SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

2123239

ANALÝZA VÝVOJA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH

UKAZOVATE ĽOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2011 Monika Botlóová, Bc.

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

ANALÝZA VÝVOJA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH

UKAZOVATE ĽOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Diplomová práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 6284800 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra štatistiky a operačného výskumu

Školiteľ: Ing. Miriam Pietriková, PhD.

Nitra 2011 Monika Botlóová, Bc.

3

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Monika Botlóová čestne vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Analýza vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, dňa 11. apríla 2011

Monika Botlóová

4

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie školiteľke diplomovej práce Ing. Miriam

Pietrikovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní

mojej diplomovej práce.

5

Abstrakt

Predkladaná diplomová práca sa zameriava na analýzu a hodnotenie vývoja vybraných

makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky v období rokov 1998 až 2009.

Pozornosť v nej venujeme vývoju kľúčových makroekonomických veličín Slovenska,

ktorými sú hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia, zahraničný obchod a štátny

rozpočet ako aj ich pôsobeniu na hospodársky rast a stabilitu ekonomiky Slovenska. Vývoj

sledovaných makroekonomických ukazovateľov je prezentovaný v prehľadných tabuľkách

a grafoch, ktoré umožňujú jednoznačne poukázať na výkyvy v ekonomickom vývoji

Slovenska. Významným prvkom diplomovej práce je zisťovanie príčin a dôsledkov

makroekonomického a fiškálneho vývoja Slovenskej republiky ako aj vzájomných

interakcií medzi analyzovanými makroekonomickými ukazovateľmi.

Kľúčové slová: makroekonomické ukazovatele, hrubý domáci produkt, inflácia,

nezamestnanosť, zahraničný obchod, štátny rozpočet

Zusammenfassung

Die presäntierte Diplomarbeit konzentriert sich an die Analyse und Bewertung der

makroökonomische Entwicklung in der Slowakische Republik zwischen den Jahren

1998 – 2009. Wir stellen die Entwicklung der wichtigsten makroökonomischen Kennziffer

des Bruttoinlandsprodukts, der Arbeitlosigkeit, der Inflation, des Auβenhandels und des

Staatbudgets dar und analysieren auch die Wirkung diesen Makroaggregaten auf das

ökonomischen Wachstum und die Stabilität der Ökonomie der Slowakischen Republik.

Die Entwicklung der ausgewählten makroökonomischen Indikatoren verarbeiten wir in

übersichltlichen Tabellen und Diagrammen, die für uns eine eindeutige Ansicht an der

ökonomischen Wachstum der Slowakischen Republik geben. Im Rahmen der Diplomarbeit

werden Hauptgründe und Konzequens der makroökonomischen Entwickung in der

Slovakischen Republik und Zusammenhänge zwichen den analysierten Indikatoren

vorgestellt.

Schlüsselwörter: makroökonomische Indikatoren, Bruttoinlandsprodukt, Inflation,

Arbeitslosigkeit, Auβenhandel, Staatbudget

6

Obsah

Zoznam grafov .................................................................................................................... 8

Zoznam tabuliek ................................................................................................................ 9

Zoznam skratiek a značiek .............................................................................................. 10

Úvod ................................................................................................................................... 11

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ........................................... 12

1.1 Hrubý národný a hrubý domáci produkt ................................................................... 12

1.1.1 Hrubý národný produkt ................................................................................. 12

1.1.2 Hrubý domáci produkt ................................................................................... 13

1.1.3 Meranie výkonnosti ekonomiky pomocou HNP a HDP ............................... 13

1.1.4 Nominálny a reálny HDP .............................................................................. 14

1.1.5 Čistý národný a čistý domáci produkt ........................................................... 14

1.2 Nezamestnanosť ........................................................................................................ 15

1.2.1 Definícia nezamestnanosti ............................................................................. 15

1.2.2 Miera nezamestnanosti .................................................................................. 15

1.2.3 Druhy nezamestnanosti ................................................................................. 16

1.2.4 Nezamestnanosť a HDP ................................................................................. 18

1.3 Inflácia ....................................................................................................................... 19

1.4 Zahraničný obchod .................................................................................................... 21

1.5 Štátny rozpočet .......................................................................................................... 22

1.5.1 Príjmy štátneho rozpočtu ............................................................................... 23

1.5.2 Výdavky štátneho rozpočtu ........................................................................... 27

1.5.3 Výsledok hospodárenia štátu ......................................................................... 31

2 Cieľ práce ....................................................................................................................... 33

3 Metodika práce .............................................................................................................. 34

4 Vlastná práca ................................................................................................................. 36

4.1 Analýza vývoja HDP v Slovenskej republike ........................................................... 36

4.2 Analýza vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike ........................................ 39

4.3 Analýza vývoja inflácie v Slovenskej republike ....................................................... 42

4.4 Analýza zahraničného obchodu Slovenskej republiky .............................................. 46

4.5 Analýza štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ..................................................... 50

4.5.1 Príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ............................................ 50

7

4.5.2 Výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ........................................ 56

4.5.2.1 Výdavky štátneho rozpočtu z ekonomického hľadiska .................. 56

4.5.2.2 Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie ................ 61

4.5.3 Výsledok hospodárenia štátneho rozpočtu SR .............................................. 65

Záver .................................................................................................................................. 69

Zoznam použitej literatúry ...............................................................................................72

Prílohy ................................................................................................................................77

8

Zoznam grafov

Graf č. 1 Vývoj HDP v SR v rokoch 1998-2009 (v mil. EUR) 36

Graf č. 2 Vývoj HDP v rokoch 1998-2009 podľa ekonomických činností

(v mil. EUR) 38

Graf č. 3 Vývoj miery nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009 (%) 39

Graf č. 4 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku podľa pohlavia

v rokoch 1998-2009 (v tis. osobách) 41

Graf č. 5 Nezamestnanosť podľa dĺžky trvania nezamestnanosti (v tis. osobách) 42

Graf č. 6 Vývoj inflácie na Slovensku v rokoch 1998-2009 (%) 43

Graf č. 7 Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009 (%) 44

Graf č. 8 Vzťah miery nezamestnanosti a miery inflácie v SR (1998-2009) 45

Graf č. 9 Vývoj vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu SR

v rokoch 1998-2009 (v mil. EUR) 47

Graf č. 10 Komoditná štruktúra dovozu SR v roku 2009 49

Graf č. 11 Komoditná štruktúra vývozu SR v roku 2009 49

Graf č. 12 Vývoj príjmov štátneho rozpočtu SR v rokoch 1998-2009 (v tis. EUR) 50

Graf č. 13 Výdavky štátneho rozpočtu SR z ekonomického hľadiska 57

v rokoch 1998-2009 (v tis. EUR)

Graf č. 14 Výdavky štátneho rozpočtu SR podľa funkčnej klasifikácie

v rokoch 1998-2009 (v tis. EUR) 62

Graf č. 15 Výdavky štátneho rozpočtu na sociálne zabezpečenie a miera

Nezamestnanosti v SR 2002-2009 65

Graf č. 16 Vývoj príjmov, výdavkov a výsledku hospodárenia štátneho rozpočtu

SR v rokoch 1998-2009 (v tis. EUR) 66

Graf č. 17 Dlh verejnej správy v pomere k HDP v rokoch 1998-2009 68

9

Zoznam tabuliek

Tab. č. 1 Vývoj miery nezamestnanosti v SR v % podľa pohlavia (1998-2009) 40

Tab. č. 2 Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR (1998-2009) 45

Tab. č. 3 Vývoj vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu SR v rokoch

1998-2009 (mil. EUR) 46

Tab. č. 4 Vývoj %-neho podielu deficitu štátneho rozpočtu na HDP

v rokoch 1998-2009 67

10

Zoznam skratiek a značiek

b.c. bežná cena

CEFTA Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode

CP cenný papier

DP daň z príjmov

DPFO daň z príjmov fyzických osôb

DPH daň z pridanej hodnoty

DPPO daň z príjmov právnických osôb

EÚ Európska únia

EUR Euro

FO fyzická osoba

HDP hrubý domáci produkt

HNP hrubý národný produkt

ILO Medzinárodná organizácia práce

MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky

NBS Národná banka Slovenska

NFV návratné finančné vklady

ÚPSVR Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

PQ nominálny hrubý domáci produkt

SK NACE Štatistická klasifikácia ekonomických činností

p.b. percentuálny bod

PO právnická osoba

s.c. stála cena

SKK slovenská koruna

SR Slovenská republika

SPP Slovenský plynárenský priemysel

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

USA Spojené štáty americké

USD americký dolár

VÚC vyšší územný celok

Z.z. Zbierka zákona

11

Úvod

Diplomová práca je zameraná na problematiku hodnotenia základných

makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky. Túto tému som si vybrala preto,

lebo myslím, že je to problematika veľmi dôležitá a trvale aktuálna, ktorá by mala

zaujímať každého občana Slovenskej republiky, keďže makroekonomické problémy

ovplyvňujú náš každodenný život.

Základným cieľom hospodárskej politiky každého štátu je dosiahnutie

makroekonomickej rovnováhy. Makroekonomickú stabilitu hodnotíme na základe

makroekonomických indikátorov hospodárskej politiky, ktorými sú hrubý domáci produkt,

miera nezamestnanosti, miera inflácie a zahraničný obchod. Dosiahnutie maximálneho

rastu reálneho hrubého domáceho produktu je najsledovaneším cieľom ekonomiky. Reálny

hrubý domáci produkt má rásť takým tempom, aby bola zabezpečená cenová stabilita

a predpokladaná zamestnanosť. Cez tvorbu pracovných miest ovplyvňuje rast dopytu

a podporou investovania zabezpečuje rast ponuky. Ďalšími dôležitými cieľmi hospodárskej

politiky Slovenskej republiky sú podpora zamestnanosti, t.j. dosiahnuť čo najnižšiu mieru

nezamestnanosti, zaisťovanie cenovej stability, dosiahnutie vonkajšej rovnováhy najmä

stabilitou domácej meny a úspešným spôsobením ekonomiky na svetovom trhu.

Na udržanie alebo obnovenie makroekonomickej stability sa využívajú makroekonomické

nástroje. Rozhodujúcou makroekonomickou aktivitou štátu je fiškálna politika zameraná

na stabilizáciu ekonomiky. Štátny rozpočet je nástrojom rozdeľovania národného

dôchodku. Každý štát sa snaží dosiahnuť prebytkovú alebo minimálne vyrovnanú bilanciu

štátneho rozpočtu. Ak výsledkom hospodárenia štátu je deficit, štát musí vykrývať

chýbajúce finančné prostriedky. Medzi jednotlivými cieľmi hospodárskej politiky existujú

konflikty, preto žiadna ekonomika nedokáže dosiahnuť všetky ciele súčasne.

Prvá časť diplomovej práce je venovaná teoretickým poznatkom z oblasti

makroekonómie, v ktorej máme možnosť oboznámiť sa so základnými

makroekonomickými pojmami, akými sú hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt,

nezamestnanosť, inflácia, zahraničný obchod a štátny rozpočet. Poznanie týchto

agregátnych pojmov sú základným predpokladom pochopenia zložitých súvislostí vo sfére

makroekonómie. V druhej časti diplomovej práce je detailne analyzovaný vývoj

a vzájomné vzťahy vybraných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky

s dôrazom na štátny rozpočet a jeho vzťah k makroekonomickým ukazovateľom.

12

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

Makroekonómia sa zaoberá s hospodárstvom ako celkom, pričom skúma

rozhodujúce tendencie vo vývoji celého národného hospodárstva. Hlavným cieľom

makroekonómie je pochopiť vzťahy medzi jednotlivými faktormi, ktoré majú vplyv na

výkon hospodárstva ako celku. Meranie výkonnosti ekonomiky je dôležitou úlohou tak

z hľadiska teórie ako aj pre hospodársku politiku. Na základe takých makroekonomických

veličín, akými sú hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt, nezamestnanosť, inflácia,

zahraničný obchod a štátny rozpočet môžeme posúdiť vyspelosť ekonomiky a životnej

úrovne danej krajiny.

1.1 Hrubý národný produkt a hrubý domáci produkt

1.1.1 Hrubý národný produkt

Hrubý národný produkt vyjadruje peňažnú hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb

vyrobených použitím výrobných faktorov, ktoré vlastnia občania danej krajiny, bez ohľadu

na geografickú polohu, vysvetľuje GILLESPIE, A. (2004).

Podľa autorov Veľkej ekonomickej encyklopédie (2002) hrubý národný produkt

vyjadruje efekt pôsobenia národného kapitálu, teda kapitálu, ktorý je vo vlastníctve

občanov danej krajiny, a to nielen na území danej krajiny, ale aj v zahraničí. Z hľadiska

vecnej štruktúry HNP predstavuje veľmi široký sortiment vyrábaných tovarov a služieb,

ktoré prakticky nie je možné vyjadriť prostredníctvom jedného spoločného menovateľa.

K tomu cieľu vedie však vyjadrenie HNP v trhových cenách. V tomto prípade možno

použiť buď bežné ceny alebo stále ceny. Z hľadiska subjektu, ktorý nakupuje finálne

výrobky a služby sa HNP člení na štyri časti:

- výdavky na nákup tovarov a služieb domácnosťami,

- výdavky na nákup tovarov a služieb firmami,

- výdavky na nákup tovarov a služieb štátom,

- výdavky na nákup tovarov a služieb cudzincami, teda čistý export.

HNP teda skladá z výdavkov na spotrebu, hrubých investícií, štátnych nákupov a čistého

exportu.

13

1.1.2 Hrubý domáci produkt

Podľa FRANKO, V. – LOŠONCZI, P. – NÉMETH, Ľ. – STRELCOVEJ, S. (2005)

hrubý domáci produkt sa líši od hrubého národného produktu o tzv. čistý príjem z majetku

v zahraničí, t.j. o rozdiel medzi dôchodkami, ktoré do národnej ekonomiky prichádzajú

z národných výrobných faktorov použitých v zahraničí a platbami do zahraničia za

zahraničné výrobné faktory používané v národnej ekonomike. Formálne to môžeme

vyjadriť:

HNP = HDP + čistý príjem majetku v zahraničí

Vincúr, P. (2000) definuje hrubý domáci produkt ako celkovú peňažnú hodnotu toku

tovaru a služieb vytvorenú za dané obdobie výrobnými faktormi v národnom hospodárstve

a to bez ohľadu na to, či sú vlastnené občanmi štátu alebo cudzincami.

Vo väčšine krajín EÚ sa dáva pri sledovaní výkonnosti ekonomiky prednosť

makroagregátu hrubý domáci produkt a len v niektorých krajinách – predovšetkým v USA

– hrubému národnému produktu.

1.1.3 Meranie výkonnosti ekonomiky pomocou HNP a HDP

Merať výkonnosť ekonomiky pomocou hrubého domáceho produktu má niekoľko výhod.

Tento ukazovateľ používa väčšina krajín sveta, čo zjednodušuje medzinárodné porovnania.

Pri výpočte hrubého domáceho produktu sa využívajú štatistické údaje, ktoré sú

k dispozícii v danej krajine, nie je teda potrebné získavať údaje zo zahraničia. Hrubý

domáci produkt je v porovnaní s hrubým národným produktom lepším meradlom toho,

koľko pracovných miest dokáže daná ekonomika vytvoriť, uvádza LISÝ, J. (2005).

KLOUDOVÁ, J. (2009) rozlišuje 3 metódy výpočtu HDP:

� Produkčná metóda výpočtu makroekonomického produktu – vychádza z toho, ako

sa tento produkt tvorí. Výsledok je možné získať dvomi spôsobmi:

o sčítaním hodnoty finálnych produktov

o sčítaním všetkých pridaných hodnôt všetkých spotrebovaných

a spracovaných medziproduktov

14

� Výdajová metóda výpočtu makroekonomického produktu – táto metóda je založená

na sčítaní výdajov na nákup finálnych statkov, teda spotrebných statkov,

investičných statkov a exportovaných statkov. V Českej, i Slovenskej republike je

táto metóda považovaná pri výpočte makroekonomického produktu za základnú.

HDP získame sčítaním štyroch položiek: výdajov domácností na spotrebu, hrubých

súkromných domácich investícií, výdajov štátnych orgánov na nákup výrobkov

a služieb a čistého exportu.

� Dôchodková metóda výpočtu makroekonomického produktu – vychádza

z predpokladu, že náš výdaj za určitý výrobok alebo službu je zároveň u protistrany

v rovnakej výške príjmom.

1.1.4 Nominálny a reálny hrubý domáci produkt

SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. (2000) vymedzujú pojmy nominálny

a reálny HDP nasledovne: „Nominálny HDP (PQ) predstavuje celkovú peňažnú hodnotu

finálnych statkov a služieb vyprodukovaných v danom roku, pričom hodnoty sú vyjadrené

v trhových cenách každého roka. Pri reálnom HDP (Q) sa z nominálneho HDP eliminujú

cenové zmeny a vypočítava sa HDP v konštantných cenách. Tradičný deflátor HDP je

„cenou HDP“ a definuje sa takto:

Q = reálny HDP = nominálny HDP/deflátor HDP = PQ/P “

1.1.5 Čistý národný produkt a čistý domáci produkt

Čistý národný resp. domáci produkt sú veličinami odvodenými od hrubého národného

resp. domáceho produktu.

ÁRENDÁŠ, M. (1997) píše, že čistý národný produkt zahŕňa v sebe len čisté investície

a nezahŕňa peňažné výdaje, ktoré boli použité na nákup kapitálových statkov, ktoré

nahrádzajú kapitál spotrebovaný. Vychádza sa pritom zo znalosti o trhu kapitálu, kde

vieme, že hrubé investície sa delia na čisté a obnovovacie.

Ak odpočítame od HDP časť, ktorá tvorí amortizáciu, dostaneme čistý domáci produkt

a môžeme ho zapísať ako:

ČDP = C + I + G + Nx – amortizácia

15

1.2 Nezamestnanosť

1.2.1 Definícia nezamestnanosti

Medzinárodná organizácia práce (ILO) ohraničuje vek nezamestnaných osôb od 15 rokov

do 74 rokov a následne vymedzuje ďalšie tri základné podmienky pre zaradenie do skupiny

nezamestnaných osôb. Prvou podmienkou je, že nezamestnaná osoba nie je v žiadnom

platenom zamestnaní alebo samozamestnaní. Pre splnenie druhej podmienky musí

nezamestnaná osoba aktívne hľadať zamestnanie pomocou úradov práce, agentúr pre

sprostredkovanie práce, príbuzných alebo priamym oslovovaním zamestnávateľov. Tretia

podmienka zdôrazňuje, že nezamestnané osoby musia byť pripravené nastúpiť okamžite do

zamestnania alebo najneskôr do 14 dní, píše KOLIBOVA, H. (2007).

Za zamestnané osoby považujú osoby vykonávajúce ľubovoľnú prácu, ktorá je platená.

Patria sem aj zamestnané osoby, ktoré momentálne nepracujú z dôvodu ochorenia, štrajku

alebo dovolenky, uviedol SOUKUP, J. a kol. (2007).

1.2.2 Miera nezamestnanosti

Nezamestnanosť býva často označovaná za prejav porúch na trhu práce, tvrdia FUCHS, K.

– TULEJA, P. (2005). Jej rozsah sa meria ukazovateľom miery nezamestnanosti, čo je

údaj vyjadrujúci pomer počtu nezamestnaných k celkovému počtu práceschopných, ktorí

pracujú alebo sa uchádzajú o pracovné miesto, resp. ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu.

Podľa URAMOVEJ, M. – PITEKOVEJ, J. – PA ĽU, J. (2009) miera nezamestnanosti

(v danej krajine a k určitému obdobiu) je vyjadrená ako počet nezamestnaných osôb (U)

k pracovným silám (L). Pracovné sily tvoria zamestnané osoby (E) a nezamestnané osoby

(U), t.j. tí ktorí prácu aktívne hľadajú. Miera nezamestnanosti (označujeme ju

(u) a vyjadrujeme v %) potom vypočítame ako:

u = U/(E+U) x 100 resp. u = U/L x 100

16

Mimo pracovnej sily sú osoby ako ľudia v starobnom dôchodku, ženy na materskej

dovolenke, osoby v domácností, chorí ľudia, študenti a ľudia, ktorí sa vzdali ďalšieho

hľadania práce.

1.2.3 Druhy nezamestnanosti

Existuje niekoľko typov nezamestnanosti, ktoré sa rozlišujú podľa rôznych hľadísk.

Z hľadiska príčin, ktoré nezamestnanosť vyvolajú môžeme rozdeliť nezamestnanosť na:

1. štrukturálnu nezamestnanosť,

2. cyklickú nezamestnanosť,

3. frikčnú nezamestnanosť.

Frikčná nezamestnanosť je často označovaná ako prirodzená. Ide o nezamestnanosť, ktorá

vzniká v dôsledku nedokonalého prenosu informačného toku a trvá nejaký čas, kým

záujemca o prácu sa skontaktuje so zamestnávateľom. Zmena zamestnania vyžaduje určitý

čas a trh sa nevyrovná, resp. neprispôsobuje okamžite. Frikčná nezamestnanosť sa

prejavuje tiež v ďalších dvoch formách, a to v opatrnostnej a špekulatívnej

nezamestnanosti. Opatrnostná nezamestnanosť vystupuje vtedy, keď ponúkané miesto

neumožňuje pracovníkovi prejsť v budúcnosti na výhodnejšie pracovné miesto. Preto

pracovník odmieta ponúkané zamestnanie, pokiaľ sa neobjaví vhodnejšia pracovná

ponuka. Špekulačná nezamestnanosť je spojená s reakciou na pokles reálnej mzdy

a prejavuje sa tým, že pracovníci redukujú svoju ponuku pracovných hodín dovtedy,

pokiaľ sa mzdové sadzby nezvýšia. Prakticky dochádza k prerozdeľovaniu ponuky ich

práce v časovom úseku ich života, uvádza ALEXY, J. (2009).

Štrukturálna nezamestnanosť sa vyznačuje tým, že ponuka práce predstavuje určitý druh

práce, ktorý nenachádza uplatnenie v dopyte. Pre štrukturálnu nezamestnanosť sú typické

dva znaky – vysoký počet neobsadených pracovných miest a na strane druhej vysoký počet

nezamestnaných, keďže dopyt rastie len po určitom druhu práce a ponuka iného druhu

práce klesá.

Cyklická nezamestnanosť je ekonomicky zvlášť nežiaduca, nakoľko prudko narastá

v období ekonomickej stagnácie a poklesu. Cyklická nezamestnanosť je vlastne

konjunkturálna nezamestnanosť v dôsledku makroekonomickej dimenzie ekonomického

rastu. Makroekonomický dopyt po tovaroch a službách pri daných mzdových sadzbách

a úrovni produktivity práce nepostačuje na zamestnanie tých pracovníkov, ktorí sú

17

schopní, ale i ochotní pracovať. Ide o nevyužité výrobné kapacity z dôvodu

nedostatočného dopytu.

Podľa názoru ÁRENDÁŠA, M. (2005) zvlášť významné postavenie v ekonómii dnes

zaujíma rozlišovanie nezamestnanosti na dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Dobrovoľná

nezamestnanosť je taká, o ktorom hovoríme vtedy, keď časť pracovných síl nechce

pracovať pri určitých mzdových podmienkach. Pracovné miesta existujú, ale pri

zohľadnení mzdy nie je o ne záujem. Dobrovoľne nezamestnaní pracovníci môžu pred

prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium alebo iné činnosti. Môže

ísť aj o frične nezamestnaných napr. ľudia na ceste zo školy do svojho prvého zamestnania,

alebo rodičia starajúci sa doma o malé deti.

Nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší,

než počet pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka

práce. Táto ekonomická porucha sa vyznačuje vyššou mzdovou sadzbou na trhu práce.

Z hľadiska dĺžky trvania rozlišujeme druhy nezamestnanosti:

krátkodobá – v trvaní od 0-6 mesiacov,

strednodobá – v trvaní 6-12 mesiacov,

dlhodobá – v trvaní nad 12 mesiacov.

Špeciálnu pozornosť treba pritom venovať nezamestnanosti dlhodobej, ktorá súvisí so

štrukturálnymi zmenami na trhu práce, s regionálnymi disproporciami v ponuke a dopyte,

alebo s migráciou obyvateľstva. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného

procesu si totiž vyžaduje výrazne vyššie náklady než sprostredkovanie práce pre

krátkodobo nezamestnané osoby. Preto je veľmi dôležité predchádzať dlhodobej

nezamestnanosti, vyjadrila LIPTÁKOVÁ, P. (2008) .

HANZELOVÁ, E. (2010) rozlišuje skrytú, neúplnú a nepravú nezamestnanosť.

Skrytá pracovná sila – osoby bez plateného zamestnania alebo platenej práce, ktoré nie sú

evidované ako nezamestnané. K nim patria:

- osoby, ktoré rezignovali pri hľadaní zamestnania a zvolili únik do iného statusu na

trhu práce (rodičovská dovolenka, predčasný starobný dôchodok, štúdium),

- osoby, ktoré hľadajú zamestnanie prostredníctvom iných (privátnych) ako

verejných služieb zamestnanosti,

18

- osoby, ktoré z osobných dôvodov sa nenahlásili do evidencie ÚPSVR ako

nezamestnané,

- osoby, ktoré neveria, že prácu nájdu (odradení).

Neúplná nezamestnanosť – osoby v platenom zamestnaní alebo pracujúci, ktoré museli

akceptovať prácu na kratší pracovný čas nakoľko nezískali prácu na plný pracovný čas

(napr. ženy po rodičovskej dovolenke, mladí ľudia, starší občania, osoby so zdravotným

postihnutím).

Nepravá nezamestnanosť – osoby, ktoré sú evidované ako nezamestnané v ÚPSVR, avšak

pracujú v skrytej (šedej) ekonomike.

Na ideálnom trhu práce by cena práce – mzda - vyrovnávala ponuku práce s dopytom po

nej, tvrdí MARTINCOVÁ, M. (2002). Prispôsobovanie miezd by však zabezpečovalo

plnú zamestnanosť. V skutočnosti však trh práce nefunguje ako ideálny trh. Vždy sú určití

ľudia bez práce aj v ekonomike, ktorá prosperuje. Inak povedané, nezamestnanosť

v trhovej ekonomike nikdy nie je nulová, skôr dlhodobo osciluje okolo prirodzenej miery.

Nenulovú hodnotu prirodzenej miery nezamestnanosti možno vysvetliť štyrmi príčinami

odlišnosti reálneho trhu práce od ideálneho trhu práce. Sú to:

- zákony o minimálnej mzde,

- existencia odborov,

- efektívnostná mzda,

- hľadanie pracovného miesta.

1.2.4 Nezamestnanosť a HDP

LISÝ, J. (2005) poukazuje na vzájomnú závislosť medzi množstvom práce

(zamestnanosťou) a veľkosťou hrubého domáceho produktu. Práca je jedným zo zdrojov

ekonomického rastu. Dá sa predpokladať, že ak rastie HDP, zvyšuje sa zamestnanosť. Inak

povedané vysoké tempo rastu HDP je sprevádzané poklesom nezamestnanosti. Túto

závislosť medzi zmenami vo vývoji HDP a zmenami vo vývoji nezamestnanosti si všimol

americký ekonóm Arthur Okun.

Podľa Okunovho zákona každému dvojpercentuálnemu poklesu HDP oproti

potencionálnemu HDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod, píšu

SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. (2000). Okunov zákon je dôležitý spojovací

19

článok medzi trhom outputu a trhom práce. Opisuje súvislosť medzi krátkodobými

pohybmi reálneho HDP a zmenami v nezamestnanosti.

1.3 Inflácia

MICHNÍK, Ľ. – ŠÍBL, D. – MIHÓK, P. (1995) považujú infláciu za jeden

z najvýznamnejších prejavov narušenej ekonomickej rovnováhy. Vonkajšou formou jej

prejavu je preplnenie peňažného obehu peňažnými znakmi, znehodnotenie peňažnej

jednotky, rast cien. Samotný rast množstva peňazí v obehu ešte neznamená, že sa

presadzujú inflačné procesy. Ide o to, či toto množstvo je alebo nie je v súlade s potrebami,

ktoré vyžaduje obeh, či je alebo nie je v primeranom vzťahu k tempu rastu výroby tovaru

a služieb. Ak je peňazí v obehu viac, ako je potrebné, rovnováha sa naruší. Jej obnovenie

môže nastať len tým, že sa cenová hladina zvýši.

Keď ľudia so stálymi životnými príjmami, napríklad dôchodcovia, ktorí dostávajú rovnakú

časť dôchodku každý mesiac nemôžu držať krok so stále rastúcimi životnými nákladmi,

hovoríme o inflácii. Inflácia je tempo rastu cenovej hladiny za určitú dobu. Rovnako

inflácia ako aj miera nezamestnanosti je iná v rôznych krajinách (vysoká v Argentíne,

nízka v Spojených štátoch a Japonsku). Makroekonómia často spája infláciu

a nezamestnanosť. Používa sa argument, že nezamestnanosť sa môže znížiť len za cenu

zvýšenia inflácie a inflácia môže byť znížená len za cenu zvýšenia nezamestnanosti, tvrdia

SERENČÉŠ, R. – HOLÚBEK, I. (2005).

V súčasnosti sa podľa väčšiny medzinárodných inštitúcií ako MMF, OECD alebo Svetová

banka stáva hlavným rizikom vývoja na finančných trhoch inflácia, tvrdí

HVOZDÍKOVÁ, V. a kol. (2008 ). Často vznikajú obavy, či rýchly rast cien potravín

a energetických médií nepovedie v celosvetovom rozsahu k výraznému nárastu inflácie, na

základe toho k zníženiu sklonu k úsporám a následne k obmedzeniu disponibilného

voľného finančného kapitálu.

Podľa SOJKU, M. – KONEČNÉHO, B. (1996) inflácia významne prispieva

k ekonomickej nestabilite, zvyšuje mieru neistoty vývoja ekonomických veličín, znižuje

kúpnu silu peňazí a v určitom ohľade pôsobí ako skryté zdanenie.

20

Inflácia vyvoláva celý rad skutočných nákladov, ktoré znižujú ekonomický rast

a efektivitu. FRANK, R. H. – BERNANKE, B. S. (2003) uvádzajú tieto príklady:

- Náklady na „ošúpané podrážky“ sú vyvolané udržovaním nízkej hotovosti (vedú

k častým cestám do banky alebo zavedeniu počítačového systému riadenia

hotovosti).

- „Šum“ v cenovom systéme znižuje vnímanie informácií o trhovej situácie a bráni

účastníkom trhu konať podľa zmien cien.

- Deformácia daňového systému nastáva vtedy, keď daňové odvody nie sú

indexované.

- Neočakávané prerozdeľovanie bohatstva pri vyššej než očakávanej inflácie vedie

k poškodeniu pracovníkov v prospech zamestnávateľov alebo k poškodeniu

veriteľov v prospech dlžníkov.

- Narušenie dlhodobých plánov je dôsledkom neistoty o vývoji cien na dlhú dobu

dopredu.

Inflácia sa obvykle definuje ako percentuálny rast ceny vybraného spotrebného koša

tovarov a služieb v priebehu daného časového obdobia.

Deflácia, pokles ceny, sa vyskytuje len zriedka, pretože väčšina firiem ceny len veľmi

nerada znižuje a nerobí to obvykle ani vtedy, keď klesajú výrobné náklady, a keď by malo

dôjsť k zníženiu platu, väčšina zamestnancov by dala výpoveď.

S defláciou sa nesmie stotožniť dezinflácia, lebo tento termín znamená len pokles miery

inflácie, uvádza EPPING, R. CH. (2004).

W. Phillips ako prvý poukázal na závislosť medzi nezamestnanosťou a mierou inflácie.

Z jeho výskumu vyplýva, že medzi mzdovou infláciou a mierou nezamestnanosti existuje

inverzný vzťah, t.j. klesajúca miera nezamestnanosti je doprevádzaná rastúcou mierou

inflácie a naopak. Výsledky jeho skúmania charakterizuje známa Phillipsova krivka .

KUBA, Z. – UJEC, J. (2005) rozlišujú krátkodobú a dlhodobú Phillipsovu krivku.

V krátkom období je substitučný vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou stabilný, až

dovtedy, kým sa nezmení dlhodobá miera inflácie a ekonomika krajiny nie je vystavená

šokom. Z dlhodobého hľadiska je Phillipsova krivka vertikálna na úrovni prirodzenej

miery nezamestnanosti.

21

1.4 Zahraničný obchod

Tým, že zahraničný obchod umožňuje zmenu vecnej skladby vyrobenej produkcie pred jej

konečným použitím, vytvára veľký priestor pre efektívnejšie využívanie existujúcich

zdrojov živej a zvecnenej práce, t.j. pracovných síl a pracovných prostriedkov. Úsporou

spoločenskej práce je možné dosahovať väčší objem národného dôchodku, píše

MICHNÍK, Ľ. (1996).

Podľa TRENČIANSKEJ, E. (2000) nezastupiteľné miesto zahraničnoobchodnej výmeny

v procese rozvoja ekonomiky je zrejmé. Čím viac produkcie dokážu domáci výrobcovia

umiestniť na zahraničných trhoch, tým väčšie množstvo tovarov, ktoré sa doma nevyrábajú

a ich výroba je obmedzená, možno doviesť. Hospodárstvo tak získava moderné

technológie, životný štandard obyvateľov sa zvyšuje.

KUBIŠTA, V. (2009) charakterizuje všeobecne platné funkcie zahraničného obchodu

v ekonomike:

� transformačná funkcia – riešenie problému nekomplexnej surovinovej a palivovej

báze, obmedzení daných klimatickými podmienkami a inými prírodnými faktormi,

� faktor ovplyvňujúci vnútornú rovnováhu v otvorenej ekonomike,

� faktor ovplyvňujúci ekonomický rast,

� za určitých podmienok sa prejavuje ako bariéra ekonomického rastu.

SVATOŠ, M. a kol. (2009) tvrdí, že zahraničný obchod prispieva aj k rastu vzdelanosti,

lebo obyvateľov štátu orientovaných na vývoz núti k intenzívnejšiu štúdiu technických

noviniek, foriem zahraničnej spolupráce, jazyku a národných kultúrnych špecifík.

Podľa LIPKOVEJ, Ľ. a kol. (2006) zahraničný obchod tvoria dve zložky, a to export

(vývoz) a import (dovoz) krajiny. Súčet hodnoty exportu a importu za určité časové

obdobie tvorí obrat zahraničného obchodu.

CSABAY, M. (2007) považuje vývoz za jeden z najvýznamnejších indikátorov

ekonomickej vyspelosti krajiny. Export v rozhodujúcej miere závisí od výkonnosti

ekonomiky, jej štruktúry, ako aj od podmienok, ktoré panujú vo vonkajšom ekonomickom

prostredí, t.j. na zahraničných trhoch. Tie sú charakterizované inovačnou revolúciou,

22

širokospektrálnym prienikom informačných a komunikačných technológií v spojení

s liberalizačnými a deregulačnými opatreniami, ale i čoraz náročnejšou globálnou

konkurenciou a zväčšujúcou sa vzájomnou závislosťou všetkých aktérov hospodárskeho

diania. Nové podmienky kladú zvýšené nároky nielen na podnikateľskú sféru, ale i na

štátnu správu či verejný sektor.

Rozdiel medzi celkovou hodnotou exportu a importu danej krajiny za určité časové

obdobie sa nazýva ako saldo obchodnej bilancie. Ak je hodnota exportu vyššia ako

hodnota importu, hovoríme o aktívnom salde obchodnej bilancie. V opačnom prípade

hovoríme o pasívom salde obchodnej bilancie.

1.5 Štátny rozpočet

Štátny rozpočet je predovšetkým a v prvom rade nástrojom rozdeľovania

a znovurozdeľovania, preto jeho miesto v reprodukčnom procese je vo fáze rozdeľovania

spoločenského produktu a národného dôchodku. Ako nástroj rozdeľovania štátny rozpočet

rozdeľuje a znovurozdeľuje národný dôchodok svojimi príjmami a výdavkami, vysvetľuje

ÁRENDÁŠ, M. (2005).

Štátny rozpočet je strategický nástroj – súhrn peňažných vzťahov či peňažných operácií

štátu (vlády) v procese tvorby, rozdeľovania a používania centralizovaného peňažného

fondu s využitím nenávratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania. Predstavuje

základný ekonomický nástroj finančnej politiky štátu (vlády), ktorým sa zabezpečuje

rozdeľovanie jeho finančných prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie

v príslušnom rozpočtovom roku, uviedla BEŇOVÁ, E. a kol. (2007).

Ďalšiu definíciu štátneho rozpočtu uvádza VINCÚR, P. a kol. (2007), ktorý charakterizuje

štátny rozpočet podľa jeho vzťahu k úlohám štátu. Úlohy štátu nie sú nemenné, ale sa

menia, a to tak, aby zodpovedali požiadavkám, ktoré sa kladú na štátny rozpočet. Podľa

tohto hľadiska sa charakterizuje štátny rozpočet ako základný operatívny program vlády

vyjadrený v číslach a schválený parlamentom. Ak je deficitný, na krytie schodku štátneho

rozpočtu sa používajú spravidla štátne pôžičky a vzniká tak štátny dlh.

23

Moderné štáty poskytujú prostredníctvom štátneho rozpočtu celý rad služieb, píše

JACKSON, P. M. – BROWN, C. V. (2003). Takými službami sú napríklad bývanie,

vzdelávanie, služby polície a požiarnych zbrojov, národná obrana, systém justície

a zákonov ako aj peniaze. Rozsah, v ktorom sa štát zapojuje do zabezpečovania tovarov

a služieb prostredníctvom rozpočtu, a druhy skutočne poskytovaných služieb sa líšia

u každého štátu a rovnako sa menia aj s časom.

1.5.1 Príjmy štátneho rozpočtu

Verejné príjmy napĺňajú príjmové stránky verejných rozpočtov, prostredníctvom ktorých je

financovaný chod štátnych a samosprávnych orgánov a inštitúcií. Príjmy štátneho rozpočtu

sú hlavnou súčasťou verejných príjmov, zdôrazňujú MEDVEĎ, J. – NEMEC, J. a kol.

(2007). Okrem daní platených fyzickými aj právnickými osobami, môže mať štátny

rozpočet príjmy z poplatkov, príspevkov, odvodov, cla, dovoznej a vývoznej prirážky,

príjmy získané predajom štátnych cenných papierov, príjmy z výnosov z cenných

papierov, nadobudnutých od iných emitentov, príjmy zo sankcií, príjmy zo splácania

úverov a pôžičiek a pod.

RADVANSKÝ, M. (2008) rozlišuje tri hlavné zdroje príjmov štátneho rozpočtu, ktorými

sú:

� daňové príjmy,

� nedaňové príjmy,

� granty a transfery.

Objemovo najvýznamnejšie sú daňové príjmy, ktoré sú tvorené priamymi daňami (DPFO,

DPPO), nepriamymi daňami (DPH, spotrebné dane) a clá, ktorých podiel v štátnom

rozpočte Slovenskej republiky klesá na nepatrnú časť. K nedaňovým príjmom štátneho

rozpočtu patria predovšetkým poplatky, príspevky, odvody a ďalšie administratívne platby.

Položka granty a transfery je tvorená hlavne z príjmov z rozpočtu Európskej únie.

V literatúre sa stretávame s viacerými názormi na definíciu dane.

Podľa MEDVEĎA, J. – NEMCA, J. – ORVISKEJ, M. – ZIMKOVEJ, E. (2005)

daňové príjmy predstavujú v súčasných ekonomikách podstatný zdroj verejných rozpočtov,

ktorými je financovaná produkcia verejných statkov a služieb, dôležitých pre zabezpečenie

24

nevyhnutnej a zodpovedajúcej úrovne verejnej spotreby determinovanej historickými

a sociálno-ekonomickými špecifikami produkcie a poskytovania verejných statkov

a služieb na danom území.

BOJŇANSKÝ, J. a kol. (2010) definujú daň z formálno-právneho hľadiska ako povinnú,

nenávratnú, neekvivalentnú a neúčelovú finančnú platbu do verejného rozpočtu podľa

vopred stanovených pravidiel. Ďalej uvádzajú, že daň z finančno-ekonomického hľadiska

predstavuje fiškálny vzťah medzi daňovým subjektom a verejným rozpočtom upravený

zákonom, ktorý využíva verejný sektor na zabezpečenie sledovaných cieľov.

MEDVEĎ, J. a kol. (2009) charakterizuje zdaňovanie ako ukladanie a vyberanie daní

alebo iných povinných poplatkov platených štátu s prvotným cieľom získať zdroje na

financovanie vládnych aktivít. Úlohou daní je presunúť prostriedky zo súkromnej sféry

a cieľom daňovej politiky je realizovať tento proces s čo najnižšími ekonomickými

a sociálnymi nákladmi.

Podľa KUBÁTOVEJ, K. (2006) úloha zdanenia vyplýva z hlavných ekonomických

funkcií verejného sektora, ktorými sú:

- alokačná funkcia – uplatňuje sa vtedy, keď trh prejavuje neefektívnosť v alokácií

zdrojov,

- redistribučná funkcia – je dôležité preto, lebo ľudia nepovažujú rozdelenie

dôchodkov a bohatstva vznikajúcich fungovaním trhu za spravodlivé. Dane majú za

úlohu presunúť časť dôchodkov a bohatstva smerom od bohatších jednotlivcov

k chudobnejším,

- stabilizačná funkcia – zmierňovanie cyklických výkyvov v ekonomike s cieľom

zabezpečiť dostatočnú zamestnanosť a cenovú stabilitu.

Daňová politika sa odvíja od uplatňovanej hospodárskej politiky, tvrdí SCHULTZOVÁ,

A. a kol. (2009). V prípade uplatňovania reštriktívnej hospodárskej politiky štátu pocítime

dôsledky aj v oblasti jeho daňovej politiky. Dochádza k vyššiemu daňovému zaťaženiu

subjektov, k znižovaniu nezdaniteľného minima, k obmedzeniu daňových úľav, k úpravám

v daňových odpisoch, k obmedzovaniu uznávania výdavkov z daňového hľadiska a pod..

Sprievodným javom takejto politiky môže byť napríklad útlm podnikateľskej aktivity

subjektov a pokles agregátneho dopytu. Naopak pri uplatňovaní expanzívnej hospodárskej

25

politiky štátu dochádza k znižovaniu daňového zaťaženia subjektov, k rozširovaniu

daňových úľav, k úpravám daňového základu v smere jeho znižovania, prípade

k znižovaniu už vypočítanej dane a pod. Cieľom tejto politiky je zvýšiť podnikateľskú

aktivitu, zamestnanosť, spotrebu obyvateľstva, národný produkt a pod.

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu podľa DUFALA, V. (2006) tvoria predovšetkým

poplatky, príspevky a odvody. Poplatky predstavujú jednorázové, nenávratné platby

fyzických alebo právnických osôb za úkony alebo služby orgánov verejnej správy

v prospech poplatníka. Poplatky členíme na štátne a miestne. Príjmom štátneho rozpočtu sú

štátne poplatky, ktoré môžu byť:

- súdne poplatky, ktoré sa platia za úkony súdov v prípadoch súvisiacich so súdnym

konaním a právnym jednaním,

- správne poplatky, ktoré sa platia za úkony orgánov štátnej správy.

Odvody môžeme charakterizovať ako povinné a nenávratné platby štátnych podnikov

a organizácií do verejných rozpočtov. Na rozdiel od daní môžu byť vykonávané aj na

základe nižšej právnej normy.

Príspevky sú povinné a nenávratné platby právnických osôb do štátneho rozpočtu alebo

štátnych účelových fondov, majú parafiškálny charakter a sú determinované určitým

druhom štátnych potrieb.

Daňové príjmy, nedaňové príjmy a granty a transfery sú definované v informačných

materiáloch MF SR nasledovne:

Daňové príjmy štátneho rozpočtu predstavujú všetky daňové príjmy Slovenskej republiky,

okrem daňových príjmov plynúcich do iných rozpočtov podľa osobitného zákona, ako

príjmy rozpočtu obcí (daň z nehnuteľností), príjmy rozpočtu vyšších územných celkov

(daň z motorových vozidiel), príjmy osobitných právnických osôb (Sociálna poisťovňa),

príjmy príjemcov podielu zaplatenej dane vo výške 2 %. Súčasťou daňových príjmov sú:

• dane z príjmov a kapitálového majetku – patria sem DPFO, DPPO, DP vyberaná

zrážkou,

• dane z majetku – túto kategóriu daňových príjmov tvorili daň z dedičstva

a darovania, ktoré boli zrušené k 1.1.2004 a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností

zrušený k 1.1.2005. V ďalších rokoch plynuli do štátneho rozpočtu len dobiehajúce

príjmy z týchto daní,

• dane za tovary a služby – DPH, spotrebné dane a iné dane za tovary a služby,

26

• dane z medzinárodného obchodu a transakcií – dovozné clo, dovozná prirážka,

podiel na vybratých finančných prostriedkoch a ostatné colné príjmy,

• penále, pokuty a sankcie, ktoré spravuje správca dane.

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu tvoria:

• príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku – sú to príjmy dosiahnuté na základe

štátneho vlastníctva majetku a podnikania finančných a nefinančných organizácií,

• administratívne poplatky a iné poplatky a platby – túto kategóriu tvoria

administratívne poplatky (súdne, správne, tržby z predaja kolkových známok a pod.),

vybrané a vymáhané pokuty a penále, poplatky a platby z nepriemyselného

a náhodného predaja služieb a iné poplatky (prostriedky získané z predaja

ubytovacích a stravovacích služieb, z odpredaja predbytočného majetku z jaslí

a materských škôl nakúpeného z bežných výdavkov, z predaja kníh, publikácií, tlačív

a z ďalších nepriemyselných aktív),

• kapitálové príjmy – príjmy z predaja kapitálových aktív, príjmy z predaja hmotných

a mobilizačných rezerv, príjmy z predaja pozemkov a nehmotných aktív, ostatné

kapitálové príjmy,

• úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, vkladov a ážio - kreditné

úroky získané z vkladov uložených na súhrnnom evidenčnom účte štátu, kreditné

úroky zo zahraničných vládnych úverov, úroky z deblokačných operácií, kreditné

úroky vyplývajúce z tzv. „centrálneho devízového zdroja“, kreditné úroky z vkladov

na účtoch zahraničných zastupiteľstiev,

• iné nedaňové príjmy - príjmy z výťažkov lotérií a iných podobných hier, príjmy

z náhrad z poistného plnenia, neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky

štátneho rozpočtu, ostatné príjmy plynúce najmä z prenajatých budov, zariadení,

bytov, výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, iné najmä neštandardné príjmy.

Granty a transfery môžeme definovať ako dobrovoľné príspevky, za ktoré štát nedostane

žiadnu protihodnotu ani prospech ani službu. Môžeme ich členiť na:

• Tuzemské a zahraničné bežné a kapitálové granty - týmito prostriedkami

sa zabezpečuje financovanie investičného charakteru v oblasti životného prostredia,

kultúry, výskumu a vývoja, resp. rozvoja sociálnej sféry,

• Tuzemské a zahraničné bežné a kapitálové transfery - prostriedky určené

na kultúrny rozvoj, rozvoj životného prostredia a do sociálnej sféry prijatých

z tuzemských a zo zahraničných zdrojov, napr. prostriedky získané z rozpočtu

Európskej únie.

1.5.2 Výdavky štátneho rozpočtu

Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje výdavky

štátneho rozpočtu nasledovne: „ Zo štátneho rozpočtu sa hradia:

- výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým

organizáciám,

- výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná,

- odvody Európskej únií okrem cla a odvodov z produkcie cukru,

- výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším

územným celkom,

- výdavky na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme

a náhrada ujmy spôsobené štátom,

- úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

- úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou

návratnej finančnej výpomoci,

- ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným

zákonom.“

Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie

zo štátneho rozpočtu, uvádza KISZTNER, M. (2007). Ako dotácie sa poskytujú aj

výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha

povinnému zúčtovaniu. Dotácie právnickým a fyzickým osobám možno poskytovať len

v súlade so zákonom o štátnom rozpočte.

SIVÁK, R. a kol. (2007) za najdôležitejšie považujú makroekonomické členenie

verejných výdavkov, ktoré delia na:

- transfery,

- vládne výdavky.

Pri transferoch dotuje štát súkromné subjekty, ktoré využívajú zdroje tak, ako uznajú za

vhodné. V druhom prípade je tovar využívaný štátom, a zdroje sú smerované tam, kam určí

28

štát. Možno to povedať aj inak, že pri transferoch ide „iba“ o presun peňazí, čiže o dotačné

aktivity štátu, ale pri vládnych výdavkoch ide o činnosti, pri ktorých dochádza

k ovplyvňovaniu výrobných faktorov v súkromnom použití, a tie sú presmerované na

činnosti určené štátom.

Základný rozdiel medzi transfermi a vládnymi výdavkami je v tom, že vládne výdavky sú

súčasťou HDP ako vládne nákupy tovarov a služieb, kým transfery sa nezapočítavajú

do HDP.

Nemecký ekonóm, A. H. G. Wagner je známy aj ako autor zákona rastúcich verejných

výdavkov. Podľa toho zákona podiel verejných výdavkov na národnom produkte rastie

s rastom dôchodku na jedného obyvateľa, pričom jeho autor predpokladal rýchlejší rast

verejných výdavkov oproti rastu hrubého národného produktu, konštatuje BEŇOVÁ, E.

a kol. (2007).

Výdavky štátneho rozpočtu z ekonomického hľadiska je možné rozdeliť do dvoch

základných skupín a to bežné výdavky a kapitálové výdavky, uvádza na svojej stránke

MF SR.

Bežnými výdavkami sa zabezpečujú bežné transfery podnikateľským subjektom a štátnym

fondom, verejná spotreba obyvateľstva a verejná spotreba štátu. Ich súčasťou sú tiež

výdavky na splácanie úrokov a poplatkov štátu súvisiacich so štátnymi úvermi prijatými

od zahraničných finančných inštitúcií, financovanie schodku štátneho rozpočtu ako aj

transfery obciam. Tvoria najvyššiu sumu celkových výdavkov. Patria sem:

• mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania - zahrňuje mzdy

pracovníkov aparátov ústredných orgánov štátnej správy, krajských a okresných

úradov, vojenských a bezpečnostných zložiek,

• poistné a príspevky do poisťovní,

• výdavky na nákup tovarov a služieb (materiál, energia, opravy, údržba, dopravné,

nájomné a pod.),

• bežné transfery na rovnakej vládnej úrovni, bežné transfery poskytované

z prostriedkov štátneho rozpočtu fyzickým a právnickým osobám, nefinančným

subjektom, do tuzemských finančných inštitúcií, do cudziny,

• splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi.

29

Kapitálové výdavky tvoria:

• obstarávanie kapitálových aktív – tieto výdavky sa vynaložia na tieto investičné

účely: nákup pozemkov, budov, stavieb, nábytku a kancelárskeho zariadenia,

dopravných prostriedkov, strojných zariadení,

• kapitálové transfery - príspevky príspevkovým organizáciám na financovanie

rozpočtom určených investičných zámerov, príspevok na obstaranie DNM a DHM

občianskym druženiam a nadáciám, cirkvám, ostatným PO a jednotlivcom,

investičné dotácie podnikateľskej sfére, kapitálové transfery obciam.

Podľa údajov MF SR je možné rozdeliť výdavky štátneho rozpočtu z hľadiska funkčnej

klasifikácie do 10 divízií:

1) Všeobecné verejné služby – patria sem výdavky štátneho rozpočtu na všetky činnosti,

ktoré súvisia s organizáciou štátu. Podrobnejšie ich môžeme členiť nasledovne:

� výdavky verejnej správy - konkrétne ide o výdavky na činnosť Kancelárie

prezidenta, Kancelárie Národnej rady SR, Úradu vlády, krajských a okresných

úradov, daňových úradov, ministerstva financií, ministerstva zahraničných vecí,

Najvyššieho kontrolného úradu SR, správu štátneho dlhu,

� výdavky na všeobecné služby – zahrňuje výdavky na financovanie štatistických

a plánovacích služieb, budovanie štatistického informačného systému a iné

všeobecné služby. Z hľadiska organizačnej klasifikácie sú to výdavky Štatistického

úradu SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Úradu pre verejné

obstarávanie a katastrálnych úradov,

� transakcie verejného dlhu spojené s platením úrokov a poplatkov z pôžičiek na

úrovni štátnej správy,

� zahraničná hospodárska pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese

transformácie a pomoc poskytovaná prostredníctvom medzinárodných organizácií,

� základný výskum – sú to peňažné prostriedky poskytované na experimentálne

a teoretické činnosti zamerané na získanie nových poznatkov vysokým školám,

príspevkovým organizáciám výskumu a vývoja štátneho sektora, štátna pomoc

poskytovaná organizáciám podnikateľského sektora, výdavky na činnosť

Slovenskej akadémie vied,

� výskum a vývoj v oblasti všeobecných verejných služieb,

� výdavky na riadenie a vykonávanie všeobecných verejných služieb – patria sem

výdavky spojené s registráciou voličov, organizovaním volieb, referendom,

30

� transfery medzi rôznymi úrovňami verejnej správy,

2) Obrana – predstavuje výdavky na vojenskú obranu, civilnú obranu, zahraničnú

vojenskú pomoc ako aj výdavky spojené s vývojom a výskumom v oblasti obrany,

3) Verejný poriadok a bezpečnosť – do tejto kategórie môžeme zaradiť výdavky za služby

Policajného zboru, na prevádzkovanie požiarnych zbrojníc a výkon súdnictva, potreby

väzenstva, potreby prokuratúr ako aj vývoj a výskum v oblasti verejného poriadku

a bezpečnosti,

4) Ekonomická oblasť – výdavky štátneho rozpočtu SR na riadenie ekonomických

a obchodných činností a transakcií zahrňujú nasledovné oblasti:

� všeobecná ekonomická, obchodná a pracovná oblasť - výdavky na činnosť colného

riaditeľstva, obchodných inšpekcií, ministerstva hospodárstva, protimonopolného

úradu, inšpektorátov práce, pracovnú rehabilitáciu zdravotne postihnutých občanov,

� riadenie, ochrana a rozvoj odvetví poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva

a poľovníctva,

� riadenie v oblasti ťažby nerastných surovín, v oblasti výroby, príprava a realizácia

výstavby a verejných prác – patria sem výdavky na činnosť ministerstva výstavby

a regionálneho rozvoja SR,

� odvetvia palív a energie,

� oblasť riadenia komunikačných systémov,

� výskum a vývoj v ekonomickej oblasti,

� ostatné ekonomické odvetvia – výdavky na riadenie činností v oblasti cestovného

ruchu, výstavby, skvalitňovania, prevádzky a údržby hotelov a reštaurácií

a rozvojové projekty.

5) Ochrana životného prostredia – do tejto skupiny je zahrnuté financovanie požiadaviek

v oblasti nakladania s odpadom, znižovania znečisťovania, ochrany prírody a krajiny,

výdavky na činnosť ministerstva životného prostredia, výskum a vývoj v oblasti

životného prostredia,

6) Bývanie a občianska vybavenosť – patria sem výdavky na rozvoj bývania - dotácie

7) na podporu výstavby bytov, štátna prémia v stavebnom sporení, geologický prieskum

a zásobovanie vodou,

8) Zdravotníctvo – prostriedky na činnosť štátnych zdravotníckych ústavov, Štátneho

ústavu kontroly liečiv, Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, Inšpektorátu

kúpeľov a žriediel, Slovenskej lekárskej knižnice, štátom platené poistné na zdravotné

poistenie za určené skupiny osôb, zdravotnícky materiál, diagnostické prípravky

a výdavky na riešenie výskumných a vývojových úloh v zdravotníctve a pod.,

9) Rekreácia, kultúra a náboženstvo – výdavky spojené s poskytovaním rekreačných,

kultúrnych a športových služieb, dohľad nad kultúrnymi a športovými zariadeniami,

vysielacie a vydavateľské služby, náboženské a iné spoločenské služby,

10) Vzdelanie – financovanie činnosti škôl, služby pridružené k školstvu (školské

stravovanie, ubytovanie, prevádzka domovov mládeže), podpora výskumu a vývoja

v oblasti vzdelávania, ďalšie činnosti nevyhnutné pre kvalitné riadenie vzdelávania,

11) Sociálne zabezpečenie – dávky sociálneho zabezpečenia, štátne sociálne dávky, štátom

platené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie na vybrané

skupiny osôb.

1.5.3 Výsledok hospodárenia štátu

Kľúčovú informáciu o hospodárení štátu poskytuje výsledok hospodárenia štátu.

Vo všeobecnosti výsledkom hospodárenia štátu v sledovanom rozpočtovom období môže

byť:

- vyrovnaná bilancia štátneho rozpočtu, v prípade ak:

rozpočtové príjmy = rozpočtové výdavky

- prebytková bilancia štátneho rozpočtu, keď štát minie menej prostriedkov ako dokáže

naakumulovať, t.j.:

rozpočtové príjmy > rozpočtové výdavky

- alebo deficit štátneho rozpočtu, ak výdavky štátu sú väčšie ako ním získané prostriedky:

rozpočtové príjmy < rozpočtové výdavky.

Každý štát sa snaží dosiahnuť prebytkovú alebo minimálne vyrovnanú bilanciu

štátneho rozpočtu. Ak výsledkom hospodárenia štátu je deficit, štát musí vykrývať

chýbajúce finančné prostriedky.

Rozpočtový deficit resp. schodok štátneho rozpočtu je druhom fiškálnej nerovnováhy.

Vznik rozpočtového deficitu poukazuje na skutočnosť, že ekonomický subjekt (štát) minul

v danom rozpočtovom roku viac peňažných prostriedkov, ako v ňom chcel alebo dokázal

získať z príjmov, vysvetľuje HONTYOVÁ, K. (2005). Z hľadiska príčin vzniknutého

stavu treba rozlišovať aktívny – štruktúrny a pasívny – cyklický deficit. Podstata spočíva

v tom, že sa rozlišuje časť rozpočtu ako štrukturálny rozpočet, kde ide o zámerný dôsledok

32

subjektívneho vládneho rozhodnutia, diskrétneho opatrenia v rámci uplatnenej fiškálnej

politiky, a druhá časť rozpočtu, ktorá má cyklický charakter, je pasívne určovaná fázou

ekonomického cyklu, dosiahnutou úrovňou národného dôchodku a produktu.

Ak je štátny rozpočet deficitný, zvyšuje sa tým štátny dlh.

Hodnotenie dôsledkov rozpočtového deficitu a kvantifikácia týchto dôsledkov je veľmi

spornou otázkou, upozorňujú OCHRANA, F. – PAVEL, J. – VITEK, L. (2000), nakoľko

existuje celý rad protikladných názorov. Finančné dôsledky na rozpočet sú niektorými

ekonómmi hodnotené v krátkom období kladne, lebo deficit umožňuje zmierniť vládne

rozpočtové obmedzenia, čo je za určitých okolností akceptovateľné. Dlhodobé finančné

dôsledky sú väčšinou hodnotené negatívne, lebo deficit musí byť prefinancovaný.

Financovanie deficitu sa môže prejaviť rastom verejného zadlženia, v prípade krytia

emisiou CP môže dôjsť k rastu inflácie. Makroekonomické dôsledky vyjadrujú ako sa

deficit verejných rozpočtov prejaví v zmene HDP, inflácie, nezamestnanosti alebo

platobnej bilancie.

33

2 CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom diplomovej práce je uskutočniť analýzu vybraných

makroekonomických ukazovateľov, ktoré odrážajú stav hospodárskeho vývoja Slovenskej

republiky za obdobie rokov 1998 až 2009 a zistiť faktory, ktoré ich vývoj ovplyvňujú.

Pre naplnenie hlavného cieľa je však potrebné aj naplnenie čiastkových cieľov,

ktoré som stanovila nasledovne:

• metodické vymedzenie jednotlivých makroekonomických ukazovateľov na základe

poznatkov z vedeckej a odbornej literatúry

• kvantifikácia a analýza vývoja kľúčových makroekonomických ukazovateľov

Slovenskej republiky a to:

- hrubého domáceho produktu,

- nezamestnanosti,

- inflácie,

- zahraničného obchodu,

- štátneho rozpočtu.

Všetky skúmané makroekonomické ukazovatele sú navzájom prepojené, existujú

medzi nimi vzájomné interakcie. Najväčšiu časť HDP tvorí spotreba domácností - jej

hodnota je výrazne ovplyvnená mierou nezamestnanosti. V prípade, ak existuje vysoká

miera nezamestnanosti nie sú využité všetky dostupné výrobné zdroje, v dôsledku čoho sa

znižuje schopnosť ekonomiky produkovať. Ďalšími dôležitými faktormi, ktoré determinujú

veľkosť HDP sú investície, čistý export a výdavky vlády na nákup tovarov a služieb.

Vysoká miera zdanenia spôsobuje nielen pokles agregátnej ponuky, ale aj pokles

disponibilných dôchodkov, čo vedie k zníženiu spotreby obyvateľstva. Následne dochádza

aj k zníženiu prílevu priamych zahraničných investícií. Nízka miera zdanenia má opačný

účinok. Znamená to, že vhodnou mierou zdanenia je možné ovplyvniť mieru inflácie. Čistý

export vyjadruje rozdiel medzi exportom a importom. Ak celková hodnota dovozu je

vyššia ako hodnota vývozu, čistý export má negatívny vplyv na výšku HDP.

34

3 METODIKA PRÁCE

Obsahové zameranie a štruktúra práce sú ovplyvnené stanoveným hlavným cieľom

a čiastkovými cieľmi. Predložená diplomová práca pozostáva z Úvodu, piatich hlavných

kapitol, zoznamu použitej literatúry a príloh.

V Úvode sú stručne opísané hlavné trendy vývoja slovenskej ekonomiky v období

rokov 1998 až 2009.

Prvá kapitola diplomovej práce, ktorá je označovaná ako 1 Súčasný stav riešenej

problematiky doma a v zahraničí, predstavuje teoretickú časť práce. Táto časť je tvorená

poznatkami získanými štúdiom zahraničnej a domácej literatúry, rôznych odborných

časopisov zameraných na ekonomické otázky a hodnoverných internetových zdrojov.

Kapitola 4 Vlastná práca sa zameriava na analýzu vybraných makroekonomických

ukazovateľov Slovenskej republiky a je rozdelená do piatich častí:

• analýza vývoja HDP v SR

• analýza vývoja nezamestnanosti v SR

• analýza vývoja inflácie v SR

• analýza zahraničného obchodu SR

• analýza štátneho rozpočtu SR

Zdroje informácií, ktoré boli použité pri vypracovaní diplomovej práce tvoria publikované

údaje MF SR, databázy ŠÚ SR a Eurostatu, štatistické ročenky a ďalšie materiály uvedené

v zozname použitej literatúry. Vývoj sledovaných makroekonomických ukazovateľov je

znázornený graficky v prehľadných tabuľkách a grafoch, ktoré umožňujú analyzovať

ekonomický vývoj Slovenska.

Kapitola 5 Záver tvorí syntetickú časť práce, v ktorej sú skoncentrované všetky

poznatky o vývoji analyzovaných ukazovateľov. Obsahuje vyhodnotenie výsledkov

diplomovej práce.

35

Metódy práce

Vo väzbe na ciele práce sú aplikované v diplomovej práci viaceré metódy

skúmania.

Metódu selekcie som používala predovšetkým pri výbere ťažiskových

makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky za účelom ich spracovania

a analýzy ich vývoja z rôznych hľadísk.

Najväčšie zastúpenie z používaných metód má v mojej práci metóda analýzy. Táto

metóda nám umožnila rozkladať vybrané makroekonomické ukazovatele na menšie časti,

na základe ktorých detailne skúmame jednotlivé kategórie ako aj vzájomné vzťahy medzi

nimi. Na základe analýzy môžeme identifikovať nielen podstatu vybraných

makroekonomických veličín ale aj príčiny a dôsledky vývoja týchto javov.

Pre jasné a prehľadné znázornenie vývoja pozorovaných ukazovateľov som vo

všetkých kapitolách používala metódu grafického zobrazenia.

Metóda komparácie je použitá pri porovnávaní jednotlivých údajov v sledovanom

časovom období 1998 – 2009 ako aj pri porovnaní výsledkov medzi HDP,

nezamestnanosťou, infláciou, zahraničným obchodom a štátnym rozpočtom.

Z matematicko-štatistických metód bola použitá najmä indexová metóda, pomocou

ktorej som počítala zmenu skúmaného makroekonomického ukazovateľa oproti

predchádzajúcemu obdobiu (reťazové indexy) a oproti bázickému obdobiu (bázické

indexy).

Pri formulovaní teoretického záveru má dôležité postavenie metóda syntézy, ktorá

nám umožňuje vytvoriť ucelený obraz prostredníctvom spájania čiastkových poznatkov.

36

4 VLASTNÁ PRÁCA

Základné makroekonomické problémy, ktorými sa zaoberá každá trhová

ekonomika sú HDP, nezamestnanosť, inflácia, zahraničný obchod a štátny rozpočet. Každá

vláda má k dispozícií určité makroekonomické nástroje, prostredníctvom ktorých snaží

dosiahnuť čo najväčší HDP – rast spotreby, vysokú zamestnanosť, stabilnú cenovú

hladinu, aktívne saldo zahraničného obchodu a minimálne vyrovnanú bilanciu štátneho

rozpočtu.

4.1 Analýza vývoja HDP v Slovenskej republike

Základným meradlom celkového blahobytu krajiny je v HDP, ktorý vyjadruje

trhovú hodnotu vyprodukovaných tovarov a služieb v danej krajine za sledované časové

obdobie, ktorým môže byť rok, štvrťrok alebo mesiac. Do HDP sa započítava iba hodnota

finálnych statkov, ktoré slúžia k uspokojeniu potrieb spotrebiteľov.

Graf č. 1: Vývoj HDP v SR v rokoch 1998-2009 (mil. EUR)

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Roky

HD

P v

mil.

EU

R

HDP v b.c.

HDP v s.c.(2000)

Zdroj: ŠÚ SR a vlastné výpočty

Na základe grafu č. 1 môžeme konštatovať, že Slovenská republika zaznamenala

v roku 1998 najnižšiu úroveň nominálneho HDP v hodnote 26 135,03 mil. EUR. Reálny

HDP vyjadrený v stálych cenách roku 2000 bol v roku 1998 vyšší ako nominálny HDP

a dosiahol 32 915 mil. EUR. Reálny HDP v roku 1998 bol dokonca vyšší ako v roku 2000.

37

Zmena hospodárskej politiky SR spolu s naakumulovanými problémami spôsobili

v roku 1999 obmedzenie domáceho dopytu a tým aj výrazné spomalenie rastu HDP. Proti

podstatnejšiemu poklesu tempa rastu HDP pôsobil rast zahraničného obchodu. HDP

Slovenskej republiky v b.c. sa medziročne zvýšil o 7,40 %. V roku 1999 došlo k zvýšeniu

podielu priemyselnej výroby, obchodu a dopravy a poklesu podielu pôdohospodárstva

a stavebníctva na HDP. Proces obnovenia výkonnosti ekonomiky SR bol sprevádzaný

vysokou mierou nezamestnanosti a rastom inflácie. HDP v s.c. predstavoval 31 963 mil.

EUR.

V roku 2000 dosiahol HDP v b.c. 31 134,7 mil. EUR a bol o 10,92 % vyšší ako

v roku 1999. Na základe grafu č. 2 môžeme konštatovať, že pozitívny vývoj HDP v roku

2000 bol ovplyvnený rastom vo všetkých odvetviach národného hospodárstva SR.

Najväčší medziročný rast celkovej produkcie bol dosiahnutý v oblasti priemyselnej výroby

(o 4 826,27 mil. EUR), v stavebníctve (o 1 475,45 mil. EUR), v obchode (o 498,94 mil.

EUR) a v odvetviach dopravy, pôšt a telekomunikácii (o 1 077,64 mil. EUR). Pozitívny

vplyv na HDP z hľadiska spotreby mal medziročné zvýšenie zahraničného obchodu SR

o 15,90 %. Podiel daní na tvorbe HDP vzrástol oproti roku 1999 o 12,6 %, čo bolo

spôsobené vyšším výberom DPH, spotrebných daní ako aj daní zo zahraničného obchodu.

Objem vytvoreného HDP v. s.c. sa v roku 2000 pohyboval na úrovni 97,54 % reálneho

HDP v roku 1999.

Z grafu č. 1 je zrejmé, že dynamika rastu HDP, ktorá sa začala zrýchlovať od roku

2000 pokračovala až do roku 2008, kedy ju zastavila celosvetová finančná kríza vyvolaná

hypotekárnou krízou v USA.

V roku 2001 bol HDP v b.c. o 8,58 % vyšší ako v roku 2000, reálny HDP sa zvýšil

medziročne o 3,46 %. Medziročný prírastok HDP súvisel najmä s jeho rastom

v pôdohospodárstve, priemyselnej výrobe, výrobe a rozvode elektriny. Nižší ako pred

rokom bol v odvetviach ťažby nerastných surovín a hotelov a reštaurácií.

Trend zvyšovania makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky

pokračoval aj v roku 2002, keď HDP v b.c. dosiahol hodnotu 36 782,75 mil. EUR.

Rozhodujúcim faktorom rastu bol rast domáceho dopytu, čo bolo spôsobené aj

medziročným poklesom miery nezamestnanosti o 0,7 p.b. Najvýznamnejším stimulovacím

faktorom rastu HDP bol však aj naďalej zahraničný dopyt.

Dosiahnutý ekonomický rast v roku 2003 bol výnimočne výsledkom zahraničného

dopytu, čo súviselo predovšetkým s produkciou automobilového priemyslu. Domáci dopyt

neprispel k rastu HDP ani napriek poklesu nezamestnanosti. Naopak, konečná spotreba

38

domácností poklesla oproti roku 2002 najmä v dôsledku nižších reálnych miezd.

Z hľadiska ekonomických činností vzrástla tvorba HDP v prevažujúcej časti odvetví.

Trend medziročného rastu produkcie sa pokračoval v priemysle, v obchode, už tretí rok

po sebe klesala produkcia v ťažbe nerastných surovín.

Vývoj slovenskej ekonomiky pokračoval rýchlym tempom aj v rokoch 2004-2008.

Reálny nárast HDP medzi rokmi 2004 a 2008 dosiahol 35,35 %, nominálny HDP vzrástol

o 48,92 %. Uvedené tempo rastu HDP bolo ovplyvnené pozitívnym makroekonomickým

vývojom slovenskej ekonomiky, poklesom miery nezamestnanosti a rastom zamestnanosti

ako aj znížením miery inflácie v SR. K rastu HDP v období rokov 2004-2008 prispel

priaznivý vývoj vo všetkých sektoroch národného hospodárstva SR (viď graf č. 2).

Najvýznamnejším stimulujúcim faktorom rastu v roku 2006 bol prílev priamych

zahraničných investícií. V roku 2007 pôsobili pozitívne na rast HDP zvýšenie spotreby

domácností, vyššia tvorba hrubého kapitálu, rast spotreby verejnej správy aj zvýšenie

zahraničného dopytu. V roku 2008 dosiahol HDP v b.c. 67 331,04 mil. EUR.

V roku 2009 sme boli svedkami výrazného spomalenia ekonomického rastu SR

vyvolaného celosvetovou hospodárskou krízou. Spomaľuje sa i rast ekonomík obchodných

partnerov Slovenska. HDP v b.c. klesol na 63 331,6 mil. EUR, bol teda o 5,94 % nižší ako

pred rokom. HDP vyjadrený v stálych cenách roka 2000 dosiahol 47 860 mil. EUR.

Graf č. 2: Vývoj HDP v rokoch 1998-2009 podľa ekonomických činností (v mil. EUR)

Vývoj HDP podľa SK NACE v b.c.

0 20000 40000 60000 80000 100000 120000 140000 160000

199819992000200120022003200420052006200720082009

Pôdohospodárstvo Ťažba nerastných surovínPriemyselná výroba Výroba a rozvod elektriny, plynu a vodyStavebníctvo ObchodHotely, reštaurácie Doprava, pošty, telekom.Finanč. sprostredk. Nehnut, prenáj, obch. čin.Ostatné

Zdroj: ŠÚ SR a vlastná práca

39

4.2 Analýza nezamestnanosti v Slovenskej republike

Nezamestnanosť je najcitlivejším problémom a súčasne aj najslabším bodom

sociálno-ekonomického vývoja na Slovensku. K základným črtám trhu práce SR patrí

vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a osôb s nízkym vzdelaním, vysoká miera dlhodobej

nezamestnanosti ako aj veľké regionálne rozdiely. Trh práce v Slovenskej republike je

v stave nerovnováhy a nezamestnanosť je jedným z najvážnejších problémov celej

spoločnosti, ktorá predstavuje pre ekonomiku nevyužitú potencionálnu hodnotu.

Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v období rokov 1998-2009 je

znázornený v grafe č. 3.

Graf č. 3 Vývoj miery nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009 (%)

Vývoj nezamestnanosti v SR

02468

10121416182022

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Roky

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti %

Zdroj: ŠÚ SR a vlastná práca

V roku 1998 predstavovala miera nezamestnanosti vykazovaná štatistickým úradom

Slovenskej republiky 12,5 %. V ďalšom sledovanom roku dosahuje miera nezamestnanosti

svoj historicky najvyšší medziročný nárast, keď vzrástla až o 3,7 p.b. a dosiahla 16,2 %.

Na úradoch práce bolo evidovaných viac ako pol milióna nezamestnaných. Rastúci trend

miery nezamestnanosti trval až do roku 2001, keď dosahuje svoje maximum na úrovni

19,2 %. Po prekonaní kritického obdobia v rokoch 1999-2001 sa ukazovatele trhu práce

začali mierne zlepšovať. V roku 2003 bola realizovaná na Slovensku dôchodková reforma,

ktorá zvýšila dôchodkový vek na 62 rokov u mužov (postupne do roku 2006) aj u žien

(postupne do roku 2015). V roku 2004 bolo znižovanie miery nezamestnanosti spomalené

40

dôchodkovou reformou a napriek relatívne priaznivému vývoju ostatných

makroekonomických ukazovateľov, stúpla miera nezamestnanosti na 18,1 %. Opatrenia

politiky trhu práce boli orientované predovšetkým na stimulovanie strany ponuky trhu

práce. V období rokov 2005-2008 začala narastať makroekonomická výkonnosť slovenskej

ekonomiky, čo sa prejavilo aj na miere nezamestnanosti, ktorá začala postupne klesať.

V tomto období sa začali postupne prejavovať výsledky ekonomických reforiem daňového

systému, sociálneho systému a trhu práce, verejnej správy s fiškálnou decentralizáciou,

riadenia verejných financií. Novozavedené reformy a politická stabilita zvýšili príťažlivosť

Slovenska pre zahraničných investorov. Zvýšený prílev priamych zahraničných investícii

prispel k vytvoreniu nových pracovných miest. Najväčší pokles miery nezamestnanosti bol

dosiahnutý v roku 2006 jej 2,9 %-ným medziročným znížením, kedy zaznamenala úroveň

13,3 %. V roku 2008 bola v SR dosiahnutá najnižšia miera nezamestnanosti (9,6 %) za celé

analyzované obdobie. V roku 2009 sa prejavujú dopady finančnej a ekonomickej krízy na

ekonomiku Slovenska, miera nezamestnanosti stúpla na 12,1 %, čo je o 2,5 p.b. viac ako

v predchádzajúcom roku.

Tab. č. 1 Vývoj miery nezamestnanosti v SR v % podľa pohlavia (1998-2009)

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Muži 11,9 16,0 18,6 19,5 18,4 17,2 17,3 15,3 12,2 9,8 8,4 11,4

Ženy 13,2 16,4 18,6 18,8 18,7 17,7 19,1 17,2 14,7 12,5 11,1 12,9

Zdroj: databáza Slovstat a vlastná práca

Nezamestnanosť patrí medzi makroekonomické ukazovatele, ktoré vykazujú

rozdiely medzi ženami a mužmi. Ako to vyplýva z tab. č. 1, bola miera nezamestnanosti

žien v priebehu celého sledovaného obdobia rokov 1998-2009 mierne vyššia ako miera

nezamestnanosti mužov. Muži naopak mierne prevažujú medzi dlhodobo nezamestnanými

(viď graf č. 4). Najvážnejším dôvodom nezamestnanosti bez rozdielu pohlavia je

nedostatok pracovných príležitostí. Vyššia miera nezamestnanosti žien môže byť

ovplyvnená aj ich životným cyklom, najmä rodinnými povinnosťami. Ukazovateľ miery

nezamestnanosti podľa pohlavia v SR vykazuje najväčšie rozdiely v rokoch 2007 a 2008,

keď bola miera nezamestnanosti žien o 2,7 p.b. vyššia ako miera nezamestnanosti mužov.

V priebehu sledovaného obdobia bol jediný rok, a to rok 2001, keď situácia bola opačná

a miera nezamestnanosti mužov prevýšila mieru nezamestnanosti žien o 0,7 p.b.

41

Graf č. 4: Vývoj dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku podľa pohlavia v rokoch

1998-2009 (v tis. osôb)

Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v SR podľa pohlavia

0

50

100

150

200

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Roky

Počet

v ti

s. o

sobá

ch

Muži Ženy

Zdroj: ŠÚ SR a vlastná práca

Medzinárodná organizácia práce definuje dlhodobú nezamestnanosť ako

nezamestnanosť, ktorá trvá dlhšie ako 12 mesiacov. Dlhodobá nezamestnanosť prináša so

sebou veľké množstvo problémov a ťažkostí, vyvoláva značné ekonomické a sociálne

náklady. Štatistický úrad SR ju sleduje diferencovanejšie, v rozsahu 6 mesiacov až 1 rok,

1 až 2 roky, viac ako 2 roky.

Vývoj počtu nezamestnaných v tis. osobách podľa dĺžky trvania nezamestnanosti

v SR za obdobie rokov 1998-2009 zobrazuje graf č. 5, z neho vyplýva, že najpočetnejšiu

skupinu nezamestnaných tvorili v priebehu celého analyzovaného obdobia tí, ktorí boli

nezamestnaný viac ako 2 roky. Ich podiel na celkovom počte nezamestnaných bol najväčší

v roku 2006, keď tvorili viac ako polovicu až 57,80 % z celkové počtu nezamestnaných

osôb a najnižší v roku 2007 s 27,18 %-nym podielom na celkovom počte nezamestnaných.

Najmenšou skupinou z celkového počtu nezamestnaných boli osoby s dobou trvania

nezamestnanosti do pol roka. Podiel nezamestnaných po dobu 12 a viac mesiacov dosiahol

koncom roku 2009 50,9 % z celkového počtu nezamestnaných.

42

Graf č. 5: Nezamestnaní podľa dĺžky trvania nezamestnanosti v tis. osobách

050

100150200250300350400450500550

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Roky

Poč

et v

tis.

oso

bách

do 1 mesiaca 1-3 mesiace 3-6 mesiacov 6 mesiacov až 1 rok

1 až 2 roky viac ako 2 roky nezistené trvanie

Zdroj: ŠÚ SR a vlastná práca

4.3 Analýza vývoja inflácie v Slovenskej republike

V súčasnej dobe, hlavne od vstupu Slovenska do európskej menovej únie patrí

inflácia k najsledovanejším makroekonomickým ukazovateľom slovenskej ekonomiky.

Udržanie cenovej stability krajiny je úlohou Národnej banky Slovenska, ktorá pozorne

sleduje vývoj inflácie a následne mu prispôsobuje vhodnú menovú politiku. V prípade, ak

je v obehu veľa peňazí, ich hodnota klesá t.j. dochádza k znehodnoteniu peňažnej jednotky,

v dôsledku čoho sa znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva.

Vedľa celkovej inflácie je dôležité analyzovať aj jadrovú infláciu. Podľa ŠÚ SR

jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši.

Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami

ovplyvňovanými administratívnymi opatreniami. Súčasťou spotrebného koša zostávajú

položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav, ako napr. zmeny

DPH, spotrebných daní a dotácií, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje.

Graf č. 6 znázorňuje vývoj celkovej a jadrovej inflácie na Slovensku v rokoch

1998-2009 v %-nom vyjadrení.

43

Graf č. 6 Vývoj inflácie na Slovensku v rokoch 1998-2009 (%)

Vývoj inflácie na Slovensku v rokoch 1998-2009 (v %)Vývoj inflácie na Slovensku v rokoch 1998-2009 (v %)Vývoj inflácie na Slovensku v rokoch 1998-2009 (v %)Vývoj inflácie na Slovensku v rokoch 1998-2009 (v %)

02468

101214

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Roky

Roč

ná in

fláci

a v

%

Celková inflácia Jadrová inflácia

Zdroj: ŠÚ SR a vlastná práca

V roku 1998 bola inflácia udržiavaná na pomerne nízkej úrovni (6,7 %). Vtedajšia

vláda neriešila existujúce makroekonomické problémy, tento stav však nemohol byť

dlhodobo udržateľný.

V období novej vlády 1998-2002 následkom zavedenia deregulácie cien môžeme

pozorovať nárast cien elektrickej energie, tepelnej energie, zemného plynu, vodného

a stočného, osobnej autobusovej a železničnej dopravy, poštových služieb. Vláda zvýšila aj

spotrebnú daň z uhľovodíkových palív, alkoholu a cigariet. V dôsledku týchto opatrení

dosiahla inflácia v roku 2000 svoju najvyššiu hodnotu za analyzované obdobie (12,2 %),

pričom jadrová inflácia predstavovala 5,7 %.

V roku 2001 priemerná ročná miera inflácie dosiahla úroveň 7,3 %. Došlo

k výraznému poklesu medziročnej miery inflácie najmä vplyvom spomalenia rastu cien

potravín a vplyvom vonkajšieho prostredia, ktorý bol charakterizovaný relatívne stabilným

výmenným kurzom a znížením cien pohonných hmôt. Ceny priemyselných výrobcov

vzrástli oproti roku 2000, najmä v dôsledku vývoja cien energie, plynu, pary a teplej vody.

Vzrástli taktiež aj ceny stavebných prác a materiálov ako aj výrobkov spotrebovaných

v stavebníctve. Jadrová inflácia v roku 2001 predstavovala 4,3 %.

Rok 2002 sa vyznačoval na Slovensku výrazným poklesom cien potravín

a pohonných hmôt v dôsledku lacnejšieho dovozu surovín súvisiaceho s oslabením

amerického dolára. Nízka úroveň inflácie (3,5 %) však bola len prechodným javom, ktorá

súvisela hlavne s volebným rokom.

44

V roku 2003 bola zavedená jednotná sadza dane z pridanej hodnoty, inflácia opäť

rástla na 8,4 %. Jadrová inflácia mala relatívne malý podiel na celkovej miere inflácie.

Môžeme preto povedať, že relatívne vysoká miera inflácie bola predovšetkým prejavom

úprav nepriamych daní.

V nasledujúcom roku dochádza k poklesu miery celkovej inflácie na 7,5 %. Vývoj

jadrovej inflácie ostal pozitívny, dosiahol rovnakú mieru ako pred rokom - 2,6 %.

Po stabilizácii cien v roku 2005 dosiahla inflácia svoju najnižšiu hodnotu v histórií

Slovenskej republiky - 2,8 %, čo predstavovalo pokles oproti predchádzajúcemu roku až

o 4,7 p.b.

Ceny výrobcov v roku 2006 rástli rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny, pretože

inflačné faktory pôsobili hlavne na ceny výrobcov. Rast cien výrobcov sa prejavil v roku

2006 v spotrebiteľských cenách a miera inflácie dosiahne vyššie hodnoty ako v roku 2005.

V rokoch 2007-2008 bola celková miera inflácie rovnaká ako jadrová miera

inflácie, t.j. nedošlo k regulácii cien a tie neboli ovplyvnené ani administratívnymi

opatreniami vlády.

V poslednom analyzovanom roku bola miera inflácie podľa údajov ŠÚ SR 1,6 %,

zatiaľ čo jadrová inflácia predstavovala len 0,5 %.

Graf č.7: Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009 (%)

Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR v rokoch 1998-2009

02468

10121416182022

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Roky

Roč

ná in

fláci

a v

%

Inflácia Nezamestnanosť

Zdroj: vlastná práca

45

Tab. č. 2: Vývoj inflácie a nezamestnanosti v SR (1998-2009)

Roky 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Miera nezamestnanosti % 12,5 16,2 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11 9,6 12,1

Miera inflácie % 6,7 10,6 12 7,2 3,5 8,4 7,5 2,8 4,3 2,8 4,6 1,6

∆ miery nezamestnanosti -- 3,7 2,4 0,6 -0,7 -1,1 0,7 -1,9 -2,9 -2,3 -1,4 2,5

∆ miery inflácie -- 3,9 1,4 -4,8 -3,7 4,9 -0,9 -4,7 1,5 -1,5 1,8 -3

Zdroj: ŠÚ SR a vlastné výpočty

Vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou vyjadruje Phillipsova krivka. Podľa

tejto teórie medzi infláciou a nezamestnanosťou existuje v krátkodobom období inverzný

vzťah. Znamená to, že ak bude ekonomika usilovať o nízku nezamestnanosť ekonomicky

aktívneho obyvateľstva musí počítať s rastom všeobecnej cenovej hladiny a naopak, čím je

vyššia nezamestnanosť, tým viac klesá inflácia. V grafe č. 8 sme snažili poukázať

na platnosť tejto teórie v podmienkach Slovenskej republiky v rokoch 1998-2009.

Graf č. 8: Vzťah miery nezamestnanosti a miery inflácie v SR (1998-2009)

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Miera nezamestnanosti %

Mie

ra

in

flá

cie

%

Zdroj: vlastná práca

Phillipsova krivka v SR má iný priebeh ako v normálne fungujúcej trhovej

ekonomike. Výsledky analýzy závislosti inflácie a nezamestnanosti v SR (Graf č. 8)

dokazujú, že od rastu inflácie nie je možné automaticky očakávať pokles nezamestnanosti,

46

a naopak pokles miery inflácie nevyvoláva automaticky rast nezamestnanosti, teda

v podmienkach SR neplatí presná podoba krátkodobej Phillipsovej krivky.

O vzájomnom inverznom vzťahu medzi mierou nezamestnanosti a mierou inflácie

môžeme hovoriť v rokoch 2001, 2004 a 2009, keď pokles miery inflácie bol sprevádzaný

rastom miery nezamestnanosti a tiež v rokoch 2002-2003, 2006, 2008, keď pokles miery

nezamestnanosti bol sprevádzaný rastom miery inflácie. Existujú však aj také obdobia, keď

inverzný vzťah medzi týmito dvoma veličinami neplatí - v rokoch 1999-2000 dochádza

k rastu miery inflácie aj rastu miery nezamestnanosti a v rokoch 2005, 2007 miera inflácie

aj miera nezamestnanosti poklesla. Na základe toho môžeme konštatovať, že medzi mierou

nezamestnanosti a mierou inflácie neexistuje dlhodobo stabilný inverzný vzťah.

Dôvodom neplatnosti Phillipsovej krivky v podmienkach SR môže byť

predovšetkým netypické prostredie transformačnej ekonomiky. Sledované obdobie

sa vyznačuje reštrukturalizáciou národného hospodárstva, cenovou liberalizáciou a takisto

zavedením daňových a dôchodkových reforiem. Všetky tieto zmeny ovplyvnili vývoj

inflácie aj nezamestnanosti. Významnú úlohu zohráva aj skutočnosť, že Slovenská

republika patrí medzi malé a otvorené ekonomiky.

4.4 Analýza zahraničného obchodu Slovenskej republiky

Slovenská republika je malá, otvorená krajina významne závislá na úspechoch

umiestnenia svojej produkcie na zahraničných trhoch. Je to spôsobené najmä malým

rozsahom vnútorného trhu v spojení s veľkou priemyselnou kapacitou ako aj nedostatkom

surovín pre výrobu a nutnosťou ich financovania príjmami z exportu.

Tab. č. 3: Vývoj vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu SR v rokoch

1998-2009 (mil. EUR)

Roky 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Vývoz 15484 17192 21963 24635 26176 30802 33665 37603 46470 53372 55793 44505

Medziročný

rast vývozu % -- 11,0 27,7 12,17 6,25 17,67 9,29 11,69 23,58 14,85 4,53 -20,2

Dovoz 18325 18455 22767 27375 28855 31578 34920 39903 48689 54051 57386 44784

Medziročný

rast dovozu % -- 0,71 23,3 20,23 5,40 9,43 10,58 14,26 22,01 11,01 6,2 -22,0

Saldo -2840 -1262 -803 -2739 -2679 -776 -1255 -2300 -2218 -678 -1592 -278

Zdroj: databáza Slovstat a vlastné výpočty

47

Vývoj celkového vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu SR v období rokov

1998- 2009 znázorňuje graf č. 9.

Graf č. 9: Vývoj vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu SR v rokoch

1998-2009 (mil. EUR)

-5000 0 5000 10000 15000 20000 25000 30000 35000 40000 45000 50000 55000 60000

mil. EUR

199819992000200120022003200420052006200720082009

Rok

y

Vývoj vývozu a dovozu

Celkový vývoz Celkový dovoz Saldo

zdroj: databáza Slovstat a vlastné výpočty

V roku 1998 vyvrcholila na Slovensku makroekonomická nerovnováha, ktorá sa

prejavila v rekordnom deficite zahranično obchodnej bilancie vo výške 2 840,61 mil. EUR.

V roku 1999 dosiahla Slovenská republika pasívne saldo zahraničného-obchodnej

výmeny vo výške 1 262,54 mil. EUR, t.j. o 55,55 % menej ako v predchádzajúcom roku.

Vývoz tovarov a služieb sa zvýšil v porovnaní s rokom 1998 o 11,03 %, zatiaľ čo dovoz

tovarov a služieb vzrástol len o 0,71 %.

V roku 2000 sa celkový zahraničný obchod Slovenskej republiky zvýšil oproti roku

1999 o 25,48 % pri zachovaní pasívnej bilancie zahraničného obchodu vo výške 803,33

mil. EUR. Ako to vyplýva z grafu č. 9, v porovnaní s predchádzajúcim rokom dochádza

k výraznému zvýšeniu tak dovozu ako aj vývozu tovarov a služieb. Na skutočný objem

dovozu vplýval v dôsledku vývoja kurzu SKK voči USD aj pohyb svetových cien

strategických surovín – ropy a plynu.

V roku 2001 dosiahol obrat zahraničného obchodu v b.c. celkom 52 010,96 mil.

EUR. Dovoz sa uskutočnil v hodnote 27 375,07 mil. EUR, čo zodpovedá medziročnému

nárastu o 20,23 %. Vývoz dosiahol hodnotu 24 635,89 mil. EUR, medziročné tempo rastu

predstavuje 12,17 %. Spomalenie rastu vývozu oproti predchádzajúcemu obdobiu súviselo

48

hlavne s poklesom vonkajšieho dopytu. Dynamika dovozu si udržala pomerne vysokú

úroveň najmä pod vplyvom rastu investičných aktivít a domácej spotreby. Schodok

zahranično obchodnej bilancie sa medziročne prehĺbil až o 1 935,85 mil. EUR na 2 739,18

mil. EUR.

V roku 2002 bolo saldo zahraničného obchodu aj naďalej pasívne vo výške 2 679,4

mil. EUR, ale v porovnaní s rokom 2001 sa znížilo o 59,78 mil EUR.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004 sa výrazne

zmenila štruktúra zahraničného obchodu. Zahraničným obchodom sa stal len obchod mimo

spoločného územia EÚ, keďže obchod medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ je

považovaný za vnútorný obchod, ktorý prebieha bez colných a ostatných bariér. Rast

vývozu v roku 2004 bol sprevádzaný rastom dovozu, pričom tempo rastu dovozu

(medziročný rast o 10,58 %) prevyšuje tempo rastu vývozu (medziročný rast o 9,30 %).

Negatívne saldo zahraničného obchodu bolo vo výške 1 255,36 mil. EUR.

V roku 2005 napriek priaznivému celkovému rastu slovenskej ekonomiky vývoj

zahraničného obchodu taký priaznivý nebol. Deficit zahraničného obchodu bol

v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 1 045,13 mil. EUR vyšší a dosiahol 2300,49 mil.

EUR. Zhoršenie oproti roku 2004 bolo predovšetkým dôsledkom silného domáceho dopytu

a investičných dovozov, ktorých rast bol vyvolaný najmä rastom zamestnanosti a reálnej

mzdy, zvýšením objemu spotrebiteľských úverov ako aj znížením daňového zaťaženia

podnikateľských subjektov. Ďalším faktorom, ktorý stimuloval dovoz bolo pokračovanie

zhodnocovania nominálneho aj reálneho kurzu voči euru.

V roku 2008 dosiahol obrat zahraničného obchodu Slovenskej republiky

113 179,47 mil. EUR a charakterizovala ho prevaha rastu dovozu nad vývozom. Dovoz

tovarov a služieb sa uskutočnila v hodnote 57 386,07 mil. EUR, vývoz tovarov a služieb

zo SR dosiahol 55 793,40 tis. EUR. Saldo zahraničného obchodu v b.c. bolo pasívne

vo výške 1 592,67 mil. EUR a v porovnaní s vývojom v roku 2007 sa zvýšilo o 134,70 %.

V roku 2009 sa znížil celkový vývoz tovarov a služieb na úroveň 79,77 %

predchádzajúceho roka a dosiahol 44 505,9 mil. EUR. Z tovarového hľadiska najviac

poklesol vývoz osobných automobilov. Celkový dovoz predstavoval 57 386,07 mil. EUR,

čo je o 21,96 % menej ako v roku 2008. Pasívne saldo zahranično-obchodnej výmeny bolo

vo výške 278,56 mil. EUR.

Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR je prakticky nezmenená v priebehu

celého sledovaného obdobia rokov 1998-2009 a bola orientovaná najmä na krajiny EÚ

a štáty CEFTA.

49

Komoditnú štruktúru dovozu SR v roku 2009 znázorňuje graf č. 10 a komoditnú

štruktúru vývozu SR v roku 2009 charakterizuje graf č. 11.

Graf č. 10: Komoditná štruktúra dovozu SR v roku 2009

7,40%5,70%

11,80%3,10%

2,40%

1,60%

3,50%

1,70%

12,80%

31%

8,60%

3,70%

výrobky potravin. priemyslu, nápoje, tabak nerastné výrobkyvýrobky chemického priemyslu plasty,kau čuk a výrobky z nichtextílie a textilné výrobky základné kovy a výrobky zo základných kovovstroje, prístroje, el. Zariadenia vozidlá, lietadlá, dopravné zariadeniaPrístroje optické, fotograf., hodiny a hodinky Priemyselné výrobkyRastlinné výrobky Živo číšne výrobky

Zdroj: databáza Slovstat a vlastná práca

Ako vyplýva z grafu č. 10 v roku 2009 sa dovážali do SR predovšetkým stroje,

prístroje a elektronické zariadenia (31 %), nerastné výrobky (12,80 %), vozidlá lietadlá

a dopravné prostriedky (11,80 %) a základné kovy a výrobky zo základných kovov

(8,60 %). Na základe grafu č. 11 môžeme konštatovať, že v slovenskom vývoze v roku

2009 dominoval vývoz strojov, prístrojov a elektronických zariadení (35,4 %), druhou

najvýznamnejšou položkou vývozu boli vozidlá, lietadlá a dopravné zariadenia s 20,70 %-

mi a tretiu najvýznamnejšiu skupinu tvorili základné kovy a výrobky z nich (11,20 %).

Graf č. 11: Komoditná štruktúra vývozu SR v roku 2009

2,60%11,20%

35,40%

3,10%

1,70%

20,70%

1,90%

3% 1,90% 4,80%

5,20%2,80%

Rastlinné výrobky Výrobky potravin. PriemysluNerastné výrobky Výrobky chemického priemysluplasty, kau čuk a výrobky z nich Drevo a výrobky z drevaBuni čina, celulóza, papier, lepenka Textílie a textilné výrobkyZákladné kovy a výrobky z nich Stroje, prístroje, el. Zariadeniavozidlá, lietadlá, dopravné zariadenia Priemyselné výrobky

Zdroj: databáza Slovstat a vlastná práca

50

4.5 Analýza štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

Všetky doteraz analyzované makroekonomické faktory sa prejavujú vo vývoji

a plnení štátneho rozpočtu, deficite a dlhu verejnej správy. Štátny rozpočet je rozdelený

na príjmovú a výdavkovú časť.

4.5.1 Príjmy štátneho rozpočtu

Graf č. 12 charakterizuje vývoj príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

v rokoch 1998-2009 v tis. EUR. Z neho môžeme pozorovať klesajúci trend celkových

príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v priebehu rokov 1998-2001 a rastúci

trend od roku 2002 až do roku 2008. Skutočne dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli

v jednotlivých analyzovaných rokoch ovplyvnené tak vývojom makroekonomického

prostredia ako aj rôznymi legislatívnymi zmenami

Graf č.12: Vývoj príjmov štátneho rozpočtu SR v rokoch 1998-2009 (v tis. EUR)

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Dane z príjmov a kapitálového majetku Dane z majetkuDane za tovary a služby Dane z medzinárodného obchodu a transakciíSankcie uložené v da ňovom konaní Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetkuAdministratívne poplatky Kapitálové príjmyÚroky Iné nedaňové príjmyGranty a transfery

Zdroj: MF SR a vlastné výpočty

Celkové príjmy štátneho rozpočtu SR v roku 1998 predstavovali 5 903 040,563 tis.

EUR, ktoré boli tvorené daňovými prímami vo výške 5 077 939,32 tis. EUR, nedaňovými

príjmami 430 126,80 tis. EUR a zahraničnými a tuzemskými grantmi a transfermi vo výške

103 996,85 tis. EUR. Najväčší podiel na celkových dosiahnutých príjmov mali

jednoznačne daňové príjmy. Pokiaľ ide o daň z príjmov PO, môžeme konštatovať, že

Slovensko malo v roku 1998 až do roku 2000 najvyššiu 40 % -nú sadzbu dane v celom

51

regióne. V roku 1998 vláda podporovala investorov zavedením daňových úľav, v zmysle

ktorých si mohol daňovník znížiť vykázanú daň každoročne až do výšky 75 %

za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Slovenská republika mala

pomerne vysokú, 23 %-nú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Nedaňové príjmy tvorili len

7,29 % skutočne dosiahnutých príjmov, granty a transfery sa na nich podieľali 6,57 %-mi.

V roku 1999 dosiahli skutočné príjmy štátneho rozpočtu SR 7 193 779,46 tis. EUR

a boli až o 2 115 840,1 tis. EUR vyššie ako v predchádzajúcom roku. Rozhodujúcu časť

celkových príjmov štátneho rozpočtu tvorili daňové príjmy, ktoré sa na nich podieľali

74 %-mi. Skutočný výnos dane z príjmov dosiahol 2 066 394,48 tis. EUR, čo bolo okrem

iného dôsledkom aj vysokej miery nezamestnanosti, ktorá vzrástla oproti roku 1998

o 3,7 p.b. a dosiahla 16,2 %. Objemovo najvýznamnejšími príjmami v skupine daňových

príjmov boli dane za tovary a služby. Inkaso dane z pridanej hodnoty sa medziročne

zvýšilo o 122 817,50 tis. Vyšší výber DPH v roku 1999 ovplyvnil tempo rastu HDP v b.c..

Nedaňové príjmy tvorili 19,62 % celkových dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu. Tieto

príjmy v podstatnej miere (72,55 %) tvorili príjmy z podnikania a vlastníctva majetku,

ktoré boli ovplyvnené najmä odvodmi zo zisku SPP, š. p. a voľného zostatku zisku NBS.

V kategórií grantov a transferov získal štátny rozpočet celkom 419 637,52 tis. EUR.

Zámery rozpočtovej politiky v roku 2000 boli prioritne zamerané na vytvorenie

priestoru pre urýchlenie štruktúrnych zmien v slovenskej ekonomike. V porovnaní

s predchádzajúcim rokom sa celkové príjmy štátneho rozpočtu zvýšili o 7,71 % a dosiahali

tak hodnotu 5 769 976,10 tis. EUR. Kým daňové príjmy v roku 1999 tvorili 72,55 %

celkových príjmov štátneho rozpočtu, v roku 2000 sa na nich podieľali už 81,4 % -mi.

Bolo to spôsobené predovšetkým kategóriou domácich daní na tovary a služby a daní

z medzinárodného obchodu a transakcií. S účinnosťou od 1.1.2000 dochádza k zníženiu

sadzieb dane z príjmov FO a PO (z 40 % na 29 %), zmene daňových pásiem, valorizácií

odpočítateľných položiek a upresneniu podmienok pre čerpanie daňového úveru.

V dôsledku týchto opatrení sa v roku 2000 znížili výnosy dosiahnuté z týchto daní. Vyšší

výber DPH v roku 2000 ovplyvnil rast HDP v b.c. a vyšší výber spotrebných daní bol

následkom schválenia novely zákona o spotrebných daniach z uhľovodíkových palív

a mazív, z liehu a z tabaku a tabakových výrobkov, ktorými sa zvýšili sadzby dane

a zmenili nároky na vrátenie zaplatenej dane. Dôsledkom nárastu dovozu v roku 2000

dosiahli dane z medzinárodného obchodu a transakcií 437 519,09 tis. EUR a boli

v porovnaní s rokom 1999 vyššie o 5,16 %. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu v roku

2000 predstavovali 533 286,86 tis. EUR. Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku sa

na rok 2000 rozpočtovali vo výške 116 663,34 tis. EUR, ktoré v podstatnej miere tvorili

podobne ako v predošlom období odvod zo zisku SPP a odvod voľného zostatku zisku

NBS. V porovnaní s rokom 1999 bol dosiahnutý výrazný nárast príjmov z grantov

a transferov, ktoré sa v roku 2000 podieľali na celkových príjmoch štátneho rozpočtu už

10,39 %-mi. Nárast týchto príjmov o 316 819,36 tis. EUR bol spôsobený najmä získanými

prostriedkami z privatizácie na krytie účelovo určených výdavkov a transfermi určenými

na zmiernenie následkov extrémneho sucha v rezorte pôdohospodárstva.

V roku 2001 sa na celkových príjmoch štátneho rozpočtu SR prejavili dôsledky

uvádzaných zmien v daňovej legislatíve. V porovnaní s predchádzajúcim rokom dochádza

k poklesu daňových príjmov o 290 529,80 tis. EUR. Aj napriek týmto skutočnostiam

tvorili daňové príjmy 80,39 % celkových príjmov štátneho rozpočtu. Podľa údajov ŠÚ SR

v roku 2001 vzrástol počet FO, ktoré začali vykonávať podnikateľskú činnosť. Príjmy

z daní z majetku nevykazujú podstatné medziročné výkyvy. Dôvodom je pomerná stabilita

týchto zákonov. Výnosnosť daní z tovarov a služieb bol ovplyvnený rastom HDP v b.c.

V roku 2001 sa zvýšilo inkaso z DPH pod vplyvom úprav v oblasti cenového vývoja –

zvýšila sa maximálna cena tepla, plynu, elektrickej energie, pitnej vody, osobnej dopravy

atď. Zníženie výnosu spotrebnej dane bolo spôsobené úpravou sadzby spotrebnej dane

u tichého vína z pôvodných 5 SKK/l na 0 SKK/l. Výrazne sa znížil význam daní

z medzinárodného obchodu a transakcií, prestala sa uplatňovať dovozná prirážka. Hlavným

príjmom v tejto skupine daní bolo clo. Postupne dochádza k odstraňovaniu obchodných

bariér. Výnosy z grantov a transferov zaznamenávali významný pokles oproti roku 2000,

v roku 2001 mali na celkových príjmoch štátneho rozpočtu už len 6,65 %-ný podiel.

Z grafu č. 12 môžeme jednoznačne vyčítať, že od roku 2002 až do roku 2008 je

u celkových príjmoch štátneho rozpočtu zaznamenávaný každoročný rast, no nie rovnakým

tempom. V roku 2002 sa celkové príjmy štátneho rozpočtu SR zvýšili na objem

7 314 675,03 tis. EUR, čo predstavuje nárast o viac ako 7,3 %. Výška daňových príjmov

v tomto roku bola ovplyvnená viacerými faktormi. Zákon o dani z príjmov bol v priebehu

roka 2002 štyrikrát novelizovaný. Od 1.1.2002 sa zvýšila odpočítateľná položka na jedno

vyživované dieťa, znížila sa sadzba dane z príjmov PO z 29 % na 25 % a nadobudlo

účinnosť ustanovenie umožňujúce použiť daň vo výške 1 % na verejnoprospešné účely.

Všetky tieto prostriedky znižujú celkové príjmy štátneho rozpočtu. Celkový výnos

majetkových daní v roku 2002 vzrástol o 18 774,48 tis. EUR, keď podstatnú časť tvorili

daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a daň z dedičstva. Príjmy z daní za tovary a služby

sa v roku 2002 zvýšili na úroveň 3 836 244,44 tis. EUR, t.j. o 13,33 %. Podiel nedaňových

53

príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2002 poklesol na 9,45 %, t.j.

o 2,6 p.b. Na ich výpadku sa podieľali najmä príjmy z podnikania a vlastníctva majetku,

keďže NBS neodviedla plánovaný odvod zo zisku.

V roku 2003 sme svedkami ďalšieho nárastu celkových príjmov štátneho rozpočtu

na úroveň 7 736 543,95 tis. EUR. Daňové príjmy boli medziročne o 100 289,5 tis. EUR

vyššie, pričom bol vyšší výber všetkých druhov daní. Vyšší výnos dane z príjmov FO bol

dosiahnutý v prevažnej miere nárastom priemernej mesačnej mzdy a nárastom

zamestnanosti. Znížené sadzby dane z príjmov PO z 29 % na 25 % s účinnosťou

od 1.1.2002, ktoré sa v daňových príjmoch prejavili až v roku 2003, nemali negatívny

dopad na ich plnenie, bol zaznamenaný medziročný nárast základu dane. S účinnosťou

od 1.1.2003 došlo k zvýšeniu sadzieb DPH z 10 % na 14 % a k zníženiu základnej sadzby

dane z 23 % na 20 %. Najvýraznejší vplyv na výber dane v roku 2003 mala zmena systému

odpočítavania nadmerného odpočtu. Ďalšou významnou zmenou, ktorá sa prejavuje už

v roku 2003 bolo zavedenie zdaňovania akejkoľvek prijatej čiastky za zdaniteľné plnenie

pred jeho uskutočnením (zdaňovanie zálohových faktúr). Čiastočný výpadok DPH

spôsobila slabšia dynamika domáceho dopytu. Od septembra 2003 sa v skutočných

príjmoch štátneho rozpočtu prejavuje dopad vyšších sadzieb troch spotrebných daní

(minerálnych olejov, z tabaku a tabakových výrobkov, z piva). Daň z uhľovodíkových

palív a mazív bola zrušená. Rast dovozu v roku 2003 aj napriek každoročnému znižovaniu

colných sadzieb spôsobil nárast výšky príjmov z cla. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu

sa medziročne znížili, hlavne z dôvodu, že sa už nerozpočtovali jednorazové príjmy

z predaja licencií a z odvodu zostávajúceho zisku NBS. Došlo k metodickej zmene aj

v rozpočtovaní príjmov z dividend od tých spoločností, v ktorých vykonávateľom

akcionárskych práv je Fond národného majetku SR. Tie sa rozpočtovali v roku 2003 ešte

v rámci rozpočtovej kategórie granty a transfery.

V roku 2004 nastáva zmena v podiele výnosu priamych a nepriamych daní. Kým

podiel príjmov z priamych daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2003 bol

35 % a príjem z nepriamych daní 62 %, v roku 2004 sa priame dane na celkových príjmoch

podieľali 28,9 % a nepriame dane 69 %. Tento efekt bol spôsobený daňovou reformou

v roku 2004, ktorá presunula daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame, t.j.

od zdaňovania výroby smerom k zdaňovaniu spotreby. S účinnosťou od 1.1.2004 platí

nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý podstatne zmenil celkový daňový

systém SR. Medzi hlavné zmeny patrilo zrušenie daňových pásiem a zavedenie jednotnej

sadzby dane 19 % pre fyzické aj právnické osoby. V dôsledku týchto legislatívnych zmien

54

dochádza k zníženiu celkového výnosu daní z príjmov FO. Na druhej strane však inkaso

dane pozitívne ovplyvnil makroekonomický vývoj hospodárstva Slovenskej republiky –

zvýšila sa priemerná mesačná nominálna mzda a priaznivý vývoj makroekonomického

prostredia sa prejavil aj v ziskovosti podnikov. Od 1.1.2004 bola taktiež zavedená

jednotná sadzba DPH (19 %). Zmena zákona sa prejavila hlavne v zdravotníctve,

stavebníctve, poľnohospodárstve a potravinárstve - v týchto odvetviach sa do 31.12.2003

uplatňovala znížená 14 % - ná sadzba dane. Od 1.5.2004, t.j. vstupom Slovenskej

republiky do Európskej únie nastala zmena v spôsobe výberu DPH. Rozšírenie jednotného

trhu sa dotklo aj spotrebných daní. Bola zavedená kombinovaná sadza dane z cigariet.

Najvýznamnejšou položkou daní z medzinárodného obchodu a transakcií bolo do roku

2003 dovozné clo. Vstupom SR do EÚ sa dovozné clo pretransformovalo na podiel

na vybratých finančných prostriedkoch Európskej únie. Na základe tejto skutočnosti

sa výnos z dovozného cla významne znížil. Podiel nedaňových príjmov na celkových

príjmoch štátneho rozpočtu je relatívne malý, pohybuje sa pod úrovňou 6 %. Granty

a transfery sa podieľali na celkových príjmov 3,98 %-mi.

V roku 2005 sa plne prejavili zámery daňovej reformy, keď môžeme sledovať

klesajúci podiel priamych daní na celkových daňových príjmoch štátneho rozpočtu. V roku

2005 ich podiel na celkových daňových príjmoch bol 21,9 %, zatiaľ čo v roku 2004 to bolo

28,9 % a v roku 2003 až 35 %. Daňové príjmy sa zvýšili na 7 388 091,48 tis. EUR. Podľa

údajov MF SR pozitívny vývoj v plnení dane z príjmov FO súvisí so zvýšením počtu

živnostníkov. Keďže k 1.1.2005 bola zrušená aj daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

v tomto roku plynuli do štátneho rozpočtu len dobiehajúce príjmy z majetkových daní.

Výnos z dane za tovary a služby aj naďalej rastie, v roku 2005 jeho skutočné inkaso

predstavuje 5 721 424,52 tis. EUR. Výnos DPH v roku 2005 bol ovplyvnený vývojom

makroekonomického prostredia, najmä pozitívnym vývojom spotrebných výdavkov

domácností. Výnos dane z medzinárodného obchodu a transakcií v porovnaní s rokom

2004 bol nižší až o 72,49 %. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu sa mierne zvýšili

a dosiahli sumu 705 111,17 tis. EUR. Najväčší podiel na nich mali administratívne

poplatky a iné poplatky a platby. V rozpočtovej kategórie grantov a transferov dosiahol

štátny rozpočet celkový príjem vo výške 493 864,34 tis. EUR.

Priaznivý vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu môžeme naďalej sledovať aj

v roku 2006. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli celkové daňové príjmy

o 454 566,10 tis. EUR vyššie, čo zodpovedá medziročnému rastu o 6,15 %. Pozitívny

55

vplyv na výnos dane z príjmov FO mal lepší makroekonomický vývoj. Negatívne na výnos

dane z príjmov FO pôsobilo zavedenie odpočítateľnej položky na účelové sporenie

a životné poistenie, ktorú si daňovníci mali možnosť uplatniť prvýkrát v roku 2006

pri podaní daňového priznania za rok 2005. Výnos DPH bol ovplyvnený jedine vývojom

makroekonomického prostredia, najmä pozitívnym vývojom spotrebných výdavkov

domácností. Na výnos spotrebných daní vplývalo zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z liehu

a spotrebnej dane z tabakových výrobkov od 1.1.2006. Ako to znázorňuje aj grafu č. 11,

v roku 2006 dochádza k významnému rastu príjmov štátneho rozpočtu v kategórií grantov

a transferov. Na medziročnej báze rastie až o 697 189,9 tis. EUR, t.j. o 141,17 %.

Dynamické zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu z grantov a transferov môžeme sledovať až

do roku 2009.

Ďalší rast celkových príjmov štátneho rozpočtu môžeme sledovať aj v roku 2007,

keď došlo k ich dynamickému zvýšeniu až o 1003 914 tis. EUR. Rast celkových príjmov

bol vyvolaný viacerými opatreniami. V plnení dane z príjmov FO sa predovšetkým

prejavili rast mzdovej bázy, zvýšenie paušálnych výdavkov z 25 % na 40 % príjmov, ak si

daňovník neuplatní preukázateľné daňové výdavky, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu

dane na daňovníka. Výnos dane z príjmov PO nadväzoval na priaznivý vývoj

makroekonomického prostredia. Na výnos DPH mala negatívny vplyv legislatívna zmena -

novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zaviedla znížená

sadzba dane 10 % na vybrané druhy tovarov, ktorými sú lieky a zdravotnícke pomôcky.

Naopak, výnos DPH bol pozitívne ovplyvnený vývojom makroekonomického prostredia,

najmä vývojom spotrebných výdavkov domácností.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu v roku 2008 dosiahli 11 352 426,6 tis. EUR.

Tvorili ich daňové príjmy 9 023 779,8 tis. EUR, nedaňové príjmy 880 544,5 tis. EUR

a granty a transfery 1 448 102,3 tis. EUR, z čoho 1 194 573 tis. EUR pripadá

na prostriedky z rozpočtov EÚ. Na celkovom rozdiele výnosu daňových príjmov štátneho

rozpočtu oproti roku 2007 vo výške 451 815,40 tis. EUR sa pozitívnym vplyvom najviac

podieľala daň z príjmov PO a negatívnym vplyvom DPH. V plnení DPH sa prejavila najmä

legislatívna zmena, ktorá zaviedla zníženú sadzbu dane 10 % na zdravotnícke pomôcky

a knihy. Celkové zvýšenie výnosu dane z príjmov bol ovplyvnený pozitívnym vývojom

makroekonomického prostredia. Príjmy z grantov a transferov sa podieľali na celkových

príjmov štátneho rozpočtu 12,76 %, t.j. výrazne vyplývali na výšku celkových

rozpočtových príjmov.

Na základe analýzy vývoja príjmov štátneho rozpočtu môžeme konštatovať, že

na príjmovej stránke štátneho rozpočtu sa v poslednom analyzovanom roku 2009 negatívne

prejavila svetová finančná a hospodárska kríza. Pokles domáceho dopytu vyvolal pokles

HDP ako aj rast nezamestnanosti na Slovensku, čo sa prejavilo poklesom celkových

príjmov štátneho rozpočtu o 811 631 tis. EUR. Znížili sa predovšetkým daňové príjmy

štátneho rozpočtu, v porovnaní s rokom 2008 boli nižšie o 999 477,20 tis. EUR, čo

zodpovedá medziročnému poklesu 11,1 %. Mzdy v hospodárstve sa počas roka 2009

vyvíjali horšie ako sa očakávalo, negatívny vývoj sa prejavil v plnení dane z príjmov FO.

Vplyv finančnej a hospodárskej krízy sa však v roku 2009 neprejavil v plnej miere, keďže

výška preddavkov na daň ktoré platia PO je vypočítaná z dane na základe poslednej

známej daňovej povinnosti, t.j. za zdaňovacie obdobie 2008. Najväčší podiel na celkových

daňových príjmov štátneho rozpočtu mali dane za tovary a služby (70,80 %), ktoré

sa oproti predchádzajúcemu roku znížili o 856 795,10 tis. EUR. Nenaplnenie rozpočtu

v roku 2009 pokiaľ ide o spotrebnú daň z piva, vína a liehu je spôsobené poklesom

spotrebných výdavkov domácností. Príjmy z grantov a transferov predstavovali

1 678 030,50 tis. EUR.

Súhrnný prehľad o plnení príjmov štátneho rozpočtu podľa ekonomickej

klasifikácie v období rokov 1998-2009 poskytuje tabuľka (v tis. EUR) v prílohe č. 2.

4.5.2 Výdavky štátneho rozpočtu

S cieľom objektívneho vyhodnotenia vývoja verejných financií je dôležité nielen

objem celkových verejných výdavkov štátneho rozpočtu, ale aj účel na ktorý boli tieto

prostriedky použité, teda ich štruktúra a to tak z ekonomického ako aj z funkčného

hľadiska.

4.5.2.1 Výdavky štátneho rozpočtu z ekonomického hľadiska

Historický vývoj výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v období rokov

1998-2009 v tis. EUR znázorňuje graf č. 13.

57

Graf č. 13: Výdavky štátneho rozpočtu SR z ekonomického hľadiska v rokoch

1998-2009 (tis. EUR)

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

14000000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Mzdy, platy, služobné príjmy Poistné a príspevky do pois ťovníVýdavky na nákup tovarov a služieb Bežné transferySplácanie úrokov Obstarávanie kapitálových aktívKapitálové transfery

Zdroj: MF SR a vlastné výpočty

Na základe grafu č. 13 môžeme konštatovať, že výdavky štátneho rozpočtu SR

z ekonomického hľadiska mali rastúcu tendenciu v priebehu celého analyzovaného

obdobia s výnimkou roku 2005, keď ich výška mierne poklesla. Z grafu je tiež zrejmé, že

najväčší podiel z celkových výdavkov štátneho rozpočtu pripadá na bežné výdavky. Ich

podiel na celkových výdavkov sa v priebehu sledovaného obdobia rokov 1998-2009

pohyboval medzi 79 % - 89 %. Podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkov

štátneho rozpočtu sa z roku na rok postupne zvyšuje, zatiaľ čo v roku 1998 mali len 12 % -

ny podiel, v roku 2009 sa podieľali na celkových výdavkoch už 16,20 % -mi.

Po podrobnejšej analýze jednotlivých kategórií výdavkov štátneho rozpočtu SR môžeme

zistiť, že ich štruktúra je pomerne stabilná, t.j. podiely jednotlivých druhov výdavkov

na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu nezaznamenávajú výrazné zmeny.

V roku 1998 dosiahli celkové výdavky štátneho rozpočtu SR 6 540 397 tis. EUR.

Na bežné výdavky pripadalo 86,60 % skutočných výdavkov štátneho rozpočtu

a na kapitálové výdavky 13 %.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa v roku 1999 medziročne zvýšili

na 7 683 658,63 tis. EUR, t.j. o 17,48 %. Rast celkových výdavkov na medziročnej báze

bol spôsobený predovšetkým zvýšením výdavkov na nákup tovarov a služieb a výdavkov

vynaložené na splácanie úrokov. Na obstaranie kapitálových aktív sa vynaložilo

528 480,382 tis. EUR, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,29 % menej.

58

Výdavky v oblasti kapitálových transferov dosiahli hodnotu 169 790,21 tis. EUR, t.j.

oproti roku 1999 rástli o 20,80 %.

V roku 2000 predstavovali celkové výdavky štátneho rozpočtu SR 8 003 890,33 tis.

EUR. Objemovo najvýznamnejšie boli bežné výdavky, ktoré tvorili 84,1 % celkových

výdavkov. V kategórií bežných výdavkov mali najväčší podiel bežné transfery, ktoré

sa na nich podieľali 46,49 %-mi. Druhou najvýznamnejšou zložkou bežných výdavkov

boli mzdy, platy a služobné príjmy, ktoré dosiahli 1 332 503,49 tis. EUR. Výdavky

štátneho rozpočtu na poistné a príspevky platené poisťovniam za zamestnancov

rozpočtovej sféry v roku 2000 predstavovali sumu 474 576,78 tis. EUR. Ďalšou zložkou

bežných výdavkov sú výdavky na nákup tovarov a služieb, ktorými sa zabezpečujú

prevádzkové potreby rozpočtových organizácií. Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu SR

dosiahli sumu 843 477,40 tis. EUR a boli vynaložené predovšetkým s cieľom zabezpečiť

potreby na rozostavených stavbách s termínom dokončenia v roku 2000. Na obstaranie

kapitálových aktív bolo vynaložených 603 090,35 tis. EUR, ktoré boli použité hlavne

na nákup nábytku a kancelárskeho zariadenia a na realizáciu stavieb a ich technického

schodnotenia.

V roku 2001 dochádza k nárastu celkových výdavkov štátneho rozpočtu

oproti predchádzajúcemu roku o 3,6 %. Bolo to spôsobené najmä zvýšením bežných

výdavkov o 294 791,9 tis. EUR, ktorými sa riešili zvýšené potreby v sociálnej oblasti.

Zvýšenie zaznamenali aj kapitálové výdavky a tvorili 10,88 % celkových výdavkov

štátneho rozpočtu.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu v roku 2002 dosiahli 7 822 498,84 tis. EUR.

Rozhodujúcu časť z nich tvorili aj naďalej bežné výdavky, ktoré mali až 86,64 %-ný podiel

z celkového objemu výdavkov. Na mzdy, platy a služobné príjmy mali vplyv najmä

finančné prostriedky vynaložené na mimoriadne odmeny súvisiace so zabezpečením rastu

reálnych platov zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry. Došlo aj k zmene

hospodárenia vysokých škôl, z rozpočtových organizácií sa stali verejnoprávne inštitúcie.

V rámci výdavkov na tovary a služby mali najväčší podiel výdavky na nákup ostatných

tovarov a služieb a výdavky na energiu, vodu a komunikačné služby. Bežné transfery

tvorili až 42,57 % celkových rozpočtových výdavkov. V roku 2002 sa podstatne zvýšili

výdavky štátneho rozpočtu na splácanie úrokov a dosiahli 1 001 702,85 tis. EUR. 89,21 %

týchto výdavkov sa použilo na splácanie úrokov vyplývajúcich z úverových záväzkov voči

domácim veriteľom. Najväčší podiel z vynaložených kapitálových výdavkov, t.j.

1 001 702,85 tis. EUR pripadal na financovanie stavieb a ich technického zhodnotenia.

59

Viac ako polovica výdavkov na obstaranie kapitálových aktív bola realizovaná v rezorte

dopravy, pôšt a telekomunikácií.

V roku 2003 zaznamenali výdavky štátneho rozpočtu SR na medziročnej báze ďalší

nárast o 6,27 %, t.j. o 565 637,70 tis. EUR, pričom najdynamickejšie vzrástli výdavky

na bežné transfery jednotlivcom a neziskovým organizáciám. Hlavným dôvodom

medziročného nárastu výdavkov štátneho rozpočtu boli zmeny spôsobené reformami

verejnej správy, najmä realizáciou zákona o štátnej a verejnej službe, procesom

transformácie vysokého školstva a decentralizáciou štátnej správy. Výdavky na mzdy,

platy a služobné príjmy dosiahli 1 019 458,28 tis. EUR a boli o 18,68 % nižšie ako v roku

2002. Bolo to spôsobené čiastočne aj poklesom počtu zamestnancov v rozpočtových

organizáciách na 129 564 osôb. Došlo aj k zníženiu výdavkov na poistné a príspevky

do poisťovní. V rámci kategórie splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi

môžeme sledovať medziročný pokles o 172 933,68 tis. EUR. Kapitálové výdavky tvorili

10,07 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu a v porovnaní s rokom 2002 ich hodnota

poklesla o 35 351,52 tis. EUR.

V roku 2004 dosiahli výdavky štátneho rozpočtu 9 797 205,07 tis. EUR, čo

predstavuje zvýšenie oproti roku 2003 o 2,11 %. Bežné výdavky sa podieľali na celkových

výdavkoch 89,39 %-mi, kapitálové výdavky teda mali 10,61 % -ny podiel. Výška bežných

výdavkov medziročne pomerne zvýšila, čo bolo spôsobené rastom výdavkov na mzdy,

platy a služobné príjmy a zvýšením bežných transferov. Výšku týchto výdavkov ovplyvnili

viaceré faktory súvisiace s procesom zrušenia rozpočtových kapitol krajských úradov,

presunom kompetencií na VÚC a obce, valorizáciou, elimináciou dopadu zmeny

zdaňovania v zahraničnej službe a zmeny ďalších zákonov. Ostatné kategórie bežných

výdavkov v porovnaní s rokom 2003 poklesli. Kapitálové výdavky v roku 2004 dosiahli

9 797 205,07 tis. EUR, v ktorých boli zahrnuté výdavky na obstaranie kapitálových aktív

vo výške 575 751,84 tis. EUR a výdavky na kapitálové transfery 462 965,55 tis. EUR.

Rozpočet štátnych výdavkov SR na rok 2005 priamo nadväzuje na požiadavky

nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy č. 523/2004 Z.z. Celkové

výdavky štátneho rozpočtu SR dosiahli v roku 2005 objem 9 711 886,74 tis. EUR, čo

zodpovedá medziročnému poklesu o 85 318,33 tis. EUR, t.j. v relatívnom vyjadrení

o 0,87 %. Celkové bežné výdavky štátneho rozpočtu sa znížili oproti roku 2004 o 1,06 %.

Na poklese hodnoty bežných výdavkov sa podieľali okrem kategórií výdavkov na mzdy,

platy a služobné príjmy a výdavkov na nákup tovarov a služieb všetky ostatné druhy

bežných výdavkov. V kategórií kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu dochádza v roku

60

2005 k významnej štrukturálnej zmene. Zatiaľ čo do roku 2005 sa na celkových

kapitálových výdavkoch štátneho rozpočtu SR väčšou mierou podieľali výdavky

na obstarávanie kapitálových aktív, od roku 2005 sa ich podiel významne zníži

a významnejšou časťou kapitálových výdavkov sa stávajú kapitálové transfery. V roku

2005 tvorili kapitálové transfery 65,75 % celkových kapitálových výdavkov štátneho

rozpočtu SR, t.j. 687 349,80 tis. EUR, z čoho176 269,67 tis. EUR bolo poskytnuté

podnikateľom, 170 922,13 tis. EUR štátnym podnikom, 80 976,56 tis. EUR štátnym

príspevkovým organizáciám, 191 147,18 tis. EUR obciam a 39 324,83 tis. EUR verejným

vysokým školám.

Z grafu č. 13 vidíme, že celkové výdavky štátneho rozpočtu SR sa v roku 2006

medziročne zvýšili a dosiahli 10 743 374,5 tis. EUR. Na raste celkových výdavkov

podieľali všetky kategórie výdavkov okrem výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív,

ktorých hodnota medziročne mierne klesla o 20 298 tis. EUR. Bežné výdavky tvorili

87,36 % celkových výdavkov. V rámci bežných výdavkov došlo k zvýšeniu výdavkov

na mzdy, platy a služobné príjmy oproti roku 2005. Na čerpaní týchto výdavkov podieľali

najväčšou mierou základné platy (67,4 %), príplatky (20,5%) a odmeny (6,6 %). Nadväzne

na mzdy a platy rástli aj výdavky na poistné a príspevok do poisťovní na 400 116,78 tis.

EUR. Výdavky na nákup tovarov a služieb sa medziročne zvýšili indexom 105,5, pričom

najväčší podiel mali výdavky na služby rôzneho charakteru (34,97 %) a výdavky na nákup

špeciálneho a všeobecného materiálu, softveru a licencií, špeciálnych strojov a prístrojov

(25,77 %). Objem prostriedkov určených na bežné transfery v roku 2006 vzrástli

na 5 448 801,7 tis. EUR a tvorili takmer 59 % z celkových bežných výdavkov. Kapitálové

výdavky sa v roku 2006 zvýšili v porovnaní s rokom 2005 o 29,86 %.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu SR v roku boli tvorené bežnými výdavkami

vo výške 9 856 124,28 tis. EUR a kapitálovými výdavkami vo výške 1 620 603,47 tis.

EUR. V porovnaní s rokom 2006 došlo k zvýšeniu všetkých kategórií výdavkov

s výnimkou výdavkov na nákup tovarov a služieb. Výdavky štátneho rozpočtu na mzdy,

platy a služobné príjmy sa medziročne zvýšili. Na nákup tovarov a služieb sa vynaložili

finančné prostriedky vo výške 1 315 033,53 tis. EUR, t.j. o 4,1 % menej ako pred rokom.

Najväčší podiel na nich mali výdavky na nákup služieb, platby za energiu, vody

a komunikačné služby. Bežné transfery v rámci verejnej správy dosiahli sumu

1 709 639,51 tis. EUR a najväčší podiel z nich bol poskytnutý obciam, verejným vysokým

školám a VÚC. Z celkových kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu kapitálové transfery

predstavovali 72,36 %.

61

Celkové čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu SR v roku 2008 predstavuje

12 056 593,6 tis. EUR, čo je medziročne o 5,05 % viac. Bežné výdavky sa podieľali

na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu 86,67 % -mi, kapitálové výdavky mali 13,33 %

-ny podiel. Na medziročnej báze dochádza v roku 2008 k zvýšeniu bežných výdavkov

štátneho rozpočtu, na ktorom sa najviac podieľali výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy

a bežné transfery. Štruktúra bežných transferov bola zhruba rovnaká ako

v predchádzajúcom roku, keď najväčšia časť finančných prostriedkov bola vynaložená

na sociálne dávky a poistné ktoré platí štát a na podporu aktivít právnických osôb.

V kategórií kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu dochádza v roku 2008 k zníženiu

oproti roku 2007 o 13 231,67 tis. EUR, čo bolo spôsobené poklesom kapitálových

transferov v rámci verejnej správy a kapitálových transferov do zahraničia.

V roku 2009 sa finančná a hospodárska kríza prejavila nielen na príjmovej, ale aj

na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu SR. Celkové výdavky štátneho rozpočtu dosiahli

v roku 2009 úroveň 13 332 043,6 tis. EUR, z ktorých bežné výdavky tvorili 83,80 %

a dochádza k výraznému zvýšeniu kapitálových výdavkov, ktoré tvorili už 16,20 %

celkových výdavkov štátneho rozpočtu SR. Najväčším podielom na čerpaní celkových

výdavkoch štátneho rozpočtu SR sa aj naďalej podieľali bežné transfery (51,61%). V roku

2009 dochádza k ich podstatnému zvýšeniu oproti predchádzajúcemu roku až

o 654 330,9 tis. EUR. Bolo to spôsobené predovšetkým negatívnym vývojom

makroekonomického prostredia Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bol štát nútený

vynaložiť vyššiu hodnotu finančných prostriedkov vo forme transferových platieb.

V medziročnom porovnaní sa v roku 2009 znížil objem výdavkov štátneho rozpočtu SR

na mzdy, platy a služobné príjmy, na úhradu úrokov a ostatných poplatkov súvisiacich

s úvermi ako aj objem výdavkov vynaložených na obstarávanie kapitálových aktív.

Súhrnný prehľad výdavkov štátneho rozpočtu SR z ekonomického hľadiska

v období rokov 1998-2009 (v tis. EUR) poskytuje tabuľka v prílohe č. 3.

4.5.2.2 Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie

Výdavky štátneho rozpočtu SR sú od roku 2002 zatriedené do medzinárodne

používanej štruktúry výdavkov, ktorá kopíruje základné funkcie štátu. Táto klasifikácia

umožňuje jednoznačne analyzovať medziročné zmeny výdavkov.

62

Graf č. 14: Výdavky štátneho rozpočtu SR podľa funkčnej klasifikácie v rokoch

2002-2009 (v tis. EUR)

0

2000000

4000000

6000000

8000000

10000000

12000000

14000000

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Všeobecné verejné služby ObranaVerejný poriadok a bezpe čnos ť Ekonomická oblas ťOchrana životného prostredia Bývanie a ob čianska vybavenos ťZdravotníctvo Rekreácia, kultúra a náboženstvoVzdelanie Sociálne zabezpe čenie

zdroj: MF SR a vlastná práca

Vývoj štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu SR podľa funkčnej klasifikácie

v období rokov 2002-2009 zobrazuje graf č. 14.

Z grafu č. 14 je zrejmé, že v období rokov 2002-2005 bol výdavkovo

najnáročnejším sektorom oblasť všeobecných verejných služieb a od roku 2006

predstavovali druhú najvýznamnejšiu zložku celkových výdavkov štátneho rozpočtu SR.

Podstatnú časť z nich v priebehu celého sledovaného obdobia tvorili výdavky verejnej

správy, v rámci ktorých boli objemovo najvýznamnejšie výdavky kapitoly štátny dlh.

Na transakcie verejného dlhu sa v jednotlivých analyzovaných rokoch použilo viac ako

50 % výdavkov kategórie všeobecných verejných služieb.

Ďalšími skupinami výdavkov štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie sú

výdavky na obranu a na udržiavanie všeobecného verejného poriadku a bezpečnosti štátu.

Výdavky na obranu nevykazovali v priebehu sledovaného obdobia rokov 2002-2009

podstatné medziročné výkyvy. Ich percentuálny podiel na celkových výdavkoch štátneho

rozpočtu sa pohyboval medzi 6,5 % - 7,9 %, pričom sa najviac prostriedkov z nich

vynaložilo na rozpočtové potreby vojenskej obrany. Výdavky štátneho rozpočtu v oblasti

verejného poriadku a bezpečnosti mali za sledované obdobie rastúcu tendenciu. V roku

2008 tvorili až 10,39 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V roku 2009

sa medziročne ich percentuálny podiel na celkových výdavkoch mierne znížila o 0,53 p.b.,

a dosiahla úroveň 9,86 %. Rozhodujúca zložka týchto výdavkov bola vynaložená

na potreby policajných služieb.

Graf č. 14 jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že verejné finančné prostriedky

vynaložené v ekonomickej oblasti mali v priebehu celého sledovaného obdobia rokov

2002-2009 rastúcu tendenciu. Kým v roku 2002 mali iba 15,5 % -ny podiel na celkových

výdavkoch štátneho rozpočtu SR, v roku 2005 tvorili už 19,51 % a v poslednom

sledovanom roku 2009 mali už 23,17 %-ny podiel. Od roku 2006 je ekonomická oblasť

výdavkovo najnáročnejším sektorom SR. Aj v rámci štruktúri týchto výdavkov dochádza

k určitým zmenám. Zatiaľ čo v roku 2002 sa najväčšia časť (30,11 %) výdavkov

v ekonomickej oblasti vynaložilo na riadenie poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva

a poľovníctva, od roku 2003 podstatná časť bola vynaložená na financovanie potrieb

odvetvia dopravy.

Najmenšia časť verejných finančných prostriedkov sa v každom roku vyčlenilo

na ochranu životného prostredia. Výdavky v tejto kategórií mali najväčší podiel (1,80 %)

na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu v roku 2008. Podstatná časť týchto výdavkov

bola vynaložená na nakladanie s odpadovými vodami a prevádzkovanie kanalizačných

sústav vrátane čistenia odpadových vôd.

Po výdavkoch oddielu ochrany životného prostredia výdavkovo najmenej

náročnými sektormi štátneho rozpočtu boli oddiely 6 a 8, t.j. podpora rozvoja bývania

a občianskej vybavenosti a rekreácia, kultúra, náboženstvo. Tieto divízie tvorili v priebehu

analyzovaného obdobia rokov 2002-2009 1,8 % - 3 % skutočne vynaložených výdavkov

štátneho rozpočtu SR.

Na potreby zdravotníctva sa v roku 2002 vyčlenilo len 641 694,9 tis. EUR, t.j.

7,10 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu SR. 80,55 % týchto finančných

prostriedkov sa vynaložilo na štátom platené poistné a na ďalšie činnosti v oblasti

zdravotníctva. V roku 2009 dosiahli výdavky v oblasti zdravotníctva 1 311 270 tis. EUR

a tvorili 9,83 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Z týchto prostriedkov sa

1 204 650,10 tis. EUR vynaložilo na zostavovanie, riadenie, koordináciu a dohľad

nad stratégiami, plánmi a programami, na činnosť Ministerstva zdravotníctva SR atď.,

sumou 52 132,9 tis. EUR sa financovala ústavná zdravotná starostlivosť, 35 907,3 tis. EUR

sa použilo na poskytovanie verejných zdravotných služieb, 17 787,4 tis EUR

na ambulantnú zdravotnú starostlivosť a 792,3 tis. EUR sa vynaložilo na výskum a vývoj

v oblasti zdravotníctva.

64

Výdavky na vzdelanie sa v roku 2002 realizovali vo výške 1 407 923 tis. EUR, t.j.

15,6 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu, z čoho 45,70 % predstavovali výdavky

na predškolskú výchovu a základné vzdelanie, 24,61 % z nich sa použilo

pre potreby stredoškolského vzdelávania a 15,27 % na financovanie vysokoškolského

vzdelávania. V priebehu sledovaného obdobia sa percentuálny podiel týchto výdavkov

na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu postupne znižuje. V roku 2009 sa výdavky

na vzdelanie dosiahli 1 847 257 tis. EUR a na celkových výdavkoch sa podieľali 13,8 %-

mi. V porovnaní s rokom 2002 sa zníži percentuálny podiel výdavkov na predškolskú

výchovu, ktoré predstavujú už len 39,07 %, výdavky na stredoškolské vzdelávanie majú

27,33 %-ny podiel a dochádza k zvýšeniu percentuálneho podielu výdavkov

na financovanie vysokoškolského vzdelávania o 7,05 p.b., na 22,32 %.

Ako to vyplýva z grafu č. 14, v roku 2002 boli po výdavkoch oddielu všeobecné

verejné služby druhou najvýznamnejšou zložkou celkových výdavkov štátneho rozpočtu

SR výdavky na sociálne zabezpečenie. Ich ročný rozpočet 1 597 560 tis. EUR sa

na celkovom rozpočte výdavkov podieľal 17,70 %-mi. Finančné prostriedky na sociálne

zabezpečenie boli vynaložené najmä vo forme príspevkov na rodinu a deti vo výške

489 942,24 tis. EUR, dávok sociálnej pomoci občanov v hmotnej núdzi 388 275,91 tis.

EUR a vo forme dávok dôchodkového zabezpečenia v sume 375 260,57 tis. EUR. Po roku

2002 sa ich percentuálny podiel na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu SR postupne

znižuje. V roku 2009 boli výdavky na sociálne zabezpečenie štvrtou najvýznamnejšou

skupinou celkových výdavkov, a mali na nich 12,90 %- ny podiel. Vnútorná štruktúra

týchto výdavkov zostáva nezmenená.

Súhrnný prehľad výdavkov štátneho rozpočtu SR podľa funkčného hľadiska

v období rokov 2002-2009 (v tis. EUR) poskytuje tabuľka v prílohe č. 4.

Graf č. 15 znázorňuje vzťah medzi výdavkami štátneho rozpočtu SR na sociálne

zabezpečenie a mierou nezamestnanosti v SR v období rokov 2002-2009.

V roku 2002 predstavovala miera nezamestnanosti vykazovaná ŠÚ SR 18,5 %.

V nasledujúcom roku dochádza k poklesu miery nezamestnanosti na 17,4 %, čomu

zodpovedá aj pokles výdavkov štátneho rozpočtu SR na sociálne zabezpečenie. Z grafu

č. 15 ale vidíme, že od roku 2004 sa peňažné prostriedky vynaložené na sociálne

zabezpečenie vyvíjali iným smerom ako miera nezamestnanosti. Kým miera

nezamestnanosti rástla, výdavky štátu na sociálne zabezpečenie poklesli a naopak,

v rokoch keď miera nezamestnanosti poklesla, štátne výdavky na sociálne zabezpečenie

65

rástli. Preto môžeme konštatovať, že sociálne dávky na podporu nezamestnanosti neboli

podstatnou položkou výdavkov štátneho rozpočtu na sociálne zabezpečenie.

Graf č. 15: Výdavky štátneho rozpočtu na sociálne zabezpečenie a miera

nezamestnanosti v SR 2002-2009

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

% podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie miera nezamestnanosti v %

Zdroj: vlastná práca

4.5.3 Výsledok hospodárenia štátneho rozpočtu SR

Grafu č. 16 znázorňuje vývoj príjmov, výdavkov a výsledku hospodárenia štátneho

rozpočtu SR, z neho je zrejmé, že Slovenská republika dosiahla schodok štátnej bilancie

v každom roku analyzovaného obdobia 1998-2009.

V roku 1998 boli výdavky štátneho rozpočtu SR o 637 356,4 tis. EUR vyššie ako

dosiahnuté príjmy. Celkovým výsledkom ročného hospodárenia štátu preto bol schodok.

Na základe grafu č. 14 môžeme ale konštatovať, že táto výška deficitu štátneho rozpočtu

SR bola v období rokov 1998-2009 najnižšia, t.j. po roku 1998 dochádza k zvýšeniu

schodku štátneho rozpočtu.

V roku 1999 sa rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami

štátneho rozpočtu podstatne zvýšil. Kým na strane príjmov štátneho rozpočtu SR dochádza

k medziročnému poklesu o 577 508 tis. EUR, na strane výdavkov môžeme sledovať ich

medziročný rast až o 1 143 262 tis. EUR. Dôsledkom toho je nárast deficitu štátneho

66

rozpočtu oproti predchádzajúcemu roku v hodnotovom vyjadrení až o 1 720 769,6 tis.

EUR, t.j. o 269,98 %.

Graf č. 16: Vývoj príjmov, výdavkov a výsledku hospodárenia štátneho rozpočtu SR

v rokoch 1998-2009 (v tis. EUR)

-4000000-2000000

02000000400000060000008000000

10000000120000001400000016000000

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Príjmy Výdavky Bilancia

Zdroj: vlastná práca

V roku 2000 pôsobili viaceré faktory, ktoré výraznou mierou ovplyvnili vývoj

na strane príjmov i na strane výdavkov štátneho rozpočtu. K týmto faktorom patrí zmena

kurzu dolára voči korune a pohyb svetových cien strategických surovín. Tieto zmeny

pozitívne ovplyvnili príjmy štátneho rozpočtu, najmä v skupine nepriamych daní. Celkové

príjmy štátneho rozpočtu SR sa zvýšili o 1 760 599 tis. EUR. Výdavky štátneho rozpočtu

sa medziročne zvýšili o 4,17 %. V roku 2000 predstavoval schodok štátneho rozpočtu

917 758,7 tis. EUR. Financovanie deficitu štátneho rozpočtu SR sa zabezpečovalo

pôžičkovými operáciami na peňažnom trhu najmä prostredníctvom predaja krátkodobých

štátnych CP, t.j. štátnych pokladničných poukážok s dobou splatnosti do 1 roka.

V roku 2001 sa deficit štátneho rozpočtu naďalej prehlbuje. Bolo to spôsobené

medziročným zvýšením celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 3,57% ako aj poklesom

celkových dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu SR o 269 645 tis. EUR . Nižšia úroveň

celkových príjmov štátneho rozpočtu bola spôsobená vysokou mierou nezamestnanosti, čo

má vplyv nielen na dane z príjmov, ale na druhej strane ovplyvňuje aj výdavky štátu

v sociálnej oblasti a prejavuje sa to aj v rozpočtovom schodku. Deficit štátneho rozpočtu

SR v roku 2001 dosiahol 1 472 827 tis. EUR.

67

Bilancia štátneho rozpočtu SR sa v roku 2002 naďalej zhoršuje aj napriek tomu, že

vývoj príjmov sa medziročne mierne zlepšila. Štát totiž míňal o 739 557 tis. EUR viac ako

v predchádzajúcom roku. Podobná bola situácia aj v roku 2003, keď dochádza k ďalšiemu

nárastu deficitu štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2002 o 143 769 tis. EUR.

Od roku 2004, t.j. od vstupu Slovenska do EÚ až do roku 2008 môžeme sledovať

postupné zníženie deficitu štátneho rozpočtu SR. Ako to znázorňuje graf č. 16, príjmy

štátneho rozpočtu v tomto období rástli rýchlejšie ako výdavky štátneho rozpočtu a

ku koncu roka 2008 bol schodok štátneho rozpočtu SR vo výške 704 167 tis. EUR.

V roku 2009 v medziročnom porovnaní bol schodok hospodárenia štátu viac ako

trojnásobný. Vysoká miera deficitu bola vyvolaná predovšetkým hospodárskou krízou.

Malá otvorená krajina, ako Slovensko, je do veľkej miery závislá na vývoji v ekonomikách

hlavných obchodných partnerov. Vláda na dramatické zhoršenie ekonomickej situácie

nereagovala adekvátnym znížením výdavkov. Výsledkom klesajúcich príjmov

v kombinácií s vyššími výdavkami vzhľadom na vyššiu nezamestnanosť bol v roku 2009

negatívny vývoj salda štátneho rozpočtu. Ku konca roka 2009 dosiahol deficit štátneho

rozpočtu SR v hodnotovom vyjadrení 2 791 248 tis. EUR.

Tab. č. 4: Vývoj %-neho podielu deficitu štátneho rozpočtu na HDP v rokoch 1998-

2009

Roky 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

HDP 26135 28068 31134 33805 36782 40579 45211 49315 55081 61468 67331 63331

Deficit štátneho

rozpočtu 637 2358 917 1473 1714 1858 1749 1125 1051 789 704 2791

% podiel na

HDP 2,44 8,40 2,95 4,36 4,67 4,58 3,88 2,28 1,91 1,28 1,05 4,41

Zdroj: databáza Slovstat a vlastné výpočty

Okrem výsledku hospodárenia štátu je veľmi dôležité sledovať aj podiel verejného

dlhu na HDP (graf č. 17).

Dlh verejnej správy predstavuje súčet všetkých nesplatených záväzkov sektora

verejnej správy ku koncu príslušného roka, resp. štvrťroka v menovitej hodnote, ktoré

vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných CP a prijatých pôžičiek (bez záväzkov

z nesplatených úrokov).

68

Graf č. 17: Dlh verejnej správy v pomere k HDP v rokoch 1998-2009

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

80000

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

HDP

Dlh verejnej správy

zdroj: vlastná práca

Pomer hrubého verejného dlhu k HDP predstavoval ku koncu roku 1998 34,52 %

a postupne sa zvyšuje až do roku 2000, keď bol deficit verejných financií na úrovni

50,34 % HPD. Od roku 2001 až do roku 2008 môžeme sledovať pokles podielu dlhu

verejnej správy voči HDP. Rok 2004 a nasledujúce roky boli významne ovplyvňované aj

vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Koncom roka 2008 dosiahol podiel dlhu

verejnej správy k HDP 27,80 %. Rok 2009 bol značne ovplyvnený svetovou hospodárskou

krízou, v dôsledku čoho sa pomer verejného dlhu k HDP rástol medziročne až o 7,62 %

a predstavoval 35,42 % HDP.

69

ZÁVER

Cieľom diplomovej práce bolo na základe analýzy vývoja a štruktúry vybraných

makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky, ktorými boli hrubý domáci

produkt, nezamestnanosť, inflácia, zahraničný obchod a štátny rozpočet posúdiť stav

hospodárskeho vývoja slovenskej ekonomiky za obdobie rokov 1998-2009

a charakterizovať faktory, ktoré ich vývoj ovplyvňujú.

Na základe analýzy vybraných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej

republiky môžeme konštatovať, že po prekonaní kritického obdobia rokov 1998-2000

sa makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky začali mierne zlepšovať. Vývoj

hospodárstva Slovenskej republiky od roku 2001 bol charakterizovaný najmä úsilím vlády

a centrálnej banky o stabilizáciu makroekonomického prostredia a postupné obnovenie

dynamiky ekonomického rastu. Pozitívnym impulzom a potvrdením dosiahnutého pokroku

v hospodárskej oblasti bolo aj prijatie Slovenska za 30. riadneho člena Organizácie

pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Hospodársky vývoj Slovenska bol však i naďalej

poznačený štrukturálnymi problémami v oblasti zahraničného obchodu, verejných financií

a trhu práce. V roku 2004 sa slovenská ekonomika vrátila do situácie, kde hlavným

motorom ekonomického rastu je domáci dopyt. V roku 2005 pôsobili efekty reforiem

daňového systému, trhu práce a verejných financií stimulujúco na ekonomiku SR a spolu

so zachovanou politickou stabilitou zvýšili príťažlivosť Slovenska pre zahraničných

investorov. Za zásadný zlom v ekonomike Slovenska možno považovať skutočnosť, že

Slovenská republika bola v roku 2008 oficiálne hodnotená ako krajina EÚ, ktorá je

v dostatočnej miere pripravená na vstup do eurozóny. V SR boli k 1.1.2009 všetky

hodnotové vyjadrenia pretransformované cez konverzný kurz 30,126 SKK/EUR

do jednotnej európskej meny Euro a ekonomika SR začala fungovať v nových

podmienkach jednotného trhu a jednotnej menovej politiky eurozóny. Vývoj sledovaných

makroekonomických ukazovateľov v roku 2009 ovplyvnili ďalšie nové skutočnosti –

predovšetkým hypotekárna kríza v USA. Indikátory ekonomickej dôvery v eurozóne

dosahovali rekordné minimá. V dôsledku spomalenia rastu ekonomík najvýznamnejších

obchodných partnerov SR sa v roku 2009 došlo k výraznému spomaleniu ekonomického

rastu Slovenskej republiky.

Výsledky získané z analýzy hrubého domáceho produktu nás priviedli k poznaniu,

že od roku 2000 hodnota HDP vyjadrená v s.c. roku 2000 neustále rástla. Z hodnoty

31 180 mil. EUR, ktorú dosiahol reálny HDP v roku 2000, vzrástol na 50 270 mil. EUR

v roku 2008 a v poslednom analyzovanom roku 2009 pod vplyvom celosvetovej

hospodárskej krízy dosiahol hodnotu 47860 mil. EUR. Z hľadiska odvetví národného

hospodárstva sa na tvorbe HDP najväčšou mierou podieľala v každom analyzovanom roku

priemyselná výroba, čo súviselo predovšetkým s produkciou automobilového priemyslu.

Najvyššiu mieru nezamestnanosti počas analyzovaného obdobia rokov 1998-2009

dosiahla SR v roku 2001 na úrovni 19,2 %. Od tohto roku miera nezamestnanosti postupne

klesá a v roku 2008 bola v SR dosiahnutá najnižšia miera nezamestnanosti na úrovni

9,6 %. V roku 2009 sa prejavujú dopady finančnej a ekonomickej krízy na ekonomiku

Slovenska, v dôsledku čoho miera nezamestnanosti stúpla medziročne až o 2,9 p.b.

na 12,5 %. Z analýzy nezamestnanosti podľa dĺžky trvania nezamestnanosti vyplynulo, že

najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili v priebehu celého sledovaného obdobia

dlhodobo nezamestnaní, t.j. tí, ktorí boli nezamestnaní dlhšie ako

1 rok. Ich podiel na celkovom počte nezamestnaných bol najväčší v roku 2006, keď tvorili

viac ako 73 % z celkového počtu nezamestnaných osôb a najnižší v roku 1999 s 40 %-nym

podielom na celkovom počte nezamestnaných. Miera nezamestnanosti žien v priebehu

celého sledovaného obdobia rokov 1998-2009 bola mierne vyššia ako miera

nezamestnanosti mužov, muži naopak prevažovali medzi dlhodobo nezamestnanými.

V období novej vlády 1998-2002 môžeme pozorovať nárast cien elektrickej

energie, tepelnej energie, zemného plynu, vodného a stočného, osobnej autobusovej

a železničnej dopravy, poštových služieb. V dôsledku týchto opatrení dosiahla inflácia

v roku 2000 svoju najvyššiu hodnotu za sledované obdobie na úrovni 12,2 %. Najnižšiu

mieru inflácie zaznamenávala SR v roku 2009, keď miera inflácie dosiahla podľa údajov

ŠÚ SR 1,6 %, čo do značnej miery ovplyvnila v tom čase prebiehajúca hospodárska kríza.

Vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou vyjadruje Phillipsova krivka.

Podľa tejto teórie medzi týmito veličinami existuje inverzný vzťah. Na základe analýzy

vývoja inflácie a nezamestnanosti v SR sme zistili, že v podmienkach SR neplatí presná

podoba Phillipsovej krivky, t.j. neexistuje inverzný vzťah medzi infláciou

a nezamestnanosťou. Môžeme sledovať obdobia, keď rastie miera nezamestnanosti aj

miera inflácie. Dôvodom neplatnosti Phillipsovej krivky môže byť netypické prostredie

transformačnej ekonomiky.

Na základe analýzy vývoja vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu môžeme

konštatovať, že obrat zahraničného obchodu v priebehu analyzovaného obdobia postupne

rástol. Zatiaľ čo v roku 1998 obrat zahraničného obchodu predstavoval len

71

33 809 tis. EUR, v roku 2008 dosiahol už 113 179 tis. EUR a v roku 2009 sa znížil

na 89 290 tis. EUR. Saldo zahraničného obchodu bolo za celé analyzované obdobie

pasívne. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Slovenskej republiky bola prakticky

nezmenená v priebehu celého sledovaného obdobia a bola orientovaná najmä na krajiny

EÚ a štáty CEFTA. Zaujímavé je, že z analýzy komoditnej štruktúry dovozu a vývozu SR

sme zistili, že najvýznamnejšou položkou slovenského dovozu v roku 2009 boli stroje,

prístroje a elektronické zariadenia, ktorých podiel na celkovom dovoze predstavoval 31 %

a zároveň boli stroje, prístroje a elektronické zariadenia v roku 2009 aj najvýznamnejšou

komoditou celkového vývozu SR s 35,4 %-nym podielom.

Z analýzy príjmovej stránky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vyplynulo, že

prioritnými príjmami štátneho rozpočtu boli v priebehu celého sledovaného obdobia

daňové príjmy. Podiel daňových príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu

v priebehu analyzovaného obdobia postupne rastie. Kým v roku 1998 tvorili daňové príjmy

74 % skutočne dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu, v roku 2005 sa na nich podieľali

81,4 % a v roku 2009 76 %. Celkové výdavky štátneho rozpočtu mali rastúcu tendenciu

v priebehu celého sledovaného obdobia. Z ekonomického hľadiska mali najväčší podiel

na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu bežné transfery. Na základe analýzy výdavkov

štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie sme zistili, že najväčšia časť výdavkov bola

vynaložená na všeobecné verejné služby, v ekonomickej oblasti a na sociálne

zabezpečenie. Výsledkom hospodárenia štátu v každom analyzovanom roku bol deficit.

Kým v roku 1998 predstavoval deficit štátneho rozpočtu 637 356 tis. EUR, t.j. 2,44 %

HDP v roku 2009 už bol na úrovni 2 791 248 tis. EUR, čo predstavuje 4,41 %-ný podiel

na HDP.

Cieľom každého štátu je dosiahnuť najlepšie možné hodnoty makroekonomických

ukazovateľov. Slovenská republika je na dobrej ceste, ale existuje ešte množstvo

problémov, ktoré je potrebné vyriešiť aby hodnoty makroekonomických ukazovateľov

našej krajiny mohli priblížiť resp. dosiahnuť úroveň makroekonomických ukazovateľov

hospodársky najvyspelejším krajín sveta.

Jedným z najvýznamnejších problémov je nedostatok pracovných miest. Nevyužitý

ľudský potenciál sa nepodieľa na tvorbe národného bohatstva a vyvoláva mnoho ďalších

problémov – zvyšujú sa výdavky štátneho rozpočtu, vznikajú rôzne sociálne problémy atď.

Zníženie nezamestnanosti SR je možné dosiahnuť podporou zamestnanosti, predovšetkým

podporou podnikateľského prostredia napr. znížením odvodov a daní. Základnou úlohou je

riešiť dlhodobú nezamestnanosť.

72

Zoznam použitej literatúry

1 Analýza výkonnosti ekonomiky Slovenska. 2004. [online] aktualizované 2004 [cit. 2010-

10-15]. Dostupné na: <http://hnonline.sk/c1-22137565-analyza-vykonnosti-ekonomiky-

slovenska>.

2 ALEXY, J. 2009. Trh práce a manažment ľudských zdrojov. Bratislava: EKONÓM,

2009. 297 s. ISBN 978-80-225-2728-6.

3 ÁRENDÁŠ, M. 1997. Základy ekonómie. Nitra: SPU, 1997. 393 s.

ISBN 80-967842-7-7.

4 ÁRENDÁŠ, M. 2005. Makroekonómia. Nitra: SPU, 2005. 381 s. ISBN 80-8069-524-5.

5 BEŇOVÁ, E. a kol. 2007. Financie a mena. Bratislava: Iura Edition, 2007. 391 s. ISBN

978-80-8078-142-2.

6 BOJŇANSKÝ, J. a kol. 2010. Dane podnikateľských subjektov. Nitra: SPU, 2010. 251 s.

ISBN 978-80-552-0486-4.

7 CSABAY, M. 2007. K teoretickému vymedzeniu podpory exportu – On the Theoretical

Definition of Export Promotion. In Ekonomický časopis 55, č.8, s. 783-810.

ISSN 0013-3035.

8 DUFALA, V. a kol. 2006. Financie a mena. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela,

2006. 175 s. ISBN 80-8083-275-7.

9 EPPING, R. CH. 2004. Průvodce globální ekonomikou. Praha: Portál. 2004. 237 s.

ISBN 80-7178-825-2.

10 FRANK, R. H. – BERNANKE, B. S. 2003. Ekonomie. Praha: Grada Publishing. 2003.

804 s. ISBN 80-247-0471-4.

73

11 FRANKO, V. – LOŠONCZI, P. – NÉMETH, Ľ. – STRELCOVÁ, S. 2005.

Makroekonómia pre bezpečnostný manažment. Košice: MULTIPRINT, 2005. 166 s. ISBN

80-969148-6-3.

12 FUCHS, K. – TULEJA, P. 2003. Základy ekonómie. Praha: Ekopress, 2003. 348 s.

ISBN 80-86119-74-2.

13 GILLESPIE, A. [z anglického originálu preložil TAIŠL, Ľ.] 2002. Přehled Ekonomie.

Praha: Portal, 2002. 104 s. ISBN 80-7178-617-9.

14 HANZELOVÁ, E. 2010. Ekonomické a sociálne aspekty nezamestnanosti. Bratislava:

Inštitút výskumu práce a rodiny, [online] aktualizované 2010 [cit. 2010-10-13]. Dostupné

na: <http://web.saaic.sk/nrcg_new/doc/Zbornik/03_Kap-2.1.pdf>.

15 HONTYOVÁ, K. 2005. Štátny rozpočet mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.

Bratislava: IURA EDITION, 2005.115 s. ISBN 80-8078-037-4.

16 HVOZDÍKOVÁ, V. a kol. 2008. Riziká aktuálnych vývojových trendov vo svetovej

ekonomike. Finančná, demografická, potravinová a environmentálna kríza. Bratislava:

Ekonomický ústav SAV, 2008. 147 s. ISBN 978-80-7144-170-0.

17 JACKSON, P. M. – BROWN, C. V. [preložil URBÁNEK, V.] 2003. Ekonomie

veřejného sektoru. Praha: Eurolex Bohemia, 2003. 733 s. ISBN 80-86432-09-2.

18 KISZTNER, M. 2007. Financovanie neziskového sektora. In Efekt. roč. 3, 2007,

s. 10-12. ISSN 1336-3344.

19 KLOUDOVÁ, J. 2009. Makroekonomie – Základní kurz. 3.vyd. Bratislava:

EUROKÓDEX, s. r. o., 2009. 200 s. ISBN 978-80-89447-10-7.

20 KOLIBOVÁ, H. 2007. Sociální politika 1. Opava: OPTYS, spol. s r. o., 2007. 132 s.

ISBN 978-80-85819-62-5.

74

21 KUBA, Z. – UJEC, J. 2005. Makroekonomie. Ostrava: Vysoká škola podnikání, a. s.,

2005. 91 s. ISBN 80-86764-20-6.

22 KUBÁTOVÁ, K. 2006. Daňová teorie a politika. Praha: ASPI, a. s., 2006. 279 s. ISBN

80-7357-205-2.

23 KUBIŠTA, V. a kol. 2009. Mezinárodní ekonomické vztahy. Plzeň: Vydavatelství

a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o. 2009. 375 s. ISBN 978-80-7380-191-5.

24 LIPKOVÁ, Ľ. a kol. 2006. Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint.

2006. 413 s. ISBN 80-89085-55-5.

25 LIPTÁKOVÁ, P. 2008. Tvorba a realizace programů aktivní politiky zaměstnanosti na

úřadu práca: diplomová práca. Brno: Masarykova univerzita. 2008. 71 s.

26 LISÝ, J. 2005. Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. 2.vyd. Bratislava: EDÍCIA

EKONÓMIA , 2005. 132 s. ISBN 80-8078-035-8.

27 MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.

Bratislava: Iura edition, 2002. 133 s. ISBN 80-247-0471-4.

28 MEDVEĎ, J. a kol. 2009. Daňová teória a daňový systém. Bratislava: SPRINT. 2009.

288 s. ISBN 978-80-89393-09-1.

29 MEDVEĎ, J. – NEMEC, J. a kol. 2007. Základy verejných financií. Bratislava:

SPRINT. 2007. 269 s. ISBN 978-80-89085-84-2.

30 MEDVEĎ, J. – NEMEC, J. – ORVISKÁ, M. – ZIMKOVÁ, E. 2005. Verejné financie.

Bratislava: SPRINT, 2005. 463 s. ISBN 80-89085-32-2.

31 MICHNÍK. Ľ. 1996. Zahraničný obchod - makro a mikro východiská. Bratislava:

SPRINT, 1996. 171 s. ISBN 80-88848-00-8.

75

32 MICHNÍK, Ľ. – ŠÍBL, D. – MIHÓK, P. 1995. Ekonomická encyklopedia, Slovník

A – Ž. Bratislava: SPRINT, 1995. 630 s. ISBN 80-967122-2-5.

33 OCHRANA, F. – PAVEL, J. – VITEK, L. a kol. 2010. Veřejný sektor a veřejné

finance. Praha: Grada Publishing, 2010. 261 s. ISBN 978-80-247-3228-2.

34 RADVANSKY, M. 2008. Ekonometrický model SR s dôrazom na príjmy a výdavky

štátneho rozpočtu. [online] aktualizované 2008 [cit. 2010-10-20]. Dostupné na:

<www.infostat.sk/cevavstat/modelovanie/.../Radvansky_prispevok.pdf>.

35 SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 2000. Ekonómia. Bratislava: ELITA,

2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X.

36 SERENČÉŠ, R. – HOLÚBEK, I. 2005. Vybrané kapitoly zo základov ekonómie.

Prešov: Edícia Prírodovedec, 2005. 124 s. ISBN: 80-8050-921-2.

37 SCHULTZOVÁ, A. a kol. 2009. Daňovníctvo: daňová teória a politika. Bratislava:

Iura Edition, 2009. 237 s. ISBN 978-80-8078-264-1.

38 ŠÍBL, D. a kol. 2002. Veľká ekonomická encyklopédia: Výkladový slovník AŽ.

Bratislava: SPRINT, 2002. 967 s. ISBN 80-89085-04-0.

39 SIVÁK, R. a kol. 2007. Verejné financie. Bratislava: Iura Edition, 2007. 311 s. ISBN

978-80-8078-094-4.

40 SOJKA, M. – KONEČNÝ, B. 1996. Malá encyklopedie moderní ekonómie. Praha:

Libri, 1996. 270 s. ISBN 80-85983-05-2.

41 SOUKUP, J. a kol. 2007. Makroekonomie: Moderní přístup. Praha: Management Press,

2007. 514 s. ISBN 978-80-7261-174-4.

42 SVATOŠ, M. a kol. 2009. Zahraniční obchod: teorie a prax. Praha: Grada Publishing,

2009. 367 s. ISBN 978-80-247-2708-0.

76

43 TRENČIANSKA, E. 2000. Zahraničný obchod – obchodné vzťahy a transakcie.

Bratislava: SPRINT, 2000. 191 s. ISBN 80-88848-30-X.

44 URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia II. Banská

Bystrica: Univerzita Mateja Bela 2009. 117 s. ISBN 978-80-8083-728-0.

45 VINCÚR, P. 2000. Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: SPRINT, 2000.

291 s. ISBN 80-88848-65-2.

46 VINCÚR, P. a kol. 2007. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: SPRINT,

2007. 432 s. ISBN 978-80-89085-80-4.

47 Zákon č. 523/2004 Z. z. z 23. septembra 2004 o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Internetové zdroje:

www.statistics.sk

www.finance.gov.sk

77

Príloha č. 1

Vývoj HDP v SR v mil. EUR

Roky HDP v bežných cenách HDP v stálych cenách

(bázický rok 2000)

1998 26 135,03 32 915

1999 28 068,61 31 968

2000 31 134, 70 31 180

2001 33 805,68 32 260

2002 36 782,75 33 740

2003 40 579,00 35 350

2004 45 211,51 37 140

2005 49 315,24 39 610

2006 55 081,92 42 980

2007 61 468, 07 47 500

2008 67 331,04 50 270

2009 63 331,60 47 860

Zdroj: databáza Slovstat a vlastné prepočty