Z áklady jadrovej Fyziky

Základy jadrovej FyzikyFilip Kliment 3.B

Atómové jadro Nukleotidy

protóny Neutróny Označenie jadra A

ZX

Vlastnosti jadra Polomer jadra R = R0 ,kde R0 = 1,3.10-

15m Jadrové sily Väzbová energia Hmotnostný úbytok

Jadrová fúzia Je zlučovanie dvoch jadier nižším

počtom nukleotidov na jadro s vyšším počtom nukleotidov

Je za potreby vysoký tlak a veľmi vysoká teplota

v Slnku prebieha fúzia medzi deutériom a tríciom, pričom vzniká hélium

Štiepna reakcia Vzniká rozpadom jadra s vysokým

počtom nukleotidov Do jadra vnikne cudzia častica (neutrón) E = mc²  Jadro sa rozpadá na dve menšie jadrá a

2-3 neutróny, jadrá narazia do okolitých atómov

a ich pohybová energia sa mení na teplo

Jadrový reaktor Prvý jadrový reaktor (uránovo-grafitový)

bol uvedený do prevádzky v roku 1942 v Chicagu pod vedením Enrica Fermiho

Aplikácia jadrových reaktorov

Rádioaktivita Spontánny jadrový rozpad nestabilného

izotopu určitého prvku na izotop iného prvku, uvoľňuje sa pri tom žiarenie

1896 Henri Becquerel pri skúmaní fosforeskujúcih solí uránu

Vyžarujú ju nestabilné izotopy látok

Využitie rádioaktivity Meranie plochy, hustoty, vlhkosti, pritomnosť

plynov a hrúbku látok ožarovanie nádorov, sterilizácia nástrojov a

materiálu, sledovanie pohybu jódu v organizme, krvných procesov, sledovanie látkovej výmeny

uhlíková metóda určovania veku org. nálezov

Žiarenie alfa Tok jadier hélia 4He(alfa častice) Kladný náboj, pomerne ťažké a silný ionizačný efekt Zastaví ich hrubá vrstva vzduchu al. papier Boli objavené spolu s beta časticami Ernestom

Rutherfordom a Frederickom Soddym Vychyľuje sa v elektrickom aj magnetickom poli

Beta žiarenie Je to tok záporne nabitých častíc

elektrónov Častice beta sú oveľa ľahšie a majú aj

menší ionizačný účinok, no prechádzajú aj niekoľko milimetrovým kovovým plátom

Dokáže ich pohltiť napr. Al, Fe Vychyľuje sa v elektrickom aj

magnetickom poli

Ernest Rutherford

Zakladateľ jadrovej fyziky 1900 objav prirodzenej rádioaktivity 1908 Nobelová cena za chémiu za

výskum rozpadu látok a objav rádioaktivity

1919 1. jadrová reakcia – transmutácia dusíka na kyslík

Gama žiarenie Je elektromagnetické žiarenie s veľmi

krátkou vlnovou dĺžkou λ ≤ 10-10 m Tieni ho olovo a hrubý betón Nevychyľuje sa v elektrickom ani

magnetickom poli

Jav umelej rádioaktivity 1934 objavená manželmi Curieovcami Umelú rádioaktivitu získajú

prvky transmutáciou, vplivom reťazovej reakcie alebo pôsobením urýchlených častíc

Ďakujem za pozornosť