Vývinová psychológia

Vývinová Vývinová psychológiapsychológia

Miroslava Adamík Šimegová, PhD.

2011

LiteratúraLiteratúraOravcová, J.: Vývinová psychológia. Banská Bystrica : FHV UMB, IPV, 2002

Klindová, L., Rybárová, E.: Kapitoly z vývinovej psychológie. Bratislava: SPN, 1985

Langmeier, J., Krejčířová, D.: Vývojová psychologie. Praha : Grada, 1998

Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha : Karolinum, 1999

Kuric, J.: Ontogenetická psychologie. Praha : SPN, 1986

Příhoda, V.: Ontogeneze lidské psychiky I,II,III,IV. Praha : SPN, 1982

Říčan, P.: Cesta životem. Praha : Portál, 2003

Taxová, J.: Pedagogicko-psychologické zvláštnosti dospívání. Praha: SPN, 1987

Jakabčic, I.: Základy vývinovej psychológie. Bratislava: Iris, 2002.

Fontana, D.: Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997.

Končeková, Ľ.: Vývinová psychológia. Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007

Glasová, M., Páleník, Ľ., Solárová, E., Štefanovič, J.: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995.

Kuric, J.: Kompendium ontogenetickej psychológie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1997.

Říčan P., Krečířová D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: GRADA Publishing, 1995

Štúr, I.: Ľudské mláďa. Bratislava: Mauro, 1995.

Štúr, I.: Metamorfózy života. Bratislava: Durlák, 2006.

West, G.K.: Dobrodružství psychického vývoje. Praha: Portál, 2002.

Definícia vývinovej psych. Definícia vývinovej psych.

Psychológia je veda o správaní a prežívaní.

Štúdium zmien správania a prežívania v časovom priebehu je najvšeobecnejším pred metom široko chápanej vývinovej psychológie.

Vývinová psychológia (Langmeier, Matějček)

náuka o zmenách psychiky ku ktorým dochádza v priebehu života jedinca od počatia až do smrti.

Ontogenetická psychológia Skúma podmienky vzniku a vývinu

psychických javov od počatia až po prirodzenú smrť človeka a charakterizuje psychický vývin v jednotlivých vývinových obdobiach.

Predmet vývinovej Predmet vývinovej psych. psych. okruhy všeobecnej vývinovej psychológie:

Štúdium fylogenézy psychiky - pozorovanie a porovnávanie správania rôznych druhov živočíchov na rozdielnom stupni evolučnej rady.

Štúdium antropogenézy psychiky - vývin duševna u ľudí, teda v rôznych historických etapách a v rôznych civilizačných okruhoch.

Štúdium ontogenézy psychiky človeka - v najširšom poňatí od jeho po čatia až do smrti.

Štúdium aktuálnej genézy – vývin psychických procesov.

Základné ciele vývinovej Základné ciele vývinovej (ontogenetické) psychológie(ontogenetické) psychológie (Langmeier):(Langmeier):

Popísať vývinové zmeny -charakteristické pre určité vývinové stupne.

Z nich odvodiť všeobecné zákonitosti vývinu psychických štruktúr a ich príčinných súvislostí.

Vytvoriť jednotnú vývinovú teóriu (teória, ktorá by uspokojivo vysvetľovala všetky psychické premeny od narodenia až po smrť neexistuje => teórie zamerané len na určitú oblasť, alebo obdobie)

VývinVývinproces psychických zmien uskutočňujúcich sa

v čase, v dôsledku sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.

Opačný proces - regresiaSpočíva v:- Socializácii- Individualizácii (stáva sa tým čím je,

jedinečnou osobnosťou)Kvalitatívne zmeny vlastnostíKvantitatívne zmeny vlastnostíPsychický vývin sa uskutočňuje na základe

vzájomnej podmienenosti s biologickým vývinom

Hlavné oblasti Hlavné oblasti psychického vývinu:psychického vývinu:Biosociálny vývin - zahrňuje telesný

vývin a všetky premeny s ním spojené, zaoberá sa i faktormi, ktoré ho ovplyvňujú.

Kognitívny vývin - zahrňuje všetky psychické procesy, ktoré sa nejako spolupodieľajú na ľudskom poznávaní.

Psychosociálny vývin - zahrňuje premeny spôsobu prežívania, osobnostných charakteristík a medziľudských vzťahov, resp. sociálnej pozície.

Zmeny v priebehu vývinuZmeny v priebehu vývinu

Kvantitatívne:Zmeny veľkosti (výška, váha, slovná

zásoba...)Zmeny proporcií (pomer hlavy a tela,

pomer názorného a abstraktného myslenia, podiel emocionality a racionality...)

Kvalitatívne:Zanikanie starých vlastností (mliečny

chrup, detská reč, niektoré nepodmienené reflexy...)

Získavanie nových vlastností, znakov (produkcia pohlavných žliaz, estetické a mravné cítenie...)

Všeobecné znaky, Všeobecné znaky, zákonitosti psychického zákonitosti psychického vývinu:vývinu: zákonitý proces - má podobu postupnosti na seba

nadväzujúcich vývinových fáz.

je celistvý proces – zahrňuje somatickú aj psychickú zložku

vývin je procesom typických premien

nie je celkom plynulý a rovnomerný – je komplexom kontinuitných a diskontinuitných zmien

vývin je individuálne špecifický – vývin každého jedinca prebieha určitým tempom

Ustavičnosť Nerovnomernosť vývinového tempa (spomalený,

akcelerovaný) Štadiálnosť Harmonickosť

Činitele psychického Činitele psychického vývinuvývinuBiologické – vrodené vlohy,

funkčné vlastnosti CNS, hormonálna sústava, biologický vývin organizmu, zrenie, vlastná aktivita jednotlivca)

Činitele prostredia – (sociálneho, rodina, výchova)

Základná terminológiaZákladná terminológia

Akcelerácia vývinu – zrýchlenie vývinu

Retardácia vývinu- spomalenie vývinu

Senzitívne obdobia - zvýšená vnímavosť na podnety určitého druhu (sociálne hodiny)

Základná terminológiaZákladná terminológiaZrenie

Zákonitá postupnosť vývinových zmien.

Individuálne rozdiely sa môžu prejavovať v rýchlosti, rovnomernosti vývinu a aktuálnej úrovni konkrétnych variantov.

Zrenie je podmienkou dosiahnutia stavu určitej vnútornej pripravenosti k učeniu, a tým aj k rozvoju určitých psychických vlastností.

Má trvalý charakter.

Základná terminológiaZákladná terminológiaUčenie

Proces – prejavuje sa určitou pretrvávajúcou zmenou psychických procesov a vlastností, navodenou účinkom skúseností.

Väčšinou ide o dôsledok pôsobenia sociálneho prostredia, ktoré jednotlivcovi poskytuje podnety určitého typu.

Môže byť výsledkom buď špecifickej skúsenosti, ku ktorej jednotlivec prišiel nejakým spôsobom, alebo sprostredkovaním všeobecnej skúsenosti, ktorú si osvojil od iných ľudí.

Výsledky učenia nemajú trvalý charakter.

Na rozdiel od zrenia, ktoré je nevratné, môže byť v rôznom smere ovplyvňované novými skúsenosťami

Determinácia Determinácia psychického vývinupsychického vývinu Biologická – dedičnosť - vlohy (vrodené predpoklady

pre telesný a duševný vývin), nervová sústava, biologický rast a zrenie organizmu. GALTON – zákony o dedičnosti.

Sociálna - činitele vonkajšieho prostredia (sociálne prostredie); normatívne (vekové a historické) a nenormatívne vplyvy. WATSON

- ľudská psychika má spoločenský ráz - je sociálne determinovaná –princíp sociálneho učenia. - socializačné činitele

Autoregulácia – sebaregulácia správania. Vlastná aktivita človeka – vedomá, alebo nevedomá.

- faktory podmienené organicky - faktory vonkajšieho prostredia - subjektívne faktory

Metódy vo vývinovej Metódy vo vývinovej psychológiipsychológii

Analýza vonkajších prejavov – správania Pozorovanie správania v prirodzených podmienkach Experiment slúži na verifikáciu hypotéz, spravidla

o kauzálnych súvislostiach

Analýza subjektívnych výpovedí Rozhovor – zisťuje subjektívne pocity, názory, znalosti,

skúsenosti... Dotazník

Zachytenie premeny psychických procesov a vlastností z časového aspektu

a) Pozdĺžny (longitudinálny) prístup – dlhodobé sledovanie určitej skupiny a opakované hodnotenie vývinovo podmienených zmien.

b) Prierezový prístup (cross-section) – porovnávanie skupín ľudí, ktoré sú vybrané tak, aby sa líšili vekom, avšak čo najviac zhodovali v ostatných dôležitých znakoch.

vývinové obdobiavývinové obdobiaDetstvo, dospelosť, starobaDetstvo – prenatálny, natálny, nonovoredenecký, dojčenecký, batolenecký,

predškolský, mladší školský, predpubertálny, pubertálny, adolescentný Dospelosť – ranná, stredná, neskoráStaroba – presénium, sénium

Prenatálne obdobie – 9 mesiacov Perinatálne obdobie Novorodenecké obdobie, od narodenia do 2. mesiaca Dojčenské obdobie, od 2. do 12 mesiaca Obdobie batoľaťa, od 1. roku do 3. roku Predškolský vek, od 3. roku do 6. roku Mladší školský vek, od 6. do 10./11. roku Obdobie dospievania, od 10./11. do 15./16. roku (puberty/staršieho

škols veku) Obdobie adolescencie, od 15./16. do 18/20. roku Obdobie dospelosti, od 18./20. do 60./65.roku Obdobie staroby od 60./65. roku do smrti

Vnútromaternicové – prenatálne Vnútromaternicové – prenatálne obdobieobdobieZárodočná fáza (fáza oplodnenia)Embryonálna fázaFetálna fáza

Spôsoby komunikácie medzi matkou a dieťaťom:

fyziologický spôsob zmyslová komunikácia citový a racionálny postoj matky k plodu

postoje žien k tehotenstvu: ideálne, katastrofálne, ambivalentné, chladné matky)

fázyfázy 1. zárodočná – začína sa oplodnením a končí umiestnením

zygoty v sliznici maternice /asi 1 týžden po oplodnení vajíčka. Má 0,01 mm. Prebieha tu delenie a množenie buniek. Vytvorí sa spojenie s krvným obehom matky.

2. embryonálna –/koniec 3 týždňa, rýchly vývin, tvorba orgánov /kostrová, obehová, nervová, vylučovacia, tráviaca, pľúca/. Embryo pláva v plodovej vode a vykazuje veľkú aktivitu. Na konci 2. mesiaca fáza je spojená s pohybmi. Dieťa reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je najcitlivejší.

3. fetálna – začína sa 12.týždnom a končí pôrodom. Dieča sa hýbe. Orgány sa zdokonaľujú. Dajú sa spoznať reakcie plodu na tlak, bolesť, interakcia s matkou.

Perinatálna fáza Perinatálna fáza počas pôrodu a tesne po ňom, niekoľko hodín dieťa sa rodí cca v 38. – 42. týždni gravidity –

predčasne narodené deti sú sledované z dôvodu možného rizika vzniku niektorých porúch a ochorení súvisiacich s neukončeným vývinom niektorých orgánov a funkcií.

predpoklad, že negatívne zážitky pri narodení z nevedomia ovplyvňujú celý život - terapia znovurodenia sa (rozpamätať sa na vlastný pôrod, znova ho prežiť a premeniť bolestné pocity na radostné)

I. doba pôrodná – otváracia,

II. doba pôrodná – vypudzovacia (pôrod dieťatka),

III. doba pôrodná – pôrod placenty a plodových obalov.

Novorodenecké obdobieNovorodenecké obdobie

do 3 mes. životado 3 mes. života obdobie adaptácie senzomotorické správanie nepodmienené reflexy a ich význam – sací, úchopový,

Babinského, nerovnaká senzibilita analyzátorov prosociálne správanie („rooming-in“ - permanentný

kontakt novorodenca s matkou) očný kontakt, komunikácia, saturácia základných a

vyšších potrieb spí 20h denne dieťa sa učí a vníma prevažne prostredníctvom dotyku,

významná je starostlivosť a prístup rodičov, dieťa spozná matku podľa čuchu cca 45 hodín po narodení.

moderné trendy v oblasti popôrodnej a pediatrickej starostlivosti

význam dojčenia, podpora dojčenia zo strany UNESCO a WHO.

Dojča – do konca 1.rokuDojča – do konca 1.rokuV priebehu prvého roku života - najväčšie pokroky v

mnohých oblastiach vývinu.Aktivita dieťaťa je podriadená primárnym

biologickým potrebám a psychologickým potrebám bezpečia, istoty, stimulácie.

Dominantným komunikačným prostriedkom je plačDo konca prvého roku života dieťa prejde na tuhú

stravu, zvláda základy chôdze, objavujú sa prvé slová.

V prvom polroku života dieťa psychologicky tvorí symbiotickú jednotu s matkou, postupne si uvedomuje vlastnú existenciu, odlišuje matku od iných osôb, na jej neprítomnosť reaguje úzkostlivo, napokon sa naučí chápať trvácnosť existencie matky.

Dojčenské obdobieDojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok3 mes. – 1 rok

rýchly rast

vývin motoriky- pohyby rúk (pohyb: k niečomu, od niečoho, úteku, obrany), ústa (kontakt s okolím)

biologické a psychologické potreby (podnecovanie aktivizuje organizmus, napomáha rozvoj individuálnych dispozícií, umožňuje kontakt s okolím)

Dojčenské obdobieDojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok 3 mes. – 1 rok

Možnosti rodičovského prístupu k stimulácii:chaotická stimuláciastimulácia zahrňujúca prevahu manipulácie

inou osoboustimulácia s možnosťou neriadenej aktivityvariabilná stimulácia s možnosťou vlastnej

aktivity

nedostatočné podnecovanie - deprivácianadmerné a neprimerané podnecovanie

Dojčenské obdobieDojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok 3 mes. – 1 rok

Počiatky rozvoja reči sluch už v prenatálnom období preferovanie ľudského hlasu, možnosť vnímať hovorenú

reč schopnosť porozumieť reči (zákazy, identifikácia pomocou

mena) závislosť rozvoja reči na stimulácii („matka-zrkadlo“,

ocenenie pokusov dieťaťa)

Potreba sociálneho kontaktu - úzke spojenie dieťaťa s matkou

rozlišovanie známych a neznámych ľudí „strach sedem - osemmesačného“ – separačná úzkosť

psychologické narodenie (pochopenie existencie seba a matky)

rovnováha medzi matkou a dieťaťom; dvojaká väzba (narušená rovnováha)

význam rodiny

Batoľa 1.-3. rok životaBatoľa 1.-3. rok životaObdobie rýchleho rozvoja hrubej a jemnej motoriky.Slovná zásoba z niekoľkých prvých slov začiatkom

druhého roku života narastá na cca 1000 slov v troch rokoch.

Zmeny v kognitívnych procesoch.Dominantnou aktivitou je hra.Charakteristickým je obdobie detského vzdoru a

negativizmu.Významným krokom je odlúčenie, odpútanie od

matky, prebieha v troch fázach: protest, zúfalstvo, odpútanie od matky

Rozširovanie sociálnych kontaktov dieťaťaDieťa sa postupne osamostatňuje v sebaobsluhe a

nácviku čistoty.

Obdobie batoľaťaObdobie batoľaťa 1 – 3 roky1 – 3 roky

Osamostatňovanie sa a uvoľňovanie sa z rôznych väzieb

jemná motorika - 2 druhy pohybov: - udržanie niečoho, zotrvanie niekde - tendencia pustiť, zahodiť, opustiť

samostatná chôdza

reč - ukazovateľ kvality vých. prostredia hra (pohybové, manipulačné,

napodobňujúce ... )


Rozvoj osobnostiSeparačná úzkosť:a) fáza protestub) fáza zúfalstvac) fáza odpútania sa od matky

vedomie seba saméhoodpútanie sa od matky (separácia)potreba sebapresadenia („Ja sám“, „Ja

chcem“)vzdor (primárny a sekundárny)meno nahrádza zámeno „Ja“


Normy správania dieťa pozoruje správanie ľudízískava informácie o vhodnom správaní

predovšetkým slovným zdelením

Stanovenie pravidiel umožňuje:orientáciu vo svetespoznať akceptovateľné správanie

Učenie: napodobňovaním a identifikáciou

Úloha otca: - alternatívny zdroj istoty, bezpečia a stimulácie, model mužského správania

Súrodenci – ďalšia skúsenosť, žiarlivosť

Predškolský vek 3. – 6. Predškolský vek 3. – 6. rokrok

Predškolský vek sa niekedy nazýva aj „vekom materskej školy“.

Vývin dieťaťa sa spomaľuje, zmeny nie sú výrazné.Dieťa sa zdokonaľuje v motorike, sebaobsluhe,

reči.Mení sa charakter myslenia a hry.Narastajú poznatky o okolitom svete, dieťa vie

pomenovať mnohé predmety a ich funkciu, pozná farby, základy počítania.

Nadväzuje nové sociálne vzťahy, postupne sa uvoľňuje závislosť na rodine, vzťahy s rovesníkmi nadobúdajú väčší význam.

Rozvíja sa schopnosť sociálnej kontroly.

Predškolský vekPredškolský vek 3 - 6 rokov3 - 6 rokov

zlatý vek hry (interpretácia reality, postoj k svetu)

rozprávky, TV (primeranosť, prítomnosť dospelého, využitie zážitkov)

Kresba - výraz motorického, rozumového a emocionálneho vývoja dieťaťa, názory a vzťahy k svetu a sebe

poznávacie procesy (J. Piaget: názorné a intuitívne myslenie), egocentrizmus; magičnosť - konfabulácia, fantázia;

reč (situačný ráz, egocentričnosť)

Predškolský vekPredškolský vek 3 - 6 rokov3 - 6 rokov

Rozvoj detskej identity sebahodnotenie podľa názoru rodičov egocentrizmus a magické uvažovanie gender rola: 1. podmieňovanie2. Identifikácia

dodržiavanie noriem (úroveň poznania, odmena a trest, pocit viny)

prosociálne správanie (istá úroveň empatie, ovládanie agresivity a vlastných aktuálnych potrieb)

Predškolský vekPredškolský vek 3 - 6 rokov3 - 6 rokovPripravenosť dieťaťa na školu

1. Školská zrelosť (závislá na zrení) zrenie CNS, emočná stabilita, odolnosť na záťaž motorika, manuálna zručnosť zrakové a sluchové vnímanie logické operácie autoregulácia založená viac na vôli ako na emóciách,

spojená s vedomím povinnosti 2. Školská pripravenosť (závislá na sociálnej

skúsenosti) zmysel a hodnota vzdelávania sociálna pripravenosť rozlišovať rôzne role a s ním spojené správanie schopnosť komunikovať rešpektovať normy správania

Mladší školský vek Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokovod 6 do 10/11 rokov

Vo veku 6 rokov je väčšina detí po stránke kognitívnej aj sociálnej pripravená na vstup do školy.

Zaškolenie je pre dieťa i rodinu výrazná zmena, je to dôležitý individuálny aj spoločenský medzník vo vývine.

Školská práca a povinnosti do istej miery nahrádzajú hrovú činnosť.

Vývinové zmeny nie sú zďaleka tak výrazné ako v predchádzajúcich obdobiach.

Významnejšie sa zdokonaľuje kresba a predstavivosť.

Začínajú sa formovať záujmy aj mimoškolského charakteru.


telesný a pohybový vývin

„kognitívna revolúcia“ (objektívnejšie a presnejšie poznávanie)

sociálny vývin - rola žiaka: podriadená priradená - komunikácia (schopnosť diferencovať) - normy a pravidlá správania - vzťah k učiteľovi - spolužiaci, rovesníci - rodina (súčasť identity školáka)


psychické potreby školáka: zmysluplné učenie, istota a bezpečie, sebarealizácia, model pre budúcnosť

identita dieťaťa: skúsenosť so sebou samým názory, postoje a hodnotenie iných (emočné prijatie a racionálne hodnotenie) porovnávanie s inými rodinná identita a identita skupiny


Vplyv médií

násilie v programoch najväčšie ohrozenie pre deti do 12 rokov a zvlášť chlapcov

násile ako súčasť bežného života

rovesníci: citová istota, nové skúsenosti, sebarealizácia; (faktor rovnakosti)

príprava na partnerstvo a rodičovstvopotreba stimulácie: kontakt s deťmimodel dospelého

Obdobie dospievania – puberta - starší Obdobie dospievania – puberta - starší školský vek školský vek 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokov

treba odlíšiť biologické zrenie a dospievanie od psychologického.

- Prepuberta (prvá pubertálna fáza) – začína prvými známkami pohlavného dospievania a končí nástupom menštruácie u dievčat a polúcie u chlapcov. U dievčat táto fáza trvá cca od 11 do 13 rokov, u chlapcov je oneskorená približne o 1 až 2 roky.

- vlastná puberta (druhá pubertálna fáza) - nastupuje po ukončení prvej fázy a trvá až do dosiahnutia reprodukčnej schopnosti.

obdobie psychologicky charakterizované ako obdobie emočnej lability, nestálosti nálad, reakcií a postojov a impulzivity v správaní

rastie potreba rovesníckych sociálnych kontaktov, diferencujú sa záujmy.

zmena v systéme vzdelávania (u nás prechod na II.stupeň) súvisí so zmenami v kognitívnom aj sociálnom vývine.

budovanie vlastnej identity - sebahodnotenie - je často kolísavé, niekedy je jedinec v tomto období k sebe príliš kritický, uniká do fantázie, veľký význam sa prikladá fyzickej atraktivite.

Obdobie dospievania – Obdobie dospievania – puberta puberta 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokov

hľadanie vlastnej identity, pozície v spoločnosti

boj s neistotou a pochybnosťami o sebe samom, osamostatnenie od rodiny

biologický medzník - pohlavné dozrievanie

sociálny medzník - voľba povolaniastrata starých istôt a potreba novej

stabilizácie

Telesná premena – jav akcelerácie

Obdobie dospievania – Obdobie dospievania – pubertapuberta 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokov

Premena prežívaniakolísavosť citovprecitlivelosť, impulzivita a nedostatok sebaovládania, citový nepokoj, nechuť prejavovať city navonokEgocentrizmusNadmerná kritičnosť, vzťahovačnosť

Poznávacie procesyuvažovanie o mnohých rôznych možnostiachsystematičnosť, úvahy o budúcnosti

Obdobie dospievania – Obdobie dospievania – puberta puberta 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokovSociálne vzťahy odmieta podriadenú rolu neporozumenia a zvýšené napätie v komunikácii, odpútanie sa od hodnotového systému rodiny škola (tendencia príliš sa nenamáhať, autorita

učiteľa na základe jeho vlastností)

rodina (nie zrušenie, ale premena citovej väzby)

rovesníci neformálna autorita, vlastné pravidlá, vzor závislosť pozície od osobnostných kvalít

jednotlivca (inteligencia, solidarita, pozitívne ladenie,

otvorenosť, zmysel pre humor, komunikatívnosť) potreba priateľstva (vzájomnosť a intimita)

Adolescencia 15. -20. Adolescencia 15. -20. rokovrokov

Biologická stránka maturácie sa ukončuje.Stúpa potreba nadväzovania intímnych vzťahov,

mení sa vzťah a postoj k rodičov, rovesníkom i k sebe samému.

Mladý človek rieši významné otázky súvisiace so vstupom do sveta dospelých – profesijná orientácia a voľba povolania, separácia od rodiny a príprava na ekonomickú nezávislosť.

Významnou charakteristikou tohto obdobia je psychosexuálny vývin a vývin identity.

Adolescent je vystavený sociálnym rizikám (závislosti, delikvencia, náboženské sekty, hnutia a skupiny s extrémnymi názormi)

AdolescenciaAdolescencia 15 – 20 rokov15 – 20 rokov

Obdobie komplexnejšej psychosociálnej premeny (mení sa osobnosť dospievajúceho i jeho sociálna pozícia).

dovŕšenie prípravy na profesiu, prvé zamestnanie plnoletosťskúsenosti v sexuálnej aoblastipsychosociálne moratórium (odloženie dospelosti, nechuť k definitívnym riešeniam)

Vývin identity:fáza postupnej stabilizáciefáza psychického osamostatnenia

dievčatá: vzťah k ľuďom (kooperácia)chlapci: výkon, dosiahnutá sociálna pozícia

Adolescenti : preferujú intenzívne zážitky, neodkladné uspokojenie prijímajú často iba slobodu a nie zodpovednosť potreba citovej istoty, príslušnosti k nejakej skupine,

silnej autority, trvalých hodnôt, zbavenie sa zodpovednosti

Morálny vývin autoidentifikácia (adolescenti si sami vyberajú

hodnoty a normy) tendencia uvažovať o morálnych princípoch a

zaujímať k nim vlastné stanovisko tendencia nekompromisne vyžadovať dodržiavanie

uznávaných princípov

Problém adolescentov nie je nedostatok hodnôt, ale nejasnosti hodnotového systému a jeho hierarchizácia.



Vzťah k dospelýmrodičia ako model určitého spôsobu životakritika ako spôsob hľadania Vzťah k rovesníkom - potreba stimulácie- potreba orientácie a zmysluplného

učenia- potreba citovej istoty a bezpečia- potreba partnera opačného pohlavia

DOSPELOSŤ 20.-60. rokovDOSPELOSŤ 20.-60. rokovObdobie dospelosti sa spája so

sexuálnou, reprodukčnou zrelosťou, ekonomickou autonómiou a relatívnou stabilitou vzťahov k rovesníkom a rodičom.

Tento stav je ideálnou normou. V mnohých prípadoch tomu tak z

rôznych dôvodov nie je.

Mladá dospelosťMladá dospelosť Poznávacie procesy v tomto období sa rozvíjajú pod vplyvom

skúsenosti, proces zrenia už je ukončený. Dospelý človek dokáže komplexnejšie riešiť životné úlohy a problémy

Identitu mladej dospelosti výrazne ovplyvňujú tri životné úlohy: o profesná rola, ktorá uspokojuje súčasne potrebu

osobného rozvoja, ekonomickej autonómie a uspokojivej pracovnej činnosti.

o stabilný partnerský vzťah o rodičovstvo Dnešná spoločnosť vytvára viac či menej priaznivé podmienky

aj pre alternatívne formy spolužitia popri tradičnom manželskom zväzku s deťmi: Život bez stáleho partnera, voľné spolužitie s deťmi alebo bez, bezdetné manželstvo resp. partnerstvo, slobodná matka, rozvedené manželstvá

Vek vstupu do manželstva a splodenia potomstva má v západných spoločnostiach stúpajúcu tendenciu, prvá kríza vo vzťahu sa objavuje cca po 3-4 rokoch spoločného súžitia, druhá približne po 15 – 20 rokoch.

Mladší dospelý vek Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov20 - 35 rokov

Úlohy: pracovné začlenenie stabilné partnerstvo-manželstvo rodičovstvo rozpor potreby slobody a nezávislosti s potrebou

skúsiť nové role, prinášajúce obmedzenia Vzťah k povinnostiam a zodpovednosť Prechod od egocentrizmu k altruizmu a

zodpovednosti Zodpovednosť za druhých na úkor vlastných potrieb Harmonizácia vlastných potrieb s potrebami iných

Odlišné spoločenské očakávania od mužov a žien Zvládnutie profesnej role - kritérium dospelosti.

Uspokojenie základných psychických potrieb: Potreba zmeny, nových skúseností, rozvoja Potreba sociálneho kontaktu Potreba sebarealizácie Potreba samostatnosti a nezávislosti Potreba otvorenej budúcnosti Profesná rola - súčasť identity Ženská profesná rola - dilema voľby: zamestnanie - doplnok role manželky a matky zamestnanie rovnako významné ako rola

manželky a matky zamestnanie dôležitejšie ako rola manželky a

matky


Partnerstvo Intimita - protiklad povrchných, anonymných vzťahov. Nadviazanie citového vzťahu, v ktorom sa človek vzdáva

časti svojej identity v prospech partnerstva („My“ je viac ako „ja“) Znaky intimity: zdieľanie prítomnosti, potreba otvorenosti,

vzájomná dôvera a rešpekt, zdieľanie budúcnosti

Obdobie romantickej lásky napätie ako možnosť realistickejšieho vzťahu syndróm Rómea a Júlie (potreba ideálu bez kompromisov)

Realistický vzťah realistické hodnotenie partnera realistické hodnotenie vzťahu a svojej role prehĺbenie intimity realistické hodnotenie možností vzťahu


Manželstvo významná súčasť identity naplnenie potreby citovej istoty, sebarealizácie, otvorenej

budúcnosti mýtus šťastného manželstva, rovnakého prežívania a

konania manželov

Rodičovstvo trvalá rola vyžaduje zmenu životného štýlu

Rodičovstvo uspokojuje psychické potreby:1. Oživenie, nové zážitky a skúsenosti2. Citová väzba3. Sebarealizácia4. Otvorená budúcnosť

Racionálny prístup k rodičovstvu, trend jedného dieťaťa a čo mať ho neskôr.

sociálne stigmatizujúca rola, ambivalentné hodnotenie


Stredná dospelosťStredná dospelosťObdobie plnej výkonnosti a relatívnej

stability.Partnerský manželský vzťah prechádza

zmenami, niekedy nastáva tzv. druhá manželská kríza po cca 20 rokoch manželstva, ťažko sa bráni stereotypu, často dochádza k mimomanželským vzťahom, narušeniu vzájomnej komunikácie.

Koncom tohto obdobia sa hovorí aj o tzv. „kríze stredného veku“, ktorá je reakciou na stereotyp a nedostatok motivácie v osobnom aj pracovnom živote.

Stredný dospelý vekStredný dospelý vek 35-45 rokov35-45 rokov

Kríza stredného vekua) bilancovanie minulostib) predstavy o budúcnosti (hľadanie zmyslu

života)c)stereotyp - protest proti rutine

Premena rodičovskej rolebilancovanie rodičov, hľadanie novej identity s

vytváraním vlastnej identity dospievajúcichstrata nadradeného postavenianesprávna interpretácia správania

dospievajúcich - vzdávania sa autority na neformálnej úrovni

Premena vzťahu k vlastným rodičom1. odchod do dôchodku2. úbytok telesných síl a duševných schopností3. chronické choroby4. smrť rodičov

Manželstvopremena vzťahu tendencia k zmene partnera (mýtus

poslednej šance

Stredný dospelý vekStredný dospelý vek 35-45 rokov35-45 rokov

Staršia dospelosťStaršia dospelosťObdobie bilancovania.Môžu sa objavovať prvé príznaky starnutia v

podobe zhoršenia celkovej psychickej aj fyzickej kondície a výskytom zdravotných problémov (závisí individuálne od životosprávy, kondície, celkového zdravotného stavu)

U žien nastupuje klimaktérium spojené s telesnými a psychickými zmenami.

V rodinnom živote je toto obdobie popisované ako obdobie „prázdneho hniezda“, rodičia často poskytujú podporu dospelým deťom a svojim rodičom.

Nastupuje nová rola prarodiča.V profesnom živote sa blíži odchod do dôchodku a

koniec profesnej roly.

Starší dospelý vek Starší dospelý vek 45-60 rokov45-60 rokov

individuálne tempo starnutia (biologický vek) klimaktérium rozvoj určitých schopností, nahromadenie

informácií

uzatváranie profesnej kariéry fáza prázdneho hniezda, iné očakávania od

partnera zmeny osobnosti vyrovnávajúce rozdiely medzi

pohlavím

Zmena postoja k maželstvu vlastných detí prijatie partnera svojho dieťaťa vymedziť charakter vzájomných kontaktov obmedzovať vplyv na mladú rodinu

Rola starého rodičazmena vzťahu k vlastnému dieťaťu

rodičoviviac emocionálny prístup k vnúčaťurozvoj iných zložiek identity vnúčaťa

„sendvičová generácia“ (tlak oboch krajných generácií, ktoré potrebujú pomoc)

a) podpora mladej rodiny,b) starostlivosť o starých rodičov

Starší dospelý vek Starší dospelý vek 45-60 rokov45-60 rokov

StarobaStaroba Cca 80% populácie zomiera vo veku viac ako 60 rokov,

priemerný vek mužov je 69 a žien 77. Obdobie postupného poklesu kvality života. Zvýrazňujú sa prvé prirodzené príznaky starnutia (zníženie

fyzickej výkonnosti, zhoršenie pamäti, flexibility myslenia, emočná labilita...) ako aj vážnejšie ochorenia, viažu isté psychické zmeny.

Staroba je často obdobím strát a sociálnej izolácie (strata priateľov, partnera a pod.)

Mení sa životný štýl, starší ľudia ťažko prijímajú zmeny, často ich obmedzuje v aktivite ich zdravotný stav, u mnohých osôb stúpa význam religiozity.

Stratégie vyrovnávania sa so starobou: 1. Konštruktívna stratégia 2. Stratégia závislosti 3. Obranná stratégia 4. Stratégia hostility 5. Stratégia sebanenávisti

Obdobie starobyObdobie staroby

starnutie (young old, tretí vek 65-75)

staroba (oldest old, štvrtý vek nad 75) Úloha staroby (E. Erikson): dosiahnuť

integritu v chápaní vlastného života.1. pravdivosť k sebe samému2. zmierenie3. chápanie života v súvislostiach4. kontinuita

Potreba nájsť zmysel zostávajúceho života

(J. Alan)zamerať sa len na to, čo je skutočne

významnénaučiť sa tešiť z toho, čo zostalo zachovanéakceptovať to, čo nie je možné zmeniť

Spôsoby vyrovnania sa so starobou (D. Bromley):1. konštruktívnosť2. závislosť3. obranný postoj4. nepriateľstvo5. sebanenávisť


Potreby:

1. Potreba stimulácie je znížená2. Potreba učenia je znížená3. Potreba citovej istoty a bezpečia sa

zvyšuje (generačná solidarita)4. Potreba sebarealizácie5. Potreba otvorenej budúcnosti a nádeje6. Potreba sociálneho kontaktu7. Potreba súkromia

preferovanie kontaktov so známymi ľuďmi

kontakt s rovesníkmi


Vlastné charizmy staroby:1. Nezištnosť2. Pamäť3. Skúsenosť4. Vzájomná závislosť5. Ucelenejší pohľad na život

spôsob vyrovnania sa so stratou, so smrťou:

fáza popretiafáza uvedomenia si – snaha niečím to nahradiťfáza prijatia


teória psychosociálneho vývinu teória psychosociálneho vývinu E. E. ERIKSON ERIKSON

Podstatou človeka je utváranie vlastnej osobnej identity, ktorá súvisí s utváraním Ega

V priebehu každého „veku„ dochádza k riešeniu psychologickej krízy.

kríza predstavuje napätie medzi dvomi protikladnými tendenciami - pozitívnej a negatívnej.

predstavuje možnosti rastu, ale aj ohrozenie, stagnáciu.

Rast nastáva, ak je kríza pozitívne vyriešená. Vyriešenie krízy prináša spevnenie ega - čo autor nazýva cnosť.

Psychosociálna teória Psychosociálna teória vývinu E. Eriksonavývinu E. Eriksona

rozlišuje 8 vekov vývinu a utvárania osobnosti

1. Dôvera / nedôvera (dojča)2. Autonómia / závislosť (batoľa)3. Iniciatíva / pocit viny (3-6 rokov)4. Aktivita / pocit menejcennosti (7-12 r.)5. Identita / konfúzia (12 – 18r.)6. Intimita / izolácia (20 – 25 r.)7. Generativita / stagnácia (30 - 65r.)8. Integrita / beznádej (65 a viac)

Vývin myslenia – teória Vývin myslenia – teória kognitívneho vývinukognitívneho vývinuJean Piaget - kognitívny vývoj

1.Senzomotorické štádium2.Predpojmové symbolické

myslenie3.Názorné myslenie4.Konkrétne operácie5.Formálne operácie

Documents

Vývinová psychológia