10 rokov členstva SR v NATO

Milí priatelia,

táto publikácia Vám približuje tím mladých ľudí, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska a toto odhodlanie preukazujú činmi.

Euroatlantické centrum (EAC) od svojho založenia patrí k neveEuroatlantické centrum (EAC) od svojho založenia patrí k neveľkej skupine občianskych združení tvoriacich slovenskú bezpečnostnú komunitu. Organizácia má za sebou pätnásť rokov naplnených množstvom aktivít, na pozadí míľnikov v integračnom úsilí našej krajiny. Som rád, že som spolu s niekoľkými priateľmi v júli 1999 mohol stáť na začiatku tejto cesty a že v súčasnosti môžem ďalej napomáhať rozvoju EAC.

Bezpečnosť v dnešnom svete je zodpovednosťou nás všetkých. Štát síce zostáva ústredným aktérom (nota Bezpečnosť v dnešnom svete je zodpovednosťou nás všetkých. Štát síce zostáva ústredným aktérom (nota bene: čoraz slabším), ale tvárou v tvár hrozbám, akou je kybernetický alebo teroristický útok, potrebuje zapojenie súkromného sektora a jednotlivých občanov. V konfrontácii s totalitnými alebo zlyhávajúcimi štátmi sa nezaobíde bez príspevku občianskych aktivistov a humanitárnych organizácií.

Žijeme v nebezpečných časoch. Dôvera občanov v demokratické inštitúcie poklesla. Nielen kvôli pretrvávajúcim Žijeme v nebezpečných časoch. Dôvera občanov v demokratické inštitúcie poklesla. Nielen kvôli pretrvávajúcim sociálnym problémom a nostalgii za minulosťou, ale aj vďaka slabému líderstvu politikov, ostrovnej mentalite, zakorenenej apatii a rakovine závisti a korupcie. História desiatich rokov v integračných zoskupeniach je okrem nesporných úspechov posiata aj premrhanými príležitosťami, zahodenými alebo vyprázdnenými inštitúciami, ktoré nám výborne slúžili pred vstupom, ale nedocenili sme ich hodnotu v nových podmienkach. V medzičase sa imperiálnemu vodcovi Ruska podarilo vojenskou agresiou rozložiť dve krajiny v bezprostrednom susedstve Európy. Teraz sa usiluje prekaziť suverénne rozhodnutie našich susedov patriť do rozšírenej Európskej únie, Európy. Teraz sa usiluje prekaziť suverénne rozhodnutie našich susedov patriť do rozšírenej Európskej únie, zvrátiť proces európskej integrácie a pretrhnúť väzby medzi Európou a Amerikou. Neváha pri tom používať najšpinavšie—a najsofistikovanejšie—prostriedky propagandy, vrátane vytvárania alternatívnej „reality“ a paralyzovania vôle cez podporu konšpiračného myslenia.

Toto nie je v záujme Slovenska. V tejto kríze sa odhaToto nie je v záujme Slovenska. V tejto kríze sa odhaľuje zraniteľnosť našej krajiny a celého regiónu v dôsledku toho, že sme zabudli na minulosť a zanedbali prípravu na to najhoršie, čo sa môže stať. Výzvy predvstupového obdobia v mnohom spoznávame znova. Našou úlohou je prispieť k tomu, aby nenastala erózia transatlantického spojenectva a akcieschopnosti NATO a EÚ. Ide o úlohu nemenej historickú ako pred vstupom do oboch organizácií. A to bez toho, aby bol na obzore podobný mobilizačný historický míľnik, akým bola vstupenka do „klubu“ alebo porážka mečiarizmu. Dnes je táto úloha o to ťažšia, že dokonca ani vládu nemusíme mať na svojej strane. Nastal moment pre lídrov občianskej spoločnosti. mať na svojej strane. Nastal moment pre lídrov občianskej spoločnosti.

EAC od svojho založenia až dodnes, desať rokov po vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, pomáha sprítomňovať ambície a záväzky zodpovednej členskej krajiny. Ešte viac ako pred vstupom je dnes v celospoločenskom dialógu nutné definovať a potvrdzovať základné záujmy Slovenska, ktoré by mali zjednocovať politické spektrum v tak zásadnej oblasti, akou je bezpečnosť a zahraničná politika.

Aktivity EAC sú zamerané najmä—ale nielen—na mladú generáciu. Väčšina projektov má výraznú zahraničnú Aktivity EAC sú zamerané najmä—ale nielen—na mladú generáciu. Väčšina projektov má výraznú zahraničnú dimenziu. Narástol počet projektov v rozmere Vyšehradskej štvorky. Z viac-menej statických akcií konferenčného typu sa stávajú projekty akčné, zapájajúce študentov napríklad do simulovaných rokovaní alebo spracovania politických stanovísk. Z univerzitných priestorov ťaháme ľudí von, na vojenské základne a do sídiel medzinárodných organizácií. Akademické úvahy dopĺňa kultúrny program a neformálny networking.

Mário Nicoliničestný prezident EAC

Úvodné slovo

Prítomnosť na sociálnych sieťach a mediálny rozmer je samozrejmosťou. EAC má dnes diverzifikované zdroje financovania, realizuje medziročne etablované programy a na aktuálne požiadavky je pripravené reagovať ad hoc aktivitami. Centrála EAC zostáva v Banskej Bystrici, v srdci slovenských regiónov, čo je z hľadiska verejnej diplomacie nespornou výhodou. Pätnásť rokov v živote EAC prinieslo aj založenie a rozvoj pobočky v Bratislave, príležitosť podporiť spustenie jedinečného študijného programu bezpečnostných štúdií na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ako aj príspevok do dynamického rozvoja partnerskej Slovenskej atlantickej komisie (SAC), ktorú od základov revitalizoval Róbert dynamického rozvoja partnerskej Slovenskej atlantickej komisie (SAC), ktorú od základov revitalizoval Róbert Vass po svojom odchode z pozície prezidenta EAC.

EAC zrealizovalo s podporou domácich a zahraničných partnerov desiatky projektov zameraných na verejnú diplomaciu, výskum a vzdelávanie. Bolo súčasťou vlny občianskych aktivít pred vstupom a po vstupe do NATO a EÚ. Najdôležitejším vkladom však zostáva nová generácia, ktorá vyrástla spomedzi nás. Zloženie tímu EAC sa s plynúcimi rokmi mení, vždy však ide o mladých profesionálov s rešpektom pre úspechy minulosti, zmyslom pre detail prítomnosti, ako aj víziou pre Slovensko a jeho spojencov v budúcnosti. Som preto rád, že mnohí členovia EAC sú dnes v pozíciách, na ktorých nesú spoločenskú zodpovednosť. Napokon, nech o nás prehovorí Martin Bútora: „Prostredníctvom medzinárodného fóra o otázkach bezpečnosti GLOBSEC (...) sa prehovorí Martin Bútora: „Prostredníctvom medzinárodného fóra o otázkach bezpečnosti GLOBSEC (...) sa Bratislava stáva miestom, kde sa spoluutvára euroatlantické zahraničné myslenie i politika štátov z blízkeho či vzdialenejšieho susedstva EÚ. Fórum dnes patrí medzi päť najväčších konferencií tohto typu v Európe a severnej Amerike. Vyznačuje sa nadpriemerným výskytom mladších tvárí generácie, ktorá vzišla z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a z mimovládnej organizácie Euroatlantické centrum. Dnes z tejto generácie vyžaruje obdobný duch, aký bol pred 10–15 rokmi príznačný pre neformálne spoločenstvo politikov, diplomatov, analytikov i aktivistov, ktorým záležalo na prozápadnom smerovaní štátu. Presvedčenie, že môžu diplomatov, analytikov i aktivistov, ktorým záležalo na prozápadnom smerovaní štátu. Presvedčenie, že môžu meniť svet okolo seba, aktívne ho ovplyvňovať, že Slovensko nie je iba malá krajina, ktorá nič neznamená, chuť i vôľa uplatniť náš hlas v Únii a efektívne pomáhať susedom na Balkáne i vo východnej Európe.“

Je isté, že Euroatlantické centrum bude v nastolenom kurze pokračovať. Dlhodobým partnerom a priaznivcom organizácie ďakujem v mene EAC za ich dôveru a podporu. Ostatných študentov, profesionálov a ďalšie inštitúcie pozývam na spoluprácu, v prospech európskej a atlantickej budúcnosti Slovenska.

Cesta Slovenska do NATO

Pôsobenie SR v operáciách NATO

Rozhodnutie Slovenska vstúpiť do NATO potvrdilo v priebehu 10 rokov svoju strategickú dôležitosť. Naše ozbrojené sily prešli zásadnou transformáciou a zvýšili svoju interoperabilitu s ostatnými armádami členských krajín NATO. To v praxi znamená, že naši vojaci sa v súčasnosti aktívne podieľajú na kolektívnej obrane Aliancie vrátane viacerých operácií medzinárodného krízového manažmentu. Z praktického hZ praktického hľadiska predstavuje Aliancia garanciu bezpečnosti voči rôznym druhom hrozieb vrátane terorizmu alebo hybridnej vojny, akú dnes vidíme na juhovýchode Ukrajiny. Na nedávnom summite vo Walese spojenci prijali opatrenia, ktoré posilnia obranyschopnosť východného krídla NATO vo svetle ruského postupu voči Ukrajine. Zároveň sme prijali nový strategický Akčný plán pripravenosti, ktorý umožní Aliancii okamžite reagovať v prípade, že by bola jedna z členských krajín vystavená hrozbe a uplatnil by sa článok 5 Washingtonskej zmluvy.

Všetky aktuálne hrozby by boli pre Slovensko bez členstva v Aliancii a bez širšieho bezpečnostného ukotvenia len Všetky aktuálne hrozby by boli pre Slovensko bez členstva v Aliancii a bez širšieho bezpečnostného ukotvenia len ťažko zvládnuteľné. Zároveň nám systém kolektívnej obrany dáva priestor na užšiu špecializáciu a tým zvyšuje užitočnosť našich ozbrojených síl. Zaviazali sme sa zvýšiť svoje obranné výdavky a investovať viac do modernizácie vybavenia. Slovensko je dlhodobým podporovateľom politiky „otvorených dverí“ Aliancie a krajinám, ktoré sa o členstvo uchádzajú, poskytujeme naše skúsenosti a expertízu.

Slovensko je jednoznačne aktívnym aktérom medzinárodných vzťahov a takto nás vnímajú aj naši spojenci a Slovensko je jednoznačne aktívnym aktérom medzinárodných vzťahov a takto nás vnímajú aj naši spojenci a partneri. Medzi silné stránky našich ozbrojených síl patrí najmä ženijná príprava a zabezpečenie ako aj zneškodňovanie nástražných výbušných systémov. V tejto oblasti sme v rámci Severoatlantickej aliancie dlhodobo lídrom.

Najvýznamnejším medzníkom pôsobenia Slovenska v NATO bolo jeho aktívne zapojenie sa do medzinárodnej Najvýznamnejším medzníkom pôsobenia Slovenska v NATO bolo jeho aktívne zapojenie sa do medzinárodnej misie v Afganistane – ISAF. Hoci mandát misie v roku 2014 vyprší, stabilita Afganistanu ostáva našou i aliančnou prioritou aj naďalej. Slovensko sa plánuje zapojiť do nebojovej misie Resolute Support, v rámci ktorej sa po roku 2014 bude koncentrovať na oblasť výcviku afganských bezpečnostných síl. Slovensko finančne prispeje aj na činnosť zvereneckého fondu zameraného na rekvalifikáciu ukrajinského vojenského personálu. Zároveň sme našim východným susedom ponúkli výcvik špecialistov na odmínovanie v Centre výnimočnosti NATO v Trenčíne. V úzkej koordinácii so spojencami pripravujeme aj náš príspevok k boju proti islamským NATO v Trenčíne. V úzkej koordinácii so spojencami pripravujeme aj náš príspevok k boju proti islamským militantom v Iraku.

Našimi tradičným partnermi v bezpečnostnej oblasti sú krajiny západného Balkánu, kde sa dlhodobo delíme o vlastné ešte „živé“ transformačné skúsenosti. Dlhodobo pôsobia naši vojaci aj na Cypre, kde Slovensko od začiatku svojej samostatnosti pomáha v praktickej aj diplomatickej rovine realizovať tzv. bikomunitný dialóg medzi lídrami gréckocyperskej a tureckocyperskej komunity.

Z prierezových bezpečnostných tém sú najviditeľnejšie naše aktivity na podporu reformy bezpečnostného sektora. Popri našej dlhodobej angažovanosti v tejto téme v rámci OSN, sme za posledný rok naše aktivity rozšírili aj na OBSE. V oboch organizáciách Slovensko iniciovalo vytvorenie tzv. skupín priateľstva reformy bezpečnostného sektora a aktívne spoluvytvárame medzinárodnoprávny rámec a politiku medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti. Čoraz aktívnejšie v tomto smere rozvíjame spoluprácu aj s Africkou úniou.

Slovensko bude svoje bezpečnostné kapacity aj naďalej rozvíjať a prispievať tým k zvyšovaniu obranyschopnosti Slovensko bude svoje bezpečnostné kapacity aj naďalej rozvíjať a prispievať tým k zvyšovaniu obranyschopnosti Severoatlantickej aliancie, čo nám umožňuje zvyšovať vlastnú pripravenosť reagovať aj na nové asymetrické bezpečnostné výzvy, ktorým dnes čelíme.

Miroslav Lajčákminister zahraničných vecí a európskych

záležitostí SR

Ako by ste zhodnotili 10 rokov členstva SR v NATO? Vnímate Slovensko ako aktívneho aktéra?

Za posledných desať rokov sme prešli v oblasti medzinárodnej bezpečnosti turbulentným vývojom. Vo svete vzniklo viacero nových kríz a medzi hlavných aktérov medzinárodného krízového manažmentu patrili aj EÚ a NATO.

EÚ a NATO spája oveľa viac ako len sídlo v Bruseli. Obe organizácie – využívajúc svoje vlastné nástroje – riešili situáciu v Afganistane, vývoj na severe Afriky a Blízkom východe po arabskej jari, občiansku vojnu v Sýrii, pôsobenie islamistických ozbrojených skupín, ale aj krízu na Ukrajine vrátane protiprávnej anexie Krymu.

EÚ a NATO reagovali na tieto hrozby a nové bezpečnostné výzvy spôsobom odrážajúcim ich komparatívne EÚ a NATO reagovali na tieto hrozby a nové bezpečnostné výzvy spôsobom odrážajúcim ich komparatívne výhody. EÚ napríklad disponuje širokým spektrom politických, ekonomických, bezpečnostných a rozvojových nástrojov, ktoré sa snaží v oblasti vonkajších vzťahov koordinovane využívať v rámci takzvaného „komplexného prístupu“. Členstvo v NATO pre nás znamená hlavne garanciu kolektívnej obrany. Zároveň je to záväzok aktívne prispievať k bezpečnosti našich spojencov.

V oblasti bezpečnosti má Slovenská republika rovnaké ciele a záujmy v rámci EÚ aj NATO. AkékoV oblasti bezpečnosti má Slovenská republika rovnaké ciele a záujmy v rámci EÚ aj NATO. Akékoľvek posilnenie EÚ vnímame zároveň ako posilnenie NATO a to isté platí aj naopak. Preto je pre nás absolútne prioritné, aby tieto dve organizácie dokázali spolu čo najefektívnejšie hovoriť, spolupracovať a dopĺňať sa – inými slovami, aby boli navzájom čo najviac interoperabilné. Táto požiadavka je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. V decembri 2013 Európska rada definovala konkrétne kroky smerujúce k zlepšeniu pôsobenia EÚ v oblasti Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, rozvoju európskych obranných spôsobilostí a posilneniu európskeho obranného trhu, priemyslu, výskumu a vývoja.

V rámci NATO boli len nedávno urobené zásadné rozhodnutia na samite vo Walese. Výsledkom je, že členské V rámci NATO boli len nedávno urobené zásadné rozhodnutia na samite vo Walese. Výsledkom je, že členské štáty EÚ a NATO realizujú mnohé iniciatívy či projekty spolupráce, ktoré sa rovnako týkajú oboch organizácií. Ako príklady možno spomenúť projekty obrannej spolupráce s cieľom odstránenia nedostatkových kapacít, snahu o čo najefektívnejšie využitie dostupných finančných a ľudských zdrojov, zladenie systémov obranného plánovania, implementáciu námorných bezpečnostných stratégií EÚ a NATO alebo spoluprácu v oblasti kybernetickej a energetickej bezpečnosti.

VeVeľmi významná spolupráca prebieha aj v oblasti pôsobenia misií a vojenských operácií EÚ a NATO, konkrétne v Afganistane, Kosove a v boji proti pirátstvu v somálskych vodách. Celkovo možno zhodnotiť, že spolupráca EÚ a NATO je na veľmi dobrej úrovni v rámci kontaktov sekretariátov oboch organizácií v Bruseli ako aj na operačnej a neformálnej úrovni. Žiaľ, slabinou vo vzájomnej spolupráci naďalej zostáva jej nepriechodnosť na formálnej úrovni, teda aby sa mohli ministri členských štátov pravidelne stretávať v rámci spoločných zasadnutí Severoatlantickej rady NATO a Rady pre vonkajšie záležitosti EÚ a prijímať rozhodnutia v záležitostiach spoločného záujmu. Slovenská republika bude aj naďalej podporovať všetky iniciatívy na ďalšie záležitostiach spoločného záujmu. Slovenská republika bude aj naďalej podporovať všetky iniciatívy na ďalšie posilnenie vzájomnej spolupráce EÚ a NATO.

Ivan Korčokstály predstaviteľ SR pri EÚ

Považujete vzájomnú interoperabilitu EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti za úspešnú?

Pripomínanie si výročí dôležitých udalostí by malo byť obdobím hodnotenia významu, výsledkov, úspechov aj neúspechov a takisto pohľadov do budúcnosti. Desiate výročie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii je presne tým obdobím, ktoré by malo byť venované kritickým myšlienkam dotýkajúcim sa jeho minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti.

Vstup Slovenska do NATO, ktorému predchádzali mnohé problémy a opatrenia na ich prekonanie, nám na Vstup Slovenska do NATO, ktorému predchádzali mnohé problémy a opatrenia na ich prekonanie, nám na jednej strane priniesol možnosť byť súčasťou stabilného bezpečnostného prostredia, na druhej strane takisto vyžaduje napĺňanie záväzkov, akými sú príspevky do rozpočtu alebo účasť na spoločných zahraničných misiách, ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi efektívneho fungovania Severoatlantickej aliancie.

Slovenská republika spolu so svojimi partnermi v NATO prispela k etablovaniu priestoru stability a bezpečnosti Slovenská republika spolu so svojimi partnermi v NATO prispela k etablovaniu priestoru stability a bezpečnosti realizáciou podmienky rastu, slobody či prosperity. Vychádzajúc z historickej perspektívy, skúmajúc nedávnu minulosť, turbulentnú súčasnosť, spätú s vývojom konfliktu v susednom štáte, ale aj s konfliktnými zónami inde vo svete, členstvo SR v NATO prispeje k budovaniu výnimočného obdobia mieru v transatlantickom priestore a obzvlášť v Európe. Súčasný kontext kríz a konfliktov na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a inde vo svete jasne dokazuje, že bezpečnosť, mier a stabilita nie sú samozrejmosťou. Ako obyvatelia transatlantického bezpečnostného prostredia môžeme tento pocit nadobudnúť vebezpečnostného prostredia môžeme tento pocit nadobudnúť veľmi ľahko.

Práve naopak, nesmieme ignorovať a zabúdať na historické a súčasné udalosti. Spolu s dosiahnutými úspechmi by to pre nás malo byť motiváciou byť zodpovedným, čitateľným aliančným partnerom. Hodnoty, ktoré dnes môžeme využívať – demokracia, sloboda, ľudské práva a mnohé iné, je nevyhnutné ochraňovať a obraňovať neustále. Tento záväzok je explicitnou súčasťou našej zahranično-politickej agendy rovnako ako aj nášho strategického smerovania v kontextoch súčasných a nastávajúcich kríz a udalostí. Preto je zodpovedné a cieľavedomé napĺňanie záväzkov a zastávanie jasných postojov voči aliančným partnerom nielen v krízových situáciách našim vlastným záujmom, definovaným v dokumentoch ako Zameranie zahraničnej a krízových situáciách našim vlastným záujmom, definovaným v dokumentoch ako Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky alebo Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z tohto uvedomenia si zásadného významu členstva SR v NATO, ale aj rozširovania a Vychádzajúc z tohto uvedomenia si zásadného významu členstva SR v NATO, ale aj rozširovania a multiplikácie hrozieb do stále nových oblastí života každého jednotlivca v postmodernom svete, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici sa s odhodlaním a zároveň istým rizikom pustila do súťaže o vybudovanie Centra excelentnosti so zameraním na národnú a medzinárodnú bezpečnosť. Okrem prvej fázy identifikácie hrozieb sme sa zapojili aj do ďalších výziev, výsledkom ktorých je vznik Centra krízového riadenia pre všetky typy globálnych a lokálnych hrozieb.

Uvedomujúc si význam bezpečnostnej agendy fakulta aktívne spolupracuje s domácimi a zahraničnými Uvedomujúc si význam bezpečnostnej agendy fakulta aktívne spolupracuje s domácimi a zahraničnými partnermi pri zabezpečovaní výskumných a pedagogických úloh v tejto oblasti. Vyvrcholením snáh o náš vlastný príspevok do riešenia problematiky bezpečnosti je žiadosť o akreditáciu nového magisterského študijného programu v oblasti bezpečnostných štúdií v rámci prebiehajúcej komplexnej akreditácie vysokých škôl v SR.

Ján Koperdekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB

Akú úlohu zohráva akademická obec pri pôsobení SR v NATO?

V súčasných podmienkach globálneho, ale aj regionálneho bezpečnostného prostredia neexistuje žiadny štát v Európe, ktorý by bol schopný samostatne reagovať na celé spektrum bezpečnostných hrozieb. Ani najväčšie a vojensky najsilnejšie európske štáty, ako Francúzsko, Spojené kráľovstvo či Nemecko nemajú dostatočné možnosti a potenciál na pokrytie všetkých hrozieb vlastnými prostriedkami či už vojenskými, alebo civilnými. Z tohto dôvodu štáty vytvárajú aliancie, ktoré posilnia ich individuálne možnosti a figurujú aj ako multiplikátor ich vplyvu a možností. Z tohto pohľadu je NATO jedinečné, keďže dokáže združovať takmer všetky európske štáty do jednej aliancie a ešte k tomu aj udržať politicky a vojensky Spojené štáty a Kanadu v Európe. štáty do jednej aliancie a ešte k tomu aj udržať politicky a vojensky Spojené štáty a Kanadu v Európe.

Práve politické, diplomatické a vojenské väzby, ktoré NATO vytvára medzi Európu a Severnou Amerikou, považujem za kľúčové z pohľadu európskej bezpečnosti. Tieto štáty tvoria jeden bezpečnostný komplex, čiže ich bezpečnosť je nedeliteľná, ak je ohrozený jeden, znamená to výzvu či hrozbu aj pre ostatných. Z tohto pohľadu je pre štáty s obmedzenejšími kapacitami, ku ktorým patrí aj Slovensko, dôležité, že na základe členstva v Aliancii získavajú bezprecedentné záruky bezpečnosti, aké nikdy v histórii nemali. Nikdy predtým neexistovala situácia, že by bezpečnosť Slovenska bola zmluvne garantovaná na tej istej úrovni ako bezpečnosť Nemecka, Spojeného kráľovstva alebo Spojených štátov.

Čo sa týka charakteru bezpečnostných hrozieb, tie sa dynamicky menia, sú úplne iné ako pred desaťročím. To, Čo sa týka charakteru bezpečnostných hrozieb, tie sa dynamicky menia, sú úplne iné ako pred desaťročím. To, že sa objavujú nové, neznamená, že by staré zanikli, skôr spolupôsobia a vytvárajú komplexitu a dynamiku bezpečnostného prostredia. Pred desaťročím ako najvážnejšie hrozby pre euroatlantickú bezpečnosť boli definované medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia či zlyhávajúce štáty. V súčasnosti kvôli ruskému útoku na Ukrajinu a anexii Krymu sa opäť vracajú "tradičné" vojenské, strategické a politické hrozby, čo tlačí do popredia otázky teritoriálnej obrany a možnosti medzištátnej vojny priamo v Európe.

To ale neznamená, že teoreticky zlyhávajúci štát niekde na periférii Európy, ktorý je zdrojom ilegálnej migrácie, To ale neznamená, že teoreticky zlyhávajúci štát niekde na periférii Európy, ktorý je zdrojom ilegálnej migrácie, je základňou medzinárodného terorizmu a organizovaného zločinu, neznamená pre Slovensko hrozbu, práve naopak. Sami však nie sme schopní reagovať ani na jednu takúto komplexnú hrozbu, či už ide o obnovenú ruskú vojenskú hrozbu v Strednej Európe, alebo na teroristické skupiny operujúce na Blízkom východe. Preto potrebujeme silných spojencov a súdržnú alianciu, NATO. Silné, akcieschopné a solidárne NATO je našim najdôležitejším strategickým záujmom.

Róbert Ondrejcsákriaditeľ Centra pre európske

a severoatlantické vzťahy (CENAA)

Zmenila sa bezpečnostná situácia SR po vstupe do NATO? Akú úlohu zohrávajú nekonvenčné hrozby?

Slovensko začína písať druhú dekádu svojho členstva v NATO. Na začiatku sme videli významný prechod k profesionálnym ozbrojeným silám. Naši vojaci sa stali aktívnou súčasťou misii NATO. Doteraz sme sa zúčastnili na šiestich. Myslím, že toto na verejnosti dosť rezonovalo, najmä zrušenie povinnej vojenskej služby sa určite dotklo veľkej časti populácie. Napriek tomu sa stále zdá, že otázky bezpečnosti a obrany sú u nás okrajovou záležitosťou. Poznamenal by som, že väčšina našich občanov sa o ne nezaujíma. Rozhodne to neboli pálčivé témy, ktoré by hýbali spoločnosťou.

Väčší výskum verejnej mienky, ktorý sa robil 5 rokov po vstupe do NATO ukázal, že Slováci sa cítia na Slovensku Väčší výskum verejnej mienky, ktorý sa robil 5 rokov po vstupe do NATO ukázal, že Slováci sa cítia na Slovensku bezpečne. Až 75 % respondentov odpovedalo, že Slovensko je bezpečné aj z vonkajšieho hľadiska. Ako hrozby vnímali skôr udalosti, ktoré nemajú vojenský charakter: drogy, chudoba, finančná kríza a podobne. V roku 2009 väčšina slovenskej verejnosti hodnotila naše členstvo v NATO pozitívne (59%). Väčšina Slovákov považuje NATO za dôveryhodnú a demokratickú inštitúciu, 63% považuje vstup do NATO za jednu z najvýznamnejších udalostí v novodobých dejinách a až 75% opýtaných uviedlo, že pre udržanie bezpečnosti vo svete je potrebná taká organizácia, akou je NATO. Toto sú dosť vetaká organizácia, akou je NATO. Toto sú dosť veľavravné čísla podpory.

Čo sa však v posledných rokoch dá odsledovať, je určitá apatia voči členstvu a voči našim záväzkom, ktoré nám z členstva v NATO vyplývajú. Dnes akoby sa bežnej populácie členstvo v NATO nedotýkalo, a pritom vývoj na medzinárodnej scéne je priamym opakom. Práve preto je veľmi dôležité vysvetľovať, čo znamená naše členstvo, aké má výhody a prečo by sme bez neho boli v zložitej situácii. Informovanie je priam kľúčové a platí to o NATO ako aj o Európskej únii. Nie je to problém len Slovenska aj iné členské štáty sa stretávajú s podobnými problémami.

Alternatívnym vysvetlením tejto apatie by bolo, že Slováci majú vlastnú "obrannú" alebo "vojenskú" identitu len niekoľko rokov, a naše povedomie v týchto otázkach sa len formuje. A práve preto je komunikácia ešte dôležitejšia. V dôsledku ukrajinskej krízy by som veľmi rád videl, ako sa Slováci pozerajú na členstvo v aliancii dnes. A v súvislosti s tým by som rád skonštatoval, že apatiu by mal vystriedať triezvy pohľad na dianie v našom susedstve.

Eduard Kukanposlanec Európskeho parlamentu

Líši sa v súčasnosti verejná mienka o NATO v porovnaní s obdobím pred vstupom?

Slovensko má za sebou prvú dekádu svojho pôsobenia v Severoatlantickej aliancii. Vstup do NATO nebol odmenou či darom získaným zadarmo. Bol vyvrcholením ťažkého reformného procesu od roku 1989 a ocenením našich dovtedajších snáh, a to najmä po ukončení obdobia mečiarizmu v roku 1998. Aj tieto procesy nás naučili, že členstvo v NATO nemôže byť len o tom, že chceme niečo dostávať. Transatlantické spojenectvo je najmä o záväzkoch. Dvojnásobne to platí o oblasti bezpečnosti a obrany.

Slovensko bezpochyby z členstva v NATO získalo mnoho – vo všeobecnosti, okrem jasných a výrazných Slovensko bezpochyby z členstva v NATO získalo mnoho – vo všeobecnosti, okrem jasných a výrazných bezpečnostných záruk, tiež obrovské skúsenosti či poznatky. Aliancia samozrejme tiež výrazne prispieva k vytváraniu stabilného rámca pre náš vnútorný rozvoj, či už z politického, ekonomického, alebo bezpečnostného hľadiska. Medzinárodná stabilita šíriaca sa v Európe vďaka NATO nám umožnila sústrediť sa na rozvoj a uplatnenie v širšom zmysle. Samostatnou kapitolou je posilnenie medzinárodnopolitického postavenia a vplyvu krajiny.

Za ostatných desať rokov sme dosiahli naozaj dosť aj v obrannej a bezpečnostnej sfére: nové strategické a Za ostatných desať rokov sme dosiahli naozaj dosť aj v obrannej a bezpečnostnej sfére: nové strategické a plánovacie dokumenty, profesionalizácia ozbrojených síl, nová riadiaca a veliteľská štruktúra v zmysle štandardov NATO, medzinárodné skúsenosti z práce v civilných či vojenských štruktúrach NATO, skvalitnenie vzdelávania a výcviku, skvalitnenie jazykovej výbavy, atď. Čoraz efektívnejšie príspevky do medzinárodných operácií majú pozitívny vplyv na ďalší rozvoj požadovaných spôsobilostí OS SR – na zvýšenie našej interoperability s armádami iných členských štátov Aliancie či získanie skúseností z pôsobenia v krízových regiónoch.

Po desiatich rokoch členstva sa tak jednoznačne potvrdzujú predpoklady a očakávania, ktoré nás viedli k Po desiatich rokoch členstva sa tak jednoznačne potvrdzujú predpoklady a očakávania, ktoré nás viedli k vstupu do Aliancie. Členstvo v nej posilnilo našu bezpečnosť a zásadne rozšírilo priestor na realizáciu našich záujmov. Zoznam dosiahnutých úspechov a pozitív nášho členstva v NATO určite nie je krátky. Chýba v ňom však zásadný bod, ktorý by mal byť na vrchole záujmu politických predstaviteľov krajiny, a to adekvátna obrana Slovenskej republiky a jej spojencov. Dôvod: Chýba nám strategické myslenie a strategicky uvažujúci politickí lídri. Chýba nám najmä politický záujem.

Áno, desaťročné členstvo Slovenska v NATO môžeme hrdo považovať za úspešné obdobie. Slovenská republika Áno, desaťročné členstvo Slovenska v NATO môžeme hrdo považovať za úspešné obdobie. Slovenská republika sa vo všeobecnosti dokázala vyrovnať s požiadavkami, ktoré boli na nás kladené počas prístupového procesu a aj následne. Upadli sme však do sebauspokojenia a vnútorného klamu, že nám už po vstupe do NATO nič nehrozí. Omyl. Zmena vnímania bezpečnostných hrozieb sa za ostatných 12 mesiacov zmenila viac ako za posledných desať rokov. Po kauze Krym je zrejmé, že hrozba prichádza z východu. Je nevypočítateľná a masívna. NATO a jej členské krajiny na to musia adekvátne a najmä okamžite reagovať. Slovenská republika nie je a ani nemôže byť výnimkou.

Jaroslav Naďvýskumný pracovník Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI)

Čo považujete za najväčšie úspechy slovenského členstva v NATO? Dodržiava SR svoje záväzky?

Druhá časť finále bola zameraná na fyzickú Druhá časť finále bola zameraná na fyzickú zdatnosť participantov. Na začiatku sa súťažiaci museli popasovať s prekážkovou dráhou ,,Cizma“, ktorá predstavovala spleť fyzických prekážok ako napr. lezenie po rebríku, plazenie sa, ale predovšetkým preskakovanie bariér rôzneho druhu. Druhou súťažnou disciplínou bola plavba cez jazero na kanoe disciplínou bola plavba cez jazero na kanoe spojená s vytrvalostným behom s desaťkilovými vestami. Ďalšími disciplínami bolo lezenie na lezeckej stene ,,Jakub“, streľba na streleckom trenažéri a napokon celodenná disciplína pod názvom ,,Ferata“. Ferata predstavovala 10 km rôznych prekážok, medzi ktoré patrilo napr. šplhanie na skalu, preliezanie ktoré patrilo napr. šplhanie na skalu, preliezanie cez úzku jaskyňu, prechod lanovým mostíkom ponad priepasť a následné spúšťanie sa lanom. Tímy mali taktiež za úlohu podať prvú pomoc, ale i odtlačiť vojenské nákladné auto, či prepraviť sa člnom cez jazero.

Participanti mali počas svojho pobytu v Berlíne možnosť navštíviť sídlo kancelárky Angely Merkelovej, nemecký parlament, ale aj najznámejšie pamiatky hlavného mesta Nemecka.