Ako prekonať nesúlad ponuky vysokých škôl a dopytu na trhu práce?

Ing. Lucia Kleštincová, MSc.

Témy dnešného stretnutia

Má naše vysoké školstvo problém? Vieme ho pomenovať?

Čo vieme o uplatniteľnosti absolventov?

Aká je úloha vysokých škôl?

Spätná väzba ako stimulátor zlepšenia (kvality školstva)?

Ako teda monitorovať uplatnenie absolventov?

Čo vieme o výstupe vysokých škôl?Dostupné štatistiky sú len špičkou ľadovca. Dlhodobá stratégia sa musí opierať o znalosť všetkých dimenzií kvality.

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

0

50000

100000

150000

200000

250000

300000

POČET ŠTUDENTOV VŠ (vrátane Slovákov v ČR)

vs. PôRODNOSŤ

Celkový počet študentov VŠCelkový počet + Slováci študujúci na VŠ v ČRPopulačný ročník - 18 (do 2003) / 19-ročná (od 2004) pop-ulácia

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100

5000100001500020000250003000035000400004500050000

Počet absolventov spoločenských a technických vied

(všetky VŠ, denná aj externá forma, všetky 3 stupne)

Poznáme však kvalitu výstupu?Tušenia o izolácii vysokých škôl od reality nie sú podložené reprezentatívnymi dátami.

NEMÁME INFORMÁCIE na

posudzovanie súladu ponuky VŠ a

dopytu na trhu práce

Študenti žiadajú vyššie zapojenie firiem do výuky

Hlavný problém školstva je, že vysokú zvládne každý

Pre koho sú tu vysoké školy?

V komerčnom svete zákazník vždy definuje produkt. V školstve sa absolventa a jeho zamestnávateľa na názor nik nepýta.

Trh vzdelávania – ponuka vysokých

škôl

Trh práce – dopyt

zamestnávateľov

Absolvent po ukončení sústavnej prípravy na povolanie

Požiadavky:

odborová

štruktúra +

kvalifikačný profil

Realita: kvantitatívna explózia bez

garancie kvality

Absolvent ako neoceniteľný zdroj informácií

ZAMESTNÁVATEĽ –konečný spotrebiteľ výstupu

vzdelávacieho procesu

ABSOLVENT

UCHÁDZAČ O ŠTÚDIUM

CHÝBAJÚCA SPÄTNÁ VÄZBA o uplatnení

absolventov

Výročné správy, štatistické výkazy

TVORCOVIA VEREJNEJ POLITIKY

Úspešnosť akejkoľvek zmeny je limitovaná absenciou spätnej väzby absolventov smerom k univerzitám a budúcim študentom

UNIVERZITA

ZAMESTNANEC

Objavujeme teplú vodu?

Jednorazové medzinárodne koordinované iniciatívy

Cheers

Reflex

Hegesco

Dehems

Národne špecifické systémy

Idea, ktorá u nás len postupne preniká do spoločenskej diskusie, je etablovaná v zahraničí ako užitočný nástroj verejnej politiky

ZRIADENIE SYSTÉMU NA MONITORING UPLATNENIA

ABSOLVENTOV JE NEZVRATNÉ. OTÁZNE JE, AKÝ BUDE.

Ako spoľahlivo premostiť VŠ s trhom práce?

Konsenzus o potrebe monitorovať uplatnenie absolventov?

Kto prevezme funkciu hnacieho motora?

Definícia problému

• Absencia informácií ako bariéra reformy, prečistenia a zefektívnenia trhu vzdelávania

Identifikácia aktérov

• Prio 1: koordinácia rezortov školstva a práce • Prio 2: motivácia vysokých škôl• Prio 3: angažovanosť zamestnávateľov • Prio 4: participácia zahraničných partnerov

Zriadenie expertnej skupiny

• Zástupcovia aktérov, ktorí budú systém kreovať, spravovať a využívať

Definícia účelu a

metodiky zberu

• Použitie dát, rozsah služieb• Inštitucionálna zodpovednosť• Povinnosti aktérov• Spôsob, frekvencia zberu, rozsah a hĺbka dát

Dôveryhodnosť systému?

Použiteľnosť dát pre tvorbu politík?

Vízia ideálneho stavuUzavretie informačného cyklu medzi trhom práce a vzdelávania je kľúčové pre budovanie vzdelanostnej ekonomiky

Zber dát

2

Analýza dát a prognóza budúceho vývoja

3

Nová organizačná jednotka?

Politika vzdelávaniaa zamestnanosti

4

Stanovenie metodiky na identifikáciu problémov

Proaktívny monitoring absolventského trhu práce

1

Oba trhy sú živé organizmy vyžadujúce priebežné zlaďovanie

Ďakujem za pozornosť

Ing. Lucia Kleštincová, MSc.lklestincova@ihp.sktel: 0903 556 728