Embed Size (px)
Citation preview
1
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
122552
ZHODNOTENIE OBSAHU SACHARIDOV
V KŔMNYCH DÁVKACH DOJNÍC NA VPP OPONICE
2011 Marianna Kašiarová, Bc.
2
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
ZHODNOTENIE OBSAHU SACHARIDOV V KŔMNYCH
DÁVKACH DOJNÍC NA VPP OPONICE
Diplomová práca
Študijný program: Výživa zvierat a krmivárstvo
Študijný odbor: 4188800 výživa
Školiace pracovisko: Katedra výživy zvierat
Školiteľ: Milan Šimko, doc. Ing. PhD
2011 Marianna Kašiarová, Bc.
3
ČESTNÉ VÝHLÁSENIE
Podpísaná Marianna Kašiarová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Zhodnotenie obsahu sacharidov v kŕmnych dávkach dojníc na VPP Oponice“
vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 20. apríla 2011
4
ABSTRAKT
Sacharidy majú vo výžive dojníc dôležitý význam, pričom v kŕmnych dávkach tvoria
najväčší 60 až 70 %-ný podiel. Sú najdôležitejším zdrojom energie a patria k hlavným
ukazovateľom pri posudzovaní kvality a výživnej hodnoty krmív. Významnou
obsahovou zložkou a zdrojom energie pre prežúvavce v objemových krmivách je
vlákninový komplex, čiže štrukturálne polysacharidy. Pre kvantitatívne vyjadrenie
zložiek vlákninového komplexu sa používa obsah neutrálnedetergentnej vlákniny
(NDV), ktorú tvoria celulóza, hemicelulóza a lignín. Z neštrukturálnych sacharidov má
vo výžive prežúvavcov významné postavenie škrob. Cieľom práce bolo zistiť obsah
NDV a obsah škrobu v kŕmnych dávok pre dojnice na VPP SPU v Oponiciach.
Posudzovali sa zmiešané kompletné kŕmne dávky (ZKD) a to 3 týždne pred otelením, 3
týždne po otelení a pre dojnice na vrchole laktácie. Vzorky boli odoberané po založení
kŕmnej dávky a to zo šiestich miest kŕmneho stola. Priemerný obsah NDV
v posudzovaných kŕmnych dávkach pre dojnice pred otelením bol 44,71 %, čo
nezodpovedá optimálnemu rozpätiu 32 až 38 % (NRC, 2001). Obsah NDV v kŕmnych
dávkach skrmovaných do 3 týždňov po otelení činil 31,24 %, čo bolo v súlade
s odporúčaním. Podobne tomu bolo aj pri hodnotení kŕmnych dávok, ktoré boli
skrmované dojniciam na vrchole laktácie. V niektorých prípadoch bol zvýšený obsah
NDV v kŕmnych dávkach spôsobený horšou kvalitou skrmovaných objemových krmív,
ktoré boli zberané a konzervované v neskoršej fenologickej fáze. Priemerné hodnoty
obsahu škrobu boli v zmysle odporúčaní v produkčnom období tri týždne pred otelením.
To znamená, že obsah škrobu v kŕmnych dávkach skrmovaných do troch týždňov pred
otelením neprekračoval 25 %. V kŕmnych dávkach po otelení bol priemerný obsah
škrobu 24,52 %, pričom minimálna hodnota bola 21,87 % a maximálna hodnota 25,98
% a u dojníc vo vrchole laktácie bol priemerný obsah 26,59 %, minimálna hodnota bola
24,72 % a maximálna 27,92 %
Kľúčové slová: sacharidy, vláknina, škrob, dojnice, kŕmna dávka
5
ABSTRACT
Carbohydrates have a big importance in the diet of diary cows and they create largest 60
to 70% share in the feed rations. The carbohydrates are the most important source of
energy and they belong to main indicators in accessing quality and nutrition value of
feed. Structural polysaccharides (fiber complex) are a substantial content component
and source of energy for ruminants in the roughages. Neutraldetergent fiber (NDF),
which consists of cellulose, hemicelluloses and lignin, is used for a quantitative
expression of the fiber complex elements. Starch, which belongs to group of
unstructured carbohydrates, has an important position in the diet of ruminants. The aim
of the work was to find out the content of NDF and the proportion of starch in the feed
rations for diary cows at the VPP SPU in Oponice. The complex feed rations were
assessed, and it was three weeks before calving, three weeks after calving and for diary
cows at the peak of lactation. The samples were taken after setting-up the feeding ration
out of six space feeding table.The average content of NDV in the assessed feed rations
for diary cows before calving was 44, 71%, which does not correspondent the optimal
range from 32 to 38% (NRC, 2001). The content of NDF in the feed rations feeding
within three weeks after calving of the cow represented 31,24%, which was in
accordance with the recommendation. The similar situation occurred also while
assessing feed rations, which were feeding to dairy cows in the peak of lactation. In
some cases the increased content NDV in the feed rations caused by worse quality
feeding observed roughage, which were yielded and preserved in the later growing
phase. The average amounts in the content of sugar were in the accordance with
recommendations in the productive period three weeks before calving. It means that the
content of starch in the feed rations observed feeding within three weeks before calving
does not exceed 25%. The average content of starch in the feed rations after calving was
24, 57 % where the minimal value was 21, 87% and maximal value was 25, 98%. The
average content of starch in the feed rations of diary cows at the peak of lactation was
26, 59 %, minimal value was 24, 78% and maximal value 27,92%.
Key words: Carbohydrates, fiber, starch, diary cows, feed ration
6
POĎAKOVANIE
Touto cestou chcem poďakovať vedúcemu diplomovej práce doc. Ing. Milanovi
Šimkovi PhD. za pomoc, cenné rady a pripomienky a Ing. Patrikovi Piterkovi za
poskytnutie podkladov na vypracovanie diplomovej práce.
7
OBSAH
ÚVOD ...........................................................................................................................10
1 ŠTÚDIA O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.................11
1.1 SACHARIDY VO VÝŽIVE PRÉŽÚVAVCOV.........................................11
1.1.1 Význam sacharidov....................................................................... 11
1.1.2 Rozdelenie sacharidov................................................................... 12
1.1.2.1 Neštrukturálne sacharidy................................................ 14
1.1.2.2 Štrukturálne sacharidy.................................................... 15
1.2 TRÁVENIE A RESORPCIA SACHARIDOV........................................... 16
1.2.1 Fermentácia sacharidov v bachore prežúvavcov............................17
1.2.2 Postruminálne trávenie sacharidov............................................... 19
1.3 SACHARIDY A MLIEKOVÁ ÚŽITKOVOSŤ..........................................22
1.4VPLYV ÚPRAVY KRMÍV NA VYUŽITIE SACHARIDOV A ICH
STRÁVITEĽNOSŤ.............................................................................................28
2 CIEĽ PRÁCE............................................................................................................ 34
3 METODIKA PRÁCE............................................................................................... 35
3.1 HODNOTENIE OBSAHU SACHARIDOV V KŔMNYCH DÁVKACH
PRE DOJNICE............................................................................................................... 35
3.1.1 Obsah neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV) ..............................35
3.1.2 Obsah fyzikálne efektívnej NDV (feNDV).................................... 36
3.1.3 Obsah acidodetergentnej vlákniny (ADV)..................................... 37
3.1.4 Obsah nevláknitých sacharidov (NVS).......................................... 38
3.1.5 Obsah škrobu...................................................................................39
4VÝSLEDKY A DISKUSIA ....................................................................................... 41
4.1 HODNOTENIE OBSAHU SACHARIDOV V KŔMNYCH DÁVKACH
PRE DOJNICE............................................................................................................... 41
4.1.2 Hodnotenie obsahu neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV).......... 43
4.1.3 Hodnotenie obsahu fyzikálne efektívnej NDV (feNDV)............... 44
4.1.4 Hodnotenie obsahu acidodetergentnej vlákniny (ADV)................ 44
4.1.5 Hodnotenie obsahu nevláknitých sacharidov (NVS)......................45
4.1.6. Hodnotenie obsahu škrobu.............................................................46
8
5 ZÁVER....................................................................................................................... 48
6 NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV............................................................... 49
7 POUŽITÁ LITERATÚRA ...................................................................................... 50
PRÍLOHY...................................................................................................................... 60
9
ZOZNAM SKRATIEK
ADV – acidodetergentná vláknina
Ca - vápnik
FCM - denná produkcia mlieka
feNDV – fyzikálne efektívna neutrálnedetergentná vláknina
K - draslík
KD – kŕmna dávka
Mg - horčík
MgO – oxid horečnatý
Na - sodík
NDV – neutrálnedetergentná vláknina
NEL – netto energia laktácie
NL – dusíkaté látky
NVS – nevláknité sacharidy
PH – pôvodná hmota
P - fosfor
Po - popoloviny
S – sušina
VPP – vysokoškolský poľnohospodársky podnik
UMK – unikavé mastné kyseliny
ZMK – zmiešaná kompletná kŕmna dávka
10
ÚVOD
Sacharidy sú dôležitou zložkou všetkých organizmov. Sú to najľahšie prístupné
látky pre produkciu energie v bunke. Tvoria hlavnú a významnú zložku krmivách, resp.
kŕmnych dávkach. Sú považované za energetickú zložku kŕmnych dávok, kde sa
nachádzajú približne 60 až 70 %.
Sacharidy sa v rastlinách nachádzajú vo forme jednoduchých sacharidov a
polysacharidov. Podľa ich funkcie v rastlinách sa delia sacharidy na štrukturálne
a neštrukturálne. Štrukturálne sacharidy majú v rastlinách podpornú funkciu
a nachádzajú sa v bunkových stenách. Patrí sem vláknina, ktorá je tvorená celulózou,
hemicelulózou a nestráviteľným lignínom. Stráviteľnosť vlákniny je určená najmä
stupňom zrelosti a stupňom lignifikácie. Neštrukturálne sacharidy - rezervné sacharidy
sa nachádzajú sa najmä v semenách, v listoch a steblách. Patrí sem škrob a jednoduché
sacharidy. Škrob je hlavným zdrojom koncentrovanej energie, a preto by mal
zodpovedať určitým kvalitatívnym parametrom. Medzi škrobmi sú rozdiely v miere
fermentácie. Tá je závislá od ich štruktúry (napr. pšeničný a kukuričný šrot) alebo
formy, v akej je skrmovaný (celé zrno alebo šrot). Hlavný význam sa týka rýchlej
dostupnosti bachorovým mikroorganizmom a ďalej v jeho využití ako priameho zdroju
na syntézu mliečneho cukru t.j. glukózy.
K štrukturálnym sacharidom patrí acidodetergentná a neutrálnedetergentná
vláknina. Acidodetergentná vláknina je tvorená celulózou a lignínom, ktorá ovplyvňuje
stráviteľnosť jednotlivých živín a neutrálnedetergentná vláknina je zas tvorená
celulózou, hemicelulózou a lignínom, ktorá ovplyvňuje príjem živín. Sacharidy môžeme
v rámci týchto kategórií rozdeliť podľa miery ich degradovateľnosti v bachore, resp.
stráviteľnosti chemického zloženia.
Je veľmi dôležité zabezpečiť vo výžive dostatočný energetický príjem v kŕmnej
dávke, ktorý bude kryť potrebu bachorovej mikroflóry, potreby zvieraťa pre záchov
a produkciu.
11
1. ŠTÚDIA O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ
PROBLEMATIKY
1.1 SACHARIDY VO VÝŽIVE PRÉŽÚVAVCOV
Najväčšie množstvo slnečnej energie v rastlinách sa premieňa a hromadí
v podobe sacharidov, najmä vo forme polysacharidov. Sacharidy sú ako pohotový zdroj
energie pre zvieratá. Ich energetická hodnota je približne 17,2 kJ.g-1. Môžu slúžiť aj na
syntézu tuku a mliečneho cukru. Sacharidy patria medzi hlavnú zložku krmív
rastlinného pôvodu a tvoria skupinu rôznorodých zlúčenín. Sú využívané na energetické
a štrukturálne účely (KOVÁČ et al., 1989).
1.1.1 Význam sacharidov
V krmivách sa sacharidy nachádzajú približne 50-80 %. Vyššie množstvá resp.
koncentráciu, čo predstavuje až 85 %, môžu mať niektoré semená, napríklad zrná
obilnín (HORNIAKOVÁ a PAJTÁŠ, 2007).
Sacharidy patria medzi základnú zložku fytomasy, ktorá sa v procese
biosyntézy nepretržite obnovuje. Pre tento dôvod patria medzi najspoľahlivejšie zdroje
výživy a energie. Vyššia koncentrácia je v jadrových krmivách ako objemových
krmivách. Objemové krmivá sú veľmi podstatné a dôležité vo výžive prežúvavcov.
Majú však veľmi premenlivé zloženie v porovnaní s ostatnými krmivami. Spôsobujú to
mnohé faktory, a preto efektívne využitie krmív možno dosiahnuť len poznaním týchto
faktorov a taktiež spôsobov ich ovplyvnenia (ČEREŠŇÁKOVÁ, 1998).
Význam sacharidov:
� sú hlavným dodávateľom energie do organizmu zvierat,
� môžu byť využité na stavbu uhlíkových štruktúr pre neesenciálne
aminokyseliny,
� môžu sa využívať na tvorbu tuku a mliečneho cukru, ktoré sa z organizmu
vylučujú v mlieku,
� zo sacharidov vznikajú tukové zásoby,
� vo forme škrobu vytvárajú rezervné látky,
� vo forme celulózy, hemicelulózy a lignínu vypĺňajú orgány tráviaceho traktu,
zabezpečujú pocit mechanického nasýtenia a podporujú peristaltiku čriev.
V živočíšnom organizme sú sacharidy zastúpené hlavne glukózou
12
a glykogénom, ale ich podiel je však menej ako 1 % z hmotnosti zvierat
(HORNIAKOVÁ a PAJTÁŠ, 2007).
Kŕmna dávka pre dojnice by mala obsahovať približne 74-78 % sacharidov
z toho 18-22 % vlákniny. Pomer medzi ľahko stráviteľnými sacharidmi a vlákninou by
mal byť 2,5 : 1 (PAJTÁŠ, 1996).
Vláknina nie je presne definovaná látka, ale ju tvoria celulóza, hemicelulóza
a nestráviteľné inkrustované látky, ako sú najmä lignín, kutín, kremičiatan a iné.
V závislosti od vzájomného pomeru sacharidov k lignínu sa mení stráviteľnosť
vlákniny. U prežúvavcov je koeficient stráviteľnosti vlákniny zo slamy približne 50 % a
vo vláknine z mladého trávneho porastu okolo 70 %. Obsah vlákniny v krmivách
rastlinného pôvodu kolíše v sušine od 5 – 40 %. Avšak čím je vyššie zastúpenie
vlákniny v krmive, tým je stráviteľnosť organickej hmoty nižšia (ZEMAN, 2002).
1.1.2 Rozdelenie sacharidov
Sacharidy rozdeľujeme podľa rôznych hľadísk:
� podľa výskytu na rastlinné a živočíšne,
� podľa funkcie – zdroj energie (glukóza), štruktúrna funkcia (celulóza), zásobná
funkcia (škrob), súčasť enzýmov, hormónov a nukleových kyselín (DNA, RNA,
ATP), súčasť biologických membrán (glykoproteíny),
� podľa chemickej štruktúry na monosacharidy, oligosacharidy, polysacharidy,
� podľa využitia vo výžive prežúvavcov rozdeľujeme sacharidy na štrukturálne
a neštrukturálne (ŠIMKO et al., 2010a).
13
SCHÉMA 1. (HORNIAKOVÁ a PAJTÁŠ, 2007)
Delenie sacharidov podľa počtu molekúl cukru:
1. Monosacharidy →Pentózany - arabinóza
-xylóza
-ribóza
→Hexózy -glukóza
-fruktóza
-manóza
-galaktóza
2. Disacharidy →Sacharóza
→Maltóza
→Laktóza
→Celobióza
3. Trisacharidy →Rafinóza
4. Polysacharidy →Pentózany -arabany
-xylany
→Hexózany -škrob
-glykogén
-inulín
-celulóza
→Iné látky -pektíny
-lignín
14
SCHÉMA 2. (GERSTӒDTA et al., 2008)
Sacharidy v kŕmnej dávke:
� Neštrukturálne → jednoduché sacharidy a rýchle
degradovaný škrob
→ škrob
→ pomalý degradovateľný
→ ťažko degradovateľný
� Štrukturálne → hrubá vláknina
→ acidodetergentná vláknina (ADV)
→ neutrálnedetergentná vláknina (NDV)
1.1.2.1 Neštrukturálne sacharidy
K neštrukturálnym sacharidom patria všetky sacharidy, ktoré v rastlinách nie sú
včlenené do matrice bunkových stien a taktiež sa nenachádzajú vo frakciách NDV t.j.
nepodieľajú sa na podpornej funkcií rastlinných bunkových stien, ale nachádzajú sa
v bunkovom obsahu rastlín (ŠIMKO et al., 2010a).
ŠIMKO et al. (2010b) uvádza, že v bachore prežúvavcov sa rýchlo fermentujú
a teda sú rýchlym zdrojom energie. Stanovenie rýchlo fermentovateľných sacharidov
bunkového obsahu v krmivách sa robí chemickou analýzou a výsledky analýz sú
označované ako neštrukturálne sacharidy krmiva. Výsledkom podľa analyzovaného
obsahu živín v krmivách sú rýchlo fermentovateľné sacharidy vyjadrené ako nevláknité
sacharidy (NVS). Vypočítavajú sa podľa vzorca:
NVS = 100 % - (% NDV + % NL + % tuk + % popol),
resp. bezdusíkaté látky výťažkové (BNLV) vypočítame podľa vzorca:
BNLV = 100 % - ( % vláknina + % NL + % tuk + % popol)
Monosacharidy sú zložené len z 1 molekuly cukru, disacharidy 2 molekúl a napr.
15
oligosacharidy môžu mať od 3 – 10 molekúl (HORNIAKOVÁ a PAJTÁŠ, 2007).
Monosacharidy rozdeľujeme na pentózu a hexózu. Medzi pentózu zaraďujeme L-
arabinózu, ktorá sa vyskytuje hlavne v sene, slame, ovsených plevách a v otrubách. D-
ribóza je súčasťou nukleoproteidov a všetkých tkanív a patrí sem aj xylóza. Hexózy sú
tvorené D-glukózou, ktorá sa nachádza v polysacharidoch rastlinných a živočíšnych
tkanív, D-manózou, ktorá sa nachádza v rastlinných polysacharidoch, D-galaktózou,
ktorá je súčasť mliečnej laktózy a D-fruktózou, ktorá sa vyskytuje voľne alebo viazaná a
je súčasť sacharózy a inulínu. Disacharidy sú tvorené dvoma jednotkami
monosacharidov. Patrí sem sacharóza, laktóza, maltóza celobióza. Sacharóza je tvorená
molekulou glukózy a fruktózy a je veľmi dobre stráviteľná. Laktózu tvorí molekula
glukózy a galaktózy a označuje sa ako mliečny cukor. Nachádza sa len u cicavcov.
Maltóza je tvorená dvoma molekulami glukózy a označuje sa ako sladový cukor.
Celobióza vzniká kondenzáciou dvoch molekúl glukózy väzbou β(1→4).
Najvýznamnejším polysacharidom u prežúvavcov je škrob. Zelené časti obsahujú
väčšinou menej škrobu. Škrob je homopolysacharid zložený z glukózových jednotiek
a pozostáva z dvoch polymérov, amylózy a amylopektínu. Trávy obsahujú 1 % škrobu,
ďateľoviny 1-3 %, zrno pšenice a kukurice 75 %, jačmeň 45 %, ovos 38 % a hľuzy
zemiakov 78 % škrobu v sušine (KOVÁČ et al.,1989; FLATNIZER, 2000, ŠIMKO et
al., 2010a).
1.1.2.2 Štrukturálne sacharidy
Štrukturálne sacharidy označujeme aj ako neškrobové polysacharidy. Patria ku
základnému komponentu diétnej vlákniny. Vláknina je tvorená celulózou,
hemicelulózou, pektínom a nesacharidickým polymérom lignínom. Vyznačujú sa
veľkou variabilitou fyziologických, chemických a fyzikálnych vlastností. Lignín je
naviazaný viac na hemicelulózy a menej na celulózu. Z nutričného hľadiska sa
sacharidy členia na vlákninové - hrubá vláknina, neutrálnedetergentná a
kyslodetergentná vláknina. Pojem hrubá vláknina by sa už nemal používať, pretože
analytická metóda nedokáže kvantitatívne vyhodnotiť všetky zložky, ktoré sú
v bunkových stenách obsiahnuté. Je to časť lignínu, ktorého časť môže byť rozpustná,
ale nie je stráviteľná a tiež hemicelulózy, ktoré sú účinkom použitých činidiel
rozpustné. Neutrálnedetergentná vláknina je ako najprijateľnejší výber pre meranie
nerozpustnej vlákniny založenej na relevantnosti a reprodukovateľnosti
(ČEREŠŇAKOVÁ 1998; ŠIMKO et al., 2010a).
16
1.2 TRÁVENIE A RESORPCIA SACHARIDOV
Najdôležitejšie sacharidy vo výžive hospodárskych zvierat patrí škrob, celulóza
a jednoduché sacharidy. Keďže sú hlavným zdrojom energie, môže ich nízky obsah v
kŕmnej dávke podstatne ovplyvniť úžitkovosť zvierat (KRÁČMAR, 1989).
Podmienkou života je látkový metabolizmus. Jednotlivé časti tohto zložitého,
ale koordinovane prebiehajúceho procesu sú:
1. Príjem krmiva,
2. trávenie,
3. vstrebávanie (resorpcia),
4. internediárny metabolizmus,
5. vylučovanie.
Trávenie môžeme definovať všeobecne ako proces oddeľovania živín od
"neživín", teda od balastu. U zvierat je podstatné sledovať príjem krmív, ale nie je to
však rozhodujúce. Tú časť krmiva, ktorú zviera strávi resp. resorbuje, má preň význam.
Preto jedným z rozhodujúcich a dôležitých kritérií vo výžive a kŕmení hospodárskych
zvierat vrátane prežúvavcov je stráviteľnosť krmív.
Stráviteľnosť výrazne ovplyvňuje z hľadiska krmiva najmä zloženie krmív.
Jednostranné kŕmenie sacharidmi spôsobuje pokles (depresiu) trávenia, ale naopak
dusíkaté látky trávenie vo všeobecnosti podporujú. Vláknina pôsobí do určitej hranice,
ktorá závisí od druhu i vekovej kategórie zvierat (BAČINA et al., 1974).
Najdôležitejšou podmienok zachovania života a úžitkovosti všetkých
hospodárskych zvierat je prívod výživných látok do organizmu. Výživné látky sú
bielkoviny, tuky, sacharidy, ktoré sú súčasťou krmív. V tele hospodárskych zvierat
majú významnú funkciu. Na jednej strane sú zdrojom energie a na druhej strane sú
materiálom pre rast a obnovu opotrebovaných buniek, enzýmov, hormónov, protilátok.
Dôležité je, že sú „surovinou“ potrebnou pre tvorbu produktov živočíšneho pôvodu -
mlieka, mäsa, vlny a pod (SOVA et al., 1990).
Krmiva sa skladajú z rovnakých organických a anorganických látok ako
organizmus zvierat, ako sú bielkoviny, sacharidy a tuky krmív. Však majú inú chemickú
štruktúru a kvalitatívne vlastnosti, a preto ich v prirodzenom stave zvieratá nemôžu
utilizovať. Aby si zvieratá mohli osvojiť výživné látky krmív a premeniť ich na
bielkoviny, sacharidy a tuky vlastného tela a na produkty živočíšneho pôvodu, musia sa
tieto látky v tráviacom ústrojenstve rozložiť na jednoduchšie, a potom sú schopné sa
17
vstrebávať, t. j. prechádzať cez sliznicu tráviaceho ústrojenstva do krvi alebo do lymfy.
Biologickému procesu, v ktorom sa prijaté organické látky v tráviacom ústrojenstve
štiepia a prispôsobujú k príjmu a osvojeniu organizmom, nazývame trávenie ( SOVA et
al., 1990).
Počas fylogenetického vývoja sa tráviaca sústava prežúvavcov vyvinula tak, že
umožňuje zvieratám prijímať veľké množstvo rastlinnej potravy. Ich tráviaca sústava sa
skladá sa z ústnej dutiny, hltana, pažeráka, bachora, čepca a knihy, vlastného žalúdka
(slezu) a čreva, ktoré sa delí na tenké črevo (dvanástnik, lačník, bedrovník) a hrubé
črevo (slepé črevo, kolón, konečník). Osobitnú funkciu pri prijímaní, spracovaní a
trávení potravy (krmív) má systém predžalúdkov, ktorých vývoj u teliat sa ukončuje už
vo veku 8 až 9 mesiacov. V súlade s tým sa vyvíjajú aj pohyby predžalúdkov, nastáva
ich osídlenie baktériami a protozoami. V dospelom veku dosahuje objem predžalúdkov
približne 200 litrov heterogénnej zmesi tvorenej z krmiva, slín, mikroorganizmov a
produktov mikrobiálnej látkovej premeny. Obsah bachora má teplotu 39 – 40,5 °C,
hodnota pH je rozdielna a závisí od typu kŕmenia.
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hd/chovhd03.htm?start
Žalúdok je charakterizovaný typickými morfologickými zvláštnosťami, ktoré
úzko súvisia s trávením. Pred vlastným žalúdkom (slezom) majú mohutný predžalúdok.
Predžalúdok sa rozdeľuje na tri komory, ktoré sa nazývajú: bachor, čepiec a kniha.
Prežúvavce objemové krmivá, ktoré prijímajú vo veľkom množstve, spracúvajú a trávia
hlavne v zložitom predžalúdku - bachor a v menšom množstve v slepom čreve a kolóne
účinkom mikroorganizmov. Z rôznorodých procesov ma najväčší význam trávenie
vlákniny. V predžalúdku sa spolu s vlákninou trávia aj jednoduché sacharidy. Ďalej tu
prebieha premena bielkovín a nebielkovinových látok a syntetizujú sa tu niektoré látky,
ktoré majú veľký význam vo výžive a metabolizme prežúvavcov (SOVA et al., 1990).
1.2.1 Fermentácia sacharidov v bachore prežúvavcov
Stabilita bachorového prostredia je v rozmnožovaní mikroorganizmov, ktoré
v bachore produkujú:
� mikrobiálnu bielkovinu,
� sacharidy premieňajú hlavne na kyselinu octovú, maslovú,
propiónovú a ďalšie kyseliny,
� enzýmy, ktoré neprodukujú organizmus dojníc,
18
� vitamíny rozpustné vo vode (PAJTÁŠ et al., 2006).
Bachor predstavuje veľmi výnimočný a zložitý ekosystém mnohých druhov
baktérií, prvokov a húb, ktoré premieňajú veľkú časť živín kŕmnej dávky na unikavé
mastné kyseliny (UMK) a mikrobiálnu bielkovinu. Vytvárajú sa vitamíny skupiny B
a ďalšie metabolity, ktoré potom prežúvavce využívajú. V bachorovom prostredí však
prebiehajú aj k rôzne interakcie a procesy vo väzbe na skladbu a kvalitu kŕmnej dávky.
Avšak tieto procesy nie sú vždy žiadané. Preto je zameraná veľká pozornosť
fermentačným procesom v bachore s cieľom optimalizovať tieto stresy, maximalizovať
rozmnožovanie mikroorganizmov v bachorovom prostredí a zvýšiť produkciu UMK
a mikrobiálnej bielkoviny. Na tento účel sa používa celý rad aditívnych prípravkov
a hľadajú sa možnosti ako pozitívne bachorovú fermentáciu ovplyvniť. Na tento účel sú
používané pufre, propylénglykol, propionáty, rozpustné sacharidy, enzýmy, probiotiká,
najmä kvasinky druhu Saccharomyces cerevisiace. Ďalšie aditíva sú cielené na
ovplyvnenie intermediárneho metabolizmu. Sem patria niacín, cholín, L-karnitín, β-
karotén, obdukované aminokyseliny (metionín, lyzín). Zo všetkých aditív, ktoré slúžia
na ovplyvnenie bachorovej fermentácie, majú najväčší význam pufre a kvasinky. Často
krát sa používajú v kombinácii a následne sa tým obmedzuje vznik acidózy v bachore.
Propylénglykol má vplyv na podporu hlavne bachorovej fermentácie a predovšetkým
ako glukoplastická látka intermediárnom metabolizme. Rozpustné sacharidy
napomáhajú pri fermentačných procesoch v bachore tak, že podporujú tvorbu
glukoplastickej kyseliny propiónovej a tvorbu mikrobiálnej bielkoviny (ILLEK et al.,
2007).
Základná zložka rastlinných krmív je vláknina. U prežúvavcov má preto jej
trávenie veľký význam. Vláknina sa v tráviacom trakte polygastrov štiepi enzýmami
celulolytických baktérií. Medzi najvýznamnejšie druhy celulolytických baktérií sú
druhy Bacteroides succinogenes, Ruminococcus, Cillobacteria a Clostridia. Dôležitou
súčasťou sacharidovej výživy prežúvavcov je škrob, ktorý štiepI amylolytické baktérie.
Patria sem Bacteroides a mylophilus, Streptococcus bovis, Selenomonas ruminantium a
iné. Všetky monosacharidy, ktoré v bachore vznikajú štiepením zložitých sacharidov,
alebo prichádzajú vo forme krmiva, prakticky utilizujú viac druhov baktérií.
Trávenie, ktoré sa uskutočňuje v predžalúdkoch sa ďalej podieľajú rôzne druhy
húb a kvasiniek. Z energetického hľadiska je významné, že v bachore biomasa denne
vyprodukuje až 6 kg unikavých mastných kyselín, čo predstavuje viac než 4500 kJ
energie t.j. 80 % celkovej potreby energie zvieraťa (SOVA et al., 1990).
19
Pri skrmovaní pšenice sa v bachore degraduje 89 % škrobu, pri skrmovaní
jačmeňa 81 % a pri skrmovaní kukuričného šrotu iba 69 % škrobu (LEBZIEN
a ENGLING, 1995). Pri skrmovaní kukuričného šrotu zaznamenali FLACHOWSKY et
al. (1993) vyššiu stráviteľnosť vlákniny (43 %) oproti 35 %, keď sa použil ako zdroj
škrobu pšeničný šrot. Stráviteľnosť môže byť ovplyvnená rôznym kvalitatívnym
zdrojom škrobu v kŕmnej dávke, ale ju aj ovplyvňuje objem skrmovaných jadrových
krmív. So zvyšujúcim sa podielom jadrového krmiva a teda i škrobu narastá bilančná
stráviteľnosť organickej hmoty a dusíkatých látok (KLEJMENOV et al., 1986;
ROBINSON et al., 1987).
1.2.2 Postruminálne trávenie sacharidov
Na zložení kŕmnej dávky, ako jedného z faktorov vplyvu na fermentačné
procesy v bachore, závisí aj tvorba unikavých mastných kyselín. Z výsledkov
a poznatkov viacerých autorov vyplýva, že škrob a jednoduché sacharidy sa odbúravajú
na kyselinu propiónovú a maslovú, pričom celulóza v kŕmnej dávke sa rozkladá
prevažne na kyselinu octovú. Hovädzí dobytok rozkladá sacharidy pomocou
mikroorganizmov, a to hydrolýzou a glykolýzou na kyselinu pyrohroznovú. V kŕmnej
dávke laktujúcich dojníc by mali sacharidy tvoriť 65 - 70 % sušiny (DANFAER et al.
1998). Energetická hodnota škrobu, ktorý je fermentovaný v bachore na unikavé mastné
kyseliny je nižšia, na rozdiel od škrobu, ktorý sa absorbuje v tenkom čreve v podobe
glukózy (WEURDING et al., 1998).
Z energetického hľadiska metabolických procesov u všetkých druhov zvierat je
dôležité energetické využitie škrobu nachádzajúcich sa v obilninách. Dostatočný príjem
energie hlavne u vysoko produkčných dojníc je rozhodujúci z ohľadom na ich zdravie a
produkciu. Okrem kukurice je z ostatných zrnín 95 % škrobu rozloženého v bachore. V
porovnaní s bachorom je energetické využitie škrobu v tenkom čreve vyššie o 40 %. To
znamená, že keby sa v kŕmnej dávke skŕmilo 5 kg škrobu a znížil jeho rozklad v
bachore z 90 % na 70 %, tak sa do tenkého čreva dostane namiesto 500 g až 1500 g
škrobu, ktorý je o 40 % lepšie využitý (SOMMER, 1997).
Pre rast a rozmnožovanie mikroorganizmov v bachore je potrebné určité
množstvo jednoduchých sacharidov (GERSTӒDTA et al., 2008)
Pre zabezpečenie rastu počtu mikroorganizmov v bachore je podstatné, aby
zdroje dusíka a energie boli prístupné pre bachorové mikroorganizmy v požadovanom
20
množstve a požadovanej štruktúre. Teda je dôležitá rýchlosť degradácie škrobu. Veľmi
ľahko fermentovateľné sacharidy v bachore môžu pri vysokých dávkach viesť acidózam
bachora a významne vplývať do trávenia. Skrmovanie zmiešaných kŕmnych dávok resp.
podávanie jadrových krmív v niekoľkých malých dávkach počas dňa znižuje riziko
vzniku acidóz. Energetická hodnota škrobu, ktorý je fermentovaný v bachore, alebo v
hrubom čreve na UMK je nižšia, ako u škrobu, ktorý sa absorbuje v tenkom čreve
v podobe glukózy. To je spôsobené energetickými stratami v podobe uvoľňovania
metánu a tepla vznikajúceho pri kvasení a nižšou schopnosťou využiť unikavé mastné
kyseliny v intermediárnom metabolizme zvierat (WEURDING a POEL, 1998).
Rýchlosť a rozsah degradácie sacharidov určuje množstvo sacharidov, ktoré
prechádza tráviacim ústrojenstvom. Rozdiely v miere degradácie zabezpečujú lepšie
bilancovanie vlákninovej a nevlákninovej zložky sacharidov v kŕmnej dávke.
Vlákninová zložka zahŕňa dve frakcie s rozdielnou kinetikou. Frakcia, ktorú tvorí lignín
a celulózu a hemicelulózy, je prakticky nestráviteľná. Táto časť krmiva neposkytuje
zvieraťu žiadne živiny, ale limituje príjem, pretože zaberá priestor v bachore a čreve.
Preto musia byť vysoko produkčným dojniciam poskytnuté objemové krmivá vysoko
kvalitné s minimálnym obsahom nestráviteľnej vlákniny. Stráviteľná vláknina (NDV) je
veľmi dôležitá, lebo je jediný stráviteľný komponent krmiva, ktorý nemôže byť
strávený enzýmami zvieraťa, ale musí byť stráviteľný len mikroorganizmami.
(ČEREŠŇÁKOVÁ, 1998).
Z energetického hľadiska je lepšie, keď sa odbúranie škrobu v bachore obmedzí
na minimum a presunie sa do tenkého čreva, a tým bude k dispozícii maximálne
množstvo škrobu pre trávenie enzýmami.
Pasáž škrobu môžeme ovplyvniť nielen zmenou zdroja, ako aj vhodným
mechanickým, fyzikálnym alebo chemickým ošetrením zrnín, prípadne stupňom zrelosti
(KOPČEKOVÁ, 2002).
Existujú veľké rozdiely v bachorovej degradovateľnosti škrobu v závislosti od
jeho zdroja. Škrob z obilnín, ako je pšenica, jačmeň a ovos je degradovaný rýchlejšie
v bachore ako škrob z ciroku alebo kukurice ( FLACHOWSKY et al., 1993). Veľké
množstvo kukuričného škrobu môže uniknúť bachorovej fermentácii u dobytka
kŕmeného kŕmnou dávkou zloženou z kukuričného zrna alebo kukuričnej siláže
o vysokej sušine (ROHR et al., 1986).
PIATKOWSKI a VOIGT (1988) udávajú ako smerné hodnoty pre kŕmne dávky u
dojníc 0,5 kg vlákniny na 100 kg živej hmotnosti. Pre jednoduché sacharidy sa udáva
21
ako horná hranica 100 – 200 g na 1 kg sušiny kŕmnej dávky. Pri stúpajúcej úžitkovosti
stúpa podiel škrobu až na 300 g na 1 kg sušiny kŕmnej dávky. Kŕmne dávky s vysokým
obsahom škrobu a cukrov môžu spôsobiť nestabilitu mikrobiálnych procesov v
predžalúdkoch, brzdenie motoriky predžalúdkov a slezu, vplývať na acidobázickú
rovnováhu (skryté zaťaženie kyselinami) a zvýšiť osmotický tlak bachorového obsahu (
HOVEN a PRINS, 1977; ROSSOW et al., 1980). Na zabránenie poruchám trávenia pri
skrmovaní väčšieho množstva škrobu a jednoduchých sacharidov sa odporúčajú
navykať bachorové mikroorganizmy a bachorovú sliznicu na vysoké dávky ľahko
stráviteľných sacharidov. Množstvo glukózy resorbovanej v tenkom čreve pri väčšine
kŕmnych dávok je nižšie ako 500 g za deň a môže sa zvyšovať len pomaly. Preto
rozhodujúca časť tvorby glukózy je koncentrovaná v pečeni dojníc, kde sa tvorí
približne 1500 - 3000 g glukózy. Okrem kyseliny propiónovej ako hlavného substrátu
pre tvorbu glukózy sú dojnice schopné na začiatku laktácie vytvárať určite množstvo
glukózy z aminokyselín uvoľnených do krvi zo svalového katabolizmu, prípadne i z
mliečnanov a glycerolu. Odhad tvorby glukózy v pečeni z kyseliny propiónovej na 50 %
a z aminokyselín na 40 %. Deficit glukózy na začiatku laktácie je spôsobený najskôr
odvádzaním glukózy a následným zachytávaním vo vemene kravy, nižším prívodom
glukózy, respektíve glukózu tvoriacich látok z tráviacej sústavy alebo i nedostatočným
prispôsobením sa tvorby glukózy z bielkovín organizmu (RIJKEMA, 1968; FLATT et
al., 1969; DANFAER et al., 1988). Prejavom tohto nedostatku môže byť tvorba
ketolátok z kyseliny maslovej, čiastočne z kyseliny octovej, a tým sa narúša látkový
metabolizmus u dojníc spojeného so vznikom ketózy a acidózy (KANDRACHIN,
1969).
Pri zvýšených dávkach jednoduchých sacharidov a škrobu dochádza k zvýšenej
tvorbe kyseliny mliečnej, ktorá vo vyšších koncentráciách znižuje hodnotu pH v
bachore a vytvára nefyziologické prostredie, predovšetkým pre činnosť celulolytických
mikroorganizmov (SOMMER et al., 1975). Obsah škrobu a vlákniny má veľký význam
v kŕmnych dávkach pre prežúvavce na stabilitu bachorového prostredia. Fyziologicky
optimálne pH bachorovej tekutiny má byť v priemere pohybovať 6,2 až 6,8 (PAJTÁŠ,
1997).
CLARK a KLUSMEYER (1989) na základe výsledkov so skrmovaním
chráneného škrobu proti degradácii v bachore zistili, že takto upravený škrob znižuje
mikrobiálnu syntézu bielkovín a tvorbu UMK v bachore, pričom môže zvýšiť
efektívnosť využitia energie a zabezpečiť dodatočnú glukózu. Pri sledovaní škrobu ako
22
hlavnej súčasti jadrových krmív sa zistilo, že množstvo mliečneho tuku sa lineárne
znižovalo so zvyšujúcim sa podielom jadrového krmiva, a tým i škrobu. Oproti tomu
zreteľne stúpala bilančná stráviteľnosť organickej hmoty a dusíkatých látok, ale
mlieková úžitkovosť nebola zreteľne ovplyvnená (VISSER, 1980; KLEJMENOV et al.,
1986; ROBINSON et al ., 1987; HERRERA-SALDANA a HUBER, 1989).
Na metabolizmus sacharidov má výrazný vplyv druh zvierat. U prežúvavcov sa
v bachore jednoduché sacharidy sčasti mikrobiálne skvasujú za vzniku unikavých
mastných kyselín, najmä kyseliny propiónovej, octovej a maslovej. Tieto produkty sa
resorbujú do krvi a vrátnicovou žilou vedú do pečene alebo priamo do mliečnej žľazy,
prípadne na iné miesta spotreby. Sacharidy, ktoré sa takto mikrobiálne nespracujú
postupujú do čreva, kde sa enzýmy štiepia na hexózy a vstrebávajú do krvi. Určité
množstvo glukózy koluje v krvi ( asi 0,1 %) ako zdroj pohotovej energie pre mnohé
orgány. Zvyšok glukózy sa premieňa na živočíšny škrob - glykogén, ktorý sa hromadí
v pečeni a vo svalstve. Glykogén sa pomerne ľahko premieňa na glukózu. Ak pečeň
nestačí pri nárazovom konzume sacharidov glukózu dôkladne spracovať, vylučuje sa
glukóza močom. Ináč je však vylučovanie glukózy močom príznakom choroby. Ak sú
zásobárne glykogénu naplnené, premieňajú sa sacharidy na tuky. Proces uvoľňovania
energie zo sacharidov je veľmi zložitý a prebieha rôznymi medzistupňami (BURDA
a VIRČÍKOVÁ, 1986).
1.3 SACHARIDY A MLIEKOVÁ ÚŽITKOVOSŤ
Mlieko je produkt organizmu dojnice, ktorý vznikol zložitou transformáciou
krmiva. Výživa výrazne ovplyvňuje množstvo mlieka, jeho tukovosť, zloženie
mliečneho tuku, obsah vitamínu a niektorých mikroelementov, chuť a vôňu. Menej
ovplyvňuje obsah bielkovín, obsah laktózy a minerálnych látok je relatívne stály.
Z krmiva sa do mlieka dostavajú aj cudzorodé látky. Mliečny tuk okrem glycerolu
obsahuje mastné kyseliny, ktoré sa až po C14 (vrátane niektorých s C16) syntetizujú
v mliečnej žľaze predovšetkým z kyseliny octovej a menej z kyseliny β-
hydroxymaslovej. Ide o kyseliny, ktoré sa vytvárajú pri fermentácii v bachore. Mastné
kyseliny s C18 až C22 a niektoré s C16 sa získavajú z tuku krmiva a z krvnej plazmy.
Glycerol sa syntetizuje najmä z glukózy a časť glycerolu sa využíva priamo z krvi.
Všeobecne však platí, že obsah tuku v mlieku závisí od množstva týchto prekurzorov
v krvi privádzaných do sekrečných buniek mliečnej žľazy. Ich obsah závisí od druhu
23
sacharidov, množstva a druhu tukov v krmivách kŕmnej dávky, štruktúry krmiva,
frekvencie kŕmenia a i. Energia podávaná vo kŕmnych dávkach pre dojnice musí mať
vhodnú kvalitu. Pod vhodnou kvalitou rozumieme správnu kombináciu škrobu, cukru,
vlákniny a tuku pre určitú úžitkovosť. Nedostatok ľahko rozpustných sacharidov sa
vyskytuje najmä v zimnom období, a to predovšetkým pri dojniciach s vysokou
produkciou mlieka na začiatku laktácie, keď je limitujúcim faktorom tvorba glukózy.
Napr. dojnica s dennou dojivosťou 25 kg mlieka potrebuje na tvorbu laktózy približne 1
kg glukózy. Vyššie dávky ľahko rozpustných sacharidov sa neodporúča podávať,
pretože tlmia kvasné procesy v bachore dojníc (PAJTÁŠ, 1995).
Sacharidy sú najviac zastúpená zložka kŕmnych dávok pre dojnice a umožňujú
60 až 70 % energie pre produkciu mlieka. Okrem energie poskytujú prekurzory pre
syntézu laktózy, mliečneho tuku a bielkovín mlieka (ČEREŠŇÁKOVÁ, 1998).
Biologicky plnohodnotná výživa dojníc je najvýznamnejším činiteľom, ktorý
ovplyvňuje zdravie, mliekovú úžitkovosť, zloženie a kvalitu mlieka
a rozhoduje o využití genetických vlôh pre úžitkovosť (ILLEK et al., 2007).
Syntéza mlieka sa uskutočňuje v sekrečných bunkách mliečnej žľazy z látok,
ktoré sú týmito bunkami prenášané z krvi. Sekrečné bunky mliečnej žľazy sú vysoko
organické štruktúry, ktoré utilizujú z krvi približne 80 % glukózy, aminokyselín
a mastných kyselín. Intenzita tvorby mlieka je podmienená dokonalým zásobením
mliečnej žľazy krvou a dostatočným obsahom živín z krvi (ILLEK, 2007).
Produkciu a zloženie mlieka silne ovplyvňujú genetické a vonkajšie faktory.
Medzi vonkajšie faktory patria:
� výživa dojníc,
� klimatické podmienky,
� ročné obdobie,
� vek zvierat,
� zdravotný stav zvierat,
� obdobie státia na sucho (RITTER, 2002).
Pre efektívne využitie živín prijatých v krmivách respektíve kŕmnych dávkach je
veľmi významný pomer medzi energiou a dusíkatými látkami (POZDÍŠEK a BJELKA,
2002).
Výrazný deficit energie znižuje produkciu mlieka, zvyšuje riziko ochorenie
a zaťažuje látkový metabolizmus a taktiež môžu nastúpiť i vplyvy negatívne
ovplyvňujúce plodnosť. Prebytok energie vedie k stučneniu a má za následok zvýšenie
24
počtu ťažkých pôrodov (STEINWIEDDER, 2002).
Na tvorbe mlieka, podobne ako na všetkých procesoch laktácie sa podieľa celý
organizmus zvieraťa. Premena látok potravy na látky mlieka prebieha z veľkej časti
mimo mliečnej žľazy. Výživné látky postupujúce z tráviaceho traktu sú spracované
najmä v pečeni, kde sa tvorí väčšina prekurzorov mlieka, ktoré sa krvou dostávajú do
mliečnej žľazy, kde sa menia na zložky mlieka (BÍLEK, 1969).
Na základe vyhodnotenia zloženia a vlastností individuálnych vzoriek mlieka, na
princípe spätnej väzby medzi úrovňou výživy a skladbou mlieka je možné pristupovať
ku korektúram vo výžive, dojeniu a technológii chovu vôbec (BJELKA et al., 2001).
Všetky hlavné zložky mlieka stoja v priamom alebo v nepriamom vzťahu k ponuke
živín pre dojnicu. Pomer ľahko stráviteľných sacharidov, vlákniny a bielkovín určitého
typu kŕmnej dávky ovplyvňuje tráviace procesy v bachore a čreve, koncentráciu
metabolitov v krvi a tým resorpčné a syntetické procesy v mliečnej žľaze (KIRST et al.,
1996).
MISTRÍK (2010) uvádza, že funkčná špecifická hmotnosť krmiva v kŕmnej
dávke a taktiež veľkosť týchto častíc má priamy vplyv na dynamiku pohybu a trávenia
v bachore. Veľkosť častíc krmiva ovplyvňuje aj mieru selektívneho vyžierania
kompletne zmiešaných kŕmnych dávok. Fyzikálne efektívna vláknina predstavuje faktor
priamo ovplyvňujúci bachorové prostredie a priamy následkom je ovplyvňovanie
hodnoty pH. Následkom nedostatočného prívodu efektívnej vlákniny klesá hodnota pH
v bachore a pri jej poklese pod hodnotou 6,0 významne klesá aktivita enzýmov
štiepiacich vlákninu. Následkom je narušené trávenie a využívanie živín s priamym
negatívnym dopadom nielen produkciou, ale aj na zdravie a na efektívnosť produkcie
mlieka.
PAJTÁŠ (2006) uvádza, že pri vysokých dávkach kŕmnych zmesí a malých
dávkach objemových krmív sa v bachore relatívne znižuje podiel kyseliny octovej
a zvyšuje sa podiel kyseliny propiónovej. Obdobné výsledky sa dosahujú aj pri
skrmovaní krmív upravených mletím alebo peletovením. Je to preto, že zmena
fyzikálnej štruktúry ovplyvňuje fermentačné procesy v bachore, čo znázorňuje
nasledovná schéma.
25
SCHÉMA 3. (PATÁŠ, 2006)
Pôsobenie glycidov na procesy v bachore:
Krmivo Celulóza Škrob Cukor (seno) (kŕmna múka) (Repa) ↓ ↓ ↓ Relatívne malý ralatívne vysoký relatívne malý počet počet mikroorga- počet miroorga- mikroorganizmov,
B nizmov,pH (6,2-6,7) nizmov, pH (5,5-6,0) veľmi nízke,pH (4,5-5,4)
A pomalé trávenie rýchlejšie trávenie veľmi rýchle trávenie
C ↓ ↓ ↓
H relatívne vysoký relatívne nízky viac kyselín
O podiel k.octovej podiel k. octovej relatívne nízky podiel
R (0,6%), malý podiel (0,5%) relat. vysoký k. octovej (0,45-0,5%)
k. maslovej (0,25%) podiel k.maslovej veľmi vysoký podiel
(0,25-0,3%) a k. k. maslovej (0,45-0,6%)
propiónovej (0,25%) a k. mliečnej (0,2-0,3%)
↓ ↓ ↓
M relatívne vyšší nižší obsah tuku malé zvýšenie
L obsah tuku, (nebezpečenstvo obsah tuku,
I relatívne menej acidózy a ketózy) menej mlieka z celkovej
E mlieka ( nižšie produkcie tuku (v krát-
K využitie energie) kom čase vedie k acidóze
O a ketóze)
Mliečny tuk je jednou z najvariabilnejších zložiek mlieka, ktoré môžeme
ovplyvniť výživou. Na jeho obsah má výrazný vplyv podiel jednotlivých unikavých
kyselín v bachore, ktorých celková koncentrácia a relatívne podiely sú závislé od
krmiva a zloženia živín kŕmnej dávky (HANUŠ, 1995).
Kvalitu krmiva určuje najmä koncentrácie energie, obsah špecifických živín
(dusíkatých látok, vláknina) a dietetické vlastnosti, ktoré vplývajú na príjem krmiva. So
stúpajúcou koncentráciou energie v objemových krmivách sa zvyšuje aj produkčná
účinnosť objemových krmív. Granulovaná vyrovnávacia zmes na báze slamy (15-40 %)
umožňuje zostavovať vybilancované základné kŕmne dávky, zvyšovať príjem krmív, ale
pre svoj vysoký obsah vlákniny zreteľne znižuje koncentráciu energie a to najmä
26
v kombinácií s lucernovou senážou. Podstatne vyššiu koncentráciu energie v základnej
kŕmnej dávke sa dosiahne vtedy, keď lucernovú senáž nahradíme zelenou lucernou,
a tým sa zvýši príjem objemových krmív a ich produkčnú účinnosť. Najvyššia
produkčná účinnosť v letnom období je pri zostavení kŕmnej dávky z mladého
pastevného porastu, kukuričnej siláže lúčneho sena a kŕmnej repy (PAJTÁŠ a
PETRIKOVIČ, 1994).
Genofond a podmienky vonkajšieho prostredia sa vzájomne podmieňujú.
Z celého komplexu podmienok prostredia je najdôležitejšia výživa. Zásadnú
a dominantnú úlohu má genofond, lebo jedinec či stádo s nízkym genetickým založením
nemôže ani pri najlepšej výžive prekonať hranice svojich možností. Naopak stáda
s vysokým genofondom v podmienkach v deficitnej výžive nemôžu uplatniť a prejaviť
svoj geneticky podmienený vysoký produkčný potenciál. Z hľadiska genofondu sa na
kvantite a kvalite produkcie uplatňuje vplyv plemennej príslušnosti (FROUS et al.,
1993).
Hlavnou príčinou negatívneho pôsobenia v bachore je uloženie sa tukového
filmu na čiastočky krmiva. Tým sa výrazne brzdí aktivita bachorových baktérií.
Vláknina z krmiva obalená tukovým filmom zostáva pre mikroorganizmy nedostupná.
To isté platí pre štiepenie vlákniny bakteriálnymi celulózami. Tým klesá stráviteľnosť
vlákniny a v priamej súvislosti aj tvorba kyseliny octovej v bachore, čo ukazujú
klesajúce hodnoty mliečneho tuku. Veľakrát sa vyskytujúce zníženie obsahu mliečnej
bielkoviny, ktorá vzniká ako následok prikrmovania tukmi spôsobuje zníženie príjmu
krmiva, čo negatívny vplyv na prežúvanie dojníc (WINKELMANN, 2002).
Dočasný siaty trávny porast má kvalitatívne i produkčné parametre vyššie.
Vyžaduje si však oveľa väčšiu pohotovosť v prideľovaní paše, pretože má rýchly vývoj.
Oneskoreným začiatkom pasenia dojníc, a tým rýchlejším zvyšovaním vlákniny
v poraste dochádza k poklesu stráviteľnosti i k zníženiu obsahu mliečneho tuku
(SEDLIAK, 1997).
Zvýšený obsah tukov v kŕmnej dávke pôsobí priaznivo na dojivosť, avšak
znižuje obsah tuku v mlieku. Skrmovanie repkových pokrutín pozitívne ovplyvňuje
spotrebu jadra na jednotku produkcie (PAJTÁŠ et al., 1995).
Pri zostavovaní kŕmnej dávky pre dojnice v prvej fáze státia na sucho
nepodávame krmivá s obsahom plesní a tak isto nekvalitné objemové krmivá s veľmi
vysokým obsahom vlákniny, ktoré môžu byť príčinou chudnutia dojníc. Obsah vlákniny
je určite vyšší ako u dojacích dojníc, ale dávka by mala obsahovať aj potrebné
27
množstvo neštrukturálnych sacharidov, ktoré napomáhajú rastu bachorových papíl.
Hodnota vlákniny by sa mala pohybovať okolo 30 % ADV (acidodetergentná vláknina),
40 % NDV (neutrálnedetergentná vláknina). V období tri týždne pred pôrodom sa však
musí znížiť obsah vlákniny a to ADV z 30 na 24 % a NDV zo 40 na 35 % a zároveň
zvýšiť obsah neštrukturálnych sacharidov z 30 na 35 %. To znamená, že musíme
zaradiť kvalitnejšie objemové krmivá s nižším obsahom vlákniny, plus 3 – 5 kg zrnín na
deň, ktoré nám napomôžu adaptovať činnosť bachora na kŕmnu dávku po otelení. V
období vysokej produkcie by mali byť hodnoty ADV 21 %, NDV 30 % a
neštrukturálnych sacharidov 35 % (HAAS, 2001).
Pri klesajúcom podiele objemového krmiva v KD dochádza v bachore k poklesu
pH, znižuje sa trávenie vlákniny, a tým sa zvyšuje tvorba kyseliny propiónovej.
Všeobecne možno povedať, že pri znižovaní podielu objemového krmiva
proporcionálne klesá tučnosť mlieka, a to i vtedy, keď celkové množstvo
vyprodukovaného tuku sa zvyšuje (SUTTON, 1987).
Podľa LUPPINGA (1990) je zásobovanie škrobom a jednoduchými sacharidmi
nutné pre vysoký obsah bielkovín v mlieku, ale súčasný nedostatok vlákniny spôsobuje
nízky obsah tuku v mlieku.
Vysoké dávky škrobu znižujú obsah tuku v mlieku, a tým sa zhoršujú
fermentačné procesy v predžalúdkoch. Čím vyššia je stráviteľnosť škrobu z krmiva
(napr. parené zemiaky), tým prudšie je pokles tuku v mlieku.
Optimálne množstvo vlákniny 18-22 % v sušine KD. Samozrejme rozhodujúca
je aj štruktúra krmiva. Napr. dojnica s ročnou produkciou nad 5000 kg mlieka
spotrebuje denne okolo 3,0 kg vlákniny, z čoho 2,0 kg musí mať vhodnú štruktúru t.j.
dĺžku rezanky (SOMMER, 1996).
Pomer medzi ľahko stráviteľnými sacharidmi a vlákninou v KD má byť 2,5 : 1.
Na 1 kg živej hmotnosti sa má skrmovať 2,8 – 4 g cukrov (PAJTÁŠ, 1995).
28
1.4 VPLYV ÚPRAVY KRMÍV NA VYUŽITIE SACHARIDOV A ICH
STRÁVITEĽNOSŤ
Významnou súčasťou jadrových a objemových krmív je sacharidová zložka,
ktorá je hlavným nositeľom energie krmiva. Sacharidová zložka v jadrových krmivách
je tvorená hlavne zásobnými sacharidmi – škrobom, v menšej miere mono-
a disacharidmi. Škrob je dôležitou živinou kŕmnych dávok pre prežúvavce a jeho
optimálna utilizácia je základom zlepšenia efektívnosti produkcie živočíšnych výrobkov
(THEURER, 1986).
V KD musí byť dostatok takých častíc krmiva, ktoré svojím fyzikálnym
účinkom stimulujú dobu žrania a intenzitu žuvania, prežúvania, sekréciu slín a tým
udržiavanie optimálnej hodnoty pH, aktivity celulolytickej mikroflóry, tvorby a pomeru
kyseliny octovej a propiónovej v bachore, potrebných pre syntézu mliečneho tuku.
Okrem hladiny vlákniny (ADV, NDV) sa odporúča dodržať minimálnu koncentráciu 10
% štrukturálnej vlákniny v sušine KD, resp. 400 g na 100 kg ž. hm. pre dojnice a 300 g
na 100 kg ž. hm. pre odchov HD do 1 roku veku. Dobrým ukazovateľom štrukturálneho
účinku krmív je celková doba prežúvania v prepočte na 1 kg sušiny. Smerné hodnoty
pre typické krmivá sú v tabuľke 1:
Tabuľka 1 Smerné hodnoty
kukuričná siláž 40 - 70 min/kg.S
trávna siláž 100 - 120 min/kg.S
seno, slama 110 - 160 min/kg.S
jadrové krmivá zanedbateľná hodnota
Orientačne je možná aj skúška prepadu cez sito. Odváženú vzorku preosejeme
cez sito. Na site by malo zostať najmenej 6 - 10 %. Menšie množstvo znamená buď
nízky podiel objemových krmív alebo nadmernú fyzikálnu úpravu pri rezaní a miešaní
krmív.
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hd/chovhd03.htm
Optimálne množstvo vlákniny 18-22 % v sušine KD. Okrem obsahu je aj
rozhodujúca štruktúra . Napr. dojnica s ročnou produkciou nad 5000 kg mlieka
spotrebuje denne okolo 3,0 kg vlákniny, z čoho však 2,0 kg musí mať vhodnú
štruktúru - dĺžka rezanky (SOMMER, 1996).
29
V pôvodnej podobe sa môžu plne používať len niektoré krmivá a len za určitých
technologických podmienok. Cieľom úpravy krmív je lepšie využitie krmiva, a to
zlepšenie stráviteľnosti, chuťových vlastností, odstránenie nežiaducich alebo škodlivých
účinkov krmív, uľahčenie manipulácie s krmivom v celom procese jeho výroby a
konzervovania.
K základným a najviac používaným spôsobom úpravy krmív patrí rezanie. Do
úvahy prichádza rezanie zeleného krmiva pri silážovaní a pri niektorých zvieratách aj
pri skrmovaní v čerstvom stave.
LABUDA a KRÁČMAR (1987) uvádzajú, že pre rôznorodosť krmív a rozličné
požiadavky jednotlivých skupín hovädzieho dobytka je aj spôsob a technika úpravy
krmív odlišná. Pri uplatňovaní jednotlivých spôsobov úpravy krmív rozhoduje v
podstate ekonomické hľadisko - porovnanie nákladov naložených na úpravu krmív a
prípravu kŕmnych dávok s efektom prejavujúcim sa zvýšeným produkcie zvierat.
Krmivá upravujeme:
� rezaním, šrotovaním, mletím, miaganím, granulovaním
� umývaním, vlhčením, máčaním, zaparovaním alebo varením,
chemicky
Šrotovanie, miaganie, drvenie sa uskutočňujú predovšetkým pri tvrdých zrnách,
pri výliskov, ďalej pri krmovinách sušených v teplovzdušných sušiarňach. Stupeň
šrotovania sa riadi druhom a vekom zvieraťa. HD sa podávajú hrubšie šrotované
zrnoviny ( veľkosť častíc 1,8 - 2,6 mm).
Pri parení a varení ide o zmäkčovanie hrubých pletív, pričom sa môžu
zneškodniť niektoré nežiaduce látky a mikroorganizmy. Účinkom vysokých teplôt však
nastáva aj deštrukcia vitamínov, denaturácia bielkovín atď. Najčastejšie sa paria
zemiaky.
Navlhčovanie a máčanie sa používa pri kŕmnych zmesiach, aby sa zabránilo
stratám rozprašovaním a nepriaznivému pôsobeniu múčnych čiastočiek na dýchaciu
sústavu a očí zvierat a ošetrovateľov. Navlhčením sa aktivizujú rastlinné enzýmy.
Navlhčené krmivá sa rýchlejšie kazia, ničia sa v nich niektoré vitamíny a účinné látky, a
preto sa musia v čas skŕmiť (BAČINA a et al., 1974; BURDA a VIRČÍKOVÁ, 1986).
Kŕmna dávka musí obsahovať časť rezanky, ktorá má charakter štruktúrnej
vlákniny a zaistí správnu motoriku bachora. Ak nie je dostatok štruktúrnej vlákniny,
potom je možné zaradiť seno (MIKYSKA, 1998).
30
KOPČEKOVÁ (2002) uvádza, že hlavným zdrojom škrobu v kŕmnych dávkach
pre prežúvavce sú zrniny, prevažne kukurica, pšenica a jačmeň.
Obsah jednotlivých živín v testovaných krmivách je uvedený v tabuľke 2.
Najvyšší obsah škrobu bol stanovený v šrotovanej pšenici a najnižší v miaganej
kukurici.
Tabuľka 2 Obsah živín v krmivách (g.kg-1suš.) Krmivo Sušina N-látky Vláknina Popol Org.
Hmota Škrob
miaganá kukurica 869,7 98,2 29,7 18,4 981,6 662,4 šrotovaná kukurica
873,9 92,2 22,4 14,6 985,4 726,3
šrotovaná pšenica 877,1 157,3 28,9 21,9 978,1 767,9 miaganá pšenica 885,1 169,1 33,4 25 974,9 709,6
Úprava krmív má podľa BLAXTERA (1962) na stráviteľnosť väčší vplyv než
množstvo krmív. S vyšším stupňom úpravy krmív, podobne ako skrmovaním vyšších
dávok, sa čas prechodu chýmusu tráviacim traktom skracuje. Jemnosť mletia alebo
šrotovania zrnovín výrazne ovplyvňuje ich stráviteľnosť. Hrubé šrotovanie zrnovín na
častice priemeru 1,8-2,2 mm vyhovuje požiadavkám hovädzieho dobytku na častice
priemeru 1-1,8 mm zodpovedá požiadavkám jahniat a teliat. Pri podávaní jemne
šrotovaných krmív hovädziemu dobytku zhoršuje fermentačné procesy v
predžalúdkoch. Akosť krmiva je pri každom stupni šrotovania tým lepšia, čím menší je
podiel prachovitých častíc obsahuje. Vlhčením krmiva sa jeho stráviteľnosť nemení.
Šrotovanie objemových krmív tiež ovplyvňuje stráviteľnosť živín. Výrazný vplyv má
vplyv vyššej teploty pri úprave krmív, ako aj spôsob konzervovania a skladovania.
Vysoké teploty pri skladovaní sena, silážovaní a sušení krmív v sušiarňach negatívne
ovplyvňujú najmä stráviteľnosť dusíkatých látok. Aminokyseliny vytvárajú spolu so
sacharidmi voči enzýmom rezistentné väzby, ktoré zvieratá nevyužívajú. Známe sú aj
pozitívne vplyv teploty na stráviteľnosť. Napríklad krátkodobým tepelným ošetrovaním
sójového extrahovaného šrotu sa rozrušuje inhibítor trypsínu, čím sa zvyšuje
stráviteľnosť dusíkatých látok a aminokyselín o 12-20 %. Ošetrením slamy hydroxidom
draselným sa tiež zvyšuje stráviteľnosť sušiny (KOVÁČ et al., 1989).
So stúpajúcou úžitkovosťou sa stráviteľnosť a koncentrácia stráviteľných živín v
kŕmnych dávkach musí zvyšovať (SEDLÁKOVÁ a KOLÁŘ, 1973). Keďže sa pri
31
vyššej produkcii zvyšujú požiadavky na potrebu živín, musí sa zvýšiť i koncentrácia
živín v kŕmnych dávkach. Vzhľadom na ohraničené schopnosti tráviaceho traktu
prijímať krmivá malo by byť v rovnakom objeme krmiva viac stráviteľných živín, čiže
stráviteľnosť organickej hmoty by mala byť vyššia. Zreteľne znižovanie stráviteľnosti
organickej hmoty a živín krmív pravidelne nastáva pri zvýšení obsahu vlákniny. Za
činiteľa spôsobujúceho tento jav bol označený lignín. Jadrové krmivá zvyšujú
koncentráciu stráviteľných živín v kŕmnej dávke. Ich použitie významne neovplyvňuje
stráviteľnosť živín okrem vlákniny a tuku (KAUFFMAN a KIRCHGESSNER, 1987).
Pomerne veľký vplyv na priebeh fermentácie a tvorbu unikavých mastných
kyselín v bachore má aj fyzikálna forma skrmovaných jadrových krmív. Pri sledovaní
vplyvu skrmovania sypkej, granulovanej a kašovitej formy kŕmnych zmesí zistili, že k
najprudšiemu poklesu pH v bachorovej tekutine došlo pri podávaní sypkej kŕmnej
zmesi, čo svedčí o tom, že granulovaná a kašovitá forma rýchlejšie prechádza
bachorom. Pri skrmovaní granulovanej formy dochádza v bachore k pomalšej
fermentácii, pretože obsah NH 3 v bachorovej tekutine je nízky (PAJTÁŠ, 1987).
Stráviteľnosť sušiny, dusíkatých látok a vlákniny je pri zmiešavaní jednotlivých
komponentov KD preukázane vyššia. Je to spôsobené tým, že podmienky pre
celulolytické baktérie v bachore sú lepšie, pretože hodnoty pH v rôznych časových
intervaloch po nakŕmení sú pri zmiešanej kŕmnej dávke 6,00 - 6,30, zatiaľ čo pri
oddelenom skrmovaní krmív 5,5 - 5,70. Technika skrmovania krmív ovplyvňuje
predovšetkým miesto trávenia jednotlivých živín, a tým ich aj zdanlivú stráviteľnosť
(PAJTÁŠ, 1996).
V súvislosti s vytváraním tukového filmu na časticiach krmiva a znižujúcou
činnosťou bachorovej mikroflóry používame chránené tuky vo výžive, ktorých úloha
spočíva v použití tukov s vyšším bodom topenia, použití práškových tukových
koncentrátov, ktoré sú chránené pred rýchlym rozpúšťaním v bachore, použití
emulgovaných tukov. Tieto spôsoby je však efektívne použiť len pri vysoko úžitkových
dojniciach. V opačnom prípade je riešením aj použitie prirodzených krmív bohatých na
tuky. Pritom je lepšie použiť repkové výlisky ako semená repky, pretože obsahujú ešte
stále pomerne veľa tukov v lepšom zastúpení, sú čiastočne zdrojom bielkovín (vyššia
sušina) a nie sú natoľko rizikové pre bachorovú fermentáciu ako semená repky
(KOZÁKOVÁ, 1998).
V súvislosti s olejninami treba podotknúť, že produkty po ich spracovaní znižujú
podiel degradovaných látok v predžalúdkoch a zvyšujú črevnú stráviteľnosť
32
nedegradovaného zvyšku (PAJTÁŠ, 1993).
VOIGT et al. (1977) zistili, že podiel sušiny a vlákniny trávenej
v postruminálnej časti tráviaceho traktu kráv s bachorovými a dvanástnikovými
mostíkovými kanylami sa zvyšoval so zvyšovaním modulu jemnosti častíc. Fyzikálne
spracovanie môže zvýšiť prístupnosť živín v bachore a tak urýchliť rozklad niektorých
živín a ich využitie.
Podmienky spracovania krmiva sú kritickým faktorom, ktorý determinuje efekt
ošetrenia. Tepelné ošetrenie je často používané na zvýšenie podielu bielkovín krmív
nedegradovaných v bachore. Na rozdiel od degradácie bielkovín, degradácia škrobu v
bachore sa tepelným ošetrením zvyšuje. Spracovanie krmiva ako také ovplyvňuje
degradáciu škrobu dvomi dôležitými spôsobmi a to redukciou veľkosti častíc a
želatinizáciou škrobu. Oba spôsoby zvyšujú prítomnosť škrobu tráviacim enzýmom.
Veľkosť častíc je faktorom, ktorý najviac ovplyvňuje degradáciu. Stráviteľnosť škrobu
a bielkovín je nižšia pri skrmovaní hrubších častíc jadrových krmív v porovnaní so
skrmovaním jemnejšie upravených častíc (OWENS et al., 1986).
LYKOS a VARGA (1995) vo svojej práci zistili, že keď sa veľkosť častíc
kukurice zmenšila, frakcia celkových rozpustných neštrukturálnych sacharidov ako aj
rýchlosť degradácie a efektívna degradovateľnosť stúpli. Je pravdepodobné, že mletie
rozrušuje a deštruuje ochranné vrstvy endospermu, ktoré obaľujú škrobové zrná a tie sú
potom dostupnejšie pre bachorové mikroorganizmy. Na druhej strane, rýchlosť pasáže
je pravdepodobne redukovaná hrúbkou častíc a tieto sú potom v bachore dlhšiu dobu.
Pretože škrobové zrná sú uložené v matrixe bunkových stien a endosperme semien,
tepelné ošetrenie bez zmeny veľkosti častíc sa zdá byť vhodnejšie pre zvýšenie podielu
frakcie škrobu nedegradovaného v bachore. Počas tepelného ošetrenia sa stáva
bielkovinová frakcia chránenou. Sú rozdiely v spôsobe ošetrenia. Peletovanie zvyšuje
podiel rozpusteného škrobu. Keď je krmivo pred peletovaním podrobené ošetrovaniu v
expandéri, zvýšenie obsahu rozpustnej frakcie nie je také markantné. Avšak rýchlosť
škrobu je po peletovaní, ktorému predchádza expandácia vyššia, a preto podiel škrobu
nedegradovaného v bachore je rovnaký alebo nižší v porovnaní so samotným
peletovaním.
YING et al. (1998) zisťovali vplyv jemnosti mletia a vlhčenia zrna kukurice na
bachorovú a celkovú stráviteľnosť u kráv. Použili suchú kukuricu mletú na jemne alebo
na hrubo a kukuricu s vysokou vlhkosťou taktiež mletú na jemne alebo hrubo. Vysoká
vlhkosť a jemné mletie zvýšili stráviteľnosť, ale vysoká vlhkosť znížila pH bachora.
33
Jednotlivé spôsoby spracovania nezmenili príjem sušiny. Jemné mletie zvýšilo
produkciu FCM a percentuálny obsah mliečnych bielkovín a vysoká vlhkosť viedla k
poklesu produkcie FCM. Z výsledkov vyvodili záver, že produkciu vysokú produkciu
FCM u dojníc na začiatku laktácie je jemné mletie žiaducejšie ako vysoká vlhkosť.
PLASCENCIA et al. (1998) nezistili preukazný vplyv skrmovania jemne,
stredne a hrubo mletej kukurice na pH bachorovej šťavy, na množstvo unikavých
mastných kyselín v bachore ani na stráviteľnosť škrobu.
V súčasnej dobe sa vyskytuje rada problémov so zdravotným stavom dojníc,
ktorý väčšinou súvisí s nesprávnou výživou. Jedná sa predovšetkým o nerešpektovanie
fyziologickej potreby v priebehu medziobdobia, hlavne však nesúlad medzi príjmom
a výdajom živín s ohľadom na aktuálnu výšku mliečnej úžitkovosti. Nepriaznivý stav je
prehlbovaný pomerne veľkou variabilitou úžitkovosti v jednotlivých stádach a z toho
prameniacu negatívnu selekciu predovšetkým kráv s vysokou úžitkovosťou v dôsledku
problémov s technikou kŕmenia, ktorá by rešpektovala diferenciáciu v potrebách
jednotlivých kráv. Určitým riešením je fázová výživa, ale plná úspešnosť závisí na
vyrovnanosti genofondu zvierat a jej dôslednému dodržiavaniu. Výživa dojníc je
zaisťovaná základnou kŕmnou dávkou (kukuričnou silážou, senážou, zelenou ďatelinou,
slamou) a rozdielna úroveň výživy je vyrovnávaná kŕmnymi zmesami. Tieto zmesi sú
určené k vyrovnávaniu potreby živín a ich pomerov v základnej kŕmnej dávke na určitú
(stanovenú) produkčnú úroveň (PINĎÁK, 1996).
Zvyšovanie produkčnej účinnosti objemových krmív je možné dosiahnuť
uplatňovaním nových odrôd s vysokou koncentráciou živín, ako aj zlepšovaním
technológie zberu v optimálnom vegetačnom období a skladovaní, spolu
s konzerváciou. Vhodnou kombináciou kvalitných objemových krmív môžeme
dosahovať bez významnejších prídavkov jadrového krmiva ročnú úžitkovosť 4000 –
4500 litrov mlieka (PINĎÁK, 1996).
34
2. CIEĽ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce bolo:
Zhodnotiť obsah sacharidov v kŕmnych dávkach vysokoúžitkových dojníc a to:
� obsah neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV),
� obsah fyzikálne efektívnej neutrálnedetergentnej vlákniny (feNDV),
� obsah acidodetergentnej vlákniny (ADV),
� obsah nevláknitých sacharidov (NVS),
� obsah škrobu.
35
3. METODIKA PRÁCE
3.1 HODNOTENIE OBSAHU SACHARIDOV V KŔMNYCH DÁVKACH PRE
DOJNICE
Cieľom hodnotenia obsahu sacharidov v kŕmnych dávkach dojníc boli odobrané
vzorky priamo z kŕmneho stola, prípadne z kŕmneho žľabu. Hodnotili sa zmiešané
kŕmne dávky v jednom chove PD Oponice. Boli to dojnice tri týždne pred pôrodom, 3
týždne po pôrode a na vrchole laktácie. Vzorky sa odobrali hneď po zakladaní kŕmnej
dávky zo šiestich miest po dĺžke maštale. Z týchto odobratých vzoriek bola spravená
priemerná vzorka, z ktorej sa následne robila chemická analýza.
Počet dojníc 3 týždne po otelení bolo 30, vo vrchole laktácie 240 a na konci
laktácie bolo 90 dojníc.
Miešací kŕmny voz bol plnený v tomto poradí : seno (slama), siláž, senáž, repné
rezky, bavlník, DDGS, kukurica, sója, pšenica, sóda bikarbóna, MgO.
3.1.1 Obsah neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV)
NDV je zvyšok bunkových stien rastlinných pletív, ktoré sú izolované po
hydrolýze v neutrálnom roztoku detergentu. Rezíduum je tvorený z celulózy,
hemicelulózy a lignínu. Obsah NDV v kompletných kŕmnych dávkach sme hodnotili
v zmysle odporúčaných hodnôt podľa NRC (2001); VAJDU a MASKAĽOVÁ (2007),
ktorí uvádzajú optimálne zastúpenie neutrálnedetergentnej vlákniny v kŕmnych dávkach
pre dojnice pred otelením 32 - 38 %, pre dojnice do 3 týždňov po otelení 30 – 35 %
a pre dojnice na vrchole laktácie 28 – 33 %.
Podstata metódy stanovenia NDV spočíva v tom, že vzorka rastlinného pôvodu
sa hydrolyzuje v prostredí neutrálneho roztoku detergentu laurylsulfátu sodného (Výnos
MP SR č. 2136/2004-100 z 23. Augusta 2004).
Postup stanovenia NDV:
Do filtračného téglika s fritou sa naváži 1 g vzorky. Pred stanovením sa vzorka
ešte musí odtukovať premývaním acetónom a následne sa dá do extraktora. Pridá sa 0,5
g siričitanu sodného a 100 ml roztoku činidla. Obsah sa premieša a počas 5 minút sa
uvedie do mierneho varu a mierne sa varí 60 minút. Potom sa za horúca roztok filtruje
cez filtračný téglik s fritou. Nezhydrolyzovaný zvyšok vzorky na frite sa dokonale
36
premyje asi 90 oC horúcou vodou a 15 ml acetónu po malých dávkach. Po odparení
acetónu sa filtračný téglik s NDV suší 4 – 8 hodín pri teplote 103 oC, ochladí a zváži.
Následne sa obsah téglika spaľuje pri teplote 550 oC počas 3 hodín, ochladí a zváži.
Obsah NDV sa vypočíta podľa vzorca:
NDV �%� =m − m�
m
. 100
m1 – hmotnosť navážky v g m2 – hmotnosť po vysušení v g m3 – hmotnosť popola po spálení v g
3.1.2 Obsah fyzikálne efektívnej NDV (feNDV)
Obsah fyzikálne efektívnej neutrálnedetergentnej vlákniny (feNDV) zmiešaných
kompletných kŕmnych dávok sme hodnotili na základe merania dĺžky častíc. Použitím
pomocou troch sít (Penn State Particle Size Separator); (KONONOFF et al. 2003).
Hodnotili sme kukuričnú siláž a kŕmne dávky skrmované vysokoúžitkovým dojniciam
na vrchole laktácie. Princíp metódy spočíva v osievaní krmív, resp. kŕmnych dávok na
sitách s priemerom otvorov 19, 8 a 1,2 mm. Sitá sa pohybujú po dráhe 15 – 17 cm
s frekvenciou 60 Hz, čo je 1,2 pohybu za sekundu 5-krát z každej strany s opakovaním
dvakrát dookola. Spolu to je 40 osievacích pohybov.
Štrukturálne parametre krmív a kŕmnych dávok sa vyjadrili, ako hmotnostný
zostatok na jednotlivých sitách s prepadom cez posledné sito na podložku. Štruktúra sa
hodnotila ako percentuálne vyjadrený hmotnostný zostatok na jednotlivých sitách a na
podložke (tabuľka 3).
Tabuľka 3 Hodnotenie štrukturálnych parametrov krmív a zmiešaných kompletných
kŕmnych dávok (KONONOFF et al., 2003)
Sito Veľkosť častíc (mm)
Kukuričná siláž (%)
Ostatné siláže (%)
ZKD (%)
1. ˃ 19 5 ± 3 15 ± 5 5 ± 3 2. 8,1 – 19 55 ± 10 60 ± 15 40 ± 10 3. 1,3 – 8 40 ± 10 30 ± 10 40 ± 10 Podložka ≤ 1,2 < 5 < 5 < 20
37
Výpočet fyzikálne efektívnej NDV na dvoch sitách
1. Faktor fyzikálne efektivity (ffe)
Vypočíta sa ako súčet percentuálnych podielov zachytených na jednotlivých sitách (c)
a vydelí sa hodnotou 100.
Výpočet ffe pri hodnotení krmív a ZKD na dvoch sitách:
a + b = c/100 = ffe
a – percentuálny podiel zachytených častíc na site s otvormi 19 mm
b - percentuálny podiel zachytených častíc na site s otvormi 8 mm
2. Obsah fyzikálne efektívnej NDV (feNDV)
Vypočíta sa po vynásobení analyticky zisteného obsahu NDV v krmive, resp. v kŕmnej
dávke faktorom fyzikálnej efektivity.
feNDV = ffe . NDV (obsah NDV sa do výpočtu zadáva v percentách)
Hodnota feNDV sa vyjadruje v percentách a posudzovali sme ju podľa
BEAUCHEMINA (2006), ktorý vo svojej štúdii sumarizoval výsledky 23
publikovaných prác, v ktorých sa zisťovala vzájomná závislosť medzi obsahom feNDV
v kompletných dávkach a bachorovým pH. Pre udržanie pH bachorovej tekutiny 6, by
hodnota feNDV pri použití dvoch sít nemala poklesnúť pod 14 %. Ak sa použijú pre
vyjadrenie fyzikálne efektívnej vlákniny 3 sitá, tak hodnota feNDV by nemala byť
nižšia ako 19 %.
3.1.3 Obsah acidodetergentnej vlákniny (ADV)
ADV je zvyšok bunkových stien po kyslej hydrolýze. Rezíduum tvorí lignín
a celulóza. Obsah ADV v kompletných kŕmnych dávkach sme hodnotili v zmysle
odporúčaných hodnôt podľa NRC (2001). Podľa VAJDU a MASKAĽOVEJ (2007),
ktorí uvádzajú optimálne zastúpenie acidodetergentnej vlákniny v kŕmnych dávkach pre
dojnice pred otelením 23 – 25 %, pre dojnice dom 3 týždňov po otelení 21 -23 % a pre
dojnice na vrchole laktácie 20 – 22 %.
Podstata metódy stanovenia ADV spočíva v tom, že vzorka rastlinného pôvodu
38
sa hydrolyzuje v prostredí neutrálneho roztoku detergentu laurylsulfátu sodného (Výnos
MP SR č. 2136/2004-100 z 23. Augusta 2004).
Postup stanovenia:
Do filtračného téglika s fritou sa naváži 1 g vzorky, pričom pred stanovením sa
vzorka odtukuje premývaním acetónom a následne sa vloží do extraktora. Pridá sa 0,5 g
siričitanu sodného a 100 ml roztoku činidla. Obsah sa premieša a počas 5 minút sa
uvedie do mierneho varu a mierne sa varí 60 minút. Potom sa za horúca roztok filtruje
cez filtračný téglik s fritou. Nezhydrolyzovaný zvyšok vzorky na frite sa dokonale
premyje asi 90 oC horúcou vodou a 15 ml acetónu po malých dávkach. Po odparení
acetónu sa filtračný téglik s NDV suší 4 – 8 hodín pri teplote 103 oC, ochladí a zváži.
Následne sa obsah téglika spaľuje pri teplote 550 oC počas 3 hodín, ochladí a zváži.
Obsah ADV sa vypočíta podľa vzorca:
ADV �%� =m − m�
m
. 100
m1 – hmotnosť navážky v g m2 – hmotnosť po vysušení v g m3 – hmotnosť popola po spálení v g
3.1.4 Obsah nevláknitých sacharidov (NVS)
Obsah nevláknitých sacharidov v kŕmnych dávkach dojníc sa vypočítal
nepriamo a na základe analyticky stanoveného obsahu dusíkatých látok (NL),
neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV), a popolovín (Po) podľa vzorca:
NVS (%) = 100 - [NL + (NDV. 0,93) + T + Po]
Obsah NVS v kompletných kŕmnych dávkach sme hodnotili v zmysle
odporúčaných hodnôt podľa NRC (2001); VAJDU a MASKAĽOVEJ (2007), ktorí
uvádzajú optimálne zastúpenie nevláknitých sacharidov v kŕmnych dávkach pre dojnice
pred otelením 30 – 35 %, pre dojnice do 3 týždňov po otelení 32 – 38 % a pre dojnice
na vrchole laktácie 36 – 42 %.
39
3.1.5 Obsah škrobu
Obsah škrobu v kompletných kŕmnych dávkach sme hodnotili v zmysle
odporúčaných hodnôt podľa NRC (2001); VAJDU a MASKAĽOVEJ (2007), ktorí
uvádzajú optimálne zastúpenie škrobu v kŕmnych dávkach pre dojnice pred otelením do
25 %, pre dojnice do 3 týždňov po otelení 25 – 30 % a pre dojnice na vrchole laktácie
28 – 32 %. Podstata metódy stanovenia škrobu spočíva v tom, že sa najskôr vzorka za
horúca upraví zriedenou kyselinou chlorovodíkovou. Po vyčírení sa polarimetrickým
meraním stanoví optická otáčavosť roztoku. Potom sa vzorka extrahuje 40 % etanolom.
Po okyslení filtrátu kyselinou chlorovodíkovou, vyčírení a prefiltrovaní sa zmeria
optická otáčavosť. Rozdiel medzi prvým a druhým meraním optickej otáčavosti,
vynásobený známym faktorom udáva obsah škrobu vo vzorke (Výnos MP SR č.
2136/2004-100 z 23. Augusta 2004).
Postup stanovenia škrobu:
Naváži sa 2,5 g vzorky a vloží do 100 ml odmernej banky. Pridá sa 25 ml HCl
a dokonale sa premieša. Následne sa pridá ďalších 25 ml HCl a banka sa ponorí do
vriaceho vodného kúpeľa, pričom prvé 3 minúty sa stále mieša (pretrepáva), aby sa
zabránilo tvorbe hrudiek. Banka sa nesmie vybrať z kúpeľa počas pretrepávania. Presne
po 15 minútach sa vyberie z kúpeľa, pridá sa 30 ml studenej vody a ihneď sa ochladí na
teplotu 20 oC. Pridá sa 5 ml Carrezovho činidla I. a vzorka sa pretrepáva 1 minútu.
Potom sa pridá 5 ml Carrezovho činidla II. A znovu sa pretrepáva 1 minútu. Následne
sa vzorka nechá postáť 15 minút a doplní sa požadovaný objem vodou, premieša
a prefiltruje. Zmeria sa optická otáčavosť roztoku v 200 ml trubici pomocou
polarimetra.
Stanovenie optickej otáčavosti látok rozpustných v 40 % etanole:
Naváži sa 5 g a vloží do 100 ml banky, pridá sa 80 ml etanolu. Banka sa nech á
stáť 1 hodinu pri laboratórnej teplote. Počas tejto doby sa šesťkrát intenzívne pretrepe
tak, aby sa skúšobná vzorka dôkladne premiešala s etanolom. Doplní sa na požadovaný
objem etanolom, premieša a prefiltruje. Napipetuje sa 50 ml filtrátu (2,5 g vzorky) do
250 ml Erlenmeyerovej banky, pridá sa 2,1 ml HCl a intenzívne pretrepe. Na
Erlenmeyerovu banku sa nasadí spätný chladič a banka sa ponorí do vriaceho vodného
kúpeľa. Po 15 minútach banku z kúpeľa vyberieme a obsah sa prenesie do 100 ml
40
banky, prepláchne malým množstvom vody a ochladí na teplotu 20 oC . Vzorka sa
vyčíri Carrezzovými činidlami I. a II., doplní na požadovaný objem vodou, premieša,
prefiltruje a zmeria sa optická otáčavosť na polarimetri. Obsah škrobu sa vypočíta podľa
vzorca:
����ℎ š����� �%� =2000 �P − P ∗�
k
P – optická otáčavosť v uhlových stupňoch
P* - optická otáčavosť v uhlových stupňoch látok rozpustných v 40 % etanole
k – špecifická optická otáčavosť čistého škrobu
+ 184,6o kukuričný škrob
+ 182,7o pšeničný škrob
+ 181,5o jačmenný škrob
+ 181,3o ovsený škrob
+ 184,0o ostané druhy škrobu a zmesi škrobov v kŕmnych zmesiach
41
4. VÝSLEDKY A DISKUSIA
4.1 HODNOTENIE OBSAHU SACHARIDOV V KŔMNYCH DÁVKACH
PRE DOJNICE
Sacharidy sú najdôležitejším zdrojom energie. Zaraďujeme ich k hlavným
ukazovateľom pri posudzovaní kvality krmív a výživnej hodnoty kŕmnych dávok
(VAJDA, 2007).
Obsah sacharidov v kompletných kŕmnych dávkach sa hodnotil na PD Oponice.
Vzorky na chemické analýzy boli odoberané ihneď po nadávkovaní kompletnej kŕmnej
dávky na kŕmny stôl.
4.1.1 Hodnotenie štrukturálnych parametrov objemových krmív a kŕmnych
dávok
Kŕmne dávky pre prežúvavce by mali mať požadovaný obsah živín a energie, ale
aj potrebnú štruktúru. Správna štruktúra je nevyhnutná pre zabezpečenie funkčnosti
bachorového trávenia. Štruktúru kŕmnych dávok zahrňuje najmä vláknina, ktorá
môžeme nájsť hlavne v objemových krmivách. Keď sú častice objemových krmív
veľmi krátke, spôsobujú zmeny vo fyziologických procesoch, pretože sa nevyvoláva
prežúvanie. Z tohto dôvodu môže nastať bachorová acidóza. Štruktúra krmív, kvalita
vlákniny krmív resp. kŕmnych dávok má vplyv na plnivosť bachora, ďalej na rýchlosť
prechodu pasáže tráveniny z bachora a tým aj vplýva na celkovú stráviteľnosť (JUNG
a ALLEN, 1995; GRANT, 1997; MERTENS, 2003).
Potreba NDV závisí od viacerých faktorov. Medzi tieto faktory patrí úžitkovosť,
štádium reprodukčného cyklu a frekvencia kŕmenia. Pri nižšom obsahu NDV by mali
byť častice objemových krmív dlhšie, a tým škrob by mal byť v bachore degradovaný
pomalšie. Dôležité je, že obsah NDV po chemickej analýze bude rovnaký bez závislosti
od toho, či bolo krmivo rezané na kratšiu, resp. dlhšiu rezanku. Rozdiel je v tom, že
dlhšie porezané krmivá stimulujú prežúvanie a tvorbu slín. Sliny obsahujú bikarbonáty,
ktoré sú významným pufrom bachorového obsahu. Skrmovanie dlhších častíc
objemových krmív vedie tak isto k presunu trávenia škrobu z bachora do tenkého čreva,
a tým sa znižuje potenciál pre acidózu bachory (YANG a BEACHEMIN, 2006). Ďalej
dlhé častice objemových krmív a ich nerovnomerné zamiešanie ovplyvňujú mieru
selektívneho vyžierania krmív z kŕmnej dávky.
Pri hodnotení štrukturálnych parametrov kukuričnej siláži (tabuľka 4) sme
42
zaznamenali veľmi vysoký podiel častíc s dĺžkou rezanky 8,1 -19 mm. Ostatné
veľkostné frakcie boli pod dolnou hranicou optimálnych hodnôt.
Tabuľka 4 Hodnotenie štrukturálnych parametrov kukuričnej siláži
Sito
Veľkosť otvorov
Veľkosť častíc Optimum priemer min. max.
Mm %
Prvé 19 ˃19 5 ±3 1,80 2,86 17,06 Druhé 8 8,1 - 19 55 ±10 80,80 30,56 68,93 Tretie 1,2 1,3 - 8 40 ±10 16,50 17,06 53,56 Podložka ≤1,2 < 5 0,90 1,43 12,77
Pri hodnotení štrukturálnych parametrov dvoch vzoriek ZKD pre dojnice na
vrchole laktácie sme zistili, že výrazne prekračuje podiel dlhých častíc viac ako 19 mm
(tabuľka 5)
Tabuľka 5 Hodnotenie štrukturálnych parametrov ZKD pre dojnice na vrchole laktácie
pri zakladaní krmiva (ráno)
Sito
Veľkosť otvorov Veľkosť častíc Optimum priemer min. max.
Mm % Prvé 19 ˃19 5 ±3 21,40 8,20 11,20 Druhé 18 8,1 - 19 40 ±10 48,75 48,40 49,10 Tretie 1,2 1,3 - 8 40 ±10 32,70 31,40 34,00 Podložka ≤1,2 ≤ 20 8,85 8,70 9,00
Pri hodnotení štrukturálnych parametrov ZKD pre dojnice na vrchole laktácie
v dvoch vzorkách vo zvyškoch kŕmnej dávky (nedožerky), ktoré boli odobraté večer
sme zistili, že dojnice uprednostňovali krmivo o veľkosti častíc 1,3 až 8 mm.
Zaznamenali sme vysoký podiel častíc o veľkosti viac ako 19 mm (tabuľka 6).
43
Tabuľka 6 Hodnotenie štrukturálnych parametrov ZKD pre dojnice na vrchole laktácie
v nedožerkoch (večer)
Sito
Veľkosť otvorov Veľkosť častíc Optimum priemer min. max.
Mm %
Prvé 19 ˃19 5 ±3 15,55 14,12 16,98 Druhé 18 8,1 – 19 40 ±10 48,65 46,92 50,37 Tretie 1,2 1,3 – 8 40 ±10 29,31 29,19 29,42 Podložka ≤1,2 ≤ 20 6,14 6,09 6,19
4.1.2 Hodnotenie obsahu neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV)
Vláknina je vo výžive prežúvavcov veľmi dôležitá. Je zdrojom energie,
zachováva funkciu bachora a zdravia zvierat. NDV je najpresnejším ukazovateľom
stavebných zložiek bunkových stien rastlín. Je vo veľmi úzkom korelačnom vzťahu
k príjmu sušiny a celkovej aktivite prežúvania, limituje stráviteľnosť živín jednotlivých
krmív. Podľa PETRIKOVIČA a SOMMERA (2002) by podiel NDV v sušine v kŕmnej
dávky nemal klesnúť pod 45 % . VAJDA (2007) odporúča zastúpenie NDV v kŕmnej
dávke pre zasušené dojnice 50 %, v príprave na pôrod 38 %, pre dojnice do troch
týždňov po otelení 35-36 %, pri úžitkovosti nad 45 litrov mlieka 26-28 %, pri
úžitkovosti 30-45 l mlieka 28-32 %, pri úžitkovosti 20-30 l 33-37 % a pri úžitkovosti 20
l mlieka 38-42 %. Na základe NRC (2001) by mal byť minimálny obsah NDV v kŕmnej
dávke 25 %, pri 75 %-nom zastúpení objemových krmív. Potreba NDV závisí od
viacerých faktorov, ako je úžitkovosť, štádium reprodukčného cyklu, frekvencia
kŕmenia. Platí však, že pri nižšom obsahu NDV by mali byť častice objemových krmív
dlhšie a škrob by mal byť v bachore pomalšie degradovaný. Treba zdôrazniť aj to, že
obsah NDV po chemickej analýze bude rovnaký bez ohľadu na to, či bolo krmivo
rezané na kratšiu resp. dlhšiu rezanku. Rozdiel je v tom, že dlhšie porezané krmivá
stimulujú prežúvanie a tvorbu slín, ktoré sú obsahom bikarbonátov významným pufrom
bachorového obsahu. Skrmovanie dlhších častíc objemových krmív vedie k presunu
trávenia škrobu z bachora do tenkého čreva, čo znižuje potenciál pre bachorovú acidózu
(ŠIMKO et al.,2010c).
Obsah neutrálnedetergentnej vlákniny, ktoré sme hodnotili v kŕmnych dávkach
je uvedený v tabuľke 7. V kŕmnych dávkach pre dojnice tri týždne pre otelením sa
zistilo vyšší obsah NDV, a to 44,71 %, ako sú optimálne hodnoty.
44
Tabuľka 7 NDV v ZKD pre dojnice podľa produkčných fáz
Fáza
Optimum Priemer min. max.
NDV %
3 týždne pred otelením 32 - 38 44,71 44,71 44,71 3 týždne po otelení 30 - 35 31,24 29,76 32,82 vrchol laktácie 28 - 33 30,74 29,62 31,81
4.1.3 Hodnotenie obsahu fyzikálne efektívnej NDV (feNDV)
Obsah feNDV sme hodnotili v kŕmnych dávkach pre dojnice vo vrchole laktácie
a v kukuričnej siláži. Podľa výpočtov nám vyšiel výsledok 21,56 % feNDV, a to vo
vzorkách, ktoré sa odobrali pri zakladaní krmiva. Vo vzorkách, ktoré boli odobraté zo
zvyškov kŕmnej dávky (nedožerky) sme zistili výsledok 19,73 %. Obidva výsledky nám
vyšli podľa odporúčaných hodnôt t.j. neklesli pod hodnotu 19 %. Pri kukuričnej siláži
nám vyšiel výsledok 35, 56 % feNDV.
4.1.4 Hodnotenie obsahu acidodetergentnej vlákniny (ADV)
Obsah acidodetergentnej vlákniny, ktoré sa hodnotili v kŕmnych dávkach je
uvedené v tabuľke číslo 8. V kŕmnych dávkach pre dojnice tri týždne pred otelením sa
sme zistili v priemere vyšší obsah ADV 26,26%. Obsah ADV vyjadruje mieru
lignifikácie objemových krmív, ktoré boli použité v kŕmnych dávkach
(MASKAĽOVÁ, 2008). Pri vyššom obsahu ADV v kŕmnych dávkach tesne pred
otelením je podstatné postupné zvyšovanie škrobu v kŕmnych dávkach dojníc. Je to
veľmi dôležité z hľadiska prevencie acidózy (OWENS et al., 1998). Pri prechode na
vysoké dávky jadrových krmív adaptácia bachorovej mikroflóry pretrváva 3 až 4 týždne
(HUNTINGTON et al., 1981). Kompletný rozvoj bachorovej sliznice proliferáciou
bachorových papíl, t.j. zväčšenie dĺžky a šírky papíl sa dôjde po 5 – 6 týždňoch, ale pri
skrmovaní koncentrovaného typu kŕmnej dávky týždňoch (DIRKSEN et al., 1985). Keď
je počas zasušenia kŕmna dávka energeticky menej hodnotná, tak sa redukuje veľkosť
papíl bachora a tak isto sa redukuje ich absorpčná plocha. Aby bola dostatočná veľkosť
absorpčnej plochy počas vrcholu laktácie je 3 – 4 týždne pred očakávaným pôrodom
pridávať 3 – 5 kg jadrových krmív (MASKAĽOVÁ, 2008). V kŕmnych dávkach
skrmovaných dojniciam tri po otelení a na vrchole laktácie bol priemerný obsah
45
acidodetergentnej vlákniny nižší, ako je odporúčania. Toto bolo spôsobené vysokými
dávkami jadrových kŕmnych zmesí v zmiešaných kompletných kŕmnych dávkach.
Tabuľka 8 ADV v ZKD pre dojnice podľa produkčných fáz
Fáza
Optimum X min. max.
ADV %
3 týždne pred otelením 23 - 25 26,26 26,26 26,26 3 týždne po otelení 21 - 23 19,31 17,79 20,17 vrchol laktácie 20 - 22 18,56 17,79 19,37
4.1.5 Hodnotenie obsahu nevláknitých sacharidov (NVS)
Tým, že sa zvyšuje podiel koncentrovaných jadrových krmív, ktoré sú donorom
nevláknitých sacharidov (NVS), tak sa zvyšuje aj výživná hodnota kompletných
kŕmnych dávok koncentrácie energie. Sú to sacharidy bunkového obsahu. Patrí k nim
škrob, jednoduché sacharidy, organické kyseliny a iné rezervné sacharidy. Sú to rýchlo
fermentovateľné sacharidy v bachore, ktoré výrazne vplývajú na priebeh fermentačných
procesov a aciditu bachorovej obsahu. Ich vysoký podiel ovplyvňuje príjem sušiny,
stráviteľnosť neutrálnedetergentnej vlákniny a syntézu mikrobiálnych bielkovín
(KONONOFF et al., 2003; BEAUCHEMIN, 2007; MASKAĽOVÁ, 2008).
V hodnotených kŕmnych dávkach skrmovaných tri týždne po otelení bol priemerný
obsah nevláknitých sacharidov vyšší, ako je optimum (tabuľka 9).
Tabuľka 9 Obsah NVS v KKD pre dojnice podľa produkčných fáz
Fáza
Optimum X min. max.
NVS %
3 týždne pred otelením 30 - 35 32,36 32,36 32,36 3 týždne po otelení 32 -38 39,74 37,75 41,66 vrchol laktácie 36 -42 41,79 40,77 43,35
Priemerný obsah ľahko stráviteľných sacharidov by mal byť približne 50 – 60 %
v sušine kŕmnej dávky, čo nám vlastne zabezpečuje vysokú úžitkovosť dojníc. Pri
jednostrannom nadbytku zapríčiňuje depresívny vplyv na stráviteľnosť živín, a to je
spôsobené zmenou tvorby a pomeru unikavých mastných kyselín v bachore. UMK
zhoršujú podmienky rozvoja celulolytických baktérií. Zvýšené množstvo NVS
46
zvýšením skrmovaním jadrových krmív zapríčiňuje narastanie koncentrácie niektorých
unikavých mastných kyselín a aj pomer kyselín C2:C3 je oveľa užší (OBA a ALLEN,
2003). Dôsledkom tohto sa znižuje pH, a tým narastá riziko acidózy bachorovej
tekutiny. Určiť zviera, ktorá trpí subklinickou bahorovou acidózou je ťažké, pretože
klinické príznaky nie sú špecifické pre acidózy. Pri dojniciach sa môže prejaviť
hnačkami, znížením hmotnosti, pokles v produkcii mlieka, zmenami obsahu zložiek
mlieka (hlavne pokles obsahu tuku) a narastá aj citlivosť na ďalšie metabolické
poruchy. Opakované prejavy subklinickej bachorovej acidózy môže spôsobiť
poškodenie povrchu steny bachora (KRAUSE a OETZEL, 2006). Tým, že sa naruší
stena bachora, začnú vstupovať toxické látky do krvného obehu, a to má za príčinu
vzniku pečeňových abscesií a zápalových reakcií. (GOHZO et al., 2005). Bachorová
acidóza môže spôsobiť výkyvy v príjme krmiva. Tým, že sa znižuje pH bachora,
znižuje sa aj príjem krmiva, a tým klesá aj tvorba UMK v bachore. Zas pri zvýšení
obsahu bachorovej tekutiny, sa zvyšuje príjem krmiva, čo zapríčiňuje nadmernú
produkciu kyselín a celý cyklus sa opäť opakuje. Subklinická bachorová acidóza
spôsobuje zníženie stráviteľnosti vlákniny v bachore. BEAUCHEMIN (2007)
konštatoval, že pri priemernej hodnote pH bachorovej tekutiny, čo predstavuje hodnotu
6,4, je stráviteľnosť neutrálnedetergentnej vlákniny v bachore 52 %, avšak pri pH 5,8
len 44 %. Efektívnosť produkcie mikrobiálnej bielkoviny v bachore klesá pri
bachorovej acidóze, t.j. množstvo mikrobiálnej bielkoviny vytvorené na jednotku
stráviteľných sacharidov v bachore
4.1.6. Hodnotenie obsahu škrobu
Z neštrukturálnych sacharidov má vo výžive prežúvavcov významnú úlohu
škrob a to z dvoch príčin. Prvá je pomerne rýchla dostupnosť škrobu bachorovým
mikroorganizmom a možnosť jeho fermentácie a získania energie pre bachorové
metabolické procesy. Druhá príčina je efektívne využitie škrobu ako priameho zdroja
glukózy potrebnej pre syntézu mliečneho cukru, laktózy (NOCEK a TAMINGA, 1991;
MILLS et al., 1999b; MATHÉ, 2001; ČEREŠNÁKOVÁ et al., 2005)
Obsah škrobu v hodnotených kŕmnych dávkach je uvedený v tabuľke 10. V
kŕmnych dávkach tri týždne po otelení a na vrchole laktácie boli hodnoty na dolnej
hranici podľa odporúčaných hodnôt.
47
Tabuľka 10 škrob v ZKD pre dojnice podľa produkčných fáz
Fáza
Optimum X min. max.
škrob %
3 týždne pred otelením do 25 14,81 14,81 14,81 3 týždne po otelení 25 - 30 24,52 21,87 25,98 vrchol laktácie 28 -32 26,59 24,72 27,90
Pri vysoko produkčných dojniciach stúpa náročnosť na energetickú hodnotu
kŕmnej dávky. Škrob je nositeľom koncentrovanej energie, a preto musí byť
v optimálnom zastúpení. Hlavne narastá potreba na dostatok fermentovateľného škrobu
pre maximálnu syntézu mikrobiálnych bielkovín, ale aj na vyšší podiel
nedegradovaného škrobu prechádzajúceho do tenkého čreva (NOCEK a TAMMINGA,
1991; SUTTON, 1993; MILLS et al., 1999a; OFFNER a SAUVANT, 2004). Treba
však zdôrazniť aj na kapacitu tenkého čreva, kde sa škrob hydrolyzuje a absorbuje
glukóza (OWENS et al.,1986; VAN VUUREN et al., 1997; MATTHÉ, 2001). Škrob,
ktorý sa nehydrolyzuje v tenkom čreve je potom mikrobiálne degradovaný v hrubom
čreve, respektíve sa vylučuje výkalmi (MATTHÉ, 2001; ČEREŠŇÁKOVÁ et al.,
2005).
48
5 ZÁVER
Dôležité je dodržiavať všetky potreby dojníc. Avšak to nie je jednoduché,
pretože výživa je závislá od jednotlivých produkčných a reprodukčných fáz.
V predloženej diplomovej práci sme hodnotili štrukturálne parametre kŕmnych
dávok a obsah neutrálnedetergentnej vlákniny, acidodetergentnej vlákniny, fyzikálne
efektívnej neutrálnedetergentnej vlákniny, nevláknitých sacharidov a škrobu.
Pri hodnotení štrukturálnych a neštrukturálnych sacharidov v kŕmnych dávkach
dojníc v rôznych produkčných obdobiach sme zistili hodnoty, ktoré boli vyššie
respektíve nižšie, ako sú odporúčané hodnoty.
Priemerný obsah NDV v posudzovaných kŕmnych dávkach pre dojnice pred
otelením bol 44,71 %, čo nezodpovedá optimálnemu rozpätiu 32 až 38 % (NRC, 2001).
Obsah NDV v kŕmnych dávkach skrmovaných do 3 týždňov po otelení bol 31,24 %, čo
bolo v súlade s odporúčaním. Podobne tomu bolo aj pri hodnotení kŕmnych dávok,
ktoré boli skrmované dojniciam na vrchole laktácie, ktoré tiež spĺňali odporúčané
hodnoty. Zvýšený obsah NDV bol z dôvodu horšej kvality objemových krmív, pretože
zber a konzervovanie bolo uskutočnené v neskoršej fenologickej fáze. Obsah ADV bol
v produkčných fázach tri týždne po otelení a vo vrchole laktácie pod dolnou hranicou
odporúčaných hodnôt. Priemerné hodnoty obsahu škrobu boli v zmysle odporúčaní
v produkčnom období tri týždne pred otelením. To znamená, že obsah škrobu
v kŕmnych dávkach skrmovaných do troch týždňov pred otelením neprekračoval 25 %.
V kŕmnych dávkach po otelení bol priemerný obsah škrobu 24,52 %, pričom minimálna
hodnota bola 21,87 % a maximálna hodnota 25,98 % a u dojníc vo vrchole laktácie bol
priemerný obsah 26,59 %, minimálna hodnota bola 24,72 % a maximálna 27,92 %.
Veľmi dôležitá je tiež štruktúra, ktorá vplýva na fermentáciu v bachore.
Fyzikálna štruktúra stimuluje dobu žrania a intenzitu žuvania, prežúvania, sekréciu slín,
a tým udržiavanie optimálnej hodnoty pH, aktivity celulolytickej mikroflóry, tvorby a
pomeru kyseliny octovej a propiónovej v bachore, potrebných pre syntézu mliečneho
tuku. Hodnotenie fyzikálne efektívnej neutrálnedetergentnej vlákniny je podstatné pre
optimalizáciu kŕmnych dávok a tým udržiavame zdravý bachorový obsah. Keď je
štruktúra príliš jemná spôsobuje to zdravotné problémy, a čo má negatívny vplyv na
reprodukčné a produkčné ukazovatele. Hodnoty fyzikálne efektívnej
neutrálnedetergentnej vlákniny vo vzorkách krmív pre dojnice vo vrchole laktácie boli
podľa odporúčaných hodnôt, a to viac ako 19 %.
49
6 NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV
Vo výžive prežúvavcov tvoria sacharidy najdôležitejší zdroj energie. Ich využitie
závisí hlavne od ich zdroja. Ako zásadné pre prežúvavce zvierat je ich trávenie, ktoré
prebieha temer na 100 % v bachore..
Zdravé bachorové prostredie je dobrý predpoklad pre zvyšovanie produkcie a
dosahovanie genetického potenciálu dojníc pri udržiavaní produkčného zdravia stáda.
Zvyšovanie koncentrácie živín v kŕmnej dávke vysoko produkčných dojníc
maximalizuje fermentačnú aktivitu, produkciu unikavých mastných kyselín a syntézu
mikrobiálnych bielkovín pre podporu mliekovej produkcie.
Preto je dôležité, aby v kŕmnej dávke bolo dostatok živín pre pokrytie potreby
na:
• záchovu (udržanie životných funkcií – pohyb, prežúvanie, trávenie,
termoreguláciu a pod.),
• produkciu mlieka, rast a vývoj plodu a produktov gravidity, prírastok
hmotnosti v 2., resp. 3. tretine laktácie (elimináciu strát hmotnosti na
začiatku laktácie),
• ukončenie rastu (prírastok hmotnosti kráv na 1., resp. 2. laktácii).
Keďže sa prechádza na celoročné skrmovanie konzervovaných krmív a zvyšuje
koncentráciou energie, veľmi dobrými organoleptickými vlastnosťami ovplyvňujúcimi
príjem sušiny a aeróbnou stabilitou.
Zo spracovaných literárnych zdrojov vyplýva, že je potrebné posudzovať vrátane
živinového zloženia aj štruktúru kŕmnej dávky, a to pomocou separátora častíc
skladajúcich sa zo sít s otvormi 19, 8 a 1,2 mm. Dôležité sú rozdiely pri rôznej dĺžke
rezanky v obsahu fyzikálne efektívnej neutrálnedetergentnej vlákniny.
50
7 POUŽITÁ LITERATÚRA
BAČINA, J. a kol. 1974. Živočíšna výroba I., Príroda: Bratislava 1974, s. 294 - 295.
BEAUCHEMIN, K.A. Ruminal acidosis in dairy cows: Balancing physically efective
fiber with starch availability. [ on-line ]. 2007, [cit. 2009-01-10]. Dostupné na internete:
http://dairy.ifas.ufl.edu/rns/2007/Beuchemin.pdf
BÍLEK, J. 1969. Laktácia. In.: Holub, A et al.: Fyziológia hospodárskych zvierat.
Praha: SZN, 1969, s.623
BJELKA, M a kol. 2001. Kvalita mléka a dojivost při živinově restrikitvním krmení
krav. In: Náš chov, roč. 61, 2001, č. 1, s. 12-15.
BLAXTER, K. L. 1962. The energy Metabolism of Ruminants. London: Hutshinson,
1962
BURDA, F. - VIRČÍKOVÁ, M. 1986. Základy živočíšnej výroby. Bratislava: Príroda,
1986, s. 178 - 208.
CLARK, J. H. - KLUSMEYER, T. H. 1989. Productivity in dairy cattle Feed.
Mgmt., In. Journal of science Food and Agric. roč. 40, 1989, č. 6, s. 16 - 25.
ČEREŠŇÁKOVÁ, Z. 1998. Sacharidy vo výžive prežúvavcov. In: Slovenský chov, roč.
3, 1998, č. 3, s. 43-45.
ČEREŠŇÁKOVÁ, Z. – CHRENKOVÁ, M. – KOPČEKOVÁ, J – SOMMER, A. –
ŽITŇAN, R. – Effect of maize grain treatment on ruminal fermentation and the site and
extent of starch digestion in cows. In J. Amin. Feed Sci., 14, 2005, 79-91.
DANFAER, A. - AGERGAAND, N. - AAES, O. 1998. Relationships berween
composition, metabolism and production in dairy cows. VI. World Conference on
Animal Production. Finland: Helsinki, 27 th Juni - 1 st July, 1998.
DANFAER, A. - AGERGAAND, N. - TETENS, V. 1988. In vivo daterminantion of
the relative contributions of propionate and aminoacids. to gluconeogenesis in lactating
ruminants. VI. World Conference on Animal production. Finland: Helsinky, 1988.
51
DIRKENS, G.U. – LIEBICH, H.G. – MAYER, E. Adaptive changes of the ruminal
mucosa and their functional and clinical significance. In. Bovine Pract. 20, 1985, 116.
FLACHOWSKY, G. – BALDEWEG, P. – SCHEIN, G. 1992. A note the in sacco
dry matter degradability of variously processed maize grains and of different maize
varietes in sheep. Anim. Feed Sci. Technol., 39, 173 - 181.
FLATNIZER, F. 2000. Štruktúra a vláknina: Protiklad v energetickom hodnotení
kŕmnej dávky dojníc. In: Slovenský chov, roč. 5, 2000, č. 4, s. 41- 42.
FLATT, W. P. - MOE, P. W. - MUNSON, A. W. 1969. Energy utilization by high
producing dairy cows. 2 Summary of energy balance experiments with lactating
Holstein 18 cows. Energy metabolism of farm animals, Neweastle, Oriel Press Ltd.,
1969, s. 235 - 251.
FROUS, P. - VAŠUT, P. - KRKOŠKA, J. - MEISL, J. 1993. Výživa dojníc a obsah
bílkovín v mléce. In: Náš chov, roč. 53, 1993, č. 10 - 11.
GERSTӒNDA, P. a kol. 2008. Stimulace bachorového metabolizmu u
vysokoprodukčných dojníc. In: Moderní výživa zvierat. 2008, č. 7, s. 22.
GOHZO, G.N. – PLAIZIER, J.C. – KRAUSE, D.O. - KENNEDY, A.D. –
WITTENBERG, K.M. Subactute ruminal acidosis induces ruminal lipopolysacharide
endotoxin release and triggers an inflammatory response. In J. Dairy., 88, 2005, 1399-
1403.
GRANT, R.J. Interaction among forages and nonforage fiber sources. In J. Dairy Sci. ,
80, 1997, 1438-1446.
HAAS, M. 2001. Problematika výživy dojníc v prechode obdobia státia na sucho
obdobia laktácie. In: Maxiinfo, SHA Ivanka pri Dunaji august 2001, s. 5 - 6.
HERRERA-SALDANA, R. - HUBER, J. T. 1989. Influence of varying protein and
starch degradabilities on perfomance of lacting cows. In: Journal of dairy science, roč.
72, 1989, č. 6,s. 1477-1483.
HOHEN, W. - PRINS, R. A. 1977. Carbohydrate fementation by the rumen
ciliate Dasytricka zuminantorin. In: Protisttologica, roč. 13, 1977, č. 4s. 599 - 606.
52
HORNIAKOVÁ, E. - PAJTÁŠ, M. 2007. Základy výživy. SPU: Nitra, 2007, s. 14-20.
HANUŠ, O. 1995. Idikační význam a hodnoty některých složek a vlastností mléka pro
použití v praxi. In: Výzkum v chovu skotu, roč. 37, 1995, č. 1, s. 4-10
HANUŠ, O. 1995. Vliv výživy na kvalitu mléka - nekteré praktické aspekty. In:
Význam v chovu skotu, roč. 37, 1995, č. 2
HUNTINGTON, G.B – BRITON, R.A. – PRIOR, R.L. Feed intake, rumen fluid
volume, and turnover, nitrogen and mineral balance and acid-base status of wethers
changed from low to high concetrate diets. In J. An. Sci., 52, 1981, 1356-1385
ILLEK, J. 2007. Tepelný stres dojníc – zdravá produkce a reprodukce. In: Náš chov,
roč. 67, 2007, č. 6, s. 63-65.
ILLEK, J. – MATEJÍČEK, M., VLČEK, M. – VLČEK, M.1 2007. Rumex SC
vhodné aditívum pre vysokoprodukčné dojnice, In: Slovenský chov, roč. 12, č. 12, 2007
s. 34-36.
JUNG, H.J. – ALLEN, M.S. Charakteristic of plant-cell walls affecting intake and
deigestibility of forages by ruminants. In J. Amin Sci., 73, 1995, 2774-2790
KANDRACHIN, I. 1969. Nedostatok uhľohydrátov v kŕmnej dávke narúša premenu
látkovú. In: Moločnoje i mjasnoje skotovodstvo, 1969, č. 12, s. 3 - 39.
KAUFMANN, T. G. E. - KIRCHGESSNER, M. 1987. Futteraufnahme und
Nährstoffverdaulichkeit bei der Milchkuh Während und energetischer Uberversorgung.
1. Zum Einfluss uberhohter Energirzufuhr bei laktisrenden Kuhen und dadurch
bediengte Folgewirkungen. In: Zeitschrift fur Tierphysiologie, Tiernährung und
Futtermittelkunde, roč. 57, 1987, č. 5, s. 237-251.
KIRST, E. - KRENKEL, K: :JACOBI, U. 1996. Untersuchunngen des
Harnstoffgehaltes der Milch zur Beurteilung der Futterung. In: Deutsche Molkerei
Zeitung, roč. 117, 1996, č. 13, s. 601-610.
KLEJMENOV, N. J. – GRUZDEV, N. V. – KURILOV, P. N. – POLEŽAJEV, V.
V. – MICHAJLOV, V. V. 1986. Raciony s različnym urovnem legko perevarimych
uglevodov i proteina. In: Životnovodstvo, č. 1, 1968, s. 36 – 38.
53
KONONOFF, P.J. – HEINRICHS, A.J. – BUCKMASTER, D.R. Modification of
the Penn State forage and total mixed ration particle separator and the effects of
moisture content on its measuremants. In J. Dairy Sci. 86, 2003, 1858-1863.
KOPČEKOVÁ, J. 2002. Vplyv miagania a šrotovania kukurice a pšenice na bachorvú
degradovateľnosť a črevnú stráviteľnosť škrobu u hovädzieho dobytka. In: Dni výživy
zvierat. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej konferencie. Nitra 19. – 20.
september 2002. Nitra: SPU, Banská Bystrica: VÚTPHP, s. 14 – 16.
KOVÁČ, M. a kol. 1989. Výživa a kŕmenie hospodárskych zvierat. Bratislava: Príroda,
1989, s. 8 - 221.
KOZÁKOVÁ, J. 1998. Použitie tuku v kŕmne dávce dojníc. In: Náš chov. roč. 58,
1998, č. 9.
KRAČMÁR, S. 1989. Biologický význam živín. In: KOVÁČ, M. et al. Výživa a
kŕmenie hospodárskych zvierat. Bratislava: Príroda 1989, s. 522
KRAUSE, D.O – OETZEL, G.R. Understanding and preventing subacute ruminal
acidosis in dairy herds. In Amin. Feed Sci. Tecnol., 126, 2006, 215-236.
LABUDA, J. 1972. Vplyv chemického zloženia krmív a kŕmnych dávok na
stráviteľnosť živín a úžitkovosť prežúvavcov. In: Agrochémia, roč. 12, 1972, č. 11, s.
321-324.
LABUDA, J. – KRÁČMAR, S. 1987. Kŕmenie hovädzieho dobytka. Bratislava:
Príroda 1987, s. 70 – 74.
LEBZIEN, P. – ENGLING, F. P. 1986. On the influence of two rations of grass-
silage and concentrates mixtures with different sources of carbohydrates on rumen
fermentation and nutrient digestibility in dairy cows. In: Journal of Animal Physiology
and Animal Nutrition, roč. 74, č. 4–5, s. 36-38
LUPPING, W. 1990. Hohe Eiweisshalte durch Futterungs unterstutzen. In: Deutsche
Schwarzbunte, roč. 14, 1990, č. 1, s. 28 - 30.
LYKOS, T. - VARGA, G. A. 1995. Effects of processing methods on degradation
characteristic of protein. In: CERNEAU, P. et al., In: Journal of dairy science, roč. 78,
1995, č. 10, s. 1798-1801.
54
MASKAĽOVÁ, I. Nutričná regulácia fermentačných a syntetických funkcií bachora.
Dizertačná práca. Košice: UVL, 2008. 156 s.
MATTHÉ, A. Nährstoffumsetzung im Verdauugstrakt des Rindes nach Eisatz
unterschiedlicher Mengen an Mais – oder Weizenstärke (Dissertation arbeit), Giessen:
Justus-Liebig-Universität, 2001, 176 p.
MERTENS, D.R. Chalanges in measuring insoluble dietary fibre. In J. Amin. Sci., 81,
2003 3233-3249
MIKYSKA, F. 1998. Optimalizace výživa dojníc. In: Náš chov, roč. 58, 1998, s. 40 -
42.
MILLS, J.A.N. – FRANCE.J. – DIJKSTRA, J. A review of staech digestion in the
lactating dairy cow and proposal for a mechanistic model: II. Postruminal starch
digestion and small intestinal glucose absortion. In J. Amin. Feed Sci., 8, 1999, 451-481.
MITRÍK, T. 2010. Výživa dojníc a efektívna výroba mlieka v súčasnosti. In: Slovenský
chov. 2010, č. 1, s. 38.
NOCEK, J.E. – TAMMINGA, S. Site of digestion of starch in the gastrointestinal
tract of dairy cows and its effect on milk yield and composition. In J. Dairy. Sci. 74,
1991, 3598-3629.
NRC, 2001. CROMWELL, G.I. et al. Nutrient requirements of dairy cattle. Seventh
revised eddition. National academy press, 2001. 408 p.
OBA, M. – ALLEN, M. S. Effects of corn grain conservation method on ruminal
digestion kinetics for lactating dairy cows at two dietary starch concentrations. In J.
Dairy Sci., 86, 2003, 184-194.
OFFNER, A. – SAUVANT, D. Prediction of in vivo starch digestion in cattle from ina
situ data. In Anim. Feed Sci. Technol., 111, 2004, 41-56.
OWENS, F.N. – GOETSCH, A.L. Digesta passage and microbial protein
synthetisis. In MILLIGAN, L.P. – GROVUM, W.L. – DOBSON,A. Control of
Digestion and Metabolism ina Ruminants. Prentice-Hall, Englewood Cliffs, New
Jersey, 1986. 196-223.
55
OWENS, F. N. - ZINN, R. A. - KIM, Y. K. 1986. Journal of animal science, roč. 63,
1986, č. 6, s. 1634-1648.
PAJTÁŠ, M. 1995. Kŕmenie dojníc. In: DEBRECÉNI, O. - BÍRO, D. - BOGDÁNYI,
I. a i.: Praktická škola chovateľa hovädzieho dobytka. Nitra: VŠP, 1995, s. 56 - 57,
ISBN 80-7137-256-0
PAJTÁŠ, M. 1996. Výživa vysokoprodukčných dojníc. Nitra: SPU 1996, s. 10-25,
ISBN 80-7137-244-7
PAJTÁŠ, M. 1997. Význam stabilného bachorového prostredia vysokoúžitkových
dojníc. In: Slovenský chov, roč. 2, 1997, č. 9, s. 18 - 19.
PAJTÁŠ, M. - Bíro, D. - Hanzlík, K. 1993. Vplyv skrmovania repkových výliskov na
úžitkovosť dojníc. In: Výživná hodnota krmív a ich vplyv na kvalitu živočíšnych
produktov. Zborník prác z vedeckej konferencie. Nitra 16. - 17. júna 1993. Nitra: VES
VŠP, 1993, s. 199.
PAJTÁŠ, M. - Bíro, D. - LISÁ, V. 1995. Repkové pokrutiny vo výžive dojníc a kvalite
mliečneho tuku ( Milk fatt composition on feeding rape - seed cake). In: Najnovšie
biotechnologické a technické hľadiská na výrobu a využitie krmív, kŕmnych zmesí,
koncentrátov a kŕmnych aditív vo výžive zvierat. Zborník prác z XV. vedeckej
konferencie: Ivanka pri Dunaji 14. - 15. novembra 1995. Ivanka pri Dunaji: Výskumný
ústav krmivársky, 1995, s. 172 - 175.
PAJTÁŠ, M. – BÍRO, D. – ŠIMKO, M. 2006. Kŕmenie prežúvavcov. Nitra: SPU.
2006, s.80-81.
PAJTÁŠ, M. - PETRIKOVIČ, P. 1987. Vplyv skrmovania jadrových krmív v rôznej
fyzikálnej forme na príjem a využitie živín. Výskumná správa. Nitra. VÚŽV, 1987, s.
30.
PAJTÁŠ, M. - PETRIKOVIČ, P. 1994. Usmernená výživa dojníc v období státia na
sucho a ich produkcia na začiatku laktácie. In: Medzinárodná konferencia o reprodukcii
hospodárskych zvierat. Nitra: VŠP 1994, s. 73 - 77.
PETRIKOVIČ, P. – SOMMER, A. Potreba živín pre hovädzí dobytok. 1. Vyd. Nitra:
VÚŽV, 2002, s. 62
56
PIATOWSKI, B - VOIGT, J. 1988. Zur Wirking von Rohfaser Stärke und Zucker in
der Milchkuhfuttererung. In: Tierzucht, roč. 43, 1988, č. 2, s.58 - 60.
PINĎÁK, J. 1996. Základné postupy výživy kŕmení dojníc, roč. 38, 1996, č. 1, s. 22.
PLASCENCIA, A. - ARELLANO, G. E. - CALDERON, J. F. 1998. Influence of
craked, gross grind or finely grind of corn on digestion and rumen function in steers fed
a corn-based finishing diet. In: Joint Meeting Abstract, 1998, s. 337.
POZDÍŠEK, J., BJELKA, M. 2002. Výživa a krmení skotu v systému bez tržní
produkce mléka. In: Obhospodařovaní travních porastu a jejich využití skotem v době
přibližovaní ČR do Evropské unie. Praha: Sborník z mezinárodní vědecké konference
VURV v Praze. 2002, s. 165-173. ISBN 80-86555-11-9
POSSOW, N. - BERGNER, H. - JACOBI, U. 1980. Pathophysiologische Aspekt der
Kohlenhydratvewerterng beim Wiederkäuer. In: Monatschefte fur Veterinärmedizin,
1980, č. 9, s. 338.
RIJPKEMA. Y. S. 1968. De imvoed van betrijsfaktoren op het anatom van acetonemie
en elopende melkziekte biál melkkoeien. In: Mededelingen Landbouwhogeschool, roč.
68, 1968, č. 1. s. 123 - 125.
RITTER, M. 2002. Obsah tuku a bielkovín v mlieku a možnosti ich ovplyvňovania
výživou. In: Maxiinfo, 2002, č. 5, s. 14-15.
ROBINSON, P. H. - TAMMINGA, S. - VUUREN, A. M. 1987. Influence of delining
level of feed intake and varying the proportion of starch in the concentrate on milk
production and whole tract digestibility in dairy cows. In: Livestok production science,
roč. 17, č. 1, s. 19 – 35.
ROHR, K. 1986. Physiological aspects in tha rumen in relation to the production in
ruminants. Archiv fur Tierernährung, 1986, č. 36, s.182.
SEDLÁKOVÁ, L. - KOLÁŘ, I. 1973. Vztah mezi stravitelností organiíckých živín a
poměrem dusíkatých látek k bezdusíkatým látkam výtežkovým v krmnych dávkach
dojníc. In: Živočíšna výroby, roč. 18, 1973, č. 4, s. 241-248.
SEDLIAK, V. 1997. Vplyv pasenia na úžitkovosť dojníc. In: Poľnohospodárstvo, roč.
43, 1997, č. 4 - 5. In: Slovenský chov. č. 1. 2010. s. 16 -18.
57
SOMMER, A. 1996. Výživa dojníc a kvalita mlieka. Nitra: VÚŽV, 1996, s. 16-40.
SOMMER, A. a kol. 1997. Štúdium vplyvu rôzneho pomeru cukru a cukru so škrobom
k močovine a vláknine, na fermentáciu v bachore, stráviteľnosť živín a retenciu dusíka.
Nitra: VÚŽV, 1997, s. 48.
SOMMER, A.- PAJTAŠ, M. - HERCEG, J. 1975. Štúdium energetickej dotácie
procesu proteosyntézy z nebielkovinového dusíka u výkrmového dobytka. Výskumná
správa. Nitra: VUŽV, 1975, s. 97.
SOVA, Z. a kol. 1990. Fyziologie hospodářskych zvířat. Praha: Státní zemědělské
nakladatelství, 1990. s. 82 – 169.
SUTTON, J. D. 1980. Influence of nutritional Factors on the yield and contend of milk
fat. In: Factor offencting the yields and contens of milk constituens of commercial
importance. Bull. Int. Dairy Fed., 1980 s. 126 - 134.
SUTTON, J.D. Role of carbohydrates in ration for dairy cows. In Proc. Of 44th EAAP
Meeting, Commission on Animal Nutrition and cattle production, Aartus, Denmark,
1993, 54-59.
STEINWIEDDER, A. 2002. Krmení krav tržní produkce mléka. Trvalé travní porosty
a chov přežvýkavcu v ČR a v kandidátských zemích a v EU. In: Chov a šlechtení skotu
pro konkurenceschopnou výrobu 2002. Rapotín: VUCHS 2002, ISBN 80-903-142-0-1
ŠIMKO, M.-ČEREŠŇÁKOVÁ, Z.-BÍRO,D.-CHRENKOVÁ,M.-KOPČEKOVÁ,J.-
JURÁČEK,M.-GÁLIK,B. 2010.Sacharidy vo výžive prežúvavcov. Nitra: SPU, 2010,
s. 8-27a. ISBN 978-80-552-0337-9
ŠIMKO, M. 2010. Vplyv štrukturálnych a neštrukturálnych sacharidov na využitie
živín u prežúvavcov : habilitačná práca. Nitra: SPU, 2010. s. 146b.
ŠIMKO, M. - BÍRO, D. - JURÁČEK, M. – GÁLIK, B. 2010. Nové trendy vo výžive
hovädzieho dobytka. In Slovenský chov, roč. 16, 2010, č. 1, č. 16 – 18c.
TAMMINGA, S. - VUUREN, A. M. 1987. Influence of delining level of feed intake
and varying the proportion of starch in the concentrate on milk production and whole
tract digestibility in dairy cows. In: Livestock production science, roč. 17, 1987, č. 1, s.
19-35.
58
THEURER, C. B. 1986. Grain processing effects on starch utilization by ruminants. In
J. Anim. Sci. 1986, 63: 1649 1662.
VAJDA, V. – MASKAĽOVÁ, I. Vplyv sacharidového zloženia kŕmnej dávky na
bachorový a intermediárny metabolizmus v peripartálnej fáze u dojníc. In VII. Kábrtový
dietetické dny. Brno: VFU, 2007, s. 106-114
VAN VUUREN, G.A. – KOLVER, E.S Microbial and animal limitation to fiber
digestion and utilization.In J. Nutr., 127, 1997, 819-823.
VISSER, H. 1980. Het effect van het percentage zatmeel en suikers in rundveevoeders
op de voaderpname en de gelovgen daarvan voor de melkproduktie. In:
Badrijfsontwikkeling, roč. 11, 1980, s. 1041-1047.
VOIGT, J. - PIATOWSKI, B. - KRAWIELITZKI, R. - TRAUTMANN, K. O.
1977. Die Wirkung der physikalischer Form von Trockengrunfutter und vershiedener
Stärkequellen auf den Ort der Verdauung der Kohlenhydrate und des Proteins sowie die
bakterielle Proteinsynthese im Pansen der Kuh. In: Archiv fur Tierernährung, roč. 27,
1977, č. 5, s. 393-402.
Výnos MP SR č. 2136/2004-100 z 23. Augusta 2004
WEURDING, E. – POEL, T. 1998. Processing alters starch degradation in dairy feeds.
In: Feed Tech, roč. 2, č. 5, s. 31-33.
WIKELMANN, J. 2001. Použitie tuku vo výžive a krmení dojníc. In: Úspech v
maštali, roč. 6, 2001, č1 – 2
YANG, W.Z. – BEUCHEMIN, K.A. Physically effective fiber: Method of
determination and effects on chewing, ruminal acidosis, anddigestion by dairy cows. In
J. Dairy Sci. 89. 2006, 2618-2633.
YING, I. - ALLEN, M. S. - HAAR, M. J. 1998. Effect of fineness of grinding und
conservation method of corn grain on ruminal and whole tract digestibility and ruminal
microbial protein production of Holstein cows in early lactation. In: Joint Meeting
Abstract, 1998, s. 339.
ZEMAN, L. 2002. Výživa a krmení hospodařských zvířat, 2002. s. 2 - 30.
59
http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/silaz.htm?start
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hd/chovhd03.htm
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hd/chovhd03.htm?start
60
PRÍLOHY
61
Kŕmna dávka 1.)
Tabuľka 11 Charakteristika skupiny Tabuľka 12 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100,00 45,70 OK (%) 44,98 58,98 NL (%) 16,80 7,68 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,32 3,34 ADV (%) 18,48 8,45 NDV (%) 30,72 14,04 NDV z OK (%) 71,83 32,83 feNDV (%) 22,09 10,10 NVS (%) 40,38 18,45 Škrob (%) 25,98 11,87 Tuk (%) 4,90 2,24 Popol (%) 10,25 4,69
Tabuľka 13Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
siláž zo zavädnutej hmoty 10,50 3,36 30,96 21,68 Siláž 8,50 2,72 25,07 17,55 Kukurica 4,30 3,78 12,68 24,42 cukrovarské rezky 4,00 0,92 11,80 5,94 pivovarské mláto 2,00 0,48 5,90 3,10 Sója 2,60 2,34 7,67 15,10 Seno 1,00 0,89 2,95 5,74 Agrocontract lact 0,47 0,47 1,39 3,01 chránený tuk 0,24 0,24 0,71 1,53 sóda bikarbóna 0,25 0,25 0,74 1,61 MgO 56 % 0,05 0,05 0,15 0,32
Spolu 33,91 15,50
Obdobie 3 týždne po otelení
6.9.2010 Živá hmotnosť (kg) 630 BCS 3 Mlieko (kg) 27 Tuk (%) 3,7 Bielkoviny (%) 3,25
62
Kŕmna dávka 2.)
Tabuľka 14 Charakteristika skupiny Tabuľka 15Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100 43,3 OK (%) 73,73 78,74 NL (%) 14,22 6,16 NEL (MJ.kgˉˡ) 6,06 2,63 ADV (%) 26,26 11,37 NDV (%) 44,21 19,14 NDV z OK (%) 82,24 35,61 feNDV (%) 34,12 14,77 NVS (%) 32,36 14,01 Škrob (%) 14,81 6,41 Tuk (%) 3,89 1,68 Popol (%) 8,43 3,65
Tabuľka 16 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
Siláž 17 5,44 66,93 49,46 cukrovarské rezky 3 0,69 11,81 6,27 Seno 3 2,67 11,81 24,28 repkový šrot 2 1,8 7,87 16,4 Agrocontract close up 0,4 0,4 1,57 3,6 pivovarské mláto 0 0 0 0 Slama 0 0 0 0 siláž zo zavädnutej hmoty 0 0 0 0
Spolu 25,4 11
Obdobie 3 týždne po otelení
6.9.2010 Živá hmotnosť (kg) 650 BCS 3,5 Mlieko (kg) 0 Tuk (%) 0 Bielkoviny (%) 0
63
Kŕmna dávka 3.)
Tabuľka 17 Charakteristika skupiny Tabuľka 18 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100,00 44,69 OK (%) 45,23 57,75 NL (%) 16,57 7,40 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,14 3,22 ADV (%) 19,16 8,56 NDV (%) 31,81 14,21 NDV z OK (%) 69,88 31,23 feNDV (%) 22,54 10,07 NVS (%) 41,36 18,48 Škrob (%) 27,32 12,21 Tuk (%) 4,69 2,10 Popol (%) 8,79 3,93
Tabuľka 19 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
siláž 14,50 4,64 29,38 21,04 siláž zo zavädnutej hmoty 12,50 4,00 25,33 18,14 kukurica suchá 6,50 5,72 13,17 25,94 cukrovarské rezky 5,00 1,15 10,13 5,21 pivovarské mláto 5,00 1,20 10,13 5,44 Sója 3,00 2,70 6,08 12,24 Seno 1,50 1,34 3,04 6,05 Agrocontract lact 0,47 0,47 0,95 2,12 repkové výlisky 0,35 0,32 0,71 1,43 sóda bikarbóna 0,25 0,25 0,51 1,13 chránený tuk 0,23 0,23 0,47 1,03 MgO 56 % 0,05 0,05 0,10 0,23
Spolu 49,35 22,05
Obdobie vrchol 6.9.2010 Živá hmotnosť (kg) 630 BCS 3 Mlieko (kg) 36 Tuk (%) 3,8 Bielkoviny (%) 3,27
64
Kŕmna dávka 4.)
Tabuľka 20 Charakteristika skupiny Tabuľka 21 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100,00 47,81 OK (%) 40,65 59,55 NL (%) 16,61 7,94 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,27 3,47 ADV (%) 20,05 9,58 NDV (%) 31,65 15,13 NDV z OK (%) 65,12 31,13 feNDV (%) 23,77 11,37 NVS (%) 38,49 18,40 Škrob (%) 25,93 12,40 Tuk (%) 5,87 2,80 Popol (%) 10,04 4,80
Tabuľka 22 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
siláž 11,50 4,03 34,59 25,32 siláž zo zavädnutej hmoty 8,00 2,16 24,06 13,59 cukrovarské rezky 4,00 0,92 12,03 5,79 kukurica suchá 4,50 3,96 13,53 24,91 Sója 2,50 2,25 7,52 14,15 Bavlník 1,40 1,26 4,21 7,94 Agrocontract lact 0,47 0,47 1,41 2,94 sóda bikarbóna 0,30 0,30 0,90 1,88 chránený tuk 0,23 0,23 0,69 1,43 Slama 0,30 0,28 0,90 1,74 MgO 56 % 0,05 0,05 0,15 0,31
Spolu 33,25 15,90
Obdobie 3 týždne po otelení
10.10.2010 živá hmotnosť (kg) 630 BCS 3 Mlieko (kg) 27 Tuk (%) 3,7 Bielkoviny (%) 3,25
65
Kŕmna dávka 5.)
Tabuľka 23 Charakteristika skupiny Tabuľka 24 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100 45,63 OK (%) 44,17 61,11 NL (%) 16,57 7,56 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,39 3,39 ADV (%) 17,79 8,12 NDV (%) 29,76 13,58 NDV z OK (%) 72,83 33,23 feNDV (%) 21,96 10,02 NVS (%) 41,66 19,01 Škrob (%) 26,45 12,07 Tuk (%) 4,90 2,24 Popol (%) 10,27 4,69
Tabuľka 25 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
siláž 15,00 5,25 32,09 23,26 siláž zo zavädnutej hmoty 12,50 3,38 26,74 14,95 kukurica suchá 7,00 6,16 14,97 27,29 cukrovarské rezky 5,00 1,15 10,70 5,09 Sója 3,20 2,88 6,84 12,76 Bavlník 1,50 1,35 3,21 5,99 repkový šrot 1,00 0,90 2,14 3,99 Slama 0,50 0,46 1,07 2,04 Agrocontract lact 0,47 0,47 1,01 2,07 sóda bikarbóna 0,30 0,30 0,64 1,32 chránený tuk 0,23 0,23 0,49 1,01 MgO 56 % 0,05 0,05 0,11 0,22
Spolu 46,75 22,57
Obdobie vrchol 10.10.2010 živá hmotnosť (kg) 630 BCS 3 Mlieko (kg) 36 Tuk (%) 3,8 Bielkoviny (%) 3,27
66
Kŕmna dávka 6.)
Tabuľka 26 Charakteristika skupiny Tabuľka 27 Obsah živín v kŕmne dávke
PH S
Sušina (%) 100,00 45,63 OK (%) 44,17 61,11 NL (%) 16,57 7,56 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,39 3,39 ADV (%) 17,79 8,12 NDV (%) 29,76 13,58 NDV z OK (%) 72,83 33,23 feNDV (%) 21,96 10,02 NVS (%) 41,66 19,01 Škrob (%) 26,45 12,07 Tuk (%) 4,90 2,24 Popol (%) 10,27 4,69
Tabuľka 28 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
Siláž 13,00 4,21 37,12 26,85 siláž zo zavädnutej hmoty 8,00 2,40 22,84 15,02 cukrovarské rezky 5,00 1,15 14,28 7,20 kukurica suchá 4,60 4,05 13,14 25,33 sója 2,90 2,61 8,28 16,33 Bavlník 0,00 0,00 0,00 0,00 Agrocontract lact 0,47 0,47 1,34 2,92 sóda bikarbóna 0,30 0,30 0,86 1,87 chránený tuk 0,30 0,30 0,86 1,86 Slama 0,40 0,37 1,14 2,30 MgO 56 % 0,05 0,05 0,14 0,31
Spolu 35,02 15,68
Obdobie 3 týždne po otelení
17.1.2011 živá hmotnosť (kg) 630 BCS 3 Mlieko (kg) 27 Tuk (%) 3,7 Bielkoviny (%) 3,25
67
Kŕmna dávka 7.)
Tabuľka 29 Charakteristika skupiny Tabuľka 30 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100,00 48,85 OK (%) 42,65 59,47 NL (%) 16,75 7,68 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,36 3,39 ADV (%) 17,90 8,21 NDV (%) 29,62 13,58 NDV z OK (%) 71,23 32,66 feNDV (%) 21,62 9,91 NVS (%) 43,35 19,87 Škrob (%) 27,90 12,71 Tuk (%) 4,63 2,12 Popol (%) 8,87 4,06
Tabuľka 31 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
Siláž 16,00 5,28 32,15 23,14 siláž zo zavädnutej hmoty 13,00 3,90 26,12 17,09 kukurica suchá 7,50 6,60 15,07 28,92 cukrovarské rezky 7,50 1,73 15,07 7,56 Sója 4,00 3,60 0,04 15,78 bavlník 0,00 0,00 0,00 0,00 Slama 0,60 0,55 1,21 2,42 Agrocontract lact 0,47 0,47 0,94 2,05 sóda bikarbóna 0,30 0,30 0,60 1,31 chránený tuk 0,35 0,30 0,70 1,52 MgO 56 % 0,05 0,05 0,10 0,22
Spolu 49,77 22,85
Obdobie vrchol laktácie
17.1.2011 živá hmotnosť (kg) 650 BCS 3 Mlieko (kg) 36 Tuk (%) 3,8 Bielkoviny (%) 3,7
68
Kŕmna dávka 8.)
Tabuľka 32 Charakteristika skupiny Tabuľka 33 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100,00 47,51 OK (%) 40,31 59,09 NL (%) 17,32 8,23 NEL (MJ.kgˉˡ) 7,06 3,34 ADV (%) 20,17 9,58 NDV (%) 32,87 15,62 NDV z OK (%) 60,31 28,65 feNDV (%) 23,90 11,36 NVS (%) 37,75 17,93 Škrob (%) 21,87 10,39 Tuk (%) 5,52 2,62 Popol (%) 9,77 4,64
Tabuľka 34 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
Siláž 11,50 3,80 32,51 22,58 siláž zo zavädnutej hmoty 9,00 2,61 25,45 15,53 kukurica vlhká 3,50 2,71 9,90 16,25 cukrovarské rezky 4,00 0,92 11,31 5,47 Sója 2,50 2,25 7,07 13,39 ovos šrotovaný 1,70 1,56 4,81 9,26 DDGS 0,80 0,71 2,46 4,23 Bavlník 1,00 0,90 2,83 5,36 Agrocontract lact 0,47 0,47 1,33 2,78 sóda bikarbóna 0,25 0,25 0,71 4,48 slama 0,40 0,37 1,13 2,19 chránený tuk 0,20 0,20 0,17 1,18 MgO 56 % 0,05 0,05 0,14 0,30 kukurica suchá 0,00 0,00 0,00 0,00
Spolu 35,37 16,80
Obdobie 3 týždne po otelení
10.2.2011
živá hmotnosť (kg) 630
BCS 3
Mlieko (kg) 27
Tuk (%) 3,7
Bielkoviny (%) 3,25
69
Kŕmna dávka 9.)
Tabuľka 35 Charakteristika skupiny Tabuľka 36 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100 47,3 OK (%) 41,55 60,11 NL (%) 17,36 8,21 NEL (MJ) 7,02 3,34 ADV (%) 20,04 9,48 NDV (%) 32,72 15,48 NDV z OK (%) 62,78 29,5 feNDV (%) 24,16 11,43 NVS (%) 38,09 18,02 Škrob (%) 22,35 4,44 Tuk (%) 5,32 1,48 Popol (%) 9,74 4,61
Tabuľka 37 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
Siláž 12,00 3,96 33,55 23,40 siláž zo zavädnutej hmoty 9,00 2,61 25,16 15,43 cukrovarské rezky 4,00 0,92 11,18 5,44 kukurica vlhká 3,00 2,39 8,39 13,83 Sója 2,50 2,25 6,99 13,30 Bavlník 1,00 0,92 2,80 5,41 pšenica šrotovaná 1,00 0,90 2,80 5,32 DDGS 1,00 0,09 2,80 5,26 Agrocontract lact 0,80 0,71 2,24 4,20 Slama 0,47 0,47 1,31 2,76 sóda bikarbóna 0,50 0,46 1,40 2,72 chránený tuk 0,25 0,25 0,70 1,47 Slama 0,20 0,20 0,56 1,17 Mag Oxide 56 % 0,05 0,05 0,14 0,29 kukurica suchá 0,00 0,00 0,00 0,00
Spolu 35,77 16,92
Obdobie
3 týždne po otelení
18.2.2011
Živá hmotnosť (kg) 630
BCS 3
Mlieko (kg) 27
Tuk (%) 3,7
Bielkoviny (%) 3,25
70
Kŕmna dávka 10.)
Tabuľka 38 Charakteristika skupiny Tabuľka 39 Obsah živín v kŕmnej dávke
PH S
Sušina (%) 100 46,33 OK (%) 40,21 58,91 NL (%) 17,11 7,93 NEL (MJ) 7,06 3,26 ADV (%) 19,37 8,97 NDV (%) 31,78 14,72 NDV z OK (%) 60,99 28,25 feNDV (%) 23,07 10,69 NVS (%) 40,77 18,89 Škrob (%) 24,72 11,45 Tuk (%) 5,08 2,35 Popol (%) 8,52 3,95
Tabuľka 40 Množstvo skrmovaných krmív
PH (kg na kus a deň) S (g.kgˉˡ) PH (%) S (%)
Siláž 16,00 5,28 32,28 22,90 siláž zo zavädnutej hmoty 3,00 26,23 26,23 16,40 cukrovarské rezky 6,00 12,10 12,10 6,01 kukurica vlhká 5,50 11,10 11,10 18,68 Sója 3,00 6,05 6,05 11,76 Bavlník 1,30 2,62 2,62 5,10 DDGS 1,30 2,62 2,62 15,03 pšenica šrotovaná 1,30 2,62 2,62 5,04 ovos šrotovaný 1,00 2,02 2,02 3,09 Agrocontract lact 0,47 0,95 0,95 2,03 sóda bikarbóna 0,25 0,50 0,50 1,08 chránený tuk 0,20 0,40 0,40 0,86 Slama 0,20 0,40 0,40 0,80 Mag Oxide 56 % 0,05 0,10 0,10 0,20
Spolu 49,57 22,97
Obdobie vrchol laktácie
18.2.2011
živá hmotnosť (kg) 650 BCS 3
Mlieko (kg) 36 Tuk (%) 3,8
Bielkoviny (%) 3,27
71
Tabuľka 41 Obsah sušiny, energie a živín v kukuričnej siláži
Kukuričná siláž S PH
sušina (%) 30,06 vlhkosť (%) 69,94 NL (%) 19,67 5,91 ADV (%) 37,91 11,40 NDV (%) 43,05 12,94 Ca (%) 1,81 0,54 P (%) 0,32 0,10 Na (%) 0,08 0,02 K (%) 2,25 0,67 Mg (%) 0,36 0,11 NEL (MJ) 5,34 1,62 Tuk (%) 2,45 0,74 NVS (%) 30,59 9,20 škrob (%) 0,58 0,17
Tabuľka 42 Obsah sušiny, energie a živín v lucernovej siláži
lucernová siláž S PH
sušina (%) 33,32 vlhkosť (%) 66,68 NL (%) 7,67 2,56 ADV (%) 25,39 8,46 NDV (%) 43,16 14,38 Ca (%) 0,21 0,07 P (%) 0,23 0,08 Na (%) 0,01 0 K (%) 0,85 0,28 Mg (%) 0,13 0,04 NEL (MJ) 6,39 2,13 Tuk (%) 3,16 1,05 NVS (%) 44,26 14,75 škrob (%) 29,35 9,78
