubín)

DOR, KS 043/586 23 50 0903 271 261 (vedúca) Záskalická 907 026 01 Dolný Kubín

brasenova@dkubin.sk

50. Centrum prevencie a pomoci Dafné (Žilina)

Poradenstvo 041/763 12 22 0903 155 741 0908 448 118 (linka pomoci) Námestie Ľ. Štúra 1 011 87, Žilina

dafne@dafne.sk hurtosova@dafne.sk www.dafne.sk

107

51. Únia žien Slovenska (Žilina)

Poradenstvo Miesto 1. kontaktu pre týrané ženy

041/562 15 04 Dolný val 16 010 10 Žilina

52. Náruč – Pomoc deťom v kríze (Žilina)

Deti s CAN, ubytovanie, poradenstvo – krízové stredisko

041/568 25 09 0905 988 800 Zádubie 56 010 03 Žilina

naruc@nextra.sk www.naruc.sk

53. Náruč Poradensko-tréningové centrum (Čadca)

Poradňa 041/433 22 44 Májová 1 099 Čadca

54. Amoret (Lučenec)

Krízové stredisko (VÚC)

047/433 03 43 0915 820 647 Železničná 17 984 01 Lučenec

ksamoret@stonline.sk

55. PON – pobočka (Žilina)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

041/723 47 77 0907 988 600 A. Bernoláka 47 (bulvár) – v budove Krajskej knižnice

zilina@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

Organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia – Východné Slovensko (Prešovský kraj, Košický kraj): Č. Názov,

kontaktná osoba Služby Tel. kontakt,

adresa E-mail

56. PON – pobočka (Poprad)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

052/772 50 68 Kežmarská 3524/9 Poprad

poprad@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

57. Krízová poradňa OZ MC Bambino (Poprad)

Poradenstvo + podporné skupiny (8:00 – 15:00 hod.)

052/773 24 14 (-13) P.O.BOX 78 058 01 Poprad 0908 269 463

bambino@sinet.sk

58. Dom Charitas sv. Jozefa (Spišská Nová Ves)

(súčasťou je Domov pre osamelých rodičov, pre tehotné matky a matky najviac s dvoma deťmi)

0908 560 052 0902 095 817 053/442 83 66 053/446 71 89 J. Wolkera 41 052 01 Spišská Nová Ves

108

59. Alžbetka, n.o. (Spišská Nová Ves)

KS pre deti s CAN 053/442 44 35 053/429 89 73, 4, 5 0911 22 05 35 Školská 4 052 01 Spišská Nová Ves

alzbetka_no@pobox.sk sedlakova@pobox.sk www.alzbetka-no.sk

60. Pomoc rodine OZ (Michalovce)

Nám. Osloboditeľov 77, 071 01 Michalovce 056/688 44 71 0908 954 873

pomocrodine@centrum.sk www.pomocrodine.sk

61. Domov dôchodcov a domov a Domov sociálnych služieb KS a SOS (Trebišov)

KS a SOS (pre deti)

056/672 21 62 Jesenského 83 Trebišov

info@ddadsstv.sk krocakovam@centrum.sk www.ddadsstv.sk

62. Domov dôchodcov a domov a Domov sociálnych služieb Domov pre osamelých rodičov (Trebišov, Sečovce)

Domov pre osamelých rodičov

056/678 23 88 Bačkovská 598 Sečovce

info@ddadsstv.sk www.ddadsstv.sk

63. SKC Dotyk (Beckov, TN) Pobočka: Trebišov

Ubytovanie, komplexné poradenstvo

NONSTOP linka: 0903 704 784 0907 944 365

trebisov@dotyk.sk www.dotyk.sk

64. ZZŽ Fenestra (Košice)

Krízové centrum - utajená adresa

055/625 62 37 Nonstop: 0905 204 414 P.O. Box F-12 040 01 Košice

fenestra@fenestra.sk www.fenestra.sk

65. OZ Pro Familia (Pobočka: Košice)

Krízové centrum a poradňa pre ženy - utajená adresa

057/775 77 73 0903 325 506 (Gorkého 1) P.O.Box 59 066 01 Humenné

profamiliahe@nextra.sk www.profamilia.sk

109

66. PON – pobočka (Košice)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

055/625 29 29 0907 411 600 Kmeťová 20 Košice

kosice@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

67. OZ Pomoc rodine (Michalovce)

Centrum pomoci obetiam domáceho násilia (ambulantné poradenstvo)

056/688 44 71 (-72) 056/688 44 73 – Linka pomoci 0908 954 873 Nám. Osloboditeľov 77 071 01, Michalovce

pomocrodine@centrum.sk www.pomocrodine.sk

68. OZ Pro Familia (Humenné)

Krízové centrum a poradňa pre ženy Ženský dom Dakini - utajená adresa

057/775 77 73 0903 325 506 P.O.Box 59 066 01 Humenné

profamiliahe@nextra.sk www.profamilia.sk

69. Únia žien Slovenska (Humenné)

Poradenstvo Miesto 1. kontaktu pre týrané ženy

057/775 33 53 Kukorelliho 60 066 01 Humenné 055/625 73 86 (KE)

Únia žien Slovenska (Košický kraj), Hlavná 68, 040 01 Košice cassovia@host.sk http:zena.host.sk

70. Krízové centrum Krídla (Prešov)

Krízové centrum, ambulantné poradenstvo (Národná asociácia sudkýň Slovenska – NASS a OZ PON uzavreli zmluvu o spolupráci) - utajená adresa, bezplatné por.

051/770 03 86 080 01 Prešov

www.pomocobetiam.sk

71. PON – pobočka (Prešov)

Poradenstvo (ut., št. – 14:00 – 18:00)

051/771 15 24 0907 202 290 Požiarnická 3, Prešov

presov@pomocobetiam.sk linka@pomocobetiam.sk www.pomocobetiam.sk

72. OZ MC My Mamy (Prešov)

Krízové centrum pre ženy (súčasťou materského centra)

051/772 22 11 0903 617 065 POBox 152 (Budovateľská4) 080 01 Prešov

mymamy@stonline.sk www.mymamy.sk

73. SKC Dotyk (Beckov, TN) Pobočka: Prešov

Ubytovanie, komplexné poradenstvo

NONSTOP linka: 0903 704 784 0904 053 190

presov@dotyk.sk www.dotyk.sk

74. Zlúčené ZSS „Lila“ (Humenn

Krízové stredisko (VÚC)

057/775 21 44 Čsl. Armády 14, Humenné

zzsslila@dsspodskalka.stonline.sk

110

75. Krízové stredisko (Kežmarok)

Krízové stredisko (VÚC)

052/452 27 85 Starý trh 38, Kežmarok

76. Krízové stredisko (Prešov)

Krízové stredisko (VÚC)

051/773 47 04 Hlavná 58, 080 01 Prešov

77. Krízové stredisko (Snina)

Krízové stredisko (VÚC)

057/762 24 52 0902 223 049 Fax : 057/762 24 52 Čsl. Armády 1594 / 5 069 01 Snina

sutal@centrum.sk www.dssosadne.sk

78. Krízové stredisko (Stará Ľubovňa)

Krízové stredisko (VÚC)

052/432 23 92 052/43225511 – p. Mucha Peter Zámocká 7 064 01 Stará Ľubovňa

79. Krízové stredisko (Vranov nad Topľou)

Krízové stredisko (VÚC)

057/446 39 15 Ružová 80 093 01 Vranov n. Topľou

krizovestr.vt@stonline.sk

80. Stredisko krízovej intervencie – krízové stredisko (Košice)

Krízové stredisko (VÚC)

055/671 25 56 055/671 04 04 Adlerova 4 040 22 Košice

81. Domov sociálnych služieb (Michalovce)

Krízové stredisko (VÚC)

056/643 37 02 056/64 32 489 0908 113 795 Andreja Kmeťa 2 071 01 Michalovce

82. Facilitas n.o. (Košice)

Krízové stredisko (neštátne), poradenstvo, pomoc a podpora

055/674 12 40 0907 933 214 Spišské námestie 4 040 01 Košice

www.cassovia.sk

83. Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka (Košice)

Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DNF, Tr. SNP č. 1, 040 11 Košice 055/640 3979 055/640 4186 0915 068 100

www.linkadeti.sk lienka@linkadeti.sk

111

ZOZNAM SÚDOV SR

názov súdu PSČ mesto ulica tel fax

ÚSTAVNÝ SÚD SR 042 65 Košice Hlavná 72

421(0)55/7207 211, 6227 633, 6227 732

421(0)55/6227 629

NAJVYŠŠÍ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

814 90 Bratislava Župné námestie 13

421(0)2/59353 111 421(0)2/54411 535

ŠPECIÁLNY SÚD 902 01 Pezinok

Suvorovova č. 5/A, P.O.BOX 117

421(0)33/6903 140 421(0)33/6903 174

KRAJSKÝ SÚD V BRATISLAVE

813 66 Bratislava Záhradnícka 10 421(0)2/50118 111 421(0)2/50118 168

Okresný súd Bratislava I 812 44 Bratislava Záhradnícka 10 421(0)2/50118

111 421(0)2/55571 634

Okresný súd Bratislava II 827 02 Bratislava Drieňová 5 421(0)2/48701

111 421(0)2/43410 446

Okresný súd Bratislava III 832 50 Bratislava Námestie Biely

kríž 7 421(0)2/49204 511 421(0)2/44450 332

Okresný súd Bratislava IV 844 54 Bratislava Saratovská 1/A

421(0)2/64284 624 64284 901 64284 260

421(0)2/64284 945

Okresný súd Bratislava V 852 38 Bratislava Prokofievova ul.

12 421(0)2/63811 378, 63811 422 421(0)2/63825 828

KRAJSKÝ SÚD V TRNAVE 918 70 Trnava Vajanského 2 421(0)33/5511

057 421(0)33/5512 662

Okresný súd Trnava 917 83 Trnava Hlavná 49 421(0)33/5913

511 421(0)33/5511 443

Okresný súd Dunajská Streda 929 27 Dunajská

Streda Alžbetínske nám. 8

421(0)31/5905 110 421(0)31/5527 908

Okresný súd Galanta 924 23 Galanta Mierové nám. 1 421(0)31/7802

121-3 421(0)31/7803 459

Okresný súd Senica 905 30 Senica Nám.

Oslobodenia 1 421(0)34/6908 411 421(0)34/6513 803

KRAJSKÝ SÚD V TRENČÍNE 911 50 Trenčín Nám. Svätej

Anny č. 28 421(0)32/6572 811 421(0)32/6582 342

Okresný súd Trenčín 911 80 Trenčín Piaristická 27 421(0)32/6561

111 421(0)32/6528 116

Okresný súd Považská Bystrica

017 33 Považská Bystrica Štúrova 1/2 421(0)42/4326

838, 4325 955 421(0)42/4326 854

Okresný súd Prievidza 971 72 Prievidza Švéniho 5 421(0)46/5422

022-3 421(0)46/5423 501

KRAJSKÝ SÚD V NITRE 950 48 Nitra Štúrova 9 421(0)37/6526

880-2 421(0)37/6526 878

Okresný súd Nitra 949 68 Nitra Štúrova 9 421(0)37/6525

221-2, 7417 500 421(0)37/6526 633

112

Okresný súd Komárno 945 35 Komárno Pohraničná 6 421(0)35/7701

767, 7701 728 421(0)35/7701 724

Okresný súd Levice 934 31 Levice Kalvínske nám. 7 421(0)36/6350

922 421(0)36/6222 214

Okresný súd Nové Zámky 940 16 Nové Zámky Rákocziho 15 421(0)35/6400

380-1, 6400 400 421(0)35/6401 763

Okresný súd Topoľčany 955 15 Topoľčany M. R. Štefánika

55 421(0)38/5369 111 421(0)38/5327 702

KRAJSKÝ SÚD V ŽILINE 010 01 Žilina Orolská 3

421(0)41/5626 356-7, 5626 363, 5626 367-8

421(0)41/5626 355

Okresný súd Žilina 010 59 Žilina Hviezdoslavova

ul. 28 421(0)41/5679 111 421(0)41/5679 270

Okresný súd Čadca 022 21 Čadca ul. 17. novembra

1256 421(0)41/4331 590-3 421(0)41/4331 594

Okresný súd Dolný Kubín 026 25 Dolný Kubín Radlinského 36 421(0)43/5862

281-2 421(0)43/5863 126

Okresný súd Liptovský Mikuláš

031 33 Liptovský Mikuláš Tomášikova 5 421(0)44/5523

115, 5522 021 421(0)44/5514 041

Okresný súd Martin 036 61 Martin E. B. Lukáča 2A 421(0)43/4008

401 421(0)43/4008 333

Okresný súd Ružomberok 034 01 Ružomberok Dončova 8 421(0)44/4322

390, 4327 471 421(0)44/4327 474

KRAJSKÝ SÚD V BANSKEJ BYSTRICI

974 87 Banská Bystrica Komenského 12

421(0)48/4125 326-30, 4152 441-2

421(0)48/4153 166

Okresný súd Banská Bystrica 975 59 Banská

Bystrica Skuteckého 28 421(0)48/4145 601-3 421(0)48/4145 606

Okresný súd Brezno 977 01 Brezno Kuzmányho 4

421(0)48/6115 280, 6114 516, 6111 804

421(0)48/6111 803

Okresný súd Lučenec 984 37 Lučenec ul. Dr. Herza 14 421(0)47/4325

866, 4321 766 421(0)47/4324 563

Okresný súd Rimavská Sobota

979 01 Rimavská Sobota Jesenského 2 421(0)47/5631

141, 5631 142 421(0)47/5624 103

Okresný súd Veľký Krtíš 990 14 Veľký Krtíš SNP 714 /2 421(0)47/4831

015, 4831 086 421(0)47/4831 473

Okresný súd Zvolen 960 68 Zvolen J. Kozáčeka 19 421(0)45/5333

131, 5335 711 421(0)45/5331 851

Okresný súd Žiar nad Hronom

965 35 Žiar nad Hronom

Nám. Matice slov. 5/1

421(0)45/6738 930, 6738 910 421(0)45/6734 650

KRAJSKÝ SÚD V PREŠOVE 080 01 Prešov Hlavná č. 22 421(0)51/7094

111 421(0)51/7094 284

Okresný súd Prešov 080 42 Prešov Grešova 3 421(0)51/7722

774 421(0)51/7732 359

Okresný súd Bardejov 085 75 Bardejov Partizánska 1 421(0)54/4722

091-2 421(0)54/4724 331

113

Okresný súd Humenné 066 34 Humenné Laborecká č. 17 421(0)57/7865

201 421(0)57/7752 756

Okresný súd Kežmarok 060 01 Kežmarok ul. Trhovište č.

16

421(0)52/4525 080, 4525 082, 4525 546

421(0)52/4525 081

Okresný súd Poprad 058 01 Poprad Štefánikova 100 421(0)52/7862

111 421(0)52/7724 046

Okresný súd Stará Ľubovňa 064 27 Stará Ľubovňa 17. novembra č.

30 421(0)52/4322 871, 4322 949 421(0)52/4369 063

Okresný súd Svidník 089 01 Svidník Sov. hrdinov

200/35 421(0)54/7521 241-2 421(0)54/7522 184

Okresný súd Vranov nad Topľou

093 32 Vranov nad Topľou

M. R. Štefánika 874

421(0)57/4421 311, 4421 664 421(0)57/4421 312

KRAJSKÝ SÚD V KOŠICIACH 041 51 Košice Štúrova 29 421(0)55/7269

111 421(0)55/7269 221

Okresný súd Košice I 041 51 Košice Štúrova 29 421(0)55/7269

111 421(0)55/7269 420

Okresný súd Košice II 041 51 Košice Štúrova 29 421(0)55/7269

111 421(0)55/7269 520

Okresný súd Košice - okolie 041 51 Košice Štúrova 29 421(0)55/7269

111 421(0)55/7269 620

Okresný súd Michalovce 071 80 Michalovce Nám. slobody 11 421(0)56/6872

111 421(0)56/6872159

Okresný súd Rožňava 048 80 Rožňava Nám. 1. mája č. 1 421(0)58/7324

246-7 421(0)58/7343 687

Okresný súd Spišská Nová Ves

052 80 Spišská Nová Ves Stará cesta č. 3 421(0)53/4171

111 421(0)53/4424 537

Okresný súd Trebišov 075 01 Trebišov Nám. mieru 638

421(0)56/6722 321, 6722 335, 6713 111

421(0)56/6725 597

VYŠŠÍ VOJENSKÝ SÚD V TRENČÍNE

912 50 Trenčín Nám. Svätej Anny č. 28

421(0)32/7430 397 421(0)32/7430 397

VOJENSKÝ OBVODOVÝ SÚD PREŠOV

080 53 Prešov Dostojevského č. 1

421(0)51/77220 19, 0960 522530 421(0)51/7731 625

VOJENSKÝ OBVODOVÝ SÚD BANSKÁ BYSTRICA

974 39 Banská Bystrica ul. ČSA č .7

421(0)48/4153 046, 096 0412 046, 096 0412 074

421(0)48/096 0412 043

VOJENSKÝ OBVODOVÝ SÚD BRATISLAVA

812 09 Bratislava Jelenia č.2 421(0)2/44254 500 421(0)2/398 914

114

AKTUÁLNA PRÍSLUŠNOSŤ PROKURATÚR Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 371/2004 Z. z. a č. 428/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov k 1. januáru 2005 zanikli niektoré súdy a následne na to aj niektoré prokuratúry. Ich pôsobnosť je teraz zabezpečená takto:

zrušené okresné prokuratúry k 31. 12. 2004: všetky práva a povinnosti prechádzajú na: Okresná prokuratúra v Piešťanoch → Okresnú prokuratúru v Trnave Okresná prokuratúra v Malackách → Okresnú prokuratúru v Bratislave IV Okresná prokuratúra v Pezinku → Okresnú prokuratúru v Bratislave III Okresná prokuratúra v Skalici → Okresnú prokuratúru v Senici Okresná prokuratúra v Bánovciach nad Bebravou → Okresnú prokuratúru v Trenčíne

Okresná prokuratúra v Novom Meste nad Váhom → Okresnú prokuratúru v Trenčíne

Okresná prokuratúra v Partizánskom → Okresnú prokuratúru v Topoľčanoch Okresná prokuratúra v Šali → Okresnú prokuratúru v Galante Okresná prokuratúra v Námestove → Okresnú prokuratúru v Dolnom Kubíne Okresná prokuratúra v Revúcej → Okresnú prokuratúru v Rimavskej Sobote

Ostatné prokuratúry ostávajú vo svojich obvodoch a ich príslušnosť sa odvíja od príslušnosti súdov. Kontakty a úradné hodiny nájdete na internetovej stránke: www.genpro.gov.sk.

115

ADRESÁR KRAJSKÝCH A OKRESNÝCH ÚRADOV JUSTIČNEJ A KRIMINÁLNEJ POLÍCIE PZ

/POLICAJNÍ VYŠETROVATELIA/

POLÍCIA BRATISLAVA: 09610 11111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Bratislava Špitálska 14, 812 28 Bratislava 09610 26 001 09610 26009 matlon@minv.sk

ÚJKP OR PZ Bratislava I. Sasinkova 23, 812 13 Bratislava 09610 31601 09610 31609 matanin@minv.sk

ÚJKP OR PZ Bratislava II. Osvetová 4, 827 49, Bratsilava 09610 32601

09610 32609 tokar@minv.sk

ÚJKP OR PZ Bratislava III. Račianska 45, 832 56, Bratislava

09610 33601 09610 33609 oujpba3@minv.sk

ÚJKP OR PZ Bratislava IV. Schneidera-Trnavského 1, 844 22, Bratislava

09610 34601 09610 34609 oujpba4@minv.sk

ÚJKP OR PZ Bratislava V. Nám. Hraničiarov 1b, 852 42, Bratislava

09610 35601 09610 35609 simon@minv.sk

POLÍCIA TRNAVA: 096110 1111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Trnava Kollárová 31, 917 02 Trnava 096110 2601 096110 2609 polaceks@minv.sk

ÚJKP OR PZ Trnava A.Žarnova29, 917 01 Trnava 096110 3601 096110 3609 -

ÚJKP OR PZ Dunajská Streda

Ádorská 35, 929 24 Dunajská Streda

096111 3601 096111 3609 -

ÚJKP OR PZ Galanta Hlavná 13, 924 00, Galanta 096112 3601 096112 3609 -

ÚJKP OR PZ Senica

Moyzesova 1, 905 31 Senica 096115 3601 096115 3609 -

POLÍCIA TRENČÍN: 096120 1111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Trenčín Jilemnického 1, 911 42 Trenčín 096120 2613 096120 2609 michel@minv.sk

116

ÚJKP OR PZ Považská Bystrica

Štefánikova 186/1, 017 23 Považská Bystrica 096126 3600 096126 3609 baciks@minv.sk

ÚJKP OR PZ Prievidza Mišíkova 11, 971 01 Prievidza 096127 3601 096127 3609 obonova@minv.sk

ÚJKP OR PZ Trenčín Jilemnického 1, 911 42 Trenčín 096120 3601 096120 3609 sediva@minv.sk

POLÍCIA NITRA: 096130 1111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Nitra Kalvárska 2, 949 36, Nitra 096130 26 01 096130 26 09 kuvpznr@minv.sk

ÚJKP OR PZ Komárno Pohraničná, 945 76, Komárno 096131 36 01 096131 36 09 ouvpzkn@minv.sk

ÚJKP OR PZ Levice Ľ. Štúra 51, 934 23, Levice 096132 36 01 096132 36 09 ouvpzlv@minv.sk

ÚJKP OR PZ Nitra Nábrežie mládeže 1, 949 01, Nitra 096130 36 01 096130 36 09 ouvpznr@minv.sk

ÚJKP OR PZ Nové Zámky Baldigarovcov 7, 940 01, Nové Zámky 0961 3 36 01 096133 36 09 ouvpznz@minv.sk

ÚJKP OR PZ Nové Zámky - detaš. pracovisko Šaľa

Chem. učilište, Nivy II., 927 05, Šaľa 096134 36 01 096134 36 09 ouvpzsa@minv.sk

ÚJKP OR PZ Topoľčany Nám. Ľ Štúra 1, 955 39, Topoľčany 096135 36 05 096135 36 09 ouvpzto@minv.sk

POLÍCIA ŽILINA: 096140 1111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Žilina Hálková 3, 010 51, Žilina 096140 26 00 096140 2609 nagyv@minv.sk

ÚJKP OR PZ Čadca Paláriková 977/25, 022 19, Čadca

096142 3600 096142 3609 mravec@minv.sk

ÚJKP OR PZ Dolný Kubín Bysterecká 2067/5, 026 01, Dolný Kubín

096143 3600 096143 3609 kubikr@minv.sk

ÚJKP OR PZ Liptovský Mikuláš

Školská 2, 031 46, Liptovský Mikuláš

096145 3600 096145 3609 javorka@minv.sk

ÚJKP OR PZ Martin Novomeského 34, 036 48, Martin

096146 3600 096146 3609 mikulam@minv.sk

ÚJKP OR PZ Ružomberok A.Hlinku 74, 034 01, Ružomberok 096148 3636

096148 3309 peckovic@minv.sk

ÚJKP OR PZ Žilina Kuzmányho 26, 010 51 Žilina 096140 3600

096140 3609 harant@minv.sk

POLÍCIA BANSKÁ BYSTRICA: 096160 1111

117

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Banská Bystrica 9. mája 1, 974 01 Banská

Bystrica 0961 6 2601 096160 2609

rkujpbb@minv.sk

ÚJKP OR PZ Banská Bystrica Okružná 19, 974 04 Banská

Bystrica 096160 3601 096160 3609

roujpbb@minv.sk

ÚJKP OR PZ Brezno Rázusova 40, 977 01 Brezno 096162 3601 096162 3609 roujpbr@minv.sk

ÚJKP OR PZ Lučenec Tuhárske námestie 1, 984 26

Lučenec 096165

3601 096165 3609 roujplc@minv.sk

ÚJKP OR PZ Rimavská Sobota Hostinského 2, 979 27

Rimavská Sobota 096168

3601 096168 3609 roujprs@minv.sk

ÚJKP OR PZ Zvolen Švermova 4, 961 03 Zvolen 096163

3601 096163 3609 roujpzv@minv.sk

ÚJKP OR PZ Žiar nad Hronom ul. SNP 128, 965 01 Žiar nad

Hronom 096164 3601 096164 3609 roujpzh@minv.sk

POLÍCIA PREŠOV: 096180 1111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Prešov Fučíkova 2, 080 01, Prešov 0961 80 26 01 0961 80 26 09 baca@minv.sk

ÚJKP OR PZ Bardejov Hurbanova 16, 085 01, Bardejov 0961 84 36 01 0961 84 36 09 jackanin@minv.sk

ÚJKP OR PZ Humenné Staničná 11, 066 00, Humenné 057/ 7762650 057/ 7762293 krempask@minv.sk

ÚJKP OR PZ Poprad Karpatská 17, 058 01, Poprad 052/ 7895891 0961 89 3609 devera@minv.sk

ÚJKP OR PZ Prešov Vajanského 32,080 0, Prešov 0961 80 36 01 0961 80 36 09 lalos@minv.sk

118

ÚJKP OR PZ Vranov nad Topľou

Daxnerova 91/6, 093 04, Vranov nad Topľou

0961 86 36 00, 0961 86 36 55 057/4422380 sabolr@minv.sk

POLÍCIA KOŠICE: 09619 11111

Útvar Adresa Telefón Fax E-mail

ÚJKP KR PZ Košice

Kuzmányho 8, 040 0, Košice 096192 6001 096192 6009 zakutnai@minv.sk

ÚJKP OR PZ Košice I.

Alvinczyho 27, 040 01, Košice 096192 6601 096192 6609 bajusova@kuvke.minv.sk

ÚJKP OR PZKošice II.

Rastislavova 69, 040 01, Košice 096192 6701 096192 6709 pitocka@kuvke.minv.sk

ÚJKP OR PZ Košice-okolie

Trieda SNP 35, 040 33, Košice 096192 6801 096192 6809 vitkova@kuvke.minv.sk

ÚJKP OR PZ Spišská Nová Ves

Gorazdova 18, 052 01, Spišská Nová Ves 053/4411987 053/4421569 ducakova@kuvke.minv.sk

ÚJKP OR PZ Rožňava Jarná 25, 048 01, Rožňava 096173 3601 096173 3609 nadzamova@kuvke.minv.sk

ÚJKP OR PZ Michalovce

Užhorodská 5, 071 01, Michalovce 096172 3601 096172 3609 hrabovsk@minv.sk

ÚJKP OR PZ Trebišov

Štefánikova 2319/100, 075 01, Trebišov 096171 3601 096171 3609 rudikova@kuvke.minv.sk

POLICAJNÁ LINKA DÔVERY t.č. 02 / 5557 1110, 0800 110 022 fax: 09610 44 028 E-mail: tokmv@minv.sk

119

ZOZNAM ÚRADOV PRÁCE SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

P.č.

Úrad práce socálnch vecí a

rodiny

Detašované / vysunuté

pracovisko ÚPSVR

Adresa Telefónne čísla Fax

Ústredie PSVaR Špitálska 8, 812 67 Bratislava

02/5975 3733, 02/5975 3713 02/5975 3781

1 Banská Bystrica Zvolenská cesta č.

27, 974 05 Banská Bystrica

048/4308 203 048/43 08 208

2 Banská Štiavnica

Ul. Križovatka č. 4, 969 58 Banská Štiavnica

045/6940 220 045/6921494

Žarnovica Bystrická 53, 966 81 Žarnovica 045/6838 156 045/6814 204

Nová Baňa Bernolákova 11, 968 01 Nová Baňa

045/6856 933 045/6856 413

Žiar nad Hronom

ul. SNP 122, 965 73 Žiar nad Hronom

045/6725 337 045/6725 307

Kremnica Dolná 95/58, 967 01 Kremnica 045/6742 100 045/6742 545

3 Dlhý rad 16-17, 085 71 Bardejov 054/4865 111 054/4748980

Bardejov

Svidník- úsek služieb zamestn.

Sovietskych hrdinov 102, 089 01 Svidník

054/7863111 054/7863102

Svidník - úsek sociálnych vecí

Giraltovce Hviezdoslavova 8, 087 01 Giraltovce

054/7322750 054/7322750

02/57291 100-vrát. 4 Bratislava

Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava 1 02/57291300,303

02/57291302

Bratislava I - úsek sociál. vecí

Vajanského nábr, 10, 811 02 Bratislava

02/5930 4123

Bratislava I-úsek služieb zamest.

Vajanského nábr, 10, 811 02 Bratislava

02/5390 4132

Bratislava II - úsek sociál. vecí

Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava 02/5729 1100

Bratislava II-úsek služieb zamestn.

Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava 02/5729 1311

120

Bratislava III - úsek sociál. vecí

Junácka 1, 831 04 Bratislava 02/4925 3310

Bratislava III-úsek služieb zamestn.

Pekná cesta 6/B, Bratislava 02/4920 7966

Bratislava IV - úsek sociál. vecí

Karlovaská 2, 841 04 Bratislava 02/6542 3162

Bratislava IV-úsek služieb zamestn.

Karlovaská 2, 841 04 Bratislava 02/6029 2588

Bratislava V - úsek sociál. vecí

Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava 02/6828 6791

Bratislava V-úsek služieb zamestn.

Poloreckého 1, 851 04 Bratislava 02/6241 1912

5 Brezno Rázusová 40, 977 01 Brezno 048/6115 681 048/ 6117 003

Heľpa Krížna 812/2, Heľpa 048/6186135

6 Čadca

Matičné nám. 1617, 022 01, Čadca

414 304 410 414331409

Čadca A. Hlinku č. 8, 022 01 Čadca 414304911 414331244

Turzovka Jašíková 178, 023 54 Turzovka 414352418

7 Dolný Kubín Námestie slobody č. 1, 026 01 Dolný Kubín

043/5810222 043/5810222

8 Dunajská Streda

Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda

031/5904444 031/5904454

Šamorín Bratislavská 35, 931 01 Šamorín 031/5622063 031/5624180

Veľký Meder

Okočská 1671/1, 932 01 Veľký Meder

031/5553890 031/5509968

9 Galanta Staničná č.5, 924 01 Galanta 031/7804479 031/7804598

Sereď Vonkajší rad 795/4, 926 00 Sereď

031/7892155 031/7893422

Sládkovičovo

Fučíkova 96, 925 21 Sládkovičovo

031/7842460 031/7841730

10 Humenné Kukorelliho 1, 066 70 Humenné 057/7708201 057/7720703

Humenné - úsek sociál. vecí

Kukorelliho 1, 066 70 Humenné 057/7708419 057/7720703

Humenné-úsek služieb zamestn.

Kukorelliho 1, 066 70 Humenné 057/7708418 057/7720703

121

Snina Partizánska 1057/1, 069 01 Snina

057/7602334 057/7623781

Partizánska 1057/1, 069 01 Snina

057/7602330 057/7623781

11 Kežmarok Dr. Alexandra 61, 060 01 Kežmarok

052/4522546 sekretariát 052/4524035 sekretariát

Spišská Belá Petzvalová 37, 058 01 Spišská Belá

052/4514 03 052/4581703

Spišská Stará Ves

SNP 139, 061 01 Spišská Stará Ves

052/4822376 052/4822436

Spišská Stará Ves

Štúrova 228, 061 01 Spišská Stará Ves

052/4822223 052/4822436

12 M. R. Štefánika 9, Komárno, 035/7701 673 035/7701675

Komárno

Komárno-úsek sociál. vecí

Župná 15, 945 01 Komárno 035/7769 133 035/7701 665

Komárno -úsek služieb zamest.

Župná 15, 945 01 Komárno 035/7769 153 035/7704 215

Biskupa Királya 30, 945 01 Komárno

035/7908 336, 035/7908 333 035/7732 170

Hurbanovo Komárňská 117, 947 01Hurbanovo 035/7902 925 035/7902 904

Kolárovo Kostolné nám. 346 03 Kolárovo 035/7771 129 035/ 7771 129

Zemianska Olša

Železničná 133, 946 14 Zemianska Olša

035 / 77 96 378 035/ 7796 378

13 Košice

Staničné námestie 9, 042 11 Košice

055/ 6805 555 - sekr. 055/ 6805

504 - spoj. 055/ 6805 556

Košice I - úsek služieb zamestn.

Žižkova 21, 040 01 Košice

055/ 72 804 12 - spoj 055/ 72 804

39 055/ 7287 475

Košice I - úsek sociálnych vecí

Žižkova 21, 040 01 Košice

055/ 72 804 12 - spoj 055/ 72 804

83 055/ 7287 475

Košice II -úsek služieb zamestn.

Popradská 74, 040 01 Košice

055/ 6424 090 - spoj. 055/ 64 20

557 055/ 6420 557

Košice II -úsek sociálnych vecí

Popradská 74, 040 01 Košice

055/ 6424 090 - spoj. 055/ 6420

932 055/ 6429 071

Košice III-úsek služieb zamestn.

Adlerova 29, 040 01 Košice 055/ 6710 808 055/ 6710 808

122

Košice III-úsek sociálnych vecí

Adlerova 29, 040 01 Košice 055/ 6712 261 055/ 6710 808

Košice IV-úsek služieb zamestn.

Žižkova 21, 040 01 Košice

055/ 72 804 12 - spoj 055/ 72 804

35 055/ 7287 475

Košice IV -úsek sociálnych vecí

Žižkova 21, 040 01 Košice

055/ 72 804 12 - spoj. 055/ 72 804

50 055/ 7287 475

Moldava n/Bodvou - úsek sl. zamest.

Českosl. armády 13, 045 01, Moldava nad Bodvou

055/ 460 3492 055/ 4898 478

Moldava n/Bodvou - úsek soc. vecí

Českosl. armády 13, 045 01, Moldava nad Bodvou

055/ 460 3494 055/ 460 2643 055/ 4898 478

14 Levice Ľ. Štúra č. 53, 934 01 Levice 036/6312 049 036/6312 049

Levice - úsek sociálnych vecí

Ľ. Štúra č. 53, 934 01 Levice 036/6312937 036/6312049

Levice - úsek služieb zamestn.

Ľ. Štúra č. 53, 934 01 Levice 036/6318527 036/6312049

Želiezovce Schubertova č. 45, 937 01 Želiezovce

036/7711263 036/7711263

Šahy SNP č. 52, 936 01 Šahy 036/7411243 036/7411243

15 Lipt. Mikuláš Hodžová 30, 031 80 Liptovský Mikuláš

044/5476 311, 044/5476 341 044/5522868

Liptovský Hrádok

JD Matejovie 542, 033 01 Liptovský Hrádok

044/5221 453 044/5221 697

16 Lučenec Lehára 18, 984 01 Lučenec 047/4333741 047/4333743

Fiľakovo Biskupická 39b, 986 01 Fiľakovo 047/4385805 047/4382494

Poltár - úsek služieb zamestnanosti

Železničná 2, 98701 Poltár 047/4210211 047/4210308

Poltár - úsek sociálnych vecí

Železničná 2, 98701 Poltár 047/42101204

17 Malacky Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky

034/7971320 034/7725055

18 Martin Novomeského 4, 036 01 Martin

043/4135504 operátor

043/4135501 sekretariát

043/4135502

123

Martin - úsek sociálnych vecí

P.Mudroňa 22, 036 01 Martin

043/4206538 informačný pult

043/4206524 riediteľ odboru

043/4206637

Turčianske Teplice - úsek služieb zamestnanosti

Ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice

043/4915111 ústredňa

043/4915202 vedúca úseku

služieb zamestnanosti

043/4924392

Turčianske Teplice - úsek sociálnych vecí

Ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice

043/4915111 ústredňa

043/4915701 vedúci úseku

sociálnych vecí

043/4924392

Vrútky Matušovičovský rad 6, 038 61 Vrútky

043/4283661 043/4283661

19 Michalovce ul. Saleziánov 1, 071 01 Michalovce

056/6860300 056/6442957

Veľké Kapušany

P.O.Hviezdoslava 66, 079 01 Veľké Kapušany

056/6383027 056/6382755

Sobrance Michalovská 55, 073 01 Sobrance 056/6523310 056/6524045

20 Námestovo Nám. A. Bernoláka 381/4, 029 01 Námestovo

043/5502111 043/5523004

Tvrdošín Medvedzie 132, 027 44 Tvrdošín

043/5302200, 043/5302326

043/5302235, 043/5322056

Trstená SNP 227/23, 028 01 Trstená

043/5392666, 043/5392804 043/5392804

Zákamenné č. 746, 029 56 Zákamenné

043/5592230, 043/5524790 043/5524821

21 Nitra Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra 037/6926281 037/6926284

Nitra - úsek sociálnych vecí

Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra 037/6926217 037/2626284

Nitra - úsek služieb zamestnanosti

Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra 037/6926266 037/6926273

Zlaté Moravce - úsek služieb zamestnanosti

Sládkovičova 3, 953 01 Zlaté Moravce

037/6401122 037/6401293

Zlaté Moravce - úsek sociálnych vecí

Sládkovičova 3, 953 01 Zlaté Moravce

037/6401100 037/6401294

124

Vráble - úsek služieb zamestnanosti

952 01 Vráble Hlavná 1221 037/7833027 037/7833027

Vráble - úsek sociálnych vecí

Hlavná 1221, 952 01 Vráble 037/7832309 037/7833027

22 Nové Mesto nad Váhom

Hviezdoslavova 40, 915 01 Nové M. nad Váhom

032/7740 719 032/7740 714

Stará Turá Družstevná 2, 916 01 Stará Turá 032/7763 833

Myjava Nám. M. R. Štefánika 561/6, 907 01 Myjava

034/6213 941 034/6212 557

23 Nové Zámky F. Kapisztóryho 1, 940 36 Nové Zámky

035/6905111, 035/6905309 035/6420728

Šaľa P. Pazmáňa 52/21 927 01 Šaľa 031/7703390

Šaľa P. Pazmáňa 52/21 927 01 Šaľa 031/7709016

Štúrovo Sv. Štefana č. 79 943 01 Štúrovo

036/7511537 036/7511642

Šurany SNP č. 149 942 01 Šurany

035/6500931 035/6500955

24 Partizánske Nám. SNP 151/6, 958 01 Partizánske

905200951 038/7492472 038/7493100

Bánovce n/Bebravou

Sládkovičova 60, 957 01 Bán. n/Bebravou

038/7603 775 038/7603 777

25 Pezinok Moyzesova 2, 902 01 Pezinok 033/6902600 033/6902622

Pezinok - úsek služieb zamest.

Moyzesova 2, 902 01 Pezinok 033/6902627 033/6902636

Pezinok - úsek sociálnych vecí

Moyzesova 2, 902 01 Pezinok 033/6902640 033/6902648

Senec - úsek služieb zamest.

Krátka 1, 903 01 Senec 02/45243293 02/45922725

Senec - úsek sociálnych vecí

Hurbanova 21, 903 01 Senec 02/40202826 02/40202819

26 Piešťany Krajinská 5053/13, 921 28 Piešťany

033/7761220 033/7740489

Hlohovec Jarmočná 3, 920 01 Hlohovec 033/7365222 033/7421311

27 Poprad Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, 058 01 Poprad

052/7163476 052/7163442

125

Svit Hviezdoslavova 33, 059 21 Svit

052/7755 891 052/7883 694

Levoča Námestie Majstra Pavla 59, 054 01 Levoča

053/4501132 053/4501183

053/4501124 053/4511806

28 Považská Bystrica

Centrum 13/17, 017 01 Považská Bystrica

042/4307353 042/4307350 042/4307351

Púchov Štefanikova č.820, 020 01 Púchov

042/4602111 042/4602240

Púchov - úsek služieb zamest.

Štefanikova č.820, 020 01 Púchov

042/4602241 042/4602240

Púchov - úsek sociálnych vecí

Štefanikova č.820, 020 01 Púchov

042/4602147 042/4602240

29 Prešov Slovenská 87, 080 28 Prešov

051/7739 742 051/7739 701

operátor

051/77 11 197 sekretariát riaditeľa

051/7732 900 odbor soc.vecí

Sabinov Námestie Slobody 87, 083 01 Sabinov

051/4880 602 ved. úseku SZ

051/4880 604 ved. úseku SV

051/4880 642

Lipany Sabinovská 2, 082 71 Sabinov

051/45 72 311 051/45 72 666

30 Prievidza Šumperská 1, 971 01 Prievidza 046/5166266 046/5166265

Handlová Námestie Banikov 24, 972 51 Handlova

046/5475 306 046/5475708

Nováky Námestie SNP 174/23, 972 71 Novaky

046/5460 280

31 Revúca

Jilemnického 92/36, 050 01 Revúca

058/4422657 058/4424570

Tornaľa Mierová 147, 982 01 Tornaľa 047/5523187 047/5523187

32 Rimavská Sobota

Čerenčianska 18, 979 01 Rimavská Sobota

475 416 409 475 416 444

Bátka 980 21 Bátka 160 475 812 217 475 697 363

Hnúšťa 981 01 Hnúšťa 475 422 645 475422951

Gemerský Jablonec

980 35 Gemerský Jablonec 79 475 812 285 475 812 286

33 Rožňava Šafárikova 112, 048 01 Rožňava 058/788511 058/7331288

Dobšiná Zimná 126, 049 25 Dobšiná 058/7941785

Plešivec Okružná 428, 049 11 Plešivec 058/7921684

126

34 Ružomberok Námestie slobody 9, 034 01 Ružomberok

044/4313711 044/4327777

35 Senica Vajanského 17, 905 01 Senica 034/615836 034/6512733

Šaštín - Straže

Štúrova 1528/A, 908 51 Šaštín - Stráže

034/6592121 034/6592875

Holíč Hviezdoslavova 17, 908 51

034/6683914 034/6683913

Skalica Gorkého 2, 909 01 Skalica 034/6648272 034/6645345

Skalica Námestie Slobody 15 034/6683824

36 Spišská Nová Ves

Odborárov 53, 052 21 Spišská Nová Ves

053/4183114 053/4426140

Gelnica Hlavná 1, 056 01 Gelnica 053/4812111 053/4812499

Krompachy Kúpeľná 9, 053 42 Krompachy

053/4176 819 053/4470 040

Nálepkovo 053 33, Nálepkovo 053/4494 134

Kluknava 053 51, Kluknava 053/4473 222

37 Stará Ľubovna

Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa

052/4267111 052/4322837

Podolínec Mariánske Námestie 4, 065 03 Podolínec

052/4391395 052/4286041

38 Stropkov Hlavná 26, 091 01 Stropkov 547422369 547423617

Medzilaborce

Cintorínska 657, 068 01 Medzilaborce

577321524 577322198

39 Topolčany

Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany

038/5367200 038/5367206 038/5367243

40 Trebišov

Záborského 1826/8, 075 01 Trebišov

056 66 70 711 056 672 48 44

M.R.Štefánika 23, 075 01 Trebišov 056 668 0 449 056 672 63 95

M.R.Štefánika 23, 075 01 Trebišov 056 668 0 455 056 672 63 95

Kráľovský Chlmec

Hlavná 105, 077 01 Kráľovský Chlmec

056 63 22 0 21 056 63 22 021

Čierna nad Tisou

Nám. Pionierov 1, 076 43 Čierna nad Tisou

056 63 511 72

Streda nad Bodrogom

Ružová 1, 076 31 056 63 73 884

127

Sečovce nám.sv. Cyrila a Metoda 142 056 66 70 511 056 678 28 67

41 Trenčín M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín

032/7415121 032/6400233

Dubnica nad Váhom - úsek služieb zamest.

Bratislavská 380, 018 41 Dubnica nad Váhom

042/4450243 042/4450261

Dubnica nad Váhom - úsek sociálnych vecí

Bratislavská 380, 018 41 Dubnica nad Váhom

042/4450228

Ilava - úsek služieb zamestn.

Mierové námestie 3, 019 01 Ilava

042/4465819 kl. 103 042/4465774

Ilava - úsek sociálnych vecí

Mierové námestie 3, 019 01 Ilava

042/4465818 kl. 105

42 Trnava J. Bottu č. 4, 917 01 Trnava

033/55 21 534-6, 033/ 55 21 542 033/ 55 21 539

43 Veľký Krtíš

Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš

047/4830367 047/48 317 27

Vinica Cesta slobody 466, 991 28 Vinica

047/4891511

44

Nám. Slobody 5, 093 22 Vranov nad Topľou

057 / 442 2706 057 / 488 0273

Vranov n/T

Hanušovce n/ T. - úsek služieb zamestnanosti

Slovenská 40, 094 31 Hanušovce n/ T.

057 / 4452 636 057/4452 644

Hanušovce n/ T. - úsek sociálnych vecí

Zámocká 153/8, 094 31 Hanušovce n/ T.

057/4883 180 057/4452 657

45 Žilina Hurbanova 16, 010 01 Žilina 041/5119307 041/5624953

Bytča Štefánikova tr. 217, 014 01 Bytča

041/5532 217 041/5532 217

Rajec Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec 041/5422 704 041/5422 704

Kysucké Nové Mesto

Litovelská 670, 024 01 Kysucké Nové Mesto

041/4203 210 041/4212 119

Varín Nám. Sv. Floriána 1002, 013 03 Varín

041/5692 139 041/5692 139

46 Zvolen M.R.Štefánika 22, 960 09 Zvolen 045 54 29 124 045 53 25 157

128

Detva - úsek služieb zamestn.

Štúrova 35, 962 12 Detva 045 54 55 893 045 54 55 705

Detva - úsek sociálnych vecí

Štúrova 35, 962 12 Detva 045 54 55 894

Krupina - úsek služieb zamest.

ČSA 2190/3, 963 01 Krupina 045 52 13 351 045 55 11 595

Krupina - úsek sociálnych vecí

ČSA 2190/3, 963 01 Krupina 045 52 13 231