Sprievodca slovenského obchodníka americkým právom, … · 2016. 1. 28. · {'05SlovakgdflinSlovak (W:\09999\017\slovgdfl\00099157.DOC;1)} Sprievodca slovenského obchodníka

{'05SlovakgdflinSlovak (W:\09999\017\slovgdfl\00099157.DOC;1)}

Sprievodca slovenského obchodníka americkým právom, obchodnou praxou a daňovým systémom AARON N. WISE advokát a spoločník advokátskej kancelárie Gallet Dreyer & Berkey, LLC Aaron N. Wise, Esq. Gallet Dreyer & Berkey, LLC Aaron N. Wise © 2005 Advokátska kancelária. Všetky práva vyhradené 845 Third Avenue, 8. posch. New York, New York 10022-6601 Telefón: + (212) 935-3131 Telefax: + (212) 935-4514

O autorovi

Aaron N. Wise je spoločníkom v newyorskej právnickej firme Gallet Dreyer & Berkey, LLC. Oblasť odborných vedomostí pána Wise zahŕňa právo spoločností, obchodné a zmluvné právo, daňový systém, priemyselné majetkové právo a iné oblasti, ktorými sa zaoberá tento Sprievodca slovenského obchodníka americkým právom, obchodnou praxou a daňovým systémom (ďalej len Sprievodca). Pán Wise má diplomy Právnickej fakulty Bostonskej univerzity, Právnickej fakulty Newyorskej univerzity a z Parížskej univerzity vo Francúzsku. Často prednáša v Spojených štátoch i v zahraničí a jeho meno sa nachádza v knihách „Kto je kto v americkom práve”, „Kto je kto v Amerike“ a „Kto je kto vo svete“. Pán Wise ovláda nemčinu, francúzštinu, taliančinu, španielčinu, portugalčinu, ruštinu a japončinu a má základné vedomosti z niektorých iných jazykov vrátane češtiny a slovenčiny. Pán Wise tiež vykonáva prax v oblasti domáceho i zahraničného športového práva a je autorom nedávno publikovanej viaczväzkovej práce “Medzinárodné športové právo a obchod” (Kluwer Law International, The Hague and Cambridge, Mass., 1997). Pán Wise zastupoval a zastupuje klientov zo Slovenska, Českej republiky a z iných krajín východnej Európy.


OBSAH

Kapitola I: Podnikanie v USA – základné body Kapitola II: Zmluvy s Američanmi pre americký trh: základné body Kapitola III: Export do USA: právne faktory, na ktoré treba pamätať Kapitola IV: Právna zodpovednosť výrobcu za výrobok v USA Kapitola V: Zmluvy s americkými distributérmi a obchodnými zástupcami Kapitola VI: Získanie platobnej zábezpeky Kapitola VII: Vytvorenie americkej obchodnej spoločnosti, výroba v USA Kapitola VIII: Spoločné podniky v USA Kapitola IX: Poskytovanie licencií, transfer technológií a duševné vlastníctvo v USA Kapitola X: Obchodné víza pre cudzích štátnych príslušníkov Kapitola XI: Prevzatie existujúcej americkej spoločnosti – odporúčaná literatúra Kapitola XII: Zdaňovanie obchodov uskutočnených v USA – odporúčaná literatúra Kapitola XIII: Súdne spory a arbitrážne konania v USA Kapitola XIV: Časté chyby cudzincov Kapitola XV: Obrátená situácia – uzatváranie zmlúv s Američanmi pre Váš “domáci trh”

Kapitola XVI: Marketing v oblasti medzinárodného športu a zábavného umenia (z Európy do USA, z USA do Európy a iné)

Príloha Zoznam ďalších bezplatných publikácií autora

Kapitola I


PODNIKANÍ V USA - ZÁKLADNÉ BODY

Späť na obsah

Mnohé zahraničné spoločnosti a podnikatelia vnímajú USA ako zaujímavý trh na predaj svojich výrobkov a služieb. Táto kapitola ponúka čitateľovi niektoré základné údaje o podnikaní v USA. Niektoré z nich sú obchodnej povahy, niektoré právnej a mnohé zahŕňajú obe tieto oblasti. A kým niektoré z nasledujúcich tvrdení sú nevyvrátiteľné fakty, iné predstavujú autorove vlastné názory založené na poznatkoch a skúsenostiach získaných počas mnohých rokov právnickej praxe.

Tu je dvanásť základných poznatkov o USA, ktoré treba mať stále na mysli:

1. Obchodovanie v USA v sebe vo všeobecnosti zahŕňa veľkú voľnosť manévrovania a podstatnú mieru slobody pri určovaní toho, čo si prajete mať v zmluve, a relatívne malé problémy s vládou (v porovnaní s mnohými inými krajinami). Riziko uplatňovania nároku alebo začatia súdneho sporu zo strany súkromnej strany je veľmi často väčšie ako riziko problémov s americkými vládnymi inštitúciami.

2. Využívaním kompetentných amerických odborníkov (právnikov, účtovníkov atď.) sa zvyčajne dajú riziká a pasce súdnych procesov kontrolovať, ba dokonca aj výrazne obmedziť. Takíto odborníci by mali byť zaangažovaní už dopredu a mali by byť súčasťou celého plánovacieho procesu.

3. Existuje relatívne málo zákazov, resp. obmedzení pre obchodovanie v USA, vrátane tých, ktoré sa týkajú slovenských spoločností a podnikateľov.

4. Jednou z podmienok dosiahnutia úspechu na americkom trhu je “profesionalita”. To znamená, že by ste mali napríklad

a. mať dobré výrobky alebo služby prispôsobené americkému trhu, ktoré si Američania budú chcieť kúpiť a ich predaj by ste mali správne propagovať,

b. Vaša dokumentácia (brožúry, reklamné materiály, navštívenky atď.) by mali vyzerať “profesionálne”, mali by byť v dobrej americkej angličtine, dobre prezentované atď.,

c. predstavitelia, ktorých pošlete do USA, ako i Američania, ktorých najmete, musia byť takisto “profesionáli” vo všetkých ohľadoch.

5. Dobre si preverte americkú stranu, s ktorou sa chystáte obchodovať. Mnoho Američanov z rozličných dôvodov neplatí svoje účty. V USA sa tiež vyskytuje veľa bankrotov. Nezdráhajte sa požiadať svojho budúceho amerického partnera o jeho finančné výkazy. Váš americký právnik môže pre Vás zaobstarať ďalšie cenné informácie dokazujúce právnu existenciu americkej strany (spoločnosti), a tiež dokumenty preukazujúce akékoľvek hypotéky alebo iné “záložné nároky” na súčasný aj budúci majetok Vášho perspektívneho amerického zmluvného partnera.

6. Vo všeobecnosti (a tak ako pri všetkých zovšeobecňovaniach, aj tu platia výnimky), americké spôsoby a zvyky sú odlišné od Vašich, dokonca aj v obchode. Berúc do úvahy riziko prílišného zovšeobecňovania, priemerní Američania

a. sú menej formálni, často otvorenejší a priateľskejší a menej inklinujú k dodržiavaniu prísneho protokolu a zvyklostí ako väčšina Európanov;

b. sú dochvíľni pri stretnutiach a iných príležitostiach a to isté očakávajú od Vás; c. v obchode a pri obchodných rokovaniach sú priami a dokonca agresívni; d. neradi čakajú na čokoľvek, či už sú to odpovede alebo rozhodnutia obchodných

partnerov, alebo stôl v reštaurácii. 7. Americkí obchodníci majú vysoký stupeň právneho vedomia. Stále využívajú právnikov a

iných odborníkov, napr. pri plánovaní obchodnej transakcie, pri rokovaní o nej, pri návrhu zmluvy a pod.

8. Američania oveľa častejšie ako väčšina ľudí v iných krajinách začínajú súdne spory alebo sa nimi vyhrážajú. Američan často začne súdny proces alebo ním hrozí s cieľom dosiahnuť


výhodné mimosúdne vyrovnanie nejakého sporu alebo situácie. To sa pravdepodobne vzťahuje aj na cudzincov, ktorí v Spojených štátoch dlhší čas žijú – učia sa. Veľká väčšina občianskych a obchodných súdnych sporov v USA nie je nikdy rozhodnutá výrokom súdu, ale sú urovnané zúčastnenými stranami po menších “právnických šarvátkach”. Zahraničné strany sú zvlášť dobrým terčom, pretože sú často naivné a schopné nechať sa zastrašiť a prinútiť k rýchlemu mimosúdnemu vyrovnaniu.

9. Náhrady škôd priznané americkými súdmi alebo niekedy dokonca aj rozhodcami v USA budú často podstatne vyššie ako v iných krajinách vrátane Slovenskej republiky.

10. Akékoľvek vážnejšie podnikanie na americkom trhu (obchodná pobočka, spoločný podnik a pod.) si bude pravdepodobne vyžadovať viac nákladov ako plánujete v rozpočte. Mnoho zahraničných klientov podceňuje a podhodnocuje svoje náklady.

11. Neexistuje nič, čo by mohlo pri obchodovaní v USA nahradiť prvotriedne zmluvné dokumenty pripravené podľa amerických noriem. Pozorne pripravené a na americké pomery prispôsobené zmluvné dokumenty poslúžia prinajmenšom na dva dôležité účely:

a. zvýšia šance, že zahraničná (nie americká) strana dostane to, čo chce bez toho, aby musela začať súdny spor,

b. zabránia americkej strane (alebo jej to aspoň sťažia) napadnúť zahraničnú stranu. Zahraničné strany sa často dostávajú do právnych problémov v USA vtedy, keď nemajú prvotriedne dokumenty pripravené podľa amerických noriem. V USA naozaj neexistuje žiadna “štandardná” alebo “vzorová” zmluva, ako napríklad štandardná distribučná dohoda, zmluva o predaji, dohoda o obchodnom zastúpení, licenčná dohoda alebo dohoda o spoločnom podniku. Každá americká zmluva je špeciálne prispôsobená konkrétnej situácii.

12. Ešte raz treba zopakovať známu vec: Amerika je jedinečná! Mnohí zahraniční obchodníci vo všeobecnosti nemajú taký vysoký stupeň právneho vedomia ako Američania a sú ochotní uzavrieť obchod na základe potrasenia ruky alebo len veľmi krátkej (a na americké pomery neprijateľnej) písomnej dohody a menej inklinujú k tomu, aby začali súdny proces alebo aby ním pohrozili.

To neznamená, že niektorí Američania nepatria do tejto kategórie. Veľká väčšina dobrých a solídnych amerických spoločností všetkých veľkostí však nebude ochotná uzavrieť nijaký dôležitý obchod bez prvotriednych zmlúv pripravených podľa amerických noriem. Vy, čitatelia, by ste mali byť podozrievaví k americkej spoločnosti alebo podnikateľovi, ktorí sú ochotní pracovať akýmkoľvek iným spôsobom. Amerika ponúka veľké množstvo príležitostí pre zahraničné spoločnosti (vrátane slovenských), ako aj pre jednotlivcov, ktorí rozumejú, ako veci v USA fungujú a zodpovedne sa na to pripravia. Na záver tejto kapitoly ešte jedno konštatovanie, ktoré sa nachádza aj na konci tohto Sprievodcu. Môže sa Vám zdať, že autor stále opakuje, že potrebujete kompetentného amerického právneho poradcu (a iných odborníkov) a že sa len pokúša získať si nových klientov. Autor nemá v úmysle popierať svoj záujem o podnietenie obchodných aktivít v tomto smere. Pravdou však je, že pri obchodovaní s Američanmi alebo so Spojenými štátmi, zahraničné strany naozaj potrebujú pomoc kompetentného amerického právneho poradcu. Nielen vtedy, keď vznikne nejaký právnický problém. Ale najmä v procese plánovania projektu, prípravy návrhu zmluvy, pri rokovaniach atď., teda skôr, ako sa nejaký problém objaví. Tak to funguje. Americkú mentalitu a spôsob obchodovania nevytvoril autor tohto Sprievodcu. Príliš mnoho zahraničných spoločností neuspelo len preto, lebo nepostupovali týmto spôsobom. Ak si chcete overiť názory autora na tento, ale aj iné body opísané v tomto Sprievodcovi, spýtajte sa tých, ktorí boli a sú úspešní (alebo neúspešní) v obchodovaní s Američanmi a so Spojenými štátmi.


Kapitola II ZMLUVY S AMERIČANMI PRE AMERICKÝ TRH: ZÁKLADNÉ BODY

Späť na obsah

Proces uzatvárania zmlúv s Američanmi má svoje vlastné charakteristické črty a dynamiku. V záujme dosiahnutia optimálnych výsledkov by im mali zahraničné strany jasne rozumieť. V zásade existujú dva typy situácií:

1. zmluva zahŕňa nejakú činnosť, ktorá sa má uskutočniť v Spojených štátoch (“transakcie smerujúce von”), akými sú napríklad zmluva o predaji, distribučná zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení, dohoda o výrobnej licencii alebo dohoda o spoločnom podniku. Smerovanie tejto obchodnej aktivity je von – do USA, resp. v USA

2. dovnútra smerujúca transakcia. Príklady na transakcie smerujúce “dovnútra” (z Vášho pohľadu) zahŕňajú zmluvu o predaji, distribučnú zmluvu, dohodu o výrobnej licencii alebo dohodu o spoločnom podniku, kde zahraničná strana kupuje výrobky alebo získava distribučné alebo licenčné práva alebo vytvára spoločný podnik pre Slovenskú republiku a iné európske trhy (s možnosťou rozšírenia aj na iné krajiny), ale nie pre USA ako pre zmluvne dohodnuté územie. Takéto “dovnútra smerujúce” dohody sú bližšie opísané v predposlednej kapitole XV.

Tu je niekoľko základných princípov týkajúcich sa transakcií smerujúcich do USA (aj keď mnohé sa vzťahujú aj na transakcie smerujúce opačným smerom, t.j. “dovnútra”):

1. V prípade, že Vy budete predávajúcim, dodávateľom, poskytovateľom licencie alebo prispejete výrobkami či technológiou do amerického spoločného podniku, prvý návrh zmluvy by ste mali pripraviť Vy a do maximálnej možnej miery by ste si mali udržať iniciatívu pri príprave návrhov zmluvy. Prvý návrh zmluvy by mal byť návrhom zmluvy pozorne pripraveným americkým právnikom podľa amerických noriem. Do najvyššej možnej miery by si zahraničná strana mala aj naďalej udržať iniciatívu pri príprave návrhov zmluvy. Týmito princípmi sa riadia dobré americké spoločnosti, keď sú v pozícii predávajúceho, poskytovateľa licencie a pod. (dokonca sa ich snažia využívať aj v prípadoch, keď v takejto pozícii nie sú). Preto budú chápať, keď im Vy, zahraničná strana, poviete, že pripravíte prvý návrh zmluvy a že v prípade potreby neskôr pripravíte aj ďalšie návrhy zmluvy, ak to bude potrebné. Prvý návrh znenia zmluvy vytyčuje hlavné línie spolupráce, tzv. “hracie pole”. Ak necháte americkú stranu, aby pripravila tento prvý návrh, môže byť neskôr ťažké a často aj drahé zmeniť toto hracie pole prípravou protinávrhu. Z hľadiska amerických právnických firiem sú právne poplatky za prípravu protinávrhu často vyššie ako za prípravu prvého návrhu zmluvy. Pri vážnych rokovaniach autor Sprievodcu dáva veľmi často prednosť príprave podrobného “nezáväzného zhrnutia podmienok” (“NZP”) a rokovaniu odvíjajúcemu sa od tohto zhrnutia, pred prípravou prvého návrhu zmluvy. Keď je NZP podpísané, potom nasleduje príprava prvého návrhu znenia zmluvy, ktorý je založený na tomto dokumente. Keď sa spomínala iniciatíva pri príprave návrhu, myslelo sa tým tiež na iniciatívu pri príprave a podávaní prvého návrhu (a nasledujúcich návrhov) NZP. Viac o nezáväzných zhrnutiach podmienok v bode 5.

2. Zmluvy pripravené podľa amerických noriem budú dlhšie a podrobnejšie ako tie, ktoré sa bežne pripravujú vo väčšine iných krajín sveta. Každá správne pripravená americká zmluva hovorí sama za seba. A nielen to, právnik pripravujúci takúto zmluvu sa pokúsi zmluvou zabezpečiť dôležité strategické a taktické výhody pre svojho klienta s cieľom optimalizovať jeho šance dosiahnuť od druhej strany to, čo chce, bez súdneho sporu. Najdôležitejšou stratégiou zvyčajne bude:

a. zabezpečiť toľko výhod, koľko je to len možné v obchodnej i v právnej oblasti, a


b. dosiahnuť, aby bolo pre klienta relatívne ľahké napadnúť druhú stranu a zároveň znížiť riziko svojho klienta, ako aj sťažiť alebo prinajmenšom neuľahčiť druhej strane jej prípadnú obranu.

3. V USA je veľa súdnych sporov proti takým zahraničným stranám, ktoré majú slabo pripravené, neúplné alebo inak neuspokojivé zmluvy, ako aj prípadov, keď sa zahraničným stranám takýmito spormi hrozí. Naozaj by bolo možné vymenovať takmer neobmedzené množstvo prípadov zahŕňajúcich zahraničné spoločnosti, v ktorých sa vyskytli súdne spory, hrozby súdnych sporov a žaloby o náhradu škody zo strany amerických spoločností z uvedených dôvodov. Na druhej strane, len ťažko si autor spomenie na situácie, keď vznikol súdny spor alebo sa objavilo pohrozenie súdnym sporom voči klientovi, ak bola pripravená a podpísaná dohoda podľa amerických noriem vhodne chrániaca záujmy klienta. Treba mať na pamäti skutočnosť, že ústne dohody, dohody uzavreté telefonicky alebo listom, a dokonca aj de facto (konkludentné) dohody môžu podľa amerického práva predstavovať právne záväzné zmluvy a záväzky. Najať si amerického právnika, aby pripravil dobrú dohodu podľa amerických noriem, stojí peniaze. Ale, pri sklone Američanov k žalobám o náhradu škody a k začatiu alebo hrozbe začatia súdnych sporov, je prvotriedna dohoda pripravená podľa amerických noriem nevyhnutne potrebná. Niektorí z vás si môžu pomyslieť: “Ale ja obchodujem s americkou stranou bez prvotriednej dohody pripravenej podľa amerických noriem, a doteraz som nemal žiadne právne problémy.” Autorova odpoveď by znela asi takto: “Až doteraz ste mali šťastie. Ale ak si uvážite výšku nákladov na súdny proces v USA, vysoké náhrady škody, sklon Američanov súdiť sa alebo hroziť súdom (a toto často vyvoláva mimosúdne peňažné vyrovnanie výhodné pre americkú stranu), jeden takýto prípad by mohol pre Vás znamenať pohromu.” To ešte neznamená, že predchádzajúce situácie by sa nemohli vyskytnúť aj pri prvotriednych zmluvách pripravených podľa amerických noriem, ktoré sa snažia chrániť záujmy cudzej (napr. slovenskej) strany. Svet nie je bez chyby. Ale s takouto zmluvou budú mnohé riziká vyplývajúce z prípadných záväzkov podstatne zredukované. Dokonca je možné ísť ešte ďalej a konštatovať: ak nemáte finančné prostriedky na to, aby ste mohli využiť amerického právnika na prípravu dohôd a na inú pomoc spojenú s Vašimi obchodnými aktivitami v USA, nemali by ste sa ani pokúšať obchodovať so Spojenými štátmi.

4. Pripravte sa na dlhotrvajúce rokovania o “obchodných” podmienkach, ako aj “právnych” ustanoveniach dohody. Niekedy sa môže stať, že rokovania nebudú dlho trvať a nebudú ani zahŕňať mnoho návrhov zmluvy. Toto je však skôr výnimka, ako pravidlo. Skôr by ste mali očakávať dlhé rokovania. Napríklad, uzavretie dohody o exkluzívnom generálnom zastúpení s americkou stranou (ako výhradným distributérom) môže od úplného začiatku až po koniec trvať aj niekoľko mesiacov. Americkí obchodní právnici majú skúsenosti z rokovaní o rôznych dohodách a zvyčajne by mali byť prítomní na rokovaniach, na ktorých majú obe strany svojich právnikov. Ak sú obaja právnici kompetentní, rokovania môžu napredovať rýchlejšie a právne náklady môžu byť dokonca nižšie, ako keby sa na nich nezúčastňovali (menej návrhov zmlúv, menej stretnutí a korešpondencie medzi právnikom a jeho klientom a pod.).

5. Často je výhodné nezačínať s návrhom zmluvy, ale skôr s “nezáväzným zhrnutím hlavných podmienok zmluvy” (“zhrnutie podmienok” alebo “ZP”) pripraveným amerických právnym poradcom. Autor tohto Sprievodcu sa už skôr vyjadril, že rokovania radšej začína prerokovaním zhrnutia základných podmienok budúcej zmluvy. Tu sú niektoré z dôvodov:

a. ZP umožňuje klientovi a jeho americkému právnemu poradcovi sústrediť sa na všetky dôležité a problematické otázky, pochopiť a dať na papier v stručnej a skrátenej forme, ako by bolo potrebné sa s nimi vysporiadať (zo strany klienta). Podstatne dlhším, komplikovanejším a právnicky formulovaným návrhom zmluvy je to ťažšie dosiahnuť,

b. slúži to ako dokument, o ktorom sa rokuje ľahšie ako o veľmi podrobnom návrhu zmluvy podľa amerických noriem, a to platí z hľadiska oboch zúčastnených strán,


c. hneď ako je Zhrnutie podmienok (ktoré nie je právne záväzné) podpísané, je pre právnika ľahšie pripraviť návrh zmluvy, a často sa tým skráti časové obdobie do podpisu záverečnej, právne záväznej dohody,

d. ak sa nepodpíše žiadne Zhrnutie podmienok, najčastejšie to znamená, že strany nepodpíšu ani právne záväznú zmluvu, a tak ZP slúži ako istý druh prieskumného prostriedku.

6. Svojmu americkému právnikovi by ste mali pomôcť nielen s myšlienkami, resp. informáciami potrebnými pre prípravu ZP a návrhov zmluvy, ale taktiež by ste si mali niekoľkokrát prečítať veľmi pozorne každé slovo, pýtať sa, podrobne odpovedať na právnikove otázky, ponúkať pripomienky a pod. Z autorových skúseností vyplýva, že mnohí zahraniční obchodníci jednoducho neradi pozorne čítajú veľmi podrobné právne dokumenty (vrátane ZP), a tiež neradi vykonávajú činnosti uvedené v prvej časti tohto odseku. Na dosiahnutie najlepších možných výsledkov je však aktívna a pozorná účasť zahraničného klienta absolútne potrebná. Mnoho cudzincov nechápe dôležitosť dobre napísaných písomných zmlúv pri obchodovaní s USA a s Američanmi vo všeobecnosti. Nie sú na to zvyknutí, keď obchodujú vo svojej vlastnej krajine alebo na iných zahraničných trhoch. Ale USA nie sú také, ako iné krajiny.

7. Pred tým, ako (ako zahraničná strana) ukončíte alebo pozmeníte existujúcu zmluvu s americkou stranou alebo zmluvu pre americký trh, alebo podniknete akékoľvek iné dôležité kroky ovplyvňujúce podmienky takejto zmluvy, prekonzultujte to s kompetentným americkým právnym poradcom. Po tom, ako už urobíte svoj ťah, môže už byť príliš neskoro vziať ho späť. Z toho dôvodu dopredu pozorne skontrolujte svoje možnosti voľby a dôsledky ich uskutočnenia.

8. Americkí obchodní právnici sa budú chcieť veľa dozvedieť o Vašich obchodných operáciách, o operáciách na americkej strane, ekonomike a iných aspektoch perspektívnej obchodnej dohody a často Vás budú viesť k typu zmluvy alebo k dohode, ktorú by ste mali uzavrieť. Inými slovami, americkí obchodní právnici nie sú len osoby, ktoré napíšu na papier, vo forme zmluvy, čo im poviete, ale sú aj obchodní poradcovia. Mnohí právnici v iných krajinách nie sú pripravení a ani zvyknutí zohrávať takú širokú úlohu, akú zvyknú zohrávať americkí právnici. A často to od nich zahraniční podnikatelia ani neočakávajú. Ale opäť treba pripomenúť, že Amerika je Amerika, a Vy by ste mali využiť výhodu takejto širšej perspektívy amerických obchodných právnikov.

Kapitola III EXPORT DO USA: PRÁVNE FAKTORY, NA KTORÉ TREBA PAMÄTAŤ

Späť na obsah

Náplňou tejto kapitoly je situácia, keď zahraničná spoločnosť chce exportovať svoje výrobky americkým zákazníkom. Táto kapitola sa nesústreďuje podrobne na zodpovednosť výrobcu za výrobok v USA, uzatváranie zmlúv s americkými distributérmi a obchodnými zástupcami, a ani na to, ako získať platobné zábezpeky od amerických zákazníkov. Týmito témami sa budú konkrétne zaoberať nasledujúce kapitoly.

Deväť bodov, na ktoré treba pamätať pri Vašich exportoch do USA

1. Zahraničný vývozca by sa mal presvedčiť, že jeho tovar a výrobky sa môžu exportovať do USA, že spĺňajú všetky právne požiadavky amerických colných a dovozných zákonov a že


jeho exportná dokumentácia je úplná a v súlade s americkým právom. Treba sa zmieniť o jednom konkrétnom bode: “krajina pôvodu” musí byť jasne a viditeľne vyznačená na všetkých predmetoch prichádzajúcich do USA, alebo v niektorých prípadoch na ich obaloch či nádobách. V prípade, že sa výrobok vyrába vo viacerých krajinách, platia tu pravidlá na vyznačovanie zvláštneho zdroja pôvodu tovaru.

2. Vývozcovia by mali dávať pozor, aby neporušili americké antidumpingové zákony a zákony týkajúce sa vyrovnávacieho cla. Predaj tovaru v USA pod cenu, za akú sa predáva rovnaký alebo veľmi podobný tovar tohto výrobcu na jeho domácom trhu, môže mať za následok porušenie amerických antidumpingových zákonov. Americké zákony týkajúce sa vyrovnávacieho cla môžu byť porušené, ak cudzí (neamerický) tovar využíva výhody prameniace z vládnej podpory vzťahujúcej sa na jeho výrobu alebo na jeho vývoz (termín podpora je tu široko chápaný).

3. Vývozcovia, ktorí majú v úmysle predávať tovar v USA pod konkrétnou ochrannou známkou, obchodnou značkou, propagačným sloganom atď., mali by ešte pred samotným vývozom

a. poveriť svojho amerického právnika, aby zistil, či by používanie takejto značky, mena, sloganu atď. mohlo porušiť práva akejkoľvek už existujúcej americkej ochrannej známky,

b. požiadať o americkú ochrannú známku kryjúcu túto značku, meno alebo slogan. Za normálnych podmienok nedáva zmysel pokúsiť sa vybudovať trh pre značkový výrobok bez toho, aby ste toto urobili. Nechcete predsa, aby sa stalo, že po tom, ako už nejaký čas predávate pod nejakou značkou alebo pod nejakým menom, Vás napadne tretia strana za údajné porušenie ochrannej známky, alebo že nemôžete zabrániť tretej strane používať Vaše označenie alebo obchodnú značku alebo označenie, ktoré sa tomu Vášmu veľmi podobá. Nie je drahé overiť si, či nejaká tretia strana je držiteľom americkej ochrannej známky, ktorá je identická s tou, ktorú chcete používať alebo jej je veľmi podobná, alebo požiadať o americkú ochrannú známku. Taktiež, ak uvažujete o vývoze do Kanady, Mexika, Strednej alebo Južnej Ameriky alebo do Karibskej oblasti (inými slovami, kamkoľvek na západnej pologuli), mali by ste podniknúť rovnaké kroky ako v súvislosti so situáciou v USA. Americká právnická firma s medzinárodnou pôsobnosťou (ako autorova) Vám môže pomôcť pri záležitostiach týkajúcich sa ochrannej známky na západnej pologuli. V zásade tie isté princípy platia aj pre patenty, autorské práva a dizajny.

4. Niektoré zvláštne pravidlá obsiahnuté v americkom zákone o predaji. Jednotný obchodný zákonník (JOZ) je platný pre všetky americké štáty s výnimkou štátu Louisiana. Hlava 2 tohto zákonníka obsahuje zákon o predaji tovaru. Nachádzajú sa tam štyri pravidlá, ktoré by mal čitateľ tohto Sprievodcu poznať:

a. Pravidlo predchádzajúceho jednotného obchodného zákonníka určovalo, že prijatie ponuky sa muselo vzťahovať na podmienky tejto ponuky, a ak prijatie obsahovalo podmienky, ktoré boli odlišné od pôvodnej ponuky, alebo sa k nej pripájali, alebo ju modifikovali, znamenalo to, že ponuka prijatá nebola (a nevznikla z toho záväzná zmluva o predaji). Prijatie návrhu s výhradami bolo iba protinávrhom, ktorý druhá strana mohla prijať alebo odmietnuť. Pravidlo JOZ, ktoré je momentálne v platnosti, zmenilo predchádzajúce pravidlo nasledujúcim spôsobom:

1. Akceptácia návrhu odoslaná v primeranom čase po obdržaní ponuky je z právneho hľadiska prijatím ponuky, a to dokonca aj vtedy, ak obsahuje dodatočné podmienky, alebo podmienky, ktoré sú odlišné od tých, ktoré boli ponúknuté, ak prijatie nekonštatuje, že je podmienené súhlasom druhej strany (navrhovateľa) s dodatočnými alebo odlišnými podmienkami.

2. Ak je návrh akceptovaný bez výhrad, potom sa dodatočné alebo odlišné podmienky stávajú časťou predajnej zmluvy, ak (a) ponuka výslovne neobmedzuje prijatie podmienkami ponuky, alebo (b) ak podstatne nezmenia podmienky ponuky, alebo (c) ak sa v primeranom čase nevznesie námietka voči týmto dodatočným alebo odlišným podmienkam.


Ak strany zamýšľajú uzavrieť zmluvu o predaji tovaru, ale sa nedohodnú na cene, je zmluva aj napriek tomu uzavretá a za cenu sa pokladá “primeraná cena” v čase dodania určená súdom alebo rozhodcom (ak medzi stranami existuje platná dohoda o arbitrážnom konaní). Zmluva o predaji tovaru v hodnote 500 USD alebo viac nie je vykonateľná, ak nie je písomná a podpísaná stranou, proti ktorej sa jej uplatnenie žiada. Ak je cena 500 USD alebo viac a neexistuje podpísaná písomná zmluva, nerobí to zmluvu neplatnou alebo nelegálnou, strany môžu dohodu plniť dobrovoľne. Ak ju ale jedna strana odmietne plniť, potom druhá strana nemôže jej plnenie vymáhať súdnou cestou. Predpokladajte ústnu zmluvu o predaji tovaru. Ak jedna strana pošle druhej písomné potvrdenie ústnej kúpnej zmluvy v primeranom čase po tom, ako sa dosiahla ústna dohoda, a príjemca nenamieta voči tomuto písomnému potvrdeniu do desiatich dní po jeho obdržaní, ústna zmluva bude vynútiteľná podľa amerického práva v prípade, že obe strany sú obchodníci. Obchodníkom sa v tomto kontexte rozumie niekto, kto sa zaoberá obchodovaním s tovarom tohto druhu alebo niekto, kto má na základe svojho povolania znalosti o tomto tovare.

5. Všeobecné podmienky predaja (VPP) prispôsobené americkému právu a praxi budú veľmi užitočné pre mnohých vývozcov. Čitatelia budú vo všeobecnosti poznať tieto všeobecné podmienky predaja, pretože mnoho zahraničných spoločností ich používa. Tu sú niektoré z výhod, ak si necháte americkým právnikom pripraviť všeobecné podmienky predaja prispôsobené americkému právnemu poriadku a praxi. Správne pripravené VPP prispôsobené americkému trhu by za normálnych okolností mali obsahovať nasledujúce ustanovenia: – doložku zabezpečujúcu úrok z omeškania platby pri špecifikovanej bežnej úrokovej sadzbe. Bez takejto doložky je možné na všetkých alebo na takmer všetkých súdoch v USA dosiahnuť iba úrok vo výške legálnej úrokovej sadzby, – doložku umožňujúcu predávajúcemu vymôcť inkasné náklady vrátane primeraných poplatkov advokátovi. Na väčšine amerických štátnych a federálnych súdov nie je možné vymáhať súdne náklady, a najmä nie poplatky advokátovi, ak nie sú uvedené priamo v dohode. Dokonca aj v prípade, ak je spor rozhodnutý rozhodcom, je takáto doložka pomerne užitočná, – doložky obmedzujúce alebo vylučujúce záruku predávajúceho za výrobok, alebo tie, ktoré idú dokonca ešte ďalej pri znižovaní rizika právnej zodpovednosti predávajúceho za výrobok, – doložky, ktoré dávajú predávajúcemu “záložný nárok” v podobe konkrétnej záruky amerického kupujúceho, v tých prípadoch, pri ktorých sa tovar predáva na úver alebo s využitím otvoreného účtu. Zárukou môže byť napríklad predaný tovar, výnos kupujúceho z jeho ďalšieho predaja, alebo pohľadávky kupujúceho vznikajúce z ďalšieho predaja tovaru predávajúceho. Aby ešte zdokonalil takýto záložný nárok, predávajúci môže nechať zaregistrovať určité formuláre do registra, čo nie je drahý proces. Tento mechanizmus za normálnych okolností poskytne predávajúcemu prednosť pri záruke pred takmer všetkými ostatnými veriteľmi kupujúceho za predpokladu, že nijaký iný veriteľ si už skôr nezaregistroval záložný nárok týkajúci sa tej istej záruky. – doložku o arbitrážnom konaní, ktorá stanovuje, že všetky spory budú riešené arbitrážnym konaním v určenou meste podľa pravidiel obchodnej arbitráže Americkej arbitrážnej asociácie (AAA). Arbitrážne konanie je zvyčajne lacnejšie a rýchlejšie ako proces na súde. V prípade predaja americkým zákazníkom v rozličných oblastiach USA môže mať neprítomnosť takejto doložky za následok to, že súdne spory (napríklad o získanie platby za predaný tovar) sa budú


musieť uskutočniť vo viacerých rozličných štátoch. Arbitrážne konanie v USA má aj niektoré iné výhody pre zahraničného predávajúceho. Ak sa napríklad bude arbitráž konať v New York City (sídle AAA), potom sa môže ako použiteľné právo určiť právo štátu New York, aj keď ani jedna z dvoch strán nebude mať žiadne spojenie so štátom New York. Zahraničné spoločnosti často neprispôsobujú svoje všeobecné podmienky predaja americkému trhu, ba dokonca nepoužívajú vôbec žiadne všeobecné podmienky predaja. Alebo používajú svoj obvyklý formulár, ktorý často obsahuje ustanovenie o tom, že súdy (alebo niektorý konkrétny súd) v krajine predávajúceho budú mať výlučnú jurisdikciu pri všetkých sporoch medzi predávajúcim a kupujúcim. S výnimkou prípadov, keď je možné povedať, že kupujúci naozaj “akceptoval” takéto ustanovenie, rozsudok vynesený proti americkému kupujúcemu v krajine výrobcu nemusí byť vykonateľný v USA a toto ustanovenie môže predstavovať prekážku pri snahe žalovať kupujúceho v USA. Okrem toho, nemusí byť ľahké a ani lacné presadiť uznanie súdneho rozhodnutia z cudzej krajiny alebo nálezu arbitrážneho súdu v USA. Odporúča sa získať výslovný písomný súhlas kupujúceho, že je viazaný všeobecnými podmienkami predaja predávajúceho. Bez tohto súhlasu nemusia byť niektoré ustanovenia všeobecných podmienok predaja vykonateľné.

6. Na kúpne zmluvy by sa malo vzťahovať právo konkrétneho amerického štátu a (autor dáva prednosť tomu, že) je potrebné zriecť sa možnosti použitia Kúpnej zmluvy OSN. Ak kúpna zmluva alebo vývozcove všeobecné podmienky predaja umožňujú arbitrážne rozhodnutie sporov a reklamácií v USA (ako by to aj malo byť, najmä v prípade predaja na úver), malo by sa ako použiteľné právo určiť právo konkrétneho amerického štátu. Tým by mohlo byť právo amerického štátu, v ktorom sa bude na základe arbitrážnej doložky arbitráž konať. Nemá zmysel určiť zákony Slovenskej republiky alebo nejakej inej krajiny (t.j. iné ako zákony konkrétneho amerického štátu) ako použiteľné v tých prípadoch, keď sa arbitráž bude konať v USA, alebo vtedy, keď by sa pri absencii arbitrážnej doložky slovenský vývozca mohol súdiť na americkom súde. Väčšina amerických kupujúcich nebude súhlasiť s tým, aby sa spory rozhodovali v cudzích krajinách a ani s jurisdikciou neamerického súdu. Takéto ustanovenia nie sú výhodné ani pre slovenského vývozcu, pretože bude musieť dosiahnuť vykonateľnosť zahraničného (nie amerického) arbitrážneho výroku alebo súdneho rozhodnutia v USA.

7. Vývozca by si mal uvedomiť existenciu “bezcolných pásiem” v USA a výhody, ktoré plynú z ich využívania. Bezcolné pásma sú vyhradené oblasti, ktoré sú z právneho hľadiska mimo colného územia USA. Ich cieľom je prilákať a podporovať medzinárodný obchod. Sú riadené štátmi, vládnymi oddeleniami alebo obchodnými spoločnosťami založenými na tieto účely ako verejne prospešné podniky. Akýkoľvek zahraničný alebo domáci tovar, ktorý nie je zakázaný zákonom, bez ohľadu na to, či podlieha alebo nepodlieha americkému clu, môže byť umiestnený v bezcolnom pásme. Tovar v bezcolnom pásme sa môže skladovať, predávať, vystavovať, rozoberať, prebaľovať, skladať, triediť, čistiť, miešať so zahraničným alebo domácim tovarom, môže sa s ním inak manipulovať, alebo sa môže zničiť. Nemôže sa tu uskutočňovať nijaký maloobchod. Niektoré z výhod bezcolných pásiem sú:

a. clo alebo federálna spotrebná daň (v prípade, že sa na to vzťahuje) sa platia len vtedy, keď sa tovar dopravuje z bezcolného pásma na americké colné územie za účelom spotreby alebo použitia,

b. tovar sa môže vyviezť z USA z bezcolného pásma bez zaplatenia amerického cla a dane, c. procedurálne požiadavky potrebné na využívanie bezcolného pásma sú minimálne, d. tovar môže zostať v bezcolnom pásme neobmedzene dlhý čas. Samozrejme, existujú

ešte aj ďalšie výhody. 8. Vývozca by mal zostaviť svoje vývozy do USA tak, aby sa na zisky z takéhoto predaja

nevzťahovali žiadne americké federálne alebo štátne dane z príjmu. Ak by vývozca považoval za vhodné mať v USA “stále sídlo” na daňové účely alebo na obchodovanie v USA či v konkrétnom americkom štáte (štátoch) kvôli svojim vývozom do USA, môže sa stať, že bude podliehať americkej federálnej dani z príjmu, resp. americkej štátnej dani z príjmu zo svojich príjmov za vývoz do USA. Vývozca by mal spolu so svojim americkým právnikom preskúmať, ako by mal zostaviť svoj vývoz do USA tak, aby sa vyhol uvaleniu americkej dane z príjmu.


9. Pri vývoze do svojej americkej pobočky alebo filiálky si musíte dať pozor na cenu, ktorú účtujete: preplácanie a predaj pod cenu môžu viesť k daňovým a colným problémom. Vaša cena by mala byť primeraná (arms length price) – približne taká, akú by ste účtovali nezainteresovanej strane. Včas využitá odborná rada by mala znížiť riziko výskytu takéhoto druhu problémov.

Kapitola IV PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ VÝROBCU ZA VÝROBOK V USA

Späť na obsah

Témou tejto kapitoly je právna zodpovednosť výrobcu za výrobok v USA, najmä z hľadiska výrobcu alebo vývozcu. Niektoré body tejto kapitoly môžu byť pre Vás prekvapením – môžu pre Vás predstavovať úplne nové informácie. Preto by ste si mali pozorne prečítať najmä časť “Bude mať americký súd osobnú jurisdikciu nad zahraničným výrobcom, vývozcom alebo držiteľom licencie?” a potom aj ďalej až po koniec tejto kapitoly.

Čo je to právna zodpovednosť výrobcu za výrobok Výraz “právna zodpovednosť výrobcu za výrobok” znamená zodpovednosť, ktorú môže niesť výrobca, predávajúci alebo poskytovateľ licencie z toho dôvodu, že výrobok, predmet, komponent alebo časť, ktoré vyrába, predáva, distribuuje alebo na ktoré poskytne licenciu spôsobí zranenie nejakej osobe alebo škodu na majetku. Podľa amerických zákonov existujú tri právne možnosti, ktoré môže použiť zranená strana pri formulácii žaloby z dôvodu právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok:

1. absolútna zodpovednosť, 2. porušenie výslovných alebo predpokladaných podmienok zmluvy alebo záruky, 3. spôsobenie škody z nedbanlivosti.

žalujúca strana bude veľmi často uplatňovať všetky tri možnosti. Dôležitou črtou teórie “absolútnej zodpovednosti” je skutočnosť, že výrobca alebo predávajúci môže niesť zodpovednosť aj vtedy, keď sa závada nedala zistiť a ani sa jej nedalo zabrániť ľudskými zručnosťami, vedomosťami alebo predvídavosťou. Právna zodpovednosť výrobcu za výrobok môže vyplynúť z jedného alebo viacerých nasledujúcich troch typov “defektov”:

a. “mechanické alebo výrobné defekty” (napr. chybné súčiastky, uvoľnené skrutky a pod.), b. “defekty dizajnu” (napr. nestabilita, toxicita, horľavosť, tendencia k roztriešteniu sa atď.) c. “zanedbanie adekvátneho varovania” pred možným nebezpečenstvom pri používaní určitého

druhu tovaru (vrátane nepresného alebo neúplného návodu na použitie).

Dokonca aj v prípade, že komponent alebo časť, ktorú ste Vy vyrobili, predali alebo dodali, sa použije v


hotovom výrobku vyrábanom alebo skompletovanom niekým iným, stále môžete byť vystavený žalobe z dôvodu právnej zodpovednosti za výrobok. V závislosti od okolností sa však môžete dožadovať náhrady škody alebo určitého finančného príspevku od finálneho výrobcu alebo dokončovateľa.

Situácia v USA Nasledujúce zhrnutie zhruba zachytáva situáciu v USA v súčasnosti:

- Riadne zváženie rizika. Ste dostatočne informovaní o možnosti vzniku zodpovednosti za vady Vášho tovaru v USA? Alebo sú Vaše informácie nerealistické a opierajú sa len o prehnaný obraz poskytovaný médiami? Vždy však existuje riziko vzniku zodpovednosti za vady pre celý rad slovenských spoločností a je ho možné znížiť v prípade ak prijmete určité opatrenia. V zásade platí pravidlo že, ak máte obavu, zo vzniku zodpovednosti za vady, snažte sa získať čo najviac informácií a snažte sa zistiť, akým spôsobom môže byť dané riziko znížené a zvládnuté. Neoprávnené agresívne nároky by Vás nemali odstrašiť od Vášho podnikania na americkom trhu. V rámci právnej úpravy zodpovednosti za vady výrobkov však dochádza k revolučnej zmene v prospech podnikateľov; toto je dôležité mať na pamäti. Ohľadne bližších informácií viď brožúra "American Product Liability: Good News for Business!" (2005) uvedenú v prílohe.

– existujú federálne aj štátne zákony týkajúce sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok. Príkladmi na federálne zákony sú napríklad Zákon o označovaní nebezpečných látok (v znení Zákona o ochrane dieťaťa z r. 1966), Zákon o ochrane dieťaťa a bezpečnosti hračiek z r. 1966, Zákon o horľavých látkach a Zákon o bezpečnosti spotrebných výrobkov. Väčšia časť amerického zákona o právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok je však obsiahnutá v rozsiahlych rozsudkoch amerických federálnych a štátnych súdov, – v USA sa podáva veľa žalôb z dôvodu právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, – priznané náhrady škody v prípadoch právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok môžu byť niekedy dosť vysoké, – väčšina súdnych sporov týkajúcich sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok nie je rozhodnutá súdom, ale po niekoľkých právnych potýčkach sa veľká väčšina z nich urovná mimo súdu, pričom toto urovnanie obyčajne zahŕňa zaplatenie žalujúcej strane, – veľmi často budú môcť zahraniční výrobcovia, vývozcovia a poskytovatelia licencií uniknúť jurisdikcii amerických súdov v prípade, že ich výrobky alebo komponenty spôsobia zranenie nejakej osobe v USA. Alebo prinajmenšom majú na to dobré právne predpoklady. V iných prípadoch však zahraničné firmy budú podliehať dosahu amerických súdov a naopak, ich východzia pozícia nebude dobrá. Toto je veľmi dôležitá skutočnosť. (Pozri aj ďalej v tejto kapitole časť “Bude mať americký súd osobnú jurisdikciu nad zahraničným výrobcom, vývozcom alebo držiteľom licencie?”). Poistenie právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok by si mala v dostatočnom rozsahu zakúpiť každá spoločnosť, ktorá je vystavená takémuto riziku. Pre niektoré druhy výrobkov však takéto poistenie nemusí ani existovať, a pre niektoré iné typy výrobkov môže byť dosť drahé. “Spoluúčasť” (časť škody, ktorú bude musieť znášať poistený) bude často predstavovať dosť veľkú čiastku. Mnohé menšie spoločnosti si jednoducho nebudú môcť dovoliť zaplatiť poistenie právnej zodpovednosti za výrobok v USA v takom rozsahu, v akom je dostupné. Napriek tomu by spoločnosti mali vážne pouvažovať o zakúpení takého poistenia právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, ktoré by zahŕňalo tento výrobok, komponenty alebo časti na americkom trhu.

Trendy znižovania rizika právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok


Hoci neexistuje praktický spôsob ako 100% eliminovať všetky riziká možnosti žaloby právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok v USA, existujú niektoré veci, ktoré môžu spoločnosti urobiť, aby znížili svoje riziká. Niektoré z nich sú uvedené nižšie. Ich poradie ale neodráža stupeň dôležitosti: – zabezpečte, aby Váš výrobok bol čo možno najbezpečnejší, berúc do úvahy existujúci stav techniky, právo Spojených štátov, americké priemyselné štandardy a normy, činnosť konkurencie a ďalšie dôležité faktory, – zabezpečte, aby Vaše výrobky obsahovali návody na správne použitie a zodpovedajúce upozornenie na potenciálne nebezpečenstvo tak, ako si to vyžaduje americké právo. Uistite sa, že Vás propagačný materiál, nálepky a pod. sú úplné a presné, a že neobsahujú zbytočné vyhlásenia, ktoré by mohli byť neskôr použité proti Vám, – zistite, či existuje poistenie právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok pre USA, aká je jeho cena, čo kryje a čo nie, a ak je to možné, zakúpte si ho, – pouvažujte, či by nemal takéto poistenie právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok uzavrieť Váš americký distributér alebo prijímateľ licencie, pričom toto poistenie by zahŕňalo aj Vaše riziká (zahrnul by Vás do svojej poistky a Vy by ste zaplatili tomuto distributérovi alebo prijímateľovi licencie dodatočný príplatok), – pouvažujte o možnosti vytvoriť novú spoločnosť s nízkym základným kapitálom vo Vašej vlastnej krajine alebo v nejakej tretej krajine, ktorá by buď mala zmluvu na výrobu výrobkov s Vašou domácou (alebo inou) spoločnosťou vlastniacou výrobné zariadenia, alebo by si tieto výrobné zariadenia (prípadne ich časť) od tejto výrobnej spoločnosti prenajala a tak by vystupovala pre potreby amerického vývozu ako “výrobca”, – pouvažujte o vytvorení novej americkej pobočky s nízkym základným kapitálom, ktorá by nakupovala od výrobcu alebo predávajúceho v materskej krajine a ďalej by predávala americkým zákazníkom, – pouvažujte o možnosti vlastného poistenia, – predávajte za takých podmienok, podľa ktorých vlastníctvo k predávanému výrobku prejde na kupujúceho mimo územia USA a taktiež dohodu uzatvárajte mimo USA, – vložte niektoré špeciálne ustanovenia do Vašej americkej zmluvy, ktoré by mohli pomôcť presvedčiť americký súd, že nemá nad Vami, ako nad slovenským vývozcom, jurisdikciu, – v niektorých krajinách nie sú rozsudky amerických súdov (na rozdiel od arbitrážnych rozhodnutí) vykonateľné, alebo sú vykonateľné len s problémami. V takomto prípade je možné túto skutočnosť zakalkulovať ako jeden z faktorov znižovania rizika právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, – v prípade, že uskutočňujete predaj prostredníctvom amerických distributérov a zástupcov alebo poskytujete licenciu na výrobu americkému užívateľovi licencie, pokúste sa preniesť na tohto amerického distributéra, zástupcu alebo užívateľa licencie tak veľa rizika právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, ako je to len možné. Mnohé zahraničné spoločnosti sa o to pokúšajú s rôznym úspechom. Existuje veľa spôsobov, ako to dosiahnuť a niektoré z nich sú uvedené nižšie.

Prenesenie rizika právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok na amerického sprostredkovateľa Je možné zmluvne preniesť podstatnú časť právnej zodpovednosti výrobcu, dodávateľa alebo poskytovateľa licencie na amerického distributéra, zástupcu alebo prijímateľa licencie. Väčšina amerických distributérov, zástupcov alebo prijímateľov licencie sa takémuto pokusu bude brániť, ale stojí za to sa aspoň o to pokúsiť. Na svoje prekvapenie autor počas svojej praxe zistil, že americká strana niekedy prijme podstatnú časť takého rizika.


Predstavme si nasledujúcu situáciu: zahraničná (nie americká) spoločnosť predá výrobok alebo nejaký druh tovaru americkému distributérovi, ktorý ho obratom predá na americkom trhu. Zahraničná spoločnosť nemá trvalé sídlo a ani žiadny majetok v USA. Potom sa stane, že nejaká osoba sa zraní alebo zomrie údajne v dôsledku toho, že tento výrobok používala, obsluhovala, skonzumovala atď. Táto osoba (resp. jeho či jej pozostalí) podá žalobu na amerického distributéra, ale nie na jeho zahraničného dodávateľa. Ak zmluva uzavretá medzi zahraničným (nie americkým) dodávateľom a americkým distributérom obmedzila právo regresu distributéra proti dodávateľovi, potom riziko právnej zodpovednosti dodávateľa sa podstatne zníži. Niektoré spôsoby zmluvného zníženia rizika právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok zahŕňajú nasledujúce možnosti: – nesúhlasiť so zmluvou, ktorá by kryla distributéra proti náhrade škody vyplývajúcej z právnej zodpovednosti za výrobok a ktorá by ho zbavovala tejto zodpovednosti, – primať distributéra, aby súhlasil so zmluvou, ktorá by kryla dodávateľa proti náhrade škody vyplývajúcej z právnej zodpovednosti za výrobok a ktorá by ho zbavovala tejto zodpovednosti (toto je obyčajne nemožné dosiahnuť, ale môže to byť východzí bod pre dodávateľa pri rokovaniach), – pomocou mnohých výnimiek stlmiť dopad ustanovení, ktorými dodávateľ preberá zodpovednosť za chybné výrobky (existuje mnoho spôsobov, ako to urobiť), – vyžadovať, aby americký distributér uplatňoval akékoľvek nároky týkajúce sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, za ktoré požaduje odškodnenie od dodávateľa, v arbitrážnom konaní mimo USA, najlepšie v jurisdikcii, ktorá nie je naklonená udeľovaniu vysokých náhrad škody alebo ktorej právny poriadok je relatívne priaznivý voči dodávateľovi, a zmluvne zaistiť, že distributér nebude mať právo domáhať sa regresom pred americkým súdom odškodnenia alebo akýmkoľvek spôsobom zatiahnuť dodávateľa do amerického súdneho sporu, aby sa tam stal jednou zo zúčastnených strán, – zmluvne stanoviť maximálnu výšku odškodnenia vyplývajúceho z titulu právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, ktoré bude musieť dodávateľ distributérovi uhradiť. Pamätajte, že akákoľvek dohoda medzi Vami a Vaším americkým kupujúcim, distributérom, obchodným zástupcom alebo používateľom licencie, ktorá Vás vylučuje alebo obmedzuje Vašu právnu zodpovednosť za výrobok nebude záväzná pre tretiu stranu, ktorá utrpí zranenie údajne kvôli Vášmu tovaru, výrobku, komponentu alebo súčiastke.

Bude mať americký súd osobnú jurisdikciu nad zahraničným výrobcom, vývozcom alebo poskytovateľom licencie? Touto otázkou sa myslí to, či bude americký súd kompetentný vypočuť, rozhodnúť a vyhlásiť odškodnenie v súdnych procesoch týkajúcich sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok proti zahraničnému výrobcovi, vývozcovi alebo poskytovateľovi licencie. Alebo, či bude mať táto strana aspoň k dispozícii presvedčivé právne argumenty napadnúť výkon osobnej jurisdikcie amerického súdu. Odpoveďou je, že v mnohých prípadoch súd nachádzajúci sa v americkom štáte, v ktorom údajne poškodená strana podáva žalobu, nebude mať osobnú jurisdikciu nad osobou alebo firmou, ktorá nebýva v tom štáte. Alebo, v mnohých situáciách bude mať takáto osoba alebo firma aspoň dobré právne predpoklady pre argumentovanie v tom zmysle. To je dôležitý bod, jeden z rozhodujúcich pre americké a zahraničné spoločnosti a jednotlivcov. Mnohé spoločnosti a dokonca ani právnici si nie sú plne vedomí relatívne nedávneho právneho vývoja v tejto oblasti. Samozrejme, záleží na konkrétnych faktoch a okolnostiach. V niektorých prípadoch subjekt, ktorý nemá sídlo, resp. bydlisko v americkom štáte, v ktorom sa proces začal, môže mať dobré právne argumenty pre napadnutie jurisdikcie amerického súdu a môže uspieť pri takom napadnutí. V iných prípadoch bude mať iba relatívne slabé argumenty a jeho námietky voči jurisdikcii amerického súdu pravdepodobne neuspejú. Hlavná pozornosť sa sústredí na zistenie skutočnosti, či subjekt “bez trvalého sídla” má


“dostatočné kontakty” s americkým štátom, v ktorom sa začal súdny proces s cieľom zistiť oprávnenie výkonu osobnej jurisdikcie súdu toho amerického štátu. “Subjektami bez trvalého sídla” sa nemyslia len spoločnosti, ktoré majú svoje aktivity výlučne mimo USA, t.j. “zahraničné” spoločnosti a jednotlivci, ako sú napr. slovenské a iné zahraničné firmy operujúce vo svojej materskej krajine. Myslia sa tým aj americké spoločnosti a jednotlivci, ktorí nemajú trvalé sídlo, resp. bydlisko v tom americkom štáte, v ktorom sa začal alebo sa môže začať proces týkajúci sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok. Autor sa zúčastnil na mnohých prípadoch právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, v ktorých bol odporca (alebo jeden z odporcov) “subjektom bez trvalého bydliska”. Pôvodne chcel autor zahrnúť do tohto Sprievodcu svoje právne memorandum, ktoré dosť jasne špecifikuje niečo, čo možno nazvať “nový” zákon o ”osobnej jurisdikcii” nad subjektami bez trvalého bydliska v konkrétnom americkom štáte v prípadoch týkajúcich sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok. Nie je to však vhodné pre tohto Sprievodcu a bolo by to príliš dlhé. Preto ponúka len jeho stručné zhrnutie.

“Stará” právna norma: Teória “prúdu obchodu” Právna norma až donedávna stanovovala približne toto: ak subjekt bez trvalého bydliska v konkrétnom americkom štáte, ktorého sa to týka, najmä pokiaľ ide o zahraničnú spoločnosť operujúcu zvonku USA, dáva svoje výrobky, časti alebo komponenty do “prúdu obchodu” s očakávaním, že niektoré si ľudia v americkom štáte, kde sa súdny proces začína, kúpia alebo ich budú používať, súdy tohto amerického štátu budú mať osobnú jurisdikciu nad zahraničnou stranou, dokonca aj vtedy, keď tá strana nemá žiadne iné kontakty s týmto americkým štátom. Očakávanie, že nejaký druh tovaru mohol byť zakúpený alebo používaný ľuďmi v konkrétnom americkom štáte sa v rámci teórie “prúdu obchodu” zvyčajne interpretuje pomerne dosť široko proti zahraničnej strane. Táto teória sa tu bude uvádzať ako “Teória prúdu obchodu”.

“Nová” právna norma: jeden alebo viac skutkov subjektu bez trvalého sídla je zámerne orientovaných smerom ku konkrétnemu americkému štátu Pomerne nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu USA a dokonca ešte čerstvejšie rozhodnutia federálnych a štátnych súdov v USA smerujú k vyžadovaniu viac ako len obyčajného “očakávania” alebo “uvedomenia si”, že výrobok, komponent alebo časť by sa mohli dostať na územie amerického štátu prostredníctvom “prúdu obchodu”. Táto časť výrokov súdu (momentálne všeobecne prijímaná) hľadá nejakú činnosť zahraničnej strany zámerne orientovanú smerom do amerického štátu, v ktorom sa začína súdny spor. Sem môže patriť:

1. navrhnutie výrobku pre trh tohto amerického štátu, 2. reklamná kampaň v tomto americkom štáte, 3. vytvorenie siete na poskytovanie informácií, rád alebo služieb zákazníkom v tomto

americkom štáte, 4. obchodovanie s výrobkom na trhu prostredníctvom distributéra alebo obchodného

zástupcu, ktorý má tento americký štát ako svoje zmluvné územie (t.j. vytváranie, riadenie alebo využívanie distribučného systému, ktorý priniesol výrobok do tohto amerického štátu), vlastníctvo kancelárie, zamestnancov, zástupcov alebo majetku v tomto americkom štáte. Táto teória sa tu bude uvádzať ako “teória zámerného spojenia so štátom”. Niektoré fakty sa tu úmyselne zjednodušujú. Z odborného hľadiska sa súd bude zaujímať o to, či je kontakt žalovanej strany “bez trvalého sídla” so štátom “podstatný” (napr. či má v tomto štáte kanceláriu, či je tu zaregistrovaný za účelom podnikania, či má jedného alebo viacerých zamestnancov umiestnených v tomto štáte) – to je “všeobecné jurisdikčné hľadisko”. Ak toto nie je splnené, potom súd použije test “zámerného spojenia”. Ak ani jedna z týchto podmienok nie je splnená, potom strana “bez trvalého sídla” je prepustená z prípadu.

Autor pracoval na viacerých prípadoch tohto druhu týkajúcich sa spoločností so sídlom mimo USA. Jeden


z nich sa týkal zahraničného (nie amerického) výrobcu, resp. predávajúceho (autorovho klienta). Súdny prípad bol prejednávaný v štáte Colorado. Tento prípad je popísaný nižšie. Pri čítaní tejto prípadovej štúdie majte na pamäti “teóriu prúdu obchodu” a “teóriu zámerného spojenia so štátom”.

Štúdia nedávneho prípadu právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok Ak si myslíte, že máte chuť prečítať si viac právnických podrobností o tom, čo autor opísal v predchádzajúcej časti, potom by ste si mohli podrobnejšie všimnúť túto prípadovú štúdiu. Zahraničný (neamerický) výrobca kovových lavičiek na sedenie do verejných parkov, obchodných centier atď. (tu uvádzaný ako “ZV”) predával svoje lavičky už viac ako 20 rokov len jednej americkej spoločnosti so sídlom v Massachusetts, USA (tu uvádzaná ako “Masspol”), ktorá ich ďalej predávala svojim zákazníkom v rozličných častiach USA. Nikdy neexistovala žiadna písomná zmluva medzi ZV a spoločnosťou Masspol, na základe ktorej by bol ZV určil spoločnosť Masspol ako svojho výhradného (resp. nie výhradného) distributéra pre USA alebo ktorúkoľvek časť USA, alebo ktorá by inak definovala ich vzájomný vzťah. Spoločnosť Masspol ďalej predala určitý počet lavičiek zahraničného výrobcu spoločnosti so sídlom v štáte Colorado (tu uvádzanej ako Colospol), a Colospol ich inštalovala v coloradskom obchodnom stredisku. Pán Jones (žalobca) tvrdil, že utrpel vážne telesné poranenia a inú finančnú škodu po tom, ako si (údajne) sadol na jednu z lavičiek a tá sa zrútila. Pán Jones žaloval tri strany o náhradu škody na štátnom súde v Colorade: Masspol, Colospol a zahraničného (neamerického) výrobcu, ktorý predal dotyčnú lavičku spoločnosti Masspol. Hoci ZV mal určitý druh poistenia proti zodpovednosti výrobcu za výrobok kryjúci americké žaloby, zahraničný výrobca a jeho poisťovňa sa rozhodli napadnúť jurisdikciu coloradského súdu nad zahraničným výrobcom. ZV a poisťovňa si najali firmu autora tohto Sprievodcu. Hlavným problémom pre autorovu firmu bolo presvedčiť súd v Colorade, aby neaplikoval “teóriu prúdu obchodu”, ktorej podstata bola vysvetlená už skôr. Táto teória bola vyhlásená a aplikovaná Najvyšším súdom USA v niekoľkých rozsudkoch približne do roku 1984. Mnoho nižších súdov aplikovalo túto teóriu v prípadoch týkajúcich sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok. Konkrétne aj Najvyšší súd štátu Colorado použil teóriu prúdu obchodu v pomerne dobre známom prípade Michelin. Bolo celkom jasné, že pri použití tejto teórie by bol Najvyšší súd štátu Colorado v uvedenom prípade rozhodol, že má jurisdikciu nad zahraničným výrobcom a že môže vyniesť rozsudok vzhľadom na ZV a s ohľadom na žalobu pána Jonesa týkajúcu sa právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok. Hlavnou úlohou bolo presvedčiť coloradský súd,

1. aby nepoužil “teóriu prúdu obchodu”, ale aby radšej použil “teóriu zámerného spojenia so štátom”, 2. že zahraničný výrobca nemal potrebné spojenia so štátom Colorado, ktoré by oprávňovali súd v

Colorade uplatňovať osobnú jurisdikciu nad ZV.

Tento problém bol komplikovaný skutočnosťou, že v jednom z rozhodnutí Najvyššieho súdu priaznivom pre ZV, autorovho klienta, časť väčšinového názoru, ktorý vyjadroval “teóriu zámerného spojenia so štátom”, nebola prijatá väčšinou sudcov Najvyššieho súdu USA. Preto existovala (a ešte stále existuje) pochybnosť, či “teória zámerného spojenia so štátom” skôr ako “teória prúdu obchodu” reprezentuje právo krajiny, ktoré musia nižšie americké federálne a štátne súdy aplikovať. Napriek tomu autorova firma pred coloradským súdom argumentovala, že teória zámerného spojenia so štátom sa na tento prípad vzťahuje a že pri jej aplikácii súd nemá osobnú jurisdikciu nad ZV aby mohol vyniesť rozsudok týkajúci sa zodpovednosti ZV voči pánu Jonesovi. Zdôrazňovala, že:


1. ZV nemal a ani v súčasnosti nemá kanceláriu, zamestnancov, zástupcov, bankové účty alebo iné spojenie so štátom Colorado,

2. ZV nikdy neposkytoval a ani v súčasnosti neposkytuje pravidelné poradenstvo alebo služby zákazníkom v Colorade,

3. ZV nikdy nevymyslel ani neupravil kovové lavičky (alebo akýkoľvek iný výrobok) špeciálne pre trh štátu Colorado

4. ZV nikdy nepropagoval nijaký zo svojich výrobkov, vrátane svojich lavičiek, v Colorade, 5. v čase, keď bola uvedená kovová lavička vyrobená alebo predaná spoločnosti Masspol, v čase

“nehody” pána Jonesa a v čase, keď pán Jones zažaloval ZV, zahraničný výrobca nemal exkluzívneho a ani neexkluzívneho distributéra alebo zástupcu, ktorý mal ako svoje teritórium USA alebo samotný štát Colorado. Konkrétne, že nikdy neexistovala a ani neexistuje žiadna zmluva medzi ZV a spoločnosťou Masspol. Autorova firma tvrdila, že spoločnosť Masspol bola vždy len náhodným kupcom lavičiek od ZV, ktoré spoločnosť Masspol ďalej predávala komukoľvek a kedykoľvek chcela, a že spoločnosť Masspol robila svoju vlastnú reklamu a propagáciu lavičiek v USA, a že spoločnosť Masspol mala svojich vlastných zákazníkov a svoje vlastné distribučné siete v USA. Tiež zdôrazňovala, že ZV vždy dodal svoje lavičky priamo spoločnosti Masspol v Massachussetts. A že ZV nikdy nepoznal zákazníkov spoločnosti Masspol, ani jej distribučnej a predajnej siete. Na základe uvedených skutočností konštatovala, že ZV nevytvoril, neriadil a ani nepoužíval systém distribúcie, ktorý umiestnil uvedenú lavičku, ktorá údajne spôsobila škody pána Jonesa, do štátu Colorado.

Právnici pána Jonesa vo svojej dôkladne pripravenej a formulovanej písomnej odpovedi a vo svojom ústnom vystúpení energicky odpovedali, že

1. na tento prípad sa vzťahuje “teória prúdu obchodu”, 2. pri jej aplikácii má súd štátu Colorado jurisdikciu nad ZV.

Právnici pána Jonesa citovali mnoho rozhodnutí federálnych a štátnych súdov v USA, a samozrejme rozhodnutia Najvyššieho súdu USA, v prospech “teórie prúdu obchodu”. Argumentovali, že na tento prípad sa vzťahuje rozhodnutie Najvyššieho súdu štátu Coloradu v prípade Michelin, a že tá časť rozhodnutia Najvyššieho súdu USA v prípade Asahi, ktorá uvádzala “teóriu zámerného spojenia so štátom”, nemá silu zákona. Ich argumentácia (v skratke) spočívala v tom, že keď ZV predal a dodal uvedenú lavičku spoločnosti Masspol, dalo sa predvídať, že spoločnosť Masspol ju ďalej predá niekomu, kto (alebo čo) by mohol zapríčiniť, že táto lavička bude nainštalovaná v Colorade, ak sa do úvahy zoberie fakt, že spoločnosť Masspol predávala a dodávala lavičky od ZV do mnohých oblastí USA. Preto teda, dôvodil právny zástupca pána Jonesa, súd v Colorade môže a mal by uplatňovať osobnú jurisdikciu nad ZV. Súd v Colorade rozhodol, že nemá osobnú jurisdikciu nad ZV. Inými slovami, ZV vyhral proces v otázke osobnej jurisdikcie ... súd v Colorade nerozhodol otázku zodpovednosti ZV voči pánu Jonesovi. Súd založil svoje rozhodnutie hlavne na “teórii zámerného spojenia so štátom” (bez toho, že by konkrétne spomenul túto teóriu), pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že ZV nemal požadované “zámerné spojenie so štátom Colorado”. Pán Jones sa ale nevzdal. Jeho právni zástupcovia potom podali na ten istý súd dva písomné návrhy na prehodnotenie rozhodnutia založené na údajných nových dôkazoch. Súd v Colorade zamietol oba návrhy. Takto zahraničný výrobca unikol zo spárov coloradského súdu. Pán Jones sa už nepokúsil odvolať sa k vyššiemu súdu. Je teoreticky možné, že ak by spoločnosti Masspol alebo Colospol boli uznané zodpovednými za škody, ktoré utrpel pán Jones, jedna alebo druhá by mohli skúsiť podať žalobu na zahraničného výrobcu buď v Massachusetts, alebo v materskej krajine zahraničného výrobcu. Z určitých dôvodov, ktoré sa tu nebudú rozoberať, je však málo pravdepodobné, že sa tak stane.


Čitateľ by z tejto prípadovej štúdie nemal usudzovať, že každý americký súd dospeje k rovnakému záveru pri podobných okolnostiach a faktoch. Je zrejmé, že šance subjektu “bez trvalého sídla” s úspechom použiť “teóriu zámerného spojenia so štátom” sú vo všeobecnosti lepšie pred federálnym súdom ako pred štátnym súdom, a ak by mal spor prebiehať pred štátnym súdom, autor by sa obyčajne pokúsil preložiť ten prípad na federálny súd. Ale hlavným bodom je fakt, že prinajmenšom potenciálne, niektorí výrobcovia a predávajúci majú k dispozícii právnu teóriu (“teóriu zámerného spojenia so štátom”), s ktorou môžu úspešne napadnúť jurisdikciu amerických súdov. Väčšina amerických právnikov zastupujúcich žalujúcu stranu v prípadoch právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok a v podobných prípadoch pracuje na základe dohody o podiele advokáta na vyhranej spornej sume. Sú platení podľa toho, akú sumu rozsudkom alebo mimosúdnym vyrovnaním získajú. Takíto právnici za normálnych okolností nechcú ťažké a časovo náročné predbežné právne bitky o tom, či súd má jurisdikciu nad zahraničným (neamerickým), alebo niekedy dokonca aj nad americkým (z iného štátu) odporcom, s výnimkou prípadov, keď nárok ich klienta na odškodné je dosť vysoký. Najmä ak existujú iní americkí odporcovia, ktorí sú ľahšie v dosahu (ako napr. spoločnosti Masspol a Colospol v uvedenej prípadovej štúdii), sú solventní, resp. majú dostatočné poistenie právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok kryjúce odškodnenia. Autorova firma bola prekvapená, že právnici pána Jonesa boli ochotní venovať toľko času a úsilia svojej snahe žalovať zahraničného výrobcu. Dokonca aj vtedy, keď má zahraničná spoločnosť americkú pobočku alebo filiálku, mohla by využiť teóriu zámerného spojenia so štátom. Ak sa Vaša pobočka alebo filiálka nachádza úplne mimo štátu, v ktorom sa odohráva alebo sa má odohrávať súdny proces, je subjektom bez trvalého sídla v tom štáte, a v závislosti na skutočnostiach uvedených už skôr sa môže stať, že ani zahraničná spoločnosť, ani jej sesterská firma alebo spoločnosť nebudú podliehať právnemu poriadku toho štátu pre prípad právnej zodpovednosti výrobcu za výrobku. Pre tieto prípady už existuje isté precedentné právo (aj keď je pomerne obmedzené). Napadnutie jurisdikcie amerického súdu, ako v uvedenom prípade, si vyžaduje značný právnický a na faktoch založený vklad, a pokiaľ ide o výšku právnických poplatkov, obyčajne to nie je lacné. Ak v otázke jurisdikcie prehráte na úrovni nižšieho súdu, môžete sa chcieť odvolať. Pri tomto odvolaní môžete vyhrať, alebo ak žalujúca strana vidí, že sa odvolávate, môže dôjsť k primeranému mimosúdnemu vyrovnaniu prípadu. Zahraničná spoločnosť môže často zvýšiť svoje šance uniknúť jurisdikcii väčšiny amerických súdov vhodným zostavením svojich aktivít a vhodnou formuláciou svojich zmlúv s americkými stranami (napr. s distributérmi, s obchodnými zástupcami, prijímateľmi licencií, dokonca aj s americkými pobočkami a filiálkami). Spoločnosť nemôže a nemala by úplne zdeformovať nepraktickým spôsobom svoje aktivity, resp. zmluvy, aby sa pokúsila vyhnúť možnej žalobe, ale môžu existovať veci, ktoré môže urobiť, aby znížila riziko v medziach možného. Niektoré z nich sú načrtnuté v tejto kapitole. Určite je ešte viac toho, čo by sa dalo povedať o tejto téme. Túto kapitolu však uzavrie už iba jeden záverečný bod a krátky príbeh. Právnik poškodenej strany môže aj pohroziť súdnym sporom z titulu právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok spoločnosti so sídlom mimo USA. Tento právnik môže spoločnosti napísať a zatelefonovať. Môže jej aj poslať nejaké papiere, aby ich podpísala. Len čo sa s Vami skontaktuje, spojte sa so svojím americkým právnikom a tomu druhému právnikovi nehovorte nič – počúvajte, robte si poznámky, čítajte, čo Vám pošle a posielajte tieto poznámky a doklady svojmu americkému právnikovi. A najmä, nič nepodpisujte a s ničím nesúhlaste bez predchádzajúceho súhlasu svojho amerického právnika. Tu je nedávny príbeh. Európsky výrobca (autorov klient) obdržal niekoľko telefonických hovorov a neskôr aj listy od nejakého amerického právnika. Ten právnik tvrdil, že zastupuje policajta, ktorý bol údajne vážne zranený pri používaní výrobku autorovho klienta. Nanešťastie, jeho klient telefonicky o prípade diskutoval s tým právnikom a odpovedal na listy, ktoré mu ten právnik poslal, bez toho, aby autora najprv skontaktoval. Našťastie, tieto veci, ktoré nemal robiť, jeho klienta nepoškodili – ale mohli. Medzi dokladmi, ktoré tomuto


klientovi poslal právnik poškodenej strany, bol aj jeden, po podpise ktorého by klient podliehal jurisdikcii amerického súdu so sídlom v uvedenom štáte. Ďalším bola kópia predvolania a žaloba. Autorov klient nemal žiadne iné známe kontakty s tým štátom okrem toho, že údajne jeden alebo viac jeho výrobkov vstúpilo do tohto štátu. V čase, keď sa údajná “nehoda” stala, klient naozaj mal americkú pobočku so sídlom v inom americkom štáte, ale táto spoločnosť nepredala výrobok, ktorý údajne spôsobil zranenie. Ten výrobok predal tento európsky klient priamo z Európy do americkej obchodnej siete. Takisto nemal ani žiadneho distributéra alebo obchodného zástupcu v uvedenom americkom štáte. Okrem toho, rozpustil a zlikvidoval svoju americkú pobočku ešte predtým, ako sa s ním americký právnik poškodenej strany spojil (a neurobil to z toho dôvodu). Po oboznámení sa s faktami autor samozrejme poučil svojho klienta, aby nepodpisoval žiadny doklad, ktorý by mu predložil druhý právnik, aby tomu právnikovi nič viac nehovoril, aby autorovi poslal všetky dôležité doklady a aby ho informoval o všetkých ďalších kontaktoch a o ďalšom vývoji. S tým právnikom sa autor neskontaktoval. Nikdy nebol podaný návrh na žalobu – autor sa na to priebežne informoval na súde. Štátny štatút obmedzení má čoskoro vypršať. Aj keď má žalujúca strana ešte stále trochu času formálne doručiť dokumenty súdnej žaloby autorovmu klientovi (komplikovaným postupom podľa niektorých medzinárodných dohôd), podľa autora je nepravdepodobné, že sa tak stane. Ten americký právnik si uvedomil, že autorov klient dobrovoľne neprijme jurisdikciu uvedeného amerického súdu (podpisom dokumentu), a že podstúpi boj o jurisdikciu, ktorú nemusí dotyčný americký právnik vyhrať a ktorá by bola nákladná pokiaľ ide o jeho čas (celkom pravdepodobne pracoval na základe dohody o “podiele advokáta na vyhranej spornej sume”) a že autorov klient nebude súhlasiť ani s mimosúdnym urovnaním prípadu.

Kapitola V ZMLUVY S AMERICKÝMI DISTRIBUTÉRMI A OBCHODNÝMI ZÁSTUPCAMI

Späť na obsah

Táto kapitola sa týka zmluvy o výhradnom predaji (distribučnej zmluvy) a zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré Vy, slovenská strana, uzavriete so svojím americkým distributérom alebo obchodným zástupcom na predaj, resp. podporu predaja Vašich výrobkov. Distributér alebo díler je spoločnosť alebo jednotlivec, ktorý nakupuje tovar a ďalej ho predáva na určitom území (napr. v celých Spojených štátoch alebo len v jednej ich časti) pod svojím vlastným menom a na svoj vlastný účet, pravidelným a pokračujúcim spôsobom. Za normálnych okolností distributér nedostáva žiadnu províziu od dodávateľa. Obchodný zástupca je spoločnosť alebo jednotlivec, ktorý pod menom dodávateľa, resp. na jeho účet snaží sa získavať objednávky na tovar dodávateľa na určitom území (napr. v celých Spojených štátoch alebo len v jednej ich časti) a pritom dostáva dohodnutú províziu z predaja. Obchodný zástupca tovar ani nekupuje, ani nepredáva – skutočný predaj sa uskutočňuje medzi dodávateľom a americkým zákazníkom. Tu je niekoľko dôležitých bodov, ktoré si treba pamätať, pokiaľ ide o zmluvy s americkými distributérmi a obchodnými zástupcami:

I. Distribučné a dílerské zmluvy

A. Územie a exkluzivita, zmluvné obmedzenia: Je právne možné uzavrieť jednu exkluzívnu distribučnú alebo dílerskú zmluvu pre celé USA. Rovnako je právne možné uzavrieť jednu alebo viac neexkluzívnych distribučných zmlúv pre celé USA, alebo len pre ich časť. Aj keď je právne možné uzavrieť jednu alebo viac dohôd o výhradnom predaji pre rozličné oblasti


USA, táto situácia môže vyvolať problémy v súvislosti s americkými zákonmi o konkurencii (nazývanými “protimonopolné (antitrustové)” zákony). Problémom je to, ako v zmluve vyriešiť otázku predaja pre amerického distributéra číslo 1 (ktorého exkluzívnym územím je napr. určená oblasť východného pobrežia USA) mimo jeho zmluvného územia. Ak podmienky zmluvy zakazujú predaj mimo jeho územia, potom existuje riziko, že tento zákaz spôsobí porušenie amerických antitrustových zákonov zo strany zahraničného dodávateľa, alebo že distributér to môže tvrdiť (súdny proces o trojnásobnú náhradu údajne utrpených škôd môže začať každý (vrátane distributéra), kto je údajne poškodený z dôvodu porušenia amerických antitrustových zákonov). Snaha stanoviť distributérovi maloobchodnú cenu je taktiež nebezpečná z hľadiska možného porušenia amerických antitrustových zákonov a je potrebné sa toho vyvarovať. V skutočnosti, akýkoľvek druh zmluvných obmedzení distributéra alebo zástupcu predstavuje určitý stupeň rizika porušenia antitrustových zákonov. Tiež je potrebná opatrnosť pri ponuke rozličných cien a obchodných podmienok pre tie isté tovary rôznym distributérom a zákazníkom, pretože to môže dodávateľovi takisto spôsobiť problémy s americkými antitrustovými zákonmi. Na zníženie rizika sa v týchto situáciách žiada rafinovaný návrh zmluvy a vhodné správanie sa dodávateľa.

B. Doba, na ktorú sa dohoda uzatvára: Často sa stáva, že zahraničný dodávateľ chce dohodu na relatívne krátke obdobie (napr. 1-3 roky), resp. takú, ktorá by umožňovala dodávateľovi ukončiť ju z viacerých konkrétnych dôvodov, vrátane možnosti bez udania dôvodu s relatívne krátkou výpovednou lehotou. Americký distributér bude mať často záujem o zmluvu na dlhšie obdobie. Toto sa môže stať predmetom rokovania. Je potrebné pozorne pripraviť znenie ustanovenia o ”dobe, na ktorú sa dohoda uzatvára”, o ukončení zmluvy a s tým spojených zmluvných ustanoveniach.

C. Minimálne nákupné kvóty: Ak dodávateľ poskytuje americkej strane exkluzívne distribučné práva, mal by za normálnych okolností vyžadovať od amerického distributéra splnenie minimálnych nákupných kvót (“MNK”). Tu je len niekoľko bodov z tých, o ktorých treba uvažovať v súvislosti s MNK:

1. Predstavte si, ak by zmluva uvádzala, že pre prvý zmluvný rok je MNK x (v amerických dolároch alebo v nejakých jednotkách), a že pred koncom prvého a každého nasledujúceho zmluvného roka sa strany písomne dohodnú na MNK pre ďalší zmluvný rok. Návrh zmluvy by tiež niekde uvádzal, že ak sa MNK pre niektorý rok nesplnia, alebo ak sa do určitého času písomne nedohodnú MNK na niektorý rok, potom môže dodávateľ ukončiť platnosť zmluvy. Takéto ustanovenia môžu vyústiť do jednoročnej dohody alebo prinajlepšom do dohody uzatváranej z roka na rok. Umožnia distributérovi veľmi ľahko sa zbaviť amerického distributéra. Takéto ustanovenia môžu byť v záujme dodávateľa, ale americký distributér s nimi veľmi často nebude súhlasiť. Americký distributér bude obyčajne chcieť zmluvu, ktorá by určovala MNK pre toľko rokov do budúcnosti, ako je to len možné, a ak sa splnia MNK, potom distributérovi zostanú distribučné práva. Dodávateľ sa môže spýtať, ako môže súhlasiť s MNK na tri, štyri alebo päť rokov. Odpoveď znie – často to môžete urobiť, a ak to neurobíte, môže sa dokonca stať, že nemusíte byť ani schopný zmluvu vôbec uzavrieť.

2. Pouvažujte, či MNK by mali byť naozaj stanovené kvóty, alebo by to mohli byť len ciele, t.j. nie pevné záväzky distributéra nakúpiť stanovené minimálne množstvo alebo množstvo, ktoré, ak nie je zakúpené, by umožňovalo Vám, zahraničnému dodávateľovi, žalovať distributéra o náhradu škody.

3. Existuje ešte viac otázok týkajúcich sa MNK, o ktorých treba uvažovať: a. ako sa dá zmerať, či sú MNK splnené? Mali by byť normou pevné, nezrušené

objednávky na výrobky, odoslané americkým distributérom v určitom období stanovenom pre MNK? Za normálnych okolností je toto najlepšie riešenie pre všetky strany. Zahraničný dodávateľ môže uprednostniť dodatok “a zaplatené v určitom období stanovenom pre MNK”. To ale podstatne skráti obdobie pre MNK,


keďže distributér bude obyčajne potrebovať nejaké časové obdobie, počas ktorého má zaplatiť za výrobky po tom, ako objedná tovar.

b. Ak americký distributér prekročí svoje MNK pre určité obdobie, bude mať nárok pripočítať si prevyšujúce množstvá v jednom alebo vo viacerých nasledujúcich obdobiach? Takýto kreditový mechanizmus je samozrejme dobrý pre americkú stranu a tá sa aj môže pokúsiť dosiahnuť ho pri rokovaniach.

c. Americký distributér môže trvať na ustanovení, že ak je nesplnenie MNK zapríčinené zahraničným dodávateľom, potom dodávateľ nemôže zmluvu ukončiť. Tento typ ustanovenia je často veľmi ťažké pripraviť tak, aby s ním obe strany mohli súhlasiť. Často sa to môže spojiť aj s rokovaniami o dodávateľových cenách výrobkov. Americký distributér sa môže snažiť presadiť ustanovenia zabraňujúce dodávateľovi predávať distributérovi za ceny, ktoré by neboli konkurencieschopné.

D. Zodpovednosť výrobcu za výrobok: Zahraničný dodávateľ by mal vážne pouvažovať o tom, že by sa prostredníctvom ustanovení v distribučnej zmluve pokúsil preniesť na amerického distributéra tak veľa rizika právnej zodpovednosti výrobcu za výrobok, ako je to len možné. Mnohí americkí distributéri sa tomu budú brániť, ale niekedy je na prekvapenie takéto úsilie zo strany dodávateľa úspešné.

E. Ustanovenia o zákaze konkurencie: Zahraničný dodávateľ bude často žiadať od amerického distributéra, aby neobchodoval, priamo alebo nepriamo, s výrobkami konkurujúcimi “zmluvným” výrobkom, kým je v platnosti distribučná zmluva. Toto je normálne tam, kde distributér má exkluzívne územné práva, a podľa amerického práva to vo väčšine prípadov nebude predstavovať žiadny problém. Niekedy však môže dodávateľ chcieť uvaliť takýto záväzok o zákaze konkurencie na distributéra aj na obdobie po vypršaní platnosti zmluvy (napr. na obdobie 1 – 5 rokov). V niektorých prípadoch bude takéto ustanovenie nadmieru široké, napríklad vo svojej definícii “konkurenčných výrobkov”, alebo pokiaľ ide o zemepisný rozsah zákazu. Platnosť takéhoto ustanovenia podľa amerického práva bude potrebné pozorne vyhodnotiť už dopredu americkým právnym poradcom zahraničného dodávateľa.

F. Žiadna zodpovednosť pri ukončení zmluvy: Zahraničný dodávateľ by mal trvať na takých ustanoveniach v distribučnej zmluve, ktoré by uvádzali, že americký distributér nemôže žiadať nijakú náhradu škody, ušlého zisku, výdavkov a pod. v prípade, že zmluva vyprší alebo sa skončí na základe ustanovenia o ukončení zmluvy obsiahnutej v distribučnej zmluve. Na základe práva mnohých krajín bude mať distributér, zástupca alebo podobný subjekt podľa zákona, precedentného práva, resp. všeobecných právnych princípov dôvod na žiadosť o náhradu škody, resp. odškodnenie za nesprávne ukončenie zmluvy alebo za jej nesprávne neobnovenie. Podľa amerického práva je situácia trochu komplikovanejšia. Čiastočne bude záležať na tom, o aký výrobok ide, zákony ktorého amerického štátu sú použiteľné na zmluvu, prečo bola zmluva ukončená alebo neobnovená, či sa to dalo považovať za “koncesionársku dohodu” alebo nie, ako dlho bola zmluva v platnosti, rozsah distributérových nevykompenzovaných výdavkov spojených s distribútorstvom, či existoval dôvod pre tvrdenie, že dodávateľ nekonal “v dobrej viere”, či ustanovenie týkajúce sa ukončenia (alebo s ním spojené ustanovenia) by sa mohlo považovať za “nespravodlivé”, a iné faktory. V mnohých prípadoch môže byť takýto “skončený” distributér schopný začať súdny proces o náhradu škody a snáď aj o dodatočnú nápravu. Takéto žaloby sú v USA pomerne bežné . Riziká výskytu takýchto žalôb na zahraničného dodávateľa sa dajú za normálnych okolností podstatne znížiť, ak je návrh zmluvy pozorne pripravený a ak dodávateľ koná primerane v ostatných otázkach.

G. Rozhodcovská doložka; Použiteľné právo: Z hľadiska zahraničného dodávateľa by zmluva mala obyčajne umožňovať arbitrážne konanie podľa pravidiel obchodnej arbitráže Americkej


arbitrážnej asociácie (“AAA”). Miestom arbitrážneho konania by malo byť nejaké americké mesto, ktoré nie je príliš blízko miestu podnikania amerického distributéra, ktoré v rámci možností vyhovuje dodávateľovi a kde má AAA svoju kanceláriu. New York City, Boston alebo Washington, D.C. by za normálnych okolností mohli byť vhodnými miestami pre mnohých slovenských dodávateľov. AAA má kancelárie v týchto a mnohých iných mestách. Iným a dokonca ešte lepším riešením pre slovenskú stranu môže byť arbitráž v americkom meste podľa pravidiel AAA (ako v predchádzajúcom odseku) vtedy, ak arbitrážne konanie začína zahraničná strana, a arbitrážne konanie v nejakom meste v Slovenskej republike, ak toto konanie začína podľa vzájomne dohodnutých pravidiel arbitrážneho konania americký distributér ako žalobca. Zmluva by za normálnych okolností mala určovať právo konkrétneho amerického štátu ako použiteľné právo – nie právo Slovenskej republiky alebo nejakej tretej krajiny. Mohlo by to byť právo štátu New York (ktoré je dobre prepracované a pomerne priaznivé pre dodávateľov), alebo právo niektorého iného amerického štátu, čo možno rozhodnúť vždy na základe konkrétneho prípadu.

II. Dohody o obchodnom zastúpení

A. Mnohé z bodov, ktoré sme uviedli, sa budú vzťahovať aj na dohody s obchodnými zástupcami a s obchodnými zastúpeniami, mutatis mutandis, berúc do úvahy fakt, že obchodný zástupca sa len snaží získavať objednávky a nekupuje ani nepredáva.

B. Ďalšie body, na ktoré treba pamätať pri zmluvách s americkými obchodnými zástupcami, sú:

1. provízie zástupcu, ich úroveň (výška) a základ, kedy má zástupca nárok na svoju províziu, preddavky na províziu atď. – toto všetko musí byť pozorne pripravené a navrhnuté v dohode o obchodnom zastúpení. Napríklad, bude mať exkluzívny americký obchodný zástupca nárok na províziu z predaja zákazníkom na svojom území dokonca aj v tom prípade, ak zástupca tovar neobjednal a ani nepomohol získať objednávku? Bude mať zástupca nárok na províziu vtedy, keď Vy, dodávateľ, fakturujete alebo dodávate tovar, alebo až po tom, ako obdržíte platbu od zákazníka? Čo ak dostanete iba časť platby?

2. zmluva by mala stanovovať, že obchodný zástupca nemá oprávnenie prijímať alebo odmietať objednávky – že to môže robiť iba dodávateľ. A v praxi by to tak aj malo fungovať. Americký zástupca, ktorý prijíma a odmieta objednávky môže spôsobiť, že zahraničnému dodávateľovi tak vznikne “stále sídlo” alebo že sa to bude z hľadiska amerických daňových úradov chápať ako podnikanie v USA a za normálnych okolností toto nie je pre dodávateľa želateľné .

3. tam, kde máte niekoľko obchodných zástupcov alebo predajných reprezentantov a každého s inou časťou “územia” USA, môžu sa vyskytnúť problémy presahu, pokiaľ ide o objednávky zákazníkov a o provízie. Zákazník môže mať svoje hlavné miesto podnikania na území jedného zástupcu, ale objednávku môže zadať na území druhého zástupcu atď. (existuje niekoľko možných scenárov presahu a konfliktu medzi obchodnými zástupcami alebo reprezentantmi. Vy ako dodávateľ by ste mali tento problém premyslieť so svojím americkým právnikom a navrhnúť vhodné riešenie).

4. ak je obchodným zástupcom alebo reprezentantom jednotlivec, je treba dávať pozor, aby sa táto osoba necharakterizovala pre právne a daňové účely ako zamestnanec Vašej spoločnosti (ak si samozrejme neželáte, aby tá osoba Vaším zamestnancom naozaj bola,


čo si za normálnych okolností samozrejme neprajete). Tomu možno niekedy veľmi ťažko zabrániť a v niektorých prípadoch to môže byť dokonca nemožné. Do úvahy treba vziať veľké množstvo faktorov, aby sa mohol určiť presný štatút takéhoto jednotlivca. Bolo by možné ešte povedať oveľa viac o ustanoveniach, ktoré by mali alebo nemali byť zahrnuté v dobre pripravenom návrhu dohody o distribútorstve, dílerstve a o obchodnom zastúpení pre americký trh. V nasledujúcej kapitole sa skúmajú platobné podmienky a možnosti zabezpečenia platby od amerických zákazníkov (vrátane distributérov).

Kapitola VI ZÍSKANIE PLATOBNEJ ZÁBEZPEKY

Späť na obsah

Zahraniční vývozcovia často predávajú svojim americkým zákazníkom a distributérom tovar na úver. Zákazník alebo distributér obyčajne dostane 30 alebo 60 dní (niekedy dokonca aj viac), počas ktorých musí platbu uhradiť. Aj keď by vývozca najradšej predával do USA len na základe neodvolateľného akreditívu alebo na základe platby v hotovosti pri dodávke, mnohokrát to nebude z rôznych dôvodov možné. Napríklad,

1. americký zákazník alebo distributér nebude súhlasiť,

2. po určitom období, počas ktorého ste využívali v styku s konkrétnym americkým zákazníkom alebo distributérom platbu prostredníctvom akreditívu alebo platbu v hotovosti pri dodávke, americká strana presvedčí dodávateľa, že má nárok kupovať na úver,

3. americký zákazník je spoločný podnik, v ktorom zahraničný dodáva

Documents

Sprievodca slovenského obchodníka americkým právom, … · 2016. 1. 28. · {'05SlovakgdflinSlovak (W:\09999\017\slovgdfl\00099157.DOC;1)} Sprievodca slovenského obchodníka