k •

l S dátumom 28. JUna 1929 vydalo $ tót ­

ne· konzer va.tórimn h udby v Prahe dva diplomy Majstrovske j š ko ly, ktoré s ú za · ujimavé tým, :Ze zn amen\)li vzni k ume­lecke j dvojice, pôsobiacej u% polstoro · C.:i.e na koncertných pódi.iíc l1 republil<y a viacer ých krajín Európy: RllCiulfa a Silvie Mac udziJ1skovcov. Diplomy s l! vzút:ne vl astnoručnými podpis mi pro mi­n e n tných repreze nt antov českej h u dby v prvej ČSR: na p rvom mieste je tu me· .no rektora ústav u a predseclu s k úšob­nej lw mi.sie josefa Bohuslava Foerstra , d'al ej členov s kú šobnej 1wmi sl.e - Ví­lérna Km·za (trietlny proies o1'], de. Ví· tezs lava Nováka , Ja rosla va Kuc i1ma. dr. Jana Bramberger a, Karla Hoffmeistra. Karla Hoffma nna, Janu Huri nnŕl ll josefa Suka. Nad lýlll ito podpismi člla.rne po­s udok o pos l u chúčovej sp dso bilost i:

"Hl·a sl. Sylvie Ht~l.moliové vyzname nává se zivým temperamentem a zdravou hu­debností, která je podepre na a iJs ulutním sluchem. Technická vyspelost · jest pn­z ut•uhodná. Tyto umelecké složky, ja kož i pi'tvab ljejího vystoupení zaručuj! slečne Hahn'ošové úspech na kolll:ertním pudiu. Viltim Kurz m. p ." Posudok na clru lmm di plome z nie: "Pan RudoU Macudzití ski koncet·tuje verejne již od trí posledních let v čelných hudebních strediskácb Ces ­koslovcnska, Nilmecka, Rakouska a zemi orientúlních. Vynikající úroveil umiíni byla na techto cm;Hich' krit ikou iedno­myslnii n:.mána. Pan Macndziňski jest IJia nistou vysoké inteligence a zdravého temperamen tu; má znamenitou ~echni· ku a nikdy L\eselhá vajíci pameť. Jako in ­te~·pret klavi'rních koncertu Dvoi'ákuva, [11at·xova, Scottova a j. tlobyl si zejména

v Nemecku zvučného jmé na. Jest to vy­nika jicí umiHec, od n líhož lze pi'i jeho mládí mnoho oi!ekávati. Vilém Kurz m.p."

Vyzbro je n! t a kouto charakteristikou rozhodli sa dvaja mladí ume~ci založiť rluo, ktoré (od začiatku spoločnej život· n ej cesty J je zn á me a ko klavírne du o Silvia a Rud ol[ Macudzitiski. Za celoži · votnó pôsobisliO si zvolili Slovens ko, r udnú vlasť Skaličanky Ha lm ošovej.

Popri r ozhlasovej a vted y eSte skrorn ­nej lmncertnej cinno::;li venujú sa pnld­IJežJHl súkr omnému vy u čovaniu s knždo­ročným vere jným ž lllc kym koncertom v Br atis lave. Progra my týc hlo · prbclu kcif boli nie kedy pesln\ ni e ked y s uzavre tou š týlovou drama turgiou : v Roku ~es!< e l hudb y ( 1934) to bol večer klavírnych skladieb 13. Smetanu a j. Suka, v r . 1937 [k 100. výrocitl smrti bratis lavského ro­dá ka j . N. H ummela) p rogram z 18 s l<la ­clieb t ohto ma jstra kl a vírne j kompozlcie a pod.

Vlastný koncer tný ropertoúr k lavfrne­bo dua, k torý sn začal efektným i diela­mi r uskej a fran cúzskej · literatúry pre dva k la víry, rástol z roka na rok Gf)Z

klasické pô vodné die la a~ k vrc holným skladbám Johannesa Brahmsa, Maxa Re­ger a , časom bol ešte o bohate ný slove n­skou tvorbou, často d edikovanou týmto u melcom. K vr choln ým vystúpeniam pa t­ria uve de nia dvoch di el literatúry pre dva l<lavíry s orehestrom: Mozartov !con­cer t Es dur a ·Koncert B dur o ct fana . Lad is lavu Dusíka . Medzi dirigentmi t )tchto koncertov sa o bjuvuj ú také oso b­nosti ako Kyril Kondrašin, Na ta n Gri­gorievič Rachlin, Claudiu Santora, Zde­nek Košler a ďalší. Pri oslavách Rcge­o·o voj storočn ice v NDR prclinies l'i Macu­clzití s Jwvcl vrc ho lnú die lu tohto lll llj-

, :.,_;:;bl. t<, . Wei.illi.t.!Jl a_ Meiningene. Tr i razy boli pozvan! k na­hrávaniu svetovej tvorhy v fuhonemcc­kom rozhlase Stuttgarl a za tamojšitl

' nahr<lvku Cikkerovej S loven s kej suity IJo­li v roku 1967 p octnnf S lovenským hu­dobným fondom Cen ou F'rica Kal'e ndu. Ni! koncertf} usporiadanom Zväzom s lo­ve nských skladateľov k sedemclesi<J tke um e leckých a živo tných p artnerov v r o­ku 1977 predniesli cl vo jkla v1rové cl iHla Alexandra Moyzesa, jána Cikkera a De­zidera Kardošn. V hlavnom mes te ČSSH vystupovali v Dome umelcov, na LetJe, IJurs l<ych terasách. a v Kni hovni mesta Prahy celovečernými r ecitlílrni. V rámci minuloročných Schu ber tových a Hu mme­lových osláv predniesli na jednom Id a­vTri 4-ručne ich sk ladby dom a a llum­melove nj a ko členovia oficiálnej br a­tislavsln1j delegiíci.e vo Wc1imare. Spo ločnl! :Zivo tn[L púť unw leckej d vojí·

ce je zachytená na 30-minútovorn tele­víznom filme, i are bné TV -snímky roz­siall lyc ll diel [ Hachmaninovej Sui ty up. 17 alebo Macudziťiskovcom venov(l ­nej ju:tzovej son úty Ahlx<mcll.'a Moyzc~a l dopl fíajú ich pro[il rovnako ako gramu· plut.lw SLLpr aphonu s touto drHnH\tur­giou : F. Busoni (Duelli no concer t·ante 1. c. Saint-Saens (Scher zo ), E. Sauer (f-ll·a· c ia Skl'ln ka ], R. M. Glier (Vietor). A. S. Are nskij (Va l čík ] t1 A. K .• Ljallov (Hracie hod iny ]. - ki-

Ročnrk XI. 14. v. 1979 2- , Kňs

•10

Oceneilie •

l Na ná vrh Ostred~ého výboru ~o­

mun i:;tir.ke j stran y českoslovm1 ~ka , ústredné ho v9 bor u Národné· r.o I:J·ontu, vlády Ceskosloven::;k •ai >o<:iH listicke j republiky, v lád Čes kej a Slovens kej socialis tickej re­publik y a ústre d nej r ady odbor ov ud~1lll prezident československej ~ocialistickej repLlbll.ky k 1. máju Hl79:

TITUl. NÁROD NÉHO Ul\1ELCA V OIILASTI HUDBY

ZéoSl. LLmelcuvi pmf. PREM YSLO­Vl KOCíMU, režis érovi opery Ná­r odného divAd la v Prahe, za· vý­Zllét.mnú činnosť umeleck ú, peda· g<'gicktl a · oegun!zlítorskú ;

znsl. umelcovi prof. JOSEFQVI PALENičKOVI, klaviristovi, :o;kla­dateľovi, ' za trvalé obohatenie n á ­rodnej kultúry, vynikajúcimi umP. ­Iecl<ý rni výkonmi v odbor e hr y na k tov!r a za významné dielo skla· tla n~Iské;

zas!. umelcovi proľ. JIRIMU PAUEROVI, hudobnému skladatH­ľovl, umeleckému riaditeľovi čes­kej fllharmónle a !'iadlteľovl Ná­rodného divadla v Prahe, za tt:valé ulHJhatenie národnej k uiiOry dlr.· luon skladateľský m a za v'f!nl jn.ú l<Ult1írno- pn1itlr;kú i; innost. -sn TNU CENI:1 KLf:MEN1'A GU'f'I'·

WALDA S CESTNÝM TITULOM LAO­REAT STATNEJ CENY KLEMENTA GOTTWALDA ZA DIELA A VÝKO­NY Z ODBORU HUDBY

PETROVI DVORSKÉMU, só listovi opery Slovenského níirodnébo tl í ­Vil dl<J, Bratislava, za s pevácke vy­kun y v operách doma i v zahra­ničí.

CESTNÝM TITULOM ZASLOtiL Y UMELEC POCTIU VI.ÄDA CSSR V OBLASTI HUDBY séfre~iséra opery . Slovens ké ho

ná rodného divn cl la BRANISLAVA KRIŠKU,

čl ena spevohry Novej scény v Bratislave JOZEFA KUCHÁRA,

šéfclirigenta Novej scény v BNt · tislave ZDENKA MACHÁČKA ,

sólis tu Štútne j [i.l hflrmfmiF: v Ko· š lciach IVANA SOKOJ,A.

Novovymenovan ým zas! ú if.il ým 11melcom odovzdal dip lomy o urle lrnf toh to f:est n lího tttu lu ť.len ľ\·odsndníctvu ÚV KSS, rninl:-lt~l' kultúry SSR n ármlwý \1111~1lec Mi ros luv Vá le l<.

(Pozn . r edakcie: o od mr-me nýcl1 umelcoch budome písa t "

Ľudúco~l~l:obného život;J l

V. lljin T ema ti a a štýlov , črty J. Falika Hrdzavé jedll~ky (na V0l'Šf! A. Zi~ulina' ) a P. Dambisa Zvony ( fu dové slová] . Téma histórie vlasti sa ďalej rozvin ula vo f undamentálnych dielach O. šos­takoviča Poprava Stepana Razina, V. Kalis tratova Sten· ka Razin, A. Petrova Peter 1., v zboroch G. Sviridova (Stretol sa otec so synom na s lová A. Prokofieva]. V. Rubína (Pricltádza jar na slová F. tutčeva il Prvý s nell na s lová A. Pušl<ina J a i.

, .. su • • S OVI

Koncom iesťdesiatych rokov sa v sovietskej hudbe p rejavila tendencia zasabujítca rozličné jej formy a žán­l'C - tendencia ku komm•nosti, tendencia intenzívnej· šieho záujmu skladateľov o vnútorný ' svet i!loveka . V oblasti z boroveJ hud by sa nezvyčajne rozsfrll oluu11 poéz.ie . ' Skl adatelia sa zau j!ma jC! o nové bäsne clum{lc: ic h i zahraničnS'c h ctutorov ,·o poézi u novo·veku i s t redoveku o rozličné poetické verse. To všetko vied lo k oboha te ni • Id eovo-tem atického o bsahu hudby.

Vznikli nové moZnosti Jyric l<óho ri.0šenta intcrpre w cie tradičných, spoločensky d élleži.týc h tém -- lenins.i<ei revolučnej a vojen slw-vlas te n ecke j. E pic ká l!nia hud b1 o Le ninovi sa aj naďalej prejavovala v dielacll rozpr á · vačského charak teL·u , v k torých s a bo.vo1·í o uvúdzanl ieninských ide1 do života . Pu tri . k nim kan t(LtA V. Sal · . manova ódo na I.enina na slová Pabla Nerudu, l<antáta A. Cholminova I,enin s nami na vc~rše V. MaJa l,ovskéhu, oratóri um ·R. ~čedrina, Le n*n v srd.ci uárC!d!l (ľudové slová). ·

• z o y Ve lmi svojr á z ny m a výrazným rie~ením leninskej té

my Sä stala in terpretácia obrazu vodcu v jednote su svetlý111i obrazmi pr!rocl y. Takto stvá r rul lyrické pocity le ning radský sk luclnteľ A. Preslenev v zborovej sl< laclbe Nad Ru skom vyšlo slnko (na ver~e A. Proko fieva a A. Cepu ro va] . Ly rieke poní manie leninskej té my nac116 clznme v zborovom cykle Vernosť od D. Sostakoviča (na ver še j . Dolmatuvskéhu) ll v Poéme o Leninovi od !1. Kravčenka.

Zúl<lacly m nol1otvúr neho a zúrovef\ lyri ckého r iešeni" revolučne( té my položilo vyniki:IJ(tce dielo sovietske : 11udiJy Desať poém D. šostakovii!a na slová mvo lu č · ných básnikov Žáner ly ri ckej poémy si na spr acovani" témy r e volúcie voli aj moskovský skladate ľ N. Sideľni kov (Päť lyt•it:kých JlOém na verše l'evolučných básni kov ) .

Novým s péisolJom, formou lyrické llo vyjadrenia zazne la. hlstori!::l)á témo Veľltej vlasten~c l<ej vojny ' v zborov\')m cykle R. ' ši!edrin'a 'na verše A.' 'ľva.rdo vskéhiil , .v zboroch

Obzvlášt významný je obrat k lyric:kému riešeuiu In­ter pretá cie vlasteneckej témy. Obrazom l'odnej k r ajiny traditným pre mnohonárodnú poéziu sa ven ovali sk la­datelia S. Slonimskij (Dve severné krajiny m1 s lo vá .v. Roždestvenského], B. Kravčenko (jOJ' v Suzdale a Kiži nu slová R. Stratijevskej], J. Adler [ cyklus pl.'l~ ženský zbor na slov<l r us kých blísnikov). J. Falik [Tl.'ip ­tych na verš e V. Sol,JUchina a cyklus Jesenné pl rls ne ). Svojriízny národn ý kolor it majtí lyric:ké náladovf.o o bra­zy M. ParccltaladzeliO, V. Tormisa, V. Rubína, A. Niko­lajeva a inýc h , E.'r!rodné obrazy s11 dopll~ajú opis mi spó­~obu života: )armo.k ocl B. I<ravčenka (na s lová V. Cybi­na], Na trhu od J. Fa likä (na slovt~ V. Solouc hin aJ, l' lli.liské trhy od R. Sčedrina, Pie::;ne star ého Tbilisi od 1 Kečakmadzeho ..

So záujmom o lyrický Qáner je úzko s pä tá voľba témy .. údelu ženy". k torá sa výrazne prejavila v posledn ých desaťročiach . Obr az r·uske j ženy ako poetický wml>o l pred s tavujúci e;sud národa našiel svoj v ýJ·az v z !HJ o·ovmn kon certe I.ebioď.ulíka . od V. Salrnanova & v ziJol·ovt)ITl

· (Pokračovaní& na a. str.) ' . •

• I:'ETEH DVOR::>Ký vystúpi l v prie lJeliu apr íla päť­kt·a t v zurišsk e j ope re ako Werther v rovnomen n ej Mas­senetovej opere tril<rélt v milánskej La Sc<tlt:J ako Ru do lf v Pu cciniho Bohéme a vo Vie clemkej ii tcítnej opere a ko E<igilrd v Donizettiho opere Lucia di Lammermoor.

e t:SU V BRAľlSLAVE n a ul. Obrancov mieru a Mu ­sil,~ch u le v Berlíne - Ft·ieclrichhain absolvovali so svo­Ji ru i talen tovéln ými žiakmi šesť koncertov v o ki· ese Se­nica v cl ľioc h 2.-6. a prlla t. r . za s polupráce Informač­mí llO a lcultú~ne 110 strediska NDR v Bratislave na počes ť 30. výročia vzniku NDR a Medzinárodného roku dieťaťa. I<oncer ty si vypočulo viac ako 200a poslucháčov. Na p rograme boli prevažne skladby n emeckých, sloven­ských a sovietskyc h skladatelov.

• ORGANOVÝ SEMINAR pre účastn!l<ov organovej súťaže Pražskej jari usporiadal v diíoch 17.-28. IV. t. r. cloc. d r. Ferdin and Klinda v k oncertnej s ieni Bratislav­sl<é ho h radu. . • OSVETOVÝ ú STAV BRATISLAVA vyd al zbornfk tra­d i. l:ných materiálov, zlsk aných zberateľskou akciou ,.I< prameiiom krásy a pozn ania" v rolwch 1976-1971l pod názvom Deti deťom V. Zostavovatefom je dr. Kli­m ent Ondrejka, CSc.

• SPEVOHRA NOVEJ SC:f:NY V BRATISLAVE hosťo­vala v priebe h u mar ca v NSR a Holan d:;lnt, kde na 27 p reds taveniach uviedla Lehárovu operetu Gróf Luxe m­burg .

• BRANISLAV KRJ!~KA, š:f:FREZIS:f:R OPERY SND, na­študoval v Slovinskom národ nom d ivad le v Ľubrani Dvoi'ákovu op eru Rusalka . Je to už jeho dr uhá p ohostin­skú réžia v tomto d ivad le . V premiérovom predstavení ,(8. III. 1979] vytvoril postavu Vodníka basista SND On­dre J Malachovsk ý.

• THE JUBILEE SINGERS - americká vokälna sku­piua z Los Angeles hosťovala v d iwch 25.-30. apnlil t . r. na Slovensk u. Vystúpila v Bratislave, Tmave, No· .výc:h Zám koch a Pr ievidzi. Zak lfldateiom a umol8Ck ým ved úcim súboru, ktor ý pozostáva zo 14 spe:v{lkov, je Al bert MeNe!!. Súbor sa zameriava n a interpretáciu čer­n oi;skej hudby a hudby in ých n árodn ostn ých menš in y Amerike .

• BRATISLAVSKÁ LÝRA '79 - bu de opä ť v spol očen­s kej hale PKO v d floch ::ll. mája až 3. júna. Prvé dva večery vystúpia semifinalisti, v tretí večer finéllisti čs. súťaže a štvrtý večer bude prehliadka u melcov socia­listických krajín. Do čs. súťaže Br atislavsl<ej lýry '79 prihlásili autori 170 nových piesn!. Výberov(t porota, kto­rej predseda l Jii'í MaHisek, vybrala ll českých a ll slovenských pief'nl. Režisérom BL '79 bude opäť Ján Ru· l1áč, h lavným dr amatur gom Igor Bäzlik. Predsedom fes­t ivalového výboru je básnik MarW n Kováčik, podpred· sedom Zclenčk Mara t, hudobný sklada teľ a tajo mník Zvä· zu českých skladateľov.

Oproti minu lému rokLt do chiíclza k p odsta tnej zmene v medzinárodnej časti, k torá nebude súťažná, ale pre­hliadkovú. To to rozhodnutié má prispieť k tomu, aby jednotlivé zúčastnené socia lis ti cké kraj iny vysielali na BI. svoje najväčšie spevácke osobnosti a incliviclu alily. úalsou novinkou tohto ročnej Bratislavskej lýry bude tzv. nwlá p oetická lýra, v ktorej naše špecifické hudobné t elesá a skupiny predstavia tvorbu n aš ich popt•eclnýc it básl,lil<bV. Tak tu• pr. Sexteto Ladislava Gerhardta s Evou Sf!péši.ovon uvedi!': poé~iu _qär. umel_ca Miros lava Váll<a. Súča~ťou tolltoročnt!j 13'1, ktorá je pripravovaná p r i pri· l ežilosti Medzinárodného rolm dieťaťa a 35. výročia SNP, budú i dva pmgramy venované týmto významný m jubi· Ieám : v p r vom odznie zmes povsta leckýc h piesn!, v dru­hom sa predstavi d e tský zbor Sl niečko pri úDPMKG v Bratislnve.

Us poriadatelia tohtoročného fes tivalLL upustili od tzv. )éiických porô t, ktorých vlaľíajšie výsledky viedli k istým p ochybnos tiam v objel<tlvn ost! rozhodovélnia . Na hradi iclJ odborná p orota, ktorá okrem troch hlavných c ien -- z latej, st riebor nej a bl'Onzovej Bratislavske j lýry bude mať p rávo udeliť i ďa lšie ceny: za né! jlep ší text a hud­bu, cenu OV SZM, cenu diváka a cenu novinárov .

• SKUPINA SÚLISľOV NOVE{ SC:f:NY V BRATISLAVE ,_ G. Veclová, B. Polónyiová, K. Vlach, J. Kuchár, A. Ba­láž, L. Mišlwvič a d irigenti Z. Macháček a B. Slezák v y:;túpili 4. u 5. apL'Ila v družobnom moskovskom Di· vad le opere tY. v inscenäcii Koľl<erovho a Ryžovovho m uzikálu ,.Krečin~kl j " a vystúpili tiež v koncer tnom programe vo Vot·ošllovovom vojenslwm inštitúte, s k to­rým má tamojš ie divadlo d r užbu.

• SLOVENSKA HUDOB NA RADA na svojom p r vom tohtoročnom zasadnut1 [20. apríla ) pod predsedníctvom svo jho predsedu dr. Ladislava Mokrého, CSc. posúdild a schválila dramaturgické plán y h u dobných telies na sezónu 1979-80 a pliin činnosti n iektorých hudobnýcl! in~titúci1 na rok 1980. O d ramaturgic kých p lá noch Slo· vensl<e j filharmónie, S tátnej filharmón ie Košice, Žilin· ského komorného orchestra , SĽUKu, Lúčnice, Podclukel­ského ukrajinského ludového súboru a súboru Mladé srdcia, hudobných divadiel na Slovensku a plánoch čin· nos ti Zväzu sloven ských skladatefov, Sloven ského hu· dobného fondu a Slovkoncertu prin esieme podrobnej· šie in formäcie v niektorom z nasledujúcich čísiel Hu· dobného života.

Správu k Vnútor nej agentážne j činnosti Slovkoncertu a k prác! s umelcami estrádneho žánru predniesol rla · diteľ odboru umenia MK SSR Jozef Kot. Upozornil n a ~kutočnosť, že oblas ť estrádneho a zábavného umenia je tiež významnou kultúrnou aktivitou s obrovským spo· Jočenským dosahom. Tera jší stav v tejto oblasti označil za neuspol<O jivý a zd ôraznil , že zápas o novú, vyššiu kvalitu sa musí premietnuť i clo sféry zábavy. Podotko l, že m nohé estrádno-zábavné progl'a my , ponúkané Slo v­Jw n ce t·tom, sú na nízkej umelecke j úrovni, vyznačujú sa často nevkusnostou a gýčov!tostou, na čo neraz kri·. ticky poukazujú diváci i miestne nár odné výbory. Zu účelom zlepšenia s!tuäcie v te jto oblasti bude potrebné rozšíriť autorské záze m ie (textári, sld aclatelia] a klásť vyššie n<1rol'Y n a !literpret ov - spevákov, hercov, kon­ferenclérov a najmä hudobníkov, z ktorých mnohí n e· majú potrebnú kvalifikáciu.

Kontrolnú spr ávu k výhľadovému plánu rozvoja hu· dobn ej kultúry podal predseda SHR dr. Ladislav Mokrý. Vo svojom komen tári u pozor n il na zúvažnosť tohto do­kumentu pripravovaného pre n ajvyššie stranícke orgll -n y a podal prehlad toho, čo tento pri jatý výhľadový l p lán na é. piiťročnicu obsahuje, čo sa z neho už realizo-valo a čo treba v najbllžš!ch m esiacoc h urobiť.

v závere zasad nutia Sloven skú hudobná rada odpor (l­l:ala Prlpravnému výb or u osláv 100. výročia narodenia Mikuláša Schneidra-Tr navského (v r . 1981] prijať určité opatrenia , k toré zabezpe_č,ia d ôstojnost a celonárodný $. N.Ý.znam týchtO. oslá·v, :

Prvé učebnice hudobnej výchovy pre osobitné školy

Ohsilli líorlln n il 5Flbil sp r!i vn e a dynHill ll 'kv nnfl väwju. /\ uto rky s p lniil po7iada vky p roporcwn uli ly ť; i nnos lnej aj rec rqltívne j z loi'..l<y h utlolmúllo pre javu . eticky a j este­ticky cl uti HktiVIZU jlí u súčasne i m poskytujú elemen túrno moZil ost i hudobne j subarealizúcie. Vllodne a k tua!izu jú ap likáciu jed no tli výc li z ložiek ·kom un is li0l<Hj výchovy a z<~mu t·iuva jú sa a j na formy .eslc· tie'l<él!O preh lbov.aniu br a ts kých citov k národom ZSSR.

V Slovenskom pedagogickom na ldada te rstve vyšla dalšia učeb­nicu a metodický spr ievodca k hu­clo lmoj výcl1ove pre osobit né šk·O· ly. Teraz pre 6. a 7. ročník .

Tento fakt je pozoruhodný nie· len t ým, že ide o prvé učebni­

ce a meto dické príručky t•ohto druhu v ČSSR (v roku 1975 to lJo l Spevnf-k pre 4. a 5. ročník OS a Metodický sprievodca rk spev­n iku]. ale aj t ým, že p t•áce pod· sta tne prispievajú k r iešeniu p ro b· lematiky základného hudobného vzc\e!.ani.a det! s defektom v men · ti tlnej oblast i.

Autor·ky PhDr. Oľga Pavlovská a PhDr . Má r ia Žil<avská vychád za­jú z dosiaľ p latných učebných os­uov a využiva jú modernizačné tendencie, ktoré prini·esol rozvoj hudobnej teórie a pedagug iky. Vy· chádza jú z princípov a zásad so· Cii!listickej pedagogiky, špeciálnej ped.agogiky, esteti ky a vývinovej p syr;ho lógie so zreteľom na psy· r.l1ik u dell s men táln-ou retardá· c iou. Opierajú sa t iež o IPOZnaUky hudobnej p sychológi€ a pedago­giky. Jedna z a uto riek, PhDr. Oľ­ga Pavlovská sa súsl;avne za.o bEJ · rá muzi kote rapiou (v SPN vyjde ilj jej p edagogické čítan ie Pôso­benie hudby na handicapované deti, k t,oré zlskalo v 9. r.oční•ku Fttl nec•kých dn í J. A. Komenskéh·o 1. celoiitátnu cenu , pochva lné uznanie u odznak a využíva mož· n osti, ktor é tá to disciplfna v sú· časnej dobe môže peclag.ogick.ej pi'RXi poskytnúť.

V učebn i c iach nachádza me s pá · ja n le hudby s p.ohyhom, je v nich aj aplikácia n iel<torých prvkov Or ff-ovilo Schulwer'ku spojená s prostriedkam i vizuälnej s timulácie - motivačným za mer.aním hudob· no-pohybových spoločenských h ier, kvizov, hádaniek, hudobných krí· žovlek a doplľíovačiek. Rozvoj tvo­rivos ti žiakov poskytuje tiež do­sta t·o k pr!ležltostí na .,,ozvučova­n ie" detských básničiek a reĽiío­vačtek. Žiakov -auto rky systema­ticky obozn.a mujú so základnými h udobným i nás trojmi R skupin u ry·rm ických [b iel ch] aj ná leži te vy­u2fv.ujú. AJ z toiro vyptý'v<r,:te vo

Minuloročná tavisková premi~ra Meterove; komieke; opery Dreváky na set!ne DJGT v Banske! Bystri ci naznačila, že rozsa/wm neveľkému, sotva vyše 30 minút trvajúcemu d ir:lku, by sa lepšie darilo pred televíznou kamerou. Napokon -sklaclateľ Jaroslav Meier mal pô· vodne pr i kompozícii tohto úsmev­ného komornt!ho opemdlzo dielka na mysli žáner televízne; opery. Vyplýva to už zo samotne; voľbq námetu ( poviedka Dreváky od Guy de Maupassanta}, spôsobu rozvi/a· nia teho f abuly, čo všetko pr emiet­nutd do operného libreta napísa­né/zo samotným skladateľom nesze výrazn(} stopy televízne/zo videnw, televlznet ko_ncepcie. Dreváky sa na opern~ Javisko dostali skôr z prevádzkových dôvodov, keď ope­ra DJGT v Banske; Bystrici Ma­dala vhodný "polovečerný" titul k Ibertove; Angelike (premit!ra 13. V. 1978]. Skladateľ poučen.Q skúsenosťami z ;aviskového uve­denia Drevákov, dielo znovu pre­pracoval a v definitívne/ podobe pre televíznu obrazovku sme ho videli 12. aprila t . r. na ll. progra­me.

2'elevlzna podoba Drevákov po­silňu;e Meierovu pozíci u priekop· rzi ka pôvodne; slovenske! televíz­rzet opery, o ktorú sa uz niekoľko r okov systematickq usilufe {pripo­nlt?11me tu televíznu operu Noc pred nesmrtelnosťouJ. Okrem zá­sluindho hľadania žánrovych špe- . cifík televlznet opery nemožno si rwvslmnúť i Meierovu snahu dať ~lrokému okrulw televíznych divá­kov také opern~ dielo, ktoré by t pri použití sút'asných hudobných r;y;ad1•ovacích prostriedkov bolo komunikatlvne, každému p1•lstupné a z1•ozumiteľnťi. V Drevákoch sa to Melerovi podarilo - do znaé!ne; miery .·i preto, že si zvolil za ná­met vtipnú textovú predlohu, klo-

všetkých výrazových z ložkách hu· dobného prejavu považuj ú präve rytmus za d ominant ný. Najviac to ­tiž ovplyvľluje r eakcie detí s po· i,;Jmden ým intelektom.

Hudobná výchova má veľké m ožnosti jed.n<Jk v sm ere psychtc ­•k•e j stabilizácie jedincov, jednak je sch opná r.ozv!jať abstraktné m yslenie žiakov, ich mentálnu koncentráciu, emocionálnu zloZku osobnosti a prispieva k medzi· ludskei a spoločenskej sociabili· t e .

J<.ozdc lenie učebnej l·át'ky je rea ­lizované cez tematic ký program výrazovo viazaný na jednotlivé ročné obdobia, pričom sú V)'UŽ!té možnost! špecifickej a sviežej esl'e tlc l{ej stim ulácie. K tomu m;­málo prlsp iev·a jú a j výtvarné funkčné Ilustrácie akademického maliara Ivana Schurmanna. Učeb· nica je obohat·ená aj množstvom fotografiCikého materiálu nevyhnut­ného pr e zísil{.avanie p1· edstavy na­prfklad o hudobných nástrojoch. Text je velmi dobre koncipovaný a a k•o s me už spomenuli, vhodná je a j grafická a výtva r ná zložka.

V lomto zmysle pôsobí aj meta· clický s pri evodcn, ktorý podáva st ručný , melodicky výstižn ý po pis núr.viku jednotlivých piesn! él nä · vod pre praktiCil<ú rcnlizä c iu Cin · nostných a j rcceptívnych zameľa· nL Učebnica a m e to dická príručka

spliíajtí všet ky poziaclavky m ode t·­ne j soclalíst ickej pedagogiky a sú · cenným •prínosom, lJél možno po­vedať, vzorom v oblasti špec iálne j a IiuCebnHj pedagog iky. Mô7.eme ich povnzova f (spolu so Spev níkom pre '.l. a 5. rot; nlk OS a MelO• clickým spr ievodcom) za vyso ko· hodnotné a svojho d ru hu o jed i· nelé pu bl ikácie.

Hudobn ú vých ovu pre 6 . .a 7. roč ník Oš ocen il i už n ielen špe­ciálni pedagógov ia t ýchto škOl, a le aj naša vere jnost al< o veľmi zdarilú, podnetnú a pl'fnosnú pr e zefektťvnen ie a úspešnejšie v yu· čov.anie hudolme.f výchovy mentál· ne reta rdov<mýc ll deťí . Publi'kácia bola vyhodnotenä za naj!Bpšiu u· čebnicu SPN v r o ku 1978 a au tor· kám !Jola za iiu ude lenä Cen a SPN za rol< 1978. DANI\ ]AKUBCOVA

ján Skladaný: Invencie pre dvoje husieľ. SHF Bratislava 1979

Medzi titulmi Inštruktívnej tvor · by SHF s a z javil zošit so s ied­m imi I nvenciam i známelro ped.agó· ga husľ•ovej hry, docenta Jána Sl{}adan ého, !k torého naša verej· nosť {lobre pozná. aj a'ko vedúce­ho pedagog!Okého pracovn íka a vclúceho činitef.a Vysokej školy múzic kých ument .a možno eš te a'ko znalca sláčikových níts tr.aj.ov a lwsliarstva. O jeho s kladateľ­ských schopnostiach vie však ml:'i· lokto . Niet d ivu, že jeho opus mu­s ic um vyv·oJ.al veľký záujem v ra· doch hudobnfl<'OV.

Skladaného Invencie sú inštruk­trvne h usrové duetá, 1ktoré možno vyrástli z Inšpirácie Bartókovým duetovým dielom, pritom vsak tre­ba lkonSťa~oVíil: , '!e Sikläd:än ého In·

vencie sloja na vlastnom výrazo• vom základe, dýchajú vlas tným, osobi tým životom. Vyznačujú sa svižnou inv.enčnou •Or igina litou, vtipom a poéziou. Výhodou spo· minanýcll dvojhlasných skladieb je, popri Inom, a j leb šťastná In ­štrumentácia: ú lohy huslí sú rov~ nomerne rozdelené v duchu mo• clernej lnšt rumen tálnet polyfónie. Vedúca úloha putuje od hräč.a k h rái5ovi, ambitus husi! je vho d ne využitý pri preferova nl optim tí l· nej polohy, z čoho sa rezultuje osviežujúci p lný zvU'k nástr.ojov akó médium, ktoré sprostredkuje pútavé obrysy a význam skladieb. Skladané ho Invenc ie sl zasluh u jú pozornosť v~etkýc!J_Jlli.!ID'l!lk•QJ(...kO· m01•nej hudby. JAN. ALBRECHT

Stefan Babjak (Cézar Omont ), Anna Kl uková (Adéla) a Marta Meie· rová (Jozt>.fin a ). Snímku: L. Grznúrik

rá v lwclobnom spracovani 7e schopná diváka zau;ať, pobaviť, vy­t:ariť na ;eho tvári úsmev a na­vodU stav pohody. O to išlo Meze· rovi predovšetkým a k tomu sme­rovalo i celt! teho úsilie - od uz spomínanet voľby námetu až po hudobn~ spracovanie resz;ektu;úee záujem a percepťJn(} schopnosti te· levtzneho diváka. z toho prameni jasnosť, prehľadnosť a ;ednodu· chosť faktúry partitúry Drevákov, snaha o ari6zne;ší vokCllny pre;au, 1'1!clšia orchestrálna sadzba, častá s6l ová inštrumentácia, celkové úsi­lie o komorn_l} prejav. Tednou z predností partitúry Drevákov ;e vydarená hudobná charakterizácia postáv narastajúca do výstižn!íCh portrétov. V televíznet Inscenácii bola táto stránka Meierovej hud­by znásobená vhodn.tím. ba možno povedat optimál nym s6listick.r}m obsadením postáv. Pavol Mauréry {Celestén MalandalnJ, Marta Mei&­r cvá ( Jozefína} , Anna Kľukovd l AdiHa), štefan BabiCik (Ct!zar O mont} a Pavol Gábor (Filip Du­fuor l vyhoveli skladateľovým po· žiadavkám a typovým predstavám bezozvyšku a ich interpretačn!í vklad možno označiť za príkladný,

Ue!:ist!r l oz ef Pálka priamočiaro rozut;al jednoduch.rí de;, kládol v r ealistickom hereckom pre;ave úiJinkujúctch značný dóraz na he· recký detail , živosť dtal6gu a kD· mický prvok. Citlivá kamera Sta· nislava Szomolányiho prispieval a k umocneniu žánr ove; špecifičnostt Meierovej televízne; opery účinnou strihovou skratkou, obrazovou kul ­túrou, zameraním pozornosti 11a zvýraznenie detailu a významovú pointu f snímanie tvárí účinkui!í. · cich, detailné zábery nábytku a tednotlivých predmetov meštian­ske/ izby, drevákov, atď./. Režisér v úzlcei spolupráci s kamerama­nom úspešne vyzdvihli v televíznej inscenácii takto p1·áve to, čo chý· bala, resp. čo bolo nemožné r ea· lizovat v ;aviskove; inscenácii.

Vzornt! hudobné nastudovan ie komorným orchestrom. Slovenske/ .fil/zarm6rzie vedenél!o dirigentom Miroslavom Smidom prispelo tiei svo;im poclielom k úspechu insce­nácie televlzne; opery Dreváky, ktorú pohotovo pripravila a reali· zovala Hlavná redakcia hudobnťiho IJysielania Cs. televízie v Bratisla­ve na čele s dramaturgičkou Ruth Bergerovou. · AG·

Bedľich Smetana (1824 -18'8'4)

S vďačnosťou si prilJOmíname i na Slovensku 155. vý· roč ie JHH'udunia a 95. výt•očie smrti zakladateľa česke j ná1·odne j hudby Bedi'icha Smetanu. Už slovenskí n árod ní buditelia, obrodenskí umelci i matičiari rozo­znali velkos l' Bedi'icha Smetanu a chceli si osvojiť nie· k_tot•é z jeho nehynúcich ideí. J. L. Bella sa priamo hlá· stl k Smeta novej kompozičnej metóde a jeho estetické·

mu vyzn aniu. V t•okoch vzniku SlJoločného štátu s ta la sa Smetanova operná tvorba opomým bodom r ozvoja slo­venskej národnej vzdelanosti a tiež moderní sklad,a telia, nastupujúci \ ' tridsiatych rokoch, zohľadnili Smeta­nov odkaz a v nejednom prípade sa stali jeho pokračo­vateľmi v špecifických slovenských podmienkach.

Smetanovská sopranistka Miloslava Fidlerová-Sopirová Smetanov llurh ·é t z ruku 1858 od G. Salumana.

Snímka: Arc hív Smelan ovho múzea v Pt·ahe

Miloslava Fidlerová v postave Evičky v opere "Majstri speváci norimberskí".

Na svoje účinkovanie v p ražskom Ná­rodnom di vadle si spomína národná umelkyňa Milaslava Fidlerová -Sopirová.

-V československom kultúrnom l<ontex­

'te vás poznajú predovšetkým ako smeta­novskú a dvoi'ákovskú speváčku. Mali ste šťastie, že s te mohli pracovať v etape prudkého r ozvoja pražské ho Národného llivadla. Ako hodnotíte túto etapu vašej práce ?

Cesta k mojin'i smetanovským a dvo­N\kovským úlohám viedla cez Václava Talicha . Mo jím najviičším životným šťas­tím v umelecl{ej o blasti bola skutočnosť, že si mu, ako mladú konzervatoristku, · všimol tento náš geniá lny dirigent, vy• počul si ma a v roku 1941 ungažovaf ako s ustenlan t ku o pery Národného eli­va dia. Ke'ď s om b oJu po dvoj ročnom ob­'dob! sustentatúry ang ažovanú ako člen­ka opery, boli mo je prvé ú lohy práve z 'českého r epertoáru. Po Esmeralcle z Pre­danej n evesty a Licl ke z Dvoch vdov som naštudovala Terinkn v jukobínovi a čoskoro p ri šlu i tfi vytúžená Marienka. Bola to moja životná úloha a spievala som ju viac než t risto ráz. K najväčším dií.om môj ho života pa tri is te postava Marienky na slávnostnom predstavení Predane j nevesty v r. 1958 na svetovej výstave v l:lrusseli , o dva rok y neskôr s om ju s pievala v Reyk ja viku poll tak­tovkou Václava Smetáčka. Okrem Ma­r ienky som s pievala vše tky mladod ra­matické úlohy Smetanových opier a tiež ďalšie úlohy sopránového odboru: po­s tupne som vytvorila Bla~en!{ll , Katušku, Ven du lku i Karol!nu a v Dvoi'ákových operách Rusallw, Xéniu v DJ mitrijovi a m noho ráz Terin k u, ktorá pa tril a k mo-

Recenzujeme

D"e knihy o Srnetanovi

jim najo bľúbenejš!m a tiež najúspešnej· š!m postavám.

Východisk ovým !Jo dom k tým to javis­kovým kr eáciám v českej klasike {ku ktorým pr ibud li aj úlohy z diel Zd. Fi­bicha, J. B. Foerstera, V. Nováka a ďal­~ích sklada teľov } bola p ráca s Václavom 'f11Jichom. Bol lo dir igent p riamo nabil·f vnú torným dyn amizmom a ohromno u in­vencio u i fan táziou , dirige nt-tek toník a majster s tavby d iela, umelec s nesmier- , ne citlivým vok áln ym s luchom. Spom(­na m si , élké ť iil.ké chvUe som m ekedy p ri Talichovi v jeho s t udovaní prežívala. Raz som d olm n ca omdlela, keď \ylaďo­va l lesné žienl{y z Rusa lky a stälo ne­bol spokojný s cis totou intonácie a t im­ÍJl'OVOll zläclenos ťou. Nezabudnuteľne ma vi.ak Täiich poznamenal SVOJ LUl podro b­n ým iiť Ctdiom spevuckello výrazu a f rá­zovama, kde postu poval p!'!sn e a ne­kompromisne podľä svo jich p reds tav , tftkt za tak tom. Neskôr hlavne Zdenek Cllalabala u platiíoval t en to sposob štú· ella a p ráce so sp evcíkmi, spôsob nároč­ný, a le veľmi nu tný a potrebný pre sku· tocne vnúton 1é stvárn enie Ctlohy. Verle mi, ze niekedy ľutujem dnešných mla­dých spevákov, ak tak úto prácu s veľký­mi dirigen tmi nep ozna jú. Veľmi vďačne si sp ominam na sp,olu­

prácu s r ežisérom Ferdinandom PLtjma­n om, skvelým pedagóg om na konzerva­tór iu , človekom so sirok ým vzdelanim

nadviazal na Kovai'ovicovu éru. Po skon­čen! vojny sa dos ta l na čelo opHry ND veľký umelec a človek Otakar je remiiiš nadväzujúci vedome n a e pochu Otakara Ostrčila, hlavne pokia r ide o dramatur­giu. Počas jeho účinkovania s a zase sim· točne zaskveli r}•dza českos( Nároclnél!o uivadla i jHho poslan ie v n á rode. Pra­covala som i s dalšími šéľ tni oper y, z ktor ých si s pomín a m hlavm~ na skvelé­ho muzikanta ]11roslava Vogla, ua cit­livého Talichovho žiaka jaroslava Kr ombh olcä , na éru jana Se!dla, v ktore j došlo k pamii tn úmu zi't jazclu súboru ND po republi ke a k predstaveniu Libuš e na Devín e, i ua veclen ie oper y jiľím Paue rom - vynikajúcim sk l acla tcľom a pria1nym i S ľdečn ým človekom. Spolu­p racovul ä sum však s r adom ďal~fch dir igentov a režisérov, hlavne s Vár.la · vom Kaiilíkom, l<arlom Jer nekom 11 Hä­nu~om Th r: inom. Od každého z ni c ll som s i odn iesla ku s jE-)ho po ľi tt t i. a o k a Z­cl0mu som tiaž odovzdala svoj umelcc­!(ý pr ínos.

Vaša umelecká ces ta prechádzala i P. tapou, kedy celá naša vlasť prcsla na socialis tickú cestu a k edy sa prehíbili uové umelP.ck é a spo ločenské črty cele j našej vz1lelanos ti. Alw ste vy videli tít­to s ituáciu a vy s ama osobne sa na 'ne j podierali?

él rozhľadom, umelcom s naprost ou pres- Aj v oblas t! k ultúr y sa bezpros tredne nou preds tavou, !{\orú bolo tr eba tvo- p o skončení vo jny a v začiatkoch bu -rivo rozvíj äť. Pevn ý por iadok hudby, slo- clovania n ovej ľudovod emokra tickej re-va a pohybu, doko nalé vys lilmutie štýlu pulJliky prejuvili dôsledl{y záujmových cliel - to. boli 11Juvn.é v la:;.t-rwsill. ktoré ä triednvch núzorovýc]! rozdie lov uwclzt sme si zo spo lť!práce. s týmto svetlýrtl - silami demokraCTé a p'ôkľoku, vedený;ni z.javom.· n aš-ej opery od nášali. Na.-ro-.ne- . .. .... KsC ·a 4lledzt .. ~reakčný,mi s1lam1, zas tu-mozno zabudnúť. Do umeleckéh o živo ta pujúcimi českú a slovenskú buržoáziu. som bola teda vybavená dobre, a to vd a- Až februárové vf(azs tvo pr acu júceho ru-]{a štúdiu u významného spevácl{eho pe- du v r. 1948 otvorilo a j česke j lmltú · tlagógä, profesora L. KadeNíbka, pôvo - r e nové cesly socialis tické!Jo vývoja. clom h usl tstu (Ševc1kovlw žiaka}, ktorý Tento vývoj sa pr ejavil i v hudobnej o b-rna na ul:il spievať kantilénu i plynulé l Hs ti tým, že sme sa p lne prlh lá~i l i k lega to, akoby odpočúvané z hus!!. Celá vell<ým pokrokovým osobn ostiam minu-moja dlhá é t•a v Národnom d ivadle bo- lost!, k tot·ých odkaz od ovzdáva socialis -la p riam zasvaten á českej tvorbe. Učila tická spoločnosť d alš ím generáciám. Pre-som sa od svojich velkých p redcllodkýii, javil sa a j v samotnom chápan! umenia Ady Nordenove j, Kami ly Ungrove j i Oty ako význ am ného spoločenského fa ktoru , Horákovej ctiť a milovať Smetanovo d ie · ako ideovo -výchovného nástroja formo-lo a vôbec českú t vorbu, v k torej som vania človeka novej, socia listic l, ej epo-vicl e la vždy s voje hlavné poslanie, i keď ch y, tr íbenia jeho esteli.cl<ého cltenia. s om mala príležitosť ú činkovať v rade V opem ej oblas ti lo znamenalo konk rét-u loh svetovej klasiky i opie r sklndate- ne zclóraznen ie pokrokove j úlolty osoh-l ov 20. storočia. Rada som s pievala i n osti Becli·icllil Smetanu a jeho puk račo-súčasnú tvorbu - - poslednou vc tkou ú lo- vatcľov a podporu tvo rby v jeho d uc h u. hou, ktor ú som v tomto smere vy tvo - S.nwtanovs tvo sn nám s l-iilo pojmo m po-rila , bola úloha Ange liky v Pauerovom l( ľOkové!Jo pozerania u me lca na otázky Zdravom n e mocnom. umenia i vývoja spoJočnos li , p ojmo m mo­

V podobných r ozhovoroch sa obyčaj· tlf! poukazuje n a osobnosti, ktoré mali hlavný VIJiyv na formovanie umelca . Na koho s i najviac spomínate z vašej ume­leckej cesty a čo osobitne oceňujete?

Nastúpila som do Náro dn ého d iva dla v dobe šéfovan ia Václava Talicha. Bolo to obd obie, k torého dramatu rgiu určo ­valo jed na k obdobie okupäcie , jednak s ubjek tívne Talichove pos toje. jej h lav­ným znai<Dm bolo nesm ierne zvukové kúzlo, k toré doki\za l Talich vykres11ť cl o­slova z ka žd ého p redst aven ia. V to m

clern os li sku to i:neJ, nie m ó dn e j, exk lu zív­nej . Sk la datelia sa s n1:1ž ili lw mponova( cl le la pokro kové o bsahom a zrozumite r­ué po s l Lt cltiičom - pri zachova ni vyso­k ej umel ecke j nérocnosti. Zc\onék Ne· jedlý po vojne často ztlôraz iioval , že p od Juclovos (ou q umení nerozumieme to s ta­ré buržoázne heslo " [( lu ci u ni Zšle, s ľu­d om vyšš ie", al e s í1·enie naj vyššieh id eo­vých a estet ických hodnôt medzi naj­širšie vrstvy naš ich o byvate ľov. V tom· to kvase sme n as l! miesto i my, operní um Glci. Dúvall s n1 e svoje u menie clo s lu­~ieb diel nascj klasiky, a le i súčasnej tvor by, zúča s tnili sme sa na veflmm pr o-

pu hudobno;myslienkových sl1visl ostt . . . A tak HANB S EQU ARDTOV EJ v príspevku k štúcliu hudobno-myšlien­kových súvislosti v publilcácti s názvom Jí. ONT AKT':! VE SMETANOVE TVORBE Po podrobnom štúdiu vy­plynul rad tak!Jch typov, kt or!! bolo potrebn!! analy­zovat, utriedi( a zovšeobecntt. Autorka kntlzy, vydane; pra:t.sk!Jm Pantonom, sa sústredila na dva hlavn~ okru­hy: aj na dokončen~ Snzetanove d iela a ich vzáfomncJ k orelácie, b J na skicG a ich uplatnenie v sklaclbách.

cese s prístupiwvcmia hod notnej hudby td t·ol{ým masäm pracujúcich. Cei:>tovali sme na koncerty mimo Prahy, ú~lnko­vali stue na u1nohých br igád ach, š1nli sme českú hudbu na vi diek u l v závo­doch. Bo lí s me účastníkmi procesu ne­smie mej a nikdy p redtým nedoslahnu­lHj demol(rutizúcie nášho umenia. Ten to p roces da lej poin·uč uje a p rehlbu Je sa a som šťastnú, žD som k n emu mo tlla prispieť svoJim p ocliolom a i.e k némtl aJ d nes p r ispwvam v pcdug og ic l\CJ prá­ci.

Pôsobíte už takmer rok v Bratislave, kde na Konzervatól'iu odovzdávate svo je bohaté skúsenot>ti. Je to sice král.ka do­ha, alP. Ill'edsa si duvoľujemP. položiť víun otázku , ak u vidíte prácu na svo· j om novum 11racovisku a alm by ste chceli definovať s voju vokálnu me tódu nlebu aspo ii n iektoré z jej najzákladne j­ších p r in cípov?

často sa u llií s cl lslwtuje o (;es ke j, ne­meckej, tal ians ke j s pevácke j š ko le. Som presvedčená, ze exis tu je len jedna š ko­l a - správny fyziolog ický spôsob spie­vania uvoľneného a posadeného na dy­chu. Iná otázka s(t rôzne št ýly a žán­re, k torým prepoZičiava spevál<. svoje u menie. Smetanovs l\á melod ika, lw nti lé· na, smet anovský legiitový oblfll( su is te š l~ lovo i p oclanfm Uš i naprfk la cl od kan ­tilény ve rdiovskej alebo pucclnlovskej, ocl melodiky mozar tovske j a pod. Abece­da s pevu, pravda, zostáva lä i~tá . nJá ;,voje pravidlá, zftlwn i to stí, kto l' El nuqú tulmw r ex'a td n ý clwrakter. 'TietO' fMk o ­lľ!tastT mtlŽE!ln~ 1JOZna t a môzeme ic tr vy­u Zlť. Ak ideme pro ti n im, t iež sa naučí" me spievj'lť, ale neuvo rnenosť , forsfrovil" nie a d alšie zl é návykv skracujú cl lžlm spevát: ke j a l>tlvlty a znižujú kva li tu zvu ­lw l celkové vyznenie výko nu. Suma f; l'l rn š turloval u 11 niekoľkých pedagf,gov, ol<L'em iných u s lávneho t a lia nskeho uči• teľa spevu Gt'anfor ta, preš tu dovala som snád vse tku dostupnú litel'atúru o V)• Ul:ovaní s pevu. A ter az, po 20 rokoch p udugogickej činnosti, som viac než l{e­clylwľvek predtým p i'esvecl čenii . ~a správny spôsob sp evu je len jeden -f yziologicky tvoren ý tón. Nemožno. sa• mozre jme, očakávoť, že k aždý p edag 6g je schopný tomu to spôsob u n11učit bezo­zvysk u každé ho 7. iaka. Ka ždý má i né di~ · pozírJe, n<J učené str.reotypy, s pôsob vní• lll éLJJia a r eakcie no učite ľove výk lady i ll rľ. Som v~ak p r esve dčená, že spo l oč· JL ým úsi lím a poc hopením dôjde nako• n!P.c: ž iak s u čiteľom k cieľu. Po d lll n· rnčtlfl j pr.rlagogicl<e j práci na pr ažskom konze1·vM6 ri u som teraz zakotvila v Bt'a-1 is lavn a som ra cl a, zo som cl os ta la mož­nos ť u i: i ť na tun11 jšom konzoJ·va tór iu. Slove ns kí ]{Ol egov ia mo pr ijal\ vnľmi vľ údne, cítim sa tu sku točne 11ko clomil . Ollcllvujcm ve ľkP. mn ožstvo talen tov , kto­l' (' tu počujem . Zcl f1 s a mi, že ic h je viac ai{O v Pra he. Mysl hn tiež, že sa s n imi dobr e hospodúr i, 7.c sa talenty n epr emA r• n ia a neskazia . Napo kon, zo s lovenskej peclogogickej školy vyš lo v posledných' rok och nemá.lo vynikajúcich spevákov. A t o je iste presvedčivý dokla d.

(Z. N. f

Bedficlz Smetana - symbol českého kultúrneho života a život sám. Veľká, nie sice tak dramatická téma ako v prípade Leoša Janáčka, predsa však volajúca po dô­kladnom štúdiu. Smetanovskfí V!ískum má v česke; mu­zilcol6qŽ! sice svo te vgrazn~ zastúpenie 1 Netedlg, Hel ­f er t . Zirlt , Ot:!acllílc, Plavec, Racek , Taneť:!e/c, Sychra atd'.] , pred.w1 v ~ak t prz obdivnom pohľade na bohatstv_n poznat kov é:esk" i muziko16gie vzniká momentlllne mnoz­stvo nových pozitívnych tJ.sudkov: napr. v tom, že mnoM veľk~ diele- ma;ú širšiu platnost a hodnotu obrovske; sociabi/ ity, zasahufúce; zmysel česke; vzdelanosti a ži ­vota dlhých období; ie napr. v prípade smetanovskéllo výskumu možno venovať pozornosť rozboru ur ť:!itého ty-

česká muzikológia a krilika su clávno vyrovnala s pol emikou závažnou t efeml!mou, ale rast poznania zna­mená vo vede niel en ovlaclnutte ob;ektu, ale a; samo poznanie novet energičnosti Smetanovho umeleckl!ho od­kazu, vyťaženze zdkladne; tvrde; myšlienky zeme a lu­clu, pochopenie osobitosti i ;eclnotnostt , pre kt or !! skla­datel ia českl!ho ndrodu t.vOI'ia vy/zranenú skupinu v tvor ­be svetove;. V tomto zmysl e veľk(rm cieľom česke/ vedy bz1de 8-zväzková monograf ia v B. Smetanovt , z ktore; prvý zväzok už sa ob;ava na knižnom trhu. Napísal ho popredný český teoretik KAREL JANEČEK a svoje; práci dal titul SMETANOVA KOMORN1 HUDBA {na ďalších ZIJäZkOCh bude Sa podielať kolektíV odbom lk ov: raroSlGll Tiránek, Miloslav Malý, Hana Sequardtová a Jaroslav Smolka).

Na knihe upúta metodologicky kategorický chara/Cter myslenia ;edineé!ného muzikol6ga K Tanečka, analyzu· júceho exaktne a vecne, vždy však: s hlbokým presved· cenlm o vysokých hodnotách Smetanovej tvorby, o ;el odolnosti voči času. Autorovi knihy bol ;asný ciel' vq­skumu s nárokmi na maxi málnu presnosť a objektívnej• ši e hodnotenie, k tor !! nesmie prekročil llranice hypotéz. .Autor hovorí o tektonicke; a akti vizovane; analfíze , kto­rá vychádza nevyhnutne z reality skúmaného diela, pri· čom sa sústreäene vžíva do skladateľovho mysl enia: v Triu g mol, v duu " Z domoviny" pre husle a klaví l' a v . skladateloucm autobiograf i ckom celk u - dvoch slá­i:lkových k vartetách. Ak duo Z domoviny Taneček na­zval skromngm plodom umel eckej zrelosti, menet známe ll. sláL;ikové kvarteto d JjZOl ;e analytikovi tvorivou drá­mou a " dalelcozftvgm dilem". Smetana sa tu lúlJt chvat­ne a ]JeiJI!Mm krokom . al e za posledngm, krokom padne opôna. Posluclzóč t1·agickú dohru uz nesledu;e, ale tuší, aká ;e priepastná. Po prečítaní knihy som si dodatočne uvedomil, čo nášmu slovenskému publiku zo Smetano­vet komorne; hudb.lJ chýba, Naposledy som počul z do­moviny v skrátene;, deformovanet, nepietn.e; a zvulgari­zovanej 11prave.

JOZEF TVRDO~

,

SLOVENSKA· ILHARMÓNIA

5, a li. IV. 1979

Mo:t.nosť strfJtnúť sa s VfJ ľ ­kým umením Zdenka Košlera s i nenech& bratislavské obectm­stvo n i.kcly ujsť a te nto ume­lec sa postUJ.' ií v~cly opä to vne o to, aLJy nesklamal dôveru, a by posl uchúč odclHiclza l z je­ho lwncertu s ume l1~ckým z.il­žilkom, s pocitom, že chvíle v lwncertiwj simi i ho oboJw t tlL Pot om sa rád do tej iste j ste­nte znovu vrHli. Drama turgicky n ie ve ľmi liÍka vý program m al okrem viíbiclla v podobe cHri­genta t ďa liiie -- v podobe 27 · ročného ft·ancúzskeho k laviris­tu Cyp riena 1\atsqrísa , brati­s la vskému publiku známeho 'L.

vystúpenia na MTMI 1977 ( zís ­kal vtedy laureútstvo ). Cyprien Katsal'is pntrí k najvýrťlznejšlm p rr~dstaviteľorn mlade j svetovej g e nerácie klaviristov. je si.inou UITieleckou individuali tou , m á nh urujúcu prstovú te chn iku, ktorä mu rlovoľuje pocl riadtť napros to všr:tko výra z u. ponoru do najviičších h l llok sk laclnte­ľovho mysle nia. Primu clo vy-

Zasl. um elec Zll eni!k Kosh: t•.

t~itenia. i~v i vádztJ~i >je l! u pi<mis-. sirnft., Mali ste poci~, že ~l a iJ ­s .ie sil i tž twd ú hrať, on vš ak do kázal st i a llnuť d ynami.ku eš te na po lovičnú inten zitn , pl'itolll lHl žd ý tón bol zrete ľn)•, kanti­léna krúsno , dynamický pre · clwd p lynu lý -- u vgNko to bo ·· l o a Roi.Jy p1~ kne olesan ýrn ka­n w iiom, · ktor ý pres ne za paLinu tfo _piliera a napolw n do ctJ­le j stavby . . . Ta l< ýto b ol vo Fantázii C dur, Pútn il< , p r e k l a · ví r a orch ester od Ft•anza Schuberta V· úpra ve Franza J,i szta aj v Lisz luvej Fan tá~ii

na u horské ľudové mn i Íi d ie prB klavír a. orcheste r. SJwda , ze sme ho ncmoh.l t poču{ v um e­lH·cky ná. roč ne j šfc ll s k lildb (tCI1, jelm výkon bol vš uk z!irulwu, ž e s voj bohatý re pcrt oúr: int er ­pre tuj e r o vna ko v yn ika j(t co . svedči.a o tom o l<r enl víťazst ie v VO ViilCCJľ ýCll SÚ ( tt ~iach j !1<1 -

h rúvky s l<l a dieb W. A. Moz a r ­ta , F . Schube rt a , F. L iszlH , S. Rach maninova, A. N . S kri rtil i.JHL a in ýc h pt·e rôzne vy( i avn te ľ ­

s tvi\. Orch e s te r S lo vens ke j fll ­l1arm6n ie !Jol dósto jn ým s ól i.s ­to vým partnm·o m, ne hovoriaG ani . o v ztJ.cn ej symb ióze s cli rl­gentom.

Dvofoákuva 3. symfó nia Es dur , op. 10 v na š tuclov.an l S lo ­vens lw j f illla rmón ie so Zd e n­k om Košle t·om bola jednoznač· n ý m dra rn n tur g ickým o bohate­n ím .sezón y, i keď n ie v zmys­l e p t'Dgr e s ívne j dra maturg ie , s kôr lli s toeicky objavne j. Pre b ež né ho pos.lu chú ča bo la z a ují­m avá stretnutím s peri.petiou ume le ck é h o dozri.fwan ia s kl a ­dateľ a , p ozna ním ce s ty, ktorá a ni u ta k veľl< éllo a p riro dr.e­n é ho hud obné ho t a le ntu, ak ým Dvoi'lík nes po rne bol, neobis la s a bez kľukatých z.ú ku tL Pr e vii čšieho zn a lc a Dvoi;ákovho od kazu bo la pozn a n ím, co mô ­že z <miete n ý a od da n ý inte rpre t, v tomto pr íp a d o Zde n e k 'Koš · Jer, urobi ť s di.e lom, ktoré m á určité. kompozičné nedosta tky Jll.'a meniace zo skla dateľove j b o hate j inve·n cte a ml a d ícke j nes ch opnos ti tvoriť vnút o rn e kompa l(tné d ielo. Zde ne k Koš­le r s hl!Jolc ým p orozum en ím, ba a ::'. -~ ,. dP. t tl l< liv ŕl y m" ziHt ie te ní m rád obja vuje deta ily i c e lé cli e ­

lfl, A! U.wál:io..~M~. a. ~..mttinta

bola ji;Jdnýrn z týclt to nii rn o· r iad.ne plodnýCll objavov:

V. ŽITNÁ

12. a 13. I V. 1979 .

TI, l'to r ým je blízky t:CHJHlll · tic ký svet poézie Roberta Schli­ma nna, museLi byť ve ľmi nad­~enl uvede nlm je h o -- sk ór z uc:ebníc a lm zo živého p oslu­chu znú.melw - ora tória Raj a Peri p r e sóla, z bo r a orches­ter, op. 50 n a preldad tex tu básne J..alla Rokh o d Tllomasa MoOt·a . Na to to, pnJ inter pre· tov nie práve no·jv-ďač rwjši e d ielo (él p :.·e po~lu~hiiča unave­né ho 'L.h nnum druhej polovice XX. storoč ia dosť je dno tvárne p(i sobia ce j poclat.·ilb sa vedeniu SF -okrem domácich ' telies it j1~clné1Jo sól istu ·z Ope r y SNľJ

zabezpto~čiť ensemiJié l\ va l it ný c h zahrani čných spevákov· a schopného dir ige nt a Wilfrie da BuettGhera.

Škoda, že tenwr nf:Jná.vr atne pom in ul i časy, ke d' obe ce nst vu sprístupn!li [pri interpre táci i v orig iniÍ l i} aj preldady li ter!ir ·

Sn ím\w: ju t:Hj l.inzbo ill

ne j -preclltJily . je pi'll vcla', ž e o stru čnom obs ahu h lavnífcll L:a~­lí S(! p os luc h(tč CI OZV(~clf:! Z IJttl ­le lillll, <ti!! pľtHlsa pľi s i ť~cluva n í d(~ln ilov cJ ej n [ te xtu jeclnotli­výc Lt (>;ísc l: sól , nnsi·]ITII>I ov, z ho­rov u i c ll kom iJinó c ií). k to ľý i p ľ i z na lo s ti n e mčiny pnl clsa le n dos ť un ika l, bol by mohol lep ­s ie vy cl!n t n a ť ]JOlll C l'lJC ÚZl\ y n úludo vý rozp tyl sc illllmtnno v­ske j l.lttclby.

Myslím , že s utu o lnú in te rpt· e­t fte iu S cl\ii nJann ov ho orat (Jt'i a m{) žlHll H pOViiŽOVétf , S ])ľ i J·t! i ad ­ll U I Í !ll llél iJf!~ llé 1\IOŽI.HlSll i; l (td i;; a n a plli~e t fre k vencii, Zil m:~ ­

xim ú lne oplitnftl n u. ll oettciHl t' rlo kózn l v yu ziť s vo ju boh atú w nx spo liipr;íc f; so s pe vitkmi, vyu Z.iť ju v cl (i vlwvuní pr·iaz ni· vó ho po nw r·u o r clwstn i lnello s pr ie vodu s vo k:íl n ym i partm1 a ci t livo motlrJ iovať l< ru l"i k ~· š a t sch u méill!W vsl,ého v~T<r z u opie ­rnjl!C i~lw Si.l temt·l l" v )rlu čne o k l'{ts u ka n tilé ny. Pt"i tomto zít­tl tt!re mal zna me n itýc h s pnl u ­lmíčo v [ lerJš ie povPd a né s pol u ­s pevú l\ov, pre tože Hj o r c lw sie t· p r ipri! vi l a vi r!cl nl ta k , <t lJy s pi P.­va l } na čr.l e s inte rpre tl<ou ti­tul ne j pos tnvy ma ťfars k on so p · r nnis tkou f:vou Andorn vou, l<to · r [l s vo j značný h la so v ý fond do kózn la o bdiv uhod ne p ris pô ­sobiť š týlu a v rám ci je mných r egis trov vysULJn úť jemné zft ­c lw e vy lyr ic ke j r e flexie . N ie nw n e j zcl ntnú partne r k u n ašla vu vyni ka jú ce j b ulharske j nw z ­zosnpra nis tk e Alexandrin e Mil­čeve (sp ievala a lto vý pnrt an­jela ) a v dvoch p e knýc h muž · skýr: ll. hl asoc!1 z Maďarska -u n ;\ s dobr e z ná mom inte li­gentnom te noris to vi Attilovi Fiil iipovi a nll iOlä s kvelom ba­s is tovi Jstván ovi Bercze llym. Domácic h só lis to v ú sp ni:i n e r e­p r ezen tova l te n9r1.s t a Pete l' Os ­w ald . Sexteto d obr e vy ll rutýc tJ a aj v en semblo ci"I vyrovnane, tec h n icky i v ýrozovo d obre spo­lupt·ac uj úcich sp e vá ko v do pl ­ľia la pôvabnú rakús lw s opra ­nis tka Monika Le nzová. V 11 1~ · p osle dnom r HCltl su -- naprie k urči te j jeclno t vtJ.rn os l.i n a ú spešnom pr ija tí Sc iltHn rm novej vokálno-sy m fo nickej s kla d by podieľal a j Slovenský fil har ­Hiflnit~ký zbm·, k tot·ý te c hn icky spo l'<lilli vo a mtlZik i.í ln P. citlivo pri p r cwil :~~ bot·majster Va lrmt in Ujin. ... .v.. ClZlK

Na ·, p t•·vom koncnr tn 3. a bone lllné lio c yklu St<ítne j fil iHH'rn ônie \1 Koš ic iach flO. l. }

w znclo oratóri um J. Haydna š t.yt•i roč-né ob­do bia . Dir igo val Bystl'ik RežutJha. Sólis ti: Re· n <Jt e F r a nk·Reineckeo vá , Armin Ude, obaja z NDR a Jaroslav Horáček z ND Praha. Spolu­ú či nko val Sloven ský filha rmo nický z bor (zbor­majster Valentín Iljin ).

Jn te r pre tácin jednôho z posledn ýc h I-Ia yclno ­v írr;h .diel . n emí s ilne akcllpto va la pož iad a vku š t ~· l o vos ti , zrozu m i teľnosti <t prir o dzen ého ply­nu ti a h udobnej fo t·rny. S vfn iml\ oll .,Leta", kciG RcžuclHt vyuztl vl.ičši ll údernosť " s pácl , s a n ies­l i ostatné časti v po ku jnnj,- lc n mi estami z vlne ­n~ j polohe a tento cl uch bol p ríz na čný a j v po užití výrazov ýc h fenom énov u sól is tov a zbo­ru.

Sopranist k.a Re in.e ckeová ozvu čila h lavne pat't Ja r a a Le ta kovovou ist o tou, Zllpá ja júcou sa do arc hite k túr y tón ov p r irodzeným vyrnte­ú anlm lo·a iský ch pol óh, le n v p osle dne j časti al' a tória s i:t u ne j p t.·cjavil o malé tflc llnick ó z nlwlísllnie . Anni n U cle (Lucas ) sa p r e d s tavil a ko s pevď k cliscip linova né l1o prl;javu . V por ov­nan í s ce lkov ým ob jemom a fnrbott !Jlas n m a­lo spe ktru m vysokýc h tónov o pozn ii n ie mat· ne js í lesk a ko sme to od s ólistu o~akáva lL Spoľah l ivo a so vsptk ýtni znal<m i štýlovost~ tlrnoč i.l Jozef 1-Toräček nálaclu jedno tlivých č astr o r at ó ri a tú l<.ísku k životu a pôd e , kt orá jr: p re ne (;11 nrak toristicl<ú. S lo ve nský fi lha: ·m? n i <; ­ký zbor odviedol spoľa hlivý a presve clctvy v y· kon.

z lu·y lrancúzskej k lavi ri s tk y Fr anc e Clldat:u­vej [reci t {J 1 17. L l v yžn r ova l esp ri t a umole c-­l<a is k riL Vrc ho lo m ve i:era IJol i v Je j ptJclanl n n p r cs ionislické 1\ li.t ví rne · d iela (Claud ir! De­!Jussy: Suita p 1:e klavír , t•1au r iL:e Ravel: Vodu· lltP. l y, Búrim na ncuáne -- Miroirs - , Al born­da del. gr acioso 1. Pr i tl mo t::nní ideí hraných d ie l :w pnclri a cľu vn i a vn útor nej, uk ftz rwnej . i n spi r itc li. Šesť Cltú cl i\lexantlr a N. Slu'lalHml , op . 8 ( č . l, 2, 3, 5, G, l 2) nedýcli a lo - nap n 8k rl is cip linovanlilllll pn!dnes n -- ~vojnil- tHJjsou nii lud o u a s lri.:tilo Jit '. rt :ji;iu Kflll l •.ít·y. f' "t' P. l)l'\l ll polovic u prog t' ilti tU si in terprc~tkn zvo li ln výlu i' ­n e skla ciiJ V Franza Lis;llD fF. tuda 1.!. 111 ,.A li e g­ro a gi1at</ ', i! . 4 "Mazep[la" , č- 1.2 ,.Ch a ."lsn n~ i ­ge", výber z TranserJncb utúln yell etúd, l eg ~ nd y - S vä i ý FNHJ iišut< z Pa ul>• lmH!a jii.r.i na v l­n áe h , Vmlotrysky vo v il e d' Este a Matľa rsk"\ r a ·!Jsótlia č . 12) . Cii d a to v(l . víťaz\\i'! m :::dz inr.íro <: .. n e i súťaže F. Lisz ta v Hudn pcš ti \' . l :J5 t3. :,ä

vvÍ1111 p;íiCJsu , in l\ li nnva iJ ski\ r l' VIH!II ÚII"l11 , vÍ<u;;nému p rc :nvu . Vy tTí iJen(t t·oa1i ;.(tc iti tých­to ri if!l ch<.tr a l<lr·!r izoval i c itli vo ,;( , vl,us, r-: ! l~ g:-l n · c i el p rost {} vo nJG.:t j:;J;ovos t l .n efe}\l no~ ~ t i.

Tre t i+l llH! koneertu tnl! tn n hotWiJ tn ého r.yllln f2'L 1.] z:t n ti:i ' a vysol\ ú u tm:l rJck ú ú r·nv ui·t p r í­tom nos( r! t r i g~-~ n t a . nrn·odnéiw umc :ca Ladisla ­va Slovák a. \ ' p t·un o ilnJ i< opc;J' I! Modťm ml L. Che rubiuiln• j i'OV!l i! IW a\' o C() iý \' I·'CLH' ) bul _ _l! ľ ­GIH>.s ter c ít ;.ívym S(Jizín,o g ra fo m äí1'igTn1(1v no ges t tt . Só lis ti - fla u tis ti E . Franl<o~.á [V. Br i· li.i n ia, t. č . žijúcll v čs~m 1 11 L:l e n SF P . Pu kl pr e dni es li tn vlmtné , r yttn ir: l' Y aj nw locl ic 1<y sv ic; i.e , nu p rii llu !"<t lllÍ ito lc ! ~t s il: i z mu sto JII•:e dicJilw Kon cer t pn ! dve flau ty a ot·ches ter od D. CimarustL OlwJ<~ fi il nt i st i su p reze n to­vali vy ro vn mwu, vnú tm·n ým n úbo jom nap lne ­no u llt.' OLI 1:1 SlHtil OII () ČO rHJ jSÚ I'Odejš ie Sp ly· n ut.i e. Fr a nlw vú v y11 ži la svo j ští l1le jší obylmý tón v bril<tll l n ýc;h p<!Súžncll, a lo a j v k a nta bil ­num spc~ve, l:'u l<l p t·ocova l vn ľm i c i tl ivo s kan­tt lé nuu .

L. Slovi't l( su d i'• ~- l c!d tw z mo c nil vel'\, u lH pe j s t ::VIJy F r an elwvej sym! ónie d l!l ll l. ')J((J ila ni•.:­k lur ýc lJ in to nai.:ných l<azov lli a v nfl pn lc lwvyclJ cl yc lln vý" c h n ústrojnv.

Diía 7. Il. st~l na čel n SF Gabr iel Pa tócs, ~ {l ­lis tom vefie t'<t IJOl !11al' i.án ·capšan~ký , ktorý t.a· r ad il d o )l i"Ug t'll tJII t Knnc~rt pre !davír a nr ­c h e ster a tno l o p. :i4 od H. S r. htu ua nnil. Pro La psa n ské l1u hru llo la p t·i.znai:Mt poc ti~. ;"tc t a l<iH vírn•"!IIO pn rtu . 'l'vorivo sa z mocúo vni o~r<"­li cl<ého a j tlm<:lecl<é lw i cl u ď l u SclLll llWJIIIOVf.!Í pt't-n lstavy . Lu p ili iir nosť B<trolwvej sui ty Jll' IJ ma­l ý orcheste r od M. Ilá z lil\a , 1\l(ll' i.i :éa;m nl rt v ú vode konce rt u, po tr n l)o va la ZLJ st ra n y •l tn ­gl-ln ta pruž ne jsio vole n ý i.nlcrp nll.a(; Jiý vý r iiz u ­v~· a p a rú t. Ga!JI' ie l Pa L6 cs poil čiilrkol v Sy m­fónii č . 5, O d nr, OJl, 107 "R efU!:mač nej " ml F. Mnnde lssohna -Barth pldyhu lyri c k ú r ovinu emócií 11lavno v je j L a II. časti , po tom u ž ch 9b a la cl é'Js letint!jš ia p r;íca s deta ilm i o iskra tvo riv iítl o n ndše nia , kto r á zn vi niln rm ebnú !.úd· nos( 3. t:asli sy·mfú n ie, na jmH po n á stupe Gllo ­r iii u.

Na záverečn om koncerte 3. abonent né h o l:yk ­lu ( 28. IL l vystú pila poľská _černbalistka El z· bieta Stehníska-Lukow iczová. SF d irigoval Bys· tl'Ík Režucha.

V ú vo de z azn e la Východ oslove nská predohra O. Kardoša , ktorú bol a pr e dve dené so z myslom pl'e kolorit a r ešpektovanie vz ájomne j n a d­vä znosti sólových vs tup ov je clnotli vých nástro · jav, vyúsťujúclch do konečného jed n olia teho tvaru .

Sóli stka Konce r tu tn· e čembalo a m~l:hestfH' tt mol, BWV 1052 od J. S. Bac ha sa pre d s ta ­vila ako in te r p retka vyc ib l'fméll o vk us u. Tec h ­n ické v ylHtvém io umožn ilo umelkyni. u p l i'ltnl.ť vi.rtuôzne pev ky a clú va lo tuš i. ť eš t e pes t r r. j· ši n zvuk o vú pa l1Hu , ž ia t, obmedzenú dispoz lcia ­mi n il st r o ja .

Filozofickosť Schumannovej hud by (Pl•e do ­hra, Sc h erz o a Finále E dur, op. 52 l tlmočil B. Re7.uc ha ode l, vátnym u platn e ním te m pa a i n(tla dy , Jn orú s klad ba v se lle sk rýva . Sym f ónia !!. 8, , h m ol ,.Ncdokončen ií" od F. Schubet·ta a koby bota ešte osta la, aspoň spočiatku , po d ~l':!.l~Y~Ul lllba,.,v.o.su S.clmmilllllWlíCb Uliil1enat.

P. 8žu r:ha s i zvolil pre · !'i u vlá.čnejš i'e , r e z rn ·vova> u" jsie te m pové (;len en ie, tým však neublížil základn ému pôd o r ysu , i lJa zdôra z nil (;rty roz ]i · ma vosti a znmýšľani a sa, vp ísan é do _ dvod'i častí "Nedokončenej". DITA MARENČINOVÄ

Stvrtý á bonentný c y!<lus koiicert9v .t9lltQFtč:· nej sezóny · sa n ie sol v z na me n í vyrovn an ých a precízne prip r a ven ýc!\ výkon ov orCl18Stra š F v KoiHctacll . Opi:iť ~a potvrdi la sk úsenosť, že orch es te r je tvá r ny 1.1 citl ivo r eag u júci a p a­rá !, k to rél10 výkon s túpa a k lesLi s pr ípravuu a p r <jcou di rigen ta . B. Režu ch a uvi e dol : s o.r­cl!e stro m ŠF, kvarte to m s ólisto v a S lovenský.lll filharmonic ký m z bo1•om ( zbor m a jster L. Mátl l Rekv iem G. Ver diho . T ú to sk utočne .,koncer tn ú operu" transfor m oval s vo jou osobnosťou a s ce lým ap a rátom účinkujít c i.c h clo jeclinečné llO a posobivélw tva ru . Kva rte to sólistov M. Sud U· kova - soprán (Madarsko l. M. Mrázová -alt, J. Záhradnlčel< -- tenor a J. Horáček -bas , bolo h laso vo vyrovna n é, v p r ejave k om · ·

Tretí a štvrtý abonen ný cyklus "F Košice

p.-tl<rm\ a malo bol"tatu d ynamic k ú šl;áJu. Slr.i" ve n sky ťi l h tll'!Tlo nicl< ý zbor sa pr e zentoval na vy~ okc~ j u rnele cl< e j úr ovni , n a (;tke j sme tl o. už c! lJ,'; ir,, v Ko~ iciaGb nepo č u li. Doká Zt1l všetky svoje ld a cly p lne z úžit lwvať a podsta tn e o vp l yvn i ť c e lk ové vyzne nie diela . Orcheste r bol rv;.irnyrn a pevným cellwm, s t tnfd:u júc im pod pr'.vno u t•ukou dirig e nti! lludo bný p rúcl v jedmt pevn~· c e lok.

. F i iip ins l<y di r ige nt Red e n tor Romet·o pCJtvr-· d!l , že orc hes tru n ie le n cl okonale rozu mie a le ze !lo clokéížr) privi es ť k presvedčivém u. ; ýko­nu . ]ll v )' LJo ; · n ~·m muz ik;nHo trJ, m (J jasn ú p re d~ s tcJ vn o l.\ r ~;n ýcl l sk l<tclil;íc l.L v programe ko n cu_nu uv ie clol vla:;tnú skladbu Fil i.pínske !lOI'ltM·y , Kuneer t pt·e k la vh· a m·c b esle l' •Id 1- K. VaiHlóiia a Symfó ni u i;. 7, A d ur , op . 92 utl I.. vau Bne tho ve na. Ho~ ť u júci di r igen t svo­jo u s klu ciiHJU pl ne za uj a l p re d ov~etk ýrn v oh·

...J il_;; tj_ v~ <J 7ít ia.,.Jill" ~:;]J " zvu.ku or.l~~'P.tt . JehE• hu rlo lmá rec: nie je no vá t:ors l1á, je vš a l\ pred•. sa i~il u; irnava A pôsoll tvfl . Beethovenova sym fó­n.ia <Hlz ne la s llll jsO•;t rerl e neiiiou tvo r ivou účas· tou , posl.upn e n <na~tal il d o jedi.nečn e transfol'." movn n ých gradľJ c i í , J1 t'e t·uš o va n ýc h lyr ickými znsta vell lltOJi. Klá1•a Havlikov;á n a svo je dote· l'a Jsie ko nce rty clo 1\osíc pr ic ilá d za vžd y s no; vo u s!ilad bou. Vilt"tli a lov Kla vírny kon ce r t po-" ~1\ y ln je <l osta to l\ nwžnos tí k plrw i r ep rezen· Uir·ii só li s tu, (;o Ha vlfkovtí uj náh>žitým spóso-· ho m VJ. uzi ln. V jeJ! p r·e JiiVe, sme však pos tnírla li · tónovú '' " ; ·ov twnosť a c e lkov ú pevnosť jecl ­rw t l!ví·c: il (;;:stf. Do ur ~Jtnj m ie r y. to Mt l:t r ;idza ­la ;. l! ;! llo u o tó no vtí h uinos ť, av ~;;fk rým veľa

n;Jvyri ni;ila a p o ]e j V\Íi<U fl l~ ZOStél iO Vif! Cf) l'f) 1110 -

ln<Hi tuV nec.lo povecl a n ýc iJ.

Sonát rtvý večer Ka l'ol a PHtró ezilm (A. líčko­vá _" Kii'IVÍJ' ) po tvr d i l VBJ'ktS. ú~i l ie 8 Ci t< ľH V8• dto rnú p r HCll kn ncl~rlného majstr H SF. Son~ltv V!i tCHl'\' <"'11 šlý lový<.: !J ot.Jcl obí fp;H ri ku cii umeť­ca. Z(J sú io vž dy nové "). s <.~ ·;!úva jú z n <·lkon:c jn ilo r ec: i J·;i lllV\'Cll vy »ttipr'n í Pi!tr6czi ne hudn · j<J ;; t'OJ p n; j;·:v na vo n !<el jšom c f <~ kte. nie n a pr a­<ciz ucJJn ~t \"il l--nun i a podrJnf wrtn o1 li. vých sl>ia ' t1 ielJ. Tn l, (\ to W <t k y precíznost i mH la So ti ti.ta li. 4, D dur G. F. Hii ml ln, StllHítn a mol , op, 23

L. van. Bee thovena . S!:lw r zo J. Brohmsa u Sn· náta A dur C. F ra rw l;a, 7.. Pe tr ócziho h q r i ne l p la s tick y kr ~ ~;ny lú t'l, ' dokoni"l lá 'ie chni c:k á vy ­bavenos ť [l ve ľ ký z ln yse l pr e stý lovosť . Jed· n u t livé son<ity ma li 'svo ju staim'brní ce list'irósť, dos t 11t očnú l' az a ntnosf, Hle i poe tWnosť a v r úc ­nosť. Sir oká melo dika tém a sila íc 11 v ýl'az u v yzn e li presvedčivo . Pow r uhocl ný bo l i'l j v)•lwn k la viris tky A. Li.č kovnj, k to rý sa vy značoval

decen tnosťou a r ošpe k tn va nrm só listu.

Japonsk57 h usl!.st a Takešl Kohajaši vlas tn( nádhel'n ý nústro j, l>torétlO tón ovo a k usttc l\ é

· vla s tnosti s ú j edinečné . [Hho h r a s a v yznačo­va la m uz ikan tsko u VH .ľko rysosťou , n o a j d odr- · žiava n fm no lové lw zázna rnu a ti tOril . Má š i rol<é d yn a m ic ké a tónové r ozputie. z niyse l p re r ,yt· m us a účinnú ag.og.ilm , Aj p ri vš e tk ýc h !"ýGhtQ zn a koc h nr~možno s úh l as iť be z vý h r ad s poda­n ím Sonáty pre hu sle a kl a vír w. A. Moza!'fa, !·a le s me postrildali pr e d ovšetkým pr ecíznu d :ro bno kr esbu a v S oná te prB husle a klavi t· d mol, op. 103 J, Brahmsa z a ~e uc ele n ú stavbu väčších celkov, .ktor é sú logickou samozr e jmos · fon diela . Najpresvedči vejšie odz ne la Soná ta pr e sólové buste O dttr , np. ll5 S. Prokofieva a S o ttá ta pl'e husle a k la vír g mol C. Debussy· bo. Spoluúčinkujúci k lavirista P • . Kov,áč mu bol

~Y.JlaJ:L;Km Qa.úDGt:Om. - 1. tiJJW.LM

Premiérilvé soil'éfl bale tu Slovenskéhu ná•·odného divadla 7. iV a !l. IV. 197!1: Igor ~tnniuskij : PE'IRI.JSKA - e h01·eog rafia a réžia Jozef Dtl ·

liuský, scéna Vladimír Suchánek , kostýmy Helena Bezá­kola.

Ottorino RP.Sfligh i: IUM~Kl~ I! ONTÄN Y -- choreografia a réžia Karol ľtHh , scéna Pavul Gábor, kos t:5ímy Helena Bezá-kovä. ·

f;eorges Bizet - Rodiml Sčedrin :· CARMEN - choreografia a ••éžia Bm·is Slová k, scéna a lwstýmy Josef Jelínek a . 11. Orchester SND <lirignvali zaslúžilý umelec Viktor Málek a Adoll' Vykydal.

OrRmatut·gická su lekcia tri p tychu io prolungovnn!m ten tlfm· cl1· ba letu SND l !idn •·i"·il ~ezón, il dá sa poveda ť, že logicky ndlíVúzu je n a ud <ivanP. prvk y - prezen tovanie dlel sve tových a utol'uv no vsích kom1Jozičných š týlo v, tvarovanie choreogra­flckótw s lovnflw slicus nejsím ponímaním s ukcnntom na in ­!li.viducílnosť kompozi čnej výpovede, smerovanie l< modernému t am)l:nému lliVIHIIu , rnoznost1 up lntnenia novýc h ta lentov, s lo· vensl<ých choreografov atď. Všetky d ie la mOžeme prira diť k niek toré!Jl ll zo spomínaných prvkov, samozrejme, neopomi­na jlie cľa lšie fä l<to ry. Základ n ým momentom premié ry je kon-· fr·u u t ŕíC ia troch choreografov - u melcov s rôznymi tvorivými ru kr,pismi - kto t·ä v z<isade p redstavu je súčasný s tav tohto žanru na Slov~msk u: debu tu j(rCJ j. Dolinsk ý, nn materskú scénu su vrá tivš! K. Tóth a enfant tetTible B. Slovlik. Podrobnejš ie sa k nim vrótim v naslmluj(lcich riadkoch.

Ovoun 9 Petruška je rozkošn ým vrcho lným Stravinsk ého die­lom. od premiéry ktorého - 13. 6. 1911 - uplynulo už hodne času, ktorý vša k neubral nič n a s ile te jto burlesky. Od p rve­ho uvedenia na Slovensku - v Bra tislave 6. 5. 1948 v cho­reografii. M. KOru - tiež už n e jak ý čas ube ho l, čiže môžem tvrdiť , že je nóvom pre bratislavské publik um. Symfonickú bn­se ii R'ímske fon tány O. Resp:ig hillo [premié ra 1916 l je v ba· le tnej podobe československou premiérou. Záverečná Carme n, svetoznáma s vojou opernou ve t·ziou, stá·•a sa súčasťo u svetové­ho tanečného repcrto<'iru v úprave R. Sčed r l na (svetová prn­miéra r . 1967 v choreog rafii Alber ta Alonsa) a bola iritu­t!vna svojím varia ntom u meleclwj realizácie.

Choreografia. - Petruška jB svojou v ýslednou tváro u ,.klasi· c izujúci" . Akceptovala sa pôvodna podoba (Fok in, Benois ) libre ta i výtvarného riesenia, čfm Sil nevyu :éila možnosť, o b· r ovská rezerva, prehodnotit dielo z pos tu dt·amatut·gie il réžie. Dielo pos trádél očakávanú poettčnosť, ľahkosť , ,.prítulnos ť" a tempo. Typ ickým pr,lkladom je prvý a š tvt·tý obl'az ·- obraz jí!rmočného veselia a divade lnej prod ukcie so starobylým Pet· ruškom. Obrovská hudobná ploch a, nekonečne tnnečná a pre· krásne s lovanská je, žiaľ, nevyužitá .. . ,.Bohatosť" choreogru­fického s lovnika mú mole d imenzie. Motivika i pr vková va­riabilita je pomerne málo frekventovaná, oscilujúca v malom diapazóne. Tým trpia postavy - Petruška, Bale r!nn a Maur -l. celé masové scén y, t anec fu r manov a l. Z môjho pohľad u je sporne riešen ú postava majiteľa divadla - prečo klize l­n!k? Je m i tak trochu ľúto Petrušku, i keď ide o debut.

Rímske . fcmtá.ny sú ~voj.ím jazyl<Om súčusnaJi>ie a mo®l.'nc.t;o­&ie. Akcentujú celkový dojem, výtvarný afekt, q renwnlivo a pomerne citlivo tlmočia j emný , lyrický hudobný part. Motivlc· ká vitalita je podstatne bohatšia 1 tvárne jš ia a naznačuj e mož­n é smerovanie v budúcnosti. Celkovému rázu predstavení!! by p rospelo väčšie tempo a súvislostť choreografi.c kého vyjadrrJ­nlll , ktoré: je v určitých momentoch indiff! r entné a postrácltt priamu súvislosť s hudo bn ým partom, jeho f nkltlrou a inštru ­mentáciou. Diolo je k u ltivované a príjemné n illacluu.

·Carmen - di.e lo zaujímavé, absolútne - i rozporné, llts­ku tovateľné. Samozrejme, že dôver ne poznúme pdbeh Car­men, a le čo t ak josé? A tu choreograf a rnžisér [pur: nxcelleu­ce l pr ichádzal k mečom u uezvyklému, viac než pozoru hod· n ému. Možno sám netuš il možnos ( a ďalekos i a h losť m yiilitHl · k y vyvierajúcej z jeho koncepcie: Pr íbeh Josého. Práve tu jP. !liskutovatelnosť o možnostiach, variantoch novýc h prístu· pov a pohladov. Alebo povest a trad!cie majú silnejšie kore­n e? čó rad1 toto dielo na pozitlvny post? Absolútna pr<ica s výtvarným efel{tom (svetlom a vo vzá jomnej s úvis losti s f a­bulou predstavenia v dane j scéne} n eúprosne i dúca za cie· . ľom "'"' n ef ormálnym pohybovým divadlom. Možn o sa is te p ý­tať n a všeličo --< funkcia a dramaturgická väzba Micaely, vý­r aznejšie zasadenie Escamillia, rozvedenie Josého , jeho psy­chologické traumy atď. Celé svoje choreografické umenie pod· t•la dil autor. tnscenačnému cielu v k omplexn osti, silu d iela umocňoval vy_uživantm divadelných komponentov v záujme 1edného ciel'a: dramatické ho tane:l;ného divadla.

OPUS OČAMI KRITIKOV

P. Toperczer, SF, dir. L. Slo­vák; M. Ravel - Koncert pre k lavír a orchester G dur; S. Prokofiev - 5. koncert pre klavír a orchester G dur

M. Lapšanský; R. Schnmann ­Son áta pre klav!r č. l fis mol ; Styri skladby pre klavír

J. S11itková, SOCR v Bratisl a · ve, rlir. O. Lenárd ; F. Men · de lssuhn -Bartholdy Kon · r.el'l e mul pre husle a m·· cbester, E . Chausson - Poéma pre husle a orcl1ester

l. Sukni ; F. Mu ndelssoltn-Bar­t 11 oldv - Skl a dhy rn•e orga .n

Z. J{ošler. SF; G. Bizet ·- Sym· fóoia C dur, Predolwy z opery Carmen

8 . W<ll'l:hal , SKO; J. S. Bach ­B•·ande niJurs ké koncerty č. l -li

umelecká hodnota technická kvalita

umelecká hodnota technická kvalita

mnclecká hodnota technická kvalit a

umelecká hoclnoh1 technir.ká kvalita

umele cká hodnota tech n ická kvalita

umelecká hodnota technická kvalita

5 5

5 5

4 ,9 5

5 5

4,5 5

M. černá (Carmen} a J. P. Plavnik ( Escamillio}. Snímka: J. Vavro

Scén ické riešenie Petrušku sa nieslo u ž vo vyššie spom!­nnnom od lwze pôvodného predstavenia, far ebne . i koncepčne - h<iclam druhý obraz, väzn enie hlavného h rdinu, mohol byť v inom vari.an te. Kostýmy pre jarmočníkov mohli maf väčšiu vuriaiJilitu , ľarelmú i druhovú. Rímske fontán y v scénickom ná vrhu a l<ost9moch tvorili š týlový r á mec v decentnom lade· nl a n álade . V tomto die le by s tála za úvahu (podľa videné­ho l myšlienka pomeru pr ojekcie, je j velkos ti, voči obra:r.u vy tvoreného choreografo m z t anečníkov, even tuáln e aj zmysel clinpoz itívov (konkrétne sku lptúry ). ich m yšlienkový vzťah k p o­hybovému p endantu. V Carmen je 10 a bsolútna · spolupráca s choreografom, podt·iadenll výsostne celku vo vzá jomn ej sym­bióze.

Z jednotlivých obsadeni vyplýva, že sa prezentovala naj­vyššia i ntet·pretačná kval!ta baletu SND. V Petruškovi bol vý· r azovo a pohybovo adekvátnejši J. Dolinský ako techniku ttkcen tuj úci L. Vaculik, k torý postráda! h lbšie myšllen l<ové vyjadren ie, čo chý balo i M. Vojtkovi v jeho formál~e chá­p<mej nlte rnúcii. Baler ína je úloha šitá na mier u E. Šenkýi'í· kovej, R. Brunnero:vej nečakune c hýbala istota v p rejave a teclmil\n . Mrntr llol v ohoG h obsadeniach istý, bez prob lémov­P. Dúbravíl< n D. Nebyla. V Rímskych fon tánac h malo väčš i.u i~ol:Jsaaen1ecffti11Mo večera 'V d arfisReTsOTrsttc'k'ej slttrp ine s k oncentr ovaným sekundovanfm pánskej sólistickej časti po o ba razy . V Carmen vyznela plnš ie, techn icky výraznejšie a siršie M. Cerná voči S. RoD\anovovej, ktore j n ie je možné uprieť je j ce lkové dis pozície, V. Zlochová napriek očakáva ­mu zo~lii lii clliíná svoje j poves ti, :äiblesky vyn ikajúcich m iest s !riedal1t s vý ru zovou ttl:kum:entrovanosťou a formálnosťou. José I.. Vaculíka vyznel v prvý vr.čer viac p referovaný v te c h· nikf:, dr11hý večer dostal potrebnú pl nosť hereckého prejavu a jasnosť inl crp r·etovänP.j myšlienk Y., P. Dfibravík má bUzka k postave, cMp<l ju m u:f.ne jšie 11 ostre jsie l tvárne. Escanttllio bol p regnantn e jš i a dynamickejší l trochu n evyužit ý v pr ed­veden í f . Plavnika, P. Vokonn pojal ú lo hu ú tl ejšie a menej výraznt", Z. Nag y ma tento raz sklamal en bloc. Micaela [,, Var­govej t1 Z. Bartkovej trpelo predchádzajúcou výtkou v zmys le a funkčnos ti , odvedená bola vš fl l{ výrazne a c itlivo.

Orchester pori vedenlm dirigentov L. Vykydala a V. Málka mal pred sebo u núr·očnú (tl oll u - vy tvo•·iť dokonalú sylll bióz.u s Interpretmi v tomto vyslovene ,.tanečnom" večnri. Cel9 večnt· bol viac než len ,.obvyklým" partnerom .

Posledná Jlrcmiéra, hlavne v inscen áciách Rímske fontány n Carmen dostane sa určite silne do vedomia diváka, a le bude znamenať' i celkovv tvorivý príspevok SND v tejto se:r.ône. Tr eba ľutovať, že jé len jedna bale tná premiéra v sezóne . ..

EMIL T. BARTKO

O Interpretačne i s aži SSR '79

Nedávno sme uverejm li podmienk y tohtorocnr.j súťazr.. V SCtvislosti ~ pr í· pravou akr: ie srm1 polozill nieko ľko o tá­zok riaditefovi Slovknm:ertu JUDr. Bm·· narduvi OEMOVI.

Z vlaňajších recenzii je zná mtl , t e usporiadater nie "je celkom spokojný s priebehom Jll'Vých dvoeh L'Oi:nikov ~úta­fe. Aký je váš nfllo:nr na t iitn vec? ·

Nespokojnosť sa netýka celkovéllo puč· tu účastnikov, ani úrovne súťaže, ale skutočnosti , že oa do tet·ajších sú ťa~íach chýbali mnohí z te j vekovej kntegórie interpretov, pre l< tot•ú sMaž vlas tno ,,... ganizu jeme: mlad! absolventi. ocl ~1 do 30 rolwv. Podmien l<y l'úťaže s tí stonove · né tak, aby ju •nohl1 ilbsoJvovať aj poslu · cháči , vďaka tomu sa podar ilo ,.objavlf" mimoriadne nadaných mladých umelcov okolo 20 rokov. Nás, ako agentú ru, vi;ilk predovšetJ<ým z:<tují ma tá ka tegória, kto­rá m[r umb!cie vstftpiť okam.žlte clo kon­ce rtn ého života.

Nespokojnosť musím preJaviť HJ n<tcl skuločnosťou , že vlan i mnohí k<m rHcla tl [ huslis ti l odriekli účas [ v pos ledn ej cllv!ll, dokonca niektol'í ani ueozna mt l i neúčasť. Spôsobilo to organiza čné ťaž· kosti, Rtl' tl tu času i nt~malé zbytočne vy• naložen& n áklady. Práve preto stnEľ t. , .• zavied l! povin n é "zápisné".

Nejde azda o to, že UJ!ll! lci , k t,ori u ;; 1Í1ajít za 5ebou niekolkoročnít koncei't111í činnosť, sa boja riskovať, aby ich pt•í­padné zakolísanie n a súťaži nevyradílo z koncét·tného života vôbec?

Takéto r iziko neexis tu je a nikt o z do­tera jšieh účastníkov nepocítil poclobný "postih". Naše stan ovisko možno formu­lovať celkom jednoznačne: Pre mlllilýcll aiJsolvento v je prezen tovanie sa nH IS SSR nevyh.nutnou podmienkou vstup u do koncertn ého života. Súvisí to aj s tým, že mladi u melci d nes študujú okrom Bra­tislavy a j na viacerých š kolách . v CS R a zah raničí a naš a súťaž je te!ia .pra ktic­ky jediné fórum, kde môžu prezentovať svojH interpretačné umen ie pred i;lro­kým k ruhom od borníko v a v konfrontá· cii s a bsolventmi iných š kôl. Pokiaľ ide o umelcov s niekoľkoročnou pt·axou, pre n ich je súťaž šan cou, vyclobyť s i získa­ním cien vyššie miesto v •·ebl'fčku' umeiJ cov. A kedže 'prakticky nikto z umel ­cov nie je spokojný s doterajš!mi rn ož· nosťami, je záujmom každé ho využl.f tú to šan cu a objektívne dokázať , že m {J ná: ·rOl( na" osnmm11 stArosťlrvost~-tella-vy-§'ši počet koncer tov. Ak rnu tento po.kus z akejkol vek pr1činy nevyjde , zostane mu to, čo mal aj doteraz. Škodovať z titu • lu ,.zakollsania" na súťa7. i v ni jakom. pt'i• pade nebude.

Táto skutočne pozitlvna konJJepcia d · ťafe svedl!i o tom, le chce len a leJt

pomôcť našim umelcom. A nakoniec eiit11 jed na otázka: inzel'áty o súťaži v niek to· rých n ovinách vyšli pomerne neskoro. Pl'll prijímanie prihlášok platí buzpnd· mienečne tet•mín 30. aprtl?

Súťuž sa koná v olttúllri, p reto by sme

chceli organizačne vš e tko . p ripravH pl'ed letný m:i prázdninami. Pol< i.aľ poCe t pri­hláso k v stanoven..mt t f! l'mlne' n l'lpre ­

kročí ú nosnú mieru, umožníme vo vý ­nimoť:ných pr fpadoch dodatočné akcep· t ovrm le pr i hláš ky v priebeh u meslot<:a

m~. - R-

Náš tio čitatelom Hudobného života

5 4,5

5 4,5

4,5 4 ,5

5 4

4,5 4 ,5

4,5 4,5

5 5

5 5

4,5 4,5

5 5

5 5

4,5 5

5 4

5 5

4,5 4,5

5 4,5

4 4,5

5 4,5

5 5

5 5

4 5

5 4

5 4

4 5

5 5

5 5

4 4

4 4

4 3,5

5 4,75

5 4,91

4,33 4 ,58

5 4,41

4,58 4,5

4,41 4,58

9,75

9,91

8,91

9,41

9,08

8,9!1

V. Adamčiaková: Odpol'(il:a m p latJ1u Ivana Sokola - jednak kvôli objavnej dra maturgii (organ ové skladby F'. Mendelssoh· na-Bar tholdyho ), jednak pre jedi.necnú interp t•e tar':n ú rea lizá ­ciu.

V. Cížik: Vysoko lwdn ol!m Lapšttn sk ého nahr ávku Schuman.· nových klavírnych sk ladieb. Schumann je 11utor , ktor ý . je zjav· ne u Lapšanského naturelu vetmi blfzky - prezrádza to jeho interpretáciu Sonáty, l<torii IC muzikantsky p ln okrvná, zottrlH~­nite vystihujúca rozpornosť Schumannovej povahy. Z poveda­ného - 1 preto, že mám Schumanna osobne veľmi !'ád -vyplýva jednoznačne môj t1p .

A. Gabaner: Odporúčam Mende!ssohnové ·org nnovf'J sk l ŕt d­by v podan! Ivan a So l<ola, ktor9 zasviltenou, technicky p•31'· f ektnou inter pretáciou upozorňuje na nevšednú zvukovú k rás u mqH'ávom o bchád zan ýr.h d ic; l. a Schumannove k lavlrne die la v romanticky vzle tnej, výrazovo boha te j 1n terpretäc!i Mariiina Lapšanského, dokumen tujúce] lnterp re tovu duchovnú s pät osť s osobitým vn útomým s ve tom z javne obľúbeného s kladate­ľa . ..

r •. šustykevičová: OdpOt'(LČUm ko mp le t s iestich BrandfJll blli' · ských koncertov v podan! SKO. Je dalš lm dokumentom s kve le J technickej a umeleckej úrovne ens emb lu .

T. Ursfnyová: Páčia sa tni dvP. pod ania -; loveuských klavh·is­tov na p latniach odlis né ho repertoáru Citlivá drmnaturgia vystihla prednosti oboch: razantnosť n br lsknosť To percze­rovho ume!(~Ckého t ypu , jeho jasnozri vý nnrlhľad nad dl e l<llni. mimor iadne j krasy a moderného zvul<u ·- na rl.ruhej s trane t.·omHntický vzle t Lapša nského koncepcii' 11 jAho jemnejš ! ú hoz ét cl!lkvátny typu d iel a tcb In terp reta.

V. žitná: Ko lekcia bola vzácne vyro vnaná a mimoriadne kval itnú. Predsa by som však dala prednos t našim dvom k la­vir istom - k!e2 by sme mal! ta kých Interpre tov n a Slovensku i v in ých oblastiach\ Lapšanský ml zvlášť imponoval možn o a t p reto, že klavfrneho Schumal}n a tak obdtvujem.

ŇAš ZAHRANICNf HOST

Sldadateľ

PETER HERRMANN

n arod ený 1941 v Chemnitzi ( dnesný Karl­Mal'x-S tadt) študoval v rokoch 19511·60 husle na Konzervatóriu Robe1·ta Schu­manna v Zwikau, v rokoch 1960-&5 hus­le a kompozíciu u Fritza Geisslera a Wilhelma Weismanna na Vysokej hudob­nej škole v Lipsku, v rokoch 1965-67 bol ašpirantom kompozície na Vysokej hudobnej škole v Lipsku, teraz fe do· centom kompozície na tej istej škole, predsedom pobočky Zväzu skladatefov NDR v Lipsku a členom predsednictva Zväzu skladatel'ov NDR. za sebou má' niekoľko výrazných tuneleckých úspe· chov.

Kedy ste prejavili záujem o kompozí · eiu ?

Už v detstve som sa pokúšal o prvé ,,op11sy", ~l ko ~tucl ent som sa zúča~ tnil [v r . 1963 ) na don11\ccj súťaži sláčiko­vým kvar tetom, us pel som - a vtedy som dos tal odva11u. Skompono val som dt11~ie l<varteto, ktoré som posla l n a sú · t a ž Pr ažskej juri [ 1965) a zís kal som n im 2. cenu [pt'Vá nebola udele ml ). j e­d on z mojich z<tč ia točníclwch úspec\lov sa tecla uslmtočnll vo vusej krajine. ·ro­to dielo predviedla Ge wanclha uskvQrle to a zaradilo ho do s voJho s tá leho re pe r ­toí\ru. Kvar teto bolo predvedene d okon­ca aj v Bratislave v r . 1966 a lebo 1967, mAm z tohto lwncertu oclložené aj kri· til\y. V to mto obetou! som sa veľa veno­n ova) ko morn(:)j hutlbe . Vznikli c!Vfl kla· vírne tr iá, klnv irne kvinteto, dychové kv in te to , sóloví\ sunilta pre husl e [eš te n t-: ]JI'ed vedená l , nil:!kortw klavimycll sk ladieb , piesn e s kl a vfr n ym sp r ievo dom. I/ il\!ilt ma vša l< 1 v.-lčši e f or m y - s iWill­p QtliJVal ~om Komut•nú symfóniu, kloní ir. z mojej tvorbv !HljČitstejšie hraná, St)ll<itfnu pre sláčikový orches te t·, Hus ­ľový lw ncert, dve symfónie, Mal ý kla vfr ­hy ko.Mért pr-e m1áEI-Sž i je-to-nte vetm1 téchnicky náročné d iver timen to), Trúb­kový koncer t , Koncert p re štyr! flauty a orchester atď. Celkove je to okolo 50 skladieb. Najnovšie som skom ponoval Prológ a Ep ilóg pre športovú slávnost

Snhnka: B. S troffová

v Lipsku (skladba V}'šla aj n a g ramofó· n oveJ platni) . Bale t Die ldee podľa dr e ­vorezieb hola ndského umelca dva dsia ­t ych r okov nášho storočia Fl·an sa Mase­reela z roku 1077 bol celú sezónu na programe d! vacll a v Lipsku. Komponu je m i hudbu k činohrám a najnovšie pfšem dokonca piesne pre š túdium populllrne j hud by (u nás je také oddelenie na kon­zervatóriu). Momentálne pracujem na vii čšom die le na texty johan nesa R. Be­cher a [nášho významného básn ika o. i. aj autora textu naš ej národnej hym ny J

pre veľk ý s.ymfon icl<ý orcheste r , zbor a só listov. Skladba bude predvedenií v Lipsk u pr i príl ežitos ti otvorenia novej budovy Gewandhaos u v r . 1981.

Spomínali ste svoj úprim ný vzt'ah k ml ádeži a det'om.,.

Moja 2. symfónia je Symfónia pr e de­ti a bude predvedeM v jún! t. r . v Lip · sk u - pri pr!ležitostl 6. h udobných dni v Lipsku - Gewandhausorchestrom u jeho de ts kým zborom za dirigo va niu Kur ta Masura, Zúžltk ovávam v n e j s vo je preclcht\dzajúcB kompozičn é skúsenosti hlavne z Malého k la vím ello koncer tu. Dets ký zhor jr, v n ej použ itý ako Inštru­m ent, de ti s polup ra cuj ú s orch es trom nielen spavo m voká lov , a le aj vzd ycha­p!m, plskanlm, tliesk a n ím. Snažll som sa vcíti ť d o detského sveta, ved dieťa má svoj život, svoje p rob lémy, 'lctoré sú pre n eho rovnako dôl eži té ako t ie naše

tJ l"Obl~ny_ Vjlľ~~l\· , ~ , : /• •,

Na Hudobnom bilméle v BerHne vo rébruári t. 1', bola predvedená vaša prvá symfónia. Bola to vlastne vaša "symfo· nická premiéra".

V sy mfónii som Si'! s nažil za chytiť rôz· n e . živolné pocity s .celou IJolla losťou, clo ktore j pat rr a j bea lo vá lludba , po vrt: ll · ná motol'lka, ruch mestu a tc!. Vkompo· no vá va m do nej a j lmH ke t1ryvky z Tu­dovej h udby a smútočný pochod z ko n centračného l(tbora. Z toh to motívu SOi!\ sa snaž il vybudova ť cel t'i cl rulJú časť -pov rchnosť z r nzu zmizne, icl e o vážne veci .. . [Pozn. au to r ky : Tá to časť sym· fónie bola najpôsoblvejšia a na jkompnkt· nejšia.)

Čo je vaším umeleckým krédom?

Mysl!m sl, i e každé umen ie, teda r. l hud ba b y mali prinútiť ľud! , aby o se bB a o In ých pre!nýsl'all, a by sa zamý~ ra;l nad ľudskýtnl vzťahmi. Píše m pre ľu dí ,

pre posl ucháča, potrebuje m kon takt s ním, r ezonanciu, k torá je pre miia ur­

č itým seizmogr a fom. Písať pre seba , na to se>m azda prll iš len ivý . .. Má m vžd y·

na mysll p resný ciei, čo chcem vyjad riť.

Moje osobné Je v pozad!. Myslfm si, 2e n emožno v symfónii a lebo v ope re vy · j ad rovať svoje vlas tné pocity, treba ho· vorlť o tom, čo zaujíma veľa rudi.

S ktorými slovenskými skladateľmi ste sa prostredníctvom ich diela už stre t · li?

Zo slovensk e j hudby poznám vlastn.~

len S uchot~a . Nazdá vam sa, že užsie leon · takty už (!i formou zväzových akc i1, vu l­jomných ná vš tev, väčgieho záujm u o to, čo r obia naši susedia, by boli obojs tran

ne prospeš né. Vela mi dá va však faná ček , poznám dobre jeho k va rtetá a Sym· fo nietu a Marlin ('t - je mojím mt job·

ľúbenej šhn sk l ad ateľom n áš h o sto ročia . Moja lco mo rná lllldiJa by nebola vznik l/i bez poznan ia je ho d ie la .

Keďže ste hovorili, že by nezaškndil u vzájomne viac vedieť o s ebe, iste by Aj nášho čitateľa zaujímalo, čo sa d e je v

obl!!~li kompozície u vás v NDR, aké sú kompozičné pr.incípy vašej generácie?

Moja generácia - generácia t r idsiat­n ikov a štyrid siatnikov je veľmi r oz­clielha. Vyznáva na jrozllčnejši e š týl y, čo je veľmi dobr e . Hlavne za posledných

pä ť r okov s a tá to g e nerácia veľmi r oz­čl enila. Pokúšame s a, a by bola paleta ľud í, ktorí sa usilujú o ume n ie, širšia,

p es trejšia. Zmyslom toh to snaženia , kto­

r é je p odpor ovHné v lá dou , je , a by sub­

jek tívne pocHy umelcov neboli po tláča·

né, .a \Jy mal u melec t vor lvlí vornos f, ab'y' "'Tsa fiiíš!lľ zdrav~ synfézii' meä'Zi\l"melcľm • · a záujmami a po trebami spolpčn.ost v

zá u jme spoločnej veci. Ta ká to nová kva­lita je z javná hlavne od roku 1972.

V. žiTNA

~ZAHRANIČIA Mozm·tov dutera;,: nezn!iniy pur trél ull

Fra nza Petra 1\imlny hu na!lie i švaji:iar­sky ziJP.rtt lt~ l' starožitnosti v Pa t·íží. Oh· i'Elz poclltlclzll z rol<tt .1783 " Mozart ~e· de.l ľHIIJ i tli'OVI ]l l' (l \l({f!ptl(IOhiHl a ko 11 1 0d ~l l.

Sciltlnbergovn " 1-la r mon ie lell i'e '' -- j t~d ­na z najdóležitc jsích hudobno-teore tic· kých učebníc 20. s toročia , vys la s úvod ­ným s lovom Lu ig iho Nonu po prvý raz v NDR. je to foloprlntom vy tlačené viii· densl<ó v yclanie z roku 1922 a llnrlo iJué vyclava te l~tvo Leipziger Mus ikve r lag VF.B Eclilion Pete rs získalo ocl Unive rs HI Erl l · tion Wien vycl a va tel'ské práva nä túto knihu pre všetky su t: iH iislickP. krll jiny. Lipský muziko lóg ElmriHlrdt Klemm pri­da l k diel u IJO hé! lú pmmfintlwvú ča sť z ll i:­itu júcu moc!Ar né sc ll i'ill llHrgovRI<é vý · s kumy.'

V operno m s tú diu i\MU v Utvud le DISK bola v ma rc i pn~t n iéi'a d voch opier: Výročn ý t L' tt od ji i'ílw BoJHill a Abu Has­sa n od Carla Mariu von Wnberä. O~ ill• kovali poslu cliitč i l-lAMU n ltosti a , spo· luúči ul<ovn l on:11es te 1' Hlf:s\H l l t'Hclca Kt·<i· lové u komorné spev(lCk!l zcl rur•·•n 'e CANT ICORUM lUBILO.

Jonáékovo opei'H ,.t<Aťu Kabanovová" ma la n edávno veľlcý úspech v m nícbov­slwm di va dle Am G!l rtne r platz. ]e tam považova n á za pl'avý o pa!\ Bergovcj ope­ry Vo jcel<, nií mBtom !. h ud bou.

Na h udobnom resli vale v Heid elbe rgu bude v tomto !'oku p redvedená opern Don Giovun ni, n ie však od Mozarta, a le od Giusep pe Gazza nigu (1743-1818). 'ľá· to op r. i' fl vzn iklfl t esne pred Moza r tovou.

V Budapešti bude v s e ptem br! už 17. i'učn!k m edzinárodnej hudobnej súťaže ( 15.-23. septe m bra violisti, 20.-30. sep-· ll)m bra huslisti ]. Súťažiť môžu uchádza­či na rodení po l . január i 1947.

Symfon ický or chester Lo ndýn oslávi v júni t. r. 75. výročie svoj ho založenia . Na sn lmlce je Claudia Abbado, terajšf šéfdirigen t orchestra .

15. leningra.dská hudobná jar prehiehnla t. r. od 2.- ·do 8. apríla. Tvorili ju 2 symfo­n lcl<é, 2 kom or n é koncer ty, večer populárnej a estr ád· nej ll udby, vystúpe nie ruského Iudového orches tra V. V. Andrejeva sp olu so zborom leningr adskej televí· z ie a rozh lasu, ako a j styri hudobno-dram atické pro­c!Likcie. Podľa s lov leningradských m uzikológov t ento tra cliCný hudobný festi va l v posledných rokoch preš iel o d kvantity ku kvalite - nie je tomu ešte tak d á vno, k,eď na iJOm zaznievalo viac n ež pol stovky s kladieb [p revažne v pr e miérovom pred veden!). Tohoročný ju· bi ll1J n ý ročník sa sn ažil prin iesť výbe r z toho najlepšie­ho, čo s a v tvorivých d ieliíach lening radských s ld ad a­teľov v posledných ro leo ch "urodilo" . Do akej miery ~ a mu to poda rilo, lo nemôže posúdiť hosť zo zahraničia ~ o to mene j, že koncerty koliclovuli s hudobnodramatic­k ým! podu jatiami. Ked že v poslednýc h rokoch s om sa !ipec lal!zoval na h udobné divadl o, dá val som mu l v Ľe'n l ngrade prednosť - vo výpočte najväčších pr ínosov syrn ľonlckej a .komornej hudby ~om s a spofah o l na vý· sledok clisl\usi l mo jich kolegov krltll<ov pri tzv. okrúh· lom s tole (vystupovali tam i skladatelia). Ide o tieto

S({l adby: 5. symfónia B. Tiščenka ln memoriam D. šos­takoviča, Nemecký zošit č. 2 na slová H. Heineho

V. Gavrilina, Hudba p re strunové nástroje, hlas, harfu, klavír a bicie nástroje V. Uspenského, Osem básní

A. Aehmatovovej a V. Basnet•a a Elegická hudba J, Fa·

lika , venovaná pamiatke l. Stravinského - nehovoriac

u ž o hudbe B. Arapova, ktorého v Leningrade pokladajú za vedúc u sklada teľskú osobnos ť , povestnú i s vo jimi ľud­

sk ými kvalitami [b ratislavské obecenstvo malo možnost

poznať jeho Husľový koncert na jodnom z koncertov Leningradskej filharmónie r. 1967).

Najväčším festivalovým zážitkom bola E'lámska legon

da , t·ockol(á opera o Tyllovi Eulenspleglovi od R. Gril! · blata v podaní známeho s úboru Spievajúce g itary (onle­

lecký vedúci A. Vas iljev) . Je to syntetické divadlo š pe­cifického druhu, dôsledne hu dobne pr ekomponované -preto n ázov opera , hoc! inak patrt clo oblasti muzi ká lu

vysokou úrovňou textov (libreto J. Mlchailov a J. Dlmlt·

r in) a jednoduch~m, ale účinným javiskovým tvarom (r éžia S. lljuch in, výprava M. ščeglov, choreografia G. Zamu er], p os tavenom na princípe n ezakrývane j di­vadelnosti - m uzikant! s úbor u sedia n a okr ajoch a v poutclí javiska, her eck é akcie s ú s ituované do jeho stredu . Dramaturgická výst aviJa je veľmi vydaren a l I. čas ť vrcholí u pá le n !m Tyllovho o tca, Il. vražeclný ml akcia mi nového vlád cu, predt ým bojovníka za s lobodu - v t om sa pre javuje poznanie na zá klade historickýt: h skutočnosti, že nejedno oslobodzova cie h nu tie skončilo este väčšou n eslobod ou n ež bola tá, proti ktorej vy­stúpilo (stačí si spome nút na posledné r oky p od Kalvl· nom čl Ro besplerrom l). Hudba je n ápaditá, fa r bistá u lettmotlvlcky organizovaná , dramatlcl<é akcie sa str to'­da jú so statickými čís l ami, l'ealistlcké prvky s ná.zna· kovým l, ž t vý spe v s playbackom vopred naspievan ých častí - všetko má svoje logické zač l enenie a funkč­nosť. Vynikajúce je zvlád nutie ne1ahký(:h expresivnych voká lnych p artov s náročným i in tervalm i. Vo ká lna tech · n!l'a všetkých spevá ko v je p r vo tt·iecl na , mn o hé úlohy sú alteJ:novétné, predstavlteľ 'ľylla A. Assaclu llin je jedným slovom s kvelý [j e i vyn ika júcim hercom ). Sprievod vy· tvá ra e nsemble , zl oZen ý z gita r y, basovej gitary, t r úb· ky, trombónu, saxofónu , flauty, klavfra, e le ktrofon ic lcé ho organu, xylofónu, zvonov, vibrafónu a množstva ďal

ších blc ich nástr o jov, dop lnených syn tetizá torom - vy tvát•ajú pestt'ý són ický, zvučný [no n ie hlučný] inStL·u

mentál.ny sprievod, ktorý miestam! vystupuje na prv) . p lčin a ko hlavný výrazový činiteľ .

Nezabudnuteľné je tiež pr edstHvenie opery R. Ščed•· i

.na Mľtve duše na skla cla tefovo libreto podľa rovno

mcnnélw r omán u N. Gogo ra v prcdveden! opery l<iro vo vllo vel'lcého di vad la za rM.ic B. Pok t·ovsl> 61In a v !Ju·

clobnom našlmlovarľí j . Ttlmir k unova. Typický rus ký nti

met z minu lé ho s to ro č ia je t raktovaný Ft dekvá ln c s trie daním ritornelov r uske j lo· a jiny a obrazov s p o t·lrétml jcclno llivých šľachti cov , od k torých Cii:ikov kupuje .. mn ve clu~e '', r esp. žánrových obrazov z ich ži v ota . Rltor·

n e ly predstavujú Rusko vo všetkých ročných obclo blach

u za rozman itého počasia - i\činkuje v nich niekoľko

charakter'!sttckých figúr a rekvizrt nevoľniclmho Ruska vrátane t ypickej ruskeJ t ro jky; sprevádza ich naturäln y, spev lwmorn ého zboru, um iestneného v orchestri, l<om­binova ný so sólovými partami - ich interpret! sto ja na "h ornom poschod!" javlsl<a. Tieto vý javy st1 z vizuálne• h o hľa diska pozor uhodné protipohybom óčinkuj úc1cl1 sólistov ·O lcra jinné ho pozadia. Vlastný d e j· sa o dohráva na "dolnom poschod l" , zväčša na proscén iu. Kým v hor­n om plá n e dominuje iluzívnosť [hoci v značn~j m iere štylizovaná), na d olnom pláne pr e vláda názna k ovost, expresívnosť a grotesknosť. Hudobné l reži jné n aštudo­

vanie je prvotriedn e; o bdi vuhodná je t iež muzilcálnosť

sólistov vo ve ľmi náročných par toc;h [zvláš ť v počE)ť·

ných viacspevoch) a Ich pgh~bov~ kultúra; zvlášť vy, nikajúcl je S. Leiferkus v úlohe Cičilwva.

O baletnom stvár neni Pušldnovho Borisa Godunova

s úborom Malého akademického divudla r e f e roval a už

J. Krčméry v článku o vlaľía]šich Sofi jských hudobných

týžd iíoch, kde sa toto predstaven ie uskutočnilo - preto

len jeden p ostreh: najväčši.m jeho prinosom je vydare ná montáž z rôznych diel S. Prokofieva, urobená a p rekom· ponovaná N. Martynovom, ako a j libt·eto N. Bojarčiko·

va. - V t ýždni 15. len ing radskej h udobnej ja r i sa usku­

točnil a aj premiéra ba letu Husárska balada T. Ch t•enni·

k ova - o pHt vo Veľkom Kirovovom cli va cl le - , a le

ne bola za radená do jej ofic iá lneho programu, pre tože au tor n te je Leningradčan. Dive r tissmentová výsta vba

výtvoru do la možnosť ulcážkového pi·eclvcden ia klasic­kej baletnej techniky tolitO na jle pš ie h o •ba l r. lného s ú·

horu v ZSSR [v l1la vnýc li úlo bá cli d om inov a li - n riml inter pm· e<; - $. Azm·ova a V. Guľojev ). Z vl á ,iť znujf·

ma vé bolo vydarené vyn i ilio znárne llo pl'inc íp n popre­

dia (sólis tov ) a pozad ia (ensem blu). lc ll o rganické zo·

>ú lade n ie - a ko nJ riosr.nle ve lkej súbo jove j scény v II I. d e js tvo, k cle údery mečov p resne ko rešpu nd ovali

s hudbou do te j m iery, Ze tvor ili jej orga nlc l< (i ry tmic·

kú akcentáciu . IGOR VAJDA

Za Imrichom Godinom

Sní1nka z ko nca dvads ia tych l'Ol{OV.

Vôbec sa mi dnes nezdá, že to bolo p red 28 rokmi, kecľ som sa ako sh•edo· š l<Olák zoznámil s menom a veľkým spe­váckym umením majstra Godina, o kto· rum sme v Koš ic iach už vted y vedeli, že d.u naše j upnry ho pozval jej vtedajš í riad i!er fanlw Burudáč, ako prvotriedne­ho, renomovaného umelca obsadzovan é·· ho na popredných európskych scénach [ Berlín, Hamburg, Norimberg , Amster· d am, Prah a , Bratislava, Budapeš ť, Rím, Zurich, Zeueva, Pa1-íž, Salzburg ) do pr­vých tenorových úloh, že bol viacroč· ným sólistom Viede;~skej št.átnej OJ!ery a neskôr Ná1·odného divadl a v Kluži. Ak sa mi vtedy zdalo t akmer snom, že ume· lee, ktorého obdivujem na košických operných Jll'edstaveniach Bohémy, Tosky, Sedliacke j cti, Butterfly, Maškarného bá­lu, Predan e j ne vesty, Rusalky či Borisa Guclunova, mal neraz možnosť úči nkovQť )JOel ved ením tal<ých vychýrených diri· gentov, akými boli 1\rthm•o Toscanini, Felix Weingartner, Clemens Krauss, Bru· n o Walter alebo Karl Biihm, neskôr som sa o tom na vlastné oči Jlľesvedčil v svedectvách odborných kritik najzná · mejiíích tHil'ÓIJskych denníkov. Imrich Oo~ !I. &j~h ucl!_~_v_áv~l' ~fo . !u•ejivt do­Y<iaď o sup~Uvne "'"'Vý a rova11ých Jiud· s'kých uznaniach svojej činnosti: obdivo­vali nielen jeho fenomenálny hlas a t ech niku, považovali ich za spolahlivý fundament pre rozvoj vlastných ume­leckých kvalit, vyzdvihovali Godinov ja· vlskový cit pre ndel<vátne herecké i spe· vácke stvárnenie postáv, interp1·e tačnú pohotovosť v štýlovej orientácii a n a­opak aj inteligenciu a Judskú príťažli­''OSť jeho osobnosti.

To všetk o sme napokon zažili aj my, Godinovi žiaci, ktorí sú v súčasnosti po·

n t:ovanf za strednú ~eneráciu sloven• skéh o operného u menia. Podakto rí sme sa JlOZIHI!i už z košicke j hudobnej školy, kde Imrich Godin, vedomý si svoje j in­.klinácie aj k pedagogickej činnosti a cí­tiaci povinnosť cfale j odovzdáva ť boha­té plody svojej úspešnej pral(e, založil s pevácku triedu. A tu som svoj idol s po­znal osobne: chodievali sme k nemu, proti bežným zvyklostiam, na kolektív­he hodiny trvajúce a j celé popoludnia. Význam a cier týchto spoločných stret­nutí sme pochopili z Godinovej metódy, k torá predpokladala nielen upla tnenie individ.uálnych speváckych pokusov jed· notlivcov, ale poskytovala prllel!itosť aj k vzájomnému precvičovaniu techniky a dokon ca aj k výme r1e názm·ov a kritik!) svojich výkonov. P1·itom nám však ne· mohla ujsť Godiuova hlbo:ká láska k svojmu • povolaniu (ve cr len kvôli s pevu vzdal sa uplatnenia svojho inžinierskeho titulu v Jlraxi ), jeho elán zdolávajúci na pohfad neprekonateľné problémy, za­nietenosť pre operu a divadelníctvo vô­ber:, ktorá sa Zl'azn stala aj našon vlast· nou zanietenosťou.

Dobrý chýr o Godiuovom Jledagugic· kom talente neobišiel ani inicia tfvnehu Andreja Bagara, k torý neváhal v s loven­skej histórii p1•véhu protagonistu na slávn ych operných scénnr;h v zrelom ve­.ku , Jlreradiť do úlohy učiteľa vysokej llkoly múzických umení. ľrc mňa osobne to bola jedna z najväčších životných vý­hier - ved' v tedy som už mal za sebou úspešné zloženie prijímacích skúšok na to isté h udobné učilište a perspektíva nnprerušene j Jll'ár.e s ohfíibcným učite­ľom ma, prirodzene, lákala. Na VŠMU výučba vystú11ila n a )JOdstatne vyšši kva­lltatívny shiJleii a na individuálne hodi, ny SJ!evu sme ku Godinovi chodievali trikrát týždenne. MilllOI'iadnu puzornusť venoval budova•,iu technicky dokonalé­h\1, a le pritom zdravéliQ speväckeho tó­nu a paipäMm 11a, že hlavne n uJi!ij! toii­nlkov JlOVažoval za . dôležité "preb:>:učat"' a "preilýchať" takmer celý čas vymedze­ný p1·e hoďinu. Zato sa ale každý tale nt z jeho trilldy dočkal vítane j odmen y v pndohe zvučného, kovovo sa lesknúceho t6nu . PracnvQť s mladými, vä čšinou ešte rnd ·

sl<y "nevykvason ými" bf1rlivákmi, pred­pokladá okrem rozdávania umeleckých s kúseností aj rozdávanie seba samého. A n áš profesm· to vedel: taktne sa vy­hýbal hroziacim nedorozumeniam, pria~­n ivo ovplyviioval naše nlladfcke nálady a usnllli'iioval nás vo voľbe názorov. 1)1:1 života nás vyzbrojil dokonale vďaka svojim hlbokým vedomostiam a skúse· nosthun profesl0111i la, ktorý sa k hqdbe približoval nielen a ko s pevák, ale aj ako operný režisér, vokálny teore tik a rode­ný pedagóg. Du života nás ale vypravil aj s pocitom, žP. sa k nemu môžeme vracať po duchovnú OJ!Ol'll a verné pl.'ia -

... teľstvo; a to nám naoza.j ......... ,_ .... , .,u

až do svojich posledných chvU. Nech nevyznieva formálne ·a odosobnohe )l:.on ­š ta tovanie, že zaslúžilý umelec, docent Imrich Gudin mal nespornú zásluhu pri formovaní a rozvljaní s lovenské ho vo­kálneho umenia d.n ešnej stredne j gen e­l'IÍcle; lebo práve jej vš tepil veci veľké i malé, na ktoré sa nikdy nezabúda. A preto pamiatku na jeho osobnosť bude ochraňovať v úcte a ~istote každý, kto sa ocitol v jeho umeleckej a rudskej blíz­kosti. JURAJ ONišCENKO

Zomrel profesor JAROSLAV HNATEK

V l'rahe diía 24. marca 1979 zomrel vo veku U9 rokov univ. prof. Jaroslav Hná tek [narodil sa 30. novembra 1119U v Prahe), ktorý v rokoch 1920- 1938 J!Ô · sobi! n a koš ickom gymnáziu aku prufe · sor latin činy a gréc tiny . Od roku 192(1 vyuč o val a j p ovinný a neJ!Ovin ný spev (hudobní! výchovu] na tomto gymnáziu n svojou neímavnou prá cou vytvoril vy­nikajúci chlaJ!i:ensl<ý zbor, ktorý postup · ne d obudoval na mužský a miešaný, V tomto zbore d ostávali košickí gymnazis· ti dobré zúklady hudobnej výchovy, na· dobúdali lásku k slovens kej a českej ľu­d ovej, ale i umelej piesni. Spievali v ňom neskorš í s love nskí, a le i českí hu­dob níci (napr. Oto Ferenczy, Korn el Há · jek a i.). K jeho odchovancom J!atrili aj }m Vys louzil a Jaroslav Volek. Oso­bitne tre)Ja vyzdvihnúť, že p1·of. J. Hn á· tek veno val veľkú J!Ozornusr východoslo­ve nskej ľudovej Jliesni v kultivovane j í1prave Jlre trojhlasný ehlapčenský zbor, co v to m čase bolo eš te dosť zriedkavé. V~slovujeme h yJ!otézu , že piesne ak? "NiH krajš ieho mestečka jak kel Košice ' a lebo "Nad Košice jasny mešac vycho· dzi" pre zbor ntu·avil tJroL J. Hnátek sám. Okrem tohn bol d lhoročným čle· nom a v rokoch 1931- 1937 zborma j· s trom s pevokolu Foerstei'. V rokoch 1931 až 19:17 hol hudo bným l'eferentom ko· š ické ho duun íka Slovenský východ , v klurum uvm·e jnil niekoľko desiatok glos. re!eriitov a l'l'ilil< o J!Odnja tiach hudnh­n éhn života v Kos iciach. V svojich hu· dubných kl'ilil{ách sa prejavil aku n á­roi:ný, udburne erudovaný a es te ticky vyei hrený muzikan t, k torý a j týmto spô­sobom prispieva l k zvyšovaniu úrovne hmlu bného myslenia a )ll'ácc v Koš i­ciach. V jeho kl'itikáclt sa nám zachova-

li s topy o výkonoch Košickej filharmó· nie v rokoch 1934- 1935, o operných predstaveniach v Košiciach, a le i o kon· certnom život e. Najviac pozornosti ve­noval vokálne j z ložk e operných pred· stavení a koncer~ov, menej sa vyslovoval k il!šh·umentálnym koncertom. Keď sa v l'Oku 1970 zúčastnil na s ti•etnuti 50 ročníkov maturantov košického gymná · zia, spomín al na svoje radosti i tram­poty počas svojho verejného účinkova­

nia v Koš iciach najmä ako h udobný kri tik, Osobitne pripome nul dva kontr ast né prípady: Ke(!' publikoval svoje krilic· ké pripomienky k výkonu Jána Kube · líka v Koš icia ch [ 1932), te n prislfibil , že "odškodní" košické obecenstvo zlepše· ným výkonom nn ďalšom koncerte , ~u v skutočnosti a j urobil rok u 1934. Ked však skl'i tizovat vtedy popredného sto· ve11ského speváka, ten nnJlísal prof Hná tkovi, že jeh o umelecká kravata h o eš te nečiní kompetentným vyslovovať s\•oje úsudky o umení speváka (prof Hnátek bol totiž majestátnou pos tavo u a l'ád nosil umeleckú kravatu). Pri ná v · števe v Koš iciach ho Ko šický učiteľský spevokol na s lávnostn om večierku pri­nútil eš te raz si v · KošiciiU:h zadirigo ­vať.

Prof. Jaruslav Hná tek patrí k tej ge ­IIIH'áeii českých J!edagógov, kltll'á prt n iesla du slovenských miest i!asľ česke j hudob nej kultúry 11 v s lovenských mes tíich pomáh ala vy l v ii l'aľ p l'IJdpok la!Iy tJr•· intenzívny huduhn ý život n a vysnke· úrovni. Pre to bude mať ll•valé miesto ' de jinách s lovenske j hudobne j výcho v~ , Jovenskej hud uhnej kritiky a sl ovensk!' ho zbor ové ho sJ!eVu.

MARIA POľEMROV .'\

Dva violové l<oncerty v ·Mirbachu

Recitál.om s violovými soná tami Hamme1·a , F. Schuberta a B. Martinfl sa predstavil diia 25. februára t. l'. v Mirba­chovom Jlaláci v Brati­~lnve Milan Telecký {s idavh·nym sp1•ievodom Heleny Gáfforovej l . Te­Iuckéhu dozreté maj­strovs tvo , k toré sa odzr· k od iovalo už v Hamme· rovej sonáte, dos talo ši · rokú možnosť uplatnenia v n(tro čnej SchubertovP.J s on;íte písane j pre a r­peggione. (Arpeggion e t ol syntetický sláčikový nástroj [gttar amour) ~. lwnš truovaný r . 1823 G. Stauferorn vo Viedni. Ten to iiesťstrunný sláči·

kový nás tro j sa nP.u ja l v š i t•!;om merad le. Jeho prednosťou mal by f ml-

morlaane š iroký tónov~ ro<:sah; ma l zj edno l i ~ v sc llu rozsah bus l!, violy a VIOlončel a . ] Nástroj p1:es1a1 existovať, no Scllllhortova sonáta ži je dodnes ':1 ujímajú sa jej pľ~dovsetl<ým vtolonče· lisli a viOlisti. Napriek n ul.ným ~i:sahom , dotýka ­júc im sa ~í l'l<y rozsahu , zostal a tii to sonflta svo­jím vytr íbeným H bril ant­n}•m štýlom prekrásnym a náročným di elom. ve r­ké t echn ické a muziká l­ne pr oblémy, l<toré na­stoľuje , riešil Milan Te­locký suvBrénno.

Somílo BoJ1uslava Mar­tUJb pre violu a klav lr r sonáta n osi'e poradové č is l o l, hoci Martinu slwm ponoval len túto je­din ú ) znamenala vyvr­choloni e kon co r(u. No· S\)Olll ÍHUJUC hocl no ty skladby - p a tri l< vr ­chol ným plodom violovej li terAtúry - bolA inter· prclúc ia pr il.dnclnfl, dula v y<:nio ť všetkým i<dtsilnľ

tejto skladby. Nn jcdi· llllČllOil l účinku mul u veľ~ ký podie l Helena Gáffo­r ová.

V lom istom prostredí sn [ 4. marca t. r. l pt•ed• stavil Tibor Kovács absolvent VŠMU a post­grad.uá lneho · i;túdia na ,~ !;a<l6 1~1ii F. Liszta v Bn· d <1 peštl, dlhoročný člen súboru Musica aeterna

bl'l11.1 sl avskému oll i:J· cen sl vu ako sólista. Pro• gram bol Zämeraný čias,

točne vir tuózne - H"nm• melova Fantjízi& a Web·!l" I'IIVO AttdÍmte a,llegro U!l· garico. Medzi tieto sk lad · by vs unu l sólis ta Suitu pre violu a klavir od Alexanrh'ä .Albrechta. PrograiH bol n iíroi:n ý o jeho p roblémy netl<vel i len vo zvládnutí r_anoro• mnnticke j br ilan tnosti, <~ l e i v n{!rolwcll, kl <Jd e­ll ýc l• na kuncep <;i Ll a ,;l v,11'nen ie výrazových a i ntonilčmJ tec lmi ol\ých po%indAviok Albrech lovej Sully. Kovács ich ri eš il s vnľk11n is lo to11. Jeho hr~ znnechala cl0brý do~ jcrn, na čom sa podie ľa­

Ju l jel1o výborná 11art• ncrlta Valé ria Hrdinová.

JÄN ALBRECHT

CHALABALU. Aku dlhoročný dirigent a sér uperných s úbm·ov v Prahe, Brne, Ostrave, Bratislave i Moskve vypraco· \•at sa na j<;dného z najlepšíc,h t;esl,ých UJlernýcli dirigentov. Bol tyJ!QIIl vysoko inteligt!ntn!)ho lli'emýšfajúcehu umelca, k luréh o kreácie sa vyznačovali osobi­t ým puiíatím, tec:hniek uu pcdektnosfuu a dnl\Oilalusťon š týlové ho pndania kaž­d ŕ. h u inlf!ť[ll'etovaného di•)la. Mal oso­bitne vrelý vzťah k česl<ej, slo v11 nskej

Diia Hl. apríla t. t·. sme si pripomenuli nedožité 80. na1·ndenin y vynikajúceho českého dirige nt<~ , nár. umelca ZDENKA

a ruskP. j klas icl<e j i modernej o pol'n !l j tvo1·be, ktore j bul nielen vyn ikajfccim znalcom, ale i in terpretom. Obzvl ášť s kvelé výsledky llosuhuval pri intel'Jlre· tácii his to!'ických u pie r vefl<é hu š týl u a oslavného charal<leru (B. Smetana: Li· buša, A. Dvoi'ák : Dimitri j, Z. Fibich : Sá1•· ka, M. P. Musurgs ldj ; Buris Godun11V, E. S1u:hoň: Svätopluk], OJlier lyl'icko-ruz­právkovýr:il (A. nvoi'ák : Rusalka a Cer t a Káča , ll. Vomäčka: Vodník ), reallstic· k ých (L. Janáček: ]ej pastorkyňa, E. Su­choii.: Krútnava, S. Prokofil!v: ľl•ibeh ozajstného Clu veka ) a ušľachtilo-komic­kých (B. Snwtana: Predaná nevesta, Hu­bička ) . .I,, ,keď svojou J!pya)lo,l\nt~ll Ut\Ie­~ru:ký.llL .za.l.o.ž.uním . inklino.Y9U~ QJ!!l_t!),ém u dl!'igovaniu, prP.ukázal vynikajúce schop­nosti i ako koncertný dirigent. Všade, . kde pôsobil, prejavil sa ako jedine~ná umelecká osobnosť - d osiahol mimo· riadne inscenačno·l'OJ!rodukčné výsledky. a zanech al trvalé umelecké st upy v či n·

nosti každého OJ!et•né ho sflborn. A. G.

Návšteva lisztovej spoločnosti zo Šopronu v Bratislave

Uiia 7. a O. aJ!ríla pri­šla do BI·a tislnvy 3 8 -čle n ­nä delegácia Lisztove j spoločnosti zo SOJ!rOnu pod vedením úradujúce­ho predsedu Alpára Nagya a ich SJ!l'ievodr:n d1·. Endre Ma1•gittaiho. ChtHlili pu stopách Fran ­za Liszta - tJozreli s i je · h o pamätnú dosku a hu­dobný kabine t v J,iszto­vum pavilón e v :>:adnom dvore Univerzitne j k n iž­nice. Vfldúea oddelenia Emese Duk ová ich in for­rnovala o práci a posla­nf hudobného kabinetu, nl<o a j u bra tislavských výrobcoch h udobných

Konkurz

nástro jov a IFJ akom kla ­víri hrával Liszt v Bratí· sl ave najt•::~rJiie j. Navš tívi­li aj budovu Konzerva ­IÍli'ia, .kde si vypočuli ah· sulventkn Katarfnu Han­lli!lovú z tr iedy Jll"Of. Ir· my Sk uhrovej. Prednies­la im Lisz luve Prelúdium a fúgu n a menp BACH. Pt·ešli Slavínom,. zastavi ­li sa na Hrade, Jll'ez reli si zaujímavosti a hudob­n ú Jl<tm ia tky v centre mesta Km·unovai:n ý dó m, Lisztovn bus tu 1111

Rud n ayovnm ulínwstí, bl'atislavsl<é p Alllce a hu· dobné rezidencie, rodný dom J. N. Hummela a

J. N. Batku, Starú radui• cu a Prilna.c iálny pal.ác, Ai<a démiu ls ti'OJllllitanu a N il'hac hov J!Ulác , Pálfyhn p alá t:, kde ko"ncertuval mlad ý Mozart, Keglevi­l:ltov 11alác, kde h ral Un Ht hn vc n , Csákyho a Zi · r.hyhu p alác, dom , kde hýval Ru binš tP.jn, ntťl'. V ZJ·lwdlovej s ie ni ÚDPM Kl. Gottwa lda s i vypočuli prednášku prof. Ladis la · VA Sch leichera na tému ,.!.isztove ná vštevy a k.un ccrty v "Bratislave ·· . Spestril ju mladý J?.a(J'ar­!iký klavirista zo Sopro· 1m Is tvá n Székely. Lesk mat ine zdvihla aj Jl!'íto m­nosť dirigenta dr. Ľudo­víla Ra jtera. Po J!redniiš· l<ll udviedol Jll'Of. Schlei· chl)r lj!ennv delegáeie k Hnnnnelovmu J!Olllníku v ••'"':ku Jlio nierskeh n na lá · ca. (S. L.)

Riaditeľstvo Ľudovej školy umenia Bratislava, Obranr.ov miern 6 vypisuje k on­k n r z na miesto jedného až dvoch uči teľ ov hry n a huslia ch .

Ziadosti s uvedením kvalifikácie zašlite na riaditeľstvo školy.

f-IUDOBN~ ZIVOT - dvojtýžden nll~ . Vydava Slovkoncert vo vydavHt tli >IVt:! OBZOR. n. p .. u'l. Cs. a rm ády 35, 893 36 Bra ll sl tJ va. Vedúci reda!Oo1·: Pli !"Jr Ztlen· l<o Novilčck. CSc .. r (ldak torl : V. Žitnii a A. Ga bauer. R edakčná radil: P R11c tt 1

Ľ. CížP.I\ PI'Oill lils l l. DMu M J u rl<nv lč. A Lukná r prrJtn nm1 7 Mi l<-"'' PhDJ'. M. Palovčík, MUDr. G. Papp, M.Su lc, Bohumil Tmečka, Bartolomej .

Ur bé:t nec. Ac!re~H redakcie; Gorkéllo 13/V J. 893 3ti BrtJlls luvtJ, tele lOu Ul:! l ;4 Adn !iO t~l l'iJ(' I a: vydavate ľstvo OBZOR. n . p., ul. Cs. armé dy 35, 893 36 Bra tt s ln va. ln zer tnó odde leni e : Gorkého 13, 893 36 Bratis lava. Tlačia Nltrlansl<e tiH č i arne. n. p., 949 Ol Nitra. Rozšil•uje PNS. Objedn ~tvl<y pt'edpla tlte rov pl'l jlm a . PNS - ústredn á ex ped íCIIl ll ačP., ad m!n ls ii'{ICia odbornej t lače, Gottwaldova niím. 48 '1V., 1!05 10 B1·at lsl ava. Ob jed ná vky odbe ra teľov v zahranič! prljltn A --; LOV ART. úč . s pol., Len lngl'adské'i u l. č. 11/ 1., 896 ZB Bra tis la va . Cena jedného· výtlačku 2.- l<čs . Neob jed nané I'u koplsy sa nevracajil. 1 ndexné čl sl o: 492 15

Registračné čísl~~ SOTJ 6/10

" froča

Desať rokov existencie Státnej filha t•ntónie v Košiciach pod­necuje zamyslieť sn, ale aj bilancovať jej prínos do koncert­ného !ivota mesta, Východoslovenského kra ja a celé ho nášho hudobného diania. V samotných Košiciach sa existenciou SF hudobný ž ivot l'OZl'ástol do veľkej šírky. O tom však už ho· vorí riaditefka ŠF v Koš iciach Anna Kovál'ová , nositeľka vy · znameJtania Za vynikajúcu pt•ácu.

na slovens'Ktí ľuaovi'í pieseň oa V. Bokesa, Concer tino pr e d y­c hové a bicie nástroje od L. Burlasa, Aby bol ž tvot na ze­m i .. . a Deň clivo dohár a od M. N?váka, Hudba k poézii od M. Bélzltka, Husľový lwnce r t od A. 0 1:enáša, Sym.fonická freska č. l ocJ J. Pos p!š ila, Konce rt pre klavír a orches ter od B. Ur banca, Symfón ia i i. 3 od I Z~Jjenk11. Okrem premiérova~ nyctJ skladieb je v dr!imatur­g ic lwm pláne bol:Jato zas túpená aj cfalšla tvorba súčasných slo­vens_kých skla dnti?.Iov - E. Su­choľHt, ]. Cik~era, o. Ferenczy­ho, _A. Očenása, I. Dibáka. Uve-

činnosti predst<Jvuje Prešov, kde llullobné umenie tnh ~voju dlhoročnli tr ad!c lu . AJ ďHlšie mestá sn zas lúžili vlasut~ 111 tJri­činenlm o to, že út·oveil 11U­clobné ho Q; ivow ich t"Hb St <:: :.a diametr[J lne od h:.ll Je od út uv ne spred n\ekoľk ýclt J'o lwv . Tul1 je tornu v Humennorn, Spiss l1e j Nove j Vsi , ale a j v oslalnych mestéich.

Za doterajiiimi umel.e ckými fispechmi sa odrti.ža veľkii a bú· ževna~á prúca dirigentov vystu­pujúc ich s orchestrom . Botu ich doteraz vera a katdv ~ Hlch bol svojským spôsobom príno­som pro skvalitnenie výkonu.

Koncertný život výc l10dného zahraničných só listov, ale aj Slove nska pociťoval u ž dá.vne j- hudobných telies a k omornýc h šie potrebu mať vlas tné prol'e- súboro v. sionálne symfonické teleso. Tá­to sa s plnila uz nesen!m Slo · vens kej n árodnej rady z roku :1.968, ktor ým na Sl.ovensku ,vznikol druhý sym fonic k ý or ­ches ter. Svoju či nnos ť začal l. januát•a 1969 a p1·v9 Jw n cert uskutočnil Hl. aprHn 1969 v Koncertne j s ie ni Domu u me nia. Už prvý konce1·t naznači l , že Košice prijali ŠF za svoje re · prezentačné teleso. Bol t o his­toric l<ý medzní!< začntifl svet­lejš ej kapit oly r ozvoja hudob­ného života na východn om S love nsku . Vzn ikom ŠF do stal hudollný život m 1 Slove nsk u no­vé cen t rum a s love ns il{l hudob-, n á kultúr u no vé prlle ž itosli v ohľa de cl r ilm a tu r gickom, kon: cr,~pčnom i kultúrno-spoločen­s ko nt. Celá o rganizilc!a koš ic· kt~ l to hudobné ho ž ivota prešla z Pa r ku k u l tú r y a oddychu na SF, v ktorej sa stre táva inšti· ttícin organizujúca n účinkujú·

V pdebehu desiatich rokov ~i SF vybudovala základný kmeňový r e pl!rtoár, v ktol7om sí1 zastúpené všetky štýlové ob­dobia. Čo OVIllyviinje a urču­ja jeho základné črty?

d e ne Hnte dramaturgického plánu predsta vujú s prá vny I? eovo-urnelecký pristup k pro­f! lovantu orches tl·éi., Aj oboc:en­stvo klad ne prl.j!ma tak lo na­značenú dramaturgickú lfn lu a jednotlivé koncerty majft svo­jich n á vš tevn!kov.

ca. Desať rokov činnosti - p ri vsetkýc h tažkos tiach r as tu, p ri úsp echoch i rozpači tost iach, ví­ťctz:> tvách i neporozumeniach - dokazuje n e poc hybn ft opod· s latnenosť vzn ikn a exis tencie tollto telesa . Fi lharmónia roz­pr·údi.la pravidelný lw ncertn ý živo t nie len v Koš ic iach, a le aj v os ta tných mestách kr a ja él

uslw točníla takmer 700 koncer­to v doma i v zahraničí (z nic ll 250 odznelo v s a motných Koši­cia c h, 44 v zahrani čí , do 200 v meslľtch Výc;hod os love nského k raja, ako aj v mes liich CBlr.j r epu bliky) . Priči nením orc llCs ­tra s a uskutočni.Jo 180 celove· ~erných koncertov domácich 1

ReJ2ertoál' o t•c hestra je e gte v š tádiu dobudová van ia a t vo­ria ho základné a reprezentač­né dielu hudobn ej h is tórl.e a prítom nos ti.. Od p r vé ho ro ku !Jol vytýce ný drama turgický p lá n , k torý br a l ohlad llll via­ce r o skutočnost!. jeh o zákla­dom bol klasicko-r oma n tic l<ý repe rtoár , doplnený o zá k lad· n é die la českej a s lovenskeJ hudby 11 o die la hud by 20. sto ­ročia . Ne zäbúda.lo sa p r itom ani na celkovú lcleovo-umeleckú tvá r teles a 11 na sp lne n ie oča­ká van f o bece ns tva . Nu koncer t­nom p ód iu zn e li diela. p i'e <1s til­viteľo v k las ic izmu, ktoré boli od razovým a skúšobn9m mo­me ntom . Or c hester uviedol vš e tky sym f6n.ie L. v. Beetho­vena a }. Br ahmsa . Boha to je v d rama turgi c kom pl<l ne zastú: pe na tvorba c. M. Webera , H. Sch um a nn;t, F. Men delsso hna· Barllw.ldylw , A, Dvoi' l1kR, 13. Sme ta nu , C. Fn mcka, F. Lis z­ta , R. Stnw ssll, C. Debu~sv ho ale llj tvo r b/l ru ských il sovi r~ t: skych s klaclatef ov -- P. l. Čaj· ko vs kého, M. P. Mus orgskP.tw , A. ľ.jadova , A. Gluzu novf! , N. Ri mské ho-Korsa ko va, D. Sos i<J­lwvičil , S . Prokofie va, A. Ch u­čAturinna . Z hudbv 20. s t•wo" čia s ú to diel a C. Ór ffa . B. B;t r · t óka, Z. Kodál yä , B. Bri lln n.1,

Anna Ková rová - ri aditerkil Státnej filharmónie Košice.

I. S la nlsl i:IVSk ého, P. Hindemi­tha.

V d rama turgickom pláne sa venuje veľká pozornosť lntet·­pre tácii skladi e b slove ns k ých sk lada teľov. Už d oteraz uvedH­né sklad by reprezfHÚn jCI ho hiltý vklŕ!d ŠF p r i propagova ni s kla­d ieb objednaných a veno \'a­n ých orches tn1 a tie ž d o teraz nehr·an ých a n eoverených.

Doter njší vírslodo k jr. veľm i r ad ostn ý a uka z u je 1111 zásto j orchestľu v o bla s ti p r opngticle tvo·rby slovenských sklada te­ľov. Z prHmié r sklntl ifJb s loven· ských sklada teľov v podnn! or­c h estra ŠF o dzne li - Partila na poctu Majs t r·n Pav la z Le­voče od A. Moyzesa, Rt\S Phil· lw r monica od D. K<lrdoša , Kon· certun ln tí s ym fonlet ta, Rotor y II, Výchocloslove ngká symfónia, Améby, Voká lna symfónia il Or· ganovlí s ymfónia od j. Gr ešá­ka , Ml ndosť, Vzdory a náde je a S pe vy jesene o d L. Holoub­ka, Symfon.ickú predohra a Koncertllntná pur titn p rH o rgan a o r c h P.s le r od j . Podpr ockébo, I n tro dukc ta l< Ha yduovej s ynt­Ióni i č . 102, B du r a F1·agmen" ty nd J. Pur íl<é1 , Dvojporlré t od ). Hnt ľlka, Billncla -Fantilzin od T Sn lvu, Symfo nické var iácie

D~~e~ité miesto pri výchove n oveno mladého poslucháča ma!ú koncerty Pl'e Hudobu fi mladež, ale aj účinkovanie SF na výchovných koncertoc h predovšetkým v Košiciach a ; rámci kraja, no i v Bratislave.

Ciel t ýchto konce rtov je vy­c hovný, čo je tie ž jednou z dô­!ežilý~h stré.nok poslania n a­seJ fi ltHJr mótlíe. Cyi<lus koncer­tov pre Hudobnú mlilclež pred­s tavu je v jednej s ezóne 8-10 k_?nce r fov, nä ktorých dos láva­JI! príležitos ť mlad i um elci. l)ť'5 i nlmvaniP. mludýcll um e lcov s or chestrom ŠF al e bo n a Je j pôcl e , je jedným z prlk laclnýc h :.makov dramaturgického pl~­nu." Dt:amaturgi.il koncertov pre m la clez je zvlásť pr ip t·ave ná s o zástupca mi jedno tlivých š kô l a sle?_uje ziímer· ukázať čo naj­š trs l obzor svetovej a clomá· ce j l'vorby.

ŠF rozpr údila hu.dobný život vo všetký1:h okJ'Rsných mestách Východoslovenské ho kraja. Dnes je už samozrejmosťou jej účinkovanie na samostatný ch koncertoch alebo v rámci Hu­dobných jarí či Hudobných lie t.

Popredné miesto v zája zdove j

Na jväčš í kus pré.ce vykoná! šéWir!gent BystrO< Režuc:ha, ktorý p ra c uje s o r c hestrom od je ho vznil<u. Jeho ci eľavedomá a h úže vnatá práea, jeh o tH ient a en tuz.laz tnu s pr1.náš a jti Li s~iec l·l n uznanie. Skvalitňuje, form u­je preja v orches tra a vtláčA mu určitú d ramaturgickú tvá r . V prvých rolwc h m u výdatnH po·­máhal L. Holou bek, nesl<ór M. Kle me ns , š . Róbl , te t·az G. Pa­tócs, všetci vo funkcii dru héha dirigenta. Okrem n ich s orc hés ­trom spolupracoval! mnohí na· ši a zahraniční di r igen ti. Na kon cet•tnom pódiu sa predsta­vil o a j viacer o d omác ich ét za­hraničných só listov. ŠF m" a j ~vo j ho só li stu, kto r ým je or ga ­n ista ·Ivan Sokol (do te j to !;6•

zóny to bol aj klavírista Ma• rián Lapšan s ký) . Na ptlc!H ľil•

har mónie vy1·ástlo a j výbor né K~šické kvarteto.

Desať rokov . v živote f!lhar · monické!lo telesa je pomerne kJ•á l ky čas na podstatn e ji:le

hodnote nie, avšak r o.ky exis­tencie naznaču jú, že práve jeho pri či nením sa z menu konce rt­

n ý ži vot nielen v Košiciach, ale aj v ďa lš!ch mestách východ-·

ného S love nska. Výsledk y do­tera jšieho obdobia ukazujú, že je možné ,.budovať" aj h udobné o bec;enstvo,

Pr ipr avll: ~- ČURILLA

V. UJin alika -a· sú

[Dokončen ie z 1.. s tr. ] c yk lr. S. Slonimskélw Styri rusk é piestl e pre z !)Of { VH·· n u va né pam iatke M_a tre ny Alexundr ovn y Nik itino ve J I, \' Jwntéíle Knrsk é p•esne a v Jurnej kantá te G. Sviri­drn·a.

V po i:et n ých sl.daci iJ(t c iJ súčasnosti čorn z viac rnles ta s11 vr~uu j fl c ti vki· J prr. b tenw ti ke. Str edobodo m :-: IJot·ovt:l j Jyr ihy S il dnes s talé: té rna i:lo vcka , obraz Cloveku, julio d uc hov ný ~ívot . Cis tý lyr izmus, sta v ,.s pievajúcej du~H" j e vy nika júco stvárnený v z!Jo1·oc h G. Svit•i(l ova Aku sa 1·odHa pieselí [n u slová S . Or lova ) n Zaspievaj mi pre · doš lú pieseii ... (na s lovií S. je senina ].

iJ" J..u tocne n iu vznesene j fun kcie d uc llovn ej oči sty a pn výš e nia i;love iw p rostrectnic tvom hu d by slúž i IJollit tá zborové lyrika, v ktore j sú zvýraznené fllozo[i-ť>kt~ ú val1y o z1vote čl oveka , o jullo z mysle. Mno hých skl ad a l!~ J'ov zau ja li filozofické bás ne vyni ka júGe ho sovie tskeh o b<b­n ilw R. Gomzu tova . Ako p r Bcllohu ic h pouzil V. Sal · manov v zborovom c yl<le o~emv tH'šie, A. I'h·urnov v cyk­l e Pís mená , V. Krasnokulov v zboroch Rozp rávaj o mo­l'i a Kde si, š t'astic?

v;-z n a mná je te nde nc ia zvyšovať upev it u júci sn etic· k ý p:i tos. jasn e o tom sve d,;I oratór ium A. llaltina O de· sa í'roč ie na Mic h r:lange lovu poézi u, oratóJ' iu m O. Taktu· kisvil iho Nikoloz Barata~vili , z bo r y z hudby l< ill'C A. 1<. To ls té ho Cár Fiudor Ivanovič u zbo r ový Koncert na p amiatlm A. A. Jurlova od G. Svit•idova. je pozoruhodn é, ze h r dinom tých lo til e l je ume.lec - tvorca umoniu, v kto rom z ije aj po s mr ti. N esmr ternosť sa teda chii.p e ako vHazstvo tvorivého princlpu, a k o víťazstvo ľudského clu l : h a,

Mnrúlno"etlekou prohl<"tnatikou, upevne ním ideúlu dob· r a . vysš ou duc hov!lon láskou o svedom!m sa zuo be rii G. Sviridov v zbor oc h Modlitbu, Svätá lásk a a Kajúci ve rš.

Hozšírenie tem a tického obsahu zborov<~j h udby vyža­tl! JVdlo r ozma nit é tvo r ivé riešenia, š tylisticl<é zúujrny a ori•~n l á cie. Zilkladom h !ada n ia novéh o je uve domelá , zá sa d nú orie ntac ía sovie tskej hudby pokračovať a r oz­v[jo ( tr a d k ie n<irodnej kultúry. Tá to orient(Jcía su pre· javu je v naj eoz ličnejších fomuí.ch .

Roz.~ !reoie ol(ruhu javov k las ickej poéz ie podc hyte" n ých h udbou v mnohých prípa d oc h neprekračuje r á me c trmllc ionnlistlck ých ell e! vystihujú c ich štýlové črty rus­kej zboro vej klasiky 19. až zal:!atku 20. storočia . Nie· k to ré zbory a ca ppella s kladatP.! ov R. Bojka, A. Fliar­kovského, V. Agafonnikova, V. Končakova, M. Parccha­ladzeho n adviizujú na t rad ície S. Tanejeva a V. š ebalimt.

Oluem toho sa rozličnými ·smmmí uberú hľadanie n ových výra zových pros tried lwv, adek vátnyc h n ovémn obsahu naph1ajúce mu z bor ovt1 h udbu. Náp a dne z loži· tcjsou s a :c; táva intonočn á str á nka hud by, harmónia 11

rytmus . Veľmi vzrastá úloha p olyfónle, oboha cuj e Sil

.f<tkt (u·a : tlo zborového rukopis u sa dostávajú nwtód y pre vza té z o rchestrá lnyc h partitúr. V poslednom i:HSH

badať pokusy po c lloplf viacero l<onštruktfvnych metód prevzatých zo sí1časnej poľskej školy. V nedávn o nap!ss ­nom or.atór1u .V. Kalistratova Stenka Razin vldieť, že

•l ll tor mnJstro v::.ky o vláda z boro vy r uko pis . V 1eLine·j l je ­lw {;iJ:,t i ~WI\ol sl<ladatd uj k nielrtoqin> s úl'ia bn ym uw· lócfa m ··- k n<~lnoJ i o vanému r ecl ta lí vu, k z vnkový rn efek ­tom [v}•kJ•i l< y, p islmmc, n ap odobovan ie It las u z vonov ]. Sib[rSk \' skla dale f z. n racher v z bore Zvláš tny Sp!!V Sli.i li o J , pO Orig ll111]nyCil Z IJOľOVýC!l Výl'éiZUVýdt jlt'Obt!'i e d · .J, och ozivo nia panm~imy tajgy p lne j t a jo mnýc h zvukov, Stnnunin lusu.

Vcfl(ý podi t! l v z borovej tvo r bu má o bra z ná s fé r a a stí' ! hudobnej r eCi, ge neli.ck y s pii té s tvorbou ľud ových piesn í, s foHdú m rn . Z JJ ľadi s.ka f!VOiúcio stýlu zbo rovél!O r u kop is u možno nájs ť dva konšlr ul<t ivue pr!stupy k p r oiJIGmu vyl1211t il fucl ovýc h piesn i, dve rozlič n é ko m­pozičn é mo tú Liy: lnt dlčnú ltH!ló du spra cova llln a vzmk d((d v " ľu dovom š tý le " , m~viuznn ých fo rmou, s upla t-

' iiLJVilll itn je d noll tv ýc ll p r vko v l'udovóiJo lwclo i.)[lé ilo sys · !Gtllll . Poki élf icie o s k lacla tefov použ lvujúcic h d r u ltú mr.· tr'Hiu, pre dstavuj ú dv~:~ typy ume lcov. Pr vý s a vyznaču jl: zjuvnou zloži tos ťou j<tzyka, hľadaním nového v n ajsttlr · síc ll , nrcll!lic l<ýc h vrstvách fol k lóru a nozvyčrtjným spi'l " so bo m í ntooo vaniél . Druhý lyp sa zas a V \'značuje s k lo· no m použ!va t pcmerne je d noduc tlši.e pr os triedky, hľi!da ·

n i tll. ž ivého f oll<lóru v ob lustl poetizúcie, f o lk lóru pre· v<t i.:ne n es kor ých vrs tit·!V.

K prvému typu pa tr ia t<t l<í od l1š nl ~ldadutelia , a lw S. Slon irnski j, B. Tisčenko a r •. Pt'ig ož in . Ak b y s me srt c;hceli p ok úsi( d t!l n il<l. tH' izova( zl todné š tý lové črty týc lt­lu autorov, lrebi! povedal, že :;pravidla nereprodukujú l<ano nt c l< ú for llltt p it<sne. V<~ ..: t nú si p ies itový tex t a n a· JJOVO ho rozos pie va jú, pou?.ijúc pi es fiový š tý l lmdobne J I'Oči. V zborovej fltk l l! re pritom mo žn o nújsť sp á jan iH li:Hdičnýclt nj nov9ct1 čft. Trudícia sa p rejavuj<! v za· c ho van í ll<t t'mon icl<é lw štý lu, nóvum zasa v používa n i netrad i čných akordov a ic h netradičnej pos tupnosti. Nová 11 ko n lika s n za ~a s pája '> vo fn e jš !m vcdenfm h la­sov. Nové š tý lové črty súvi:;ia a j s mie~aním rozličnýc h typov fal<lúry, s ich kontt·a stným pot·ovnávaní m na po meme m a lýc h častiach formy. Tvorivý záuje m V. Tor mis a s a pr ejavu je v p r opagovaní pô vodne n á rodnélll:

.~ l ý l u s pievania. vzda ľujúccho sa od spôso bu života v jeho vyzctvilmu ti na celona rodný s tý!, v j<!ho p re nilmutí do ži votn~ho stýlu nte kclajšíc h ld asl ckých forie lll In terpre tá cie e s tóns kych r unových p iesní. úspeš né ~ oblasti spracovania starýc h v rs tiev ľolkl6r u sú zbo r ové cykly P. Damblsa, na jmH jeh o Pit1sne mora, k to r·í•r. il z[tldadom je originálne chf.ipan~' ľ("clla t lvny s pôsol· fudo výcll r iekanie k .

Mladý g1:uzínsky s k lhcla ter I . Kei!akmadze v zboro n cy kle a cappella Piesne sta rého Tbilisi n ie lenže oživi · m~smierne bohaté p redl oh y nJeSI.ského fo lklóru (vrátan< piesn! vynika júcic h tbi liských kinto J, ale ohoha tr Ich a j súčasnými harmonický mi metrorytrnic kými pro~ l r !edkami, jas nými zborovými farbami. Treba pozname nať, že zlož!!á tec lmjka zborového rukt1pisu v tomto d iele nie j<·l samoúče lom, neodvädzfl pozornos ť od emo r: io nlilnej, kon trHs fne : živos ti obrazov.

l' l'f,in to novanie súčasne jš!ch vr s li.ev fo lkló r u ( častuš ­

ky, pies ne-r omance, balady} obsahuje tvorba druhého

t)'pu skladateľov, m edzi k tor ými sú také odliš né osob­nos ti, ako R. Sčed1·in , V. Gavrilin a I. Je!čevová. Pre týc hto autorov l>Ú cllUI'akteristic:ké rlynamlzujúce trat1s­fc~l:m{tcle žánru •. oclha rova n i.e zatiaľ skrytýctt proc:es uv s ucas ne j Iudovej tvo r !Jy. Pro nich nie je priznačné . ume- ~ Jé komplikovanie ja zyka , h1·omaqenie zv\j.kov zatjei\u· j Cicích hudobnú myšlien k u. Nerozptyľujú po'zornosť vní­man ím zložitých konštrulwií, ich hud·ba p oskytuje prles~ tor na asocili.CJB a tým sa vnútorne ponáša na folklór. Zauj!mavá je in terpretácia fo lkló rn ych mo tívov vo Vo­ka lfzac h J. Ivanova - jemnýc h ?.barovýc h minlé! tú rar.b odrázujúci.cll obraz vlast l. Vo tolklórnych poetických obrazoc h a v žánri ľudovych pws nl je re.alizovan ý lyric· k o-dramatický obsah zborového koncertn Lebioďuška od V. Sa lmanova. Au tor v fJOm uplntiJUjP. aj suč1:1sné metódy rukopis u ( klaster, rnc:lode l<la m<icia ), pričom lc ll organicky s pája s tradičn?mi m e tóda.rni.

Pri tl ladanl sviezelto meloclickel1o ma teriálu s a s kla­da telia oiJt·aca)ú k zabudn utým a lebo zriedka pouz!<Va· ný'lll :l.iínrom pro[esionú lnej hudby ďaleJ,;ej umnrlosti. V tvorbe sovietskyc h skla date ľov mtonilcie s t arycll I.'US· k)rch 111 e tódil po prvýl;rtí t relwni> truoval IJ. Sos talwvič V jedn e j ZO SVOjlC il Dm;in!lcll poé m [Zm lkli OllCSkOl'!Jrté

~11lvy J. G. Sviri c!o v rozviJui túto zasudu ďalej a v Trol'tl zbowc lt k hre Cúr Fi.odor I van ovič necituje sta r é kul­tové J~ u l ódi e , a le r e konsti'Uuje spos ob rozospie va n ia du­c l•ovn e ilo textu . š týl IJu dobné ho 1nton ovania. Sklacf tJteľ snmostu tn e rozospievava text, Lttvä ra vlas tné me lódie ctu: llovn~ch pwsní, zaclloviivajúc c harakteristické c r ty: pn sny d1atom c ký zákla d , výraznos ť plastickej kantile- · ny, n c pruvidelnosf pokojnéh o r ytmu, nepertodickosť a asymetr iu melodických š truktúr .

Spomouzi pr.í l<ta.clov š tylizácie hJstoríckél'lo dedlčstva domácej hudobnej kultúry treb~:~ spomenú ť Kant-vivat od J. _F~ika (na verse A. S umarokova), ako aj záujem novos tb!rske ho sk l i:!dateľa A. Mut•ova o s pôsobe ž ivo ta prvej tretiny lH. storoč ia [studentská oslavná piesel'í . mes tská ľuclovr.\ pieseii }.. Úda J. šibanova (na · ve r št; A. Sumarokova) pre miešaný z bm· a dychové nástroje · je vtl_poä hudobná pa r.6d ia na ba rokovo-kantový š týl eusl<eJ hudby 18. storočia. V zborovej suite A. žu1·bina Maškura d . (n11 VMše A. Sumaroko va) popri. zbyto ť:nej o t vorenos!I humor u nachádzame jasnosť a vyn achádza­vosť, Ca kt úr ové il Um bro vé o bja vy .

.. v Zl)Or ovej tvorbe s kl aua te rov v súčasne j etape vo vseobecno~l:i b iJdnť úsi lie obnov1f vs etky iludobné p1·v· 1\y. Hlavuym s merom !Jľadania je obnovenie hudo b ne j le xiky na ftkor záujmu o folklórny matm·!ál, o rozlič­

né "historické štý.ly" hudby, o mel odiku súčasnéll o ln­~ trurnentftlizmu. Druhý smet' predstuvuje obnoven ie ~ !xi­rovej f!iktúr y. Hlavným je tu ústlle o maximálnu ru z· . manitosť metód výkladu m at-eriá lu, o výraznosť a fn t· lli · t osť, o porovnávanie typov zborovej faltt úry. Pod$ltlllt ~účasného š týlu zborového rukoptsu spočiva v r·ozl u::­nýcb kombi uá c iác:h metód. k toré s a nahromadili v histo- . ric kej pra xi európs keho zbo rového viachlas u, vr Milne rusJ.;é.ho , zahruup:i c nové metódy vyyJ·Jádzajtlce z tlfo­nál!1eho a mi.rnomelodického základu. Treba vs al' r.dô­raznlť, že napriek novým ná zororn na e xis tenofu llil r mo­nických, r yt mi ckýc h , timbr ových, ba aj f akttí rovýc tt In­tonácií nestt•alilfl svojn aktuálnosť stará myšlienka B. Asafieva o rozlwdu júcej úlohe into nácie melodickej - pravdive j. ná rodne 1 historicky konkré tne j. T FtJ<úto intonáciu možno nazvať živou.

Preklad: E . Brá.nikova