Prof. dr hab. Henryk Kardela 20. júna 2014 Katedra angličtiny Univerzita Maria Curie-Skłodowskej pl. Skłodowskiej 4a, 20-031 Lublin, Poľsko e-mail: henkar@klio.umcs.lublin.pl Posudok habilitačnej práce Dr Roberta Kiełtyku s názvom “O rôznych

podobách a aspektoch zvieracej metafory v angličtine a poľštine” Postdoktorálna dizertácia Dr Roberta Kiełtyku s názvom “O rôznych podobách a aspektoch zvieracej metafory v angličtine a poľštine” rozvíja analýzu založenú na metafore anglických a poľských zvieracích pojmov. Pomocou teórie o konceptuálnej metafore (CMT) vyvinutej Georgeom Lakoffom, Markom Johnsonom, Markom Turnerom, Zoltánom Kövecsesom a inými, sa Kiełtyka usiluje opísať “lingvistický pohľad na svet”, ktorý sa nachádza v lingvistických výrazoch týkajúcich sa zvieracích pojmov v daných dvoch jazykoch. Ako Kiełtyka dostatočne dokumentuje, živočíšna ríša je všadeprítomná v ľudskom ponímaní sveta a má obrovský vplyv na spôsob, akým o svete ľudia rozmýšľajú a hovoria. Obraz zvieracej ríše zasahuje do všetkých vrstiev lexikálno-sémantických systémov prirodzených jazykov vrátane angličtiny a poľštiny, a má teda priamy vplyv na sémantickú zmenu a procesy slovotvorby v daných dvoch jazykoch.

Habilitačná práca Roberta Kiełtyku pozostáva z úvodu, troch kapitol, reprezentatívnej bibliografie a štyroch príloh. Prvá kapitola predstavuje základnú terminológiu týkajúcu sa modelu CMT, vrátane diskusie konceptuálnej metafory a metonymie a myšlienky takzvanej Veľkej reťaze bytia. Taktiež vymedzuje základné princípy zoosemickej analýzy, so stručným načrtnutím problematiky produktivity zoosémie súvisiacej s morfo-sémantikou, ako aj predkladá diskusiu symboliky dvoch zvierat, a to sovy a prasaťa cross-lingvisticky.

Ako uvádza Kiełtyka, obraz živočíšnej ríše vystupujúci v ľudskom lingvistickom pohľade na svet je štruktúrovaný množstvom konceptuálnych metafor, kým v tomto prípade je prevládajúcou metaforou metafora ČLOVEK JE ZVIERA. Táto metafora vedie k množstvu metafor súvisiacich so zvieratami, ktoré Kiełtyka považuje ako zodpovedné za tvorbu zvieracích priezviskových pojmov, ako napríklad anglické priezvisko Ray/Wray alebo poľské priezvisko Sarna. Súbor spomínaných metafor zahŕňa metafory ako napríklad metaforu ČLOVEK JE VNÍMANÝ Z HĽADISKA AKTIVITY

TÝKAJÚCEJ SA ZVIERAT (napr. Fisher, Fisherman), metaforu ČLOVEK JE VNÍMANÝ Z HĽADISKA AKTIVITY TÝKAJÚCEJ SA MIESTA VÝSKYTU ZVIERAT (napr. Hartley z OE heor (o)t + leah (‘jeleň’ + ‘lúka’), metaforu ČLOVEK JE VNÍMANÝ AKO SÚČASŤ TELA ZVIERAT (napr. Tail, Feather, Pol. Łapicki (súvisiace s łapa ‘laba’), ČLOVEK JE VNÍMANÝ AKO ZVIERA VYKONÁVAJÚCE URČITÚ ČINNOSŤ (napr. Bray, Bellow, Barker, atď.).

Druhá kapitola sa zaoberá zoosemickými procesmi súvisiacimi s derivačnými verbálnymi a adjektívnymi formáciami. Kiełtyka tu rozlišuje tri rôzne typy metaforických procesov:

(i) zjavná verbálna zoosémia, napr. dog (pes)à to dog ‘blízko prenasledovať ako pes’,

(ii) zahalená verbálna zoosémia, kde, ako tvrdí, “sa priama väzba na zviera stala zahalenou” (Kiełtyka, str. 209; napr. twitter (štebotať) ‘rýchlo hovoriť alebo tárať roztraseným hlasom), a

(iii) skrytá zoosémia, v prípade ktorej ‘je potrebné predpokladať panchronický prístup a často sa uchyľovať k encyklopedickým znalostiam v širšom slova zmysle, aby bolo možné odhaliť zvyčajne nepriehľadný vzťah medzi daným slovesom alebo frázou a menom a/alebo činnosťou vykonávanou zvieraťom […] (napr. kick the bucket ‘zomrieť’ alebo poľský pluskać się ‘špliechať’ (str. 209).

Ako poznamenal Kiełtyka, pre vytvorenie denominálnych derivatívov,

jazyky s “bohatou morfológiou”, ako napríklad poľština, majú k dispozícii celý rad derivačných stratégií vrátane prefixácie a suffixácie. Napriek tomu je zaujímavé, že v mnohých prípadoch takéto derivatívy kódujú nezlučiteľné konceptualizácie. Vezmite si, napríklad, dva poľské výrazy preberané Kiełtykom: (slang) sępić ‘neustále pýtať od niekoho niečo’ (zo sęp ‘sup’) a zasępić się ‘stať sa zúfalým’ (zo sęp ‘sup’ + predpona za- + refl. častica się). Podľa Kiełtyu, sa tieto dva derivatívy vzťahujú na dve rôzne konceptuálne domény/sféry: derivatív zasępić się evokuje konceptuálnu doménu MENTÁLNEHO STAVU/VZHĽADU, zatiaľ čo derivatív sępić, doménu SPRÁVANIA. V jeho komentári o procesoch súvisiacich s anglickou a poľskou verbálnou zoosémiou Kiełtyka poznamenáva (str. 209-210), že “morfologická/sémantická motivácia v Poľštine môže spôsobiť vznik rôznych derivačných foriem: sęp > sępić/zasępić się, zatiaľ čo v angličtine verbálna zoosémia ako výsledok konverzie, má tendenciu viesť k sémantickej kondenzácii, alebo inak povedané, k polysemizácii daného

lexikálneho elementu, napr. dog (pes) ‘vysoko variabilný domáci cicavec (Canis familiartis) blízko príbuzný sivému vlkovi’ > to dog ‘blízko prenasledovať ako pes’”. V druhej časti druhej kapitoly Kiełtyka diskutuje o takzvaných zoosemických medzerách, t.j. medzery, ktoré sa vyskytujú v metaforickom systéme súvisiacom s rozšírením významu. Príkladom sú dva výrazy: anglický derivatív to dog ‘prenasledovať’ a poľská derivácia przekomarzać się ‘podpichovať’ (z pol. komar ‘komár’), ktorých metaforické verbálne využitie sa javí ako nesúvisiace s ich príslušnými nominálnymi základmi.

Tretia kapitola rozoberá interakciu medzi metaforou a metonymiou v zvláštnej podkategórii zoosémie, kde, ako udáva Kiełtyka, “je iba časť tela zvieraťa metaforizovaná a metonymizovaná na vyjadrenie ľudskej aktivity alebo činnosti”. Kiełtyka vníma tento typ zoosémie ako panchronický proces, ktorý je podľa neho, “historickým vývojom významu výrazu”. Názorným príkladom je anglický výraz tail ‘časť tela zvieraťa’, ktorý zahŕňa viacero rozširujúcich metonymických väzieb, vrátane nasledujúcich:

(i) metonymizácia predchádza metaforizácii: tail ‘časť tela zvieraťa’ > tail ‘prenasledovať, jazdiť alebo viesť (ovce, dobytok, alebo kone) > tail ‘niekoho blízko prenasledovať’, alebo

(ii) metaforizácia vedie k metonymizácii: tail ‘časť tela zvieraťa’ > tail ‘časť ľudského tela’ (penis/ohanbie) > tail ‘kopulovať’ > tail ‘sexuálny styk’, alebo

(iii) metaforizácia predchádza aj nasleduje metonymizáciu: tail ‘časť tela zvieraťa’ > tail ‘prenasledovať, jazdiť alebo viesť (ovce, dobytok, alebo kone) > tail ‘tajne prenasledovať ako detektív alebo špión’.

Nakoniec, štúdium zoosémie je, podľa Kieltyku, na jednej strane súčasťou zvieracej metafory a ako tvrdí, všadeprítomný “lingvistický obraz sveta”, (str. 217), kde sa nielenže dá “ukázať väzba medzi živočíšnou ríšou a ľudským svetom, ale čo je dôležitejšie, jej všadeprítomná lingvistická účasť uľahčuje porozumenie rôznych nelingvistických alebo extralingvistických javov”. V nasledujúcej časti budem vyjadrovať nesúhlas s Robertom Kiełtykom v niekoľkých bodoch predkladaných v jeho štúdii v nádeji o vyjasnenie z jeho strany, s cieľom poskytnúť mu možnosť obhájiť svoje tvrdenia. Dovoľte mi však začať s prízvukovaním, že postdoktorálna dizertácia Dr Kiełtyku je dôležitým prínosom najmä pre štúdium zoosémie a pre

štúdium metaforických a metonymických vzťahov súvisiacich s použitím jazyka vo všeobecnosti. Napriek tomu, ako to zvyčajne býva v takýchto panoramatických vyhliadkach ako vo vyhliadke predkladanej v tejto štúdii, je nevyhnutné objasniť a okomentovať viacero otázok, ktoré sú v nej predložené. Nižšie uvádzam v bodoch tie otázky, ktoré by som chcel, aby Robert Kiełtyka objasnil alebo okomentoval. 1. Pri čítaní práce Roberta Kiełtyku som bol ohromený jeho hlbokými znalosťami metaforických a metonymických procesov súvisiacimi s anglickou a poľskou zoosémiou, no napriek tomu, prial som si nájsť v jeho štúdii jednotný obraz zoosemických vzťahov, obsiahle, systematické prevedenie metaforických a metonymických procesov súvisiace so všetkými aspektmi zoosemickej analýzy, ktoré navrhuje, vrátane otázok ako sú (i) Lakoffova a Turnerova Veľká reťaz metafory a Veľká reťaz bytia; (ii) relevancia axiológie voči štruktúre Veľkej reťazi bytia (teda voči zoosemickému výskumu) podľa návrhu Tomasza Krzeszowskeho (str. 34-39); (iii) diskusia procesu zdrobňovania- priezviská súvisiace s rodom a miestom výskytu (str. 50-56); (iv) analýza založená na skenovaní zoosemického vývoja anglického slova nag (pozri Obrázok 2, str. 69); (v) pestrá morfosémantická produktivita a komplexita zoosémie (str.70-80); (vi) aspekty cross-kultúrnej zoosémie (str. 80-88); (vii) kategorizácia verbálnej zoosémie (str. 89-117); (viii) pojem panchrónia (120-121); (viii) model Pavla Štekauera (str. 121-124); (ix) anglická nominálna a verbálna zoosémia Equine (str. 124-13), atď., atď.

Jednoducho, očakával som, že Kiełtyka poskytne jasné a komplexné odpovede (ktoré podľa mňa v jeho štúdii chýbajú) na to, ako presne by vyššie uvedeným otázkam mohla byť priradená jednotná, systematická hodnota a nielen to, ako jednotlivé teoretické koncepty použité vo všeobecnej kognitívnej forme, ako povedzme, napríklad skenovanie, Veľká reťaz bytia, myšlienka domén, transflexionálna derivácia, axiologický parameter, atď., môžu byť použité pre riešenie špecifických zoosemických problémov. V súvislosti s tým by som chcel požiadať autora, aby objasnil nasledovné: (i) Akým spôsobom môže byť formálne vyjadrený vzťah medzi derivačnými affixmi (ako napríklad prípony zdrobnenín) a kognitívnymi metaforickými/metonymickými procesmi, ktoré súvisia so zoosemickými formáciami? V snahe nájsť čiastočnú odpoveď na túto otázku si musí čitateľ nalistovať stranu 121, kde je rozoberaný onomaziologický model sémantiky Pavla Štekauera. Žiaľ, Kiełtyka sa vôbec nezmieňuje o tom, že Štekauerova

onomaziologická teória významu reprezentuje onomaziologicé vzťahy medzi konceptom a synonymickými výrazmi, ktoré kódujú (časti) tohto konceptu. Onomaziologické vzťahy, potom, musia byť odlíšené od semasiologických vzťahov, ktoré sú medzi výrazom a počtom jeho významov (polysémia). Ťažko sa dá dúfať, že sa bude dať vyvinúť hlboká analýza sémantických vzťahov bez ohľadu na tieto dva pohľady na význam výrazu. Je škoda, že Kiełtyka nevyvíjal svoju analýzu v duchu, povedzme, Dirvenovho a Verspoorovho (2004) prevedenia semasio-onomaziologických vzťahov stanovených v ich knihe Cognitive Exploration of Language and Linguistics (tiež Geeraerts 1997, 2010) (http://f3.tiera.ru/1/genesis/680-684/680000/d4f5421d8bbc6600261441adf6fcf28f) (ii) V súvislosti s vyššie uvedenou problematikou sa vynára ďalšia otázka, a to: Môžu byť stanovené systematické vzťahy medzi konceptuálnymi metaforami a metonymiami a zoosemickým lexikónom? Pri pokladaní tejto otázky som sa inšpiroval hlbokou analýzou vzťahov metafory/metonymie-lexikónu Zoltána Kövecsesa, ktorú predstavil vo svojej knihe, dnes už klasike, Metaphors of Anger, Pride and Love. Kövecses v nej vyvinul pozoruhodnú snahu prepojiť štruktúru lexikónu s metaforickými a metonymickými procesmi. Takúto snahu mal vo svojej štúdii vyvinúť aj Kiełtyka, alebo sa o to aspoň pokúsiť. (iii) Čo je teoretickým statusom axiológie v zoosemickom výskume? Obsahuje každá kognitívna metafora alebo metonymia svoj vlastný “axiologický náboj”, alebo je to, možno naopak- axiologický parameter (“plus-mínus dobrý”), ktorý je zodpovedný za konšteláciu kognitívnych metafor a metonymií, ktoré súvisia s danou zoosemickou formáciou? Ak, ako tvrdí Krzeszowski, ide o druhý prípad, tak by mala byť poskytnutá stručná prezentácia Krzeszowského teórie, aby bolo, napríklad, poukázané na to, ako sa dá vysvetliť Lakoffova Veľká reťaz bytia v rámci Krzeszowského axiologicky riadeného modelu. Vo všeobecnosti, ako sa veci majú, má čitateľ plné právo pýtať sa, prečo by takéto axiologické otázky mali zaujímať takú prominentnú pozíciu v analýze Kiełtyku. (iv) Vo všeobecnosti si myslím, že zlyhanie Kiełtyku v navrhntí unifikovanej teórie zoosémie vedie k šíreniu nemotivovaných (?) pojmov a konceptov, ako napríklad “metaforické uzemnenie”, “rozhranie meta-metonymie”, “dezoosemizácia”, “onomaziologická cesta” (str. 69), skenovanie (str. 69), “semasiologické reťaze” (str. 73), konceptuálna zóna (str. 78), zoosemický posun (str. 80).

(v) Je naozaj potrebné rozlišovať medzi rôznymi druhmi zoosémie: “zjavná zoosémia”, “zahalená zoosémia” and “skrytá zoosémia” (str. 90)? A rovnako, potrebujeme pojmy ako “adjektiválna zoosémia” (str. 147) a “nominálna a verbálna zoosémia” (str. 167)? Nie sú to len “označenia” pre vyššie uvedené kognitívne procesy, ktoré by inak mali byť vysvetlené zjednoteným, systematickým spôsobom, v rámci semasio-onomaziologických vzťahov založených na metafore a metonymii? To, že moje podozrenie nie je úplne neopodstatnené podporuje dosť nevydarený názov odseku na str.155, ktorý znie: “O kategorizácii adjektiválnej zoosémie: Sémantický pohľad.” Vzhľadom na to, že modely kognitívnej lingvistiky sú nemodulárnej povahy, a preto nie sú predpokladané žiadne “úrovne opisu” à la generatívna gramatika, zdá sa nemá veľký zmysel hovoriť o sémantickom pohľade. Akýkoľvek kognitívny prístup k zoosémii je vo svojej podstate neodmysliteľne sémantický (a kognitívny). Na záver možno povedať, že vyššie uvedené pripomienky by nemali byť vykladané tak, že moje hodnotenie habilitačnej práce Roberta Kiełtyku je negatívne. Nie je. Aj keď mnohé z otázok, ktoré Kiełtyka mal navrhnúť vo svojej práci ním riešené neboli, “sú tam”, akoby “stratené” v argumentácii, ktorá je niekedy zle štruktúrovaná a chvíľami znie nepresvedčivo. To, o čo som sa snažil ako opponent jeho habilitačnej práce bolo priniesť tieto otázky do popredia, a týmto mu poskytnúť šancu obhájiť svoje názory. V mojej mysli niet pochýb o tom, že Robert Kiełtyka je mimoriadne informovaná osoba s hlbokými znalosťami o širokej škále tém týkajúcich sa sémantických a lexikografických záležitostí. Zaslúži si, aby mu bol udelený titul Doctor Habilitatus. Prof. dr hab. Henryk Kardela

1

O rôznych podobách a aspektoch zvieracích metafor v angličtine a poľštine

Posudok

k habilitačnej práci Roberta Kieltyku (Univerzita v Rzeszowe)

pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

V predslove knihy O zoosémii: Štúdia domácich zvierat v stredovekej angličtine a skorej modernej

angličtine od Dr. Kieltyku (Rzeszow 2008) prof. Gregorz A. Kleparski, vedúci dizertačnej práce Dr.

Kieltyku, na ktorej bola založená vyššie spomenutá publikácia, predkladá svoj záver, podľa ktorého

„ [...] nepotrvá dlho, kým budeme svedkami zrodu ďalšej zrelej monografickej štúdie jeho akademického úsil ia

a zodpovednosti [Dr. Kieltyku]. Osobne sa teším na deň, kedy uzrie svetlo sveta“.

Prof. Kleparski sa nemýlil. Do šiestich rokov Dr. Kieltyka vypracoval monografickú štúdiu vo forme habilitačnej práce. Je dôvod domnievať sa, že táto práca čoskoro nadobudne podobu knižnej publikácie.

Na tomto mieste si dovolím osobnú poznámku: toto je už po druhýkrát, čo mám tú česť byť autorom

posudku práce Dr. Kieltyku. Prvou prácou bola vyššie spomenutá kniha z roku 2008, autorom

predslovu ktorej bol prof. Kleparski , a ktorá sa rovnako týkala zoosémie. Retrospektívne sa

domnievam, že väčšina z mojich pozorovaní z tohto obdobia (2009) by sa rovnako hodila aj na jeho

habilitačnú prácu. Berúc do úvahy súčasný stav jehu výskumu, ako i skutočnosť, že – ako to už aj sám autor spomína na záver úvodnej sekcie – niektoré idey sformulované už v roku 2008 sú súčasťou jeho habilitačnej práce, som nútený opätovne sa venovať svojim pôvodným pozorovaniam.

Štruktúra tohto posudku sa opiera o štruktúru samotnej habilitačnej práce. Po úvodných poznámkach

sa detailne venujem trom kapitolám habilitačnej práce. Záver posudku tvorí jej celkové hodnotenie. Keďže je možné predpokladať, že práca v blízkej budúcnosti vyjde v knižnej podobe, pokladal som si

za povinnosť venovať sa aj otázkam, ktoré primárne nepatrili medzi kľúčové.

Všeobecné poznámky

Pretože som sa oboznámil s obsahovou stránkou habilitačnej práce Dr. Kieltyku, cítim sa oprávnený

tvrdiť, že sa jedná o veľmi dobre napísanú prácu, ktorá si kladie za cieľ preskúmať aktuálnu problematiku. Predstavuje syntézu jeho výskumu, ako i výskumu ostatných akademikov v oblasti

antropocentrickej aplikácie termínov označujúcich zvieracie entity vo veľkom počte jazykov. Rovnako

2

si dovolím povedať, že vďaka použitiu panchronickej analýzy ponúkajú všetky tri kapitoly podrobný

prehľad lexikosémantických zmien, ktorými prešli v priebehu storočí zvieracie metafory nielen

v angličtine a poľštine, ale i v iných skúmaných jazykoch.

V tejto spojitosti nemožno opomenúť nasledujúce skutočnosti: pôsobivé množstvo empirických dát prezentovaných v každej kapitole, ako i použitie typografických konvencií, ktorých sa autor pridržiava

v celej práci. Je zjavné, že Dr. Kieltyka si dal tú námahu, aby podložil všetky svoje pozorovania a tvrdenia príkladmi z rôznych zdrojov, spomedzi ktorých možno spomenúť viac ako 80 prekladových a synonymických slovníkov a tlačených i online korpusov. Väčšina príkladov je súčasťou textu, a/alebo

je uvedená v poznámke pod čiarou. Častokrát sa však vyskytujú v oboch podobách, čo v takejto

habilitačnej práci nepôsobí rušivo. Napriek tomu sa domnievam, že podobné riešenie pre knižnú publikáciu nie je vyhovujúce. Typografické zmeny by čitatelia zaiste uvítali. Čo sa týka typografických

konvencií, ktoré autor používa za účelom odlíšenia kľúčových pojmov a analytických nástrojov

(koncepty, atribúty, konceptuálne kategórie, konceptuálne dimenzie, atď.), ich vhodnosť bola potvrdená nielen v autorových predchádzajúcich prácach, ale i v početných publikáciach, ktoré vzišli

z renomovanej Rzeszowskej školy diachronickej sémantiky (RŠDS)1. Domnievam sa však, že konzistentnosti habilitačnej práce z pohľadu laického i akademického publika by napomohlo, keby

autor venoval viac priestoru typografickým konvenciám a pojmom, ktoré označujú, na začiatku práce.

Z môjho pohľadu sa tejto úlohe autor nevyhne, pokiaľ si v budúcnosti zaumieni tejto habilitačnej práci dať knižnú podobu, ktorá by si mala nájsť širšiu čitateľskú základňu.

Habilitačná práca Dr. Kieltyku sa skladá z úvodu, záveru a troch kapitol. Prvá kapitola, ako to už naznačuje jej samotný názov, si kladie za úlohu skúmať pojem zvieracích metafor z hľadiska ich

komplexnosti, multidirekcionality a univerzálnosti. Druhá kapitola zužuje pole autorovej výskumnej pôsobnosti. Venuje sa realizácii a typom zoosémie, čo je ďalej rozoberané v tretej kapitole z pohľadu sémentických transferov motivovaných javom zoosémie. Habilitačná práca rovnako obsahuje resumé, ktoré je redigované v poľskom jazyku, rozsiahlu bibliografiu a prílohu, ktorá sa skladá zo

štyroch častí prezentujúcich príklady typov zoosémie, ktoré su prezentované v druhej a tretej

kapitole.

V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať úvodnej časti habilitačnej práce. Ďalšie časti posudku sa budú týkať troch kapitol, z ktorých sa najdetailnejšie pozriem na prvú kapitolu.

1 Viď napríklad Kleparski, G. A. et al. (eds.) 2007. Aspects of Semantic Transposition of Words. Chełm: TAWA

Taurogiński Waldemar.; Kleparski, G. A. (ed.) 2009. In Medias Res; Studia Resovensia in Lingua et Litteris, 1

English. 2009. Rzeszów: Wydawnictwo Promar-International; Kleparski, G. A et al. (ed.) 2009. Galicia Teachings

in Linguistics. 2009 Mielec Anglistentag. Mielec: NKJO-Mielec.; Cymbalista, P. et al. (eds.) 2013. Galicia Studies

in Language. With Historical Semantics Foregrounded. Vol. 6. Chełm: TAWA Taurogiński Waldemar.;

Cymbalista, P. et al. (eds.) 2013. From Michel Bréal to Dirk Geeraerts. Jarosław: Wydawnictwo Państwowej

Wyższej Szkoły Techniczno-Ekonomicznej im. ks. Bronisława Markiewicza w Jarosławiu.; Kiełtyka, R. & Kleparski,

G. A. (eds.) 2013. The Rudiments of the History of English. Rzeszów: Wydawnictwo Uniwersytetu

Rzeszowskiego.; Duda, B. & Kleparski, G. A. (eds.) 2014. RSDS Top 20. Rzeszów: Wydawnictwo Uniwersytetu

Rzeszowskiego.

3

Úvod

V úvode nás autor informuje, že okrem prezentovania „vnútornej komplexnosti“ zvieracích metafor

je jeho hlavným cieľom poskytnúť „jednotný obraz úlohy, ktorú plnili zvieracie metafory v myslení

používateľov jazyka“ (strana 17). Rovnako tvrdí, že väčšina diel, ktoré skúmajú proces vytvárania takýchto metafor, sa venuje len vymedzeným oblastiam zoosémie (nominálna zoosémia, verbálna

zoosémia, atď.). Zároveň je len málo monografií, ktoré sa zameriavajú na proces vytvárania zvieracích

metafor per se (strana 18). Z tohto pohľadu argumentuje o nevyhnutnosti „zaplniť aspoň niektoré z jestvujúcich medzier vo výskume zvieracích metafor“ (strana 18). Keďže ja sám sa venujem výskumu

danej oblasti, môžem len potvrdiť slová autora o všadeprítomnosti zvieracích metafor v ľudskej komunikácii. Na základe môjho výskumu si pokladám za potrebné zdôrazniť, že antropocentrické aplikácie dotknutých termínov v sebe takmer stále nesú viac-menej explicitný, pozitívny či negatívny,

axiologický (evaluatívny) podtón, čo je v súlade s tvrdeniami Dr. Kieltyku o normách „aspektov ľudskosti“ (strana 18) zvieracích metafor. Dovoľte mi poznamenať, že i keď prevažná väčšina príkladov, ktoré autor uvádza, pochádza z anglického a poľského jazyka, nemálo lingvistických dát

autor nachádza aj v iných (ne)indoeurópskych jazykoch, čo je odôvodnením pre jeho tvrdenie

týkajúce sa univerzálnosti procesu vytvárania zvieracích metafor.

1. kapitola

O komplexnosti, multidirekcionalite a univerzálnosti zvieracích metafor

Explicitným cieľom tejto kapitoly je predstaviť teoretický rámec, ktorý autorovi poslúžil v jeho práci,

a tak pripraviť pôdu pre empirické skúmanie v nasledujúcich dvoch kapitolách. Rovnako ako v jeho

dizertačnej práci a v knihe, ktorá na jej základe vznikla, ako i v predchádzajúcich prácach Dr. Kieltyku2,

aj v habilitačnej práci sa autor opiera o princípy kognitívnej lingvistiky, predovšetkým o analytické

nástroje, ktoré používaju predstavitelia kognitívnej sémantiky, napr. Lakoff & Johnson (1980), Lakoff

(1987), Lakoff & Turner (1989), Kövecses & Radden (1998), Radden & Kövecses (1999), Dirven (1999).

Títo lingvisti ponúkajú najadekvátnejšie prostriedky určené na skúmanie sémantických zmien

zvieracích metafor v rôznych jazykoch. Tieto zmeny sú ponímané ako výsledok kognitívnych

procesov. Konkrétnym príkladom je konceptuálny konštrukt tzv. „great chain3“ metafory a jej

konštituentov (Lakoff & Turner (1989)), podľa ktorého sú konceptuálne metafory a metonymie,

2 Viď napr. Kiełtyka, R., Kleparski, G. A. (2005) The Ups and Downs of the Great Chain of Being: the Case of

Canine Zoosemy in the History of English. SKASE Journal of Theoretical Linguistics, vol.2. No 1. (www.skase.sk),

22-41.; Kiełtika, R. (2005) The axiological-cognitive analysis of the evaluative developments in the domain of

EQUIDAE: A pilot study. Studia Anglica Resoviensia. 3, 59-75.; Kieltyka, R. (2005) Zoosemic terms denoting

FEMALE HUMAN BEINGS: semantic derogation of women revisited. Studia Anglica Posnaniensia: International

review of English Studies, vol. 41, 167-186.; Kiełtyka, R. (2009) Zoosemy as a Ubiquitous Cognitive Mechanism.

In: In Medias Res. Studia Resoviensia in Lingua et Litteris, 1 English. Rzeszów: Wydawnictwo Promar -

International, 41-56.

3 Great chain = veľký reťazec; pozn. prekl.

4

ktoré v sebe nesú antropocentrickú aplikáciu temínov obsahujúcich zvieracie koncepty, najľahšie skúmateľné.

Vzhľadom na limitovaný priestor, ktorý mi tento posudok poskytuje, by bolo nemožné, dokonca zbytočné, venovať sa všetkým skúmaným javom, ktorými sa prvá kapitola zaoberá. Navyše sa domnievam, že väčšina autorovej argumentácie v tejto kapitole je plne akceptovateľná. Rád by som

sa venoval len niektorým javom, konkrétne argumentácii spojenej s s konceptuálnym konštruktom

tzv. „great chain“ metafory, konkrétne interpretácii dvoch jej položiek, a to „great chain of being“4

(GCB), a „Nature of Things“5.

Čo sa týka GCB, rozhodol som sa dotknúť jej interpretácie nie preto, lebo by sa mi zdalo autorovo

ponímanie problematické, ale z dôvodu, že by som chcel zdôrazniť dôležitú implikáciu štruktúry tohto komponentu dotknutej metafory, ktorá podľa môjho názoru v habilitačnej práci nie je dostatočne rozpracovaná. Lakoff & Turner (1989) tvrdia, že GCB je vertikálne usporiadaná hierarchia, ktorej

jednotlivé levely tvoria ľudia, zvieratá, rastliny, komplexné objekty a prírodné fyzické veci. Jej

rozšírená verzia obsahuje ďalšie dva levely, ktoré sú nadriadené ľuďom, a to spoločnosť (národ, krajina), a Boha. Vzhľadom na fakt, že hierarchia je usporiadaná vertikálne, každý level môže

zasahovať do levelu nad ním a pod ním. Autor sa vo svojej argumentácii opiera o výskum

Krzeszowskeho (1997), podľa ktorého jestvuje z teoretického hľadiska 20 takýchto presahov (strana 36). Pokiaľ tento počet zúžime na presahy medzi levelmi zvierat a ľudí, t. j. na aplikovanie ľudských

atribútov na zvieratá a naopak, je možné hovoriť o antropomorfizácii a o zoomorfizácii. Oba tieto

procesy vedú k vytváraniu metafor, k procesu utvárania metaforických významov termínov

označujúcich zvieracie koncepty. Proces antropomorfizácie najlepšie vystihuje nasledujúci výňatok (Lakoff & Turner (1989)):

Zvieratá konajú inštinktívne. Rôzne druhy zvierat sa od seba l íšia správaním založeným na inštinktoch. Ich

správanie si vysvetľujeme na základe ľudského správania, a na opis ich správania používame termíny slúžiace na

opísanie ľudských vlastností, akými su múdrosť, lojalita, odvaha, nezdvorilosť, závislosť a nestálosť ľudských

vlastností. Pokiaľ prisudzujeme takéto vlastnosti zvieracím entitám, ich správaniu rozumieme metaforicky, t. j.

z ľudského hľadiska (strana 194), bez opomenutia dôrazu na ne.

Z môjho pohľadu je proces metaforizácie dovedený k dokonalosti procesom zoomorfizácie, t. j.

prisudzovaním antropomorfizovaných zvieracích vlastností ľuďom (dovolím si tvrdiť, že

z diachronického hľadiska nominálna zoosémia, ktorej je v tejto kapitole venovaná veľká pozornosť, vychádza z vertikálneho usporiadanie hierarchie, kedy každý level môže zasahovať do levelu nad ním a pod ním). V zriedkavých prípadoch, napríklad v prípade, kedy izbu ponímame ako prasačí chliev,

samotná zoomorfizácia vyvoláva metaforické chápanie. V opačnom prípade, napríklad ak sa jedná o termíny ako „motýľ monarcha“, „cisár tučniak“, „korunovaný žeriav“ či „lienka“ 6, sme svedkami

4 Great chain of being = veľký reťazec bytia; pozn. prekl.

5 Nature of Things = povaha vecí; pozn. prekl.

6 Ladybird=lienka (lady=dáma, bird=vták); pozn. prekl.

5

antropomorfizácie v GCB bez následnej zoomorfizácie7. Na pováženie zostáva, či sú uvedené príklady

príkladmi metamorfizácie. Moje doterajšie slová sa týkajú predovšetkým genézy nominálnej zoosémie. Čo sa týka verbálnej zoosémie, do úvahy je potrebné vziať ďalší aspekt vzájomného zasahovania levelov z hľadiska vertikálneho usporiadania hierarchie. Tejto téme sa budem venovať v súvislosti s obsahom druhej kapitoly, kde bude osobitná pozornosť nasmerovaná na metonymiu.

Plne sa stotožňujem s autorovým rozlišovaním medzi zvieracími metaforami a zoosémiou. Napriek

tomu, že tieto dva pojmy sú často považované za synonymá (dokonca aj odborníkmi v oblasti

zvieracej metaforizácie), musím len súhlasiť s autorovým rozhodnutím skúmať ich ako dva odlišné

koncepty. Napriek tomu si dovolím nasledujúcu poznámku: zoosémiu nemožno obmedziť iba na interakciu medzi dvomi susediacimi kategóriami ľudí a zvierat (ktoré sú vnímané ako dva prírodné

druhy) v rámci hierarchie GCB. Pole pôsobnosti zvieracích metafor je širšie ako pole pôsobnosti

zoosémie. Napriek tomu netreba opomenúť fakt, že interakcia medzi kategóriami komplexných objektov (v hierarchii od Lakoffa & Turnera (1989) je na poslednom stupni), a rovnako kategória ľudí, môžu byť zdrojom pre vznik zoosémie (cf. He called the building unoriginal and said that it merely

aped the classical traditions8 (CIDE)). Komplexné objekty, ktoré sú chápané ako kultúrne druhy, sú

v skutočnosti artefaktmi, a teda produktmi ľudskej aktivity alebo ľudského vplyvu, z čoho vyplýva, že pole pôsobnosti zoosémie by malo byť rozšírené o konceptuálne presahovanie zvieracích atribútov

na komplexné objekty, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti (v tomto prípade je časté reverzné presahovanie, napr. I’m little rusty today or My mind isn’t just operating today9, čo evokuje konceptuálnu metaforu mysle fungujúcej ako stroj (Lakoff & Johnson 1980: 27).

Výskumníci, ktorí sa zaoberajú procesom vytvárania zvieracích metafor, si často uvedomujú, že rôzne

ľudové taxonomické kategórie termínov označujúcich zvieracie entity prechádzajú procesom metamorfizácie rôznymi spôsobmi. Jestvujú dokonca také termíny, pri ktorých nadobúdame pocit, že sa ich metaforické aplikácie netýkajú. Pri skúmaní ľudovej klasifikácie zvierat som si uvedomil, že v rámci etnobiologických kategórií a zvieracích druhov, akými sú jedinečný predstaviteľ či označenie

ríše (zviera), druh (cicavec), generické označenie (mačka, pes), špecifické označenie (ruský, španiel), či označenie rasy (ruská modrá, kokeršpaniel), sa metaforický význam dotýka predovšetkým generického označenia (Martsa 2003, 2007). Vysvetľujem si to tým, že vo všetkých prirodzených

jazykoch majú generické označenia najnápadnejšie charakteristické rysy spomedzi všetkých označení. Tieto označenia sú tiež známe ako najzákladnejšie termíny, inak povedané ľudové univerzálie. Iné

označenia, napríklad označenie ríše (zviera) (ako v He becomes an animal (=brute) when he has had

too much to drink10. (CIDE)), alebo špecifické označenie (pudlík) (viď nižšie) môžu byť impul zom pre

vytváranie (nominálnej) zoosémie. Rolu charakteristických rysov pri procese metamorfizácie

termínov označujúcich zvieracie entity vo svojich štúdiach potvrdil aj Leech (1981). Na ich označenie

používa slovo „asimilácia“. Ďalej tvrdí, že stupeň prijateľnosti aplikácie zvieracích metafor na ľudské

7 Detailne som túto tému skúmal v Martsa (2007); rovnako viď Nilsen (1996). Dovolím si tvrdiť, že zoomorfizácia

tohto typu môže byť vnímaná ako príklad reverznej zoosémie, ktorou sa autor zaoberá v kapitole 3.

8 Budovu nazval neoriginálnou a povedal, že sa len opičí po klasickej tradícii; pozn. prekl.

9 Doslovný preklad: Dnes som akýsi zhrdzavený. Moja myseľ dnes nefunguje; pozn. prekl.

10 Keď si vypije, stáva sa z neho zviera (=brutálne správanie); pozn. prekl.

6

bytosti závisí od stupňa asimilácie dotknutých metafor v danej jazykovej komunite. On sám hovorí o

„skôr nelichotivej“ aplikácii (1981: 214). Nasleduje pozmenená verzia schémy od Leecha, ktorá znázorňuje stupeň prijateľnosti aplikácie zvieracích metafor v angličtine. Tá klesá zhora nadol. Nie je teda prekvapením, že akceptovateľnosť výrazu Sam je totálne prasa sa líši od Sam je totálny

stegosaurus, kde možno o jeho prijateľnosti polemizovať. Cf.:

Sam je úplný, -é - prasa najprijateľnejšie (?)

- potkan

- jastrab

- skunk

- tiger

- krokodíl

- vombat

- sob

- vtákopysk

- stegosaurus najmenej prijateľné (?)

Napriek tomu je potrebné si všimnúť, že ak by sme stegosaura nahradili dinosaurom, metaforickosť vety by nebolo možné spochybniť, a to pravdepodobne vďaka tomu, že charakteristické čtry dinosaura sú v spoločnosti známejšie ako charakteristické črty stegosaura.

Ďalšou položkou „great chain“ metafory je „Nature of Things“, ktorú Lakoff and Turner (1989)

definujú ako ľudovú teóriu vychádzajúcu z vedomostí, ktorú časom získalo spoločenstvo o nižších formách bytia. Vedci zaoberajúci sa procesom vytvárania metafor, ako i autor tejto práce, sú si

vedomí toho, že metaforické aplikácie pomenovaní domácich/zdomácnených i divožijúcich zvierat

v sebe zvyčajne nesú rôzne axiologické odtienky. V prípade divožijúcich zvierat (s výnimkou hada či

potkana) sa stretávame s tým, že v nás evokujú príjemné pocity. Naopak, domáce zvieratá

(predovšetkým pokiaľ odkazujú na ženy) vzbudzujú negatívne emócie a sú prejavom negatívneho,

opovržlivého prístupu. Nasledujúci výňatok z diela Alleen Pace Nilsenovej (1994: 374) dokonale

ilustruje metaforu obsahujúcu slovo sliepka:

Metafora sliepky je príbehom života ženy. V mladosti je to kurča, kuriatko, žabka (chick). Potom sa vydá

a buduje si hniezdo (feathering her nest). Neskôr sa vo svojom kuríne začne nudiť, cíti sa stiesnene (cooped up),

a tak sa vydáva na babské večierky (hen parties), kde kotkodáka (cackles) s kámoškami. O čosi neskôr začne

sedieť na vajciach (brood), ďobe, rýpe do svojho manžela (hen peck), až sa z nej napokon stane stará sliepka

(old biddy).

7

V skoršej štúdii (Martsa 2000) som vyslovil pokusnú teóriu antropologickej povahy, podľa ktorej je

možným vysvetlením pre rôzne axiologické odtienky u termínov označujúcich domáce a divožijúce zvieratá v prírodných jazykoch fakt, že dlhodobým procesom domestifikácie sa u ľudí vyvinul pocit nadradenosti a dominancie nad kravami, psami, prasatami, atď., v dôsledku čoho sa označovanie

ľudí, teda bytostí, ktoré boli tradične vnímané na vyššom stupni vývoja, zvieracimi pomenovaniami začalo vnímať ako (verbálny) útok11. Naopak, divožijúce zvieratá si človek nikdy úplne nepodmanil, vďaka čomu označiť niekoho za tigra či leva znamená prisúdiť mu vlastnosti, akými sú uznanie

a rešpekt. Leach (1964) skúma ďalšie antropologické aspekty, ako jedlosť či taboo, a ich vplyv na

zoosémickú aplikáciu anglických termínov označujúcich zvieratá.

Kapitola sa končí konštatovaním, že motivácia zoosémie „závisí na kultúre a presvedčení“ (strana 88), čo z kultúrneho hľadiska možno ponímať ako zdieľané kultúrne povedomie, ktorého dôležitosť autor skúma v ďalších dvoch kapitolách.

2. kapitola

O transparentnosti a netransparentnosti zoosémie

V druhej kapitole si Dr. Kieltyka kladie za cieľ popísať komplexnosť fungovania zoosémie. Mimoriadny dôraz kladie na anglickú adjektívnu a verbálnu zoosémiu. Na ilustráciu uvádza príklady z iných

jazykov, predovšetkým z poľštiny. Keďže sa stotožňujem s väčšinou jeho názorov a pozorovaní (čo

platí aj pre predchádzajúcu a nasledujúcu kapitolu), dovolím si len zopár poznámok. Potvrdzujem, že zistenia Dr. Kieltyku týkajúce sa verbálnej zoosémie a interakcie medzi metaforou a metonymiou

v rámci zoosémie do veľkej miery korešpondujú s mojím vlastným výskumom. Rovnako oceňujem

snahu autora zahrnúť do práce do určitej miery zanedbávanú adjektívnu zoosémiu a morfologické

a sémantické hľadisko pri klasifikácii termínov. Podobne ako prvá kapitola, aj druhá kapitola

poskytuje široké spektrum detailnej analýzy lexikosémantických zmien. V ďalšej časti sa budem zaoberať tromi témami. Dve z nich sa týkajú klasifikácie zoosémie na zjavnú, zastretú a skrytú. Tretia

sa bude týkať príkladov z maďarského jazyka.

Na začiatku druhej kapitoly autor tvrdí, že na základe lingvistických dát možno rozlíšiť minimálne tri druhy vzájomne prepojených metaforických procesov, ktoré podmieňujú vznik anglickej verbálnej zoosémie. Jedná sa o zjavnú, zastretú a skrytú zoosémiu. Toto rozdelenie vo všeobecnosti vnímam

ako logické a ľahko obhájiteľné. Napriek tomu si nie som istý, či sloveso „dog“ ( primárne pes),

v zmysle ísť v závese za niekým ako pes, sledovať, od podstatného mena „dog“ – „canis familiaris“ podľa odvodzovacieho vzorca N>V (Štekauer et al. 2001) naozaj predstavuje prípad zjavnej zoosémie,

ako podobné prípady, hog (primárne ošípaná) a chicken (primárne sliepka), ktoré autor predkladá

v tejto kapitole. V prípade hog a chicken je medzi slovesom a podstatným menom metonymický

11 Toto tvrdenie je čiastočne v súlade s podkapitolou o sémantickej derogácií termínov označujúcich zvieracie

entity v kapitole 3 (3.5).

8

vzťah, zatiaľ čo v prípade dog je vzťah metonymický, nie metaforický, ako to tvrdí autor (strana 90).

Podľa môjho názoru sa význam slova dog vyvíjal podobne ako význam slova hog, ako je to naznačené v tabuľke 3 na strane 92. Slovo dog prešlo dvomi vývojovými štádiami, metaforickým štádiom, kedy

metaforizácia významu slova prebehla vďaka hierarchickému presahovaniu <ĽUDIA SÚ (VNĺMANĺ

AKO) PRASCE>. V druhom štádiu dochádza k metonymickej zmene kategórie, AGENT sa mení na

ČINNOSŤ12, vďaka čomu dochádza k vzniku slovesa rovnakej formy. To vysvetľuje odvodenie verbálneho zoosémického významu od nominálneho zoosémického významu. V genéze slovies dog,

a slovies hog a chicken je však badateľný rozdiel. Týka sa metaforického štádia vývoja významu. Ke ď som vyššie tvrdil, že vývoj slov dog a hog prebiehal podobne, narážal som presne na tento aspekt ich genézy.

Zatiaľ čo v prípade podstatných mien hog, fox (líška) a chicken jestvujú explicitné lexikalizované

metaforické významy, t. j. lakomá, sebecká osoba; prefíkaná osoba, podvodník; a zbabelá osoba,

z ktorých sú metonymicky vytvorené slovesá rovnakej formy (autor uvádza odvodzovací vzorec

N1>N2>V), takýto metaforický význam nie je možné nájsť v prípade podstatného mena dog, a teda

ani u rabbit (zajac), pig (prasa) a parrot (papagáj), ktoré autor rovnako skúma v tejto kapitole13. Aby

bolo možné predísť takémuto problému, uviedol som (2013: 157), že metonymické presahovanie zodpovedné za verbálnu zoosémiu tohto druhu sa môže stať explicitným vďaka konceptuálnej

metonymii 1 ZVIERA ZA ČINNOSŤ/SPRÁVANIE (VNĺMANÉ AKO) TYPICKÉ PRE 2 ZVIERA, kde 1 ZVIERA metaforicky označuje osobu s atribútom alebo atribútmi 2 ZVIERAŤA (skutočného zvieraťa), ktoré sú na ne prenášané. Bez ohľadu na fakt, či 1 ZVIERA je alebo nie je realizované ako dištinktívny

zoosemický význam zodpovedajúceho termínu označujúceho zvieraciu entitu, táto metonymia je založená na skutočnosti, že 1 ZVIERA prechádza zmenou slovného druhu, a to od podstatného mena

k slovesu. Vo vyššie uvedenom diele som sa rovnako domnieval, že v prípade zoosemických párov

ako dog N – dog V14 či ape N – ape V, kde podstatné mená nedisponujú dištinktívnym lexikalizovaným metaforickým významom, z ktorého by mohli byť priamo odvodené zoosémické slovesá, úlohu chýbajúceho nominálneho zoosémického významu (ktorý autor označuje ako zoosémické medzery

(zoosemic gaps)) preberá vedomosť zo strany používateľa jazyka o 2 ZVIERATI, t. j. o skutočných

opiciach, psoch, králikoch, prasatách a papagájoch. Napríklad v prípade psov a opíc procesom

metonymického hierarchického presahovania prechádza vedomosť, že psy sú verné zvieratá, plne

odovzdané svojim pánom, zatiaľ čo opice najmä v zajatí imitujú ľudské správanie a gestá. To je

v súlade s encyklopedickou povahou významu, ako o tom píše Langacker (1987: 154), podľa ktorého pri skúmaní lingvistického významu nie je potrebné robiť rozdiel medzi tým, čo je tradične ponímané

ako lingvistická a extralingvistická vedomosť. V prípade zoosémických párov ako fox N – fox V či

chicken N – chicken V metonymické zoosémické významy sú priamo prepojené s dištinktívnymi metamorfickými nominálnymi významami zodpovedajúcich podstatných mien: fox N - prefíkaná

osoba, podvodník > fox V – oklamať, prekabátiť, a chicken N – zbabelá osoba > chicken V – správať sa

zbabelo. Úloha encyklopedickej vedomosti nemôže byť opomenutá15. Zdá sa teda, že dog V, parrot V,

12 Tu používam autorove typografické konvencie.

13 V prípade podstatného mena pig máme metaforické zoosémické významy, no medzi nimi nie je význam

„niekto, kto žerie pažravo“, z čoho by metonymicky mohlo byť odvodené sloveso rovnakej podoby.

14 N = podstatné meno; V = sloveso; pozn. prekl.

15 Pre poriadok musím uviesť, že úlohe encyklopedickej vedomosti (často spolu s panchronickým prístupom) pri

odhaľovaní netransparentného sémantického vzťahu je v tejto kapitole venovaná dostatočná pozornosť.

9

pig V a rabbit V nie sú príkladmi zjavnej verbálnej zoosémie, a to minimálnej nie na takej úrovni, ako

sú hog V, fox V, chicken V. Navyše, pokiaľ sú, ako autor spomína v tejto kapitole, hog V, parrot V, pig

V a rabbit V metonymickými projekciami zodpovedajúcich zoosémických podstatných mien, nevidím

dôvod tvrdiť, že dog V je metaforickou projekciou podstatného mena dog N, ako to autor tvrdí na

strane 90.

V spojitosti so slovom dog musím spomenúť ešte jednu vec. Tento generický termín nemá nominálne

zoosémický význam „ten, čo je verný, ten, komu sa darí sledovať iných“, čo však nemusí automaticky znamenať, že špecifický termín označujúci poddruh psa niekedy nemôže nadobudnúť takýto význam.

Tonyho Blaira média nazvali Bushovým pudlíkom za to, že sa slepo k nemu pripojil vo vojne v Iraku.

V tomto prípade si nemožno nevšimnúť zjavný pejoratívny axiologický odtienok, ktorý charakterizuje

zoosémickú, ale nie lexikalizovanú, aplikáciu tohto špecifického termínu.

V tejto kapitole autor predstavuje príklady medzijazykovej zoosémie (zjavnej a zastretej). S ľútosťou

musím poznamenať, že som naďabil na niekoľko chybných prezentácií alebo interpretácii maďarských termínov. V tabuľke 4 (strana 94) je anglickým ekvivalentom maďarského borz nie skunk, ale jazvec.

Čo sa týka (zvukomalebného) slovesa kifütyül (syčať, sipieť, pískať) v tabuľke 5 (strana 109),

etymologické dôkazy, ktorými disponujem, nepotvrdzujú prítomnosť zastretej zoosémie. Ešte zložitejšími sú príklady majmol/-ó (podobný opici) a sirály (podobný čajke) v tabuľke 6 (strana 157).

Majom má v angličtine dva ekvivalenty, opica a opica, ľudoop (primát). V tomto prípade je relevatný

druhý ekvivalent. Sufixáciou z neho môžeme dostať sloveso majm-ol (imitovať, napodobňovať), a z neho zase particípium majm-ol-ó (dosl. opičiaci sa, teda ten, kto napodobňuje, imituje). Napriek

tomu, že sa naozaj jedná o zjavnú adjektívnu zoosémiu, autorom uvedený príklad majmoló ember, t.

j. imitátor, ako to autor spomína v tabuľke 6, by sa v maďarskej vete objavil len ťažko. Príklad zjavnej

adjektívnej zoosémie, sirály, teda podobný čajke, autor interpretoval nesprávne, pretože tento výraz nemá s čajkou nič spoločné. Pochádza totiž zo slova király, teda kráľ, ktoré sa pôvodne používalo v tínedžerskom slangu ako citoslovce. Jeho význam bol podobný anglickému cool. Hoci význam sa

nezmenil, slovo sa neskôr hravým spôsobom zdeformovalo do podoby sirály, čo je homonymum slova sirály. Je možné, že v tomto spočíva autorov omyl.

3. kapitola

Mechanizmy transferov založených na zoosémii

Napriek mierne zavádzajúcemu názvu kapitola pokračuje v skúmaní problematiky anglicko-poľskej zoosémie. Autor najprv skúma interakciu medzi metaforou a metonymiou z hľadiska zoosémickej

aplikácie častí zvieracích tiel, neskôr prechádza k opisu vzťahu medzi zoosémiou, „foodsémiou“16

a zoosémiou podmienenou prirodzeným prostredím zvierat (habitat-conditioned zoosemy). Autor sa

rovnako zaoberá otázkou reverznej zoosémie. Kapitolu uzatvára problematika „sémantickej

16 Food = jedlo; pozn. prekl.

10

derogácie termínov označujúcich zvieracie entity”, presnejšie „humánnocentrickej degenerácie

termínov označujúcich zvieracie entity, ktoré sú podmienené zoosémiou” (strana 199). Po zhliadnutí

predchádzajúcich kapitol ma neprekvapilo, že aj táto časť práce obsahuje detailnú panchronickú

analýzu anglických a poľských príkladov. Čo je najdôležitejšie, je, že práve táto kapitola najviac svedčí

o komparatívnom prístupe k skúmanej oblasti. Domnievam sa, že tretia kapitola rovnako najpresvedčivejšie demonštruje všadeprítomnosť a univerzálnosť zoosémie. Táto kapitola nám

taktiež pripadala ako najcelistvejšia časť práce. Bola by dokonca vhodná na osobitné publikovanie.

V hodnotení sa dotknem niektorých jej aspektov.

Hodnotenie

Monografická práca Dr. Kieltyku má vysokú akademickú hodnotu. Na konci recenzie, ktorú som

redigoval pre jeho publikáciu v roku 2008, som uviedol, že bez preháňania je nutné povedať, že ďalšie štúdium zoosémie bez analytických metód, ktoré autor použil v tejto knihe, nebude možné. Verím, že

tomu tak bolo. Predkladaná habilitačná práca nielenže ďalej rozvinula a zmodernizovala použitie spomínaných metód, ale jej záber sa značne rozšíril. V recenzii som neopomenul existenciu

Rzeszowskej školy diachronickej sématiky, ktorá Dr. Kieltykovi zaručila akademickú podporu a tvorivú

atmosféru, vďaka ktorým uzrela svetlo sveta jeho kniha, ako i mnoho iných publikácií. Autor sa za

tieto faktory nezabudol poďakovať. Na konci tohto posudku by som rád zosumarizoval hlavné zásluhy

a úspechy tejto práce. Opieram sa pritom aj o autorove vlastné slová.

Aplikácia metódy panchronickej analýzy, ktorá bola v posudku už niekoľkokrát spomínaná, je jednou

z hlavných zásluh Dr. Kieltyku. Vďaka tejto metóde je predkladaná habilitačná práca nielen popisom súčasného stavu výskumu zvieracích metafor a/alebo zoosémie v rôznych jazykoch, ale i zábavným

a poučným čítaním. Jej použitie vehementne obhajujú predstavitelia kognitívnej gramatiky (cf.

Langacker 1987, Lakoff 1987). Čitateľov, laické i profesionálne publikum pozýva na cestu naprieč

časom, kultúrami, spiritualitou, vďaka čomu môžu objaviť, ako sa časom menili lingvistické

a kognitívne reflexie spolužitia a vzájomnej závislosti sveta ľudí a zvierat, a to predovšetkým v angličtine a poľštine. Najväčšou výhodou panchronickej analýzy, skúmania systematických interakcií

synchronického a diachronického aspektu interpretácie lingvistických dát, je, že nám umožňuje objaviť skryté motivácie sémantických zmien, a to najmä tých, ktoré sa nám javia byť stratené v toku

času. Zjednodušene povedané, panchronický prístup pomáha nájsť motivácie za sémantickými

zmenami. Spolu s teóriou konceptuálnej metafory tak zistíme, prečo sa termín pes začal používať na označenie žien, a prečo sa naopak termín suka (bitch) začal používať na označenie mužov.

Spomedzi ostatných zásluh Dr. Kieltyku je potrebné spomenúť obrovskú terminologickú databázu, s ktorou pracoval. Mám dôvod sa domnievať, že len vďaka použitiu panchronickej analýzy množstva

príkladov z rôznych jazykov a z rôznych jazykových skupín, ako i vďaka aplikácii postupov kognitívnej sémantiky, bolo možné objektívne potvrdiť všadeprítomnosť a univerzálnosť zvieracích metafor. Príklady z rôznych jazykov sú svedkami rôznych kultúr, čo adekvátne svedčí o všadeprítomnosti

axiologických odtienkov charakterizujúcich zoosémické aplikácie termínov označujúcich zvieracie entity.

11

Hodnota akýchkoľvek akademických zistení do veľke miery závisí od presnosti vytýčenia skúmanej

oblasti. Veľkou zásluhou tejto práce je, že na rozdiel od iných antropocentrických apl ikácií termínov

označujúcich zvieracie entity je kľúčový pojem zoosémie zadefinovaný s výnimočnou presnosťou. Je pozoruhodné, že autorovi sa to podarilo prostredníctvom jej zúženia a rozšírenia. Na jednej strane je

zoosémie jasne odlíšená od zvieracích metafor (napriek tomu, že tieto dva termíny sa často zamieňajú či považujú za obsahovo identické) na základe tvrdenia, že jedine antropocentrické aplikácie termínov označujúcich zvieracie entity obmedzené na interakciu medzi ľuďmi a zvieratami

v rámci GCB sú príkladmi zoosémie. Na druhej strane autor na základe panchronickej analýzy

odhaľuje stopy zoosémie v onomatike, „foodsémii“, atď., vrátane prípadov, kde nie je na prvý pohľad jasná referencia na zvieratá, minimálne nie zo synchronického hľadiska.

To vedie k ďalšej zásluhe autora, konkrétne k dosiaľ nevídanej typológii termínov označujúcich

zvieracie entity. Sám autor tejto stránke svojej práce prikladá najväčšiu dôležitosť. Na jednej strane

rozpracoval pojmy nominálnej, adjektívnej a verbálnej zoosémie, na druhej strane prezentoval

zjavnú, zastretú a skrytú zoosémiu. V prvom prípade autor venoval veľkú pozornosť interakcii

sémantickej a morfologickej perspektívy verbálnych a adjektívnych zoosémických kategórií. Skúmal,

aký druh morfologických zmien môže v jazykoch vyvolať proces metamorfizácie a/alebo metonymizácie. Jednalo sa predovšetkým o flektívne a aglutinačné jazyky. Na základe početných

príkladov dospel k záveru (podobne ako Lipka (1996)), že sématické zmeny vyvolané metaforizáciou

alebo metonymizáciou môžu mať dopad na proces slovotvorby, konkrétne na deriváciu. Autor

detailne poukázal na to, ako príklady typu dog V alebo squirrel V vznikajú vďaka interakcii metaforického a metonymizačného hierarchického presahovania.

Vzhľadom na všetko, čo som vo svojom posudku uviedol, je mojou milou povinnosťou potvrdiť, že práca, ktorú odovzdal Dr. Robert Kieltyka pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v každom ohľade spĺňa kritériá, ktoré sa očakávajú a požadujú v prípade habilitačnej práce. Táto práca, spolu

s ostatnými publikáciami Dr. Kieltyku, s ktorými som sa doteraz oboznámil, bezpochyby potvrdili, že

sa jedná o výnimočného akademika, ktorý disponuje širokými znalosťami teoretických základov

štúdia sémantických zmien, a ktorý je schopný inovatívne myslieť a syntetizovať obrovské množstvo dát určených pre lingvistický výskum.

Záverom dodám, že odporúčam, aby bol Dr. Kieltykovi po absolvovaní habilitačnej procedúry udelený titul docent v oblasti linvistiky.

Doc. Sándor Martsa, Csc.

Inštitút anglofónnych štúdií

Univerzita v Pécsi

Maďarsko

Pécs, dňa 16. mája 2014

12

Referencie

Dirven, R. (1999) Conversion as a Conceptual Metonymy of Event Schemata. In: Panther, K. - U. &

Radden, G. (eds.) Metonymy in Language and Thought. Amsterdam, Philadelphia: John Benjamins

Publishing Company, 275-287.

Kleparski, G. A. (1997) The Theory and Practice of Historical Semantics: The Case of Middle English

and Early Modern English Synonyms of GIRL/YOUNG WOMAN. Lublin: The Catholic University of

Lublin Printing House.

Kövecses, Z. Günter, R. (1998) Metonymy: Developing a Cognitive Linguistic View. Cognitive

Linguistics 9/1, 37-77.

Lakoff, G. (1987) Women, Fire and Dangerous Things: What Categories Reveal about the Mind.

Chicago: The University of Chicago Press.

Lakoff, G. & Johnson, M. (1980) Metaphors We Live By. Chicago/London: The University of Chicago

Press.

Lakoff, G. & Turner, M. (1989) More Than Cool Reason: A Field Guide to Poetic Metaphor. Chicago:

University of Chicago Press.

Langacker, R. (1987) Foundations of Cognitive Grammar 1. Theoretical Prerequisites. Stanford,

California: Stanford University Press.

Leach, E. R. (1964) ‘Anthropological Aspects of Language: Animal Categories and Verbal Abuse’, [in:] E. Lenneberg (ed.) New Directions in the Study of Language. Cambridge, Mass: MIT Press, 23-64.

Martsa, S. (2000) On Animal Frames in English and Hungarian. In: Mogensen, J.E., Pedersen V.H. &

Zettersten, A. (eds.) Proceedings of the 9th International Symposium on Lexicography April 23-25,

1998 at the University of Cobenhagen. Tübingen: Max Niemeyer Verlag, 113-124.

Martsa, S. (2003) On the Conceptualization of Animal Taxonomies across Cultures’. In: Komlósi, L. I.,

Houtlosser, P. & Leezenberg, M. (eds.) Communication and Culture. Argumentative, Cognit ive and

Linguistic Perspectives. Amsterdam: Sic Sat, 131-142.

Martsa, S. (2007) Conceptual Mappings Underlying Metaphoric Applications of Generic and Specific

Terms for Animals. In: Sheorey, R. & Kiss-Gulyás, J. (eds.) Studies in Applied and Theoretical

Linguistics. University of Debrecen: Kossuth Egyetemi Kiadó, pp. 209- 222.

Martsa, S. (2009) A review on ’Kiełtyka, R. (2008) On Zoosemy: The Study of Middle English and Early

Modern English Domesticated Animals (Prefaced by G.A. Kleparski).’ Rzeszów: Wydawnictwo

Uniwersytetu Rzeszowskiego. In: Kleparski G. A. (ed.) In Medias Res; Studia Resovensia in Lingua et

Litteris, 1 English. 2009. Rzeszów: Wydawnictwo Promar-International, 203-210.

Nilsen, A. P. (1994). Sexism in English: a 1990s update. New York: St. Martin´s Press, 1994.

Nilsen, A. P. (1996) ‘Of Ladybugs and Billy Goats: What Animal Species Names Tell about Human

Perception of Gender’. Metaphor and Symbolic Activity 11/4. Mahwah, New Jersey: LEA Publishers, pp. 257-271.

13

Radden, G. Kövecses, Z. (1999) Towards a Theory of Metonymy. In Panther, K.-U. & Radden, G. (eds.)

Metonymy in Language and Thought. Amsterdam, Philadelphia: John Benjamins Publishing Company,

17-59.

Štekauer, P., Franko, Š., Slančová, D., Liptáková, & Sutherland-Smith, J. (2001). A Comparative

Research into the Transfer of Aninal Names to Human Beings. In: Vie[z]: Vienna English Working

Papers, 2001, 10/2, 69-75.