14
Fyzika v Fyzika v športe športe

Projektová práca z fyziky

  • Upload
    ceana

  • View
    138

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Fyzika v športe. Projektová práca z fyziky. Proti supervýkonom. V roku 1956 Španiel Erausquin novou technikou hodu oštepom, kedy sa krútil okolo vlastnej osi, dosiahol výkon 83,4 m. Za svetovým rekordom zaostal o 26 cm. Fín Sarikosi touto technikou hodil 99,52 m. - PowerPoint PPT Presentation

Citation preview

Page 1: Projektová práca z fyziky

Fyzika v športeFyzika v športe

Page 2: Projektová práca z fyziky

Proti supervýkonom

V roku 1956 Španiel Erausquin novou technikou hodu oštepom, kedy sa krútil okolo vlastnej osi, dosiahol výkon 83,4 m.

Za svetovým rekordom zaostal o 26 cm.Fín Sarikosi touto technikou hodil 99,52 m.V rámci bezpečnosti divákov medzinárodná atletická federácia IAAF

zakázala používať túto technikuDôsledok:-pokles výkonnosti -posun hranice pod 90mO pár rokov oštepári znovu začali prehadzovať hranicu 90m., a blížila sa k

100m.IAAF mala znovu prácu.Posunula ťažisko o 4cm. smerom ku špičke oštepu.Dôsledok:-oštep zaletel o 10% -krok späť vo výkonnosti o 20 rokov

Page 3: Projektová práca z fyziky

Dôsledok:

-oštep zaletel o 10%

-krok späť vo výkonnosti o 20 rokov

Predpokladá sa že 100m už nikto neprekoná

Page 4: Projektová práca z fyziky

Môže byť vietor spojencom športovca?

Výkon športovca nezávisí len od momentálnej formy športovca

Vietor vo veľkej miere ovplyvňuje jeho výkon. Môže mu pomôcť ale aj uškodiť

Pomáha napríklad v skoku do diaľky. Ak fúka športovcovi do chrbta. Naopak škodí ak fúka proti nemu.

Ale aj protivietor môže v niektorých športoch pomôcť napríklad hod diskom.

Page 5: Projektová práca z fyziky

Vietor naráža na spodnú stenu disku a tým vzniká sila pôsobiaca nahor.

Na disk pôsobia dve sily:-odpor vzduchu-sila pôsobiaca smerom nahorZložením týchto dvoch síl dostaneme výslednú silu- aerodynamickú silu.Vznik aerodynamickej sily je teda priaznivý jav.Ale ak je protivietor príliš silný už pôsobí nepriaznivo.Diskári výdaju skôr mierny vietor ktorý predlžuje plachtenie disku.

Page 6: Projektová práca z fyziky

Hmotnosť a ťažisko

Hmotnosť triedi športovcov už na začiatku ich kariéry.

Existujú športy kde je hmotnosť nevyhnutným predpokladom na vyžší výkon napríklad vrh guľou.

Vzťah medzi nárokmi istého špotru a rozložením hmoty tela je v niektorých prípadoch zjavný na prvý pohľad.

Page 7: Projektová práca z fyziky

U gymnastov sú nadpriemerne objemné horné končatiny, u futbalistov sú to dolné.

Hmotnosť vplýva aj na ťažisko tela.

Ťažisko- stred určuje stred hmoty teda hmotnosti športovca.

Najnižšie majú ťažisko futbalisti a najvyžšie ho majú gymnasti.

Prejavuje sa to hlavne v mladšom veku.

Podľa výšky ťažiska sa dá určiť na aký šport má človek predpoklady

Page 8: Projektová práca z fyziky

Ako môže loptička zaskočiť tenistuHráčom vyhovujú rôzne povrchy. Antuka, tráva alebo iný pevný

podklad.

V skutočnosti to má fyzikálny pôvod.

V tenise poznáme rýchly a pomalý povrch čo súvisí z odrazom loptičky.

Väčšia rýchlosť a uhol dopadu spôsobia väčšiu rýchlosť a uhol odrazu.

Pri dopade pôsobia dva faktory:

-Koeficient obnovy- pomer rýchlosti pri dopade a rýchlosti pri odraze.

Čím väčší je koeficient tým väčšie brzdenie odrazu.

-Koeficient trenia- čím vyžší koeficient tým väčšie zníženie rýchlosti.

Page 9: Projektová práca z fyziky

Uhol dorazu:

Keďže povrch nie je nikdy hladký loptička môže dostať:

-Hornú rotáciu- zmenšenie uhla odrazu, ak mala loptička pred dopadom hornú rotáciu.

-Spodná rotácia- zväčšenie uhla odrazu

Ak tenista dokáže využiť tieto faktory môže súpera naozaj zaskočiť.

Page 10: Projektová práca z fyziky

Prečo sú na golfovej loptičke jamky?Najprv to boli len ryhy a že takto poškodená golfová loptička letela ďalej sa

zistilo možno náhodou. Dnes sú na golfovej loptičke jamky.

Vznikla v 15. Storočí v Škótsku.

Prvé golfové loptičky sa vyrábali tak, že kožené puzdro sa naplnilo husacím perím. Aby sa získala tvrdá guľa, plnila sa za mokra.

Kožená loptička sa dala odpáliť na vzdialenosť 136 až 160 metrov.

V roku 1845 sa začala používať loptička zhotovená z gutaperče.

Golfová loptička zhotovená odlievaním z ohriatej gutaperče mala veľmi hladký povrch a napodiv „ lietala“ na kratšiu vzdialenosť než kožená loptička.

Page 11: Projektová práca z fyziky

Golfová loptička zhotovená odlievaním z ohriatej gutaperče mala veľmi hladký povrch a napodiv „ lietala“ na kratšiu vzdialenosť než kožená loptička

Moderná golfová loptička sa skladá z gumeného jadra, okolo ktorého je navinuté gumené vlákno a celok je zaliaty vrstvou smaltu, na povrchu ktorej sú malé jamky či priehlbiny okrúhleho tvaru.

Page 12: Projektová práca z fyziky

Na amerických golfových loptičkách je tých jamiek 336, na britských len 330.

Doletí do vzdialenosti 163 až 227 m.

Aerodynamický odpor, pôsobiaci na letiacu loptičku, má v podstate dve zložky:

-trecí odpor

-separácia medznej vrstvy

Existuje istá kritická hodnota Reynoldsovho čísla (Rekr), pod ktorou má prúdenie laminárny charakter, nad ňou turbulentný.

Prospešná rotácia:

Na loptičku roztočenú okolo vodorovnej osi tak, že jej horná časť sa pohybuje k hráčovi, pôsobí vztlak.

Podľa novej úpravy musí byť loptička konštruovaná tak, aby mala rovnaké aerodynamické vlastnosti a rovnaký moment zotrvačnosti okolo akejkoľvek osi idúcej jej stredom.

počas celého letu pôsobí na loptičku tiažová sila, ktorá ju nakoniec donúti pristáť

Page 13: Projektová práca z fyziky

Korčule- Dôkaz Coulombovho zákonaPrvé korčule v 18. storočí.

Slúžia na uľahčenie pohybu.

Z fyzikálneho hľadiska je korčuľovanie príkladom, keď vlastnosti materiálov dotýkajúcich sa pri pohybe zabezpečujú dobré kĺzanie.

Vynález kovových nožov na korčule znížil koeficient trenia na 0,0027.

Koeficient vyjadrujeme vzťahom: Ft = f . Fn

kde Ft je sila trenia

f koeficient trenia

FN kolmá tlaková sila

Coulombov zákon

Page 14: Projektová práca z fyziky

Zmenou veľkosti dotykovej plochy sa zmení sila trenia.

Využitie v lyžovaní.

Ale čím väčšia plocha tým väčší kolmý tlak takže aj na lyžiach badať spomalenie.

Nevýhody:

-V zjazdovom lyžovaní.

Korčule sú teda pádnym dôkazom toho, že veľkosť dotykovej plochy priamo nevplýva na silu trenia.