Číslo za 2 haliere

Udalosti siretovej vojny Boj v Haliči sa zas započal. — Víťazstvo nemeckých čiat v severnej časti Ruského Polska. — U ^ ^ Ä c i proti Rusom. — Nemci zdarné útočia na francúzske a anglické vojsEaT — Strach v Paríži. — Búrenie proti predse­dovi francúzskej republiky. — Osud Karadordevičovcov. - Vojna na mori

Budapešť, 21. septembra. Od rokov probovali rozliční zlomy-

selní agenti rozčúliť mysle krajinských občanov na národnostných vidiekoch, probovali vzbudiť nedôveru a takto urobiť z pobúrených pre nepriateľa nástroj, ked príde ku krvavej srážke. Rozpamätáme sa na velký mármarošský process, ked viac agitátorov sedelo na stolici obžalo­vaných, ktorí rusínsky lud ku zapreda­niu svojej viery a ku vlastizrade vábili. Iní robili to ináč. V cudzozemskú kazili nám dobré meno, uverejňovali o uhor-skýcíl pomeroch znevažujúce, potupu-júce články, zavádzali cudzozemskú ve­rejnú mienku a tí, ktorí im verili, mysleli si, že sa tu hned všetko na ruby pre­vráti; jakonáhle nebezpečie vojny na­stane. Medzi týchto našich neprajníkov patrí anglický spisovatel S c o t u s V i a t o r . Viackrát prišiel do Uhorska zneužívajúc slobudu, ktorú uhorská ústava poskytuje každému, nevynímajúc ani cudzincov. A ked odcestoval, čoskoro vyšiel z jeho pera potupujúci článok alebo knižka.

Tieto články a tieto letáky malý za ciel vzbudiť mienku v cudzozemskú, že naša monarchia nebude dosť silná pomoc poskytnúť Nemecku, na ktoré sa Francúzi, Rusi a Angličania od dávna strojili. Sása Scotus Viator rátal na to, že naša monarchia nebude vstave pristaviť nával Rusov, ktorí potom budú môcť zdarné operovať proti Nemecku. Ale Scotus Viator sa velmi prerátal, velmi sa sklamal. Z jeho nádejí sa nič neuskutočnilo. A teraz začína grobianiť. Píše, že sú Slováci rassa bez energie, ktorí nezaslúžia ochranu.

My sme od počiatku upozorňovali slovenské obecenstvo na zlomyseľnosť anglického spisovateľa. Teraz vysvitlo na­koľko sme mali pravdu. Útoky Scotusa Viatora naměřené na vlastenecké pre­svedčenie Slovákov nezdařily sa, jedovaté jeho spisy nemalý žiadneho účinku. Slo­vák verným zostal sám sebe, verným zostal svätým tradíciám svojich otcov, ne­poškvrnené zachoval v svojom srdci vrelú lásku ku drahej vlasti, nezlomnú ver­nosť ku kráľovi a dôveru ku vrchnosfam. Ked vypuklo nebezpečie, Slovák nemeškal ani hodiny, vedel že ho veľká povinnosť volá a s vlasteneckým oduševnením tia­hol do táboru. Odtiaľ dochádzajú poteši­

teľné zprávy o hrdinskosti hornouhor­ských plukov. Toto Scotusa Viatora roz­horčuje, preto grobiani. Vojaci-Slováci na bojišti rúbajú nepriateľa a anglický spi­sovateľ opovažuje sa písať o nich, že nemajú sily, nemajú energie !

Zo všetkého sa možno poučiť. Aj pokračovanie Scotusa Viatora poslúži nám ku poučeniu. Predstavoval sa jako úprimný priateľ Slovákov, vydal sa za ich ochrancu a konečne vysvitlo, čo sme síce od počiatku vedeli, že bol vlk v baranej koži. On sa líškal Slovákom v tej nádeji, že urobí z nich slepý nástroj. Teraz vidí, že sa mu to nepodarilo a z „priateľa a ochrancu" Scotusa Viatora stal sa grobian, ktorý hanu kydá na Slovákov, Či taséfco pokračovanie neza­slúži opovrhnutie ?

Zo severného bojišfa. Odbitý útok Rusov.

Úradná zpráva (došla v sobotu večer o 6. hod. 15 m.) Nové rozostavenie náš­ho vojska na severnom bojišti je v prúde. Ú t o k j e d n e j r u s k e j p e š e j d i v í s i e 17. t. m. s m e k r v a v é o d b i l i .

Sienavský východný vojensky opev­nený menší most, ktorý len slabý oddiel našich bránil, prinútil Rusov, aby sem poslali dva sbory a ťažké kanóny ; po-neváč týmto n a š e v e l i t e ľ s t v o d o s i a h l o č o c h c e l o , n a š i o d m o s t u s a m i o d t i a h l i .

Generálmajor Hofer námestník šéfa generálneho štábu

Pochvala Danklovej a rmády, ---¾; „Neues Wiener Tagblatt" o Danklovej ar­

máde píše nasledovne: Generál Dankl pred celým svetom

dokázal, že on a jeho armáda aké majú skvelé vlastnosti. Sme presvedčení, žena takéhoto vodcu a na takéto čaty celé obyvatelstvo môže s dôverou pohliadaf, lebo tieto nebudú ľutovať žiadnych obetí, a b y v l a s t i v y d o b i l i k o n e č ­n é v í ť a z s t v o .

Cár nejde na bojiíte. Sofia, 21. sept. Dia jednoho petrohrad­

ského telegrammu car najbližšie dni s dědičem

trónu odcestuje do Kieva. Z toho plánu, že cár pojde na bojiště, neni nič.

Viedeň, 21. septembra. Dia kopenhágskej zprávy cár sa konečne vzdal toho úmyslu, aby šiel na bojiště. Dal zavolat k sebe cařihradského ruského vefvvslanca, a b y m u p o d a l z p r á v u o n e b e z p e č í v o j n y , k t o r é s o s t r a n y T u r e c k a h r o z í R u s k u .

Berlin, 21. septembra. Z Kopenbágy telegrafuji!, ze dla zprávy časopisu „Politiken" ruského veľvyslanca v Carihrade jeho vláda z dôležitej príčiny zavolala do Petrohradu.

Moskva j e plná ranenými. Z Moskvy do Koppenhágy poslaný tele­

gram oznamuje, že je Moskva plná ranenými. Z rozhovorov s ranenými a z ich velkého počtu moskovskí obyvatelia vidia, akostojí ruská armáda, kdežto dosial mysleli, že ruská armáda všade vífazí. Len teraz vidia v Moskve, že chýry o vífazstvách boly luhaniny.

Pochvala českých vojakov. Barón Giossl, generál jazdy cestou veli­

telstva pražského vojenského sboru jednému kňazovi v Prahe poslal korrešp. kartu, na kío-rej mu písal:

— Velebný pane ! Zo srdca vás pozdra­vujem. Mám nádej, že sa zdraví znova uvi­díme. Pražskí vojaci tak bojujú ako levy. Boh nech žehná naše zbrane. Som zdravý. Giessl.

Víťazstvo Nemcov proti Rusom. Z vojenského stanu nemeckého oznamujú : Na východe 17. septembra p r i A u g u ­

s t o v é z b i l i s m e f i n n s k ú 4. já-g e r s k ú b r i g á d u .

Postupujúc proti Ossoviecu po krátkom boji z a u j a l i s m e G r a j e v o a S e-z u c y n.

Ukrajinci proti Rusom. „Ukrainische Nachrichten", úradný časo­

pis spolku, utvoreného cielom oslobodenia Ukrajiny, ktorý i napriek velkých ťažkostí je vstave udržiavať spojenie s ukrajinskými orga-nisáciami v Rusku, píše nasledovné:

Ukrajincami obývané územie rakúske-uhorskej a ruskej hranice na oboch čiastkach stalo sa bojišřom, na ktorom sa vedú rozhodu­júce bitky a čo je ešte dôležitejšie, pre toto územie bojujú zápasiace strany. Ukrajinci iste oprávnene môžu tvrdiť, že t á t o v o j n a r o z h o d n e n a d i c h o s u d o m , totižto nad tým, či ukrajinský Piemont, útočište nášho národného života, ktorému sa v Rakúsku mô­žeme tešiť, má vyjsť na nivoč a či národný život aj za Zbrucom, daleko za Dnjeprom až

rirsNSKfi Nerozbi septembra 1.))4.

po kraj Čierneho mora' má příst do rozkvetu. ' V Rusku v otroctve držaní Ukrajinci na uda­losti nemôžu hladeť jako passívni pozorovatelia, rozhodne a hlasne sa ozývajú, aby si žiadali ku národnej samostatnosti patriace im práva.

Historická potreba neodkladatelne vyža­duje, aby sa medzi Ruskom a Európou utvoril neodvislý ukrajinský štát. Len v tomto páde bude pokoj v Europe a len v tomto páde mož­no pokoj urobiť trvácim. Poneváč ruskí Ukra­jinci prišli ku poznaniu tohto, preto utvorili jednu všeobecnú národnú organisáciu: Spolok cieľom oslobodenia Ukrajiny, ktorého povolá" ním je, aby v Rusku zastával národno-politické a sociálno-hospodárske záujmy Ukrajincov. V spolku zastúpené sú všetky politické smery, ktoré sa všetky spojily v požadovaní neodvislo-sti ukrajinského národa. Spolok uskutočnenie svojich snáh vidí v tom, že spojenecké mocno­sti premôžu cársku ríšu. Ked sa Ukrajinci úfajú tomuto vífazstvu a porážke Ruska, čakajú ten čas, ked na rumoch ruského panstva, na tomto žalári národov, bude postavená neodvislá Ukrajina. ' . " ' " '

Katastrofa francúzska. -Lä&x Nemcov na západnom hoji&u.

B e H í I n , 19. septembra. Nemecké vojsko, ktorého pravé krídlo a centrum dostaly značnú posilu; n a p r e d u j e .

Na okolí riek Maas a Oise ú p l n e d o m i n u j e n e m e c k é v o j s k o .

Centrom, francúzskeho vojska sa u ť a h u j e .

Hradby Ve.i-u.uiia zuamu 1^,,.-.. .uujú. Nemecké mažiarovô kanóny sa velmi dobrými osvědčily.

Nemeckí aviatici, ktorí tiahnutie Fran­cúzov s lietacích strojov pozorovali, ozna­mujú, že sa francúzske vojsko uíahuje vo velkom neporiadku.

P l á n n e m e c k é h o v e l i a ­c e h o g b o r u s a ú p l n e p o d a r i l , t e r a z u ž n e m o ž n o p o c h y ­b o v a ť , ž e k o n e č n ý v ý s l e d o k b u d e p r e N e m c o v p r a j n ý .

N e m c i k a ž d o d e n n e d a-, l e j o d t í s k a j ú F r a n c ú z o v , ktorí robia pokusy, aby mohli v dolinách Vogézov napredovať. Útok francúzskych alpských jágrov konečne bol prekazený.

%®wlm9 2 i . sept. Časopis „Vos-sische Zeitung" píše o víťazstve Nemcov v Noyone : M o ž n o p r e d p o k l a ­d a ť , ž e j e t o t o p o s 1 e d n y p o ­k u s F r a n c ú z o v , a b y m o h l i z a č a ť n o v ý ú t o k . T ý m t o j e i c h s i l a k o n e č n e z l o ­m e n á .

Berlin, 21. septemwa. ^veiatuxu-uia,-ného vojenského stanu oznamujú z dátumom 19. septembra: Na západe položenie sa vo všeobecnosti % nezmenilo. Anglicko-franeúzsku armádu na celej čiare prinútili sme ku bráne­niu sa. Napádanie silných a na mnohých mie­stach vo viacerých čiarach jednej za druhou posilněných posicií len pomaly môže napre­dovať.

Prevedenie útoku tiuurisaviertyuciia *<tsv-nosíam južne od Verduna je pripravené.

V EIsasinaše čaty pozdĺž hranice celkom blízko stoja voči francúzskym vojskám.

Zúfalstvo v Paríži , iiolín, 21. septembra. Dia zprávy ,^.01-

n^che Zeutung"-u parížske časopisy netaja, že v hlavnom meste Francúzska panuje velká roz-

horčehosŕ, zvláště medzi chudobnými vrstvami obyvatelstva a robotníkmi, lebo všetky verejné práce sú zastavené. Bieda je všeobecná. Oby­vatelia Paríža verejne žiadajú, aby hlavné me­sto, vyhlásili za otvorené a aby ho nebránili.

Nemci veľmi silne stoja. Rím, 20. septembra. Časopis Corrieia ď

Italia na základe zprávy došlej z Bordeauxu píše, že Nemci na západ od Chalasu zaujali velmi silné posicie. Šiance sú na meter široké, opevnené sú ocelovými platňami a brvnami, Strojové pušky sú skryté a ťažké delostrelectvo stojí za jarkami.

Berlin, 20. set/iem-bra. Ľasopis "ľagniatt oznamuje z Rímu: Tu považujú posíciu neme­ckého vojska za výtečnú. Francúzska verejná tlač zúfale píše, že p o s i c i e N e m c o v n a p o b r e ž í r i e k y M a m y t a k m e r n e m o ž n o z a u j a ť .

Poburujúco ohlasy proti Poincaréovi.

Gent, 21. septembra. Chovanie so socia­listického ministra Guerdea predsedu Poinca-réa a ministrov velmi zronilc Guerda žiada, aby vyrubili velkú daň na zámožných a pe­niaze aby obrátili výlučne na podporu robotní­kov bez práce. M i n i s t e r h r o z í sa, ž e s a p o ď a k u j e , j e s t l i j e h o ž i a d o s ť n e s p l n i a ; Na jednej minister­skej porade boly hlučné výstupy. Poincaré, ktorý nebol na porade, lebo sa zle cítil, koneč­no prinútený bol zakročiť, aby rozčúlenie utí­šil. Z Paríža píšu, že tam panuje velmi rozčúlená nálada. Bárs censura je čo najprísnejšia, v y-d a n é b o l y p o b u r u j ú c e o h l a s y p r o t i P o i n c a r é o v i . Počet robotníkov bez práce úžasne sa rozmnožuje. Verejná bez­pečnosť je v meste nadmieru slabá.

• liO

©sud KaraďordeviSovskej dynastie. Viedeň, 21. septembra. Dla sofijskej

správy d n i K a r a d o r d o v i č o v s k e j d y n a s t i e s ú s p o č í t a n é . C h o r o ­b a K r á I a P e t r a s a p o v á ž l i v é z h o r š i l a . 2 Nisu do Bulharska prišli ce­stovatelia hovoria, že hnev v smutnom polo­žení nachodiaceho sa srbského obyvatelstva obrátený je zvláště proti dedičovi trónu Ale­xandrovi a proti kniežaťu Jurajovi. Dediča trónu a knieža Juraja stráži policia a vojsko, lebo sa obávajú útoku proti kniežaťom.

oľujme našich vojakov na »Sii í

ina na mori. Utonula a n g l i c k á pod morom chodiaca

loď. Londýn, 21. septembra. Admiralita

sděluje, že od austrálskej vlády dostala zprávu, že pod morom chodiaca lod „A. E. I." utonula. Podrobná zpráva o utonutí lode ešte nedošla.

o pokoji. Akcia Wiilsona o pokoj,

ííolín, 21. septembra. Dia zprávy „Kôl-nische ZeitungB-u Reuterova agencia z Wa­shingtonu sděluje nasledovné : Na dopytovanie sa predsedu Wiilsona v Berlině o tom, či by cisár Vilhelm bol náklonný pustiť sa do vyjed­návania o pokoj, predseda Wilson od nemecké­ho ríšskeho kancellára dostal tú odpoveď, že sa s p o j e n c i d o h o d l i v t o m , že o s o b i t é n e u z a v r ú p o k o j , p r e ­t o A m e r i k a , j e s t l i c h c e d o s t a ť n á v r h y p o k o j a , m á s a o b r á t i ť ku s p o j e n c o m .

Minule napísali sme v úvodnom Článku, že jako môže obecenstvo podporovat vojakov na bojišti. Vypočítali sme tie predmety, ktoré naše ženy a devy majú zhotoviť a na určené miesto poslať. Zhotovené predmety prijíma a na bojiště odosiela Vojsko napomáhajúci úrad (Hadsegéiyzó hivatal, Budapest, Váci-utca 88.) Poštové trovy netreba platiť. Predmety musia byť pravda zhotovené dla predpisu, i barva bavlny i forma je predpísaná. V nasledovnom opíšeme jako sa majú otázne články zhoto­vovať.

Č i a p k a proti snahu. Nech je z jasno-sivej bavlny, že by sa podobala sivému obleku vojenskému.

Začnime prácu tak, ako pri štrimfiach a vezmime na štyri ihlice 144 očká. Berme po dve očká hladko a po dve nazpät a dajme po­zor najmä na to, aby sa tento poriadok nena­rušil ani vtedy, ked 3 jednej ihlice přechodíme na druhú. Prvý rad pletie sa dvojitou niťou, ostatná robota Jen jednou niťou. Na ten spô­sob, ako pri štrimíliach, pleťme po výšku 15 centimetrov. Za týmto viac nepleťme dovôkola, ale sem a ta, aby sme dostali otvor. Tak po­kračujeme v práci v dĺžke 20 centimetrov, bez všetkého uberania. Ked 20-centimetrový otvor už máme, totiž ked jo robota už 35 centime­trov'vysoká, vtedy po obidvoch stranách za­tvorme po 50 očiek. V prostriedku ostaly nám 44 očká, nimi pletieme dalej po výšku 20 cen­timetrov, aby celý kus mal dĺžky 55 centime­trov. Tým sme pletenie už dokončili, a "tedy z tej istej bavlny šijúc spravíme vrch hlavy a čelo. Na čelo vezmime 6 centimetrov. Ked je prvá čiapka hotová, sprobujme ju na hlave mužského. Čiapka je tak dobrá, jestli kraj otvoru dovôkola tuho prilieha k čelu, tvári a brade. — Čiapku možno pliesť i tak, ako Vojsko napomáhajúci úrad listovné bol žiadal, lebo i ton vzores je dobrý. Čiapok z flanellu netreba, nezodpovedajú cielu,

Z á p ä s t k y . Látka nech je taká, ako na čiapku. Ak sa sivá bavlna míňa, nuž ko­niec zápästok, ktorý bude pod rukávom bývat, môže byť hoejakcj farby. Robota ide, ako pri štrimíliach, na 7G očiek, prvý rad dvojitou ni­ťou a takou istou vzorkou, ako na čiapke, teda dôsledne dve očká hladko, dve nazpät. Dĺžka nech je na 20 centimetrov,

N á k o l e n n í k na ochránenie kolien. Robme ho podlá možnosti tej farby, ako čiapku. Ak sivá bavlna sa minie, môžeme si kú pi E hoejakej farby, lebo nákolenník môže sa nosií i pod nohaviciami. Formy nákolenník je takej, ako sú zápästky, len musí byť väčší. Robme teda na 112 očiek a dĺžku Určime « na 35 centimetrov.

N á b r u š n ý o b v ä z o k čiže b r u š n ý p á s . Nech je z teplého ítenaitu, podlá mož-

I nosti z vlneného ; keby takého nebolo, môže 5 byť i bavlnený. Ma farbe nezáleží, len aby ne-

farbila. Formy takej, ako tehla, šírky na 35 centimetrov, dĺžky 100 centimetrov. Na jedno n i druhom konci shora nech jo tkanica (šnúrka) 70 centimetrov dlhá. Dve tkanice nech sú i na hornom kraji brusného pása, a to jedna od pravej polovice na 15 centimetrov vpravo, druhá takým istým spôsobom vlavo; jedna tkanica 20 centimetrov dlhá, a druhá 100 centimetrov.

Z i m n é o n u c e . Nech sú z vlneného alebo bárs aj z bavlneného flanellu; ale môžu byt i z barchanu alsbo z vlnenej tkanej, nefarbiacej ženskej látky. Z volmi hrubej látky nemusia byt. Dĺžka onuco 60, šírka 50 centimetrov. Obšívať sa nesmie.

Ď a l e k o h ľ a d a i n é d a r y . V záujme svojich vlasteneckých cielov Vojsko na­pomáhajúci úrad upozorňuje, že my, ktorí sme teraz doma, povinní sme urobiť všetko, čo môže stupňovať spôsobnosť k boju našich vojakov, bojujúcich za nás. Sú predmety, z ktorých už niet zásob na sklade, tak že kúpou ich na­dobudnúť je velmi ťažko. Taký,je i dobrý da-

Hlasy o pokoji. M — ! . . W W 7 Í 1 1 ' _ _ * . _ •

Vojna na mori.

Z južného bojíšťa.

septem SliOVENSíEE NOVINY

lekohlad, ktorý lak dôstojníkom našim, ako poddôstojníkom na bojišti koná neocenitelné služby. Prosia každého, kto má dobrý daleko-hlad akéhokoľvek druhu a môže sa zaobisť bez neho, aby ho tiež poslal Vojsko napomáhajú­cemu úradu.

Pamätajme na Uhorský Červeny kríž!

Na Uhorský Červený kríž čaká ťažká, ale vznešená úloha: opatrovanie chorých a ranených nášho vojska. Aby ale tejto svojej úlohe zodpovedať mohol, potre­buje pomoc obecenstva. Ľudia, ktorí ste ostali doma, obetujte čo môžte na Uhorský Červený kríž a pomáhajte tým opusteným rodinám, ktorých udržo-vatelia sú na vojne. Podělte si s nimi to niečo, čo máte ! Boh takéto obete inilosrdným ludom hojne odplatí !

Budapest, 21. septembra. Počas ie máme v Budapešti dnes jasné a

chladné. — Po krajino panovalo zväčša daždivé a chladné počasie. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá chladné poSasie, miestami dážd.

K r á l medzi imnenými. Jeho veličen­stvo král v sobotu popoludní v rozličných ne­mocniciach viedenských ponavštevoval rane­ných, ktorých ta doviezli z bojišta. Pocajprv navštívil v arcikniežatskej palote Augarten za­riadenú nemocnicu, v ktorej nemocných opa­truje arcikňažna Maria Jozefa, matka dediča trónu. Jeho veličenstvo sa žive zaujímal o stav chorých. V oddelení pre officierov jedon kapi­tán, ktorému amputovali pravé rameno, po­smelený blahosklonnostcu jeho veličenstva, predniesol svoju poníženú prosbu:

— Prosím si tú milosf vášho veličenstva, aby som aj bez pravého ramena mohol slúžit v armáde.

Panovníka dojala táto prosba a prislúbil hodnému hrdinovi, že jeho prosbu splní.

V pavillone pre mužstvo ležali 102 ra­není, ktorých jeho veličenstvo každého osobité oslovil a to v jeho materinskej reči. Tak sa stalo, že jeho veličenstvo hovoril madarský, česky, nemecky, polsky, horvatsky, čo vzbudilo velkú radosE medzi vojakmi. Pred odchodom jeho veličenstvo dakoval areikňažne Marii Jo­zefe za starostlivú opateru ranených.

Kráľ ranenému dievčatku. Jeho ve­ličenstvo král 13ročnej Róze Henoch, ktorá pri Ravaruske počas bitky občerstvovala ranených, medzi čím bola poranená šrapnelom, zo svojej súkromnej pokladnice daroval 1000 korún. Ná­sledkom poranenia museli jej amputovať nohu. Jeho veličenstvo postará sa i o umelú nohu pre dievčatko, ktorému poslal i diamantovú začia­točnými písmenami svojho mena ozdobenú retiazku na hrdlo.

P r o t i rozširovateľom falošných chýrov. Fôišpán stolice šarišskej Stefan Szinyei-Merse stoličným a okresným úradníkom poslal nariadenie, v ktorom im nakladá, aby tých, ktorí o vojne rozširujú nepravé chýry, naskutku oznámili príslušným vrchnosfam cie­ľom potrestania. V protivnom páde fôišpán proti patričným stoličným a okresným úradníkom hned zavedie disciplinárne pokračovanie.

Ministerský predseda svojmu ko-niarovi n a bojišti. Na panstve ministerského predsedu grófa Stefana Tiszu v Geszte bol koniarom Alexander Kis, ktorého počas mo-bilisácie odviezli na srbské bojiště. Koniar, ked narukoval, nemal času odobrat sa od svojho pána a nemohol mu predostrel tú svoju prosbu, aby sa gróf zaujal za jeho manželku. Ked svoju prosbu nemal času predniesť osobne, pre-

dostrel ju v liste, ktorý so srbského boji-šfa písal minisierskému predsedovi. Gróf Ti-sza mu nasledovne odpovedal v liste: „Syn môj drahý! Tvoj list som dostal, môžeš vedet zo zkúsencfsti, že tyoja família, kým sa ja mám z čoho starat o ňu, nebude trpet bie­du. Táto starosť nech ťa netrápi, drž sa hrdin­sky, vydobite česť uhorskému menu. Dobrotivý Boh nech ťa požehnáva a ochraňuje. T i s z a, vi. r." Tento list vojenská pošta zaniesla Ale­xandrovi Kisovi, na obálke bol označený za­sielate! listu: „Aufgeber Graf Stefan Tisza k. ung. Ministerpraesident." Odtedy Alexandra Kisa zo srbského bojišta zaviezli bojovať proti Rusom. Hrdinský bojoval v bitkách pri Ľvove, kým ne­bol ranený na ruku kusom zošrapnela, násled­kom čoho sa predbežne stal neschopným boja. Doviezli ho do Nagyváradu, kde ho liečia v ne­mocnici.

Knieža "Vilhelm Wied vzdá sa al­bánskeho trónu. Z Mníchova oznamujú, že knieža Vilhelm Wied, ktorý v sobotu ta prišiel, v nedeľu odcestoval do Wiedu a odtiaľ Albáncom pošle proklamáciu, v ktorej im sdelí, že sa vzdáva albánskeho trónu.

Nové miestnosti Pomocnej kancel-lárie. Pomocná kancellária hlavného mesta, ktorá od vypuknutia vojny mnohým tisícom obyvateľov hlavného mesta poskytla rady a právnej obrany a s Ďou spojené oddelenie, ktoré sa stará o opateru chudobných žien v požehnanom stave, počnúc od pondelka účin­kuje na ústrednom mestskom dome (Városház-utca 9., I. lépcsô, félemelet 233. szám.)

Zhorel parný mlyn. V Budapešti v parnom mlyne „Erzsébet" na rohu Pozsonyi cesty a Garam-ulice v sobotu popoludní o 7«2. hodine vypukol oheú. V mlyne na šesť po­schodí v čase vypuknutia ohňa pracovalo asi 2000 ludí, k̂ torí sa na šťastie všetcia zachrá­nili. Ked hasičia dobehli k ohňu, obrovskú bu­dovu už nebolo možno zachrániť a vnútorné drevené vystrojenie mlyna, všetka múka, zá­soba obilia za polhodiny zhorela a murované steny budovy sa srútily. Oheú presiahol i na stojárňu na dvore mlyna, ale hasičia tak strojárúu, jako i budovu, v ktorej sú robotnícke byty, zachránili. Velkému nebezpe­čiu bol vystavený susedný parný mlyn „Vikto­ria," ktorého strecha od velkej pále na viac miestach začala sa dymiť, ale hasičom poda­rilo sa oheň len na mlyn „Erzsébet" lokaliso-vat. Škodu šacujú na poldruha milliona korún, ktorá však cestou assekurácie buďe vynahra-dená.

P r i Mitrovici ranení Srbi. V arad-skej pevnosti s vojenskými zajatcami sú aj vojaci divísie Timok, ktorí pri MitrOvici boli ranení. Ťažko ranených opatrujú vo vojenskej nemocnice pevnosti a ostatní ranení ležia v miestnosíach pre zajatcov. Chorí vojaci do­stávajú osobitý kost a s privolením vojenského velitelstva opatrujú ich srbskí občianski za­jatci. Toto humánne pokračovanie velmi dojalo srbských vojakov, ktorí vychvaľujú dobrotu náš­ho vojska.

— Božie požehnanie nech spočíva na Uhroeh, — hovoria, — že takto ľudsky zacho-dia s nami. Doma nám tisíckrát horšie bolo a keby pustili naje rodiny do Uhorska, nikdy by sme netúžili po svojej vlasti.

Srbskí vojaci sú zväčša ťažko ranení. Takmer nieto medzi nimi takého, ktorému by viac gúľ nebolo prerazilo cez telo. Traja z nich už zomreli. Týchto s vojenskou ceremóniou po­chovali vo vojenskom eintoríne.

Jakí sú ruskí vojaci? Chvála našich vojakov.

Istý popredný statkár z biharskej stolice, ktorý sa jako reservný honvédhusársky poru­čík zúčastnil v bitkách nášho vojska s Rusmi, rozprával nasledovné zaujímavé veci:

— Naša vojenská správa v každodennom rozkaze, ktorý nám od počiatku boja prečítali, vždy a zvláště vyzdvihla hrdinskost uhorských čiat. A toto je i pravda. Uhorskí bakančoši a uhorskí husári nemajú páru. Sú húževnatí, in-telligenlní, odvážliví a neohrožení. Nopoddajú sa tak ľahko jako ruské čaty. Zvláštne je, že r u s k í d e l o s t r e l c i a r u s k í o p o v r ­h o v a n í p e š i a c i s ú o v e ľ a l e p š í v o j a c i , a k o z a s t r a š n ý c h vy­h l á s e n í , o b á v a n í k o z á c i , kto­rých už vôbec nedržia za najlepších vojakov ruskej armády. Ruskí dôstojníci, medzi ktorými je veľmi mnoho intelligeniných ľudí európskej vzdelanosti, veľmi sa hanbia za kozákov, lebo títo zbojstvom, ukrutnosťou a asiaískou divoko­sťou sú len na hanbu ruskej armády, ktorá ostatne má aj ľudskejšie a lepšie čaty a na ktoré sú oni pyšní. K o z á c i s ú k r v e-l a č n í, n e m i l o s r d n í , u k r u t n í lú­p e ž n í c i , ale vo vojne nevyrovnajú sa ani len ruským ulánom. Dýka, kterou kozáci bo­jujú, je slabou, nemotornou hračkou, ktorá už ztratila svoj význam, neni vstave odolať sil­ným attakom a úderom šablí našich husárov.

— Terez sa veľa hovorí aj o finnských plukoch. A ono sú to nie finnské pluky, lež z číro-čistých Rusov rekrutované, vo Finnsku le­žiace čaty. Opravdových Finnov a Poliakov ne­pošlu na exponované miesta, lebo dobre po­znajú ich city. Bol som očitým svedkom jed­noho prípadu, ktorý veľmi charaktetisuje jed­notu ruskej armády. Vo vrškovatom kraji sme na­predovali, keď sme na jednej table medzi ku­kuricou odrazu nadabili asi na tri kompanie ruskej pechoty. Chytro sme ich obkolesili a naši pešiaci začali páliť na nich. Keď začali útočiť, odrazu počuli sme rumunské slová. Je­don ruský poddôstojník volal na nás po ru­munsky :

— Nebantujtenás, veď sme vašimi bratmi! Čatu sme ešte užšie obkolesili a keď sme

ich odzbrojili, vtedy sme zvedeli, že sú to Ru­muni z Besarabie, ktorí tvrdo čakali príležitosť, aby sa mohli ku nám pripojiť. Veď Rusi po­tlačili kedysi ich slobodnú vlasť. Ruskí vojaci ru­munskí s oduševnenosťou radosťou prešli k nám a len o to nás prosili, aby neboli vojenskými zajatcami, lež aby jako vojaci mohli bojovat proti tej armáde, ku ktorej ešte len pred štvrľ-hodinou patrili.

Ďalšie rozprestretie osobnej pre­mávky na štátnych železniciach.

Direkcia uhorských kráľovských štátnych železníc pod č. 238937/1914 uverejňuje novší oznam o ď a l š o m r o z p r e s t r e t i č i a s t o č n e j o b č i a n s k e j o s o b ­n e j p r e m á v k y n a č i a r a c h u h o r ­s k ý c h k r á ľ o v s k ý c h š t á t n y c h ž e l e z n í c . Dla oznamu na uh. krá!, štát­nych železniciach krém sdělených už čiar ob­medzená občianska osobná premávka je uve­dená ešte na niže uvedených h o r n o u h o r ­s k ý c h čiarach, kde chodia nasledovné vleky;

Na čiare F e 1 e d—T i s z o 1 c z medzi Feledom a Tiszolczom chodia vlaky č. 8111, 8142, 8101, medzi Feledom a Nyustya-Liké-rom vlaky č. 8112 a 8143, medzi Feledom o Rimaszombat vlaky č. 8161, 8162, 8169, 8164 a 8147.

Na čiare B á n r ó v e—D o b s i n a vla­ky č. 7611, 7614,7641, 7601, 7604 a 7612.

Na čiare B á n r é v e—Ó z d vlaky č, 7902, 7903, 7904, 7905, 7906 a 7907.

Na čiare P e 1 s ô c z—M u r á n y-a 1 j a vlaky č. 7711, 7714, 7715 a 7716.

Na čiare P e 1 s ô c z—N a g y s z a b o i vlaky č. 7812, 7813, 7814, 7815 a 7816.

Na čiare R i m a s z o m b a t—P o 1 tát vlaky č. 6011, 6014, 6013 a 6016.

Na čiare L i p ó t v á r — P o z s o n ' vlaky č. 5311, 5309, 5313, 5314, 53ltí 5312, 5318 a 5341.

Pred raňajkami pol pohára Oži vanie tejto vody Jo pravým polehnaniia pr»

ricasený Salúdofe z a 3—3 hodiny uvedie do p o -

riadlru H a l * fl&Slut 40

b a l .

NTa čiare S z e r e d—N a g y s z o m b a t vlaky č. 5401,5402, 5403, 5404, 5413 a 5406.

Na čiare P á r k á n y n á n a—G a r a m-b e r z e n c z e vlaky č. 4201, 4203, 4202 a 4206.

Na čiare C s a t a—B a l a s s a g y a r -m a t vlaky č. 6511, 6513, 6512 a 6502.

Na čiare A s z ó d — L o s o n c z vlaky č. 6712, 6702, 6704, 6713, 6711 a 6701.

Na čiare É r s e k u j v á r—N é m e t-p r ó n a medzi Érsekujvárom a Németprónou vlaky č. 4401, 4405, 4402 a 4406, medzi Ér­sekujvárom a Nagytapolcsányom vlaky č. 4412 a 4403.

Na čiare N y i t r a—L i p ó t v á r vlaky č. 4702, 4703, 4706 a 4705.

Na čiare H ó 1 a k—T r e n c s é n t e p 1 i c z—V 1 á r a p a s s vlaky č. 5503, 5511 5502 a 5512.

Na čiare Ú j k o m á r o m—P o z s o n y-ú j v á r o s medzi Újkomárom a Pozsonyúj-városora vlaky č. 5602, 5606, 5601 a 5601 a 5603, medzi Újkomárom a Dunaszerdahelyoín vlaky č. 5611 a 5604, medzi Dunaszerdahe-lyom a Pozsonyújvárosom vlaky č. 5612 a 5615.

Na čiare P o z s o n y—S z a k o 1 e z a vlaky č. 5702, 5708, 5701 a 5707.

Na čiare K i s t e r e n y e — M á t r a n o -v á k—H o m o k t e r e n y e vlaky č. 7112/5964, 5965, 5966, 5967, 5968 a 5969.

Na čia'.'e L o s o n c z—G á e s vlaky č. 6312, 6311, 6314, 6313, 6316 a 6315.

Na čiare L o s o n c z—R i m a k o k o v a vlaky č. 6411, 6413, 6412 a 6416.

Na čiare I p o l y b e r z e n c z e—K a-t a 1 i n h u t a chodia všetky vlaky.

Na čiare Z ó-.l y o m —T i s z o 1 e z vlaky č. 6664, 6620, 6602, 6612, 6614, 6601, 6617, 6615, 6663, 0613 a 6665.

Na čiare B r e z n ó b á n y a—V e r e s-k ô chodia všetky vlaky.

Na čiara G a r a m b e r z e n c z e— S e l m e c z b á n y a vlaky č. 6963, 6901 C902 a 6914.

Na čiare g a r a m vlaky

Na čiare H e r m á n d p 6718; 6711 a 6713."

Na čiare M i s k o 1 c z s z. p. T o r n a—K a s s a vlaky č. 8402/8412, 8411, 8416, 8417 a 8401/8413.

Na čiare S z e p s i — M e c z e n z é f vlaky č. 8502, 8504, 8512, 8511, 8501, 8503 a 8505. i

Direkcia uhorských královských štátnych železníc o uvedení občianskeho vozného po riadku na ostatných čiarach, ako aj o uvedení ďalších vlakov vydá novšie zprávy.

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotJza.

Z ó l y o m b r é z ó — K i s-č. 9001, 9013, 9010 a 9002. B e s z t e r c z e b á n v a -

a p i r g y á r vlaky č. 6714,

u.— 8414,

Najdokolanejšie a každému cieľu zodpovedajúce

vedia garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na šijacie stroja

Bíidaisesí, WLS Izabeila-ftér 3. Tiež dávam na vedomie, že bársjaků šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúviijte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze předat Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

a č.

č.

č.

C.

C.

803

804.

805

806

410.

705

v hodinárskom priemysle už od viac rokov je známka „IKO" precísnych hodiniek z vlastnej protokolovanej švajčiarskej dielne na hodiny "kresťanského svetového vývozného domu H. Suttnar, Laibach No 915. Každé hodinky sú majstrovským dielom punktovnosti, spoľahlivosti a trvácnosti a zázrakom v lacnote, lebo hodinky bez provísie priekupcom predávajú sa za pô­vodné fabričné ceny rovno súkromníkom.

Ženské hodinky, ocelové alebo niklové Strieborné ženské hodinky, 6 rubínov . . Strieborné ženské hodinky, 6 rubinov, pevné puzdro . » . Strieborné ženské hodinky, 6 rubinov, gravirovanó puzdro, so zlatým okrajom . . . . Niklové patent Roskopf hodin­ky, 36 hodín idú . . . . Niklové kotvové Roskopf-hodin-ky na kameňoch bežiace . .

K

K

7'90

9.50

K 10.50

K 13-—

K

K

4-10

5.90

501

449,

Č. Č.

Č.

C.

Zvlášteploché niklové gavalier­ske hodinky s dvojitým pláäfom Postriebrené patent-Roskopf-hodinky, pekne gravírovaný dvojitý plást . . . . . .

698. Niklové cylindrová remont. . . 518. Zvláště ploché nikl gavalierske

hodinky, najmodernejší fasón. 851. Strieborná okrúhla pancierová

retiazka 50 grammov . . . . Niklová retiazka . . . . .

24. Am. double-zlatá retiazka, eleg. fasón, zostanú trvácne pekné

K 8'80

K K

K

K E

7-20 5-50

7-50

e*— ľ—

E 5-50

R o z p o s i e l a n i e na dobierku

Každé hodinky sú čo najpresnejšie repasované. Suttnerove hodinky na vlas až na sekundu presne idú. v pánskych a ženských hodinách, , , n •

ser r e t i ^ s a ^ Ä h z l a - w statnom cenníku! ,iebo za vopred poslaný obnos, N e z o d p o v e d n é sa zamení alebo pe­

niaze sa vrátia. — Adressa:

Vlastná dielňa na hodiny vo Švaj­čiarsku. Hlavné

zastupitelstvo ho­dinářské] dielne

„Zenith".

Skvoslesý c e n n í k

na požiadanie zdarma

a franko.

H. Sttttnér'ľLaikchNr. 915. Kresťanský s šrotový vývozný dom.

— SvelfflcSuýrny Žiadna filiálka.

p r e d o d á v a n i e l e p š í c h h o d í n . — Žiadna filiálka.

^S^^S^^^SSS^ä^SS^^^^SmB!^S^SB!^^f^S iSZiaSSSl

Xs&QS&Ó

posteľné perie I • k i l o h n o d t h o , d o b r é ­

h o , d r i <•» p a n o h o p a r i a S K., lepšieho 2.40 K., p r i-Bia p o l o b i e l o h o 2.60 K., M o l u h o é K., b i c l o k o p a p e r i s t é h o 5.10 K., 1 kilo v a l m i j e m n é ho, gna-h o b i e l s h o , d r i a p a n é -

' b o 6.40 K., 8 K., 1 kilo p á p e-r i a, nnedého S K., 1 K., bieleho, jemného 10 K., nanajvýš jomnóhQ p á p o r i a i p o d p ŕ s 12 K. P i l o b j e d n a c í

• o ä 5 k g. f r a n k o . ISotovo p e r i n y .

Z htwto tkaného červeného, modrého, bieleho alebo Šitého n»n-kingu, l d u o h n a , ISO cm. dUiá, asi 120 cm. iiroiía, s p o l u • 2 p o d u S k a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 00 cm. fiiroká na­plnené novým hnedým, velmi tr.-ftcim páperistým p o s t e ľ ­n ý m p o r i m 16 K., p o l o p i p e r í m 30 K., p á p e r í m 24 K.,j o d n o t l i v á d u c h n a 10 K., 12 K., U K., 16 K., J e d n a p o d u í k a 8 K.,8.60 K., 4 S., D u c h n y 800 cm.

H dlhé, 140 cm. Široké, 18 K., U.70 K., 17.80 IC, 21 E., p o-d a i k y 80 cm, dlhé, TO cm. Široké, 4.50 K.. 8.20 K., 6.70 K., s p o d n é d u c h n ý so silného. Strefovaného gj-ádlu 180 cm.

ýi, 116 cm. Široké 12.30 K., 14.80 K. Rozposielanie na dobiorku LÍÚS od 13 korán franko. Zámena dovolená, sa nuodporedné

"sa peniaso vritix.

K „ y

Podivuhodne lacsié ohrady! Domáci výrobok!

Najlacnejší ^ prameň kúpy pcsíclaélio peria ! I N a j l a c n e j š i e c e n y . 1 kilo husacieho pena ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 b., lepšieho 2 koruny a 3 k o r u n y ; dnapané husacie perie, šedé, dobré po kile 1 koruna SO h., lepšie 2 koruny 40 h , prima poloíiele 2 koruny 80 h., bie'o

koruny ; biele páperjsté perie 1 kilo 5 koiún, velrni cmnč biele pnpcnslé perie 1 kilo G korún 40 b a 8 ' " . U P - 7 ; X h ! o P á P « i a šedého (i a 7 korún, jemného

.i.eleiio 10 korun, najjemnejšieho pápjria -rood prš 12 i-orun Rozposielanie vočnúc od ô Ulov franko. Ne*od-povadajuce sa zamení aietyo peniaze na požiadania sa i-ratia. I Z I D O R B A C H S E J J , t e u a a } 3 ó ô í , Dob-utca3,

Telelon 12a—3 5.

Nepoéeíné listy uznania dokazujú výfečnost patent. S Ĺ a B g a r í a d r ô t o v é h o p l e t i v a ,

ktoré je neprovýšitelné. Hotoví sa z galvanisovaného drôtu I Cena Štrorcovér-> raetm 82 halierov a ř r í s . Možno objednat ji

u jediného doräbaiela:

M0.ideikk.e3p a { fabiika na drótovÓ plttivá a ohrady

B e a ' / a p e s t , W2I8-, U t ä ä í - ú t 4 8 / 2 8 . punkloVni a rýchla obsluha! — Obrázkový cenník 3

Prešporský Seohofsioi? bylinný balsam ľss^^s^rr^

proti z a p e c e m a , z lócra t r á v e n i u , po-čoäovym neduhom, lenivost i Crlov, ko­lika, elntej žila attí., je pravý ieo t

ochrannou rnamkoi; raka-. "• Dostat a d c r á b s l e l a "

LADISLAVA F0LBES [ c t x á r e ň k Č e r v e n é m u r a k o v i

P r e š p o r o k , P o z s o n y , ô. 1. C EhUanío n a dobloi-Ira f r a n k o K 4.CO.

Z a o b s a h i n s é F t o ' f . p e á a k e i ä ' n o n í ' a o~d p © v &ň a á. Tlačené na rotačnom stroji knihtb ňňastinrirskej snoločno i-., r

t a