BIOLÓGIA 5. ročník - zsbrezovica.edupage.orgzsbrezovica.edupage.org/files/BIOLOGIA_5.-9..pdf · V špecifických prípadoch sa vyučovanie realizuje mimo priestorov školy (vychádzky,

BIOLÓGIA

5. ročník

Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne

Charakteristika učebného predmetu

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých

organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako

aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie

živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných

celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a

vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých

zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie

k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať

aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Ciele učebného predmetu

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo

predstavuje:

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a

vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.

3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok

vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov.

4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v

praktickom živote.

Kompetencie v oblasti prírodných vied:

Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.

Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít,

spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých

školských projektov.

Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych

pozorovaniach.

Identifikovať a správne používať základné pojmy.

Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov.

Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov.

Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať

a odhadovať.

Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov

v oblasti komunikačných schopností:

- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej

učebnej téme,

- vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,

- vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

- zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,

- vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej

štruktúry.

- vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na

ciele, metódy, výsledky a ich využitie.

• v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich

riešiť:

- navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení,

skúmaní alebo riešení úloh,

- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,

• v oblasti sociálnych kompetencií:

- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,

- prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť

vlastné výkony a pokroky v učení,

• v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti:

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,

- využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,

Obsah vzdelávania

Tematický celok Počet hodín

Príroda a život 2 h.

Ciele a vzdelávací výstup:

Chápať význam pojmov príroda, živé a neživé prírodniny. Osvojiť si základné

postupy pozorovania prírodnín, prácu s lupou a mikroskopom.

Obsah: Príroda a prírodniny. Metódy a prostriedky skúmania v biológii. Práca

s mikroskopom.

Život v lese 22 h.


Chápať lesný ekosystém ako životný priestor organizmov. Poznať typických

predstaviteľov lesných rastlín, húb a živočíchy podľa vonkajších znakov, životných

prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam lesných organizmov pre život v

lese.

Obsah: Les. Štruktúra lesa. Život a zmeny lesa počas roka. Dreviny v lese.

Ihličnaté a listnaté stromy. Kry. Mikroskopické a nekvitnúce rastliny v lese. Kvitnúce

byliny v lese. Huby a lišajníky v lese. Poznávanie húb (jedlých, jedovatých), spolužitie

stromov a húb. Pomoc pri otrave hubami. Lesné bezstavovce. Lesné vtáky. Lesné

cicavce. Poznávanie húb, regionálne chránené rastliny a živočíchy. Liečivé

a jedovaté rastliny.

Život vo vode a na brehu 20 h.


Chápať vodný ekosystém ako životný priestor organizmov. Poznať typických

predstaviteľov vodných a brehových organizmov podľa vonkajších znakov, životných

prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam vodných a brehových organizmov

pre život vo vode a okolí.

Obsah: Voda a jej okolie. Význam kyslíka, teploty a čistoty vody pre život vodných

organizmov. Rastliny žijúce vo vode. Význam planktónu a vodných zelených rastlín.

Brehové rastlinstvo. Mikroskopické a drobné vodné živočíchy. Vodné bezstavovce.

Hmyz žijúci vo vode a na brehu. Ryby žijúce vo vode. Živočíchy žijúce na brehu.

Vtáky žijúce pri vode. Regionálne chránené rastliny a živočíchy. Negatívny vplyv

ekologických havárií na vodný ekosystém.

Život na poliach a lúkach 18 h.


Chápať poľný a trávnatý ekosystém, ako životný priestor organizmov. Poznať

typických predstaviteľov poľných a lúčnych organizmov podľa vonkajších znakov,

životných prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam poľných a lúčnych

organizmov pre život na poliach a lúkach a výživu človeka

Obsah: Polia, lúky, pastviny. Životný priestor organizmov, druhová rozmanitosť,

vplyv ľudskej činnosti. Rastliny a huby na lúkach. Obilniny. Krmoviny. Olejniny a

okopaniny. Bezstavovce žijúce na lúčkach a poliach. Obojživelníky a plazy žijúce na

lúkach a poliach. Vtáky žijúce na lúkach a poliach. Cicavce žijúce na lúkach

a poliach. Regionálne významné liečivé a chránené druhy organizmov polí, lúk

a pastvín. Život polí, lúk a pastvín počas roka, starostlivosť počas roka o lúky

a pastviny. Negatívny vplyv pôsobenia človeka na poľné a trávnaté ekosystémy.

Praktické aktivity 4 h.

Námety praktických aktivít :

• Pozorovanie vybraných rastlinných alebo živočíšnych objektov lupou a

mikroskopom.

• Pozorovanie drobnozrnka lupou a mikroskopom.

Poznávanie lesných bylín (podľa prírodnín, herbárových položiek, obrazov, atlasov

a pod.).

Poznávanie a rozlišovanie jedlých a jedovatých húb.

Pozorovanie machu lupou alebo mikroskopom.

Pozorovanie schránok mäkkýšov lupou, rozlíšenie ulity a lastúry.

Pozorovanie vonkajších znakov a spôsobu pohybu rýb v akváriu

Poznávanie poľných a lúčnych rastlín a živočíchov

Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé):

Život listnatých a ihličnatých drevín počas roka.

Stopy živočíchov v lese.

Hniezdenie vtákov.

Vonkajšie znaky a prejavy života vodných mäkkýšov v akváriu.

Rast obilniny od siatia po žatvu.

Rast ľuľka zemiakový od sadenia po zber hľúz.

Námety na tvorbu projektov:

• Les v okolí obce (mesta, školy, bydliska). Cieľ: Zistiť výskyt drevín a bylín v

okolitom lese.

• Rastliny a živočíchy v našom potoku (rieke, rybníku) a jeho okolí. Cieľ: Zistiť výskyt

vodných a pobrežných rastlín a živočíchov.

• Dreviny v našej obci (meste, parku, okolí školy). Cieľ: Zistiť výskyt druhov drevín.

• Obojživelníky v okolí môjho bydliska. Cieľ: Zistiť výskyt obojživelníkov v okolí.

• Liečivé rastliny v mojom okolí. Cieľ: Zistiť výskyt a využívanie liečivých rastlín

v okolí.

• Prikrmovanie vtákov v zime (v okolí školy, bydliska). Cieľ: Zhotoviť kŕmidlá pre

zimné kŕmenie vtákov a zistiť výskyt druhov na kŕmidle.

Prierezové témy

Environmentálna výchova (ENV)

Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti

vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať

a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím.

rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a

postoje človeka k životnému prostrediu,

rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej,

regionálnej

a medzinárodnej úrovni,

vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného

prostredia a

komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a

stanoviská,

využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní

a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce.

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,

argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine,

prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine.

Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili

riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné

informácie, spracovať ich.

Žiaci sa naučia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím

informačných

a komunikačných technológií. Žiak vhodným spôsobom dokáže zareagovať v

rôznych situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Ochrana života a zdravia

Mediálna výchova

Osobnostný a sociálny rozvoj

Učebné zdroje

Uhereková a kol.: Biológia pre 5. ročník ZŠ, Expol Pedagogika, 2008 + PZ

Encyklopédia

6. ročník

Časová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne

Charakteristika predmetu

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s

dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k

živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a

neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a

život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné

vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody,

ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť

informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny

vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Cieľom tohto predmetu je predložiť žiakom učivo v súvislostiach, žiaci majú lepšiu

možnosť vytvoriť si celistvejší obraz o prírode, jej problémoch a možných spôsoboch

ich riešenia. Učivo v 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z

nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov,

vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná

na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich,

triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a

vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr.

Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov

a umožňuje postupne prehlbovať poznatky.

Z prierezových tém sú do učiva najviac integrované Environmentálna výchova,

Ochrana života a zdravia a Tvorba projektu.

Vyučovacie hodiny biológie sú realizované v kmeňových triedach alebo

v počítačových učebniach. V špecifických prípadoch sa vyučovanie realizuje mimo

priestorov školy (vychádzky, exkurzie).

Ciele predmetu

Hlavným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je pochopenie prírody ako

zdroja trvale udržateľného života na Zemi a života ako najvyššej hodnoty.

Zmyslom prírodopisného vzdelávania nie je memorovanie vedomostí, ale pochopenie

prírody ako celku (dôraz sa kladie na chápanie vzťahov medzi organizmami

navzájom). Získané vedomosti majú viesť k pochopeniu a využitiu v reálnom živote.

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

najvyššiu hodnotu.

Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života

a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.

Vedieť základnú stavbu, funkcie a význam a praktické poznávanie organizmov

a neživej prírody.

Pochopiť význam prírody pre človeka z hľadiska ochrany životného prostredia.

Vedieť stavbu a pochopiť činnosť ľudského organizmu a základné princípy

ochrany zdravia.

Význam sa kladie na medzipredmetové vzťahy .

é poznatky a využívať

v praktickom živote.

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti prírodných vied

-Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný,

vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,

poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov

a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými

druhmi.

-Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,

jednobunkových a mnohobunkových organizmov.

-Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti

prvej

predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti

ľudského tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého

životného štýlu.

Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.

-Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej

kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického

vývoja Zeme, prírody a človeka.

-

následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia

-Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb

a živočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.

-Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky

života organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia,

zdravie a spôsob života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany

životného prostredia a prírody.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:

Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti

- identifikovať a správne používať základné pojmy

- objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov

a procesov, podstatu procesov a vzťahov

- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme

- vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať

informácie a dáta z rôznych zdrojov

- zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti

-vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry

-vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti

- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti

- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať

-prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti

- hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach

- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia

-

-

- aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach

Schopnosť tvorivo riešiť problémy

- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie

- navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov

- rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh,

- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení,

skúmaní alebo riešení úloh

- predpokladať a určiť príčinné súvislosti

- pozorovať, experimentovať a odhadovať

Obsah predmetu v 6. ročníku je rozdelený:

1. Život s človekom a v ľudských sídlach

2. Základná štruktúra života

3. Živé organizmy a ich stavba

4. Stavba tela rastlín a húb

5. Stavba tela bezstavovcov

Praktické aktivity

Tematický celok Téma Obsahový štandard Výkonový

štandard

Život s človekom

a v ľudských

sídlach

Ľudské obydlia a

ich okolie.

Ľudské obydlia a ich

okolie. Vplyv ľudskej

činnosti

na prispôsobovanie sa

organizmov prostrediu.

Pojmy: hospodárske,

okrasné a izbové rastliny,

chované živočíchy,

zdomácňovanie,

kríženie, odrody

Uviesť osobitosti

ľudských obydlí a ich

okolia pre život

organizmov. Uviesť

význam kríženia

rastlín a živočíchov

pre človeka. Uviesť

význam

zdomácňovania

živočíchov pre

človeka.

Mikroorganizmy

žijúce s človekom.

Mikroorganizmy žijúce s

človekom. Poznávanie a

význam

pre človeka.Pojmy:

baktérie( parazitické,

rozkladné, mliečne,

kvasné) pleseň

hlavičkatá, papleseň

štetkovitá, kvasinky

Uviesť prejavy

škodlivosti parazitickej

baktérie pre človeka.

Opísať využitie

mliečnych a kvasných

baktérií. Uviesť príklad

využitia kvasiniek

človekom. Uviesť

podmienky výskytu

plesní v domácnosti.

Uviesť príklad

priemyselnej výroby

s využívaním

kvasinky.

Pestované

rastliny

v záhradách –

zelenina

Ovocné rastliny

Pestované rastliny

v záhradách. Pestované

ovocné stromy a kry.

Poznávanie podľa

vonkajších znakov,

význam.

Pojmy: cibuľa, cesnak,

kapusta, kel, karfiol,

mrkva, petržlen, fazuľa,

hrach, rajčiak, paprika,

cibuľová zelenina,

hlúbová zelenina,

koreňová zelenina,

strukoviny, jabloň, hruška,

marhuľa, broskyňa, slivka,

ríbezľa, egreš, jahoda,

sad, ovocná záhrada,

odrody, šľachtenie, listy,

kvety, plod(malvica,

kôstkovica)

Pomenovať podľa

ukážky zástupcu

cibuľovej, hlúbovej

a koreňovej zeleniny.

Poznať na ukážke

a pomenovať

strukovinu. Rozlíšiť

a pomenovať na

ukážke päť

druhovzeleniny.

Vysvetliť potrebu

hnojenia pôdy

v záhrade pri

dlhoročnom pestovaní

plodín. Vysvetliť

význam zeleniny vo

výžive človeka.

Poznať na ukážke

a pomenovať dve

rastliny s drobným

dužinatým ovocím.

Vysvetliť význam

ovocia pre zdravie

človeka.

Nežiadúci

spoločníci človeka

Nežiaduci spoločníci

človeka. Poznávanie

podľa vonkajších znakov,

význam. Zásady

prevencie pred šírením

nákazy.

Pojmy: pásomnica, hlísta,

mrľa, voš, blcha, ploštica,

moľa, mucha, šváb,

múčiar, vnútorný

a vonkajší parazit.

Zdôvodniť na príklade

škodlivosť vnútorného

a vonkajšieho

parazita. Poznať na

ukážke dva živočíchy

znehodnocujúce

potraviny. Poznať

zásady ochrany pred

vnútornými parazitmi.

Poznať spôsob

odstránenia vší

z vlasov.

Včelárstvo

Rybárstvo

a rybnikárstvo

Včelárstvo, včela, matka,

robotnica, trúd, úľ, plast,

med, vosk, roj. Spoločný

život včiel. Zásady chovu

včiel.

Rybárstvo, kapor, pstruh,

rybník

Opísať na ukážke

význam včely matky,

robotnice, trúda v úli.

Uviesť príklady

významu chovu včely

pre človeka.

Vysvetliť význam rýb

pre človeka.

Chovateľsky

významné vtáky

Chovateľsky významné

vtáky.

Kura, morka, kačica, hus,

pohlavná dvojtvárnosť,

vajcia, perie, mäso, tuk,

polygamia

Na ukážke

pomenovať samca

a samicu kury, kačice,

husi a morky.

Vysvetliť na príklade

kohúta a sliepky

pohlavnú dvojtvarosť.

Uviesť význam chovu

kury, kačice, husi

alebo morky pre

človeka.

Blízky spoločníci

človeka.

Blízky spoločníci človeka.

Poznávanie podľa


význam. Spolunažívanie

živočíchov a ľudí

v domácnosti.

Pojmy: pes, mačka,

akváriové rybičky, morča,

chrček, andulka, kanárik,

srsť, hlava, trup, oči, uši,

chvost, končatiny,

vtiahnuteľné pazúry

Porovnať odlišnosti

vonkajších znakov

psa a mačky.

Pomenovať na ukážke

jedno plemeno psa.

Uviesť zásady chovu

psa a mačky

v domácnosti. Uviesť

príklad starostlivosti

o drobné domáce

živočíchy.

Chovateľsky

významné

cicavce.

Chovateľsky významné

cicavce. Poznávanie


Význam. Zásady chovu.

Pojmy: králik, tur, sviňa,

kôň, koza, ovca, mäso,

mlieko, srsť, koža, štetiny,

vlna, kosti, dobytok, hnoj,

močovka, jazdectvo

Rozpoznať na ukážke

tri druhy

hospodárskych

zvierat. Rozpoznať na

ukážke samca,

samicu a mláďa dvoch

hospodárskych

zvierat. Uviesť

význam, chovu

jedného

hospodárskeho

zvieraťa. Uviesť

dôsledky pridávanie

veľkého množstva

chemických

prípravkov do potravy

hospodárskych

zvierat.

Cicavce žijúce s

človekom

Cicavce žijúce

s človekom. Poznávanie


riziká prenosu nákazlivých

ochorení, ochrana

a prevencia.

Pojmy: hlodavce, myš,

potkan, krysa, hlodavé

zuby, nákazlivé choroby,

deratizácia

Rozlíšiť na ukážke

myš a potkana. Uviesť

riziko výskytu myší

a potkanov

v domácnosti. Poznať

spôsoby ochrany pred

myšami a potkanmi

Živočíchy v okolí

ľudských sídel.

Živočíchy v okolí ľudských

sídel. Poznávanie podľa


význam.

Pojmy: slimák, mlynárik,

vošky, vlnačka, obaľovač,

osa, škorec, drozd,

sýkorka, vrabec, hrdlička,

holub, lastovička, pipíška,

stehlík, krt, jež.

Uviesť dva

bezstavovce žijúce

v záhrade alebo

v sade. Vysvetliť

škodlivosť

premnoženia

niektorých

bezstavovcov

v domácnosti,

záhrade a sade.

Opísať význam

spevavých vtákov

v okolí domácností.

Poznať na ukážke

troch spevavých

vtákov. Uviesť príklad

spevavého vtáka,

ktorý sa živí hmyzom.

Základná

štruktúra života

Rastlinná

a živočíšna bunka

Rastlinná a živočíšna

bunka. Základná stavba

a funkcia časti bunky.

Pojmy: bunka, organely,

bunková stena,

cytoplazmatická blana,

cytoplazma, jadro,

vakuola, chloroplast,

bičíky, riasinky, bunková

šťava, zelené farbivo,

chlorofyl


časti rastlinnej bunky.

Vysvetliť význam

bunkového jadra

a chloroplastu.


časti živočíšnej bunky.

Určiť na ukážke

zhodné a rozdielne

znaky rastlinnej

a živočíšnej bunky

Živé organizmy

a ich stavba

Nebunkové

a jednobunkové

organizmy.

Nebunkové

a jednobunkové

organizmy. Stavba tela.

Význam, vplyv človeka,

nákazlivé ochorenia,

prevencia.

Pojmy: vírus, baktéria,

vnútrobunkový parazit,

bunková stena,

cytoplazma,

cytoplazmatická blana,

nákazlivé ochorenia

Porovnať stavbu

vírusu a baktérie.

Rozhodnúť či

pôvodcom nákazy

chrípky, žltačky,

angíny je vírus alebo

baktéria. Uviesť

možnosti

predchádzania šíreniu

vírusových

a bakteriálnych nákaz.

Stavba tela

jednobunkových

organizmov

Stavba tela jedno

bunkových organizmov.

Stavba tela

mnohobunkových

organizmov.

Pojmy: drobnozrnko,

kvasinka, črievička,

organely, bunková stena,

cytoplazma, jadro, brvy,

bunkové ústočká , jadro,

vakuola, stiahnuteľná

a potravová vakuola,

pletivo, tkanivo, orgán,

sústava orgánov a

organizmus


črievičky hlavné časti

tela. Porovnať na

ukážke stavbu tela

drobnozrnka

a črievičky. Priradiť

pletivo a tkanivo

k rastline

a živočíchovi. Určiť na

ukážke rastliny jej

orgány. Určiť na

ukážke štruktúry tela

živočícha bunku,

tkanivo, orgán,

sústavu orgánov

Pozorovanie črievičky

mikroskopom

Pojmy: senný nálev,

črievička, mikroskop,

príprava preparátu

Pripraviť si preparát,

zvládnuť techniku

mikroskopovania,

pozorovať a opísať

telo črievičky

Stavba tela rastlín

a húb

Stavba tela

nekvitnúcich

rastlín

Stavba tela nekvitnúcich

rastlín. Machy a paprade

Pojmy: mach, papraď,

pakorienok, pabyľka,

stopka, výtrusnica, výtrus,

korene, koreň, podzemok,

listy.


časti tela machu.


časti tela paprade.

Uviesť význam

výtrusov pre machy

a paprade.

Stavba tela

kvitnúcich rastlín

Stavba tela kvitnúcich

rastlín. Koreň, prijímanie

živín koreňom, význam

pre život rastliny

Pojmy: koreň, pokožka,

cievne zväzky, koreňové

vlásky, hlavný koreň

s bočnými koreňmi,

zväzkovitý koreň,

Zadanie projektu ( Herbár

kvitnúcich rastlín)


stavby koreňa,

pokožku, dužinu,

cievne zväzky,

koreňové vlásky.

Uviesť živiny, ktoré

rastlina prijíma

koreňom . Vysvetliť

význam koreňa pre

rastlinu.

Stonka

( dreviny, byliny)

Stonka (dreviny, byliny),

prúdenie látok stonkou,

význam pre život rastliny.

Pojmy: stonka, dužinatá

stonka, drevnatá stonka,

pokožka, dužina, cievne

zväzky, kôra, drevo, lyko,

letokruhy, púčik, kmeň,

koruna

Roztriediť na ukážke

dreviny a byliny podľa

stavby stonky.

Vysvetliť význam

cievnych zväzkov

v stonke. Určiť na

konáriku púčiky

a vysvetliť ich

význam. Zdôvodni

význam stonky pre

život rastliny

List

List. Fotosyntéza,

dýchanie, vyparovanie

vody, význam pre život

v prírode.

Pojmy: list, pokožka,

bunky listu, chloroplasty,

cievne zväzky, žilky,

prieduch, fotosyntéza,

slnečná energia, oxid

uhličitý, voda, kyslík

Určiť na ukážke

stavbu listu, dôležité

časti pre fotosyntézu.

Uviesť význam

prieduchov v pokožke

listu. Vymenovať

látky, ktoré listy pri

dýchaní zo vzduchu

prijímajú a ktoré do

vzduchu vylučujú.

Uviesť význam listov

pre prijímanie živín

a dýchanie.

Kvet Kvet. Opelenie

a oplodnenie. Význam pre

rozmnožovanie rastlín.

Pojmy: kvet, súkvetie,

kvetný obal, kalich

a koruna, okvetie, tyčinka,

piestik, peľové zrnko,

vajíčko, opelenie,

oplodnenie


kvetný obal, tyčinku

a piestik. Uviesť

význam peľového

zrnka a vajíčka.

Opísať na schéme

opelenie kvetu.

Uviesť, kedy nastáva

v kvete oplodnenie.

Zdôvodniť, prečo je

kvet rozmnožovací

orgán rastliny

Plod a semeno

Plod a semeno.

Rozdelenie plodov,

význam pre

rozmnožovanie rastlín.

Pojmy: plod, oplodie,

suchý plod, dužinatý plod,

semeno, osemenie,

zárodok, klíčne listy,

rozširovanie plodov a

semien

Určiť na ukážke plodu

oplodie a semeno.


dužinatý a suchý plod.


semena zárodok

a klíčne listy. Vysvetliť

význam plodu

a semena pre rastlinu,

živočíchov a človeka.

Rastlinné telo

Rastlinné telo. Súčinnosť

orgánov pre príjem živín,

prenos a vylučovanie

látok. Vplyv svetla, tepla,

vody a živín.

Pojmy: koreň, stonka,

listy, kvety, vyživovacie

orgány, rozmnožovacie

orgány

Vymenovať látky,

ktoré potrebuje

rastlina pre život.


rozmnožovacie

a vyživovacie orgány

kvitnúcej rastliny.


rastliny, orgány,

ktorými rastlina prijíma

výživu a dýcha, prúdia

látky, prijíma

a vyparuje vodu

Huby s plodnicou

jedlé a jedovaté,

rozlíšenie podľa

typických znakov.

Huby bez plodníc,

lišajníky

Huby s plodnicou jedlé

a jedovaté, rozlíšenie

podľa typických znakov.

Kvasinky, plesne,

lišajníky, stavba tela.

Pojmy: huba, podhubie,

plodnica, hlúbik, klobúk,

lupene, rúrky, pošva,

plachtička, prsteň,

pečiarka, muchotrávka

zelená, bedľa, hríb,

masliak , výtrusy,

výtrusnica.

Lišajník – riasa, hubové

vlákna

Kvasinky -bunková stena,

jadro cytoplazma,

vakuola,

Rozlíšiť stavbu jedlej

a jedovatej huby

s plodnicou. Rozlíšiť

na ukážke hubu

s výtrusnicami na

lupeňoch a rúrkach.


kvasinku a pleseň

podľa stavby tela.

Uviesť význam

výtrusnice plesne.

Opísať na ukážke

stavbu tela lišajníka

Stavba tela

bezstavovcov

Pŕhlivce – drobné

vodné živočíchy

Pŕhlivce – drobné vodné

živočíchy. Stavba tela

a základné telesné

funkcie.

Pojmy: nezmar, ústny

a vyvrhovací otvor, pŕhlivé

bunky, rozptýlená NS,

vajíčka, spermie, púčik,

obojpohlavný živočích,

regenerácia

Vysvetliť, ako nezmar

prijíma potravu

a dýcha. Vysvetliť

prečo sa nervová

sústava nezmara

nazýva rozptýlená.

Uviesť význam vajíčok

a spermií nezmara.

Vysvetliť význam

slova obojpohlavný

živočích.

Ploskavce

a hlístovce –

vnútorné parazity

Ploskavce a hlístovce –

vnútorné parazity. Stavba

tela

Pojmy: pásomnica, hlísta,

hlavička, prísavky, články,

vajíčka, larva, uhor,

pohlavná dvojtvarosť,

samček, samička,

hostiteľ, medzihostiteľ,

Uviesť časť tráviacej

sústavy človeka,

v ktorej žije

pásomnica a hlísta.

Opísať podľa ukážky

rozmnožovanie hlísty

alebo pásomnice.

Vysvetliť

nevyhnutnosť

dostatočnej tepelnej

úpravy mäsa a umytia

ovocia a zeleniny pred

konzumáciou.

Mäkkýše –

živočíchy so

schránkou.

Mäkkýše – živočíchy so

schránkou. Stavba tela


funkcie.

Pojmy: slimák –

vnútornostný vak, ústa,

jazýček, pľúca, črevo,

pečeň, srdce, nervové

uzliny, obojpohlavná

žľaza, ulitníky, škľabka –

prijímací, ústny

a vyvrhovací otvor, žiabre,

obojpohlavný živočích

Uviesť miesto

uloženia vnútorných

orgánov slimáka.

Porovnať podľa

ukážky schránku

slimáka a škľabky.

Vysvetliť prečo je

slimák obojpohlavný

živočích. Uviesť

orgánovú sústavu,

ktorou slimák prijíma

a spracúvava potravu.

Porovnať dýchacie

orgány slimáka

a škľabky.Určiť na

ukážke ústny,

prijímací a vyvrhovací

otvor škľabky.

Námety praktických aktivít

Pozorovanie buniek pokožky dužinatej šupiny cibule, plesne alebo kvasinky

mikroskopom.

Pozorovanie a rozlišovanie vyživovacích a rozmnožovacích orgánov kvitnúcej rastliny

voľným okom.

Obrúčkavce –

živočíchy

s obrúčkami.

Obrúčkavce – živočíchy

s orúčkami. Stavba tela


funkcie.

Pojmy: dážďovka, svaly,

ústny a análny otvor,

tráviaca rúra, vylučovacie

orgány, DS, obehová

sústava, krv, krvné cievy,

rebríčková NS, opasok,

obojpohlavný živočích

Uviesť, aký orgán

umožňuje dážďovke

pohyb. Zdôvodniť,

názov zatvorená

obehová sústava

dážďovky. Opísať ako

dýcha dážďovka.

Zdôvodniť názov

rebríčkovej nervovej

sústavy dážďovky.

Uviesť význam

opasku dážďovky.

Článkonožce –

živočíchy

s článkovaným

telom –

pavúkovce,

kôrovce

Článkonožce –

živočíchy

s článkovaným

telom – hmyz

Článkonožce – živočíchy

s článkovaným telom.

Stavba tela a základné

telesné funkcie.

Pojmy: pavúk križiak, rak,

jedová žľaza, mimotelové

trávenie, pľúcne vačky,

rúrkovité srdce,

rebríčková NS, pancier,

vonkajšia kostra, žiabre

Pojmy: hmyz, neúplná

premena

Vysvetliť význam

jedovej žľazy pavúka.

Pomenovať sústavu,

ktorá rozvádza

u pavúka a raka v tele

kyslík. Uviesť orgán

raka, ktorý tvorí

vonkajšiu kostru.

Porovnať dýchacie

orgány pavúka a raka.

Uviesť na ukážke

ústneho orgánu

hmyzu príklad

potravy. Určiť na

ukážke končatiny

spôsob pohybu

hmyzu. Pomenovať

dýchací orgán hmyzu.

Zdôvodniť názov

rebríčkovej nervovej

sústavy hmyzu.

Popísať stavbu tela

a spôsob života

prebratých druhov

živočíchov

Pozorovanie vnútornej stavby koreňa, stonky dreviny a byliny, vnútornej stavby

kvetu.

Pozorovanie stavby tela a prejavov života črievičky, vonkajšej stavby tela hmyzu,

ústnych ústrojov, končatín a krídel hmyzu.

Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)

Vypestovať podľa návodu pleseň a pozorovať stavbu tela.

Naklíčiť podľa návodu semeno a pozorovať jeho stavbu. Ako vplýva smer svetla na

rast stonky? Potrebujú semená na klíčenie vzduch (vodu, teplo)? Prečo sa v

sfarbenej vode zafarbili biele kvety?

Námety na tvorbu projektov

Zeleň v okolí môjho bydliska (školy, obce, mesta, sídliska). Pestovanie a ochrana

zelene v triede (škole, v domácnosti).

Dreviny v našom parku (záhrade, okolí školy). Môj pes (mačka, chrček, morča,

kanárik).

Vtáky v okolí môjho bydliska (školy, parku, sídliska). Starostlivosť o vtáky v zime

(v okolí školy, bydliska).

Prierezové témy


deliť si úlohy

niesť zodpovednosť

Enviromantálna výchova

ochrana prírody a krajiny


prírodné bohatstvo regiónu


zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

využívať IKT pri získavaní a spracúvaní informácii a pri prezentácii vlastnej

práce

vyjadriť sa verbálne aj písomne

Mediálna výchova

Dopravná výchova

Kritériá hodnotenia: (minimálne 2-krát v priebehu klasifikačného obdobia),

písomných odpovedí žiakov, didaktických testov, grafických prejavov žiakov, práce

na praktických cvičeniach a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému

predmetu.

Učebné zdroje


Encyklopédia

7. ročník

Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne

Charakteristika predmetu

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch

s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a

neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako

celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich

životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie

základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného

pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich

v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho

zdravia.

Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s

rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva v 7. ročníku umožňuje plynulý

prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-

fyziologických poznatkov, smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej a

sociálnej podstaty človeka, pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe

etických noriem, v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umožňuje pochopenie osvojovanie

si zdravého životného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi.

Ciele predmetu

Cieľom vyučovania biológie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov

z biológie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho

vzťahu k učebnému predmetu biológia. Cieľom vyučovania biológie je podieľať sa na

rozvíjaní prírodovednej gramotnosti.

V rámci samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie

súvisiace s prírodovednou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná

literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály.


6. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

7. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných

vzťahoch ako súčastí celku.

8. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného

pôsobenia prírodných procesov a javov.

9. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote

V predmete biológia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky pri podaní

predlekárskej prvej pomoci. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a

zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky

v každodennom živote.

ciele vyučovacieho procesu:

kognitívne - vedomosti, intelektuálne zručnosti žiaka

afektívne - citová oblasť, oblasť postojov, názory

psychomotorické - motorické zručnosti

Kompetencie v oblasti prírodných vied:

Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej

predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského

tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého životného štýlu.

Kompetencie žiakov:

v oblasti komunikačných schopností:

- identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo

zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a

vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej

téme, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť

a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje

poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania

na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so

zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie.

• v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia

úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických

úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských

projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe

zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti,

pozorovať, experimentovať a odhadovať.

• v oblasti sociálnych kompetencií:

- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo

v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo

skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,

• v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá

bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,

rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať

teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

V danom predmete sa kladie dôraz na spôsobe získavania informácií, ale aj na ich využitie

v bežnom živote.

Predmet biológia vedie žiakov k:

-schopnosti tvorivo riešiť problémy

-vyhľadávať informácie, robiť ich analýzu, vedieť ich spracovať

-schopnosti vedieť riešiť problémy a navrhovať ich optimálne riešenia

-využívať informačné technológie pri spracovaní informácií

-schopnosti vytvárať projektové práce

-schopnosti prezentovať svoje výsledky a ich porovnávaniu

-vedieť riešiť daný problém adekvátnym spôsobom

-poznať patologické javy v spoločnosti a vedieť ich včas rozpoznať a tým s chrániť

Formy a metódy vyučovania v predmete biológia

metódy: vysvetľovanie, práca s obrazovým materiálom, riadený rozhovor, prezentácia

v PowerPointe, práca s internetom, riešenie problémových úloh, realizácia praktických

cvičení

postupy: porovnávanie, , riadený rozhovor, porovnávanie

formy práce: diskusia, analýza informácií

Didaktická technika

-počítač, notebook, dataprojektor, internet, DVD, textový materiál, obrazový materiál

Učebné zdroje

-auditívne učebné zdroje: počítačový program

-vizuálne: prezentácie v programe PowerPoint, obrázky, fotografie, text,

-audiovizuálne: DVD ,film

Zásady hodnotenia a klasifikácie v predmete biológia

Pri hodnotení žiaka sa prihliada na jeho osobnostný rast, ako zvládol učivo, ako vie využiť

získané vedomosti v bežnom živote. Hodnotenie pôsobí na žiaka motivačne.

V hodnotení žiaka v predmete biológia sa využíva:

1. formatívne hodnotenie: toto hodnotenie umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky a učiteľ

mu poskytne rady na jeho zlepšenie(verbálne hodnotenie žiaka)

2. neformálne hodnotenie: cieľom tohto hodnotenia je zhodnotiť prácu žiaka v skupine

alebo v individuálnej práci(verbálne hodnotenie žiaka)

3.priebežné hodnotenie:

- klasifikácia projektových prác

-klasifikácia frontálneho skúšania

-klasifikácia verbálneho skúšania

Kritériá hodnotenia: (minimálne 2-krát v priebehu klasifikačného obdobia), písomných

odpovedí žiakov, didaktických testov, grafických prejavov žiakov, práce na praktických

cvičeniach a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému predmetu.

Prierezové témy


Mediálna výchova

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultura

Dopravná výchova


Tvorba projektov a prezentačné zručnosti

Environmentálna výchova

Učebné zdroje


Encyklopédia

Vzdelávacia oblasť Vyučovací predmet Roč.

Človek a príroda Biológia 7.

Očakávané

spôsobilosti žiaka

Vzdelávací

štandard

obsahový

Názov tematického celku

vrátane tém

Vzdelávací

štandard

výkonový

Medzipredmeto

vé vzťahy

Kritériá

hodnotenia

Metódy

a prostriedky

hodnotenia

Stratégie vyučovania

Metódy, postupy,

formy práce

Učebné zdroje

žiak chápe

a rozpozná odlišnosti

v sústavách orgánov

stavovcov, vie

vymenovať orgány

sústav orgánov ,vie

vymenovať druhy

živočíchov, ktoré sa

odlišujú v závislosti

od životného

prostredia v ktorom

žijú, má ekologické

cítenie a pozná

dôležitosť ochrany

životného prostredia

povrch tela

stavovcov

oporná a

pohybová sústava

stavovcov

tráviaca sústava

stavovcov

dýchacia sústava

stavovcov

obehová sústava

stavovcov

vylučovanie

močová sústava

stavovcov.

nervová sústava

stavovcov

zmyslové orgány

stavovcov

rozmnožovanie

stavovcov

životné prejavy

stavovcov

význam stavovcov

1.Stavba tela

stavovcov

(16 hodín)

-poznať funkcie

povrchu tela

,odlišnosť kožných

útvarov

-vedieť funkcie

opornej a pohybovej

sústavy

-poznať druhy

svalstva

-vedieť odlišnosti

tráviacej sústavy

stavovcov

-poznať odlišnosti

dýchania stavovcov

-poznať odlišnosti

obehových sústav

stavovcov

-vymenovať

odpadové látky

vylučovania

-rozlišovať stavbu

mozgu stavovcov

-vedieť rozlišovať

podmienený

a nepodmienený

Prepojenie na

geografiu

-didaktický test

-písomné

cvičenia

-frontálne

skúšanie

-hodnotenie

skupinovej a

individuálnej

práce

metódy: riadený

rozhovor,

prezentovanie

v programe

PowerPoint

v interaktívnej učebni,

výklad

postupy: výklad,

rozhovor,

porovnávanie

formy práce: diskusia

,analýza údajov,

praktické cvičenie

-internet

-prezentácia v programe

PowerPoint

-fotografie

-internet

žiak vie zdôvodniť

význam povrchu tela,

pozná stavbu kože,

vie vymenovať kožné

útvary človeka

a prakticky využíva

zásady starostlivosti

o kožu a kožné

útvary

žiak vie na vlastnom

tele vymenovať kosti

tela a najdôležitejšie

svaly, vie poskytnúť

predlekársku prvú

pomoc pri

zlomeninách a

vykĺbení

v prírode a pre

človeka

-význam povrchu

tela

-stavba kože

-kožné útvary

-starostlivosť

o kožu a kožné

útvary

-kostra a jej stavba

-stavba lebky

a chrbtice

-stavba kostry

hornej a dolnej

2. Človek a jeho

telo

Povrch tela a kožná

sústava

(3 hodiny)

Oporná a pohybová

sústava

(8 hodín)

reflex

-poznať príklady

stavovcov

s vyvinutými

zmyslami

-vedieť porovnať

spôsoby

rozmnožovania

-vedieť vysvetliť

inštinktívne

správanie

-poznať ohrozené

druhy živočíchov

-poznať význam

kože

-vedieť stavbu kože

-osvojiť si

starostlivosť o kožu

a kožné útvary

-vedieť a rozlišovať

kosti tela

-rozlišovať svalstvo

tela, jeho význam

-vedieť delenie

Prepojenie na

etickú výchovu

fyziku,

chémiu

-hodnotenie

skupinovej práce

-hodnotenie

samostatnej

práce

- výstupný test

-frontálne

skúšanie

-individuálne

skúšanie(ústne)

postupy: výklad,

riadený rozhovor,

porovnávanie,vysvetľo

vanie

formy práce: diskusia,

analýza údajov

metódy: výklad, práca

s laboratórnymi

pomôckami

a ochrannými

pomôckami

postupy:

porovnávanie, riadený

rozhovor

metódy:

vysvetľovanie, riadený

rozhovor

postupy:

porovnávanie, ,

riadený rozhovor


-internet


PowerPoint

-obrazový materiál

žiak pozná stavbu

tráviacej sústavy,

osvojil si zásady

zdravej výživy, vie

ktoré sú hlavné

zložky potravy a ich

význam, pozná

škodlivosť požitia

alkoholických

nápojov

žiak vie rozlíšiť horné

a dolné dýchacie

cesty, pozná význam

kyslíka , vie

o nebezpečenstve

fajčenia a požitia

návykových látok, vie

poskytnúť

predlekársku prvú

pomoc pri zastavení

dýchania

žiak vie vymenovať

zložky krvi a pozná

ich význam, pozná

funkcie obehovej

sústavy, rozpozná

rozdiel medzi

tepnami a žilami,

osvojil si zásady

predlekárskej prvej

pomoci pri žilovom

a tepnovom krvácaní

končatiny

-stavba a delenie

svalstva

-poranenia kostí

a svalov

-stavba a činnosť

tráviacej sústavy

-zložky potravy

a premena látok

-zásady správnej

výživy

-stavba a funkcia

orgánov dýchacej

sústavy

-dýchanie

(vonkajšie,

vnútorné)

-starostlivosť

o dýchaciu sústavu

-zásady prvej

pomoci pri

zastavení dýchania

-krv jej zložky a ich

význam

-stavba srdca,

činnosť srdca,

krvný obeh

-krvné cievy,

Tráviaca sústava

(4 hodiny)

Dýchacia sústava

(5 hodín)

Obehová sústava

(7 hodín)

svalstva a ich

umiestnenie

-poznať zásady


pomoci pri

zlomeninách a

vykĺbení

-poznať stavbu

tráviacej sústavy

človeka a ich

funkcie

-osvojiť si

a používať zásady

zdravého

stravovania, zložky

potravy

-poznať stavbu

dýchacej sústavy

a jej funkcie

-vedieť

o nebezpečenstvác

h fajčenia a požitia

návykových látok

-vedieť poskytnúť

predlekársku prú

pomoc pri zastavení

dýchania

-poznať zložky krvi

a ich funkcie

-vedieť stavbu

srdca

-vedieť aké sú

druhy krvných ciev

-testová forma

preverovania

vedomostí

-hodnotenie

skupinovej práce

-neformálne

hodnotenie práce

žiaka v skupine

-hodnotenie

výstupným

testom

-frontálne

skúšanie

analýza informácií

metódy: výklad,

riadený rozhovor

postupy: porovnávanie


analýza údajov

metódy: výklad,

riadený rozhovor

postupy:

vysvetľovanie, riadený

rozhovor


analýza informácií



PowerPoint

-internet


-prezentácie v programe

PowerPoint

-internet

-IKT učebňa

-encyklopédia

-DVD

-prezentácie v programe

Powerpoint


žiak vie ktoré

odpadové látky

vznikajú v tele pri

látkovej premene,

pozná význam

obličiek, vie zásady

prevencie ochorení

močovej sústavy

žiak vie spôsoby regulácie organizmu, pozná najdôležitejšie žľazy s vnútorný vylučovaním a ich význam, osvojil si zásady psychohygieny , pozná význam zmyslových orgánov, pozná podstatu poškodenia zraku a prevenciu pred ochoreniami

miazgové cievy,

slezina

-poškodenia

obehovej sústavy

-zásady


pomoci pri krvácaní

a zastavení

činnosti srdca

-vylučovanie

-močová sústava

-prevencia

ochorení močovej

sústavy

-spôsoby regulácie

organizmu

-žľazy s vnútorným

vylučovaním

-ústredná

a obvodová

nervová sústava

-zmyslové

orgány(zrak, sluch,

chuť, čuch, hmat)

Vylučovanie a močová

sústava

(3 hodiny)

Regulačné sústavy

(10 hodín)

v ľudskom tele

a poznať ich stavbu

a funkciu

-vedieť funkcie

miazgových ciev

a sleziny

-osvojiť si zásady


pomoci pri krvácaní

a zastavení činnosti

srdca

-vedieť aké

odpadové látky

vznikajú v tele

-vedieť orgány

močovej sústavy

a umiestnenie

obličiek na vlastnom

tele

-oboznámiť sa

s prevenciou

ochorení močovej

sústavy

-pochopiť dôležitosť

pitného režimu

-vedieť spôsoby

regulácie a ich

význam

-vymenovať dôležité

žľazy s vnútorným

vylučovaním

a vedieť ich význam

-vedieť opísať

reflexný oblúk

-individuálne

skúšanie

-formatívne

hodnotenie žiaka

-frontálne

skúšanie

-individuálne

skúšanie

-testová forma

skúšania

-hodnotenie

práce

v skupinách

metódy: výklad,

prezentácia

projektových prác

žiakov

postupy: riadený

rozhovor

formy práce: diskusia

metódy: výklad,

prezentácia

projektových prác

žiakov, diskusia


PowerPoint

-internet

-DVD


PowerPoint

-internet

-IKT učebňa

žiak pochopil dôležitosť rodiny a vzťahov v rodine, pozná podstatu rozmnožovania, vie zásady prevencie pohlavne prenosných ochorení, žiak pozná druhy drogových závislostí a preventívne správanie v spoločnosti, osvojil si podstatu kladných medziľudských vzťahov, pozná ich dôležitosť, chápe podstatu zdravého životného štýlu žiak vie pozorovať

-vyššia nervová

činnosť

-rozmnožovacia

sústava

-oplodnenie,

tehotenstvo

a pôrod

-pohlavné

ochorenia

Rozmnožovanie, vývin

jedinca a rodičovstvo

(3 hodiny)

a jeho časti

-poznať zmyslové

orgány, ich stavbu

a funkcie

-vedieť

charakterizovať

vyššiu nervovú

činnosť

-vedieť dôvody

a prevenciu

poškodenia zraku

-vedieť poskytnúť

prvú pomoc pri

poranení mozgu,

miechy a chrbtice

-vedieť stavbu

pohlavných orgánov

a ich funkcie

-poznať význam

menštruačného

cyklu

-poznať princíp

a miesto oplodnenia

-vedieť opísať fázy

tehotenstva

-vedieť zdôvodniť

dôležitosť výživy

dieťaťa materským

mliekom

-poznať a vedieť

príklady pohlavne

prenosných

ochorení

a prevenciu pred

nimi

-frontálne

skúšanie

-hodnotenie

projektových prác

na tému závislosti

a ich prevencia

-testová forma

preverovania

vedomostí

-hodnotenie

projektových

prác

-prezentácia

v programe

PowerPoint

-internet

-IKT učebňa

javy, vie ich správne zhodnotiť a analyzovať výsledky praktických cvičení

-drogové závislosti

a ich prevencia

-životný štýl človeka

-medziľudské

vzťahy

-mikroskopické

pozorovanie,

porovnanie šupiny

ryby, pera vtáka a

chlpu cicavca

-prvá pomoc pri

zlomeninách a

vykĺbení, nácvik

prvej pomoci

-nácvik prvej

pomoci pri

zastavení dýchania,

prejavy dýchania v

pokoji a pri námahe

-prvá pomoc pri

krvácaní zo žily a

tepny, prvá pomoc

pri zastavení

činnosti srdca

-zásady


pomoci pri

poranení mozgu,

chrbtice a miechy

Zdravie a život človeka

(2 hodiny)

Praktické cvičenia

(5 hodín)

-chápať a poznať

drogové závislosti

a ochranu pred

závislosťami

-vedieť zdôvodniť

potrebu zdravého

životného štýlu

-vedieť uviesť

príklady nezdravej

výživy a jej

následky

-vedieť samostatne

pracovať

-vedieť pracovať

v skupine

-vedieť analyzovať

získané informácie

a vedieť ich využiť

-vedieť zaznamenať

výsledky

8.ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne Charakteristika predmetu Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. Učivo sa orientuje na zloženie Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody, na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. Ciele predmetu 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. Kompetencie 1. Kompetencie v oblasti prírodných vied Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka. Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia. . 2. Kompetencie v oblasti komunikačných schopností - identifikovať a správne používať základné pojmy, - objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, - vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, - vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, - vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. 3. Kompetencie v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, - rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých

správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, - využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. 4. Kompetencie v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, - pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, - vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, - hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení 5. Kompetencie v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, - dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, - využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, - rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, - aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach. Obsah učiva Časová dotácia 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne

Názov tematického celku Časová dotácia

1. Neživá príroda a jej poznávanie 1

2. Zem a jej stavba 5

3. Stavebné jednotky zemskej kôry 6

4. Geologické procesy a dejiny Zeme 30

5. Podmienky života a vzťahy organizmov 20

Praktické aktivity 4

Metódy a formy vyučovania Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. 1. motivačné metódy -na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť, ako je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou ukážky). 2. expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie – vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie, vysvetľovanie –

logické systematické sprostredkovanie učiva, rozhovor – verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie, beseda – riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom, demonštračná metóda – demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín, pozorovanie – cielené systematické vnímanie objektov a procesov, manipulácia s predmetmi – praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra, inštruktáž – vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovného a písomného návodu. 3. problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda – učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení, projektová metóda – riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu. 4. praktické aktivity- pre realizáciu cieľov– samostatná činnosť na základe inštruktáže, pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomných vzťahov a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov. 5. prácu s knihou a textom – čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií, samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie- samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie. 6. aktivizujúce metódy – vhodná je diskusia – vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému, situačná metóda – riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov, inscenačná metóda – sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie, didaktické hry – sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti, kooperatívne vyučovanie – forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny. 7. fixačné metódy – na upevnenie učiva, napr. metódy opakovania a precvičovania – ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy. Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina – typy základná, motivačná, expozičná, fixačná, aplikačná, diagnostická. Terénne pozorovania, praktické aktivity, exkurzia – učiteľ volí podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov. Kontrola a hodnotenie žiakov Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia: 1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. 2. Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov

prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min. v rozsahu 10-15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátanie správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. 4. Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 5. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. Učebné zdroje

Názov tematického celku 1. Neživá príroda a jej poznávanie 2. Zem a jej stavba 3. Stavebné jednotky zemskej kôry 4. Geologické procesy a vzťahy organizmov 5. Podmienky života a vzťahy organizmov 6. Praktické aktivity

Odborná literatúra Aubrecht, Bizubová, Hantabálová, Pivko, Uhereková, Zágoršek: Prírodopis 8, SPN Bratislava, 1998 Hantabálová, Uhereková, Čumová, Zvončeková: Prírodopis 9, SPN Bratislava 2003 Čeman, R.: Rekordy – Neživá príroda, Mapa Slovakia 1999 Ondrejka, K.: Rekordy Slovenska – Príroda, Mapa Slovakia 2000 Potulky prírodou, JTCs, s.r.o. Komárno Robins, J.: Prírodné divy sveta, Ottovo nakladatelství Praha 2004

Didaktická technika DVD, dataprojektor, PC

Materiálne výučbové prostriedky Pracovný zošit, prírodniny, modely, obrazový materiál, vzorky minerálov, hornín a skamenelín, lupy

Ďalšie zdroje Internet, školská knižnica, články z časopisov

Prierezové témy Environmentálna výchova Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a

vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu; - rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu, - rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, - pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa výrobcu, - vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská, - využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce. V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť: - vnímať život ako najvyššiu hodnotu, - pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti, - posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu, - podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby, - posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia, - schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu, - prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania smerom k životnému prostrediu, - rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť. Multikultúrna výchova Cieľom je zamerať sa na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Všetci žiaci majú mať rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci majú spoznávať svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a dokázať s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Mediálna výchova Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť: - schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi, - spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú), - schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií. - schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom

eliminovať. Ochrana života a zdravia Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Zamerať sa na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, ľudské práva tiež zdravia a života iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť žiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra Tvorba projektov a prezentačné zručnosti Učebné zdroje

Uhereková, Bizubová: Biológia pre 8. ročník ZŠ a tretí ročník gymnázia s osemročným

štúdiom, SPN, 2011 + PZ

Encyklopédie

Námety praktických aktivít Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín. Zisťovanie vlastností minerálov a hornín. Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov. Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín. Zisťovanie obsahu vápnika v horninách. Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska). Aký ekosystém je v našom okolí? Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy. Námety na tvorbu projektov Horniny v našej obci a jej okolí. Skameneliny

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Neživá príroda Neživá a živá príroda. Závislosť

org. človeka od prírody.

Preukázať na príklade závislosť org. od neživej prírody. Opísať príklad vplyvu org. na neživú prírodu. Dokumentovať význam vied o Zemi na príklade.

Zem a jej stavba

Stavba Zeme. Sféry zemského telesa, základná stavba zem. kôry, pevnín a dna oceánov. Pohyby zem. kôry.

Určiť a pomenovať stavbu zem. telesa. Rozlíšt typy zem. kôry. Uviesť príčiny pohybu litosferických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosf. platní, dôsledky približovania a podsúvania litosf. platní.

Stavebná jednotka zemskej kôry

Minerály a horniny, charakteristika a vznik. Minerály ,vnútorná stavba, vlastnosti, význam.

Charakterizovať minerál a horninu a uviesť príklad. Rozlíšiť minerál a horninu. Uviesť spôsob vzniku hornín. Pomenovať priestor. útvar od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov.

Geologické procesy a dejiny Zeme

Geologické procesy a ich zdroje. Katastrofické geologické procesy a dôsledky pre človeka. Magmatická a sopečná činnosť. Sopky a prejavy ich činnosti Vyvreté horniny, vlastnosti, význam a výskyt na Slovensku. Horotvorná činnosť a poruchy Usadené horniny, vznik, vlastnosti, význam pre človeka. Krasové procesy. Krasové útvary, jaskyne, význam pre človeka. Skameneliny a vek Zeme Dejiny Zeme Geologické jednotky Západných Karpát

Uviesť príklad zdroja a energie geol. procesu. Rozlíšiť na príklade vonkajšía vnútorný geol. proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky. Charakterizovať magmatickú činnosť. Odlíšiť magmu od lávy. Opísať časti sopky. Uviesť príklady sopečnej činnosti. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. Rozlíšiť hlbinnú a vyvretú horninu. Uviesť príklad využitia hlbinnej a výlevnej vyvretej horniny. Zistiť na geolog. mape Slovenska výskyt vyvretých hornín. Charakterizovať dôsledok, opísať podstatu zvetrávania a jeho dôsledok. Opísať dôsledok činnosti ľadovca, porovnať tvar doliny vytvorenej povrchovou vodou a ľadovcom. Opísať dôsledky vetra. Pomenovať útvary, do ktorých sa usporadúvajú usadené horniny. Uviesť príklad využitia spevnenej a nespevnenej usadenej horniny. Opísať vznik usadených hornín, uviesť príklad využitia chemickej usadenej horniny. Opísať podstatu krasového procesu. Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne na Slovensku. Uviesť a charakterizovať skamenelinu. Poznať skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr, štvrťohôr. Vymenovať geol. jednotky Západných Karpát, uviesť príklady hornín.

Podmienky života a vzťahy organizmov.

Látkové zloženie organizmov. Vzťah organizmov k prostrediu, prispôsobivosť a znášanlivosť organizmov.

Uviesť 4 chemické látky, ktoré sú súčasťou živých org. a neživej prírody. Vymenovať org. látky, ktoré tvoria telá živých org. Uviesť príklad závislosti org. od prostredia a vzájomné vzťahy medzi organizmami.

Neživé zložky prostredia. Svetlo, teplo, vodu, vzduch, pôda a ich vplyv na životné podmienky a procesy organizmov. Negatívne vplyvy znečisťovania neživých faktorov prostredia. Populácia. Vlastnosti, vonkajšie a vnútorné vzťahy, ohrozenie. Spoločenstvo organizmov, druhová rozmanitosť, priestorové členenie a zloženie spoločenstva. Prírodné a umelé spoločenstvá Ekosystém ,zložky, typy ekosystémov Obeh látok a tok energie v ekosystéme. Vplyv činnosti človeka na život v ekosystémoch. Biosféra. Zložky a časti biosféry, obeh látok a tok energie. Biologická a ekologická rovnováha. Podmienky zachovania biologickej diverzity. Globálne ekologické problémy, hromadenie odpadov, ničenie dažďových pralesov, výroba a spotreba energie. Príčiny a dopad na ekosystém. Spoločenstvá v okolí našej školy.

Zdôvodniť význam slnečného žiarenia pre fotosyntézu. Uviesť význam tepla pre život rastlín. Uviesť význam vzduchu pre život rastlín a živočíchov. Uviesť význam vody pre život organizmov. Uviesť príklad znečistenia prostredia a dôsledok pre život rastlín a živočíchov. Rozlíši)t na ukážke jedinca, populáciu rastlín a živočíchov. Uviesť príklad malej a veľkej populácie. Rozlíšiť predáciu, parazitizmus, symbiózu. Uviesť príklad spoloč. org. Porovnať rozmanitosť v lese a na poli. Rozlíšiť prírodné a umelé spoločenstvo podľa vplyvu človeka na ich zloženie. Rozlíšiť živé a neživé zložky ekosystému. Uviesť príklad ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača. Zostaviť potravový reťazec organizmov. Opísať procesy obnovy ekosystému. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa môže rozšíriť po postihnutí povodňou, veternou smršťou. Uviesť príklad živých a neživých zložiek biosféry. Vysvetliť význam toku energie v biosfére. Charakterizovať stav biologickej rovnováhy. Uviesť príklady narušenia ekologickej rovnováhy. Uviesť príčiny a dopady stenčovania ozónovej vrstvy, vzniku smogu, skleníkového efektu, vznik kyslých dažďov. Uviesť význam recyklácie druhových surovín

9. ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne

Vzdelávacia oblasť: ČLOVEK A PRÍRODA

Charakteristika vyučovacieho predmetu

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch

s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým

a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako

celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich

životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov.

Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska

funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry a

dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu

základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov

človeka k prírode a jej ochrane.

Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných

vzťahov a súvislostí v prírode.

Ciele vyučovacieho predmetu


-poznať hlavné znaky životných procesov – príjem živín, vylučovanie látok, dýchanie

a rozmnožovanie baktérií, húb a rastlín,

-rozlíšiť a dokumentovať príkladom znaky nahosemenných a krytosemenných

rastlín,

-rozlíšiť a dokumentovať príkladom hlavné znaky a funkcie orgánových sústav

bezstavovcov a stavovcov,

- viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom

živote,

-poznať základné vlastnosti organizmov, princíp premeny látok a energií,

-vedieť zhody a rozdiely v bunkovej stavbe, funkcií a prejavoch buniek baktérií, rastlín

a živočíchov,

-poznať podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka,

-poznať zložky životného prostredia, dokumentovať ich vzájomný vzťah a význam pre

podmienky života organizmov a človeka,

-poznať vplyv životného prostredia na zdravie a spôsob života človeka a organizmov,

-poznať vzťah a význam starostlivosti o životné prostredie a ochranu života,

-oboznámiť sa s príkladmi medzinárodnej spolupráce ochrany prírody, štátnou ochranou

prírody + poznať základné hľadiská ochrany prostredia a prírody,

-poznať významné ochránené územia SR s dôrazom na regionálne podmienky.

Obsah vzdelávania učebného predmetu

Tematický celok

Výstup smerom ku kompetencii

Obsahový štandard Výkonový štandard

(žiak vie)

Základné životné procesy organizmov

Opísať základné životné procesy organizmov. Chápe význam jednotlivých životných procesov pre život organizmov.

Životné procesy organizmov. Výživa, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, rast a vývin, dráždivosť a citlivosť, pohyb a ich význam pre život.

Poznať základné životné procesy organizmov. Chápať význam jednotlivých životných procesov pre život organizmov.

Pozná výživu a prijímanie živín baktérií (rozkladných, kvasných, mliečnych, hľúzkových, parazitických). Rozlíši výživu saprofytickej a parazitickej huby.

Životné procesy baktérií, rastlín a húb. Výživa a dýchanie baktérií a húb.

Poznať výživu a prijímanie živín baktérií (rozkladných, kvasných, mliečnych, hľuzových, parazitických). Rozlíšiť výživu saprofytickej a parazitickej huby.

Pozná podstatu výživy rastlín. Opíše podľa schémy podstatu procesu fotosyntézy. Zdôvodní autotrofnú výživu rastlín. Pozná podstatu dýchania rastlín. Vie vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje rastlina, živočích, človek.

Výživa a dýchanie rastlín. Proces a význam fotosyntézy rastlín. Autotrofná výživa rastlín. Proces a význam dýchania rastlín pre organizmy a človeka.

Poznať podstatu výživy rastlín. Opísať podľa schémy podstatu procesu fotosyntézy. Zdôvodniť autotrofnú výživu rastlín. Poznať podstatu dýchania rastlín. Vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje rastlina, živočích, človek. Poznať význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka.

Pozná spoločné a odlišné znaky rozmnožovania baktérií a húb. Pozná podstatu nepohlavného a pohlavného

Rozmnožovanie baktérií a húb. Rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi.

Poznať spoločné a odlišné znaky rozmnožovania baktérií a húb. Rozlíšiť na príkladoch rozmnožovanie delením, pučaním a

rozmnožovania rastlín. Vie uviesť príklady rozmnožovania poplazmi, hľuzami, odrezkami, podzemkom a cibuľou.

výtrusmi.

Pozná význam pohlavných buniek rastlín. Chápať podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloženie pohlavných buniek a semien ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín.

Rozmnožovanie rastlín. Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie rastlín. Opelenie a oplodnenie. Vznik plodu a semena.

Poznať podstatu nepohlavného a pohlavného rozmnožovania rastlín. Uviesť príklady rozmnožovania poplazmi, hľuzami, odrezkami, podzemkom a cibuľou. Poznať význam pohlavných buniek rastlín. Chápať podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloženie pohlavných buniek a semien ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín.

Chápe súvislosť dráždivosti a pohybu. Pozná aspoň jeden faktor dráždivosti rastlín. Vie uviesť príklad pohybu častí rastlinných tiel spôsobeného svetlom, vodou, teplom, gravitáciou, chemickými látkami, dotykom a žiarením.

Dráždivosť, citlivosť a pohyb rastlín. Pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických faktorov. Reakcie rastlín na svetlo, teplo, vodu, chemické látky, žiarenie, dotyk, gravitáciu.

Chápať súvislosť dráždivosti a pohybu. Poznať aspoň jeden faktor dráždivosti rastlín. Uviesť príklad pohybu častí rastlinných tiel spôsobeného svetlom, vodou, teplom, gravitáciou, chemickými látkami, dotykom a žiarením.

Charakterizuje proces klíčenia. Vie vymenovať podmienky klíčenia semien. Vie porovnať podmienky klíčenia a rastu rastliny. Pozná podľa ročného životného cyklu jednoročnú, dvojročnú a trvácu rastlinu. Vie porovnať na príklade vývin jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny.

Život rastlín. Klíčenie semena, rast a vývin rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.

Charakterizovať proces klíčenia. Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia a rastu rastliny. Poznať podľa ročného životného cyklu jednoročnú, dvojročnú a trvácu rastlinu. Porovnať na príklade vývin jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny.

Pozná význam živín pre živočíchy. Vie zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov. Vie porovnať časti tráviacej rúry

Životné procesy živočíchov Heterotrofná výživa živočíchov. Príjem živín živočíchmi a ich význam.

Poznať význam živín pre živočíchy. Zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov. Porovnať časti tráviacej rúry

bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Pozná bezstavovca s mimotelovým trávením. Pozná význam zubov, jazyka a slinných žliaz pri spracovaní potravy. Vie zdôvodniť súvislosť stavby chrupu cicavcov s prijímanou potravou. Vie porovnať stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov a bylinožravcov.

Osobitosti výživy bezstavovcov a stavovcov.

bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Poznať bezstavovca s mimotelovým trávením. Poznať význam zubov, jazyka a slinných žliaz pri spracovaní potravy. Zdôvodniť súvislosť stavby chrupu cicavcov s prijímanou potravou. Porovnať stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov a bylinožravcov.

Vie charakterizovať proces dýchania, rozlíšiť vnútorné a vonkajšie dýchanie, preukázať na príklade dýchanie povrchom tela. Pozná osobitosti dýchania vodných a suchozemských bezstavovcov. Pozná princíp dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie obojživelníkov. Vie zdôvodniť význam vzdušných vakov vtákov. Pozná princíp vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov.

Dýchanie živočíchov. Význam dýchania živočíchov. Osobitosti dýchania bezstavovcov a stavovcov.

Charakterizovať proces dýchania. Rozlíšiť vnútorné a vonkajšie dýchanie. Preukázať na príklade dýchanie povrchom tela. Poznať osobitosti dýchania vodných a suchozemských bezstavovcov. Poznať princíp dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie obojživelníkov. Zdôvodniť význam vzdušných vakov vtákov. Poznať princíp vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov.

Pozná význam vylučovania. Vie uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou, vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov. Pozná sústavy orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú odpadové látky. Vie zdôvodniť význam močovej sústavy stavovcov.

Vylučovanie živočíchov. Význam a osobitosti vylučovania bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov. Poznať sústavy orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú odpadové látky. Zdôvodniť význam močovej sústavy stavovcov.

Pozná význam obehu telových tekutín. Pozná obeh telových tekutín v

Obeh telových tekutín živočíchov. Význam a osobitosti obehu tekutín

Poznať význam obehu telových tekutín. Poznať obeh telových

otvorenej a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov. Pozná význam krvi stavovcov. Chápe princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej sústave stavovcov. Uviesť funkciu ciev a srdca stavovcov. Vie vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.

bezstavovcov a stavovcov.

tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov. Poznať význam krvi stavovcov. Chápať princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej sústave stavovcov. Uviesť funkciu ciev a srdca stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.

Pozná význam regulovania organizmu živočíchov. Vie rozlíšiť význam hormonálnej a nervovej regulácie, rozlíšiť typy nervovej sústavy bezstavovcov. Pozná súvislosť dráždivosti a nervového riadenia. Pozná súvislosť prijímania informácií zmyslovými receptormi s nervovou sústavou. Vie porovnať zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca a stavovca. Pozná regulačný význam nervovej sústavy stavovcov. Vie opísať princíp prenosu informácií stavovcov, uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi, rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva podmienené reflexy, významné pre život stavovcov.

Regulácia tela živočíchov. Význam a osobitosti regulácie tela a zmyslového vnímania bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam regulovania organizmu živočíchov. Rozlíšiť význam hormonálnej a nervovej regulácie. Rozlíšiť typy nervovej sústavy bezstavovcov. Poznať súvislosť dráždivosti a nervového riadenia. Poznať súvislosť prijímania informácií zmyslovými receptormi s nervovou sústavou. Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca a stavovca. Poznať regulačný význam nervovej sústavy stavovcov. Opísať princíp prenosu informácií stavovcov. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi. Rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva podmienené reflexy, významné pre život stavovcov.

Pozná význam pohybu živočíchov. Pozná a zdôvodní odlišnosti pohybového systému aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Vie uviesť príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca. Pozná a zdôvodní

Pohyb živočíchov. Význam a osobitosti pohybu bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam pohybu živočíchov. Poznať a zdôvodniť odlišnosti pohybového systému aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Uviesť príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca. Poznať a zdôvodniť

prispôsobenie pohybu zástupcov stavovcov životnému prostrediu a spôsobu života.

prispôsobenie pohybu zástupcov stavovcov životnému prostrediu a spôsobu života.

Vie charakterizovať proces rozmnožovania. Pozná podstatu oplodnenia vajíčka. Vie odlíšiť na príklade pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Pozná rozmnožovanie obojpohlavného živočícha. Vie porovnať priamy a nepriamy vývin jedinca, rozlíšiť na ukážke (schéme) úplnú a neúplnú premenu hmyzu, odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie stavovcov, opísať nepriamy vývin obojživelníkov, rozlíšiť starostlivosť vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Pozná vývin a spôsob výživy mláďat cicavcov

Rozmnožovanie a vývin živočíchov. Osobitosti rozmnožovania a vývinu bezstavovcov a stavovcov.

Charakterizovať proces rozmnožovania. Poznať podstatu oplodnenia vajíčka. Odlíšiť na príklade pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Poznať rozmnožovanie obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedinca. Rozlíšiť na ukážke (schéme) úplnú a neúplnú premenu hmyzu. Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie stavovcov. Opísať nepriamy vývin obojživelníkov. Rozlíšiť starostlivosť vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Poznať vývin a spôsob výživy mláďat cicavcov.

Organizácia živej hmoty organizmov

Pozná význam bunky pre organizmy. Pozná stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky. Vie odlíšiť živé a neživé súčasti bunky, porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky, zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky, pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín. Pozná význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov premeny látok v bunke.

Bunka a jej štruktúry. Štruktúra a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky.

Poznať význam bunky pre organizmy. Poznať stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky. Odlíšiť živé a neživé súčasti bunky. Porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky. Pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín.

Vie rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Pozná súvislosť

Život bunky. Základné životné procesy v bunke – príjem a výdaj látok,

Poznať význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov

rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Vie opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením.

fotosyntéza a dýchanie, dráždivosť a citlivosť, pohyb, rozmnožovanie. Bunka ako celok.

premeny látok v bunke. Rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Poznať súvislosť rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením.

Dedičnosť a premenlivosť organizmov

Vie opísať prejavy dedičnosti organizmov, pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie, vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Pozná uloženie genetickej informácie v bunke.

Dedičnosť a jej podstata. Jednotka genetickej informácie.

Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Poznať uloženie genetickej informácie v bunke. Opísať stavbu chromozómu.

Vie opísať stavbu chromozómu. Pozná význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápe príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Pozná význam vzťahu alela, gén a znak. Vie opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.

Prenos genetických informácií, podstata a princíp prenosu.

Poznať význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápať príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Poznať význam vzťahu alela, gén a znak. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.

Pozná význam premenlivosti. Vie odlíšiť nededičnú a dedičnú premenlivosť, uviesť príklad premenlivosti organizmov, opísať podstatu šľachtenia, uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha, uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.

Význam dedičnosti. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.

Poznať význam premenlivosti. Odlíšiť nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad premenlivosti organizmov. Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.

Životné prostredie organizmo

Vie charakterizovať životné prostredie človeka, uviesť príklad

Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné

Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej,

v a človeka

prírodnej, umelej, sociálnej zložky prostredia. Pozná význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka. Vie vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika, uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka.

vzťahy a ich význam. sociálnej zložky prostredia. Poznať význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka. Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika.

Pozná príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Vie uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné prostredie. Pozná možnosti alternatívnych zdrojov energie.

Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Poznať príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné prostredie. Poznať možnosti alternatívnych zdrojov energie.

Vie rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Pozná a pomenúva na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín, chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Pozná aspoň tri kategórie chránených území. Vie uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.

Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie človeka. Ochrana prírody. Chránené rastliny, živočíchy, územia a ich význam.

Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín, chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Poznať aspoň tri kategórie chránených území. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.

Záverečné opakovanie Upevňovanie vedomostí

Kompetencie, ktoré žiak získa:

-poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný,

vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,

-poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov

a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi,

-poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,

jednobunkových a mnohobunkových organizmov,

-poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej

predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach,

-rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela ako celostného systému z hľadiska ochrany

zdravia a zdravého životného štýlu,

-porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania,

-poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky

vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia,

-poznať hlavné znaky základných životných procesov rastlín, húb a živočíchov,

-poznať podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka,

-poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života,

organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob

života človeka a organizmov,

-poznať základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov: -v oblasti komunikačných schopností:

- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, - vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, - vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, - vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry. - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,

výsledky a ich využitie.

-v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,

- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia.

-v oblasti sociálnych kompetencií:

- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,

- prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení.

-v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti:

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,

- využívať učebné a iné pomôcky.

Žiak sa naučí poznávať základné životné procesy organizmov (príjem živín, povrch tela,

pohyb, dýchanie, vylučovanie, obehová sústava, regulačné sústavy, rozmnožovanie),

nahosemenné a krytosemenné rastliny. Ďalej sa naučí poznávať organely rastlinnej

a živočíšnej bunky pod mikroskopom, základy genetiky a dedičnosti, ako aj životné

prostredie organizmov a človeka (zložky, faktory ovplyvňujúce životné prostredia,

starostlivosť a ochrana o životné prostredie Slovenska).

Odporúčané námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé):

Rozlíšenie typických znakov húb a rastlín podľa životných procesov. Pozorovanie

rozmnožovacích orgánov výtrusných a semenných rastlín. Rozlíšenie živočíchov podľa

typických znakov a funkcií sústav orgánov. Pozorovanie a odlíšenie bunkovej stavby tiel

organizmov. Porovnanie vonkajšej a vnútornej stavby tiel rastlín a živočíchov.

-Stavba tela bezstavovcov – prvoky, pŕhlivce, ploskavce, mäkkýše, obrúčkavce, kôrovce,

hmyz, pavúkovce.

-Stavba tela stavovcov – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce.

-Rastlinná a živočíšna bunka pod mikroskopom.

-Národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenskej republiky.

-Globálne ekologické problémy.

Prierezové témy:

Do predmetu Biológia sú na základe vhodného výberu priebežne integrované

predovšetkým prvky Environmentálnej výchovy a mnohé poznatky z oblasti Ochrany

života a zdravia. Počas celého roka sú pri samostatnej práci žiakov využívané aj prvky

Mediálnej výchovy.

Ochrana života a zdravia – spoznávať jedovaté až smrteľne jedovaté huby, niektoré

jedovaté rastliny, jedovaté stavovce najmä z tried plazov a obojživelníkov. Spoznávať

negatívne vplyvy a faktory na ochranu zdravia a života človeka.

Osobnostný rozvoj – rozvíjať potenciál žiakov prostredníctvom praktických cvičení, naučiť

žiakov spolupracovať, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pestovať

kvalitné medziľudské vzťahy.

Mediálna výchova - kompetentne zaobchádzať s rôznymi druhmi médií, kriticky a

selektívne využívať médiá a ich produkty ako zdroj informácií

Environmentálna výchova – pomôcť žiakom nadobudnúť schopnosť chápať, analyzovať a

hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov,

ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie

a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a

globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu

Tvorba projektu a jeho prezentácia (mediálna výchova) – vedieť spracovať informácie

do prezentačnej formy a od prezentovať ich.


Stratégie:

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu

vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov

a kľúčových kompetencií žiakov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných

osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je

motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný

rozhovor(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie

pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie

záujmu pomocou, ukážky).

Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.

Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie

(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou

otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na

pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda(riešenie

aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov,

modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),

manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra),

inštruktáž(vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu

slovnému a písomnému návodu).

Významné miesto má projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha,

problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu

určitého produktu).

Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity (samostatná činnosť na základe

inštruktáže) – pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomné

vzťahy a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť

dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov.

Odporúča sa zvýšiť dôraz na prácu s knihou a textom(čítanie s porozumením,

spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu,

vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií), samostatné učenie

prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky

a experimentovanie(samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie

argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), didaktické hry (seba

realizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie

(forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej

skupiny).

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a

precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej

literatúry, domáce úlohy).

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,

expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Terénne pozorovania,

praktické aktivity volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá

na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

Hodnotenie a kontrola

Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať

prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia

konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup

verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať

a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou

vzdelávacieho štandardu.

Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov

prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém

v časovom limite 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti

vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti

podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane

správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť

tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k

výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe

stručnej osnovy danej učiteľom.

Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou

hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej dohody

učiteľov.

Učebné zdroje:

Uhereková, Bizubová: Biológia pre 9. ročník ZŠ a štvrtý ročník gymnázia s osemročným

štúdiom, Educo, 2012 + PZ

Encyklopédie

Documents

BIOLÓGIA 5. ročník - zsbrezovica.edupage.orgzsbrezovica.edupage.org/files/BIOLOGIA_5.-9..pdf · V špecifických prípadoch sa vyučovanie realizuje mimo priestorov školy (vychádzky,