" Zatvana Ceskoslovenská hudobná zatva pokračovala

• rámci BHS dvoma koncertami českej a sJo YPnskej tvorbv, na ktorých odznelo celkom de­sať skladieb.

Z českej tvorby sme počuli Sonetti per ~o­natori J. Boháča. r.tanifest jari na pamiatku pratského Mála 1945 V. Kučeru, Zmienky pre ttyri flauty f. Maty sa (v preclznom pudan1 s\lelovo unikátneho Kvarteta Brunnerovcov]. Nárek bojovnlkovej ienv L. Kubíka a Cmára­nlce po nebi f, Tausingera. Vietkým dielam bO­li spoločné dva hlavné momenty: p<Jprvé 11ú priamo illé na mieru konkrétnym Interpretom. Jeplle povedané súborom, ktoré sa rnoderOP.i hudbe venujú n ž dlho a s dlhodobejšou pP.r· spPkllvou. Tým 1 chcelo by sa poved at auto· n:aticky) inipirujú skladaterov k tvorbe s ne­tradičným nástrojovým obaadenlm bez obáv, le pllu pre ,.iu[llk" a pokial ide o dopad a poslucháčov dávajú záruku perfektného prtJdvedenla. A to je potom počuť! Sopranllll· ku Brigitu Sulcovú nebudeme váhať vysluvo­nť jedným dychom s R. Trexlerovou či C. Ber berianovou, tak strhujúco stvárnila Kubíka a najmä Tauslngera. Kapitola sama o sebe sú Due Boeml (J. Horák - basklarinet, E. Kovár· nová - klnvlr) 1 Sonatori di Praga (P. Broek - flauta, M. Kučaba - basklarinet, l . Kleslich -· bicie nástroje, ). Prikryl - klavlr, pravda, lu ie len základný in!ilrumentár, ktorý dok Mu obol•aliť o prlbuzné nástroje rovnako aku vy meniť sl úlohy) . Tito interpreti veria v hod ­noty hudby, ktorú predvádzajú a k vysoké mu perfe!..cioni;unu realizovania pridá vajú s vr· l k au pravdepodobnosťou rozhodujúcu - l.&

niPienost muziclrovania. Druhý !lpOio~nv mn mPJJI moieme v1dieť v s n a he o zroznmiternu~ l vyjadrenia pomocou súvislliho teJtu alebu o h llah priamo konkrelizu(úceho názvu . Ak Kuče­

ra úderne označi päť časU svojej skladbv td Ná!!lupu až k Oslobodeniu, stáva sa tednoznač nf•m. čo chce hudbou povedal'. Alebo ak Kuhík n Echáva z mg pásky recitoval starovietndm s kft počmu , ozvlá~lnenú vokálom ?. i vej ~op; o nlstkv ako komentármn, nepotrebujeme rnz u n•iet vletnamčine a komunikačný kanál run guje. Sfce J10dopretý symbolom, slovným vy­;r.dvlhnulfm, ale run.l(uje vo svojom zhudohne lll S nim - napriek akejkofvek novosti ma\cl'i.í lu - 16visl fakt počulelnej, evidentnej pru gramov011ti, žiada sa priamo povedať ~:vukn malieb, aké vďaka svojmu obmedzeniu na j~­den nástroj snáď nepoznali ani francítzsl..i els Yicenisti. S moderným ~tálosom sa spála at prehnané využivanie a naduživanie nápadných zvukovfch efektov, najmä v práci s biclmi nl\ stroJmi. Kompozfcia sa stáva skôr montážou s presne vyrátanými napätiami a zlomami, s moinOllt'ou predvfdania čo bude nasledova(, čo sa tam m6ža objaviť, le viac kombinovamm. ako so ipeclfického materiálu hudby vychádza-

'75 jlícirn procesom. To sa vsak vietko dostáva do popredia len pri zovieobecilujúcom p<JhfadtJ, ll odhliadnulfm od vlastného života každej skladby, ktorý by si zasluhoval viičjiu pozor­nosi i rovnako vefký priestor k dispozicii. Preto rezignujem kon. latovantm, že najviuc na mňa zapôsobili asketické Boháčove Sonelli a Chlebnikovov svet podmanivo transrormu111CP. Tausin11erove Cmáranice po nebi .

evlem, i!i 11om hneď na začiatku dost jasne vyjadril fútost nad tým, ze na Slovensku uám momentálne chýbajú podobné súbory (aj ta jl'dno tnii tislo by sme boli vďačnll) , akými sa hrdla v Cechár:h, lebo o to mi ilo. Iste aj pl'e to bola slovenská časť 2atvy zastúpená Sona. tlnou pre violončelo a klavl r M. Korlnka , Kun­ccrtantnou sonátou pre husle sólo L. Burlasd, Slái'!ikovým kvartetom č. 4 J. Kowalského, tiud­bou pre flautu a sláčikové kvarteto M. Nováka a cyklom piesni pre vysokf hlas a sláčikové kvarteto To bude ránol Z. Mikulu. Kvartetá sa nám začlnajft poleliltefne množiť - pOtvrdilo to po.~:menené Bratislavské kvarteto s A. -:;es tákovou pri pr vom pulte i Tedlovo kvarteto, ktorých techn ická zdatnosť l súhra je na viac ako solldnej úrovni, oavytie al ll dravým, ·nla­d istvým elánom a citovým vzletom. K interprc tačn~m vrcholom patril a( suverénny spill>ob, ak)•m (. Sikora zvládol Korlnka, imponujúr:a zrelost. my§lienková hfbka a analytická pre­clznosť P. !111ehalicu v Burlasovi, no na1m;i perfektné vystúpenie M. Hajóssyovej v !llio<u­lovi. Technicky sl počlnala be:tííhonne, výra­zovo odllllila náladu piesni s miestami a.~: Ul­rá zajtícou dokonalostou. ZaráZajúcou tým, ze ten tvar le a kosi bez chvenia , trochu chladne sa s kvúcl, s kleneno čistý, vrúcnosťou nua­hmleo . l Dovolil som a; túto vetu iba preto, že vychadza viac z obdivu ako z kritického posto fa.) Ak sa - a hy sme zachovali pro po r cionalitu - chceme vyjadriť k slovenskym skladbám všeobecne, spoločné momenty vidf me taktici dva : tematické kompozičné ro.o~ví lanic procesu a na druhej strane obohacovan;e vlastnej línie jednotlivých autorov. U Korlnka je to spájanie projlramovosli a in~truklfvnos­li. u Bnrlasa stístredené domýllfanie zárodoč noj bunkv. l ntpulzu na velkej ploche, u Ko· wolského dynamizmus tém a rozpinajúca sa cncrRin zvuku. u Nováka plastičoosr melodiky a emocionálna úprimnost , dôverne známa vo svojej jasnost i, u Mikulu svojr6zne KPOtcnln princlpu tematických modelov v rámci cbro matickej stupntcc s prillehavým vyslihnullm ducha Plávkuv~ch textov. Pravda, každé d ielo le osobitý svet, má svoj vlastný život, ktory sa nedá zachytiť pár prlvlastkaml, vyčerpal vetou a moino ani slovne postihnút' vôbec. Dá sa vllak vnlmat , pol!tívať, lebo práve kvilll to moto psychick{imu pochodu bola hudba stvo­rená a jestvuje. IGOR PODRACK)'

Písané pre Hudobný život

~- l. ORFION OV HISTÓRIA VEtKÉHO DIVADLA

Vefké divadlo v Moskve.

Autor tlidta, ktort1 nčfname v tomto l!fsle uverejňovať a ve nujome iu dvojsloročnici ver kého divadla v !11oskve, je zas lítzil~m umelcom RSFSR a Ian reálom Státnej ceny ZSSR. D•· sať rokov pllsobil ako spevák v Stanislavskéhu divadle, pät rokov pracoval pod Stanislav ského vedením a vypracoval 11

nim postavy r,enského, Vojvodu v Ri!!olettovi. Almavivu . Ernes­ta v D~Jnovi Pasqualovi a Ju rodivóho v Musur~ského Bori s ovt Godunuvovi Strnást rokov s pieval vn Vefkom divadle a v rokoch 1963 69 bol éfom o pe rv Vcrkého divadla. V súčas

nosti le docent Anatolij Ivano vič Orflonov konzultantom prr výchovn mu žských hlasov nR Vysokej ll kole múzických ume nt v Bratislave.

(Pokračovanie na ll .~tr. )

10. XI. 1975

Ročnfk VII. 2,- Klls

21

Snlmka: V. Hti.k

Friedrich Guida Be: akehokolvek nadsad~o

Nllia - jednotl z naJirartV'!!j­šlclt fe.~tivalovýclt hctezd bol známy klavtris ta Friedr ich Gu1-da, vý~ka honoráru ktor(;l10 predstaL·ovala rekord n.eletl t ohtoroč11ýclt B ll S. Sme v.~al• pre.~vedčem. :e táto filla,t.;tlá ober bola dostatočne vyváiená t•clkostou umema rakuskelto umelca.

Guldov spôsob hr!/ je o;e.d:­•lelý a jeho čaro spoči!Ja v jed­!Oduchosti a nefalsovatli-J

uprímnosti. Hudobná reč jeho \1ozarta (vy st ríptl s Prazs~ým komorným orchestro1f! bc:: dr­rigéllta ako' sólista ' v Ko;1cer te 8 dur, K ocltlov zoznam' S9)) plymlia voltte, nemíte>te, s tlel­kou davkou samozrejmo ·ti, l!lbky, fantá::te a pre.~vedltvo.; ti. Iste .~tí umelci. ktoních Mn :artov !tý l ::vad;;a ·ku sna11e po dosiahnutí čo najväč~ej b-•lall­cie tó11u a perfektlleJ zrete(· ttOII'tt pasáit. Vera:: sa im totr. ~tar1ovisko stáva 1 lconečnrí•n t:'ieľom. Gulda si 1Ul tieto ~a •ametre rtepotrpí. pretože r:ý­raz urilto .~t oji vzdy na pn·om 1111cstc. Pravda, rtech~eme tým 111ecl zt nadkami azda t vratf. ie po stranke tecltmckef jeho qí ko11 by nel1ol býval na dosta /očnej výske. Tým by s'1le umclcooi krwdill a zo.~tali I.IJ ~me prinajmenej 1ta polce~le pri postihnutt •lajcltarakterrs llcke]štclt čŕt Guldovej i•1ter· pretácre. Ak azda niei'o v ielw ltre chýbalo - tak oredovset ­kým chladná. rozurnocá P"CSIJC kulor•artost. Pokia{ si s vr J "' terpretaertý zámer ::ca.·t>t~a! . dokázal .~a s 11im vyro r·nar rt~!· :e posobil 1ta - pódm dc.J.,IOm •wpro.Hej ·nenútenost i. vrucr~c.s tt. lahkostt a pôvabtl. Ten , kto oéakát·a od httdobntl,':l a,>;:Jori istú dávku ' pátosu. mohol byt Guldovýrn prístupom prilla]me •rej prekvapený. '4usíme sl ••šak rwcdomtl celJÍ rozsah zn ::emw, m11o:stvo sotva po.~W1 nutc/llfÍCit a dokonale zt•ládnu f!íCh mterprctačr!ých paramel •011 ( neopakot·atclllá schopno~ ' rl tfel cnctácie tÓIIU, rytrmcká pevnosť. mc však stroltO.\f. vy sok á l.· u It wonmosf). ktoré •; rdcalne j syntéze Pyt•olát•ali do _icm jedltOducltos/1, takú ltJprc f(fÍ pre ttaj t'äČ.~Jc/1 WIIC(COV Kolf.·o pnrorlzenélto dychu a pla s l if.'y t•lož:rl.do ka::dc>; f rci:y lm(ko ::ivQta a prtrinej oftlfb •toslr r•yiaropala každá pasa ' (l vo 11edl aj.~iclt hlasoch) pod ieho pr.~tami Nad všetkým •. 'rírmto vlastnosťami cítili sme ... ~ak prc>rlo t'$etkým aj tvori!'r •a cl/ti rr cl l'eľkej osobno.~ t t, kto •ý akfJ r:e[ktí tetivu fo rmoval i roke tf11••amicl.-é oblúky ltud

by. . . .

Guldovu · hru -elttn•aktertzuje

este Jedna osobttá érta: r:edo­me chce, a aj sa mu to darí, ::ostaf sám sebou a tleviitma si zakorenených predstáv o re~pektovani štýlových po:ua­daviek, ale na druhej stra11e ich am ne.~tavw na hla ml (ka dertcte koncertu sú mu pne.~ t~~­rom pre vyttiitie jeho bohat ej tvorivej fantázie). Patrí k t!im umelcom, ktorí dokái:u ObJar·tt to, čo sa tefl predchodcom do­teraz nepodarilo.

Odpor ku ko1tvencii zvýra::­tlll Gttlda aj svojim oblei:emm na pódiu: prišiel. (a rliel:.J.DcJicl! • a::da aj trochu šokoval') v .. ro­láku" a : vo • vyleľiteriých• ,.men-• i:es trákoch". Aj · v prvom · pri­davku vlastnej skladby (Ária) ako by sa vysmieval meš­tiackemu vkusu, i ked, pravtlu. 110, pozadí určitej lacmosti a .~a- , lónnosti zaskvelo sa jeho •·el­ké umc11ie difercnciácte tónu a vzorného vedenta plasttl.''l ~pevného hlasu v pl11ej srrke. Doká::al 1 tu vyl t>Ortf preli p ,. slttcltáčom prekrásny a pt.!e napnutý gradaČII!Í · obltík : tlll"tt'

taj!ÍCI /IQ princípe rO'ZVÍJU 1!!a temer bauálncj, jedttocluclte;. ale pui:ivej mclodte.

S pocttom hlbokeJ pok·.vy u priam gcmáli!CJ hlbl.:y st veirml pomalu ča.~t Bectltouenovcj D dttr SOitály op. 10, i:. 3. Kol ; ko výkr tkov ztífalcfto -i:loceka, elegického spevu. tte::.odpor·cda . ných otci::mkov .~krytých v ICJ to hudbe t•yčanl Guida. prc(f. poslucltácom! To prelto"nrtl sám velkJÍ vtcdcltoký ' ma} 'ter:. Ak by sme hladalt t•rcflot JCdr­nečllého Guldot:/10 brattslati.,lic ho llystúpenia. tak by sme •!ttlt • museli o::načrt prlive tento ?cr­tltovellovský prídavok. Vo t'll' pracor:arti mtan.~ov stal 110 hra­nici dokonalosti, bol· ::rclu. ·nl 11e zaútý, vrúcny a opl!i •·al mrtozstriOm ďaliitch prívla.~H·ot'. na ktoré pero .~ot va po.~tai:t . . . Va rozdrel od mo-zartop.,kr•ho Ja.~ u. hrat•o., li a be::stt~ro.,f .,,,. It, ktoru llal'Odll V KOilf'C te, ::nela l tl pred IU/Itl! luu/'J(I pi· ná problém or•, l ra or •111·. •·~t;;­

nosti, osobtlélw 11apotw. ~·ture

vyzarot•alo aJ :: umclcoveŕ po · stw'!l sedwceJ ::u kla r.•t rom

Je skoro neuveril cl né ::e umelec ta~·éltot o kalibru It • a prerlrw.~t jaz::.ovej rmpro ·r~oH'tl a k interprctarií J.·lo.~rkn•· sa ncrluh-a polmtír le11 :ne 1/;?l.'c· ritt a lo ešte ::a ::noi:rt(Í llo•to •ár, aby j edii!Ítn smaltom P'lra­:il 11a ltlanl l'Šell."rirh !tích, t;torí sa .~ touto dvojdnnrn~fou teho •wtwelu rtevedta, alebo tecltctl zmieri( a pochybujtí o ';r lldot·ej srhopnosti :ostar vy· il.·ajrícim o •umapoclobiteCným rtefp•cl'lm ~-las(l.·ov. PrctfJ-ze

':Jil,tl o, ie len je,d.eJl ... VLADIMIR . ť:IZIK

'·

BHS • BHS • BHS 113 l t:J BHS • BH • BHS ------------------------·------------------------ ------------------------------------------------Marilyn Masonová

Umelecká produkcia americkeJ or~u ­nistky Marilyn Masonovet patri mP.dzl na!lepšle vy!;tQpenla, ktoré sme mail prl­ll'l!ltosC sledova( v rámci koncertov BIIS. Spf!Ciflrká anllkllciA frátovanJa, mP.Jo­dtrkSfch nzdOb, reRistrárle, pedallzova­nla by mohli byt podnPtnm lll'O a con­tľll diskusie v f'mvsla St91ovat, čl ne~t9-lovet lntr>rprf'táclo. Diskusia, ktorú fa!­ko vvrlešJ l natsk0sonet11f teoretik. Ma­sonovA ma dokonuJCi techniku, bezvadm1 zvukovt) predstuvu - a oboje daC do služieb skladotera a byt svotrtPnvm. ne­musi a te znomen11t ne~t9tovft hru. K tednotltvým proRramov~ro sklltdbám pri­stupovala vlastn9m sptlsobom a na stre­doeurópsku orRanovf\ prax navyknuté obl'l'enstvo 11 mohlo ocitnúC v rozpa­kot h. CJm v ak umnlkyúa dosiahla ta­k9to t'll'lnok - 8 matno vOhec povznu•st hlas porh\'hnostf? Orxanlstka J>&trf prA­dov etkým k umelcom, ktor! v okamihu hrv cla111 nntnvo dokonalo znalost nd· ~>trolit ako technicko-konštrukčného J)rv­ku. ktor9 st len podrlaďu!Ci, využfvatťt a ko prostriedok. Nástro! nevládne nimi, ala oni ná!.trotom. K tomu pristupuje rozPriiCOvllnle skludhv ako kompozlčno­štrukturálneho CAiku, detailné J>rentk­nullll do tel kompozlčnóho J>Ostupu. K lndlnel!n o~tJ lntnrpretácle J. S. Bacha prh·acfu1Arne - čo do ueternostl, pre­hfaťlnostt a prerh;nostl - Vtlrlácle 11 re­cltlll!v op. 40 A. SchOnberga. K schop­no~tt prr.dostrlet poslucháčovi umelec­ky dotvorr.níl kompozlcht pristupuje Ma­srmovet bf'ZV~dntl zvuková predstava a vku'l, cit pre správnu mieru. Registra­elou 1asooová vlddne ako maliar štet­com. čo sa odrazilo v u~ spomlnan~ch &kladbách, a touto charakteristikou sa v~·znllčovall at dve Magnificat du Hultté­mn Ton od Le Clerca a Trt tance J. Alai­na bol! v9sledkom priam v9tvarného vt­dPnln. Za správne rozvrhnutie drams­turl(fe rocltalu ta nemalo dOležité. uká­zalo Interpretka hneď v úvodnej sklaJ­be - volila nenáročnl\ suitu pre or gan F.. llalnť'sa. Somozretmoc;,( prfstupu k ná sti'Oju, zostavil repPrtoáru 11 v nie ko­nl"čnet pl11tno"tt at umenfm odť'lala umAI­kvna nástrotu nymhus, ktor~ mu J)rlsu· dtovall historickou !al zlflk6clou a tradl­ctou. Ukbola, že najdokonalef!llm urče · n!m a (tčelom organu te teho znenie v koncert net sien l a, ( 11 to te rozhodutll­ce ). že tento Jeden z natstar!:!ch nástro­t ov este dlho nezaznel naposledy.

Koncertné matiné U klarisiek

ktoré sa uskulo!!ntlo 12. X .. m11lo sa stat malou 11tr.akctou v rámci BHS. Komorn9

koncert bol voqovnn9 MtHI . , dnt'> . 1 roku ženy V Interpretácii A. Še'ltákovej - husle, E. Hirnerovel. D. Kardo ovPf, l . Cerneckef. E. Ftscherovef- 1artvoilovet - klav!r, l. Skolaudovet - vtola. M. Kt· Joiw vef HuboveJ - soprán a Sur.honov­ho kvarteta sa predvádzali diela vytvo­rené sklallatPikumJ. Pozoruhodné z ce­lr.t Jlrodukcte holo Sláčikové kvarteto G TalliNflľrl'nv~tJ nrmr"uc:t.lvovaln len najlepšie Interpretované dielo, ale nl natkvalltnl'lšlu skladbu z hfndtska kom­pozl čnóho. Ovládanfm komoozlčneJ terh­nlkv, <)()br9m hudobným náJJadom. vv­n~tiiPzavostou su sklad.utefke móle rov. nat so svotlml kolegami - skladaterm•. R<~d tfolsfch diPl bol sice mlmorJadnP pestr9 a rovnal sa v tomto prlpade udekvátnemu radu Interpretov, umetE"cká kvntlta tychto diel to v~k v111r. 11ko otázna. V teflo sllvlslostl treba podot­knúť, čl by ítspornetšla dramaturRia ne­bola ul'eiMfšla. Burleske v. KapráiOVElf, Melódii a Scherzu N. Makarovovel. Klll­vlrnP.t sonáto G. Bacewlczovej, Sonutu R. Clarceovet. Nokturnu M. Szymanow­skef, 2 Etudám T. NtkoiiiJevovej nemoh ­la dopomOct ant sebalep~la Interpretá­cia. Napokon a pre návštevn!kov stali nevysvetlltefn9m dr~~maturgtck9m postu­J>Om n11 zdver odznolé 4 plesne V. Ft­gu!iii·Bystrého ...

japonská hus li st ka

Yurlko Kuronumové (na klavlrt spre­vddzal Jen Panenka ) predviedla zauj(­mnv9 program. Zaradila skladby staršeJ súčasnosti a zvolila sl diP.Ia po každo! stránke náročné. V tel pro~raroe odz;ne­la Suchoňova Sonat!na nrA husle a klo­vlr, Prokortevova Sonáta op. 91, Haynsh l­ho Rapsódia, Ravelova Sonáta G dur 11 Debu'!!"yho Sonáta g mol. Počnúc Sucho­t)om sa Kuronumovot nedarilo pod11 t ted­noznočne dobr9 výkon, odhliadnuc od technicky nei'Jstet o nPpresnet hrv -l kt!d fakticky nf'rnl1 technické problé· my. IBI tOn te kvnlttn9 ll v nte ooslt!d­uom rado trubn uwat, žo vllidne '!luli­nou dynnmlckou 1\kálou. No kHldá Jn­tarJ>retovnná sk ladba prPdswvovalu ure ''u úskalie v oblasti štýlovej hry. l ntP.r­pretllcla sa zhodovnla s notovým zápi­som, no právo to poslúži za prlklacl. 11ko málo te pl11tné hrat konzekventne noto­v9 zápis a nepredvtest my~ltenkovč rio­tvorenie. Len tak 8 nlfl tnnk mohol Su­chotl vyznlef ako vofk\ bezrturhv obliík vleklej hudobneJ maw. hrubost Proko­ttevova, fllhosta)nost Dobussvho a Ru­vala. Neboli !rázy, prlzvuky, odllenP.. zvukovosť, ka>.dá kulminácia a zlomi­la sotva čo začala nadobúdať na t\'are. Z KuronurnOVPJ hry vanul nepri!P.tun9

chlnd a pred nami st~la svmpatJo·kA technická br•čk11: bez fudskeJ a ume­leckej Iskry.

Zborový koncert

V posledn9 dei\ BHS vystúpil! na md· tlné v koncertnet stenl SF Spedr.k• zbor Lúiln lce (S. Klimo) a Brnensk ý aka· dem lc k ý •bor (L. Má ti) . Spolol'ná ll čln kovunte dvoch - svotrm založonfm 11

org.nntzáctou - J)Odobn~ch telies zvádza k vzájomnému J>Orovnávanlu. Lllčntca -podobn ako moravsk9 stíbor - ama­térska 7.IOžka, predstavu te kvaJttatlvnP. naflrpšle vokálue telPso toho času na Slovensku. !l.ápadné te dotntln6, teca­nlckv prPsn6, PľiiCOVIlfl J>rlsne. umeJp.;­ky verkorysé vedan!o st'lboru. To J>OSIM­né eoa prejavuje pri prirodzeneJ a uvor. nene pOsobiiiCej Interpretácii l v kom,,o­ztčne náročn9ch oasážllch. Hlasové sku­piny su vvválené a tvoria celkove JDS­oú farbu - odhliadnuc od tenorov. kto-1'1 mlestumt zneli plocho a v porovnanr s ostatn9mt hlasmi nevládnu dosť zagu. r ateným tónom.

Zhruba tak by bolo možné char.akte­rlzovaf 1 Brneusk9 akadomtck9 zbor -poktar sa d~ z tnterpretdcte poslldtt pra­covné ,.podnr.blo". Ale sú tu badatef!l~ predsa len ur!!Jt6 rozdiely, hlavne poktar !de o rarobnosC hl11sov: brnenská má tmavsle tlonovanlo.

Oba subory prezentovali provažn'l tvorbu sučasnlkov. Dramaturgia bola snáď podstatnejsfm hodom. v ktorom o;a 'ubory odll~valt - 11 .,!.(astnetsluM ruku mal dramaturg Brnenského akll­dt~mlckl'ho .tboru, ktor9 sa z;retmo us:· lovnl zostaviť IH'Ogram tak, aby - po­klul to bolo možné - vzntkll 1\ontrl:l!>l­uetsle u tvary. V uepo~lednet miere s 1

tu vyhorull tednothve skladby aJ so zo­hfllcluP.ulm tch P!f'kt!vnostt v norov'lll t.f ~; Lučnlco1,1, kde vyber prPbtehal vllčimll ., ohladom na výrazovosr a myšllenko vy podtext. l GE štSKOVA

Dva vokálne recitály

Bratislavské publikum v očakévunl vefkóho umel eckého záž,tku. adekvátne­ho menu tallan~kot SOJ>runlstky Graziet­ly Sclutt lovet znplnllo koncertnú siet) SF do poslt~cln9ch mlt•st. Zretme len malé ras( ,.ZdSVIlteuýl h" bola Jnrormovaná 2+' lesk mena Srtuttl začal blednut predča>:­ne. prod platlml-!llestlml rokmi, kedv S:J

umelkyiiO Iba približovala k styrldstat· ke. A tak s11 Zuzank11, Dr.sptn11. Zerllnr~ Norina 1 Oscar natvllčšlch operných .. do-

Brigitte Funkeová {husle) a Peter Waas {klavír)

Stále stúpajúca rírovetl 'lrn· ttslaoských hudolmýl'll sld1mc. ,. tl neraz stavia 11a.~e obecen· ~too pred nemalé problén.u. Predov.~etkým p•ed olá '!ku, a'·o :l'ládnuf ta~·mer prelm.,letlti. deswtkami svetv::twmurh mt•' 1

1 atraktívnou t vorb<Ju n;;dove· ný maratón mnozstva fe~t•t 'a lových akcií. Je preto :d>.·o u­té, ak st obecenstvo r• tah•t n srtuácii t•yberá. A 111 p'~te~i­tetné - čo pln~ uka::uju , po •• ledné rol:mky fe.\tir·olrt - .·e poslucháč .~o :áu_;mom .de tuje 1 t•ystlípenia narlcll umelcor n v neposlednom rade l kottr.C'hl

Z t< :O.ol IJ I' t:I J st tlllll nu tohto­roi'nom Inter· pOciJu BHS ako ~0• 1 1\ tové duo.

PredJ){)kladá me, te va. a umelecká apo-Juuráca nie te 11 11!10111 ntlhodv. "'" trn téllo 1é m~>ro .

- Obaja smo ŠtUdOVIIII na

Podra akýc h zásad sl zosta­vuJete svoj r epertoár ?

z tvorby naUch Sliča.~·tÍJch skladatefov. ~lett!í za .lj~rll obecenstva o dve vynrl.·ajoíct' podujatia - o vystúpeme .la­rtáčkop/to kvarteta a o kottce,t : t vor by Leo.~a Janáčka - o ol wet o tuk t ,och u .~klama· um. Veď napríklad Janáčkovo

Jondčkovo l.:r!arteto.

movM po:.tupne . ťahovlll..t do dtvadtel mens!ch. uvoh)u)llc miesto suite doml· nutucet Grl tovet. Hotmovot. MJijakovtčo, vej . . . Večer ooerných árii nenadchol ut prvým pohrado•n 1111 dramaturg,u koncertu. Z tel vlastného Iyrlcko."••b­retného odboru st vybrala Iba Mozarta· vu Desplnu. Zuzanku a Donizettiho No­rlnu, pridala k nim Pucciniho Mimi, za­tial eo Cherublnova ária Vol che supnte svotou oolohuu 10 skOr záloZJtostou mr. z­zo opránov. podobno ako l Thomnscws Mignon. v Rossiniho Ro:.Jno. kde mohla uplatn t virtuózne motnostt Jyrlcket ko­Jorntúrv sl zvolilc z dOvodov oz;at nez.1-tatttefnvch mozzosout·únovu verzi u.

Vvchádzotuc z rohto pro~rumu bol o mozné skôr ocentt schopnostt Sclutttovet splevn t v strPdnet a nl'· ot polohe. umo!­nené pr!kladno vvpracovunou terhn!KOU zapotf•n ln hrudného ro~tstra . Druhou ~trenou mtnco su vs11k nedostatk\ .. ko­IYM. k toré posunuju trop tOnového roz; sahu čoraz nt:tiile. Preto ut. dne 1111 1'01

b! problémy tercld pod .. ctičkom~. kto­ré by mulo tvorlf hornu hramru rtn­

sahu 1 drnmatlcl\liho sopránu Sprovt• dzaJucl orchester Sil/O dirigoval zaslu· 2119 umelec Tibor Fre~o.

l

V\' tOpemo kanado;ket koncortnet aoT>­ranlstkY Gaetyne GaboroYel, spr evádzs­llfll 110f k9m klav i ristom )erzvm M11rcJl.. wtnskim, nCJllllrllo k sllnym zá2ltkom rrsttvatu. Progr11111 zostavený z J>le nl 11

r.yklov W, ;\ . Mozarttt, P. lhndemtthll, :0.1 , Ravolu 11 F. Schuberta predniesla s6-

1'!.lkn lro s vysokou mierou kultlvovll­noc;tl, hudobno! Istoty, hr.z EtkéhokuTvek zukollsanlll. no zát·ovct\ s absenciou vv· razovet grddllclo a nul Phavostt. bez kul· mlnaených momentov. Gnborovet hillS"* v9 ro nd te nevefk9 l čo v pt•fpade ko­mornej tntorprotácle nemusl byt han­dicapom). no rurebne pr flls JednotvárnY. miestami 11Z naivný.

Recitál bol lntfmnou vypovcďou !11)8•

váčky, avšak ndrPsovaný ešte komoroet­slumu prostrediu ne~ te Koncertná sfP.ň Cs. rozhlasu. Program, l ked tánrJve znstúponý klasi kou. romantikou a 010.. dcrnou, bol lnterpretovan~ v tednt'!1 ná· Jadovrt rovine - a to bol azda hhwn9 dôvod, J>re~o J>Ubllkum žiadalo prldav\o.y !.kOr zo zdvorilosti, ako z tu!by nepusttC \'dktsho umelCI! z pódta.

P. ONGEI

lllll'lkUYSkOfll kOIII.IlrVII IÓI' ll. V triPdo komornej hudby sme zn. l!nll tJrvýkrllt hre( spolu. Vzhra ­dom nnto. 2t' šll1dtum sme Iba 11Pclťlv no cl okrml'lll. naša vzli­tomná st>oluprtlra A!ito dlho ne-1rv;i r.hrull hv sme však vrt n~ l w <o lltt, D.ltPrllz máme te­den vefk9 problém - b9vame k • •ll~ v tnom m~>ste.

- Nehráme spolu dlho. ll preto st za1lof vybertlme sklad­by, ktoré sa nám páčia pri po čúvant tn9ch umelrov, o kto­rých predpoklodanHl, žo at nám budú vyhovovat. Iste sa ra7 budeme .al mv hlbšie zaobero t dromaturJo:trkýml otázkami.

kParteto (vystúpilo namte~to

povodne programooa"'ého Srre­tanovlto k11arteta) ored.~ tavcLje weto t>1i interpretač•tll !pičku. A počuf Josefa Póleručka v ja­•lál'kovskom programe spo/IL .v tokýml umelcami ako Ľuba Ba ricocá a Miroslav Frydlewcr .. (ittlerpreti Zápismka :mal:e'é-1to ), tle! nie je priležLtosfott každodenttou.

Zážitl~y

Mdte nejak f umeteckt nor? - Obd1Vlt1Plll6 v9konv mno­

hýril umelcov Oistracha. Szt•rv• t ~a. nemôžeme vša k po­v~>llat. žP tito umPlct sít pre nas vzorom.

Ste presvedf enf, ! e mledf umel ci mal6 dnes overe l epila podmlonk v pre umeleck fi dré­h u. eko kedysi ?

- NrmOžome dosf dobre po­rovnáva(, čo bolo predt9m. My dvaln mtlmo dobré J>Odmlenkv. Mohli sme študova ť na J>J'Ieslll.­vllnom moskovskom konzervll· 1órlu. márno pomoc pri hladil· nf koncertn9ch mo!nostl. Ak mladý umelec u nás vzbudfJ>o­zomost . tJotom mO!e J>Očftaf so vli8ohecnou podporou l v bu­ddcnostl.

Va'e umeleck!! plány do bu dá cnosti?

- Chcem~> koncertovat ako duo - l kald9 zvlál:f. sólovo Fnnkeov6: PripravuJem sa na Slbollovu súCa~. ktorá bude v novembri. Od l. tanuára 1976 nastuoutem ako Asistentka 1111

VysokCi hudobnú školu v Drllž danoch . Waas: Chcem sa zft· častntf bochovskPI stHo~e v T.Jn sku. Ostatné závisl at od toho ako na sútn~tach dopadneme Ak dobre, Iste sa nám otvor! al viac konccrtn9ch možnost!

Co ol!ekhete od vystúpenie na bretlslenkom lnlerpôdlu ?

- Ze sa budeme J>áčlt 8 vzbudfme tak11 ozvenu, abv sme do Brattstllvy mohli prtst znn va. Ml ltOSLAV t ULC

.,lanáčkovci" - to scl ltyri r· •íra;:nc§ 1tudobn6 lttdlvldualrty avJak v tom najlep§om llova ::m11sl,. nev§edne spolucltlace a ideálne sa doplňajtíce. P,.ram flbdlt'uhodné je na tomto súbo­re. že drat'4 mu:lkantskl jarf ro im nedot·otuje akademrck'l u.~trmU na istej .. ideálnej kfl'1· cepcli". ale núti lc1t ka~dé die lo ne11stále dotvdraf a . ,ZIIOV'L· objor·opnľ'. Preto i drelo. kt o ~ . ~ t(ímto kva,.tetom dobre IJO známe. ru2s pri opiJtovttorn ,,tretmLti 11 janáčkovcam1 tauj­mr1 novo.~fo11 a 'lenpakovater­rtnsfou. Písar o lanfičko~)(Jm l·r·artetC' :: lllarll•~,·n rrh .•úh~~l zvuku, presnosti ttttl. J• oltutrle

u obecenst1'o :bytočll6. Stl po vietkých tvcl& to stránkach dokonali a vunr­kajdcl. Ich vy st 1ípeme pat rl! o med:t umeleck6 dommanty tohtoročného festivalu.

Nemenej velkQm %á!ltkom však bol pre skromne :arln>~­llú Koncert tt1l sletl Cs. rozlt'a­$U t koncert z t vorby Leollo Jaru2čka. Vec! jeho hlao11ým 111r té,.om bol var i najlep§l 111t e• pret lonáčkovQcf& diel na sr•s te - Josef Pálenlček. Sondta e& mol o k lavlrne cykly V ml ltách a Po :arostlčm chodmčkr1 s1l Rlce vlJčkinP mllovní~·ov hwl bll dobre známe, al• a! v ta kom podani, akého /ti schop11Q právtJ P41enlček odtcruju celti .f f' O jrr krá.frr. '1áladnr•u rozmn­rutosr a umeleck ri be:prostl'ed

110Sl. JUIIUC/.:Ol'O dielo rtezttesrr• ! pekulacw, 11e:mesie ,./llo .. oju­jllci" prrst up. Treba sa ~ tU•?l dit'. Len tak móže r>ynrktJ ťt cel6 kr6sa jeho umelecket re­čl, td krása, ktorá eyžadllje 11ototko lpectflckl formu pretl· močenia, !e dlh(/ ča., ostdvaus a fiat, ča.~to aj ost áva I VII IIJ skrytd. Páltmlček je práve teti­•tým : t(!cl1 t'Z6cnych umelcov, ktor! dokclžtt v11lkmU do &rtmot­•tej pod.,taty Jandčkove1 .J~ol) .. rrnstl, ktorl dokc1~u fehr rirf"t<l'll flre1tovorlt •

Je skutoč116 škoda ak tafnit~ vzdcnu prlle!ttost spozntJnr-. 'e· dlnečnostl a zdelnoat t lattdČ· kovho umenia nevyll!i/e _M,i "~- ,.1111 milopnf~·op h11dbJ1

J ' KO\io4R

Medzinárodná tribúna mladých interpretov

t.a stretnuti :r nou111ármi (zlaua): Ccro llewonen, Alldrej Gav· rllou, Robert Gro:rlot, Jame• Kregcr , Slegjned Lore11::. a elin· gent Gabriel Patócs.

Na rozdlol oct l ntet·pódla, k torlt svoflml predpoTurl· ňa J . fin l 11 popoJudflaJi.l•nl

Pllltlml ooclulartnml v novhod. nom termfnR to~ta lo v tlonl. Medzinárodn~ tribúna mladých Interpretov l clo le l MTMI1 akcia U ESCO, v rámci ktoreJ sa predstllvllo 18 mlad9ch <;Ó· listov. r •sp. komorných sOho· rov, vhodneJ. fm časovým zadc. l onh" 11le l vvnlkettlclmt vý· konmt sa dosť podsta tne podle· Trt l " na usnPllnom vvznenf toh­toročných BHS. Treba prlpome­no t. ~e v~bProvll komisia n11 tt'!lfl s -pr of. H. Plschnerom, ~c­nerá1nvm Intendantom Nemec­k el štlltnet oonrv v Berllno, u:! v r. 1974 rozhodla na z klade zvulcových zl\7nnmov o Očast ­l'lfkoch 111. MTMI. ktorá so u! l'! o druhýkrát ro odteraz v bu­du cnosti ut. pravidelne 1 u ku· tocnll!l oont v Bratislave v rám eJ BHS 1975.

Dôkazom vysoko( úrovne a dobrAl prlpravPnostl Očnstnr­kov te al skutočnost, že poro­ta udelila titul laurdta na· Jllllt«to l tJroch a f llestlm mi a· dfm umelcom.

UZ tradične boli natbohatl'itA ZI'ISt i iDI'l'lf k l ll V l rl st!. Na prvé mlflsto právom ]}l!trf vlfaz J'Oslcdnel mocltln4rodne1 sula­te P. l. CaJkovskóho v Mo. kve 19·ročn9 soviAtskv klaviristi! Andrei Gnrllo~ lzlskal al pla· nmo Petrof, ktoré !Irma veno­v ala natlepšlemu učastnfkovl MTMI). Jntonztvnou silou tvo· rtvého l'l&d ~Anta na mnoh9ch mlestacll. prlllm ob111vne osvet·

111 POt>uli\rnv Cntkovského l. klavlrny konr:ert. Napro tA su­verenita fosclnujucol technikY, krása zvuku l spevne( kontllé· nv. vtácnn hudobná Inteligen­cia, n.1!. ývaló bohatstvo tvori­vet rantélle tavaju bez zvoli· lov&nlo Gavrllovov výkon po boku svetových klnvlrlstov.

Oal!f laureát - slovenský klavirista M11rlin Laplanak9, obstál v ťažket konkurencii na­ozaJ skvelo. j eho výkon bol vy­vážený Vú v Alk9ch poram•tt· roch: v technike, zvuku, vo vý· Nite 1 v tvorivom nadSenl. TI­tul laureáta bude Isto pro teho ďalši V9VOJ znamE!llltOU VZI>rU· hou a prineste mu, dlltotme, dalille početné zahran li;uá dn­gažm4n.

Nozal>udnutofn9 zllZilak prl­pr.avll at fin ky klav l r l ta Eero Heinonen, ktorý sa za!>kvel v spontánneJ. muzlkantsk~ strhu· tucet rantalllncl bohatol Jnter­pretdcll Rachmanlnovho l , kla­vlrJ~eho koncertu ns '110I. De· mon!itroval nezlyhllva!Oct arze­P.ál technicke! bravurv, bohatú disobu farieb, tvorivého zanle­tE.:nla a M hopnostl vvl(rudovaf idavtrny tón do vyložene or· chestrálnych polOh.

Zllpadonemecký klavlrlst.a Roland Keller te dlsclPIInova­!1ÝID budobnfkom so zmyslom pre ilt91. jeho ne porn~t muzi­kant ky pre vodl:lvému v9konu chýbal vlak zmysel pre nuan· sov11nle zvuku, čo sme neskOr obdivovali napr. u Guldu. Kel· lerov Mozart (koncert c mol, Y.z 491) bol brllantnt v pas&·

fl!ci'Í, nrlsnv v agogike, dra· matlcký v akcentorh. oomcrnP spevnt v kantiléne. len precho· dov meJzi týmito reRistramt bolo trochu primálo.

Spontánnetsf, ale 1 monel tvr. clý vo výraze než K"!ler IA Dieter Arens z NSR. Hral pri· rc•dtene, miestami moZno v ago.l(lko prlodváZne, no pre­svedčlvetllle. PoslednO časf Bee­thovenovho l . koncertu v~ak trochu prehnal v tempách. kto· rO miestami nestačil zvládnuf technicky.

Technicky ~tpolahllvý , no od ducho BartOkovet hudby (3. klavrrnv koncert l prtllš vzd ia­lený výkon podal Bellllčnn R(}­bart Groslot. V okraJových čas­tiach bol málo energický A

prlebotn9. stredne! za'> venoval mdlo meditácie a sústredenos­ti.

MTMr sa mOže pochváliť ra­dom krásnych výkonov 111 •t v 1 o 1 o n č e ll s to v. Zrelý. vo všetkých Interpretačných oora· metroch vvvážený a dotlnhnutý výkon podal natOspešnetšl vio­l ončelista laureát MTMl Mlklós Perényi z Maďarska Je typom umelca s boh11tým ci­tovým fondom a popri Lnnmc· nltom technickom základo do­káže sa t>lne stotožnlf s auto­rovým zdmorom !Interpretoval Elgnrov koncert 1. ľozoruhodnf bol dl v9kon

nórskeho tollstu Aape Kvalbei· na, ktorý prtkiadno stvllrnll Grave zo Sonáty G dur od c;. B. Sammartlnlho a no(mll prvé dve časti Brahmsovel Sonáty o mol. l toho Oebucsv bol pri· naJmenot zautfmavý a tsto pr e­svodčlv9. Svmpatlck9 Amenčan James Kroger vo Violončelo· vom koncertn od O. 1\abolev­ského demonštroval k h•rlzmu smerutOcu muzikantskú osob­nost. Prl v~etkel Intenzite tello hlbokóho citu žiadalo sa za učo lom kontrastu vlne hutnóho forte a dramatického vzruchu Svédsky violončelista Fr ans Helmer son v Haydnovom Kon­certe C dur neh9r!l fant&zlou, ale tlož bol vo zvuku fnotmll medzistupne okratov~·ch regls­trov1 striedmPišf, a tak vo vý­raze málo presvedl:lvý.

V porovnani s čelistami boli h u s 1 t s t 1 čo do oočtu, ale "1 v kvalite zastilpAn{ slabšie. V9kon Svalčlara Thomasa FUrl· ho PQprl pomerne zdatnom technickom základe ore nedos­tatok osobitosti nodokázttl za­necha( sllnotšf dotem. Jeho Mo· za rt (Sonáta Es dur Kz. 4811 bol (odnak prekrývaný silnel· ~rm klavlrom. ale postráda! predovsetkým pravý mozartov­ský Jns. lohkosf, živosť a pO. vab. Ani k Smetanovmu duu Z domoviny nedokázal sl FUrl okrem demonštrovania technlc· kých schopnost! o á ts f pr3~ved­člvelšf vztah. Trom skladbám od F. Krelslera popri slušnom technickom zvllldnutr chýba la pravá elegancia a výrazová bezprostrednosť. Sympatický Gotlfrled Schneider z NSR to sice ako hudobnlk pr!'svedčl· vetšl, no toho Intonácia ma ešte pomerne dosf slabin a svo! žlv9 temperament prtllš uplat­ňute al v skladbách (Lectalr , J, S. Bach), kde rešpektovanie

dlsclpUnv by malo bvf viac v pop rndr

Boz titulu laureáta odišiel z Tr•búny at če!.k9 hu!.llsta Ce­nék Pavllk, ktôrému sa dostalo uoctv účlnkovac v Bachovom Uvotkoncerte :;o svetoznňmym ll Szeryngom. Tllto moino,f 1!' z hladiska ,oho ďalše! kariér' Isto vvznamcnnnfm. ktoré v~ dotne VYUŽi lO VO !?VOIICh DľO· p!lgačn9ch m'ler'álocb, no v skutočnosti Szet•yng <~volim s6· llstlckým prfstuoom d•,st bf!zohladnc strhával oozornosf na sebe. Pavlfk ako sólisti' predniesol Iba krátku Beetho­venovu Romancu, kde nemal dostatok prlležltostr demonštro. vat svoto kvality v celel filr· ke.

V9kon madarskeJ c l m ba­ll s t k v Márty Fablaoo~el Iste zautal, vďaka tot mimoriadnym technickým vlohtlm a ohnivé­mu tomoeramentu. V sOvlslostl s tým vvnorll sa v!l11 k problém todnak dramaturgie (prevah l! sllčosných m!ldarsk9ch autorov ktorr naptsall pro tento nástro originálne skladby 1. ale 1 prob lém Oprav l lepšie oovedaJ.~ transkrlpcU). Tloto so sprievo­dom lutny znetú v oomal9ch častiach starých tancov fo by· čatne lutna hrá melódiu a clm bal tu sprovádLa1. v r9chlych tompúch, kdo cimbalistka ~ tvorivom zápotn podlnhla po­kufwnlam svotho naturelu. zne­li posllže orltvrdo a neštttovo ľronskrlpcla Boothovftnov9Lh diel f Variácie l So!Nitfnn 1 bo­la omylom, ktor9 .; nésobovalo vyložene nei:týlové podaniu ( prll lš prudkO crcsrondd a vef· kO tumpové v9kvvy 1

Velmi 1:1tollgeutn9m huJob· nikom to ďalši Jaurnat - švllf­li:Jrskv klarinetista Thól· mas Frledll. Dlsponu te tvOr· nym. vcfml pekne formovaným gurat9m tónom a znamenito,; tuchnlkou. Jo navyšP presvedCt vou osobnostou " vysokou dá,r­kou kultivovanosti.

Oal~lm laure.uom bol Jediný zúča~tnoný s p ll v á k fľ!búnY - ilarytonlsta Siegfried Loren: z NDR. Je typom usrachtllóho, VY5\'kO kultivovaného speván l! s .•r!11m nevyčet potelnou zll!>:J· bou v~razovýc'l oc!tltlnllov na:­mlt v oblasti lvrlkv. V pomer ne málo zol\mvch Stvroch piesňach na RUckertove texty od G. Mahltro demonštrova l mt­morladnu hudobnO lnteJtgenclu prosvedčlvosf v9razu a Jedlneč· nú schopnost prenllmťlf do podstaty medltatrvnet huduv vefkého nerr:eckého autora.

Z dvoch k om o r n ý ch s O· bor o v zúčastnených oa MnH zl3kalo titul lourodla Tr10 an nord (Nórsko l, a to v prvom rade zásluhou svotel strhu,O­cet vitality, bohatet Careunos~l výrazu a Jedinečným technl!' kým dlspozfclám. Skoda. že v Beethovenovom Klavlrnom t.-lu O dur, op. 70, č. l, vollh \ st rednom Largu prUH~ ponlilhl tompo. Amster damské flautové trlo Je soUdnym súborom s v•Jf· kými perspektlvaml, no !P.llO v~konu chýbal eilte mlest'l'Oi punc osobnosti a prtebotn~cl. Pomerne presvedčivý v9kon po­dali vo Weberovom Triu g u:..ol.

VLADIMIR CI ZIK

A~DľT J CAV"' If.OV

THOMAS FRIEDLI Snfmk'y: V. Hák

t'.UBOMIR ~IZEK:

lV. Hudobný rozhlas napreduje Radlo France vybralo bratlslavskl nahrcfvky pre vysie· lar&le z verejného §túdia na celo§t6tnom francúzskom okruhu v najpol!úuanej§om čase v nede(u popoludnl. Okrem toho :rl vedúci pracovnlcl francúzskeho rozhla­su vy~ladall bratislavské snímky na !tudljné účely. za. mkou tejto kvality je vyspelý kolektlv hudobných .-e, t.lsérov, kualitna prcfca zvukov(lcl& l nallr6uaclch tecl&· níkou. O:robitnc sa hodnoti Ich nekonuenčnO prl:rtup k umelecko-akustickej realizócll, tvorivý alctívny vztah celého teamu k realtzcfctt hudobného diela.

lo.ajvýznamnejlou zložkou ncs celom useku čmnoatl urfleleckej llutfobnej reallzcfcle ro:hlasu :rtl jeho vlastni telesá. Stočlenný symfollický orchester a jeho rozsiali· Zcs próca v štt1dlu t na verejnÍJCTl koncertnýcll podlácl& doma a v zallranlčí, to je celkom svojbyt~ kapitola v organtrme l&udcbnélw rozllla:ru. Vlfžaduje pr4V4J totko pozomosti a citlivej r iadiacej umeleckej pr6ce ako ria· de11ie 841ttostatrlej tnltttúcle ktorejkotvek z f ilharmónií, čl iitátnych :rymfonlckýcll orchestrov. Sirka repertoáru, ro:slahla potreba Jtúdla súča:rnej hudby a špeciflktlm práce v rozhlasovom §túdlu kladtí často vyU/e nároky :: Mad/ska interpretačného, ale aj psychického zafaže­rtla. Slouensk4 hudobn4 tvorba je od Bvojlcll počiatkov priam existenčne zviazan6 :r činnosfou Symfonického tJrchestra Cs. rozhlasu o Bratislave, plody práce attto­rov tanečnej hudby a populárnych plesni uf po dlhl roky zasa s člrmosfou r ozhlasového tanečného orcltea· tra. Slouenskd hudobne! kultúra musí mat teda záujem rta tom, v akých podmienkac/l t ieto telesá pracujti, aká je Ich umeleckd úroveň, akl umelecko·•poločensk6 po· Btcuenle mtJjú v organizme celej slovenskej, re~p. čes· ko11ovenske j hudobnej kult ú ry. NGpriell tomu, f e sa h e· to :rkutočnosti obecne akceptujú, napriek tomu, že Cs. rozhlas vyt voril pr8 umelecka činnost svojich symfo-1tickÍJc1t orch11trov vletko, čo bolo o jeho silcfch, je tu ešte celý rad ro: porov, ktoré bude potrebné v dohtad· nej dobe r idit . Teraz, ked sa blii i polstoročné jubileum Svmfonie'kého orchestra Cs. rozhlasu je vhodnó prfleíi· tost zlwdnotlt plifdesiatročnú wnelecktl prdcu, nalto· lit novi dlhodoM kultúrno-politické ciele a zdroueň r•yriešlt t ie probl~my, 1 ktorÍJmi tieto tele&d u1! dlhSI čas :ápasia.

V podmienkach moderného rozhlasu st ncmo~11o pred· 1ttt111f kvalitnú hudobnú reallz6ciu bez vy:rpelaj rozhla· :rouej teclmiJ.:y, Je to uf vla:rtnost náročných tvor/výcla pracovníkov, ~~ ket! ide o vytvorenie podmietwk pre icla prácu, chcú vúly viac a viac. Aj o rozhlase majú dost a c11eú stóle vlac. Túto 1nahu nemožno odsud::.o­var, ak je D lúlade l úsUím O skvalitňovanie progra· movej práce, ak je to snaha udrža{ krok 1 najprogre· llunej§ím VÍ/DOjom techniky u nós i v zahranič!, ak má pevné racionálne jadro a neprekračuje už teraz vytvo· rené priqznluli ekonomickú podmienky, ktor6 IOCiallstic­k(/ lttlt r ozhlasu poskytuje. Obecne u§ak možtlo konUa· tovar, ie teclmtcká vybavenost ítúdií Cs. rozltlaBu na Slouenslru patrl medzi najlepšie v celej na§ej republl· ke a je sclaopná vytvonť teclmicko·akustlckl predpo 1.-lady, aby hudobné nahrávky realizovani u týchto itú· dióch mohli konkurovar t(/m najlepílm snlmkarn o me· dzin6rodnom meradle. Toto nie je iba subjoktluny do· jem, ale možno ho doloi it celým radom argumentov po rovnávaním v medzinárodnej výmene rozhla.,ou(/ch' ttn hráuok, ale najma priamou konfrontóciou na medtmá rodných j6rach.

Na poslednom Festivale du so11 v Par1i l predstav/It svoju produkciu 1tereo-sn!nUJk zástupcovia rozhlasov(/cfl Jltldir z 15 krajin. Boli medzi nimi aj také rozhlasové veľmoci, ako NSR, Frallcúzako, Svajčiar:rko, Kanada atď. l keď tlčalt na tomto feltiuale 11/e je :rúfazou, predt a podla diskusie a :óujmu orga11/zót orov pri prezentócli nouých nahrarok obstálo Radio Brat is lava ako jedno z uocl& JtGjl~~Jc/& itúci1i (veála Hamburgu a Zenauu).

••• Osobitnú pozornost sl zaslúži dne1 už 10·ročn4 próca

tzu. Experimentálneho ltúdia Cs. rozhlasu. Z lltadtska technického i k6drového je to najuybavenej§ie §ttidio svojho druhu v celom C:r. rozhlase. Ambitus jeho t uorl · uej činnosti siaha od tuorby autonomných elektro·aku~· tlck(/ch skladieb cez hudbu k rozhlasovým ltróm a pá:r· mam ai po vytváranie zvukovej kulisy. Za 10 rokov tí:rpelnej činnosti potvrdilo oprávnenosť, mo!no por·e· dar až nevyhnutnost svojej existencie. Ntektoré úspe­chy bratislav:rkÍJCII nahrávok na med::inárodncj sLifažl folklóru Prix Bratislava sú sčasti z~slu1tou tohto §tú· dia a vzbudili taktl pozornosr, ::c zá.,t upcouia ro:ftla· sou(/ch stanlc z Moskvy, Budapeltl, Softe a Bclef&radu prejauílt záujem o možnost próce v bratulavskom Expe· mnentólraom ltúdiu. Modern(/ rozhlas st nemoino prerl· 1tavlt bez takýchto pracovisk. Vedia to nielen u čes· korn rozltlase, ktorO vybudoval podobn" Jltídio v Pl;;nt, ale aj v ďa!iic1a socialistických krajinách, kde buď ui majú, alebo pripravujú Jtúdió pre elef..·troakust&ckú hud· bu.

Umelecká ltudobncf vOroba je pre lw dobmf vy~1ela11ie C1. rozhlasu na Slovensku rozllodujticlln umeleckým z6-zem!m, pod.!tatne ovplyurlujt' t vor bu a interpretócitt a je teda uýz11amným éirt tlcfom r ·o~ t'I/L'O}t slrw ensl;ej ltttdob· neJ kultúrv. .(Pokl·acovanlo v budúcom čislo. )

• J l l . l • • BHS 113 l~ BHS

--------------------------------------floznámk)' k pJBiilll l)'nlronh;kfm kUA certo111 •e BHS by som učal slllilltaml . )

Klavlrlsta Andrb chiH ukázal v dvoch prfdavkOľh !Scarlatll. Rame'lu l l'oho Je schopn~ Počínal sl v mch nAsl(·­chane nápadito a br avurne. Ale na Sei u marv1ov koncert e!;te nedozrel. Nie ž• b1 ho technicky nezvládol. naopa k h(•­rrl brrlanctou a1 vteclv a tam. kde bv ~a ~l ada l o vrúcn ej~le prc>.llle Schurnan no ver poézi e, pohr atla sa s Jel m11 kkos­tou rarebnos(ou, hl bkou. Pôsobllo to bezprostredne mladistvo. čl premyslene? Skôr Išlo o vedomé hladanle "noveJ ci­tovosti~. čo dne!-. vo sve u• bP. ži; prvO•l' Im pulzom však nemo?.o 8 ne;.mle byť tb 1

snaha za každu cenu nepusti ť k slovu romantlck9 p~ tos. vervu. jP.mn4S odtlenn. VAla m~ tento mladučk~ kldvlrlsta oroJ sebou. al ten bod. ke<l sa zázračné prstv a premýšl avý r ozum oodrllld la oz11htné· m u ellu nepredsllert~nel nsol>nostner vý­povedi. T6 1e dosia hnutom umPIIH' kým krf'dom André Gertl11ra, ktoro v l . Kon certl' pre husle 11 orchl'siPr B Bar tól\tt od prveJ po uoslednu notu odkrýval zm v<;P.I hudby velkého mdtstr·a a svojho prldtel.a. Vyjadruv,rť sa k Jeho konr Pk cti by bolo odvahou povr chného pohl ll­du. plne v?lak vnlmame. ako Je pr ostý, f udsh9, zahlben9. Gr.rtlerov vn(rt orný po­koj a Istota skrá~ luj u Bar tókovu hudbu: dPfe Sil tak v prlestor·p, medzi kra Jnou an a l vtrčno~ to u a mttx .rnlllnou emocionA: nou n a sýtenosťou. Podobn~ m lntP.rprP' ~č­n~m tvpom sa ukAz11J 81 Valentin luk v Hlndemilhovom llu~lovom koncľrtP. l ked u neho sn6ď nedoslo k tak ná'>IOI­čt -.ému podčiarknutiu tYoriYollll lnterpr a­U cle. vlastnú o~obnosť "uk ryl~ za dr!• lo, pr lhllžll sa k nemu pl acho a s uctou. V koncentrovanom dialógu medzi hus-

vnutll svoju pred-.tavu t11 1f rHhtu,•'I'Ju 1.e sa celý odovzdal Jeho vnútornej Iskre, dýchal, poddal sa uvolnene pr(tdu hud bv Poslucháči v sále počuvnlt su z1la­ltmým dychom. Pocu111tlt Dvoráka n:už­ného. vo fArbách sytr.ho. v náladdrh ž1-

vého. Dvorákovskf dlri~r·ntl ro:wr.at:O'lttll do dO-.Iedkov kMdfl 111111!-.trovu frázu, až rOZJ>ftVOll USirO!CliiP lllÔth, Jt:h III(,StO v cr. l ku. Ilia 1 vllč~l to všP l ko sronuo'•·• ll do konRenlálneho tvaru, u Iných to sme­rova lo k pr !llsneJ rafinovanosti. v ktorPI sa t>otom rozpír!.ťa živá sila hudbv. V Lenárdovom POt)atl pr,l\'n ona vvstit:>tla na PClVr Ch umc,leckv prľ.SIIPCh 1110 sf av­nato a citovo vrírcrw Po wi\rt• or11'i~'h dvoch čustl. Scherto z;rhkrllo zcn\otou plno-.tou a zákonite vvu-.tolo v j<~s:rvom závorP.. orrkonávaful'om vlfatow k"n lft;t.

S vP.I k~m uzn<~n'm smo prijali ol V\'­stupnnle dlriRt!lllu f l rflto Bc• hthl6vka -.o St"nou filharmóniou Brno. Spllmilti cl riROval 8P.ethovenovu Lrurku 1 2. ;.tlllU

z Rllvf' lovho Da··nisa a ChloP. <f.rlP) u\1••­dol so .,óllstam 1. Krat nch vllnm il l. Srnvkatom KoncP.rto.~ntnu hudhu t>rP vw­•U. klavlr n "láčrkv ud !. 7.niezrrl:ho. Domln;wtou Jeho výkonu bolo eil!l(dnt:Jé ,Re:.to. tll'l:!snosť Archllt!ktonlkv. srhnp. nu~t dynamicky preclzno vvstllVd ( V!!Y· kll plochv. rozvátnll 11 pr emyslenP ro s11 nreiRVIIo uz v Erolke, ktor·et l'lc;to prekrcsiPná forma Sil odvl!nla v md)es­tll tnel vzne!>enostl v9razu, alo momen­ty rltovo vrítrnp)qe 11 h l l>ovo1~1e '10ll potlnčt>nč Bt>lohlávek prlrodwné mutl­kttntsk~ cttPnie - nll roldlľl od !.unár da - chetu1e konceur..t a tir te srho•>aý realizoval s moxtnrálnou t1pornostou. Pritom nemôžq:nP ll<tVt!dnť. l.r> bv bul 1elro orPj.rv ltochý, čl citovo nnt>odlote­ný - veci v Dilfnlsovl vynikajúco ob­na).)) senzrtlvno!>ť Ravelovel hudby a Je f

Symfonické koncerty ltstorn a , k l aduterom ostal akosi muno t en poslu cháč. k tor 9 podvedome očakáva od , óltstu naplnenie ul oh v "vedureho hlltsu··. r ozhodu júcPho !'lnltela: v ortt bt>hu 'lk ladbv sl vllak Zukova neok~zn· lo'l t v jemnom volv fonlckom pradivt hudby podmanila Vbetkých. Gertlerov a Zukuv pr(stup - zamer anie na hudbu - ostro kontrastovalo s povrchnou Vlr tuoz ltou, "predvádzanlm sa~. ktoré :.vte­tl\'0 dominovali v hre Salvatore Accar da. spolu s vloll~tom Lulglm Albertom Jianchlm predn iesli Moz.artvvu Koncer tantnu sym[ónl u pre husle, violu a or chester Es dur. Accardo sa vysuval do popredra zrýchlovanlm, vol nym frázuva­nlm nalmll v ryCh le1~tch pa'>dlach, kto­re naru alo plynulost melodtcket hnil! a spôsobovalo nedostatočno vyvátenost s vtOii!>tom. Pravdtt , tak9 usrachtll ý na s trotovy zvuk 1shr1vo opoJnych husi! d

nalml! umatovo hlttdket violy sa hnt~d tak nepoču je; ak k tomu pridáme rutl­novHnu techntcku VY!>Pelost, nemožno sa čunuva t velkému uspcchu talianskych vi rtuózov,

t PutnAmky k di r ll(entnm a orche1trom n zoredenti • poradi, • akom koncertv INI~Iedouli po sebe. l

Ladl1ln lovék prlvredul Sloven~ku filharmóniu už k nt!lf'l •IH'I V\ !-.Okej 111é tP Ovláda orchester n.t Jmtl v stvárito­\ ani velkycll plôch , jednowačných cl· ttwv<.h poryvov, ~!Iných vésnl a llld!>rvno­ho LVuku. jeho tempnrllnrPntu vyhovuje ~tvelrtos( a robustnosť. ltlclilne spolu­pr·acoval s Gertlerom v Bt~rtókovi a ~ onlrehav9m pátosom vystoval Rrandtóz­nv holos Lenlngrctd:.keJ svmťOnle O. Sos­td)".J\ Ld. Orchester SF hrlll zanietene, prP.sne. výborne.

ľo v ~iadnom prrpridt! nt>motno po.Jve­dat o Symfonickom orchestri maďarské­ho rozhlasu a telflvtzle, ktor ý drrlxovu l známy Gyilr8f Lehel . Skladbu Tran:>fiRU­rllz oni A. szbllll::.rho by <omu mohtr w radlf medzi "sonot•lstlcké cvrčen la~. má Jo frll'enčné OVP.I'OVItlliP Sl lVUkOV\'dl mo/nosti a orchester 1e1 po stránke v~­r a.zu a presvedčivostl prllli; nepomohol Hral dosf chladne, v sprievode k Schu mannovmu koncertu navvse 111 nepresne. Vrcholom koncertu bola Cantata prora­nll pre sóla, zbor a orchester od B. Bctr tókH. Z dvoch sóltstov uputHI vtac S. S6 lyom-Na!Jy, Spnácky zbor maďarského ro1h lasn a televfzle zvlác 11 svo1u .. r ročrn\ úlohu prepntcovanP., h lasovo vy. rovn1u1e a zažilo.

1\onl'ert Symfonického orchestra Cs roahluu • Bratislave s dirigentom On­dreinrn Lenárdum patr•! k naJorflemnet l tm prekvap nJam tohtoročných BIIS Vkusne a s citom vre mieru vystaval Lenárd Haydnovu Symfóniu O dur v~ ­pracoval sPriAvod k Moz.rrtovl a po pre stávke prlpr·avll Dvorákovu 7. symfóniu d mol nezabudnuteln~m spO~obom. ver­k~ ma1StPr taktnl'k\ O. Klemperer s" vyJadril. že umenie dirigovania .,spočl va na c;lle su)(I!!.CIP, ktoru dirigent VIlU· cule rovnako orchht ru ako publ ku~ ll

.. musi udr:llava( pozornosf v stálom ne pll tl~ PrávA táto podvoJné, tajomná 'O' sa Lenlirdovt plne podarila. Orches tru

st rhutílcl tah. ~Viliillre ru:whrAI v ~;rás-10111 rart->bne ot>alizulúcom v hrovur r, Z.r­vPr'"~"~ tltnec prudko " OillllnC rr•zbu­rácnl. V hleNJrchil juhu d lrrl(nntsky.:h lli'O!.I r lf'clkov stoji vsnk Ili! prvon. n:.Ps• te dt>'mlnl' prem1o;le11V .túnu•r l nc~po-1 :ehlt Sd na JChO pódtmf! dOIVOľ•!n ,(l,

Práv!' tvm sa st r éru oné'\ rrt•pumenovateT rrd k\AI!tll CltOV!'j lntt•nztl\' a .t.á11ll<'l

Stli tny akademicky orchester l\loskov­skel (llbarm6nie pr•v!edol do Bratisi11VV 1Pho 'érdlrrgent Kirlt Kond raiíl n. \Rl ký urnciPc pri!llel mudr ostou veku a ~Ivota ut. k tomu bodu, heď umenlr., v jeho prloado hudba, 1e čírou esenciou, c.oko­MI9m tvarom. dosahuJe Jasno!>t stov11 a presvedč i vosť mvslienky. Uzmiarr·oll! krása preolnilo myo;tt>rtóznu Bartókovu ll uclbu pre strunovl' nástro)t!, blc t' t1 če­lestu. ktorej zrozunrrtnlnost d hlbka <oa ako Jedna z mállt modcrn~ch sklll ' tf'b vyrovná klasickým veldretam. Boule.z JU Interpretuje Inak. ztednodusene oov<.cta­né - dvnamlcke]sln. s vllčslnu kon:ra~ t­rni. Kondrašlnovo chélpanle te preduchov­nelé 1 pr eto napr·. nozdOr<rtnll sýtE: I:·Ie fol klorlzmus druheJ časti, AIIP.gr.t, 11bv uchoval obecne platné jadro lludbv ), ma­Rické v o~lobodenl od pr ltažllvo!-.!1 rdr­bv. dvnam kv. ,Rradácle. V dramotul''t'C· kv vzorovo zo.,tavnnom programe Moc;. kovčanov sa dalej tHJc-hudziild skladba sučasn~ho estón~knho !.kltldUI!lfa A. Pär­ta Pnn1etuurn mobtle. kratkv vzdych čl obltrk .. od trrha k tichuu vvkltH.uty Iii· rl 'ten tom 1 orchP~trom do vzrul>u)uct ho rwpll tla. lllndem thuv l lusrový kllncert a Rltvrlova Spanlrl'>kll rap~óúla. ·~ehýrlla ošla lom. nProzburot:al.t &ll do :-trhuJu· ceho vrcholu, lebo 111 v nHl uplatn!! " ''ll· d ra~tn svo) ideál vvvá>1mych ~wo;>orcll. zdrllavaného citu. 01\rem - ctr.o sme u sovtľ.tskvch orchestr ov ZVYK'I'ttl -vidv prvotrtednvch ~láčtkov mu v re.J­Iizácll Jeho vefkého umenia po11rohll Hl dobrP zneJúce ctvchv a tak .~•iítnv nk.t­dPmltký orchestP.r Moskovskej filharm6 rue t>atrll medzi vl.etkýmt wtrsilml n11 BIIS na prvé mtP~Io. IGOR POOK CKY

Symronlcký orchester FOK Praha sa predstavil lnterpretárlou diel B Martlnťl l. RPzáča a L. van Bnethovena. Sólista­mt koncrrtu boli slávnv mex cký husl!stn Henryk Szerynx. mladý slovPrt'>kY k lavl­rhta Pelnr Toperct er a dtrlgm>tom ~ér bt>IP h rild~kPI opPrv Oskar Danon. V nvo­de zaznelo omsn Bohuslava Martlnťl zn 'H>nlunelnkovanta Pražského mužského zboru a sólistu flndr·lcha Jlndráka. Si l u výrrtZH nl'h l adá ~ l tlr'llnu vo vonkajsfch nf!'ktor.h 11nl v prrexponov11nom drama­tlzme. ale v vohiAde do vnt\tra človeka, v crtllvom zobrazenl !Pho roLOrvanosll. v mHJo;trov kom ztrchvtnnr ll'rglkv vo rrv. Prellmoi'Pnla autorovlw zárnPru Sil vari nd fl~>tJšie zmocnil zbor 11 sólista Pod11rllo sa Im odkryt hl bku mvslwnok dlferencovAt Ich. plAsticky stvái'Or( bu· hotý dvnamlznrus. Výkon orrhi'Sirtt ch.t l'ilkterlzovalo úsilie vy t hnut vnírtornv dNtrn atlzmus. ~koda. žP v~s1Pdn9 dojnln kazili nlrktoré lntonttCnl! nepresnosti \ dvchorh. :'l:evPdno. z ak9rh prffln smn miesto uredph,.tnt'hu or,'tanu počuli rhn httrmónlum, lebo táto zmena clwlu nP. · oro pela. Výsledkom bol splosten~ v~raz

KIRII KO.\DRASI:\ S'lhnk;t V lfuk

ochutlubrwný nlelt n tlU <>l r tlnke zvukil· vel. aln 1 emocionalrll!t. Sučasného čn~­kého autoru Ivanu Rpzfil'a reprezento­val Kuncort 1>rn klavlr " dychové nll· strow. TOpf'ľLWr opn t pudul Jnden zo svollch pcrfP.ktn9ch v~kunov. Skladba, komtlOnovarHl skôr ako dlalóR klnvl ra s dvchov9m sprievodom. rll'dllva ln vsa k \'llč!l l u ulochu pre upl.ttnPntn S il sólo­vého mlstrota v plne) sfrkn. Vvvrchole­nlm t>rol(rarnu bol Beet hovl!nov KoncArt prn hu'>IP n no·chestnr O dur v suverén­nn! lnlllr(lrl'tticll llt~nl'l'k,r SZI!rvn~o:o Oča r tl technickou briluntnO'>Iou, fnhkosťuu. jnsn9m. 2iurivým tónom. Jeho pr ejav po­zmllntHlnlo hlboké Jll't!~ltiP. zvlásť v dru­heJ časti mimoriadne uvutal jemný, al preduchovnelý v~raz Jeho hrv V tr ete( časti sme zase obdivovali teho tempe­ramP.nt. ulvnulé tP.mpo, sJ>Ontňnnost. AJ orclwstP.r su tu na lepslc! zmocnil svojeJ nlohv snrlnvodr.u. hoci tento termln nte je rP.Ikom St>r;tvnv vzhfuclom n.t to, žu Bnc!lhovt•n dal vo svojom husluvom kon­CP.rlll ordanstru do.,t t>rllel.rtostl uplat­nlt Sll aku dulnzitá zlol.kll, mtestnml ako rovnOC'f'IIIIÝ Ptll'lll!H" sóil!o.IOVI. U dirigenta :,me ornnlll t>rnrnvslený prfstup k die­lu, tr t•zvcJ~( vu vo•lk.nsom t>rt!filve. zmy. ~PI IH'!' ľiH' UlláirH' IIVU ovani!'

Státna kape la Berlina z 'I:DR s diri­,Rtlnto n Otmarom ult ncrum, so sólist­kou v 'll DR posubr.u 011 bulharskou sopruntstkou Anou Tomovou Slntovou prezcntOVdll drcla P. 0Hs,nua, R. Straus­sa a f, Brahmsa. Z Dessuuove l tvorby smo sl vypotull or chPstt·álnu skladbu "In memoriam Bertoldt Br echt", spola· čt!llskv ongažov<tné protlvojnové dielo silného P.Xpreslvneho výrazu. Orchester zvhídol Jeho Interpretáciu prt•svedčlvo, štýlovo, so zmyslom pr e harmonlck(l ostrosť, rvtm lcku prc'tnllntnosf. Viac odusnvnenta v preJave bv sme boli oča­k6vall v tnterpretovanl BrahmsovP.j 3. svmrónle, viac sirstrcdt•nostl nu odkrytie vnutorného pohvbu, vlne uvornenostl v stvárr)ovnnl dyn,unlckých oblukov. Sym­fónia t>relo vyznela trocha tlmene a plo­cho. !\o JIP.p~le v vz nell "Styr i posledné pwsne~ Richarda Straussa v lnterpretá­r.ll Tomovcj-SlntoveJ. V lei prejave vv­n kto hl bka prežitia, krá:.ny, uvornený tón. sotn iarbtl hlasu. Plasticky stvárnila nál11dv 1P.dnotllvých t>ir>snf, nnJml.i pos­ledným dvom dalo zvltistnv vyraz vr Oc­nosll 11 nchv. Orchc>ster sa prpfavn ako cltllv9 svr·eváclzač so zmvslom pr e ra­r llbnrr bohntost partltfrr·v. dlriRcntov pre­luv bol m!P't.jj]nt priveľmi zdrUtnllvý.

a záver BHS VVSIUJilla Slovenská fil· harmóniu so sovletskvm dlriRPntom Nee me l lirvl m a s arRtmllnskvm klaviris­tom Brrr nom Leonardom Getberom. V uvodf! s'lll'l poču li premtčr·u nového die· la Oto Fercnczyho ... svrnľonl cký prológ~ autor venoval 30. V\ roč tu oslobodenia. Orch!lstP.r pekne vvxr.tdovnl dramatické miesto, citlivo tlmočil mcdltntlvne úseky, ktor9ch zclanllv9 poko! vsak sk1:ýval vnú­torné naplltl!l. I nterpreti dokáz1111 odkr v( náročnú štruktúru diela, prácu s mo­tivlrkým materiálom, no prttom kom­llAktnost celku zosl<lla neporu<;ená. Bru­/lO Gelbl'r tnterpretovttl 4. klavlrnv kon­rnrt l,udwíga v.tn BPP.thoventl s hlbokým muzlkl\lnvm cítenlm. s dokorr11IOu tc•c:h­nlkou. čistým, úprimn~m v~ruzom . Jeho hru orežurovalo vnútorné sii!'IIO, lnten­zlvtw IJľl'/rtiP. Majstr ovsky stvárnil kon­trnstnusť mvsllcnok, mcdltutrvnu hl bkn clrulwl časti l beethovnnovské vyrovna­nie sa. pocit radosti v čao;tl z<~ verečne(. Sólistov) boli orchester 1 dirigent vý­born9mt Pllrtnerml - prejavili prirodze­nú muzikálno::.(, Zlll\sl'll pre dramallckn \'9st.rvhn dlelll. Vvnlkla .al čistota sú hrv a pr>rfnktná dl'namll'ká kresba. \' ~1rrs c•,r,Psl-:l"ho "Obrázkoch z VV'>tavv~ or­r'ill'sh•r ntlplno rozihral bOhlllll skál u fa· rleb. plynulo formoval tv.try 1Pdnotll \'l'ľ.h čn~ll. matstrovskv rozvflul splf•ť ·ts\·r.holo.R r.kých hudobných portrétov lllrrxent so tu prP.dstavll ttkn spontánn~ nmPIPc, ktorý sulierénne ovllidll orrhe" tcr 11 vie z jeho zvukových možnosti vv mod!'lov,r( skvelil t>lasttkn orltov, ná lt1d. chllr!lktcrlstlk.

ZDENKA BER ÁTOVA

• l • l

• Prior itné postavenie komorneJ hud by na tohtoročných BHS zaznamenal o mekolko umeleckých kreácii, ktoré mO· 1.emP JlOtll ať k nallepslm. čo sucasnost v t tto obl asti po<;kytuJe. Nie te nadne­~!'nt'!, ak medzi ne pojmrmP vv!-.tupenle Muzar teum orchest ra Salzburg, stut:­gartského komorného or chAstríl . Five centu r les ensemble. ako l tvortvP na­predDV<tn le na tetto costa u Slovenského k omorného orchestra. Pražského komor ­ného orchestra. Komorného orchestra Gruzlnskel Státnej fil harmónie. Kat u ý z nlrh d9rha vlastn~m čarom, vytvára hod­notv. ktoré napriek rozdielnym pon!ma­nlum a reRirzavllnlom toho Istého au to­Nl ulebo stýlového obdobia. nesú v sebe sl~e znakv osobtalstl, a lé ~ne podria­dené umeniu. Napri kl ad ptfortup k die­lu W. A. Mozarta u Muzarteum orches­tra Salzbur,R a Pral ského komorného or­chestra ; k }. S. Bachovi, alábo A. Vlval­dlmu u Slovenského komorného orches~ tra čl StuttRartského komorného or ­chestra, a tď., boli umeleck9ml r ealtzA· clami odJI1{n9ml, l keď muztkantskv s il­ne akceptovateln9mt. Pokia! Mozart u Pražského komorného orche~tra podrta­tfova l sa v~lučne sólistovi F. Guldovl, ktorý bol osobnostou čisto Jedna tohto k()ncertu, pr evládala v r)om Tahk á gra· clóznos(, kultivovanosť, noblesa v súlade s citlivou muztk.all tou a osobitos ťou só­listu ; Moaarteum orch111ter naproti to­mu h9rll spektrom farieb, perf ektnou výrazovou prepracovanostou, plastlčnos­ťou. neo pa kovatefn9m muzl kan tsk9m ct­tenlm a espritom. ZIOčenlm techntck9ch a výr azovf cb schopnost! vvtv6rall l n ter ­vretáclu plnú napätra, ktorá niesla uečnf vyh r aneneJ. umeleckeJ lndtvld uallty. Pri­stup tohto ensemblu k Mozartovfm die­lam le vlastne a ko us l "vzorkovnicou" pre celý hudobnf &vet, Ich pon!manl tt )e svmhlózou teoretických 11 praktlck~ch pr etavenr do zvukoveJ podoby. V kal· dot skladbe večera (hrali Serenádu D dur 1\Z 34!0, Koncert pre klavfr a orchest"r B dur KZ 456, symfóniu C dur l< Z 425) podčiarkli myšlienkovo n lt perfektnou Interpretáciou, ktorá sa stoto~nuJe v nás s predstavami dokonatet teallzáclo Mo­za•·tovet hudby, Dtr lgen t Leopold Haaer zuročli autorove hudobné pochody a zmysel pr e prežlllľenost klastckel hudby sa lzburského rodáka. Podobne l jeho spolupráca s nemeckým klaviristom Kar­lom Eo~telom vyjadrova la obojstranní\ spätosť a hlboký vzCah k dielu Wolf­ganga Amadea Mozarta. No gr adu1úcl večer vyvrcholil Lineckou symfóniou, ktoru dirigent rozohral v ar che tr i bo· hatom kal aldoskopom nápaditosti, myš­lienkového t formového charakteru, kto­r é prepracoval do poslepne l noty.

• Stull•arlllkf komornt orcbetler s dlr iRentom Karlom MUnchlogerom bol ďal?>ou stálicou, ktorá zailartla na bra­tislavskom festivale. Povest, ktorá pred­chádzala Ich vvstupenre, &totoznlla sa na resttvale plne s Ich vykonom. Ori­Rin~lne zastaven~ program sYuboval hlb­sle nahliadnutie do dramatur g ie ensem­blu a Jel tvukove1 a umelecke! reali­zácie. 21ar. častokrát kvali ta Interpretá­cie nP.doké:i:c .,d otvoril~ !lutorov ruk o­pis, čo a stalo l v suvtslosll Ich vy­st(tpcnlm, kde sa tiež nachádtali diela, k toré tvorili hluché miesta večera !Strauss, Gluck l. '>.o opakom boli zase priam nflopakov<ttclné zázltky zo s\•e­ta hudbv. ktoré ooskvtll dielami Vtval· dlho, Bacha 1 Br!ttf'nu. V Concerte gr os­se op. 3 c. ll d mol Antonia Vtvaldlho sa snub!la nemecká prf'ctzuos t s tallan­skou pra~to renos!ou. sh·oká dynamtck.1 ampll tuda s pozoruhodnou vtr tuozttou, temperamP.ntrte muzlcfrovaule 'l Jemnou Rr8clóznostou, zvukový talla•lskv timbr e l na tmil u vodná aliPRrová časť) zosulade­ný s nemPckou distingvovanosťou a per­fPktnO'i tOu l rugovaná čast l Podobne t hudblt }ohonna Sebasllana Bacha dP­centnf', muzikantsk Y rýdzo brt pornoet­nostl a zl>vtočne1 efektnej nadne:.eno~tl su ladllri s člst~ml sól!stlckyml v~tuprr.l flltutistu Roberta Dohna. Di rigent uprP.d no!-.trrovttl mäkkos ť a tvar·ovanle nad chladnu vlrtuotnu a temperament. nob­Jpsu a PieRanr.lu nad barokovu pompéz­nosť 11 chladnu zdr:~ttnllvo ... t 1 Bourée. Po­lonatse v Sutte č. 2). vtrazovu prepr.aco­van<>sť nrtd akademickO zdr2anhvosf. Rovnako Ci tlivo pracoval s frézovaním, l>Odl'larku juc nim zmysel pr e ~týl ovosť, •nuztkalttu. tvoriv~ nadhfad. A napokon nt>opakovatefn6 piana a pp, pri k tot·ých nedyr.h11 la l'elá nablt~ Reduta. Air z Bll ­rhovP1 Suity č. 3. k torý zaznel ako pos­IPclnv prfd 11 vok, sta l sa neza buclnuteln9m tt o; ufm sa bude odteraz pre mnohých ,ptt(dt dokon alosť Interpretácii" tP to hud­b}ll

( Pokračovll ntr. rr , 7 str. l

• l 3 4 l • BHS • BBS IIJIQ

~--------------------------------------~

• J l • 1 l • • ~ l [ ...

~ ' l~ • l l l D ~ ::1 ~'-

Na rozdiel ud uplynu­lych ročnlkov. kedy ta­t.lsko operného podielu Bratillnských hudob ných slávnosti spul!lva lo v hostovanlach jednotliv­cov. prevažne účastn,knv Interpód la. resp. v po hostinskom vystupftnJ jodnóhu dumíiceho l!i w hraničného sftboru. toho

' r:Oku bolo pr•el.cnttíCIII 011

scmblov opot•n('ch d lva-·diel overa bnhntilla . Prcdstovenio belehrad skcj, berhnskcl komor neJ a pra1skcl opery, polu s novou lnscllná

ciou Dona Giovanniho v SND posunuli operníi zložku RIIS do nových polôh a umclrcky tu ,.novnoprávoilt " so sym {onickýmt a komornyml podujatiam i. Ru,lmtla Todoroc~ká v tito/te C:lt•rry t'O V erdtllo opc·

rc Ernani.

OPERA NA BHS Stretnutie

s belehradskou operou

Dnera Nllrodného di vadia z Bolrhradu uvlf!d la dielo chorvlltskt ho skl11d11tera Jakuva Goto· vaca Ero z onoho sveta a ranú Jvrtck(l drllmu Giuseppe Verdiho Erna n i. Gotovac. !eden z hlav ných l>redstavttr.lov chorvátskej • niirodm~l hudbv. komoonlst.t l dl· rl~ent. nie fe nusef stred· nej a star;ef náv-tovn!c­ke 1 gonerácll JWt.nl\m\. Pozná ho ot·avt! oro ... trroll nlctvom feho Et•a z ono­ho sveto. ktor(Jho pred tridsiatimi dvomu rokmi h r alo SND a neskOr s nim hos ťova l a u nás záh. rebská opera. Komické dielo. ktorO vzniklo ro­ku 1935 na námot !udo VIli povesti a od SVO(PI ot•t•mjéry prešlo mnohý 1111 európskymi i;Cénnrnl, •lti Juhoslovanom také

, blfzke ilko núm Predaná nevesta čl Krutnava. Zna­mená pýchu hudobne J kulturv národa. prettiV tP.ho mcntalltv. llvotných zvvkov. :"1/aprlek tomu, ic ide o ski!Hibu XX. sto rocla. ic komponovanó ztavne 1111 prlucfpo kan ­tablll tv a domlnantv vo­kélnvch pat·tov. prtčom ustredn9 motlv a vefkO :r.borové srénv su silno folk lórne podmalované.

Inscenácia rctl&éra l\11adena Sabliča zau jal a svolou prostotou B rudo· v ou čistotou. Ro a llstlcká scéna Mlomfra Denlča vytvárala atmosftlru pro· stredla a harmonizovala s kostýmami Llllany DrB· Jeovlčovei. prostrednft tvom ktorýclt sme spo . znali krásu domar.rho kro1a A čo azdtt nat· vllč~ml uchvátilo. to bol ncfalsovaný cntuziHLmus a spontiinnos(. l> akou prlstupuJu k tntcrprrtá· cll tba t! umelci. ktorl cl­tla ku svoJeJ národnej kultúre opravdl vu lásku. Kvalltn~ orrhrster bt'IO· hradskeJ oporv v!edol malými. no oxukln9ml ~ostuml Bogdan Babll:. Zborové te leso 'rtl pru­zentovalo v plneJ kt•ásr> a ~>tavnatostl zvuku. v zdruvvch rarbJch znelo v kttl.del hlusovf•l polohe.

TroJica hlavných pred ­c;tavltclov naoovodala. lf' "" strntévtlntfl so subo­rom európsko! urovnn Mocnv. prlobotn\1 t1 vo vý:.kach dramattr.kv '<o vový tenor orndstavltf'ln titulneJ ulohv Stojana S t nlanova-Gančeva s.t pú čtl rovnuko ako sviP~I. .:amutový H vclkou dv­numlr.kou skalou d i&PO nuJuc: l mludttdrami!tlľ.kV "oprán Radmily Smilla­nll:ovcl ll u l " 1. Krúo;u mtt· terlálu n zdutnosť .. sko l y~ prflllkliZOiil lllPZZO sonranlst ka Breda Ka lP f ovll v oost11vn ml vnáro vef .:onv Domy.

•••

DruM večer ~a pre zentovah hostta Verdiho u nás meneJ uvádzanvm Ernanlm. Opera pochA dta .:o skorého tvoriVé· ho obdobia skludutPl.t. nesie zJavne zuamkv do· by vzniku a vpi\'V -.kotv uutor ov\·ch predchodcov Uzavreté čfsla. ktorých drilmiltH;kó sklbr.nle esli• uedos<thuie genlálnr!\ úrovne Verdtho vrchol uých dtcl. sú v vrvom r.t de príle~ltostou spevú kov. na kvalite ktorýr:h slot! l padá uspech Jn. scenácle. Zrejme z toho \'YChadlal l beiPhr·utlsk\• team. v zostiiV!' Du on Milad l novič - dl!'l)(l'lll. Mladen Sablič režt~· t"•r a Dorijan Snkolil~ - vý tvarnfk, ktorý vytvoril lnscenár.lu ske vkusne naaranžov.anu. no statlc kú, považulúcu za nosnn a hvbnu silu kvalitu vo· kálnu. tP.da rormovantn vztuhov prnclov~etkym lntem:ttou ~t>eváck!'ho výrazu.

V kvilrteta hlavných nredstavitelov uputah1 natmll dramatr~;ka kolo r·11túra Radmily Todorov s kel l Flvtr11l. umel kv nf' tmavého. zamatom ohtt· lenóho sopránu. ovládn !Ctccl čistý bcleuntovv stý!. s hlasom vrur·nvm a obsaznvm, v ktorom niet Jedmého ostrPislnho čl nrtbllzného tOnu Per· rektuá. dychom ovllida ná ter.hnika u oxpJ·o~lvl t.a materiálu, tllnornron/1 vysokou kultúrou stw vu 1 IAvlskového nohvhu. do· kázalA 1 v tr.jto CJUil '>l

koncertentnP.t podobe tn scnnéclo vytvonť do~ttt · tok tlramc~ttck(Jhn nap;;. tla a vzrui;lť ko!.d~m v~ ­stuuom. V~hnrnMto p.tr'· 11rorn mulu v tlt• Silvovt 1\texandra Ojoki /:a, IJ,t ststov s k11 1t 1blht\ 111 mnkk\·m 11 nul>nÝm mutc rJálom. wrhnlt~kv rovnn ko ohli Vlll>o•l1o•n Dollrv t>rtomrr un•ll. tn vut" Zvo nlmir Krnctič 1 Ern.tnl] . Jl'cll'n z \'t!duclrh tnnorl<;· tuv hniPhr.ulslo.. u;wrv. ktorv nko 1\ rlrký <;pln to tnnor· ~IC'I' mnl trochu unuvPné \ v~šll! stred\ nu okľll tov!' uolohv znn· IJ Uri'SVI'dČiVO il llľ!Prnz nr )Nl llÝill tlt!IIOill sólls tJCkého nnsrmhlu bol Nf. kolu Mt tlč l Don Co rios l ktorlímu robtlo vvst>inva· nll! vyssol oolohv onrtu znnť:ntl prnblémv

SvoJe vvsokó kvali ty oplif t>otvrdtl orehP!>Iľ.r

1 zbor. v!'dPný dlrtgtm tom 0Ul';III!Ulll \1J1Hdlll0 vtčom v svl2nom .. talla:J skom~ tompo a v JdP.ál . nPt 7.\'ukovnl oroporclo nulltll vztuhu o;Ollstl orclwstllr '\atm11 zbor ktorv minimálnym kvan fttntlvnvm znslupunín ctoslahol v ku2do:n hiB sovnm ocl bore rhar<~ k l!> rlsllcku ...vo tsku filrbu trsk 11 unehnlno!>f - da vu l nrlltlll l r.kt In nctu<.n1• IIPilOI ZUtli'OVl! l llllHrpre· ti!C:iC. ktortl llľ.St HIH Jbi1 nn zákhtclnt·lr prlrncl11 'l

sllv .. lutn9ch" hlasov

.tlo t lld výsk!' tochn ir.­kel. VVI'iiZOVľj li stý) l vel. PAVOL U1 GER

V wscer!OCii Dporakovlto Jukoliirw Jtílw ~ptcvalo Marcela Machotková, Boltu.~a Jaro~lOt' \ laJI•ter.

Snlmka: J . Svoboda

l

DON GIOV ANN l Temp! passatll Divadlo fias minulých

vyuti lo da Ponleho text pre uskutočne­nie vP.fkolepýcb show a dalo sl a61eial najmä na záverečne J st:éne: spod zeme vy rahovall plamene. div6k prihliadal kru tému divadlu. V Berne v roku 1810 sa vrat namiesto lieatich avizovaných druhlov ob(avll i nečakaný siedmy a ma­sa v panike opli tata hladlsko. V Mnl· chove vraj r az zakázali predstavenie -pre verejné uohor8otanie. Dne& 1111 otvá­rajú §krty - v mene hodnot Mozarto· veJ hudby a škrtá sa - v mene javisko.. vet účinnosti (obe tujú sa party Anny, Ottavia, El vl ry i enscmbly 1. V p odr111!1 vernosti ., romanllckúmu ponlmaniu~ tuhlo opusu končievajú predstavenie Giu vannlho (čl tuanovou l :.mrtou, ate bo v ásill zachoval .,kompletnost .. prilozla za nu 1ba záverečné Presto so skromným poučením. ,.Hla, taktu konl!l ten, kto zlo činU" ... Súčasné nahrávky btvajú za­sa velkoryscj le a ot ivia úseky, ktoré divadelná prax obchádzala ( napr. nov· ia Baronbu(mova nahrávka). l z toho to

mála azda vid no. ze Muzartovo spraco­van ie don(uanovskel témy podnecuje f antáziu hudobnlka i divndetnlka, spra­covanie, k toré v prúde prístupov k ,.vef ­nei téme'' - pred nim preli Juanovi a po il om (a z po na u p r r tomnost) v jeho prospllch - predstav11ie vzácnu rovn(). váhu. (oho Giovanni Je zl ožitý, mnoho­vrstevn t . vytvorený rukou. ktorú usmer­hoval zmysel pre spravodlivos(, pre za­dostučl n e nie etickým normám okolitého sveta. ale rovnako al sympatia a l áska. Zrodil sa nielen casanovovský fah koruy­sefný luhur. ale al lra): ická bytos!. Na tému 1\lnzart a Giovanni vstrebal papier rnnol slvo úvah a polednanf - neraz rnofno al precenu júcich tvorcov vztab ku téme (nie jeho .l(enlál nu hndobnú dramatur~l u ), ale al ná hol da Ponteho text u 1 k tory sme v pri tom ne j bratislav­skoi Inscenácii vychulnavall najmä v scénach Giovanni - l.eporello. ale po­citovali doslova trápnym vo výstup11ch Ollavia, Ann v l Etvfry ).

Don Glnvannl. kturóho súbor opery S O prcmlórovnl na úvod Bratislavských hudobných slávnosti. (e naskrze hudub ný - anga~ovaný za odhalen ie majstrov­ho hudobného vkladu a veríBci v silu r.1ozartnve1 Jedinečne! hudobnej cborak­teri!ltik" a výrazoveJ nuansovBnosli. Bra­nislav KriU:a. re~isér ve elel drámy sa lz burského majstra sa Jel pokoril Možno v nejednom didkovl vyvo lal jeho i Zdeňkov Kot le rov l hudobné na ludova nie l prtslup pocit absencie i~ej . ká ­ly pocitov, ná lad, duraznel icho mie a­nia farieb. stavby ktorej kon t rnkcia sa bude skladal z dílmyselného sklbcnia scénick(lch kontrutov. V teJto inscená­cii ducbád'a k " vyrovnan iu " - farieb nálad. knntrastu v. nepodl ieha sa láka· vosll jllviskOIIých efektov A preto pre­kvapuje, te v l!'iln " kontúrach i v pfi nžlt om n)alerlali striedmeJ, priam oske lickcl stavbe sa vynoria prvky. ktoré by moznll do inúho kontoslu, do ,.re2i· sérskeho" predstaven ia zapadali. no tu pnsobla cu dzorodo - Ide o liampanskú áriu . ktorú prodstavltef titu l neJ úlohy ,.odntihli" na rampe v zajali puvabnýt.h dám (choreo.l(rafia Boris Slovák). ale

D J o r a k o v J a J.. o b 1 11 JC :: dneš-1((:/w 111 adt.~ka tdylickým, rta ruzovo na· mol llt'UIItflll n!Jra::l.-om :: Ceskcho otdteka rtu 1.-ollt't u. CllltiLJslclw ~to~oč:ia. A hoc1 v cent re ltlircta stOJO ·'1fmpat1e. t•ta.:uc, ~a pr!'clot·~ctk·ym k· ltidOt'cmu .:rvlu, éasr :: 1111'/t Hl pre11aiio 1 110 n·ct IJohutýc:ll u csct k·u Wi l 1 t' l.·o ·ec•wm ~mrcrlll'nm

tone. V clrclc je llutOito mal!'brwlto, artu · cltrCJillCkll prtk·ru.~ICIII'IW. pr••ky nzcltJdru lltu/ickr.: 1 ~cnltmcntalnc. Z hfudtska po l rC li/l spU/OCI'Its/;t!/10 .:O.HÍCOXIICI!IU oper 11t'i10 ~U11r11 t•UICJIIlC V IIISCCIIUCIICJ P'Cln flO IIOI'fiCII. clolic :.oclpotCCllljliC'ICII l'!ikla cl o!'lt - a umbtcw::ny rc::iser by u::da UJ (' Jul.·o/.JIIIUI'I IICJ,\ICI p0d11 pre ro:.t• t)a· ruc poltlucl u 111~/orrckt/ pravclu·ejsteho pre ::qjro:.•w·ue tnccl•u•lw ~·o•tfliklu, ~to JUcelto t' prccllolle kde 1 lt..tt ccl~·om rta pokraJI. Sli dtela. ktoré pn nových vý 4·/acluclt prwm I'OiuJu u .m dtela tal. pevne :wk·olt'l'tW t' o/.'ol•ws ttach dolly .<t'OJIW •:.ru/.·u. :1' to4:úto prr.~tup t•ylu •·uju. Jul.-oiJl11 patrr tlo IC'j druhi') s l.·u p111y, co, pravda, rujal.·o 11c:.11 i:uje Jf'lt'· /u.~lortcl..·li ulohtt t• ro:.vt]ulll cc.~kelto 110

~odr~t·hn pot·edomta. 0111 objek1tv11e kra

11 D .mt/;ot·cj lwclliy. Zmterllt'li telil Ja

kobt•rct yc:had:.a jedtloduclto ::o utedlo < P'Jiucl'tl .~l..·l/rlt tc11dertcu cia.< e:mku dt~ la a ltiUl ba. prc::tarencz lwmam::mom. op 1 mu::mnm a vtcrou v ce.~l..·foho človeka

•w jrti;:ne}sCJ socwl•teJ Jlrurcwe•tr·re. te11

to fón ti.Ja podcrarkujc. Preto je ccrstvá l't.<ccrwt·tu Karla Jcrneka vo svojej .. ptet

rtos tr" plrte oprávrtcttá. Krača v rtajbe:

peéllejstch ~toptich bohatej irrscenačneJ

tradicte tejto tretej rtajpopulár nej!e]

najmä o efektný Giovanniho ,.posmrtnf" n6yrat do záverefnébo ensemblu, demen toyanle konca le~endy •.•

Priestor Mozartove! hudbe poskytli Inscenátori nielen sllmenlm Javiskových erektov, skomornenlm výrazlva, ala ltedrou rukou S!)r lstupnill aj tie člslll, ktori Interpret ačná prax v tomto upu· 11e zvyfajne vynecháva. Zdenek Ko§ler nolfm menom a najmä dolerajliou prli cou • výsledkami s orchestrom SND aj v tomto predstavent ~arantuje úroveň -presnWt, citlivú, v kresbe l v súhre kva­litn6 interpretáciu, ktorá vliflmi zohfad­llute lfru, net drámu a ktorá kulminuje už hneď na zač iatku v pertektntt stvárnenej ouvertúre.

Dirigent 1 ret i sér naltudovali Mozar­tov0 dielo 11 jedným obsadenlm. Giovan­ni Juraja Hrubanta je dôstojný, má aj romantický nádych, vie vlak byt l ch ladný m, neraz krutým (najinä v dia· J6guch s Lepore llom l a néstojčivým. Do­minantou jeho kreácie (e herecké zmoc­nenie sa poslovy. Mimoriadne vokálne dispoZtcie Ondreja r.tolachovského, volu­men i rarba ichu hlasu postavili v tej­to inscenácii do noprcdla postavu Komtura : v závcrcčnum súboif Giovan­ni - Komtur on (e skutočna mocnej~ím partnerom (nebýva tu mu lak často) . .Ma.l(da Haj6ssyovA spieva la Elvlru : pi· nohodnotnost tel kreácie trochu zn ižuje absencia sýteho spodného re~istra, na ktorý Je r.1uzart - ako stari majstri vóbec - velmi citlivý. Viktória St rac~n­sk6 sa oko hust predstavuje v postave dony Aony. Ide o javiskový debut vyda­rcn9, podmienen dtlkladnou priprnenos­ton. llt ýlov9m cítenlm, prílomnostou vý­razoveJ sily. F. Llvora demonilruje " oboch velkých áriách zrelosť pre náruf­né a hóklivé mozartovské spievanie. jo­ze f Spaček le kultivovane. lllýlovo spie­vajúci Leporcllo. súčasná inscentícia v ak znai!ne zftt. ila priestor pre bohat§ie vyuzllle pestrurarebne( pale l y, ktorou hýri Giovann iho sluha. Zerllnu spieva Sidónia Hatjaková, Masettu m ladý člen súboru Anton Kúrhova. Tak, oko v mi­nulej sezóno uvedenom Bcelhovenovom Fldellovi, al v Giovonnim apelujú insce­nátori oa voká lno výrazový vkl ad svo­lieh interpretov. Technické zložitosti sú - aspOit navonok - )>rl interpretácii vokálnych partov starej opernej tvorby najnapodnejNill ; aspoň sa o nich ho•o­rl overa l!llsteiAie, než o problémocli vý­razov9ch. hoci tie nie sfi o nif jedno­duchllle.

ov6 in ccnácia Dona Giovanniho, ktorej jednu 1. nafsvetlej i ch stronok predstavuje zlotka výtvarná - scona Ladislava Vychodila a kostýmy Heleny Beziikovel, nevstúpila na na u scénu bez· vyhradne aplaudcvan6. Problém pomal· ieho pulzu , men eJ ,.atrakllvnustl ..

predstavenia Giovanniho zdá sa, nie je ukrytý Iba v úzkostlive! pokor e lnscr­ná turov pred ~tozartnvou hudbou, ale v značne! miere l v tom, že nie vzdy s 11 darilo korektné ozvufenic vokálnych partov prdlarll' výrazovou · silou. opat­riť Mozartove postavy farbami adekvát­nými splevanel myllllenke.

Z. MARCZ'ELLOVA

maj.~trovej opery .. \talebny r ealizmus JoJ· viskovej výprat•y KvUoslava Bubeníka (s predsa tlž l tylrzot·artýnu prvkami), .wictlt:a krosa ~·ostljmov Ol(Jlf Filtpto· ľej a preprocovarré, tradtértc ťedcnre chara"tcrot>, t•yt r.:a ra}ú prte~tor pre uplat11emc čaro Dt•oráJ.·or•cJ lwdliu. s..·to ra pre cln·áka stretát·ajucclto so pQ· ricclko ·' éc.~kou opemou kla~ikou -prina.~a ::clrojc pomaly u:: zabudrwtej krasy.

Skoda, ze v na~tuclovam Jo.,cfa Ku chinku JC otarero ~/alim 110 spcvacl..·u•:h postoch. prcdcwNcl k' fi Ili v illlcrprclácll paru mladých ::aCríbcllcov - Termky a Juraja. ~1/adó .wli.~tl.·o A1111a Bortlova mn povab tba v ::}at·e o pohybe, \1trosla,, Stejda vyvoláťu lC/l lu n tam rentrtlls •·crtctc na 11tidcjii[Í l c11nr .~pred mcko' • k fle ll rokov, Laclt.,lo t• c~llybo ( pur~ra· li1) svOJ zvuéllý a fnrcbnrí hlas tte.:my­

-~elllc for.~lruje. Jaro.~lal' \faJtller 1 Bo hu~) IICIIICI barytnrt rot'nnJ·n f archny o

t•yro t.:tlUilU v celom ' ();;sal tu, \lo,celo ~fa

rhotkova ( Julta) zauJme vtac kultwova· ftostou a vrucnoMou prejavu. ne:: tó11o·

oou krásou. A tak ozajstný p6::11ol..· ::o.~ ­

tal iba z pla.,ticl..·ej ftgurky učttel a Beri du v podaní norodrtéllo umelca Be11o Blacfwta a z nosrttlto bam Ja,.oslava

1/ orcíčka v u lo/to .~ tarclm (Jr of a. Nebýt

t !ichto rc.~tov, bol by zá:ttok z Dvorá­kovho JaJ..-obtna, ktor!i t' podartl opery pražského ND zavŕšil pohostí11skú sérw opemej zlo::ky Bratlslm•skrich ltudobllych

slav11ostt. e§te silrtejš1.

~AROSLAV BLAHO

NAš ZAHRANICNÝ HOSŤ Ako postupu jete pr1 apol u­

pr8ci 1 orchestrom ? BHS BHS BHs Ztloto uf dlh6 roky y Parftl.

Co pre Yé elle snamenll Ar­~enlfna?

Vera závisl od dirigenta. Na­Priklad pri bratislavskej skOs· ke s JDrvlm sme sa hned na orv~ raz zhodli tak. ako kebv sme hrali spolu cel9 život. kon­cert sml! oreSII bez Jediného prerul>enla. MO~e sa však sta! al oravy opak. potom záležf už Iba na dobrej v9chovr. čl pri· de alebo neprfde k sObotu kto 1. koho. Pri Chootnovom kon. certe ldP o klavlrne dielo -;o sprlf'vodnm orchestra. A tam očakl!vom. že ma budt1 Iba ~orevódzHf a že teda budem hrat domlnRntmí t11ohu.

Ako cftlle rozdiel medzi pr A cou na koncertnom pódiu a v nahrávacom ttldl u?

Operné divadlo

provol<uiúce . l diskutabilné

So svoJou rodnou zemou som v eastom styku. oretože al'l1:en­t!nskn publikum oovažu !Pm .ta jedno z nalleo!llch na sveto. lo nehovori zo mila !Jeden lokAI­patrtottzmus. At argantfnskd hudobná kulll\t·a te velkolepá. V Ar~on Uno koncertu lú ornvt­delne v~otcl svatovi umelci. No­musfm azda t>rlpomlnat. čo vo svetovom kontexte znamené T11atro Colon. V Bunnos Atres Sc1 koná nll'kedv až 13 koncer· tov donne. la sám cestujem do ArRenlfnv mtnlmlllne raz za rok. Azda bv som mal 1 dodať, :fa v ArRont!ne sl mňa a motu kole.v:yiíu Martu Argorlcho10 Vf'fml vdžla. pretože me t9ml Ich umelcami. ktort urobili me­dzinárodnO kariéru.

Bolo zfskanle laureátskeho titulu na parlbkel li(al l riU· hodujliclm medznfkom n i el umel eckeJ karHir y?

Argentínsky klavirista

Chcel bv som poveda ť !Pn tofko. že nahravam vObec ne­rdd, pretože nerád hrám bf!l publika. Rozhlasu sa celkom vvh~bam. zato vera nahrávam na Rramofónové platne, čo mu· stm: bez Rramorónov9ch nahrá· vok nie le dnes sóltstlckll ka­rlér.a mo:Zná. Slovom. nutné zlo.

TendetiCIC a cesty rozvoja .t!lčasnéflo lludobtiO·dramat ic· l.:éflo umenia 1.í rôznorodt) na poll kompoztčr?om t mterpre­tačnom. Dlucrquftí u ~nallarh u spósolxlch ako pribllztt oper•Lí; :dner : mýl!antu súčasr1ého člo l'eka. život nému tempu •16sho ~toročta. Ce~Cta 111.wenutor~l.·é ho exper imentu. :draväto lua dania nových hodnôt a aktu· li:cfcut diPl ::danltt·o obollratýr•IJ flO st r a11e jednej a rlgoró:••• podr iadot•ame .~a :ápisu a tru · d1citím 11a opai:lwm póle ~~~ d1·e k rajtlosti, med:/ ktor ými exi~ tuje rad pohl adou. mnoiiJiCII podnetnýcll, provokujúcich a 111$pir ujticlch, ul vrdzujúctcll myšlienku, ze dtuadlo by malo ~>ur vždy predmetom diskusie. Jednou z t(lch produkcti. kto ré ncponechajtí diváka chlad· ''ll"'. ie in.~cen6cia Ro.~.v111iho ~·umlc:l.·ej opery Barbier :o Se f'ill/1, ktorrí V lla§tudOl'alli Ko momélto suboru Nemeckej ~tá t-11Cj oper y v Berlíne .vme :1tlta1.­lt v rámci Brati.flat•skýc!t hu dobných sl6vnostr.

publika s nad~etwn, no tteJa· den tlávstevruT.: odi!iel :: pred­.~tave111a /Je: na plne ne/to poctt u ~pokoj'wslt. Dóvod? Prostý: opera je st(ile ::auer It u d o IJ­n o· dr a m a t 1 c: k ý. A ak "re­!tséri::mus". uplalllellti v pred· 1o::1mej lllsc:enac:ll prtpttšťa ve' l u na:orov, tal.· ftudOblla strt2r~·

l.:a prndukcte :unecftáea r ourta­ko cela dl7wv. hOCI za dlrtgent­''-'tim pultom ét~to hrajucic1' Nerwv berlm.~keJ StaatsT.:apelle .~talu o~obri<J.~f. akou je Otmar Swtner. Chýbala ros~miovskd tskra, grácia a lahkos(, viac elegatlcte a med:t ~ólutami t lllasove1 kL•allty. So itltom vv­~tel pochopttel11e Peter ~chrcter, ktorý l 'ked sa ocitol v oblasti trochu L'Zdtalenej svo­jej doméne ( \ l ozar t, puwtovú re per tour), :aujal muztkalitou, T.·rasou a ~lito.~tou svojho lyrtc­kelto tenoru. Bol vlastne jedi­ným : tria protagonistov ( Atm­llel.~er - Ges:t[JOL'á - Schre· 1cr ). k tort llpwt·alt berlínsku pnnuf:ru preli swdminu rokmt. Dnlštch sa, ,;w/, tzepodarllo na­ftrucltf rOV/IOC'CIIIlC.

Som oresvedčenf. :fe by som sa uresadll t bez tohto t1spe­chu. r.auredtsky titul z velkeJ medzinárodneJ sdťa~e moZno sice považovať za akýst oas do sv~tu ni! oočlat ku koncertnej dráhv. v podstate vl.ak st1faž­né v9 ledky nedávattl skutočn9 obraz umelock9ch kvalft. Zvl­ťazlf neznamená ešte byt nal­lepšfm zo všetk9ch dčastntkov. A potom. kvalltv Jedn&! sQfa· lo kolfsalú oodfa ročnlkov. tak­že trh 11111 nemožno porovn6-vať. Možno, že mt prospelo zts­kanta až trete l cen v. čo sa obe­rHnstvu ani kritike vtedy ne· páčilo a hovorilo e olsalo sa

BRUNO Vale umeleck6 6Johy v toh­

toročne( sezóne?

LEONARDO Mdm pred sebou asi 80 kon

certov. Z Bratislavy sa sice vra­ciam naJprv domov do Partl!n. ale potom ma čaká vvsttlpeniP s Berlfnskou filharmóniou. nte kofko záJazdov do '\/SR, turné so StuttRartským komorn9m or chestrom. ktorého bratislavskí' vystuoenle som tba tesne ml· nul. koncertv s orchestrami v hlavných kultúrnvch r.entrárh USA. Budem hrať takmer vo v etk9ch západoeurópskych krallnách. Napodiv v teHo sP­zóne som sa nezavtazal ani pre tedno vvstúpeme v soclallstlc· kvch štátoch. čo te. pravda, čl­

ra náhoda. V tel ďalsej se.tóiH' nOidllm op!lt do DR, Porska a do Rumunska.

CELBER

o mne viac, než o vHazov1.

Prot•aTw}ltcim 1/IOIIll"ntom je práve ill8rerwčtlá podoba Bar IJtera t•o výklalle zrtdmej R11t11 Bcrgllataovej. riadttl'lkll Brcclt tovho diL·adla v Berlu1c. Z dvorh pramenou rychód::a J.·otl repcia re:l.t~rku: z prlllrtp•t rommcdie deľarte a : odTat:u BrC'clttovllo epického divaclla

•••

Na BHS ate hrali 110 Slono· skou filhar móniou BeethounoY IV. koncert. Co ponhfete ,re Jeho l nterpretAclu za naldllldl· te( le?

Je to otedtnel9 koncert. Tre. ba ho hrať s velkou vno.tornou koncentrllctou a s mimoriad­nym cttov9m zautatfm. ZtadnA konkrétne predstavy nemám. Nepetrlm k hudobn9m lntelek­tuélom. pre mňa Je hudba cel­kom Jasnou rečou. Prirodzene. nerobfm Choptna rovnako ako Beethovena. Schumanna ako Brahmsa. Ale nefilozofuJem nad obsahom Ich diela, neskíl· mam. čl tou alebo onou frá zou chceli ooslucháčstvu d11! čosi viac, ne! pOžitok zo svo­Jet hudby. MIROSLAV SULC

Sk1benie oboch inšpiračmíc!t :drojoL•, posiltlené prram neob med:enou lllt•enciOtl re!l <ť rl.••t

ruca aktkolvek mscenai:ne !.·It· U a t'iri prach okolo kotwcnč nuch poilat t Ros.~im!to buffu Arfe .f!l odspievané zväč~a na sepk6r.~kej btídke, stičasne v~al( herecky komentol'ané äal~wll

na jad5krt prrtomn1ímt spcvak· mi. Tr611ta a nadsád:ka sprevá­d:ajtí celé predstaver1ie, v kto­rom dominuje pol1yb a t•odn­pad L'IOC Ci menej vltpllýcll 11<1

padov. V brattslavskom pred· stavení sa vlak akosi stracal spiritus rector príbehu, .,ccluč­

kemu svettt hlaL•a" - F1garo. Je skrom11ý, v ústra11i, nerozo· 11r6va scény, sk6r doplňa tlO­

stlela komična, ktorým je -tta ro:dicl od mnohých insee· tlácti - nie Bastlio, alo don Bartolo 10 svojou c!tovamcou, prdibatlou a pohyblivou Rosi­nou. Zmysel R. Berglwusovej pre drobnokresbu .~rr prejavil va vypracova11ej llldwidualizdctl typov medzi oddane hrajtlci· mi :boristaml.

PrC'cl.~lat•itela 1111~u~neJ ll t r ed­lleJ gencracte sl.·ladutelov \'DR Frtl:a Gei~.~lcra pre:entovala /Jerltll.~l.·a opera 11a svoj om dru­llflm t'!ISltípeni. Jeho jednoak­IOI'ka Rn:btt ý d:btí11, skomp:J­IIUt'Wtu pod/ U rouiiOIIICIII!Bj ve· .~cloltrlf 1/eiltriC'IIa L'O" Kle/sta je ~-omvm!im dielom par exc:el­i<'ttce. Trt•a f<•rlrm a štvr t lto· d111y, v orclte~tristt sedl jede· n6.\f ClCIIOtJ tvoriacich s tibor irtšlrumcttlólllyc:IL sultstov, rov· nakti pocel .~ollstov, le: vokól­nvc:h, vyl vára mo:aiku scénic· kých typov. Libreto sa prí$11t: pridr:::•ara Klc•~tot.:ej predlohv, pr1éom uloha $lova JC vel m l uy:11amna, lwtlobnJillll prO$· t nedkomt WIIOCilená, ltO nej de v :iad11om prtpade o hudbu k ci11ollre. lludobnd v{Jpove6 .~ 1-:ladatcla JC pri svo jej komo'· 110sti vt1p11a, cltarak·terot t:omá a SllUaČila.

Budapei;tlansky hudobný !Ivot sa po letnom obdobi výbornou akcolerll­clou rozbehol na plné obrlltky.

Post uala sa o to na tednel strane Štát­na Ooer.a. ktorll pripravila na svoUch dvoch lovlskllch Ihneď na prvý t f:fdetl 1el>8nnet Sf'Zóny obnoveni! premiér y dvoch reoertoárov9ch diel - " Mafatro• pedkoY nor l mbera.kf ch" od Richarda

Wagnera a Pucciniho " Manon teacauto­vú " a na druheJ str11ne medztnllrodné hudobné sOfaže. ktoré stl u! tradičnou predohrou .,Budapelltlanskych slllvnost­n9rh t92dňov". ktortl sa začfnatO vždy v predvečer v9ročla B11rtókove1 smrtl.

MaJstri speváci norlmberskt s11. pr e.­llfahcwall" zo StátneJ Opery do Erk~lov. ho divadla už pred dvoma sezónam!. Mtlm ale doJem. !e tllto zmena nebola n<tl~ťastncl~lm rlellenfm, l ebo nepomer ~trkv a hlbkv Javiska v teflo budove ZIHCnn okliešti scénické možnosti oa autentlckl! o11venle atmosféry starého Norlml.lerku. A tak na základe toho, co som teraz videl. som Iba s nostalgiou mohol spomfnaf na nlldhernO scénu G. OIAha zo slávneJ lnscenllcto Klempe­reroveJ éry. Po vlzulllneJ stránke som bol teda čiastočne rozčarovan9. čo však do určiteJ mtery kompenzoval! spevác­ko·horeckll výkony t1člnkutliclch. Obno­vená premiéra spočlvala totiž v tom že nlf!ktoré klúčové oostavy diela boli 'ob­sadenl! mladou speváckou generáciou. z noveJ ~a rdy na prvom mieste spome­niem Sylvlu Sassovli, ktorá spievala Evič­ku. Je priam ohromutóce, s akou dra­vosťou al podmaňuJe táto mladá spevá~­k.a vrcholné oostavv sopránového reper ­tollru Po m11rcove1 triumfálneJ Tosce na­sledovala Pénelopé v Monteverdlho .,Odvseovom ntlvrote" a teraz Po~nero­va dcéra - ako fei druhá Wagnerova postava. V sOiado s Je r hlasov9m charak· terom. aJ táto Evlčka te dramat1cke1šla naž nnprfklad llelen DonathoveJ na Ka: rA lanoveJ gramonahrllvke, orttom ale ne­zaprela ani Jvrtcké črty teJto pOvabneJ postavy. Biila Turplnn ky , osvedčený te· norlsta WaRnerových oostáv - v roku 1961 ešte ako barytón vytvára oostavu nočntlho ~trllfcu - spieval teraz Wal ta­ra n11 vefml dobret Orovnl, ktorú cha· re ktf'rlzu hl predoviletk ým ullrachtllf pre­tav. nPkn(t hlasov~ matertlll 11 vvzretll horf'rká kreácia. Po ka:fdet stránke nat· rozmornelštu a na lnáročnel!llu postavu diela - Hansa Sachsa - aptaval SAn­dor S61 yom Nagy. Bol to velmi sl ubný muztk41ny v9kon. ktor9 ul! teraz slgnll· llzuJe, že po prehlbent medttatfvnych komoonentov llOStavy bude Sólyom Nagy v9borným Sachsom. V menštch t11oh4ch boli e~te novAčlkmt K16ra Tak i cao"'

• • • •• w )~

~

=--•• ·~-= ~ = == = ~ ~ ~ ·-

LIVIA BUDAIOVÁ

l·>tu~:d iltma) a István Gótl ako kantM pokár Fr1tz Kothnor.

mar-

Tohtoročná medzlnllrodná hudobnll sú· ta~ - v porudf už strnásta - bola ve­novanll dvom dlsclplfnam: Inštrumenta­listom zo slllčlkovct rodlnv - violistom a spevllkorn. pričom spevácka časf na pamllf Ferenca El'keta sa delila nu dva samostatné celky, na sú(al operných SJ>evákov a n11 suf<tl Interpretov plesni. 'lia zllklode výkonov z galakoncertu troch na)lepsfch violistov bolo Jasné, že porota súdila správne. Zdu11tnavosťou Jel rozhodnutia bola skutočnosť, že udellld dvo orv6 cenv. Jednu druhO, čfm tretia za:,tala noobsadenll a este tri dal~te zvlál>tne cenv - a tak všetci finalisti boli odmenenf.

Na galakoncerte prekvapil slab9 zá· utem zo strany obecenstva, hoci samot­n9 koncert bol velmi zaulfmavý, a to al J>O dramaturgickeJ stránke, !abo všet­CI trala účlnkutúcl hrali .,Koncert pre violu a orchester " opus posthumus Bélu Bartóka. jedinečná prlležltosť vychutnó­vaf a porovnávať Interpretačné. tempu­ramentné a technické rozdielnosti troch umeleck 9ch osobnosti!

Ako orvt vystOpll Jurll Baimet. nosi­tel druhet cenv. študent moskovského Konzervatória, ktorého v9kon po tech­nlcket strllnke bol sice perfektn9. ale oo v9razovet ešte málo diferencovaný a osobn~. Po Ba metovt nasledoval 1eho krajan Mlball Kugel, prvý violista F1J-

Rézijmi koncepciu berlinske· ho Barbiera pr ijala časf ná§lto

Súbor sólistov orc;ltestrálnyclt l jav/.~kouticlt v1cdol pregnant · ne Klaus Kirbaclt, uspešnej r l · :!:to sa :ho.Htl IJQrst Bo1111et. Zt> spevákov zauja/l zmyslom pre drobnokre.~btt a r.ltaraktcr istiktl Joaclum Amdt ako pl~ór, Rel­ttcr Sil.~s v ulol1e riclltára, Ger· traud Prem:lowová (pa11i Ma,.­ta) a Hor.ft Lunow v posta1·• s!ldnefto radcu. -u·

harmonlck6ho orchestra v Omsku. Hned prvé tóny uvodného motfvu prednesené violou signalizovali. že na pódtu stotl nev f'dnll umeleck~ osobnost. Ku~el po. dal skutočne zrelý, suverénny a fasel· nu It\ cl v9kon. strhu tuclml dramattck9ml momentami. umocnen9 Prekrásnym tó­nom kvalitného nástr oJa. Ako tretr vy· stupil Zolt6n T6th, violista €derovho kvartnta, takttel! nosltel orvet ceny, kto­r9 svoJou l yrlcketšou osobnosťou te Pl'la m Kugelov9m orotlp6lom. Tak Jed· noznacne vyzdvlhnQf a mužne vyspievať vrdcnu melodlčnosf. ktora te základnou črtou tohoto diela, dok4zal Iba on. Boli to teda dve Interpretácie toho Istého diela: ch11rakterove značne odlišné, ale z hladiska .,absolutne! )lodnoty" tlplne eberovnf .

Zo satal!e opernf cb spevákov som po­čul tretie finálne kolo. Tll to rozhoduJO· ca zllverečná eta1)8 sa/odohrllvala prla· mo v Stlltnet Opere. kde tlnallstt -!tyrl !eny a tre la mul!! - predniesli ucelent scény zo svetovtch Ollier -podla vlastn6ho v9beru za sprievodu or­chestra ood taktovkou Jllnosa Kerekesa a za spoluúčasti domllclcb sOltstov. Me dzlnllrodnll oorot11. k tore! boli členm i

aJ takó osobno<~ll 11k<'mt '10 dr. Marcel Prawy, Ktm Bor,~: 11 Rť'na to Pastorfno z milánske l . Centro delle Scala u. udelila cenv zvlt1•t v žensk9ch a zvlášť v mul­<~k9rh dlsf'lllll•twh Pod vplyvom čerst­

vych dOJmov a ncpozniljúc vykony z

prcdchádzatúctch kôl, oo skončeni súfe­te ml bolo tasné Iba toTko. že orvd ce­nu u 21en oprávnf!no sl nárokuJe t f tla Budalovll . Pričom -;umarlzu luc svo te Im· preslo z výkonu siedmich tlnalls~ov. bol som tak trochu sklamaný. Zo vllčišlna tt­nallstov predstavovalo ak9st stredn9 l>rlemer, bolo natm.arkantn&lšte clttť prá­ve v oorovnanr s proreslonárnvml part­nermi. S t9mto PI'Oblémom sa vvsporla­daf vedeli oornvdu Iba nosttelkv orveJ a druheJ cenv - tfvla Budalová a Klára TakAcaovll. Buťlatová ako Amneris za· spievala vPfml pekne. aJ keď nl& bez· chybne, cel9 prv~ obraz štvrt6bo detstva Verdiho Aldv. tel pekne srarbený ob­temn~ mezzosoprán v9borne vyhovova l oodmtenkam tohto partu. Takácsov6 spievala Orfea z rovnomenného Giuckov­bo diela. Jer oatrr prvenstvo za naJ­kra tšlu deklamáciu a za nalvvrovnanet­šf v9kon. Tretiu cenu ztskala Tereaa SluPIIkala zo ZSSR: spievala velka set · nu Vtolety z 1. detstva Verdiho Trav tA­tv Jel hlAs má :;troké rozplltle. bezpeč. né, ale určitou dt• nostou vvsolevan6 stu· dené vfllkv a stredný reRister poznače­ný nellnosným vlbr lltom. Rumunk11 Cor· nella An~elescu·Poppová nodteratOca s 11

tlrt. na ll'etel cene. svotlm tnetn9m • málo farbistým hlac;om ma nevedela pra­svedčiť fv duetách s Ton lom a Silviom l, fe ona te tou Neddou ktoru Canto tak

vá~n!vo mtlu1e. JOZEF VARGA

Komorné podujatia

(Dokončenie zo 4. str.) • Hudba minulých storoči stala sa

dominantou repertoaru 1 ostatných vy­stupujOclch komorných súborov na BHS. Men~ Purcall, Mozart. Bach, Vlvaldl sa varlovalt v rôznych dielach u Komorné­ho orchestra Gruzfnskel Stétnaj fllhar· mOnte, Sofijských sOI!stov, Slovenského komorného orchestra, Prabkého komor­ného orchestra. I ked sčasti nutne pre­žiareni! slovanským naturelom, verna sleduJúce charakterovo umelecky preta­vený rukopis tvorcu. Napr. Purcell [Pa­vana a Claccona l v podan! Gruzlncov znel mllkšte, vllíčuofšlc ako u Pražského komorného orchestra [Gordický uzol), Jstorý sledoval vtac barokovú oompéz· nost a vznešenosť - i ked bez názna­ku prcexponovanostl. Warchalov Bach [3. bJ•andenburský koncert) bol zase brl­lantnetšf. pre~nantnetšf. kontrastnefš! a VlrtuOznejš( a ko Gruzlnsky Bach (Kon· cert PJ'e husle a orchester a mol č. 11. k torý sledoval vyvá2lenost, vrúcne muz!· cfrovanle. podčiarknuté mimoriadne clt­Uvou muzlkalltou sOilstky Liany Isaka­dzeovet. Ka~dý pr!stup k spomfnaným dielam bol mimoriadne zautfmavý, pre· tože v priebehu nlekolkých dn! bolo možné konrrontovat charakterové .a ume­lecké postupy rôznych umelcov k dielu popredných tvorcov hudobných de!fn. KAždý výkon práve tým, že niesol pe­ča t svoJej osobnosti, stal sa významnou súčasťou prehliadky umeleckéh.o vkusu, talentu, muzlkallty Individuality tvorcu a teho realizátora.

• Slovenský komorný orchester s umeleckým vedt\clm Bohdanom Warcha­lGJn, ktorý uviedol ( 5. X. 1975) "restiva-10'119 koncert" komorných sťiborov vystú-1)11 spolu s fr.~mcllzskym flautistom Ma· :reacom Larrieuom. Spolu predvledll Koncert pre flautu G dur I. J. Quantza. Priemerný výko11 sólistu, nat·úšaný al s labou disciplinou v súhre, vyzadoval od W!!t'Chllla mimoriadnu st1stredenost pri vyrovnllvanr častých rytmických kollzH. O to mocne jšie z.ožlarlll .,warchalovcl" v druhej polovici koncertu. kde per­fektnosť 11. plné vnútorné zaangažova-111e, ba pr111m s totožnenie sa s Vivaldiho hudbou ( 4 rol! né obdobia l nenarušil! ani bezcltn~ organizačnO nezrovnalosti r po Lete vyšh s kyticami. potlesk po čas­tiach l plynulého toku hudby tohto .,ba· rokového romantika".

• Hllndol, llavdn, C11tkovskll stal! ~a centrom pozornosti 1111 vystúpeni SUfll· lkých komnrnvch s6llstov, vedených dl· rlgentom Va111fom Kazandžlnom. Tech­nicky perfektne zvlédnuté skladby vy­žadovali však viac Jahodnostl . lesku, kla­slekai orostoty a sarmn. Zbytočné ak· centovanle, n ie vžcly štýlové frázov.,nie nar\.\šaH výsledný dojem z uvádzaných diel. Sýta zvukovosť provládltiR nad do­bovým výMzom, ktorý neproblamattzova· ll, skOr zJednodušovali, široká ctvnamle­l<á škála. kanlabllnosť. PJ'echáctza lú ca 11ž tlo ruskeJ rapsodtčnostl a bohatstva tvo­riveJ fantáz ie sa výrazne presadili v Catkovského Serenáde pre sláčiky op. 48, ktoré korellpondovala s temperament· ným muztc!rovanfm umelcov a decent· ným. jadrným gestom dirigenta.

Ml!kkosť. tvárnosť zvuku, cilllvo tvaro­vané dynamické oblúky bez náznaku 'J)r~zdnef virtuozity a zbytočného expo· novanLa výrazu - to sú dev[zy, z kto­rých vychádza umelecká sila a tvorivé aapiUie Komorného orche1tra Gruzfn­al<et St~tnef filharmónie, pod ume· leckým vedenrm Eduarda Micbajlovlča Sanadzeho. Technicky výborne priprl:l· vený súbor, v ktorom každ~ hráč ovláda bezpečne pravidlá komorne! súhry, zapô­sobll decentným, nenéstlným prejavom. cllllv'9m. štýlovým prfstupom k dielam zvolených autorov. Barokové hudba Bit· cha (Koncert pre husle l a Purcella [Pa­vana a Claccona l citlivo korešpondovala s neoklaslckým dlelom Stravinského [Con carlo In Re l a l.! istou, prlezračnou :hudbou MozarLa (Divertimento F dur) • sO.časne kontrastovala so súčasným dielom domáceho eutora (SymfOn!a č. 3). Bol! to však kontrasty, ktoré podmteňufO stavbu diela tak, ako v tomto prlpade J)rlpravlll gradéclu celého vystúpenia s viacerými vrcholmi uprostred. ...

Vystúpenia Prahkého komorného tJr· ellestrí. na 6HS '75 sa spájalo s menom !'r i&drtcl'la Gulctu. Meno tohto svetozná­MehO klavtrneho vtrtuOza spája sa rov· !'lako s autormi .. vá!ne!" ako l tazzovel huélby. Svothn tvorivým. Interpretačným vkladom vytvára l!astokrát nové kom. oozll.!né, podčlarku lú ce silu muzikantské ho tn telektu t'Vorr.u-reallzátora. Ta k é to ~vkv n1esl11 l Jeho Interpretácia Mo­zartovho Koncérlu pre klav!r a orchP.s­ter B dur. KZ 595. kto,·ll možno prä\·Fl prsto. že vynikala rukoplso w svojho

umelca-interpreta vzbudila mimoriadny záuJem zo strany J>UbUka. Perfektné, prLam absollitne J>lana, na ktorých vlast­ne stavia gradáciu a vytvéra napätie ce· lého diela, bez zbytočného zvukového exponovania, sú neopakovatefnou sllou teho klavlrlsllckého umenia. Orchester mimoriadne cltll'vo viedol sOllstlcké par­tie koncertu a perfektnou prepracova­nosťou ka~dého detailu tvaroval v súla­de s interpretom dynamickú a farebnú stavbu diela. Svoj umelecký š tandard prekročil taktie~ v samotných výkonoch. Purce!lov Gordický uzol 1 celkom odliš· ná Dvoi'ákova Ceská suita prekvapili mi­moriadnym zmyslom pre komornú súhru, vrúcne muztcfrovanle, podčiarknuté nob­lesou. eleganciou, tvérnym zvukovým prejavom ensemblu. Perfektnosť a že­lezná dtsclplfoa sú nalväčšfml devlzami umeleckého pôsobenia bez dirigentské· ho čl umeleckého vedenia. ...

Medzi vyrovnané, vyzreté výkony spo· m!naných súborov a sOl!stov nie celkom zapadlo vystupenle Camera ty slovaccy s d irl~entom Viktorom Miilkom. Drama­turg icky zauj!mavo zostavený program z diel, ktoré pra naše publikum sú vlastne novinkami, nesplnil očakávanie. Di· bák'ova Komorná symfónia op. 5 ne· súca ešte clteľn& znaky svojho učitera r bola komponovaná počas štúdii na VSMU a preto te na zváženie, či v rám· cl festivalu nemohol sn Dlb&k prezento­va t vybranenejillm rukopisom l. koncert pra kontrabas J. M. Spergera fv inštru· mentác!J Ja roslava Metera 1 ue~ nepatrí k nafreprezentat!vnelšhn skladbám svoj­ho tvorcu. Néročný, sOlový part koncer­tu bol zverený Karolovi Illekovl, ktorého preJav napriek cilelným snahém sO!Istu, nevyznel technicky 1 umelecky na výš­ke. Náročná technika hry na kontrabase zapr!člnlla viaceré artikulačné, výrazo· vé nepresnosti. Zdá sa, ~e zvolené tem­po pomaleJ časU lepsle vyhovovalo na­turelu sOilstu. Ztal, miestami sa zdalo, akoby sólista strécal podporu u orches­tra, ktorý nezávisle od sOilslu bral svol part akosi nezaujate. V!l l!šlu zaangažo· vanosť orchestra bolo možné pozorovať v druhej polovici koncertu, v ktorom uvledll Allegrlu l>l'B sop1·én a komorný orchester oél H. Koksa a kantátu J. Hayd. na. Perfektný výkon sOllstky SND Magdy HaJOssyovef (v oboch 1 u Haydna dopi· nený sOI!staml SND Petrom Dvorským a RObertom szucsom ako t Bra tislavského komorného zboru [zbormajster A. Kál­lay) podčiarkli a zv~raznill u nés málo známu skllldbu, ktorA svoJou kvalitou ešte l dnes mé čo povedať posluchéčo­vl. Prectzn u prácu Cameraty slovaccy, ktorá l& nám znama natmll z nahrávok, narušila na soomtnanom vystúpen! akási lndlspozrcta. ktoré postihla zvléšt sklad· by so sOIIsllckým obsaden!m [na zákla· de toho by sme sl dovolll1 vyjadriť né­zor, že súčasná hudba te naturatom ako· sl biU:šla dirigentovi i členom ensem­blu ). E. C:ARSKA

MUSICA AETERNA A FlVE CENTURIES ENSEMBLE

Atrakciou tohoročných BIIS boli 1točné komorné koncerty, ktorých repertoát· vy. chádzal z nalstat•šle dos tupných hudob­ných materiálov. U Klarisiek sa po pr­V\! raz proctstavll v rámci festiva lu mia· dý, amblctózny súbot• Mualca aeterna, vedený lénom Albrechtom, ktorý počas trojročneJ existencie zaznamenal týmto vystOpentm svoJ najväčši umeleck9 trlumr. Zdé sa, že už dobudoval svoju ustálenO tvár, l.!fm sa mu naskytuJe vllč· šla možnosť st:lstredenla sa na rozširo­vanie a budovanie dramaturgického pro­gramu. )et rozsah siaha od 13.-17. sto­ročia a obsahuje Jnštrumentélne l vo­kálno-!n~trumentálne kompozfcle u nás veľmi mtllo znamych a utorov renesan!!­nol ntzozemskol a barokoveJ tallanskel 1 nemecke! š koly. Musica aeterna te vlastne Jediným slovenským sOborom tohto typu a verime, že Jeho mladi, hú­ževnat! členovia, veden( skúsenou, teo­reticky l prakllcku fundovanou osobnos­tou umeleckého vedO.ceho Jána Albrech· ta dopracuJú sa k dalš!m, výraznefšlm úspechom. Ich mladtcky elán, muzikali­ta. štýlová dôslednosť, zvuková vyváže­nosť. radosť z hry sú devfzami, na kto· rých možno dalej stavať. Tlelo Ich vlast­nosu zapôsobill zvlášť sline na poslu­chéčov a zakryl! t malé artikulačné a tntonačnó nepresnosti v náročn9ch s0-llstlck9ch kreéctéch speváčok o. Lukni­šovej, V. Braunove l 1 P. Mikuláša, na!· ml! vo vyp!H9ch 11t1ettách, áriách, čl dvoJ- a trojspevoch Cartsslmlho, Monte­verd iho, Landlna atd. Verime, ~e !Ch hviezda sa v budúcnost! rozbori mohut • nelšfm a výrazl\efšlm svetlom.

Iného charakteru, l ked podobného ~týlového zamerania, bolo vystúpenie FI­ve centuries ensemble, v zloženi - sop­rAn. ľAlzetový tenor, violončelo. čemba­lo. Krása. kultivovanosť, š týlové č!stotn charakterizovala vystúpenie týchto mlf1· dých, zapálených muzikantov. Hlasová l néstrolová vvrovnanost. spoločné mu­ziká lne clten te umocnené dokonalou vy­váženosťou Jednotlivých hlasov vzálomnFl i v perfektných sóllstlckých čemba l o-

FIVE CENTURIES ENSEMBLE

vých čl vokálno-lnštrumontálnych kreá· clách, ktOJ'é vyvrcholili scénami z opery

11 Glasone od Francesca Cavalliho. Sko· da, že tak veravravný názov súboru ne­uplatniLI doslovne v tomto programe a miesto hudby piatich storo!!{ Interpreto­val! výlučne diela talianskych autorov 17. storočia.

BACHOVE SONATY

Medzi komornými konCertami v Kla· rlskéch mlmorludnemu záu tmu zo stra­ny poslur.héčov sa teš iL koncert BachO­vých sonát, ktorých Interpretácia bola zverená flautistovi Milošovi Jurkovičovi a l!emballstko Zuzane Rúžll!kovej (bez vlolon~eLa contlnuu, ktorého part štu· doval Jura! Alexander). Takýto atraktlv­ny proRram v~ak nesie so sebou at vla· ceré Interpretačné úskalia, ktorých ne­bol ušetrený ani tento koncert a od Jeh prekonanLa závisl potom výsledný ume­lecký doJem vystúpeni~:~. I tento koncert zápasil s takýmito problémami. Vyntka· fúca Interpretka čembalových s kladieb Johanna Sebastiana Bacha Zuzana Rú­žlčková dokázala 1 na tomto vystúpen{ mimoriadny zmysel pre farebné, výrezo· vé, štýlové kvality, ba dokonca sa do­kázala priam poihrať s tvarovanfm kaž. dého tOnu, myšlienky, čl melodlckel frá­zy autora, vytvárajúc Jeden gradačný kompaktný celok. SOilstovi akoby pré· ve nie naUdeálnctšle vyhovoval tento !l týlový okruh. Svoflm výkonom budil doJem nevyrovnanosll a zaostéval za svoJou partnerkou. I ked teho prejav po technicke! s trénke bol evidentný, za­ostával hlbšfm muztkants kým ponorom do diela. Jeho tón bol viac rovný ako tvarovaný, chýbala mu plnosť, okrúhlosť, š týlové !ŕázovanle, lnterpr&tal!né dotvo­l'enie a utnocnenle vybratého diela. Naj. vyt·ovnanelšf výkon a akoby spoločnú reč našl! až v záverel!n&f Sonll.te Es dur. ktoré svojim charakterom vari najviac vyhovovala sólistovi. Jurkovl!! naplno t•o:tvlnul v neJ s voje schopnosti, tón zis­kal na farebnosti, ml!kkostl a v spotoč· nom tvorivom zanleten( podčiarkol bo­hatý hudobný lok Bachových myšlienok.

-el!-

FJLHARMONICKI KOMORNI VIRTUOZI VJEDEI'il

s umeleckým vedúcim Erichom Binde· rom sú členovia VIedenskeJ fllharmOnte, ktorf sa pred troma rokmi začali veno­vať at komornej hre. Ich základom Je sláči kové kvinteto, ku ktorému prlstu­pufó podfa potreby aj dalšie néstrote. Sláčiky súboru znell mäkko v Mozarto­vom Divertimente O dur, Interpretácia kulttvovane podčiarkla Jeho hravosť, v uvornenef pohode vyzdvihla bezproblé­movosť hudby. Podobné známky nieslo at stvál'l1ente Schubertovho Okteta F dur kde sa navvše prejavila ar dobrá súhr~ 11 zvukov& vyváienost Fllharmonlckých vlrtuOzov, dobre vyctťufúc!ch .,ducha" viodensk9Ch maJstrov. S vefkým očaké­vantm sa stretlo uvedenie parafráz val­člkov Johunna Str11ussa z pera A. Ber­ge a A. Schllnberga. ObaJa sl zvolili rov­uaký spOsob - zlnštrumentoval1 Straus­sa, pravdepodobne podla obsadenia ne· filka! konkrétnej kapely, na objednávku. Zlnš tt·umentovall ho matstrovsky, nápa­dito. vtipne. Vledemskl umele! dodal! ~mto skladbém, ut·čeným pre konzum, sarm v tom, že Ich hralt vrcholne se· r!Ozne. b'i.z akýchkofvek mantér "Iahšle­ho žánru a tak dokázau up!itat poslu­chá!!ov a držať tch v napätt. Pre tých, čo očakával! od novátorov hudby XX. storočia niečo vlac, ,.povýšenia" pôvod­ného alebo premenu východzieho mate­riálu cez vlastné ja, ostal (na útechu)

• BHS velký priestor na rozf(manle o vá!nom a zábavnom, hlbokom a plytkom, ašptru­fllcom na niečo viac a .,Iba" dobre sa počúvajúcom. Al v koncertnej sieni, ako bonbónik - ale nie prlllš často. To už potom radšeJ v kaviarni. - tp-

KONTAKT S ĽUOMI

Napriek t omu, ie sa BHS u:ž skončili, ešte sttíle sa nám v mysU vynárajú spo· mienky na milých a ochotných kolegov z tlačového strediska BIIS. Do tohto f(olektívu patrila i prom. ped. Ja ~~ a Ben o v á, ktorá mala na starosti odde· lente informáci! pre novinárov, čiže neu­stále bola v kontakte s ľuclml, pomáhala im vybavovat požiadavky, nevyn!majúc zabezpečovanie vstupeniek. Nebola to zaiste práca príjemná, pretože nár oky boli väčšie ako možnosti reallzdcie, ale jej ochota, bezprostrednost, príjemné jednanie vzbudzovali u každého noviná· ra dôveru, ktorú nikdy nesklamala. Za každou takO!tto prácou sa skrývalo nad· šenie, elán, zápal pre propagáciu a roz· voj hudobného umenia. Sama lwvorila: .,Hudba ml je viac ako povolanie - je mojou láskou, prepadla som jej a sna· žím sa preto všetkými možnými pros. triedkami a formami tak v tlačovom stredlS'ku BIIS ako v mojom povolaní (pozn. red. pracuje ako vedúca v odde· len! pre organizáciu koncertov MDKO) ako i v milwlosti (keď som ešte pra· covala v školstve ) získat do jej radov čo najviac fudí. Preto som sa rozhodla i pre takúto prácu v Tlačovom stredis· ku, lebc si uvedomujem, žc je lepšie, keď ju robí človek, ktorý má k hudbe blízko, ovláda dramaturgiu i s jej ná· plňou, má akustick6 znalosti o koncert· ných sieňach, čím pomáha vytvdrat -v tomto prípade novinárom - čo najop­timálnejšie podmienky pre vnímanie hudby. Mojím cie(om je pomôct pri raz· voj i hudobného umenia a teší ma, že sa mi podarilo naplnit sedadlá tuclmi, ktorí majú o l1udbu záujem."

V Tlačovom stredisku sme ju stre tá, vali denne od ll. do 24. hod. A•ko sta· čila delU svoje slZy medzi zamestnanie, BHS a svoju rodinu? .,Rodina trpela naj· viac. Stretávala som sa s ňou praktic· ky iba pri raňajkách, ale deti vedelt po· chopiť moju situáciu, dokázali sa na dva týždne uskromnil a tak mi pomóct. V práci som mala dovolenkou zníiený počet hodin a v Tlačovom stredisku som strávila zbytok dňa a čast noel. Napo· kon som sa s týmto stavom zmierila, v čom ml značila pomohol vynikajítet pra. covný kolektív Tlačového strediska BHS, ktorý bel vermt Cudský a odborne fun, dovaný a navy~e. poznala som veta 110· vých kolegov, ktorí sa mi stali razom blízki a s mnohými som uzavrela pr1a· teCstvo."

BHS už skončili, ka:dý zo zai~ltereso· vaných sa vrátil ku svojej ka~do_dennej práci. Medzi nimi aj syrnpatrcka Jana Benová ktorá sa v MDKO ďalej starci o dobr€ zorganizovanie koncertov, o ich Twdnotnú náplň. A ~la budúci rok sa -sme o Mm presvedčení - op/if vrhne do kolotoča Bratislavských hudoú11ýclt slávností. ·rk

Na nočnom koncerte v Koncertnej siem čs. r ozhlasu sa v rámci BHS predstavila speváčka TOTO BISSAINTHE, ktorá za sprievodu svojej Bkupiny predniesla čer· no~ské songy. Snfmka: V. Hák

HUDOBN? ZIVOT - dvo1t9!dennfk. Vydava Slovkoncert vo Vvdava telstv~ OBZOR, n. p., ul. Cs. armády 35, 893 36 Bratislava. Ved tlel redaktor: dr. Zden· ko Novaček, CSc. Redakčné rada: Pavol Bagin. nubomlr Cl!ek, prom. htst Ladislav DO!la, Milo~ Jurkovll!. Alotz Luknár. orom. ped., Zdenko Mikula dr. Michal Palovčfk, dr. Gustáv Papp, Miroslav Sulc. Bohumil Trnečk11 . Bar· tolome1 Urbanec. Adresa redakcie: Gorkt\hn 17NI .. 893 36 Bratislava. tRletón 38234. Admlnlstr4cla~ Vydavaterstvo OBZOR, n. p., ul. Cs. armády 35, 893 31! Bratislava. Inzertné oddelenie: Gorkého 17, 893 36 Bratislava. Tlačia Nitrian­s ke tlačiarne. n. p., 949 01 Nitra. RozširuJe PNS. Ob!ednll.vkv predplat!terov prljlma PNS - Ostrednd expedfcla tlače. administrácia odbornet tlače. Gott· waldovo nám. 48/IV. 80510 Bratislava. ObJednávky odberatelov v zahranič! prljlma SLOVART. tlč. spol,, Lentngradsk'4 ul. l!. 11/1.4 896 26 Bratislava. Cena Jedného v9tlal!ku 2,- Kčs. Neobjednané rukoptsv sa: nevraca!tt'. !ndexné čisto: 45454 Registračné čfslo: SOTI 6/10

:Ako zrástol Ján Kadavý so Slovensl<om III.

KaciaL'IÍ neclrcf'l O.\taf tba sam pracoL' rul.:om tta poli slot•et~sl.:ej ltudby, tollô: Mgamzátorom :borov. Povzbttd:oval A·de-koho, ak len :badal alq(talqí :áu· j em o vec národa. V rokoch, keď e~te po.~obil ako učtte( v Lupl:t .. ~tretácal ,,a l mikulášskym UCIIC/0111 liU ka/(J/rci.:CJ ikole Andrejom Curluf..-om. t.abádal ho. aby si :o súctch dievčat a cltiupcov, bez ro:dtelu stavovského a 11alln~cn.~kélto, Z'> stavil miešaný ,,pevo1.-ol. Curtal.· .~a 111' dal d lho nahovára( a po dllt.\0111 nuct•ic · t:am r•ystupoval potom s m!odym spc· vokolom z ča.Ht na ča., na besedách a prt ochotnickvch čilrollcm[lrll pred.,ta t'elliac/1. Zav.~e. ak nemal .~ricu sktadlm , pustil ta t do komponor:anra zborov.

***

.~pevol.:olov, ale aj skladreb potrebných pre clomác·c koncerty. Všetky preme a :bury IIIUJIÍ tematiku nie/Cti da~tenccl.-o narocl •ui, (Ile •1ajmti bttdJ/ehkri. Ide =•·áč· . a o jednoduchri melódiu, viacmenej rta paclobeninu sloven.~kej l udo vej preme ::a t1ím cwlom, aby sa lahko zapamätalcJ alebo :ulrralu a čo IW}vwc ro:.~mla po slorcnsf..·om vidieku.

*'** Roku 1863 do.il .~a .~lot'en.~kli r1cirod

vokolocll. Z ďaWch skladreb . . prcvanycll v Ceclrarh, bol to :l1or . ..'Jaci l.1swou" • n teH V Poclol.~kéllo Paulmylrn. Kadar:ý udr.iat•al čule styky s pru;:skym h•ldof-,­•lrjm :rvotom nielen ce: u·oje .\~ladby, ale aj cez priate(st vt1 s lwdobmA·nu a dl­rzqentmi. Tak sa dostal do tlacc t• Pra­hc jeho .,Vemec zo ~lot·efl,,kych ludo· r•ých p1esni" pre nw :.~ky :bor. V om ec obsahoval 12 piesní .,obsahu .tarlo\·nehl) l väzneho v súzvučný celok moderne u vJ· tý. U nás to snáď prvý nic-~1 narodnl hudobnl kus toho dr·uhu. Obl'c .. nsh ·m bol s úfubou a pochvarou priJI:tly ľak' spevy, mysllm, 1.e sa stanu na :,to. en· sku v bf'sedäch a pri podobnyl'll pt·ed· stavenlach vrtanýml". Tal.· píilf': roku 1ll71 martitt.~kií referellt v casop1se Orol. Va spomwanýcll u: nwrtw.,kycll 11ar od· nych .~lavnost iach Mat icf': slovell,,kej, od­zneli Kada t•ého zbory: Orala. orala ... , \ i t r a, mil6 Nitra, Kto ::a pra r:du horí a ďalsie. Koncom 19. storočta :ai:ina sa sloven.

tk~ mdtiact vo t•::rnállat a t ým aj vo uličlej mtere :aujimaf o hudbu. Do me· l.:toriJch väčšieh sloven.,kýc/1 mrest po· tiJvali sl mešťania umelcov·hudobníkOII a spevdkov·s6listov, ktorí potom t•iacme· nej pre nich koncerlttjtí. Bohat§ie reme­lelnícko-mei(ansk~ rodltlfl kupujti kla· ttíre, na ktor ých sa učia hrať mešttan· :!ke dc~rky, zvvčajne pod dozorom do· m dctch uéite(ov, ktorými srí zväčša or· ganisti ' alebo vysltížrlí 1lráč1 vojtm.~kých hudieb. Vycvičené slečnv usporadtivajri n« r4dostiplných večierkoch domáce kon. certy. Na repert oári týchto koncert ov ~ú ponajt'WC 1kladby vieden.,kej provenien· cre, upravenE pre l ahki hranie. Coskoro l tr l rt4 tomto poli oziJvajri !'lasteneck~ eity, ktor~ uvedomele oživujrí najmii 'ltl ikulálsb ditvčatcf . Z niclt najviac Ma­rirtlf Hodt ovtf, ktorá horlf za tzv. ne-

dclnaj§•e vzd elcir·r,t·rc ~koly, l.:de .~a mc.~tíacke dievčatá :dokonalujtl melen v domácich pra each, pot rcbnýc/1 pre matt!!el.~t vo, ale t•::lmd:a .w v nich i vzfalt k .~lopen.~kej lwltrirc, k ochotnir· kemu divadlu a ro::umre .~a - i k hud· be. Tu sa doi.adujri na l.·lamri 1rrujrlce .dečny slot·enských .~ldatltcb, ktoré rm skladaju: ,\1zchal Lacial.·. Vrlzam Paulíny. Tútll. "ilo.dav Francrsrr. Ste/wl Fajnor, Karol Ruppeldt, 1. L. Bella, A. H. Krč· méry, Jr!tt \leličko, Jótl Kadat•ý a iní, t'ketko skladatelia z tzv. obr odeneckého obdobia.

\1atiCC s/Ol'C'' L·cj af..·o dl'fliČkl/ dOIJTlO t•i .enych z·edcr~úch .~poločna.~tl. Preto::e ~~ t' prcrhtat•l'nst 1·e Kar/ru;elro c·a:th ako t'y,pelch? .~f..·ladutl'la. l:ltbralr pred l. :hrama!clením \latt··e jeho .fklaclbll ,.Sl'r· taj, Bo:e. .n·ttaj. " a ~piel'all ju po ču,, e•·alljelrckýclt IIOho.,lu:ieb v mar/rtl· ,,kom rlrramc. Kudar·l'ho :horu boli ob· lubené i v .~turit•nt.,kttclr .~pcr•oh>loch. .\filatl Lichard spnm111a, že keď .it11do· !'al r;o Vel f..·ej Re~·ucej 11a slol'enskom P/IIIIIIIIZIII, mali tam kl'ftlŕlný študcnt~ky spel'okol ... VE' l k~; ch) 1· gi el onoho času o Kadavt>ho zbore .SdtllJ, Bozp', ale je· ho n ťdzl nami neporoz•mwný lf'Xt Kuz· n anyho, n:~hnal nám pn·d touto sklad· bou tal;v rešpE'kt, Le sme sa do nej puslit neopovázflf •. ".

Kadc11•1'1ro :bor .,Vlast moja" 110 text A. lf. Kri'lnnyho t•IJbral sr roku 1864 J. L. 81'/la, r•teťiu uz .. :a t·yte/:uého hu· dobn rf..·a pot•azor·awí" do l . :oš1ta mm t•ydá t•auricll .,Slo!'err.,J.·tich st par spevov pre mu~.~f..·1í :bor". A. Bella bol už t•tedy l'elnll kntrcky k t•y.~šiC spomínaným skla­clatelom. V máji 11J6Q u.,porradali v Pra ­Ile na 7.ofinskom o.<trun; ~lcivnosf. Zo slovl'nsl.•tích skladieb :<pret•al pra:::s~·ý spet•okol fila/rol Kadal'<liru :bor: .,Zalmy tot ratt.<kello SlO!'áka" a rum zharmoni:o­van~ slovenské ludat•e pie.,ne, ktoré sa potom roz!irili aj v inýt'll cesl.:úch spe-

Od zavedenia dualizmu. rof..·11 1~6i. ra'f­tie maäar.~ký nacronalirmu,, na ukor men!rch narodno.~ti. bývajttcich v Uhor­sku, ai do prepjateho §ovini:zmu. Stat i! .~a tak z/bluhou feudálov 4 mmi lwe­kanýcll úradných meiíťanskych bvrokra­to!J. Kadavemrt išlo o pokrokové sloven· ské 111alty i na pedagogickom poli. Trt velmt pozorne .fledooal t>!etko pokrol.:oré a vlemoine sa staral, aby 111m boli ntl­rené .dnvensf..·é školy. Keď roku 11170 vy5la po madar sky od P. Gonc:yho .. Prt•á C1tanl.·a pre 1. trredu národných .ff..•ôl", Kadavq j11 hneď prelo::il a prepracoc·al, považujúc ju za progresívny prrraMo1..· 1

pre slovenské školy. Vv.Ha tlačou pod nazvom ,.Slot•enský §lubikár" a dostala sa do slovenských !kôl. V časopi,,e Hlahol sa prakticky dozoe­

d6me o poziadavkáclt nielen vtedajšíc1t

Pisané pre Hudobný život A. l. ORFIONOV

HISTÓRIA VEtKÉ HO DIVAD LA

Je v CtliOuJ svete. Bolo to spo­tene n«tmll s pr chodom ume­Jeck9ch o .ol.mostl typu Fjoclo· ra Salaploa, Leonida Soblnou a Antonzny eidaoowo'f8j. Za dlrl~tmtským pultom v tom ča se stal t<1kl vyn katuct drrl­,~tent , ako l . Art.ul, Sersel Rachmaninov a Vjai!e.lav (Václav) Suk. Zač1atok XX. storočia bol vo

Vefkom divadle svedkom ďal­šieho rozkvetu ru kej národ­ne! opery. Hort za dirigent­ským pultom sttiJ tba krátky čas S. Rachmanmov [ dv11 ro· ky l. pod jeho vedenfm boli vy. pracované opery Ivan Susanln, Piková dáma, ako at teho vlast­né diela l Ale ko. Skúpy rytier, Francesca da R!minl ), ktoré boli dokladom správnP.ho v9· kladu hudobneJ Interpretácie t9chto opter. V. Suk, Cech. kto­r9 prežil celý život v Rusku, stál za dlri,~Centským pultom Velkt\ho divadla skoro tridsať rokov. a stal sa vedúcou osob­nosťou hudobného života v ro­koch HIOB-1933. jeho Inscená­cie uJ>Iea· Rfm~kf>ho Korsakova l Sad ko, Srwhullenkn, Povesť o

(Dokončenie z l. str. )

V roku 1976 oslAvl 200 rokov w o1ho trvani a moskovské

VP!ké divadlo. )e nArodným nl!!kým divad lom opery a ba· letu. -

Zilčtatky operného umenia Ruska bóJi svojrázne. Pre vznik prv9ch ruských opier mali ver­l. v v9:onam predstavenia rus­k9rh činoherných divadiel, v ktor9ch domlnantnll úlohu ma· la hudba - tlelo predstavenia boli zvyča tne vyplnené predo· hrami. Jntermédfaml. polonéza· mt a hudobntmt sprievodmi. Predstavitelia hlavn~ch uloh o:ptPvall v priebehu dela ples­ne a romance.

V prv9ch rokoch existencie Ve! kého divadla boli na reper­tpárl opery ruských sk ladate­Iuv - Paškevtča. Sokolovské· ho, Fomlna - spolu s operH· mi ~vetove1 klastJ..v l Mozart, Per•.:olesl, Cimaro~''· Grótry l

Pktoré ďalsie ol)erY. ako nal1r. Alab)eva. Verstov~kf:ho, DII\' 'dova, mali charakt"'r uu'ar vr~ udPvillov. čl ba letnýrh dlvflrtfment. Balrtna ewnos( !>d zauna obzv lá~t ro.tvt l ilť 11ri1 ho d1)1l1 baletného nHlblra A. Gluil kovského. Vznik klllslckt•t r·u~ ~PI ouery m'o>.no vi..1k davut du uvi'u až s uvedP.nfm ru~khh ndrodn~·ch opll!r ť'lmkových 11

DHrlô\omy:hkého. Ciltnk<~. "kor nP.l ~~~ odhodlal k OiJľ.rnP(tvor­hf'. navstivil Taliansko. kdf! šludoval tajomstvo tdiJan,kPho bPl c~tnta ., caerom vyu:W hn nr! tvorbe ru~kel národm•j opPry. Ak sa v ru'>k~·ch Oi>P rách pred Gllnkom a Dargo my2~kým hudobná produkcia 11rP.ru~ovala hovoren9m dlaló­~om. v Ich operách recltatfv vvtv~r11 tednotnú. usporlad!ln(r mv~IIPnkovu koncppclu, vlotn­nu '>kladatelom do partllllrv opPn - pntom (P all"bo no krl!c~ovamm ar e 1!1 ensPmbiu aiPbu nrforavou k IA(to árii.

(;JIIIkll vytvoril dve opPrY luclovu vlastenecku - Ivan Su ~1'111 •t H l!arodPtno-ranlrl~tlrku - Ru ... tan a Ľudmila. Popritom bol Al výborn~m vokálnvm pe dAtZtJI(om 11 vychoval t..tkvrh oo lnruhodn~ch rusk9rh ~uev4knv 11 J.~·ml boli bdsista Oslp P11t row a mezzo opranlstka Anna P11t N'MfW6-Vueetjn ond. VokaU-

zv a cvičenia pre ba • ktoré Gllnka zo!>tavll. nestratfll po- · dnes svo1u l>lldago~fckú hod · notu. GlinkOVII hudba sl vyža­dovala uplne Inu metódu ško­lenili spPvákuv: namiesto Inter­pretov s pre tie časy typickou virtuóznou tallan!>kou kolora­túrnou technikou, avšak s11mo· ui!P.Inou. bez hlbšieho vnútor­ného orPžltia obsahu skladby, Giin ka žiadal Interpr etov. ktol'f by boll schopn! vytvorH no scéne žlvýrh Tudl - sedlloka Susanlna. !Pho dcéru Antonldu syna Váňu atd. Cllnka a Dar ~omvžskil pre to Sllml orlorllvo­vall spevákov v t9chto Inten­ciách pro svote Oi>PrY. V Glin· kov9rh spnmienkach sú zakot­vené základné po1.tadavkv prt> vokál rlO ~c(mtrku tnternr!ltár lt~ ru..,k9rh spt'Vákov.

Druhým skutočne nát·odn~•nt rusk\ m skladatPlnm bol Dar­~omvžsklt V v tvoril Rusnlku f na Pul;kinov tlilllltil sl nnuf~ai llh rPIO] 1\allll'llll~ho hO'illl lll!t nP.zmPrll':l9 Pu~kinnv tP.>.tl. F.s­mPrAidn ta númP.I V. llu~a 1111' 111 OPI'ľll hnlr.t Aar.rhOVd ~láv­nns(. \ Dnr~:um\'žského Othl t•<h h mit ucnh\l'alnn hoclnntu melod><'H ,-eclt.ttív. ktor\• hni ako ml'ti'Jtl.l fl,lll'l r.>znracov ,. nv v onPrnPt tvo~hl' vtznlun­ných ru,J..\It:h skl.tdlltP!ov \lu~orl(~kt•h n. ProKofieva. Sos· t<lkovll'll. šc•f•drrna.

'a!>IE'dovnlkml Glinku a Dar ~om~1~kHln boli A, Sérov. A RublmiPtn 11' P l. C~ttkovskll Serovovp otll'l'\' Jurlith a Rog neda, ako al prvá Catk'ovskt\ho OPPrl! VotVUdtl holi lnSČ\'llOV8 né vu VP.fkorn dtvildle v 60. ro korh 19. storol'li.l

Zrod Catkl1vs-kého baletov znamenal obrovský vhnam prp baletné umeniP v c:P.tom svHIP lnc;r.pnárla brtlf'lll r."butin 'tli·. zero v r·oku 1877 znflml;nalll novu /!ru v bHIP.tnom umPtÚ Cotkov~kt\hn llilrttturv sl totl1 voprPd vvnwdlOVillÍ rhoreo,s;cr:~ flc:k~ klllllllllll lniP.I'PI'f'IOV ll Ol' OO~kvtll lAk }lrHhlP IIIOŽillh'

nro rozm.tn· b,I!Pt;Jf>ho mnt!'ll 11 nre lr.ho ~tlllll\ - orPsýl11

>rcrlc;t.1VI'Il ll antluml•lr•r.k\'ln t1i\'erllrnt>nt;uul l...tbuttP IHZI'I'o Spf11ra kri1,11\'lf'll, T.uska~lk, air il( balP.t " · Giilt.unovd R 1vmon da, tvoria do dnesných čias zá

kiAll'hý r~tpertoá r katdého ba­letn6ho súboru.

Koniec XIX. storočia tvori dalšlu významnú etapu Vefké­)1o divadla v rozvljanl národ­net tradlcle ruskeJ opory. V tomto obdobi boli tn~cenované operv takých !.kladatefov, ak9· ml su Rtmskit·Kors11kov, Cat kovsktt. Musorgsklt. Rubln!ltejn Ktu(, Borod ln. Takmer všetky Cajkovského opery (Eugen One­~l n. Opričnl k. Mazeppa, Crle­vll!ky, Piková dáma. Jolanta l boh uvedené v tomto čase. Z op1er R1mského 1\or:.dkova bo·

Fi odor Sal a pt rt ,\U a 111e mal rim u~ pec/wm t CIWr·al aj t•ýt varnému umenw. S111mka /10 zacllytár:a pri modelot'ani svojho arttopor­tretu.

ll 11<1 repertoári Snehulienka, 'oc t>red VIanocami. Náročné ulohy opier Musor~o:ského (Bo ris Godunov) a Borodlnovej 11\nleta l~orl sl vyladovall In· lr.runHov s mtmorladnvmf vo· kdiJJO.herer.kvm dc~noo;faml. A .taklto lntPrpretl do Vr.lkého di­Vild la pr!SII a vvdobvll sl ve ducP post'lVPnle. Do dPI(n vo~l 1111' Hl SIJBV!IkOV M. Dojili Sln nlckei. E. r.awruvskct A. Ale xand rovovej Kut:etnve1. 8 Kor 1\0vo. P. Chochlova, i. Oonské ho. ( člnkuvnll nic!lt•n v ruo;kon Hli'I'IIOlll reJJPrtuftr •• •IlP. dl v nl)t~r.tch z,thr·.tnlčnr• h .111turov - \'erulhn l RI~Oll't!u . l'ravlo tfi. \tdHl Guunntltr lF rusi. Ro men a lth.c 1. Bllnt.r l Cnrmen l \\.cet o r·.. J.uhengrlnl Postup IlP !l dťblUIO lllll/11)!1 ruskr. hudbe 1 ruskeJ speváckeJ sko·

nevidltefnom meste Kltežl) vo­sil do zlatého fondu fnterpre ttlcle ruskeJ hudby.

Do bo letného s(tboru Velké· ho dtvadla prlchädzatú začfat kom XX. stor. znamenltl tanel! Jiel: E. Gercerová, S. Fedoro vová, V, Tichomirov, M. Mord kfn. V. Carelll, ktor! rozvlta1i> svo( 1.11ent pod vedenlm vy 1 k~t(IC:I!ho baletného matstrll A. Gorskfího. Operné umenie obohatili svolfml pr evratne no vtmt vokálno scénickými kreA­r:lt~ml tulenty S11Taplna. Soblno va a !'lr>l.duuovovr.l Safapln akr Rorls l Aort s Godunov l v Mu o:or~~kéhn onPrr.. čl Ivan ilroz uv l Po.;knvsk(t dievča l a 'la lh' rl l \1oz.trt d Sallr.rl] v opPrál'1

'

Rtm~kľ!ho 1\nrsukova. Galicki• 11\nlr.žH l~orJ v Borodlnover opere, čt Eremka (Vražfa •t-

(Pokrač. v budúcom čiste.)

Ira l v opere Serova, ale t a k tiet v operách zahra ničných skl ada­terov - llakan th.a v opere L. Deli besa ( Lakmé l. Mefrsto v Gounodovet [Faust) a v BoltO· vet [ Metlsto! elesl oper e, vytf • čll na opernet 5Céne V201'Y ln­terpret~cle tých to úloh. le nA­hodou tohto sotva 27-ročného ruského ba tu pozvaK do ml­J6nsket La Scaly, kde pod ve­denlm geniálneho A. Toscanl· nfho triumfoval v operách Me­fistofeles a Boris Godunov. Sa. Japlnovo ma Jstrovstvo nebolo otedfnelé. Skvel~ ruhk~ tenoris­ta Leonid Soblnov, vytvára na scéne typy mlad9ch hrdinov uplne po novom, uchvacujtlc poslucháčov neopakovateCnou arbou. tlmbrom vo(ho unikát­

neho hlasu a uftlenlm prevte­ront sa do ť1lohv. Bol skvel9m Lensk9m ( v Catkovského Euge­novt Onegtnovl) , Faustom (Gou­nod 1. Wertherom, Des Grleu­xom (v operách J. M11sseneta ), Berendetom [Snehulienka l a Levkom [ Má!ová noc) v ope­räch Rlmského-Kocsakova. Po­dobne možno hovoriť a t o ume. nl koloraturnet sopranistky "<eždlltwvovet. Interpretovala ndročný repertoár západoeu­rópske! opory - KrAfovnu no­ct l v Mozartovet Ca rovneJ fldute), Lakmé [ Dellbes). Grl­du a Violettu (vo Verd iho ope­ri! rh Rigoletto a T1·avlatal. a\Co a J ruský ni!r.odn9 sopránov~ re· pet·toár - Antonldu a l:udm1hi lv Ghnkovyrh operäch Ivan Su7 sanln a Ruslan a Ľudmila], Cá· rovn u Labuť l RozprAvka o cá­rovi Sallánovtl. Volchnvu (Sad­ko l. Ma rt u l Cá1•ska nevesta), SPmachánsku rárovnu (Zla t t kohut1kl a Snehulienku v ope­rách Rlmského 1\orsakova.

Tito tra Ja vPI kl rusk l speva. cl preslávili ruské operne ume­Ilie za hranicami. Salapln vy­stupoval na nathlavnetšfch sve-­tovvch operuýeh cénach nie Iba ako spevák, ale bol často a 1 režisérom ruskeho operného repertoaru. jeho Boris Godunov a stal presnou mierou, etaló­

nom. od ktoreJ odvodzoval! svo­l& ume111e všetci lntP.r·orell tel­to ulohy. Soblnov Sd. ako pr­v9 z ruskych tenorlstov. odvá­t l vystupovať na scéne pre­<>lavneho divadla La Scala ta t et v Spanlelsku 1. kde s ob­rovsk9m úspechom Interpreto­val v rokoch 1906-1911 ulohy Ernesta lv opere G. Dontzettz­ho Don Pasquale 1. Al fréda a Votvodu f vo VP1•d lh o Trav1ate a Rl,s;colettovl], Ro mf' a l v Gou­nod ove( ooere Romeo a fúllal 1 Nadfra lv Bizetova( opere Lovci perál]. Ne~danovové tak­ttP! žala ťlspPchy v parfžsket Grand ooere v ulohe Glldy (vo \'erdfho Rlgolettovl).

Preložil: J, lANINIC C Pokrač. v buddcoe fille,)