Učebné osnovy ISCED I - zskrupina.edupage.org · Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné Sú to učebnice, odborná

Základná škola Jozefa Cígera Hronského

Školská ulica 10, Krupina

Učebné osnovy ISCED I

Príloha

2014

1

Obsah

Obsah ......................................................................................................................................... 1

Rámcový učený plán ................................................................................................................. 3

Učebné osnovy ........................................................................................................................... 4

PREDMET: Slovenský jazyk a literatúra/SJL ................................................................... 5

1. ROČNÍK .................................................................................................................................................... 7

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 11

3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 15

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 20

PREDMET: Anglický jazyk/ANJ ...................................................................................... 26

1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 27

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 30

3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 32

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 35

PREDMET: Prírodoveda/PRI............................................................................................ 39

1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 40

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 42

3.ROČNÍK ................................................................................................................................................... 44

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 48

PREDMET: Vlastiveda/VLA ............................................................................................. 61

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 62

3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 65

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 68

PREDMET: Náboženská výchova – katolícke náb./NAV kat. ........................................ 72

1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 74

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 75

3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 76

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 77

PREDMET: Náboženská výchova – evanjelické náb./NAV ev. ...................................... 79

1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 80

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 80

3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 81

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 81

PREDMET: Etická výchova/ETV .................................................................................... 83

1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 84

2.ROČNÍK ................................................................................................................................................... 86

3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 88

4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 89

PREDMET: Matematika/MAT.......................................................................................... 92

1. ROČNÍK ................................................................................................................................................. 94

2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 97

3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 100

4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 104

PREDMET: Informatická výchova/INV ......................................................................... 109

2. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 110

2

3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 113

4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 116

PREDMET: Pracovné vyučovanie/PRV ......................................................................... 120

4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 121

PREDMET: Výtvarná výchova/VYV .............................................................................. 126

1. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 130

2. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 133

3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 136

4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 138

PREDMET: Hudobná výchova/HUV .............................................................................. 141

1. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 143

2. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 145

3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 147

4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 150

PREDMET: Telesná výchova/TEV ................................................................................. 153

3

Rámcový učený plán

VZDELÁVACIA

OBLASŤ

PR

ED

ME

T

1.ročník 2.ročník 3.ročník 4.ročník SPOLU

ŠtV

P

Šk

VP

ŠtV

P

Šk

VP

ŠtV

P

Šk

VP

ŠtV

P

Šk

VP

ŠtV

P

Šk

VP

Jazyk

a komunikácia

SJL 8 1 6 2 6 2 6 2 26 7

ANJ 0 2 0 2 3 0 3 0 6 4

Príroda

a spoločnosť

PRI 0 2 1 0 1 1 1 0 3 3

VLA 0 0 1 0 1 0 1 1 3 1

Človek

a hodnoty ETV

NAV 1 0 1 0 1 0 1 0 4 0

Matematika

a práca

s informáciami

MAT 4 0 4 1 3 2 3 2 14 5

INV 0 0 1 0 1 0 1 0 3 0

Človek

a svet práce PRV 0 0 0 0 0 0 1 0 1 0

Umenie

a kultúra

VYV 1 0 1 0 1 0 1 0 4 0

HUV 1 0 1 0 1 0 1 0 4 0

Zdravie

a pohyb TEV 2 0 2 0 2 0 2 0 8 0

DOTÁCIA HODÍN 17 5 18 5 20 5 21 5 76 20

CELKOVÁ DOTÁCIA

HODÍN 22 23 25 26 96

4

Učebné osnovy

Učebné osnovy tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo

Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. Každý vyučovací

predmet je uvedený všeobecnou charakteristikou predmetu a všeobecnými cieľmi predmetu a ďalej

nasleduje pre každý ročník osobitne:

1. Charakteristiku predmetu v danom ročníku, jeho význam v obsahu vzdelávania.

2. Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie predmetu v danom ročníku. Témy, prostredníctvom ktorých

rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi.

3. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.

4. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné

časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod.

5. Hodnotenie predmetu

5

PREDMET: Slovenský jazyk a literatúra/SJL ŠKOLA: ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina

VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský

VZDELÁVACIA OBLASŤ: Jazyk a komunikácia

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 9 (8 ŠtVP + 1 ŠkVP)

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)


Všeobecná charakteristika predmetu

Jazyk slovenský na 1. stupni základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a

písať je jedna zo základných životných kompetencií. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby,

získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal žiak zvládať na elementárnej úrovni.

V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením.

Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a

knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a formovania

národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok

dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic

(latinka) s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci

vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie,

vedia sa ospravedlniť poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

Časovú dotáciu vyučovacích hodín v rámci školského vzdelávacieho programu sme navýšili

s cieľom posilniť čitateľskú gramotnosť v jednotlivých ročníkoch a zložkách predmetu. Našou úlohou je

klásť dôraz nie len na čítanie umeleckých ale aj vecných textov, zamerať sa aj na čítanie s porozumením

nesúvislých textov (mapy, grafy a pod.), pričom budeme využívať rôzne techniky, formy a stratégie čítania

s porozumením (napr. informatívne čítanie, zážitkové čítanie, dramatizácia textu) a posilníme

medzipredmetové vzťahy v rámci čitateľskej gramotnosti.

Všeobecné ciele predmetu

Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich

myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť

jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom

nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým:

osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),

poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,

osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,

osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma,

získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka,

osvojiť si návyky správnej výslovnosti,

poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,

prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,

jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,

viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej).

Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i

písomnom prejave sú rôzne. Záleží na tvorivosti učiteľa, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre

daný druh učiva, s ohľadom na toho ktorého žiaka.

6

Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v

praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak

uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.

Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak sa bude smerovať k hlbšiemu poznaniu

materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať,

budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.

Kompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania materinského jazyka, a

ktoré sa opierajú o kľúčové /základné/ kompetencie. Zaraďujeme sem:

Poznávacie a rečové kompetencie

Percepčno-motorické zručnosti

čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike

odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

Zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi

V písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník ZŠ

Analytické zručnosti

Fonologické schopnosti – analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova, slabiky, identifikácie

rýmu a aliterácií

V prípravnej etape nácviku čítania vedieť analytickými činnosťami v spojení s využívaním sluchového

rozlišovania hlások určiť prvú hlásku slova. Ovládanie detailnej analýzy slova podriadiť postupne sa

rozširujúcim čitateľským schopnostiam žiakov v šlabikárovom /nácvičnom/ období a to v stúpajúcej

náročnosti od slabík po jednoduché slová.

Tvorivé zručnosti

Porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)

Porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)

Dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner

Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať

krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni

žiaka 1. ročníka ZŠ.

Osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálných javov

Reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ vidí, že žiak sa len veľmi ťažko

naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo podrobne

reprodukovať.

Informačné zručnosti

Naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky (platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej

úrovni)

Komunikačné zručnosti

Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

Vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu

Naučiť žiaka verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.

Pojmy

Písanie:

samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, arabské číslice, písmená: malé, veľké, písané, tlačené

Zvuková stránka jazyka:

slabiky, slová, delenie hlások na samohlásky- spoluhlásky- dvojhlásky,

samohlásky: krátke – dlhé (rozdelenie a názvy len v 2. ročníku ZŠ, v 1. ročníku poznávať

samohlásky len informatívne)

spoluhlásky: tvrdé – mäkké (podobne ako samohlásky)

dĺžeň, mäkčeň, vokáň, bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka

7

melódia vety: oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej

slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ

výslovnosť a výskyt ä

Syntaktická/skladobná rovina:

jednoduchá veta, triedenie viet podľa obsahu na: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie,

želacie a zvolacie

Sloh:

pozdrav, oslovenie, tykanie/vykanie, predstavenie sa, privítanie, rozlúčenie, prosba /želanie,

poďakovanie, ospravedlnenie – ústne, ospravedlnenie s vysvetlením, vyjadriť súhlas – nesúhlas,

blahoželanie ústne/ písomne.

1. ROČNÍK

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň: 9 (8 ŠtVP + 1 ŠkVP) Časová dotácia SJL určená ŠtVP je

posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva

s možnosťou využitia hrových činností najmä v prípravnom a šlabikárovom období. Tiež na počúvanie

čítaného textu, dramatickú výchovu, maľované čítanie, prácu s detským časopisom a pod.

Charakteristika SJL v 1. ročníku ZŠ

Jazyk slovenský v 1. roč. ZŠ sa člení na dve základné zložky čítanie a písanie. To znamená, že jedna

vyučovacia hodina obsahuje obidve zložky. Poradie a dĺžku týchto častí si určuje učiteľ sám v závislosti od

náročnosti preberaného učiva a podľa aktuálnych potrieb triedy. Ak to učiteľ považuje za prospešné, môže

fyzicky náročnejšie písanie rozdeliť v rámci jednej vyučovacej hodiny na dve kratšie časti. Príklady

variabilnosti členenia jednej vyučovacej hodiny jazyka slovenského v 1.ročníku:

1. čítanie – písanie

2. písanie – čítanie

3. písanie – čítanie – písanie

Ostatné zložky slovenského jazyka- literatúra, jazyková výchova a sloh sú organickou súčasťou týchto

dvoch základných zložiek a preto na ne nie sú vyčlenené osobitné hodiny. To znamená, že súbežne s

osvojovaním čítania a písania plní učiteľ ďalšie úlohy vyplývajúce z týchto zložiek:

rozvíja komunikačné a vyjadrovacie schopnosti žiakov so zameraním sa na kultúru jazyka

rozširuje slovnú zásobu žiakov, najmä tým, že sa vo svojom vyjadrovaní neobmedzuje len na okruh slov

doteraz deťom známym, ale postupne zaraďuje i výrazy, ktoré zatiaľ v slovníku detí chýbajú

dbá na čistotu jazyka, najmä prostredníctvom vlastného vzorného vyjadrovania

zoznamuje deti s pravopisnými javmi v rozsahu určenom v časti PÍSANIE.

prostredníctvom vlastného hlasného čítania zoznamuje deti s rôznymi literárnymi útvarmi primeranými

veku , najmä so zameraním na ich citové pôsobenie. Využíva k tomu predovšetkým texty zo šlabikára a

čítanky a inú vhodnú detskú literatúru, najmä od slovenských autorov. Vedie so žiakmi rozhovory o

prečítanom, kladie otázky, dbá na formovanie postojov k čítaniu s porozumením.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie SJL v 1. ročníku ZŠ

Je rozčlenený do troch období: prípravné, nácvičné (šlabikárové), čítankové.

1. Prípravné obdobie

Dĺžka prípravného obdobia trvá 6 týždňov. Základným cieľom prípravného obdobia je pripraviť deti

na proces osvojovania si čítania a písania. V rámci zachovania kontinuity vývinu je dôležité – v rámci

možností - vychádzať z predškolských skúseností žiakov, nadväzovať na doterajšie vedomosti, uplatňovať

ich v učení a ďalej ich rozvíjať.

ČÍTANIE

V súčasnosti sa na vyučovaní čítania v 1. ročníku používajú vzhľadom na platné používané učebnice

dve základné metódy: hlásková analyticko – syntetická a syntetická metóda.

8

V súčasnosti sa vo vyučovaní elementárneho čítania uplatňujú dve metódy vychádzajúce z pôvodnej

analyticko-syntetickej metódy. V pôvodnej analyticko-syntetickej metóde a kladie dôraz na analytické

činnosti s následnými syntetickými činnosťami. Druhá metóda by sa dala charakterizovať ako syntetická

metóda s využitím niektorých najjednoduchších prvkov analytickej metódy. Preto zaradenie základného

učiva v jednotlivých obdobiach nácviku čítania, najmä jeho časové zaradenie, si musí prispôsobiť samotný

učiteľ, podľa toho, ktorú metódu používa.

Rozdielne obsahy prípravného obdobia, ktoré sú uvádzané pri jednotlivých metódach nepredstavujú

súbor povinného učiva, ale ich treba chápať ako prostriedok týchto metód na dosiahnutie cieľa: naučiť sa

čítať.

Pre hláskovú analyticko- syntetickú metódu :

Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti

Analytické činnosti: veta, slovo, slabika,

Grafické znázorňovanie vety

Grafické delenie slov na slabiky

Určovanie pozície hlások v slove

Detailná analýza slova na hlásky – určovanie pozície hlások v slove

Poznávanie písmen

Čítanie slov po písmenách

Pre syntetickú metódu:

Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti

Veta, slovo, slabika – len v praktických činnostiach

Analytické činnosti – len analýza slova na slabiky

v praktických činnostiach

rozlišovanie a určovanie prvej hlásky slova

Cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania

Zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a

sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova

Sluchová syntéza hlások do slabiky

Písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania

Pokusné čítanie slabík a jednoduchých slov

PÍSANIE

Obsah písania v prípravnom období je zameraný na získavanie a zdokonaľovanie predpokladov na

konkrétne písanie v neskoršom - v nácvičnom období. Spočíva predovšetkým v plnení nasledujúcich cieľov:

Systémom uvoľňovacích cvikov zlepšovať predovšetkým predpoklady na

zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov tak, aby žiak mohol v období nácviku písania zvládnuť nároky,

ktoré naň písanie kladie.

Nácvik písania prípravných cvikov, ktoré sú základnými prvkami písmen v postupnosti od

jednoduchých po zložitejšie.

Rozvíjanie analytických schopností – schopností postrehnúť základné čiary a línie v jednotlivých písacích

cvikoch, neskôr i v samotných písmenách, čo eliminuje často neprimerané množstvo cvičného písania.

2. Nácvičné /šlabikárové/ obdobie

ČÍTANIE

Cieľom nácvičného obdobia je osvojovanie si čítania v týchto tematických celkoch:

Využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní pre uľahčenie a urýchlenie chápania princípu čítania

Osvojovanie – čítanie písmen slovenskej abecedy - v závislosti na poradí ako sú uvedené v používaných

platných učebniciach. Detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú otvorené slabiky

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabiky so spoluhláskovou skupinou

Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú viacnásobnú spoluhláskovú skupinu.

Čítanie slabík, slov viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabičné r - ŕ, l – ĺ.

9

Čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov.

Ďalšie ciele plnené v rámci zložky čítanie:

V praktických činnostiach oboznámiť žiakov s funkciou týchto interpunkčných znamienok: bodka,

čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník

V praktických činnostiach rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor.

V praktických a hrových činnostiach viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií

čítania a písania v každodenných životných situáciách

PÍSANIE

Čítanie a písanie nemusí nutne prebiehať súčasne, v zmysle čo čítame, to píšeme. Vo vyučovacom

procese je možné, najmä vtedy, keď je proces nácviku čítania podporovaný písaním veľkých tlačených

písmen neviazať písanie na postup v čítaní, ktorý je prirodzene rýchlejší.

Cieľom písania v nácvičnom období je osvojovanie si písania v týchto tematických celkoch:

Poznámka: Jednotlivé tematické celky v tomto prípade neprebiehajú v časovom slede za sebou, ale súbežne

s čítaním.

Osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy v poradí závislom od používaných učebníc a písaniek

Spájanie písmen do slabík a slov

Odpis písaných písmen, slabík, slov a viet

Prepis tlačených písmen, slabík, slov a viet

Písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania Podporovanie vlastného a tvorivého písania

veľkou tlačenou abecedou

Pravopisné javy:

Správna skladba slova /týka sa vynechávania a zámeny hlások/.

Veľké písmeno na začiatku vety.

Ukončenie oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vety.

Písanie osobných mien.

Označovanie dlhej samohlásky.

3. Čítankové obdobie

ČÍTANIE

Šlabikárovým obdobím je ukončený nácvik čítania a písania. Čítankové obdobie treba chápať ako

obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností (kompetencií), ale najmä obdobím ich využívania pri

čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach.

Ciele čítankového obdobia sú zamerané na:

Zdokonaľovanie techniky čítania

Čítanie s porozumením

Cvičenie správnej intonácie

Voľná reprodukcia prečítaného textu

Vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom /smutné, zábavné, poučné.../ - vnímanie umeleckých

textov rôznych žánrov

Príprava na prechod k tichému čítaniu.

Cieľové kompetencie čítania:

Žiak

pozná a vie prečítať všetky písmená slovenskej abecedy

v praktických činnostiach, pri čítaní vie spájať hlásky do slabík a vie prečítať všetky

typy slabík vyskytujúcich sa v slovách

pri čítaní dlhého menej obvyklého slova si vie pomôcť prečítaním po slabikách bez

zbytočného opakovania slova a bez tichého hláskovania (tzv. dvojitého čítania)

chápe význam prečítaného slova (priradí slovo k obrázku a naopak) – je potrebná

tolerancia k deťom s iným materinským jazykom,

chápe obsah prečítanej vety a krátkeho súvislého textu,

v prípade zabudnutia menej frekventovaného písmena si vie poradiť vyhľadaním

písmena pomocou nápovedného obrázka,

10

pri čítaní rozlišuje pojmy: text, riadok, článok, nadpis,

v praktických činnostiach pozná funkciu interpunkčných znamienok: bodka, otáznik,

výkričník, čiarka, spojovník,

intonačne správne číta izolované krátke oznamovacie a opytovacie vety

PÍSANIE

Ciele písania v čítankovom období sú zamerané na:

Zdokonaľovanie techniky písania.

Odpis a prepis textu.

Písanie podľa diktovania.

Precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník.

Vytváranie kompetencií samostatne sa písomne vyjadrovať.

Cieľové kompetencie písania:

Žiak vie používať písmená písanej abecedy a arabské číslice v nasledujúcich činnostiach:

vie čitateľne napísať písmená písanej abecedy a arabských číslic,

dokáže správne spájať písmená v slovách,

vie z písanej predlohy čitateľne a správne odpísať slová a krátky primeraný text,

v praktických činnostiach (pri písaní) vie členiť vety na slová, slová na slabiky tak, aby výsledkom bolo

správne napísané slovo alebo veta,

dokáže podľa diktovania napísať slová bez vynechávania písmen,

dokáže podľa diktovania napísať jednoduché krátke vety,

vie k známemu obrázku napísať jeho pomenovanie (tzv. autodiktát), bez vynechávania písmen (ostatné

chyby tolerujeme),

vie správne umiestniť dĺžeň,

vlastné mená osôb píše s veľkým začiatočným písmenom,

na začiatku vety píše veľké písmeno,

pri písaní rozlišuje oznamovaciu, opytovaciu a rozkazovaciu vetu.

PRIEREZOVÉ TÉMY

Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v šlabikárových textoch počas celého nácvičného,

šlabikárového aj čítankového obdobia. Uplatňujeme a rozvíjame tieto témy:

- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR

- Environmentálna výchova /ENV

- Mediálna výchova /MEV

- Multikultúrna výchova /MUV

- Dopravná výchova /DOV

- Ochrana života a zdravia /OŽZ

- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP

- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK

Metódy a formy práce

Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný

a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie

jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,

rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych

situáciách s primeranou znalosťou gramatiky.

Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.

Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa

používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.

Kladieme dôraz na počúvanie a čítanie s porozumením, využívame prácu v skupinách, individuálny

prístup, zapájame rodičov formou týždňa hlasného čítania, čítaj svojej hračke, súrodencovi, čítajme spolu.

11

Po prečítaní prvej časti šlabikára pozývame rodičov na akciu Slávnosť šlabikára. K získaniu cieľových

kompetencií využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.

Učebné zdroje

HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Hupsov šlabikár Lipka pre 1. ročník

základných škôl 1. a 2. časť. Bratislava: Aitec, 2014.

HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Pracovný zošit k Hupsovmu šlabikáru

Lipka pre 1. ročník základných škôl. Bratislava: Aitec, 2014.

HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Písanie pre 1.ročník základných škôl –

súbor písaniek. Bratislava: Aitec, 2014.

HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Multimediálny disk k Hupsovmu

šlabikáru Lipka. Bratislava: Aitec, 2014.

Detský časopis, internetové zdroje

Hodnotenie predmetu

Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol

dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame

z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:

http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).

Práce a výstupy žiakov hodnotíme slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou

pochvalou pred kolektívom. Žiak vypracuje 4 pracovné listy a 4 diktáty (každý štvrťrok), ktoré budú

súčasťou osobného žiackeho portfólia. Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu

žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom

mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení,

aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.

2. ROČNÍK

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)

Časová dotácia SJL určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré doplnia časovú

dotáciu zložky SJL - čítanie a literárna výchova zameranej na prácu s mimočítankovou literatúrou.


2. ročník je vstupom do vedomostí a informácií z jednotlivých rovín jazyka / písanie, zvuková

stránka jazyka, pravopis, slohová výchova, výcvik čítania a literárna výchova / . Formuje budúci vzťah

k rodnému jazyku, starostlivosť o jazykovú kultúru, vzťah k jazykovému vzdelávaniu, dôveru v seba

samého, úctu k rodisku, škole a posilňuje pozitívne vzťahy. Realizáciou humanistickej koncepcie výučby

predchádza preťaženosti žiakov. Vyučovací predmet má centrálne postavenie vo vzdelávaní, pretože

vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov.

Hlavným cieľom vyučovania Slovenského jazyka a literatúry je efektívne zvládnutie učiva

v oblasti písania, zvukovej stránky jazyka, pravopisu, slohovej a literárnej výchovy. Z hlavného cieľa

vyplývajú tieto čiastkové ciele:

– naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, naučiť sa jednoduchú úpravu písomných

prác, osvojiť si výslovnostnú normu, cvičiť sa v správnej artikulácií, osvojiť si základy pravopisnej normy /

mäkké a tvrdé slabiky, veľké začiatočné písmena, diakritické a interpunkčné znamienka, používanie

správnych tvarov slov/, naučiť sa analyzovať text , vyhľadávať jazykové javy, triediť ich a vyhodnocovať,

vedieť sa primerane orientovať v jazykových príručkách, naučiť sa reprodukovať text, tvoriť vlastné texty

v ústnej a sčasti aj písomnej podobe, pestovať lásku a úctu k materinskému jazyku, osvojiť si a zdokonaliť

techniku a kvalitu čítania, vytvárať vzťah k literatúre žánrami, ktoré sú mu blízke, uplatňovať integráciu

rozumovej a citovej výchovy s využitím vlasteneckej , environmentálnej, zdravotnej , dopravnej výchovy,

rozvíjať kreativitu a samostatnosť

http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011

12

Obsah zahŕňa rozsah učiva, ktorý sa má žiakovi odovzdať, sprostredkovať ako záväzne, základné

učivo z daného tematického celku, aby sa zabezpečila požadovaná úroveň vzdelávania žiaka v materinskom

jazyku. Ak žiaci zvládnu základné učivo, učiteľ má možnosť diferencovať nároky na žiakov v súlade s ich

schopnosťami a záujmami. Predmet Slovenský jazyk a literatúra v 2. ročníku spája jazykové vyučovanie /

jazykovú zložku, slohovú výchovu, písanie, ktoré nie sú navzájom oddelené ale tvoria integrálnu súčasť/

a literárnu výchovu / čítanie a literárna výchova /

Žiaci veku primeranou formou získavajú základné poznatky z písania, zo zvukovej stránky jazyka,

z pravopisu a morfológie. Javy v slohovej výchove sa preberajú v súlade s jazykovými javmi a s využitím

textov v literatúre s dôrazom na rozvoj komunikačných zručností. Obsahom vyučovania literatúry je súbor

umeleckých ukážok a diel zo slovenskej a svetovej literatúry, ktorý zodpovedá ontogenetickým možnostiam

žiakov – čitateľov.

Stratégie vyučovania (metódy a formy práce) kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť

a organizáciu práce učiteľa. Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa

učiť. Učiteľ si formy a metódy vyberá a používa podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce,

tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára atmosféru , v ktorej sa žiak

môže učiť bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje

sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka

ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.

Metódy: práca s textom v učebnici, v detskom časopise, na tabuli, výklad, predĺžený výklad,

rozličné druhy rozhovorov, nácvik gramatických javov, vysvetľovanie, motivačné metódy, problémové

úlohy, precvičovanie, pozorovanie, grafické znázorňovanie, analýza a syntéza javov sluchom, aktívne

pozorovanie a vnímanie, práca s ilustráciami, vyvodzovanie, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia

a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, ...

Formy: práca žiakov vo dvojiciach, skupinová , individuálna, frontálna práca, diferencovaná práca,

didaktické hry, dramatizácia, prednes, recitácia, experimentovanie, rolové hranie, simulovanie rôznych

situácií, účasť na recitačných a literárnych súťažiach..


Vzdelávací obsah zahŕňa niekoľko vzdelávacích oblastí:

Písanie

V súlade s jazykovým vyučovaním si žiaci zdokonaľujú písomné zručnosti, hygienické a pracovné návyky a

snažia sa dodržiavať základné parametre písma (čitateľnosť, úhľadnosť,

primeranú rýchlosť). Obsah učiva v písaní sa vyučuje integrovane s jazykom a slohom, v rámci čítania a

literárnej výchovy alebo samostatne.

Jazyková komunikácia (gramatika a pravopis a písanie)

obsahuje učivo z fonetiky /zvuková rovina jazyka/, lexiky /významová rovina jazyka/ a syntaxe /skladba

vety/. V učive 2. ročníka sa eliminuje morfologická rovina. Učivo o podstatných, prídavných menách a

slovesách sa presúva do 3. ročníka ZŠ. Učivo: „Všeobecné a vlastné podstatné mená“ sa eliminuje. Vyučuje

sa len v spojitosti s praktickými písomnosťami (list, pohľadnica, adresa) na hodinách písania a slohu.

Zaraďujeme ho ku komunikačným zručnostiam.

Čítanie a literárna výchova – zmeny nastali najmä v kompetenciách, ktoré žiak nadobúda

prostredníctvom tejto zložky. Technická stránka čítania zostáva i naďalej zachovaná. Rozdiel

nastáva v tom, že žiak sa učí predložený text čítať s porozumením.

Komunikácia a sloh je založená na verbálnej i neverbálnej komunikácii. Oblasť verbálnej komunikácie je

zameraná na ústne vyjadrovanie, žiak vie nájsť súvislosť medzi ilustráciou a obsahom prečítaného textu.

Žiak vie vyjadriť svoj názor na ilustráciu v knižke. Vie porozprávať svoj zážitok pred triedou, obecenstvom.

Dokáže usporiadať obrázky podľa časovej a príčinnej súvislosti, vie samostatne porozprávať obsah

jednoduchého textu, reprodukovať rozprávku, povesť a pod.

13

OBSAH UČIVA (viď. tabuľky) Tematický

celok

Hláskoslovie a

pravopis

Slovná zásoba Gramatika Komunikačné

činnosti

Poznávací

cieľ

Hláska

a písmeno

• Rozdelenie hlások:

samohlásky – krátke a

dlhé;

dvojhlásky;

samohláska ä;

slabikotvorné r/ŕ – l/ĺ ;

spoluhlásky – tvrdé a

mäkké.

• i – y ako jedna hláska,

ale dve písmená.

Písanie i/í po mäkkých a

y/ý po tvrdých

spoluhláskach v koreni

domácich slov.

• Písanie

spoluhlások ď, ť, ň, ľ

s mäkčeňom a bez neho

(v domácich slovách

pred e, i a dvojhláskami).

• Písanie veľkých

písmen v menách osôb a

v zemepisných názvoch

z blízkeho okolia.

• Delenie slov

na slabiky

Formou hry so

slovom viesť

žiakov k

pochopeniu, že

slovo sa skladá

zo slabík

a hlások a že je

prostriedkom

na tvorbu vety.

• Spájanie slov do viet.

Formou hier so slovami

tvoriť vety z rozsypaných

slov, obmieňať poradie slov

vo vete, rozširovať a

zmenšovať počet slov vo

vete, obmieňať tvary slov

vo vete, dokončiť začatú

vetu podľa svojej

predstavy...).

• Písanie veľkých písmen

na začiatku vety

a interpunkčných

znamienok na konci vety (bodka, otáznik, výkričník,

tri bodky).

• Hovorenie

Porozprávať o

obrázku, ústne

vyjadriť súvislosť

medzi ilustráciou a

obsahom

prečítaného textu.

Vyjadriť svoj názor

na ilustráciu v knihe.

Porozprávať svoj

zážitok (v dvojiciach,

v skupine, celej

triede).

Usporiadať obrázky

podľa časovej

a príčinnej súvislosti

a porozprávať príbeh

podľa série obrázkov.

• Počúvanie

S porozumením

počúvať inštrukcie

učiteľa a vedieť ich

sformulovať

vlastnými slovami

Počúvať rozprávanie

spolužiakov a vedieť

sformulovať otázku.

• Čítanie

V prečítanom texte

vedieť vyhľadať

informáciu, ktorá je v

ňom explicitne

uvedená.

V prečítanom texte

vedieť vyhľadať

informáciu, ktorá je v

ňom uvedená

synonymným

spôsobom.

Po prečítaní časti

príbehu sformulovať

svoju predstavu o

pokračovaní textu.

• Písanie

Napísať nadpis k

obrázku.

Napísať nadpis k sérii

obrázkov.

Napísať krátku

reakciu na

počutý/prečítaný text.

Ko

mu

nik

ačn

ý

cieľ

• Precvičovať

zrozumiteľnú výslovnosť

hlások ako predpoklad

efektívnej komunikácie.

• Spresňovať výslovnosť

hlások.

• Spresňovať výslovnosť

krátkych a dlhých

samohlások (uvedomene

používať kvantitu na

rozlíšenie významu

slov).

• Poznať vzťah medzi

písaním a výslovnosťou

samohlásky ä.

• Získať základy

fonetického a slabičného

pravopisného princípu

pri písaní domácich slov.

• Použiť vlastné mená

v písaní adresy.

• Delenie slov

na slabiky

využívať pri

rozdeľovaní

slov na konci

riadku (len

otvorené

slabiky).

• Zmenou

hlásky/písmena

alebo slabiky

v slove utvoriť

nové slovo

a poznať jeho

význam.

• Pri overovaní

pravopisu

a poznávaní

významu slov

používať

slovníky

a encyklopédie

(tlačené aj

elektronické).

• V ústnom prejave

melódiou zreteľne

ohraničiť výpovede. •

Pri čítaní

a v spontánnom prejave

rozlíšiť melódiu

oznamovacej,

opytovacej,

rozkazovacej a želacej

vety.

• Porovnať podobnosti

a rozdiely medzi vetami

s rozdielnym počtom

slov a s rozdielnym

poradím slov.

• Vedieť sformulovať

otázku

k prečítanému/počutému

textu.


oznamovaciu vetu ako

reakciu na počutý alebo

prečítaný text.


želanie a vyjadriť svoj

pocit.

• Pomocou zvolacej

vety vyjadriť emócie.

14

Kľú

čov

é

ko

mp

eten

cie

• Komunikačná

Osvojiť si základy princípu zdvorilosti a kooperácie v každodennej

komunikácii (pozdrav, oslovenie, vedieť prevziať slovo v dialógu v skupine,

predstaviť sa, prosba, poďakovanie, ospravedlnenie; základy neverbálnej

komunikácie: nadviazať očný kontakt, vhodný postoj a gestá pri hovorení pred

skupinou spolužiakov)

• Kognitívna

Analyzovať celok na časti a syntetizovať časti do celku (text – veta – slovo –

slabika – hláska).

Formou hier s hláskami a písmenami, slovami a vetami rozvíjať fluenciu,

flexibilitu a originalitu myslenia.

Učiť sa vyhľadávať informácie o jazyku v tlačených slovníkoch

a encyklopédiách, aj v elektronických zdrojoch.

Získať bázovú gramotnosť, rozvíjať základy funkčnej gramotnosti.

• Sociálna

Participovať na spoločnej komunikácii i na spoločnej činnosti.

PRIEREZOVÉ TÉMY

Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v čítankových textoch, v slohových témach

a v učebniciach slovenského jazyka. Uplatňujeme a rozvíjame tieto témy:












jazykové a rečové zručnosti, t.j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,


situáciách s primeranou znalosťou gramatiky.




Z organizačných foriem sa využíva frontálna a individuálna práca so žiakmi, v skupine a vo dvojici.

Od 2. ročníka sa venuje zvýšená pozornosť hlasnému čítaniu, čítaniu s porozumením v slovenskom jazyku a

rozvíjaniu slovnej zásoby. Uplatňujeme aj tiché čítanie, informačné čítanie, výberové čítanie, študijné

a rekreačné čítanie.

Zameriavame sa na počúvanie a čítanie s porozumením, využívame prácu v skupinách, individuálny

prístup, zapájame rodičov formou týždňa hlasného čítania, čítaj svojej hračke, súrodencovi, čítajme spolu.

K získaniu cieľových kompetencií využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.

Nacvičujeme a prezentujeme divadielka v rámci školy.

Učebné zdroje

HIRSCHNEROVÁ, Z. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník základných škôl. Bratislava: Aitec, 2013.

HIRSCHNEROVÁ, Z.: Slovenský jazyk pre 2. ročník základných škôl – pracovný zošit Bratislava: Aitec,

2013.

HIRSCHNEROVÁ, Z.: Písanie a slohové cvičenia 2, 1. a 2. zošit. Bratislava: Aitec, 2013.

NOSÁĽOVÁ, M. – DIENEROVÁ, E. – HIRKOVÁ, A.: Čítanka pre 2. ročník základných škôl, Bratislava:

Aitec, 2011.

15

LACKOVÁ, Z. – AGALAREVOVÁ, P.: Čítanka pre 2. ročník základných škôl – pracovný zošit, Bratislava:

Aitec, 2011.

KOVÁROVÁ, D. – KURTULÍKOVÁ, A.: Mimočítankové čítanie – pracovný zošit pre 2. ročník základnej

školy, Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana, 2012.

Detský časopis, školská knižnica, internetové zdroje

Hodnotenie predmetu

Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického

pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:


Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty,

pracovné listy, čítanie, diktáty a komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov

schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň

vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).

3. ROČNÍK


Časová dotácia SJL určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú zamerané na

jazykovú zložku SJL.


Cieľom jazykového vyučovania v treťom ročníku je naučiť žiakov nie len základné pojmy a poučky,

ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich

rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka.

Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k ním kladný

vzťah.

Spoločenské ciele: Osvojením materinského jazyka ako nástroja poznávania a pretvárania skutočnosti sa

formujú základné vzťahy dieťaťa k domovu, k vlasti, k národnej kultúre. Prostredníctvom materinského

jazyka vrastá dieťa do národnej pospolitosti a jej kultúrnych hodnôt. Pri oboznamovaní s jazykom, pri

poznávaní jeho komunikatívnej funkcie a pri oboznamovaní s umeleckými ľudovými a umelými výtvormi sa

formujú základné postoje ku skutočnosti.

Vzdelávacie ciele: Cieľom vyučovania slovenského jazyka je predovšetkým:

osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),

poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,

osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,

osvojiť si základné pravidlá pravopisu,,

získať základné poznatky po zvukovej stránke jazyka,

osvojiť si návyky správnej výslovnosti,

poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,

prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,

jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,

viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej).

Výchovné ciele: Veľkú príležitosť na výchovné pôsobenie dáva slohová výchova, a to prostredníctvom

vhodnej voľby tém, v rámci ktorých sa výrazne uplatňuje citová a vôľová výchova.

Slovenský jazyk a literatúra v treťom ročníku pozostáva z troch zložiek:

I. Jazyková zložka

II. Čítanie a literárna výchova

III. Komunikačná zložka – sloh


16



Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 4(3 ŠtVP + 1 ŠkVP)

POJMY: Abeceda. Slovník. Druhy slovníkov. Encyklopédia .Telefónny zoznam.

Obsah: Tlačené a písané písmená abecedy. Radenie slov podľa abecedy. Názvy písmen. Vyhľadávanie slov

v slovníku podľa abecedy.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda tlačenú a písanú podobu abecedy. Vie zoradiť slová v abecednom

poradí. Vie správne pomenovať všetky písmená. V slovníku vie vyhľadať slovo podľa abecedy. Podobne i v

encyklopédií alebo telefónnom zozname.

POJMY: Slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ. Písanie a výslovnosť spoluhlások l, ĺ a r, ŕ.

Obsah: Slovo, slabika. Rozdeľovanie slov na slabiky. Vytváranie slov prostredníctvom slabikotvorných

slabík.

Cieľové kompetencie: Žiak suverénne rozdeľuje slová na slabiky, zo slabík vie utvoriť slová. Vie, že

spoluhláska l, ĺ a r, ŕ môže nahradiť samohlásku a vytvoriť slabiku.

POJMY: Obojaké spoluhlásky b, m, p, r, s, v, z, f.

Obsah: Spoluhlásky rozdeľujeme na tvrdé, mäkké a obojaké. Názvy obojakých spoluhlások. Pravopis po

obojakých spoluhláskach.

Cieľové kompetencie: Žiak vie rozoznať obojaké spoluhlásky. Vie ich vymenovať. Vie, že po obojakých

spoluhláskach píšeme alebo i, í alebo y, ý.

POJMY: Vybrané slová

Obsah: Definícia vybraných slov. Pravopis vybraných slov vo všeobecnom ponímaní. Príbuzné slová.

Vybrané slová po obojakej spoluhláske f neexistujú.

Cieľové kompetencie: Žiak vie zadefinovať vybrané slová. Vie povedať aké i, í alebo ý, ý píšeme vo

vybraných slovách. Naučí sa rozoznávať vybrané slová a príbuzné slová.

POJMY: Vybrané slová po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z. Príbuzné slová.

Obsah: Obsah učiva spočíva v ovládaní vybraných slov po jednotlivých obojakých spoluhláskach (okrem

spoluhlásky f). Odvodzovanie a tvorenie príbuzných slov. Pravopis vybraných slov a príbuzných slov.

Cieľové kompetencie: Žiak si postupne osvojuje pravopis vybraných slov. Vie, v ktorých slovách sa píše y,

ý. Vie správne uplatniť pravopis v príbuzných slovách. Vie vybrané slová používať nielen v izolovaných

slovách, ale aj v iných slovných spojeniach a v textoch.

POJMY: Podstatné mená. Všeobecné a vlastné podstatné mená.

Obsah: Vyvodiť definíciu podstatných mien na konkrétach. Rozdelenie podstatných mien na všeobecné a

vlastné. Pravopis vlastných podstatných mien.

Cieľové kompetencie: Žiak vie zadefinovať podstatné mená. Vie sa na ne opýtať správnou otázkou. Vie ich

nájsť v cvičeniach, v jednoduchých textoch. Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená. Vie uplatniť

správny pravopis vo vlastných podstatných menách - osôb, zvierat, miest a obcí, vrchov, riek, potokov,

štátov, svetadielov...

POJMY: Slovesá. Synonymá. Prídavné mená. Antonymá.

Obsah: Vyvodiť jednoduchú definíciu slovies. Definícia prídavných mien. Vyvodenie pojmu

z akostných prídavných mien.

Cieľové kompetencie: Žiak pozná funkciu slovies v texte. Tvorí synonymá. Žiak vie zadefinovať prídavné

mená. Vie vyhľadať prídavné mená (akostné) z cvičení, z textu. Vie tvoriť antonymá.

POJMY: Zámená.

Obsah: Definovať zámená. Vychádzame zo skúsenosti, že žiaci používajú v bežnej komunikácii zámená,

napr. ja, ty, on, ona, my, vy, oni, ony, ten, tá, to, tí, tie, moje, tvoje, naše, vaše. Žiakov neučíme delenie

zámen, iba ich naučíme prakticky ich vyhľadať v cvičeniach, v textoch a pod.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda krátku definíciu zámen. Vie vymenovať bežne používané zámená v

praxi. Vie ich vyhľadať v cvičeniach alebo v texte. Vie ich používať pri komunikácii s inými osobami.

POJMY: Číslovky

Obsah: Definovať číslovky. Podobne ako pri slovnom druhu zámená aj pri číslovkách vychádzame zo

skúsenosti žiakov s týmto slovným druhom. Žiaci od 1. triedy používajú číslovky v matematike. Pri definícii

17

vychádzame z poznatkov žiakov o číslovkách. Môžeme spomenúť číslovky základné aj radové, ale

nevyžadujeme, aby tieto pojmy žiaci ovládali.

Cieľové kompetencie: Žiak pozná a vie povedať jednoduchú definíciu čísloviek. Žiak vie vyhľadať

základné, radové alebo iné číslovky, ktoré pozná alebo sa s nimi stretol v praxi v cvičeniach, v textoch. Žiak

vie v bežnej komunikácii používať slovný druh – číslovky. Vie správne napísať číslovky do 1000. Vie

správne uplatniť ich pravopis v texte.



POJMY: Literatúra pre deti

Obsah: Literárne texty sú zamerané na zvládnutie techniky čítania, na porozumenie prečítaného textu.

Obsahujú témy prírodných motívov spojených s jesenným dozrievaním a

s tematikou školy.

Cieľové kompetencie: Vie vymenovať knihy pre deti a mládež, ktoré pozná z domu alebo knižnice. Pozná

niektorých významných detských autorov. Vie porozprávať krátky dej z prečítanej knihy alebo vie povedať

jej obsah.

POJMY: Poézia. Próza. Verš. Odsek.

Obsah: Rozdelenie literatúry na poéziu a prózu. V súvislosti s poéziou naučíme žiakov pojem verš.

Cieľové kompetencie: Žiak vie rozoznať poéziu od prózy. Vie v literárnom texte identifikovať verš. V

prozaickom útvare rozozná odseky.

POJMY: Ľudová slovesnosť. Pranostika. Ľudová rozprávka. Prirovnanie.

Obsah: Krátke ľudové útvary. Pojem pranostika – vysvetliť, zoznámiť žiakov so známymi pranostikami.

Vychádzame z poznatkov zo života, z prírody, prírodných úkazov a javov. Naučiť žiakov pojem

prirovnanie, vedieť v literárnych útvaroch nájsť príklady na prirovnanie.

Cieľové kompetencie: Žiak vie čo je ľudová slovesnosť a ktoré literárne útvary obsahuje. Pozná pranostiku.

Svojimi slovami ju vie charakterizovať. Vie vyhľadať pranostiku a niektoré najznámejšie si aj zapamätá a

vie ich povedať. Ovláda pojem ľudová rozprávka. Žiak ovláda pojem prirovnanie. V texte vie vyhľadať

prirovnanie.

POJMY: Autorská rozprávka. Hlavná postava. Vedľajšia postava.

Obsah: Autorská rozprávka – zoznámiť žiakov s pojmom autorská rozprávka. Naučiť pojem. Žiaci čítajú

rozprávky nielen v učebnici, ale vyhľadávajú ich aj v časopisoch, v školskej knižnici, doma. Všímajú si

členenie rozprávky ako literárneho útvaru. Vedia vymenovať mená svetových rozprávkarov. Vedia

vymenovať názvy rozprávok.

Cieľové kompetencie: Žiak pozná pojem autorská rozprávka. Pozná rozdiel medzi ľudovou a autorskou

rozprávkou. Vie prakticky nájsť príklady autorskej rozprávky. Pozná členenie textu rozprávky a vie

pomenovať jej výchovný cieľ. Pozná hlavnú a vedľajšie postavy rozprávky.

POJMY: Príslovie. Porekadlo.

Obsah: Rozšírenie vedomosti o nové literárne útvary ľudovej slovesnosti – príslovie, porekadlo. Vedieť, že

príslovie obsahuje na konci poučenie. Žiak ho vie výchovne využiť.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem príslovie a porekadlo. Vie vyhľadať príslovia a porekadlá v

čítanke. Šikovnejší žiaci môžu priniesť krátke útvary ľudovej slovesnosti aj z domu, prípadne z knižnice.

Žiak vie povedať výchovný cieľ príslovia.

POJMY: Povesť. Hlavná myšlienka.

Obsah: Naučiť žiakov pojem povesť. Oboznámiť ich s viacerými druhmi povesti. V tomto ročníku je

potrebné dbať na vhodný výber. Povesti by mali byť jednoduchšie na pochopenie hlavnej myšlienky a

nemali by obsahovať prvky naturalizmu. Výchovné využitie povesti.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem povesť. Vie, že existuje viac druhov povesti. Vie v povesti určiť

hlavnú myšlienku.



POJMY: List. Oslovenie. Podpis.

Obsah: Písomné členenie listu. Oslovenie, úvod, jadro, záver, podpis. (V rámci opakovania, zopakovať

správne napísanie adresy.)

18

Cieľové kompetencie: Žiak rozozná časti listu. Vie písomne zoštylizovať jednoduchý list. Ovláda pravopis

oslovenia. Vie sa podpísať svojim menom, prípadne priezviskom.

POJMY: Osnova. Úvod, jadro, záver. Časová postupnosť.

Obsah: Rozprávanie zážitku z prázdnin alebo inej udalosti. Porozprávať príbeh podľa osnovy (úvod, jadro,

záver). Časová postupnosť.

Cieľové kompetencie: Žiak vie porozprávať udalosť alebo zážitok podľa osnovy. Pri rozprávaní dodržať

časovú postupnosť.

POJMY: Oznam. SMS, e-mail, korešpondenčný lístok.

Obsah: Písomné odovzdávanie informácií prostredníctvom mobilu, elektronicky, písomne.

Cieľové kompetencie: Žiak vie napísať jednoduchý oznam prostredníctvom SMS správy, e-mailom alebo

klasicky prostredníctvom korešpondenčného lístka. Vie správu sformulovať tak, aby obsahovala základné

informácie.

POJMY: Inzeráty nachádzajúce sa v tlači.

Obsah: Vyhľadávanie inzerátov v tlači. Písanie inzerátov.

Cieľové kompetencie: Žiak vie vyhľadať inzerát v časopise, v novinách alebo v reklamných tlačovinách.

Vie sformulovať krátky inzerát - písomne.

POJMY: Reklama. Druhy reklamy.

Obsah: Druhy reklamy. Analýza reklamných textov. Tvorba reklamných textov. Reklamný plagát.

Cieľové kompetencie: Žiak vie vlastnými slovami charakterizovať pojem reklama. Vie rozlíšiť druhy

reklamy. Vie sformulovať krátky reklamný text. Vie posúdiť hodnovernosť reklamy.

POJMY: Pozvánka

Obsah: Písomná formulácia pozvánky napr. s tematikou Vianočné posedenie, Vianočný koncert žiakov...

Obsah pozvánky.

Cieľové kompetencie: Žiak vie sformulovať písomne text pozvánky na nejaké podujatie. Ovláda prvky,

ktoré nesmú v pozvánke absentovať (miesto, čas, program, kto pozýva). Vie pozvánku primerane graficky

ozvláštniť.

POJMY: Opis. Odsek.

Obsah: Písomne opísať konkrétny predmet. Všímať si základné prvky z ktorých sa skladá, jeho funkciu,

prípadne využitie. Členenie na odseky – úvod, jadro, záver.

Cieľové kompetencie: Žiak vie opísať prvky z ktorých sa predmet skladá. Vie napísať funkciu predmetu,

prípadne jeho praktické využitie. Opis vie zostaviť podľa odsekov. Vie opísať detskú ilustráciu, prípadne

umeleckú ilustráciu namaľovanú k nejakému konkrétnemu literárnemu textu (napr. z čítanky, z obľúbenej

knihy).

POJMY: Vizitka.

Obsah: Naučiť žiakov predstaviť sa prostredníctvom vizitky. Naučiť pojem slova vizitka. Ukázať im

názorne ako vizitka vyzerá a aké vizitky poznáme. Čo vizitka obsahuje, aké informácie o človeku. Vedieť

tieto informácie napísať.

Cieľové kompetencie: Žiak sa vie predstaviť prostredníctvom vizitky. Vie si sám vizitku vyrobiť podľa

predlohy alebo vlastnej fantázie.

PRIEREZOVÉ TÉMY











19


Aby si žiaci získali najzákladnejšie jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzali od

reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie, rozvíjali sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti,

schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych situáciách s primeranou znalosťou gramatiky, je

potrebné prispôsobiť obsah, metódy, formy ale aj tempo vyučovania s dôsledným uplatnením

komunikatívneho princípu a podľa možnosti zabezpečiť monolingválny charakter vyučovania. v rámci

zložiek učebného predmetu. Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a

formy vyučovania. Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka.

Dbáme o to, aby náročnosťou učebného obsahu a nevhodnými edukačnými technikami sa

nevytvárala psychická bariéra pri používaní slovenského jazyka. V začiatočnej etape sa považuje za

optimálnu taká metóda, ktorá modeluje prirodzenú komunikáciu, podnecuje záujem žiakov o ďalšie oblasti

spoločenského života. V úvodnom ústnom kurze sa kladie dôraz na počúvanie s porozumením so

zabudovaním tzv. tichého obdobia, kedy vyjadrovacia schopnosť žiakov nie je na požadovanej úrovni, ale

radi sa zapájajú do rôznych hrových rečových činností, preto v tomto období je prípustné reagovať na

povely a pokyny učiteľa pohybom.

Táto etapa sa vhodne využíva na rozvoj neverbálnej komunikácie. Postupne sa integruje počúvanie s

porozumením a hovorenie do usmerňovaného rozhovoru. Od začiatku osvojovania rečových zručností

prebieha nácvik správnej artikulácie a spisovnej výslovnosti. V prvých dvoch ročníkoch sa spája rečová

činnosť s pohybom, v úvodnom ústnom kurze sa vyučuje audiovizuálnou štruktúrno – globálnou metódou

spojenou s lingvomotorickou metódou. V ďalšej etape vyučovania slovenského jazyka sa vyučuje

lingvomotorickou metódou spojenou s čiastočne redukovanou direktnou metódou.

Venuje sa zvýšená pozornosť hlasnému čítaniu, čítaniu s porozumením v slovenskom jazyku a

rozvíjaniu slovnej zásoby. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa efektívne využívajú aktivizujúce a

progresívne formy a metódy vyučovania.

V edukačnom procese sa odporúča striedať kontrolované, čiastočne kontrolované a nekontrolované

techniky výučby. Z organizačných foriem sa na 1. stupni odporúča frontálna

a individuálna práca so žiakmi, v menšej miere práca vo dvojici.

Učebné zdroje

HIRSCHNEROVÁ, Z. – ADAME, R.: Slovenský jazyk pre 3.ročník základných škôl. Bratislava: Aitec,

2013.

SVOBODOVÁ, M.: Diktáty zo slovenčiny pre 3. a 4. ročník základných škôl. Bratislava: 2000.

DIENEROVÁ, E.: Pravopisné cvičenie k učebnici SJL pre 3.ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2011.

HIRSCHNEROVÁ, Z. – ONDRÁŠ, M. – FILAGOVÁ, M.: Čítanka pre 3.ročník základných škôl.

Bratislava: Aitec, 2013.

GAVORA, P.: Ako rozvíjať porozumenie u žiaka. Enigma Publishing, 2009.

KURTULÍKOVÁ, A., KOVÁROVÁ, D.: Metodické poznámky k mimočítankovému čítaniu pre 3.ročník.

Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.

KOVÁROVÁ, D.: Metodické poznámky k vybraným slovám. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.

HIRSCHNEROVÁ, Z.: Metodická príručka k slovenskému jazyku. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.

Detský časopis, mimočítanková literatúra, pracovné listy, čitateľský denník, internetové zdroje

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty, pracovné

listy, čítanie, diktáty a komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1.

stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania

domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).


20

4. ROČNÍK

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)

Časová dotácia SJL určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú zamerané na

jazykovú zložku SJL.


Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov

spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať

vyjadrovacie (komunikačné) schopností a to na úrovni ústnej i písomnej.

Slovenský jazyk ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích

predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Ovládanie štátneho

jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i

úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

Slovenský jazyk v základnej škole má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je

jedna zo základných životných kompetencií. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie

základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci

zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením.

Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k

čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a

formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako

prostriedok dorozumievací a komunikačný. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych

prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť

poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

Cieľom jazykového vyučovania v štvrtom ročníku je naučiť žiakov využiť a nadviazať na

kompetencie z predchádzajúcich ročníkov, myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na

primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i

literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a

vytvárajú si k ním kladný vzťah.

Prvoradým cieľom a základnou úlohou komunikačného vyučovania materinského jazyka je vytvoriť

u žiakov komunikačné zručnosti. Základné komunikačné zručností sú: počúvanie hovorenie, čítanie a

písanie. Okrem tejto klasifikácie ich ešte rozdeľujeme do dvoch veľkých oblastí založených na funkcii

počúvania a čítania (receptívne), hovorenia a písania (produktívne).

Slovenský jazyk a literatúra v štvrtom ročníku pozostáva z troch zložiek:






POJMY: Vybrané slová. Delenie hlások. Ohybné slovné druhy.

Obsah: Vybrané slová, písanie i, í, y, ý, v ďalších vybraných slovách a odvodených slovách. Delenie

hlások, ohybné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, základné pojmy,

definícia, identifikácia v cvičeniach, určovanie kategórií.

Cieľové kompetencie: Žiak si utvrdzuje pravopisné návyky v už prebratých vybraných slovách a nacvičuje

nové vybrané a odvodené slová. Vie ich samostatne používať v cvičeniach, texte, v diktátoch a kontrolných

cvičeniach.

POJMY: Predpona. Delenie predponových slov. Slabičné a neslabičné predpony.

Obsah: Tvorenie slov. Odvodenie slov pomocou predpôn. Pravopis a výslovnosť predponových odvodenín.

Slabičné a neslabičné predpony.

21

Cieľové kompetencie: Žiak vie rozdeliť slová na predponu a slovotvorný základ. Vie tvoriť nové slová

prostredníctvom rôznych predpôn. Vie identifikovať slabičné a neslabičné predpony. Pozná význam nových

slov a vie ich používať vo vetách, v textoch.

POJMY: Pravopis slov s i/í, y/ý po obojakej spoluhláske.

Obsah: Pravopis ďalších vybraných slov. Príbuzné slová. Poznať ich význam. Geografické názvy s i, í a y,

ý po obojakej spoluhláske.

Cieľové kompetencie: Získať pravopisné návyky v písaní ďalších vybraných slov a významovo príbuzných

slov. Rozšíriť pravopisné zručnosti v písaní geografických názvov.

POJMY: Delenie hlások. Znelé a neznelé hlásky. Spodobovanie na konci slova, uprostred slova, na

hranici slov.

Obsah: Spodobovanie spoluhlások. Pravopis a správna výslovnosť spoluhlások na konci slov, na

morfematickom švíku, hranici slov. Rozdelenie hlások na znelé a neznelé. Identifikácia spodobovania.

Vysvetliť pravidlo písania spoluhlásky f.

Cieľové kompetencie: Žiak vie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky. Ovláda ich správnu výslovnosť na

konci, v strede slov a na hranici dvoch slov. Vie, že pravidlo o spodobovaní platí len pre výslovnosť. V

pravopise sa spoluhlásky zapisujú bez spodobenia. Pravidlo o spodobovaní žiak ovláda nielen teoreticky, ale

dokáže ho používať najmä prakticky.

POJMY: Priama reč. Uvádzacia veta. Bodkočiarka. Úvodzovky.

Obsah: Definícia priamej reči. Úvodzovky v priamej reči. Písanie uvádzacej vety (pred, v strede alebo na

konci priamej reči). Interpunkcia v priamej reči (bodkočiarka, čiarka, otáznik, výkričník).

Cieľové kompetencie: Žiak vie identifikovať priamu reč v texte. Vie rozlíšiť uvádzaciu vetu od priamej

reči. Vie prakticky používať priamu reč v písomnom prejave. Správne používa interpunkčné znamienka v

priamej reči. Rozozná priamu reč v hovorenom slove.

POJMY: Slovné druhy: Podstatné mená, Prídavné mená, Zámená, Číslovky, Slovesá. Rozšírenie

učiva o základných slovných druhoch. Podstatné mená, ich funkcia. Gramatické kategórie – rod,

číslo a pád podstatných mien. Zhoda podstatného a prídavného mena v rode, čísle a páde. Funkcia

zámen. Druhy zámen.

Obsah: Rozšírenie poznatkov o ohybných slovných druhoch. Gramatické kategórie rod, číslo a pád

podstatných mien. Triediť a zoskupovať podstatné mená podľa rodu a zakončenia (podľa pádovej prípony a

spoluhlásky pred ňou) ako prípravu na vyvodenie systému vzorov vo vyšších ročníkoch.

Určiť rod, číslo a pád prídavných mien na základe zhody s podstatným menom

Zámená – funkcia zámen vo vete. Druhy zámen: osobné a privlastňovacie.

Číslovky, definícia, delenie čísloviek na základné a radové. Pravopis čísloviek v obore do 100.

Slovesá – zopakovať definíciu slovies. Gramatické kategórie: osoba, číslo, čas slovies. Neurčitok. Časovanie

slovies.

Cieľové kompetencie: Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená.

Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách.

Žiak ovláda jednotlivé pády (otázky aj ich latinské názvy). Podľa nich vie vyskloňovať podstatné mená.

Ovláda tvary podstatného mien a vie ich používať v texte. Vie určovať gramatické kategórie rod, číslo a pád

podstatných mien.

Rozozná zámená v texte. Vie, že nahrádzajú podstatné a prídavné mená. Vie určiť základné druhy zámen.

Žiak vie nielen vyhľadať slovesá v texte a pozná ich funkciu, ale naučí sa aj gramatické kategórie slovies

(osoba, číslo a čas).Vie vyčasovať slovesá. Vie určiť u slovies neurčitok

POJMY: Neohybné slovné druhy, ich funkcia vo vete. Príslovky. Predložky. Spojky. Častice.

Citoslovcia.

Obsah: Neohybné slovné druhy. Triedenie neohybných slovných druhov. Ich funkcia a následne

identifikácia v texte. Príslovky, predložky a spojky – slovné druhy, s ktorými sa žiaci stretli už v minulých

ročníkoch. Učivo vyvodíme z cvičenia a textov. Naučíme žiakov pravopis predložiek a ich správnu

výslovnosť. Vyvodíme ich z prvotných predložiek s priestorovým významom na, do, v, s/so, z/zo Pravopis a

výslovnosť predložiek s/so, z/zo, pravopis a výslovnosť predložiek s/so, k/ku v spojení s osobnými

zámenami. Naučíme žiakov identifikovať v texte spojky

Spojky – vyvodiť z textu, z aktívnej lexiky žiaka. Zameriame sa na najfrekventovanejšie spojky (a, ale, keď,

aby, že atď.).

22

Častice – vyvodiť z textu, upozorniť na najviac používané výrazy súhlasu, nesúhlasu, istoty, pochybnosti

(áno/nie, hádam, asi, možno, naozaj, určite a i.).Citoslovcia – vyvodiť z textu, zo zvukomalebných slov.

Cieľové kompetencie: Žiak vie triediť slovné druhy na ohybné a neohybné. Pozná funkciu neohybných

slovných druhov a následne ich vie vymenovať. Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte. Žiak ovláda

výslovnosť a pravopis predložiek. Vie používať spojky. Pozná spojky, ktoré sa vyskytujú v textoch

najčastejšie. Vie ich prakticky používať vo vete. Menej známe neohybné slovné druhy – častice a citoslovcia

vie identifikovať v texte. Pozná ich funkciu. Vie vymenovať aspoň niektoré a vie ich použiť v hovorenom aj

písomnom prejave.


POJMY: Umelecká literatúra. Divadelná hra.

Obsah: Oboznámiť žiakov s pojmom umelecká literatúra.

Spojiť ho s už prebratými pojmami v 3. ročníku ZŠ: poézia a próza a doplniť o pojem dráma. Učivo

zdokumentovať na konkrétnych ukážkach slovenskej aj zahraničnej detskej umeleckej literatúry. Poukázať

na rozdiely medzi umeleckou a vecnou (neumeleckou) literatúrou, žiakov tento pojem neučíme.

Pojem divadelná hra. Dramatické umenie – dráma je ďalším literárnym druhom. Realizuje sa v divadle.

Dramatickým žánrom určeným najmä detskému príjemcovi je bábková hra, bábkové divadlo (maňuškové,

marionetové, javiskové). Pojmy bábkového divadla neučíme, iba zopakujeme(opakovanie z 3. ročníka ZŠ).

Žiakov oboznámime s najznámejšími autormi divadelných hier a ich dielami pre deti a mládež.. Uviesť

príklad divadelnej hry. Naučiť žiakov interpretovať divadelnú hru – dôraz kladieme na dramatizáciu.

Dramatizáciu realizovať v triede, zahrať si divadelné predstavenie. Viesť žiakov k tomu, aby si vedeli

vytvoriť sami divadelnú hru s jednoduchým námetom a pokúsili sa ju aj zahrať.

Cieľové kompetencie: Vedieť pojem umelecká literatúra. Vedieť ho odlíšiť od vecnej poézie. Žiak vie, že k

umeleckej literatúre patrí poézia, próza a dráma. Pojem dráma žiak nemusí ovládať. Neskôr ho rozvinieme

pri pojme divadelná hra. Žiak vie recitovať jednu - dve básne z tvorby najznámejších slovenských alebo

zahraničných básnikov. Dokáže predniesť kratšie prozaické dielo. Dôraz sa kladie na recitáciu, výrazové

prostriedky v prednese.

Žiak ovláda pojem divadelná hra. Vie svojimi slovami opísať, čo je divadelná hra, vie to povedať na základe

osobnej skúsenosti. Môže povedať názvy divadelných hier, ktoré pozná. Pozná významných slovenských

alebo zahraničných autorov divadelných hier. Vie divadelnú hru interpretovať v kolektíve žiakov.

Talentovaní žiaci môžu vytvoriť samy kratšiu divadelnú hru so života detí. Vedia ju spoločne zahrať.

POJMY: Rozhlas. Televízia. Film – kino.

Obsah: Základné druhy médií. Zavedenie pojmov: rozhlas, televízia a film - kino. Vyzdvihnúť ich funkciu

pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Pojmy nie sú pre žiaka úplne

neznáme. Sú integrované z predmetu mediálna výchova. Využiť poznatky z bežného života dieťaťa. Pojmy

vyvodiť z reálneho prostredia žiaka. Ich využitie v každodennom živote. Výchovné využitie - vhodnosť a

nevhodnosť programov pre deti a mládež. Ich vplyv na duševné zdravie dieťaťa. Niektoré programy

(sfilmované príbehy, rozprávky alebo iné dramatické diela) vychádzajú prevažne z umeleckej literatúry,

ktorú žiaci poznajú z čítania. Učivo je vhodné prepojiť aj s učivom o divadelnej hre, ktorá sa inscenuje

nielen v divadle, ale i v televízii, rozhlase a filme.

Cieľové kompetencie: Žiak pozná pojem rozhlas, televízia, film (média). Vie ich pomenovať a vie ich

navzájom od seba odlíšiť. Pozná charakteristické znaky rozhlasu, televízie a filmu. Vie kde sídlia, pozná

budovu slovenského rozhlasu, slovenskej televízie (prípadne iných televízií) a filmu (kiná). Film v minulosti

a dnes. Vie, že sa film v minulosti premietal v kinách. V súčasnosti na premietanie filmu slúži aj televízia,

prípadne prehrávače DVD, videorekordéry. Žiak pozná niektoré literárne diela, rozprávky alebo iné literárne

žánre, ktoré boli sfilmované. Žiak sa vie primerane správať v kine.

POJMY: Dialóg.

Obsah: Dialóg je súvislý rozhovor dvoch alebo viacerých osôb, ktoré sú v priamom a vzájomnom kontakte.

Dialóg chápeme najmä v súvislosti s literárnym alebo dramatickým dielom. V súvislosti s dialógom sa

vyskytuje prítomnosť pohybových prvkov, ktorými sa jazykový prejav dopĺňa, dokresľuje, obmieňa alebo

celkom supluje. Napr. namiesto jazykových prostriedkov sa používajú prostriedky mimojazykové napr.

gestikulácia, mimika.

Cieľové kompetencie: Žiak vie pojem dialóg. Vie kedy vzniká a koľko osôb sa na ňom zúčastňuje. Vie ho

identifikovať v texte a dokáže ho aj prakticky zrealizovať. Pri dialógu vie využívať gestikuláciu, mimiku.

23

POJMY: Kapitola. Strofa. Rým.

Obsah: Členenie textu na menšie jednotky. Kapitola – pojem, charakteristické členenie najmä v knižkách.

Ide o architektonickú jednotku, menšiu než diel (zväzok). Strofa je skupina veršov oddelená od ďalšej

strofy.

Rým zvuková zhoda slabík na konci veršov.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojmy z učebnice v súvislosti z textom. Vie v básni identifikovať rým,

ovláda nielen pojem, ale aj definíciu. To isté platí aj o strofe a kapitole. Žiak vie prakticky rozlišovať v

textoch strofy a kapitoly. Ide o pragmatickú stránku výučby. V učive o rýme podľa zakončenia rozozná 3

druhy rýmov: združený aabb, abab, abba. Vie ich prakticky v básní vyhľadať.

POJMY: Bájka.

Obsah: Pojem: bájka. Ide o vymyslený príbeh s výchovným zameraním, v ktorom vystupujú zvieratá alebo

neživé predmety, ktoré konajú a hovoria ako ľudské bytosti. Z bájky vždy vyplýva ponaučenie.

Najznámejším bájkarom a zakladateľom bájky bol Ezop. V našej literatúre J. Záborský.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem bájka. Pozná text, ktorý je bájkou a vie ho odlíšiť od iných textov

umeleckej literatúry. Po prečítaní bájky vie povedať ponaučenie, ktoré obsahuje. Pozná meno Ezopa ako

najznámejšieho autora bájok a tiež pozná meno J. Záborského – nášho významného bájkara.

POJMY: Komiks.

Obsah: Naučiť žiakov pojem komiks. Je to sekvenčne usporiadaná postupnosť obrázkov alebo graficky

spracovaný (kreslený) príbeh. Má svoj dej a na čitateľa pôsobí esteticky. Text môže byť umiestnený alebo v

bublinách uprostred textu alebo na okrajovej časti obrázka. Obrázky sú často doplnené zvukomalebnými

výrazmi.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem komiks. Vie ho odlíšiť od iného druhu detskej literatúry. Vie

prečítať dej komiksu. Pozná postupnosť deja. Vie, ktoré obrázky sú pred nejakou udalosťou, a ktoré

nasledujú za ňou. Vie usporiadať obrázky podľa sledu deja. Vie sám alebo za pomoci spolužiakov nakresliť

krátky komiks a napísať k nemu text.

Poznámka: Všetky pojmy v obsahu čítania a literárnej výchovy sa viažu k literárnym textom uvedeným v

učebnici Čítanka pre 4. ročník ZŠ. Učiteľ aj žiak ovláda len definície a poučky uvedené v učebnici Čítanka

pre 4. ročník ZŠ. Je potrebné, aby ich učiteľ preberal s dôrazom na upevnenie čitateľských kompetencií.

Predpokladáme, že technika čítania je v tomto ročníku už zvládnutá na dobrej úrovni. Zameriame sa teda

predovšetkým na čítanie s porozumením. Využívame k tomu otázky a úlohy koncipované ku každému

článku a príslušné PZ. Ak učiteľ zistí, že tieto materiály nepostačujú na dostatočné zvládnutie čítania s

porozumením, potom môže siahnuť po vlastnej dostupnej literatúre, didaktických pomôckach, aby takto v čo

najširšej miere zvládol predpísané učivo.


POJMY: Umelecký a vecný text. Kľúčové slová.

Obsah: Poukázať na základné rozdiely medzi umeleckým a vecným textom. Najviac používané kľúčové

slová v umeleckom a vecnom texte. Ich vyhľadávanie v texte. Reprodukcia podľa osnovy.

Cieľové kompetencie: Žiak po prezentácii jednotlivých druhov textu vie každý pomenovať správnym

pojmom. Pozná kľúčové slová a následne ich vie použiť v umeleckom alebo vo vecnom texte. Spätne ich vie

v texte vyhľadať. Vie k textu vytvoriť osnovu. Ovláda pojem reprodukcia a vie ju prakticky zrealizovať.

Žiak vie postrehnúť vecné chyby v počúvanom texte a vie ich opraviť.

POJMY: Diskusia. Názor.

Obsah: Pojem diskusia a názor. Diskutovať so žiakmi na rôzne témy (najlepšie také, ktoré sú z blízkeho

okolia žiaka, zamerané na bežný život). Učiteľ môže umelo vytvoriť konfliktnú situáciu a následne vyzvať

žiakov na prejavenie vlastného názoru k danej situácii. Situácia môže byť reálna alebo vymyslená.

Cieľové kompetencie: Žiak vie diskutovať na určitú tému vybratú učiteľom/žiakom. Ovláda pojem

diskusia. Dôraz kladie najmä na riešenie konfliktnej situácie. Žiak vie vyriešiť primeranú konfliktnú

situáciu. Pozná niektoré stratégie riešenia konfliktu. Vie sa napr. „pohádať“ so spolužiakom o nejakom

probléme (primeraným spôsobom a primeranými jazykovými prostriedkami).

POJMY: Opis osoby – ústne, písomne.

24

Obsah: Opis - neučíme definíciu slohového útvaru. Žiaci sa s opisom ako slohovým útvarom stretli už v 3.

ročníku. Vychádzame z vedomostí, ktoré o opise žiaci majú. Zamerať sa na opis osoby, ústne aj písomne .

Všímať si charakteristické črty a vlastnosti osoby.

Cieľové kompetencie: Žiak vie charakterizovať opis osoby. Vie ústne opísať vonkajšie črty osoby napr.

spolužiaka, rodiča, súrodenca, kamaráta. Pozná základné charakterové vlastnosti, povahové črty opisovanej

osoby. Veľmi stručne vie danú osobu opísať aj písomne.

POJMY: Cielený rozhovor - Interview

Obsah: Oboznámiť žiakov s cieleným rozhovorom – interview. Ide o nový pojem, s ktorým sa niektorí žiaci

ešte nestretli. Tvorba otázok a odpovedí. Cvičenie vzájomnej komunikácie.

Cieľové kompetencie: Žiak pozná definíciu cieleného rozhovoru. Pozná jeho cudzí názov – interview. Vie

skoncipovať jednoduché otázky a odpovede. Napr. so spolužiakom zrealizuje krátke interview o aktuálnej

udalosti.

POJMY: Reprodukcia. Reprodukcia rozprávania. Časová postupnosť.

Obsah: Naučiť žiakov pojem reprodukcia textu. Naučiť žiakov reprodukovať nejakú udalosť zo svojho

života, alebo života iných ľudí napr. príbuzných, kamarátov a pod. Naučiť žiakov reprodukovať rozprávanie.

Dodržať časovú postupnosť deja.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem reprodukcia rozprávania. Vie ju konkrétne zrealizovať v ústnom

podaní. Dodržiava časovú postupnosť- veci, ktoré sa udiali na začiatku, stručný popis udalosti, ukončenie –

záver.

POJMY: Koncept.

Obsah: Náčrt alebo koncept. Definícia. Vysvetliť na príklade. Realizácia konceptu v praxi.

Cieľové kompetencie: Žiak ovláda definíciu konceptu/náčrtu. Vie vytvoriť náčrt slohového útvaru (teraz

neviem akého slohového útvaru sa bude koncept presne týkať).

POJMY: Plagát.

Obsah: Pojem plagát. Všimnúť si udalosť spoločenského alebo kultúrneho diania, ktorá sa má stať v

najbližšom čase. Vytvoriť o nej plagát. Sústrediť sa na text. Všimnúť si prvky, ktoré musí

plagát obsahovať. Pokus o vytvorenie plagátu v skupine spolužiakov.

Cieľové kompetencie: Žiak vie zadefinovať pojem plagát. Vie na aké účely sa používa. Vie vytvoriť

jednoduchý plagát k nejakej aktuálnej udalosti. Žiak realizuje plagát najprv v skupine, potom sám.

PRIEREZOVÉ TÉMY












Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.

Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Učiteľ si formy a

metódy vyberá a používa podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a

humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť

bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje

sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka

ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov tak,

aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre predmet.

Pri výučbe Slovenského jazyka a literatúry využívame najmä:

25

– motivačné rozprávanie a rozhovor / aktivizovanie poznatkov a skúsenosti žiakov /

– didaktické hry / sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti /

– problémová metóda

– rozprávanie / vyjadrovanie skúsenosti a aktívne počúvanie /

– demonštračná metóda / demonštrácia predmetov, javov, činností /

– dramatizácia / rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle, prežívania /

– výklad a vysvetľovanie učiva

– prezentačná metóda / prezentácia s využitím interaktívnej tabule /

– inovatívna metóda, metóda otázok a odpovedí

– samostatná práca žiakov /s učebnicou, pracovným zošitom, počítačom, internetom /

– skupinové , projektové, zážitkové, dialogické vyučovanie, práca vo dvojici

– skúšanie / ústne, písomné, praktické /

– návšteva knižnice, výstav, účasť na literárnych a recitačných súťažiach, ...

Učebné zdroje

HIRSCHNEROVÁ, Z. – ADAME, R.: Slovenský jazyk pre 4.ročník základných škôl. Bratislava: Aitec,

2013.

HIRSCHNEROVÁ, Z. – ONDRÁŠ, M. – FILAGOVÁ, M.: Čítanka pre 4.ročník základných škôl.

Bratislava: Príroda, 2013.

HIRSCHNEROVÁ, Z.: Metodická príručka k súboru Slovenský jazyk pre 4.ročník. Bratislava: Aitec, 2012.

DAMBORÁKOVÁ, V.: Metodické poznámky – Slohové cvičenia, 4.ročník. Bratislava: Orbis Pictus

Istropolitana.

KOVÁROVÁ, D.: Metodické poznámky k vybraným slovám. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.

KOVÁROVÁ, D.: Metodická príručka k mimočítankovému čítaniu pre 4.ročník. Bratislava: Orbis Pictus

Istropolitana.

LAMPARTOVÁ, T.: Úlohy na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka základných škôl.

Bratislava: Príroda, 2014.

KOHÁNIOVÁ, Ľ.: Diktáty pre 4.triedu. Bratislava: PIEROT, 2013.

DIENEROVÁ, E.: Pravopisné cvičenie k učebnici SJL pre 4. ročník základných škôl. Bratislava: SPN,

2010.

Pracovné listy, detský časopis, mimočítanková literatúra, čitateľský denník, internetové zdroje

Hodnotenie predmetu





pracovné listy, čítanie, diktáty a komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov




26

PREDMET: Anglický jazyk/ANJ ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VZDELÁVACIA OBLASŤ: Jazyk a komunikácia






Vyučovanie anglického jazyka má vzbudiť záujem o jazyk a kultúru, má sprostredkovať základné

vedomosti v anglickom jazyku, má umožniť dieťaťu dorozumievať sa v inom jazyku ako vo vlastnom, má

byť prínosom k celkovému vývinu dieťaťa, má rovnomerne podporovať jeho emocionálne, kreatívne,

sociálne a kognitívne schopnosti a má umožniť dieťaťu lepšie poznanie sveta a tým podporovať jeho

sebavedomie.


vzbudiť záujem o cudzie jazyky,

vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie,

rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, podporovať všestranný rozvoj

žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti

receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný,

rozvíjať interkultúrnu kompetenciu,

rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie; postupne zaraďovať čítanie s

porozumením a písanie,

využívať medzipredmetové vzťahy

Vzdelávacie ciele vyučovania anglického jazyka :

rozvíjať schopnosti žiaka v komunikácii v anglickom jazyku v základných troch oblastiach jazykovej

prípravy :

schopnosť POROZUMIEŤ : počúvanie s porozumením,

čítanie s porozumením,

schopnosť HOVORIŤ : dorozumieť sa v jednoduchých rozhovoroch,

samostatné rozprávanie alebo krátka súvislá reč,

schopnosť PÍSAŤ : napísať jednoduchý list, vyplniť dotazník,

osvojiť si základné gramatické javy, ktoré sú nevyhnutné na komunikáciu,

naučiť žiakov používať rozličné doplňujúce materiály na štúdium, pracovať so slovníkmi a s internetom,

tak aby ich mohli využívať aj v domácej príprave,

posilniť u žiakov schopnosť samostatne pracovať s učebnicou, samostatne riešiť úlohy v pracovnom

zošite a využívať CD ROM k pracovnému zošitu.

Výchovné ciele vyučovania anglického jazyka :

rozvíjať u žiakov tvorivosť – vo vytváraní dialógov, situácií, textov a pri jazykových hrách , pri tvorbe

projektov,

rozvíjať schopnosti spolupráce v triede, schopnosť pracovať vo dvojici a v skupine,

motivovať žiakov k učeniu sa cudzieho jazyka, vytvárať pozitívnu atmosféru,

snažiť sa dosiahnuť u žiakov radosť z práce a kladný vzťah k jazyku.

Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, v ústnom i písomnom prejave sú rôzne. Záleží na

tvorivosti učiteľa, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre daný druh učiva, s ohľadom na toho

ktorého žiaka. Správne zvolenými metódami sa má vytvoriť atmosféra, v ktorej sa môže dieťa učiť bez

27

strachu a stresu. Vhodná metóda má využiť a motivovať chuť dieťaťa do učenia sa a jeho prirodzenú

zvedavosť. Má zohľadňovať potreby dieťaťa a hlavne umožniť mu učiť sa všetkými zmyslami a má dieťa

naučiť reagovať v anglickom jazyku, aktívne ho používať a postupne sa osamostatniť (learner´s

independence).

Kompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania anglického jazyka:

Všeobecné kompetencie:

osvojiť si efektívne stratégie učenia, ktoré vedú k pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku,

sústrediť sa na prijímanie informácií,

používať získané vedomosti a spôsobilosti.

Komunikačné jazykové kompetencie

používať známe každodenné výrazy, najzákladnejšie slovné spojenia a jednoduché vety a rozumieť im,

predstaviť seba a iných,

porozumieť jednoduchým otázkam a odpovedať na ne,

jednoducho opísať seba, svoju rodinu a kamarátov,

dohovoriť sa jednoduchým spôsobom s využívaním prevažne verbálnych, ale aj neverbálnych

komunikačných prostriedkov v kontexte každodennej komunikácie a vyjadrenia svojich osobných

záujmov.

Jazyková kompetencia

používať iba najzákladnejší rozsah jednoduchých slov a výrazov týkajúcich sa jeho osoby a záujmov,

mať základný repertoár slovnej zásoby: izolovaných slov a slovných spojení,

ovládať výslovnosť obmedzeného repertoáru naučenej slovnej zásoby,

dokázať odpísať známe slová, krátke slovné spojenia a vety,

dokázať vyhláskovať svoje meno, adresu.

Sociolingválna kompetencia

nadviazať základnú spoločenskú komunikáciu,

pozdraviť sa a rozlúčiť sa, predstaviť sa a poďakovať sa, atď.

Pragmatická kompetencia

spájať písmená,

spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“, „alebo“.

Obsah vyučovania anglického jazyka vychádza zo záujmu dieťaťa, z detského sveta a z reálií

krajiny (cultural studies). V začiatočnej fáze vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu

parajazykové (rytmus, intonácia) a nonverbálne (mimika, gestikulácia) prostriedky. V prvom rade má dieťa

jazyk zažiť a použiť v komunikácii s partnerom. Pritom majú u začiatočníkov prednosť počúvanie a

hovorenie. Čítanie a písanie sa pridávajú postupne podľa schopnosti detí a v rámci kontextu (napr. slová,

ktorých písaný a počutý tvar sa neodlišuje – hot, dog, desk, pen atď.). Pri používaní jazyka sa dieťa

oboznámi so štruktúrami jazyka hravou formou. Ich systematizácia vo forme gramatickej progresie ostáva

však obsahom neskoršieho vyučovania.

1. ROČNÍK

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)

Časová dotácia AJ určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktorá je využitá k vzbudeniu

záujmu o jazyk a kultúru a má sprostredkovať základné vedomosti v anglickom jazyku.

Charakteristika ANJ v 1. ročníku ZŠ

Dôležitou úlohou primárneho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov je podpora rozvoja osobnosti

dieťaťa. Vytvárajú sa základy pre ďalšie vzdelávanie, rozvíja sa schopnosť žiakov porozumieť vlastnej a

cudzej kultúre. Osvojenie si cudzieho jazyka má veľký význam. Prostredníctvom cudzieho jazyka sa žiaci

oboznámia so zvyklosťami, spôsobom správania sa ľudí v rôznych krajinách. Znalosti cudzích jazykov

vytvárajú podmienky pre nezaujatú otvorenosť pre svet.

Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku

nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania

28

cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,

využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je

dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a

úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.

Proces učenia sa cudzieho jazyka u žiakov v primárnom vzdelávaní sa opiera o činnosť žiakov a ich

zmyslové vnímanie, ktoré sú základom pre pamäťové a verbálne učenie sa. Zapájanie viacerých zmyslových

vnemov pri osvojovaní si učiva podporuje kvalitnejší proces zapamätávania a dlhodobejšie uchovanie

vedomostí a zručností. Učenie má názorno-činnostný charakter a využíva názorné učebné pomôcky s

možnosťou variabilných aktivít.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ANJ v 1. ročníku ZŠ

Obsah vyučovania anglického jazyka vychádza zo záujmu dieťaťa, z detského sveta a z reálií krajiny.

V začiatočnej fáze skorého vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus,

intonácia) a nonverbálne (mimika, gestikulácia) prostriedky. Pomocou piesní, príbehov, riekaniek,

rozprávok sa deti nenásilnou formou oboznamujú s anglickým jazykom. Spočiatku žiaci len počúvajú,

neskôr začínajú hovoriť. Čítanie a písanie sa nevyučuje.

Vzdelávací obsah je rozčlenený do troch oblastí, ktoré sa rozvíjajú v rámci šiestich tém:

I. JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY

1. téma: This Is Me; My Classroom and My School

2. téma: My Family, Me and My Pet

3. téma: My Toys, Pets and Other Animals

4. téma: Clothes, Seasons and Sports

5. téma: Food (fruits, vegetables), shopping

6. téma: Birthdays and Festivals ()Easter, Christmas

II. VÝSLOVNOSŤ

Výslovnosť musí byť správna podľa noriem. Jednotlivé hlásky sa nacvičujú v kontexte, napr.

koncové spoluhlásky (od začiatku treba zabrániť spodobovaniu), w (what,...), th [đ] - [θ], [∂], [r], [ć].

III. INTERKULTÚRNE UČENIE SA

miesto vlastnej krajiny v porovnaní s krajinou cieľového jazyka

pozdravy, zdvorilostné frázy

niektoré sviatky a jedlá
















spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“,

PRIEREZOVÉ TÉMY


- Enviromentálna výchova /ENV



29



- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP


Prepojenie s inými predmetmi

Anglický jazyk je v prvom rade prepojený so slovenským jazykom, pretože žiak musí chápať

gramatické javy a súvislosti v materinskom jazyku, aby ich potom dokázal pochopiť a používať v cudzom

jazyku. Používa sa tiež metóda porovnávania javov v slovenskom a anglickom jazyku.

Ostané oblasti prepojenia sú najmä s informatikou, počas hodín cudzieho jazyka sa vo veľkej miere

využívajú počítače, programy na učenie sa jazykov a internet.

Prepojenie s matematikou sa týka používania čísiel a čísloviek.

Dôležité je aj prepojenie s výchovnými predmetmi – s telesnou výchovou, s výtvarnou výchovou ,

s hudobnou výchovou a s etickou výchovou.












situáciách.




Kladieme dôraz na počúvanie a využívame prácu v skupinách, individuálny prístup, zapájame

rodičov formou besiedky, na ktorej žiaci prezentujú svoje vedomosti. K získaniu cieľových kompetencií

využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.

Učebné zdroje

JEANETTE CORBETT – ROISIN O´FARRELL .: English Quest 1. Macmillan

Pupil ´s book, Teacher ´s book, Activiti book, Class CD, Digibook CD-ROM

Flashcards (obrázky)

Internet a multimédiá

Anglické knihy

MARIE ZAHÁLKOVÁ.: Angličtina pre najmenších.Praha:Ottovo nakladatelství,2205

Hodnotenie predmetu






pochvalou pred kolektívom. Žiak vypracuje 9 pracovných listov určených na zhrnutie učiva jednotlivých

lekcií, ktoré budú súčasťou osobného žiackeho portfólia. Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme,

usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme

na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri

učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.


30

2. ROČNÍK


Časová dotácia AJ určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktorá je využitá k vzbudeniu

záujmu o jazyk a kultúru, má sprostredkovať základné vedomosti v anglickom jazyku, nadviazať a rozvíjať

vedomosti získané v prvom ročníku.













Proces učenia sa cudzieho jazyka u žiakov v primárnom vzdelávaní sa opiera o činnosť žiakov a ich

zmyslové vnímanie, ktoré sú základom pre pamäťové a verbálne učenie sa. Zapájanie viacerých zmyslových

vnemov pri osvojovaní si učiva podporuje kvalitnejší proces zapamätávania a dlhodobejšie uchovanie

vedomostí a zručností. Učenie má názorno-činnostný charakter a využíva názorné učebné pomôcky s

možnosťou variabilných aktivít.


Obsah vyučovania anglického jazyka vychádza zo záujmu dieťaťa, z detského sveta a z reálií krajiny.

V začiatočnej fáze skorého vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus,

intonácia) a nonverbálne (mimika, gestikulácia) prostriedky. Pomocou piesní, príbehov, riekaniek,

rozprávok sa deti nenásilnou formou oboznamujú s anglickým jazykom. Spočiatku žiaci len počúvajú,

neskôr začínajú hovoriť.

Čítanie a písanie sa pridávajú postupne podľa schopnosti detí a v rámci kontextu (napr. slová,

ktorých písaný a počutý tvar sa neodlišuje - hot dog, desk, pen atď.).

Vzdelávací obsah je rozčlenený do piatich oblastí, ktoré sa rozvíjajú v rámci ôsmich tém.

I. JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY

1. téma: My family, Me and My Pet

2. téma: My Home

3. téma: Daily Routine, Clothes, Meals, Lessons and Hobbies

4. téma: Free Time, Hobbies, Seasons, Weather, Clothes

5. téma: Means of Transport, In the Street, Way to School, Garden, Park

6. téma: Food, Cooking, Setting the Table and Serving

7. téma: Animals

8. téma: Birthday, Holidays, Easter, Christmas, Halloween

II. VÝSLOVNOSŤ

Aj v druhom ročníku sa pokračuje s dôsledným nácvikom správnej výslovnosti. Jednotlivé hlásky sa

nacvičujú v kontexte, napr. th [đ] - [θ] - this - thin; [I] sit - [i:] seat; [∂υ] - go, don´t; [ju:] - new; [∂:] dirty; a

pod.

III. INTERKULTÚRNE UČENIE SA

mená (typické anglické mená, anglické ekvivalenty niektorých slovenských mien, koncovky ženských

priezvísk Ms Miller - pani Millerová)

určenie miesta (na strome - on the tree, na ihrisku - in the playground)

škola (informatívne - zvláštnosti anglických škôl, napr. školská uniforma a pod.)

31

dopravné prostriedky (boat, underground, double-decker)

IV. ČÍTANIE

V tomto ročníku je dôraz na správnu výslovnosť pri čítaní, t. j. na spojenie zvukovej a grafickej podoby

jazyka. Žiaci sa naučia čítať jednoduché výrazy a vety najmä s podporou obrázkov a zvukového záznamu.

V. PÍSANIE

Postupne sa zaraďuje odpis slov a jednoduchých viet.









jednoducho opísať seba, svoju rodinu a kamarátov,

dohovoriť sa jednoduchým spôsobom s využívaním prevažne verbálnych, ale aj neverbálnych

komunikačných prostriedkov v kontexte každodennej komunikácie a vyjadrenia svojich osobných

záujmov.


používať iba najzákladnejší rozsah jednoduchých slov a výrazov týkajúcich sa jeho osoby a záujmov,



dokázať odpísať známe slová, krátke slovné spojenia a vety,





spájať písmená,

spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“, „alebo“.

PRIEREZOVÉ TÉMY









Prepojenie s inými predmetmi

Anglický jazyk je v prvom rade prepojený so slovenským jazykom, pretože žiak musí chápať

gramatické javy a súvislosti v materinskom jazyku, aby ich potom dokázal pochopiť a používať v cudzom

jazyku. Používa sa tiež metóda porovnávania javov v slovenskom a anglickom jazyku.Ostané oblasti

prepojenia sú najmä s informatikou, počas hodín cudzieho jazyka sa vo veľkej miere využívajú počítače,

programy na učenie sa jazykov a internet. Prepojenie s matematikou sa týka používania čísiel a čísloviek.

Dôležité je aj prepojenie s výchovnými predmetmi – s telesnou výchovou, s výtvarnou výchovou,

s hudobnou výchovou a s etickou výchovou. Môže sa využiť prepojenie s vlastivedou.






32







situáciách.







Učebné zdroje

JEANETTE CORBETT – ROISIN O´FARRELL.: English Quest 2. Macmillan

Pupil ´s book, Teacher ´s book, Activiti book, Class CD, Digibook CD-ROM

Flashcards (obrázky)

Internet a multimédiá

Anglické knihy

MARIE ZAHÁLKOVÁ.: Angličtina pre malých školákov.Praha:Ottovo nakladatelství,2205

Hodnotenie predmetu


pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:


Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Projekty, pracovné listy- 9 (po ukončení

každej lekcie) a aktivitu na hodine hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa.

100 – 90 % = 1

89 - 75 % = 2

74 - 51 % = 3

50 - 25 % = 4

24 - 0 % = 5

Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania

domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia žiakov). Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme,

usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme

na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri

učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.

3. ROČNÍK












33




Predmet anglický jazyk tvorí jednu oblasť vzdelávania v cudzích jazykoch. Angličtina sa stala

požiadavkou pre takmer každú kvalifikovanú činnosť a komunikačným jazykom moderných informačných

technológií.

Hlavnou funkciou predmetu anglický jazyk je vychovať žiaka, ktorý chápe, že anglický jazyk

prispieva k porozumeniu v spoločnej Európe a k objavovaniu sveta. Žiak zvládnutím komunikácie v

anglickom jazyku prekonáva jazykové bariéry, stáva sa samostatnejším a pohyblivejším v osobnom živote a

v štúdiu, dokáže sa lepšie uplatniť na trhu práce.


V oblasti jazykových kompetencií má žiak vedieť pozdraviť sa pri príchode a odchode, opýtať sa na

meno, povedať svoje meno celou vetou, opýtať sa ako sa niekto má, odpovedať na túto otázku, nadviazať

kontakt, opýtať sa na vek a informovať o svojom veku, vypočuť si informáciu a podať informáciu,

predstaviť svoje záľuby, prejaviť svoje city, predstaviť svoju rodinu, opýtať sa na počasie a opísať počasie.

V oblasti gramatiky sa predstavuje učivo o neurčitom člene, množné číslo podstatných mien,

oboznamuje sa s tvarmi slovies byť a mať, môcť a vedieť, sloveso mať rád v prítomnom čase, precvičuje sa

prítomný priebehový čas. Žiak sa oboznamuje s osobnými zámenami, opytovacími zámenami, väzbu tam je,

tam sú, predložky miesta a príslovky.

V treťom ročníku sa žiaci venujú v anglickom jazyku témam : rodina a spoločnosť, škola

a vzdelávanie, voľný čas a záľuby, domov a bývanie, doprava, farby, hračky, jedlo, číslovky, príroda.












situáciách.







Stratégie vyučovania anglického jazyka na našej škole zahŕňajú nasledovné metódy, formy a

postupy práce :

celý systém vyučovania je založený na komunikatívnom prístupe,

vytvárajú sa komunikatívne situácie, ktoré vychádzajú z potrieb praktického života,

pri učení sa nového slovíčka sa snažíme dodržiavať postup : žiak vidí slovko vizuálne a rozoznáva

jednotlivé slová, priraďuje slová k obrázkom, nasleduje nácvik výslovnosti a neskôr ich písanie, pričom

si žiak uvedomí odlišnosť slovenčiny a angličtiny,

na upevňovanie slovnej zásoby využívame jazykové hry,

žiaci najprv reprodukujú rozhovory z učebnice, potom na základe ukážok v učebnici vytvárajú vlastné

rozhovory,

34

prezentácie dialógov alebo rozprávania sú robené počúvaním originálnej zvukovej nahrávky, na ktorej je

reálna reč rodených anglicky hovoriacich osôb, aby žiaci získavali správnu výslovnosť,

na presné overenie, či žiak rozumie gramatike, alebo danému textu, je potrebné aj vysvetlenie

prekladom,

užitočné je častejšie striedanie činností počas hodiny, témy sa precvičujú formou rozličných činností

(dialóg, pantomíma, spev, dramatizácia textu, napodobňovanie životných situácií, jazyková hra,

priraďovanie textu k obrázkom),

v písomnom prejave sa používajú rôzne typy písomných cvičení na dopĺňanie, priraďovanie, spájanie,

zoraďovanie slov a viet,

žiaci môžu pracovať individuálne, vo dvojiciach, alebo v skupinách,

na hodinách sa často využívajú projektové práce,

na upevňovanie učiva sú určené metódy precvičovania formou ústneho a písomného opakovania,

pomocou učebnice, cvičebnice, CD , zadaní domácich úloh a projektov,

žiaci využívajú na hodine učiteľský notebook, na ktorom pracujú s jazykovými programami – tieto

programy upevňujú slovnú zásobu, gramatické štruktúry, pravopis, počúvanie s porozumením a čítanie

s porozumením.

Učebné zdroje

Mary Bowen, Liz Hocking: English World 1- učebnica, Vydavateľstvo Macmillan

Mary Bowen, Liz Hocking: English World 1 - cvičebnica, Vydavateľstvo Macmillan

Flashcards

Slovníky - výkladové - z vydavateľstva Oxford

Slovníky - bilingválne Anglicko – slovenské, Slovensko – anglické

Internet – napr. webové stránky English exercises, výučbové videá na Youtube,

Detské a populárne piesne na Youtube, webové stránky British Council, Wikipédia

Anglické čítanky v piatich úrovniach slovnej zásoby z vydavateľstva Macmillan a Oxford

Programy : Angličtina pre najmenších, Angličtina pre deti

Programy : Oscarova slovná banka 1 a 2

Multimediálny CD – ROM : English World 1

Gramatické príručky v knižnej podobe

Metodické príručky v knižnej podobe

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní,

samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia

žiakov). Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich

výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme

nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť

v práci.

Žiaci budú hodnotení ústne a písomne.

Ústne hodnotenie

Pri ústnej kontrole sa bude zisťovať rozsah naučenej slovnej zásoby, výslovnosť, plynulosť

hovoreného prejavu, presnosť vyjadrovania, plynulosť čítania, porozumenie čítania, schopnosť

zreprodukovať text. Žiaci budú skúšaní individuálne alebo vo dvojiciach pri prezentácii dialógov. Môžu

byť ohodnotení známkou aj v skupine pri dramatizácii textu, prípadne pri projektovej alebo pri skupinovej

práci.

Písomné hodnotenie

Žiaci budú hodnotení pravidelne rôznou formou testu, v závere lekcie sú obvykle zadané opakovacie

testy v rozsahu 30- 40 minút. Testy sú kombinované, na kontrolu slovnej zásoby, pochopenia gramatických


35

javov a porozumenia textu. Optimálne hodnotenie je stanovené na základe percentuálnej úspešnosti podľa

kritérií a vzájomnej dohody učiteľov anglického jazyka. Stupnice budú vopred oznámené žiakom

v jednotlivých triedach.

Kombinácia slovných, písomných a grafických prejavov žiakov a ich komunikatívnych zručností sa

bude hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

Aktivita na hodine, pravidelná domáca príprava a dôsledné vypracovávanie domácich úloh môžu

byť dôvodom na hodnotenie žiaka výbornou známkou aj v čase mimo skúšania na hodine alebo testovania

písomnou formou.

Stupnica na hodnotenie testov:

100 – 90 % = 1

89 - 75 % = 2

74 - 51 % = 3

50 - 25 % = 4

24 - 0 % = 5

V učebnici English World 1 je 12 lekcií na celý školský rok, 6 lekcií na jeden polrok. Z každej lekcie je

žiak hodnotený nasledovne :

Ústna odpoveď - minimálne 1 známka

Písomný test - minimálne 1 známka

1 známka za polrok je možná z aktivity na hodine,1 z cvičebnice, 1 z úpravy zošita

Minimálne 2 známky dostane žiak za projekty.

Pri tomto systéme žiak za jeden polrok dostane minimálne 14 známok.

4. ROČNÍK














Predmet anglický jazyk tvorí jednu oblasť vzdelávania v cudzích jazykoch. Angličtina sa stala

požiadavkou pre takmer každú kvalifikovanú činnosť a komunikačným jazykom moderných informačných

technológií.

Hlavnou funkciou predmetu anglický jazyk je vychovať žiaka, ktorý chápe, že anglický jazyk

prispieva k porozumeniu v spoločnej Európe a k objavovaniu sveta. Žiak zvládnutím komunikácie v

anglickom jazyku prekonáva jazykové bariéry, stáva sa samostatnejším a pohyblivejším v osobnom živote a

v štúdiu, dokáže sa lepšie uplatniť na trhu práce.


Vo štvrtom ročníku v oblasti jazykových kompetencií má žiak vedieť podať informácie o tom, čo

práve robí, opýtať sa čo robí niekto iný, informovať o tom čo má alebo nemá rád, opýtať sa na záľuby,

opýtať sa na čas a následne odpovedať koľko je hodín (celé a pol hodiny), podať informácie o svojom

dennom programe, povedať ako často niečo robí, opísať príbeh podľa obrázka v rôznych časoch.

36

V oblasti gramatiky si upevňuje tvary slovesa byť, mať, môcť/vedieť, tvorenie otázok s opytovacími

zámenami a prítomný priebehový čas. Oboznamuje sa s prítomným jednoduchým časom, minulým časom

slovesa byť, minulým jednoduchým časom pravidelných slovies, privlastňovacími a predmetovými

zámenami, privlastňovacím spôsobom, predložkami miesta a pohybu, frekvenčnými príslovkami

a základnými a radovými číslovkami.

Vo štvrtom ročníku sa žiaci venujú v anglickom jazyku témam: šport a voľný čas, oblečenie, časti

tela, jedlo a nápoje, príroda, zvieratá, morské živočíchy, dni v týždni, mesiace roka, domov a bývanie,

číslovky a farby.












situáciách.







Stratégie vyučovania anglického jazyka na našej škole zahŕňajú nasledovné metódy, formy a

postupy práce :

celý systém vyučovania je založený na komunikatívnom prístupe,

vytvárajú sa komunikatívne situácie, ktoré vychádzajú z potrieb praktického života,

pri učení sa nového slovíčka sa snažíme dodržiavať postup : žiak vidí slovko vizuálne a rozoznáva

jednotlivé slová , priraďuje slová k obrázkom, nasleduje nácvik výslovnosti a neskôr ich písanie,

pričom si žiak uvedomí odlišnosť slovenčiny a angličtiny,

na upevňovanie slovnej zásoby využívame jazykové hry,

žiaci najprv reprodukujú rozhovory z učebnice, potom na základe ukážok v učebnici vytvárajú vlastné

rozhovory,

prezentácie dialógov alebo rozprávania sú robené počúvaním originálnej zvukovej nahrávky, na ktorej je

reálna reč rodených anglicky hovoriacich osôb, aby žiaci získavali správnu výslovnosť,

na presné overenie, či žiak rozumie gramatike, alebo danému textu, je potrebné aj vysvetlenie

prekladom,

užitočné je častejšie striedanie činností počas hodiny, témy sa precvičujú formou rozličných činností

(dialóg, pantomíma, spev, dramatizácia textu, napodobňovanie životných situácií, jazyková hra,

priraďovanie textu k obrázkom),

v písomnom prejave sa používajú rôzne typy písomných cvičení na dopĺňanie, priraďovanie, spájanie,

zoraďovanie slov a viet,

žiaci môžu pracovať individuálne, vo dvojiciach, alebo v skupinách,

na hodinách sa často využívajú projektové práce

na upevňovanie učiva sú určené metódy precvičovania formou ústneho a písomného opakovania,

pomocou učebnice, cvičebnice, CD , zadaní domácich úloh a projektov,

37

žiaci využívajú na hodine učiteľský notebook, na ktorom pracujú s jazykovými programami – tieto

programy upevňujú slovnú zásobu, gramatické štruktúry, pravopis, počúvanie s porozumením a čítanie

s porozumením.

Učebné zdroje

Mary Bowen, Liz Hocking : English World 2- učebnica, Vydavateľstvo Macmillan

Mary Bowen, Liz Hocking : English World 2 - cvičebnica, Vydavateľstvo Macmillan

Flashcards

Slovníky - výkladové - z vydavateľstva Oxford

Slovníky - bilingválne Anglicko – slovenské, Slovensko – anglické

Internet – napr. webové stránky English exercises, výučbové videá na Youtube,

Detské a populárne piesne na Youtube, webové stránky British Council, Wikipédia

Anglické čítanky v piatich úrovniach slovnej zásoby z vydavateľstva Macmillan a Oxford

Programy : Angličtina pre najmenších, Angličtina pre deti

Programy : Oscarova slovná banka 1 a 2

Multimediálny CD – ROM : English World 2

Gramatické príručky v knižnej podobe

Metodické príručky v knižnej podobe

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní,

samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia

žiakov). Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich

výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme

nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť

v práci.

Žiaci budú hodnotení ústne a písomne.

Ústne hodnotenie

Pri ústnej kontrole sa bude zisťovať rozsah naučenej slovnej zásoby, výslovnosť, plynulosť

hovoreného prejavu , presnosť vyjadrovania, plynulosť čítania, porozumenie čítania, schopnosť

zreprodukovať text . Žiaci budú skúšaní individuálne alebo vo dvojiciach pri prezentácii dialógov. Môžu

byť ohodnotení známkou aj v skupine pri dramatizácii textu, prípadne pri projektovej alebo pri skupinovej

práci.

Písomné hodnotenie

Žiaci budú hodnotení pravidelne rôznou formou testu, v závere lekcie sú obvykle zadané opakovacie

testy v rozsahu 30 – 40 minút. Testy sú kombinované, na kontrolu slovnej zásoby, pochopenia gramatických

javov a porozumenia textu. Optimálne hodnotenie je stanovené na základe percentuálnej úspešnosti podľa

kritérií a vzájomnej dohody učiteľov anglického jazyka. Stupnice budú vopred oznámené žiakom

v jednotlivých triedach.

Kombinácia slovných, písomných a grafických prejavov žiakov a ich komunikatívnych zručností sa

bude hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

Aktivita na hodine, pravidelná domáca príprava a dôsledné vypracovávanie domácich úloh môžu

byť dôvodom na hodnotenie žiaka výbornou známkou aj v čase mimo skúšania na hodine alebo testovania

písomnou formou.

Stupnica na hodnotenie testov:

100 – 90 % = 1

89 - 75 % = 2

74 - 51 % = 3

50 - 25 % = 4


38

24 - 0 % = 5

V učebnici English World 2 je 12 lekcií na celý školský rok, 6 lekcií na jeden polrok. Z každej lekcie je

žiak hodnotený nasledovne:

Ústna odpoveď - minimálne 1 známka

Písomný test - minimálne 1 známka

1 známka za polrok je možná z aktivity na hodine,1 z cvičebnice, 1 z úpravy zošita

Minimálne 2 známky dostane žiak za projekty.

Pri tomto systéme žiak za jeden polrok dostane minimálne 14 známok.

39

PREDMET: Prírodoveda/PRI ŠKOLA: J. C. Hronského, ZŠ Školská 10, Krupina


VZDELÁVACIA OBLASŤ: Príroda a spoločnosť






Obsahom prírodovedy je usporiadanie vzťahov a súvislostí, ktoré vyplývajú zo základných

zákonitostí a aj zo vzťahov a súvislostí medzi prírodou, jednotlivcom a spoločnosťou.

Obsah prírodovedy uvádza žiakov vo vybraných tematických celkoch, okruhoch učiva do základných

životných situácií a vzťahov, s ktorými prichádzajú do styku. Učia sa pozorovať veci a javy, samostatne si

ich všímať a odhaľovať medzi nimi nápadné i menej nápadné súvislosti . Pozorujú podstatné znaky známych

javov, učia sa o veciach a javoch samostatne hovoriť, opisovať ich a uvádzať do súvislostí a tvoriť. Z

prírodovedeckej oblasti sa žiaci oboznamujú s charakteristickými črtami živej a neživej prírody. Poznávajú

zmeny, ktoré sa odohrávajú v prírode. Zároveň si uvedomujú, že človek prírodu nielen poznáva, ale ju aj

prispôsobuje svojim potrebám a učí sa ju chrániť.

Zo spoločenskovednej oblasti poznávajú žiaci 1. ročníka vo vyučovaní prírodovedy domov, rodinu a

školské prostredie s jeho najbližším okolím. Na základe poznávania rôznych zamestnaní doma i v okolí sa

zoznamujú a výrobou. Prehlbujú si aj hygienické návyky a pravidlá kultúrneho správania. Pozorovaním a

hodnotením vo vyučovaní prírodovedy vedieme žiakov k objektívnemu názoru na svet okolo seba. Žiakov

vedieme k zodpovednosti za výsledky svojej práce v škole aj mimo školy, k úcte k práci iných. Osvojujú sa

návyky pracovnej disciplíny, ale aj vzťah k zveľaďovaniu životného prostredia. Prírodoveda pôsobí aj na

rozvoj estetického cítenia žiakov.


rozvíjať poznanie v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bol

samostatne schopný orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do

akej mu to dovoľuje jeho kognitívna úroveň,

rozvíjať schopnosť získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním,

viesť žiakov k nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu,

poznať najjednoduchšie priestorové pojmy a vzťahy, tieto vyjadriť manipuláciou s predmetmi, slovne,

kresbou i vlastným pohybom

vedieť sa orientovať v školskej budove, na ceste z domu do školy

vytvoriť si predstavu o roku na základe pozorovania zmien v živote rastlín, zvierat a ľudí

poznať mená ročných období, mesiacov a dní v týždni

uvedomovať si rozdiely v počasí a správne ich pomenovať

poznať rastliny a zvieratá v miestnej oblasti

nadobudnúť správny a kladný vzťah k práci a spoločnému majetku

vedieť opisovať prírodné a spoločenské javy

osvojiť si základné pravidlá osobnej hygieny, správnej životosprávy a kultúrneho správania, rešpektovať

vlastné zdravie a poznať aktívnu ochranu prostredníctvom zdravého životného štýlu

vedieť jednoducho rozprávať a v hre napodobniť prácu dospelých

40

1. ROČNÍK


Časová dotácia PRI je určená ŠkVP na 2 vyučovacie hodiny/týždeň.

Charakteristika PRI v 1. ročníku ZŠ

Témy v prírodovede uvádzajú žiakov do základných životných situácií a vzťahov, s ktorými

prichádzajú do styku. Učia sa pozorovať veci a javy, samostatne si ich všímať a odhaľovať medzi nimi

nápadné i menej nápadné súvislosti . Pozorujú podstatné znaky známych javov, učia sa o veciach a javoch

samostatne hovoriť, opisovať ich a uvádzať do súvislostí a tvoriť. Z prírodovedeckej oblasti sa žiaci

oboznamujú s charakteristickými črtami živej a neživej prírody. Poznávajú zmeny, ktoré sa odohrávajú v

prírode. Zároveň si uvedomujú, že človek prírodu nielen poznáva, ale ju aj prispôsobuje svojim potrebám a

učí sa ju chrániť. Nadväzujú na získané vedomosti a zručnosti z MŠ.

Zo spoločenskovednej oblasti poznávajú žiaci 1. ročníka vo vyučovaní prírodovedy domov, rodinu a

školské prostredie s jeho najbližším okolím. Na základe poznávania rôznych zamestnaní doma i v okolí sa

zoznamujú a výrobou. Prehlbujú si aj hygienické návyky a pravidlá kultúrneho správania. Učíme žiakov

vyjadriť vlastný názor na okolitý svet. Žiakov vedieme k zodpovednosti za výsledky svojej práce v škole aj

mimo školy, k úcte k práci iných. Osvojujú sa návyky pracovnej disciplíny, ale aj vzťah k zveľaďovaniu

životného prostredia. Prírodoveda pôsobí aj na rozvoj estetického cítenia žiakov.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRI v 1. ročníku ZŠ

Prehľad tematických celkov PRI daných ŠtVP:

Škola, Rodina, Zmeny v prírode, Osobná hygiena a psychohygiena žiaka, Plynutie času, Zvieratá, Voda,

Rastliny a semená, Hmota. (Podrobnejšie pozri v tabuľke.)

Doplňujúci vzdelávací obsah PRI (rozširujúce učivo):

Okolie školy a orientácia v okolí školy

Ročné obdobia – prehĺbenie učiva o mesiacoch v roku, činnosť človeka počas jednotlivých ročných období

Bezpečnosť a ochrana zdravia, úraz, choroba, prevencia

Štátne sviatky, pamätné dni a významné udalosti priebežne počas celého školského roka.

PRIEREZOVÉ TÉMY

Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme

a rozvíjame tieto témy:









V nasledujúcej tabuľke sú uvedené témy a následne aj cieľové kompetencie, ktoré by mal žiak

v danej téme dosiahnuť. Tematický

celok

Téma Obsahový štandard Cieľové kompetencie

Zmeny v

prírode

Cyklus stromu Druhy stromov, listy

stromov

Na základe listov

porovnávanie stromov

Porovnať listy jednotlivých stromov

Na základe listov poznať druhy

stromov

Projekt

Prečo padá list zo stromu

Kalendár prírody

Ročné obdobie, mesiace v

roku, charakteristiky

počasia poľné plodiny,

ovocie a zelenina

Vedieť si zaznamenávať počasie podľa

znakov: vietor, dážď, slnečno

Uviesť ako sa menia ročné obdobia

Uviesť ako sa mení počasie v

jednotlivých mesiacoch v roku

Rozpoznať druhy ovocia a zeleniny

41

Osobná

hygiena a

psychohygie

na

Denný poriadok žiaka

Projekt Zostavenie

jedálneho lístka na

týždeň

Pravidelné stravovanie,

striedanie práce a

odpočinku, správne

stolovanie

Poznať pravidlá pravidelného

stravovania

Vysvetliť dôvody striedania práce a

odpočinku

Uviesť príklady správneho a

nesprávneho stolovania

Čistota tela Hygiena človeka, zásady Vedieť správne použiť zubnú kefku

Vysvetliť význam osobnej hygieny

Zdravá výživa

Projekt

Projekt Potraviny, ktoré

človeku škodia

Potraviny dôležité pre

zdravie

Príprava zeleninového

šalátu

Zásady zdravej výživy Uviesť príklady potravín, ktoré sú

zdravé pre človeka a ktoré nie,

porovnať ich

Plynutie

času

Čas a jeho trvanie

Projekt príprava

presýpacích hodín

Objektívny a subjektívny

čas

Vysvetliť plynutie času

Porovnať objektívny a subjektívny čas

Zoradiť obrázky podľa plynutia času

(rastlina, človek, zviera)

Hodiny Poznať celé hodiny

Zvieratá Voľne žijúce zvieratá Pracovať s encyklopédiou

Domáce zvieratá Diskutovať na tému ako sa pohybujú

zvieratá

Domáce vtáky Klasifikovať domáce zvieratá podľa

znakov

Rodina Moja rodina Členovia rodiny Vymenovať členov rodiny

Voda Voda a rastliny Rastliny v zime Porozprávať ako sa treba starať o

rastliny v zime

Voda a človek Vysvetliť prečo musíme dodržiavať

pitný režim Diskutovať, čo sa stane s

vodou, ktorú pijeme?

Rastliny a

semená

Semeno

Projekt je to semeno

Záhadné semená

Vedieť zasadiť semeno

Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno

Hmota Ľudia a veci

Projekt Je to hmota

Je vzduch hmota?

Na základe zmyslových vnemov určiť

rôzne druhy hmoty


Rozvoj osobnosti žiaka v mladšom školskom veku veľmi ovplyvňuje škola so svojim vyučovacím

procesom. Prostredníctvom prírodovedy sa snažíme o rozvoj kognitívny, rozvoj osobnostných vlastností

a rozvoj motivačnej sféry, úzko súvisiacej s cieľovou kvalitou osobnosti žiaka, ktorá smeruje k sebarozvoju

a sebarealizácii. Medzi najdôležitejšie patria motivačné metódy. Uplatňujeme zásady prekvapivosti, novosti,

prezentovanie rozporov, očividných protikladov, ktoré vedú k záujmu riešiť problém. Využívame na to

prvky tvorivého divadla, tvorbu príbehov, učebné hry, riešenie tajničiek, hrebeňoviek, ich tvorbu ako aj

tvorbu projektov.

Učebné zdroje

WIEGEROVÁ, A. – ČESLOVÁ, G.: Prírodoveda pre 1.ročník základnej školy. Bratislava: SPN – Mladé

letá, 2012.

ADAME, R. – KOVÁČIKOVÁ, O.: Prírodoveda 1 pre 1.stupeň základných škôl – pracovná učebnica.


SIVOKOVÁ, R.: Prvouka 1.ročník – súbor samostatných prác. Prievidza: Maquita, 2006.

BEGEROVÁ, S. – KRIŠTOFÍKOVÁ, A.: Zvedavkova prvouka. Nitra: Paleta, 2001.

KOŽUCHOVÁ, M. – MATÚŠKOVÁ, R. – STEBILA, J.: Dopravná výchova pre 1.ročník základných škôl.

Bratislava: SPN – Mladé letá, 2010.

42

Hodnotenie predmetu






pochvalou pred kolektívom. Žiak vypracuje 4 pracovné listy (každý štvrťrok), projekty, ktoré budú

súčasťou osobného žiackeho portfólia. Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu

žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom

mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení,

aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých

predmetov).

2. ROČNÍK



Témy v prírodovede 2.ročníka nadväzujú a rozširujú učivo 1.ročníka. Učia sa riešiť základné životné

situácie a vzťahy, s ktorými prichádzajú do styku. Učia sa pozorovať veci a javy, samostatne si ich všímať a

odhaľovať medzi nimi nápadné i menej nápadné súvislosti . Konkrétne situácie riešia v skupinových prácach

a projektoch, ktoré následne prezentujú v triede pred spolužiakmi. Žiaci sa oboznamujú s charakteristickými

črtami živej a neživej prírody. Poznávajú zmeny, ktoré sa odohrávajú v prírode prostredníctvom vychádzok

a vyučovaním v Učebni v prírode. Učíme ich chrániť prírodu.

Učíme žiakov vyjadriť vlastný názor na okolitý svet. Žiakov vedieme k zodpovednosti za výsledky

svojej práce v škole aj mimo školy, k úcte k práci iných. Osvojujú sa návyky pracovnej disciplíny, ale aj

vzťah k zveľaďovaniu životného prostredia. Prírodoveda pôsobí aj na rozvoj estetického cítenia žiakov.


V nasledujúcej tabuľke sú uvedené témy a následne aj cieľové kompetencie, ktoré by mal žiak v danej téme

dosiahnuť. Tematický

celok

Téma Obsahový štandard Cieľové kompetencie

Hmota Jeseň a vzduch Vietor je pohyb vzduchu

Vzduch je hmota

Vedieť pripraviť experiment, ktorým

dokáže, že vzduch je hmota

Opísať, čím je zaujímavý vietor na

jeseň a porovnať ho s vetrom v iných

ročných obdobiach

Ako dlho trvá stavba

domu?

Rozprávka o troch

prasiatkach z hľadiska

technológie stavby

Stavba, remeselníci,

stavebný materiál,

stavebné stroje, stavebné

náradie

Vymodelovať domček podľa rozprávky

Postaviť múrik alebo domček zo

skladačky

Zelenina a

ovocie

Ovocie, čo ukrýva plod? Plod, semeno

Kôstkovice, bobule,

malvice, konzervácia

ovocia

Vedieť roztriediť ovocie podľa semien

Schematicky zakresliť zloženie plodu

Vytvoriť pojmovú mapu: plody,

zelenina, ovocie

Zelenina Semená a plody

Zelenina koreňová, listová,

plodová

Uskladňovanie zeleniny

Pozorovať a zapisovať zmenu plodu

semena počas štyroch týždňov, urobiť

závery z pozorovania

Roztriediť zeleninu podľa znakov

U lekára Úraz a choroba Úraz, choroba, lekárnička Rozpoznať rozdiely a súvislosti v

pojmoch úraz a choroba


43

Vymenovať úrazy a choroby Poznať

základná obsah lekárničky

U lekára Teplomer, lekár Opísať návštevu u lekára

Zmerať teplotu teplomerom

Teplomer Druhy teplomerov Vedieť odmerať teplotu vody

Zostrojiť teplomer

Lekári- špecialisti Očný, ušný, krčný, zubný Diskutovať o lekárskej ambulancii

Vyhľadať informácie v odbornej

literatúre a na internete

Chrup Detský a dospelý chrup,

príčina kazov,

Ústna dutina

Opísať správne čistenie ústnej dutiny

Správna životospráva

Projekt: navrhnúť detské

ihrisko

Správne hygienické

návyky, spánok, pohyb na

čerstvom vzduchu

Osvojiť si správne hygienické návyky

Práca a

odpočinok

Práca a zábava

Projekt: zostrojenie

kalendára

Kam pôjdem na

prázdniny

Ako využívam svoj

voľný čas

Pracovné dni, dni

pracovného pokoja,

Dovolenka, prázdniny

Kalendár, voľný čas

Vedieť sa orientovať v kalendári

Voda Voda Farba, chuť a vôňa vody

Užitočnosť a škodlivosť

vody

Pripraviť experiment akú chuť má voda

Pripraviť experiment čo sa vo vode

rozpustí, čo sa nerozpustí

Voda a jej znečistenie

Projekt zdravá voda

Uviesť návrh ako zabrániť znečisteniu

vody

Cyklus

stromu

V parku Ihličnaté a listnaté stromy Navrhnúť riešenie na ochranu parku

Rozoznať ihličnaté a listnaté stromy

Určovať stromy podľa atlasu rastlín

V lese Rastliny a živočíchy v lese,

význam lesa pre človeka

Diskutovať, čo nám dáva les, ako sa

máme správať v lese

Rastliny v lese a parku Podmienky pre rast rastlín Zdôvodniť či, potrebujú rastliny vodu a

vzduch?

Vyhľadať informácie z encyklopédie

alebo z internetu

Pripraviť prezentáciu záverov

dlhodobých pozorovaní a experimentov

v elektronickej podobe alebo vo forme

posteru

Rastliny a

semená

Živá a neživá príroda Prvky živej a neživej

prírody

Časti rastliny

Zakresliť rastlinu a jej časti

Pozorovať a zapísať dlhodobý rast

rastliny

Rastliny v mojom okolí

Projekt Kde sa stratili

listy spadnuté zo

stromov?

Prečo nerastú rastliny

pod mohutnými

stromami?

Poznať vybrané rastliny vo svojom

okolí

Určiť rastliny podľa atlasu rastlín

Vyhľadať informácie v odbornej

literatúre alebo na internete

Pripraviť prezentáciu záverov

dlhodobých pozorovaní a experimentov

v elektronickej podobe alebo vo forme

PRIEREZOVÉ TÉMY






- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV




44


Ak má dieťa uspokojené základné fyziologické potreby, zaujíma sa o svoje okolie, o riešenie

problémov a prejavuje sa u neho túžba po poznaní. Poznávacia činnosť nemusí byť u všetkých rovnaká.

Niektorí žiaci preferujú prijímanie a zhromažďovanie už existujúcich poznatkov, iní dávajú prednosť

objavovaniu nových faktov. Preto je dôležité používať rôzne metódy a formy práce.

K aktívnemu prístupu k učeniu žiakov podnecujeme tým, že im ukazujeme aký význam má učivo

v reálnom živote. Pravidelne obmieňame činnosť žiakov, využívame ich tvorivosť, zadávame problémové

úlohy, používame metódy objavovania, vedieme ich k aktívnemu experimentovaniu a prepájame učenie

s tým, čo deti zaujíma v reálnom živote.

Učebné zdroje

WIEGEROVÁ, A. – ČESLOVÁ, G.: Prírodoveda pre 2.ročník základnej školy. Bratislava: SPN – Mladé

letá, 2012.

ADAME, R. – KOVÁČIKOVÁ, O.: Prírodoveda 2 pre 1.stupeň základných škôl – pracovná učebnica.


KOŽUCHOVÁ, M. – MATÚŠKOVÁ, R. – STEBILA, J.: Dopravná výchova pre 2.ročník základných škôl.

Bratislava: SPN – Mladé letá, 2010.

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, pracovné listy,

projekty a ich prezentáciu hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa.

Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh

(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).

3.ROČNÍK

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 2 (1 ŠtVP + 1 ŠkVP).

Časová dotácia PRI určená ŠtVP je posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k

dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva, na jeho utvrdzovanie, precvičovanie, realizáciu projektov,

prírodovedných vychádzok a pod.


Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých

prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika,

chémia a zdravoveda. Cieľom integrácie jednotlivých oblastí je postupné oboznamovanie sa s prírodnými

javmi a zákonitosťami. Týmto prírodovedným poznaním sa u dieťaťa rozvíja procesuálna stránka

poznávacieho procesu. Vyučovanie je zamerané na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom

je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom je stanovovanie vyučovacích problémov

nadväzujúcich na aktuálne detské vedomosti, ich minulú skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností.

Edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmaných javov a udalostí, ktoré sú spojené s

bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne

zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.


Tematický

celok

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard


45

Veci okolo

nás

Prečo sa veci líšia?

Živé a neživé prírodniny,

ľudské výtvory

Pochopiť prírodu ako

celok, ktorý sa ustavične

mení a ktorého prvky sú

rozmanité a vzájomne sa

seba závislé. Vlastnosti

látok podľa zmyslových

vnemov

Pochopiť rozdiel medzi živou

a neživou prírodninou. Vedieť

vysvetliť význam ľudský výtvor.

Určiť vlastnosti látok podľa

zmyslových vnemov

Rastliny –

súčasť

prírody

Prečo stromy plaču?

Prečo existujú nahé

semená?

Prečo máme stromy,

ktoré majú semená

ukryté?

Pagaštan konský. Gaštan

jedlý. Porovnať tieto dva

stromy a svoje poznatky

zaznamenať v pozorovaní.

Vedieť vysvetliť čím sa

tieto dva stromy odlišujú.

Nahosemenné rastliny,

druhy nahosemenných

rastlín.

Krytosemenné rastliny

Vymenovať časti stromu, vedieť, ktorá

časť je semeno a ako sa z neho vyvíja

nová rastlina. Vedieť vysvetliť čo je

miazga.

Vymenovať nahosemenné rastliny,

vedieť tento pojem vysvetliť, vedieť

ako sa šíria semená týchto rastlín.

Vedieť vysvetliť pojem krytosemenné

rastliny, vymenovať niektoré

krytosemenné rastliny.

Veci okolo

nás

Prečo je voda vo fľaši

a knihy nie?

Prečo je slon ťažký

a more veľké?

Prečo je zmrzlina

studená?

Prečo mláky miznú?

Veci sú vyrobené z látok.

Pevné látky. Kvapalné

látky

Meranie kvapalín,

odmerný valec, hmotnosť,

Topením s tuhnutím sa

látky nemenia, menia sa

len niektoré ich vlastnosti.

Teplota,

Vyparovanie,

skvapalňovanie.

Skupenstvo vody

Vedieť, že veci sú vyrobené z látok

a látky majú rôzne vlastnosti. Triediť

látky na tuhé (pevné) a látky kvapalné

(kvapaliny).

Odmerať objem kvapalín podľa

odmerného valca.. Skúmať ako sa

zvyšuje hladina vody v odmernom

valci pri vložení rôznych pevných

látok.

Odmerať hmotnosť. Na základe

skúmania vytvoriť záver, že nie vždy

väčšie predmety sú aj ťažšie.

Zdôvodniť zmeny vlastnosti látok –

topenie, tuhnutie.

Pomocou hmatu dokázať odhadnúť, či

sú predmety chladnejšie alebo teplejšie.

Merať teplotu vody teplomerom.

Poznať jednotky teploty. Rozumieť

znamienku: + a - .

Zdôvodniť zmeny vlastnosti látok –

vyparovaním, kondenzáciou. Pripraviť

experiment na zistenie podmienok

zmeny látok.

Vesmír Prečo Slnko vychádza

a zapadá?

Prečo je Zem guľatá?

Striedanie dňa a noci. Zem

sa otáča. Deň má 24 hodín.

Slnko, planéty a ich

mesiace – Slnečná sústava.

Planéty Slnečnej sústavy.

Vysvetliť, že zemeguľa rotuje okolo

vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie

dňa a noci. Poznať meradlo času.

Poznať jednotky času.

Vedieť, že Slnečná sústava má osem

planét, ktoré obiehajú okolo Slnka

v rôznej vzdialenosti, vedieť planéty

vymenovať. Na základe dosiahnutých

vedomostí zostrojiť model Slnečnej

sústavy.

Technika

a technické

objavy

Prečo sa lopta kotúľa?

Prečo je ľad šmykľavý?

Sila, silomer, jednotky

sily. Medzinárodné

jednotky fyzikálnych

veličín.

Trenie. Princíp trenia.

Zdôvodniť význam techniky v našom

živote. Pochopiť pojem sila

a oboznámiť sa s pôsobením sily.

Poznať meradlo sily, jej jednotku

a značku. Odmerať silu silomerom

Uviesť tri príklady pôsobenia sily v

našom živote

Poznať princíp trenia a kde všade sa

46

Prečo má bicykel pedále?

Prečo žiarovka svieti?

Ozubené koleso.

Elektrická energia,

elektrický prúd, vodivosť.

využíva, vedieť skúmať trenie dvoch

materiálov.

Vedieť vysvetliť, že pomocou

ozubených súkolesí vieme meniť smer

pohybu predmetov a tiež rýchlosť

pohybu predmetov. Vymenovať

predmety, kde sa ozubené koleso

využíva.

Vysvetliť význam elektrickej energie

pre človeka. Vedieť, že elektrický prúd

je životu nebezpečný. Zostrojiť

jednoduchý elektrický obvod.

Človek ako

súčasť

prírody

Prečo sa podobáme na

opicu?

Prečo vidíme, cítime,

počujeme?

Prečo potrebujeme

zmysly?

Prečo si učením

precvičujeme mozog?

Prečo počujeme tlkot

srdca?

Vznik nového jedinca.

Ženská a mužská pohlavná

bunka. Vývoj nového

jedinca. Cyklus života.

Zmysly. Zmyslové vnemy.

Oko – aby sme videli,

ucho – aby sme počuli, nos

– aby sme cítili, jazyk –

aby sme mali chuť, koža –

aby sme vedeli rozoznať

chlad a teplo.

Nervová sústava. Mozog,

miecha a nervy.

Srdcovocievna sústava,

srdce, cievy, krv, zloženie

krvi.

Pochopiť, že na splodenie nového

jedinca je potrebné dospelý muž

a dospelá žena. Vysvetliť, že po

oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja

v tele matky 9 mesiacov. Vysvetliť, že

novorodenec je závislí na matke

a postupne sa vyvíja.

Vedieť vysvetliť pojem maternica,

cyklus života, materské mlieko, cicavý

reflex, poznať aj oné cicavce

v živočíšnej ríši.

Vedieť, že svet okolo seba vnímame

zmyslami, vedieť ich vymenovať,

vedieť vysvetliť pojem zmyslové

vnemy. Vedieť vymenovať orgány

jednotlivých zmyslov.

Vysvetliť, ako vplýva na človeka strata

niektorého zo zmyslov, ako sa

o zmysly starať. Vysvetliť funkciu

kože pre ľudský organizmus. Vysvetliť

na čo slúži človeku zrak, sluch, čuch,

chuť.

Jednoducho vysvetliť ako funguje zrak,

čuch, sluch a chuť a aký majú význam

pri poznávaní prostredia.

Poznať pojem nervová sústava, vedieť,

z čoho sa skladá, poznať funkciu

mozgu, ako riadi ľudské telo a že je

potrebné ho precvičovať. Vedieť čo je

základná jednotka nervovej sústavy.

Opísať, že srdce je dutý sval a má

funkciu pumpy na krv, kde sa srdce v

tele nachádza, akú má veľkosť, tvar.

pochopiť, že srdcový sval nie je možné

ovládať vôľou. Vedieť vysvetliť aký

význam má silné a zdravé srdce pre

človeka. Vedieť, že srdcová činnosť sa

prejavuje na tele merateľnými javmi –

napr. tepom a tlakom.

Vysvetliť, že všetky potrebné látky pre

ľudský organizmus sú po tele

rozvádzané krvou. Opísať základné

zložky krvi a význam jednotlivých

zložiek – červené krvinky, biele

krvinky, krvné doštičky. Vysvetliť

význam darcovstvo krvi.

Živočíchy –

súčasť

prírody

Prečo majú živočíchy

kostru?

Stavovce, bezstavovce.

Poznať vonkajšie časti živočíchov

Vedieť vysvetliť pojem stavovce

a rozdeliť živočíchy do jednotlivých

skupín. Vedieť, že znakom stavovcov

je kostra, vedieť vymenovať príklady

jednotlivých skupín živočíchov.

47

Prečo existujú cicavce?

Prečo vtáky lietajú?

Prečo had v chlade

nezamrzne?

Prečo žaba môže žiť aj

vo vode aj na súši?

Prečo žralok nie je

typická ryba?

Cicavce, materské mlieko.

Vtáky, stavba tela vtáka,

sťahovavé, domáce, dravé,

spevavce, vtáky ktoré

nelietajú.

Plazy.

Obojživelníky, žaby,

mloky, salamandra

škvrnitá

Ryby, drsnokožce

Poznať pojem cicavce a vedieť ho

vysvetliť, poznať typické znaky

cicavcov a vedieť vymenovať

zástupcov tejto skupiny. Vedieť

vysvetliť pojem materské mlieko

u cicavcov.

Opísať skupinu vtákov a vymenovať

zástupcov (napr. vrabec, lastovička,

sokol...). Opísať spôsob života daných

vtákov, uvedomiť si, že sa navzájom

odlišujú napríklad spôsobom

získavania potravy ( dravé a nedravé).

Vedieť, že medzi vtáky patria aj

nelietavé vtáky, napr. pštros, tučniak.

Vedieť vymenovať typické znaky

vtákov – perie, krídla...

Vedieť vysvetliť pojem plazy, poznať

typické znaky plazov (nestála telesná

teplota) a vedieť vymenovať zástupcov

tejto skupiny živočíchov.

Vedieť, že niektoré hady sú smrteľne

jedovaté. Vedieť poskytnúť prvú

pomoc pri uštipnutí hadom.

Vysvetliť pojem obojživelníky, vedieť

vymenovať zástupcov tejto skupiny

živočíchov, poznať typické znaky

obojživelníkov a vedieť ich popísať aj

ich spôsob vývinu.

Vymenovať zástupcov živočíchov

žijúcich v stojatých vodách (kapor,

šťuka, sumec). Vymenovať zástupcov

živočíchov žijúcich v mori (žralok,

raja). Pochopiť, že živočíchy žijúce

v mori by v sladkých vodách neprežili

a naopak. Vymenovať základné

a typické znaky rýb.

Spoločenstv

o

Prečo u nás nie je púšť?

Prečo ryby nelietajú?

Prečo medvede nemajú

rady parky?

Prečo sú lesy pľúcami

planéty?

Ekológia. Vodné, kultúrne

spoločenstvo.

Spoločenstvo lesa

Objasniť jednotlivé pojmy, poznať

rôzne vodné spoločenstvá, vedieť

vysvetliť ako je vytvorené kultúrne

spoločenstvo, poznať dôležitosť

spoločenstva lesa pre život človeka

a potrebu chrániť ho pre ďalšie

generácie.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete prírodoveda v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové

témy:

Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR,

Environmentálna výchova / ENV,

Mediálna výchova /MED,

Multikultúrna výchova /MUV,

Dopravná výchova /DOV,

Ochrana života a zdravia /OŽZ,

Regionálna výchova a tradičná ľudové kultúra /RĽK,

Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP.


Pozorovanie – uplatnenie pri pozorovaní zmien v prírode, využívanie pri realizácii jednoduchých

experimentov, nazeranie na riešenia problémov z rôznych uhlov pohľadu.

48

Rozhovor – spája učiteľove podnety so slovnými prejavmi žiakov. Najčastejšie sa uplatňuje v procese

vysvetľovania, objasňovania a opakovania učiva.

Rozprávanie – súvislé rozprávanie o konkrétnych javoch, udalostiach a činnostiach.

Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú podstatu

príslušných javov. Nesmie byť časovo náročné.

Beseda – dialogická forma.

Práca s demonštračným obrazom – tam, kde nie je možné alebo účelné pozorovať skutočnú situáciu.

Využitie práce s PC a s dataprojektorom.

Využitie didaktických hier.

Využitie vystrihovačiek a aplikácií pri obrazovo-dynamickom vyjadrovaní.

Práca s pracovným zošitom a učebnicou.

Využitie čítania.

Experimenty.

Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní alebo správaní

Učebné zdroje

WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 3. ročník základných škôl,

Bratislava, SPN, 2011

WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 3. ročník základných škôl –

Pracovný zošit, Bratislava, SPN, 2012

STANKO, STANKOVÁ: Prírodoveda – metodická príručka na vyučovanie v 3.ročníku ZŠ, SPN

KOVÁČIKOVÁ, O., ADAME, R.: Prírodoveda 3 – pracovná učebnica, Bratislava, Aitec, 2011

Pracovné listy, Internetové zdroje, encyklopédie, didaktické pomôcky, príroda.

Hodnotenie predmetu





pracovné listy, komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1.



4. ROČNÍK



Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých

prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika,

chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie

obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a

zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka

samotného poznávacieho procesu.

Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie

čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské

vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú

zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím

dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú

pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.


49


Tematický

celok

Obsahový štandard

Téma

Výkonový štandard

SILY Prečo padajú

predmety k zemi?

Padajú všetky

predmety k zemi

rovnako rýchlo?

Padajú rýchlejšie

väčšie alebo menšie

predmety

Čo je to blesk a ako

vzniká?

Čo je to statická

elektrina?

Aké sú to magnetické

materiály?

Ako pôsobí

magnetická sila

Čo je to trenie?

Ako zvyšujeme a ako

znižujeme trenie?

Žiak vie vysvetliť, že príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú

nazývame gravitačnou. Vie, že ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou

silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je možné pád predmetov

spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. To znamená, že žiak

implicitne chápe, že sila má aj určité smerovanie, nielen veľkosť, aj keď tento

poznatok nevyjadruje. Veľkosť a smer pôsobenia gravitačnej sily, skúmanie

pádu predmetov.

Žiak vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ktoré predmety padajú rýchlejšie

a ktoré pomalšie, pričom si sám navrhuje objektívny spôsob merania rýchlosti

padania predmetov. Žiak sa následne snaží vysvetliť (zovšeobecnením

výsledkov merania), ktoré predmety padajú rýchlejšie a prečo. Žiak si vie

overiť výsledky svojho skúmania hľadaním informácií v rôznych

sekundárnych informačných zdrojoch.

Skúma súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a rýchlosťou jeho pádu. Dáva

jav do súvislosti s pôsobením gravitačnej sily. Vytvára predpoklady o

rýchlosti pádu predmetov, konštruuje postup, ktorým si svoje predpoklady

overuje, vytvára záver a diskutuje o ňom so spolužiakmi, pričom vysvetľuje

pomocou používania poznatkov získaných pri overovaní. Pri argumentácii

spontánne využíva vlastnú minulú skúsenosť.

Žiak vie, že blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v atmosfére a vie

jednoducho vysvetliť funkciu hromozvodu. Žiak vie samostatne vyhľadať

informácie o tom, ako je potrebné sa chrániť pred bleskom vo voľnej prírode

a informácie vie zhodnotiť v súvislosti s tým, čo už o elektrickom prúde vie.

Žiak vie jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká statická elektrina a ako sa

prejavu na rôznych predmetoch. Spája informácie s vlastnou skúsenosťou a

cielene skúma vznik statického výboja pôsobením rôznych látok.

Žiak vie, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne materiály. Vie, že magnety

majú dva póly a vie vysvetliť, ako sa dva magnety vzájomne k sebe správajú

pri rôznych vzájomných pozíciách. Žiak vie cieľavedome skúmať, ktoré

predmety sú magnetické a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, že

všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky kovové predmety sú

magnetické. Žiak jednoznačne rozlišuje pojmy magnet a magnetický materiál.

Žiak vie, že kovové predmety je možné zmagnetizovať a tie sa dočasne

správajú samy ako magnety. Žiak vie, že zemeguľa má svoje vlastné

magnetické pole, vďaka ktorému fungujú kompasy. Žiak vie vysvetliť

funkciu kompasu, vie zostrojiť jednoduchý kompas a skúmať na ňom

pôsobenie magnetického poľa Zeme a magnetického poľa rôznych druhov

magnetov.

Žiak vie vysvetliť, čo je to trenie a kde všade sa trenie využíva.

Pri objasňovaní trenia žiak používa aj predstavu o časticovom zložení látok.

Žiak vie skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať, ktoré materiály zvyšujú a

ktoré znižujú trenie. Zisťuje informácie o trení v rôznych informačných

zdrojoch a vie zovšeobecniť získané informácie a vymenovať javy a

predmety, kde je pre dobrú funkčnosť potrebné zvyšovať trenie a kde je,

naopak, potrebné trenie znižovať.

VESMÍR Čo je to vesmír?

Žiak vie vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu jeho súčastí a

vzájomného usporiadania týchto súčastí. Vie, že vo vesmíre nie je vzduch, ten

je sústredený v podobe atmosféry okolo planét. Žiak taktiež vie, že vo

voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. Vie vysvetliť, že gravitačná sila

pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies. Má základnú

informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu.

50

Čím sa odlišujú

hviezdy od planét?

Je mesiac planéta

alebo hviezda?

Prečo cez deň

nevidieť hviezdy na

oblohe?

Prečo je v zime

chladnejšie ako

v lete?

Môže žiť človek vo

vesmíre?

Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel

medzi planétou a hviezdou. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou

sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva základné

súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a

vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka.

Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v

rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je

prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú

prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť,

ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú

okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.

Žiak vie, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a

noci. Vie, že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Žiak vie vysvetliť,

prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň

nie je na oblohe vidieť hviezdy. Spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii

argumentuje vlastnou skúsenosťou. Žiak vie striedanie dňa a noci

demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy.

Žiak vie, že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka

(vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok). Žiak vie vysvetliť a názorne na

modeli ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty pri zmene

ročných období na Zemi.

Žiak vie, že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík a preto kvôli

absencii atmosféry vo voľnom vesmíre neprežijú. Žiak vie, že ak chce človek

vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom

skafandra. Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu pred chladom

(žiak vie, že vo vesmíre je veľmi chladno). Žiak vie rozprávať o tom, ako

človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho

skúma z vesmíru. Vie vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna

stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie.

ĽUDSKÉ

TELO

Ako sa človek

orientuje v prostredí?

Ako funguje zrak?

Ako funguje sluch?

Ako fungujú chuť

a čuch?

Ako funguje hmat?

Žiak vie, že kontakt s prostredím nám poskytujú najmä zmyslové orgány.

Žiak vie vysvetliť, ako vplýva na človeka strata niektorého zo zmyslov, vie

vysvetliť, ako je potrebné sa o jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si

zachovávali funkčnosť. Žiak porovnáva ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu)

so zmyslovými orgánmi rôznych druhov živočíchov a uvedomuje si, že

jednotlivé zmysly sú vyvinuté vzhľadom na spôsob života daného druhu. Žiak

zisťuje vlastnou výskumnou činnosťou, aké rôzne informácie je možné získať

o predmetoch rôznymi zmyslovými orgánmi, analyzuje, či je možné získať

určitý druh informácie viacerými zmyslovými orgánmi.

Žiak vie vysvetliť, na čo človeku slúži zrak. Vie jednoducho vysvetliť funkciu

zrakového orgánu a skúma prečo má človek dve oči (zisťuje funkciu

odhadovania vzdialenosti). Uvedomuje si, že bez svetla človek nemôže nič

vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči namáhajú. Žiak pozná pojmy

krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vie ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku

(vrodené alebo získané nesprávnymi životnými návykmi).

Žiak vie vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán sluchu. Žiak skúma

pôsobenie zvukov a zovšeobecňuje, že zvuk je chvenie hmoty, ktoré sa

prenáša na ušný bubienok.

Žiak skúma význam ušnice u človeka a porovnáva ušnice človeka s ušnicami

rôznych zvierat.

Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam

pri spoznávaní prostredia. Žiak na základe vlastného skúmania zisťuje

rozloženie analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky získané

vlastným skúmaním v sekundárnych zdrojoch. Žiak vie vysvetliť

nebezpečenstvo spojené so stratou chuti a čuchu.

Žiak vie vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. Medzi rôznymi

51

Ako človek reaguje na

prostredie?

Ako funguje srdce?

Aký význam má pre

človeka krv?

Čo je to krvný obeh?

Čo je to krvný tlak?

Ako sa rodí nový

človek?

Prečo musí človek

jesť a piť?

Prečo sa niektoré

látky dajú jesť a iné

nie?

funkciami spomína aj zmyslovú funkciu. Vie, že pomocou hmatu zisťujeme

rôzne vlastnosti prostredia – kvalitu materiálov, ale aj teplotu materiálov a

prostredia. Žiak vie skúmať citlivosť pokožky na rôznych miestach na tele a

pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov.

Žiak vie vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa

pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané,

porovnávané, spracované, zapamätané. Žiak vie vysvetliť, ako funguje reflex

a aký má pre človeka význam. Žiak vie opísať, ako vyzerá nervová sústava

človeka a akú funkciu má mozog.

Žiak vie, že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv. Vie,

kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar. Žiak vie, že srdcový

sval nie je možné ovládať vôľou, ale je ho možné vytrénovať podobne, ako

iné svaly v tele – aby bolo silné a zdravé. Vie vysvetliť, ako je možné rozvíjať

srdcové svalstvo a vie vysvetliť, aký význam má silné a zdravé srdce pre

človeka.

Žiak vie, že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele

rozvádzané krvou. Vie opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých

zložiek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Žiak vie, že v krvi

sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny – t.j. rôzne látky, ktoré je

potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia

(resp.vylúčenia). Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva

krvi z tela. Žiak vie vysvetliť význam darcovstva krvi.

Žiak vie vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém

schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je

uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv

cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa

z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslík a ten je rozvádzaný po tele.

Žiak vie, že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez

kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa okysličila(naviazala na seba pri

dýchaní kyslík).

Žiak vie, že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi –

napríklad tepom a tlakom krvi. Žiak vie vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to

tlak krvi. Žiak vie merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného

tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára. Žiak vie vysvetliť, prečo sa

zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy.

Žiak vie, že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá

žena. Vie, že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu,

pričom mužská sa od ženskej líši. Žiak vie vysvetliť, že po oplodnení ženy

mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. Vie, že proces vývinu dieťaťa pred

narodením trvá 9 mesiacov. Žiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja,

ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto

období. Žiak vie vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za

asistencie lekárov. Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom,

dieťaťom a novorodencom. Vie, že novorodenci sú na matke závislí a

postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a

vyvážený pohyb.

Žiak vie jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava,

ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. Žiak sa

vo vysvetľovaní sústreďuje na objasnenie toho, že človek potrebuje energiu a

stavebné látky na rast a obnovu organizmu. Žiak porovnáva človeka a jeho

potrebu prijímať potravu s inými živočíchmi a aj rastlinami a zovšeobecňuje,

že všetky živé organizmy potrebujú prijímať látky z prostredia a tiež do

prostredia vylučujú látky, ktoré už nepotrebujú.

Žiak vie, že človek dokáže stráviť len určitý typ potravy, nedokáže stráviť

napríklad to, čo iné živočíchy stráviť dokážu. Žiak vie, že rôzne druhy

potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale

52

Čo sú to vitamíny a

kde sa nachádzajú?

Čo sa deje s jedlom,

ktoré zjeme?

Čo sú to jedy?

Kde sa tvorí moč

a stolica?

Kedy a prečo sa

potíme?

Prečo človek dýcha?

Ako zistíme, že človek

dýcha?

Prečo bije srdce

rýchlejšie, keď sme

udýchaní?

Prečo kašleme

aj obsahom živín (vie uviesť ilustratívne príklady rozdielov v potravinách).

Žiak vie, že rôzne potraviny poskytujú človeku rôzne množstvo energie. Tie

potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru sú zdrojmi veľkého množstva

energie. Žiak vie vysvetliť, že pri konzumácii veľkého množstva potravy,

resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v

podobe tuku do ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na

váhe.

Žiak vie, že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre

zdravý život dôležité. Vie, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými

písmenami – A, B, C, D, E.

Žiak vie, že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa

tukov a cukrov. Uvedomuje si, že neustálou konzumáciou tohto typu potravín

sa môže znížiť množstvo vitamínov v tele, čo spôsobí ochorenie organizmu.

Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme. Uvedomuje

si, že jedlo obsahuje látky, ktoré v organizme využívame a tie si človek v

organizme ponecháva a zvyšok vylučuje stolicou. Žiak pozná základné

súčasti tráviacej sústavy (ústna dutina, hltan, žalúdok, črevá, konečník) a na

schéme ich vie rozpoznať, pričom vysvetľuje, čo sa deje s potravou v žalúdku

a kde sa potrebné látky vstrebávajú do krvi, ktorá ich rozvádza na všetky

miesta v organizme, kde sa tieto látky využívajú.

Žiak vie, že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a

vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny,

poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. Žiak vie, že jedovaté sú

potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. Tie

sa môžu vyskytovať v potrave prirodzene alebo sa tam vytvoria nevhodným

skladovaním. Žiak vie uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov,

jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v

nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). Žiak vie, že niektoré

látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj

vitamíny, lieky v nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a

iné drogy.

Žiak vie, že z krvi sa nevyužité a odpadové látky dostávajú z organizmu

pomocou obličiek, v ktorých sa tvorí moč. Žiak vie vysvetliť, že krv koluje

celým telom, prechádza obličkami, v ktorých sa z nej odstraňujú škodlivé

látky a nadbytočná voda, vzniká moč, ktorý sa vylučuje z tela von.

Žiak vie, že okrem stolice a moču človek vylučuje aj pot. Žiak chápe, že

potom sa z tela nevylučujú nepotrebné látky, potenie vysvetľuje ako proces,

pri ktorom sa organizmus ochladzuje. Dáva informáciu do súvislosti s tým, že

človek sa potí vtedy, keď je mu teplo. Žiak si jednoduchým skúmaním

overuje, že telo vylučuje vodu v plynnom skupenstve neustále.

Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom, ktorý vdýchneme.

Uvedomuje si, že vydychovaný vzduch je iný ako vdychovaný. Vie, že zo

vzduchu človek využíva len jednu jeho časť – kyslík. Vie, aké základné

súčasti má dýchacia sústava a vie, kde sa v tele nachádza hlavná časť

dýchacej sústavy – pľúca.

Žiak vie vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie

hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná

vodná para). Uvedené informácie zisťuje (prípadne si ich len overuje)

skúmaním na ľudskom tele.

Žiak skúma, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj srdcová činnosť pri

zvyšovaní námahy. S pomocou učiteľa vytvára záver, že človek pri zvýšenej

námahe rýchlejšie dýcha a aj srdce mu rýchlejšie bije. Pokúša sa o

vysvetlenie na základe vedomostí a skúseností, ktoré o dýchaní Žiak má. Žiak

získava dodatočné informácie zo sekundárnych zdrojov.

Žiak vie vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a

53

a kýchame?

Ako sa človek

pohybuje?

Potrebujeme svaly na

každý pohyb?

Máme kosti v celom

tele?

Prečo sú niektorí

ľudia silnejší a iní

slabší?

dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú

viditeľní. Žiak vie, že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej

dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von. Žiak vie vysvetliť, ako sa

prostredníctvom kýchania a kašľania dostávajú nečistoty von z dýchacieho

systému.

Žiak vie, že pohyb je jeden zo základných životných prejavov organizmov.

Dostatok pohybuje je predpokladom zdravia. Žiak vie, že pohyb zabezpečujú

svaly, ktoré sú upnuté na oporu – kostru. Žiak vie vysvetliť, že človek má

veľké množstvo menších kostí preto, aby bol ohybnejší. Vie vymenovať

najzákladnejšie kosti v ľudskom tele.

Žiak si uvedomuje, že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby. Vie uviesť

niekoľko príkladov rôznych pohybov – tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza,

úsmev, hryzenie, žmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané

(napríklad pohyb srdca, pohyb čriev).

Žiak vie, že kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené po celom tele. Žiak

vie, že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v

potrave, aby mal kosti dostatočne pevné. Vie, že kosti sa môžu pri

neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť

nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast. Žiak skúma význam

opozitnej pozície palca voči ostatným prstom, uvedomuje si význam tohto

druhu pohyblivosti (skúma, koľko bežných úkonov nie je možné robiť bez

použitia palca).

Žiak vie, že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a

správnou stravou. Žiak vie celkovo objasniť význam pohybu pre zdravie

človeka. Žiak vie, že muži majú prirodzene viac vyvinuté svaly ako ženy.

RASTLIN

Y

Čím sa líšia rastliny

od iných organizmov?

Potrebujú všetky

rastliny rovnaké

množstvo vody?

Čím sa od seba

rastliny odlišujú?

Žiak vie vymenovať, kde všade rastú rastliny, vie uviesť , že rastliny rastú aj

vo vode, na skalách, vo veľmi chladných oblastiach, tiež vo veľmi teplých

oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách. Vytvára súvislosti medzi

predchádzajúcimi skúsenosťami a aktuálne získavanými vedomosťami. Žiak

vie, že rastliny sú živými súčasťami prírody a to aj napriek tomu, že nie sú tak

pohyblivé ako napríklad živočíchy alebo človek. Žiak identifikuje niektoré zo

základných životných prejavov rastlín.

Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Žiak vie, že rastliny sa

môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú. Žiak vie, že niektoré

rastliny žijú pod vodu, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie

uviesť príklady rastlín žijúcich vo vode – lekno, žaburinka, vie uviesť

príklady rastlín žijúcich na miestach s malým množstvom vody – skalnice,

kaktusy. S pomocou učiteľa vie prakticky skúmať uvedený jav. Uvedomuje

si, že rastliny rastú na miestach, ktoré poskytujú rastlinám rôzne množstvo

vody – pri vode i vo vode, ale aj na suchých miestach a skalách. Žiak

spoznáva, že rastliny rastúce na suchých miestach vydržia dlhšie bez vody

ako rastliny žijúce vo vlhkých podmienkach.

Žiak vie, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných

živých súčastí prírody. Žiak zároveň vie, že rastliny sa inými znakmi

vzájomne odlišujú – žiak má osvojené základy poznávania druhovej

rozmanitosti. Žiak pozná 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom),

ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí a vie vysvetliť, na základe ktorých

znakov rozpoznal, že ide o daný druh. Žiak dokáže detailne pozorovať rôzne

rastlinné druhy a identifikovať niektoré druhové rozdiely.

ČAS Ako zistím, aký starý

je strom?

Žiak vie, že trváce rastliny (napr. stromy) sa menia nielen počas roka, ale aj

v priebehu rokov a tak je podľa nich možné približne merať čas v rokoch.

Uvedomuje si, že čím sú stromy vyššie a majú širší kmeň, tým sú staršie. Má

poznatok o tom, že vek stromov je možné zistiť z letokruhov a vie vysvetliť

ako letokruhy vznikli a prečo je možné nimi merať vek stromov.

ŽIVOČÍC

HY

Kde všade žijú

živočíchy?

Žiak vie, že živočíchy sa odlišujú aj tým, v akom prostredí žijú a že tomuto

prostrediu sú prispôsobené. Vie, že živočíchy môžeme nájsť takmer všade,

54

Ktoré živočíchy žijú

na súši?

Žijú živočíchy

v pôde?

Ktoré živočíchy žijú

vo vzduchu?

Ktoré živočíchy

dokážu žiť vo vode?

Kde ešte žijú

živočíchy?

podobne ako rastliny. Vie vymenovať príklady živočíchov, ktoré žijú v

rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde (dážďovka), vo

vzduchu (sokol), vo vode (kapor); vo veľmi chladných podmienkach (mrož),

v tropických púšťach (škorpión).

Žiak vie, že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov. Vie, že dýchajú

vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode. Na

príklade mačky vie vysvetliť prispôsobenie životu na súši, popíše jej

vonkajšie znaky. Vie, že niektoré suchozemské živočíchy lovia korisť vo

vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány umožňujúce lepší pohyb po vode

(vie uviesť príklad kačice a zo zástupcov hmyzu korčuliarku.

Žiak vie, že mnohé živočíchy žijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky.

Vie, že živočíchy žijúce v pôde tiež potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si

pod zemou komôrky.

Vie vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by sa. Spája vedomosť so

skúsenosťou a objasňuje jav na dážďovke.

Žiak vie, že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre

svoj život potrebujú dýchať vzduch. Žiak vie, že vo vzduchu hľadajú potravu

alebo sa ním rýchlo premiestňujú. Jav vie jednoducho vysvetliť na lastovičke.

Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz

nelieta a tak sa lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo

vzduchu dostatok.

Žiak vie, že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme

aj také, ktoré žijú vo vode. Vie na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa

tieto živočíchy prispôsobili životu pod vodou, napríklad tvarom tela,

spôsobom pohybu. Vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými

živočíchmi.

Žiak vie, že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na iných živočíchoch,

kde získavajú aj potravu. Vie jav vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu:

voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnožovania a

šírenia vší.

VODA

Čo žije vo vode?

Aké živočíchy žijú vo

vode?

Aké živočíchy

nájdeme v potoku?

Žiak vníma vodu ako priestor pre život rôznorodých rastlín a živočíchov,

ktoré nie je často vidieť na prvý pohľad alebo voľným okom. Vie vymenovať

zástupcov rastlín a živočíchov, ktoré sa najbežnejšie vyskytujú pri a v

priehradách a rybníkoch, vie ich vizuálne rozpoznať (ryby – kapor a šťuka -

t.j. dravá a nedravá ryba, vážka a jej larva vo vode, potočník – larva a dospelý

jedinec, potápnik, korčuliarka, pijavica, žaba – skokan - žubrienka aj dospelá

žaba, kačica potápka, labuť; riasy, žaburinka, tŕstie, vŕba). Žiak vie, že

niektoré žijú priamo vo vode, iné vo vode prežívajú len časť života alebo sa

pri vode zdržiavajú preto, lebo v nej nachádzajú zdroj obživy. Žiak vie

vysvetliť význam vody pre rastliny a živočíchy.

Žiak vie, že voda je priestor pre život rôznych druhov živočíchov. Vie, že

niektoré sú vodnými živočíchmi a iné, aj napriek tomu, že ich nájdeme len pri

vode, sú suchozemské. Vie jednoducho vysvetliť rozdiel medzi vodnými a

suchozemskými živočíchmi na základe poznatku o spôsobe dýchania

živočíchov. Žiak vie zistiť z rôznych druhov sekundárnych zdrojov, ako

dýchajú rôzne druhy živočíchov, ktoré môžeme nájsť pri vodných zdrojoch.

Žiak vie, že v rôznych druhoch vodných zdrojov žijú rôzne druhy živočíchov.

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vie vysvetliť

putovanie vody od prameňa až po more. Žiak vie navrhnúť postup, ktorým by

zistil, či je tečúca voda studenšia ako stojatá, resp. navrhovať realizáciu

podobných výskumných aktivít. Cieleným pozorovaním zisťuje, aké rôzne

vodné živočíchy je možné nájsť v potoku, pričom využíva poznatky o tom

kde v potoku sa môžu živočíchy skrývať. Vie vymenovať niekoľko typických

zástupcov vodných živočíchov typických pre slovenské potoky: pstruh,

škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich spôsob života v potoku. Uvedených

zástupcov vie vizuálne rozpoznať a pomenovať rodovým menom.

55

ŽIVOČÍC

HY

Aké živočíchy

nájdeme v rybníku?

Aké živočíchy žijú v

mori?

Existujú živočíchy,

ktoré môžu žiť vo

vode aj na súši?

Dokážu žaby dýchať

pod vodou ako ryby?

Prečo je pri vode veľa

komárov?

Je kačica vodný

živočích, keď ju

nájdeme len pri vode?

Kedy je voda čistá?

Prečo voda v rybníku

zozelenie?

Žiak vie vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb žijúcich v stojatých

vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. Žiak vie opísať ich spôsob života a

vzájomne ich porovnať. Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vie

zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa vzájomne odlišujú.

Žiak vie, že živočíchy žijúce v mori by v sladkých vodách neprežili a naopak.

Vie, že v moriach žije mnoho živočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré žijú v

sladkých vodách, ale žijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách nežijú;

porovnáva najmä ryby. Vie vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko

typických zástupcov morských živočíchov (žralok, treska, losos, raja, morský

koník, medúza, sépia, koraly) a vie stručne opísať ich

spôsob života.

Žiak vie vysvetliť, že pri vodnom zdroji môžeme okrem vodných živočíchov

stretnúť aj tie, ktoré vo vode alebo pri vode hľadajú obživu alebo sa vo vode

rozmnožujú, ale nedokážu pod vodu žiť. Vie uviesť príklady živočíchov z

jednej aj druhej skupiny (skokan, mlok, potočník, potápnik, komár, vážka,

korčuliarka, užovka, kačica, hus, labuť). Napríklad vie, že kačice, ktoré

plávajú po vodnom zdroji sú suchozemské živočíchy, ktoré vo vodnom zdroji

hľadajú potravu, samotné by pod vodou neprežili.

Vie opísať spôsob života dvoch vybraných živočíchov – užovka obyčajná

(suchozemský živočích) a skokan zelený(obojživelník).

Žiak vie, že okrem vodných a suchozemských živočíchov poznáme aj

obojživelníky a vie vysvetliť, že obojživelník je živočích, ktorý určitý čas

svojho života žije pod vodou a v dospelosti žije na súši. Vie opísať životný

cyklus žaby a objasniť na ňom uvedený pojem „obojživelník“. Vizuálne

rozpoznáva najznámejšie druhy obojživelníkov a pomenováva ich rodovými

menami – skokan, ropucha, rosnička, mlok.

Žiak vie, že v blízkosti vodných zdrojov sa nachádzajú aj drobnejšie druhy

živočíchov, ktoré potrebujú vodu pre rozmnožovanie Vie uviesť tri príklady:

komára, vážku a potočníka. Pozná rozmnožovací cyklus uvedených druhov a

uvedomuje si, že mláďatá (larvy) sa na svojich rodičov nepodobajú. Žiak si

dáva získané informácie so súvislosti s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré

má (napríklad prítomnosť veľkého množstva komárov pri vodných zdrojoch

rôzneho druhu).

Žiak vie, že pre niektoré druhy živočíchov je voda zdrojom potravy, pričom

sa pri vode a vo vode môžu živiť živočíšnou alebo rastlinnou potravou. Vie

uviesť príklady živočíchov ((korčuliarka obyčajná, užovka obyčajná, kačica,

hus, labuť), ktoré týmto spôsobom života žijú a vie opísať ako sa

prispôsobujú životu pri vode.

Žiak vie, že voda obsahuje aj živočíchy, ktoré sú voľným okom neviditeľné a

môžu spôsobovať ochorenia, ak človek vodu z takéhoto zdroja vypije. Žiak

vie, že viac takýchto druhov živočíchov sa nachádza v stojatých vodách ako v

tečúcich vodách a môžu sa nachádzať aj v studniach, či prameňoch. Žiak vie,

že prítomnosť týchto organizmov sa dá zistiť a po overení, že je zdroj vody

pitný je možné vodu piť priamo z prameňa. Žiak vie, že živočíchy tohto druhu

môžu byť zložené aj len z jednej bunky; žiak má vytvorenú prvotnú

predstavu o tom, že organizmy sú zložené z buniek. Jednoducho opisuje, čo je

to bunka.

Žiak vie, že okrem drobných živočíchov môže voda obsahovať aj rovnako

drobné rastliny (zložené napríklad len z jednej bunky). Vo vodnom zdroji vie

pozorovať, kde sa riasy vytvárajú a spája túto informáciu s vlastnou

skúsenosťou s riasami prítomnými

v rôznych vodných zdrojoch (napríklad prírodných bazénoch). Pozorovaním

vie zistiť, že riasy sa netvoria v potokoch (v rýchlo tečúcich vodách), naopak,

môžu sa vytvoriť v nádobách, v ktorých bola naliata studničná voda a boli

vystavené teplu (poznatok dokáže zistiť experimentom, ktorý si s pomocou

učiteľa sám navrhne). Žiak zovšeobecňuje, že riasy sa rozmnožujú v

56

Čo majú všetky

živočíchy spoločné

a čím sa odlišujú?

Prečo sa hady

vyhrievajú na

kameňoch?

Dokážu lietať všetky

vtáky?

Prečo niektoré

živočíchy žijú v

skupinách?

Ako žijú mravce?

Ako žijú včely?

Aký úžitok nám

poskytujú zvieratá?

stojatých, dostatočne teplých vodách a z rôznych sekundárnych informačných

zdrojov zisťuje, že premnoženie rias môže spôsobiť úhyn vodných živočíchov

žijúcich v danom vodnom zdroji. Na strane druhej, žiak vie, že riasy sú

zdrojom potravy pre viaceré druhy živočíchov.

Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa

vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami živočíchov spomína aj získavanie

potravy. Zároveň si žiak

uvedomuje, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale

najmä spôsobom života. Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba

viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny

živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce.

Pozorovaním skupiny živočíchov vie žiak samostatne vytvoriť opisnú

charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a zistiť, v ktorých

znakoch sa zhodujú (sú si podobné). Informácie si vie vyhľadať v rôznych

informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania.

Žiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka,

vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne

rozpoznať. Chápe a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú

chladnokrvné (vysvetľuje, že plazy sú v chlade strnulé, lebo si nevedia

vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže človek). Žiak dáva informácie do

súvislosti s tým, kde je možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch,

chodníkoch, kde sa vyhrievajú).

Žiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov

(napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vie opísať spôsob života

daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad

spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). Zároveň vie, že všetky

vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá

starajú. Žiak vie, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich

možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia

vajec. Vie, že medzi vtáky patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a

tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky. Uvedené živočíchy

vie vizuálne rozpoznať.

Žiak vie, že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť

význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli

lastovičiek. Žiak vie, že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre

určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život. Žiak vie, že k živočíchom

patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz. Tiež vie, že niektoré druhy

hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a včely. Vie vysvetliť, aký

význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev.

Žiak vie opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob

získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa

informácie o organizačnej štruktúre mraveniska a o jednotlivých kastách

mravcov. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce

prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe

života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných

zdrojoch.

Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania

potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o

organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva matku, trúda a robotnicu.

Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre včely prospešný,

pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života včiel

v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.

Žiak vie, že človek získava potravu rôznym spôsobom – pestovaním

úžitkových rastlín, chovom domácich zvierat, ale čiastočne aj zberom divo

rastúcich rastlín a ich plodov a lovom divo žijúcich živočíchov (vie uviesť

príklady). Žiak vie vysvetliť, aký úžitok človeku poskytuje chov

nasledujúcich živočíchov: včely, kravy, ovce, sliepky, kone.

57

Žiak vie, ako sa vyrába med a vie jednoducho opísať, ako sa včelár stará o

včely a ako od včiel získava med.

Žiak vie vysvetliť, ako sa z kravského mlieka vyrába syr a ako sa vyrába

maslo. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako je potrebné sa starať o kravy, aby z

nich mal človek úžitok. Žiak vie vymenovať aj iné produkty, ktoré je možné

chovom kráv získať.

Žiak vie vysvetliť, ako sa vyrába vlna a ako je potrebné sa starať o ovce, aby

z nich mal človek úžitok. Vie jednoducho vysvetliť, ako sa z oviec získava

vlna. Žiak vie vymenovať aj iné produkty, ktoré je možné chovom oviec

získať. Žiak vie, ako je možné dochovať vajcia a ako je potrebné sa starať o

sliepky, aby z nich mal človek úžitok. Žiak vie, aký úžitok poskytuje chov

ťažných, športových a rekreačných koní. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako

je potrebné sa o kone starať, aký priestor potrebujú pre život.

HMOTA Existuje okrem hmoty

ešte niečo iné?

Kde vzniká svetlo?

Prečo vytvárajú

niektoré predmety

tiene?

Existujú predmety,

ktoré tiene

nevytvárajú?

Je možné so svetlom

hýbať?

Žiak vie pozorovať okolie a identifikovať skupenstvo hmoty, z ktorej sú

rôzne ľahko i ťažšie viditeľné, či inak vnímateľné reálie. Vie, že okrem hmoty

poznáme aj iné nehmotné skutočnosti, medzi ktoré patrí napríklad svetlo (t.j.

vie, že svetlo nie je hmota).

Žiak vie, že hlavným zdrojom svetla je slnko, ale medzi zdroje patria

napríklad aj hviezdy, žiarovky či oheň. Cieľavedome skúma, ktoré predmety

svetlo vytvárajú a ktoré ho len odrážajú.

Žiak dokáže vysvetliť, aký je rozdiel medzi priesvitnými a priehľadnými

predmetmi. Pokúša sa o vysvetlenie toho, čo sa deje so svetlom, ktoré dopadá

na priehľadné, priesvitné a nepriesvitné predmety. Vie cielene skúmať tvorbu

tieňa a vie zo svojho skúmania vytvoriť záver, v ktorom jednoducho objasní

podmienky, v ktorých tiene vznikajú, kedy sa predlžujú a kedy sa skracujú.

Žiak vie vlastným skúmaním zistiť, kedy sa tieň predmetu nevytvára a pokúša

sa o vysvetlenie toho, prečo to tak je. žiak chápe, že tieň sa vytvára za

predmetom pri pôsobení svetla na predmet, pričom predmet je pre svetlo

prekážkou.

Žiak dokáže vysvetliť, že svetlom je možné hýbať tak, že hýbeme s celým

svetelným zdrojom a tak môžeme presunúť svetlo aj tam, kde nie je.

Uvedomuje si, že s niektorými svetelnými zdrojmi hýbať nemôžeme –

napríklad slnkom. Žiak vie vysvetliť, že svetlo zo slnka môžeme na iné

miesta presmerovať, napríklad pomocou zrkadla, od ktorého sa svetlo odráža.

PLYNNÉ,

KVAPAL

NÉ

A PEVNÉ

LÁTKY

Čo je to pôda?

Je pôda všade

rovnaká?

Môže byť znečistená

aj pôda?

Žiak vie uviesť pôdu ako príklad pevnej látky. Žiak vie vysvetliť, že pevné

látky sa dajú rozdrobiť na menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťažšie,

rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými. Vie vysvetliť, že dlhodobým

rozdrobovaním kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda. Žiak vie v

súvislosti s tvorbou pôdy jednoducho vysvetliť, prečo sú kamene v potokoch

okrúhle.

Žiak vie cielene skúmať rôzne druhy hornín a vyslovovať závery o ich

rôznych vlastnostiach. Vie zhodnotiť, či ide o tvrdé kamene tým, že sa pokúša

robiť úlomkom kameňa ryhu do skla (zaváraninový pohár) a sleduje, ktoré

kamene sa rozpúšťajú v octe, ktoré čiastočne a ktoré vôbec. Snaží sa detailne

skúmať rozdiely v stavbe kameňov a snaží sa o kategorizáciu nájdenej vzorky

kameňov vzhľadom na rôzne vlastnosti. Žiak si uvedomuje, že z rôznych

druhov kameňov môžu vznikať rôzne druhy pôdy. Skúma vlastnosti pôdy,

zisťuje rozdiely vo farbe, vo veľkosti čiastočiek a skúma ako rôzne pôdy

prepúšťajú vodu.

Žiak vie, že aj pôda môže byť znečistená a ako toto znečistenie môže

vzniknúť (napríklad nelegálnymi skládkami, vylievaním toxických látok do

prírody). Žiak vie vysvetliť, že z pôdy sa môžu škodlivé látky dostať do

spodných vôd a z tadiaľ do prameňov. Uvedomuje si, že pôda je potrebná pre

rastliny, čerpajú z nej živiny a tak si vytvára súvislosť s tým, že znečistená

pôda môže spôsobiť úhyn rastlín, ktoré na nej rastú alebo sa toxické látky

môžu dostať do rôznych častí rastlín, ktoré potom konzumujú živočíchy a

človek a môžu spôsobiť otravu.

58

RASTLIN

Y POLÍ

A LÚK

Čo môžeme nájsť na

lúke?

Aké rastliny rastú na

lúke?

Aké živočíchy žijú na

lúke?

Čím sa odlišuje pole

od lúky?

Aké živočíchy žijú na

poli?

Aké rastliny žijú na

poli?

Čím sa odlišujú

liečivé byliny od iných

rastlín?

Ako zbierať

a uskladňovať liečivé

byliny?

Žiak vníma lúku ako priestor, na ktorom rastie množstvo rôznorodých rastlín

a žije tu veľké množstvo rôznorodých živočíchov. Vie, že živočíchy tu žijúce

majú stavbu tela a spôsob života prispôsobený lúčnemu porastu. Žiak vie, že

prítomnosť rôznych druhov živočíchov je možné zistiť podľa zvukov, ktoré z

lúky vychádzajú. Vie aj to, že aj keď sa na prvý pohľad lúky na seba

podobajú, môžu na nich rásť rôzne rastliny a môžu byť obývané rôznymi

živočíchmi.

Žiak si uvedomuje rôznorodosť porastu na lúke a vie ju objektívne skúmať.

Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať

rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí mak,

zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza poľná, lipnica lúčna) a opísať

rozdielne a zhodné znaky týchto rastlín. Žiak vie detailným pozorovaním a

porovnávaním identifikovať rozdiely v druhoch rastlín, ktoré patria do toho

istého rodu, napríklad mak siaty a vlčí mak.

Žiak si uvedomuje, že na lúke žijú rôznorodé živočíchy a vie túto rôznorodosť

objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie

vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov

slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, mlynárik

kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto

živočíchov. O živočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie

rozprávať o spôsobe ich života. Žiak vie detailným pozorovaním a

porovnávaním identifikovať rozdiely v živočíšnych druhoch, ktoré patria do

tej istej skupiny živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov,

motýľov, koníkov, mravcov a pod.).

Žiak vie, že polia vytvoril človek, aby mal kde pestovať plodiny, ktoré

potrebuje na svoju obživu. Žiak vie, že na poliach rastú iné rastliny ako na

lúke, a že na polia vysadil rastliny človek, pričom na lúkach rastú prirodzene.

Vie, že na poli zvyčajne rastie len jedna plodina, ostatné rastliny rastú len na

okrajoch polí. Žiak vie, že polia sú zvyčajne postrekované rôznymi

chemickými prípravkami, aby sa v nich nemnožili škodce. Dieťa si

uvedomuje, že ten istý živočích vyskytujúci sa prirodzene na lúke je na poli

považovaný za škodcu. Žiak vie pozorovaním zistiť, že na poliach je

pozorovateľne menej druhov živočíchov, na medziach je ich viac, podobne na

lúkach.

Žiak vie vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5 zástupcov živočíchov,

ktoré žijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš

poľný, škrečok poľný), vie ich opísať a vie povedať, čím sa živia. Informácie

vie spájať a vytvárať tak jednoduchý potravinový reťazec. O živočíchoch vie

nájsť informácie v encyklopédii.

Žiak vie, že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na

medze. Vie vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Pozná 5

druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka

olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie), vie ich opísať a vymenovať využitia

danej rastliny. O obilninách vie, že poznáme rôzne druhy, napríklad

pšenicu, raž, jačmeň a ovos a vie, aké rôzne použitie majú dané obilniny.

Žiak vie vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka. Vo vysvetlení

zdôrazňuje to, že rastliny obsahujú látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a

ochorenia. Vie, že rôzne rastliny majú rôzny účinok, používajú sa na rôzne

účely. Rozpoznáva najčastejšie používané liečivé byliny a pomenováva ich

rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová

a skorocel kopijovitý. Vie, kde je možné rastliny nájsť a podľa ktorých

znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s atlasom rastlín a samostatne

zisťuje, na čo sa liečivá bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska

sa nachádzajú uvedené liečivé byliny.

Žiak vie, že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín – korene, listy, kvety,

plody. Na príklade repíka, lipy, ruže šípovej a skorocelu vie vysvetliť, ktoré

časti rastlín sa zbierajú. Žiak si uvedomuje, že je nebezpečné zbierať rastliny,

59

Ako sa pripravuje čaj

z liečivých bylín?

ktoré nepoznáme, lebo poznáme aj jedovaté rastliny, ktorú môžu spôsobiť

otravu až smrť. Žiak vie opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť

a uskladňovať.

Žiak skúma, koľko látok sa uvoľňuje z liečivých rastlín do vody, ak sušené

rastliny zalejeme studenou, teplou a horúcou vodou (pozoruje intenzitu

zafarbenia). Na základe záveru zo skúmania zdôvodňuje, prečo je potrebné

používať pri príprave čaju horúcu vodu. Žiak skúma, ako sa rozpúšťajú látky

zo sušeného čaju v studenom a teplom alkohole a ako v oleji. Vytvára z

pozorovania závery a pri ich tvorbe využíva vedomosti o rozpustnosti látok

vo vode.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete prírodoveda v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové

témy:










Pri realizácií cieľov a úloh prírodovedy sa najčastejšie uplatňujú tieto metódy:

Pozorovanie - uplatnenie pri pozorovaní zmien v prírode, využívanie pri realizácii jednoduchých

experimentov

Rozhovor - najčastejšie sa uplatňuje v procese vysvetľovania, objasňovania a opakovania učiva.


Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú podstatu

príslušných javov.

Pokus - slúži na overovanie alebo získavanie poznatkov, skúseností a vedeckých teórií.

Demonštrácia – názorná ukážka, výklad .

Práca s textom - práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou

Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní alebo správaní.

Vychádzka

Učebné zdroje

ADAME, R. – KOVÁČIKOVÁ, O.: Prírodoveda 4 pre 1.stupeň základných škôl, Pracovná učebnica.


WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 4. ročník základných škôl.

Bratislava: SPN, 2013.

WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 4. ročník základných škôl –

Pracovný zoši. Bratislava: SPN, 2013

STANKO, STANKOVÁ: Prírodoveda – metodická príručka na vyučovanie v 4. ročníku. Bratislava: SPN,

1999.

KUBOVIČOVÁ, M.: Metodické poznámky k prírodovede pre 4. ročník ZŠ. Bratislava: Orbis Pictus

Istropolitana.

Pracovné listy, internetové zdroje

Hodnotenie predmetu



60

http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011). Prácu žiakov hodnotíme i ústnou

pochvalou pred kolektívom.

Písomné práce, testy, projekty, pracovné listy, komunikačný prejav hodnotíme podľa systému

hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu

prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých

predmetov).


61

PREDMET: Vlastiveda/VLA ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VZDELÁVACIA OBLASŤ: Príroda a spoločnosť






Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho

kraja, regiónu a samotnej obci.

Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých

vecí a potrebujú na ne odpoveď . Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovo naplnená emotívnym

(dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie

školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, či už školy

alebo komunity kamarátov.

Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s dôrazom na

starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a

prírody. Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej republiky

musí byť spojené s poznaním histórie.

Vlastiveda by mala mať činnostný obsah, ktorý zahŕňa aj vychádzky s vlastivedným námetom. Ideálne sú

vychádzky s prírodovedným, kultúrnym, historickým prepojením.

Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a

Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných

krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko

v minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii

Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede.

Žiaci tiež spoznajú (Cestujeme po Slovensku) najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti

regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý

región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a

na čítaní zjednodušenej mapy.

Vlastivedou sa môžu žiaci naučiť všímať si svoje okolie, obdivovať kvety, stromy, parky, prírodne

krásy, budovy, sochy, námestia, všímať si, čo je nové v obci, prípadne, čo sa stratilo alebo zmenilo a ako sa

mení svet okolo nás.

Vlastiveda je učenie sa o priestore, v ktorom žijeme a chceme, aby žiaci odmalička sa učili

poznávať, objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede na otázky. Témami vlastivedy sa žiaci pripravujú aj na

vyučovanie geografie, tak sa postupne oboznamujú s plánom.

Hlavné témy, ktorými sa vlastiveda zaoberá sú:

Môj rodný kraj – kraj, kde žijem

Škola a jej okolie. Moja trieda. Obec, v ktorej žijem. Spoznávanie, opis, charakteristika a rozprávanie

o rodnom kraji, o kraji v ktorom žiaci žijú. Premeny prírody rodného kraja počas roka. Príroda, ľudia,

kultúra, doprava, pamätihodnosti a zaujímavosti z okolia. Hodnota práce a peňazí. Starostlivosť o svoje

prostredie Náčrt cesty do školy.

Objavujeme Slovensko

Objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska. Naše starobylé a svetoznáme

pamiatky a ich krása. Krátka cesta do minulosti, spoznávanie sveta našich predkov.

Cestujeme po Slovensku

62

Oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu. Vyzdvihnú a odlíšia sa vlastivedné osobitosti každého

územia. Spoznávanie našej vlasti prostredníctvom povestí, rozprávok a hier (aj s využitím mapy).


Súhrn cieľov:

rozvíjať si vzťah ku krajine a spoločnosti prostredníctvom príbehov, rozprávok,

je informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie,

Cieľom vyučovania vlastivedy je:

podporovať chuť učiť sa,

rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,

prejavovať záujem o spôsob života ľudí v blízkom okolí, v triede, škole, obci,

vedieť pracovať s náčrtmi napr. triedy, školy, blízkeho okolia , ktoré vedú k zručnosti pracovať s plánom

obce , orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest,

vnímať jedinečnosť prírodných výtvorov v okolí a rozvíjať záujem objavovať a vysvetľovať,

rozumieť znakom, ikonám,

hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať,

diskutovať o návrhoch,

vnímať krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa vážiť si ich a chrániť.

Učebný predmet vedie žiakov k rozvíjaniu kompetencií:

komunikatívnej kompetencie tým, že umožňuje prezentáciu slovnú alebo písomnú navštívenej oblasti na

Slovensku alebo interpretácii prečítanej alebo vypočutej povesti, piesne, básne viažucej sa k regiónu alebo

ku Slovensku,

čitateľskej gramotnosti tým, že jednak žiaci majú možnosť interpretovať umelecké texty z literatúry alebo

odborného textu, ale taktiež majú možnosť rozvíjať si schopnosť opisu obrázkov, diagramov, kresieb a pod.,

kultúrnej kompetencie, kde rozvíja záujem o kultúrne tradície svojho regiónu a Slovenska,

personálnej a interpersonálnej kompetencie, pretože učebný predmet dáva predpoklad pre tvorbu projektov

a tímovej práce.

2. ROČNÍK


Charakteristika VLA v 2. ročníku ZŠ

Motivácia k objavovaniu prírody a ľudských výtvorov v blízkom, ale i vzdialenom okolí je vo vlastivede

dokumentovaná zaujímavým spôsobom učenia sa.

Dôležitým cieľom je spoznávať sociokultúrny priestor života dieťaťa a genézu tohto priestoru.

Mimoriadna pozornosť je venovaná orientácii v priestore a čase. Rozvoj poznania dieťaťa v danom

sociokultúrnom priestore zodpovedá mentálnej prezentácii pojmového aparátu, s ktorým dokáže narábať a

chápať jeho význam. Dieťa si ozrejmuje vlastnú kultúru, učí sa narábať s historickými prameňmi, je schopné sa v

nej orientovať a hodnotiť na svojej primeranej úrovni. Vníma a zaujíma postoj k multikultúrnej otvorenosti.

Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, pozorovaní, žiaci získavajú vzťah ku kraju, v ktorom žijú. Vo

vyučovaní vlastivedy v 2. ročníku ZŠ je pozitívne, ak vedia žiaci rozprávať o svojom kraji, v ktorom žijú, vedia

pomenovať jeho jednotlivé časti. Vedia odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a spoločenského rázu) v krajine svojho

okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri každej vhodnej téme môžu žiaci použiť poznatky, ktoré načerpali zo

63

svojich pozorovaní a osobných skúseností. Žiaci majú vedieť pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda, a čo

človek. Porozprávať o premenách prírody počas roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v kraji

pomocou svetových strán a významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VLA v 2. ročníku ZŠ

Kraj, kde žijem

Škola a jej okolie. Moja trieda. Začíname s vlastivedou . Prvá vlastivedná vychádzka

Objavujeme premeny okolo nás

Čo vytvorila príroda a čo človek. Čím je zaujímavý kalendárny rok a čím školský rok.

Cesta do školy a domov

Poznávanie cesty do školy Môj tieň smeruje na sever (svetové strany). Okolie školy a bydliska (orientácia v

okolí).

Nakreslím si cestu do školy povrch, lesy, lúky, polia, záhrady a parky okolia .Čo rastie v našom okolí) .

rieka, potok. Pozorujeme oblohu (pranostiky, počasie a predpoveď počasia). Pozorujeme oblohu (slnko,

Mesiac a hviezdy sú na oblohe). Ako sa staráme o naše okolie (a o životné prostredie).

Čo a ako sa deje v našom okolí

Kalendár – jeseň, zima, jar, leto

Moje mesto alebo moja dedinka (miesto, kde žijem). Ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom) .

Pripomíname si našich predkov. Čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.)

história, povesti, piesne, šport a kultúra). Kde zavolať pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky),

starostlivosť o zdravie.

Zvyky a tradície

Vianočný čas (Aké sú tajomstvá Vianoc, Silvestra, Nového roka a Troch kráľov). Tešíme sa na prázdniny.

Čo sa mi v našom kraji najviac páči

Tematický celok Obsah Cieľové kompetencie

Moja trieda, škola,

okolie školy.

Správanie sa v škole,

bezpečnosť v škole, v

triede.

Trieda, škola. Opísať prostredie triedy, školy, okolia školy, obce.

Zakresliť na plánik rozloženie tried na chodbe, v

triede rozloženie stolov, tabule a pod.

Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a

určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj

bezpečnosť spolužiakov.

Cesta do školy a domov

Môj tieň smeruje na

sever (svetové strany).

Poznávanie cesty do

školy

Svetové strany,

poludňajší tieň, krajina,

orientácia podľa

svetových strán, trieda,

škola,

dopravné značky

Určiť smer na sever podľa poludňajšieho tieňa.

Určiť svetové strany v krajine a polohu významných

objektov v miestnej krajine.

Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej

objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné

miesta, zakresliť na ceste priechody, križovatky,

dopravné značky, semafory.

Okolie školy. Škola. Školský dvor,

objekty v okolí školy,

pred školou, za školou.

Prostredie v okolí školy

– stromy, budovy.

Opísať prostredie školy, určiť čo sa nachádza pred

školou, za školou – budovy, stromy...

Okolie školy a bydliska

(orientácia v okolí).

Povrch, lesy, lúky, polia,

záhrady a parky okolia.

Čo rastie v našom okolí,

rieka, potok.

Ako sa mení okolie

školy počas roka.

Les, lúka, park, rieka,

jazero, ročné obdobia,

kalendárny rok, mesiace,

sviatočné dni, ako

prieskum, fotografie

prírody, kresby prírody

Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo

rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy,

vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov

opísať rastliny.

Urobiť si atlas z fotografií, kresieb alebo listov

stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.

Pozorujeme oblohu -

slnko, Mesiac a hviezdy,

oblaky.

Obloha, počasie, oblaky,

pranostika, prvky

počasia, predpoveď

počasia.

Slnko, mesiac, hviezdy.

Na základe záznamov zo sledovania počasia v

priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia,

zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny

oblakov, zmeny oblohy.

64

Ako sa staráme o naše

okolie (a o životné

prostredie).

Krajina, životné

prostredie, znečistené

prostredie, zničené

prostredie, ochrana

životného prostredia

Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú

znečistené a navrhnúť vylepšenie stavu v škole.

Na základe vlastného prieskumu zistiť, v ktorých

častiach obce sú zdevastované lavičky, cesty, zničené

a pokreslené budovy, vyrúbané stromy.

Pripraviť miniprojekt na zlepšenie.

Príroda Prvky okolia, ktoré

vytvorila príroda a prvky

prostredia, ktoré vytvoril

človek, opísať krajinu

okolo školy

Rozpoznať, ktoré časti krajiny tvorila príroda, ktoré

človek.

Orientácia v mape a

pláne mesta

Cesta, plán, nákres,

mapa, symboly na mape,

mapové znaky

Zakresliť budovy v sídle do plánu obce.

Orientovať sa na mape, ktoré domy sú na akej ulici,

ktorá cesta a cez aké ulice, okolo ktorých budov vedie

k vybranej lokalite.

Naša obec, jej história a

súčasnosť, čo sa deje v

našom okolí

obec (príbehy o

rodákoch, pamätné

miesta, sochy a i.)

história, povesti, piesne,

šport a kultúra)

Príbeh, povesť, pamätné

budovy, sochy,

významné osobnosti

histórie, vedy, kultúry,

športu, umenia

Urobiť zbierku informácií o významných ľuďoch

obce

vytvoriť portfólio významných miest alebo

zaujímavých miest – nakreslených alebo

odfotografovaných

Obec.

Ľudia v mojom okolí,

základné pravidlá

slušného správania, úcta

k starším.

Obec, ulice, domy,

významné budovy –

pošta, polícia, škola,

miestny úrad,

Ľudia v mojom okolí,

spolužiaci, spolužiaci z

iných krajín,

prisťahovalci,

multikultúra.

Opísať spôsob života obyvateľov obce, vedieť

povedať názov svojej obce a presnú adresu.

Vysvetliť zásady slušného správania sa na ulici a k

obyvateľom obce.

Ochrana miesta pred

nebezpečenstvom

(požiar).

Kam volať o pomoc a

kto nám pomáha

(tiesňové linky).

Tiesňová linka, postup

pri volaní hasičov.

Poznať čísla pre záchranu (112).

Vypracovať zoznam nebezpečenstiev a ako sa pred

nimi chrániť – neznámi ľudia, prírodné

nebezpečenstvá – blesk, búrka, silné slnečné žiarenie.

Tradície a zvyky.

Vianočný čas -

(aké sú tajomstvá

Vianoc, Silvestra,

Nového roka a Troch

kráľov, Veľkonočné

sviatky.

Sviatočné dni, tradície,

kalendár,

Vymenovať známe sviatočné dni. Opísať tradície (v

obci, v rodine), ktoré sa k nim viažu.

Čo sa mi v našom kraji

najviac páči

Napísať, nakresliť príbeh na tému: „čo sa mi v našej

obci páči a čo nepáči“.

Diskusia o napísaných príbehoch.

PRIEREZOVÉ TÉMY









65



Vlastiveda ako výchovne orientovaný vyučovací predmet má prispieť k orientácii dieťaťa vo svete,

k získaniu poznatkom o prírode a spoločnosti, pomôcť mu rozvíjať proces svojho sebauvedomenia,

sebazdokonaľovania a budovania pozitívnych vzťahov k svetu a k ľuďom. Učiteľ má veľké možnosti

pôsobenia a ovplyvňovania aj pomocou metód a foriem práce.

Motivujeme žiakov, aby spoznávali, zaujímali sa o svoje okolie, región a o svoju vlasť pomocou

rozprávok, rozprávania, povestí, hádaniek, krížoviek a pod. Dávame žiakom možnosť vytvárať vlastné

projekty a ich prezentácie pred triedou jednotlivo, vo dvojiciach alebo v skupinách. Vychádzky a výlety sú

zamerané na spoznávanie svojej obce a okolia.

Učebné zdroje

KOŽUCHOVÁ, M. – ŠIMUNKOVÁ, M.: Vlastiveda 2 pre 2.ročník základných škôl. Bratislava: Expol

Pedagogika, 2008.

FINTOROVÁ, M. – KRIVOSUDSKÁ, P. – SAPÁROVÁ, R.: Hravá vlastiveda – pracovný zošit pre

2.ročník ZŠ. Kočice: Taktik, 2013.

MACHALA, D.: Čítanie o Slovensku pre prvý stupeň základných škôl. Bratislava: Expol Pedagogika, 2008.

Hodnotenie predmetu

Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5.. Vychádzame z Metodického



Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, pracovné listy,

projekty a ich prezentáciu hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa.

Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh


3. ROČNÍK


Charakteristika VLA v 3.ročníku ZŠ

Zatiaľ čo v 2. ročníku žiaci spoznávali svoje blízke okolie, v 3. ročníku je učivo rozdelené do

tematických celkov a tém, v ktorých budú žiaci spoznávať naše Slovensko. Oboznámia sa s krásami prírody,

udalosťami z minulosti – z dejín – nielen svojho regiónu, ale celej našej vlasti – Slovenska. Naučia sa, čo je

plán, mapa a na mape si budú vedieť nájsť aj svoju obec.

Po objavnom spoznaní kraja, v ktorom žiaci žijú, sa postupne pútavou formou oboznamujú so

zaujímavými časťami Slovenska. Žiaci majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré už

nie sú z ich bezprostredného okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3.

ročníku) vybraté pohoria, jaskyne, rieky, mestá a i. Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa na nich

rozlíšiť už na pohľad rozdielne alebo spoločné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému.

Porozprávať o významných historických udalostiach


Objavujeme Slovensko - Slovensko moja vlasť

Ako sa vyznať vo svojom okolí, mapa, plán.

Príbehy Slovenska na obrázkoch.

Slovensko na mape a obrázkoch, internete, knihách, rozprávkach, CD, DVD.

Za tajomstvami prírody Slovenska.


66

Poznávame dejiny Slovenska

Časové súvislosti. Obyvateľstvo Slovenska v historických obdobiach.

Naše starobylé pamiatky a ich krása

Povesti z veľkých a starých miest Slovenska. Svetoznáme pamiatky Slovenska (UNESCO). Slávne hrady,

zámky a povesti o nich.


Ako sa vyznať vo

svojom okolí

Krajina, svetové strany,

povrch, obraz krajiny.

Opísať (porozprávať vlastnými slovami) obraz pozorovanej

krajiny. Porovnať rôzne obrazy krajiny. Vedieť určiť svetové

strany podľa poludňajšieho tieňa. Všímať si zaujímavosti

krajiny a jej zmeny.

Plán Plán Nakresliť rozmiestnenie nábytku v triede (vytvoriť plán

triedy).

Mapa Význam plánu, mapové

znaky, orientácia podľa

plánu.

Čítať plán podľa mapových znakov, orientovať sa podľa

plánu. Vytvoriť plán známeho prostredia.

Ako vzniká mapa,

mapové znaky,

grafická mierka mapy,

vzdialenosť objektov

na mape.

Orientovať sa na pláne. Vyhľadávať ďalšie znaky na pláne

(podľa vysvetliviek) a opísať, čo na danej mape zobrazujú.

Podľa mierky odmerať skutočnú vzdialenosť objektov

zobrazených na pláne.

Objavujeme

Slovensko

Kde sa nachádza

Slovensko. Glóbus.

Určiť Slovensko na glóbuse alebo mape sveta.

Krásy našich hôr,

pohoria, chránené

územia.

Určiť na mape pohoria, ktoré sa nachádzajú v okolí trás z

Bratislavy do Košíc. Vyhľadať o nich ďalšie dostupné

informácie, prezentovať ich. Pomenovať na mape chránené

územia, národné parky. Zdôvodniť, prečo sú chránené.

Naučiť sa pravidlá „správania sa“ v chránených oblastiach.

Rieky - dar života.

Voda, význam rieky,

rekreácia, priehrada.

Starostlivosť o vodu.

Znečisťovanie vody.

Ukázať na mape najznámejšie slovenské rieky. Vysvetliť,

prečo si ľudia stavali príbytky pri riekach, prečo pri riekach

existujú rekreačné zariadenia, prečo stavajú priehrady.

Opísať ako vznikli jazerá a plesá. Porozprávať ako sa

staráme o rieky a vodné plochy. Pomocou textu vytvoriť

pojmovú mapu.

Lesy - naše pľúca. Vysvetliť pojem les, zaradiť strom do príslušného druhu lesa

a poznať niektoré živočíchy, žijúce v konkrétnych lesoch.

Vedieť pravidlá slušného správania sa v lese. Zhodnotiť

svoje správanie sa v prírode na príkladoch, čo je dobré, čo

nie je dobré.

Slovensko plné záhad.

Jaskyne, kúpeľné

mestá, minerálny

pramene.

Podľa mapových znakov na mape ukázať slovenské jaskyne,

kúpeľné mestá a minerálne pramene. Vysvetliť ich význam.

Opísať pravidlá slušného správania sa v jaskyni a zdôvodniť

ako nevhodné správanie sa v jaskyni môže prispieť k

zničeniu výnimočného prírodného výtvoru.

Po turistických

chodníčkoch.

Turistická mapa,

potreby na výlet.

Naplánovať si v skupine výlet, orientovať sa na turistickej

mape podľa mapových znakov a pripraviť si všetky potrebné

veci na výlet so zreteľom na špecifiká horského prostredia a

počasia. Pripraviť si aj pravidlá správania sa na výlete a

zdôvodniť.

Poznávame dejiny

Slovenska

Ako chápať časové

súvislosti. Minulosť,

prítomnosť, budúcnosť.

Rozlíšiť minulosť, prítomnosť, budúcnosť podľa udalostí.

Zostaviť časovú priamku udalostí podľa rokov alebo storočí

a podľa časovej priamky a povedať, čo sa stalo skôr a čo

neskôr.

Prečo sa ľudia usadili

na našom území.

Osídľovanie.

Vedieť povedať v chronologickom poradí, ako prebiehalo

osídľovanie. Vedieť z textu určiť, aké boli príčiny

jednotlivých etáp.

Predmety, ako

svedkovia doby.

Múzeum.

Vyjadriť vzťah k historickým predmetom, prečo sú

zaujímavé, k čomu sa viažu, o čom podávajú informácie.

67

Svätopluk a jeho sláva Prerozprávať vlastnými slovami povesť o Svätoplukových

prútoch. Porozprávať pomocou obrázkov o živote Slovanov,

opísať symboly, ktoré sú v povestiach a zhodnotiť, či sa

význam vtedajších symbolov prenáša aj do súčasnosti.

Prečo chodíme do

školy. Mária Terézia.

Pozná meno významnej panovníčky Uhorska, čím bola

významná, čím bola zaujímavá, v akej dobe a v akom

prostredí žila. Ktoré miesta na Slovensku sú s ňou spojené.

Ako je s ňou spojená školská dochádzka.

Ako vznikol slovenský

jazyk. Významní

jazykovedci: Ľudovít

Štúr a Anton Bernolák

Vedieť vysvetliť podstatu vzniku spisovného jazyka a

poznať významné osobnosti spojené s týmto procesom.

Ako vznikla slovenská

hymna.

Poznať text hymny a porovnať text súčasnej hymny s

pôvodným textom, nájsť rozdiely a vedieť vysvetliť význam

jednotlivých slov. Poznať príležitosti, pri ktorých sa hrá

hymna.

Prečo M.R. Štefánik

veľa cestoval.

Opísať osobnosť M.R. Štefánika a zhodnotiť, čím bol

významný, čím bol zaujímavý, ktoré miesta na Slovensku sú

s ním späté a prečo má významné miesto v dejinách

Slovenska.

Slovensko v súčasnosti. na mape určiť, ktoré zo susedných štátov patria do Európskej

únie.

Naše starobylé

pamiatky a ich

krása

Ako vznikali mestá. Opísať spôsob vzniku miest, kedy a prečo vznikali. Porovnať

život v meste v minulosti a v súčasnosti. Vytvoriť v skupine

model mesta.

Slávne mestá. Život v

minulosti a v

súčasnosti.

Porovnať život v meste v minulosti a v súčasnosti. vyhľadať

na mape slávne miesta. Vyhľadať rôzne informácie o

slávnych mestách z rôznych zdrojov, opísať zaujímavosti.

Svetoznáme pamiatky.

UNESCO.

Porovnať podľa obrázkov kultúrne a prírodné pamiatky

zapísané do zoznamu UNESCO, ich význam, zaujímavosti,

prečo je potrebné chrániť

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete vlastiveda v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové témy:











Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Formy a metódy

vyberáme a používame podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce.

Správne zvolenými metódami a formami práce sa snažíme vytvoriť atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť

bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporujeme

sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvárame podmienky pre úspešnosť každého

žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.

Metódy: práca s textom v učebnici, na tabuli, výklad, predĺžený výklad, rozličné druhy rozhovorov,

pozorovanie, porovnávanie, opis, príbehy, povesti, vysvetľovanie, motivačné metódy, projektová metóda,

metóda EUR, problémové úlohy, precvičovanie, zaznamenávanie, skúmanie grafické znázorňovanie, práca s

ilustráciami, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, sociálne

učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické učenie zo skúsenosti.

68


didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií, kooperatívne učenie, zážitkové učenie,

dramatické hry, hranie rolí, prezentácia výsledkov, praktické činnosti s mapou, ústne a písomné skúšanie,

vychádzky a pod.

Učebné zdroje

KOŽUCHOVÁ, M. a kol.: Vlastiveda pre 3.ročník základných škôl. Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA

KOŽUCHOVÁ, M., MATÚŠKOVÁ, R., STEBILA, J.: Dopravná výchova pre 3. ročník základných škôl.

Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2013.

Hodnotenie predmetu








4. ROČNÍK

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 2 (1 ŠtVP + 1 ŠkVP).

Časová dotácia PRI určená ŠtVP je posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k

dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva, na jeho utvrdzovanie, precvičovanie, realizáciu projektov,

vlastivedných vychádzok a exkurzií pod.

Charakteristika VLA v 4.ročníku ZŠ

Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho

kraja, regiónu a samotnej obci.

Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých

vecí a potrebujú na ne odpoveď. Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovonaplnená emotívnym

(dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie

školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, či už školy

alebo partie kamarátov. Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s

dôrazom na starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu

človeka a prírody. Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej

republiky musí byť spojené s poznaním histórie.

Vlastiveda by mala byť činnostným obsahom. Odporúčame aj vychádzky s vlastivedným námetom

(ktorá má motivačný charakter pre vyučovanie vlastivedy, ale tieto vychádzky alebo výlety sú náročné

z hľadiska bezpečnosti. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným, kultúrnym, historickým

prepojením Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a

Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných krás

(napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko v

minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii

Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede. (Cestujeme po Slovensku) žiaci spoznajú

najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden

výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z

nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a na čítaní zjednodušenej mapy.


69


Krajina, v ktorej žijeme

Čítanie mapy Slovenska, časová priamka, územné členenie kraja

Mestá a dediny Charakteristika mesta a dediny.

Krajské mestá.

Cestujeme z Bratislavy do Košíc Cestujeme po Bratislave.

Cestujeme po Košiciach.

Hľadanie cesty z miesta nášho bydliska do Košíc alebo Bratislavy, Dóm sv. Alžbety, Gejzír v Herľanoch.

Moje obľúbené miesto na cestovanie – ako by sme tam cestovali v minulosti a dnes.

Zaujímavosti zo Slovenska Baníctvo na Slovensku v minulosti a zaujímavosti s ním spojené.

Tradície a zvyky Historické regióny na Slovensku. Zvyky a tradície podľa historických regiónov. Život v stredovekom meste.

Skanzeny.

V súlade s prírodou Ideme do hôr – prípravy, horská služba. Pravidlá bezpečného správania sa v horách.

Ako sa oddychovalo v horách v minulosti a ako dnes.

Prírodné zaujímavosti vytvorené prírodou. Prírodné zaujímavosti vytvorené človekom.


Krajina, v ktorej

žijeme.

Čítanie mapy Slovenska Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti.

Opísať polohu pohorí a nížin. Vymenovať a ukázať

na mape naše najväčšie rieky.

Časová priamka Porovnať udalosti podľa časovej priamky, určiť,

ktorá udalosť sa stala skôr a ktorá neskôr.

Usporiadať udalosti svojho života a udalosti v roku

na časovej priamke.

Územné členenie – kraje.

Charakteristika kraja, v ktorom

žijem.

Vymenovať podľa mapy kraje SR a ukázať krajské

mestá. Vyhľadať regionálne osobitosti vlastného

kraja.

Mestá a dediny. Charakteristika mesta, dediny. Z fotografií, krátkych textov a svojich skúseností

opísať charakteristiku mesta, resp. dediny a

porovnať ich výhody a nevýhody.

Krajské mestá. Vedieť správne priradiť krajské mestá ku krajom.

Cestujeme z

Bratislavy do Košíc.

Vlakové, autobusové a letecké

spojenie.

Vyhľadať rôzne spoje z cestovných poriadkov (z

internetu), orientovať sa v cestovných poriadkoch,

vedieť sa spýtať, hľadať alternatívne riešenia.

Poznať pravidlá slušného správania sa v

dopravnom prostriedku.

Cestujeme po Bratislave. Z mapy Bratislavy a dostupných materiálov

(sprievodca po Bratislave, po Košiciach, z

internetu...) vyhľadať významné pamiatky

Bratislavy a Košíc, pripraviť si krátky itinerár

sprevádzania návštevy po týchto mestách.

Cestujeme po Košiciach

Hľadanie cesty z miesta nášho

bydliska do Košíc alebo

Bratislavy, Dóm sv. Alžbety,

Gejzír v Herľanoch

Pripraviť plán cesty zo svojej obce do Bratislavy a

do Košíc. Využiť dostupné cestovné poriadky

(IKT).

Moje obľúbené miesto na

cestovanie – ako by sme tam

cestovali v minulosti a dnes.

Sprostredkovať ostatným skúsenosti, zážitky a

zaujímavosti z vlastných ciest. Vedieť ich

prezentovať rôznymi spôsobmi.

Zaujímavosti zo

Slovenska,

baníctvo na

Kedy a prečo sa začalo baníctvo

rozvíjať – ťažba zlata, striebra,

rudy, uhlia, soli, travertínu

Porozprávať ako sa rozvinulo baníctvo na

Slovensku a akú úlohu zohralo v našich dejinách,

čím bolo významné. Odraz minulosti v súčasnosti.

70

Slovensku Práca baníkov v minulosti a

dnes. Spomienky na baníctvo.

Čo nám z baníctva zostalo.

Opísať prácu baníka, aké nástroje pouţíval a

porovnať ako sa zmenila práca baníkov v priebehu

dejín. Aké pozostatky z minulosti baníctva zostali

na Slovensku. Ťažba nerastov, zlata, striebra,

opálu. Ich vyžívanie pri tvorbe šperkov. Banícke

múzeum.

Tradície a zvyky.

Skanzeny.

Historické regióny na Slovensku

(Orava, Liptov, Šariš, Spiš...)

Poznať historické regióny Slovenska, vedieť

zaradiť zvyky a tradície do príslušných regiónov,

na základe poznatkov zo skanzenov a iných

zdrojov. Opísať charakteristické znaky života ľudí

v minulosti a porovnať so životom v súčasnosti.

Použiť k tomu obrázky, informácie z kníh,

časopisov, filmov, ľudovú slovesnosť.

Zvyky a tradície podľa

historických regiónov

Život v stredovekom meste

Práce na vidieku v minulosti

počas leta a počas zimy.

Skanzeny na Slovensku – čo

všetko v skanzene nájdeme.

V súlade s prírodou Ideme do hôr – prípravy, horská

služba. Pravidlá bezpečného

správania sa v horách.

Poznať základy ochrany prírody a ochrany zdravia.

Zásady bezpečného pohybu v horskom prostredí.

Ako sa oddychovalo v horách v

minulosti a ako dnes

Porovnať na základe informácií z rôznych zdrojov

(fotografie, rozprávanie, text), ako ľudia trávili

voľný čas v prírode v minulosti a dnes. Zaujať

vlastný postoj k dnešnému tráveniu voľného času –

ako turizmus ovplyvňuje prírodu.

Kráľova hoľa, Kriváň – povesť,

výber

Reprodukovať obsah povesti vlastnými slovami a

na jej základe vytvoriť krátku dramatizáciu.

Vznik riek, formovanie územia

riekou, oblasti v povodí riek

Jazerá, gejzír.

Opísať rôzne podoby, ktoré môţe mať rieka.

Posúdiť ako človek technológiami ovplyvňuje tok

riek.

Podľa mapy ukázať oblasti jazier.

Opísať v čom je výnimočný gejzír

Plavíme sa po Dunaji a Dunajci.

Dunaj pod Devínom, Dunaj v

Bratislave, Dunaj v Gabčíkove,

Dunaj v Štúrove

Opísať vybrané úseky Dunaja, čím sú zaujímavé

Opísať vybrané úseky Dunajca, porovnať ich s

úsekmi Dunaja

Prírodné zaujímavosti vytvorené

prírodou. Výber

Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou

a zaujímavosťou vytvorenou človekom, uviesť

príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu, v čom

sa páči, resp. nepáči. Prírodné zaujímavosti vytvorené

človekom. Výber

Mini projekt o

vlastnom kraji

Súčasnosť a minulosť v našom

kraji

Poznať významné udalosti a osobnosti späté s jeho

krajom, uviesť zmeny, ktoré nastali v jeho kraji a

systematicky to spracovať vo forme miniprojektu.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete vlastiveda v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové témy:









71



Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Formy a metódy

vyberáme a používame podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce.

Správne zvolenými metódami a formami práce sa snažíme vytvoriť atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť

bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporujeme

sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvárame podmienky pre úspešnosť každého

žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.

Metódy: práca s textom v učebnici, na tabuli, výklad, predĺžený výklad, rozličné druhy rozhovorov,

pozorovanie, porovnávanie, opis, príbehy, povesti, vysvetľovanie, motivačné metódy, projektová metóda,

metóda EUR, problémové úlohy, precvičovanie, zaznamenávanie, skúmanie grafické znázorňovanie, práca s

ilustráciami, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, sociálne

učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické učenie zo skúsenosti.


didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií, kooperatívne učenie, zážitkové učenie,

dramatické hry, hranie rolí, prezentácia výsledkov, praktické činnosti s mapou, ústne a písomné skúšanie,

vychádzky a pod.

Učebné zdroje

KOŽUCHOVÁ, M. – MATÚŠKOVÁ, R. – ŠIMUNKOVÁ, M.: Vlastiveda 4 pre 4.ročník základnej školy.


TOLMÁČI, L.: Metodické poznámky k vlastivede 4.ročník. Bratislava: Orbis Pictus Istrpolitana.

TOLMÁČI, L.: Vlastiveda – Pracovný a poznámkový zošit + mapa. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.

KOŽUCHOVÁ, M., MATÚŠKOVÁ, R., STEBILA, J.,: Dopravná výchova pre 4. ročník základných škôl.


Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu









72

PREDMET: Náboženská výchova – katolícke náb./NAV kat. ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a hodnoty






Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má

potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú

úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole.

Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie,

náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity

človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu kresťanských cirkví a k ich tradíciám, otvára pre

neho možnosť života s cirkvou.

Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie

žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia

bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je výchovou

k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť,

nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú.

Výučba predmetu zároveň nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom

ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi

tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú

spoločnosť.


Predmet náboženská výchova umožňuje žiakom:

formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania

konfrontovať ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet

hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu

formovať svedomie

prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie

spoznávať spôsoby komunikácie človeka s Bohom

oceniť komunikáciu s Bohom prostredníctvom sviatosti, liturgického slávenia čítania Božieho slova

rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi

Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom

prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Vyučovací

predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto

predmetových kompetencií:

komunikačné kompetencie - žiak prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, kladie otázky a zisťuje

odpovede, učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti, žiak si osvojuje

vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho, formuluje otázky, porovnáva, oponuje, formuluje

a vyjadruje svoje myšlienky a názory, žiak sa učí reagovať primerane situácii, je schopný uvedomiť si

vlastné reakcie v konflikte, vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja -

správu“ a vyjadriť svoje pocity, žiak sa učí dešifrovať a vhodne používať symboly, rozumie symbolickému

vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života,

73

kompetencie k učeniu sa – žiak sa učí vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia

a diskutuje o nich,

kompetencie k riešeniu problémov – žiak sa zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci, prijíma nové nápady,

prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými, žiak

vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na modelovej situácii

primerane svojej detskej skúsenosti obhajuje svoj názor

občianske – žiak sa adaptuje na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností

a možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní, chápe potrebu efektívne spolupracovať s

druhými pri vytváraní pravidiel, zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí háji svoje práva aj práva

iných, vníma dôležité postavenie rodiny ako základnej bunky spoločnosti

kultúrne – žiak si osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú

angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky, všíma si kultúrne

prejavy iných národov, národností, etník, iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce,

žiak vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty), rešpektuje

kultúrne tradície ako základ súčasného umenia, osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi, vníma

pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda) žiak si osvojuje

kritický prístup k médiám

sociálne a interpersonálne – žiak sa učí tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich

potreby a postoje, objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon,

uvedomuje si svoje silné a slabé stránky, žiak sa vníma ako časť celku, chápe potrebu efektívne

spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí, buduje návyk vonkajších

prejavov úcty k opačnému pohlaviu, žiak zaujíma pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so

zdravotným postihnutím, starým ľuďom

existenciálne – žiak objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva,

oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín cirkvi, učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov

človeka, objavuje existenciu nemennej pravdy, aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality

Vo vyučovacom predmete náboženská výchova využívame výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré

žiakom umožňujú:

Kompetencie k učeniu sa

rozumieť symbolickému spôsobu vyjadrovania biblického jazyka a jazyka cirkvi, integrovať náboženský

spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne s pohľadom prírodných

a humanitných vied, prejavovať ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj

v ďalšom živote,

Komunikačné kompetencie

porozumieť rôznym textom; poetickým, obrazným a náboženským, porovnať ich s inými druhmi textov,

rozlíšiť rôzne literárne druhy v Biblii, oceniť ich krásu a reflektovať rôznosť významov ich posolstva,

vnímaním a porozumením symboliky rituálov ako súčasti vytvárania slávnosti rozvíjať schopnosť

neverbálnej komunikácie,

Kompetencie k riešeniu problémov

rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii a kladením

filozofických otázok

hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť zdôvodniť svoje návrhy riešenia s dôrazom na

etický prístup k ľuďom a k životnému prostrediu

Sociálne a interpersonálne kompetencie

pri práci vo dvojiciach alebo v skupinách si uvedomiť, čo všetko so sebou prináša kooperatívny spôsob

práce

prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie a meditácie,

ktoré sú predpokladom hlbšej reflexie potrebnej pri vytváraní vlastného sebaobrazu

rozvíjaním empatie a návštevou charitného domu, zaujať pozitívne a empatické postoje k chorým,

osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom

Občianske kompetencie

74

porozumením postojov inak nábožensky alebo svetonázorovo zmýšľajúcich ľudí a chápaním kultúrneho

a historického kontextu iných náboženstiev budovať postoj tolerancie

prostredníctvom diskusie o rôznych konfliktoch z histórie aj zo súčasnosti, hľadať nielen príčiny

konfliktov ale aj vzory osobností, ktoré sa vďaka svojim kresťanským postojom zasadili o ich nápravu

postoj zodpovednosti dať do súvisu s hodnotou slobody, hľadať ich vzájomný vzťah ako aj vzťah

k Božej autorite

Kultúrne kompetencie

prezentáciou obsahov svetových náboženstiev predstavených vo vzťahu ku kresťanstvu porozumieť

vzájomnému vzťahu náboženstva a kultúry

integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom a súčasnom

prejave

rozvíjať vzťah k sakrálnemu umeniu prostredníctvom exkurzie chrámu

Existenciálne kompetencie

prostredníctvom práce so symbolmi a symbolickou rečou vnímať transcendentnú skutočnosť

filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať súvislosti podmieňujúce hľadanie a nachádzanie

životného zmyslu a byť otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku

1. ROČNÍK


Charakteristika NAV kat. v 1. ročníku ZŠ

Dieťa charakterizuje túžba po prijatí, ktorá je umocnená vstupom do nového prostredia školy.

Základná potreba byť prijímaný a milovaný ho stimuluje k spoznávaniu okolitého sveta, nad ktorým dieťa

dokáže žasnúť. Dieťa v úžase objavuje krásu a jedinečnosť seba a sveta. Úžas vedie dieťa k vnútornej

radosti. Vychovávať k úžasu, k schopnosti čudovať sa nad vecami, prebúdza v dieťati schopnosť

transcendentovať viditeľný svet do duchovnej sféry.

Ročníková téma zameraná na cestu lásky umožňuje dieťaťu spoznávať starostlivého Boha, ktorý

miluje ľudí. Pre jeho správnu predstavu Boha ako aj vzťah k nemu sú dôležité všetky ľudské vzťahy. Práve

cez ne sa dieťa učí prijímať Božiu lásku a odpovedať na ňu.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie NAV kat. v 1. ročníku ZŠ

Základná téma 1. ročníka je téma „Cesta lásky“. Cieľom je spoznávať lásku milujúceho Boha Otca

k svetu a človeku. Vytvárať si pozitívny vzťah k Bohu ľuďom a k svetu. Osvojiť si vonkajšie prejavy lásky.

Základným symbolom 1. ročníka je srdce. Objavuje sa a rozvíja v každej téme. V ročníku sa

stretávame aj so symbolom chleba, ktorý rozvíjame najmä v druhej téme: „Rodina – ohnisko lásky“, v ktorej

kladieme dôraz na komunikáciu v rodine a na modlitbu v rodine. V podtéme: „Modlitba v rodine“ sa deti

oboznámia s modlitbou Pána, ktorá je predstavená ako modlitba, kde prosíme láskavého Otca o chlieb.

Témy:

Som na svete z lásky

Rodina - ohnisko lásky

Dar lásky

Moc života a lásky

Spoločenstvo lásky

Rodina – ohnisko lásky

Ročníkový cieľ:

Spoznávať lásku milujúceho Boha Otca k svetu a človeku. Vytvárať si pozitívny vzťah k Bohu,

ľuďom a svetu. Osvojiť si vonkajšie prejavy lásky.

Prierezové témy:

Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu,

mediálna výchova.

75


Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov

a materiálneho vybavenia. Možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie, motivačný

rozhovor. Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov, pozorovanie, práca so

symbolom, didaktická hra. Fixačné metódy, metódy opakovania a precvičovania.

Učebné zdroje

Učiteľ má k dispozícií metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý

ročník základných škôl „CESTA LÁSKY“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom,

n.o. v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi,

Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.

Hodnotenie predmetu

Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského

roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou

pochvalou.

2. ROČNÍK



Ročníková téma: CESTA DÔVERY

Dieťa si v škole vytvára zázemie v spoločnosti rovesníkov, čo mu dodáva pocit istoty. Istota v seba,

v milujúcich ľudí je potrebná na jeho ďalšie rozvíjanie. Schopnosť otvárať sa Bohu a ľuďom sa prejavuje

pozitívnym vnímaním seba. Naučiť sa dôverovať je predpoklad viery. Schopnosť prejavovať dôveru Bohu,

ktorý ho miluje sa zakladá na osobnej skúsenosti dôvery v človeka, ktorý stelesňuje pocit bezpečia. Jadrom

vývoja viery sú príbehy, pomocou nich dieťa Boha spoznáva a zažíva. Nachádza bezpečnosť v koncepte

Boha, ktorému možno úplne dôverovať a ktorý je ochotný odpustiť.


Dieťa si v škole vytvára zázemie v spoločnosti rovesníkov, čo mu dodáva pocit istoty. Istota v seba,

v milujúcich ľudí je potrebná na jeho ďalšie rozvíjanie.

Schopnosť otvárať sa Bohu a ľuďom sa prejavuje pozitívnym vnímaním seba. Naučiť sa dôverovať

je predpoklad viery. Schopnosť prejavovať dôveru Bohu, ktorý ho miluje sa zakladá na osobnej skúsenosti

dôvery človeka, ktorý stelesňuje pocit bezpečia. Jadrom vývoja viery sú príbehy, pomocou nich dieťa Boha

spoznáva a zažíva. Nachádza bezpečnosť v koncepte Boha, ktorému môže dôverovať a ktorý je ochotný

odpustiť.

Témy:

Boh mi dôveruje

Dôverujem Bohu

Dôvera v rodine

Dôverujeme si navzájom

Desatoro – pozvanie k slobode a k dôvere

Obnovenie dôvery

Ročníkový cieľ:

Spoznávať základné pravidlá komunikácie s Bohom a vzájomného spolunažívanie s ľuďmi,

vyplývajúce s Božieho zákona. Rozvíjať schopnosť života v spoločenstve na základe vzájomnej dôvery.

Budovať postoj dôvery k Bohu. Pestovať návyk postov otvorenosti pre dôverný vzťah s Bohom

a človekom.

Prierezové témy:

76

Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, mediálna výchova, tvorba projektu

a prezentačné zručnosti.


Voľba metód závisí od obsahu učiva , cieľov vyučovacej hodiny , vekových a iných osobitostí

žiakov a materiálneho vybavenia . Na vzbudenie záujmu žiakov možno využiť motivačné metódy, ako je

rozhovor, motivačný problém. Expozičné metódy, vyjadrovanie skúseností, aktívne počúvanie, rozhovor,

manipulácia s predmetmi, práca so symbolom.

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania.

Učebné zdroje


ročník základných škôl „CESTA DÔVERY“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom,

n.o. v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi,

Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.

Hodnotenie predmetu



pochvalou.

3. ROČNÍK



Ročníková téma: CESTA VIERY

Dieťa si začína formovať osobný život viery. Vie výrazovo vyjadriť vlastný obraz o Bohu. Rozvíja

mravný úsudok. Reflektuje vlastné zaobchádzanie s vinou. Pravidelnou osobnou reflexiou formuje svoje

mravné cítenie. Akceptuje Desatoro ako pravidlá pre dobrý život. Vníma hriech a jeho následky ako

ublíženie sebe a iným. Nachádza súvislosť medzi Poslednou večerou a svätou omšou. Objavuje súvislosť

medzi ľudskou skúsenosťou s chlebom, biblickým textom o rozmnožení chleba a sviatosťou Eucharistie.


Ročníková téma Cesta viery vystihuje sled postupnosti duchovného dozrievania dieťaťa. Dieťa, ktoré

si je vedomé, že je milované, je schopné dôverovať a veriť tomu, kto ho miluje. V prítomnosti milujúcej

osoby si dieťa dokáže uvedomiť (uznať) aj svoje nedostatky a chyby a pracovať na ich odstraňovaní.

V duchovnom rozmere sa táto schopnosť prejavuje základmi viery v Boha, v ktorej nachádza odpovede na

otázky, ktoré presahujú rozumové poznávanie človeka. Tento neviditeľný Boh sa stal pre nás viditeľným

v Ježišovi Kristovi. V rámci prípravy na sviatosť zmierenia vedieme dieťa k posudzovaniu vlastných činov.

Porovnávaním vlastného života dieťaťa a jeho vlastných reakcií s reakciami Ježiša voči ľuďom a udalostiam

si prehlbuje vzťah k Ježišovi, ktorého môže s vierou a láskou prijať do svojho života v Eucharistii.

Témy:

Veriť Bohu

Ježiš uzdravuje

Ježiš nám odpúšťa

Ježiš nás oslobodzuje

Ježiš nás pozýva na hostinu

Ročníkový cieľ:

Spoznávať cestu viery v trojjediného Boha. Vnímať Božiu blízkosť prostredníctvom budovania

osobného vzťahu k Ježišovi Kristovi. Vnímať sviatosť zmierenia a Eucharistie ako dar a posilu pre

77

každodenný život. Rozvíjať postoj viery v trojjediného Boha prijatím pozvania k spoločnému životu

v spoločenstve veriacich.

Prierezové témy:

Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, mediálna výchova, tvorba projektu a prezentačné

zručnosti.


Voľba metód závisí od obsahu učiva , cieľov vyučovacej hodiny , vekových a iných osobitostí

žiakov a materiálneho vybavenia . Na vzbudenie záujmu žiakov možno využiť motivačné metódy, ako je


manipulácia s predmetmi, práca so symbolom. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania. Pre

realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, diskusia, výmena názorov, autentické rozhovory.

Učebné zdroje


ročník základných škôl „CESTA VIERY“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom, n.o.

v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Dokumenty

Katolíckej cirkvi, biblické mapy.

Hodnotenie predmetu



pochvalou.

4. ROČNÍK



Spoznávanie nádeje pochádzajúcej od Boha. Ocenenie potreby nádeje pre osobný život. Formovanie

cnosti nádeje prostredníctvom sviatosti, modlitby a účasti na liturgickom slávení.


Dieťa objavuje prostredníctvom viery rozmer nádeje. Táto v ňom prehlbuje a rozvíja dôveru, ktorá

mu umožňuje dôverovať sebe, ľuďom a Bohu. Nádej otvára dieťaťu dvere do sveta. Na jednej strane sa

stáva nezávislé a na druhej pociťuje potrebu spoločenstva. Svoj spoločenský rozmer rozvíja v upevňovaní

vzťahov medzi jednotlivcami ale aj spoločenstvom. Potreba spoločenstva je veľmi silná, prejavuje sa túžbou

začleniť sa. Uvedomuje si potrebu spoločenstva s ľuďmi a s Bohom. Učí sa počúvať druhých, učí sa zriekať

pre iných. Dokáže vnímať dobro, ktoré ho presahuje, čím rozvíja pozitívny postoj k životu.

Témy:

Cesta nádeje

Slovo o nádeji

Nádej presahujúca smrť

Svedectvo nádeje

Prameň nádeje

Ročníkový cieľ:

Spoznávať dôvody kresťanskej nádeje. Oceniť potrebu nádeje pre osobný život. Formovať postoj

nádeje ako základný predpoklad zmysluplného života.

Prierezové témy:

Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, mediálna výchova, multikultúrna výchova.

78


Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny , vekových a iných osobitostí

žiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu žiakov možno využiť motivačné metódy, ako je


manipulácia s predmetmi, práca so symbolom. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania. Pre

realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, diskusia, výmena názorov, autentické rozhovory.

Učebné zdroje


ročník základných škôl „POZNÁVANIE NÁDEJE“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým

centrom, n.o. v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej

cirkvi, Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.

Hodnotenie predmetu



pochvalou.

79

PREDMET: Náboženská výchova – evanjelické náb./NAV ev. ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina








Predmet náboženská výchova - evanjelická je povinne voliteľným predmetom na prvom stupni

základných škôl. Náboženská výchova má dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti dieťaťa a jeho myslenia.

Rozvíja duchovný svet žiakov – prostredníctvom zvesti zákona a evanjelia umožňuje spoznávať žiakom

Trojjediného Boha zjaveného v Písme Svätom.

Prostredníctvom procesu náboženskej socializácie a interiorizácie biblického posolstva napomáha

procesu objavovania možností a nutnosti individuálnych zmien žiakov, ktoré vedú v procese posvätenia k

osvojovaniu si pozitívnych morálnych hodnôt a postojov, čím výrazne prispieva k spoločenskej inklúzii

a kohézii.

Základné biblické znalosti a poznávanie pôsobenia Trojjediného Boha v dejinách sa stáva pre žiaka

základných interpretačným kľúčom k uvedeniu do kultúrnych výtvorov minulých generácií (bez pochopenia

ktorých nemožno úplne pochopiť ani súčasnú generáciu), ako i kľúčom k pochopeniu a interpretácii

každodenných rituálov a tradícií. Ich pochopenie a tvorivé uchopenie uspôsobuje žiaka k tvorivému

hľadaniu riešení problémov jeho budúcnosti. Tým sa stáva významným nástrojom v tvorbe identity žiaka.

Súhrnne teda môžeme povedať, že poslaním tohto predmetu je napomôcť žiakom v hľadaní (ukázať

žiakom ) správnej cesty v živote, hľadaniu jeho zmyslu a aktívnemu poznaniu Božieho plánu záchrany vo

viere v Pána Ježiša Krista

Žiaci na prvom stupni základných škôl sa na hodinách evanjelického náboženstva oboznamujú

predovšetkým so základnými biblickými pojmami a biblickými príbehmi. Pomocou biblických príbehov a

konkrétnych vedomostí z Božieho slova si budujú vlastné poznanie Božej existencie, ktoré im umožňuje

aktívne participovať na živote Božieho ľudu a pod pôsobením Slova a Ducha stvárňovať svoj život. Náboženská výchova – evanjelická prvého stupňa základných škôl má po obsahovej stránke ponúknuť

základný prehľad kresťanského učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie.


Cieľom náboženskej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na 1. stupni základnej školy je:

- osvojiť si základné biblické pojmy,

- získať základný prehľad zvesti Biblie, biblických príbehov,

- poznať biblické postavy, ktorých osobnosť formuje viera,

- viesť žiakov k pochopeniu vlastnej hodnoty a postavenia v spoločenstve, a tak aktívne prispieť v procese

hľadania vlastnej identity k budovaniu zrelej kresťanskej osobnosti,

- učiť žiakov rozlišovať medzi dobrým a zlým,

- získavať a rozvíjať základné komunikačné zručnosti,

- vštepovať základy kresťanskej viery,

- budovať živý a aktívny vzťah k Trojjedinému Bohu Otcu, Synovi a Duchu Svätému

- aktívne rozvíjať vzťah k cirkvi, povzbudzovať k participácii na jej živote

- poznať zákon a evanjelium,

- viesť k osvojeniu základného učenia evanjelickej cirkvi,

- poznať Trojjediného Pána Boha ako Otca, Syna a Ducha Svätého,

80

- vzbudiť záujem o Božie slovo, modlitbu a duchovné hodnoty,

- vychovávať ako Božie dieťa s vedomím Božej milosti,

- viesť žiakov k viere v Pána Ježiša Krista a pre večný život.

Hodnotenie predmetu



pochvalou.

1. ROČNÍK


Vzdelávací obsah NAVev. v 1. ročníku ZŠ Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad

kresťanského učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie.

1. TC Človek a spoločenstvo - Ja a môj svet

- Miesto, kde mám svoj priestor, kde sa cítim bezpečne

- Význam rodiny a blízkych ľudí ako Božieho daru

2. TC Boh a Jeho stvorenie – Boží svet

- Odkiaľ sa vzal tento svet – príbeh stvorenia

- Neposlušnosť voči Pánu Bohu prináša trest

3. TC Záchranca pre svet

- Pán Boh pripravil záchranu – príbeh Vianoc

- Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, robí divy, má moc nad prírodou

- O Božom kráľovstve rozpráva Pán Ježiš podobenstvá, aby sme lepšie rozumeli

- Obeť na kríži prináša záchranu a večný život pre všetkých veriacich ľudí

- Smrťou na kríži sa všetko nekončí, vzkriesenie Pána Ježiša nám dáva nádej na večný život

- Prísľub Pána Ježiša, že ide k Otcovi pripraviť nám miesto je radostnou správou

4. Ježišova moc nad chorobou

– Uzdravenie desiatich malomocných.

5. Najlepší učiteľ

– Podobenstvá.

– Posledná večera.

– Pán Ježiš umiera na kríži. Vstal z mŕtvych.

6. TC Som Božie dieťa

- Duch Svätý prichádza na Letnice a mení učeníkov na apoštolov

- Spoločenstvo veriacich v Pána Ježiša Krista sa nazýva cirkvou

2. ROČNÍK


Vzdelávací obsah NAVev. v 2. ročníku ZŠ Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad

kresťanského učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie

1. TC Kniha života

- Biblia, ako výnimočná kniha a jej dôležitosť pre kresťanov

- Základné rozdelenie Biblie a jej knihy

2. TC Vzťah medzi Pánom Bohom a človekom

- Biblické príbehy Starej zmluvy od Kaina a Ábela až po Józuu a obsadenie Kanaánu

- Vzťah biblických postáv k Pánu Bohu a ich viera a poslušnosť

3. TC Doba sudcov

- Príbehy biblických postáv sudcov a Rút

81

- Spoliehanie sa na Božiu moc v živote

4. TC Doba kráľov

- Príbehy izraelských kráľov a ich vzťah k Pánu Bohu

- Poukázanie na poslušnosť Božiemu slovu

5. TC Proroci

- Život Božích služobníkov a ich poslanie

- Božia pomoc a ochrana aj v najťažších chvíľach života

6. TC Prorok ohlasuje príchod Mesiáša

- Ján Krstiteľ - prorok Novej zmluvy, ktorý ohlasuje príchod Mesiáša

- Pokrstenie Pán Ježiša a božie svedectvo o svojom Synovi

3. ROČNÍK


Vzdelávací obsah NAVev. v 3. ročníku ZŠ

Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad kresťanského

učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie

1. TC V Koho verím

- Znenie a rozdelenie Všeobecnej viery kresťanskej

- Obsah a význam jednotlivých článkov Všeobecnej viery kresťanskej

2. TC Boh nám dáva svoje Slovo

- Oboznámenie sa s Bibliou ako Božím slovom

- Naučiť sa orientovať v Biblii

3. TC Dekalóg

- Cez Mojžiša dostávame pravidlá pre život – 10 Božích prikázaní

- Rozdelenie a význam Božích prikázaní

4. TC Pane, nauč nás modliť sa!

- modlitba ako komunikačný prostriedok s Pánom Boh

4. ROČNÍK


Vzdelávací obsah NAVev. v 4. ročníku ZŠ

Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad kresťanského

učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie

1. TC Ježišovo verejné pôsobenie - Pán Ježiš ovláda božie slovo a ním pozýva k nasledovaniu - Pán Ježiš oslovuje učeníkov a volá ich

pracovať pre božie kráľovstvo 5

2. TC Pán Ježiš mení životy ľudí - Biblické postavy Novej zmluvy a ich stretnutie s Pánom Ježišom - Stretnutie s Pánom Ježišom znamená

zmenu v živote človeka

3. TC Pán Ježiš vyučuje - Pán Ježiš rozpráva príbehy zo života a vysvetľuje na nich Božie kráľovstvo - Podobenstvá nás učia ako sa

má správať kresťan

4. TC Pán Ježiš uzdravuje - Pán Ježiš pomáha tým ,ktorí potrebujú a prijímajú Jeho pomoc - Príbehy uzdravenia ľudí ukazujú na

Ježišovu moc nad chorobou - modlitba ako komunikačný prostriedok s Pánom Boh

5. TC Pán Ježiš robí divy - Pán Ježiš tým, že robí divy ukazuje svoju moc nad prírodou a nad smrťou

82

6. TC Pán Ježiš hovorí o sebe - Pán Ježiš chce poukázať na svoje poslanie pre nás - Používa príklady zo života, aby nám priblížil kto je

7. TC Ježišovo dielo vykúpenia - Príbeh Ježišovej obete na Golgote pre záchranu hriešnikov - Ukrižovanie, smrť a vzkriesenie je dôkazom

Ježišovej moci nad smrťou

8. TC Cirkev je miesto, kde patrím aj ja - Cirkev a jej poslanie, priestor pre všetkých bez rozdielu - Život prvých kresťanov a pôsobenie apoštolov

83

PREDMET: Etická výchova/ETV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina








Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou

a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty

zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o

morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie)

mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre

život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine,

na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych

postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a

prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia,

pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch

správania a učenia.

Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli

výchovné ciele. Tieto atribúty sú zakomponované v desiatich základných témach a šiestich aplikačných

témach:

1. otvorená komunikácia

2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba

3. pozitívne hodnotenie iných

4. tvorivosť a iniciatíva

5. vyjadrovanie citov

6. empatia

7. asertivita

8. reálne a zobrazené vzory

9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo

10. komplexná prosociálnosť

11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania

12. etika a ekonomické hodnoty

13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta

14. rodina, v ktorej žijem

15. výchova k manželstvu a rodičovstvu

16. ochrana prírody a životného prostredia.

Cieľom etickej výchovy v primárnom vzdelávaní je:

viesť žiakov k sebaúcte, k autonómnemu cíteniu a mysleniu,

naučiť žiakov hodnotiť, zaujímať stanoviská, rozlišovať dobro od zla,

naučiť ich spoznať prvky efektívnej komunikácie, dôvody a prvky prosociálneho správania primerané

veku,

umožniť žiakom spoznať zásady dobrých medziľudských vzťahov,

umožniť žiakom, aby sa v nich zvnútorňovali prosociálne hodnoty, postoje a sociálne normy, podporovať

u žiakov rozvoj sociálnych zručností,

84

formovať spolupracujúce spoločenstvo žiakov.


Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,

má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,

jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami, vyplývajúcimi

z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,

má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v

neočakávaných a zložitých situáciách,

charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania, koná v súlade so svojimi zásadami,

ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez

nadšenia s pocitom sebaľútosti,

prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie

je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré

uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

K – kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy

E – emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie,

prežívanie, rozvíjať jeho city

M – motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity

S – socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť

progresívne medziľudské vzťahy

A – axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu

osobnosti, učiť hodnotiť

K – kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.

1. ROČNÍK


Charakteristika ETV v 1. ročníku ZŠ

Etická výchova vychováva osobnosťs vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, úcta k človeku

a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a hodnoty zaujímajú významné miesto. Poskytuje informácie o

morálnych zásadách, zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie)

mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre

život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine,

na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova v prvom ročníku sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa

odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj

etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená

komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných.../ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na

primárnej prevenciu porúch správania a učenia.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ETV v 1. ročníku ZŠ

Vzdelávací obsah ETV v 1. ročníku je konkretizovaný v 5 tematických celkoch a nim

zodpovedajúcich tém.

1. Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov

- ponúknuť žiakom víziu spolupracujúceho spoločenstva ako základu pre dobré spolužitie (jeho

jednoduché a viditeľné komponenty – sedenie v kruhu, formulovanie pravidiel typu mať právo byť

85

vypočutý, právo nevyjadriť sa, mať vzájomnú úctu a dôveru – nevysmievať sa, hovoriť pravdu, chrániť

veci svoje i iných…),

- prvé kontakty v triede a v škole (zoznamovanie, oslovovanie, pozdrav),

- komunikácia zameraná na sebaprezentáciu a sociálne vzťahy,

- pravidlá podporujúce spolužitie v skupine (po istom čase možno pravidlá prehodnocovať, dopĺňať).

2. Prvky prosociálneho správania v detskom kolektíve:

- vzájomná úcta pri komunikácii (pekne sa oslovovať, pozdraviť sa, počúvať sa navzájom...),

- úcta k vzájomným požiadavkám, vďačnosť za vykonané dobro (prosím, ďakujem),

- vzájomná pomoc medzi spolužiakmi i členmi rodiny.

3. Ľudská dôstojnosť a sebaúcta:

- uvedomovanie si vlastnej hodnoty (rozdiel medzi mnou a ostatným svetom),

- poznanie a postupné zvnútorňovanie povedomia jedinečnosti a nedotknuteľnosti,

- vedenie k sebaovládaniu a znášaniu námahy pri prekonávaní prekážok.

4. Pozitívne hodnotenie iných:

- človek a jeho hodnota - spoznávanie pozitívnych vlastností svojich najbližších v rodine, v triede, v škole,

v rovesníckych vzťahoch… (Čo sa mi najviac páči na mojej mamičke, ockovi, starkých…),

- verbálne vyjadrovanie pozitívneho hodnotenia druhých,

- prehodnocovanie negatívnych skutočností (dobro – zlo, napr. branie si vecí navzájom, posudzovanie

a ponižovanie, urážanie menej zdatných detí v oblasti intelektu a prejavov - spevu, kreslenia, pohybu,

oblečenia, rodinnej situácie…, klamanie a žalovanie…),

- postoj k ľuďom, ktorí sú nám nesympatickí, spôsobujú nám alebo druhým zlo (úmyselne, neúmyselne).

5. Naša rodina:

- uvedomovanie si hodnoty rodiny pre jednotlivca i pre spoločnosť (Čo sa mi na našej rodine najviac

páči?)

- príbuzenské vzťahy (S kým z rodiny si najviac rozumiem...? Čo by som mohol urobiť pre lepšie vzťahy

v našej rodine, ktoré z rodinných pravidiel sa mi najťažšie dodržiavajú...),

- rodičovská láska a jej význam v živote dieťaťa (konkrétne emocionálne prejavy, prejavy starostlivosti,

pomoci...),

- úcta, komunikácia a pomoc medzi členmi rodiny (Koho rád pozorujem pri práci? Čo by som rád vedel

ako moji blízki...),

- význam blízkeho človeka pre život jednotlivca.

Cieľové kompetencie:

Vytvárať prosociálne spoločenstvo detí.

Viesť k sebaúcte, autonómii cítenia a myslenia dieťaťa.

Naučiť sa hodnotiť, zaujímať stanoviská, rozlišovať dobro od zla.

Osvojovať si sociálne zručnosti potrebné v sociálnych kontaktoch s inými ľuďmi.

PRIEREZOVÉ TÉMY










86


Výchova k prosociálnosti je systém výchovných metodických postupov a krokov usporiadaných do

programu, ktoré rozvíjajú morálne postoje a praktické morálne činy a správanie. Podstatou je rozvoj

sociálnych zručností. Využívame hlavne komunikáciu (verbálnu aj neverbálnu), umenie počúvať a pozitívne

hodnotenie seba aj iných.

V prvom ročníku využívame hlavne hrové činnosti, dramatickú výchovu a projekty. Žiakov vedieme

k práci v kolektíve aby sa naučili prijímať kompromisy prijateľné pre obe strany a k zodpovednosti za svoje

činy.

Učebné zdroje

IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – LÍŠKOVÁ, E.: Etická výchova pre 1.ročník základných škôl – pracovné

listy. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2005.

IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ.: Etická výchova v 1.ročníku základných škôl – metodická príručka pre

učiteľov. Bratislava: MPC, 2004.

Hodnotenie predmetu



pochvalou.

2.ROČNÍK



Etickou výchovou rozvíjame etické postoje a prosociálne správanie žiakov. Je to správanie, ktoré je

zamerané na pomoc iným bez nároku na odmenu. Snažíme sa priviesť deti k vnútornej potrebe takéhoto

správania. V druhom ročníku vedieme deti k dodržiavaniu pravidiel a rešpektovaniu práv. Učíme ich

pozitívne vnímať a reálne hodnotiť situácie a udalosti.




1. Postoje a spôsobilosti medziľudských vzťahov:

- pripomenutie si tém a z nich vyplývajúce správanie z prvého ročníka,

- počúvanie iných ako prvý predpoklad úspešnej spolupráce,

- sebaovládanie pri prijímaní informácií o sebe od iných,

- základy spolupráce v skupinách (uvedomovanie si práv a povinností).

2. Tvorivosť:

- objavovanie vlastných daností - talentu - pozitívnych stránok (V čom som výnimočný, čo viem dobre

robiť, čo mi ide dobre...),

- rozvoj fantázie a pozorovacích schopností,

- tvorivosť, ktorú od nás prijímajú, očakávajú iní (Vymyslieť darček pre súrodencov, rodičov, starých

rodičov...),

- tvorivosť iných, ktorá nás obohacuje (Ako dobre nám padne, keď nás iní prekvapia niečím novým,

zaujímavým – napr. mama novým jedlom...),

- využitie tvorivosti v živote triedy (tvorba pravidiel správania sa v triede, ak si ich pamätáme z minulého

ročníka, treba ich však prehodnotiť).

3. Iniciatíva:

- iniciatíva v sebapoznaní (Kto som? Aký vplyv má fungovanie môjho tela na moje prežívanie, pohodu, či

nepohodu? Prečo reagujem tak, ako reagujem?),

87

- iniciatíva vo vzťahu k iným,

- hľadanie možností ako vychádzať v ústrety iným ľuďom (v rodine, v triede, v kruhu kamarátov...) a

ich realizácia,

- iniciatíva, ktorá nie je prijatá inými, a iniciatíva iných, ktorá je pre mňa neprijateľná (riešenie problémov

– navádzanie na klamstvo, podvádzanie, kradnutie, ohováranie…), iniciatíva, ktorá ohrozuje moje

zdravie a osobnú bezpečnosť (fajčenie, alkohol, drogy, sexuálne zneužívanie detí).

4. Vyjadrovanie citov:

- vyjadrenie vďačnosti, ochoty, láskavosti, obdivu verbálne aj neverbálne (Ako si vzájomne vyjadrujeme

city v rodine, vo vzťahoch s priateľmi, spolužiakmi?),

- úcta k žene – matke, sestre, spolužiačke… (Čo sa mi páči a čo sa mi nepáči na ženách a dievčatách?),

- úcta k mužovi – otcovi, bratovi, spolužiakovi…(Čo sa mi páči, a čo sa mi nepáči na mužoch

a chlapcoch?),

- kultivované vyjadrovanie negatívnych citov (hnev, vzdor, smútok…),

- akceptovanie citov iných.

5. Naša trieda – spoločenstvo detí:

- správanie sa medzi sebou, vzťahy medzi chlapcami a dievčencami – slušnosť, ohľaduplnosť, čestnosť,

pomoc slabším, rešpektovanie inakosti (Čo sa mi v našej triede najviac páči? Som tu spokojný? Sú iní

spokojní so mnou?),

- kamarátstvo a priateľstvo - úprimné a falošné priateľstvo (Čo je dôležité pre priateľstvo? Mám v našej

triede priateľov? ),

- dodržiavanie pravidiel správania v triede – podpora vzájomnosti, spokojnosti, tolerancie a spolupráce

(Môžem niečo zmeniť na sebe, aby sa so mnou v našej triede lepšie žilo? Mám dajaký návrh na

vylepšenie našich vzťahov?).


Osvojiť si základné sociálno-komunikačné zručnosti.

Osvojiť si tvorivé riešenia každodenných situácií v medziľudských vzťahoch.

Rozvíjať a posilňovať komunikačné zručnosti – učiť sa vyjadrovať city. Prežívať radosť z napĺňania

potreby byť akceptovaný inými a mať rád iných.

Poznávať svoje práva a povinnosti.

PRIEREZOVÉ TÉMY











Výchova k prosociálnosti je systém výchovných metodických postupov a krokov usporiadaných do

programu, ktoré rozvíjajú morálne postoje a praktické morálne činy a správanie. Podstatou je rozvoj

sociálnych zručností. Využívame hlavne komunikáciu (verbálnu aj neverbálnu), umenie počúvať a pozitívne

hodnotenie seba aj iných.

V druhom ročníku nadväzujeme na prácu v prvom ročníku. Využívame hrové činnosti, dramatickú

výchovu, prípravu projektov a ich prezentáciu. Snažíme sa podnietiť ich tvorivosť v rôznych oblastiach.

Žiakov vedieme k práci v kolektíve aby sa naučili prijímať kompromisy prijateľné pre obe strany

a k zodpovednosti za svoje činy.

88

Učebné zdroje

IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – OTOTTOVÁ, M.: Etická výchova pre 2.ročník základných škôl –

pracovné listy. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2007.

IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – LÍŠKOVÁ, E.: Etická výchova v 2.ročníku základných škôl –

metodická príručka pre učiteľov. Bratislava: MPC, 2005.

Hodnotenie predmetu

Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského roka

hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou

pochvalou.

3. ROČNÍK



Etická výchova prispieva k žiaducemu rozvoju dieťaťa v zmysle prosociálnosti. Rozvíjame morálne

postoje, praktické morálne činy a správanie. Snažíme sa vychovať osobnosť, ktorá má svoju vlastnú identitu,

má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou.

V treťom ročníku sa snažíme viesť žiakov k tomu aby konali nie len v súlade so svojimi zásadami,

ale aj s citovým nasadením.




1. Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch:

- dodržiavanie dohodnutých pravidiel správania,

- kvalita otvorenej komunikácie - pravdivosť, objektívnosť, prijímanie pravdy o sebe aj o iných,

- asertívne správanie ako súčasť efektívnej komunikácie, nácvik bezpečného správania sa v rizikových

situáciách (odmietnutie zla, postavenie sa proti šikanovaniu, vedieť povedať nie na negatívne ponuky).

2. Vcítenie sa do prežívania iných – empatia

- hľadanie dôvodov na radosť a smútok u seba a u iných,

- situácie iných ľudí prostredníctvom vlastných zážitkov (u spolužiakov, a členov rodiny…),

- odovzdávanie radosti a zmierňovanie smútku najbližších,

- záujem o zdravotne postihnutých, starých a chorých ľudí.

3. Riešenie konfliktov - výchova k zmierlivosti:

- právo na omyl a možnosť nápravy,

- význam odpúšťania v medziľudských vzťahoch,

- rozvíjanie sebaovládania a jeho upevňovanie – prehlbovanie vzájomnosti i sebaúcty,

- súťaživosť a kooperácia.

4. Pomoc, darovanie, delenie sa

- vnímanie a prežívanie prosociálosti (základy starostlivosti o prírodu, ochrana zvierat),

- zámerné robenie dobra iným, rozdiel medzi psychickou a materiálnou pomocou,

- podelenie sa a darovanie v rámci rodiny a žiackeho kolektívu,

- príprava žiakov na možné neprijatie dobra inými.

5. Naša škola:

- poznávanie kvalít a predností školy ( Čo by som porozprával o našej škole priateľovi zo zahraničia?),

- rozvíjanie povedomia a príslušnosti k svojej škole – osobnosti, prostredie, atmosféra, učebné predmety

(Čo sa mi na našej škole najviac páči? ),

89

- účasť žiakov na živote a úspechoch školy (Podieľam sa na vytváraní dobrej atmosféry na našej škole?

Ktoré problémy na našej škole ma znepokojujú? Čo môžem urobiť ja pre vylepšenie života na našej

škole?).


Učiť sa efektívne komunikovať s rovesníkmi.

Nadobúdať sociálne zručnosti – asertivitu, empatiu.

Napomáhať zvnútorňovaniu prosociálnych hodnôt a postojov.

PRIEREZOVÉ TÉMY











Pri rozvoji prosociálneho správania sú v popredí také metódy, ktoré podporujú socializáciu detí

a učenie cez zážitky. Tieto napomáhajú zvnútorneniu potrebných sociálnych zručností. Využívame hlavne

dialóg a diskusiu, zážitkové metódy, učenie posilňovaním žiaduceho správania a učenie disciplinovaním.

V treťom ročníku nadväzujeme na prácu v druhom ročníku. Využívame hrové činnosti, dramatickú




Učebné zdroje





Hodnotenie predmetu



pochvalou.

4. ROČNÍK



Vo štvrtom ročníku sa snažíme rozvíjať všetky nadobudnuté zručnosti z predchádzajúcich ročníkov.

Dodržiavanie pravidiel a rešpektovanie práv je každodennou súčasťou výchovného štýlu etickej výchovy,

ktorý pomáha vytvárať atmosféru radosti, dôvery a istoty a preto ho aplikujeme sústavne aj v rámci aktivít.

Učíme deti už od malička k úcte k životu a odvahe chrániť ho.

90




1. Sociálne postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch: - tolerancia vo vzťahoch (Čo nechceš, aby ľudia robili tebe, nerob ty iným.),

- rešpekt a úcta voči všetkým ľuďom (rovnoprávnosť pohlaví, rás...),

- dôležitosť komunikačných interpersonálnych zručností v medziľudských vzťahoch,

- kultivované správanie k osobám iného pohlavia (vnímanie rozdielov nielen v stavbe tela a jeho

fungovaní, ale aj v myslení, prežívaní, správaní, záujmoch a následné empatické správanie voči osobám

iného pohlavia).

2. Reálne a zobrazené vzory: mediálna výchova, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti

- sloboda a zodpovednosť (každé rozhodnutie nesie so sebou dôsledok),

- pozitívne a negatívne vplyvy TV, filmu, počítačových hier…(reklama, akčné filmy, čas strávený pred

TV),

- prezentácia prosociálnych vzorov v bezprostrednom okolí dieťaťa (rodičia, priatelia rodičov, učitelia,

spolužiaci, kamaráti),

- čitateľský návyk ako možný zdroj objavovania prosociálnych vzorov (vyhlásenie súťaže o najlepšieho

čitateľa – čo a koľko čítaš?).

3. Rozvoj tvorivosti a iniciatívy

- podporovanie záujmov, ktoré rozvíjajú osobnostné kvality (šport, umelecké aktivity, sociálna činnosť,

činnosť na ochranu prírody...),

- osobnostné kvality využívané pre dobro jednotlivca i pre celé spoločenstvo,

- tvorivosť, iniciatívnosť a vytrvalosť pri riešení každodenných problémov.

4. Napĺňanie obsahu Dohovoru o právach dieťaťa:

- súvislosti práv detí, dôvody, prečo vznikli a ich akceptácia v demokratických krajinách, podiel UNESCO

na ochrane dieťaťa (Čo znamená mám právo? Čo znamená mám zodpovednosť?),

- Opčný protokol k právam dieťaťa (medzinárodné spoločenstvo pritvrdilo),

- práva dieťaťa v slovenskom právnom poriadku (Ako je to u nás? Ako sa to týka mňa?),

- solidarita a prijatie odlišností (uvedomenie si svojich práv a ich akceptácia v našom prostredí vedie k

solildarite s deťmi, ktoré sú vykorisťované, zaťahované do vojnových konfliktov, zneužívané na ťažkú

prácu, alebo sexuálne…).

5. Náš región – vlasť – súvislosť s vlastivedou

- rozvíjanie povedomia a príslušnosti k svojmu regiónu – k svojej vlasti (Čo sa mi najviac páči na našom

regióne, na našom Slovensku? Čo z neho by mi najviac chýbalo?),-projekt v rámci vlastivedy,

prírodovedy a etickej výchovy

- iniciatíva pri poznávaní a ovplyvňovaní vlastného regiónu – dobre poznať svoje bydlisko a jeho okolie -

geografiu, kultúru, osobnosti, ale aj vedieť, čo nášmu regiónu chýba, čo by bolo treba v ňom vylepšiť

(objavovanie tradícií, ochrana a ich rozvoj), ekologické správanie, vzťah k faune a flóre regiónu (Čo sa

mi nepáči alebo čo ma trápi na našom regióne? Čo by som mohol urobiť v jeho prospech ja alebo my

spoločne).


Prezentovať prosociálne vzory.

Osvojovať si sociálne postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch

Osvojovať si sociálne normy. Rozvíjať mravný úsudok.

Spoznávať a uplatňovať svoje práva a plniť si svoje povinnosti.

Spoznávať a budovať hrdosť na rodisko, región a vlasť.

PRIEREZOVÉ TÉMY




91








Podstatou etickej výchovy je rozvoj sociálnych zručností, ktoré sa stávajú etickými spôsobilosťami,

cnosťami, čo je trvalá dispozícia správať sa eticky, pozitívne. Charakterizuje ju jednotnosť v myslení

a konaní, súlad medzi emóciami a chcením. Praktizujeme to využívaním metód: dialóg a diskusia, zážitkové

metódy, učenie posilňovaním žiaduceho správania a učenie disciplinovaním.

Vo štvrtom ročníku nadväzujeme na prácu v treťom ročníku. Využívame hrové činnosti, dramatickú




Učebné zdroje





Hodnotenie predmetu



pochvalou.

92

PREDMET: Matematika/MAT ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VDELÁVACIA OBLASŤ: Matematika a práca s informáciami






Učebný predmet matematika v 1.- 4. ročníku základnej školy je založený na realistickom prístupe k

získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností žiakov. Na rovnakom

princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách. Takýmto

spôsobom získané základné matematické vedomosti umožňujú získať matematickú gramotnosť novej

kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre

ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie.

Učebný predmet matematika na 1. stupni základnej školy zahŕňa:

elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi

rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom

a pod.),

vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia

a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia,

súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria

východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka,

informácie dokumentujúce potrebu matematiky a informatiky pre spoločnosť.

Vzdelávací obsah matematiky v 1.- 4. ročníku základnej školy je rozdelený na päť tematických okruhov,

čo sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na každom stupni explicitne nemusí byť

zastúpený každý tematický okruh:

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami,

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy,

Geometria a meranie,

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika,

Logika, dôvodenie, dôkazy. Učivo v tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami zastáva na 1. stupni ZŠ

významné miesto pri vytváraní pojmu prirodzeného čísla, počtových výkonov s týmito číslami a pri príprave

zavedenia písmena (premennej) vo význame čísla.

V ďalšom tematickom okruhu Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy, žiaci majú v realite

objavovať kvantitatívne a priestorové vzťahy a určité typy ich systematických zmien. Zoznamujú sa s

veličinami a ich prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov. V jednoduchých

prípadoch tieto aj graficky znázorňujú.

V tematickom okruhu Geometria a meranie, žiaci vytvárajú priestorové geometrické útvary podľa

určitých pravidiel. Zoznamujú sa najznámejšími rovinnými útvarmi ako aj s ich rysovaním. Objasňujú

základné vlastnosti geometrických útvarov. Učia sa porovnávať, odhadovať a merať dĺžku, zoznámia sa

jednotlivými dĺžkovými mierami. Riešia primerané metrické úlohy z bežnej reality.

Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov na 1. stupni ZŠ je Kombinatorika,

pravdepodobnosť a štatistika. Tento tematický okruh na 1. stupni ZŠ sa objavuje len v podobe úloh. Žiaci

takéto úlohy na 1. stupni ZŠ riešia manipulatívnou činnosťou s konkrétnymi objektmi, pričom vytvárajú

93

rôzne skupiny predmetov podľa určitých pravidiel (usporiadavajú, rôzne zoskupujú). Pozorujú frekvenciu

výskytu určitých javov, udalostí a zaznamenávajú ich.

Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy na 1. stupni ZŠ sa objavuje v len podobe úloh. Žiaci

riešia úlohy v ktorých posudzujú z hľadiska pravdivosti a nepravdivosti primerané výroky z matematiky a zo

životných situácií.


Cieľom učebného predmetu matematika na 1. stupni ZŠ je, aby si žiaci osvojili poznatky, ktoré v

priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti,

pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa majú

žiaci získať také skúsenosti, ktoré u nich vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich ich veku.

Vyučovanie matematiky má smerovať k tomu, aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné

požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti:

presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať postupne sa

rozširujúcu matematickú symboliku. Vhodne využívať tabuľky, grafy a diagramy. Využívať pochopené

a osvojené pojmy, postupy a algoritmy ako prostriedky pri riešení úloh.

v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti,

písomne, aj na kalkulačke rozvíjať numerické zručnosti žiakov,

na základe skúseností a činností rozvíjať orientáciu žiakov v rovine a v priestore,

riešením úloh a problémov postupne budovať poznatky žiakov o vzťahu medzi matematikou a realitou.

Na základe využitia induktívnych metód viesť žiakov k získavaniu nových vedomostí, zručností a

postojov. Rozvíjať u žiakov matematické nazeranie, logické a kritické myslenie,

systematicky viesť žiakov k získavaniu skúseností s významom matematizácie reálnej situácie, tvorby

matematických modelov, a tým aj k poznaniu, že realita je zložitejšia ako jeho matematický model.

Približovať žiakom dennú prax,

spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať

prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií,

viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní

a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa,

podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, napr. samostatnosť, rozhodnosť,

vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomú sebavýchovu a sebavzdelávanie,

dôveru vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh v osobnom aj verejnom

kontexte,

vytvárať a rozvíjať kladný vzťah žiakov k spoločným európskym hodnotám, k permanentnému

poznávaniu kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi a Slovenskom,

v rámci matematického vzdelávania rozvíjať u žiakov kľúčové kompetencie v sociálnej a komunikačnej

oblasti, v IKT, v osobnej i v občianskej oblasti, v oblasti prírodovednej a kompetenciu učiť sa učiť sa.

Cieľové kompetencie MAT formulované pre celý 1. stupeň ZŠ

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

pozná obsahovú aj formálnu stránku prirodzených čísel v obore do 10 000 a vie ich využiť na opis a

riešenie problémov z reálnej situácie,

vykonáva spamäti, písomne a na kalkulačke základné počtové výkony a využíva komutatívnosť a

asociatívnosť sčítania a násobenia na racionalizáciu výpočtov, zaokrúhľuje čísla na desiatky, vykonáva

odhady, kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov,

rieši a tvorí numerické a kontextové úlohy na základe reality, obrázkovej situácie a udaní číselných

hodnôt veličín, pri ktorých správne aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch.

Dosiahnuté postoje

94

prestáva mať „strach“ z čísel ◙ smelšie kvantifikuje realitu okolo seba ◙ sebavedome robí porovnávanie

osôb, vecí a udalostí pomocou čísel ◙ je spokojný s číselným vyjadrením výsledku, nakoľko v prípade

potreby dokáže uskutočniť kontrolu správnosti výpočtu.

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy


vytvára jednoduché postupnosti z predmetov, z kresieb a čísel, rozoznáva a sám vytvára stúpajúcu a

klesajúcu postupnosť čísel, objavuje pravidlo tvorby postupnosti a pokračuje v tvorení ďalších jej

prvkov,

usporiada údaje patriace k sebe v tabuľke, na základe objavenia súvislostí medzi týmito údajmi,

interpretovaním, analýzou a modelovaním riešenia úloh a problémov rozvíja svoje schopnosti a

kreativitu, kontrolou správnosti riešenia úloh zisťuje účinnosť svojej práce.

Dosiahnuté postoje

pozoruje, hľadá a objavuje vzťahy medzi číslami a veličinami ◙ vidí potrebu samostatnosti pri objavovaní a

slovnom vyjadrení výsledkov zistenia ◙ vidí potrebu postupného vytvárania primeraných názorov na vzťah

matematiky a reality ◙ má záujem na zdokonaľovaní svojho logického myslenia, na jeho neustálom

rozširovaní a prehlbovaní (triedenie, použitie elementárnych algoritmov, atď.) o prvky kritického myslenia ◙

je pozitívne motivovaný na vytváranie základov svojho osobnostného rozvoja.

Geometria a meranie


rozozná, pomenuje, vymodeluje a opíše jednotlivé základné priestorové geometrické tvary, nachádza v

realite ich reprezentáciu,

pozná, vie opísať, pomenovať a narysovať základné rovinné útvary,

rozozná a modeluje jednoduché súmerné útvary v rovine,

pozná meracie prostriedky dĺžky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických

meraniach.

Dosiahnuté postoje

nie je ľahostajný k svojmu okoliu ◙ dokáže sa sústrediť na objavovanie geometrických tvarov vo svojom

okolí ◙ snaží sa do primeraných praktických problémov vniesť geometriu ◙ je naklonený v jednote používať

meranie a výpočet ◙ snaží sa o presnosť pri meraní a výpočtoch ◙ vyvíja snahu o rozvoj vlastnej

priestorovej predstavivosti.

Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie


prostredníctvom hier a manipulatívnych činností získa skúsenosti s organizáciou konkrétnych súborov

predmetov podľa zvoleného ľubovoľného a podľa vopred daného určitého kritéria,

v jednoduchých prípadoch z reality a v matematike rozlíši istý a nemožný jav,

zaznamenáva počet určitých udalostí, znázorní ich a zo získaných a znázornených udalostí robí

jednoduché závery,

v jednoduchých prípadoch prisúdi výrokom zo svojho blízkeho okolia a z matematiky správnu

pravdivostnú hodnotu, doplní neúplné vety tak, aby vznikli pravdivé (nepravdivé) tvrdenia.

Dosiahnuté postoje

rozlišuje a triedi svet okolo seba podľa pravdivosti a nepravdivosti javov ◙ nadobúda pocit potreby

kvantifikácie javov svojho okolia ◙ uvedomuje si dôležitosť triedenia javov a vecí ◙ získa potrebu vedieť

zdôvodniť pravdivosť alebo nepravdivosť výrokov, situácií (obrázkovej alebo situačnej).

1. ROČNÍK


95

Charakteristika MAT v 1. ročníku ZŠ

Matematika rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov

v každodenných situáciách. Je rozpracovaná na kompetenčnom základe, čo zaručuje vysokú mieru

schopnosti aplikácie matematických poznatkov v praxi. Matematika v 1. ročníku rozvíja schopností

žiakov, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Základnou úlohou je

naučiť žiakov spamäti numerické výpočty do 20 bez prechodu desiatky, orientovať sa v rovine a v priestore

a podporiť a upevniť kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie MAT v 1. ročníku ZŠ

Prehľad tematických celkov a ich obsahu:

I. Prirodzené čísla 0 až 20

Prirodzené čísla 0 – 20.

Predstavy o prirodzenom čísle. Počítanie počtu vecí,..., po jednom, po dvoch, utváranie skupín vecí, ... o

danom počte v obore do 20.

Priraďovanie predmetov, ktoré k sebe patria.

Čítanie a písanie čísel v obore 0 – 20.

Číselný rad v obore do 20.

Porovnávanie čísel a ich usporiadanie v obore do 20. Písanie znakov.

Riešenie slovných úloh na porovnávanie.

Tvorenie slovnej úlohy k danej nerovnosti (ako propedeutika k budúcim nerovniciam).


Určiť počet predmetov v obore 0 – 20.

Priradiť obore 0 – 20 k číslu správny počet predmetov.

Určovať správne poradie predmetov a čísel v obore 0 – 20.

Orientovať sa v číselnom rade od 0 do 20 a na číselnej osi.

Znázorniť číslo na číselnej osi v obore od 0 do 20.

Čítať a písať čísla od 0 do 20.

Graficky znázorniť a zapísať dvojciferné čísla od 10 do 20 ako súčet desiatok a jednotiek.

Porovnávať dve čísla a výsledok porovnania zapísať znakmi <, >, =.

Určiť správne poradie čísel v obore do 20.

Vymenovať stúpajúci a klesajúci číselný rad.

Riešiť aspoň pomocou ilustračného obrázka jednoduchú slovnú úlohu charakterizovanú vzťahmi viac,

menej, rovnako (riešenie pomocou nerovnosti

napr. 5 < 8 alebo 10 > 9) v obore do 20.

Riešiť jednoduché slovné úlohy na porovnávanie.

II. Sčítanie a odčítanie

Sčítanie a odčítanie

- najskôr v obore 1 – 5

- neskôr v obore do 10 a v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.

Propedeutika vzťahu medzi sčítaním a odčítaním.

Sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.

Sčítanie a odčítanie pomocou zobrazovania.

Počítanie spamäti v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.

Tvorba príkladov na sčítanie a odčítanie k danej situácii (podnetu).

Slovné úlohy na sčítanie a odčítanie.

- určenie súčtu, keď sú dané sčítance

- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek

- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec

- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek

- porovnávanie rozdielom

Nepriamo sformulované slovné úlohy.

96

Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu

cez základ 10.


Pochopiť a osvojiť si význam a funkciu znakov + (plus) a – (mínus) pri sčítaní a odčítaní čísel

Správne pouţívať znaky + (plus) a – (mínus) pri sčítaní a odčítaní čísel.

Pochopiť vzťah medzi sčítaním a odčítaním.

Pochopiť súvislosti medzi zloţkami počtových výkonov a výsledkom

Vedieť vytvoriť k príkladu na sčítanie (odčítanie) zodpovedajúci príklad na odčítanie (sčítanie).

Sčitovať a odčitovať v obore do 20 pomocou ilustračného obrázka.

Vedieť spamäti všetky základné spoje sčítania a odčítania v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.

Vedieť utvoriť k adekvátnej situácii (podnetu) príklad na sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu

cez základ 10.

Vedieť vyuţívať poznatky o sčítaní a odčítaní v jednoduchých slovných úlohách.

Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu v obore do 20 bez prechodu cez základ 10 na sčítanie typu:

- určenie súčtu, keď sú dané sčítance

- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek

- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec

- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek

- porovnávanie rozdielom.

Riešiť nepriamo sformulované úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.

Vedieť k numerickému príkladu na sčítanie a odčítanie vytvoriť primeranú slovnú úlohu (aj za pomoci

ilustračného obrázka, podnetu).

III. Geometria

Kreslenie čiar. Rysovanie priamych čiar.

Geometrické tvary a útvary – kreslenie.

Manipulácia s niektorými priestorovými a rovinnými geometrickými útvarmi.


Kresliť priame, krivé, uzavreté a otvorené čiary.

Rozlišovať priamu a krivú čiaru.

Rozlišovať otvorenú a uzavretú čiaru.

Rozlišovať rovinné geometrické tvary:

trojuholník, kruh, štvorec, obdĺţnik.

Rozlišovať priestorové útvary: kocka, valec, guľa.

Vedieť manipulovať s niektorými priestorovými a rovinnými geometrickými útvarmi podľa pokynu (vpravo,

vľavo, hore, dole, väčší, menší,...).

IV. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúce špecifické matematické myslenie

Názorný úvod k učivu z logiky. Pravdivé a nepravdivé výroky.

Pravdepodobnostné hry, pokusy a pozorovania.

Dichotomické triedenie predmetov podľa znakov.

Stúpajúca (klesajúca) postupnosť predmetov, vecí, prvkov a čísel.

Úlohy na pravidelnosť v týchto postupnostiach.

Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov. Jednoduché hry na pravdepodobnosť.

Úlohy na jednoduchú kombinatoriku.


Rozlišovať jednoduché a primerané pravdivé a nepravdivé výroky.

Vedieť vytvoriť negáciu jednoduchého výroku.

Vedieť sformulovať jednoduchý pravdivý a nepravdivý výrok.

Vedieť pracovať (prostredníctvom hier a manipulatívnych činností) s konkrétnym súborom predmetov

podľa ľubovoľného a podľa vopred určeného kritéria.

Triediť predmety, veci, prvky v danej skupine v obore do 20 podľa jedného znaku (napr. podľa farby, tvaru,

veľkosti, materiálu, atď.).

Zistiť jednoduché pravidlo vytvárania postupnosti predmetov, vecí, prvkov a čísel.

Vedieť dokresliť predmety podľa danej postupnosti.

97

Vytvoriť jednoduchú tabuľku a orientovať sa v nej.

Manipulatívnou činnosťou vedieť nájsť kombinácie predmetov, vecí a prvkov.

PRIEREZOVÉ TÉMY











V prvom ročníku nadväzujeme na matematické predstavy získané v MŠ. Aj metódy práce

prispôsobujeme tomu, aby prechod z MŠ do školy bol plynulý a nenáročný. Využívame k tomu najmä hrové

činnosti a poznávacie metódy výučby. Ich prostredníctvom si žiaci osvojujú nové pojmy a zručnosti,

samostatne aplikujú dané pojmy v rôznych situáciách a oboznamujú sa so situáciami, v ktorých daný pojem

nemožno použiť. Žiaci riešia nastolené problémy jednotlivo, vo dvojiciach, ale aj v skupinách.

Učebné zdroje

LEHOŤANOVÁ, B.: Matematika pre 1. ročník základných škôl 1. a 2. časť. Bratislava: Aitec, 2013

Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu



z Metodického pokynu č.7/2009-R na hodnotenie žiakov základnej školy. Práce a výstupy žiakov hodnotíme

slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou pochvalou pred kolektívom. Žiakom hodnotíme

pracovné listy, písomné práce, testy, projekty, ktoré budú súčasťou osobného žiackeho portfólia.

Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony.

Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen

vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci


2. ROČNÍK


Časová dotácia MAT určená ŠtVP je posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k

dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva.


V premete matematika v 2. ročníku si žiaci osvoja poznatky, ktoré v priebehu svojho ďalšieho

vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti, pomocou ktorých sa pripravia

na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Žiaci získajú také skúsenosti, ktoré u nich vyústia do poznávacích

metód zodpovedajúcich ich veku.

Žiaci sa naučia presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať

postupne sa rozširujúcu matematickú symboliku. Využívať pochopené a osvojené pojmy, postupy a

algoritmy ako prostriedky pri riešení úloh. Budú rozvíjať už nadobudnuté matematické a numerické

zručnosti a rozšíria ich v obore do 100, ako aj logické a kritické myslenie. Úlohou matematiky je aj

podporovať a upevňovať samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, sebakritickosť, sebavzdelávanie,

98

systematickosť pri riešení úloh a dôveru vo vlastné schopnosti. Spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa

podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu,

spracovaniu a uloženiu informácií.



I. Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10

Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10 (aj pomocou znázorňovania).

Sčítanie dvoch alebo troch rovnakých sčítancov napr. 2 + 2 + 2 (aj ako propedeutika

k budúcemu násobeniu prirodzených čísel).

Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.

Riešenie jednoduchých slovných úloh na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10

v obore do 20.

Jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:

- určenie súčtu, keď sú dané sčítance,

- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek,

- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec,

- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek,

- porovnávanie rozdielom.

Zložená slovná úloha: (a + b + c).

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh. Tvorenie textov k numerickým príkladom.


Osvojiť si spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ.

Vedieť spamäti všetky spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ 10 v obore do 20.

Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: urči súčet, keď sú dané sčítance.

Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: zväčši dané číslo o niekoľko jednotiek.

Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: urči jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý

sčítanec.

Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: zmenši dané čísla o niekoľko jednotiek.

Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: porovnávanie rozdielom.

Vyriešiť zloţenú slovnú úlohu, ktorá vedie k zápisu (a + b + c).

Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10 v obore do

20.

Samostatne tvoriť k primeranej situácii (podnetu) slovnú úlohu na sčítanie a odčítanie s prechodom cez 10 v

obore do 20.

II. Vytváranie predstáv o prirodzených číslach v obore do 100

Prirodzené čísla 20 – 100.

Predstavy o prirodzenom čísle do 100.

Čítanie a písanie čísel 20 – 100.

Dvojciferné číslo ako súčet desiatok a jednotiek v obore od 20 do 100.

Určovanie počtu,..., po jednom, po dvoch, desiatich, utváranie skupín vecí o danom počte.

Porovnávanie čísel. Riešenie úloh na porovnávanie (aj ako propedeutika nerovníc).

Slovné úlohy na porovnávanie.


Určiť počet predmetov v danej skupine a vyjadriť tento počet v obore do 100.

Priradiť príslušný počet predmetov k danému číslu v obore do 100.

Vedieť usporiadať čísla od 20 do 100.

Vedieť čítať a písať čísla v obore do 100.

Rozloţiť dvojciferné číslo v obore do 100 (od 10 do 99) na desiatky a jednotky.

Zapísať dvojciferné číslo v obore ako súčet desiatok a jednotiek a graficky to znázorniť.

Porovnať a zapísať čísla v obore do 100 pomocou znakov <, >, = (aspoň pomocou znázornenia).

Orientovať sa v číselnom rade v obore do 100.

99

Porovnať dvojciferné čísla pomocou radu čísel.

Porovnať pomocou znázornenia a zapísať dvojice dvojciferných čísel v obore do 100 pomocou znakov <, >,

=.

Určiť správne poradie čísel a poznať vzťahy medzi číslami v obore do 100 (prvý, druhý, posledný, hneď

pred, hneď za, atď.).

Riešiť aspoň pomocou ilustračného obrázka jednoduchú slovnú úlohu (viac, menej, rovnako) a zapísať

pomocou znakov.

III. Geometria

Bod, priamka, polpriamka, úsečka. Rysovanie priamok a úsečiek. Vyznačovanie úsečiek na priamke,

polpriamke a na danom geometrickom útvare.

Jednotky dĺžky – cm, dm, m. Meranie dĺžky úsečky. Porovnávanie úsečiek podľa ich dĺžky.

Budovanie telies z kociek podľa vzoru alebo podľa obrázka. Stavba jednoduchých telies.


Vyznačovať body na priamke (polpriamke, úsečke) a v rovine (na útvare).

Označovať ich veľkým tlačeným písmom(písmenom A, B, C, atď.)

Rysovať a označovať úsečku, polpriamku a priamku.

Rysovať úsečku danej dĺţky (v cm) a označovať ju.

Odmerať dĺţku úsečky v cm s presnosťou na centimeter.

Porovnať úsečky podľa ich dĺţky.

Zostaviť jednoduché stavby (teleso) podľa vzoru alebo podľa obrázka.

Vytvárať a popísať jednoduché telesá z kociek.

IV. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100

Sčítanie dvojciferného a jednociferného čísla bez prechodu a s prechodom cez základ 10

v obore do 100.

Odčítanie jednociferného čísla od dvojciferného bez prechodu cez základ 10 a s prechodom

cez základ 10 v obore do 100.

Vlastnosti sčítania (komutatívnosť, asociatívnosť).

Písomné sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel. Počítanie spamäti a písomne.

Vzťah medzi sčítaním a odčítaním, skúška správnosti.

Riešenie jednoduchých, zložených úloh, ktoré vedú k zápisu a + b + c; a + b - c; a – b – c.

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 100.


Sčítavať spamäti dvojciferné a jednociferné čísla bez prechodu aj s prechodom cez 10 v obore do 100.

Spamäti odčítať jednociferné číslo od dvojciferného bez prechodu aj s prechodom cez základ 10 v obore do

100.

Riešiť všetky typy príkladov na sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel spamäti (náročnejšie písomne).

Poznať vlastnosti sčítania a vedieť ich správne pouţiť pri riešení príkladov

(komutatívnosť, asociatívnosť).

Urobiť skúšku správnosti pri riešení jednoduchých slovných úloh.

Vedieť riešiť jednoduché a zloţené úlohy vedúce k zápisu a + b + c; a + b – c;

a – b – c; v obore do 100.

Vyriešiť nepriamo sformulované úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 100.

Vedieť primerane rozlíšiť istý a nemoţný jav (pravdivý, nepravdivý).

V. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické

myslenie

Názorný úvod k učivu z logiky.

Výroky a tvrdenia o činnostiach, obrázkoch a posúdenie ich správnosti.

Dichotomické triedenie. Tvorba postupnosti podľa daného pravidla.

Objavenie a sformulovanie pravidla tvorenia postupnosti predmetov, čísel.

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh.

Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov.

Hľadanie všetkých možností usporiadania dvoch, troch predmetov, farieb, písmen, čísel.


100

Triediť predmety (veci, prvky) podľa jedného znaku (napr. podľa farby, tvaru, veľkosti a pod.).

Vedieť nájsť jednoduché pravidlo postupnosti.

Vedieť pokračovať vo vytvorenej postupnosti.

Nájsť všetky moţnosti usporiadania dvoch, troch predmetov (vecí, prvkov).

Vedieť vytvoriť systém pri hľadaní a všetky moţnosti zapísať.

Urobiť zo získaných a znázornených udalostí jednoduché závery.

PRIEREZOVÉ TÉMY











V druhom ročníku používame rovnaké metódy a formy práce ako v prvom. Upevňujeme nimi učivo

osvojené v prvom ročníku a prehlbujeme ho. Prostredníctvom výkladovo – ilustratívnej metódy si žiaci

osvojujú hotové informácie. Reproduktívnou metódou si osvojujú rôzne činnosti napodobňovaním.

Heuristickú metódu využívame na získavanie skúseností z tvorivej činnosti etapovým riešením problému,

výkladovo – problémová slúži na zdôvodňovanie riešení problémov. Výskumnú metódu, ktorá slúži hlavne

na zisťovanie problému, využívame pri práci vo dvojiciach, prípadne v skupinách. Na hodinách matematiky

sa snažíme vo veľkej miere používať IKT a umožniť prácu s počítačom aj žiakom.

Učebné zdroje

ČERNEK , P., BEDNÁŘOVÁ, S.: Matematika pre 2. ročník základných škôl, učebnica. Bratislava: Aitec,

2010.

ČERNEK , P., BEDNÁŘOVÁ, S.: Matematika pre 2. ročník základných škôl, pracovný zošit 1. a 2. časť.


ČERNEK. P.: Matematika pre 2. ročník základných škôl, Metodická príručka. Bratislava: Aitec, 2010.

BELIC, M., STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 2 pre prvý stupeň ZŠ – učebnica. Bratislava: Aitec, 2013.

BELIC, M., STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 2 pre prvý stupeň ZŠ – pracovný zošit 1. a 2. časť. Bratislava:

Aitec, 2013

Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu


pokynu č.7/2009-R na hodnotenie žiakov základnej školy. Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred

kolektívom. Písomné práce, testy, pracovné listy, projekty a ich prezentáciu hodnotíme podľa systému

hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu

prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých

predmetov).

3. ROČNÍK


Časová dotácia MAT určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú využité k


101


Matematika je v 3. ročníku po materinskom jazyku najviac časovo dotovaným učebným predmetom.

Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na

využívaní manuálnych a intelektových činností pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Na

rovnakom princípe pristupujeme k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách.

Takýmto spôsobom nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú

gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať

predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je

spracovaný na kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností,

predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov.



I. Násobenie a delenie prirodzených čísel v obore do 20 Zavedenie násobenia. Súvislosť medzi násobením a sčítaním.

Nácvik násobenia v obore do 20. Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.

Riešenie slovných úloh na násobenie.

Propedeutika úloh na násobenie s kombinatorickou motiváciou.

Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na násobenie v obore do 20.

Riešenie nepriamo sformulovaných slovných úloh na násobenie v obore do 20.

Slovné úlohy na priamu úmernosť (ako preopedeutika) v obore do 20.

Zavedenie delenia. Propedeutika zlomkov (rozdeľovanie na polovice, tretiny,...) Delenie, ako postupné

odčítanie rovnakého čísla.

Nácvik delenia v obore do 20. Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.

Súvislosť medzi delením a násobením.

Riešenie slovných úloh na delenie.

Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na delenie v obore do 20.

Riešenie slovných úloh na násobenie a delenie.


Pohotovo počítať po 2, 3, 4, 5, ... .

Pochopiť násobenie ako sčítanie rovnakých sčítancov.

Poznať znak násobenia ( . ).

Vedieť spamäti všetky spoje (príklady) násobenia v obore prirodzených čísel do 20.

Zväčšiť dané číslo násobením niekoľkokrát.

Vedieť násobiť číslom 1 a 0.

Pochopiť princíp násobenia v závislosti od poradia činiteľov.

V obore do 20 riešiť jednoduché slovné úlohy typu:

1. Rozdelenie daného čísla na daný počet rovnako veľkých častí (delenie na)

2. Delenie podľa obsahu

3. Zmenšenie daného čísla niekoľkokrát.

Matematizovať primerané reálne situácie.

Vedieť overiť správnosť riešenia (výsledku) a formulovať odpoveď.

Riešiť slovné úlohy na násobenie i delenie.

II. Vytváranie prirodzených čísel v obore do 10 000 Vytváranie čísel. Rozšírenie prirodzených čísel oboru do 10 000.

Zobrazovanie čísel na číselnej osi, porovnávanie čísel a ich zaokrúhľovanie na desiatky, stovky.

Propedeutika rozvoja prirodzeného čísla v desiatkovej sústave.

Číselná os.

Nerovnice (propedeutika).

Slovné úlohy na porovnávanie v obore do 10 000. Tvorenie slovnej úlohy k danému príkladu na

porovnávanie v obore do 10 000.

Zavedenie jednotiek dĺžky: mm, km. Jednotky dĺžky mm, cm, dm, m, km a ich premieňanie.

102

Cieľové kompetencie: Vedieť čítať a písať troj- a štvorciferné čísla.

Počítať po tisícoch, stovkách, desiatkach, jednotkách.

Rozložiť troj- a štvorciferné čísla na tisícky, stovky, desiatky a jednotky, aj opačne – t. j.

vedieť zapísať pomocou jednotiek, desiatok, stoviek a tisícok troj- a štvorciferné čísla.

Zobrazovať a porovnávať čísla na číselnej osi i pomocou znakov >,<,=.

Riešiť v obore prirodzených čísel do 10 000 nerovnice typu: x< 6 150, x > 322.

Získať prvotné poznatky o zaokrúhľovaní prirodzených čísel.

Vedieť zaokrúhľovať prirodzené čísla na desiatky, ovládať algoritmus pri zaokrúhľovaní čísel na desiatky.

Riešiť slovné úlohy na porovnávanie v obore do 10 000. (Slovné úlohy charakterizované vzťahmi viac,

menej, rovnako.)

Vedieť porovnávať jednotky dĺžky.

Vedieť pohotovo premieňať jednotky dĺžky.

III. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 Pamäťové a písomné sčítanie a odčítanie prirodzených čísel.

Zoznámenie sa s kalkulačkou a jej displejom. Sčítanie a odčítanie s využitím kalkulačky. Riešenie

jednoduchých a zložených slovných úloh.

Tvorenie textov k numerickým príkladom.

Riešenie nepriamo sformulovaných slovných úloh.

Riešenie slovných úloh s neprázdnym prienikom.


Vedieť sčítať a odčítať jednoduché príklady aj spamäti.

Ovládať algoritmus písomného sčítania a odčítania v obore do 10 000. Pohotovo sčítať a odčítať prirodzené

čísla v obore do 10 000.

Osvojiť si praktické sčítanie a odčítanie na kalkulačke v obore do 10 000.

Vedieť urobiť kontrolu správnosti.

Riešiť jednoduché slovné úlohy na sčítanie a odčítanie.

Riešiť jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:

1. Určenie súčtu, keď sú dané dva sčítance,

2. Dané číslo zväčšiť o... (o niekoľko viac).

Riešiť jednoduché slovné úlohy na odčítanie typu:

1. Určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec.

2. Dané číslo zmenšiť o.... (o niekoľko menej).

3. Porovnávanie rozdielom.

Riešiť zložené slovné úlohy typu:

1. a + b + c

2. a – b – c

3. a – (b + c)

4. (a + b) – c

5. a + (a + b)

6. a + (a – b)

Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 10 000.

Riešenie slovných úloh s neprázdnym prienikom v obore do 10 000.



IV. Geometria Meranie dĺžky úsečky v milimetroch a v centimetroch.

Meranie väčších vzdialeností:

- približne (napr. krokmi)

- s presnosťou na metre.

Odhad dĺžky:

- kratšej v centimetroch (milimetroch)

- dlhšej v metroch.

103

Rysovanie - základné zásady rysovania.

Rysovanie priamok a úsečiek.

Vyznačovanie úsečiek na priamke a danom geometrickom útvare.

Rysovanie rovinných útvarov v štvorcovej sieti. Zväčšovanie, zmenšovanie rovinných útvarov vo štvorcovej

sieti.

Stavba telies z kociek na základe plánu (obrázka). Kreslenie plánu stavby z kociek.


Odmerať dĺžku úsečky v mm a cm.

Odmerať a porovnať dĺžku vzdialenosti v triede a v teréne krokom a odmeraním v metroch.

Získať predstavu o dĺžke (vzdialenosti) – kratšej v cm, dlhšej v m a naučiť sa odhadnúť tieto vzdialenosti v

metroch (v triede a v teréne).

Osvojiť si a používať pri rysovaní základné zásady (čistota, presnosť, vhodné rysovacie pomôcky, hygiena a

bezpečnosť pri rysovaní).

Zdokonaľovať rysovanie úsečky danej dĺžky (v cm) a jej označovanie.

Vedieť narysovať úsečku danej dĺžky v mm.

Zdokonaľovať rysovanie priamok a ich označovanie.

Narysovať rovinné útvary v štvorcovej sieti.

Zväčšovať a zmenšovať rovinné útvary v štvorcovej sieti (štvorec, obdĺžnik).

Vedieť vytvárať (budovať) z kociek rôzne stavby telies podľa plánu (obrázka).

Nakresliť plán stavby z kociek.

V. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie Úlohy na propedeutiku kombinatoriky (vytváranie všetkých možných skupín predmetov z daného počtu

predmetov po dvoch, troch, manipulatívnou činnosťou a symbolmi).

Vytváranie skupín podľa daného i objaveného pravidla.

Úlohy na propedeutiku pravdepodobnosti (pozorovanie istých udalostí, možných ale neistých udalostí a

nemožných udalostí).


Vytváranie tabuliek z údajov získaných žiakmi.

Riešenie úloh na delenie s kombinatorickou motiváciou.


Vytvárať rôzne skupiny predmetov po dvoch, troch manipulatívnou činnosťou i symbolmi na základe

spoločnej (príp. rozdielnej) charakteristiky, znaku, vlastnosti a pod.

Objaviť čo možno najviac pravidiel na vytváranie dvojíc, trojíc predmetov zo skupiny daného počtu

predmetov.

Vedieť si vytvoriť systém pri vypisovaní možností.

Rozlišovať isté, neisté, možné a nemožné udalosti primerané veku.

Riešiť primerané nepriamo sformulované úlohy.

Získavať a zhromažďovať potrebné údaje.

Zo získaných údajov vedieť zostaviť a prečítať tabuľku.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete matematika v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové

témy:










- práca s knihou a textom

104

- vysvetľovanie, rozprávanie

- práca s doplnkovou literatúrou

- problémové vyučovanie

- skupinové vyučovanie

- práca s IKT

- fixačné metódy

- hra

- beseda

- manipulácia s predmetmi

- projektové vyučovanie

Učebné zdroje

BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 3 pre prvý stupeň základných škôl, Učebnica. Bratislava:

Aitec, 2013.

BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 3 pre prvý stupeň základných škôl, pracovný zošit 1. a 2.

časť. Bratislava: Aitec, 2013.

ČERNEK, P.,: Matematika pre 3.ročník ZŠ, učebnica. Bratislava: SPN – Mladé Letá, 2011.

ČERNEK, P.,: Matematika pre 3.ročník ZŠ, pracovný zošit 1. a 2. časť. Bratislava: SPN – Mladé Letá, 2011

BERO, P.: Metodické poznámky k matematike pre 3.ročník ZŠ. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.

JURENÍKOVÁ, A.: Päťminútovky z matematiky pre 3. ročník základných škôl. Bratislava: Príroda, 2011.

JURENÍKOVÁ, A.: Zbierka úloh z matematiky pre 3. a 4. ročník ZŠ. Bratislava: Príroda, 2010.

Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Počas celého školského roka budú

vedomosti žiakov priebežne overované prácami krátkeho rozsahu podľa potreby. Práce budú klasifikované.

Písomné práce, testy, projekty, pracovné listy, hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov



4. ROČNÍK


Časová dotácia MAT určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú využité k



Matematika je v 4. ročníku druhým najviac časovo dotovaným učebným predmetom. Získané

vedomosti z predchádzajúcich ročníkov sú zúročené a prehlbované v 4. ročníku. Takýmto spôsobom

nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť novej

kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre

ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je spracovaný na

kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych vedomostí, zručností a

schopností, čo sa prejavuje väčšou aktivizáciou žiakov.




105

I. Násobenie a delenie v obore násobilky

Násobenie a delenie v obore násobilky.

Propedeutika zlomkov (rozdeľovanie na polovice, tretiny, ...)

Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.

Násobenie a delenie na kalkulačke v obore násobilky do 100.

Komutatívnosť násobenia (propedeutika).

Propedeutika úloh na násobenie s kombinatorickou motiváciou.

Násobenie a delenie ako vzájomne opačné matematické operácie (propedeutika).

Riešenie slovných úloh na násobenie a delenie.

Riešenie jednoduchých slovných úloh typu: porovnanie podielom.

Riešenie slovných úloh, ktoré vedú k zápisu: a+ a . b; a + a : b; a . b + c; a . b + c . d (aj typy úloh z

predchádzajúceho ročníka).

Tvorenie textov k numerickým príkladom.

Slovné úlohy na priamu úmernosť (propedeutika).


Tvorenie slovnej úlohy k danému príkladu na násobenie a delenie v obore násobilky do 100.

Cieľové kompetencie: Vedieť spamäti všetky základné spoje násobenia a delenia v obore násobilky do 100.

Vedieť urobiť kontrolu správnosti násobenia a delenia v obore násobilky.

Ovládať algoritmus násobenia.

Vedieť spamäti násobiť a deliť 10 a 100.

Osvojiť si praktické násobenie a delenie na kalkulačke.

Vedieť rozlíšiť a použiť správnu počtovú operáciu v úlohách charakterizovaných pojmami koľkokrát viac, o

koľko viac, koľkokrát menej, o koľko menej.

Chápať súvislosť medzi násobením a delením, násobenie a delenie ako vzájomne opačné matematické

operácie.

Riešiť slovné úlohy na násobenie a delenie.

Vedieť riešiť jednoduché slovné úlohy na násobenie v obore násobilky do 100 typu:

1. určiť súčet rovnakých sčítancov,

2.zväčšiť dané číslo niekoľkokrát.

Vedieť riešiť jednoduché slovné úlohy na delenie v obore násobilky do 100:

1. Rozdeliť dané číslo na daný počet rovnako veľkých častí (delenie na)

2. Delenie podľa obsahu

3. Zmenšiť dané číslo niekoľkokrát

Vedieť riešiť jednoduchú slovnú úlohu typu: porovnanie podielom.

Riešiť zložené slovné úlohy vedúce k zápisu typu:

a + a . b; a + a : b; a . b + c; a . b + c . d.


Riešiť slovné úlohy na priamu úmernosť (propedeutika).

Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy.

Vytvoriť slovnú úlohu k danému príkladu na násobenie a delenie v obore násobilky do 100.


Vedieť zostaviť zápis k slovnej úlohe s pomocou učiteľa.

II. Sčítanie a odčítanie v obore do 10 000

Písomné sčítanie a odčítanie prirodzených čísel do 10 000.

Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 spamäti.

Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 s využitím kalkulačky.

Sčítanie a odčítanie ako vzájomne opačné matematické operácie.

Počítanie so zaokrúhľovanými číslami.

Skúška správnosti riešenia.

Riešenie slovných úloh.

Riešenie všetkých typov jednoduchých a zložených slovných úloh v číselnom obore do 10 000.

Riešenie slovných úloh za pomoci zaokrúhľovania čísel.

Riešenie jednoduchých nerovníc.

106


Poznať algoritmus písomného sčítania a odčítania a vedieť ho pohotovo vyuţívať pri výpočtoch.

Písomne sčítať a odčítať prirodzené čísla v obore do 10 000.

Spamäti sčítať a odčítať prirodzené čísla v obore do 10 000 v jednoduchých prípadoch.

Sčítať a odčítať prirodzené čísla v obore do 10 000 na kalkulačke.

Sčítať a odčítať primerané troj- a štvorciferné čísla spamäti.

Sčítať a odčítať troj- a štvorciferné čísla pomocou kalkulačky.

Chápať súvislosť medzi sčítaním a odčítaním, sčítanie a odčítanie ako vzájomne opačné matematické

operácie.

Vedieť približne počítať so zaokrúhľovanými číslami na desiatky a stovky. Vedieť urobiť kontrolu

správnosti sčítania a odčítania v obore do 10 000.

Riešiť všetky typy jednoduchých slovných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 10 000.

Riešiť všetky typy zložených slovných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 10 000.

Riešiť slovné úlohy za pomoci zaokrúhľovania.

Samostatne zapísať postup riešenia slovnej úlohy.


Vedieť zostaviť zápis k slovnej úlohe.

Matematizovať a znázorniť primerané reálne situácie.

Riešiť jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:

1. Určenie súčtu, keď sú dané dva sčítance,

2. Dané číslo zväčšiť o... (o niekoľko viac).

Riešiť jednoduché slovné úlohy na odčítanie typu:

1. Určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec

2. Dané číslo zmenšiť o.... (o niekoľko menej).

3. Porovnávanie rozdielom.

Riešiť zložené slovné úlohy typu:

1. a + b + c

2. a – b – c

3. a – (b + c)

4. (a + b) – c

5. a + (a + b)

6. a + (a – b)

III. Geometria a meranie Rysovanie – základné zásady rysovania.

Rysovanie štvorca a obdĺžnika v štvorcovej sieti, pomenovanie vrcholov a strán, dvojíc susedných strán.

Obvod štvorca (obdĺžnika) - (len ako súčet veľkosti strán, propedeutika).

Súčet a rozdiel dĺžok úsečiek.

Násobok dĺžky úsečky.

Rysovanie trojuholníka (ľubovoľného a ak sú dané dĺžky strán), pomenovanie jeho vrcholov a strán.

Meranie dĺžok strán trojuholníka s presnosťou na centimetre, na milimetre.

Obvod trojuholníka (len ako súčet veľkosti strán, propedeutika).

Rysovanie ľubovoľnej kružnice a kruhu s daným stredom, kružnice a kruhu s daným stredom a polomerom.

Vlastnosti kruhu a kružnice.

Premieňanie jednotiek dĺžky.

Premieňanie zmiešaných jednotiek dĺžky.

Stavba telies z kociek podľa vzoru a podľa plánu (obrázka).

Kreslenie plánov stavieb z kociek.


Osvojiť si a používať pri rysovaní základné zásady (čistota, presnosť, vhodné rysovacie pomôcky, hygiena a

bezpečnosť pri rysovaní).

Vyznačovať body na priamke (úsečke) a v rovine (na útvare).

Vedieť narysovať úsečku danej dĺžky na priamke (v mm; v cm) a označovať ju.

Označovať strany a vrcholy veľkým tlačeným písmom (písmenom A, B, C, atď.).

107

Poznať vlastnosti štvorca, obdĺžnika a vedieť ich charakterizovať.

Vedieť narysovať štvorec (obdĺžnik) vo štvorcovej sieti s danou dĺžkou strany (strán).

Vedieť vypočítať súčet a rozdiel dĺžok úsečiek.

Vedieť vypočítať násobok dĺžky úsečky.

Vypočítať a vedieť zapísať obvod štvorca (obdĺžnika) ako súčet dĺžok strán.

Narysovať ľubovoľný trojuholník a pomenovať jeho vrcholy a strany

Poznať vlastnosti trojuholníka (počet vrcholov, strán)

Odmerať veľkosti (dĺžku úsečky) strán trojuholníka s presnosťou na cm (na mm).

Porovnať strany trojuholníka (úsečky) podľa ich dĺžky.

Vypočítať obvod trojuholníka ako súčet dĺžok strán.

Poznať základný rozdiel medzi kruhom a kružnicou.

Vedieť narysovať ľubovoľnú kružnicu (kruh) s daným stredom.

Narysovať ľubovoľnú kružnicu (kruh) s daným stredom a polomerom.

Vedieť vyznačiť polomer kružnice.

Vedieť premieňať jednotky dĺžky.

Vedieť premieňať zmiešané jednotky dĺžky /napr. 4 dm 13 cm na mm/

Vytvárať (budovať) z kociek rôzne stavby telies podľa vzoru a podľa obrázka.

Vytvárať a opísať vlastné jednoduché telesá z kociek.

Nakresliť plán stavby z kociek

IV. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie

Propedeutika pravdivých a nepravdivých výrokov.

Vytváranie stĺpcových diagramov z údajov získaných žiakmi.

Výpočet aritmetického priemeru pre menší počet dát (propedeutika).

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh.

Slovné úlohy s kombinatorickou motiváciou.


Vedieť primerane rozlíšiť pravdivosť a nepravdivosť výrokov.

Vedieť vytvoriť pravdivé a nepravdivé tvrdenie.

Vedieť zdôvodniť pravdivosť – nepravdivosť výroku.

Čítať a nakresliť stĺpcový diagram zo získaných údajov.

Vypočítať aritmetický priemer pre menší počet primeraných dát.

Vedieť riešiť primerané nepriamo sformulované úlohy.

Vedieť získavať a zhromažďovať potrebné údaje

Čítať a vytvárať stĺpcový diagram zo získaných údajov.

Riešiť slovné úlohy na násobenie s kombinatorickou motiváciou.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete matematika v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové

témy:










Využívame prácu s knihou a textom, vysvetľovanie, rozprávanie, prácu s doplnkovou literatúrou,

problémové vyučovanie, skupinové vyučovanie, prácu s IKT, fixačné metódy, hru, vychádzku, besedu,

manipuláciu s predmetmi, projektové vyučovanie...

108

Učebné zdroje

BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 4 pre prvý stupeň základných škôl, Učebnica. Bratislava:

Aitec, 2013.

BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 4 pre prvý stupeň základných škôl, pracovný zošit 1. a 2.

časť. Bratislava: Aitec, 2013.

ČERNEK, P.,: Matematika pre 4.ročník ZŠ učebnica., Bratislava: SPN – Mladé Letá, 2011.

ČERNEK, P.,: Matematika pre 4.ročník Z, pracovný zošit 1. a 2. čas. Bratislava, SPN – Mladé Letá, 2011.

BERO, P.: Metodické poznámky k matematike pre 4. ročník ZŠ, Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana

Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Počas celého školského roka budú

vedomosti žiakov priebežne overované prácami krátkeho rozsahu podľa potreby. Práce budú klasifikované.

Písomné práce, testy, projekty, pracovné listy, hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov




109

PREDMET: Informatická výchova/INV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VDELÁVACIA OBLASŤ: Matematika a práca s informáciami






Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní. Rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť

zovšeobecňovať, analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenie problémov a overovať ich

v praxi. Žiakov vedie k presnému vyjadrovaniu postupov a myšlienok a k ich zaznamenaniu vo formálnych

zápisoch.

Informatika má viesť žiakov k pochopeniu základných postupov, pojmov a techník používaných pri

práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva

k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť

spoločným pôsobením predmetu informatika/informatická výchova a aplikovaním informačných technológií

vo vyučovaní iných predmetov.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú

príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti,

ktorú budujeme.

Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj. Kladieme preto v predmete informatika/informatická

výchova dôraz na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.

Dostupne technológie majú poskytnúť žiakom široký priestor na motiváciu a praktické projekty.


Cieľom informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ:

oboznámiť žiakov s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote

získať základné zručnosti v používaní počítača

v rámci medzipredmetových pomocou rôznych aplikácií precvičovať základné učivo z matematiky,

slovenského a cudzieho jazyka

získavať vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a vlastivedy

rozvíjať svoju tvorivosť a estetické cítenie v rôznych grafických editoroch

Dôraz klásť na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach Najvhodnejšie

sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili

s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači.

Vzdelávací obsah INV formulovaný pre celý 1. stupeň ZŠ

Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických

okruhov(ďalej TO):

I. Informácie okolo nás

II. Komunikácia prostredníctvom IKT

III. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

IV. Princípy fungovania IKT

V. Informačná spoločnosť

Informácie okolo nás

110

TO obsahuje kľúčové učivo – prácu so základnými počítačovými aplikáciami: práca s grafikou,

práca s textom, práca s multimédiami, práca s príbehom, štruktúry (reťazce, tabuľky, grafy).

Pojem informácia, typy informácií (textová, multimediálna, atď.), aplikácie na spracovávanie

špecifických informácií sú veľmi dôležité pre pochopenie mechanizmov pri riešení najrôznejších problémov

pomocou, resp. prostredníctvom IKT.

Komunikácia prostredníctvom IKT

TO sa venuje využitiu nástrojov internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa a aj na riešenie

školských problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácií.

Princípy fungovania IKT

TO sa venuje popisu a pochopeniu mechanizmov informačných a komunikačných technológií.

Oboznamuje žiaka s počítačom a jeho prídavnými zariadeniami.

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

V TO sa žiaci zoznámia so špecifickými postupmi riešenia problémov prostredníctvom IKT.

Informačná spoločnosť

TO sa zaoberá etickými, morálnymi a spoločenskými aspektmi informatiky. Oboznamuje s možnými

rizikami a metódami na riešenie týchto rizík.

2. ROČNÍK


Charakteristika predmetu INV v 2. ročníku ZŠ

Charakteristika predmetu INV v 2. ročníku ZŠ vychádza zo všeobecnej charakteristiky tohto

predmetu, kde informatiku chápeme ako dôležitú oblasť vo vzdelávaní. Rozvíja myslenie žiakov, ich

schopnosť zovšeobecňovať, analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenie problémov

a overovať ich v praxi. Žiakov vedie k presnému vyjadrovaniu postupov a myšlienok a k ich zaznamenaniu

vo formálnych zápisoch.

V druhom ročníku si žiaci vytvárajú základné kompetencie vo všetkých piatich tematických

okruhoch informatickej výchovy. Zisťujeme rozdiely v zručnostiach, s ktorými jednotliví žiaci vstupujú do

tohto vzdelávania a snažíme sa žiakov usmerniť a upresniť ich chápanie informatiky. Vytvárame základy pre

informatickú kultúru. Pojmy a zručnosti získané v druhom ročníku tvoria základ pre kompetencie do tretieho

a štvrtého ročníka.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie INV v 2. ročníku

Vzdelávací obsah je konkretizovaný v piatich tematických okruhoch:


Obsah

PRÁCA S TEXTOM

-oboznámenie sa s prostredím text. editora,

-píšeme písmená, čísla.

PRÁCA S GRAFIKOV

-oboznámenie sa s prostredím jednoduchého grafického editora,

-základy kreslenia v grafickom prostredí (farby a hrúbky čiar, jednoduché nástroje),

-úprava obrázkov (kopírovanie, otáčanie),

-ukladanie obrázkových informácií do súborov.

ŠTRUKTÚRY

-postupnosti a ich dopĺňanie (geometrické tvary, písmená...),

-generovanie podľa určitých pravidiel

-hľadanie chýb.

Pojmy

- klávesnica, písmená abecedy, čísla, znaky, kurzor, poloha, klávesa enter/shift/backspace/ delete,

mazanie,

111

- obrázok, nástroje (pero, čiara, štetec, vypĺňanie farbou, pečiatky, oblasť,...), paleta,

- postupnosť, chýbajúci prvok, nepoužitý prvok, pravda/nepravda.

Cieľové kompetencie

PRÁCA S TEXTOM

- oboznámiť sa s prostredím textového editora,

- porozumieť textovej informácii na úrovni znakov,

- orientovať sa na klávesnici (písmená, čísla, znaky),

PRÁCA S GRAFIKOV

- získavať prvé zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní grafických informácií,

- orientovať sa v prostredí jednoduchého grafického editora,

- samostatne pracovať s jednotlivými nástrojmi v grafickom editore,

- samostatne, ale i podľa návodu, nakresliť obrázok, vytvoriť návod a využiť jednotlivé nástroje,

- samostatne s obrázkom pracovať a používať operácie (kopírovanie, prilepenie, otáčanie, prevrátenie),

- nakresliť efektívne obrázok pomocou geometrických tvarov,

- obrázok uložiť a otvoriť,

ŠTRUKTÚRY

- pochopiť vlastnosti postupnosti,

- ovládať počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s

číslami, hádanie slov).


Obsah

-web – písanie adresy,

-školská stránka,

-detské webové stránky (rozprávky, obrázky), on-line hry, zásady správania sa na portáloch,

-vyhľadávanie informácií a obrázkov na internete a ich správne použitie,

-práca s kľúčovým slovom.

Pojmy

- www, webový prehliadač, webová stránka, odkaz, webový vyhľadávač,

- bezpečnosť, zásady správania sa v prostredí internetu.


- pochopiť spôsob a mechanizmy vyhľadávania informácií na internete,

- uvedomovať bezpečnostné riziká pri práci s internetom,

- pochopiť spôsob definovania kľúčového slova, vyhľadávanie podľa kľúčového slova ,

- napísať v správnom tvare internetovú adresu webovej stránky,

- na internete vyhľadávať obrázky, ukladať ich, kopírovať do priečinka a upravovať ich vo vhodnom

prostredí,

- pochopiť základné autorské práva pri kopírovaní textu, obrázkov, hier, CD...


Obsah

- zoznámenie sa s pojmami ako algoritmus, program, skladanie podľa návodov (stavebnice, hlavolamy,

origami),

- -riešenie jednoduchých algoritmov v detskom programovacom prostredí (kreslenie obrázkov, pohyb

animovaných obrázkov programovanie.

Pojmy

- postup, návod, recept,

- detský programovací jazyk, elementárne príkazy, program.


- riešiť jednoduché algoritmy v detskom programovacom prostredí,

- riešiť úlohy na príkazy hore-dole, vpravo-vľavo (v priamom režime),

- pracovať, vyjadrovať sa, popisovať návod pomocou obmedzenej množiny slov,

- vyrobiť výrobok origami podľa návodu.


Obsah

112

-oboznámenie sa s počítačom,

-spoznávanie častí počítača,

-ovládanie myši,

-ikony, programy, priečinky.

Pojmy

- základné časti PC,PC skrinka, obrazovka, myš, klávesnica,

- kurzor myši, klik, dvojklik,

- ukladanie informácií, súbor, meno súboru,

- vytváranie priečinkov, ukladanie do priečinkov.


- vymenovať z akých základných častí sa skladá počítač,

- samostatne zapnúť a vypnúť počítač,

- chápať rozdiel medzi ťahaním a klikaním myšou, rozdiel medzi dvojklikom a jedným kliknutím,

stláčaním pravého a ľavého tlačidla,

- pracovať s myšou,

- pracovať s jednoduchými hrami ovládateľnými myšou a klávesnicou,

- získať základné zručnosti pri práci so súbormi a priečinkami,

- vytvárať a pomenovať priečinky, ukladať do priečinkov.


Obsah

-oboznámenie sa s ukážkami využitia IKT v bežnom živote

-oboznámenie sa s pojmom autorské práva,

-zoznámenie sa s rizikami spojenými s prácou na internete (www.ovce.sk, www.bezpecnenainternete.sk)

Pojmy

- informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia),

- voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),

- bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel,

- autorské práva, porušovanie práva,

- riziko, bezpečnosť, ochrana súkromia,

- počítače na učenie, na hranie sa, pre umenie


- poznať využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety,

- využitie komunikačných možností IKT v škole,

- vedieť aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ,

animátor, scenárista, rozprávač, ...),

- vedieť prečo a pred kým treba chrániť počítač,

- oboznámiť sa s pojmom autorské práva.

PRIEREZOVÉ TÉMY











Vyučovacia hodina informatickej výchovy prebieha v špecializovanej učebni – v počítačovej učebni, kde

každý žiak má určené svoje pracovné miesto s individuálnym prístupom k počítačovej zostave, resp.

prenosnému počítaču. Vyučovanie spravidla prebieha v dvoch paralelných skupinách (v dvoch

počítačových učebniach), vedených dvoma vyučujúcimi.

http://www.ovce.sk/

113

Využívané sú názorno-demonštračné metódy, doplnené slovnými metódami. Žiak pracuje samostatne,

pričom využíva multimediálny počítač, jeho činnosť je usmerňovaná pokynmi učiteľa. Učiteľ na priblíženie

učiva a ozrejmenie žiakovej činnosti využíva, počítačovú zostavu, vizuálnu (projekčnú a premietaciu)

techniku, premietaciu plochu, zobrazovacie plochy a inú didaktickú techniku.

Učebné zdroje

CHALACHÁNOVÁ, M.: V kráľovstve počítačov. Bratislava, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2005.

NEURATHOVÁ, L.: Možnosti pri oboznamovaní sa žiaka 1. Stupňa ZŠ s počítačovou zostavou na hodinách

informatickej výchovy (záverečná práca). Banská Bystrica, Štátny pedagogický ústav v Bratislave, 2010.

Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu

Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického pokynu

č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:


Žiaka klasifikujeme za zvládnutie zadanej úlohy najmenej 2-krát počas školského polroka. Prácu

žiakov hodnotíme i ústnou formou – individuálnou pochvalou, pochvalou pred kolektívom, napomenutím...

Hodnotíme aktivitu na vyučovaní, úroveň vypracovania zadávaných úloh, mieru samostatnosti pri

riešení zadaných úloh, prípravu na vyučovanie, nosenie si požadovaných pomôcok na vyučovanie (písanka

pre informatickú výchovu, písacie potreby, pracovné listy...)

Každý žiak má vo svojom pracovnom počítači vedený pracovný priečinok so svojim menom, kde si

priebežne ukladá výstupné práce a riešenia zadávaných úloh z jednotlivých preberaných tematických celkov.

Školský rok bude zavŕšený samostatnou prácou žiaka v tlačenej podobe, v ktorej sa zužitkujú získané

kompetencie z daného ročníka(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).

3. ROČNÍK



Charakteristika predmetu INV v 3. ročníku ZŠ nadväzuje zo všeobecnej charakteristiky tohto

predmetu, kde informatika zastáva významnú oblasť vo vzdelávaní. Tiež vedie žiakov k pochopeniu

základných postupov, pojmov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových

systémoch. Budovaním informatickej kultúry vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov

informačnej civilizácie. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu

informatika/informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov.

V treťom ročníku nadväzujeme na kompetencie získané v druhom ročníku. Tie sa utvrdzujú

a rozširujú o ďalšie pojmy a zručnosti a to vo všetkých piatich tematických okruhoch.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie INV v 3. ročníku ZŠ



Obsah

PRÁCA S TEXTOM

-obraz – slovo, slová, hranie sa so skupinou slov,

-príbehy, rozprávky, list pre spolužiaka,

-jednoduché formátovanie textu,

-ukladanie textových informácií do súborov.

PRÁCA S GRAFIKOV

-vytváranie jednoduchých animácií (vloženie, zrušenie, duplikovanie záberu).

PRÁCA S MULTIMÉDIAMI


114

-oboznámenie sa s prehrávaním zvukov, spustenie zvukov (hra so zvukmi).

ŠTRUKTÚRY

-zostavovanie frekvenčnej tabuľky (grafu) geometrických tvarov alebo písmen,

-čítanie existujúceho grafu,

-zisťovanie informácií od spolužiakov (zvieratká)

a zostavovanie frekvenčnej tabuľky.

Pojmy

slovo, mazanie, premiestňovanie, oprava chyby

vety, označenie textu, formátovanie textu (farba, písma, veľkosť, typ písma

textový dokument, čísla a znaky, slová, vety, jednoduché formátovanie, textové efekty,

animácia, postupnosť záberov, rýchlosť prehrávania, vkladanie/zrušenie záberu),

tabuľka, graf, maximum, minimum.


PRÁCA S TEXTOM

pracovať v prostredí jednoduchého textového editora,

porozumieť textovej informácii na úrovni slov a viet,

formátovať text na elementárnej úrovni,

dodržiavanie základných zásad písania textu,

jednoduché nástroje na úpravu textových dokumentov (zmena veľkosti písma, hrúbka a kurzíva),

samostatne napísať, prepísať jednoduchý text,

samostatne text uložiť a otvoriť,

upravovať text – kopírovanie, mazanie, presúvanie,

vysvetliť zásady správneho písania klávesnicou – medzera za slovami, veľké písmená, malé vytvoriť

pozvánku, oznam, plagát, príbeh, reklamu písmená, dĺžne, mäkčene,

upraviť veľkosť písma, typ písma, farbu písma, farba, efekty,

PRÁCA S GRAFIKOV

vytvoriť jednoduchú animáciu v grafickom editore,

ŠTRUKTÚRY

zoznámiť sa s tabuľkami, zostaviť a čítať tabuľku (graf),

ovládať počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s

číslami, hádanie slov).


Obsah

-vyhľadávanie potrebných informácií,

-výber vhodnej informácie,

-vzdelávacie hry na internete,

Pojmy

hra, kľúčové slovo,


rozpoznať vhodné detské webové stránky – vzdelávacie, zábavné, náučné. Je oboznámený s neblahým

vplyvom stránok, propagujúcich násilie a s erotickým zameraním,

si samostatne spustiť hru z internetu,

pochopiť možnosti využitia internetu ako zdroja vzdelávania a zábavy,

orientovať sa v jednoduchých hrách a hypertextoch na internete,

samostatne si nájsť a prečítať informáciu na internete.


Obsah

-uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov,

- naučiť sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí,

-zostavovanie živých obrázkov v Imagine,

Pojmy

115

správanie sa objektov (živé obrázky),

riadenie robota, obrázková stavebnica, postupnosť krokov,

robotická stavebnica,


zostavovať pravidlá správania sa objektov (živé o.)

v počítačovom prostredí riešenie úloh pomocou robota, skladanie obrázkov z menších obrazcov, okamžité

vykonávanie príkazov, vykonanie pripravenej postupnosti príkazov.


Obsah

-ukladanie dokumentov,

-ovládanie klávesnice,

-vytváranie, ukladanie, mazanie dokumentu,

Pojmy

klávesnica a jej časti,

dokument,


pracovať s klávesnicou,

poznať funkcie vybraných klávesov na klávesnici,

ukladať informácie do súboru, otvoriť,

pracovať s dvoma oknami – kopírovanie z jedného do druhého, premenovať, zrušiť,

minimalizovať a maximalizovať pracovné okno, zatvoriť ho,

poznať rôzne oblasti určenia softvéru,

ovládať samostatne výučbový SW.


Obsah

-oboznámenie sa s ukážkami využitia IKT v bežnom živote


-zoznámenie sa s rizikami spojenými s prácou na internete (www.ovce.sk, www.bezpecnenainternete.sk),

Pojmy

informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia),

voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),

bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel,

autorské práva, porušovanie práva,

riziko, bezpečnosť, ochrana súkromia,

počítače na učenie, na hranie sa, pre umenie,


- poznať využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety,

využitie komunikačných možností IKT v škole,

vedieť aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ,


vedieť prečo a pred kým treba chrániť počítač,

oboznámiť sa s pojmom autorské práva.

PRIEREZOVÉ TÉMY










http://www.ovce.sk/

116










Učebné zdroje

CHALACHÁNOVÁ, M.: V kráľovstve počítačov. Bratislava, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2005.



Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu


pokynu č.7/2009-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1. mája 2011. (zdroj:

http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011)

Prácu žiakov hodnotíme i ústnou formou – individuálnou pochvalou, pochvalou pred kolektívom,

napomenutím... Hodnotíme aktivitu na vyučovaní, úroveň vypracovania zadávaných úloh, mieru

samostatnosti pri riešení zadaných úloh, prípravu na vyučovanie, nosenie si požadovaných pomôcok na

vyučovanie (písanka pre informatickú výchovu, písacie potreby, pracovné listy...)





4. ROČNÍK



Všeobecná charakteristika informatickej výchovy na prvom stupni ZŠ je podkladom aj pre

charakteristika predmetu INV v 3. Keďže oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, kladieme

preto v predmete informatika/informatická výchova dôraz na štúdium základných univerzálnych pojmov,

ktoré žiaci ďalej využijú. Dôraz kladieme na pochopenie možností, ktoré žiak môže využiť pri

každodenných činnostiach. Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov,

prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť

pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú

budujeme.

Štvrtý ročník znamená zavŕšenie cieľových kompetencií z informatickej výchovy. Nové kompetencie

žiaka nadväzujú na staré, hľadajú sa medzi nimi súvislosti a postupne sa zaraďujú do širšej, už ustálenej

sústavy pojmov a zručností. Na konci štvrtého ročníka žiak vyhovuje profilu absolventa informatickej

výchovy ISCED1.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie INV v 4. ročníku ZŠ




117

Obsah

PRÁCA S TEXTOM

- kombinácia textu a obrázka (maľované čítanie),

-pozvánky plagáty, reklama, vkladanie obrázkov.

PRÁCA S GRAFIKOV

-tematické obrazy k sviatkom, pohľadnice, preukazy

ilustrácia rozprávky, návrh obalu na knihu, CD..,

-skenovanie obrázkov, koláž, dokresľovanie,

-práca s fotografiou, fotoaparátom (dokresľovanie, úprava).


-digitalizácia zvukovej informácie (nahrávanie zvuku),

-komponovanie (hranie sa s notami, rytmom),

-oboznámenie sa s nástrojmi na prehrávanie videa.

PRÁCA S PRÍBEHOM

-plánovanie a zostavovanie príbehu, práca s objektmi (obrázok, text, multimédiá): tvorba príbehu, komiksu,

ŠTRUKTÚRY

-práca so slovníkom, skupina slov: výber, filtrovanie, vyhľadávanie, zoradenie slov podľa kritérií, popis

pomocou slovníka, pochopenie cudzích popisov,

-vytvorenie a čítanie pojmovej mapy.

Pojmy

vkladanie obrázku, zmena veľkosti, zmazanie,

výber oblasti, presunutie, kopírovanie, vkladanie, zrušenie záberu,

skener, skenovanie, tlač,

fotografia, digitálny fotoaparát,

zvuk, zvukový súbor, prehrávač, nahrávanie, efekty

melódia, postupnosť zvukov, tóny, hud. nástroje,

film, video, prehrávač, spustenie, zastavenie,

postupnosť stánok, snímok, objekty (obrazy, texty, animácie),

slovník, hľadanie, výber, usporiadanie, popis,

pojmová mapa.


PRÁCA S TEXTOM

porozumieť textovej informácii v kombinácii s obrázkami,

kombinovať text a grafiku,

vytvoriť pozvánku, oznam, plagát, príbeh, reklamu,

vkladať obrázky do textu cez schránku,

PRÁCA S GRAFIKOV

pracovať za pomoci učiteľa s tlačiarňou a skenerom,

digitálnym fotoaparátom odfotiť spolužiaka a fotku uložiť za pomoci učiteľa do priečinku,

upraviť alebo dotvoriť obrázok a fotografiu v jednoduchom grafickom editore,


zvukový záznam prehrať, uložiť a využiť efekty,

porozumieť nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí,

poznať nástroje na prehrávanie videa ,

narábať s multimediálnou informáciou – prehrať video, zvuk, spustiť, zastaviť,

vytvoriť jednoduchý multimediálny projekt,

vedieť základné postupy s jednoduchou prezentáciou,

pochopiť spôsoby reprezentácie základných typov informácií (reprezentovanie farieb a obrázkov),

ŠTRUKTÚRY

naučiť sa pracovať so slovníkom,

naučiť sa vytvárať pojmovú mapu v rámci medzipredmetových vzťahov,

118

ovládať počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s

číslami, hádanie slov, dopĺňanie písmen, dokresľovanie do obrázkov do mapy).


Obsah

-pracovanie s elektronickou poštou,

-posielanie, prijímanie e-mailov,

Pojmy

e-mail, poštový program, e-mailová adresa, adresár,

osobné údaje,


s pomocou učiteľa si založiť vlastnú e-mailovú schránku,

správne posielať a prijímať jednoduché listy, (rodičom, učiteľke, spolužiakom... ),

používať jednoduché zásady písania e-mailov,

poznať nebezpečenstvo zverejňovania vlastných údajov.


Obsah

-uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov,

- naučiť sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí,

-zostavovanie živých obrázkov v Imagine

Pojmy

správanie sa objektov (živé obrázky),

riadenie robota, obrázková stavebnica, postupnosť krokov,

robotická stavebnica


zostavovať pravidlá správania sa objektov (živé o.)

v počítačovom prostredí riešenie úloh pomocou robota, skladanie obrázkov z menších obrazcov, okamžité

vykonávanie príkazov, vykonanie pripravenej postupnosti príkazov.


Obsah

- ovládanie tlačiarne, skenera, fotoaparátu,

-používanie USB, CD, DVD,

Pojmy

tlačiareň, skener,

digitálny fotoaparát, mikrofón, slúchadlá,

CD, USB – pamäťový kľúč, CD mechanika,


pracovať za pomoci učiteľa s tlačiarňou, skenerom, digitálnym fotoaparátom,

správnym spôsobom uchopiť a spustiť CD, DVD,

poznať nástroje na prehrávanie videa,

pracovať s USB kľúčom (vytvoriť priečinok, kopírovať dokumenty, obrázky),

zvuk nahrať prostredníctvom mikrofónu, ktorý vie zapojiť,

pracovať so slúchadlami – zapojenie, hlasitosť.


Obsah -oboznámenie sa s ukážkami využitia IKT v bežnom živote


-zoznámenie sa s rizikami spojenými s prácou na internete (www.ovce.sk, www.bezpecnenainternete.sk)

Pojmy

informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia),

voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),

bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel,

http://www.ovce.sk/

119

autorské práva, porušovanie práva,

riziko, bezpečnosť, ochrana súkromia,

počítače na učenie, na hranie sa, pre umenie


poznať využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety,

využitie komunikačných možností IKT v škole,

vedieť aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ,


vedieť prečo a pred kým treba chrániť počítač,

oboznámiť sa s pojmom autorské práva.

PRIEREZOVÉ TÉMY



















Učebné zdroje



Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou formou – individuálnou pochvalou, pochvalou pred kolektívom,

napomenutím...

Hodnotíme aktivitu na vyučovaní, úroveň vypracovania zadávaných úloh, mieru samostatnosti pri

riešení zadaných úloh, prípravu na vyučovanie, nosenie si požadovaných pomôcok na vyučovanie (písanka

pre informatickú výchovu, písacie potreby, pracovné listy...)






120

PREDMET: Pracovné vyučovanie/PRV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a svet práce

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 0

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 0

Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 0



Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií,

vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a

prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.

Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v

ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých

podobách a širších súvislostiach.

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé

základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v

spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na

tvorivej spolupráci žiakov.


Pri vymedzení cieľov primárneho vzdelávania pre vzdelávaciu oblasť Človek a technika vychádzame zo

všeobecných požiadaviek vedecko-technickej gramotnosti i zo všeobecných cieľov primárneho vzdelávania.

V tejto vzdelávacej oblasti môžeme uvažovať z hľadiska troch navzájom prepojených komponentov:

1. výchova vzťahu k technike (hodnoty, postoje),

2. výchova o technike (vedomosti),

3. výchova prostredníctvom techniky (skúsenosti, pracovné činnosti, zručnosti).

Základný vzťahový rámec pre určenie cieľov elementárneho vzdelávania oblasti Človek a svet práce

vychádza z uvedených komponentov:

V rovine hodnôt a postojov smeruje k: - poňatiu úlohy techniky v spoločnosti,

- uvedomenia si toho, ako technika ovplyvňuje náš život v rôznych životných situáciách

(doma, v škole, pri cestovaní, pri hre, športe atd.),

- bipolárnemu vnímanie techniky (technika môže pomáhať, ale aj ohrozovať zdravie život),

- rozvíjaniu mravného vedomia a konania v súvislosti s využitím techniky,

- rozvíjaniu osobnostných vlastností,

- uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov,

- vytváraniu postojov k hodnotám vo vzťahu k práci človeka,

- zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce,

- rozvoju morálnych a vôľových vlastností (vytrvalosť a sústavnosť pri plnení zadaných úloh,

vynakladanie úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku),

- rozvoju asertivity pri presadzovaní vlastných názorov, postojov a citov,

- rozvoju autonómnej pozície človeka (sebarealizácie, sebadôvery, sebavzdelávania atd.).

V rovine vedomostí smeruje k: - porozumeniu základným technickým problémom v kľúčových oblastiach techniky

(materiály a technológie, komunikačné systémy, doprava a konštruovanie) na veku

primeranej úrovni,

- poznaniu základných životných potrieb rastlín v rámci pestovateľských prác,

- poznaniu základnej techniky v domácnosti a bezpečnej manipulácii s ňou,

121

V rovine pracovných činností a zručností smeruje k:

- získavaniu pracovných skúseností a zručností v kľúčových oblastiach techniky,

- spôsobilosti kriticky používať informačné a komunikačné technické prostriedky,

- získaniu pracovných zručnosti pri opracovaní technických materiálov,

- spôsobilosti v oblasti konštruovania počnúc plánovaním aţ po prezentáciu produktu,

- osvojenia si bezpečného využívanie techniky v domácnosti,

- pestovaniu a ošetrovaniu základných druhov rastlín,

- získavaniu všeobecne využívateľných pracovných skúseností,

- využívaniu vhodných pracovných prostriedkov v bežnom živote,

- naučeniu sa pracovať v tíme,

- poznaniu pravidiel bezpečnosti práce a k schopnosti poskytnúť pomoc pri úraze.

Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že vede

žiakov k:

ch oblastiach, k organizácii a

plánovaniu práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci i v bežnom živote,

pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku,

hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu,

nej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a k rozvíjaniu

podnikateľského myslenia,

poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenie, pre voľbu vlastného profesijného zamerania a

pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu,

v.

4. ROČNÍK


Charakteristika PRV v 4. ročníku ZŠ

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií,

vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a

prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.

Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v

ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých

podobách a širších súvislostiach.

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé

základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v

spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na

tvorivej spolupráci žiakov.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRV v 4. ročníku ZŠ

Vzdelávací obsah je rozdelený do 5 tematických celkov:

I. Tvorivé využitie technických materiálov

II. Základy konštruovania

III. Starostlivosť o životné prostredie

IV. Stravovanie a príprava jedál

V. Ľudové tradície a remeslá

122

I. Tvorivé využitie technických materiálov

Poznávanie vlastnosti materiálov Pomocou porovnávacieho pozorovania, bádania

a experimentovania nadobudnúť poznatky o technických materiáloch s ktorými sa bežne žiaci stretávajú.

Poznať, rozlíšiť a popísať štruktúru a vlastnosti technických materiálov. Získať odborno - špecifické

poznatky

o materiáloch (papier, textil, drevo) a procesoch tvorby produktov.

1. Papier a kartón

Praktické činnosti: strihanie, lepenie, skladanie, oblepovanie.

Námety na skúmanie: skúmať vlastnosti papiera podľa toho, ako sa strihá, trhá, skladá, ktorý papier je

najvhodnejší na skladanie (balenie), z akého papiera sú listy učebníc, detských kníh...).

Pracovné námety: priestorové a kruhové vystrihovačky, skladanie origami podľa náčrtu, balenie kníh a

darčekov, koláž

z kartónu.

2. Textil Praktické činnosti: navliekanie nite do ihly, robenie uzlíka, osvojenie základných stehov, zhotovenie

výrobku podľa strihu.

Námety na skúmanie: skúmať vlastnosti textílií podľa toho, ako udržiavajú teplo, podľa krčivosti, podľa

väzby, nasiakavosti. Skúmať stehy na výšivkách.

Pracovné námety: výrobok s prvými stehmi, námety na vyšívanie s detskými prvkami, resp. námetmi

ľudovej kultúry, gombíkový panáčik, tvorba výrobku podľa strihu.

3. Drevo Praktické činnosti: skúmanie vlastností drevín, kombinovanie drevín, oddeľovanie, spájanie, maľovávanie.

Námety na skúmanie: skúmať drevené predmety v triede (byte), skúmať dreviny v okolí, skúmať, kde sú

poškodené dreviny a akým spôsobom.

Pracovné námety: zvieratká, postavy, príbytky.

CIEĽOVÉ KOMPETENCIE:

Poznávať vlastností materiálov porovnávaním, triedením, experimentovaním. Získať pracovné zručnosti s

nimi.

Vedieť vytvoriť jednoduchý predmet riešením problémovej úlohy s uplatnením vlastnej predstavivosti a

fantázie.

Dodržiavať zásady bezpečnej práce s materiálom a pracovnými nástrojmi.

Vytvárať pracovné prostredie s akcentom na estetiku prostredia.

Vážiť si hodnoty vytvorené človekom a prírodou.

Vedieť hodnotiť výsledok svojej práce.

II. Základy konštruovania

1. Konštrukcie okolo nás Skúmanie konštrukcií okolo nás a ich spoločenský význam (mosty, budovy, zariadenia) pre človeka.

Všímanie si celku i detailov. Pokus o návrh technického objektu na zhotovenie. Technické objekty

zhotovujeme zo stavebníc alebo z rôznych technických materiálov (papier, kartón, lepenka, koženka, plasty,

drôtiky, drevo) za použitia dostupných nástrojov a náradí. Odporúča sa použiť stavebnice s väčšími prvkami

a škatule rôznych veľkostí a tvarov. Úlohy majú mať charakter hry.

Námety: obydlia, mosty, pohyblivé detaily strojov (vrtuľka), šarkan.

2. Elektrický obvod, zdroje elektrickej energie Uvedený tematický okruh odporúčame zaradiť aţ po prebratí učiva z prírodovedy o elektrickom obvode a

elektrickej vodivosti. Na zostavovanie jednoduchých elektrických obvodov pri nedostatku pomôcok,

modulov alebo stavebníc chceme upozorniť na vytváranie jednoduchých spojení (očko - skrutka) na

objímkach žiaroviek E 10 za pomoci tenkého vodiča a batérie 4,5. Možné je paralelné a sériové zapojenie

spotrebičov.

Zdroje elektrickej energie (obnoviteľné a neobnoviteľné) a ich vplyv na životné prostredie. Význam šetrenia

elektrickou energiou.

3. Technické komunikačné prostriedky

123

Žiaci sa oboznamujú s historickými i modernými komunikačnými prostriedkami (telefón, fax, PC).

Skúmajú, ako technické prostriedky umožňujú komunikáciu medzi ľuďmi. Skúmajú, kde sa tieto

komunikačné prostriedky využívajú, sami sa učia sa využívať komunikačné prostriedky simulovaním

rôznych situácií.

4. Technika v doprave Oboznámenie sa s dopravou, dopravnými prostriedkami, rozvíjanie cestovateľskej mobility. Rozvíjanie

konštruktérskych schopností, konštrukcia bicykla, jeho technické vybavenie a bezpečnosť jazdy na bicykli.

CIEĽOVÉ KOMPETENCIE: Poznať základné symboly pri technickom náčrte (čo znamená plná a prerušovaná čiara,...).

Vedieť urobiť technický náčrt.

Poznať základné druhy a hlavné znaky ľudských obydlí.

Poznať význam mostov a vedieť konštruovať mosty podľa určitých požiadaviek (členitosť terénu, veľkosť

rieky, zaťaženie mosta a pod.).

Vedieť vybrať vhodný materiál na konštrukciu určeného modelu.

Vedieť navrhovať optimálne modely z hľadiska konštrukčného, technologického, ekonomického a

estetického.

Poznať pojmy: elektrický prúd, elektrický obvod, zdroj, spotrebič.

Rozlišovať vodivé a nevodivé materiály.

Poznať spôsob ochrany pred zásahom silného elektrického prúdu.

Vedieť zostaviť vybrané funkčné elektrické obvody podľa návodu.

Poznať zásady bezpečnej mobility.

III. Starostlivosť o životné prostredie

1. Črepníkové rastliny a životné prostredie Poznávanie a odborné pomenovanie črepníkových rastlín, poznávanie ich nárokov na životné podmienky a

ich význam pre tvorbu životného prostredia.

Ošetrovanie črepníkových rastlín (umiestnenie podľa nárokov na svetlo a teplo, polievanie, očisťovanie

rastlín, kyprenie, rosenie, prihnojovanie, presadzovanie).

Rozmnožovanie rastlín (semenami, vegetatívne – odrezkami, delením trsu, cibuľami, hľuzami...).

Hydroponické pestovanie rastlín (postup celoročného ošetrovania rastlín).

2. Poznávanie úžitkových rastlín Poznávanie úžitkových rastlín – ich konzumných častí, plodov, semien (hlavne zeleninu).

Robiť výstavky poznávaných druhov priebežne (semená, rastliny, konzumné časti, plody), aby žiaci poznali

úžitkové rastliny v rôznych vývinových fázach.

Zatriedenie poznávaných druhov zelenín do pestovateľských skupín.

Poznať význam zeleniny pre zdravie a výživu.

Pestovanie zeleniny z priamej sejby a z priesad.

3. Pokusy a pozorovania Podmienky klíčenia semien ( vhodné napr. hrach, fazuľa).Význam vody, tepla a svetla pre rastliny (napr.

fazuľa kríčková, hrach). Rýchlenie rastu rastlín teplotou. Význam pestovateľských podmienok na

zakorenenie stonkových a koreňových odrezkov ( teplo, vlhkosť substrátu a vzduchu v množiarničke).Vplyv

ošetrovania rezaných kvetov na dobu ich kvitnutia (úprava stonky, výmena vody, výživno – dezinfekčné

prípravky).

4. Pestovanie vonkajších okrasných rastlín Poznávanie vonkajších okrasných rastlín (letničky, dvojročné okrasné rastliny, trvalky). Pestovanie letničiek

z predpestovaných priesad (napr. aksamietnica), ich vysadzovanie do črepníkov, na záhony, ošetrovanie.

5. Rez a úprava kvetín do váz Poznávanie okrasných rastlín vhodných na aranžovanie (pestované druhy, lúčne druhy). Výstavky

okrasných rastlín. Zásady zberu, rezu, prenášania, úpravy, sušenia a uskladnenia rastlinného materiálu.

Základné pravidlá výberu a aranžovania okrasných rastlín.

Aranžovanie kvetov a doplnkovej zelene do váz a plochých misiek. Viazanie kytíc, vencov.

Zásady ošetrovania rezaných kvetov. Výstavky výsledkov aranžovania.

124

CIEĽOVÉ KOMPETENCIE: Založiť kútik živej prírody a využívať ho na pestovateľské činnosti, výstavky a pokusy.

Poznať a pomenovať viac druhov črepníkových rastlín (10 druhov).

Poznať ich nároky na základné životné podmienky a pestované druhy správne ošetrovať.

Vedieť založiť jednoduchú množiarničku, poznať jej význam a využitie.

Vedieť regulovať podmienky pre zakorenenie odrezkov.

Poznať spôsoby vegetatívneho rozmnožovania rastlín pestovaných v KŽP.

Vedieť odoberať a upravovať stonkové odrezky a listové odrezky.

Vedieť zasadiť do črepníkov (črepníkovať) rozmnožené rastliny.

Osvojiť si základy hydroponického pestovania rastlín.

Poznať 10 druhov úžitkových rastlín, rozlišovať ich konzumné časti a plody.

Spracovať vzorkovnicu semien a poznať ich na základe vonkajších vlastností.

Poznať pestovanie zeleniny z priamej sejby (mrkva, reďkovka, hrach).

Poznať význam predpestovania rastlín.

Vedieť založiť jednoduché pokusy na overenie základných životných podmienok rastlín.

V pravidelných intervaloch sledovať pokusné a kontrolné rastliny, zaznamenávať objektívne výsledky

pozorovania. Výsledky pozorovaní a pokusov vyhodnotiť.

Poznať 5 druhov nových vonkajších okrasných rastlín. Vedieť ich zatriediť do pestovateľských skupín

(letničky, dvojročné okrasné rastliny, trvalky). Dopestovanie okrasných rastlín.

Vedieť pomenovať a využívať náradie a pomôcky, osvojovať si postupy bezpečnej práce.

Poznať vybrané druhy rastlín vhodných na aranžovanie.

Poznať zásady rezu, prenášania a úpravy rastlinného materiálu.

Osvojiť základné pravidlá aranžovania a použitia pomocného materiálu.

Aranžovanie kvetín a okrasných rastlín pri významných príležitostiach (vianočné, veľkonočné, rodinné a

spoločenské udalosti).

IV. Stravovanie a príprava jedál

1. Technika v kuchyni – význam.

2. Základné bezpečnostné pravidlá v kuchyni pre detí.

3. Výber, nákup a skladovanie potravín. Z hľadiska zdravej výživy akcent v tematickom celku je na:

- potraviny rastlinného pôvodu,

- potraviny živočíšneho pôvodu,

- typické potraviny v iných krajinách,

- potraviny v supermarketoch, obalové materiály a identifikačné údaje na nich pre spotrebiteľa,

- príprava jednoduchého jedla,

- príprava narodeninovej torty,

Žiak vie pripraviť stôl pre jednoduché stolovanie.

Vie samostatne pripraviť jednoduchý pokrm.

Vie udržovať poriadok a čistotu pracovných plôch, dodržiava základy hygieny a bezpečnosti práce.

Vie poskytnúť pomoc pri úrazoch v kuchyni.

V. Ľudové tradície a remeslá

1. Skúmanie vlastnej kultúry Skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií

2. Tradície spojené s vianočnými a veľkonočnými sviatkami Skúmanie vlastných tradícií spojenými s vianočnými a veľkonočnými sviatkami.

Navrhnutie, vytvorenie vianočných (veľkonočných) ozdôb a doplnkov.

Uvažovanie (premýšľanie) o nich význame a využití.

3. Spoznávanie ľudových remesiel Žiaci poznávajú základné ľudové remeslá, ktoré sa v minulosti vyskytovali v ich regióne (napr. drotárstvo,

hrnčiarstvo, tkáčstvo ...) Skúmajú históriu týchto remesiel. Zhotovujú produkty starých ľudových remesiel.

125

CIEĽOVÉ KOMPETENCIE:

Žiak už v mladšom školskom veku by mal poznať zvyky a tradície svojej rodiny, okolia a krajiny, v ktorej

žije. Pri poznávaní ľudových tradícií žiak používa rôzne druhy technických a prírodných materiálov. Patrí k

nim drevo, drôt, plech, šišky ihličnatých drevín, šúpolie, slama, rôzne druhy papiera. Ľudové remeslá sú pre

niektoré lokality Slovenska charakteristické remeslami. Tie sa môžu poznávať v rámci exkurzií, besied s

ľuďmi, ktorí sa špeciálne venujú remeslám, návštevou múzeí a vlastnou aktivitou t. j., zhotovením predmetu,

ktorý úzko súvisí s ľudovým remeslom.

Žiak pozná význam hlavných sviatkov vlastnej kultúry (Vianoc a Veľkej noci a ďalších zvykov). Vie

zhotoviť produkt symbolizujúci túto tradíciu.

Pozná minimálne jedno remeslo v regióne s bohatou históriou.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete pracovné vyučovanie v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné

prierezové témy:










Pozorovanie – uplatnenie pri pozorovaní zmien v prírode, využívanie pri realizácii jednoduchých

experimentov.


Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú logickú podstatu

príslušných javov.

podstatu príslušných javov. Nesmie byť časovo náročné.

Beseda – dialogická forma.

Práca s demonštračným obrazom

Využitie práce s PC a s dataprojektorom.

Využitie didaktických hier.

Využitie vystrihovačiek a aplikácií pri obrazovo-dynamickom vyjadrovaní.

Práca s pracovným zošitom a učebnicou.

Využitie čítania.

Experimenty.

Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní

Učebné zdroje

KOŽUCHOVÁ, M. – HIRSCHNEROVÁ, Z. – VORELOVÁ, A.: Pracovné vyučovanie pre 4.ročník

základných škôl. Bratislava: SPN, 2008.

Internetové zdroje

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotenie sa zameriava na

kreativitu, originalitu a zručnosť pri práci žiakov. Žiaci si sami vytvárajú výstavy a galérie prác. Klasifikácia

je doplnená priebežným slovným hodnotením.


126

PREDMET: Výtvarná výchova/VYV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VDELÁVACIA OBLASŤ: Umenie a kultúra






Výtvarná výchova (ďalej VV) primárneho vzdelávania, je predmet, ktorý prostredníctvom

autentických skúseností získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a

sebavyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického

myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Týmto VV napĺňa svoje jedinečné poslanie v celom

edukačnom procese.

Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený

detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane

bohatosť vyjadrovacích foriem (jazyka), ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych umení súčasnosti

(zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť). Predmet výtvarná výchova v sebe zahrňuje okrem

tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení – dizajn v jeho rôznych

polohách (výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu), fotografiu, architektúru,

elektronické médiá a multimédiá (video a film).

Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné

vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť

objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a

priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.

Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími

prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej

spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné

postoje a hodnotiace názory.

Edukačný proces pozostáva zo zložky vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto

zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať ako izolované. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej.

Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi

možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho

začleňovania sa do kultúry.

Metodické východiská predmetu sú:

a) v zážitkoch procesov (formálnych, technických i myšlienkových) výtvarných a vizuálnych umení. Sú

založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry.

Žiak spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantazijné koncepty, alebo sa

odvolávajú na javovú stránku sveta (realitu). Spracováva ich mentálne (konceptualizuje ich, predstavuje si

možný spôsob ich vyjadrenia) i formálne (pokúša sa svoj koncept realizovať v materiáloch prostredníctvom

nástrojov a techník). To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu a tým dopĺňa

predmety v ktorých prevažuje cieľ kognitívny.

Výtvarná výchova má aj potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy iných predmetov, pretože

vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení

(hudba, literatúra, dramaticko-pohybové umenie) ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a

biologickými procesmi, matematickými postupmi ... Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú

platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy. Predmet vytvára tiež

priestor pre synestetické vnímanie sveta, pre uplatnenie zmyslových modalít čuchu, hmatu a chuti, ktoré nie

sú zahrnuté v tradičnom obsahu nášho vzdelávania.

127

b) v témach/námetoch zobrazovania, ktoré ponímame z hľadiska:

osobnosti a veku žiaka,

edukačných cieľov,

kultúrno-spoločenskej reality.

Výtvarná výchova predstavuje z hľadiska obsahu vyučovania ako celku (kurikula) jedinečnú

možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:

– koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),

– kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity, procesy...),

– kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),

– kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý,...), kultúrne

rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta, vo vkuse a názoroch iných ľudí),

– kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).

Na rozdiel od iných predmetov, ktoré sa zaoberajú niektorými z týchto tém (prírodoveda, čítanie,

náboženská a etická výchova), VV angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa o nich, ale vyjadruje

ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia.

c) v reflexii diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Porozumenie jazyku,

vyjadrovacím prostriedkom vizuálnych umení vychováva zo žiaka gramotného vnímateľa a používateľa

vizuálnej kultúry. To ho jednak pripravuje na plnohodnotný život v prostredí v ktorom vizuálne znaky a

komunikácia hrajú dôležitú a stále rastúcu úlohu (vplyv dizajnu, architektúry, reklamy, vizuálnych médií a

multimédií), jednak umožňuje jeho začleňovanie do našej kultúrnej tradície, v ktorej zobrazovanie

predstavuje objavovanie nových pohľadov na svet.

Osnovy VV okrem toho podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri

zachovaní špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť,

afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu, ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj

s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi.


Poznávať jazyk vizuálnych médií. Učiť ho poznať používať jazykové prostriedky, základné

kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať

uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel,

svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové

obdobia.

Senzomotorické ciele

Rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu,

podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a

inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom výtvarnej výchovy

rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť

(zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií,

nástrojov a techník.

Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych

postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel

uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho

vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením.

Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie,

vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie

zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.

Cieľové kompetencie VYV formulované pre celý 1. stupeň ZŠ

Žiak má po absolvovaní primárneho vzdelania mať nasledovné vedomosti, ovládať zručnosti a byť

schopný zaujímať postoje.

Vedomosti – vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná

128

prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára

počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi.

Absolvent primárneho stupňa vzdelania sa naučil:

základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,

vedomosti o vlastnostiach a moţnostiach pouţívania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky,

štetce, noţnice, pastózne a vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty,

podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),

základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia, umenia starovekých kultúr,

antického umenia,

základné vedomosti o vývoji a hlavných kultúrnych typoch písma,

základné poznatky o princípoch impresionistickej, surrealistickej a akčnej maľby, paketáţe, land-artu a

niektorých formách body-artu vyplývajúce z výtvarnej skúsenosti – znalosť vybraných

charakteristických diel týchto smerov,

znalosť základných maliarskych a sochárskych ţánrov: krajinomaľby, zátišia, portrétu, sochy, reliéfu,

prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,

prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,

vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary,

kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).

Zručnosti a spôsobilosti

– formálne zručnosti vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov

(jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry);

Žiak dokáže:

tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za

účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného

motívu), realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v

modelovacej hmote v závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a

smer pohybu, gesto, hravá aktivita a pod.) a rôznych materiálov (pastózna farba, tekutá farba, mäkký a

tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu, rôzne modelovacie hmoty a pod.),

vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti –

s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz;

dokázať operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou,

kopírovaním, vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné

tvary, transformovať predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, geometrický a

organický tvar, skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar, narábať s pozitívom a

negatívom tvaru – figúra a pozadie,

vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa

predstavy a fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné

postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a

studených farieb), materiálové kontrasty (tvrdý, mäkký materiál), kontrasty textúry povrchov (drsná,

hladká, vzorovaná ...),

komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,

vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),

vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,

zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba

– za /pred sebou); vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov,

pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).

– technické zručnosti

Žiak dokáže:

zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík,

drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.),

vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),

129

kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,

zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu

viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie,

zapúšťanie,)

zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,

skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláţi a v asambláţi (vkladanie, lepenie, spínanie,

viazanie, drôtovanie a pod.),

zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),

zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého

odlievanie reliéfu do sadry,

zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka,

stavebnica) a improvizovaných materiálov,

zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko-textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi

(ceruza, guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre).

– mentálne spôsobilosti – rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a

prežívania zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcií), rozumového

posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia;

Žiak dokáže:

primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a

procesy (trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, spínanie, drôtovanie, viazanie, vkladanie,

balenie ... rôzne druhy kreslenia čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej

tlače ...); schopnosť opísať jednoduché technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,

primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,

interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný,

sklamaný, dráždivý, ľahostajný a pod.),

vedome používať významové kontrasty motívov (napr. interpretácia zlého a dobrého tvaru, figurácie a

pod.),

kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť,

príslušnosť k významovej množine a pod.),

priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií

cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky),

radenie vo vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),

analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov,

mierky,

vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy (farba a tvar voči tónom hudby, chutiam,

vôňam a pachom),

hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom.

Postoje – hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je apriori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu,

aby pri každej edukačnej téme volil iniciatívne svoje vlastné, teda autentické riešenie, a postupne

formuloval svoj estetický (vkus) i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto prístupu je dôležitým momentom

edukácie, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentné myslenie formované väčšou časťou kurikula;

U žiaka sa sformovali tieto postoje:

otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,

otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),

v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,

náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie

grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),

tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,

aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.

130

1. ROČNÍK


Charakteristika predmetu VYV v 1. ročníku ZŠ

V prvom ročníku výchova a vzdelávanie nadväzuje na spontánne detské aktivity a prípravu v

predprimárnom stupni. Žiak sa učí využívať základné kultúrne nástroje na kultivovanú komunikáciu,

postupne rozlišovať rôzne súčasti kultúry (umenie, veda, náboženstvo, šport). Učí sa vyjadrovať svoje

estetické zážitky z vnímania umeleckých diel, chápať význam estetickej činnosti v každodennom živote,

chápať význam umenia v živote jednotlivca a spoločnosti. Rozvíja sa jeho záujem o kultúrne dedičstvo

svojho regiónu. Rozvíjajú sa hlavne zručnosti v práci s umeleckými prostriedkami a s kultúrnymi nástrojmi

na základe zážitku zo samotného tvorivo-vyjadrovacieho procesu žiaka. Vyjadrovacie procesy zapájajú

mimoracionálne (zmyslové, citové, motorické) zložky, spolu s predstavivosťou, fantáziou a racionálnym

(analyticko-syntetickým) myslením. Od žiaka sa očakávajú najmä jeho autentické, tvorivé riešenia úloh.

Predmety výtvarnej výchovy poskytujú možnosti medzipredmetových väzieb s predmetmi iných oblastí.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VYV v1. ročník ZŠ

Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého

výtvarného problému. Témy sú zoradené v 17tich metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie

príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov, vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto

zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém

v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať

a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým

môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka

i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné

témy sú alternatívne.

Metodické rady a zodpovedajúce ročníkové edukačné témy:

1. výtvarný jazyk/základné prvky výtvarného vyjadrovania

škvrna a tvar (vyhľadávanie a dopĺňanie)

obrys (pozorovanie a výtvarné vyjadrenie obrysov rôznych tvarov)

farba/lokálny tón (zoznámenie sa s farbami a farebnou hmotou)

2. výtvarný jazyk/kompozičné princípy a možnosti kompozície

plocha a tvar (vyhľadávanie zvoleného tvaru v neartikulovanej textúre)

vytváranie kompozície (z tvarov písmen)

uvedomenie si formátu

mierka: zmenšovanie a zväčšovanie predmetných tvarov)

3. podnety výtvarného umenia/médiá, štýly, procesy, techniky, témy

akčná maľba (gesto, škvrna)

4. výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia

inšpirácia pravekým umením (témami, procesmi, technikami a materiálmi)

alt.: inšpirácia umením prírodných národov

5. podnety fotografie (len ako rozširujúca téma)

6. podnety filmu a videa

pohyblivý obraz (akcia a atrakcia)

7. podnety architektúry (len ako rozširujúca téma)

8. podnety dizajnu

dizajn a ľudské telo (telo a jeho doplnky, maska)

9. podnety tradičných remesiel (len ako rozširujúca téma)

10. elektronické médiá (len ako rozširujúca téma)

11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia

poznávanie a porovnávanie rôznych médií

131

12. podnety hudby

výtvarné stvárnenie nálady a rytmu hudobnej skladby

13. synestetické podnety

hmat (tvar, povrch, vo vzťahu navzájom a k motívu)

14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta (len ako rozširujúca téma)

15. tradícia a identita/kultúrna krajina

výtvarná reakcia na prostredie školy

16. škola v galérii/galéria v škole

portrét v galérii (výraz tváre)

17. výtvarné hry


Žiak v prvom ročníku by mal dosiahnuť nasledovné vedomosti, zručnosti a byť schopný zaujímať

postoje.

Vedomosti

- základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,

- vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky,

štetce, nožnice, vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty ...),

- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,

- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,

- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary,

kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).


– formálne zručnosti vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka) vizuálnych

umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry);

Žiak dokáže:

- tvoriť spontánne i cielene vedené stopy, realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov,

bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote

- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti –

s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať

operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním,

vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné tvary, transformovať

predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar,

- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa

predstavy a fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné

postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a

studených farieb),

- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,

- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),

- pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).

– technické zručnosti Žiak dokáže:

- zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík,

drievko, nožnice, šablóna a pod.),

- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),

- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,

- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu

viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. roztieranie, zapúšťanie,)

- zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,

skladanie a pod.), spájanie materiálov v koláži,

132

- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, monotypia a pod.),

- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty,

- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka,

stavebnica) a improvizovaných materiálov,

– mentálne spôsobilosti Žiak dokáže:

- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,

- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý a pod.),

- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť a pod.),

- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky),

- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov),

Postoje .

U žiaka sa sformovali tieto postoje:

- otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,

- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),

- spontánne výtvarné riešenia,

- náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie


- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,

- aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.

PRIEREZOVÉ TÉMY











Vo vyučovaní výtvarnej výchovy v 1. ročníku v edukačnom procese používame konkrétne tieto

metódy: reproduktívne metódy, aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, metódy rozvíjania tvorivosti,

metódy produktívne, heurestické metódy, výskumné metódy, analytické metódy, syntetické metódy, metódy

slovné (metódy hovoreného slova, monológ, dialóg), metódy názorné (používanie ilustrácií, náčrtov,

demonštrácia, modelovanie), praktické metódy (maľovanie, kreslenie, modelovanie, strihanie, trhanie,

lepenie a iné... )

Formy vyučovania výtvarnej výchovy sú rôznorodé. Využívame vyučovaciu hodinu v triede,

vychádzku, exkurziu a vyučovaciu hodinu v učebni v prírode. Uplatňujeme skupinové formy práce, ktoré

zvyšujú kolektívnosť, humanizáciu a rozvíjajú aktivitu žiakov, učia pracovať v kolektíve. Ale aj samostatnú

prácu, pri ktorej sa žiaci spoliehajú len na svoje zručnosti a schopnosti, tvorivosť. V niektorých prípadoch

(vytváranie projektov, zhotovovanie jedného produktu) je na mieste využitie frontálnej formy práce, pri

ktorej sa pracuje s celou triedou.

Učebné zdroje

ČARNÝ, L.: Výtvarná výchova 1. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2010.

odborné publikácie k daným témam

encyklopédie

internetové zdroje

133

Edukačné DVD vyučovania výtvarnej výchovy

materiálno-technické a didaktické prostriedky

pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám

Hodnotenie predmetu



z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:



pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme výtvarné práce, ale aj prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti,

záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici, alebo v skupinách. Vyzdvihujeme žiakove

klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Hodnotíme nielen

vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci. Jednotlivé pokroky

a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede.

2. ROČNÍK


Charakteristika predmetu VYV v 2. ročníku ZŠ


vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť

objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a

priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.

Edukačný proces VYV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími

prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej

spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné

postoje a hodnotiace názory.

Edukačný proces pozostáva zo zložiek: vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto

zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať izolovane. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej.




Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VYV v 2. ročník ZŠ












línia (hravé pokusy s rôznymi typmi liniek, ich vzťahmi a charakterom)

farba, výraz farby


kompozícia – umiestňovanie vo formáte

rytmus a pohyb (arytmia a nehybnosť)


134

symetria a asymetria (tvarov, farieb, plôch, objektov)


land art (výtvarné hry v krajine)

surrealizmus (fantastický portrét), použitie surrealistickej metódy


inšpirácia archaickými písmenami (hieroglyfy, piktogramy, transformácie zobrazujúceho znaku na

symbol, tajná abeceda...)

5. podnety fotografie

koláž (montáž z fotografií)


filmová postava, filmový kostým, filmové herectvo

7. podnety architektúry

architektúra ako skladačka (stavebnica, stavba, konštrukcia; zodpovednosť a hra)

8. podnety dizajnu (len ako rozširujúca téma)


10. elektronické médiá

hry s písmom a textom na počítači


triedenie (zobrazenie predmetov podľa kategórií, porovnávanie)

miešanie (hybridácia) tvarov (zvierat a vecí)

12. podnety hudby (len ako rozširujúca téma)

13. synestetické podnety

hmat vo vzťahu k priestoru a plasticite

14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta

podnety prírodovedy – časti tela (pozn.: možnosť spojiť s edukačnými úlohami v metodickom rade 11)

15. tradícia a identita/kultúrna krajina (len ako rozširujúca téma)

16. škola v galérii/galéria v škole (len ako rozširujúca téma)

17. výtvarné hry


Žiak druhého ročníka by mal mať nasledovné vedomosti, zručnosti a postoje.

Vedomosti - základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,

- vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky, štetce,

nožnice, vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály,

jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),

- základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia

- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,

- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,

- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary, kolorit,

usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).


– formálne zručnosti Žiak dokáže:

- tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za

účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného motívu),

realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote v

závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a smer pohybu, gesto, hravá

aktivita a pod.) a rôznych materiálov ( tekutá farba, mäkký a tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu,

rôzne modelovacie hmoty a pod.),

- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti – s

nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať

135

operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním, vytiahnutím

podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné tvary, transformovať predmetný tvar

na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar,

narábať s pozitívom a negatívom tvaru – figúra a pozadie,

- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a

fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať

základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb),

- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,

- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),

- vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,

- pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).

– technické zručnosti Žiak dokáže:

- zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík, drievko,

nožnice, šablóna a pod.),

- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),

- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,

- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu

viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. roztieranie, zapúšťanie,)

- zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,

skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži (vkladanie, lepenie a pod.),

- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž),

- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého

odlievanie reliéfu do sadry,

- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka, stavebnica) a

improvizovaných materiálov,

- zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko-textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi (ceruza,

guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre).

– mentálne spôsobilosti Žiak dokáže:

- primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a procesy

(trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, viazanie, vkladanie, balenie ...) rôzne druhy kreslenia

čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej tlače ...); schopnosť opísať jednoduché

technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,

- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,

- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný a pod.),

- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť a pod.),

- priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií

- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky), radenie vo

vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),

- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov.

Postoje U žiaka sa formujú tieto postoje:

- otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,

- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),

- spontánne výtvarné riešenia,

- náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie


- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,

- aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.

PRIEREZOVÉ TÉMY



136









Vo vyučovaní výtvarnej výchovy v 2. ročníku rovnako ako v prvom ročníku používame

reproduktívne metódy, aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, metódy rozvíjania tvorivosti, metódy

produktívne, heurestické metódy, výskumné metódy, analytické metódy, syntetické metódy, metódy slovné

(metódy hovoreného slova, monológ, dialóg), metódy názorné (používanie ilustrácií, náčrtov, demonštrácia,

modelovanie), praktické metódy (maľovanie, kreslenie, modelovanie, strihanie, trhanie, lepenie a iné... )

Formy vyučovania výtvarnej výchovy sú rovnaké ako v prvom ročníku. Využívame vyučovaciu

hodinu v triede, vychádzku, exkurziu, vyučovaciu hodinu v učebni v prírode ale pridávame navyše hodinu

v počítačovej učebni . Uplatňujeme skupinové formy práce, ktoré zvyšujú kolektívnosť, humanizáciu a

rozvíjajú aktivitu žiakov, učia pracovať v kolektíve. Ale aj samostatnú prácu, pri ktorej sa žiaci spoliehajú

len na svoje zručnosti a schopnosti, tvorivosť. V niektorých prípadoch (vytváranie projektov, zhotovovanie

jedného produktu) je na mieste využitie frontálnej formy práce, pri ktorej sa pracuje s celou triedou.

Učebné zdroje

ČARNÝ, L.: Výtvarná výchova 2. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2010.

odborné publikácie k daným témam

encyklopédie

internetové zdroje

Edukačné DVD vyučovania výtvarnej výchovy



Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme výtvarné práce, ale aj

prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici,

alebo v skupinách. Práce hodnotíme aj ústnou pochvalou pred celou triedou. Vyzdvihujeme žiakove klady,

povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy

žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj


3. ROČNÍK


Charakteristika VYV v 3. ročníku ZŠ

Predmet Výtvarná výchova v primárnom vzdelávaní plynulo nadväzuje na prirodzený záujem

dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť

a príťažlivosť objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravé

činnosti a priame prostriedky materializácie vlastných predstáv. Predmet v sebe zahŕňa okrem tradičných a


137

nových výtvarných disciplín aj ďalšie okruhy vizuálnych umení ako: dizajn v jeho rôznych polohách,

fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá. Edukačný proces výtvarnej výchovy je tvorivý,

zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť a vyjadrovacími prostriedkami v priebehu postupného dospievania

žiaka ho vedie od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby

sebavyjadrovania a vlastné postoje a hodnotiace názory.













plošné geometrické tvary (figúra, vecné zobrazenie, zobrazenie z geometrických tvarov)

priestorové geometrické tvary (3D objekt z geometrických tvarov)

farba/zosvetľovanie a stmavovanie (svetlostná škála jednotlivých farieb, tóny sivej farby)


tvar/komponovanie novotvaru (na základe prienikov rôznych obrysov, kumulácie tvarov)

mierka (zoskupovanie predmetných tvarov v rôznych variáciách)


paketáš (tvar ako obal)

materiálový reliéf (otláčanie do hliny, odlievanie do sádry)


inšpirácia gréckym umením (témami, procesmi, technikami a materiálmi)

5. podnety fotografie

dopĺňanie častí fotografie (kresbou, maľbou, reliéfom, kolážou)


priestor filmu, rám, filmová scénografia


výraz architektúry/architektonický výraz a prostredie (mimikry, historické a pamiatkové prostredie)

8. podnety dizajnu

grafický dizajn (symbol, znak)

9. podnety tradičných remesiel

bábkarstvo (tvorba bábok)


kreslenie prostredníctvom počítača

11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia (len ako rozširujúca téma)

12. podnety hudby (len ako rozširujúca téma)

13. synestetické podnety (len ako rozširujúca téma)


podnety prírodovedy – zmeny látok a ich výtvarné využitie

15. tradícia a identita/kultúrna krajina (len ako rozširujúca téma)

16. škola v galérii/galéria v škole

atribúty ikonografie (čo znamená moje meno)

17. výtvarné hry

PRIEREZOVÉ TÉMY

138

V predmete výtvarná výchova v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné

prierezové témy:










- práca s výtvarným materiálom

- rozprávanie, diskusia

- práca s doplnkovou literatúrou, fotografiou, ilustráciami

- pozorovanie

- skupinové vyučovanie

- samostatná práca

- práca s IKT

- návšteva galérie, múzea

Učebné zdroje

Knihy a časopisy o výtvarnom umení, IKT, metodická príručka, knihy s detskou literatúrou

Internetové zdroje, fotografie,

Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotenie sa zameriava na



4. ROČNÍK


Charakteristika VYV v 4. ročníku ZŠ

Výtvarná výchova (ďalej VYV) v primárnom vzdelávaní, je predmet, ktorý rozvíja osobnosť žiaka v

úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia. Týmto napĺňa VV svoje jedinečné

poslanie v celom edukačnom procese. Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej

strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje

predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem. Predmet výtvarná výchova v sebe zahŕňa

okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení ako: dizajn v jeho

rôznych polohách (výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu), fotografiu,

architektúru, elektronické médiá a multimédiá (video a film).


vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti.

Edukačný proces pozostáva zo zložiek: vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto

zložky sa vo VYV prelínajú, nemožno ich chápať izolovane. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej.


139
















bod (hravé činnosti s bodmi)

šrafúra, tieň (budovanie tvaru a priestoru linkou, šrafovaním a tieňovaním, textúrami/ predmetná kresba)

farba/farebné kontrasty (teplá - studená, tmavá – svetlá, doplnkové farby)


výstavba proporcií a tvarov v plošnom vyjadrení (základy proporčnosti v kresbe)

výstavba proporcií a tvarov v priestorovom vyjadrení (základy proporčnosti v modelovaní)


impresionizmus (krajinomaľba/ krajina ako žáner/ variácie krajiny v rôznych atmosférach)


inšpirácia umením ďalekého východu – Čína, Japonsko (papierový objekt, kaligrafia)

5. podnety fotografie (len ako rozširujúca téma)


filmový trik/ kulisa


antropo- (zoo-, fyto-) morfná architektúra

8. podnety dizajnu

dizajn inšpirovaný organickými tvarmi a telesnými funkciami

dizajn inšpirovaný slovom/ názvom



maľovanie prostredníctvom počítača


syntéza rôznych typov obrazu a zámena prvkov kompozície (krajiny a zátišia, prípadne portrétu)

možnosti zobrazovania motívu (odklon od schém)

12. podnety hudby

hudba ako obraz tónov (farebné tóny, farebné stupnice)

13. synestetické podnety (len ako rozširujúca téma)


podnety vlastivedy – mapa ako výtvarný prejav

15. tradícia a identita/kultúrna krajina

výtvarná reakcia na pamiatku (monument) obce

16. škola v galérii/galéria v škole (len ako rozširujúca téma)

17. výtvarné hry

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete výtvarná výchova v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné

prierezové témy:

140










- práca v skupinách a vo dvojiciach, individuálna práca, frontálna práca, diferencovaná práca

- motivačné (rozhovor, demonštrácia, rozprávanie,...), expozičné (rozprávanie, opis, vysvetľovanie,

rozhovor, beseda, demonštrácia,...), aplikačné (použitie získaných vedomostí)

Učebné zdroje

Knihy a časopisy o výtvarnom umení, IKT, metodická príručka, knihy s detskou literatúrou

Internetové zdroje, fotografie

Hodnotenie predmetu




. Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotenie sa zameriava na




141

PREDMET: Hudobná výchova/HUV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VDELÁVACIA OBLASŤ: Umenie a kultúra






Hudobná výchova v základnej škole je predmetom činnostným a zážitkovým, kde na báze

hudobných hrových činností sa žiaci učia orientovať vo svete hudby, prebúdza sa v nich záujem

o elementárne muzicírovanie a postupne aj záujem o hlbšie vzdelanie z oblasti hudby a umenia (napr. ZUŠ).

Na primárnom stupni vzdelávania sa prirodzene a plynule nadväzuje na posilňovanie vrodených

a prirodzených predpokladov detí a ich sklonov k hravosti, spontánnosti, na ich schopnosť celostného

vnímania obrazov a modelov okolitého sveta.

Spoločná úloha vzdelávacieho okruhu Umenie a kultúra je sprostredkovať národné a svetové kultúrne

dedičstvo a prispieť k položeniu základov všeobecnej vzdelanosti národa. Východiskom tohto poznávania

má byť vždy samotná hudba a hudobné aktivity žiakov.

Hudba má byť pre žiakov súčasne hrou a predmetom detského experimentovania, zdrojom objaviteľských

prístupov k hudobnému poznávaniu, a to s realizovaním komplexne chápaných hudobných činností, so

zámerom všestranne zapojiť žiakov do hudobno-výchovného procesu.

Dobre známa sústava hudobných činností je rozšírená o hudobno-dramatické činnosti, ktoré majú

integrujúci charakter, spájajú v sebe hudobné činnosti, ako aj skúsenosti, zručnosti a vedomosti z literárnej,

dramatickej, etickej, výtvarnej a telesnej výchovy na báze zážitkového učenia. Hudobné činnosti predstavujú

najrozmanitejšie formy styku žiaka s hudbou, dávajú možnosť spájať hudbu so slovom, pohybom, hrou na

detských hudobných nástrojoch. Tvoria základný prostriedok na rozvíjanie všeobecných a hudobných

schopností žiakov. Hudobné činnosti nemôžu byť izolované, ale sa majú vzájomne dopĺňať a podporovať.

V prvých ročníkoch primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné,

hudobno-pohybové, inštrumentálne (interpretačné a tvorivé), podporené percepčnými a hudobno-

dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak

prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta.

Prostredníctvom individuálneho prístupu pri vedení hudobno-výchovného procesu by sa mali zapájať do

jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov bez strachu z osobného zlyhania. Každá hudobná

činnosť musí byť zmysluplná, zameraná na splniteľnosť, stimuláciu najschopnejších žiakov,

povzbudzovanie menej nadaných a podporovanie najslabších žiakov.

V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam

a cez ne k transferu pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel. Hudobná výchova

pomáha rozvíjať citový svet žiakov v otvorenej atmosfére radosti a lásky, formou partnerského dialógu

učiteľa so žiakmi – bez mentorovania, autoritárstva a tlaku na hromadené vedomosti. Výsledok hudobno-

výchovnej práce významne ovplyvňuje erudovaný a zanietený učiteľ, ktorý je schopný naplniť požiadavky

školského vzdelávacieho programu flexibilne a optimálne tak, aby aj prostredníctvom hudby formoval

celistvú osobnosť žiakov. Odporúčame, aby tentoučebný í predmet vyučoval učiteľ so špecializáciou

hudobná výchova pre primárne alebo sekundárne vzdelávanie.


Prostredníctvom poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy

ľudovej piesne v živote človeka a spoločnosti si osvojiť hudobný materinský jazyk a takto prispieť rozvíjaniu

kultúrnych kompetencií žiakov, poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého

spracovania ľudových piesní hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať

142

základy národnej identity a vlastenectva, postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako

prirodzenú súčasť svojho života.

Kognitívne ciele

Poznávať svet zvukov a hudby na báze a princípoch detskej hry a jej rôznych foriem

(senzomotorická, napodobňujúca, námetová, funkčná, fantastická a pod.), prostredníctvom hudobných

aktivít postupne získať elementárne základy hudobných vedomostí, hudobného jazyka, výrazových

prostriedkov, učiť sa s nimi tvorivo pracovať a využívať ich ako prostriedok komunikačný

a sebavyjadrovací bez nároku na definíciu pojmov, prispievať k rozvoju osobnosti žiaka, k rozvíjaniu

hudobnosti (hudobných schopností) prostredníctvom komplexných, navzájom prepojených a nadväzujúcich

hudobných činností, zvládnuť postupný prechod od spontánnych a napodobňujúcich hudobných hier k hrám

s pravidlami, k zámernej práci s hudobným materiálom, poznávať zákonitosti tvorby hudobných diel,

vybrané umelecké diela tak, aby vzhľadom na mieru svojich skúseností žiaci chápali, rozpoznávali

a interpretovali výpovede predložených veku primeraných umeleckých diel,

získať základy hudobného myslenia, elementárne základy hudobno-estetického vedomia v sústave

hudobných vedomostí a vkusových postojoch.

Socioafektívne ciele

Uvedomovanie si a rozlišovanie mravných a estetických hodnôt, otvorenosť a tvorivosť, empaticky

pristupovať k precíteniu a pochopeniu umeleckých diel a asertívne vyjadrovať vlastné názory a postoje, bez

predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr, získať schopnosti

spolupracovať v tíme, vedieť plánovať, propagovať, realizovať i prezentovať vlastnú prácu i skupinové

projekty, chápať umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob

vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.

Psychomotorické ciele

na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné predstavy

v súčinnosti s výtvarnými, pohybovými a literárnymi a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových

projektoch, dokázať zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky.

Základným zámerom hudobnej výchovy je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa:

rozvíjal citový svet žiakov, formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne

vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života, vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kultúrne bohatstvo

a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom, vhodne

a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom, vychovávali

vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym

vlnám, reklame a subkultúre.

Vzdelávací obsah predmetu formulovaný pre celý 1. stupeň ZŠ

Obsah tvorí hudobný materiál (detské, umelé a ľudové piesne z folklórnych oblastí Slovenska),

inonárodné piesne s rozmanitou deťom primeranou tematikou, hudobné rozprávky, príbehy, ľudové

a umelé detské hudobno-pohybové (tanečné) hry, hudobný materiál zameraný na jednotlivé ročné obdobia,

zvykoslovie a rôzne sviatky, na ilustráciu didaktických problémov), sústava hudobných činností vokálnych,

inštrumentálnych, percepčných, hudobno-pohybových, hudobno-dramatických.

Rozdelenie do ročníkov

V 1. – 3. ročníku primárneho stupňa vzdelávania učivo nie je rozdelené do tematických celkov. V 4.

ročníku sú odporúčané dva tematické okruhy: Ľudová pieseň v živote človeka a spoločnosti, Poslanie

hudby v našom živote

Odporúčané organizačné formy a metódy hudobno-výchovnej práce

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto odporúčame:

skupinové, projektové, diferencované vyučovanie; návštevu hudobných podujatí, besedy, zážitkové,

kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusiu, metódy hrania rol; špecifické metódy: intonačná metóda

s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie

hudby, informačno - receptívna metóda, improvizácia.

Vokálno-intonačné činnosti

Obsah

143

Základy speváckeho dýchania, držanie tela, nasadenie tónu, tvorba tónu, artikulácia, dynamické odlíšenie,

hlasová hygiena, rozširovanie hlasového rozsahu, jednohlas, práca s hlasom, kultivácia speváckeho

a hovoreného prejavu prostredníctvom uplatňovania a upevňovania správnych speváckych návykov,

jednohlas, kánon, jednoduchý dvojhlas, intonácia diatonických postupov v durových a molových tóninách,

melodická ozvena, melodická otázka, melodizácia textu, mien, riekaniek, tvorivé hudobné hry, hudobný

rytmus a metrum – spev v 2/4, ¾ , 4/4 takte, používanie taktovacích gest, orientácia v grafickom zázname

jednoduchej melódie – čítanie nôt, určovanie rytmu, tempa, dynamiky.

Inštrumentálne činnosti

Obsah

Hra na detských hudobných nástrojoch a ich využívanie počas hudobnej reprodukcie i produkcie, hra na

detských hudobných nástrojoch, štylizácia charakteristických zvukov a javov z prírody a okolitého

prostredia, sveta rozprávok, hra jednoduchých ostinátnych sprievodov k piesňam, tvorba jednoduchých

sprievodov v 2/4, ¾, 4/4 takte k piesňam a hudobným hrám, tvorivá rytmizácia k jednoduchým piesňam,

improvizácia predvetia, závetia, tvorba malých celkov a jednoduchej formy.

Hudobno-pohybové činnosti

Obsah

Reagovanie na hudbu a stvárňovanie hudby pomocou pohybu, tanca, gesta, pohybové vyjadrenie rytmu

a charakteru piesne, hudobnej skladby (krok, chôdza, dopredu, dozadu, na mieste, poklus, beh), vytváranie

jednoduchých ostinátnych sprievodov hrou na tele (tlieskanie, plieskanie, podupy podľa hudby), pohybové

vyjadrenie vzťahov vysoko, nízko, stúpanie, klesanie melódie, silno, slabo, pomaly, rýchlo, používanie

taktovacích gest v 2/4, ¾, 4/4 takte, pohybové stvárnenie a vyjadrenie hudobného výrazu a nálady.

Percepčné činnosti

Obsah

Aktívne vnímanie a prežívanie hudby, počas ktorej žiak poznáva hudbu vo všetkých jej žánrových,

štýlových a funkčných podobách, učí sa hudbu analyzovať a interpretovať, rozlíšenie zvukov okolitého sveta

(zvuk, tón, reč, spev), rozlíšenie tónov podľa výšky, sily, druhy tempa, pozorné počúvanie piesní

a hudobných skladieb, rozlišovanie známych piesní ľudových, umelých, jednohlasných, dvojhlasných

(kánon), melódie, sprievodu, sluchové rozoznávanie predohry, medzihry, dohry, tém, motívov, hudobných

fráz, sluchové rozlíšenie kontrastu, návratu, opakovania, variačnej zmeny, využitie vhodných miest

v skladbách na spoluúčasť so spevom, inštrumentálnou hrou, pohybom; vizualizácia, verbalizácia zážitku,

sformulovanie názoru o hudobnej ukážke.

Hudobno-dramatické činnosti

Obsah

Využitie všetkých činností pri predvedení dramatického príbehu.

1. ROČNÍK


Charakteristika HUV v 1. ročníku ZŠ

V 1. ročníku ZŠ hudobná výchova nadväzuje na predprimárne vzdelávanie, preto osvedčeným

médiom pedagogického procesu je hra na primeranej mentálnej úrovni žiaka. Zámerom hudobno-výchovnej

práce je zapojiť každého žiaka do hudobných aktivít. Uplatňujú sa všetky druhy hudobných činností, z

ktorých dominujú spevácke a hudobno-pohybové. Kladieme dôraz na hudobné zážitky, ktorých prameňom

je v prvom rade hudba a proces sebarealizácie, pocit úspešnosti. Prostredníctvom hry s hudbou a jej prvkami

prehlbujeme počiatočný spontánny záujem o hudbu a hudobné prejavy tak, aby vnímanie hudby a hudobné

aktivity prinášali radosť a aj určitý relax, uvoľnenie. Usilujeme sa o to, aby sme žiakom poskytovali

optimálne podnety pre ich hudobnú aktivitu, preto striedame rôzne hudobné činnosti, uprednostňujeme

zážitkové a skúsenostné metódy, metódu hrania rol, hrové formy pri získavaní hudobných skúseností,

riadené objavovanie hudby.

Cieľom hudobnej výchovy v 1. ročníku ZŠ je nadviazať na hrové činnosti predprimárneho

vzdelávania, pokračovať v nich a postupne využívať hudobné experimentovanie ako príležitosť na

uplatňovanie poznávania zákonitostí hudby.

144

Prostredníctvom

- poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy ľudovej piesne v

živote človeka, poznania a interpretácie detských riekaniek, ľudových piesní a počúvaním ich úprav pre

detský zbor a klavír postupne si osvojiť hudobný materinský jazyk a takto prispieť k formovaniu kultúrnych

kompetencií žiakov,

- poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého spracovania ľudových piesní

hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať základy národnej identity a

vlastenectva,

- postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako prirodzenú súčasť svojho života.

Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie HUV v 1. ročníku ZŠ

Obsah tvoria hry so spevom, jednoduché slovenské ľudové piesne, detské piesne v rozsahu c¹ – a¹,

umelecké úpravy ľudových piesní, krátke skladbičky pre deti. Sluchová príprava intonácie 5., 6., 3 stupňa v

durovej tónine, rytmizácia slov a riekaniek, rytmické a melodické hry, realizácia rytmu pozostávajúceho z

štvrťových a osminových hodnôt, vyjadrenie obsahu piesní a skladbičiek pohybom. Zvuk, tón, reč, spev.



Vedieť čisto a so správnym výrazom primeraným piesni zaspievať minimálne 12 detských a ľudových piesní,

hier so spevom.

Získať základné spevácke zručnosti a návyky.

Detské a ľudové piesne spievať čisto a rytmicky presne, adekvátne nálade.

Poznať a správne realizovať hodnoty nôt ,

(štvrťová, osminová + pomlčky).


Vedieť hrať jednoduché rytmické motívy pozostávajúce z hodnôt štvrťových, osminových nôt a pomlčiek.

Poznať jednoduché rytmické nástroje a ovládať techniku hrania na nich. Pomocou detských hudobných

nástrojov podporiť náladu piesne.


Pohybom správne reagovať na hudbu.

Vedieť správne chodiť a pochodovať podľa hudby, reagovať na zmeny tempa a dynamiky.


Poznať minimálne 4 hudobné skladby a ich autorov, dokázať vystihnúť náladu hudby.

Poznať krátke veku primerané hudobné skladby a pohybom reagovať naň.


Uskutočniť minimálne 1 hudobno-dramatické vystúpenie

Vytvárať vlastnú hudobnú krajinu v danom tónovom priestore. Hudobné nástroje chápať ako prostriedok na

vykreslenie prostredia, postáv a nálad

PRIEREZOVÉ TÉMY











V prvom ročníku ZŠ hudobná výchova nadväzuje na predprimárne vzdelávanie, preto osvedčeným médiom

pedagogického procesu je hra na primeranej mentálnej úrovni žiaka. Zámerom hudobno-výchovnej práce je

zapojiť každého žiaka do hudobných aktivít. Uplatňujeme všetky druhy hudobných činností, z ktorých

145

dominujú spevácke a hudobno-pohybové. Kladieme dôraz na hudobné zážitky, ktorých prameňom je v

prvom rade hudba a proces sebarealizácie, pocit úspešnosti. Prostredníctvom hry s hudbou a jej prvkami

prehlbujeme počiatočný spontánny záujem o hudbu a hudobné prejavy tak, aby vnímanie hudby a hudobné

aktivity prinášali radosť a aj určitý relax, uvoľnenie. Usilujeme sa o to, aby sme žiakom poskytovali

optimálne podnety pre ich hudobnú aktivitu, preto striedame rôzne hudobné činnosti, uprednostňujeme

zážitkové a skúsenostné metódy, metódu hrania rol, hrové formy pri získavaní hudobných skúseností,

riadené objavovanie hudby ; špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná

a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno- receptívna metóda,

improvizácia.

Poskytujeme podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto využívame skupinové, projektové,

diferencované vyučovanie, ale aj návštevu hudobných podujatí, besedy.

Učebné zdroje

KOPINOVÁ, Ľ., RUŽIČKOVÁ, T., DAMBORÁKOVÁ, V.: Hudobná výchova pre 1. ročník základných

škôl. Bratislava: SPN, 2009.

Hudobný materiál na CD a DVD odborné publikácie k daným témam

encyklopédie

internetové zdroje

sady detských hudobných nástrojov



Hodnotenie predmetu



z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:



pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť,

schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici, alebo v skupinách. Vyzdvihujeme žiakove klady,

povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Hodnotíme nielen vedomosti

a schopnosti, ale aj jeho úsilie, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci. Jednotlivé pokroky a úspechy

žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede.

2. ROČNÍK



V druhom ročníku primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné,


dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak

prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta.

Prostredníctvom individuálneho prístupu pri vedení hudobno-výchovného procesu by sa mali zapájať do

jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov.

V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam a

cez ne k transferu pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel.

Cieľom hudobnej výchovy v 2. ročníku ZŠ je nadviazať na zručnosti, vedomosti získané v 1.

ročníku, pokračovať v nich a naďalej využívať hudobné experimentovanie ako príležitosť na uplatňovanie

poznávania zákonitostí hudby. Naďalej pokračovať v budovaní kompetencií prostredníctvom:


146

- poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy ľudovej piesne v

živote človeka, poznania a interpretácie detských riekaniek, ľudových piesní a počúvaním ich úprav pre

detský zbor a klavír postupne si naďalej osvojovať hudobný materinský jazyk, vštepovať žiakom elementárne

základy hudobných vedomostí.

- poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého spracovania ľudových piesní

hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať základy národnej identity a

vlastenectva a takto prispieť k formovaniu kultúrnych kompetencií žiakov,

- hier s hudbou a jej prvkami, ktorá nadobúda črty tvorivej práce a vedomej zameranosti na jednotlivé

hudobné javy, prehlbovať počiatočný spontánny záujem o hudbu,

- postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako prirodzenú súčasť svojho života.


Obsah tvoria jednoduché slovenské ľudové piesne, detské piesne v rozsahu c¹ – c2, umelecké úpravy

ľudových piesní, krátke skladbičky pre deti. Vyvodenie a intonácia v priestore 1. - 6. stupňa na solmizačné

slabiky, tvorivá práca s nimi. Sluchová identifikácia rôznych tónin. Verbalizácia nálady piesní a skladbičiek.

Rytmizácia slov a riekaniek, rytmické a melodické hry, realizácia rytmu pozostávajúceho zo štvrťových,

osminových a polových hodnôt v 2/4 a ¾ takte. Vyjadrenie obsahu piesní a skladbičiek pohybom.



Vedieť zaspievať dvojhlasný kánon.

Podľa fonogestiky vedieť zaspievať jednoduché durové melódie.

Vedieť čisto a so správnym výrazom primeraným piesni zaspievať minimálne 15 detských a ľudových piesní,

podľa taktovania učiteľa a hier so spevom.

Rozvíjať základné spevácke zručnosti a návyky.

Detské a ľudové piesne spievať čisto a rytmicky presne, adekvátne nálade.

Poznať a správne realizovať hodnoty nôt, (štvrťová, osminová, polová + pomlčky).


Vedieť hrať jednoduché rytmické motívy pozostávajúce z hodnôt štvrťových, osminových, polových nôt a

pomlčiek, použiť ich pri tvorbe sprievodu k piesňam.Poznať jednoduché rytmické nástroje a ovládať

techniku hrania na nich. Pomocou detských hudobných nástrojov podporiť náladu piesne.



Vedieť správne chodiť a pochodovať podľa hudby, reagovať na zmeny tempa a dynamiky. Taktovať v 2/4 a

¾ takte. Pohybom vyjadriť náladu hudby.


Poznať minimálne 6 hudobných skladieb a ich autorov, dokázať vystihnúť náladu hudby. Poznať krátke veku

primerané hudobné skladby a verbalizovať hudobný záţitok, vedieť ho vizualizovať a vyjadriť pohybom.

Sluchom rozoznať kontrast v hudbe, predohru, medzihru, dohru, ukončenú a neukončenú melódiu, základné

sláčikové a dychové nástroje, klavír. Verbalizovať svoj názor.


Uskutočniť minimálne 1 hudobno-dramatické vystúpenie.

Vytvárať vlastnú hudobnú krajinu v danom tónovom priestore. Hudobné nástroje chápať ako prostriedok na

vykreslenie prostredia, postáv a nálad. Hudobné vyjadrenie kontrastu v príbehu. Vytvorenie jednoduchého

príbehu s integráciou vokálnej a nástrojovej improvizácie. Pripraviť si jednoduché hudobno-dramatické

vystúpenie.

PRIEREZOVÉ TÉMY








147




V druhom ročníku ZŠ hudobná výchova stavia na základoch utvorených v prvom ročníku. Zámerom

hudobno-výchovnej práce zostáva zapojenie každého žiaka do hudobných aktivít. Uplatňujeme sa všetky

druhy hudobných činností. Kladieme dôraz na hudobné zážitky, ktorých prameňom je v prvom rade hudba a

proces sebarealizácie, pocit úspešnosti. Prostredníctvom hry s hudbou a jej prvkami prehlbujeme počiatočný

spontánny záujem o hudbu a hudobné prejavy tak, aby vnímanie hudby a hudobné aktivity prinášali radosť i

uvoľnenie. Naďalej sa usilujeme o to, aby sme žiakom poskytovali optimálne podnety pre ich hudobnú

aktivitu, preto striedame rôzne hudobné činnosti, uprednostňujeme zážitkové a skúsenostné metódy, metódu

hrania rol, hrové formy pri získavaní hudobných skúseností, riadené objavovanie hudby.

Aj v druhom ročníku primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné,


dramatickými činnosťami.

Dodržiavame postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam a cez ne k transferu pri aktívnom

vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel. Zaraďujeme hru na detských hudobných nástrojoch,

pohybové vyjadrenie rytmu a charakteru piesne, tanec a hudobno - dramatické činnosti.

Učebné zdroje

FELIX, B., LANGSTEINOVÁ, E.: Hudobná výchova pre 2. ročník základných škôl .Bratislava: Mladé letá,

2008.

LANGSTEINOVÁ, E., FELIX, B.: Metodická príručka k učebnici hudobnej výchovy pre 2. ročník Z.


BENCIOVÁ, D., ROBINEK, L.: Zborník ľudových piesní pre 1. stupeň ZŠ. EXPOL PEDAGOGIKA, 2009.

Hudobný materiál na CD a DVD odborné publikácie k daným témam

encyklopédie

internetové zdroje

sady detských hudobných nástrojov



Hodnotenie predmetu




Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme hudobný prejav, ale aj






3. ROČNÍK



148


Hodiny hudobnej výchovy majú poskytovať žiakom radosť zo sebarealizácie, z individuálneho a

kolektívneho elementárneho muzicírovania, objavovania hudby. Taktiež umožniť žiakom spontánne a

uvedomelé hudobné zážitky, pestovať v nich potrebu počúvať a realizovať veku primeranú dobrú hudbu.

Hudobno-náukové učivo sa vyvodzuje zásadne z piesne a hudobnej skladby. Žiaci sa s obsahom pojmov

oboznamujú na základe hudobných skúseností, tieto pojmy majú chápať a nie definovať. Žiaci majú vedieť

čítať noty, chápať notový zápis, vzhľadom na malý časový priestor, písanie nôt nie je nutné.

Učiteľ má využiť každú vhodnú pieseň a skladbu na formovanie postojov a názorov žiakov, možnosť

prispieť k položeniu základov multikultúrnej výchovy, etické momenty vnímania hudby ktoré smerujú k

socializácii a výchove k empatií, pričom hudobno-výchovný proces usmerňuje a nechá priestor, aby žiaci

objavovali zákonitosti hudby i experimentovali s ňou. Nesmieme zabudnúť na hudobno-dramatické činnosti,

ktoré vychádzajú z hry ako najprirodzenejšej detskej činnosti a zabezpečujú transfer získaných zručností a

vedomostí získaných počas hudobno-výchovného a vôbec vzdelávacieho procesu. Teda optimalizujú rozvoj

celistvej osobnosti.

Centrálne postavenie v hudobných činnostiach majú vokálno-intonačné a sluchové činnosti, ktoré

sa realizujú:

- v esteticko-výchovnej práci s piesňou. Metódy osvojovania piesní položia základy uvedomenia si vlastnej

kultúrnej identity a kultúrno-historického povedomia. Výber piesní a zvolené metodické postupy majú viesť

žiakov k tomu, aby svoje estetické zážitky z vnímania umeleckých diel (kam patria aj piesne) vedeli

verbalizovať a pri elementárnom rozbore, osvojovaní a precítenej interpretácii piesní si veku primerane

vytvárali vlastné názory a postoje v rámci systematicky premyslenej vokálno-intonačnej a sluchovej

výchovy, ktorá uprednostňuje hravý spôsob získavania intonačných a sluchových zručností – čo predstavuje

základ rozvíjania hudobných schopností – predpokladu úspešnej realizácie všetkých hudobných činností.

Žiaci môžu intonovať, zámerom vokálno-intonačných činností v 3. ročníku nie je spev z nôt, ale efektívne

rozvíjanie hudobných schopností každého žiaka, čo zároveň zefektívni aj rozvoj ich všeobecných schopností

a formuje celistvú osobnosť, - v rámci hlasovej výchovy, kde žiaci získavajú základné spevácke zručností

V 3. ročníku sú na dôležitom mieste hudobno-pohybové a inštrumentálne činnosti, ktoré vhodne

aktivizujú žiakov a zároveň by mali plniť aj relaxačnú a regeneračnú funkciu pri uvoľňovaní napätia, ktoré

vzniká u žiakov počas náročného a pomerne dlhého pobytu v škole, kde musia často nepohnute sedieť.

Veľkým pozitívom týchto hudobných činností je, ţe umožňujú deťom experimentovanie s hudbou.

Hudobno-pohybová výchova v 3. ročníku popri tanečno-pohybových hrách a jednoduchých ľudových

tancoch počíta aj s pohybovou reakciou na počúvanú hudbu, čo „odľahčuje“ a zefektívňuje rozvíjanie

hudobného myslenia. Detské hudobné nástroje poskytujú deťom radosť zo sebarealizácie, z individuálneho a

kolektívneho elementárneho muzicírovania. Utvárajú atmosféru pesničky, sú vhodne využité na elementárnu

tvorivosť aj ako prostriedok výchovy k uvedomenému počúvaniu hudby.

Prostredníctvom percepčných činností žiaci 3. ročníka pri tvorivo zameranom počúvaní hlbšie

prenikajú do štruktúry veku primeraných hudobných diel. Toto práve optimalizuje zapojenie pohybu a

detských hudobných nástrojov do počúvania (napr. podporenie“ dôležitej hudobnej myšlienky

prostredníctvom detského hudobného nástroja).


Obsah Cieľové kompetencie

slovenské ľudové

piesne (najmä detské,

tanečné, žartovné),

piesne susedných

národov,

detské tanečné piesne

súčasných autorov v

rozsahu c¹ – d²,

krátke hlasové

intonačno-rytmické a

sluchové cvičenia,

hudobné hry (hra na


Vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať minimálne 15 piesní, ktoré sú

základom ovládania hudobného materinského jazyka. Intonovať podľa ruky

diatonické durové postupy.

Zvládnuť základy speváckeho dýchania, správne nasadenie tónu, artikuláciu

spoluhlások a koncoviek.

Vedieť zaspievať dvojhlasný kánon a jednoduchý ostinátny dvojhlas.

Poznať a správne realizovať hodnoty nôt vyskytujúcich sa v piesňach, realizovať

rytmické tvorenie.

Dokázať určiť náladu a hlavnú myšlienku piesní, vyvodiť charakteristické výrazové

prostriedky. Intonácia v priestore 1. – 8. (bez 7. stupňa) a dolného 5. stupňa podľa

fonogestiky a písmenkových nôt, elementárne tvorenie v tomto priestore.

149

ozvenu, otázka –

odpoveď, reťazová hra,

rytmické a melodické

doplňovačky).

Vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať minimálne 15 piesní, ktoré sú

základom ovládania hudobného materinského jazyka.

Intonovať podľa ruky diatonické durové postupy

Sprievody k piesňam,

jednoduché rytmické hry

a cvičenia.


Vedieť zahrať jednoduché sprievody k piesňam, správne zvoleným detským

hudobným nástrojom zdôrazniť dôleţité hudobné myšlienky v počúvanej skladbe.

Uvedomene rozlišovať rytmické hodnoty a ich vzťahy v takte.

Vedieť tvoriť ostinátne sprievody zodpovedajúce charakteru piesní.

Zdokonaľovať sa v technike hry na detských hudobných nástrojoch.

Vedieť zahrať jednoduché sprievody k piesňam, správne zvoleným detským

hudobným nástrojom zdôrazniť dôležité hudobné myšlienky v počúvanej skladbe.

Jednoduché tance. Hudobno-pohybové činnosti

Vedieť zatancovať jednoduchý čardáš, mazúrku.


Vedieť zatancovať jednokročku, dvojkročku, mazúrku, základný polkový krok,

zostaviť z krokov jednoduchý tanec, rešpektujúc formu piesne a kultivované telesné

pohyby.

Dokázať vyjadriť obsah piesní a skladieb pohybom.

Elementárna pohybová improvizácia na hudbu. Taktovať 2- a 3-dobý takt.

Vedieť zatancovať jednoduchý čardáš, mazúrku.


Inštruktívne skladby

skladateľov 20. a 21.

storočia.


Podľa sluchu poznať minimálne 6 hudobných skladieb, dokázať vystihnúť ich

náladu a odhaliť dominujúce výrazové prostriedky.

Poznať kontrast, návrat, totožnosť, podobnosť a odlišnosť hudobných myšlienok v

hudobnej skladbe.

Dokázať verbalizovať, výtvarne vyjadriť hudobné zážitky.

Podľa sluchu poznať minimálne 6 hudobných skladieb, dokázať vystihnúť ich

náladu a odhaliť dominujúce výrazové prostriedky.

Hudobno-dramatické

etudy, hry, jeden

hudobno-dramatický

celok.


Realizovať minimálne 1 hudobno-dramatickú etudu (celok).

Prežívaním modelových situácií pociťovať spojenie hudobno-dramatického prejavu

s reálnymi životnými situáciami.

Rešpektovať názory iných a stáť si za svojimi riešeniami.

Vedieť transformovať v hudobných činnostiach získané vedomosti a skúsenosti pri

realizácii improvizácie v hudobno-dramatických etudách a celkoch.


PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete hudobná výchova v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné

prierezové témy:










Metódy osvojovania hudby- imitačná , intonačná, vokálno - intonačná, kombinovaná metóda. Indukcia,

dedukcia. Metódy: predbiehania a návratov, pozorovanie, problémové, tvorivá dramatika, hudobný dialóg,

samostatné objavovanie hudby, hrové formy, improvizácia, aktivizačné a motivačné, upevňovanie

vedomosti a zručnosti, preverovanie, precvičovanie a hodnotenie.

150

Učebné zdroje

FELIX, B., LANGSTEINOVÁ, E.: Hudobná výchova pre 3. ročník základných škôl. Bratislava: Mladé letá

2008.

LANGSTEINOVÁ, E., FELIX, B.: Metodická príručka k učebnici hudobnej výchovy pre 3. ročník ZŠ.


BENCIOVÁ, D., ROBINEK L.: Zborník ľudových piesní pre 1. stupeň ZŠ. EXPOL PEDAGOGIKA, 2009.

Inštruktážne a akustické médiá

Hodnotenie predmetu










4. ROČNÍK



V 4. ročníku sa postupne prehlbuje a dovršuje splnenie hlavných cieľov predmetu:

- prostredníctvom poznania a interpretácie slovenských ľudových piesní rôznych folklórnych oblastí

Slovenska si osvojiť hudobný materinský jazyk, čo znamená aj príspevok HUV k rozvíjaniu kultúrnych

kompetencií žiakov,

- poznať slovenské zvykoslovie, jeho umelecké spracovanie hudobnými skladateľmi rôznych dôb a takto

získať pevný základ národnej identity a vlastenectva.

Úlohou HUV je maximálne využiť špecifickú možnosť predmetu: aktivizovať tvorivé sily, formovať

emocionálnu a rozumovú stránku žiakov, získať základy hudobného myslenia, elementárne základy

hudobno-estetického vedomia v sústave hudobných vedomostí a vkusových postojov.

Hudobné činnosti naďalej dávajú možnosť žiakom aktívne sa stretávať s hudbou, sú rozhodujúcimi

prostriedkami rozvíjania hudobnosti žiakov. Majú nezastupiteľnú funkciu aj preto, lebo zásluhou ich

rozmanitosti dostávajú žiaci možnosť sebarealizácie, experimentovania, spájajú hudbu so slovom, pohybom,

s hrou na detských hudobných nástrojoch. Hudobné činnosti nesmú byť izolované a musia mať v rámci

jednej vyučovacej hodiny spoločný edukačný cieľ. Žiaci na základe získaných zručností dokážu na

primeranej úrovni realizovať svoje hudobné predstavy v súčinnosti s výtvarnými, pohybovými a literárnymi

a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch.

Tematické okruhy: Ľudová pieseň v živote človeka a spoločnosti. (cca 18 hod)

Slovenské ľudové piesne troch základných folklórnych oblastiach Slovenska + regionálne piesne. (Výber z

učebnice pre 4. ročník ZŠ). Ľudové hudobné nástroje, vlastnoručne vyrobené hudobné nástroje. Folklórny

kalendár. (Výber z učebnice pre 5. ročník ZŠ). Folklórne súbory.

Poslanie hudby v našom živote (cca 12 hod.)

Slovenské ľudové piesne (uspávanky, tanečné, regrútske, svadobné, koledy...). Rôzne podoby slovenských

ľudových piesní v úprave skladateľov od 19. storočia podnes.


151


Obsah Cieľové kompetencie

slovenské ľudové

piesne a ich dnešná

podoba v rozsahu h

- d²,

krátke hlasové,

intonačno-rytmické

a sluchové

cvičenia,

rytmické a

melodické

doplňovačky


Správne zaspievať 15 piesní, intonovať v durovej diatonike.

Ovládať základné hlasové zručnosti: správne drţanie tela, spevácke dýchanie,

otváranie úst, mäkké nasadenie tónu, artikulácia, spev hlavovým tónom. Piesne

spievať intonačno-rytmicky správne a precítene. Podľa fonogestiky a písmenkových

nôt intonovať v durovej diatonike + molový 5-akord, tvoriť v tomto tónovom

priestore. Rozlišovať durové a molové tóniny (trojzvuky, stupnice, piesne). Vedieť

zaspievať dvojhlasný kánon a jednoduchý dvojhlas. Poznať a vedieť správne

zaspievať piesne aspoň z 3 oblastí Slovenska. Poznať a správne realizovať hodnoty

nôt vyskytujúcich sa v notových zápisoch. Bezpečne ovládať čítanie nôt od h po d².

Sprievody k piesňam,

jednoduché rytmické

hry a jedno-

a viachlasné cvičenia.


Vedieť zahrať jednoduché sprievody k piesňam správne zvoleným detským

hudobným nástrojom, zdôrazniť dôležité hudobné myšlienky v počúvanej skladbe.

Vedieť tvoriť ostinátne sprievody zodpovedajúce charakteru piesní. Zdokonaľovať sa

v technike hry na detských hudobných nástrojoch. Tvorba vlastných hudobných

nástrojov a ich tvorivé využívanie.

Jednoduché ľudové

tance, hudobno-

pohybové tanečné hry.


Vedieť zatancovať jednoduchý čardáš, pomalý valčík. Pohybom správne reagovať

na hudbu. Vedieť zatancovať valašský krok, čardáš, mazúrku, valčík, polku, zostaviť z krokov

jednoduchý tanec, rešpektujúc formu piesne a kultivované telesné pohyby. Dokázať

vyjadriť obsah piesní a skladieb pohybom. Elementárna pohybová improvizácia na

hudbu. Taktovať 2- a 3- dobý takt.

Umelecké spracovanie

slovenských ľudových

piesní od 19. storočia

podnes.


Podľa sluchu poznať minimálne 6 hudobných skladieb, dokázať vystihnúť zámer

skladateľa a odhaliť výrazové prostriedky, ktorými ich realizoval.

Poznať kontrast, návrat, totožnosť, podobnosť (variácie) a odlišnosť hudobných

myšlienok v hudobnej skladbe. Expresívnu reakciu na hudbu umocňovať pohybom,

vizualizáciou a verbalizáciou. Podľa sluchu rozoznať sláčikové, dychové nástroje,

fujaru, gajdy. Vedieť sa orientovať v rôznych typoch nástrojového obsadenia.

Hudobno-dramatické

etudy, hry, jeden

hudobno-dramatický

celok.



Prežívaním modelových situácií pociťovať spojenie hudobno-dramatického prejavu s

reálnymi životnými situáciami. Rešpektovať názory iných a stáť si za svojimi

riešeniami. Vedieť transformovať v hudobných činnostiach získané vedomosti a

skúsenosti pri realizácii improvizácie v hudobno-dramatických etudách a celkoch.

PRIEREZOVÉ TÉMY

V predmete hudobná výchova v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné

prierezové témy:










Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto odporúčame:

- skupinové, projektové, diferencované vyučovanie; návštevu hudobných podujatí, besedy,

- zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusiu, metódy hrania rol;

- špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda

osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno - receptívna metóda, improvizácia.

152

Učebné zdroje

FELIX, B., LENGSTEINOVÁ, E.: Hudobná výchova pre 4. ročník základných škôl. Bratislava: Mladé letá

2008.

LANGSTEINOVA, E., FELIX, B., TRUNEČKOVÁ, E.: Metodická príručka k učebnici Hudobná výchova

pre 4. ročník ZŠ. Bratislava: SPN, 2008.

BENCIOVÁ, D., ROBINEK L.: Zborník ľudových piesní pre 1. stupeň Z., EXPOL PEDAGOGIKA, 2009.

Inštruktážne a akustické médiá

Hodnotenie predmetu











153

PREDMET: Telesná výchova/TEV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina


VZDELÁVACIA OBLASŤ: Zdravie a pohyb






Zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii je dominantne na telesné, funkčné a pohybové

zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevneniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej

výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti pohybu a

športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, prispieva k

formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese

edukácie.

Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov

mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré

prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu

– pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav žiakov.


Ciele telesnej výchovy v primárnej edukácii vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávacej oblasti

„Zdravie a pohyb“ platných pre celú školskú telesnú výchovu a zároveň postupné plnenie cieľov primárnej

edukácie prispieva k naplneniu týchto všeobecných cieľov.

Všeobecné ciele:

stimulovať reč a myslenie počas telovýchovných činností,

podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti,

podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách,

formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybových aktivitám, športu,

kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela,

podporovať vytváranie optimálneho rozvoja zdravotne orientovanej zdatnosti,

podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie,

uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.

Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej

osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie

pohybovej činnosti.

Ďalšie ciele telesnej výchovy ako učebného predmetu na 1. stupni ZŠ sú:

- zamerané na osobnostný rozvoj: Mať vytvorenú elementárnu veku primeranú predstavu o vlastných

pohybových možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako

celku i po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, morálnej.

- zamerané na zdravie: Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní

vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote. Formovať osobnú

zodpovednosť za vlastné zdravie.

- zamerané na motoriku: Mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky

súvisiace so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti,

preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácii pohybových

činností.

154

- zamerané na postoje: Prejavovať záujem o pohybové činnosti, prezentovať pozitívny vzťah k ich

pravidelnej realizácii, aplikovať ich v každodennom živote.

Kompetencie absolventa primárneho vzdelávania z telesnej výchovy sú:

má vytvorený základný pojmový aparát na veku primeranej úrovni prostredníctvom poznatkov

z realizovaných pohybových aktivít, aktuálnych skúseností a športových záujmov,

dokáže v pohybových činnostiach uplatňovať princípy fair - play, je tolerantný k súperom pri súťažiach,

vie kooperovať v skupine, akceptuje práva a povinnosti účastníkov hry, súťaže a svojim správaním

prispieva k nerušenému priebehu športovej akcie,

má osvojené elementárne vedomosti a zručnosti z telesnej výchovy, vie ich aplikovať a tvorivo

rozpracovať v pohybových aktivitách v škole i vo voľnom čase,

má na veku primeranej úrovni rozvinuté pohybové schopnosti, ktoré vytvárajú predpoklad pre optimálnu

zdravotne orientovanú zdatnosť,

dokáže v každodennom živote uplatňovať zásady hygieny, bezpečnosti a ochrany vlastného zdravia,

pozná a uvedomuje si význam pohybu pre zdravie a dokáže svoje zdravie upevňovať prostredníctvom

každodenného pohybu.

Špecifikácia kompetencií, ktoré si má žiak rozvíjať v kontexte s kľúčovými kompetenciami a ich

prepojenie so vzdelávacou oblasťou a učebným predmetom Komunikácia v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch:

vyjadrovať sa veku primeranou športovou terminológiou,

vyjadrovať svoje názory, vedomosti a pocity súvisiace s realizovanými pohybovými aktivitami,

interaktívne a kreatívne reagovať na otázky súvisiace so športovou činnosťou,

dokázať komunikovať o aktuálnych športových udalostiach v škole, obci, regióne ale i významných

športových súťažiach a sviatkoch (OH, MS, ME ap.).

Matematická kompetencia a základné, kompetencie v oblasti vedy a techniky:

pri rozvoji matematických modelov myslenia využívať vyjadrovanie telom a pohybom,

rozvíjať priestorové myslenie prostredníctvom pohybových aktivít,

rozvíjať logické myslenie prostredníctvom taktických úloh v pohybových činnostiach,

využívať poznatky o tele človeka, jeho pohyboch a účinkoch.

Digitálna kompetencia:

využívať informačné technológie na vyhľadávanie potrebných informácií súvisiacich so športovými

aktivitami.

Naučiť sa učiť:

aktívne využívať informácie zo školskej telesnej výchovy vo voľnom čase

mať záujem (byť motivovaný) o ďalšie vzdelávanie sa v oblasti športu.

Spoločenské a občianske kompetencie:

vytvoriť si vlastnú identitu (nájsť si svoje miesto) pri aktívnej športovej činnosti – svojej účasti na nej

v rámci skupiny, tímu ap.,

vedieť rešpektovať práva i povinnosti (svoje i iných) pri realizovaných športových aktivitách,

vedieť kooperovať pri športových aktivitách,

byť tolerantný pri iných názoroch na riešenie aktuálneho problému súvisiaceho so športovou aktivitou

a zároveň asertívny pri nastoľovaní svojich požiadaviek a formulovaní svojich názorov.

Iniciatívnosť a podnikavosť:

vedieť s kamarátmi realizovať aj vo voľnom čase naučené pohybové hry a športové aktivity v rôznom

prostredí

byť iniciatívny pri aplikácii pohybových činností do svojho vlastného denného režimu

Kultúrne povedomie a vyjadrovanie:

mať motorickú gramotnosť (ako výsledok pohybového vzdelávania), ktorá je súčasťou kultúrnej

gramotnosti človeka.

Vzdelávací obsah TEV formulovaný pre celý 1. stupeň ZŠ

Prehľad tematických celkov (TC) v jednotlivých ročníkoch:

155

1. Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

2. Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry

3. Kreatívne a estetické pohybové činnosti

4. Psychomotorické cvičenia a hry

5. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

Časová dotácia

Tematický celok (TC) 1.ročník 2.ročník 3.ročník 4.ročník

Základné lokomócie a nelokomočné pohyb. zručnosti 30% 30% 30% 30%

Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry 30% 30% 30% 30%

Kreatívne a estetické pohybové činnosti 15% 15% 15% 15%

Psychomotorické cvičenia a hry 15% 15% 15% 15%

Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti 10% 10% 10% 10%

I. TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

Kompetencia:

Mať primerane veku a svojim schopnostiam osvojené základné lokomócie (ako elementárne

predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako predpoklady účelnej

organizácie pohybových činností v priestore) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre

zvládnutie základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam pre

život a šport.

Vedomosti:

základné lokomócie – poznať, vedieť pomenovať,

poradové cvičenia – poznať základné a vedieť ich pomenovať,

elementárna terminológia (názvoslovie) gymnastických polôh, pohybov a cvičení,

význam základných lokomócií, poradových a gymnastických cvičení,

základné pravidlá atletických a gymnastických súťaží,

zásady bezpečnosti a hygieny pri týchto cvičeniach.

Schopnosti a zručnosti:

proporcionálny rozvoj pohybových schopností prostredníctvom základných lokomócií a nelokomočných

zručností (s akcentom na senzitívne obdobia),

osvojovanie si základných lokomócií v rôznych obmenách, v rôznom priestore,

osvojenie si základov techniky behov, skokov, hodu,

na podnet vykonávať základné polohy a pohyby tela a jeho častí,

vykonávať pohyby okolo rôznych osí tela (obraty, prevaly, kotúle ap.),

osvojenie si základov techniky kotúľov, stojok, skokov.

Postoje :

pozitívne vnímať základné lokomócie a nelokomočné zručnosti ako potrebnú a nevyhnutnú súčasť

pohybového prejavu človeka a prostriedku na upevňovanie si zdravia,

správne vnímať význam poradových cvičení pre účelnú organizáciu, bezpečnosť, efektívnejšiu

komunikáciu využitie času na cvičenie a športovanie,

prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie v týchto aktivitách.

II. TC: Manipulačné (MH), pohybové (PH) a prípravné športové hry (PŠH)

(Tradičné aj netradičné hry)

Kompetencia:

Byť aktívny pri úlohách vyplývajúcich z pravidiel hry, prejavovať schopnosť spolupracovať,

dodržiavať dohodnuté pravidlá, technicky správne manipulovať s náčiním a pohybovať sa s ním, odhadovať

pohyb náčinia a prispôsobiť mu vlastný pohyb v rôznych situáciách a obmenách, prejavovať pozitívny

postoj k herným činnostiam, uplatňovať zásady kultúrneho správania sa na športových podujatiach.

Vedomosti:

základné herné činnosti jednotlivca v MH, PH, PŠH- poznať a vedieť pomenovať,

základné informácie o hrách a súťažiach, význame súťaživosti v športe,

156

správna technika základných herných činností jednotlivca,

poznatky o správnej manipulácii s herným náčiním,

poznatky o základných pravidlách realizovaných hier,

poznatky o zásadách kultúrneho správania sa na športových podujatiach,

zásady bezpečnosti a hygieny pri hrách.


proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom hier,

osvojovanie si základných herných činností jednotlivca v rôznych obmenách,

osvojovanie si rôznych spôsobov manipulácie s náčiním,

realizácia hier v rôznom prostredí, v rôznych obmenách a situáciách,

osvojovanie si pravidiel vybraných hier a schopnosť podľa nich konať a rozhodovať.

Postoje:

pozitívne vnímať rôzne hry ako významnú súčasť pohybových aktivít človeka,

dodržiavať zásady fair – play pri realizovaných hrách,

adekvátne povzbudzovať pri hrách ako ich aktér i ako divák,

adekvátne reagovať pri víťazstve i prijať prehru s uznaním kvalít súpera.

III. TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti

(Pohybové prvky z tvorivej dramatiky, pohybové aktivity s hudbou, rytmika, tanec)

Kompetencia:

Mať primerane veku rozvinuté základné senzorické, motorické (pohybové), intelektuálne, kultúrno –

umelecké a tvorivé schopnosti, vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe prostredníctvom

kultivovaného prirodzeného pohybu.

Vedomosti:

poznať a vedieť pomenovať jednotlivé druhy cvičení a hier, pohybových výrazových prostriedkov tvorivej

dramatiky, rytmiky, tanca,

poznať správnu techniku jednoduchých cvičení, pohybov i nadväzovaných pohybových motívov tanca,

rytmiky a tvorivej dramatiky,

poznať správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí v kontexte so slovným alebo

hudobným podnetom.


proporcionálny a veku primeraný rozvoj koordinačných pohybových schopností s akcentom na priestorovo

– orientačné a rytmické schopnosti,

veku primeraný rozvoj dramatických schopností a zručností,

osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznych obmenách,

osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznom prostredí, v rôznych obmenách,

rozvoj tvorivej improvizácie, kreativity, imaginácie, vizualizácie.

Postoje:

pozitívne vnímať spojenie slova, hudby a pohybu ako potrebnú súčasť pohybových činností človeka,

pozitívne reagovať na partnerov v tanci i hre a upevňovať sociálne vzťahy v skupine,

prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie a dokázať vnímať a precítiť pohyb.

IV. TC: Psychomotorické cvičenia a hry

(Joga, relaxačné, dýchacie, strečingové cvičenia)

Kompetencia:

Mať primerane veku osvojené správne držanie a vnímanie svojho tela pri pohybových činnostiach,

vedieť aplikovať širokú škálu cvičení zameraných na vnímanie vzájomného pôsobenia psychiky a pohybu,

relaxáciu, dýchanie, flexibilitu ako základ sebapoznania, sebaakceptácie, dôvery vo vlastné sily.

Vedomosti:

elementárne poznatky o ľudskom tele (časti tela, vnútorné orgány) pri pohybovej činnosti,

správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí - poznať a vedieť pomenovať,

zásady bezpečnosti, hygieny a psychohygieny pre zdravie.


157

osvojovanie si základných psychomotorických cvičení v rôznych obmenách (spojenie zmyslového

vnímania s kinestetickým v časovo – priestorových vzťahoch),

proporcionálny rozvoj koordinačných pohybových schopností a flexibility,

vytváranie návyku správneho držania tela v rôznych polohách,

vytváranie návyku vedomého parciálneho dýchania, fyziologicky správneho dýchania,

osvojovanie si pohybových cvičení so zameraním na koncentráciu a pozornosť,

osvojovanie si pohybových aktivít zameraných na čiastočnú i celkovú relaxáciu.

Postoje:

pozitívne vnímať prejavy svojho tela pri pohybe, ako potrebnú súčasť pohybu človeka,

formovať pozitívne vzťahy v skupinách, empatiu.

V. TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

(Plávanie, turistika, korčuľovanie, lyžovanie a i.)

Kompetencia:

Mať primerane veku osvojené základné zručnosti z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania,

bicyklovania a i., vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe.

Vedomosti:

plávanie – elementárne poznatky o význame plávania, technike základných plaveckých zručností

a možnostiach aplikácie plávania vo voľnom čase,

turistika a pohyb v letnej prírode – elementárne poznatky o význame turistiky, jej druhoch a spôsoboch,

pešia turistika a pobyt v prírode – základné zručnosti, cykloturistika a p., informácie o možnostiach

aplikácie turistiky vo voľnom čase,

lyžovanie a pohyb v zimnej prírode – aktivity a hry so sánkami, klzákmi, hry so snehom a na snehu,

elementárne poznatky o význame lyžovania, základné pohybové zručnosti z lyžovania, informácie o

možnostiach aplikácie lyžovania vo voľnom čase,

korčuľovanie a pohyb na ľade – kĺzanie a hry na ľade, elementárne poznatky o význame korčuľovania,

základné pohybové zručnosti z korčuľovania, informácie o možnostiach aplikácie korčuľovania vo

voľnom čase,

bicyklovanie – elementárne poznatky o význame bicyklovania, základné pohybové zručnosti

z bicyklovania, informácie o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase.


osvojovanie si základných zručností z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania v rôznych obmenách

proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom sezónnych pohybových aktivít

rozvoj senzorických schopností – pociťovanie, vnímanie, odhad času, priestoru

rozvoj kultúrno – umeleckých schopností – kultúra pohybového prejavu, precítenie pohybu, interpretácia,

kreativita

rozvoj intelektových schopností – všeobecná inteligencia v kontexte s poznávacími aktivitami

realizácia sezónnych pohybových aktivít v rôznom prostredí, v rôznych obmenách

Postoje:

pozitívne vnímať pohybové aktivity v prírode ako potrebnú súčasť pohybu človeka,

pozitívny vzťah k prírode, pohybovým aktivitám v rôznom prírodnom prostredí, ochrana prírody.

Využitie prierezových tém a prepojenie s inými predmetmi

V každom tematickom celku treba vytvoriť priestor pre sebapoznávanie žiakov prostredníctvom

pohybu, rozvoj tvorivosti žiakov a pohybovú improvizáciu. Vytvárať úlohy divergentného typu, aby aj žiaci

objavovali a hľadali možné riešenia v pohybových úlohách (OSR). Vytvárať tiež priestor na samostatné

oboznamovanie sa žiakov s novým náčiním, novými pohybovými činnosťami a pod. Realizovať

systematicky komunikáciu s jednotlivcom, skupinou i triedou o realizovaných činnostiach, splnených resp.,

nesplnených úlohách, pocitoch a náladách pri cvičení, hre a súťažení (Etická výchova).

Tematický celok „Základné lokomočné a nelokomočné pohybové zručnosti“ poskytuje veľký priestor

na aplikáciu širokej škály pohybových činností. Zaraďujú sa do neho prvky poradovej prípravy (OSR,

využitie matematiky), ktorá má byť funkčná z hľadiska účelnej organizácie činností v priestore, z hľadiska

bezpečného pohybu v priestore i z hľadiska efektívneho využívania času na pohybové aktivity. Odporúčame

158

vyhýbať sa drilovému nácviku jednotlivých prvkov prípravy. Za vhodné sa považujú predovšetkým hry,

v ktorých si nenásilným a veku primeraným spôsobom dané aktivity žiaci osvoja.

Podstatnú časť tematického celku tvorí rozvoj základných lokomócií. Túto časť pohybového vzdelávania

treba vnímať ako prípravu pre základné atletické disciplíny – beh, skok, hod. Žiaci si postupne osvojujú

elementárne základy techniky týchto činností a postupne ich vzájomné kombinácie napr. chôdza a skok, beh

a skok. V tomto tematickom celku môžme využiť priestor dopravného ihriska (DV).

Treťou časťou tematického celku sú elementárne zručnosti z akrobacie, ktoré sa vnímajú ako

predpoklady pre zvládnutie základných gymnastických zručností. Akcentujú sa predovšetkým zmeny polôh,

obraty, prevraty, polohy strmhlav a tiež pohyb po zúžených a zvýšených plochách opory. Samozrejme sa

tieto činnosti kombinujú so základnými lokomóciami.

V tematickom celku „Hry“ sa začína manipulačnými hrami, ktoré nadväzujú na hry charakteristické

pre predškolskú telesnú výchovu. Žiaci sa oboznamujú s rôznym športovým ale i netradičným náčiním

a spôsobmi manipulácie s ním. Tu sa vytvára veľký priestor na samostatné objavovanie rôznych možností

manipulácie s náčiním žiakmi (OSR). Na základe toho učiteľ môže zdokonaľovať jednotlivé činnosti

a aplikovať ich v nenáročných manipulačných hrách.

Pohybové hry nadväzujú na manipulačné a tvoria významnú časť výučby telesnej výchovy

v primárnej edukácii. Mali by byť realizované počas všetkých štyroch ročníkov. Odporúča sa proporcionálne

zaraďovanie všetkých druhov pohybových hier (skákačky, naháňačky, triafačky ap.) a tiež hier zameraných

na rozvoj všetkých pohybových schopností (OŽZ).

Paralelne s nimi sa v treťom a štvrtom ročníku zaraďujú prípravné športové hry. Učiteľ si môže

podľa podmienok a tradícií školy vyberať z rôznych športových hier (MV). K základným hrám, ktorých

elementárne základy herných činností jednotlivca by mali žiaci zvládnuť patrí futbal, basketbal, hádzanú,

volejbal a tenis. Odporúčame však realizovať aj základy hier, ktoré sa stávajú na školách obľúbenými –

napr. florbal, tenis.

V tematickom celku „Kreatívne a estetické pohybové činnosti“ sa vytvára priestor pre kreatívneho

učiteľa. Rôznymi pohybovými prostriedkami môže dosiahnuť rozvoj požadovaných kompetencií. Široká

škála výrazových prostriedkov rytmiky, tanca, tvorivej dramatiky i gymnastiky vytvára podmienky aj pre

rozvoj tvorivosti žiakov (Hudobná výchova). Akcentujeme dôraz na utváranie a upevňovanie návyku

správneho držania tela (OŽZ) a estetického a kultivovaného pohybového prejavu (MKV).

V prvom ročníku odporúčame začínať jednoduchými rytmickými cvičeniami kde sa pohyb spája so

slovom, s vytlieskavaním, vydupávaním. Vhodná je celá škála riekaniek a motivovaných pohybov (Hudobná

výchova). Postupne možno pridávať dramatizáciu (MV). Príbehy zo života zvierat, rozprávkových bytostí či

fantazijného sveta (Slovenský jazyk a literatúra) sú výborným námetom na pohybové stvárnenie a tvorivú

improvizáciu (MV).

V druhom ročníku sa odporúča vo väčšej miere využívať hudbu. Možno používať jednoduché

hudobné nástroje (tamburína, ozvučené paličky alebo vyrobené nástroje žiakmi) a rytmizovať pohyb (MV).

Základné tanečné kroky a malé tanečné väzby sú základom pre osvojovanie si niektorých regionálnych

ľudových tancov (MKV), alebo aj tancov moderných. Výber sa ponecháva na učiteľa a jeho možnosti.

V poslednom ročníku sa odporúča klásť dôraz na schopnosť tvoriť vlastné zostavy či malé väzby

resp., dokázať improvizovať na hudobný motív (TPPZ, využitie hudobnej výchovy) ap.

Tematický celok „Psychomotorické cvičenia a hry“ je vnímaný ako významná súčasť prípravy žiaka

na zvládnutie náročných úloh v škole i živote. Akcentuje sa význam týchto pohybových aktivít pre zdravie

žiaka (OŽZ). Poznávaním vlastného tela, jeho možností a limitov sa žiak postupne učí vnímať telo ako

celok. Správne držanie tela pri rôznych polohách, správne dýchanie a schopnosť relaxácie sú základnými

úlohami, ktoré vedú k získaniu potrebných kompetencií (OŽZ).

Učiteľ podobne ako pri predchádzajúcom tematickom celku môže využívať rôzne pohybové

prostriedky, ktorými žiakom sprostredkuje potrebné informácie a základné zručnosti. Ak má učiteľ

teoretickú i praktickú prípravu z jogy (MKV), môže aplikovať relaxačné a dychové cvičenia z tohto

systému.

K aplikácii základných psychomotorických cvičení a hier však nie je treba žiadny špeciálny výcvik.

Psychomotorika je zameraná na prežívanie pohybu, radosti z pohybu (OSR). Psychomotorika patrí

k faktorom podporujúcim zdravie. Žiak sa učí vnímať svoje telo, jeho časti. Významnou úlohou je aj naučiť

žiaka vnímať svalové napätie a uvoľnenie a jeho spojenie s duševným napätím, ale i celkové pocity svojho

159

tela pri cvičení (OŽZ). Cieľom snaženia učiteľa by malo byť, aby žiaci prostredníctvom pohybu získavali čo

najviac skúseností a poznatkov o sebe z hľadiska fyziologického, kognitívneho i emocionálneho

(Prírodoveda). Tieto poznatky sa potom stávajú základom pre sebapoznanie, sebazdokonaľovanie a konanie.

Významným prvkom sú psychomotorické hry. Umožňujú prejavovať individualitu osobnosti (OSR)

a súčasne zapájajú žiaka do kolektívu. Sú typické tiež tým, že využívajú netradičné pomôcky a nie sú v nich

víťazi a ani porazení. Môžu byť zamerané na rozvoj hmatového, optického či akustického vnímania, alebo

na rozvoj rovnováhy či priestorovej orientácie.

Široko koncipovaným je aj tematický celok „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti“. Pri

tomto tematickom celku považujeme za dôležité, aby sezónne činnosti boli realizované počas celého

školského roka a vo všetkých ročníkoch a tým zabezpečili primerané podmienky na otužovanie našich

žiakov ako významného prvku pri prevencii chorôb a upevňovaní zdravia. Pri tomto tematickom celku

môžeme využívať aj exteriér školy (EnV). Aktivity turistického charakteru možno ich realizovať počas

celého roka. Akcentuje sa predovšetkým chôdza po rôznych povrchoch, terénoch a prekonávanie terénnych

prekážok (EnV).

Za nevyhnutnú súčasť sa považuje aj realizácia plávania – základného plaveckého výcviku vo 4.

ročníku (OŽZ). Bicyklovanie na dopravnom ihrisku (DV) možno tiež realizovať na našej škole. Ďalšou

možnosťou v zimnom období sú zimné športy (kĺzanie, korčuľovanie, sánkovanie) a využitie ihriska s

ľadovou plochou, školského dvora a prostredia v obci (EnV). Klasické korčuľovanie na ľade možno tiež

realizovať na našej škole, využívame ľadovú plochu ihriska za našou školou. Bicyklovanie a jazda na

kolobežkách sú významnými voľno časovými aktivitami žiakov mladšieho školského veku, ktoré môžeme tiež

realizovať práve na našom dopravnom ihrisku (DV).

Požiadavky na výstup TEV pre 1. stupeň ZŠ

TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti – obsahový štandard

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky vykonávať základné lokomócie

(ako elementárne predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako

predpoklady účelnej organizácie) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre zvládnutie

základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vníma ich význam v živote i športe.

Základné pojmy: chôdza, beh, hod, skok, lezenie, plazenie, šplhanie, rad, zástup, družstvo, skupina,

čiara, priestor, základné povely poradovej prípravy, štart, cieľ, súťaž, gymnastické náradie (žinenka, mostík,

trampolínka, lavička, rebriny ap. – čo sa v objekte školy nachádza).

Základné poznatky:

zásady bezpečného a účelného pohybu v telovýchovných objektoch,

základy správnej techniky behov, skokov, hodu loptičkou,

základy správnej techniky gymnastických cvičení,

o význame základných lokomočných a nelokomočných pohybov.

Základné pohybové aktivity:

bežecká abeceda, beh – rýchly, vytrvalostný, skok do diaľky, hod loptičkou,

kotúle – vpred, vzad, stojka na lopatkách, rovnovážne výdrže, obraty, poskoky, skoky na pružnom mostíku

a trampolínke, výskoky a zoskoky z gymnastického náradia.

TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti – výkonový štandard

Správne pomenovať základné lokomócie, základné nelokomočné pohyby, základné atletické disciplíny,

základné cvičenia z akrobacie a poradové cvičenia realizované vo výučbe.

Ukázať správne technické predvedenie základných lokomócií i základných akrobatických cvičení

v rôznych obmenách.

Uplatniť základné lokomócie, poradové cvičenia i gymnastické zručnosti v hrách, súťažiach a iných

pohybových činnostiach.

TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry – obsahový štandard

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky manipulovať s herným náčiním,

poznať a aplikovať v hre dohodnuté pravidlá, byť v hre aktívny a prejavovať k nej pozitívny postoj.

Základné pojmy: pohybová hra, hráč, spoluhráč, súper (protihráč), kapitán, rozhodca, pravidlá hry,

ihrisko (hrací priestor, hracia plocha), bránka, kôš, hracie náčinie (lopta, pálka, hokejka ap.), gól, bod,

prihrávka, streľba, vedenie lopty, držanie lopty, útok – útočník, útočná činnosť, obrana – obranca, obranná

činnosť.

160


pravidlách realizovaných hier,

správnej technike základných herných činností jednotlivca realizovaných hier,

význame jednotlivých hier na rozvoj určitých pohybových schopností alebo osvojovaných pohybových

zručností,

význame hier pre zábavu i zdravie.


hry so zameraním na manipuláciu s rôznym tradičným, ale aj netradičným náčiním, pohybové hry zamerané

na rozvoj pohybových schopností (kondičných, koordinačných), pohybové hry zamerané na precvičovanie

osvojovaných si elementárnych pohybových zručností rôzneho charakteru (gymnastických, atletických,

plaveckých a pod.)

Prípravné športové hry – zamerané na futbal, basketbal, hádzanú, volejbal, tenis.

TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry – výkonový štandard

Pomenovať a poznať základné herné činnosti jednotlivca, poznať názvy hier realizovaných vo výučbe.

Aplikovať v hre dohodnuté pravidlá a rešpektovať ich.

Ukázať a uplatniť správnu techniku manipulácie s náčiním.

Ukázať a uplatniť správnu techniku herných činností jednotlivca v hrách realizovaných vo výučbe.

Využiť naučené zručnosti z hier v rôznom prostredí (telocvičňa, príroda, voda) a aplikovať ich aj

v bežnom živote (vo voľnom čase).

TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti – obsahový štandard

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky vykonávať cvičenia s dôrazom na

presnú lokalizáciu pohybov v čase a priestore, poznať ich možnosti aplikácie, dokázať vyjadriť pohybom

slovný, názorný i hudobný motív a vnímať ich, poznať význam kultivovaného a estetického prejavu

v živote i športe.

Základné pojmy: rytmika, tanec – jeho druhy, tanečný krok, tanečný motív, pohybová tvorivosť,

fantázia pri pohybovej činnosti, tanečná improvizácia.


- o význame pohybovej kultúry (správneho pohybového prejavu) pri realizácii pohybových činností – akcent

na správne a estetické držanie tela, kultúrnosť (kultivovaný pohybový prejav).


tanečná a štylizovaná chôdza, beh, skoky, poskoky, so zameraním na správne a estetické držanie tela ako

celku i jeho častí v rôznych polohách,

rytmizované pohyby s využitím hudby alebo rôznych jednoduchých hudobných nástrojov,

pohyby so slovným navádzaním, napodobňovacie pohyby (napr. zvierat, športovcov, činností človeka),

pohybová improvizácia na hudobné motívy, alebo zadané témy,

tanečná improvizácia na základne naučených tanečných krokov, motívov, väzieb.

TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosť – výkonový štandard

Správne pomenovať základné gymnastické cvičenia, tanečné kroky a činnosti realizované vo výučbe.

Ukázať správne technické predvedenie rytmických cvičení, tanečných krokov, motívov v rôznych

obmenách realizovaných vo výučbe.

Zladiť pohyby, chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom, zvukovým signálom, hudbou.

Uplatniť prvky rytmiky a tanca v hudobno – pohybových, tanečných a dramatických hrách, no i pri

iných pohybových činnostiach.

TC: Psychomotorické cvičenia a hry – obsahový štandard

Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam vykonávať základné psychomotorické cvičenia

poznať ich význam, možnosti aplikácie, dokázať vyjadriť pohybom navodený motív, vnímať význam

cieleného pohybu pre zdravie (antistresové cvičenia).

Základné pojmy: názvy častí tela, polôh tela i jeho častí, správne držanie tela


význame pohybu i jednotlivých druhoch cvičení pre zdravý vývin,

prejavoch a reakciách organizmu na pohybovú aktivitu,

správnom dýchaní pri cvičení i každodenných aktivitách.

161


koordinačné cvičenia a hry,

relaxačné (uvoľňovacie) cvičenia a hry,

aktivity zamerané na rozvoj dýchania,

naťahovacie (strečingové) cvičenia,

cvičenia na rozvoj flexibility.

TC: Psychomotorické cvičenia a hry – výkonový štandard

Správne pomenovať základné polohy tela, druhy realizovaných cvičení z oblasti psychomotoriky.

Ukázať správne základné polohy tela a primerane svojim schopnostiam vykonávať psychomotorické

cvičenia v rôznych obmenách.

Uplatniť prvky psychomotoriky a psychomotorických hier a prežívať pocity radosti z pohybu a hry.

Poznať jednoduché testy na posudzovanie svojej flexibility, držania tela, dýchania.

TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti – obsahový štandard

Vedieť základy elementárnych pohybových zručností súvisiace s realizovanými sezónnymi

pohybovými činnosťami (plávaním, turistikou, korčuľovaním, lyžovaním, bicyklovaním a i.), poznať ich

možnosti aplikácie a vnímať ich význam v živote i športe

Základné pojmy: plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), splývanie, štartový skok, obrátka, turistika –

jej druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, korčuľovanie – kolieskové

korčule, korčule, sánkovanie, lyžovanie, lyže – zjazdové, bežecké, skokanské, zjazd, slalom, beh na lyžiach.


význame otužovania sa, plávania, pobytu a pohybu v prírode v každom ročnom období pre zdravie

s akcentom na špecifiká jednotlivých období,

hygiene, pravidlách pohybu a bezpečnosti pri realizácii plávania a aktivít v prírode,

technike základných pohybových zručností realizovaných aktivít v prírode.


cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie, dýchanie a orientáciu vo

vode,

skoky do vody z rôznych polôh,

nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu,

chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom k povrchu a terénu,

jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli,

korčuľovanie – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach

lyžovanie – základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy, zjazdy, brzdenie jazdy,

oblúky.

TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti – výkonový štandard

Správne pomenovať základné pohybové činnosti vo výučbe realizovaných druhov sezónnych pohybových

aktivít.

Ukázať správne technické predvedenie elementárnych pohybových zručností vo výučbe realizovaných

sezónnych pohybových činností v rôznych obmenách.

Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach ap. v škole i vo voľnom čase.


Pri vyučovaní telesnej výchovy by sa mali využívať nasledovné metódy, ktoré zefektívnia vyučovanie

telesnej výchovy:

motivačné metódy: motivačný rozhovor, motivačný výklad, motivačné rozprávanie, besedy, motivačné

demonštrácie

expozičné metódy: výklad, vysvetľovanie, opis, demonštrácia, metóda ukážky, metóda pozorovania,

napodobňovania, metóda hry, metódy s heurestickou funkciou, samostatná práca žiakov

fixačné metódy: napodobňovanie, opakovanie, metódy pasívneho pohybu a pohybové kontrastu, tiež herné

a súťaživé metódy

diagnostické metódy: metódy pozorovania, testy, metódy rozhovoru

162

a jednotlivé formy práce:

ranné cvičenia (denne na začiatku 1. vyučovacej hodiny),

telovýchovné chvíľky počas vyučovacích hodín (denne niekoľkokrát na všetkých predmetoch, keď učiteľ

pozoruje u žiakov únavu resp. nekoncentrovanosť),

rekreačné využívanie prestávok (denne predovšetkým cez veľkú prestávku využívať možnosti školského

dvora, telocviční, voľných priestorov ap.). V prípade nepriaznivého počasia (nedá sa ísť von, v triedach

a na chodbách je vydýchaný vzduch) zabezpečiť potrebu okysličovania organizmu 2 – 3 minútovými

aktivizačnými cvičeniami na začiatku vyučovacích hodín,

vyučovacia hodina telesnej výchovy (hlavná organizačná forma),

pohybové aktivity v školskom klube (ako dôležitá súčasť popoludňajšie činnosti),

záujmové krúžky na škole s pohybovým zameraním (výberová forma aktivít),

školské športové súťaže – pravidelné i jednorazové,

kurz základného plávania,

škola v prírode (v rôznom ročnom období s aktívnym využitím sezónnych športových aktivít v prírode),

cvičenia v prírode (2 x ročne v rozsahu po 4 hodiny v každom ročníku).

Učebné zdroje

SIVÁK, J. a kol.: Metodická príručka- Telesná výchova pre 1. Stupeň ZŠ. Bratislava: SPN, 1998.

Kolektív autorov: Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava: FTVŠ UK, 2001.

Hodnotenie predmetu

V 1. ročníku ZŠ sú žiaci na vysvedčení hodnotení slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky,

dosiahol dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. V 2., 3.a 4.

ročníku prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického



Učiteľ v priebehu školského roka meria dosiahnutú fyzickú úroveň každého žiaka. Nerozlišuje

dobrých a zlých, úspešných a neúspešných. Vyzdvihuje žiakove klady, povzbudzuje ho s cieľom zlepšiť

jeho výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentuje v triede. Hodnotí nielen schopnosti, ale aj

úsilie a svedomitosť, cieľavedomosť, húževnatosť. Učiteľ nenúti žiaka vykonávať také pohybové aktivity,

ktoré nie je schopný vykonať vzhľadom na jeho fyzické dispozície. Snaží sa používať len kladné hodnotenie

(pochvalu).


Documents

Učebné osnovy ISCED I - zskrupina.edupage.org · Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné Sú to učebnice, odborná