Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku

• bytové budovy

• bytový dom

• rodinný dom

• byt

• obytná miestnosť

• príslušenstvo bytu

• nebytové priestory

Zdravotne nevhodný byt

• preplnený - na 1 obyvateľa je menej ako 8 mpreplnený - na 1 obyvateľa je menej ako 8 m22 plochy plochy• vyššie podlažie bez výťahu obýva ťažko pohyblivý vyššie podlažie bez výťahu obýva ťažko pohyblivý

invalid, človek chorý na srdceinvalid, človek chorý na srdce

Zdravotne škodlivý byt

• je v havarijnom stave, bez vykurovaniaje v havarijnom stave, bez vykurovania

•rádioaktivita - vzniká rozpadom 226Ra alebo 232Th

•látky uvoľňujúce sa z plastov, tmelov, lepidiel

(formaldehyd)

•kontaminácia bytov vláknami azbestu

•fajčenie v byte – emisia 105 mg CO na 1 cigaretu

•zápachy

•mikróbové znečistenie, výskyt plesní, hmyzu

•hluk

Faktory ovplyvňujúce kvalitu vnútorného prostredia

Škodliviny v byte a stavebné materiály

Tepelná pohoda

teplota 18 – 20 °C

Prostredie v bytoch

Akustická (zvuková) pohoda

hluk nesmie prekročiť 40 dB cez deň 30 dB cez noc

Optická (zraková) pohoda

osvetlenievhodná orientácia budovyzdroje svetla

Psychická (duševná) pohoda

Kvalita vnútorného ovzdušia

Nehody

Hluk

Vlhkosť

Nízka teplota

Azbest

Prchavé organické látky (Volatile organic components – VOC)

Preľudnenie

Možné ohrozenia zdravia v bytoch

Syndróm chorých budov – Sick building syndrom

Symptómy:

Podráždenie, pálenie, slzenie očí

Podráždený nos

Sucho, bolesť v krku

Suchá, podráždená, svrbiaca koža, bolesť hlavy, únava

•chemické kontaminanty zo zdrojov z vonkajšieho ovzdušia

•chemické kontaminanty zo zdrojov, ktoré tvoria vnútorné

prostredie

•biologické kontaminanty

•psychologické faktory

Príčiny syndrómu chorých budov

Lepidlá, čalúnenie, podlahové krytiny, kopírky, predmety vyrobené z dreva, čistiace prostriedky, pesticídy, tabakový dym, produkty horenia zo sporákov, krbov, vyhrievacích telies

Chemické kontaminanty zo zdrojov, ktorétvoria vnútorné prostredie:

Polutanty z výfukov áut, kanalizácií, splodín

Chemické kontaminanty zo zdrojovz vonkajšieho prostredia:

Biologické kontaminanty:

Baktérie, pliesne, vírusy, mikroskopické huby, biologické alergény – peľ, srsť

Psychologické faktory:

Druh vykonávanej práceSpôsob organizovania prácePracovné vzťahy

Hygiena sídelných útvarov

Obec

Mesto

Územné členenie mesta: tzv. Aténska charta

Obytné pásmo

Priemyselná zóna

Obchodné a administratívne centrum

Rekreačná oblasť

Prímestská zóna

Doprava

Občianske vybavenie

- základné - vyššie - technické

Obytné územie mesta

Obytná skupina pre 1000 až 2000 obyvateľov

Obytný okrsok 5000 až 10 000 obyvateľov

Obytný obvod 10 000 až 100 000 obyvateľov

Centrum mesta

Sídliská

Obytné pásmo

Základné pojmy:

Zvuk

Hluk

Počuteľný zvuk

Infrazvuk

Ultrazvuk

Hlasitosť

Hladina zvuku – základná jednotka je bel (B)

decibel (dB)

Leg,T

Hluk v životnom prostredí

Druhu hluku impulzný

ustálený

premenný

prerušovaný

Úrovne hluku relatívny - do 65 dB/A

absolútny - nad 65 dB/A

Frekvencie hluku

Dĺžky pôsobenia hluku

Individuálnej vnímavosti organizmu

Vplyv hluku na zdravie závisí od:

Sluchové účinky

akútna akustická trauma – perforácia bubienka

chronický účinok hluku – prechodné alebo trvalé posunutie prahu počutia

Nesluchové (nešpecifické) účinky

zvýšenie TK, zmena pulzovej frekvencie, vznik arteriosklerózy, zvyšovanie hladiny cukru v krvi, zvyšovanie hladiny cholesterolu v krvi, ovplyvnenie nervového a hormonálneho systému, poruchy tráveniaa látkovej výmeny, funkčné zmeny psychomotorických funkcií, poruchy emocionálnej rovnováhy, zníženie odolnosti organizmu

Vplyv hluku podľa miesta postihnutia

Bunky sa poškodzujú

mechanicky

termicky

chemicky

excitačne

Pri kmitočte 7 – 8 Hz dochádza k rezonancii tkanív

rezonancii buniek vo svaloch

nervovom tkanive

Vplyv zvuku na bunky živých organizmov

Hlavné negatívne dopady dopravy:

znečistenie ovzdušia výfukovými plynmi

nadmerný hluk

narastanie počtu dopravných nehôd

vplyv na globálne klimatické zmeny

Doprava a životné prostredie

Znečistenie ovzdušia

Exhaláty

Emisia

Imisia

OXID UHOĽNATÝ (CO) 78% emisií

bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, hučanie v ušiach, dýchacie ťažkosti, porušená pohybová koordinácia

OXIDY DUSÍKA (NOx) 51 %

dráždia dýchacie cesty, koncentrácia nad 5 mg/m3 - spasmy bronchov

Najvýznamnejšie škodliviny emitované dopravou

OXID SIRIČITÝ (SO2) 3 – 6%

dráždivý plyn na sliznicu dýchacích ciest, očné spojovky, chronické ochorenie dolných dých.ciest, astmatické

OXID UHLIČITÝ (CO2) 25 – 38%

vplyv na zmenu globálnej klímy, „skleníkový efekt“

OZÓN (O3) fotochemický oxidačný smog – vnímavosť na infekcie

a pľúcne choroby, dráždenie sliznice horných dýchacích ciest

UHĽOVODÍKY A ORGANICKÉ LÁTKY

aldehydy, polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU)3,4-benzo(a)pyrén prchavé organické zlúčeniny (VOC)karcinogénnosť, mutagénnosť, teratogénne úč.

Polietavý prach frakcie častíc < 10 μm – PM10najnebezpečnejšie sú menšie ako 5 μm(PM 2,5)

prenikajú až do pľúcnych alveol

Popolček jemná frakcia nespáliteľného podielu - As, Pb, Cu, Zn, Ni

Sadze čistý uhlík s malým množstvom kyslíka a vodíkaabsorbujú karcinogénne polycyklické aromat.uhľovodíky

Olovo a ťažké kovy

arzén(As), kadmium(Cd), ortuť(Hg), olovo(Pb), zinok(Zn)olovo 2 – 4 μg.m-3, hromadí sa v kostiach, mäkkých tkanivách,pôsobí na krvotvorbu, krvné cievy, svalstvo

TUHÉ ČASTICE

SMOG

1. Londýnsky typ ( redukčný )

dráždenie slizníc dýchacích ciest, očí, vnímavosť na infekcie, pľúcne choroby

2. Losangeleský typ ( fotochemický, oxidačný)

súvisí so vzostupom koncentrácií oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, ozónu, organických nitrátov

direktíva 2002/49/EC z r.2002 na hodnotenie a posudzovanie hlukujednotné indikátory L den

L night

Hluk a doprava

30 % populácie EÚ (120 miliónov) je exponovaná dopravnému hluku s intenzitou vyššou ako 55 dB(A)Hluk automobilov 7,5 m od zdroja – osobný automobil 79 dB

autobus 84 dBnákladné vozidlo 91 dB

•poškodenie sluchu, podráždenosť, poruchy spánku, zvyšovanie TK,

•depresie, poruchy psychickej rovnováhy, ischemické choroby srdca

•u detí: negatívny vplyv hluku pri učení, udržiavaní pozornosti,

vplyv na spánok, vzostup TK, koncentráciu hormónov

Urbanistické a plánovacie opatrenia

Organizačné opatrenia – opatrenia miestnej stratégie

Legislatívne opatrenia

Cestná bezpečnosť a doprava

Cestná doprava v Európe ročne 121 000 úmrtí 2,4 milióna zranení

Opatrenia na ochranu zdravia pred vplyvom z dopravy:

Faktory chudoby:

vylúčenie z trhu práce a nízke vzdelanie

Socio-ekonomické prostredie, chudoba a zdravie

ekonomickú ( príjem, zamestnanosť )ľudskú ( zdravie, vzdelanie )politickú ( oprávnenosť, právo, hlasovacie právo )sociálne – kultúrnu ( spoločenské postavenie, životná úroveň, dôstojnosť)ochrannú/bezpečnostnú ( zraniteľnosť, ohrozenosť, neistota )

Podľa publikácií OECD a SZO má chudoba5 dimenzií:

Cieľom je zmerať podmienky ľudského rozvoja cez:

zdravie, vzdelanie, životná úroveň

Vypočítava sa v závislosti od:

očakávanej dĺžky života pri narodení

gramotnosti dospelého človeka

objemu študujúceho obyvateľstva vo veku 6-22 rokov

hrubého domáceho produktu na obyvateľa

Index ľudského rozvoja – HDI

1. Zdravotnícke systémy

2. Stratégie financovania a sociálneho zabezpečenia

3. Ďalšie kľúčové rezortné politiky okrem zdravotníckej

4. Politika podporujúca súdržnosť a celkový verejný prospech

Riešenie zdravia chudobných

Miléniový summit OSN v r.2000 – podpísanie Miléniovej deklarácie

Cieľ 1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad

Cieľ 2. Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie

Cieľ 3. Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien

Cieľ 4. Znížiť úmrtnosť detí

Cieľ 5. Zlepšiť zdravotný stav matiek

Cieľ 6. Bojovať proti HIV/AIDS, malárií a ďalším chorobám

Cieľ 7. Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia

Cieľ 8. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Rozvojové ciele na zníženie chudoby

Nezávislý

Odborný

Zákonný

Efektívny

Adekvátny stavu

Zásady výkonu štátneho zdravotného dozoru

1. Príprava odborných zamestnancov

2. Procesný postup

Dozor

Inšpekcia

Výkon štátneho zdravotného dozoru