Upload
buinhi
View
227
Download
4
Embed Size (px)
Citation preview
Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre Pedagogick fakulta
Katedra telesnej vchovy a portu
port a zdravie
Zbornk vedeckch prc
Nitra 2011
PORT A ZDRAVIE
Zbornk vedeckch prc
Zostavovatelia zbornka: Jaroslav Broni - Nora Halmov
Recenzenti: Prof. PhDr. Karol Felix, CSc. PaedDr. Ivan Janko, PhD.
Autori prspevkov: Igor Baran, Hana Bednov, Vlastimila Karskov, ubomra Benurikov,
Yvetta Macejkov, Ildiko Viczayov, Elena Bendkov, Johanna Takcs, Sndor Bollk, Zsuzsanna Kalmr, Adrienne Stauder, Jaroslav Broni, Alena Bukov,
Natlia Czakov, Dvid Demeko, Beta Dobay, Nora Halmov, Petr Hedbvn, Pavol Horika, Attila Horvth, Duan Chebe, Martin Cabadaj, Erika Chovanov,
Milo Chromk, Iacob Haniu, Miriam Kalichov, Mria Kalinkov, Janka Kansov, Jaroslav Krajovi, Duan Kutlk, Edvy Lszl, Rt Lenkov, Helena
Medekov, Mikls Bnhidi, Orsolya Savella, Miroslav Nemec , Ji Michal, Kvta Pereinsk, Miriama Brtkov, Bibiana tefankov, Mria Majherov,
Milena Pullmannov vedov, Jaroslava Rubick, Mria Majherov , Lenka Ferkov, Peter Schickhofer, Jaromr imonek , Galn Starhon Katalin, Vladimr
utka, Mria Kalinkova, Ladislav Rig, Ivan Uher, Roman Vala, Mria Veisov
Vydavate: UKF PF KTV
Miesto vydania: Nitra Rok vydania: 2011 Nklad: 60 kusov Poet strn: 226
Formt: CD
ISBN 978-80-8094-962-4 EAN 9788080949624
Za obsahov a odborn rove prspevkov zodpovedaj autori. Prspevky nepreli jazykovou pravou.
OBSAH
Pozvan prednky: Str. Mikls Bnhidi - Orsolya Savella: Sport Tourism from Epidemiological Point of View
5
Iacob Haniu - Doina Ardelean: Sport as a Means of Promoting Health
11
alie prspevky: Igor Baran: Plvanie a aktivity obyvatestva vo vodnom prostred na Slovensku v kontexte zaistenia ich bezpenosti
17
Hana Bednov - Vlastimila Karskov: Subjektivn vnmn ivotn pohody osob starho vku
24
ubomra Benurikov - Yvetta Macejkov - Ildiko Viczayov: Plaveck spsobilos a koordinan schopnosti det a mldee
29
Elena Bendkov: Pohybov aktivita v spsobe ivota adolescentov
37
Johanna Takcs - Sndor Bollk - Zsuzsanna Kalmr - Adrienne Stauder: Physical Activity and Well-Being: The Role of Exercise In Depression, Sleep And Anxiety Symptoms
46
Jaroslav Broni: Predpove portovch vkonov prostrednctvom polynomickej regresie v MS Excel
52
Alena Bukov: Obezita hrozba sasnosti
58
Natlia Czakov: innos programu rozvoja koordinanch schopnost na rchlos osvojovania premetu bokom u 10 - 11 ronch iakov
65
Dvid Demeko: Splnenie tandardov vo vube portovch hier na zkladnch kolch
70
Beta Dobay: Infratruktra Slovenska z pohadu portovho turizmu
74
Lenka Ferkov - Peter Schickhofer: Vbun sila hornch a dolnch konatn tenistov v cvikoch s a bez protipohybu
83
Nora Halmov: Koordinan schopnosti ako predpoklad rozvoja zrunost 88
v porte Nora Halmov - Natlia Czakov - Monika Tthov: Priny obezity u det predkolskho veku
91
Petr Hedbvn: Analza techniky pemetu z hlediska prevence bezpenosti
96
Pavol Horika Uplatnenie pecifickch trninkovch podnetov v prprave basketbalistov
101
Attila Horvth: The Informal Learning and The Sport in the Years of 20, 30 and 40
108
Duan Chebe - Martin Cabadaj: Program pohybovch aktivt na znenie telesnej hmotnosti iakov II. stupa zkladnch kl
115
Erika Chovanov: Monitoring pohybovch aktivt det mladieho kolskho veku vo vonom ase
120
Erika Chovanov: Preferencia pohybovch aktivt na prvom stupni zkladnch kl
124
Milo Chromk: Tendencie v teoretickom vzdelvan iakov strednch kl v predmete telesn a portov vchova
128
Miriam Kalichov: Regeneran prostedky v klasickm tanci
133
Mria Kalinkov: Turistika vo vonom ase det a mldee
137
Mria Kalinkov: Vonoasov pohybov aktivity a ivotn tl prvostupniarov
144
Janka Kansov: Vskyt svalovej nerovnovhy u taekwondistov
148
Jaroslav Krajovi: Vzah ostatnch portovch aktivt k portovej vkonnosti v triatlone
155
Duan Kutlk: Chdza ako jedna z pohybovch aktivt seniorov jej objektivizcia a monosti zlepenia
160
Edvy Lszl: Action Research at the University of Pannonia About The Course Establishing the Fitness of the Students Within the Standards of Creatology and of Its Touristic Gains
165
Rt Lenkov - Erika Chovanov: Aerobik ako edukan model rozvoja koordinanch rytmickch schopnost
169
Helena Medekov: Rodina - socilny determinant pohybovej aktivity det
174
Miroslav Nemec - Ji Michal: Analza nzorov na vyuvanie spindooru ako vono asovej pohybovej aktivity
179
Kvta Pereinsk - Miriama Brtkov - Bibiana tefankov - Mria Majherov a kol.: truktra faktorov telesnho rozvoja a pohybovho stavu neportujcej a portujcej populcie
186
Milena Pullmannov vedov: Aplikcia obru v pohybovo rekreanch aktivitch
193
Jaroslava Rubick - Mria Majherov: Rozvoj vbunej sily dolnch konatn 13 14 ronch basketbalistov vyuitm plyometrickej metdy
197
Jaromr imonek: Zujem / nezujem absolventov uitestva telesnej a portovej vchovy o uitesk povolanie
201
Galn Starhon Katalin: Pedagogical Potentials in Passive Sport Tourism Through the Example of Fans of an Internationally Acknowledged Handball Team
205
Vladimr utka - Mria Kalinkov - Ladislav Rig: Vplyv vivy a pohybovch aktivt na zdravie stredokolskej mldee
208
Ivan Uher - Alena Bukov: Cvienia svalovej sily pre starch jedincov
212
Roman Vala: Analza intenzity zaten rozehrvae ve vtznm basketbalovm utkn
216
Mria Veisov: Vplyv pohybovch programov na kvalitu vuby zkladnch lyiarskych zrunost det predkolskho veku
222
SPORT TOURISM FROM EPIDEMIOLOGICAL POINT OF VIEW
Mikls BNHIDI
1 - Orsolya SAVELLA
2
1University of West Hungary Gyr,
2Semmelweis University, Budapest
Keywords: Sport, tourism, epidemiology
1. Introduction
Epidemiology is a science to understand the situation of public health and the background of
the changes. In the daily lifestyle beside the environmental influence, different type of human
activities can contribute to the health (Banhidi-Leber 2011).
Several large-scale epidemiologic studies initiated from the second half of the last century.
For example the community-intervention trials of fluoride implementation in water, which
helped to prevent the dental caries, or understanding better the increasing processes of
cardiovascular diseases. Hundreds of research results were published on the tobacco use
which has got a strong influence on the public attention. (Rothman et al. 2008).
Another important task of epidemiology became the problem of obesity (Kopelman et al.
2007), which is a serious health problem in the present time around the world.
In tourism research one of the importart epidemiologic tasks is how much health problem can
cause opening a new touristic area. Each year 12 million person travel from an industrialized
country to a developing country in the tropics or subtropics. These travelers experience a high
rate of diarrhea caused by a wide variety of enteric pathogens acquired by ingestion of
contaminated food or water. One or more pathogens can be responsible in the stool of a
majority of ill individuals (Black 1990).
Other popular destinations are the high mountains which are extreme difficult for sport
tourists. If those hikers or skiers dont have experience or proper information about the impact
the cold and poor oxigen area, than it can be a dangerous activity. Specially the number of
skiing injuries inceased in the last decades, which influenced a lot the local health care
systems, but also gave new active recreation opportunities. The injuries need a long and
intensive treatment and are economically expensive for the tourists, but open new ways in
health tourism. For example an research program is introduced in an article on the
epidemiology, therapy and results of proximal humeral fractures in a touristic area which led
to a new concept for treatment (Sonderegger-Simen 2003).
In the tourism development many social policies have to be created and action projects have
to be done to stop the negative tendencies in the public health. Also tourism branches
expressed their interest to support the healthy lifestyle of the citizens.
In Hungary tourism professionals announced the year of 2010 as Tourism for health. It
means in this sector all actors should focus the most on health tourism opportunities thank to
the rich geothermical resources, but only few discussions happen on sport opportunities. Here
can be an important issue, how much sport tourism development can support public health.
2. Goals and methods
In this study is an important question how sport tourism research can be connected to
epidemiologic tasks.
In a former study we have developed a model of sport tourism (Bnhidi 2007), in which we
analysed the elements of sport tourism sector.
For the topic is very important to understand:
5
what people expect from traveling,
how active they are or they can be,
and how do they feel after holidays.
We know exactly that different sport offers help to fulfill many expectations of the tourists:
adventure, fun, friends, challenge, active rest etc, which develop the human capacities. Still
not many tourism services know how much sport programs can support their business, but it
is well known that physical active tourists are less complicated, they come even after the high
saison. Sport programs improve the comfort feeling of the tourists and create healthy
environment. From epidemiologic point of view it contributes for the health, like developing
the motor abilities, the cardiovascular capacity, the neuroendocrine system, or even the
hormone levels of joy and happiness. And it is also and epidemiologic task, how dangerous
are sport activities in extreme environment (high mountains, oceans), can cause injuries. For
our questions we selected the following methods:
First we have been collecting and analyzing the formal results in sport science to understand the influence of physical activity on the human capacities. We tried to
esteem the possible impact on the health issues.
We analyzed also few tourist activities, how much the body functions response to the physical performance. For this we used Polar hearth rate monitors while touring in the
mountains or cycling. We wanted to find out how dangerous is hiking or biking for the
cardiovascular capacity.
Than we made a survey on the expectations and feelings of the tourists. For this we developed a questionnaire which was filled by 2212 Hungarian adults mainly from
west Hungarian regions.
3. Results
3.1. Epidemiology, benefits of sport tourism
In sport science studies can be found lot of results on the effect of physical activity. Impacts
are concerned from physiological, psychological, neuroendocrin system. Hall et al. (2002)
examined healthy nonsmoking, active, inactive undergraduated .university students. Their
responses to vigorous exercise were analysed, and they found negative, unpleasant feeling
after the transition to anaerobic metabolism. Differences in duration and intensity of physical
excercise can cause different effects for examined subjects. Higher intensity became
maladaptive and unpleasant because of confusion of homeostatic mechanism (Kilpatrik et al.
2007). It can happen also in sport tourism, when tourists have to face higher intensity doing
their planned routes on the bike road or in the mountains.
In an earlier research physically active and inactive people were compared by Parfitt et al.
(1994) at 60 and 90% of maximum capacity workload. According to him high-active
individuals reported more positive to high intense workload may have attenuated their distress
schema, whereas low actives have not. Analyzed subjects responded in different way to
workload while ones represent positive feelings others can have negative affect and greater
neuroendocrine and psychophysiological responses (Hardy et al. 1989).
The result of our survey in the skiarea taught us another important issue. We have been
monitoring beginner and advanced skiers with polar watches on the same skiing routes. The
results of the hearth responses (graph 1) show significant differencies between them, which
can up to 30%. While they are skiing on a middle difficult slope, advanced skiers have just
coming down and the beginners fight to do the same distance with a submaximal capacity.
And it is understandable that beginner have more accidents.
6
Graph 1 Pulse rate changes at different altitudes of beginner and advanced skiers in an
Austrian aki center
We think these kind of results are important because a positive or negative experience
determine (Williams 2008) future physical activity tourists. Those people who believe in the
health benefits of physical activity may motivate initial involvement (Teraslinna et al. 1969)
but feelings of enjoyment and well-being have stronger motives for continued participation in
sport programs (Morgan 1984). So skiing must be easy for tourists to have fun and joy,
otherwise many of them will not come again. Dishman (1985)agrees, that personal change
may be more effective if people feel good about themselves than if they concentrate on
knowledge of the health benefits of physical activity and exercise.
Fun should be an important benefit of sport tourism, which can be measured by the endorphin
hormone level changes according to Bender et al. (2007). Many forms of exercise increase
blood beta-endorphin level, principally exercise at the anaerobic threshold and elevated serum
lactate level. Acidosis is the most effective stimulator of beta endorphin raise (Taylor 1994),
but just during dynamic exercise, because resistance exercise have no (Pierce 1993) or just
little effect for beta-endorphin.
Single bout of exercise can greatly influence insulin sensitivity (Heath 1983) but this isnt as
influence as than effect of habitual physical activity. Fat, carbohydrate, lipid, glucose,
adrenalin got into blood path by stress are burned with prolonged physical activity, but
without regular exercise these bioactive compounds can damage the organism (Somogyhegyi-
Nanszkn 2006). Accordance with previous trials physical activity on one occasion can
cause functional changes in organism, but it is not enough for long-distance health benefits.
3.2. Benefits of holidays on the mental and social health factors
When we ask people today why do travel and how do feel after holidays, many of them would
explain about new experiences as positive benefit but on the same time they dont like to
become tired from different factors during holiday. In our survey we wanted to make this
question clear focusing on the holistic approach of health issues, the physical, mental and the
social factors.
In most cases travelers expect from the journey to visit new countries, sights, museums etc.
But in our results we have got different answers. More than 50% of the respondents said their
strongest motivation to travel is to rest mentally (graph 2). I think int his days many people
want to escape from the stressy lifestyle.
As seon on the graph 2 for the trials social health issues are alwys important during holidays.
They feel most comfortable being together with families and friends .
7
0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0
family
friends
mental rest
physical rest
sport
adventure
IMPORTANCE DURING HOLIDAYS (%)
Graph 2 What tourists always expect from their holiday
In the mental health tourism the benefits can have both positive and negative for residents in
communities where sharing and preserving their culture could be seen as conflicting goals
(Besculides et al. 2002). In a research done in Southern US results showed that while groups
of different national background recognized the value of living along the byway, Hispanic
residents felt more strongly that it could provide important cultural benefits to residents and
showed greater concern for its management to preserve the distinct cultural atmosphere.
The applicability of a segmentation procedure to this problem is discussed and examples are
given of explanatory models of resident attitudes towards tourism's social impact. Significant
differences in resident attitudes are identified and related to personal and locational
characteristics, with tourist contact, length of residence, age and language being major
explanatory variables. It is argued that such differences should be given greater consideration
by public and private tourism development agencies. (Brougham.Butler 1981).
But we were wondering that less people are interested to have adventure or a special sports
even if they are looking for physical rest.
In our survey we the trials how do the feel, when they returne from holidays. Did the holiday
activities fulfilled their expectations. The trial had three alternative answers to choose: feeling
tired, different, and refreshed or recharged.
Like it is shown on the graph 3 more than 60% of the trials believe, that holidays helped them
a lot to rest physically and socially. Just only few of them felt tired mostly because of the
journey. It was a surprice for us, that even travelling can help tourists to be refreshed or
recharged.
IMPACTS OF HOLIDAY ON THE HUMAN
0,0
20,0
40,0
60,0
80,0Travel
Physical
Mental
Social
Tired
Different
Refreshed,
recharged
Graph 3 How tourists feel about the benefits of their holidays
8
4. Conclusion
Sport tourism research should be connected to epidemiologic studies, because we have find
more information about the benefits of sport tourism in an extreme environment to help to
decrease the number of accidents in tourism areas. The international statistics show exactly
how many accidents, diseases happen in tourism.
In this process sport tourism research should find out more about the impacts of the
environment and the physical activity on the human.
On the other side we should help to find methods to prevent problems, and also to help for
therapies and rehabilitation. There must be a closer cooperation with health tourism, because
the positive benefits.
Specialists say people doing regular physical activities are less sensitive to the environmental
changes (Banhidi-Leber 2011), they can deal easier with touristic challenges.
Sport tourism development is not only for the human development but also helps to the local
destinations. Even the local citizens can have the opportunity to participate in the sport
tourism activities, which can offer a healthier lifestyle.
References
Bnhidi M. (2007): A sportturizmus sporttudomnyi modellje. Magyar Sporttudomnyi
Szemle. 30. sz. 2. 32-38
Banhidi M.-Leber R. (2011): Sport, Tourismus, Umwelt von der mitteleuropaischen Kontext.
Edtwin, Gyr-Vienna
Bender T., Nagy Gy., Barna I., Tefner I., Kdas ., Gher P. (2007): The effect of physical
therapy on beta-endorphin levels, European Journal Applied Physiol 100:371382.
Besculides A., Lee M. E., McCormick P. J. (2002): Annals of Tourism Research
Volume 29, Issue 2, April, Pages 303-319
Black R. E. (1990): Epidemiology of Travelers' Diarrhea and Relative Importance of Various
Pathogens. Clin Infect Dis. (12(Supplement 1): S73-S79 Brougham J. E., Butler R. W. (1981): A segmentation analysis of resident attitudes to the
social impact of tourism. Annals of Tourism Research. Volume 8, Issue 4, p. 569-590
Dishman R. K., Sallis J. F, Orenstein D. R., (1985): The Determinants of Physical Activity
and Exercise, Public Health Reports, March-April, Vol. 100, No. 2 159
Hall Eric E., Ekkekakis P., Petruzzello Steven J.(2002): The affective beneficience of
vigorous exercise revisited, British Journal of Health Psychology 7, p. 4766.
Hardy Ch. J., Mcmurray R. G., Roberts S. (1989): AIB Types and Psychophysiological
Responses to Exercise Stress, Journal of Sport & Exercise Psychology,.11, 141-151.
Heath GW, Gavin JR III, Hinderliter JM, (1983): Effects of exercise and lack of exercise on
glucose tolerance and insulin sensitivity. J Appl Physiol; 55:512-517.
Kilpatrick M., Kraemer R., Bartholomew J., Acevedo E., Denise J. (2007): Affective
responses to exercise are depend on intensity rather than total work, Medicine & Science In
Sports & Exercise, March., pp.1417-1422.
Kopelman P. G., Caterson I. D., Dietz W. H., Seidell Jacob C. (2007): Chapter 1.
Epidemiology - Definition and Classification of ObesityClinical Obesity in Adults and
Children, Second Edition
Morgan, P. P., Shephard, R. J., and Finucane, R. (1984): Health beliefs and exercise habits in
an employee fitness programme. Can J Appl Sport Sci 9: 87-93
Parfitt G., Markland D., Holmes C. (1994): Responses to Physical Exertion in Active and
Inactive Males and Females, Journal Of Sport & Exercise Psychology,.16, 178-186.
9
http://www.sciencedirect.com/science/journal/01607383http://www.sciencedirect.com/science?_ob=PublicationURL&_tockey=%23TOC%235855%232002%23999709997%23286951%23FLA%23&_cdi=5855&_pubType=J&view=c&_auth=y&_acct=C000228598&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=fb0a443de5db0b5fe4889800c823c70ahttp://www.sciencedirect.com/science/journal/01607383http://www.sciencedirect.com/science?_ob=PublicationURL&_tockey=%23TOC%235855%231981%23999919995%23344785%23FLP%23&_cdi=5855&_pubType=J&view=c&_auth=y&_acct=C000228598&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=a7b504faed77c86c864b5b9ab4c31525
Pierce EF, Eastman NW, Tripathi HT, Olson KG, Dewey WL (1993) Plasma beta-endorphin
immunoreactivity: response to resistance exercise. J Sports Sci 11:499452.
Rothmann K. J., Greenland S., Lash T. (2008): Modern Epidemiology. Lippincott, Williams
&Wilkins
Somogyhegyi A., Nanszkn Cserfalvi I. (2006): A mozgsszegny letmd s a betegsgek
kapcsolata. In: Barabs K. (ed): Egszsgfejleszts Alapismeretek pedaggusok szmra,
Medicina Kiad,. Bp. p.134
Sonderegger J, Simmen HP (2003): Epidemiology, treatment and results of proximal humeral
fractures: experience of a district hospital in a sports- and tourism area] Zentralbl Chir.
Feb;128(2):119-24
Taylor DV, Boyajian JG, James N, Woods D, Chicz-Demet A, WilsonAF, Sandman CA
(1994) Acidosis stimulates beta-endorphin release during exercise. J Appl Physiol 77:1913
1918
Teraslinna, P., et al. (1969): Characteristics affecting willingness of executives to participate
in an activity program aimed at coronary heart disease prevention. J Sports Med Phys
Fitness 9: 224-229.
Williams D. M., Dunsiger Sh., Ciccolo J. T., Lewis B. A., Albrecht A. E., Marcus B. H.
(2008): Acute Affective Response to a Moderate-intensity Exercise Stimulus Predicts
Physical Activity Participation 6 and 12 Months Later, Psychol Sport Exerc. May; 9(3):
231245.
10
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=%22Sonderegger%20J%22%5BAuthor%5Dhttp://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=%22Simmen%20HP%22%5BAuthor%5Dhttp://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12632279/
SPORT AS A MEANS OF PROMOTING HEALTH
Iacob HANIU1
- Doina ARDELEAN2
University of Oradea1
Techical College Dimitrie Leonida Oradea 2
Abstract
The purpose of this study was to examine the effect of supplementing with specific
exercises the physical activity of female handball players aged 8/9 years, in relation to health
promotion. The study included 32 girls, divided into two approximately homogeneous groups
the Control group and the Training group. The Training group performed for 9 additional
months, having a 90 minute training twice a week. The study confirmed that during this
period there occurred somatic and motor changes normal for this age group, but the average
performance values in the Training group were different from the average values in the
Control group.
Introduction
Under the Constitution of the World Health Organization health is defined as: a state
of complete physical, mental and social well-being and not merely the absence of disease or
infirmity. The enjoyment of the highest attainable standard of health is one of the fundamental
rights of every human being without distinction of race, religion, political belief, economic or
social condition. Constitution of the World Health Organization (WHO), 1946.
The progress of society can be achieved only if the population is in good health, as this
is an essential condition for all individuals ability of employing their entire human potential.
According to WHO, both practical experiences and scientific results demonstrate that
a permanent performing of adequate physical activities and sports can offer people of both
sexes, all ages and social condition, people with disabilities included, a large number of
benefits in the field of physical, social and mental health. Sport comes as a support for healthy
eating strategies, for lowering the use of tobacco, alcohol and drugs. Physical activities and
sport also contribute to bringing violence to a lower level, improving functional ability and
promoting interaction and social integration. (WHOs Physical Activity, 2003).
Physical inactivity is a major risk factor that globally increases the number of
chronicle diseases, thus sport can play an important role in preventing their progress,
decreasing their social and economical burden and saving human lives.
The number of overweight and obese children has alarmingly increased nowadays,
just as the decrease in the general health status, the principal causes of these being mainly
physical inactivity and the unhealthy eating habits. WHO, The European Parliament, as well
as other institutions called our attention to this situation and made suggestions for activities
meant to decrease the number of sedentary children. (Worlds Global Strategy, 2004).
The present paper is a study having in view the effect of supplementing the physical
activity of a group of girls aged 8/9 years through playing handball.
Methods
The study was carried out between 15.09.2010 30.06.2011, on a group of 32 girls,
aged 8-9 years old, randomly selected. The group was divided into two, the Control Group
(CG) and the Training Group (TG), each comprising 16 persons, the experimental group
taking supplementary sports activities twice a week. The training sessions lasted for 90
minutes each, comprising elements specific for the handball game.
11
Somatic evaluation included height (H), weight (W), hand span (Hs), open hand span
(Oh), while motor evaluation implied speed running (Sr), endurance running (Er) and high
jumping (Hj) the data were collected at the beginning (T1) and the end (T2) of the study, to
be statistically processed, the meaning of the differences between average values being tested
by T-test.
Results and discussions
As a result of the measurements taken and processing the data the following
differences of the average measured elements were observed:
a) From a somatic point of view (Table nr.1): - As regards the average height, progress was observed in both groups: 1.25 cm for CG,
2.38 cm for TG, the difference being 1.13 cm for the TG.
- The average weight increase was almost equal: 1.16 kg for the CG and 1.27 for the TG, with a difference of 0.11 kg only.
- The arm span increased on an average of 2.22 cm with the TG as compared to the 1.03 cm in the CG, the difference being of 1.19 cm.
- The average open hand span was 0.39 cm with the CG and 1.06 with the TG, the difference between the two groups being of 0.67 cm.
Table Nr.1 Differences between means data of somatic mesurements in T1 and T2
At the beginning of the study there were some differences between the average
values of the somatic measurements of the two groups, but the Paired Sample Test showed
that they were not significant (p
Table nr. 2 Paired Samples Test
Paired Differences
t
df
Sig. (2-
tailed)
Mean
STDV
Std.
Error
Mean
95% Confidence
Interval of the
Difference
Lower Upper
Pair 1 T1C - T2C -1,25000 ,57735 ,14434 -1,55765 -,94235 -8,660 15 ,000
Pair 2 G1C - G2C -1,15625 ,45748 ,11437 -1,40003 -,91247 -10,110 15 ,000
Pair 3 A1C - A2C -1,03125 ,49896 ,12474 -1,29713 -,76537 -8,267 15 ,000
Pair 4 Dp1C - p2C -,39375 ,14361 ,03590 -,47028 -,31722 -10,967 15 ,000
Pair 5 T1E - T2E -2,37500 ,71880 ,17970 -2,75802 -1,99198 -13,217 15 ,000
Pair 6 G1E - G2E -1,26875 ,70401 ,17600 -1,64389 -,89361 -7,209 15 ,000
Pair 7 A1E - A2E -2,21875 ,96555 ,24139 -2,73326 -1,70424 -9,192 15 ,000
Pair 8 Dp1E - Dp2E -1,06250 ,40311 ,10078 -1,27730 -,84770 -10,543 15 ,000
Pair 9 T1C - T1E -1,68750 12,65290 3,16322 -8,42975 5,05475 -,533 15 ,602
Pair 10 G1C - G1E -4,28750 13,09157 3,27289 -11,26350 2,68850 -1,310 15 ,210
Pair 11 A1C - A1E -4,03125 13,56278 3,39069 -11,25834 3,19584 -1,189 15 ,253
Pair 12 Dp1C - Dp1E -1,43750 1,90504 ,47626 -2,45262 -,42238 -3,018 15 ,009
Pair 13 T2C - T2E -2,81250 12,44839 3,11210 -9,44578 3,82078 -,904 15 ,380
Pair 14 G2C - G2E -4,40000 12,81057 3,20264 -11,22627 2,42627 -1,374 15 ,190
Pair 15 A2C - A2E -5,21875 13,57076 3,39269 -12,45010 2,01260 -1,538 15 ,145
Pair 16 Dp2C - Dp2E -2,10625 1,89577 ,47394 -3,11644 -1,09606 -4,444 15 ,000
Tabel Nr. 3 Girls BMI for Age Control Group (T1)
Summary of Girl's BMI-for-Age
Girls Total
Number of children assessed: 16 16
Underweight (< 5th %ile) 0% 0%
Normal BMI (5th - 85th %ile) 81% 81%
Overweight or obese ( 85th %ile)* 19% 19%
Obese ( 95th %ile) 6% 6%
*Terminology based on: Barlow SE and the Expert Committee. Expert committee
recommendations regarding the prevention, assessment, and treatment of child and
adolescent overweight and obesity: summary report. Pediatrics. 2007;120 (suppl 4):s164-92.
Chart Nr. 1 A Chart Nr.1 B
13
Tabel Nr. 4 Girls BMI for Age Training Group (T1)
Girls Total
Number of children assessed: 16 16
Underweight (< 5th %ile) 6% 6%
Normal BMI (5th - 85th %ile) 63% 63%
Overweight or obese ( 85th %ile)* 31% 31%
Obese ( 95th %ile) 31% 31%
*Terminology based on: Barlow SE and the Expert Committee. Expert committee
recommendations regarding the prevention, assessment, and treatment of child and adolescent
overweight and obesity: summary report. Pediatrics. 2007;120 (suppl 4):s164-92.
Tabel Nr. 5 Girls BMI for Age Training Group (T2)
Girls Total
Number of children assessed: 16 16
Underweight (< 5th %ile) 6% 6%
Underweight (< 5th %ile) 6% 6%
Normal BMI (5th - 85th %ile) 63% 63%
Overweight or obese ( 85th %ile)* 31% 31%
Obese ( 95th %ile) 25% 25%
*Terminology based on: Barlow SE and the Expert Committee. Expert committee
recommendations regarding the prevention, assessment, and treatment of child and adolescent
overweight and obesity: summary report. Pediatrics. 2007;120 (suppl 4):s164-92.
Table Nr. 6 Average values in the motor tests
CONTROL GROUP
SrT1 SrT2
ErT1
ErT2
HjT1
HjT2
Mean 6,36 6,24 3,45 3,38 15,38 17,31
STDV 0,36 0,40 0,36 0,40 2,03 2,55
T2T1 -0,12 -0,07 2,07
TRAINING GROUP
SrT1
SrT2
ErT1
ErT2
HjT1
HjT2
Mean 6,23 5,95 3,33 3,11 12,81 17,69
STDV 0,56 0,61 0,25 0,39 2,34 2,98
T2T1 -0,28 -0,22 5,12
14
Table Nr. 7 Paired Samples Test
Paired Differences
t
df
Sig.
(2-
tailed)
Mean
STDV
Std. Error
Mean
95% Confidence
Interval of the
Difference
Lower Upper
Pair 1 Av1C - Av2C ,12500 ,08563 ,02141 ,07937 ,17063 5,839 15 ,000
Pair 2 Ar1C - Ar2C ,06375 ,11960 ,02990 ,00002 ,12748 2,132 15 ,050
Pair 3 Sv1C - Sv2C -1,93750 1,12361 ,28090 -2,53623 -1,33877 -6,897 15 ,000
Pair 4 Av1E - Av2E ,28125 ,10468 ,02617 ,22547 ,33703 10,747 15 ,000
Pair 5 Ar1E - Ar2E ,21500 ,20209 ,05052 ,10731 ,32269 4,256 15 ,001
Pair 6 Sv1E - Sv2E -4,87500 1,36015 ,34004 -5,59977 -4,15023 -14,337 15 ,000
Pair 1 Av2C - Av2E ,28750 ,78899 ,19725 -,13292 ,70792 1,458 15 ,166
Pair 2 Ar2C - Ar2E ,26938 ,48231 ,12058 ,01237 ,52638 2,234 15 ,041
Pair 3 Sv2C - Sv2E -,37500 3,81007 ,95252 -2,40525 1,65525 -,394 15 ,699
Comparing the average values in the two tests (T1 and T2) with the help of the Paired
Sample Test (Table Nr.7) one can observe that the differences between the average values in
all events are significant for both groups, with the exception of the control groups endurance
running event, where the difference of 0.07 seconds was not significant (p
2. Serbescu C., Flora D., Hantiu I., Greene D., Benhamou CL., Courteix D., (2006), Effect of a six-month training programme on the physical capacities of Romanian schoolchildren,
ACTA PAEDIATRICA, 95 (10): 1258-1265
3. World Health Organization, Constitution of the World Health Organization, 45th ed. (2006),online:WHO,.[WH
O, Constitution]
4. World Health Organization, Health and Development Through Physical Activity and Sport (Geneva,2003) at1, online: WHO, . [WHO, Physical Activity
5. World Health Organization, Global Strategy on Diet, Physical Activity and Health (Geneva: 2004) at 3-4, sotnralitneeg:y W/eHbO11, .i.n W/dHiOet,p [Global Strategy]
16
PLVANIE A AKTIVITY OBYVATESTVA VO VODNOM
PROSTRED NA SLOVENSKU V KONTEXTE ZAISTENIA ICH
BEZPENOSTI
Igor BARAN
Faculty of Physical Education and Sport, Comenius University, Bratislava,Slovakia
ABSTRACT
Prspevok sa zaober problematikou plaveckch aktivt, resp. aktivt vo vodnom prostred
obyvatestva Slovenskej republiky v kontexte zaistenia ochrany ivota a zdravia. V prci s
sumarizovan poty utopench osb na zem Slovenskej republiky v rokoch 1986 -2009
z hadiska veku, charakteru vodnej plochy a najastejch prin utopenia. Prspevok nartva
perspektvu zabezpeovania ochrany ivota a zdravia v kontexte psobenia Vodnej
zchrannej sluby a Integrovanho zchrannho systmu.
Key words: plvanie, utopenie, plaveck vcvik, zchrana topiaceho, Integrovan zchrann
systm
vod
Najprstupnejou a najpopulrnejou pohybovou aktivitou obyvatestva je plvanie
a vodn porty, pre ktor s na zem Slovenska vytvoren vemi dobr podmienky.
Mnostvo prrodnch a umelch vodnch plch, jazier a vodnch tokov poskytuje irok
monosti venova sa hlavne v letnch mesiacoch tmto aktivitm jednotlivcom, ale aj celm
rodinm resp. obyvatestvu vetkch vekovch kategri. Nie vetci si vak uvedomuj, e
voda je ivel, ktor me okrem radosti by aj vemi nebezpen. Preceovanie vlastnch sl
a schopnost, nevhodn a nedostaton vbava napr. pri rznych aktivitch vo vode
a nedostatok sksenost si kadorone vyber da najvyiu, desiatky stratench udskch
ivotov(Laurencov,1991).
V naej prce sme sa rozhodli uskutoni analzu potu utopench osb na zem
Slovenska v obdob rokov 1986-2009 a poksi sa poukza na skutonos, e aj napriek
suchozemskej polohe Slovenska na mape Eurpy s kadoron poty utopench na
Slovensku v podstate na druhom mieste v tatistikch mrtnosti, hne po autonehodch.
Cie prce Aj napriek skutonosti, e Slovensko je charakterizovan ako vntrozemsk krajina, m
pomerne vek mnostvo prrodnch a umelch vodnch plch, hust rienu sie a viac ako
260 kpalsk a zbavnch vodnch atrakci( Lauko,2003). Pri porovnan Slovenska
s krajinami, ktor sa nachdzaj v prmorskch oblastiach je mon kontatova, e na
Slovensku je prina smrti utopenm druhou najvyou tatistikou hne po autonehodch.
Vychdzajc z tejto skutonosti sme si stanovili cie naej prce uskutoni analzu potu
utopench osb na zem Slovenskej republiky v rokoch 1986-2009 z hadiska veku a
najastejch prin a navrhn opatrenia na znenie razovosti vo vodnom prostred v rmci
rekreanch aktivt.
lohy prce
Vychdzajc z ciea prce sme si stanovili nasledovne lohy prce:
1. Spracova a vyhodnoti poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z
hadiska veku
17
2. Spracova a vyhodnoti poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z
hadiska najastejch prin
3. Spracova a vyhodnoti poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z
hadiska charakteru vodnej plochy
4. Vypracova nvrh zkladnch opatren na znenie potu utopench
Metodika
Vskum bol zahjen v roku 2010 nvrhom asovho harmonogramu s definovanm
spsobu zskavania dajov. Prv fza bola zameran na zskanie informci z protokolov
a zznamov o udalosti, ktor spracovvaj zchrann zloky Integrovanho zchrannho
systmu (Policajn Zbor SR, Hasisk zchrann sluba a Vodn zchrann sluba)o
nehodch , ktor sa stali vo vodnom prostred. Je potrebn zdrazni, e poskytnutie
informci v tejto oblasti je vemi citliv z hadiska marketingovch aktivt a to hlavne od
prevdzkovateov vodnch atrakci a aquparkov. Pri zskavan podkladov bola pouit
metda tdia radnch dokumentov, metda rozhovoru a metda logickej analzy a syntzy
zskanch poznatkov.
Spracovanie vsledkov sme uskutonili na zklade zozbieranch materilov. Uskutonili
sme porovnanie, i s v rmci sledovanho asovho obdobia rozdiely medzi potom
utopench osb, resp. prinami nehd. Pri spracovan a interpretcii zskanch dajov sme
vyuili: analzu, syntzu, indukciu, dedukciu, porovnvanie, zoveobecovanie a analgiu.
Vsledky prce
Poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z hadiska veku
tatistika z pohadu veku utopench osb (obrzok 1), vykazuje, e s vnimkou osb
starch ako 61 rokov u ktorch je predpoklad mimoriadnej udalosti ako nsledku inch
(zdravotnch ) prin, najvyie tatistick daje vykazuj vekov kategrie, ktor s
veobecne charakterizovan ako aktvny vek (30-40 rokov). Zaujmavm faktom tkajceho
sa tejto skupiny ud je trend zniovania potu utopench s nrastom veku, o sa d do istej
miery odvodni zodpovednm sprvanm sa pri rekreanch aktivitch priom u mladch
ud prevlda utopenie spojen s poitm alkoholu (Huko,2004).
Obrzok 1 Grafick znzornenie potu utopench osb v rokoch 1986-1997 a 1998-2009
poda veku
0
50
100
150
200
250
300
do 10 rokov
do 20 rokov
do 30 rokov
do 40 rokov
do 50 rokov
do 60 rokov
nad 60 rokov
1986-1997
1998-2009
18
Celkovo vak na zklade vyhodnotenia podkladovch materilov o udalosti, je mon
kontatova, e vo vekej vine tchto prpadov prevldalo precenenie vlastnch sl a
schopnost pri pohybovch aktivitch vo vodnom prostred ako aj nedostaton vcvik
a pouitie nevhodnho vybavenia pri pecifickch aktivitch ako je potpanie, vodn turistika
a pod.
Pri celkovom porovnan tatistiky z hadiska veku v sledovanch peridach (1986-1997
a 1998-2009) vi tab. 1, je mon kontatova nrast potu utopench o 41 osb, o
predstavuje v percentulnom vyjadren + 2,9 %. Aj ke sa toto numerick vyjadrenie zd
mal treba zdrazni, e sa v prepote jedn o 41 zmarench ivotov.
Tabuka 1 Porovnanie potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov
1986-1997 a 1998-2009 poda veku
Vekov kategria 1986-1997 (1394 osb) 1998-2009 (1435 osb) +/- % (+41)
do 10 r 140 118 - 15,7
do 20 r 167 166 - 0,6
do 30 r 245 198 - 19,2
do 40 r 229 219 - 4,4
do 50 r 202 255 + 20,8
do 60 r 175 240 + 27,1
nad 60 r 236 239 + 1,3
Pozitvne je mon hodnoti vekov kategriu det do 10 rokov, kde na rozdiel od prvho
sledovanho obdobia (1986-1997) je evidovan vrazn pokles potu utopench det(-15%).
Tto skutonos je mon iastone pripsa zlepeniu monost na rekrean aktivity rodn
s demi ako aj postupnmu nvratu plaveckch vcvikov v rmci kolskej dochdzky.
Pozitvne vplvaj aj monosti realizova plaveck aktivity v novo otvranch baznoch ,
kpaliskch a akva parkoch, kde sa aj napriek niektorm pretrvvajcim problmom
v legislatve aktivizovala vodn zchrann sluba.
Poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z hadiska najastejch
prin
Z grafickho znzornenia potu utopench osb z hadiska najastejch prin(obrzok 3 )
je zrejm, e ak separujeme kategriu in priny(odpadov jamy, studne, utopenia ako
sekundrny nsledok inej primrnej priny, trestn innos, havrie a pod.), dominuje
povanie alkoholu. Kombincia alkoholu, vysokch dennch teplt a vrodench dispozcii s
pohybom vo fyziklne diametrlne odlinom vodnom prostred (v extrmnych prpadoch
me napr. rozdiel medzi teplotou ovzduia a teplotou vody dosahova a 20C), a pri
nedostatonom odhade vlastnch schopnost, me viest k nstupu krzovej situcie.
Pri porovnan tatistickch dajov potu utopench osb z hadiska najastejch prin za
obdobie rokov 1986-1997 a 1998-2009 je mon kontatova pokles alkoholu ako priny
utopenia o 1,8 %. (tab. 2). Tto skutonos je mon pripsa zvenm aktivitm lenov
VZS a ostatnch bezpenostnch zloiek. Je dleit zvrazni, e v porovnan s obdobm
pred rokom 1989 sa hlavne na otvorench prrodnch a umelch vodnch plochch, vrazne
zlepila spoluprca so zlokami mestskej a ttnej polcie, ktor prpady nadmernho
povania alkoholickch npojov razantne riei.
V obdob rokov 1997-2004 sa objavuje v tatistike nrast potu utopench osb, ktor
zahynuli pri povodniach. Zchrana osobnho majetku je motivanm stimulom, ktor potla
racionlne sprvanie sa postihnutch osb pri ohrozen vlastnho zdravia a ivota. Tieto
19
situcie sa vyskytuj v prpade povodn na vekom zem a nie je mon zo strany
zchrannch zloiek okamite zasiahnu v konkrtnom mieste ohrozenia.
Obrzok 2 Grafick znzornenie potu utopench osb v rokoch 1986-1997 a 1998-
2009z hadiska najastejch prin
Tabuka 2 Porovnanie potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov
1986-1997 a 1998-2009 z hadiska najastejch prin
Prina 1986-1997 (1394 osb) 1998-2009 (1435 osb) +/- % (+41)
Alkohol 513 504 - 1,8
Zlyh. Tel. orgnov 206 199 - 3,4
In 2 70 + 97,1
Povodne 673 662 - 1,6
Poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z hadiska charakteru vodnej
plochy
Vyhodnotenm potu utopench osb v zvislosti od charakteru vodnej plochy (obrzok 3)
zisujeme, e v grafe maj dominantn zastpenie tece vody, z oho vyplva, e s
najrizikovejm miestom z pohadu rekrecie pri vodnch plochch. rove rizika pri
aktivitch vo vodnom prostred je do znanej miery dan aj jeho charakterom. Hydrologick
podmienky napr. vodnch tokov svojim charakterom navodzuj rizikov situcie s ktormi sa
v baznoch, alebo netecich vodch nie je mon stretn (Miler,1999). Ide najm o
rchlos prdenia vody, rznorod hbku, existenciu prekok pod hladinou, vo vine
prpadov vrazne niia teplota vody, prdenie, sptn prdy, vodn valce pri hatiach a pod.
Okrem tchto pecificky hydrologickch osobitost umouj vodn toky vyuva na rzne
zbavn innosti (skoky do vody) aj brehy , mostn teles a vegetciu pri brehoch. Vetky
tieto faktory s hlavne pre populciu mldee vemi praliv a prirodzene vytvraj
potencionlne nebezpeenstv.
Ako vyplva z grafu (obr. 3), najniie poty utopench v rmci rekreanch vodnch
plch s evidovan na baznoch. Tto skutonos je mon zdvodni aktvnejm
(prsnejm) uplatovanm zkonnej normy, ktor uklad prevdzkovateovi baznu, resp.
kpalisk zabezpei ochranu zdravia a ivota kvalifikovanmi zchranrmi Vodnej
zchrannej sluby. Netece vody, alebo vodn plochy charakteru priehrad a vodnch diel
vykazuj pecifick nebezpeenstv vyplvajce vinou z ich vekej rozlohy. K
0
100
200
300
400
500
600
700
800
alkohol zl.te.org in povodne
1986-1997
1998-2009
20
najastejm mono priradi nebezpeenstv vyplvajce zo zmeny klmy prostredia, ktor na
vch ndriach me spsobi zvenie vlnenia od niekokch centimetrov a po 1,5 m a
tm priamo ohrozi bezpeie kpajcich sa.
Obrzok 3 Grafick znzornenie potu utopench osb v rokoch 1986-1997 1998-2009
poda charakteru vodnej plochy
Pri porovnan potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov 1986-
1997 a 1998-2009 poda charakteru vodnej plochy (tab. . 3) je mon kontatova, e s
vnimkou tecich vd a priehrad bez kontroly plavka je v ostatnch sledovanch
kategrich vykzan pokles potu utopench osb.
Za jeden z rozhodujcich initeov, ktor tto skutonos ovplyvnil je mon povaova
psobenie viac ako 1300 aktvnych lenov VZS psobiacich na tchto vodnch plochch.
Tabuka 3 Porovnanie potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov
1986-1997 a 1998-2009 poda charakteru vodnej plochy
Char. vod.
plochy
1986-1997 (1394
osb)
1998-2009 (1435
osb)
+/- %
(+41)
Tece vody 723 829 + 12,8
Netece vody 242 241 - 0,4
Bazny 39 17 - 56,4
Priehrady 150 172 + 12,8
Studne 51 43 - 15,7
Odpadov jamy 47 34 - 27,7
Nezakryt jamy 23 15 - 34,8
In miesta 119 84 - 29,4
Nvrh zkladnch opatren na znenie potu utopench
Odborn aj laick populcia vnma existenciu zchrannch zloiek prostrednctvom
Integrovanho zchrannho systmu, ktor bol ustanoven Zkonom NR Slovenskej
republiky . 129 z 15. februra 2002. Tento zkon definuje zchrann zloky v dvoch
zkladnch kategrich:
A/ Zkladn zchrann zloky medzi ktor patria :
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1986-1997
1998-2009
21
Hasisk a zchrann zbor, Zchrann zdravotn sluba, tvary Policajnho zboru a leteck
tvar ministerstva, Vojensk zchrann tvary a Bansk zchrann sluba
B/ Ostatn zchrann zloky sem patria :Armda Slovenskej republiky, Obecn , mestsk
a zvodn hasisk zbory, Horsk sluba, Jednotky civilnej ochrany, eleznin polcia,
Slovensk erven kr a in prvnick a fyzick osoby s predmetom innosti poskytovania
pomoci pri ochrane ivota, zdravia a majetku
V svislosti s psobenm Vodnej zchrannej sluby (VZS) v IZS sa jav ako najv problm
legislatvna oblas. Tak ako vyplva z obsahu innosti VZS, ide v princpoch innosti
o organizane odlin aktivitu oproti napr. zkladnm zchrannm zlokm. Urit symbizu
mono vidie v psobnosti Horskej sluby. V legislatvnej oblasti absentuje existencia
podobnho zkona ako je napr. Zkon o Horskej slube, ktor by presne vymedzoval okrem
inho prslunos k niektormu z rezortov vldy (Ministerstvo vntra, resp. Ministerstvo
zdravotnctva a pod). V zahrani sa napr. na innosti VZS podieaj okrem ttu aj
zariadenia profilujce v rmci poskytovanch rekreanch sluieb (hotely, retaurcie,
zbavn parky , miestne zastupitestv a pod.).
V Slovenskej republike s aktivity Vodnej zchrannej sluby usmerovan viacermi
zkonmi, vyhlkami a smernicami, ktor vak v plnom rozsahu sasn potreby v tejto
oblasti nenapluj (Baran, 2004). Efektvnejie , prehadnejie a do praxe aplikovatenejie
by bolo predmetn lnky jednotlivch zkonov a vyhlok spoji do jednej zkonnej normy,
ktor by problmov otzky v innosti, prvomociach, organizanej truktry, psobenia
a podriadenosti z hadiska riadenia komplexne vyrieila.
Za jednu z hlavnch prin vysokho potu utopench osb na Slovensku v sledovanom
obdob je mon povaova nedostaton realizovanie plaveckch vcvikov na zkladnch
a strednch kolch.(imonek,2010). Problm je vak potrebn vidie v irom kontexte
v rmci ktorho vystupuje do popredia nedostaton materilne a personlne zabezpeenie
telesnej a portovej vchovy na Slovensku. imonek (2010) vo svojom vskume zistil, e
96% zkladnch kl v mestch a 96,51%kl na vidieku nevlastnia plavre a nevyhovujce
podmienky na plaveck aktivity v mestch m 87,50 % kl a na vidieku a 97,65 % kl.
Tto skutonos je v porovnan so zahranim kritick.
Pri tatistickom vyhodnoten potu utopench osb poda sledovanch vekovch
kategrii na zem Slovenskej republiky v obdob rokov 1986-2009 je mon kontatova, e
v porovnan so zahranim s poty utopench osb stle vysok. Za jeden z prioritnch
faktorov je mon povaova obmedzenie (na niektorch Z pln ukonenie) vuby
plvania na prvom stupni zkladnch kl. (Glesk,2005). Ekonomick dvody viedli vinu
riadiacich pracovnkov zkladnch kl k ukoneniu povinnej formy vuby plvania , ktor
bola zaraden v 3 ronku na Z. Nslednm varovnm signlom a potvrdenm nesprvnosti
tohto kroku zo strany Ministerstva kolstva SR s aj informcie z rezortu Ministerstva obrany
SR, ktor pri nborovch testoch na profesiu vojaka s povolania v roku 2004 vyjadrilo
nespokojnos s tm, e viac ako 35 % zujemcov o profesiu profesionlneho vojaka bolo
zaradench medzi neplavcov. Preto je dleit, aby sa plvaniu a plaveckm vcvikom
venovalo dostatok priestoru nielen z dvodu jeho zdravotnho a oddychovho charakteru, ale
aby sa tm sasne vetkmi dostupnmi spsobmi minimalizovali kadoron tatistiky
o pote utopench osb.
Zver Tak ako bolo v vode uveden, voda m pozitvne inky v irokom spektre udskho
organizmu. Tto skutonos poznali u v starovekch civilizcich. Nie je potrebn
glorifikova plvanie podobne ako v starovekej Sparte, kde bol oban neplavec povaovan
za menej cennho, ale je potrebn ,vychdzajc z vyie uvedench tatistk, minimalizova
22
vetkmi dostupnmi metdami a prostrediami poty utopench osb, pretoe udsk ivot je
hodnota, ktor je nenahraditen. Preto je dleit , aby sa tejto problematike venovalo dostatok priestoru a vetkmi dostupnmi
spsobmi sa minimalizovali kadoron tatistiky o pote utopench osb. To je mon dosiahnu:
- zvyovanm potu plaveckch baznov a ostatnch rekreanch vodnch plch a zariaden
- obnovenm povinnho plaveckho vcviku v 3 ronku zkladnch kl - skvalitnenm ochrany ivota a zdravia formou kvalitne vykolenho zchranrskeho
personlu
- zvenm osvety v zameran na plvanie a plaveck porty, resp. na rizik vyplvajce z vodnho prostredia
- zlepenm legislatvnych noriem v rmci rekreanch plaveckch aktivt na tak rovinu ak je ben vo vyspelch krajinch EU.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV .
1. BARAN,I. 2004. Rizikovos rekreanch pohybovch aktivt vo vodnom prostred v kontexte s vcvikovou innosou VZS a vstupom SR do EU. Medzinrodn konferencia
Sport a kvalita ivota. Masarykova Univerzita Brno 2004.
2. GLESK, P. et. al. 2005. Hasistvo a zchranrstvo. MV Slovenskej republiky. Bratislava 3. HUKO,M. 2004. Prehad o pote utopench obanov Slovenskej republiky za roky
1986-2004. Prezdium Hasiskho a zchrannho zboru. Bratislava 2004
4. LAUKO,V.2003.FyzickgeografiaSlovenskejRepubliky.MAPA,Slovakia.kola,s.r.o. Bratislava 2003
5. LAURENCOV,S. et.al.1991. Kniha plavca zchrancu. REMEDIUM, Bratislava 1991 6. MILER, T. 1999. Zchran-bezpenost a zchrana u vody. vyd. Vodn zchrann sluba
K,Praha 1999, S.34 35.
7. IMONEK,J.2010. Materilno-technick a personlne zabezpeenie vyuovania telesnej a portovej vchovy v slovenskch zkladnch kolch. Tel.Vch.port,4/2010, s.22-23.
Swimming activities and population in the aquatic environment in Slovakia
in the context of their security
Key words: plvanie, utopenie, plaveck vcvik, zchrana topiaceho, Integrovan zchrann
systm
23
SUBJEKTIVN VNMN IVOTN POHODY OSOB STARHO VKU
Hana BEDNOV - Vlastimila KARSKOV
Katedra aplikovanch pohybovch aktivit Fakulty tlesn kultury Univerzity Palackho
v Olomouci, Olomouc, esk republika
vod
Pspvek se zabv subjektivnm vnmnm pohody osob starho vku. Jedn se o
kognitivn a emocionln vyhodnocen kvality vlastnho ivota. V anglickm jazyce se pro
tento pojem pouv termn well-being, kter znamen celkov pocit pohody jedince,
spokojenost se souasnm stavem svho ivota apod. Tento pocit nezahrnuje ani tak strnku
materiln jako hlavn oblast zdrav a duevn pohody. Dle Kuzmanna (2000) se jedn o
zleitost vce faktoriln, kter obsahuje krom ivotn spokojenosti i tst, osobn rst,
morlku, samostatnost atd. V souasn dob se v zahrani tto problematice vnuje mnoho
autor jako napklad Clarke, Marshall, Ryff, Rosenthal, Chappell (2005), Kunzmann, Little,
Smith (2000), Pinquart, Srensen (2000).
V oblasti sportu se hovo o well-beingu spe jako o pjemnm provn bez soupeen a
pekonvn. Jde zde prost jen o to, ctit se dobe a pjemn, mt sm ze sebe dobr pocit. Je
dleit si uvdomit, e kad lovk m pro rzn situace rzn mtka. Kad m tak jin
hodnoty a preferuje jin situace, aktivity i podnty, ve kterch se ct dobe. Zle pouze na
kadm z ns, jak dobe se ctme. V tomto kontextu se vnuje dan problematice nap.
Mcauley, Marquez, Jerome, Katula, (2000).
Vzkumn eten
Clem vzkumnho eten bylo porovnat vnmn subjektivn pohody student Univerzity
tetho vku (U3V) pi Univerzit Palackho v Olomouci a klient pobytovho zazen pro
seniory v Olomouci (n = 85). Ze student Univerzity tetho vku se vzkumnho eten
zastnilo 30 proband prmrnho vku 66 let. Do vzkumnho eten z Domova pro
seniory Pohoda Chvlkovice se zapojilo 55 proband prmrnho vku 82let.
Metody
Pro zjitn subjektivn pohody osob starho vku byl pouit Bernsk dotaznk subjektivn
pohody BDP, kter byl pvodn standardizovn v roce 1991 (Grob, Luethi, Kaiser BSW A)
a optovn v roce 1995 (Grob, Duka, BSW Y). Dle Duky (1999) pat tento dotaznk do
Beckerovy koncepce subjektivn pohody. Jeho model pat v souasn dob
k nejkomplexnjm. Dotaznk je mon podle jeho nzoru povaovat za komplexn
prostedek men subjektivn pohody z hlediska aktuln i habituln sloky vetn fyzickch
a psychickch aspekt. Dotaznk obsahuje 6 oblast s rznm potem tvrzen, u kterch se
dotazovan mus rozhodnout, do jak mry s tvrzenm souhlas.
Oblasti:
1. Pozitivn postoj k ivotu (POP) 6 vrok Tato oblast hodnot mru kognitivn subjektivn ivotn spokojenosti jedince.
2. Provan problmy (PRBL) 7 vrok Druh kla se zabv aktulnmi psychickmi problmy. m vy skre bylo dosaeno,
tm je vy vskyt tchto problm.
3. Somatick pote (SOMP) 8 vrok Tet kla se tk aktulnch tlesnch obt. kla je tak zamena na men
negativnho subjektivnho provn. Tuto klu i klu pedchzejc nepovauje autor za
pmou soust subjektivn pohody.
24
javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Marshall%2C%20Victor%20W%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Ryff%2C%20Carol%20D%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Ryff%2C%20Carol%20D%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Ryff%2C%20Carol%20D%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');
4. Sebecta (SEB) 3 vroky tvrt kla m hodnocen sebe sama, vztahu a postoje k sob. m vy skre bylo
dosaeno, tm pozitivnj pstup k sob jedinec m.
5. Depresivn nlady 4 vroky Posledn kla se zabv depresivnm ladnm. Zkoum, do jak mry obsahuje psychika
jedince negativn obsahy a jakm smrem se ubr jeho dlouhodob provn. Pokud
zkouman osoba doshla vyho skre, znamen to, e dlouhodob trp psychickmi
obtemi.
6. Radost v ivot (RAD) 5 vrok
Kad tvrzen bylo hodnoceno probandem dle mry subjektivn pohody v jednotlivch
oblastech na bodov kle v rozmez 1 6.
Protoe dotaznk nebyl vlun uren pro populaci senior, probhlo ped provedenm
vzkumnho eten oven vhodnosti a innosti dotaznku na star skupinu proband,
kterho se zastnilo 10 osob prmrnho vku 60 let. Pi hodnocen 33 tvrzen v 6 oblastech
dotaznku bylo dosaeno koeficientu reliability r = 0, 46.
V rmci tohoto vzkumu jsme pouili pouze hrub skre z jednotlivch kl.
Zskan data byla zpracovna za pomoci potaovch program Excel a Statistica 8. Pro
zjitn rozdl mezi jednotlivmi skupinami jsme pouili neprovho Mann-Whitney t-testu.
Statistick hladina vznamnosti byla stanovena p < 0, 05.
Vsledky a diskuse
Pi hladin statistick vznamnosti p < 0, 05 byly zjitny statisticky vznamn rozdly
subjektivn spokojenosti mezi probandy z Domova pro seniory POHODA Chvlkovice a
student U3V pi Univerzit Palackho v Olomouci v oblasti tet tkajc se aktulnch
tlesnch obt, oblasti tvrt zabvajc se sebectou a v oblasti pt, kter se dotazuje na
mru depresivnch nlad probanda. V tchto oblastech vykazovali negativnj vnmn
subjektivn pohody probandi z Domova pro seniory Chvlkovice. Tyto vsledky koresponduj
s pedchozm oekvnm. Negativnji ladn vnmn subjektivn pohody bylo
pedpokldno u proband z pobytovho zazen.
Tabulka 1 Vsledky v testu subjektivn pohody u skupiny proband z Domova pro seniory
POHODA Chvlkovice a student U3V pi Univerzit Palackho v Olomouci.
Promnn Domov U3V p
VK 82 66 0,00
POP 22, 9 23, 5 0,59
PRLB 18, 6 17, 5 0,49
SOMP 17, 3 14, 3 0,02
SEB 10, 1 13, 9 0,01
DEPN 11, 7 8, 2 0, 00
RAD 12, 3 13, 8 0,11
Vysvtlivky: PPO pozitivn postoj k ivotu, PRLB provan problmy, SOMP
somatick pote, SEB sebecta, DEPN depresivn nlady, RAD radost v ivot,
hladina statistick vznamnosti byla stanovena p < 0, 05.
25
Hlavn pinu vidme pedevm ve vym vku klient domova pro seniory. Zde byl
zjitn nejvy vk probanda 93 let a nejni 63 let. Oproti tomu u student U3V pi UP
v Olomouci byl shledn minimln vk 51 let a maximln 74 let. Vuky Univerzity tetho
vku lze navtvovat ji od 50 let. Pokud vak se jedn o osobu se zdravotnm postienm,
me navtvovat U3V ji v mladm vku. Horn vkov hranice pro ast na vuce nen
stanovena. Monost uvat slueb domov pro seniory nen dna vkem, avak mrou
samostatnosti kadho klienta.
Vy vk samozejm souvis se zvenm vskytem nejrznjch onemocnn a tm i
zven zvislosti na pomoci druhch, co m asto negativn dopad na psychiku uivatele
sluby a odr se i na snenm vnmn mry vlastn sebecty. S postupujcm vkem a
zdravotnmi obtemi se tak zmenuje jejich zjem a monost opoutt zazen a navazovat
i udrovat dosavadn sociln kontakty. Jejich rodiny jsou vtinou zaneprzdnn, m se
opt okruh osob, se ktermi bhem dne pijdou do styku, znan zmenuje. Znan se tm
zvyuje mra osamocenosti, kter vraznm zpsobem ovlivuje oblast deprese a radosti ze
ivota. Pro uivatele tchto slueb asto bv jedinou radost nvtva blzkch. Stejn nzor
maj i Crompton a Kemeny (1999), kter tvrd, e samota ovlivuje nejen vnmn osobn
pohody, ale tak zdrav jako takov. Na snen vskytu depresivnch nlad dle Krause (1998)
pozitivn psob aktivn zapojen seniora do rodinnho ivota. Vnmn subjektivn pohody
ovlivuj samozejm i dobr sociln vztahy a to nejen s rodinou, ale i v irm okol
(McAuley, Blissmer, Marquez, Jerome, Kramer, 2000).
Graf 1 Vnmn subjektivn pohody u skupiny proband z Domova pro seniory POHODA
Chvlkovice a student U3V pi Univerzit Palackho v Olomouci.
Vysvtlivky: PPO pozitivn postoj k ivotu, PRLB provan problmy, SOMP
somatick pote, SEB sebecta, DEPN depresivn nlady, RAD radost v ivot.
Dle Lai a MacDonalda (1995) psob na vnmn osobn pohody ti faktory, mezi kter
pat psychick zdrav, pocit osobn kontroly a sociln podpora. Kuzmann. (2000) uvdj, e
vk sm o sob nen pinou poklesu vnmn subjektivn pohody na rozdl od postupujcch
zdravotnch omezen. O vznamnm vlivu zdravotnho stavu lovka na jeho vnmn svta a
sama sebe hovo i Clarke, Marshall, Ryff, Rosenthal (2000), Krause, Liang, Gu (1998). Gee
(1998) krom zdravotnho stavu zdrazuje i znan vliv kvality bydlen.
0
5
10
15
20
25
POP PRLB SOMP SEB DEPN RAD
Domov pro seniory
U3V
26
Dle Duky a Dalberta (2006) vznamnm zpsobem podporuje vnmn subjektivn
pohody starch lid vra ve sprvn svt. Autoi tm mysl jist pesvden o existenci
morlnch zsad ve spolenosti a o tom, e kad nakonec dostane, co si zaslou. S tmto
nzorem se ztotouje i Correia a Vala (2004).
Oproti klientm domova pro seniory jsou studenti U3V vtinou stle jet aktivn lid,
kte hledaj zajmavou npl svho volnho asu. ij ve svch domcnostech a jsou pln
schopni se o sebe postarat. Jejich okruh zjm je irok, dokou si vytvet a udrovat
sociln kontakty. Protoe jejich samostatnost je vysok, zvldaj pomoci i rodinm svch
dt, podporuj tak sv vztahy s rodinou a pocit uitenosti, kter je pro lovka dleit
v kadm vku. Z tohoto dvodu bylo pedpokldno, e tito probandi maj pozitivnji ladn
vnmn subjektivn pohody, co se vzhledem k vpotu statistick vznamnosti potvrdilo.
Zvr
Subjektivn vnmn pohody ovlivuje mnoho faktor, kter se mn vlivem nejrznjch
ivotnch situac, ale tak vkem. Nemocnost osob ijcch v domovech pro seniory je
mnohem vy ne u osob, kter ij v domcm prosted. Stejn tak i jejich fyzick aktivita je
vy, protoe jsou stle jet schopni se o sebe postarat. Pro dosplho lovka je tk
pijmout pomoc druhch v situacch, kter jet donedvna zvldal sm, co se samozejm
odr i ve snen sebect osob ijcch v domov pro seniory.
Tyto vsledky nejsou vzhledem k oekvn pekvapujc. Zjevn rozdly byly zjitny
hlavn v oblasti pozitivnho somatickch pot, sebecty a depresivnch nlad. Lze tedy
pedpokldat, e ivot v pobytovch zazench se negativnm zpsobem odr na vnmn
subjektivn pohody klient domova pro seniory. Tato zjitn mohou bt inspirujc pro
veden zazen, kter je me vyut pro zlepen souasnho stavu za pomoci dalho
vzdlvn personlu, nabdkou zajmavch volnoasovch aktivit, i podpory pozitivnch
vztah a zapojen len rodin klient do chodu a aktivit zazen.
Referenn seznam
BLAHUTKOV, M., EHULKA, E., DVOKOV, . Pohyb a duevn zdrav. Brno:
Paido, 2005.
CLARKE, P. J., MARSHALL, V. W., RYFF, C. D., ROSENTHAL, C. J. Well-Being in
Canadian Seniors: Findings from the Canadian Study of Health and Aging. Canadian Journal
on Aging. 2000, Vol. 19 Issue 2, p139-159.
CORREIA, I., VALA, J. Belief in ajust Word, subjective well-being and trust of young
adults. In DALBERT, C., SALLAY, H. (Eds.), The justice motive in adolescence and young
adulhood: Origins and consequences. London, UK: Routledge, 2004. (pp. 85-100).
CROMPTON, S., KEMENY, A. The well-being of merried seniors, canadian social trends.
Sicness and health. 1999, no 11, str. 22-27.
DZUKA, J., DALBERT, C. The belief in a just world and subjective well-being in old age.
Aging & Mental Health. 2006; 10(5): 439444.
GROB, A. Subjective well-being and significant life-events across the life span. Weiss
Journal of Psychology. 1995, ro. 54. . 1. s. 23 28.
CHAPPELL, N. L. Perceived change in quality of life among chinese canadian seniors: the
role of involvement in chinese culture. Journal of Happiness Studie. 2005,DOI
10.1007/s10902-004-1754-5.
MCAULEY, E., BLISSMER, B., MARQUEZ, D. X., JEROME, A. F., KATULA, J.
Social relations, physical activity, and well-being in older adults. Preventive Medicine. 2000,
31(5), pp. 608617.
27
javascript:__doLinkPostBack('','mdb%7E%7Esih%7C%7Cjdb%7E%7Esihjnh%7C%7Css%7E%7EJN%20%22Canadian%20Journal%20on%20Aging%22%7C%7Csl%7E%7Ejh','');javascript:__doLinkPostBack('','mdb%7E%7Esih%7C%7Cjdb%7E%7Esihjnh%7C%7Css%7E%7EJN%20%22Canadian%20Journal%20on%20Aging%22%7C%7Csl%7E%7Ejh','');javascript:__doLinkPostBack('','mdb%7E%7Esih%7C%7Cjdb%7E%7Esihjnh%7C%7Css%7E%7EJN%20%22Canadian%20Journal%20on%20Aging%22%7C%7Csl%7E%7Ejh','');
KRAUSE, N., LIANG J., GU, S. Financial strain, received support, anticipated support,
and depressive symptoms in the Peoples Republic of China. Psychology and Aging. 1998, 13,
pp. 5868.
KUNZMANN, U., LITTLE, T., SMITH, J. Is age related stability of subjective well-being
a paradox? Cross-sectional and longitudinal evidence from the Berlin Aging Study.
Psychology and Aging. 2000, 15 (3), pp. 511526.
LAI, D. W. L., MACDONALD, J. R. Life satisfaction of Chinese elderly immigrants in
Calgary. Canadian Journal on Aging. 1995, 14, pp. 536552.
NAKONEN, M. Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 2009.
PINQUART, M., SRENSEN, S. Influences of socioeconomic status, social network, and
competence on subjective wellbeing in later life: A meta-analysis. Psychology and Aging.
2000, 15(2), pp. 187224.
28
PLAVECK SPSOBILOS A KOORDINAN SCHOPNOSTI DET
A MLDEE
ubomra BENURIKOV1 - Yvetta MACEJKOV
2 - Ildiko VICZAYOV
3
1,2
Univerzita Komenskho v Bratislave, Fakulta telesnej vchovy a portu, Katedra
portov v prrode a plvania 3Uiverzita Kontantna Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurpskych tdi, Katedra
predkolskej a primrnej pedagogiky
Abstrakt
Prspevok prina poznatky o vzahoch medzi plaveckou spsobilosou a koordinanmi
schopnosami det a mldee. Vzahy medzi koordinanmi schopnosami na suchu
v sboroch det predkolskho veku (n = 86), mladieho kolskho veku (n = 25), starieho
kolskho veku (n = 33) a plaveckou spsobilosou sme zisovali z hadiska veku a dky
plaveckej prpravy.
Deti predkolskho veku absolvovali 13 hodinov plaveck kurz a v zvere sme hodnotili
plaveck spsobilos preplvanmi metrami. Deti mladieho kolskho veku absolvovali kurz
zkladnho plvania v rozsahu 20 hodn a plaveck spsobilos sme hodnotili asom na 25 m.
Mlde vo veku 11 - 13 r. absolvovala zdokonaovac plaveck kurz 3 - 4 roky v plaveckom
klube a plaveck spsobilos sme hodnotili asom na 50 m.
Vsledky preukzali diferencovan vzah medzi plaveckou spsobilosou a koordinanm
schopnosami z hadiska veku a dky plaveckej prpravy. U det predkolskho a mladieho
kolskho veku sme zistili vzahy medzi plaveckou spsobilosou a rovnovhovmi
schopnosami. U mldee medzi plaveckou spsobilosou, priestorovou orientciou
a kinesteticko-diferencianou schopnosou.
Kov slov: Plaveck spsobilos, koordinan schopnosti, deti, mlde, plaveck
testy.
SWIMMING COMPETENCE AND COORDINATION SKILLS OF CHILDREN AND
THE YOUTH
This article is about the relationship between swimming competence and coordination
skills of children and the youth. The relationships between the land-performed coordination
skills and the swimming competence were based on the age of the participants and the time
they devoted to the preparatory swimming training. The participants were divided into three
groups according to their age: a group of pre-school children (46 children), a group of
younger-school children (25 children), a group of older-school children (33 children).
The pre-school children underwent a 13-hour swimming course after which their
swimming competence was evaluated according to the distance in metres they swam. The
younger-school children underwent 20 hours of a basic swimming course and their swimming
competence was evaluated according to the time they needed to swim 25 metre distance. The
youth of 11 to 13 years old underwent a course for the improvement of their swimming skills
in a swimming club, which lasted 3 to 4 years, and their swimming competence was evaluated
according to the time they needed to swim 50 metre distance.
29
The research results prove a different relationship between swimming competence and
coordination skills from the point of view of age and the length of preparatory swimming
training. Positive relationships were discovered between the swimming competence and
balance skills of the pre-school and the younger-school children. Positive relationships were
found out also between the swimming competence, the orientation in space and the skill of
kinaesthetic differentiation among the youth.
Key words: Swimming competence, coordination skills, children, youth, swim tests
vod
Dleitos koordinanch schopnost sa vo veobecnosti spja s motorickm uenm
a s kvalitou portovej techniky. pecifick podnety na senzomotorick schopnosti oproti
suchu vytvra vodn prostredie. Preto sa vo veobecnosti predpoklad, e v obdob
senzitvneho rozvoja kondinch a koordinanch schopnost, je mon draznejie
stimulova ich rozvoj prostriedkami vo vodnom prostred.
Aktualizcia poznatkov o koordinanch schopnostiach kolskej populcie m kvalitn
metodologick i empirick rove (Ljach, 1989, Hirtz 1981, 1985, imonek et al. 1998,
2008, Halmov, 2005, Strekov, 2002). Je vak orientovan vhradne na koordinciu na
suchu. Odborn empirick poznatky o vzahoch medzi koordinanmi schopnosami na
suchu a ich ekvivalentom vo vode sa nachdzaj v starej odbornej literatre (Hoch, 1961,
Jursk, 1977). Tto zdrazuje vznam pohybovej koordincie det pri vytvran pohybovho
nvyku v plvan vo veobecnej rovine Dvodom takchto poznatkov bola zastaral
pecifikcia koordinanch schopnost ako i mal vber motorickch testov vo vode.
V tejto svislosti sme v naom vskume hadali odpovede na otzky, o vzahoch medzi
koordinanmi schopnosami na suchu a pecilnymi plaveckmi zrunosami vplyvom
rozdielnej dky plaveckej prpravy. Rovnako ako je nov kvalita vedeckch a empirickch
tdi o vzname koordincie v ontogenze motoriky loveka (Hirtz, 1981, 1985; Mkota,
Novosad, 2005, imonek et al. 2008) je naou snahou inovova poznatky o vzahoch medzi
koordinanmi schopnosami a plaveckmi zrunosami vo veku, kedy najvie percento
det na Slovensku sa u plva.
Sledovaniu plaveckch zrunost sa v rznych svislostiach v minulosti venovala vek
pozornos. V oblasti didaktiky plvania sa nezmenila dleitos ich postavenia ani
v sasnosti (Jursk, 1977, Blaser a kol. 1984, echovsk, 2003, Macejkov, 2007,
Macejkov-Viczayov, 2008).
Pri tvorbe vedeckho problmu sme sa orientovali na hadanie svislost medzi
koordinanmi schopnosami testovanmi na suchu a plaveckmi zrunosami v dlhom
asovom horizonte z hadiska veku ale i dky psobenie plaveckej prpravy. Zaujmalo ns,
do akej miery me vplyv prostriedkov zkladnho plvania psobi na rozvoj koordinanch
schopnost.
Cie
Cieom vskumu bolo zisti svislosti medzi koordinanmi schopnosami na suchu a
pecilnymi plaveckmi zrunosami vplyvom rozdielnej dky plaveckej prpravy.
Metodika Vskumn sbor tvorilo 166 deti rzneho veku: predkolsk vek (n = 86), mlad kolsk
vek (n = 47), star kolsk vek (n = 33).
Deti predkolskho veku absolvovali 13 hodinov plaveck kurz. Motorickm testom
Plameniak (Moravec et al., 1996) sme zisovali statick rovnovhov schopnos det v stoji
30
na jednej nohe. Test sa opakoval 2 krt, meral sa as v sekundch (maximlne 60 seknd)
a zaznamenal sa lep vkon z oboch pokusov.
iaci mladieho kolskho veku (n = 25) vo veku 9 a 10 rokov absolvovali kurz
zkladnho plvania v rozsahu 50 hodn s frekvenciou dvoch hodn tdenne. Obsah hodn
bol zameran v rmci zkladnho plvania na ncvik zkladnch plaveckch zrunost
a dvoch plaveckch spsobov. Testovania sme realizovali na zaiatku a na konci kurzu.
Plaveck spsobilos sme hodnotili asom na 25 m.
Sbor plavcov tvorili lenovia plaveckho klubu, ktor sa systematicky venovali
plvaniu (3 x do tda). Mlad iaci (n = 22, 8 a 10 r.) navtevovali zdokonaovac kurz 2
roky a star iaci (n = 33, 11 a 13 r.) 3 a 4 roky. Testovanie oboch skupn sme zrealizovali
na konci kolskho roku.
Zmeny koordinanch schopnost na suchu a zmeny plaveckch zrunost a plaveckej
spsobilosti sme hodnotili rovnakmi motorickmi testami vo vetkch troch sboroch.
Zmeny rovne koordinanch schopnost sme hodnotili batriou testov: Vdr v stoji na
jednej nohe, oi otvoren test statickej rovnovhovej schopnosti; Vdr v stoji na jednej
nohe, s vylenm zraku test statickej rovnovhovej schopnosti; Chdza po lavike s 3
obratmi - test dynamickej rovnovhovej schopnosti, (test pouit len u iakov 3. triedy);
Preskakovanie vihadla test rytmickej schopnosti; Beh k oslovanm plnm loptm test
priestorovo orientanej schopnosti; Hod loptikou na presnos zo sedu roznomo test
kinesteticko-diferencianej schopnosti hornch konatn.
Za kritrium rovne plaveckej spsobilosti det predkolskho veku sme urili vzdialenos
preplvan kraulovmi nohami s doskou na konci prpravnho kurzu. Deti plvali vo vode po
prsia a snaili sa preplva vzdialenos do 12 metrov (2, 4, 6, 8, 10, 12 m). V zkladnom
kurze sme hodnotili 25 m a v zdokonaovacom 50 m a tie sme pouili nov motorick test
Prekkov drha vo vode, ktor pozostval zo vetkch plaveckch zrunost a vykonval sa
v plytkej vode. Kritriom spenosti bol as (s).
Vsledky
Vskumn sledovanie bolo zameran na zistenie vplyvu jednotlivch koordinanch
schopnost na rove plaveckej spsobilosti det predkolskho a mladieho kolskho veku
a iakov starieho kolskho veku.
Sbor det (n = 86) dosiahol priemern vkon 28,85 s (tab. 1). Priemern vkon v sbore
chlapcov bol 26,56 s. Dievat boli v teste plameniak stabilnejie (31,13 s). Maximlny vkon
60 s dosiahlo z celkovho potu 86 det 13,6% chlapcov a 19,0% dievat.
V priemere preplvali 7,67 m. Chlapci aj dievat dosiahli takmer vyrovnan vsledky.
U det v tomto veku nie s podstatnejie vvojov rozdiely a tento biologick faktor do uritej
miery potvrdili aj nae vsledky (tab. 1).
Regresn analza, ktor sme aplikovali v skupinch det diferencovanch poda dky
preplvanch metrov potvrdila linerny vzah medzi rovnovhovmi schopnosami a dkou
preplvanch metrov. V skupine det, ktor preplvali viac metrov bol vzah tesnej. Poet
preplvanch metrov sa linerne zvyoval v zvislosti od lepej rovne rovnovhovch
schopnost (obr. 1, tab. 2). Zo vzahu mono kontatova, e 30,2% det, ktor pri vstupnom
meran na konci plaveckho kurzu preplvali kraulovmi nohami s doskou vzdialenos 12 m
mali v priemere stabilnej postoj (52,8 s) a obrtene 12,8% det, ktor preplvali minimlnu
vzdialenos 2 m sa udrali na jednej nohe v priemere najkratie (6,8 s).
31
Obrzok 1
Rovnovhov schopnosti v svislosti s rovou plaveckej spsobilosti det predkolskho
veku (n = 86)
Tabuka 1
Zkladn tatistick charakteristiky
Zkladn tatistick Kraulov nohy Plameniak (s)
charakteristiky s doskou (m)
Priemern vkon (x) 7,67 29,13
Minimlna hodnota (Xmin) 2,00 2,55
Maximlna hodnota (Xmax) 12,00 60,00
Smerodajn odchyka (s) 3,680 19,748
Tabuka 2
Hodnoty ukazovateov v testoch Preplvan vzdialenos kraulovmi nohami s doskou a
Plameniak
Preplvan vzdialenos
kraulovmi nohami
s doskou (m)
Plameniak (s) Percentulne
zastpenie (%)
2 6,8 12,8
4 12,5 19,8
6 15,2 10,5
8 26,5 15,1
10 34,9 11,6
12 52,8 30,2
Vzahy medzi koordinanmi schopnosami a plaveckou spsobilosou vplyvom
rozdielnej kvality a kvantity obsahov zkladnho plvania boli diferencovan v jednotlivch
skupinch iakov.
Po absolvovan kurzu zkladnho plaveckho ncviku (iaci 3 triedy) sme zistili vzahy
medzi rovnovhovmi schopnosami a asom dosiahnutm na 25 m ((p < 0,05, obr. 2)
Pozitvne zmeny rovnovhovch schopnost zaznamenan v oboch rovnovhovch testoch
(dynamick, statick) boli signifikantn. Trendov iara naznaila, e vyia rove
rovnovhovch schopnost vytvra predpoklad na lepiu polohu tela pri plvan a tm aj na
zaplvan as na 25 m ubovonm spsobom.
32
Obrzok 2
Vzah statickej rovnovhy a plvania na 25 m (n = 25 )
V skupine mladch a starch iakov plavcov, ktor v dlhodobejom horizonte
absolvovali zdokonaovac plaveck vcvik, sme zistili rozdielne vzahy v porovnan
s predchdzajcimi skupinami iakov. S prekkovou drhou vo vode, ktor bola novinkou
v naom vskume a zahala vetky plaveck zrunosti sme v oboch skupinch zistili
vznamn vzahy s priestorovo-orientanou schopnosou (obr. 3, 4, 5). U starch plavcov sa
prejavil vzah tejto schopnosti aj s testom 50 m von spsob. Myslme si, e i napriek
hodnotenia rovne tejto schopnosti na suchu, jej vzah so pecilnymi plaveckmi
zrunosami nadobda na vzname ako z hadiska dky psobenia pecilneho pohybovho
podnetu, tak i z hadiska veku.
V oboch skupinch plavcov sa vznamnou koordinanou schopnosou prejavila
kinesteticko-diferencian schopnos hornch konatn (obr. 4, 6). Tento vzah v plvan
vidme v dominantnej prci hornch konatn pri ncviku techniky plvania. Vyia
automatizcia techniky hornch konatn v troch plaveckch spsoboch, ktor tvoria zklad
obsahu zkladnch a zdokonaovacch vcvikov, priaznivo ovplyvnili rozvoj tejto schopnosti.
Obrzok 3
Vzah medzi prekkovou drhou a priestorovo - orientanou schopnosou (mlad plavci,
n = 22)
33
Obrzok 4
Vzah medzi prekkovou drhou a kinestetickou diferencianou schopnosou hornch
konatn (mlad plavci, n = 22)
Obrzok 5
Vzah medzi prekkovou drhou a priestorovo - orientanou schopnosou (star plavci, n =
33)
Obrzok 5
Vzah medzi plaveckou spsobilostou 50 m kraul a priestorovo - orientanou schopnosou
(star plavci, n = 33)
34
Obrzok 6
Vzah medzi plaveckou spsobilostou 50 m von spsob a kinesteticko diferencianou
schopnosou hornch konatn (star plavci, n = 33)
Zver
Na zklade nameranch vsledkov vskumu kontatujeme, e sledovan koordinan
schopnosti diferencovane ovplyvuj rove plaveckej spsobilosti z hadiska veku a dky
psobenia pecifickho pohybovho podnetu. V poiatkoch osvojovania si plaveckch
zrunost a ncviku techniky plvania v predkolskom a mladom kolskom veku vyiu
rove plaveckej spsobilosti ovplyvnila vyia rove rovnovhovch schopnost.
Koordinan schopnosti, priestorov orientcia a kinestetiko - diferencian schopnos
vstupuj do vznamnch vzahov s plaveckou spsobilosou a po asovo dlhom psoben
plaveckch kurzov (2 a 3 koky).
Sme si vedom, e sme sledovali iakov vo vvinovom obdob, ktor z hadiska rozvoja
koordinanch schopnost je najcitlivejie.
Zoznam bibliografickch dajov
1. BLASER, P. - LEWIN, G. - WALTHER, G. 1984. Mehr Aufmerksamkeit der Ausbildung Schwimmerischer Grundfertigkeiten. Krperer-ziehung, 1984, 34, 5. s.
201-203.
2. ECHOVSK, I. 2003. Zkladn plaveck dovednosti v esk didaktice plavn. In: Nov trendy v terii a didaktike plvania a plaveckch portov. Zbornk refertov
prednesench na VIII. ronku vedeckho seminra s medzinrodnou asou. 6.
janur 2003. Bratislava : FTV UK, 2003. s. 15 - 19. ISBN 80-88901-78-2.
3. HALMOV, N. 2005. Koordinan schopnosti a monosti ich rozvoja v predkolskom veku. Bratislava : Peter Maura PEEM, 2005. 1.vydanie. 80 s. ISBN 80-89197-23-X.
4. HIRTZ, P. et al. Koordinative Fhigkeiten Kennzeichnung, Alternsgang und Beeunflussungsmglichkeiten. In: Medizin und Sport, 1981, . 11, s. 348-351
5. HIRTZ, P. et al., 1985. Koordinative fhigkeiten im schulsport. In: MORAVEC a kolektv. Teria a didaktika portu. Bratislava : ICM AGENCY, 2005, s. 135 142.
ISBN 80-89075-22-3.
6. HOCH, M. 1961. Ute dti plavat. Praha : Olympia, 1961. 103 s. 1. vydanie ISBN 80-7033-055-4.
7. JURSK, D. 1977. Teoretick a didaktick problmy vyuovania v zkladnom plvan. Bratislava : FTV UK, 1977. 265 s . Habilitan prca.
35
8. LJACH, V. I. 1989. Koordinacijonnie sposobnosti kolnikov. Minsk: Polymja, 1989. 159 s.
9. MACEJKOV,Y. 2007. Dleitos plaveckch zrunost v didaktike plvania. Telesn vchova a port, 17, . 1, 2007, s. 17 - 18. ISSN 1335-2245.
10. MACEJKOV, Y. VICZAYOV, I. 2008. Koordinan schopnosti a vodn prostredie. Curricular transformation of education in physical education & sport in
Slovakia, Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa, 2007 s. 264-270.
11. MORAVEC, R.- KAMPMILLER, T.- SEDLEK, J.- MEDEKOV, H.-RAMACSAY, L. - SLAMKA, M.- ELINGEROV, M.- IMONEK, J.-
DOLEAJOV, L. 1996. EUROFIT. Telesn rozvoj a pohybov vkonnos kolskej
populcie na Slovensku. Bratislava : Slovensk vedeck spolonos pre telesn
vchovu a port, 1996. 180 s. ISBN 80-967487-1-8.
12. STREKOV, E. 2002. Rozvoj koordinanch schopnost v portovej prprave mldee. In: portov prprava mldee. Bratislava : Nrodn intitt portu, 2002. s.
87-89. ISBN 80-7098-353-1.
13. IMONEK, J. 1998. Hodnotenie a rozvoj koordinanch schopnost 10 17 ronch chlapcov a dievat. 1. vydanie Nitra UKF : Peter Maura PEEM, 1998. 60 s. ISBN
80-88901-25-1.
14. IMONEK, J. et al., 2008. Normy koordinanch schopnost pre 11-15 ronch portovcov. Nitra: UKF PF, 2008, 107 s. ISBN 978-80-8094-297-7
36
POHYBOV AKTIVITA V SPSOBE IVOTA ADOLESCENTOV
Elena BENDKOV
Univerzita Mateja Bela FHV KTV Bansk Bystrica
REZUM
Prca prezentuje primrne informcie tkajce sa pohybovho reimu iakov strednch kl
so zameranm na objem a obsah telovchovnch a portovch aktivt v ich spsobe ivota.
Vsledky preukzali dominantne pasvne trvenie vonho asu s receptvnym charakterom
poas tda u adolescentov, s vym percentulnym zastpenm a tatisticky vznamnm
rozdielom u dievat oproti chlapcom. S uvedenm svisia aj samotn a najastejie dvody
nevykonvania portovch aktivt iaok v rmci organizovanch, i neorganizovanch
foriem telesnej vchovy.
Kov slov: pohybov reim, iaci, von as, zujmy.
VOD
Zujmy predstavuj dynamick rysy osobnosti, s neoddelitenou sasou jej motivanej
truktry, teda tch initeov, ktor loveka aktivizuj, podnecuj k innosti. V hodnoten
zujmovch preferenci povaujeme, z hadiska zdravia, za dleit poznanie a zastpenie
pohybovch aktivt, ktor by mali vznamne intervenova do obsahu vonho asu iakov.
Ak vychdzame z faktu hypokinetickho spsobu ivota ako prejavu aktulnej podoby
zujmov, potom je poznanie zujmovch preferenci predpokladom formovania, regulovania
a prognzovania zujmov tak, aby sa stali vznamnou pozitvnou zlokou vonho asu
v truktre ivotnch hodnt ako uvdza aj Liba (2010). Zisten vsledky tkajce sa
truktry portovch zujmov potvrdili doterajie vskumn sledovania z tejto oblasti
v prcach Frmela et al. (1999), Majerskho (2002). V priebehu ivota sa zaznamenva
pokles pohybovej aktivity (Dobr, 2008a,b). Pohybov aktivita det a mldee zvis nielen
od monost, ale s postupujcim vekom aj od ich zujmov a motivcie. Spontnna pohybov
aktivita kles v obdob adolescencie, hlavne u dievat po 14. roku a u chlapcov medzi 16
18. rokom.
Pri porovnan chorobnosti populcie det a mldee v roku 2003 oproti roku 1996 mono
kontatova, e na 10 tisc det dolo k viac ako dvojnsobnmu (vo veku 014 rokov), a k
viacnsobnmu (vo veku 15-19 rokov) nrastu porch zdravia a chorb sstavy obehovej,
dchacej, trviacej, svalovej a kostrovej sstavy, duevnch porch a porch sprvania,
nervovch porch, cukrovky, ndorovch ochoren, chorb krvi a krvotvornch orgnov a
porch liaz s vntornm vyluovanm (Zdravotn tatistika, 2007). Z tohto pohadu zohrva
dleit lohu primeran pohybov aktivita, ako inn prevencia vzniku funknch porch
pohybovho systmu, ako aj ich vasn diagnostika, vrtane kompenzcie statickho
zaaovania (Kostencka, 2007). Uveden stav ako sme u aj vyie uviedli svis
s pohybovou nedostatonosou, kde v sasnosti iaci absolvuj poas zkladnho a
strednho vzdelvania v priemere 13 000 vyuovacch hodn. Z toho cca 7% venuj
pohybovm aktivitm a 93% teoretickmu vzdelvaniu (Slezk, 2009). Prca je sasou
projektu UGA/2009 Inovcia kolskej telesnej vchovy cez kolsk vzdelvac program na
kolch.
37
CIE
Zisti a rozri poznatky z oblasti pohybovch reimov iakov strednch kl s intenciou na
telovchovn a portov aktivity z hadiska ich (ne)realizcie ako aj obsahovej strnky
v organizovanch a neorganizovanch formch. Predpokladme rozdiel medzi pohlaviami z
hadiska frekvencie telovchovnch a portovch aktivt, zujmov a dvodov ich realizcie.
METODIKA
V slade s cieom a rozsahom spracovanho materilu prieskumn sbor tvorili tudenti
strednch kl v stredoslovenskom regine. Prieskumn sbor tvorilo 106 dievat s vekovm
priemerom 17, 1 rokov a 104 chlapcov s vekovm priemerom 17, 2 rokov. Na zskanie
informci ohadom tdennho asovho zznamu a zujmov adolescentov sme pouili
dotaznk, ktor bol anonymn a pozostval z 2 oblast: pohybov reim a zujem o pohybov
aktivity (Bendkov, 2001; Paugschov Janokov, 2008). Tdenn asov zznam
vyplnen v termne (17. 9 23. 9. 2010) adolescentmi v domcom prostred, ktor je
zameran na objem pohybovej aktivity. Nvratnos tdennch dotaznkov bola 100 %
vzhadom k osobnej asti a pomoci uiteov, ako aj podpory rodiov.
Nami zskan kvalitatvno-kvantitatvne daje sme spracovali v tabukch a grafoch, vyuili
sme metdy logickej analzy a syntzy, mylienkov opercie indukciu a dedukciu,
percentulnu frekvenn analzu. Vzhadom ku zskanm kvalitatvnym informci sme
pouili Ch - kvadrt test (na 1 % - p < 0,01 a 5 % - p < 0,05 hladine vznamnosti), ktor sme
vyuili pri vyhodnoten dotaznka (posdenie vznamnosti rozdielov odpoved na jednotliv
otzky dotaznka u tudentov strednch kl). Zrove zskan vsledky porovnvame
s dostupnmi vsledkami prc inch autorov.
VSLEDKY A DISKUSIA
Vychdzajc z iastkovho ciea a loh prce, prezentujeme as vsledkov, ktor s
predmetom alieho exaktnejieho sledovania a spracovania. Z dajov charakterizujcich
sledovan sbor sme vybrali iba tie, ktor maj vznam pre vyten cie. Uveden
vsledky nemono generalizova, ale potrebn je ich chpa v celkovch svislostiach ako
orientan a vchodiskov vzhadom aj k sasnej reforme telesnej a portovej vchovy ako
aj zujmovej telesnej vchovy v Z a S ako aj alch faktorov. Pri posudzovan tdennho
asovho zznamu sme zistili nasledovn.
Hodnotenie vznamu pohybovej aktivity ako sasti zdravho ivotnho tlu je vysok ako
u chlapc