ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

OCHRANA PROTI TERORIZMU V ŠPECIFICKÝCH PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

CHARVÁT MARTIN

2008

0

OCHRANA PROTI TERORIZMU V ŠPECIFICKÝCH PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Bc. CHARVÁT MARTIN

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Ochrana osôb a majetku – bezpečnostný manažment

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Libor Gašpierik, CSc.

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: 25. 04. 2008

ŽILINA 2008

1

ABSTRAKT

Bc. CHARVÁT, Martin: Ochrana proti terorizmu v špecifických podmienkach

Slovenskej republiky. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta

špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného manažmentu. Vedúci diplomovej

práce: doc. Ing. Libor Gašpierik, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore

občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, 2008. (77 s.)

Obsahom diplomovej práce je objasnenie problematiky terorizmu. V prvej kapitole

popisujem základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné ak sa máme touto problematikou

seriózne zaoberať. Ďalšie kapitoly poukazujú na terorizmus 21. storočia, analýzu

právnych a iných dokumentov v boji proti terorizmu a v záverečných kapitolách

popisujem možný postup spáchania útoku na fiktívny objekt z pohľadu teroristu

a následne je rozpracovaný návrh preventívnych opatrení.

Kľúčové slová: teror, terorizmus, spoločnosť, boj proti terorizmu, objekt, útok,

prevencia.

ABSTRACT

Bc. CHARVÁT, Martin: Protection against terrorism in specific conditions of Slovak

republic. [Diploma thesis]. Žilina University in Žilina. Faculty of Special Engineering;

Department of Security management. Supervisor of diploma thesis: doc. Ing. Libor

Gašpierik, CSc. Stage of qualification: Master in Department of Civil Security. Žilina:

FŠI ŽU, 2008. (77 pgs.)

Explanation of terrorism problem is a content of the diploma thesis. In first section it

describes basic definitions, which are necessary, if we want seriously deal with this

problem. Next chapters refer to 21st century terrorism, analyze juridical and others

documents on fight against terrorism. Concluding chapters describe, step by step, how

the terrorist attack against fictive object could be done from terrorist’s point of view and

subsequently gives draft of some preventive measures.

Key words: terror, terrorism, society, fight against terrorism, object, attack, prevention.

2

PREDHOVOR

Terorizmus by sa dal v skratke charakterizovať ako premyslené, politicky motivované

použitie násilia na vytvorenie neistoty u čo najväčšieho počtu ľudí. Avšak toto je len

jedna z možných charakteristík na popísanie tohto javu. V skutočnosti neexistuje

všeobecne platná definícia terorizmu. Ak však budeme tohto moderného nepriateľa

bližšie poznať a nezostaneme voči nemu ľahostajní, môžeme v budúcnosti prispieť

k eliminácii jeho pôsobenia, alebo byť aspoň obozretnejší v situáciách, ktoré sa týkajú

nás samých a mať možnosť vyhnúť sa tak jeho primárnym, alebo sekundárnym

následkom. Aj to bol jeden z dôvodov prečo som si zvolil práve danú problematiku.

Ak sa pozrieme na terorizmus v širších súvislostiach nespôsobuje len obrovské

materiálne škody a straty na ľudských životoch. Je len otázkou času, kedy niekoho

napadne zvýšiť straty po teroristickom útoku takým spôsobom, že ochromí

akcieschopnosť záchranných zložiek určených na zdolávanie následkov a minimalizáciu

škôd napr. narušením komunikačných sietí, čím sa eliminujú možnosti spojenia medzi

riadiacimi a zásahovými zložkami, alebo úmyselným preťažením komunikačných

kanálov, ktoré sú tak nevyhnutné v prvotných fázach po útoku. Dôležité je preto

vybudovať efektívny bezpečnostný systém, ktorého slabé miesta budú objavené skôr,

ako sa objaví potenciálny terorista. Veď už počas štúdia nám je zdôrazňované, že

systém je taký bezpečný, ako bezpečný je jeho najslabší článok. A je určite v záujme

všetkých, aby tento článok bol čo najsilnejší. Zároveň si treba uvedomiť – stopercentná

bezpečnosť neexistuje! Opatreniami môžeme toto riziko len obmedziť, nie úplne

odstrániť.

V neposlednom rade by som rád vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí ma podporovali a

akýmkoľvek spôsobom mi pomáhali pri tvorbe tejto práce. Toto poďakovanie patrí

hlavne pánovi Ing. Kamilovi Bocovi a pánovi Milošovi Ondrušovi za ich pripomienky,

nápady, postrehy a rady, ktoré mi poskytli počas konzultácii.

3

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne pod odborným

vedením vedúceho záverečnej práce doc. Ing. Libora Gašpierika, CSc. a všetku použitú

literatúru som uviedol v zozname literatúry.

V Trenčíne, 19. apríla 2008 ...................................................

4

OBSAH

ÚVOD................................................................................................................................. 8

1 TERORIZMUS – ZÁKLADNÉ POJMY ............................................................................. 11

1.1 POJEM TERORIZMUS .............................................................................................. 11

1.2 DEFINÍCIA TERORIZMU .......................................................................................... 12

1.3 ĎALŠIE POJMY SÚVISIACE S TERORIZMOM............................................................. 15

2 CHARAKTERISTIKA TERORIZMU 21. STOROČIA ........................................................ 18

2.1 NOVÁ TVÁR TERORIZMU ....................................................................................... 19 U

2.2 NOVÝ NEBEZPEČNÝ TERORIZMUS.......................................................................... 19

2.2.1 DRUHY A TYPY TERORIZMU .......................................................................... 21 U

2.2.2 ĎALŠIE ASPEKTY TERORIZMU........................................................................ 21

2.3 SLOVENSKÁ REPUBLIKA A TERORIZMUS................................................................ 22

2.4 CIELE TERORISTICKEJ ČINNOSTI V SÚČASNOSTI..................................................... 24

2.4.1 PRÍČINY VZNIKU TERORIZMU ......................................................................... 25

2.4.2 MOTIVÁCIA TERORISTOV................................................................................ 26

2.5 TERORIZMUS - VÝZVA PRE 21. STOROČIE .............................................................. 27

2.6 TERORIZMUS „VERZUS“ SPOLOČNOSŤ ................................................................... 28

3 ANALÝZA PRÁVNYCH A INÝCH DOKUMENTOV V BOJI PROTI TERORIZMU

V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY ............................................................... 30

3.1 NÁVRH ZÁKONA O BOJI PROTI TERORIZMU A EXTRÉMIZMU ................................... 33

3.2 NOVELA ZÁKONA O ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH..................................... 35

3.3 BOJ S TERORIZMOM ............................................................................................... 36

3.4 BOJ PROTI TERORIZMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ................................................ 38

3.4.1 BEZPEČNOSTNÁ SITUÁCIA VO SVETE A JEJ DOPAD NA SR.............................. 38

3.4.2 CIELE NÁRODNÉHO AKČNÉHO PLÁNU BOJA PROTI TERORIZMU V SR ............. 41

3.5 ETAPY TERORISTICKÉHO ÚTOKU ........................................................................... 43

4 OCHRANA PROTI TERORIZMU NA VYBRANOM OBJEKTE GAMA ................................. 46

4.1 INFORMÁCIE ZÍSKANÉ KONZULTÁCIOU .................................................................. 46

4.2 VLASTNÉ POZOROVANIE........................................................................................ 50

4.2.1 VŠEOBECNÁ LOKALIZÁCIA OBJEKTU ............................................................. 51

5

4.2.2 PRÍSTUPOVÉ CESTY K OBJEKTU A PARKOVACIE PLOCHY ............................... 52

4.2.3 GEOGRAFICKÉ, METEOROLOGICKÉ A TOPOGRAFICKÉ VLASTNOSTI ............... 52

4.2.4 OKOLIE PERIMETRA OBJEKTU........................................................................ 53

4.2.5 PERIMETRICKÁ OCHRANA OBJEKTU, VSTUPY CEZ PERIMETER A PODMIENKY 53

VSTUPU.......................................................................................................... 53

4.2.6 TAKTICKÉ ZHODNOTENIE PRIESTORU MEDZI PERIMETROM A OBJEKTOM....... 54

OCHRANY ..................................................................................................... 54

4.2.7 PLÁŠŤ OBJEKTU............................................................................................. 54

4.2.8 INTEGROVANÝ BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM VSTUPU DO OBJEKTU ...................... 54

4.2.9 MONITOROVANIE VNÚTORNÝCH PRIESTOROV............................................... 54

4.2.10 KONTROLA VSTUPNÝCH MATERIÁLOV ........................................................ 55

4.2.11 ENERGETICKÉ ZDROJE OBJEKTU A DÔLEŽITÁ DOKUMENTÁCIA.................... 55

4.3 VSTUP DO OBJEKTU A POHYB V PRIESTORE OBJEKTU – VLASTNÁ............................ 55

SKÚSENOSŤ............................................................................................................. 55

4.4 MULTIKRITERIÁLNE ROZHODOVANIE – PROGRAM EXPERT CHOICE ....................... 57

4.5 ZÓNY OHROZENIA PO ÚTOKU NA STÁČACIU A PREČERPÁVACIU STANICU............... 58

4.6 PLÁN ÚNIKU - REFLEXIE ......................................................................................... 61

5 NÁVRH PREVENTÍVNYCH OPATRENÍ PRE OBJEKT GAMA ........................................... 63

5.1 PREVENTÍVNE OPATRENIA NA OCHRANU A OBRANU OBJEKTOV ............................. 64

5.2 PREVENTÍVNE OPATRENIA OBJEKTU GAMA............................................................. 64

6 ZÁVER ......................................................................................................................... 71

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ................................................................................... 74

ZOZNAM PRÍLOH ............................................................................................................ 78

6

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

CCTV - Kamerový systém (Closed Circuit Television)

DNA - Deoxyribonukleová kyselina (Deoxyribonucleic acid)

EÚ - Európska únia

ETA - Baskická vlasť a sloboda

GND - Zem (Ground)

IRA - Írska republikánska armáda

IZS - Integrovaný záchranný systém

KPZ - Krabička poslednej záchrany

MMS – Multimediálna správa (Multimedia Messaging Service)

MV SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MO SR - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

MZV SR - Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

NATO - Severoatlantická obranná aliancia

OBSE - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

OP - Občiansky preukaz

OSN - Organizácia spojených národov

PR - Práca s verejnosťou (Public relations)

RTÉ - Írska národná televízia (Ireland’s National Television)

SIS - Slovenská informačná služba

SBS - Súkromná bezpečnostná služba

SR - Slovenská republika

UČK - Kosovská oslobodzovacia armáda

UK - Spojené kráľovstvo Veľkej Británia a Severného Írska

USA - Spojené štáty americké

UVCE - Explózia neohraničeného mraku plynu (Unconfined Vapour Cloud Explosion)

VOS - Vojenské obranné spravodajstvo

VSS - Vojenská spravodajská služba

WTC - Svetové obchodné centrum (World Trade Center)

ZHN - Zbrane hromadného ničenia

7

ÚVOD

Západná spoločnosť sa pôsobením faktorov globalizácie dostala do priamej

konfrontácie so svetom islamu. Islamský svet už nie je iba zdrojom protikladov,

obrovské bohatstvo verzus chudoba, ale i samovražedného a štátneho terorizmu. Tým

však nechcem povedať, že každý moslim je terorista. Avšak trauma moderného sveta

globalizácie, plodí v krajinách islamu extrémizmus spojený s náboženským

radikalizmom v boji proti vplyvom Západu. Musíme brať do úvahy aj fakt, že islamská

civilizácia je dnes jedinou kultúrnou oblasťou, v ktorej neexistuje žiadna plnohodnotná

demokracia. Ak dáte ľudom na výber medzi obranou slobody a jej stratou, je v povahe

ľudí zvoliť si možnosť prvú. Uhol pohľadu na terorizmus sa zásadne zmenil

11. septembra 2001, po najväčšom teroristickom útoku uskutočnenému proti symbolom

moci najsilnejšej krajiny sveta, a ktorého dôsledky otriasli nielen USA, ale aj celým

svetom. Postupne si začneme uvedomovať ako ďaleko už politická kultúra západu zašla

na ceste k sebadeštrukcií. Skutočnosť, že takmer každý zákon národnej legislatívy

ohrozuje niečiu suverenitu, nám zatiaľ nedochádza.

Chcel by som však podotknúť, že teoretickou rovinou, ako základ pre uvedenie do

problematiky terorizmu, som sa zaoberal v mojej bakalárskej práci a to je jeden

z dôvodov, prečo táto práca neobsahuje podrobné rozpracovanie jednotlivých častí tejto

problematiky, alebo sa nimi zaoberá len okrajovo. Terorizmus je však zložitý problém,

a popísanie základných pojmov je určite neoddeliteľnou súčasťou uvedenia do tak

zložitej problematiky akou terorizmus bez pochyby je. Porozumenie pojmového aparátu

je nevyhnutné aj pre ďalšie spájanie si faktov do súvislosti pre lepšie pochopenie

problematiky.

Ak sa zameriame na časť „charakteristika terorizmu 21. storočia“ zistíme, že úlohou

tejto jednej z najaktuálnejších tém súčasnosti je charakterizovanie novej tváre

terorizmu, jeho cieľov, príčin vzniku, motivácie teroristov ako aj to, že terorizmus sa

stal aktuálnou výzvou pre 21. storočie, storočie v ktorom žijeme. Toto ponímanie platí

pre celý svet ako aj Slovenskú republiku. Pokúsil som sa preto zodpovedať otázku, či je

terorizmus naozaj aktuálnou hrozbou aj pre Slovensko? S konštatovaním, že európsky

superštát s jeho momentálnym smerovaním je pre islamský terorizmus úrodnou pôdou,

som túto kapitolu ukončil.

8

A tak sa nám priam črtá otázka: Bude v budúcnosti vo svete menej teroru? Odpoveď

nikdy nebude jednoznačná. V tretej kapitole som analyzoval právne dokumenty, ktoré

by mali slúžiť na boj proti tomuto celosvetovému nepriateľovi. O ich účinnosti však

môžeme viesť len dlhosiahle debaty, ktoré pravdepodobne však povedú len k návrhom

ďalších a ďalších zákonov, smerníc, opatrení, a skutočné príčiny vzniku terorizmu

videné nebudú.

Rozhodol som sa preto prenechať teoretickú rovinu na kompetentných a v praktickej

časti tejto práce spracovať ochranu proti terorizmu na vybranom objekte. Avšak, na

základe toho, že nie je jednoduché presvedčiť spoločnosti, ktorých by sa terorizmus

výsostne dotýkal, aby poskytli potrebné informácie na spracovanie, zvolil som si cestu

inú. Nie z pohľadu bezpečnostného manažéra, ktorý sa pokúša o vytvorenie

komplexného bezpečnostného systému ochrany objektu, ale z pohľadu teroristu.

A podľa môjho názoru, na odhalenie slabých miest bezpečnostných systémov je to

ideálne riešenie, nad ktorým by sa mali zamyslieť aj samotní bezpečnostní manažéri.

V nasledujúcej kapitole som postupne rozpracoval proces získavania informácii

o danom objekte, čo je v mojom prípade fiktívny objekt GAMA. Na jednej strane som

použil informácie, ktoré by sme mohli nazvať verejne prístupné a na strane druhej to

boli informácie, ktoré mi poskytol pán Miloš Ondruš pracujúci na pozícii

bezpečnostného manažéra v jednej zo zahraničných spoločností pôsobiacich na

slovenskom trhu. S využitím softwaru Expert Choice slúžiaceho na multikriteriálne

rozhodovanie som vyselektoval špecifiká, na základe ktorých a akým spôsobom by

daný útok mohol byť spáchaný. Následne na to s použitím programu TerEx som udalosť

ohrozujúcu objekt GAMA nasimuloval pomocou vykreslenia jednotlivých zón

ohrozenia na pôdoryse objektu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto kapitoly je aj model

reflexie úniku z miesta činu následne po útoku. Obsahom poslednej kapitoly je návrh

preventívnych opatrení konkrétne pre objekt GAMA, ktoré sú však podľa môjho názoru

všeobecne aplikovateľné.

Cieľom tejto práce je vo všeobecnosti sa zamerať na uvedenie do problematiky

terorizmu pomocou základného pojmového aparátu, charakterizovať terorizmus 21.

storočia, jeho vplyv na spoločnosť a obsiahnuť aj jednotlivé pohľady na boj proti

tomuto celosvetovému fenoménu. Má rozšíriť často skreslený pohľad

nezainteresovaných ľudí na tento problém, ktorý sa týka každého z nás a poukázať na

9

skutočnosti, o ktorých mnohí z nás nemajú ani tušenie. V praktickej časti zobraziť

možnosti spáchania útoku na daný objekt a následné upriamiť pozornosť na oblasť

prevencie, ktorej súčasťou sme my všetci. Účelom tejto práce nie je stať sa návodom

ako podobný útok spáchať, ale vyzdvihnúť dôležitosť poznania terorizmu ako

celospoločenského javu, aby sme boli pripravení čeliť mu a vedeli ako sa v krízových

situáciách správať. Upriamiť pozornosť na tak dôležitý pojem ako je prevencia.

10

1 TERORIZMUS – ZÁKLADNÉ POJMY

Presné, vecne správne a jednoznačné vymedzenie základných pojmov má veľký

význam v rôznych oblastiach praxe. Slúži k efektívnej a bezproblémovej komunikácii

medzi zainteresovanými1 subjektmi. Osobitnú dôležitosť nadobúda hlavne v nových

oblastiach poznania objektívnej reality. Takouto oblasťou a predmetom zvýšeného

záujmu je v súčasnej dobe fenomén2 terorizmus. Ak sa máme touto problematikou

seriózne zaoberať, pokúsiť sa v praktickej časti tejto práce navrhnúť preventívne

opatrenia v oblasti spracovania plánov ochrany objektu pred teroristickým útokom,

ktoré by mohli byť využité aj pri spracovávaní krízových plánov pre prípad útoku,

vypichnúť oblasti, na ktoré je potrebné zamerať sa, musíme v prvom rade skúmať

a jasne definovať východiskový pojem – teror, terorizmus a v nadväznosti na to aj

ďalšie s ním súvisiace pojmy.

1.1 POJEM TERORIZMUS

Používanie termínov teror, terorizmus má svoju genézu3. Ich pôvod je v latinských

slovách teror (strach, hrôza) a terrere (vydesiť, vystrašiť). Do európskych jazykov

začali tieto slová prenikať prostredníctvom francúzskeho jazyka od 14. storočia [6].

Samotné slovo „teror“ má však pôvod na Kanárskych ostrovoch, konkrétne na ostrove

Gran Canaria, v horskom mestečku TEROR. V tomto mestečku bol v roku 1718

výbuchom zničený kostol. Meno mestečka sa potom stalo synonymom pre označenie

násilného zastrašovania, likvidovania a potláčania ľudí [12]. Postupom času sa jeho

význam menil, ale strach, vyvolávanie strachu, obáv a neistoty, ako jeho základná

charakteristika, sa nezmenila. Nie však každý jav spojený so strachom môžeme označiť

ako terorizmus. Závisí to hlavne od zdroja či príčiny vyvolávania strachu. Rozličné

zdroje vytvárajú rôznu psychologickú kvalitu pocitov strachu, s ktorými sa človek

vyrovnáva špecificky – inak vo vojne, inak pri živelných pohromách, inak v osobných

krízových situáciách a inak pri organizovanej činnosti teroristov [6].

Ak vylúčime zdroje šírenia strachu, ktoré sa nepokladajú za teroristické, ako napr.

regulárne vojny, ozbrojené stretnutia, gerily atď. (tieto pojmy sú vysvetlené v časti 1.3),

1 interesovať sa (lat.) - zaujímať sa 2 (gréc.) úkaz, jav, skutočnosť, ako sa nám vec javí; v ideologickej filozofii subjektívny jav, jestvujúci len vo vedomí, neodrážajúci objektívnu skutočnosť 3 (gréc.) pôvod, vznik, proces vznikania

11

vytvorí sa nám zúžený priestor zdrojov nezákonnej činnosti, ktorého súčasťou je aj

terorizmus. Vznikli nám tak konkrétne podmienky na analýzu súčasného terorizmu

a jeho definícií.

Podľa J. CHMELÍKA prostriedkom terorizmu je teror, ktorý znamená použitie násilia,

alebo hrozbu násilím. Nezainteresovaní, nezúčastnení občania, ktorí sú spravidla terčom

teroristických útokov, sú zabíjaní len preto, že existujú a že ich smrť, únos a pod. môžu

byť psychologicky, alebo politicky využité. Ideológia terorizmu je rôznorodá, závisí

hlavne na politickom a ideologickom zameraní extrémistického hnutia. Napr. ideológia

menšinových a národnostných skupín (reprezentovaných napr. Írskou republikánskou

armádou – IRA, Baskickým hnutím, Organizáciou pre oslobodenie Palestíny a ďalšími)

je samostatnosť územia, na ktorom pôsobia, a vytvorenie nového štátu. Anarchistické

skupiny, ktoré majú svoje zastúpenie aj v Slovenskej republike, nevytvárajú žiadne

teroristické akcie, ale zameriavajú sa proti politickému systému v danom štáte.

Neonacistické a krajne pravicové skupiny, reprezentované hlavne hnutím

SKINHEADS, sa zameriavajú proti cudzincom, prisťahovalcom, Rómom a ďalším

minoritným4 skupinám občanov [4].

1.2 DEFINÍCIA TERORIZMU

Je pozoruhodné, že napriek viacerým pokusom neexistuje všeobecná zhoda o presnej

definícii terorizmu. K zmene nedošlo ani počas dvoch rokov, kedy som sa touto

problematikou zaoberal v mojej bakalárskej práci. Tento sociálnopolitický jav má

komplikované pozadie a prejavuje sa v rôznych formách v určitých regiónoch sveta.

Formy terorizmu sa v závislosti od vnútropolitickej situácie štátov v danom regióne a od

finančných prostriedkov dostupných jednotlivým teroristickým organizáciám stále

vyvíjajú [5].

Aj napriek rozsiahlemu výskumu a zainteresovanom úsilí štátnych orgánov

v jednotlivých krajinách, i aktivít medzinárodných organizácií doposiaľ nebola prijatá

jediná spoločná medzinárodne platná definícia terorizmu ako základného pojmu.

Ku zhode nedošlo ani na pôde OSN a taktiež ani na pôde medzinárodného tribunálu

v holandskom Haagu, ktorý prijal kompetencie v rozhodovaní vo veciach vojnových

4 (lat.) menšinový

12

zločinov a zločinov proti ľudskosti. Stav patovej situácie5 vôbec nie je náhodný.

Na prvý pohľad jednoznačný a teda aj jednoduchý činiteľ terorizmu má neobyčajne

zložito členené filozofické, gnozeologické6, historické, sociálne politické, náboženské,

sociálne demografické, národnostné a etnické korene, ktoré definovanie terorizmu, ako

historického a sociálne spoločenského stavu neobyčajne komplikujú. A to nielen v jeho

prejavoch, ale aj v oblasti jurisdikcie7. Totiž terorizmus sa doposiaľ nepodarilo

jednoznačne začleniť ani pod autoritu ustanovení a paragrafov, vojenského

humanitného práva, definovaného v známych Haagskych dohovoroch [10].

Teror, či terorizmus sa nedá stotožňovať ani s obvyklými kriminálnymi zločinmi

a dokonca ani s brutálnymi formami organizovaného zločinu. Okrem iného, aj to je

jedna z fundamentálnych8 príčin, pre ktorú aktuálne formy terorizmu zostávajú mimo

pôsobnosť jurisdikcie medzinárodného tribunálu. S postihom terorizmu tak, aby bol

z pohľadu medzinárodného práva takpovediac úplne čistý, majú nemalé problémy aj

právne systémy vyspelých demokracií. Napokon, poukazuje na to aj príklad

internovania9 okolo 600 osôb, upodozrievaných, či obviňovaných z účasti na činnosti

celosvetovo pôsobiacej teroristickej organizácie Al-Kaida, od januára 2002

zadržiavaných na americkej vojenskej základni Guantanámo, na Kube10 [10].

Problémy obyčajne vznikajú v okamihu, keď sa má definovať komplementárny11

pojem, čo nie je terorizmus. Obsahy oboch uvedených pojmov sa nesmú navzájom

prekrývať, ak nemajú byť zdrojom nedorozumení a z toho vyplývajúcich nesprávnych

trestno-právnych interpretácií.

Snaha o konsenzus v názore na túto problematiku vyvolala v spoločenských vedách

diskusiu, ktorej koniec je v nedohľadne. Žiadna zo stoviek známych definícií terorizmu

totiž nedokázala uspokojiť potrebu všeobecne akceptovanej interpretácie. Vo svojej

podstate nedokázala popísať špecifické charakteristiky tohto javu. Tvrdenie, že „ten kto

5 nerozhodnej situácie 6 (gréc.) vzťahujúce sa na teóriu vedeckého poznania, na gnozeológiu, čo je vedecká teória poznania skúmajúca zdroje a možnosti , prostredníctvom ktorých môže človek poznať skutočnosť 7 jurisdikcia (lat.) súdnictvo, súdna právomoc 8 (lat.) základných, podstatných, hlavných 9 (lat.) väznenia, uväznenia, 10 Spojené štáty americké začali prepravu zajatcov hnutia TALIBAN a ďalších osôb podozrivých zo spolupráce s teroristickou organizáciou Al-Kaida, 10. januára 2002. Na základni Guantanámo na Kube bolo internovaných viac ako 600 osôb z 36 krajín [10]. 11 (lat.) doplnkový, dopĺňajúci, dodatočný

13

je pre jedného teroristom, je pre druhého bojovníkom za slobodu“, sa stalo klišé12, ale

súčasne aj najväčšou prekážkou účinného boja proti teroristickej hrozbe [8].

V práci „Střet civilizací“ americký profesor Huntington uvádza, že: „Terorizmus je

historicky zbraňou slabých, t. j. tých, ktorí nedisponujú konvenčnou13 vojenskou

silou.“ [3]. Nedostatok politických nástrojov a konvenčných síl sa terorizmus snaží

kompenzovať nekonvenčnými silami a prostriedkami. Z toho nutne vychádza aj

stratégia14 a taktika15 terorizmu. V jednotlivých frekventovane realizovaných akciách sa

kladie dôraz na výber atraktívnych objektov útoku, vhodného miesta a okamihu

vykonania akcie, a pod., aby sa docielil maximálny propagandistický efekt vyvolania

strachu. Treba však poznamenať, že Huntingtonova charakteristika terorizmu sa

vzťahuje len na neštátny terorizmus [6].

V literatúrach je množstvo existujúcich definícií a názorov. Rozdeľujú sa spravidla

do štyroch skupín:

1. definície akademické – vypracované vedeckými pracovníkmi so snahou

o maximálnu objektívnosť,

2. definície vládnych autorít – teda orgánov, ktoré zodpovedajú a riešia praktické

problémy boja proti terorizmu a jeho dôsledky,

3. názory (nie definície) verejnosti – a to tej časti, ktorá je potenciálnym objektom

terorizmu. Tieto názory sú spravidla prezentované médiami, alebo výsledkami

verejného prieskumu,

4. sebareflexia16 teroristov a ich sympatizantov [6].

Ako najvhodnejšia definícia charakterizujúca terorizmus sa mi javí tá, ktorá je uvedená

v štúdii MO SR:

„Terorizmus je metóda vzbudzovania strachu prostredníctvom opakovaných násilných

(nezákonných) aktov, vykonávaných tajným, alebo skrytým spôsobom – jednotlivcami,

skupinami či štátnymi orgánmi – z idiosynkratických17, kriminálnych, ideových,

sociálnych a najmä politických dôvodov, pričom bezprostredné obete násilia nie sú

12 (franc.) ošúchaná, nadmerne používaná ustálená fráza, metafora 13 konvenčný (lat.) spoločensky bežný, dohovorený, dohodnutý, ustálený konvenciou, zvykom, spôsobom 14 (gréc.) súhrn zámerov a činností človeka, ktoré používa na dosiahnutie svojho cieľa 15 (gréc.) prostriedky na uskutočňovanie strategického plánu 16 reflexia (lat.) úvaha, uvažovanie 17 idiosynkratický (gréc.) založený na idiosynkrázii, t.j. zvláštna citlivosť; neprekonateľný, chorobný odpor proti dačomu

14

spravila pravým objektom teroru. Nepravými objektmi útoku sú ľudia, alebo technické

systémy, obvykle vyberané náhodne (príležitostné objekty) z pravého objektu, alebo

zámerne (reprezentatívny či symbolické, alebo kľúčový objekt). Pravým objektom

násilných aktov je verejnosť s jej inštitútmi a hlavným cieľom ich ovplyvňovanie

(zastrašovaním, donucovaním alebo propagandou)“ [6, s. 22].

Túto definíciu som si zvolil práve preto, že zahŕňa aj nové formy terorizmu a asi najviac

v princípe vyhovuje pre účely mojej diplomovej práce.

1.3 ĎALŠIE POJMY SÚVISIACE S TERORIZMOM

Ďalšie pojmy, súvisiace s pojmom terorizmus som vybral na doplnenie a rozšírenie

pojmového aparátu používaného v tejto práci a dúfam, že ich stručná charakteristika

bude postačujúca na pochopenie vzájomného kontextu kde budú tieto pojmy použité.

Teror – politika zastrašovania a potláčania spravidla politických, alebo ideových

protivníkov, uskutočňovaná cestou extrémne drsných násilníckych spôsobov,

alebo donútenia až po fyzické zničenie či deštrukciu [6].

Terorizovať – terorom prenasledovať, zastrašovať, obmedzovať, brzdiť násilnými

prostriedkami. Alebo tiež – presadzovať tvrdo a nevyberavo svoju vôľu [6].

Terorista – osoba vykonávajúca teror individuálne, alebo v rámci teroristickej

organizácie (skupiny) [6].

Teroristická organizácia – neštátna alebo štátna skupina osôb určená na vykonávanie

dlhodobej teroristickej činnosti, alebo dočasne vytvorená skupina (komando)

na splnenie len jedného špecifikovaného teroristického aktu (akcie). Neštátne

organizácie spravidla nemajú také materiálne zabezpečenie ako štátom podporované

skupiny. Preto sú členovia neštátnych organizácii odhodlaní použiť veľmi radikálne

technológie a spôsoby, a podľa okolnosti spojené i so sebaobetovaním [6].

Teroristické akty (akcie) – násilné, nezákonné útoky jednotlivých teroristov, alebo ich

skupín na náhodne, alebo zámerne vybrané ciele – objekty (osoby alebo technické

objekty), ktorých hlavným cieľom je manipulácia verejnosti zastrašovaním,

donucovaním alebo propagandou [6].

Regulárna vojna – vojna vedená pravidelnými ozbrojenými silami (armádami),

v ktorej sa spravidla dodržiavajú príslušné medzinárodné konvencie [6].

15

Neregulárna vojna – vojna vedená neregulárnymi ozbrojenými silami, alebo vojna

vedená regulárnymi silami porušujúcimi medzinárodné konvencie [6].

Gerilová vojna – malá (drobná) vojna, vedená malými pohyblivými, spravidla

nepravidelnými, jednotkami (oddielmi) odbojového hnutia domáceho obyvateľstva proti

objektom okupačnej moci, ktorá disponuje spravidla početnými dobre vyzbrojenými

a vycvičenými ozbrojenými silami so zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou.

Činnosť gerily sa zameriava na diverziu18 a nástrahy, využíva prekvapenie a podporu

miestneho obyvateľstva. Do gerily môže byť zapojené aj pravidelné vojsko, ktoré

pôsobí v tyle protivníka. Gerila sa uplatňuje aj v rámci občianskej vojny. Rozlišuje sa

dedinská a mestská gerila. Pokiaľ gerila dodržiava medzinárodné konvencie19 vedenia

vojny, nepokladá sa za nezákonnú. V opačnom prípade nadobúda charakter teroristickej

činnosti [6].

Antiterorizmus (kontraterorizmus, protiterorizmus) – opak pojmu terorizmus. Boj

proti terorizmu vedený všetkými, spravidla zákonnými prostriedkami. Zahŕňa komplex

opatrení v oblasti legislatívy, prípravy špecialistov a špeciálnych jednotiek na boj

s terorizmom a ich operatívne využívanie, riadenie spravodajských služieb a orgánov

krízového manažmentu na monitorovanie situácie a činnosti teroristických organizácií

a ich neštátnych i štátnych sponzorov, na informovanie a prípravu obyvateľstva,

budovanie a prevádzkovanie efektívneho záchranného systému, financovanie a logistiku

a v oblasti medzinárodnej spolupráce [6].

Protiteroristická organizácia – špeciálne vytvorený a pripravovaný riadiaci orgán

vlády, alebo výkonný prvok ozbrojených síl, resp. iných súčastí podriadených štátnej

správe a samospráve, určený na boj proti terorizmu a likvidáciu následkov jeho útokov

[6].

Protiteroristická operácia – organizovaná akcia protiteroristických organizácií proti

identifikovaným zdrojom terorizmu, vykonávaná spravidla v rámci národnej, alebo

medzinárodnej súčinnosti protiteroristických orgánov, s cieľom paralyzovať20 tieto

zdroje, alebo zmariť realizáciu teroristických aktov, ktorých príprava bola včas

odhalená [6].

18 (lat.) rozvratná činnosť; záškodníctvo; postup snažiaci sa odvrátiť dačiu pozornosť od vlastného počínania 19 dohovory, dohody 20 (gréc.) zamedzovať, zamedziť vplyv, činnosť dakoho alebo dačoho

16

Teroristická bunka – počas konzultácii som sa dozvedel, že býva tvorená najmenej

z troch členov, ktorí však o sebe vo väčšine prípadov majú len minimálne informácie.

A prečo? Dôvod je jednoduchý. Minimalizovanie rizika neúspechu a prevalenia sa

pripravovanej akcie.

17

2 CHARAKTERISTIKA TERORIZMU 21. STOROČIA

Terorizmus sa stal jednou z hlavných príčin vyvolávajúcich vážne reálne hrozby

bezpečnosti štátov, ich občanov, majetku, demokratického zriadenia a prirodzeného

rozvoja ľudskej spoločnosti a jej civilizácií. Je to forma násilia v princípe nemorálna

a nehumánna. K tejto metóde sa uchyľujú sily, ktoré svoje činy často maskujú

a ospravedlňujú bojom za pokrokové a zákonné záujmy svojich prívržencov.

V začiatočných fázach vývoja sa terorizmus praktikoval prevažne vo vnútroštátnom

rámci a ohrozoval najmä jednotlivcov či konkrétnu skupinu ľudí. V období

protikoloniálnych vojen sa národný rámec terorizmu rozšíril na medzinárodný.

Za posledných 50 rokov sa ukázalo, že teroristi sledujú politické ciele aj za hranicami

svojho štátu. Terorizmus sa stal hrozbou pre štáty či skupiny štátov, ba i civilizácie.

Nielen udalosti v USA ukázali, že terorizmus rozšíril arzenál svojich prostriedkov

a foriem a tak sa stal najaktuálnejšou súčasnou hrozbou aj pre svetové veľmoci [6].

„To, čoho ste boli svedkami v New Yorku, Washingtone a Afganistane, sú len

počiatočné straty. Ak budete ďalej praktikovať nepriateľskú politiku, stanú sa veci, pri

ktorých na tieto hrôzy zabudnete. Naše konečné posolstvo je jasné: Niet záchrany,

dokiaľ sa nestiahnete z našej krajiny, neprestanete kradnúť našu ropu a neukončíte

podporu neverných arabských vládcov.“ Abú Zavahrí. [2, s. 245]

Ajmán al-Zavahrí, muž číslo dva teroristickej siete Al-Káida, označil Spojené národy za

nepriateľa islamu a moslimov. Na webovej stránke Al-Káidy obhajoval útoky proti

úradom OSN. Svojim prívržencom prisľúbil, že islamskí bojovníci budú naďalej

pokračovať v boji proti židovským cieľom v Izraeli a aj inde na svete. Al-Káida si

podľa neho nikde na svete nevyberá žiadne nevinné obete. Odborníci na terorizmus sa

domnievajú, že skupina chce takto vzbudiť dojem dosažiteľnosti, aj keď sa jej poprední

predstavitelia už dlhú dobu ukrývajú a komunikujú len prostredníctvom videozáznamov

zverejnených na internete. Bin Ládin tak v marci 2008 vyzýval na pokračovanie boja

v Iraku a Palestíne a pohrozil Európanom za karikatúry proroka Mohameda [18].

18

2.1 NOVÁ TVÁR TERORIZMU

V súčasnosti jedným z najznepokojujúcejších aspektov vývoja je rozmach štátom

podporovaného terorizmu. Niekoľko vlád na svete je bežne obviňovaných zo štátom

podporovaného terorizmu – sú to Palestínsky štát, Irán, Irak (za vlády S. Husajna),

Líbya, Sýria, Čečensko a za vlády Talibanu Afganistan. Je veľmi ťažké dokázať, že

tieto štáty riadia alebo podporujú konkrétnu teroristickú činnosť. Je evidentné, že štátna

ochrana a podpora teroristických skupín vo forme výcviku, financovania,

zhromažďovania spravodajských informácií a zbraní je jedným z hlavných dôvodov

rozmachu terorizmu v uplynulom desaťročí. Takýmto špecifikom je model líbyjskej

podpory štátneho, ale aj medzinárodného terorizmu podporou palestínskych

teroristických skupín a hnutí v boji proti Izraelu a podporou teroristických akcií v boji

proti imperializmu. Príkladom je výbuch lietadla spoločnosti PanAm v roku 1988 nad

Lockerbie v Škótsku a smrť 260 cestujúcich, zorganizovaný dvoma občanmi Líbye.

Líbya ich aj napriek obchodnému embargu, uvalenému medzinárodným spoločenstvom,

odmietala vydať jedenásť rokov. K pozitívnemu obratu v súdnom procese prišlo v roku

1999 [2].

V súčasnosti sa nový terorizmus vyznačuje preberaním vedecko-technického pokroku,

ako sú nové rozvinuté technológie, vytvára reálne možnosti získať a vlastniť ničivé

prostriedky, prostredníctvom ktorých možno vydierať ako jednotlivcov, vlády, tak celé

svetové spoločenstvo. Títo fanatici, ako sú teroristi niekedy nazývaní, sú často

podporovaní alebo dokonca vedení niektorými spravodajskými službami, alebo sú to len

„šakaly civilizovanej spoločnosti.“ [2].

2.2 NOVÝ NEBEZPEČNÝ TERORIZMUS

Nové formy a metódy terorizmu sa rozvinuli predovšetkým v posledných tridsiatich

rokoch a postavili väčšinu štátov a ich bezpečnostné aparáty pred problém, ako tomuto

fenoménu úspešne čeliť.

Podstata nového nebezpečného terorizmu spočíva v tom že:

teroristi sa usilujú o kvalitatívne vyššie a výrazne účinnejšie bojové prostriedky,

bojové prostriedky sú charakteristické využitím vedecko-technického rozvoja,

pre teroristov sa stávajú dosiahnuteľné i niektoré prostriedky z arzenálu ZHN,

19

existuje vôľa teroristov použiť niektoré prostriedky z arzenálu ZHN (sarin –

Japonsko) [2].

Po útoku na WTC 11. septembra 2001 prestalo platiť, že teroristi nie sú schopní

ochromiť systém štátu – v prípade USA sa ukázal opak. Teroristi chceli ukázať, že sú

schopní ochromiť celý štát. V prípade slabšieho štátu by sa im to mohlo aj podariť.

Útoky sú smerované na významné centrá štátu – hospodárske, ekonomické, vládne,

zákonodarné, vojenské, policajné a súdnej moci. Útoky na Manhattane, vo Washingtone

už neboli politickým vydieraním ako v minulosti. Bola to vyzývavá demonštrácia sily

a možností, akými teroristi disponujú. Terorizmus 21. storočia sa bude vyznačovať

špecifickou organizačnou štruktúrou, snahou dosiahnuť výnimočný účinok alebo efekt

a ochotu teroristov obetovať svoje životy pri teroristickom útoku. Boj za sväté ideály sa

stal pre určitú kategóriu teroristov náplňou života a smrť v ňom životným vrcholom.

Teroristi budú vytvárať globálne organizačné siete a bude sa oslabovať ich závislosť od

štátu. Pravdepodobne sa budú sústreďovať na miestach kde je politická nestabilita.

Budú chcieť získať nové technológie a zneužiť ich. Budú sa snažiť vyvolávaním paniky,

hrôzy a strachu traumatizovať spoločnosť, vyvolať nedôveru voči vládnucej moci,

vydierať vlády hrozbou použitia zbraní hromadného ničenia. Je dokonca možné

očakávať, že rozšíria sféru svojej činnosti aj do kozmického priestoru, kde sa nachádza

veľké množstvo prieskumných a spojovacích družíc [2].

Terorizmus bude mať charakter skrytej činnosti a k svojim útokom sa nebudú hlásiť

okamžite, ale až vtedy, keď sa začnú prejavovať dôsledky ich útoku. To môže trvať

niekoľko rokov, alebo i celú generáciu [2]. A v tomto prípade je nutné poznamenať, že

nie je jedinou možnou cestou vojenská likvidácia. Je potrebné a lepšie zamerať sa na

liaheň teroristov, zamedziť množeniu nových adeptov terorizmu. Zlikvidovať takú

liaheň však vyžaduje liečbu sveta, najmä odstránenie ponižujúcej chudoby jednej časti

sveta oproti blahobytu v časti druhej. Pravdepodobne optimálnym dlhodobejším

riešením sú vytrvalé rokovania uvážene vystupujúcich zástupcov všetkých

zúčastnených strán, pokračujúce i pri bezprostredne prebiehajúcich teroristických

útokoch.

20

2.2.1 DRUHY A TYPY TERORIZMU

Jednotlivé teroristické útoky sú rozčlenené do viacerých kategórii. Rozčlenenie na

základné druhy a typy terorizmu podmieňuje pôvod aktérov útoku, rozsah ich činnosti,

príčiny vzniku a šírenia terorizmu, ako aj objekt útoku a použité násilné prostriedky pri

útoku. Tejto problematike som sa však podrobnejšie venoval vo svojej bakalárskej práci

a preto je táto, bez pochyby taktiež dôležitá problematika, spomenutá len okrajovo.

2.2.2 ĎALŠIE ASPEKTY TERORIZMU

Okrem hrozby terorizmu môžeme v súčasnosti sledovať i nárast významu inej

bezpečnostnej hrozby, ktorú môžeme označiť príponou asymetrická21 –

organizovaného zločinu. Z dôvodu neexistencie jednotnej definície terorizmu je veľmi

ťažké určiť presné hranice medzi týmito dvoma činiteľmi. Na závažnosti pridáva aj

skutočnosť, že dochádza k prerastaniu oboch typov hrozieb, ktoré tak vzájomne

vytvárajú multiplikátor svojej sily.

Pre ilustráciu závažnosti tejto hrozby môžeme uviesť fakt, že hrubý ročný obrat

globálnej kriminálnej ekonómie je bilión dolárov, pričom obchod s narkotikami tvorí

polovicu tejto sumy. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že viac ako pol bilióna dolárov

sa preperie ročne s využitím svetových finančných systémov. V konečnom dôsledku

môžeme v budúcnosti čeliť okrem iných bezpečnostných hrozieb aj konfliktu nášho

sveta s takto adaptovaným podsvetím [7].

Omnoho nebezpečnejšie ako načrtnutý problém je spájanie sa medzinárodného

organizovaného zločinu s inými rovnako nebezpečnými činiteľmi. Ako príklad sa dá

dobre použiť spojenie s už spomenutým terorizmom. Terorizmus sa totiž po skončení

studenej vojny musel adaptovať na nové prostredie, pričom obojstranne výhodná

symbióza s medzinárodným organizovaným zločinom je preň viac ako vítaná22.

21 (gréc.) nesúmerná 22 Ako ilustráciu je možné uviesť situáciu počas vlády Talibanu a Al-Kaidy v Afganistane, Hizballáhu v Libanone či Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) počas Kosovskej krízy. V prvom prípade Taliban a Al-Kaida financovali svoje operácie z výnosov obchodu s narkotikami. Podobne postupuje Hizballáh. V treťom prípade UČK inkasovala „clo“ za prepravu 80-90 % heroínu pre Európu. Tento trend pomohol zvýšeniu statusu albánskeho organizovaného zločinu v Európe [7].

21

2.3 SLOVENSKÁ REPUBLIKA A TERORIZMUS

Je terorizmus naozaj aktuálnou hrozbou aj pre Slovenskú republiku? Myslím,

že výstižnou odpoveďou na túto otázku je citát: „Nie je nič nebezpečnejšie, než si

myslieť, že u nás sa to nestane, že u nás to nie je možné, a ak sa aj náhodou niečo

stane, tak určite nie mne.“ [13, s. 27].

V hektickom období, po útokoch na WTC v New Yourku, keď podľa štúdie

londýnskeho strediska World Markets Research Centre z roku 2003 v rebríčku štátov

ohrozovaných terorizmom Slovensko zaujalo 159 priečku z celkového počtu 189

posudzovaných krajín táto hrozba tu stále existuje. Podľa toho istého zdroja takéto

postavenie predstavuje len mierne riziko ohrozenia, pričom štúdia vychádza z piatich

kritérií možnej indikácie teroristických aktivít: - podľa motivácie teroristov

a teroristických organizácií, - podľa rozsahu teroristických aktivít v minulosti, - podľa

dostupnosti a schopnosti v danej krajine plánovať a uskutočňovať teroristické aktivity,

- a podľa schopnosti vlády a špeciálnych služieb štátu predchádzať a efektívne čeliť

teroristickým útokom [10].

Terorizmus ako hrozba je aktuálna aj pre Slovenskú republiku a má hneď niekoľko

príčin a z nich vyplývajúcich podôb:

Po prvé:

Slovenská republika sa hlási k tým civilizačným hodnotám, ktoré väčšina teroristických

organizácií vníma ako všeobecné zlo a je proti nemu odhodlaná bojovať všetkými

dostupnými prostriedkami. Slovensko otvorene deklaruje svoje integračné ambície

a uskutočňuje aktívne kroky na ich napĺňanie, čím sa spolupodieľa na procese

globalizácie. Časť populácie v zahraničí aj na domácej pôde to prijíma kontroverzne, čo

vyvoláva rôzne formy živelného aj organizovaného odporu. Aktuálne poznatky

i skúsenosti ukazujú, že tento odpor môže nadobúdať až podobu rôznych teroristických

aktivít [14].

Po druhé:

Na území SR sa podobne ako v prípade iných štátov rôznych formách presadzujú ich

politické, ekonomické, kultúrne a iné záujmy a taktiež záujmy rôznych

medzinárodných inštitúcií, obchodných, priemyselných a finančných organizácií, ktoré

sú objektmi a cieľmi teroristických útokov všade na svete. Diplomatické zastupiteľstvá,

22

úrady pobočiek finančných, obchodných a priemyselných spoločností i rokovania

medzinárodných inštitúcií sú personifikáciou toho, čo teroristické organizácie vnímajú

ako protivníka a preto ich považujú za ciele svojich útokov. Okrem toho spravodajská

agenda teroristických organizácií skúma a analyzuje, kde je terén pre ich útoky

najvýhodnejší (napr. z hľadiska bezpečnosti alebo účinnosti). Teritórium SR môže byť

vyhodnotené z viacerých príčin ako „výhodný terén“ a teda i priestor potencionálnych

teroristických aktivít [14].

Po tretie:

Na území SR, s hustou osídlenosťou a rozvinutým komunikačným systémom sa

na relatívne malej ploche nachádza mnoho citlivých objektov životne dôležitej a aj

z bezpečnostných dôvodov problematickej infraštruktúry: jadrové elektrárne a ďalšie

energetické zariadenia, produktovody s tranzitom do ďalších európskych krajín, vodné

nádrže, priemyselné závody so špeciálnymi výrobnými programami, dôležité

komunikačné trasy a uzly, riečne prístavy a prekladiská, letiská a ďalšie, vrátane

vojenských posádok, skladov a ďalších prvkov infraštruktúry. Ak sa tieto objekty stanú

cieľom teroristických útokov, nemusí dôjsť len k energetickým výpadkom či

hospodárskym stratám, ale predovšetkým k vážnym priemyselným haváriám

a ekologickým katastrofám s ťažko predvídateľným dopadom na životné prostredie

a existenčné istoty obyvateľstva [14].

Po štvrté:

Územie SR svojím geopolitickým umiestnením v Európe a taktiež geografickými

charakteristikami sa prirodzene stáva výhodným koridorom na ilegálnu migráciu

rôznych komunít, na pašovanie drog, zbraní a ďalších produktov. Navyše – nachádza sa

v priestore, do ktorého môžu byť prenesené konfrontačné strety rôznych zločineckých

organizácií a dokonca aj rôzne prejavy regionálnych konfliktov. Vznik a eskalácia

takýchto krízových situácií môže vyvolať masovú a ťažko zvládnuteľnú migráciu rôzne

motivovaných komunít, čo je prostredie umožňujúce živelnú aj riadenú infiltráciu

zločineckých a teroristických skupín každého druhu. Pritom prevažne hornaté

a zalesnené Slovensko s priechodnými horskými hrebeňmi a dolinami a veľkým

množstvom účelových horských objektov je súčasne prostredím mimoriadne vhodným

pre zriaďovanie základní s dlhodobejšou pôsobnosťou, výcvikových táborov,

zásobovacích trás, ako aj rôznych konšpiratívnych pracovísk [14].

23

Po piate:

V noci z piatka na sobotu 21. decembra 2007 Slovensko vstúpilo do shengenského

priestoru a tak sa nám otvorili hranice so všetkými susednými krajinami okrem

Ukrajiny. Stali sme sa tak súčasťou najväčšej zóny bez hraničných kontrol na svete.

Mnohé štáty však na margo rozšírenia shengenského priestoru dali otvorene najavo

svoju obavu zo zvýšeného prílevu pracovnej sily z novo prijatých štátov. Nemecké

policajné odbory varovali pred zvýšením kriminality, napríklad čečenských gangov

operujúcich na území Poľska. Vstup do shengenu na jednej strane predstavuje voľnosť,

na strane druhej však vytvára podmienky na fluktuáciu osôb aj na územie Slovenskej

republiky a znižuje možnosť ich odhalenia. K znásobeniu ťažkosti odhalenia by

v budúcnosti mohlo priniesť rozhodnutie o bezvízovom styku USA so Slovenskou

republikou.

V skratke sa dá povedať, že terorizmus by sa mohol na území SR prejavovať

v nasledujúcich variantoch:

- činnosť cudzích teroristických skupín operujúcich na našom území zameraná proti

cudzím štátnym príslušníkom, zahraničným zastupiteľským úradom a organizáciám,

- teroristické akcie cudzích teroristických skupín proti významným objektom ako

prostriedok vydierania alebo odvety za angažovanie sa Slovenska

v protiteroristickom boji,

- teroristické akcie jednotlivcov alebo extrémistických skupín voči vlastným

občanom, alebo cudzincom - migrantom, majúce rasové, alebo etnické motívy [12].

2.4 CIELE TERORISTICKEJ ČINNOSTI V SÚČASNOSTI

Všeobecným cieľom súčasného svetového terorizmu je zmeniť existujúcu globálnu

politickú situáciu vo svete, alebo ovplyvniť smer jej ďalšieho budúceho vývoja.

Hlavným cieľom každej teroristickej akcie, označovaným tiež ako pravý cieľ, je

manipulácia či ovplyvňovanie verejnosti ako celku prostredníctvom médií. Verejnosť

však nie je homogénnym cieľom. Vždy je rozdelená do troch hlavných častí a to:

1. časť – časť verejnosti, proti ktorej je zamerané násilie teroristického aktu,

2. časť – tvoria ju sympatizanti a podporovatelia teroristov,

24

3. časť – verejnosť, ktorá je v danom momente indiferentná23 či neutrálna, teda tá,

ktorá nesympatizuje ani s teroristami, ale ani terorizmus neodsudzuje [6].

Zmyslom útoku na tú časť verejnosti, ktorá je objektom násilia je ovplyvniť ju tak, aby

spôsobila destabilizáciu režimu, jeho následné vyprovokovanie k odvetnej násilnej

činnosti, ktorá povedie k jeho skompromitovaniu a k prejavom spoločenskej

nespokojnosti. Súčasne každý teroristický útok znamená prezentáciu prítomnosti

terorizmu. Úspešný útok povzbudí a zároveň rozšíri tú časť verejnosti, ktorá

sympatizuje alebo priamo podporuje terorizmus. Teroristi sa pri každom akte snažia

z indiferentnej časti verejnosti získať na svoju stranu maximum ľudí i za cenu, že časť

prejde na protiteroristické pozície. Platí tu jednoduchá súvislosť - hlavné (pravé) ciele

sa dosahujú pomocou realizácie nepravých cieľov, ktorými môžu byť zámerne alebo

náhodne vybrané objekty alebo osoby, ktoré bývajú spravidla nevinné a bezbranné.

2.4.1 PRÍČINY VZNIKU TERORIZMU

Je na vine islam? „Väčšina moslimov nie sú fundamentalisti a väčšina

fundamentalistov nie sú teroristi, ale väčšina súčasných teroristov sú moslimovia

a hrdo sa k tomu hlásia.“ [16, s. 15].

Ak chceme poznať príčiny vzniku a šírenia terorizmu, je potrebné sa naň pozerať

z hľadiska všeobecného, technokratického, politologického a z hľadiska jeho

efektívnosti.

sociologické hľadisko – súvisí s akýmkoľvek aktom násilia ako prostriedku

na získanie výhody. Mnoho štátov a skupín terorizmus používa ako bežný nástroj

na presadzovanie svojich politických cieľov, iné terorizmus podporujú alebo

teroristickým skupinám poskytujú pomoc,

technokratické hľadisko - vysoký rozvoj vedy, technológií a životnej úrovne

umožňuje teroristom ľahko získať „ničivejšie“ prostriedky na zastrašovanie (ZHN)

a zaútočiť na najzraniteľnejšie, spravidla nie dobre chránené ciele (napr. obchodné

centrá, školy, štátne inštitúcie). Nedostatočne vybudované kontrolné mechanizmy

a opatrenia sťažujú včasné odhalenie záujmov teroristov,

23 ľahostajná, nevšímavá, nedostatočne výrazná; bezvýznamná

25

politologické hľadisko – teroristi nie sú len „osamelí šialenci“ (ako sa často

pejoratívne24 označujú), ale sú často členmi organizovanej skupiny, ktorá pevne verí

v správnosť svojej veci, pre ktorú sú schopní vykonávať teroristické akcie, ale aj

zomrieť,

hľadisko efektívnosti – mnohé teroristické aktivity „rozhýbali“ svetové mocnosti

a spoločenstvá k činnosti. Boli prostriedkom na vyvolanie tzv. „dominového efektu“

keď odštartovali kroky, ktoré viedli nielen k zastaveniu určitých procesov, ale aj

k zmene politickej mapy sveta [6].

2.4.2 MOTIVÁCIA TERORISTOV

motivácia ideologická – tento typ teroristov má spravidla extrémnu politickú,

rasovú, etnickú alebo náboženskú orientáciu. Aktérmi sú spravidla profesionálne

pripravení ľudia – špecialisti.

motivácia experimentálna – takíto teroristi túžia po rozruchu, sú zvedaví na funkciu

svojho zariadenia alebo metódy, ktoré vymysleli a použili (napr. hackeri).

motivácia vandalistická (ničiteľská) – podstatou činnosti takýchto teroristov je

ideosynkratizmus. Môžu trpieť duševnými chorobami alebo sú pod vplyvom drog.

V tomto prípade ide spravidla o kriminálny čin (napr. útoky na cintoríny).

motivácia zisková – teroristi spáchajú skutok, s cieľom získať finančný alebo iný

zisk (napr. tajné informácie), potrebný na ďalšiu teroristickú činnosť. Aktérmi sú

profesionálne pripravení ľudia – špecialisti.

motivácia afektová – teroristi svoj skutok spáchajú pod vplyvom silného sklamania

z medziľudských vzťahov. Čin má viac kriminálny podtext.

motívom je získať uznanie – aktérmi nie sú teroristi, ktorí sledujú politické ciele.

Terorista s nasadením vlastného života zabráni zinscenovanému teroristickému

útoku s cieľom získať popularitu či získať verejné uznanie. Skutok je však

nebezpečný v tom, že môže vyvolať paniku a chaos a môže dôjsť k zraneniu alebo

usmrteniu nevinných osôb [6].

Treba poznamenať, že k zásadnej zmene motivácie teroristov došlo po skončení

studenej vojny. V dôsledku straty podpory, ktorej sa mu dostávalo zo strany oboch

blokov je to pochopiteľné. Ideologicky motivovaný terorizmus ustúpil do úzadia a

na jeho miesto nastúpil terorizmus motivovaný prevažne nábožensky a nacionalisticky. 24 hanlivo, zhoršujúco

26

Medzi faktory, ktoré podporujú rast terorizmu by sme mohli zaradiť najmä tieto:

- spoločenské faktory (úspech terorizmu, neúspech kontraterorizmu, rozširovanie

demokracie, organizovaný zločin),

- ekonomické, politické a ideologické (egoizmus jednotlivcov, skupín, ale i štátov,

udržiavanie ľudí v nevedomosti),

- sociálne faktory (zvyšovanie rozdielu životnej úrovne nielen medzi jednotlivcami,

ale i medzi štátmi a národmi) [6].

2.5 TERORIZMUS - VÝZVA PRE 21. STOROČIE

Terorizmus nie je možné vnímať len ako súhrn brutálnych incidentov, ale ako

historický a sociálne spoločenský jav. Existuje mnoho štatistík monitorujúcich

teroristické aktivity v ich vývoji. Ku kvantitatívne aj kvalitatívne „najhorúcejším“

oblastiam teroristických aktivít patrí geopolitický priestor Stredného východu (Izrael,

Palestína, Libanon, Sýria), kaukazský región Ruskej federácie, Balkán, najmä s jeho

albánskym separatizmom v srbsko-macedónskom pohraničí, Španielsko s problémom

baskického separatizmu a čiastočne aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného

Írska, v súvislosti s emancipačnými víziami severoírskych nacionalistov. V máji roku

2003 sa k týmto teroristickými aktivitami exponovaným oblastiam pričlenil aj Irak.

Medzi ďalšie oblasti patrí Afganistan, indicko-pakistanské pohraničie a niektoré štáty

juhovýchodnej Ázie a hispánskej Ameriky.

Od prelomu 20. a 21. storočia významovo narastá najmä ideovo-politická dimenzia

medzinárodného terorizmu. V nej do ústrania odchádza napríklad baskický

separatizmus, personifikovaný teroristickými aktivitami ETA, severoírsky

separatizmus, personifikovaný aktivitami IRA a naopak do popredia sa kreujú rôzne

prejavy islamského fundamentalizmu, prenikajúceho aj do európskeho prostredia. Je

zameraný najmä na boj proti dvom úhlavným nepriateľom „Veľkému Satanovi

a Križiakom“, personifikovanými Spojenými štátmi americkými a ich spojencami

a proti „Malému Satanovi“, personifikovanému štátom Izrael a svetovým židovstvom.

Na túto skutočnosť výstražne poukazuje aj naďalej eskalujúci25 vývoj vzťahov medzi

Izraelom a Palestínou, tragický teroristický útok na železničné stanice v Madride 11.

marca 2004, ktorý si vyžiadal 191 mŕtvych a okolo 1 600 zranených, bombové útoky

25 stúpajúci

27

v Malajzii, Indonézii a v Afganistane a napokon aj deštruktívny vývoj v apríli 2004

v Iraku a stále neutíchajúce prejavy teroristických skupín. Z tohto pohľadu je

terorizmus očividne jednou z najaktuálnejších výziev pre 21. storočie [10].

Nedá mi však nespomenúť ako príklad konflikt medzi severoírskymi katolíkmi

a unionistami, ktorý sa skončil pred desiatimi rokmi. Severné Írsko je teraz príkladom.

Metropola Severného Írska Belfast je desať rokov po uzavretí Veľkonočnej mierovej

dohody skutočnou „success story“. Írska republikánska armáda zložila zbrane, katolíci

aj protestanti sú v spoločnej vláde. Prijatie Veľkonočnej dohody je zásadný deň, ktorý

uzavrel krvavú kapitolu britskej histórie. Tridsaťročné násilie medzi katolíkmi a

protestantmi pripravilo o život 3500 ľudí. Región stále trápia spory o rozdelenie

právomocí a násilie zanechalo stopy na ľuďoch. Aj dnes je pri spomienke na Krvavú

nedeľu v Derry napätá atmosféra, vinníci za výbuch v Omaghu stále nestoja pred súdom

a mnohé katolícke rodiny požadujú ospravedlnenie od britskej vlády za zabitie blízkych.

Obom komunitám sa však nikdy nežilo tak pokojne ako teraz. Podľa prieskumu z roku

2006 si až 56 percent obyvateľov Severného Írska myslí, že vzťahy medzi katolíkmi a

protestantmi sú najlepšie v histórii. Tony Blair výročie komentoval slovami, že dohoda

inšpiruje ľudí na celom svete a môže slúžiť ako návod pre ostatné nepokojné regióny vo

svete. Ako príklad uviedol Blízky východ, kde je však podľa neho ťažko predstaviteľné

otvoriť dialóg s Hamasom. „Mnohí vnímajú dohodu ako maják nádeje pre ostatné

podobné konflikty. Považujú za úžasné, že sa to podarilo,“ povedal expremiér v

rozhovore pre televíziu RTÉ [19].

2.6 TERORIZMUS „VERZUS“ SPOLOČNOSŤ

Posledná vlna terorizmu je spojená a s agresívnym náboženským fundamentalizmom,

ktorý vyplýva z komplexných príčin. Patria medzi ne tlaky modernizácie, kultúrne,

spoločenské a politické krízy a odcudzovanie sa mladých ľudí žijúcich v zahraničných

spoločnostiach. Tento fenomén je aj súčasťou našej vlastnej spoločnosti. Môžeme si

teda položiť otázku: bude vo svete menej teroru? Podľa môjho názoru sa svet tak skoro

úľavy nedočká, ba naopak. Musí sa pripraviť na nové obete útokov. Teroristi budú

chcieť udrieť ešte tvrdšie ako doteraz.

„Terorizmus potrebuje medzinárodné publikum. A to musí byť šokované.“ [17, s. 7].

Šokujúci je však aj fakt Victora Cormasa, amerického odborníka na potláčanie

28

terorizmu, ktorý povedal: „Jedným z hlavných zdrojov príjmov medzinárodného

terorizmu sú dobročinné organizácie.“ [17, s.7]. To znamená, že v rukách teroristov

môžu končiť aj peniaze vyzbierané na charitu. Je to určite veľmi „citlivý“ problém,

pretože slovo charita má dobrý zvuk medzi ľuďmi. Veď prečo neprispieť – aspoň takto

sa snažíme byť ľudskí.

K potláčaniu terorizmu určite neprispieva ani globalizácia. Tak ako vznikajú v rámci

globalizácie nadnárodné korporácie, tak sa pravdepodobne globalizuje aj terorizmus.

Sami si vyvíjame technológie, ktoré proti nám teroristi zneužívajú. To západná veda

vymyslela zbrane hromadného ničenia, ktoré by teroristi tak radi získali. V dôsledku

globálnej mobility prichádzajú do Európy každoročne asi dva milióny ľudí, ktorí

zdanlivo hľadajú azyl, ale v skutočnosti chcú profitovať z čiernej ekonomiky

a v každom prípade využiť povinné pohostinstvo požadované napríklad dohovorom

OSN. Medzi „žiadateľmi o azyl“ sú bez pochyby aj členovia islamistických buniek,

ktorí sa takto rozrastajú po európskych metropolách. Pozitívne k tomu neprispieva ani

otvorenie hraníc v rámci shengenského priestoru, ktoré im následne umožňuje voľný

pohyb. Postupne si začneme uvedomovať ako ďaleko už politická kultúra západu zašla

na ceste k sebadeštrukcií. Skutočnosť, že takmer každý zákon nadnárodnej legislatívy

ohrozuje niečiu suverenitu, nám zatiaľ nedochádza. Dovolím si preto skonštatovať, že

nový európsky superštát predstavuje pre islamský terorizmus úrodnú pôdu [9].

29

3 ANALÝZA PRÁVNYCH A INÝCH DOKUMENTOV V BOJI PROTI

TERORIZMU V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Jednou z najnebezpečnejších foriem násilia, ktoré môže a je schopné ohroziť štátnu moc

v jej samotnom základe je rozhodne terorizmus. Predstavuje v súčasnosti jeden

z najaktuálnejších globálnych problémov, ktorý svetové spoločenstvo musí riešiť. Ako

uvádza Ľ. Cigánik a E. Jaššová vo svojej knihe Terorizmus: „terorizmus má

v súčasnosti veľmi výrazný politický charakter - dnes terorista, zajtra partner pri

rokovacom stole“ [2, s. 92]. Príkladom číslo jedna je kontroverzná postava írskej

politiky Gerry Adams ako bývalý člen IRA a dnes predseda Sinn Féin26, najsilnejšej

írskej nacionalistickej strany v Britskom parlamente.

Ak abstrahujeme terorizmus od vojenských konfliktov dospejeme ku skutočnosti, že

neexistuje iná, na svete významnejšia forma politického násilia ako je samotný

terorizmus. Ako formu násilia treba považovať terorizmus v princípe za nehumánny,

nemorálny a nezákonný. V tejto rovine by sa dalo hovoriť o všeobecnej pravde, s ktorou

súhlasia takmer všetci, s výnimkou samotných teroristov. Tí svoje činy ospravedlňujú

a maskujú bojom za spoločensky nutné záujmy svojich prívržencov. Terorizmus je však

nezákonným prostriedkom činnosti a politiky štátov alebo určitých spoločenských

vrstiev, organizácií a skupín sociálneho, náboženského, etnického a kriminálneho

charakteru v boji o politickú moc a jej udržanie.

Nedávna minulosť zodvihla výstražný prst svetovému spoločenstvu, že je čas na

nevyhnutnú revíziu doktrinálnych a strategických dokumentov štátov a bezprostredne

ovplyvnila názory na charakter, poslanie, miesto a úlohu spolupráce štátov v boji proti

terorizmu. A ak použijem myšlienku, ktorá sa snáď už citovať ani nedá, pretože túto

myšlienku by sme asi ťažko priradili správnemu autorovi, že: „aj keď sa spoločnosť

usiluje zásadné problémy vyvolávajúce terorizmus riešiť, v súčasnosti úplná eliminácia

terorizmu nie je možná“, pravdepodobne každý len bezradne prikývne. Teror

a terorizmus je trvalý historický jav vo vývoji ľudstva, ktorý sa zrejme nedá úplne

odstrániť, dá sa však proti nemu bojovať a utlmiť ho na únosnú mieru. Možno by stačilo

26 V modernej politike je toto meno spojované s politickou stranou oddanej írskemu republikanizmu, ktorá je často vnímaná ako politické krídlo Írskej republikánskej armády. Typickým rysom je ich tvrdá nacionalistická línia[20].

30

len počúvať. Počúvať tých, ktorí sa snažia poukázať na príčiny vzniku tohto

„celosvetového strašiaka“.

„Tým, že sa terorizmus prispôsobuje rôznorodým situáciám, tvorí terorizmus – ako

brutálna, efektívna a efektná zbraň – kontrapunkt politickým udalostiam tohto storočia.

Je to galaxia v pohybe, ktorú je síce ťažké, ale nie nemožné skúmať.“ [1].

Boj proti terorizmu môže priniesť efektívnosť a úspechy len vtedy, keď opatrenia na

dôsledky jeho činnosti budú mať systémový, celoštátny a celoplošný charakter. Ak boj

s ním bude riadený z jedného centra, organizovaný ústrednými orgánmi verejnej moci

a založený na vzájomnej medzinárodnej spolupráci zainteresovaných inštitúcii do

prevencie a boja proti terorizmu. Orgány verejnej moci sa nemôžu sústrediť iba na

represívnu stránku boja proti tejto celosvetovej hrozbe, prípadne na problémy likvidácie

následkov dokonaných teroristických útokov.

Podľa publikácie Ľubomíra Cigánika a Evy Jaššovej rámec boja proti terorizmu budú

tvoriť najmä tieto základné aspekty:

1. Hrozbu terorizmu musí chápať celosvetová spoločnosť ako problém zásadného

významu, ktorý nemožno za žiadnych okolností podceniť. Rozhodujúcu úlohu

v tejto oblasti musia zohrať medzinárodné inštitúcie, štátni úradníci – autority,

orgány verejnej moci, média a v neposlednom rade aj vedeckí pracovníci.

2. Boj proti terorizmu musí byť spojený s bojom proti rôznym formám extrémizmu,

ktorého aktivity často vedú k terorizmu.

3. Boj proti terorizmu musí byť zosúladený s bojom proti nadnárodnému

organizovanému zločinu, najmä legalizácia príjmov z trestnej činnosti, korupcie,

obchodovanie s ľuďmi, ilegálny obchod so zbraňami, ilegálna migrácia a pod.

4. Intenzívne získavanie informácií je v boji proti terorizmu je jeden z najdôležitejších

aspektov. Znamená to však dostatočné zákonné rozšírenie, ktoré by však malo byť

v rovnováhe s ochranou občanov.

5. Medzinárodná spolupráca musí byť zameraná na výmenu informácií, spoluprácu

a harmonizáciu práv.

6. Treba prijímať opatrenia, ktoré znemožnia teroristom využívať voľný pohyb

finančných prostriedkov, nedovoliť vytvárať zdroje teroristom a prijímať právne

normy pre boj proti terorizmu.

31

7. Vytvoriť zodpovednosť médií, ktorá sa musí stať v rámci boja proti terorizmu

všeobecne záväznou normou. Vyplýva to zo skutočnosti, že terorizmus ako určitá

forma komunikácie s verejnosťou je veľmi atraktívna a komerčná forma [2].

Je dôležité stanoviť priority boja proti terorizmu. Teroristické riziká je potrebné

neustále vyhodnocovať, musí byť vybudovaný krízový manažment, krízové štáby

a odborne pripravený zamestnanci. Opatrenia pred hrozbou terorizmu za bežného

spoločenského života musia vychádzať z hodnotenia celkovej vnútropolitickej

a zahraničnopolitickej situácie, z miestnych podmienok vyšších územných celkov

a obcí, z hodnotenia ďalších vplyvov, skutočností a spoločenských záujmov [2].

Na základe analýzy dostupných informácii sa tvorí modelová situácia a hľadajú sa

optimálne postupy riešenia. Akákoľvek improvizácia pri preventívnej činnosti so sebou

prináša v prípade terorizmu neúmerné zvyšovanie rizika. Prevencia je doslova „mravčia

práca“. Prevencia je nekonečnou prácou, ktorá však môže v jedinom kritickom

okamihu rozhodnúť o živote mnohých ľudí a ťažko vyčísliteľných hodnotách. Z toho

dôvodu by prevencia nemala byť v žiadnom prípade podceňovaná či už na celoštátnej

úrovni, alebo na úrovni jednotlivých podnikov, ktorých sa ohrozenie terorizmom týka –

myslím tým podniky, ktoré považujeme za „mäkké ciele“ teroristickej činnosti.

Ak sa opatrenia voči teroristickým aktom realizujú ex post, znamená to obrovské

časové straty, predĺženie reakčného času, vznik podmienok na chybné rozhodnutia

a nehovoriac tak o zbytočnom plytvaní finančnými prostriedkami. Je nutné

vypracovávať plány na minimalizovanie hrozby teroristickej aktivity na úrovni orgánov

verejnej moci ako aj Policajného zboru. Plány krízových situácii musia vychádzať

z princípov, podmienok boja proti terorizmu, rešpektovať podmienky, špecifiká

určitého teritória a objektu. Tieto plány môžu mať rôznu formu. Podľa publikácie Ľ.

Cigánika a E. Jaššovej ich môžeme rozdeliť do troch oblastí:

1) Opatrenia pred samotným teroristickým aktom – vychádzajúce z hodnotenia

bezpečnostnej situácie, z analýzy spravodajských informácií o bezpečnostných

rizikách a hrozbách. Ich súčasťou musí byť aj personálne obsadenie jednotlivých

činností.

32

2) Plánovanie postupov pri vlastnom teroristickom akte – obsahuje predpokladaný

vývoj situácie pri hrozbe teroristického útoku, plán riešenia krízovej situácie, ktorý

by mal byť v podobe odporúčacieho manuálu, v ktorom je stanovené poradie

nutných opatrení, ich stupne a priebežný harmonogram.

3) Plánovanie postupov po teroristickom akte – zvládnutie situácie od pomoci

obetiam až po prenasledovanie a zadržanie teroristov. Ide o zadržanie stôp, dôkazov

pre dokazovanie a vyšetrovanie [2].

Značný význam pre vytváranie podmienok v Slovenskej republike pre boj proti

terorizmu mala „Správa o rozpracovaní súboru opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu

boja proti terorizmu EÚ, Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1373 (2001)

a ďalších relevantných dokumentov v podmienkach Slovenskej republiky,“ ktorú

predložil Vláde SR 6. decembra 2001 Minister zahraničných vecí SR: Táto správa bola

reakciou vlády na opatrenia Európskej únie a Bezpečnostnej rady OSN v podmienkach

SR. Otázky terorizmu ako celosvetovej bezpečnostnej hrozby sa stali súčasťou

rozhodujúcich štátnych dokumentov, ako sú Bezpečnostná stratégia SR, Obranná

stratégia SR, Vojenská stratégia, ktoré boli takmer jednohlasne schválené v Národnej

rade SR. Tým sa vytvorili vhodné podmienky na kontinuálne prijímanie ďalších

opatrení v boji proti terorizmu [2].

Jedným z takýchto opatrení je aj „návrh zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu“,

ktorý v súčasnosti prechádza pripomienkových konaním.

3.1 NÁVRH ZÁKONA O BOJI PROTI TERORIZMU A EXTRÉMIZMU

Podľa všeobecne uznávaného princípu medzinárodného práva je štát primárne

zodpovedný za dodržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti na svojom území. Až

keď zlyhá národná ochrana, nastupuje ochrana medzinárodná. V súlade s týmto

princípom sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení prihlásila

k zodpovednosti za bezpečnosť štátu a zaviazala sa urobiť maximum pre bezpečie a

ochranu občanov. Jedným z krokov je návrh zákona o boji proti terorizmu

a extrémizmu.

33

Je nevyhnutné zvýrazniť, že v celosvetovom meradle je „deliaca čiara“ medzi

extrémistami a teroristami, extrémizmom a terorizmom mnohokrát nevýrazná. A aké sú

teda hlavné dôvody na vypracovanie zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu?

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zákon o boji proti terorizmu a extrémizmu je

pracovným názvom, nakoľko najlepšie vystihuje cieľ úsilia. Už zo

súčasne predloženého popisu právnej úpravy vyplýva, že táto problematika zasahuje do

množstva právnych noriem, ktoré sa budú dotýkať viacerých právnych aktov.

Prioritným cieľom nie je narušiť existujúci právny systém, ale zdokonaliť ho. Prax totiž

ukázala, že akokoľvek dobre mienená, súčasná právna úprava je nedostačujúca.

Vzhľadom na množstvo špeciálnych noriem pre každú príležitosť, tieto nie sú

zosúladené.

Prvým dôvodom na vypracovanie tejto normy je skutočnosť, že terorizmus nie je

záležitosťou jediného rezortu. Úspešný a efektívny boj si vyžaduje koordináciu.

Vzhľadom na množstvo zapojených subjektov, ktorých právomoci upravujú rôzne

normy vydané v rôznych časových obdobiach, tieto neboli dostatočne zosúladené. Táto

skutočnosť je príčinou pozitívnych aj negatívnych kompetenčných sporov, ktoré má za

úlohu tento zákon odstrániť.

Ďalšie dôvody potreby vypracovania tohto zákona ukázala prax. Návrh jednotlivých

opatrení vychádza z reálnej situácie. Boli analyzované jednotlivé prípady - činnosť

špecializovaných zložiek na boj proti terorizmu a následne platná právna úprava. A boli

zistené jej nedostatky – dôvody, ktoré podstatne sťažili resp. úplne znemožnili konať.

Boli prehodnotené všetky možnosti a zvolené boli tie, ktoré umožnia oprávneným

orgánom chrániť obyvateľstvo a štát a čo najmenej ich pri tom obmedzovať.

Základným cieľom je doplniť existujúcu právnu úpravu o chýbajúce prvky tak, aby sa

vylúčila dvojaká možnosť výkladu a aby sa upravili otvorené otázky a aby sa umožnilo

zodpovedným subjektom plniť ich povinnosti [21].

Tak ako v celosvetovom meradle aj v našich riadiacich štruktúrach chýba orgán, ktorý

by sústreďoval a analyzoval informácie od jednotlivých rezortov a bol schopný včas

varovať kompetentné orgány pred možnosťou vzniku teroristických aktov proti SR.

Základ boja proti terorizmu v SR v súčasnosti tvoria jednotlivé rezorty vlády a ústredné

orgány (vrátane krízových štábov) s kompetenciami, ktoré im vyplývajú zo zákonov

[2].

34

3.2 NOVELA ZÁKONA O ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH

V posledných rokoch sme svedkami rastúcej snahy o zdokonalenie a rozšírenie

možností boja proti terorizmu a vytvorenie bezpečnejšieho spoločenského prostredia.

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 654 z 11. decembra

2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov. Tento

zákon nadobudol účinnosť vo všetkých jeho ustanoveniach dňa 1. apríla 2008. Sú

v ňom špecifikové konkrétne údaje potrebné na zaistenie a identifikáciu zdroja

komunikácie; adresáta; dátumu, času trvania komunikácie; identifikáciu typu

komunikácie, komunikačného zariadenia a jeho polohy. Zákon stanovuje povinnosť

poskytovateľom komunikačných služieb uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné

údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas:

6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a

telefonovanie prostredníctvom internetu,

12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie.

Podniky sú povinné na základe písomnej žiadosti a bez zbytočného odkladu bezplatne

podľa osobitných predpisov poskytnúť tieto údaje orgánom činným v trestnom konaní,

súdu a inému orgánu Slovenskej republiky; údaje a informácie môže podnik uchovávať

len v elektronickej podobe. Obsah zákona je samozrejme obšírnejší, ale mnou vybrané

informácie uvádzam preto, lebo majú vecný význam z hľadiska moje diplomovej práce

[22]. Zákon bol novelizovaný na základe SMERNICE EURÓPSKEHO

PARLAMENTU A RADY EURÓPSKEJ ÚNIE 2006/24/ES z 15. marca 2006 o

uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním

verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných

komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES [23].

Oponenti, obávajúci sa zneužitie ukladaných údajov, pokrstili smernicu názvom „Veľký

brat“. „S touto smernicou sa každého mobilný telefón a webový prehliadač stane

spôsobom, ako vás môže Veľký brat sledovať. Už nikdy nebudete sami,“ vyhlásil

napríklad Erik Joseffson z medzinárodnej Nadácie pre slobodnú informačnú

infraštruktúru [15, s. 18]. Viac odhaľujúce je tvrdenie šéfa výboru europarlamentu pre

občianske slobody Alexandra Alvara Nuna, podľa ktorého priemerná telekomunikačná

spoločnosť a internetový provider budú musieť ukladať od dvadsať – do štyridsaťtisíc

35

terabitov navyše. „V papierovej podobe by to predstavovalo desať miliónov kilometrov

vysokú hromadu popísaného papiera. To je ekvivalent desiatich stohov dokumentov,

z ktorých každý by dosiahol zo Zeme na Mesiac.“ [15, s. 20]. Vďaka za to, že postačuje

ukladanie v elektronickej forme. A kto vlastne zaplatí náklady? Všetko nasvedčuje

tomu, že náklady budú znášať samotný prevádzkovatelia komunikačných služieb

(operátori) a tí naopak nevylučujú možnosť, že tieto náklady zahrnú do poplatkov pre

zákazníkov. Kritici preto smernici vyčítajú nízky efekt pri stíhaní zločincov či boji proti

terorizmu. Aj tak si teroristi ľahko nájdu cestu, ako sa vyhnúť vystopovaniu na základe

zadržiavaných údajov. EÚ prijatím tejto smernice má v súčasnosti tvrdšie pravidlá

o uchovávaní dát než napríklad USA, ktoré sú vo vyhlásenej vojne proti terorizmu. Nie

je to paradox?

3.3 BOJ S TERORIZMOM

„Ak odstránite jedného, nahradí ho tucet ďalších. Už to nemá nič s bin Ládinom. Ten

skončil. Ale zostáva symbolom, ktorý ovplyvňuje mladých moslimov na celom svete.“

[17, s. 7].

Či už z právneho, alebo všeľudského hľadiska, teror, terorizmus, teroristické akcie

(operácie) nemajú svoje pravidlá. Zvolené formy a taktika ich realizácie sú spravidla

účelové, vysoko flexibilné a tým aj ťažko predvídateľné. Aj to je jeden z dôvodov

zložitosti a obtiažnosti účinného boja s terorizmom.

Celý svet si musí uvedomiť, že boj proti medzinárodnému terorizmu je úloha, ktorej sa

nesmie nikto vyhýbať a že proti stratégii a taktike medzinárodných teroristických sietí

nestačí len demonštrácia a použitie sily. Tento problém sa musí riešiť predovšetkým

pravdivou identifikáciou príčin vzniku terorizmu a hľadaním ciest na ich odstránenie.

Inou otázkou je samozrejme, či sa na riešenie zistených príčin nájde politická vôľa

a tiež dostatok prostriedkov [6].

Samotná história boja proti terorizmu je rovnako stará, ako samotný terorizmus.

Vývojovým tendenciám terorizmu sa musel prispôsobovať aj boj s ním – niekedy viac

a niekedy menej úspešne. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že až do nedávna

ťahal „protiterorizmus“ za kratší koniec. Príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť,

že v boji proti terorizmu sa prijímali opatrenia na riešenie dôsledku teroristického aktu

36

a málokedy sa prihliadalo na potrebu prevencie. Neskúmali sa dôkladne príčiny, prečo

terorizmus vzniká, resp. pravé príčiny nechceli byť videné [10].

V tradičnom poňatí zahrňuje boj proti terorizmu dve skupiny aktivít:

protiterorizmus (antiterrorism) – obranné, pasívne či preventívne opatrenia

zamerané na zníženie zraniteľnosti osôb a objektov (majetku) voči teroristickým

aktom pre prípady, že by sa im nedalo predísť alebo zabrániť. Môžu zahrňovať aj

obmedzené použitie vojenskej sily,

kontraterorizmus (counterterrorism) – ofenzívne opatrenia, ktoré zahŕňajú celý

komplex opatrení na predchádzanie, odstrašenie a rýchlu reakciu na teroristické

aktivity vo všeobecnosti [11].

V prístupoch k politike boja proti terorizmu sú možné tri prístupy štátu, ako vzniknutú

situáciu riešiť. Prvým je úsptúpiť vo všetkých požiadavkách teroristom, druhým je

vyjednávaním s teroristami dosiahnuť čo najväčší vlastný úspech za čiastočné ústupky

teroristom a tretí, ktorého zástupcom sú najmä Spojené štáty americké je nerobiť za

žiadnych okolností ústupky teroristom. K prostriedkom boja proti terorizmu

zaraďujeme: diplomaciu; trestné právo; monitorovanie a obmedzenie finančných tokov;

použitie ozbrojených mocenských prostriedkov a spravodajskú činnosť [11].

Spôsobom, akým možno proti terorizmu uspieť, je len lepšia spolupráca tajných

služieb, spojená so zlepšovaním začlenenia najrizikovejších skupín do spoločnosti.

„Hoci bezpečnostné opatrenia pomáhajú, polícia a armáda môžu nebezpečenstvo len

zmenšiť. Je preto lepšie snažiť sa aj o to, aby sme mladých moslimov dostali na našu

stranu.“ [17, s. 7]. Treba si však uvedomiť, že stopercentná bezpečnosť neexistuje

a myslím, že existovať ani nebude.

Terorizmus je neoddeliteľným sprievodným javom vývoja spoločnosti. Aj keď sa

usilujeme zásadné problémy vyvolávajúce terorizmus riešiť, v súčasnosti úplná

eliminácia terorizmu nie je možná. Ľudia sú odsúdení terorizmu čeliť a naučiť sa s ním

žiť.

37

3.4 BOJ PROTI TERORIZMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Slovenská republika je jednou z krajín, v ktorej sa domáci ani medzinárodný terorizmus

doteraz otvorene neprejavil. Napriek tejto skutočnosti si uvedomuje nevyhnutnosť boja

proti nemu a odsudzuje všetky jeho formy. Riziko teroristického útoku súvisí nielen

s vnútornou, ale aj zahraničnou politikou štátu. Slovenská republika ja členom všetkých

inštitúcií (OSN, NATO, EÚ, OBSE, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj

a Rady Európy) bojujúcich proti terorizmu a považujúcich túto oblasť za jednu zo

svojich priorít a preto si plne uvedomuje podstatné zvýšenie ohrozenia svojho územia

aj obyvateľstva. Preto v nadväznosti na Akčný plán EÚ na boj proti terorizmu schválila

vláda svojim uznesením č. 369/2005 Národný akčný plán boja proti terorizmu [24].

3.4.1 BEZPEČNOSTNÁ SITUÁCIA VO SVETE A JEJ DOPAD NA SR

Najnovšie teroristické útoky zvýrazňujú potrebu úsilia celého medzinárodného

spoločenstva v boji proti terorizmu. Vzhľadom na globálnosť teroristických sietí aj

odpoveď na útoky musí byť celosvetová. V rámci vyhodnotenia bezpečnostnej situácie

vo svete, najväčšie globálne teroristické hrozby predstavuje aj naďalej teroristická sieť

Al-Kaida a lokálne radikálne militantné skupiny, ktoré sú pod jej vplyvom. Teroristická

sieť Al-Kaida a jej pridružené organizácie sa už udomácnili aj na teritóriu EÚ. Svoju

prítomnosť a silu demonštrovali ničivými útokmi proti civilnému obyvateľstvu

v Madride v marci 2004 a londýnskymi útokmi z júla 2005. Na vykreslenie situácie

v rámci EÚ uvádzam tabuľka spáchaných teroristických útokoch v roku 2006 podľa

typu terorizmu.

38

Tabuľka 3.1 Teroristické útoky v roku 2006 podľa typu terorizmu [40]

Členský štát Islamistický Separatistický Ľavé krídlo

Pravé krídlo

Ostatné / nešpecifikované SPOLU

Rakúsko 0 0 0 0 1 1 Belgicko 0 0 0 0 1 1

Francúzsko 0 283 0 0 11 294 Nemecko 1 0 10 0 2 13 Grécko 0 0 25 0 0 25 Írsko 0 1 0 0 0 1

Taliansko 0 0 11 0 0 11 Poľsko 0 0 0 1 0 1

Portugalsko 0 0 1 0 0 1 Španielsko 0 136 8 0 1 145

UK 0 4 0 0 1 5 SPOLU 1 424 55 1 17 498

Destabilizovaná situácia v Iraku viedla k nárastu terorizmu, k radikalizácii miestnych

islamských skupín a militantných povstalcov a k eskalácii nábožensky motivovaných

nepokojov medzi šiítskou, sunnitskou a kurdskou časťou obyvateľstva. Snahou

teroristov a militantov je prinútiť vlády, účastné v rámci spojeneckej koalície

pod vedením USA, aby stiahli svoje sily z Iraku [24]. 11. januára 2008 však americký

prezident George Bush vyhlásil: „sily pod americkým vedením môžu pokojne zostať

v Iraku desať rokov alebo ešte dlhšie.“ [25].

Mimo regiónu Blízkeho východu sa môže preniesť napätie z palestínsko-izraelského

konfliktu, nakoľko na celosvetový džihád vyzývajú aj skupiny pôsobiace v Európe.

Obavy vznikajú aj v dôsledku vládnutia radikálneho hnutia HAMAS v oblasti Gazy

a palestínskeho oslobodzovacieho hnutia FATAH na západnom pobreží. Situáciu len

umocnilo zavraždenie bývalej palestínskej premiérky a šéfky opozície Benazír

Bhuttovej27 vo štvrtok 27. decembra 2007 po útoku sebevražedného útočníka v meste

Rávalpindí.

Ďalším rizikovým faktorom v oblasti Blízkeho východu je Irán s jeho jadrovým

programom. Vznikli pochybnosti, či výskum bude slúžiť len na mierové účely, alebo

ide o pokus o výrobu a šírenie jadrových zbraní. Po tom, čo predstavitelia Iránu

odmietli výzvy OSN na zastavenie tohto programu, zazneli zo strany USA na jeho

27 Do vlasti sa vrátila, aby sa pokúsila vyhrať voľby a na čele svojej Pakistanskej ľudovej strany sa stala znovu premiérkou. Po svojom návrate do vlasti uviedla, že sa tvrdo postaví islamským extrémistom, ktorí stupňujú akcie po celej zemi a sú napojení – prinajmenšom svojou ideológiou – na hnutie Al-Káida a Taliban [26].

39

adresu výrazy ako „centrálna banka terorizmu“. Bezpečnostná rada OSN už schválila

tri súbory sankcií voči Iránu pre jeho neochotu zastaviť sporný jadrový program.

Medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti pracuje na ďalšom sprísnení sankcií. Spojené

štáty americké a ich spojenci trvajú na tom, že jadrový program islamskej republiky je

zameraný na výrobu jadrových zbraní. Irán však naďalej ubezpečuje, že program má

výhradne mierové účely a upozorňuje, že na obohacovanie má právo na základe

Zmluvy o nešírení jadrových zbraní [27].

Vplyv radikálneho islamizmu, reprezentovaného viacerými militantnými organizáciami

vrátane Al-Kaidy, sa čoraz viac prejavuje aj v čečenskom konflikte. Dôkazom je útok

islamských militantov z októbra 2005 v Naľčiku, v Ruskej federácii. Ako príklad

možno uviesť aj protesty moslimských organizácií proti kresbám uverejneným vo

svetových denníkoch. Naznačili tým, že urážka ich náboženského cítenia môže byť

v budúcnosti ďalším z dôvodov na spáchanie teroristických akcií.

SR aktívne uplatňuje medzinárodné právne nástroje boja proti terorizmu a

vo vnútroštátnom právnom poriadku prijíma príslušné opatrenia na realizáciu všetkých

záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných protiteroristických zmlúv, ako aj iné

opatrenia na prevenciu a potláčanie terorizmu. Subjekty štátu (MV SR, MO SR, MZV

SR, SIS, VOS, VSS a ďalšie) trvalo monitorujú aktuálnu úroveň regionálnej

bezpečnosti v jednotlivých častiach sveta a ich dopad na vnútornú bezpečnosť SR [24].

Aktívna účasť jednotiek ozbrojených síl SR v krízových regiónoch prestavuje

významný prvok pri eliminácii hrozby globálneho terorizmu. Dočasne sa však tieto sily

stávajú potenciálnym cieľom teroristických aktivít s priamym dopadom

na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike [24].

40

3.4.2 CIELE NÁRODNÉHO AKČNÉHO PLÁNU BOJA PROTI TERORIZMU V SR

Diagram 1 Strategický záväzok Slovenskej republiky [24].

Strategický záväzok Slovenskej republiky (vyplývajúci zo stratégie EÚ na boj proti terorizmu)

- boj proti terorizmu pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv, - bezpečnejší štát, ktorý svojim občanom umožní žiť v priestore slobody,

bezpečnosti a spravodlivosti

oblasti činnosti, ktoré z neho vyplývajú:

PREVENCIA Zabrániť, aby sa ľudia uchyľovali k terorizmu riešením faktorov alebo príčin, ktoré môžu viesť k radikalizácii a náborom v Európe a vo svete.

OCHRANA Chrániť občanov a infraštruktúru a znížiť našu zraniteľnosť voči útokom, a to okrem iného lepšou bezpečnosťou napr. v doprave a kritickej infraštruktúre.

STÍHANIE Stíhať a vyšetrovať teroristov na našom území a vo svete; prekaziť ich plány, cesty a komunikáciu; narušiť ich podporné siete; odrezať ich od financií, znemožniť im prístup k útočným prostriedkom a postaviť ich pred spravodlivosť.

REAKCIA Pripraviť sa na zvládnutie a zmiernenie dôsledkov teroristického útoku zlepšením spôsobilosti na odstraňovanie následkov, koordináciu reakcie a uspokojovanie potrieb obetí.

Prevencia:

- narušovať aktivity štruktúr a jednotlivcov navádzajúcich iných na terorizmus,

- zabezpečiť prevahu hlasov hlavného prúdu pred hlasmi extrémizmu,

- presadzovať bezpečnosť, spravodlivosť, demokraciu a príležitosť pre všetkých,

- pokračovanie vo výskume, vzájomnej výmene analýz a skúseností v tejto oblasti

na medzinárodnej úrovni [24].

41

Ochrana:

- hodnotenie hrozby a rizika,

- bezpečnosť reťazca zásobovania,

- ochrana kritickej infraštruktúry,

- bezpečnosť prepravy,

- hraničných kontrol s krajinami, ktoré nie sú v EÚ,

- zlepšenie bezpečnosti identifikačných a cestovných dokladov,

- zapojenie sa do vízového informačného systému a schengenského informačného

systému druhej generácie,

- analýzy medzinárodnej bezpečnostnej situácie,

- ochrana ďalších potenciálnych cieľov [24].

Stíhanie:

- plné využívanie Europolu a Eurojustu na uľahčenie policajnej a súdnej spolupráce

a brať do úvahy analýzy hrozieb vykonávané situačným centrom,

- pokračovanie v implementácii práva EÚ, ratifikácií medzinárodných dohovorov

a revízii vnútroštátneho právneho poriadku,

- pokračovanie vo vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí cudzích štátov,

- získavanie, analýza a výmena informácií,

- zamedzovanie pohybu a aktivitám teroristov,

- policajná a justičná (súdna) spolupráca,

- zabránenie financovania terorizmu a zneužívania neziskového sektoru,

- obmedziť teroristom prístup ku zbraniam a výbušninám [24].

Reakcia:

- doriešenie otázok krízového riadenia,

- schopnosť EÚ rýchlo aktivovať civilné zložky v reakcii na teroristický útok,

- schopnosť rýchlo aktivovať vojenské zložky v reakcii na teroristický útok,

- včasné varovanie pred teroristickými útokmi,

- schopnosť efektívne koordinovať nasadenie zložiek v reakcii na útok,

- pomoc obetiam [24].

42

3.5 ETAPY TERORISTICKÉHO ÚTOKU

Analýzou uskutočnených teroristických útokov ako aj z výpovedí zadržaných teroristov

možno zovšeobecniť základné členenie na jednotlivé časti – fázy (etapy) teroristického

útoku. Ich poznanie môže byť prospešné pri prevencii a predvídaní teroristických

útokov, pri operačnej časti boja proti terorizmu, kde môže ovplyvniť zameranie

spravodajskej činnosti a dokazovanie.

Teroristický útok sa spravidla vykonáva v určitom navrstvení činností, ktoré majú

chronologický priebeh a nadväzujú na seba v jednotlivých fázach a etapách. Za

jednotlivé fázy považujeme tieto činnosti: výber objektu, pozorovanie objektu,

plánovanie útoku, vycvičovanie jednotlivých úkonov, činností a cvičných útokov, útok

na objekt, únik z miesta činu a efektívne využitie útoku.

1. etapa – výber objektu

Čím je objekt z hľadiska teroristov atraktívnejší, tým väčší je záujem o jeho napadnutie.

Teroristi zväčša prejavia záujem o objekt, ktorý je z hľadiska verejnosti mimoriadne

citlivý a jeho napadnutie alebo zničenie vyvolá silnú a dlhodobú odozvu

v oznamovacích prostriedkoch a vo vedomí veľkej skupiny ľudí. V počiatočnej fáze

plánovania teroristických útokov, preto teroristi vyberajú viac ako jeden objekt, ide

väčšinou vždy o alternatívu výberu. Na základe pozorovania, získaných informácií,

hodnotenia možností vlastných síl, úrovne ochrany objektu a spoľahlivosti únikových

ciest sú nevhodné objekty postupne vylučované.

2. etapa – pozorovanie objektu a získavanie informácií

Teroristi túto činnosť vykonávajú s cieľom zhromaždiť údaje a spravodajské

informácie, potrebné pre vypracovanie útočného plánu. Pozorovanie sa vykonáva

jednotlivcami, alebo skupinami, ktorých činnosť sa takmer vôbec nelíši od činnosti

bežných osôb pohybujúcich sa v priestore pozorovaného objektu. Pozoruje sa režim

v danom objekte a v jeho lokalite, trasy komunikačných a informačných sietí,

prístupové cesty, činnosť vybraných osôb, ich zvyky, záľuby, spoločenské kontakty,

zdravotný stav a pod. Pozornosť sa taktiež venuje zabezpečovaciemu a obrannému

systému, jeho princípom činnosti, veľkosti, technickým parametrom, výzbroje, zvolenej

taktike obrany a ochrany, profesionálnej úrovni členov bezpečnostných služieb, stráže,

objektovej ochrany a pod.

43

Používajú sa pritom základné druhy pozorovania:

- stacionárne pozorovanie, ktoré sa vykonáva z rovnakej pozície, napr. reštaurácia,

obchod, byt, zaparkované vozidlo, okolité kopce a pod.;

- pohyblivé pozorovanie, ktoré sa vykonáva peši alebo niektorým dopravným

prostriedkom, vozidlom, loďou a pod.;

- technické pozorovanie, medzi ktoré patrí odpočúvanie telefónov, monitorovanie

rádiovej prevádzky počítačom, záznam fotoaparátom, kamerou, inštalácia

odpočúvacích zariadení v objekte, použitie infraďalekohľadov, iných optických

a technických zariadení;

- segmentové pozorovanie je založené na dlhodobom pozorovaní objektu, trasy, alebo

oblasti a prebieha v krátkych časových intervaloch. Výsledky pozorovania sa

zaznamenávajú, vyhodnocujú a postupne skladajú do komplexného celku na princípe

mozaiky.;

- Najťažšie zistiteľný druh pozorovania je kombinované pozorovanie, ktoré je

založené na kombinácii jednotlivých druhov pozorovania. Okrem pozorovania sa

informácie získavajú aj inými prostriedkami zhodnými so spravodajskými

technikami.

3. etapa – plánovanie

Plán obsahuje potrebné materiálne a personálne zabezpečenie akcie, určuje jej

predpokladaný priebeh a časový harmonogram. Má zapracované tiež jednotlivé varianty

riešenia situácie. Okrem predpokladaného priebehu, časového harmonogramu a variant

riešenia situácie obsahuje krízové riešenie vykonania útoku. V pláne nie sú obsiahnuté

len základné princípy činnosti teroristov, ale aj zabezpečenie činnosti počas priebehu

útoku a po ňom. Veľký dôraz sa kladie na dosiahnutie momentu prekvapenia, na

najvhodnejšiu voľbu miesta a času vykonania, výber podmienok útoku, dosiahnutie

potrebnej prevahy ľudí a prostriedkov v kritických miestach akcie, zaistenie

pozorovacích stanovíšť a priestoru pre útok, vykonanie útoku na odpútanie pozornosti

a pod.

4. etapa – vycvičovanie a vykonanie cvičných útokov

Vycvičovanie slúži na profesionálne zvládnutie jednotlivých úkonov a činností počas

procesu útoku. Cvičeniami sa overuje funkčnosť plánu v modelovej situácii. Teroristi si

overujú dostatočnosť plánovaných prostriedkov, či je časový harmonogram reálny či

44

všetci pochopili svoje miesto a úlohy pri útoku, ale i to, či sú schopní zvládnuť

jednotlivé úkony a činnosti. Cvičenie slúži na prijatie optimálnej taktiky činnosti

a koordináciu činnosti pri jednotlivých fázach útoku. Cvičné útoky slúžia na konečné

overenie reálnosti plánu, materiálne a iné zabezpečenie útoku ako i pripravenosti

jednotlivých teroristov na plánovanú akciu.

5. etapa – útok na objekt

V krátkej časovej relácii pred vykonaním útoku teroristi aktualizujú získané informácie

a to spravidla pozorovaním objektu. V prípade potreby operatívne aktualizujú plán, čo

môže byť vykonané len niekoľko minút alebo hodín pred vykonaním útoku. Pri

atentátoch sa tesne pred útokom, čo predstavuje niekoľko sekúnd až minút, vykonáva

identifikácia objektu s cieľom vylúčiť možnosť omylu. Táto identifikácia sa vykonáva

mimo zóny útoku. Signál o identifikácii sa najčastejšie vydáva vizuálne, rádiom alebo

mobilným telefónom.

6. etapa – únik z miesta činu

Únik po útoku môže byť pre teroristov niektorých prípadoch ťažší a dôležitejší ako

samotný útok, avšak pre kategóriu samovražedných atentátnikov ide o bezpredmetnú

záležitosť. Spôsob úniku je podmienený predovšetkým technickým zázemím

teroristickej skupiny alebo organizácie, podmienkami na mieste útoku

a predpokladanou reakciou bezpečnostných síl. Súčasťou plánu je zaistenie bezpečných

úkrytov, kde teroristi môžu v bezpečí prečkať hlavný nápor protiteroristických opatrení.

7. etapa – efektívne využitie výsledkov útoku

Slúži na dosiahnutie hlavného cieľa teroristov, teroristického útoku a obsahuje najmä

zdôvodnenie akcie a splnenie cieľov. Spravidla sa začína vydaním vyhlásenia, ktoré

môže obsahovať deklaráciu hlavných cieľov skupiny alebo organizácie a môže v nej

byť obsiahnuté aj požiadavky, ultimáta a vyhlásenia. Adresované býva vláde,

významným inštitúciám, či významným osobám. Nepriamo je adresované aj médiám.

V prípade, že vláda, inštitúcie alebo osoby na vyhlásenie nereagujú a snažia sa ho

ututlať, teroristi sa obracajú priamo na média. Po vydaní vyhlásenia nasleduje celý rad

ďalších komentárov ktoré majú za cieľ čo najdlhšie udržať pozornosť a manipulovať

verejnú mienku [2].

45

4 OCHRANA PROTI TERORIZMU NA VYBRANOM OBJEKTE GAMA

Objekty teroristického útoku sú vyberané tak, aby ich napadnutie vyvolalo záujem

verejnosti na čo najdlhšiu dobu a umožnilo tak viesť účinnú propagandu teroristických

ideí. Platí tu jednoduchá postupnosť – čím väčšia škoda, tým väčšia panika, o to väčší

záujem médií a o to väčší úspech teroristov. Na vrchole tejto gradácie je už len o to

väčšia kritika kontraterorizmu, vlády, štátnych orgánov a pod.

V kapitole 3.5 som popísal jednotlivé etapy teroristického útoku v teoretickej rovine.

V tejto kapitole, ktorú som nazval ochrana proti terorizmu na vybranom objekte

GAMA, poukážem na jednotlivé informácie, ktoré je možné o danom objekte zistiť bez

väčších problémov a bližšie analyzujem mnou vybraný objekt. Ak chce niekto útok

spáchať nie je až také zložité získať informácie, ktoré sa niektorým ľuďom môžu zdať

banálne a napriek tomu majú pri príprave útoku pre teroristov veľkým význam. Vďaka

súčasnej dobe informačných technológii je dostupnosť informácií rôzneho druhu oveľa

jednoduchšia ako tomu bolo v minulosti.

V nasledujúcich podkapitolách sa budem zaoberať fiktívnym objektom, pri ktorého

popise použijem informácie z dvoch odlišných uhlov pohľadu. Na jednej strane to budú

informácie, ktoré by sme mohli nazvať aj všeobecne dostupné (napr. internet), na strane

druhej informácie, s ktorými som sa oboznámil počas konzultácii s bezpečnostným

manažérom jednej z firiem, ktorá ma dominujúce postavenie na slovenskom trhu a ich

následné doplnenie z vlastnej skúsenosti.

4.1 INFORMÁCIE ZÍSKANÉ KONZULTÁCIOU

Počas konzultácie som sa pokúsil získať odpovede na moje vopred pripravené otázky

ako napr. ako sa v spoločnosti, ktorá by sa mohla stať potenciálnym objektom útoku

teroristov riešené bezpečnostné incidenty; či spoločnosť disponuje krízovými plánmi

v prípade vzniku mimoriadnych udalostí a či je v týchto plánoch zahrnutá aj možnosť

teroristického útoku; na akej úrovni sú zabezpečené v podniku režimové opatrenia,

objektová ochrana a podobné opatrenia, ktoré sa bezpečnosti bezprostredne týkajú. Je

však pochopiteľné, že na všetky moje otázky som nemohol dostať z relevantných

dôvodov odpoveď.

46

Ako však skonštatoval sám pán bezpečnostný manažér, terorizmus sa aj ich spoločnosti

výsostne dotýka. Na potvrdenie bola postačujúca jedna veta – nachádzajú sa tu látky,

ktoré sa pri zahorení chovajú ako bojové plyny. Začnem však pekne poporiadku.

V prípade, že sa chcete stať zamestnancom takejto spoločnosti ako prvé oddelenie

s ktorým prídete do kontaktu je oddelenie HR – ľudských zdrojov. Podľa žiadosti o akú

pozíciu sa žiadateľ uchádza sú kladené aj požiadavky na preverenie jeho osoby. Ide

hlavne o miesta so zvýšeným nebezpečenstvom. V žiaducich prípadoch je interným

pravidlom, že odporúčanie na prijatie či neprijatie zamestnanca do pracovného pomeru

dáva aj oddelenie objektovej ochrany. Po prijatí do zamestnania zamestnanec obdrží

bezkontaktnú čipovú kartu, ktorá ho oprávňuje na vstup do určitých zón – čo je

zabezpečené systémom režimových opatrení pohybu osôb v objekte. Ako už bolo

spomenuté, osobitý režim z hľadiska vstupu osôb majú niektoré pracoviská. Dôvodom

je označenie týchto pracovísk za rizikové z pohľadu bezpečnosti, keďže sa tu

nachádzajú napr. horľavé látky rôzneho druhu a je tu tak zvýšené riziko vzniku požiaru,

ktorý by po vypuknutí mohol napáchať škody nie malé. Dôvodom však nie je len riziko

vzniku požiaru. Cieľom je aj udržanie určitého stupňa bezpečnosti chráneného objektu

ako celku.

V tejto chvíli sa nám naskytá otázka: a čo návštevy, brigádnici atď.? Aj tu platí

niekoľko pravidiel. Súkromné návštevy sú v objekte prísne zakázané a osoby

argumentujúce osobnou návštevou nie sú do priestoru objektu vpustené. Ak osoba nie je

v trvalom pracovnom pomere, jedinou možnosťou vstupu do objektu je vstupka –

návštevníka. Tú je možné si vybaviť na informáciách osobnej vrátnice. Po splnení

všetkých potrebných podmienok, ktoré popíšem v druhej časti tejto kapitoly, osoba

obdrží vstupku, ktorá ju oprávňuje na pohyb vo vyhradených zónach. Podmienkou je

však podpísanie súhlasu správania sa v súlade s internými podmienkami spoločnosti,

s ktorými je osoba pred vstupom do objektu spoločnosti oboznámená. Čo sa týka

skupinových návštev, exkurzií a pod., tieto musia byť odsúhlasené PR oddelením –

vzťahy s verejnosťou. Exkurzie ako aj skupinové návštevy musia byť taktiež vopred

nahlásené na oddelenie objektovej ochrany. Je im odsúhlasený pohyb v zónach

súvisiacich s predmetom návštevy a skupina sa po objekte pohybuje v sprievode

zodpovednej osoby spoločnosti. Pre účastníkov platia podmienky pohybu skupiny

v objekte, s ktorými sú vopred oboznámení (napr. nevzďaľovanie sa od skupiny,

nevstupovanie do vyhradených zón, dodržiavanie pravidiel BOZP atď.). V prípade

47

záujmu o vyhotovenie fotodokumentácie – musí byť vo všetkých prípadoch podaná

žiadosť, ktorá je schvaľovaná viceprezidentom spoločnosti. Povolenie sa vydáva

konkrétnej osobe, na konkrétne priestory. Zaznamenaný je typ aparátu, meno osoby

ktorá obrazový materiál bude zhotovovať, meno osoby ktorá túto osobu bude

sprevádzať a je za ňu zodpovedná.

V prípade porušenia interných podmienok spoločnosti je toto porušenie prehodnotené

a osobe je udelený podmienečný zákaz vstupu na určité obdobie, v závažnejších

prípadoch trvalý zákaz vstupu do objektu. Zoznam týchto osôb sa nazýva BLACK

LIST.

Pre vstup motorových vozidiel, ktoré importujú vstupný materiál je určená nákladná

vrátnica. Tento priestor slúži aj pre vjazd do objektu s osobnými automobilmi. Tu platí

ďalšie pravidlo – do objektu je vpustené vozidlo + vodič. Ostatné osoby, ktoré nemajú

bezprostredné spojenie s danou úlohou nie sú cez tieto priestory vpustené. Do objektu je

zákaz nosenia zbraní, vnášania nežiaducich predmetov, tak aj vynášanie akýchkoľvek

predmetov z objektu von. Všetky obmedzenia sú uvedené v interných podmienkach

spoločnosti, s ktorými sú vstupujúce osoby oboznámené a svojim podpisom potvrdzujú

dodržiavanie týchto podmienok a správanie sa v súlade s nimi v celom objekte.

Je nutné poznamenať taktiež vykonávanie námatkových (preventívnych) kontrol

zamestnancov na alkohol. Pomocou štandardných, voľne dostupných testerov, je tiež

možné overiť použitie omamných látok ako aj drog. Kontroly sú vykonávané pri vstupe,

výstupe, ale aj počas pracovných zmien na pracovisku. Táto povinnosť však vyplýva

zamestnávateľovi aj z Politiky BOZP.

Spôsobov ako by sa do objektu mohla dostať nebezpečná látka je niekoľko. Toto riziko

je minimalizované rôznymi opatreniami. Uvediem príklady, s ktorými ma oboznámil

bezpečnostný manažér:

a) vnesenie osobou

Pri vstupe osôb do objektu sú vykonávané námatkové kontroly vnášanej batožiny. Túto

kontrolu zabezpečujú zamestnancami objektovej ochrany. Pri výstupe je kontrolovaná

batožina všetkých osôb, či už vizuálne – kedy je zamestnanec povinný ukázať obsah

batožiny, alebo cez röntgenové zariadenie, ktoré umožní odhaliť predmety uschované

48

v batožine. O kontrole na výstupe by sa však dalo skôr hovoriť v rovine zabránenia

vynášania materiálu zo spoločnosti, čiže ochrane materiálnych hodnôt.

Na margo tohto všetkého by som chcel uviesť príklad, ktorý sa stal v spoločnosti

v nedávnej minulosti, keď na výstupe zamestnanca z objektu bolo zistené, že vo svojej

príručnej batožine ukrýval 200 ks ostrých strelných nábojov. V takýchto prípadoch

spolupracujú príslušníci objektovej ochrany s Policajným zborom Slovenskej republiky.

b) privezenie v osobnom automobile, v nákladom priestore automobilu

Ako som už uviedol, motorové vozidlá sú do objektu vpúšťané cez nákladnú vrátnicu

spoločnosti a do objektu je vpustené len vozidlo + vodič. V prípade osobných

automobilom je vykonávaná vizuálna kontrola vozidla, zisťuje sa prítomnosť tretích

osôb, nástrojov braných do objektu (tieto sú zaznamenané pre následnú kontrolu pri

výstupe z objektu). Pri nákladných vozidlách sa kontroluje neporušenosť zapečatenia

úložného priestoru, kontrolujú sa doklady súvisiace s dodávkou ako aj fakt, či daná

dodávka je na listine dodávok spoločnosti. Listina uvádza presne, ktoré zásielky majú

byť v daný deň doručené. Listinu vypracúva oddelenie logistiky. V prípade nesúladu sa

u dodávateľa overuje identita zamestnanca, či daná osoba bolo vyslaná ich

spoločnosťou a s akým druhom zásielky, ako aj dôvod doručenia zásielky v odlišnom

termíne. V takom prípade záleží na povolení či nepovolení vjazdu vozidla do priestorov

spoločnosti od kompetentných osôb.

c) materiál dodávaný v kontajneroch

Ako poznamenal bezpečnostný manažér, logistické centrum na základe spolupráce

s dodávateľmi spoločnosti vopred presne vie čísla kontajnerov, ktoré majú byť v dané

dni doručené. Obsah kontajnera musí byť zabezpečený nepoškodenou plombou a byť

doručený s kompletnou dokumentáciou súvisiacou so zásielkou.

d) poštové zásielky

Väčšina poštových zásielok je poslaná výhradnými dodávateľmi spoločnosti a tak podľa

vyjadrení bezpečnostného manažéra nie je potrebná ich špeciálna kontrola. Pri

podozrivej zásielke je použitý špeciálny sprej. Obálka je týmto sprejom nastriekaná, čím

sa stáva priehľadnou a je tak možná vizuálna kontrola jej obsahu bez akéhokoľvek

poškodenia. Obsah zásielky nie je v tomto prípade nijako znehodnotený.

49

Za dôležité informácie, ktoré som dostal ako odpoveď na položenú otázku považujem

nadštandardné opatrenia spoločnosti v rámci aktívnej spolupráce s Krajským úradom na

úseku civilnej ochrany. V objekte sú splnené všetky podmienky v súlade s predpismi

o civilnej ochrane. Priestory sú vybavené ako akustickými tak aj vizuálnymi

prostriedkami varovania. Je žiaduce spomenúť aj niektoré nadštandardné opatrenia ako

je použitie širokouhlých monitorov na zobrazenie obrazového materiálu, podávanie

doplňujúcich informácii, zobrazenie únikových ciest. V prípade vzniku mimoriadnej

udalosti s potrebou použitia plynových masiek sa počíta s maximálnym počtom osôb

pohybujúcich sa v objekte čo zahŕňa: plné obsadenie dennej zmeny (pracuje najviac

ľudí) + pracovníci outsourcingových spoločností + maximálny počet externých

dodávateľov, ktorí by sa mohli v objekte nachádzať + % návštev, exkurzii. Z tohto

tvrdenia by sa dal vyvodiť záver, že spoločnosť je na vznik mimoriadnych situácii

pripravená nadštandardne. Taktiež je brané do úvahy ohrozenie od neďalekého vodného

toku.

Ak by sme hovorili o iných úlohách vykonávaných v objekte na zabezpečenie určitého

stupňa bezpečnosti, tak môžeme spomenúť napr. požiarnu hliadku, ktorej členovia majú

za úlohu monitorovanie stanoveného územia a tak minimalizovať riziko vzniku

požiaru. Ako ďalšie by sme mohli spomenúť preventívne prelepenie objektívov

fotoaparátov na mobilných telefónoch, čím je zabránené zdokumentovaniu vnútorných

priestorov. Aj keď osobne neviem do akej miery by sa toto opatrenie dalo špecifikovať

ako účinné. Stačí nepozorované nafotenie požadovanej veci, jej následne odoslanie

MMS správou a vymazanie dôkazového materiálu z pamäte telefónu.

Úlohou pracovníkov objektovej ochrany je nielen kontrola na vstupe a výstupe, ale aj

monitorovanie okolia objektu pomocou kamerového systému. Pracovníci CCTV centra

majú prístup aj do priemyselných kamier spoločnosti, ale monitorovanie priestorov

pomocou týchto kamier nie je ich primárnou úlohou.

4.2 VLASTNÉ POZOROVANIE

V predchádzajúcej kapitole som spomenul fakty, ktoré mi boli prezentované

bezpečnostným manažérom spoločnosti. Avšak tento pohľad na riešený problém je len

subjektívny a na jeho základe by sa nedali vyvodiť relevantné závery, ani odporúčania

v oblasti prevencie pred útokom, ktorá je predmetom spracovania nasledujúcej kapitoly.

50

Na základe toho som sa preto rozhodol overiť si prezentované fakty v reálnom

ponímaní veci.

Ak sa vžijem do role teroristu, ktorý by bol rozhodnutý spáchať útok na vopred vybraný

objekt dospel som k záveru, že existuje nespočetné množstvo spôsobov na to ako získať

potrebné informácie k útoku. Ako jednoduchá inšpirácia poslúžia publikácie

zaoberajúce sa tematikou špionáže, fungovanie tajných služieb, ich agentov atď.

„Vďaka“ našej modernej dobe. A keďže vo všetkom by mala byť logická postupnosť,

začnem od informácii všeobecných a postupne sa dopracujem až k jednotlivým

detailom, ktoré je možné zistiť jedine z pôsobenia v danom objekte. A tak som sa ako

brigádnik zamestnal v spoločnosti, v ktorej som najskôr dané skutočnosti konzultoval

a neskôr následne overoval v praxi.

4.2.1 VŠEOBECNÁ LOKALIZÁCIA OBJEKTU

S použitím internetu, moderného výdobytku posledných desaťročí, vďaka ktorému sa

svet stal jednou obrovskou pavučinou sietí, nie je problém s lokalizáciu daného objektu.

Využil som tak produkt spoločnosti Google – Google Earth [37], ktorý je voľne

dostupný na internete a s jeho využitím nie je problém nasnímania si samotného objektu

spolu s jeho okolím. Záleží už len na kvalite predošlého nasnímania danej oblasti

družicou. V prípade teroristov by sme mohli brať do úvahy aj možnosť zneužitia

sledovacích satelitov a získania tak detailných snímok zvoleného objektu. Ja však

beriem do úvahy informácie, ktoré sú mne, ako študentovi bežne a hlavne oficiálne

dostupné. Ako názornú ukážku uvádzam Obrázok 1 Ilustračná snímka objektu cez

Google Earth. K všeobecnej lokalizácii by sme mohli zaradiť aj monitorovania objektu

z okolitých kopcov. Príklad takéhoto zdokumentovania objektu z okolitého reliéfu je

zobrazený v Prílohe A. Musím však poznamenať, že na základe toho, že pracujem

s fiktívnym objektom sú tieto fotografie uvedené len pre ilustráciu. V žiadnom prípade

som tým nechcel povedať, že daný objekt bol sledovaný, ale poukázať na fakt, že je to

možné a vôbec nie náročné. Stačí použiť kvalitné vybavenie, objektívy, ďalekohľady

a získame tak dostatočný prehlaď o sledovanom objekte.

51

Obrázok 1 Ilustračná snímka objektu cez Google Earth

4.2.2 PRÍSTUPOVÉ CESTY K OBJEKTU A PARKOVACIE PLOCHY

Ďalší z faktorov, ktoré je potrebné brať do úvahy je prístupnosť objektu, najmä po

cestných komunikáciách. V mojom prípade by som túto situáciu zhodnotil ako dobrú.

Znamená to, že k objektu vedie cesta prvej triedy, ktorá nebýva nadmerne vyťažená, je

v každom ročnom období prístupná a zjazdná. Pred objektom sa nachádzajú dve veľké

parkovacie plochy, ktoré sú rozdelené pre zamestnancov a pre návštevy. Tieto plochy

by pri útoku mohli byť zneužité napr. na odparkovanie automobilu s výbušninami.

4.2.3 GEOGRAFICKÉ, METEOROLOGICKÉ A TOPOGRAFICKÉ VLASTNOSTI

Z hľadiska topografie môžem skonštatovať, že okolie objektu je do vzdialenosti cca.

500 m prázdne, bez prekážok, budov a okolitý povrch je relatívne rovinatý. Zo severnej

strany je objekt ohraničený dopravnou komunikáciou a vzdialeným nie vysokým

pohorím, ktoré by mohlo byť, ako som už uvádzal, využité na pozorovanie. Vzdialenosť

od objektu je dostatočná na to, aby pozorovanie mohlo byť vykonávané nepozorovane,

ale na druhej strane dostatočné blízko na to, aby sme boli schopní získať všetky

potrebné informácie. Z južnej strany je objekt ohraničený dopravnou komunikáciou

a vodným tokom. Zo západu sú to len odstavné parkoviská a voľné priestranstvo, ktoré

52

ohraničuje objekt taktiež z východnej strany. Geografické a meteorologické podmienky

v ktorých sa objekt nachádza sú taktiež dôležité. Ovplyvňujú hlavne obdobie kedy by

pripravovaný útok bolo výhodné spáchať. Treba brať do úvahy napr. výskyt zrážok,

premenlivosť počasia v danej lokalite. Toto všetko ovplyvňuje výber času spáchania

útoku. Nebudeme predsa na objekt útočiť v daždivom počasí, ktoré napomôže pri hasení

vzniknutého požiaru, ako sekundárneho efektu väčšiny spáchaných útokov.

4.2.4 OKOLIE PERIMETRA OBJEKTU

Bezprostredné okolie perimetra objektu je relatívne rovinaté, bez prekážok a iných

rušivých elementov. Môžem skonštatovať, že je prehľadné, ľahko kontrolovateľné

a prípadné zmeny, podozrivé situácie sú pri dostatočnej ostrahe pracovníkov objektovej

ochrany ľahko odhaliteľné. Z vizuálnej obhliadky okolia nie je možné zistiť či sa

z vonkajšej strany perimetra nachádzajú monitorocie zariadenia ako napr. seizmické

senzory, tlakové hadice a pod., ktoré by upozorňovali na priblíženie z okolia perimetra

k perimetrickej ochrane. Riešením by však bolo – odskúšanie pomocou zvery napr. psa.

4.2.5 PERIMETRICKÁ OCHRANA OBJEKTU, VSTUPY CEZ PERIMETER A PODMIENKY

VSTUPU

Perimetrická ochrana je cca 1,8 m vysoká po celom obvode objektu. Vizuálne som

neodhalil žiadne ďalšie zabezpečenie, ale ako dobre viem, nie všetko musí byť vidieť.

V tom prípade by sme nemohli hovoriť o ochrane. Perimetrická ochrana je prerušená po

obvode v dvoch miestach. Sú to vstupné vrátnice, ktoré sa delia na personálnu vrátnicu

slúžiacu len na vstup a výstup osôb do/z objektu a nákladnú vrátnicu slúžiacu na dovoz

vstupného materiálu. Na oboch vstupoch sú pridelení pracovníci objektovej ochrany.

Popis vstupu do objektu ako aj pohybu v objekte popíšem v časti 4.3 Vstup do objektu

a pohyb v priestore objektu. Pri vstupe/výstupe osôb do priestoru objektu sú osoby

náhodne kontrolované na prítomnosť alkoholu, poprípade omamných látok. Pri výstupe

je každej osobe kontrolovaná batožina, buď vizuálne pracovníkmi objektovej ochrany,

alebo pomocou röntgenového zariadenia, ako aj ručných detektorov používaných napr.

na letiskách.

53

4.2.6 TAKTICKÉ ZHODNOTENIE PRIESTORU MEDZI PERIMETROM A OBJEKTOM

OCHRANY

Otvorené priestranstvo medzi perimetrom a výrobnými halami je monitorované

kamerovým systémom. Kamery sú umiestnené na rohoch výrobných hál vo výške cca

10 m s variabilitou otáčania 360°. Obrazový záznam je prenášaný do centra objektovej

ochrany. Podľa mojich zistení, priestor nie je zabezpečený strážnym psom. Pravidelne

sú však vykonávané obchôdzky, monitorovanie priestoru pracovníkmi objektovej

ochrany.

4.2.7 PLÁŠŤ OBJEKTU

Obvodový plášť budovy je tvorený z C-kazety – obojstranne poplastovanej. Štandardne

sa pri takejto stavebnej kombinácii používa tepelná izolácia hrúbky 150 mm, poistná

hydroizolácia, Z - profily a vrchné hliníkové plechy. Súčasťou obvodového plášťa sú aj

vstupné dvere, dvojkrídlové otváracie dve, rolovacie a otváracie brány. Ak vezmem do

úvahy aj strechu objektu, nachádzajú sa tu samootváracie vetracie okná,

vzduchotechnika, ako aj zariadenie na odvod dymu a tepla z hľadiska požiarneho

zabezpečenia objektu.

4.2.8 INTEGROVANÝ BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM VSTUPU DO OBJEKTU

Vstupné dvere pre personál spoločnosti sú zabezpečené access modelmi – vyhradenie

vstupu do určitých zón na základe načipovania bezkontaktnej čipovej karty.

Zamestnanci na základe údajov na čipovej karte majú povolený, alebo zakázaný vstup

do jednotlivých zón, na ktoré je podnik rozdelený.

4.2.9 MONITOROVANIE VNÚTORNÝCH PRIESTOROV

Môžem skonštatovať, že vnútorné priestory sú monitorované z hľadiska bezpečnosti

kamerovým systémom. Tento systém je obsluhovaný poverenými pracovníkmi

jednotlivých subdodávateľských spoločností. Do tohto CCTV systému majú prístup aj

pracovníci objektovej ochrany, ak je to pre danú situáciu žiaduce. Taktiež sa

vykonávajú obchôdzky vnútorných priestorov spoločnosti.

54

4.2.10 KONTROLA VSTUPNÝCH MATERIÁLOV

O kontrole vstupných (dovážaných) materiáloch do spoločnosti nemám bližšie vlastné

skúsenosti. Sú mi známe len informácie, ktoré mi boli poskytnuté bezpečnostným

manažérom a uviedol som ich v kapitole 4.1 Informácie získane konzultáciou.

4.2.11 ENERGETICKÉ ZDROJE OBJEKTU A DÔLEŽITÁ DOKUMENTÁCIA

Mohol by som skonštatovať, že to by mohla byť jedna z oblastí záujmu teroristov pri

potenciálnej príprave útoku na daný objekt. Závislosť od energií je pri akomkoľvek

objekte dôležitou a chúlostivou oblasťou. Ide o umiestnenie a zabezpečenie miest

transformátorov. Z hľadiska informačnej bezpečnosti je to napr. počítačový server

spoločnosti. Do oblasti záujmu teroristov by sme mohli zahrnúť taktiež dôležitú

dokumentáciu ako napr. výrobné postupy, patenty, know-how atď. Aj keď pri

posudzovaní tejto možnosti, by som skôr uvažoval o bezpečnostnej hrozbe, ktorú

môžeme označiť príponou asymetrická – organizovaný zločin a nie o záujme teroristov.

4.3 VSTUP DO OBJEKTU A POHYB V PRIESTORE OBJEKTU – VLASTNÁ

SKÚSENOSŤ

Súčasťou personálnej vrátnice je aj oddelenie evidencie a identifikácie vstupu osôb do

objektu (informácie). Osoby, ktoré nie sú v trvalom pracovnom pomere so

spoločnosťou, alebo subdodávateľskou spoločnosťou, nebola im poskytnutá

bezkontaktná čipová karta na vstup do objektu, sa pred vstupom do objektu musia na

tomto oddelení zahlásiť. Priebeh je takýto: po príchode sa osoba preukáže občianskym

preukazom (OP) a uvedie pre akú spoločnosť pracuje, brigáduje, poprípade ide

vykonávať činnosť. Pracovník oddelenia informácii skontroluje buď v karte

zamestnancov danej spoločnosti, ale potvrdenie emailom, že daná osoba má právo na

vstup do objektu – bola vopred nahlásená. Ak nahlásené údaje súhlasia s údajmi danej

osoby, osoba je poučená s internými predpismi spoločnosti a potvrdí to svojim

podpisom. Následne je zaevidovaná do systému spoločnosti o vstupe do objektu na

základe pridelenej VSTUPKY s uvedeným poradovým číslom. Osobné identifikačné

údaje z OP sú zosnímané špeciálnym zariadením na to určeným. Snímaná je spodná

zadná časť OP kde sú uvedené všetky potrebné informácie o občanovi (priezvisko,

meno, číslo OP, séria, rodné číslo, vydavateľ preukazu) a tie sú prenesené a uložené do

55

počítača. Ako posledné je osobe prelepený objektív fotoaparátu na mobilnom telefóne

ochrannou nálepkou, ktorá nesmie byť v priestore objektu odlepená. Zobrazenie tejto

ochrannej nálepky je na obrázku 2 Ochranná nálepka.

Obrázok 2 Ochranná nálepka

Ak však nie je osoba zaevidovaná či už v karte zamestnancov spoločnosti, alebo jej

príchod v daný deň nie je potvrdený emailom, totožnosť pracovníka je následne

overovaná u sprostredkovateľskej spoločnosti alebo u povereného pracovníka

spoločnosti, pre ktorú má pracovník činnosť vykonávať. Ak ani v tomto prípade nie je

jeho vstup do objektu odobrený, osoba nie je do objektu vpustená.

Pravidlom pri vstupe osoby (napr. brigádnika) do objektu je, že poverený pracovník

spoločnosti by mal danú osobu vyzdvihnúť na personálnej vrátnici a odprevádzať ju až

na miesto výkonu práce. Z vlastnej skúsenosti však viem, že to tak nefunguje. Dôvodom

na to môže byť skutočnosť, že či už krátkodobí zamestnanci alebo firmy s tzv.

krátkodobým nasadením (menej ako 1 mesiac) sú povinní nahlásiť zoznam osôb, ktoré

budú do objektu vstupovať deň vopred. Tieto osoby sú lustrované a v prípade, že sa na

zozname nachádza osoba, ktorá má udelený zákaz vstupu do objektu, táto osoba je zo

zoznamu vyškrtnutá a následne nie je do priestorov spoločnosti vpustená. Lustrácia sa

vykonáva na základe interného zoznamu osôb, ktorý je porovnávaný s už spomínaným

black listom.

Osoba po obdržaní vstupky prejde cez turniket personálnej vrátnice a tým vstúpi do

otvoreného priestoru objektu. Následne je možné vizuálne zmapovanie si objektu počas

presunu na vyhradené pracovisko či už z vonkajších, alebo vnútorných priestorov.

Vstup do výrobných hál je zabezpečený režimovými opatreniami. Vstupka však

oprávňuje na vstup do určitých zón, napr. k výrobnej linke spoločnosti. Následne je

možné odpozorovať si nedostatky sa tu vyskytujúce, ktoré by mohli byť neskôr využité

pri samotnom útoku. Heslovite poukážem na fakty, ktoré by v prípravnej fáze mohli byť

56

predmetom záujmu zistenia teroristov: možnosť vstupu do jednotlivých zón,

rozmiestnenie kamier, umiestnenie energetických zdrojov (transformátory), umiestnenie

PC serverov, skladovanie nebezpečných látok, režim obchôdzok, spôsob zabezpečenia

pri vzniku mimoriadnej udalosti (napr. požiar – stabilné hasiace zariadenie, hydranty,

hasiace prístroje...), možnosti úniku atď. Sledované fakty potenciálnym teroristom sú

závislé na druhu pripravovanej akcie. Do tejto oblasti je nevyhnutné zahrnúť aj kontakt

so zamestnancami, vyzvedanie dôležitých informácii ako aj možné návrhy na

spoluprácu (komplic). Osoba v tomto prípade vôbec nemusí ani len tušiť o akú situáciu

sa jedná (dalo by sa hovoriť o zneužití pred, alebo pri páchaní teroristickej akcie). Taký

istý postup ako je v prípade napr. brigádnika je platný aj pri vstupe návštev do

priestorov spoločnosti.

4.4 MULTIKRITERIÁLNE ROZHODOVANIE – PROGRAM EXPERT CHOICE

Na simuláciu výberu vhodnej varianty spôsobu spáchania útoku na objekt GAMA som

si zvolil program Expert Choice 11.5 [38], ktorého trial verzia je dostupná na internete.

Tento program slúži na multikriteriálne rozhodovanie a tak bol vhodným riešením,

ktoré mi uľahčilo prácu pri hodnotení jednotlivých kritérií podmieňujúcich výber

vhodného spôsobu spáchania útoku pre jeho efektívne uskutočnenie. Skutočnosť, že

tento program je voľne dostupný, aj keď len v trial verzií, ktorá neumožňuje využívať

všetky možnosti tohto programu len opäť dokazuje variabilitu alternatív získania voľne

dostupných informácií.

V programe si užívateľ navolí jednotlivé kritéria. V mojom prípade to boli: objekt

útoku, spôsob spáchania útoku, spôsob vniknutia do objektu, obdobie spáchania útoku

a počet zranených/ohrozených. Následne sa k jednotlivým kritériám pridelia jednotlivé

varianty:

- ako objekt útoku som si zvolil: stáčaciu a prečerpávaciu stanicu, lakovňu, sklad

farieb, sklad pneumatík a výrobnú halu;

- spôsob spáchania útoku: diaľkové odpálenie uloženej nálože, útok z okolia objektu,

odstavený automobil s náložou, samovražedný útok;

- spôsob vniknutia do objektu: ako servisná služba, ako upratovacia služba, ako

zamestnanec spoločnosti, cez perimetrickú ochranu, ako subdodávateľ spoločnosti,

nákladná vrátnica – náhodne, osobná vrátnica – náhodne;

57

- obdobie spáchania útoku: leto, jar, jeseň, zima;

- počet zranených/ohrozených podľa objektu útoku to boli varianty: stáčacia

a prečerpávaciu stanica, lakovňa, sklad farieb, sklad pneumatík a výrobná hala.

Nasleduje párové porovnávanie a prideľovanie hodnôt jednotlivým variantom.

Výsledkom je jeden variant pre jedno kritérium.

V prípade spôsobu spáchania útoku na objekt GAMA je výsledok nasledovný.

Optimálne by bolo spáchať útok na stáčaciu a prečerpávaciu stanicu diaľkovým

odpálením vopred uloženej nálože. Vniknutie do objektu by bolo ideálne cez servisnú

spoločnosť zabezpečujúcu servis nádrží v spoločnosti. Ideálnym obdobím by boli letné

mesiace, poprípade koniec jari, keďže v tomto období je menšie množstvo zrážok, ktoré

by ako nežiaduci faktor pôsobili na vzniknutý požiar poprípade šírenie nebezpečných

látok v ovzduší. Stáčacia a prečerpávacia stanica je ideálnym objektom aj z dôvodu

spôsobenia veľkých materiálnych škôd a samozrejme tým pádom aj stratách na

ľudských životoch. V grafickej podobe je výsledok zobrazený v Prílohe B: Graf –

program Expert Choice 11.5.

Len na doplnenie popíšem jednu z variant, ktorá pripadá do úvahy okrem spáchania

útoku pomocou diaľkovo odpálitelnej nálože. Ide o útok z okolia objektu. V tomto

prípade som mal na mysli vstrelenie podomácky upravenej strely z ručnej palnej zbrane

do jednej z nádrži. V súčasnosti nie sú náboje s vysokou priebojnosťou a uloženou

zápalnou látkou priamo v strele ničím nezvyčajným. V nasledujúcej kapitole sa však

budem zaoberať len variantou spáchania útoku, ktorá bola výsledkom multikriteriálneho

rozhodnutia. Pokúsim sa o zobrazenie modelovej situácie a jej následkov ak by k útoku

na stáčaciu a prečerpávaciu stanicu naozaj došlo a bol úspešný.

4.5 ZÓNY OHROZENIA PO ÚTOKU NA STÁČACIU A PREČERPÁVACIU

STANICU

V tejto kapitole popíšem alternatívu, ktorá je výsledkom predchádzajúceho

multikriteriálneho rozhodovania a to útok na stáčaciu a prečerpávaciu stanicu

spoločnosti GAMA. Výsledky hodnotenia sú na základe spracovania v programe TerEx.

Jednotlivé zóny ohrozenia sú vykreslené podľa druhu látky a odlíšene farebne na

pôdoryse objektu a stáčacej a prečerpávacej stanice v Prílohe C .

58

Simulačný program TerEx je nástroj pre rýchle určovanie prognózy dopadov a

následkov pôsobenia nebezpečných látok alebo výbušných systémov, najmä pri ich

teroristickom zneužití. Model je vytvorený ako počítačový program s nadväznosťou na

geografický informační systém pre priame zobrazenie výsledkov na mapách. TerEx je

určený hlavne pre:

operatívne použitie jednotkami IZS pri zásahu,

pre rýchle určenie rozsahu ohrozenia a realizáciu následných opatrení ochrany

obyvateľstva.

Predpoveď dopadov a následkov je založená na konzervatívnej prognóze. V praxi to

znamená, že výsledky zodpovedajú takým podmienkam, pri ktorých dôjde

k maximálnym možným dopadom a následkom na okolie – tzv. najhorší variant [28].

Stáčacia a prečerpávacia stanica sa skladá z jednej nádrže s objemom 50 m3 na

automobilový benzín, jednej nádrže na motorovú naftu s objemom 50 m3 a nádrže

s chladivom tetrafluóretán (skvapalnený plyn) o objeme 10 m3. Všetky tieto nádrže sa

nachádzajú nad zemou. Zastrešenie tohto priestoru predstavuje plochu cca 186 m2. Pre

prípad úniku je plocha spádovaná do jednej podzemnej havarijnej nádrže o objeme

50 m3. Špecifikom látky tetrafluóretán je že pri horení vzniká toxický plyn fosgén28.

Podrobnejšia charakteristika látky fosgén je uvedená v Prílohe D – Fosgén. Ako

postupovať pri identifikácii tohto plynu, poskytovaní prvej pomoci popisujem v kapitole

5.2 Preventívne opatrenia objektu GAMA, v bode g) ako postupovať pri ohrození

fosgénom.

V prípade úspešneho útoku na stáčaciu a prečerpávaciu stanicu dôjde k explózii

a následnému plošnému požiaru. Jednotlivé látky (automobilový benzín, motorová

nafta, chladivo) nachádzajúce sa v tomto priestore sa budú správať odlišne. Na základe

výsledkov z programu TerEx uvedených v Prílohe E (TerEx – výsledky hodnotenia)

popíšem jednotlivé zóny ohrozenia a možné sekundárne ohrozenia vyplývajúce z danej

situácie:

28 Fosgén (COCl2) je toxický plyn vznikajúci pri horení. Je to zákerný jed, pretože symptómy po jeho prieniku do organizmu sa dostavujú pomaly. Jeho toxicita spočíva v tom, že narušuje bunečné membrány, čo sa po inhalácii fosgénu prejavuje obvykle pomaly, po latencií 2 – 48 hodín (!) toxickým opuchom pľúc [29].

59

a) benzín automobilový

priemer horiacej kaluže: 5 m

čas horenia: 60 s

V prípade horenia 5 m kaluže automobilového benzínu, ktorá je len názorným

príkladom (z dôvodu, že stáčacia a prečerpávacia nádrž je spádovaná a nedokážem

odhadnúť množstvo, ktoré by po explózii horelo na tejto ploche) hrozia popáleniny 1.

stupňa do vzdialenosti: 18 m, mortalita29 10 % osôb nachádzajúcich sa do vzdialenosti:

11 m a mortalita 50 % do vzdialenosti: 9 m od zdroja. Sekundárne ohrozenia

vyplývajúce z tejto situácie sú nasledovné: do vzdialenosti 5 m od zdroja hrozí zápal

suchého dreva a do vzdialenosti 2 m narušenie pevnosti oceli. Je preto nutný odstup

osôb (evakuácia) do vzdialenosti 18 m od zdroja, pretože je ohrozenie osôb tepelnou

radiáciou.

b) nafta motorová

priemer horiacej kaluže: 5 m

čas horenia: 60 s

Pri horení kaluže motorovej nafty o priemere: 5 m s časom horenia 60 s (ako

štandardným časom horenia, s ktorým program TerEx počíta) je výsledok nasledovný.

Popáleniny 1. stupňa u osôb do vzdialenosti: 19 m od zdroja, mortalita 10 % do

vzdialenosti: 11 m a mortalita 50 % do vzdialenosti: 10 m. Sekundárne ohrozenia sú:

zápal suchého dreva: vzdialenosť 6 m a narušenie pevnosti oceli: vzdialenosť 2 m od

zdroja. Je preto nutný odstup osôb (evakuácia): 19 m – ohrozenie osôb tepelnou

radiáciou vo vzdialenosti od zdroja.

Či už v prípade automobilového benzínu alebo motorovej nafty, ako som už spomenul,

je tento príklad len pre názorne vykreslenie situácie pri horení kaluže o priemere 5 m.

V prípade explózie nádržíí s objemom 50 m3 by boli následky určite rozsiahlejšie.

Avšak množstvo látok, ktoré by následne na povrchu horeli si netrúfam odhadnúť

a preto som sa rozhodol len pre tento postup.

c) fosgén – jednorazový únik plynu do oblaku

celkové uniknuté množstvo do oblaku: 1 kg

rýchlosť vetra v prízemnej vrstve: 1 m/s 29 Mortalita = úmrtnosť [30]

60

pokrytie oblohy mrakmi: 0 %

čas vzniku a priebehu havárie: noc, ráno alebo večer

typ atmosférickej stability: F – inverzia

V tomto prípade som použil pre simuláciu vzorku 1 kg fosgénu ako ukážkový prípad,

keďže chladivo tetrafluóretán sa v databáze programu TerEx nenachádza. To však

nijako neovplyvňuje výslednú simuláciu. Plyn fosgén vzniká ako derivát pri horení

tetrefluóretánu a je látkou, ktorá bude najnebezpečnejším faktorom pôsobiacim

v objekte spoločnosti po útoku a priamo tak ohrozí osoby sa tu nachádzajúce. Ďalším

činiteľom, ktorý ovplyvnil moje rozhodnutie pracovať so vzorkou 1 kg bolo, že

nedokážem určiť množstvo fosgénu, ktoré vznikne pri horení 11 m3 chladiva

tetrafluóretán.

Výsledok bol aj napriek použitiu relatívne malého množstva fosgénu prekvapujúci.

Ohrozenie osôb toxickou látkou si vyžiada nevyhnutnú evakuáciu do vzdialenosti 428

m. Doporučený prieskum toxickej koncentrácie je do vzdialenosti až 610 m od miesta

úniku. Pozitívnou informáciou najmä pre zasahujúce jednotky IZS (integrovaného

záchranného systému) je, že hodnotená látka nemá pri havarijnom úniku exotermné

prejavy typu UVCE30 a Flash Fire31.

4.6 PLÁN ÚNIKU - REFLEXIE

V prípravnej fáze na útok je potrebné počítať aj s variantou odhalenia pri pokuse

o uloženie diaľkovo odpálitelných náloží. Pre tento prípad je žiaduce rozpracovať plán

úniku. Táto fáza je dôležitá nielen pre samotných teroristov, ale je taktiež potrebná pre

následné prenasledovanie teroristov pri úniku, či už zložkami objektovej ochrany,

policajného zboru, alebo špeciálnych jednotiek. Varianty reflexie pri úniku sú

zobrazené na Obrázku 3 Cesta úniku – reflexie s následovným popisom jednotlivých

stupňov reflexie.

30 UVCE – (Unconfined Vapour Cloud Explosion) – explózia neohraničeného mraku plynu. Mrak plynov alebo pár sa šíri v smere vetra a pôsobením dostatočného iniciačného zdroja exploduje. Pri špecifických fyzikálnych podmienkach a minimálneho potrebného množstva látky môže dôjsť k zmene explozívneho horenia (čelo horenia sa šíri menšou rýchlosťou ako rýchlosť vzduchu) na detonáciu (čelo horenia sa šíri nadzvukovou rýchlosťou). Sprievodným javom detonácie je deštrukčná tlaková vlna [31]. 31 Pôsobením iniciačného zdroja začne mrak plynov a pár bez výbuchu horieť a nevytvára sa deštrukčná tlaková vlna [31].

61

Subj

ekt X

Subj

ekt Y

Cesta úniku - A

Cesta úniku - B

Obrázok 3 Cesta úniku – reflexie [36].

Subjekt Y – páchateľ

Subjekt X – prenasledovateľ

Y: A > B → A 0 stupeň reflexie

X: (Y: A > B → A) → A 1 stupeň reflexie

Y: {[X:(Y:A > B → A] → A} B 2 stupeň reflexie

0 stupeň reflexie: cesta úniku A je pre páchateľa výhodnejšie ako cesta úniku B

1 stupeň reflexie: subjekt X prenasleduje subjekt Y po ceste úniku A

2 stupeň reflexie: subjekt X vyhodnotí, že cesta úniku A je síce výhodnejšia a že aj

subjekt Y túto cestu úniku vyhodnotí ako výhodnejšiu (subjekt X modeluje správanie

subjektu Y – subjekt X uvažuje ako by subjekt Y uvažoval pri daných podmienkach

pri výbere únikovej cesty) a preto zvolí ako cestu úniku variantu B na základe jeho

predchádzajúceho uvažovania – snaží sa tak zvýšiť pravdepodobnosť úniku [36].

62

5 NÁVRH PREVENTÍVNYCH OPATRENÍ PRE OBJEKT GAMA

Počas piatich rokov štúdia nám bolo prízvukované: „systém je taký silný, aká silná je

jeho najslabšia časť.“ Preto je dôležité aby pri práci bezpečnostných manažérov

v úlohách prevencie boli zohľadnené všetky faktory, ktoré by daný projekt mohli

ovplyvniť. Mojou úlohou bola ochrana proti terorizmu na vybranom objekte.

V predchádzajúcej kapitole som poukázal na spôsob akým by mohli teroristi postupovať

krok po kroku až po samotné uskutočnenie útoku. Pomocou programu Expert Choice

11.5 na základe výsledkov multikriteriálneho rozhodovania bol vybraný spôsob

spáchania útoku, ktorého následky boli následne zobrazené simuláciou ohrozenia za

pomoci programu TerEx. Túto poslednú kapitolu zameriam na preventívne opatrenia,

ktoré by mohli dopomôcť k zvýšeniu aktívnej ochrany daného objektu

a minimalizovaniu možnosti napadnutia objektu nielen zo strany ochranných systémov

a opatrení, ale aj zo strany správania sa zamestnancov. V prípade útoku na objekt

nemusí ísť vždy len o teroristickú akciu. Čo takto konkurenčný boj? Tu sa však

dostávame do situácie, ktorá už spomenutá bola. Je to úzka línia medzi terorizmom

a organizovaným zločinom. Nie je jednoduché určiť čo sa dá považovať za

organizovaný zločin a čo za terorizmus.

Je mi však jasné, že stopercentná bezpečnosť neexistuje. Odhodlanosti teroristov nie je

jednoduché zabrániť a aj nedávna minulosť nám to v niekoľkých prípadoch potvrdila.

Bolo by však nesprávne myslieť si, že prevencia nemá význam, že „nám sa to stať

nemôže“. Na to aby bolo prevencia úspešná musí vychádzať z opatrení vo všetkých

oblastiach spoločenského života. Mali by sa na nej podieľať orgány verejnej moci,

školstvo, kultúra, prevádzkovatelia služieb, podnikateľské subjekty, vlastníci

a správcovia objektov, objektov osobitného určenia, ako i široká verejnosť

a v neposlednom rade aj samotní zamestnanci. Prevencia sa musí stať prostriedkom ako

hrozbe teroristického útoku predchádzať, dokázať tieto útoky predvídať, včas odhaliť

a v prípade ich vzniku dokázať minimalizovať následky na prijateľnú mieru rizika.

Prevencia by mala byť zameraná na opatrenia: legislatívno-právne, personálne,

organizačné, technické a dôležitý je taktiež spätná väzba od zamestnancov.

63

5.1 PREVENTÍVNE OPATRENIA NA OCHRANU A OBRANU OBJEKTOV

Ochranný a obranný plán objektu sa vypracúva pre každý objekt samostatne na základe

podmienok, v ktorých sa objekt nachádza. Do úvahy sa taktiež berie jeho funkcia,

význam a celý rad ďalších aspektov. Plán ochrany a obrany musí obsahovať:

mechanické prostriedky, napr. mreže, nerozbitné sklá, ochranné vchodové dvere,

zámky, ploty a pod., technické prostriedky detektory, kamerový systém, röntgeny,

komunikačný systém a pod., sily ochrany a obrany, súkromné bezpečnostné služby,

režimové opatrenia, napr. identifikácia osôb, pohyb osôb v objekte, kontrola osôb

a batožiny, obmedzenie vstupu, harmonogram činnosti, zosilnenie opatrení pre prípad

rizika alebo hrozby (napríklad zásahová jednotka Policajného zboru pri narušení).

Členovia obrany sú vybavení zbraňami a donucovacími prostriedkami. Dôležitým

kritériom funkčnosti ochrany a obrany objektu je schopnosť účinne a efektívne reagovať

na teroristický útok, ktorému nepredchádzali žiadne varovné informácie. Táto

schopnosť objektu sa overuje v rámci precvičovania modelových situácií, pri ktorých je

simulovaný reálny útok. Ochrana a obrana objektov v rámci preventívnej policajnej

akcie sa môže vykonávať policajnými zložkami alebo v kombinácii so silami

ozbrojených síl v rámci nasadenia orgánom krízového riadenia. Táto kombinácia má

určité výhody, pretože príslušníci ozbrojených síl – profesionáli z útvarov špeciálneho

určenia sú lepšie vycvičení v strážnej službe, v objektovom režime a podobne [2].

Kde hrozí najväčšie nebezpečenstvo teroristického útoku? Táto hrozba platí pre všetky

verejne prístupné miesta, najmä úrady, prostriedky hromadnej dopravy, miesta veľkej

hospodárskej dôležitosti, telekomunikačné uzly, železničné stanice, letiská a miesta

zvláštneho historického významu (pamätníky). Všetky tieto menované miesta môžu byť

sledované. Záleží aj na pozornosti nás všetkých, či sa prípadný útok podarí udusiť ešte

v zárodku, alebo sa mu podarí úplne predísť.

5.2 PREVENTÍVNE OPATRENIA OBJEKTU GAMA

Ako sa lepšie pripraviť na prípadné eventuality spojené s prípadným teroristickým

útokom? Asi takto by sme mohli postupovať:

a) na pracovisku

- poznajte všetky možnosti únikových ciest,

64

- buďte pripravený pomôcť svojim kolegom, hlavne telesne postihnutým, v prípade

potreby rýchlo evakuovať priestor,

- pri evakuácii dodržujte pokyny, jasne informujte zodpovedné orgány kam sa idete

ukryť (aby ste neboli pohrešovaný a aby sa nekonali vyslobodzovacie práce

v prípade, že v budove nikto nebude),

- ak zistíte, že sa na pracovisku pohybuje niekto koho nepoznáte (nemusí to byť hneď

terorista) choďte a ponúknite mu pomoc, spýtajte sa či mu môžete pomôcť,

nepýtajte sa však štýlom čo tu robí. Sledujte reakciu na otázku, ak neodpovie

vierohodne potom zvýšte svoju pozornosť, poprípade informujte svojich

nadriadených.,

- snažte sa neupadnúť do každodenného stereotypu a buďte všímavý k nezvyčajným

zmenám,

- zabezpečte aby bol požiarny východ vždy priechodný a nestal sa skladiskom,

- noste svoje identifikačné visačky a prípadnú stratu bezodkladne hláste (aby ste

predišli ich zneužitiu),

- pamätajte si dôležité telefónne čísla pre prípad núdze,

- svoje identifikačné doklady noste stále pri sebe, tak ako aj krabičku poslednej

záchrany alebo malú baterku pre prípad výpadku prúdu, ktorá Vám uľahčí

evakuáciu,

- všímajte si odložených podozrivých predmetov, batožín. Ak niečo podozrivé zistíte,

objavíte, neotvárajte to! Informujte o tom zodpovedné orgány. Nikdy nenechávajte

svoju batožinu bez dozoru, alebo nestrážte batožinu cudzích ľudí.

b) na internete

- nikomu neposkytujte svoje heslo a osobné údaje (vrátane čísel kreditných kariet,

osobných kariet, vstupiek),

- na internete sa chovajte ako na námestí, kde Vás každý vidí,

- dôkladne zvažujte kam e-mail pošlete, na aký e-mail odpoviete,

- do e-mailu nikdy nepíšte citlivé informácie, ktoré by mohli byť zneužité.

c) evakuácia budovy

- nepanikárte, ale zároveň ani neváhajte nad evakuáciou pokiaľ bola vyhlásená,

- nepoužívajte výťahy,

65

- neberte so sebou objemné predmety, mohlo by to stáť život alebo ohroziť životy

Vašich kolegov, ktorým by ste tak spomalili možnosť evakuácie,

- evakuujte sa vždy najkratšou únikovou cestou, avšak je potrebné sledovať aj

poskytované inštrukcie pre evakuáciu (únikové cesty, používanie ochranných

masiek atď.).

d) ako sa chovať pri požiari

- je potrebné rýchlo opustiť budovu, aby ste sa nenadýchali škodlivých výparov. Nos

a ústa si chráňte vlhkou tkaninou.,

- ak sa pri evakuácii chystáte otvoriť dvere najskôr skontrolujte či nie sú teplé

(predídete tak možnosti, že sa po otvorení na Vás vyvalí plameň smerujúci za

kyslíkom),

- teplé dvere neotvárajte – hľadajte inú cestu,

- dvere, ktoré nie sú teplé otvárajte pomaly a opatrne.

e) ako sa chovať pokiaľ uviaznete v troskách

- svoju polohu môžete dávať najavo napr. píšťalkou z krabičky poslednej záchrany,

- nesnažte sa kričať, tým sa len vyčerpáte a nadýchate prachu,

- ak je to možné, klopte na trubky (vodovodné, plynové atď.), aby Vás záchranný tím

mohol nájsť.

f) ako postupovať pri podozrivej poštovej zásielke (balíčku)

Takýto prípad môže nastať či už doma alebo na pracovisku. K typickým znakom

podozrivej poštovej zásielky alebo balíčku patrí:

- prišiel leteckou službou alebo prostredníctvom zásielkovej služby,

- jeho adresa je napísaná rukou alebo nalepená na samolepke,

- spiatočná adresa úplne chýba,

- spiatočná adresa sa nezhoduje s krajinou alebo miestom, uvedeným na poštovom

razítku odosielacej pošty,

- je označený „krehké“ ("Fragile - Handle with Care"), alebo „spešnina“ ("Rush - Do

Not Delay"), poprípade rôzne úrovne utajenia („Secret“, „Top Secret“,

„Confidential“),

- je neobvyklého tvaru, netypicky zabalený, je na ňom množstvo špagátu a izolačnej

pásky,

- je na ňom nalepených viac známok ako je potrebné,

66

- jeho materiál je nepriehľadný, čo u zásielok podobného typu nie je zvykom,

- jeho materiál je zvláštny tvrdý, odolný voči poškodeniu,

- adresa je napísaná neosobne (inštitúcii, generálovi atď.),

- adresa a ďalšie údaje sú napísané s chybami, alebo je zjavné, že osoba neovládala

dobre latinku,

- na obale sú zaschnuté škvrny po tekutine, alebo mastné fľaky,

- zapácha, stúpajú z neho výpary, sype sa z neho neznáma látka.

Ak zásielka vykazuje nasledované znaky:

- neotvárajte ju!,

- zásielku umiestnite do nepriedušného obalu (igelitu), s týmto obalom ho dajte do

pevnej schránky, neprenášajte ho do iným miestností aby ste predišli možnej

kontaminácii ďalších priestorov,

- zabráňte vstupu ďalších osôb do miestnosti kde sa nachádza balíček,

- miesto vyvetrajte,

- oblečenie dajte do igelitového vreca, osprchujte sa a oblečte do nového oblečenia,

- kontaktuje Hasičský a záchranný zbor a popíšte situáciu,

- počkajte na príchod odborníkov,

- nevozte ani nenoste balíček so sebou na hasičskú stanicu,

- v prípade zdravotných problémov vyhľadajte lekára [32].

Podozrivý balíček spolu s jeho typickými znakmi je zobrazený v Prílohe F.

g) ako postupovať pri ohrození fosgénom

Vplyv fosgénu na ľudský organizmus (koncentrácia v mg/m3):

2 mg/m3 - človek čuchom začína vnímať fosgén,

4 až 6 mg/m3 - dráždenie sliznice, po niekoľkých dňoch strávených v zamorenom

priestore pri takejto koncentrácii nastáva smrť,

25 mg/m3- smrť nastáva cca do 1/2 hodiny (30 minút),

nad 3 000 mg/m3- smrť nastáva cca za 1 minútu a menej.

Prvá pomoc:

Postihnutého treba okamžite premiestniť do nezamoreného priestoru - na čerstvý

vzduch. Treba myslieť hlavne na skutočnosť, že pri malých koncentráciach fosgénu, za

67

predpokladu, že ho už cítite, zvyknete si na jeho pach a prestanete ho cítiť už po

krátkom čase, čo je veľmi nebezpečné.

Smrť postihnutého pri otrave nižšími koncentráciami fosgénu môže nastať neskôr, t. j. 2

až 3 dni po otrave. Môže taktiež dôjsť k poškodeniu pľúc. Problémy sa neprejavia

ihneď, ale neskôr: kašel, cyanóza32 prejavujúca sa na končekoch prstov, na nose a

perách - postihnutému sa zvyšuje frekvencia vdychov, počet tepov klesá, postihnutý sa

sťažuje na silný tlak na hrudníku, pri poškodení pľúc postihnutý vykašliava krvavú

penu.

Charakteristika: Fosgén je bezfarebný plyn, bez chuti, zapácha po zhnitom sene .

Príznaky: dráždi oči a horné dýchacie cesty, postihnutý kašle.

Fosgén vytvára za prítomnosti vody kyselinu chlorovodíkovú. Táto kyselina vzniká u

postihnutého aj priamo v pľúcach (pretože pľúca sú vlhké) [33].

Ako ďalšiu z variant preventívnych opatrení ako minimalizovať možné ohrozenie

stáčacej a prečerpávacej nádrže, by sme mohli považovať možnosť, požiadať na

Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácii o vyhradenie letového koridoru nad

daným objektom. Túto variantu by bolo potrebné zdôvodniť relevantnými dôvodmi, ale

bližšie podrobnosti ako v takejto situácii postupovať mi nie sú známe. V Prílohe G je

zobrazená časť územia Slovenskej republiky spolu s vyznačenými letovými koridormi

pre civilné letectvo. Povedané úplne laicky, letové koridory sú na mape vyznačené

modrými čiarami, ktoré vyhradzujú zóny kde je povolené lietať (okrem prípadov kedy

je letový priestor na určité obdobie uzavretý napr. v ochranných pásmach prírodných

rezervácii).

Letové koridory, cez ktoré je prelet podľa stanovených špecifikácii zakázaný, sú na

mape vykreslené červenou kružnicou. Ako príklad som v Prílohe G použil vyhradenie

letového koridoru nad atómovou elektrárňou Mochovce. Kružnica s menším

polomerom označuje zónu do bezprostrednej vzdialenosti od objektu a kružnica

s väčším polomerom ohraničuje okraje rozšírenej zakázanej zóny preletu.. V tomto

priestore je zakázané lietať vo výške 0 m od zeme (na mape označené ako GND –

ground) až po výšku 1 500 m. V prípade atómovej elektrárne platí tento zákaz pre obe

zóny rovnako. Ku každému vyhradenému koridoru zobrazenému na leteckej mape je 32 Cyanóza je modrasté až tmavomodré sfarbenie kože a slizníc, ktoré sa objavuje pri vzostupe redukovaného (odkysličeného) hemoglobínu nad 50 g/l [34].

68

popis od a do akej výške platia stanovené obmedzenia alebo zákaz preletu. V Prílohe G

taktiež uvádzam príklad letového koridoru nad letiskom v Žiline. Koridor sa skladá

z dvoch zón, ktoré sú spolu s popisom vyznačené na mape modrou farbou. Pre vnútornú

zónu platí obmedzeniu preletu od 0 m nad zemou po 1 500 m a v druhej zóne je to

obmedzenie od 300 m po 1 500 m nad zemou. To znamená, že túto zónu je možné buď

podletieť vo výške menšej ako 300 m alebo preletieť vy výške nad 1 500 m. Je však

potrené dodržať obmedzenia vnútornej zóny – tomuto priestoru je nutné vyhnúť sa pri

rozhodnutí podletieť vonkajšiu zónu. Platia tu však aj ostatné všeobecné zásady pre

lietanie, ktoré uvádzam v Prílohe H zobrazené na relatívne jednoduchom grafe [35].

Vo všeobecnosti by sme mohli spomenúť hlavné body, na ktoré by sa objekt mal

zamerať na zabezpečenie požadovaného stupňa bezpečnosti:

- kvalitný, spoľahlivý bezpečnostný systém a zabezpečenie jeho celistvosti,

- nezávislosť monitorovacích zariadení od energie (napr. systém CCTV),

- venovať pozornosť indíciám a zaoberať sa nimi (napomôže to k skorému odhaleniu

pripravovaného útoku),

- detektív v objekte - ochrana proti špionáži z vnútra, poprípade monitorovanie

situácie okolitej oblasti podniku tzv. spravodajská činnosť (napr. nasťahovanie sa

podozrivej skupiny osôb cudzej národnosti),

- kontrola vstupov, či už personálnych alebo materiálnych (okrem iného aj

vycvičeným psom),

- rozpracovanie únikových ciest a pravidelná kontrola ich priechodnosti,

- kontrola funkčnosti a prístupnosti technických zariadení požiarnej ochrany,

hasiacich prístrojov, hydrantov a hadicových navijakov,

- spracovanie krízových plánov pre prípad útoku,

- poskytovanie krabičky poslednej záchrany tzv. KPZ (nachádza sa tu: obväz,

náplasť, ihla, niť, baterka, píšťalka, zápalky, ceruzka, drôtik, žiletka, kocka cukru,

špagát atď.) – jej obsah je možné prispôsobiť podľa osobitostí prostredia

- dôležitým bodom je vlastná kontrolná činnosť.

Preventívnych opatrení na minimalizovanie rizika vzniku ohrozenia a jeho následných

negatívnych dopadov je niekoľko. Závisí už len na nás akú mieru bezpečnosti chceme

dosiahnuť. Útoky bývajú vo väčšine páchané alebo vedené zo strany skupín blízkym

prostrediu objektu útoku a netreba zabúdať, že útočníkom nemusí byť len arab alebo

69

moslim. Skupina tak znižuje pravdepodobnosť odhalenia a zvyšuje tak úspešnosť

pripravovaného útoku. Preto je treba dbať na neporušovanie pravidiel vstupu do objektu

samotnými príslušníkmi objektovej ochrany, alebo SBS. Je taktiež potrebné zamerať

pozornosť, aby sa objektová ochrana nesústreďovala viac na ochranu majetku

spoločnosti a s tým spojenými kontrolami na výstupe a vstupe, ako na ochranu

samotného objektu ako celku. Je nevyhnutná určitá miera spravodajskej činnosti zo

strany spoločnosti, ktorá môže odhaliť formovanie sa nebezpečných skupín v regióne,

napomôcť odhaleniu pripravovaného útoku. Ako príklad je možné uviesť namontovanie

detektorov na overovanie prítomnosti nebezpečných látok v ovzduší, poprípade

detektorov na odhalenie výbušných látok v prípade pokusu o ich vnesenie do objektu.

Jedným z možných riešení je aj používanie vycvičeného psa. Dnešná doba nám prináša

širokú škálu možností, ktorými dokážeme minimalizovať riziká poprípade znížiť

následky vzniknutých krízových situácii. Nedokáže však jedno. Vylúčiť zlyhanie

ľudského faktora, ovplyvniť správanie ľudí, ich ideologické zámery.

70

6 ZÁVER

V súčasnej dobe sme svedkami toho, ako západ z časti stráca svoje dominantné

postavenie, svoju moc, ktorá sa postupne presúva k nezápadným spoločnostiam. Sme

svedkami obrovského napredovania ázijských krajín ako napr. Čína. Čoraz častejšie

dochádza ku konfliktom medzi západom a bývalými koloniálnymi oblasťami tretieho

sveta, ako aj s islamom. Zatiaľ čo západná spoločnosť má tendenciu k rovnováhe,

islamská civilizácia je otriasaná konfliktmi. Globalizácia uvrhla islamský svet do krízy,

pretože mu ukázala spoločnosť, ktorá sa udržuje pri živote zákonmi, ktoré vytvorili

ľudia a dosahujú tak rovnováhy bez pomoci Boha. Vymazala zvyklosti, pastierske

tradície a nahradila ich falošnou ekonomikou čistej spotreby, ktorú netvorí práca, ale

nafta. Mali by sme sa zamyslieť nad zbožňovaním prosperity a spotrebných zvyklostí,

ktoré nás dostali do závislosti na surovinách ako je nafta, ktoré nemôžeme získať na

vlastnom území.

Teroristické útoky posledných rokov nás presvedčili o tom, že je potrebné investovať

množstvo finančných prostriedok do opatrení proti terorizmu. Budú však tieto opatrenia

dostatočné? Veď väčšina prostriedkov je použitých na budovanie nových

bezpečnostných a monitorovacích systémov. Formulujeme nové zákony, opatrenia,

ktorých účinok si nikto netrúfa odhadnúť. Môže však nový bezpečnostný systém

odstrániť motiváciu teroristov, príčiny ich hnevu a beznádeje? Prečo všetci ukazujeme

prstom len okolo seba a nesnažíme sa odhaliť skutočné príčiny vzniku terorizmu? Na

jednej strane dokážeme bombardovať nevinné obyvateľstvo v snahe dolapiť teroristov,

na druhej strane posielame týmto ľudom, ktorým sme zobrali všetko, humanitárnu

pomoc aby nezomreli od hladu. Sme predsa ľudskí! Nad nevinnými obeťami či už zo

strany obyvateľstva, alebo samotných vojakov nasadzovaných do týchto akcií

jednoducho „mávneme rukou“. Niektoré krajiny sveta rozmýšľajú nad tým, že odpustia

dlhy chudobným krajinám. Sú ochotné zriecť sa peňazí, ktoré by aj tak nikdy nedostali.

Nechováme sa náhodou ako úžerníci, ktorí bohatnú a žijú z biedy chudobných

a skutočné príčiny terorizmu nechceme vidieť?

Zredukovať problém terorizmu iba na otázku chudoby, či nevzdelanosti, by bolo príliš

jednoduché, jednostranné a nesprávne. Mnohí z atentátnikov pochádzajú zo stredných

vrstiev a majú dobre platenú prácu, a už vôbec nepatria medzi nevzdelaných ľudí. Je

treba sa zamyslieť nad tým, čo vedie teroristov k útokom, k nenávisti ku všetkému

71

cudziemu, k ochote obetovať svoj život. Prečo napr. prezident Parvíz Mušarráf, ktorý sa

vydáva za veľkého spojenca USA, nezruší pakistanské náboženské školy madrásy, ktoré

sú baštou najkonzervatívnejšieho radikálneho islamu, v ktorých sú vychovávaní študenti

vedení k nenávisti k Západu a jeho hodnotám? Pretože by to vyvolalo obrovskú vlnu

nepokojov a napätia čo je určite dosť pravdepodobné? Alebo je dôvodom fakt,

že madrásy väčšinou financujú saudskoarabskí šejkovia?

Niet pochýb o tom, že terorizmus sa stal významnou súčasťou dnešného sveta. Určite

niet pochýb o tom, že aj v budúcnosti bude predstavovať nechcenú, ale pritom reálne

existujúcu súčasť života ľudskej spoločnosti, bude hrozbou ohrozujúcou celosvetové

spoločenstvo. Slovensko teroristickým útokom doteraz nebolo bezprostredne ohrozené,

ale napriek tomu je potrebné sa terorizmom veľmi vážne zaoberať. Tak ako sa

globalizuje celý svet, ktorého súčasťou je aj Slovensko, globalizuje sa aj terorizmus. To

môže po postupnom vývoji znamenať reálne ohrozenie bezpečnosti aj nášho štátu,

zahraničných investorov pôsobiacich na našom území ako aj samotných slovenských

firiem.

Ako som už uviedol v textovej časti mojej práce: prevencia proti terorizmu je doslova

„mravčia činnosť“. Prevencia je nekonečnou prácou, ktorá však môže v jedinom

kritickom okamihu rozhodnúť o živote mnohých ľudí a o ťažko vyčísliteľných

hodnotách. A pre mňa to bol dostatočný dôvod na výber tejto témy a o pokúsenie sa

naplnenia stanoveného cieľa. Za ten jediný okamžik sa oplatí bojovať, venovať sa tejto

problematike a aj keď úplná eliminácia tejto hrozby nie je v súčasnosti možná, ale

pragmatický, racionálny a efektívny prístup k tejto problematike môže jedného dňa

zachrániť nejeden ľudský život, to najcennejšie čo na svete každý z nás má.

Jednou zo základných tém demokratických spoločenstiev v novom svete 21. storočia by

malo byť dosiahnutie vyváženosti medzi bezpečnosťou a slobodou. Ak budeme príliš

benevolentní k slobode, spoločnosť sa stane ľahko prístupnou teroristickým útokom. Ak

však vytvoríme štáty so zvýšenou ostražitosťou zadusíme základné princípy demokracie

a to by znamenalo nechať zvíťaziť teroristov. Preto je dôležité nájsť správnu rovnováhu

medzi demokraciou a bezpečnosťou. Sloboda nepatrí žiadnemu konkrétnemu národu ani

žiadnemu systému. Je to všeobecné dobro, dobro nás všetkých, preto musí byť chránené

spôsobmi, ktoré nebudú pre ňu samozničujúce.

72

Vo svojej bakalárskej práci som vyjadril nádej, že svetové spoločenstvo dokáže

v blízkej dobe prijať spoločnú definíciu terorizmu. Nestalo sa tak. Prijímame rôzne

zákony, nariadenie, odporúčania, opatrenia na boj proti terorizmu aj napriek tomu, že

neexistuje všeobecne platná definícia základného pojmu – terorizmus. Nezostáva mi nič

iné len naďalej veriť, že sa tak stane čím skôr. Dúfam však, že táto práca splnila svoj

cieľ, dokázala na konkrétnom objekte popísať možný postup teroristov či už pri

príprave, ako aj následne pri samotnom uskutočnení akcie. Verím, že zobrazené

následky majú dostatočnú výpovednú hodnotu a stanú sa motiváciou na to, aby sme

o tomto celosvetovom nepriateľovi chceli vedeli čo najviac, zaoberali sa príčinami jeho

vzniku a boli tak schopní tejto hrozbe čeliť.

73

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] BONANATE, L. 1997. Mezinárodní terorismus, Praha: Columbus, 1997.

ISBN 80-85928-45-0

[2] CIGÁNIK, Ľ. – JAŠŠOVÁ, E. 2006. Terorizmus. Od komunikácie s aktérmi teroru

pri oslobodzovaní rukojemníkov až po opatrenia štátov v boji proti nemu,

Bratislava: SAV, 2006

[3] HUNTINGTON, S. P. 2001. Strět civilicazí. Boj kultur a proměna světového řádu,

Praha: Rybka Publisher, 2001. ISBN 80-86182-49-5

[4] CHMELÍK, J. 2001. Extremismus a jeho právní a sociologické aspekty, Praha:

Linde Praha, 2001. ISBN 80-7201-265-7

[5] KLAVEC, J. 2004. Terorizmus ako politický fenomén, Bratislava: Univerzita

Komenského Bratislava, 2004. ISBN 80-223-1915-5

[6] KULICH, M. a kol. 2002. Terorizmus – destabilizujúci fenomén súčasnosti a boj

proti nemu, Bratislava: MOSR, Inštitút obrany a bezpečnosti, 2002.

[7] OLEXA, M. – ONDREJCSÁK, R. a kol., 2004. Hodnotenie bezpečnostného

prostredia, Bratislava: MO SR, Inštitút obrany a bezpečnosti, 2004.

[8] SAMSON, I. 2003. Medzinárodný terorizmu – implikácie pre Slovensko, Bratislava:

Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Bratislava, 2003.

[9] SCRUTON, R. 2007. Západ a ti druzí. Globalizace a teroristická hrozba, Brno:

Barrister & Principal, 2007.

[10] ŠVRLO, P. – SVETLÍK, M. – NIŽŇANSKÝ, J. Terorizmus – aktuálna výzva pre

21. storočie, Bratislava: MO SR, Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií, 2004.

[11] TARASOVIČ, V. a kol. Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2003 –

2004, Bratislava: MO SR, Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií, 2004.

[12] HOFREITER, L. 2002. Bezpečnostný manažment, Žilina: FŠI ŽU, 2002.

ISBN 80-7100-953-9

[13] FAIX, Š. 2004. Terorizmus u nás? Nemožné? 1. časť. In: Obrana, 2004, roč. 12,

č. 21, s. 26 – 27.

[14] ŠVRLO, P. 2002. Slovensko a terorizmus. In: Obrana, 2002, roč. 10, č. 19, s. 11

[15] REMIAŠ, P. 2006. Európa k Veľkému bratovi ústretovejšia ako Amerika. In:

TREND, č. 1, str. 18 - 20

[16] SORBY, K. 2005. Fenomén terorizmus. In: História, 2005, roč. 5, č. 5, s. 15 - 18

74

[17] ŠURGOŠ, M. – ČAPLOVIČ, M. 2006. Bude vo svete menej teroru? Znalci sa

obávajú opaku. In: Pravda, 4. január 2006, str. 7

[18] ČTK: Zavahrí: OSN je nepriateľ islamu a moslimov. http://www.pravda.sk,

[cit. 3. apríla 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):

http://spravy.pravda.sk/zavahri-osn-je-nepriatel-islamu-a-moslimov-f20-

/sk_svet.asp?c=A080403_082203_sk_svet_p23

[19] HUDEC, Š.: Severné Írsko je teraz príkladom. http://www.sme.sk,

[cit. 11. 4. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):

http://www.sme.sk/c/3821920/Severne-Irsko-je-teraz-prikladom.html

[20] WIKIPEDIA: Sinn Féin. http://wikipedia.org, [cit. 15. 4. 2008]. Dostupné na

webovskej stránke (world wide web): http://cs.wikipedia.org/wiki/Sinn_ F%C3%

A9in

[21] MINV: Návrh - Legislatívny zámer zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu.

http://www.minv.sk., [cit. 26. 2. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world

wide web): http://www.minv.sk/pk/

[22] ZBIERKA ZÁKONOV: Zákon č. 654/2007 Z. z. o elektronických komunikáciách.

http://www.zbierka.sk, [cit. 24. 3. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world

wide web): http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207938&

FileName=zz07-00654-0207938&Rocnik=2007

[23] EÚ: SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/24/ES o

uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním

verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných

komunikačných sietí. http://eur-lex.europa.eu, [cit. 24. 3. 2008]. Dostupné na

webovskej stránke (world wide web): http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUri

Serv.do?uri=OJ:L:2006:105: 0054: 0063: SK:PDF

[24] MINV: Národný akčný plán boja proti terorizmu – REV1 2006.

http://www.government.gov.sk, [cit. 2. 5. 2006]. Dostupné na webovskej stránke

(world wide web): www.government.gov.sk

[25] SITA: Bush: V Iraku môžeme zostať aj 10 rokov. http://www.pravda.sk,

[cit. 11. 1. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://spravy.

pravda.sk/bush-v-iraku-mozeme-zostat-aj-10-rokov-dsi-/sk_svet.asp?c=A080111_

212209_sk_svet_p12

75

[26] REUTERS: Pákistán je v krizi. Teroristé zavraždili Bhuttovou.

http://aktualne.centrum.cz/, [cit. 27. 12. 2007]. Dostupné na webovskej stránke

(world wide web): http://aktualne.centrum.cz/zahranici/asie-a-pacifik/clanek.

phtml?id=517355

[27] SITA: Kouchner: Rozvíjanie iránskeho jadrového programu je nebezpečné.

http://www.sme.sk, [cit. 8. 4. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world wide

web): http://www.sme.sk/c/3817023/kouchner-rozvijanie-iranskeho-jadroveho-

programu-je-nebezpecne.html

[28] ŠVACH, R. - ORINČÁK, M.: Aplikácia GIS a simulačných programov

v krízových situáciách prírodného charakteru. http://gis.vsb.cz, [cit. 30. 1. 2008].

Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://gis.vsb.cz/GIS_Ostrava/

GIS_Ova_2008/ sbornik/Lists/Papers/047.pdf

[29] WIKIPEDIA: Fosgén. http://wikipedia.org, [cit. 10. 4. 2008]. Dostupné na

webovskej stránke (world wide web): http://sk.wikipedia.org/wiki/Fosg%C3%A9n

[30] WIKIPEDIA: Úmrtnosť. http://wikipedia.org, [cit. 10. 4. 2008]. Dostupné na

webovskej stránke (world wide web): http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9

Amrtnos%C5%A5

[31] MINV, PREZÍDIUM HAZZ: Metodické postupy pri likvidácii mimoriadnych

udalostí s výskytom nebezpečných látok. http://www.hazz.sk, [cit. 1. 12. 2006].

Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.hazz.sk/Prezidium/

DOC/ Metodicke_postupy_NL.pdf

[32] MVCR: Zahraniční inspirace v oblasti „public awareness“: Spojené státy americké.

http://www.mvcr.cz, [cit. 10. 4. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world

wide web): http://www.mvcr.cz/rs_atlantic/data/files/insp_usa.doc

[33] ZACHRANÁRI: Toxické plyny vznikajúce pri horení - fosgén.

http://www.zachranari.sk, [cit. 10. 4. 2008]. Dostupné na webovskej stránke

(world wide web): http://www.zachranari.sk/Default.aspx?CatID=312

[34] WIKIPEDIA: Cyanóza. http://wikipedia.org, [cit. 10. 4. 2008]. Dostupné na

webovskej stránke (world wide web): http://sk.wikipedia.org/wiki/Cyan%

C3%B3za

[35] Letecká mapa - ICAO

[36] BOC, K. 2008. Prednášky – Kriminalistická taktika, Žilina, 2008

76

[37] GOOGLE: Program Google Earth. http://earth.google.com/, [cit. 10. 4. 2008].

Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://pack.google.com/

intl/en/integrated_eula.html?hl=en&ciint=ci_earth&ci_earth=onciint=ci_

earth&utm_source=en-cdr-earth4&utm_medium=cdr&utm_campaign=en

[38] EXPERT CHOICE: Program Expert Choice 11.5. http://www.expertchoice.com,

[cit. 10. 4. 2008]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):

http://www.expertchoice.com/download/

[39] Program TerEx, 2008

[40] EUROPOL: TESAT 2007 - EU terrorism situation. http://www.europol.europa.eu,

[cit. 2007]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.europol.

europa.eu/publications/EU_Terrorism_Situation_and_Trend_Report_TE-

SAT/TESAT2007.pdf

77

ZOZNAM PRÍLOH

PRÍLOHA A: NAFOTENIE OBJEKTU

PRÍLOHA B: GRAF – PROGRAM EXPERT CHOICE 11.5

PRÍLOHA C: PÔDORYS OBJEKTU A STÁČACEJ A PREČERPÁVACEJ STANICE

PRÍLOHA D: FOSGÉN

PRÍLOHA E: TEREX – VÝSLEDKY HODNOTENIA

PRÍLOHA F: PODOZRIVÁ ZÁSIELKA A JEJ TYPICKÉ ZNAKY

PRÍLOHA G: LETOVÝ KORIDOR

PRÍLOHA H: ZÁSADY LIETANIA

78

PRÍLOHA A: NAFOTENIE OBJEKTU

Obrázok 5 Ilustračné foto

Obrázok 4 Ilustračné foto

79

Graf 1 Výsledok párového porovnávania

0

PRÍLOHA B: GRAF – PROGRAM EXPERT CHOICE 11.5

PRÍLOHA C: PÔDORYS OBJEKTU A STÁČACEJ A PREČERPÁVACEJ STANICE

– ILUSTRAČNÝ VÝPOČET

0

1

PRÍLOHA D: FOSGÉN

Fosgén (iné názvy: dichlorid karbonylu, chlorid karbonylu, karbonyldichlorid,

karbonylchlorid, oxychlorid uhličitý, chlorid kyseliny chlórmetanovej, dichlorid

kyseliny uhličitej, skratka CG) je chemická zlúčenina s chemickým vzorcom COCl2. Za

nízkych teplôt je to bezfarebná kvapalina, so zápachom po zatuchnutom sene alebo

tlejúcom lístí. Plynný fosgén je vysoko toxická chemická látka, ktorá sa používala ako

chemická zbraň počas Prvej svetovej vojny. V súčasnosti našiel fosgén svoje uplatnenie

v priemysle.

V plynnom stave je fosgén bezfarebný plyn, ktorý sa na vzduchu môže javiť ako biela

až nažltlá hmla. V malých koncentráciách sa vyznačuje zápachom po čerstvo pokosenej

tráve alebo zelenom obilí, vo vyšších koncentráciách je jeho zápach silný a nepríjemný.

Nie všetci ľudia sú na zápach fosgénu citliví rovnako.

Fosgén je priemyselne vyrábaná zlúčenina, ale malé množstvá sa môžu vyskytovať aj v

prírode pri rozklade chlórovaných organických zlúčenín, alebo aj pri spaľovaní

niektorých chemikálii obsahujúcich chlór vo svojej molekule.

Fosgén je členom skupiny organických zlúčenín, ktoré sa nazývajú alkylačné činidlá.

Tieto zlúčeniny môžu reagovať s DNA a s enzýmami, ktoré sú zodpovedné za

replikáciu DNA v bunkách. Pre tieto vlastnosti je fosgén považovaný za karcinogén, a

to už pri malých dávkach.

Fosgén je zákerný jed, pretože symptómy po jeho prieniku do organizmu sa dostavujú

pomaly. Jeho toxicita spočíva v tom, že alkyluje biomolekuly, obsahujúce sulfhydrylové

a amínové funkčné skupiny (napríklad proteíny, lipoproteíny a enzýmy), čím narušuje

bunečné membrány, čo sa po inhalácii fosgénu prejavuje obvykle pomaly, po latenciii 2

- 48 (!) hodín toxickým opuchom pľúc. V koncentrácii viac ako 0,01 mg.min.l-1 (2,45

ppm) spôsobuje podráždenie očí a dýchacích ciest, hodnota LCt50 sa udáva okolo 3,2

mg.min.l-1 (777 ppm) [29].

PRÍLOHA E: TEREX – VÝSLEDKY HODNOTENIA BENZÍN AUTOMOBILOVÝ

Obrázok 6 Benzín automobilový – zóny ohrozenia

0

NAFTA MOTOROVÁ

Obrázok 7 Nafta motorová – zóny ohrozenia

1

Obrázok 8 Fosgén – zóny ohrozenia

2

FOSGÉN – JEDNORÁZOVÝ ÚNIK PLYNU DO OBLAKU

PRÍLOHA F: PODOZRIVÁ ZÁSIELKA A JEJ TYPICKÉ ZNAKY

Obrázok 9 Podozrivá zásielka

Obmedzujúce označenie

Poslané z cudziny Nadmerné poštovné

Zlý rukopis

Žiadne spiatočná adresa

Tuhý alebo hrubý

Adresované iba osobe

Zvláštny zápach

Nesprávne oslovenie a meno

Vyčnievajúce drôty

Asymetrický obsah

Olejové škvrny na obale

Obrázok 10 Podozrivý balík

0

PRÍLOHA G: LETOVÝ KORIDOR

Obrázok 11 Letový koridor

1

ZAKÁZANÁ LETOVÁ ZÓNA

Obrázok 12 Zakázaná letová zóna – atómová elektráreň Mochovce

Obrázok 13 Letový koridor – letisko Žilina

2

0

PRÍLOHA H: ZÁSADY LIETANIA

Obrázok 14 Zásady lietania

0