10 rokov privatizacie

M.E.S.A. 10Centrum pre ekonomické

a sociálne analýzy

Táto publikácia vyšla s láskavou podporou Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation.

Editori:

Viktor NižňanskýOľga Reptová

M.E.S.A. 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, Bratislava 1999

10 ROKOVPRIVATIZÁCIE NA SLOVENSKU

Autori:

Jana ČervenákováMarek JakobyMiroslav KňažkoDagmar LiďákováPeter PažitnýOľga ReptováMartin StriebornýEmília SičákováMartin Valentovič

od spoločného k súkromnému

4

© M.E.S.A. 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, Bratislava 1999

ISBN 80–968293–0–0

5

ÚVOD .............................................................................................................................................................. 9

Martin Valentovič1. EKONOMICKÁ REFORMA V ČSFR ...........................................................................................131.1. Trhová ekonomika verzus predchádzajúci systém, filozofia a problémy prechodu ........................... 131.2. Alternatívne prístupy k scenáru prechodu k trhovej ekonomike

(šoková terapia verzus gradualistický model) ..................................................................................... 141.3. Diskusia a uplatňovaná reforma v ČSFR ............................................................................................ 151.4. Miesto a zhodnotenie privatizácie v transformačnom procese ...........................................................16

Oľga Reptová2. LEGISLATÍVNY RÁMEC PRIVATIZAČNÉHO PROCESU .....................................................192.1. Reštitúcie .............................................................................................................................................192.2. Privatizácia ..........................................................................................................................................202.2.1. Malá privatizácia ................................................................................................................................................... 202.2.2. Veľká privatizácia .................................................................................................................................................. 21

Oľga Reptová3. MALÁ PRIVATIZÁCIA ...................................................................................................................273.1. Charakteristika ....................................................................................................................................273.2. Verejná dražba .....................................................................................................................................273.3. Komisia pre privatizáciu národného majetku ..................................................................................... 283.4. Postup účastníka v dražbe ...................................................................................................................283.5. Časový priebeh a výsledky .................................................................................................................28

Oľga Reptová, Martin Valentovič4. VEĽKÁ PRIVATIZÁCIA .................................................................................................................334.1. Charakteristika ....................................................................................................................................334.2. Metódy privatizácie .............................................................................................................................334.2.1. Štandardné metódy ............................................................................................................................................... 334.2.2. Neštandardná metóda ............................................................................................................................................ 344.3. Privatizačný projekt ............................................................................................................................ 354.4. Prvá vlna privatizácie ..........................................................................................................................354.4.1. Zásady pre zostavenie zoznamov podnikov určených pre privatizáciu ................................................................ 354.4.2. Časový priebeh a výsledky ................................................................................................................................... 364.4.3. Kupónová privatizácia .......................................................................................................................................... 38

OBSAH

6

4.5. Druhá vlna privatizácie .......................................................................................................................414.6. Nápravy privatizačných prechmatov ..................................................................................................444.7. Výhľad privatizácie na rok 2000 .........................................................................................................454.8. Štatistika .............................................................................................................................................. 464.9. Likvidácie štátnych podnikov .............................................................................................................474.10. Repoobchody ......................................................................................................................................48

Marek Jakoby5. DÔSLEDKY ZRUŠENIA KUPÓNOVEJ PRIVATIZÁCIE A JEJ NAHRADENIE......................

DLHOPISOVOU METÓDOU .........................................................................................................515.1. Chronológia vzniku, presadenia a podstata tzv. dlhopisovej metódy ................................................. 515.2. Rozdiely medzi kupónovou a dlhopisovou metódou z hľadiska transparentnosti,

objektivity a rovnosti šancí .................................................................................................................535.3. Dôsledky pre radových občanov .........................................................................................................545.4. Dôsledky pre kapitálový trh a jeho subjekty ......................................................................................55

Jana Červenáková6. FOND NÁRODNÉHO MAJETKU SR ...........................................................................................616.1. Vznika a jeho pôsobenie v procese privatizácie ................................................................................. 616.2. Orgány FNM SR a jeho kompetencie .................................................................................................626.3. Nadobudnutie majetku FNM SR a nakladanie s ním .........................................................................636. 4. Likvidita FNM SR...............................................................................................................................65

Peter Pažitný7. PRIVATIZÁCIA ŠTÁTNYCH MONOPOLOV .............................................................................677.1. Legislatívne vymedzenie privatizácie prirodzených monopolov .......................................................677.1.1. Rok 1995 – Zákon o strategických podnikoch ..................................................................................................... 677.1.2. Rok 1996 – Prirodzený monopol .......................................................................................................................... 687.1.3. Rok 1998 – Návrh ústavného zákona o zabezpečení záujmov štátu v odvetviach energetiky a plynárenstve ... 687.1.4. Rok 1998 – Referendum o neprivatizovaní strategických energetických a plynárenských podnikov ................. 687.1.5. Rok 1999 – Referendum o neprivatizácii ............................................................................................................. 707.1.6. Rok 1999 – Novela zákona č 92/1991 Zb. zo 16. 9. 1999 ................................................................................... 707.1.7. Zákon o veľkej privatizácii má svoju dvadsiatu druhú novelu ............................................................................. 717.2. Politická nevôľa privatizácie štátnych monopolov .............................................................................727.2.1. Moc ovplyvňovať tok finančných prostriedkov, čo spôsobovalo nadmerné odčerpávanie zdrojov ..................... 737.2.2. Moc politicky odmeňovať, ktorá znižovala úroveň správy podnikov .................................................................. 747.2.3. Moc financovať politické strany ........................................................................................................................... 757.2.4. Moc presadiť prirodzené monopoly ako nástroj hospodárskej politiky na dosahovanie

pseudo−strategických záujmov štátu ..................................................................................................................... 757.2.5. Moc podporovať súkromné subjekty, ktorá sa prejavila v tunelovaní štátnych monopolov ................................ 767.3. Rizikové faktory privatizácie .............................................................................................................. 777.3.1. Pripravenosť prirodzených monopolov na privatizáciu ........................................................................................ 777.3.2. Privatizácia – víťazstvo politiky ............................................................................................................................ 777.3.3. Z privatizácie prirodzených monopolov môžeme získať až cca 266 mld. Sk ....................................................... 807.3.4. Forma odštátnenia a nakladanie s príjmami .......................................................................................................... 81Príloha 1: Charakteristika jednotlivých podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu ...............82

Slovenské elektrárne ............................................................................................................................................. 82Západoslovenské energetické závody ................................................................................................................... 82Stredoslovenské energetické závody .................................................................................................................... 82Východoslovenské energetické závody ................................................................................................................ 84

7

Slovenský plynárenský priemysel ........................................................................................................................ 84Transpetrol ............................................................................................................................................................ 84Slovenská pošta ..................................................................................................................................................... 85Slovenské telekomunikácie ................................................................................................................................... 85ŽSR ....................................................................................................................................................................... 85

Príloha 2: Regulácia monopolov ....................................................................................................................86Rok 1992 ............................................................................................................................................................... 86Rok 1999 ............................................................................................................................................................... 87

Miroslav Kňažko8. PRIVATIZÁCIA BÁNK....................................................................................................................898.1. Banková sústava SR od roku 1989 .....................................................................................................898.2. Privatizácia bánk .................................................................................................................................898.2.1. Kauza Slovenská poisťovňa (1.) ............................................................................................................................ 908.2.2. Kauza IRB ............................................................................................................................................................. 908.2.3. Kauza Poštová banka ............................................................................................................................................ 918.3. Ďalší vývoj privatizácie bánk .............................................................................................................. 928.3.1. Kauza Slovenská Poisťovňa (2.) ........................................................................................................................... 928.3.2. Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa ............................................................................................... 938.4. Súčasný stav a možné východiská ......................................................................................................93

Miroslav Kňažko9. PRIVATIZÁCIA MAJETKU MIEST A OBCÍ .............................................................................. 959.1. Legislatívny rámec pôsobenia miest a obcí ........................................................................................ 959.2. Financovanie obcí ...............................................................................................................................959.2.1. Prečo obce predávajú majetok .............................................................................................................................. 969.2.2. Prečo sa obce uchádzajú o privatizáciu majetku ................................................................................................... 969.3. Majetok miest a obcí ...........................................................................................................................979.4. Privatizácia majetku ............................................................................................................................ 989.4.1. Zloženie obecných a mestských zastupiteľstiev .................................................................................................... 989.4.2. Existencia, resp. neexistencia predstavy o fungovaní obce z hľadiska vlastného podnikania,

alebo vytvárania podmienok na podnikanie pre podnikateľské subjekty ............................................................. 999.4.3. Veľkosť, hodnota a forma majetku vhodného na privatizáciu ............................................................................... 999.4.4. Ekonomická situácia konkrétnych obcí .............................................................................................................. 1019.4.5. Celkové ekonomické podmienky fungovania samospráv .................................................................................. 1019.4.6. Skryté formy privatizácie majetku miest a obcí ................................................................................................. 1029.5. Reforma verejnej správy – nové kompetencie, nový majetkok ........................................................103

Emília Sičáková10. NETRANSPARENTNOSŤ A KORUPCIA V PRIVATIZAČNOM PROCESE........................10510.1. Korupcia pred predajom majetku ......................................................................................................10810.2. Korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku ....................................................................10810.2.1. Metóda privatizácie a kontrolné mechanizmy .................................................................................................... 10810.2.2. Existencia doplňujúcich právnych noriem .......................................................................................................... 11110.3. Poprivatizačná korupcia .................................................................................................................... 111

Martin Strieborný11. PROCES PRIVATIZÁCIE V ŠTÁTOCH STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY ............... 11311.1. Maďarsko ........................................................................................................................................... 11311.2. Poľsko ................................................................................................................................................ 115

8

11.3. Rusko ................................................................................................................................................. 11711.4. Česká republika .................................................................................................................................12111.5. Východné nemecko ...........................................................................................................................123

PRÍLOHA 1: PRIVATIZAČNÉ KAUZY (M.E.S.A.10) ..........................................................................129Kauza Baňa Záhorie .....................................................................................................................................129Kauza Biotika Slovenská Ľubča ..................................................................................................................130Kauza Colorin ...............................................................................................................................................130Kauza DMD Holding ...................................................................................................................................131Kauza privatizácie hotelov vo Vysokých tatrách .........................................................................................132Kauza JCP Štúrovo .......................................................................................................................................133Kauza kúpele Sliač a Kováčová ...................................................................................................................134Kauza Nafta Gbely .......................................................................................................................................135Kauza NAD Trenčín .....................................................................................................................................137Kauza privatizácie 51 % akcií Nováckych chemických závodov, a.s.,v prospech spoločnosti INEKON .................................................................................................................138Kauza PNS....................................................................................................................................................140Kauza PSIS ...................................................................................................................................................141Kauza Selekt Bučany....................................................................................................................................142Kauza Slovenská poisťovňa ..........................................................................................................................142Kauza Slovenské liečebné kúpele Piešťany..................................................................................................143Kauza Slovnaft .............................................................................................................................................144Kauza Transpetrol ........................................................................................................................................145Kauza VSŽ A IRB ........................................................................................................................................146Kauza ZSNP .................................................................................................................................................150

PRÍLOHA 2: KRONIKA PROCESU (M.E.S.A.10) ................................................................................151

PRÍLOHA 3: KTO ČO POVEDAL (DAGMAR LIĎÁKOVÁ)............................................................. L57

REGISTER TABULIEK A GRAFOV......................................................................................................163

9

ÚVOD

Privatizácia patrí medzi najzložitejšie, najsledovanejšie a najkontroverznejšie procesy zmeny spoločenské−ho systému vo všetkých postkomunistických krajinách. Privatizácia na Slovensku, a najmä šanca bez prácezbohatnúť, významným spôsobom ovplyvnila proces zmien v spoločnosti. Podľa niektorých analytikov malamožnosť privatizácie vplyv aj na urýchlený proces rozdelenia ČSFR.

Vzhľadom na kontroverznosť celého procesu a priebehu privatizácie sme sa v tejto publikácii snažili zma−povať a predostrieť verejnosti priebeh privatizácie v čo najucelenejšej podobe, t. j. od jeho začiatku v roku1990 až po súčasnosť. Ide o súhrn faktov, analýz, názorov a východísk tak, ako ich vnímajú autori jednotlivýchkapitol.

Sme si vedomí, že nebolo možné postihnúť v jednej publikácii všetko tak, ako to bolo v skutočnosti a akosme si na počiatku predstavovali. Príprava publikácie nebola jednoduchá, aj keď veľa vecí, ktoré v nej nájde−te, bolo už publikovaných. Mnohé však ešte dlho, možno aj navždy, ostanú zahalené rúškom tajomstva; určitenie náhodou. Ale aj to patrí k takýmto ojedinelým spoločenským zmenám, aké sa udiali v bývalom Českoslo−vensku a následne na Slovensku.

Prvotná myšlienka zachytiť a zosumarizovať proces privatizácie ako literatúru faktu vznikla pri stretnutíľudí, ktorým vývoj privatizácie na Slovensku nebol ľahostajný. Bolo to v marci 1998 v bratislavskej reštaurá−cii Červený rak.

Autori predkladaného diela sú pracovníci občianskeho združenia M. E. S. A. 10 – Centra pre ekonomickéa sociálne analýzy, s výnimkou jednej externej spolupracovníčky z Centra pre hospodársky rozvoj. K definitív−nej podobe publikácie však prispela aj nezištná ochota priateľov – bývalých či súčasných spolupracovníkov –poskytnúť cenné rady, pripomienky a odporúčania. Bez ich pomoci by knižka neuzrela svetlo sveta, a preto imlen stručne chceme povedať, „ďakujeme“. Uvádzame ich v abecednom poradí: Jozef Dančo, Simona Bubáno−vá–Tauchmannová, Vladimír Dvořáček, Michal Horváth, Eugen Jurzyca, Ján Kelo, Mária Kolaříková, IvanMikloš, Eva Orná, Juraj Stern, ako aj ostatní nemenovaní pracovníci inštitúcií, najmä FNM SR a MSPNM SR,ktorí nám poskytli potrebné materiály a informácie.

* * *

Privatizácia tvorí jeden z hlavných pilierov ekonomickej reformy, o čom svedčí obsah prvej kapitoly Eko−nomická reforma v ČSFR. Jej začiatok tvorí rekapitulácia základných rozdielov „socialistického“, ako aj„kapitalistického“ spoločenského systému. Vychádzajúc z uvedeného, autor poukazuje na zložitosť transfor−mačného procesu a vysvetľuje vysoký rast cenovej hladiny a pokles produkcie na jeho začiatku. Frustrovanéobyvateľstvo, ktoré očakávalo od transformačného procesu rýchlu a bezbolestnú prosperitu, v mnohých prí−padoch začalo odmietať radikálny prístup, čím legitimizovalo gradualistickú koncepciu ekonomickej reformy.Záver kapitoly je venovaný miestu privatizácie v transformačnom procese. Pri hodnotení autor dáva do kon−trastu rýchlosť privatizácie ako hlavnú požiadavku a následné podcenenie jej inštitucionálneho rámca.

Predmetom ďalšej kapitoly Legislatívny rámec privatizačného procesu sú fakty a genéza jednotlivýchzákladných zákonov, ktoré ohraničujú proces privatizácie, proces reštitúcií, ako aj súvisiacich predpisov.

V kapitole Malá privatizácia je charakteristika tejto časti privatizácie a zaoberá sa jej najdôležitejšímiinštitútmi, ako verejná dražba, komisia pre privatizáciu národného majetku, ako aj postupom účastníka v dražbes dôrazom na časový priebeh a výsledky, ako aj na použitie prostriedkov získaných z malej privatizácie.

10

Všeobecnou charakteristikou najdôležitejšej časti privatizácie s ohľadom na jednotlivé metódy, etapy, akoaj kupónovú privatizáciu, sa zaoberá kapitola Veľká privatizácia, v ktorej bol zámer analyzovať uvedenýproces. Časť „Štatistika“ pojednáva o výsledkoch a v ďalších častiach poukazuje na nové metódy nadobúda−nia majetku, ktorými sa stali likvidácia a repoobchody. Načrtáva aj stav v náprave privatizačných chýb v roku1999 a naznačuje výhľad do roku 2000.

Kapitola Dôsledky zrušenia kupónovej privatizácie a jej nahradenie dlhopisovou metódou oboznamu−je čitateľa s chronológiou vzniku a realizácie tzv. dlhopisovej metódy privatizácie. Autor prináša jej základnécharakteristiky a vývoj relevantnej legislatívy, ako aj spôsoby nakladania s dlhopisom FNM a vývoj obchodo−vania s ním na trhu cenných papierov. Poukazuje zároveň na dôsledky nahradenia pôvodnej koncepcie kupó−novej privatizácie dlhopismi pre občanov, ako aj na kapitálový trh, resp. jeho subjekty. Všíma si tiež rizikonepreplatenia dlhopisov zo strany fondu a hodnotí možné varianty riešenia.

Ďalšia kapitola – Fond národného majetku SR – rozoberá zmeny legislatívneho postavenia FNM SRv procese privatizácie, vzťah FNM SR k vláde SR a NR SR, vnútornú štruktúru, kompetencie a vzájomnévzťahy orgánov fondu. V ďalšej časti sa zaoberá postupom FNM SR pri nakladaní s majetkom štátu v proceseprivatizácie, dosiahnutými hospodárskymi výsledkami FNM SR za roky 1992 až 1998, aktuálnou likviditouFNM SR v roku 1999 a finančnými východiskami pre najbližšie obdobie.

Kapitola pod názvom Privatizácia štátnych monopolov v prvej časti opisuje legislatívny vývoj vymedze−nia pojmu prirodzený monopol a genézu možností privatizácie štátom vlastnených monopolov. Ťažiskom dru−hej, analytickej časti sú príčiny eminentného záujmu štátu na vlastníctve prirodzených monopolov. Záverečnáčasť sa zaoberá možnosťami deetatizácie štátnych monopolov, opisuje riziká spojené s ich odštátnením a sna−ží sa vyčísliť objem finančných prostriedkov, ktoré možno privatizáciou získať. Taktiež sa zaoberá potenciál−nymi možnosťami použitia príjmov z privatizácie týchto monopolov.

Autor v kapitole Privatizácia bánk na začiatok uvádza stručnú genézu bankovej sústavy SR od roku 1989.Následne rozoberá samotnú privatizáciu bankových inštitúcií s dôrazom na najväčšie privatizačné kauzyv tomto odvetví (IRB, Slovenská poisťovňa, Poštová banka), ako aj ďalšie pokusy o pokračovanie privatizácie.Na záver analyzuje súčasný nelichotivý stav bankovej sféry a prípadné východiská z neho.

To, že aj mestá a obce zaberajú v procese privatizácie dôležitú úlohu, dokazuje kapitola Privatizáciamajetku miest a obcí. Úvodom približuje legislatívne prostredie, v ktorom sa samosprávy na Slovenskupohybujú. Analyzuje systém financovania miest a obcí a najväčšie problémy s ním spojené. Skúma príčinypredaja obecného majetku i snáh o nadobudnutie nového. Nasleduje sumarizácia majetku samospráv a spô−sobov jeho nadobudnutia. Osobitnú pozornosť venuje samotnej privatizácii tohto majetku a najdôležitejšímmomentom, ktoré ju ovplyvňovali a ovplyvňujú. Na záver uvádza nové možnosti, ktoré sa samosprávam ponú−kajú v súvislosti s pripravovanou reformou verejnej správy na Slovensku

Základným cieľom kapitoly Netransparentnosť a korupcia v transformačnom procese je poukázať nadopady, ktoré spôsobuje netransparentný proces privatizácie na celkový inštitucionálny rámec ekonomikys dôrazom na pokles morálky a rast korupcie. Zároveň sa autorka pokúsila analyzovať prostredie – neformál−ne a formálne pravidlá procesu privatizácie, ktoré ovplyvnili veľkosť korupcie v jednotlivých fázach privati−začného procesu, t. j. korupciu pred predajom majetku, korupciu v procese rozhodovania o pridelení majetkua korupciu po predaji majetku.

V kapitole Proces privatizácie v štátoch strednej a východnej Európy predkladáme charakteristiku pri−vatizačného procesu v Maďarsku, Poľsku, Ruskej federácii, Českej republike a v bývalej NDR. Pri výberekonkrétnych štátov sme sa sústredili na krajiny strednej Európy, ktoré majú z postkomunistických krajín kSlovenskej republike najbližšie z hľadiska spoločensko−politických tradícií a stupňa hospodárskej vyspelosti.Určitú výnimku tvorí v tomto smere Rusko, ktoré bolo do výberu zaradené z dôvodu svojho stále významnéhopostavenia v svetovej politike aj ekonomike. Vzhľadom na obmedzený rozsah, ktorý bol k dispozícii, nejdesamozrejme o hlbšiu analýzu privatizačného procesu vo vybraných štátoch. Cieľom kapitoly je skôr poukázaťna celkovú stratégiu, hlavné priority a konkrétne privatizačné metódy aplikované v príslušnej krajine. Auto−rovou snahou tiež bolo poukázať na tie stránky transformácie vlastníctva, ktoré boli pre danú krajinu typickéa v ktorých sa odlišovala od ostatných tranzitívnych ekonomík

11

Rekapituláciu a vývoj najdôležitejších privatizačných káuz v abecednom poradí sme sa rozhodli publiko−vať ako prílohu 1. Sú spracované na základe monitoringu dennej tlače najvýznamnejších časopisov a peri−odík. Po nej nasleduje časová sumarizácia najdôležitejších udalostí pod názvom kronika privatizačnéhoprocesu, ako aj stručné zachytenie toho, kto, čo na margo privatizácie povedal.

Keďže v takejto ucelenej podobe proces privatizácie na Slovensku doposiaľ publikovaný ešte nebol a napriektomu, že si uvedomujeme určité zjednodušenie jeho podania, veríme, že Vás naša nová publikácia zaujme.

Bratislava, 3. decembra 1999

Viktor Nižňanský a Oľga Reptováeditori

PoďakovanieM. E. S. A. 10 ďakuje Nadácii občianskej spoločnosti – Open Society Foundation za podporu pri vydaní tejtopublikácie.

12

13

Koniec osemdesiatych rokov 20. storočia bol po−znamenaný prevratnými zmenami, keď sa dovtedyobávaný komunistický systém zrútil a na jeho tros−kách začali pomaly klíčiť zárodky demokratickýchštátov. Toto obdobie bolo poznamenané veľkou dáv−kou verejného nadšenia a optimizmu v očakávanírýchleho nástupu prosperity príznačnej pre kapitalis−tické štáty. Ostalo už len prekonať transformačné ob−dobie prechodu od jedného spoločensko−ekonomic−kého systému k druhému, úplne opačnému. Novovy−tvorené vlády jednotlivých štátov začali preto spúš−ťať svoje ekonomické reformy.

Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že postkomunistic−ká transformácia je oveľa náročnejšia, ako si aj tí naj−pesimistickejší štátnici a intelektuáli dokázali pred−staviť. Aj keď komunistický hierarchický systém pa−dol zo dňa na deň, na dôsledné prebudovanie právne−ho, ekonomického, psychologického a morálnehosystému v danom spoločenstve je potrebný dlhý čas.Prechodné obdobie poloanarchie umožnilo nielenneracionálne správanie, ale aj masové rozkrádaniea nekontrolovateľné zadlžovanie štátnych či novo spri−vatizovaných podnikov. Pre toto obdobie bol charak−teristický nepredvídaný hospodársky pokles, navyšeumocnený úspornou menovou politikou zameranouna zmiernenie inflácie, ktorá bola po nastolení mak−roekonomickej rovnováhy nevyhnutná – ako výsle−dok nahromadených vynútených úspor obyvateľstvaz predchádzajúceho režimu.

Rýchly nástup frustrácie u väčšiny jednoduchéhoobyvateľstva, ktoré očakáva rýchlu a hlavne bez ná−mahy dosiahnuteľnú prosperitu, je teda pochopiteľný.Takéto obyvateľstvo ľahko podlieha manipulácii a de−magógii, ktoré šikovne využívajú najmä tí jednotlivci,ktorým na budúcej prosperite krajiny záleží najmenej.Dochádza k odklonu od pôvodne zamýšľaných radi−

1. Ekonomická reformav ČSFR

Martin Valentovič

kálnych transformačných koncepcií a k ich brzdeniu,k odkladaniu bolestivých, ale nevyhnutných opatrení,k opätovnému zadlžovaniu sa na úkor budúcnosti, ale−bo k zneužívaniu najcitlivejšieho a najkontroverznej−šieho transformačného piliera – privatizácie.

Táto kapitola sa zaoberá fenoménom transformá−cie so zameraním na ekonomickú reformu v býva−lom Československu.

1.1. TRHOVÁ EKONOMIKA VERZUSPREDCHÁDZAJÚCI SYSTÉM,FILOZOFIA A PROBLÉMY PRECHODU

Ekonomický systém komunistických krajín soviet−skeho typu možno charakterizovať pomocou nasle−dujúcich charakteristík:• vedúca, totalitná úloha komunistickej strany,• vysoká prevaha štátneho vlastníctva,• prevaha byrokratickej koordinácie nad trhovou

a vertikálnej koordinácie nad horizontálnou,• makroekonomická nerovnováha (nedostatková

ekonomika),• prevaha mäkkého rozpočtového obmedzenia.

Základnou filozofiou tranzitívnych reforiem jeodstránenie uvedených systémových charakteristík,ich prechod na systém, ktorý sa osvedčil v rozvinu−tých krajinách s trhovou ekonomikou a ktorého hlav−né charakteristické znaky sú:• pluralitný, demokratický stranícky systém,• prevaha súkromného vlastníctva,• prevaha trhovej koordinácie nad byrokratickou

a horizontálnej nad vertikálnou,• makroekonomická rovnováha,• prevaha tvrdého rozpočtového obmedzenia.

14

Ako sme neskôr mohli byť svedkami, takýto pre−chod je omnoho komplikovanejší, než sa zdal byť nazačiatku. Hlavným dôvodom je obrovský vplyv pred−chádzajúceho systému, pretrvávajúci v hospodárstve,mentalite a hodnotovom rebríčku obyvateľov. Aj keďz priestorových dôvodov nemožno zachádzať do de−tailov, poukážeme aspoň na dva faktory demonštru−júce tento vplyv.

Prevaha mäkkého rozpočtového obmedzenia v ko−munistickom režime znamenala, že v mikroekono−mickej sfére neexistoval priamy vzťah medzi získa−ním zdrojov a ich efektívnym využitím. Či už podnikkrachoval, alebo nie, peniaze vždy prišli. Takýto sys−tém mohol byť relatívne stabilný v koexistencii s to−talitným systémom jednej strany, vďaka tvrdému ad−ministratívnemu obmedzeniu (manažment podnikovbol predsa len obmedzený straníckym dohľadom, kto−rý mu nedovoľoval neobmedzene presúvať veľké fi−nančné čiastky vo svoj prospech). To však už presta−lo platiť v okamihu, keď komunistická nomenklatúraa s ňou spojená stranícka disciplína prestala existo−vať. Ekonomika sa dostala do stavu kombinácie mäk−kého rozpočtového obmedzenia a mäkkého adminis−tratívneho obmedzenia, čo vytvorilo priestor pre tu−nelovanie a rozkrádanie majetkov štátnych podnikov.V praxi to znamenalo nielen spomínané rozkráda−nie a tunelovanie, ale aj masové, nerozvážne a ne−kontrolovateľné poskytovanie úverov zo strany štát−nych bánk, ktoré na Slovensku neskôr vyústilo docelkovej krízy bankového systému. Podľa názoruautorov tejto publikácie mohla rýchla a rozsiah−la privatizácia bánk hneď na začiatku reformné−ho procesu zabrániť uvedenej nepríjemnej sku−točnosti.

V komunistickom ekonomickom systéme pociťo−val bežný občan najviac makroekonomickú nerov−nováhu (alebo prevahu dopytu nad ponukou) akodôsledok prevahy byrokratickej koordinácie nad tr−hovou. Kvalita a kvantita produkcie bola obmedze−ná. Prebytok peňazí, ktorý vznikal ako dôsledok fi−nancovania deficitu verejného sektora, sa preto ne−mohol prejaviť vo zvýšenej miere inflácie, ktorá bolaumelo brzdená, ale vo vynútených úsporách obyva−teľstva. Uvedený jav, keď ponuka peňazí prevyšujedopyt, sa v odbornej terminológii zvykne označovaťako tzv. „menový previs“ (monetary overhang). Jehodôsledkom bol extrémny nárast inflácie po odstráne−ní prvkov spôsobujúcich nerovnováhu v postkomu−nistických krajinách odštartovaním reforiem. Ceno−vý nárast by sám osebe nebol problematický, bol však

kombinovaný s neočakávane prudkým poklesom pro−dukcie. A tu sa dostávame k východisku teórií, ktorésa objavili v rôznych ekonomických a politickýchdebatách krátko po spustení reformného procesu, kto−ré hospodársky pokles pripisovali reštriktívnej me−novej politike uplatňovanej na elimináciu počiatoč−nej inflácie. Namiesto takejto reštriktívnej menovejpolitiky uprednostňovali tieto teórie expanzívnu po−litiku s hlavným argumentom podpory hospodárske−ho rastu. V tých prípadoch, keď vlády nepodľahli po−dobným názorom a pokračovali v peňažnej reštrik−cii, bol rast cenovej hladiny ustálený. Na druhej stra−ne tam, kde dochádzalo k uvoľneniu reštrikcie a vlá−dy sa snažili podporiť produkciu zvyšovaním ponukypeňazí, proces dezinflácie sa ukázal omnoho zdĺha−vejší.1

To sa však už dostávame ku klasifikácii transfor−mačného procesu podľa dvoch základných a proti−chodných prístupov: pomalý (gradualistický alebo tzv.„čínsky“) model, a rýchly (radikálny model aleboprístup tzv. „šokovej terapie“).

1.2. ALTERNATÍVNE PRÍSTUPYK SCENÁRU PRECHODU K TRHOVEJEKONOMIKE (ŠOKOVÁ TERAPIAVERZUS GRADUALISTICKÝ MODEL)

Ak by sme chceli bližšie skúmať jednotlivé prístupyk scenáru prechodu k trhovej ekonomike, zistili bysme, že hlavným rozlišovacím faktorom je rýchlosť,akou boli reformy v jednotlivých krajinách uskutoč−ňované. Podľa toho možno alternatívne prístupy roz−deliť do dvoch základných skupín. Prvú tvoria kraji−ny, ktorých hlavným cieľom bolo nastolenie podmie−nok tvrdej konkurencie v čo najkratšom čase. Uvede−ný prístup možno označiť za princíp „šokovej tera−pie“ a bol široko podporovaný západnými expertmi.Po prvýkrát sa ho podarilo uskutočniť v Poľsku – jehohlavnými protagonistami boli profesor Harvardskejuniverzity J. Sachs a vtedajší poľský vicepremiér a mi−nister financií L. Balcerowicz. Je pravda, že hlavnouslabinou takéhoto radikálneho modelu boli vysokéa najmä podhodnotené sociálne náklady v prvej fázepo uskutočnení „šoku“, čo bolo často neprijateľné preširoké masy obyvateľstva, v dôsledku ich nepripra−venosti a následnej frustrácie – ako sme už spomína−li, prevažná väčšina obyvateľstva vstupovala do anti−komunistických revolúcií v očakávaní rýchlej „západ−nej“ prosperity, nie z ideologických dôvodov.2 V mno−

M A RT I N V A L E N TO V I Č

15

hých prípadoch bola preto využívaná frustrácia anti−reformne zmýšľajúcimi politikmi a ekonómami, pat−riacimi do druhej skupiny a presadzujúcimi pomalú,gradualistickú koncepciu, odvolávajúc sa na úspechČíny vyjadriteľný v jej ekonomickom raste. Na roz−diel od ich liberálne zmýšľajúcich oponentov, obhaj−covia „čínskeho“ modelu však takmer nikdy nepred−ložili ucelenú, jasnú a koncepčne prepracovanú stra−tégiu.3

Buďme však konkrétnejší a pozrime sa, ako vyzerásituácia z hľadiska rýchlosti uplatňovanej reformyv rôznych postkomunistických krajinách (tabuľka 1).Pre prehľadnosť sme krajiny rozdelili do štyroch sku−pín, pričom boli zoradené zostupne, t. j. od krajín s naj−vyšším zaznamenaným reformným progresom ponajnižší.

Z tabuľky vyplýva, že značný pokrok v reformnomprocese bol zaznamenaný práve v krajinách s reál−nou šancou na vstup do Európskej únie v dohľadnomčase, čo možno vysvetľovať ako dôsledok efektívne−ho tlaku zo strany tejto inštitúcie. Na rozdiel od ostat−ných krajín však bola v uvedených krajinách tranzi−tívna zmena spojená zároveň s politickou zmenou akodôsledok túžby vymaniť sa spod sovietskeho vplyvu,pretože tam „boli komunisti zdiskreditovaní a zbave−ní moci, čo umožnilo uplatňovanie »výnimočnýchpolitík« s priestorom pre reformy“.5 V nebaltickýchkrajinách bývalého ZSSR, bývalí komunisti na čelepolitickej elity dúfali, že novovytvorené Spoločen−stvo nezávislých štátov prerastie do voľnej federácies pretrvávajúcimi finančnými väzbami. Relatívnezrýchlenie reformného procesu tam nastalo až po tom,čo Ruská federácia pristúpila k vydaniu vlastnej me−ny koncom roku 1993 a spôsobila tak rozpad rubľo−vej zóny. Inými slovami, „jasná predstava, kam sme−rovať, bola dôležitým určujúcim činiteľom pre re−formy“.6

1.3. DISKUSIA A UPLATŇOVANÁREFORMA V ČSFR

Koncepčný spor o spôsob ekonomickej transfor−mácie, ktorá sa mala v ČSFR spustiť, prebehol v prie−behu prvého polroka 1990, najmä na úrovni federál−nej vlády. Zástancovia gradualistickej koncepcie bolizdružení okolo vtedajšieho podpredsedu federálnejvlády Waltra Komárka, predstavitelia radikálnej trans−formácie najmä okolo vtedajšieho federálneho minis−tra financií Václava Klausa. Diskusie a polemiky pre−biehali na politickej aj odbornej úrovni, nakoniec sapresadila radikálna koncepcia. Vonkajším prejavomtakéhoto výsledku bolo odstúpenie Waltra Komárka.

O presadení sa v tom čase nominálne aj reálnemenej vplyvného Václava Klausa rozhodovali najmädve skutočnosti. Po prvé, Komárkova skupina nikdynepredložila ucelený, reálny a najmä zmysluplný kon−cept transformácie. Po druhé, Klausov koncept nebolničím novým, bol len interpretáciou koncepcie, ktorábola v tom čase už v praxi uvádzaná do života v Poľ−sku (pozri kapitolu 1.2.).

Radikálny model šokovej terapie bol legitimizo−vaný výsledkom volieb v júni 1990 a konkrétnu for−mu nadobudol v koncepčnom materiáli nazvanomScenár ekonomickej reformy, schválenom federálnymparlamentom v septembri toho istého roku. Podľatohto materiálu bola česko−slovenská ekonomickátransformácia založená na nasledujúcich prioritách:• liberalizácia cien,• úsporná a menová rozpočtová politika,• vnútorná vymeniteľnosť meny a liberalizácia zahra−

ničného obchodu,• rýchla a rozsiahla privatizácia.

Uvedené priority transformačnej politiky vytvára−li ucelený systém opatrení, ktoré bolo treba nevyhnut−ne prijať, spustiť a zabezpečiť súčasne a čo najskôr

Tabuľka 1Rýchlosť reformného procesu v postkomunistických krajinách v roku 1996 podľa kumulatívneho indexuliberalizácie (KIL) 4

��

��

�� !"#��#�� !��!��"#��$�%��&��'��

�� $!"#��# !"� $��(��'�)��&�%*��(�)��+��),��

%�&�� #$!"� -)��&)��.�/��0��/��-��.��0��%*��

Zdroj: De Melo, Denizer, Gelb, Svetová banka 1996* Za roky1989−93, ** Za roky 1989−92, *** Za roky 1989−91

1 . E K O N O M I C K Á R E F O R M A V Č S F R

16

tak, aby došlo k rýchlej zmene ekonomického prostre−dia. Zmenou ekonomického prostredia sa mal dosiah−nuť hlavný cieľ ekonomickej transformácie – presa−denie zmeny správania mikroekonomických subjek−tov, čiže podnikov. Pod zmenou správania treba chá−pať racionálne správanie v zmysle zvyšovania kvali−ty produkcie, minimalizovania nákladov, rastu efek−tívnosti, rastu technicko−ekonomických parametrovapod. Je známe, že v podmienkach centrálne pláno−vanej ekonomiky a štátneho vlastníctva takéto sprá−vanie nebolo možné.

Tvorcovia koncepcie radikálnej transformácie pred−pokladali nasledujúce tri etapy ekonomického vývo−ja po jej spustení:• etapa cenového nárazu – predpokladalo sa, že

počas nej dôjde najmä pod vplyvom liberalizáciecien a úspornej menovej a rozpočtovej politikyk nastoleniu makroekonomickej rovnováhy, t. j.rovnováhy medzi ponukou a dopytom, inými slo−vami, k odstráneniu trhu predávajúceho a nastole−niu trhu kupujúceho. Ďalej sa predpokladalo, žetáto etapa bude spojená s pomerne rýchlym rastomcien ako dôsledok mobilizácie vynútených úspora potrvá 3−4 mesiace;

• etapa adaptácie – predpokladalo sa, že počas tej−to etapy bude pod vplyvom nastolenia makroeko−nomickej rovnováhy a nastolenia kriteriálnych eko−nomických podmienok dochádzať k zmene sprá−vania mikroekonomických subjektov, k ich adap−tácii na zmenené podmienky. V rámci tejto etapysa ešte predpokladalo pokračovanie makroekono−mického poklesu, pretože zníženie produkcie podvplyvom zmenených podmienok malo ešte preva−žovať nad jej zvýšením v dôsledku úspešnej adap−tácie. Trvanie druhej etapy sa odhadovalo na 1 až2 roky;

• etapa rastu – jej nástup sa predpokladal v druhejpolovici roku 1992, najmä však od roku 1993. Za−stavenie hospodárskeho poklesu a naštartovaniehospodárskeho rastu malo nastať ako výsledok po−kroku v mikroekonomickej adaptácii.Termín spustenia radikálnej koncepcie transformá−

cie v ČSFR bol určený na 1. január 1991. Po istýchprípravných krokoch v druhom polroku 1990 (prí−prava a schválenie štátneho rozpočtu na rok 1991,devalvácia kurzu meny, technická príprava zavede−nia vnútornej vymeniteľnosti, schválenie menovýchrámcov na rok 1991) bola transformácia k 1. januáru1991 skutočne spustená.

1.4. MIESTO A ZHODNOTENIEPRIVATIZÁCIE V TRANSFORMAČNOMPROCESE

V transformačnom procese postkomunistickýchkrajín slúži privatizácia ako nástroj na odstráneniejednej z najdôležitejších systémových charakteristíkkomunistického systému – vysokej prevahy štátnehovlastníctva. Jej špecifickosť však zároveň spočívav tom, že na rozdiel od zmeny všetkých ostatných sys−témových charakteristík je zmena vlastníctva časovoaj technicky a politicky najnáročnejším, najnebezpeč−nejším a najcitlivejším procesom. Na dôkaz a pocho−penie toho sa teraz pozrime, aký bol skutočný prie−beh transformačného procesu v ČSFR a neskôr v SR,v čom sa líšil od predpokladaného priebehu, stručnenačrtnutom v predchádzajúcej kapitole a akú úlohutu privatizácia zohrala.

Etapa cenového nárazu prebehla takmer úplne pod−ľa predpokladov. Trvala asi štyri mesiace, počas kto−rých stúpla miera inflácie približne o 55 %. Potom savšak rast cien zastavil a do konca roka miera inflácievzrástla len na 63 %. Zhruba od apríla do mája 1991bolo v česko−slovenskej ekonomike nastolené v zá−sade tvrdé, kriteriálne ekonomické prostredie. Bolazavedená jednotná miera zdanenia, subvencie a dotá−cie boli oproti predchádzajúcemu obdobiu zásadneobmedzené, úvery boli k dispozícii len za komerč−ných podmienok, trh predávajúceho sa zmenil na trhkupujúceho, nastala makroekonomická rovnováhamedzi agregátnou ponukou a agregátnym dopytom.Očakávalo sa, že sa to pozitívne prejaví aj na pokro−ku v adaptácii mikroekonomických subjektov. Uká−zalo sa však, že pokrok v oblasti adaptácie bol po−malší, ako sa očakávalo, čo bolo dané najmä nedo−statkom tvrdosti a kriteriálnosti ekonomického pro−stredia.

Podľa vtedajšieho názoru tvorcov ekonomickej re−formy prekážkou rýchlejšej adaptácie a reštrukturali−zácie hospodárstva bolo predovšetkým pretrvávanievýraznej majority štátneho vlastníctva.7 To bol jedenz dôvodov, prečo sa vo vtedajšej ČSFR od začiatkupresadzovala neštandardná metóda kupónovej priva−tizácie, ktorá požiadavku rýchlosti spĺňa najlepšie.

Ak sa však pozrieme na výsledok privatizácie podesiatich rokoch, keď je prevažná väčšina podnikovuž v súkromných rukách, zistíme, že v mnohých prí−padoch nielenže nedošlo k pokroku v oblasti efektív−neho spravovania podnikov, ale bol dosiahnutý pres−


17

ný opak. Výstižným príkladom je prípad VSŽ, keďnoví majitelia priviedli jeden z najlukratívnejšíchpodnikov, vlajkovú loď slovenskej ekonomiky, do vý−raznej straty.

Podobný vývoj bol zaznamenaný nielen v SR, aleaj v mnohých ďalších reformujúcich sa krajinách, pre−dovšetkým v tých, ktoré geograficky patria na vý−chod. Štúdia Svetovej banky analyzujúca privatizá−ciu v ôsmich postkomunistických krajinách8 dospelak nasledujúcim záverom:• vzťah medzi súkromným vlastníctvom podniku

a jeho reštrukturalizáciou (zmena, smerujúca k pre−žitiu a prosperovaniu v konkurenčnom prostredí)je slabý alebo nulový;

• bola zaznamenaná len malá zmena v správaní me−dzi štátnymi a súkromnými podnikmi;

• výrazná zmena v správaní bola zaznamenaná lenv podnikoch, ktoré boli predané zahraničnému in−vestorovi.9

V uvedených, ale aj iných tranzitívnych krajinách,dochádzalo k presunu aktív do rúk osôb, ktoré nema−li potrebné skúsenosti ani finančné zdroje, a často anivôľu efektívne ich riadiť. Boli sme svedkami mani−pulácie (pri štandardných aj neštandardných metó−dach), korupcie alebo „tunelovania“ (t. j. neoprávne−ného prečerpávania majetkovej podstaty spravované−ho podniku na iný, súkromný subjekt) vo veľkom roz−sahu. Z privatizácie ako nástroja transformácie sa stalnástroj pre boj alebo upevnenie mocenského vplyvu.Azda najlepšie to u nás možno ilustrovať na zápasemedzi vládnou garnitúrou premiéra Vladimíra Me−čiara a predstaviteľmi investičných fondov, ktoréhovonkajšími prejavmi bolo zrušenie druhej vlny ku−pónovej privatizácie; plošný legislatívny útok na pri−vatizačné fondy, ktoré boli degradované na funkciuportfóliového investora s následkom likvidácie kapi−tálového trhu v SR; priame útoky voči jednotlivýmfondom (pozri napr. privatizačná kauza PSIS).

Inými slovami, privatizácia zlyhala. Kde však tre−ba hľadať príčiny? Podľa kritikov ich treba hľadať v nie−koľkokrát spomínanom prvoradom dôraze na rozsaha rýchlosť privatizácie, čo bolo v súlade s požiadav−kami medzinárodných finančných inštitúcií. Dochá−dzalo tak k podceňovaniu vytvorenia inštitucionál−nej ochrany, ktorú síce pokladali za dôležitú, ale dru−horadú. Uvedené finančné inštitúcie ako aj tvorcoviareformy v tom čase verili, že samotné súkromné vlast−níctvo umožní dostatočnú motiváciu pre nových vlast−níkov tlačiť manažmenty k efektívnemu riadeniu pod−nikov.

Podceňovanie inštitucionálneho rámca bolo ovplyv−nené interpretáciou doktríny neoliberalizmu. Realitavšak ukázala, že kapitalizmus vyžaduje omnoho viacako iba súkromné vlastníctvo. Jeho fungovanie jezaložené na všeobecnom dodržiavaní a vynútiteľnos−ti základných pravidiel, ktoré zabezpečujú istotu,transparentnosť a predpovedateľnosť výsledkov výme−ny. Pri absencii inštitúcií, ktoré by garantovali dodr−žiavanie uvedených pravidiel, nikto zo subjektov,spojených s privatizovaným podnikom (zamestnan−ci, manažment, veritelia, akcionári), nie je schopnýani motivovaný zabezpečiť dlhodobú prosperitu ak−tív. V takom prípade povedie privatizácia skôr k stag−nácii a dekapitalizácii ako k zlepšeným finančnýmvýsledkom a zvyšovaniu produktivity.10

Dokumentujú to aj výroky Jeffreyho Sachsa, pro−fesora Harvardskej univerzity a jedného z hlavnýchideológov v pozadí tranzitívnych reforiem, ktorý uvie−dol: „Ako ekonomický poradca v regióne som hlá−sal: Urobte rýchle vnútorné reformy a hľadajte vý−datnú medzinárodnú pomoc, dávajte pozor na morál−ku a vyžadujte transparentnosť v konaní všetkýchstrán. (...) Na druhej strane som bol príliš optimistic−ký voči možnostiam masovej privatizácie, pričomteraz k nej pristupujem ako k chybnej.“11 Uvedenývýrok zrejme odráža skutočnosť, že masová, t. j. ku−pónová privatizácia, ktorá je bez kapitálu, nemôžepriniesť potrebnú reštrukturalizáciu alebo adaptáciuhospodárstva.

V tomto zmysle možno povedať, že privatizácia,resp. dosiahnutie stavu vysoko prevažujúceho súk−romného sektora v ekonomike, spolu so zdrojmi,ktoré prináša, je jedným z predpokladov úspešnejadaptácie a reštrukturalizácie ekonomiky, a týmaj predpokladom úspechu celej ekonomickej trans−formácie. Pred jej spustením je však nevyhnutnévybudovať efektívny a vynútiteľný právny a inšti−tucionálny základ, schopný zabezpečiť transpa−rentnosť a fair−play. V opačnom prípade to môževiesť nie k pozitívnym, ale naopak, ku katastrofál−nym dôsledkom.

POZNÁMKY

1 Pozri: Gaidar, Y: The Legacy of the Socialist Economy:the Macro – and Microeconomic Consequences of SoftBudget Constraints, Institut for the Economy in Transi−tion, Moscow, 1999. In: Valentovic, M: Slovakia in theContext of Post−Communist Transition Economic Re−

1 . E K O N O M I C K Á R E F O R M A V Č S F R

18

forms. Diplomová práca. Ústav medzinárodných vzťa−hov a aproximácie práva, Bratislava 1999.

2 Pozri vedeckú správu projektu M.E.S.A.10: Sociálnenáklady rôznych typov transformácie – ekonomické a so−ciálno – psychologické aspekty. Archív M.E.S.A. 10.

3 Mikloš, I.: Analýza postupu ekonomickej transformá−cie v ČSFR a SROV. Archív M.E.S.A. 10.

4 Kumulatívny index liberalizácie (KIL), ktorý prvýkrátpoužil de Melo, Denizer a Gelb, za obdobie rokov 1989−1995. Pozostáva z troch sub−indexov, hodnota každéhosa mení od 0 (centrálne plánované hospodárstvo) a 1(trhové hospodárstvo). Uvedené indexy reprezentujúvnútornú liberalizáciu cien a konkurenciu (I), liberali−záciu zahraničného obchodu a konvertibility bežnéhoa kapitálového účtu (E) a privatizáciu, novú vstupnúúpravu a rozvoj malých a veľkých podnikov (P). Hod−nota KIL je vypočítaná pomocou týchto troch indexovvážením podľa schémy 0,3−0,3−0,4.

5 Pozri Balcerowicz, L.: Common Fallacies In The De−bate On The Economic Transition In Central And Eas−tern Europe. EBRD Discussion Paper No. 11, October1993; Alan Gelb, 1994. Macropolicies in Transition toa Market Economy: A Three−Year Perspective, pripra−vené pre výročnú konferenciu Svetovej banky pre roz−vojové krajiny, 28.−29. apríla 1994 vo Washingtone.(Zdroj: Cevdet Denizer: Stabilisation, Adjustment andGrowth Prospects in Transition Economies. Macroeco−nomics and Growth Division Policy Research Depart−ment, The World Bank, February 1997.

6 Cevdet Denizer: Stabilisation, Adjustment and GrowthProspects in Transition Economies. Macroeconomicsand Growth Division Policy Research Department, TheWorld Bank, February 1997.

7 Podrobnejšie pozri Mikloš, I.: Riziko korupcie v proceseprivatizácie. Windsor Group Slovakia, Bratislava 1995.

8 Ide o Arménsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko,Moldavsko, Mongolsko, Rusko a Ukrajinu, čo sú sícekrajiny Východu, ale môžu poslúžiť na ilustráciu situá−cie u nás. Jedinou transformujúcou sa krajinou, kde bolaprivatizácia úspešná, je Poľsko.

9 Zdroj: Nellis, J.: Time to Rethink Privatization in Tran−sition Economies? Transition, 1999, The World Bank/The William Davidson Institute.

10 Zdroj: Nellis, J.: Time to Rethink Privatization in Tran−sition Economies? Transition, 1999, The World Bank/The William Davidson Institute.

11 Sachs, J.: Čo Západ zanedbal počas transformácie Vý−chodu. In: Hospodárske noviny, 18. novembra 1999,s. 8.

LITERATÚRA

1. Balcerowicz, L.: Common Fallacies In The Debate OnThe Economic Transition In Central And Eastern Eu−rope. EBRD, Discussion Paper No. 11, London, Octo−ber 1993.

2. Denizer, C.: Stabilisation, Adjustment and Growth Pro−spects in Transition Economies. The World Bank,Washingtom, D.C., February 1997.

3. Gaidar, Y.: The Legacy of the Socialist Economy: theMacro− and Microeconomic Consequences of Soft Bud−get Constraints. Institute for the Economy in Transi−tion, Moscow, 1999

4. Gelb, A.: Macropolicies in Transition to a Market Eco−nomy: A Three−Year Perspective. (Pripravené pre vý−ročnú konferenciu Svetovej banky pre rozvojové kraji−ny, Washington, D.C. 28.−29. apríl 1994).

5. 10: Sociálne náklady rôznych typov transformácie – eko−nomické a sociálno−psychologické aspekty. ArchívM.E.S.A. 10.

6. Mikloš, I.: Analýza postupu ekonomickej transformá−cie v ČSFR a SROV. Archív M.E.S.A. 10.

7. Mikloš, I.: Riziko korupcie v procese privatizácie.Windsor Group Slovakia, Bratislava, máj 1995.

8. Nellis, J.: Time to Rethink Privatization in TransitionEconomies? In: Transition 02/1999, The World Bank/The William Davidson Institute, Washington, D.C.

9. Sachs, J.: Čo Západ zanedbal počas transformácieVýchodu. In: Hospodárske noviny, 18. novembra 1999,s. 8.

10. Valentovič, M: Slovakia in the Context of Post−Com−munist Transition Economic Reforms. Diplomová prá−ca. Ústav medzinárodných vzťahov a aproximácie prá−va, Bratislava 1999.


19

November 1989 naštartoval proces, ktorý nazýva−me ekonomickou transformáciou a ktorý bol založenýokrem iných aspektov aj na rýchlej a rozsiahlej zmenevlastníckych vzťahov. Tento proces však nemohol byťspustený bez jasnej legislatívy. Nielen naša krajina, aletakmer všetky postkomunistické krajiny ho však spus−tili so značným rozsahom legislatívy zdedenej z ko−munistického obdobia. Odborníci si pritom uvedomo−vali, že táto legislatíva neobsahuje prvky trhovej eko−nomiky1 , a tiež im bolo známe, že postupnosť krokov– najprv zmena legislatívneho systému a až potom spus−tenie procesu privatizácie – sa nedá pri nevyhnutnomdôraze na rýchlosť transformácie celkom dodržať.

V rokoch 1990–1991 boli Federálnym zhromaž−dením ČSFR, Slovenskou národnou radou a Českounárodnou radou, ako aj vládami a ministerstvami pri−jaté rozhodujúce privatizačné a reštitučné zákony,vládne nariadenia, ministerské vyhlášky a smernice,ktoré vymedzovali pravidlá a mantinely v privatizač−nom procese.

2.1. REŠTITÚCIE

Súčasťou privatizácie v širšom slova zmysle sa stalaj proces reštitúcií, ku ktorému boli prijaté zákonyako prvé. Tieto mali za cieľ vrátiť pôvodným majite−ľom majetok, ktorý bol po komunistickom prevratev roku 1948 znárodnený. Proces reštitúcií upravujeviac zákonov,2 my sa však v tejto publikácii budemevenovať len tým najdôležitejším. Sú to dva zákony,ktoré určili presné podmienky, za ktorých sa majetokvrátil oprávneným osobám vo fyzickom stave a zaktorých sa vyplácalo odškodnenie v peniazoch alebov cenných papieroch. Dotkneme sa aj zákona, ktorýrieši reštitúciu poľnohospodárskeho majetku.

2. Legislatívny rámecprivatizačného procesu

Oľga Reptová

Podmienky pre uspokojenie reštitučných nárokovtýkajúcich sa znárodneného majetku upravujú najmäustanovenia zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení ná−sledkov niektorých majetkových krívd v znení neskor−ších predpisov a zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúd−nych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

V rámci reštitúcií má svoje miesto aj reštitúcia poľ−nohospodárskeho majetku, ktorá je vymedzená zá−konom č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpi−sov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inémupoľnohospodárskemu majetku. Tento zákon bol pri−jatý na zabezpečenie navrátenia kolektivizovanejpôdy a iného poľnohospodárskeho majetku, čím samá dosiahnuť zmiernenie následkov niektorých krívd,ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárske−ho a lesného majetku v rokoch 1948 až 1989. Uvede−ním tohto zákona do praxe sa malo dosiahnuť aj zlep−šenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôduobnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde.

Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkovniektorých majetkových krívd upravil zmierneniemajetkových krívd spôsobených znárodnením, zoštát−nením na základe výmerov niektorých odvetvovýchministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajú−cich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948. Zá−kon bol nazývaný tiež „malý reštitučný zákon“, pod−ľa ktorého bol reštituovaný majetok vrátený malýmvlastníkom a živnostníkom. Nárok na vydanie vecimusela oprávnená osoba uplatniť u držiteľa tohtomajetku najneskôr do 1. mája 1991. Podľa §. 19 ods.2 cit. zákona bola organizácia povinná vydať vec naj−neskôr do 31. mája 1991. Nárok na poskytnutie pe−ňažnej náhrady musela oprávnená osoba uplatniť naMinisterstve pre správu a privatizáciu národnéhomajetku SR (ďalej len MSPNM SR) najneskôr do 1.mája 1991, pričom medzi oprávnené osoby boli za−

20

radené fyzické a súkromné právnické osoby, ktorýmbolo odňaté vlastnícke právo k nehnuteľným, prípad−ne k hnuteľným veciam. V prípade, že pôvodný vlast−ník zomrel, bolo stanovené poradie oprávnenýchosôb, ktorým má byť odňatá vec vydaná (napr. dedičzo závetu, deti vlastníka a jeho manžel, ktorý žil kudňu účinnosti citovaného zákona, rodičia vlastníka,súrodenci, atď.).

Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitá−ciách sa uplatnil na zmiernenie následkov niektorýchmajetkových a iných krívd, ktoré vznikli právnymiaktmi, vykonanými v období od 25. februára 1948do 1. januára 1990. Hovorilo sa mu aj „veľký rešti−tučný zákon“. Zákon pritom rozlišoval, či bolo odňa−tie vlastníckeho práva vykonané v súlade alebo v roz−pore s vtedy platnými právnymi predpismi. Toto roz−líšenie bolo rozhodujúce pre určenie spôsobu uspo−kojenia reštitučného nároku oprávnenej osoby.

Dôležitou skutočnosťou sa stala prijatá zásada pred−nosti reštitúcií pred privatizáciou, tzn. že pred priva−tizáciou podnikov bolo treba vydať majetok oprávne−ným osobám a zabezpečiť, aby nebol privatizovanýmajetok, na ktorý by bolo možné uplatniť reštitučnýnárok.

V prípadoch, keď nebolo možné majetok fyzickyreštituentom vrátiť, dochádzalo k finančnému vyrov−naniu. V prípade reštitúcií podľa tzv. malého reštituč−ného zákona (č. 403/1990 Zb.) k náhrade dochádzalov peniazoch, v prípade reštitúcií podľa tzv. veľkéhoreštitučného zákona (č.87/1991 Zb.) do 30 tisíc Skv peniazoch a nad túto sumu v cenných papieroch –v akciách špeciálneho fondu (Reštitučný investičnýfond), do ktorého boli vložené 3 % akcií privatizova−ných spoločností navrhnutých na privatizáciu kupó−novou metódou.

Pretože sa v ďalšom texte nebudeme bližšie veno−vať oblasti reštitúcií, na ilustráciu uvádzame niektoréčíselné údaje, ktoré svedčia o náročnosti tohto proce−su. V súvislosti s riešením prípadov vyplývajúcichzo zákona č. 403/1990 Zb. bolo v zákonom stanove−nej lehote, t. j. do 30. apríla 1991 podaných cca 17tisíc žiadostí o uspokojenie reštitučných nárokov. Žia−dostí týkajúcich sa peňažných náhrad bolo zaevido−vaných 5170 a do 30. júna 1999 bolo vybavených809 žiadostí a výška vyplatených náhrad predstavuječiastku 227 mil. Sk. Pritom sa žiadosti týkali predo−všetkým nehnuteľností, ktoré nebolo možné vydaťpovinnými osobami – organizáciami „in natura“, resp.kde nehnuteľnosti boli vydané ako znehodnotené dotakej miery, že bez okamžitej stavebnej úpravy ich

nebolo možné užívať na bývanie, výrobu alebo naposkytovanie služieb. Taktiež boli poskytované pe−ňažné náhrady za pozemky, ktoré nebolo možné vydaťoprávneným osobám z dôvodov ich zastavania stav−bami postavenými po odňatí pozemkov českosloven−ským štátom. V súčasnosti sa eviduje 400 nevybave−ných žiadostí, zvyšné boli zamietnuté z dôvodu neo−podstatnenosti uplatneného nároku alebo preto, ženárok bol uplatnený na orgáne, ktorý nebol na jehovybavenie príslušný.

2.2. PRIVATIZÁCIA

2.2.1. Malá privatizácia

Privatizácia bola od začiatku rozdelená na tzv.malú a veľkú privatizáciu. Proces bol legislatívneriešený tzv. „malým“ privatizačným a „veľkým“ pri−vatizačným zákonom. Malú privatizáciu upravovalzákon č. 427/1990 Zb. o prevode vlastníctva štátuk niektorým veciam na iné právnické alebo fyzickéosoby v znení neskorších predpisov. Zákon vymedzilpodmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu, ku kto−rým mali k 1. novembru 1990 právo hospodáreniaštátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizá−cie, národné výbory, prevádza na ďalej určené fyzic−ké a právnické osoby. Predmetom prevodu vlastníc−tva boli hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli súčas−ťou prevádzkových jednotiek (PJ) organizácií, pôso−biacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľno−hospodárskej výroby. Zjednodušene, išlo predo−všetkým o maloobchodné jednotky, zariadenia ces−tovného ruchu, najmä z rezortu ministerstva obcho−du a cestovného ruchu, ako aj prevádzky, poskytujú−ce služby. Predmetom prevodu neboli práva a záväz−ky súvisiace s prevádzaným hmotným majetkoma prevod sa uskutočňoval jednoduchou formou pre−daja, akou bola a je verejná dražba. Toto zjednoduše−nie umožnilo skrátiť čas potrebný na privatizáciu,a tým na vytvorenie konkurenčného prostredia, as−poň v časti ekonomiky.

Tzv. malý privatizačný zákon prešiel niekoľkýmiúpravami (novelizáciami):• Zákon č. 541/1990 Zb. – úprava vymedzuje vzťah

štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkovýchorganizácií a družstiev k zmluvám o nájme neby−tových priestorov.

• Zákon č. 429/1991 Zb. – upresňuje postup pri ve−rejnej dražbe a nezaplatení kúpnej za vydražené veci.

O Ľ G A R E P TOVÁ

Mato

Highlight

21

• Zákon č. 561/1991 Zb. – rozširuje zákaz vypove−dať zmluvy o nájme nebytových priestorov, v kto−rých sú PJ umiestnené aj na obce.Medzi základné zákony, ktoré upravovali proces

malej privatizácie, patrí aj zákon SNR č. 474/1990Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky voveciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým ve−ciam na iné právnické alebo fyzické osoby v zneníneskorších predpisov. Upravuje príslušnosť MSPNMSR a komisií pre privatizáciu národného majetku voveciach prevodov vlastníctva k niektorým veciam nainé právnické a fyzické osoby. Bol novelizovaný zá−konom SNR č. 501/1991 Zb. v tom zmysle, že upres−nil práva a povinnosti komisií pre privatizáciu národ−ného majetku, okresných úradov a vydražiteľov.

Proces malej privatizácie bol upravený aj vykoná−vacími právnymi predpismi, a to vyhláškou MSPNMSR č. 568/1990 Zb. o verejných dražbách pri prevo−doch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné práv−nické alebo fyzické osoby a o vstupnom na tieto draž−by. Upravuje podrobnosti o verejných dražbách pre−vádzkových jednotiek, ku ktorým mali k 1. novem−bru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpoč−tové a príspevkové organizácie a národné výbory.Bola novelizovaná vyhláškou MSPNM SR č. 473/1991 Zb., ktorá upravuje postup pri verejných draž−bách, predovšetkým v prípadoch, ak sa nepodarí vy−dražiť PJ, s ktorou sa nedraží nehnuteľnosť.

2.2.2. Veľká privatizácia

Základným zákonom upravujúcim proces veľkejprivatizácie je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkachprevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý bol schvále−ný vo Federálnom zhromaždení vo februári 1991. Ob−sahuje viaceré spôsoby (metódy) privatizácie takmervšetkého majetku štátu, okrem toho, ktorý je chránenýústavou ako majetok, ktorý môže byť len vo vlastníc−tve štátu. Ide predovšetkým o prírodné zdroje a nerast−né bohatstvo slúžiace potrebám spoločnosti.

Zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu,ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky,štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátneorganizácie, vrátane ich majetkových účastí na pod−nikaní iných právnických osôb, ako aj podmienkyprevodu majetkových účastí štátu na tomto podnika−ní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické ale−bo fyzické osoby. Ďalej zákon definuje postaveniea povinnosti zakladateľských rezortov ako predkla−

dateľov privatizačných projektov, MSPNM SR akoorgánu štátnej správy zodpovedného za proces priva−tizácie, Fondu národného majetku Slovenskej repub−liky (ďalej len FNM SR) ako realizátora rozhodnutío privatizácii, Protimonopolného úradu SR (ďalej PÚ)ako inštitúcie gestorujúcej problematiku hospodárskejsúťaže a Slovenského pozemkového fondu (SPF) akosprávcu poľnohospodárskych a lesných nehnuteľnos−tí, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Ďalej vymedzujemetódy a formy privatizácie, stanovuje použitie in−vestičných kupónov v rámci kupónovej privatizácie,rozpracováva dlhopisovú privatizáciu a dotýka sa ajlikvidácie štátnych podnikov.

Pretože uvedené zákony upravovali vzťahy, ktoréboli pre postkomunistické krajiny absolútne nové, jecelkom prirodzené, že skúsenosti a poznatky z prie−behu privatizačného procesu si postupne vyžadovaliprijatie viacerých noviel.

Základný zákon č. 92/1991 Zb. prešiel množstvomúprav, ktorých bolo celkovo 22 (stav k 30. septembru1999), z toho bolo 19 noviel a 3 nálezy Ústavnéhosúdu. Uvádzame prehľad v chronologickom sledes krátkym komentárom a s označením vlády, počasktorej boli tieto novely prijaté.

Zákony Federálneho zhromaždenia ČSFR pri−jaté v období vlády J. Čarnogurského:

Zákon č. 92/1992 Zb. – vkladá sa nový § 6a, kto−rý ustanovuje, že súčasťou privatizačného projektupredloženého po 29. februári 1992 musí byť vyhod−notenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany život−ného prostredia. Ďalšie doplnky riešia prípady, keďprivatizačný projekt vypracúva iná osoba než pod−nik, povinnosť podniku oznámiť tejto osobe relevant−né informácie, týkajúce sa privatizovaného podniku,okamih prechodu vlastníckeho práva k veciam z pri−vatizovaného majetku, ako aj prípady, keď podnikymôžu uzatvárať nájomné zmluvy a iné zmluvy o uží−vaní majetku inými osobami len na dobu do dňa pre−chodu tohto majetku na príslušný fond.

Zákon č. 264/1992 Zb. – zmena sa dotýka § 19,ktorý upravuje prechod vlastníckych práv k nehnu−teľnostiam. (Vlastnícke práva prechádzajú na nado−búdateľa dňom zápisu do katastra nehnuteľností).

Zákony Federálneho zhromaždenia ČSFR pri−jaté v období 2. vlády V. Mečiara v SR:

Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetkuČeskej a Slovenskej federatívnej republiky – tentozákon zrušil celú piatu časť (§ 27 až 40) zákona č. 92/

2 . L E G I S L AT Í V N Y R Á M E C P R I VAT I Z A Č N É H O P R O C E S U

Mato

Highlight

22

1991 Zb., ktorá sa týkala Federálneho fondu národ−ného majetku.

Zákon č. 544/1992 Zb. – úprava stanovila, že naschvaľovanie privatizačných projektov sa nevzťahujesprávny poriadok a súčasne obmedzila dobu, po kto−rú FNM SR ručí za splnenie záväzku nadobúdateľomprivatizovaného majetku, a to po dobu jedného rokaod okamihu prechodu záväzku na nadobúdateľa. No−vela tiež reagovala na pripravované rozdelenie ČSFRtým, že upresnila časť 4, ktorá sa týkala investičnýchkupónov.

Zákony NR SR prijaté v období 2. vlády V. Me−čiara v SR:

Zákon NR SR č. 17/1993 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnostiorgánov SR vo veciach prevodov majetku štátu nainé osoby a o FNM SR v znení neskorších predpisova zákon č. 92/1991 Zb. Novela zjednodušila privati−záciu v súvislosti s možnými reštitučnými nárokmitak, že umožňuje privatizovať aj majetok dotknutýtýmito nárokmi a nadobúdateľ takéhoto majetku sastával pri potenciálnej reštitúcii povinnou osobou. Aktejto osobe vznikne povinnosť získaný majetok vydať,zákon jej zaručuje právo na náhradu od FNM SR.V súvislosti s ručením za splnenie záväzkov nadobú−dateľom privatizovaného majetku novela upresňuje,že veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia týchtozáväzkov od FNM SR len vtedy, ak svoju pohľadáv−ku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil FNM SRdo jedného roka a len vtedy, ak vyčerpal všetky práv−ne prostriedky voči dlžníkovi. Pre prípad, ak pri pri−vatizácii boli porušené právne predpisy, novela za−kotvuje oprávnenie štátu podať na súd návrh na urče−nie neplatnosti prevodu privatizovaného majetku.

Zákon č. 172/1993 Z. z. – novela stanovila, že štát−ny orgán, ktorý schvaľoval privatizačný projekt, mámožnosť zmeniť spôsob privatizácie navrhnutý v pri−vatizačnom projekte.

Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátuzmenil § 45 ods. 5 tak, že ustanovenia ods. 1 a 2 sanevzťahovali na majetok podnikov zahraničného ob−chodu a ich účelových organizácií, ani na rozpočtovéa príspevkové organizácie.

Zákony NR SR prijaté v období vlády J. Mo−ravčíka

Zákon č. 60/1994 Z. z. – podstatou novely je to,že v súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskejrepubliky v roku 1993 včleňuje úpravu obsiahnutú

v zákone SNR č. 253/1991 Zb. do zákona č. 92/1991Zb. v znení neskorších predpisov. Patrí medzi naj−významnejšie novely, podľa ktorej sa postupuje ajv prípade privatizácie majetku, ktorý je v správe SPF.V ďalšom upravuje, resp.:• doplňuje náležitosti privatizačného projektu,• rozširuje oprávnenia MSPNM SR,• zavádza sankcie za nesplnenie povinnosti podniku

oznámiť potrebné údaje inej osobe, ktorá vypracú−va návrh privatizačného projektu,

• spresňuje postup pri rozhodovaní o privatizačnomprojekte, ustanovuje podmienky potrebné na zme−nu rozhodnutia o privatizácii po jeho vydaní.

• konštatuje, že majetok FNM SR nie je vo vlastníc−tve štátu

• spodrobňuje úpravu prevodu privatizovaného ma−jetku s použitím kupónov.Zákon č. 172/1994 Z. z. – novela určuje príjemcu

čistého výnosu z predaja kupónov (štátny rozpočet).Zákon č. 244/1994 Z. z. – novela rozširuje mož−

nosť použitia majetku FNM SR aj na prevod privati−zovaného majetku na účely zdravotného, nemocen−ského a dôchodkového poistenia.

Zákony NR SR prijaté v období 3. vlády V. Me−čiara

Zákon č. 369/1994 Z. z. – jedna z najkontroverz−nejších noviel, zásadná zmena zákona, ktorá spočí−vala v tom, že rozhodnutia o privatizácii priamympredajom mimo verejnej súťaže alebo verejnej draž−by vydáva Prezídium FNM SR na návrh MSPNM SRalebo výkonného výboru FNM SR, a nie vláda SR,ako to bolo do účinnosti tejto novely. Nálezom Ústav−ného súdu bol však vyslovený nesúlad týchto usta−novení s ústavou.

Zákon č. 374/1994 Z. z. – doplnenie ustanoveniao príjme časti výnosov z predaja kupónov (štátny roz−počet len na základe zákona o štátnom rozpočte napríslušný rok).

Zákon č. 190/1995 Z. z. – zásadná novela, ktorá zru−šila 2. vlnu kupónovej privatizácie. Novela predstavujevyvrcholenie postupného odpútavania sa vtedajšej vlád−nej koalície od kupónovej privatizácie ako metódy, v kto−rej je pre ňu prakticky najmenšia možnosť získať ekono−mickú, a teda aj politickú moc. Zásadným spôsobomzasiahla do ďalšieho priebehu procesu privatizácie ajtým, že zaviedla inštitút povinnosti účasti zamestnan−cov, a to formou vydania 10 % zamestnaneckých akciíalebo možnosť nadobudnutia 34−percentného podieluna základnom imaní osoby nadobúdateľa.


23

Priniesla tiež zmenu v tom, že zmeny rozhodnutívydávalo FNM SR aj pre staré rozhodnutia vlády ale−bo MSPNM SR (predtým mohol zmeniť rozhodnutielen ten orgán, ktorý ho vydal), ako aj to, že boli urče−né podmienky kúpnopredajnej zmluvy a povinnosťodstúpiť pri neplnení, nemožnosť odpustiť úrokyz omeškania, až do splatenia celej kúpnej ceny ne−možnosť majetok prenajímať, nadobúdateľ je povin−ný strpieť dohľad a kontrolu FNM SR. Nemenej vý−znamné boli aj zmeny, ktoré sa dotýkali vkladov ma−jetku do iných obchodných spoločností a predajovmajetku, na ktoré bol potrebný súhlas FNM SR, pre−berania štátnych záruk v podnikoch, kde mal FNM SRúčasť 34 %, legalizácie navýšenia základného imaniauskutočneného zo strany FNM SR do apríla 1993 vý−nimkou z Obchodného zákonníka, ako aj poskytovaniaúdajov FNM SR len príslušnému výboru NR SR.

Ako náhradu za zrušenú kupónovú privatizáciuzaviedla novela inštitút dlhopisu FNM SR v menovi−tej hodnote 10 000 Sk (podrobnejšie pozri kapitoluDôsledky zrušenia kupónovej privatizácie a jej na−hradenie dlhopisovou metódou).

Zákon č. 304/1995 Z. z. – novela upravila emisiudlhopisov FNM SR a organizovanie trhu s nimi.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.4/1996 z 20. decembra 1995 – konštatoval, že usta−novenie, podľa ktorého sú obce povinné prijímať dlho−pisy, nie je v súlade s ústavou.

Zákon č. 56/1996 Z. z. – novela zmenila „povin−nosť“ zabezpečiť účasť zamestnancov na privatizácii na„možnosť“. Súčasne zaviedla pôsobnosť MSPNM SRkonať v prípadoch podnikov určených na likvidáciu.

Zákon č. 322/1996 Z. z. – novelou sa zavádzapovinnosť splatenia dlhopisu FNM SR k 31.12.1997majiteľom, ktorí dosiahli dňa 24. októbra 1996 vek70 rokov.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č352/1996 Z. z. vyslovil, že ustanovenia, ktorými do−šlo k presunu kompetencií za priame predaje z vládySR na FNM SR, nie sú v súlade s ústavou.

Zákon č. 210/1997 Z. z. – novela navrátila kom−petencie schvaľovania priamych predajov vláde SR(po vyše pol roku od nadobudnutia účinnosti nálezuÚstavného súdu) a rozšírila možnosti pre kupujúcichpri nadobudnutí majetku splatiť časť svojich záväz−kov voči FNM SR alebo SPF dlhopismi FNM SR.

Zákon č. 211/1997 Z. z. – novela umožnila od−pustenie úrokov pri splátkových predajoch a rozšíri−la možnosti použitia prostriedkov FNM SR podľaustanovení iných právnych noriem.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.221/1998 Z. z. rozhodol, že ustanovenia pojednávajú−ce o zvýhodnení vymedzených skupín osôb pri nado−búdaní dlhopisov FNM SR nie sú v súlade s ústavou.

Zákony NR SR prijaté v období vlády, na kto−rej čele stojí M. Dzurinda

Zákon č. 253/1999 Z. z. – vymedzuje zoznam pod−nikov s charakterom prirodzeného monopolu a ďalejurčuje, že o ich privatizácii rozhoduje vždy vláda poobdržaní stanoviska Národnej rady SR a taxatívneurčuje zoznam podnikov, kde musí byť zachovaná tr−valá majetková účasť štátu vo výške 51 %.

Medzi základné zákony upravujúce proces veľkejprivatizácie patrí aj zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pô−sobnosti orgánov SR vo veciach prevodov majetkuštátu na iné osoby a o FNM SR, ako aj jeho novelyzákon SNR č. 501/1991 Zb., zákon SNR č. 29/1992Zb., zákon NR č. 17/1993 Z. z.

Pre úplnosť uvádzame aj ďalšie právne predpisy,ktoré majú charakter vykonávacích predpisov. Dotejto kategórie patria nariadenia vlády – federálnej ajnárodnej.

Nariadenie vlády ČSFR č. 383/1991 Zb. o vydá−vaní a použití investičných kupónov a jeho novelizá−cia č. 69/1992 Zb. Postupovalo sa podľa nich pri rea−lizácii 1. vlny kupónovej privatizácie. Nariadenia bolizrušené a boli nahradené nariadením vlády SR č. 134/1994 v súvislosti so vznikom Slovenskej republiky.

Nariadenie vlády SR č. 134/1994 Z. z. o vydáva−ní a použití investičných kupónov – upravuje vydá−vanie a registráciu kupónových knižiek, privatizačnévlny a privatizačné kolá, ako aj postup pri objedná−vaní akcií alebo odovzdávaní investičných bodov in−vestičnému fondu. Nariadenie bolo novelizované na−riadením vlády SR č. 235/1994 Z. z., č. 190/1994 Z.z., č. 139/1996 Z. z. a č. 77/1997 Z. z.

Nariadenie vlády SR č. 273/1991 Zb. – o výnim−kách z § 45 zákona č. 92/1991 Zb. umožnilo štát−nym podnikom, štátnym peňažným ústavom, štátnympoisťovniam a iným štátnym organizáciám, s výnim−kou rozpočtových a príspevkových, uzatvárať mimoobvyklého hospodárenia zmluvy o odplatnom prevo−de majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodáre−nia – ak ide o nepotrebné zásoby, predmety postup−nej spotreby (do 5000 Kč), základné prostriedky sozostatkovou hodnotou do 25 tisíc Kčs, dopravnéprostriedky staršie ako 5 rokov, niektoré hnuteľné veciumiestnené v nehnuteľnosti vydávanej podľa zákona


24

č. 403/1990 Zb., alebo funkčne súvisiace s takoutonehnuteľnosťou. Bolo novelizované:• Nariadením vlády SR č. 430/1992 Zb., ktorým

sa upravilo, že cena pri prevode bytov na ich ná−jomcov alebo bytového domu na nájomcov bytovv nich má byť určená znalcom;

• Nariadením vlády SR č. 144/1993 Z.z., ktoré roz−širuje výnimku, na základe ktorej možno uzavieraťzmluvy o odplatnom prevode majetku štátu aj nanehnuteľnosti na umiestnenie zastupiteľského úra−du cudzieho štátu, medzinárodnej vládnej organi−zácie alebo inštitúcie, ktorej podľa medzinárodné−ho práva patria diplomatické výsady a imunity, pri−čom sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Minister−stva zahraničných vecí SR;

• Nariadením vlády SR č. 151/1993 Z.z., ktoré ďalejrozširuje výnimku z § 45, napr. o možnosť podnikuzaložiť v Českej republike spoločnosť s ručením ob−medzeným a na tento účel vyčleniť peňažnéprostriedky v sume 100 tisíc Kč. Okrem toho usta−novil ministrom a vedúcim ústredných orgánov štát−nej správy povinnosť predkladať žiadosti o povole−nie ďalších výnimiek z § 45 ods. 1 na schválenieMF SR po predchádzajúcom súhlase MSPNM SR,ak ide o odplatný prevod hmotného majetku v úč−tovnej zostatkovej hodnote najviac 5 mil. Sk. V prí−pade, ak ide o odplatný prevod poľnohospodárskychnehnuteľností, treba predchádzajúci súhlas SPF. Vostatných prípadoch schvaľovala žiadosti vláda SR.Pre získanie úplného obrazu legislatívneho rámca, kto−

rý vymedzoval pravidlá v procese privatizácie, sa do−tkneme aj niektorých súvisiacich právnych predpisov.

2.2.2.1. Niektoré súvisiace právne predpisysúvisiace s procesomtzv. „veľkej privatizácie“

Zákon č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník –zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodnýchspoločností, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj nie−ktoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch –upravuje sústavu cenných papierov, zmluvy o cen−ných papieroch, trh s cennými papiermi a ochranufinančného trhu.

Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnos−tiach a investičných fondoch – upravuje činnosť in−vestičných spoločností a investičných fondov, ochra−

nu investorov a štátny dozor nad činnosťou investič−ných spoločností a investičných fondov.

Zákon č. 192/1995 Z. z. – o zabezpečení strate−gických záujmov štátu pri privatizácii, ktorým saniektoré konkrétne podniky vylúčili z privatizácie.Išlo najmä o energetické siete, ale aj o niektoré ďalšiepodniky. V skutočnosti však zákon nijako neovplyv−nil privatizáciu, pretože vláda z celého procesu vylú−čila len to, čo nechcela privatizovať. V uvedenomzákone sa zaviedol aj inštitút „zlatej akcie“, ktorý všaknebol v praxi účinný a neskôr sa potvrdilo, že je v roz−pore s Ústavou SR.

Osobitné postavenie medzi súvisiacimi právnymipredpismi zaujíma zákon č. 370/1994 Z. z. o zrušenírozhodnutí vlády SR o privatizácii podnikov, častimajetku podnikov a majetkových účastí štátu pria−mym predajom, vydaných vládou SR od 6. septem−bra 1994 do 21. decembra 1994. Od vyhlásenia tohtozákona bola zrejmá jeho protiústavnosť, čo bolo ajpotvrdené Nálezom Ústavného súdu SR z 24. mája1995 č. 126/1995 Z. z. Dňom vyhlásenia stratil účin−nosť citovaný zákon v celom rozsahu, FNM SR všaknapriek tomu v ňom pôvodne uvedené rozhodnutianerealizoval.

V neposlednom rade treba uviesť, že proces veľkejprivatizácie bol upravený aj mnohými zásadami,smernicami, výmermi vydanými tak MSPNM SR,ako aj FNM SR, resp. Ministerstvom financií SR.Tieto určovali princípy, postupy a podmienky pri vy−hodnocovaní najvhodnejších návrhov na uzavretiezmluvy formou verejnej súťaže, pri postupe pri na−kladaní s vecami v majetku v likvidácii, ako aj priurčení spôsobu a podmienok oceňovania majetkua upravovali vzorový dražobný poriadok.

Oblasť privatizácie určite patrí do oblasti ekono−mickej politiky, ktorá zaznamenala najviac legisla−tívnych zmien, čo však súvisí jednoznačne s jej úlo−hou pri transformácii ekonomiky. Podľa počtu prija−tých noviel základného zákona, ktorým sa riadil pri−vatizačný proces, ako aj nemalým množstvom vyko−návacích a súvisiacich predpisov možno len skonšta−tovať, že možno žiadna iná oblasť (s výnimkou soci−álnej) neprešla takým počtom legislatívnych zmien.

Značný počet úprav a doplnkov poukazuje na ne−stabilitu právneho rámca. Pri charakteristike noveli−zácií môžeme použiť konštatovanie, že tieto priniesličiastkové alebo prechodné zmeny podmienok priva−


25

predpisoch (OPEN WINDOWS, Bratislava, 1993, str.88−89).

LITERATÚRA

1. Mikloš, I.: Riziko korupcie v procese privatizácie. KlubWindsor, Bratislava 1995.

2. Kolektív autorov: Privatizácia na Slovensku, aktuálneproblémy a otázky. M.E.S.A. 10 Bratislava, 1995.

3. Kolektív pracovníkov právnej sekcie MSPNM SR: Pri−vatizácia v právnych predpisoch. Open Windows, Bra−tislava 1993.

4. Podrobná analýza procesu privatizácie za roky 1991 až1998 s dôrazom na zhodnotenie transparentnosti, uplat−ňovania verejného záujmu, výnosov a dopadov na pod−nikateľskú sféru. MSPNM SR, Bratislava august 1999.

5. Monitoring periodík TREND, Profit, SME, Pravda, Hos−podárske noviny, Národná obroda, tlačové agentúry TASR a SITA.

Graf 1Počet legislatívnych úprav podľa jednotlivých vlád

1

12

3

3

4

1

5

��6�7)��

46�8��86��9��

��6��9,��

26�8��86��9��

��6��'��*��

16�8��86��9��

:��)��"

Zdroj: M.E.S.A.10

tizácie alebo kompetencií orgánov SR. Tento stavznačne sťažil rozhodnutie potenciálnych investorov– domácich aj zahraničných (i keď tých bolo málo),pretože museli neustále sledovať a vyhodnocovať ichdopad na vlastné zámery. Možno to povedať jedno−ducho aj tak, že časté zmeny pravidiel hry zvyšovalivstupné náklady, ktoré sa stali nenávratnými.

POZNÁMKY

1 Najmä kvôli absencii zákonov z oblasti obstarávania in−vestícií, tovaru a služieb, cenných papierov, kolektív−neho investovania predpisov zamedzujúcim konfliktzáujmov, daňovým predpisom, zákonom a opatreniam,ktoré by zabránili používať „špinavé peniaze“, ako ajkvôli systému daňových priznaní, podľa ktorých mož−no mapovať majetok a príjmy jednotlivých osôb.

2 Zoznam právnych predpisov, ktoré upravujú proces reš−titúcií, sa nachádza v publikácii Privatizácia v právnych


26

27

3.1 CHARAKTERISTIKA

Malú privatizáciu možno všeobecne považovať zatechnicky, organizačne a aj vlastným rozsahom menejnáročnú etapu privatizácie. V skutočnosti však nepla−tí, že by bola menej dôležitá. Stala sa akýmsi predvo−jom a základom privatizačného procesu. Predstavujetiež jednu z etáp privatizácie, ktorá bola časovo pred−sunutá pred proces zásadnej komplexnej transformá−cie vlastníckych vzťahov k štátnemu majetku. Sme−rovala mimo iného aj k vytvoreniu podmienok prevznik drobného, respektíve stredného podnikania.

Bola orientovaná predovšetkým na privatizáciumaloobchodnej siete, služieb a menších výrobnýchzariadení. Malá privatizácia tiež zabezpečila transfor−máciu vlastníckych vzťahov k základným prostried−kom a zásobám, ktoré tvorili majetkovú podstatu pre−dávaných prevádzkových jednotiek (PJ).

Rozdiel medzi malou a veľkou privatizáciou bolv predmete privatizácie aj v osobách, ktoré sa mohlina procese zúčastniť. Predmetom malej privatizácieboli len veci hnuteľné a nehnuteľné bez prevodu práva záväzkov, vo veľkej privatizácii bol predmetom ma−jetok podnikov ako celok alebo ako časť, a to vrátanepráv a záväzkov. Nadobúdateľom privatizovanéhomajetku v malej privatizácii mohli byť len tuzemskésubjekty na rozdiel od nadobúdateľov majetku voveľkej privatizácii, ktorými môžu byť okrem domá−cich subjektov aj subjekty zahraničné.

Pri realizácii malej privatizácii robilo problémy rie−šenie záväzkov a pohľadávok, ktoré boli viazané napredávaný majetok. Vlastnícke právo k nim nebolomožné na základe vtedy platných právnych noriem(zákon č. 427/90 Zb.) previesť na nadobúdateľa, pre−tože predmetom malej privatizácie boli len hnuteľnéa nehnuteľné veci bez práv a záväzkov.

3. Malá privatizácia

Oľga Reptová

Zámerom procesu malej privatizácie bola aj demo−nopolizácia s cieľom výrazne pozdvihnúť kvalitatív−nu úroveň oblastí slúžiacich bežnému spotrebiteľovi.O tom, že sa to vždy nepodarilo zabezpečiť, svedčí ajskutočnosť, že prevádzkové jednotky často menilisvojich majiteľov, ceny tovarov sa zvyšovali, úroveňslužieb nie vždy zodpovedala predpísaným normám.

V podstate je však proces malej privatizácie hod−notený ako veľmi úspešný, nielen z hľadiska dosiah−nutia demonopolizácie takých integrovaných celkovako boli Zdroj, Drogérie, Odevy, Textil (mnohí „so−cialistickí“ odborníci podrobili proces atomizácieobchodných aj reštauračných či hotelových jednotiekprísnej kritike), ale najmä z hľadiska ekonomického.

Dnes, takmer desať rokov od začiatku procesu ma−lej privatizácie, možno nájsť aj veľa pôvodných pri−vatizérov – schopných podnikateľov, najmä z vrstvyobchodníkov, hoteliérov, ktorí svoj život upísali to−muto spôsobu podnikania.

3.2 VEREJNÁ DRAŽBA

Jediný inštitút, prostredníctvom ktorého sa predá−val majetok v rámci malej privatizácie, bola verejnádražba upravená v zákone č. 427/1990 Zb. a podrob−nosti boli upravené vyhláškou č. 568/90 Zb. MSPNMSR o verejných dražbách pri prevodoch vlastníctvaštátu k niektorým veciam na iné právnické osobya o vstupnom na tieto dražby so zmenami a doplnka−mi vykonanými vyhláškou MSPNM SR č. 479/1991Zb. Je nevyhnutné spomenúť, že pri stanovovaní le−gislatívneho rámca sa použil model s možnosťouuplatnenia inštitútu „holandských dražieb“, tzn. že priúčasti najmenej piatich osôb licitátor vyvolávaciucenu postupne znižuje, a to vždy o 10 %, najviac však

Mato

Highlight

Mato

Highlight

Mato

Highlight

28

o 50 % vyvolávacej ceny, alebo pri opakovanej draž−be o 80 % vyvolávacej ceny.

Na tzv. prvom kole verejnej dražby sa mohli zú−častniť len československé subjekty – fyzické osoby,ktoré preukázali svoje štátne občianstvo po 5. febru−ári 1948 a tiež právnické osoby, ktorých účastníkmialebo spoločníkmi boli výlučne tieto fyzické osoby.

3.3 KOMISIA PRE PRIVATIZÁCIUNÁRODNÉHO MAJETKU

Dôležitým článkom v procese malej privatizáciebolo stanovenie orgánu, ktorý mal organizačne a in−štitucionálne zastrešovať tento proces. Právny rámectohto inštitútu bol vymedzený v zákone SNR č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republikyvo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorýmveciam na iné právnické alebo fyzické osoby so zme−nami a doplnkami vykonanými zákonom SNR č. 501/1991 Zb. Príslušnosť konať v tomto procese bola danáMSPNM SR a komisiám pre privatizáciu národnéhomajetku (komisia).

MSPNM SR zriadilo jednu komisiu pre každýokres, ako aj pre mesto Košice a pre hlavné mesto SRBratislavu. Komisie vyhotovovali návrhy zoznamovPJ, ktoré mali zákonom 427/1990 Zb. vymedzenénáležitosti obsahu. Nevyhnutnou súčasťou procesubola aj jeho transparentnosť, ktorá bola zabezpečenátým, že zoznamy PJ museli byť zverejnené 30 dní preddňom verejnej dražby. Podklady k zoznamom pred−kladali príslušné orgány – v danom prípade buď mi−nisterstvo obchodu a cestovného ruchu, ministerstvovnútra, alebo obce. Komisie prerokúvali návrhy zo−znamov s príslušnou obcou. Návrhy zoznamov po−tvrdzovalo MSPNM SR po predchádzajúcom prero−kovaní so zakladateľmi alebo zriaďovateľmi PJ alebos Ministerstvom vnútra SR.

Pokiaľ išlo o zloženie komisií, vychádzalo MSPNMSR z dikcie zákona v tom, že v zmysle zákona privymenovávaní ich členov vychádzalo najmä z návr−hov okresných úradov. Zostavovateľ súčasne dbal nato, aby boli v týchto komisiách zastúpení predo−všetkým zástupcovia okresných úradov, organizáciízdružujúcich podnikateľov, Združenia miest a obcía príslušných zväzových odborových orgánov. Pritomtento zoznam musel byť zverejnený na úradnej tabulipríslušného okresného úradu.

3.4 POSTUP ÚČASTNÍKA V DRAŽBE

Najneskôr v deň dražby bol povinný účastník draž−by zložiť na vinkulovaný účet v príslušnom peňaž−nom ústave (v Slovenskej sporiteľni) dražobnú zábez−peku, ktorá bola stanovená vo výške 10 % z vyvolá−vacej ceny, zverejnenej v zozname. V prípade, žeúčastník na verejnej dražbe uspel, bol povinný do 30dní odo dňa dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydra−žením po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky.

V prípade, že vydražiteľ v stanovenej lehote neza−platil cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku vydražil,prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatkuzrušil a dražobná zábezpeka pripadla v prospech prí−slušného orgánu, v tomto prípade MSPNM SR. V ta−komto v prípade bola PJ opäť zaradená do prvého koladražby.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa predávali predo−všetkým PJ z oblasti obchodu a cestovného ruchu,museli byť riešené aj zásoby. Tieto neboli súčasťouvyvolávacej ceny, ale tiež bola stanovená povinnosťich úhrady do 30 dní odo dňa dražby. V mnohýchprípadoch sa objavili manipulácie so zásobami aj s vy−bavením PJ, čo bolo umožnené aj tým, že zákon ne−stanovil povinnosť nadobúdateľovi vykonávať fyzic−ké inventúry.

Ak súčasťou dražby nebola stavba, v ktorej bola PJumiestnená, mal vydražiteľ zo zákona právo na uzav−retie zmluvy o nájme príslušného nebytového priesto−ru, a to po dobu dvoch a neskôr do piatich rokov.

3.5 ČASOVÝ PRIEBEH A VÝSLEDKY

Proces malej privatizácie, ako aj celý proces pri−vatizácie bol sprevádzaný búrlivými diskusiami užv čase tvorby legislatívneho rámca tak v parlamente,ako aj na verejnosti. Búrlivé diskusie sa stali eštebúrlivejšími pri zverejňovaní či navrhovaní PJ dozoznamov zaradených do privatizácie.

Nebolo dňa, keď by na ministerstvo privatizácieneprúdili potenciálni podnikatelia či delegácie štát−nych podnikov, ktorých sa zoznamy prevádzkovýchjednotiek „bytostne“ dotýkali. Tieto skupiny predkla−dali nové žiadosti – z okruhu potenciálnych podnika−teľov na zaradenie ďalších PJ do zoznamov a na dru−hej strane, z radov delegácií štátnych podnikov o vy−radenie zo zoznamov tých prevádzkových jednotiek,


29

ktoré by mohli byť zdravým jadrom novej formy „po−privatizačnej“ spoločnosti.

Je pravdou, že o niektorých názorových prúdochaj dnes možno polemizovať, keď napríklad nová do−máca podnikateľská vrstva z oblasti obchodu ostrokritizovala možnosť vstupu zahraničného kapitálu dotejto oblasti, a to z dôvodu tzv. ochrany domácej pro−dukcie, zabezpečenia cenovej prístupnosti. Nechcelapripustiť, že nedostatok domáceho kapitálu spôsobítechnickú zaostalosť celej obchodnej siete a nezabez−pečí rast úrovne poskytovaných služieb (napr. zave−denie označenia čiarového kódu, balenie potravína pod).

Malá privatizácia sa oficiálne začala 14. febru−ára 1991 a skončila sa rozhodnutím MSPNM SRo zrušení Komisie pre privatizáciu národného ma−jetku so sídlom v Bratislave, ako aj o ukončeníprocesu malej privatizácie podľa zákona č. 4271990zb. v znení neskorších predpisov 1. marca 1994.

S transformáciou majetku v malej privatizácii bolispojené aj negatívne javy, ktoré spočívali najmä v ne−vysporiadaných vlastníckych vzťahoch k vydražené−mu majetku, v dražbách nájmov nebytových priesto−rov (bez prevodu nehnuteľnosti a zabezpečenia ochra−ny záujmu) a ktoré vyplývali z nedokonalosti práv−nej úpravy. Dôsledky tzv. „dier“ zákona sa riešia ešteaj dnes na súdoch a nemožno časovo odhadnúť, kedybudú tieto súdne spory ukončené.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nové vedenieMSPNM SR usilovalo v roku 1999 predložiť noveluzákona č. 427/1990 Zb. Účelom tejto novely malobyť zavedenie lehoty, v ktorej vydražiteľ môže ešte

súdnou cestou uplatniť návrh na určenie neplatnostiúkonu dražby. Návrh však neprešiel a mnohí vydra−žitelia musia znášať riziko podnikania aj naďalej,mnohokrát na základe svojho nedokonalého rozhod−nutia.

V rámci malej privatizácie bolo formou verej−ných dražieb predaných 9667 PJ s účtovnou hod−notou 12,3 mld. Sk pri dosiahnutej vydraženejsume takmer 14 mld. Sk.

Proces malej privatizácie sa najviac dotkol štátnychpodnikov rezortu Ministerstva obchodu a cestovné−ho ruchu SR, kde bolo z celkového počtu 8408 PJsprivatizovaných 6554 PJ, t. j. 74,8 %, 1854 PJ boloodovzdaných v rámci reštitúcií a časť bola zrušená.V rámci ministerstva pôdohospodárstva bolo vydra−žených 54 PJ (z toho najväčšia časť sa týkala pekární,cukrární, mlynov, pivovarov, sladovní, sódovkárnea pod.). Z rezortu Ministerstva kultúry SR bolo vy−dražených 105 PJ – kníhkupectiev, 46 PJ bolo vráte−ných pôvodným majiteľom, 44 predajní bolo zlikvi−dovaných.

Súhrnný prehľad dražieb (vrátane holandských)podľa jednotlivých rokov a podľa bývalých krajov (ta−buľka 2) preukazuje skutočnosť, že viac ako tri štvrti−ny PJ , t. j. 77,3 %, bolo vydražených v roku 1992,v roku 1993 to bolo 22,3 % a v roku 1993 len 0,4%.

Finančné prostriedky získané z malej privatizácieboli príjmami osobitného účtu MSPNM SR, ktorýnebol súčasťou zdrojov štátneho rozpočtu. Použitieprostriedkov osobitného účtu stanovil zákon SNR č.474/1990 Zb. v znení neskorších predpisov na:

Graf 2Súhrn vydražených cien v malej privatizácii v SR v mld. Sk

;

1

2

4

<

3

=

>

5

?

1;

$��1??1 $��1??2 $��1??4

8@��@��.

��@��.

A��@��.

��

Graf: M.E.S.A. 10, Zdroj: MSPNM SR

3 . MALÁ PRIVATIZÁCIA

Mato

Highlight

Mato

Highlight

Mato

Highlight

30Tabuľka 2Súhrnný prehľad dražieb v SR (vrátane holandských) vykonaných podľa zákona č. 427/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

Zdroj: MSPNM SR, 1999

OĽ

GA

RE

PT

OV

Á

'�� (��)� (��)��*��+�� %��,��

�� -

%�)��)!�.��)��,!��

%��/!�.��)��,!��

�� -

%�)��)!�.��)��,!��

%��/!�.��)��,!��

�� -

%�)��)!�.��)��,!��

%��/!�.��)��,!��

�� -

%�)��)!�.��)��,!��

%��/!�.��)��,!��

(��,��)�

$00$ <=3 =<�??5 22?�<<; 1? 1;�?>4 24�2=1 <3 12>�34; 1=<�25? 32? 2;4�3;1 <1=�??;

$00 23= 4>�54; 42;�;2< 41 15<�4;? 1?>�>4> 43 25<�><5 2??�?1> 422 3;=�55> 51>�=>5

$001 3 4;>> =25= 2 44=2 14�><? 1 1152 25;> 5 >=21 22�5<2

�� >2= 1;3�?;3 333�>3; 32 1?5�=<< 2�4<<�><> 51 <14�<=; <=>�;14 53? >15�;;? 1�23>�31;

��*��/��*�)��)��" ��9��B 121 C��6��B�=<<=

2��,��)��,�3��

$00$ 1;32 52�=35 22?�<11 <;> <3;�551 332�31= =5= 1�==?�?>3 1�553�<12 21<3 2�2;4�31< 2�==>�4<;

$00 4<1 42�>>4 1=<�;34 >? 253�<43 2<;�51? 2;1 1�355�;54 1�4<;�222 =21 1�?;=�2?1 1�><3�;?<

$001 4 <35 11=1 1 2>== 2=;; ? 2<�3?= 25�4<5 14 2>�52; 42�1;?

�� 14?= 113�55? 4?<�=23 <5> >4?�;52 >?3�?43 5?= 4�252�=3< 4�234�?52 2>>? <�14>�=23 <�<<<�3<4

��*��/��*�)��)��" ��9��B 152 C��6��B�24�13;

��,��)��,�3��

$00$ 1432 111�?1; 2>>�332 <5? =53�542 >;1�3=< 5;= 2�;=<�>;5 2�44>�4<2 2=<> 2�5=2�<3; 4�41=�<35

$00 2== 2>�41< 52�<14 =5 2=1�?54 24<�>5= 1<3 =55�<?4 =><�525 <>? ?>>�>?; ??2�;2>

$001 4 <; 2?2 ; ; ; 2 1>14 <5=< 3 1>34 313=

�� 1=21 14?�2=< 4=;�23> 33> ?<>�513 ?4=�4=; ?34 2�>3<�?1< 4�;1>�;4< 4141 4�5<1�??4 <�414�=<1

��*��/��*�)��)��" ��9��B 224 C��6��B�12�<<;

%3.4��,��)��,�3��

$00$ 1<;5 11?�1<3 434�=1> 1>4 15>�?2> 21>�2<2 3>; 1�=14�241 1�=;<�=32 2131 1�?2;�4;4 2�1>3�311

$00 <<1 3;�?=; 222�1<5 =; 4;<�?5= 24;�4?< 24; 1�445�<;3 1�25?�52? >41 1�=?<�431 1�><2�4>1

$001 > 22<3 <35? 1 >?;; >?;; 5 1?�;=1 2;�2;< 1= 2?�2;= 42�=?4

�� 153= 1>2�43; 35;�43< 24< 3;;�514 <33�34= 5;5 2�?>;�=?> 2�?1<�=53 25?5 4�=<4�5=; 4�?3;�3>3

��*��/��*�)��)��" ��9��B 2=2 C��6��B�4;�1>5

��)��,��

$00$ <2>> 4>5�>11 1�;?;�;2; 1;55 1�443�=14 1�<?<�35< 21;> 3�<>3�<<< 3�??1�=?= ><>2 >�15?�>=5 5�3>=�4;;

$00 14;< 1<55>> >55=45 245 1�;4=�>14 ?;4�>4= =11 4�5??�>2? 4�=;<�>?= 2134 3�;53�41? 3�2?>�1>;

$001 15 352; 12425 < 1<�;25 2<�2<? 2; <=�332 3=�222 <2 ==�<;; ?2�>??

�� 33?? 344<;5 15?;?53 144; 2�45=�43< 2�<22�3=? 2>45 ?�<21�>23 ?�=32�>1< ?==> 12�4<1�<5> 14�?==�2=?

��*��/��*�)��)��" ��9��B >55 C��6��B�>2�21<

31

• uspokojenie pohľadávok, ktoré nebolo možné uspo−kojiť z výťažku likvidácie štátnych podnikov;

• poskytovanie peňažných úhrad oprávneným oso−bám podľa zákona o zmiernení následkov niekto−rých majetkových krívd podľa „malého reštitučné−ho zákona“ č. 403/1990 Zb. v znení neskoršíchpredpisov;

• finančné zabezpečenie činnosti privatizačných ko−misií;

• splatenie úverov a odstupného, ktoré sa preukáza−teľne týkalo prevádzkových jednotiek prevedenýchdo vlastníctva iných právnických alebo fyzickýchosôb;

• poskytovanie finančnej náhrady subjektom, vočiktorým mal podnik v dobe likvidácie zodpoved−nosť za vady;

• úhradu nákladov na podporu prevodu vlastníctvaštátu v zmysle „malého privatizačného zákona“ č.427/1990 Zb.

Tabuľka 3Rekapitulácia použitia finančných prostriedkov z osobitného účtu MSPNM SR v roku 1996

5 ��/�� 6�� ,��)��

�� ,��,��4��+��)�/,��,�� 15;�45>�3<;?5

��7��)�+��)�/,��,�� 12�4<=�=>?53

8��+)��93)�� 2�;;;�;;;�;;;;;

��7��!�)3��,��+��4��,��6'��: 1==�<<3�>5>;=

�� ,��,��4��,��+�� 2<;�;;;�;;;;;

2%��;�9��.��<�,��,��4� 2;�445�4;1<;

2%��;�9��.��<�,��7��+��4� <�?12�<454=

5��!�)3��,�+��4��,��<�+�� ?=�355�444;;

;��,��+��)3��,��+�7��)�+��$!��0= <=�<1>�>5<;;

��+��4��2�'�� 6'��:� 4=2�>;?�;;;;;

;�;�>��?�<��)3�)��@�+)3��2� 2�=1;�;;;�;;;;;

'��+)��A2�� 223�1;;�;;;;;

BC:D(B'�B��4��<��,��.��(( 3�4?;�;>>;=

;�4��,�6'��:��+��4��)!��)� 2>>�<2;�=4=5;

��7��)��+��4��,�6'��:�)� ��((�+�� !�� >5�>>;�>3?33

�� ,��4��,��6'��:��.�+�;�;�>��?� 2�1<=�;3;�;;;;;

E�� ,��,��4��,��+��!�)�� <;;�;;;�;;;;;

��7��)!�)3��,��.�+��,��.��;�;�>��? 24�;;;�;;;;;

F��)�� )3��+��$00= G�G0H�G""�11G@I=

Zdroj: FNM SR, 1999; vlastné prepočty M.E.S.A. 10

V súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. v znení ne−skorších predpisov boli prostriedky prevedené zozvláštneho účtu MSPNM SR na účet FNM SR v ro−koch 1993−1998 v celkovom objeme 12,1 mld. Sknasledovne:

1993: 7,0 mld. Sk1994: 01995: 1,0 mld. Sk1996: 3,0 mld. Sk1997: 0,5 mld. Sk1998: 0,6 mld. Sk

V období od roku 1991 do februára 1996 mal FNMSR úzko vymedzenú možnosť použitia prostriedkov(par. 28, ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskor−ších predpisov), až novela zákona č. 56/1996 Z. z.rozšírila ich použitie o ďalšie možnosti. Prehľad pou−žitia týchto prostriedkov dokumentujú nasledujúcetabuľky:

3 . MALÁ PRIVATIZÁCIA

32

Z uvedených prehľadov vyplýva, že prostriedkyzískané z malej privatizácie sa minuli presne na cie−le, ktoré boli definované v roku 1994. V prevažnejmiere išlo o tzv. ozdravné procesy v ekonomike, kto−ré však nepriniesli očakávaný efekt. (Podrobnejšiehodnotenie v kapitole o FNM SR.) A len v niekoľ−kých prípadoch, resp. malá časť týchto prostriedkovbola použitá aj na plnenie záujmov štátu pri podporezdravotníctva, kultúry, poľnohospodárstva a rozvojabývania. Vôbec však neboli použité na podporua rozvoj malého a stredného podnikania.

V súvislosti s použitím prostriedkov získanýchz malej privatizácie treba poznamenať, že podľa usta−novení zákona o použití majetku fondu bola v rokoch1993, 1994 a 1999 prevedená čiastka vo výške 1 051,2mld. Sk obciam ako 25−percentný podiel na úhrnnom


5 ��/�� 6�� ,��)��

%�,��+�)J+��)��!�!��,�.��)�,��+�)�� 1=<�521�;;;;;

86:(�<�74��+��K�!�)�� =?;�;;;�;;;;;

86:(�<�74��+��9.4�� 23;�;;;�;;;;;

8��+)��93)�� =;�;;;�;;;;;

2)3��+��4��;�;�4��?@��!,! <2;�;;;�;;;;;

:�+)��)3��?��<��!��;%�<� ��)�/,��,��@��!,!� =1�322�<321=

:�+)��)3��?��L�A2�,��)��,��4��M 24;�;;;�;;;;;

:�+)��)3��?��<�86��)�� 12<�3;;�;;;;;

:�+)��)3��?��<�9��.4��N?��@��4��: 1;3�;;;�;;;;;

D�)��K�+�� !��$00= <4�315�4<;;;

D�)��K�+��$!��$00" 15�;5<�=<=;;

;�4��,��((�<��,��74��+��9.4��@��!,!� 2<;�;;;�;;;;;

;�4��,��((�<�7��74��+��9.4��@��!,!� 1;2�<>?�43?;5

;�4�2%��;�9��.��<��,��@�7!��!�O!��+��@��!,!� 11�=33�<32;;

�� )3��)��+��$00" 2�321�351�2<?2<

Zdroj: FNM SR, 1999, vlastné prepočty M.E.S.A. 10


5 ��/�� 6�� ,��)��

�%%��:�<�8��+)��)3��?��+)��9��)��)3,��)9� 3;;�;;;�;;;;;

BEAD��B:A�'@��!,!@�<�:�+)��)��9��)��)3�9��)�� 1;;�;;;�;;;;;

��)3��,�)��4��,��6'��:�+��4��)�+�3.4��) 55�14=�=31<5

�� )3��+��$00G =55�14=�=31<5

Zdroj: FNM SR, 1999, vlastné prepočty M.E.S.A. 10

čistom výnose z predaja PJ, ktoré boli v zakladateľ−skej pôsobností obcí a orgánov miestnej štátnej sprá−vy v jednotlivých okresoch.

LITERATÚRA

1. Kolektív pracovníkov právnej sekcie MSPNM SR: Pri−vatizácia v právnych predpisoch. Open Windows, Bra−tislava 1993.

2. Analýza priebehu privatizácie a uplatňovania verejné−ho záujmu. MSPNM SR, Bratislava marec 1999.

3. Reptová, O.: Privatizácia nemôže byť úplne spravodli−vá, môže byť úspešná alebo pobabraná. OS č. 9/1999.

4. Podrobná analýza procesu privatizácie za roky 1991 až1998 s dôrazom na zhodnotenie transparentnosti, uplat−ňovania verejného záujmu, výnosov a dopadov na pod−nikateľskú sféru. MSPNM SR, Bratislava august 1999.


33

4.1. CHARAKTERISTIKA

Veľká privatizácia bola a stále je považovaná zanáročnejšiu časť – po stránke technickej, organizač−nej, ale aj časovej a v neposlednom rade aj rozsahommajetku. Zjednodušene sa hovorilo o privatizácii veľ−kých podnikov. V pravom slova zmysle išlo o prevodmajetku, ktorý bolo treba jasne a presne zdokumen−tovať prostredníctvom privatizačných projektov. Dopopredia tiež vystupovali otázky možného získaniakapitálu na rozvoj, zabezpečenia spôsobilého manaž−mentu a v mnohých prípadoch aj nového výrobnéhoprogramu. Bola a je to „veľká“ privatizácia.

Do veľkej privatizácie boli zahrnuté všetky štátnepodniky a iné štátne organizácie, napr. rozpočtové apríspevkové (zákon ich označuje súhrnným názvom„podnik“), ako aj majetkové účasti na podnikaní práv−nických osôb, ktoré boli na tento účel zaradené dozoznamov schválených vládou ešte v roku 1991.Z dôvodu plynulosti a pružnosti bol proces veľkejprivatizácie rozdelený do dvoch vĺn, s prislúchajúcimrozdelením podnikov do dvoch skupín.

4.2. METÓDY PRIVATIZÁCIE

V procese veľkej privatizácie boli použité štandard−né metódy, neštandardná a kombinácia štandardneja neštandardnej metódy.

4.2.1. Štandardné metódy

Štandardnými metódami ich nazývame preto, leboide o metódy odskúšané a bežne používané vo svete.Vo väčšine prípadov a za normálnych podmienok sa

4. Veľká privatizácia

Oľga Reptová,Martin Valentovič

vyznačujú transparentnosťou, možnosťou získaniamaximálneho finančného efektu, získania zahranič−ného kapitálu, prístupom širokého okruhu záujemcov,poskytnutím rovnakých informácií všetkým záujem−com a stanovením rovnakých podmienok, s nevyhnut−nosťou uskutočnenia podľa zásad slobodnej a čestnejsúťaže.

V procese privatizácie boli a sú naďalej uplatňova−né tieto metódy:• priamy predaj (vopred určenému záujemcovi),• verejná dražba,• verejná súťaž.

Výber a použitie konkrétnej metódy závisel a eštebude závisieť od zámeru, ktorý sa privatizáciou sle−doval. Každá metóda má v sebe svoje špecifiká.

4.2.1.1. Priamy predaj

Priamy predaj vopred určenému záujemcovi je takáforma predaja majetku alebo obchodných podielov,kde dochádza k predaju na základe schválenia priva−tizačného projektu vládou alebo na základe rozhod−nutia o privatizácii. Už sám názov metódy vyvolávalnedôveru voči jej vlastnostiam, ktorými sú vysokériziko netransparentnosti a nízka konkurencieschop−nosť.

V rámci procesu privatizácie však bola prijatá zá−sada, že ju možno využiť v začiatkoch (myslíme za−čiatok privatizácie), vtedy, keď nie je potenciálny zá−ujemca o privatizáciu daného majetku či podniku iný−mi štandardnými metódami. V mnohých prípadochsa táto metóda zmenila na istý zjednodušený systémverejnej súťaže (predkladanie konkurenčných projek−tov). Svedčí o tom aj materiál, ktorý bol začiatkom

34

roka 1992 schválený a uvedený do praxe na MSPNMSR. Metodické pokyny pod názvom Pravidlá postu−pu pri výbere partnerov v procese veľkej privatizácieboli zverejnené vo vestníku MSPNM SR č. 1/92 a ob−sahovali kritériá hodnotenia konkurenčných projek−tov.

Metóda sa uplatňovala aj v prípadoch, ak išlo o po−žiadavku reštituenta na odkúpenie zostávajúcej častimajetku, ak bola výhodná cenová ponuka na subjekt,ktorý bol pred likvidáciou, alebo ak išlo o predaj drob−ných podnikov, ich časti zamestnancom, resp. ma−nažmentu v tých prípadoch, keď by organizácia ostat−ných štandardných metód bola neefektívna.

Dôležitým princípom pri uplatňovaní metódy bolo„stanovenie“ trhovej ceny v privatizačnom projektepopri kúpnej cene, ktorú navrhoval záujemca. (Tentoprincíp sa však nedodržiaval v celom období proce−su.) Pretože táto metóda má aj nedostatky, ktoré súnajmä v jej nepriehľadnosti a možnosti jej politické−ho zneužitia a patrí medzi nesúťažné metódy, bolavyužívaná veľmi účelovo jednotlivými vládnymi gar−nitúrami.

4.2.1.2. Verejná dražba

Verejná dražba v rámci veľkej privatizácie je pre−daj privatizovaného majetku, ktorý je majetkom štátu,verejným spôsobom, vo vopred určenej dobe, neur−čenému počtu záujemcov. Títo však musia spĺňať pod−mienky stanovené pre účasť vo verejnej dražbe. Záu−jemcovia dávajú ponuky kúpnej ceny, pričom vyvo−lávacia cena sa rovná účtovnej hodnote. Majetok ur−čený na predaj sa predá príklepom licitátora tomuúčastníkovi dražby, ktorý ponúkne najvyššiu cenu.

Táto súťažná metóda sa uplatňuje výlučne v prípa−doch, keď je jedným z najdôležitejších parametrovprivatizácie cena, t. j. dosiahnutie maximálneho fi−nančného efektu privatizácie. Výhodou metódy je re−latívna nenáročnosť jej realizácie a rýchlosť. Určitounevýhodou je možnosť využitia len jedného kritéria,a to ceny.

Dražby sú v rámci veľkej privatizácie najmenejpoužívanou metódou. Jedným z dôvodov, prečo sanemohli využívať pri predaji veľkých podnikov, boloplatenie kúpnej ceny platbou do 30 dní odo dňa vy−draženia (bez možnosti použitia platby formou splá−tok). Uvedený dôvod patril aj medzi podstatné prob−lémy, ktoré ovplyvňovali využívanie, resp. nevyuží−vanie tejto metódy.

4.2.1.3. Verejná súťaž

Metóda verejnej súťaže je považovaná za najtrans−parentnejšiu metódu a so súťaživosťou a možnosťouprístupu širokého okruhu záujemcov, ktorú poskytu−je, sa považuje za najvýhodnejšiu metódu.

Základné princípy verejnej súťaže sú:• povinnosť všetkých jej účastníkov postupovať pri

jej realizácii v súlade so všeobecne záväznýmiprávnymi predpismi,

• všetkým účastníkom musia byť poskytnuté rovna−ké informácie a stanovené rovnaké podmienky,

• výber najvhodnejšieho návrhu sa uskutoční podľazásad slobodnej a čestnej súťaže a zásady rovnaké−ho zaobchádzania so všetkými navrhovateľmi.

Predaj podnikov touto metódou má dve etapy:Pred vyhlásením súťaže sa stanovia podmienky

a kritériá súťaže, pokiaľ nie sú v rozhodnutí o privati−zácii uvedené, zároveň sa navrhuje váha jednotlivýchkritérií, ako napr. vymenovanie členov komisie preodporučenie najvhodnejšieho návrhu v súťaži, vypra−covanie „informačného memoranda“ ako základnéhozdroja informácií o predávanom podniku, resp. jehočasti, ktorého obsahom je informácia o privatizova−nom podniku, poučenie o postupe pri predkladaní ná−vrhov do súťaže, vzor zmluvy o uzavretí budúcej zmlu−vy, kritériá a ich váha pre výber najvhodnejšieho návr−hu a prílohy, vyhlásenie súťaže formou inzerátu mini−málne v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou.

Po vyhlásení súťaže sa zabezpečuje: odovzdáva−nie informačných memoránd záujemcom o účasť v sú−ťaži za podmienok uvedených v inzeráte o jej vyhlá−sení: organizáciu prehliadky predávaného majetku preúčastníkov súťaže, preberanie návrhov do súťaže, za−sadnutie komisie pre odporučenie najvhodnejšiehonávrhu na predaj majetku, ktorá posudzuje splneniepodmienok súťaže podľa stanovených kritérií, prípra−vu materiálov potrebných pre orgány, ktoré rozhodu−jú o výsledku súťaže, oznámenie výsledku všetkýmúčastníkom súťaže.

4.2.2. Neštandardná metóda

Neštandardnou metódou privatizácie uplatňovanouu nás bola kupónová privatizácia. Neštandardné me−tódy nazývame tie, ktorých aplikácia na rozdiel odštandardných prichádza do úvahy tam, kde neexistu−jú trhové inštitúcie, sústava cien je deformovaná, funk−

O Ľ G A R E P TO VÁ , M A RT I N V A L E N TO V I Č

Mato

Highlight

35

cia peňazí je obmedzená, nie sú primerané právnepredpoklady a podobne; ide o metódy špecificky„šité“ na konkrétne podmienky určitého štátu.

Základnou myšlienkou kupónovej privatizácie bolatransformácia podstatnej časti majetku štátnych pod−nikov na akciové spoločnosti a bezplatné odovzda−nie ich akcií obyvateľom nie za peniaze, ale výme−nou za tzv. investičné kupóny. Táto metóda bola zvo−lená hlavne z dôvodu jej rýchlosti a nenáročnosti nainvestičné zdroje.

Kupónová privatizácia v najväčšej miere rešpek−tovala rovnosť podmienok a trochu aj rovnomernosťrozdelenia majetku. Neposkytovala priestor pre ko−rupciu. (Napriek tomu aj kupónová privatizácia bolaspájaná s korupciou a nekorektným správaním, avšaknie priamo v procese rozdelenia majetku, ale v sprie−vodných procesoch, akým bola správa majetku.)

Každý účastník dostal 1000 bodov a mohol ichuplatniť vo vzťahu ku každej privatizovanej spoloč−nosti. Nikto dopredu nevedel, aký bude dopyt po ak−ciách jednotlivých akciových spoločností a taktiežnikto vopred nevedel, aká bude ich skutočná trhováhodnota. Nebolo teda možné získať akýmkoľvek spô−sobom privilegovanú zvýhodnenú pozíciu.

4.3. PRIVATIZAČNÝ PROJEKT

Prevod majetku sa vykonáva podľa schválenéhoprivatizačného projektu podniku alebo podľa schvá−leného privatizačného projektu majetkovej účasti štátuna podnikaní. Pritom privatizačný projekt podnikuako operatívny nástroj odštátnenia a privatizácie jesúhrn ekonomických, technických, majetkových, ča−sových a ďalších údajov. Vzorový privatizačný pro−jekt vydalo MSPNM SR.

Za vypracovanie privatizačných projektov zodpo−vedá zakladateľ. Návrh privatizačného projektu spra−cováva spravidla podnik, ktorého sa privatizácia do−týka. Privatizačný projekt však môže spracovať aj inýsubjekt. V tom prípade musí dotknutý podnik zaujaťstanovisko.

Zakladateľ môže podniku vypracovanie návrhu pri−vatizačného projektu aj uložiť. Návrh privatizačnéhoprojektu musí byť prerokovaný s podnikovou odbo−rovou organizáciou.

Zakladateľ posudzuje privatizačné projekty pod−nikov a bez zbytočného odkladu ich so svojím sta−noviskom predkladá MSPNM SR, ktoré privatizač−né projekty schváli a zverejní v dennej tlači, v oso−

bitných, na to určených publikáciách, v televízii.V prípadoch, keď išlo o priamy predaj podnikov,resp. ich častí uskutočňovaných bez verejnej súťažealebo verejnej dražby, privatizačné projekty schvaľu−je vláda.

4.4. PRVÁ VLNA PRIVATIZÁCIE

Prvá vlna bola charakteristická hlavne uplatňova−ním neštandardnej metódy. Môžeme ju tiež nazvať ajvlnou kupónovej privatizácie. Podľa zákona o veľkejprivatizácii je privatizačná vlna časové obdobie, kto−rého začiatok a koniec určí federálne ministerstvo fi−nancií a počas ktorého môžu majitelia investičnýchkupónov priamo alebo prostredníctvom investičnýchprivatizačných fondov uplatniť nárok na zakúpenieakcií.

4.4.1. Zásady pre zostavenie zoznamovpodnikov určených pre privatizáciu

Prvá vlna privatizácie sa začala v priebehu roka1991 a jej rámec bol stanovený zásadami vlády prezostavenie návrhov zoznamov podnikov a majetko−vých účastí štátu určených pre privatizáciu (ďalej lenZásady) z júna 1991, ktoré boli schválené na základeustanovenia tzv. „veľkého“ privatizačného zákona.Zásady obsahovali aj lehoty na predloženie zozna−mov vláde a lehoty na predloženie vypracovanýchprivatizačných projektov príslušným orgánom.

Medzi základné zásady patrili:• zásada, podľa ktorej zoznamy obsahovali aj podni−

ky, ktorých prevádzkové jednotky boli predmetommalej privatizácie,

• zásada, podľa ktorej zoznamy neobsahovali pod−niky, ktoré zakladateľ navrhol do likvidácie,

• zásada vymedzenia podnikov, v ktorých bolo účel−né, aby si štát po ich transformácii zachoval plnúalebo rozhodujúcu kontrolu s uvedením dôvodu,

• zásada vymedzenia podnikov, ktoré zabezpečova−li hmotné a mobilizačné rezervy,

• zásada vymedzenia základných údajov, ktoré zo−znam musel obsahovať (napr. vymedzenie majet−ku, ktorý nemohol byť predmetom privatizácie, vy−medzenie percentuálneho podielu majetku, ktorýmal byť privatizovaný formou použitia investičnýchkupónov, ako aj údaj o tom, do ktorej vlny privati−zácie mal byť podnik zaradený).

4 . VEĽKÁ PRIVATIZÁCIA

Mato

Highlight

Mato

Highlight

36

Pri zaraďovaní podnikov do jednotlivých vĺn bolopotrebné podľa zásad prihliadať najmä na veľkosť pod−niku a cenu privatizovaného majetku, možnosť uplat−nenia reštitučných nárokov oprávnenými osobami, naúzemné rozloženie, ako aj na odvetvovú štruktúru.

Pre naplnenie majetkovej podstaty Reštitučnéhoinvestičného fondu (ďalej len RIF) bola prijatá zása−da, že z každého navrhovaného podniku na privati−záciu treba vyčleniť 3 % pre tento fond pre uspokoje−nie reštitučných nárokov, okrem prípadov možnejúčasti zahraničného kapitálu. Z harmonogramu lehôtna predloženie zoznamov podnikov a majetkovýchúčastí štátu boli najdôležitejšie termíny na predlože−nie privatizačných projektov MSPNM, prípadne vlá−de, a to: pre prvú vlnu kupónovej privatizácie do 30.novembra 1991 a pre druhú vlnu kupónovej privati−zácie do 31. júla 1992, pritom sa už v tomto členenízačali používať privatizačné vlny s ohľadom na ku−pónovú privatizáciu, hoci sa tým myslelo širšie vy−medzenie, teda aj použitie štandardných metód.

Ďalšou dôležitou zásadou bolo kvantifikovanieobjemu majetku určeného na kupónovú privatizáciu,ktoré postačovalo stanoviť formou bilančnej metódy.Táto spočívala vo vyčíslení hodnoty majetku podni−ku podľa údajov evidovaných v účtovných výkazochpodniku doplnenú o cenu pozemkov. V prípade, keďo vstup do podniku prejavil záujem konkrétny zahra−ničný investor, bolo potrebné doložiť ocenenie ma−jetku tzv. trhovou metódou. (Podmienkou na zarade−nie do zoznamu podnikov určených na priamy predajzahraničnému investorovi bolo potrebné predložiťuzavretie predbežnej pracovnej zmluvy – letter ofintent – so zahraničným investorom.)

Pre zabezpečenie časového, vecného a organizač−ného harmonogramu prvej vlny kupónovej privati−zácie bolo tiež dôležité upresniť objem majetku urče−ného na privatizáciu v termínoch: pre prvú vlnu do31. augusta 1991 a pre druhú vlnu do 30. apríla 1992.

Podniky, ktoré nemali rozpracovanú reálnu spolu−prácu s potenciálnym zahraničným investorom, even−tuálne ich zakladateľ nezaradil do zoznamu na predajzahraničnému investorovi, boli orientované na predajza kupóny, najmenej však 30 % základného kapitálu.

4.4.2. Časový priebeh a výsledky

Pre usmernenie procesu veľkej privatizácie schvá−lila vláda 13. augusta 1991 zoznamy podnikov a ma−jetkových účastí zaradených do prvej a druhej vlny

privatizácie. Zo zoznamov vyplýva, že do prvej vlnybolo zaradených 736 podnikov. Z upresnenia zo 4.októbra 1991 vyplýva, že do prvej vlny privatizáciebolo zaradených 751 podnikov a majetkových účastís hodnotou majetku 166,5 mld. Kčs, pričom vyčle−nená hodnota majetku na kupónovú privatizáciu bola101,5 mld. Kčs. MSPNM SR začalo posudzovať pred−ložené privatizačné projekty dňa 5. decembra 1991.

Hodnotením kupónovej metódy privatizácie sa za−oberáme v kapitole 4.4.3.

V období prvého polroka 1992 bolo vládou schvá−lených 181 privatizačných projektov s metódou pri−vatizácie na priamy predaj vopred určenému záujem−covi. Vzhľadom na to, že išlo o nesúťažnú formu štan−dardnej metódy, existoval na MSPNM SR mechaniz−mus, ktorý túto metódu privatizácie premenil na istýzjednodušený systém verejnej súťaže. Zjednodušenýsystém verejnej súťaže zahŕňal v sebe štyri princípy:• Princíp voľnosti vstupu do súťaže bol umožnený

tým, že každý domáci i zahraničný záujemca mo−hol v určenom spoločnom a verejne známom ter−míne predložiť privatizačný projekt na priamy pre−daj. Zoznam podnikov, na ktoré bolo možné pred−kladať privatizačné projekty, bol vopred zverej−nený.

• Druhý princíp bol princíp jednotných a prehľad−ných kritérií. Na MSPNM boli začiatkom roka1992 schválené metodické pokyny pod názvomPravidlá postupu pri výbere partnerov v proceseveľkej privatizácie. Tieto metodické pokyny bolizverejnené vo vestníku MSPNM SR č. 1/92 a ob−sahovali kritériá hodnotenia konkurenčných priva−tizačných projektov. Kritérií bolo jedenásť, najdô−ležitejšie z nich boli cena, záväzky investovania,záväzky v oblasti zamestnanosti, záväzky v oblastiučňovského školstva, záväzky ohľadne riešeniaekológie, reálnosť a podloženosť finančného krytiaa ďalšie.

• Tretím princípom bolo prijatie tzv. privatizač−ných protokolov. Tí pracovníci, ktorí posudzovaliprojekty, museli výber potvrdiť svojimi podpismiaj ako dôkaz toho, že postupovali v súlade s týmitozáväznými kritériami. Taktiež nadriadení týchtopracovníkov (riaditelia odborov, námestníci a na−koniec aj minister) museli svojimi podpismi po−tvrdiť kontrolu použitia týchto kritérií a zodpoved−nosť za výber svojimi podriadenými.

• Štvrtým princípom bola povinnosť stanoveniaa vyčíslenia tzv. trhovej ceny. V septembri 1991bol schválený Znalecký štandard oceňovania a hod−


Mato

Highlight

37

notenia podnikov pre potreby prevodu majetku štátuna iné osoby v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. v pro−cese veľkej privatizácie. Bol tiež schválený zoznamspoločností, ktoré boli oprávnené stanovovať trho−vú cenu privatizovaných podnikov a každý záu−jemca o privatizáciu musel mať ako súčasť privati−začného projektu aj dokument, ktorý preukazovalstanovenie trhovej ceny. Týmto spôsobom bolasnaha predchádzať predaju za nižšiu cenu ako bi−lančnú.V júni 1992 sa konali parlamentné voľby,

v ktorých došlo k zmene vlády a v dôsledku tohoaj k zmene koncepcie privatizácie. Po júni 1992zostalo na MSPNM SR nedoriešených 181 privati−začných projektov, z nich 131 na štandardné metódy,ktoré nemohli byť dovtedy schválené najmä kvôli ne−dostatkom a neúplnosti privatizačných projektov (väč−šinou v oblasti preukázania spôsobu nadobudnutiamajetku štátom).

Nová koncepcia bola prijatá v septembri 1992a oproti pôvodnej došlo k týmto odchýlkam:• kupónová metóda bola považovaná za marginálnu,• uprednostnenie štandardných metód,• posilnenie právomocí zakladateľských minister−

stiev,

• v rámci štandardných metód bola deklarovaná sna−ha používať súťaživé metódy a zvyšovanie trans−parentnosti,

• ochota vlády privatizovať v prospech osvedčenýmmanažmentom,

• snaha reštrukturalizovať podniky pred ich privati−záciou,

• nebol kladený dôraz na rýchlosť,• zníženie váhy ceny a zvýšenie váhy záväzkov

v oblasti investovania a v oblasti zamestnanosti,• zmäkčenie podmienok pri predaji majetku na splát−

ky, pričom došlo k zníženiu prvej splátky z 30 %z kúpnej ceny na 10 % – 15 % a doba splatnostibola predĺžená z 5 na 10 rokov,

• možnosť vysporiadania sa s dubióznym majetkomna úkor kmeňového majetku,

• boli zrušené povinné a spoločné termíny na pred−kladanie základných a konkurenčných privatizač−ných projektov.

Tak ako začiatky privatizačného procesu mali svo−jich kritikov, mala ich aj táto nová koncepcia. Upo−zorňovali predovšetkým na skutočnosť, že dôsledkomnovej koncepcie bude spomalenie privatizácie, čo saaj v plnej miere potvrdilo. Všeobecne sa obdobie od

Tabuľka 6Prehľad celkového počtu podnikov (výstupov) a objem sprivatizovaného majetku v prvejvlne privatizácie

$!�)��)��+�.�� ) ��!��

��),��7.��)��+�.�� =>5 1=?�;?>

��)��+� ��)3,�� 1;1; 1=?�;?>

2��4��P

�� 44; �12�<25

��9�+��)�� 11= �2;5=

��7.�� > �1?

��)��!,! �33> �13<�3=<

�+��4��P

��)��,��!,! � �13<�3=<

�+��4�P�+�� 14<�>;3

��+�)�3�� 1?�53?

�:�+��.�K�)��!,!

��.��3��N�� 4<1?

��.��)��N��)��)��+�.�� >?�3>2

��.�� 3.4��)��K��:�6�

� �4>?>

��.��)��N��6'��: <>�>4>



38

júna 1992 do marca 1994 charakterizuje aj ako ob−dobie stagnácie v procese privatizácie.

Výsledky prvej vlny privatizácie, ktorá prebeh−la v rokoch 1991–1993, dokumentuje tabuľka 6,z ktorej vyplýva, že bol sprivatizovaný majetok za678 podnikov s celkovou hodnotou majetku 169,1mld. Sk.

4.4.3. Kupónová privatizácia

Realizácia kupónovej privatizácie mala riešiť prob−lémy nedostatku kapitálu oproti objemu privatizova−ného majetku, zabezpečiť rýchlu privatizáciu s ak−centom na odškodnenie občanov formou bezplatné−ho rozdania akcií, umožniť akceleráciu vzniku kapi−tálového trhu a zvýšiť úroveň vedomostí obyvateľstvao cenných papieroch a inštitúciách kapitálového trhu.Okrem toho mala kupónová privatizácia vytvoriť klad−ný vzťah občanov k procesu privatizácie a v nepo−slednom rade systémovo brániť korupcii štátneho apa−rátu a privatizovaniu podľa straníckej príslušnosti.Vzhľadom na to, že táto metóda nebola predtým nikdeúspešne odskúšaná, išlo vlastne o experiment. Jej ne−gatívnou stránkou bola vysoká miera rozdrobenostimajetku, veľké množstvo akcionárov, z toho vyplý−vajúce neadresné vlastníctvo a zneužívanie investič−nými privatizačnými fondmi. Treba ešte uviesť, žekupónová privatizácia bola uprednostnená všade tam,kde manažment štátneho podniku nemal do termínupredloženia privatizačných projektov konkrétnu pred−stavu o privatizácii štandardnými metódami.

Špecifikum tejto metódy spočíva v rýchlom a ma−sovom pretransformovaní na to vyčlenených podnikovalebo častí podnikov zo štátneho vlastníctva do rúkobyvateľstva. Bez ohľadu na majetkové alebo iné po−mery sa každý dospelý občan mohol zaplatením sym−bolického manipulačného poplatku (1000 + 35 Kčs) staťmajiteľom kupónovej knižky, kupóny ktorej mohol nazáklade trhového mechanizmu v jednotlivých kolách po−užiť na výmenu za akcie konkrétnych podnikov, a topriamo alebo prostredníctvom privatizačných fondov.

Kupónová privatizácia bola koncipovaná federál−ne. Bolo rozhodnuté, že bude rozložená do dvoch vĺn,ktoré korešpondovali s dvoma vlnami veľkej privati−zácie. Tak isto bolo rozhodnuté, že za dopytovú strán−ku kupónovej privatizácie bude zodpovedné federál−ne ministerstvo financií (FMF), kým za ponukovústránku kupónovej privatizácie republikové minister−stvá privatizácie.

Jadro trhového mechanizmu, podľa ktorého bolijednotlivé kupóny v cene príslušných bodov vymie−ňané za akcie, tvorili privatizačné kolá s nasledujúcimištyrmi fázami:• vyhlásenie kurzu akcií jednotlivých akciových spo−

ločností ponúkaných v príslušnom privatizačnomkole na predaj za investičné kupóny,

• objednávanie akcií,• zber a vyhodnotenie objednávok,• vyhodnotenie a vyhlásenie výsledkov privatizač−

ného kola.

FMF uskutočňovalo vyhodnotenie výsledkov podľatýchto zásad:

Tabuľka 7Členenie výstupov podľa jednotlivých metód uplatnenia v prvej vlne privatizácie

��N��)��+�.��+�.��)�4��

)3,��)��Q��+�.��)�4�

��Q�

��3��N�� 42> >4

(�+��3��)�� 113 12

)��,��!,! 331 ?1<

��+�.��)�� ;> ;1

+��4��P

�+��.�K�)��!,!P

��.�K��3��N�� 23

��)�� ,��7 �,R�6'��)��S)��N��)��)��+�.��

?<=

��,��K��:�6@�9�+��3��)�� 2?



Mato

Highlight

39

• ak súhrnný dopyt po akciách nepresahoval súhrnnúponuku, boli uspokojené všetky objednávky akcií;

• ak súhrnný dopyt po akciách presahoval súhrnnúponuku o viac ako 25 %, žiadna objednávka akciínebola uspokojená[

• pokiaľ súhrnný dopyt po akciách nepresahoval sú−hrnnú ponuku o viac ako 25 %, FMF mohlo určiť,že objednávky uplatnené investičnými privatizač−nými fondmi (IPF) budú uspokojené iba čiastoč−ne, a to pomerne k rozsahu objednávok uplatne−ných jednotlivými IPF. Investičné body zodpove−dajúce tomuto zníženiu mohol IPF použiť v ďalšíchprivatizačných kolách;

• ak nebolo možné žiadnym uvedeným spôsobomuspokojiť objednávky akcií, FMF určilo, že žiadnaz podaných objednávok nebola uspokojená a tietoakcie ponúklo znovu v nasledujúcom privatizač−nom kole. Zároveň určilo nové kurzy a zabezpeči−lo ich zverejnenie. Toto ministerstvo taktiež, v zá−vislosti od vývoja ponuky a dopytu, mohlo roz−hodnúť o ukončení predaja akcií v rámci príslušné−ho privatizačného kola.

Uznesením č. 443 z 13. augusta 1991 vláda SRschválila zoznamy podnikov a majetkových účastíštátu zaradených do prvej a druhej vlny privatizácies pripomienkami a zároveň uložila ministrom a ostat−ným vedúcim ústredných orgánov, aby v spoluprácis ministrom pre správu a privatizáciu národného ma−jetku SR spresnili tieto zoznamy. Konečným termí−nom pre schválenie privatizačných projektov pre pod−niky zaradené do prvej vlny privatizácie s uplatnenímkupónovej metódy MSPNM SR sa stal 11. apríl 1992.Aj keď registrácie občanov prebiehali už od 1. no−vembra 1991, samotná prvá vlna kupónovej priva−tizácie sa začala 14. mája 1992 a bola ukončená dokonca roka 1992.

Z FNM SR bol na kupónovú privatizáciu vyčlene−ný majetok 484 akciových spoločností v hodnote90 111 742 000 Kčs, zatiaľ čo z FNM Českej repub−liky to bolo 943 akciových spoločností v hodnote206 424 419 000 Kčs. Na Slovensku sa právoplatnezaregistrovalo 2 579 327 občanov (v ČR 5 942 851občanov). Na jedného držiteľa investičných kupónovtak pripadal majetok v účtovnej cene 34 796 Kčs.

Aká však bola skutočná, trhová hodnota majetku,ktorý pripadal v prvej vlne kupónovej privatizácie najedného držiteľa investičných kupónov? Podľa ana−lýzy, uskutočnenej M.E.S.A. 10, kde boli vyhodno−cované priemerné nadobúdacie kurzy vytypovaných

podnikov v jednotlivých privatizačných kolách a ichpriemerné kurzy v pražskom a bratislavskom RM−systéme počas prvých deviatich mesiacov, bol pomermedzi trhovou a bilančnou cenou 60,5 % v Českeja 35,2 % v Slovenskej republike. To znamená, že prie−merný občan, ktorý sa zúčastnil na prvej vlne kupó−novej privatizácie, nadobudol majetok v trhovej hod−note 18 400 Kčs.

4.4.3.1. Kupónová privatizácia a investičnéfondy

Rok 1992 bol rokom založenia 169 IPF pre prvúvlnu kupónovej privatizácie. Vďaka dôvere občanovtak IPF získali akcie v menovitej hodnote cca 55mld. Sk, t. j. 70 % majetku privatizovaného metó−dou kupónovej privatizácie, čo znamenalo prirozložení vlastníckych práv medzi množstvo drob−ných akcionárov významnú ekonomickú moc.

Vzhľadom na to tu existovalo pomerne vysoké ri−ziko zneužitia zo strany IPF, ktoré mohli byť zaklada−né s cieľom špekulácie alebo podvodu. Toto rizikomožno zredukovať kvalitnými zákonmi v uvedenejoblasti alebo výkonom štátneho dozoru zo strany mi−nisterstva financií. Uveďme príklad:

Ide o druhý najväčší IPF v SR z prvej vlny kupó−novej privatizácie – Prvú slovenskú investičnú pri−vatizačnú spoločnosť Banská Bystrica (PSIPS). Ten−to fond získal 190 tisíc DIKov, najmä z radov dô−chodcov, na základe prísľubu o vykúpení akcií, ktorézískajú DIKovia na základe investovania celej kupó−novej knižky do jedného roka za sumu 20 000 korún.Už tento prísľub, ktorý bol pri masovom uplatnenínároku nerealizovateľný (a zároveň najväčší zo všet−kých IPF), mal viesť ministerstvo financií k vyššejobozretnosti pri dozore nad činnosťou tohto fondu a je−ho správcu. Nestalo sa a až na základe kontroly vy−konanej v dňoch 11.−15. júla 1994 MF SR vydalo roz−hodnutie, ktorým pozastavilo IPF PSIPS nakladanies majetkom a vyhlásilo nad ním nútenú správu. Kon−trolami sa prišlo na to, že zakladateľ IPF si neopráv−nene vyfakturoval v roku 1993 odmenu za správu ma−jetku v roku 1992 vo výške 125 mil. Sk a chybnebola účtovaná aj odmena za správu fondu za rok 1993.Došlo pritom aj k tomu, že fond neoprávnene uhrá−dzal záväzky zakladateľa voči iným subjektom.1

Predstavitelia ekonomickej moci, sformovanej akodôsledok kupónovej privatizácie v IPF, tvorili tzv.„nové štruktúry“. Boli to prevažne mladí, trhovo

4. VEĽKÁ PRIVATIZÁCIA

Mato

Highlight

Mato

Highlight

Mato

Highlight

40

orientovaní ľudia, nezaťažení starým režimom. Mu−seli zvádzať mocenský boj so „starými štruktúrami“,t. j. so zložkami pozostávajúcich najmä zo starýchmanažérskych kádrov z obdobia socializmu, ktorí vosvojich funkciách zostali aj po roku 1989. Dnes súzdružení do Asociácie zamestnávateľských zväzova združení (AZZZ). Je logické, že tieto zložky bolipriamymi odporcami kupónovej privatizácie, čo bolodané ich neochotou postúpiť nimi ovládaný majetokakejkoľvek metóde, nad ktorou nemali priamu kon−trolu. Vladimír Mečiar, vtedy ešte len nastupujúcipolitik s populisticky orientovanou rétorikou, si hneďzískal ich podporu, keďže sa už od roku 1991 stavalproti kupónovej privatizácii, aj proti účasti zahranič−ných investorov (a zároveň proti lustračnému záko−nu). Stal sa tak ich hlavným spojencom proti novýmštruktúram.

4.4.3.2. Ďalší osud kupónovej privatizáciena Slovensku

Víťazstvo Vladimíra Mečiara a jeho spojencov naSlovensku vo voľbách v júni 1992 znamenalo radi−kálnu zmenu v koncepcii privatizácie. Kým v Českejrepublike v zásade pokračoval privatizačný procespodľa predchádzajúcich pravidiel, v Slovenskej re−publike došlo k jeho revízii a po rozdelení ČSFR k vý−razne odlišnému vývoju. V septembri 1992 vláda SRschválila novú koncepciu privatizácie, ktorá bola doznačnej miery založená na popretí dovtedajšieho vý−voja. Kupónová privatizácia sa považovala len zamarginálnu, väčší dôraz bol kladený na štandardnémetódy, zvýšili sa právomoci rezortných ministerstieva odborov v procese privatizácie.

Po odvolaní Mečiarovej vlády v marci 1994 vládaJ. Moravčíka opäť spustila proces privatizácie do znač−nej miery podobným mechanizmom, ako sa to robilodo júna 1992. Urýchlil sa proces schvaľovania pria−mych predajov, začala sa príprava druhej vlny kupó−novej privatizácie.

Registrácia občanov do druhej vlny kupónovej pri−vatizácie sa začala od 1. septembra 1994. Na Sloven−sku sa do nej zaregistrovalo 3 428 419 občanov, čo bol1,33−násobok počtu zaregistrovaných oproti prvej vlne.Odstupujúca Moravčíkova vláda vyhlásila začiatokpredkola na 15. december 1994, toto však bolo novouMečiarovou vládou zrušené. Bol to koniec kupónovej

privatizácie na Slovensku. Privatizácia sa už prestalavyužívať ako jeden z pilierov efektívneho prechoduk trhovému hospodárstvu. Stala sa nástrojom upevňo−vania moci politických špičiek a starých štruktúr.

Definitívne skoncovanie s kupónovou privatizáciouvšak nastalo v roku 1995, keď boli prijaté zákony o jejzrušení a o obmedzení podielu vlastníctva investič−ných spoločností a IPF na 10 % v jednej spoločnosti.Spolu so stanovením minimálnej výšky základnéhoimania v investičnej spoločnosti na 20 miliónov Ska znížením poplatkov za správu fondov o 50 % sazačal proces transformácie spravovaných fondov nasamosprávne a rušenia investičných spoločností. Zá−roveň tak došlo k ochromeniu kolektívneho investo−vania na Slovensku, ktoré mala umožniť práve kupó−nová privatizácia.

Je nepochybné, že kupónová privatizácia malamnožstvo výhod. Aj napriek tomu však existuje celýrad kritikov, aj medzi uznávanými ekonómami, akoje napríklad Jeffrey Sachs, ktorý pri hodnotení desia−tich rokov od spustenia prvých ekonomických refo−riem v našej krajine uviedol: „Keby sa ktokoľvek z násteraz rozhodoval, čo urobiť, myslím si, že už by ne−našiel podporu pre kupónovú metódu privatizácie.A to z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým by somnepresadzoval rozdávanie podnikov vo forme kupó−nov, ale rovno by som ich predal. Takisto by som užnecítil naliehavú potrebu privatizovať všetko narazako v roku 1990, keď sme sa domnievali, že je nevy−hnutné zvládnuť to čo najrýchlejšie. Ako sa neskôrukázalo, riziko bolo často väčšie ako reálny prínos.V kupónovej privatizácii išlo o experiment a vláda samálo starala o možnosti jeho zneužitia, ku ktorýmdochádzalo hneď od začiatku.“2

Ale aj napriek tomu možno kupónovú privatizáciuu nás v zásade hodnotiť ako úspešnú s konštatovaním,že splnila svoje ciele: nenáročnou a rýchlou metódoudošlo k presunu značného množstva majetku so zní−ženým rizikom korupcie; bol odštartovaný a rozvinutýkapitálový trh a kolektívne investovanie; bola zabez−pečená masová participácia obyvateľstva a prehĺbenieich znalostí o cenných papieroch. Jej proklamovanýneúspech nespočíval v metóde ako takej, ale v priva−tizácii ako celku. V privatizácii, ktorá bola spustenána neistých základoch nedobudovaného inštitucionál−neho rámca. (Podrobnejšie sme sa touto tematikouvenovali v kapitole 1.4 Miesto a zhodnotenie priva−tizácie v transformačnom procese.)


Mato

Highlight

41

4.5. DRUHÁ VLNA PRIVATIZÁCIE

Druhá vlna veľkej privatizácie sa začala v septembri1993 a podľa deklarovaného zámeru mala byť ukon−čená v roku 1996. Charakteristické pre druhú vlnu boliviaceré zásadné zmeny. A keďže sa tieto zmeny viažuk určitému obdobiu, rozdelili sme druhú vlnu na nie−koľko etáp.

V roku 1993 sa privatizačný proces spomalil (spri−vatizovali sa 2 % z celkového majetku určeného naprivatizáciu). Spomalenie bolo spôsobené nerozhod−nosťou vládnucej garnitúry pri rozhodovaní o použitímetód, ako aj o kompetenciách medzi MSPNM SRa FNM SR a vládou, hoci v koncepcii bola jasne de−klarovaná prednosť štandardných metód pred neštan−dardnými, posilnenie domácej podnikateľskej vrstvy– a tým diskriminácia zahraničných investorov. Tútoetapu možno nazvať aj etapou stagnácie.

Rok 1994, a to najmä v mesiaci februári až do14. marca, bol opakom stagnácie – bolo to obdobiedivokej privatizácie, schvaľovania projektov beztoho, aby sa uplatňovali dohodnuté princípy uvedenév schválenej koncepcii. Napriek tomu, že bol zriade−ný inštitút tzv. pracovných skupín, v ktorých boli zá−stupcovia jednotlivých sekcií ministerstva privatizá−cie, zakladateľa, PÚ, ako aj ďalší zástupcovia, zvýšilsa počet priamych predajov bez toho, aby boli návr−hy prerokované v tejto pracovnej skupine. Na pria−my pokyn vtedajšieho štátneho tajomníka minister−stva privatizácie – ministerstvo v tom období nemaloministra – sa do vlády predkladali a vládou boli schva−ľované návrhy na priamy predaj pre tých záujemcov,ktorých určil on osobne.

Privatizačný proces bol v každom období pod lu−pou verejnosti a médií. Nebolo tomu inak ani v tom−to období, avšak kritika, ktorá bola vznesená ku kon−krétnym prípadom z tohto obdobia aj na pôde parla−mentu a v médiách, zostala bez odozvy. Aktéri roz−dávania majetku neboli nijako postihnutí.

V tomto krátkom časovom úseku vláda schválila44 privatizačných projektov. Za povšimnutie všakstojí tiež skutočnosť, že napriek vysloveniu nedôveryvláde V. Mečiara 11. marca 1994 táto vláda nerešpek−tovala tento akt a privatizačné projekty schvaľovalaešte 14. marca.

Obdobie od 16. marca do novembra 1994 je cha−rakteristické nástupom vlády J. Moravčíka, ktorávniesla do procesu privatizácie snahu o jeho urých−lenie a sprehľadnenie, prijatie rozhodnutia o prípra−ve druhej vlny kupónovej privatizácie, ale aj mnohé

problémy. Tie súviseli najmä s rôznorodosťou poli−tických strán zastúpených vo vláde, čo spôsobovalovzájomnú nedôveru, a tým aj zvýšenú vzájomnú kon−trolu, ale na druhej strane aj okliešťovanie a spoma−ľovanie priebehu privatizácie.

V tomto období sa začali používať praktiky na−stupujúcich nových vládnych garnitúr, ktoré vysta−vovali predchádzajúce rozhodnutia o privatizácii kon−trole a po zistení porušenia zákona ich rušili, aleboich rušili aj bez takýchto zistení (v tomto období bolozistených 13 porušení zákona). Porušenie zákona bolopreukázané najmä v poskytovaní neprimeraného zvý−hodnenia pre kupujúceho. Išlo o tieto prípady, keďbola privatizácia zrušená: ŽOS Vrútky, ŽOS Trnava,Slovenská automobilová doprava Považská Bystri−ca, Hubert Sereď, Mäsový priemysel Humenné, Po−lygrafické závody Trnava, Víno Košice, Slovenskéliečebné kúpele Piešťany, Vydavateľstvo Tatran Bra−tislava, Skloobal Nemšová, Mlyn Pohronský Ruskov,Výskumný ústav jadrových elektrární Trnava, ZdrojBanská Bystrica, odštepný závod Prievidza (Uznese−nie vlády SR č. 283 zo dňa 29. marca 1994).

Obdobie po voľbách v roku 1994, konkrétne odnovembra, vnieslo do procesu nový rozmer – bolaprijatá novela zákona, podľa ktorej došlo k presunukompetencií pri rozhodovaní o priamych predajochna FNM SR. Vládna koalícia zložená zo zástupcovHnutia za demokratické Slovensko (HZDS), Sloven−skej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkovSlovenska (ZRS) delegovala do orgánov fondu vý−hradne svojich reprezentantov.

Túto etapu možno nazvať aj etapou straty kon−troly štátu nad privatizáciou. Došlo k znemožne−niu vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnostiv privatizácii orgánmi prokuratúry, vládna koalícia„vyrobila“ anonymných vlastníkov (zavedením ak−cií na doručiteľa) a umožnila nekontrolovateľné na−kladanie s majetkom štátu. Je to obdobie nástupu ale−bo návratu tretej Mečiarovej vlády, ktoré s ľahkosťoumožno nazvať aj divokou „prichmatizáciou“. Ten−to stav trval až do konca roku 1997, keď dochádzalok rozdávaniu majetku za veľmi nízke, ba až symbolic−ké ceny, a to v prospech sympatizantov vládnych stránči priamo straníckych kolegov. Vládnuca koalícia takzískavala väčšiu ekonomickú moc. A aby ju mala ešteväčšiu, zrušila v roku 1995 druhú vlnu kupónovej pri−vatizácie a nahradila ju tzv. dlhopisovou metódou (ka−pitola 5). Toto im zabezpečilo ešte ľahší prístup k ma−jetku s vylúčením možnosti zúčastniť sa ďalším poten−ciálnym investorom, nevynímajúc zahraničných.


Mato

Highlight

42

Podobne ako zahraniční investori aj zamestnanciprivatizovaných podnikov sa mohli zapojiť do proce−su len v obmedzenej miere. Vládou prijaté Zásadyúčasti pracujúcich na privatizácii podnikov, v ktorýchpracujú, ako aj novela zákona o veľkej privatizáciimali zamestnancom zabezpečiť účasť na privatizácii.V rozhodnutí o privatizácii sa mohla uložiť povinnosťnadobúdateľovi privatizovaného majetku zabezpečiťtúto účasť vydaním zamestnaneckých akcií, alebo tak,že sa zamestnancom umožní nadobudnúť minimálne34 % privatizovaného majetku. Pretože nešlo o záko−nom stanovenú povinnosť, ale len o možnosť, zámernesplnil očakávanie najmä zo strany zamestnancov.(Táto skutočnosť rezonuje medzi verejnosťou aj dnes.Mnohí dotknutí sa považujú za oklamaných a nespra−vodlivo postihnutých procesom privatizácie.)

V rámci obdobia divokej „prichmatizácie“ je eštezaujímavý aj rok 1996 – aj tým, že vláda aj FNM SRvyhlásili termín ukončenia privatizácie do konca pr−vého polroka 1996. Narastajúce rozpory vo vládnejkoalícii však spôsobili, že FNM SR od konca februá−ra 1996 až do augusta neschvaľoval žiadne privati−začné rozhodnutia. Od augusta však došlo k urýchle−niu tempa schvaľovania privatizačných rozhodnutí.

Inak bol rok 1996 pokračovaním zvýhodňovaniaúzkych skupín úzko spojených s vládnou koalíciou.Oproti roku 1995 sa zvýšil prienik informácií o poza−dí privatizačného procesu, o sporoch v rámci neho,o politickom pozadí, o rodinných príslušníkoch, aleaj o priamej účasti niektorých poslancov a iných stra−níckych špičiek.

Zvýhodňovanie nadobúdateľov zo strany FNM SRsa prejavovalo aj pri stanovení kúpnych cien a pla−tobných podmienok. Zatiaľ, čo počas prvej vlny pri−vatizácie bol podkladom na stanovenie kúpnej cenyznalecký posudok a trhová hodnota, ktorá nemohlaklesnúť pod bilančné ocenenie, počas druhej vlny sastanovovala dohodou medzi fondom a nadobúdateľoma často sa pohybovala značne pod bilančným ocene−ním. Z hľadiska platobných podmienok možno uviesť,že v prvej vlne prvá splátka predstavovala 20 % kúp−nej ceny s termínom splatnosti zvyšku kúpnej cenydo piatich rokov, v druhej vlne bola prvá splátkav mnohých prípadoch na úrovni 5−10 % kúpnej cenys dobou splatnosti zvyšku do desiatich rokov. Veľkýmzvýhodnením nadobúdateľov bola možnosť odpočí−tania až 50 % kúpnej ceny v prípade investícií.

Mnohé zahraničné inštitúcie – Európska komisia,OECD, Medzinárodný menový fond, Svetová banka

a Európska rozvojová banka – sa takmer zhodli prihodnotení privatizačného procesu, keď poukazovalina nebezpečenstvo privatizácie v prospech podniko−vých manažmentov. Súčasne upozorňovali na nevy−hnutnosť väčšej transparentnosti, ktorá by otvorilapriestor aj pre zahraničných investorov.

Noví vlastníci pri privatizácii uvedeným spôsobomnemohli priniesť potrebný kapitál. Používané metó−dy (uplatnenie úhrady kúpnej ceny splátkami, a tonepriamo prostredníctvom samotného podniku) ne−mohli zabezpečiť nevyhnutnú reštrukturalizáciu pod−nikov.

V roku 1996 sa odohrali na privatizačnej scénenajväčšie „prichmatizácie“, a to Nafta Gbely, keďbol 45,9−percentný podiel predaný za cenu 500 mil.Sk neznámej spoločnosti Druhá obchodná. Pri tom−to predaji prišiel FNM SR minimálne o 2,7 mld. Sk.Ďalšou významnou kauzou bol aj predaj najlukratív−nejších a najznámejších slovenských kúpeľov Piešťa−ny. 51 % akcií bolo predaných zamestnaneckej a. s.Spoločnosť zamestnancov piešťanských kúpeľov(SZPK). Kúpna cena bola 302 mil. Sk pri bilančnejhodnote 1,6 mld. Sk. (podrobnejšie pozri prílohu Pri−vatizačné kauzy).

Aby sa uvedené „prichmatizácie“ mohli uskutoč−niť, bolo potrebné pripraviť legislatívnu pôdu. Kon−krétne ide o zrušenie povinnej dematerializáciea následné zavedenie inštitútu akcií na doručiteľa.Pôvodnú koncepciu, podľa ktorej o podobe cennýchpapierov rozhodoval emitent, vystriedala po nástupevlády V. Mečiara (1995) koncepcia absolutizácie de−materializovanej (zaknihovanej) podoby. Účelombolo okrem iného zabezpečiť, aby vládna moc malaprostredníctvom štátom kontrolovaného Strediskacenných papierov prehľad o majiteľoch majetkovýchpodielov vo všetkých privatizovaných spoločnostiach.Povinne zaknihovaná podoba cenných papierov savšak postupom času stretla s odporom novovytvore−ných privatizačných skupín, pretože nebolo možnéutajiť osoby – skutočných vlastníkov pochybne spri−vatizovaného majetku. A tak sa na konci roka 1996účelovou poslaneckou iniciatívou HZDS podarilo dozákona presadiť, že povinne dematerializovaná po−doba sa nebude vzťahovať na akcie, ktoré nie sú pred−metom verejného obchodovania (ako napríklad ak−cie Druhej obchodnej, v súvislosti s privatizáciouNafty Gbely). Bol tým umožnený vznik inštitútu ak−cií na doručiteľa, podľa ktorého vlastníctvo akcií užnemuselo byť povinne zaznamenané v Stredisku cen−


43

ných papierov, ale vlastníkom sa stala osoba, ktoráuvedenú akciu na zasadnutie valného zhromaždeniadoručila.

Tabuľka 9Členenie výstupov podľa jednotlivých metód uplatnenia v druhej vlne privatizácie k 30. 11. 1996

��N��)��+�.��+�.��)�4�� )3,��)��Q�

��+�.��)�4��

��3��N�� 3?3 452

9�+��3��)�� 222 21

)��,��!,! 1>1 3?=

��+�.��)�� 12 ;1

+��4�P

�+��.�K�)��!,!P

��.�K��3��N�� 3;4

��)�� ,��7 �,R�6'��)��S)��N��)��)��+�.��

<2>

��,��K��:�6@�9�+��3��)�� =3


Tabuľka 8Prehľad celkového počtu podnikov (výstupov) a objem sprivatizovaného majetku v druhej vlne privatizáciek 30. 11. 1996

�)��)��)��+�.�� ) ��!��

��),��7.��)��+�.�� =1; 14=�5;<

��)��+� ��)3,�� 1�4== 14=�5;<

�+��4�P

��3��N�� 514 32�22=

��+��4�P

�� =<3 <3�;>2

��)��,7R�/ 133 >1<;

��)��/9� 14 1<

��9�+��3��)��9.�@��6@�� 4;4 2522

��+�.��)�� 1= 22

��)��!,!��)��)��7 �,�� 24< 51�>4<

��+��4�P

��+��!,! >;�?44

:�+��.�K�)��!,!

��3��N�� 4=�;<1

��+��4�P

�� 4<�5;1

��)��,7R�/ 12<;

��)�� ,��7 �,R�6'��)��S)��N��)��)��+�.��

4;�41>

��9�+��3��)��.�K��9.�@��6@�� 2<1<

��K��:�6 21=1


Počet podnikov a objem sprivatizovaného majet−ku v druhej vlne privatizácie (do roku 1996) doku−mentujú nasledujúce tabuľky:


44

Pokles privatizačnej aktivity v roku 1997 bol spô−sobený nálezom Ústavného súdu SR o presune kom−petencií z FNM SR späť na vládu. Paradoxom tohtoobdobia však zostáva skutočnosť, že novela zákonavyvolaná nálezom Ústavného súdu bola prijatá takmerpo pol roku (27. júna 1997), vláda však nerozhodlaani o jednom priamom predaji, MSPNM SR neusku−točňovalo výber nadobúdateľa majetku. Všetko po−kračovalo predchádzajúcim nekontrolovateľným spô−sobom prostredníctvom FNM SR.

Rok 1997 bol charakteristický aj zvyšovaním mie−ry nevýhodnosti predajov pre FNM SR a v rovnakejmiere rastom výhodnosti predajov pre ich novýchnadobúdateľov. Ďalej sa potvrdzovala stranícka pri−vatizácia a priama účasť straníckych funkcionárov, ichrodinných príslušníkov či inak blízkych osôb na pri−vatizácii. Objavili sa prípady revízie rozhodnutí o pri−vatizácii, ktorej účelom bol opakovaný predaj tomuistému nadobúdateľovi, avšak za nižšiu cenu a s cie−ľom zapojenia osôb blízkych vedeniu FNM SR a ko−aličným stranám (napríklad kauza NAD Trenčín). Ne−dal sa zakryť prvý veľký prípad priamej privatizáciev prospech jedného z vedúcich predstaviteľov FNMSR (kauza Baňa Záhorie).

Nespokojnosť verejnosti narastala. Došlo ku kolapsuv jednej z veľkých bánk (Investičná a rozvojová ban−ka). Zodpovednosť zaň nesie predovšetkým skupinaspoločností okolo VSŽ. FNM SR vlastnil v tom čase35−percentný podiel akcií a nepostupoval aktívne privýkone akcionárskych práv. Zvyšoval sa počet kon−krétnych prípadov tunelovania podnikov ako dôsle−dok uskutočnenej privatizácie, ako aj neprehľadnýchvlastníckych vzťahov. Čiastočná kvalitatívna zmenaz hľadiska kontrolovateľnosti FNM SR nastala v ok−tóbri 1997, keď parlament zvolil zástupcu opozícieIvana Mikloša do Dozornej rady FNM SR.

Privatizácia v roku 1998 pokračovala v kontinui−te predchádzajúcich rokov a bola poznačená predo−všetkým nekontrolovateľnosťou a neprehľadnosťou.Bol to rok, v ktorom sa neuskutočnil ani jeden priamypredaj, len niekoľko bezodplatných prevodov na obce.Ďalší rok stagnácie v privatizačnom procese bol po−znamenaný prípravou na jesenné parlamentné voľby,ale nezaobišiel sa bez sporných momentov. Tieto po−tvrdili existenciu prepojenia privatizérov na politickéšpičky. Dôkazom boli argumenty vtedajšej opozície,ktoré priamo usvedčili niektorých politikov z roz−krádania a tunelovania privatizovaného majetku (pri−vatizácia ZSNP Žiar nad Hronom, časť akcií Slovnaf−tu a nevydarená privatizácia Slovenskej poisťovne).

4. 6. NÁPRAVY PRIVATIZAČNÝCHPRECHMATOV

Intenzívna diskusia o probléme nápravy prechma−tov v privatizácii, ktorá sa začala už v roku 1997, vy−vrcholila v roku 1998 pred parlamentnými voľbami.Takmer všetky politické strany, ktoré sa uchádzalio voličskú priazeň, uvádzali vo svojich programochzámer preveriť zákonnosť privatizácie s možnosťouprehodnotenia privatizačných rozhodnutí tak, aby bolieliminované straty štátu. Po nástupe novej vlády sapredvolebná rétorika koaličného zoskupenia (SDK,SDĽ, SOP, SMK) premietla aj do jej programovéhovyhlásenia a po nástupe nového vedenia FNM SR sazačala aj uskutočňovať. „Jednou z možností je aj re−privatizácia majetku,“ vyhlásil predseda výkonnéhovýboru fondu Ladislav Sklenár (Práca, 9. 12. 1998),ale až v prípade „porušenia zákona alebo neplneniapodmienok zmluvy, či nesplácania splátok“. Potommôže „majetok prejsť späť do rúk fondu. Musíme všakzabezpečiť jeho správu, kým vyberieme – veľmi trans−parentne, súťažami – nového privatizátora,“ dodal.

Pri náprave privatizačných prechmatov zohralodôležitú úlohu vytvorenie legislatívnych podmienokna preskúmanie uzavretých privatizačných zmlúv, ichprípadné napadnutie s možnosťou zrušenia ich plat−nosti a spätného prevodu privatizovaného majetku dorúk štátu. Novela zákona č. 17/1993 Z. z. umožnilapreverovať zmluvy o prevode majetku vo vlastníctveštátu alebo FNM SR.

FNM SR začal s procesom preverovania privati−začných rozhodnutí, ktorý vyústil do analýzy definu−júcej odchýlky od zákona v čase privatizácie. Celko−vo bolo prešetrených 900 zmlúv, z ktorých v 186 prí−padoch došlo k porušeniu zákona. Verejnosť očaká−vala rýchle a nekompromisné konanie orgánov čin−ných v trestnom konaní. V tomto smere sa však ničneudialo. Ministerka privatizácie M. Machová ozná−mila rapídny pokles spochybnených privatizácií vy−plývajúcich z formálnych nedostatkov, ktoré možnovzájomnými rokovaniami odstrániť. Informácia vnies−la do verejnosti pochybnosti a veľa otázok. V mate−riáli, ktorý bol predložený na rokovanie vlády, sahovorilo už len o 48 prípadoch spochybnenia privati−zácie. Materiál bol opäť odsunutý z rokovania, a tovraj z dôvodu, že neobsahoval návrhy riešení, alebože boli len veľmi všeobecné. Vzhľadom na skutoč−nosť, že vedenie fondu bolo odvolané (prezidenta predseda výkonného výboru pre nezvládnutie rie−šenia problému Nafty Gbely), ministerka privatizá−


45

cie si myslí, že dopracovanie materiálu nebude dlhotrvať a materiál sa objaví ešte tento rok (Prehodnote−nie privatizácie zas odložili, SME, 18. 11. 1999).

Podľa vyjadrenia bývalého prezidenta FNM SRĽudovíta Kaníka, pod ktorého vedením sa tento ma−teriál spracovával, spočíva však problém neochotyvlády prerokovať čo najskôr uvedený materiál najmäv tom, že vláda má z nápravy privatizácie strach, pre−tože pri náprave privatizácie neexistuje dobré rieše−nie, ale iba zlé a menej zlé.3

Okrem uvedených skutočností je nevyhnutnéuviesť, že rok 1999 bude určite zapísaný v proceseprivatizácie ako rok nápravy privatizačných prechma−tov. Hovoria o tom výsledky dosiahnuté v kauze NaftaGbely (akcie vo výške podielu 45,9 % vrátené na účetFNM SR), ako aj odstúpenie od zmluvy s majoritnýmivlastníkmi kúpeľov Dudince, Sliač, Kováčová a Slo−venské liečebné kúpele Piešťany, Istrochem, a. s., Bra−tislava, Klenoty, a. s., Bratislava, Obuv, a. s., Parti−zánske a ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom.

4.7. VÝHĽAD PRIVATIZÁCIENA ROK 2000

Vzhľadom na nepriaznivý stav, do ktorého sa v po−slednom čase likvidita FNM SR dostala, a záväzokvyplatiť k 31. decembru 2000 občanom 34 mld. Skza dlhopisy, nové vedenie FNM SR a MSPNM SRniekoľkonásobne deklarovalo úmysel pokračovaťv privatizácii zvyšných podielov z portfólia FNM SRv priebehu roku 1999. Jednotlivé kroky a materiályvlády naznačovali, že sa budú privatizovať aj strate−gické podniky (Slovenské telekomunikácie), banky(IRB, Slovenská sporiteľňa, VÚB, ČSOB) a zdravot−nícke zariadenia. Do dnešného dňa sa tak nestalo, aniv prípade bánk, napriek odporúčaniam a upozorne−niam Svetovej banky, čo je zrejme spojené s obavamivlády znášať z toho vyplývajúce riziko.

Vo svojom úmysle zrýchliť privatizačný procespredstavitelia vlády a vedenia FNM SR pokračujú ajnaďalej a rok 2000 bude musieť byť podľa nich ro−kom privatizácie.

Ako pre TREND 1. 12. 1999 uviedol Vladimír Dvo−řáček, riaditeľ sekcie stratégie FNM SR, zo súčasných149 akciových spoločností, ktoré má fond v portfóliu,chce FNM SR v roku 2000 privatizovať významnémajetkové účasti. Ide predovšetkým o Banku Slova−kia, kde sa už proces privatizácie s cieľom predať do

konca budúceho roku podiel FNM SR vo výške 60 %začal. V decembri tohto roku (1999) bude podľa V.Dvořáčka vybratý finančný a právny poradca na pre−daj banky. Okrem toho by sa v prvej polovici roku2000 mala privatizovať spoločnosť Solivary, a. s., Pre−šov, kde FNM SR vlastní majoritný podiel v nomi−nálnej hodnote 78 mil. Sk. Ďalšou významnou účas−ťou, ktorá by sa mala predať v roku 2000, je majorit−ný balík akcií Slovenskej plavby a prístavov, a.s., Bra−tislava.

Podľa poslednej novely zákona č. 92/1991, s účin−nosťou od 16. septembra 1999 rozhoduje o privatizáciiprirodzených monopolov a niektorých významnýchfinančných inštitúcií opäť vláda. Zároveň je ich pri−vatizácia obmedzená nasledovne:• predmetom privatizácie nebude lesný fond, želez−

ničná dopravná cesta, povrchové a podzemné vodya pošta;

• 51−percentná účasť štátu musí byť zachovaná v Slo−venskom plynárenskom priemysle, energetickýchzávodoch, Transpetrole a Slovenských elektrár−ňach;

• majetkovú účasť bez určenia si štát ponechá v Slo−venskej poisťovni, a. s., Slovenskej sporiteľni, a. s.,a v Slovenských telekomunikáciách, a. s.V súvislosti s prirodzenými monopolmi sa najviac

hovorí o privatizácii podnikov vodární a kanalizácií,časť ktorej sa podľa súčasnej legislatívy už uskutoč−nila, napríklad v celom trenčianskom okrese. Otázkaprivatizácie ostatných prirodzených monopolov (naj−mä SPP, Slovenské elektrárne, Transpetrol) síce uždlhšiu dobu rezonuje na verejnosti, ale ostáva otvo−rená.

Významný pokrok bol dosiahnutý v privatizácii51 % akcií Slovenských telekomunikácií, tender bolvyhlásený koncom novembra 1999. Podľa ministrapôšt a telekomunikácií J. Macejku jeho rezort urobívšetko, aby sa tender podarilo ukončiť v marci roku2000.

Výnosy sa očakávajú aj z už toľkokrát deklarova−ného predaja Slovenskej poisťovne, Slovenskej spo−riteľne a Všeobecnej úverovej banky, kde má fondstále významné účasti. Privatizácia VÚB bola skom−plikovaná vzhľadom na nevysporiadanosť vlastníc−kych vzťahov medzi FNM ČR a FNM SR, čo všakbolo definitívne vyriešené ku koncu novembra 1999podpísaním tzv. „nulového variantu“ medzi obomafondmi. Predaj 24−percentného slovenského podieluv ČSOB je už v štádiu rokovania s belgickou KBCBank, ktorá je už majoritným vlastníkom tejto ban−


46

ky. Termín uzavretia problému bol stanovený na 31.január 2000, čo však nie je isté, keďže sa už niekoľ−kokrát posunul. Podľa Jána Ondu, hovorcu NBS, ur−čité omeškanie v poslednom období spôsobili úvahyo participácii Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do úvahy môže prichádzať aj reprivatizácia podni−kov, majoritné podiely ktorých FNM SR získal odstú−pením od zmluvy. Ide o Slovenské liečebné kúpele,a. s., Piešťany, Istrochem, a. s., Bratislava, Nafta, a. s.,Gbely, a ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom.

Tabuľka 10Objem privatizovaného majetku v SR podľa dátumu podpísania zmlúv s FNM SR v rokoch 1992 – 1999(štandardné metódy)

:��5 ��)��4��

��,!��7��.��T

��,!��)�,�K.��,!��

�7��.��T�U7 �!�4��)�Q�

��)�,�K.��U�.��!�7��.��TT��)�Q�

$00 12�==;�45; 12�23<�>2< =>?�<4> ?=5; 323

$001 <�2;3�4=1 <�;15�22< 133�>=; ?333 4>4

$00��$=!�1!� 11�224�=<< 3�541�=3; 3�>;=�;;; 31?= <?<=

$00��$"!1!� ?�<>?�;4? 4�32=�><= 55=�<53 4>21 2;;

��$00 V0�� 4>�3=5�<2< 23�=41�4<< >�<2>�=52 =524 22<>

$00H 4>�2>5�;>; 12�>;=�<4= =�<3>�4=2 4<;? 44>;

$00= <4�5;3�344 11�3?=�?1= <�5<1�5<1 2=<> 2?<3

$00" 13�41>�<3= 4�321�455 <1;�3;3 22?? 1;<<

$00G 12�513�53> 2�?1>�>2= 1�23<�;;; 22>> 4;;=

��$00HV0G� 1;?�21=�?1= 4;�><2�<== 12�?=4�>;5 2513 2?==

$000 134�>3> 1>�3;; D 1145 D

F��$00 V00� 1<=�?<?�;?> 3=�4?1�41; 2;�4?1�4?; 43?2 2=;>

Zdroj: Výročné správy FNM SR 1992–1997, Čierna kniha privatizácie FNM SR, interné materiály FNM SR* bez investícií, ** vrátane investíciíPoznámka: uvedený stav vrátane dodatkov uzavretých do 31. 10. 1999

Graf 3Objem privatizovaného majetku v SR podľa dátumu podpísania zmlúv s FNM SR v rokoch 1992–1999(štandardné metódy, tis. Sk)

;3�;;;�;;;1;�;;;�;;;13�;;;�;;;2;�;;;�;;;23�;;;�;;;4;�;;;�;;;43�;;;�;;;<;�;;;�;;;<3�;;;�;;;

1??2

1??4

1??<�E��1=646F

1??<�E��1>64F

1??3

1??=

1??>

1??5

1???

G9��

(H��

I��,��

��6��

Graf: M.E.S.A 10

4.8. ŠTATISTIKA

Bilančná hodnota majetku vhodného na privatizá−ciu sa na Slovensku odhaduje na 427,6 mld. Sk(OECD Economic surveys, 1996). Z toho bolo do 31.decembra 1998 na FNM SR prevedených 349,4 mld.Sk. Do septembra 1999 sa sprivatizovalo 226,7 mld.Sk, pričom 80 mld. Sk išlo do kupónovej privatizáciea 146,95 mld. Sk sa predalo štandardnými metódami– predovšetkým priamymi predajmi.


47

K 30. septembru 1999 bola celková hodnota ma−jetkových účastí FNM SR 55,2 mld. Sk, z tejto sumyvšak až 21,8 mld. Sk (39 %) predstavujú majoritnéúčasti štátu (Slovenské elektrárne, SPP), ktoré sú pod−ľa súčasných platných právnych predpisov neprivati−zovateľné4 . Na predaj má teda FNM SR momentálnek dispozícii účasti v menovitej (účtovnej) hodnotepribližne 20,9 mld. Sk. Ich trhová hodnota však pred−stavuje iba zlomok menovitej hodnoty (podľa vyjad−renia podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Miklo−ša je to len asi jedna desatina ich nominálnej hodno−ty), keďže v prevažnej miere ide o minoritné podiely,resp. účasti v spoločnostiach, ktoré sú v likvidáciialebo v konkurze.

Od roku 1992, keď sa na Slovensku začala veľkáprivatizácia, sa privatizovalo štandardnými aj neštan−dardnými metódami. Ako vyplýva z predchádzajúcejtabuľky, v rokoch 1992 a 1993 sa kúpne ceny pri štan−dardných metódach približne rovnali účtovnýmhodnotám privatizovaného majetku.

V roku 1994 sa v období do 16. marca (do odcho−du druhej Mečiarovej vlády), teda za necelý štvrťrok,sprivatizoval majetok v trojnásobnom objeme oprotiroku 1993. Toto číslo narástlo hlavne v poslednýchdňoch pôsobenia tejto vlády, keď sa privatizovalo„dňom i nocou“. Zaujímavý je aj údaj o výške in−vestícií zahrnutý do kúpnej ceny podniku, keď až49,5 % kúpnej ceny tvorili investície. Priemerná kúp−na cena ako podiel na účtovnej hodnote predanéhomajetku tvorila 68,2 % bez investícií (vrátane investí−cií až 88 %).

Po nástupe tretej Mečiarovej vlády v roku 1995 sapreniesla právomoc uskutočňovať priame predaje naFNM SR. Po tomto kroku nastal radikálny pokleskúpnych cien, ktorý odvtedy neustal a v roku 1998dosiahol len 22,7 % ich účtovnej hodnoty. Za obdo−bie od roku 1995 až do novembra 1998 predal FNMSR štandardnými metódami majetok (majetok štátnychpodnikov a akcie akciových spoločností z portfóliaFNM SR) v celkovej účtovnej hodnote 109,2 mld. Sk.Z tejto sumy však tvorili kúpne ceny (bez investícií)len 30,7 mld. Sk, teda 28,1 %. Vzhľadom na splátkovýrežim, keď úhrada kúpnej ceny bola rozložená do splá−tok, spravidla na desať rokov, FNM SR do 31. decem−bra 1998 dostal len 19,7 mld. Sk, čo zodpovedá sotva18 % účtovnej hodnoty. V tejto sume sú však započí−tané aj úhrady splátok prostredníctvom dlhopisov FNMSR, ktoré predstavujú čiastku 7,8 mld. Sk.

Evidentný (trojnásobný) pokles privatizačnej akti−vity v roku 1997 bol spôsobený zverejnením nálezu

Ústavného súdu o presune kompetencií z FNM SR späťna vládu. V roku 1998 tento trend pretrval, aj vzhľa−dom na blížiace sa septembrové parlamentné voľby,keď sa vládne strany začali obávať klesajúcich prefe−rencií (najmä Združenie robotníkov Slovenska). Nadruhej strane to bolo spôsobené tiež celkovo nízkymobjemom majetku, ktorý ešte ostalo privatizovať. Vlá−da v roku 1998 neschválila ani jeden priamy predaj.

Celkovo tak v rokoch 1992 až 1999 tvorila prie−merná kúpna cena bez investícií len 35,9 % z účtov−nej hodnoty privatizovaného majetku štandardnýmimetódami. Celkový reálny finančný prínos za totoobdobie predstavoval 14 mld. Sk z prvej vlny a 12mld. Sk z druhej vlny privatizácie, teda len 18 %z účtovnej hodnoty 146,9 mld. Sk.

V zmluvách uzatváraných FNM SR sa stanovova−li výhodné úroky na úrovni diskontnej sadzby, nejas−ne boli formulované podmienky účasti zamestnan−cov na privatizácii, ako aj otázky zachovania zamest−nanosti a investičných aktivít. Ešte menšia pozornosťsa venovala pohľadávkam. Kúpne zmluvy obsahu−jú veľmi mäkkú klauzulu, podľa ktorej až neza−platenie dvoch po sebe nasledujúcich splátok jedôvodom na odstúpenie od zmluvy. Aj napriek tomuje veľa prípadov, keď dlžníci FNM SR nezaplatili viacako dve splátky a fond nič nepodnikol.

V roku 1998 avizovalo MSPNM SR zverejnenieverejného registra privatizovaného majetku, čo savšak v priebehu roka 1999 nepodarilo zabezpečiťv rozsahu, v akom to bolo deklarované. Zoznamy niesú aktualizované a vôbec sa nepodarilo zabezpečiťzverejnenie výpisov z obchodného registra o nado−búdateľoch firiem. Rok 1999 bol rokom veľkých ná−dejí, ale aj veľkým sklamaním (pozri Nápravy pri−vatizačných prechmatov, kapitola 4.6).

4.9. LIKVIDÁCIE ŠTÁTNYCH PODNIKOV

Neoddeliteľnou súčasťou transformácie štátnehomajetku je aj proces likvidácie štátnych podnikov. Dô−vody pre zaradenie podnikov do likvidácie spočívalipredovšetkým v dlhodobých nepriaznivých výsled−koch hospodárenia. Tieto vznikali aj následkom vy−členenia časti štátnych podnikov a postupujúcou pri−vatizáciou. Do likvidácie boli zaraďované aj zvyškovéčasti podnikov, ktoré zostali z privatizácie ako nepre−dajné výstupy, alebo nadobúdateľ niektorého výstu−pu odstúpil od podpísania kúpnopredajnej zmluvys FNM SR.


48

Likvidácia štátnych podnikov znamená niekedyväčšie rabovanie štátneho majetku ako jeho nepre−hľadná privatizácia. Umožňujú to aj nedostatky v le−gislatíve, ktoré mal zaceliť minister privatizácie vovláde V. Mečiara Peter Bisák, ten zároveň udeľovalkonečný súhlas s likvidáciou podniku. Vláda mu svo−jím uznesením č. 692 z 30. septembra 1997 uložilazabezpečiť novelizáciu vyhlášky MSPNM SR č. 140/1996 Z. z. Stalo sa tak po tom, čo kontrolné orgányzistili, že uvedený právny predpis nedáva zárukytransparentného postupu pri likvidácii štátnych pod−nikov, ani jednoznačne nevymedzuje právomocivšetkých účastníkov tohto procesu. Tomu zodpove−dajú aj nízke výnosy z likvidácie: v priemysle do−siahli 3,6 % a v poľnohospodárstve len 3 % z účtov−nej hodnoty likvidovaných podnikov. Po likvidáciipodniku nasledoval priamy predaj vopred určenémuzáujemcovi za podstatne zníženú cenu. Najvyšší kon−trolný úrad (NKÚ) odhalil, že z takéhoto predaja, ktorýbol pôvodne zamýšľaný ako výnimka, sa postupnestalo pravidlo (Pravda, 9. 10. 1998).

Povinnosť vykonať verejnú dražbu sa úspešne ob−chádzala, keďže ministerstvo plnenie tejto verejnekontrolovateľnej formy predaja štátneho majetkunevyžadovalo a takmer vo všetkých prípadoch žia−dosti likvidátora na priamy predaj vopred určenémuzáujemcovi vyhovelo. Činnosť komisie, ktorá tietožiadosti posudzovala, bola len formálna.

K porušeniu vyhlášky o postupe pri likvidácii štát−nych podnikov dochádzalo tromi spôsobmi. Žiadosťlikvidátora na priamy predaj bola prerokovaná v prí−slušnej komisii až po vydaní súhlasu ministra, alebokomisia žiadosť vôbec neprerokovala. Tretím spôso−bom bol postup, keď vydaný súhlas ministra neobsa−hoval označenie kupujúceho a majetok bol predanýinému kupujúcemu, ako odporúčal likvidátor SR. Dolikvidácie bolo zakladateľskými rezortmi navrhnutýchzhruba 2000 štátnych podnikov. Z uvedeného počtuMSPNM SR vydalo 4200 rozhodnutí, z toho súhla−sov na priamy predaj 3855, čo predstavuje 91,2 %prípadov, pri ktorých sa uprednostnila táto metódapred verejnou dražbou a ostatnými metódami (verej−ná súťaž, bezodplatný prevod).

Príkladom je likvidácia Štátnej tlačiarne doprav−ných a poštových cenín. Ministerstvo dopravy akozakladateľ a ministerstvo privatizácie chceli najprvspeňažiť tento podnik v dražbe za cenu 55 mil. korún.Nenašiel sa však žiadny záujemca. O dva týždne saprihlásila firma THB (v ktorej figuroval zať bývalejpodpredsedníčky vlády Kataríny Tóthovej). Likvidá−

tor okamžite uzavrel s THB zmluvu o budúcej zmlu−ve na predaj tlačiarne za 19 mil. Sk, a požiadal minis−tra o súhlas s „výhodnou“ ponukou. Viacpodlažnúbudovu v širšom centre Bratislavy totiž znalec ohod−notil na menej ako 8 mil. Sk. V ten istý deň, ako mi−nister podpísal súhlas s priamym predajom, bola hneďpodpísaná aj kúpno−predajná zmluva – a štát prišielo ďalšie milióny (Pravda, 10. 7. 1998).

4.10. REPOOBCHODY

Do roku 1997 slúžili repoobchody (obchodys právom spätného odkúpenia, pri ktorých získal FNMSR cudzie zdroje za prevod akcií zo svojho portfólia,pričom akcie sú kryté záložným právom) len na pre−klenutie dočasných problémov likvidity ku koncukalendárneho roka, v roku 1997 sa finančná krízaFNM SR prehĺbila natoľko, že v tomto období nemalprostriedky na zaplatenie svojich bežných záväzkov.Okrem spomínanej januárovej pôžičky prostredníc−tvom repoobchodu na vyplatenie časti dlhopisov ob−čanom nad 70 rokov fond potreboval ďalšie zdroje.V júli 1998 mal FNM SR vážne starosti získať aké−koľvek zdroje, preto realizoval ďalšie repoobchodyso Slovenskou poisťovňou (SP), v ktorých si požičalprostriedky za 1,6 mld. Sk. Založil v nich lukratívneakcie zo svojho portfólia – akcie VÚB (15,93 %), Re−štitučného investičného fondu (39,08 %), Slovenskejplavby a prístavov (31,43 %) a Interhotela Tatry(97 %). Splatnosť tohto repoobchodu bola šesť me−siacov (Národná obroda, 4. 7. 1998).

Pri takomto obchode má síce FNM SR právo v sta−novenom termíne kúpiť akcie späť, nemá však nijakúpovinnosť. Vznikla tak obava, že v prípade prehra−tých volieb predstavitelia FNM SR bez problémovmôžu zmeniť podmienky repoobchodu tak, aby akcienenávratne získala SP. Tento dlh musí fond pred se−bou tlačiť z dôvodu nízkej likvidity a FNM SR máproblémy so získavaním finančných zdrojov na pl−nenie svojich záväzkov.

Podozrenie o možnej skrytej privatizácii sa potvr−dilo po tom, čo sa v júli 1998 začal proces navyšova−nia základného imania v SP, pri ktorom mal štát prísťo majoritu v neprospech súkromných spoločností načele s VSŽ Košice. Nesplatením repoobchodu by satak sprivatizovali aj akcie VÚB a ďalších založenýchinštitúcií.

Paralelne s týmto repoobchodom sa v Slovenskejpoisťovni uskutočnilo navyšovanie základného ima−


49

nia, za ktoré FNM SR síce hlasoval, ale na navýšenísa nezúčastnil. To znamenalo začiatok skrytej priva−tizácie nielen Slovenskej poisťovne, ale aj VÚB a ďal−ších inštitúcií prostredníctvom podielov FNM SR,ktoré založil v repoobchode.

V roku 1998 vzbudili pozornosť viaceré väčšieobchody s akciami. Za najzaujímavejšie možno po−važovať repoobchod FNM SR s 1,35 mil. akciamiSlovnaftu Bratislava uskutočnené koncom januára1998. Tieto akcie Slovnaftu mal založené Fond ná−rodného majetku SR a veriteľovi za ne pri spätnomvýkupe zaplatil 757 mil. Sk (t.j. 560 Sk za akciu). 24.februára 1998 však FNM SR rozhodol, že 1,68 mil.akcií Slovnaftu (10,23 % základného imania) odpredáspoločnosti Colorin, a. s., Žilina za 620 mil. Sk, čo je368 Sk za jednu akciu (Hospodárske noviny, 26. 2.1998). Pritom v tom čase cena akcií Slovnaftu na trhuBurzy cenných papierov (BCP) alebo RM−SystémuSlovakia neklesla pod 800 Sk za jednu akciu. Fondby bol celkom isto urobil lepší obchod, keby bol 1,35mil. akcií prenechal veriteľovi, alebo ich predal naBCP za trhovú cenu.

Výsledkom reprivatizácie v roku 1999 je jej plne−nie takmer výlučne vo forme akcií zo strany pôvod−ného nadobúdateľa alebo zaplatením splátkyv prospech FNM SR. Táto skutočnosť výrazne ovplyv−nila likviditu FNM SR, a preto sa forma repoobcho−dov používa na získanie potrebnej čiastky na úhradyplnení. V súčasnosti musel FNM SR založiť na rieše−nie tejto situácie akcie bonitných akcií zo svojho port−fólia, ako napr. 97−percentný podiel akcií Slovenskejplavby a prístavov, a. s., Bratislava, 60,6−percentnýpodiel akcií SLK, a. s., Piešťany, ale aj akcie RIF,a. s., Bratislava. Posledný krátkodobý repoobchodbol uzatvorený s akciami Nafty, a. s., Gbely. „I na−priek tomu, že repoobchody na tieto akcie uzavrelifinančné inštitúcie s FNM SR za obojstranne výhod−ných podmienok, teoreticky existuje aj možnosť, žev prípade nedostatku likvidity FNM môže o tieto ak−cie prísť. Možno by bolo jediným východiskomurýchliť privatizáciu týchto spoločností. Z toho byplynul prínos, ktorý by slúžil na zaplatenie záväzkufondu voči veriteľom,“ povedal Vladimír Dvořáček,

riaditeľ sekcie stratégie FNM SR v rozhovore preTrend 1. 12. 1999.

POZNÁMKY

1 Zdroj: Mikloš, I.: Riziko korupcie v procese privatizá−cie. Windsor Group Slovakia, Bratislava 1995.

2 Milan Nič: Sachs: Česko−slovenská kupónová privati−zácia bola experimentom, ktorý úplne zlyhal a dnes bynemal žiadnu šancu na zopakovanie. SME, 19. 11. 1999,s. 21.

3 Slovenská vláda má z nápravy privatizácie strach, tvr−dí Kaník. SME 19. 11. 1999.

4 Bližšie pozri kapitolu č. 7 Privatizácia prirodzených mo−nopolov

LITERATÚRA

1 Lachkovič, R.: Kolektívne investovanie a jeho vzťah kukapitálovému trhu. In: Diskusný klub – zborník 1995−1996. M.E.S.A.10, Bratislava 1997

2 Mikloš, I.: Privatizácia. In: Bútora, M. – Ivantyšyn, M.(ed.): Slovensko 1997 – Súhrnná správa o stave spoloč−nosti a trendoch na rok 1998. Inštitút pre verejné otáz−ky, Bratislava 1998.

3 Mikloš, I.: Riziko korupcie v procese privatizácie.Windsor Group Slovakia, Bratislava 1995.

4 Reptová, O.: Privatizácia. Občianska spoločnosť, sep−tember 1999.

5 Reptová, O. – Polonec, I.: Privatizácia. In: Mesežni−kov, G. – Ivantyšyn, M. (ed.): Slovensko 1998 – 1999.Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejnéotázky, Bratislava, 1999.

6 Podrobná analýza procesu privatizácie za roky 1991 až1998 s dôrazom na zhodnotenie transparentnosti, uplat−ňovania verejného záujmu, výnosov a dopadov na pod−nikateľskú sféru. MSPNM SR, august 1999.

7 Analýza zdedeného stavu za Ministerstvo pre správua privatizáciu národného majetku SR 1999. MSPNMSR, marec 1999.

8 Ďalšie interné materiály FNM SR a MSPNM SR 1992,1993, 1998, 1999.

9 Monitoring periodík TREND, Profit, SME, Pravda, Hos−podárske noviny, Národná obroda, Práca, tlačové agen−túry SITA a TASR.

10 Internetovská stránka FNM SR.


50

51

5.1. CHRONOLÓGIA VZNIKU,PRESADENIA A PODSTATATZV. DLHOPISOVEJ METÓDY

„Bude to inak a bude to lepšie.“ Týmito slovamiohlásil vtedajší premiér Vladimír Mečiar 6. júna 1995koniec akýchkoľvek ilúzií o realizácii druhej vlnykupónovej privatizácie (KP). Vyhlásenie premiéranasledovalo po ôsmich mesiacoch, poznačenýchodkladom sľubovaného začiatku druhej vlny KP, po−stupného znižovania objemu ponúkaného majetkua jednoznačného preferovania privatizácie prostred−níctvom priamych predajov vopred určeným vlast−níkom.

Zaujímavé pritom je, že provládny denník Sloven−ská republika ešte 14. júna 1995 uviedol, že „je pred−poklad, že sa práce na privatizačných projektoch s po−dielom akcií do kupónovej privatizácie zo strany mi−nisterstva privatizácie ukončia do konca júna 1995“.Podľa denníka evidovalo ministerstvo k 14. júnu 214privatizačných výstupov v hodnote 32,784 mld. Sk.

Po prekvapujúco krátkom období príprav parlament12. júla toho istého roku schválil vládou predloženýnávrh už štrnástej novely zákona o podmienkach pre−vodu majetku štátu na iné osoby (nazývaný tiež zá−kon o veľkej privatizácii), ktorej jadro sa týkalo prá−ve zmeny ustanovení o kupónovej privatizácii.

Namiesto možnosti nákupu akcií za investičné ku−póny novela ponúkla občanom, majiteľom kupóno−vých knižiek, možnosť získania voľne neobchodova−teľného dlhopisu Fondu národného majetku v jednot−nej menovitej hodnote 10 tisíc korún so splatnosťou5 rokov – čiže k 31. decembru 2000. Dlhopisy súpevne úročené diskontnou sadzbou NBS, ktorá je od13. januára 1996 na úrovni 8,8 %. Výnosy sú splatnéspolu s menovitou hodnotou dlhopisu.

5. DÔSLEDKY ZRUŠENIAKUPÓNOVEJ PRIVATIZÁCIEA JEJ NAHRADENIEDLHOPISOVOU METÓDOU

Marek Jakoby

Vzhľadom na to, že pri tejto transakcii praktickynedošlo k zmene vlastníka štátneho majetku, je vô−bec ťažko hovoriť o privatizácii, často sa preto ozna−čuje ako „dlhopisové odškodnenie“.

Novela presne stanovila možnosti použitia dlhopi−su pred jeho splatnosťou, ako aj okruh jeho potenci−álnych nadobúdateľov.

Majiteľ dlhopisu ho podľa zákona mohol pred dá−tumom splatnosti použiť na:• vklad do obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudla

privatizovaný majetok, za účelom úhrady záväzkutejto spoločnosti voči FNM,

• nadobudnutie privatizovaného bytu (vrátane osôbblízkych rodinných príslušníkov),

• doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie (jehozákonná úprava bola prijatá až neskôr – Zákonč. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom po−istení zamestnancov),

• predaj osobám, oprávneným nadobúdať dlhopispodľa zákona,

• nákup akcií z majetku FNM na verejnom trhu cen−ných papierov,

• iné účely, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Okruh osôb, ktoré môžu podľa zákona nadobudnúťdo vlastníctva dlhopis FNM, bol stanovený nasle−dovne:• fyzické alebo právnické osoby na splatenie svo−

jich záväzkov voči fondu, súvisiacich s nadobud−nutím privatizovaného majetku,

• vlastníci bytových domov za prevod bytu do vlast−níctva a nájomcovia bytov od blízkych osôb nanadobudnutie bytu do vlastníctva,

• právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dô−chodkové a zdravotné poistenie,

52

• banky, určené na reštrukturalizáciu podľa osobit−ného zákona,

• iné osoby podľa osobitného zákona.

V skutočnosti sa však reálny okruh nadobúdateľovzúžil len na prvú skupinu, keďže:• doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie ne−

bolo v tom čase legislatívne podchytené, jeho rea−lizácia sa v súčasnosti len rozbieha,

• konkrétnejšie projekty reštrukturalizácie bánk saprvýkrát objavili až v roku 1998,

• kúpa akcií z majetku FNM na verejnom trhu cen−ných papierov (RM−S) sa začala realizovať až v júli1997, teda dva roky po schválení novely zákona.Fond do ponuky zaradil zostatkové akcie 23 pod−nikov. Táto možnosť však nevyvolala praktickyžiadnu odozvu. Išlo totiž o „lukratívne“ akcie pod−nikov, ktoré v roku 1996 skončili v strate (19 pod−nikov), na dva z nich bol vyhlásený konkurz, triboli v tom čase v likvidácii a v prípade ďalších šty−roch bol podaný návrh na konkurz alebo likvidá−ciu. Je pochopiteľné, že záujem o tieto akcie bolminimálny. V prvom kole sa predalo 20 % ponú−kaných akcií, akcie dvoch podnikov sa predali všet−ky, o akcie deviatich podnikov nebol žiadny záu−jem. V druhom kole sa dopredali akcie ďalších trochspoločností. Situáciu veľmi presne vystihol denníkPráca, keď napísal, že „neinformovaní občania na−kúpili zväčša bezcenné akcie, ktoré im ponúkolFNM bez toho, aby uviedol, o aký odpad ide“. (Prá−ca, 30. 7. 1997)

Náhle definitívne opustenie projektu kupónovej pri−vatizácie vyvolalo rozsiahlu kritiku predovšetkým zostrany opozičných politických subjektov. Opozičnéparlamentné strany označili rozhodnutie vlády za pro−tiústavné a účelové, slúžiace len na zvýšenie objemumajetku, ktorý chce vládna koalícia privatizovať pria−mymi predajmi. Protiústavnosť mala spočívať v tom,že došlo k spätným zmenám v podmienkach a k zása−hom do právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulostina základe platného právneho stavu (registrácia inves−tičných fondov pre druhú vlnu, zmluvy medzi občan−mi – MIKmi a fondmi). Rozhodnutie vlády bolo pri−tom tiež v jednoznačnom rozpore s programovým vy−hlásením vlády z januára 1995, v ktorom sa vláda za−viazala, že „zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej pri−vatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu“.

Vtedajší prezident Michal Kováč vrátil koncom júlaspomínanú novelu spolu so zákonom o investičných

spoločnostiach a fondoch a zákonom o strategickýchpodnikoch parlamentu na opätovné prerokovanie.Najvýznamnejšia výhrada prezidenta sa týkala prá−ve skutočnosti, že so spätnou platnosťou praktickydošlo k narušeniu platných zmluvných vzťahov. Vý−hrady mal aj voči povinnosti obcí a bytových druž−stiev prijímať dlhopisy bez toho, aby ich mohli doich splatnosti použiť. Všetky vrátené novely však par−lament v pôvodnom znení opätovne schválil v sep−tembri.

V tom istom mesiaci podala skupina štyridsiatichposlancov NR SR na Ústavný súd (ÚS) podnet voveci nesúladu novely zákona o veľkej privatizáciis ústavou. V decembri ÚS rozhodol o protiústavnosti§ 24, ods. 10 novely, ktorý prikazoval obciam a byto−vým družstvám prijímať dlhopisy ako platidlo pri pre−vode bytov do vlastníctva občanov. Podľa ÚS došlok porušeniu rovnosti vlastníckeho práva, keďže tátopovinnosť sa nevzťahovala na všetkých vlastníkovbytov a k obmedzeniu práva slobodného rozhodova−nia, lebo pri predaji a kúpe bytu nemožno dohoduzakladať na povinnosti prijať dlhopis. Rozhodnutie ÚSvšak nevylučovalo možnosť dlhopis na podobný účelpoužiť po vzájomnej dohode. Ostatné body podaniaposlancov ÚS zamietol. Zmenou kupónovej privati−zácie na dlhopisovú došlo síce k obmedzeniu vlast−níckych práv, podľa súdu to však bolo vo verejnomzáujme s primeranou náhradou, ktorou je štátny dl−hopis s možnosťou dodatočného nákupu akcií.

Vzhľadom na rozhodnutie ÚS mohla dlhopisová„privatizácia“ oficiálne odštartovať. K 1. januáru 1996boli v Stredisku cenných papierov (SCP) občanom,zaregistrovaným pre druhú vlnu KP, pripísané naosobné majetkové účty dlhopisy v menovitej hodnote10 tisíc Sk. Celkovo bolo takto emitovaných 3 329 630dlhopisov, čo je o 200 tisíc menej ako pôvodný početzaregistrovaných MIKov – to súvisí s tým, že rovna−ký počet občanov sa po zmene metódy odregistroval,čím de facto dlhopisové „odškodnenie“ odmietol.Napriek tomu, že občania dostali informáciu o mož−nostiach nakladania s dlhopisom pred lehotou splat−nosti, neboli v tom čase ešte schválené viaceré s týmsúvisiace materiály – tie boli predpokladom reálnehoobchodovania s dlhopismi, ktoré sa začalo až v au−guste. Išlo predovšetkým o novelu nariadenia vládyo vydávaní a použití investičných kupónov (č. 139/1996 Z. z.), ktoré nadobudlo účinnosť publikovanímv Zbierke zákonov až 9. mája, jedenásť mesiacov povyhlásení dlhopisovej metódy. Ani toto nariadenievšak nebolo právne „čisté“.

M A R E K J A K O B Y

53

Skupina opozičných poslancov podala na ÚS 6.júna podnet na začatie konania vo veci rozporu na−riadenia s Ústavou SR a ďalšími platnými zákonmiv trinástich bodoch. Principiálnym problémom naria−denia bolo porušovanie princípu rovnosti pred záko−nom a princípu rovnosti v právach, obmedzovanievlastníckeho práva majiteľov dlhopisov, ako aj sku−točnosť, že nariadenie poskytovalo FNM právomoci,ktoré boli v rozpore s platnými zákonmi, pričom išloo právomoci, ktoré môžu byť upravené len zákonom.Konkrétne išlo predovšetkým o právomoc FNM vy−berať dlžníkov, ktorým je umožnené splácať záväzkyvoči FNM dlhopismi, právomoc vyberať obchodní−kov s cennými papiermi, oprávnenými s dlhopismiobchodovať a poverenie FNM organizovať trh s dlho−pismi, keď vláda mala v podstate iba poveriť jednéhoz existujúcich organizátorov verejného trhu (t. j.BCPB alebo RM−S). Nariadenie tak jednoznačne zvý−hodňovalo vybrané skupiny subjektov. Argumentyo protiústavnosti ÚS uznal a vo svojom rozhodnutívo februári 1997 konštatoval, že nariadením vláda po−rušila viacero ustanovení Ústavy SR a niekoľkých ďal−ších zákonov.1

Výstižne celú zmenu koncepcie kupónovej priva−tizácie na dlhopisové „odškodnenie“ pomenoval vte−dajší komentátor denníka Pravda Marián Leško, keďo. i. citoval premiéra V. Mečiara v jeho rozhovore prečeské Hospodářské noviny: „Hospodárska situáciateraz velí vytvoriť domáce podnikateľské vrstvy, roz−deliť medzi ne a ostatných občanov majetok, ktorývytvárali vlastnou prácou.“ Podľa Leška zmena ku−pónovej privatizácie na dlhopisy nie je ničím inýmako zmenou delenia majetku medzi „domácimi pod−nikateľskými vrstvami a ostatnými občanmi – prvýmdá takmer všetko, druhým trochu viac ako nič“. (Prav−da, 30. 12. 1995)2

5.2. ROZDIELY MEDZI KUPÓNOVOUA DLHOPISOVOU METÓDOUZ HĽADISKA TRANSPARENTNOSTI,OBJEKTIVITY A ROVNOSTI ŠANCÍ

Kupónová privatizácia predstavovala možnosťúčasti na privatizácii pre všetkých občanov v rovna−kých podmienkach. Preto ju v roku 1994 obsahovalivolebné programy všetkých najväčších politickýchstrán, vrátane strán neskoršej vládnej koalície.

Zmena spôsobu kupónovej privatizácie prišla v ča−se, keď:

• bola v plnom prúde príprava druhej vlny kupóno−vej privatizácie, ktorá sa opierala o platný zákona skúsenosti z prvej vlny,

• na základe povolenia Ministerstva financií SR vzni−kol celý rad investičných fondov zriadených predruhú vlnu kupónovej privatizácie, ktoré boli natento účel ministerstvom už aj zaregistrované,

• uskutočňovala sa ministerstvom financií vyhláse−ná registrácia kupónových knižiek; zaregistrova−ním kupónovej knižky sa jej majiteľ stal majiteľominvestičného kupónu,

• medzi občanmi, respektíve majiteľmi investičnýchkupónov a investičnými fondmi vznikol legálnecelý rad zmluvných vzťahov rozličného charakte−ru – obdobných vzťahom známym z prvej vlny ku−pónovej privatizácie.

Jednostranná zmena pravidiel kupónovej privati−zácie, uskutočnená novelou, teda retroaktívne zasiahlado obrovského množstva platne existujúcich právnychvzťahov, a tým porušila právnu istotu ich účastníkov.Právnu neistotu zvyšuje aj skutočnosť, že novela ne−obsahuje žiadne ustanovenia o tom, ako sa následneusporiadajú existujúce majetkové vzťahy medzi in−vestičnými fondmi a občanmi. Právna istota je pri−tom jedným z významných obsahových prvkov práv−neho štátu, akým je podľa článku 1 Ústavy SR aj Slo−venská republika.3

5.2.1. Strata možnosti reálne sa podieľaťna privatizovanom majetku

Majitelia kupónov mohli získať – priamo alebosprostredkovane cez investičné fondy – majetkovúúčasť na akciových spoločnostiach založených v pro−cese privatizácie. Tým sa zároveň – pri rovnosti šancía v prospech všetkých obyvateľov, ktorí mali záujemvstúpiť do procesu kupónovej privatizácie – riešilvšeobecný nedostatok peňažných prostriedkov po−trebných na rýchle sprivatizovanie veľkého objemumajetku štátu.4

Popri viacerých negatívach, ktoré sa ukázali v sú−vislosti s prvou vlnou kupónovej privatizácie (roz−drobenosť vlastníctva, minimálny prílev reálneho ka−pitálu, pokles hodnoty väčšiny akcií) mala KP aj vý−hody, ktorými boli rýchlosť, plošnosť a spravodlivosť,keď obyvateľstvu umožnila reálne sa podieľať na pri−vatizovanom majetku. Väčšinu negatív, predovšetkýmtých, ktoré súviseli s poklesom hodnoty získaných

5. DÔSLEDKY ZRUŠENIA KUPÓNOVEJ PRIVATIZÁCIE A JEJ NAHRADENIE . . .

54

akcií na kapitálovom trhu či „tunelovaním“ investič−ných fondov, však nespôsobila sama kupónová pri−vatizácia, ale predovšetkým nedostatočná reguláciakapitálového trhu a pôsobenia investičných fondovzo strany ministerstva financií.

Dlhopisovú „privatizáciu“ tak privítali predovšet−kým ľudia s negatívnymi skúsenosťami z prvej vlny,najmä tí, ktorí sa cítili podvedení zo strany investič−ných fondov. Rozhodujúcim bol pritom zrejme do−jem „istých“ 10 tisíc korún (plus príslušný výnos) bezistej dávky rizika, ktorá bola v prvej vlne spojenás rozhodovaním o umiestnení investičných bodov dotej ktorej akciovej spoločnosti, resp. do investičnéhofondu.

Dlhopisová metóda však väčšinu občanov de fac−to zbavila možnosti získať priamy podiel na privati−zovanom majetku. Na základe jednoznačného prefe−rovania tzv. štandardných metód, predovšetkým pria−mych predajov, tak pri ďalšej privatizácii jednoznač−ne zvýhodňovala vybrané úzke skupiny nadobúdate−ľov, s cieľom vytvoriť „silnú domácu kapitálotvornúvrstvu“.

Ešte závažnejší je fakt, že vláda, resp. FNM svo−jou privatizačnou politikou nevytvárali finančné re−zervy, potrebné na preplatenie dlhopisov. Spochyb−nila tým splnenie svojho vlastného záväzku a nego−vala tak aj vyššie uvedenú „istotu“.

5.2.2. Možnosti nakladať s dlhopismizvýhodňovali vybrané skupiny osôb

Získané akcie z kupónovej privatizácie mohol ichmajiteľ, popri iných možnostiach, predať na kapitálo−vom trhu, a to v podstate bez akýchkoľvek obmedze−ní. Napriek tomu, že zákon č.190/1995 Z. z. počítals viacerými možnosťami použitia dlhopisov pred le−hotou splatnosti, v praxi sa obmedzili v podstate lenna možnosť predaja „oprávneným nadobúdateľom“,konkrétne osobám so záväzkom voči FNM.

Vtedajší opozičný poslanec NR SR Viliam Vaško−vič predložil v apríli 1998 novelu zákona o veľkejprivatizácii, podľa ktorej sa mal rozšíriť okruh nado−búdateľov dlhopisov o fyzické osoby s trvalým byd−liskom na území SR a právnické osoby so sídlomv SR. Mala sa tým zvýšiť likvidita dlhopisov na kapi−tálovom trhu a zreálniť trhová cena prostredníctvomvyrovnania ponuky a dopytu. Obmedzenie okruhunadobúdateľov predstavovalo totiž výrazný previsponuky nad dopytom, v dôsledku čoho došlo v pod−

state k ďalšiemu zvýhodneniu nadobúdateľov, ktorípri nákupe dlhopisov dosahovali veľmi priaznivé ceny.

Novela tiež stanovila maximálnu lehotu na výpla−tu dlhopisu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní od lehotysplatnosti. V záujme zamedzenia subjektívneho roz−hodovania fondu mal fond pri určovaní výšky splá−tok za privatizovaný majetok prostredníctvom dlho−pisov fondu pre privatizérov jednotne určiť percentoz celej splatnej sumy v príslušnom roku.5 Návrh no−vely však parlament neprijal.

19. novembra 1996 nadobudla účinnosť ďalšia no−vela zákona o veľkej privatizácii č. 322/1996 Z. z.,ktorá určila splatnosť dlhopisov pre osoby, ktoré k dá−tumu účinnosti novely dovŕšili 70 rokov a viac, na31. december 1997.

Z celého procesu tzv. dlhopisovej privatizácie bolipritom úplne vylúčené investičné fondy, pričom imbolo priznané právo na „odškodnenie“ v paušálnejvýške pol milióna korún. Týkalo sa to, samozrejme,len fondov, zriadených špeciálne pre druhú vlnu KP.Pritom však len poplatky za vydanie príslušných po−volení a zloženie povinného základného kapitálu bolinásobkom paušálnej náhrady, nehovoriac už o ko−merčných nákladoch, ktoré fondom vznikli pri prí−prave na samotnú druhú vlnu. Diskriminačné ustano−venia zákona však boli len pokračovaním dlhodobejkampane proti činnosti investičných spoločnostía fondov. Medzi postihnutými fondmi boli pritom ajviaceré fondy, založené zahraničnými subjektmi, pre−dovšetkým rakúskymi.

5.3. DÔSLEDKY PRE RADOVÝCHOBČANOV

Registrácia do druhej vlny kupónovej privatizáciesa začala v septembri 1994. Väčšina finančných in−štitúcií, veľkých podnikov, ale aj viacerí podnikateliaponúkali svoje schopnosti pri spravovaní privatizo−vaného majetku. Založili investičné fondy. Finančnea majetkovo najsilnejšie skupiny poskytovali obča−nom nielen pôžičky na registráciu kupónovej knižky,ale aj preddavok na budúce odkúpenie akcií alebo navýnosy.

Na základe zmluvy sa veľké množstvo občanovzaviazalo vložiť investičné body do fondov, ktoré za−ložili dcérske spoločnosti bánk, napríklad do Spori−teľňa fondu, VÚB Kupónu plus, Veľkého fondu, Fon−du dôchodcov. Presvedčivo pôsobili aj fondy, ktorézaložili dcérske spoločnosti veľkých podnikov, ako


55

sú napríklad VSŽ, a. s., Košice, Slovnaft, a. s., Bra−tislava, Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava. Azdapráve vďaka pôžičkám a preddavkom na budúce vý−nosy sa do druhej kupónovej vlny zaregistrovalo o 500tisíc občanov viac ako do prvej, federálnej vlny tri rokypredtým.

V decembri 1994, dva dni pred termínom podáva−nia investičných bodov do investičných fondov, boladruhá vlna kupónovej privatizácie pozastavená a na−sledujúci rok na návrh vlády SR aj zrušená. Hlavnouprivatizačnou metódou je odvtedy priamy predaj.Občania namiesto akcií dostali za kupónovú knižkudlhopis FNM v hodnote 10 tisíc Sk.

Investičné fondy začali následne od občanov vy−máhať peniaze, ktoré im požičali na registráciu dodruhej vlny kupónovej privatizácie. Podľa odhadovodborníkov požičali fondy občanom niekoľko mili−árd korún. Keďže zákon neumožnil vyrovnanie pô−žičky prostredníctvom dlhopisu FNM, začali fondysvoje peniaze žiadať priamo od občanov. Vlnu roz−horčenia spôsobili platobné príkazy vydané súdmia exekútorské výkony súdneho rozhodnutia.

Náklady na vymáhanie pohľadávok fondov savzhľadom na početnosť pohybovali na úrovni stoviekmiliónov korún. Zmätok majú na svedomí aj zástup−covia štátnej správy, ktorí sa vágne vyjadrovali o po−vinnostiach občanov v súvislosti so splatením pôži−čiek na registráciu do kupónovej privatizácie. Via−cerí občania si stanoviská predstaviteľov štátnej správyna svoju škodu vykladali ako návod na neplatenie.

Pre manažérov investičných fondov bolo pritomvymáhanie dlžôb existenčnou nevyhnutnosťou v sna−he minimalizovať straty, ktoré im vznikli zrušenímdruhej vlny kupónovej privatizácie. Na prípravu vy−naložili fondy podľa odhadov odborníkov približne 9mld. Sk. Väčšina týchto peňazí bola z úverov a ichnesplatenie by malo dôsledok na úspory v bankách.Časť nákladov súvisiacich s vymáhaním pôžičiekmuseli preto uhradiť dlžníci.6

Zmenou kupónovej privatizácie na „dlhopisovéodškodnenie“ vláda vlastne eliminovala ekonomic−ké pôsobenie politicky a ekonomicky nezávislýchinvestičných fondov (súbežne prijatými novelamizákonov o investičných fondoch a o cenných papie−roch sa podstatne obmedzilo aj pôsobenie fondovz prvej vlny) a umožnením novým vlastníkom sku−povať dlhopisy sa vytvorila možnosť zvýhodnenéhofinancovania priamych predajov okruhu osôb poli−ticky blízkych súčasnej koalícii. Pre vybratých pri−vatizérov vytvorila možnosť výhodne splatiť časť zá−

väzkov voči FNM vo forme dlhopisov, nadobudnu−tých za zlomok ich menovitej hodnoty.

Schválením dlhopisovej „privatizácie“ sa koalíciipodarilo zabiť niekoľko múch jednou ranou: zbavilasa záväzku voči verejnosti realizovať druhú vlnu ku−pónovej privatizácie sľubom paušálnych 10 tisíc Skpre každého MIKa a prinajmenšom na čas umlčalanespokojnosť časti občanov, pre ktorých „istota“ v po−dobe 10 tisíc korún plus úroky bola prijateľnejšia ako„neistota“ investovania cez kupóny.

Veľmi vážnou charakteristikou tejto metódy je pri−tom aj nekoncepčnosť, resp. alibizmus, keď kliente−listickou privatizáciou za nízke ceny fond v ďalšíchrokoch nevytváral rezervy, potrebné na vyplateniedlhopisov v objeme cca 32 mld. Sk. Keď zároveňzoberieme do úvahy, že vláda svojou politikou v pod−state nevytvárala ani podmienky na alternatívne pou−žitie dlhopisov, môžeme konštatovať, že „istota“ bolavlastne len ilúziou.

5.4. DÔSLEDKY PRE KAPITÁLOVÝ TRHA JEHO SUBJEKTY

Noví potenciálni majitelia dlhopisov (nadobúda−telia privatizovaného majetku so záväzkami vočiFNM) vytvorili sekundárny trh s týmito cennými pa−piermi, kde za výhodnú cenu získali nástroj na zapla−tenie podielu kúpnej ceny, samozrejme, v plnej me−novitej hodnote dlhopisu vrátane alikvotnej časti vý−nosu.

K 10. aprílu 1996 bol na fonde zriadený Odbor or−ganizácie trhu s dlhopismi fondu ako súčasť Sekcieneštandardnej privatizácie a kapitálového trhu.

31. júla 1996 bola v SCP odblokovaná celá emisiač. 880950000526 – Dlhopis FNM v počte 3 329 558ks. Dňom 5. augusta 1996 sa začalo obchodovanies dlhopisom FNM v RM – Systéme (RM−S).

V roku 1996 fond akceptoval pri umorovaní cenudlhopisu vo výške menovitej hodnoty 10 000 Sk,minimálna cena na trhu bola stanovená na 7500 Sk.Anonymne bolo v RM−S obchodovaných 72 148 ksdlhopisov fondu. V priamych obchodoch sa zobcho−dovalo 287 737 dlhopisov pri priemernej cene 8648 Sk.

1997V roku 1997 akceptoval fond cenu dlhopisu fondu

vo výške 10 748 Sk, pričom minimálna cena predsta−vovala 8 160 Sk. V priamych obchodoch sa previe−dlo 381 751 dlhopisov s minimálnou cenou 8160 Sk.

5 . DÔSLEDKY ZRUŠENIA KUPÓNOVEJ PRIVATIZÁCIE A JEJ NAHRADENIE . . .

56

Anonymne sa na RM−S uskutočnili obchody iba so4887 ks dlhopismi fondu, a to za minimálnu cenu.V anonymnej aukcii predal fond 317 602 ks akcií od23 emitentov. V júli sa začala na RM−S výmena dl−hopisov za akcie z portfólia FNM. Prostredníctvomagentov makléra DLHOPIS, o. c. p., a. s. predal FNM3 718 951 ks akcií 102 emitentov.

Príjmy FNM v dlhopisoch za rok 1997 dosiahli4,560 mld. Sk, čo predstavuje 49 % celkových príj−mov FNM. Výdavky na umorenie dlhopisov predsta−vovali 4,560 mld. Sk. Úhrada nákladov spojenýchs emisiou, splatením dlhopisov FNM a ich výnosovpredstavovala 309 mil. Sk. Po odpočítaní umorenýchdlhopisov emitovaných majiteľom investičných ku−pónov k 31. decembru 1997 zostávalo FNM do roku2001 splatiť 2 652 512 kusov dlhopisov.

1998V januári 1998 uskutočnil Fond v dôsledku nedo−

statku zdrojov na preplatenie dlhopisov občanom star−ším ako 70 rokov zmenkový obchod, čím si požičalcudzie zdroje v objeme 2,245 mld. Sk na obdobie 6mesiacov. Keďže fond nedisponoval dostatkom fi−nančných prostriedkov na vyplatenie zmeniek ani priich splatnosti, pokryl potrebu zdrojov pri ich splat−nosti k 13. júlu prostriedkami z tzv. repo−obchodu soSlovenskou poisťovňou (bližšie k obidvom transak−ciám pozri tiež kapitolu č. 4 Veľká privatizácia).

V roku 1998 preplatil Fond 70 a viac ročným oso−bám (vrátane ich dedičov) sumu 2 939 469 720 Sk.Vlastníkom bytových domov preplatil fond za vráte−né dlhopisy celkom 156 334 104 Sk.

Prezídium fondu schválilo zoznamy akciovýchspoločností (s určením minimálnej ceny za akciu),

ktorých akcie z portfólia fondu sa predávali aj pria−mo výmenou za dlhopis fondu prostredníctvom agen−tov makléra DLHOPIS, o. c. p., a. s. Priebežne sa ten−to zoznam doplňoval. V roku 1998 umoroval fondhodnotu dlhopisov v hodnote 11 496 Sk, minimálnacena na trhu bola stanovená na 8820 Sk.

Nález Ústavného súdu z 24. júna 1998 na základepodania 30 poslancov rozhodol, že niektoré ustano−venia § 24 zákona NR SR č. 92/1991 Zb. o podmien−kach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení ne−skorších predpisov (zákon o veľkej privatizácii) niesú v súlade s Ústavou SR, čo znamenalo ich neplat−nosť odo dňa uverejnenia v Zbierke zákonov, t. j. od16. júla 1998. Konkrétne išlo o ustanovenia, ktoré satýkali možnosti nadobúdateľov privatizovaného ma−jetku uhrádzať svoje záväzky voči FNM alebo Slo−venskému pozemkovému fondu prostredníctvom dl−hopisov fondu.

Rok 1999 – aktuálny stavPo náleze Ústavného súdu SR z roku 1998 môžu

dnes nadobudnúť dlhopisy fondu do vlastníctvav zmysle § 24 ods. 9 len vlastníci bytových domov,resp. iné osoby, ak tak ustanoví osobitný zákon. Rov−nako nebolo spochybnené použitie dlhopisu fondupred dobou jeho splatnosti, t. j. pred 31. decembrom2000 aj na nadobudnutie majetkových účastí fonduna verejnom trhu cenných papierov. Iný spôsob pou−žitia dlhopisu fondu nie je momentálne možný. V sú−časnosti fond priebežne prepláca dlhopisy fondu lenosobám, ktoré dosiahli 19. novembra 1996 vek 70rokov a viac (vrátane ich dedičov). Pre FNM SR zo−stáva pre budúcnosť povinnosť umoriť 2 239 294 ksdlhopisov fondu, čo je 67,27 % emisie. Tohtoročná

Tabuľka 11Počet dlhopisov fondu vrátených na likvidačný účet FNM (umorených)

$00= $00" $00G 1$!G!$000 ��

��/�K.�� 22;�;=1 4?;�5=2 121�?35 "1 �GG$

��/�K.��)��,��4��+��)�4��6� 1�;53 1�244 �4�52? =�$�"

)��,��K.��9��)3.4��)��%(;� ?�>>3 14�3?? ?�4;? 1 �=G1

��9��+��.��P 3<�1;2 <?<? H0�IH$

W��.�� 1�5>> $�G""

W��?��;�>D��V� 32�223 <�?<? H"�$"�

;S.4��.�)�� 233�=?3 4�5;> H0�HI

,�� 221�1<= <33�?>2 <;;�;4; 14�11= $�I0I� =�

��+�.��)��,�� =@=�Q $1@"�Q $ �Q I@��Q 1 @"�Q

Zdroj: FNM


57

hodnota dlhopisu fondu je 12 244 Sk, pričom daň je396 Sk („70−ročným“ sa však prepláca hodnota 11 496Sk/ks, pričom daň je 264 Sk). Podrobnejšie údaje sanachádzajú v tabuľke 11 a 12.

Tabuľka 2Vybrané ukazovatele obchodovania s dlhopismiFNM na RM−S (anonymné obchody: september 96 –február 98; priame obchody: august 96 – október 99)

B��9.4��

��9.4��

��.�� >51< ?241

F��)3�+�9.4��)��3�9��!��

��2?2< =�?4;

�� 4��,�) 45�33; 5<>�=55

Zdroj: Prepočty podľa štatistiky RM−S

Ďalší vývoj môže prebiehať v nasledujúci varian−toch:A. splatenie menovitej hodnoty dlhopisov, vrátane

úrokových výnosov k 31. decembru 2000,B. predĺženie doby splatnosti súčasných dlhopisov,C. nákup dlhopisov zo strany FNM (prípadne Dlho−

pis, a. s., o. c. p.) na kapitálovom trhu pred splat−nosťou,

D. výmena dlhopisov za iné dlhopisy (anuitné),E. umorenie dlhopisov a ich výmena za akcie,F. výmena dlhopisov za akcie „nového štátneho fon−

du“,G. zrušenie dlhopisovej privatizácie zákonom.

A. Splatenie menovitej hodnoty dlhopisovvrátane úrokových výnosov k 31. decem−bru 2000V rokoch 1996−1999 bolo umorených celkove

1 090 264 ks dlhopisov fondu, čo je 32,7 % emisie.Ostáva teda splatiť 2 239 294 dlhopisov, čo pri hod−note – vrátane výnosov – 14 400 Sk predstavuje pri−bližne 32 mld. Sk. FNM však v súčasnej situácii nemádostatok finančných prostriedkov na úhradu tohtozáväzku. Potrebné finančné zdroje môže fond získaťzvýšením zadlženosti FNM (prípadne štátu) s prípad−nou vládnou zárukou. Prostriedky môžu pochádzaťz domácich alebo zahraničných zdrojov. V priebehuroka 2000 sa začne proces privatizácie tzv. strategic−kých podnikov, ktorý môže trvať približne dva roky.Časť z výnosov z privatizácie bude automaticky pre−vedená na účet fondu, ktorý tak bude splácať svojezáväzky. Takéto riešenie je reálne možné, ale procesodkúpenia dlhopisov sa tým značne predraží. Dru−

hou stránkou problémov bude to, že výnosy z preda−ja aktív štátu bude nevyhnutné použiť na akútnejšiepotreby, to znamená zníženie zadlženosti štátu, finan−covanie zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva,dofinancovanie začatých projektov, atď., prípadne nadokapitalizovanie samotných podnikov. Jednorazo−vá výplata dlhopisov môže tiež narušiť makroekono−mickú stabilitu, keď dôjde k náhlemu výraznému zvý−šeniu množstva peňazí v obehu a pravdepodobnek jednorazovému tlaku na spotrebu.

B. Predĺženie doby splatnosti jestvujúcichdlhopisovZmena náležitostí dlhopisu je možná len na zákla−

de zmeny zákona, čo si však vyžaduje súhlas kvalifi−kovanej väčšiny v NR SR. Následne by bolo potreb−né uskutočniť úpravu náležitostí dlhopisu v SCP.V prípade, že legislatíva neumožní predĺženie splat−nosti dlhopisov, môžu občania namiesto súčasnéhodlhopisu získať nový dlhopis s rovnakými náležitos−ťami (výnos na úrovni diskontnej sadzby, splatnosťvýnosov až na konci obdobia…), so splatnosťou po−sunutou napr. na 31. december 2005.

C. Nákup dlhopisov na kapitálovom trhupred splatnosťouZ doterajších skúseností je zrejmé, že na operáci−

ách s dlhopismi „participovali“ vyvolení obchodnícis cennými papiermi, ktorí nakupovali dlhopisy odobyvateľov za ceny 3000 – 7000 Sk, pričom ich „po−súvali“ na FNM za ich menovitú hodnotu. Táto mož−nosť predpokladá, že dlhopisy budú na základe zme−ny zákona verejne obchodovateľné na RM−S. Fondbude tvoriť stránku dopytu tým, že dá pokyny na kúpudlhopisov za určitú cenu pod ich menovitou hodno−tou. Tým sa zároveň stanoví minimálna cena, za kto−rú budú ľudia môcť predať dlhopisy. Doposiaľ takátomožnosť neexistovala. Pri priemernej cene 6000 Sk/dlhopis by fond vynaložil na odkúpenie 1 mil. dlho−pisov cca 6 mld. Sk, čo pri menovitej hodnote 10 mld.Sk a úrokovom výnose 3 mld. Sk predstavuje úsporuviac ako 50 % cieľovej sumy, ktorú by FNM inakmusel preplatiť v období splatnosti dlhopisov. Samo−zrejme, že fond takúto hotovosť nemá, ale podobneako vo variante A bude fond musieť prostriedky zís−kať prostredníctvom úverov, ktoré môže následne splá−cať z výnosov z privatizácie strategických podnikov.V prípade realizácie tohto variantu bude treba vyrie−šiť o. i. aj zdaňovanie kapitálových a úrokových vý−nosov fondu, resp. Dlhopisu, a. s., keďže súčasná le−


58

gislatíva nerieši problematiku predčasného odkúpe−nia časti emisie samotným emitentom.

D. Výmena dlhopisov za iné dlhopisyTento variant predstavuje obmenu variantu B.

Jestvujúce dlhopisy budú pri splatnosti vymenené zanové dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti. Fond budevyplácať len ročné úrokové výnosy (vo výške diskont−nej sadzby alebo ešte menej). Po desiatich rokochbude menovitá hodnota stále rovnaká, ale po prepo−čítaní na USD/EUR alebo inú reálnu hodnotu ichhodnota poklesne. Je predpoklad, že v tomto časo−vom období sa zároveň zvýši „dolárová“ hodnotazostávajúcich štátnych podnikov. Pozitívom tohtovariantu je, že nevyžaduje okamžitú plošnú privati−záciu štátnych podnikov, ktorá sa môže rozložiť nadlhšie časové obdobie, po uskutočnení ich reštruktu−ralizácie. Na druhej strane oneskorenie privatizáciemôže viesť k zhoršovaniu hospodárenia neprivatizo−vaných podnikov, prípadne k praktikám označova−ným ako tunelovanie. Reálne sa tiež znížia výnosyobčanov. Namiesto toho, aby dostali v roku 2000 pripredpoklade kurzu 43 Sk/USD v prepočte približne320 USD, budú dostávať ročné výnosy 880 Sk (zapredpokladu nezmenenej diskontnej sadzby) a po nie−koľkých rokoch (napríklad desiatich) dostanú pri kur−ze 50 Sk/USD cca 200 USD. Pre štát má táto alterna−tíva tú výhodu, že každý rok zinkasuje daň z úroko−vých výnosov vo výške takmer 300 mil. Sk. Pre fondvšak táto možnosť znamená potrebu zabezpečiť navýplatu výnosov dodatočné ročné príjmy vo výškecca 2 mld. Sk. Ďalšiu obmenu tohto variantu predsta−vuje možnosť výmeny dlhopisov FNM za štandardnéštátne dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti.

E. Umorenie dlhopisov a ich výmena zaakcieTáto možnosť predpokladá výmenu dlhopisov za

akcie z portfólia FNM ešte pred ich splatnosťou, naj−neskôr v priebehu roka 2001. Už koncom roka 1998vtedajší prezident FNM Ľ. Kaník oznámil zámer zre−alizovať výmenu dlhopisov za časť akcií tzv. strate−gických podnikov ešte v prvom polroku 1999. Dote−raz však k reálnemu rozhodnutiu v tejto oblasti nedo−šlo. Najskôr teda treba schváliť príslušné privatizač−né projekty s určením percenta akcií pre občanov.Následný algoritmus vytvorí teoretický predpokladdopytu a ponuky a občania vymenia svoj dlhopis zareálne akcie jednotlivých podnikov. Okamžite po zís−kaní akcií budú mať však občania pravdepodobne je−

dinú snahu – akcie predať na kapitálovom trhu. Poskúsenostiach z prvej vlny privatizácie možno pred−pokladať, že tak budú chcieť urobiť hneď. To môžunásledne využiť kapitálovo silné subjekty a za výhod−ných podmienok získajú väčšie balíky akcií. Na dru−hej strane slovenský kapitálový trh tak na ďalšie dvaroky získa impulz na rozprúdenie obchodov. Admi−nistratívny proces stanovenia algoritmu na určenie„reálnej ceny“ môže pritom trvať relatívne dlho, pri−bližne pol roka.

F. Výmena dlhopisov za akcie „nového štát−neho fondu“Táto možnosť je obmenou variantu E. Občania si

však nebudú môcť vymeniť dlhopisy za konkrétneakcie, ale FNM založí špeciálny fond, do ktorého pre−vedie všetky podiely (akcie), ktoré budú určené naprivatizáciu pre občanov. Fond bude teda vlastniť napr.10 % SPP, 7,5 % Slovenských elektrární a pod. Kon−krétne podiely konkrétnych firiem budú pri tomto va−riante tie isté ako v bode E, pričom budú vychádzaťz reálnych privatizačných projektov. Výhodou oprotivariantu E je, že každý občan dostane rovnaký podielvo fonde, čo zabráni možným špekuláciám. Akcienového fondu budú obchodovateľné na verejnom trhu,v stanovách môže byť určené, že predstavenstvoa ostatné orgány určuje parlament (alebo vláda), a val−né zhromaždenie ich nemôže meniť. Takisto môže byťurčená lehota na fungovanie nového fondu – päť, desaťalebo dvadsať rokov, pričom po jej skončení nový fondautomaticky zanikne a každý akcionár dostane po−diel na likvidačnom zostatku. Likvidácia nového fon−du nastane až po predaji všetkých majetkových účas−tí z jeho portfólia. Fond môže byť totožný s jestvujú−cim RIFom, alebo sa vytvorí úplne nový.

G. Zrušenie dlhopisovej privatizácie záko−nomTento variant predstavuje pre štát najvýhodnejšiu

alternatívu. Je však s najväčšou pravdepodobnosťounepriechodná, keďže časti občanov už boli dlhopisypreplatené, ďalšia časť ich predala. Doplatili by na toteda tí, ktorí svoj dlhopis držia naďalej na svojichosobných účtoch v SCP.

Za najreálnejšiu alternatívu považujeme kombiná−ciu viacerých alternatív. Ide predovšetkým o konceptverejnej obchodovateľnosti dlhopisov v roku 2000(variant C) s výmenou dlhopisov za akcie strategic−kých podnikov (variant E), resp. „nového štátneho


59

fondu“ (variant F). Pomerne často spomínanú mož−nosť vkladu do systému dôchodkového, resp. zdra−votného pripoistenia nepovažujeme pritom za rele−vantnú alternatívu, keďže nerieši jadro problému, ktoréspočíva v preplatení dlhopisu k okamihu splatnosti.

Vzhľadom na nízku likviditu FNM a riziko spoje−né s nárazovým výrazným zvýšením peňazí v obehupre makroekonomickú stabilitu, však zároveň budetreba rozložiť termín splatnosti dlhopisov (napr. pre−dĺženie splatnosti – variant B) s tým, že k pôvodneohlásenému termínu by sa preplatili dlhopisy len častiobčanov. Možno to dosiahnuť novelou zákona s ur−čením napríklad novej vekovej hranice.

POZNÁMKY

1 išp: Odporuje Ústave nariadenie vlády o dlhopisoch?Práca 13. 6. 1996

2 Leško, M.: Rok rozporov a protirečení. Pravda, 30. 12.1995.

3 Kolaříková, M.: Novela zákona zasiahla do už rozbeh−nutej druhej vlny... TREND, 10. 1. 1996.

4 Kolaříková, M.: Novela zákona zasiahla do už rozbeh−nutej druhej vlny... TREND, 10. 1. 1996.

5 Turňová, A.: Návrh novely zákona o prevode majetkuštátu. Národná obroda, 22. 4. 1998.

6 Žitňanský, E.: Investičné fondy z druhej kupónovej vlnyskončili skôr... TREND 10/98 4. 3. 1998.

LITERATÚRA

1. Kolaříková, M.: Novela zákona zasiahla do už rozbeh−nutej druhej vlny... TREND, 10. 1. 1996.

2. Leško, M.: Rok rozporov a protirečení. Pravda, 30. 12.1995.

3. Mikloš, I.: Privatizácia. In.: Slovensko 1995. Súhrnnáspráva o stave spoločnosti. Nadácia Sándora Máraiho,Bratislava 1996.

4. Mikloš, I.: Privatizácia. In.: Slovensko 1996. Súhrnnáspráva o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. In−štitút pre verejné otázky, Bratislava 1996.

5. Odporuje Ústave nariadenie vlády o dlhopisoch? Prá−ca 13. 6. 1996.

6. Pracovný materiál M.E.S.A. 10.7. Privatizácia na Slovensku. Aktuálne problémy a otáz−

ky; M.E.S.A. 10, Bratislava 1995.8. Reptová, O. – Polonec, I.: Privatizácia. In.: Slovensko

1998−1999. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inšti−tút pre verejné otázky, Bratislava 1999.

9. Turňová, A.: Návrh novely zákona o prevode majetkuštátu. Národná obroda, 22. 4. 1998.

10. Žitňanský, E.: Investičné fondy z druhej kupónovej vlnyskončili skôr… TREND, 4. 3. 1998.


60

61

6.1. VZNIK A JEHO PÔSOBENIEV PROCESE PRIVATIZÁCIE

Fond národného majetku SR (FNM SR) bol zria−dený zákonom SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti or−gánov SR vo veciach prevodu majetku štátu na inéosoby a o Fonde národného majetku SR ku dňu účin−nosti zákona 28. júna 1991. Základnú právnu úpravupostavenia FNM SR definuje zákon FZ ČSFR č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu nainé osoby v znení neskorších predpisov.

Tieto dve základné právne normy a ich početnénovely, resp. nálezy Ústavného súdu SR počas celé−ho obdobia privatizácie upravujú postavenie FNM SRa privatizačného procesu, často aj protichodne. Z hľa−diska postavenia FNM SR a právnej úpravy privati−začného procesu treba uviesť, že FNM SR zriadenýšpeciálnym zákonom, je zapísaný v obchodnom re−gistri, nakladá s majetkom zvereným mu zo zákonavo vlastnom mene, ale podľa pravidiel stanovenýchtýmto zákonom. Napriek tomu, že je zapísaný v ob−chodnom registri, nie je obchodnou spoločnosťoupodľa Obchodného zákonníka, ale je subjektom súk−romného práva s verejnoprávnymi prvkami, na kto−rého činnosť sa vzťahujú najmä ustanovenia zák. FZČSFR č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,ale aj všeobecne záväzné právne predpisy, vrátaneObchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka,zákona o cenných papieroch a ďalšie.

Verejnoprávne prvky FNM SR sa, popri forme zria−denia zákonom, prejavujú aj tým, že NR SR volí a od−voláva členov Prezídia a Dozornej rady FNM SR,schvaľuje štatút FNM SR, jeho rozpočet, záverečnýúčet, výročnú správu o činnosti, návrh na použitiemajetku s obligatórnou informačnou povinnosťou

6. FOND NÁRODNÉHOMAJETKU SR

Jana Červenáková

a kontrolnými oprávneniami NR SR, resp. jej gesč−ného výboru. NR SR rozhodne samostatným záko−nom o ukončení činnosti FNM SR, jeho likvidácii ao spôsobe použitia majetku SR .

Aj keď sa úlohy, pôsobenie a postavenie FNM SRv procese privatizácie menili, v zásade FNM SR za−bezpečoval najmä plnenie týchto úloh :• zabezpečovanie realizácie privatizačných projek−

tov (uzatvárať kúpno – predajné zmluvy, organizo−vať verejné súťaže a verejné dražby a pod.),

• zabezpečovanie správy majetku vo vlastníctve fon−du (najmä spravovanie obchodných podielov krát−kodobo aj dlhodobo),

• plnenie iných povinností zo zákona (napr. zabez−pečuje plnenie nárokov oprávnených osôb podľazák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáci−ách, plnenie ďalších povinností, ktoré vznikli po−stupne legislatívnymi zmenami pôvodných zákonovFZ ČSFR č. 92/1991 Zb. a zák. SNR č. 253/91 Zb.).Fond uhrádza náklady spojené so svojou činnos−

ťou zo svojho majetku v rámci rozpočtu schválenéhoNR SR.

Množstvo noviel menilo legislatívny rámec posta−venia FNM SR rozdielne v rôznych časových obdo−biach. Najvýznamnejšie zmeny pre postavenie FNMSR v procese privatizácie priniesli tieto legislatívneúpravy:• zákon NR SR č. 60/1994 Zb., ktorým bol uprave−

ný zákon FZ ČSFR č. 92/1991 Zb. o podmienkachprevodu majetku štátu na iné osoby v znení ne−skorších predpisov a zákon NR SR č. 265/1992 Zb.o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k ne−hnuteľnostiam. Podľa § 11 ods.2 a 3 tohto zákonabolo stanovené, že uplynutím dňa, ku ktorému bolštátny podnik zrušený, alebo bola vyňatá časť štát−

62

neho podniku, sa prevádza privatizovaný maje−tok štátu do vlastníctva FNM SR, t. j. nie do sprá−vy štátneho majetku,

• zákon NR SR č. 369/1994 Zb., ktorým bol zmene−ný zákon o veľkej privatizácii tak, že došlo k zme−ne všetkých rozhodujúcich právomocí (rozhodnu−tia o privatizácii priamym predajom mimo verej−nej obchodnej súťaže alebo verejnej dražby), tietoboli odobraté ministerstvu privatizácie a vláde SRa prenesené na Prezídium FNM SR.Najmä v období vlády Vladimíra Mečiara v rokoch

1994 až 1998 boli legislatívne zmeny postavenia FNMSR v procese privatizácie často označené za proti−ústavné (napr. aj presun privatizačných kompetenciíz vlády SR na FNM SR), závery Ústavného súdu všakvedenie fondu nerešpektovalo (pozri Slovensko 1996– Súhrnná správa o stave spoločnosti, IVO 1997, kap.Privatizácia v roku 1996, Ivan Mikloš).

Bez ohľadu na formálny stav legislatívneho posta−venia FNM SR v procese privatizácie, jeho častézmeny, nejasnosti, rozdielny výklad právnych noriemstranami koalície a opozície v rôznych časových ob−dobiach je jednoznačné, že FNM SR pôsobí v proce−se privatizácie ako kľúčový orgán – v procese reali−zácie. aj v procese rozhodovania pri privatizácii. Sku−točnosť, že orgány FNM SR vymenováva a odvolávaNR SR, vytvorila z orgánov FNM SR súčasť politic−kej a ekonomickej moci v krajine. Najmä v obdobírokov 1994 až 1998 prebiehala privatizácia pod ab−solútnou kontrolou vládnej koalície a v orgánochFNM SR bol ako zástupca opozície krátky čas (od 9.októbra 1997 do 17. septembra 1998) len Ivan Mik−loš, ako člen Dozornej rady. Činnosť FNM SR najmäv tomto období charakterizuje pôsobenie v tom naj−lepšom prípade na hranici zákonov, ale rozhodnev rozpore s akoukoľvek morálkou a etikou. Napriektýmto skutočnostiam treba povedať, že radoví pracov−níci fondu počas trvania privatizácie odviedli aj kusprofesionálnej práce. Jej výsledky však zanikajú v tie−ni nejasností, privatizačných káuz a vo všeobecnomposudzovaní FNM SR ako nečitateľnej, nekontrolo−vateľnej a neprístupnej inštitúcie.

6.2. ORGÁNY FNM SRA JEHO KOMPETENCIE

Orgány FNM SR sú stanovené zákonom č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republikyvo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby

a o FNM SR v znení nasledujúcich právnych predpi−sov. Podľa tohto zákona orgánmi FNM SR sú :

a) PrezídiumPrezídium je najvyšším orgánom FNM SR. Má 9

členov. Prezidenta, viceprezidenta a ďalších 7 členovPrezídia volí NR SR. Členovia Prezídia, okrem vice−prezidenta, nie sú zamestnancami fondu. Za výkonfunkcie im prináleží odmena v rozsahu vymedzenomv štatúte. Do pôsobnosti Prezídia patrí najmä:• vymenovávať a odvolávať členov Výkonného vý−

boru,• schvaľovať odmeňovanie členov Výkonného výbo−

ru a zásady odmeňovania ostatných pracovníkovFNM SR

• predkladať návrh ročnej účtovnej závierky a vý−ročnej správy a činnosti FNM SR za predchádza−júci rok po prerokovaní vo vláde SR na schválenieNR SR,

• predkladať návrh rozpočtu FNM SR a návrh napoužitie majetku FNM SR po prerokovaní vo vlá−de SR na schválenie NR SR,

• schvaľuje rokovací poriadok prezídia a Výkonné−ho výboru FNM SR,

• schvaľuje organizačné zásady a postupy pri činnos−tiach súvisiacich s plnením úloh FNM SR.

b) Výkonný výborVýkonný výbor je štatutárnym orgánom FNM SR,

riadi jeho činnosť a plní všetky úlohy, ktoré podľavšeobecne platných predpisov a interných noriemspadajú do jeho pôsobnosti. Má 11 členov, funkciupredsedu Výkonného výboru vykonáva viceprezidentFNM SR, ostatných 10 členov vymenováva a odvo−láva Prezídium FNM SR. Členovia Výkonného vý−boru sú zamestnancami FNM SR

c) Dozorná radaDozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie

FNM SR, jeho Prezídia a Výkonného výboru, či je vsúlade so zákonom, všeobecne záväznými právnymipredpismi a štatútom FNM SR. Má 7 členov, predse−du a ďalších šiestich členov Dozornej rady volí a od−voláva NR SR. Dozorná rada prerokováva návrh roz−počtu, účtovnú závierku a výročnú správu o činnostiFNM SR pred jej predložením Prezídiom FNM SRna prerokovanie vláde SR

Podrobnosti o organizačnom usporiadaní FNM SRa jeho činnosti upravuje štatút FNM SR, ktorý po pre−

JANA Č E RVENÁKOVÁ

63

rokovaní vo vláde schvaľuje NR SR. Štatút zároveňupravuje vzájomné vzťahy medzi FNM SR, minister−stvom privatizácie a ďalšími ústrednými orgánmi štát−nej správy v procese privatizácie.

6.3. NADOBUDNUTIE MAJETKU FNM SRA NAKLADANIE S NÍM

Majetok FNM SR tvorí najmä:• privatizovaný majetok, ktorý prešiel na FNM SR

podľa zákona FZ ČSFR č. 92/1991 Zb. o podmien−kach prevodu majetku štátu na iné osoby v zneníneskorších predpisov,

• zisk z účasti FNM SR na podnikaní obchodnýchspoločností, na ktorých podnikaní sa zúčastňuje,

• výnos z predaja akcií alebo podielov v iných nežakciových spoločnostiach,

• akcie alebo majetkové podiely, ktoré neboli pred−metom rozhodnutia o privatizácii a ktoré FNM SRnadobudol ako akcionár alebo spoločník,

• majetok, ktorý na FNM SR prešiel v dôsledku od−stúpenia od zmluvy.

Majetok FNM SR netvorí súčasť štátneho rozpoč−tu a možno ho použiť iba na účely stanovené záko−nom NR SR č.253/1991 Zb. a následnými právnymipredpismi. Návrhy na použitie majetku FNM SR spra−cováva Výkonný výbor, predkladá ho Prezídiu, poprerokovaní v Dozornej rade sa následne predkladána prerokovanie vláde SR a na schválenie NR SR.

Majetok FNM SR sa požíva najmä:a) v súlade s rozhodnutím o privatizácii (na spôsoby

privatizácie podľa § 12 ods. 2, na prevod na RIF,na úhradu nákladov vynaložených nadobúdateľomna vysporiadanie ekologických záväzkov vznik−nutých pred privatizáciou),

b) v súlade s rozhodnutím vlády najmä na:• plnenie záväzkov podnikov určených na pri−

vatizáciu, najmä záväzkov z úverov zabezpe−čených záložným právom,

• posilnenie zdrojov bánk a sporiteľní určenýchna poskytovanie úverov,

• splnenie poskytnutých záruk na úvery obchod−ných spoločností, v ktorých má FNM SR trva−lú majetkovú účasť v rozsahu aspoň 34 %,

• na podporu rozvojových programov Slovenskejrepubliky .

Bilančná hodnota majetku vhodného na privatizá−ciu sa na Slovensku odhaduje na 427,6 mld. Sk(OECD Economic Surveys, 1996). Z toho bolo do31. decembra 1998 prevedených na FNM SR 349,423mld. Sk (Výročná správa o činnosti FNM SR za rok1998).

Zostatok majetku, ktorým FNM SR v súčasnostidisponuje, predstavuje oproti celkovej sume užsprivatizovaného majetku, nepodstatnú časť.

Napriek tejto skutočnosti už stručný prehľad hos−podárenia FNM SR za doterajšie obdobie jednoznač−ne preukáže anomálie v hospodárení, ktoré len potvr−dzujú už známe fakty o neracionálnych postupochv privatizácii.

Tabuľka 13Príjmy FNM SR od roku 1992 do 10. septembra 1999

��K�� $00 �$001 �$00� �$00H �$00= �$00" �$00G �$000 ��D�E

�+�� 3�?>1 �<�;<; �>�<5< �5�51> �>�?3< �4�<1? �<34< �434 �<2�3>2

�+��)�� 21 �<12 �=;2 �4=5 �2<= �1>2 �25 �1�5<?

��)��+��'� � �>�;;; � �1�;;; �4�;;; �3;; �=;; �2=1 �12�4=1

��S/� �� 2�2<3 �2�<=2 �<�>;>

��K�� 3; �3?? �1�55< �<23 �>2? �3>< �<>< �1<2 �<�5>>

��X�/��K�� =�;21 �11�==; �?�>5; �1;�5<< �12�;31 �<�>4? �5�;23 �4�2<= �==�4==

��K��)��4��,�.4 � � � � �2�211 �<�3=; �1�<;2 � �5�1>4

��:Y-�Z��D�E �=�I $ �$$�==I �0"GI �$I�G�� $�� = �0� 00 �0�� " �1� �= �"��H10

Zdroj: Výročné správy o činnosti FNM SR za roky 1992 až 1998; Priebežná správa o finančnej situácii FNM SR za rok1999

6 . FOND NÁRODNÉHO MAJETKU SR

64

Je evidentné, že celkový objem príjmov, ktoré FNMSR za doterajšie obdobie získal, je ovplyvnený naj−mä spôsobom privatizácie v rokoch 1994−1998, keďbol, najmä pri priamych predajoch, majetok privati−zovaný pod cenu, s rozkladom splátok na dlhé časo−vé obdobie a rôznymi ďalšími formami „odpustkov“a úľav. Vzhľadom na platobnú disciplínu aktuálnychdlžníkov FNM SR, je ťažké vôbec odhadnúť vývojpríjmov pre najbližšie obdobie.

Tabuľka 14Výdavky FNM SR od roku 1992 do 10. septembra1999 (v mil. Sk)

�$00 �3>3<

�$001 �1;�>>3

�$00� �1;�15;

�$00H �1;�11?

�$00= �11�23>

�$00" �?42=

�$00G �1;�1?=

��$I!�0!�$000 �3<5>

Zdroj: Výročné správy o činnosti FNM SR za rok 1992až 1998; Priebežná správa o finančnej situácii FNM SRza rok 1999

Tabuľka 15Porovnanie príjmov a výdavkov FNM SR zaobdobie od roku 1992 do 10. septembra 1999(v mil. Sk)

� ��K�� %3��)�� :�+��

�$00 �=;21 �3>3< �J�2=>

�$001 �11�=== �1;�>>3 �J�5?1

�$00� �?>5; �1;�15; �D�<;;

�$00H �1;�5<< �1;�11? �J�>23

�$00= �1<�2=2 �11�23> �J�4;;3

�$00" �?2?? �?42= �D�2>

�$00G �?<2> �1;�1?= �D�>=?

��$I!0!$000 �42<= �3<5> �D�22<1

��D�E �"��H�H �"1�I0� �*�$�H$

Zdroj: Výročné správy o činnosti FNM SR za roky 1992až 1998; Priebežná správa o finančnej situácii FNM SRza rok 1999

Napriek tomu, že FNM SR hospodári neštandard−ným spôsobom, už pohľad na výsledok porovnania jezarážajúci. Navyše treba uviesť, že tieto čísla nepo−skytujú úplný pohľad na spôsob nakladania s majet−kom FNM SR :

• na základe rozhodnutí vlády boli príjmy FNM SRpoužité na ozdravné procesy v ekonomike, ktorénepriniesli očakávaný efekt, boli výsledkom poli−tických, a nie ekonomických rozhodnutí a situáciuv ekonomike naopak skomplikovali (v rokoch1992, 1993 oddlžovanie spoločnosti bez komplex−ného posúdenia efektívnosti týchto krokov, oddl−ženie často len predĺžilo agóniu podnikov a nako−niec znamenalo stratu takto umiestnených pro−striedkov),

• významná časť prostriedkov bola použitá na ka−pitálové dovybavenie štátnych bánk, pritom tieto„finančné injekcie“ nesprevádzali ďalšie reštruk−turalizačné procesy v bankách, banky sa pri svo−jej obchodnej činnosti nesprávali dostatočne pro−fesionálne, výsledkom je v súčasnosti obrovskásuma klasifikovaných úverov, situácia v bankáchje často horšia ako pred ich kapitálovým dovyba−vením,

• FNM SR na základe rozhodnutí vlády SR prevzalna seba záruky za úvery čerpané podnikmi, v kto−rých následne stratil vlastnícku kontrolu , ale jehopovinnosť ako ručiteľa trvala. FNM SR potom ne−mal možnosť dôsledne hájiť svoje záujmy v týchtopodnikoch. Výsledkom sú mŕtvo preinvestovanépeniaze a ďalšie záväzky FNM SR. Čiastočnú zme−nu priniesli rozhodnutia FNM SR po roku 1998,keď aj nad niektorými z týchto podnikov získal späťmajetkovú kontrolu, a tým aj možnosť ovplyvňo−vať stav ich činnosti.

• jedným z kľúčových omylov je čerpanie prostried−kov FNM SR na výplatu dlhopisov, ktoré boli za−vedené do procesu privatizácie ako ďalší neracio−nálny prvok na základe politického rozhodnutia,

• prostriedky FNM SR boli použité aj na zakladaniepodnikov s majetkovou účasťou štátu (napr. DMDHolding), v súčasnosti v niektorých štát stratilkontrolu, podniky sú často neefektívne a úmyselštátu pri ich zakladaní už ani nemožno identifi−kovať

Pre objektívnosť pohľadu treba povedať, že časťprostriedkov FNM SR bola použitá aj na plnenie zá−ujmov štátu pri podpore poľnohospodárstva, vzdelá−vania a zdravotníctva. Napriek týmto aktivitám mož−no povedať, že vláda SR prevažnú časť prostriedkovFNM SR získaných doterajšou privatizáciou neuvá−ženými rozhodnutiami premrhala, aj keď s nimi na−kladala v rámci platného zákona.

JANA Č E RVENÁKOVÁ

65

6. 4. LIKVIDITA FNM

Posúdenie likvidity FNM SR tvorí samostatnú ka−pitolu a v súčasnosti je oným trójskym koňom, ktoré−ho zanechala za sebou posledná Mečiarova vláda. Užv predošlej časti je na základe stručných finančnýchvýsledkov priblížený spôsob a efektívnosť hospodá−renia FNM SR najmä v rokoch 1994 až 1998.Prostriedky FNM SR boli vynakladané neefektívne,často na krytie záväzkov, ktoré mali byť hradené zoštátneho rozpočtu, na úhradu záväzkov podnikov, kto−ré FNM SR nevlastnil…

Problémy s likviditou riešil FNM SR ku koncuMečiarovej vlády tým najhorším spôsobom – pôžič−kami na krátke obdobie za vysoký úrok, ale s dobousplatnosti obvykle hneď po voľbách. Dodatočné ná−klady na enormné úroky celkový finančný prepad lenzhoršili. Napriek týmto pôžičkám FNM SR nedoká−zal svoje záväzky za rok 1998 vyrovnať a do roku1999 prešiel s mínusom 2,3 mld. Sk.

Ďalším, takmer neriešiteľným problémom, predktorým stojí FNM SR, je blížiace sa obdobie splat−nosti dlhopisov, ktoré nahradili druhú vlnu privatizá−cie. Ak odhliadneme od makroekonomického hľadis−ka a otázky, čo spôsobí mimoriadne uvedenie čiastkycca 35 mld. Sk do obehu, dnes nikto nevie, akým,v súčasnosti možným a zákonným spôsobom, by mo−hol FNM SR tento problém vyriešiť.

Presné posúdenie vývoja likvidity FNM SR naobdobie nasledujúcich rokov sa pohybuje v rovineodhadov, keďže nemožno určiť najmä to, ako sa budevyvíjať stav pohľadávok FNM SR. Štát má k dispozí−cii ešte obmedzený objem majetku najmä v tzv. štát−nych monopoloch a bankách. Racionálny, efektívnya rýchly postup pri ich privatizácii by mohol tentoproblém aspoň čiastočne vyriešiť. Už dnes je všakjasné, že bez externej finančnej výpomoci a novýchlegislatívnych úprav FNM SR nedokáže problémyv likvidite preklenúť ani vyriešiť.

Literatúra

1. Bútora, M. (ed.): Slovensko 1996 – Súhrnná správa ostave spoločnosti a trendoch na rok 1997 , Inštitút preverejné otázky, Bratislava 1997

2. Bútora, M. – Ivantyšyn, M. (ed.): Slovensko 1997 –Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok1998, IVO 1998

3. Mesežnikov, G. – Ivantyšyn, M. (ed.): Slovensko 1998−1999 – Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút preverejné otázky, Bratislava 1999

4. Priebežná správa o finančnej situácii FNM SR za rok1999

5. Štatút FNM SR6. Výročné správy o činnosti FNM SR za roky 1992 až

1998

6 . FOND NÁRODNÉHO MAJETKU SR

66

67

7.1. Legislatívne vymedzenie privatizácieprirodzených monopolov

Prirodzenými monopolmi označujeme hospodár−ske subjekty, ktoré nie sú vo svojej podnikateľskejčinnosti vystavené dlhodobo tlaku konkurenčnéhoprostredia, pričom ich postavenie vyplýva z ekono−mických a technologických podmienok, v ktorýchoperujú.1 Prirodzené monopoly zohrávajú z hľadiskafinančných prostriedkov, zamestnanosti a politické−ho vplyvu na slovenskú ekonomiku kľúčovú úlohu.Problém privatizácie a regulácie prirodzených mo−nopolov preto rezonuje v slovenskej spoločnosti užod začiatku transformačného procesu a je predme−tom významných politických a ekonomických dis−kusií. V súčasnosti je otázka privatizácie prirodzenýchmonopolov dávaná do súvisu s postavením štátu v eko−nomike. Dominantný vplyv štátu na hospodáreniemonopolov je daný vykonávaním vlastníckych právv týchto podnikoch a regulovaním ich činnosti. Kom−binácia výkonnej a regulačnej činnosti vedie k neefek−tívnemu fungovaniu prirodzených monopolov, čo sanegatívne prejavuje na vývoji ekonomiky. Súčasnásnaha o privatizáciu prirodzených monopolov a na−stavenia nezávislého regulačného rámca však nie je lensnahou o zvýšenie efektívnosti monopolov. Zároveňje to jediný prostriedok na odstránenie vzniknutýchtransformačných deformácií.

Otázka prirodzených monopolov je na Slovenskuveľmi citlivá a ani jedna vláda od roku 1990 nenašladostatok politickej odvahy, aby privatizáciu prirodze−ných monopolov odštartovala. Pojem monopol2 pr−výkrát v roku 1996 zaviedol zákon o cenách a ná−sledná vykonávacia vyhláška ministerstva financií.Zákaz privatizácie prirodzených monopolov bol všaklegislatívne vymedzený v roku 1995 zákonom o stra−

7. Privatizáciaštátnych monopolov

Peter Pažitný

tegických podnikoch. V roku 1998 bolo súčasne s voľ−bami vypísané referendum o neprivatizácii 6 priro−dzených monopolov, ktorému predchádzal návrhústavného zákona o neprivatizácii prirodzených mo−nopolov. V lete 1999 bola prezidentovi SR predlože−ná požiadavka na opätovné vypísanie referenda k tej−to problematike. Referendum v roku 1998 bolo prenedostatočnú účasť vyhlásené za neplatné a snahaobčanov o opätovné vyhlásenie referenda v roku 1999bola prezidentom zamietnutá, keďže podľa ústavy sareferendum o tej istej otázke môže konať len raz za triroky. Posledným krokom upravujúcim privatizáciuprirodzených monopolov je novela zákona č. 92/1991Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, ktorá taxa−tívne vymedzuje prirodzené monopoly, v ktorých simá štát zachovať trvalú účasť vo výške 51 %, resp.nemôžu byť predmetom privatizácie (pozri ďalej).

7.1.1. Rok 1995 – Zákon o strategickýchpodnikoch

V roku 1995 prijala vláda kontroverzný zákonč.192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri pri−vatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikova akciových spoločností, ktorý vymedzoval dva okru−hy podnikov vo vlastníctve štátu, resp. FNM. Prvýokruh stanovoval 26 podnikov, ktoré nemohli byťpredmetom privatizácie, medzi nimi i všetky priro−dzené monopoly. Do druhej skupiny podnikov bolozaradených 45 strategicky dôležitých podnikov, v kto−rých si štát mal zachovať svoj vplyv.

Podľa § 2 predmetom privatizácie podľa zákonao podmienkach prevodu majetku štátu na iné osobynemohol byť majetok štátu, ktorý majú v správe štát−ne podniky v odvetviach:

68

• plynárenstva a energetiky (SPP, ZSE, SSE, VSE)• pôšt a telekomunikácií (SP, ST)• zbrojárskej výroby a všeobecného strojárstva (6

podnikov)• farmaceutickej výroby (2 podniky)• poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodár−

stva (12 podnikov vrátane štátnych podnikov Zá−padoslovenské lesy, Stredoslovenské lesy, Severo−slovenské lesy, Východoslovenské lesy)Predmetom privatizácie podľa zákona taktiež ne−

mohla byť železničná dopravná cesta, východosloven−ské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce, akcieTranspetrolu a Slovenských elektrární a lesný pôdnyfond v správe štátnych podnikov v odvetviach lesné−ho hospodárstva.

Ako neskôr vyšlo najavo, zákon mal len deklara−tórny charakter. Prirodzené monopoly síce zostali ne−dotknuté, avšak z druhej skupiny „strategických“ pod−nikov zostalo v úplnom vlastníctve štátu, resp. FNMlen 10. Zvyšných 35 strategicky dôležitých podni−kov3 , bolo za výrazne nevýhodné predajné ceny4 spri−vatizovaných5 v priebehu rokov 1995 – 1998.

7.1.2. Rok 1996 – Prirodzený monopol

Pojem prirodzeného monopolu po prvýkrát legis−latívne upravila vykonávacia vyhláška Ministerstvafinancií SR č.87/1996 Z.z. vykonávajúca k zákonu č.18/1996 Z.z. o cenách. Prirodzeným monopolom na−zývame technologické, organizačné a ekonomickévzťahy v nesúťažnom prostredí medzi predávajúcima kupujúcim a tieto sú dôvodom pre reguláciu cienpodľa § 5 ods. 3 zákona o cenách. Tieto vzťahy vy−plývajú z úplného alebo z čiastočného prepojenia tech−nickou sústavou (sieťami) podľa osobitných predpi−sov, a to najmä pri:• výrobe, prenose a rozvode elektriny a tepla• výrobe, skladovaní, prenose a rozvode plynu• výrobe pitnej a úžitkovej vody z povrchových

a podzemných zdrojov a jej rozvode verejnýmivodovodmi, pri odvádzaní odpadových vôd verej−nými kanalizáciami a pri ich čistení

• telekomunikačných a poštových výkonoch• prevádzke a užívaní železničnej dopravnej cesty• ostatnej regulovanej činnosti, ako je spracovanie

ropy, prevádzkovanie vodných diel a vodná dopra−va, ťažba a dobývanie nerastov a palív, mestskáhromadná doprava, výroba špeciálnej techniky, vý−kony rádiokomunikácií a káblovej televízie

Zákon exaktne nevymedzoval prirodzené mono−poly, špecifikoval len oblasti, ktoré majú charakterprirodzeného monopolu. Takáto definícia dávalaznačnú benevolenciu pri chápaní pojmu prirodzenýmonopol, čo často viedlo k jeho mylnej interpretá−cii.

7.1.3. Rok 1998 – Návrh ústavnéhozákona o zabezpečení záujmov štátuv odvetviach energetiky a plynárenstve

Na 49. schôdzi NR SR 9. 7. 1998 poslanci neschvá−lili6 návrh ústavného zákona o zabezpečení záujmovštátu v odvetviach energetiky a v plynárenstve. Po−slanci KDH a Maďarskej koalície odmietli o ňom hla−sovať s tým, že už existuje takýto zákon o neprivati−zovaní strategických podnikov a vládna koalícia hoaj tak obchádzala.7

Zákon, ktorý navrhli poslanci Združenia robotní−kov Slovenska (ZRS), mal zabrániť privatizácii tých−to podnikov. Opoziční členovia parlamentu však ten−to návrh označili za „nič neriešiaci a prázdny“8 . Par−lament o zákone hlasoval viackrát, pretože v sále ne−bol dostatočný počet poslancov.

Zákon mal zabrániť privatizácii štátnych podnikova niektorých akciových spoločností v spomínanýchodvetviach. Predkladaná verzia špecifikovala štátnepodniky a akciové spoločnosti, ktoré nemôžu byť pri−vatizované a nemôže sa privatizovať ani ich majetok,resp. majetkové účasti, ktoré vložili do iných fyzic−kých alebo právnických osôb.

7.1.4. Rok 1998 – Referendumo neprivatizovaní strategickýchenergetických a plynárenských podnikov

Zároveň s parlamentnými voľbami sa v dňoch 25.−26. 9. 1998 konalo referendum o neprivatizovaní stra−tegických energetických a plynárenských podnikov.Vyhlásila ho vláda SR vykonávajúca niektoré opráv−nenia prezidenta SR na základe petície občanov pri−jatej 13. 8. 1998. Predmetom referenda bola jedináotázka. „Ste za to, aby Národná rada Slovenskej re−publiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže pri−vatizácia týchto strategických podnikov:• Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava• Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina

P E T E R P A Ž I T N Ý

69

• Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice• Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava• Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava• Transpetrol, a.s., Bratislava?

Účastníci referenda mohli odpovedať kladne (áno),resp. záporne (nie). Vzhľadom na nedostatočnú účasť9

(44,06 % registrovaných voličov) bolo referendum10

vyhlásené za neplatné.Referendum o neprivatizácii strategických podni−

kov iniciovalo – Hnutie za demokratické Slovensko(HZDS). Zároveň jeho členovia začali zbierať podpi−sy pod petíciu občanov za vypísanie referenda, ktorúdo 11. 6. 1998 nakoniec podpísalo viac ako pol mili−óna občanov. Opozičné strany vnímali túto iniciatívurozpačito. Vtedajšia podpredsedníčka SDĽ BrigitaSchmögnerová označila petičnú kampaň HZDS i re−ferendum o neprivatizácii strategických podnikov zahru na oklamanie verejnosti.11

Viacerí liberálni ekonómovia upozorňovali na ne−vyhnutnosť privatizácie prirodzených monopolov,avšak opoziční politici cítiac predvolebné tlaky, neo−chotu voličov monopoly privatizovať a najmä strachz prípadného volebného neúspechu pripravili vlast−ný zákon o neprivatizácii. Líder opozičnej SDK M.Dzurinda najprv označil petíciu za predvolebný po−pulistický ťah12 , avšak o mesiac neskôr sa takýmtopopulistom stal on sám, keď spolu s poslancami SDKViliamom Vaškovičom, Gabrielom Palackom a Ľudo−vítom Černákom vypracovali návrh ústavného záko−na o zabezpečení záujmov štátu v strategických štát−nych podnikoch a akciových spoločnostiach. Návrhzákona vylučoval privatizáciu štátnych podnikov(ZSE, SSE, VSE, SPP), ďalej železničnej dopravnejcesty a prekladísk v Čiernej nad Tisou a Maťovciachpod správou ŽSR, ako aj lesného fondu v správe štát−nych podnikov. Uvedený návrh ďalej zamedzoval pri−vatizáciu Transpetrolu, a.s., ktorého 100 % vlastní−kom mal byť FNM SR. Ako uviedol V. Vaškovič, cie−ľom SDK bolo presadiť tento návrh ústavného záko−na v NR SR hneď po septembrových voľbách: „V zá−ujme toho bude SDK hľadať podporu ústavnej väčši−ny v novom parlamente.“13

Politológ G. Mesežnikov za cieľ petičnej akcieHZDS a napokon aj samotného referenda považujevyužitie vo svoj prospech heslo ponechania silnejpozície štátu v strategických podnikoch. Organizo−vanie referenda v deň parlamentných volieb mohlobyť podľa neho motivované úsilím skomplikovať vo−

lebný proces, keďže vykonávacie predpisy k voľbáma k referendu sa odlišujú.14

Iniciatívy vtedajších opozičných a koaličných stránv lete 1998 na zastavenie privatizácie v oblasti ener−getiky a plynárenstva vnímalo viacero analytikov akonebezpečné. Podpora protitransformačnej nálady širo−kej verejnosti za cenu získania si náklonnosti verej−nosti totiž mohla v konečnom dôsledku viesť k zasta−veniu transformačného procesu.

Prezident Nadácie F. A. Hayeka Ján Oravec kon−štatoval, že iniciatíva za neprivatizovanie strategic−kých podnikov je rukolapným dôkazom toho, ako sadá demagógiou získať podpora verejnosti aj pre opat−renia, ktoré v konečnom dôsledku môžu poškodiťvšetkých. V súvislosti s vyplatením dlhopisov k 1. 1.200115 a vysokou nesolventnosťou FNM podľa nehoakákoľvek vláda, ktorá bude v roku 2000 pri moci,veľmi rada zabudne na „folklórne iniciatívy z polovi−ce roku 1998 a v snahe zachrániť si krk ponúkne pod−niky či odvetvia, o ktorých sa diskutuje, čo najrých−lejšie na predaj“. Podľa J. Oravca vyznieva v súvis−losti s týmito skutočnosťami iniciatíva na neprivati−záciu energetiky ako faktor, ktorý môže veľmi ne−gatívne ovplyvniť postoje laickej verejnosti. „V tej−to súvislosti je poľutovaniahodné, že dnešná opozí−cia odpovedala na populizmus rovnakým populiz−mom a svorne s koaličnými stranami vytvára jed−notný protiprivatizačný front. Pritom minimálneSDK má vo svojom programe napísané niečo iné, jejpredstavitelia však rezignovali na vysvetľovanie sku−točnej situácie a zvolili cestu ľahšieho odporu, tedanadbiehanie prevládajúcemu, aj keď nesprávnemu ná−zoru.“16

Viaceré výskumy verejnej mienky potvrdili, žeobčania vnímajú privatizáciu prirodzených monopo−lov veľmi negatívne a hlasovali by za ich neprivati−záciu. Všeobecne môžeme konštatovať, že na refe−rende o neprivatizácii strategických podnikov by sana podnet vtedajšej koalície a opozície zúčastnilo viacako 50 % oprávnených voličov a zachovanie účastištátu v strategických podnikoch podporilo viac akopolovica zúčastnených voličov, čím by parlament malprijať ústavný zákon o zákaze privatizácie týchto pod−nikov, avšak jeho dôležitosť väčšina občanov v po−rovnaní s voľbami vnímala druhorado. Nedostatočnáúčasť na referende tak vo veľkej miere ide na vrubzlého načasovania, pričom jeho dôležitosť zaniklav predvolebnom virvare.

7 . PRIVATIZÁCIA Š TÁTNYCH MONOPOLOV

70

7.1.5. Rok 1999 – Referendumo neprivatizácii

Snaha o vypísanie referenda o neprivatizácii stra−tegických podnikov sa na scénu dostala opäť v lete1999, teda ani nie rok po tom, čo bolo toto referen−dum vyhlásené za neplatné. Ústava slovenskej repub−liky zakazuje dvakrát v priebehu troch rokov vypísaťreferendum o tej istej otázke. Napriek tomuto všakHZDS spustilo ďalšiu petičnú akciu, v ktorej poprijazykoch menšín chcelo aj nanovo nastoliť otázkuo neprivatizovaní strategických podnikov.

Pod petíciu proti privatizácii strategických podni−kov17 sa k 2. 7. 1999 podpísalo 367 000 občanov.Prezident SR 24. 8. 1999 oznámil, že referendum o ne−privatizovaní strategických podnikov a o používaníjazykov menšín nevyhlásil práve pre jeho rozpors Ústavou SR. S týmto rozhodnutím súhlasilo vyše51 % z 500 respondentov, ktorých telefonicky oslo−vila agentúra Polis – Slovakia. Opozícia na rozhod−nutie prezidenta reagovala poznámkou, že od prezi−denta očakávali aspoň vyhlásenie referenda o nepri−vatizovaní strategických podnikov.

Je pozoruhodné, že podľa prieskumu agentúry TaylorNelson Sofres v spolupráci s tlačovou agentúrou SITA,ktoré sa uskutočnilo v dňoch 19.−23. 7. 1999 medzi 1043respondentmi, až 76,9 % občanov je proti privatizácii

strategických podnikov. Grigorij Mesežnikov, prezi−dent Inštitútu pre verejné otázky, tento stav hodnotilv súvislosti s referendom na sklonku roka 1998: „Na−priek tomu, že väčšina občanov je proti privatizáciistrategických podnikov, nepovažuje to za prioritu.Jednoducho väčšina nepokladá za nevyhnutné prísť avyjadriť svoj názor, hoci nesúhlasí s privatizáciou.“

7.1.6. Rok 1999 – Novela zákonač. 92/1991 Zb. zo 16. 9. 1999

Vládnu novelu zákona o podmienkach prevodumajetku štátu na iné osoby na 20. schôdzi schválilaNR SR18 . Novela upravuje podmienky prevodu ma−jetku štátu na iné osoby s niektorými zmenami, ktorésa týkajú najmä vymedzenia právomocí v ďalšom pro−cese privatizácie.

O privatizácii podniku s charakterom prirodzenéhomonopolu, o určení majetkovej účasti štátu na podni−kaní takéhoto podniku alebo obchodnej spoločnostia o privatizácii akciovej spoločnosti s majetkovou účas−ťou štátu, ktorá má charakter prirodzeného monopolu,bude vždy rozhodovať vláda, a to po prerokovaní zá−meru a postupu privatizácie v Národnej rade Sloven−skej republiky. Národná rada sa musí vyjadriť k návr−hu do 30 dní od jeho predloženia. Po márnom uplynutí

Tabuľka 16Podniky s charakterom prirodzeného monopolu podľa novely zákona č. 92/1991 Zb.

D9.4�� )�� K��

16 ��)��,�3��,�3��,�� #��"��

26 2��,��)��,��?��.��+�)�� A� #��"��

46 ��,��)��,��?��.��+�)�� #��"�� K��

<6 %3.4��,��)��,��?��.��+�)�� 8� #��"�� (�#��

36 ��)��,�� #��"�� "��

=6 ��)��,�3�)��4�,��,�� 8� #��"�� L��

>6 [��+��.��)��,��9�� K�$ #��"��

56 A��,�� 9��M ��

?6 ��)��,�� 9��M ��

1;6 ��)��,��.�� 0 ��9��M ��

116 ��,��(��,��)� #��"��

��,��A�� K� #��"�� 0��9,�

��,��)��,��,� #��"�� "��

��)��,��)��,��,� #��"�� K��

��,��.� #��"�� (�#��

��,��) #��"�� #��

Zdroj: §10 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov


71

tejto lehoty sa návrh považuje za prerokovaný. Novelazároveň striktne vymedzuje, ktoré podniky majú cha−rakter prirodzeného monopolu. (Tabuľka 16) Táto zme−na má významným spôsobom zvýšiť transparentnosťa kontrolovateľnosť procesu privatizácie parlamentom.Zároveň však účasť parlamentu v rozhodovacom pro−cese môže významným spôsobom blokovať a predlžo−vať privatizačný proces.

Podobne ako zákon o strategických podnikoch, ajnovela určuje majetok štátu, ktorý nemôže byť pred−metom privatizácie, a to železničnú dopravnú cestu19,Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisoua Maťovce, lesný fond, stavby a zariadenia slúžiacelesnému hospodárstvu a akcie ich obchodných spo−ločností vo vlastníctve štátu20 , ak nejde o vysporia−danie nárokov podľa osobitného predpisu, povrcho−vé a podzemné vody21 a majetok slúžiaci pre správua ochranu vodných tokov a podzemných vôd a akcieich obchodných spoločností, akcie obchodnej spoloč−nosti alebo majetok slúžiaci na poskytovanie pošto−vých služieb, ktoré sú vyhradené štátom22 .

Zákon prináša oproti predchádzajúcim legislatív−nym normám dve významné zmeny. Po prvé, význam−ne posilňuje kompetencie vlády a najmä parlamentupri privatizačných rozhodnutiach. Po druhé, určujepodniky z oblasti energetiky a plynárenstva, v kto−rých si má štát zachovať trvalú účasť. Pri rozhodova−ní o privatizácii SPP, ZSE, SSE, VSE, SE23 a Transpet−rolu si totiž štát alebo fond musí zachovať trvalú ma−jetkovú účasť na podnikaní v rozsahu minimálne

51 %. Podľa rozhodnutia vlády si štát alebo fond za−chová určitú majetkovú účasť v ST.24

Zároveň novela zákona zrušila kontroverzný zá−kon NR SR č.192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmovštátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnychpodnikov a akciových spoločností v znení neskoršíchzákonov.

7.1.7 Zákon o veľkej privatizácii má svojudvadsiatu druhú novelu

Po desiatich rokoch má Slovensko zákon, ktorýaspoň čiastočne umožňuje privatizovať prirodzenémonopoly. Jeho prijatiu predchádzala výrazná výme−na názorov medzi stranami vládnej koalície, ale i opo−zície. Je to zákon kompromisov, v ktorom podľa via−cerých odborníkov zvíťazil postsocialistický duch.

Po troch mesiacoch politických bojov a hľadaniapolitických konsenzov sa nakoniec stalo to, čo vládadeklarovala ako jeden zo svojich hlavných bodov –rámcové vymedzenie toho, čo sa bude ešte privatizo−vať spomedzi podnikov, ktoré boli donedávna chápa−né ako strategické. Kompromisné riešenie sa rodiloneuveriteľne dlho, keď návrh zákona neustále bloko−vala SDĽ, ktorej sa podarilo presadiť svoj dlho de−klarovaný cieľ – väčšinové balíky energetických pod−nikov ponechať v rukách štátu.25 Šesť energetickýchpodnikov sa môže privatizovať len do výšky 49 %majetku.

Tabuľka 17Varianty odštátnenia prirodzených monopolov

%�� /��,R��)��+�.��

$��@��/��,��9�@��)��/��#��%�.��H�H9��M��)��:��'��*��)��.%��#��%��%��,6

7��,��H#��HM��#��)��@��/��:��M��)��@�%��9�/�� 9��%��%��*��)��)��*��%��,��N��9��%�/��)��9�M��)��6�L��%��"��*��.H��)��@�%��9��M��9��)�� .��"9��'��)�9��%�.��6O��M��9��,��*��.H��)��M��)�� .�%�%�.��@��H/��)��)��9��@��9��,6�O��,��H��9��'��K��)��$��*��"��H/��)�%�@��N�6

10��9��/��)��)��.��%��/��@%�%��,��/�M��%��:��%��.��@��,��.��:��@��'��@�)��.�%�#��6�0@%��.��9��@��.��9�%��/��@��,��"�%��"M��,��N��%��"6

��@��)��P��9�@��@��7Q��31�R�H9��M�#��=��'��@��/#��9��H��H�H9��M��0�E��)��4<�RF��)��.��#�"��K�$6

Zdroj: Varianty 1, 2 a 3 sú podľa vyjadrenia ministerky privatizácie Márie Machovej, členky komisie. Variant 4 jeschválený variant. PROFIT 39/99 z 21. 9. 1999


72

Odborná komisia posudzujúca možnosti privatizá−cie prirodzených monopolov zložená zo štyroch čle−nov vládnej koalície nakoniec našla tri možné rieše−nia (Tabuľka 17). SDĽ však presadila štvrtú, hybrid−nú alternatívu, ktorá výrazne obmedzuje odštátneniemonopolov.

Liberálna platforma SDK presadzovala, aby zákonnevymedzoval žiadne percentá účasti štátu. NaopakSDĽ požadovala minimálne 51 % trvalú účasť v šies−tich energetických podnikoch a 34 % účasť v Sloven−ských telekomunikáciách.

7.2. Politická nevôľa privatizácie štátnychmonopolov

Pre potreby tejto časti kapitoly pod pojmom priro−dzený monopol rozumieme štátne podniky s charak−terom prirodzeného monopolu. Ide najmä o SPP, SE,ZSE, SSE, VSE, TRANSPETROL, ŽSR, SP a ST.

Fungovanie prirodzených monopolov je na Sloven−sku značne obmedzované zásahmi štátu, nielen v ob−lasti regulácie, ale taktiež vo vykonávaní vlastníckychpráv. V priebehu posledných desiatich rokov boli totižprirodzené monopoly považované za „rodinné strieb−ro“. Boli vnímané ako nedotknuteľné a neprivatizo−vateľné. Spoločnosť bola utvrdzovaná v názore, žejediným správnym vlastníkom týchto podnikov môžebyť jedine štát. Toto etatistické chápanie postavenia

monopolu podporovali všetky vládnuce strany od za−čiatku transformácie.

Uprednostňovanie štátneho vlastníctva pred súkrom−ným bolo ospravedlňované tým, že vstup súkromnéhovlastníka by sa odzrkadlil na výstupnej cene produk−tov a služieb týchto monopolov. Motívom fungovaniamonopolu, tak isto ako každého iného podniku je všakdosahovanie zisku. Vstup súkromného kapitálu dotýchto podnikov by sa teda určite nezaobišiel bez úpravfinálnych spotrebiteľských cien. Avšak problém tvor−by spotrebiteľských cien sa dá riešiť správne nastave−ným regulačným rámcom, ktorého tvorba zamrzla v ro−ku 1992 a až v roku 1999 sa opäť dostala na scénu(bližšie pozri Prílohu 2 tejto kapitoly). V prípade také−hoto inštitucionálneho nedostatku ako fungujúci regu−lačný rámec môžu byť výhody plynúce z privatizácieprirodzených monopolov vážne poznačené práve ne−kontrolovaným zvyšovaním cien.

Zvyšovanie cenovej hladiny vníma obyvateľstvoveľmi citlivo, najmä pri produktoch a službách, ktoréboli „vždy“, najmä za socialistickej éry, skoro zadar−mo. Práve na tejto axióme sa už 10 rokov budujemyšlienka o neprivatizovateľnosti prirodzených mo−nopolov. Z týchto predpokladov pramení nevôľa ob−čanov k odštátneniu týchto podnikov, keď podľa vý−skumov verejnej mienky s touto myšlienkou nesú−hlasí viac ako 75 % respondentov.

Úloha vlády v slovenskej ekonomike je s prirodze−nými monopolmi spätá veľmi úzko. Prirodzené mo−

Tabuľka 18Prehľad možných motívov zachovania prirodzených monopolov v rukách štátu

��K)��)��+�.��+��3.4��.4

;��+��3��;��&,��@��.��

�� ,��

��)��.��%��P�/�@%��%��)��@��%��6�S��"��,��L$

O��%��*��9��)��.��9,%��"��%��@��9�*��"�9��%��)��,%��),��)��.��6

��/�*��"��.��"C7��,��%�)�@#��,.%��L$��%��#��"��@��6

��%�P��M��*��"��*#��9�"�)��"��H��

O,)��H��P��"��%��'��"�� "%��,�� ,��#��.��:��"��

7��%��,��6�O�'��,��,%��%��)��.��M��

T��@��)��/��@��,��%��N)�"��)%�H��%�@%��'��H��%�

S�9��)��.�� 7�:��%��9�*��

��D��'��*�)��.%"�#��*��H��)��.%�%��@%��@%��U��%6�O��VP��"��:��,

��)�%��M��)��.��N��'��

L��*��"��)��,)��.��:��,��%�%��.��'��6��*��.%��)��@�%��

��H��%�@��A�"#��)��/��)��@��)��.��

7��%��%��)��.��


73

nopoly sa vďaka svojmu vplyvu a sile totiž stali jed−ným z priamych nástrojov hospodárskej politiky.Vysoké tempá rastu HDP boli dosahované najmä vďa−ka obrovským investíciám prirodzených monopolov,ktorých investičné aktivity boli kryté poskytovanímzáruk za ich úvery. Nízka inflácia bola dosahovanápráve vďaka neprimerane tvrdej regulačnej politike.Prirodzené monopoly sa stali najväčšími zamestná−vateľmi a len veľmi ťažko prechádzajú procesom re−štrukturalizácie a racionalizácie. Dosahované ziskyprirodzených monopolov sa postupne roztápali v bež−ných výdavkoch štátneho rozpočtu alebo sa prevá−dzali prostredníctvom nevýhodných zmlúv na súk−romné spoločnosti, či na financovanie aktivít politic−kých strán.

Privatizácia prirodzených monopolov totiž zname−ná stratu kontroly štátu a vládnucich politických stránnad obrovským balíkom peňažných prostriedkov;pretože súkromný vlastník nemusí byť nikomu vďač−ný za vyhrané voľby. Nemusí zachraňovať deficitnýštátny rozpočet. Nemusí za odmenu zamestnať poli−tické a byrokratické špičky. Nemusí prelievať finan−cie do stratových firiem. Nemusí podporovať reklamnéagentúry. A navyše, nemusí hradiť náklady na čin−nosť politických strán.

Fungovanie prirodzeného monopolu môžeme ohra−ničiť troma cieľmi. Efektívnosť (Ziskovosť). Rovnosť(Sociálna funkcia). Stabilita (Cenová hladina). V slo−venskom ekonomickom prostredí doteraz dominovalarovnosť a stabilita nad efektívnosťou.

Efektívnosť prirodzeného monopolu je kľúčovýmpredpokladom jeho privatizácie. Údaje o tržbách a ho−spodárskom výsledku prirodzených monopolov zaposledných 5 rokov odzrkadľujú, že efektívnosť pri−rodzených monopolov výrazne klesá. Výrazná je naj−mä disproporcia medzi rastom tržieb a rastom ziskupred zdanením (Tabuľka 19). Kým v roku 1994 po−diel zisku pred zdanením na tržbách predstavoval25,4 %, tak v roku 1998 poklesol na 4,8 %.

Tabuľka 19Zisk pred zdanením a tržby prirodzených monopolov*

$00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K��!�� 2?�;?1 �2=�;?< �24�53> �14�4>< �=�?14

�A/9��!�� 11<�<24 �122�<<2 �142�122 �14>�<<3 �1<4�214

�2�,��+��K�UA/9��Q 23R 21R 15R 1;R 3R

* SPP, SE, ZSE, SSE, VSE, Transpetrol, ŽSR, SP, STZdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

Alarmujúci stav znižujúcej sa efektívnosti bol popriiných faktoroch vyvolaný aj neochotou štátu vzdať savlastníckych práv v štátnych monopoloch. Dosah vlá−dy na riadenie štátnych monopolov bol absolútny a pri−nášal pre vládu nesporné výhody, ktorými mohla vplý−vať na chod ekonomiky. Snaha niektorých politickýchstrán (koaličných aj opozičných) o odštátnenie mono−polov bola a je značne nízka. Vykonávanie vlastníc−kych práv a spravovanie štátnych monopolov totiž pri−náša pre politické strany nesporné výhody:• moc ovplyvňovať tok finančných prostriedkov vy−

volaný vysokou spotrebou štátu, čo spôsobovalonadmerné odčerpávanie zdrojov

• moc odmeňovať vyvolaná politickým dosadzova−ním manažmentu, čo sa dorazilo v nízkej úrovnisprávy podnikov

• moc financovať politické strany• moc ovplyvňovať hospodársku politiku prostred−

níctvom pseudo−strategických faktorov (vysoká za−mestnanosť, udržanie inflácie, rast HDP)

• moc podporovať súkromné hospodárske subjekty

7.2.1. Moc ovplyvňovať tok finančnýchprostriedkov, čo spôsobovalonadmerné odčerpávanie zdrojov

Okrem daňovej povinnosti majú totiž niektoré štát−ne podniky (SPP a ST) povinnosť odviesť do štátnehorozpočtu tzv. mimoriadne odvody, ktoré vstupujú dorozpočtu ako nedaňové príjmy a vláda ich používana krytie svojich výdavkov. Alarmujúci je negatívnyvzťah medzi rastom odvodov do ŠR a ziskom predzdanením. Výrazné schodkové hospodárenie štátne−ho rozpočtu od roku 1996 si vyžiadalo väčší nápor namimoriadne odvody. Pokles zisku pred zdanením SPPbol totiž sprevádzaný vyššími odvodmi do rozpočtu.Kým v rokoch 1994 až 1996 podiel odvodov do ŠRna zisku pred zdanením tvoril 9 %, tak v roku 1997 to


74

bolo už 21 % a v roku 1998 dokonca 23 % (Tabuľka20). Štát tak odčerpával prostriedky mimoriadnymiodvodmi do štátneho rozpočtu.

Neúnosnú situáciu v rozpočtovom hospodárení po−tvrdil aj vývoj v roku 1998, keď štát požadoval doda−točný odvod aj od Slovenských telekomunikácií, ktorédoteraz žiadne mimoriadne finančné prostriedky ne−odvádzali (Tabuľka 21). Ministerka privatizácie M.Machová na margo odvodov konštatovala, že aj keďuž z hľadiska hospodárenia nejakého podniku nie jenajšťastnejšie, že na rozdiel od iných má viac napĺňaťpríjmy štátneho rozpočtu, aj tak sa ukazuje, že tietopodniky boli v posledných troch – štyroch rokochjednými z najhorších hospodárov, že majú obrovsképroblémy, ktoré narastajú nie do miestneho, ale celo−spoločenského významu.26

Významným rizikom pri privatizácii však môže byťstrata tohto dodatočného odvodu. Ak aj štát budevykonávať vlastnícke práva za svojich 51 %, tak môžerozhodnúť o ich použití na vykrytie deficitu štátnehorozpočtu, s čím však súkromný investor nemusí sú−hlasiť. Pri predaji minoritného balíka bude vláda mu−sieť posilniť rozhodovacie právomoci investorov, čímsi môže oslabiť pozíciu a nebude vedieť presadiť od−vádzanie dodatočných finančných prostriedkov.

7.2.2. Moc politicky odmeňovať,ktorá znižovala úroveň správy podnikov

Byť manažérom štátneho monopolu sa v minulostipovažovalo a stále považuje za lukratívny post. Mu−

sel byť ním človek, ktorý politicky vyhovoval. Zaprácu odvedenú pri presadzovaní politiky, tej ktorejstrany sa za odmenu mohol stať generálnym riadite−ľom niektorého zo štátnych monopolov, čo v roku1997 verejne potvrdil Ján Ducký27 na margo svojhovymenovania za generálneho riaditeľa SPP, keď vy−hlásil, že svoje vymenovanie do novej funkcie pova−žuje za vyznamenanie.28 Na otázku, či o jeho nomi−novaní rozhodla príslušnosť k HZDS, povedal, žev členstve v HZDS nevidí nijaké prekážky a navyšesi trúfa ďalej zvládať aj poslanecké funkcie, keď do−dal, že „v SPP budem pracovať a do parlamentu bu−dem chodiť hlasovať“.29 Najváženejším meradlomkvalifikovanosti bola politická servilnosť a ochotapodriadiť sa diktátu politickej strany. Denník Prácavýmenu na čele SPP komentoval skepticky: „Len veľ−ký optimista môže predpokladať, že výmenou A. Dem−ka za politika, ktorý – opäť podľa jeho slov – sa s prob−lematikou SPP bude ešte len zoznamovať, sa dosiahneďalšie zvýšenie ziskov.“ Od príchodu J. Duckého sazisk pred zdanením znížil o 5,2 mld. Sk (bližšie pozriPríloha 1 tejto kapitoly). Najväčším rizikom pri obsa−dzovaní vedúcich pozícií v štátnych monopoloch jefakt, že manažment nehospodári s vlastnými finanč−nými prostriedkami, ale s peniazmi štátnymi. Tento faktvýrazne zvádzal a často aj viedol a vedie k zneužívaniutohto postavenia na súkromné a stranícke účely.

Paradoxne potom post riaditeľa prirodzeného mo−nopolu nebol a nie je postom manažérskym, ale najmäpolitickým. Výsledkom takéhoto obsadzovania vedú−cich postov v prirodzených monopoloch boli kontro−verzné rozhodnutia a aktivity, ktoré navonok pôsobili

Tabuľka 20Odvody SPP

$00� $00H $00= $00" $00G

D�)��)��!�� 1�1?> �1�2;; �1�2;; �2�;;; �2�;;;

2�,��+��K��)��!�� 14�234 �14�422 �14�>?2 �?�=<3 �5�3><

D�)��U�2�,��+��K��)�Q ?�R ?�R ?�R 21�R 24�R

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

Tabuľka 21Odvody ST

$00� $00H $00= $00" $00G

D�)��A�)��!�� ; ; ; ; 3;;

2�,��+��K��A�)��!�� 2�11> 2�5;2 <�1?? <�41; 2�;=1

D�)��U�2�,��+��K��)�Q ;�R ;�R ;�R ;�R 2<�R

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999


75

efektne, avšak poškodzovali nielen záujmy samotnýchprirodzených monopolov, ale predovšetkým občanovtohto štátu. Prirodzené monopoly sa stávali menej efek−tívnymi, čo sa prejavilo na ich hospodárskych výsled−koch. Úlohou takto politicky dosadeného generálnehoriaditeľa bolo zabezpečiť dostatočný prísun finančnýchprostriedkov pre politickú stranu, čo sa praktizovaloprostredníctvom tzv. imidžových kampaní a s pomo−cou vybranej reklamnej agentúry.

Štátne monopoly sú strategické najmä z pohľadupolitických strán, čo sa prejavuje pri zmene vládnejgarnitúry po voľbách. Výmeny na postoch riaditeľovštátnych monopolov sa stali samozrejmou súčasťouvýmeny vlád. Okrem tohto štvorročného politickéhocyklu dochádza na postoch riaditeľov k zmenám naj−mä s cieľom budovania silnejšej pozície vo vládnejkoalícii. Nie je teda výnimkou, keď sa riaditeľom štátne−ho monopolu stal minister, a naopak. Ojedinelým prí−padom výmeny riaditeľa sú zlé hospodárske výsledkypodniku. Väčšinou sa však nimi vysvetľuje zmena, ktorámá v skutočnosti „politicko−strategický“ charakter.

Nízka úroveň správy podnikov vyplývajúca z po−litického obsadzovania manažérskych postov by samohla od 1. 1. 2000 výrazne zmeniť. Vrcholoví pred−stavitelia prirodzených monopolov by mali prejsť nasystém tzv. manažérskych zmlúv. Plnenie manažér−skych zmlúv sa bude vyhodnocovať v polročných in−tervaloch. Manažérska zmluva bude určovať každé−mu riaditeľovi odlišné podmienky. Spoločný všakbude relatívne nízky základný plat, ale veľmi silnámotivačná zložka. Táto zložka bude závisieť od toho,ako dokáže manažér stabilizovať, racionalizovať, ale−bo dokonca zlepšovať pozíciu monopolu. Okrem od−borných predpokladov budú musieť riaditelia štátnychmonopolov disponovať aj osobnostnými kvalitami,ako rozhodnosť, stabilita či odolnosť voči stresu.

Kľúčovým predpokladom zavedenia systému ma−nažérskych zmlúv je vylúčenie klientelizmu a korup−cie z procesu výberu renomovaných manažérov. Zá−roveň však nesmie dochádzať k uprednostňovaniedomácich manažérov pred zahraničnými.

7.2.3. Moc financovať politické strany

Na Slovensku sú všetky prirodzené monopoly podkontrolou politických strán. Navyše, zakladateľomprirodzených monopolov sú jednotlivé rezortné mi−nisterstvá, takže medzi jednotlivými ministrami a ma−nažmentom prirodzených monopolov existuje na jed−

nej strane vzťah podriadenosti, na druhej strane vzťahpolitickej nekompatibility, lebo minister zakladateľ−ského ministerstva môže byť inej politickej orientá−cie ako generálny riaditeľ prirodzeného monopolu.Táto situácia potom vedie ku kontraproduktívnymrozhodnutiam, ktoré sú na jednej strane v súlade s roz−hodnutím politickej strany, na druhej strane však ne−musia byť v záujme vlády a naopak. V pozadí obsa−dzovania jednotlivých riadiacich postov je tvrdý po−litický boj a „koaličné dohovory“ o ovládnutie, resp.prenechanie toho ktorého štátneho monopolu.

Vo vedení spomínaných strategických podnikovteda stoja konkrétni ľudia s určitým politickým pre−svedčením. Navyše hospodárenie štátnych úradníkovv mnohých z týchto podnikov vedie od desiatich k pia−tim, a tieto podniky boli vždy využívané politickýmigarnitúrami na dosiahnutie politických cieľov.30

Ako ukážka prepojenia politickej a ekonomickejmoci môže slúžiť nasledovný príklad:

V januári 1997 SE bez výberového konania uzav−reli zmluvu o výhradnom reklamnom zastúpení a spo−lupráci pri realizovaní marketingovo−komunikačnejstratégie s reklamnou agentúrou Donar v hodnote vyše130 mil. Sk.31 Kontrola ministerstva hospodárstvanavyše zistila, že Donar dával elektrárňami na uhra−denie faktúry bez špecifikácie vykonaných prác.32

Denník Práca dokonca zverejnil príkaz generálnehoriaditeľa Slovenských elektrární Tibora Mikuša, kto−rý nariaďuje riaditeľom všetkých úsekov a odštepnýchzávodov, aby vo všetkých reklamných aktivitách spo−lupracovali iba s agentúrou Donar. Práca ďalej uvá−dza, že „reklamná agentúra Donar robí kampaň preHZDS a T. Mikuš je popredným kandidátom vládne−ho hnutia v tohtoročných parlamentných voľbách.Týmto spôsobom teda možno previesť peniaze zo štát−neho podniku na volebné účely HZDS.“33 Je nanaj−výš zaujímavé, že nevýhodné zmluvy s Donaromuzavrelo aj vedenie SPP na čele s Jánom Duckým.34

7.2.4. Moc presadiť prirodzené monopolyako nástroj hospodárskej politiky nadosahovanie pseudo−strategickýchzáujmov štátu

Udržanie nízkej inflácie

Z politických dôvodov odkladaná deregulácia cienenergie pôsobila od roku 1993 kontraproduktívne.Z komunizmu prebratá dogma o určitých statkoch

7. PRIVATIZÁCIA Š TÁTNYCH MONOPOLOV

76

„zadarmo“, resp. za nízke ceny sa pre vládnuce stra−ny stala kľúčovou počas celého procesu transformá−cie a téma deregulácie cien sa odtabuizovala až naprelome rokov 1998/1999 v rámci prvého tzv. úspor−ného balíčka opatrení. K výraznejšej deregulácii do−šlo hneď v máji, keď aj populistická SDĽ musela ustú−piť tlaku pravicových ekonómov. Táto dereguláciav rámci druhého tzv. záchranného balíčka bola nevy−hnutná najmä pod tlakom rozpadajúcich sa verejnýchfinancií a neudržateľnosti kurzu.

Vedomé odkladanie deregulácie v posledných pia−tich rokoch malo politický podtext. Okrem kompe−tentnej politiky NBS práve zmrazenie spotrebiteľ−ských cien energie, palív, vody a pod. výrazne pri−spievalo k udržaniu veľmi nízkeho rastu cenovej hla−diny. Zároveň ceny vstupov prirodzených monopo−lov neustále vplyvom inflácie a zmien výmennéhokurzu rástli. Deformované ceny nedokázali pokryťrastúce náklady štátnych monopolov, čo sa odrazilopredovšetkým na hospodárskom výsledku prirodze−ných monopolov. Roztvorené nožnice medzi regulo−vanou cenou výstupov a neregulovanou cenou vstu−pov sa aspoň dočasne podarilo privrieť až dvojnásob−nou dereguláciou v januári a v máji 1999.

Ceny energií a ostatných regulovaných produktova služieb boli až do januára 1999 regulované len mi−nimálne. Konečné spotrebiteľské ceny boli veľakrátnižšie ako výrobné a vstupné ceny. Obzvlášť kritickásituácia nastala v oblasti cien energie pre maloodbe−rateľov, ktoré boli regulované výraznejšie ako cenypre veľkoodberateľov, keď podiel maloodberateľovzačal oproti veľkoodberateľom významne rásť35 . Nízke

ceny elektrickej energie pre domácnosti nepriaznivovplývali na investičnú činnosť spoločností.

Na tento fakt neustále upozorňovali riaditelia roz−vodných závodov. Odborný riaditeľ pre obchod a roz−voj ZSE Andrej Devečka uviedol, že namiesto toho,aby prostriedky zo zisku smerovali do obnovovaniaenergetických zariadení, strácajú sa v nízkej ceneenergie pre obyvateľstvo. „Cena pre maloodberate−ľov je na úrovni 50 % nákladov, za ktoré ZSE získavaelektrickú energiu. Každý z občanov je teda dotova−ný rovnako bez ohľadu na spotrebu.“36

Podobne hodnotil situáciu aj vrchný riaditeľ preekonomiku a financovanie SSE Miroslav Ryšavý,ktorý za negatívnym hospodárskym vývojom a vý−konnosťou vidí regulovanú cenu nákupu elektrickejenergie, regulovanú cenu nákupu a predaja tepelnejenergie a infláciu a jej vplyv na rast vstupov. Podnikdokázal pokryť najnevyhnutnejšie neinvestičné nákla−dy. Štruktúra cien elektrickej a tepelnej energie nemážiadny vzťah k nákladom na ich výrobu a dodávkua tieto sú vyššie ako predajná cena. Z dôvodu spomí−nanej regulácie sa neustále prejavuje nedostatočnátvorba vlastných zdrojov na reprodukciu a rastie mieraúrokovej zaťaženosti.37

Z uvedených údajov vyplýva, že stratégia zvyšo−vania cien elektrickej energie a tepelnej energie jenedostačujúca z hľadiska nákladov spojených s do−dávkou týchto energií.

Podľa analýzy SE, ich vstupné náklady vzrástliv posledných rokoch o 600 % a odberateľské cenynepokrývajú ani náklady vynaložené na výrobu a roz−vod elektrickej energie. Navyše od roku 1993 nebol

Tabuľka 22Zvyšovanie cien elektrickej energie v rokoch 1990−1999

:�� .��

F��9��&�)

;��+�)��F��

)�&��9��&�);��+�)��

$00I <3�R 34�R 16�126�1??;

$00$ =12�R >;�R 16�1;6�1??1 5;�R 16�<6�1??1

$00 1;;�R

$001 242�R

$00� 14<�R

$00H ??�R

$00= 35�R 1;�R 16�56�1??= 3�R 16�56�1??=

$00" =1�R 3�RW14�R 16�56�1??>

$00G =<�R

$000 1;�RW11�R 3;�RD1;;�R 16�16�1???

43�R 16�>6�1??? 3�R 16�>6�1???

Zdroj: Monitoring dennej tlače


77

do ceny elektrickej energie premietnutý vplyv deval−vácie koruny, zmena DPH, vývoj inflácie a nové typynákladov.38 Cena elektriny teda dosiaľ nebola nástro−jom, v ktorej sa zohľadňovali opodstatnené nákladyna jej výrobu, ale bola skôr nástrojom sociálnym.39

Podobne sa vyvíjala situácia s cenou plynu. PodľaJ. Duckého, vtedajšieho generálneho riaditeľa, hrubýzisk SPP za posledné roky 1995–1997 dosiahol 33mld. Sk aj pri cenách zemného plynu pre obyvateľ−stvo na úrovni 1,90 Sk za meter kubický, hoci SPPho nakupuje po 3,40 Sk. „Týmto plníme aj jednu zosociálnych úloh štátu. Netreba dodávať, že súkromnáspoločnosť by to nerobila, čo by zákonite viedlo k ná−rastu ceny zemného plynu pre maloodberateľov.“40

Politika vysokej zamestnanosti

Proces reštrukturalizácie a racionalizácie sa štát−nych monopolov vôbec nedotkol. Príčinou poklesupočtu zamestnancov v štátnych monopoloch je naj−mä odchod 5800 zamestnancov ŽSR v priebehu ro−kov 1993−1998. Nadbytočný počet zamestnancov priklesajúcom zisku pôsobí na hospodárenie štátnehomonopolu negatívne, lebo rast mzdových nákladovvyplývajúci z nárastu nominálnych miezd pri rovna−kom (resp. vyššom) počte zamestnancov nie je kom−penzovaný zvyšovaním zisku. Výsledkom je perma−nentne klesajúci podiel zisku pred zdanením na za−

mestnanca, ktorý od roku 1994 klesol z úrovne250 000 Sk na úroveň 60 000 Sk v roku 1998 (Tabuľ−ka 23).

Prirodzene, štát mal z hľadiska udržania sociálne−ho zmieru záujem najmä na vysokej zamestnanosti,ako na zlepšovaní hospodárskeho výsledku. Finanč−né prostriedky vo forme daní totiž vďaka zvláštnenastavenému spôsobu zdaňovania (systém pripočíta−teľných a odpočítateľných položiek) podniky vždyodviedli.

Dosahovanie vysokého rastu HDP na úkorrastu zadlženosti

Ďalším kameňom úrazu bola nedostatočná koordi−nácia hospodárskej politiky s hospodárením jednot−livých podnikov. Prioritou hospodárskej politiky sav minulých rokoch stal rast HDP. Tento rast však ne−bol založený na zdravom vývoji prostredníctvom zvy−šovania konkurencieschopnosti ekonomiky, ale bolťahaný najmä zvyšovaním spotreby obyvateľstvaa vlády. Štátne monopoly tak v priebehu veľmi krát−keho obdobia preinvestovali obrovské sumy. Pozitív−ny efekt z investovania bol však výrazne obmedzenýobjemom finančných prostriedkov na toto investo−vanie. Podkapitalizované štátne monopoly totiž z dô−vodu nízkych cien ich výstupných produktov a slu−žieb a klesajúceho zisku41 nemali dostatok prostried−

Tabuľka 23Zamestnanosť v prirodzených monopoloch*

��+�� $00� $00H $00= $00" $00G

�A/9� %��6�� 11<�<24 �122�<<2 �142�122 �14>�<<3 �1<4�214

�2�,��+��K� %��6�� 2?�;?1 �2=�;?< �24�53> �14�4>< �=�?14

�� +��,��.�) ��%6�� 113�5?; �114�;=; �112�??4 �11;�>45 �11;�;=1

�A/9��+��,��.� %��6�� ;?? 1;5 11> 12< 14;

�2�,��+��,��.� %��6�� ;23 ;24 ;21 ;12 ;;=

* SPP, SE, ZSE, SSE, VSE, Transpetrol, ŽSR, SP, STZdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

Tabuľka 24Rast cudzích zdrojov na aktívach štátnych monopolov*

$00� $00H $00= $00" $00G

�F��+��+�� %��6�� W W �>?�>11 �123�?2; �1>2�><>

�B��K)� %��6�� W W �2=5�?15 �42=�115 �4>1�44>

�F��+��+��UB��K)� R W W 4;�R 4?�R <>�R

* SPP, SE, ZSE, SSE, VSE, Transpetrol, ŽSR, SP, STZdroj: Top Trend 1997, 1998, 1999


78

kov na takéto investične vysoko náročné akcie, takževláda musela na úvery, z ktorých boli tieto investíciefinancované, poskytovať štátne záruky. Vysoké tem−po investícií štátnych monopolov síce viedlo k rých−lemu rastu bilančnej sumy, ale len za cenu výraznéhozvýšenia podielu cudzích zdrojov na aktívach týchtopodnikov (Tabuľka 24).

Poskytovanie štátnych záruk a následné úverovézaťaženie podnikov má v sebe skryté obrovské časo−vé riziko. Harmonogram splácania úverov je totiž ne−úprosný. Ak úver nebude vedieť splácať podnik, tútopovinnosť na seba prebratím záruky prevzal štát. Bre−meno splátok za obrovské investičné aktivity sa takprenesie z podniku na štátny rozpočet a zo štátnehorozpočtu na daňových poplatníkov. A práve neschop−nosť prirodzených monopolov splácať úroky a úveryje zvyšovaná prelievaním ziskov z týchto spoločnos−tí do súkromných firiem a politických strán. Minis−terka Machová potvrdila, že: „Zadlženosť štátnychmonopolov platíme všetci, lebo za väčšinu ich úve−rov ručí štát a sami ešte založili svoj majetok za úve−ry iných spoločností. Zefektívnenie ich činnosti pri−vatizáciou má teda rovnako význam ako príjem z ichpredaja do rozpočtu.“42 Navyše, domáce úverovézdroje sú niekoľkonásobne drahšie oproti zahranič−ným, čo znamená, že prostriedky na investičné zá−mery a reštrukturalizáciu sú získavané v cudzej mene,čo však prostredníctvom zmeny výmenného kurzu re−levantným spôsobom ovplyvňuje výšku finančnýchnákladov.

7.2.5. Moc podporovať súkromnésubjekty, ktorá sa prejavilav tunelovaní štátnych monopolov

Na tunelovanie štátnych monopolov v priebehutransformačného procesu upozorňovali nielen novi−nári, ale taktiež politici a nezávislí ekonómovia. Po−stavenie štátneho monopolu a sila jeho manažmentuv slovenskej ekonomike totiž dovoľuje podnik (le−gálne) vytunelovať, čiže previesť aktíva vo forme fi−nančných prostriedkov alebo kapitálu na súkromnúspoločnosť, odkiaľ tieto prostriedky putujú na rôzneúčely, ako vlastné obohatenie, financovanie politic−kých strán apod. Najväčšou slabinou transformačné−ho procesu na Slovensku je absencia inštitucionálne−ho rámca. Súčasný stav inštitucionálneho zriadeniatotiž ponúkal a stále ponúka manažmentu štátnychmonopolov ideálne podmienky na prelievanie aktív:

• manažment je dosadzovaný rezortným ministrombez výberového konania, len na základe odporú−čaní a najmä politickej príslušnosti,

• chýba tvrdý kontrolný proces, pričom chýba ve−rejná kontrola. Vláda akceptuje veľa chýb a omy−lov pri rozhodovaní, pričom neexistuje žiadna per−sonálna zodpovednosť. Kontrolná funkcia je vo veľ−kej miere znižovaná lojálnosťou vlády voči manaž−mentu štátnych monopolov,

• štátny monopol (a jeho manažment) nemá motivá−ciu dosahovať zisk,

• manažment spravuje obrovské množstvo finanč−ných prostriedkov a rozhoduje o ňom sám. Rezort−ný minister síce má nadradenosť, avšak mnohokrátje len formálna, čo sa prejavuje v absolútnej svoj−vôli manažmentu štátneho monopolu,

• prepojenie ekonomickej a politickej moci tak na−berá vážnu dimenziu, keď neexistuje účinný kon−trolný mechanizmus prostredníctvom opozície, čiverejnosti,

• štátne monopoly sú umelo udržiavané prostredníc−tvom dotácií, aby spĺňali sociálne úlohy,

• netransparentný výber dodávateľov, uprednostňo−vanie blízkych súkromných firiem. Nedostatočnéinformácie o hospodárení podnikov,

• vylúčenie zahraničných konzultačných firiemz rozhodovacích procesov.

Tunelovanie štátnych monopolov má a malo viaceropodôb. Medzi najčastejšie však patria tieto jeho formy:• nákupy cez sprostredkovateľa bez vypísania verej−

nej súťaže, resp. prostredníctvom zmanipulovanejverejnej súťaže (zariadenia kancelárií, počítačovésystémy apod.),

• podpisovanie fiktívnych zmlúv, ktoré boli zo stra−ny tretích osôb riadne vyfakturované, zo strany štát−neho monopolu riadne vyplatené, avšak predmetzmluvy nebol dodaný,

• uzatváranie nevýhodných zmlúv v prospech tretíchosôb (nevýhodné lízingové zmluvy, nevýhodné pre−nájmy apod.),

• financovanie reklamných kampaní na podporenieimidžu,

• nákupy neatraktívnych akcií stratových podnikovza ceny vyššie ako trhové,

• úhrada prostredníctvom vystavenia vlastných zme−niek,

• vymáhanie pohľadávok prostredníctvom tretíchosôb za neprimerane vysoké poplatky,

• predaj majetku za neobvykle nízke ceny.


79

7.3. Rizikové faktory privatizácie

Privatizácia štátnych monopolov so sebou prinášaviacero rizík. Najväčším rizikom je pripravenosť naprivatizáciu, v ktorom zohráva významnú úlohu čas.Ďalším významným faktorom je rozsah privatizáciea stanovenie vhodnej ceny za sprivatizovaný maje−tok, pričom je veľmi dôležité zvoliť správnu formuprivatizácie a rozhodnúť, na čo budú prostriedky z pri−vatizácie použité. Nakoniec, avšak nie v poslednomrade si treba uvedomiť, že proces privatizácie musíbyť predovšetkým problém ekonomický a odborný,a nie politický, ako to bolo doteraz.

Významnými predpokladmi pre minimalizáciu ri−zík v privatizácii štátnych monopolov sú dva dôleži−té faktory:• odpolitizovanie procesu privatizácie a• koordinácia procesu privatizácie a regulácie.

7.3.1. Pripravenosť prirodzenýchmonopolov na privatizáciu

Z privatizácie sú zatiaľ vylúčené Železnice SR,Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky pod−nik a Lesy SR. Z privatizácie je ďalej vylúčená tran−zitná plynárenská sieť (súčasť SPP) a tranzitná ropo−vodná sieť (súčasť Transpetrolu). Z pôsobnosti elek−trární je z procesu privatizácie vylúčená centrálna nad−radená prenosová sústava, energetický dispečinga vodná elektráreň v Gabčíkove. Problematická budev najbližšom období aj privatizácia atómových elek−trární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.Predmetom privatizácie v energetike by tak zostalavýroba (súčasť SE) a distribúcia energie (SSE, VSEa ZSE) a zariadenia na výrobu tepla.

Na proces privatizácie sú najlepšie pripravené Slo−venské telekomunikácie, ktorých privatizácia už malaprebehnúť tento rok, avšak viacero káuz zapríčinilo,že sa tak stane pravdepodobne až v roku 2000. Podľaposledného rozhodnutia vlády by podiel strategické−ho investora mal predstavovať 51 %, štátu 34 %a FNM 15 %.43 Privatizácia môže byť mierne proble−matická v podnikoch, kde si štát podľa zákona musízachovať 51 % a zároveň obsahujú neprivatizovateľ−né majetkové časti. Sú to SPP, SE, ZSE, SSE, VSEa Transpetrol.

Prípadné časové oneskorovanie totiž znižuje cenutýchto monopolov. V súvislosti s omeškaním proce−su privatizácie prezident Centra pre hospodársky roz−

voj Eugen Jurzyca pripomína, že najvehementnejšíodporcovia privatizácie, ktorí o sebe hovoria, že súzástancami záujmov Slovenska, by sa mali zamyslieťnad tým, či nepripravili túto krajinu o desiatky, aknie stovky miliárd korún.44

7.3.2 Privatizácia – víťazstvo politiky

V roku 1998 boli proti privatizácii zhodne stranyopozície a koalície. Vtedy bol však tento postoj pod−mienený predvolebným populizmom. Najväčšímiodporcami privatizácie sú v súčasnosti najmä opo−zičné strany, ktoré v lete 1999 iniciovali petičnú ak−ciu za zabránenie privatizácie štátnych monopolov.Názory na privatizáciu štátnych monopolov v koalí−cií sa veľmi rôznia. Za privatizáciu vystúpili jedno−značne len SDK, SMK a SOP, pričom všetky tri stra−ny zhodne tvrdia, že v novele zákona o veľkej priva−tizácii by sa nemala uvádzať trvalá percentuálna účasťštátu v tzv. strategických podnikoch, ako sú Sloven−ské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, te−lekomunikácie či Transpetrol.45 Postoj SDĽ bol vy−jadrený v dvoch významných pozmeňovacích návr−hoch. Prvý požadoval zachovanie 51 % trvalej účastiv energetických podnikoch a druhý navrhoval zvýše−nie právomocí parlamentu za proces privatizácie, keďkaždý privatizačný projekt štátnych monopolov malprejsť najprv prerokovaním vo vláde a potom v parla−mente (Tabuľka 25).

Najväčšími prívržencami privatizácie vo vláde bolipred prijatím zákona podpredseda pre ekonomikuIvan Mikloš a ministerka pre privatizáciu Mária Ma−chová. Ivan Mikloš uviedol, že úvahy o možných ob−medzeniach privatizácie prirodzených monopolovtrvalou majoritnou účasťou štátu majú veľmi negatív−ne priame i nepriame dôsledky tak z hľadiska pod−mienok Organizácie pre hospodársku spoluprácua rozvoj, ako aj z hľadiska potenciálnych príjmovštátu. Ak podľa Mikloša investor preberá manažmenta kontrolu nad strategickou spoločnosťou, tak trebapotom zvážiť predaj väčšieho balíka akcií. Takýtopredaj prinesie totiž štátnemu rozpočtu väčšie vý−nosy.46

Ministerka privatizácie videla hlavné riziká stano−venia trvalej účasti štátu v prirodzených monopolocha niektorých finančných inštitúciách pod kontrolouštátu zákonom vo výraznom zúžení priestoru a mož−nosti pre stabilizáciu slovenskej ekonomiky i elimi−náciu rizík štátneho rozpočtu v roku 2000. Sťažilo by


80

to tiež pozíciu FNM SR pri splácaní dlhopisov fon−du, výmenu dlhopisov za akcie a tiež splnenie ďal−ších priorít hospodárskej politiky vlády.47

Z politického boja o privatizáciu štátnych mono−polov nakoniec vyšla víťazne SDĽ, ktorá dokázalanapriek odporu ostatných troch koaličných strán, ktoréboli za vehementnejšiu privatizáciu, presadiť blokač−ný paragraf a taktiež kontrolu parlamentom.

Tabuľka 25Postoj parlamentných strán k privatizácii pred prijatím novely

��.��,��

��,��

'�)4�)��3��.��)��.4��.4

�;�

��)%�P��"��7Q��N ��"��%��I��#��)��"��7Q��.��"�)��"��M��6��/��"��,��@��%��@��#��"��9��%�/��M�/��7(��*��"��7Q�� %),��"6��7��M��H��%�.��.�H9��#��4<�R6�� .�.��8��:��@��,��"��%�/P��9��)��M��"�#��'��@��6

��H9��M�#��

�;\

��)��H��.��)��9��"��"6��)��,$��*��@��7Q��*��)%�P�.H��"��N��.��.�%��%X'��)%��H��@��.��7Q��%��6��7Q��/��%��%��.��.��H9��#��%��)��%�/��"��%��%��%��)��)��@��%��6��%��H9��7Q��)�:��'�#��"��/��)��@��)%�P��,��7Q��"��6��)��.��T��@��".��/��H��*�� %N/��#��M��%��%��@��'��@��@��/�.��H��)��6�&��.��,��Y9#��%��/��,��,��%N/��@%��%��"��HM��%��)�9��@��9,��#��M��)��.��*��.��"6

��%��H9��M�#��6TO��@#��31�R��,��'��@��E=F��,��@��%��,��@#��4<�R

�D�

��"��"��#��@��7Q6�� %��"��.��S��,��#��"��)�9�*��"�)��%��.H��)�@#��:��,��6��"��.��U��.��N��H��.��)��)��%��H�H9��M�#��.��@��)��/��,��@��"��#��%��)��'��@��M��"��.��)�Y�,�4<��<?�R��9�%��"��)��H��)��#�6��#��)��M��*��"��.��,��.��"��)��#��%��.��9��6

��,��,��#��6:��%��"��M��@#��4<�R�W�<?�R6

��

��"��6��.��(�� %��@��.��7(��(��,��M��"��7Q��/��N��)��#��,��6�$��)��7(��#��N��),��"��7Q��P��*��"��7Q6

��H9��M�#��

>2;��/�.��H��)��H��/��%��,��.��,6�CA7��)�.��)��)��@��%��6�� CA7��M�)��9�9��%�/�,��.��)��M6

A��)��

�'�O��)��CA7��)��M��)��M��.��*��'��*��"6�K��#��)��%�.��"�#��)��@��.��H��H��M��6��"�)��.��#��%��.�� %��6

A��%�.��"#��

Zdroj: Monitoring dennej tlače (SME, NO, Pravda, HN) Júl – September 1999

7.3.3. Z privatizácie prirodzenýchmonopolov môžeme získaťaž cca 266 mld. Sk

Privatizácia prirodzených monopolov a ich násled−ná legislatívna a výkonná regulácia je medzi ekono−mickou verejnosťou vnímaná veľmi pozitívne. Prob−lémom privatizácie týchto podnikov však zostane ich


81

vymieňali priamo za akcie lukratívnych, čo teraz zna−mená už len strategických podnikov.48 Ministerka Ma−chová však považuje úvahu o výmene akcií za dlho−pisy vopred stanovených podnikov, a dokonca vakýchsi balíkoch, za predčasnú.49

Najväčšou výhodou tohto variantu je rýchle vyrie−šenie záväzku fondu vo forme dlhopisov voči obča−nom, pričom na ekonomiku nebudú pôsobiť inflačnétlaky50 . Medzi riziká uplatnenia tohto modelu všakjednoznačne patrí negatívny imidž kupónovej priva−tizácie a nedôvera občanov voči tejto forme privati−zácie. Ďalším významným rizikom je to, že do eko−nomiky neprídu reálne peniaze. Posledným relevant−ným rizikom v prípade výmeny akcií za dlhopisy jeroztrúsené vlastníctvo a možnosť skúpiť štátne pod−niky subjektmi, ktoré by mohli ohroziť ich fungova−nie.

Predaj prirodzených monopolov slovenskémusubjektu

S projektom Vaša vlna privatizácie prišiel úspešnýslovenský podnikateľ, ktorý s cieľom privatizácie pri−rodzených monopolov založil občianske združenie.V súčasnosti prebieha masívna reklamná kampaň nazískavanie peňažných prostriedkov od občanov, pro−stredníctvom ktorých sa chce uchádzať o privatizáciuštátnych monopolov. Tieto aktivity kritizoval podpred−seda vlády I. Mikloš aj ministerka financií Schmög−nerová.

Medzi hlavné riziká tejto formy privatizácie patrianeoveriteľné sľuby zakladateľov združenia o vysokých

Tabuľka 26Predpokladané príjmy z privatizácie prirodzených monopolov

��+��3�� K��)��!��

�� =;D12;�%��6��E��6��%X'��F

�] ��*

2�]

��]

%�]

�6��%X'��.��,.�%�)��)��)��@��=�%��6��

�� O��$��6!��U��.��@��@��)��)��'��@��6�8��'��"��%N/��"M��/�4=�%��6��

A��,�� A��9��M�0��>D1;�%��6��

[�: O�%N/��)��M

�S,�� O�%N/��)��M

A��.�� ,�� 4;��/�1;;�%��6��E�� 4;6�1;6�1???F

�� @��:��%��,�.��)��@��,.%��)��9��.��)��9�@6��@��,.�%)��)��#��"��%��"�� @��".��,�%��M�144��/�2==�%��6��

Zdroj: Monitoring dennej tlače

trhová cena, teda koľko bude ochotný zahraničný in−vestor za niektorý z prirodzených monopolov zapla−tiť. Ministerka financií už predstavila niekoľko alter−natív trhovej ceny. Ak by sa jej predpovede naplnili,štát by za privatizáciu štátnych monopolov moholdostať až 266 mld. Sk (Tabuľka 26).

7.3.4. Forma odštátnenia a nakladanies príjmami

Odštátnenie prirodzených monopolov môže pre−biehať viacerými spôsobmi. Pri voľbe privatizačnejmetódy treba zohľadniť minimálne dva dôležité as−pekty, a to výnosy z možnej privatizácie a záväzokfondu voči občanov vo forme dlhopisov. Privatizáciamôže v podstate prebiehať štyrmi spôsobmi:• výmenou akcií prirodzených monopolov za dlho−

pisy FNM SR,• predajom akcií strategických podnikov občianske−

mu združeniu Vaša vlna privatizácie,• predajom prostredníctvom verejnej súťaže strate−

gickým investorom,• kombináciou týchto možností.

Výmena dlhopisov za akcie

FNM SR musí k 1. 1. 2001 vyplatiť občanom dlho−pisy vrátane úrokov v hodnote cca 32 mld. Sk. Akojedno z riešení sa núka výmena dlhopisov za akcie pri−rodzených monopolov. Ministerka financií Schmög−nerová dokonca pokladá za vhodné, aby sa dlhopisy


82

výnosoch dosahujúcich 100 % vkladu, ktorých záru−ka je pochybná a taktiež nedôvera občanov k inves−tičným fondom z dôvodu zrušenia druhej vlny priva−tizácie. Významným rizikom je aj to, že ekonomikanepocíti príliv zahraničných investícií, know−how,technológií a manažmentu.

Zahraničný záujemca (medzinárodný tender)

Predaj časti štátneho monopolu zahraničnému zá−ujemcovi si vyžaduje dlhodobé prípravy. Kľúčovýmpredpokladom úspešnej privatizácie je vypísanie me−dzinárodných tendrov a zabezpečenie transparentnostiich prípravy, priebehu a vyhodnotenia. Za najväčšievýhody privatizácie cez verejnú súťaž môžeme pova−žovať:• prílev reálnych finančných prostriedkov do eko−

nomiky,• príchod skúseného manažment,• prílev ďalších zahraničných investícií,• zníženie politického vplyvu na prirodzené mono−

poly.Medzi najväčšie riziká privatizácie spôsobom ve−

rejnej súťaže môžeme považovať:• minoritný podiel určený na privatizáciu nebude pre

zahraničných investorov atraktívny,• nezvládnutie verejných súťaží (vypísanie, kontro−

la, vyhodnotenie) môže vyvolať zlý imidž medziinvestormi,

• podľahnutie politickým a populistickým tlakom,čím hrozí riziko spotrebovania príjmov z privati−zácie na hradenie bežných výdavkov,

• absencia vhodne nastaveného regulačného rámcamôže vyvolať nepriaznivé dopady na ekonomikuvo forme rastu cien apod.

Proces privatizácie štátnych monopolov nebudeprebiehať rýchlo a bez komplikácií. Reálne finančnéprostriedky z privatizácie štátnych monopolov budúprichádzať postupne v strednodobom horizonte a budúmôcť byť použité na:• splatenie dlhopisov (Odporúčanie Medzinárodné−

ho menového fondu), na ktoré FNM SR bude po−trebovať cca 32 mld. Sk,

• zníženie zahraničného dlhu Slovenskej republiky,ktorý v súčasnosti dosahuje cca 480 mld. Sk, čopredstavuje cca 60 % HDP,

• podporu rozvojových programov pre podnikateľ−ský sektor, najmä malé a stredné podnikanie,

• reštrukturalizáciu bankového sektora, ktorá si má pod−ľa odhadu Svetovej banky vyžiadať cca 96 mld. Sk,

• reštrukturalizáciu systému dôchodkového zabez−pečenia, čiže prechod zo systému priebežného fi−nancovania na štvorpilierový systém, ktorého za−vedenie si bude v priebehu ďalších 15 rokov vyža−dovať 300 až 400 mld. Sk,

• vyplatenie poskytnutých štátnych záruk, ktorýchobjem v súčasnosti dosahuje cca 130 mld. Sk, pri−čom výrazné maximá budú dosahované v rokoch2001, 2006 a 2007.

PRÍLOHA 1:CHARAKTERISTIKA JEDNOTLIVÝCHPODNIKOV, KTORÉ MAJÚ CHARAKTERPRIRODZENÉHO MONOPOLU

Slovenské elektrárne

Slovenské elektrárne (SE), a.s., sú s aktívami vovýške 136,1 mld. Sk najväčším slovenským podnikoma produkujú 88 % u nás vyrobenej elektrickej energie.V roku 1999 sa dostali do kolapsu a hospodárenie skon−čia so stratou 11 až 12 mld. Sk pri nákladoch 23 mld.Sk, pričom plánovali stratu len 4,6 mld. Sk. Kolaps odô−vodňujú nepriaznivým vývojom slovenskej koruny.

Západoslovenské energetické závody

Štátny podnik Západoslovenské energetické závo−dy (ZSE) Bratislava založilo Ministerstvo hospodár−stva SR v roku 1990. Základným predmetom činnos−ti je nákup, rozvod a odbyt elektriny, vrátane posky−tovania služieb s dodávkami, odberom alebo použí−vaním elektriny a tepla. Ďalej je to výroba tepla aelektrickej energie, inžinierska a projektová činnosťv investičnej výstavbe, revízia prevádzkových kotlov,plynových zariadení, elektrických zariadení a zdví−hacích zariadení.

Stredoslovenské energetické závody

Štátny podnik Stredoslovenské energetické závo−dy Žilina je distribučný elektro−energetický podnikzaoberajúci sa výrobou a rozvodom elektrickej a te−pelnej energie na území Žilinského, Banskobystric−kého a z časti Trenčianskeho kraja. SSE zamestnáva−jú 3650 pracovníkov, ich priemerný vek je 39,8 roku.


83

Tabuľka 27Hospodárenie podniku Slovenské elektrárne

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� ?�2?<2; �>�<5>2; �<�?43=; �2�<43<; �1�3431;

�A/9� �%��6�� 2<�225?; �2=�1>35; �2?�;5>>; �25�?525; �2?�3?13;

�2�,��+��K�UA/9� �R 45�R 2?�R 1>�R 5�R 3�R

�F��+��+�� %��6�� 4>�<>?4; �3=�4?44; �>3�;5;2;

�B��K)� �%��6�� ?<�<34<; �113�>444; �14=�;53?;

�F��+��+��UB��K)� �R <;�R <?�R 33�R

�2�,��+��K �%��6�� =�443>; �<�4=?5; �2�>111; �?>3?; �D1�>133;

�D�)��8: �%��6�� W W W W W

�2��,��.� ��%��@�� 1;�2?< �1;�452 �1;�><5 �11�252 �11�414

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

Tabuľka 28Hospodárenie š.p. Západoslovenské energetické závody

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� >=??; �44<>; �2312; �21<>; �1<=?;

�A/9� �%��6�� 1;�?25<; �11�4;11; �11�?<?>; �12�=<21; �14�;=1?;

�2�,��+��K�UA/9� �R >�R 4�R 2�R 2�R 1�R

�F��+��+�� %��6�� 2�=?>>; �2�?2>1; �4�==42;

�B��K)� �%��6�� 4�;1>4; �?�45>?; �1;�2=12;

�F��+��+��UB��K)� �R 5?�R 41�R 4=�R

�2�,��+��K �%��6�� <153; �1>>?; �111>; �?3?; �<=1;

�D�)��8: �%��6�� W W W W W

�2��,��.� ��%��@�� 4�>4; �4�>>1 �4�>42 �4�>25 �4�>=2

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999


Tabuľka 29Hospodárenie š.p. Stredoslovenské energetické závody

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� =153; �242<; �<<; �=54; �D24>2;

�A/9� �%��6�� 1;�<114; �1;�=435; �1;�?2>4; �11�4425; �11�=25>;

�2�,��+��K�UA/9� �R =�R 2�R ;�R 1�R D2�R

�F��+��+�� %��6�� 4�>;4?; �<�42<1; �3�>=4>;

�B��K)� �%��6�� ?�=>;1; �1;�4<3>; �11�3441;

�F��+��+��UB��K)� �R � � 45�R <2�R 3;�R

�2�,��+��K �%��6�� 4;21; �11=;; �<<; �4?1; �D2<=>;

�D�)��8: �%��6�� W ��W ��W ��W ��W

�2��,��.� ��%��@�� 4�>;; �4�=1; �4�=13 �4�=<5 �4�>;;

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

84

Východoslovenské energetické závody

Štátny podnik Východoslovenské energetické zá−vody (VSE) Košice so 70−ročnou tradíciou vykoná−va hospodársku činnosť v oblasti nákupu a predajaelektrickej energie. Zameriava sa na výstavbu ener−getických a teplárenských diel, zariadení potrebnýchna ich prevádzku, vrátane dispečerskej riadiacej tech−niky a technických prostriedkov na riadenie spotre−by elektrickej energie. Ďalej je to projektovanie elek−trických zariadení, výskumná a vývojová činnosť,revízie elektrických zariadení, opravy transformá−torov a elektromotorov, úradné meranie (úradné ove−rovanie meracích transformátorov prúdu a napätia,úradné overovanie elektrometrov). VSE zásobujúelektrickou energiou prostredníctvom svojich roz−vodných závodov územie Košického a Prešovské−ho kraja.

Slovenský plynárenský priemysel

Za prvých 6 mesiacov 1999 dosiahol SPP, š.p. re−kordný zisk 9,4 mld. Sk. Podarilo sa to najmä vďakao 1,5 mld. Sk vyšším tržbám za tranzit plynu. V dru−hom polroku sa očakáva spomalenie tvorby zisku, ktorýby mal na konci roka dosiahnuť 16 mld. Sk. SPP sapodarilo úvery znížiť o 1,6 mld. Sk (ku koncu prvéhopolroka úvery dosiahli 8,2 mld. Sk). Platobná disciplí−na odberateľov SPP klesala. Celkové pohľadávky SPPdosiahli k polroku 9,7 mld. Sk, pričom pohľadávkypo lehote splatnosti vzrástli na 2,7 mld. Sk.

Transpetrol

Transpetrol vznikol 1. 7. 1991, po zániku ČSFR sarozdelil na dve samostatné spoločnosti. V ČR vznik−la firma Petrotrans, ktorá sa neskôr pretransformova−

Tabuľka 30Hospodárenie š.p. Východoslovenské energetické závody

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� 2521; �1=?1; �122<; �1253; �312;

�A/9� �%��6�� =�3=12; �=�>5>4; �>�1344; �>�==2?; �>�?><>;

�2�,��+��K�UA/9� �R <�R 2�R 2�R 2�R 1�R

�F��+��+�� %��6�� 1�4=15; �1�313<; �2�242?;

�B��K)� �%��6�� <�;25>; �<�25<2; �3�;;;1;

�F��+��+��UB��K)� �R � � 4<�R 43�R <3�R

�2�,��+��K �%��6�� 1>>5; �?;>; �?<3; �=>?; �2<1;

�D�)��8: �%��6�� W ��W ��W ��W ��W

�2��,��.� ��%��@�� 2�12; �2�;5< �2�;3= �2�;=5 �2�;5>

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

Tabuľka 31Hospodárenie š.p. Slovenský plynárenský priemysel

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� 14�232?; �14�4213; �14�>?15; �?�=<<3; �5�3><1;

�A/9� �%��6�� 4<�3<==; �4=�523;; �4?�<4?<; �<1�3<>?; �<4�31<1;

�2�,��+��K�UA/9� �R 45�R 4=�R 43�R 24�R 2;�R

�F��+��+�� %��6�� ?�133?; �15�;422; �24�;?34;

�B��K)� �%��6�� 3=�?>25; �=?�133?; �>=�2?51;

�F��+��+��UB��K)� �R � � 1=�R 2=�R 4;�R

�2�,��+��K �%��6�� =�421;; �=�<=>?; �>�<;<4< �4�<3?1; �1�=><<;

�D�)��8: �%��6�� 1�1?>;; �1�2;;;; �1�2;;;; �2�;;;;; �2�;;;;;

�2��,��.� ��%��@�� 3�<>4 �3�35= �3�?43 �=�2=3 �=�<<;

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999


85

la na Mero ČR. Transpetrol, a. s. je monopolný pre−vádzkovateľ siete tranzitných ropovodov Družbaa Adria na území Slovenska. Okrem materskej firmypôsobia v SR aj štyri dcérske akciové spoločnostiTranspetrol – Tranzit, Transpetrol – Trading, Transpet−rol – Finance Leasing a Transpetrol – Servis. Spoloč−nosť zamestnávala v minulom roku 474 zamestnan−cov, jej základné imanie bolo 1,9 mld. Sk. 100 % ak−cionárom Transpetrolu je MH SR. Prvý polrok 1999skončila a.s. Transpetrol Bratislava s účtovným zis−kom pred zdanením 339,7 mil. Sk, čo znamená plne−nie odsúhlaseného ročného finančného plánu na 51 %.Očakávajú zisk 664 mil. Sk pri obrate 2,2 mld. Sk.

Slovenská pošta

Slovenská pošta je vyňatá z procesu privatizácie, i keďviacerí analytici poukazujú na to, že vlastne nič nebráni

tomu, aby bola celá odštátnená a aby mohli poštové služ−by vykonávať aj iné subjekty. Zisk pred zdanením SPdosahuje dlhodobo len minimálne kladné hodnoty.

Slovenské telekomunikácie

Slovenské telekomunikácie, a.s., (ST) mali vlani čis−tý zisk 902 mil. Sk, prevádzkové výnosy takmer 17 mld.Sk a náklady 9,5 mld. Sk. ST investovali vlani do roz−voja 9,6 mld. Sk a pokračovali v Telekomunikačnomprojekte 2 (roky 1996−2000). V jeho plnení majú sklz 6až 8 mld. Sk. ST majú 1,6 mil. hlavných telefónnychstaníc a sú tretím najväčším zamestnávateľom v SR.

ŽSR

Železnice SR (ŽSR) skončili v prvom polroku sostratou vyše 2 mld. Sk. Náklady ŽSR predstavovali

Tabuľka 32Hospodárenie podniku Transpetrol

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� 1�<=13 �1�<<11 �?5;3 �>>;3 �=1??

�A/9� �%��6�� 2�4<3; �2�1<<? �1�>?1; �1�=;;? �2�;1=1

�2�,��+��K�UA/9� �R =2�R =>�R 33�R <5�R 41�R

�F��+��+�� %��6�� <22= �3433 �=<5=

�B��K)� �%��6�� 3�>3>5 �=�2535 �=�=3=5

�F��+��+��UB��K)� �R � � >�R ?�R 1;�R

�2�,��+��K �%��6�� 5>;4 �5342 �3>4> �<<=; �2541

�D�)��8: �%��6�� W ��W ��W ��W ��W

�2��,��.� ��%��@�� <>= �<?; �<>; �<=2 �<><

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999


Tabuľka 33Hospodárenie podniku Slovenská pošta

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� ??;; �124; �=5<; �;3; �114;

�A/9� �%��6�� 2�?>==; �4�;?<?; �4�4<2?; �4�=2=>; �4�?<;3;

�2�,��+��K�UA/9� �R 4�R ;�R 2�R ;�R ;�R

�F��+��+�� %��6�� 2�4>>1; �2�44>3; �4�15<?;

�B��K)� �%��6�� <�51<=; �<�512<; �3�5==5;

�F��+��+��UB��K)� �R � � <?�R <?�R 3<�R

�2�,��+��K �%��6�� D212;

�D�)��8: �%��6�� W ��W ��W ��W ��W

�2��,��.� ��%��@�� 15�>4; �15�5== �15�>15 �15�351 �15�;;1

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

86

11,4 mld. Sk, výnosy 9,4 mld. Sk. Z nich až 68,5 %tvorili výnosy z prepravy. Za osobnú dopravu utŕžili778 mil. Sk, za nákladnú 5,6 mld. Sk. Ich celkovázadlženosť sa vyšplhala na 32,7 mld. Sk, pričom po−lovicu tvoria úvery za posledné 4 roky. Európska in−vestičná banka poskytla ŽSR úver 200 mil. EUR (viacako 9 mld. Sk) na 15 rokov a ŽSR ho začnú splácať o5 rokov.

PRÍLOHA 2:REGULÁCIA MONOPOLOV51

Problematika regulácie prirodzených monopolov nieje na Slovensku legislatívne riešená komplexne, hocisa o nej začalo hovoriť v roku 1992, avšak dodnes ne−boli (čiastočne s výnimkou telekomunikácií) prijatéopatrenia, ktoré by zodpovedali svetovým trendom, akoaj požiadavkám globalizácie a maximalizácie prospe−

chu pre celú spoločnosť. Prvým pokusom bolo prero−kovanie návrhu zákona v roku 1992 v hospodárskejrade, ktorá ho neodporučila na prerokovanie vo vláde.K ďalšiemu návrhu koncepcie regulácie prirodzenýchmonopolov sa hospodárska rada vyjadrila až v lete 1999a rozhodla sa ho predložiť vláde na prerokovanie.

Rok 1992

Potreba osobitnej úpravy regulačného rámca preprirodzené monopoly vznikla na začiatku deväťde−siatych rokov a premietla sa do prvého návrhu záko−na o regulácii prirodzených monopolov, ktorý spra−coval Slovenský protimonopolný úrad v roku 1992.Návrh predpokladal zjednotenie základných zásad re−gulácie jednotlivých subjektov v postavení prirodze−ných monopolov, a to oddelenie vlastníka od regulá−tora, povinnosť regulovaných subjektov vykonávať ajneziskové aktivity (verejné statky), právo regulova−

Tabuľka 34Hospodárenie podniku Slovenské telekomunikácie

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� 2�11=>; �2�5;22; �<�1??4; �<�41;2; �2�;=1<;

�A/9� �%��6�� 5�=<55; �?�552>; �12�5=4?; �13�243>; �1=�?>43;

�2�,��+��K�UA/9� �R 2<�R 25�R 44�R 25�R 12�R

�F��+��+�� %��6�� 1;�?<=2; �1>�>41=; �2=�?<21;

�B��K)� �%��6�� 41�;521; �4?�>???; �<5�5454;

�F��+��+��UB��K)� �R � � 43�R <3�R 33�R

�2�,��+��K �%��6�� 1�2?13; �1�552?; �2�4<>>; �2�4212; �<241;

�D�)��8: �%��6�� W W W W �3;;;;

�2��,��.� ��%��@�� 13�4=> 13�4;= 13�4>< 13�2>5 1<�5<5

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999

Tabuľka 35Hospodárenie podniku Železnice SR

�� $00� $00H $00= $00" $00G

�2�,��+��K� �%��6�� 1�1?=2; �2?41; �D<?>1; �D<�1?5?; D3�5<?>;

�A/9� �%��6�� 14�>>35; �13�3?<2; �13�3=>1; �1<�5144; �1<�312<;

�2�,��+��K�UA/9� �R ?�R 2�R D4�R D25�R D<;�R

�F��+��+�� %��6�� 11�3===; �22�124>; �42�143>;

�B��K)� �%��6�� 3?�12;?; �==�4123; �>;�>?=4;

�F��+��+��UB��K)� �R � � 2;�R 44�R <3�R

�2�,��+��K �%��6�� D<?>1; �D<�1?5?; �D3�5<?>;

�D�)��8: �%��6�� W ��W ��W ��W ��W

�2��,��.� ��%��@�� 3=�;;; �32�?=3 �32�4<3 �<?�<2= �<?�<4=

Zdroj: Top Trend 1995, 1996, 1997, 1998, 1999


87

ného subjektu na ekonomicky odôvodnenú výškucien/taríf, vytvorenie podmienok pre vznik a prehl−bovanie konkurenčného prostredia tam, kde je toefektívne. K ďalším zásadám patrilo aj zvýšenie trans−parentnosti, stability a predvídateľnosti regulačnéhorámca. Takáto úprava regulácie mala viesť k maxi−malizácii prínosu pre spotrebiteľa, k efektívnejšiemurozvoju regulovaných subjektov, ako aj k vytvoreniuprostredia vhodného pre vstup súkromného kapitáludo oblasti prirodzených monopolov.

Regulácia sa mala vzťahovať na výrobu, prenosa rozvod elektriny, tepla, plynu, vody a na telekomu−nikačné výkony. Predmetom regulácie mali byť ceny,tarify, náklady, obchodné podniky a vstup na trh for−mou schvaľovania licencií.

Návrh zákona bol vypracovaný v dvoch alternatí−vach z hľadiska zriadenia a postavenia regulačnýchorgánov. Prvá alternatíva uvažovala so zriadením šty−roch nezávislých regulačných úradov, ktoré mali byťfinancované z tržieb regulovaných subjektov, pričomsa predpokladala možnosť regulácie obcami. Druháalternatíva predpokladala, že pôsobnosť regulačnéhoúradu bude vykonávať ústredný orgán štátnej správyurčený vládou.

Uvedený návrh zákona bol predložený na rokova−nie hospodárskej rady vlády, ktorá ho prerokovala dňa30. 11. 1992, avšak táto ho neodporučila predložiť narokovanie vlády. Od roku 1992 do roku 1994 prebie−hali medzirezortné rokovania na rôznych úrovniach.Ich predmetom bolo najmä odstrániť zásadný rozpor,ktorý sa týkal postavenia regulačného úradu. Návrhzákona totiž predpokladal prenesenie všetkých regu−lačných právomocí na jeden orgán. To by znamena−lo, že buď ministerstvo financií, alebo niektoré z prí−slušných zakladateľských ministerstiev by sa muselivzdať časti svojich kompetencií. Navyše, v tom ob−dobí, s výnimkou Protimonopolného úradu a Minis−terstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, nesúhla−sili predstavitelia ústredných orgánov štátnej správyani s vytvorením od vlády relatívne nezávislého re−gulačného úradu.

Rok 1999

V súčasnosti sú regulačné právomoci rozdelenémedzi niekoľko orgánov: cenová regulácia prislúchaministerstvu financií, zatiaľ čo ostatné regulačné prá−vomoci, ako napr. udeľovanie licencií, vykonávajújednotlivé rezortné ministerstvá. Protimonopolný úradvykonáva svoje kompetencie v oblasti ochrany hos−

podárskej súťaže. Návrh koncepcie regulácie priro−dzených monopolov predpokladá vecnú reguláciuv týchto oblastiach:• energetika,• doprava, pošta a telekomunikácie,• vodné hospodárstvo.

Ministerstvo financií v nadväznosti na zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách a vykonávaciu vyhlášku č. 87/1996 Z.z. vypracovalo „Metodický postup reguláciecien prirodzených monopolov“, pričom pod regulá−ciou cien prirodzených monopolov sa rozumie:• určenie cien, taríf a tarifných podmienok,• určenie záväzných podmienok výroby, dodávok

a nákupu,• určenie ekonomicky oprávnených nákladov a pri−

meraného zisku vrátene investícií, ktoré možno docien a taríf započítať,

POZNÁMKY

1 Jurzyca, E.: Prirodzené monopoly – Rodinné striebroči striebro niektorých rodín?. In: Jakoby, Nižňanský(ed.): Sľuby a realita (slovenská ekonomika 1994 –1998). M.E.S.A. 10. Bratislava 1998

2 Od roku 1991 bol u nás platný zákon č. 63/1991 Zb. oochrane hospodárskej súťaže, ktorý používal výraz „mo−nopolné postavenie“

3 Napr.: Nafta Gbely, VSŽ Košice, ZSNP Žiar nad Hro−nom, Slovnaft Bratislava, Benzinol Bratislava, DusloŠaľa, Chemlon Humenné, Istrochem Bratislava, SCPRužomberok, JCP Štúrovo

4 Bližšie pozri prílohu 1 (privatizačné kauzy)5 Zákon síce nezakazoval ich privatizáciu, avšak podľa

§3 boli zaradené do kategórie strategicky dôležitýchštátnych podnikov a akciových spoločností s majetko−vou účasťou štátu alebo FNM.

6 Zo 117 prítomných za návrh hlasovalo iba 87 poslan−cov, pričom na schválenie ústavného zákona je potreb−ný súhlas 90 členov parlamentu

7 PRÁCA, 7. 7. 19988 SITA, 9. 7. 19989 Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní

najmenej 50 % oprávnených voličov.10 Zo zúčastnených právoplatných voličov sa za prijatie

zákona o neprivatizácii vyjadrilo 84,3 % a proti prija−tiu takéhoto zákona sa vyslovilo 15,7 % voličov.

11 Pravda, 15. 10. 199812 SME, 24. 7. 199813 SITA, 28. 08. 199814 Mesežnikov G.: Vnútropolitický vývoj a systém poli−

tických strán. In: Mesežnikov G., Ivantyšyn M. (ed.):


88

Slovensko 1998 – 1999, Súhrnná správa o stave spo−ločnosti. Inštitút pre verejné otázky. Bratislava 1999

15 Fond bude musieť vyplatiť asi 32 mld. Sk za svoje dl−hopisy

16 SITA, 31. 7. 199817 Pojem strategický podnik v tejto súvislosti nie je úplne

korektný, keďže väčšina strategických podnikov bolasprivatizovaná počas rokov 1995−1998 a vo vlastníc−tve štátu a v portfóliu FNM zostali len minoritné po−diely niekoľkých podnikov a prirodzené monopoly.

18 Z prítomných 115 poslancov, bolo za 70, proti 37 a 8sa zdržali hlasovania (SITA, 16. 9. 1999)

19 Zákon NR SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR v zne−ní zákona č. 152/1997 Z.z.

20 Zákon č. 61/1997 Zb. o lesoch v znení neskorších pred−pisov

21 Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky22 Zákon č. 222/1946 Sb. O pošte.23 Zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona

č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení ne−skorších predpisov

24 Vláda rozhodla budúcom zložení akcionárov: 51 % –investor, 34 % – FNM, 15 % – štát.

25 PROFIT, 21. 09. 199926 Práca, 10. 6. 199927 V tom čase minister hospodárstva28 Nový čas, 5. 4. 199729 Nový čas, 5. 4. 199730 Profit, 21. 9. 199931 Pravda, 10. 3. 199932 Sme – Kapitál, 16. 3. 199933 Práca, 11. 8. 199834 SITA, 11. 1. 199935 Podiel maloodberateľov k veľkoodberateľom bol 44 %:48

% s tendenciou rastu v prospech maloodberateľov.36 SITA, 1. 7. 199737 SITA, 12. 5. 199838 PROFIT, 19. 8. 199739 Ján Oravec, HOSPODÁRSKY DENNÍK, 7. 9. 199940 Ján Ducký, SITA, 14. 7. 199841 SITA, 22. 4. 1998, Peter Gavula, odborný riaditeľ pre

ekonomiku a obchod ZSE: „Dosiahnutý použiteľný zisk

podniku ani zďaleka nepostačuje na krytie financova−nia jeho investičných potrieb.“

42 Práca, 10. 6. 199943 SME, 30. 10. 199944 Profit, 26. 10. 199945 SME, 27 .8. 199946 SITA, 12. 7. 199947 SITA, 12. 7. 199948 Profit, 15. 6. 199949 Slovenská republika, 16. 9. 199950 Jednorázové vyplatenie 32 mld. Sk občanom by mohlo

vážnym spôsobom ovplyvniť vývoj objemu peňazív obehu, čo by mohlo spôsobiť tlak na cenovú hladinu.

51 Spracované podľa dôvodovej správy k návrhu zákonao regulácii predloženej do Hospodárskej rady vládyv septembri 1999.

LITERATÚRA

1. Mesežnikov, G. – Ivantyšyn, M. (ed.): Slovensko 1998– 1999, Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitútpre verejné otázky, Bratislava 1999.

2. Sľuby a realita, Slovenská ekonomika 1995 – 1998.M.E.S.A. 10, Bratislava 1998.

3. Kolektív autorov: Privatizácia na Slovensku. M.E.S.A.10, Bratislava 1995.

4. Diskusné fórum. Decentralizácia a prirodzené mono−poly. Prepis diskusie. M.E.S.A. 10, Bratislava 15.3.1999

5. Zákon NR SR č.92/1991 v znení neskorších predpisov6. Zákon NR SR č.192/1995 v znení neskorších predpi−

sov7. Monitoring denníkov SME, Pravda, Národná Obroda,

Práca, Nový čas, Hospodárske noviny, Hospodárskydenník, Slovenská republika

8. Monitoring týždenníkov TREND, Profit, Domino Fó−rum

9. SITA10. TOP TREND 1995, 1996, 1997, 1998, 199911. www.privatiz.gov.sk12. www.natfund.gov.sk


89

8.1. BANKOVÁ SÚSTAVA SR OD 1989

Pre bankovú sústavu tak ako aj pre celú ekonomi−ku SR bol charakteristický prechod od bankovej sú−stavy dirigisticko−centralistickej na bankovú sústavutrhovej ekonomiky. Bola poznačená rozdelenímČSFR, ako aj celkovou politickou a ekonomickouklímou. Premena našej bankovej sústavy prebiehalav troch fázach:• prvá fáza od 1. januára 1990 do 1. februára 1992,• druhá fáza od 1. februára 1992 do 31. decembra

1992,• tretia fáza od 1. januára 1993.

Prvá fáza bola pripravená už za minulého režimua išlo o formálne rozdelenie jednostupňovej banko−vej sústavy na sústavu dvojstupňovú. Od 1. januára1990 sa oddeľuje makroekonomické riadiace centrumpeňažníctva a vzniká centrálna banka, ktorá si pone−cháva meno pôvodnej monobanky Štátna banka čes−koslovenská (ŠBČS). Zároveň bolo zákonom 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach ustanovenýchprvých sedem “obchodných” bánk, zameraných namikroekonomickú činnosť bankovníctva. Boli to:• Komerční banka (KB),• Všeobecná úverová banka (VÚB),• Česká státní spořitelna (ČSS),• Slovenská štátna sporiteľňa (SŠS),• Československá obchodná banka (ČSOB),• Živnostenská banka (ŽB),• Investičná banka (IB).

Tieto obchodné banky sa väčšinou transformovaliz už predtým existujúcich bánk a v ich praktickej čin−nosti sa toho veľa nezmenilo. KB a VÚB vznikli z po−bočkovej siete ŠBČS, ostatné banky zo špecializova−

ných bánk socialistickej ekonomiky. Nastala všakzásadná zmena v ich zameraní, z úzkej špecializácieprešli na univerzálne bankovníctvo. Všetky bankyzostali v štátnom vlastníctve a bankový sektor siv podstate zachoval svoju monopolistickú štruktúru.

Druhá fáza reformy mala už radikálnejší charak−ter. Do platnosti vstúpili dva dôležité zákony, zákonč. 21/1991 Zb. o bankách a zákon č.22/1991 Zb.o ŠBČS, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 1992.Zákon o ŠBČS vymedzuje postavenie centrálnej ban−ky, jej právomoci, vzťah k vláde a k ostatným ban−kám. Pred jeho prijatím boli snahy vytvoriť dve cen−trálne banky s koordinačným centrom a jednotnoumenovou politikou (federatívne usporiadanie), tentonávrh však neprešiel.

Tretia fáza bola podmienená rozdelením ČSFRa v podstate trvá doteraz. Zanikla ŠBČS a jej miestozaujali Česká národní banka a Národná banka Slo−venska (NBS). Postavenie NBS vymedzuje zákon č.566/1992 Zb. o NBS, postavenie ostatných bánk vy−medzuje stále zákon ešte z čias federácie, samozrej−me niekoľkokrát novelizovaný. Hlavným prvkom tejtotretej fázy mala byť postupná reštrukturalizácia a pri−vatizácia bánk so štátnou účasťou. Ani v jednej ob−lasti sa toho doteraz veľa neurobilo. V súvislosti s de−lením došlo k rozdeleniu Investičnej banky na Inves−tiční banka Praha a Investičná a rozvojová banka Bra−tislava a v rámci delenia aktív a pasív ŠBČS prešielna NBS podiel SR v ČSOB a predmetom sporov súdoteraz aj podiely FNM ČR vo VÚB a FNM SR v KB.

8.2. PRIVATIZÁCIA BÁNK

Privatizácia bánk sa u nás netýkala iba bývalýchštátnych bánk, ale aj tých novovzniknutých, kde boli

8. PRIVATIZÁCIA BÁNK

Miroslav Kňažko

90

majoritnými vlastníkmi štátne podniky či inštitúcie.Rozhodli sme sa usporiadať túto časť chronologicky,vrátane káuz, ktoré privatizačný proces v štátnychbankách sprevádzali.

Privatizácia sa začala už v roku 1992, keď boli prvébalíky akcií (IRB 52 %,VÚB 52 %) ponúknuté užv rámci kupónovej privatizácie (1992). Mimo tohtoprocesu sa štát neodhodlal k žiadnemu ďalšiemu kro−ku smerom k úplnej deetatizácii štátnych podielovv bankách.

Zaujímavý obrat nastal až v roku 1996. V januáriboli ohlásené ambiciózne ciele z hľadiska ukončeniaprivatizácie a realizácie bleskovej privatizácie týchtofinančných inštitúcií. Vtedajší premiér Mečiar na pôdeprestížnej konferencie usporiadanej The EconomistConferencies v Bratislave 25. januára 1996 oznámil,že privatizácia na Slovensku bude ukončená do kon−ca prvého polroka 1996. Tu ohúril domácich aj za−hraničných účastníkov, keď povedal, že “...do koncatohto mesiaca, najneskôr v polovici februára budeukončená privatizácia bankových štruktúr. S výnim−kou Národnej banky Slovenska, všetko ostatné budesúkromné” (Trend 31. 1. 1996).

Zarážajúce na tomto vyhlásení bolo najmä to, žedovtedy neprebehla nielen verejná či odborná disku−sia o tomto probléme, ale neexistovala ani žiadnakoncepcia vlády či NBS o realizácii takéhoto závaž−ného kroku. Guvernér NBS Masár sa vyjadril, že“NBS doteraz nedostala ani jeden projekt spojenýs privatizáciou bankových štruktúr. Len čo však takýprojekt privatizácie komerčnej banky bude predlože−ný, posúdi ho” (Trend 31. 1. 1996).

Onedlho sa však ukázalo, akým spôsobom chcevláda bleskovú privatizáciu bánk uskutočniť. Viacerípredstavitelia vlády a FNM zhodne tvrdili, že priva−tizácia bánk je administratívne už dávnejšie pripra−vená a že investor, ktorý sa na nej zúčastní, by malbyť domácim subjektom a že na privatizácii bánk bymali mať svoj podiel významné slovenské priemy−selné podniky. Absurdnosť na slovenský spôsob za−čala naberať jasné kontúry, banky mali teda sprivati−zovať veľké slovenské podniky, ktoré však zároveňboli aj ich najväčšími veriteľmi!

V marci 1996 opäť rozvíril hladinu premiér V. Me−čiar, keď na tlačovej konferencii vo Viedni v súvis−losti s jeho oficiálnou návštevou Rakúska uviedol, žedo konca februára padlo základné rozhodnutie o spô−sobe privatizácie bánk, ale že zdržanie administratív−neho výkonu rozhodnutia bolo spôsobené nedorieše−ním majetkovej účasti FNM ČR vo VÚB.

V apríli bankový privatizačný rozruch zmĺkol. Prí−činou nerealizovania bleskovej privatizácie bánk bolizrejme rozpory medzi koaličnými stranami ohľadomúčasti im blízkych podnikateľských štruktúr na tejtoakcii.

8.2.1. Kauza Slovenská poisťovňa (1.)

Privatizačné rozpory medzi HZDS na jednej a ZRSa SNS na druhej strane sa plne prejavili v máji a júni1996 v kauze výmeny vedenia Slovenskej poisťovne(SP). SP, aj keď nie je bankou, v tejto časti nespomí−name náhodou. Ona sama je totiž rozhodujúcim ak−cionárom v niekoľkých slovenských bankách (IRB66,7 %, Istrobanka 71 %, Poľnobanka 32 %).

V máji 1996 došlo k odvolaniu vedenia SP, v kto−rom najväčší vplyv mali ľudia zo SNS a ZRS (vice−prezident Sokol – SNS, prezident Trstenský – ZRS)a k ich nahradeniu ľuďmi z HZDS. Výmenu vedeniaSP presadil FNM ako najväčší akcionár, celú akciuz pozadia riadil vicepremiér Sergej Kozlík. Výmenasa uskutočnila napriek nesúhlasu SNS a ZRS. Násled−ne došlo k prudkému a široko medializovanému spo−ru, v ktorom sa najvyšší predstavitelia koaličnýchstrán navzájom urážali a obviňovali z privatizačnýchzáujmov a z oboch strán zaznievali hlasy o konci ko−alície. Keď sa však ukázalo, že dovtedy opozičná SDĽby mohla vstupom do koalície s HZDS nahradiť ZRSa SNS, tieto dve strany sa opäť vrátili do koaličnéhotábora.

21. júna 1996 ešte “rodiaca sa” nová koalícia HZDSa SDĽ odhlasovala novelu zákona o strategickýchpodnikoch, podľa ktorej sa zoznam podnikov, ktorénemožno privatizovať, rozširuje o štyri najväčšie fi−nančné inštitúcie (VÚB, SS, IRB, SP). Privatizačnéembargo sa schválilo na obdobie do marca 1997, a išloo tie isté finančné inštitúcie, ktoré mali byť podľa pre−miéra Mečiara sprivatizované do konca januára 1996.Po hlasovaní sa ukázalo, že došlo k schváleniu zmä−točného textu, ktorý znemožňuje privatizáciu majet−ku týchto bánk, ale nebráni privatizácii ich akcií.A keďže vo všetkých štyroch prípadoch ide o akcio−vé spoločnosti, zákon vlastne neriešil vôbec nič.

8.2.2. Kauza IRB

Po tomto dramatickom vývoji v SP sa situácia v ob−lasti privatizácie štyroch najväčších bánk navonok

MIROSLAV KŇAŽKO

91

upokojila a do konca roka ostal zachovaný status quo.To však platilo len o majetkových podieloch FNMv týchto najväčších slovenských bankách. Kandidátina bankovú privatizáciu z okruhu priemyselnej lob−by už podnikali kroky v iných oblastiach. Tradičnenajaktívnejšia skupina VSŽ na čele s ministrom a zá−roveň asi najvplyvnejším z majiteľov VSŽ Alexan−drom Rezešom začala skupovať akcie SP a IRB (vy−soký podiel akcií v kupónovej privatizácii). Začiat−kom augusta skupina spoločností konajúcich v zho−de s VSŽ ovládala viac ako 43 % akcií banky a vy−menila 4 členov dozornej rady. Podľa slovenskéhozákona o bankách sa však na zvýšenie vlastníctvabanky nad úroveň 15 % jednou spoločnosťou aleboviacerými spoločnosťami konajúcimi v zhode vyža−duje súhlas NBS. Národná banka Slovenska rozhod−nutím z 2. októbra 1996 takýto súhlas nedala a požia−dala VSŽ a ARDS, o. c. p., aby znížili svoj podielpod hranicu 15 %. To sa aj udialo, ale len formálne.VSŽ znížili svoj podiel na 14,63 %, akcie sa všakobjavili na účtoch spoločností, ktoré už s VSŽ napodobných transakciách spolupracovali (Slovrea,Eurotrade, Tectum, Tatrapetrol). 22. januára 1997dozorná rada IRB odvolala piatich zo šiestich členovpredstavenstva IRB, vrátane prezidenta Jozefa Tká−ča. Za odvolanie hlasovali zástupcovia subjektov pria−mo alebo nepriamo spojených s VSŽ. Na uvoľnenémiesta boli vymenovaní ľudia blízki vlastníkom VSŽ.Novým prezidentom IRB sa stal Vojtech Vranay, prí−buzný Alexandra Rezeša. FNM s 35,14−percentnýmpodielom počas celého tohto obdobia podporovalskupinu okolo VSŽ a dokonca súhlasil aj s odstrá−nením vlastných ľudí z vedenia banky. Hospodáre−nie banky sa počas posledných rokov neustále zhor−šovalo.

Tabuľka 36Hospodárske výsledky IRB (v mld. Sk)

$00H $00= $00" $00G

;1=> D143> D423; D<31=

Zdroj: Top Trend 1996, 1997, 1998, 1999 a Top trendvo finančníctve 1999

Začalo sa stále hlasnejšie hovoriť o vstupe strate−gického partnera do IRB. Ten sa však nerealizovala akcionári sa v máji 1997 pokúšali situáciu riešiť na−vŕšením základného imania o 500 mil. Sk. Za to všaknakoniec nehlasovali ani VSŽ (začínajúce problémy

s vlastnou likviditou) a ani FNM. V decembri poslanciNR SR, v rámci prerokovávania návrhu štátneho roz−počtu na rok 1998, súhlasili so zrušením úhrady ma−jetkovej ujmy IRB vo výške 782 mil. Sk. Bola to ná−hrada za úrokové straty na nízko úročené pôžičkyposkytnuté na dokončenie bývalej komplexnej byto−vej výstavby. Týmto sa začali aj neprekonateľné prob−lémy s likviditou sprevádzané masovým výberomvkladov, ktoré vyústili do zavedenia nútenej správyna banku zo strany NBS 19. decembra 1997.

NBS sanovala banku celkovou sumou 24 mld. Sk.V priebehu roka 1997 viackrát žiadala majoritnýchakcionárov IRB (teda VSŽ a FNM), aby v banke na−vŕšili základné imanie. Žiadosť nebola vypočutá, ak−cionári okolo VSŽ naopak zvolili iný postup – podľanášho názoru banku jednoducho vytunelovali. O toviac prekvapilo verejnosť vyhlásenie premiéra V.Mečiara, keď na stretnutí s manažmentom VSŽ vy−hlásil: „Urobili ste (VSŽ – pozn. autora) veľmi veľav obnove bankovníctva... a preto spolu s VSŽ hľadá−me východiská, ako situáciu napraviť tak, aby steo majetok, ktorý ste tam vložili, neprišli.“

8.2.3. Kauza Poštová banka

VSŽ ešte v priebehu roka 1996 ovládli aj dve ďal−šie menšie banky – Dopravnú banku a Poštovú ban−ku, pričom nie je bez zaujímavosti, že podiel v týchtobankách zvýšili na úkor štátnych podnikov, ktoré pat−rili do rezortu ministra A. Rezeša, najvplyvnejšiehomajiteľa VSŽ.

V Poštovej banke bola pôvodná akcionárska štruk−túra takáto: Slovenské telekomunikácie 51,55 %, Slo−venská pošta 34,3 %, Ministerstvo dopravy a teleko−munikácií SR (MDPT SR) 1,7 %, ostatné akcie vlast−nili dvaja zahraniční investori. V roku 1996 došlok navŕšeniu základného imania banky zo 600 na 909mil. Sk, pričom na tomto navršovaní sa podieľali ibanoví akcionári. Spoločnosti Tectum a Trade Trans Rail(blízke VSŽ) získali po 15 % a Kinex 4 %. Podielštátnych akcionárov tak klesol z 87,55 % na 57,8 %.V júli 1997 sa na valnom zhromaždení rozhodlo o ďal−šom navŕšení základného imania, tentoraz o 300 mil.Sk. Štátne podniky v pôsobnosti MDPT SR i minister−stvo samo sa na upisovaní opäť nezúčastnili. Ich po−diel klesol na 43,5 %, a tak vlastne došlo k privatizáciiPoštovej banky súkromnými spoločnosťami za výdat−nej pomoci podnikov kontrolovaných MDPT SR.

8 . PRIVATIZÁCIA BÁNK

92

8.3. ĎALŠÍ VÝVOJ PRIVATIZÁCIE BÁNK

Ďalšie dejstvo privatizácie najväčších štyroch bánksa odohralo vo februári a marci 1997, keď najprv opo−zičné strany spolu so ZRS presadili moratórium na pri−vatizáciu týchto bánk do roku 2003, pri opätovnomhlasovaní však boli spod moratória vyňaté VÚB a IRB.Štátne podiely v týchto finančných ústavoch vtedypredstavovali 91,3 % v Slovenskej sporiteľni, 50,8 %vo Všeobecnej úverovej banke, 35,9 % v Investičnej arozvojovej banke a 50,26 % v Slovenskej poisťovni.

Národná banka Slovenska koncom februára 1997zverejnila stanovisko, podľa ktorého by „v súčasnomobdobí úplná privatizácia štyroch najväčších finanč−ných inštitúcií, vychádzajúc z ich postavenia vo fi−nančnom sektore, nebola vhodná“ (Trend 5. 3. 1997).NBS navrhla doprivatizovať IRB a nevylúčila mož−nosť ďalšej čiastočnej privatizácie ostatných troch fi−nančných subjektov.

Centrálna banka chcela riešiť situáciu v IRB pre−dajom banky solventnému, s najväčšou pravdepodob−nosťou zahraničnému záujemcovi, ktorý by bol schop−ný dostatočne navŕšiť základné imanie. Potom však,evidentne pod politickým tlakom, názor zmenila a sú−hlasila, že v IRB navŕši základné imanie Slovenskápoisťovňa. Išlo pritom o inštitúciu, ktorá mala dosťproblémov sama so sebou, pointa sa však skrývalav tom, že takýmto spôsobom VSŽ nemuseli do sano−vania IRB vložiť ani korunu, a pritom nad ňou nemu−seli stratiť kontrolu. Ich priamy podiel by sa síce ponavŕšení znížil, ale zvýšil by sa ich nepriamy vplyvcez Slovenskú poisťovňu, kde boli s FNM majoritný−mi vlastníkmi (FNM vtedy konal v zhode s VSŽ).

8.3.1. Kauza Slovenská Poisťovňa (2.)

Slovenská poisťovňa (SP) vznikla 1. novembra 1991transformáciou štátneho podniku Slovenská štátnapoisťovňa na akciovú spoločnosť. V prvej vlne kupó−novej privatizácie v roku 1991 bolo ponúknutých 48 %akcií tejto inštitúcie.

V júli 1998 bol najväčším akcionárom Slovenskejpoisťovne FNM SR, ktorý kontroloval 50,55 % akcií.VSŽ Holding disponoval zhruba 20 percentami a spo−ločnosti Vinlan a Telemar, ktoré boli blízke VSŽ,vlastnili 8,6 %, resp. 6 % základného imania. Začiat−kom júla 1998 začali silnieť snahy akcionárov SP (pre−dovšetkým VSŽ) o získanie významnejšieho posta−venia v spoločnosti na úkor štátu. VSŽ nešlo len

o ovládnutie poisťovne s bilančnou hodnotou 31 mld.Sk a technických rezerv (25 mld. Sk), ale aj jej majet−kových účastí vo výške zhruba 100 mld. Sk. Navršo−vaním základného imania sa mal obísť zákon o záka−ze privatizácie strategických podnikov, ktorý zaka−zuje privatizáciu SP do konca roka 2003.

Základné imanie sa malo pôvodne zvýšiť o 1 mld.Sk na 2,5 mld. Sk. Akcionári však tento návrh upravilina 375 mil. Sk, teda zvýšili základné imanie o 25 %.Toto zvýšenie stačilo na to, aby v prípade, že FNMSR neuplatní svoje predkupné právo, stratil majoritua SP by prešla do súkromných rúk privatizérov blíz−kych vládnej koalícii. Podiel FNM SR by klesol na40,4 %. Argument vtedajších vládnych predstavite−ľov, že zvýšenie základného imania o 375 mil. Sk pro−speje SP, bol len výhovorkou, pretože SP vynaložilana zvýšenie základného imania zničenej IRB 2 mld.Sk, teda viac ako päťkrát toľko.

Proces straty majority štátu v SP sa nápadne podo−bal postupu pri zvyšovaní základného imania Pošto−vej banky v rokoch 1996 a 1997 a aj záujemca bolten istý – skupina okolo VSŽ.

Pri navršovaní základného imania v júli a auguste1998 sa upísalo všetkých 375 tisíc nových akcií Slo−venskej poisťovne v nominálnej hodnote 1000 Sk bezúčasti FNM. Napĺňala sa tak predpoveď o skrytej pri−vatizácii SP. Akcionári SP však na mimoriadnom val−nom zhromaždení 4. septembra prekvapujúco neschvá−lili zmenu stanov spoločnosti – zapísanie zvýšenia zá−kladného imania (napriek tomu, že zaň 24. júla hlaso−vali) z pôvodných 1,5 mld. na 1,875 mld. Sk do ob−chodného registra. Z dôvodu neodsúhlasenia navŕše−nia akcionármi nebolo možné podať návrh na zmenuvýšky základného imania v obchodnom registri a celýproces sa tak nemohol dokončiť.

Po parlamentných voľbách a po tom, čo drobníakcionári Slovenskej poisťovne podali okrem žalobyaj podnet na prerušenie konania vo veci zapísania naregistrový súd, došlo v SP 15. októbra 1998 k ďalšímzmenám. Na návrh spoločnosti ARDS, ktorá zastu−povala záujmy VSŽ Holdingu, zrušilo mimoriadnevalné zhromaždenie uznesenie o zvýšení základnéhoimania z 24. júla 1998 a celý proces stornovalo.

Akcionári však dosiahli inú zmenu stanov, podľaktorej bol na zmenu výšky základného imania a napersonálne zmeny v dozornej rade SP súhlas akcio−nárov vlastniacich dve tretiny akcií – teda 1 mil. ku−sov. Dovtedy na tieto úkony stačila jednoduchá väč−šina účastníkov valného zhromaždenia. Prezident SPKarol Melocík odôvodňoval návrh potrebou ochrany

MIROSLAV KŇAŽKO

93

minoritných akcionárov. Napriek tomu, že táto zme−na výrazne obmedzila vplyv FNM SR v Slovenskejpoisťovni, fond ju podporil. Novela zákona o zabez−pečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dô−ležitých štátnych podnikov a akciových spoločnostíz 20. novembra 1998 toto rozhodnutie MVZ de factoneutralizovala.

8.3.2. Všeobecná úverová bankaa Slovenská sporiteľňa

Za desať rokov sa vo veci privatizácie týchto dvochnajväčších bankových domov neudialo nič. Treba zatým vidieť predovšetkým neschopnosť alebo neocho−tu (vlády, NBS) riešiť zložitú situáciu, v ktorej sa tie−to banky nachádzajú.

Tabuľka 37Hospodárske výsledky VÚB a SLSP (v mld. Sk)

$00H $00= $00" $00G

%5( ;=<> ;;>< ;1>; D4>?;

�� ;=>; ;<;1 ;;>? �;;55

Zdroj: Top Trend 1996, 1997, 1998, 1999 a Top trendvo finančníctve 1999

Bez reštrukturalizácie ich úverového portfólia ne−bude možné na ich privatizáciu ani len pomyslieť. Obi−dve dlhodobo neplnia NBS predpísanú výšku kapitá−lovej primeranosti (8−percentný pomer vlastného ka−pitálu a rizikovo vážených aktív). VÚB je navyše zá−vislá od neustáleho dopĺňania likvidity z medziban−kového trhu, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľ−ný stav. Slovenská sporiteľňa pomaly, ale isto strácadominantnú pozíciu v segmente vkladov obyvateľ−stva. Banky už dlhšiu dobu nezvyšovali svoje základ−né imanie, pretože ich majiteľ (štát – VÚB 50,8 %,SLSP 91,3 %) na to nemá a dlho asi ani nebude maťprostriedky. Pri VÚB zostáva stále nedoriešená otáz−ka výmeny balíka akcií VÚB vo vlastníctve FNM ČRa balíka akcií českej Komerčnej banky vo vlastníctveFNM SR.

8.4. SÚČASNÝ STAV A MOŽNÉVÝCHODISKÁ

Štát v súčasnosti ovláda nepriamo ešte niekoľkomenších bánk. V Dopravnej banke, kde boli vlast−níkmi ŽSR s 45 % (neskôr tento podiel prevzala Slo−

venská sporiteľňa) a Banskobystrická dopravná spo−ločnosť, š. p., s 37,5 %, teda opäť štátne inštitúcie.Banka Slovakia FNM 60,1 %, SP 26,4 %, SLSP 6,6 %.Priemyselná banka SPP 11,99 %, SP 10,17 %, Slo−venské elektrárne 7,99 % a SLSP 7,19 %. Vo väčšinebánk kontrolovaných priamo či nepriamo štátom sahospodárenie postupne zhoršuje. Príčinou je nekom−petentné vedenie a politický tlak na poskytovanie ri−zikových úverov, v prípade SLSP, VÚB a IRB aj ne−dobytné pohľadávky spred i po roku 1989.

Už v roku 1998 sa vláda pokúsila riešiť situáciuv IRB prostredníctvom SP (navŕšila základné imaniebanky o 2 mld. Sk), ale nakoniec banke nepomohlaa poisťovňu dostala do vážnych problémov. V roku1999 znovu zvýšila základné imanie IRB z mimo−riadneho zisku NBS, aby ho vzápätí znížila na úkorstraty z minulých rokov. Ani po tomto zásahu nie jejasné, či je banka spôsobilá na privatizáciu.

Ďalej vláda v súčinnosti s NBS prijala programreštrukturalizácie bankovej sústavy SR, čo bol po dl−hom čase prvý koncepčný krok smerujúci k ozdrave−niu celej bankovej sústavy. Na to nadväzovala nove−la Zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodumajetku štátu na iné osoby, ktorým umožnila úplnúprivatizáciu VÚB a čiastočnú privatizáciu (novela ho−vorí, že štát si ponechá účasť, bez exaktných podie−lov) Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne.

Z celosvetového hľadiska patria aj najväčšie slo−venské banky k malým bankám. Podľa celkovýchbankových aktív sa VÚB radí na 649. a SLSP na 883.miesto vo svete (Banker, 1998). Z toho vyplýva, žežiadna z nich svojím významom nepresahuje hraniceSlovenska. V duchu trendov všeobecnej globalizácieekonomiky je nevyhnutné, aby si aj tieto banky našličo najskôr strategického investora. Ich podiel na ban−kovom trhu neustále klesá (na úkor dravých mladýchbánk opierajúcich sa zväčša o silných zahraničnýchinvestorov), a tým klesá aj ich zaujímavosť pre po−tenciálnych zahraničných investorov. Malo by byťnajmä v záujme štátu, aby podiely v týchto bankáchspeňažil čo najvýhodnejšie.

Nedoriešenou je stále otázka predaja podielu NBS(24 %) v ČSOB belgickej KBC Bank, ktorá kúpilamajoritný podiel v tejto banke od Českej republiky.Celá dohoda však viazne na slovenskou stranou spo−chybňovanej pohľadávke ČSOB voči Slovenskej in−kasnej. Politická dohoda o riešení tohto problému byvšak mala byť čo nevidieť uzavretá. Tak isto sa čaka−lo na dohodu o výmene akcií VÚB a Komerčnej ban−ky vo vlastníctve FNM ČR a SR. 24. novembra 1999

8. PRIVATIZÁCIA BÁNK

94

bola podpísaná dohoda medzi premiérmi ČR a SRo tom, že k výmene akcií VÚB a KB nedôjde.

Pre úplnosť treba uviesť, že štát kontroluje k 30. no−vembru 1999 ešte tri finančné inštitúcie: Slovenskúzáručnú a rozvojovú banku, š. p. ú., Konsolidačnú ban−ku, š. p. ú., a Eximbanku. Pri týchto peňažných ústa−voch sa s privatizáciou zatiaľ nepočíta, hoci v zahrani−čí fungujú takéto banky aj na komerčnej báze.

Na záver uvedieme odhad Svetovej banky, podľaktorej bude potrebné na ozdravenie VÚB, SLSP, IRBa Konsolidačnej banky vynaložiť 96 mld. Sk (podľaNBS 87 mld. Sk). Na celej veci je asi najsmutnejšie,že celý tento “účet” budeme musieť zaplatiť my všetcibez rozdielu. Je pochopiteľné, že žiadny rozumný in−vestor nekúpi banku s takým úverovým portfóliom,aké sa v nich momentálne nachádza. Je potrebné, abysa vláda pokúsila banky aspoň čiastočne reštruktura−lizovať. Vzhľadom na obrovské náklady na samotnúreštrukturalizáciu je žiaduce, aby sa štát usiloval svo−

je podiely v bankách, hneď ako to bude možné, pre−dať. Domnievame sa, že tým by sa naskytla aj jedi−nečná možnosť preniesť aspoň časť bremena reštruk−turalizácie na nových strategických investorov.

LITERATÚRA


2. Mikloš, I.: Privatizácia. In: Bútora, M. – Ivantyšyn M.(ed.): Slovensko 1996 – Súhrnná správa o stave spoloč−nosti. IVO, Bratislava 1997.

3. Mikloš, I.: Privatizácia. In: Bútora, M. – Ivantyšyn (ed.):Slovensko 1997 – Súhrnná správa o stave spoločnosti.IVO, Bratislava 1998.

4. Reptová, O. – Polonec, I.: Privatizácia. In: Mesežni−kov, G., Ivantyšyn, M. (ed.): Slovensko 1998−1999, Sú−hrnná správa o stave spoločnosti. IVO, Bratislava 1999.

5. Týždenník TREND 1995−1999.

MIROSLAV KŇAŽKO

95

Napriek tomu, že táto časť privatizácie prebiehalaod začiatku transformácie, je len málo známa. Do−mnievame sa, že to je čiastočne spôsobené aj chápa−ním tejto časti privatizačného procesu iba ako odpre−daja obecného majetku, ktorý sa neriadil podľa pri−vatizačných zákonov, ale len podľa zákona o obec−nom zriadení. Privatizácia majetku miest a obcí pod−ľa privatizačného zákona realizovaná bezodplatnýmprevodom majetku štátu na obec však bola a je sú−časťou privatizačného procesu.

9.1. LEGISLATÍVNY RÁMEC PÔSOBENIAMIEST A OBCÍ

Na úvod považujeme za potrebné vymedziť právnyrámec, v ktorom sa obce a mestá pohybujú. ÚstavaSlovenskej republiky vo svojej štvrtej hlave zakotvujepostavenie územnej samosprávy, teda práve miest a ob−cí. Obec má charakter právnickej osoby, ktorá samo−statne hospodári so svojím majetkom a so svojimi fi−nančnými prostriedkami. Obciam možno ukladať úlo−hy, alebo zasahovať do ich činnosti iba zákonom.

Základným zákonom, ktorý upravuje činnosť sa−mosprávy obcí, je zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obec−nom zriadení, naň následne naväzuje celý rad ďalšíchzákonov. Tento zákon taxatívne vymenováva najdô−ležitejšie kompetencie a povinnosti obce. Pre potre−by tejto časti považujem za kľúčové tieto:• úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnu−

teľným a nehnuteľným majetkom obce,• zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu obce (príj−

my – výdavky),• zakladanie, zriaďovanie a kontrolovanie svojich

rozpočtových, príspevkových organizácií a inýchprávnických osôb.

9. PRIVATIZÁCIA MAJETKUMIEST A OBCÍ

Miroslav Kňažko

Všetky úlohy súvisiace so správou obce a obecné−ho majetku pritom vykonávajú občania prostredníc−tvom samosprávnych orgánov (starosta – primátor,obecné – mestské zastupiteľstvo).

9.2. FINANCOVANIE OBCÍ

Finančné hospodárenie obce sa riadi schválenýmrozpočtom. Ten sa zostavuje podľa zákona o rozpoč−tových pravidlách. V tomto zákone sú definované tiežprincípy a zásady zostavovania, schvaľovania rozpoč−tu a finančného hospodárenia obce.

Rozpočet je schvaľovaný každoročne, často one−skorene a z toho dôvodu hospodária obce v tzv. pro−vizóriu a finančný plán nevedia uplatniť na dlhšie ob−dobie (rok). Preto často nepredvídané požiadavky navýdavky rozpočtu vykrývajú odpredajom obecnéhomajetku.

Príjmovú stranu môžeme rozdeliť na vlastné a cu−dzie príjmy. Medzi hlavné zložky vlastných príjmovpatria:• miestne dane a poplatky,• podiely na daniach v správe štátu,• výnosy z majetku obce (prenájom, predaj majet−

ku),• výnosy z obecných podnikov a iných právnických

osôb,• cudzie príjmy (úvery, obligácie, dotácie, granty),• ostatné a náhodilé príjmy (pokuty, penále).

Medzi hlavné zložky výdavkov patria:• výdavky na samosprávy,• výdavky na údržbu a prevádzku obecných organi−

zácií,• investičné výdavky.

96

9.2.1. Prečo obce predávajú majetok

Nožnice medzi príjmami a výdavkami miestnychrozpočtov sa neustále roztvárajú (tabuľka 38). Aj keďpodľa štatistiky obce stále hospodária s prebytkom,nie je tento údaj celkom hodnoverný.

Prebytok v obecných rozpočtoch totiž vzniká väč−šinou formou vynútených úspor. Ich príčinou je nut−nosť, najmä v malých obciach (nedostatočná úverovákapacita), kumulovať prostriedky na investičné akciepočas niekoľkých rokov. Navyše obecné rozpočty aninemôžu skončiť s deficitom, pretože aj keby vznikol,musí byť krytý emisiou cenných papierov či úverom(tabuľka 39, 40).

Tabuľka 39Emitované obecné cenné papiere (v mil. Sk)

$00$ $00 $001 $00� $00H $00= $00"

W W W <;< 2;3>> ?45 1153

Zdroj: Financovanie miestnych samospráv v SR(ZMOS)

Tabuľka 40Prijaté úvery mestami a obcami (v mil. Sk)

$00$ $00 $001 $00� $00H $00= $00"

<;<; W 1;;4> 55=< 11>4< 23=3> 2>441

Zdroj: Financovanie miestnych samospráv v SR(ZMOS)

Výsledkom tohto dlhodobého trendu postupnéhozadlžovania je neriešiteľná finančná situácia, do kto−rej sa dostávajú mnohé mestá. Príčin je viacero. Vý−nosy miestnych daní a poplatkov sú síce stabilnýmzdrojom, ich výška však veľmi nerastie. Podiely nadaniach vyberaných vládou sú asi najproblematickej−

Tabuľka 38Príjmy a výdavky miestnych rozpočtov (v mil. Sk)

$00$ $00 $001 $00� $00H $00= $00" $00G

�K��: 1=1>3 2;=2> 2;?== 2;;>4 2224= 23<2< 25>53 23?4;

%3��)��: 1<4;; 1?=>; 1?2?5 1?;?5 15534 2413< 2==23 235;?

��: 15>3 ?3> 1==5 ?>3 4454 22>; 21=; 121

�K��U>;� 3;=R =21R 3=5R <3=R <4;R <<2R <<;R 43?R

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Na druhej strane výdavky, najmä bežné, sa podvplyvom neustále rastúcej verejnej spotreby a inflá−cie neustále zvyšujú. Kapitálové výdavky sú úplnevytláčané bežnými výdavkami. Mnohé obce sa po−kúsili tento problém riešiť predajom obecného majet−ku alebo už spomínanými pôžičkami vo forme dlho−pisov či úverov. Ako záruku použili majetok mesta.Mnohé však úverovú kapacitu mesta precenili a terazim reálne hrozí bankrot, aj keď ho v tejto podobe nášprávny systém nepozná. Po uplatnení záložného prá−va bankami či inými veriteľmi nezostane reprezen−tantom obce takmer žiadny lukratívnejší majetok.V súčasnosti sú však obce nútené predávať svoj ma−jetok nielen z dôvodu nedostatku prostriedkov na jehoprevádzku, údržbu či rekonštrukciu. Čoraz viac z taktozískaných prostriedkov používajú na hradenie bež−ných výdavkov, čo je veľmi nebezpečný jav. Taktozískané zdroje majú totiž charakter neopakovateľnosti– jedinečnosti (nemožno ich reprodukovať), a nemaliby byť používané na neustále sa opakujúce bežnévýdavky. Túto situáciu bude musieť vyriešiť pripra−vovaná reforma verejnej správy a predovšetkým vy−jasnenie kompetenčných a finančných vzťahov me−dzi mestami, obcami a štátom.

9.2.2. Prečo sa obce uchádzajúo privatizáciu majetku

Obce sa uchádzajú o privatizáciu rôzneho majetkunachádzajúceho sa v ich katastrálnom území z podob−

MIROSLAV KŇAŽKO

šou položkou v miestnych rozpočtoch. Neexistujútotiž žiadne pevne stanovené pravidlá na prerozdeľo−vanie výnosov z týchto daní. Samosprávy do posled−nej chvíle nevedia, čo im pri zostavovaní štátnehorozpočtu „zostane“, preto nie je možné dlhodobejšieplánovanie, a teda ani investovanie.

97

ných príčin, z akých predávajú vlastný majetok. Ve−die ich k tomu vidina nových rozpočtových zdrojov,z ktorej vyplývajú ich často prehnané požiadavky.Dožadujú sa prevodu či odpredaja lukratívnych po−zemkov či dokonca podnikov od štátu. Známe sú prí−pady kúpeľov, pekární, ba dokonca cementárnía mnohých iných podnikov. Najčastejším argumen−tom zo strany obcí je akási “prirodzená” zrastenosťobce a firmy. Asi jedným z najznámejších prípadovje záujem mesta Piešťany o privatizáciu tamojšíchkúpeľov, ktorý mimochodom stále pretrváva. Výrokbývalého piešťanského primátora Ivana Mrázika, žeak získajú kúpele, dokážu ich zisk zvýšiť až šesťná−sobne, azda ani netreba komentovať. Zdá sa, že niek−torí primátori i poslanci samospráv zabudli na to, čoje hlavnou úlohou miest a obcí. Podnikateľská čin−nosť to určite nie je. Predstava tučných ziskov plynú−cich do obecnej kasy je síce lákavá, nikto však ne−myslí na to, že väčšina slovenských firiem je finanč−ne podvyživená a na udržanie konkurencieschopnos−ti potrebuje kapitál, ktorý obce nemajú.

Existuje však aj taký majetok, o ktorý sa obce uchá−dzajú právom. Keďže zabezpečenie zásobovania oby−vateľov pitnou vodou je jednou z úloh, ktoré im ukla−dá zákon, obce sa logicky od štátu dožadujú bezplat−ného prevodu majetku štátnych podnikov vodárnía kanalizácií.

Druhým veľmi podobným problémom je požiadav−ka, aby mestá a obce získali akcie tých energetickýcha plynárenských spoločností, ktorých zariadenia –napríklad plynárenské a elektrické rozvody, regulač−né stanice plynu a trafostanice – boli vybudovanéz prostriedkov obcí, prípadne v akciách Z. Obce siv tomto prípade oprávnene robia nároky na svoj ma−jetok, ktorý v minulosti vytvorili ich občania. Ide tedao naprávanie nespravodlivostí spôsobených minulýmrežimom, ani toto však nebude bezproblémové. Obcebudú ťažko dokazovať, ktoré stavby a rozvody bolirealizované v akcii Z, rovnako nebude jednoduchévypočítať náklady s tým spojené. Ďalším spornýmmomentom bude určenie hodnoty majetku obcí a jejspravodlivé vyváženie počtom akcií. Je neuveriteľ−né, že dodnes platí zákon, podľa ktorého musia obceinfraštruktúru (voda, plyn, elektrina) vybudovanú nanáklady obce pred jej uvedením do prevádzky bez−odplatne previesť na príslušné štátne spoločnosti.A aby bol paradox dokonalý, občania musia za pou−žívanie tejto infraštruktúry vybudovanej z „ich daní“platiť štátnemu podniku ešte raz.

9.3. MAJETOK MIEST A OBCÍ

Majetkom obce sú podľa zákona o obecnom zriade−ní veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce a ma−jetkové práva právnických osôb založených obcou.

Majetok nadobudli obce na základe Zákona SNRč. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zria−ďovateľskej funkcie národných výborov na obce,ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štát−nej správy, ale aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetkuobcí, ktorý navyše upravoval aj hospodárenie obcís týmto majetkom. Podľa týchto zákonov prešla naobce zakladateľská funkcia voči tým štátnym podni−kom, ktorých zakladateľom bol národný výbor, pri−čom zakladateľská funkcia prešla na tú obec, v ktorejmal štátny podnik sídlo. Výnimku tvorili podniky za−ložené bývalými krajskými národnými výbormi. Za−kladateľská funkcia k týmto štátnym podnikom spra−vidla prešla na ústredný orgán štátnej správy. Pri roz−počtových a príspevkových organizáciách bol pre−chod komplikovanejší. Zákon taxatívne vymedzoval,ktoré organizácie prechádzali pod správu obce, miest−nej štátnej správy a ktoré pod ústredný štátny orgán.V zdravotníctve prešli pod obce len detské jasle,v školstve najskôr nič a neskôr materské školy,v sociálnej oblasti kluby dôchodcov, samostatné vý−varovne a jedálne pre dôchodcov, práčovne opatro−vateľskej služby a strediská sociálnej starostlivosti. Naobce tiež prešli bývalé štátne byty a všetky kultúrnezariadenia, ktoré boli zriadené mestskými a miestnyminárodnými výbormi.

Obce a mestá prevzali v roku 1992 do svojho ma−jetku 280 tisíc bývalých štátnych bytov. V rámci veľ−kej privatizácie prevzali od bývalých štátnych podni−kov ďalších 20 tisíc bytov. Tento bytový fond sa malpostupne odpredávať občanom. Obce prevzali od štátuaj rozostavané a nedokončené bytové objekty, tech−nickú a občiansku vybavenosť v hodnote asi 12 mld.Sk. Obce vlastnia poľnohospodársku pôdu, nepoľno−hospodársku pôdu (cca 179 tisíc ha), hospodárskebudovy a stavby slúžiace na poľnohospodárskua lesnú výrobu v rozsahu, ktorý vlastnili pred rokom1949. Vlastnia aj miestne komunikácie, verejnépriestranstvá a ďalšie verejné zariadenia, slúžiace naprevádzku obce (spaľovne a skládky tuhého komu−nálneho odpadu, domy smútku...). Do majetku obcíprešli aj nehnuteľnosti užívané telovýchovnými or−ganizáciami, historické radnice, kultúrne zariadeniaako kultúrne domy, knižnice a kiná.

9 . PRIVATIZÁCIA MAJETKU MIEST A OBCÍ

98

V rámci privatizácie prevádzkové jednotky, u kto−rých plnili obce zakladateľskú funkciu, mohli byť roz−hodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu ná−rodného majetku SR (MSPNM SR) vyňaté z priva−tizácie a prevedené do majetku obce. V rokoch 1991–1993 bolo takýmto spôsobom z malej privatizácie vy−ňatých a prevedených do majetku obcí 489 prevádz−kových jednotiek.

V prvej vlne veľkej privatizácie od 31. marca 1992do 31. decembra 1993 prešiel do vlastníctva obcí ma−jetok v hodnote 886 mil. Sk. Išlo o bezodplatné pre−vody v prospech obcí, ktoré boli súčasťami schvále−ných privatizačných projektov. Väčšinou to boli tzv.podnikové byty, podnikové ubytovne, budovy jaslí,škôlok, rekreačné zariadenia, pozemky, na ktorýchstoja bytovky a pod.

Niektoré mestá sa v tomto období stali akcionármirozličných podnikov, ktorých akcie sa mohli stať pred−metom ďalšieho predaja – privatizácie. Bratislava, Po−prad a Košice sa stali akcionármi ČSA (každý po 1,4%), mesto Topoľčany miestneho pivovaru Topvar (15%), mesto Humenné podniku Chemes (8 %), po doho−de s FNM sa kúpeľné mestá stali alebo stanú majiteľmi10 % akcií miestnych kúpeľov s výnimkou Sloven−ských liečebných kúpeľov Piešťany, kde mestu pripadneiba 5 % – a toto je len niekoľko známych prípadov.

Objem majetku, ktorý prešiel do rúk miest a obcí, bolnemalý, čo dokumentujú nasledujúce fakty. Voktóbri1993 vydal primátor Peter Kresánek príkaz na inventa−rizáciu nehnuteľného majetku, majetkových práv a zá−väzkov k nehnuteľnostiam a nájomných práv Bratisla−vy. Výsledky inventarizácie, vykonanej mestskými čas−ťami, rozpočtovými a príspevkovými, ako aj samostat−ne hospodáriacimi organizáciami ukazuje, že z celko−vej výmery územia hlavného mesta SR Bratislavy obec−ným majetkom je 13,3 % územia mesta. Mesto na Du−naji vlastní takmer 4900 ha územia v hodnote vyše 73mld. Sk pri cene 1500 Sk za m2, vyše 4400 budov a sta−vieb v hodnote 16,5 mld. Sk. Podľa inventarizácie je vovlastníctve Bratislavy majetok za 90 mld. Sk.

Na ilustráciu uvádzame jednu kuriozitu, keď v sú−vislosti s ukončením malej privatizácie bolo potrebnév roku 1994 vyjasniť majetkovoprávne vzťahy v prí−padoch, kde mala právo hospodárenia štátna správaa kde prešla zakladateľská či zriaďovateľská funkcia naobec. Evidencia majetku štátu v správe obcí sa všaknenachádzala ani na MSPNM SR, hoci bolo podľa zá−kona ústredným orgánom štátnej správy pre správua privatizáciu národného majetku v podnikateľskej sfé−re. O jeho zmapovanie sa ministerstvo pokúsilo tak, že

oslovilo listom všetky slovenské mestá a obce, no odo−zva bola minimálna. Nepomohla veľmi ani žiadosťo spoluprácu adresovaná registračným súdom a Mi−nisterstvu spravodlivosti SR. Okrem okresných úra−dov Košice−mesto a Košice−vidiek dostalo odvšadiaľhlásenie, že takýto majetok neevidujú.

9.4. PRIVATIZÁCIA MAJETKU

Obec v prípade, že nemôže z rôznych príčin efek−tívne priamo využívať svoj majetok na plnenie samo−správnych úloh, môže majetok:• ponúknuť na predaj,• prenajať,• vložiť majetok do obchodnej spoločnosti, do kto−

rej vstúpi ako spoločník s inými subjektmi, alebozaloží takúto spoločnosť ako jediný zakladateľ,

• použiť ako záruku.Vo všetkých týchto oblastiach leží zodpovednosť

na pleciach obecných či mestských zastupiteľstiev.Zákon presne ustanovuje, ktoré úkony podliehajúschváleniu obecného zastupiteľstva. Sú to:• zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku,• zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majet−

ku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,• nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,• aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.

Obce a mestá sa počas uplynulých 10 rokov dosta−li rôznymi spôsobmi k pomerne veľkému majetku.Zároveň postupne prebiehala aj privatizácia tohtonadobudnutého majetku. Formy privatizácie obecné−ho majetku sa líšia prípad od prípadu. Tento procesv jednotlivých obciach závisel od viacerých okolností.

9.4.1. Zloženie obecných a mestskýchzastupiteľstiev

Z hľadiska zloženia zastupiteľstiev bolo dôležité, čiv nich prevládali ľudia so sklonmi budovať obecs vysokou mierou regulácie a obecného majetku, alebonaopak poslanci, ktorí presadzovali filozofiu, že mestáa obce majú iba vytvárať podmienky na podnikanie, a toby malo byť v zásade vykonávané súkromnými podni−kateľmi a podnikmi. Faktor zloženia bol nesporne ajpríčinou mnohých privatizačných a korupčných škan−dálov. Napriek spôsobu voľby (priama voľba) boli za−stupiteľstvá politicky rozdelené a tieto skupiny bojo−vali nielen medzi sebou, ale často aj so starostami

MIROSLAV KŇAŽKO

99

a primátormi. Táto situácia bola živnou pôdou pre rôz−ne lobistické skupiny, a tie ju aj patrične využívali.Uvedieme len niekoľko najznámejších prípadov.

Prvým skutočne veľkým škandálom bola úplatkár−ska aféra primátora Piešťan Viliama Hájovského. Bolprichytený pri preberaní časti úplatku v úhrnnej výš−ke 1 mil. Sk za to, že sprostredkoval priamy predajčasti mestského podniku Drevovýroba v likvidácii.

Na žilinskej radnici sa tiež udialo zopár zaujíma−vých prípadov. Vyšetrovaný bol predaj jednoposcho−dového domu v centre Žiliny riaditeľovi mestskéhoinvestorského úradu za 125 tisíc Sk, pričom trhováhodnota nehnuteľnosti bola 5 mil. Sk a len na roč−nom nájme mohlo mesto získať 700 tisíc Sk. Ďalšímkurióznym prípadom bol predaj žilinského PKO za 1Sk (hodnota asi 10 mil.) Matici slovenskej. PrimátorJán Slota to komentoval slovami: „Som rozhodnutýpropagovať a pomáhať Matici, pokiaľ žijem!“

Ako posledný uvedieme predaj obchodného kom−plexu Jadran v Bratislave. Vo verejnej súťaži bolaposlaneckou komisiou vybratá za nového majiteľa fir−ma Homar. Za budovu nový majiteľ zaplatil 40 mil.Sk, po zápise do katastra nehnuteľností ju však obra−tom predal inej firme za 80 mil. Sk. Čistý zisk presúkromnú firmu bol 40 mil. Sk a povinnosť zaplatiťdaň z prevodu nehnuteľnosti.

Netreba si robiť ilúzie, že v iných mestách bola si−tuácia diametrálne odlišná. Skôr sa týmto prípadomnedostalo takej publicity ako tým horeuvedeným.Zodpovednosť za túto situáciu treba hľadať niekdeúplne inde. Pravou príčinou je absencia účinnej kon−troly tak poslancov, ako aj primátorov/starostov zostrany občanov – voličov. Tí ani len netušia, o čomvšetkom táto skupinka ľudí rozhoduje. Väčšina obča−nov miest a obcí si stále neuvedomuje, že tu ide pre−dovšetkým o ich peniaze a majetok. Stačí, ak sa nakonci volebného obdobia postaví nový chodník ale−bo vysadí nový park, a o výsledok volieb sa netrebastrachovať. Na slovenského voliča príslovie – čo očinevidia, srdce nebolí – platí dvojnásobne.

9.4.2. Existencia, resp. neexistenciapredstavy o fungovaní obcez hľadiska vlastného podnikania,alebo vytvárania podmienok napodnikanie pre podnikateľské subjekty

Možno konštatovať, že až na výnimky u veľkej väč−šiny obcí a miest absentovala reálnejšia a dlhodobejšia

koncepcia ekonomického rozvoja jednotlivých miesta obcí. Tá mala zahŕňať nielen výpočet potrebnýchinvestičných a neinvestičných aktivít, ale predo−všetkým návrh usporiadania ekonomickej štruktúryobce, vrátane vlastníckej a organizačno–právnej for−my subjektov, ktoré mali potom zabezpečovať plne−nie samosprávnych funkcií obcí a miest. Práve prejej neexistenciu obce často postupovali neuvážene aždokonca živelne. Problémy, ktoré sa začali postupneobjavovať (komunálny odpad, chátrajúce nehnuteľ−nosti, MHD, bývanie...), zastihli obce zväčša nepri−pravené. Riešenia, ktoré následne vznikali v časovejtiesni, boli iba málokedy optimálne. Ako inak si mož−no vysvetliť neprimerané investičné akcie miest Ko−šice a Banská Bystrica, ktoré ich teraz doviedli napokraj bankrotu?

Príčinou absencie akýchkoľvek koncepcií a reál−nych odhadov možností municipalít je nielen nedo−statočná úroveň a pripravenosť pracovníkov samo−správ, ale aj neexistencia racionálnych pravidiel hry,ktoré by jasne rozdeľovali práva a povinnosti medzištát a samosprávy.

9.4.3. Veľkosť, hodnota a forma majetkuvhodného na privatizáciu

Veľkosť a hodnota majetku bola priamo úmernáveľkosti tej ktorej obce či mesta. Úmerne tomu všakrástli nielen príjmy z privatizácie, ale aj problémys takým majetkom, ktorý bol predajný iba veľmi ťažko.

Najväčšie problémy spôsobovala obciam privati−zácia bytov. Tých, ako sme už spomenuli, obce pre−vzali pod správu viac ako 200 tisíc – štátnych, aj bý−valých podnikových. Pôvodná filozofia bola taká, žesamospráva predajom získa financie na novú bytovúvýstavbu. Lenže, ako sa neskôr podľa prepočtov uká−zalo, takto získané prostriedky by nepostačovali anina údržbu existujúceho bytového fondu. Navyše, sa−mosprávu trápila ešte aj nedostavaná komplexná by−tová výstavba (KBV).

Predaj bytov sa mal začať prakticky hneď po ichprechode na obce v roku 1992. Celý proces však odzačiatku narážal na množstvo legislatívnych bariéra nedostatkov. Až 8. júla 1993 schválili poslanci NRSR návrh zákona o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov, na základe ktorého bolo možné byty od−predávať. Novelu tohto zákona si však už v roku 1995vyžiadala samospráva prostredníctvom ZMOS, pre−tože mestá a obce mali veľké ťažkosti pri odpredaji


100

komunálnych bytov a narážali na množstvo nerieši−teľných problémov. Podľa novely mohli občania SRpožiadať o prevod vlastníctva obecných a družstev−ných bytov od 1. augusta 1995. Po tejto úprave užnemalo stáť privatizácii bytov nič v ceste. Každémužiadateľovi o odkúpenie malo byť vyhovené najne−skôr do 2 rokov od podania žiadosti. Ako sa však uká−zalo, obce a predovšetkým katastrálne úrady prísluš−ných okresných úradov neboli schopné absorbovať takýnápor kúpychtivých občanov, preto privatizácia byto−vého fondu prebieha dodnes, aj keď výrazne rýchlej−ším tempom ako do roku 1995. Pre úplnosť treba dodať,že vláda v roku 1995, v súvislosti s prechodom z kupó−novej privatizácie na dlhopisové odškodnenie, chcelaobce prinútiť prijímať pri predaji bytov občanom aj dl−hopisy FNM. Po protestoch zo strany miest a obcí imzostala možnosť slobodne sa rozhodnúť, či budú dlho−pisy pri predaji bytov prijímať, alebo nie.

Predstavu ZMOS o miere privatizácie bytovéhofondu tlmočil v roku 1995 aj jeho predseda M. Sýko−ra: „Mestá a obce chcú vyhradiť na sociálne účelyvyše 52 tisíc bytov (18,72 %) a vyše 50 tisíc plánujúponechať v kategórii regulovaného nájomného. Z cel−kového počtu 278 tisíc bytov bude vyše 10 tisíc dl−hodobo vyňatých z privatizácie.“

Byty sa po transformácii bývalých bytových pod−nikov miest dostali do rôznych spoločností (spravi−dla s. r. o.), založených mestami na správu a hospo−dárenie s bytovým fondom. Ich hospodárenie boločasto veľmi neprehľadné a dochádzalo k rôznym ma−chináciám so zvereným mestským majetkom. Media−lizované boli hlavne škandály pri prideľovaní a pre−daji postupne dokončovaných bytov zo zdedenej ro−zostavanej KBV.

Osud rozostavanej KBV bol mierne odlišný. Štátprispieval až do roku 1991 obciam na jej dokončeniespočiatku nemalými sumami. Napriek tomu museliobce neskôr takéto stavby dokončovať hlavne vo vlast−nej réžii, alebo riešiť situáciu ich predajom investoro−vi s potrebným kapitálom.

Privatizácia poľnohospodárskej a nepoľnohospo−dárskej pôdy je takmer nečitateľná, lebo údaje ŠÚ SRneobsahujú žiadnu evidenciu pôdy podľa druhu vlast−níkov. Čo sa týka privatizácie nepoľnohospodárskejpôdy, tá prebiehala individuálne. Pre obce sa najmälukratívne stavebné pozemky stali výdatným zdro−jom financií. Predávali sa za trhové ceny predo−všetkým prostredníctvom realitných kancelárií a ve−rejných súťaží. Ani tu sa však obce nevyhli škandá−lom a podozreniam z korupcie a klientelizmu. V po−slednom období si obce hlbšie uvedomili problema−tiku bytovej výstavby a ekonomického rozvoja regi−ónov a začali ponúkať pozemky aj s vybudovanouinfraštruktúrou za symbolické ceny. Snažia sa týmpomôcť riešiť pálčivú otázku bývania i zamestnanostisvojich občanov.

Lesy a lesná pôda boli obciam a mestám navráte−né v rámci reštitúcií. Množstvo reprivatizovanéholesného fondu znázorňuje tabuľka 41. Pri údajoch v ro−ku 2000 a 2010 ide o prognózy uvedené v návrhuProgramu rozvoja poľnohospodárstva a potravinár−stva, lesného a vodného hospodárstva SR do roku2010 predložené vláde SR v septembri 1999.

Obce a mestá si na správu a hospodárenie s lesmivytvorili zväčša mestské spoločnosti s ručením ob−medzeným. Zisk z ich hospodárenia sa tak stáva príj−mom obecných rozpočtov.

Tabuľka 41Reprivatizácia lesnej pôdy v prospech miest a obcí (v ha)

$00$ $00 $001 $00� $00H $00" III I$I

W W 1==�3;4 15;�;?2 151�<23 1?5�??3 153�;;; 2;;�;;;

* prognózaZdroj: ŠÚ SR

Tabuľka 42Kapitálové príjmy obcí (v mil. Sk) a ich percentný podiel na celkových príjmoch obcí

$00$ $00 $001 $00� $00H $00= $00"

<? 1;4 1?;1= 1?;<? 213;2 22=3? 2?>;?

;;4�R ;;3�R ?;>�R ?<?�R ?=>�R 5?1�R 1;42�R

Zdroj: Financovanie miestnych samospráv v SR, MF SR

MIROSLAV KŇAŽKO

101

dostalo do situácie, že musia predávať svoj majetokpod veľkým tlakom a za nevýhodné ceny, aby maliprostriedky na splátky úverov a iných dlžôb. Naprotitomu malé obce nemôžu z toho mála prostriedkov,ktoré do rozpočtu prichádzajú, financovať ani tiemenšie investičné akcie, a navyše ani nie sú schopnépeniaze si požičať.

9.4.5. Celkové ekonomické podmienkyfungovania samospráv

Situácia obcí je od počiatku neradostná a stále sazhoršuje. Jednou z príčin sú nevyvážené ekonomickévzťahy medzi štátom a municipalitami. Tie sú veľminestabilné, každý rok sa menia, a tak nedávajú samo−správam možnosť stredno− a dlhodobého plánovania.Zákon o obecnom zriadení síce dáva obciam pomer−ne veľkú nezávislosť a autonómiu, táto nezávislosť deiure však nie je nezávislosťou de facto, a to najmäv ekonomickej oblasti, a to najmä z toho dôvodu, žeekonomické podmienky fungovania samospráv určo−vané štátom túto nezávislosť silno obmedzujú.

V rokoch 1990–1995 došlo v SR k výraznej re−štrikcii príjmov a výdavkov miestnych rozpočtov. Tátoreštrikcia bola pritom oveľa výraznejšia ako v príj−moch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Ako dokumen−tuje tabuľka 44, celý tento jav je dobre vidieť aj naproporcionálnych zmenách medzi investičnými a ne−investičnými výdavkami (od roku 1995 ŠÚ SR tietoúdaje neposkytuje).

Rastúca reštrikcia núti obce a mestá takmer všetkyprostriedky vynakladať na bežnú spotrebu spojenú sozabezpečovaním tých funkcií, ktoré im vyplývajúpriamo zo zákona. Okrem toho obciam priťažil aj štát,odovzdaním niektorých kompetencií bez ich ná−sledného kompenzovania adekvátnymi zdrojmi (napr.mestská hromadná doprava).

Vôbec predaj nehnuteľností (mimo bytov) sa stalnajväčším zdrojom kapitálových príjmov a zároveňaj škandálov, ktoré obce pri privatizácii utŕžili. Nie−koľko prípadov sme už uviedli a nie je potrebné spo−mínať desiatky ďalších. Treba však upozorniť na prob−lém, že obce sa pod tlakom zbavujú majetku, ktorýby neskôr mohli aj samy efektívne využívať. Tenden−ciu zvyšovania príjmov obcí z predaja kapitálovýchaktív (hlavná zložka kapitálových príjmov obce) zná−zorňuje tabuľka 42.

Rast je badateľný v absolútnom vyjadrení aj v po−mere k celkovým príjmom miestnych rozpočtov. Ten−to jav je charakteristický najmä pre väčšie obce. Takako pri pôde, aj pri ostatných nehnuteľnostiach obcepristúpili k ich predajom za symbolické ceny. Medziznámejšie prípady patrili predaj Eurohotela v Ban−skej Bystrici štátu za 1 Sk a za rovnakých podmienoka rovnakému nadobúdateľovi budovy terajšieho sídlaMinisterstva zahraničných vecí SR v Bratislave.V menšej miere boli zaznamenané aj prevody v pro−spech rôznych mimovládnych organizácií.

9.4.4. Ekonomická situáciakonkrétnych obcí

Táto situácia sa líši od prípadu k prípadu, ale v zásadeje zlá. Najkritickejšia je asi situácia vo veľkých mes−tách. Tie nedokážu z bežných príjmov pokryť ani bež−né výdavky, preto sú nútené predávať svoj majetok,alebo si brať úvery. Z tabuľky 43, ktorá zobrazuje úve−rové zaťaženie na 1 obyvateľa v Sk, je evidentné, že tádosahuje najvyššiu hodnotu práve v najväčších sídlach.

Ich problém je o to väčší, že sú zväčša metropolit−nými sídlami, z čoho im vyplývajú ďalšie úlohy, kto−ré pri prideľovaní peňazí zo ŠR nie sú vôbec zohľad−nené. Permanentne sú dlžníkmi za energie, odvoza likvidáciu odpadov a iné služby. Niekoľko miest sa

Tabuľka 43Úverové zaťaženie na obyvateľa v Sk

D9.��,�� 9�)��&�):D�

��HII HI$<$III $II$< III II$<1III 1II$<�III �II$<HIII ��HIII �:

$00H ��=4 14? 1>5 2<4 14< 33 4=5 2>1

$00= 1;= 1>< 2;4 443 4;5 14; =?3 <>?

$00" ��>1 154 1?5 2>2 22? 15= >=> 31;

Zdroj: Financovanie miestnych samospráv v SR


102

Priam macošský vzťah k samosprávam prejavilavláda v roku 1993. Pri porovnávaní štátneho rozpoč−tu na rok 1993 a štátneho záverečného účtu za rok1993 bolo nezávislými expertmi M.E.S.A. 10 zistenéprotizákonné krátenie podielu samospráv na daniz príjmu fyzických osôb. Zákon o štátnom rozpočtestanovil, že do rozpočtov obcí a miest bude odvede−ných 70 % tejto dane. V štátnom rozpočte boli pláno−vané príjmy z tejto dane vo výške 6,766 mld. Sk, nov skutočnosti dosiahli výšku 9,326 mld. Sk. Do roz−počtu obcí a miest však bolo namiesto zo zákona vy−plývajúcich 6,528 mld. Sk odvedených len 5,647 mld.Sk. Rozpočty samospráv tak boli v rozpore so záko−nom o štátnom rozpočte ukrátené o 881,36 mil. Sk.

Štát si ani dnes neplní svoje povinnosti tak, akobymal a neustále je dlžníkom (podiely obcí na podielo−vých daniach) už beztak podvyživených samospráv(k 31. augustu 1999 to bolo 180 mil. Sk).

Okrem štátu si však za ťažkú finančnú situáciumohli spytovať svoje svedomie aj obce. Nie vždy totižhospodárili rozumne aj s tými málo prostriedkami,čo mali. Nielenže sa pokúšali o privatizáciu rozličné−ho už vyššie spomínaného majetku, ale často vklada−li obecné peniaze do spoločností, ktoré im nikdy ne−prinášali potrebný úžitok. Najskôr to boli banky, a naj−novším hitom sa stali regionálne televízie.

Asi najabsurdnejším prípadom, ktorý sa našťastienerealizoval, bola ponuka pre mestá a obce zapojiť sado druhej vlny kupónovej privatizácie (1994). Samo−správy sa domnievali, že sa im takto črtajú isté mož−nosti prísť ľahko k finančným zdrojom. Prostredníc−tvom Prvej komunálnej banky v Žiline mali zriadiťinvestičnú spoločnosť, ktorá mala plniť funkciu správ−cu troch až šiestich investičných privatizačných fon−dov na regionálnom princípe. Úloha obcí spočívalav zabezpečení reklamy a v styku s investormi–občan−mi (DIK–mi). Počítalo sa dokonca s poskytovaním

pôžičiek občanom na zakúpenie kupónovej knižkya známky z prostriedkov miest a obcí.

9.4.6. SKRYTÉ FORMY PRIVATIZÁCIEMAJETKU MIEST A OBCÍ

Medzi tieto formy privatizácie je potrebné zaradiťnajmä vklady majetku mesta či obce do spoločností,ktorých prevádzka úzko súvisí s povinnosťami ulo−ženými zákonom o obecnom zriadení, ale aj takých,ktoré s chodom mesta nemajú nič spoločné.

Do prvej skupiny patria firmy, ktoré v mestách za−bezpečujú tepelné hospodárstvo, údržbu komuniká−cií, verejných priestranstiev a zelene, zber a likvidá−ciu komunálneho odpadu, pohrebné služby, verejnéosvetlenie a iné. Obce vkladajú do týchto spoločnos−tí zväčša majetok bývalých komunálnych podnikov,ktorý je často v zlom stave a už nevyhovuje súčas−ným ekonomickým ani ekologickým požiadavkám.Toto je dôvod, prečo v takýchto spoločnostiach väč−šinou nemajú majoritu a prakticky strácajú kontrolunad vlastným majetkom.

Druhú skupinu tvoria vklady do firiem, ktoré prechod mesta nie sú nevyhnutné. Príkladov na Sloven−sku je viac ako dosť. Nepeňažným vkladom budovybývalého Gastrocentra v Banskej Bystrici sa mestostalo akcionárom Banky Slovakia (6,9 %). Podobnepri zrode Prvej komunálnej banky stálo 61 miest a 80obcí, z ktorých niektoré zložili svoj vklad vo formebudov, ktoré sa stali základom budúcej siete pobo−čiek tejto banky. Tak isto sa aj Bratislava stala 18−percentným akcionárom Istrobanky, a. s.

Podobným prípadom sú aj obcou alebo mestom po−skytnuté záruky za úvery tretích osôb, nech už išlo ofirmy s obecnou účasťou alebo bez nej. Za nespláca−né úvery si potom banky uplatňujú záložné právo na

Tabuľka 44Výdavky miestnych rozpočtov ( v mil. Sk)

$00$ $00 $001 $00� $00H

54>=3 12124 12>13? 125=4 12?>12'��)�,�� )3��)�� 3?R =2R ==R =>R =?R

3?225 >3<> =354 =24> 35515��)�,�� )3��)�� <1R 45R 4<R 44R 41R

%3��)��.��)�

1<2??> 1?=>; 1?2?5> 1?;?> 15534

Zdroj: Financovanie miestnych samospráv v SR

MIROSLAV KŇAŽKO

103

majetok vo vlastníctve mesta či obce a stávajú sa jehomajiteľom. Obec tak platí za chyby iných a vlastnúnerozvážnosť pri poskytovaní takýchto záruk.

9.5. REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY –NOVÉ KOMPETENCIE, NOVÝ MAJETOK

Vláda SR 18. augusta 1999 schválila stratégiu de−centralizácie verejnej správy, ktorá by mala v roku2001 vyústiť do masívneho prechodu kompetencií zoštátnej správy smerom na samosprávnu. Delegova−nie kompetencií však nevyrieši hospodárenies obecným majetkom (odpredaj majetku, tzv. priva−tizáciu). Zodpovednosť za túto časť činnosti samosprávbude spočívať na ich rozhodnutiach. Preto od refor−my verejnej správy nemožno očakávať vyriešenietransparentnosti najmä v procese odpredaja obecné−ho majetku. Okrem kompetencií a finančných zdro−jov na ich výkon dostanú mestá a obce, prípadne or−gány vyšších územnosprávnych celkov do správy ajnemalý majetok.

Predbežne ide o majetok:• lesné hospodárstvo (lesná pôda a s tým súvisiaci

majetok),• poľnohospodárska pôda,• dopravná infraštruktúra, resp. jej časť,• cestná sieť okrem diaľníc,• vodné hospodárstvo okrem zdrojov,• energetika: participácia spolu so štátom na tých

častiach, ktoré majú charakter prirodzených mo−nopolov,

• bytový fond,• zdravotnícke zariadenia s výnimkou zariadení ce−

loštátneho významu,• školské zariadenia s výnimkou univerzít,• kultúrne zariadenia.

Tento zoznam treba chápať iba ako predbežný a douvedenia reformy sa môže ešte čiastočne zmeniť. Bez−pochyby nie celý tento majetok je vhodný na privati−záciu, ale je tu určite priestor na privatizáciu, ak niecelých, tak aspoň častí tohto majetku. V niektorýchoblastiach sa však vývoj pohol potrebným smerom.V prípade majetku štátnych vodární a kanalizácií saministerstvo pôdohospodárstva a zástupcovia samo−správ dohodli na termíne odovzdania tohto majetkuobciam a mestám od 1. júla 2000. Podobnú zhoduvšak zatiaľ nenašli v otázke prevodu poľnohospodár−skej pôdy. Na ministerstve zdravotníctva je tiež roz−

pracovaná privatizácia zdravotníckych zariadení,v ktorej budú bezpochyby obce, mestá a vyššie územ−nosprávne celky hrať dôležitú úlohu. Treba veriť, žeobce a mestá s týmto majetkom naložia tak, aby toprospelo mestám aj ich občanom.

Za necelých desať rokov prešiel do rúk obcí maje−tok rozličného druhu a kvality. Ťažko by sme asi na−šli obec, kde sa s nadobudnutým majetkom hospodá−rilo bez chýb. Príčin možno uviesť hneď niekoľko. Odnekompetentného vedenia miest a obcí cez prefero−vanie úzkych záujmových skupín, nedostatočnú kon−trolu a nezáujem zo strany obyvateľov, až po nevy−hovujúce ekonomické podmienky fungovania samo−správ. Výsledkom pôsobenia týchto a ďalších fakto−rov je neutešený stav samotných obcí (nadmerné úve−rové zaťaženie, insolventnosť) i majetku nimi spravo−vaného (majetok v rukách veriteľov, prípadne jehopredaj pod ich tlakom, havarijný stav majetku). Na−vyše nový majetok, ktorý by mali samosprávy získaťv rámci reformy verejnej správy, bude takisto väčši−nou v zlom stave a nevhodný na ďalší predaj. Chátra−júce budovy škôl, polikliník, zariadení sociálnej sta−rostlivosti si budú vyžadovať svoje, rovnako rokyzanedbávané vodovodné rozvody a čističky odpado−vých vôd. Ďalšími nerozvážnymi predajmi by sa takobce mohli pripraviť nielen o kontrolu a usmerňovanieživotne dôležitých služieb obyvateľstvu, ale aj samot−ného chodu obce či mesta. Do primátorských a sta−rostovských kresiel budú musieť zasadnúť skutočnímanažéri, ktorí dokážu s rôznorodým majetkom na−kladať predovšetkým v prospech občana – voliča.

LITERATÚRA

1. Berčík, P.: Financovanie miestnych samospráv v Slo−venskej republike. Ekonomická fakulta UMB BanskáBystrica, LSGAC, Bratislava 1999.

2. Kelo, F., Kinčeš, P., Mikloš, I., Nižňanský, V., Žárska E.:Ekonomické podmienky fungovania samospráv od roku1990. The 21st Century Foundation, Bratislava 1996.


4. Mesežnikov, G. – Ivantyšyn (ed.), M.: Slovensko 1998−1999. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 1999.

5. Mikloš, I.− Nižňanský, V.− Žárska, E.: Nový systém fi−nancovania samosprávy na Slovensku. Nadácia na pod−poru lokálnej demokracie, Bratislava 1996.

6. Nižňanský, V.: Nový systém financovania verejnej sprá−vy na Slovensku. M.E.S.A. 10, Bratislava 1998.

7. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 1994−1998.Štatistický úrad SR, Bratislava 1994−1998.


104

105

Slovenská ekonomika naštartovala rokom 1989prechod od centrálne plánovaného modelu riadeniahospodárstva na trhové hospodárstvo, ktoré je vo vše−obecnosti založené na súkromnom vlastníctve a pod−nikaní. Slovensko sa tak po dlhom období stalo kraji−nou, ktorá si stanovila cieľ obnoviť a rozvíjať podni−kateľské aktivity, vybudovať motivačné podnikateľ−ské prostredie, vybudovať trh.

Jedným z nástrojov budovania trhu a vytváraniasúkromného sektora v ekonomike sa stala privatizá−cia. Privatizácia v slovenskej ekonomike však neza−sahovala a nezasahuje len oblasť hospodárstva, jejpriebeh má vplyv na celú spoločnosť. Zásadným a mi−nimálne trojakým spôsobom ovplyvňuje to, aký typinštitucionálneho rámca v ekonomike a spoločnostivzniká, hlavne tým, že:

10. NETRANSPARENTNOSŤA KORUPCIAV PRIVATIZAČNOM PROCESE

Emília SičákováCPHR

• vlastnícke práva tvoria podstatnú časť inštitucio−nálnej architektúry ekonomického systému a pri−vatizácia podstatnú časť inštitucionálnej transfor−mácie,

• existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na for−movanie podnikateľskej a exekutívnej kultúrya etiky,

• existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na celko−vú spoločenskú klímu, formovanie neformálnychpravidiel v spoločnosti a následne na vytvoreniepodmienok pre dlhodobý udržateľný rast na Slo−vensku.

Zjednodušený vzťah medzi formálnymi a neformál−nymi inštitúciami a ich vplyv na hospodársky rastvyjadrujú nasledujúce schémy:

Formálne pravidlá

minimálna korupcia

minimálna skrytá

ekonomika

vhodné podmienky

pre zdravý

dlhodobý

hospodársky rast

.........

založené na

princípe

transparentnosti

zodpovednosti

rovnosti šancí

.........

Neformálne pravidlá

rastúca morálka

.........

106

uvedený vzťah platí aj opačne:

Slovo korupcia je latinského pôvodu, odvodené odslova rumpere, a znamená: zlomiť, rozlomiť, pretrh−núť. Latinský výraz corruptus vyjadruje následok zlo−mu – ten, kto podstúpil zlom je skazený, zvrhlý alebozvrátený. Pre väčšinu ľudí sa totiž pojem korupcia spá−ja so zlomom vo vieru v ideály a mravné princípy,predstavuje zradu cnosti a záväzkov voči celku.

Existuje však niekoľko definícií korupcie. Azdajedna z najjednoduchších definuje korupciu ako de−viantné správanie – odlišujúce sa od noriem regulu−júcich vykonávanie činnosti verejných činiteľov.

Korupcia tiež znamená také správanie predstavite−ľov verejného sektora, či už ide o politikov, alebo štát−nych úradníkov, ktorým sa nedovolene a nezákonneobohacujú prostredníctvom zneužívania právomocí,ktoré im boli zverené. Z uvedeného môžeme vyvodiťaj takúto charakteristiku. Korupcia predstavuje zne−užitie moci nad cudzím majetkom, či právami,s cieľom získania vlastných súkromných výhod.

Korupcia teda zahŕňa úplatkárstvo, nepotizmus –teda zvýhodňovanie na základe príbuzenských vzťa−hov, a klientelizmus – zvýhodňovanie na základe pria−teľských vzťahov. Takéto chápanie korupcie v jej šir−šom zmysle zahŕňa každé konanie, ktoré je v rozporeso zákonom, so štandardnými etickými a mravnýmikritériami a v rozpore s kritériom rovnosti šancí a rov−nej súťaže.

Veľkosť korupcie v jednotlivých častiach privatizač−ného procesu – predprivatizačná fáza, fáza samotnéhorozhodovania o pridelení majetku a poprivatizačná fáza– je ovplyvnená formálnym rámcom stanoveným prerealizáciu uvedeného procesu, ako aj neformálnymipravidlami existujúcimi v našej spoločnosti. Podrob−nejšie sa korupcii v uvedených fázach privatizácie bu−deme venovať v nasledujúcom texte, predtým je všakpotrebné zamerať sa na neformálne pravidlá, ktoréovplyvňovali všetky časti privatizačného procesu.

Neformálne pravidlá sa týkajú hlavne konvenciía osobných štandardov čestnosti. Dôležitosť neformál−nych pravidiel je priamo úmerná nákladnosti prijí−mania formálnych opatrení a ich implementácie. Čímťažšie sa uplatňuje napríklad zákon o konflikte záuj−mov, tým dôležitejší je spôsob myslenia ľudí. Kebysa prijatie daného opatrenia a jeho efektívna imple−mentácia dala uskutočniť pri nízkych nákladoch, zna−menalo by to, že ideológia v danej spoločnosti bolav zhode s implementovaným zákonom. V opačnomprípade je potrebné ovplyvňovať aj ideológiu, čo zvy−šuje celkové náklady spojené s implementáciou da−ného zákona či mechanizmu. Dôvera, morálka, dodr−žiavanie etických hodnôt sú preto významnými eko−nomickými kategóriami.

Zatiaľ čo formálne pravidlá možno zmeniť aj „zajednu noc“, zmena neformálnych pravidiel je oveľa

Formálne pravidlá

rast korupcie

rast skrytej

ekonomiky

nevhodné

podmienky pre

zdravý dlhodobý

hospodársky rast

.........

nezaložené

na princípe

transparentnosti

zodpovednosti

rovnosti šancí

.........

prípadne sa tieto

princípy porušujú

Neformálne pravidlá

klesajúca morálka

.........

EMÍLIA S IČÁKOVÁ

107

náročnejšia. Neformálne pravidlá totiž pôsobia po−stupne a často podvedome na základe toho, že jed−notlivci si vytvárajú alternatívne vzory správaniav zhode s novým ohodnotením nákladov a úžitku.

Na formovania neformálnych pravidiel vplývaloveľa faktorov, spomenieme hlavne nasledujúce:

* nedostatkový charakter socialistickejekonomiky

Neformálne pravidlá, morálka a etické hodnoty bolina Slovensku deformované počas existencie nedostat−kovej ekonomiky v období socialistickej ekonomi−ky. Nerešpektovanie pravidiel hry zo strany značné−ho množstva občanov bolo dané viacerými špecifi−kami života v spoločnosti, v ktorej sa proklamovanéhodnoty a pravidlá hry veľmi často líšili od skutoč−ných hodnôt a pravidiel hry. V nedostatkovej ekono−mike reálna diferenciácia životných podmienok viaczávisela od ochoty a schopnosti porušovať písané i ne−písané pravidlá etického a morálneho správania akood skutočnej diferenciácie v pracovných výkonoch.

V socialistickom Československu nebol záujemo hlbšiu analýzu nerovnováhy medzi dopytom a po−nukou, nedostatkov v systéme riadenia. Istý posunnastal až v 80. rokoch, keď sa začalo venovať viacpozornosti objasňovaniu príčin existencie tieňovejekonomiky. Tieňová ekonomika v socialistických kra−jinách rástla hlavne v dôsledku výrazného previsu do−pytu nad ponukou, čo bol dôsledok monopolnéhopostavenia mnohých organizácií a ochranárskehopostavenia štátu. Tieňové činnosti vyhľadávali pre−dovšetkým spotrebitelia, ktorí sa nemohli dočkať vý−robku, resp. uspokojenia iných potrieb oficiálnymspôsobom. V ČSFR bol v roku 1988 zverejnený od−had, ktorý poukázal na to, že priemerný obyvateľ vydáv tieňovej ekonomike od 1 do 10 % svojho pracovné−ho príjmu. V uvedenom období sa súčasťou životasocialistických ekonomík stala aj korupcia. O stavekorupcie v tých časoch vypovedá aj výskum domác−ností z apríla 1988, z ktorého bolo možné vyvodiťnasledujúci záver: tzv. platby za obstarávanie sa roz−šírili do všetkých oblastí života a sú považované zacelkom bežný, všeobecne používaný jav, a niet dô−vodu tajiť osobný podiel na príslušných aktivitách.Len 6 % z opýtaných uviedlo, že nepoužilo úplatok(dar, odmenu, protislužbu), aby v niektorých oblas−tiach dosiahli to, čo potrebovali. 75 % respondentovtúto formu aspoň raz použilo pri nákupe v maloob−

chode, 49,5 % v zdravotníctve, 44,5 % v oblasti opra−várenských a iných remeselných prác, 37,5 % prinákupe automobilov, náhradných dielov pre motoro−vé vozidlá a návšteve autoservisu. Takýto bol tedastav tesne pred začiatkom transformácie.

Pri dostatočne dlhom pôsobení tohto systému bolinapáchané vo vedomí ľudí škody, ktorých nápravapotrvá niekoľko generácií. Rozšírená predispozícia knerešpektovaniu pravidiel hry, snaha pomôcť si zakaždú cenu – aj za cenu porušovania nielen písanýchzákonov a predpisov, teda formálnych pravidiel, aletiež bez ohľadu na nepísané pravidlá elementárnejetiky a morálky – nebránila nárastu korupcie v pro−cese privatizácie na Slovensku. Práve tento zdedenýstav je jednou z hlavných príčin niektorých nežiadu−cich javov spojených s korupciou v procese privati−zácie – nielen vysokej miery korupcie, ale aj neexis−tencie reálneho tlaku verejnej mienky voči skutočneja nebezpečnej korupcii v privatizácii a jej nositeľom.

* spoločenská frustrácia po páde komunizmu

Po páde komunizmu a po spustení ekonomickejtransformácie dochádza k ekonomickému poklesu, kto−rý je spojený aj so sociálnym poklesom, s poklesomkúpnej sily a životnej úrovne väčšiny obyvateľstva,s rastom nezamestnanosti a s celkovým sociálnym zne−istením značnej časti obyvateľstva. Dochádza k rých−lej majetkovej a ekonomickej diferenciácii, ktorá po−merne často nevyplýva len z rozdielov vo výkonnosti,tvorivosti a invenčnosti, ale je tiež výsledkom rôznejmiery ochoty a schopnosti používania nezákonnýchalebo aspoň neetických a nemorálnych praktík. V dô−sledku nepostihovania evidentných a známych priva−tizačných prechmatov sa upevnila celková spoločen−ská frustrácia. Dá sa predpokladať, že spoločenskáfrustrácia napomohla rozmachu celkovej korupciev spoločnosti, a teda aj v procese privatizácie.

Z vyššie uvedeného možno indikovať, že neformál−ne pravidlá nebránili rastu korupcie v jednotlivých fá−zach procesu privatizácie. Podrobnejšie sú podobykorupcie v jednotlivých častiach privatizačného pro−cesu uvedené v nasledujúcom texte. Pre zdôraznenieodlišných podôb korupcie v jednotlivých fázach pri−vatizačného procesu sme zvolili nasledovné členenie:• korupcia pred predajom majetku, tzv. predprivati−

začná korupcia,• korupcia v procese rozhodovania o pridelení ma−

jetku – t. j. počas samotného procesu privatizácie,predaja majetku,

1 0 . N E T R A N S PA R E N T N O S Ť A K O R U P C I A V P R I VAT I Z A Č N O M P R O C E S E

108

• korupcia po predaji majetku, tzv. poprivatizačnákorupcia.

10.1. KORUPCIA PRED PREDAJOMMAJETKU – TZV. PREDPRIVATIZAČNÁKORUPCIA

Tento druh korupcie spojený s transformáciou hos−podárstva a privatizáciou sa zvykne nazývať aj spon−tánna privatizácia. Označuje sa tak proces rozkrádaniamajetku počas obdobia od spustenia ekonomickej trans−formácie alebo od obdobia ekonomickej liberalizáciepo zavŕšenie privatizácie konkrétneho podniku. Idepredovšetkým o spontánnu privatizáciu zo strany ma−nažmentov štátnych podnikov a im blízkych ľudí.

Rozsah spontánnej privatizácie závisí od rýchlostiprivatizácie, je priamo úmerný dĺžke obdobia od spus−tenia ekonomickej transformácie po ukončenie pri−vatizácie konkrétneho podniku. Spontánna privatizá−cia je teda tým väčšia, čím pomalší je priebeh privati−zácie.

Privatizácia je nepochybne náročným a bezprece−dentným procesom, ktorého realizácia si vyžadovalaa vyžaduje dosiahnutie politického konsenzu o spô−sobe a koncepcii privatizácie, uskutočnenie mnohýchadministratívnych úkonov zameraných na zavedeniesystému do evidencie majetkových vzťahov s cieľomznemožniť následné spochybnenie vznikajúceho súk−romného vlastníctva atď. Takýto časový priestor všakvytvára podmienky pre možnú korupciu. Hoci bol§ 45 zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii sfor−mulovaný s cieľom obmedziť spontánnu privatizáciu– keďže mal zabrániť manažmentom štátnych podni−kov, aby v období do privatizácie podniku robili takétransakcie s majetkom nad rámec bežného hospo−dárenia, ktoré by mohli znížiť, alebo znehodnotiť ma−jetkovú podstatu podniku a im priniesť majetkovýprospech – spontánnej privatizácii sa Slovensko ne−vyhlo.

Spontánna privatizácia má mnoho foriem, ktorýchspoločným znakom je existencia dvoch subjektov –štátneho podniku alebo štátnej akciovej spoločnostina jednej a súkromnej fyzickej alebo právnickej oso−by, s ktorou je manažment štátneho podniku v neja−kom zmysle spojený, na druhej strane. Forma spoje−nia môže byť rôzna, od otvorenej účasti v tejto spo−ločnosti, cez tichú účasť, účasť rodinných príslušní−kov alebo priateľov či iných blízkych osôb až po ko−nanie za úplatu. Najčastejšou formou býva zaklada−

nie spoločností s ručením obmedzeným s tichou účas−ťou manažmentu podniku.

K často používaným formám spontánnej privati−zácie patrí zámerné zhoršenie ekonomickej situáciepodniku, zníženie jeho hodnoty a následné odkúpe−nie podniku za nízku cenu. Pri spontánnej privatizá−cii tak dochádzalo napríklad k uzatváraniu kontrak−tov o nájme nebytových priestorov, o zahraničnoob−chodnej činnosti, o reklame a propagácii, o zásobo−vaní a distribúcii, o servise, o dopravných službách apod. Dôležitým faktorom, ktorý napomohol rastuspontánnej privatizácie, bola absencia súťaživých fo−riem v procese obstarávania na princípe súťaže, keď−že zákon č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaníbol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 1994.

10.2. KORUPCIA V PROCESEROZHODOVANIA O PRIDELENÍMAJETKU

V súvislosti so samotným procesom rozhodovaniao pridelení majetku sa treba sústrediť najmä na nasle−dujúce prvky definujúce formálny proces privatizá−cie, ktoré poukazujú na pravdepodobnú úroveň ko−rupcie v tomto procese:• metódu privatizácie a kontrolné mechanizmy,• (ne)existenciu doplňujúcich právnych noriem.

10.2.1. Metóda privatizácie a kontrolnémechanizmy

Priestor pre korupciu v tejto časti privatizácie jezávislý predovšetkým od použitých metód privatizá−cie – od existencie jasných, priehľadných, kontrolo−vateľných a kontrolovaných pravidiel hry. V tejto sú−vislosti treba poukázať na jednotlivé použité metódyv závislosti od stupňa možného subjektivizmu prirozhodovaní.

Tabuľka 45 poukazuje na to, že ku korupcii prav−depodobne najmenej dochádza pri kupónovej priva−tizácii alebo pri štandardných metódach privatizácie– pri nich sú jasne stanovené kritériá, na základe kto−rých sú odsúhlasené a schválené jednotlivé privati−začné projekty a kontrolné mechanizmy.

Na Slovensku boli v procese privatizácie použitétzv. štandardné metódy, ako aj neštandardná metódaprivatizácie. Týmto metódam sú venované jednotli−vé časti tejto publikácie, preto sa po krátkej charakte−


109

ristike metódy privatizácie dotknem iba tých častíformálnych pravidiel definujúcich rámec spôsobuprivatizácie, ktoré mohli ovplyvniť rozsah korupcie vprivatizačnom procese.

10.2.1.1. Neštandardná metóda privatizácie– kupónová privatizácia

Táto metóda privatizácie znižuje priestor pre ko−rupciu a riziko jej vzniku. Spomedzi všetkých priva−tizačných metód totiž najviac rešpektuje rovnosť pod−mienok a šancí a poskytuje najmenej priestoru presubjektivizmus. Každý občan mal v procese kupóno−vej privatizácie tisíc bodov a každý ich mohol uplat−niť vo vzťahu ku každej akciovej spoločnosti privati−zovanej týmto spôsobom. Nevedelo sa dopredu, akýbude dopyt po akciách jednotlivých akciových spo−ločností, a zároveň nikto dopredu nevedel, aká budeich skutočná trhová hodnota. Pravidlá hry boli odzačiatku známe, boli rovnaké pre všetkých. Priestorpre zvýhodňovanie a manipuláciu sa tak minimalizo−val. Napriek tomu, že kupónová privatizácia bolaz hľadiska samotného procesu rozdeľovania majetku(akcií) hodnotená ako transparentný a rýchly spôsobrozdelenia akcií medzi obyvateľstvo, došlo aj pri tej−to metóde privatizácie k viacerým zneužitiam infor−mácií, a teda ku korupcii. Podľa viacerých indíciík zneužívaniu informácií dochádzalo hneď od začiat−ku jej realizácie. Ďalšie problémy súvisiace s toutometódou privatizácie neboli vo väčšine prípadov spô−sobené samotnou kupónovou metódou privatizácie,ale boli viac spojené s právnou úpravou v oblasti do−

Tabuľka 45Stupeň slobody rozhodovania a očakávaná úroveň korupcie

��X�,��9��+4��)�� D ��)��7�)�X��.��

H��%��)��HM��%��E��%��.��/#,��P��F

)��9��)#,��

H��%��)��HM��%��:��)��.��.,%��*��"##�.�H��

��)#,��#��)��)��@��%��)%��

%��.��)��/��@%B

�HM�/��%��.��.H��H��"��,�#��"%��)�%��%�)��/��.��%��*��HM�/��Z��*��%��@��.H��

%��.��)��/��@%B

��.H��H��"��,�� .��:��@��*��,�� %��%��Y9#��,��H��*��*��'��

��)��B�%��H��,��%�.H��%��"��:��%��,�H9��,��%

�� %��%��

Zdroj: Political Corruption, privatization and Control in the Czech Republic: A Case Study of Problems in MultipleTransition, University of Oxford

hľadu a kontroly kapitálového trhu, ako aj nedosta−točnou ochranou minoritného akcionára.

10.2.1.2. Štandardné metódy privatizácie

Štandardnými metódami privatizácie sú:• verejná dražba• verejná súťaž• priame predaje

Verejná dražbaTzv. malá privatizácia bola organizovaná prostred−

níctvom okresných privatizačných komisií s regio−nálnou okresnou pôsobnosťou, ktoré boli podriadenéministerstvu privatizácie. Jediným kritériom bolavýška ponúknutej ceny, pričom uskutočnenie výberukupujúceho bolo realizované verejnou dražbou, čímsa vytvoril priestor pre transparentný spôsob jej rea−lizácie. Napriek tomu sa aj pri tomto spôsobe priva−tizácie vyskytovali javy svedčiace o prítomnosti ko−rupcie. Tá však mala priamy kriminálny, protizákonnýcharakter a bola (mala byť) postihovaná bezpečnost−nými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní.

Išlo napr. o skryté alebo otvorené vydieranie dra−žiteľov alebo potenciálnych dražiteľov s úmyslomodradiť ich od účasti na dražbe, alebo od úmyslu zvy−šovať cenu, o vymáhanie odplaty za ochotu nevstu−povať do dražby a nezvyšovať cenu zo strany špeku−lantov vo vzťahu k vážnym záujemcom o prevádzko−vú jednotku, o organizovanie tzv. holandských dra−žieb so zabránením účasti v dražbe vážnym záujem−com vyhrážkami, o vydraženie prevádzkovej jednot−


110

ky s úmyslom nesplatiť ju do stanoveného termínua využívať ju do doby zrušenia výsledku dražby, o fal−šovanie dokumentov o predchádzajúcom prenájmedraženej prevádzkovej jednotky so zámerom pred−nostného odkúpenia.

Zo strany vlády, parlamentu a ministerstva privati−zácie boli prijímané viaceré opatrenia, ktoré maliminimalizovať rozsah týchto negatívnych javov.

Verejná súťažAj v procese verejnej súťaže existujú riziká korup−

cie. Môžu však byť eliminované – ak sa dodržiavajúvšetky štandardné náležitosti verejných súťaží, ako jezverejnenie ponuky na odpredaj, jasné stanoveniekritérií výberu, zapečatené ponuky bez rizika únikuinformácií o konkurenčných ponukách, nezávisláa nezainteresovaná výberová komisia. Skúsenostis verejnými súťažami ukazujú, že nie vždy sú tietopodmienky dodržiavané, čo vedie nielen k možnostikorupcie a ovplyvňovania týchto procesov, ale ajk spochybňovaniu výsledkov takýchto výberovýchkonaní a k ich prehodnocovaniu až rušeniu.

Priame predajeV procese veľkej privatizácie sa podstatná časť

majetku odpredala formou priamych predajov. Pria−my predaj je taká forma predaja majetku alebo ob−chodných podielov bývalého štátneho podniku, keďk predaju dochádza na základe schválenia tzv. priva−tizačného projektu na priamy predaj vopred určené−mu záujemcovi. Aj v prípade realizácie privatizácieformou priamych predajov možno zaviesť transparent−ný, súťaživý a kontrolovateľný priebeh. Stane sa takvtedy, ak sú stanovené pravidlá hry a kritériá, na zá−klade ktorých sa medzi rôznymi záujemcami rozho−duje, a ak je možné dodržiavanie týchto pravidiel a kri−térií počas privatizácie aj spätne kontrolovať. Tentospôsob privatizácie možno teda uskutočňovať viacerý−mi spôsobmi, pri ktorých sa mení spôsob rozhodova−nia, stupeň transparentnosti, kontroly, a teda aj priesto−ru pre korupciu:• zákon č. 92/1992 Zb. o podmienkach prevodu ma−

jetku štátu na iné osoby stanovil pri tomto spôsobepredaja povinnosť schválenia privatizačného pro−jektu vládou. Na začiatku realizácie priamych pre−dajov bolo stanovené, že o priamych predajoch mározhodovať vláda. Existovala aj snaha zaviesť trans−parentnosť do celého procesu. Napríklad počas vlá−dy Jozefa Moravčíka v roku 1994 boli inštitúciepríslušné na vydanie rozhodnutia o privatizácii

povinné pred vydaním tohto rozhodnutia zverejniťinformáciu o predložení privatizačného projektuv dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Zároveňsa stanovilo, že rozhodnutie nemôže byť vydanéskôr ako 30 dní pred zverejnením informácie.

• dôležitá systémová zmena nastala v noci z 3. na 4.novembra 1994. Na prvej schôdzi novozvolenéhoparlamentu totiž schválila parlamentná väčšina re−prezentovaná Hnutím za demokratické Slovensko(HZDS), Slovenskou národnou stranou (SNS)a Združením robotníkov Slovenska (ZRS) viacerévecné a systémové zmeny, medzi ktoré patrila ajzmena zákona o veľkej privatizácii – Ministerstvuprivatizácie a vláde SR boli odobraté všetky roz−hodujúce právomoci a prenesené na Fond národ−ného majetku SR. Na FNM SR sa preniesli kom−petencie, na základe ktorých mohlo PrezídiumFNM SR vydávať rozhodnutia o priamom predajia meniť už vydané rozhodnutia o privatizácii. Tátoprotiústavná novela zákona o veľkej privatizáciidopomohla k tomu, že proces privatizácie sa stalnekontrolovateľnejší a netransparentnejší. Privati−začný proces sa ocitol mimo kontroly verejnostia médií. V priebehu celého roka 1995 sa na FNMSR nekonali predtým obvyklé tlačové konferencie.Minister privatizácie Peter Bisák opakovane vy−hlásil, že podľa zákona o privatizácii je rozhodo−vanie o privatizácii neverejné. §10 zákona 92/1991Zb. síce v odseku 7 hovorí, že „rozhodovanie o pri−vatizácii je neverejné“, zároveň však odsek 5 tohoistého §10 hovorí: „Vydanie rozhodnutia o privati−zácii zverejňuje ministerstvo do 30 dní v Ob−chodnom vestníku, pričom využíva aj iné formyzverejnenia.“ Neverejnosť rozhodovania o privati−zácii sa teda týka len samotnej procedúry rozho−dovania.Zmena už spomínaných kompetencií umožňovalaFNM SR nerešpektovať rozhodnutia vydanéMSPNM SR, meniť metódu privatizácie a pri vý−bere aj pri stanovení zmluvných podmienok (na−príklad kúpnej ceny, platobných podmienok) zvý−hodňovať nadobúdateľov privatizovaného majetku.Zmena tiež umožňovala FNM SR nevýhodné pre−rozdeľovanie záväzkov, v niektorých prípadochbola rozhodujúca miera záväzkov presunutá na je−den výstup s jeho následným zaradením do likvi−dácie. Následne často dochádzalo k netransparent−nému prideľovaniu majetku osobám blízkym vlád−nej koalícii za veľmi nízke ceny a s možnosťou od−pustenia značnej časti splátok už tak nízkych cien.


111

Neboli a dodnes nie sú známe kritériá výberu uchá−dzačov o majetok, prakticky neexistovali žiadnepravidlá hry, a teda ani možnosť kontroly. Politic−ká opozícia ani verejnosť nemala možnosť tentoproces čo i len formálne kontrolovať. Niekoľkokrátbol zamietnutý návrh, aby sa FNM SR dostal podkontrolu Najvyššieho kontrolného úradu SR. Jedi−né informácie, ktoré FNM SR vydával, boli zozna−my podnikov, ktoré mieni privatizovať, a potomzoznamy podnikov, ktoré sa privatizovali, kúpnacena, prvá splátka a nadobúdateľ majetku. Nebolzriadený register privatizovaného majetku, ktorýby poskytoval rovnaké informácie všetkým záu−jemcom o privatizovaný majetok.Napriek tomuto utajovaniu niektoré médiá priniesliinformácie o privatizačných aférach a o zvýhod−ňovaní osôb blízkych vládnej koalícii v procese pri−vatizácie. Objavili sa svedectvá o porušovaní zá−kona. Vo viacerých novinách boli zverejnené kon−krétne mená, osoby a fakty.

Vo väzbe na proces privatizácie a možnú korupciutreba spomenúť aj fenomén tzv. divokej privatizá−cie. Takéto pomenovanie dostala privatizácia v ob−dobí február – marec 1994. Na základe deklarované−ho cieľa „vytvárať domácu podnikateľskú vrstvu“ samajetok prideľoval na základe podnikateľského zá−meru. Podnikateľský zámer, ktorý sa tak stal hlavnýmkritériom výberu, však vytváral priestor pre rozsiah−ly subjektivizmus, keďže ide o nemerateľné kritérium.Navyše, väčšina proklamovaných zámerov v podni−kateľskom zámere nie je ani právne podchytiteľnáa vymáhateľná. Keďže domáci záujemcovia o priva−tizáciu majú obmedzené investičné možnosti, vládazamýšľala „v záujme podpory rozvoja domácej pod−nikateľskej vrstvy (...) umožňovať splátkové formypredaja so započítavaním investícií do kúpnej ceny“.Privatizácia podľa takto stanovených kritérií umož−ňuje subjektivizmus a uprednostňovanie manažmen−tov štátnych podnikov, prípadne iných dopredu vyty−povaných záujemcov.

10.2.2. (Ne)existencia doplňujúcichprávnych noriem

Proces privatizácie bol spustený na začiatku trans−formačného procesu. Okrem iného to znamená, že bolspustený v legislatívnom prostredí, ktoré nezodpo−vedalo princípom štandardnej trhovej ekonomiky

založenej na súkromnom vlastníctve a podnikaní, alev prostredí šitom na mieru ekonomiky, v ktorej jezakázané súkromne podnikať, vlastniť výrobnéprostriedky atď.

Proces privatizácie teda prebiehal súbežne s pro−cesom tvorby novej legislatívy. Medzi predpisy, kto−ré v procese privatizácie chýbali najviac, patrili pred−pisy upravujúce konflikt záujmov, zákony a predpisyupravujúce proces obstarávania tovarov, služieb a ve−rejných prác, zákony a opatrenia brániace praniu špi−navých peňazí, daňové predpisy, ktoré by upravilisystém daňových priznaní, podľa ktorých možno sle−dovať majetok a príjmy jednotlivých osôb atď.

10.3. POPRIVATIZAČNÁ KORUPCIA

V súvislosti s plnením podmienok zmluvy uzav−retej medzi kupujúcim a FNM SR môže takisto do−chádzať ku korupcii. Deje sa tak napríklad pri splá−caní kúpnej ceny privatizovaného majetku, najmäak sa predaj uskutočnil splátkovým spôsobom. Ideo situácie, keď sú nadobúdatelia schopní splácať ma−jetok, ale nerobia tak a spoliehajú sa na nedokona−losť kúpno−predajných zmlúv, vyťaženosť obchod−ných súdov, prípadne na politické lobovanie v pro−spech nepostihnutia nedodržiavania kúpno−predaj−ných zmlúv, či dokonca v prospech ich zmenyv zmysle krátenia kúpnej ceny alebo odpustenia splá−tok atď.

Je však potrebné zdôrazniť, že k nezaplateniu kúp−nej ceny môže dochádzať nielen zo špekulatívnychdôvodov, ale aj z objektívnych príčin, napríklad aksa zhoršia trhové podmienky v porovnaní so stavom,aký predpokladal kupujúci. Následne tak môže vznik−núť neschopnosť dodržiavať splátkový režim dohod−nutý pri podpise kúpno−predajnej zmluvy.

V kontexte poprivatizačnej korupcie je potrebnéuviesť aj zákon č. 286/1992 Zb. o dani z príjmu, kto−rý uzákonil odpočítateľnosť investícií z daňového zá−kladu u nadobúdateľov v priamych predajoch. Týmsa zvýhodnila istá skupina podnikateľov.

Priestor pre korupciu vznikol aj pri nakladaní s dl−hopismi. V marci 1996 bolo prijaté nariadenie vládyšpecifikujúce podmienky a formy použitia dlhopisov.Dlhopisová privatizácia umožňovala okrem inéhopredaj dlhopisov dlžníkom FNM SR, ktorí dlhopis−mi hradili svoje záväzky voči FNM SR. Následne satak práve predaj dlhopisov dlžníkom FNM SR stal


112

jednou z hlavných foriem nakladania s dlhopismi.Uvedené nariadenie vlády tak umožnilo, že niektorí(resp. vybraní) noví vlastníci privatizovaného majet−ku, ktorí boli dlžníkmi FNM SR, mohli nadobúdaťdlhopis FNM SR skôr ako pred rokom ich splatnosti2001. Vybraní privatizéri, dlžníci FNM SR, mohlivykupovať dlhopisy a hradiť nimi svoje záväzky vočiFNM SR. Nominálna hodnota dlhopisov bola 10 000Sk, vláda stanovila minimálnu cenu na 7 500 Sk.Vzhľadom na výraznú nerovnováhu ponuky a do−pytu bola reálna cena nižšia a obchádzala sa. Ústav−ný súd SR neskôr rozhodol, že viaceré rozhodnutiasú v rozpore s ústavou, špeciálne s článkom 55 ods.2, ktorý hovorí o ochrane hospodárskej súťaže. Pre−tože existoval rozdiel medzi nominálnou hodnotoudlhopisu a jeho trhovou hodnotou a privatizéri mohlisplácať voči FNM SR v jeho nominálnej hodnote,bola táto skupina ekonomických subjektov zvýhod−nená.

LITERATÚRA

1. Mikloš, I.: Privatizácia v roku 1996. In: Slovensko 1996– Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verej−né otázky, Bratislava 1997.

2. Mikloš, I.: Privatizácia v roku 1997. In: Slovensko 1997– Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verej−né otázky, Bratislava 1998.

3. Mikloš, I.: Riziko korupcie v procese privatizácie. KlubWindsor, Bratislava 1995.

4. Sičáková, E.: Transparentnosť a skrytá ekonomika –navzájom sa vylučujúce fenomény. Centrum pre hospo−dársky rozvoj, Bratislava 1999.

5. Sičáková, E. – Jurzyca, E. – Švec, P: Transparentnosťv ekonomike SR. Centrum pre hospodársky rozvoj, Bra−tislava 1998.

6. Szomolányi, S.: Slovensko – problémy konsolidáciedemokracie. Slovenské združenie pre politické vedy,Friedrich Ebert Stiftung, Bratislava 1997.

7. Zemanovičová, D.: Regulačné bariéry pre hospodár−sku súťaž v transformujúcich sa krajinách. Centrum prehospodársky rozvoj, Bratislava 1998.


113

Pre lepšie pochopenie ekonomických procesov ječasto nevyhnutné poznať ich pozadie a celkový kon−text, v ktorom prebiehajú. Z tohto dôvodu nemožnoani privatizáciu v Slovenskej republike vnímať izolo−vane, ale treba ju chápať ako súčasť transformácievlastníckych práv vo všetkých tranzitívnych ekono−mikách strednej a východnej Európy. Oboznámeniesa s priebehom a výsledkami privatizácie v ostatnýchpostkomunistických štátoch nám tak môže pomôcťlepšie pochopiť klady a zápory modelu transformácievlastníctva, ktorý si zvolila naša krajina.

11.1. MAĎARSKO

Maďarsko bolo prvým štátom spomedzi krajínstrednej a východnej Európy, ktoré začalo s proce−som privatizácie majetku štátu. Už v osemdesiatychrokoch boli naštartované čiastkové reformy smeromk trhovému hospodárstvu, vrátane zvyšovania rozho−dovacej autonómie vtedajších štátnych podnikov. Odzačiatku sa pritom za hlavnú úlohu privatizačnéhoprocesu považovali výnosy z neho plynúce. To vie−dlo k uprednostňovaniu predajov za hotovosť predrôznymi formami kupónovej privatizácie.

Základnou metódou privatizácie na prelome osem−desiatych a deväťdesiatych rokov boli tzv. spontán−ne predaje podnikov. Rozhodujúcu úlohu pri tomtospôsobe privatizácie zohrávali vrcholové manažmentyštátnych podnikov, ktoré iniciovali samotnú privati−záciu a viedli aj rokovania s prípadnými investormi.To umožňovalo jednotlivým manažérom vo výraznejmiere ovplyvniť cenové aj necenové podmienky ce−lého kontraktu, a tým si zabezpečiť zotrvanie na svo−jich pozíciách. Napriek určitým výhodám (rýchlosť,možnosť zohľadnenia špecifických podmienok prí−

11. PROCES PRIVATIZÁCIEV ŠTÁTOCH STREDNEJA VÝCHODNEJ EURÓPY

Martin Strieborný

slušného podniku) sa preto uvedená metóda čoskorostala predmetom ostrej kritiky, a to najmä z morálne−ho a politického hľadiska. Manažmenty štátnych pod−nikov pozostávali totiž v tomto období väčšinou z no−menklatúrnych kádrov komunistického režimu. Nazastavenie spontánnych predajov a zabezpečenie štát−nych záujmov v procese privatizácie bola preto v mar−ci 1990 zriadená Agentúra pre štátne vlastníctvo (AŠV).

Založenie AŠV viedlo k centralizácii a určitémuoslabeniu postavenia podnikových manažmentovv procese rozhodovania o privatizačných projektoch.Ako prvé opatrenie v tomto smere zaviedla AŠV pri−vatizáciu iniciovanú manažmentom. Ako vyplývaz názvu, aj v tomto prípade iniciuje spustenie privati−zácie podniku jeho manažment, na rozdiel od spon−tánnych predajov je však celý proces pod kontrolouspomínanej agentúry. V roku 1991 boli podniknutéďalšie kroky na obmedzenie výsadného postaveniamanažmentu. Privatizáciu daného podniku moholiniciovať aj sám investor, a takisto bol spustený cen−trálny program privatizácie pre skupiny podnikov.

Ukázalo sa však, že prílišná centralizácia rozho−dovania je v prípade privatizácie kontraproduktívna.Centrálne programy viedli v drvivej väčšine prípa−dov len k premene štátnych podnikov na akciové spo−ločnosti s majoritnou účasťou AŠV. Kritizovaný boltiež fakt, že vzhľadom na nedostatok domácich úsporsú zvýhodňovaní zahraniční investori pred prípadný−mi domácimi záujemcami, ktorí nedisponujú dosta−točnými finančnými zdrojmi. To viedlo v roku 1992k zásadnej zmene celkovej privatizačnej stratégiesmerom k decentralizácii rozhodovania a podporedomácich investorov. Roky 1992 a 1993 sa v tejtosúvislosti označujú ako „obdobie decentralizácie“.Typickou privatizačnou metódou bol Program vlast−nej privatizácie, ktorý umožňoval manažérom men−

114

ších firiem priamo rokovať s prípadnými kupcami,a to bez dozoru AŠV. Na rozdiel od spontánnych pre−dajov však museli svoje konanie koordinovať s urče−nou konzultačnou firmou. V roku 1992 prišlo aj k ur−čitým organizačným zmenám. Popri existujúcej AŠVbola založená Maďarská štátna holdingová spoločnosť(MŠHS). Jej úlohou bolo spravovať majetok, ktorýbol vyňatý z procesu privatizácie a mal ostať v per−manentnom štátnom vlastníctve.

Uprednostňovanie domácich investorov, ktoré sačiastočne začalo už v roku 1992, sa dostalo do popre−dia najmä v čase od polovice roku 1993 do májovýchparlamentných volieb v roku 1994. V tomto obdobísa využívali hlavne techniky preferenčného predajazvýhodňujúce zamestnancov podniku, prípadne inýchdomácich kupcov. To sa pochopiteľne prejavilo aj narozsahu majetku, ktorý bol sprivatizovaný s pomocouzahraničného kapitálu. Zatiaľ čo v roku 1991 pripadalina priame zahraničné investície tri štvrtiny investíciído štátneho vlastníctva, v roku 1993 pripadali dve tre−tiny investícií do majetku AŠV a MŠHS na domácichinvestorov (ak odhliadneme od jedného predaja ma−ďarského telekomunikačného gigantu MATÁV).1

V roku 1994 došlo v Maďarsku na základe výsled−kov volieb k zmene vlády a moci sa ujala koalíciasocialistov a slobodných demokratov. Politické zme−ny mali pochopiteľne vplyv aj na oficiálnu koncep−ciu privatizácie. Nová vláda sa zaviazala urýchliť pro−ces privatizácie a docieliť jeho väčšiu transparentnosť.Presadiť tieto ciele do praxe sa však ukázalo byť zlo−žitejšie, než sa spočiatku zdalo. Nezávislí experti vy−pracovali návrh nového zákona o privatizácii už v lete1994. Napriek tomu, že koalícia disponovala v parla−mente dvojtretinovou väčšinou, bol tento zákonschválený až v máji 1995 po kontroverzných disku−siách a početných úpravách. V ďalšom texte sú opísa−né hlavné zmeny, ku ktorým v procese privatizáciedošlo na základe prijatia uvedeného zákona.

Agentúra pre štátne vlastníctvo a Maďarská štátnaholdingová spoločnosť boli spolu s Úradom pre ria−denie majetku štátnej pokladnice zlúčené a pre oblasťprivatizácie bola vytvorená jednotná organizácia –akciová spoločnosť Štátne riaditeľstvo privatizáciea majetku (ŠRPM). Hlavnou úlohou novovytvorenejorganizácie mal byť pritom predaj majetku. Spravo−vanie majetku mohlo predstavovať len sekundárnuaktivitu, aj to iba s cieľom prípravy následného pre−daja. Došlo takisto k zníženiu rozsahu majetku, ktorýmal ostať v trvalej držbe štátu a k urýchlenému pre−daju minoritných účastí v podnikoch s väčšinovým

súkromným vlastníkom. Hlavnou zmenou však boloopätovné sústredenie sa na bezprostredné výnosyz privatizácie ako na jednu z hlavných priorít. Prefe−renčné predaje mohli byť využité len v tom prípade,ak žiadny investor neprejavil záujem o kúpu podnikuformou platby v hotovosti.

Dôležitosť výnosov z privatizácie sa prejavila ajpri predaji podnikov v oblasti energetiky a telekomu−nikácií. Práve presadenie predaja „rodinného striebra“sa všeobecne považuje za najvýznamnejší čin vládyG. Horna v oblasti privatizácie. Na sklonku roku 1995boli predané minoritné podiely v sektore naftárstva aelektrickej energie a kontrolné balíky v oblasti ply−nárenstva. Ďalší predaj akcií MATÁV−u spôsobil, žesa zahraniční investori dostali v tejto telekomunikač−nej spoločnosti do postavenia väčšinového vlastní−ka. Výnosy z predaja energetiky a telekomunikáciíspôsobili, že rok 1995 sa stal v Maďarsku rekordným,čo sa týka výnosov z privatizácie.

Po tomto chronologickom prehľade priebehu pri−vatizácie v Maďarsku by sme sa radi podrobnejšievenovali niektorým kľúčovým tematickým oblastiam,ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť. Ide o úlohuzahraničného kapitálu v procese privatizácie, tzv. malúprivatizáciu, problematiku reštitúcií a privatizáciupôdy.

Pokiaľ ide o pripustenie zahraničného kapitáludo privatizácie, bolo Maďarsko jednou z najotvore−nejších ekonomík v strednej a východnej Európe.S výnimkou malej privatizácie a nadobúdania nehnu−teľností a pôdy neexistujú žiadne legislatívne prekáž−ky pre účasť zahraničných investorov v privatizač−nom procese. Keďže aj právna úprava zahraničnýchinvestícií vo všeobecnosti (teda vrátane tzv. investí−cií na zelenej lúke) je v Maďarsku veľmi priaznivá,patrila táto krajina v deväťdesiatych rokoch k štátoms najvyššou úrovňou priamych zahraničných investí−cií v regióne. Prispelo k tomu aj preferovanie pria−mych predajov konkrétnym vlastníkom za hotovosťpred rôznymi formami kupónovej privatizácie.

Vari najdôležitejšou charakteristikou reštitúciív Maďarsku bolo zamietnutie ich naturálnej formy,tak ako ich poznáme napríklad na Slovensku. Ľudia,ktorí boli za komunistického režimu finančne poško−dení alebo inak diskriminovaní, dostali od vlády reš−titučné kupóny (používa sa aj názov kompenzačnékupóny). Tieto kupóny mohli následne využiť na ná−kup pôdy, kúpu bytu, ktorého boli nájomníkmi, ale−bo nákup štátneho majetku pri určitých formách pri−vatizácie.

M A RT I N S T R I E B O R N Ý

115

Kompenzačné kupóny boli vydané maďarskou vlá−dou a ich majiteľmi mohli byť:• ľudia, ktorí ich obdržali ako kompenzáciu za mo−

rálne alebo materiálne škody,• inštitúcie, ktoré získali kompenzačné kupóny

v rámci trhovej transakcie (napr. obce pri predajiobecných bytov či poľnohospodárske družstvá pridražbách pôdy),

• investori, ktorí nakúpili kompenzačné kupóny nakapitálovom trhu,2

Pri privatizácii pôdy boli v Maďarsku použité via−ceré spôsoby, pričom sa popri snahe o vytvorenie tr−hových vzťahov v poľnohospodárstve prihliadalo ajna potrebu odškodnenia obetí minulého režimu. Pri−bližne tretina poľnohospodárskej pôdy (asi 2,7 milió−na hektárov) bola vyčlenená na reštitúcie a predanáprostredníctvom dražieb za kompenzačné kupóny.Druhá tretina bola vždy registrovaná ako súkromnévlastníctvo členov družstiev a jej majitelia teraz zís−kali právo s ňou voľne nakladať (vrátane možnostipredaja). Členovia a zamestnanci družstiev, ktorí ne−boli vlastníkmi pôdy, obdržali 1 až 1,5 hektára. Zvyšnádružstevná pôda bola predaná prostredníctvom uzav−retých (len pre členov družstiev) alebo verejných dra−žieb.3 Tento spôsob privatizácie síce umožnil pomer−ne rýchle odštátnenie poľnohospodárstva, súčasnevšak viedol k veľkej roztrieštenosti vlastníctva pôdy,čo môže v budúcnosti so sebou priniesť ešte mnohéproblémy.

Ako ukazujú aj skúsenosti z ostatných postkomu−nistických krajín, relatívne najmenej problémov bolospojených s malou privatizáciou. Napriek tomu saaj v tejto oblasti vyskytli kontroverzie. Hoci pôvod−ný plán malej privatizácie počítal s asi 54 tisíc jed−notkami z oblasti maloobchodu a spotrebiteľskýchslužieb, rôzne lobistické skupiny postupne dosiahlivyradenie potravinárskych a hotelových reťazcov, le−kární, čerpacích staníc, cestovných kancelárií a pod.Do malej privatizácie tak bolo nakoniec zahrnutýchnecelých 11 tisíc jednotiek, predovšetkým obchodovs potravinami (4 000) a reštaurácií a kaviarní (3 000).4

Ako forma privatizácie boli zvolené dvojkolové draž−by a celý proces bol prakticky ukončený v roku 1993.

* * *

Vari v žiadnom inom štáte strednej a východnejEurópy nebolo postupne vyskúšaných toľko metóda foriem privatizácie a nebola tak často menená jejzákladná koncepcia ako práve v Maďarsku. Napriek

týmto častým zmenám však možno pozorovať určitézákladné tendencie, ktoré boli až na ojedinelé výnim−ky pre maďarskú privatizáciu príznačné.

V prvom rade to bol mimoriadny dôraz kladený natradičné formy predaja štátneho majetku – väčšinouišlo o priame predaje majoritného balíka konkrétne−mu vlastníkovi za platbu v hotovosti. Neštandardnémetódy, ako je napríklad kupónová privatizácia, bolivyužívané len minimálne, pričom kupóny obdržali ibaosoby, ktoré trpeli za predchádzajúceho režimu.V Maďarsku teda došlo k spojeniu kupónovej priva−tizácie a reštitúcií, zatiaľ čo naturálna reštitúcia nebo−la vôbec realizovaná. Druhou výraznou črtou maďar−skej privatizácie bolo veľmi liberálne prostredie vočizahraničnému kapitálu, ktoré prinieslo svoje ovocievo forme zvýšeného prílivu priamych zahraničnýchinvestícií do tejto krajiny.

11.2. POĽSKO

Prvé diskusie o forme nastávajúcej privatizácieprebiehali v Poľsku na prelome osemdesiatych a de−väťdesiatych rokov. Postupne sa vykryštalizovali trihlavné prístupy k danej problematike. Išlo o štandard−né predaje formou verejných ponúk, o privatizačnémetódy zvýhodňujúce zamestnancov a manažmentpríslušných podnikov a o kupónovú privatizáciu.Pôvodné vládne rozhodnutie z októbra 1989, ktorékládlo dôraz na štandardné metódy privatizácie, vie−dlo k rôznym politickým tlakom zo strany prívržen−cov zostávajúcich dvoch metód. Tento tlak sa preja−vil v kompromisnom zákone z júla 1990, ktorý stálepreferoval tradičné predaje za trhovú cenu, súčasnevšak zakotvil určité zamestnanecké privilégiá a v bu−dúcnosti počítal aj s kupónovou privatizáciou.

Samotná privatizácia sa začala na konci roka 1990,vo väčšej miere sa rozbehla od roku 1991. Vzhľadomna individuálne rozhodovanie v jednotlivých prípa−doch sa však privatizácia neúmerne predlžovala.Urýchlenie celého procesu mal priniesť projekt ku−pónovej privatizácie, ktorý bol však z dôvodu pokra−čujúcich politických diskusií o najvhodnejšej metó−de predaja štátneho majetku spustený až koncom roku1995. Medzitým boli v roku 1993 prijaté ďalšie dvaprivatizačné zákony. Prvý z nich umožňoval bankámzačať procedúry na uzavretie dohody o vyrovnanív prípade zadlžených podnikov a ich dlhy zmeniť nakapitálový podiel. Druhým bol Zákon o podnikochosobitnej dôležitosti pre štát, ktorý vynímal určité

11 . P R O C E S P R I VAT I Z Á C I E V Š TÁTO C H S T R E D N E J A V Ý C H O D N E J E U R Ó P Y

116

podniky spod pôsobnosti všeobecných privatizačnýchpravidiel.5

V lete roku 1996 bol schválený nový zákon o pri−vatizácii, ktorý ďalej prehĺbil privilégiá zamestnan−cov privatizovaných podnikov. Na druhej strane do−šlo k zúženiu skupiny podnikov, ktoré bolo možnéprivatizovať prostredníctvom tzv. priamych privati−začných metód, a to vrátane zvýhodnenej kúpy pod−niku jeho zamestnancami alebo manažmentom. Zá−kon súčasne zaviedol ďalšie výnimky zo všeobecnýchprivatizačných pravidiel pre zadlžené podniky a pod−niky, ktoré neboli určené na rýchlu privatizáciu.

Počas celého spomínaného obdobia sa rozhodujú−ce politické sily krajiny bránili privatizácii prirodze−ných monopolov a iných tzv. strategických odvetvíhospodárstva. Až v roku 1997 došlo v tejto oblastik určitému prelomu a od roku 1998 sa naplno roz−behla privatizácia telekomunikácií, bánk, baní a inýchstrategických podnikov. Napriek tomu však Poľskov tejto oblasti stále zaostáva za Maďarskom, ktoré spo−medzi krajín strednej a východnej Európy pokročilov procese privatizácie najďalej.

Aj v Poľsku – podobne ako v ostatných postkomu−nistických štátoch – boli pri transformácii štátnehovlastníctva na súkromné aplikované viaceré metódy.Na rozdiel od Maďarska, kde dochádzalo k prehod−nocovaniu celkovej privatizačnej stratégie a násled−nej zmene konkrétnych metód privatizácie, však bolapre Poľsko typická simultánna aplikácia viacerýchforiem privatizácie. Aj tu sa pochopiteľne v priebehučasu menil dôraz kladený na jednotlivé privatizačnémetódy a napríklad kupónová privatizácia mohla byťspustená až v roku 1995 po rozsiahlych a kontroverz−ných politických diskusiách. V oblasti privatizačnejlegislatívy a praxe však nedochádzalo k situáciám akov Maďarsku, kde opakované zmeny celkovej koncep−cie privatizácie znamenali spravidla zastavenie sta−rých a vytvorenie úplne nových postupov pri trans−formácii štátneho majetku. Privatizačný proces v Poľ−sku sa z tohto dôvodu vyznačoval oveľa vyššou mie−rou kontinuity, a to aj napriek pomerne vysokémupočtu použitých metód. V ďalšej časti kapitoly sa tým−to metódam budeme venovať podrobnejšie.

V Poľsku zohralo pri vytváraní súkromného sekto−ra veľkú úlohu zakladanie nových firiem. Z prísnemetodologického hľadiska nemožno pochopiteľnezaloženie súkromného podniku pokladať za formuprivatizácie. Na druhej strane bol v Poľsku začiatokčinnosti mnohých predovšetkým malých a strednýchpodnikov výrazne uľahčený vďaka možnosti výhod−

ne odkúpiť výrobné prostriedky od zanikajúcich štát−nych podnikov. A práve tento presun aktív možno tiežpovažovať za istý druh transformácie štátneho vlast−níctva na vlastníctvo súkromné.

Malá privatizácia vykazovala v Poľsku mnohéspoločné črty s ostatnými postkomunistickými kraji−nami. Týkala sa predovšetkým maloobchodu, gastro−nómie a sektora služieb, pričom patrila k najúspeš−nejším častiam vlastníckej transformácie. Celý pro−ces bol dokončený v priebehu troch rokov (1990 až1992) a jeho výsledkom bola privatizácia približne97 % všetkých maloobchodných predajní, reštaurá−cií a malých podnikov služieb.6 Napriek tomu bolamalá privatizácia v Poľsku do značnej miery špeci−fická. Nebol prijatý žiadny osobitný zákon alebo as−poň vládny program týkajúci sa malej privatizácie.V podstate neprišlo ani k predaju samotných predaj−ní a obchodov. Namiesto toho boli nehnuteľnosti,v ktorých sa uvedené prevádzky nachádzali, preve−dené do vlastníctva obcí a bytových družstiev. Novívlastníci následne vypovedali zmluvy so štátnymi ma−loobchodnými organizáciami a uzavreli nové zmlu−vy so súkromnými prevádzkovateľmi, väčšinou bý−valými zamestnancami uvedených štátnych organi−zácií. Takže prevažujúca forma vlastníckej transfor−mácie v oblasti maloobchodu a živností spočívalav prenájme príslušných budov a priemyselných ob−jektov.

Štandardné metódy predaja našli svoj odraz v cen−tralizovanom projekte tzv. kapitálovej (alebo nepria−mej) privatizácie. Štátne podniky boli transformo−vané do podoby akciových spoločností so stopercent−ným vlastníctvom štátu. Akcie týchto spoločností bolinásledne predané investorom, väčšinou prostredníc−tvom priamych predajov. Tento spôsob privatizáciebol aplikovaný len pri relatívne malom počte býva−lých štátnych podnikov. Na druhej strane išlo o pod−niky, ktoré boli významné z hľadiska veľkosti, počtuzamestnancov aj podielu na celkovo vyrábanej pro−dukcii. Predaj akcií týchto podnikov predstavovalhlavný zdroj príjmov z privatizácie pre štátny rozpo−čet a vo výraznej miere tiež prispel k rozvoju kapitá−lového trhu v Poľsku. Podniky sprivatizované toutometódou uskutočnili najhlbšie štrukturálne reformy,a to najmä v prípadoch, keď kontrolný balík akcií zís−kal zahraničný investor. Kritike bola naopak vysta−vená prílišná centralizovanosť a značná politizáciatejto metódy.

Kupónová privatizácia prebiehala v Poľsku podoficiálnym názvom Program národných investič−


117

ných fondov (NIF). Vari žiadna iná privatizačnámetóda nebola v Poľsku predmetom takých ostrýchpolitických bojov ako práve program NIF. Hoci užprivatizačný zákon z roku 1990 počítal s určitou for−mou kupónovej privatizácie, konečný legislatívnyrámec potrebný pre začatie celého projektu bol do−končený až v roku 1994. Samotný program bol spus−tený v júni 1995. Akcie 512 spoločností boli preve−dené na 15 národných investičných fondov, ktoré malizabezpečiť ich reštrukturalizáciu a privatizáciu. Narozdiel od ČSFR však nebolo do programu nikdy za−hrnutých napríklad 97 % akcií jedného podniku. Podľajednotnej schémy bolo medzi NIF rozdelených 60 %akcií, 15 % bolo odovzdaných zamestnancom prísluš−nej spoločnosti a 25 % bolo určených na neskoršieumiestnenie v penzijných fondoch a kompenzačnýchprogramoch. S cieľom zabrániť prílišnému rozptyluvlastníctva bola prijatá zásada, že zo 60 % akcií urče−ných pre program NIF bude vždy 33 % pridelenýchjednému z fondov a zvyšných 27 % bude rovnomer−ne rozdelených medzi ďalších štrnásť NIF. Zatiaľ čoakcie z minoritných podielov boli voľne obchodova−teľné, mohol byť kontrolný balík predaný len ako ce−lok. Po ukončení tejto úvodnej fázy mali v čase odnovembra 1995 do novembra 1996 poľskí občaniamožnosť zakúpiť si za určitý registračný poplatokpodielový certifikát, ktorý je voľne obchodovateľnýna kapitálovom trhu. Tento certifikát predstavujevlastne balík jedného podielu v každom fonde.

Osobitnú pozornosť si zaslúži špecifická privati−začná metóda – priama privatizácia prostredníc−tvom likvidácie, ktorá je určená pre malé a strednépodniky. Uvedená forma si v Poľsku získala značnúpopularitu pre svoju rýchlosť a jednoduchosť. Hneďna začiatku treba zdôrazniť, že nejde o likvidáciuv pravom slova zmysle. Faktická likvidácia – tak akoju poznáme aj na Slovensku – sa v Poľsku riadi Záko−nom o štátnych podnikoch, zatiaľ čo priama privati−zácia prostredníctvom likvidácie je upravená v Zá−kone o privatizácii. V prípade likvidácie podľa priva−tizačného zákona sú možné tri postupy: predaj pod−nikových aktív, prenájom alebo použitie týchto aktívako vkladu do novej spoločnosti. Vo väčšine ukonče−ných prípadov boli podniky v likvidácii prenajatéspoločnostiam, ktoré vytvorili zamestnanci predchá−dzajúceho podniku. V tomto prípade sa cena určujeprostredníctvom rokovaní bez verejnej dražby a pla−tenie prebieha v splátkach.7

Od predchádzajúcej metódy treba odlíšiť likvidá−ciu podľa Zákona o štátnych podnikoch. V tomto

prípade je likvidácia vynútená finančnými probléma−mi daného podniku. Napriek tomu aj tu dochádzak privatizácii formou predaja časti aktív likvidova−ného štátneho podniku. Tento postup umožňuje ma−lým podnikom často veľmi výhodný nákup výrobnýchzariadení, budov apod. Nadobúdateľ aktív bývaléhoštátneho podniku (často celých tovární, či dokoncakompletnej spoločnosti) navyše nie je nútený viesťpodnik v rámci jeho starej organizačnej štruktúry, akoje to v prípade priamej privatizácie prostredníctvomlikvidácie. Na druhej strane je privatizácia podľa Zá−kona o štátnych podnikoch zdĺhavejšia a kompliko−vanejšia ako pri likvidácii podľa Zákona o privatizá−cii.

* * *

Napriek množstvu použitých metód sa proces pri−vatizácie v Poľsku vyvíjal pomerne kontinuálne, bezprehnane častých zmien celkovej koncepcie. Jednot−livé programy transformácie vlastníctva sa v zásadenevylučovali, ale naopak dopĺňali. Simultánnu apli−káciu viacerých metód možno z tohto hľadiska hod−notiť pozitívne.

Okrem privatizačných metód využívaných aj v os−tatných postkomunistických štátoch (štandardné pria−me predaje, zvýhodnené nadobúdanie akcií zamest−nancami, kupónová privatizácia) sa privatizačný pro−ces v Poľsku vyznačoval aj určitými špecifikami. Išlonapríklad o formu malej privatizácie, ktorá bola rea−lizovaná prostredníctvom prenájmu príslušných bu−dov zo strany obcí a bytových družstiev. Ďalším prí−kladom je privatizácia prostredníctvom likvidácie štát−nych podnikov.

Ani v Poľsku sa samozrejme privatizácia nezao−bišla bez chýb. Najväčšiu kritiku si vyslúžilo usta−vičné odkladanie kupónovej privatizácie a privatizá−cie strategických odvetví, ktoré bolo spôsobené rôz−nymi lobistickými a politickými tlakmi. Nakoniecvšak – aj keď so značným oneskorením – došlo k pre−lomu aj v tejto oblasti.

11.3. RUSKO

Spoločenské zmeny a následné ekonomické refor−my sa začali v Ruskej federácii s približne dvojroč−ným oneskorením voči štátom strednej Európy. Prob−lémy, ktoré museli v súvislosti s vlastníckou trans−formáciou riešiť všetky tranzitívne ekonomiky, sa


118

v Rusku prejavovali v oveľa vypuklejšej forme. Išlohlavne o rozsah majetku, ktorý bolo treba previesťz verejného do súkromného sektora, nedostatočnú kú−pyschopnosť prípadných domácich investorov, rizi−ko korupcie a rozkrádania štátneho majetku v prípa−de predlžovania privatizačného procesu a v neposled−nom rade relatívne nízky záujem zahraničného kapi−tálu. Všetky tieto fakty sa pochopiteľne museli odra−ziť aj na procese prípravy a realizácie ruského mode−lu privatizácie.

Základný privatizačný zákon – Zákon Ruskej fe−derácie o privatizácii štátnych a municipálnychpodnikov v Ruskej federácii – bol prijatý 3. júla1991. Zákon umožňoval privatizáciu prostredníctvomdražieb, tendrov a mnohých iných privatizačnýchmetód, pričom garantoval určité zvýhodnené pod−mienky v prípade zamestnancov privatizovanýchpodnikov. Za administratívnu časť privatizácie zod−povedal Štátny výbor Ruskej federácie pre správu štát−neho majetku (GKI), zatiaľ čo predaje, prípadne spra−vovanie majetku spadali do kompetencie Ruskéhofederálneho majetkového fondu. Toto rozdelenie prá−vomocí medzi dve nezávislé inštitúcie sa v ruskýchpodmienkach príliš neosvedčilo. Namiesto pôvodnezamýšľanej kontrolnej funkcie sa stalo skôr nástro−jom konfrontácie medzi zákonodarnou a výkonnoumocou, a tým aj brzdou celého procesu privatizácie.

Zákon z roku 1991 síce vytvoril základné legisla−tívne a inštitucionálne predpoklady privatizáciea umožnil tiež spustenie programu malej privatizá−cie, komplexne však neriešil problematiku predajastredných a veľkých podnikov. Definitívnu verziuŠtátneho programu privatizácie predstavuje až dekrétNajvyššieho sovietu z 11. júna 1992. Takmer ročnýodstup od prijatia Zákona o privatizácii bol spôsobe−ný hlavne spormi týkajúcimi sa navrhovaných metódpredaja štátneho a obecného majetku. Znenie spomí−naného dekrétu bolo z tohto pohľadu kompromisommedzi kupónovou privatizáciou a privatizáciou za tr−hové ceny, pričom aj v rámci preferenčných metód savýnos snažil o rovnováhu medzi modelom „privati−zácie pre všetkých“ a výhodami poskytnutými zamest−nancom príslušných podnikov. Aplikácia konkrétnychmetód pritom závisela od veľkosti podniku. Malépodniky (počet zamestnancov do 200 a účtovná hod−nota fixného kapitálu menej ako 1 milión rubľov) malibyť predané prostredníctvom dražieb a tendrov. Na−proti tomu veľké podniky (počet zamestnancov nad1 000 a účtovná hodnota fixného kapitálu viac ako50 miliónov rubľov) mali byť ešte pred samotnou pri−

vatizáciou transformované na akciové spoločnosti.Ostatné podniky mohli byť privatizované akoukoľvekmetódou uvedenou v Štátnom programe. Dekrét z 11.júna súčasne zavádzal rozsiahly systém privilégií prezamestnancov a manažment privatizovaných podni−kov.8 Tento systém privilégií bol následne potvrdenýŠtátnym privatizačným programom prijatým 24. de−cembra 1993 a v mierne zmenenej forme aj všeobec−nými smernicami programu od 1. júla 1994.9

Pokiaľ ide o konkrétne privatizačné metódy, naj−charakteristickejšou bola v Rusku masová privatizá−cia prostredníctvom kupónov. Príčiny uprednostne−nia kupónovej privatizácie pred štandardnými predaj−mi boli už naznačené na začiatku subkapitoly. Vzhľa−dom na vyššiu mieru rizika rozkradnutia majetku štát−nych podnikov ešte pred ich predajom do rúk súk−romných vlastníkov v porovnaní s inými postkomu−nistickými krajinami bola v prípade ruskej privatizá−cie rozhodujúcou otázka rýchlosti transformácie vlast−níctva. Z tohto hľadiska boli možnosti predaja štát−nych podnikov strategickým investorom značne ob−medzené. Dôvodom bol okrem príliš veľkého počtupodnikateľských jednotiek určených na privatizáciuaj nízky záujem zahraničného kapitálu a nedostatokúspor domáceho obyvateľstva. Táto situácia viedlak tomu, že sa kupónová privatizácia stala v Ruskuabsolútne dominantnou metódou pri predaji strednýcha veľkých štátnych podnikov. Z tohto dôvodu sa v na−sledujúcej časti sústredíme práve na problematikumasovej privatizácie, ktorá sa stala určujúcim fakto−rom vlastníckej transformácie v Ruskej federácii.Okrem toho krátko spomenieme aj malú privatizá−ciu, ktorá podobne ako v iných tranzitívnych ekono−mikách predchádzala predaju veľkých štátnych pod−nikov.

Malá privatizácia sa začala na základe Zákonao privatizácii štátnych a municipálnych podnikov z 3.júla 1991. V sektore obchodu a verejného stravova−nia bol najčastejšie používanou metódou prenájomspojený s právom neskoršieho odkúpenia (46 %, resp.52 %). V oblasti spotrebiteľských služieb sa najčas−tejšie využíval tender (46 %). Napriek tomu, že voväčšine prípadov sa nadobúdateľom majetku v rámcimalej privatizácie stali zamestnanci príslušných pre−vádzok, len málokedy boli schopní zaplatiť kúpnucenu bez finančného krytia zo strany rôznych „tichýchspoločníkov“, ktorí sa tak stali spoluvlastníkmi pri−vatizovaných podnikov. V súvislosti s malou privati−záciou treba tiež spomenúť, že väčšina podnikov bolapredaná bez pozemku. Noví nadobúdatelia sa preto


119

stávali do určitej miery závislí od miestnych orgá−nov, od ktorých si museli pozemok prenajať.

Ešte predtým ako sa budeme podrobnejšie veno−vať priebehu a výsledkom ruskej masovej a kupóno−vej privatizácie, treba ozrejmiť vzájomné vzťahy me−dzi týmito dvoma pojmami. Termín „masová priva−tizácia“ zahŕňa dva nezávislé, ale úzko prepojenéprocesy. Prvým je transformácia stredných a veľkýchštátnych podnikov na akciové spoločnosti s násled−ným predajom (transferom) ich akcií do rúk občanova neštátnych právnických osôb. Druhý proces pred−stavuje vybavenie občanov investičnými kupónmi,ktoré im dávajú právo na nadobudnutie časti priva−tizovaného majetku. Inými slovami, v rámci modelumasovej privatizácie predstavuje transformácia naakciové spoločnosti stranu ponuky a poskytnutie ku−pónov obyvateľstvu (kupónová privatizácia) stranudopytu. Syntézou týchto procesov je predaj akciíprostredníctvom uzavretého upisovania a kupónovýchaukcií.10 Po tomto vysvetlení budeme pre zjednodu−šenie v ďalšom texte používať pojmy kupónová a ma−sová privatizácia ako synonymá.

Celková koncepcia ruskej kupónovej privatizá−cie bola schválená na zasadnutí ruskej vlády 11. júna1992. Privatizačné kupóny predstavovali vlastne fe−derálne cenné papiere s obmedzenou dobou platnos−ti. Kupón s nominálnou hodnotou 10 tisíc rubľov siza cenu 25 rubľov mohol kúpiť každý obyvateľ, vrá−tane detí. Držitelia kupónov ich mohli vymeniť pria−mo za akcie privatizovaných podnikov alebo za cen−né papiere vydané kupónovými investičnými fondmi,ktoré takto nadobudnuté kupóny následne vymeniliza akcie podnikov. Existovala tiež možnosť predaťkupóny za hotovosť iným občanom alebo komerčnýminštitúciám. Tie mohli získané kupóny neskôr využiťv rámci kupónových akcií. Prvého júla 1992 bol vy−daný prezidentský dekrét č. 721, ktorý hovoril o po−vinnej transformácii federálnych štátnych podnikovna akciové spoločnosti. Takmer vzápätí po tom, čodekrét 721 nadobudol platnosť, sa začala premenaveľkých štátnych podnikov na akciové spoločnosti.Tým bol splnený základný predpoklad spustenia sa−motnej kupónovej privatizácie.

Ako už bolo uvedené, ruská legislatíva poskytova−la pri privatizovaných podnikoch značné zamestna−necké a manažérske privilégiá. Táto tendencia sa pre−javila aj v prípade masovej privatizácie. Predaj akciíprebiehal najprv v rámci uzavretého upisovania, naktorom sa mohli zúčastniť len zamestnanci a mana−žéri daného podniku. Akcie, ktoré neprešli do súk−

romných rúk týmto spôsobom, mohli byť následnezaradené do kupónových aukcií, na ktoré už bol voľ−ný prístup. Uzavreté upisovanie akcií predstavovaloznačnú prekážku vstupu veľkých domácich a zahra−ničných investorov do privatizovaných podnikov.Určitú možnosť pre externých záujemcov však pred−stavovala dohoda so zamestnancami o odkúpení ichakcií po skončení uzavretého upisovania.

Čo sa týka kupónových aukcií, medzi decembrom1992 a júnom 1994 bolo do nich zaradených vyše 15tisíc podnikov, ktorých celkový kapitál presahoval 1,1bilióna rubľov a zamestnávali vyše 16 miliónov za−mestnancov. Základný kapitál akciových spoločnos−tí, ktorých akcie boli zaradené do aukcií, sa pohybo−val od 1 milióna do 30 miliárd rubľov pri priemernejhodnote asi 100 miliónov rubľov. Podiel základnéhokapitálu ponúkaného na aukciách siahal od troch došesťdesiatich percent.11 Cena jednotlivých akcií pri−tom závisela hlavne od dvoch faktorov – počtu akciíjednotlivého podniku, ktoré boli na kupónovej auk−cii k dispozícii, a regionálneho umiestnenia danejspoločnosti. Najlacnejšie boli akcie podnikov umiest−nených v provinčných oblastiach a naopak najvyššieceny dosahovali akcie malých podnikov v centreMoskvy.

Zatiaľ čo uzavreté upisovania boli záležitosťoumanažmentu a drobných upisovateľov (radových za−mestnancov firmy), na kupónových aukciách domi−novali veľkí investori. Väčšinu akcií predaných v rám−ci aukcií získali kupónové investičné fondy a spro−stredkovateľské firmy, ktoré ich následne predali in−štitucionálnym vlastníkom alebo manažmentom prí−slušných firiem. V tejto súvislosti treba uviesť, že pre−daj majoritného balíka určitému investičnému fonduešte nemusel znamenať, že kontrolu nad daným pod−nikom preberá externý investor. Mnohé podniky za−radené do kupónovej privatizácie totiž sami zaklada−li kupónové investičné fondy, ktoré popri snahe o zís−kanie väčšinového balíka „materskej“ spoločnostičasto nakupovali aj akcie dodávateľských a konku−renčných firiem. Jedným z najväčších privatizačnýchškandálov bol v tejto súvislosti prípad najväčšiehoruského podniku v oblasti strojného inžinierstva –firmy GAZ, ktorá prostredníctvom 15 fiktívnych fi−riem skúpila vlastné akcie za vyše 1 milión kupónov.Tento postup bol pritom ilegálny, keďže podľa záko−na vysoký podiel štátu v GAZ znemožňoval tejto fir−me nadobúdať akcie v rámci privatizácie. (Podľa Zá−kona o privatizácii štátnych a municipálnych podni−kov mohli privatizovaný majetok nakupovať len spo−


120

ločnosti, v ktorých podiel verejného sektora na ichzákladnom kapitáli nepresahoval 25 %.)

Podniky využívali aj mnoho iných spôsobov nazabránenie kapitálového vstupu veľkých externýchinvestorov, z ktorých niektoré sa pohybovali na hra−nici legálnosti (usporiadanie kupónovej aukciev priestoroch podniku, kde mali prístup len zamest−nanci apod.). Aj z týchto dôvodov využívali zahra−niční investori na aukciách väčšinou služby sprostred−kovateľov, čo značne sťažuje kvalifikovaný odhad roz−sahu ich účasti. Predpokladá sa, že účasť zahranič−ných investorov konajúcich cez sprostredkovateľovpredstavoval 10 až 12 % z akcií ponúkaných na ku−pónových aukciách.12

1. júla 1994 vypršala platnosť kupónov. Tento dá−tum možno preto označiť za oficiálny koniec maso−vej privatizácie v Rusku. Jej výsledkom bolo vo väč−šine prípadov rozptýlené vlastníctvo podnikov, kedyžiadny z majiteľov nevlastnil kontrolný balík akcií.Tento stav pochopiteľne najviac vyhovoval manažé−rom, ktorí riadili štátne podniky pred privatizácioua v jej priebehu sa sami často stali významnými akci−onármi. Čo sa týka konkrétnych podielov zamestnan−cov a externých investorov na základnom kapitáliprivatizovaných podnikov po skončení kupónovejprivatizácie, existujú na túto tému viaceré štúdie.13

Na základe ich výsledkov možno predpokladať, žepo ukončení kupónovej privatizácie predstavovalpodiel „insiderov“ približne 65 % (z toho manažérovasi 15 %), „outsiderov“ asi 20 %, pričom štátu ostaloešte asi 15 % akcií.

Je zrejmé, že rozdrobené vlastníctvo nemohloz dlhodobého hľadiska zabezpečiť efektívne riadenieniekdajších štátnych podnikov. Preto takmer vzápätípo oficiálnom ukončení kupónovej privatizácie na−stala etapa koncentrácie a snáh o získanie kontrol−ného balíka akcií. Na jednej strane sa externí investori,ktorí sa nemohli zúčastniť uzavretého upisovania, prí−padne neboli pripustení ku kupónovej aukcii, opätov−ne usilovali o vstup do jednotlivých spoločnostíprostredníctvom lukratívnych ponúk odkúpenia ak−cií od radových zamestnancov. Ďalšími možnosťamibola dohoda s manažmentom, získanie zostávajúcichštátnych podielov, prípadne účasť na navyšovaní zá−kladného imania v podnikoch, kde si nevyhnutnosťreštrukturalizácie takýto krok vynútila.

Staronové manažmenty sa však takisto snažili udr−žať si kontrolu nad podnikmi. Keďže v cenových po−nukách väčšinou nemohli prípadným externým záu−jemcom konkurovať, často sa uchyľovali k rôznym

neférovým až ilegálnym praktikám. Vedenia jednot−livých firiem napríklad odkupovali akcie od radovýchzamestnancov za pomerne nízke ceny, za čo predá−vajúci dostali prísľub zachovania ich pracovnéhomiesta. V extrémnych prípadoch hrozilo pracovníko−vi, ktorý predal svoje akcie investorovi mimo podni−ku, prepustenie zo zamestnania. Často tiež prichádzalok snahám o sústredenie výkonu akcionárskych právvšetkých zamestnancov do rúk manažmentu. Typic−kým príkladom je voľba vedúcich jednotlivých odde−lení za zástupcov akcionárov na valnom zhromaždení.

Tieto procesy koncentrácie prebiehajú prakticky aždo súčasnosti. Vzhľadom na stále silné postaveniebývalých komunistických manažérov v ruskej pod−nikateľskej štruktúre a ich pochopiteľnú neochotu pri−stúpiť na akékoľvek zmeny, ktoré by mohli obmedziťich moc, však možno predpokladať, že proces sku−točnej podnikovej reštrukturalizácie Ruskú federáciuešte len čaká.

* * *

Z krajín, ktorým sa v tejto kapitole venujeme, bolpráve v Rusku proces privatizácie najkomplikovanej−ší. Príčin tohto stavu je viacero. Okrem približne dvoj−ročného časového sklzu voči štátom strednej Európytrpela Ruská federácia nezáujmom zahraničného ka−pitálu, vysokou mierou korupcie a nízkou mieroukúpyschopnosti domáceho obyvateľstva. Hoci uve−dené problémy sprevádzali transformačný proces ajv iných postkomunistických krajinách, predsa len boliich rozsah a hĺbka v ruských podmienkach neporov−nateľne väčšie. Takisto objem majetku, ktorý bolo tre−ba previezť do súkromných rúk, bol niekoľkonásob−ne vyšší než v ostatných tranzitívnych ekonomikách.

Z uvedených príčin bola hlavnou prioritou pri pre−chode vlastníckych práv rýchlosť celého procesu.Súčasne v Rusku existovali silné tlaky na uprednost−nenie zamestnancov a manažmentu pri privatizácii„ich“ podnikov. Tieto dva fakty sa stali determinujú−cimi činiteľmi pri rozhodovaní o konkrétnej podobepredaja štátneho majetku súkromným subjektom.Výsledný model ruskej masovej privatizácie umož−ňoval každému občanovi získať za symbolickú sumupodiel na národnom majetku, pričom súčasne posky−toval značné preferencie zamestnancom a hlavnemanažmentu privatizovaných podnikov.

Metóda predaja akcií bývalých štátnych podnikovza kupóny viedla – podobne ako v iných postkomu−nistických štátoch – k roztrieštenému vlastníctvu fi−


121

riem a k dominantnému postaveniu manažmentu jed−notlivých spoločností. Následný proces koncentrácietoto postavenie v mnohých prípadoch ešte ďalej upev−nil. Napriek rýchlemu prechodu vlastníctva do rúksubjektov súkromného sektora tak slabé postavenieexterných majiteľov a prevaha firiem vlastnených ichvlastným manažmentom poskytuje len slabé pred−poklady nevyhnutnej reštrukturalizácie ruských pod−nikov.

11.4. ČESKÁ REPUBLIKA

Ekonomická reforma v Česko−Slovensku sa stalavo svete známa najmä vďaka modelu kupónovej pri−vatizácie. Niekedy je dokonca zahraničnými pozoro−vateľmi mylne považovaná za jedinú metódu privati−zácie, ktorá bola v ČSFR a neskôr v ČR aplikovaná.Pritom už privatizačné zákony prijaté v roku 1990počítali popri kupónovej privatizácii aj s mnohýmiinými metódami predaja štátneho majetku.

Metodologicky možno pritom rozlišovať medzimalou a veľkou privatizáciou. Do malej privatizácieboli zahrnuté prevažne menšie podniky – maloob−chodné predajne, podniky služieb, reštaurácie, hote−ly, opravárenské dielne apod. Jedinou prípustnoumetódou boli v tomto prípade priame predaje prostred−níctvom dražieb. V prípade veľkej privatizácie, doktorej boli zaradené stredné a veľké podniky, existo−vala možnosť výberu z viacerých privatizačných me−tód – predaj akcií na kapitálovom trhu, priamy pre−daj, predaj prostredníctvom tendra a zaradenie akciído kupónovej privatizácie. Osobitnú možnosť trans−formácie štátneho (prípadne družstevného) majetkupredstavovali reštitúcie, prenos majetku na obcea transformácia poľnohospodárskych družstiev.

Až do roku 1993 bol vzhľadom na existenciu spo−ločného štátu vývoj v oblasti privatizácie na Sloven−sku a v Českej republike identický. Po rozdelení Čes−ko−Slovenska bola v SR kupónová privatizácia na−hradená dlhopisovou metódou. Česká republika na−opak pokračovala v privatizácii podľa pôvodnej kon−cepcie a v roku 1994 zorganizovala druhú vlnu kupó−novej privatizácie.

Privatizačný proces v bývalom Česko−Slovenskuje podrobne spracovaný v iných kapitolách. To sa týkaaj konkrétnych privatizačných metód, ktoré boli spus−tené v rokoch 1990−1992, ako sú reštitúcie, malá pri−vatizácia, prenos majetku na obce apod. Z tohto dô−vodu sa v nasledujúcej časti sústredíme na proces

privatizácie v samostatnej ČR s osobitným dôrazomna kupónovú privatizáciu a jej tzv. tretiu vlnu. Pokú−sime sa tiež o určité zhodnotenie celkových výsled−kov česko−slovenskej a nadväzujúcej českej cestyprivatizácie, ktorej určujúcim kritériom bola rýchlosťtransformácie vlastníckych pomerov, čo sa prejavilov dôraze kladenom práve na kupónovú metódu.

Ako už bolo uvedené, kupónová privatizáciapredstavovala len jednu z možností v rámci veľkejprivatizácie. Preto sa predtým, než sa začneme veno−vať samotnej kupónovej privatizácii, treba zastaviť priveľkej privatizácii ako takej.

Predpokladom predaja konkrétneho podniku v rám−ci veľkej privatizácie bolo vypracovanie privatizač−ného projektu. Základný privatizačný projekt bolpovinný spracovať manažment príslušnej firmy.Okrem toho mala každá fyzická osoba alebo podnikso záujmom o privatizovanú spoločnosť právo pred−ložiť konkurenčný privatizačný projekt. Definitívnerozhodnutie o víťaznom projekte vydávala vláda. Išloo značne centralistický model, keďže o privatizáciikaždého podniku zaradeného do veľkej privatizácierozhodoval najvyšší orgán výkonnej moci. Vo väčši−ne prípadov bolo pri privatizácii určitého podnikuparalelne použitých viacero privatizačných metód.Napríklad mohla byť jedna časť akcií predaná vopredurčenému záujemcovi, druhá časť mohla byť privati−zovaná prostredníctvom kupónovej metódy a tretiačasť zostala v rukách Fondu národného majetku, abymohla byť neskôr predaná na burze.14 Najvýznamnej−šou metódou bola pritom práve kupónová privatizá−cia, prostredníctvom ktorej bola v Českej republikeprerozdelená asi tretina účtovnej hodnoty podnikov.

Proces kupónovej privatizácie bol v Českej repub−like oficiálne ukončený jej druhou vlnou v roku 1994.Napriek pôvodným predpokladom nezískali väčšinuakcií samotní občania, ale investičné privatizačnéfondy (IPF). Súhrnná štatistika privatizácie uvádza,že prostredníctvom IPF bolo investovaných zhruba72 % bodov v prvej a 64 % bodov v druhej vlne pri−vatizácie.15 Fakt, že najvýznamnejšie IPF boli zalo−žené bankami a inými finančnými organizáciami, vie−dol k problematickej situácii. Mnohé privatizovanéfirmy sú zadlžené u tých istých bánk, ktoré ako správ−covia IPF vystupujú v úlohe spolumajiteľov týchtopodnikov. Dochádza tak k určitému konfliktu záuj−mov, keď bankoví veritelia nevystupujú dostatočnerazantne voči neperspektívnym a preúverovanýmpodnikom, pretože ich prípadný konkurz by poško−dil záujmy bankových IPF, ktoré vlastnia značnú časť


122

ich akcií. Ďalším problémom je tiež stále vysoký po−diel štátu v najväčších českých bankách. Štát sa týmvlastne nepriamo opäť dostáva do pozície majiteľaprivatizovaných podnikov. Podľa názoru mnohýchčeských ekonómov je práve toto prepojenie hlavnoupríčinou pomalej reštrukturalizácie podnikov.16

Ukázalo sa totiž, že investičné fondy založené ban−kami nevykonávajú v dostatočnej miere svoje vlast−nícke práva a rozhodne nie sú v stave presadiť zásad−nú reštrukturalizáciu podnikov, ktoré vlastnia. Prio−ritou ich činnosti je vykonávanie operácií na kapitá−lovom trhu, a nie plnenie úlohy strategického investo−ra dôsledne kontrolujúceho činnosť manažmentu fir−my. Pritom šance občanov, ktorí svoje kupóny ne−zverili IPF, ale investovali individuálne, vplývať navedenie spoločnosti sú vzhľadom na roztrieštenosťvlastníctva úplne minimálne. Táto situácia mimoriad−ne posilňuje postavenie manažmentu firiem pochá−dzajúceho často ešte z bývalého režimu, čo predsta−vuje ďalšiu prekážku reštrukturalizácie a následnéhozvýšenia efektivity bývalých štátnych podnikov.

Práve stav, keď vlastnícke prepojenia privatizova−ných podnikov a pološtátnych bánk spolu s celkovouroztrieštenosťou vlastníctva najmä drobných akcio−nárov spôsobili dominantné postavenie postkomunis−tických manažérov, je najviac kritizovaným dôsled−kom kupónovej privatizácie. V tejto súvislosti sa do−konca hovorí o manažérskom, štátnom, prípadnebankovom socializme.

Z uvedeného je zrejmé, že situácia, ktorá nastalapo ukončení kupónovej privatizácie, je z hľadiskabudúceho efektívneho fungovania českého podniko−vého sektora neudržateľná. Podarilo sa síce nájsť pr−vých vlastníkov, vo väčšine prípadov však rozhodnenie vlastníkov konečných, ktorí by na seba zobraliplnú dlhodobú zodpovednosť za fungovanie a rozvojpodnikov.17 K určitej zmene v tomto smere došlo spus−tením tzv. tretej vlny privatizácie v roku 1995. Išloo obrovskú reklamnú akciu niektorých finančnýchskupín, ktorí ponúkali občanom odkúpenie ich akciíza trhovú cenu. Iniciatíva vyšla pritom od pomernemalej Plzenskej banky a jednej s ňou spojenej inves−tičnej spoločnosti.18 Neskôr sa pridali aj iné bankya investičné fondy, pričom cieľom bolo väčšinou zís−kanie kontrolného balíka akcií v niektorom z privati−zovaných podnikov s cieľom efektívnejšieho využí−vania vlastníckych práv. Ide teda o komplikovaný bojo ovládnutie akciových spoločností a investičnýchfondov, ktorý je vedený jednotlivými finančnými sku−pinami. Druhú stránku tohto koncentračného proce−

su predstavuje ustavičný pokles počtu malých akcio−nárov, ktorí svoje podiely získali v kupónovej priva−tizácii.19

Pokiaľ ide o celkové hodnotenie tretej vlny, názoryexpertov sa rôznia. Na jednej strane sa vyzdvihujeprekonanie roztrieštenosti vlastníckych štruktúr v prí−slušných akciových spoločnostiach. Získanie kontrol−ného balíka nesporne umožní jednotlivým IPF či ban−kám efektívnejšiu kontrolu manažmentu a následnúreštrukturalizáciu podnikov, ktorá je pre ich prežitiev trhovom prostredí nevyhnutná. Na druhej strane jeotázne, či sa IPF dokážu pretransformovať z portfóli−ových na strategických investorov. Problémom je tiežpretrvávajúce štátne vlastníctvo veľkých bánk. Uve−dené nedostatky však možno v dohľadnej dobe eli−minovať, napríklad prostredníctvom prebiehajúcicha pripravovaných predajov štátnych podielov v čes−kých bankách zahraničným investorom s dostatoč−ným know−how (predaj podielu ČR v ČSOB belgic−kej KBC Bank, pripravovaná privatizácia Komerčníbanky apod.). Z dlhodobého hľadiska však tretia vlnapredstavuje iné nebezpečenstvo, na ktoré upozornilkolektív autorov Akadémie vied ČR. Kým na začiat−ku bolo možné získať kontrolné balíky ešte pomernelacno, neskôr ceny špekulatívne vzrástli a zvýšili takvnútorné zadlženie podnikov.20

Len budúcnosť ukáže, ako sa noví majoritní vlast−níci bývalých štátnych podnikov dokážu s uvedený−mi rizikami vyrovnať. Celkovo však treba priznať, žetzv. tretia vlna privatizácie bola v podmienkach roz−triešteného vlastníctva ako dôsledku kupónovej pri−vatizácie zrejme nevyhnutným krokom.

* * *

Ak chceme zhodnotiť výsledky privatizácie v Čes−ku, treba skonštatovať, že hlavný zámer jej tvorcov –rýchlosť prechodu vlastníckych práv zo štátu na súk−romné subjekty – bol splnený. V žiadnom inom post−komunistickom štáte s výnimkou bývalej NDR ne−prebehol proces transformácie vlastníctva tak rých−lo, ako práve v Českej republike.

Na druhej strane mnohí ekonómovia právom pou−kazovali na fakt, že tento proces bol čisto formálnouzáležitosťou. Roztrieštenosť vlastníctva minoritnýchakcionárov na jednej strane a vlastnícke prepojeniamedzi veľkými IPF, veriteľskými bankami a štátomna strane druhej viedli vo väčšine prípadov len k ďal−šiemu posilneniu postavenia staronového manažmen−tu pochádzajúcemu často ešte z prednovembrovej éry.


123

Celkovo preto možno konštatovať, že česká cestaprivatizácie reprezentovaná najmä kupónovou metó−dou síce umožnila rýchlu vlastnícku transformáciu,nevytvorila však predpoklady pre dôslednú reštruk−turalizáciu bývalých štátnych podnikov. Určitý kroksmerom k vytvoreniu štandardného vlastníckehoprostredia predstavuje tzv. tretia vlna privatizácie, ajtento proces však v sebe skrýva mnohé úskalia. V kaž−dom prípade treba upozorniť na fakt, že bolestný pro−ces reštrukturalizácie podnikovej sféry spojený s do−časným poklesom výroby a rastom nezamestnanostiČeskú republiku ešte len čaká.

11.5. VÝCHODNÉ NEMECKO

Prechod z plánovaného na trhové hospodárstvov bývalej Nemeckej demokratickej republike predsta−vuje špecifický prípad v prostredí postkomunistickýchkrajín. Toto osobitné postavenie je dôsledkom poli−tického a ekonomického zjednotenia oboch nemec−kých štátov. Na jednej strane bolo východonemeckéhospodárstvo vystavené šoku z prakticky okamžité−ho nastolenia trhových vzťahov a následnému silné−mu konkurenčnému tlaku zo strany vyspelej západo−nemeckej ekonomiky. Na strane druhej sa nové spol−kové krajiny stali príjemcami rozsiahlych finančnýchtransferov pochádzajúcich zo zdrojov SRN.

Z uvedeného je zrejmé, že ekonomické reformyprebiehali vo Východnom Nemecku úplne v inýchpodmienkach než v ostatných postkomunistickýchštátoch, ktorých hospodárstva neboli vystavené také−mu náhlemu šoku, súčasne sa však pri zavádzaní tr−hového mechanizmu museli spoliehať predovšetkýmna vlastné sily. Tieto rozdielne ekonomické a politic−ko−spoločenské podmienky sa pochopiteľne odzrkad−lili aj v procese privatizácie, pričom model transfor−mácie vlastníckych vzťahov aplikovaný v bývalejNDR sa z uvedených dôvodov značne líši od mode−lov použitých v ostatných tranzitívnych ekonomikách.

Prípravy na privatizáciu východonemeckých štát−nych podnikov sa začali ešte pred zjednotením obochnemeckých štátov. Už v marci 1990 rozhodla Radaministrov NDR pod vedením Hansa Modrowa o za−ložení inštitúcie na poručnícku správu národnéhomajetku – Treuhandanstaltu21 .

17. júna 1990 schválil parlament NDR Zákon o pri−vatizácii a reorganizácii národného majetku (Zákono Treuhande). Tento zákon stanovoval, že k 1. júlu1990 sa všetky socialistické hospodárske podniky

automaticky transformujú na kapitálové spoločnosti,ak sa tak už nestalo. Socialistické koncerny zvanékombináty sa transformujú na akciové spoločnosti akombinátom podliehajúce závody a ostatné hospo−dárske jednotky sa premenia na spoločnosti s ruče−ním obmedzeným. Vyňaté spod pôsobnosti zákonaboli určité štátne podniky ako pošta, železnice, do−pravné a iné podniky vo vlastníctve spolkových kra−jín, obcí a miest.22

Zákon súčasne oficiálne zakladal Treuhand akoinštitúciu verejného práva, pričom tiež rozšíril a upres−nil jeho úlohy a právomoci. Treuhandu bola okremspravovania národného majetku NDR zverená aj úlo−ha reštrukturalizácie podnikov v piatich nových spol−kových krajinách. Táto úloha bola stanovená veľmikomplexne a konkrétne znamenala rozčlenenie vy−sokokoncentrovaných podnikových štruktúr, privati−záciu, resp. predaj kombinátov a národných podni−kov, záchranu tých podnikov, ktoré môžu dlhodoboprežiť v konkurenčnom prostredí a tiež prenos urči−tých podnikov do rúk federálneho štátu.23

Zákon o Treuhande po určitých modifikáciách pre−vzala aj Zmluva o zjednotení z 31. augusta 1990.Podľa paragrafu 25 spomínanej zmluvy mala tátovýchodonemecká inštitúcia pokračovať v činnosti ajpo zjednotení Nemecka. 3. októbra 1990 sa tak Treu−handanstalt stáva spolkovou inštitúciou verejnéhopráva podriadenou priamo spolkovému ministrovifinancií.

Uvedené právne normy vytvorili potrebnú legisla−tívnu bázu na reštrukturalizáciu a následnú privatizá−ciu bývalých štátnych podnikov NDR. Treuhandan−stalt ako vlastník prakticky celého východonemec−kého hospodárstva sa súčasne stal na určitý čas naj−väčším holdingom na svete. Majetok spravovanýTreuhandom predstavoval v roku 1989 iba v oblastipriemyslu asi 8 500 podnikov s približne 40 tisíc zá−vodmi a štyrmi miliónmi zamestnancov. K tomu tre−ba prirátať vyše štyri milióny hektárov poľnohospo−dárskej a lesnej pôdy, čo predstavovalo asi 40 % úze−mia NDR, ako aj zásoby tovaru, nehnuteľnosti a oso−bitný majetok (majetok strán, ministerstva štátnejbezpečnosti, východonemeckých odborov apod.).24

Aj z uvedených čísiel je zrejmé, aká obrovská úlo−ha stála pred manažérmi Treuhandanstaltu po zjed−notení Nemecka. V priebehu niekoľkých rokov malirozčleniť nefunkčné východonemecké kombináty,takto vzniknuté podnikateľské jednotky reštruktura−lizovať a následne predať súkromným vlastníkom.Súčasne museli rozhodnúť o tom, ktoré podniky sú


124

vhodné na okamžitý predaj a ktoré si pred úspešnouprivatizáciou vyžadujú ozdravenie. V mnohých prí−padoch museli tiež prijať nepopulárne rozhodnutiao uzavretí dlhodobo neperspektívnych podnikov.

Reštrukturalizácia a prípadné uzatvorenie výcho−donemeckých firiem mali pritom bezprostredný do−pad na úroveň priemyselnej výroby a zamestnanostiv nových spolkových krajín so všetkými s tým súvi−siacimi sociálnymi a politickými dôsledkami. Ajz uvedených príčin sa Treuhand počas celej svojejexistencie stával predmetom ostrej kritiky zo stranymnohých politikov, ekonómov či rôznych záujmo−vých skupín.

Relatívne najmenej problémov – a v tomto smeresa Východné Nemecko nelíšilo od iných postkomu−nistických krajín – bolo spojených s procesom malejprivatizácie. Privatizácia celkovo 25 tisíc obchodov,hotelov, reštaurácií, kín, kníhkupectiev, lekární atď.sa začala v roku 1990 a už v priebehu roku 1991 bolaukončená. V osemdesiatich percentách prípadov uve−dené podniky prešli do rúk východonemeckých ob−čanov, čo znamenalo začiatok vzniku strednej triedyvo Východnom Nemecku.25

Oveľa zložitejší problém predstavovala privatizá−cia stredných a veľkých podnikov. Ako už bolo uve−dené, východonemecká ekonomika bola mimoriad−ne centralizovaná. Základnými hospodárskymi jed−notkami boli kombináty, pričom každý kombinát za−hŕňal viacero kombinátnych závodov. Ešte pred sa−motnou privatizáciou bolo treba tieto nefunkčné hos−podárske jednotky rozčleniť a reštrukturalizovať. Nadruhej strane by prílišná roztrieštenosť mohla ohroziťkonkurencieschopnosť novovzniknutých podnikov.Napriek prehnanej centralizácii v plánovanom hos−podárstve bývalej NDR treba totiž upozorniť na sku−točnosť, že východonemecké kombináty z hľadiskavýšky obratu a počtu zamestnancov značne zaostá−vali za veľkými koncernmi Nemeckej spolkovej re−publiky.

Po rozdelení kombinátov čakala manažérov Treu−handu najťažšia a najkontroverznejšia úloha v celomprocese privatizácie – rozdelenie podnikov v novýchspolkových krajinách na tie, ktoré bude možné okam−žite alebo po ich ozdravení predať, a na tie, ktoré nie súz dlhodobého hľadiska životaschopné a bude treba ichzatvoriť. Vari najpresnejšie to vyjadril zavraždený pre−zident Treuhandu Detlev Rohwedder.26 V obežníku prevšetkých zamestnancov Treuhandanstaltu charakteri−zoval politiku tejto inštitúcie ako: „Rýchla privatizá−cia, rozhodná sanácia, starostlivé uzavretie.“27

Zatiaľ čo na začiatku transformačného procesu saTreuhand usiloval konať v súlade s touto oficiálnoudoktrínou, postupne so zhoršovaním ekonomickeja sociálnej situácie v nových spolkových krajináchsa začali množiť najrôznejšie politické intervenciev prospech zachovania výroby a pracovných miest navýchode Nemecka. Treuhandanstalt tak bol v menezachovania sociálneho zmieru opakovane nútenýdotovať neperspektívne podniky, ktorých výrobnýprogram zjavne nezodpovedal potrebám trhu. Najväč−ší priemyselný holding sveta sa v tejto súvislosti stalobjektom tvrdej a často protirečivej kritiky. Na jed−nej strane mu bolo vyčítané, že pri predaji východo−nemeckých podnikov uprednostňuje podnikovo−hos−podárske aspekty bez toho, aby zohľadňoval širšieekonomické a spoločenské súvislosti. Neexistenciaucelenej priemyselnej, štrukturálnej a regionálnejkoncepcie rozvoja východonemeckého hospodárstvanásledne vedie k deindustrializácii a ťažkým sociál−nym otrasom v nových spolkových krajinách. Na dru−hej strane mnohí liberálni ekonómovia upozorňovalina fakt, že dlhodobé subvencie zamerané na udržanieneperspektívnych podnikov či dokonca celých prie−myselných oblastí len odďaľujú nevyhnutnú reštruk−turalizáciu a zbytočne viažu značné finančné zdroje,ktoré by sa dali využiť na posilnenie postavenia kon−kurencieschopných východonemeckých podnikov.

Nemecká vláda a Treuhand sa snažili v tomto spo−re voľný trh verzus cielená hospodárska politika nájsťurčitý kompromis. To v praxi viedlo k tomu, že prirozhodovaní o tom, ktoré podniky ozdraviť a ktorézatvoriť, neboli stanovené jasné a záväzné pravidlá,ale rozhodnutia boli prijímané individuálne, prípadod prípadu. Netreba dodávať, že takýto prístup viedoliba k ďalším kontroverzným diskusiám a lobistickýmtlakom, čo rozhodne neprispievalo k transparentnos−ti celého procesu privatizácie.

Napriek uvedeným problémom však treba v prípa−de transformácie vlastníckych vzťahov v bývalej NDRvyzdvihnúť jeden významný fakt. Na rozdiel odostatných tranzitívnych ekonomík bola privatizá−cia v nových spolkových krajinách spojená s pro−cesom reštrukturalizácie bývalých štátnych pod−nikov. Samotnému predaju týchto firiem predchádza−lo rozčlenenie kombinátov, ozdravenie perspektív−nych a uzatvorenie neživotaschopných podnikov.Vlády ostatných postkomunistických štátov sa naprotitomu sústredili na často formálnu zmenu vlastníckychvzťahov, pričom bolestný, ale nevyhnutný proces re−štrukturalizácie a ozdravenia podnikového sektora


125

odsunuli na neskoršie, prípadne ho nerealizovali vô−bec. Na druhej strane treba priznať, že mimoriadnerýchla reštrukturalizácia a privatizácia východone−meckých firiem si vyžiadala obrovský transfer finanč−ných, technologických a ľudských zdrojov zo stranystarých spolkových krajín. Takýmito možnosťamiostatné štáty strednej a východnej Európy pochopi−teľne nedisponovali.

Takisto samotný predaj bývalých štátnych podni−kov súkromným investorom vykazoval určité špeci−fiká v porovnaní s inými tranzitívnymi ekonomika−mi. Treuhandanstalt od začiatku uprednostňoval pre−daj celých podnikov ako hospodársky ucelených jed−notiek. Nešlo teda o získanie určitej percentuálnej častiakcií, ale o kúpu podniku, ktorý sa v zásade uskutoč−nil formou prenosu všetkých akcií.28 V ostatných post−komunistických krajinách sa naproti tomu zvádzalituhé boje o stanovenie konkrétnych percentuálnychpodielov pri predaji jednotlivých podnikoch, a to naj−mä v prípade zahraničných investorov.

Treuhandanstalt oficiálne ukončil svoju činnosť k30. decembru 1994. Napriek mnohým výhradám a os−trej kritike na jeho adresu sa tomuto dočasne najväč−šiemu holdingu na svete v priebehu štvorročnej exis−tencie podarilo splniť svoju hlavnú úlohu – reštruktu−ralizovať a sprivatizovať východonemecké hospodár−stvo. Počet pôvodne asi 8 500 štátnych podnikova kombinátov sa ich rozčlenením zvýšil na približne12 350 podnikov. Od júna 1990 do konca roku 1994boli takmer všetky podniky a ich časti úplne aleboväčšinovo sprivatizované, okolo 4 300 bolo repriva−tizovaných, 300 prešlo do majetku obcí a miest a 3 700podnikov bolo zatvorených. Celkovo 860 podnikovzískali zahraniční investori a skoro 3 000 firiem od−kúpili manažmenty.29 Od roku 1995 existujú tri na−sledovnícke firmy Treuhandanstaltu. Ich hlavná úlo−ha spočíva v kontrole dodržiavania uzatvorených pri−vatizačných zmlúv (ide hlavne o záväzky investorovv oblasti investícií a udržania zamestnanosti), dokon−čení likvidácie nerentabilných podnikov a spravova−ní spolkového majetku na území nových spolkovýchkrajín.

* * *

Privatizácia vo Východnom Nemecku sa v mno−hých ohľadoch odlišuje od privatizácie v iných post−komunistických krajinách. Dôvodom je ekonomickéa politické zjednotenie oboch nemeckých štátov, kto−ré vystavilo nesprivatizované podniky na území no−

vých spolkových krajín silnému konkurenčnému tla−ku, súčasne však uvoľnilo značné materiálne aj ne−materiálne zdroje pre potreby reštrukturalizácie a sa−nácie východonemeckého hospodárstva. Tieto dvafaktory sa stali určujúcimi z hľadiska priebehu a vý−sledkov procesu transformácie vlastníckych práv naúzemí bývalej NDR.

S cieľom reštrukturalizácie a privatizácie praktic−ky celého východonemeckého hospodárstva bola vy−tvorená osobitná inštitúcia – Treuhandanstalt (skrá−tene Treuhand). Jeho úlohou bolo rozčleniť neefek−tívne socialistické kombináty a takto vzniknuté pod−niky rozdeliť do troch skupín. Perspektívne podnikymali byť čo najskôr predané súkromným vlastníkom,podniky, ktoré sa ocitli v dočasných problémoch, malibyť ozdravené a následne sprivatizované a podniky,ktoré boli z dlhodobého hľadiska neživotaschopné,mali byť uzavreté.

Napriek ostrej kritike, ktorej bol Treuhandanstaltv priebehu svojej činnosti vystavený, sa mu v priebe−hu mimoriadne krátkeho času (od júna 1990 do de−cembra 1994) podarilo uvedené úlohy v zásade spl−niť. V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že súčasťouprivatizácie v nových spolkových krajinách bolo ajspomínané rozčlenenie podnikov na perspektívnea neperspektívne a ich následné ozdravenie, resp. uza−tvorenie. Východné Nemecko je tak prakticky je−dinou tranzitívnou ekonomikou, kde prebeholkomplexný proces reštrukturalizácie podnikové−ho sektora, i keď za cenu dočasného poklesu výro−by a rastu nezamestnanosti.

ZÁVER

Jednou z hlavných príčin neúspechu plánovanéhohospodárstva bolo štátne vlastníctvo výrobnýchprostriedkov. Ekonomický vývoj komunistickýchkrajín v uplynulých desaťročiach jednoznačne uká−zal, že štát nie je schopný efektívne vykonávať vlast−nícke práva v podnikoch, ktoré mu patria. Neexisten−cia konkrétnych majiteľov, ktorí by boli osobne zain−teresovaní na ziskovosti danej firmy, viedla v lepšomprípade k nehospodárnemu využívaniu zdrojova v horšom prípade k otvorenému rozkrádaniu pod−nikových aktív.

Po politicko−spoločenských zmenách v stredneja východnej Európe na prelome osemdesiatych a de−väťdesiatych rokov stáli preto vlády transformujúcichsa krajín pred závažnou úlohou. V priebehu niekoľ−


126

kých rokov museli prevažnú časť štátneho majetkuodovzdať do rúk súkromných majiteľov, a tým zá−sadne zmeniť vlastnícku štruktúru príslušnej ekono−miky.

Zatiaľ čo v otázke nutnosti privatizácie vládol v štá−toch strednej a východnej Európy všeobecný konsen−zus, názory na konkrétny postup, hlavné priority a me−tódy aplikované v privatizačnom procese sa v jed−notlivých tranzitívnych ekonomikách značne rozchá−dzali. Niektoré štáty (Rusko, Česká republika) si ur−čili za svoj hlavný cieľ rýchlosť transformácie vlast−níckych práv, iné krajiny (Maďarsko) sa naopak sú−stredili na maximalizáciu výnosov plynúcich z pre−daja štátneho majetku. Stanovené priority sa potomstali determinujúcimi faktormi z hľadiska výberu kon−krétnych privatizačných metód (priame predaje, ku−pónová privatizácia apod.).

Napriek spomínaným rozdielom vykazujú postko−munistické štáty v oblasti privatizácie aj mnohé spo−ločné znaky. Vo väčšine štátov je predaj prevažnejväčšiny bývalých štátnych podnikov už ukončený.V súčasnosti stojí pred vládami tranzitívnych ekono−mík úloha sprivatizovať veľké banky a tie časti tzv.strategických podnikov, ktoré nemajú charakter pri−rodzeného monopolu (telekomunikačné služby, vý−roba elektriny, železničná doprava apod.). Predajutýchto podnikov doteraz bránili politické dôvody(obava z výpredaja národného majetku, snaha o kon−trolu významných spoločností zo strany jednotlivýchpolitických strán atď.), zhoršovanie ich hospodárskychvýsledkov a potreba značných investícií na ich mo−dernizáciu však postupne prinúti jednotlivé krajinyk ich privatizácii. Najďalej sa v tomto smere zatiaľdostalo Maďarsko.

Druhým znakom, ktorý majú všetky postkomunis−tické štáty s výnimkou NDR spoločné, je neukonče−ná reštrukturalizácia podnikového a bankového sek−tora. Vzhľadom na kritický nedostatok finančnýcha personálnych zdrojov sa vlády jednotlivých krajínsústredili na zmenu vlastníckych štruktúr jednotlivýchpodnikov a zásadnú výrobnú, organizačnú a odbyto−vú reštrukturalizáciu týchto firiem prenechali jej no−vým majiteľom. Tento prístup však s výnimkou týchpodnikov, ktoré získali strategickí zahraniční investo−ri, znamenal len odsunutie problému do budúcnosti.Z tohto dôvodu možno konštatovať, že proces trans−formácie vlastníctva bude v štátoch strednej a východ−nej Európy ukončený až vtedy, keď bude v týchto kra−jinách vykonaná skutočná reštrukturalizácia banko−vého a podnikového sektora.

POZNÁMKY

1 Błaszczyk, B. – Woodward, R. (eds.): Privatization inPost−communist Countries. Volume I. Center for So−cial and Economic Research, Warsaw 1996, s. 126.

2 Tamže, s. 131 −132.3 Bokros, L. – Dethier, J.−J. (eds.): Public Finance Re−

form during the Transition. The Experience of Hunga−ry. The International Bank for Reconstruction and De−velopment / The World Bank, Washington, D.C. 1998,s. 366−367.

4 Tamže, s. 365.5 Błaszczyk, B. – Woodward, R. (eds.): Privatization in

Post−communist Countries. Volume I. Center for So−cial and Economic Research, Warsaw 1996, s. 179.

6 Earle, J. – Frydman, R. – Rapaczyński, A. – Turkewitz,J.: Small Privatization: The transformation of RetailTrade and Consumer Services in the Czech Republic,Hungary and Poland. Central European UniversityPress, Budapest 1994. In: Błaszczyk, B. – Woodward,R. (eds.): Privatization in Post−communist Countries.Volume I. Center for Social and Economic Research,Warsaw 1996, s. 181.


8 Bližšie pozri Błaszczyk, B. – Woodward, R. (eds.): Pri−vatization in Post−communist Countries. Volume I.Center for Social and Economic Research, Warsaw1996, s. 210−211.

9 Tamže, s. 211.10 Radygin, A.: Privatization in the Russian Federation.

Center for Social and Economic Research, Warsaw1996, s. 22.


12 Tamže, s. 220.13 Blasi, J.: Ownership, Governance and Restructuring,

manuscript. Rutgers University School of Managementand Labor Relations, New Jersey 1994; Braverman, A.a kol.: Short explanatory note about the results of mar−keting state property under the conditions of post−vou−cher privatization. Marketing Association, Moscow1994. In: Błaszczyk, B. – Woodward, R. (eds.): Priva−tization in Post−communist Countries. Volume I. Cen−ter for Social and Economic Research, Warsaw 1996.

14 TRANSFORMATION. Leipziger Beiträge zu Wirt−schaft und Gesellschaft. Nr. 5 – Der Übergang zurMarktwirtschaft in Mittel− und Osteuropa als variablesZiel: Interessen, Strategien, Probleme. Herausgegebenvon Gerrit Stratman und Cornelie Kunze. LeipzigerUniversitätsverlag GmbH, Leipzig 1997, s. 92.

15 Večerník, J. – Matějů, P. a kol.: Zpráva o vývoji českéspolečnosti 1989−1998. Academia, Praha 1998, s. 70.


127




19 TRANSFORMATION. Leipziger Beiträge zu Wirt−schaft und Gesellschaft. Nr. 7 – Wirtschaftlicher Struk−turwandel und Produktivitätswachstum im Zuge desmarktwirtschaftlichen Umbaus in Ostdeutschland undin der Tschechischen Republik. Herausgegeben vonMeinhard Miegel und Cornelie Kunze. Leipziger Uni−versitätsverlag GmbH, Leipzig 1997, s. 133−134.


21 Oficiálny nemecký názov uvedenej inštitúcie je Treu−handanstalt, skrátene Treuhand. Vzhľadom na nemož−nosť presného a výstižného prekladu tohto nemeckéhotermínu budeme v ďalšom texte používať pôvodný ná−zov, pričom ho z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti v slo−venskom jazykovom prostredí budeme aj skloňovať.

22 Roggemann, H. – Kuss, K.−J.: Unternehmensumwan−dlung und Privatisierung in Osteuropa: Gesetzestexte,Analysen, Vertragsgestaltung. BERLIN VERLAGArno Spitz GmbH, Berlin 1993, s. 60−61.

23 Jens, U. (Hrsg.): Der Umbau: Von der Kommandowirt−schaft zur Öko−sozialen Marktwirtschaft. 1. Auflage.Nomos Verlagsgesellschaft, Baden−Baden 1991, s.113.

24 Wegner, M.: Bankrott und Aufbau: Ostdeutsche Erfa−hrungen. 1. Auflage. Nomos Verlagsgesellschaft, Ba−den−Baden 1995, s. 73.

25 Tamže, s. 125.26 Detlev Rohwedder bol zavraždený 1. apríla 1991.

K atentátu sa prihlásila teroristická skupina nazývanáFrakcia červenej armády.

27 Jürgs, M.: Die Treuhändler – Wie Helden und Halun−ken die DDR verkauften. Droemersche VerlagsanstaltTh. Knaur Nachf., München 1997, s. 457.

28 Roggemann, H. – Kuss, K.−J. (Hrsg.): Wirtschaften undInvestieren in Osteuropa: Rechtsgrundlagen und Recht−spraxis. BERLIN VERLAG Arno Spitz GmbH, Berlin1994, s. 64.

29 Wegner, M.: Bankrott und Aufbau: Ostdeutsche Erfa−hrungen. 1. Auflage. Nomos Verlagsgesellschaft, Ba−den−Baden 1995, s. 124.

LITERATÚRA

1. Błaszczyk, B. – Woodward, R. (eds.): Privatization inPost−communist Countries. Volume I. Center for So−cial and Economic Research, Warsaw 1996.

2. Błaszczyk, B. – Woodward, R. (eds.): Privatization inPost−communist Countries. Volume II. Center for So−cial and Economic Research, Warsaw 1996.

3. Bokros, L. – Dethier, J.−J. (eds.): Public Finance Re−form during the Transition. The Experience of Hunga−ry. The International Bank for Reconstruction and De−velopment / The World Bank, Washington D.C. 1998.

4. Jens, U. (Hrsg.): Der Umbau: Von der Kommandowirt−schaft zur Öko−sozialen Marktwirtschaft. 1. Auflage.Nomos Verlagsgesellschaft, Baden−Baden 1991.

5. Jürgs, M.: Die Treuhändler – Wie Helden und Halun−ken die DDR verkauften. Droemersche VerlagsanstaltTh. Knaur Nachf., München 1997.

6. Radygin, A.: Privatization in the Russian Federation.Center for Social and Economic Research, Warsaw 1996.

7. Roggemann, H. – Kuss, K.−J.: Unternehmensumwan−dlung und Privatisierung in Osteuropa: Gesetzestexte,Analysen, Vertragsgestaltung. BERLIN VERLAGArno Spitz GmbH, Berlin 1993.

8. Roggemann, H. – Kuss, K.−J. (Hrsg.): Wirtschaften undInvestieren in Osteuropa: Rechtsgrundlagen und Rechtspra−xis. BERLIN VERLAG Arno Spitz GmbH, Berlin 1994.

9. TRANSFORMATION. Leipziger Beiträge zu Wirt−schaft und Gesellschaft. Nr. 5 – Der Übergang zurMarktwirtschaft in Mittel− und Osteuropa als variablesZiel: Interessen, Strategien, Probleme. Herausgegebenvon Gerrit Stratman und Cornelie Kunze. LeipzigerUniversitätsverlag GmbH, Leipzig 1997.

10. TRANSFORMATION. Leipziger Beiträge zu Wirt−schaft und Gesellschaft. Nr. 7 – Wirtschaftlicher Struk−turwandel und Produktivitätswachstum im Zuge desmarktwirtschaftlichen Umbaus in Ostdeutschland undin der Tschechischen Republik. Herausgegeben vonMeinhard Miegel und Cornelie Kunze. Leipziger Uni−versitätsverlag GmbH, Leipzig 1997.

11. Večerník, J. – Matějů, P. a kol.: Zpráva o vývoji českéspolečnosti 1989−1998. Academia, Praha 1998.

12. Wegner, M.: Bankrott und Aufbau: Ostdeutsche Erfa−hrungen. 1. Auflage. Nomos Verlagsgesellschaft, Ba−den−Baden 1995.


128

129

Príloha Privatizačné kauzy obsahuje vybrané naj−známejšie prípady, ktoré sme usporiadali podľa abe−cedy (uvedomujúc si, že existuje aj iný spôsob uspo−riadania). Kauzy sú spracované na základe zosuma−rizovania udalostí podľa monitoringu dennej tlače odzačiatku privatizácie príslušných spoločností až posúčasný stav. Kauzy nekomentujeme, ani neuzatvá−rame. Čitateľ nech ich posúdi sám.

KAUZA BAŇA ZÁHORIE

Prezídium FNM SR rozhodlo 2. októbra 1996o predaji 51 % akcií, a. s., Baňa Záhorie spoločnostiBaňa Záhorie 1, ktorej konateľmi boli v čase privati−zácie funkcionári a členovia HZDS, za symbolickúcenu 1 Sk. Existovali pritom iné ponuky vo výške100−270 mil. Sk. Víťazná spoločnosť Baňa Záhorie 1bola pritom založená len dva dni pred ukončenímvýberového konania na FNM SR. Skutočnosť, žev prípade víťaznej spoločnosti išlo o funkcionárova členov HZDS, bola zdôraznená aj podpornými lis−tami funkcionárov koaličných strán a dokonca aj do−plnkom k uzneseniu koaličnej rady okresu Senica zodňa 10. decembra 1995, podľa ktorého „okresná koa−ličná rada trvá na tom, aby sa nadobúdateľom BaneHolíč stala spoločnosť Baňa Záhorie 1“.

Dňa 9. decembra 1996 kúpila Slovenská sporiteľ−ňa, a. s., (SLSP) priamym obchodom na Burze cen−ných papierov (BCP) za dlhopisy zvyšných 46 % akciíza 4,4 mil. Sk pri cene 30 Sk/akcia (Prezídium FNMSR o tomto predaji rozhodlo 20. novembra 1996).

Dňa 12. decembra 1996 SLSP predáva s miernymziskom (140 tisíc Sk) po 23 % akcií dvom spoločnos−tiam – Auris a Emin (za cenu 31 Sk/akcia). Po nie−koľkých dňoch spoločnosť Auris prevádza 23 % akcií

Príloha 1Privatizačné kauzy

na Miroslava Zachara (zase po 31 Sk/akcia), figuru−júceho aj v orgánoch spoločnosti Baňa Záhorie 1, kto−rá sprivatizovala 51 % akcií Bane Záhorie za symbo−lickú korunu.

Spoločnosť Emin (ktorej štatutárom je MiroslavZachar) predala svoj 23−percentný podiel R. Zbořilo−vi (tiež po 31 Sk/akcia), riaditeľovi odboru organizá−cie obchodu s dlhopismi FNM SR. Tento dňa 21. ja−nuára 1997 na otázku denníka SME, prečo sa rozho−dol kúpiť 23 % akcií a. s. Baňa Záhorie, odpovedal:„Musím si túto skutočnosť overiť,“ pričom odmietolakýkoľvek ďalší komentár (SME, 22. 1. 1997).

Koncom roka 1997 došlo v spoločnosti Baňa Záho−rie k navyšovaniu základného imania, keď sa kapitali−zovaním svojej pohľadávky voči Bani Záhorie, a. s.,akcionárom s podielom 13,5 % stali Hornonitrianskebane, a. s., Prievidza. Tým sa znížili podiely predchá−dzajúcich akcionárov. Zbořil a Zachar v tom istom časepredali časť svojich akcií (každý po 12 508 kusov, t. j.okolo 3 % z pôvodného základného imania, zrejme po1000 Sk/kus) spoločnosti HOSTA, s. r. o., čím sa (vrá−tane dôsledkov navŕšenia) ich vlastnícky podiel znížilna 16,44 % akcií (u každého z nich).

Dňa 4. marca 1998 M. Zachar a R. Zbořil predávajúvšetky svoje zvyšné akcie (po 16,44 %) spoločnostiamKoruna L, o. c. p., a T. D. F., s. r. o., po 760 Sk/akcia,spolu za 89 698 240 Sk. Len z predaja týchto akciíplynul každému z nich čistý zisk 43 019 748 Sk, pri−čom pre FNM SR to znamená takú istú stratu.

Sumár: FNM SR predal 97 % akcií Bane Záhorie,a. s., za 4 291 205,50 Sk. Následným predajom častitýchto akcií na kapitálovom trhu získal každý z „pri−vatizérov“ – Miroslav Zachar a Rastislav Zbořil čistýzisk 55 527 748 Sk.

Už len na doteraz realizovaných predajoch akciíBane Záhorie teda FNM SR stratil a Zachar, Zbořil &

M.E.S.A. 10

130

co. zarobili 111 055 496 Sk, pričom celkovú stratuFNM SR z predaja 97 % akcií Bane Záhorie možnoodhadnúť na sumu od 224 946 184 Sk (pri cene 760Sk/akcia) po 297 336 944 (pri cene 1 000 Sk/akcia).

Rastislav Zbořil bol v čase uvádzaných transakciíriaditeľom odboru organizácie trhu s dlhopismi FNMSR a na FNM bol napriek uvedeným skutočnostiamzamestnaný minimálne až do 29. júla 1998 (Pravda,29. 7. 1998). Paragraf 38 ods. 3 zákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v zneníneskorších úprav hovorí: „Členovia prezídia, výkon−ného výboru, dozornej rady a zamestnanci fondu ne−môžu vykonávať činnosť, ktorá by bola v rozpore sozáujmami fondu. Členovia prezídia, výkonného vý−boru a dozornej rady nemôžu nadobúdať majetok fon−du okrem dlhopisov vydaných fondom (§ 22) a akciíza tieto dlhopisy.“

Po prerokovaní informácií o privatizácií Bane Zá−horie, a. s., Holíč podalo Prezídium FNM v máji 1999trestné oznámenie na „neznámeho páchateľa“, keďmalo podozrenie zo spáchania trestných činov poru−šovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, pod−vodu, trestného činu porušovania záväzných pravi−diel hospodárskeho styku a zneužívanie právomociverejného činiteľa. V informácií FNM SR sa hovorí,že týmto konaním malo dôjsť ku škode približne 300mil. Sk, ktorá vznikla FNM. (Práca, 3. 5. 1999)

KAUZA BIOTIKA SLOVENSKÁ ĽUPČA

Dňa 29. februára 1996 rozhodlo prezídium FNMo odpredaji 40,6 % akcií a. s. Biotika Slovenská Ľupčav prospech spoločnosti G. V. Pharma, a. s., Prešov.Vorgánoch tejto spoločnosti sú okrem iných zastú−pení aj manažéri a vlastníci najväčšej farmaceutickejspoločnosti na Slovensku – Slovakofarmy, a. s., Hlo−hovec. O privatizáciu tohto balíka akcií sa usilovalaaj zamestnanecko−manažérska spoločnosť Biotika –zamestnanci, a. s., so 65−percentným podielom za−mestnancov a 35−percentným podielom manažérov.Neuspela, a to napriek tomu, že ponúkla celkovo troj−násobne vyššiu cenu ako víťazný projekt. Návrh za−mestnancov predpokladal o 140 mil. Sk vyššie splát−ky v hotovosti, o 753,5 mil. Sk vyšší vklad do in−vestícií, celkovo teda vyššiu cenu o 893,5 mil. Sk.FNM na kritické články v tlači a na kritiku zo stranyzamestnaneckej a. s. reagoval vyhlásením, podľa kto−rého cena ponúkaná zamestnaneckou a. s. bola nere−álne vysoká. Takéto tvrdenie prekvapuje, najmä ak si

uvedomíme, že cenu stanovovali manažéri samotneja. s., ktorí majú najlepší prehľad o tom, čo je a čo nieje reálna cena. Okrem toho investíciu ponúknutú ví−ťazným projektom G. V. Pharmy označili zástupco−via manažmentu za nedostatočnú, za sumu rovnajú−cu sa desaťmesačnej investičnej potrebe Biotiky. Pred−seda dozornej rady G. V. Pharmy a zároveň generál−ny riaditeľ Slovakofarmy, a. s., Ondřej Gattnar sa vy−jadril, že majitelia G. V. Pharmy si neželajú byť me−novaní, avšak podľa Gattnara nie je medzi nimi Slo−vakofarma ani majoritný vlastník Slovakofarmy.Niektorí vlastníci Slovakofarmy sú v orgánoch G. V.Pharmy, no podľa Gattnara sú tam preto, aby mali stra−tegický vplyv a kontrolu nad chodom Biotiky. V tej−to súvislosti zazneli v médiách podozrenia, že za pri−vatizáciou Biotiky stojí silná skupina ľudí z HZDSz Trnavského okresu (Trend, 13. 3. 1996).

Toto podozrenie potvrdil bývalý riaditeľ BiotikyMiroslav Otčenáš, ktorý príspevkom Priveľa neprav−divých tvrdení reagoval na rozhovor so súčasnýmpredsedom dozornej rady Biotiky Jozefom Dolníkom.Reaguje v ňom na vlastnícke pomery v spoločnostiG. V. Pharma: „V ďalšej časti rozhovoru sa J. Dolníksnaží budiť dojem vlastníka G. V. Pharmy od roku1997 a bagatelizovať prítomnosť pánov Gattnára, Var−gu a Póora v G. V. Pharme. Je to výsmech všetkýmmysliacim ľuďom, pretože G. V. Pharma je spoloč−nosť s akciami na doručiteľa.“ (Hospodárske noviny,26. 10. 1999).

KAUZA COLORIN

Slovnaft, a. s., Bratislava je najväčšou slovenskourafinériou a jedným z najväčších podnikov na Slo−vensku. Ročne spracováva viac ako 5 mil. ton ropya predaj v súčasnosti presahuje 40 mld. Sk ročne. Viacako polovicu produkcie exportuje. V súčasnosti jemajoritným akcionárom spoločnosť Slovintegra, ktoráakcie Slovnaftu získala odkúpením od FNM za niž−šiu ako trhovú cenu.

Spoločnosť Colorin vznikla 19. marca 1996 v Žili−ne a predmetom jej činnosti je maloobchod v nešpe−cializovaných predajniach, sprostredkovanie obcho−du so zmiešaným tovarom a ostatné obchodné čin−nosti.

Predaj 10,23 % akcií Slovnaftu z portfólia FNMSR firme Colorin dňa 25. februára 1998 sa preto zdáviac ako podozrivý. Nadobúdateľ – spoločnosť Colo−rin – za tento balík akcií zaplatil 619 441 888 Sk.

131

Prevod akcií sa uskutočnil tesne pred valným zhro−maždením Slovnaftu, čím FNM vedome sám seba pri−pravil o dividendy Slovnaftu. Hneď v prvých dňochpo nákupe akcií totiž zarobil Colorin na dividendáchtakmer 43 mil. Sk. Rozhodnutie o tomto predaji pri−jalo prezídium FNM napriek nálezu Ústavného súduSR o nesúlade tohto obchodu s právnymi normami.Z hľadiska FNM SR ide teda o hrubé ignorovaniezákona.

Ešte škandalóznejšia než nezákonnosť prevodua vedomé prevedenie dividend na neznámy subjektje cena kontraktu; fond predal 1 684 773 kusov akciípo 368 Sk za kus. V tomto čase sa akcie Slovnaftu natrhu pohybovali okolo 880 Sk. Fond predajom akciíza ich polovičnú cenu prišiel o 862 mil. Sk. Toto roz−hodnutie prijalo prezídium uvedomujúc si evidentnúkrízu likvidity a nedostatok rezerv na splatenie dlho−pisov. Samotný materiál, na základe ktorého prezí−dium rozhodovalo, uvádzal, že keby sa FNM pokúsilakcie predať, dosiahol by vyššiu cenu ako pri predajiColorinu a dokladoval to faktami, že cena akcií Slov−naftu je 930 – 945 Sk na anonymnom trhu a že Slo−vintegre sa v januári podarilo predať väčší balík tých−to akcií po 900 Sk. V máji BCPB uviedla, že Colorindal do repoobchodu 1 683 266 kusov akcií, čiže celýsvoj balík prvej emisie Slovnaftu. V súčasnosti cenaSlovnaftu osciluje okolo 700 Sk, teda na akomkoľ−vek predaji akcií Slovnaftu nad cenu 368 Sk budemať Colorin niekoľkomiliónové zisky.

Za poznámku stojí, že SPP nakupoval akcie Slov−naftu v decembri 1997 ešte po 1196 Sk (podozreniez tunelovania) a FNM predal o dva mesiace 1,6 mil.akcií spoločnosti Colorin po 368 Sk za kus. Podrob−nejšia analýza obchodov, pri ktorých SPP akcie Slov−naftu nakupoval, ukázala, že pri týchto transakciáchneznáme subjekty zarobili desiatky mil. Sk v hoto−vosti na úkor štátneho podniku. SPP nadobudol 11.decembra 1997 na svoj účet 10,1 % akcií z druhejemisie Slovnaftu. Na burze ich kúpil za cenu 1196Sk dva dni predtým. Tento balík sa však formovalv predchádzajúcich dňoch od 3. decembra za cenyokolo 930 Sk. Ak by tieto akcie nešli cez neznámehosprostredkovateľa, ale priamo na účet SPP, štátny pod−nik by ušetril takmer 90 mil. Sk. Tieto transakcie boliurobené tak, aby nebolo možné zistiť, kto získal tie−to peniaze v hotovosti. V rovnakom období podob−ne prebehli aj obchody s akciami prvej emisie Slov−naftu.

Nezodpovedným prístupom k štátnemu majetkupripravil FNM občanov tohto štátu len v tomto jed−

nom prípade o 1 miliardu Sk, keď pri predaji akciíSlovnaftu firme Colorin prišiel o 862 mil. Sk, pri vy−plácaní dividend Slovnaftu o ďalších 43 mil. Sk a priprevode akcií Slovnaftu na účet SPP cez sprostred−kovateľov o sumu 90 mil. Sk.

KAUZA DMD HOLDING

Akciová spoločnosť DMD Holding vznikla v roku1995 s cieľom integrovať a koordinovať strojárskuvýrobu štátnych strategických podnikov ako spoloč−nosť so stopercentnou štátnou účasťou. Jej hlavnýmidcérskymi spoločnosťami sa stali ZŤS TEES Martin,ZŤS Dubnica nad Váhom, Považské strojárne a PPSDetva.

Záväzok FNM SR voči DMD Holdingu vznikolv roku 1996 pri zvyšovaní základného imania DMD(kde bol fond najväčším akcionárom). Sumu 2,21 mld.Sk mal FNM SR splácať v prospech DMD v polroč−ných splátkach po 200 mil. Sk. Fond uhradil prvúsplátku k 31. máju 1997, ale vzhľadom na existujúceproblémy s likviditou nezaplatil nasledujúce splátky.

DMD Holding si založil 7. septembra 1998 dcér−sku spoločnosť DMD Progres, na ktorú postúpil časťsvojej pohľadávky voči FNM SR vo výške 1,61 mld.Sk. Fond riešil svoj záväzok voči DMD Progres tak,že ho vyrovnal prevodom 230 tisíc akcií v nominál−nej hodnote 10 tisíc Sk (t. j. v hodnote 2,3 mld. Sk)spoločnosti DMD Holding. Rozhodnutím prezídiafondu tak získal DMD Progres 40,48 % podielu naDMD Holdingu. (Národná obroda, 15. 1. 1999) Fond,ktorý tento krok urobil ako jednu z poslednýchtransakcií pred nástupom vlády M. Dzurindu, pri−šiel o majoritný podiel v DMD Holdingu, a stratiltak kontrolu aj nad majetkovými účasťami v 22 stro−járskych podnikoch, ktorých akcionárom je DMDHolding.

Nové orgány DMD Holdingu zvolilo mimoriadnevalné zhromaždenie 5. januára 1999. Akcionári roz−hodli aj o zmene stanov, ktorou tzv. prioritné akciepatriace spoločnosti DMD Fin (od 10. septembra1998), tvoriace 0,09 % základného imania, stratilimožnosť blokovať rozhodnutia valného zhromažde−nia. V praxi to znamená, že FNM SR, MH SR a štá−tom ovládané subjekty (SPP, Slovenské elektrárne,Slovenská sporiteľňa) vlastnia spolu dominantný ba−lík akcií. Na valnom zhromaždení sa zúčastnili zá−stupcovia všetkých majiteľov akcií a hlasovali zhod−ne. Kauza DMD Holdingu by teda mala byť skončená.

132

KAUZA PRIVATIZÁCIE HOTELOVVO VYSOKÝCH TATRÁCH

Začiatkom roka 1996 začal FNM SR realizovaťodpredaj hotelov vo Vysokých Tatrách. Formálnehotely predávala a. s. Interhotely Tatry, v skutočnostivšak o všetkom rozhodoval a všetko organizoval FNMSR, ktorý bol 100−percentným akcionárom v tejto a. s.Predsedom predstavenstva Interhotelov Tatry bolv tom čase pracovník FNM SR Jaroslav Bilík, v sú−časnosti viceprezident VSŽ, a. s., pre stratégiu.

Postupne bolo predaných všetkých desať hotelovpatriacich tejto a. s. Zoznam týchto hotelov, ich bi−lančné ceny, trhové ceny podľa odhadu Ústavu turiz−mu z roku 1994, ako aj kúpne ceny, za ktoré sa hotelypredali, obsahuje tabuľka 1.

Zaujímaví sú nadobúdatelia hotelov. Hotel Grandv Smokovci sa ocitol v Rezešovom impériu, hotel Parkkúpila dcéra a zať exposlanca za SNS a súčasnéhoveľvyslanca v Mexiku Haťapku, horský hotel na Po−pradskom plese pripadol synovi poslankyne za HZDSLazarovej, Grandhotel Praha v Lomnici zase bratoviinej poslankyne za HZDS Šoltýsovej−Gantneroveja horský hotel Sliezsky dom príbuznej štátneho ta−jomníka ministerstva životného prostredia za HZDSMUDr. Slobodníkovej. Tá mimochodom obýva jedenz bytov na Mierovej ulici v Bratislave, ktoré FNMSR v rozpore so zákonom predal vysokým koalič−

Tabuľka 46Privatizované hotely, odhad Ústavu turizmu z roku 1994

>��(�� .��)��!��

A4�)��.��)��!��

�7��.��)��!��

�FU(F�)�Q�

�FUAD�)�Q�

�� 11< 23? >3 =35 2?;

�� 44 52 2; =;= 2<<

�� 44 5; 21 =4= 2=4

C��4��)�. <2 132 4; >1< 1?>

(��)�� 4< 3? 2= >=3 <<;

C��4��4��A��!��.� 41 1;4 21 =>> 2;<

A�� 1; 15 > >; 45?

��.� 5 1< =3 514 <=2

��!��,� 2; 5 = 4; >3

��+,!�� 11 1< 4 2>4 21<

��D�E 11= GG0 $H@H =�@$ �@

Bil. cena = účtovná hodnota hotelov ako zostatková hodnota stavby, pozemku a zariadenia hotelov (v mil. Sk)Trhové ocenenie = trhová cena hotelov vypočítaná Ústavom turizmu v roku 1994 (v mil. Sk)Kúpna cena = cena, za ktorú FNM SR (prostredníctvom a. s. Interhotely Tatry) predal hotely v rokoch 1996−1998(v mil. Sk).Zdroj: Ústav turizmu, Bratislava, FNM SR, M.E.S.A.10

ným funkcionárom. Dá sa predpokladať, že aj ostatnéhotely sa stali korisťou ľudí blízkych koaličným špič−kám, len to urobili menej okato, nie priamo cez naj−bližších príbuzných.

Ako posledný z tejto skupiny hotelov bol Prezí−diom FNM SR odpredaný horský hotel Sliezsky domrozhodnutím zo dňa 8. apríla 1998. Neskôr, 21. mája1998 Prezídium FNM SR rozhodlo o predaji 97 %akcií a.s. Interhotely Tatry v prospech s. r. o. Ekiva zakúpnu cenu 131 631 600 Sk, ktorá mala byť splatenádlhopismi FNM SR jednou platbou do 30 dní od pod−písania zmluvy.

Tento predaj sa v dôvodovej správe materiálu schva−ľovaného Prezídiom FNM SR zdôvodňoval tým, že a.s.Interhotely Tatry už nevlastní žiadne nehnuteľnosti, a te−da nemôže už vykonávať pôvodnú činnosť, a ak by saakcie nepredali, musela by ísť do likvidácie.

Ako vyplýva z tabuľky 46, suma cien, za ktoréboli hotely predané, tvorí 215,5 mil. Sk. Kúpne cenyv týchto prípadoch pritom neboli rozdelené na splát−ky, ale mali byť uhradené v jednej platbe do 30 dníod nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji. Mate−riál tiež obsahoval ustanovenie, podľa ktoréhoprostriedky, ktoré získa a. s. Interhotely Tatry preda−jom hotelov, budú uložené na termínovanom vkladea nebudú môcť byť použité na modernizáciu zostáva−júcich hotelov, resp. na vyrovnávanie záväzkov spo−ločnosti.

133

Ak by teda boli privatizéri splnili platobné pod−mienky, ktoré mali podľa zmlúv o predaji hotelovsplniť, mala mať a. s. Interhotely Tatry na účtochprostriedky vo výške minimálne 215,5 mil. Sk. V ma−teriáli o predaji 97 % akcií sa uvádza stav aktív a pa−sív v tejto a. s. ku koncu roka 1997 vo výške 241 827000 Sk, pričom tieto aktíva boli kryté až z 99,5 %vlastným imaním a len z 0,5 % cudzími zdrojmi a os−tatnými pasívami.

FNM SR teda predal 97 % akcií, a. s., ktorá malamať na účtoch minimálne 215,5 mil. Sk, za 131 mil.Sk, a aj to za dlhopisy, takže tých, ktorí nakupovaliuvedených vyše 200 mil. Sk, vyšla ich kúpa na zhru−ba 70 mil. Sk, pretože to sú priemerné náklady, zaktoré sa dali získať dlhopisy, ktorými sa dal kryťv prvom polroku 1998 záväzok voči FNM SR vo výš−ke 131 mil. Sk (pri priemernom náklade za dlhopisvo výške 6500 Sk a pri krytí záväzkov voči fondujedným dlhopisom vo výške 11 760 Sk).

Možno teda pomerne presne vyčísliť, aké boli sku−točné náklady, za ktoré privatizéri z radov príbuznýcha inak blízkych ľudí špičkám vládnej koalície získalidesať najlukratívnejších hotelov vo Vysokých Tatrách.Suma bilančných hodnôt týchto hotelov je 336 mil.Sk, suma ich trhových cien podľa odhadu Ústavu tu−rizmu z roku 1994 bola 889 mil. Sk. Formálna sumakúpnych cien týchto hotelov bola 215,5 mil. Sk, avšakskutočná cena, za ktorú boli tieto hotely privatizérmiz radov vládnej koalície získané, tvorí len okolo 70mil. Sk.

Ide teda o čiastku rovnajúcu sa iba 20,8 % bilanč−nej hodnoty týchto hotelov a dokonca len 7,9 % trho−vej hodnoty odhadnutej Ústavom turizmu.

KAUZA JUHOSLOVENSKÉ CELULÓZKYA PAPIERNE ŠTÚROVO

JCP Štúrovo patrí medzi významné slovenské pod−niky. Podľa rebríčka Trend TOP 96 boli JCP za rok1995 na 25. mieste podľa obratu a na 12. mieste pod−ľa dosiahnutého zisku.

V rámci prvej vlny kupónovej privatizácie bolopredaných 70 % akcií a. s. a 30 % akcií ostalo voFNM. V roku 1995 došlo k ovládnutiu a. s. jednouz najväčších investičných spoločností na Slovensku– Harvard Capital & Consulting Slovakia (HC&CS),ktorá podľa slov generálneho riaditeľa JCP J. Kučeruovládala okolo 53 %, a. s. Predstavitelia HC&CSpopierali svoje majoritné postavenie v JCP, zároveň

však zmeny, ku ktorým došlo v orgánoch a. s. v roku1995, ich usvedčujú zo zavádzania. V roku 1995 re−prezentanti HC&CS obsadili väčšinu v predstaven−stve aj v dozornej rade a. s.

Popieranie zjavnej majority bolo motivované ne−dodržiavaním zákona o cenných papieroch, ktorýv prípadoch, že jeden vlastník alebo skupina prepo−jených vlastníkov vlastní viac ako 30 % akcií, naria−ďuje povinné odkúpenie všetkých ostatných akcií zacenu platnú na kapitálovom trhu.

Vo februári 1997 sa na kapitálovom trhu objavujeverejný prísľub na odkúpenie 91 % akcií JCP zo stra−ny švédskeho koncernu AssiDomän za cenu 900 Skza jednu akciu. V tom čase sa s akciami JCP obcho−dovalo za cenu 600 až 900 Sk. Tomuto verejnémuprísľubu predchádzal januárový predaj vyše 50 % akciíJCP z rúk HC&CS do vlastníctva AssiDomän za pred−pokladanú cenu okolo 900 Sk/akcia.

Celá táto transakcia je vlastne prvým veľkým zná−mym prípadom tzv. tretej vlny privatizácie, keď ma−joritní slovenskí vlastníci predávajú svoje akcie stra−tegickému investorovi zo zahraničia. Na samotnejtransakcii nie je nič negatívne, naopak, strategickýzahraničný investor môže priniesť potrebné investí−cie, know−how, prístup na zahraničné trhy. Dôvod,prečo uvádzame kauzu JCP medzi privatizačnýmikauzami, spočíva v spôsobe, akým FNM sprivatizo−val 30 % balík akcií, ktoré neboli rozdelené v prvejvlne kupónovej privatizácie.

Dňa 28. októbra 1996 predal FNM 30 % akcií JCPŠtúrovo spoločnosti KK Profin, s. r. o., Bojnice zacenu 100 Sk/akcia, pričom cena na kapitálovom trhubola v tom čase 600 – 900 Sk. Už v tom čase bolojasné, že touto transakciou prišiel FNM zhruba o 217,1až 347,4 mil. Sk.

V marci 1997 sa v médiách objavuje správa, podľaktorej spoločnosť AssiDomän už vlastní 91 % akciíJCP (Národná obroda, 12. 3. 1997). To znamená, žespoločnosť KK Profin, s. r. o., predala uvedených 30 %akcií firme AssiDomän za cenu 900 Sk/akcia, čo po−tvrdzuje, že len prostredníctvom tejto jednej transak−cie utrpel FNM ujmu vo výške 347,4 mil. Sk a záro−veň k rovnakému, ľahkému a rýchlemu zisku prišli tí,ktorí stoja za spoločnosťou KK Profin. Kto sú títoľudia?

Vo výpise z obchodného registra figurovali v časepredaja 30 % akcií z FNM dvaja synovia generálne−ho riaditeľa JCP Juraja Kučeru a spoločnosť mala sí−dlo v rodinnom dome jedného z nich v Bojniciach.Otec a generálny riaditeľ Kučera vyhlásil účasť svo−

134

jich synov na privatizácii 30 % akcií podniku, v kto−rom šéfuje, za „mladícku nerozvážnosť“. Zároveňrodina Kučerových tvrdí, že firma KK Profin zmeni−la sídlo, synovia už nie sú konateľmi firmy a ani ne−vlastnia žiadne akcie. Kučera senior jednoznačne zdô−razňuje, že „akcie sú mimo našej rodiny“, všetci všakodmietajú pomenovať skutočných vlastníkov, tedatých, ktorí stáli v pozadí a v prospech ktorých sa celátransakcia zorganizovala (SME, 8. 2. 1997, Trend, 19.2. 1997).

Zmluva uzavretá medzi KK Profin a FNM obsa−hovala okrem iného aj podmienku, že bez súhlasuFNM SR nemôže desať rokov s týmto 30−percentnýmbalíkom akcií nakladať, a ak počas desiatich rokovbude chcieť kupujúci previesť akcie na inú osobu, jepovinný ich najskôr prednostne po 100 Sk (nadobú−dacia cena) ponúknuť FNM SR. Azda najväčším pa−radoxom je skutočnosť, že KK Profin zmluvu S FNMSR skutočne dodržal a pritom obišiel. Nepredal švéd−skej spoločnosti AssiDomän 30 % akcií JCP Štúro−vo, lebo zmluva mu to zakazovala, ale predal jej celúsvoju spoločnosť KK Profin. Ku skutočnému prevo−du akcií došlo dokonca až po voľbách, keď stihlo eštepredchádzajúce vedenie FNM SR vydať súhlas s pre−vodom akcií z KK Profinu na tretiu osobu, ak si Assi−Domän prevezme jeho záväzky voči FNM SR a uhradívšetky splátky. Súhlas podpísali predstavitelia FNM13. októbra 1998 (Ing. Ján Porvazník, podpredsedavýkonného výboru FNM a Ing. Miroslav Velecký).Nové vedenie FNM SR zvolené 6. novembra 1998 satohto prípadu nedotklo a 14. apríla 1999 dokoncakonštatovalo, že boli splnené podmienky, aby KKProfin mohol previesť tieto lacno získané akcie na tre−tiu osobu. Lacno kúpiť a draho predať tak umožnilimajiteľom KK Profin aj dnešní pracovníci FNM, hociposledný prezident FNM SR Ľudovít Kaník oznámil,že „FNM SR považuje privatizáciu JCP, a. s., Štúro−vo spoločnosťou KK Profin, s. r. o., za nevýhodnúpre FNM SR, pričom za jej priebeh plne zodpovedápredchádzajúce vedenie FNM SR a v súčasnosti pre−biehajú rokovania s AssiDomän o usporiadaní vzá−jomných zmluvných vzťahov s FNM SR“. (Práca, 19.10. 1999)

V denníku Práca dňa 25. októbra 1999 prezidentFNM SR Ľudovít Kaník reagoval na situáciu v kauzevyhlásením, že „súčasné vedenie FNM SR nedalosúhlas na prevod akcií z firmy KK Profin, spol. s r. o.,na švédsku spoločnosť AssiDomän Packaging Štúro−vo, a. s. Akcie ostanú na účte KK Profin, spol. s r.o.,pretože v zmluve je platné obmedzenie prevodu ak−

cií na tretiu osobu na 10 rokov. Jediné, čo fond môžeurobiť, je nesúhlasiť so zmenou zmluvy, ktorá na dobudesať rokov obmedzuje prevod akcií na tretiu osobu.List, ktorý podpísali dvaja členovia výkonného vý−boru FNM SR, len konštatuje, že AssiDomän splnilzmluvné záväzky voči FNM SR, nemení však zmluv−né podmienky. Rád by som upozornil na skutočnosť,že podmienený súhlas s prevodom akcií na tretiu oso−bu, ktorý podpísali Ing. J. Porvazník a Ing. M. Med−vecký, tiež nie je súhlasom v právnom zmysle, preto−že ho ani vtedajší výkonný výbor fondu nepreroko−val. Rovnako teda nedáva žiadnu garanciu, že by ak−cie mohli byť prevedené.“ (Práca, 25. 10. 1999)

KAUZA KÚPELE SLIAČ A KOVÁČOVÁ

Prezídium FNM SR na svojom 36. zasadnutí schvá−lilo privatizáciu 51 % akcií a. s. Slovenské liečebnékúpele Sliač a Kováčová spoločnosti Corvas, s. r. o.,Piešťany, ktorej spoločníkom je aj bývalý ministerzdravotníctva SR za HZDS a bývalý šéfmanažér vo−lebnej kampane HZDS V. Soboňa. Kúpna cena bolastanovená na 151 mil. Sk, prvá splátka vo výške 30mil. Sk. Soboňa v rozhovore pre denník Práca uvie−dol, že projekt ich spoločnosti na privatizáciu kúpe−ľov bol jediný (Práca, 12. 10. 1995). Ako však predenník SME o deň nato potvrdil starosta obce Ková−čová S. Brachna, o kúpele Kováčová mali záujem ajoni, pričom privatizačný projekt podali v termíne. Naotázku, ako dnes môže ministerstvo zdravotníctvavstupovať do privatizácie kúpeľov, štátny tajomníkMZ SR Š. Zelník pre SME povedal, že ich rezort dávalen stanovisko k tomu, či je zachované zdravotníckehľadisko: „To je všetko, ostatné veci robí minister−stvo privatizácie a FNM.“ Soboňa, ktorý ako minis−ter zdravotníctva v roku 1992 vášnivo presadzoval,aby si štát ponechal väčšinu akcií kúpeľov, lebo lentak sa podľa jeho vyjadrenia zachová medicínsky cha−rakter, rozhodnutím FNM získal väčšinu oboch kú−peľov za sumu, ktorá je podľa odborníkov smiešna.„Približne rovnakú hodnotu vraj údajne majú len so−chy a fontány v areáli kúpeľov,“ uviedol denník (SME,13. 10. 1995).

Dňa 13. júla 1999 Stredisko cenných papierov de−finitívne previedlo 51 % akcií kúpeľov Sliač a Ková−čová z účtu spoločnosti Corvas Piešťany na účet FNMSR. Podiel FNM v kúpeľoch sa tak zvýšil na 67 %(ostatní akcionári: VšZP – 20 %, mesto Sliač – 8 %,RIF – 3 %, iní – 2 %). Dôvodom bolo nesplnenie

135

zmluvných podmienok, najmä nedostatočné zabez−pečenie predaja zamestnaneckých akcií kúpeľov.Corvas nevytvoril ani zmluvne dohodnutých 240 no−vých pracovných miest. Riaditeľ kúpeľov a bývalýminister zdravotníctva Viliam Soboňa považuje ten−to reprivatizačný akt zo strany FNM za politickú od−platu a zároveň podal žalobu, v ktorej obvinil fondz protiprávneho odstúpenia od privatizačnej zmluvy.(SME, 15. 7. 1999)

V júni 1999 teda FNM SR jednostranne odstúpilod kúpnej zmluvy so spoločnosťou Corvas, pričomzároveň SCP previedlo 51 % akcií na účet fondu.Corvas vzápätí podal žalobu na Krajský súd v Brati−slave o neplatnosti odstúpenia od zmluvy a požiadalo vydanie predbežného opatrenia, načo Krajský súdzakázal FNM disponovať s akciami a zakázal pred−stavenstvu a dozornej rade zvolávať valné zhromaž−denie. Zároveň prikázal SCP zaregistrovať pozasta−vovacie právo FNM na akcie Corvas až do právo−platného ukončenia veci. Aj napriek tomu Krajskýsúd v Banskej Bystrici na návrh FNM zvolal na 28.októbra 1999 mimoriadne valné zhromaždenie. Ma−nažment kúpeľov však jeho konanie znemožnil a ob−rátil sa na najvyšší súd. Situáciu v disponovaní s ak−ciami a v personálnom obsadzovaní spoločnosti, ktorávznikla po krokoch FNM SR, Strediska cenných pa−pierov a následných rozhodnutiach Krajského súdu vBratislave a Banskej Bystrici, označil JUDr. Ikrényi(právny zástupca firmy Corvas) za právne zmätočnú.(SME, 16. 11. 1999)

KAUZA NAFTA GBELY

Nafta Gbely, a. s., je jedným z najprosperujúcejšíchpodnikov v SR. Zisk pred zdanením v roku 1995 do−siahol 1075 mil. Sk (35,8 mil. USD) a podľa podieluzisku na tržbách bol podnik v roku 1995 štvrtým naj−ziskovejším podnikom v Slovenskej republike. AkcieNafty Gbely boli najbonitnejšími akciami na sloven−skom kapitálovom trhu, koncom júla 1996 sa ich cenapohybovala v rozmedzí od 2236 do 2360 Sk/akcia (pri1000 korunovej nominálnej hodnote akcie). Zároveňide o podnik, ktorý bol zákonom o strategických pod−nikoch zo septembra 1995 zaradený medzi strategic−ké podniky. Časť akcií (54,1 %) bolo privatizovanýchv prvej vlne kupónovej privatizácie.

Dňa 1. augusta 1996 FNM SR rozhodol o priamompredaji celého neprivatizovaného balíka akcií NaftaGbely (45,9 %) v priamom predaji neznámej spoloč−

nosti Druhá obchodná, a. s., za cenu 500 mil. Sk, pri−čom prvá splátka je 150 mil. Sk do 30 dní a zvyšokpodľa splátkového kalendára do desať rokov. Časťtýchto splátok pritom možno investovať do podniku,a v tom prípade sa o tieto investície znižujú splátky.Nafta Gbely pritom dosahuje ročný zisk vyše 1 mld.Sk, preto je jasné, že nový nadobúdateľ pohodlne splatísvoje záväzky z dividend, ktoré dostane ako novýmajiteľ. Ide zase o jeden z prípadov tzv. samonosnejprivatizácie (pozri napríklad model privatizácie Slov−naftu, a. s.).

O privatizáciu akcií Nafta Gbely sa uchádzali mno−hí domáci aj zahraniční investori, medzi nimi naprí−klad Ruhrgas, ÖMV, Gas de France. Prezident Prezí−dia FNM a podpredseda Združenia robotníkov Šte−fan Gavorník vyhlásil, že rozhodujúca bola cena, do−máci záujemca a jeho hodnovernosť (Národná obro−da, 8. 8. 1996).

Predajná cena bola 500 mil. Sk, pritom pri aktuál−nej cene na kapitálovom trhu 2200 Sk/akcia by cena45,9 % balíka bola 3,2 mld. Sk. Skutočná trhová cenaby pritom bola ešte vyššia, pretože ide o kontrolnýbalík lukratívnej akciovej spoločnosti (zvyšných 54,1% akcií predaných v kupónovej privatizácii je rela−tívne rozptýlených). Takmer všetci domáci aj zahra−niční záujemcovia ponúkali oveľa vyššiu cenu akovíťaz. Možno konštatovať, že priama strata vyplýva−júca z tohto predaja dosiahla sumu okolo 3 mld. Sk.K hodnovernosti nadobúdateľa a jeho domácemu cha−rakteru možno uviesť, že, ako zistili médiá, sídlo Dru−hej obchodnej, a. s. bolo v opustenom spustnutomrodinnom dome. Na valných zhromaždeniach novýchmajiteľov zastupujú právni zástupcovia a štatutárny−mi zástupcami a. s. sú podnikatelia miestneho význa−mu a charakteru.

S privatizáciou akcií Nafta Gbely a s inými podob−nými privatizačnými kauzami úzko súvisí novela zá−kona o cenných papieroch, ktorú presadili koncomroka v parlamente koaliční poslanci a ktorá zrušilav roku 1995 zavedenú povinnú dematerializovanú for−mu cenných papierov, a teda znovu zaviedla listinnúformu bez povinnosti viesť údaje o majiteľoch. Zno−vu tak vznikol nekontrolovateľný inštitút akcií nadoručiteľa a akcie Druhej obchodnej majú práve ta−kýto charakter. Inými slovami, nedá sa zistiť, kto jeskutočným vlastníkom za symbolickú cenu privati−zovaného kontrolného balíka akcií Nafty Gbely.

V súvislosti s týmto predajom sa v tlači opakovanevyskytli informácie o tom, že skutočnými vlastníkmiby mali byť najvyšší funkcionári HZDS, konkrétne

136

predseda parlamentu Ivan Gašparovič, podpredsedaparlamentu Augustín Marián Húska, podpredsedavlády Sergej Kozlík a bývalá najbližšia spolupracov−níčka premiéra Mečiara Anna Nagyová. Menovaníúčasť na privatizácii odmietajú, zároveň však štatu−tárni zástupcovia Druhej obchodnej, a. s., priznáva−jú, že oni nie sú skutoční vlastníci tejto spoločnosti,a na otázku o skutočných vlastníkoch odmietajú od−povedať s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Tototajomstvo je zabezpečené akciami na doručiteľa, kto−rých použitie bolo umožnené nedávnym hlasovanímkoaličných poslancov. Existuje aj mnoho ďalších ne−priamych dôkazov a indícií o zainteresovanosti naj−vyšších predstaviteľov HZDS na tejto transakcii.

Dlhoročný hovorca predsedu parlamentu I. Gaš−paroviča Jurík, ktorý nedávno odstúpil, novinárketýždenníka Plus 7 dní pred svedkom uviedol, že v ča−se, keď parlament rozhodoval o zbavení poslanecké−ho mandátu poslanca Františka Gauliedera, sa pred−seda parlamentu I. Gašparovič dlho rozhodoval o svo−jom odstúpení z funkcie. Potom mal podľa Juríka je−den telefonát, ktorý rozhodol, že neabdikoval. Býva−lý hovorca pred svedkami na margo dôvodu tohtorozhodnutia povedal: „A čudujete sa, keď ide o 3,2miliardy?“ (Plus 7 Dní, 8/97, s. 16).

Médiá tiež priniesli správu, podľa ktorej už akcieNafty Gbely zmenili majiteľa a boli odpredané ruské−mu plynárenskému gigantu Gazprom, o ktorom jeznáme, že mal o tento podnik záujem najmä pre pod−zemné zásobníky plynu, ktoré podnik vlastní a ktorémajú pre veľkých vývozcov plynu strategický cha−rakter. Gazprom sa v poslednom čase významne ak−tivizuje na stredoeurópskych trhoch, najmä v snaheudržať si pozície vo vývoze plynu pred expandujúci−mi západoeurópskymi spoločnosťami. Známa je na−príklad dumpingová ponuka Gazpromu na dodávkyplynu do ČR v snahe zabrániť diverzifikácii dovozuplynu do ČR z Nórska, prípadne od iných európskychvývozcov. Predstavitelia Druhej obchodnej predajakcií Nafty Gbely, a. s., Gazpromu popreli.

Signifikantnou skutočnosťou je, že od privatizáciebalíka akcií Nafty Gbely, a. s., sa v televízii VTV,ktorej majiteľmi sú vysokí funkcionári HZDS, pravi−delne objavuje reklama Nafty Gbely, a. s. VTV jeokrem iného známa aj svojimi vysokými dlhmi, pri−čom najväčšiu časť z nich má voči VÚB, ktorá je ovlá−daná Fondom národného majetku a ktorú riadi ma−nažment blízky HZDS a majiteľom VTV.

V roku 1997 vyšlo najavo, že jedným z majiteľovDruhej obchodnej, čiže aj Nafty Gbely, je Vladimír

Poór, predseda Krajského predstavenstva HZDSv Trnave. Premiér a predseda HZDS Vladimír Me−čiar však vyhlásil, že nevie, kto je majiteľom Druhejobchodnej. Predseda SDSS Jaroslav Volf podal trest−né oznámenie na členov výkonného výboru FNM SRa prezidenta FNM SR Štefana Gavorníka. Štátny Slo−venský plynárenský podnik (SPP) následne kúpil 6percent akcií po 2000 korún, hoci tesne predtým ria−diteľ SPP Ján Ducký obhajoval privatizáciu NaftaGbely argumentom, že cena akcií Nafty Gbely bolav čase privatizácie nezmyselne vysoká.

Cena akcií Nafty Gbely, ktoré mali ešte v roku 1996hodnotu vyše 2200 korún, klesla v lete 1998 na 500korún. Poslanecký prieskum v otázke predaja NaftyGbely bol neúspešný.

Začiatkom roka 1999 sa cena akcií Nafty Gbelypohybuje okolo 320 korún. Vladimír Poór oznámil,že chce predať svoj podiel v Druhej obchodnej. Pre−miér Mikuláš Dzurinda následne vyhlásil, že sa začí−na pracovať na vrátení časti majetku Nafty do FNM.(SME 4. 2. 1999) Toto vyhlásenie premiéra Dzurin−du sa opieralo o právnu analýzu, podľa ktorej existu−je právny nárok na vypovedanie zmluvy o prevodeakcií Nafty Gbely do súkromných rúk. Podľa spomí−naného rozboru došlo v prípade predaja Nafta Gbelyk evidentnému porušeniu zákona o privatizácii, keď−že pri predaji sa nepostupovalo v súlade so schvále−ným privatizačným projektom z roku 1991.

Podľa tohto projektu mali byť akcie Nafty rozdele−né takto: 3−percentný podiel sa mal deponovať na účteReštitučného investičného fondu, 47 % sa malo pre−dať v kupónovej privatizácii, 40 % akcií malo pred−stavovať účasť štátu v podniku a zvyšných 9,3 % malodočasne pripadnúť FNM SR. K porušeniu zákonao privatizácii došlo aj tým, že boli predané všetky ak−cie do súkromného vlastníctva. Navyše bol porušenýaj Obchodný zákonník a zákon o cenách, pretože pod−ľa týchto právnych noriem sa pri predaji hovorí o ro−zumnej cene, čo v prípade predaja akcií Nafty Gbelynebolo dodržané.

Začiatkom marca 1999 uzavreli predstavitelia FNMSR a Druhej obchodnej dohodu o vrátení 40,9 % ak−cií Nafty Gbely. Toto bolo možné až po podaní žalo−by FNM SR na Druhú obchodnú. Druhá obchodná,ktorá v auguste 1996 získala 45,9 % balík akcií za500 mil. Sk, pričom ich trhová hodnota vtedy presa−hovala 3,2 mld. Sk, si ponechá zvyšných 5 %. Dcér−skej spoločnosti Nafty – Nafta Trade, ktorú kontrolu−je V. Poór, však ostali 3 nedokončené zásobníky ply−nu. (SME, 17. 3. 1999).

137

Definitívnou bodkou za škandalóznou privatizácioua ešte škandalóznejšou reprivatizáciou, ktorej obeťamisa po dlhých mediálnych a právnych ťahaniciach staliprezident FNM Ľ. Kaník a viceprezident FNM J. Skle−nár, bolo 15. októbra 1999 navrátenie 45,9 % akcií a.s.Nafta Gbely na účet FNM. Podľa výkazu BCPB zhru−ba za 500 mil. Sk, teda za sumu, za ktorú ju vtedy ne−známa Druhá obchodná roku 1996 z FNM získala.

KAUZA NÁKLADNÁ AUTOMOBILOVÁDOPRAVA TRENČÍN (NAD)

Dňa 19. októbra 1995 Prezídium FNM SR schva−ľuje priamy predaj podniku NAD Trenčín v prospechv. o. s. Merkur za cenu 60 140 000 Sk, z toho30 140 000 v peniazoch a 30 mil. v investíciách; plat−ba v hotovosti: prvá splátka 15 mil. Sk (poskytnutýúver z Priemyselnej banky), ďalších 15,140 mil. v ôs−mich ročných splátkach po približne 1,9 mil. Sk, úro−čených 9,75 %.

Firma Merkur mala dvoch spoločníkov a konate−ľov (Karol Chorvát a Milan Macák). Jeden z nich,Ing. Macák, požiadal 20. januára 1997 o posunutiesplátkového kalendára o dva roky z dôvodu zlej fi−nančnej situácie spoločnosti. Dňa 21. januára 1997,t. j. ďalší deň po podaní žiadosti (!!!), VV FNM uve−denú žiadosť zamietol, o čom žiadateľa informovallistom zo dňa 12. februára 1997.

V dňoch 16.−18. apríla 1997 uskutočnila kontrolnáskupina FNM SR kontrolu plnenia ustanovení zmlu−vy o predaji podniku a kontrolu stavu nakladania s pri−vatizovaným majetkom v spoločnosti Merkur za ob−dobie od 1. januára 1996 do 31. marca 1997. Proto−kol o kontrole okrem iného uvádza, že v čase, keďMerkur žiadal o odklad splátok z dôvodu zlej finanč−nej situácie (v termíne druhej splátky vo výške 1,9mil., ktorú nezaplatil), mal v držbe (na účtoch a v po−kladni) finančné prostriedky vo výške 5,3 mil. Sk.Neplatil teda zámerne.

Dňa 18. júna 1997 bol prerokovaný protokol o vý−sledkoch uvedenej kontroly, pričom sa dospelo k zá−veru, že konateľ spoločnosti Merkur, Ing. Milan Ma−cák, musí zabezpečiť odstránenie nedostatkov a návrhopatrení na zlepšenie situácie v plnení ustanovení zmlu−vy v termíne do 30. júna 1997. V ten istý deň, ako saprerokovával protokol z kontroly, ktorý na odstráne−nie nedostatkov stanovil termín 30. júna 1997, prevzalIng. Milan Macák od FNM SR oznámenie o odstúpeníod kúpnej zmluvy zo strany fondu.

Dňa 19. júna 1997 (teda na druhý deň po odstúpe−ní od zmluvy s Merkurom) Prezídium FNM SR roz−hodlo o predaji podniku NAD Trenčín v prospechs. r. o. S−BiBa, už však za kúpnu cenu 7 mil. Sk. Prvásplátka pritom je 0,5 mil. Sk, ďalšie splátky tvoriaspolu 6,5 mil. Sk a povinné investície sú 20 mil. Sk.Cena v peniazoch je teda, oproti podmienkam preda−ja z roku 1995 menej ako štvrtinová, pričom je do−konca o viac ako polovicu nižšia než prvá splátka,ktorú predchádzajúci nadobúdateľ Merkur zaplatilhneď po podpise zmluvy (15 mil. Sk).

Dňa 22. júla 1997, teda mesiac po predaji, je podľavýpisu z obchodného registra z tohto dňa ešte 100−percentným majiteľom s. r. o. S−BiBa Ing. SamuelBibza z Bratislavy, pričom adresa firmy je v Trenčínena Jilemnického ulici č. 2.

Dňa 2. septembra 1997 už výpis z obchodného re−gistra hovorí, že 100−percentným vlastníkom a jedi−ným konateľom s. r. o. S−BiBa je Ing. Milan Macák(!!!), pričom adresa spoločnosti sa z Jilemnickéhozmenila na Zlatovskú 29, čo je adresa bývalého pod−niku NAD Trenčín.

Dňa 4. novembra 1997 už výpis z obchodného re−gistra hovorí, že na adrese bývalého NAD Trenčín(Zlatovská 29) sídli Trenčianska dopravná spoločnosť,v skratke TDS, a. s. Vznikla 5. septembra 1997, vy−dala akcie na doručiteľa (ako inak), a na svet prišlapremenou z obchodnej spoločnosti S−BiBa, s. r. o.,pričom na spoločnosť TDS, a. s., prechádzajú všetkypráva a záväzky zaniknutej spoločnosti S−BiBa, s. r. o.

V predstavenstve spoločnosti TDS, a. s., sedí okreminých Ing. Milan Macák a v dozornej rade okreminých aj istý Ján Paulíny, bytom Kostolná−Záriečie81, švagor viceprezidenta a predsedu Výkonného vý−boru FNM SR a predsedu Krajského predstavenstvaHZDS v Trenčíne Milana Reháka.

Na tejto kauze je teda pozoruhodná najmä skutoč−nosť, že prvý – pre FNM SR relatívne výhodnejší –predaj podniku sa uskutočnil v roku 1995 (teda už zadnešného FNM SR), následne došlo celkom evident−ne k vedomému neplneniu kúpnej zmluvy zo stranynadobúdateľa, k odstúpeniu FNM od zmluvy a k opä−tovnej privatizácii už za oveľa nižšiu cenu. Pritomtransakcia bola od začiatku evidentne naplánovanátak, aby sa k majetku znova dostal jeden z pôvod−ných nadobúdateľov z roku 1995, avšak už za omno−ho nižšiu cenu a s pristúpením príbuzného druhéhonajvyššieho funkcionára (a najvyššieho výkonnéhofunkcionára) FNM SR, ktorý je zároveň vysokýmfunkcionárom HZDS.

138

Právnym nástupcom firmy S−Biba sa stala spoloč−nosť TDS Trenčín, ktorej členmi predstavenstva súMilan Macák, konateľ Merkuru, a Milan Struška, ria−diteľ Merkuru. Pre denník SME K. Chorvát uviedol,že „z právnej analýzy vypracovanej JUDr. Volfovouvyplýva, že predaj firme S−Biba bol len simulovanýprávny úkon, ktorý mal viesť k zmene majiteľova k zníženiu kúpnej hodnoty majetku podniku“. Poodňatí sprivatizovaného majetku žiadala spoločnosťMerkur od FNM vrátenie prvej – 15−miliónovej splát−ky spolu s preinvestovanými 5 mil. Sk. Namiesto tohojej fond vyrubil pohľadávku 27 mil. Sk, z čoho vy−plýva, že Merkur sa tak stal dlžníkom fondu. (SME,13. 7. 1999)

KAUZA PRIVATIZÁCIE 51 % AKCIÍNOVÁCKYCH CHEMICKÝCHZÁVODOV, A. S., V PROSPECHSPOLOČNOTI INEKON (ČR)

Fond národného majetku uzavrel 3. novembra 1994zmluvu so spoločnosťou INEKON Praha. Postupo−val na základe rozhodnutia vlády SR zo 6. septembra1994, podľa ktorého mal INEKON odkúpiť 51 % ak−cií Nováckych chemických závodov za 1,217 mld.Sk (o 403,5 mil. Sk, teda o vyše 49 % viac, než je ichnominálna hodnota). Z toho 400 mil. Sk mal zaplatiťv hotovosti a zvyšných 817 mil. Sk mal splatiť v in−vestíciách do NCHZ, najmä ekologických. Kúpnuzmluvu podpísal INEKON s tým, že 25. novembra1994 sa naň prevedú akcie NCHZ a za každý deňomeškania bude druhá strana platiť penále 50 tisíc Sk.Spoločnosť INEKON síce včas zaplatila 80 mil. Sk(prvú z dohodnutých piatich splátok za 813 485 ak−cií) a poskytla NCHZ aj úver 200 mil. Sk na prefi−nancovanie obchodných operácií – Fond národnéhomajetku však na a. s. nepreviedol ani jedinú akciu.

Bezprostredne po tom, čo FNM SR stihol uzatvo−riť s INEKON−om zmluvu, novozvolený slovenskýparlament totiž v noci z 3. na 4. novembra 1994 pred−staviteľov FNM SR odvolal a prijal zákon, ktorýmzrušil rozhodnutia Moravčíkovej vlády. Zanedlhovšak samotné ministerstvo privatizácie po právnejanalýze prišlo na to, že novoprijatý zákon sa nevzťa−huje na 29 z 54 zrušených rozhodnutí, medzi nimiani na privatizáciu NCHZ.

Ústavný súd SR v máji 1995 označil nočný zákonNR SR o zrušení privatizácie za protiústavný, preto−že NR SR prekročila svoju kompetenciu a nemá prá−

vo rušiť uznesenia vlády. Mečiarova vláda sa síce pred−tým poistila a po NR SR zrušila uznesenia predchá−dzajúcej vlády aj ona (hoci mnohí upozorňujú, že pro−tizákonne), avšak ani možnosť vlády rušiť vlastnéuznesenia sa nemohla v žiadnom prípade vzťahovaťna privatizáciu NCHZ. Hoci Ústavný súd zrušil noč−ný zákon aj pre jeho neprípustnú retroaktivitu (spät−nú účinnosť) a najmä preto, že ním došlo k protiústav−nému zrušeniu a odňatiu vlastníckeho práva nadobud−nutého platnými právnymi úkonmi, bez ohľadu na toFNM SR INEKON−u akcie NCHZ nevydal. A to ajnapriek tomu, že Najvyšší súd SR v máji tiež potvr−dil, že v tomto prípade nemožno aplikovať zákono anulovaní rozhodnutí o privatizácii.

Minister hospodárstva J. Ducký už v januári 1995povedal, že nemá nič proti novému vlastníkovi, na−mieta iba proti tomu, aby mal majoritu. V decembri1995 to potvrdil aj podpredseda výkonného výboruFNM SR Porvazník. FNM podľa neho chce, aby INE−KON zostal akcionárom, považuje ho za partnera,ktorý má pozitívny prínos, len sa usiluje, aby nebolmajoritným akcionárom. INEKON dokonca súhlasilaj s tým a ponúkol, že sa zo svojho 51−percentnéhopodielu zriekne 17 % v prospech zamestnaneckejakciovej spoločnosti, pokiaľ by tejto zamestnaneckejspoločnosti FNM SR predal 16 % akcií. Tým by INE−KON mal v NCHZ 34−percentný podiel (jeho väčši−nový balík by sa zmenil len na kontrolný), zamestna−necká akciová spoločnosť 33 %, FNM 30 % a RIF3 %. FNM SR však napokon dohodu nepodpísal a po−žadoval najskôr zrušenie pôvodnej zmluvy z roku1994.

Medzitým za rok 1995 dosahujú NCHZ zvýšenievýroby a predaja približne o 40 % a najvyšší zisk zadoterajšej existencie podniku. Výbornými výsledka−mi, aké NCHZ dosiahla pričinením INEKON−u,odôvodnili podporu doterajšej privatizácie aj poslan−ci mestského zastupiteľstva a odborári podniku, ktorívyslovili nespokojnosť s postupom FNM SR (Práca,20. 12. 1995).

Veci sa ďalej skomplikovali tým, že FNM SR zvo−lal 4.decembra 1995 mimoriadne valné zhromažde−nie, na ktorom zvýšil základné imanie NCHZ. Ak bytoto rozhodnutie bolo vstúpilo do platnosti, INEKONby v NCHZ stratil majoritu. Krajský súd v BanskejBystrici však zohľadnil námietky doterajšieho pred−stavenstva NCHZ proti oprávneniu FNM SR zvolaťvalné zhromaždenie. Predbežným opatrením zakázalvýkon činnosti novej dozornej rade zvolenej na tom−to valnom zhromaždení a zakázal tiež zaregistrovať

139

navýšenie základného imania, ktorým by sa zmenilimajetkové pomery v spoločnosti v neprospech spo−ločnosti INEKON Praha.

Takmer rok trvajúci spor medzi firmou INEKONPraha ako navrhovateľom a FNM SR ako odporcomo plnenie kúpnej zmluvy na predaj 813 485 akciíNováckych chemických závodov sa 19. decembra1995 skončil na Mestskom súde v Bratislave vynese−ním rozsudku v prospech INEKONu. Podľa rozhod−nutia tohto súdu je FNM povinný previesť na účetINEKONu všetky akcie do troch dní od právoplat−nosti rozsudku a zaplatiť zmluvnú pokutu 18,8 mil.Sk za neprevedenie akcií podľa kúpnej zmluvy. Súdv rozsudku konštatoval, že nenašiel žiadny dôvod,pre ktorý by mala byť kúpna zmluva vyhlásená zaneplatnú (o čo sa usiloval FNM), čím vlastne potvr−dil jej právoplatnosť a záväznosť. Rozhodnutie súduje záväzné aj pre Stredisko cenných papierov v Brati−slave. Keďže v tomto spore ide o akcie a poplatky zatakmer 1,25 mld. Sk, FNM sa proti rozsudku odvolala spor bude pokračovať na Najvyššom súde SR.

Podľa rozhovoru s J. Hušekom, riaditeľom INE−KON Praha, je INEKON pripravený dohodnúť sapodľa pôvodnej dohody zo 6. októbra 1995, čiže vzdaťsa 17 % akcií v prospech zamestnaneckej akciovejspoločnosti. „Som veľmi rád, že sudkyňa odolala ná−tlaku z oficiálnej sféry, keď si obhajca FNM pozvalprokurátora, aby mu pomohol dotiahnuť prípad dokonca, a držala sa práva. Bol som dosť prekvapenýz vystupovania pána prokurátora, ktorý by mal obha−jovať právo, a nedokážem si predstaviť, že sa moholjednoznačne postaviť právu a ohýbať ho podľa potre−by.“ Riaditeľ Hušek ďalej konštatoval, že v súčasnos−ti „existuje v podniku prakticky dvojvládie“. Pritomza rok pôsobenia INEKON−u v Novákoch sa podari−lo „zabezpečiť nárast zisku o 77 % oproti roku 1994,zvýšila sa zamestnanosť, mzdy stúpli o 25 % za rok,znížila sa zadlženosť podniku. Z tohto dôvodu máprincíp privatizácie s našou účasťou jednoznačnú pod−poru v regióne, naposledy ju vyjadrilo mestské za−stupiteľstvo v Novákoch“. (Pravda, 21. 12. 1995)

Pred Vianocami 1995 sa pomery v Nováckych che−mických závodoch opäť vyostrili. Podľa reportážedenníka Práca odborári nechcú do areálu umožniťvstup členom novej dozornej rady a predstavenstva,ktoré podľa rozhodnutia súdu FNM SR začiatkomdecembra vymenoval nezákonne. Vo vyhlásení od−borového výboru OZ chémie pri NCHZ a predsedovdielenských výborov, ku ktorému sa pripojili aj hos−podárski pracovníci, sa uvádza: „Neakceptujeme roz−

hodnutia novej dozornej rady a novovymenovanéhopredstavenstva. Žiadame pôvodné orgány a. s., abypokračovali v riadení nášho podniku, aby najmä po−čas sviatkov nedošlo k nepredvídaným situáciám a nášpodnik fungoval aspoň tak ako doteraz.“ (Práca 22.12. 1995)

Deň pred Štedrým večerom, 23. decembra 1995,denník Práca referuje o pretrvávajúcej napätej situá−cii. Výkonný riaditeľ J. Kostka sa k celej záležitostiúdajne nechce vyjadrovať. Dobre informovaný zdrojza hlavnú príčinu neuznania zmluvy s INEKONompovažuje skutočnosť, že ide o českú firmu. „To, čo satu deje, možno prirovnať k vydieraniu. FNM robí jed−no valné zhromaždenie za druhým, ale ani z jednéhosme nedostali žiadne doklady,“ zdôraznil tento zdroj.FNM zablokoval NCHZ všetko, vrátane účtov. No−viny popisujú dramatickosť situácie: „Nové predsta−venstvo, ktoré odborári odmietajú pustiť do areáluspoločnosti, by malo prísť údajne 28. decembra. Pribráne je sprísnená kontrola, ktorú vykonáva strážnaslužba. Ak sa členovia dozornej rady a predstaven−stva prihlásia, stráž ich nevpustí do priestorov podni−ku, ale pôjdu vedľa do kultúrneho domu, kde je všet−ko pripravené. Súčasný manažment vraj dostal lenurčité podmienky a ultimáta, ktoré majú do stredysplniť. V opačnom prípade musia odísť všetci z vý−konného vedenia.“

O dva dni nato, 30. decembra 1995, Práca píšeo tom, že na rokovaní dňa 28. decembra 1995 saokrem iných zúčastnili predstavitelia FNM SR, novépredstavenstvo spoločnosti, členovia novej dozornejrady, členovia manažmentu, zástupcovia firmy INE−KON z Prahy a predseda HZDS v Novákoch. Odbo−rári podniku sa na rokovanie dostali až po dvoch ho−dinách. Výsledkom stretnutia o. i. bolo, že výkonnýmanažment NCHZ spolu s odborármi prisľúbili, ženaďalej zabezpečia dobrý chod podniku. Zástupca fir−my INEKON ponúkol možnosť okamžitého rokova−nia kvôli zmluve medzi INEKONom a FNM SR, abysa spor skončil čo najskôr. Zamestnanci podniku majúaj naďalej záujem o zamestnanecké akcie.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR musel FNMpreviesť 51 % základného imania NCHZ na účet INE−KON−u. Avšak za nevyjasnených okolností INEKONneskôr o 10−percentný podiel prišiel. Neskôr získala49 % akcií NCHZ spoločnosť PT−Nova priamym pre−dajom od FNM.

INEKON Praha v apríli 1999 akceptoval návrhVýkonného výboru FNM a súhlasil, že fondu vráti41 % akcií NCHZ Nováky, ktoré boli blokované na

140

účte INEKON−u. Podľa riaditeľa Hušeka spoločnosťINEKON od zmluvy odstúpila v decembri 1997,avšak akcie NCHZ nemohli byť na účet fondu vráte−né, keďže boli práve fondom zablokované. (SITA, 14.4. 1999) Na účet FNM SR tak pribudlo 41 % akciíspoločnosti NCHZ.

Dňa 9. júla 1999 prebehlo valné zhromaždenie, naktorom spoločnosti skupiny Fingroup vlastniace 35 %akcií rozhodli o navýšení základného imania. Ostatníakcionári nemohli na tomto valnom zhromaždení hla−sovať, a tak by podiel tejto skupiny mohol vzrásť na50 %. Tento krok považuje FNM za protiprávny a bu−de žiadať jeho revíziu. Podľa A. Bubeníkovej, riadi−teľky sekcie zakladateľských činností a výkonu akci−onárskych práv, súd zakázal konanie júlového valné−ho zhromaždenia. Ak by súd neuznal argumentyFNM, ten by tak definitívne stratil možnosť získaťv NCHZ majoritu, ktorú by mohol ponúknuť neskôrvo verejnej súťaži na predaj. (Pravda, 14. 8. 1999)

Ako uviedol denník Práca: „Výsledkom je, že INE−KON väčšinu v NCHZ ani teraz nezískal, fondomukradnuté akcie sa objavili na iných účtoch a akcie,ktoré mu zostali, vrátil a dobre zarobil desiatky mil.Sk na penále, ktoré mu podľa dosť absurdnej zmluvymusel FNM SR vyplatiť.“ (Práca, 18. 8. 1999)

KAUZA PRVÁ NOVINOVÁ SLUŽBA (PNS)

PNS, a. s., Bratislava je dominantná distribučná spo−ločnosť zaoberajúca sa distribúciou a predajom novína tlačovín. Jej aktuálny podiel na trhu je 65 %, distri−buuje 30 denníkov a 670 časopisov. Prezídium FNMSR rozhodlo 24. februára 1998 o predaji 97 % akciítejto a. s. v prospech tlačiarenského giganta Danubia−print, blízkeho vládnej koalícii. Danubiaprint bol pri−vatizovaný v auguste 1996 v prospech ľudí blízkychvládnej koalícii. Riaditeľ a jeden z vlastníkov Danu−biaprintu S. Srník je predsedom dozorných rád spo−ločností R−Press a H−Press, ktoré vydávajú denníkyHZDS Slovenská Republika a Hlas. Danubiaprint tla−čí všetky celoštátne denníky s výnimkou denníka SME.

Prvá novinová služba bola vďaka svojmu dominant−nému postaveniu v distribúcii periodickej tlače citli−vým podnikom najmä v súvislosti s aktuálnym poli−tickým vývojom a s neskrývanou snahou bývalej vlád−nej koalície obmedzovať slobodu slova a slobodnúkonkurenciu v oblasti šírenia informácií.

Prezident Prezídia FNM SR a podpredseda koalič−ného ZRS Š. Gavorník v rozhovore pre Pravdu dva

mesiace pred privatizáciou PNS uviedol: „Okolo PNSbude ešte huriavk. Písali mi zamestnanci – odborári,ktorí chcú svoj podiel. Je to opodstatnené, ale spriva−tizovať PNS, to nebude len tak: ide o dominantnéhodistributéra periodickej tlače. Kto ho sprivatizuje,ťažko odhadnúť. Bude treba veľmi citlivo k celej zá−ležitosti pristupovať. Možno nakoniec dôjde k doho−de na parlamentnej pôde, aby sa PNS dostala medzistrategické podniky, čosi také sa aspoň črtá.“ (Prav−da, 19. 12. 1997)

Napriek týmto slovám teda Prezídium FNM SR,vedené práve Š. Gavorníkom, predalo 97 % akcií PNSspoločnosti blízkej HZDS, ktorá je zároveň tlačiaren−ským podnikom s dominantným podielom na tlačiperiodickej tlače a takmer monopolným postavenímv tlači celoštátnych denníkov.

Predseda Združenia vydavateľov periodickej tlačeSlovenska (ZVPTS) Miloš Nemeček v tejto súvislos−ti vyhlásil: „Neviem si predstaviť nevhodnejšieho pri−vatizátora, ako je polygrafický gigant a vydavateľs jasne politickým pozadím.“ (Slovenský Profit, 21.4. 1998) Vydavatelia tvrdia, že nijaký ekonomickýani logický argument nemôže obhájiť toto rozhodnu−tie a že nejde o náhodu, ak sa rozhodnutie o ovládnu−tí rozhodujúceho distributéra tlače načasuje do pred−volebného obdobia. Vrcholom je pritom skutočnosť,ak dôvodová správa uvádza, že jedným z dôvodov,prečo FNM SR uprednostnil práve Danubiaprint (cel−kovo sa uchádzalo o privatizáciu PNS 25 záujemcov),bola „previazanosť tlače a distributéra“. Podľa záko−na na ochranu hospodárskej súťaže musí nový nado−búdateľ PNS do 15 dní od podpísania kúpnopredaj−nej zmluvy požiadať Protimonopolný úrad SRo schválenie koncentrácie.

Asi najzávažnejším faktom je, že podľa mienkyviacerých expertov a pozorovateľov FNM SR pri roz−hodnutí o privatizácii 97 % akcií porušil zákon, pre−tože po náleze Ústavného súdu SR o nezákonnostiprenosu kompetencií za priame predaje z vlády naFNM SR už privatizovať nemal. V tomto prípade všakuž nešlo len o porušenie ducha výroku Ústavnéhosúdu SR, ale aj o porušenie litery tohto rozhodnutia,pretože sa privatizoval aj ten majetok, ktorý nemož−no privatizovať ani podľa § 28 ods. 5, ktorého proti−ústavnosť Ústavný súd neskúmal. Podľa tohto para−grafu totiž možno privatizovať len ten majetok, ktorýnie je možné predať podľa predchádzajúcich rozhod−nutí o privatizácii. Povedané slovami podpredseduVýkonného výboru FNM SR J. Porvazníka, „ide naj−mä o prípady, keď bola založená a. s., ale nebolo bliž−

141

šie špecifikované, ako budú akcie predávané, alebotie prípady, keď sa pôvodne schválil predaj akcií v ku−pónovej privatizácii, ale po jej zrušení už nie je mož−né realizovať pôvodné rozhodnutia“ (Práca, 19. 12.1996). Sama dôvodová správa k rozhodnutiu o predaji97 % akcií PNS však hovorí o tom, že jediné rozhod−nutie o privatizácii PNS je rozhodnutie vlády SR z 20.júna 1994, podľa ktorého sa určilo 46 % akcií do ku−pónovej privatizácie, 17 % na dočasnú účasť štátu, 34 %na trvalú účasť štátu a 3 % do reštitučného investičné−ho fondu. Aj keby sme teda pripustili možnosť priva−tizovať podľa § 28 ods. 5, je evidentné, že táto mož−nosť sa nevzťahuje na 34 % akcií, ktoré boli určenérozhodnutím vlády na trvalú účasť FNM SR. Napriektomu FNM SR sprivatizoval 97 % akcií PNS.

Nepovolená koncentrácia bola dôvodom odstúpe−nia FNM od kúpnopredajnej zmluvy s Danubiaprin−tom začiatkom februára 1999, čím sa FNM stal opäťvlastníkom 76,54 % akcií PNS, pričom od polovicemája 1999 už vlastní 100 % akcií PNS. Navyše, kraj−ský súd v Bratislave dňa 11. mája 1999 vyhlásil naDanubiaprint konkurz, pretože si spoločnosť nebolaschopná dlhší čas plniť svoje záväzky a v súčasnostije v likvidácii. (Pravda, 9. 9. 1999)

Dňa 22. júla 1999 sa do konkurzu dostala aj PNS,ktorá svojmu majiteľovi Danubiaprintu požičala 44mil. Sk, pričom do januára 1999 jej dlhy voči vyda−vateľom dosiahli výšku 77 mil. Sk. PredstavenstvoPNS sa proti rozhodnutiu súdu o konkurze odvolalona Najvyšší súd SR. Ekonomický riaditeľ PNS MilanJablonický odhadol celkovú výšku škôd, ktoré spô−sobilo bývalé vedenie, na 223 mil. Sk. (Hospodárskenoviny, 11. 11. 1999)

KAUZA PSIS

Ministerstvo financií SR odňalo svojím rozhodnu−tím zo dňa 31. marca 1995 licenciu Prvej slovenskejinvestičnej spoločnosti (PSIS), ktorá patrila medzinajvýznamnejšie na Slovensku. Spravovala majetokv hodnote asi 7 mld. Sk, pričom bola bezkonkurenč−ne najlepšou slovenskou spoločnosťou v oblasti sprá−vy otvorených podielových fondov. Najlepšou z hľa−diska objemu týchto fondov, aj z hľadiska miery ichzhodnocovania.

Najväčším podielovým fondom v správe PSIS bolSporofond, ktorý združil viac ako 2 mld. Sk od vyše42 tisíc právnických a fyzických osôb. Zároveň tátoinvestičná spoločnosť (IS) založila pre druhú vlnu

kupónovej privatizácie (KP) dva fondy, ktoré získaliv rámci registrácie občanov do druhej vlny bezkon−kurenčne najviac majiteľov investičných kupónov(MIK−ov), ktorí sa zmluvne zaviazali investovať dofondov PSIS. Táto spoločnosť bola zároveň známasvojou nezávislosťou od vtedajšej vládnej koalíciea podporou nezávislej tlače. Reakciou vlády bola kon−trola zo strany ministerstva financií a následné odobra−tie povolenia k činnosti. Viaceré skutočnosti, ako ajspôsob, akým bolo povolenie k činnosti odobraté, na−svedčujú, že išlo o politický krok, ktorého účelommalo byť zlikvidovanie silnej a od vlády nezávislejfinančnej inštitúcie.

Majetok, ktorý PSIS spravovala, prešiel rozhod−nutím vlády do správy dvoch iných IS, medzi nimi ajdo správy Harvardskej investičnej spoločnosti (HIS)známej svojimi úzkymi kontaktmi na niektorých pred−staviteľov HZDS.

Rozhodnutie MF SR o odňatí licencie PSIS je zá−važné najmä preto, že ide o precedens nerešpektova−nia nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva rozhod−nutím štátneho orgánu s evidentne politickým pod−textom. Išlo pritom o majetok značného rozsahu, ktorýsa ako súkromný zhodnocoval vyše štyroch rokov.Politicky motivovaným rozhodnutím ministerstva fi−nancií došlo k absolútnemu zničeniu dôvery súkrom−ných subjektov k investovaniu prostredníctvom po−dielových fondov. Po správach o odňatí povoleniaPSIS a po prevedení podielových fondov do HIS bolapozastavená možnosť vyberania vkladov. Jednak pre−to, že bola obava z masového vyberania, jednak pre−to, že HIS nedisponovala potrebnými kapacitamia know−how na zabezpečenie týchto operácií. To sa−mozrejme viedlo k narastaniu dopytu po výbere vkla−dov a napokon k tomu, že v krátkom čase viac akotretina podielnikov požiadala o vrátenie vkladu, čopodľa zákona č. 248/1992 Zb. v znení neskorších pred−pisov znamená uzavretie podielového fondu (PF)a vyplatenie podielov.

V auguste 1995 exposlankyňa G. Kaliská založilazdruženie občanov – podielnikov Sporofondu na ob−ranu ich vlastníckych práv proti zásahu štátnej moci.Na jej výzvu zareagovalo 1535 z vyše 42 tisíc po−dielnikov Sporofondu. Združenie podalo do koncaroka 1995 dve žaloby proti štátu: jednu proti zásahudo výkonu ich vlastníckych práv, druhú o náhraduškody, majetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku zne−hodnocovania ich prostriedkov, ktorého impulzom bolzásah štátu. Právnu pomoc poskytoval združeniu bý−valý minister privatizácie M. Janičina.

142

Koncom roka 1995 Najvyšší súd zrušil rozhodnu−tie o odňatí licencie ministerstvom financií ako proti−zákonné. Podľa slov štátneho tajomníka MF SR J. Ma−gulu bude ministerstvo toto rozhodnutie rešpektovať,aj keď s ním nesúhlasí. Magula uviedol, že rozhod−nutia Najvyššieho súdu SR boli aj v prípade bansko−bystrického fondu PSIPS, aj bratislavskej spoločnos−ti PSIS – v ich prospech – „jednoznačne vedené nie znezávislej pozície“. Súd si údajne vykladal zákonypo svojom, pričom nerešpektoval platné zákony a po−stavil sa do úlohy zákonodarcu. Tak napríklad, Naj−vyšší súd SR podľa Magulu svoje rozhodnutie posta−vil na mylnom názore, že zmenka nie je cenným pa−pierom, hoci iný zákon – zákon o cenných papieroch– ju jednoznačne za cenný papier určuje.

Ministerstvo financií robilo aj po rozhodnutí Naj−vyššieho súdu prieťahy vrátiť PSIS a odmietalo sprá−vu PF. Najprv síce vyslalo ústretové signály a avizo−valo vydanie správy, v polovici februára však posla−lo na PSIS novú kontrolu. Štyri dni po jej začiatku,20. februára 1996, posiela MF SR spoločnosti PSISrozhodnutie o začatí konania vo veci porušenia záko−nov o investičných spoločnostiach a o cenných pa−pieroch. Podľa vedenia PSIS táto skutočnosť – k roz−hodnutiu došlo len o štyri pracovné dni po začatí kon−troly – jasne naznačuje, že celá kontrola bola len zá−mienkou na uvalenie sankcií. PSIS sa obáva, že cie−ľom nového útoku MF je položiť PSIS tak, aby nema−la ani možnosť žiadať od MF SR náhradu za škody,ktoré jej spôsobilo predchádzajúce, medzičasom Naj−vyšším súdom SR (NS SR) zrušené rozhodnutie o od−obratí licencie.

Po zdĺhavom odovzdávaní správy fondov a uplat−není rozsudkov NS SR, ktoré sa skončilo až v polovi−ci februára 1996, začal Úrad pre dozor nad kapitálo−vým trhom v PSIS novú kontrolu. Akcionári PSISrozhodli koncom apríla o likvidácii spoločnosti. Tútoskutočnosť oznámili MF SR 31. 5. 1996. PSIS na zá−klade kontroly MF SR opäť odňalo licenciu. Rozhod−nutie bolo doručené 24. 6. 1996, ale PSIS už bolavtedy zrušená.

KAUZA SELEKT BUČANY

Predstavitelia zamestnaneckej a. s. vo Výskumnomšľachtiteľskom ústave Selekt v Bučanoch oznámili,že ešte pred podaním privatizačného projektu sľúbilikaždoročne zaplatiť Združeniu robotníkov 500 tisícSk za podporu ich projektu. ZRS prisľúbilo pomoc,

FNM však napriek tomu podnik predal inému záu−jemcovi, pritom za nižšiu cenu (oficiálnu), ako po−núkla zamestnanecká a. s. (SME, 2. 10. 1996).

Novým vlastníkom sa stala firma Betased, s. r. o.,ktorej majiteľ neskôr odvolal z funkcií všetkých, kto−rí zastupovali zamestnaneckú a. s. Zamestnanecká a. s.ponúkla kúpnu cenu 52 mil. Sk, Betased zvíťazil s po−nukou 28,3 mil. Sk. Spoločníkmi víťaznej firmy súokrem iného aj najväčší dlžníci Selektu (privatizova−nej firmy), trnavský a šuriansky cukrovar (Národnáobroda, 4. 12. 1996).

KAUZA SLOVENSKÁ POISŤOVŇA

Slovenská poisťovňa vznikla 1. novembra 1991transformáciou štátneho podniku Slovenská štátnapoisťovňa na akciovú spoločnosť. V júli 1998 bol naj−väčším akcionárom Slovenskej poisťovne FNM SR,ktorý kontroloval 50,55 % akcií. VSŽ Holding dis−ponoval zhruba 20 percentami a spoločnosti Vinlana Telemar, ktoré boli blízke VSŽ, vlastnili 8,6 %, resp.6 % základného imania.

Začiatkom júla 1998 začali silnieť snahy akcioná−rov SP (predovšetkým VSŽ) o získanie významnej−šieho postavenia v spoločnosti na úkor štátu. VSŽnešlo len o ovládnutie poisťovne s bilančnou hodno−tou 31 mld. Sk a technických rezerv, ale aj jej majet−kových účastí, prostredníctvom ktorých by mohli dis−ponovať majetkom vo výške zhruba 100 mld. Sk.Navyšovaním základného imania sa mal obísť zákono zákaze privatizácie strategických podnikov, ktorýzakazuje privatizáciu SP do konca roka 2003.

Základné imanie sa malo pôvodne zvýšiť o 1 mld.Sk na 2,5 mld. Sk. Akcionári však tento návrh upra−vili na 375 mil. Sk, teda zvýšili základné imanie o25 %. Toto zvýšenie stačilo na to, aby v prípade, žeFNM SR neuplatní svoje predkupné právo, stratilmajoritu a SP by prešla do súkromných rúk privati−zérov blízkych vládnej koalícii. Podiel FNM SR byklesol na 40,4 %. Argument vtedajších vládnych pred−staviteľov, že zvýšenie základného imania o 375 mil.Sk prospeje Slovenskej poisťovni, neobstojí, pretožeSP vynaložila na zvýšenie základného imania zniče−nej IRB, ktorá bola od roku 1996 pod kontrolou sku−piny VSŽ, 2 mld. Sk, teda viac ako päťkrát toľko.

Podobný postup straty majority štátu v komerčnejbanke prebehol v rokoch 1996 a 1997, keď pri navy−šovaní základného imania Poštovej banky (zo 600 na1200 mil. Sk) klesol podiel štátnych subjektov (mi−

143

nisterstvo dopravy, Slovenská pošta, Slovenské tele−komunikácie) z 87,5 % na 43,5 %. Možnosť navýše−nia základného imania využili len súkromné firmyblízke VSŽ a získali majoritný podiel. Mimochodom,ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií bol vtedyneskorší šéf VSŽ Alexander Rezeš.

Pri navyšovaní základného imania v júli a auguste1998 sa upísalo všetkých 375 tisíc nových akcií Slo−venskej poisťovne v nominálnej hodnote 1000 Sk,a tým sa mali zmeniť vlastnícke pomery v jednomz najvýznamnejších finančných ústavov v SR. Napl−nila sa tak predpoveď o skrytej privatizácii SP. Akci−onári Slovenskej poisťovne však na mimoriadnom val−nom zhromaždení 4. septembra 1998 prekvapujúconeschválili zmenu stanov spoločnosti – zapísanie zvý−šenia základného imania z pôvodných 1,5 mld. na1,875 mld. Sk do obchodného registra. FNM SR zjav−ne proti logike predchádzajúceho postupu hlasovalproti zmene stanov. Jeho zástupkyňa M. Bernáthovátotiž 24. júla 1998 na mimoriadnom valnom zhro−maždení akcionárov, na ktorom sa rozhodovalo o zvý−šení základného imania SP, hlasovala zaň. Z dôvoduneodsúhlasenia navýšenia akcionármi nebolo možnépodať návrh na zmenu výšky základného imania v ob−chodnom registri a celý proces sa tak nemohol do−končiť.

Po parlamentných voľbách a po tom, čo drobníakcionári Slovenskej poisťovne podali okrem žalobyaj podnet na prerušenie konania vo veci zapísania naregistrový súd, došlo v Slovenskej poisťovni 15. ok−tóbra 1998 k ďalším zmenám. Na návrh spoločnostiARDS, ktorá zastupovala záujmy VSŽ Holdingu, zru−šilo mimoriadne valné zhromaždenie uznesenie o zvý−šení základného imania z 24. júla 1998 a celý processtornovalo.

Akcionári však dosiahli inú zmenu stanov, podľaktorej bude na zmenu výšky základného imania a napersonálne zmeny v dozornej rade Slovenskej pois−ťovne potrebný súhlas akcionárov vlastniacich dvetretiny akcií – teda 1 mil. kusov. Dovtedy na tietoúkony stačila jednoduchá väčšina účastníkov valné−ho zhromaždenia. Návrh prezident SP Karol Melocíkodôvodňoval potrebou ochrany minoritných akcio−nárov. Napriek tomu, že táto zmena výrazne obme−dzila vplyv FNM SR v Slovenskej poisťovni, fond jupodporil. Novela zákona o zabezpečení záujmov štátupri privatizácii strategicky dôležitých štátnych pod−nikov a akciových spoločností z 20. novembra 1998toto rozhodnutie MVZ de facto neutralizovala.

KAUZA SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELEPIEŠŤANY

V roku 1996 sa uskutočnila aj privatizácia najlukra−tívnejších a najznámejších slovenských kúpeľov Pieš−ťany. FNM rozhodol 23. mája 1996 o predaji 51 %akcií Slovenských liečebných kúpeľov, a. s., Piešťa−ny (SLK) v prospech zamestnaneckej a. s. Spoloč−nosť zamestnancov piešťanských kúpeľov (SZPK).Kúpna cena bola 302 mil. Sk pri bilančnej cene 1,6mld. Sk a pri všeobecne prevládajúcom názore, žeskutočná trhová cena je vyššia ako bilančná. SZPKzaložili a ovládali štyria členovia vrcholového ma−nažmentu a FNM rozhodol v ich prospech napriektomu, že mesto Piešťany ponúkalo za kúpele oveľavyššiu cenu a tiež napriek tomu, že Najvyšší kontrol−ný úrad (NKÚ) konštatoval v SLK viacnásobné po−rušenie zákonov práve pri zakladaní SZPK a podalv tejto veci trestné oznámenie (Pravda, 3. 6. 1996).

Koncom januára 1997 došlo k prevodu 51 % akciíSLK Piešťany zo spoločnosti SZPK, a. s., na spoloč−nosť Vadium Group, a. s., ktorej zakladateľom je Ka−rol Martinka, generálny riaditeľ Devín banky. Jedenzo štyroch zakladateľov SZPK, predseda odborov Ti−bor Krajčovič pre Pravdu uviedol, že pre neho to bolšok a že predseda predstavenstva SZPK ho informo−val, že akcie boli prevedené „na základe nejakéhododatku ku kúpnopredajnej zmluve medzi FNMa SZPK, o ktorom som nič nevedel“. Kolektív za−mestnancov SLK Piešťany napísal list ústavným čini−teľom SR, v ktorom upozorňujú, že noví majitelia chcúešte do konca roka 1997 „veľkú časť akcií kúpeľov pre−dať svojmu ruskému partnerovi“ (Pravda, 5. 2. 1997).

FNM SR získal začiatkom februára 1999 späť dosvojho vlastníctva časť majetkovej účasti v Sloven−ských liečebných kúpeľov Piešťany, a. s., vo výške24,16−percentného podielu zo základného imania.K vráteniu tejto majetkovej účasti došlo na základedohody o odstúpení od zmluvy s obchodnou spoloč−nosťou Všeobecná sociálna poisťovňa Tatry Bratisla−va. Majoritným vlastníkom piešťanských kúpeľov jevšak stále spoločnosť Vadium Group (vlastní 68 %akcií), ktorá v poslednom čase prevádza majetok nainé právnické osoby. Pri tomto tunelovaní svetozná−mych kúpeľov zohráva od roku 1997 čoraz význam−nejšiu úlohu spoločnosť Cestovná kancelária sloven−ských kúpeľov (CKSK) (Pravda 17. 2. 1999).

Cez túto spoločnosť so sídlom v Bratislave prechá−dzajú takmer všetky platby zahraničných klientov

144

Slovenských liečebných kúpeľov (SLK) Piešťany, pri−čom si ponecháva províziu vo výške 15 %. Táto sku−točnosť mala dopad na značný pokles hospodárskychvýsledkov SLK. V kauze bolo vznesené obvineniezo spáchania trestného činu podvodu proti Ing. Ka−rolovi Martinkovi, prezidentovi SLK. Ako uviedol J.Ivor, generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a krimi−nalisticko−expertíznych činností Ministerstva vnútraSR, obvinený Karol Martinka ako predseda predsta−venstva a zároveň generálny riaditeľ obchodnej spo−ločnosti Vadium Group spolu s ďalšími osobami pod−vodne previedol 51 % akcií kúpeľov najprv na za−mestnaneckú akciovú spoločnosť – Spoločnosť za−mestnancov piešťanských kúpeľov (SZPK), a potomna Vadium Group. J. Ivor v tejto súvislosti konštato−val, že Fondu národného majetku tým spôsobil škoduvo výške najmenej 602 mil. Sk (SITA, 12. 4. 1999).

Mesiac júl 1999 sa stal významným medzníkomvo vývoji tejto kauzy – 7. júla boli prevedené akciekúpeľov vo výške 68 % na účet FNM od pôvodnéhonadobúdateľa a. s. Vadium Group Bratislava. Štátu satak podarilo získať späť celkom 92,16 % akcií.

KAUZA SLOVNAFT

Dňa 10. augusta 1995 Prezídium FNM SR rozho−dlo o predaji 39 % akcií a. s. Slovnaft v prospech a. s.Slovintegra, ktorú založilo 19 manažérov Slovnaftu.Formálne sa predaj uskutočnil za 6,4 mld. Sk, čo bolav tom čase zhruba trhová cena akcií Slovnaftu, a čoje zhodou okolností aj cena nominálna. V skutočnos−ti však došlo k predaju vo veľmi výhodnom režime,ktorým prišiel FNM o príjmy vo výške niekoľkýchmiliárd korún. V zmluve je totiž obsiahnutý mecha−nizmus, ktorý skutočnú cenu redukuje oproti oficiál−ne udávanej cene 6,4 mld. Sk na minimum. V zmlu−ve sa uvádza, že ak nový akcionár presadí, aby Slov−naft, a.s., preinvestoval v budúcich niekoľkých rokochsumu niekoľkých miliárd Sk, odpustí sa z kúpnej cenysuma 3 mld. Sk. Ide o kritérium formálne, pretožez už dnes rozbehnutých investičných akcií je zrejmé,že Slovnaft túto sumu preinvestuje. Okrem toho je za−rážajúce, že zrážka z ceny sa nevzťahuje na investícieprivatizéra, ale na investície privatizovaného podniku.

Ďalšiu zľavu z ceny zmluva ponúka, ak noví vlast−níci zabezpečia, že Slovnaft dosiahne v najbližšíchrokoch určitú úroveň zisku. V tomto prípade sa cenazníži o 2,4 mld. Sk. Ide zase o kritérium formálne,pretože pri dnešných hospodárskych výsledkoch Slov−

naftu sa dá predpokladať, že kritérium ziskovosti spl−nené bude.

Inými slovami, skutočná cena, za ktorú bolo pre−daných 39 % akcií Slovnaftu, je 1 mld. Sk (!). O tom,že toto je skutočná cena, svedčí aj skutočnosť, že splát−ky ceny sú rozdelené na desať rokov po 100 mil. Sk.Tieto splátky pritom nie sú vôbec úročené. Prvá splát−ka vo výške 100 mil. Sk bola splatná do mesiaca popodpise zmluvy a bola na jeseň 1995 uhradená. Slo−vintegra, a. s., si na ňu požičala v Poľnobanke. Druhásplátka bola splatná až v roku 1997 a potom každýrok po 100 mil. Sk až do roku 2005.

„Čaro“ tejto privatizácie je v tom, že dividendypripadajúce na 39 % akcií, ktorých sa stala a. s. Slo−vintegra držiteľom, sú vyššie ako 100 mil. Sk. Tedaza dividendy za rok 1995, ktoré Slovintegra obdržív roku 1996, vráti úver Pol’nobanke, za dividendy zarok 1996 zaplatí splátku FNM v roku 1997 a tak ďa−lej, až do roku 2005.

A to ešte nie je všetko. Jedným z možných (a za−čiatkom roka 1996 takmer jediným reálnym) použi−tím dlhopisov (náhrada kupónovej privatizácie) preddobou ich splatnosti v roku 2001 je možnosť predaťich tým, ktorí majú u FNM záväzky. Títo potom môžuuhrádzať svoje záväzky uvedenými dlhopismi. Pred−pokladá sa, že trhová hodnota dlhopisu s nominálnouhodnotou 10 tisíc Sk bude asi 3000 Sk. V tomto prí−pade a pri predpokladanej výške dividend pripadajú−cich na 39 % akcií vo výške 110 mil. Sk by na splate−nie ročnej splátky stačilo použiť 30 mil. Sk, za ktorésa bude dať pri vyššie uvedenej predpokladanej trho−vej hodnote nakúpiť dlhopisy v nominálnej hodnote100 mil. Sk a uhradiť nimi ročnú splátku v tej istejsume.

V skutočnosti teda jedinou reálnou investíciou, kto−rú museli nadobúdatelia 39 % akcií urobiť, bol ich vkladdo základného imania a. s. Slovintegra (1 mil. Sk).Všetky ostatné prostriedky, ktoré na privatizáciu tohtovýznamného podielu jednej z najväčších a najzisko−vejších fabrík na Slovensku vynaložia, budú v sku−točnosti prostriedky firmy, ktorej akcie privatizovali.

O skutočnej hodnote akcií Slovnaftu si možnourobiť najlepší obraz podľa toho, že len niekoľko dnípred spomínaným predajom 39 % akcií Slovnaftu saudialo navyšovanie základného imania v tejto spo−ločnosti, a akcie z tohto navýšenia sa predávali nazahraničných trhoch aj na domácom trhu. V rámcitohto navýšenia sa popri slovenských finančných in−štitúciách významným akcionárom Slovnaftu stala ajEBRD, s asi 10−percentným balíkom akcií. Tieto ak−

145

cie sa predávali za 1000 Sk za kus, čo by pri 39 %balíku zodpovedalo cene 6,4 mld. Sk. Možno tedatvrdiť, že vyššie popísaným spôsobom privatizácieprišiel FNM o sumu vo výške niekoľkých miliárd Sk,a zároveň, že majetok práve v tejto sume niekoľkýchmiliárd Sk bol darovaný niekoľkým ľuďom blízkymvládnej koalícii. V tejto súvislosti totiž treba pripo−menúť, že časť dnešných privatizérov vrátane najväč−šieho, prezidenta Slovnaftu S. Hatinu, sa do čela Slov−naftu dostala prostredníctvom FNM ako majoritnéhovlastníka, ovládaného stranami vládnucej koalície.

Pri predaji majoritného balíka Slovnaftu spoloč−nosti Slovintegra za šestinu trhovej ceny vrátane od−počítateľných investícií prišiel štát ešte o väčšieprostriedky ako v prípade Nafty Gbely. Cena 39 %balíka akcií tak pre Slovintegru bola 1 mld. Sk, čo je155,70 Sk za akciu – teda 15 % jej trhovej ceny. Slo−vintegra si na prvú splátku vo výške 100 mil. Sk po−žičala, tento úver však dokázala splatiť hneď po prvejvýplate dividend! V auguste 1996 potom Slovintegrasplatila FNM SR aj zvyšných 900 mil. Sk.

Slovintegra neskôr, po rozhodnutí FNM SR z júla1997, zvýšila svoj podiel v Slovnafte, keď získalaďalších 15 % akcií. Cena bola 385,4 mil. Sk, teda opäťasi 155 Sk za akciu. Peniaze na tento balík akcií získalaSlovintegra predajom necelých 3 % akcií Slovnaftu(400 tisíc kusov) za trhové ceny – po 900 Sk. Po tomtopredaji si Slovintegra vyrovnala všetky vzťahy s FNMSR, pričom si udržala v Slovnafte majoritu.

Nové vedenie FNM SR zvolené po voľbách v roku1998 takéto konanie nepovažovalo za výhodné preštát, preto s majiteľmi Slovintegry 4. marca 1999 uzav−relo predbežnú dohodu o doplatení časti kúpnej cenyvo výške 1 mld. Sk, resp. o vrátení 10 % akcií Slov−naftu do portfólia fondu. Slovintegra by tak stále malajednu akciu za cenu o málo prevyšujúcu 200 Sk. Naburze sa pritom akcie Slovnaftu obchodujú za cenyokolo 640 Sk. Manažment Slovintegry podmienildoplatenie kúpnej ceny, resp. návrat akcií do portfó−lia FNM SR písomným uznesením vlády, že už ne−budú vznesené voči Slovintegre nijaké ďalšie požia−davky, avšak do októbra 1999 manažment ani jedenz deklarovaných prísľubov nesplnil.

KAUZA TRANSPETROL

Pôvod kauzy Transpetrol siaha do roku 1995, keďKrajský súd v Prešove rozhodol, že MF SR je povin−né zaplatiť firme ILaS Vranov 43,26 mil. Sk so 17,6 %

úrokom z omeškania od 1. januára 1997. Firme totižvznikla škoda opatrením daňového úradu. Pohľadáv−ka postupne vzrástla a ILaS predala pohľadávku spo−ločnosti C.S.I.−CD, ktorá požiadala o začatie súdnejexekúcie. 34,05 % akcií (647 ks) monopolného slo−venského prepravcu ropy pre SR a ČR akciovej spo−ločnosti Transpetrol so stopercentnou účasťou Minis−terstva hospodárstva SR (ďalej len MH SR) tak bolona základe exekučného príkazu 9. októbra 1998 pre−vedených na účty siedmich súkromných spoločností(Práca, 28. 10. 1998).

Zákon o zabezpečení záujmov štátu v strategickýchpodnikoch a akciových spoločnostiach (č. 192/1995Z. z.) pritom presne vymedzuje, ktoré štátne podnikya akciové spoločnosti sú strategicky dôležité. Podľatohto zákona nemôžu byť akcie Transpetrolu predme−tom privatizácie. Pozoruhodné je, že sume 65,5 mil.Sk, na ktorú znel exekučný príkaz, mal zodpovedaťpráve významný balík mimoriadne lukratívnej spoloč−nosti, ktorej čistý zisk za rok 1997 prekročil 433 mili−ónov Sk. Trhová cena 34,05 % akcií Transpetrolu sapritom odhaduje na 2 mld Sk. Ďalšou zaujímavosťoutejto kauzy bolo, že exekuované akcie nepatrili minis−terstvu financií, ktorého záväzky sa mali touto exekú−ciou vyrovnať, ale ministerstvu hospodárstva.

„Táto kauza je, žiaľ, obvyklý spôsob obchádzaniazákona o strategických podnikoch, keď sa chceprostredníctvom exekučného konania uskutočniť pri−vatizácia,“ povedala ministerka financií B. Schmög−nerová. Zdôraznila, že v zákone nie je žiadna poistkav prípade strategických podnikov, a „práve túto dieruv legislatíve účinne v poslednej dobe využívajú tí,ktorí sa chcú dostať k významnému podielu v urči−tých podnikoch“. (Nový čas, 27. 10. 1998)

Po voľbách proti takémuto postupu podal Transpet−rol ako emitent a MH SR ako vlastník námietky. Po−ukazovali na fakt, že podľa stanov spoločnosti je naprevod akcií potrebný súhlas predstavenstva – a tendaný nebol. Navyše bol porušený zákon o strategic−kých podnikoch a tiež exekučný poriadok. MF SRako dozorný orgán námietky uznalo a žiadosti vyho−velo. 10. decembra 1998 Stredisko cenných papierov(SCP) uviedlo účet MH SR do stavu pred prevodomtretiny akcií na iné spoločnosti. Súkromné firmy tedapostupom MF SR o svoje podiely v Transpetrole pri−šli a Transpetrol sa opäť vrátil do rúk štátu. Vyšetro−vateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ v Prešove v sú−vislosti s prevodom akcií a. s. Transpetrol obvinilz trestného činu podvodu dvoch mužov, ktorí štátuspôsobili škodu 647 mil. Sk.

146

KAUZA VSŽ A INVESTIČNÁA ROZVOJOVÁ BANKA (IRB)

Príbeh VSŽ a ich najväčšieho a najvplyvnejšiehovlastníka, Alexandra Rezeša, je príbehom, v ktoromsa koncentrovane odráža takmer všetok balast a všet−ky špecifiká slovenskej postkomunistickej ekonomic−kej a spoločenskej transformácie a, špeciálne, priva−tizácie.

Do povedomia slovenskej verejnosti vstúpil Ale−xander Rezeš koncom roka 1994, keď bol vymeno−vaný za ministra dopravy a spojov v tretej vládeV. Mečiara. Cestu k bohatstvu, moci a vplyvu všakzačal už v marci 1994, keď v prospech jeho spoloč−nosti Manager druhá vláda V. Mečiara schválila pre−daj 15 % akcií VSŽ Košice za zlomok trhovej ceny.Mečiarova vláda o tom rozhodla už po svojom odvo−laní (po vyslovení nedôvery V. Mečiarovi v parlamen−te) a spoločnosť Manager pritom vznikla a bola zare−gistrovaná v ten istý deň, keď vláda prijala privati−začné rozhodnutie, pričom privatizačný projekt bolna Úrad vlády SR doručený tri dni po rozhodnutí o pri−vatizácii.

Ďalších 15 % kúpila v júli 1995, v čase, keď zastá−val post ministra, iná spoločnosť A. Rezeša opäť zacenu podstatne nižšiu od trhovej. Ďalšie akcie získa−la jeho skupina skupovaním akcií, ktoré boli privati−zované v prvej vlne kupónovej privatizácie, pričomsa na privatizáciu používali peniaze samotných VSŽ,ktoré boli počas Rezešovho ministrovania riadenéjeho ľuďmi. Keď v roku 1997 odišiel zo zdravotnýchdôvodov z vlády V. Mečiara, podľa vlastných slovkontroloval 47 % VSŽ.

Rezeš sa na Slovensku preslávil aj inými svojimiaktivitami. Za 1 mld. Sk kúpil zadlžený futbalový klubSparta Praha, pričom vlastní aj slovenský klub 1. FCKošice, financuje aj iné futbalové kluby na Sloven−sku a v jeho kluboch sa na peniazoch nešetrí. Peniazesa pritom používajú aj veľmi neštandardným spôso−bom – napríklad na prémie pre tie mužstvá, ktoré hrajús najväčším súperom Rezešovho klubu, s ktorým tentobojuje o titul.

Počas Rezešovho ministrovania sa jeho spoločnostistali rozhodujúcimi vlastníkmi v tých bankách, v kto−rých mali predtým významné podiely štátne podnikypatriace pod Rezešov rezort (Dopravná banka, Poš−tová banka). Rezeš ako minister v roku 1996 schválilpre svoj súkromný podnik (VSŽ) osobitné úľavy v že−lezničných tarifách, takže len týmto spôsobom jehosúkromný podnik ušetril (a štátne železnice stratili)

za rok 1 mld. Sk. Do vedenia železníc dosadil Rezešsvojho človeka, ktorý za dva roky spôsobil nevýhod−nými kontraktmi železnici stratu 3 mld. Sk a ktoréhopôsobenie skúmajú aj orgány činné v trestnom konaní.

V roku 1996 VSŽ ovládli tretiu najväčšiu sloven−skú banku, Investičnú a rozvojovú banku. Majoritnýpodiel získali v rozpore so zákonom, bez súhlasuNárodnej banky Slovenska. Jej nesúhlas s vlastníc−kou koncentráciou potom skupina okolo VSŽ vyrie−šila niekoľkými formálnymi presunmi akcií a najmävytvorením politického tlaku na pacifikovanie NBS.

Dňa 17. decembra 1997 prenikli na verejnosť in−formácie o insolventnosti Investičnej a rozvojovejbanky (IRB). Ide o banku, v ktorej Fond národnéhomajetku drží 34 % akcií a v ktorej sa od augusta 1996majoritnými akcionármi stali vlastníci VSŽ, s Me−čiarovým hnutím spojená skupina okolo AlexandraRezeša.

Ovládnutie IRB zo strany VSŽ bolo protiprávne,pretože kumulácia vlastníckeho podielu v banke nadúroveň 15 % vyžaduje predchádzajúci súhlas Národ−nej banky Slovenska (NBS). NBS takýto súhlas ne−dala, a nedala ho ani dodatočne. Na veci sa však ničnezmenilo, pretože VSŽ uskutočnili len niekoľko for−málnych presunov akcií a ďalej kontrolovali približ−ne 43−percentný podiel akcií IRB. Majoritní vlastnícisa pritom ani netajili, že banku potrebujú na finan−covanie rizikových operácií, najmä v bývalej Juhoslá−vii. Po ovládnutí banky vymenili manažment, novýmprezidentom sa stal švagor Rezešovho syna V. Vranay.

Začiatkom roka 1997 boli publikované optimistic−ké vyhlásenia nového manažmentu o konsolidačnomprograme banky, ktorý mal byť ukončený do koncaroka 1998. Neskôr však médiá prinášali informácie onarastajúcej strate IRB (za prvých desať mesiacov rokastrata 1,3 mld. Sk) a na jeseň požiadal V. Vranay ouvoľnenie z funkcie prezidenta IRB.

Začiatkom decembra 1997 začala mať IRB problé−my s krytím svojich záväzkov, NBS intervenovalau iných komerčných bánk, aby poskytli IRB pôžič−ky. Na krátky čas to pomohlo, avšak 18. a 19. decem−bra už banka svoje pobočky neotvorila.

NBS zareagovala 19. decembra uvalením nútenejsprávy, dodala do banky likviditu na vyplácanie splat−ných účtov fyzických osôb. Ostatné účty budú uvoľ−nené až neskôr.

Na verejnosť prenikli informácie, že situáciu v IRBmalo zachrániť navŕšenie základného imania bankyzo strany Slovenskej poisťovne (dominantná poisťov−ňa s majoritnou účasťou FNM) o 1 mld. Sk. Na 19.

147

decembra dopoludnia (ešte pred uvalením nútenejsprávy) bolo zvolané mimoriadne valné zhromažde−nie IRB, na ktorom sa malo navŕšenie konať, nekona−lo sa však, pretože sa zaregistrovali len vlastníci dr−žiaci 9,2 % hlasov (zástupcovia VSŽ ani FNM sa naňom nezúčastnili). Zodpovednosť za insolventnosťIRB nesú majoritní vlastníci IRB, bývalá vládna koa−lícia a tiež bankový dohľad NBS.

Majoritní vlastníci IRB, spoločnosti spojené s VSŽa ich vlastníkmi, sa ani netajili tým, že túto bankuovládli preto, že mali problémy so získavaním úve−rov na niektoré rizikové operácie. Banku ovládli na−priek nesúhlasu NBS a dosadili do nej vedenie s nimispriaznené nielen ekonomicky, ale aj príbuzensky.

Vládna koalícia sa pod dnešnú situáciu podpísalanajmä tým, že, pri prerokovávaní štátneho rozpočtuna rok 1998 rozhodla o zrušení úhrady majetkovejujmy IRB za v minulosti poskytnuté nekomerčnéúvery vo výške 782 mil. Sk. Táto verejne známa sku−točnosť bola zrejme poslednou kvapkou, ktorá spus−tila útok na banku, ktorej problémy boli už predtýmznáme nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Jezarážajúce, že tento návrh predniesol v parlamentepredseda rozpočtového výboru Miroslav Maxon(HZDS), ktorý bol v tom istom čase dezignovaný akonový minister financií.

Zodpovednosť NBS, najmä jej bankového dohľa−du, je najmä v tom, že po záslužnom prvotnom odpo−re voči koncentrácii vlastníctva akcií IRB zo stranyVSŽ sa bankový dohľad nechal oklamať formálnymipresunmi akcií, ktoré nič nezmenili na skutočnosti,že subjekty spojené s vlastníkmi VSŽ stále ovládajúpribližne 43−percentný podiel v IRB. Zlyhanie ban−kového dohľadu NBS spočíva aj v tom, že NBS ne−bola schopná uvaliť včas nútenú správu na IRB.

Premiér Mečiar reagoval na situáciu v IRB vyhlá−sením, že za všetko je zodpovedná NBS, pričom uvie−dol, že NBS chcela predať IRB do zahraničia za sym−bolickú korunu a len jeho osobný zásah tomu zabrá−nil. Toto tvrdenie je pritom absurdné, pretože až dovyhlásenia nútenej správy (19. decembra 1997) mohlio predaji akcií IRB rozhodovať len vlastníci týchtoakcií, teda Mečiarom kontrolovaný FNM o približne35 % akcií a súkromné spoločnosti (najmä okolo VSŽ)o predaji ostatných akcií.

Mečiarove útoky na NBS sa dávajú do súvislostis odporom NBS a osobne jej guvernéra Masára vočiMečiarovým hnutím presadzovanej novele zákonao NBS, ktorá by znížila mieru autonómnosti a nezá−vislosti NBS od vlády. Vládny návrh novely zákona

o NBS v decembri v parlamente neprešiel, ale druhýpokus bol naplánovaný na február 1998.

Najnovšie udalosti len potvrdzujú neštandardnépostavenie VSŽ, a osobne Alexandra Rezeša. Po krí−ze v IRB v decembri 1997 ju sanovala NBS formou11 mld. Sk, ktoré poskytla IRB formou 90−dňovejzmenky (a tým sa účasť NBS na IRB zvýšila na 24mld. Sk). NBS vymenovala núteného správcu, ktorýzvolal na 18. marca 1998 valné zhromaždenie, na kto−rom chcela NBS presadiť zmeny v stanovách, ktoréby umožnili nútenému správcovi odpredať časť ban−ky a obnoviť jej stabilitu a zabezpečiť likviditu (núte−ný správca oznámil, že po očistení o minuloročnú stra−tu vo výške 3,06 mld. Sk predstavuje účtovná hodno−ta akcií mínus 1,2 mld. Sk). Majoritní akcionári (VSŽa Fond národného majetku SR) hlasovali proti tomua požiadali o zvolanie ďalšieho valného zhromažde−nia, na ktorom chceli sanovať banku sami. K tomuvšak treba podotknúť, že NBS v roku 1997 opakova−ne vyzývala majoritných akcionárov, teda práve VSŽa FNM, aby navŕšili základné imanie banky a zvýšilitak jej kapitálovú primeranosť. Na valnom zhromaž−dení v máji 1997 majoritní akcionári tento návrh od−mietli a na valné zhromaždenie v decembri 1997 (poútoku na banku) dokonca ani neprišli. Konanie FNMv zhode a aj v záujme VSŽ je pritom celý čas prí−značné.

Zarážajúce na návrhu VSŽ a FNM pritom bolo, ženeboli v dobrej ekonomickej situácii, najmä čo sa týkaich likvidity. FNM SR si musel v januári požičať nasplatenie dlhopisov pre občanov starších ako 70 ro−kov, a ukazuje sa, že v dôsledku pre FNM nevýhod−ného spôsobu privatizácie bude mať obrovské prob−lémy s likviditou najmä v súvislosti so splatením dl−hopisov po roku 2000 (pozri vyššie). VSŽ zase právekoncom marca 1998 oznámili, že za rok 1997 dosiahlizisk len 595 mil. Sk, čo je 41,6 % plánovaného obje−mu zisku. Kríza likvidity bude ešte zrejme prehĺbenápo tom, ako v priebehu marca padli ceny akcií VSŽo 40 %. Išlo najmä o reakciu na výsledky mimoriad−neho valného zhromaždenia, kde sa už plne prejavilvplyv A. Rezeša, ktorý presadil vymenovanie nové−ho manažmentu (a zároveň predstavenstva). Preziden−tom VSŽ sa stal Rezešov 29−ročný syn a členmi pred−stavenstva synovi rovesníci a priatelia bez väčšíchriadiacich a manažérskych skúseností. Ako napísaltýždenník Trend, išlo o „víťazstvo futbalovej vetvyrozhodujúcich vlastníkov… a utlmenie pragmatic−kých manažérov“. Valné zhromaždenie teda zvýšiloriziká ďalšieho vývoja VSŽ, situácia bola úplne ne−

148

prehľadná, čo spolu s narastajúcimi politickými rizi−kami samozrejme odrádzalo zahraničných investorov,bez dopytu ktorých vlastne trh padá. Zvýšila sa ajneprehľadnosť vnútri VSŽ. Ako pre Trend uviedoljeden z košických maklérov, „nik presne nevie, čovlastní VSŽ Holding a čo je už mimo, a kontrolujú točlenovia dozornej rady prostredníctvom svojich fi−riem. Zatiaľ je to investovanie do čiernej diery“.

Problémy pre vlastníkov vznikali aj preto, že akcieVSŽ založili na repoúvery, pričom pokles hodnotytýchto akcií znamená podľa zmlúv pre banky mož−nosť žiadať vrátenie pôžičky alebo doplatiť rozdiel.Banky, ktoré vlastníkom VSŽ požičali, majú síce ta−kéto klauzuly v zmluvách, no podľa vyjadrenia niekto−rých bankárov sa banky z politických dôvodov obá−vali svoje práva uplatňovať.

Ďalší problém budú mať vlastníci preto, že rozdielmedzi trhovou cenou a nízkou cenou, za ktorú naku−povali akcie od FNM, využívali aj v tom zmysle, žesplátky do FNM platili predajom časti nadobudnu−tých akcií za trhovú cenu. Potvrdzuje to žiadosť Re−zešovej spoločnosti Manager, ktorú adresovala naFNM a ktorou žiadala o presun splátok z 1. júla bež−ného roka na 31. decembra bežného roka, pričomv žiadosti sa výslovne hovorí, že „spoločnosť Mana−ger nepodniká, a tak zdroje na splátky získava preda−jom akcií“. Mečiarovou vládou často opakovaný ar−gument, že slovenským subjektom predáva FNM sozľavou, aby sa tento majetok nedostal do rúk zahranič−ných subjektov, teda evidentne kríva, pretože, ako uvá−dza týždenník Trend, v rukách zahraničných subjek−tov je už 21,5 % akcií, pričom ich za trhové ceny pre−dali tí, ktorí ich nakúpili za symbolické od FNM SR.

Nové informácie o tunelovaní IRB akcionármizdruženými okolo VSŽ prišli koncom apríla 1998.Spoločnosti spojené s VSŽ si v máji 1997 požičaliv IRB 100 mil. Sk, pričom tento úver založili vlast−nými akciami IRB. Úver bol splatný v novembri 1997,vrátený však nebol. V decembri bola na IRB uvalenánútená správa, nekrytá strata banky za rok 1997 jevyššia ako základné imanie, vlastné imanie banky kukoncu marca 1998 bolo mínus 9,5 mld. Sk. Akcie,ktoré IRB drží ako zálohu za poskytnutý 100 mil. úver,sú teda bezcenné. K tomu, že sa bezcennými stali,mierou vrchovatou prispeli tí, ktorí banku vlastnili,teda najmä skupina okolo VSŽ a FNM SR. Pozoru−hodné pritom je, že NBS v priebehu roka 1997 viac−krát žiadala majoritných akcionárov IRB (teda VSŽa FNM), aby v banke navŕšili základné imanie. Žia−dosť nebola vypočutá, akcionári okolo VSŽ, naopak,

zvolili iný postup – banku jednoducho vytunelovali.Namiesto pričerpania zdrojov zdroje odčerpali, pri−čom ich založili akciami samotnej banky, ktoré sav dôsledku ich činnosti stali bezcennými.

Evidentne inak vidí situáciu premiér Mečiar, ktorýv Košiciach na stretnutí s manažmentom VSŽ na ichadresu vyhlásil: „Urobili ste veľmi veľa v obnove ban−kovníctva, kde však v súvislosti s IRB došlo k po−škodeniu dobrého mena VSŽ. Ako účastník rokova−ní od samého začiatku, keď problémy vznikali, by somchcel potvrdiť, že chyby, ktoré zo strany VSŽ v tejtobanke boli, boli nepodstatné. Ich korene boli založe−né ešte predtým, než tam VSŽ vôbec vstupovali a ne−bola ochota chyby ani obnažiť, ani odstrániť. Pretospolu s VSŽ hľadáme východiská, ako situáciu na−praviť tak, aby ste o majetok, ktorý ste tam vložili,neprišli.“ (VSŽ – Oceľ východu, citované podľa Prav−da, 30. 4. 1998) Toto Mečiarovo odhodlanie robiťvšetko, aby skupina okolo VSŽ neprišla k majetko−vej ujme, našlo svoje vyjadrenie v spôsobe, akým saIRB sanovala. NBS, ktorá vykonáva nútenú správua ktorá len od decembra 1997 do konca marca 1998napumpovala do IRB 11 mld. Sk, chcela riešiť situá−ciu predajom banky solventnému, s najväčšou prav−depodobnosťou zahraničnému záujemcovi, ktorý bybol schopný dostatočne navŕšiť základné imanie. NBSpotom, evidentne pod politickým tlakom, názor zme−nila a súhlasila, že v IRB navŕši základné imanie Slo−venská poisťovňa, Slovenská sporiteľňa a FNM SR.Ide o inštitúcie, ktoré majú dosť práce a problémovso sebou samými, pointa je však v tom, že takýmtospôsobom VSŽ nemusia do sanovania IRB vložiť anikorunu, a pritom nad ňou nestratia kontrolu. Ich pria−my podiel sa síce po navŕšení zníži, ale zvýši sa ichnepriamy podiel a vplyv cez Slovenskú poisťovňu (kdesú s FNM majoritnými vlastníkmi) a cez FNM, ktorýkoná v zhode s VSŽ a ktorý je zase majoritným akci−onárom v Slovenskej sporiteľni.

Nahromadené problémy zapríčinené nezvládnutímobrovského rozptýlenia vlastných aktivít do oblastínesúvisiacich s hutníctvom, pochybné dodávateľsko−odberateľské vzťahy, zlá finančná situácia a októbro−vé zmeny vo vláde, ktorá nebola voči manažmentuVSŽ až taká tolerantná, spôsobili, že ani k 17. no−vembru 1998 – po desaťdňovom oneskorení – nebolaspoločnosť schopná splatiť istinu syndikovaného úveruvo výške 35 mil. dolárov, ktoré VSŽ poskytlo kon−zorcium zahraničných bánk. V dôsledku toho sa žele−ziarne ocitli v reálnom nebezpečenstve vyhlásenia tzv.

149

cross−default, čiže stavu, keď by všetci veritelia mohližiadať predčasné splatenie svojich úverov. Napriektomu, že banky k uplatneniu svojho práva na pred−časné splatenie úverov nepristúpili, viaceré finančnéinštitúcie zablokovali účty VSŽ.

Veritelia VSŽ rokovali o vzniknutej situácii aj soslovenskou vládou. K rokovaniam sa neskôr pridaliaj VSŽ. Napriek vyhlásenému informačnému embar−gu prenikli na verejnosť informácie, že medzi pod−mienky zo strany vlády (a zrejme zo strany bánk)patria zmeny v manažmente podniku a odchod VSŽz oblastí priamo nesúvisiacich s hutníctvom, ako hlav−nou oblasťou podnikania.

Túto podmienku VSŽ zrejme akceptovali, o čomnajlepšie svedčí vyhlásenie prezidenta spoločnostiJúliusa Rezeša, že „všetko, čo nesúvisí s hutníctvom,je na predaj“. Vyzerá to tak, že bremeno 137 ďalšíchspoločností je aj pre taký kolos, ako VSŽ, priveľa.

Pre VSŽ sa stala nezaujímavá aj Slovenská pois−ťovňa (SP), ktorú sa pred časom pokúsili úplne ovlád−nuť. Podľa informácií Strediska cenných papierov kle−sol podiel VSŽ v SP z 20,03 na 12,7 % v dôsledkuprevodu 110 tisíc kusov akcií, ktorý prebehol ešte 31.októbra. Kupujúcim bola Poštová banka, ktorej po−diel v SP sa zvýšil na 7,33 %. Na celej transakcii jepozoruhodný fakt, že transakcia prebehla cez spro−stredkovateľa, ktorý za ňu zinkasoval províziu 40 mil.Sk, čo predstavuje 19 % sumy, za ktorý akcie predaliVSŽ.

Predstavenstvo a dozorná rada spoločnosti si pokonzultáciách s finančnými a právnymi poradcamiuvedomili aj potrebu primeraných personálnychzmien.

Zadlženosť VSŽ voči bankám dosiahla ku koncuroka 1998 takmer 19 mld Sk. VSŽ sa zrazu ocitliv „nútenej správe veriteľov“ (takzvanej nútenej sprá−ve, čo znamená, že veritelia VSŽ sa dohodli na kon−trole) a všetko začalo nasvedčovať tomu, že skutoč−ným vlastníkom železiarní už nie je A. Rezeš a spol.,ale banky. Pravdepodobnosť uskutočnenia radikálnychpersonálnych a štrukturálnych zmien sa zvýšila. Oča−kávané zmeny sa napokon uskutočnili na mimoriad−nom valnom zhromaždení spoločnosti 11. decembra1998, keď snahu o zoštíhlenie spoločnosti a návratk výlučne hutníckym aktivitám v predstihu deklaro−vali všetci predstavitelia VSŽ.

Novými členmi predstavenstva sa 11. decembra1998 stali Ladislav Drabik, Gabriel Eichler, ktorýpôsobil v Bank of America, a bývalý prezident U. S.

Steel Thomas Graham. Novými členmi dozornej radysa po hlasovaní akcionárov stali Ján Turčan, JaroslavGruber, Albert Oberhofer, FNM SR zastupoval PeterHuňor a svoju pozíciu si udržal aj A. Rezeš, ktorý sana prvom zasadnutí dozornej rady stal znova jej pred−sedom.

Nový prezident spoločnosti G. Eichler od začiatkudeklaroval snahu o výrazné zmeny. Nasvedčuje tomuvývoj od decembra 1998, keď sa VSŽ zbavili častipodielu v Slovenskej poisťovni, ktorú chceli ešte v lete1998 ovládnuť, predali dve médiá – celoštátny den−ník Národná obroda a regionálne noviny Lúč – a napredaj je pripravených ďalších 30 firiem, väčšinaz nich však nie je v najlepšom stave. Na rad prišla ajniekdajšia pýcha Rezešovcov – futbalový klub Spar−ta Praha. Rokovania o prípadnom kupcovi sa začaliuž na jeseň v roku 1998 a pokračovali aj začiatkomroka 1999. Určitým symbolom mal byť predaj 25 lu−xusných limuzín, ktorých bolo podľa G. Eichlera vofirme priveľa, v marci tohto roka. Rovnako by maliskončiť i železiarenské „lietajúce aktíva“, vlastné prú−dové lietadlo VSŽ.

G. Eichler jednoznačne potvrdil, že na kritickomstave VSŽ sa určite nepodpísala len svetová krízahutníctva, ako to s obľubou tvrdil predchádzajúcimanažment na čele s Júliusom Rezešom, synom Ale−xandra Rezeša, pričom situáciu vo firme komentovalslovami: „Vôbec sme neboli pripravení na krízu. Ria−denie spoločnosti je zlé. Nedá sa riadiť bez poznaniazákladných informácií. Problematická bola aj obchod−ná politika a poruchy v exkluzívnych zmluvách prepredaj do zahraničia.“ (Pravda, 10. 2. 1999) Za ďalšínie nepodstatný faktor G. Eichler považuje rozkráda−nie podniku, ktoré sa rozmohlo nielen na najvyššej čistredných úrovniach, ale aj na tých najnižších.

Definitívny odchod A. Rezeša z vedenia spoloč−nosti sa odohral na mimoriadnom valnom zhromaž−dení 19. februára 1999, keď sa vzdal všetkých funk−cií; viacerí pozorovatelia tento krok označili za jehorezignáciu na mocenský vplyv vo VSŽ.

Na tom istom mimoriadnom valnom zhromaždeníakcionári vzali na vedomie odstúpenie Thomasa Gra−hama z funkcie člena predstavenstva a namiesto nehozvolili Johna Harolda Goodisha, ktorý v rokoch 1997−1999 pôsobil vo funkcii prezidenta United Engineersand Consultants, Inc. Za ďalších členov dozornej radyakcionári zvolili Dušana Štefániho a Štefana Šuleka,ktorý sa 19. februára 1999 na prvom zasadnutí no−vozloženej dozornej rady stal jej predsedom. Ďalší−mi členmi rady sú Peter Huňor, Albert Oberhofer,

150

Jaroslav Gruber a zástupcovia zamestnancov VSŽ JánPeržeľ, František Špička a Milan Ondáš, ktorých zvo−lili do dozornej rady železiari vo voľbách 18. februá−ra 1999.

Absolútnu bodku za odchodom bývalého vedeniadali akcionári schválením zmeny obchodného menana pôvodné VSŽ, a.s., keď z názvu vypustili dodatok„Holding“.

V novembri 1999 došlo k zmene pomeru síl vovlastníckej štruktúre VSŽ v neprospech štátu. Prevod10,79 % podielu Všeobecnej akciovej spoločnostiKošice, ktorý od konca roku 1998 blokovala BCPBvzhľadom na predchádzajúce repoobchody, skončil26. októbra nečakane na účte spoločnosti Stavard,a. s., Košice. Táto ich obratom predala do zahraničia.Aj napriek tomu, že akcie boli založené v Slovenskejsporiteľni, sa uvedený prevod uskutočnil. Podľa slovministerky financií Brigity Schmögnerovej „s najväč−šou pravdepodobnosťou došlo k trestnému činu pod−vodu, ktorý sa týka vysokých funkcionárov BCPB“.(Profit 46, 9. 11. 1999). Na margo tejto kauzy bolodvolaný generálny tajomník BCPB Marián Sásik,čo však stratené akcie štátu nenahradí.

Prezident VSŽ, a. s., Košice Gabriel Eichler potvr−dil, že vedenie firmy pripravuje vytvorenie novej spo−ločnosti, ktorá by mala byť očistená od problematic−kých účtovných položiek z minulosti. Na novú spo−ločnosť majú prejsť aktíva a pasíva, ktoré odsúhlasiaveriteľské banky a štát. Novú „core“ spoločnosť (core– kmeňová) má vytvoriť 22 dnešných dcér VSŽ a mása venovať výlučne hutníckej výrobe. Medzi „noncore“ boli zaradené podiely VSŽ v rôznych finanč−ných, obchodných firmách a športových kluboch.

KAUZA ZSNP

Prezídium Fondu národného majetku SR 9. júla1998 schválilo predaj 73,86 % akcií Závodu SNP(ZSNP) Žiar nad Hronom neznámej spoločnosti Žiar−ske hutnícke konzorcium (ŽHK) za 1,065 mld. Sk

vrátane investícií. Podľa privatizačného rozhodnutiaz roku 1992 bol však FNM SR povinný ponechať siaspoň 48 % akcií. Ako uviedol I. Mikloš, skutočnásuma, ktorú dostane FNM SR za odpredaj ZSNP, do−siahne len 65 mil. Sk, čo je výška prvej dohodnutejsplátky. Zvyšok totiž môže byť odpustený v prípade,že podnik do roku 2003 preinvestuje 1 mld. Sk. Tútosumu však podnik bude musieť preinvestovať tak čitak. Reálna cena za odpredaj podniku s aktívami 20mld. Sk tak dosiahla len 65 mil. Sk, čo predstavuje15 Sk za jednu akciu! (SITA, 16. 7. 1999)

V roku 1995 došlo k navýšeniu základného imaniaZSNP. FNM SR vtedy zvýšil svoju majetkovú účasťv ZSNP, keď kapitalizoval svoje pohľadávky vočipodniku (zamenil ich za akcie) v nominálnej hodnote2 mld. Sk. Cena za akciu, ktorú FNM SR uhradil, takpredstavovala 1000 Sk. Z rozdielu tejto ceny a ceny,za akú FNM SR odpredal svoj podiel, jednoznačnevyplýva nevýhodnosť tohto predaja pre fond, a týmaj pre štát. FNM SR na seba dokonca prebral zárukyza plnenie záväzkov a zaviazal sa tiež odstraňovaťekologické škody spoločnosti, v ktorej už nebude maťžiadny podiel. Tieto záruky voči bankám predstavu−jú ďalšie 2 mld. Sk. Na základe privatizačnej zmluvyby pri neplatení dlhov spoločnosti došlo k opätovné−mu prechodu majetku na FNM SR, čím by sa spoloč−nosť mohla zbaviť zodpovednosti za plnenie záväz−kov, ktorú môže preniesť na FNM SR. „Kupujúci zís−kal majetok výhodnejšie ako zadarmo,“ tvrdí I. Mik−loš. (SITA, 16. 7. 1998)

V spoločnosti ŽHK, ktorá sprivatizovala ZSNP,mala v čase privatizácie majoritný 51−percentný po−diel Všeobecná sociálna poisťovňa (VSP) Tatry a 40 %vlastnila manažérsko−zamestnanecká Žiarska hutníc−ka spoločnosť (ŽHS). Minoritnými akcionármi bolimesto Žiar nad Hronom (14,3 %) a obec LadomerskáVieska (4,1 %). 29. januára 1999 VSP Tatry odpred−ala celý svoj podiel ostatným akcionárom, čím sapodiel ŽHS zvýšil na 81,6 %. (Hospodárske noviny,22. 3. 1999)

20. augusta 1999 FNM odstúpil od zmluvy o od−platnom prevode 73,86 % akcií ZSNP spoločnostiŽHK v minulom roku. (Pravda, 26. 8. 1999).

151

1 9 9 0

august• 28. 8. 1990 vláda ČSFR prerokovala a schválila

Scenár ekonomickej reformy – súčasťou navrho−vaných zmien je aj rýchla a rozsiahla zmena vlast−níckych vzťahovoktóber

• Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkovniektorých majetkových krívd ( tzv. malý reštituč−ný zákon)

• Zákon č. 427/1990 Zb. o prevode vlastníctva štátuk niektorým veciam na iné právnické a fyzické oso−by (tzv. malý privatizačný zákon)november

• Zákon č. 474/1990 Zb. – o pôsobnosti orgánov SRvo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorýmveciam na iné právnické a fyzické osobydecember

• Vyhláška č. 568/1990 Zb. – o verejných dražbáchpri prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciamna iné právnické a fyzické osoby a o vstupnom natieto dražby

1 9 9 1

február• 14. februára – začiatok malej privatizácie• Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitá−

ciách ( tzv. veľký reštitučný zákon)• Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osobymáj

• Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťa−hov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

Príloha 2Kronika procesu

M.E.S.A. 10

• Zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. opôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo ve−ciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fon−de národného majetku SRjún

• Nariadenie vlády SR č. 273/1991 Zb. – o výnim−kách z § 45 zákona č. 92/1991 Zb. umožnilo štát−nym podnikom, štátnym peňažným ústavom atď.uzatvárať mimo obvyklého hospodárenia zmluvyo odplatnom prevode majetku štátu, ku ktorémumajú právo hospodáreniaseptember

• Nariadenie vlády ČSFR č. 383/1991 Zb. o vydá−vaní a použití investičných kupónovoktóber

• zmena zákona č. 429/1991 Zb. – upresnenie po−stupu pri verejnej dražbe

• zmena vyhlášky MSPNM SR č. 473/1991o verej−ných dražbáchnovember

• začiatok registrácie do prvej vlny kupónovej pri−vatizácie

• zmena zákona č. 501/1991 Zb. a zmena a doplnokzákona č. 474/1990 Zb. – o upresnení práv a po−vinností komisií pre privatizáciu

• prijatie zákona č. 513/1991 Zb. – Obchodný zá−konník – ktorý upravuje postavenie podnikateľov,obchodné spoločnosti, obchodné záväzkové vzťa−hy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnika−nímdecember

• Zákon 561/1991 Zb. – rozširuje vzťah k zmluvámo nájme nebytových priestorov aj na obce

152

1 9 9 2

február• Zákon č. 92/1992 Zb. – novela zák. č. 92/1991 Zb.

– vkladá sa nový § 6a, ktorý ustanovuje, že súčas−ťou privatizačného projektu predloženého po29. 2. 1992 musí byť vyhodnotenie záväzkov pod−niku z hľadiska ochrany životného prostrediaapríl

• Zákon č. 264/1992 Zb. – upravuje prechod vlast−níckych práv k nehnuteľnostiam tak, že vlastníckepráva prechádzajú na nadobúdateľa dňom zápisudo katastra nehnuteľností

• Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnos−tiach a investičných fondoch – upravuje činnosťinvestičných spoločností a investičných fondov,ochranu investorov a štátny dozor nad činnosťouinvestičných spoločností a investičných fondovmáj

• 14. máj – začiatok kupónovej privatizáciejún

• parlamentné voľby – zmena vlády – nástup vládyHZDS a V.Mečiaraaugust

• Nariadenie vlády SR č. 430/1992 Zb. – ktorým saupravilo, že cena pri prevode bytov na ich nájom−cov alebo bytového domu na nájomcov bytovv nich má byť určená znalcomseptember

• 1. septembra – schválenie Ústavy Slovenskej re−publiky

• vláda schválila novú koncepciu privatizácienovember

• Zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českeja Slovenskej Federatívnej Republiky

• Zákon č. 542/1992 Zb. o zániku ČSFR• Zákon č. 544/1992 Zb. – úprava stanovila, že na

schvaľovanie privatizačných projektov sa nevzťa−huje správny poriadok a upravila prechod záväz−kov tak, že sa nevyžaduje súhlas veriteľadecember

• Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch – upra−vuje sústavu cenných papierov, zmluvy o cennýchpapieroch, trh s cennými papiermi a ochranu fi−nančného trhu

• Zákon č. 29/1992 Zb. – doplnenie zákona č. 253/1991 Zb., ako aj č. 501/1991 Zb. – upresňuje pou−žitie majetku FNM SR, ktorý bolo možné použiť aj

na zvýšenie základného imania obchodných spo−ločností, ktorých akcionárom alebo spoločníkombol FNM SR

1 9 9 3

január• 1. januára 1993 – vznik samostatnej Slovenskej

republikymarec

• Nariadenie vlády SR č. 144/1993 Z.z. – rozširujevýnimku, na základe ktorej možno uzavierať zmlu−vy o odplatnom prevode majetku štátu aj na ne−hnuteľnosti na umiestnenie zastupiteľského úraducudzieho štátu, medzinárodnej vládnej organizá−cie alebo inštitúcie, ktorej podľa medzinárodnéhopráva patria diplomatické výsady a imunity, pri−čom sa vyžaduje predchádzajúci súhlas MZV SRjún

• Nariadenie vlády SR č. 151/1993 Z.z. – rozširujevýnimku o možnosť podniku založiť v Českej re−publike spoločnosť s ručením obmedzeným a natento účel vyčleniť peňažné prostriedky v sume100 000 Kčjúl

• Zákon č. 172/1993 Z.z. – novela stanovila, že štát−ny orgán, ktorý schvaľoval privatizačný projekt, mámožnosť zmeniť spôsob privatizácie navrhnutýv privatizačnom projekteoktóber

• Zákon č. 278/1993 Z.z. – o správe majetku štátu –zmena sa dotkla § 45 odsek 5, tzn. že ustanoveniaodseku 1 a 2 sa nevzťahovali na majetok podnikovzahraničného obchodu a ich účelových organizá−cií, ani na rozpočtové a príspevkové organizáciedecember

• Zákon č. 17/1993 Z.z. – ktorým sa mení a dopĺňazákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánovSR vo veciach prevodov majetku štátu na iné oso−by a o FNM v znení neskorších predpisov

1 9 9 4

marec• 1. 3. 1994 oficiálne ukončenie procesu malej pri−

vatizácie• schválený predaj 9,5 % akcií VSŽ za menej ako po−

lovičnú cenu oproti trhovej v prospech a.s. Manager

153

• Zákon č. 60/1994 Z.z. – významná novela zák. č.92/1991 Zb., podľa ktorej sa postupuje rovnako ajv prípade majetku, ktorý je v správe SPF, ale najmäv súvislosti so vznikom SR v roku 1993 včleňujeúpravu obsiahnutú v zákone SNR č. 253/1991 Zb.

• po prejave prezidenta Michala Kováča v parlamentevyslovenie nedôvery vláde Vladimíra Mečiara

• nástup vlády Jozefa Moravčíka, zintenzívnenieprocesu privatizáciemáj

• Nariadenie vlády SR č. 134/1994 Z.z. o vydávanía použití investičných kupónov – upravuje vydá−vanie a registráciu kupónových knižiek, privatizač−né vlny a privatizačné kolá, ako aj postup pri ob−jednávaní akcií alebo odovzdávaní investičnýchbodov investičnému fondujúl

• Zákon č. 172/1994 Z.z. – novela určuje príjemcučistého výnosu z predaja kupónov (štátny rozpo−čet)august

• Zákon č. 244/1994 Z.z. – novela mení – rozširujemožnosť použitia majetku FNM SR aj na prevodprivatizovaného majetku na účely zdravotného, ne−mocenského a dôchodkového poisteniaseptember

• predčasné parlamentné voľby• začiatok registrácie občanov do 2. vlny kupónovej

privatizácienovember

• 3.−4. novembra ustanovujúca schôdza parlamentupo septembrových parlamentných voľbách, hro−madné personálne zmeny vo všetkých ústrednýchorgánoch a rozsiahle novely zákonov, nastolenieabsolútnej moci a kontroly vládnej koalície, najmäHZDS, v rámci toho odvolanie a nová voľba orgá−nov FNM SR len so zastúpením vládnej koalíciedecember

• Zákon č. 369/1994 Z.z. – novela zákona č. 92/1991Zb. spočívala v tom, že rozhodnutia o privatizáciipriamym predajom mimo verejnej súťaže aleboverejnej dražby vydáva Prezídium FNM na návrhministerstva alebo výkonného výboru FNM, a nievláda SR, novela znamenala stratu kontroly nadprocesom privatizácie

• Zákon č. 370/94 Z.z. o zrušení rozhodnutí vládySR o privatizácii podnikov, časti majetku podni−kov a majetkových účastí štátu priamym predajom

– zákon fakticky zrušil rozhodnutia o privatizáciivydané predchádzajúcou vládou

• Zákon č. 374/1994 Z.z. – doplnenie časti o príjmečasti výnosov z predaja kupónov

1 9 9 5

marec• Ministerstvo financií SR odňalo svojím rozhodnu−

tím licenciu PSIS – investičnej spoločnosti, ktoráspravovala najväčší privatizačný fond z 1. vlny ku−pónovej privatizáciemáj

• rozhodnutie pléna ÚS, že zákon 370/1994 z 21. 12.1994 o zrušení niektorých rozhodnutí Moravčíko−vej vlády o privatizácii je v rozpore s Ústavou SR,ÚS označil zákon za protiústavný preto, že NR SRprekročila svoje kompetencie a nemá právo rušiťuznesenia vlády SRjúl

• KOZ schválila odmietavé stanovisko proti uplat−ňovanému spôsobu privatizácieaugust

• prezídium FNM SR rozhodlo o predaji 39 % akciía.s. Slovnaft v prospech a.s. Slovintegraseptember

• Zákon č. 190/1995 Z.z. – novela zák. č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na inéosoby – zákon fakticky zrušil kupónovú privatizá−ciu a nahradil ju akýmsi dlhopisovým odškodne−ním, zároveň určil spôsob použitia dlhopisov a malakýmsi spôsobom uspokojiť účastníkov 2. vlny ku−pónovej privatizácie

• Zákon č. 192/1995 Z.z. – o zabezpečení strategic−kých záujmov štátu pri privatizácii, ktorým saniektoré konkrétne podniky vylúčili z privatizáciedecember

• 20. decembra 1995 plénum ÚS rozhodlo, že usta−novenie § 24, odsek 10 zákona 190/1995 Zb.o podmienkach prevodu majetku štátu na iné oso−by, ktorým sa ukladá povinnosť mestám a obciamprijímať dlhopisy ako splátku ceny za prevod by−tov do osobného vlastníctva, nie je v súlade s ústa−vou

• Najvyšší súd zrušil rozhodnutie o odňatí licenciePSIS ministerstvom financií ako protizákonné

• novela zákona č. 304/1995 Z.z. – upravila emisiudlhopisov a organizovanie trhu s nimi

154

1 9 9 6

január• premiér V. Mečiar na ekonomickej konferencii

uviedol, že do konca januára, najneskôr do polovi−ce februára 1996 bude uskutočnená privatizáciavšetkych bánk okrem NBSfebruár

• Zákon č. 56/1996 Z.z. – novela zmenila „povin−nosť“ zabezpečiť účasť zamestnancov na privatizá−cii na „možnosť“. Súčasne sa zavádza pôsobnosťMSPNM pre podniky určené na likvidáciumáj

• FNM SR rozhodol o predaji 51 % akcií SLK, a.s.,Piešťany v prospech SZPKjúl

• Zák. č. 214/1996 – novela zákona NRSR č.192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privati−zácii strategicky dôležitých podnikov a akciovýchspoločnostíaugust

• začiatok obchodovania s dlhopismi• FNM SR rozhodol o priamom predaji celého ne−

privatizovaného balíka akcií Nafta Gbely za sym−bolickú cenuoktóber

• vláda prijala opatrenia na zabránenie obchádzaniaminimálnej ceny dlhopisov – pozastavením pria−mych predajov bez finančného vyrovnania, ktorédovtedy tvorilo 84 % všetkých predajov dlhopisovFNM SR

• FNM SR predal 30 % akcií JCP Štúrovo spoloč−nosti KK Profin, s.r.o., Bojnice

• FNM SR rozhodol o predaji 51 % a.s. Baňa Záho−rie spoločnosti Baňa Záhorie 1 (predaj v prospechvysokého funkcionára FNM SR)

• FNM SR schvaľuje priamy predaj podniku NADTrenčín v prospech v.o.s. Merkur

• Zákon č. 322/1996 Z. z. – ďalšia novela zák. č. 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu nainé osoby v znení neskorších predpisov – zavádzapovinnosť splatenia dlhopisu FNM SR k 31. 12.1997 majiteľom, ktorí dosiahli dňa 24. 10. 1996vek 70 rokovnovember

• Nález ÚS č. 352/1996 Z.z. – vyhlásil za protiústav−ný presun kompetencií v otázke schvaľovania pria−mych predajov z vlády SR na FNM SR

1 9 9 7

január• viceprezident prezídia a predseda Výkonného vý−

boru FNM SR Milan Rehák uviedol, že banky sabudú privatizovať pravdepodobne už v marcifebruár

• opozícia spolu s poslancami ZRS schválila v par−lamente novelu zákona č. 192/1995 Z.z. o zabez−pečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategickydôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč−ností, podľa ktorej nemožno do roku 2003 privati−zovať majetkový podiel štátu (FNM SR) v 4 naj−väčších finančných ústavoch – VÚB, Slovenskejpoisťovni, Slovenskej sporiteľni a IRB

• štátny tajomník ministerstva financií P. Staněk uvie−dol, že medzinárodné inštitúcie, ktoré predtým zdô−razňovali potrebu plošnej privatizácie bánk, už svo−je postoje prehodnotili a uznali potrebu pomalšie−ho a špecifického prístupu v prípade Slovenskejpoisťovne a Slovenskej sporiteľne, pričom však po−važujú za potrebnú skorú privatizáciu VÚB a IRB

• na návrh vlády vrátil prezident M. Kováč na opä−tovné prerokovanie NR SR schválenú novelu zá−kona znemožňujúcu privatizáciu kľúčových finanč−ných inštitúcií

• predseda ZRS J. Ľupták (podpredseda parlamen−tu) odmietol nekalé privatizačné praktiky a opäť savyjadril proti privatizácii bánk

• plénum Ústavného súdu SR rozhodlo, že vládasvojím nariadením č. 139/1996 Z. z. (o použití dl−hopisov, ktorými sa nahradila zrušená druhá vlnakupónovej privatizácie) porušila viacero ustanoveníÚstavy SR, ako aj niekoľko ďalších zákonovmarec

• Zákon č. 92/1997 Z.z. – novela zák. č. 192/1995Z.z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizá−cii strategicky dôležitých štátnych podnikov a ak−ciových spoločností – NR SR opakovane schválilanovelu zákona o privatizácii finančných inštitúcií,ktorú vrátil prezident M. Kováč, avšak spod mora−tória na privatizáciu vyňala VÚB a IRBjún

• Zákon č. 210/1997 Z.z. – novela zákona o veľkejprivatizácii, podľa ktorej prešli kompetencie naschvaľovanie priamych predajov opäť na vládu(v dôsledku nálezu ÚS SR č. 352/1996 Z.z. o ne−ústavnosti prechodu tejto kompetencie na FNM SR)

155

• NR SR schválila novelu zákona o opatreniach v ob−lasti rozhlasového a televízneho vysielania, čímznemožnila privatizáciu vysielacieho okruhu STVjúl

• na návrh vlády vrátil prezident M. Kováč na opä−tovné prerokovanie NR SR novelu zákona zakazu−júcu privatizáciu vysielacieho okruhu STV2október

• vláda vyslovila súhlas s poslaneckým návrhomzákona (ZRS), ktorý by posilnil nemožnosť priva−tizácie energetických podnikov ústavným zákonom

• 9. októbra 1997 zvolenie Ivana Mikloša ako jedi−ného opozičného zástupcu počas 3.vlády V. Me−čiara do Dozornej rady FNM SR

1 9 9 8

január• FNM SR si požičal zdroje v nemeckých markách

na výplatu dlhopisov za 14 – 15 % úrok, hoci bež−ný úrok na svetových trhoch bol pod 4 %jún

• Nález ÚS č. 221/1998 Z.z. – označil za protiústav−né zvýhodnenie vymedzených skupín osôb pri na−dobúdaní dlhopisovjúl

• začiatok petičnej akcie HZDS za vypísanie refe−renda o neprivatizovaní niektorých strategickýchpodnikovaugust

• po navýšení základného imania Slovenskej pois−ťovne o 375 mil. Sk stratil štát prostredníctvomFNM SR v Slovenskej poisťovni majoritu

• Vladimír Mečiar prevzal petičné hárky s podpismi620 tisíc občanov žiadajúcich vypísanie referendao zákaze privatizácie niektorých strategických pod−nikov

• prvý neúspešný pokus o zvolanie mimoriadnejschôdze NR SR o privatizácii Slov. poisťovne

• druhý neúspešný pokus o zvolanie mimoriadnejschôdze NR SR o privatizácii Slov. poisťovneseptember

• rezignácia Ivana Mikloša ako jediného opozičné−ho zástupcu v dozornej rade FNM SR na miestočlena DR FNM SR

• parlamentné voľby• referendum o neprivatizovaní niektorých strategic−

kých podnikov• referendum vyhlásil predseda ÚKPR Igor Lenský

za neplatné

október• ustanovujúca schôdza parlamentu• konštitúcia koaličnej vlády SDK, SOP, SMK a SDĽ

pod vedením Mikuláša Dzurindunovember

• Zákon č. 364/1998 Z.z. – novela zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privati−zácii strategicky dôležitých podnikov a akciovýchspoločností, medzi neprivatizované podniky zara−dila VÚB a zrušila čl. I zákona č. 211/1997 Z.z.o revitalizácii podnikovdecember

• možnosť výmeny dlhopisov FNM SR za akcie pod−nikov, v ktorých má FNM SR majetkovú účasť,ohlásil prezident FNM Kaník. Podľa neho ponúk−ne FNM SR za dlhopisy aj akcie niektorých tzv.strategických podnikov

• existenčné problémy a.s. VSŽ, na zákrok vládyzmena vedenia VSŽ, a.s., a zabránenie bankrotuspoločnosti

• predseda výkonného výboru Ladislav Sklenár vy−hlásil, že v prípade porušenia zákona alebo nepl−nenia podmienok zmluvy, či nesplácania splátokmôže privatizovaný majetok prejsť späť do vlast−níctva FNM SR

1 9 9 9

marec• uzatvorenie dohody medzi FNM SR a vlastníkom

akcií Nafta Gbely o vrátení akcií do vlastníctvaFNM SRjún

• napriek dohode o vrátení akcií Nafta Gbely dovlastníctva FNM SR, predaj akcií pôvodným vlast−níkom novému vlastníkovi – začiatok novej kauzy„Nafta”

• obvinenie štatutárov FNM SR premiérom Dzurin−dom zo zanedbania povinnosti

• vláda predložila do NR SR návrh na odvolanieĽudovíta Kaníka z funkcie prezidenta a LadislavaSklenára z funkcie viceprezidenta FNM SRjúl

• FNM SR odstupuje od niektorých zmlúv o privati−zácii majetkuseptember

• Zákon č. 253/1999 Z.z. – novela zák. č. 92/1991Z.z. – vymedzuje zoznam podnikov s charakteromprirodzeného monopolu a určuje, že o ich privati−zácii rozhoduje vždy vláda po obdržaní stanoviska

156

Národnej rady, taxatívne určuje zoznam podnikov,kde musí byť zachovaná trvalá majetková účasť vovýške 51 %október

• NR SR odvoláva Ľudovíta Kaníka z funkcie prezi−denta a Ladislava Sklenára z funkcie viceprezidentaFNM SRnovember

• vládna koalícia nebola schopná dospieť k dohodeo personálnom obsadení postov prezidenta a vice−prezidenta FNM SR

• Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií zve−rejnilo formou inzerátu záujem predať 51 % Slo−venských telekomunikácií, a.s. Bratislava strategic−kému investorovi

• premiéri SR a ČR podpísali nulový variant rozde−lenia bývalého federálneho majetku

157

Prof. Oto Šik: „Prekážky reformy sú hlavne mysle−nie ľudí a staré štruktúry.“

(HN č. 6, 9. 1. 1990)

Prof. Ing. M. Tuček, CSc., Investiční banka: „Preddeetatizáciou bude treba vyriešiť problém reálne−ho ocenenia a zadlženia podnikov.“

(HN č. 16, 20. 4. 1991)

Dr. Šulc: „Malé podniky by mali byť privatizovanérýchlo, ale veľké jednotky by sa mali najskôr od−štátniť a potom pomaly sprivatizovať.“

(HN č. 18, 4. 5. 1990)

Ing. J. Palán, VSŽ: „Prevažovať v procese privatizá−cie by mali zamestnanecké akcie a selektívna for−ma predaja akcií (nie voľný trh).“

(HN č. 27, 3. 7. 1990)

Prof. Karel Kouba, DrSc., Prognostický ústavČSAV: „Najskôr treba zozbierať prvé skúsenostia až po ich dôkladnom vyhodnotení zrýchliť tem−po privatizácie.“

(HN č. 30, 25. 7. 1990)

Prof. M. Zelený, VŠE a New York: „Zamestnaneckéakcie budú dobrou motiváciou; a aj tak všetko, čomá v tomto štáte hodnotu, je čiastočne majetkompracujúcich ako protihodnota za nízke mzdy a ži−votnú úroveň i zničené životné prostredie v mi−nulosti.“

(HN č. 33, 15. 8. 1990)

Ing. V. Válek, MF ČSFR: „Pri privatizácii si nevy−stačíme s klasickými metódami, pretože by to tr−valo viac ako 100 rokov.

Príloha 3Privatizácia – výroky

Strašenie výpredajom ekonomiky alebo pohltenímje hlúposť, a čo sa týka vývozu časti zisku, je otáz−ne, či by sa bez zahraničného know−how vôbecnejaký zisk dosiahol.“

(HN č. 34, 22. 8. 1990)

Prof. Ing. L. Andrášik, DrSc., predseda Slovenskejekonomickej spoločnosti pri SAV: „Každý musíbyť vlastníkom a privlastňovateľom, to nie je cel−kom možné cez kupóny, tie keď sa rozdajú zadar−mo, zotrú sa zásluhy z minulosti na vytvorení sa−motného bohatstva.“

(HN č. 5, 7. 1. 1991)

Doc. Ing. Rudolf Filkus CSc.: „Privatizácia povediek novým vzťahom medzi ponukou a dopytomi k zníženiu nezamestnanosti, toto sa môže stať lenpomocou zahraničného kapitálu, ale ten nevyhnut−ne potrebuje vnútropolitickú stabilitu.“

(HN č. 14, 17. 1. 1991)

M. Borgula, poslanec FZ za SDĽ: „Vláda chce privati−záciou vytvoriť vrstvu bohatých, ktorá ju bude voliť.“

(HN č. 46, 23. 2. 1991)

Prof. F. Levcik, Viedeň: „...ČSFR pokusné teritóriummonetaristov, za každú cenu predávať do zahrani−čia aj pod cenu, to je však relatívne vzhľadom naprínos zahraničného investora, avšak prostémuzamestnancovi je jedno, kto mu platí mzdu...“„Aj keď po privatizácii bude vlastníctvo značneroztrieštené, postupne príde ku koncentrácii.“

(HN č. 66, 19. 3. 1991)

Gabriel Eichler, Bank of America: „Štát nemôže odpodnikov odtiahnuť ruky a nechať ich len tak na−

Dagmar Liďáková

158

pospas osudu, musí sa o ne zatiaľ starať, aby ichmohol v budúcnosti predať za čo najlepšiu cenu atú dosiahnu, len keď budú dobre fungovať, toto me−dziobdobie by nemalo trvať dlhšie ako 5 rokov.“

(HN č. 143, 20. 6. 1991)

JUDr. Ing. G. Lesyk, CSc., poradca ministra financií:„Privatizačný projekt musí obsahovať, koľko per−cent dostanú zamestnanci, štát, zahraničný investora koľko pôjde do kupónovej privatizácie, ak chcúzamestnanci participovať na privatizácii, musia podaťkonkurenčný privatizačný projekt, a ak zvíťazia,budú práve oni rozhodovať o osude podniku.“

(HN č. 6, 7. 10. 1991)

V. Komárek, prognostický ústav ČSAV: „Prehodno−tiť privatizáciu, ktorá je nezodpovedná vočidnešnej a hlavne budúcim generáciám, treba za−staviť únik národného majetku.“

(HN č. 12, 14. 10. 1991)

Roman Hofbauer, minister dopravy, spojov a verej−ných prác SR: „Nič nie je horšie ako takéto predl−žovanie, pretože potom vzniká akási predprivati−začná agónia, keď podniky sú si vedomé, že užnebudú štátne a ešte nie sú privátne.“

(Republika, 19. 8. 1993)

Július Tóth , minister financií SR: „Základný prob−lém vidím v tom, či dostane úver obchodnej ban−ky ten, kto vyhral so svojím privatizačným pro−jektom alebo ten, koho si banky vyberú.“

(Slovenský východ, 23. 8. 1993)

Dušan Slobodník, minister kultúry SR: „Je možnáprivatizácia, ale tak, aby si štát ponechal tzv. zla−tú akciu, právo veta pri prípadných rozhodnutiach.Je to národná kultúrna povinnosť.“

(Mladá Fronta Dnes, 23. 8. 1993)

Ing. Vadim Haraj, riaditeľ odboru privatizácie a pod−nikateľských foriem MP SR: „Nedostatok voľnýchkapitálových zdrojov vyvoláva v mnohých prípa−doch záujem o privatizáciu iba vybratých – lukra−tívnych častí majetkov.“

(Roľnícke noviny, 22. 10. 1993)

Ivan Lexa: „Neverím, že by z vecných príčin moholniekto čo len spochybniť privatizáciu za vlády

V. Mečiara. Veď práve my sme uplatnili v praximyšlienku privatizácie na základe širokej účastizamestnaneckých kolektívov.“

(Pravda, 16. 3. 1994)

Ivan Lexa: „Ja sa nestotožňujem s vládou, ktorá pri−chádza, lebo si nezaslúži iné pomenovanie akovláda širokej korupcie. S výnimkou privatizáciena spôsob tebe fabrička, tebe fabrička, tebe fab−rička... nie je schopná z celkom objektívnych prí−čin dohodnúť sa na ničom konštruktívnom.“

(Republika, 17. 3. 1994)

Milan Janičina, minister pre správu a privatizáciunárodného majetku SR: „Neverím, že bežný ob−čan bol stredom záujmu vlády V. Mečiara, keďv posledných týždňoch pod cenu predávala pod−niky straníckym súkmeňovcom.“„Mečiarova vláda privatizáciu chápala tak, že dokupónovej privatizácie bude zaradené len to, čosa nepodarí predať.“

(Hlas Ľudu, 7. 6. 1994)

Peter Magvaši, minister hospodárstva SR: „Ak bypríchod kapitálu nedynamizoval obchod, ak by honedynamizovala privatizácia, išlo by o samoúčel−né veci.“

(Pravda – Finančné spravodajstvo, 29. 6. 1994)

Ivan Lexa: „Kto bude vlastniť banky a peňažné in−štitúcie, ten bude rozhodovať o budúcich privati−zéroch, dávať, alebo nedávať im peniaze a rozho−dovať o bytostných otázkach SR.“„Stále platí naša koncepcia so širokou participá−ciou zamestnaneckých kolektívov – v štandard−ných metódach, lepšiu ani nijakú inú nevymysle−li. Vymysleli iba číslo – najprv 100, potom 88miliárd – ktoré sľúbili dávať do masovej, odbornenepremyslenej kupónovej privatizácie v takoma takom termíne.“

(Práca, 18. 8. 1994)

Štefan Gavorník, prezident Prezídia FNM SR: „Ku−pónová privatizácia nás, ako FNM SR, veľmi za−ujíma, lebo výnosy z nej nie sú príjmami FNMSR, preto čím väčší majetok pôjde do KP, týmmenej príjmov pôjde do FNM, tým menej z nejbude mať.“

(Práca, 17. 1. 1995)

159

Ján Ducký, minister hospodárstva SR: „Moje výhradyk investičným fondom sú iného druhu. Ja tvrdím, žezískavajú majetok veľmi lacno, takmer zadarmo,a ich prínos pre prosperitu podnikov nevidím.“

(Národná obroda, 21. 1. 1995)

Milan Janičina: „Ja sa fondov nebudem zastávať, niesom ich obhajcom. Ale na druhej strane by somchcel poukázať na to, že súčasná vládna moc vyu−žila peniaze, ktoré občania vložili do kupónky, máich kdesi uložené a získava z nich úroky.“

(SME, 21. 2. 1995)

Ing. Peter Bisák, minister pre správu a privatizáciunárodného majetku SR: „Rýchlosť privatizáciepodľa mňa musí korešpondovať s cieľom, ktorý samá privatizáciou dosiahnuť.“

(Profit, 14. 3. 1995)

Peter Magvaši: „Som zásadne proti výlučnej orien−tácii vlastníctva slovenských podnikov len do rúkdomácej podnikateľskej vrstvy. Zahraničné in−vestície môžu byť významným zdrojom revitali−zácie našich podnikov po ich privatizácii.“

(Národná Obroda, 24. 4. 1995)

Ján Ducký, minister hospodárstva SR: „Je lepšie pre−dať akejkoľvek skupine podnikateľov, manažmentualebo zamestnancom za 200 Sk akciu s nominál−nou hodnotou 1000 Sk ako záujemcom zo zahra−ničia, o ktorých vieme, že by dali za akciu aj 1000Sk, ale potom by zavreli podnik a získali trh.“„V podnikoch, ktoré sú privatizované v druhejvlne, som odporúčal predaj tak, aby vždy zostalačasť akcií vo vlastníctve FNM. V prípade košic−kých VSŽ, kde FNM predal všetky akcie, nájde−me spôsob, ako to prekonať.“

(Pravda, 24. 8. 1995)

Tomáš Cingeľ, člen Komisie pre dohľad nad privati−záciou: „Štát by mal byť vďačným, ak môže nie−komu odovzdať ten ktorý podnik za korunu, aknový majiteľ je ochotný sa o daný podnik a jehozamestnancov postarať.“„Nie všetky privatizované podniky sa dajú taktoso ziskom predať. Hovoril som o tých, ktoré súskutočne vo všetkých problémoch a je tu určitášanca, že kupujúci sa postaví na nohy – tam bysom nerozmýšľal a predával za korunu.“


Ľudovít Černák, podpredseda Demokratickej únie:„Národ vlastne pokorne prijal to, že miesto nie−koľko desaťtisíc korún dostáva papier ničím ne−krytý, povedzme v podstatne nižšej hodnote a do−konca je schopný predať ho za reálnych 2−3 000Sk, aby ich dostal „na drevo“. Je to postoj tisícro−čia čakajúceho Slováka v predsieni žmoliacehoklobúčik a čakajúceho, čo mu panstvo dá.“

(Práca, 5. 11. 1996)

Mikuláš Dzurinda, podpredseda KDH: „VyjadrenieVladimíra Mečiara je aj istým spôsobom prelo−mové, pretože úplne potvrdzuje obavy, ktoré smevyslovili už v júni minulého roku, keď oznámil,že pripravil niečo, čo bude iné a lepšie ako kupó−nová privatizácia. Vtedy som hovoril o vládnompodvode, pretože mi bolo jasné, že FNM SR nikdynebude mať toľko peňazí, aby mohol splniť jehosľuby.“ (reakcia na výrok V. Mečiara: „Ak FNMSR nebude mať peniaze na splatenie dlhopisov,tak je tu ako garant vláda, ktorá siahne do štátne−ho rozpočtu.“)„Zaujímavosť, a do istej miery aj pikantéria, spo−číva v tom, že jeden podvod sa vládnuca moc usi−luje riešiť druhým podvodom. Prvým podvodomje samo dlhopisové odškodnenie, z ktorého ničnie je a nebude. Druhý spočíva v sľube premiéra,že ak FNM SR nebude schopný vyplácať peniaze,tak to urobí vláda.“„Obavám sa, že ani zákon o strategických záuj−moch štátu nie je dostatočnou zárukou, aby vlád−nuca moc nerozdávala aj to najcennejšie, čo eštena Slovensku máme.“„Netvrdím, že kupónová metóda je najlepšia nasvete. Tvrdím však, že stále je pre občanov naj−spravodlivejšia. Dala sa zlepšiť, aby občan nena−letel nejakým podvodníkom v investičnom priva−tizačnom fonde, dalo sa urobiť veľa, aby do ma−jetku nebol zaraďovaný odpad.“

(Práca, 22. 8. 1996)

Vladimír Mečiar: „Neexistuje ochrana vkladov v slo−venských bankách, dokonca ani v tých, kde máštát zatiaľ dominantný podiel.“

(Slovenský rozhlas, 5. 2. 1996)

Štefan Gavorník, prezident Prezídia FNM SR: „Pri−vatizovať banky treba, ale zatiaľ nevieme ako.“

(Pravda, 15. 2. 1996)

160

Ľubomír Javorský, minister zdravotníctva SR: „Pri−vatizácia je veľmi citlivý proces. Zistili sme, žeak sme aj dali lekáreň lekárnikovi, niektorí námju po krátkom čase vrátili späť so zdôvodnením,že si nezohnali úver.“„Dnes privatizáciu lekární kritizujú práve tí, ktoríza dva roky nedokázali dať dokopy ani všetky po−trebné papiere na to, aby sa mohli na privatizáciiaspoň zúčastniť.“

(Pravda, 5. 1. 1996)

Štefan Gavorník, prezident Prezídia FNM SR: „Mi−nister financií ma v júni minulého roku nazvalkvôli poisťovni mŕtvym chrobákom, ja jeho zaseveľmi živým chrobákom, a čo dnes? Je mŕtvymuž aj on.“„Podľa mňa celému pro ať hlavy dokopy, a bezohľadu na politické tričká. Lebo ak zle dopadneprivatizácia bánk, nežná revolúcia v SR nemusímať nežný koniec.“

(Pravda, 29. 1. 1997)

Štefan Gavorník, FNM SR: „Hľadať v privatizáciispravodlivosť sa nedá, ona v sebe nemá takú pod−mienku. Čo si budeme nahovárať, privatizácia slú−žila na to, aby sa upevnila moc.“„Tu sa však išlo opačnou cestou: privatizovalo sarýchlo – ešte sme si to aj pochvaľovali – a vybera−li sa hrozienka z koláča, aby to hneď prinášalozisky. Ale teraz je už neskoro horekovať.“

(Pravda, 1. 2. 1997)

Štefan Gavorník, FNM SR: „Keby sa banky bolihneď dostali do súkromných rúk, nie však tak, ženiekto si tým vylieči svoje boľačky, ale keby sasprivatizovali serióznym spôsobom, nie súv dnešnej šlamastike.“

(Pravda, 19. 12. 1997)

Vladimír Mečiar, predseda vlády SR: „Doprivatizo−vanie, nie privatizácia finančných ústavov, je vecodborná. Je zle, ak politický dojem deformujeodborný vzťah. Ak povieme, že sa banky nebudúprivatizovať, treba povedať aj to, ako zmeniť stav,ktorý v bankách existuje, a ako zachovať v plnomrozsahu perspektívu ich rozvoja.“„Chápem signál neprivatizovať banky do roku2003 ako zastavenie kapitálových pohybov v tých−to peňažných ústavoch a priamo zhoršenie kon−

kurenčného prostredia na vnútornom i medziná−rodných trhoch.“


Peter Stanek, štátny tajomník MF SR: „Privatizáciuv krajinách východnej a strednej Európy môžemebez škrupúľ nazvať najväčším Klondyke dvadsia−teho storočia, rozkrádaním a rozpredávanímvšetkých bohatstiev, ktoré tieto národy za desať−ročia vytvorili tým, že si odtrhávali od úst, dostá−vali nízke mzdy a platy a robili na budúcnosť.“„Bohužiaľ, vytvorili nejedného predstaviteľa im−périí, ktorý sa nám teraz smeje a chváli, ako tovšetko nadobudol ´statočnou prácou´.“

(Práca, 2. 4. 1997)

Ivan Mikloš: „Väčšina príčin nedostatočnej úspeš−nosti kupónovej privatizácie z hľadiska formova−nia efektívnych vlastníckych vzťahov, rozvojakapitálového trhu a tak ďalej spočíva nie v samot−nej kupónovej privatizácii, ale v nezvládnutí pro−cesov po jej skončení.“

(Profit, 3. 3. 1998)

Ivan Mikloš: „Takže ak dnes Mečiar tvrdí to, čo tvr−dí, platí heslo Zlodej kričí, chyťte zlodeja!“

(Nový Čas, 16. 5. 1998)

Jozef Kollár, podpredseda predstavenstva a. s. Ľudo−vá banka Bratislava: „Ozdravenie bánk je len pred−prípravou cieľovej fázy, ktorou by mala byť pri−vatizácia. Jedine privatizáciou sa totiž do ekono−miky dostane nový kapitál a v prípade bánk saich podarí ozdraviť.“„Nikto na slovenskom trhu nemá dostatok kapi−tálu na sprivatizovanie dvoch najväčších banko−vých inštitúcií. Vstup zahraničného investora pretovidím ako nevyhnutný.“

(SITA , 18. 11. 1998)

Štefan Gavorník, FNM SR: „Bolo hlúpe nahrávaťmajetok iným, ktorí sa navyše ukázali ako darebá−ci a tunelári podnikov, len svojim nie. Psou povin−nosťou každej strany je myslieť na eventualitu, že vbudúcom volebnom období sa do parlamentu užnedostane a postarať sa o svojich poslancov, funk−cionárov, aktivistov. Nedajboh, že ZRS voľby pre−hrá a bude musieť prejsť takpovediac do zákopov.Potom sa to už asi rozbije definitívne.“

(Pravda, 30. 7. 1998.)

161

Ivan Mikloš: „Zverejnené údaje potvrdzujú, že mnohípredstavitelia vládnej koalície, ktorí nemôžu pri−vatizovať kvôli konfliktu záujmov, privatizujú cezpríbuzných a iné nastrčené osoby.“


Ivan Mikloš: „Ukázalo sa, že negatívnou stránkoukupónovej privatizácie boli niektoré fondy a in−vestičné spoločnosti zneužívajúce svoje postave−nie. Stalo sa, že fondy boli vykrádané, nedosta−točne tlačili na reštrukturalizáciu podnikov.“

(Nový čas, 16. 5. 1998)

„Proces rozdeľovania akcií podnikov prostred−níctvom kupónovej privatizácie je ťažko preko−nateľná metóda privatizácie z hľadiska rýchlosti,transparentnosti i z hľadiska obmedzovaniapriestoru na zvýhodňovanie, korupciu a subjek−tivizmus aj z hľadiska masovej účasti na privati−zácii.“

(Profit, 3. 3. 1998)

Vladimír Mečiar: „Privatizácia sa na Slovenskuv podstate končí, ďalší rozvoj ide cestou investí−cií do technológií. Zahraničné investície sú jed−nou z podmienok reštrukturalizácie a ponúk máme

dosť. Sme v situácii, keď ponuky v podstate nasy−cujú potreby Slovenka. Sú z celého sveta.“

(Trend, 6. 5. 1998)

Jaroslav Volf, predseda výboru NR SR pre hospo−dárstvo, podnikanie a privatizáciu: „Register pri−vatizovaného majetku sa dostal do volebnéhoprogramu, lebo naň bola spoločenská objednáv−ka, ľudia oprávnene chceli poznať privatizátorova vlastníkov. No už vtedy som upozorňoval, ženebude také jednoduché takýto register zostaviť avydať. Nenaráža to iba na právne problémy, ale jeaj fyzickým problémom ho naplniť.“„Takmer celá privatizácia prebiehala formou pria−meho predaja vopred určeným záujemcom bez toho,aby niekto iný o nej vedel, mohol sa o ňu uchádzaťa teraz ako neuspokojený uchádzač aj sťažovať.“

(Práca, 19. 4. 1999)

Peter Mihók, predseda slovenskej obchodnej a prie−myselnej komory: „Ukazuje sa napokon, že aj keďsme deklarovali cieľ udržať majetok v slovenskýchrukách, tak takzvaná domáca kapitálotvorná vrstvaby sa už v súčasnosti veľmi rada zbavila získané−ho majetku.“

(Pravda, 28. 9. 1999)

162

163

REGISTER TABULIEK A GRAFOV

Tabuľka 1 Rýchlosť reformného procesu v postkomunistických krajinách v roku 1996 podľakumulatívneho indexu liberalizácie (KIL) ................................................................................15

Tabuľka 2 Súhrnný prehľad dražieb v SR (vrátane holandských) vykonanýchpodľa zákona č. 427/1990 Zb. v znení neskorších predpisov ...................................................30

Tabuľka 3 Rekapitulácia použitia finančných prostriedkov z osobitného účtuMSPNM SR v roku 1996 .......................................................................................................... 31



Tabuľka 6 Prehľad celkového počtu podnikov (výstupov) a objem sprivatizovaného majetkuv prvej vlne privatizácie ............................................................................................................37

Tabuľka 7 Členenie výstupov podľa jednotlivých metód uplatnenia v prvej vlne privatizácie ................. 38Tabuľka 8 Prehľad celkového počtu podnikov (výstupov) a objem sprivatizovaného majetku

v druhej vlne privatizácie k 30. 11. 1996 ..................................................................................43Tabuľka 9 Členenie výstupov podľa jednotlivých metód uplatnenia v druhej vlne

privatizácie k 30. 11. 1996 ........................................................................................................43Tabuľka 10 Objem privatizovaného majetku v SR podľa dátumu podpísania zmlúv

s FNM SR v rokoch 1992 – 1998 (štandardné metódy) ...........................................................46Tabuľka 11 Počet dlhopisov fondu vrátených na likvidačný účet FNM SR (umorených) ..........................56Tabuľka 12 Vybrané ukazovatele obchodovania s dlhopismi FNM SR na RM−S

(anonymné obchody: september 96 – február 98;priame obchody: august 96 – október 99) ................................................................................. 57

Tabuľka 13 Príjmy FNM SR od roku 1992 do 10. septembra 1999 ............................................................ 63Tabuľka 14 Výdavky FNM SR od roku 1992 do 10. septembra 1999 (v mil. Sk) .......................................64Tabuľka 15 Porovnanie príjmov a výdavkov FNM SR za obdobie od roku 1992

do 10. septembra 1999 (v mil. Sk) ............................................................................................ 64Tabuľka 16 Podniky s charakterom prirodzeného monopolu podľa novely zákona č. 92/1991 Zb. ............70Tabuľka 17 Varianty odštátnenia prirodzených monopolov .........................................................................71Tabuľka 18 Motívy zachovania prirodzených monopolov v rukách štátu ...................................................72Tabuľka 19 Zisk pred zdanením a tržby prirodzených monopolov*............................................................ 73Tabuľka 20 Odvody SPP ..............................................................................................................................74Tabuľka 21 Odvody ST ................................................................................................................................ 74Tabuľka 22 Zvyšovanie cien elektrickej energie v rokoch 1990−1999 ........................................................ 76Tabuľka 23 Zamestnanosť v prirodzených monopoloch* ............................................................................77Tabuľka 24 Rast cudzích zdrojov na aktívach štátnych monopolov* ..........................................................77

164

Tabuľka 25 Postoj parlamentných strán k privatizácii pred prijatím novely ...............................................80Tabuľka 26 Predpokladané príjmy z privatizácie prirodzených monopolov ...............................................81Tabuľka 27 Hospodárenie podniku Slovenské elektrárne ............................................................................83Tabuľka 28 Hospodárenie š.p. Západoslovenské energetické závody ......................................................... 83Tabuľka 29 Hospodárenie š.p. Stredoslovenské energetické závody ...........................................................83Tabuľka 30 Hospodárenie š.p. Východoslovenské energetické závody .......................................................84Tabuľka 31 Hospodárenie š.p. Slovenský plynárenský priemysel ............................................................... 84Tabuľka 32 Hospodárenie podniku Transpetrol ...........................................................................................85Tabuľka 33 Hospodárenie podniku Slovenská pošta ....................................................................................85Tabuľka 34 Hospodárenie podniku Slovenské telekomunikácie .................................................................86Tabuľka 35 Hospodárenie podniku Železnice SR ........................................................................................ 86Tabuľka 36 Hospodárske výsledky IRB (v mld. Sk) ....................................................................................91Tabuľka 37 Hospodárske výsledky VÚB a SLSP (v mld. Sk) .....................................................................93Tabuľka 38 Príjmy a výdavky miestnych rozpočtov (v mil. Sk) ..................................................................96Tabuľka 39 Emitované obecné cenné papiere (v mil. Sk) ............................................................................96Tabuľka 40 Prijaté úvery mestami a obcami (v mil. Sk) .............................................................................. 96Tabuľka 41 Reprivatizácia lesnej pôdy v prospech miest a obcí (v ha) .....................................................100Tabuľka 42 Kapitálové príjmy obcí (v mil. Sk) a ich percentný podiel

na celkových príjmoch obcí ....................................................................................................100Tabuľka 43 Úverové zaťaženie na obyvateľa v Sk ......................................................................................101Tabuľka 44 Výdavky miestnych rozpočtov ( v mil. Sk) .............................................................................102Tabuľka 45 Stupeň slobody rozhodovania a očakávaná úroveň korupcie .................................................109Tabuľka 46 Privatizované hotely, odhad Ústavu turizmu z roku 1994 ......................................................132

Graf 1 Počet legislatívnych úprav podľa jednotlivých vlád .................................................................25Graf 2 Súhrn vydražených cien v malej privatizácii v SR v mld. Sk ...................................................29Graf 3 Objem privatizovaného majetku v SR podľa dátumu podpísania zmlúv s FNM SR

v rokoch 1992–1998 (štandardné metódy, tis. Sk) ....................................................................46

165

Ing. Jana Červenáková (1963) – v roku 1985ukončila VŠE, pracovala v podnikovej sfére ako fi−nančný manager , pôsobila ako konzultant pre oblasťfinančného poradenstva a krízového managementuv Slovak management training center, od roku 1998je členom poradného zboru združenia M.E.S.A.10,v súčasnosti pracuje ako project manager v M.E.S.A.10 Consulting Group s.r.o.

Ing. Marek Jakoby (1970) je absolventom odbo−ru Zahraničný obchod na Obchodnej fakulte Ekono−mickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1994–1996absolvoval zahraničnoobchodnú prax vo Fínsku. Odroku 1996 pracuje v združení M.E.S.A. 10 ako ana−lytik, kde sa venuje predovšetkým otázkam makroe−konomického vývoja, zahraničného obchodu a vý−konnosti a konkurencieschopnosti priemyslu. Exter−nou formou pokračuje v postgraduálnom štúdiu naKatedre práva Obchodnej fakulty EU v Bratislave.Spoluautor publikácie Sľuby a realita. Slovenská eko−nomika 1995–1998 a kapitoly Celkový ekonomickývývoj v publikácii Slovensko 1998–1999. Súhrnnáspráva o stave spoločnosti.

Ing. Miroslav Kňažko (1976) je absolventom od−boru Daňovníctvo na Národohospodárskej fakulteEkonomickej univerzity v Bratislave. Od júla 1999pracuje ako analytik M.E.S.A. 10 a zároveň je šéfre−daktorom mesačníka Revue verejnej správy.

Dagmar Liďáková (1979), študentka druhého roč−níka Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzityv Bratislave. V občianskom združení M.E.S.A. 10pracuje od roku 1998 ako asistentka analytickýchprojektov a mesačníka Slovak Monthly Report/Slo−wakischer Monatsbericht.

A U T O R I

Ing. Peter Pažitný (1976) je absolventom Obchod−nej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Odroku 1997 pracuje v občianskom združení M.E.S.A. 10ako analytik a venuje sa predovšetkým projektomekonomických analýz v oblasti makroekonomickéhovývoja a privatizácie. Externou formou pokračujev postgraduálnom štúdiu na Katedre hospodárskejpolitiky Národohospodárskej fakulte EU v Bratislave.Spoluautor publikácie Sľuby a realita. Slovenská eko−nomika 1995–1998 a kapitoly Celkový ekonomickývývoj v publikácii Slovensko 1998–1999. Súhrnnáspráva o stave spoločnosti.

Ing. Oľga Reptová (1951) vyštudovala Obchod−nú fakultuVŠE v Bratislave, v rokoch 1990–1992 pra−covala na Ministerstve pre správu a privatizáciu ná−rodného majetku SR, v rokoch 1992–1995 v inves−tičnej spoločnosti, v rokoch 1995–1997 v obchodnejspoločnosti ako riaditeľka. Od novembra 1998 pôso−bí v občianskom združení M.E.S.A. 10 ako senior ana−lytik a zástupca výkonného riaditeľa. Venuje sa pre−dovšetkým privatizácii, sociálnej reforme, je koordi−nátorka Slovenského ekonomického fóra. Je členkouAliancie za transparentnosť a boj proti korupcii. Spo−luautorka kapitoly o Privatizácii v publikácii Sloven−sko 1998–1999. Súhrnná správa o stave spoločnosti.

Ing. Emília Sičáková (1975) je absolventkou Ob−chodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratisla−ve (1998). Od roku 1997 pôsobí ako výskumná pra−covníčka Centra pre hospodársky rozvoj so zamera−ním na komplexnú analýzu ekonomických údajov.Absolvovala odbornú stáž na Svetovej banke vo Wa−shingtone D.C. a v Transparency International USA.V súčasnosti je prezidentkou Transparency Internati−onal Slovensko, ktorá pôsobí v rámci Centra pre

166

hospodársky rozvoj, a pokračuje na postgraduálnomštúdiu.

Ing. Martin Strieborný (1976) je absolventomObchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Brati−slave – špecializácie zahraničný obchod. V rámciprogramu TEMPUS PHARE absolvoval šiesty se−mester svojho vysokoškolského štúdia na UniverziteJohanna Keplera v rakúskom Linzi. V súčasnosti pô−sobí ako interný doktorand na Katedre medzinárod−ného obchodu Obchodnej fakulty EU. Zároveň odroku 1999 spolupracuje so združením M.E.S.A. 10

a je zastupujúcim šéfredaktorom mesačníka SlovakMonthly Report/Slowakischer Monatsbericht.

Mgr. Martin Valentovič (1974) je absolventomFakulty managementu Univerzity Komenského v Bra−tislave, špecializácia Medzinárodné ekonomické vzťa−hy. V roku 1999 ukončil štvorsemestrálne štúdium dip−lomacie na Ústave medzinárodných vzťahov a aproxi−mácie práva Právnickej fakulty Univerzity Komen−ského v Bratislave. Pracuje ako analytik M.E.S.A. 10,kde pôsobí od roku 1994 a venuje sa privatizácii, eko−nomickej transformácii a problematike EÚ.

.

167

od spoločného k súkromnému

10 ROKOV PRIVATIZÁCIE NA SLOVENSKU

Editori: Viktor Nižňanský a Oľga Reptová

Redakčná úprava: Miroslav Kollár

Jazyková korektúra: Jela Krajčovičová

Typografická úprava: Farnbauer−Kalligram, Bratislava

Návrh obálky: Simona Bubánová – Tauchmannová

Tlač: AZPRINT, s.r.o., Nové Zámky

Náklad 1000 ks.

© M.E.S.A. 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, Bratislava 1999

ISBN: 80–968293–0–0

V rokoch 1995 – 1999 vydala M.E.S.A. 10 tieto publikácie

� Financovanie sociálnych služieb na Slovensku� Slovenské Ekonomické fórum: diskusný klub, zborník 1997−1998� Sľuby a realita – Slovenská ekonomika 1995−1998� Privatizácia na Slovensku – aktuálne problémy a otázky� Rozvojové možnosti a obmedzenia regiónu juhozápadného Slovenska� Ekonomické podmienky fungovania samospráv od roku 1990� Nový systém financovania samosprávy na Slovensku� Nový systém financovania verejnej správy na Slovensku� Financie miest

M.E.S.A. 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy je ekonomickýthink tank, ktorý vznikol v roku 1992, a jeho hlavným cieľom je podporaekonomickej a spoločenskej transformácie so zámerom, aby sa Slovenskárepublika stala modernou a prosperujúcou spoločnosťou.M.E.S.A. 10 spracováva analýzy, monitoringy, štúdie, vyjadruje sa k aktuálnejhospodárskej politike, usporadúva prednášky, diskusné kluby, konferenciea semináre v oblasti makroekonomiky, sociálnej sféry, privatizácie a fiskálnejdecentralizácie.

PORADNÝ ZBORIvan Mikloš, Jana Červenáková, Pavol Kinčeš, František Kurej, Viktor Nižňanský,Gabriel Palacka, Vladimír Rajčák, Juraj Stern, František Šebej

VÝKONNÝ RIADITEĽViktor Nižňanský

M.E.S.A. 10 BRATISLAVAHviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislavatel.: ( 421 – 7 ) 54435328fax: ( 421 – 7 ) 54432189E−mail: mesa10�mesa10.skinternet: http://www.mesa10.sk

Documents

10 rokov privatizacie