1
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národný projekt ŠŠI:
„Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“
Autor: Andrej Opálený
Analýza
(právna aj pedagogická)
aktuálneho domáceho prostredia v oblasti hodnotenia
škôl
(podkladová štúdia)
2
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Hodnotenie i sebahodnotenie školy sú zamerané na plnenie cieľov, ktoré vyplývajú z jednotlivých
koncepčných zámerov rozvoja škôl v Európskej únii (ďalej EÚ), na Slovensku, ale aj na plnenie
cieľov a zámerov samotnej školy. Koncepčný zámer školy je postavený na štátnom a následne školou
vypracovanom školskom vzdelávacom programe i na zodpovedajúcich právnych predpisoch. Právne
predpisy stanovujú podmienky pre vzdelávanie a jeho priebeh, riadenie školy, zabezpečenie
a využívanie ekonomických zdrojov školy. Stanovujú pravidlá informačného toku medzi aktérmi
procesu vzdelávania v regióne a zároveň tým aj možnosti pre posúdenie, akým spôsobom plní škola
ciele vyplývajúce z jej koncepčného zámeru, zo školského vzdelávacieho programu, ale samozrejme,
aj vo vzťahu k platným právnym predpisom.
Z uvedeného dôvodu za jedno z východísk pre hodnotenie a sebahodnotenie škôl považujeme
posúdenie domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl tak, ako ho umožňuje legislatíva
Slovenskej republiky (ďalej SR) a EÚ.
V samotnom úvode je potrebné konštatovať, že na Slovensku neexistuje právna norma, ktorá by
vymedzovala pravidlá pre sebahodnotenie škôl. Školský zákon stanovuje princípy výchovy
a vzdelávania, medzi ktoré zaraďuje aj kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy.1 Školský zákon ďalej uvádza pojmy monitorovanie
a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, ktoré plnia úlohy aj v oblasti sledovania externého
a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení. 2 Takéto monitorovanie
a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania môže podľa zákona uskutočňovať aj samotná škola alebo
školské zariadenie, Štátna školská inšpekcia (ďalej ŠŠI) a na úrovni štátnych školských programov
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (ďalej NÚCEM).
Pri charakterizácii prostredia pre externé a interné hodnotenie škôl a školských zariadení sme
vychádzali z platných noriem, z analýzy domáceho prostredia a z nej vyplývajúcich názorov
a skúseností. Uvedomujeme si, že externé a interné hodnotenie kvality poskytovaných vzdelávacích
služieb úzko súvisí a nadväzuje na seba. Z toho dôvodu považujeme za vhodné určiť aktérov
externého a interného hodnotenia i pomenovanie (obsah) kľúčových oblastí pre hodnotiaci proces.
Rozdiel medzi externým a interným hodnotením vnímame v tom, že:
kým aktérmi externého hodnotenia sú orgány, organizácie, súkromné a fyzické osoby
1§ 3 písm. k) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov - ďalej zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 2 § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
3
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
z oblasti mezoprostredia, 3 interným hodnotiteľom je škola samotná;
uvedomujeme si, že kým proces externého hodnotenia školy vychádza hlavne z kontroly
dodržiavania právnych noriem, z hodnotenia využitia podmienok vytváraných štátom
a z kontroly aktérov podieľajúcich sa na výchovno-vzdelávacom procese, sebahodnotenie
školy umožňuje vo väčšej miere zapojiť do hodnotenia náhľad z vnútra školy pomocou
vhodne vytvorených nástrojov, ako sú dotazníky, analýzy záznamov, hodnotiace hárky,
interview a rozhovory, analýzy správ, pozorovanie, žiacke práce a pod.
Aj keď do hodnotiaceho procesu školy by mohli byť zapojení viacerí aktéri, odporúčame
uprednostňovať tých, ktorí sa trvalejšie a priamo zapájajú do kvality výchovno-vzdelávacieho
procesu, ktorí nie sú len okrajovými hodnotiteľmi, ale majú s procesom hodnotenia skúsenosti.
V oblasti externého hodnotenia školy je to napríklad NÚCEM, ŠŠI i zriaďovateľ. V oblasti
sebahodnotenia (interného hodnotenia) školy sú to zamestnanci školy, žiaci, rodičia, poradné orgány
riaditeľa. Za okrajových (doplňujúcich) aktérov v procese hodnotenia považujeme orgány miestnej
samosprávy, orgány štátnej správy (pokiaľ nie sú priamo zriaďovateľmi), ale napríklad aj neziskové
organizácie, sponzorov, úrady regionálnej i nadregionálnej správy. Vychádzame z predpokladu, že
ich názory a hodnotenia by síce mohli prispieť k obohateniu celkového náhľadu na kvalitu
vzdelávania v škole, no výraznejšie nezasahujú alebo by nemali zasahovať do jej procesu riadenia
a kvality poskytovaných služieb.
Pri hodnotení školy považujeme za dôležité vychádzať zo základných noriem EÚ vytvárajúcich
právne prostredie v oblasti vzdelávania v SR. Týmito normami sú:
Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá a vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia
217 A (III) z 10. decembra 1948 4
Deklarácia práv dieťaťa prijatá OSN 20. novembra 1959 5
Lisabonská zmluva (celý názov - Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej
3 Mezoprostredie školy tvoria subjekty, ktoré patria do vzdelávacej sústavy štátu (napr. MŠVVaŠ SR, KŠÚ, zriaďovateľ,
konkurenčné a partnerské školy, rezortné organizácie) a ďalej hlavne zákazníci, absolventi a organizácie, ktoré ich
zamestnávajú. 4 Čl. 28 stanovuje právo každého občana na vzdelanie, ktoré má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti
a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. 5 Rešpektuje právo dieťaťa na duševný a telesný vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach, aby sa zdravým
a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Dieťaťu sa tak má dostať vzdelania,
ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné
názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti.
4
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva; pracovný názov - reformná zmluva)
platná od 1. decembra 2009 6
Charta základných ľudských práv, ktorú slávnostne vyhlásil Európsky parlament, Rada
a Komisia 12. decembra 2007 počas portugalského predsedníctva 7
Dohovor o právach dieťaťa prijatý OSN 20. novembra 1989 8
Externí alebo aj interní hodnotitelia školy, ktorí sa opierajú o základné normy EÚ, si môžu
položiť otázky:
Má každý právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a k ďalšiemu vzdelávaniu?
Zahŕňa toto právo aj možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky?
Smeruje vzdelávanie žiaka k plnému rozvoju jeho ľudskej osobnosti?
Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k ľudským právam?
Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k základným slobodám?
Rešpektuje vzdelávanie žiaka v škole a v školskom zariadení jeho právo na duševný a telesný
vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach?
Poskytuje vzdelávanie žiakovi telesný, duševný, mravný, duchovný a sociálny vývoj?
Zvyšuje vzdelávanie žiaka jeho všeobecnú kultúrnu úroveň?
Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho schopnosti a vlastné názory?
Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho mravnú a spoločenskú
zodpovednosť?
Umožňuje škola pri vzdelávaní dodržiavať demokratické zásady a práva rodičov, zabezpečuje
vzdelanie a výchovu ich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým presvedčením, v súlade
s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva?
6 Lisabonská zmluva taxatívne vymedzuje oblasti výlučnej kompetencie Únie, oblasti spoločnej kompetencie Únie a
členských štátov a oblastí, v ktorých má mať Únia podpornú a koordinačnú úlohu. 7 Charta základných práv Únie bola po prvýkrát vyhlásená koncom roku 2000 ako spoločné vyhlásenie Európskeho
parlamentu, Rady a Komisie. Ako nezáväzný dokument stala sa súčasťou Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva
nezačleňuje Chartu priamo do zakladajúcich zmlúv Únie, ale odkazuje na ňu v budúcom Čl. 6 Zmluvy o Európskej únii
a deklaruje ju za právne záväznú, s rovnakou právnou silou, akú majú zakladajúce zmluvy.
V časti HLAVA II., Čl. 14 - Právo na vzdelanie stanovuje: Kaţdý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému
a ďalšiemu vzdelávaniu. Toto právo zahŕňa moţnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky. Sloboda zakladať vzdelá-
vacie inštitúcie za predpokladu dodrţiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu
svojich detí v zhode s ich náboţenským, filozofickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi,
ktoré upravujú výkon tohto práva. 8 Vymedzuje práva detí v 54 Čl. a 2 tzv. Opčných protokoloch. Dohovor ochraňuje práva detí tým, že zavádza štandardy
v zdravotnej starostlivosti, vzdelávaní a v oblasti právnej, občianskej a sociálnej.
5
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Na všeobecne platné právne normy v EÚ nadväzuje Ústava Slovenskej republiky
č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992, základný štátotvorný právny zákon tvoriaci základ pre ďalšie
zákony prijímané Národnou radou SR. 9
Ústava SR vytvára základ pre prijatie právnych noriem, ktorých cieľom je aj zabezpečenie
plného rozvoja ľudskej osobnosti, jej vývoja v slobodných a dôstojných podmienkach, zabezpečenie
kvality výchovy a vzdelávania, zabezpečenie procesu kontroly kvality a jeho posudzovania
prostredníctvom externého a interného hodnotenia.
Ústava zároveň vytvára priestor na prijatie zákona, ktorý ustanoví, za akých podmienok majú
občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Stanovuje právo zriaďovať aj iné školy ako štátne
a vyučovať v nich len za podmienok ustanovených zákonom, v ktorých sa môže vzdelávanie
poskytovať za úhradu. Pre kontrolu hospodárenia s prostriedkami rozpočtov (majetkom, záväzkami,
finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu; majetkom, záväzkami,
finančnými prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali
na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy) je ustanovený nezávislý orgán kontroly -
Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej NKÚ). Vykonáva aj kontrolu hospodárenia s majetkom,
s finančnými prostriedkami a s pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté SR v rámci rozvojových alebo
obdobných programov. 10
Kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj na orgány štátnej správy a na orgány
im podriadené, obce a vyššie územné celky, fyzické osoby a právnické osoby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, ţe ak NKÚ vykonal v škole kontrolu, ktorá
sa týkala prostriedkov rozpočtov, výsledky kontroly môţu byť zahrnuté do procesu hodnotenia
v časti, ktorá vypovedá o dodrţiavaní platnej legislatívy školou.
Od roku 1989 silneli snahy o decentralizáciu štátnej správy a postupnom prenesení výkonu
štátnej správy na samosprávu. Výsledkom bolo v roku 2001 vytvorenie samosprávnych krajov
a prechod niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.11
Odvetvové riadenie školstva ministerstvom školstva vznikom samosprávnych krajov bolo postupne
nahradené v roku 2001 teritoriálnym riadením základných a stredných škôl a odvetvovým riadením
špeciálnych škôl a škôl s nadregionálnou pôsobnosťou.12
9 Napr. Čl. 42 hovorí o práve na vzdelanie, školskej dochádzke, zriaďovateľskej funkcii; o tom, za akých podmienok
majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. 10
Najvyšší kontrolný úrad: Právomoci a kompetencie NKÚ SR. Dostupné na internete:
http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompetencie 11
zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky 12
Do roku 1990 bol uplatňovaný odvetvovo teritoriálny model riadenia, od roku 1991-1996 odvetvový model, od roku
6
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Externí hodnotitelia kvality škôl
Medzi externých hodnotiteľov výkonu štátnej správy škôl a školských zariadení môžeme (resp.
je vhodné) zaradiť tých, ktorí sa priamo a vo zvýšenej miere podieľajú na existencii a na fungovaní/
organizácii školy (primárni hodnotitelia). Patria sem zriaďovateľ (orgány územnej samosprávy, iné
orgány ústrednej a miestnej štátnej správy, fyzické a právnické osoby, organizácie), ďalej štátom
menované orgány a organizácie (NKÚ, rezortné ministerstvo, ŠŠI). Sú to tí, ktorí sa venujú
kontrole výkonu štátnej správy na úseku školstva. Ďalšími externými hodnotiteľmi (sekundárni
hodnotitelia), ktorí sa však v menšej miere podieľajú na fungovaní školy a kvalite výchovno-
vzdelávacieho procesu, môžu byť miestna samospráva (obec), orgány miestnej a štátnej správy,
s ktorými škola spolupracuje (napr. úrady životného prostredia, regionálny úrad verejného
zdravotníctva), sponzori školy, iné orgány a organizácie (napr. neziskové), rodičia žiakov, bývalí
absolventi a v prípade stredných škôl aj asociácie a komory.
NKÚ 13
však vzhľadom na jeho špecifické postavenie (nezávislý kontrolný úrad SR, ktorý
kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy
a s finančnými prostriedkami EÚ) nevnímame ako možného externého hodnotiteľa školy.
Externí hodnotitelia škôl (primárni):
Medzi externých hodnotiteľov školy, ktorých zistenia môžu mať primárny vplyv na proces
sebahodnotenia školy, zaraďujeme:
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Štátna školská inšpekcia
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
Ministerstvo školstva SR (MŠVVaŠ SR)
Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi školy školského zariadenia a vo vzťahu
ku škole/k školskému zariadeniu riadi výkon štátnej správy na úseku školstva a kontroluje tento
1996 - 2001 odvetvovo teritoriálny model riadenia škôl. 13
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v tretej hlave (hospodárstvo SR), v druhom oddiele v čl. 60 až 63
upravuje postavenie najvyššieho kontrolného úradu SR, v rámci ktorého je daná okrem iného aj jeho kontrolná
pôsobnosť, ktorá bola ďalšími zákonmi upravená.
7
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
výkon.14
Samotné školy vo veciach výchovy a vzdelávania sú v oblasti metodického riadenia
výchovno-vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom školstva,15
ktoré ako ústredný orgán výkonu
štátnej správy vytvára:
podmienky na zabezpečenie plnenia svojich úloh a na zabezpečenie kvalitného vzdelávania
(napríklad zriaďovaním rozpočtových a príspevkových organizácií na zabezpečenie odborno-
technického usmerňovania všeobecného a odborného školstva, zabezpečenie odborného
a metodického riadenia škôl);
podmienky na hodnotenie škôl/školských zariadení (napríklad ustanovením všeobecne
záväzných právnych predpisov o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti,
jej výsledkoch a podmienkach škôl, vypracovávaním normatívov priestorovej, materiálnej
a priestorovej a prístrojovej vybavenosti škôl).
Vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku dodržiavania všeobecno-záväzných právnych
predpisov a následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami
pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva a zo všeobecného
rozpočtu EÚ obciam, samosprávnym krajom a ďalším úradom a organizáciám.16
Ministerstvo školstva, ktoré zabezpečuje a rozpisuje zriaďovateľom škôl finančné prostriedky
na kapitálové výdavky a prevádzku, vrátane napríklad miezd a platov, vykonáva štátny dohľad nad
prehľadnosťou financovania a správnosťou použitia metód a postupov pri financovaní, ale aj
účelového použitia poskytnutých finančných prostriedkov. 17
Kontrolnou činnosťou 18
sleduje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými
právnymi a internými predpismi. Na vykonávanie kontrolnej činnosti (ako ústredný orgán štátnej
14
§14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve o o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve):
Ministerstvo školstva podľa tohto zákona riadi výkon štátnej správy na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a
vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a
kontroluje tento výkon. 15
§19 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 16
§14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 17
zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení; pri výkone dohľadu postupuje
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. 4 - ministerstvo pri výkone dohľadu postupuje podľa
osobitného predpisu) 18
§ 9 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (sleduje sa najmä stav kontrolova-
ných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a uzneseniami vlády SR,
príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob
riadenia štátnej správy, splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť)
8
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
správy) vytvára funkčný kontrolný systém, 19
ktorý ho oprávňuje na kontrolu dodržiavania všeobecne
záväzných právnych predpisov, na kontrolu dodržiavania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti
a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva
zriaďovateľovi. 20
Ak berieme do úvahy skutočnosť, že cieľom ministerstva školstva je dosahovať aplikovaním
svojich koncepcií, zákonov a poskytovaním financií v školách kvalitu, kontrola je použitá forma
na dosiahnutia cieľa.
Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi a škole hodnotí:
1 Ako zriaďovateľ školy a škola riadia výkon štátnej správy na úseku školstva dodržiavaním
všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti školstva. 21
2 Ako zriaďovateľ školy a škola riadia prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva
dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti
školstva.
3 Ako zriaďovateľ školy dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa
hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami
poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi.
4 Ako škola dodržiavania všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa hospodárnosti,
efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými
z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi.
5 Ako zriaďovateľ školy hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu (kapitálové výdavky,
výdavky na prevádzku, vrátane miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných
vyrovnaní podľa osobitných predpisov).
6 Ako zriaďovateľ hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu
prostredníctvom kapitoly ministerstva a zo všeobecného rozpočtu EÚ obciam,
samosprávnym krajom, krajským školským úradom, ŠŠI a ministerstvom zriadeným
19
§ 7 zákona č.10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 20
Ministerstvo je zodpovedné:
- za vytvorenie systému finančného riadenia podľa § 8 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom
audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. (ďalej len zákon č. 502/2001
Z. z.), súčasťou ktorého je finančná kontrola; teda ministerstvo je zodpovedné aj za vykonávanie predbežnej a prie-
bežnej finančnej kontroly pri hospodárení s verejnými prostriedkami - § 9 a 10 zákona č. 502/2001 Z. z.
- za vykonávanie následnej finančnej kontroly verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia v rámci
svojho rozpočtu - § 3a ods. 3 zákona č. 502/2001 Z. z. 21
Ak zriaďovateľ porušuje zákon alebo iné legislatívne normy, ministerstvo školstva uplatní postih, prípade dá podnet na
súd na preskúmanie porušovania zákona.
9
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
organizáciám a na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktoré
majú krajské školské úrady, ŠŠI a ministerstvom zriadené organizácie v správe, kontroluje
efektívnosť a účelnosť ich využitia.
7 Ako postupoval zriaďovateľ pri vymenovaní alebo odvolaní riaditeľa školy. 22
8 Ako zriaďovateľ školy pri prenesenom výkone štátnej správy spolupracuje so školou
v prípade, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-
vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenie havarijných situácií, starostlivosť o budovy.
9 Ako zriaďovateľ školy prostredníctvom krajského školského úradu:
- využíva odbornú poradenskú činnosť, 23
- spolupracuje pri organizovaní a finančnom zabezpečení s právnickými osobami a
občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport, telesnú kultúru, vrátane súťaží detí/žiakov
škôl vo svojej územnej pôsobnosti.24
Zriaďovateľom školy môže byť obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátom uznaná
cirkev alebo náboženská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická osoba. 25
Ak ministerstvo školstva
zaradí školu do siete škôl, zriaďovateľ sa zaviaže spĺňať zákonom stanovené podmienky pre
poskytovanie kvality vzdelávania v škole. Vzniká tak právo štátu kontrolovať dodržiavanie
zákonných noriem zriaďovateľom, ktoré vplývajú na výsledky a zistenia sebahodnotiaceho procesu
v škole.
V prípade, že zriaďovateľom školy je obec, ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 596/2003
Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov hodnotí:
1 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov v oblasti štátom prenesených
kompetencií.
2 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami.
3 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym nadaním
a talentom.
22
§ 3 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 23
§11 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 24
§11 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 25
§19 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
10
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
4 Či zamestnanec, ktorý obci odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d)
zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona).
5 Ako obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach (§ 6 ods. 8
zákona):
a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy
a vzdelávania (s výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI) a v oblasti školského stravovania,
b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach,
c) vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov (najmä organizačné pokyny na príslušný škol-
ský rok),
d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam,
e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom.
6 Ako spolupracuje s obecnou školskou radou.
7 Ako spolupracuje s inými obcami, orgánmi školskej samosprávy, príslušným krajským
školským úradom a inými štátnymi orgánmi, s fyzickými osobami a inými právnickými
osobami, s riaditeľmi (§ 6 ods. 8 písm. i) zákona).
8 Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským
školským úradom (§ 6 ods.12 písm. a) zákona).
9 Ako poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu 26
dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a
súkromnej školy (§ 6 ods.12 písm. b) zákona).
10 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 27
11 Či obec schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme
a prenájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia 28
v spolupráci so školou.
12 Či obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským
školským úradom v spolupráci so školou.
13 Či obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu 29
dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a
26
zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 27 § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 28
§ 9 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov 29
zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z.
11
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
súkromnej škole.
14 Ako obec vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovno-
vzdelávacieho procesu zabezpečuje:
- finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa
osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (tieto prerozdeľuje
a zároveň kontroluje ich využívanie),
- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
15 Ako obec zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov.
16 Ako obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými pro-
striedkami pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť
a účelnosť ich využitia. 30
19 Či obec prerokúva s radou školy a s riaditeľom školy alebo školského zariadenia najmä:
a) koncepciu rozvoja školy alebo školského zariadenia,
b) návrh rozpisu finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom na školy
a školské zariadenia a materiálno-technické podmienky na činnosť škôl a školských zariade-
ní,
c) personálne, materiálne a sociálne podmienky zamestnancov školy alebo školského zaria-
denia,
d) požiadavky obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích
služieb poskytovaných v škole alebo v školskom zariadení a spôsob úhrady nákladov zvýše-
ných z tohto dôvodu,
e) správu o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole alebo
v školskom zariadení.
20 Ako obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými pro-
striedkami.
21 Ako obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
30
zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
12
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
V prípade, že zriaďovateľom školy je samosprávny kraj, ministerstvo školstva v zmysle zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí:
1 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov.
2 Aké podmienky vytvára na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami.
3 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym
nadaním a talentom.
4 Či zamestnanec, ktorý samosprávnemu kraju odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods.
8 písm. a), c) a d) zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona).
5 Ako samosprávny kraj v oblasti výchovy a vzdelávania:
a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov31
v oblasti školského
stravovania, v oblasti výchovy a vzdelávania ,
b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v zariadeniach školského stravovania,
c) po prerokovaní s príslušným krajským školským úradom vydáva organizačné pokyny pre
riaditeľov škôl a školských zariadení,
d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (§ 6 ods. 8
písm. d) zákona),
e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom škôl a školských zariadení.
6 Či prerokúva s príslušným ústredným orgánom štátnej správy a sociálnymi partnermi návrhy
na zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie činnosti stredných odborných škôl, stredísk praktic-
kého vyučovania a pracovísk praktického vyučovania.
7 Ako spolupracuje s územnou školskou radou (§ 9 ods. 8 písm. h) zákona).
8 Ako spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečení personálneho obsadenia škôl a školských
zariadení pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami.
9 Ako spolupracuje s obcami vo svojej územnej pôsobnosti a s príslušným krajským školským
úradom pri zabezpečení ubytovania zahraničných lektorov pôsobiacich v školách
a v školských zariadeniach.
10 Ako spolupracuje s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami zaoberajúcimi
sa záujmovou činnosťou detí/mládeže a pri zabezpečovaní predmetových olympiád a súťaží.
31
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov
13
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
11 Ako spolupracuje s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a sociálnymi partnermi
v otázkach odborného vzdelávania a prípravy mládeže na povolania.
12 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 32
13 Či schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme
priľahlých priestorov školy a školského zariadenia.
14 Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským
školským úradom pre školy.
15 Či poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa
osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej
školy.
16 Ako vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovno-
vzdelávacieho procesu zabezpečuje:
- finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa
osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (ktoré prerozdeľuje
a kontroluje efektívnosť ich využívania),
- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
17 Ako vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedka-
mi pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť a účel-
nosť ich využitia.
18 Ako vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riadite-
ľa školského zariadenia.
19 Ako spolupracuje s ministerstvom školstva v otázkach odborného vzdelávania a prípravy
mládeže na povolanie.
V prípade, že zriaďovateľom školy je krajský školský úrad, ministerstvo školstva podľa zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí:
1 Ako krajský školský úrad kontroluje efektívnosť využívania finančných prostriedkov
pridelených školám.
32
§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
14
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
2 Ako vo vzťahu ku školám a k školským zariadeniam:
- zabezpečuje investičnú výstavbu škôl a školských zariadení,
- zabezpečuje stravovanie detí a žiakov škôl a školských zariadení,
- vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami
(pridelenými zo štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ), s materiálnymi hodnotami
a majetkom (ktorý má v správe, ako kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia),
- vytvára podmienky na zabezpečenie sociálnej starostlivosti o zamestnancov škôl
a školských zariadení,
- poskytuje právne poradenstvo,
- spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečovaní personálneho obsadenia škôl a školských za
riadení,
- schvaľuje návrhy zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a školských zariadení, miestností
a priľahlých priestorov.
3 Ako poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom
cirkevných škôl, zriaďovateľom súkromných škôl a riaditeľom škôl v oblastiach:
- organizácie výchovy a vzdelávania,
- školského stravovania,
- informatiky,
- práce s deťmi a mládežou a záujmového vzdelávania,
- rozvoja telesnej výchovy a športu,
- bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a civilnej ochrany
- pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania.
4 Ako kontroluje33
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti školstva,
výchovy a vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariade-
niach vo svojej územnej pôsobnosti.
5 Či vydáva organizačné pokyny pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení vo
svojej územnej pôsobnosti.
6 Ako organizuje, koordinuje a finančne zabezpečuje súťaže detí a žiakov, predmetové
olympiády.
7 Ako organizačne a finančne zabezpečuje spoluprácu so zriaďovateľmi vo svojej územnej
33
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov
15
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
pôsobnosti, s právnickými osobami a občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport,
telesnú kultúru, vrátane súťaží detí a žiakov škôl vo svojej územnej pôsobnosti.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako ústredný orgán výkonu štátnej správy
v oblasti školstva, ako tvorca legislatívnej normy v danej oblasti, tvorca koncepcií nesie
zodpovednosť za vzdelávanie v štáte, má povinnosť kontrolovať proces dodrţiavania legislatívy
a smerovania vzdelávania. Z uvedeného dôvodu môţe kontrolovať i hodnotiť, ako zriaďovateľ
zabezpečil vzdelávanie. Legislatíva v plnej miere nedoriešila, nevytvorila dostatočný kontrolný
mechanizmus vo vzťahu k zriaďovateľom škôl, ktorých nie je ministerstvo priamym zriaďovateľom
(samosprávny kraj, obec, fyzická alebo právnická osoba, organizácie), napríklad pri uplatňovaní
postihov.
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI)
Ak ministerstvo kontroluje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a internými predpismi, Štátna školská inšpekcia v zmysle zákona o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve 34
plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického
riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok, vrátane
praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania,
na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. Kontroluje
zabezpečovanie priestorov i zabezpečenie materiálno-technického vybavenia.
Pri výkone školskej inšpekcie v zmysle platnej legislatívy ŠŠI kontroluje: 35
Dodržiavanie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov v škole v procese
pedagogického riadenia
Proces výchovy a vzdelávania a jeho výsledky
Odbornosť vyučovania
Priestorové a materiálno-technické podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, ich účelné
a efektívne využívanie
Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov
Spĺňanie kvalifikačných predpokladov riaditeľov škôl
34
§13 ods.1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 35
§ 3 vyhlášky č. 137/2005 o školskej inšpekcii
16
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Možné zameranie kontrolnej činnosti pre jednotlivé oblasti vyplývajúce z legislatívy
1. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na dodržiavanie všeobecne záväzných
právnych a vnútorných predpisov v škole v procese pedagogického riadenia je oprávnená hodnotiť:
1 Ako riaditeľ školy dodržiava platnú legislatívu a metodické pokyny ministerstva školstva
súvisiace s predmetom činnosti školy.
2 Ako dodržiava štátny vzdelávací program.
3 Ako škola vypracovala školský vzdelávací a výchovný program. 36
Ako škola vedie pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu.37
4 Ako riaditeľ školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni.
Ako škola rešpektuje legislatívnu normu pri:
- organizácii štúdia a výchovno-vzdelávacieho procesu podľa typu školy a formy
vzdelávania,
- vydávaní dokladov o získanom vzdelaní,
- plnení povinnej školskej dochádzky,
- osobitnom plnení školskej dochádzky,
- pri prijímaní a ukončovaní výchovy a vzdelávania,
- hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiaka,
- dodržiavaní práv a povinností dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu,
- dodržiavaní práv a povinností pedagogických zamestnancov,
- organizácii školského roka.
5 Ako riaditeľ školy plní svoju rozhodovaciu funkciu v zmysle platnej legislatívy. 38
6 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. 39
7 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k rade školy. 40
8 Či vedúci pedagogickí zamestnanci absolvovali prípravu vedúcich pedagogických
zamestnancov. 41
36
§ 7 a 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 37
§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 38
§ 5 ods. 5-6, 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 39
§ 5 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 40
§ 5 ods. 7 zákon č. 596/2003 Z . z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 41
zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
17
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
2. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na proces výchovy a vzdelávania a jeho
výsledky v škole je oprávnená hodnotiť:
1 Ako riaditeľ školy zabezpečuje úroveň výchovno-vzdelávacej procesu.
2 Ako dodržiava vypracovaný školský vzdelávací program.
3 Ako škola zabezpečuje kontinuálny proces zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov
vzdelávania. 42
4 Ako monitoruje a hodnotí dosahovanie výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov.
5 Ako riaditeľ školy zabezpečuje každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamest-
nancov.
6 Ako škola používa učebnice schválené ministerstvom školstva, iné učebné texty a pracovné
zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi princípmi školského zákona.
3. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na odbornosť vyučovania v škole
je oprávnená hodnotiť:
1 Či spĺňajú zamestnanci škôl kvalifikačné predpoklady.
2 Ako škola akceptuje: 43
- práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,
- kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pedagogického zamestnanca
a odborného zamestnanca na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti,
- pedagogickú činnosť pedagogického zamestnanca, vrátane priamej výchovno-vzdelávacej
činnosti a jej rozsahu,
- odborné činnosti odborného zamestnanca.
3 Ako pristupuje k hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.
4 Ako zabezpečuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a o
jeho ochranu.
4. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na účelné a efektívne využívanie
priestorových a materiálno-technických podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu v škole je
42
§ 154 zákona č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 43
§ 1 ods.1 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
18
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
oprávnená hodnotiť:
1 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov, ktoré jej vytvoril zriaďova-
teľ:
- priestorové a materiálno-technické zabezpečenie,
- didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese.
2 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ.
3 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a
talentom, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ.
5. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na zabezpečovanie ďalšieho
vzdelávania pedagogických zamestnancov v škole je oprávnená hodnotiť:
1 Ako riaditeľ školy dodržiava ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.
2 Ako škola akceptuje:
- profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie pedagogického zamestnan-
ca a odborného zamestnanca,
- rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov kontinuálneho vzdelá-
vania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. 44
3 Ako riaditeľ školy rozhoduje a ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo od-
borného zamestnanca. 45
6. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na spĺňanie kvalifikačných
predpokladov riaditeľov škôl je oprávnená v škole hodnotiť:
1 Či spĺňa riaditeľ školy podmienky stanovené na výkon funkcie. 46
Vyhláška Ministerstva školstva SR o školskej inšpekcii č. 137/2005 Z. z. zaväzuje školského
inšpektora pri výkone školskej inšpekcie kontrolovať nielen pedagogickú dokumentáciu, ale
predovšetkým výchovno-vzdelávaciu činnosť, úroveň vedomostí a zručností ţiakov, úroveň
44
§ 1 ods.1 písm. c) a g) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch 45
§ 5 ods.15 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 46
§ 34 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
19
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
pedagogického riadenia vedúceho zamestnanca kontrolovaného subjektu.
Ak školský zákon predurčuje Štátnu školskú inšpekciu ako subjekt, ktorý uskutočňuje
monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, vzhľadom na spresnenie ďalšieho
rozsahu kontroly vyhláškou o školskej inšpekcii, táto mimo kontroly dodrţiavania zákona je
oprávnená hodnotiť nielen dodrţiavanie legislatívnej normy, ale aj napríklad úroveň vedenia
výchovno-vzdelávacieho procesu na úrovni školy a triedy.
Štátna školská inšpekcia hodnotí úroveň vzdelávania v školách na základe inšpekčných zistení
i vybavovaných sťažností. Kontrolné zistenia vykonáva na všetkých typoch primárnych
a sekundárnych škôl. Prinášajú všeobecný prehľad o úrovni vzdelávania v jednotlivých oblastiach
činnosti školy.
Podľa zamerania inšpekcií ŠŠI vykonáva komplexné, tematické, informatívne inšpekcie, ale
vykonáva aj kontrolu plnenia úloh zameraných na odstránenie nedostatkov (následné inšpekcie).
K externému hodnoteniu školy významnou mierou prispievajú najmä komplexné inšpekcie. 47
Cieľom komplexných zistení v uplynulých rokoch bolo zistiť stav pedagogického riadenia, procesu
a podmienok výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Tematické zistenia
v uplynulých troch školských rokoch boli zamerané na rôzne oblasti, napríklad na: 48
vedomosti a postoje žiakov v oblasti výchovy
vzdelávacie výsledky žiakov 9. ročníkov
stav individuálnej integrácie
priebeh a realizáciu externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
realizáciu prijímacieho konania žiakov
odbornú a pedagogickú spôsobilosť učiteľov odborných predmetov a stav materiálno-
technického vybavenia dielní na vyučovanie odborného výcviku
kvalitu vyučovania učiteľmi a kvalitu učenia sa žiakov
rozvoj kompetencií a zručností
vyučovanie a učenie sa žiakov vo vybraných predmetoch
47
Štátna školská inšpekcia má vypracovanú Metodiku komplexnej inšpekcie, ktorej súčasťou sú oblasti hodnotenia,
kritériá hodnotenia, indikátory, metódy a formy uplatňované pri komplexnej inšpekcii, zdroje z prostredia školy,
inšpekčné nástroje. 48
Štátna školská inšpekcia: Správy z inšpekcií. Dostupné na internete:
http://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=3&lang=sk
20
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Informatívne inšpekcie boli zamerané najmä na:
priebeh realizácie celoplošného testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl
poskytovanie odborných služieb v zariadeniach špeciálno-pedagogického poradenstva
Štátna školská inšpekcia je nezávislá inštitúcia, ktorá sa svojimi zisteniami výrazne podieľa
na hodnotení škôl. Riaditelia ju plne akceptujú, jej výsledky používajú pri ďalšom skvalitnení
výchovno-vzdelávacieho procesu v škole.
Štátna školská inšpekcia v dostatočnej miere vykonáva dohľad, kontrolu nad úrovňou
pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania, materiálno-technických podmienok
v školách. Jej kompetencie sú zamerané na externé hodnotenie z hľadiska dodrţiavania
legislatívnych noriem školou, vyuţívania podmienok, ktoré jej pre dodrţanie poţadovanej kvality
vytvára štát a zriaďovateľ, sociálni partneri, jej kompetencie sú zacielené na monitorovanie
a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Aj napriek rozsahu a kvalite vykonávania inšpekčnej
činnosti, aj napriek skutočnosti, ţe svoju činnosť vykonáva rôznymi metódami49
a na posúdenie
odborných otázok prizýva odborníkov z praxe, jej správa prináša len externý pohľad na činnosť.
Výsledky inšpekčných zistení môţe však škola vyuţiť a môţe z nich vychádzať pri realizácii
hodnotenia kvality v škole.
Z uvedeného je zrejmé, ţe inšpekčné zistenia môţe škola vyuţiť v procese sebahodnotenia
a dokonca školskí inšpektori môţu škole pomôcť počas prípravy, spracovania a vyhodnotenia zistení.
Znalosť problematiky právnych noriem a skúseností z hodnotenia kvality školy predurčujú škole
inšpekciu ako moţného kritického priateľa a následne aj validizátora, ak sa škola rozhodne výsledok
sebahodnotiaceho procesu prezentovať a overiť si správnosť postupu.
Bolo by vhodné spojiť určité zistenia Štátnej školskej inšpekcie a samotnej školy. 50
Predpokladáme, ţe prepojenie externého hodnotenia (inšpekcia) a interného hodnotenia (škola)
pomôţe subjektom pri stanovení si ďalších cieľov pre zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho
procesu.
49
§ 4 ods. 4 vyhlášky č. 137/2005 Z. z. o inšpekcii 50
Napríklad zisťovanie klímy a kultúry školy (neexistujú objektívne štandardizované testy), hodnotenie využitia
priestorových a materiálno-technických podmienok v procese výchovy a vzdelávania (je predpoklad, že škola dokáže
objektívnejšie zhodnotiť stav).
21
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Zriaďovateľ ako externý hodnotiteľ
Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky dal samosprávam kompetencie v oblasti školskej správy vyplývajúce
z preneseného výkonu štátnej správy. Stanovil rozsah právomocí (aj kontrolnej činnosti) a priamu
zodpovednosť voči školám. Predurčil tak zriaďovateľa (ako jedného z možných subjektov) na výkon
externého hodnotenia.
Obec
Na obec pri prenesenom výkone štátnej správy prešli nasledovné pôsobnosti: 51
vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení,
vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,
zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení,
vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky,
vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi prostriedkami
a majetkom,
zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov,
prideľovanie finančných prostriedkov súkromným a cirkevným školám,
schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priliehavých priestorov školy
u škôl, ktorých je zriaďovateľom.
Obec pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl/školských zariadení ako
zriaďovateľ a externý hodnotiteľ hodnotí:
1 Ako škola využíva podmienky, ktoré obec vytvorila na zabezpečenie výchovy a vzdelávania
detí a žiakov.
2 Ako škola využíva podmienky, ktoré obec zabezpečila na výchovu a vzdelávanie detí a žia-
kov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym nadaním a talentom.
3 Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti výchovy a vzdelávania (s
výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI).
4 Ako škola spolupracuje s obcou, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové
zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií,
51
§ 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné
celky
22
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
starostlivosť o budovy.
5 Ako škola dodržiava organizačné pokyny.
6 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej obec poskytuje.
7 Ako škola využíva finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné
vyrovnania podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, ktorú
jej zriaďovateľ poskytuje.
8 Ako škola efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho
rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má
v správe.
9 Ako škola spolupracuje so zriaďovateľom pri: 52
- vytváraní koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia,
- návrhu rozpisu finančných prostriedkov,
- vytváraní personálnych, materiálnych a sociálnych podmienok zamestnancov školy,
- požiadavkách obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích
služieb poskytovaných v škole a spôsobe úhrady nákladov zvýšených z tohto dôvodu,
- správe o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole.
Samosprávny kraj
Na samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy prešli pôsobnosti: 53
zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení,
vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,
spravovanie škôl a školských zariadení (ktorých je zriaďovateľom) a zabezpečovanie potrieb
na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu,
vykonávanie kontroly hospodárenia školy a školského zariadenia s finančnými a materiálnymi
prostriedkami (ktoré im pridelil) a kontrola účelovosti hospodárenia s majetkom
samosprávneho kraja v správe školy a školského zariadenia,
prideľovanie finančných prostriedkov súkromným stredným školám, cirkevným stredným
školám a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami,
52
§ 6 ods. 18 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 53
§ 3 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné
celky
23
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností a priľahlých priestorov školy
alebo školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.
Samosprávny kraj pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl ako zriaďovateľ
a externý hodnotiteľ školy hodnotí:
1 Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy a
vzdelávania žiakov.
2 Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy a
vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym na-
daním a talentom.
3 Ako škola dodržiava organizačné pokyny.
4 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej samosprávny kraj poskytuje.
5 Ako škola spolupracuje so samosprávnym krajom pri:
- pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu,
- návrhu rozpisu finančných prostriedkov,
- správe o výsledkoch hospodárenia,
- koncepcii rozvoja školy,
- návrhu na zriaďovanie alebo zrušovanie školy, na obmedzenie jej činnosti,
- návrhu na zavedenie nových študijných a učebných odborov a zameraní,
- pri tvorbe a hodnotení správy o výchovno-vzdelávacej činnosti,
- zabezpečení personálneho obsadenia školy pedagogickými zamestnancami a
nepedagogickými zamestnancami,
- prerokovaní školského vzdelávacieho a výchovného programu,
- schvaľovaní návrhu zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme
priľahlých priestorov školy.
6 Ako škola využíva:
- finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa
osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu,
- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov.
7 Ako spolupracuje so samosprávnym krajom v prípade, ak ide o finančné, materiálno-
technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia
24
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
havarijných situácií, starostlivosť o budovy.
8 Ako efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho
rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má
v správe.
9 Ako efektívne a účelne hospodári s poskytovanými finančnými prostriedkami.
Krajský školský úrad (KŠÚ)
Plní výkon miestnej štátnej správy ako rozpočtová organizácia štátu. Svoje úlohy plní ako
zriaďovateľ škôl a zároveň má zákonom určené kompetencie s územnou pôsobnosťou voči
zriaďovateľom škôl aj školám. 54
Krajský školský úrad v školách, ktorých je zriaďovateľom, hodnotí:
1 Ako efektívne využívajú pridelené finančné prostriedky.
2 Ako škola:
- spolupracuje pri zabezpečovaní investičnej výstavby,
- organizuje zabezpečenie stravovanie detí a žiakov.
3 Ako efektívne a účelne na úseku hospodárenia využíva finančné prostriedky pridelené zo
štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ, ako využíva materiálne hodnoty a majetok,
ktorý má v správe.
4 Ako využíva právne poradenstvo poskytované zriaďovateľom.
5 Ako spolupracuje pri vypracovaní návrhov zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a
školských zariadení, miestností a priľahlých priestorov.
Krajský školský úrad u škôl vo svojej územnej pôsobnosti hodnotí:
1 Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy 55
v oblasti školstva, výchovy a
vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariadeniach vo svojej
územnej pôsobnosti (s výnimkou kontroly, ktorú plní ŠŠI).
2 Ako dodržiava organizačné pokyny vydané krajským školským úradom.
54
§10 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 55
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov
25
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
3 Ako spolupracuje pri organizovaní, koordinácii a finančnom zabezpečení súťaží,
predmetových olympiád.
Pri hodnotení kvality školy je dôleţité vytvoriť priestor na posúdenie toho, aké podmienky
pre školu vytvoril zriaďovateľ a akým spôsobom ich škola dokázala vo výchovno-vzdelávacom
procese vyuţiť i ako škola spolupracovala so zriaďovateľom pri vytváraní dôstojných podmienok pre
kvalitný výchovno-vzdelávací proces.
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM)
NÚCEM, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou zriadenou
ministerstvom školstva, má svoje špecifické postavenie. NÚCEM monitoruje a hodnotí kvalitu
výchovy a vzdelávania na úrovni školských vzdelávacích programov. 56
Uskutočňuje certifikované merania vzdelávania, výskum a vývoj v oblasti merania a hodnotenia
kvality vzdelávania. Zameriava sa na: 57
testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ (certifikačné testovanie, testovanie gramotnosti - 2011),
maturitu žiakov stredných škôl (externá časť maturitnej skúšky),
realizáciu viacerých významných medzinárodných meraní výsledkov a kontextu vzdelávania,
ktoré spĺňajú kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu (napr. PISA),
realizácia projektov na hodnotenie vzdelávania v školách SR.
Vzhľadom na zameranie činnosti medzi základné úlohy patrí:
zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (ďalej EČ
a PFIČ MS) zadávanej ministerstvom školstva,
zabezpečenie externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl SR - Testovanie 9,
zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa SR zapája
v súlade s ich pravidlami.
NÚCEM patrí medzi externých hodnotiteľov kvality dosahovaných výsledkov vo výchovno-
vzdelávacom procese a výsledky jeho meraní môže škola rovnako využiť v procese sebahodnotenia,
resp. aj pri porovnaní sa s inými školami.
56
§154 ods. 2 zákona 245/2008 Z. z.. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) - NÚCEM zodpovedá za prípravu a
metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie,
vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania (ods. 3 písm. a) zákona). 57
NUCEM: O nás. Dostupné na internete: http://www.nucem.sk/sk/.
26
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
V školskom roku 2009/2010 realizoval NÚCEM externé celoslovenské testovanie žiakov
9. ročníka ZŠ a EČ a PFIČ MS. Celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ sa zúčastnilo
47 563 žiakov z 1 461 škôl, EČ a PFIČ MS sa zúčastnilo v školskom roku 2009/2010 v riadnom
termíne 62 159 žiakov zo 756 stredných škôl. Podrobnejšie informácie o realizovaných meraniach
uvádza NÚCEM v Správe o priebehu a výsledkoch externého testovania žiakov 9. ročníka ZŠ
a v Správe o priebehu a výsledkoch EČ a PFIČ MS 2010, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke
NÚCEM www.nucem.sk v časti Testovanie 9 a v časti Maturita.
NÚCEM realizuje viacero významných medzinárodných meraní výsledkov, ktoré spĺňajú
kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu. Cieľom meraní nie je hodnotiť výkony
jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín
a ich zmeny v čase, odhaľovať ich silné a slabé stránky a nachádzať možnosti zlepšenia (štúdie
OECD PISA a TALIS a štúdie IEA PIRLS, TIMSS a ICC). Výsledky a zistenia nie sú súčasťou
hodnotenia škôl.
V súčasnosti NÚCEM realizuje projekt Hodnotenie kvality vzdelávania na základných
a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania. Projekt je
realizovaný v siedmich samosprávnych krajoch. Jedným zo strategických cieľov projektu je
realizovať monitorovanie vzdelávacích výsledkov vlastnej školy s ohľadom na školský vzdelávací
program. K špecifickým cieľom projektu patrí:
Vytvoriť a overiť model systému monitorovania a hodnotenia výsledkov vzdelávania
na národnej úrovni pre vzdelávacie stupne ISCED 1 – ISCED 3 v SR.
Inovovať testovacie nástroje a metódy vyhodnocovania výsledkov meraní.
Realizovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov k problematike objektívnych spôsobov
hodnotenia výsledkov vzdelávania.
Definovať indikátory kvality vzdelávania a monitorovať možnosti ich implementácie
do systému hodnotenia kvality vzdelávania na základných a stredných školách SR s využitím
externých evalvačných nástrojov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, ţe výsledky dosahované ţiakmi v procese
testovania ţiakov základných škôl a počas maturitných skúšok ţiakov stredných škôl môţu byť
súčasťou niektorej zloţky sebahodnotiaceho procesu. Pre školu nemajú väčšiu výpovednú hodnotu
vzhľadom na chýbajúci exaktne stanovený obsah potrebných poznatkov. Škola sa drţí školského
vzdelávacie programu, ktorý je „modifikovanou“ úpravou štátneho vzdelávacieho programu.
27
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Z uvedeného hľadiska je pre školu hodnotnejšie sledovať v sebahodnotiacom procese schopnosť
rozvoja jedinca v porovnaní s moţnosťami, ktoré mu škola poskytuje. Otázka môţe znieť –
V porovnaní k akému štandardu je vytvorené testovanie vedomostí ţiakov pri monitore alebo externej
časti maturitnej skúšky? Ak takýto oficiálne stanovený štandard nie je, potom výsledky testovania
ţiakov môţu slúţiť len na porovnanie sa s inými školami.
Škola ako interný hodnotiteľ kvality
V súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na schopnosť školy nájsť si vlastnú optimálnu cestu
rozvoja kvality, uskutočniť sebahodnotiaci proces, ktorého cieľom je poukázať na jej možnosti, na
cestu jej ďalšieho vývoja, ktorý ju nakoniec privedie aj k lepším výsledkom. Proces sebahodnotenia
sa nezameriava len na tradičné hodnotenie kvality školy založené na hodnotení úrovne výstupov
školy.
Riadenie procesu sebahodnotenia na základe pedagogickej analýzy
Kompetencie v oblasti hodnotenia škôl
V pedagogickej praxi sa často stretávame s otázkou, či sú riadiaci zamestnanci, ale aj ostatní
zamestnanci školy kompetentní a schopní vykonávať sebahodnotiaci proces.
Školský zákon pod kompetenciou rozumie schopnosť využívať vedomosti, zručnosti a postoje,
hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných
štandardov v práci.58
V samotnom procese sebahodnotenia školy je dôležité informovať zamestnanca
školy o cieľoch sebahodnotenia, aby vedel využiť svoje vedomosti, znalosti a návyky. Poskytnutím
dostatočných informácií mu umožníme vhodne sa zaangažovať do procesu. Nadobudne vedomosti
o tom, ako a čo sledovať, ako vyhodnocovať, ako pracovať počas sebahodnotenia. Ak pedagóg má
vedomosti (odborné), zručnosti a charakterová vlastnosti na efektívne plnenie úloh v škole, je
prirodzené, že by ich mal vedieť aj hodnotiť, vyhodnocovať ich účinnosť a skvalitňovať.
Zákon umožňuje pedagógovi zameriavať sa na osobnostné a odborné zdokonaľovanie,
osvojovanie si nových pedagogických zručností pre novú kvalitu. Dáva mu možnosť vzdelávať sa,
nadobudnúť novú odbornú a profesionálnu kompetentnosť, hlavne s pomocou metodických centier.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti musíme konštatovať, že školy majú všetky predpoklady na to, aby
boli schopné vykonávať sebahodnotenie sami, na základe kompetencií, kompetencií zamestnancov,
58
§ 2 písm. t) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
28
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
ale aj povinností. Kompetencie zároveň chápeme ako nástroj manažmentu orientovaného
na praktickú činnosť v organizácii.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie
kompetencií) prispieva, ak:
1 Škola vedie svojich zamestnancov k poznaniu a k používaniu kompetencií školy v oblasti
hodnotenia.
2 Škola vedie svojich zamestnancov k získaniu vedomostí, znalostí a návykov ako hodnotiť,
vyhodnocovať a skvalitňovať svoju prácu pre získanie nových pedagogických zručností.
Kompetencie riaditeľa v oblasti hodnotenia školy
Kompetenciu riaditeľa možno posudzovať vzhľadom na: 59
úlohy stanovené zákonom, 60
nové trendy kladené na funkciu riaditeľa školy v SR,
kompetencie a štandardy kladené na funkciu riaditeľa školy v zahraničí, najmä v krajinách
EÚ.
Úroveň kompetencie riaditeľa školy a jej zvyšovanie prináša zároveň skvalitňovanie
školského manažmentu. V súčasnosti je riaditeľ vnímaný ako realizátor kompetencií, ako
administratívny správca a podporovateľ zmien a inovácií vzhľadom na uplatňovanie vízií školy,
ktorý je schopný presadzovať ich, ktorý je schopný uplatňovať autonómnosť školy a jej učiteľov.
Úloha riaditeľa školy sa chápe a vníma napríklad aj v úlohe sprostredkovateľa služieb školy, v úlohe
úspešného komunikátora v škole a v jej okolí vo vzťahu ku kvalite školy a jej manažmentu.
Na základe takéhoto vnímania môže byť činnosť riaditeľa orientovaná na oblasti:
vízia školy a zabezpečenie jej podpory,
budovanie autonómie školy,
zabezpečenie kvality plnenia programov školy,
zabezpečenie želateľnej kultúry školy, pozitívnej klímy,
zabezpečenie rozvoja zamestnancov školy,
starostlivosť o školské prostredie,
59
Obdržálek, Z.: Úroveň realizácie kompetencií riaditeľov škôl. Manažment školy v praxi, 1/2006. ISSN 31. 60
zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (zákon vymedzuje oblasti, za ktoré riaditeľ
zodpovedá, v ktorých vykonáva štátnu správu a v ktorých rozhoduje).
29
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
spolupráca s rodinou a školskou komúnou,
etický kódex a hodnotová orientácia,
činnosť školy v kontexte s jej funkciou,
marketing a s tým spojená medializácia školy.
Riaditeľ vo svojej funkcii školu nielen spravuje, ale aj riadi jej smerovanie. Stáva sa tak nielen
komunikátorom, mediátorom, sprostredkovateľom, ale aj správcom budov a majetku školy, expertom
v otázkach financovania a poskytovania vzdelávacích služieb. Riaditeľ školy považuje vo svojej
činnosti za dôležité nasledovné oblasti: 61
Oblasť riadenia školy a organizácie (indikátory)
plánovanie činnosti školy
rokovanie s nadriadenými orgánmi
vytváranie manažérsko-informačného systému
zvládanie administratívnej činnosti
ovládanie cudzieho jazyka
tvorba adekvátnej organizačnej štruktúry školy
realizácia operatívnych činností
využívanie informačno-komunikačných technológií
rokovanie s partnermi
prezentácia a medializácia školy
informácie o konkurencii
monitorovanie situácie na vzdelávacom trhu
prevádzkovanie internetovej stránky školy
Oblasť pedagogického riadenia školy (indikátory)
realizácia hospitačnej činnosti
motivácia zamestnancov k sebahodnoteniu
vytváranie tímov, riadenie skupín
hodnotenie a odmeňovanie učiteľov
hodnotenie školy
inovácia učebných/študijných odborov
61
Obdržálek, Z.: Názory riaditeľov na oblasti školského manažmentu. Manažment školy v praxi, 2/2007. ISSN1336-
9849.
30
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
usmerňovanie predmetových komisií
vytváranie podmienok na rovnosť príležitostí
tvorba a konkretizácia cieľov
Oblasť vedenia zamestnancov (indikátory)
hodnotenie zamestnancov
komunikácia so zamestnancami
delegovanie právomocí
riešenie konfliktov
uplatnenie kompetencie
motivácia zamestnancov
rokovanie so zástupcami zamestnancov
schopnosť rozhodovať
uplatnenie stimulačných systémov
riadenie zmien
Oblasť právneho riadenia (indikátory)
orientácia v základných právnych normách
uplatňovanie školských predpisov
uplatňovanie rodinného práva
uplatňovanie pracovno-právnych predpisov
uplatňovanie práva EÚ
uplatňovanie občianskeho práva
uplatňovanie vyhlášky pri odmeňovaní
uplatňovanie normy o postihu mladistvých
uplatňovanie predpisov BOZP a PO
uplatňovanie správneho práva
Oblasť ekonomiky a financovania školy (indikátory)
uplatňovanie legislatívnych noriem pre financovanie
tvorba rozpočtu školy
uplatňovanie princípov činnosti príspevkovej, resp. rozpočtovej organizácie
31
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
využívanie zdrojov financovania školy
tvorba fondov
zabezpečenie realizácie účtovníctva
orientácia v úlohách zriaďovateľa
vypracovanie vnútorných organizačných pravidiel
využívanie poznatkov z finančnej kontroly školy
uplatňovanie poznatkov o zaobchádzaní s majetkom školy
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie kompetencií
riaditeľa) prispieva, ak:
1 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce riaditeľa školy v jednotlivých oblastiach
(napr. riadiaca, sociálna a výkonová kompetencia) a hodnotí ho podľa dosahovaných
úspechov v týchto oblastiach.
2 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce vedenia školy v jednotlivých oblastiach.
Kľúčové kompetencie učiteľa v oblasti hodnotenia školy
Osobné predpoklady učiteľa sú súborom vedomostí, zručností a postojov, ktoré v sebe zahŕňajú:
komunikačné kompetencie
informačné kompetencie (schopnosť nájsť potrebné informácie a dokázať ich využiť)
kompetencie v oblasti informačno-komunikačných technológií
kompetencia učiť sa učiť (získavať, integrovať a aplikovať nové poznatky; zdokonaľovať
vlastné učenie)
interpersonálne kompetencie (schopnosť pracovať s inými ľuďmi)
personálne kompetencie (sebauvedomenie, sebaovládanie, seba motivácia, angažovanosť)
podnikateľské kompetencie (schopnosť zmeny u seba na základe vnútornej a vonkajšej
stimulácie)
učebné/edukačné kompetencie (schopnosť a spôsobilosť pre učenie)
Edukačné kompetencie sú významné pre prácu pedagóga a v sebe zahŕňajú schopnosť
diagnostikovania, schopnosť naučiť, spravodlivo skúšať a hodnotiť, vytvárať prognózy a projekcie
edukácie, realizovať a riadiť učebné procesy, ale i schopnosť byť metodikom a psychológom.
32
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie kompetencií
učiteľa) prispieva, ak:
1 Škola má vypracovanú štruktúru kľúčových kompetencií učiteľa pre rozvoj kvality
vzdelávania v škole.
2 Riaditeľ školy, vedenie školy, metodické a poradné orgány sa zaoberajú schopnosťami
pedagógov uplatňovať kľúčové kompetencie učiteľov (uznávané školou).
Do procesu sebahodnotenia sa zapája riaditeľ školy i ďalší pedagogickí zamestnanci. Častým javom
v školách (skúsenosť z praxe) je skutočnosť, ţe riaditeľ alebo učiteľ pochybujú o svojej kompetencii
v procese hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu - či môţu, majú a či sú kompetentní hodnotiť.
Manaţment školy v procese hodnotenia školy
Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy
Strategické plánovanie v škole považujeme za základ, ktorý vytvára priestor pre
hodnotenie kvality. Plánovanie v škole je koncepciou školy, ktorá zahŕňa v sebe predstavy, vízie,
misie, strategické plánovanie o budúcnosti školy. Škola predkladá zriaďovateľovi na schválenie
koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky.62
Predkladaná strategická koncepcia školy by mala obsahovať: 63
stručný pohľad na poslanie,
základné údaje o škole,
stručnú charakteristiku organizácie,
tradície školy,
vytýčenie dlhodobých priorít rozvoja školy,
vytýčenie strategických cieľov.
Strategická koncepcia by mala byť motivačná pre všetkých zamestnancov školy, ktorých sa plne
týka. Aj preto sa predpokladá ich aktívna spoluúčasť na tvorbe cieľov koncepcie. Koncepcia má
obsahovať hodnoty, ktoré chce škola dosiahnuť v jednotlivých oblastiach, čo môže priniesť nielen
motiváciu pre zamestnancov, ale aj zodpovednosť za splnenie vytýčených cieľov.
62
§ 5 ods.7 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 63
Farkašová, Z.: Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy. Manažment školy v praxi, 1/2009, s.6.
ISSN1336-9849.
33
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické plánovanie
v škole) prispieva, ak:
1 Škola má vypracovaný koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky.
2 Strategická koncepcia je stručná a výstižná, zachytáva aktuálny stav a predkladá ďalšiu
víziu.
3 Na tvorbe strategickej koncepcie sa podieľali všetci zamestnanci školy.
4 Strategická koncepcia vytvára dobrý základ pre dosahovanie kvality vo výchovno-
vzdelávacom procese, a teda aj pre proces sebahodnotenia.
Škola by mala vytýčenú stratégiu ďalej rozpracovať do čiastkových plánov, pričom plány nie sú
cieľom, ale cestou. Považujeme za vhodné, ak má škola v strategickom plánovaní zapracované aj
krátkodobejšie strategické ciele:
rozpracované sú na čiastkové ciele pre jednotlivé oblasti školy v kratšom časovom období
(napríklad jeden rok),
určená je stratégia ich plnenia,
stanovený je horizont splnenia a zodpovednosť za splnenie,
zahŕňajú všetky oblasti školy,
obsahujú v dostatočnej miere plánovanie hlavného procesu v škole, jeho skvalitňovanie.
Dané krátkodobejšie ciele strategického plánovania sú zapracované do plánu práce školy.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické plánovanie
v škole) prispieva, ak:
1 Strategický plán školy:
určuje ciele a kroky, spôsob plnenia cieľa,
preferuje tímovú spoluprácu pri prerozdelení úloh a kompetencií.
2 Škola sleduje jednotlivé čiastkové plány vyplývajúce zo stratégie školy. Venuje pozornosť
tomu, čo sa dosiahlo a do akej miery, ktoré zámery a ciele sa naplnili. Zistenia analyzuje a
využíva na ďalšie zlepšenie činnosti.
Strategické plánovanie v škole so sebou prináša stanovenie a plnenie cieľov, prepojenie
s operatívnym plánovaním a hodnotením. V procese sebahodnotenia povaţujeme za dôleţité
34
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
vyhodnocovať úspešnosť strategického plánovania, hľadať príčiny neúspešnosti, vyhodnocovať
zapojenie zamestnancov do procesu.
Metódy manažmentu
(a z neho vyplývajúce moţnosti hodnotenia domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl)
Medzi manažérske funkcie je často zaraďované plánovanie, organizovanie, kontrola, vedenie
ľudí a personalistika. Plnenie týchto úloh na jednej strane súvisí s rozhodovacím procesom a na
druhej strane s procesom informačným. Riaditeľ a manažment školy vytvárajú svojím rozhodovaním
priestor na hodnotenie riadiaceho procesu v škole. (Niektoré oblasti vytvárajúce moţnosti pre
hodnotenie a sebahodnotenie uvádzame v jednotlivých bodoch.)
Riaditeľ a manažment školy, ktorí rozhodujú, môžu využívať kreatívnosť pedagógov,
podporovať ich snahu o hľadanie nových foriem výučby, o rozvíjanie ich tvorivých schopností
v prístupe k žiakom.
1 Riaditeľ a manažment školy nabádajú a podporujú kreatívny prístup pedagógov k výchovno-
vzdelávaciemu procesu.
Pedagóg, ktorý je neustále v kontakte so žiakom, uplatňuje istú formu riadenia. Plánuje
a organizuje činnosť na hodinách, volí vhodné spôsoby vedenia žiakov, motivuje ich k činnosti
a výkonu, kontroluje ich činnosť, volí správne a primerané spôsoby hodnotenia.
1 Riaditeľ a manažment školy podporujú u pedagógov uplatňovanie tvorivej formy riadenia
činnosti na hodinách, tvorivý spôsob vedenia žiakov, vhodnú motiváciu, voľbu správnych
a primeraných spôsobov hodnotenia.
V školách vzniká často tlak na zmeny, vzniká potreba reagovať na spoločenské trendy
a požiadavky. Spoločenské potreby, meniace sa názory zo strany detí/žiakov, rodičov, verejnosti je
potrebné citlivo vnímať.
1 Riaditeľ a manažment školy sledujú jednotlivé spoločenské trendy a požiadavky, vedú o nich
odbornú diskusiu a prijímajú závery.
V stredných školách vzniká často tlak na zmeny v existujúcich zameraniach a odboroch, silnejú
35
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
požiadavky na otváranie nových. Vznik ďalších odborov sa neraz javí ako nutnosť, pretože je
dôležité uspokojiť trh práce a meniace sa požiadavky vzhľadom na štruktúru budúcich povolaní.
1 Riaditeľ a manažment školy sledujú vývoj ekonomiky, požiadavky na vznik istých profesií a
klesanie dopytu po iných, predikujú vývoj.
V škole sa odzrkadľuje množstvo negatívnych celospoločenských problémov a socio-
patologických javov. Prejavujú sa prípady šikanovania, mobingu, vznikajú konflikty, násilie medzi
žiakmi, medzi žiakom a pedagógom, prejavujú sa rôzne formy závislostí.
1 Riaditeľ a manažment školy realizujú aktívnu ochranu predchádzania negatívnym prejavom
správania žiakov, venujú pozornosť riešeniu negatívnych javov.
V súčasnosti vyvíja spoločnosť tlak na školy, dožaduje sa, aby venovali väčšiu pozornosť
nadaným a talentovaným žiakom, ale aj žiakom so zdravotnými problémami. Mení sa sociálna
a demografická skladba obyvateľstva, zloženie rodín, menia sa vzorce správania, životný štýl. Mení
sa názor spoločnosti, ale hlavne rodičov na prístup učiteľa k ich deťom.
1 Riaditeľ a manažment školy priebežne počas školského roka analyzujú potreby žiakov, v
prípade podnetov a záujmu ich riešia v spolupráci so zainteresovanými.
Stále viac sa od školy vyžaduje otvorený prístup školy vo vzťahu k rodičom žiakov. Rodičia
majú svoju predstavu nielen o prístupe k deťom, ale čoraz viac sa zaujímajú o sociálno-
psychologickú atmosféru a vzťahy v škole, osobnú bezpečnosť, vybavenie školy, ekologizáciu
prostredia a podobne. Spoločnosť preto vyvíja tlak na hľadanie ciest, ktoré vedú k odstráneniu
formalizácie vo vzťahu škola - rodič.
1 Riaditeľ a manažment školy pravidelne vyhodnocujú spoluprácu s rodičmi a verejnosťou,
poznajú osvedčené cesty vzájomnej informovanosti, ktoré realizujú a prinášajú im
obojstranný prospech.
Dôležitou otázkou je kontrola procesu výchovy a vzdelávania. Kontrola by mala byť podnetom
na zlepšenie a hľadanie ciest na zvýšenie kvality. Hospitácia by mala byť poučením, vzájomným
hľadaním pozitív, ale aj toho, čo potrebné zlepšiť.
36
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
1 Riaditeľ a manažment školy majú vypracovaný systém kontroly výchovno-vzdelávacieho
procesu. Jej výsledky sú vyhodnocované a prezentované za účelom zvyšovania kvality a
efektívnosti vzdelávania.
K priaznivej pracovnej atmosfére v škole, k vzájomnej dôvere a spolupráci vo vzťahu pedagóg
– žiak, pedagóg – pedagóg, riadiaci zamestnanec – pedagóg prispieva kvalita medziľudských
vzťahov. Priaznivá pracovná klíma umožňuje plniť pedagogické poslanie a vytvára aj imidž školy
navonok.
1 Riaditeľ a manažment školy, zamestnanci školy vytvárajú priaznivú klímu v škole.
V súčasnosti sa vo vyššej miere vyžaduje od pedagogických i nepedagogických zamestnancov
potreba zdokonaľovania a rozvíjania schopností, zručností, pracovných návykov, ale aj zmena
postojov. Schopný riaditeľ i manažment školy by sa nemali báť výziev, mali by byť provokatívni,
efektívni, mali by dokázať variabilne myslieť, konať, vhodne komunikovať, osobne sa angažovať,
motivovať svojich zamestnancov, čím určite pozitívne ovplyvnia ich kvalitu, výkonnosť
a efektívnosť. Konkurenčné prostredie núti školu k zvyšovaniu kvality výberu pedagogických
zamestnancov, núti ich starať sa o ich smerovanie a rozvoj.
1 Škola a jej manažment dbajú o neustále zvyšovanie kvalifikovanosti pracovníkov. Sledujú
zvyšovanie ich odbornosti vzhľadom na špecializáciu a trendy vývoja.
Metódy manaţmentu môţu byť základom pre tvorbu niektorých indikátorov/otázok v procese
sebahodnotenia školy. Následne v samotnom hodnotiacom procese je moţné pozorovať správanie sa
manaţmentu školy i ostatných aktérov procesu sebahodnotenia.
Proces mikrohodnotenia, operatívneho riadenia
Ak vychádzame z prieskumu, ktorý publikoval M. Zelina, 64
potom škola, ktorá sa chce
výrazne podieľať na zlepšení svojej činnosti v oblasti mikroriadenia, si musí uvedomiť:
Cieľom mikrohodnotenia nie je hodnotiť dôsledky a dopad mezoriadenia (zriaďovateľ),
makroriadenia, ale schopnosť tvorivého prístupu k objektívnym možnostiam riadenia
64
Zelina, M.: Mikroriadenie školy. Manažment školy v praxi, 3/2006, s.2-5. ISSN1336-9849
37
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
výchovno-vzdelávacieho procesu.
Dôležité je vypracovať stratégiu procesu a jeho hodnotenia ako výsledok riadiacej činnosti
v oblasti predvídania, plánovania cieľov, organizovania činnosti, motivovania a vedenia ľudí.
V hodnotení sa často odzrkadľuje problematika ekonomicko-finančnej situácie školy
(normatívy, prevádzka školy), ale aj byrokracia, predimenzovanosť a náročnosť učebnej
látky, nedostatok učebníc a učebných pomôcok, neprimerané zaťaženie žiaka, pocit
nedostatočného ocenenia u učiteľov, neprimerané správanie žiakov v triede vo vzťahu k snahe
pedagóga, nervozita učiteľov a podobne.
V procese mikroriadenia je možné stretnúť sa s problémami, ktoré vplývajú na kvalitu školy
a prejavia sa v ich hodnotení:
slabá účasť zamestnancov školy na rozhodovaní (zamestnanec robí len to, čo musí),
konformita a subjektívnosť,
málo vnútornej motivácie na ceste k zlepšeniu, neschopnosť zmeny, neprijatie zmeny,
málo tvorivého riešenia problémov, zlé medziľudské vzťahy medzi vedením a zamestnancami
školy (tvoria sa skupiny, čo ohraničuje spoluprácu, komunikáciu, porozumenie a môže viesť
až k vnútornému boju medzi pedagogickými zamestnancami),
zlá spolupráca so zriaďovateľom, poradnými orgánmi riaditeľa.
Proces sebahodnotenia predpokladá zapojenie všetkých zamestnancov školy. Nehodnotí len
dodrţanie legislatívneho rámca, rozpracovanie dokumentov na vnútorné podmienky školy, ale aj
schopnosť a ochotu pedagogických zamestnancov viesť pedagogický proces na úrovni. Ak
v samotnom procese výchovy a vzdelávania nie sú zamestnanci ochotní vyjadrovať sa k svojej práci,
hodnotiť ju, diskutovať o nej, predpokladáme, ţe ich získanie pre uskutočnenie sebahodnotenia
v škole, kde majú tak trochu hodnotiť sami seba, bude náročné. Prax poukazuje na potrebu citlivého
prístupu. Zamestnanci by mali byť neustále zapájaní do procesu mikroriadenia a hodnotenia v škole.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zlepšenie mikroprocesu
riadenia) prispeje, ak:
1 Škola má vypracovaný vnútorný poriadok školy pre učiteľov, žiakov a v ňom práva a
povinnosti, pravidlá správania, hodnotenia.
2 Škola rozdeľuje úlohy medzi zamestnancov školy, má vypracovanú ich náplň, časový rozvrh
práce.
38
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
3 V škole pracujú predmetové komisie (metodické orgány), ktoré majú vzájomné prepojenie,
prepojenie na vedenie školy, na poradné orgány riaditeľa školy.
4 Škola má riadne a načas rozdelené/určené úväzky, vypracovaný rozvrh, vyhotovené
tematické výchovno-vzdelávacie plány.
5 Škola má určenú dokumentáciu pre triednych učiteľov, ostatných učiteľov, výchovného
poradcu, koordinátora prevencie a pod.
6 Škola má vypracované zásady spolupráce s rodičmi, žiakmi, ostatnými školami, s radou
školy, zriaďovateľom a pod.
7 Škola má vypracované pravidlá/zásady výchovnej činnosti v procese vyučovania i v procese
mimoškolskej činnosti.
Kontrola a hodnotenie patriace do operatívneho riadenia (zabezpečovanie riadneho denného
fungovania školy – rozvrh hodín, dodržiavanie pracovnej disciplíny, zastupovanie, vybavovanie
sťažností, rozhovory a pod.) ponúkajú príležitosti pre spätnú väzbu, pre vyhodnocovanie
nedostatkov, pre hľadanie možnosti nápravy, pre zamyslenie sa nad tým, ako ďalej, lepšie
a kvalitnejšie robiť prácu. Operatívne riadenie umožňuje pravidelné hodnotenie diania v škole jednak
zo strany vedenia, ale aj zo strany pedagogického zboru.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na proces operatívneho
riadenia) prispeje, ak:
1 Škola uskutočňuje operatívne riadenie, pravidelné hodnotenie diania v škole.
S procesom operatívneho riadenia je spojený aj dôležitý tok informácií. Presnosť,
dostatočnosť, pravdivosť, a nie jednostrannosť informácií znižujú riziko nesprávnych a chybných
hodnotení a rozhodnutí.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačný tok a jeho
charakteristické znaky) prispeje, ak:
1 Škola má vytvorených viac tímov (na strategické, operatívne rozhodovanie, na riešenie
konfliktov a pod.), ktoré sa tak podieľajú na rozhodovaní v škole.
39
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Informačná rola riaditeľa
(ako súčasť manažérskych funkcií riaditeľa školy)
Pri hodnotení školy je dôležité posúdiť, ako má škola vypracovaný informačný systém, jeho
oživovanie i aktualizáciu. Je dôležité, ako sú zamestnanci školy informovaní o platných
legislatívnych normách, odporúčaniach, ako sú informovaní o dianí v škole, v regióne
o rozhodnutiach a nariadeniach zriaďovateľa. Do oblasti informatizácie patrí aj dostupnosť
vypracovanej pedagogickej dokumentácie, učebných osnov, programu výchovy a vzdelávania, plánu
práce školy, dostupnosť triednych kníh, záznamov z pedagogických a iných porád, záznamov
z kontrolnej činnosti a iných predpísaných a dohodnutých dokumentov.
Riaditeľ školy zabezpečuje efektívne fungovanie školy. Informačná funkcia riaditeľa súvisí
s poskytovaním a získavaním kľúčových informácií. Riaditeľ školy dosahuje ciele organizácie
prostredníctvom iných ľudí, preto sú na neho kladené nároky súvisiace s manažérskou kompetenciou.
Interpersonálna rola 65
(efektívny kontakt s ľuďmi) predpokladá, že riaditeľ školy má spôsobilosť
a predpoklady na tímovú prácu, na tímové riešenie problémov, je schopný uplatňovať komunikačné
spôsobilosti, je schopný zvládať konflikty, je sociálne kompetentný.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačnú rolu
riaditeľa a manažmentu školy) prispeje, ak:
1 Škola má vypracovaný informačný systém, jeho oživovanie a aktualizáciu.
2 Riaditeľ školy a manažment školy majú vypracovaný:
systém získavania a poskytovania potrebných informácií,
systém stanovovania cieľov na základe definovania a analyzovania situácie,
systém uplatňovania rozhodovacej role,
systém nástrojov a uplatnenia prenosu plnenia cieľov na nižšie úrovne riadenia s
kontrolným procesom,
systém motivácie zamestnancov k plneniu cieľov.
3 Riaditeľ školy a vedenie školy kontrolujú plnenie úloh vyplývajúcich z vypracovaného
informatizačného systému.
4 Riaditeľ školy a vedenie školy majú vypracovaný systém porád s určenými pravidlami a
65
Fuchsová, K.: Informačná rola ako súčasť manaţérskych funkcií riaditeľa školy. Manažment školy v praxi, 1/2006, s.2-
4. ISSN1336-9849.
40
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
postupmi.
Edukačný manažment školy a jeho hodnotenie
Pedagogický rozvoj školy je cesta ku kvalitatívne vyššej úrovni školy, znamená skvalitňovanie
výchovno-vzdelávacieho procesu ako najdôležitejšieho procesu v škole. V riadiacej praxi to znamená
dokázať aktívne ovplyvňovať prístup učiteľov k vyučovaniu, poukazovať na existujúce nedostatky
a riešiť ich. Svoje významné zastúpenie má triedny manažment. Učiteľ riadi pedagogický proces
priamo na vyučovaní i mimo neho a vytvára tak priestor pre efektívny priebeh učebných aktivít
žiakov. Vhodný triedny manažment sa vyznačuje nízkou intervenciou zo strany učiteľa a podnecuje
žiakov k pozitívnemu správaniu. 66
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na edukačný manažment
školy) prispeje, ak:
1 Vytvára podmienky pre učiteľov, pripravuje ich na efektívne riadenie triedy a výchovno-
vzdelávacieho procesu, podporuje ich a vedie k osvojovaniu a uplatňovaniu si triedneho
manažmentu.
2 Škola sleduje kvalitu vyučovacieho procesu vo vzťahu učiteľ – žiak, žiaci navzájom a ich
postoj k vyučovaniu, kvalitu z komplexnejšieho hľadiska.
Edukačný manažment, ako uvádza Uhereková M. (tamže), využíva efektívne plánovanie,
organizovanie, vedenie, kontrolu a jeho hodnotenie. Plánovanie predstavuje dlhodobé koncepčné
projektovanie vlastnej činnosti učiteľa a učebných činností žiakov, operatívne plánovanie
jednotlivých krokov a postupov v edukačnom procese z hľadiska konkrétnych cieľov a potrieb
žiakov. Organizovanie predstavuje organizovanie prípravy a realizáciu činnosti učiteľa a žiakov
v predmete v rámci školského roka a na jednotlivých vyučovacích hodinách. Vedenie žiakov
predstavuje vytyčovanie, určovanie smerov činností žiakov, stratégií na dosiahnutie cieľov,
vytváranie podmienok na vzájomnú spoluprácu, motivovanie, podnecovanie a inšpirovanie žiakov
k učeniu, efektívnemu spracovaniu informácií a pod. Kontrolovanie a hodnotenie predstavuje spätnú
väzbu, zabezpečovanie informácií o priebežnom a celkovom výsledku vyučovania učiteľom
66
Uhereková, M.: Edukačný manaţment – cesta k rozvoju kvality školy a vyučovacieho procesu. Manažment školy v
praxi, 4/2010, s.9. ISSN1336-9849.
41
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
a výsledkov učenia sa žiakov, uskutočňovanie plánovaných metód, foriem a nástrojov kontroly
žiakov podľa dohodnutých a ustanovených konkrétnych vnútorných noriem.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na kvalitu triedneho
manažmentu) prispeje, ak:
1 Škola vytvára priestor pre efektívny triedny manažment. Určuje rámcové kritériá kvality,
sleduje a vyhodnocuje kvalitu, vedie učiteľov k aktívnej dlhodobej a operatívnej príprave.
2 Škola vytvára taktiky a stratégie riadenia edukačného manažmentu a realizácie vyučovacej
hodiny – základnej vyučovacej jednotky výchovno-vzdelávacieho procesu.
3 Škola vedie pedagógov k účelnému riadeniu, ako základného faktora kvality, k priebežnému
plánovaniu, k efektívnej organizácii, ku kontrole a k hodnoteniu.
4 Škola vedie pedagógov k procesu autoregulácie, a teda k efektívnemu vyučovaniu učiteľom.
Kvalitná škola si uvedomuje, že bez vnútornej normy kvality vyučovania nie je možné
efektívne plánovať, realizovať a objektívne posudzovať dosahovanie pedagogického rozvoja.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvýšenie kvality
vo vyučovaní) prispeje, ak:
1 Škola stanovuje jednoznačné kritériá (oblasti) a indikátory (ukazovatele) kvality vyučovania
z hľadiska vyučovania učiteľom a učenia sa žiakov – vnútornú normu školy.
Edukačný manaţment jednoznačne poukazuje na potrebu zapojenia pedagógov do procesu
sebahodnotenia, pretoţe je jeho súčasťou.
Časové rozvrhnutie plnenia úloh
(zameranie na hodnotenie procesov, efektívne, účelné a účinné organizovanie riadiacej práce
v zmysle platnej legislatívy)
Čas a organizovanie vlastnej práce manažérov školy patria k faktorom, ktoré rozhodujúcou
mierou predurčujú kvalitu organizačno-riadiacej práce, zasahujú do pracovných vzťahov
v kolektívoch a predurčujú úroveň dosahovaných výsledkov. Škola v priebehu školského roka
prechádza rôznymi obdobiami a zmenami, ktoré prináša legislatíva, edukačný proces a vyžaduje
optimálne zvládnutie úloh. Každodenná realita odkrýva množstvo nepredvídaných situácií a úloh pre
42
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
manažment školy, ktoré je potrebné zvládnuť vzhľadom na časové úskalie. Škola môže mať
vypracovaný princíp triedenia úloh vzhľadom na ich optimálne časové zvládnutie.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na využívanie časového
rozvrhnutia plnenia úloh) prispeje, ak:
1 Škola má vypracované časové rozvrhnutie plnenia úloh, ktoré si vopred naplánuje a následne
sa stanoveným cieľom systematicky venuje, vyhodnocuje ich plnenie.
2 Škola vyhodnocuje termínovú nedôslednosť plnenia závažných a naliehavých úloh.
3 Škola má vypracovaný systém manažovania, zvládania nepredvídaných situácií vzhľadom na
časové úskalie. Má určené priority vzhľadom na dôležitosť a naliehavosť úloh, vyhodnocuje
ich zvládanie.
4 Škola vyhodnocuje percentuálny pomer plnenia plánovaných úloh a nepredvídaných úloh,
prijíma stanovisko.
Manažment zmien v škole ako základ pre externé a interné hodnotenie školy
Škola je neustále vystavovaná nutnosti prispôsobiť sa zmenám a manažovať zmeny. Môže ísť
o realizáciu plánovaných a systematických zmien, prípadne ide o zmeny, nad ktorými má škola len
malú kontrolu, prípadne žiadnu kontrolu. Na zvládnutie zmeny, prechodu od začiatočného stavu
do koncového stavu, škola musí zvládnuť: 67
identifikáciu rozdielov medzi stavmi,
proces určenia spôsobov a spôsobov na odstránenie týchto rozdielov.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na manažovanie zmien)
prispeje, ak:
1 Škola, riaditeľ školy a vedenie školy evidujú zmeny v oblasti legislatívnej, edukačnej,
zaoberajú sa s nimi a vyhodnocujú ich dosah na výchovu a vzdelávanie v škole.
2 Škola hľadá cesty zmien smerom k zvyšovania kvality školy (vzhľadom na potreby) v
spolupráci so zamestnancami školy, ale aj so spolupracujúcimi inštitúciami. Dokáže nutnosť
zmeny pomenovať, určiť spôsoby realizácie zmeny, dokáže zrealizovať postupné kroky
67
Lančarič, D.: Manaţment zmien vo vzdelávacej inštitúcii. Manažment školy v praxi, 1/2010, s.2-6. ISSN1336-9849.
43
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
a vyhodnotiť ich.
3 Riaditeľ školy podporuje a presadzuje zmeny na základe svojich schopností politických, 68
analytických, schopností komunikovať s ľuďmi, systémových vedomostí i ekonomických
vedomostí.
4 Škola má vypracovaný systém presadzovania a vyhodnocovania zmien v škole, ktoré prispeli
a prispievajú k zvyšovaniu kvality školy.
Schopnosť koordinovať a vyhodnocovať zmeny v škole vytvára veľký predpoklad na dosiahnutie
dobrých výsledkov školy. Niektoré z indikátorov kvality by mali smerovať k sledovaniu a hlavne
k vyhodnocovaniu schopnosti školy manaţovať zmeny v škole.
Marketing uplatňovaný v škole
Pripusťme, že marketing spájame s prístupom k riadeniu vzdelávacieho subjektu/školy,
konkrétne s riadením ľudí, s riadením výučbovej a študijnej oblasti zohľadňujúc vonkajšie vplyvy,
koordináciu vonkajších a vnútorných faktorov. Ak je jeden z hlavných cieľov školy uspokojovanie
potrieb zákazníkov, dôležité je monitorovanie spokojnosti klientov v súvislosti s plnením
konkrétnych úloh každého zamestnanca. V období, keď ponuka silne prevyšuje dopyt, účasť každého
zamestnanca na marketingu školy (presadzovaním zásady presunu kompetencií v oblasti
marketingového riadenia na nižšie články zo strany vedenia školy) považujeme za adekvátne
reagovanie na nutnosť permanentnej zmeny vo vnútri vzdelávacej inštitúcie, predovšetkým
vzhľadom na podnety vyplývajúce prevažne z vonkajšieho prostredia.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvládnutie marketingu
školy) prispeje, ak:
1 Škola a jej vedenie sa snažia presadzovať a podporovať imidž vzdelávacej inštitúcie na
základe teoretických a praktických skúseností, dostatočnej ochoty a schopnosti zavádzať v
škole marketingové prístupy. Snažia sa o presun kompetencií na ďalších zamestnancov
školy, vytvorenie pocitu zodpovednosti za marketing školy u každého zamestnanca.
2 Škola má vypracovanú marketingovú stratégiu zahŕňajúcu komplexnosť i analytický prístup
68
Lančarič, D.: Politické schopnosti – pochopiť rozličné záujmové skupiny a smery vo vzdelávacej organizácii a
zohľadniť ich pri riadení zmeny.
44
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
pri jej tvorbe. V nej si zodpovedá na otázky dotýkajúce sa postavenia školy na cieľovom
trhu, riešenia štruktúry marketingového mixu pre trh a budovania marketingovej
infraštruktúry vzdelávacej inštitúcie.
Interný marketing sa týka školenia a motivovania zamestnancov. 69
Jeho zmyslom je
zabezpečiť, aby každý zamestnanec školy chápal svoju marketingovú zodpovednosť, ktorá spočíva
v presadzovaní a podpore imidžu školy, v monitorovaní spokojnosti klientov a plnení si konkrétnych
úloh.
Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na úlohy interného
marketingu) prispeje, ak:
1 Škola v práci so zamestnancami podporuje tímovú spoluprácu.
2 Škola dbá o to, aby zamestnanci boli vzdelávaní a pracovali v súlade s poslaním, stratégiou a
cieľmi školy.
Pedagogickí zamestnanci školy sú základným prvkom produkcie služieb a zdrojom
diferencovanej ponúkanej služby, ktorá môže inštitúciu odlíšiť od ponuky konkurencie.
Uvedomujeme si potrebu prezentácie inštitúcie zamestnancami školy v samotnej inštitúcii i mimo
nej.
1 Škola v rámci permanentnej prípravy pedagógov dbá o efektívnu kvalifikovanosť,
spoľahlivosť, komunikatívnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť a vnímavosť, dbá o poskytovanie
poradenských a informačných vzdelávacích služieb a vzdelávací servis.
Determinantom individuálneho výkonu je motivácia. Riadenie a vedenie ľudí v pracovnom
procese si vyžaduje poznať mieru a spôsob ich motivácie v pracovnej činnosti. Motivačné programy
odhaľujú prepojenosť vonkajších stimulov s vnútornými potrebami, záujmami a ašpiráciami
zamestnancov.
1 Škola má vypracované motivačné programy pre svojich zamestnancov, ktoré zahŕňajú
pracovné podmienky, charakter a obsah práce, príležitosti na postup, uplatňovanie sociálnej
politiky, podmienok odmeňovania, istoty, spôsobu určovania vzdelávacích cieľov,
69
Matulčíková, M.: Marketing vzdelávacej inštitúcie. Manažment školy v praxi, 4/2007, s.7-10. ISSN1336-9849.
45
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
uplatňovania manažérskych metód, štýlu vedenia ľudí.
Ťažisko manažérstva kvality spočíva v štýle riadenia. Miesto kontroly a riadenia (udeľovania
príkazov) je potrebné klásť dôraz na zlepšenie a skvalitnenie stratégie i taktiky pri presadzovaní
cieľov.
1 Vedenie školy je podnikavé a hľadá možnosti, alternatívy, má odvahu riskovať, realizovať
nové myšlienky.
2 Vedenie školy svoje vodcovstvo prejavuje inšpiráciou, presviedčaním a motiváciou ľudí.
3 Vedenie školy dokáže viesť a usmerňovať cestou plánovania, rozhodovania, delegovania
právomocí, spoluprácou, kontrolou namiesto prikazovania a donucovania. Dokáže
podporovať a vzdelávať, nie poučovať a obmedzovať.
Riadenie procesu sebahodnotenia na základe právnej analýzy
Výkon štátnej správy v školstve vykonáva riaditeľ školy. 70
Spolu s vedením školy je
zodpovedný za organizáciu školy a nesie priamy podiel na zvyšovaní jej kvality. Pri hodnotení
kvality školy, vzhľadom na zákon o štátnej správe a školskej samospráve a jeho paragrafové
znenia, škola si môţe poloţiť nasledovné otázky, ktoré súvisia s:
- dodrţaním § 5 ods. 2 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa:
1 Ako dodržiavame podmienky stanovené štátnym vzdelávacím programom?
2 Máme vypracovaný, dodržiavaný a pravidelne vyhodnocovaný školský vzdelávací program a
výchovný program?
3 Ako dodržiavame všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré súvisia s predmetom činnosti
školy?
4 Ako pristupujeme k prípadným negatívnym výsledkom kontrolných zistení?
5 Máme ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov vypracovaný?
Dodržiavame ho a pravidelne vyhodnocujeme?
6 Uskutočňujeme (a akým spôsobom) každoročne hodnotenie pedagogických a odborných
zamestnancov?
70
§ 2 ods.1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
46
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
7 Aká je úroveň výchovno-vzdelávacej práce našej školy?
Ako ju hodnotíme?
Zapájame do hodnotenia aj niektoré z poradných orgánov riaditeľa školy?
V akých intervaloch a s akým cieľom vyhodnocujeme úroveň výchovno-vzdelávacej
práce?
8 Ako máme zostavovaný rozpočet školy?
Kto sa podieľa na jeho zostavovaní a kontrole?
Ako spolupracujeme so zriaďovateľom pri zostavovaní rozpočtu školy?
Akceptuje zostavený rozpočet školy špecifiká potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu?
Ako je dodržiavaný rozpočet školy?
Ako máme zabezpečené efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na
zabezpečenie činnosti školy?
Máme vypracovanú metodiku na zostavovanie a kontrolu rozpočtu?
9 Ako hospodárime s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy?
Ako je zabezpečené efektívne hospodárenie s majetkom?
Zákon dáva moţnosti riaditeľovi školy vyhodnocovať školský vzdelávací program (základný
dokument školy), vyhodnocovať úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Neuvádza, čo je cieľom
hodnotenia, neuvádza metódy a nástroje hodnotenia, neuvádza, ako s výsledkom hodnotenia narábať.
Nenúti riaditeľa vypracovať metodiku na hodnotenie. Povinnosť vyhodnocovať je procesom
sebahodnotenia, ktorý však nemá ešte stanovené pravidlá.
Riaditeľ školy vypracováva hodnotenie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu do správy
pre zriaďovateľa podľa metodického usmernenia č.10/2006-R z 25. mája 2006. Napriek tomu, ţe
spomínané metodické usmernenie hovorí v úvode o zostavovaní správy o výchovno-vzdelávacej
činnosti, vo svojom obsahu sa orientuje takmer výlučne na štatistické údaje. Aj samotná vyhláška
č. 9/2006 Z. z. o štruktúre správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl
a školských zariadení, z ktorej metodické usmernenie vzniklo, je postavená na získavaní štatistických
údajov. Slovo vyhodnotenie sa uvádza len pri koncepčných zámeroch školy. Výsledky hodnotenia
kvality vzdelávania, prípadne vyhodnotenie kontrolnej a hospitačnej činnosti nie sú vo vyhláške
uvedené. Vyhláška nevytvára predpoklad pre získanie údajov, ktoré by bolo moţné pouţiť na tvorbu
indikátorov pre externé a interné hodnotenie školy.
47
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
- dodrţaním § 5 ods. 3 aţ 6 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa pri výkone štátnej
správy v prvom stupni:
1 Ako máme vypracovaný manažment procesu rozhodovania v jednotlivých oblastiach:
- prijatie žiaka do školy,
- dodatočné odloženie povinnej školskej dochádzky žiaka,
- oslobodenie žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
- oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich
častí,
- uloženie výchovných opatrení,
- povolenie konať komisionálnu skúšku,
- povolenie vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov,
- individuálne vzdelávanie,
- umožnenie štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.
2 Využívame právne poradenstvo zriaďovateľa?
3 Ako riešime prípadné negatívne zistenia a nedostatky pri vydaní rozhodnutí?
4 Ako prebieha informovanosť, evidencia rozhodnutí?
- dodrţaním § 5 ods. 7 zákona, vzhľadom na povinnosť riaditeľa voči zriaďovateľovi a rade
školy:
1 Ako máme vypracovaný manažment spolupráce so zriaďovateľom a s radou školy pri
predkladaní jednotlivých dokumentov na vyjadrenie?
2 Majú jednotliví aktéri tvorby dokumentov možnosť prezentácie dokumentov?
- dodrţaním § 5 ods. 11 zákona, vzhľadom na povinnosť voči zákonnému zástupcovi dieťaťa:
1 Ako si plníme oznamovaciu povinnosť, ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej
školskej dochádzky?
Podľa zákona, ako sme uţ uviedli, zriaďovateľom školy môţe byť obec, samosprávny kraj,
krajský školský úrad, štátom uznaná cirkev alebo náboţenská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická
48
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
osoba. Zriaďovateľ školy pridelenými kompetenciami a následne poskytnutými finančnými
prostriedkami na výkon kompetencií priamo zodpovedá za kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu,
môţe výrazne ovplyvniť výsledky interného a externého hodnotenia školy. Dôleţitá je schopnosť školy
vyuţiť moţnosti, ktoré jej zriaďovateľ poskytuje.
V sebahodnotiacom procese si škola vo vzťahu k moţnostiam zriaďovateľa môţe poloţiť
otázky:
1 Ako využívame podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov?
2 Ako využívame odbornú a poradenskú činnosť pre zvýšenie kvality školy?
3 Ako využívame právne poradenstvo pri riešení problémov?
4 Ako postupujeme pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu finančných prostriedkov?
Ako spolupracujú poradné orgány riaditeľa školy pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu
finančných prostriedkov?
Ako akceptujeme plán investícií potreby výchovno-vzdelávacieho procesu?
5 Ako efektívne využívame:
- priestory,
- materiálno-technické zabezpečenie,
- didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese?
Ako riadime a vyhodnocujeme tento proces?
6 Ako spolupracujeme so zriaďovateľom a predstaviteľmi štátnej správy pri organizovaní,
koordinácii, financovaní a zabezpečovaní súťaží a predmetových olympiád?
Rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné
samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov,
pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia
funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov
miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.
- dodrţaním § 24 zákona, vzhľadom na kompetencie a právomoci rady školy:
1 Aký priestor vytvárame rade školy na jej pôsobenie?
49
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
2 Plní rada školy svoju funkciu verejnej kontroly a:
- vyjadruje sa a prezentuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických a
ostatných zamestnancov školy,
- posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy,
- vyjadruje sa ku koncepčným zámerom školy?
3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia rady školy k zvýšeniu kvality školy?
Rada školy, obecná školská rada ako iniciatívne poradné samosprávne orgány sa nielen môţu,
ale mali by sa podieľať na internom hodnotení školy. Legislatívny rámec im nedáva potrebné
kompetencie v tejto oblasti. Účinnosť rady školy zniţuje aj to, ţe v nej majú malé zastúpenie
(prípadne ţiadne) sociálni partneri. V prípade napríklad stredných odborných škôl by to mali byť
zástupcovia podnikov, kde ţiaci vykonávajú prax, v prípade základných škôl reprezentanti stredných
škôl, tretieho sektora a pod. Interného hodnotenia kvality vzdelávania v škole by sa mal zúčastniť
minimálne jeden zástupca z rady školy s presne vymedzenými kompetenciami. Zakomponovanie
niektorých členov rady školy do procesu sebahodnotenia je dôleţité aj z hľadiska toho, ţe rada školy
môţe napríklad podávať aj návrh na odvolanie riaditeľa školy, volí kandidáta na riaditeľa. Má danú
kompetenciu, ktorej uplatnenie výrazne ovplyvňuje smerovanie školy.
Ţiacka školská rada ustanovená v škole reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu
k riaditeľovi a vedeniu školy.
- dodrţaním § 26 zákona, vzhľadom na jej ustanovenie:
1 Aký priestor vytvárame žiackej školskej rade na jej pôsobenie?
2 Plní žiacka školská rada svoju funkciu a:
- vyjadruje sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a
vzdelávania,
- podieľa sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,
- zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a
návrhy, zastupuje žiakov aj navonok?
3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia žiackej školskej rady k zvýšeniu kvality našej školy?
50
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Postavenie ţiackej školskej rady je špecifické. Legislatíva jej umoţňuje vyjadrovať sa
k podmienkam výchovno-vzdelávacieho procesu, nestanovuje jej kompetencie týkajúce sa
skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Ţiacka školská rada by mohla a mala byť (jej
zástupca) účastná pri internom hodnotení kvality školy, pri sebahodnotení a z pohľadu ţiaka by sa
mala podieľať na smerovaní školy. Mala by sa nielen vyjadrovať k podstatným otázkam, návrhom a
opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj niesť určitú zodpovednosť za tento proces.
Určitá moţná miera zastúpenia jednotlivých subjektov (poradných orgánov riaditeľa školy)
na hodnotení kvality školy je naznačená zákonom a váha hodnotenia má byť stanovená modelom
hodnotenia škôl.
Zákon, ktorý určuje presné kompetencie zriaďovateľa v obsiahlej podobe (mimo zriaďovateľa
súkromnej a cirkevnej školy), nezaoberá sa hodnotením výchovno-vzdelávacieho procesu ako takého,
jeho kvalitou. Legislatívny rámec nepredpokladá, ţe by sa zriaďovateľ zapájal vo väčšej miere
do interného hodnotenia kvality školy a vôbec nie do sebahodnotiaceho procesu školy. Bolo by ale
vhodné, aby sa zúčastnil napríklad pri prezentácii výslednej správy z hľadiska posúdenia ďalšieho
moţného rozvoja školy. Zostáva to však na voľbe školy.
Financovanie škôl a zariadení je regulované zákonom o financovaní.71
Podľa zákona sú štátne
školy a štátom uznané školy (cirkevné a súkromné školy) zaradené do siete škôl, financované podľa
ustanovení zákona v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných
situácií, rekonštrukcií a modernizácii objektov a ich vybavenia, rozvoja.72
Podľa zákona o financovaní možnými zdrojmi financovania škôl sú:
prostriedky zo štátneho rozpočtu (škola vypracováva návrh, dostáva peniaze od zriaďovateľa,
musí rešpektovať zákony pri použití finančných prostriedkov, rešpektovať pokyny a predpisy
na použitie finančných prostriedkov),
prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa (obec, samosprávny kraj, fyzická, právnická osoba),
zisk z podnikateľskej činnosti,
príspevky od žiakov, rodičov alebo inej osoby,
príspevky a dary,
iné zdroje.
Vzhľadom na štruktúru finančných zdrojov v kapitole ministerstva pre oblasť financovania
71
zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 72
§1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
51
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
regionálneho školstva sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky pre školy podľa typu
a zriaďovateľa na: výchovno-vzdelávací proces, kapitálové výdavky, havarijné situácie, rozvojové
programy, záujmové vzdelávanie, vydávanie učebníc, súťaže žiakov, príspevok na výchovu
a vzdelávanie, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov.
Finančné prostriedky pre školy z kapitoly ministerstva sa poskytujú zriaďovateľovi
prostredníctvom krajského školského úradu (podľa sídla zriaďovateľa). Samotný rozpis finančných
prostriedkov z kapitoly ministerstva vychádza z normatívne určených objemov finančných
prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa. Normatívne financovanie prináša
členenie (mzdový, prevádzkový) na základe skutočných počtov žiakov na školský rok a z toho
vyplývajúcu nahlasovaciu povinnosť pre zriaďovateľa (od riaditeľa školy) v stanovených termínoch.
Rovnako ostatné príspevky na financovanie prinášajú nahlasovaciu povinnosť (žiadosť) a špecifiká,
zameranie pre použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Ich poskytovanie súvisí aj
s dodržaním finančnej disciplíny, informovanosti poskytovateľa o hospodárení (vypracovanie správ
o hospodárení, odsúhlasovanie uzávierky).
Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú ministerstvo a krajský školský úrad.
Pri výkone dohľadu sledujú najmä prehľadnosť financovania a kontrolujú správnosť použitia metód
a postupov pri financovaní jednotlivých typov škôl. Postupujú podľa zákona č. 502/2001 Z. z.
o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Legislatívne normy, metodické pokyny i nariadenia zriaďovateľa v dostatočnom rozsahu určujú
škole moţnosti pouţitia finančných prostriedkov. Neurčujú však pravidlá na efektívne vyuţívanie
finančných prostriedkov priamo vo výchovno-vzdelávacom procese (efektívne nakupovanie učebných
pomôcok, vzdelávanie pedagógov a pod.). Tieto pravidlá nie sú určené aj vzhľadom na chýbajúci
kontrolný mechanizmus. Sebahodnotenie a voľba indikátorov zameraných na efektívnosť vyuţívania
finančných prostriedkov je cesta k dosiahnutiu cieľa napríklad - zistiť mieru efektívnosti vyuţívania
finančných prostriedkov. Efektívnosť a kvalitu vyuţívania finančných prostriedkov vo výučbovom
procese čiastočne vyhodnocuje a kontroluje ŠŠI. Jej hodnotenie, ako sme vyššie uviedli, je externým
hodnotením a interné hodnotenie by mal vykonávať manaţment školy v spolupráci s predmetovými
komisiami. Kontrolu vhodnosti pouţitia finančných prostriedkov v škole uskutočňuje zriaďovateľ,
ministerstvo školstva, NKÚ.
Princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania
52
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
v školách, vzdelávacie programy, práva a povinnosti škôl, detí a žiakov, rodičov upravuje školský
zákon. 73
Výchova a vzdelávanie (podľa tohto zákona) sú okrem iného založené aj na princípoch kontroly
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy.
- dodrţaním § 3 zákona (vzhľadom na princípy výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si
škola môţu poloţiť otázky:
1 Ako zabezpečujeme rovnoprávnosť prístupu k výchove a k vzdelávaniu so zohľadnením
výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca?
2 Ako zabraňujeme všetkým formám diskriminácie, osobitne segregácie?
3 Ako zabezpečujeme rovnocennosť a neoddeliteľnosť výchovy a vzdelávania vo výchovno-
vzdelávacom procese?
4 Ako ďalej zabezpečujeme:
- celoživotné vzdelávanie,
- výchovné poradenstvo,
- slobodu voľby vzdelania,
- zdokonaľovanie procesu výchovy a vzdelávania,
- kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania,
- posilnenie výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu?
- dodrţaním § 4 zákona (vzhľadom na ciele výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si škola
môţe poloţiť otázky:
1 Ako dokážeme vyhodnocovať jednotlivé ciele výchovy a vzdelávania?
2 Ako, vzhľadom na ciele, dokážeme žiakovi umožniť:
- získať vzdelanie,
- získať kompetencie,
- ovládať aspoň dva cudzie jazyky,
- naučiť správne identifikovať a analyzovať problémy, navrhovať ich riešenia,
- rozvíjať zručnosti a schopnosti,
73
zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
53
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
-získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,
- pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti,
- rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať,
- naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie?
Školský zákon ustanovuje výchovno-vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, práva
a povinnosti škôl v tejto oblasti. Vzdelávacie programy člení na štátny a školský vzdelávací program,
pričom pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre:
vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,
hodnotenie škôl a hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
- dodrţaním § 7 zákona (vzhľadom na školský vzdelávací program) pri sebahodnotení si škola
môţe poloţiť otázky:
1 Ako zabezpečujeme tvorbu školského vzdelávacieho programu?
Spolupracujeme s pedagogickou radou, poradnými orgánmi riaditeľa školy, prípadne so
zamestnávateľom alebo s právnickou osobou, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného
vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu?
2 Je náš školský vzdelávací program vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a
vzdelávania školy?
3 Ako školský vzdelávací program zabezpečuje inklúziu detí a žiakov so zdravotnými
problémami?
4 Ako školský vzdelávací program akceptuje priestorové, materiálne a technické možnosti
školy?
Akú náročnosť kladie školský vzdelávací program na učebný proces?
5 Aké predpoklady vytvára školský vzdelávací program na zvýšenie kvality školy, výchovno-
vzdelávacieho procesu?
Ako zabezpečujeme kontrolu plnenia školského vzdelávacieho programu?
- dodrţaním § 9 zákona (vzhľadom na vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy)
pri sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky:
54
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
1 Ako zabezpečujeme tvorbu vzdelávacích štandardov, učebných plánov, učebných osnov?
2 Ako zostavujeme a následne s akou pravidelnosťou vyhodnocujeme aktuálnosť súboru
požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú žiaci získať
(výkonnostné štandardy)?
3 Ako určujeme rozsah požadovaných vedomostí a zručností (obsahové štandardy)?
4 S akou pravidelnosťou vyhodnocujeme dosiahnutú úroveň a rozsah požadovaných
vedomostí a zručností?
5 Ako využívame pri tvorbe rámcových učebných plánov svoje ciele a vlastné zameranie v
rámci tvorby školského vzdelávacieho programu?
6 Máme vypracovanú metodiku tvorby učebných plánov?
- dodrţaním § 11 zákona (vzhľadom na pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu)
pri sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky:
1 Ako riadime proces tvorby a pravidelného vyhodnocovania obsahu a platnosti pedagogickej
dokumentácie a ďalších písomných dokumentov?
2 Máme vypracovanú metodiku na prácu s pedagogickou dokumentáciou a dohliadamme na
správnosť vypĺňania?
3 Je pedagogická dokumentácia súčasťou registratúry podľa § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z.
z. o archívoch a registratúrach?
Ako riadime proces registratúry?
4 Ako riadime proces ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane
osobných údajov?
Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom
školstva. Používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi
tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona
možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo
náboženskou spoločnosťou.
- dodrţaním § 13 zákona (vzhľadom na pouţívanie učebníc, učebných textov a pracovných
55
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
zošitov) pri sebahodnotení si školy môţu poloţiť otázky:
1 Ako vyhodnocujeme používanie schválených učebníc, učebných textov a pracovných
zošitov, ich aktuálnosť, iniciujeme ich nákup?
2 Ako zabezpečujeme chýbajúce učebnice, učebné texty, pracovné zošity?
3 Nabádame pedagogických zamestnancov školy k tvorbe učebníc, učebných textov,
pracovných zošitov, prípadne k tvorbe učebných pomôcok s ohľadom na zvýšenie kvality
vzdelávania a výchovy?
Zákon bližšie špecifikuje experimentálne overovanie, ktorého cieľom je získať alebo overovať
v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu
pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo
výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky
škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.
- dodrţaním § 14 zákona (vzhľadom na experimentálne overovanie) pri sebahodnotení si
škola môţe poloţiť otázky:
1 Ako pristupujeme k overovaniu poznatkov, skúseností, podnetov v praxi, k implementácii
poznatkov a skúseností?
2 Sme zapojení v experimentálnom overovaní?
Ak áno, ako pristupujeme k organizácii a vyhodnocovaniu experimentu?
3 Nabádame v rámci zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu k experimentálnemu
overovaniu?
Zákon ďalej upravuje formy osobitného plnenia školskej dochádzky a upravuje podmienky
pre individuálne vzdelávanie.
- dodrţaním § 24-26 zákona (vzhľadom na osobitý spôsob plnenia školskej dochádzky) pri
sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky:
1 Ako pristupujeme k uplatňovaniu osobitých spôsobov plnenia školskej dochádzky?
2 Ako organizujeme proces riadenia a vyhodnocovania:
- individuálneho vzdelávania,
- vzdelávania v školách zriadených iným štátom na území SR,
56
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
- vzdelávania v školách mimo územia SR,
- individuálny proces vzdelávania v zahraničí pre žiakov základnej školy,
- vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu?
3 Ako kontrolujeme kvalitu vzdelávania?
Zákon ďalej v jednotlivých paragrafových zneniach bliţšie špecifikuje oblasti, ktoré môţu tvoriť
základ pre proces sebahodnotenia. Škola si na ich základe môţe sama vytvoriť otázky podľa
zvolených cieľov a obsahu hodnotenia. V predchádzajúcej časti sme uviedli moţnosti tvorby týchto
otázok vzhľadom na tvorbu vlastných cieľov a nástrojov vyuţívaných v procese sebahodnotenia.
Samostatnou oblasťou v zákone je monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania.
Podľa § 154 monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti
sledovania najmä:
kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,
dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
dosahov rozhodnutí.
Podľa zákona na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
na úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav
certifikovaných meraní vzdelávania. Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
ďalej uskutočňuje
škola alebo školské zariadenie,
Štátna školská inšpekcia,
ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory
na stredných zdravotníckych školách.
Dodržaním § 154 zákona, pri sebahodnotení školy sa predpokladá, že:
1 Škola vykonáva monitorovanie a hodnotenie kvality.
2 Škola má vypracovanú metodiku na monitorovanie a hodnotenie kvality, ktorej súčasťou sú
zamestnanci školy, žiaci ako aj jej organizačné zložky, poradné orgány riaditeľa školy.
Školský zákon najkomplexnejšie zo všetkých zákonov vytvára predpoklad na interné hodnotenie
57
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
kvality školy. V zákone však nie je určená povinnosť školy vykonávať hodnotenie kvality, následne
periodickosť hodnotenia. Je načrtnuté, čo by mohlo byť obsahom hodnotenia kvality. Vzhľadom
na znenie zákona a jeho obsah by bolo vhodné doplniť do zákona povinnosť školy vykonávať interné
hodnotenie kvality školy, rozsah hodnotenia, metódy, nástroje ako aj aktérov podieľajúcich sa
na hodnotení, vysvetliť pojem interného hodnotenia kvality a sebahodnotenia.
Ďalšími z právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie na hodnotenie kvality školy skôr
s orientáciou na odborné zameranie škôl, sú:
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní. Je špecificky určený pre stredné odborné
školy, ktoré v procesu prípravy žiakov spolupracujú so zamestnávateľmi a ich zástupcami
(zväzy, komory, asociácie, organizácie).
Vyhláška č. 282/2009 Z. z. o stredných školách, ktorá vytvára priestor na hodnotenie
dodržiavania legislatívy v organizácii a formách vyučovania, na hodnotenie a klasifikáciu
dosiahnutých vedomostí a zručností a schopností žiaka.
Vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole upravuje organizáciu základnej školy, plnenie
povinnej školskej dochádzky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v
škole, hodnotenie a klasifikáciu žiaka.
Vyhláška č. 321/2008 Z. z. o jazykovej škole upravuje spôsob prijímania do jazykových
škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania,
spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok,
organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.
Vyhláška č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách upravuje podrobnosti o organizácii,
vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, postup
pri prijímaní detí a žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania,
o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch detí a žiakov v triedach
špeciálnych škôl, o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka, o označovaní škôl a
ustanovuje sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach.
Vyhláška č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach upravuje podrobnosti
o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach,
o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania
uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách,
ochranných opatreniach, o personálnom, finančnom, materiálno -technickom a priestorovom
58
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie
vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti, podrobnosti o organizácii
výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, formách a
metódach výchovy a vzdelávania v procese reedukácie, o výchovných skupinách a
diagnostických skupinách.
Vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole upravuje spôsob organizácie
výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu
a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží v základnej
umeleckej škole.
Vyhláška č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie
upravuje spôsob organizácie zariadení výchovného, psychologického a špeciálno-
pedagogického poradenstva a prevencie, personálneho a materiálno-technického
zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk.