1. Biologické vedy. Znaky života. Vývoj a vývin. Človek – definícia a základné charakteristiky.

Čím sa vyčleňujeme ako špecifický druh od ostatných organizmov artikulovaná rečabstraktné myslenie – vytvárame si pojmyvzpriamená chôdza (ale toto nie len pre človeka charakteristický znak)schopnosť predvídania a plánovania aj do ďalekej budúcnostipráca – výroba nástrojov a zariadení opakovanie, podľa nejakého vzoruspoločenská deľba práce – človek je biosociálna bytosť – spoločenskosť, sociálnosť

VedyMikrobiológia (baktérie), botanika (rastliny), zoológia (vlastnosti živočíchov podľa tried), anatómia (skúma organizmy), histológia (skúma tkanivá, ich mikroskopickú stavbu)...

Znaky životaLátková premena (prijmem látku a premením ju na inú), výmena energií s prostredím, rozmnožovanie, rast, vývoj druhu (fylogenéza), vývin jednotlivca (ontogenéza), dráždivosť, dedičnosť, premenlivosť, pohyb...

Vývoj a vývinVývin - rast a vývoj, dozrievanie jednotlivcaVývoj – celého druhu

2. Vznik a vývoj človeka: Postavenie človeka v živočíšnej ríši. Dôkazy antropogenézy. Hominizácia a sapientácia. Evolucionizmus a kreacionizmus. Antropogenéza: živočíšny predchodca človeka, Homo habilis, Homo erectus, Homo neandertalensis, Homo sapiens sapiens (fossilis, recens). Variabilita človeka.

Antropogenéza je proces vzniku a vývinu človeka ako spoločenskej bytosti, proces vyčleňovania sa človeka zo živočíšnej ríše, kmeňový vývoj človeka a jeho živočíšnych predchodcov v rámci vývoja stavovcov.Spoločný živočíšny predchodcovia človeka a ľudoopíc (gorila, šimpanz) sa objavili na začiatku treťohôr. Išlo o antropoidné opice (človeku podobné), ktoré žili na konci treťohôr v nezalesnených oblastiach Afriky, Južnej Ázie. Boli donútené pohybovať sa po zemi. Mali zvislejšie posadenie hlavy, čo podporuje vývoj mozgu a lebky. Palec bol posadený oproti ostatným prstom, čo umožňuje používať rozličné predmety ako prirodzené nástroje. Na základe týchto zmien postupne prešli od zberu k lovu. Bielkoviny z mäsa majú vplyv na vývoj mozgu, čím sa zvýšila vynaliezavosť a dôvtip. Napriek tomu ešte nevedeli cieľavedome vyrábať nástroje - až postupne si začali uvedomovať užitočnosť nájdených kyjov a ostrých kameňov, ktoré sústavne používali. Zámernou výrobou sa naši predkovia začali odlišovať od zvierat - práca utvárala človeka.

Antropogenéza = vznik druhu Homo sapiens z jeho živočíšnych predkov a cesty tohto fylogenetického vývoja

Proces, ktorý pojednáva o vytvorení a priebehu vývoja človeka .

Celý proces antropogenézy trvá od 2. polovice Treťohôr cez najstaršie obdobie Štvrtohôr až po súčasnosť – je to cca. od 20-25 mil. rokov až dodnes .

My žijeme vo fáze Holocénu – od 10 tis. rokov dozadu až po súčasnosť – sme stále vo Štvrtohorách

Hominizácia = poľudštovanie – proces pri ktorom sa zo zvieraťa stal človek, čo sa týka fyzickej konštrukcieSapientácia = zmúdrievanie

Hominizácia1. funkčný komplex hominizácie (hornej končatiny a ramenného pletenca)

a. predo-zadné oploštenie hrudníkab. uvoľnenie ramenného kĺbu a celej končatinyc. zvyšuje sa pohyblivosť v ramennom, lakťovom a zápästnom kĺbed. hrudník sa splošťuje a rozširuje

2. funkčný komplex hominizácie (dolnej končatiny a panvy)a. zmeny stavby dolných končatín, panvy, chrbticeb. základná zmena – prechod od pohybu po štyroch (quadrupédia) na pohyb po dvoch (bipédia).c. toto je delítko medzi antropoidami (ľudoopmi) a hominidmid. chrbtica dostáva zakrivenie do tvaru Se. panva sa rozširuje – na chodidle sa vytvára klenba

3. funkčný komplex hominizácie (lebky)a. toto je rozlíšenie australopithecov a rodu homob. zmeny v tvare a veľkosti neurokránia – čelo sa stáva vyklenutýmc. zmeny v pomere tvárovej a mozgovej časti lebkyd. vyklenutie zubného podnebia

Dôkazy

PRIAME paleontológovia, archeológovia určujú podľa vrstvy, kde sa predmet našiel jeho vek nájdené pozostatky živočíšnych druhov, ktoré dokumentujú, že v minulosti žili ešte nie ľudia, ale už nie opice kostry, šľapaje, zuby, kosti a ich úlomky, odliatky tela a jeho častí produkty materiálnej výroby – šperky, zbrane, obydlia, nástroje, stavby vytvára sa celá rekonštrukcia kontextu o prostredí a spôsobe života študovaného jedinca

NEPRIAME

dôkazy o príbuznosti medzi človekom a inými živočíchmi, ktoré poskytujú porovnávacie vedy skúma sa podobnosť človeka s ostatnými živočíchmi a na základe podobností sa nepriamo určuje príbuznosť čím väčšia je podobnosť, tým väčšia je príbuznosť rudimenty, sedimenty, atavizmy

Z tejto predstavy sa vytvorili tzv. ZÁKONY FYLOGENÉZY.Podľa týchto zákonov sa vyvíja fylogenéza. Tieto platia pre evolúciu všetkých živých organizmov.

1. ZÁKON ADAPTÁCIEEvolúcia ako dôsledok prispôsobovania sa organizmov vonkajším podmienkam. Zmena vonkajších podmienok determinuje aj zmenu organizmu, inak by postupne vyhynul. Akákoľvek funkčná alebo morfologická zmena je výsledok adaptácie na zmenené vonkajšie podmienky, napr. veľryba – je to síce cicavec, ale telom sa podobá rybe, prispôsobil sa vode.

2. ZÁKON MONOFÍLIEmono = jeden + filus = kmeňVšetky druhy organizmov, súčasné aj vyhynuté, majú spoločného vzdialeného predka - napr. ľudoopy, človek, opice a poloopice mali niekde v minulosti spoločného predka

3. ZÁKON KORELÁCIEkorelácia = vzťah. V organizme všetky časti spolu súvisia. Organizmus je komplex súčastí, ktoré sú vo vzájomnej zhode, fungujú ako celok ak dôjde k adaptačnej zmene jednej časti, zákonite táto determinuje aj zmeny iných častí.Vzájomné prepojenie spôsobuje to, že každá zmena vyvolá reakciu všetky časti organizmu - nemusia byť v rovnakom stupni vývoja.

4. ZÁKON IREVERZIBILITYide tu o nezvratnosťvývoj, evolúcia prebieha iba jedným smerom vždy dopredu, nemôže ísť späťorgány, ktoré sa v priebehu evolúcie zmenili sa nevrátia k svojmu predchádzajúcemu stavu napr. keď nejaký orgán zanikne ako nepotrebný, už sa neobjaví – ak áno, ide o patologické zmeny

5. ZÁKON DIFERENCIÁCIE A INTEGRÁCIE postupne sa z jednoduchých organizmov vyvíjali zložitejšie dochádza k diferenciácií jednoduchého tela k zložitejším, špecifickým častiam organizmus sa stáva zložitejším, z toho vyplýva narastajúca potreba integrácie – zvyšuje sa podriaďovanie častí celkuide o to, aby všetky časti pracovali ako celok a aby sa organizmus integroval do prostredia čím zložitejší organizmus, tým väčšia potreba integrácie a koordinácie všetkých častí dohromady

6. ZÁKON REKAPITULÁCIE tento zákon sformuloval E.Haeckel – Haeckelov biogenetický zákonontogenéza je skrátenou fylogenézou vývoj, evolúcia sa opakuje, rekapituluje v ontogenézenapr. štádium jednej bunky, blastocysty, žilkový vačok, žiabrové oblúky – tieto štádiá prebiehajú aj pri embryonálnom vývine

Rudimenty niečo zakrpatené, nejaký zvyšok ide o orgány a ich časti, ktoré sa u človeka vyskytujú, ale stratili svoju funkciu – funkčné boli u predkov

človeka -napr. slepé črevo, zub múdrosti, výbežok chrbtice zbytky chrbátovej struny v medzistavcových platničkách – chorda dorsalis Darwinov hrbolček na ušnici na vonkajšom okraji napr. zachovávajú sa zredukované kostrčové stavce

Rudiment alebo zákrpok je zakrpatená štruktúra, ktorá kedysi u predkov plnila nejakú funkciu, ale v súčasnosti nijakú funkciu neplní. Rudimenty sú nepriamym dôkazom správnosti evolučnej teórie.

Sedimenty – nánosyAtavizmy – časti tela vytvorené a funkčné u nižších organizmov, nie u človeka

– niekedy sa môže objaviť ako reminiscencia na doby minulé aj u človeka– ide o pripomenutie, že sme mali spoločného predka s nejakým cicavcom– u bežného človeka sa nevyskytujú, ide o vzácnosť, raritu

Medzi atavizmy patrí LANÚGO – aj po narodení zachované a trvajúce nadmerné ochlpenie tela.Medzi atavizmy patrí POLYMASTIA – zmnoženie prsných žliazMedzi atavizmy patrí POLYTÉLIA – viacero párov prsných bradaviek Medzi atavizmy patrí CHVOST - dieťa sa napr. môže narodiť s chvostíkom

Atavizmus môže byť:

- vývojový zvrat, znovuobjavenie sa vlastností, znakov alebo názorov, ktoré sú už z historicko-vývojového hľadiska prekonané.

- znaky vzdialených predkov, ktoré sa prejavujú u potomkov, ale už neplnia nijakú funkciu - v prenesenom slova zmysle: prežitok - nadbytočný orgán výnimočne sa vyskytujúci

VÝVOJOVÁ LÍNIATreba vždy uviesť kapacitu mozgu a pri každom zástupcovi čo je uňho novou kvalitou, čím sa líši od predchádzajúceho druhu, čím je lepší, kvalitnejší

ZÁSTUPCOVIA HOMINIIDNEJ, ĽUDSKEJ LÍNIE

AUSTRALOPITEKUS

názov „Južná opica“ podľa náleziska v Južnej Afrike ešte nenesie označenie HOMO - žil si pred 3 – 5 miliónmi rokov - ešte nevyrábal vlastné nástroje – a kapacita mozgu 420 – 550 cm3

ĽUDOOP – OSTEODONTOKERATICKÁ KULTÚRA

začína ako prvý zámerne používať nástroje - kapacita mozgu cca. 500 cm3 - používanie kostí, úlomkov - zuby ako nástroj - keratín – rohy, parohy

HOMO HABILIS – OLDOVANSKÁ (okrúhliaková) KULTÚRA

človek zručný - už nesie označenie HOMO - inteligencia je už ľudská, čo dokumentuje výroba nástrojov - kapacita mozgu 680 – 800 cm3 – relatívne veľké zväčšenie mozgu

HOMO ERECTUS

človek vzpriamený – stavba tela hominídna - žil pred cca. 1700 000 rokmi až pred 300 000 rokmi vyrábal nástroje - používal už aj oheň – svedčia o tom náleziská veľkých ohnísk - bol to kanibal, o čom svedčia nálezy kostí okolo ohňa - udržiavanie ohňa znamenalo možno prvú deľbu práce – samičky s mladými udržiavali oheň a samce šli na lov – kapacita lebky 800 – 1050 cm3

HOMO NEANDERTALIS

tvoril slepú vývojovú líniu - žil súbežne určitú dobu s HOMO SAPIENSS asi pred 300 000 až 35 000 rokmi - u tohto druhu je nový rozvoj abstraktného myslenia – objavujú sa pohrebné rituály, mŕtvi sa upravujú - kapacita lebky 1400 cm3 a viac - žil v dobe poslednej medziľadovej a ľadovej – t.j. mal ťažké životné podmienky, z toho vyplynula potreba väčšieho, mohutného tela a to mohlo mať za následok aj väčší mozog

HOMO SAPIENS FOSILIS

Kromaňonec podľa náleziska v Cro Magnon vo Francúzsku (traja muži, žena a plod) kameň a kosť boli už jemne opracované, nástroje mali už účelovú špecializáciu - objavuje sa uňho symbolické stvárnenie reality - využíva maľby, kresby, sošky - Věstonická Venuša, Altamíra

HOMO SAPIENS SAPIENS

dnešný človek

Významné nálezy predchodcu človeka:Bánovce pri Poprade – výliatok mozgu neandertálca naplaveniny Váhu pri Šali – časť čelovej kosti neandertálskej ženy

NÁZORY NA EVOLÚCIUJednou z hypotéz vysvetľujúcich vznik života na Zemi je tzv. panspermiová teória, ktorá hovorí, že zárodky života boli prinesené z vesmíru inými vesmírnymi telesami. Ale otázka, ako vznikol život, týmto spôsobom nie je riešená.Prvým vedcom, ktorý vyslovil názor evolúcie organizmov bol Aristoteles. Vypracoval podrobnú teóriu postupného vzniku a vývoja živočíchov. Po ňom prevládali až do 14. storočia predstavy kreacionistické, podľa ktorých existuje Stvorenie. V toto veril aj prírodovedec Carl Linné, autor binomickej nomenklatúry organizmov, ktorý povedal: „Toľko existuje druhov, koľko ich stvoril na počiatku stvorila nekonečná bytosť.“Túto predstavu nahlodali neskôr objavy vyhynutých tvorov. Carl Linné ako prvý zaradil človeka do vývojového radu živočíchov (primáty). Preto vznikla teória katakliziem G.Cuviera – po veľkej katastrofe vyhynuli všetky tvory a nekonečná bytosť stvorila znovu nové, lepšie a dokonalejšie druhy.

Za otca evolúcie môže byť považovaný Jean-Baptiste Lamarck. Ten vyslovil myšlienku stáleho vývoja a zdokonaľovania organizmov, teória o postupnom vývoji nižších druhov na vyššie. Prírodovedec Charles Darwin predstavil evolučnú teóriu ako vývoj organizmov od jednoduchších k zložitejším. Jeho najvýznamnejšou prácou je kniha „O vzniku druhu prirodzeným výberom“ (1859), kde opísal vznik a vývoj druhov. Za mechanizmy evolúcie považoval prírodný výber – selekciu tých pre život v daných podmienkach lepšie adaptovaných, silnejších organizmov. Prírodný výber predpokladá existenciu väčšieho počtu jednotlivcov, ktorí sa navzájom líšia v niektorých vlastnostiach. Preto musí existovať variabilita v znakoch, schopnostiach a vlastnostiach, a preto môže existovať výber. Prežijú tí životaschopnejší, ktorým sa darí viac, tí sa množia a tak zaberajú stále viac životného priestoru tým slabším.

3. Regulačné mechanizmy: a) Dedičnosť. Dedičnosť a prostredie. Základy humánnej genetiky – vymedzenie základných pojmov a procesov. Mendelove základy dedičnosti. Mutácie. Monogénna a polygénna dedičnosť. Dedičnosť duševných vlastností.

Dedičnosť je funkcia genetického materiálu pomocou ktorej dokáže pomocou samého seba prenášať znaky či vlastnosti s človeka na jeho potomkov.Chromozómy sú štruktúry uložené v jadre bunky. Ich počet, tvar a veľkosť sú pre každý druh špecifické a stále. Telová bunka človeka obsahuje 46 chromozómov -> 23 párov. Pohlavná bunka obsahuje 23 chromozómov. Zníženie počtu chromozómov v pohlavných bunkách nastáva pri redukčnom delení (meióze). Ak sa pri bunkovom delení vyskytne nejaká chyba, tak nevznikne v novom jedincovi diploidná (==normálna) sada chromozómov, ale aneuploidná čo znamená viac alebo menej chromozómov ako je norma, a na základe toho vznikajú rôzne poruchy.Základnou funkčnou jednotkou je gén. Odlišné formy (varianty) jedného génu sa nazývajú alely.S 23 párov chromozómov je 22 párov telových chromozómov (autozómy) a 1 pár pohlavných chromozómov (gonozómy). U človeka existujú dva druhy pohlavných chro. ktoré označujeme X a Y. Žena má pohlavné chromozómy XX. A teda ženská pohlavná bunka môže obsahovať iba chro. X. Muž má pohlavné chromozómy XY a teda spermia môže obsahovať X alebo Y. Pohlavie jednotlivca je teda priamo určené tým aký gonozóm sa dostane do pohlavnej bunky otca.X-chromatín, alebo Barrovo teliesko, podľa staršieho označenia aj sexchromatín. Je to hrudka zahusteného, špiralizovaného chromatínu, ktorá sa nachádza na vnútornej strane jadrovej membrány buniek ženy. Barrovo teliesko je charakteristické výlučne pre ženy, keďže ide o chromatín X. Je dôležité pri určovaní pohlavia v prípade rôznych genetických chorôb, keď nie je jasné, či ide o jedinca mužského alebo ženského pohlavia.Genotyp je súbor všetkých génov organizmu. Fenotyp je súbor všetkých znakov organizmu (ktoré sú dôsledkom genotypu).Pri genetickom podmieňovaní znakov rozlišujeme dva extrémne prípady:

- znak určuje jediný gén (monogénna dedičnosť) s dvoma alelami. Dve alely môžu vytvárať tri kombinácie, vzhľadom na to že nezáleží na umiestnení alely, či je prvá alebo druhá.

- znak je podmienený veľkým počtom génov, ich účinok je malý a spočítava sa pre vykreslenie daného fenotypu (polygénna dedičnosť).

Medzi alelami môžu existovať rôzne vzťahy, napríklad dominancia – recesivita. Dominantná je tá ktorá svojim účinkom absolútne prekryje recesívnu alelu. Príklad je napríklad autozomálne recesívne dedičný Albinizmus. To znamená že u človeka sa prejaví albinizmus len vtedy ak má od matky aj od otca recesívnu alelu génu ktorí je za albinizmus zodpovedný. Taký jedinec sa nazýva recesívny homozygót.

Ďalšie možné vzťahy medzi alelami sú kodominancia – tu sa oba znaky prejavia súčasne v plnom efekte. Príklad je krvný systém MN, kde môžeme mať krvnú skupinu M, alebo N, alebo MN. Ďalší vzťah je intermediarita, kde sa obe alely prejavia v zmiešanej forme – pri kvetine s alelou pre červenú a druhou pre bielu bude farba kvetu ružová. (pri kodominancii by to bola červeno biela fľakatá).Niektoré znaky môžu mať rôznu expresivitu (silu prejavenia sa) – polydaktýlia, nadpočetné prsty na končatinách sa môže prejaviť na 1 – 4 končatinách.Pri niektorých fenotypoch sa môžeme stretnúť že je spôsobená rôznymi genotypmi. Napríklad pri vrodenej hluchote toto môže spôsobovať až 64 rôznych génov.Mendelove zákony dedičnosti sú:

1. Zákon uniformity krížencov: Ak krížime dvoch opačných homozygótov (dominantného a recesívneho) – potom budú potomkovia v prvej generácii všetci rovnaký čo sa týka genotypu (heterozygóti) aj fenotypu.

2. Zákon segregácie (štiepnych pomerov): Ak krížime dvoch heterozygótov (potomkov s kríženia pre 1. zákon), tak v ich potomstve (druhá generácia) sa budú vyskytovať aj znaky starých rodičov.

3. Zákon voľnej kombinovateľnosti: Ak sledujeme dedičnosť dvoch znakov súčasne ktoré nie sú vo väzbe (tzn. zodpovedné gény neležia na tom istom chromozóme), v ich potomstve sa objavia všetky možné kombinácie genotypov aj fenotypov v určitom pomere.

4. Autozomálna dominantná a recesívna dedičnosť. Dedičnosť pohlavia. Gonozomálna dedičnosť. Chromozomálne aberácie. Genetické poradenstvo.

S 23 párov chromozómov je 22 párov telových chromozómov (autozómy) a 1 pár pohlavných chromozómov (gonozómy). U človeka existujú dva druhy pohlavných chro. ktoré označujeme X a Y. Žena má pohlavné chromozómy XX. A teda ženská pohlavná bunka môže obsahovať iba chro. X. Muž má pohlavné chromozómy XY a teda spermia môže obsahovať X alebo Y. Pohlavie jednotlivca je teda priamo určené tým aký gonozóm sa dostane do pohlavnej bunky otca.

Autozomálna dominantná dedičnosť (alela neleží na pohlavnom chromozóme, a je dominantná) má tieto podmienky:

- každý postihnutý má aspoň jedného rodiča postihnutého- pomer postihnutých k nepostihnutým je približne 1:1- pomer postihnutých mužov a žien je 1:1

Autozomálna recesívna dedičnosť (alela neleží na pohlavnom chromozóme a je recesívna) má tieto podmienky:

- postihnutý jednotlivec nemusí mať postihnutého ani jedného rodiča- rodičia postihnutých sú častejšie pokrvný príbuzný- postihnutý sa vyskytujú aj v širšom príbuzenstve postihnutého- postihnutý muži a ženy sú v pomere 1:1- postihnutých a nepostihnutých je možné ľahko rozlíšiť

Chromozomálne aberácie sú poruchy chromozómov. Napríklad Downov Syndróm je spôsobený v 95% trizómiou chromozómu číslo 21 (namiesto dva krát sa vyskytuje tri krát).

Genetické poradenstvo je súčasťou lekárskej genetiky. Pracovník odpovedá na otázku pravdepodobnosti výskytu určitých patologických javov u možných potomkov.

5. Endokrinný systém: Žľazy s vnútorným vylučovaním. Hormóny. Endokrinná aktivita a centrálny nervový systém. Hypofýza. Štítna žľaza. Prištítne telieska. Inzulárny aparát pankreasu. Nadobličky. Pohlavné žľazy. Placenta.

Riadenie rôznych funkcií je v organizme zabezpečené dvoma riadiacimi sústavami: endokrinnou a nervovou. Žľazy s vnútornou sekréciou produkujú hormóny (aktívne látky ktoré majú špecifický účinok na niektoré orgány a tkanivá – pôsobia ako regulátory funkcií) ktoré sa prostredníctvom krvi dostávajú do celého tela. Endokrinný systém pôsobí v súhre s fylogeneticky mladšou nervovou sústavou a navzájom na seba vplývajú. Nervová sústava je tá „rýchlejšia“ a endokrinná je tá „pomalšia“.

Endokrinné žľazy sú: Hypofýza (hypophysis), šuškovité teliesko (corpus pineale), štítna žľaza (glandula thyreoidea), prištítne telieska, nadoblička, a Langerhansove ostrovčeky v pankrease a pohlavné žľazy.

HypofýzaHypofýza je centrum endokrinného systému. Hormóny s nej ovplyvňujú ostatné endokrinné žľazy. Má dve časti: Adenohypofýza (väčšia predná časť) a Neurohypofýza (zadná časť).

Hypofýza je stopkou pripevnená k spodine III. mozgovej komory, kde sa nachádza hypotalamus. V nej prebieha množstvo nervových vlákien.

Adenohypofýza je zložená s chromofóbnych buniek (zle sa farbiace – 20%) a s chromofilných (dobre sa farbiace). Chromofilné bunky sa ďalej delia na acidofilné bunky (40% všetkých buniek adenohypofýzy – farbia sa kyslými farbivami, preto acidofilné) a bazofilné bunky (10 – 30% buniek adenohypofýzy – farbia sa zásaditými farbivami).

Hormóny adenohypofýzy:

1 Somatotropný hormón (STH) – „rastový hormón“ – jeho produkcia je riadená s Centrálnej Nervovej Sústavy a hladinou krvného cukru

2 Glandotropné hormóny – pôsobia na endokrinné žľazy podriadené hypofýze.a.  tyreotropný hormón (TTH) – podporuje rast a činnosť štítnej žľazy – v bazofilných bunkáchb. adenokortikotropný hormón - tvorí sa tiež v bazofilných bunkách – podnecuje tvorbu

glukokortikoidov a androgónov nadobličiek, „ovláda nadobličky“.3 Gonádotropné hormóny – stimulujú činnosť pohlavných žliaz a ich hormonálnu aktivitu.

a. hormón stimulujúci folikuly (FSH) vzniká v bazofilných bunkách. U žien vyvoláva dozrievanie folikulov a u mužov povzbudzuje spermogenézu. Jeho produkcia závisí od koncentrácie estrogénov v krvi a od nervových podnetov.

b. luteinizačný hormón (LH) vzniká v chomofóbnych bunkách. Urýchľuje dozrievanie vajíčka a tvorbu žltého telieska. U muža pôsobí tlmivo na bunky produkujúce testosterón.

c. luteotropný hormón (LTH) – prolaktín – pripravuje, pravdepodobne spolu s STH prsné žľazy na produkciu mlieka.

Hormóny neurohypofýzy:

1. Adiuretín – vazopresín (ADH) - reguluje vstrebávanie vody v obličkových kanáloch2. Ocytocín – uvoľňuje sa v prípade potreby, povzbudzuje hladké svalstvo maternice ku kontrakcii a spolu

s ďalšími regulačnými mechanizmami vyvoláva pôrod.

Štítna žľaza

Štítna žľaza vzniká približne v štvrtom týždni u zárodku. V definitívnom stave je uložená v dolnej prednej časti krku, prilieha k priedušnici a k štítnej chrupke.

Činnosť štítnej žľazy je riadená tyreotropným hormónom predného laloku hypofýzy (adenohypofýzy).Štítna žľaza produkuje hormóny:

1. Tyroxín (Tetrajodtyronín, T4) – tvorí 90-95% hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Zvyšuje metabilizmus a podporuje rast.

2. Trijodtyronín (T3) – normálne tvorí 5-10% hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Pri veľkom psychickom alebo fyzickom zaťažení a pri hypertyreóze vzrastá jeho podiel až na 50%.

3. Tyrokalcitonín bráni odbúravaniu kostného tkaniva a znižuje hladinu kalcia v krvi.

Vo vzťahu k rastovému hormónu majú hormóny štítnej žľazy doplňujúcu funkciu – pri ich chýbaní je STH málo účinný. A zasa pri chýbaní STH môžu hormóny štítnej žľazy vyvolať určitý stupeň dozrievania, nie však rast.

Horná a dolná prištítna žľaza

Sú to 4 drobné, šošovici podobné útvary s priemerom 4-6mm. Sú uložené na póloch štítnej žľazy, na zadnej ploche čiastočne ponorené do jej púzdra. Produkujú hormón Parathormón ktorí pôsobí na obsah kalcia v krvi. Spolu s vitamínom D, ktorí riadi obsah fosforu regulujú tvorbu kostného tkaniva (osifikácia).

Pri nedostatku vápnika alebo nadbytku fosforu v krvi parathormón uvoľňuje z kostí a zubov vápnik, ktorý je tam viazaný. Stúpnutie hladiny kalcia alebo pokles fosforu zasa tlmí činnosť prištítnych žliaz.

Nadobličky

Nadoblička je párový orgán, každá je uložená nad obličkami. Skladá sa s kôry a drene. Dreň vzniká s ektodermu a kôra z mezodermu. Kôra nadobličiek je pre život bezpodmienečne nutná, funkcie drene sú schopné čiastočne nahradiť iné orgány.

Hormóny kôry nadobličky označujeme ako kortikosteroidy. Je to okolo 30 látok steroidnej povahy, ktoré sú chemicky blízke pohlavným hormónom. Delíme ich do troch skupín:

1. Mineralokortikoidy – udržiavajú rovnováhu medzi sodíkovými a draslíkovými soľami v organizme a zadržiavajú v tele sodíkové soli.

2. Glukokortikoidy – pôsobia na hladinu krvného cukru, ktorý zvyšujú tým že podnecujú premenu bielkovín na cukry. Ďalšie pôsobia protizápalovo a vedú k úbytku väziva.

3. Androgénne hormóny – pôsobia virilizačne na sekundárne pohlavné znaky. Sú málo významné.

Hormóny drene nadobličky sú adrenalín (pôsobí vzrušivo na CNS, zvyšuje krvný tlak, na srdcovú činnosť pôsobí dráždivo a mobilizuje glykogénové zásoby čím zvyšuje hladinu krvného cukru) a noradrenalín (zvyšovanie krvného tlaku). Podporujú svalový tonus rôznych orgánov a funkcie srdca a obehu. Ich pomer je 1 (noradrenalín) : 3 (adrenalín).

Inzulárny aparát podžalúdkovej žľazy (pankreas)

Pankreas obsahuje zvláštne zhluky buniek ktoré tvoria ostrovčeky v tkanive podžalúdkovej žľazy – Langerhansove.

Langerhansove ostrovčeky sú u človeka tvorené troma druhmi buniek.

1. A bunky tvoria glukagón, ktorý zvyšuje hladinu krvného cukru (je biologicky a životne bezvýznamný)

2. B bunky sú najpočetnejšie a tvoria životne dôležitý hormón inzulín, ktorý znižuje hladinu krvného cukru. A to tým že

a. povzbudzuje ukladanie glykogénu v pečenib. brzdí glykogenézu, t.j. tvorbu glykogénu z bielkovín a tukovc. podnecuje a zlepšuje využitie glukózy v tkanivách

3. D buniek je najmenej a ich funkcia je sporná

Hormóny pohlavných žliaz

Sexuálne hormóny slúžia na udržanie druhu, nie sú nevyhnutné pre život. Tvoria sa v pohlavných orgánoch (semenníky a vaječníky) a v biologicky bezvýznamnom množstve i v kôre nadobličiek a počas gravidity v placente. Sú to mužské pohlavné hormóny – androgény a ženské pohlavné hormóny – estrogény a gestagény. Obidve pohlavia tvoria oba druhy hormónov, ale v rozdielnych množstvách.

6. Centrálny nervový systém: fylogenéza mozgu. Stavba a funkcia CNS. Miecha. Predĺžená miecha, mozoček, most, stredný mozog, medzimozog a predný mozog. Periférna nervová sústava. Retikulárna formácia. Funkčná lateralita hemisfér. Reflex (podmienený, nepodmienený). Pamäť. Ontogenéza mozgu (embryonálny vývin a vekové zmeny).

signálne sústavy Ľudia sú vybavení 2 signálnymi sústavami:1. SS – také mechanizmy, prostredníctvom ktorých reagujeme na konkrétne podmety vonkajšieho prostredia (signály) – napr. zmena teploty, svetla, tlaku – tieto signály vyvolajú vzruch a následne sa analýzou vytvorí reakcia 2. SS – také mechanizmy, prostredníctvom ktorých dokážeme reagovať na signály signálov napr. slovo je signál signálov, ide o zovšeobecnenie vlastností – teda vzukové vlastnosti majúce všeobecný obsah

nervová sústava

- pozostáva z centrálnej nervovej sústavy (CNS) a periférnej nervovej sústavy (PNS)CNS – nachádzajú sa tu centrá, v ktorých náš organizmus čosi analyzuje a syntetizuje odpoveď CNS – ide o centrá, ktoré majú analyticko-syntetickú schopnosťCNS – mozog, miecha PNS – časť NS, ktorá nemá analiticko-syntetickú schopnosť – t.j. nervyPNS – ide o nervové vlákna, ktorými prechádzajú nervové vzruchy PNS – cesty, ktorými sú transportované signály PNS – spája periférie tela s centrom – nervy spájajú všetko s mozgom a miechou

V rámci PNS existuje autonómna / vegetatívna NS. Vyčleňujeme sú ako špecifickú súčasť PNS. Ide o také nervy, ktoré spájajú mozog a miechu s vnútornými orgánmi – ktoré vedú vzruchy umožňujúce činnosť týchto vnútorných orgánov bez nášho vedomia, teda autonómne. Je relatívne nezávislá na našom vedomí. Vedome ovládame len kostru a svaly na nej pripnuté.Rozlišujeme ešte šedú a bielu hmotu. Ide o nervové tkanivá pozostávajúce z nervových buniek. Šedá hmota – telá nervových buniek a ich krátke výbežky – dendrity

– má schopnosť analýzy a syntézy– nachádza sa iba v CNS – v mozgu

Biela hmota – tvorená dlhými výbežkami nervových buniek – neurity– neurity majú schopnosť viesť vzruch, ale nie uskutočňovať analýzu a syntézu

– nachádza sa iba v PNS – to sú naše nervy časti nervovej sústavy

CNS - MIECHAUložená v chrbticovom kanáli zo stavcov, dobre chránená pred poškodením, obalená miechovými obalmi – tie zabezpečujú prívod krvi, kyslíka a živín pre nervové tkanivo - stredom prechádza centrálny kanáli – nachádza sa tu mozgo-miechový mok - pozostáva aj zo šedej aj z bielej hmoty -šedá hmota je uložená okolo kanálika v tvare motýlika, okolo šedej je uložená biela Dráhy, ktoré sú súčasťou bielej hmoty:

Vzostupné (vedúce do mozgu)1. Tractus spinobulbaris – vedie vzruchy prichádzajúce do miechy dostredivými vláknami miechových nervov

zo senzitívnych receptorov v koži a slizniciach. Stúpa neprekrížene, zadnými povrazcami do predĺženej miechy.

2. Tractus spinothalamicus a tractus spinotectalis slúžia k vedeniu pocitov bolesti, tepla, chladu a tlaku.3. Tractus spinocerebellaris – Privádza impulzy z proprioceptorov kĺbov, šliach a svalov do kôry mozočku.

Podiľa sa na regulácii svalovej koordinácie svalového napätia.

Zostupné (vedúce z mozgu cez miechu do cieľových orgánov)1. Tractus corticospinalis – „pyramídová dráha“. Začína vo veľkých pyramídových bunkách sivej kôry

koncového mozgu. Ovládajú sa tým mozgové nervy pre jazyk, hltanie a mimické svaly (dráha reči). Proste impulzy pre vôľou ovládané pohyby.

2. Extrapyramídová dráha – vychádza s rôznych podkôrových útvarov sivej hmoty mozgu. Sú to fylogeneticky staré motorické dráhy ktoré regulujú svalové napätie, udržiavanie rovnováhy tela, posturálne reflexy. Ovládajú automatické a poloautomatické pohyby (chôdza, plávanie, tanec).

V šedej hmote máme uložené regulačné centrá: napínacie reflexy – udržiavajú automaticky napätie - centrá pre vylučovanie potu - centrá pre defekáciu – pre vylučovanie moču -tieto všetky nie sú nevyhnutné pre život -až v mozgu sú uložené životne dôležité centrá Existujú senzitívne a motorické vlákna: senzitívne = dostredivé vlákna – vedú do miechy motorické = odstredivé vlákna – vedú z miechy

Existuje až 31 párov miechových nervov – napr. krčné, hrudné, krížové, driekové.

Z úseku miechy, z ktorého vystupuje len 1 pár miechových nervov voláme miechový segment (takých je 31) Miechové nervy zabezpečujú vedenie vzruchových signálov - ďalšie nervy patriace k PNS budú vstupovať do predĺženej miechy – ide o hlavové / mozgové nervy – je ich 12 párov – inervujú oblasť hlavy (koža, svalstvo), budú vystupovať zo senzorických orgánov.

CNS - MOZOG

Popis samotného mozgu:Časti mozgu sú: 1.) pokračovaním miechy je predĺžená miecha

2.) Varolov most3.) mozoček4.) stredný mozog5.) medzimozog6.) predný / koncový mozog

Mozog je obalený aj mozgovými obalmi = mozgové pleny (z povrchu dovnútra): tvrdá plenapavúčnicamäkká plena

Vo vnútri mozgu nachádzame dutiny = mozgové komory (z dola hore):4. štvrtá komora – v predĺženej mieche3. tretia komora – v medzimozgu2. druhá komora – v prednom mozgu1. prvá komora – v prednom mozgu

Všetky medzi sebou komunikujú, sú vyplnené mozgo-miechovým mokom PREDĹŽENÁ MIECHA je pokračovaním miechy v lebke. Je to rozšírená trubica (4). Nachádzame tu aj šedú aj bielu hmotu. Na spodine je šedá hmota – vytvára zhluky = jadrá, z ktorých vystupujú a zároveň do nich vstupujú hlavové nervy (6 párov).

Retikulárna formácia- je sieť šedej hmoty, je až v medzimozgu

- umožňuje prestup vzruchov do mozgovej kôry, udržiava ju v stave bdelosti, aktivity

- uplatňuje sa pri našom zaspávaní a zobúdzaní

- zabezpečuje koordinačnú činnosť antagonických vzťahov – pracujúce proti sebe, opačne

- zabezpečuje aj činnosť synergetických svalov – spolupracujúcich

Dýchacie centrum - riadi a reguluje dýchanieČinnosť srdca - riadi a reguluje centrum krvného obehu a činnosť srdca

Potravinové reflexy- sací reflex

- prehĺtací reflex

- vylučovanie tráviacich štiav

- vylučovanie slín Obranné reflexy

- kašľanie

- kýchanie

- vracanie

VAROLOV MOST- odtiaľ vystupuje pár hlavových nervov - trojklanný nerv

Varolov most tvorí priečny val tvorený nad predĺženou miechou. Pomocou ramienok (brachia pontis) je spojený s mozočkom. Ramienka sa zanárajú do mozočka.

MOZOČEK- pripomína koncový mozog

- tvorený mozočkovými neuriférami

- šedá, mozočková kôra – pohyby

- biela hmota vo vnútri

- reguluje svalové napätie, udržiavanie rovnováhy, udržiavanie vzpriamenej postavy a stability tela, koordinuje motoriku, koordinuje svaly pri pohybe

Vzruchy, ktoré prichádzajú do mozočka mozočkovými ramienkami zo statického aparátu vnútorného ucha, z kĺbových, šľachových a svalových proprioceptorov a z receptorov kožných, zrakových, sluchových i z vnútorných orgánov, sú v mozočkovej kôre integrovane spracované spolu s informáciami, ktoré prichádzajú z motorickej oblasti mozgovej kôry koncového mozgu. Z kôry mozočka idú vzruchy k mozočkovým jadrám, od ktorých začínajú vlastné odstredivé dráhy mozočka. Prepájajú sa hlavne v nucleus ruber (v strednom mozgu) a v retikulárnej formácii. Cez thalamus (v medzimozgu) vedú čiastočne až do motorickej oblasti kôry koncového mozgu.

Mozočok reguluje svalový tonus a koordináciu svalovej činnosti. Z tohto dôvodu pri poškodení mozočka dochádza k poruchám svalového napätia (hypotónia), k zlému odmeriavaniu pohybov, nemožnosti uskutočniť pravidelné pohyby, vrávoranie pri chôdzi (dizmetria a adiadochokinéza). Býva porušená aj koordinácia svalov zúčastňujúcich sa pri artikulovanej reči. Príkladom prechodne porušenej činnosti mozočka je intoxikácia etylalkoholom.

STREDNÝ MOZOG

Krátka a úzka časť mozgového kmeňa, u človeka najstarší oddiel mozgu. Spája Varolov most a Mozoček s predným mozgom. Skladá sa s dvoch častí – z ventrálnej a dorzálnej. Vedú tadiaľ napríklad vzostupné a zostupné dráhy ktoré spájajú kôru mozgu s nižšími oddielmi CNS.

Stredný mozog je prekrytý mostom, medzimozgom a záhlavným lalokom predného mozgu . Jeho spodnú časť tvoria dva valy bielej mozgovej hmoty (mozgové stopky). Prechádzajú v nich vzostupné a zostupné nervové dráhy, ktoré spájajú mozgovú kôru s nižšími oddielmi ústrednej nervovej sústavy. Spodná časť stredného mozgu je od mozgových stopiek oddelená tmavo pigmentovaným centrom, nazývaným čierna hmota, ktorá riadi činnosť spodinových uzlín predného mozgu. Pri poruche tej to časti sa objaví trasenie a strata automatických pohybov . Uprostred strednej časti stredného mozgu je bledočervené centrum, nazývané červené jadro, ktoré vzniklo nahromadením retikulárnej formácie. Z tohto centra vychádza jedna z mimopyramidových dráh, ktorá sa podieľa na regulácii svalového napätia.

Hornú stranu stredného mozgu tvoria štyri vyvýšeniny sivej hmoty (štvorhrbolie). Predný pár vyvýšenín je centrom nepodmienených zrakových reflexov, pohybov očí, hlavy a celého tela, ktoré vyvolávajú podnety zo sietnice oka. Končí tu časť vláken zrakového nervu. Zadný pár vyvýšenín je centrom nepodmienených sluchových reflexov, pohybov hlavy a celého tela, vzbudzovaných dráždením sluchového zmyslu. Tento pár vyvýšenín má význam pri lokalizácii zdroja zvuku. Považuje sa za prevodové jadro sluchovej dráhy. Štvorhrbolie je centrom tzv. strážneho (pohotovostného) reflexu ; je to súbor zložitých nepodmienených reflexov vyvolaných náhlymi, a to najmä zrakovými a sluchovými podnetmi; Horná časť predného páru vyvýšenín je centrom zrenicového reflexu. Stredný mozog sprostredkúva aj vzpriamovacie reflexy, ktoré umožňujú (napr. po páde) obnovenie normálnej polohy tela.

MEDZIMOZOG

Medzimozog spája stredný mozog s koncovým mozgom. Je zakrytý a čiastočne zrastený s mozgovými pologulami. Tvoria ho štruktúry ohraničujúce III. mozgovú komoru. Bočné steny III. komory tvorí pravý a ľavý thalamus (lôžko). Spodnú stenu tvorí hypothalamus (podlôžko), k jeho prednej časti je pripevnená hypofýza.

Thalamus je veľkým množstvom vláken spojený s mozgovou kôrou. Thalamus funguje predovšetkým ako prepojovacia stanica takmer všetkých aferentných dráh, vedúcich od receptorov ku kôre. Prepájajú sa tu dráhy prichádzajúce z mozočka, z retikulárnej formácie, z nucleus ruber a substancia nigra, zo senzitívnych jadier hlavových nervov a senzitívne ascendentné dráhy z miechy a časť čuchovej a chuťovej dráhy.

Thalamus má teda dôležitú úlohu pri prijímaní a prepojovaní všetkých senzitívnych vnemov do mozgovej kôry. V ňom sa rozhoduje či je vnem príjemný alebo nie.

Hypothalamus pôsobí ako hlavný integrátor autonómneho nervového systému a žliaz s vnútornou sekréciou. Tento funkčný komplex sa nazýva hypotalamo-hypofýzový systém. Je najdôležitejším nadradeným koordinačným centrom vegetatívnych funkcií. Parasympatická regulačná oblasť je v predných hypotalamických jadrách. Zadné hypotalamické jadrá sú nadradené sympatickým nervom.

Hypotalamus reguluje objem cirkulujúcej krvi, prijímanie vody, potravy, rytmus spánku a bdenia. Podieľa sa nariadení afektívneho a sexuálneho správania.

Hypotalamus dostáva informácie z vnútorností, chuťovej dráhy, z receptorov všeobecnej citlivosti, z dráždivých zón (napr. genitálie), z primárnych čuchových centier, z koncového mozgu, z mozgovej kôry....

Hypotalamus je najdôležitejším nadradeným koordinačným centrom vegetatívnych funkcií.

Hypotalamus sa významne podieľa na regulácii telesnej teploty a riadení stáleho objemu telesných tekutín a stáleho osmotického tlaku. Hypotalamus reguluje aj príjem potravy a vody – centrum hladu je v laterálnej zóne a centrum pocitu nasýtenia vo ventrálnej časti.

KONCOVÝ MOZOG (telencephalon)

Je to veľký, zaoblený útvar ktorý vyplňuje väčšinu mozgovej dutiny v hlave (neurokránia). Tvoria ho dve hemisféry. Rozdeľuje ich hlboká brázda v ktorej hĺbke sa nachádza svorové teleso (corpus callosum) ktoré spája obidve hemisféry. Je to pruh bielej hmoty tvorený nervovými vláknami (najväčšia komisurálna dráha).

Hemisféry sa skladajú s:

a) z rozsiahlej vonkajšej sivej hmoty (cortex cerebri), ktorá obaľuje mozog na spôsob plášťa, preto ju nazývame pallium,

b) z čuchového mozgu (rhinencephalon) – u človeka je redukovanýc) z vnútornej sivej hmoty, ktorá vytvára jadrá ponorené do bielej hmoty hemisfér (bazálne gangliá).d) z bielej hmoty uloženej pod kôrou (corpus medullare)e) vnútro vyplňujú postranné komory komorového mozgového systému

Na povrchu hemisfér sú brázdy ktoré rozdeľujú hemisféry na päť lalokov:

1. čelový lalok (lat. lobulus frontalis) – najväčší, uložený motorický a čuchový analyzátor,2. temenný lalok (lat. lobulus parietalis) – analyzátor citlivosti kože, nervové dráhy tepla, chladu, bolesti a

dotyku,3. záhlavný lalok (lat. lobulus occipitalis) – zrakový analyzátor, končia tu zrakové nervy,4. spánkový lalok (lat. lobulus temporalis) – sluchový a polohový analyzátor (analyzátor polohy tela).5. Insula (ostrov) je skrytý lalok, uložený na spodnej ploche koncového mozgu.

Kôrové projekčné centrá sú párové a sú umiestnené na zodpovedajúcich si miestach oboch hemisfér. Napriek tomu že kôrové centrá sú umiestnené v oboch hemisférach, pre niektoré s funkcií, napríklad reč, je funkčne zapojené iba jedno, umiestnené v tzv. vedúcej – dominantnej hemisfére. S dominanciou jednej s hemisfér súvisí aj tzv. funkčná lateralita

(praváctvo alebo ľaváctvo).

Bazálne gangliá koncového mozgu sú zhluky sivej hmoty uložené v hĺbke bielej hmoty. Sú uložené v spodnej časti hemisfér, polkruhovito rozložené okolo pravého a ľavého talamu.

Nepodmienené reflexy sú jednoduché, automatické reakcie. Sú vrodené s trvalým spojením zmyslového a výkonného orgánu, za určitých podmienok sa dostavia vždy a stereotypne. Ich existencia je daná geneticky určeným priebehom nervových vlákien. Patria sem ochranné reflexy (kýchanie, žmurkanie) alebo aj „patelárny reflex“ (kladivkom do kolena a koleno vyskočí).

Podmienené reflexy sa vytvárajú v súvislosti so získanými skúsenosťami, učením. Na rozdiel od nepodmienených sa tieto vytvárajú len dočasne, opakovanými situáciami sa môžu posilňovať, alebo vyhasínať ak chýbajú podnety ktoré ich vyvolávajú. Takýto reflex vznikne ak napríklad pri kŕmení psa zazvoníme, tak po cca 20 opakovaniach začne po zazvonení pes sliniť ako keby dostával potravu.

Pamäť

Tvorenie podmienených reflexov je aj fyziologickým základom pamäti. Pamäť je schopnosť organizmu uchovávať minulé informácie, ktoré podmieňujú adaptívne správanie a regulujú činnosť. Pamäť umožňuje fixáciu a reprodukciu získaných skúseností. Na základe podmienených reflexov sa v ústrednej nervovej sústave vytvárajú pamäťové stopy, ktoré umožňujú zapamätanie naučeného deja, vytvárajú a upevňujú sa v typickom časovom slede. Podľa toho rozlišujeme krátkodobú a dlhodobú (trvalú) pamäť. Krátkodobá pamäť (trvá minúty, maximálne hodiny) je vytváranie pamäťovej stopy, ktorá prebieha od jedného podmieneného spojenia k druhému. Dlhodobá pamäť (trvá hodiny až roky) znamená upevnenie dočasnej pamäťovej stopy a jej trvalé uloženie. Uvádza sa, že rozhodujúci význam v tvorbe trvalej pamäti majú ribonukleové kyseliny nervových buniek. V prípadoch, kedy sa tlmia podmienené reflexy, t. j. v situáciách, kedy sa podmienený podnet prestane spájať s biologicky významným nepodmieneným podnetom, vyhasínajú podmienené reflexy, čiže zabúdame.

7. Prostredie: Definícia a rozdelenie. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť.

Prostredie je súhrn všetkých negenetických činiteľov, ktoré pôsobia na človeka pred narodením, pri pôrode a po narodení. Prostredie môže byť vonkajšie (prostredie ktoré človeka obklopuje) a vnútorné – prostredie „vnútri“ človeka.

Vonkajšie prostredie

Člení sa na podskupiny.

Výživa – primerané množstvo a optimálne zloženie potravy sú nevyhnutnou podmienkou zdravého rastu a vývinu.

Materské faktory – činitele ktorých nositeľom alebo prenášateľom je organizmus matky.

- Veľkosť pôrodného kanála (maternice)- Vplyv počtu predchádzajúcich pôrodov.- Vplyv veku matky.- Dĺžka gravidity – u afrických žien je o 2 týždne dlhšia- Výživa- Zdravotný stav matky

Klimatické a geografické faktory- Sezónne variácie – výkyvy podľa obdobia roka (zima – leto)- napríklad Japonci vysťahovaný do USA dosahujú väčšie priemerné hodnoty základných telesných

rozmerov v porovnaní s Japoncami v Japonsku. Je však otázne či tu neintervenujú iné činitele.

Sezónne variácia: sú to rozdiely medzi novorodencami narodenými v rozdielnych obdobiach roka. Najmenšie rozmery môžeme pozorovať v zime a najvyššie v niektorom s ostatných období. Niektorí autori hovoria že sezónne variácie sa objavujú iba u horšie živených detí. Optimálne živené deti sú na ne imúnne.

Príčiny sezónnych variácií sú nejasné – sú názory uprednostňujúce účinok klímy, ale aj názory ktoré hovoria že ide o sekundárny efekt iných faktorov prostredia.

Sociálno – ekonomická úroveň

Sociálno-ekonomickú úroveň charakterizujeme úrovňou uspokojovania materiálnych, spoločenských a kultúrnych potrieb jednotlivca.

Do činiteľov charakterizujúcich sociálno-ekonomickú úroveň zaraďujeme: výživu, veľkosť a kvalitu bytu, lekársku starostlivosť, hygienické podmienky, pomer medzi prácou a odpočinkom, zamestnanie a vzdelanie rodičov, počet detí v rodine, atď...

Chorobnosť – chorobnosť detí je sa vyskytuje častejšie u detí pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia.Niektorí autori zistili že deti ktoré častejšie ochorejú sú po stránke telesných rozmerov väčšie. Výraznejšie sa toto prejavuje u dievčat. Častosť chorôb sa určovala počtom návštev lekára.

8. Ontogenéza človeka. Základné pojmy a zákonitosti. Regulácia rastu a vývinu( dedičnosť, endokrinný systém, prostredie). Základy blastogenézy, diferenciácia zárodočných listov. Embryogenéza a vekové zmeny( kostrová sústava, svalová sústava, dýchacia sústava, srdcovo.cievna sústava, krv, žľazy s vnútorným vylučovaním, nervová sústava, zmyslové orgány, imunitný systém). Rast a vývin v prenatálnom a postnatálnom období (novorodenec,dieťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou, dojča, batoľa, dieťa predškolského veku,dieťa školského veku, adolescent). Dospelosť, starnutie, staroba. Akcelerácia a sekulárny trend. Možnosti vzniku vrodenej chyby. Zdedenie, mutácie, mutagény, deratogény

Delenie ontogenézyPrenatálne štádium (v prípade cicavcov sa nazýva aj vnútromaternicové) ryhovanie (blastogenéza v užšom zmysle) embryogenéza - vznik) a vývoj zárodku ( nazýva sa tiež ako zárodočný vývoj, embryonálny vývoj), začína uhniezdením nidáciou do ktorej patrí:

vznik zárodočných listov - gastrulácia a vznik mezenchýmu a mezodermu vznik orgánových základov a vznik orgánov (organogenéza)

histogenéza vznik embryonálnych orgánov

fetogenéza - všetky rastové procesy embryí resp. fétu, končí liahnutím alebo pôrodom Postnatálne stádium (začína narodením a končí smrťou jedinca (postembryonálny vývoj)

Obdobie mledzivovej výživy (od narodenia po nezávislosť na matke) Obdobie mliečnej Obdobie dospelosti - pohlavné dospievanie (adolescencia), rozmnožovanie Obdobie starnutia a staroby

Nový jedinec vzniká oplodnením vajíčka, to znamená splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Oplodnené vajíčko nazývame zygóta. Podstatou vzniku nového jedinca a jeho existencie a vývinu je spojenie genetickej informácie uloženej v oboch pohlavných bunkách. Oplodnené vajíčko (zygóta) obsahuje 23 párov, teda 46 chromozómov.

Pohlavné bunky sa vytvárajú v mužskej (semenníky) a ženskej (vaječníky) pohlavnej žľaze. Tento proces prebieha v otcovskom, resp. materskom organizme. Počas dozrievania pohlavných buniek v nich prebieha bunkové delenie (meióza), ktorej cieľom je zmenšenie počtu chromozómov na polovicu.

Mužská pohlavná bunka má hlavičku, ktorá je tvorená takmer výhradne jadrovou hmotou, ďalej krčok, spojovaciu časť a relatívne dlhý chvostík. Spermie sa dokážu pohybom chvostíka aktívne pohybovať v semennej tekutine smerom k vajíčku.

Ženská pohlavná bunka – vajíčko – je jedna z najväčších buniek ľudského tela a má tvar takmer pravidelnej gule. Väčšinu hmoty tvorí cytoplazma (ooplazma) ktorá obsahuje žĺtkové zrnká, ktoré vyživujú oplodnené vajíčko počas transportu do maternice a zabezpečujú energiu pre prvé bunečné delenie až do vzniku blastocysty. Vo vnútri sa nachádza bunečné jadro.

Počas ženského reproduktívneho cyklu sa odohrávajú zmeny vo vaječníkoch (ovariálny cyklus) a v maternici (uterínny cyklus).

Ovariálny cyklus má fázy:

Folikulárnu (1), počas ktorej dozrieva vo vaječníku folikulus, v ktorom je umiestnené dozrievajúce vajíčko. Folikulárne bunky produkujú hormón estrodiol, ktorý vyvoláva proliferačnú fázu v maternici. Folikulárna fáza končí asi 14. deň menštruačného cyklu uvoľnením zrelého vajíčka (ovulácia). Vajíčko je zachytené brušným koncom vajcovodu, kde sa stretáva (ak došlo k súloži) spermiami. Zo spermií jediná vniká do vajíčka a dáva vznik zygóte. Zygóta, alebo neoplodnené vajíčko , ktoré pomaly odumrie, je pasívne vajcovodom transportované do maternice. Vo vaječníku v mieste prasknutého folikulu sa vytvára žlté teliesko, ktoré pôsobí ako dočasná žľaza s vnútornou sekréciou a produkuje hormón progesterón. Táto fáza sa nazýva luterálna (2) (žlté teliesko – corpus luteum). Progesterón vyvoláva v sliznici maternice vznik sekrečnej fázy a zabraňuje dozrievaniu ďalších folikulov vo vaječníkoch. Ak došlo k oplodneniu, žlté teliesko sa zväčší a zostáva hormonálne aktívne asi do polovice gravidity, ak nedošlo k oplodneniu zaniká asi 21. deň menštruačného cyklu.

Uterinný cyklus fázy:

Regeneračnú (1) – prvý deň po predchádzajúcej menštruácii, t.j. prvý deň menštruačného cyklu, počas ktorej sa epitelizuje (hojí) povrch sliznice maternice. Nasleduje fáza proliferačná (2) počas ktorej sa zvyšuje (rastie) funkčná vrstva maternice, materničné žliazky sa predlžujú, trvá 6-14. deň menštruačného cyklu a je vyvolaná vplyvom ovariálneho estradiolu. Pod vplyvom progesterónu nastupuje 15-28 deň sekrečná fáza (3), počas ktorej sa sliznica maternice pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka. Sliznica je silne prekrvená, maternicové žlazky sa predlžujú, špirálovite zakrúcajú a začínajú svoju sekrečnú činnosť. Ak nedošlo k oplodneniu a uhniezdeniu (implantácii) vajíčka, žlté teliesko zaniká, náhle končí jeho hormonálna činnosť v dôsledku čoho dochádza ku kontrakcii tepničiek a žiliek sliznice maternice, táto je nedokrvená, ale presiaknutá, odumiera, praská, čím sa narušujú aj krvné cievy. Krv ktorá z nich vyteká vyplavuje aj odumretú odlupujúcu sa sliznicu maternice, táto fáza je menštruačná (4) fáza a prebieha 1-4 deň menštruačného cyklu.

Blastogenéza

Oplodnené vajíčko (zygóta) sa začína ešte vo vajcovode počas transportu do maternice deliť, až na cca 60. buniek ktoré vytvárajú morulu. Počas brázdovania sa morula vyživuje zo zásob vlastného žĺtka. Ešte pred vstupom do maternice sa bunky moruly usporiadajú tak že vytvoria dutý kruhový útvar, blastocystu. Väčšina jej buniek je v obale. Vnútri blastocysty zostáva 8 veľkých buniek prisadnutých k jej stene, z ktorých vzniká vlastný zárodok, ktorý nazývame embryoblast. Zárodok sa v tomto čase vyživuje z výlučkov sliznice maternice.

Do maternice vpláva blastocysta a nasadá na sliznicu maternice tým pólom, kde sú zvnútra bunky embryoblastu. Enzymatickou činnosťou buniek obalu blastocysty dochádza k rozrušovaniu steny maternice a k ponorovaniu blastocysty do sliznice maternice (implantácia). (volá sa to nidácia, uhniezdenie, 6-7 deň). V tomto čase sa blastocysta vyživuje rozpustenou sliznicou maternice.

Počas zanorovania sa bunky obalu cytotrofoblastu ďalej delia a časť s nich vytvára obal blastocysty ktorá sa ďalej zväčšuje a časť vstupuje donútra a vytvára riedke tkanivo, mezoblast, ktorý vplňuje takmer celú dutinu blastocysty – okrem miesta kde neskôr vznikne žĺtkový vačok. Tu vytvoria bunky mezoblastu v priebehu 8.. dňa po oplodnení jemný blanitý vačok (Heuserova membrána), ktorý nadväzuje na embryoblast, na ktorom sa začne diferencovať vnútorný zárodkový list – endoderma. Tento mezoblastický žĺtkový vačok vyplňuje takmer celú blastocystu a v 13. dni ho obrastá postupne zvnútra endoderma a vytvorí endodermový žĺtkový vačok.

V tom istom čase sa celý zhluk buniek embryoblastu oddeľuje od cytotrofoblastu (obalu) a medzi nimi vzniká dutinka, základ budúcej amniovej dutiny. Zároveň sa bunky embryoblastu diferencujú a usporiadavajú tak, že smerom dovnútra blastocysty je uložená tenká vrstva endodermu. Ostatné bunky embryoblastu, ktoré sa klenú nad amniom sa usporiadajú do viacvrstvového epitelu – ektodermu. Endoderm a ektoderm spolu vytvárajú dvojvrstvový zárodočný terčík, diskovitý útvar.

V mezoblaste dokola vznikajú drobné dutinky, ktoré nakoniec splynú v jednu dutinu. Táto zatlačí mezoblast, takže s neho ostane tenká vrstva obklopujúca žĺtkový vačok, okolo amnia..

Cca v 14. dni sa začína vytvárať mezoderm. Na budúcom dolnom (chvostovom) konci zárodkového terčíka dochádza k intenzívnemu deleniu ektodermových buniek, ktoré sa vtláčajú medzi ektoderm a endoderm a vytvárajú plochú brázdu, na dne ktorej je primitívny prúžok (s buniek). Jeho hlavový (kraniálny) koniec sa nachádza asi 1/3 od kraniálneho konca okraja zárodkového terčíka a je mierne vyklenutý (Hensenov primitívny uzol).

Mezoderm sa rozrastá s primitívneho prúžku do strán...

Z ektodermu vznikajú orgány ktoré sprostredkujú styk organizmu s vonkajším prostredím: pokožka, vlasy, nechty, kožné žľazy, nervová sústava, zmyslové orgány, začiatok a koniec zažívacej trubice.

Z endodermu vznikajú vnútorné orgány slúžiace látkovej výmene – základ zažívacej trubice, žľazy tráviacej sústavy, dýchacie cesty, pľúca, štítna žľaza, močový mechúr.

Zmeny počas organogenézy

1. Prenatálne obdobie (od oplodnenia po pôrod)

Oplodnenie je impulz pre začatie rastu a vývinu ktorý trvá približne do 20. roku veku. Rastová rýchlosť sa však behom tohto obdobia mení.

Počas druhého prenatálneho mesiaca je rastová rýchlosť väčšia na hlave a v krčnej oblasti ako v dolnej časti trupu; vyššia je na chrbátovej ako na prednej časti trupu; väčšia je v dolných častiach končatín bližších k ramenu a panve.

2. Perinatálne obdobie (narodenie)

Veľmi krátke obdobie, tvorené samotným pôrodom. Plod sa mení na novorodenca. Zmena prostredia má za následok tieto zmeny:

- novorodenec si sám reguluje telesnú teplotu- novorodenec musí prijímať a spracovávať potravu- dýchanie- fetálny krvný obeh sa mení na krvný obeh novorodenca- zmeny v okysličovaní krvi podmieňujú zmeny zloženia krvi (odbúranie časti červených krviniek)

3. Postnatálne obdobie (začína pôrodom a končí smrťou)

3.1 Novorodenecké obdobie (do 4. týždňa alebo do odpadnutia pupočníka a zhojenia jazvy)

Veľkosť a zrelosť novorodenca ovplyvňujú viaceré faktory, napríklad priama úmernosť s dĺžkou gravidity. V prvých dňoch po narodení pozorujeme pokles hmotnosti novorodenca. Okolo 10. dňa veku novorodenec znovu dosahuje hodnotu svojej pôvodnej hmotnosti. Proporcionalita tela je taká že má pomerne veľkú hlavu (1/4 dĺžky tela), relatívne

krátke končatiny (1/4 dĺžky tela) a relatívne dlhý trup (1/2 dĺžky tela). Táto proporcionalita sa časom normalizuje a po 12 roku veku je to už +- normálne.

3.2 Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou

Delia sa na dve skupiny – do prvej patria deti ktoré sa narodili predčasne, ale vzhľadom na trvanie gravidity majú normálnu hmotnosť. Do druhej patria tzv. hypotrofici, títo sa narodili načas, ale s malou hmotnosťou. Do tejto skupiny patria tzv. rizikové deti, u ktorých sa často vyskytujú vývinové chyby a iné poruchy.

S detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou je asi 30% hypotrofikov a 70% predčasne narodených detí.

3.3 Dojčenecké obdobie (do konca 1. roka – do prerezania sa prvého mliečneho zuba)

V tomto období ešte pretrváva proporcionalita novorodenca, ale vplyvom rastu do dĺžky sa začína meniť. Za prvý rok života sa dĺžka tela zväčší o priemerne 25cm. Hmotnosť tela sa zdvojnásobí.

Mení sa tvar chrbtice – v cca 3. mesiaci sa v súvislosti s dvíhaním hlavičky tvorí krčná lordóza (prehnutie chrbtice) a v 11-12 mesiaci sa tvorí lumbálna lordóza a nakoniec sa vytvorí hrudná kyfóza.

Ďalšia výrazná zmena je erupcia mliečneho chrupu.

3.4 Batolivý vek (do 3 rokov – do ovládnutia chôdze)

V tomto období prebieha oplošťovanie hrudníka, tzn. že sa zväčšuje šírka hrudníka v porovnaní s jeho hĺbkou. Prebieha tu aj motorický a psychický vývin: lezenie, chôdza, reč...

3.5 Predškolský vek (do 6 rokov – do prerezania sa prvého trvalého zuba [5 rokov])

Na začiatku tohto obdobia je ešte relatívne veľká hlava a kratšie končatiny. Okolo piateho roku veku sa zrýchľuje rast končatín do dĺžky, preťahuje sa krk, zásoby podkožného tuku sa zmenšujú a trup sa rozdeľuje na brucho a hrudník – prebieha prvé obdobie vytiahnutosti – medzi priatym a siedmym rokom veku.

Správny rast sa testuje „filipínskou mierou“ – dieťa si má pravou roku krížom cez hlavu chytiť ľavé ucho, pričom hlava nesmie byť naklonená.

Taktiež je možnosť prvých výchovných problémov s deťmi („prvá puberta“).

Na konci tohto obdobia sa začína prerezávať trvalý chrup (5-6 rok veku) – sú dva typy, „I typ“, ako prvý sa prerezáva hryzák (a nahrádza mliečny zub), a „M typ“ – ako prvý sa prerezáva stolička (a dopĺňa mliečne zuby).

3.6 Školský vek (6-16 rokov (6-10 a 10-16))

Tesne pred začiatkom puberty sa objavuje druhé obdobie vytiahnutosti, hovoríme o „predpubertálnej rastovej akcelerácii“. Prvá zmena organizmu je prestavba endokrinnej aktivity a s tým zviazané objavovanie sa sekundárnych pohlavných znakov -> formuje sa charakteristická postava muža a ženy, rozširovanie ramien u chlapcov a panvy u dievčat, narastanie svalovej sily, ukladanie podkožného tuku.

Prerezávanie druhej trvalej stoličky okolo veku 10 rokov je znamením že končí mladší školský vek a začína puberta.

Akcelerácia sa objavuje skôr u dievčat ako u chlapcov – a teda dievčatá predbiehajú chlapcov v priemerných hodnotách telesných rozmerov. Objavuje sa v tomto poradí: dolné končatiny, horné končatiny, šírka hrudníka, šírka panvy, šírka ramien, dĺžka trupu, hĺbkové rozmery trupu.

V tomto období nastupuje uzatváranie epifyzárnych štrbín dlhých kostí, čím sa spomaľuje až zastavuje rast.

Pubické ochlpenie sa u dievčat objavuje v 8. roku veku a u chlapcov v 10. roku veku. Prsníky sa u dievčat začínajú formovať okolo 8-9 roku veku. Zdurenie prsnej žľazy sa objavuje aj u 20% chlapcov, neskôr ale mizne. Axilárne ochlpenie (podpazušnej jamky) sa objavuje u dievčat okolo 12. roku vedu, u chlapcov o cca 2 roky neskôr. Jeho vývin prebieha u chlapcov a dievčat cca rovnako.

Ochlpenie tváre sa objavuje iba u chlapcov a mužov, začína sa v 15-17 roku veku. Telesné ochlpenie u mužov sa občas objavuje ochlpenie prednej steny hrudníka, niekedy chrbátu.

Mutácia hlasu. Rast chrupiek hrtanu pôsobí na zmenu dĺžky a šírky hlasivkovej štrbiny a tým podmieňuje zmenu farby hlasu, jeho mutáciu. Hlas sa stáva hlbší, u chlapcov priemerne o oktávu, u dievčat priemerne o kvartu.

Ukončenie puberty u dievčat signalizuje prvá menštruácia, +- 13. rok veku. Potom sa rast dievčat do výšky prudko spomaľuje, čoskoro zastavuje. Čím skôr sa objaví prvá menštruácia, tým neskôr nastupuje menopauza. U chlapcov končí puberta pri prvej polúcii (nočný výron), ktoré pozorujeme okolo 15. roku veku.

3.7 Adolescencia (16-18 rokov)

Nastáva relatívne spomalenie rastu a vývinu. Zdôrazňujú sa intersexuálne rozdiely: u mužov mohutnie hrudník a šírka ramien, pokračuje vývin terminálneho ochlpenia, u žien sa rozširuje panva, ukladá sa podkožný tuk na špecifických miestach.

3.8 Dospelosť

- biologické kritérium: ukončuje sa osifikácia a zastavuje sa rast väčšiny telesných rozmerov, ukončuje sa prerezávanie trvalých zubov, pohlavný vývin dosahuje optimálny stav

- spoločenské kritérium: ukončovanie vzdelania a zaradenie sa do pracovného procesu

Ostatné

Akcelerácia: deti a mládež rastú a vyvíjajú sa rýchlejšie ako v predchádzajúcich generáciách. Sekulárny trend: zvyšovanie sa priemernej telesnej výšky.

Existuje niekoľko teórií ktoré sa toto pokúšajú vysvetliť. Napríklad Heliogénna teória prisudzuje základnú úlohu slnečnému žiareniu. Oblečenia je stále menej, väčšia časť tela je vystavená slnku, ako v  minulosti. Teória konštitučného výberu hovorí že príčina je v zväčšovaní množstva ľudí líšiacich sa od ostatných zvýšenou schopnosťou vegetatívnej, vnútrosekretorickej a mozgovej činnosti, alebo so zvýšenou reaktibilitou organizmu. Alimentárna teória hovorí o zvýšenej spotrebe mäsa zo stále mladších zvierat a tukov. Teória rádiových vĺn zasa prisudzuje úlohu vplyvu rádiových vĺn na človeka. Najpravdepodobnejšie ale vyzerá teória zvyšovania životnej úrovne – vďaka čomu je potravina bohatšia na bielkoviny a vitamíny, zníženie výskytu infekčných chorôb, eliminácia práce detí...

Aneuploidia je jav, kedy dochádza k zníženému alebo zvýšenému počtu chromozómov vo všetkých bunkách organizmu