227
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Pedagogická fakulta Katedra telesnej výchovy a športu Šport a zdravie Zborník vedeckých prác Nitra 2011

Šport a zdravie - OPAC can contribute to the health (Banhidi-Leber 2011). ... west Hungarian regions. 3. Results 3.1. Epidemiology, benefits of sport tourism

  • Upload
    buinhi

  • View
    227

  • Download
    4

Embed Size (px)

Citation preview

  • Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre Pedagogick fakulta

    Katedra telesnej vchovy a portu

    port a zdravie

    Zbornk vedeckch prc

    Nitra 2011

  • PORT A ZDRAVIE

    Zbornk vedeckch prc

    Zostavovatelia zbornka: Jaroslav Broni - Nora Halmov

    Recenzenti: Prof. PhDr. Karol Felix, CSc. PaedDr. Ivan Janko, PhD.

    Autori prspevkov: Igor Baran, Hana Bednov, Vlastimila Karskov, ubomra Benurikov,

    Yvetta Macejkov, Ildiko Viczayov, Elena Bendkov, Johanna Takcs, Sndor Bollk, Zsuzsanna Kalmr, Adrienne Stauder, Jaroslav Broni, Alena Bukov,

    Natlia Czakov, Dvid Demeko, Beta Dobay, Nora Halmov, Petr Hedbvn, Pavol Horika, Attila Horvth, Duan Chebe, Martin Cabadaj, Erika Chovanov,

    Milo Chromk, Iacob Haniu, Miriam Kalichov, Mria Kalinkov, Janka Kansov, Jaroslav Krajovi, Duan Kutlk, Edvy Lszl, Rt Lenkov, Helena

    Medekov, Mikls Bnhidi, Orsolya Savella, Miroslav Nemec , Ji Michal, Kvta Pereinsk, Miriama Brtkov, Bibiana tefankov, Mria Majherov,

    Milena Pullmannov vedov, Jaroslava Rubick, Mria Majherov , Lenka Ferkov, Peter Schickhofer, Jaromr imonek , Galn Starhon Katalin, Vladimr

    utka, Mria Kalinkova, Ladislav Rig, Ivan Uher, Roman Vala, Mria Veisov

    Vydavate: UKF PF KTV

    Miesto vydania: Nitra Rok vydania: 2011 Nklad: 60 kusov Poet strn: 226

    Formt: CD

    ISBN 978-80-8094-962-4 EAN 9788080949624

    Za obsahov a odborn rove prspevkov zodpovedaj autori. Prspevky nepreli jazykovou pravou.

  • OBSAH

    Pozvan prednky: Str. Mikls Bnhidi - Orsolya Savella: Sport Tourism from Epidemiological Point of View

    5

    Iacob Haniu - Doina Ardelean: Sport as a Means of Promoting Health

    11

    alie prspevky: Igor Baran: Plvanie a aktivity obyvatestva vo vodnom prostred na Slovensku v kontexte zaistenia ich bezpenosti

    17

    Hana Bednov - Vlastimila Karskov: Subjektivn vnmn ivotn pohody osob starho vku

    24

    ubomra Benurikov - Yvetta Macejkov - Ildiko Viczayov: Plaveck spsobilos a koordinan schopnosti det a mldee

    29

    Elena Bendkov: Pohybov aktivita v spsobe ivota adolescentov

    37

    Johanna Takcs - Sndor Bollk - Zsuzsanna Kalmr - Adrienne Stauder: Physical Activity and Well-Being: The Role of Exercise In Depression, Sleep And Anxiety Symptoms

    46

    Jaroslav Broni: Predpove portovch vkonov prostrednctvom polynomickej regresie v MS Excel

    52

    Alena Bukov: Obezita hrozba sasnosti

    58

    Natlia Czakov: innos programu rozvoja koordinanch schopnost na rchlos osvojovania premetu bokom u 10 - 11 ronch iakov

    65

    Dvid Demeko: Splnenie tandardov vo vube portovch hier na zkladnch kolch

    70

    Beta Dobay: Infratruktra Slovenska z pohadu portovho turizmu

    74

    Lenka Ferkov - Peter Schickhofer: Vbun sila hornch a dolnch konatn tenistov v cvikoch s a bez protipohybu

    83

    Nora Halmov: Koordinan schopnosti ako predpoklad rozvoja zrunost 88

  • v porte Nora Halmov - Natlia Czakov - Monika Tthov: Priny obezity u det predkolskho veku

    91

    Petr Hedbvn: Analza techniky pemetu z hlediska prevence bezpenosti

    96

    Pavol Horika Uplatnenie pecifickch trninkovch podnetov v prprave basketbalistov

    101

    Attila Horvth: The Informal Learning and The Sport in the Years of 20, 30 and 40

    108

    Duan Chebe - Martin Cabadaj: Program pohybovch aktivt na znenie telesnej hmotnosti iakov II. stupa zkladnch kl

    115

    Erika Chovanov: Monitoring pohybovch aktivt det mladieho kolskho veku vo vonom ase

    120

    Erika Chovanov: Preferencia pohybovch aktivt na prvom stupni zkladnch kl

    124

    Milo Chromk: Tendencie v teoretickom vzdelvan iakov strednch kl v predmete telesn a portov vchova

    128

    Miriam Kalichov: Regeneran prostedky v klasickm tanci

    133

    Mria Kalinkov: Turistika vo vonom ase det a mldee

    137

    Mria Kalinkov: Vonoasov pohybov aktivity a ivotn tl prvostupniarov

    144

    Janka Kansov: Vskyt svalovej nerovnovhy u taekwondistov

    148

    Jaroslav Krajovi: Vzah ostatnch portovch aktivt k portovej vkonnosti v triatlone

    155

    Duan Kutlk: Chdza ako jedna z pohybovch aktivt seniorov jej objektivizcia a monosti zlepenia

    160

  • Edvy Lszl: Action Research at the University of Pannonia About The Course Establishing the Fitness of the Students Within the Standards of Creatology and of Its Touristic Gains

    165

    Rt Lenkov - Erika Chovanov: Aerobik ako edukan model rozvoja koordinanch rytmickch schopnost

    169

    Helena Medekov: Rodina - socilny determinant pohybovej aktivity det

    174

    Miroslav Nemec - Ji Michal: Analza nzorov na vyuvanie spindooru ako vono asovej pohybovej aktivity

    179

    Kvta Pereinsk - Miriama Brtkov - Bibiana tefankov - Mria Majherov a kol.: truktra faktorov telesnho rozvoja a pohybovho stavu neportujcej a portujcej populcie

    186

    Milena Pullmannov vedov: Aplikcia obru v pohybovo rekreanch aktivitch

    193

    Jaroslava Rubick - Mria Majherov: Rozvoj vbunej sily dolnch konatn 13 14 ronch basketbalistov vyuitm plyometrickej metdy

    197

    Jaromr imonek: Zujem / nezujem absolventov uitestva telesnej a portovej vchovy o uitesk povolanie

    201

    Galn Starhon Katalin: Pedagogical Potentials in Passive Sport Tourism Through the Example of Fans of an Internationally Acknowledged Handball Team

    205

    Vladimr utka - Mria Kalinkov - Ladislav Rig: Vplyv vivy a pohybovch aktivt na zdravie stredokolskej mldee

    208

    Ivan Uher - Alena Bukov: Cvienia svalovej sily pre starch jedincov

    212

    Roman Vala: Analza intenzity zaten rozehrvae ve vtznm basketbalovm utkn

    216

    Mria Veisov: Vplyv pohybovch programov na kvalitu vuby zkladnch lyiarskych zrunost det predkolskho veku

    222

  • SPORT TOURISM FROM EPIDEMIOLOGICAL POINT OF VIEW

    Mikls BNHIDI

    1 - Orsolya SAVELLA

    2

    1University of West Hungary Gyr,

    2Semmelweis University, Budapest

    Keywords: Sport, tourism, epidemiology

    1. Introduction

    Epidemiology is a science to understand the situation of public health and the background of

    the changes. In the daily lifestyle beside the environmental influence, different type of human

    activities can contribute to the health (Banhidi-Leber 2011).

    Several large-scale epidemiologic studies initiated from the second half of the last century.

    For example the community-intervention trials of fluoride implementation in water, which

    helped to prevent the dental caries, or understanding better the increasing processes of

    cardiovascular diseases. Hundreds of research results were published on the tobacco use

    which has got a strong influence on the public attention. (Rothman et al. 2008).

    Another important task of epidemiology became the problem of obesity (Kopelman et al.

    2007), which is a serious health problem in the present time around the world.

    In tourism research one of the importart epidemiologic tasks is how much health problem can

    cause opening a new touristic area. Each year 12 million person travel from an industrialized

    country to a developing country in the tropics or subtropics. These travelers experience a high

    rate of diarrhea caused by a wide variety of enteric pathogens acquired by ingestion of

    contaminated food or water. One or more pathogens can be responsible in the stool of a

    majority of ill individuals (Black 1990).

    Other popular destinations are the high mountains which are extreme difficult for sport

    tourists. If those hikers or skiers dont have experience or proper information about the impact

    the cold and poor oxigen area, than it can be a dangerous activity. Specially the number of

    skiing injuries inceased in the last decades, which influenced a lot the local health care

    systems, but also gave new active recreation opportunities. The injuries need a long and

    intensive treatment and are economically expensive for the tourists, but open new ways in

    health tourism. For example an research program is introduced in an article on the

    epidemiology, therapy and results of proximal humeral fractures in a touristic area which led

    to a new concept for treatment (Sonderegger-Simen 2003).

    In the tourism development many social policies have to be created and action projects have

    to be done to stop the negative tendencies in the public health. Also tourism branches

    expressed their interest to support the healthy lifestyle of the citizens.

    In Hungary tourism professionals announced the year of 2010 as Tourism for health. It

    means in this sector all actors should focus the most on health tourism opportunities thank to

    the rich geothermical resources, but only few discussions happen on sport opportunities. Here

    can be an important issue, how much sport tourism development can support public health.

    2. Goals and methods

    In this study is an important question how sport tourism research can be connected to

    epidemiologic tasks.

    In a former study we have developed a model of sport tourism (Bnhidi 2007), in which we

    analysed the elements of sport tourism sector.

    For the topic is very important to understand:

    5

  • what people expect from traveling,

    how active they are or they can be,

    and how do they feel after holidays.

    We know exactly that different sport offers help to fulfill many expectations of the tourists:

    adventure, fun, friends, challenge, active rest etc, which develop the human capacities. Still

    not many tourism services know how much sport programs can support their business, but it

    is well known that physical active tourists are less complicated, they come even after the high

    saison. Sport programs improve the comfort feeling of the tourists and create healthy

    environment. From epidemiologic point of view it contributes for the health, like developing

    the motor abilities, the cardiovascular capacity, the neuroendocrine system, or even the

    hormone levels of joy and happiness. And it is also and epidemiologic task, how dangerous

    are sport activities in extreme environment (high mountains, oceans), can cause injuries. For

    our questions we selected the following methods:

    First we have been collecting and analyzing the formal results in sport science to understand the influence of physical activity on the human capacities. We tried to

    esteem the possible impact on the health issues.

    We analyzed also few tourist activities, how much the body functions response to the physical performance. For this we used Polar hearth rate monitors while touring in the

    mountains or cycling. We wanted to find out how dangerous is hiking or biking for the

    cardiovascular capacity.

    Than we made a survey on the expectations and feelings of the tourists. For this we developed a questionnaire which was filled by 2212 Hungarian adults mainly from

    west Hungarian regions.

    3. Results

    3.1. Epidemiology, benefits of sport tourism

    In sport science studies can be found lot of results on the effect of physical activity. Impacts

    are concerned from physiological, psychological, neuroendocrin system. Hall et al. (2002)

    examined healthy nonsmoking, active, inactive undergraduated .university students. Their

    responses to vigorous exercise were analysed, and they found negative, unpleasant feeling

    after the transition to anaerobic metabolism. Differences in duration and intensity of physical

    excercise can cause different effects for examined subjects. Higher intensity became

    maladaptive and unpleasant because of confusion of homeostatic mechanism (Kilpatrik et al.

    2007). It can happen also in sport tourism, when tourists have to face higher intensity doing

    their planned routes on the bike road or in the mountains.

    In an earlier research physically active and inactive people were compared by Parfitt et al.

    (1994) at 60 and 90% of maximum capacity workload. According to him high-active

    individuals reported more positive to high intense workload may have attenuated their distress

    schema, whereas low actives have not. Analyzed subjects responded in different way to

    workload while ones represent positive feelings others can have negative affect and greater

    neuroendocrine and psychophysiological responses (Hardy et al. 1989).

    The result of our survey in the skiarea taught us another important issue. We have been

    monitoring beginner and advanced skiers with polar watches on the same skiing routes. The

    results of the hearth responses (graph 1) show significant differencies between them, which

    can up to 30%. While they are skiing on a middle difficult slope, advanced skiers have just

    coming down and the beginners fight to do the same distance with a submaximal capacity.

    And it is understandable that beginner have more accidents.

    6

  • Graph 1 Pulse rate changes at different altitudes of beginner and advanced skiers in an

    Austrian aki center

    We think these kind of results are important because a positive or negative experience

    determine (Williams 2008) future physical activity tourists. Those people who believe in the

    health benefits of physical activity may motivate initial involvement (Teraslinna et al. 1969)

    but feelings of enjoyment and well-being have stronger motives for continued participation in

    sport programs (Morgan 1984). So skiing must be easy for tourists to have fun and joy,

    otherwise many of them will not come again. Dishman (1985)agrees, that personal change

    may be more effective if people feel good about themselves than if they concentrate on

    knowledge of the health benefits of physical activity and exercise.

    Fun should be an important benefit of sport tourism, which can be measured by the endorphin

    hormone level changes according to Bender et al. (2007). Many forms of exercise increase

    blood beta-endorphin level, principally exercise at the anaerobic threshold and elevated serum

    lactate level. Acidosis is the most effective stimulator of beta endorphin raise (Taylor 1994),

    but just during dynamic exercise, because resistance exercise have no (Pierce 1993) or just

    little effect for beta-endorphin.

    Single bout of exercise can greatly influence insulin sensitivity (Heath 1983) but this isnt as

    influence as than effect of habitual physical activity. Fat, carbohydrate, lipid, glucose,

    adrenalin got into blood path by stress are burned with prolonged physical activity, but

    without regular exercise these bioactive compounds can damage the organism (Somogyhegyi-

    Nanszkn 2006). Accordance with previous trials physical activity on one occasion can

    cause functional changes in organism, but it is not enough for long-distance health benefits.

    3.2. Benefits of holidays on the mental and social health factors

    When we ask people today why do travel and how do feel after holidays, many of them would

    explain about new experiences as positive benefit but on the same time they dont like to

    become tired from different factors during holiday. In our survey we wanted to make this

    question clear focusing on the holistic approach of health issues, the physical, mental and the

    social factors.

    In most cases travelers expect from the journey to visit new countries, sights, museums etc.

    But in our results we have got different answers. More than 50% of the respondents said their

    strongest motivation to travel is to rest mentally (graph 2). I think int his days many people

    want to escape from the stressy lifestyle.

    As seon on the graph 2 for the trials social health issues are alwys important during holidays.

    They feel most comfortable being together with families and friends .

    7

  • 0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0

    family

    friends

    mental rest

    physical rest

    sport

    adventure

    IMPORTANCE DURING HOLIDAYS (%)

    Graph 2 What tourists always expect from their holiday

    In the mental health tourism the benefits can have both positive and negative for residents in

    communities where sharing and preserving their culture could be seen as conflicting goals

    (Besculides et al. 2002). In a research done in Southern US results showed that while groups

    of different national background recognized the value of living along the byway, Hispanic

    residents felt more strongly that it could provide important cultural benefits to residents and

    showed greater concern for its management to preserve the distinct cultural atmosphere.

    The applicability of a segmentation procedure to this problem is discussed and examples are

    given of explanatory models of resident attitudes towards tourism's social impact. Significant

    differences in resident attitudes are identified and related to personal and locational

    characteristics, with tourist contact, length of residence, age and language being major

    explanatory variables. It is argued that such differences should be given greater consideration

    by public and private tourism development agencies. (Brougham.Butler 1981).

    But we were wondering that less people are interested to have adventure or a special sports

    even if they are looking for physical rest.

    In our survey we the trials how do the feel, when they returne from holidays. Did the holiday

    activities fulfilled their expectations. The trial had three alternative answers to choose: feeling

    tired, different, and refreshed or recharged.

    Like it is shown on the graph 3 more than 60% of the trials believe, that holidays helped them

    a lot to rest physically and socially. Just only few of them felt tired mostly because of the

    journey. It was a surprice for us, that even travelling can help tourists to be refreshed or

    recharged.

    IMPACTS OF HOLIDAY ON THE HUMAN

    0,0

    20,0

    40,0

    60,0

    80,0Travel

    Physical

    Mental

    Social

    Tired

    Different

    Refreshed,

    recharged

    Graph 3 How tourists feel about the benefits of their holidays

    8

  • 4. Conclusion

    Sport tourism research should be connected to epidemiologic studies, because we have find

    more information about the benefits of sport tourism in an extreme environment to help to

    decrease the number of accidents in tourism areas. The international statistics show exactly

    how many accidents, diseases happen in tourism.

    In this process sport tourism research should find out more about the impacts of the

    environment and the physical activity on the human.

    On the other side we should help to find methods to prevent problems, and also to help for

    therapies and rehabilitation. There must be a closer cooperation with health tourism, because

    the positive benefits.

    Specialists say people doing regular physical activities are less sensitive to the environmental

    changes (Banhidi-Leber 2011), they can deal easier with touristic challenges.

    Sport tourism development is not only for the human development but also helps to the local

    destinations. Even the local citizens can have the opportunity to participate in the sport

    tourism activities, which can offer a healthier lifestyle.

    References

    Bnhidi M. (2007): A sportturizmus sporttudomnyi modellje. Magyar Sporttudomnyi

    Szemle. 30. sz. 2. 32-38

    Banhidi M.-Leber R. (2011): Sport, Tourismus, Umwelt von der mitteleuropaischen Kontext.

    Edtwin, Gyr-Vienna

    Bender T., Nagy Gy., Barna I., Tefner I., Kdas ., Gher P. (2007): The effect of physical

    therapy on beta-endorphin levels, European Journal Applied Physiol 100:371382.

    Besculides A., Lee M. E., McCormick P. J. (2002): Annals of Tourism Research

    Volume 29, Issue 2, April, Pages 303-319

    Black R. E. (1990): Epidemiology of Travelers' Diarrhea and Relative Importance of Various

    Pathogens. Clin Infect Dis. (12(Supplement 1): S73-S79 Brougham J. E., Butler R. W. (1981): A segmentation analysis of resident attitudes to the

    social impact of tourism. Annals of Tourism Research. Volume 8, Issue 4, p. 569-590

    Dishman R. K., Sallis J. F, Orenstein D. R., (1985): The Determinants of Physical Activity

    and Exercise, Public Health Reports, March-April, Vol. 100, No. 2 159

    Hall Eric E., Ekkekakis P., Petruzzello Steven J.(2002): The affective beneficience of

    vigorous exercise revisited, British Journal of Health Psychology 7, p. 4766.

    Hardy Ch. J., Mcmurray R. G., Roberts S. (1989): AIB Types and Psychophysiological

    Responses to Exercise Stress, Journal of Sport & Exercise Psychology,.11, 141-151.

    Heath GW, Gavin JR III, Hinderliter JM, (1983): Effects of exercise and lack of exercise on

    glucose tolerance and insulin sensitivity. J Appl Physiol; 55:512-517.

    Kilpatrick M., Kraemer R., Bartholomew J., Acevedo E., Denise J. (2007): Affective

    responses to exercise are depend on intensity rather than total work, Medicine & Science In

    Sports & Exercise, March., pp.1417-1422.

    Kopelman P. G., Caterson I. D., Dietz W. H., Seidell Jacob C. (2007): Chapter 1.

    Epidemiology - Definition and Classification of ObesityClinical Obesity in Adults and

    Children, Second Edition

    Morgan, P. P., Shephard, R. J., and Finucane, R. (1984): Health beliefs and exercise habits in

    an employee fitness programme. Can J Appl Sport Sci 9: 87-93

    Parfitt G., Markland D., Holmes C. (1994): Responses to Physical Exertion in Active and

    Inactive Males and Females, Journal Of Sport & Exercise Psychology,.16, 178-186.

    9

    http://www.sciencedirect.com/science/journal/01607383http://www.sciencedirect.com/science?_ob=PublicationURL&_tockey=%23TOC%235855%232002%23999709997%23286951%23FLA%23&_cdi=5855&_pubType=J&view=c&_auth=y&_acct=C000228598&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=fb0a443de5db0b5fe4889800c823c70ahttp://www.sciencedirect.com/science/journal/01607383http://www.sciencedirect.com/science?_ob=PublicationURL&_tockey=%23TOC%235855%231981%23999919995%23344785%23FLP%23&_cdi=5855&_pubType=J&view=c&_auth=y&_acct=C000228598&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=a7b504faed77c86c864b5b9ab4c31525

  • Pierce EF, Eastman NW, Tripathi HT, Olson KG, Dewey WL (1993) Plasma beta-endorphin

    immunoreactivity: response to resistance exercise. J Sports Sci 11:499452.

    Rothmann K. J., Greenland S., Lash T. (2008): Modern Epidemiology. Lippincott, Williams

    &Wilkins

    Somogyhegyi A., Nanszkn Cserfalvi I. (2006): A mozgsszegny letmd s a betegsgek

    kapcsolata. In: Barabs K. (ed): Egszsgfejleszts Alapismeretek pedaggusok szmra,

    Medicina Kiad,. Bp. p.134

    Sonderegger J, Simmen HP (2003): Epidemiology, treatment and results of proximal humeral

    fractures: experience of a district hospital in a sports- and tourism area] Zentralbl Chir.

    Feb;128(2):119-24

    Taylor DV, Boyajian JG, James N, Woods D, Chicz-Demet A, WilsonAF, Sandman CA

    (1994) Acidosis stimulates beta-endorphin release during exercise. J Appl Physiol 77:1913

    1918

    Teraslinna, P., et al. (1969): Characteristics affecting willingness of executives to participate

    in an activity program aimed at coronary heart disease prevention. J Sports Med Phys

    Fitness 9: 224-229.

    Williams D. M., Dunsiger Sh., Ciccolo J. T., Lewis B. A., Albrecht A. E., Marcus B. H.

    (2008): Acute Affective Response to a Moderate-intensity Exercise Stimulus Predicts

    Physical Activity Participation 6 and 12 Months Later, Psychol Sport Exerc. May; 9(3):

    231245.

    10

    http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=%22Sonderegger%20J%22%5BAuthor%5Dhttp://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=%22Simmen%20HP%22%5BAuthor%5Dhttp://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12632279/

  • SPORT AS A MEANS OF PROMOTING HEALTH

    Iacob HANIU1

    - Doina ARDELEAN2

    University of Oradea1

    Techical College Dimitrie Leonida Oradea 2

    Abstract

    The purpose of this study was to examine the effect of supplementing with specific

    exercises the physical activity of female handball players aged 8/9 years, in relation to health

    promotion. The study included 32 girls, divided into two approximately homogeneous groups

    the Control group and the Training group. The Training group performed for 9 additional

    months, having a 90 minute training twice a week. The study confirmed that during this

    period there occurred somatic and motor changes normal for this age group, but the average

    performance values in the Training group were different from the average values in the

    Control group.

    Introduction

    Under the Constitution of the World Health Organization health is defined as: a state

    of complete physical, mental and social well-being and not merely the absence of disease or

    infirmity. The enjoyment of the highest attainable standard of health is one of the fundamental

    rights of every human being without distinction of race, religion, political belief, economic or

    social condition. Constitution of the World Health Organization (WHO), 1946.

    The progress of society can be achieved only if the population is in good health, as this

    is an essential condition for all individuals ability of employing their entire human potential.

    According to WHO, both practical experiences and scientific results demonstrate that

    a permanent performing of adequate physical activities and sports can offer people of both

    sexes, all ages and social condition, people with disabilities included, a large number of

    benefits in the field of physical, social and mental health. Sport comes as a support for healthy

    eating strategies, for lowering the use of tobacco, alcohol and drugs. Physical activities and

    sport also contribute to bringing violence to a lower level, improving functional ability and

    promoting interaction and social integration. (WHOs Physical Activity, 2003).

    Physical inactivity is a major risk factor that globally increases the number of

    chronicle diseases, thus sport can play an important role in preventing their progress,

    decreasing their social and economical burden and saving human lives.

    The number of overweight and obese children has alarmingly increased nowadays,

    just as the decrease in the general health status, the principal causes of these being mainly

    physical inactivity and the unhealthy eating habits. WHO, The European Parliament, as well

    as other institutions called our attention to this situation and made suggestions for activities

    meant to decrease the number of sedentary children. (Worlds Global Strategy, 2004).

    The present paper is a study having in view the effect of supplementing the physical

    activity of a group of girls aged 8/9 years through playing handball.

    Methods

    The study was carried out between 15.09.2010 30.06.2011, on a group of 32 girls,

    aged 8-9 years old, randomly selected. The group was divided into two, the Control Group

    (CG) and the Training Group (TG), each comprising 16 persons, the experimental group

    taking supplementary sports activities twice a week. The training sessions lasted for 90

    minutes each, comprising elements specific for the handball game.

    11

  • Somatic evaluation included height (H), weight (W), hand span (Hs), open hand span

    (Oh), while motor evaluation implied speed running (Sr), endurance running (Er) and high

    jumping (Hj) the data were collected at the beginning (T1) and the end (T2) of the study, to

    be statistically processed, the meaning of the differences between average values being tested

    by T-test.

    Results and discussions

    As a result of the measurements taken and processing the data the following

    differences of the average measured elements were observed:

    a) From a somatic point of view (Table nr.1): - As regards the average height, progress was observed in both groups: 1.25 cm for CG,

    2.38 cm for TG, the difference being 1.13 cm for the TG.

    - The average weight increase was almost equal: 1.16 kg for the CG and 1.27 for the TG, with a difference of 0.11 kg only.

    - The arm span increased on an average of 2.22 cm with the TG as compared to the 1.03 cm in the CG, the difference being of 1.19 cm.

    - The average open hand span was 0.39 cm with the CG and 1.06 with the TG, the difference between the two groups being of 0.67 cm.

    Table Nr.1 Differences between means data of somatic mesurements in T1 and T2

    At the beginning of the study there were some differences between the average

    values of the somatic measurements of the two groups, but the Paired Sample Test showed

    that they were not significant (p

  • Table nr. 2 Paired Samples Test

    Paired Differences

    t

    df

    Sig. (2-

    tailed)

    Mean

    STDV

    Std.

    Error

    Mean

    95% Confidence

    Interval of the

    Difference

    Lower Upper

    Pair 1 T1C - T2C -1,25000 ,57735 ,14434 -1,55765 -,94235 -8,660 15 ,000

    Pair 2 G1C - G2C -1,15625 ,45748 ,11437 -1,40003 -,91247 -10,110 15 ,000

    Pair 3 A1C - A2C -1,03125 ,49896 ,12474 -1,29713 -,76537 -8,267 15 ,000

    Pair 4 Dp1C - p2C -,39375 ,14361 ,03590 -,47028 -,31722 -10,967 15 ,000

    Pair 5 T1E - T2E -2,37500 ,71880 ,17970 -2,75802 -1,99198 -13,217 15 ,000

    Pair 6 G1E - G2E -1,26875 ,70401 ,17600 -1,64389 -,89361 -7,209 15 ,000

    Pair 7 A1E - A2E -2,21875 ,96555 ,24139 -2,73326 -1,70424 -9,192 15 ,000

    Pair 8 Dp1E - Dp2E -1,06250 ,40311 ,10078 -1,27730 -,84770 -10,543 15 ,000

    Pair 9 T1C - T1E -1,68750 12,65290 3,16322 -8,42975 5,05475 -,533 15 ,602

    Pair 10 G1C - G1E -4,28750 13,09157 3,27289 -11,26350 2,68850 -1,310 15 ,210

    Pair 11 A1C - A1E -4,03125 13,56278 3,39069 -11,25834 3,19584 -1,189 15 ,253

    Pair 12 Dp1C - Dp1E -1,43750 1,90504 ,47626 -2,45262 -,42238 -3,018 15 ,009

    Pair 13 T2C - T2E -2,81250 12,44839 3,11210 -9,44578 3,82078 -,904 15 ,380

    Pair 14 G2C - G2E -4,40000 12,81057 3,20264 -11,22627 2,42627 -1,374 15 ,190

    Pair 15 A2C - A2E -5,21875 13,57076 3,39269 -12,45010 2,01260 -1,538 15 ,145

    Pair 16 Dp2C - Dp2E -2,10625 1,89577 ,47394 -3,11644 -1,09606 -4,444 15 ,000

    Tabel Nr. 3 Girls BMI for Age Control Group (T1)

    Summary of Girl's BMI-for-Age

    Girls Total

    Number of children assessed: 16 16

    Underweight (< 5th %ile) 0% 0%

    Normal BMI (5th - 85th %ile) 81% 81%

    Overweight or obese ( 85th %ile)* 19% 19%

    Obese ( 95th %ile) 6% 6%

    *Terminology based on: Barlow SE and the Expert Committee. Expert committee

    recommendations regarding the prevention, assessment, and treatment of child and

    adolescent overweight and obesity: summary report. Pediatrics. 2007;120 (suppl 4):s164-92.

    Chart Nr. 1 A Chart Nr.1 B

    13

  • Tabel Nr. 4 Girls BMI for Age Training Group (T1)

    Girls Total

    Number of children assessed: 16 16

    Underweight (< 5th %ile) 6% 6%

    Normal BMI (5th - 85th %ile) 63% 63%

    Overweight or obese ( 85th %ile)* 31% 31%

    Obese ( 95th %ile) 31% 31%

    *Terminology based on: Barlow SE and the Expert Committee. Expert committee

    recommendations regarding the prevention, assessment, and treatment of child and adolescent

    overweight and obesity: summary report. Pediatrics. 2007;120 (suppl 4):s164-92.

    Tabel Nr. 5 Girls BMI for Age Training Group (T2)

    Girls Total

    Number of children assessed: 16 16

    Underweight (< 5th %ile) 6% 6%

    Underweight (< 5th %ile) 6% 6%

    Normal BMI (5th - 85th %ile) 63% 63%

    Overweight or obese ( 85th %ile)* 31% 31%

    Obese ( 95th %ile) 25% 25%

    *Terminology based on: Barlow SE and the Expert Committee. Expert committee

    recommendations regarding the prevention, assessment, and treatment of child and adolescent

    overweight and obesity: summary report. Pediatrics. 2007;120 (suppl 4):s164-92.

    Table Nr. 6 Average values in the motor tests

    CONTROL GROUP

    SrT1 SrT2

    ErT1

    ErT2

    HjT1

    HjT2

    Mean 6,36 6,24 3,45 3,38 15,38 17,31

    STDV 0,36 0,40 0,36 0,40 2,03 2,55

    T2T1 -0,12 -0,07 2,07

    TRAINING GROUP

    SrT1

    SrT2

    ErT1

    ErT2

    HjT1

    HjT2

    Mean 6,23 5,95 3,33 3,11 12,81 17,69

    STDV 0,56 0,61 0,25 0,39 2,34 2,98

    T2T1 -0,28 -0,22 5,12

    14

  • Table Nr. 7 Paired Samples Test

    Paired Differences

    t

    df

    Sig.

    (2-

    tailed)

    Mean

    STDV

    Std. Error

    Mean

    95% Confidence

    Interval of the

    Difference

    Lower Upper

    Pair 1 Av1C - Av2C ,12500 ,08563 ,02141 ,07937 ,17063 5,839 15 ,000

    Pair 2 Ar1C - Ar2C ,06375 ,11960 ,02990 ,00002 ,12748 2,132 15 ,050

    Pair 3 Sv1C - Sv2C -1,93750 1,12361 ,28090 -2,53623 -1,33877 -6,897 15 ,000

    Pair 4 Av1E - Av2E ,28125 ,10468 ,02617 ,22547 ,33703 10,747 15 ,000

    Pair 5 Ar1E - Ar2E ,21500 ,20209 ,05052 ,10731 ,32269 4,256 15 ,001

    Pair 6 Sv1E - Sv2E -4,87500 1,36015 ,34004 -5,59977 -4,15023 -14,337 15 ,000

    Pair 1 Av2C - Av2E ,28750 ,78899 ,19725 -,13292 ,70792 1,458 15 ,166

    Pair 2 Ar2C - Ar2E ,26938 ,48231 ,12058 ,01237 ,52638 2,234 15 ,041

    Pair 3 Sv2C - Sv2E -,37500 3,81007 ,95252 -2,40525 1,65525 -,394 15 ,699

    Comparing the average values in the two tests (T1 and T2) with the help of the Paired

    Sample Test (Table Nr.7) one can observe that the differences between the average values in

    all events are significant for both groups, with the exception of the control groups endurance

    running event, where the difference of 0.07 seconds was not significant (p

  • 2. Serbescu C., Flora D., Hantiu I., Greene D., Benhamou CL., Courteix D., (2006), Effect of a six-month training programme on the physical capacities of Romanian schoolchildren,

    ACTA PAEDIATRICA, 95 (10): 1258-1265

    3. World Health Organization, Constitution of the World Health Organization, 45th ed. (2006),online:WHO,.[WH

    O, Constitution]

    4. World Health Organization, Health and Development Through Physical Activity and Sport (Geneva,2003) at1, online: WHO, . [WHO, Physical Activity

    5. World Health Organization, Global Strategy on Diet, Physical Activity and Health (Geneva: 2004) at 3-4, sotnralitneeg:y W/eHbO11, .i.n W/dHiOet,p [Global Strategy]

    16

  • PLVANIE A AKTIVITY OBYVATESTVA VO VODNOM

    PROSTRED NA SLOVENSKU V KONTEXTE ZAISTENIA ICH

    BEZPENOSTI

    Igor BARAN

    Faculty of Physical Education and Sport, Comenius University, Bratislava,Slovakia

    ABSTRACT

    Prspevok sa zaober problematikou plaveckch aktivt, resp. aktivt vo vodnom prostred

    obyvatestva Slovenskej republiky v kontexte zaistenia ochrany ivota a zdravia. V prci s

    sumarizovan poty utopench osb na zem Slovenskej republiky v rokoch 1986 -2009

    z hadiska veku, charakteru vodnej plochy a najastejch prin utopenia. Prspevok nartva

    perspektvu zabezpeovania ochrany ivota a zdravia v kontexte psobenia Vodnej

    zchrannej sluby a Integrovanho zchrannho systmu.

    Key words: plvanie, utopenie, plaveck vcvik, zchrana topiaceho, Integrovan zchrann

    systm

    vod

    Najprstupnejou a najpopulrnejou pohybovou aktivitou obyvatestva je plvanie

    a vodn porty, pre ktor s na zem Slovenska vytvoren vemi dobr podmienky.

    Mnostvo prrodnch a umelch vodnch plch, jazier a vodnch tokov poskytuje irok

    monosti venova sa hlavne v letnch mesiacoch tmto aktivitm jednotlivcom, ale aj celm

    rodinm resp. obyvatestvu vetkch vekovch kategri. Nie vetci si vak uvedomuj, e

    voda je ivel, ktor me okrem radosti by aj vemi nebezpen. Preceovanie vlastnch sl

    a schopnost, nevhodn a nedostaton vbava napr. pri rznych aktivitch vo vode

    a nedostatok sksenost si kadorone vyber da najvyiu, desiatky stratench udskch

    ivotov(Laurencov,1991).

    V naej prce sme sa rozhodli uskutoni analzu potu utopench osb na zem

    Slovenska v obdob rokov 1986-2009 a poksi sa poukza na skutonos, e aj napriek

    suchozemskej polohe Slovenska na mape Eurpy s kadoron poty utopench na

    Slovensku v podstate na druhom mieste v tatistikch mrtnosti, hne po autonehodch.

    Cie prce Aj napriek skutonosti, e Slovensko je charakterizovan ako vntrozemsk krajina, m

    pomerne vek mnostvo prrodnch a umelch vodnch plch, hust rienu sie a viac ako

    260 kpalsk a zbavnch vodnch atrakci( Lauko,2003). Pri porovnan Slovenska

    s krajinami, ktor sa nachdzaj v prmorskch oblastiach je mon kontatova, e na

    Slovensku je prina smrti utopenm druhou najvyou tatistikou hne po autonehodch.

    Vychdzajc z tejto skutonosti sme si stanovili cie naej prce uskutoni analzu potu

    utopench osb na zem Slovenskej republiky v rokoch 1986-2009 z hadiska veku a

    najastejch prin a navrhn opatrenia na znenie razovosti vo vodnom prostred v rmci

    rekreanch aktivt.

    lohy prce

    Vychdzajc z ciea prce sme si stanovili nasledovne lohy prce:

    1. Spracova a vyhodnoti poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z

    hadiska veku

    17

  • 2. Spracova a vyhodnoti poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z

    hadiska najastejch prin

    3. Spracova a vyhodnoti poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z

    hadiska charakteru vodnej plochy

    4. Vypracova nvrh zkladnch opatren na znenie potu utopench

    Metodika

    Vskum bol zahjen v roku 2010 nvrhom asovho harmonogramu s definovanm

    spsobu zskavania dajov. Prv fza bola zameran na zskanie informci z protokolov

    a zznamov o udalosti, ktor spracovvaj zchrann zloky Integrovanho zchrannho

    systmu (Policajn Zbor SR, Hasisk zchrann sluba a Vodn zchrann sluba)o

    nehodch , ktor sa stali vo vodnom prostred. Je potrebn zdrazni, e poskytnutie

    informci v tejto oblasti je vemi citliv z hadiska marketingovch aktivt a to hlavne od

    prevdzkovateov vodnch atrakci a aquparkov. Pri zskavan podkladov bola pouit

    metda tdia radnch dokumentov, metda rozhovoru a metda logickej analzy a syntzy

    zskanch poznatkov.

    Spracovanie vsledkov sme uskutonili na zklade zozbieranch materilov. Uskutonili

    sme porovnanie, i s v rmci sledovanho asovho obdobia rozdiely medzi potom

    utopench osb, resp. prinami nehd. Pri spracovan a interpretcii zskanch dajov sme

    vyuili: analzu, syntzu, indukciu, dedukciu, porovnvanie, zoveobecovanie a analgiu.

    Vsledky prce

    Poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z hadiska veku

    tatistika z pohadu veku utopench osb (obrzok 1), vykazuje, e s vnimkou osb

    starch ako 61 rokov u ktorch je predpoklad mimoriadnej udalosti ako nsledku inch

    (zdravotnch ) prin, najvyie tatistick daje vykazuj vekov kategrie, ktor s

    veobecne charakterizovan ako aktvny vek (30-40 rokov). Zaujmavm faktom tkajceho

    sa tejto skupiny ud je trend zniovania potu utopench s nrastom veku, o sa d do istej

    miery odvodni zodpovednm sprvanm sa pri rekreanch aktivitch priom u mladch

    ud prevlda utopenie spojen s poitm alkoholu (Huko,2004).

    Obrzok 1 Grafick znzornenie potu utopench osb v rokoch 1986-1997 a 1998-2009

    poda veku

    0

    50

    100

    150

    200

    250

    300

    do 10 rokov

    do 20 rokov

    do 30 rokov

    do 40 rokov

    do 50 rokov

    do 60 rokov

    nad 60 rokov

    1986-1997

    1998-2009

    18

  • Celkovo vak na zklade vyhodnotenia podkladovch materilov o udalosti, je mon

    kontatova, e vo vekej vine tchto prpadov prevldalo precenenie vlastnch sl a

    schopnost pri pohybovch aktivitch vo vodnom prostred ako aj nedostaton vcvik

    a pouitie nevhodnho vybavenia pri pecifickch aktivitch ako je potpanie, vodn turistika

    a pod.

    Pri celkovom porovnan tatistiky z hadiska veku v sledovanch peridach (1986-1997

    a 1998-2009) vi tab. 1, je mon kontatova nrast potu utopench o 41 osb, o

    predstavuje v percentulnom vyjadren + 2,9 %. Aj ke sa toto numerick vyjadrenie zd

    mal treba zdrazni, e sa v prepote jedn o 41 zmarench ivotov.

    Tabuka 1 Porovnanie potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov

    1986-1997 a 1998-2009 poda veku

    Vekov kategria 1986-1997 (1394 osb) 1998-2009 (1435 osb) +/- % (+41)

    do 10 r 140 118 - 15,7

    do 20 r 167 166 - 0,6

    do 30 r 245 198 - 19,2

    do 40 r 229 219 - 4,4

    do 50 r 202 255 + 20,8

    do 60 r 175 240 + 27,1

    nad 60 r 236 239 + 1,3

    Pozitvne je mon hodnoti vekov kategriu det do 10 rokov, kde na rozdiel od prvho

    sledovanho obdobia (1986-1997) je evidovan vrazn pokles potu utopench det(-15%).

    Tto skutonos je mon iastone pripsa zlepeniu monost na rekrean aktivity rodn

    s demi ako aj postupnmu nvratu plaveckch vcvikov v rmci kolskej dochdzky.

    Pozitvne vplvaj aj monosti realizova plaveck aktivity v novo otvranch baznoch ,

    kpaliskch a akva parkoch, kde sa aj napriek niektorm pretrvvajcim problmom

    v legislatve aktivizovala vodn zchrann sluba.

    Poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z hadiska najastejch

    prin

    Z grafickho znzornenia potu utopench osb z hadiska najastejch prin(obrzok 3 )

    je zrejm, e ak separujeme kategriu in priny(odpadov jamy, studne, utopenia ako

    sekundrny nsledok inej primrnej priny, trestn innos, havrie a pod.), dominuje

    povanie alkoholu. Kombincia alkoholu, vysokch dennch teplt a vrodench dispozcii s

    pohybom vo fyziklne diametrlne odlinom vodnom prostred (v extrmnych prpadoch

    me napr. rozdiel medzi teplotou ovzduia a teplotou vody dosahova a 20C), a pri

    nedostatonom odhade vlastnch schopnost, me viest k nstupu krzovej situcie.

    Pri porovnan tatistickch dajov potu utopench osb z hadiska najastejch prin za

    obdobie rokov 1986-1997 a 1998-2009 je mon kontatova pokles alkoholu ako priny

    utopenia o 1,8 %. (tab. 2). Tto skutonos je mon pripsa zvenm aktivitm lenov

    VZS a ostatnch bezpenostnch zloiek. Je dleit zvrazni, e v porovnan s obdobm

    pred rokom 1989 sa hlavne na otvorench prrodnch a umelch vodnch plochch, vrazne

    zlepila spoluprca so zlokami mestskej a ttnej polcie, ktor prpady nadmernho

    povania alkoholickch npojov razantne riei.

    V obdob rokov 1997-2004 sa objavuje v tatistike nrast potu utopench osb, ktor

    zahynuli pri povodniach. Zchrana osobnho majetku je motivanm stimulom, ktor potla

    racionlne sprvanie sa postihnutch osb pri ohrozen vlastnho zdravia a ivota. Tieto

    19

  • situcie sa vyskytuj v prpade povodn na vekom zem a nie je mon zo strany

    zchrannch zloiek okamite zasiahnu v konkrtnom mieste ohrozenia.

    Obrzok 2 Grafick znzornenie potu utopench osb v rokoch 1986-1997 a 1998-

    2009z hadiska najastejch prin

    Tabuka 2 Porovnanie potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov

    1986-1997 a 1998-2009 z hadiska najastejch prin

    Prina 1986-1997 (1394 osb) 1998-2009 (1435 osb) +/- % (+41)

    Alkohol 513 504 - 1,8

    Zlyh. Tel. orgnov 206 199 - 3,4

    In 2 70 + 97,1

    Povodne 673 662 - 1,6

    Poty utopench na zem Slovenska v rokoch 1986-2009 z hadiska charakteru vodnej

    plochy

    Vyhodnotenm potu utopench osb v zvislosti od charakteru vodnej plochy (obrzok 3)

    zisujeme, e v grafe maj dominantn zastpenie tece vody, z oho vyplva, e s

    najrizikovejm miestom z pohadu rekrecie pri vodnch plochch. rove rizika pri

    aktivitch vo vodnom prostred je do znanej miery dan aj jeho charakterom. Hydrologick

    podmienky napr. vodnch tokov svojim charakterom navodzuj rizikov situcie s ktormi sa

    v baznoch, alebo netecich vodch nie je mon stretn (Miler,1999). Ide najm o

    rchlos prdenia vody, rznorod hbku, existenciu prekok pod hladinou, vo vine

    prpadov vrazne niia teplota vody, prdenie, sptn prdy, vodn valce pri hatiach a pod.

    Okrem tchto pecificky hydrologickch osobitost umouj vodn toky vyuva na rzne

    zbavn innosti (skoky do vody) aj brehy , mostn teles a vegetciu pri brehoch. Vetky

    tieto faktory s hlavne pre populciu mldee vemi praliv a prirodzene vytvraj

    potencionlne nebezpeenstv.

    Ako vyplva z grafu (obr. 3), najniie poty utopench v rmci rekreanch vodnch

    plch s evidovan na baznoch. Tto skutonos je mon zdvodni aktvnejm

    (prsnejm) uplatovanm zkonnej normy, ktor uklad prevdzkovateovi baznu, resp.

    kpalisk zabezpei ochranu zdravia a ivota kvalifikovanmi zchranrmi Vodnej

    zchrannej sluby. Netece vody, alebo vodn plochy charakteru priehrad a vodnch diel

    vykazuj pecifick nebezpeenstv vyplvajce vinou z ich vekej rozlohy. K

    0

    100

    200

    300

    400

    500

    600

    700

    800

    alkohol zl.te.org in povodne

    1986-1997

    1998-2009

    20

  • najastejm mono priradi nebezpeenstv vyplvajce zo zmeny klmy prostredia, ktor na

    vch ndriach me spsobi zvenie vlnenia od niekokch centimetrov a po 1,5 m a

    tm priamo ohrozi bezpeie kpajcich sa.

    Obrzok 3 Grafick znzornenie potu utopench osb v rokoch 1986-1997 1998-2009

    poda charakteru vodnej plochy

    Pri porovnan potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov 1986-

    1997 a 1998-2009 poda charakteru vodnej plochy (tab. . 3) je mon kontatova, e s

    vnimkou tecich vd a priehrad bez kontroly plavka je v ostatnch sledovanch

    kategrich vykzan pokles potu utopench osb.

    Za jeden z rozhodujcich initeov, ktor tto skutonos ovplyvnil je mon povaova

    psobenie viac ako 1300 aktvnych lenov VZS psobiacich na tchto vodnch plochch.

    Tabuka 3 Porovnanie potu utopench osb na zem Slovenskej republiky v obdob rokov

    1986-1997 a 1998-2009 poda charakteru vodnej plochy

    Char. vod.

    plochy

    1986-1997 (1394

    osb)

    1998-2009 (1435

    osb)

    +/- %

    (+41)

    Tece vody 723 829 + 12,8

    Netece vody 242 241 - 0,4

    Bazny 39 17 - 56,4

    Priehrady 150 172 + 12,8

    Studne 51 43 - 15,7

    Odpadov jamy 47 34 - 27,7

    Nezakryt jamy 23 15 - 34,8

    In miesta 119 84 - 29,4

    Nvrh zkladnch opatren na znenie potu utopench

    Odborn aj laick populcia vnma existenciu zchrannch zloiek prostrednctvom

    Integrovanho zchrannho systmu, ktor bol ustanoven Zkonom NR Slovenskej

    republiky . 129 z 15. februra 2002. Tento zkon definuje zchrann zloky v dvoch

    zkladnch kategrich:

    A/ Zkladn zchrann zloky medzi ktor patria :

    0

    100

    200

    300

    400

    500

    600

    700

    800

    900

    1986-1997

    1998-2009

    21

  • Hasisk a zchrann zbor, Zchrann zdravotn sluba, tvary Policajnho zboru a leteck

    tvar ministerstva, Vojensk zchrann tvary a Bansk zchrann sluba

    B/ Ostatn zchrann zloky sem patria :Armda Slovenskej republiky, Obecn , mestsk

    a zvodn hasisk zbory, Horsk sluba, Jednotky civilnej ochrany, eleznin polcia,

    Slovensk erven kr a in prvnick a fyzick osoby s predmetom innosti poskytovania

    pomoci pri ochrane ivota, zdravia a majetku

    V svislosti s psobenm Vodnej zchrannej sluby (VZS) v IZS sa jav ako najv problm

    legislatvna oblas. Tak ako vyplva z obsahu innosti VZS, ide v princpoch innosti

    o organizane odlin aktivitu oproti napr. zkladnm zchrannm zlokm. Urit symbizu

    mono vidie v psobnosti Horskej sluby. V legislatvnej oblasti absentuje existencia

    podobnho zkona ako je napr. Zkon o Horskej slube, ktor by presne vymedzoval okrem

    inho prslunos k niektormu z rezortov vldy (Ministerstvo vntra, resp. Ministerstvo

    zdravotnctva a pod). V zahrani sa napr. na innosti VZS podieaj okrem ttu aj

    zariadenia profilujce v rmci poskytovanch rekreanch sluieb (hotely, retaurcie,

    zbavn parky , miestne zastupitestv a pod.).

    V Slovenskej republike s aktivity Vodnej zchrannej sluby usmerovan viacermi

    zkonmi, vyhlkami a smernicami, ktor vak v plnom rozsahu sasn potreby v tejto

    oblasti nenapluj (Baran, 2004). Efektvnejie , prehadnejie a do praxe aplikovatenejie

    by bolo predmetn lnky jednotlivch zkonov a vyhlok spoji do jednej zkonnej normy,

    ktor by problmov otzky v innosti, prvomociach, organizanej truktry, psobenia

    a podriadenosti z hadiska riadenia komplexne vyrieila.

    Za jednu z hlavnch prin vysokho potu utopench osb na Slovensku v sledovanom

    obdob je mon povaova nedostaton realizovanie plaveckch vcvikov na zkladnch

    a strednch kolch.(imonek,2010). Problm je vak potrebn vidie v irom kontexte

    v rmci ktorho vystupuje do popredia nedostaton materilne a personlne zabezpeenie

    telesnej a portovej vchovy na Slovensku. imonek (2010) vo svojom vskume zistil, e

    96% zkladnch kl v mestch a 96,51%kl na vidieku nevlastnia plavre a nevyhovujce

    podmienky na plaveck aktivity v mestch m 87,50 % kl a na vidieku a 97,65 % kl.

    Tto skutonos je v porovnan so zahranim kritick.

    Pri tatistickom vyhodnoten potu utopench osb poda sledovanch vekovch

    kategrii na zem Slovenskej republiky v obdob rokov 1986-2009 je mon kontatova, e

    v porovnan so zahranim s poty utopench osb stle vysok. Za jeden z prioritnch

    faktorov je mon povaova obmedzenie (na niektorch Z pln ukonenie) vuby

    plvania na prvom stupni zkladnch kl. (Glesk,2005). Ekonomick dvody viedli vinu

    riadiacich pracovnkov zkladnch kl k ukoneniu povinnej formy vuby plvania , ktor

    bola zaraden v 3 ronku na Z. Nslednm varovnm signlom a potvrdenm nesprvnosti

    tohto kroku zo strany Ministerstva kolstva SR s aj informcie z rezortu Ministerstva obrany

    SR, ktor pri nborovch testoch na profesiu vojaka s povolania v roku 2004 vyjadrilo

    nespokojnos s tm, e viac ako 35 % zujemcov o profesiu profesionlneho vojaka bolo

    zaradench medzi neplavcov. Preto je dleit, aby sa plvaniu a plaveckm vcvikom

    venovalo dostatok priestoru nielen z dvodu jeho zdravotnho a oddychovho charakteru, ale

    aby sa tm sasne vetkmi dostupnmi spsobmi minimalizovali kadoron tatistiky

    o pote utopench osb.

    Zver Tak ako bolo v vode uveden, voda m pozitvne inky v irokom spektre udskho

    organizmu. Tto skutonos poznali u v starovekch civilizcich. Nie je potrebn

    glorifikova plvanie podobne ako v starovekej Sparte, kde bol oban neplavec povaovan

    za menej cennho, ale je potrebn ,vychdzajc z vyie uvedench tatistk, minimalizova

    22

  • vetkmi dostupnmi metdami a prostrediami poty utopench osb, pretoe udsk ivot je

    hodnota, ktor je nenahraditen. Preto je dleit , aby sa tejto problematike venovalo dostatok priestoru a vetkmi dostupnmi

    spsobmi sa minimalizovali kadoron tatistiky o pote utopench osb. To je mon dosiahnu:

    - zvyovanm potu plaveckch baznov a ostatnch rekreanch vodnch plch a zariaden

    - obnovenm povinnho plaveckho vcviku v 3 ronku zkladnch kl - skvalitnenm ochrany ivota a zdravia formou kvalitne vykolenho zchranrskeho

    personlu

    - zvenm osvety v zameran na plvanie a plaveck porty, resp. na rizik vyplvajce z vodnho prostredia

    - zlepenm legislatvnych noriem v rmci rekreanch plaveckch aktivt na tak rovinu ak je ben vo vyspelch krajinch EU.

    ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV .

    1. BARAN,I. 2004. Rizikovos rekreanch pohybovch aktivt vo vodnom prostred v kontexte s vcvikovou innosou VZS a vstupom SR do EU. Medzinrodn konferencia

    Sport a kvalita ivota. Masarykova Univerzita Brno 2004.

    2. GLESK, P. et. al. 2005. Hasistvo a zchranrstvo. MV Slovenskej republiky. Bratislava 3. HUKO,M. 2004. Prehad o pote utopench obanov Slovenskej republiky za roky

    1986-2004. Prezdium Hasiskho a zchrannho zboru. Bratislava 2004

    4. LAUKO,V.2003.FyzickgeografiaSlovenskejRepubliky.MAPA,Slovakia.kola,s.r.o. Bratislava 2003

    5. LAURENCOV,S. et.al.1991. Kniha plavca zchrancu. REMEDIUM, Bratislava 1991 6. MILER, T. 1999. Zchran-bezpenost a zchrana u vody. vyd. Vodn zchrann sluba

    K,Praha 1999, S.34 35.

    7. IMONEK,J.2010. Materilno-technick a personlne zabezpeenie vyuovania telesnej a portovej vchovy v slovenskch zkladnch kolch. Tel.Vch.port,4/2010, s.22-23.

    Swimming activities and population in the aquatic environment in Slovakia

    in the context of their security

    Key words: plvanie, utopenie, plaveck vcvik, zchrana topiaceho, Integrovan zchrann

    systm

    23

  • SUBJEKTIVN VNMN IVOTN POHODY OSOB STARHO VKU

    Hana BEDNOV - Vlastimila KARSKOV

    Katedra aplikovanch pohybovch aktivit Fakulty tlesn kultury Univerzity Palackho

    v Olomouci, Olomouc, esk republika

    vod

    Pspvek se zabv subjektivnm vnmnm pohody osob starho vku. Jedn se o

    kognitivn a emocionln vyhodnocen kvality vlastnho ivota. V anglickm jazyce se pro

    tento pojem pouv termn well-being, kter znamen celkov pocit pohody jedince,

    spokojenost se souasnm stavem svho ivota apod. Tento pocit nezahrnuje ani tak strnku

    materiln jako hlavn oblast zdrav a duevn pohody. Dle Kuzmanna (2000) se jedn o

    zleitost vce faktoriln, kter obsahuje krom ivotn spokojenosti i tst, osobn rst,

    morlku, samostatnost atd. V souasn dob se v zahrani tto problematice vnuje mnoho

    autor jako napklad Clarke, Marshall, Ryff, Rosenthal, Chappell (2005), Kunzmann, Little,

    Smith (2000), Pinquart, Srensen (2000).

    V oblasti sportu se hovo o well-beingu spe jako o pjemnm provn bez soupeen a

    pekonvn. Jde zde prost jen o to, ctit se dobe a pjemn, mt sm ze sebe dobr pocit. Je

    dleit si uvdomit, e kad lovk m pro rzn situace rzn mtka. Kad m tak jin

    hodnoty a preferuje jin situace, aktivity i podnty, ve kterch se ct dobe. Zle pouze na

    kadm z ns, jak dobe se ctme. V tomto kontextu se vnuje dan problematice nap.

    Mcauley, Marquez, Jerome, Katula, (2000).

    Vzkumn eten

    Clem vzkumnho eten bylo porovnat vnmn subjektivn pohody student Univerzity

    tetho vku (U3V) pi Univerzit Palackho v Olomouci a klient pobytovho zazen pro

    seniory v Olomouci (n = 85). Ze student Univerzity tetho vku se vzkumnho eten

    zastnilo 30 proband prmrnho vku 66 let. Do vzkumnho eten z Domova pro

    seniory Pohoda Chvlkovice se zapojilo 55 proband prmrnho vku 82let.

    Metody

    Pro zjitn subjektivn pohody osob starho vku byl pouit Bernsk dotaznk subjektivn

    pohody BDP, kter byl pvodn standardizovn v roce 1991 (Grob, Luethi, Kaiser BSW A)

    a optovn v roce 1995 (Grob, Duka, BSW Y). Dle Duky (1999) pat tento dotaznk do

    Beckerovy koncepce subjektivn pohody. Jeho model pat v souasn dob

    k nejkomplexnjm. Dotaznk je mon podle jeho nzoru povaovat za komplexn

    prostedek men subjektivn pohody z hlediska aktuln i habituln sloky vetn fyzickch

    a psychickch aspekt. Dotaznk obsahuje 6 oblast s rznm potem tvrzen, u kterch se

    dotazovan mus rozhodnout, do jak mry s tvrzenm souhlas.

    Oblasti:

    1. Pozitivn postoj k ivotu (POP) 6 vrok Tato oblast hodnot mru kognitivn subjektivn ivotn spokojenosti jedince.

    2. Provan problmy (PRBL) 7 vrok Druh kla se zabv aktulnmi psychickmi problmy. m vy skre bylo dosaeno,

    tm je vy vskyt tchto problm.

    3. Somatick pote (SOMP) 8 vrok Tet kla se tk aktulnch tlesnch obt. kla je tak zamena na men

    negativnho subjektivnho provn. Tuto klu i klu pedchzejc nepovauje autor za

    pmou soust subjektivn pohody.

    24

    javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Marshall%2C%20Victor%20W%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Ryff%2C%20Carol%20D%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Ryff%2C%20Carol%20D%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');javascript:__doLinkPostBack('','ss%7E%7EAR%20%22Ryff%2C%20Carol%20D%2E%22%7C%7Csl%7E%7Erl','');

  • 4. Sebecta (SEB) 3 vroky tvrt kla m hodnocen sebe sama, vztahu a postoje k sob. m vy skre bylo

    dosaeno, tm pozitivnj pstup k sob jedinec m.

    5. Depresivn nlady 4 vroky Posledn kla se zabv depresivnm ladnm. Zkoum, do jak mry obsahuje psychika

    jedince negativn obsahy a jakm smrem se ubr jeho dlouhodob provn. Pokud

    zkouman osoba doshla vyho skre, znamen to, e dlouhodob trp psychickmi

    obtemi.

    6. Radost v ivot (RAD) 5 vrok

    Kad tvrzen bylo hodnoceno probandem dle mry subjektivn pohody v jednotlivch

    oblastech na bodov kle v rozmez 1 6.

    Protoe dotaznk nebyl vlun uren pro populaci senior, probhlo ped provedenm

    vzkumnho eten oven vhodnosti a innosti dotaznku na star skupinu proband,

    kterho se zastnilo 10 osob prmrnho vku 60 let. Pi hodnocen 33 tvrzen v 6 oblastech

    dotaznku bylo dosaeno koeficientu reliability r = 0, 46.

    V rmci tohoto vzkumu jsme pouili pouze hrub skre z jednotlivch kl.

    Zskan data byla zpracovna za pomoci potaovch program Excel a Statistica 8. Pro

    zjitn rozdl mezi jednotlivmi skupinami jsme pouili neprovho Mann-Whitney t-testu.

    Statistick hladina vznamnosti byla stanovena p < 0, 05.

    Vsledky a diskuse

    Pi hladin statistick vznamnosti p < 0, 05 byly zjitny statisticky vznamn rozdly

    subjektivn spokojenosti mezi probandy z Domova pro seniory POHODA Chvlkovice a

    student U3V pi Univerzit Palackho v Olomouci v oblasti tet tkajc se aktulnch

    tlesnch obt, oblasti tvrt zabvajc se sebectou a v oblasti pt, kter se dotazuje na

    mru depresivnch nlad probanda. V tchto oblastech vykazovali negativnj vnmn

    subjektivn pohody probandi z Domova pro seniory Chvlkovice. Tyto vsledky koresponduj

    s pedchozm oekvnm. Negativnji ladn vnmn subjektivn pohody bylo

    pedpokldno u proband z pobytovho zazen.

    Tabulka 1 Vsledky v testu subjektivn pohody u skupiny proband z Domova pro seniory

    POHODA Chvlkovice a student U3V pi Univerzit Palackho v Olomouci.

    Promnn Domov U3V p

    VK 82 66 0,00

    POP 22, 9 23, 5 0,59

    PRLB 18, 6 17, 5 0,49

    SOMP 17, 3 14, 3 0,02

    SEB 10, 1 13, 9 0,01

    DEPN 11, 7 8, 2 0, 00

    RAD 12, 3 13, 8 0,11

    Vysvtlivky: PPO pozitivn postoj k ivotu, PRLB provan problmy, SOMP

    somatick pote, SEB sebecta, DEPN depresivn nlady, RAD radost v ivot,

    hladina statistick vznamnosti byla stanovena p < 0, 05.

    25

  • Hlavn pinu vidme pedevm ve vym vku klient domova pro seniory. Zde byl

    zjitn nejvy vk probanda 93 let a nejni 63 let. Oproti tomu u student U3V pi UP

    v Olomouci byl shledn minimln vk 51 let a maximln 74 let. Vuky Univerzity tetho

    vku lze navtvovat ji od 50 let. Pokud vak se jedn o osobu se zdravotnm postienm,

    me navtvovat U3V ji v mladm vku. Horn vkov hranice pro ast na vuce nen

    stanovena. Monost uvat slueb domov pro seniory nen dna vkem, avak mrou

    samostatnosti kadho klienta.

    Vy vk samozejm souvis se zvenm vskytem nejrznjch onemocnn a tm i

    zven zvislosti na pomoci druhch, co m asto negativn dopad na psychiku uivatele

    sluby a odr se i na snenm vnmn mry vlastn sebecty. S postupujcm vkem a

    zdravotnmi obtemi se tak zmenuje jejich zjem a monost opoutt zazen a navazovat

    i udrovat dosavadn sociln kontakty. Jejich rodiny jsou vtinou zaneprzdnn, m se

    opt okruh osob, se ktermi bhem dne pijdou do styku, znan zmenuje. Znan se tm

    zvyuje mra osamocenosti, kter vraznm zpsobem ovlivuje oblast deprese a radosti ze

    ivota. Pro uivatele tchto slueb asto bv jedinou radost nvtva blzkch. Stejn nzor

    maj i Crompton a Kemeny (1999), kter tvrd, e samota ovlivuje nejen vnmn osobn

    pohody, ale tak zdrav jako takov. Na snen vskytu depresivnch nlad dle Krause (1998)

    pozitivn psob aktivn zapojen seniora do rodinnho ivota. Vnmn subjektivn pohody

    ovlivuj samozejm i dobr sociln vztahy a to nejen s rodinou, ale i v irm okol

    (McAuley, Blissmer, Marquez, Jerome, Kramer, 2000).

    Graf 1 Vnmn subjektivn pohody u skupiny proband z Domova pro seniory POHODA

    Chvlkovice a student U3V pi Univerzit Palackho v Olomouci.

    Vysvtlivky: PPO pozitivn postoj k ivotu, PRLB provan problmy, SOMP

    somatick pote, SEB sebecta, DEPN depresivn nlady, RAD radost v ivot.

    Dle Lai a MacDonalda (1995) psob na vnmn osobn pohody ti faktory, mezi kter

    pat psychick zdrav, pocit osobn kontroly a sociln podpora. Kuzmann. (2000) uvdj, e

    vk sm o sob nen pinou poklesu vnmn subjektivn pohody na rozdl od postupujcch

    zdravotnch omezen. O vznamnm vlivu zdravotnho stavu lovka na jeho vnmn svta a

    sama sebe hovo i Clarke, Marshall, Ryff, Rosenthal (2000), Krause, Liang, Gu (1998). Gee

    (1998) krom zdravotnho stavu zdrazuje i znan vliv kvality bydlen.

    0

    5

    10

    15

    20

    25

    POP PRLB SOMP SEB DEPN RAD

    Domov pro seniory

    U3V

    26

  • Dle Duky a Dalberta (2006) vznamnm zpsobem podporuje vnmn subjektivn

    pohody starch lid vra ve sprvn svt. Autoi tm mysl jist pesvden o existenci

    morlnch zsad ve spolenosti a o tom, e kad nakonec dostane, co si zaslou. S tmto

    nzorem se ztotouje i Correia a Vala (2004).

    Oproti klientm domova pro seniory jsou studenti U3V vtinou stle jet aktivn lid,

    kte hledaj zajmavou npl svho volnho asu. ij ve svch domcnostech a jsou pln

    schopni se o sebe postarat. Jejich okruh zjm je irok, dokou si vytvet a udrovat

    sociln kontakty. Protoe jejich samostatnost je vysok, zvldaj pomoci i rodinm svch

    dt, podporuj tak sv vztahy s rodinou a pocit uitenosti, kter je pro lovka dleit

    v kadm vku. Z tohoto dvodu bylo pedpokldno, e tito probandi maj pozitivnji ladn

    vnmn subjektivn pohody, co se vzhledem k vpotu statistick vznamnosti potvrdilo.

    Zvr

    Subjektivn vnmn pohody ovlivuje mnoho faktor, kter se mn vlivem nejrznjch

    ivotnch situac, ale tak vkem. Nemocnost osob ijcch v domovech pro seniory je

    mnohem vy ne u osob, kter ij v domcm prosted. Stejn tak i jejich fyzick aktivita je

    vy, protoe jsou stle jet schopni se o sebe postarat. Pro dosplho lovka je tk

    pijmout pomoc druhch v situacch, kter jet donedvna zvldal sm, co se samozejm

    odr i ve snen sebect osob ijcch v domov pro seniory.

    Tyto vsledky nejsou vzhledem k oekvn pekvapujc. Zjevn rozdly byly zjitny

    hlavn v oblasti pozitivnho somatickch pot, sebecty a depresivnch nlad. Lze tedy

    pedpokldat, e ivot v pobytovch zazench se negativnm zpsobem odr na vnmn

    subjektivn pohody klient domova pro seniory. Tato zjitn mohou bt inspirujc pro

    veden zazen, kter je me vyut pro zlepen souasnho stavu za pomoci dalho

    vzdlvn personlu, nabdkou zajmavch volnoasovch aktivit, i podpory pozitivnch

    vztah a zapojen len rodin klient do chodu a aktivit zazen.

    Referenn seznam

    BLAHUTKOV, M., EHULKA, E., DVOKOV, . Pohyb a duevn zdrav. Brno:

    Paido, 2005.

    CLARKE, P. J., MARSHALL, V. W., RYFF, C. D., ROSENTHAL, C. J. Well-Being in

    Canadian Seniors: Findings from the Canadian Study of Health and Aging. Canadian Journal

    on Aging. 2000, Vol. 19 Issue 2, p139-159.

    CORREIA, I., VALA, J. Belief in ajust Word, subjective well-being and trust of young

    adults. In DALBERT, C., SALLAY, H. (Eds.), The justice motive in adolescence and young

    adulhood: Origins and consequences. London, UK: Routledge, 2004. (pp. 85-100).

    CROMPTON, S., KEMENY, A. The well-being of merried seniors, canadian social trends.

    Sicness and health. 1999, no 11, str. 22-27.

    DZUKA, J., DALBERT, C. The belief in a just world and subjective well-being in old age.

    Aging & Mental Health. 2006; 10(5): 439444.

    GROB, A. Subjective well-being and significant life-events across the life span. Weiss

    Journal of Psychology. 1995, ro. 54. . 1. s. 23 28.

    CHAPPELL, N. L. Perceived change in quality of life among chinese canadian seniors: the

    role of involvement in chinese culture. Journal of Happiness Studie. 2005,DOI

    10.1007/s10902-004-1754-5.

    MCAULEY, E., BLISSMER, B., MARQUEZ, D. X., JEROME, A. F., KATULA, J.

    Social relations, physical activity, and well-being in older adults. Preventive Medicine. 2000,

    31(5), pp. 608617.

    27

    javascript:__doLinkPostBack('','mdb%7E%7Esih%7C%7Cjdb%7E%7Esihjnh%7C%7Css%7E%7EJN%20%22Canadian%20Journal%20on%20Aging%22%7C%7Csl%7E%7Ejh','');javascript:__doLinkPostBack('','mdb%7E%7Esih%7C%7Cjdb%7E%7Esihjnh%7C%7Css%7E%7EJN%20%22Canadian%20Journal%20on%20Aging%22%7C%7Csl%7E%7Ejh','');javascript:__doLinkPostBack('','mdb%7E%7Esih%7C%7Cjdb%7E%7Esihjnh%7C%7Css%7E%7EJN%20%22Canadian%20Journal%20on%20Aging%22%7C%7Csl%7E%7Ejh','');

  • KRAUSE, N., LIANG J., GU, S. Financial strain, received support, anticipated support,

    and depressive symptoms in the Peoples Republic of China. Psychology and Aging. 1998, 13,

    pp. 5868.

    KUNZMANN, U., LITTLE, T., SMITH, J. Is age related stability of subjective well-being

    a paradox? Cross-sectional and longitudinal evidence from the Berlin Aging Study.

    Psychology and Aging. 2000, 15 (3), pp. 511526.

    LAI, D. W. L., MACDONALD, J. R. Life satisfaction of Chinese elderly immigrants in

    Calgary. Canadian Journal on Aging. 1995, 14, pp. 536552.

    NAKONEN, M. Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 2009.

    PINQUART, M., SRENSEN, S. Influences of socioeconomic status, social network, and

    competence on subjective wellbeing in later life: A meta-analysis. Psychology and Aging.

    2000, 15(2), pp. 187224.

    28

  • PLAVECK SPSOBILOS A KOORDINAN SCHOPNOSTI DET

    A MLDEE

    ubomra BENURIKOV1 - Yvetta MACEJKOV

    2 - Ildiko VICZAYOV

    3

    1,2

    Univerzita Komenskho v Bratislave, Fakulta telesnej vchovy a portu, Katedra

    portov v prrode a plvania 3Uiverzita Kontantna Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurpskych tdi, Katedra

    predkolskej a primrnej pedagogiky

    Abstrakt

    Prspevok prina poznatky o vzahoch medzi plaveckou spsobilosou a koordinanmi

    schopnosami det a mldee. Vzahy medzi koordinanmi schopnosami na suchu

    v sboroch det predkolskho veku (n = 86), mladieho kolskho veku (n = 25), starieho

    kolskho veku (n = 33) a plaveckou spsobilosou sme zisovali z hadiska veku a dky

    plaveckej prpravy.

    Deti predkolskho veku absolvovali 13 hodinov plaveck kurz a v zvere sme hodnotili

    plaveck spsobilos preplvanmi metrami. Deti mladieho kolskho veku absolvovali kurz

    zkladnho plvania v rozsahu 20 hodn a plaveck spsobilos sme hodnotili asom na 25 m.

    Mlde vo veku 11 - 13 r. absolvovala zdokonaovac plaveck kurz 3 - 4 roky v plaveckom

    klube a plaveck spsobilos sme hodnotili asom na 50 m.

    Vsledky preukzali diferencovan vzah medzi plaveckou spsobilosou a koordinanm

    schopnosami z hadiska veku a dky plaveckej prpravy. U det predkolskho a mladieho

    kolskho veku sme zistili vzahy medzi plaveckou spsobilosou a rovnovhovmi

    schopnosami. U mldee medzi plaveckou spsobilosou, priestorovou orientciou

    a kinesteticko-diferencianou schopnosou.

    Kov slov: Plaveck spsobilos, koordinan schopnosti, deti, mlde, plaveck

    testy.

    SWIMMING COMPETENCE AND COORDINATION SKILLS OF CHILDREN AND

    THE YOUTH

    This article is about the relationship between swimming competence and coordination

    skills of children and the youth. The relationships between the land-performed coordination

    skills and the swimming competence were based on the age of the participants and the time

    they devoted to the preparatory swimming training. The participants were divided into three

    groups according to their age: a group of pre-school children (46 children), a group of

    younger-school children (25 children), a group of older-school children (33 children).

    The pre-school children underwent a 13-hour swimming course after which their

    swimming competence was evaluated according to the distance in metres they swam. The

    younger-school children underwent 20 hours of a basic swimming course and their swimming

    competence was evaluated according to the time they needed to swim 25 metre distance. The

    youth of 11 to 13 years old underwent a course for the improvement of their swimming skills

    in a swimming club, which lasted 3 to 4 years, and their swimming competence was evaluated

    according to the time they needed to swim 50 metre distance.

    29

  • The research results prove a different relationship between swimming competence and

    coordination skills from the point of view of age and the length of preparatory swimming

    training. Positive relationships were discovered between the swimming competence and

    balance skills of the pre-school and the younger-school children. Positive relationships were

    found out also between the swimming competence, the orientation in space and the skill of

    kinaesthetic differentiation among the youth.

    Key words: Swimming competence, coordination skills, children, youth, swim tests

    vod

    Dleitos koordinanch schopnost sa vo veobecnosti spja s motorickm uenm

    a s kvalitou portovej techniky. pecifick podnety na senzomotorick schopnosti oproti

    suchu vytvra vodn prostredie. Preto sa vo veobecnosti predpoklad, e v obdob

    senzitvneho rozvoja kondinch a koordinanch schopnost, je mon draznejie

    stimulova ich rozvoj prostriedkami vo vodnom prostred.

    Aktualizcia poznatkov o koordinanch schopnostiach kolskej populcie m kvalitn

    metodologick i empirick rove (Ljach, 1989, Hirtz 1981, 1985, imonek et al. 1998,

    2008, Halmov, 2005, Strekov, 2002). Je vak orientovan vhradne na koordinciu na

    suchu. Odborn empirick poznatky o vzahoch medzi koordinanmi schopnosami na

    suchu a ich ekvivalentom vo vode sa nachdzaj v starej odbornej literatre (Hoch, 1961,

    Jursk, 1977). Tto zdrazuje vznam pohybovej koordincie det pri vytvran pohybovho

    nvyku v plvan vo veobecnej rovine Dvodom takchto poznatkov bola zastaral

    pecifikcia koordinanch schopnost ako i mal vber motorickch testov vo vode.

    V tejto svislosti sme v naom vskume hadali odpovede na otzky, o vzahoch medzi

    koordinanmi schopnosami na suchu a pecilnymi plaveckmi zrunosami vplyvom

    rozdielnej dky plaveckej prpravy. Rovnako ako je nov kvalita vedeckch a empirickch

    tdi o vzname koordincie v ontogenze motoriky loveka (Hirtz, 1981, 1985; Mkota,

    Novosad, 2005, imonek et al. 2008) je naou snahou inovova poznatky o vzahoch medzi

    koordinanmi schopnosami a plaveckmi zrunosami vo veku, kedy najvie percento

    det na Slovensku sa u plva.

    Sledovaniu plaveckch zrunost sa v rznych svislostiach v minulosti venovala vek

    pozornos. V oblasti didaktiky plvania sa nezmenila dleitos ich postavenia ani

    v sasnosti (Jursk, 1977, Blaser a kol. 1984, echovsk, 2003, Macejkov, 2007,

    Macejkov-Viczayov, 2008).

    Pri tvorbe vedeckho problmu sme sa orientovali na hadanie svislost medzi

    koordinanmi schopnosami testovanmi na suchu a plaveckmi zrunosami v dlhom

    asovom horizonte z hadiska veku ale i dky psobenie plaveckej prpravy. Zaujmalo ns,

    do akej miery me vplyv prostriedkov zkladnho plvania psobi na rozvoj koordinanch

    schopnost.

    Cie

    Cieom vskumu bolo zisti svislosti medzi koordinanmi schopnosami na suchu a

    pecilnymi plaveckmi zrunosami vplyvom rozdielnej dky plaveckej prpravy.

    Metodika Vskumn sbor tvorilo 166 deti rzneho veku: predkolsk vek (n = 86), mlad kolsk

    vek (n = 47), star kolsk vek (n = 33).

    Deti predkolskho veku absolvovali 13 hodinov plaveck kurz. Motorickm testom

    Plameniak (Moravec et al., 1996) sme zisovali statick rovnovhov schopnos det v stoji

    30

  • na jednej nohe. Test sa opakoval 2 krt, meral sa as v sekundch (maximlne 60 seknd)

    a zaznamenal sa lep vkon z oboch pokusov.

    iaci mladieho kolskho veku (n = 25) vo veku 9 a 10 rokov absolvovali kurz

    zkladnho plvania v rozsahu 50 hodn s frekvenciou dvoch hodn tdenne. Obsah hodn

    bol zameran v rmci zkladnho plvania na ncvik zkladnch plaveckch zrunost

    a dvoch plaveckch spsobov. Testovania sme realizovali na zaiatku a na konci kurzu.

    Plaveck spsobilos sme hodnotili asom na 25 m.

    Sbor plavcov tvorili lenovia plaveckho klubu, ktor sa systematicky venovali

    plvaniu (3 x do tda). Mlad iaci (n = 22, 8 a 10 r.) navtevovali zdokonaovac kurz 2

    roky a star iaci (n = 33, 11 a 13 r.) 3 a 4 roky. Testovanie oboch skupn sme zrealizovali

    na konci kolskho roku.

    Zmeny koordinanch schopnost na suchu a zmeny plaveckch zrunost a plaveckej

    spsobilosti sme hodnotili rovnakmi motorickmi testami vo vetkch troch sboroch.

    Zmeny rovne koordinanch schopnost sme hodnotili batriou testov: Vdr v stoji na

    jednej nohe, oi otvoren test statickej rovnovhovej schopnosti; Vdr v stoji na jednej

    nohe, s vylenm zraku test statickej rovnovhovej schopnosti; Chdza po lavike s 3

    obratmi - test dynamickej rovnovhovej schopnosti, (test pouit len u iakov 3. triedy);

    Preskakovanie vihadla test rytmickej schopnosti; Beh k oslovanm plnm loptm test

    priestorovo orientanej schopnosti; Hod loptikou na presnos zo sedu roznomo test

    kinesteticko-diferencianej schopnosti hornch konatn.

    Za kritrium rovne plaveckej spsobilosti det predkolskho veku sme urili vzdialenos

    preplvan kraulovmi nohami s doskou na konci prpravnho kurzu. Deti plvali vo vode po

    prsia a snaili sa preplva vzdialenos do 12 metrov (2, 4, 6, 8, 10, 12 m). V zkladnom

    kurze sme hodnotili 25 m a v zdokonaovacom 50 m a tie sme pouili nov motorick test

    Prekkov drha vo vode, ktor pozostval zo vetkch plaveckch zrunost a vykonval sa

    v plytkej vode. Kritriom spenosti bol as (s).

    Vsledky

    Vskumn sledovanie bolo zameran na zistenie vplyvu jednotlivch koordinanch

    schopnost na rove plaveckej spsobilosti det predkolskho a mladieho kolskho veku

    a iakov starieho kolskho veku.

    Sbor det (n = 86) dosiahol priemern vkon 28,85 s (tab. 1). Priemern vkon v sbore

    chlapcov bol 26,56 s. Dievat boli v teste plameniak stabilnejie (31,13 s). Maximlny vkon

    60 s dosiahlo z celkovho potu 86 det 13,6% chlapcov a 19,0% dievat.

    V priemere preplvali 7,67 m. Chlapci aj dievat dosiahli takmer vyrovnan vsledky.

    U det v tomto veku nie s podstatnejie vvojov rozdiely a tento biologick faktor do uritej

    miery potvrdili aj nae vsledky (tab. 1).

    Regresn analza, ktor sme aplikovali v skupinch det diferencovanch poda dky

    preplvanch metrov potvrdila linerny vzah medzi rovnovhovmi schopnosami a dkou

    preplvanch metrov. V skupine det, ktor preplvali viac metrov bol vzah tesnej. Poet

    preplvanch metrov sa linerne zvyoval v zvislosti od lepej rovne rovnovhovch

    schopnost (obr. 1, tab. 2). Zo vzahu mono kontatova, e 30,2% det, ktor pri vstupnom

    meran na konci plaveckho kurzu preplvali kraulovmi nohami s doskou vzdialenos 12 m

    mali v priemere stabilnej postoj (52,8 s) a obrtene 12,8% det, ktor preplvali minimlnu

    vzdialenos 2 m sa udrali na jednej nohe v priemere najkratie (6,8 s).

    31

  • Obrzok 1

    Rovnovhov schopnosti v svislosti s rovou plaveckej spsobilosti det predkolskho

    veku (n = 86)

    Tabuka 1

    Zkladn tatistick charakteristiky

    Zkladn tatistick Kraulov nohy Plameniak (s)

    charakteristiky s doskou (m)

    Priemern vkon (x) 7,67 29,13

    Minimlna hodnota (Xmin) 2,00 2,55

    Maximlna hodnota (Xmax) 12,00 60,00

    Smerodajn odchyka (s) 3,680 19,748

    Tabuka 2

    Hodnoty ukazovateov v testoch Preplvan vzdialenos kraulovmi nohami s doskou a

    Plameniak

    Preplvan vzdialenos

    kraulovmi nohami

    s doskou (m)

    Plameniak (s) Percentulne

    zastpenie (%)

    2 6,8 12,8

    4 12,5 19,8

    6 15,2 10,5

    8 26,5 15,1

    10 34,9 11,6

    12 52,8 30,2

    Vzahy medzi koordinanmi schopnosami a plaveckou spsobilosou vplyvom

    rozdielnej kvality a kvantity obsahov zkladnho plvania boli diferencovan v jednotlivch

    skupinch iakov.

    Po absolvovan kurzu zkladnho plaveckho ncviku (iaci 3 triedy) sme zistili vzahy

    medzi rovnovhovmi schopnosami a asom dosiahnutm na 25 m ((p < 0,05, obr. 2)

    Pozitvne zmeny rovnovhovch schopnost zaznamenan v oboch rovnovhovch testoch

    (dynamick, statick) boli signifikantn. Trendov iara naznaila, e vyia rove

    rovnovhovch schopnost vytvra predpoklad na lepiu polohu tela pri plvan a tm aj na

    zaplvan as na 25 m ubovonm spsobom.

    32

  • Obrzok 2

    Vzah statickej rovnovhy a plvania na 25 m (n = 25 )

    V skupine mladch a starch iakov plavcov, ktor v dlhodobejom horizonte

    absolvovali zdokonaovac plaveck vcvik, sme zistili rozdielne vzahy v porovnan

    s predchdzajcimi skupinami iakov. S prekkovou drhou vo vode, ktor bola novinkou

    v naom vskume a zahala vetky plaveck zrunosti sme v oboch skupinch zistili

    vznamn vzahy s priestorovo-orientanou schopnosou (obr. 3, 4, 5). U starch plavcov sa

    prejavil vzah tejto schopnosti aj s testom 50 m von spsob. Myslme si, e i napriek

    hodnotenia rovne tejto schopnosti na suchu, jej vzah so pecilnymi plaveckmi

    zrunosami nadobda na vzname ako z hadiska dky psobenia pecilneho pohybovho

    podnetu, tak i z hadiska veku.

    V oboch skupinch plavcov sa vznamnou koordinanou schopnosou prejavila

    kinesteticko-diferencian schopnos hornch konatn (obr. 4, 6). Tento vzah v plvan

    vidme v dominantnej prci hornch konatn pri ncviku techniky plvania. Vyia

    automatizcia techniky hornch konatn v troch plaveckch spsoboch, ktor tvoria zklad

    obsahu zkladnch a zdokonaovacch vcvikov, priaznivo ovplyvnili rozvoj tejto schopnosti.

    Obrzok 3

    Vzah medzi prekkovou drhou a priestorovo - orientanou schopnosou (mlad plavci,

    n = 22)

    33

  • Obrzok 4

    Vzah medzi prekkovou drhou a kinestetickou diferencianou schopnosou hornch

    konatn (mlad plavci, n = 22)

    Obrzok 5

    Vzah medzi prekkovou drhou a priestorovo - orientanou schopnosou (star plavci, n =

    33)

    Obrzok 5

    Vzah medzi plaveckou spsobilostou 50 m kraul a priestorovo - orientanou schopnosou

    (star plavci, n = 33)

    34

  • Obrzok 6

    Vzah medzi plaveckou spsobilostou 50 m von spsob a kinesteticko diferencianou

    schopnosou hornch konatn (star plavci, n = 33)

    Zver

    Na zklade nameranch vsledkov vskumu kontatujeme, e sledovan koordinan

    schopnosti diferencovane ovplyvuj rove plaveckej spsobilosti z hadiska veku a dky

    psobenia pecifickho pohybovho podnetu. V poiatkoch osvojovania si plaveckch

    zrunost a ncviku techniky plvania v predkolskom a mladom kolskom veku vyiu

    rove plaveckej spsobilosti ovplyvnila vyia rove rovnovhovch schopnost.

    Koordinan schopnosti, priestorov orientcia a kinestetiko - diferencian schopnos

    vstupuj do vznamnch vzahov s plaveckou spsobilosou a po asovo dlhom psoben

    plaveckch kurzov (2 a 3 koky).

    Sme si vedom, e sme sledovali iakov vo vvinovom obdob, ktor z hadiska rozvoja

    koordinanch schopnost je najcitlivejie.

    Zoznam bibliografickch dajov

    1. BLASER, P. - LEWIN, G. - WALTHER, G. 1984. Mehr Aufmerksamkeit der Ausbildung Schwimmerischer Grundfertigkeiten. Krperer-ziehung, 1984, 34, 5. s.

    201-203.

    2. ECHOVSK, I. 2003. Zkladn plaveck dovednosti v esk didaktice plavn. In: Nov trendy v terii a didaktike plvania a plaveckch portov. Zbornk refertov

    prednesench na VIII. ronku vedeckho seminra s medzinrodnou asou. 6.

    janur 2003. Bratislava : FTV UK, 2003. s. 15 - 19. ISBN 80-88901-78-2.

    3. HALMOV, N. 2005. Koordinan schopnosti a monosti ich rozvoja v predkolskom veku. Bratislava : Peter Maura PEEM, 2005. 1.vydanie. 80 s. ISBN 80-89197-23-X.

    4. HIRTZ, P. et al. Koordinative Fhigkeiten Kennzeichnung, Alternsgang und Beeunflussungsmglichkeiten. In: Medizin und Sport, 1981, . 11, s. 348-351

    5. HIRTZ, P. et al., 1985. Koordinative fhigkeiten im schulsport. In: MORAVEC a kolektv. Teria a didaktika portu. Bratislava : ICM AGENCY, 2005, s. 135 142.

    ISBN 80-89075-22-3.

    6. HOCH, M. 1961. Ute dti plavat. Praha : Olympia, 1961. 103 s. 1. vydanie ISBN 80-7033-055-4.

    7. JURSK, D. 1977. Teoretick a didaktick problmy vyuovania v zkladnom plvan. Bratislava : FTV UK, 1977. 265 s . Habilitan prca.

    35

  • 8. LJACH, V. I. 1989. Koordinacijonnie sposobnosti kolnikov. Minsk: Polymja, 1989. 159 s.

    9. MACEJKOV,Y. 2007. Dleitos plaveckch zrunost v didaktike plvania. Telesn vchova a port, 17, . 1, 2007, s. 17 - 18. ISSN 1335-2245.

    10. MACEJKOV, Y. VICZAYOV, I. 2008. Koordinan schopnosti a vodn prostredie. Curricular transformation of education in physical education & sport in

    Slovakia, Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa, 2007 s. 264-270.

    11. MORAVEC, R.- KAMPMILLER, T.- SEDLEK, J.- MEDEKOV, H.-RAMACSAY, L. - SLAMKA, M.- ELINGEROV, M.- IMONEK, J.-

    DOLEAJOV, L. 1996. EUROFIT. Telesn rozvoj a pohybov vkonnos kolskej

    populcie na Slovensku. Bratislava : Slovensk vedeck spolonos pre telesn

    vchovu a port, 1996. 180 s. ISBN 80-967487-1-8.

    12. STREKOV, E. 2002. Rozvoj koordinanch schopnost v portovej prprave mldee. In: portov prprava mldee. Bratislava : Nrodn intitt portu, 2002. s.

    87-89. ISBN 80-7098-353-1.

    13. IMONEK, J. 1998. Hodnotenie a rozvoj koordinanch schopnost 10 17 ronch chlapcov a dievat. 1. vydanie Nitra UKF : Peter Maura PEEM, 1998. 60 s. ISBN

    80-88901-25-1.

    14. IMONEK, J. et al., 2008. Normy koordinanch schopnost pre 11-15 ronch portovcov. Nitra: UKF PF, 2008, 107 s. ISBN 978-80-8094-297-7

    36

  • POHYBOV AKTIVITA V SPSOBE IVOTA ADOLESCENTOV

    Elena BENDKOV

    Univerzita Mateja Bela FHV KTV Bansk Bystrica

    REZUM

    Prca prezentuje primrne informcie tkajce sa pohybovho reimu iakov strednch kl

    so zameranm na objem a obsah telovchovnch a portovch aktivt v ich spsobe ivota.

    Vsledky preukzali dominantne pasvne trvenie vonho asu s receptvnym charakterom

    poas tda u adolescentov, s vym percentulnym zastpenm a tatisticky vznamnm

    rozdielom u dievat oproti chlapcom. S uvedenm svisia aj samotn a najastejie dvody

    nevykonvania portovch aktivt iaok v rmci organizovanch, i neorganizovanch

    foriem telesnej vchovy.

    Kov slov: pohybov reim, iaci, von as, zujmy.

    VOD

    Zujmy predstavuj dynamick rysy osobnosti, s neoddelitenou sasou jej motivanej

    truktry, teda tch initeov, ktor loveka aktivizuj, podnecuj k innosti. V hodnoten

    zujmovch preferenci povaujeme, z hadiska zdravia, za dleit poznanie a zastpenie

    pohybovch aktivt, ktor by mali vznamne intervenova do obsahu vonho asu iakov.

    Ak vychdzame z faktu hypokinetickho spsobu ivota ako prejavu aktulnej podoby

    zujmov, potom je poznanie zujmovch preferenci predpokladom formovania, regulovania

    a prognzovania zujmov tak, aby sa stali vznamnou pozitvnou zlokou vonho asu

    v truktre ivotnch hodnt ako uvdza aj Liba (2010). Zisten vsledky tkajce sa

    truktry portovch zujmov potvrdili doterajie vskumn sledovania z tejto oblasti

    v prcach Frmela et al. (1999), Majerskho (2002). V priebehu ivota sa zaznamenva

    pokles pohybovej aktivity (Dobr, 2008a,b). Pohybov aktivita det a mldee zvis nielen

    od monost, ale s postupujcim vekom aj od ich zujmov a motivcie. Spontnna pohybov

    aktivita kles v obdob adolescencie, hlavne u dievat po 14. roku a u chlapcov medzi 16

    18. rokom.

    Pri porovnan chorobnosti populcie det a mldee v roku 2003 oproti roku 1996 mono

    kontatova, e na 10 tisc det dolo k viac ako dvojnsobnmu (vo veku 014 rokov), a k

    viacnsobnmu (vo veku 15-19 rokov) nrastu porch zdravia a chorb sstavy obehovej,

    dchacej, trviacej, svalovej a kostrovej sstavy, duevnch porch a porch sprvania,

    nervovch porch, cukrovky, ndorovch ochoren, chorb krvi a krvotvornch orgnov a

    porch liaz s vntornm vyluovanm (Zdravotn tatistika, 2007). Z tohto pohadu zohrva

    dleit lohu primeran pohybov aktivita, ako inn prevencia vzniku funknch porch

    pohybovho systmu, ako aj ich vasn diagnostika, vrtane kompenzcie statickho

    zaaovania (Kostencka, 2007). Uveden stav ako sme u aj vyie uviedli svis

    s pohybovou nedostatonosou, kde v sasnosti iaci absolvuj poas zkladnho a

    strednho vzdelvania v priemere 13 000 vyuovacch hodn. Z toho cca 7% venuj

    pohybovm aktivitm a 93% teoretickmu vzdelvaniu (Slezk, 2009). Prca je sasou

    projektu UGA/2009 Inovcia kolskej telesnej vchovy cez kolsk vzdelvac program na

    kolch.

    37

  • CIE

    Zisti a rozri poznatky z oblasti pohybovch reimov iakov strednch kl s intenciou na

    telovchovn a portov aktivity z hadiska ich (ne)realizcie ako aj obsahovej strnky

    v organizovanch a neorganizovanch formch. Predpokladme rozdiel medzi pohlaviami z

    hadiska frekvencie telovchovnch a portovch aktivt, zujmov a dvodov ich realizcie.

    METODIKA

    V slade s cieom a rozsahom spracovanho materilu prieskumn sbor tvorili tudenti

    strednch kl v stredoslovenskom regine. Prieskumn sbor tvorilo 106 dievat s vekovm

    priemerom 17, 1 rokov a 104 chlapcov s vekovm priemerom 17, 2 rokov. Na zskanie

    informci ohadom tdennho asovho zznamu a zujmov adolescentov sme pouili

    dotaznk, ktor bol anonymn a pozostval z 2 oblast: pohybov reim a zujem o pohybov

    aktivity (Bendkov, 2001; Paugschov Janokov, 2008). Tdenn asov zznam

    vyplnen v termne (17. 9 23. 9. 2010) adolescentmi v domcom prostred, ktor je

    zameran na objem pohybovej aktivity. Nvratnos tdennch dotaznkov bola 100 %

    vzhadom k osobnej asti a pomoci uiteov, ako aj podpory rodiov.

    Nami zskan kvalitatvno-kvantitatvne daje sme spracovali v tabukch a grafoch, vyuili

    sme metdy logickej analzy a syntzy, mylienkov opercie indukciu a dedukciu,

    percentulnu frekvenn analzu. Vzhadom ku zskanm kvalitatvnym informci sme

    pouili Ch - kvadrt test (na 1 % - p < 0,01 a 5 % - p < 0,05 hladine vznamnosti), ktor sme

    vyuili pri vyhodnoten dotaznka (posdenie vznamnosti rozdielov odpoved na jednotliv

    otzky dotaznka u tudentov strednch kl). Zrove zskan vsledky porovnvame

    s dostupnmi vsledkami prc inch autorov.

    VSLEDKY A DISKUSIA

    Vychdzajc z iastkovho ciea a loh prce, prezentujeme as vsledkov, ktor s

    predmetom alieho exaktnejieho sledovania a spracovania. Z dajov charakterizujcich

    sledovan sbor sme vybrali iba tie, ktor maj vznam pre vyten cie. Uveden

    vsledky nemono generalizova, ale potrebn je ich chpa v celkovch svislostiach ako

    orientan a vchodiskov vzhadom aj k sasnej reforme telesnej a portovej vchovy ako

    aj zujmovej telesnej vchovy v Z a S ako aj alch faktorov. Pri posudzovan tdennho

    asovho zznamu sme zistili nasledovn.

    Hodnotenie vznamu pohybovej aktivity ako sasti zdravho ivotnho tlu je vysok ako

    u chlapc