| 1 |

na úvod

3 | 2010

new

slet

ter

SURECV minulej dekáde bola hlavným zahraničnopolitickým cieľom Ukrajiny integrácia do EÚ a NATO. Samotná realizácia takéhoto vektora zahraničnej politiky umožňovala Ukrajine vyriešiť nielen otázku svojej národnej bezpečnosti, ale v dostatočnej miere aj upevniť smerovanie a politický systém štátu. Na tejto ceste však zakopávala a stále zakopáva o veľmi zložité vonkajšie i vnútor-né prekážky, akými sú postoj Ruska, zmeny medzinárodného prostredia a vnútorné transformácie v rámci NATO a EÚ, chýba-júci domáci konsenzus o zahraničnopolitickom smerovaní štátu, konfl ikt a nejednotnosť politických elít v otázkach národných záujmov Ukrajiny či vnútorná politická nestabilita.

Aj napriek problémom Ukrajina od Západu získala niečo veľmi cenné: de facto prísľub členstva v NATO. Vyriešila si aj základné inšti-tucionálne otázky. No inštitúcie, ktoré boli zodpovedné za integrač-ný proces, boli po nástupe novej vlády v podstate zlikvidované.

Nové ukrajinské vedenie do NATO vstúpiť nechce, chce s ním však spolupracovať. Pri takomto scenári je nevyhnutné zvýšiť výdaje na armádu a silové štruktúry, aby bola zabezpeče-ná obranyschopnosť krajiny. O tomto aspekte sa však už nové vedenie nevyjadruje.

Dnes Ukrajina smeruje k autoritatívnemu Rusku, krajine s „láka-vým“ politickým režimom, na ktorý sa na Ukrajine ešte stále neza-budlo. Aj zahraničnopolitické smerovanie novej vlády sa teraz číta trochu inak: „Vzťahy Ukrajiny s NATO a EÚ rozvíjame v kontexte

integrácie do Ruska“. Takáto radikálna zmena vzťahov Ukrajiny s NATO predstavuje najhorší možný scenár s veľmi negatívnymi a možno aj fatálnymi následkami. Ukrajina by stratila svoju európ-sku perspektívu, samostatnosť a štátnu suverenitu a navrátila by sa do autoritatívnej minulosti. Pre Európsku úniu by to znamenalo podstatnú zmenu geopolitického prostredia na európskom kon-tinente v prospech Ruskej federácie. Celkom určite by sa vytratila perspektíva posúvania záujmov Únie a jej civilizačných hodnôt smerom na východ. To, či sa takýto scenár uskutoční, bude závisieť v prvom rade od vývoja na ukrajinskej domácej scéne. V prípade, že nastane dominancia autoritárskych tendencií v systéme politic-kej vlády a ďalšie zosilňovanie ekonomickej závislosti od Ruska, že sa zopakuje nová, ešte hlbšia ekonomická kríza v štáte a prehĺbi sa proces marginalizácie jeho obyvateľstva, sa však iný scenár zreali-zovať ani nemôže.

Postoj NATO je stále jasný. Ukrajine ponecháva teoretickú aj praktickú možnosť vstupu do Aliancie, avšak v nových politic-kých podmienkach. Akékoľvek vedenie Ukrajiny, ktorému na národných záujmoch krajiny bude záležať, sa skôr alebo neskôr k otázke členstva v Aliancii vráti. �

od perspektívy členstva v NATO do politiky samoizolacionizmu od Alianciehryhorij perepelica | autor je profesorom politických vied Inštitútu zahraničnej politiky Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny

v tomto čísle nájdete� ako sa Ukrajina (ne)integruje do NATO

Slovak Ukraine Research Educational Centre

ročník I

| 2 |

© Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o.

IČO: 360 77534

Hviezdoslavovo námestie 14811 02 Bratislavatel: +421 2 54433151fax: +421 2 54433161

šéfredaktor: Peter Brezánieditor: Tomáš Strážayfotografi a I. Samsona: denník SMEkorektúry: Dorota Balšínkovátlač: ADIN, s.r.operiodicita: štvrťročníkdátum vydania: 30. 6. 2010cena: zadarmo

ISSN: 1338-1229 EV: 3980 | 10

Vychádza v spolupráci a s podporou:

new

slett

er 3

| 20

10S

UR

EC

Tento projekt je spolufi nancovaný z Nórskeho fi nančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho fi nančného mechanizmu.

Ukrajinský sen nebol nepodobný snu inej veľkej krajiny, ktorá má tiež určité problémy s tým, že ju mnohí nechcú chápať ako súčasť Európy. Nemám teraz na mysli Rusko, ale Turecko. Oba štáty, Turecko aj Ukrajina, si stanovili vstup do Európskej únie ako zahraničnopolitickú prioritu a oba veľmi rýchlo pochopili, že výkriky o zjednotenej Európe, tak vehementne zdôrazňované v Bruseli ešte na samom počiatku 90. rokov, boli skôr marketingovými bezpečnost-nými sloganmi než reálnym vyjadrením politickej vôle zo strany už integrovanej Európy.

Ukrajina ale ponúka odlišnejší príbeh než Turecko. Tú druhú krajinu nakoniec k prístupovým rozhovorom o vstupe do EÚ prizvali. Ukrajina zatiaľ nemá ani obdobu toho, čo sa niekedy nazýva „asociačné dohody“. A najmä, Ukrajina nie je zakotvená v systéme fungujúcej medzi-národnej bezpečnosti, t. j. v systéme kolektívnej obra-ny, ako ju poskytuje Severoatlantická aliancia. Naopak, mnohí ukrajinskí experti, politici aj tzv. radoví občania sa obávajú o suverenitu a územnú celistvosť svojho štá-tu vzhľadom na dnes už neskrývané ambície „ruského medveďa“ na svoju mohutnú hruď opäť prichýliť akosi

nebezpečne západným smerom zatúlaného pravosláv-neho bračeka.

ukrajinské hriechyPolitika ukrajinskej vlády po tzv. oranžovej revolúcii (2004) nakoniec vyústila v spojenú „dvojintegračnú“ zahranično-politickú prioritu (EÚ a NATO), ale pri implementácii priorit-nej integrácie krajiny do NATO sa bývalý silný muž Ukrajiny prezident Viktor Juščenko veľmi potkol. Ukázalo sa nielen to, že Ukrajina nedokázala (až do zatiaľ posledného samitu NATO v Štrasburgu a Kehli v roku 2009) odstrániť niektoré defi city pri plnení vstupných kritérií, ale nebola schopná ani mobilizovať verejnú mienku na podporu vstupu do NATO. V čase prezidentských volieb na Ukrajine začiatkom roka 2010 už bola podpora zapojenia sa do Aliancie v ce-loukrajinskom priemere žalostne nízka. S plus-mínus 20 % podpory vstupu do NATO (ako nás presviedčajú výskumy verejnej mienky na Ukrajine) krajina nesplnila dodatočné „washingtonské“ kritérium pre vstup do NATO z roku 1999, ktoré požaduje, aby kandidátska krajina disponovala solíd-nou podporou obyvateľstva pre tento integračný krok.

ukrajina: koniec európskeho sna?ivo samson | autor je analytikom RC SFPA

Ukrajina a NATO

| 3 |

Priznajme si, že toto nebol hlavný problém, prečo NATO v roku 2008 a napokon v roku 2009 nevpustilo Ukrajinu do „čakárne“ a neprizvalo túto krajinu do washingtonského vynálezu – Akčného plánu členstva. Pre tie krajiny, ktoré zablokovali cestu Ukrajiny do NATO (skromne pripomeňme, že to nebolo len Francúzsko), zohrávali obrovskú úlohu predovšetkým iné faktory. Defi cit podpory obyvateľstva bol skôr vítaným spestrením vysvetlenia negatívneho postoja zo strany niektorých štátov.

Treba objektívne priznať, že Ukrajina sa dopustila jedného malého a jedného veľké-ho hriechu. Tým malým previnením je veľkosť ukrajinského teritória a relatívne vysoký počet obyvateľstva, čo z tejto krajiny robí príliš ťaž-ko stráviteľné geopolitické sústo pre Alianciu, ktorá, podobne ako EÚ, tiež začína vykazovať príznaky únavy z rozširovania. Veľkou vinou Ukrajiny je ale iná skutočnosť – záporný postoj Ruska voči ďalšej expan-zii NATO smerom na východ (tak sa to v Rusku hodnotí). Toto síce pripomína kategóriu dedičného hriechu, za kto-rý Ukrajina nemôže, ale to je márne vysvetľovať politicky bigotným západoeurópskym krajinám. Toto je napokon faktor, ktorý celkom viditeľne zavážil aj v novej americkej administratíve.

nové politické hypotékyPredsudky voči NATO medzi ukrajinským obyvateľstvom sa dajú čiastočne odstrániť (Slovensko s tým má svoje skú-senosti); NATO má kapacity, aby sa vyrovnalo s faktorom „veľkej Ukrajiny“ a pomohlo jej pri reforme bezpečnost-ného sektora podobne, ako pomohlo a pomáha „malému Albánsku“, ale zakorenenosť vplyvu dedičného hriechu v pragmatických sekulárnych hlavách západných politikov sa zdá byť zatiaľ neprekonateľná.

Nič na tom nemení ani fakt, že Ukrajina mala a má bu-dúcnosť krajiny vo svojich rukách. Jej vláda mala po re-volúcii v roku 2004 vykonať oveľa viac pre to, aby vstup do NATO urobila atraktívnym: nemala dopustiť oslabenie dôvery obyvateľstva v demokratický systém, mala lepšie

„predať“ príčiny vzniku fi nančnej a ekonomickej krízy a nemala dopustiť, aby sa evidentá korupcia v štátnom systéme stala pre Ukrajincov dôvodom na zmenu voleb-ného správania.

Dnes, po prezidentských voľbách a po tom, ako nový prezident veľmi rýchlo – opierajúc sa o momentálnu väčšinu vo Verchovnej rade (ukrajinskom parlamente) – bezprecedentne „narovnal“ vzťahy s Ruskom, je západný európsky sen Ukrajiny podstatne vzdialenejší než pred voľbami v roku 2010. Keďže dohoda o pobyte ruskej Čiernomorskej fl otily z apríla 2010 (a to nie je aprílový žart) zabezpečuje pôsobenie tejto elitnej a silnej ruskej vojenskej štruktúry na území Krymu až do roku 2042, je teraz ešte ťažšie predstaviť si Ukrajinu integrovanú do EÚ a NATO. Ukrajina by sa z tejto zmluvy musela vyviazať, čo bude veľmi ťažké. Inak, úplne realisticky, by to zname-nalo, že na území NATO by sa nachádzala mnohotisíco-vá základňa ozbrojených síl Ruska a že pri hypotetickom vstupe Ukrajiny do EÚ (po dodatočnom pripojení Ukraji-ny k schengenskému systému) by sa vlastne „russkij sol-dat“ mohol bez väčších problémov dostať vlakom až na Pyrenejský polostrov. A ktovie, možno aj s kalašnikovom v batožine? �

| 4 |

Ukrajina a NATO

prečo sa vstup do NATO oplatíolexandr palij | autor je nezávislým bezpečnostnopolitickým analytikom

Členstvo v Severoatlantickej aliancii prináša množstvo nových záväzkov a povinností. Pre štát, akým je Ukraji-na, nesporne i množstvo výhod, ktoré určite prevažujú nad nevýhodami. Samotný vstup do NATO by nevyhnut-ne posilnil politickú nezávislosť krajiny. Získala by bez-pečnostné záruky vyplývajúce z článku 5 Washington-skej zmluvy, podľa ktorého by sa útok voči Ukrajine vnímal ako útok voči Aliancii. Ide o záruky, na ktoré sa dá spoľahnúť. Veď dokonca ani počas studenej vojny sa Sovietsky zväz, ktorý bol určite silnejší než ktorýkoľvek súčasný potenciálny konkurent NATO, neodvážil vstú-piť s Alianciou do otvoreného konfliktu. Inými slovami, priame vojenské záruky, ktoré vstup do NATO prináša, výrazne znižujú riziko akéhokoľvek útoku proti Ukrajine na minimum. Znamenalo by to predsa konflikt s NATO, teda „priestorom“, v ktorom žije 850 miliónov obyvate-ľov, ktorí vynakladajú takmer 80 % svetových výdavkov na obranu.

Integrácia do NATO tiež znižuje riziko tzv. malých po-hraničných konfl iktov, aký bol napríklad v roku 2003 v oko-lí mesta Tuzla. Zaradenie Ukrajiny do euroatlantického priestoru eliminuje jej marginalizáciu v medzinárodnej politike, pomáha Ukrajine „ustáť“ externé tlaky a de facto „nuluje“ možnosť úplnej straty suverenity. Nesmieme vy-nechať ani skutočnosť, že členstvo v NATO môže pomerne významne zlepšiť vyhliadky i na intergáciu do EÚ, tak ako to bolo i v prípade mnohých iných štátov východnej Eu-rópy.

Ukrajina by si posilnila aj územnú celistvosť. Separatiz-mus stratí svoju mocenskú základňu, pretože bez vonkaj-šej pomoci nemá reálnu možnosť na realizáciu. Potenciálni zástancovia separatizmu by tak museli zobrať do úvahy

nové ukotvenie Ukrajiny v transatlantických štruktúrach a prispôsobiť sa životu v nezávislej a hlavne jednotnej Ukrajine.

NATO by pre Ukrajinu predstavovalo aj vymanenie sa spod vplyvu Moskvy a eliminovalo by možnosti obnovenia

| 5 |

tohto subordinačného vzťahu v budúcnosti. Rusko to chá-pe, a aj preto bude musieť s Ukrajinou zaobchádzať na rov-nocennom partnerskom princípe, t. j. tak, ako to už dnes robí v prípade členských krajín NATO zo strednej Európy. Tu je namieste dodať, že vstup Ukrajiny do NATO part-nerstvo s Ruskom nijako neohrozuje. Moskva má predsa aj v súčasnosti mnoho partnerov z členských krajín NATO v západnej Európe – Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Tre-ba však tiež podotknúť, že Kyjev by sa v dôsledku vstupu do NATO asi nevyhol prinajmenšom energetickému tlaku zo strany Ruska.

prosperuje aj ekonomikaPo vstupe Ukrajiny do NATO môžeme očakávať i výrazný nárast zahraničných investícií. Je to jednoduchá matema-tika. S úrovňou bezpečnosti a zlepšeného imidžu štátu, s ktorou by sa vstup do NATO určite spájal, stúpa aj kva-lita podnikateľského prostredia a rastú investičné záujmy nadnárodných spoločností. Ukrajina v NATO už nebude vnímaná výlučne cez prizmu krajiny z postsovietskeho priestoru a nálepky skorumpovanej krajiny s vysokou mierou kriminality by sa po vstupe do Aliancie mohli tiež postupne začať odlepovať. Na základe doterajších skúse-ností vnímajú západní investori členstvo v euroatlantic-kých štruktúrach cez podmienečnosť a nutnosť uskutoč-niť zmeny vedúce k normalizácii politických i ekonomic-

kých pravidiel fungovania spoločnosti, ktoré sú pre nich také dôležité. Napríklad v Poľsku, Česku a Maďarsku stú-pol v priebehu prvého roka po oznámení zámeru vstúpiť do NATO príliv zahraničných investícií až 2,5-, respektíve 3,5-násobne. Napríklad v Rumunsku bol záujem o inves-tovanie zvýšený až o 141 %. Okrem toho sa charakter investícii z členských krajín NATO od tých z Ruska výraz-ne líši. V krajinách Aliancie sa podnikateľská morálka vý-znamne odlišuje od skorumpovanej ruskej etiky.

nestojí to veľaVstup do NATO ako aliancie založenej na spoločných hodnotách demokracie so zachovaním si úplnej suve-renity a nezávislosti členských štátov nepredstavuje pre Ukrajinu ohrozenie. Ukrajina má dostatočné vojen-ské, ľudské a technologické kapacity na garantovanie vlastnej bezpečnosti. Potrebuje však politický „dáždnik“ NATO, aby sa mohla oprieť o prinajmenšom teoretickú podporu 28 členov. Potenciálna integrácia by nestála veľa. Skúsenosti východoeurópskych krajín len dokazu-jú, že celý proces sa nesie v duchu hesla „veľa muziky za málo peňazí“. Kolektívna bezpečnosť je predsa vždy lac-nejšia ako bezpečnosť a obrana individuálna. Ukrajina by úroveň svojej bezpečnosti nikdy nezdvihla na úroveň v rámci podmienok členstva v NATO, a to ani v prípa-de, ak by na obranu vydávala väčšinu svojho rozpočtu. NATO nevyžaduje masové prezbrojenie a každý členský štát Aliancie si vyhradzuje právo rozhodovať o tom, kto-ré zbrane bude nakupovať, respektíve vyrábať pre svoje ozbrojené sily. Vstup Ukrajiny do NATO môže prebeh-núť aj bez výstavby väčších nových vojenských základní v blízkosti ruských hraníc, ktoré by mohli vyvolávať na-pätie v Moskve. Členstvo v NATO okrem iného zname-ná aj vznik nových príležitostí pre konkurencieschopný obranný priemysel.

Ukrajina by členstvom v NATO mohla zúročiť svoj obrov-ský potenciál a postaviť sa do jedného radu s vplyvnými štátmi Európy. Ako členská krajina NATO by oveľa jedno-duchšie dokázala presadzovať svoje ciele a záujmy a moh-la by zvýrazniť svoj vplyv pri budovaní a tvarovaní medzi-národnej politiky. �

| 6 |

„Charkovské dohody“ prezidentov Ukrajiny a Ruska z 21. apríla 2010 a ratifi kácia predĺženia pobytu ruskej Čier-nomorskej fl otily v Sevastopole do roku 2042 ukrajinským parlamentom 27. apríla 2010 posúvajú dátum vstupu Ukra-jiny do NATO na neurčito. Je pravda, že expertov a analy-tikov tento stav nezaskočil, keďže na ukrajinskej ceste do NATO bolo od samého počiatku existencie Ukrajiny ako samostatného štátu hneď niekoľko ťažko prekonateľných prekážok.

nejasné signály zo zahraničiaVstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie vníma vlá-da aj prevažná väčšina obyvateľstva Ruska ako zásah do geopolitickej zóny svojho vplyvu. Do zóny, ktorá sa historicky vyprofilovala v priebehu posledných 350 ro-kov. Je preto logické, že akákoľvek diskusia, resp. už len úvaha o vstupe Ukrajiny do NATO v Rusku vyvolávala a stále vyvoláva len a len negatívne reakcie. Nie je to však iba Rusko, ktoré Ukrajinu v súvislosti s jej euroat-lantickými integračnými snahami dostávalo a dostáva do nepríjemnej polohy. V roku 2008, na aprílovom sami-te NATO v Bukurešti, samotná Aliancia zamietla Akčný plán členstva pre Ukrajinu, t. j. nedala akýsi neoficiálny prísľub členstva v NATO. Európska únia nezareagovala o nič lepšie. „Staré“ členské štáty, ako napr. Francúzsko, Nemecko či Taliansko, otvorene podporovali postoj Ruska a aktivity tých „nových“, ktorých Ukrajina pova-žuje za spojencov, t. j. Poľska, Litvy či Lotyšska, za veľmi efektívne považovať ani nemôžeme. Nejasné signály, ktoré obe zoskupenia vysielali voči Ukrajine, len do-tvárali atmosféru, v ktorej je dosiahnutie akéhokoľvek všeobecného vnútropolitického konsenzu o integrácii nemožné.

domáce bludiskoUkrajina je „historicky rozdelenou“ krajinou. Niektoré jej časti sa do roku 1945 nachádzali v iných štátoch, a aj pre-to sa rozdiely prejavujú najmä na línii východ – západ. A to tak v rovine kultúrnych hodnôt, ako aj v oblasti geo-politických názorov jej obyvateľov. Obyvateľstvo východ-nej Ukrajiny je prevažne mestské a hlási sa k pravoslávne-mu vierovyznaniu. Na jej území žije veľká časť etnických Rusov a ruština je jazyk, ktorý tu prevláda. S Ruskom má spoločné i „sakrálne“ symboly, akými sú víťazstvo v druhej svetovej vojne či úspechy industrializácie. Rusko považu-je za svojho najbližšieho priateľa a z obdobia sovietskej éry si zachovala tendenciu vnímať NATO ako hrozbu. Na druhej strane obyvateľstvo západnej Ukrajiny je prevažne rurálne. Prevládajú tu gréckokatolíci a katolíci. Na uliciach znie väčšinou ukrajinčina a ľudia svoju budúcnosť vidia v Európe.

Veľmi významným je i migračný aspekt. Značná časť obyvateľov na východe má totiž príbuzných v Rusku. Je zrejmé, že vstup do NATO a s ním spojené zavedenie vízo-vého režimu by vytváralo prinajmenšom problémy s pre-chodom hraníc.

Nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že ukrajinské hospodárstvo najmä na východe krajiny je pomerne vý-razne poprepájané s ruským a vstup do NATO by mohol viesť aj k ukončeniu niektorých spoločných projektov v obrannej oblasti (podľa odhadov expertov by to zna-menalo stratu 2 až 5 miliárd dolárov ročne), či dokonca k úplnému uzavretiu ruského trhu pre ukrajinské poľ-nohospodárske výrobky a metalurgickú produkciu. Tre-ba spomenúť aj fakt, že v 80. a 90. rokoch sa ukrajinský priemysel nemodernizoval a prípadné prudké zvýšenie cien ruského plynu (a Rusko takto v posledných 15 ro-

perspektívy vstupu Ukrajiny do NATO: kritický pohľad

olexij batalov | autor je analytikom regionálnej pobočky NISŠ v Charkove

Ukrajina a NATO

| 7 |

koch Ukrajinu pomerne úspešne vydiera) by ukrajinský metalurgický, ale aj chemický priemysel fakticky zničilo. Podľa odhadov by o prácu mohlo prísť až milión robotní-

kov. Výsledkom sovietskej éry je totiž existencia regiónov, v ktorých sa všetko koncentruje okolo jedného podniku ťažkého priemyslu, ktorého bankrot by vyústil do úpadku celého regiónu (hovoríme hlavne o východe), čo len po-silní vzájomný „odpor“ medzi elitami východu a západu Ukrajiny.

Samotný proces integrácie do NATO by pre Ukrajinu predstavoval aj ďalšie problémy. Tým prvým je nutnosť

zmeny ústavy v súvislosti so zmenou štatútu ukrajinskej neutrality. Ak sa však pozrieme na roztrieštené politic-ké spektrum, získanie potrebných 300 parlamentných hlasov je málo pravdepodobné. Ako už bolo naznačené, Ukrajina musí počítať i s razantným zhoršením vzťahov s Ruskom, prehĺbením rozdielov medzi západom a vý-chodom, destabilizáciou situácie vo východných a juž-ných regiónoch v dôsledku činnosti prorusky oriento-vaných politických strán. Zavedenie vízového režimu a následné zníženie počtu turistov z Ruska by podľa od-hadov napríklad liečebno-rekreačný komplex na Kryme pripravil o 1 až 2 miliardy dolárov ročne. Netreba zabud-núť ani na náklady súvisiace s prezbrojením a preškole-ním ukrajinskej armády podľa štandardov NATO. Tieto môžu pre Ukrajinu znamenať stratu v objeme do 10 mi-liárd dolárov ročne a môžu viesť i k prudkej devalvácii ukrajinskej meny (do 40 %), zvýšeniu nezamestnanosti (až do 2 miliónov) či zvýšeniu životných nákladov pre obyvateľstvo v dôsledku zníženia reálnych príjmov oby-vateľstva.

aliancia v (ne)dohľadneUkrajinská elita sa vráti k otázke vstupu do NATO najskôr o 5 rokov – po ďalších prezidentských voľbách, keď na to bude vhodná klíma. V prípade víťazstva terajšej opo-zície bude možné vytvoriť podmienky na vypovedanie „charkovských dohôd“. Na to, aby sa Ukrajina stala člen-ským štátom NATO, však musí nastať ideálna konštelá-cia niekoľkých faktorov. Ukrajinské elity musia dospieť ku konsenzu v súvislosti s členstvom, čo je v najbližších 5 – 10 rokoch veľmi nepravdepodobné. NATO by muse-lo začlenenie Ukrajiny do atlantických bezpečnostných štruktúr podporovať oveľa aktívnejšie a Rusko by so vstupom Ukrajiny do NATO muselo súhlasiť. Toto si je možné predstaviť len veľmi hypoteticky, v prípade, ak by napríklad oba štáty do NATO vstupovali spoločne, prípadne len ak by Rusko bolo oslabené ekonomickou krízou či krízou bezpečnostnou vo svojom geopolitic-kom priestore.

Aj preto je otázka vstupu Ukrajiny do NATO v súčasnosti nanajvýš neaktuálna. �

| 8 |

uskutočnili sme

plánujeme v najbližšom období

aktivita popis prác výsledok

policy papers

slovenskí a ukrajinskí experti vypracovali 1 policy paper na témucivilno-vojenské vzťahy ako zložka reformy bezpečnostného sektora: Ukrajina a civilno-vojenské vzťahy z pohľadu skúseností Slovenska

vydaný a distribuovaný policy paper, dostupný v pdf formáte na webovej stránke www.sfpa.sk/surec

odborné konferencie

zorganizovali sme medzinárodnú konferenciu V4 a Ukrajina 13. – 14. mája 2010 v Užhorode

na konferencii sa zúčastnilo 113 účastníkov z Nórska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska a Ukrajiny, ktorí diskutovali v 3 odborných paneloch

výskum priebežne sa pracuje na výskumných úlohách v rámci 5 výskumných tém

spracované výskumné zámery, realizovaný zber a triedenie údajov a štatistík, rešerše, pripravené a vydané prvé odborné články a 4 policy papers

výskumné stáže

1 slovenský expert realizoval 3-mesačný výskumný pobyt na Ukrajine,2 ukrajinské výskumníčky dokončili výskumný pobyt v SR a ďalší 2 ukrajinskí experti absolvovali prvé týždne svojho výskumného pobytu v Bratislave

doteraz bolo zrealizovaných 12 výskumných stáží na Slovensku i Ukrajine

SURECnewsletter

31. marca 2010 sme vydali 2. číslo štvrťročníka SUREC newsletter, ktoré sa venovalo tomu ako Schengen zmenil slovensko-ukrajinskú hranicu

bolo vydaných 400 ks newsletter-u a rozdistribuovaných na Slovensku i Ukrajine; dostupné v pdf na webovej stránke www.sfpa.sk/surec

aktivita popis prác možnosti zapojenia sa externistov Kontakt

policy papers

dopracovanie policy paper-a na tému Schengen: negatíva, problémy i príležitosti pre SR-UKR vzťahy; vypracovanie policy paper-a na tému Reforma verejnej správy na Ukrajine

realizujú členovia projektového tímu a externí experti

SR: benc@sfpa.sk;+421 51 7721018

výskum

realizácia výskumu v rámci 5 výskumných tém:• Schengen a externá hranica EÚ• ENP a jej dopady na vzájomné vzťahy• energetický dialóg• regionálny rozvoj a cezhraničná spolupráca• európska bezpečnosť, NATO a Ukrajina

možnosť participácie na jednotlivých výskumných úlohách, spracovávaní podkladových štúdií, príp. pomoc pri spracovávaní dát a štatistík; záujemca musí preukázať odbornosť a skúsenosti

SR: benc@sfpa.sk;+421 51 7721018

výskumné stáže

zorganizovanie ďalších 5 výskumných pobytov slovenských a ukrajinských expertov

možnosť absolvovať 1- až 3-mesačnú stáž v SR a na Ukrajine v rámci 5 výskumných tém; záujemca musí preukázať odbornosť, skúsenosti a znalosť ruského/ukrajinského, slovenského, príp. anglického jazyka.

SR: benc@sfpa.sk;+ 421 51 7721018UA: uf.niss@gmail.com; + 38 0312 644479

letná univerzita

organizácia SUREC letnej univerzity Východná politika EÚ: susedstvo, identita a bezpečnosť 12. – 17. júla 2010 v Prešove

možnosť účasti študentov 4. – 5. ročníka univerzít a pre doktorandov; záujemca musí preukázať záujem o problematiku a znalosť anglického jazyka

SR: benc@sfpa.sk;+ 421 51 7721018

publikácie príprava zborníka príspevkov z konferencie V4 a Ukrajina v Užhorode

realizujú členovia projektového tímu a účastníci konferencie

SR: strazay@sfpa.sk; +421 2 54433157

SUREC newsletter

vydanie 4. čísla SUREC newsletter-u na tému Ukrajina a jej (ne)intergácia do NATO

možnosť uverejniť odborný článok na témy súvisiace s výskumom, príp. informáciu o realizovanom projekte zameranom na rozvoj vzťahov EU/EHP/SR a Ukrajiny

SR: brezani@sfpa.sk; +421 2 54433157