Snímka. Kt~ mil Vyskoť il

- Venované XV. zjazdu KSč

Umelci medzi pracujúci-mi

ZJaZd h.omuniStickej strdny 5loven· ska, XV. zjazd KSC 1 55. výročie za lužema Komunistickej strany Cesko ~Jovenska. zaktivlzova lo mnohých slo­venských Interpretov a hudobn'ých skladateľov, ll by v este väčšej mlure nadvlazalt kontakt s našimi prdt-UJU dmi a pričinili su tak o umocnPniP. ·~Jávnostnej atmosféry nll zhrOillHirlf' níach a schôdzach, venovanvc:lt nH j

1' významnejsfm uctatost1am roku v ži

vate na~ej spoločnoHtl. Des1atkv ~lo venslcých lnterpretačnfch umetf.ov " komorných telies vonu1ú XV. zjrlzdu KSC vystupenla, v kto1·ých Z<l7.11f'lr'l rhela slovenskej, českej, ruskej a so vietskej hudobnej tvorby. Vystl!prnlll ktoré umelci absolvujti v zúvoclorh. ~kolách, zl!vodn.ých kluboch. 1'1 osve tových zariadeniach sú dar·om Hj v tom zmysle, )ie umelci za ne 11Pjlrl 1ímajú honorár. Celá nkcia sa usku·. ločňuje po dohovore Slovkoncrnu sn 'väzom českých skladatefov a Zv:l zom slovenských skladaterov. Z ·tejto dohody medzi Slovkoncertom " nj rudnými zv1Lc:mi sklaclatefov vyplývŕl

aj viacero Iných akclf. je to naprí­klad účast významných slovensk ých a českých hudobných skladateľov na vvstúpenlach telies, čl jednotl ivcov, kde sa budti hrat Ich skladby, Bude to súčasne príleiitost pre besedy s pracujúcimi o tvorivých problémoch ~kladatoľov a interpretačných umel­cov.

V rámc1 ::opomlnan~j spolupráca vy­stup! v mPstárh, ktore sa najviac za­,11\i.tll o rozvoJ národnej hudobnej kultúry, Talíchovo li Smotanovo kvar­teto z Prohv Týchto vvstúpenf sa zú­'il'otma česk! hudobnf skladatelia: Var.lav 00hiŔ5. Jit·t Pauer a josllf Bo­hli~.

Ako zévazok k XV zjazdu rozhodli ~a venova t svow vystúpema Ul o 11nlfliCi a si1borv. klaviristi - Nata '-<~ BnzPkovA, Sylvia Cúpová, Ida Cer· rwt:k<i, Evu Dianovskó VirsíkovA, Tfi twnn I- raiwv<i. Klára llavlík ov<i. Vn IPna llrdinov<i, DamPia Kardošová,

C.udtmla 1\oltHIO\ŕl. VIlma LI< hnerová Rudolf MdClldZlll!ol. l, Ludll\lt Marcm I(Cl, Pil VOl Novotny, Zlld Strnadovťl Parftková·. Zlfllit:ll M!lJBrská·l'oulov(l, Vlastimil liehy. Celisti - juraJ AIP xandl'r, jozef Sikont. Huslisti - ]eio~ '>(Hikmil. PPtrr tvllrh.JI ru. VlkiOI Sim ('p·ko. I'H\'Ill 1-IPIOZ VIolista - Mllllll ,t•lu:ký. lluo gitara - flau ta - Mt los jUI'I;ô' li;. ]man z~npku Klavírne duo ...... Curlmlla Kojanová a Pavl'! '\ovotn)·. Silvia a RudOlf tacudzinSki Akor~eonové duo - Ratmnnd 1\akunl. : IIJor RAcz J(Javírno trio - Pu vol llrinz. ]ozt•l' SII\Oľlľ, l M11o~ StarúStll' Slovenské kvario to - 'Alaflár Móž1, t\lojt Nemec, Mrlan ľelerk)·. F'rllnll­sok Tanncnbt!rger. Rralislovské kvar­tetu - Andrea Sestálwvá, ján Eck

· harclt. KEl rol· 1\opei'nický, Ko rol 1~111 JlOVIč Suchuňovo kvarteto jela ~pllkov.1, Igor Spilka., ]oZOf Podho 1·ansk5•. Ral'aHI HrciJna. Bratislavsko dychové kvinteto - VujtBCh Samec,

1 Vladnnfr Mallý. ]uzcr Illés. František Mllchats'. Tedlnvo · kvarteto - Milan Totlla, Steran Rlljter, Zoltiln Baláž, Pe ter Beran. Tt·ávničkovo kvarteto -VladHnfr Kovar. Vilezslav Zavadilik, ]án jurfk, Antonin Gál. Speváci -Alžbeta Bukoverká, Eva Blohovj, Nl na Hazuchovií, Sergej 1--opčák, Anna Martvoňová, jUI'Bj MartvoľJ, Gustáv Papp, Dagmar Rohov.:i, Vik lóiiH Str a censká, Robert SzOcs. Vokél ne teleslí - Mlešan9 zhor Lúčnice, Zenský zhor Lličmce, Zenské ok teto t.Cicmr:e, Slo venskf madrlga list 1.

Predzjazdové rokovanHl v rám<.i krátkych umelr.rk5 ch programov za viazali sa pozdrflVIt aj nasledu1urr skladatelia a predstavttolla slovenskr: hudobnej k ul!l1ry: Eugen Suchoil, Ján Cikker, Mária FJuhuvá, dr. Janko Ria ho, Andrej Očenái. dr . Otto 'Ferenczy, llfi lan Novák, Zdenko Mikula, Bartolo mej Urbanec, Tibor Andra§ovan, r.a­dislav Slovák, Tibor Gaiiparek, dr. Ste ran Klimo, Ladislav Holouhek, Pavol Bagin, dr. Ladislav Mokrý, dr. Zden ­ko Nováček. - mpk-

Anketa

12. lV. 1978 Ro~nfk VIU. 2,- Kčs

7

Hudobného života

k XV. zjazdu KSč

času· 1. Co považujete za najvýznamnejši čin , alebo tendenciu medzi

XIV. a XV, zjazdom KSČ? 2. Aké sú vasc umelecké plány v najbližšom obdobi?

e Za ntJJI>!JznamneJ!;t eln nzed .. r :av. a XV. · zJu :lom KSG v oblasti hudobne, kultúry pova­. ~ujem 1hpeS.nu spoluprt.icu medzi Zväzom l:es­

sl.:rjL'il .skluclateľov a koncertnrjcll umelcov a Zvä:om ~loven~kyclz skladateľov. ktord sa ne­uspokoJtlu s formamr äeklu.ratwne/10 rázu, (!ZP na~la ce~tu k realrzácit cinov na koneert>Z!fľ'h pórluích. /)okazuie 10 mnoisluu ~poloNzych ak­cit 1w celom llzemz Cesku~lovenskPJ socwltslic­kef rC'pu!Jitktt vo forme koncertnych podu!ali, rw kt rmjdz dtela ce:;kyclz t11uorov lllterpretovall s/nul!n,kr umele! a cite/a .~louemkýclz sklada· tcTorJ odmelz v poclanr l•esktíclz výkonnych umelcoo ClenoiJ oboch zviizou z!Jlt1.ili lleto ak­cte o ntkil11 IJC/uS·enel miere a prltomnost auto­roo na /ltchto koncertoch dodúvala týmto ak­cwm o~olntny dôraz o spolupatrtl!nosti IJe.~klich a ~lovenskzjch umelcov. Osobttne vyzdvilzu1em, 'le tak~to spolotJni! koncerty sa organizovali na1i:a~ter~te 11 rdmcl u.ríznmnnqclz politicklj,.h !Uhtlel. ťcm nrl(rnz~tah/ef~W bola akcia k .10. utjroUu S/uuen~kého rwrodn~ho povMama v ru· k:u U174.

e Po rtokrmeem pnrttturq symfrmzck~ho otl­ra;u .. Prtf'lom" z /wrlby k filmu "Ror sa skonc'! :atl rt?" pod/ a name tu L laalmira MmtU;a. ueno­oant!hn pracmmtkom Chenllckych ?.ávodoo {urrz-

ta. Qtmwut a v Rraii.S(tp•e pnldTto~tr XV L/uuiu KSt. ma t:aká dokontenle dáv-no rozpra<.ovan~ho "Concqrlina pre klartTWl a nrchestl>r•.

' ' ' ' ' ' EUGEN SUCHON, uárodný umelec

e Va -ňklrrde svotich osobných \kúseno~tl a old~! prrorulwdny k/aci predu!ilych rokov

pukladäm urtltý po\un 110 uedomi mladeJ gene­rácie o pro1pecl1 utítne1 hudby, leda v pro5pech lkutvi·ntí(.fl ume/eck•,C'II liodnôt. Ako hlavnlí ar­qumr•nt vt u te11o stillhlosli uvddzatíl brati.\lav­\k~ k(Jnu>r!IJ~ ,tenP " l·a.\e RffS. lúa Bral/slova /Jy u.<;ak Hte akn dri krt z nP\taNla. Vel mi dob~1 dojem som sl ntlmes/a napr. z Mortuw. kde ~Olli zalJlftt k nm r/Premura hmla a he.~edovala na konrerte p•·e tmnor~tch uuo;okr1,\kO/Ilkov. Pre tak~to zmimavé a po~orn~ publikum 5a ml dob­re hrá. v kontakte 1 nim v~nlká owr1tnd tv?· ri va atmo\ftSra. Ni kd!/ rwf>udem l utovat náma­hu a cestu za takouto mládezou. Na!ie mP,/11 a me\teN.:t1 prerhdd:aJú 11 ro.~·och ~O('tolt\l!r·l.·eJ mí.\lavbtt vefkuu metamorfózou. U~ nie re zrtedkaiJO\ťOu \/open k~ mesto, alebo me1tei: · len ďo!Pkn od centra. v ktorom ~a rozvt1a kon­C'ertnl} 1/vu/, käa sl ndrol'né umrmie ziskrma svo1e \läl(! pu/Jlikum a prispieva k· tJ~e~trannn­mu. harmmiiC'J.:~mu rozvoru Noveka Tento t.rPnd 1a '!iada nar! a/Pi úl'innP podporn~~nt, prPtn!e am naidokonalef!il /Pchnf('k_l} prostrterlok nemn­~e nahradiť osobmí ztiWok z k;onC'ert~. Zlp~ \tretnutie ~ umPnínz.

e Za lzlavn!í ciel mnJer umelecke{ prárt! pokladdm a budem pokladať aJ v buaúc'i ch ro-koch zwddzanle a presadmvan/e najlep~tch diel

'w!.et súcasnej hudby doma 1 u zahranič/. NeC'hdpem túto úlohu ako neprz{emmí povinnost koncertn~ho umelca, ale ako pretav angažovanowl, uyuieraJúcl z hlbo­kého presvedčenia, že ldP o skutočne vymka;úcu tvorbu. Určitú konk:r6tnu ťa~( •ohto svoJho zámeru som prtíve zavŕ!;lla dokoncentm gramof6novtíc1z rwfzrd11ul.· celej klavtrnef tvorby ndrudnfif1o umelca Euqena Suchoita. V Opu\e '''Jtrle nroio dalsla LP platila, na ktorú sa - zhodou okolností - rln\tall rtaJ~lflr.~IP, , ale ar na,novsle klavirne diela maJstra. /\voli nalornostl treba uari pvvedn.t • .t• ('a.~c,uq

rozsah týchlo nahrauok. repreumtu;e temer (e[(> dve opertt Svot rF!{IPrroar pfa nuJem roz~trif o na~tudoz~anie Tatransk!ich potokov 1- r:tkkera. ktor~ ;-rmeclutlt oo mne fzlbokq dorem v nai:;tudovant neboMho kolegu Mi/n.sr1 Vaiiu lo ~vetmJP/ vorby !.tudu/em So~takovltov l. klavírny- koncert. Prlpravu,em ~VO/ dalsl recltdl o svetovet t domd.cer tonrby a chystdm ~a o~ld.vtt ma/ts n.~obn,5 fubtlPum - \1!1

merlenle Toccaty pre klm11r od 8. Suchntza, ktorú som l1raln prmniProvn na Rf/ S 1973. , , KLARA flAVIIKO\'Ii. zaslú:r:llli umPikvl)d

e Uuedomu{em Sl, ~e u celol>loven~icom, alebo v ce/o.~tátnom rŕzeraul~ vzntk·lz a uzreli svetlo sveta mnoh~ vynikajúce umeleck·~ telesd. orqanizd.ciP. ltyniknjúcl tnterpretl. hodnt neskor l!estnych ll/ulov: laureáti, zaslú1!tll. narodnt umelci. Ale nás - Zillne•anotJ a naclov!iet ko profesorov a lf/akou Knn•er11at6ria - na,r>/ac bi atl skutol•nost. te u roku 197-l 7;, u i:a.\t> osláv 30. výrottn SYP a o\[olmrlenia nase j . vl asti Sovif~U;kou armádou bol znacleng Stdtny komorný orchf'~tPr.

( Pokračovame na 3. str. )

itaeeat~ l 't.'vt'iii\A lELEVIZNA OPEHA jurosiUVil !l.l~ler11 Noc pred ncsmr ternosfou do:,la-111 v televfznej žatve, ktorlí bola v ja­nu iri t .r ., prvú cenu. Partitúru oper y si vv?.•~otlalo i.tllnskA Konzervatórium, kto· r~ cht.!'! operu nustudovat. Opera Et·in­d" od ). S. 1\ussera, ktoru dávne)Sie upra­v ' ll zrekonštruova l J. Melcr a slávtla vuttero úspechov doma l v zah ranič!, sa pr pnn u jP nu uvf'Cionlo v Dtvadle Zdeit­k .t Nf'1r.dlého v Opave.

!ii'IIMILI\:KOVÝ VECER usku točnený pr i p rllciltostl 200. vyročlu otvorcntll Velké­l to divad la v Moskve uspor lodult dna 29. ntttrcu 1. r SúV ZCSSP a Dom ts.sov iet­~kt>hn prwtcf!-.tva v Bratislave.

~KO USPOjUADALO po SVOJOm jubtlcj ­nom koncerte ll. 111. t. r. prletc fské su otnutle so svoj tmi prtaznlvcamt. Slo­vr,nsku !llh11rmónla pr tpravlla :spoloéPn­ské podujatie - prvý reprezentačný ples T•~'<J prlatcrov a abonentnych návstcvn f­kov SF, ako aj pre vsetkych zumestnan­cuv tejto tnstltúcto. Ples bol 10. 111. t. r. v ltotclt Car lton.

Ml h 11ACHOV PALAC bude hažd u nedefu od 10,30 hod. centrom porladanla pravl ­dulnych nedefnych prodpoludnajsfch konc:Mtov. Od pulovlcc marcH do konca októbra t. •.. Ich poriAda MDKO 11 Galó­rw hlavného mo~tu !iSR Bt•atlslavy.

V Of\IOCH b. a 7. MARCA l. r. bOl..! ua bt t. W lavski!J Novej scéne premiéra mu­st~ .al u od O. )ustco " Dundo Maro1o". Md­lokw v to, že hr a o Dundovl Maroje, k to­r u nup tsa l ronusančny chorvétsky au­tor M. Drilč, lnsptrovulo nielen l.účasn6-Jto hudobného sklada tel a, ate dévnoj~tO llbp!~a l k IOJtO hre scOmcku hudbu l Kt oO,imtr Baranov lc. Použil k nej moli­vy tcllanskej renes.tnénej hudby. V roku l~l · : I vo Lhotka-Kallnskl napfsal oper u "ľumot , meštar od ženltbe", k toré stuh­l a opll t do pr!bohu o Dundovl MaroJe. Lt i tel o napl:,a J upravovater tej to stareJ komédie, ktor ý sa podpisa! a j pod tex­tovú stránku dnešného muslcalu - dr. Mr· l ko Fotcz. Pat ri k významným diva· dolnlkom )uhoslávlo a k jeho zá!-.luhám pa•rf, že obnovil stavu Marina Držiča

WE~T ERN ARTS TRIO Je hudobny sóbor, k tf'rého členovia pOsobla ako sOilstl a p Pddgógovta na hudobnej fakulte Uni­verzity v Laramle, stát Wyomlng ( USA ). Slit Ol' vystúpil VO ľehruárl VO Vtacerých slo1 rm~k5•ch mestách - v Li ptovskom M thulásl, v Zl llne, v Bansk ej Bystrici, v ~plllskej Novej Vsi a v Prešove. O, l. u vt ·dol premiéru Tria od l. Zeljenku, k toré autor naplsal priamo pre tento sO· bor Skladater bol osobne pr ftomný na prrmléro v Liptovskom Mlkulái.l. Traja mu?lkantl pred vlo<l ll d ielo spontánne a mu7tkantsky plnokr vne. Au tor v tomto d le> IA nasodzuje svojej Invencii poV'nú uzd u - všet ky tvery odvodzuje z jed l­n l'oc. elementárneho v ýchodiska. st ruč no melodickej bunky. Vorlačn ~m maj­strnv!ltvom a r ytmickou prcdstav tvocfou obntll'i'\a tento základ do najrOzne)šlch huctohných ohrazov a štruklór.

VYDAVATEĽSTVO OPUS dodalo po tieto dni na knižné pulty svoj ich predajni Ile· to notové materiály: Zbornfk Lodlslavll Daniela ,.PfšfaiOčka moja" - slovenské fudové plesne pre spev a zobcov Ct flau· t u, ,.Základy vyučovania op. 176" pre k lnvlt· od H. L. Ch. Duvernoya. OPUS vv­dnl l zbierku ,.Slovensk é fudové plesne" od V. Koi'lnka v Oprave pre jedny a dvo­jo husle.

VYDAVATEĽSTVO PANTON zaslalo do re­dakcie ďalši u sériu nototlačf. Spomcl'lme pi i'~Pil .,Lidlce varu)!", cyk lus skladieb p ro zmiešaný a detský zbor , sOl o a ma­l ý orchester - ,.Kytice" od B. Martlnó. partltáru diela .. )edcnáct mlnlatur" od J. F NovAkn (pro dva lesné rohy a vlo­lu l .. Sonátu č . 2" pre f lautu a klavfr od l K. Va i'lhala. desať piP.snl pre mA­t<•r k~ šk oly . ,Hop~ll . hejsa" od SJavo ln Pr lncln 11 " Skolu násohného stacrAtn " pr~' dyr.hové n llc;trote. f Autori - ). For­m ill',., k 11 O Tvrdý. l

)UllOCESKE: DIVADLO v Ceských Budi!­jov!clech pr ipravilo na 3. marca t . r . prf"mlér u SmetanoveJ opery Brantborl v Ccchllch. Dl r tp,cntom p t•edstavenla je Ka ­r ol Nosok, r éžiu má Inge Svandová z Plzne a. h. Br anlboi'l v Cechách je pO'!· Jednou v rade smotanovských premiér , ktoré sa v posledných rokoch postupM pripravil i na Juhočeskom javisku. Neza­znelo už Iba torzo nNiokončencJ opery VIOlA.

ZVl'" CESK?CII SKLADATEĽOV a kon­certn9ch umelcov, ZSS a PKO v Banskej Bystrte! usporiadali O. III. t. r. v Robot­n iekom dome slávnostný koncer t "Umel ­c l st rano". Predstavili sa na ňom d r Gustáv Pa pp, Tallchovo kvarteto a Eva Pappová - k lavfr ny sprievod. Na kon certP odzneli skladby M. Schneidr a-Tr· nav~kého, B. Urbanca, J. Boháča, V. No­vák a ). Zimmera a O. šostakoviča . llos· tom koncer tu bol zas!. umelec 8. Urba­nec.

SIMONE BOCCANEGRA - po Verdiho Rl· golrttovt a Pucciniho ľosco dnli;f tullun­~ky titul , k to'ry uvifldlo opera DJGT v BonskOJ Bystrici. Rét.lu teJtO Vot·dlho opery mal Koloman Clllfk, hudobné na­studovanie priprilVll Vojtech j avora, SCÚ· nu a k ost9my navrhol Pavol llerchl. TI­tu lnú postavu spieva l od prcnll(•ro dn.t 6. Il i. t. r . Stefan Rabjak, v ú lohe M ·,. rl o sa pr edstuvllu Qagmur Rohová u Pao­la spieva l Mllun ~chcnko. K pt·emlérc Ml este v rá ti ma.

l'IATY SEMINAR m lodych muziko iOgov a k ritikov bude 26.-30. dprlla t. r . v Pt~~­fanoch. Toh toroéný semln.ir je votlllV<~­ny XV. zjazdu KSC a )Cho ustrcdná témit je: .. Kultur na politika od Ol>l obodcnt/1 -~o zv láš tnou apllkáclou na hudobnú k ul­litr u". Dt'lll 29. I V. odznejú na scmlntírl prcdná!.ky prof. dr. Ing. M. ll ru~ kov l ­ca, CSc., vedtlceho oddeleniu ku ltur y a umtmla ÚV KSS, dr. Z. Nováčka, CSc. o dr. L. Mokrého, CSc.

USľRAVSK Y MUZIKOLÚG doc. dr. Vlad t­mlr GrPgor, CSc. vydal monograllu " Ru· dol( Kuuln - obraz života d dleluM. V knthe sa hodnoti hudobnd aj polttlcko­organlzačna prilcd sklada tera Rudolf<~ Kuoma (1!109-1~73 ], k torý celkom pro­gr amovo ohraniétl svoju tvorlvu ukuvt­tu . na j ednej s trune hudbou luduvou, jOJ upravuml 11 na d r uheJ strane - zá­važnýnu turmoJmt hudby symtomckoj.

XV. HUME"'SI\A IIUDUBNA JAR je tohto r oku od !l. I V. - 2. Vl. OlVáracl koncen bol v novom Dome k ullur y, dejisku XV. ručnlku 1111). Vysuipll nu nom SKO. l dH il>tCh suborov a :,Oltstov osmich voéu­rov HHj spomenmo sr·, smotanovo kvar­tetu, Sr' Koslce, Stá tne dtvadto 1\ostce, Moravskú tllharm0n1u 11 bu tharskoho huslistu N lnCo Mlnl:CJva.

ZBUH Y l 'HE UBCIAN!ihJ:: ZALl:.liTUS 11 a tCh člnuu~ c t..Old na pw& .. mw ttai:ov t.J pot ad ) (lU. JIJ. t. t•. J, k lUI U USpúľiOUUI OdtllB"I lliK Ollnt ~lt ll hUilllry SSI< dt. Ju• Z!.t M tiiVIk. uhtLIII tJUdtu.JU~J tnlutnw­cte vseoiJct.nelw t.hat ak tiUU :,d huvon.u o k rutuveJ u loha zuurov, kto. d Je v l.J bCZpCt.:UV<llll ZV ) StJ11bJ td t;UVbJ d kultu. 11t J urovne u lld<~noi•Yl'l t uurduuv. Nl IJOtiiH v tomto oh fade zuhr avu v ~ z.namnu ulo hu IIJ hudu11, k ora Jtl o iJyt<~Jne r epr ouu kovunu t iJa z mg pu:.uv, alll:u gtamoplu t· nf. state t.h ~ · a do· .atuk prllultu'-l ll)th p0vodn\ ~.;It shledteiJ - ť;l U.:. k SUlltiSUill, k poh t t>l1om, d le oo tn} m prlležllo~ttdnt .

HOLD Z All U KSS pli pt !!V th ume ll. l a pro~;ovnlc:.t SND, NS, Sl-, SLUK u a Lúč · ntce. V režll Tibora Rakovského a nu M.éne LAllts.~.~va Vychmhla tento ;.Jav nu:,tny prog dlll prciJcru lu aj c~. te leví zla [dfw 24. III. 1. r.] . V hu<.lo i.Jnej čn:.ll odzn!llo M<ljová hymno v úprave Z. Ml· kulu a ukátky z diel J:: Su~;hot)a, ). Ctk kt)ttl, A ~lO\le~ll, M. VtlCl.!t, S. Sttnť;t nu, ). l'arku~il. l. Andra!>ovuna, A Ovo rliko, A. ChnčHtununa.

HI S CcskOho hudobného !undu vydulo praktlcku priruCku ,.Hudohnl udlilosll v Ceskosluvcnsku 1976".

UZ TRINAS't ROKOV tr vá spolupráca me· dzt r:su v DunajskuJ Stredo a v Komi1t·· ne. Spočfva vo vzájomných hospltlícrál'h pcdagOgov a vo výmcnn9ch koncer toch. Poslednou akciou !Jol žiacky koncert oboch škOl v marci t. r.

MUSI CAL ,.IIAZARONA HRA", k torý je napfsaný na mollvy hr y A. V. Suchovo Kobyllna "Kročlnsklj !>O ženi" pripravuJe spevohra Novej scény na počes ť XV. zjazdu KSC. Dňa 15. 11 1. t. r . hola v Bro ­tlslove tla čové beseda s režisér om pri ­pravovanej ln!>ccnáclo - G. P. Anslmo­vom, národným umelcom ZSSR, laureá­tom Státnej ceny Kl. Gottwalda a r iadi ­tel om Moskovského divadla opere ty. Ten · to významný sovietsky umelec bude r.što v tomto r oku režfrova t v Prahe Shake­spearovu komédiu Vr ra k riku pr o nlč . V pražsk om ND už tn~cenoval opery S. Prokofieva Lá~ka ku t rom pomaran čom a Vojna a mter . V či nohre ND pr i pravll v lASint1 dramatlz6cl u Tolsktlho ro· mánu Vo jna a mier TPrmfn hľllll~lav~kri prcmll!ry muslcal u Je url\f"ný na 'l. ml\jft t. r . Autormi sú Kim Ryžov ( ll br rtn ll verše ) a Al PXIIndPr KoTčer [ hudba ). Ool ~lml hos foml zo ZSS R hudr aslstPnt r~ žle l. S. Barahašov a choreoRra t 0. Plot kln, ohoJo z Moskovského divad la opr roty. Sctsnu navrhol národný umf'lf'c L. Vychod il zo S O.

KALENDÁR MEDZINAROON9CH hudoh nych sú ťa ž! na pr vý pol rok 1976 Atén} -spev (23.- 29. 111.] ; Bar celona - kla vlr, spev, violončelo ( 27. Ili. - 7. IV l · Monak u - kompozfcla (10.- 20. V.). Neapol - k lavlr, kompozfcla (18.-26 IV); Prahe - viola , v lolonec lo (2.-14 V.); Br usel - hu'ile ( 4.-29. V. l ; Lipsko - klav fr, organ, spev, husle, čelo r 14.-31. V.): Poznaň - kompozfcla f l. Vl. -31. VIl. l; 1\fontrea l - klavfr ( 4.-22 YI. ); SorJa - spev (5.- 22. VI.) .

SKOLA A HUDBA )UHA)i\ TANDL.ERA,

IJrdtlslavského hudobné­ho pedagóga - málokto pozná ako skladatera. Vo svojom pedagogickom okruhu j e vsak už zná­mv, najmä ako autor skhtd lcb lnst ruktlvneho zamerania. Pretože nle je !.Omozrejmosfou, aby sa uč ttcr venova l kom pozič­ne) práci , prtnlh ame pro­ft ! tohto nadaného hu­dobnlka.

)ut•aj Tand let· ahsol vo­va l v r . 1958 Vy!.Mu hu­dobnu skolu pre vzdelll ­nte uč ttefov hudobných i.kOI. Kon\; tl v husrovej ttlt><.le Víltamll Kor fnka. Od r. 1960 pósobll Ilko III' IIM komornoj a hu fo­ve) hry, tt ež ~ftborovej a orchestrálnej hry na LSU Bratl!>lava-Nlvy. V tomto obdobi p lsal -ako ~amouk - vera kla­.. rrnych a komorných skladieb pre vSetk y tech­nlr ké s tupne r:Su . Pred­lo' ll Ich svojmu bývalé­mu pľofe~orovl Vlllamovl Korlnkov t, htorý ho po­vzbudil do ďal~leho stO· dla kompozlcle. Od roku 1972 zača l Mudovaf na brnenskeJ )AMU. Sta l sa tl11 kom doc. Mlloslava lstvana. Stúdium m6 ukonl:l f v budúcom ro­k u. Ak zaélatky jeho tvorby boll ovplyvnené Impresionizmom, sllčasné

Pedagóg­skladateľ kompozlclc charak ter izu­je využtvanlo modálnej techntky a dodek l1f0n ia l scrlálna technl lo.a. V podstate mu v~ak Ide o sy ntézu, resp. prollnon11: vfaccrych kompozl čn9ch pr lstupov. Pri brnonst<rj JAMU jo Stúd lo pre Ml­éasnú h udbu, k toré JOur· čené na predv11dza mc dtol po~ tucháčov l pcdd­gógov. V marc i tu od­znela ako premltra aj je­ho sk ladba Zrodenie dna - pr o husle a klaví r. Otelo vzni klo k 30. výro· čiu oslobodenia na. ej vlasti. Prlbllžno v tom Istom l:ase bude mat pre­miéru l Slél:lkoY6 kurte­lo, odmenené prvou co­nou v In ternej Mifat.l )AM U, porladanej pri prl­l cWostl 30. výročia oslo­bodenia. Z ď11 lšfch vý­znamnejSfch diel jura ja Tandlera spomeňme Dio­lOgy pre biele nástroje a organ, Trio pre flautu, k larinet a (agot (študuju ho č l enovia Bratislavské­ho dychového k vinteta), Suita pre sólo - busle (pre Cs. rozhlas JU na-

hr al Vlkto t· Simčlsko ) , Styr i klavfrne sk ladby, Hr y pre orchester, Pu to· ro le pro ()autu, trúbku, suxorón a mg pás, ko· mormi kantatll Nové pre­budenie no texty Rabin­dranát.t Thákura. Pre su­Cai Prix Brattslavll 1975 r ohtl (tpt·avu p lesne ldíl h udci horou z Ltptov­sk yt.h :S itačov - prr. ;>.on ­ské sólo, mužský lbor o sláflkový orches ter. Zo zborovo) tvorby j o zouj f muvý cyklus, ovplývajút.l ~onoričnosťou s názvom Plesne bez slov - pro mlesu ny zbor. De amoure z r. l'l73 je mtesdný zbor na Jat tn~oky toxt z 15. sto­roč iA Obo vokálno sklad· by !'\ ll nnplsané vornou dodeka fónlou . Texty Vla­dlmlra Rolsla tn$plr ovall skladdtcru pri pfsan( zboru 1Jadf a lyrlcko­r eflcxfvne obrazy pootky M. Hafamovcj hudobne spracoval v Dvoch len· sk ých zboroch. V mar ci t:vtedll v Berline ~fa l (a suitu p re sl éi!ikový or­chester a !lólové skladby pre klarinet l klavlr. )u· r aJ Tandler patrí k záu· Jlmavym typom sloven" skej hudobnej pedagog~ k y a za člna sa v yrazneJ­sle presadzova ť aj ako v zdelaný a hudobne ~lro· ko or ientovaný sklada ter .

BOZENA DLHA~OVl

Piešťanská iniciatíva • PRED TROMI ROK­

Ml YYIYorlll v Plel t anocb sympellckli tradfcl u: kon­certy bfvel fcb l iek ov miestne) ĽSU, ktorf Itu­duj!\ na na• lcb konzcrva­tór l6ch a Yysokf ch &ko­lllch. Dolorajlle koncerty j cdno:r.nal:ne potvrdili užito~nost podobntch ak­PU. l'r f pr flcllitostl pos­Iodnáho - siedmeho -takéhoto poduja tia (20 robruára 1976 ) pololill ~me nlekoTk o oté11ok hlavnému Iniciátorovi konMrtov. pr edsedovi ZRPS pri ĽSU a podprlld­~ ,. cJov i Kruhu prla t.,fov l'lncnl ll VIktor ovi Hra­bovskému.

'<é hoJ! podnety pre \1:o:•tl k koncertov tohto ty ­pu ?

Na konzervatóriách 11 vvsokýcb mCtzlckých Sko· Iach pravidel ne !;tudu j t> z nastJ) ~koly priemerne 10-12 posl ucháčov. Po odchode no ďalšlo štúdl t! smo s nimi obyčajne c; t r á­ra ll l<ontakt. Nlls však zaujfma ďalš! umelecký rast našich býva l9ch žia­kov - a zisti li ~me, že aj oni majt1 snahu pt·e­zPntovo{ sa so svoj imi výsiPdkaml tu, na domá­cej pOde. V časoch , ked ~om o tých to vP.clach premý~ fn l , zoznámil som SA S 1U0r. V llémom Vlp­notlm z Luhačovfc, k tor9 ro :m ll my t9m. že poriada p1·e kúpelných pacien tov l!udohné pondclky , kde uvlldza nA pódium min· dých adeptov In terpre­tačného umenlo. Úč i n ku · jticlch vyhfadtl va n11 rôz­nych sCt fažlarh a - keď·

že j e zároveii absolven· tom konzer vatória často Ich sám a j sprevá­dza na kiavlrl (vlenl v aprlll usporiadal už svoj Jubilejný - stý Hudob­ný pondelok). jeho pri­klad na mila vel mi zapô· sobll a t·ozhodol som sa, že sa pok úsi m čosi po· dobné reallzova( v na­šich podmienkach.

Ako pri jali vdu l nlcla­tfvu?

Ziska! som nielen plnO podporu, ale aj cennú po­moc zo strany č lenov vy· boru ZRPS. Povďal! n 9 som aj Kult úrnemu a spolo čenskému stredisku 10

pomoc pri tlač i plagá tov a pr i zabezpečeni sály. S porozumcn!m stretol tiež u

som sa rl odltc l

l sile v konzerva tórlf r no­mOžem tu nespomcnttf mimoriadne kladný po­stoj dr. Z. Nov áčka) a jednot livých procesorov, ktor! star ost livo a včas prlpravu jll programy so svojimi žiakmi. Ročne or­ga nizujeme dva konccr ty, na k torých sa m02u postupne vystr ieda{ v!lot cl našl býval! žiaci. No t>•·etožo Ide o verejné v y stCtpon te - a teda o rc­prezentáciu ~koly, koncč· né rozhodnutie o tom, kto mOl o účinkovať, po nechdvame, pr i r odzene. pr oCesorom.

Hudobnfj svet sl prlpnmPnul 2'i morra t. r. 9'i. 11nrnr/Pillll!/ Hr/u Hort6ka. V r nl.:och 11192 o t 7/l91J ~tudn11r. l 1J Bmtl~loul':

nau!teuoual /lr clf /s/nu~k~

S návitevou ni m6tíl pr oblémy?

Tieto koncer ty sú spra· vidia dobro navštevova. né, a čo nás najviac te!>!, hlavno mladyml ruďml, čl

UŽ z ĽSU, gymnáZIII , a lo· bo zo závodu Tesla. Vý" kony llčl n kuj uctch z ro­ko na rok rastú a sú dob­r 9m pr fkladom pre na­šich tcr ajšfcb :tlakov r:Su. Po koncertoch sa stretávame s (tčtnku júcl·

ml na prlatel skom posc· deof, kde byva velmi prf· jemná a bezprostredná atmosféra. Máme záujem na vsestrannom rozvoJI koncertného života v na· šom mesto. Preto l v bu· dúcnustl budeme podpo­rova { akc ie Plc~fanského

Cesttvalu o koncerty Kru­hu prl al!'fov umenia. Ok· rem toho, čo už roblmé, chceli by sme aspoň ra z do roka pr iprav i t vystú· pen te ul hotov9ch umel ­cov, klorf začlna ll na na­šej škole. Pr vý tak ýto koncert J>lánujeme na je­sei'\ tohto roku. Oa loj mlcntmo vy tvor! ( pod­mienky pre vzni k k var­teta, k toré by sa postup· ne r ozšlrllo na vllčSI stá­ly komorný sóbor. Snáď

sa tlel o plány mOžu zdaf P.rlsmPlt'!, ale v Piesťa ­

noch na Ich t cullzáclu u~ poma ly dozrievajú pod· mienky.

K. DUFFEK

m •·rr. "'~:1• f/1/111 nd ·/um (dm•~ Je v ,.,.,,J"ve S/o 11en ~Jrd pedaqn 1/1Ckt1 km žn lc·a s pomlitnou to "uf nll h 11rlnhnl'> mu ql'>nln111

1):f r f~ .i\ ') r, )~·; ! J) p\ J, , '

obrdzok vpro-' !lO/. Na 11/lcl

C,f nrmdrtq 11

Rrr ' lr111e Jp rP

1111/ skladateľa.

rnnnr .:i·

Z asláva( 'dva významné umcleck6 posty - Ufdir1gentský v Sloven­skej ľilhormónll a v Symtonic· kom orchestri hlavnlího mesta

Prahy FOK - vyzaduje nesporne silu dulevnú i kondfciu fyzickú. Ale naJmä dfl umelecké koncepcie, dva rozdielne prl1tupy k orchestrom, ktoré vyrtlslli v odlllných podmienkach. ~1ohli by ste pohovori( o spomfnaných ciefoch l do· alahnutých výsledkoch v Prahe - na jednej strano a v SF - na strane dru­bej?

• l'tlomcntélne je v Prahil al( paC vor­kých orchec;trov, pričom Cllská filhar­mónia a Symfomck ý orchr.star hlavného mesta Prahy FOK patria k nnjrepl'!m>n­tativncj~!m. CF mala u~ vo svoJeJ mtnu­Jo~ti za úlohu reprodukovať čl'skO klA­slckll a !>ú~:usnú huclhu o znohP.rac sn tzv. važnyml koncortamt. To, čo nnzý­vamc "vyš~im popullírnm", vyplňoval v minulosti orchoster FOK Takŕ.to zAtrte­dtnlo pozna~llo orchestrr a 1 výrazovou tvdrno~Cou. Po celú dohu svolr!j r.xtstrn l:10 !pozn. rr.cl. - v roku 1!174 to holo 'IO rokov] trnto orch!'stor bol Vl'r1Pn9 prtbmnc touto pro1(romovou koncepciou. Na jcclnFJ c;trAno l'lk vvvaf.ovill činnosť CF, alo ch9hala mu oblas( n.iročnojše) Jr.oncortno) clramatur~in. Pr!rhodom do orchPstra som sl spravil pliln, ktorfoho clerom bolo, aby tclrc:o postupne prošlo n11 vát.nu symrontckll hudbu. Od začiat­ku ~om tccln r hcrl rohlf koncerty nii­roené, klá!lt prr.d hrál'ov ulohy v ohlas­ti št~love) a v~razovr.J. Vnf!l smô hrali hudby k lastcknJ I prrdk\ac;tc:kc), postup­no smo s11 dostali n?. k Strnvlnskl·mu, 1ahlerovt, ~o~takov1čovl. 7.mcnn drama­

tu rgie vyplývala aJ z potrr.hy nnra:.talu­i:eho prll1.skóho puhlfkA. Nai:rlem ti'Orhn ilo hl!;t6rle 'FOK Ako vlľlti, ttlto značka - poviidzmn, 'o dnos u~ tracl11'ná - 7.na­mená počlatol!nó p!smená slov film -

So zaslúžilým umelcom Ladislavom Slovákom

stolfm na ČP.In lntrsa !:iF 7a len čas pre­Í.ICI OIThC'ilCI' .1k~ n1s1 vnútorn ym varom. Nu]lnll zo zac tutku nuustu le (>rlchádzall d Odt:h~dzulí rud]ll, tuk:1.o Z týLh 115 or• clwstr{llnych hrui:ov, co nwme dnes, JU len mtllo pnmútnlkov uu doby z (:tas mu· jich zučwtkov. PnclhJdzulf mladi, novi, pilm:Jt!lm sil, .w bolo obdobie, kedy smu čnkull pr i dverách konze1·vatórlo na čor­~tvych obsolvontov. Dnes je !:ir' Ideálna v tom, zo hoci je vekovy pnemor mtody, mdmc skúsen9clt hráCov, s ktoryml ~~~ ntuie budova( ropertoJt• Patrlmo k naJ­Iepi.im obsadonym OI'Chc::.trom v repub­like, čo do kvality a kvantity. Toroz hy mula ~il upevni ť obdobln podávania prr !cktných výkonov !:iF u~ nemu Ibi! lo· kálnu runkclu, alo joJ curóphkY ohlas dokoznjú UJ lo.rlll lo.v zo ztljuzdov do za­lu·.mtčlu v po~lcdn}ch rokoch.

Ak hudubná voda a k•·itika za:~;name­

noli n.trullné prvky a tondoncle v oblasti ~>k ladatcrskcj a interprotai:ncl tvorby, dó bB :r, tnhto aspektu hovol'lť aJ o národ­nych dir•gontskych stýloch ?

• Katdý d•r•gcnt ntl'hllo p.Jtri - 11'111 pPrnmontom, rudom, htud10n1, l 1lozoru • kým z.tttteranhn. hudobnou vzdoi.Jno:.l ou. 7. nlefoho vznikol, z utrčoho povstuvtt . i\ lll'llom 11111 !->1 byt vPfml h1tr.1 nu<.lontilnv -ak nlr. u ~ kozmopohtll ky. Musi vPdlef rrproclukova( roznn i,tyly, i-koly, nilrt>t.l· n~ smnry. V tomto pt'OI n..,c Sd vytviu·n osobnost, ktoru sa prildom k Jo.,tcf kul· turn, ktorú ll llJUkym sposobom sll·uvl. 1<1 v nom nPustJlo praCUJ11, 1e studnicou, nn ~.ikiHdo ktoreJ moLe j)l'llt:ovuf, rcprocltt­kuvd( o.,obu t dlulo sklud.ttoru. Musi IW­hlllkntl( cloméltOtt l.ulturou, ;tlo Is( oj Vl'. s111, rfHiuJ, ai.Jy rowmel hudi.Je oko t.llwf. 1\k nwhHľ poslolluym (uhom slot­nt LdflfhlttJVIll rllnlo, hudbd ~ .. ~ chri~o:cn­lnv• odhiiiUJC h.1idym lldstuduvunun. 1'1 r·­to sl mysilm, i'.tl toto puvolun1e putn k jmlnOmu z no)Cai::.f<.h ro(Jrollukčnych umcnt Preto, ze dlrlgont vyrastu v ná­rodnc•J kultúro, clll 1 .tst a tlak tstych iipcclfik, v1di, i'o tu IJolo urobené. VJe· ll', vl:ctky 110 vkl11dy, ktoré dirigent do ""bu n<1sáva, nemožno umorhzova( okam­).•tu. Výsledky t:aslo prichádzajú neskôr. !:ipom!nmn na Ta llchovo uvahy spred ro

_,

• • • o umeni dirigentskom

opera - koncert. ;\'l;otky tloto oblasti umenia využrvall činnost telesa, ktoré nebolo do roku 1952 poštátnené, ani financované vládou, ako Je to teraz. Pri­r odzene, že hlavné pole pOsobnostl bolo v nahrávant filmoveJ hudby, v sporadic­kom vystupovanr na koncertoch, v spo­lutlčlnkovont pri rozhlasovom vyslelanr opier A operiet, v nahrávant pre roz­hlas. Dnes sa ukázalo, že Praha by mela mať dve symfonické telesá, vysokeJ úrovne - tak, ako maJú vo Viedni fil­harmonikov o symfontkov. Za štyri ro­ky moJe! pOsobnosll podarilo sa nám vyplnlt Istú medzeru, nasttlplť cestu ... Možno nie vo všetkom, lobo orchester potreboval zmenu eJ v pOsobe štúdia, v systéme prúcc, skúšok a pod. Ale Je otvo­rená porspekt!va, aby orchester mohol f st po tejto co!>to daleJ.

• Slovenská (1Jharm6nla - po ci.Jlý ~as pOsobonla v tojto ln?.tltúcll (pozn. rod. - od r. 1961) ml Išlo o to, aby sme vypestovali slovenský stýl v reproduk ­cii domácich skladieb. Ako ho charakte­rizovať? Technicky skladby treba pred­viesť profoslon<~lno. Nadstavbou Jo čosi svoJské, rodové, citovO, montalno, {a.i.­ko dofmovatofné. Zaradi( so do európ­skeho kontextu - to jo ďalš! clof or­chestra, aJ dlrlló(ento. CF nlo je Ion pre to jedinečná, ~o hrd' vynikajúco českO hudbu, ale l preto, lebo patr{ k pia tim najlopbím orchestrom na sveto. Novdojak Je tento rozhovor IJIJoncovan!m práco za uplynulých 15 rokov1 počas ktorých

. kov a mnohá podstata Jeho myšlienok sa ml vyJasíluje v plnej štrka až dnes, hoci sme ako študenti debatovali na tle­to témy, no brali sme Ich Ináč, no~ v zrelom veku. Ak hovorfme o národných prvkoch v dlrlgovanf, treba brat v úvahu aJ osobný kontakt so skladatefmt, aby sme vedeli chara ktertzovat nielen Ich hudbu, ale aJ Ich osobnost, čo sa ne­sporne preJavuJe v umeleckom rukopise. To všetko sú vonkaJšie vnemy. O podve· domých záležitostiach, ktoré sa uklada­Jú do človeka od narodenia a vytváralO jeho národný charakter, prejavujúci sa aj vo vztahu k umeniu, tu podrohnejšle hovori( nebudem. je to často nedeflno­votefné.

Mozno uri:if rukopis akladatefa, k la vlrlstu, huslistu, r ellsííra . . . j e to tak aJ u orchestrov. Ktoré 1 mnohých telies. hraJCícich pod vai ou rukou aenecball vo vás nu jhlbiie stopy?

• V1ete, le som bol na stUdiJnom pobyte v Leningrade. Na jprv to boli tri mesiaco pobytu a práco v Leningradskej ťtlha rmónll. Poprosil som j . Mravlnskébo, aby som mohol mat na závor študiJnPj cesty koncer t. Bol, vydaril t.a a fa som odišiel do Bratislavy. Leningradská tli · harm6nla má miesto tzv. dirigenta -"stazóra". ktoré dostáva vicly na j lepši poslucháč dirigovania v ZSSR. Práve vtedy sa uvofnllo a orchester sl po spo­uúnanom koncerte vyvolil namiesto mna.

Anketa Hudobného života

k XV. zjazdu KSČ

Slovo k "" cas u (Dokončeme z l . str.)

e Skromne pou€!r1anl5: at nadalcf uychouduat dobrt~ch, snc:tali<ltcla~l ~k·nfe od­danych 11tttelou t..SU, aiJ,oluentou, z ktoryclt ti!JsOke ~koly (lllrwna VSMU u 8rutt,htt11'/ 11 /111·

lin/mé telt•sd bucltí mat rudo,/. lJo/wdolltil S11111 · f onlcA:Ií tJrcheswr a dtcu•·l'mky '/'t'Vctck·t/ .bw J..·onwruatorra, a/Jy hull IIYChclll lltl\l!f \A'C'll/ o na~llo 1/W\ IO. 8ul/ by .\/Ite rac/1, keli!/ .\tt nám putlartlu profekiOIIC' pnpm1•11 llfl\lllvbu 1101·1'/ /Jiulumt A:un ... cruuturta n Cllttnef l:.~u.

\ OJTLCH )Ah UBI Jo\, J..:onzerv,IIOCI\1111 7.1111i,l

e Met! 1 XIV. n \1. ft/Zl/nm 1\.W~ vduka f.;ul­trírnef pu/lttk'€! :,trcllltf, tlo~lo v or<ft//ZtZt1r /ádl 1

/11\(i/UCt<kh, J.."/or(l ~ll ~tur!lfU O J..·u/turll ll SSR Á' ve!A:ému kuulllllltvnemu t•u .. muC'IIII u pract. to ~~~ od rkmllu/fJ na /Jitd•J/IIIIaclr . urqantWIJIIIliJCh U /IQ\ U /IO!>Iedlllt/11 taM•. /Jo puflľC!tlltl ~ll t/0 , ({1 -1'(1 úlohu a putreiJn pozyuat prr• nrdl! lo.'u/túrtlf' II!J.\pelt• puflltkum uml!lcuu ~/JI'/11111'/ 1iru111lP, , ' :.tt at tlart. Aku Lll!lmt uwa~ný cm pttt'a~u/C'I1L ďale/ 1oa ftrt•hllmfUCII :.f.JtJ/uprar·u nusr.1 ume/C't' · /.:(! f agenwry !iluuA:unccrt, ZSS 11 pufJr(•clll 1Jl'lt :, /ovenskyclt lwllolmycll tel1C's ~ mlttdtJIIIt ume!­cumt, sli!duvanw tch Ullll'lec:kl;lw ru.,ttl 11 puskll· luvanta mol:11o~tr V1Jpraro110f :.a nu urolletl, w tl­povedujlicu dne~nym uy,oh·ltlll ntlrofl·om. (e Ili ­ciwf, tC' na!a ltr:,wurw .,a :oc/ftUI!I'tllre staro fi' o repre:entactu :..luuenskťho umenw domu 1 v .. ahrun/N.

e V murC'l .som bul (afl·o sólt.slel/ s SKO Ztlllla u BC'l!]lcku. Po náumiC' nuhra· vam u ruzhla:,ovom !tlícl1u daBie due sondty z kompletu Veructntlro ~urrdt s pwf. R. Mac:udzlnskym a f. Alexandrom. Velmi mu t e Sl !.po/uprara s Opusom, pre ktor y nultrduum Koncert G dur, op. 29 od K. Stam/ca a pre C~. rozlrla~ Koncert M Ulrl· vetu. Obe diela reall~uJem u ~potuwticl s SKO. V apflll .~n ch!J\tdm 1lu l'or~1w, u ftínl (so SOCR} do Talianska a s SKO do Sal zburgu - na trt kunwrttJ.

Vr.ADISL•W BRUNNER ml.

e Z/OZdl( KSC mal/ t''tdll vPTk!J utí·nam Wt' fJľUWJriCtclr. Neo/;cl rártzall ani f!ľ'I IJ­It!llll/ A:ul!UT!/ U U111t'lllll. ~ 1/I;!C:t/1'11/t tlf lift! IU/o ÚÓ/C'ŽIIU CJI1lllv( ŽIVIl/U J..•o lh.l n ' ú/u/ly, cldvail 1eJ Wlt'ri!ICI:'. HUll 111 lli LifltJ Cl !>IILf!flllCe tn~fJI/' 1/fllC'L.' I VOľl 'JÚ tt11n11 ( u oblast welt, llllfputrebne[\tch pri! V'I \IUI'hu .sncwltzmu OIJ,tubiC! medu Zfui•lt.:T .t ~a nupll)a/u ti!>tllm, u,,w~t du !wuta prtfal~ 'merntCt' n zal!cry. ľc•k tomu l oto Uf u twul(• opCJrll UJG'ľ ud fť'l wlo!enra v r. !9 '> !J. Ze. 11UfV!J%tlllmnut'l kt v f.: u ubclv· bi llll!clzt XIV a XIi. ZIG~rlom 1\SC fJUIJII!llfU ume/ct llrlMt!l LltVIltlill Utldt! llW M a /U/ '1 opery IJfUT uc/ Ml\ S!iR. /lo ruk'tr 1912 mulu tu/o :l'lc•v, u~!loiJenry ndzou - s:"· uuhra. Tc,J..·to Gf uf/eta/ne t/u,tul Slrl'rto~luvensklf krat ur:1decJ..·tí ln~ftttíclu na IJruv­nt u pery. {Ja let trel!a fllltlttw knut U\t/te, l'flllet/u!en~ na ufl·f uitnenu! vnutr•rn •JC.'l pumeruu po kflwvom u/u/o/tt Ztut•la !l obra1Ptlle 1/'IWrnll'/1 na ultt.!>tu l /1/bStu \Ú· ~trC'tlenoM k /lli!UUO umeleckl't a tuurtVI!t prtict. Z prJwruhoclnef! tcll vy slerlkou :.po­nwnrem Jm•mt~ry: li. Suclwr'l - 1\rú/ l)llvtl. S. /'rokofleu - Prt/Ja/1 u:rlf~ln{l 'to t/OIIC'ka, ako ll / uvetll'ntl! c[a/.~tCII 1/r)(lc/L pciouclnýc/1 \liiUI'IhkttCII 0/!ltr. r. Anclra~o­llltn - llutlltA:uua ženu, fl·toru \Ilie na~twlollf/lt na pote51 :10 VIJfllčla Slm ••'ll k~llo narorln~ho pov~tanta a uul'llen:e Flciu~avlln /JC'tucma po •17 r okoch. S radost ou kon~tatuwmc VúpctJÚCI záuJem o upernfS fJfPd.,trwenta ntelen u Rrm~kt•t R!JIIrtc l, ale vo vSetklích me~tdch. ktor~ na zdjazdoch nau.~'I'VUfC?IIIe. A/ kec! :afi!Zrly opt!r· ntJhu tele~a sú ndroť'n~ a pre tittnk'lltric/clr rwmah:lt!t'!, roh/ma lu E Uhfl·y A· "" ~tm prltt•nwcom, žiJúcom m1mo cenuer A:ullúrneho d/1/ntcl, aka wrtinél : tlfazLIOIJá OfJLrrJ na Slovensku. Obrat A: lep!.unnu !.a /UVI at vo ZVLJ~enom zdufme mldcleže o opem~ prPclstauenla.

e V roku 19711 pldnu{eme uqtvnrlt balt'/ , ako ~amnstatnQ umelPcktí tíwar, ktnr11 v kaWeJ \PZóne prrpravl 2 celrmelern(} proqrumy, Opera U/GT pracufl! u ll(!lJII I!n• UU/IICich podmienkach Tu!lo po~tupne u budúl'ICh rokoclr vylt•ps lmP. Vu•me , Sok, !e ani pr1 na/lepšP/ v6lt a namalrc neprtpravlme prlei/Orlf a [JOtrelmtí 1eclm1ku pre ndv'>IC!vnrka, ako at pra úCtnkuJúctch tak, aby uyhouoonll uy~okym po!/CI(tov· kam A:ladenqm na divadlo Preto u1 dnes pr/prcwuJeme podmienky pre vlt\/nulm nnuého divadla, s ktorou sa poNto v 7. pilt rotnom pldne. NdS kolflkllu pr/fa/ n 1 potest XV. z/azdu KSC hodnotn(} zduttzky. Umeleck! pracounlct u men!lch kolekll­voch uystupu/lí pr/ r6znych polll/ckých a kulttírnych pr/le:Uo.lllac/1. Pripravili .1me calovel!erntí program pre !portoucou a brlgdd!! soc/all ticket prdce a mnoht1 lncllvldudlne zdväzky. Nd~ hlavný zdväzok je, naStudouat a úspe!:ne uu/e~t celo­veterný balet K. V. Asafteua: BaclltisaraJsktl fontdna - s premt(}rou 10. aprlla 1976.

STANISLAV KMEf rladttef DJGT. Rnnsk/1 Bystric a

Išiel som do Leningradu teda opet -v sezóne 1954 55. Rtadne ::.om pracoval s orchestrom - eSte 1>a pom:Jtúm na po­člotoene velko vzrušenie Dovtedy som nedi rigoval také velké teleso! Chodil som s n!m na letné festivaly pri Cternom mori, dirigoval som abonentné koncerty. PreZII som tu svoje tovarišské roky. Ne­čudujte sa, že práve Leningradská fil ­harmónia zanechala vo mne naJvl!čšle zá~ttkyl Pri Mravlnskom som sa vera no uč il, orchester ma nie raz "portržalw. Oolš!m telesom, ktoré na mňa sline za­pôsobilo bola CF Na test'ťl 1959 som bol na valkom zájazde s CF cez tr t sveto ­diely. Navšl!vlll sme Nov~ Zéland, Au strá ll u, japonsko, Clnu. Indiu, ZSSR. 1 o som zaznamenal na)vllčšle svetovO Ospe­chy. Dostat sa prv9 raz do CF, nlo Jo ta~ké. Ale dlrtgovat tu doslat_y raz - to je umentol Druhý záJazd s CF som ab solvoval v dobe svetoveJ výstavy v Mon­l!·oali. Prešli smo celtl západnO Ameriku - od Kanady, až k Mlsslslpl. K t9mto turné so vlažo l pekná spomienka - v SanghaJI som dirigoval 400. koncert CF v zahranič!. CF som dirigoval v Kongro­'love) halo vo Washingtone a v Iných vý<:namných contt·ilch spoločenského ži vota.

• Potom prllla krásna práca so SF 1 ked som mal už za sebou tlspechy, vý sledky tu doma majú pre mňa na)vll~š! význam. So SF som totiž rá~tol. Každ9 umelec má vedra životnej t umeleckú dráhu. t'dko sa dá hovorlt o jej začtat-

ku - stl'ot.le ... DOiežll6 je neustále ob­novovanie umoleckych buniek. Musr hyt hrozné, ak umelec ztstf, ~o daleJ to neJ­de. !:io SF som vera vec! premiOroval, mohol ~om sa venova( rOznym št91om, pedagogicko) práci s orchestrom, sloven­sko) hudbe, v Brath;lave <oa nlJm spolue­ne podarilo postaviť symboltckv pomntk So· ta kov leovt, pretože tuto ~ozónu ukon­erm svoJ súkromn~ závllzok a nasturlu­jem posledné z cyklu symfóm! toh10 vefkého skladatara. To su naj~dvažncj~te momenty v mojom živote, kl016 ml ho spravtll IJohatým. V uplynulých rokoch bolo vera práco, bolo !tia čim z11oberut a mysl!m, ~e to prlnwslo svoJo ovocl!l. Domáci dirigent mOže l zovšrdntof. Ilko sa tomu vyhntl(? Ak put1! dlriíšent k p(­dagoglckOmu typu, o čo som su vždy snažil, mus! prlstflpl ( l k formam n~:"po­pulárnym. DOle~lté je neustále vmtru or· chostra rast, prlnášat nové problémy1 aby sa z č l ovrka nestal prevádzkov~ "ka­palma )ster", ktor~ u~ nemá orcho!-.t ru čo dat. Na)tažš!m problémom Jo zosta( pri orchestri - a nezaostat. SO dva dl· rlgontské typy:

L lletaj6el dirigent - perfektný, vlr· tuózne ruky, pamllt, čaro osohnosti .. . Prfde k 01 chestru, zoberte všetko, čo ~a dl!, urob! ohromn9 koncert, má vork9 t1snech - a nakoniec od!cle preč;

2. dirigenti " tallchovského" typu ro l!o o;om sa vždy snažili boli dtrlgnntl - pe­dagógovia. Nemali ani tak9 vonkoj~t

1 Pokračovanie na 7. str. )J

Slovenská filhar·mó

. Ia

4. a 5. IU. 1971

tiský komorný orchester na čele s umeleckým vedúcim Josefom Vlachom je _._ čo do počtu členov - telesom len p málo vl!čšfm ako SKO; jeho celkový prejav je však zásadne odll~ný - jed n~ l.. vo výslednom zvuku, ale predovset kým v crlkovom prístupe. Vysoko treba ohodnotit dramaturgiu jeho vystOpen ra, pre ktoré usporiadatelra zámome vybra­li· pt•ogram z diel, s ak9m1 SKO nevystu­pujE'. Odznelo tak 5 skladtch - každá i·· tnP.ho• slohového pbclobia, a teda 11j s tit} ml reprodukčnými požiadavkami. 'Aitrolm zastupovala -.uita Král Artur od Henryho Pllrcfl lla. Crskt hostin JU za­bl'ltll 1111 vynikaj\tcrj úrovni, ate nie s t<1kvl1 zvukovou prleraznosťou i tónovou 'tinlilnclou v p;;sázAch, na akú sme pri mtt rprl't:lcli barokových majstrov zvvk­

' mnl u SKO. Tónová vlácnost, usrachli · los!, mensle vibrato, učmná výstélvba ,Ctia r.rk torr wv a ll výl.on .,vlarhovcov" p ri 'Qod<~nf jn<imečného Adll!(ia a fúgy c mol lKhc·hel 546] od W. A. Moza r ta. V tomto tll'lpado prejav če'> l.. Ých hosti bol azdll lhltgt intel pretačnemu Ide{! lu predstciVI :tda vreclenského klasicizmu. Tematické ]l{r~tupy vo ft,gf' bol! steH zretc!né, ole .v krlidom prlpaclo nie zbytočne forsiro­·vuné. Tvot·bu česk~rh autorov reprozen tovalo l\feditácia na sta •·oč eský t:horál ~.svatý Václave" od Jnsera Suka. Hráči

slvárnlll dielo so značnou dávkou hlba­vnstí, emocionality, no domnievame sa, :ie :;u Im celkom nepodarilo vystihnúC pNlVÚ sukovsk\t atmosféru, ako ju po­-známe nap1:. z nahrávok V. Talicltu.

• P.rvú polovicu programu uzatvori Id ryt ­mická pregnantn~, :;vlezu, invenčne vv· ·nlllľezavá, 'poslucháčsky l Interpretačne vernú vďučná Malá s uita od · 1~u J(•·ejM­ho. O jej zaungalovancj, ht'ilantneJ o lhJ

slova strlJUjúcej reprodukcii trchu sa nam vyslovít slovHmJ nujvyssieho uzn11 ma, dôkazom čoho bolo aj srdečnl' pri )<!tie diela u obecenstva (zopakovante fi­nálnej časti].

Celú druhú polovicu programu vyplni­la hudba k baletu Apollon MusagiHe od Igora Stravinského. Uvedeme d1ela bolo dramaturgtckým prínosom. Interpretácia sa vyznačovala podčiarknutím filozofic­kého podtextu a jemného zdóraz•~ovaniu rytmického pararnett·o. Podia nášho ná­zoru by bola zniesla ešte plnokrvncjsle stvárnenie i bohm~l fantazij ný vklad. Tech n1cká zložka l vystavba boli však hodné í1rovne popreclnóho českého ko· morného telesa. :v. CIZIK

• Jar 1976

Od 12. mája do 4. Júna t. r. st vypo­t!ujľi ntíusteunlci koncertov XXXl. medzi·

n&rodnélto hudobného festiValu Pražská. far na 53 koncertoch do dvesto skladieb

od takmer sto skladateľov. V roku XV.

ztazdu Komunistickej str any Cesko~lo uenska prlntHa program festivalu, uern!} svoJej tradlcU, diela českých o sveto­uych hudobných klasikov v podanl vynl­k:afúclch dom&clch a zahraničných umel­cov. Medz/ otvorenlm festivalu cyklom symfonickych b&snl Md vlast od Bedft clw Smetanu a u konte nim Beet have no­vou 9. symj6nwu, buda na programoch

koncertov na/časte/Sie cl/ela l1f. A. Mowr· ta, ktort) md tohto roku ;ubileum, L. v.

Beethovena a /Jmllrila Sostakovtča. Ako

po mé roky, am teraz nebudľi ch.ltbat dtela f. Brahmsa, F. Schuberta, f. S. Ba cha, F. Liszta a ďaWch cudztch maj­

strov. Z t:eskef huclby si uypot!uJeme tba nrekolk o drel ndrodných klasikov, napro­ti tomu su vSak obtauta diela uiac než !ityr/ds/attch sklaclatel ov v!ietkých epoch - vrátane dtel s/.:laäatelov nastupuf{tce/ genertície.

Zazne1ít premiér y nouqch dtel, med~l

nt mi at Hudba tene od Alexandra Moyzesa, l nic t d ly flŕtho Pauera a prestwuý cyklus TJ d ž ď n a Ba i k a l e od fosefa Bolull'a.

V Pral1e privítame vzdcnych lto~tt -Státny symfonický orclle.~ler Leninqrad­

·'keJ frlharm6nie .~ dmyentom furttom Temirkanovom, Montrealskrj synz[ontcktf

orche~ter s dtrtttentom Rafaelom Friih IJeckom cle Hurgos, fJerlinskych fillutrmo·

ntk·ov ' cltrtgentom 1/erhPrtom von Kara ;anom, Plccolo Teatro mu.stcale Virtuosl

dt Roma .~ diriyentom Renatom f'asanom, Madrtyalouy su/Jor z Bulntresti, ktorrj ve

dze Marin Constantln, Kvarteto 1'aliww, Kvarteto Amadeus, klautristu Claudia Ar­

raua, husltstou T,eonlda Koqana a Gldona Kremera, spevdl.:n Ntccolaia Geddu a

mnolw ďa/Mel!. Prtde Slouensktí ftlhar m6nia, Slouen~kq komorný orchester a

S/ozJen~k/1 kvarteto. Ako katdorol'ne, i v tomto r oku /Jude

mat Pratskd ;ar svoJu pr edohru: Merlzl

ndrotlnú hudobnú sútat, tentor az veno­vanú husltam a violont!elu. Zatne už 30. aprlla a potrvd do 14. mdta t. r.

M. SOBOTKA

Po vtfaznom umiestneni u junlorske/ kategó­rii l. t!esko\touenskel baletnef Mítaže v Pra/Je ocentla výninwt!né nadante 17 rot!ne; balermy Jany Ktlrouej aj porota Medzlnárodnt1ho kon kur::u nzladýcll /)({letných umelcov v Lausanne. 7.o 1,7 síttu::wci cll (vo veku 16 - 19 r okou} z tai-.mer vsetkých kra;tn sveta prtriek/1 .,Prtx cit' r.wmmne" a zlatlÍ medailu fane Kúrouej a H~>/yil'anoui Ben van Cauwen/>erguui. Te to uspeC'It OZIIf rudo!>lný, pretože cenu udelufľi len u [JI'IfUide mlmoriac/nycll vykonov. !JaiMe hlav IH' cen.11 - rok l1ezplatn(5ho ~tľidla v tedne; z puprednýclt SUI!tOilliCh baletntích ~kól a Sltpen­dtt/1/l uclelr/1 S. Princovej zo Svaft!tarska, Fran­cti zke Laure Balonnue/, Zuzane fohnsonouef a Andrewovt Wardou/ z Veľk·ej Britdnle a DátlOt>l Ro/n>rtout lollannsenovi.

fana Kúrovd. luuret1tka .. Prix de Lausanne 1976".

lJruhá z t!e\ko~lovensk!íCh nadefných tanet! ntC - Mtchaela Cernd, ktord sa delila s ranou Kurouou o pm{> miesto v teskoslouenskej balet neJ \ IÍtaži r. 1975 - z/skala l•estnt1 uznanie za IWflepsie predveclenú klasickú varitlciu a pr{l mw vo forme !ltzJOrtýtdenn~l!o pobytu v LetneJ baletnet !:kole 0/eqa Brzanskt>ho v Saratoga Sprmgs [USA}. A. PÁSTOROVÁ

Hudba v televízii

1etev!zne vys1elame hudby by m11lo byt pravidelne s leclovémé - podobne ako premlery v S!\ID, aleho abonentné fllhat·­mon!ckt:o koncerty. Dôvodov tomu je v1ac : ndpr. značný !lnančný· nál.. lad 011 mnohé r!'lt\c1e, konfrontúcia umeleckeJ hodnoty diela, aiPIJo )Pho lnterprt"tác1r v dvoch ospektoch - potPnclonálnom 11 aktut\lnom, estf'Ucký a svetonázorový vplyv vys wtunej huclbv na štroké magy n.tslch ohcanov a pod Akít n! lieťno~! nupuvf'llú a vyk.tzttjl' fPh ttúrovfi vysi!'IIJ nte hudby bratislavskou televfztou, n1e Je ani pre hudobného kt'!tika jednoznač­Jléo .- orá.v~ R,r6 neorganizovanost pra -

videlného reCerovan!a - ani v odbornej ani v dennej tlač!. Preto z množs tva februárových akci! vyberáme niektoré, ako sme ich videli a spontánne zhod­notil!, bez dôktadnejilleho pr ieskumu so­ciologického:

Hudobní pedagógovia radi diskutujú na tému procesu apercepcie umeleckého diela vo fázach vnfmanla, prežfvanla, chápan ia a hodnotenia; k onzumentovo hodnotente emociálne, e!'.tetické a Ideové Je sp•·evlidzané sympatiami, alebo an ti­patiou k istým druhom, žánrom a štýlom hudby, akreditáciou, aleho d!sk red!tá· clou, pozitívnym - alebo negatfvnym postoJOm. Vlastne z tohto pedagogického 11spektu estetickej a didaktickej interak r1e smP. si pozreli rPlácle " Ceská filhar­mónia hovol'l a hrá". Konštatovall sme. i'c Dt~hussyho Faunovo odpoludnie, Bee thovenova Leonora, Dvorákov Kar nev111 zazneli v kvalitnom Rodanf - po vý-

Soči - Martin - Berlín - Sokolov

MARTIN '76 Hudobn ý život v 4. čis­

le p ri niesol článok o Slo­venskom festivale poll­tie ej plesne v Martine. l ž v čase prlpravy podu­jatia v Martine bol ďalši restlval politick ej p1esne - be rlfnsky. Velká me­dzinárodná prehliadka sólistov a súborov - pre­važne a matérskych - s otváracím a záve1·ečným koncertom vo Frrecl•·lch· stacltpalaste, s mnohým! koncertami v sálach ! priamo v závodoch, s po­četnými milingaml, stret­nutiami Ctčastnlkov 11 diskusulml o politickej ptesnJ. CSSR na tomto rest! vn lB rcprezrntova l Miroslav l,i čko so skupi­nou Gener·ácia . \la~ spe­vák sa uviedol trom! piesJ)aml :to SVOJho re­pe rtoáru: V pamlltl sve­tu f l. Vdlca - G. Hup­ka), T1rm pri Dukle (A. Brezovský - G. Hupka) a Posledný boj f od sov. autora ožkina ). V čase, ked ~a ~tvrté čí~lo liZ CIO~talo do rítk ČJtaLCfom, t>OI v Sokolove CP.Instal ny testival polillťlwj plesne op<lť prnllltucl ka domácich 1 z;dl rlln Jč ných mteľjlrP.tOV Ukl"!'lll viacf'ľých sku J>ín, ktot·é predt5·m vvstup11i v Ber­line (Moncada :l Kuhy, Aparcoa z Chile, Quin tet· lo Clave z Argentíny, G•·enada zo ZSSR, Spar· takus z NDR] li vyhra ­ných sólistov i súhorov z CSR, vystti p11i aj účast· níc1 martinského festiva­lu: skupiny PINK 32, OCJ so sólistom l. Jakubcom,

OVUM, Marcela Laife­rová - s vrťaznou pies­J)ou posledného ročnlka mar tinského rcsuvalu. M. )anu·lch, duo K. Karo­vičová - P. Topolskt a skladba B. Trnečku - j. Turana v lnterpretllcri M. Lieku zlskali i tu uzna­nie poroty.

Nemožno neuviest res­t!va t, lc torý na s k lonku mmulého roku 11ko prvý odovzd ot rcsttva lov ú šta­fetu tým tfalsím: Medzi­národný mláde7.nlcky p•e~ilnvy res ll vn l Ce•·ve­ný karllľiát v Soči. l na tomto restrvale spolu s Karlom Zichom - 1'1)·

prczcntova l Miroslav Lič­ko, ktorý v silon) metlzl ­nArodnej konkurencii ítča~tnikov z 24 ~tátov zfskal presvedčivou 111 -terpretáclou berlinskclto repertoáru III. cenu. f Vl­tazkou festivalu sa sta­la Argelia Fraccnso z Kuby, cfa lsie ceny sl od · niesli reprezentanti ZSSR, Bt::R, PCR a USA]. Festi val v Sočt je osobitý Sll· tažou spevákov, ln tľrpre · tujtlclch mládeznfrko a politické piesne. Sútaz !>a s(lstredllu do troch kon certov, z ktorých ma l každý Iné obsahové za ­meranie: večer sovietskej piesne, národnej piesne a

S afeta s kráSilYITI

oslaním večer p1esnl soltdar1ty a boja p roti imper ializmu (venovany pamiatke Vic­tora Jaru]. Napriek tomu, že J~lo o súťaž interpre­tov, tematické zameranie jednotliVýCh konCel'tOV umožnilo sledova C svoj ské poiwtle mterpretácie ruských a sovletskycll presn! zahromčnýrnl účastnfkml, 1 možnosť pa laty tohto zánru. Zalial čo vystúpenia účastnikov z liitlnsko-amer!ckých kriijln boli výrazne ovplyvnené folklórom svo)ej knlJiny a tvorbu IIJ'Igloo.,askej proveniencie prczentuvd ll protest~on­gy vo folkovom pouat!, pre slovansk~·ch lnte•·­pretov holi typické pies­ne kAnttl(mového typu. Osohitostou tohto restivn­lu holo tle7. koncertné turné, k toré absolvovali laureatl po skončeni !es­ttvalu v Oonecku - a nrl záver v Moskve. "Fantas­tické prostredie, obdlvu­hudná organizá cia, vyni ­kajúce publikum" - to sú slovlí, ktoré na adJ'C su tohto veľkolepého po­dujatia povedal náš In terpret M. Ličko i člen medzinárodneJ poroty hu dobný skladatrr B. Tr nečku .

Polttlcká pieset'í má svoju trA!IIciu, ktorli sA datuje odvtedy, Ako sl pracujucl začali uvedo movat svoJe postnvenle,

ZAča h orga nlzovane bu· jovat za odstrai'iovanie spotorensk~•ch antagontz· mov o pochopili, že pie sei\ je dobrým pomocn!· kom v to111to boji, že jo i zbrfll'wu A práve 11fť

túto trcJdlciu nudv!izu1ú restiviiiV polttickeJ pios ne. Kni.cl) z nicll má

vlastnd 'lconcepclu, tnt rozsah 1 rozd1elny dosah, spája ich vsak spoločná myšlienka: vyjadriť ples­ňou vzfah k pokrokovým Ideám, solidaritu, boj Z!l mier a prot! Imperializ­mu. Je prlznačné, iel priestory na prezentáciu politickej ptnsne posky­tujú prlivo soc1a1tstické krajiny, l k!'tf polittcká plesei't v t}t hlo kt·aj rmlrh

má v súčasnosti čiastoč­ne iné obsuhové zamo•·a­nie, vychádzajuce z poct­rmenok socialtst!ckoJ spo­ločnosti. Revolučnú a so­ciálnu temnttku, tak cila­rakterlstlckú pro p1ec;ne z kapitalistických k rajin, nahrádza · budovateľská te matika, témy solidarity, úcty k vyznamným histo­rickým udalos tiam i me­dzl!udských vztahov. Tak, ako su nedlivno vytvorila SlOt festivalov populár­nej piasne, dnes možno povedať, že existuje a j s iet restivalov poli tickej piesne pod záštitou mlá ­deznlckych organizácii. jestvujú pevné miesta , na ktorých sa interpreti stretávajú a politická pieset! dostáva priestor v koncentrovanej podobe. Pretože, a to už citujem slová účastnlka všetk}•cll podujati, speváka Miro­slava Llčku: .,Najdôleli­tej~ia a najcennejAia je - podfa mna - idea, umožniť vzájom né kon­tak ty mladým Fmľom 1

celého 11veta, ktor! tým, le pdsobia vo sfére kul· túry, majú obrovskú prf­lež itost , :~: koncertnv1:h pódif, z vystúpenf, z 11111.· sovo-komunikačných pro­stried kov vy jadriť solida· r itu mládeže na celom sveto".

I\1ÄR IA LUKACOV

e V Bratislave zosndala porota MEOZINÄROONE:f HUOOR 0 -DIVAOEL. EJ TRJ BO Y MLAD'fCH INTER­PRETOV, spoločného pro jektu Medzinárodnej hudob­nej rady a 1edzinórodn ého divadelného ústavu. Po­rota , k tore j predsedal prof. Lars Molmhorg, po vypo­čut! nahrávok 30 spevákov z rôznych krajin sveta vybrala dosaf mladých in tm·pretov, ktorf budú účin­kuvat na podujatia ch Medzinárodnej tr ibúny mJadých interpretov v rámci tohtoročných BHS. Do finá le Tri­búny postúpili : Hans Joachim Porche r, bas ( NSR ), · Peter Ovor·ský, tenor ({:SSR ], 111. L. Hase lgrenová, alt (Šv6dsko) , László Polgár , bas (M ĽR]. Brlgi lte Eisen· [eldovó, soprán ( NSR) , Solveig Faringerová, soprá.n (Švédsko), Georg Tichy, barytón (Rakúsko) , Galina Kalininová, soprán (ZSSR), Martti Wallén , bas (Fin­sko) a Veronika Kincsisová, soprá n (MCR) .

k lade skladieb samým dirigentom súbo­ru V. Neumannom; bol to v9klad quasl improvizovaný, s náznakmi racionálnPj analýzy, triezvy a bez akejkoľvek m•­molmdobnej motivácie, povahy emoc!ál · neho prfstupu k didaktickej Interakcii.

nla sme v televfzil neobjavili. Treba pod­poriť pedagogické snaženie, ktoré ohj;;­vujú a podporujú rast talentov, ale 1110 v tom balcnf, ako sme boli svedkAmi v relácii ,.Priležitost pre ta le nty". K prob· tému sn vrcitlme podrohne)sle v ďa l ší ch referlítoch. Zat10r by som odporúčal pnt· rlčným redaktorom, aby sl prečítali No­váčkovu štúdiu .,Hľada nie bodnól". In­scenácia Blzetovej opery .,Carmen'' le novým želiezkom v ohni diskusie: .,ako inscenovať oporu v telcvlzii" ...... mno­hé cesty ved ú do Rl ma ... ", - a preto neposkytujeme ani rady an! .,nediskuta­bilné" normy. lleroc lcy je však Carmen zložitejšia, ako sme vohnali vlíšnivtí ct­gánku na obrazovke VIzuálna tckavo~f z mozolkv ztibProv unavuje oči a odpt1-tava od hudhy Pri naj7.ňv.l lll!!iš1ch clie­lach svetových hudolm5'ch hodnót if' v tomto tetevlzna réžia nenapr11v1tefná.

.,Hudba :r; respíria" je vzácnou prfle žltastou, 11ko sa neraz stretnút s málo známymt dielami, ako poznat mnollýcll vyntkajuclch českých umelcov. Počuli sme tentoraz klaviristu l. Moravca a Pražské kvarteto: zahrali sugestfvne Bee· thovena. Akousi analógiou bola užitočná relácia - komorný medailón Andreja Očenáia . '!J relácii "Musica v iva" sme sa doivedcll o existencii profesion álneho komorn6ho orchestra v Zl line a opl!t sme sa ubezpE'člll v presvedčeni, a ko málo aktualizujeme v televizil skutočné ume nie, vysoké hodnoty, velke nadšenie a velký kultúrno-politický priklad! Prosto, mnoho talentov a mnoho ve fkébo ume• (. nntDO!Ií

Aktív o zábavnej hudbe

'1lntllerstvo kultúry SR UllpOrta delo dne 23 mar011 t. r. 1kt1v o dbevne1 hudbe, na ktnrum sa zúCB!!IIItll p . edstavilella Zvli.tu <~ l ovenskych skladatelnv a Zvliw slovenských splsova· terov Otvaracf prejav povedal Jozet KOT rladlter Sprtivy ume nla MK SSR. a zaver podo ja l ie vystúpi l pt·or. dr. Ing. M. IIRUSKOVIC, CSc., vedu cl od dn len ia kultúry a umenia OV KSS. Viacero .t6važných uttizok v ú vodnom slove jozefa Kota vyvo Jalo podnetnú a ohsoinú dlsJ..usiu, ktorá nebola rorm61na, ale pr11110sla rad zau Jtmavich postrehov na zlepsenle stavu slo· vcnskej zabavnej hudby. Pr ipomenme 81 najl\ltvainejsie myA lienky zo správy s. )uze[a Kota

OT ZKAM POPULÄR'IE) IIUDB\

M ~en ovil lo VW\. Pro til~<Hinuu a 1 nich vvplyvarut.lrh rnutunú 1111 nurvy:.sich strnnickvch <~ !ita lll } l.h orgánov od XIV. tlM du KsC. Pnpomenmn u~poi'l mu •c,lál z r. 1973, ktur9 preroko va1o Precl'iednictvo ú'v KSS ,.Si tuicia v llbl&sll populárnej hud b na Slovensku a koncepcia 1111 rozvoja ", v rob• 1974 !>ll :-.r ctarl.ít l\ 1\SC zauherul sllu.lciou v tomto ianľl ct vy prtiC.IlVéil ,.Správu o situltcti v oblasti zábavnej hudby". Pos lt>dnvm dokumentom je spolM nJ " Koncepcia dalltello re,vn ja ~lovenskef zabavne1 hudby",

tor ú prProkovalu l'rncl!.ndnh tvo L V KSS, vláda SSR 11 kult!· ghrm mmlstra kulttirv SSR. Su· druh !\ot sa vo svuJCj ~právo H~>lovll k úrovni tvorby zúbnv· n111 hudby, ktorá naprwk i.dn · rem mu rozširc'OIU o politlt;kv an~ltlovana piesne nemô?.P '"Pukojtt. Charo lderttujl' Ju prltunornost, žánrov.t 11 st~ In va ohmedzenost, hudnhnt\ ~ l.;ostnatcnoo;ť, inst rumf'nt.tčná 1 tex ,\ sko konfrkčno;,t. l'oku 1

o politkkv ongazovanu pw~t·i'l ohltlljne stroskotfiva ju n11 no· do~liHočnoj hudobneJ lnvm1cli Ako povrdal, mnohé z tychtn ple ... nl vznikilJU prrvame prP festivalové poroty. Tvorba auto rov tohto :l'tim·u v ZSSR 11 lliOR ml! vPfml vyznamné spolo~,;en · skl\ uplatnenie. Rovnako je to 1 u pokrokovo or~ untov.rn~c:h atllorov tzv. protest songov na 74p<!tlfl. Nasa sučasno"t poskv tu !•· t\'CJrt:om do ... tatok wsplrtH. n~rh ~droJOV, ahv v čo nojl'ir ser pdlflle stvarnrli pocity Clo· vok.t sonahsttckeJ spolotnostl, )f'tJo optimizmus u ideály. !dr o to, llby na~a zabttvná hudh.t 1.1 mládel zlsl..ala a nenutkala ju pr cladovat woje rozhlu~ov~\ p rljhnať:e na nlektoru zahramč· nu ~tanlcu . Súdruh l\ot pod· 1\irtrkol, ~o by sa 111111 umoci'lo · vilt ,nlelflll ldeov)• zňmnr plr.,nl, 111ft l umelecke mil jstrovst\'o Mdll bV sa vyut.ivat !.kúsenoo;ll tr.,k vch tvorcov z oblasti ar11n trll·<~nlll a žánrovej l rytmtckr-! pl'~trostl.

XRITICKY SA VYJADRIL

k doterajšej aktivite oboch umeleckych ZVIIZOV, ·tor~\ ncVV· vrnuh maximálnu starostlivost o skladateiov populárnej hud· bv, 1 e~p. o textárov ples nr. Vy slovU však nade), íc po tomto ,trctnutf ~a konkrétnymi ulo haml budt'l zaoberať na svojich plítrovnych Aktlvoch Obil spo · mlnanll zvllzy. Ak má uroven našej zAbavnej hudby rAst, ne mn~no sa uspokoJI( nedosta · tni n5•m vzdelanim Interpretov, ale l mel.:tortch tvorcov. Bude potrPbnli, aby Slovkoncert v bu dí1rno~tl zaistil sv~tém &koJenia 1 o rorme tzv. závodneJ i koly prlice. Samozrejme, toto nie' jA korH!čné riešenie. Stavom vzdP lav.tnia tvorcov zabavnnj hud· bv hv sa mali zaobera( konzer utôriá a VŠMU. Jednou z prl­črn n~doo;tatočntlho Autorského 111 tntcrprr:tačného zázpmla jn neclostlltok scén pre malé hu· dnl,nP., rc<,p, Javiskové rormv. Do r 1q72 bolA )edmou scénou tohto druhu Revue Bratislava. Dnr.!'> tieto pr1cstorv patria In terholeln Rokuje sa o tn•ina nétenf spomínanej sceny kul t6rnym učelom. !ohli hv tu Vl'

'tupo1 !It vwn·t ,. o.,uiJory. Sir druh J, k. ot a tdoberal l rP. k.vllllllha čnym l ~kušk11mi, ktoré

poriada l ~lovkunt!lrl pre spo· vékov zábHvnoj hudby. Odhah· h sil va?ne nudo~tutky. čoho do· klildom JO ~kutočno!>t, že ~~~ zn!zil pol'et "pev.íkov v nn) · I'Vl;suj kvllllrlkai;noj klllC.lRÓľll l

35 ll!! 13 a celkove t 233 nu ,uo, pričom tieto tisla zahrim· JU oj sólistov spevoherných di· vod1el. \' sú(;osnosti pôsobi v oblnstt wbuvnej hudbv vvso l.; } poi:et mtorprutov bol hudobnl'· ho vzdclama . Nto jP to nrjako USpOkOJIIJIÍCJ ~tllV .

DRAt-IATURGIA - REPERTOAR

V rerorlite sa dalo! hovori lo o šl rr.nl zúbavnHj hudby pro strodnlttvom masovokomunJ· kačnyrh prostriedkov. l keď sn dosiahli \'18C!!ľ~ pOZitiVnf' vt· '<ledkv, ostávuJú tu rezer\'\ najmn v dranl'lturglt:knj obla~­tt. \ vtyka ~il naj mn zužeué chiipunw tilbavnoJ hudby ilJa IlKO fOI'li1Y tanečnef ll populár nej piesne. Ale jt! tu e~tc aJ opereta, muslcol , filmová hud· ba, modernA zábavna hudba, jazz, vy i i popoltir a dychová hudba. Jl;edo:.tutocna pozornost .u vonUJC tvorbe .t kapitaHstt~,;·

k~ch i;tutuv, ktord ma spolo· lcn~ko ·krltlc () a po mkove za· moraniu.

bVIu~tn.)int p1 obl(!mom 10 rc· pt,rtoat hudo•>nycll suborov v u\bavnyrh pollnikuch a v ro:. lllll l'HCil}'Ch tariddunlach HOCI 110 schvulU)\! Slovkom.crt, sú bor} rt•pertoár wojvolne - nic raz pod tlakom puho-,ttn !.k}'Ch zariadeni a hosti - menia. Ne doncsenou jo 1 ora.tka hudob· ll}'Ch OUIOlllHlOV Bucle poll Ch 11(!, abv aluovy dozor nad nr mi p_rcvzu Jn vydavateľstvo

Opus, ktor!i hy pnpravllo vw I' OVC ZOZilltlny platn(. Opus Sd

bude rnu~H!( al..ttvnejslo ldll1 •

tnrc~ovat aj eln usmorilU\allld činnost! diskoték. r \' sučasnom obdobi by sd mal Lahrnut do Ich néiplne do lq kvulltauvny krok - ~:át.ne hudobné >.ánre, PO!>tupne ICh prebudovat na hu dohno vtdeláva< 1e ln~lltúnc v tom najširšom zmysle slova. l

viac 1o1 treba vslmat amatér· kych orchc'itrov beatoY9ch a

)Haových ~kupfn, ktorých je v ssR okolo 1•100. ru su rôzno rodé mot.nostl Ich vyuzllla -najma posobenlm osvetových :&eriadenl róznych stupnov Tre· ba UJednotiť 1 metódy práce " ·usobnych l.omtsll, na vv· lcdkoch ktor9ch sa hudobnfcJ

:zatrieďuj(! do kvalifikačných tried. V krotkosti sa zmienil hlavný pľc<lnášotof aJ o festt vale Bratislavská lýra o celo lovensky~.;h poduja tiach Zlatá

rula v Detve a Orank6 syn kopy. Tu ako aj na Fe tlvale polihckej piesne v Martine bu de treba naďalej prehlboval ob sahovo-umelecku stránku a za mery poduja tr.

SPOLUPRACA OCIALISTICKfCH KRAJI

Významnou Informáciou je. že sa pristúpilo ku konkrétnej spolupráci socialistických · ra j[n aj v oblasti popularnoJ hud by. :-Ja zéik lade lnlclatfvv čes· koslovenskeJ delrgácte na po rade mmlstrov kultúry socta llstlckych krajin v Bukuret.tl . ktorá bola v septembri 197'>. uskutočni sa v r. 1976 porada za '\tupcov mlnl<;terstlev kultúry l'll ctallsllck9ch kraJin. Predmetom poradv budú otázkv l';pcelallzá CIP fPSIIVOhJV 1 \h{tVnOj hudb\ v soc la ll&llck}·ch krajmách, ko ord1nác1a úca'>ti soc1a llsllckýcb

kraJin - na testtvalocb v ka· pt ta llstlck9ch Státocb, teoretlc 1.1'! a pr'aktlcké otázky v:lťabu k popularnef hudbe v buržoáz· nych krajln.tch, vplyv populňr·

• l'IC'f hudiJv na vvchovu mládeže il ' pod · '

'Í.a .:á vP wojho p1 CJavu l-ll · rlruh ). Kot naznačil optllren la,

' kto:é vvplHIIJli z vyšsle pove· dHného d k!Mlu \·erké úlohv na umnlel ~<;e .:vllz~ hudobné -;kol· stvo. Ht:enturu Slovkoncort SIOH!IISk{• hudobny tond, hu dohné vyd<~vatrlstvo Opu'>, o~Ye tovo zarllHIP.nla n rll.tlsle zamt!' rc~o\•Hné lnstltllclc, ktoré '"' polllf~li!Jll n11 šlrcnl populárneJ hullh\.

OI~KUSIA

\ h.:~rcterdtc zasl. umelta Mt Jana Novlika sa hllancovd ~ práca Z:-.S od l\", l faldU Zvll71 \ CJhi<J..,l l tahuvnej hudhv. V\ Zd\ lhlir Ml p1<iCil komisie pi t tento c:Jner 11 t.lnnosC Kruhu mladých autorov popultit•nct hudby, l.. torych momentálnE Zcll'lllUjO ' J rudi. Da li>( korete "'t mal ha.,mk Lubomlr Feldek ~omeral sa na textovú strunkt popularnych piesn!. .-\J ed Sil

n<•ust:tlc kritizuje slah.l -;trfin ka wxtov. on dospel k nAto ru opočnómu Podla prP.dlozP ných plesni l poslednAho uh rtobrn s11 venufe tvorbe h!xtov rnno.t:.tvo bá~nlkov - t víar.r:· rych spomenme Petera1a. Hup· ku, Turana, Strassera, ale 1 Fei · \ deka. Bolo skomponovans·ch vr.1cero piesni no básne Válka i Mthullka. L. Feldek povatUJP ten to ZJav za umkíitny úkaz momontálnP nie je podobná sl· tuúrl11 ani v Cechách. Treba s11 vsak sp ý IUC ťi sO situácie. kde p i OSI! ll 7.07niUVA f estrády, tele· vimn VV!>lupenia a pod. l pl'ia?· tHvt'! pri' básnický toxt. Oby· čurno vvnlká melódia, nápad -slovo sa straca. f Prfkladom 'ili tvp tr.ké ,.fe!>tlvalové pln<new. l Slovo, zhudobnené napriklad v ~ansóne, vy1.uduje tntlmlln mA lyrh cllvadie l L. Feldek pod· čiorkol, ic honorárov/\ occnc nie p1nsitových textov ovplvv· fm jr práru tzv. pohotových ver· iotepco•. Tu zálo>-1 na doslrd nosti redaktora, niekedy i na stostnom f;tretnutf textára 11 hu· clobnfkA, čl sa podari vttahnuf clo umeleckej spolupráce n11 tvorbe pesničky kvalitného bás· mkA. Bolo hv dobre. kcbv sa zuui.fvalo publikovanie textov populňrnych piosn!.

Do dlsku~le priniesol vla cm o podnotov Kamil Peteraj. ZdOrat. ni l, že stále ch}·ba u né s fun dovunli kl'lllkA pre tento lt\nrr, ">prclolilOvanľ škobtvo, je nP.· dostotočni! starostlivost o 11ma· tór~ke sknp1nv, je slabli ter.lz n tckc vybu\·ente skupin, nodm· tatoi:nli lnov.icia textár'>kych n hudolm}'ch kádrov. koll~nvo<;l krlll•rlf pri V} here skladtoh -obyi:ajnr. sa nAhráva pohodln ť pr'll'mer. podc,.rhtJ8 sl! dramH 1urg 1<1 I.P platni, honorovuniv ICX IUV )l' rO\'nllkf.> V prlpiidH kvuhtnvc.h ' nukvalltnych. '>Ul !t> w sttlva problémom hu do mó a1a nzmán. Dobr l spcvár.r bv mali rnof svopch ptoduccn to1, ktor! by profllovu lf a] trh unrf' lecku osobnosť v tom zmy~ le, aby skutočne prezentovali svojo naJv9raznejsw črty 11 In· kltnliclu k tomu·čJ onomu pru du v oblasti zábavne ) hudby Oolšfm disk utuJúcim bol doc. L. Borlas. CSc., ktor9 v kr~l kom exkurze do lustórle sa ~nalll poukiizat na Ideálny tvp pw-,no, v ktorej slovo 1 hudhO'! sú v rovnováhe. Konštatoval, ~e v súča~noJ plesnt so presadzu· je moiOciJA na úkor textu. An· tort hudby by mali mat nteleo Invenciu ate aj zmysel pre St\ l plesne, prA náladu textu fén Struser zaoberal so o. 1 tvor hou textárov pre malé čl amA tér.,kc divadlá Hovoril o 1111

ej polfcll textárov, k tot i ro ble obyčajne texty na hotovú domácu meiOdlu, alebo zahra· mčn9 hlt Opačná situácia n tf' je zvvkom, resp. ch9bajú k to· mu zohraté te11my. Vytkol dnes· nú sJtuaclll, kedy 1e textár nP wojpr&vny aj podla autorské ho zákona, preto~e hudobnlk môi'e mampulovaf s celou -.kladbou Peter Brblovill vo w o)om príspevku ž111dal rundo 1 <~nf! sociologické vto;kum~

smerom ku konzumentovi. Ko mu je vlastne ten-ktory !áner <~drosovan9? J6n Turan hovoľl

o problomauke polltlckcf pln~

no. Zdá sa mu, '-e nio IC do hol.lnotuna ani rt nančne, ent

(Pokračovame na 7. str.)

GRAM O '\ntonio Vlv11ld1: LE OUATTRO )ľAGIONI (Stvoro roč nych obd o bt l ·rovensk9 ko· morn~ urches· tor - umelec· k~ veduci : Onh· <Ian Warrhal c· OPUS Storoo qlll 0399

Antonio Vival dl : IN SI RU iliE -ľALNE KON· CERTY l . Slovenský ko· moroý orches· ler - umelec· ký vedúci : Boh· dan Warchal Č) OPUS Storeo q111 0305

Slovenska gramol'ónov(o vyda vaterstvo OPUS rozšírilo svoj llramaturgrck9 fond o dvu umelecky kvalitné, posluchát' .,k y vďačné utuly z Vlvoldlltu rvorívej dielne, ktoré - v rP.a lltácil Slovenského komorného orchestra - sa stali v poslod nom obdobi "'>lágrom" gromn tOnového trhu.

lludobny odkuz Anton ia V t valdlho s~ojt v popredi záu)lnu ~KO ut od prvych rokov ex1s· tencle. N ie Je nahodou, ze ta liansl. r bu roko ( najmä s tvor· bou VIvaldiho, Corellího, no· "<kOr Albinoniho, Manfredmlhu, Locatolllho, scurlattlho) stalo •a Jlldrom repertoo1ru slibOill Bohatá motivická Jnvencia, l'.i vos(, prcrhl.ídza júr a mle~ta nu <l Z k rytmlcknj buJarosti rých lvch (:a-;tf, ulo 1 kantllhtlnost pomal}•ch o~okov, ktoru vychd clza .:o spevných l tanetnych ~~asti tAllanskoj ľudovej molo d1ky - to vsetko vyhovuJe nu turelu mladych. temperament· n}ch muzikantov. Pertektnll techm ka Im pomaha hlb;,le pre· nlknO( do umPirckOJ podstat\ diel, ktor~ch sa zmociluJO s hl ookou muzt .. alrtou, brllantno~ tou. powruhodnou vtrtuozitou osoblt}'m zvukovým šarmom.

SKO, vodený umeleckým ve dúclm Bohdanom Warchalom. )e n ielen st)borom trinástich komorných hráčov. Ka~dý z nich je sučasne sOIIstom Preto väčšinou r.611stlck9ch skladlel· rPpertoáru Interpretujú členo vla ensemblu. l oba nové gra mo tltulv VIvaldiho diel vznikli v sólových kreáciách čiP.nov '>KO V Styroch ročných obdo blach pPrfeklnP sa sOiov~ho

partu zmocnil Bohdan Warrhal. rovnako to bolo l v prvom Kon ·ertf' pro siAčtkový orchest~>r

11 mol op. 3. č. 6 z druhej na hrávky Popri ňom sa zasluilll o kvalitné sOIIstlckli v9kony Vl ham Dobruck9 v Koncerte pt P dvoje buslf 11 sláčiky a mol op. 3, č. 8, Anna a Quido Htll · hllngovcl v Koncerte pre dVOJil husll a !.láčlky c mol (Pincher 1e č J36 l a Ju ran Alenxander v Konc.erte pre vtolončelo a ..,J ciči J..y d mol (Pincberle č.

2821 Prlstup katdého z n ich IA veľmi zodpovedn9, muzikant ...-k y precltený, technicky pre pracovaný, umelecky dotvorr ný. Sú dielom umelcov-sOllstov 1 celého kolekllvu, nad ktorý ml pevne vládne osobnost Boh dana Warchala. Vivaldiho hu dobné reč dobre vyhovuje ume leck6mu naturelu tohto súboru,

ECENZI~

prcto:l'o Je výrazná, mnohotvár· na, vychádzajúca t originality, vti pu a nevi.cdnej tvorivej l n­vPnc:le autora. t kod je na prvý pohľad vyvazená, v podstotl .;Javia na bohatýcll temotrc· kých, dynamických. zvukových kont ra!>toch, ktoryml dosahuje 1ln~ch účinkov. Worchalovcom

sa stal skladateľ zvlásť bllzkym práve pre tieto vlastnosti, kto· rl' Ich interpretačnamu urnenln vurl najlcpsle vyhovuJú. Vyso­ka umelecká l profesionálna uroven poslednej nahrávky Sty roch ročn9ch obdob! je toho presvcdčivym dôkazom. Víťaz· no ob:.tojl v konkurencii nahrá· vok. aké reallzuJu popredné ta· l 1an~kf! súbory svetového mena l l MU!>ICí, Virtuosl dl Roma, Či Soclotli Corelll). Stotožnenie sa 'i VIvaldiho hudobnou rečou 1e 11 SKO dokonaltl, podporené tvo· r lvým umocnením výrazovým a dynamickým nuansovonlm zvu· ko11111lcbných plôch jednotl!· v~ch ť:ostl koncertu. No snáď na)vyraznejšfml sú tretie časti " Jari", ,.t.eta", .. ro~ene" a Lar· '(O zo "Zimy". Právo prostrod­nlrtvom hodnotn9ch nahrúvok mo~ome sledova{ rast a umo· lncku vyspelosť tohto t•nscmb· lu. Ak st premtotame v mysli diela, ktoré prechád?.al\ Jeh re· p<'rtoárom, alebo ak VýJmeme tte, ktoré tom dodnes zottVdVII• jú, načrtne sa nám obraz stú· pa)úcej umeleckeJ kriv y lptel'· pretačnliho maJstrov~tva, ze ktorou sa skrýva vzrast tOno· vel kultury, nadobudnutie šar· mu, zjemnemc dynamických kontra!>tov, znejúcich lahodne, nrm.l~tlne, čim sa umoC1~Uirl vY· rAzová dlfercncovenoo;f. cttll· voc;f frhovanla - . Zll učac;tt

prlznačnej muz1k111lty. To sú te· da devfzy, na ktor9ch c.úbor buduje svoju ďal&lu umeiP.ckli karteru.

Pri oboch novych nahr~v·

k11ch OPUSu, okrem rf'ellzll l'ntl ho vkladu warchalovcov, "e r ovnakou mierou podlefeJu na kvlllttlf l vonka1sle, nez11nedba· tefn6 komponenty: obal l trot· Jazyčné textové vybavenie z rundovaného pera A. A lbrecb· re (In trumenlálne koncerty) 1 M. Ada mč la ka f Stvoro ročných obdob[) . Kvalitná stereo-na· hrávka v mnohom podporuje, ha priam dotvára lntorpreta~né cbopnosu umelcov a vytvara

obraz narastajúceJ IP.chntckel úrovne rea llz4torov.

.1. tAitSJCA

V aiptim1ir1 rôliu 1!17C poÍo· 1111 ••kladat kamel •t· znamdmu podujatiu • or·

sanizme hudobn6bo llvota Ne· mackaj demokratickej republi­ky. K 25. výroi!lu unlku NDR a z prOalltoatl Mimoriadneho zjazdu Zvbu skladatafo• a bu­dobnfch ndcnv NDR • tfldiio· •om rozpätf predataviJI aa die­Ja rozmanitých Unro• l autor· skfch rukoplaov. Jednotlaclm krlt6rlom prehliadky bolo vý­Jui!n6 zameranie n na dom6cu tvorbu, jeJ cielom - ,.pradata­•lt ronoJ mnoboatran n6ho ao­clallatlckého budobn6ho ume­nia, ovplyvniť umelack6 vntma· nie l astetlok6 polladavky llro­k6ho poaluoh61!akeho okruhu". 26nroY6 palita pnfch Dnf hudby NDR bola peatr6: obalah· Ja aymfonlckt a komornt hud­bu, a6loY6 a 1borovt plilaell, lnltruktfvnu hudbu a hudbu pre ml6del al po nod opuay rll1nych odvetvi 16bavneJ bud­by. Slrka dramatur&lck6ho ••· baru 101tala, •menilo aa Ylak faaov6 altuovanla prehliadky, ktoreJ prah no•eJ koncertnej se16ny l nhbnoaf Berlfnakycb alhno•tnfch tfldllov f• tomto roku oslbla dvadaaťroi!n6 Ju­bileum) uberali na prtťalllvoa­tl. Dni hudby NDR sa poriada· j6 kaldf druhý rok - v aire­de sez6ny, • poaledn6 febru6-rov6 dni, bud6 •• atrledať 1 Blen6len1, amblcl6znym poku­som o konCrontllclu tvorby a lnterpretai!ných kvalft v pnom rade •oclallatlckfch kraJin.

2. DNI HUDBY NDR, kto ré sa uskutočnili v d iloch 20.-24. rebrulira 1976 boli staros tlivo a ddkla dne pr ipra vené: pred· chádzala Im dlhodobá a ln len ­zlvna propogácla, pevnosť s ta v· by v predstihu vypracované ho a pred lozené ho dramaturgické · ho plánu naruš ilo minimum zmien, pre ozvučenie nove j tvorby sa angažovali na jle pš ie Interpre tačné s ily, a trakllvno boli dej iská koncertn9ch podu­jali ( vllidll Im berlfnska Stál· na opera a Komická opera), po­slucháč dosta l do rOk prog ra­mové zoslty s obsiahlymi a pre­clznyml tnrormáclaml a s kva­ll tn9ml a nal9zaml predklada · n9ch sk ladieb, vehnl pozorná ku prehliadke bola aj tlač, roz· h las a televlzla . Porladatel -ZvUz s ladaterov 11 hu dobn~ch vedcov NDR napln il Dni aj pra­covne. Muzlkológovla NDR dls· kutovlill o koncepčných otáz­kach hudobno-hlslorlck9c h p rác a o p roblematike foriem 1'1 s pOsobu hudobnej analýzy, tro jdf'lové kolokvium hudob· n ých pedagógov sa venovalo umlestnénlu novej tvorby a pes­tovaniu odkazu vo vyučovacom a vzdelávacom programe hu­d obných škOl.

Dni hudby NDR 1976 progra­movall š tyri symfonické kon­certy, tri komorné, tri školské 1'1 m lád ežnlcke koncerty, tri ve· čery, na k tor9ch znel šansón, beatová h udba a angažovaná p ieseil - a bola tu a j možnost navšllvlt scény, ktoré uvádzajú sllčasnO domácu tvorbu. Preva­žova li skladby zrod ené v ostat­n9ch d voch rokoch, mnohé sa predstavili premiérovo, odzneli však aj dlo la, k toré sa zas lllžill o p ro filova nie štvrťstoročnej cesty hudby Nemecke j d emo· krallckej republik y.

Vydarila sa predohra l finli· le Dn! - obidva symfonické

DNl HUDBY NDR koncerty sa zaradrll na čelo prehliadky. Otvárac! koncert v Stá tnej opere (dirigoval W. D. Hauscblld) premiérova! 4. sym­fón iu Wolfganga ::itraussa (1927], v d ruhej a tretej časti umoc nenú sopránovým sólom na text M sn lka minulého sto· ročla Otta Roquetta ( ~óllstka R. Frank-Rem eckeová J. Han~;a jllr· g ena Wenzela (1939) r·oprezen­tovalo modern ými orchestrúlny­ml efek tmi pr·esýtcne Concer­to. V p rvom rade to bol však večer Erns ta Hermanna Moya· ra, na kazdom poll mimoriadne činorodej osobno~tl . predsedu Zv3zu sk ladatelov, ktorý pred­nedávnom oslávil svoje sedem­desia tiny. llladrsko nadšene a pla udovalo a utorovi Hu~lové­ho koncertu, ktorého úspech otvoril v ro ku 1965 jeho ln1lpi· rá tor· a prvý Inte rpre t - David Olstrach. V tento večer hra l koncert Olstrac hov žiak Gustav ::ichma hl - vynikajúco: pos lu· chačom tl močil Meyerovu vie­r u vo vý razovú l formotvornú silu me lódie, ::ichmahlovo meno so spomlno lo už na popolud· rh tjšorn ko ncer·te otvára'ctehn dňa v k ultú rnej sále závodu EAW Treptow, kde sa p redsta­Vil l nterp r·f'lačn ý dorast , žiac i h udobn9ch škOl Lips ka a Dráž dan a kde sa nanovo potvrdila štedrosť, akou skladatelia 1\l i rR obohacujú repertoár tejto grne­rácie r h rali sa súborové kom· pozlcle Schwae nove, Gcrstno­ve, Malove, Welzcndnrfove, Ha· blch ove, HOI:cnoroV" , 111•rman nove ). Konc:ertu dornlnovatt ľa chovské v<trl6cre P<tU 1a De~· saua, s ktun·ch mlmorlaa nou trchnlckou nár učno5 Cou viac než pozoruhodne soperll o r­ches te r Vysok~>) hudobnej §ko­ly v Lipsku a v ktorých sa za · skvel 22 ročn ý konccrtny 111111· stur Fischer - žia k profc~urn SchmRhla... Záverečny kon carl v Ko miLk!'J opurf' drrluo vall ). Wlllert a G. Oho lrAnk Aj u n lls zná my rnlady uary· ton lsta ::i r "~frlcd Lorenz Inter­pre toval Plesne rozlučky, ele­gicky laden ý, korn ornostou or­chestrál ne j sadzby, jemnosťou motivickej práce sa vyznaču)CI · c l cyklus na texty Herma nna Hesseho od Rudolfa Wag nera Régenya (1903-1969). Význnm kvality Inte rpreta pri odovzdá· va ni novej tvorhy potvrdrl v9· born9 čelista palmovskčho ty­pu - llans joac h im Scholtz­bach: Pa u l Heinz Dittrich (1930 ) mu venoval brilantn ý, všetko čo je v súčasn ých mož· nosllach nástrojo v yullva)úcl (miestami vša k už nB dužlvB)ú­c l) čelový koncert, pozoruhod · n ý aj neobvyklým nástrojovým zoskupenrm sprevádzajúceho orchestra r tri skupiny lU lti o sláčikové kvarteto). U Schellz·

bacha sa perfektnosť tecllnlky snú bi s p lným muzlkantsk9m angažovanrm sa, so schopnos· tou strhnll t obecenstvo - d o· káže skladbu "u platn1t". Al čemballsta Peter Meyer a ho· bojlsla Poter Basche majú vel· ký podie l na úspechu nie len v n ázve, ale l v stavbe zvlástne j kompozfcre Relnera Bredmeye­t a (1929] - Cembalovy kon· cort ako hobojovy koncert. Sta­vebno vycizelované 111. symfó· nla Slegfrieda Kllhlcr·a (1927), Jnšplrov<tntí P. Ncrudovou Odou na mtnulos( uzatvcira la drama­turg icky pestrý, Interpretačne nadp t•lemerný koncert. Wclmar­ský Státny orchester a sólisti predstavili časti opery Omphalc ::ilegfricda Matthusa, Gclsslero­vu kantátu Zvony z Buchen­waldu, Straussovu l. symfóniu 11 podla bartókovského slnhu "us llú" Tanečnú suitu ::i. Kur­ZII . Bravo! s prevádzalo premié­ru Koncertu p re pikolu <1 or· chester od T1la Medcka na kon­carlo Borllnskeho symfonické· 110 orche::.tra - 11 patrilo pre­dov~:.elkým só li stke Barbare Ml· latzovej.

Z podujati venovaných ho­mornej hudbe za ujalo predsta· venlo sa najrnlads!ch autorov: odzneli ocencnó skladby zo su­taie, ktoru Zv!lz ku Dnom hull­by vypfsol. Z možnosti ln1llru· mentálnych a vokálnych va· rlánl oi.Jsadonta prr mezzosop rán, barytón, sláčikové kvar­teto a klc~vlr najviac vyťaW Willy Focke ( 1949) v kontrast­ml bohatom, rytmicky za ujlma vorn SUtl:ikovum kvarteto s ba r·ytónovým sólom (zlskal aj pr· vú cenu]. Komická opera ut po nlekolko rokov pravldel.,!:1 rorladn Rm:hovr 1·y o hudbr> -

melstrovej a ďalšlm, s ugestfv· nemu libretu Karla Mlckela -a n ástojčivej aktuálnosti mys· lienok, ktoré opera o valkom vedcovi a JOho dobe pertrak· l UJe.

NajsilneJsf zátltok z p re· h lladh<>vého Beri! na sa ml s pá­ja s predstavénfm baletu tler· nl vtáci, ktorý mal v Kolll.lc­hej opere v rámci mlnuloroc­nyrh Bet•lfnsk ych slávnostných tyidnov svetovú premiéru. C!m st r·hlo? TroJledlnosfou, nevsed­nym hodnotovým súladom llb· rcta, hudby a realizácie. Lib­reto Bemda Klllllngcra spra­cuva námet sta r9 450 rokov (dej sa odohráva v časoch sed­ilackc.j vojny v Nemecku ). nie JO však hls torlzujúclm pohfa­uom sp11t - ale vlicsrnl kon· f rontácl11 s podnes prftomnýml problémami, myšlienkovo silné, adresné, nenúka miesto p re ,.vyplnenie hudbou a tancom··. núti spOiutvortf a pr·llom n úl<a JH"Iestor pre divadelne mimo­riadne účinné plochy (cit p re javisko jo vObec jedna z naj· ~:.ympatlckejslch čtt autorského vkladu do tejto Inscenácie). ::iklada tel Georg Katzer (1935). žra k R. Zechllnovej, Wagnera· Régenya, pra )!oJ!<ej AMU, . maj­strovskeJ tL·Iedy Hannsa Elslera a Lea SplesH vytvoril k tomu­to libretu fa rbistú, mnohostrun. nu, symfonicky prepracovanú hudbu velkej výrazovej s il y. ktorá sála rovnako z miest dri.t· mallckych, ako lyrlckých, čl grotcskn9ch. Načrel do všetké­ho, čo vydali a vydávaju d ael· r.o a uto rov hudby nášho sto· ročla, využrl skúsenosť s do­dekafonlckou a serlálnou hud­bou, s aloatorlkou a konkrét· nou lwdnnu, s výclolJyllwm l e-

lntermcl:o z Dr>)\auouet opery ,.Etn~lem".

v ne:.kor9ch večurných hodi· ntiLh st rct i\vt~)ll ~>tt vo foyeri lllvadltJ posl u cháči ( záu jem b9· va vofk91 s <mtor·mr a s Inter· pretmr Ich sk ladieb. Predkla · d a sa nové 8 8) autori prlslu­cha)ú zv11Cšu k mladšej gene­rá cii. Atmostéra býva nefor­ml!lnu , dtHlógy vraj ner·az až burllvé. Na večere v r·llmcl Dn! sa pred~:.tuvlll mladi autori Elchhorn, HHr·c het, Keller, star. šlu gonorát;ru zastupovtJI Jo· hann CII P. nsok. Mo~no, le po kroč1lý čas, no zllá sa , že vU~i.ml mulá lnšpirulivnos! skludlob .:aprrčlnlll, že disku · s la s11 ne konutu · uu to r r a posluchií/!1 Sd v mieri rozišli do svojich domovov ...

V Státnej opere už druhý rok pred nuplncn9m hladlskom uvádza) u javlskovú kompozlcru Paula Dessaua - Einstein. Zdá sa, ·že lv! podie l na Ospechu patri mscenačnej Orovnl, pro­tagonis tom suhoru - Ad11mo· vJ, Schreierovl, SUssovl, Bur-

lektronlckef hudby - pritom zdOraziluje nelgnorovanlc te matlckej práce, rytmlcko-met rlckeJ symetrie a tona llly. Ná ročnú Kalzerovu partitúru In­terpretova l orchester KomickeJ opery na čele s mlad9m ma· úarským di r igentom Gézom Oberrra nkom tak, akoby podob· ný hudobn9 metcrli\1 bol rch ,.ch lebom každodenným". Choreogratla známeho Toma Schllltnga plne využila autor-ml ponúknuté možnosti l>ra kroáclo v pohybe a v9raze neo· byčajne bohaté, plastické, e x· preslvnc. Sólisti a súbor baletu Komickej opery dali pocltlt, že za tlmočenlm nového poh ybo· vo-výrazového s lovnlka sa skrý· va Ich dOvérné poznanie kle· sickef školy. Predpovedať Cler· nym vtákom velký a dl ho trva· júcl Ospech je azda zby točné.

Zu1ana Marczellov6

Významné zahraničné ocenenie slovenskej hudby

Hlasy španielskej t lačE Svojich čllatelov sme už Informovali o

úspešnom februárovom zájazde Komorného súboru SND so sólistami do Spanlelska. Tle­to Informácie chceme ešte doplnlt o n ic· kolko h lasov špan ie lskej tlače, ktoré vy~ll v časopise Nuevo dlarlo, Hoja de Junas a Heraldo de Arag6n.

llzovanfm, graclóznym a akcantovfm pra· javom sa zaslťillll o vytvorenie výbornej kl!my predstavenia".

V druhom programé - ,.peatrom recitále operných árii a koncerte predatavenla So· bálnej kancel6rie" - regis trujú ,.prekráanu yerziu" Zlmmerovej skladby, spevákov árii P. Dvors kého ako " lnterpr6ta 1 vybraným vkusom", j. Martvoila, ktorý predniesol ,.verziu plnil srácia a hudobnolltl", vynlka· juce s lvá.rnenle Webrovej ár1e A. Czakovou, znova sa vracajú k P. Dvorskému, ktor9 s l za svoJ výkon vypočul ,.dlhý potleak a opa kované bra v6".

Medzinárodná porota Svetových dnf hudby lSCM, k to rá zasadala nedávno v New Yorku, zar11dila do programu Jed­ného z komorných koncertov tejto vr· cbolnej akcie v oblasti adi!asneJ hudob­nej tvorby Slá i!lkové kvarteto Tadeála Salvu, ktoré autor na pfsal v roku 1972. Túto skutočnost potvrdila a Informovala ~eskoslovenskG ná.rodnd sekciu JSCM Americká národn6 sekcia JSCM. Dielo bolo vybrané u l s pomlnanou medziná­rod nou porotou zo 8 skladieb, zastupu­Júcich i!eskd a alovensk6 hudbu. Sveto· vé dni hudby ISCM 1a kOnajCi vidy v Inom kultúrnom centre, ~l vefkomeste. Tohto roku bud6 v dtlooh 24.- 31. ok· tObra v Bostone, iitát Massachuaette (USA) . Sláňikové kvar teto T. Salvu uve­die na tomto podujat( Sloveniká kvar­teto. Nale akladatefské zväsy zastupuje • Medzinárodnej apoloi!no•tl pre aúi!811nti hudbu (ISCM) ndticl tajomnfk Svazu česk~ch skladatahl a konoťrtnfch ume l· I!IÍ dr. ~6clav Ku~era1 j::S~.

V recenzii prvého programu chvúlla vý­ber skladie b bezdOvodne zabudaných auto· rov J. S. Kussera a j. N. Hummela, v lnler­pretlicll jeho Variácii oceiiuJu "zažlaremeM sólistu J. Hanu~ovského, ktorého ,.hoboj mjl k rásny t6n" a jeho technické zv lád n utie komentujú Ilko " dokona lé a muzikálne Isté". Osobitnú pozornos f ve nuju výbornému ko­mornému orchestru, ktorého podanie bolo "na vysokej muzikálnej Grovnt, vytr lbené a perfektné". Zo sólis tov koncertu venujú e!ito pozornosť P. Dvorskému pro JOho ,.diskrét­nu suverenitu a bezchybnú techniku".

O Telemannovom Plmplnonem p!šu ako o drelku komponovanom na š ibalské a v tipné libreto, sólis tov S. Haljakovu a j. Spač kll hodnotia velmi kladne a occnuju Ich ,.he­reckú nen6tenosť a koml~nosť, ako aj ich h lasovf talent". Vďaka Ich v9konom ,.ne· stratilo obecens tvo ani na chvUku zá ujem o Ioto !artovné dielko a odmenilo Ich za · siCilenfm potleskom". V Inej recenzii - po pochva le pRrtttúry ,.mimoriadne elegantnej" a llbretn ,.s v- ľkt::J scénickou svlelostou" ­recenzPnrl h 'lli•a tujO o sólistoch , že "maj6 krbne hlasy. verký herecký talent a lty·

O Sobá:lnej kancolárll konšta tujú, !!ti je to dielko ,.plné vtipu a J~rácle", v ktorom sóllstr E. Kltlnárov4, J. Martvod. a A. Cza· ková, Interpretovali svoje party ,.mimoriad­ne dobrým vkusom a vyzdvihli enekdotn do poetickej ka teg6rle, p rekypuJ6cej vefkou nentltenosťou a rahkosťou". Podla recenzen · ta ~a v tomto predstavení ,. jednoduchý mi prostriedkami a varmi pozoruhodn~m ta· lentom vytvorila na javisku krbna diva· d elná a lyrická IJCizla" a p rá.ve p re t ú a bso· lutnu jednoduchosť to bolo predstavenie na vy~okoJ tlrovnl.

Celkove za všetky vystúpenia b ratls lllv· sk9ch umelcov v š panielskych mestách pa t­rl ,. najCiprimnejiU potlesk tomuto •ynlkajll· cemu umeleckému kolektfvu, ktorf vie vJo-2 1ť do svojej skvelej pr6ce tofko ardea a lntellgencitl"• Pripra vil: -ab-

zo zabrani'ma Med1lnárodn6 sflfal budobaej interpret6cle v lanave bude od J ,-18. se ptembra v týchto dia· cipllnach: s pev, klav!r, husle, klwrinet a viola . Súťaie 11a. mô­i u zmi!astn iť hudobnfcl viiotkýctl národnos t( vo veku od 15 do 30 rokov, vo lea lisli od 22 do 32 ro• kov. Prl.hls~ky tre ba posla t do 15. júna t. r . na a dresu: Secre· tariat du Concours, Palais Ey• nar CH-1204, Genôve.

Monumentá lnu akladbu Arnolda Schllnberga ,.Ourre - Lledar" uviedli po prvý r az v pofskei Filhar món ii Narodowej pod tak­tovkou Witolda Rowického. Na premiére v ystupova lo 400 hu· dobn!kov, 5 sólis tov a recitá• tor.

Festiva l venovaný modernej hudbe bol v r.totzi - v posled· nom týt dnl {ebruúra . Prvá časf podujatia bola v novembri m. r . Na /es tivale vystupova l ako d i· rlgent, skladateľ i predná§ater Pierre Bonloz. Diskus ia a sem!• nár v r ámci rostivalu sa niesli v znamení témy: Oloha moder· ne j h udby v súl!asnom živote.

Po p rvý r az vystúpila vo Varia• ve sláv na i panio lska k lavirlst ..: ka Allcla de Lorocba. V joj In· terpretá cii zvlá!ť jedinečne za· zneli Noel v llpanielsk ych zá· hra dách od Ma nuela d e Fallu.

Známy huslista Ruggiero Rlccl, ktor~ l lje v KoiHor nil, vedie od r . 1971 v In diana Universi· ty mejstrovskii k uny hry na h usle.

Zn iímy komurn~ a operný spe­vá k Peter Sch reler zol!al pôso­biť v Státne j opere v Berlfne aJ a ko dirigent.

V Bonne mali z na~n~ ohlas koncerty, ktoré d ir igoval K. Perutcreck l. Samozrejme uvád,.al svojo d ie la.

Akodii mio vied a ume ní v Ber­line (NDR) pripra vuje na le to vefk ú v9s tavu o d iele a !ivota Arnolda Scbiinberga. Bude 1a vystavovať asi 200 r ôzn ych ex­poniítov. Záu jem vzbud ia lata na jmä autorove rukopisy a par­tlt6 ry.

V rak68kej Narodnej k n ll nlcl objavili parti túru MahleroveJ Plesne o zemi s •lastnorul!nýml autorov~ml poznámkami. Dotf• ka jli sa najmä spôsobu dirlgo· van la.

Svla toslav Richter p r ipravuje vo rranclizskom Tours , resp. • blfzkej dedinke Meleé ul 13. hudobný rcstival. (Pozn. r ed. O tradlcll tohto poduJatia 1me pf· sali v 3. ňlsle HZ. ) Na tohtoroč­né konce rty sa sna! l S. Rlch· tor ziska( Arthura Rublns telna a \flad lmlra Horowitza .

Leningra dský p rofesor Raben sa stal l é fredoktororn nového medzinárodného zbor nlka k otázkam umenovedy so zvlá!tnym zretefom na krltlc· ké posúd enie kulttlry kapltalla­llckých lt6 tov.

Niektoré 1 Haydnových ayntfó· nU v ychádzaj6 v edičnej 6pra­ve R. Landona vo vydavatefstvi Doblin11er.

Sofia tissa vydáva v NDR No­vé iitúdle k hudobnej estetika. Známa pofská muzlkologlčka • nich doplňuje svoje sladla ea· tellck6 názory.

Rellsér Joachim Herz a Jeho kuncepcla realistické ho hudob· ného divadla je v popredi no· vej knih y, ktorá vychlid za v Henschel Verlas v Berline.

Ooblinger Ver lag vydáva v e df· eli Dlletto muslcale l diela skla· datorov, ktor! pôsobili v 18. alo· ro~l v Bratis lave.

DYBsto r okov o d naroden ia E. T. A. Hoffma nna sl pr ipo­menuli v Moskve. Akadé mia vied p ripravila s eminár , na kto­rom vlacerf sovie tski esté ti predniesli príspevky o tejto osobnosti.

Oxfordská univerzita vydala Nl· cholsovu monografiu o Mea­s iaenovl. Má 5 ka pitol a v pod· s tate je orga nizovaná chrono­logick y. Zaujlmavé sú Civahy o Messiaenovom uväznenf tallsla­ml v poali dnej 1vetovej vojnti.

So zaslúžilým ume Icom ladislavom Slovákom

,

• • • o umen1 dirigentskom

f Dokontcnic z 3. str. l efekt, Cl už v ľUkách, alebo v pamiltl, alo venovali vsetky Si lY orchestru. O to som sa vzdy snattl a ver!m, :l!e l v tejto etape by SF mula mat pedagóga - dlt·t· genta, ktorý by nielen bral, alo l duval. .Verte ml, orchester sa zuto vlo ohromne od plu tlf.

Ako hodnotilo n u~>tup noYoj d irigent· akej genor6cle?

• Potre ba Jo väe••a, ako sk utol!ny stav. Alo mlarlu grttnracta tu je. To to. i. Touto Sf'zónou konum ~voje p6sobon1e v Prahe a chcem t;l:l vonovat hlbillo vy· chovo mled9Ch. 'ľtldi! hudnm podllg~gom na VS 1U. To Jo l jedlny dovoli odchodu z Prahy. Myslím M, žo néjmii v budtlClCh rokoch bude !ll rmtrnha nlldojnyc h dlrl· gen tov zvyl.ova t Z tých dno:.nych ~;po· ménlotn Bystrlka Rožuchn v 1\o~tcldch, veTml dobr~ho Ondreja Lenárda v rol· hlasovom OľChrslrl a najnov!;lo u nus -v SF - nadojný talent - Gabriela l'a· tócsa.

Majstre, ubr Cme sa k má lo udkryva· nfm otltt kem dlrlgon tskoj pnpravy. Kde zaerna, 11ku pokračuje voh nsobn6 ttí1· dium, pr•e kontokty 11 por tlttiruu a klu· ré probl6my )Jova!u jeto ~~~ na j valnoj~ i e pri spolupráci 11 orcbost rnt•ľ?

• Práca s parhturou jr pre 101111 nllf· krajsta - J!l čhl·•· tntlmna, vtP.dy s.• <ll!'· lo rod( v orchr.ntr.1 lnnj prt!d.,tl1ve, Mŕtvy zápiS Sil doc;táVil do '-IVO(il, hndhH Zl~kO· va obry~y •.. Jo:rrf do<:lclnl'lll novu pllľtl · ttlru, c; vmllornym vzru~tmhn tftllm 5trl1 n u po :.tranr. Zaulíma ma skci•· z vtzthll· neho hTitdlskn: fArPhnnst. rvt nw~nnsl, sadzba. To r,ľt p1 vfo dotyky. Neskt•r Ju rozoberiem f(lrmnvo, l!·mnlu ky - u~ do najmen'ilr·h notovýc h •\'ll~ nhttl.ttur, tlu &truktur tmnctllt't..ýlll, ldolll možu hyf volmi mntf.:. Alfjbu tuzdolu)Cm, z a J.. ~ch rytmlckyrh a meloclh.ky~;h prvkov su zlo· font! lltvortektle. l'rtrodzpnn, :.kladbu ro· zoborlomo l po llurmonlrkcJ 'itrunkl'. Ked mám tuto J.:ostru hotovu, zncnom !.tudo· vn t tallchov~ym spu"obou•: zviJst drc· vá, zvlt!a.t plechy, zvl!bt sl·ičlky o blrlc. 'Sil tam rOznc prublé111y, čo do vyrezu a ln!trumentucln, ktorfl s11 vynoria v sadzbe jodnotlivycll skupin. V modernej partlturo jo hermontcka ~>lrlinku zv ló~>t zto!!ltlt. Podobno je to s rytmom a (drob· nosfou orchestra. Budovnt orchester, to niG jo Jon tvrd i\ p rácu n u presnom spo· Juznonl alo prcdoviiotkým snahu o pesto· vanlo ~vukul Tedu to, to tuk genlalne vodo\ roblt Tallch. Dirigent je vtedy dob· r y ak sa neuspokojí so zvukom, uky mu orchester dávu, nie ho spoluvytvár,l, čor· pA zo slrokoj paloty rurieb. Táto Idea zvukoveJ krasy sa rodi u:t domo - vo fantá.zll z člstych zážitkov. MO~em vt!m povcdat, ~o pracu "no :.ebu" jo tá naJ· pocuvoj!lle dlrlgontsktr práca. Ak mOiem denno tri hodiny studovut partitúry, od· chádzam k Ol'Cholltru s velmi Tahkým pocitom a mOžom skúsur voru hodin, lo· bo som naslakol, občerstv il všetky vnú· torn6 sily, ktor~ su potrebné, aby som tllto prácu robil.

• A potom prldo tá k rdsna pracs s orchestrom. Ak dirigent povožuje teleso Jen ze lniitrumoot, nd ktorom hra , tak to o to jo celkom dobro. Ked s l mysllm, žé on vytvllra koncopclu a je jodlnočn9, a Jedlnf, zos to nie jo s prlivne. Vtedy p r ichádza k orche~>tru 1. pozrelo sily. Nu· opak - mal by spoluprucovat s mu.tl· kantaml tak, aby cltl\1 tvorivý podiel no výsledku. Hráč mOžo byt po skuške fy· z tcky u navený, alo uk mé hrejlv~ pocit, že bol sCtčasfou tvorenia, jo !lfastn~. Mu· ztkan tská duša jo pri tvorbo veTml po· t rebná. DOraz kladiem na to, aby každý hráč pestoval technickú zdatnosť, Iba tak sa dá čo nujskOr prls túplt k tvoriveJ práco. Nova hudba prlnašu onormnó taž· kosti - ale to bolo vidy, l za doby Bce thovena. Nároky rastu v každeJ oblasti z tvota. Preto ja potrebné zbovlf sa tech ntckých p robl6mov. Olrtgont cizelu je -ako diaman t - :;voju predstavu a často vie diplomaticky prejsf k tomu, aby reo· llzácla tojto p redstavy bola čo najrych · le)š la.

• Najväl!ll Zlil ltok mdm na genol'lilke koncertu . Vtedy hrt!mo die lo pro seba . muzlclrujomo, ole ot.to stále mOiemo nlo ktorý takt opruvlt, noznaett vyruz •.. Na konc01·to sú voci u~ doftnltlvne. Ovo· cle pedag ogickeJ práco dirigenta nomusf byt zrolli hned na naslodu jucom koncor· t e. Casto priš li do SF dir igenti, ktor! sa po skúške spýta li : .,Kto je tu šéf, lebo ten orchester je vefml dobre vedent ... • Práca sa môže prejaviť oj u Iného a jeJ konštatovanie jo najvllč!.ou satisfa kc iou pra !iéfdlrigenta.

Mi!lif mať aj itlrtsiint velel osobnost· nej vybranenusll lst6 nory, lde61y, osob· né sympatie k istému typu dlrisenta?

• Mat som v tlvote vefké š tastie: bol som z•akom Vactavtt Tollrhn. U neho som Zdlndmf'HIIl neu~taly tvotlv~ dur.h . 1\111 1111 chvJTu ll u!>ov no noza~ta l. Pestoval ra n· lilzlu. r-a:tdé ume nto bolo pro neho po· Wdtné 11 pramonnn. Opakova l: ,.Tak som lcJd, dnA'> &om pracova l s ptlrtiturou <.ty· rt hodiny". A my !>mo sa tudovall: oko jn to moinfl, vod to a to d10 lo uz llll lgn· val nlokofkokrcJll Ked Llovrll lclo v tyLll · tu sfopaJách, vtdf, n lo. c1 mudros( jo v la· hchov!.kom povzdychu. Dirigent vzdy znovu n lljdo v hudobnom zíl plso vucl hollné povSimnu tla. Vúclov Tallch 1111 tu raz pri poháriku vlna obrozno vyJadril týmito slovami: .,VIete, Laco, milova l som v dvadsiat ke lntič, v i.ty r ldslotkc tlož lndč - a diiOS tluž lnllč" . V skulO S lll ll hrali z partitúr 1111 klavln, učili smu sa dlrl~cnt~>komu remo~olu, Tallt.:h sem tam nlcCo povedal. Viac som ziskn l od nP.lto nu f)rochadzka ch, a lebo p1·1 vlnk u, lo.d e vyldadul svoj nli..:or na hudbu a umo· nu' vubor A to zanochalo vo mne tu pravu knl i ku, ako ,.no to~. Ako budem 111 uétl ? Mys trm ::.1, lO budem vies( žl!l· kov k tomu, aby boli verntl zvedavr, no· spolo.ojní :. doslahnutym, ttby su hovorilo molen o rome!.elnoj prcit.:l, alo z vyšslo· ho prlnt•pu rozvoJO hudob no) ran tllzlu. Tnlu:h .. ~tvoril" CF. Tu je mlchclangolov· :-.kŕl prucu. Hol pntlm !.tvorený pre pe· ditgogtcké púsobcnio. Ked som prl!;lel k Mravlnsklhnu, spýtal sa mo: .,Co tu chce· to, keď ~>te Tallchuv ~lak?" Tallch bo l dll ty cus v Z!:i!:i R 11 dlrlguvu t l Lemngrad· ~ku (llhurmónJU. Mrovln!.ky tvrdtl, to sa od ne ho vera na učil. U Mravlnského som ~~~ Jllluc:JI tvrdej Pl'llrl n11 s kuskach, kde to, čo pestovul Tallch v oblasti runlll· zl!', sa tu mohlo roollzovut s Jedlnctným tPie!>om. 'fallch bol lukou kvetov. Mra· vtnc,kcho najlops lc charakterizuje dreve· 11;1 sochu pl!lucoho č lrmollo mnlcho PI· lll l'na, ktorú mu nu s toto. Symbolizuje JPhn ~U hlu samotu . Vychlldzu z prísnej mud rostl. Orchester sl uvedomuje Jeho vrfkos(, oco11Uje jeho kvali ty. Doviedol t.onlng rads ku fllhurmónlu k svetovým u•.pm.hom. z dnosnych zjuvov obdlvutem "llrtiJI'IIIl o B 'ľll'~totna. Nebudem rozv á· dzut, kto )1' vll(~lll.

lute bll11ky V, t ll h k hlldhD dVIHl81ate• hn s!urol!la. Zo ·tfii lll stu 80 o p romi!iro· vanlr mnohýrh s tovrns1< r h rll" l. Ak 1a· ldmtatof~l< ó gcnerórla Rlovnn~l·frh s l<la · r'ntf'fuv l•o' o n io rn1. rn-lnl.-'"nti k tvorbe oxistenrinu pro(• ~·nn~lneJ SJ:i, ist6 je, J.e tvorhn mlad!eJ ~enorácio nrsporne 'lfl · vlsf aj s molno~ťou pohotovn a idná lnn ln torp retovot h udbu ko mnlikovaneJi laho, mudrrn6ho 7'tplsu. Myslite s l, f e SF Je na tieto úlo hy dostntol!no p r ipravená?

• lta! dý rozhlasov9 orchester jr ohf:'h· nej!;(. Tllk jr to nn celom svl'tr. A op.ač· 1111: kotdti rllharmónla jO (ažkopádnP Sla . Vyplyvu to zo sposohu práce, z r} Chh»ti nuhrllvonla 1 d ramaturg ických pot1od11 vlek. Filharmónia nomôle tak často hra ť modernú hudbu. Ale ncmOl.o su jej oni cl'lkom vyhýba{. Priznávam, treba ju h rot vltlc. Snáď by bolo no to p1·1to;.•· tosť, keby smo moll podobn9 rostlvol, aký jo v PoTsku. Moderné partitúry ma Jú !>Vojsk~ spôsob zoznamu. Problem Je v tom, že orchestor n o• ád vychádza z normá lnych ohla ~ti, zákonov. Vrzmlmo s l malú, olobo vdkú otca ortku. l ked dl rlgent povie, h ra)tt to tak. Ct tak - vždy to nestačl Treba tnt ormuc1o s presn1t, aby h rc.\čl vstúpili do Istých pravid iel. Apeloval by som na skladotefov, nhy nezabúda li, že kutdy zvuk sa dá zozna · mona{ tak, oby sa mohla prácu dobrr _or· ganlzovaf. Ak je pa rtitúru bez opornyrh bodov, Jo p1llco p1 o orchester .cu Zkli. Na· pr lek tomu sl mysllm, Ze tuto hudbu treba hrať a častoJšle.

Každý umelec nutne ko mun ikuje , po· st ucháčom. U:l tým, le h rá pro niekoho, vytvára sa tu Isté vnCttor né na pä tie, po· trebn6 pro tvorbu. Uvedomujete 111 pri dirlgovanf túto spoluprácu s obocen· stvom, má na nás nojaký vplyY?

• Akokolvek som vyzdvlhonl gPne· rlllnu s kúsku, predsa na koncer te Jo n lo· čo, čo ch9bll pri In ternom hrant. je to vllzba : orches ter - dirigent - p ubll kum. Vždy to prechádza cez ústredný bod a• tým je dirigen t. Ak mt!te pocit pri dlrlgova n l, žo sá lu ilju tichom p lo nlsslmo, nlcho so nes10 romantickou me lódlou, ak vllm to s pOsobujo mrazon lo v <.hrbte a bt6 eloktrlzova nlo pos tuchll čov 1 orchestra, vtedy je d irigentov i vor ml dobro. Vytvoril so potrebný kon ta k t, hudba naš la s právnu cestu k publik u. V r mllm vohnt rád publikum, ktoré cho·

d( na koncerty vo ~tvrtok. Je vďačné za každ9 výkon, zu každé die lo. Platočné publikum Je vyburavejšle, a koby c hcelo povedot: ,.Tak, čo n6m zahráte ... l Ked je ton Mozut!čok, Beethovcork, to ro· znmlcmo, ak je nločo nov!>IO, !do sa po pa uze domov". A to n ie Jo najlepš ie v l zltko l Jedno z na jvnfmovojslch puhllk som zatli v Ja po nsku. VIe sa u plne od· dat hud be, otvorlt svoje vntHorné brány, odre11gova t &a z dcnn~cll p roblémov a &otlta( pria m fascinova né hudbou. NaJ· kvalltne js le, hudobne na jvzdelanej!lle publikum je v Nemecku. No a najbllrll· ve j§t s tl - Taliani ..•

Rozhovor pripravila : TERtziA URSINYOVA

Jubilantka Ju bilujúca kluvl r l!>tka Kvetlca Turianska

Je znliroa našej verojnoliti predovietk~m ako cltllvli partnerka ln~>trumenta llstov - na j· ma llllAd'>eJ gene rácie. Pochadza Z Oubrav· lo. y pL·I Bratl!-.lllve, kde pOsobll jAj otec ako učltef. Pod jeho vedeotm zlskala za klady v hu&fovoJ hre, nes kor f podfa príklad u svo· JPJ ~o ta ršoj sestry 1 zuča ta hra ť na klavíri. Dm hlidzale do Bratislavy ne lludobnu školu pro ::i lovonsko, kdo Ju v iedol znklada tof toh· to ustavu - Miloš Ruppc ld t. Popri gymna· z iu novi.tovova la (ako mimoriadna postu · ch áčka 1 klovlrnu tr iedu 1::. Krlžana no S tút· nom konzervutó r lu a po jeho penztonovanf absolvova lo u ll. Ha~:~sovoJ. Y r. 1951·56 na v· Stovo vata V!:iMU, kdo bola zl~:~ čkou S. Né· motha -Samurrnskcho. Vy~>oko hodnoti )oho muzikan tské zt!zemlo, pedagogic ký ta kt, ve· domosll overené p1·axou l š irokO skúse no!>ll vi.estronného hudobnlka. Nu :.vojom dlp lo· movom r11cltull premlót·ova!U jeho Sonátu pre lo. lavir. llned po ukoncenf l.túdlí Ju pri· J«tl na VSMU ako konccr tnu a sólovú ko· ropetltorku kutcdry OI'C hO~>trál nych nástro· juv. l'o 15 rokoch prc!!lll na kl:ltf'dru kláve· MJvých nlls trojov a sučasno jo koncertnou korepetrtorkuu v triedo sovietskeho voklll· noho pedagóga Analo ll ja lvanovlča OrCio· llOVtl.

Vtocoré momen ty s lormova li orlontáclu " · Turionskuj ( jo od 1'. 19tl4 t lonkou Z::i!:i ) nn homornu hru, ktorá prevláda nod sótls· Uckou. ::ipo lupratovu la s vloteryml só ll~tA· ml s ktoryml absolvovala rad recltá lovych i ;mm!ilch vystli pcnf pu s toven!>k ých mos· tách, uo re~>tlvaluch , nu pro h lladkach tvorby a koncortnóho umeniu doma l v zahranič! (!:io tla). Rad poslucháčov VSMU, ale aj ďol· šlch umeleck~ch škôl sp revádzala n n suCo· ž Iach - do111 llclch l modzlnorodn ých (Pro ž· skt! Jar - vloloučel o l klorlnot, Budapest­kta r lnot). Spotupracovalu s C!.. rozhlosum aJ s Cs. tc levlzlou v Bratislave. ·l k·

• cc ca

N Bratis lavskú hudolmá umelecká obec

odprevadila dna 18. ll. 1976 na cintorl· no v Slévll!om údoll na pos lednú ces tu Atel(Bndra Dufeka. A. Oufak zomrel 11. februáre 1976 po diMaJ chorobe vo vo· k u 67 rokov. Svoju umeleckí• drá hu za· konl!ll ako člen orchestra SF, odkior -ul poznafo ný chorobou - odlliel v r . 1973 do di!chodku.

Spornfne m na A. Dufeka ako na prln· tela, kologu a spolu:f.iaka. Nai a cesty sa str etli u! v mlad ustl no Hudobne J 11 dramatickeJ aka démii. Ako tiak hus fove j t r iedy pror. G. áhlovskéllo upozornil A. Dufek na seba mimor iadnym ltllon· tom. Mal k rásny, kultivovan ý tón, bo l mimoria dne muziká ln y a techn icky voľ· ml vyspelý. Preto l!asto fll! lnkova l na ve· roj ných &kol s l<ýc h l ml mo~kolských kon· cortoc h nielen ako sólis ta , ale a j oko primll rius s lállikovóho kvarteta . V roku 1931 absolvova l Husľovým koncertom h mol od d'Ambroslo. Absolvoval su sprievodom orcheslla, l!o bolo výsado Iba najlepš ieh poslu cháčov. Umotec~é . o osobné vlastnos ti A. Dufeka so pretav• li u! počas lt ťld il . Bol vzorným a svedomi · tým posluch áfom a napriek znel!ný m úspechom, ktor6 dos iahol ut na &kol· skoj pOde, zos tal vidy skromný.

Vyba ve ný týmito rudskýml a odborný· ml kvolltuml, vs túpil do umolockého ži· vola ako čle n 1. hus H v orches tri NO.

11prlek mo!nostia m úeinkovnt ako s6· lisla pri p r fležitos tných symfonických koncertoch , uspor iadaných OsvotoYý m 7VIIzom a ND l v rozhlasových ro tá ciách, aJ ako p r lmár lus kva r te ta . prác11 v or· chestrl tohto a mblcl6zneho umelca no· ul!pnkojovala. Hfadal možnos t d'ate j §tu · dovot', llo 111 mu aJ poda r ilo, ked' dos llll miesto YO VIedenskom orchntrl. Tento pohyt vyuf ll na Atťldlum na VIedenskej hudobneJ akadémii u prof. Wolfgan !!l Schneid11rhahnu. Zlor - Yojnové roky mu nedoYollll lt6d iá zakonl!if.

Po •ojne 11 stal členom SOCR 'f Bra· tiliiiiVe, kde 1me sa zno'fu stretli pri tom Istom pu lte v skupine l . hus lf. Bol11 to ha rmontck6 spolupráce, klor6 pokra· I!O'flla l 'f Slovenskej (1Jharm6nll.

JAN PRAOANT

l

Aktív o zábavnei hudbe

( Dokončenl& z 5. str. )

umelecky. JoJ dals iu využitie masovokomuntkačnymt pros· trledkaml J• malé.

POSOBIT NA ESTETICKf CIT

Zt~vazny prispcvok povedal na záver diskus ie p ro f. dr. Ina. M. Hrul kovl c, CSc. Nlo nllho· dou sa OV K::iS a Ov KSC toT• t.okrAt Zl:lObOrdll :,tavom ZObiiV· nrj hudby. V teJtO otuzko 1111 dospolo do bltUIIt.lu, kedy tro· be rozhodnúť, 11ko krl! ča t Úft"' Jej, aby sa zabavnd hudba dos• tal/l na vysstu urovcn R11 5tlll vofn y čas a & nim l rnkrnatncl potreba ru df. OtliZkHilll popi\• h:tt•nuj hud by &a lllljvyoslo or· gány nozuobornJl! z akých .. l " obranných" pozklf, uhl Ju tu u ~ s pomln11 ná mol nosC pôsobi( l touto hudbou na cstutick y c·1t , vkus o kultui'U nus lch rudi. Su· druh llru!.kovlc podčiRt kul. 10 nie celá západná h ud ba zábav· néhu lánru je protlsoclallstlcky umeranli. V tomto s mere t ľ!!· ba posudzova C pod To Z<~<;utlv l o· nlnského u~oola u dvoch ku l· ll'lrach. l nu Zllpudn Je t<ult,.lra demokratlck•l a rt•volu~n<~ - l kultúru reoktn<l. V o Jlustl vý· boru zábuvnoj huclby sa trPhn zamora{ no hudbu, ktorli l v kapltullstlckých krajinách po· tvrd.:UJO Fudsky kladné, tvnrivó vla"tnesll človeka. Nctr:J~o podceňova ť vysokfí úroveň prlo· my~lu populúrneJ hudhy, rliP.l, ktoré vznlkajtí nn oh)"rlnávku. T11lentovnny umelt!C sa ohyt:of· ne snn~f vytvorit diPio ho In~ svojho mrnn - čl Je to už u nl!~. olcho v cud7lnr Sú< uh HruSkovlc ~~~ ďolcj z~mPrnl M

stav u nlls, pričom odsúdil sku· pink6 renle, k a k~mu nlflke•ly dochádza v rOznych lnšt ltO· clách. Ch~bajú toorP.tlcl a kri· tlel tohto t.l\nru. Soclologlck6 výskumy trrba, air ICh V5'S]Cr1· knml !!11 n rmo?no mcchnnlcky rlntllf Posluchtičske zá ujmy tr e l!a usmerňovať. Netrrllll kll· crr• ky od!;udzovat cel(• mlArlož, alo snažiť sa Ju pochopi{ v j! l 7!Huhllch. Napokon - oko sn zllltllo - ll'n 5 pl:'rcent mld· ll• 'o mA vyhru nPn9 ztlujf m o ht>Utovtl hutlhu . nč~lno mill· dych rudi Ili(\ lllroké posluc hli!'· ~ke zllruhv Vyj11drll 11a l k po· lltll•ko j p lesni. jej autori mu l 1

počltn ( s o spPvnosfnu a rytmlč· nos!ou. ľollllckll pioso11 je Jed· ným druhom popult!rnoj hudhy. Buclo !on nuďo lcJ podporovnr, alo musi byt Invenčná, tvonmd nlo ne jeden o hrnz. Spoločon· sky on~a1ovunll ploseil Je nopo· kon v~dy tli, ktorá nktlvlzujo dobré schopnosti človeko a ne· sparno vychádza l z nnšl ch tra· dfctr. Preto nomusl by t výro.t:om mestlactvn, ak náš autor plšo citov(• plosc il - napokon sen · tlmcnt Jo prfznačným pre l ~ a VPkOVÚ katogórhl mladých ru · dl. Na zllvor súdruh llrn ko· vie ešte raz zdOraznil l'o a bu · do k r iticky postupova t proti sk upiná m, ktoré vidie v tomto umen i Iba ponleze. V p rvom ra· de tľeba hodnotlt 7áhavnú hutl· b u z o bjcktlvncho estetlck(•ho stanoviska, sledovat Ju a hovo· rl t k ritické slova otvoľcne a p riamo. · UY·

HUDOBN1 ZIVOT - dvoJttfdenn rk. Vvd6v11 Slovkoncert vo Vvdava te f-.lv• OBZOR. n. p., ul. Cs. arm6dv 35. 893 38 Bratis lava. Vedťícl rnd a ktor: d r. Zden· ko Nov6ček. CSc. Redakčn6 rada: Pavol Be~ln. l:ubomfr Cť2ek. orom hlst Ladis lav DOša. Mllo!l Jurkovič. Alo1z tukn6r prom. l)9d Zdrnko Mlkul11 dr Michal Pelovčlk. dr. Gus t6v Papo Miroslav Sulc. Boh umil Trnrčkn R11r tolomA1 Urbanec. Adresa redakcie: Gorkého 13/VI., 893 38 Bratis la va, t e lefón 311234 Adminis trácie: Vydavatafatvo OBZOR, n. p., ul. Cs. armádv 35. 893 31 Bra tislava. lnzertnt oddelenie: Gol'kébo 13, 893 S8 Bratislava. Tial!la Nttrlan· • k P t l ečlarne. n. p., 949 01 Nltra. Roz§lrUIP PNS Ob1ednávkv oredolatltero" nrtllma PNS - Ostredn4 expedfcla tlni!P ll dmlnfQt rá r ln odborne! tlače Gott w~ ldovo nám. 48/IV. 80510 Bratis lava. ObiAdnávkv odbAr ll toTov v zah rant1'1 pri II ma SLOVART. GI!. spol.. tenlngredsk6 ul l!. 11/T . 896 28 B_r,a tlsteva. Cen l' , •. l•u"hn v9tlačku 2,- Kl!s. Neob!ednané rnkn!"'I"J sa nevraca!d. • • l • '1 11 i'!f!tlo: 45454 RPtrfstral!n6 l!fslo: SOTJ 8/1 r

Prehliadka nov i bu /horsk j tvorby 1976 posledndllo mle~ta. Oabornlkmt, sklada· telml, mtnpretmt a muztkul6gmt, ale v prvom racle prostými navstevnlkmt. Ved· ra tten v cllhtích toalettlclt a mu:nu v bPrny,·h fJhlrko('h sPdelt ~lar!te teny v ~~~~A.· dr h. vo svet rnt h a - čo je na na Se pomer_q newul'u/nľ! - 1 mallS det/.

k•t diela boli kompozll'nl zau(fmtml mnoh~ čer[Jalt :: bohatstva bulharskeho folklóru. NaJdhkutovanet~ou skladbou bola sólovtl Sondta ~re utolončelo od Vn· st/a Kazandtlt•va, vo V'lnlkallicom pred· vL·dPrt Venl'eslalla NtkolOtla. Hudobná

mozaika spod Vitoše

Suít '"·d ~tátna j/lhurmóma. Snlmky: I'U<.l,tk( lil Hl.

Prvl} J..·oncert, na ktorom som sa zlí· ta~tntla, bol venovantí Slfmfonickef

ttJOrl•a. SoftJsl.:tl. !ltatna flllwrmdnitJ, kto· ríl cltrtQoval /Jm11tar Mannln11, mlaclll 11.!111· perw-:'lrntntj umalec, predr>tPdla cltt>la Alexandra Raf("eva - f'Pstwalovú predo­hru , diP/n, ktor(} vqrhádza z ludovycll bulhanktjr.h mel6dil, ll. ymfdntu Ivana Sposmm, prt~lu~nlka mladS~t ~kladatel­si<Pf qenerdcfp f podla $1nv bulhar kiích odbnrnlkov .. nvantgard1M11" blllhnrskef tvorbu} . dtelo, · ktnrd ,prl1alo prttomn~ ei>Pren~ttm s IJl'lktím TWrl~enlm a mon· tllnnum .. brat>o", prtprall/ar tak prztom· n(}nw autorovi otláCtP, kfor~ sú pre na· -~ n ·a nezvt/f:U/n~.

A/ rtal'>le ~Uudbu Vl•l!era boli z hra· dt~ka knmpoztÓ1~11o prfno~om -

1 ,.,,,n prP fmlltnľ\k6 tvornu, ala prP lw· tl11hn11 tvor/Ju t>6hPc. C1 u! t~lo o Krm,.ert prP orC'he~ler nd K. K{urkfo/J~kf!ho. alelm Konrert pre klanlr a orri!P~ter ad MaTI· 7;rt CŕnlPmmc111a 11 poelant Antrma nJko!la. ?.a drriqent~ktím pu/lom prw1talo o!JI:'· c Pn,/llo autora - poprednf5ho bulhaľ\k~· hn ~kladatera - ntl.rodnf51!n umelca, kto· ru ,, tnmto roku prehPrle za svoJe do· tc>rnt\te rltPin ,.1/Prdc>rmm rf'nu•.

Z:IUflmavou akctoa .,Prehltadky" $ú diskusie {na druhq del'! rtl.noJ o dte·

lach, ktor~ zaznelf na vPčcrnom kon(er.· tP. Dn velkP/ sume J.oil::11 bulhar~J...(/cl;l .,.k;[,,dalelnv .sa chádzafu po~lucl!aN, oby si poJJedalf ""nte ula~rnl' 'ltlzory na ~crf· vecll?n~ skladby. A prtiJJe nn te1to dlskú-­sll sa vera hovorilo o s6looet Sondu• pre vtnlontelo od V. Kazand~tt>lla, Boltl vera hlasov pre - at proti. V dltJuch pn· spevkoclr sa poslucháči rozhovortll o Y~· tlime tvorby, o melodlkP. llarmomck{Jr.h po~tupoch, emotii•IIIIC'h ut/nJ..·orh. t'~etk!J dtskusle boli zau{fmall{$,

Okrem sofi/SkiÍCh úburm1 pred~taiJil.M na koncerte O/ Symfontrkfí orc,lte.~ler

~ldlnPt filharmónie z P(evenu s dmgen­tom G. Notevom. Tu zazneli ~kladby alo(· 1or01J Draqosl/no11a. CJm~toskova, $aqt p,.

tJa a Abra!ieva. Vt1Ntna z ntch bola ve· novantl. Xl. zJazdu KSB.

Bullinrl'ka. Vy.,lovh tuto \lOuo a funtá .la 1a rune)le na .,./nl.:om u:taren~

'P!•f~rt>tte Ctf'rneho mora, vldlS pred P· fl.011 pe ~trú paletu s/rrečnll.:nv, nádhl.'r llltCII hote/pu, riJznyrll mruk:cti, opále Tl!J<'h udl n vel a " volia.

nt•f tvorby l!Ji6, na ktoreJ veľká uät:Sm.a du!l bola vPnouantl Xl. ztazdu. PoJ..·6,,m \U v tomto prispevJ:u tl\pOII ttu,totne rharak:t~:rt.oiJat dielu, ktnr~ som mala mo.no~t putuf:

Tuto tliÍliiiiiiiTI~ hwlul11 1ľ! puduJtt/11' trvtl u• ~lf!rl r oky. Kažtl!} ruJ..· $U na twm

pn•rt,lnvla \k/adata/1'1 ,,;('( l.:ych gP nera rtl a žánrutJ elle/am , J..·toré vzml.:lt 11 IJOS

lednom mku. alebo a,pnfl v po.\IPelnfich ci/Joch rokoc'/!. Ked:!e som prl!ila a! vte­dq, ked uz Prehltalika tJ\/upollala do ~vo· 1e1 druheJ l'astl, nemc em ho11ortf o cel kovom pollfarla. Mo.'Pm 'a dntknút Iba ll/Ch koncertov, ktor(! 'om mala moHo~r md/et a potut . Áno aJ viellef. T.ebo hnl?ď na zattatku bol IJizuálny dofPm.

V r•nhovore. ktnrfí som s ntm po l.:rm· ertP ro/illu. Marin Golemmov pOIJe•

lial: .~11 vofml rád, In ~" tllkéto podu· j<lllfl stava pomaly tradlrtou. Ved bu l · IHtr~ká h u<.lb.J exu.tuje Iba qo rokov a mu· soli sme velmi tazko dohllt'lat to, čo llli'i krajiny mali už za !tebou. 1ysllm ~~ však, že Sd dnPc; Jemustme hanhlf zn to, i'o \ed a vytvorit n•Elf'•l n<tšl start,! ~kl,tdi! · tella, ale ,q ; i na1mlrtd~f. Dávame Im v~P.tky mo~no<,tl r.t~tu. vkl.tdáme do 1111 h '~et kv nádPjP. OsohnP som rad, to aj l" '>Om mohol J•l'l ~pll ť ~\"!Jjou tvorl.Jnu <.lo rr.lkoV(!hO r.,.,tu Ilil ~>Oj h11lh.1rskoj hudhv. Tr.~l ma. že '>.l na IO'>I!t) '>l rP! nem !> 111 all slavským uht!< P.IIStvorn, kl JrP budP rntlrt pnsudlt mOJU halt·tnu lvorhu."

Osobne som čakala s velk1ím ztl.uJ/1/Mrl zaver .,Prehliadky", kde sa na kon

cPrtoch pred.stalllll natlepšu~ hulhar\k·l' zboro/l~ telesd. fe v~eoberne zntímf'. 'P

v te110 oblasti patna bulfrarskt umelci k svetovým !iptN·ám, l!l u~ je to det~k4 zbor Bodrtl. smena, Detsklí zhor rozhla~u a tf'levfzte, Zbor StJf'toslm>a ObrPil'nova, ,\fte~aný zbor rozhlasu a tl'lPmzle. aletJO Zen>klí zbor Chrhllny .'1nrfoVl'f. V\rtktl spnmfnan~ tc>IP"d splnili ofoakdllante. On· kunaltl lnlnnafona presno~f. vQrar . u n· l! llmitefno.sf, klortl bfílla bofwou stran· kou zborov, sprtlvne pochopenie drela -to l>~etko spolu dalo nPzabudnutelii/Í za. ~u ok. A eSte o 1edne{ akcii v rtlmct prellltad-

k:y by som t-a chcela zmlemt. Bol to koncert poltticke/ plesne. Priniesol zautt· mav~ poznatky, ale to ma na{vlac zau{n· lo, boli hlasy mladfích ludt, ktort pol·as cel(}ho koncertu dtfvalt naJano svofu ~po· koJnosf, ale at nespokojno<;f s mtarprl'· láciou niektorých skladieb - najma, ak o IIUl'ente presahovalo povolenych BO de cthl'lov.

P te! Sof ia a pred lf'IJOU va uyrwr! pt•hurte l' ito,e, muur6le11m {urafn

])untlrova, Alexander Nev,ktí. zelet'f par kuv. Ale Sofia na rozhraní umy a tan lf! ind, ako v tvoJich pred,tavdcll. Mtestn mt zasnP!end, plnd ruclw a v tomto ro J.:u, v roku Xl. z1azdu Bulharske{ komu ntsttckeJ ~trant/. ozdobená tramparPnta mt, hp,lami, 1e plnd atmMfPn/. ktorou !tte celd zem.

A tio tPjto sldvno~tni.'J nťtlady prlspl?la , 01 Prehliadka nooet bulharskP/ .,wdah· Ve/kd koncertná Stl"') .. Rulqar/Ja~. klu·

rtl md 1200 mte.\1, bola naplnend do

O~ '11:.1 veter môJho poiJ'ItU bol /Jenooa­nQ koncertu z komornej tvorbt/. v

lnterprettlc/1 KolPqta pre komornú l!ud liU pod IJI!df'lll/11 !liST. 1/TIIP/ca VOS/la [,O• /utJ(I ·azneli dtela V. CuN;opa, 8. A/1ra~e ­tJa, C. SvetanotJa, S. Bpnu•nkova. A. Tekf'· lte11a, \f. Pek011a a V. Kazanci'teva. VSPI·

1\a z,1ver l>y som chcela [lOVedaf 7e Prehliadka novej hudobnej bulharskf1j tvnrby splnila or.akávanle nielen mojf!, alo oj kolegov z tn9ch soclallstlcký(h i:tutov a samotných bulharských odbor· nlkov. O. ODZGANOVÁ

Písané pre Hudobný život

A. l. ORFIONOV

HISTÓ VEIKÉHO DIVA L

Xl 1!11<~1

M 'ftrllmluv oko m111ch flllllt'rJ

v Clflrtsovl GoelunotJOIII l r~žla D. Barw ov, hu<lobnd na\tudovante N .. s. Golovanov}.

S prlcho<.lum dlrtg(•nta N. S. Golovanova v roku 1948 1e

~p.lté obdobie vsrozný~.;h umu· Joc ) ch (!~pechov. Tento vynl· klllttcl hudobnlk, <.lovizou kto· rél1o bola dokonalá znnlo~t naj· nHl ruo;k5'ch klao;ických opier, v'~·lcra11lco z jeho osobného Hbkyplnl'ho vztahu k Ich tvor· rum ~i vyt5'čll za tílohu - zno· VU IO!'Cenovaf, popri operách zllpadoeurOpskych l'kladntefov, tulooký kln~icky opt•rný repeľ · tollr. a to v čo naJpr~<>ncjsom prevedeni. Pre ·o ~clu operu v}· hral ten n11jklas1Ckt>jšf vartant orr.hr.strillncho znPnlll, orrtws ttlilncj uprtlVV, a pri r!!Uit7.1\CII l nterprctttčných 7111111!1 ov 7.11111 tercsoval najlopšiA Hy dtvad 111. \ ' )•<.IP.rlkom tolll o nl\rol'nf!lw p rr~1upu k lnscPnu č m•· pt ac1 boli prmiSIIIVI'nlil S VV<;U ic} mt umt-IP.rk\mt fllttamn truml. swr. pnpomen il t , ft• v obdobi rokov Hl48 - 195:1 ( RP.<.IV bol GoiO\il nov ~Pfd l rlg<•ntom l! IV·IIlla l ho IO te~( Ofh'JJI)C:IJ ptNI SiilVIII1 oclmt•of'ných štátny mi cr.nnm1 ZSSR.

Go lovil nov o~ohnc reiiiiZO\Itl tn z oclmenen5 ch ln~umrtnl: .,Bonsa Goclunova", .. Sac.Jka" 11

.,Ciwv11nc'lnn" \' .,Bon<.uvt Go dunovovl" reil<,l:r 1.. 881'Hiov, v~t\•11 n l< F. Fjudnruv~tk i l l '>Pli' vuli lllulnu ulohu A. Pirogov, M. Rftj:~:en 11 1nlfHI\ I van Pili rov. Samu;o:\·unc a l.íiCitllllll'itil \ •' IV rtllt G -.:etepp 11 G. Bof AD kov \ 9horn\ m l lmc•uom hc l i\1. ~l ir:hajlov . Znu\111 lrlk il"ll v mlo~duo;ll, sa znsk\r.l v ulu tli"! Juto<llvfoho I. Kozlovskij , ktor\ !)itlrtl k nnjlepslm IOIP.r prProm lllllll úloh\ nll ~rl!ne VulkPho oltvadla. Nru(ti i.: Jvnne orlj<!tn.tfno a verne slvllrntl úln· hu knw~nt.t Sujsk~ho 1n1erprét ll'nn··oqClt olntnl<IIICk(rh úloh 'llíkanrlr C'hnna jev. l\tá1 ia Mna· kovova 11 n ladil acletda tu· henkovu lniC'rpretovnll úlohu Manm \lnl-;kovP.j, c.Jc(n·y kniP· >.ata SlltHiomlrskóho. Varlanma vvtvi11 all VasiliJ Lnbencov a

lexej Krlvl!eňa .

V 1\or<;akovovej opere "Sad ko" [ret.l~ór 8. Pokrovsklj, v5· tvnrnfk F. Fjodoronkij ) potvr· <.llli svo1e pozoruhodné spevác· ko-herP.tkl! ~vallty v hlavnPj uluho gu!.lara G. Nelepp a Chanajn. Úloh!! Volchove) (dcl'! ra morského cára l bola prfležlt osťou k vy t voronlu na·· lepsfch kreácll pre trojicu spo· váčok· &táliu Spillerovó, )eli· :~av eln Sn ms kú a Irinu l\l aslen· nikovovú. V úlohe Ľubavy

nsve<.ltill svujé spAvácke vallt y Vtera Davydovov6 11 Veronika Borisenkové. Aj mrn<,ip úloh\ zvr.rtll in~ccnátorl n1111cpsfm sOli sl om.

V Musot'K"kt!!ho "CIJOvančlllo" dostala prilt>zltost okrem sklisens;ch majstrov ...!. eJ <;pro vácka mládež d1Vadl11 Do~• r• 18 llliPI pri'IOVIIII ~po'U ~ !\1. Re1 zenom 11j ml.aclý Ivan Petrov , l'l'r tv5 11hsolven1 1\onz• rvlol( ria v 1\l~lnPve lexander Ogmvcev V tPjl 1 1 • 'n11r

upozorntl prvvknlt n•l '>vno char~tkll' 1/dl'nf\ tln• 111• nt 'lo " trtlt·ntovitný hasos111 Alexej 'Kt'iv čena. jeho lc nleza Chovans" J

nebol Iha despotum, ale t ty· pom bo)/11'8 statej Rus1, ohhd · IUjúCilll iJUI irtdky ll zvyky lota · rohytl>ho ruského ~tátu .

V 1omtu ohdohl tn'>ronuvuh vo \11IKom dtvadle 111 Glinkovu operu , Ruslan a Ludm1la" pnd \"P.tll'n 01 A ~! etik 11a~ajeva, R. Zecharuva a B. Umltrijeva. V tomto pretlslltvenf umele~.;ky vy ru-;tol Ivan Petrov, tor1 'd

ta"rálko ... •al prvym l.Just..,tom rltvadll! Oclhorná knttkll porov· návn lu jeho Ruslnnn s prodchá· <.lz11 l'lctrn precl'>tavftp!om tejto úloiJv M. Rejzonom - a oret)nvall Pelrovov ncobyčajnS vS· kon

V novej redakCII bula uvectn ná Inscenácia Cajkovsk~ho ope ry .,Mazepa". )oj tnloccnátorl, <.potu s predstavttPlmt hlavných uloh, boli odmenení ~tatnou ce· nou Z~SR, čo satno o.,ebe do· svedčujf' kvnllly Inscenácie.

Nemálo nov~ch predstavenr bolo • vytvorených aJ zo zápa·

' doeur0pskc1 opernej lasiky. V predstavoni Gounodovho "Filu·

' · ~ta"; kto1ého prrm téru prlpra· v1ll v r. 1949, účinkovali na j lepši speváci divadla. Olotod :E'austa bola rozdelená na !.tli rého 11 mladl'ho. Starého spte· val dram a tie ký tenorista ( N. Chanafn), mladého - lyrlckl tenortstl ( 1. KoziBnklj, G. Bof· lakov, B. Xlfčeuklf, A. Orflo· nov) . Murgaretu ~>plevall Spillerov6 L. l\1aslennikovové a T. Talochadzeov6. M(!ftstu na· tudovalt A. Pirogov. l . Petrov

a J. I vanov. Z dal.,lch zi'tpaclo eu óp~k,•c·h opier hol lno;cc•no vanv Mozartov .. Dun Juan" 11 Rossiniho ,.Rarblor zo Sr.vlllv", K n11 lll~pe<;nejslm ln~rPnt11'f•ím 1ahr11nll'n9ch sklacldiC'fov tc>hto ohclohia vsnk patrila \'f'J1'11hn .,\ida" Skvl'll' holo prrdo\''-''1 kvm huclohné na~tuclovAnl'' Dl· r!Pt•nl Melfk·P8,811l\' 10! OA Vl'• t hole rozkvetu woUch 1vnrt· vs·ch sf! TrntflciA II'IJf, "hudob· nr!( tnlr.rprc•láclt• 11 t.trlwv:lll v IP.jto operf' al' oln rl nP'in\ ch (:las Rl'?l)nfi rtr:~"nln R Pokrov·

.. skS!\1 lliU:lnO poV810\.'11{ za )Cd•

no z mtjlt~pPsneji\lch v ceh>j je ho IVOriH!. Mohutné masovó srt'ny, difnrenc:ované, funkčne eh at aktt'nwvanfi, cl ota íl ne roz p1 acovttnll postavy sOllo;tov a členov zboru, dOraz na vykrP'>· !enie jednotlivých skupin zrn· ruv, vojakov, otrokov, mdlvl· dualtl0\:dn6 í.ilié typy rudf -to "u rhllraktorlstll ké znaky Hl· ti~f:rovho rukopl'>ll v tejto ope· re

St't/'n~tou tvoriveJ činnosti Vr>lkl!t1n dtvadla hola aj pri'tca ntt vvlvot tmi nový rh opcrnýeh prf'd• 1/IV(IJlf S hudbOU SOVII't • '>kvrh '>klaclntl'fov. Nu ftll(tincj s~'1o m11lu llloopl'šnu premlót·u up! r11 sovletsknho "klndotPTrt \1 Krfi~P.VII "Mraztk", venova nc1 dt•hktlmu dtv.\kovl. Autor v nPI pllUZII rozprávkový prlhnh o cllt •vrut lo; ll -strotl', ktortl maco· cl111 \' \' hnnln v trP.skúceJ zime do !f·sa Vládca lt•~n - Mrázik - nii!II'O nrnP.ehnl dievčatko ?..tmtlll(/f, Ale ho Aj ubdarovlll . ľ11tu vvd11rrnú ln<,rr.näclu pri nr.tvtll vlll'šlnou mludi umelci D11lsla onorná novinka sklndn lll!n c; 7.ukovskňho .. 7 rell\loo srdca" ni nebola tnká úspl'!>ná a nevyclrtala dlho na rcportoil· rl.

Vl'!ký divárky ohlas a OCPOP· ntP orlhornlkov mali! prcm1~ra .. Dekabristov" c;klndntrra Juraja Saporlna v rok11 1953. Aulor prnrovfll na tejto opere skoro trldsnt rokov a kl'd ju prinlfl. ol do divadla, doplc;al na žiAdosť vedenia o'itP. dalšiP tri ohrar.v V opPre je sprar.ovaná hlsto rlcká udalost revolul'n6ho hou 1111 1q. storočia v Rusku, kr.dv skupina dOstojnlkov cárskoJ ar· mády sa postavila do čelo pov stanla vojakov proll cárs rl wojvOll. Povstani!' vsak nebolo úspP.~nf'l a vvstúpl'nll' dekahrlo; lov na SP.nátnom n.\nwstf v Pni · rol1radn krnto putlnčt'né. Pl111l z dl'btotfllkov bull U\ ltzn••nr "

osttJtni bolt poslanf na m\teoé pr11ce na Si l.Jir. Hudobné spr11· ruvanie tejto udalostl vychA· dzulo z najlep!llch tradfclf ru~· kej k lasickej opery, domtnovll· la spevnosť a zapam!ltovatci­nosť. Právom sa táto opera sta­Ja jP<.lnou z prvých klasických op1er sovietskych skladateJov.

lnscPnacíu prlpravlll dalgent A. Jlo1ellk·Palajev a re2.1sér • Ochlopkov. Výborná zostllVll In· tPľPrlllov stelf!sňovu ta rOzne skuptny dekabristov, teli obrcv· skú láskn k vh~:.tt, ako SJ te· l<~niP obetovat ~voj ž1vot pre lep~lu budúcnost ru ;kého fu du. Popri ~lechtlcoJch lftlstojnf och boli dobre vykreslené aJ posla· v~ prostých ruských vo}akov­sedllo t.;ov, lc torl neváhali obe­lovat svoj ilvot na Senátnom namosu. Nemenej výrazne boh stvárnené aj postavy ruských tlc 1, ktoré nasledovalt svojich mu,ov do slbfrskeho vyhnan· stvo. Dokonca aj postava sa· molnl'!ho cára Nikolaja I. -pupravcu dekabristov - hola v Inscenácii zobrazená velmi pravd1vo: vystupujťic na svoj trOn sa tras1e strachom prad neni!vtstou ludl, ktorf zaplnlll nilmeslle. Alebo v scéné' plesu, ked dvorf snllbonlct knložllfa Septn·Rostovského, )elene a slubuje jej splnenie každého '-elanta, sa vrcholne rozz(trl nad l.iadosfou )eleny, odcestovať s jeho zvolenrm za sntlboncom na Slbfr. Dlvácl nadšene kvitovali výborné herecko-spevácke vý· ony predstavlto!ov hlavnýcli

úloh - A. Ivanova a P. Llslcia­na (Rylejev), l. Petrova (Bes· tu1.r.v), P. Sellvanova (Trubec· kiiJ, A. Pirogova a A. Krivh· ňu [PPst~l), A. Ognivciva ("Nl· kolaj}, G. Borilakova (Sopln Ro'<IOv<;\ciJ), N. Pokrovskd a N. 'iukolovovít {Jelena)

Proklad J. RANIN EC !Pokt.llUVIIntn \ hud. člsle.)

Sr ~110 z l tlfl{Stlla opery .,TJuJ.:abrt str ocl f Sc:jlurtna. Sounh;}: arcbJ\1 .tuto ra