t i t i r t k , Mrrrtěk a sobom.

a a « £ w k M k . , M p o l r e k « 8 k . » * w ť Mha é k.,

1 k. M k. 1« niiouatki:

f K«uck« 1« Mariek. Busks i r ik f , Ameriky 4 dok 76 c,

' oidsoMnake 94 tanky. S==i, l i j , In/ílu M ^ g

ifrnttr i i^ l ini

fM H«tel»ko-Dko«i» i 4 k a t , pt* XeaMsk* 4 i

Srnka 1 •«>., Amerika 1 4 M«. ostatá* oadae«emika 4 ft.

JadaodM Ätí» ptwUvaJá «• p t M i , poHaa t í k.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom «v« Martina.

Ročník XLV. Utorok, 3. novembra 1914. Číslo 129.

Svetové náhľady. III.

Homérovi súčasníci, majúci tak málo po­zitívnych vedomostí fyzikálnych, geografi­ckých, astronomických, prírodovedeckých, po­máhali <JÍ arci fantáziou, ale takou krásnou, hlbokou, logiokou, obraznou, že ona nahra­dzuje nám mnoho z toho, na co je taký hrdý človek dvadsiateho síoletia. Všetky báje, fan-tázie, predstavy, hoci často ďaleké od hmata­telného fakta, založené sú na kontra base božskej i ľudskej pravdy a vo velmi mnohom popadnú práve do oentra i skutočnej pravdy, odkrytej Špekulatívnym, pozitívnym umom ludským až po tisícletiach. Neskôr donesieme o tom frappantné príklady nielen zo sveta duchovného, ale práve i z fyzikálneho, ako je na príklad äípenie s poetioké znázornenie Koperníkovho systému o zemi.

Teleso zeme predstavovali si homerovskí India ako velkú, širokú pevninu, ako plochu, ale už okrúhlu, obmývanú velikou riekou, Okeanom, z ktorého dostávajú medzizemné mora svoju vodu. O rozdelení pevniny na svetové diely, pravda, reči byf nemôže pri obmedzených geografických známostiach.

Zjavy fyzického a dynamického života zeme najdeme u Homéra a Homeridov v per­sonifikáciách, oblečené v závoj mythov, báje a poetiokých obrazov. To je to satné, ako u bohov. Poneváč sa Helleni nepozdvihli k ab­solútnej idei božstva, museli si utvoriť pre jednotlivé vlastnosti a sily Boha božské, zo­sobnené individua; tak nemohúc si utvořit pochop o prírodnej dynamike zemského te­lesa, utvorili si z jednotlivých úkazov perso­nifikácie. Také personifikácie sú: zemetrasenie: boh Poseidon, objímajúci celú zem a ňou časom tak potriasajúci, že sa vrohy klonia a boh podsvetia Aidoneus sa bojí, aby sa zem nerozorvala a neukázala všetky hĺbky Tartaru (Ilias XX, 57).

Zjavy vulkanické sú personifikované Ty-phoeusom (Typhon, Typhaon), ohromnou po­tvorou; miesto palcov na ruke má sto drakov a hadov okolo pásu; oheň vybuchuje z jeho očú, z pažerákov drakov a hadov rúta sa ohromné ohne; tón jeho hlasu je hrozný, tak še sa vrohy klátia. Splodila ho zem Q-aja s Tartarom, aby sa pomstila na bohoch pre porážku svojich synov Titanov. Zeus bojuje s Typhonom, zaíenie ho na Kavkaz, no ztadial sa vráti, až konečne Zeus hodí ho o zem a naloží naňho horu Aetna v Sicílii. Tam leží pod vrchom, ale v hneve soptí paru, dym, oheň a horúce skálie (lávu).

More povstává z okeána, od ktorého sa prísne rozděluje. Homérov pochop je, že more stúpa nahor. Je temno-purpurové, pusté, ne­úrodné (v protivé so lemon), má „široký chrbát" (nota thalasses), je mnoho-šumné (poly-flojsboB). Homer zná nasledujúce mora a rieky: Hellespont (teraz Dardanelly), Čierne more (Melas pontos), Okean, Poloha Okeana je na

.končí sveta, a síce na severe, juhu, východe | i západe. Eos (zornička), slnko a hviezdy vy­stupujú z neho, i doňho zapadajú, on vpadá sám do seba. Že Homer robí rosdiel medzi

i okeanom a morom, vidno z toho, že Hephä rstos utvoril vo vnútri Achillovho štíta more, ale na jeho kraji okeán (Ilias XVHL, 483 a

j607). Ostatné rieky sú: Aegyptos (Nil), Aese-1 pos (v Mysii), vyviera na Ide a padá do Pro-Ipontisu; Alpheus, vyviera v Arkadii a padá f do Joniokého mora; Axios (širokolunný) v I Macedonii (teraz Vistriasa = Bystrica); Ache-jloos (teraz Aspro Potamo) medei Aetoliou a Akarnaaiou; Aoheron, rieka podsvetia, doňho

j sa rúti Pyriphlegeton a Kokytos, ruslo Styxu; Grenikos (teraz poslovančený Ustvola), slávny bitkou Alexandra Velkého, Enipeos, Hepta-poros, Jardanoa, Peneus (teraz Salambria) v

\ Tessálii, Simois a Skamandros v rovine Tro-; jánskej, dôkladne ospievaný Homérom. Ska-mandrom volajú ho India, bohovia Xanthos,

j jed no z málo slov, ktoré vieme z reči bohov. Z vrchov najslávnejší je Olymp, na hra­

nici Macedonie a Tessálie. Má mnoho trhlín l skalných, končiarov, je vysoký 8000 stôp a 1 vniká do oblakov, a hlavne je sídlom Zeusa í a všetkých olympiokýah bohov . . . Mal niečo tajného, nik sa neopovážil vystúpiť na jeho

j končiar. Homer preuveličuje jeho výšku: ked Zeus shodil s neho Hephästa, shodený letel celý deň, až padol na zem. Na jeho končiari je paláo Zeusov a paláce ostatných bohov,

i vystavené Hephästom (domata olympiad V najväčšej dvorane sedí Zeus na zlatom tróne, vedia neho Here alebo Athene. Hebe bohom

\ nalieva nektar, Apollo hrá na lutnu (forminz) •a Múzy spievajú. Nik z !udí ho nevidel, Hóry strežú brány oblakov, otvárajú ich a zatvárajú.

'Bohovia, ked chcú vlívat na ludí a udalosti, letia na vozoch dolu s Olympa. Idea abso­lútneho je neznáma, boh sa musí i telesne blížiť k ľuďom. Keď chcú bohovia vedieť, čo

I robia India, idú k nim v rozličných osobách. Homer robí rozdiel medzi nebom (Uranoa)

'vek Olympom. Nebo je viditeľné, Olymp vždy j je len vrchom (hla, epitet: zasnežený, s mnoho j dolinami a útesmi). Uranos patrí len Zeusovi, Olymp všetkým bohom. S Olympa Zens hádže

j oblaky na Uranosa. Pri srážke bohov pri f Tróji, zvučí hrmotom Uranos, čo Zeus počuje |na Olympe. Bohovia idú s Uranosa a prídu I na Olymp, alebo naopak. Uranoa a Olympos j nesvobodno identifikovat, I v tom je mnoho krásy poetickej.

Ostatné vrchy sú Athos, teraz Hagios

í

Phäakov, istotne ostrov Korkyra, kde Odyssea tak pohostinsky vítali: kráľ Phäakov Alkinoos, jeho dcéra, Artemida rovná, Nausikaa a slepý spevák Demodokos (iste sám Homer sa v ňom zvečnil).

Z národov pozná Homer Abantov (na 08tro?e Euboa), Abiov, Egyptov, Aetikov, Aethiopov (s prijmením amymones — šla-

Ichetní), Dardanov (v Tróji), Gigantov, Da-najov, Dolopov, Doriov a predovšetkým Hel-lenov, hlavný kmeň praobyvateľov Grécka,

\ Achajov (dohromady ich menuje Homer Pan-j hellenmi), Joniov Kilikiov, Kimerijoov, bývajúci \ na Okeane neďaleko Tartara, vo večnej hmle a I tme (ztadial výraz o tmavej noci: kimerijská moc), Krétov (ostrov), Lakeoaimoniov, Lapi-• thov (starý, bojovný peň okolo Olympa a f Peliona bývajúci, známy bojom s Kentaurami j! na svadbe krála Peirithoosa (skulptúry na [frize Parthenona).

( P o k r a č o v a n i e . )

Oros s pravoslávnymi monastyrmi na pred-, horí Akte na Strymonskom morskom zálive; Batiera u trojanskej Skäiokej brány; Gargaros (teraz Kaz-dag), najvyšší končiar hory Idy v Troade, kde stál chrám Zeusa. Potom ešte Gerästos, Gonoessa, Erymanthos atd.

Z krajín spomína Homer: krajinu Loto-phagov (Odyssea) možno dľa opisu myslieť na Egypt; krajinu Ky klopo v, severne od Loto-phagov, neďaleko Aeolie; krajinu Soheria, zem

Svetová vojna. Úradne z ministerpredndniokeho tlačového od­

delenia Pešíbudín, 30. októbra v noci. Turecko-ruská vojna. Carihrad, poslané dňa 29. októbra večer o 10.

.hodine. Dľa hodnoverných zpráv dnes predpoludním na Čiernom mori ruská flotta napadla flottu tureckú.

i V boji ruská, míny kladúca mfnonoska a torpédoborec sa potopil. Turci okrem toho chytili parník nhlie ve-

1 zúci a na ňom 13 officierov a 86 mužov. Turci úspešne l bombardujú Sevastopol.

„Berliner Zeitung am Mittag" oznamuje: Úradná carihradská zpráva oznamuje, že niekolko ruských torpédových lodí pousilovalo sa zahatií tureckej flotte

; vjazd do čierneho mora z Bosporu. Turecké lode na j to počaly pálit a dve ruské lode potopili. Turci zajali 30 ruských námorníkov. Turecká flotta neutrpela ni­jakej škody.

V Carihrade na porte pod predsedníctvom veli­kého vezíra bola popoludní v pozdných hodinách

) mimoriadna ministerská rada, ktorej pripisujú velká dôležitosť.

Peštbudín, 30. októbra. Úradná zpráva, priélá večer o 6. hodine 30 minútach. V Ruskom Polsku boj i včera odpočíval. Na nižnom Sane južne od Nišky prechádzajúceho rieka nepriateľa, a síce vo veľkom počte, po tuhej bitke sme odrazili. Pri Starom Sam-bore strieľali sme z kanónov na puäkoprachový ma­gazín, ktorý sme i vyhodili do povetria. Od tejto obce

lna západ ležiace výšiny napádal nepriateľ, ale bol nami odbitý. Od Turky severo-východne naše vojská zaujaly viacero dôležitých bojovných pozícií, ktoré ne­priateľ útekom musel opustit. Naia domobrana (land-šturm) mnoho Rusov zajala. Do 28. októbra číslo v monarchii internovaných vojenských zajatých dohro­mady je: 749 officierov, 73.179 mužov, do čoho nie sú počítaní zajatí posledného týždňa, lebo ich dva

: vojenské ústavy ešte neposlaly. Hôfer, generálmajor. Berlín, 30. októbra. Z hlavného vojenského stána

í oznamujú dnes popoludní: Jnžne od Nieuportu a vý­chodne od Tpresa naše nápady idú úspešne, 8 stro­

jových pušiek sme ukoristili, 200 Angličanov zajali. ,V Argonnských horách naše vojsko zaujalo viacero I oporných punktov. Severo-západue od Verdana Fran­cúzi nás napádali bez úspechu. V ostatnom na zá­padnom a východnom bojišti je položenie nepremenené.

Anglia odstúpila belgickej vláde na čas trvania vojny ostrov Guersey, aby mohla štátoprávne vystu­povat.

Anglický poslanec oznámil tureckej vláde, že aké­koľvek nepriatelstvo proti Rusku malo by za následok

Berlín, 50. októbra, Prvý princ Louis Battenberg ppdal demisBiu.

Viedeň, 30. októbra. Z Carihradu prišiel chýr, že Cíua skoro vydá rozkaz mobilizovat armádu.

Rím, 30. októbra. „Corner ď Italia" donáša zo vystúpenie Anglie a Japonska proti Turecku. Skadra: Položenie sa kazí so dňa na den. Žiarlivosť

Z Hollandska zakázáno vyvázat petrolej; zákazla nesvornost medzi kresťanskou a mohamedánskou je namorený proti Nemecku. |políciou zostruje sa pre zlé platenie žoldu. Gruppa

V Marseille vysadlo 31.000 mužov indického afMalissorov obsadila telegraf a ottomanskú banku, aby 80 000 kanadakého vojska. jiahatila výplata mohamedánskym žandárom. Drubá

Nepriateľstvá Turecka proti Rusku 8a započaly, | t W otarfib mestský dom. Boja sa že vypukne revolúcia. ako píše a Pester Loyd" v piatok 30. októbra. Hore

vyššie priniesli sme telegramm ministerpredsedníc-kebo tlačového oddelenia, dla ktorého turecká lod s troma komínmi bombardovala ruské mesto Feodosiu na juhovýchodnom brehu Kryma, mestu Novorosijsk križiak .Hamidie" len hrozil, a ked zatkli tureckého

Petrohrad, 30. októbra. Dla telegramu .Pester Loydu" policajný prefekt rozkázal v Petrohrade bý­vajúcim Nemcom, Rakúšanom a Uhrom pod 14 dňami opustit Rusko. Výnimku robia pri rodákoch fran­cúzskych, talianskych a slovanských a pri pravosláv­nych. (Frank. Zeit)

Berlín, 31. oktonra. .Berliner Lokalanzeiger" konzula a joho úradníka, .Hamidie" sa oddialil. „Ung. Tel. Eorr. B" dostala zprávu z Berlína, že ruské tor-, pedovky pokusily sa východ tureckej flotty z Bosporu P Í 8 e : S * * « * " W " * ' * ' ^ ú najvyššieho .sla­de Čierneho mora zamedziť. Pri tom ohňom tureckých M * * * " 8 ™ t k a » n a B w r a m a P a d l * a h d a v a n a • n á m o 8 Í -lodí dve ruské plavidlá sa potopily. B D n i v e r 8 U i . ie otvára svätú Vojnu celého mohamedánskeho sveta zGalaca dokladá, že turecká eskadra potopila šta- P r o t i B u 8 0 m ' Angličanom a Francúzom. Osman, sú

« 1 J rw • m n J t 1 -t , 1 istí víťazstva práve tak ako Nemci a Rakúsko- Dhria. cionnu lod .Donec". Tolko je doBial známo o morskej) * . * . . „ .... j • rp u o 1 n • 1 • Carihrad, 31. októbra. Ruská vláda pretrhla s Tu-bitke medzi Tureckom a Ruskom. Dosial vojna vy-1 . ,

edaná . , jjreckom diplomatického spojenie. Berlín" 31. októbra. „Rotterdamsche Nachrichten" C a r i b r a d ' £ o k t o b f B»8ký ^poslanec na tu-

pí|u, že kolónia Oranje povstala proti Anglii. r e c k o m d v o r e G i r a d o B t a l B v? j e o d v o l a m e ; p 0 Ž i a d a l ° Pešťbudín, 30. októbra. Na Čiernom mori M " " R u s k é **" b u d e c b r á m t ™W« tal,an-

Rusko 4 veľké líniové lode, tri križiaky, dva obrnené * * *>*ľ*W* »•"««» B a v talmnskom po-. . . . . . , . j, ao J. J U *n 'i islanectve. Ruský konzulát vyvesil taliansku zástavu. križiaky, jeden neobrnený, 28 torpédoborcov, 17 tor-; ' , „ ' , ^ , . . , pedoviek 8 podmorských lodí a niekoľko parníkov! B e r , í n ' 3 L °k t o b r a ' V Potsdame a Berlíue boly niekdrjšej dobrovoľnej flotty. demonštrácie za Turecko. K národu hovonl s balkóna

Miláno, 30. októbra. „Corriere delia Sera- do- t u r e c k * d i P l o m a * c k * a « e n t Jussuf Ivio a poslnec naša, že francúzska vláda uzavrela ostať v Bordeaux, í M e 8 t a r P a 8 a z a b r a n " é bratstvo Nemecka, Rakúsko-

, . . , . . . . . . . . 'iUhorska a Turecka. Tureeko vyhlásilo, že všetky tu-parlament ta povolat na jedno zasedáme, ktoré má I ' , , . . . . , t , * .'. 1 • * recké pobrežné temtoria budú uzavreté mínami pre byt dokumentovaním francúzskej svornosti. j«»w«> ť«»

Berlín, 30, októbra. Nemecká ríšska vláda podá | n e u t r á l n y o b c h o d ; L m . „ _ , Anglii ultimatum, že ked do 5. novembra nepustí na? Haag, 31. októbra. .Times- píše: Turecko po-svobodu internovaných, vojopoviných Nemcov, i v Ne- ? « ú v a Í a e n a r a d v Nemecka podpísalo svoj ortieľ smrti, mecku žijúci Angličania od 17. do 65. roku budú 10 ottomanskom panstve v Europe ostane iba pa-internovanf. miatka.

Berlín, 30. októbra. .TimeB" píšu, že nepriateľ-; Kopenhagen, 31. októbra. Z Petrohradu ozna-skí rezervisti na neutrálnych lodiach budú arretovaní. mujú: Turecký nápad na prístavné mestá Čierneho

Petrohrad, 30. októbra. .Petr. tel. agentúra-• mora vyvolal najprv zdesenie a potom oduševnenie, oznamuje, že medzi Radomom a Ivangorodom bojo- Masaa národa usporiadala patriotické demonštrácie vali i uhorskí husári. Rakúskú-uhorskí vojaci bojovali na Nevskom. s rozhodnosťou a opovrhovaním smrtelného nebezpe-; Viedeň, 31. októbra. .N. Wien. Tagbl.* ozna-čenstva, a často tým rozhodovali bitku. muje z Amsterdamu: Anglická ministerská rada mala

Copenhagen, 30. októbra. Ruský križiak ,Žem-|v stredu uzavret annexiu Egypta ako anglickej ko-čug* bol potopený nemeckým križiakom .Emdeu*. i lome. Pri otváraní parlamentu bude vyhlásená anglická

Tokio, 30. októbra. Obrnený japonský križiak j suverenita nad Egyptom. .TčitOBC" napadol 18. a 19. októbra dve nemecké \ .Ung. Telegr. Korr." oznamuje z Berlína. Veľký lode a vyhnal ich zo zátoky Eiaučau. Pevnosť Eiaučau. stán dňa 31. októbra. Naša armáda v Belgii vydobyla obstreľovaná s mora i so zeme, veľmi trpí. Viacero j Ramscapelle a Dixsehote. mín sa odtrhlo a znebezpečujú plavbu na Tichom. Nápad na YpreB pokračuje. I dalej na juh vy-

oceáne. Rím, 30. októbra. V Kamerune idú neprestajné

bitky medzi Nemci a Francúzmi a Angličanmi. Valona, 30. októbra. Vo Valone Taliani založili

špitál u prítomnosti admirála Patrisa. Hudba B ta­lianskej vojenskej lodi „Dandolo" hrala taliansku krá-; ľovskú hymnu. Oslavovali Itáliu a Albániu.

dobývame na terraine. Východne Soisson napadli sme nepriateľa a se­

verne od Vailly sme ho odtisli. Popoludní sme Vailly šturmovali a nepriateľa hodili za rieku Aisne. Zajali sme 1000 mužov a dve strojové pušky.

V argonnských horách ako i západne od Verduna a severne od Toulu odrazili Brne francúzske nápady.

Frankfurt, 30. októbra. Z Ríma došla zpráva žejj Boj na severo-východnom bojišti ešte nedal roz-Sonnino neprijal torby ministerstva zahraničných diel,• hodnutia.

Rím, 30. októbra. Inženier Belloni uznal, že chcel < Západne od Varšavy idú Rnsi za našimi znovu podmorský čln vo Valone opatriť mužstvom a torpe-dami a napadnúť rakúsko-uhorskú flottu.

Ženeva, 30. októbra. Francúzska vláda dorozu­mela sa so spojencami, aby sa urobily zodpovedajúce

sa gruppujúcimi vojskami. Paríž, 30. okt. Präzident Poincaré a ministri

Ribot s Sembat prišli do Paríža. Londýn, 30. októbra. .Times" píšu o nemeckých

diplomatické i vojenské miery, ktoré by išly ta, aby i mínach na severozápadnom pobreží írska a o privi sa Romania, Grécko a Bulharako osvedčilo, či držia]légiách neutrálneho obchodu. Musí příst čas, keď B Tureckom lebo nie. jjbude potrebno uvážiť, či nenie nevyhnutné neutrál

Berlín, 80. októbra. Nemecká politická tlač pri-[nemu obchodu naložiť praktické obmedzenie. Nemci avukuje, že pri sráike na čiernom mori, nepočalofchcú zahatit anglickej flotte svobodu pohybu. Jestli Turecko ale Rusko, ktoré nechcelo dovoliť, aby tu-i sa nestanú miery proti tomu, môže Anglia prísť do recká flotta vnišla čez Bosporus do Čierneho mora. i nepohodlného položenia pri morskom nápade so strany

Pešťbudín, 30. októbra. V Pešti boly veľké de-1 Nemcov. monštrácie za Turecko. Pred bytom tureckého ton-f Dla „Morning Post" dňa 11. novembra vláda sula množstvo kričalo „Čok jasa". Generálny konzul f predloží parlamentu 100 milliouový kredit na vojnu. Ahmed Hikmed Bey v sprievode konzola Simona I Rozumej funty sterlingov, tedy milliardu a štyristo Tchayana Efendiho zjavil sa na balkóne a ďakoval i millionov korún. za ovácie. Berlín, 31. októbra. Z Rotterdamu oznamujú, ie

Oranje kolónia povstala proti Anglii. Povstalcov je 10.000 mužov. Anglia má tam 8000 vojakov.

Londýn 31. októbra. Dla „Times* križiak .Karls­ruhe" urobil na obchodných lodiach Anglie 30 mill, mariek škody.

Miláno, 31. októbra. Dopisovateľ .Secolo" repro­dukuje slová .Nového Vremeni*: Slová už nemajú ceny. Osvedčujeme: kto nenie s nami je proti nám. Nami osvobodené Bulharsko nemôže ostať divákom v europejskcm boji. Bulharsko musí volit medzi Tu­reckom a RuBkom.

Rím, 31. októbra. „Agenzia Stefani- oznamuje: Taliani obsadili ostrov Sasseno. Admirál Patris zve­stuje, že ta poBlal 3 kompanie.

Berlín, 31. októbra. .Tageblatt" prináša z Cari­hradu: V novorossijsbom prístave bombardovali 50 petrolejových nádržiek, potopili 14 vojenských trans­portných lodí a rozrumili radiotelegrafickú stanicu. V Odese potopili križiaka a druhú loď poškodili. Rusi odpovedali na bombardovanie streľbou z kanónov.

Frankfurt, 31. októbra. Vypovedanie vojny Rus­kom Turecku je predo dveřmi.

Frankfurt, 31. októbra. Z Carihradu zvestujú, že ruské veľvyslanectvo oddalo archiv talianskemu, fran­cúzske amerikánskemu.

Carihrad, 31. októbra. Veľvyslancom Ruska, Anglie a Francie doručili passy.

Berlín, 31. októbra. .Lok&lanzeigeŕ" zvestuje z Milana: Dla „Secolo* po balkánskych krajinách skoro i Taliansko bude zamotané do vojny, ale na iných cestách ako sa myslelo. Dla .La Sera" nová vojenská fáza má enormný význam pre Taliansko, ktoré môže byť rado, že držalo svoj pušný praeh v Buchu. Nebezpečie pre Taliansko rastie. Ona musí rozšíriť svoju vojenskú moc.

Rím, 31. októbra. „Agenzia Stefani* oznamuje: Následkom demissie ministra pokladu Rubiniho, uza­vrel kabinet demissíonovat. MinisterpredBeda Salondra podal demíssiu kráľovi, ktorý si podržal rozhodnutie.

Sofia, 31. októbra. Kabinet Radoslavova ostáva pri neutralite.

Athény, 31. októbra. Vojenská akcia Turecka robí tu ohromnú senzáciu. Grécko len potom opustí neutralitu, keby ho Bulharsko napadlo.

.Budapester Korresp.* oznamuje 31. októbra po­obede o 3. hodine: Na haličsko bukovinskej hranici severne od Kútov odrazili sme ruskú kolonnu všetkých zbraní.

V strednej Haliči naše vojská držia pozície se­verovýchodne od Turka, u Starého Samboru a vý­chodne od Przemyslu a na nižnom Sane.

Viac nápadov pri Hisku sme odklonili. Operácie v Ruskom Poľsku včera boly bez boja. Námestník šéfa generálneho štábu Hôíer, generálmajor.

Amsterdam, 31. októbra. „Telegraph* zvestuje: Oproti chýrom, že Nemci ustúpili v Západnom Flan-dersku konštatujem, že pozície sú tie samé ako včera. Kortrayk, Iseghem, Rousselaer sú v nemeckých ru­kách, Tpern v rukách spojencov. Hrozný bol boj o Ypero, pri Puschendaele, West, Roosebeke a Bece-laere. Nemci boli napadnutí z troch strán i od mora. Bitka v západnej Flandrii bolo viac mäBarenie ako bitks. Boj išiel na bajonetty. Zdá sa, Nemci chcú za každú cenu preniknúť k Dilnkirchen a Calais.

Paríž, 30. okt. Dia zprávy ministra vnútorných diel počet Belgov, uchýlivších sa do Francie je 400.000 duší.

Rím, 31. okt. Poincaré došiel vo štvrtok do Pa­ríža, bol prítomný zasedaní Francúzskej-Akademii, kde protestoval, že by Francia a spoločníci boli zapríčinili vojnu.

Londýn, 31. októbra. Prvým námorným lordom oBtal admirallord Fischer.

Viedeň, 31. októbra. Rakúsky minister poľného hospodárstva a ministra obchodu pôjdu do Haliče obzret kraje, ktoré boly obsadené Rusmi aby na mieste konstatovali škody, okkupáciou zapríčinené.

Viedeň, 81. októbra. Jeho Veličenstvo prial na audiencii ministra vojny F. Z. M rytiera Krobatína.

Viedeň, 31. októbra. Jeho Veličenstvo uvolnil od služby generála konnice grófa Karia Huyna, ge­nerála grófa Zedwitza, generálmajora Danielo Kolako,

nerálmajora Jána 8chiliDga, všetkých na základe anperaBbráže pre choroby.

Viedeň, 1. novembra. „Neu Fr. Presse" ohlazuje z Carihradu, že dla chýrov turecká flotta stojí pred Bevastopolom. Buaké parníky „Jalta" a „Kazbek" narazily na míny v Cernom mori a potonaly.

Carihrad, 31. októbra. Dia chýrov porta protes­tuje proti vyzývavému chovaniu sa ruskej flotty ua čiernom mori.

Carihrad, 31. októbra. Ruský velposlanee i s ro­dinou odcestoval zvláštnym vlakom. S ním všetci úradníci poBlanBtva s rodinami. Cestujú čez Bulharsko

Romániu. tí francúzskeho a anglického konzulátu ,1i štíty.

Carihrad, 31. októbra. Turecko ide opevnit prístav vo Smyrně,

Carihrad, 31. októbra. Turecká vláda, vraj, neide ypovedat z Turecka príslušníkov štátov ententy.

Sofia, 31. októbra. Chýry o mobilizácii Bulharska sú vymyslené.

Viedeň, 1. novembra. Dla nezaistených chýrov 3000 Beduínov pod vodcovstvom Nemcov vpadlo čez suezský kanál do Egypta.

„Ung. Tel. Korr." oznamuje z Berlína: Velký hlavný stán: V Belgii operácie hatené sú povodňami, zapríčinenými otvorením upustov pri Nieuporte z Yser—Ysper—kanála.

Pri Yprese naše vojská napredujú. Zajali sme 600 mužov a niekolko anglických diel. Západne od Lille bojujúce vojaka pomkly Ba

Okolo Verduaa a Toulu boly menšie bitky. Na 8e?ero-východe naše vojská stoja v nerozhodnej bitke B Bušmi.

Christiania, 1. novembra. „Times" píšu: Bitka

Berlín, 1. novembra. „Vossiscke Zeitung" myslí, že Grécko. Romania a Bulharsko ostanú i na ďalej neutrálne. Hoci Rusko hrozí Bulharsku, krá! Ferdi­nand nepôjde nikdy s Ruskom.

Rím, 1. novembra. Medzi Romániou a Bulhar­skom ' idú vyjednávania, ale nie proti Rakúsko-Uhorsku. Bulharsko povoláva bulharských záhradníkov z Uhor­ska domov.

Chýrnik. Pošta pre vojenských zajatých v Srbsku a Rusku.

Úrad, pomáhajúci vojenským zajatým (Hadifoglyokat gyámolitó hivata!, Budapest, IX., Kôzteleku. 8), ozna­muje:

Zajatým v Srbsku alebo v Rusku náš úrad len tak môže odosielať listy, jestli je adressa zajatého známa. Na obálke do prostriedka napíše sa meno zajatého a jeho šarša, na spodku vlavo meno obce a ostatné dáta prebývania, shora vlavo: „Prisonnier de guerre" (vojenský zajatý). Na spodku vpravo nechá sa na obálke prázdne miesto, aby úrad ta mohol rus-skými literami napísať meno obce.

Na chrbte obálky shora napíše Ba adressa toho, kto odosiela list, Takéto listy, ktorých obsah môže byt len o rodinných pomeroch, oddávajú sa úradu, po­máhajúcemu zajatým, v otvorenej obálke, bez pošto­vej marky. Úrad postará sa o to, aby listy boly cen­zurované a cestou ruského, alebo srbského Červe­ného Kríža zajatým doručené.

Táborové dopisniee nemôžu sa posielať zajatým v Rusku alebo v Srbsku.

rentage, ale s času na čas najviac do 300 ko­rún, len tak môžu byt odoslané, ak je adressa zaja-tébo známa. Do Srbska idú peniaze v korunách, do Ruska v papierových rubloch. Úrad pošle ich erb'

a belgickej hranici bude v histórii uznaná za naj- jskému, alebo ruskému Červenému Krížu, B proBbou äčšiu bitku. Je velmi dôležité, že Nemci boli záha-'o doručenie.

tení položit nohu v Calais. Od toho bude závisieť ďalšia vojna. Boje boly tuhé. Nemci obetovali celé bataillony, ale i ztráty spojencov boly vélmi velké.

Balíky zajatým tohoto času ešte nemôžu byt po­sielané.

Úrad, pomáhajúci zajatým, telefonicky neod-Zúfalý boj eíte vždy trvá, a síce na suchu i vode, v povedá. povetrí i pod morom. Takého boja ešte svet nevidel, j Jestli by sa žiadalo, aby Úrad, pomáhajúci za-„Times" dúfajú, že Nemci Calais nedosiahnu, hoci to j jatým, vystopoval, či patričný vojak nebol zajatý, treba probujú žertvovaním všetkého vojska. to žiadať v liste, v ktorom sa udá meno, šarža vo-

Brussel, 1. novem hra. Kontribúcia mesta Brusselu Uaka> J e n o P l u k ' stotina, rok a miesto narodenia, činí 45 millionov. Splátky idú mesačne (21/, mill.). í i to, odkial a odkedy je o ňom posledná zveBt, či zmizol

Viedeň, 1. novembra. Dla „Neue fr. Presse" p l u k ! r a n é n ^ n a J u ž o é a č i n a polnočné bojiště bol poslaný, deutschmajstrov cbytil 1500 mužov a 18 officierov. j V , Í 9 t o m e n 0 a b y d l 0 ž i a d a t e I a t r e ° a "etedlne udať,

Berlín, 1. novembra. Syn francúzskeho finančného a b y h o U r a d ' > e s t l i 8 a m u P o d a r i , ° z i s t i t P^bývanie ministra Ribota padol pri Lille do nemeckého zajatia. | udaného, mohol o tom uvedomiť. Takéto listy po-Dovlezli ho do Halle. JBielajú sa Úradu náležité frankované (s náležitou

Viedeň, 1. novembra. Jeho Veličenstvo vymenoval >atko u ), ale prikladať mariek na odpoveď netreba, korunného princa Karia Franca Jozefa za kapitána \lebo U r a d» Pomáhajúci zajatým, pošle odpoveď, od líniovej vojenskej lode. : k t o r e J 8 a P o r t 0 n e P l a t f -

Úradná zpráva od 1. novembra: .Bud. Korr." L f Rozália Kramářové rod. Palašová umrela v oznamuje: V

* Najsilnejší fajčiari na svete sú Angličania. Za rok 1913 vyfajčilo sa v Ánglii 96'/« millionov angli­ckých funtov tabaku v cene vyše 700 millionov korún. Ako stúpa spotreba tabaku v Anglicku, o tom naj­lepšie svedčí srovnanie dnešnej spotreby s onou pred sto rokmi. Pred sto rokmi pripadlo na 1 osobu 1 a tri oBminy fanta, dnes ale g a 1 desatina fuuta. (An­glický fant = 04536 kilogrammu.)

+ Papier proti prechladnutiu. Pred niekoľko dňami prešla novinami zpráva, že Japonsko poslalo do Francúzska velký náklad papiera za účelom na zimu opatřit vojsko. Nedôverčiví India sa usmievajú nad touto pomocou ale z nevedomosti. Prádlo pod­šité jemným papierom chráni podlá svedectvá švéd­skeho dôstojníka Treskova telo tak dôkladne, ako kožušinová podšívka. O dánskom královi je známo, >.e oa cvičiště chodí bez plášťa i v chladné dní; pred prechladnutím chráni sa tým, že má bielizeň dôkladne podšitú papierom. I novinársky papier v obuvi pre­ukazuje nám výbornú službu proti zime.

+ 0 pôvode mena Antwerp. Vznik mena pevnosti Antwerp ztráca Ba v tme povestí. Bájka mestská roz­práva, že keď César vrazil do Belgie, žil tam obor, ktorý bol vysoký 15 rýfov, menom Antigon. Tomu museli platiť všetci kupci, ktorí viezli tovary po rieke, značné dávky, a keď ho chceli oklamať, nuž im nielen že celý ich majetok sobral, ale poutínal im tiež ruky a hádzal do Seldy. Statočný muž Salvius Bratant usmrtil túto obludu, keď mu sám predtým uťal ruku. Tak dostal hrad, kde obor býval, meno Autwerpeo, Bložené s dolno nemeckých slov „Hand" a „werpen" (werfen, hádzat). Rozpomienka na onoho obra z po-z povestí zachovala sa až do teraz v krásnom meste a pri ludových slávnosťach v Antwerpásh predáva sa obrovská lútka, predstavujúca Antigone.

V erbe mesta je videt tiež 2 uťaté ruky a zámok. JazykoBpytatelia odvodzujú meno mesta od starých lodeníc: An' Werfen, an den Werfen. Nemecké (Werft) značí slovensky lodnica.

* Polské mesto v Čechách. Pri Chocni v Čechách stavajú prístrešie pre časť Poliakov, ktorí boli pri­nútení odísť z Haliče. Dopisovatel krakovskej „No-wej Reformy" bol v Chocni a rozpráva o svojich zkú-senostiaeh.

K mestu pricbodia železničné vlaky s nápisom „Barackenmaterial." Sú to dosky a brvná, hlavný ma­teriál, z ktorého bude v Chocni polské mesto. Okolo chodia figúry v Čechách nevídané: chlapi v kožuchu a baranej čiapke. Zakladané mesto už má meno: „Barackenlager Chotzen".

„Akože vám tu ide?" spýtam sa človeka, ohrie­vajúceho sa na slnci.

„Cože má ísť? Zupa ráno, zupa na poludnie i večer zupa. A jest, to nikda nedajú."

Tak mi odpovedal robotník zpod Lvova; drahý zase, ktorý prišiel do Szonca, hovorí:

„Prosím vsSu lásku, cez tú čiernu kávu, čo tu pijeme, sluce prezerá, ako cez vodu."

Takíto, pravda, nepovážia, čo je vojna. V pustej ešte budove magazínovej dvaja strelci

píšu. Vedia pri stroji písacom v uniforme sedí ko­misár miestodržitelstva haličského a verný ochranca vyhnancov, pán Jandera. Teraz rozposiela do obcí otázky o ľuďoch, ktorí zahynuli alebo sa ztratili. Lebo z tých, ktorf sú tu, temer každému chybí niekto: muž, matka alebo' deti.

Robota na stavebnom placi, obsahujúcom asi 6000 metrov, je v plnom prúde. Jedna budova vzniká vedia druhej; za tri týždne chcú postaviť 44 baraky pre 22 000 ludi haličských, Osem barakov v-i celkom

Ruskom Poľsku vyvinujú sa nové ^ ^ ^ f ^ t ^ ^ Z X ľ ^ . ^ ^ l ^ & ^ ^ ^ S " ^ Nápady na naše postavenia boly odrazené. Viacdennáj hodine popolu dní t evanjelického chráma do tunaj- T f i b a r a k 8 U u i e b ý v a n é ; v k a i d o m j 8 3 t p 0

rozhorčená bitka medzi Turka a južne od Staréhol^bo cintorína. Zanechala deti: syna Jána a dcéry m 0 B Ô b # B ^ o v a č i b a rJ

a k B k ' i a d á 8 a z Ô 8 m i c h c J t l

Sambora priniesla našim zbraniam víťazstvo. N a p á d a - ^ F r , Í 0 T a a J u d , t H H™d a k°™- P o k o J 3e3> dvoch poschodiach: schody júci nepriatcl, dve pešie divízie a brigáda strelcov u __ A. , _ „ * , . ., . , . *, _ , . i i « . J večer dna I. noveiu-m, «.»« »«.uj, uvia <«iia i

boly z pozícií vyhodené. Cernovice naše vojská ešte\návšteva hrobov- Nateraz bez spem a rečnenia. Hroby'

] má svojho dozorcu čiže strážnika, ktorý stará sa o Večer dňa I. novembra, ako vždy, bola _valná všetok poriadok.

A nemyslite si, že v tomto poľskom me?te po-vždy držia. Zvláště ruská kanonáda na rezidenciu boly ovenčené a okrášlené lampioami a sviečkami. | schodila Ba samá chudoba, že bude to nejaký novo grécko-orientálneho arcibiskupa ostala bez zvláštneho i K r á s n e > í e P l é P°ča s i eľ plný mesiac vylákal na cintor > yorksky Ellis Island, útulok pre najväčšiu biedu. ' " " u vr/ \ /i xltl „ v ^ í ' i ľ i ľ ľ u ™™I jvelké množstvo tichého, vážneho obecenstva. í Inteligencie a malého meštianstva jest už teraz bodná

úspechu. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer.j ^ ^ ^ {Q& n e u t r f l l j c a 8 t . ^ í š Indí najrozmanitejších: učiteľov i učitelky, generálmajor. _ _ _ _ _ _ lale velm'í trpí voinou a bude trpieť ešte dlho po uza- i železničných úradníkov, Budcov, rodiny úradnícke bez

vretí pokoja. Známo je, že návšteva cudzincov v Itálii \ o t e o v» inženiera, lekára, povstalca z roku 1863, hodne Úradná zpráva od 31. októbra, prišla dňa 1. no-; živí massu ludí, a títo ľudia nemajú teraz nijakého! akademickej mládeže, niekolko sto strelcov. Pridlhom

vembra o 4-ej večer. Úspechy nášho voJBka, ktoré p r i : z a r o b k u > l e b o P r í l i v cudzincov, ktorý býva v jasenilBtole^chichocú sa dievčati . . , , . » , . , „ j .., ., . ?i v zime značný, je úplne zahatený. Aby sme aspoň

svojom mekdajšom vpáde do Mačvy pnšly na silné, < č i a 8 t o č a e u k á z a l j / c o pť

8 n a z í M nesú cudzinci do Itálw, drôtami chránené opevnenia a ich len pred dvoma < prinášame niekolko dát o vybratom vstupnom. V se-dňami po dlhých, ťažkých bojoch pri Ravnje mohli I ^ne 1913-14 vybralo sa v Bime vstupného 190.000 í Boootník zpod Lvova mal pravdu. Zupa raBcová má n«»-h-M rfn». - .« nnbrnxsi k o r 0 n ' , 0 Florencii 260.000, vo Venecii 218.000, j trojnásobné určenie. Je na raňajky i večeru, a keď

Ípřetrhnut, ones zase pokročily. _ ^ ^ ^ 203.9O8, v Neapoli 90.000 atď. A tieto | pridajú k nej pár zemiakov, vtedy nazýva sa obedom.

Vzdor zúfalej obrane Srbov, a odhliadnuc od]obnosy nie sú vlastne ničím proti tomu, čo cudzinci! — tažkého priechodu čez barinastú Mačvu, vnikly dnes j potrovia v Itálii. + z yý^gju ombrometrlckej stanice v Turclan-všetky naše čez Sávu a Drinu přešlé vojská v širokej j Najstaršia známa mapa, dosial zachovaná, je skona 8v Martine za mesiac október 1914 Množ-

M . - . u d a - d l obce Cms ta,, ^ - - . ^ 1 1 ^ . ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ^ ¾ ^ . Ä Ä - » U ' P — * # " " ' ' " - , ' *^> * •

Dopisovatel „Novrej Reformy' končí: V barákách je všetko čisté, ako vôbec v Cechách.

•Ale to, z čoho India majú žiť, je strašne skrovné.

Radenkoviče, Glusci a Tabanovič. Potiorek, F. Z. M. Londýn, 31. októbra. V kanáli Calais starý križiak

„Hermes* bol trafený torpédom, vystreleným z ne­meckého podmorského člna a potonul. Ztráta bez vtlkého vojenského významu.

Sofia, 1. novembra. Kábel medzi Sevastopolom a Varnou je pretrhnutý.

muzeume.

* Platina je kov práve tak vzácny, ba ešte vzác­nejší, ako zlato. Cena 1 kg. platiny je asi 3360 kor. Najviac platiny dobýva sa v Ruska na Urale. Uralské doly poskytujú ročne 3300 kilogrammov tohto draho­cenného kovu, všetky ostatné krajiny celého sveta sotva devätinu tohoto množstva.

BO snehom 1-6 mm., spolu 393 mm. Najväčšia apŕcha bola 4-ho = 6 22 mm. Počet dní bez spŕch 13. Mrazy 3.

Turčiansky Sv. Martin, 1. novembra 1914 V. Vraný.

Zo streleckých zákopov, Vo .Frankfurter Zeitung"-u čítame: BDlhé le

žanie vojsk v streleckých zákopoch na Bevero-fran-cúzukom bojišti nezkazilo dobrú nálada vojakov. Ani Francúzi neztratili humoru, ako ukazuje vypravovanie anglického zpravodaja Q. Warda Priea. Tieto žarty ukazujú tak názorný obraz, že niektoré rozprávky to podávame: Na istom mieste pri Rheimsi, kde boly nemecké a francúzske zákopy od seba vzdialené len 200 metrov, trpeli Francúzi po celý deň mnoho od nemeckej strojovej pušky, postavenej na rohá zákopov

ÍBoj trval do večera a tu istý francúzsky seržant zistil, že Nemci neodniesli v noci za čiaru strojovú pušku, ale hu len prikryli plátnom a zanechali pri nej len troch chlapov na stráži. Nebolo tedy videt strojovej pušky u nemeckých streleckých zákopov. O polnoci

Ívykradnul 8a seržant s troma dobrovolníkmi a plazil Ba potichu k nemeckým zákopom. Stráž ich nespozo rovala a tak prišli až ku plátenej pokrývke, z ktorej vytiahli strojovú pušku, potom postavili niekolko kúskov dreva, natiahli na ne plátno, že sa zdalo, ako by puška bola vždy na svojom mieste. Na svitaní, bola Btrelba z oboch strán už počala, počuli Francúzi udi­vené a zlostné výkriky Nemcov, ktorí objavili túto krádež, potom Ba na tom zabávali. .

Na druhom mieste vyšiel nemecký vojak zo zá­kopy, aby zo susednej dediny za bojovnou čiarou do­niesol mlieka. Keď sa navracoval už sa ztmívalo a vojak našiel sa vo francúzskych zákopoch, Potom na­stala tma a vojak potkýnajúc sa po poli volal „To si ty Fricku ?" Jeden z francúzskych vojakov, čo znal trochu nemecky zvolal: aSom lu a tak sa Nemec naraz našiel v streleckom zákope. Bol trošku prekvapený, keď mu Francúzi odobrali mlieko. No nechali mu jeho podiel tiež. Potom ho vyzvali, aby BÍ sadol čo naj pohodlnejšie & tešili ho: „Zajtra podnikneš peknú cestu do južnej Francie."

Priemysel, obchod, hospodárstvo, Výživa budúceho r o k a ohrožená.

Tohoročnú úrudu nielen obilia, ale i zemiakov poškodily u nás velké Buchá a hlavne velká záplava myší. Á keďže sa o vyhubenie tejto pliagy, vyjmúc niektorých miest, skoro nikto v našej krajine neatará, rozmnožily sa polné myši tak úžasne, že v rozličných j »»ha—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tf. Pod Kartovém í. 18. Btoliciacb zničily už oziminy a iné stoja pred po

3. novembra. Francúzsky i anglický velposlanec odcestoval

z Carihradu. Francúzska i anglická flotta počala nepriatelstvá

proti Turecku. V Cesmenskom zálive dve turecké lode „Durak-Reiss" i „Kinali Ada", aby neboly vzaté nepriatelom, vyhodily sa samé do povetria.

Verejná hovorňa. Poďakovanie.

Všetkým vysokocteným pp. priatelom i známym,; ktorí nám z príležitosti odumretia nášho drahého otca, starého otca

Andreja Chorváta či písomne, či ústne svoju sústrasť vyslovili, na jeho !

poslednej ceste ho odprevadili a tak náš žial umiernit i hľadeli, — ako i vpp. Jánovi Hodžovi, seniorovi, Františkovi Hollému, farárovi, za ich potechyplné slová j a bi. p. Petrovi Zgúthovi, učiteľovi, za dojímavé verše nad hrobom zosnulého povedané, — vyslovujeme našu; hlbokú vďaku. Ďalej úctivé ďakujeme cteným a hor-! livým údom bohumilej cirkvi blatnickej, menovite bi. j p. Jánovi Duchajovi, statkárovi, ktorí z úcty k zveč-nelému nielen húfne došli do Necpál, aby sa pripojili j k smútočnému pochodu do Blatnice, ale nebožkémuj ako svojmu bývalému farárovi, i vtedy, keď vzdali sa úradu, i teraz, keď odišiel už na zaslúžený, večný odpočinok — zvláště zase pričinením blah. p. Jána Ducbaja — svoju lásku i skutkom štedré do­kázali. Odplat to bohaté Hospodin cirkvi i jej horli vým údom!

Necpely, 1. novembra 1914. Trúchl iaca r o d i n a .

iiwjw SocMäove DoMadmce!

dobným osudom. V čase, keď dovoz rolnických plodín následkom vojny je skoro úplne znemožnený, stáva sa otázka záplavy myšej otázkou ešte väčšej dôleži­tosti ako je otázka ustálenia maximálnych cien obil ných a iných životných potrieb; lebo ustálenie maxi­málnych cien bude mat vliv len na tohoročnú úrodu, kdežto ničenie polných myší je dôležitou otázkou vý­živy celého budúceho roku. Ak kto tvrdí, že dnešná vojna bude trvat velmi dlho, môže n at pravdu, lebo

sám ministerpredBeda Tisza vyslovil Ba, ža skončí si do roka od dna vypuknutia, teda treba sa starat ie len o to, aby ustálením maximálnych cien ži­

votných potrieb bolo umožněno živobytie dneška, ale aby bola i zabezpečená úroda a živobytie budúceho roku pred záplavou myší.

Ed. Reich, odborný učitel strednej hospodárskej školy v Olomúci, varuje v „Selských Listech" :

„Politické úrady starajú sa o zabezpečenie po­travy pre vojBko a civilné obyvatelstvo v budúcom roku — z tuho dôvodu musí Ba nariadit kántrenie myší vo všetkých obciach teraz v jasmi, inak nebudeme mat chleba l Kántrenie v jednej obci nepomôže, lebo myši prijdú zas zo susedných obcí!"

Kántrenie myší, pravda, je nie také labke, a lacné. Celá hospodárska literatúra povstala už o tomto pred­mete, beapočetné prostriedky óoly už vyskúsené, vy­naloženo velkých nákladov na vyhubenie myší zvláště v Nemecku a Francúzsku. V štátnom rozpočte fran­cúzskom je ustálená zvláštna položka k tomu cielu pod názvom: „Organizácia ničenia rolnických záškod-

Íníkov." I u nás bolo by treba mimoriadnej položky z prostriedkov verejných a to čo najskôr. Minister­stvo orby, ktoré malo dosial pre ohrožené kraje od myší len pasce na myši, musí rýchle siahnu C ku iným prostriedkom, čo aj drahším.

Feétlanaka obilná borca. 3 í okt.

4 — od Ľudovíta Kubániho.

90 hal.

Viliama Paa-60 hal

Zbožie Druh 1** •S a >

Oena sa 100 kilogr.

~ d ô ~ od

Pfenica

Kaí Jačmeň

Ovos Kakarica Bepica Proso

horno-oborská tísská

bnátska bácaka

na krm slovenský

plvov. tisský

nová

75—79 78-32 78—80 78-80

40.60 1(1.80 40.02 40.80 81-80 23.60 —.— —.— «1.70 2080

4140 4140 41.20 41-40 8250 2 5 . -

28.10 20-70

Slovenský obrázkový kalendár a Zora kalendár pre slovenský ľud

n a rok 1915

vyjdtí v druhej polovicifnoveml)rat.r. Prosíme řšetkých, ktorí sa o naše kalendáre zaují­

majú a ktorí ich kúpavajú, aby do tých čias poshoveli.

KníMlačiarsky účast, spolok Y Turčianskom ST. Martine.

Mladšieho pomocníka Sk |13— 14=roô. ohlapoa

tKCL u ô ô a príjme hned J O Z E F H O U D E K , obchod strižným

a módnym tovarom v R u ž o m b e r k u .

IPire A m e r i k u „Národ nie Noviny"

možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n o k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, III. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

Kníhtlaciarsky ocastinarsky spolok • Turčianskom Sv. Martine

vydal a odporúča nasledovné

knihy: Sotaé Diela Síetozára M a n a Yajanskétio.

Vychádzajú TO sväzkoch 15— 30-hárkových, Dosial vyilo 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotli­vých sväzkov g udaním obsahu a cien dľa nááho soznamu kníh.

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú T sväzkoch 16—20-hárkových. Podrobný so­znam dosial 'vyšlých 6. sväzkov s uvedením obsahu die nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sväzkov: broširovaných . . E i*— viazaných „ 3*10

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás­nické. Sväzok I. Oddiel ep vaky. 2-hé vydanie. Broš. E 8*40

viazaný so slatorezom > 8*60 Svazok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi. . E ľ—

viazaný so zlatorezom „ 6'60 Svazok Úl. Oddiel epický. Broi E 4 —

viai. so zlatorezom „ 6*60 Svazok IV. Herodes a Herodias. Bros „ 8*—

viazané so zlatorezom > 4*80

Spevy Sama Chalúpku. E S Ä S Ä viazaný so zlatorezom . . . . . . . . . . 2-56

Sládkovič Andrej, MrYÄPffiŕift Sväzok H. Broširovaný. • . . „ 2*—

viazaný „ 8-20

Botto Ján, Spevy. ismS^SStZ vo skvostnej väzbe E 4*80

HoilýJán, Básne. S o í ^ ^ ^ l - Ž viazaný vo skvostnej polokoženej väzbe . . . E 5-60

1 T n 4 l i n Román od Svetozára Hnrbana Vajanského. H W M 1 I 1 . Broširovaný E 4 —

viazaný » 6*60

Proti prúdu. fr^^flfm,iMax6thyaoWT^i viazaný

Valgatha. SariokáľOTO8! Hf n l l í O t e i l t i Historická povést od Samuela Tomáiika.

Trenčiansky Matóš. S5SÄÄ Jedlovský ucitet; W i B Ä 8 S o \ 3

i Prostonárodné slovenské povesti. Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu E 4*80

A n n i •>*!•c ) Historický román z časov Nerona, od | t | U U V a t l i s r j j . Stenkiewicza. Preložil Pavel Hatala,

3 svazky s krásnymi iliustráciami. Broširované . E 9" — viazané „ 18*—

L S. TnrgeM: Zápisky pclorafta. ?£ : •K B V skutočnej službe. K ^ M - S

Škultéty. Cena E 1*80

Ľudová zdravověda. J Ä Ä 3-60, viaž. E 4-60.

Pospolité Čítanie. S Ä ľ 1 ^ Soôit L S l o v e n s k é M e m o r a n d u m r. 1 8 0 1 .

Napísal Jozef Škultéty. Formát 8», str. 64. Cena 40 hal, Sošit II . ftUohal > 1 . H o d ž a . Životopisný nákres. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8*, strán 68. Cena 60 hal.

Sošit 111. Z d r a v o t n i o t v o v r o d i n e . Napísal dr. Jozet Burjan. Strán 47, 8». Cena . . . 40 hal.

Sošit IV. H o s p o d á r s k a ó i t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 154. Cena . . . . E 1—.

Sošit V. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 8 . s t o l e t l a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 30 haL

S o & l t V I . j e v t l a o l . 9 l n v n á > í Vývin ich národného povedomia. Napísal Julias O l U V a i l . Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. IL Cena E 8*—

Románová Bibliotéka. , , ¾ ^ 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných, ino-rečových spisovatelov. Podrobný soznam a ceny jednotli­vých sväzkov dla nášho soznamu kníh.

Kuzmány Karol, SSS&tíffV^. Záhorský Jonáš. J í & Ä Ä Í f f i

sírovaný 60 hal I/-4/-\Al Humoristická poviedka. Napísal Stevan Srémec l U t í C U . Preložil V. M. f>5 strán.

Broširovaný 60 hal. Všetky tieto knihy majú na sk lade:

j v Turčianskom Sv. Martine J. Gašparík, P. Kompiá, v Mošovciach Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláši

j Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Párička, Ján Valuch, Viktor Herle, v Novom Meste n/V. Andrej Fabian,

| v Dolnom Kubine J. Trnkóci, Jozef Neumann, v Rytci j Vil. Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Šimon ! Roháček, v Pezinku Alfred Elein, na Myjave Daniel Pa-žický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpešti Budapeštiansky

: naklad, spolok, v Petrove! Pavel Kukučka, v Skalici Jozef Tealík. v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštore pod Zniovom Jozef Stekláč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Prešporku

j Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto j (I. Gluckgasse 3), v Prahe F. Topič (Ferdinandova třída),

A Olomouci R. Promberger, v Brne J. Barvič a J Novotný, i V Pittsburgu, Pa . (v Amerike): M. Gazdík 1127 Hays Ave.,

M. Oliver Branch, Pittsburg, Pa.

b a a n i n a e r á t o v r e d a k c i a n i e j e s o d p o v e d n á > í***!.********.••«..*

Zodpovedný redaktor: Svotosár Hurban. Majitel a vydavatel: Consortium P a val Mttdroň a Spol. Tlaiea a aákiadom Kníhtlačiarskeho nčastroárakebn spolkn v Tnrčianakom Sv. Martine.