Čís.48/13roč. „...premeňte sa obnovením mysle...“ Rok 2017

Zákon – bez Zákona ? 02

Hriech proti Duchu 04

Kríza dnešnej spoločnosti 07

Pravdivý Boh 13

Sklamanie a výnimočnosť 14

Odkaz pre dnešok 16

Hádanka proroctvom? 17

Druhá časť hádanky 19

Máte zaistenú rezervácie 21

Posmievači - 2. Prích. PJK 23

Posmievači 25

Falošní proroci – B.súd 29 Odlož egocentrizmus 33

Veľkončná obeta 34

Problém obava 34

Koniec protesu? 35

Nádherný západ slnka 38

Svedectvo 38

.....................................................................................................................................................................................

..........................................................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................................................

Internet:

www.zmenaarast.sk

.

..

....................Haleluja Hospodinovi .

Haleluja! Spievajte Hospodinovi novú pieseň, chválospev o ňom v zhromaždení zbožných.

Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, nech synovia Siona jasajú nad svojím Kráľom. . Nech tancom chvália jeho meno, nech mu spievajú pri zvuku bubna a citary. .

Hospodin má záľubu vo svojom .ľude, pokorných ozdobí spásou.

.........Nech zbožní jasajú v sláve, .

.nech plesajú na svojich lôžkach.

..Nech svojím hrdlom velebia . Boha a v ruke majú dvojsečný meč, aby sa pomstili pohanom a potrestali národy, aby ich kráľov spútali reťazami a ich šľachticov ...železnými okovami, aby ich . ..súdili podľa písaného práva. .

Je to česť pre všetkých jeho zbožných.....Haleluja!

(Žalm 149:1-9)

Z obsahu :

Zákon - bez Zákona ?.

Medzi kresťanmi, najmä reformovane o-

rientovaným je často kladená otázka: „Pod Zákonom, či bez Zákona?“ Alebo možno tiež spresniť to „bez Zákona“ porozumieť, ako vyznanie, ktoré nemá usmernenia, pra-

vidlá, či obmedzenia. Vieme, že to všeobe-cne človek nemá rád - byť niekým „dirigo- vaným.“ Obmedzuje to človeka a vyvoláva nepríjemné pocity. V evanjeliu Matúša 8: 1-13 čítame toto: „1Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.2Tu prišiel k nemu malo- mocný, klaňal sa mu a hovoril: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.3On vystrel ru- ku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý. A hneď bol čistý od malomocne- stva.4Ježiš mu potom povedal: Hľaď, a- by si o tom nikomu nehovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš - im na svedectvo. „5Keď vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník a prosil ho:6Pane, môj slu-

ha leží doma ochrnutý a hrozne sa trá- pi.7Ježiš mu odpovedal: Prídem a uz- dravím ho.8 Stotník mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.9Veď aj ja som pod-

riadený človek a mne sú zasa podria- dení vojaci. Keď poviem jednému: Choď! tak ide, a druhému: Poď!, tak príde, a svojmu sluhovi: Urob to!, tak to urobí.10

Keď to Ježiš počul, začudoval sa a po- vedal tým, čo išli za ním: Amen, hovo- rím vám, že u nikoho v Izraeli som ne- našiel takú veľkú vieru.11No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i zá- padu a budú stolovať s Abrahámom, I- zákom a Jákobom v nebeskom kráľov- stve,12ale synovia kráľovstva budú vy- hodení von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.13Potom Ježiš pove- dal stotníkovi: Choď a nech sa ti stane

tak, ako si uveril. V tej chvíli jeho sluha ozdravel“. «Nie je nič náhodného» A už vôbec nie pri priamom Božom zásahu do ľudského diania, konania, situácie a myslenia. Mohli by sme sa zamyslieť, či udalosti opísané evanjelistom Matúšom sa udiali v takom slede, ako sú napísané. Ale nie v tom je podstata evanjelia, ale v tom, že Duch svätý tak viedol pisateľa, aby to zapísal prá-

ve tak a v tomto poradí. A Božia ochranná ruka tento text zachovala pre tisíce čitate-ľov počas celých dejín šírenia evanjelia. Práve preto sa chceme zamyslieť aj nad oboma prípadmi Božieho konania v spoji-tosti s ľudskými potrebami a prianím. Teda najprv ten prvý príbeh. «Postoj k Zákonu» Pán Ježiš iste nie iba tak náhodne prichádza na miesto, kde sa nachádza ľudské nešťastie a choroba. Čo chce človek a čo chce Pán? Z celého prí-behu sa môžeme poučiť v tom, že človek sleduje svoje úzke záujmy, pritom vie, že sa obracia na Všemohúceho. Z požiadav-davky uzdravenia tak ako ju predložil člo-vek, je jasné to, že si uvedomuje „On je to-ho uzdravenia isto schopný - ide, ale hlav-ne o to, či mi to v milosti a láske aj učiní!“ Pán Boh to „chce,“ ba chce aj viac t.j. „sve- dectvo“. Po uzdravení má zdravý vydať

svedectvo a to presne určeným spôso-bom, ako to vyžaduje „Zákon“ daný Pánom Bohom cez Mojžiša. Ba viac, aj určenej skupine, či triede ľudí. Toto je veľmi pou-čné a oslovujúce - nech sa nad tým každý vo vzťahu k sebe a k Božiemu konaniu s ním osobne, dobre zamyslí. To však nie je všetko, predovšetkým tre-

ba brať v úvahu to, že Pán Ježiš „uzdravil celého človeka“ /Jn.7:23./ Teda zásah Pá- na Ježiša Krista do choroby, ktorá nemá i-nej perspektívy ako smrti, a to smrti aj več-nej, je všeobecne oslobodzujúcim zása-hom. Smrť telesnú aj večnú - duchovnú vy-rieši vždy a v každom prípade iba Pán Je-

Zmena a rast 02 .

žiš Kristus. To sa udialo aj v tomto prípa- de. Preto Božia požiadavka svedectva je tu viac ako oprávnená. Aj v našom živote. . Požiadavka v rámci Božej moci a ča-sového odstupu sa mení. Teda Pán Boh rozlišuje rozdielnosť okolností, času aj úče- lu. Inak povedané, je čas, keď pôsobí Božia milosť a láska, ale súčasne môžu sa pou-žiť predchádzajúce ustanovenia a spôso-by za účelom - „svedectva!“ Ak toto platí v konaní Pána Ježiša Krista, tak to vidíme, že to uplatňuje neskôr aj ap. Pavol a funguje to. Pán Boh to schvaľuje a požehnáva ta-ké konanie /1.Ko.9:20-22/. Je v tom aj urči-tý prorocký odkaz, že to tak máme robiť, že sa to bude opakovať aj v posledných ča-soch. Preto je takýto postoj a konanie aj dnes u mesiášskych veriacich. To nám dá-va pochopiť aj to, prečo je to tak, že mesi- ášsky veriaci „svedčia“ tak, ako to robia aj práve dnes v posledných časoch v Izraeli. «Hodnota viery» Je zaujímavé, že za týmto príbehom nasleduje práve tento, ktorý v konečnom výsledku vyhodnocuje vieru niekoho. Je pozoruhodné práve to, ako a čo ko-ná príslušník inej národnosti a nadriade-ného postavenia vo vzťahu k Pánovi Ježi-šovi Kristovi a svojmu sluhovi. Možno sme sa tým smerom už mnohokrát a rozličným spôsobom zamysleli, alebo sme v tomto smere počuli už rôzne výklady a zamys- lenia. Podstatné je však to, čo vyzdvihuje sám Pán Boh - Ježiš Kristus - veľkosť vie-ry!“ človeka, ktorý na základe tejto viery ko-ná. Všetko je tu vedľajšie, iba jedno je pod-statné, že tento človek, nech je ktokoľvek, prichádza k Pánovi Ježišovi o pomoc a rie-

šenie. Dokonca nie svojej záležitosti, ale bolesti a stavu jemu podriadenému člove-ku. Pritom uplatňuje zásady a zákonitosti, ktoré platia a môžu fungovať aj v terajšom materiálnom živote. Verí a svojim konaním dokazuje, že je to tak aj v oblasti duchov-ného života. Pán Ježiš to potvrdzuje a s-

chvaľuje slovami aj skutkom. To je fascinu-júce. A práve to je to, čo by nás malo oslo-viť. Prvý príbeh - svedectvo na základe SZ a druhý príbeh svedectvo na základe viery. Viera bez zákona? Alebo aj pravidlo skrze vieru sme spasení, je „Zákon?“ Ap.Pavol hovorí, v Rm.7:12-16 toto: . „12A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.13Stalo sa mi to dobré azda príčinou smrti? Určite nie. Ale aby sa hriech ukázal ako hriech,

skrze to dobré mi spôsobil smrť, aby tak skrze prikázanie ukázal hriech celú svoju hĺbku hriešnosti.14Vieme totiž, že zákon je duchovný. Ale ja som teles- ný, predaný do otroctva hriechu.15Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím to- tiž to, čo chcem, ale robím to, čo nená- vidím.16Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý.“ . Veľký apoštol potvrdzuje, že SZ „Zákon“ je dobrý a daný pre záchranu. Neustále ho má pred očami a zápasí s nim. Hovorí však aj viac, že existuje „Zákon“ v duchovnej rovine a ten je „Duchovný zákon.“ Ten naplnil za nás na záchranu Pán Ježiš Kristus. My veriaci ho máme a môžeme použiť na „sve-

dectvo!“ tým, ktorí sú pod „Zákonom.“ Do-konca na určité obdobie a svedectvo mô-žeme sa správať akoby „bez Zákona.“ To opisuje ap. Pavol v 1.Ko.9:20,21 takto a je presvedčený, že je to tak správne: . „20Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov; pre tých, čo sú pod zákonom, bol som ako ten pod zá- konom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom - i keď nie som pod zákonom.

21Pre tých, čo sú bez zákona, stal som

sa ako ten bez zákona, aby som získal tých, čo sú bez zákona - aj keď pred Bo-

hom nie som bez zákona, lebo som pod Kristovým zákonom.“ To, že neexistuje čosi bez zákonnosti nám hovorí Písmo sväté. Akýsi zákon, poriadok musí existovať vždy a všade, či v materiál-

Zmena a rast 03

nej, alebo duchovnej oblasti. Koniec kon-cov, sám Pán Ježiš to potvrdzuje, svojimi slovami a konaním. Zákon poslušnosti od vrchu nadol. Poriadok, ktorý je tu pre blaho-

slavenstvo - pre vrchol šťastia. Taký verí-me, že každý nielen rád prijme a sa mu po-

driadi, ale má preň priam zápal a nadšenie. Po tejto úvahe by sme si mali rozobrať a uvedomiť, čo pre nás Kristovo učenie a príklad znamená. Tak by to vyžadovalo ďalšiu a dlhú úvahu a argumentáciu. Zade-finujme si aspoň záverečné slová Pána Je-

žiša z kázne „na hore“: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokona-

lý váš nebeský Otec“ (Mt.5:48). Vieru a Kristov zákon, ktorý vyznal aj ap.

Pavol, nech nás sprevádza v našich živo-toch viery. Vieru, ktorú vyhodnotí iba sám Pán, iba ON ju môže dostatočne a definití-vne. Tak, že u stotníka to znamená uzdra-venie sluhu. Pán však ihneď k tej potreb-nej pre telesné zdravie, pripája vieru, ktorá má účinnosť vo večnosti. Tá znela pre izra-elských poslucháčov v Jn.3:18 takto : „Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto ne-

verí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna.“ My si však aj uvedomujeme to, že viera na spasenie nie je niečo samozrejmé a ani nie je to ľudský produktu. Pretože platí: . „8Veď ste spasení milosťou skrze vie- ru. A to nie je z vás, je to Boží dar.9Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. 10Veď sme jeho dielo, stvorení v Kris- tovi Ježišovi na to, aby sme konali do- bré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil“ (Ef.2:8-10). Pán Ježiš hovorí a koná tak, aby ľudia uve-rili. Súčasne dáva výstrahu pred večným zatratením existencii bez Pána Boha. Tá bude sprevádzaná hrôzou, strachom a bo-lesťami. On nestraší, ale svedčí o reálnej e-xistencii určitej skutočnosti v duchovnej ob- lasti. Ba priam kladie dôraz, ako je práve to-

to potrebné si uvedomiť pre Jeho ľud. Pre

ľudí zo SZ a aj NZ i pre nás dnes. Amen.

. Hriech proti Duchu .

Medzi mnohými kresťanmi je často di-skutovaná otázka o hriechu proti Duchu svätému. Pretože o tom hovoril priamo a jasne Pán Ježiš Kristus, takto: . „31Preto vám hovorím: Každý hriech a rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rú- hanie proti Duchu nebude odpustené. 32A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, tomu bude odpustené. Kto by však hovoril proti Duchu Svätému, tomu nebude odpustené ani v tomto veku, a- ni v budúcom“ (Mt.12:31,32). O tom istom hovorí Pána Ježiš Kristus aj v Mk.3:29 a tam reč pokračuje do veľmi sil-ných skutočností - do „oblasti posadnu-tých nečistým duchom.“ Ale aj v Lk.12:9, 10 je jednoznačne povedané toto: „9Kto ma však zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.10Každé- mu, kto povie slovo proti Synovi člo- veka, bude odpustené. Tomu však, kto sa bude rúhať Duchu Svätému, sa ne- odpustí.“ Ak je otázka postoja voči Duchu svätému tak dôležitá a podstatná, že má vplyv aj na večný život, tak je len samozrejmé, že tej-to problematike veriaci človek musí veno-vať viac ako iba svoju pozornosť. Predovšetkým o tejto problematike Pán Ježiš hovorí v situácii, keď Ho odmietajú, ba dokonca domýšľavo obviňujú farizejo-via /v jednom prípade/ a zákonníci /vyuče-ní v SZ v druhom prípade/. Ale aj v súvislo-sti s na prosto verejným odmietnutím - za-pretím, mena Pána Ježiša Krista. Tiež z to-ho čo sa deje práve v súvislosti s týmto je-dnoznačným a radikálnym vyhlásením je to, že Pán Ježiš reaguje a koná na určité životné a kultúrne situácie vo svojej dobe.

To si však treba uvedomiť, že to platí pri Pánu Bohu, ktorý je stále ten istý počas všetkých čias a dôb. Jasne to vidíme aj z

Zmena a rast 04 .

toho, že si to všimli Jeho učeníci a v Mt.13: 10-14 je vysvetlenie: „10Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobens- tvách?11On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.12Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadby- tok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má.13V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počú- vajú, ale nepočujú a ani nechápu.14Pl- ní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Bude-

te počúvať a počúvať, ale nebudete ro- zumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale ne-

budete vidieť.“ Pán Ježiš pri svojom pozemskom účinko-vaní v určitej chvíli zmenil spôsob výkladu a prístupu k svojmu národu. Priamu jasnú reč na reč, ktorá vyžadovala pozornosť, pre-

mýšľanie a pôsobenie Božej milosti, aby Jeho rečiam a skutkom pravdivo a účinne porozumeli. Tento prístup a toto konštato-vanie má aj svoj prorocký význam. O tom však niekedy inokedy. Teraz berme do ú-vahy skutočnosť: „Boží prístup k ľuďom sa môže za určitých podmienok a v určitej si-tuácii meniť. Môže byť jednoducho zme-nený a to je fakt. Tieto skutočnosti pri otáz-ke „hriechu proti Duchu svätému“ musíme brať ako skutočnosť, ako fakt. Iba tak ho vo svojej podstate porozumieme. Tiež si uve- domiť, že o tejto problematike sa hovorí v troch evanjeliách. Keď Písmo sväté niečo opakuje na dvoch miestach, tak je to vždy veľmi dôležité. To ďalšie, čo si musíme v súvislosti s touto otázkou, uvedomiť je čas, v ktorom to bolo vyslovené. Rozhodne to bolo v čase, keď Pán Ježiš na zemi pôsobil, ale ešte nebol ukrižovaný a ani ešte nevstúpil na nebe-sia. V tom čase v Jn.15:26 povedal: . „26Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja po-

šlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychá-

dza od Otca, ten bude vydávať o mne

svedectvo.27Aj vy budete svedčiť, pre- tože ste od začiatku so mnou.“ A tiež: „4Spočiatku som vám to nehovoril, lebo som bol s vami.5Teraz však odchádzam k tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma nepýta: Kam ideš?6Ale pretože som vám to povedal, smútok vám na- plnil srdce.7Ja vám však hovorím prav- du: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám.8No keď príde, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd.9Hriech je v tom, že neveria vo mňa,10spravodlivosť v tom,

že idem k Otcovi a viac ma už neuvidí- te, a11súd v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené.12Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete z- niesť.13Keď však príde on, Duch pravdy,

uvedie vás do celej pravdy, lebo nebu- de hovoriť sám od seba, ale bude ho- voriť, čo bude počuť. Bude vám zvesto-

vať aj to, čo príde.14On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.15Všet- ko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám“ (Jn.16:4b-14). Z tých slov Pána Ježiša Krista je jasné, že Duch svätý v tej sile, s tým poslaním a v tomto rozsahu, ešte nezostúpil. Ide o čas, až Pán Ježiš dokončí dielo spásy a vstúpi do nebies a posadí sa na trón po pravici ne-

beského Otca. Toto zoslanie, o ktorom tu Pán hovorí, sa udialo tak, ako to chápe a opisuje aj evanjelista Lukáš v Skutkoch ap. od 1:1-5 a 2:1-4 takto: „1Milý Teofil, v prvej knihe som napísal o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiat- ku2 až do dňa, keď bol vzatý do neba. Predtým dal prostredníctvom Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil.3Po svojom utrpení sa im štyrid- sať dní zjavoval a hovoril o Božom krá-

ľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije.4Raz, keď s nimi stolo-

Zmena a rast 05

val, prikázal im: Z Jeruzalema neod- chádzajte, ale očakávajte splnenie Ot- covho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli:5Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svä- tým.“ A tiež : „ 1Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste.2Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.3Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na kaž- dom z nich spočinul jeden.4Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť iný- mi jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ Teda o tomto Duchu a Jeho pôsobení, kto by pochyboval, Jeho reč neprijal, ba dokon-ca sa tomu vysmieval - ten koná hriech proti Duchu svätému - hriech, ktorý definitívne, t. j. večne nebude odpustený. To, že ide o ten-

to prejav Ducha svätého sa môžeme uistiť tým, že porovnáme slova Pánove, ktorými uviedol zoslanie Ducha. Tie slová máme pred sebou a môže si ich, každý vyhodno-tiť. Máme istotu, že k inému záveru nik ne-príde. Teraz však to druhé.

«O čo tu v podstate ide»

Keď sledujeme celú udalosť tak zistíme: 1/. Duch svätý zostúpil do ľudských sŕdc - do vedomia a svedomia. 2/. Vypôsobil, že títo ľudia verejne, bez o-báv svedčili o Pánovi Ježišovi a Jeho účin-

kovaní tu na zemi. 3/. Odozva, alebo reakcia tých, čo to počuli mala nesporný účinok - zmenený život už tu na zemi a večný život s Pánom v nebi na večnosti. Do týchto troch skutočnosti nás uvádza udalosť, ktorá je v Sk.2. a znej vyberáme: „14Tu sa Peter spolu s Jedenástimi po- stavil a zvýšeným hlasom ich oslovil: Judskí muži a všetci obyvatelia Jeruza-

lema! Pozorne počúvajte moje slová a uvedomte si:...“ „16Ide však o to, čo po- vedal prorok Joel:17V posledných dňoch,

hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na

každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú sní- vať sny.18V tých dňoch vylejem svojho Ducha aj na svojich služobníkov a svo- je služobnice a budú prorokovať.19Uro- bím divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a kúdoly dymu.20Sln-

ko sa premení na tmu a mesiac na krv,

skôr ako príde Pánov deň, veľký a sláv-

ny.21Vtedy bude zachránený každý, kto bude vzývať Pánovo meno.22Muži Izra-

ela, počujte tieto slová: Ježiša Nazaret- ského Boh medzi vami potvrdil mocný- mi činmi, divmi a znameniami, ktoré u- prostred vás, ako sami viete, vykonal Boh skrze neho.23A tohto muža, vyda- ného na základe určeného Božieho zá-

meru a predvídania, ste rukou zločincov pribili na kríž a zabili.24Boh ho však vz- kriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemo-

hla držať vo svojej moci.“ „32Tohto Ježi- ša Boh vzkriesil a svedkami toho sme my všetci.33Bol vyvýšený Božou pravi- cou a prijal od Otca prisľúbeného Du- cha Svätého, vylial ho a vy to teraz vi- díte a počujete.“ Tieto slová potvrdzujú to, čo povedal Pán Ježiš: „Ten bude vydávať o mne svedectvo“ a „On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a z-vestuje vám.“ Tiež: „No keď príde, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd. Hriech je v tom, že neveria vo mňa, spravo-dlivosť v tom, že idem k Otcovi a viac ma už neuvidíte, a súd v tom, že knieža tohto sve-

ta je už odsúdené. Keď však príde on,

Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bu-de hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zve-stovať aj to, čo príde.“ V podstate ide o to, čo podľa vôle ne-beského Otca vykonal Syn Pán Ježiš Kris-tus, to Duch svätý /sväté vedomie a svedo-mie/ zvestuje skrze ľudí, tým ktorí o tom nevedia. Zvestujú celé dielo milosti a v lá-

Zmena a rast 06 .

ske vykonané, ba aj to, čo ešte bude vyko-nané podľa Božích cieľov a zámerov. Celý Boží zámer s človekom, ktorý skrze to, že to cele prijme vo viere a nastane v jeho ži-vote zmena. Zmena priorít, v myslení a ko-naní. Začiatok tohto procesu je v uznaní Bo-

žej všemohúcnosti, láske a milosti a ľuds- kému odovzdaniu sa do tohto dokonalého procesu. V tomto procese rastu v duchov- nom porozumení, človek prichádza do stá-le hlbšieho poznania a istejšieho presved- čenia o tom, že nič lepšie, dokonalejšie a blahoslavenejšie v celej existencii neexis- tuje a nie je možne nikde nachádzať, iba u Pána Ježiša Krista a s Ním. Amen.

Kríza dnešnej .spoloČnosti, ktorej súčasťou (či presnejšie dôsledkom) je aj migračná katastrofa Európy, vo sve-tle niektorých biblických textov. Žijeme v čase obrovskej krízy (nemám na mysli len ekonomiku, teda materiálnu oblasť, ale predovšetkým duchovný stav spoločnosti kultúru, morálku, právny sys-tém, medziľudské vzťahy, a pravdaže, ná-boženstvo, najmä kresťanské) Európy. Tak-

to to cítime my, Európania, ale ono sa to ne-

týka iba Európy (hoci práve v nej väčšina tých negatívnych vecí nielen začala, a tiež najviac hypertrofovala), postihlo to totiž ce-

lú časť sveta, ktorú zvykneme označovať zjednodušene, a dosť nepresne, „Západ“ („západná civilizácia“ alebo aj „západná kultúra“),a kam patria okrem krajín západ- nej Európy napr. aj USA, Kanada, Austrá- lia a niektoré iné krajiny, tie, do ktorých „zá-padné“ štáty „exportovali svoju kultúru a ideológiu“ (ide hlavne o ich bývalé kolónie). Na túto krízu možno pozerať z rôznych hľa-

dísk, a možno ju aj bagatelizovať, či dokon-

ca tvrdiť, že „vývoj má progresívny trend“ (t oto robí väčšina dnešných politikov a mnohí ideológovia).No tí, čo sa dokážu nie-

len dívať, ale aj vnímať realitu v rôznych

oblastiach života, a majú dosť informácií a skúseností (prežili viac desaťročí, a majú te-

da napr. možnosť porovnávať), tí sú veľmi znepokojení hrozivo regresívnym, degra-dačným trendom vo všetkých oblastiach ži-vota spoločnosti, okrem technického rozvo-

ja). Týchto politici a ideológovia neoklamú, nezmanipulujú. „Historia magistra vitae!“ Áno, v mno-hom môžu byť dejiny dobrým učiteľom, pretože veľa súčasných udalosti sa podo-bá tým z minulosti (tej starej i nedávnej). A-le iba podobajú, nie sú nikdy rovnaké. Po-dobajú sa preto, že ľudstvo sa nemení v tom podstatnom: napriek zmenám vo vzde-

laní, v životnej úrovni, v politickom usporia-daní spoločnosti, ľudskú povaha (nepouči-teľnosť, egoizmus, tendencia k zlému) sa nemení. A preto podobne reaguje, podob- ne sa správa, robí podobné chyby - a tak musí prežívať aj podobné dôsledky svojho konania. O proroctvách starých prorokov (mám na mysli hlavne biblických, ale nemusí sa to týkať iba týchto) sa hovorí, že „majú nie-koľko horizontov“. Myslí sa tým to, že to, čo prorok predvídal, splnilo sa často niekoľko-krát: už v dobe, keď prorok žil (alebo za-krátko po jeho smrti), a potom ešte niekoľ- kokrát v neskoršej dobe, keď sa pomery v spoločnosti vyvinuli podobne (často v ne-gatívnom smere),ako za jeho života. A na-plnenie niektorých proroctiev je ešte aj pred nami. Preto by sme ich mali brať váž-ne, neignorovať ich, nedomnievať sa, že dnes (keďže sme „múdrejší, vzdelanejší a máme úžasné technické prostriedky“) sa situácia vyvinie inak, a aj dôsledky pre ľud-

stvo budú iné, nie také katastrofálne, ako v minulosti. Opak je pravdou: keďže (možno práve „vďaka“ našej vzdelanosti a techni-ke) negatívne javy zasiahli väčšiu časť spo-

ločnosti ako v minulosti a dosiahli hrozivej- šie rozmery (stali sa „všeobecnými“), aj dô- sledky budú bolestivejšie, katastrofálnejšie

Zmena a rast 07

(a budú „globálne“). Kto sa vie orientovať v Biblii, pozná mno- hé príhody zo života Božieho ľudu, ale aj iných (pohanských) národov, ako i jedno-tlivcov - príhody, v ktorých sa preukázali pozitívne, ale aj negatívne vlastnosti ľudí, a tiež to, ako Boh na situáciu reagoval: prík-lady Božieho požehnania, Jeho podpory a pomoci (niekedy dokonca v zázračnej po-dobe), alebo naopak - príklady Jeho odsú-denia, trestu, či „radikálnej liečby“ chorôb spoločnosti. V Starej zmluve ide najmä o pomery v Bo-žom vyvolenom národe - Izraeli, v Novej z-mluve o pomery v prvotnej kresťanskej cir-kvi. Stará i Nová zmluva sú však pre kres-ťana rovnako platné, záväzné (kresťanská cirkev býva niekedy nazývaná aj „novým Izraelom“). Vybral som zo SZ i NZ po jednej knihe (z tých najstručnejších), a to proroctvo Aba-kuka a list (epištolu) Júdu. Práve v nich som našiel opis situácie, ktorá sa najviac podobá našim súčasným pomerom, a pro-roctvo, opisujúce Božie riešenie tejto situ-ácie. Teda texty oboch týchto kníh Biblie možno aplikovať na súčasnosť. Naozaj to, čo sa v súčasnosti deje, je s uvedenými bi-blickými textami takmer v absolútnej zho-de. A možno teda očakávať, že aj ďalší vývoj udalostí (to, čo sa bude diať v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti) bude pre-biehať rovnako (resp. veľmi podobne), ako čítame nielen v proroctve, ale poznáme aj z histórie. Prečítajte si biblické texty, o ktoré sa opie-ram: List Júdov a Proroctvo proroka A-bakuka. Krátko o autoroch a ich biblických tex- toch Júda a jeho List (epištola) Júda (= Judas = Judáš, význam: „nech je (Boh) oslavovaný“) je časté hebrejské me-no. V Biblii je zmienka o 14 mužoch tohto mena (8 v SZ, 6 v NZ). Júda, ktorý je auto- rom spomínaného novozmluvného listu

(epištoly), bol bratom Ježiša Nazaretského a Jakuba, ktorý je oveľa známejší ako Júda, pretože stál (spolu s apoštolmi Petrom a Jánom) na čele jeruzalemskej skupiny kre-

sťanov, ktorá vznikla po poprave Ježiša. Vznik listu sa datuje do rokov 65-70 n.l. Je adresovaný kresťanom, ale nevie sa, kto-rej konkrétnej skupine. No jeho obsah má taký obsah a charakter, že sa týka všet-kých kresťanov, a to nielen v tej dobe, ale aj v nasledujúcich storočiach, ba i dnes. Problém, ktorým sa Júda zaoberá, je totiž „nadčasový“: Júda vyzýva kresťanov, aby sa postavili proti falošným učiteľom a ich falošným učeniam. V obsiahlej pasáži Jú- da uvádza príklady, ako Boh v minulosti trestal tých, čo konali hriešne a hlásali nesprávne názory. Na záver napomína veriacich, aby pevne stáli v Božej moci, pretože On ich ochráni pred pádom. List nás teda varuje pred falošnými učenia-

mi a upozorňuje, že musíme byť ustavične ostražití. Vystríha nás aj pred falošným (for-

málnym) kresťanstvom. Radí nám, aby sme pozorne skúmali, čo ľudia hovoria a ako žijú; len tak zistíme, či je ich postoj z Božieho hľadiska správny. Pritom máme prosiť Boha o pomoc s istotou, že nás vy-počuje a On celkom iste odpovie na naše modlitby. Abakuk a jeho proroctvo. Abakuk bol jud-

ský prorok, ktorý žil asi 600 rokov pred n.l. V Judsku vtedy nastal náboženský úpa-dok so všetkými dôsledkami, úpadkom z-božnosti, morálky, spravodlivosti. Obsah knihy sa skladá z náreku proroka nad pomermi v Judsku a zdanlivou Božou „ľahostajnosťou“ k tejto situácii. Nasleduje Božia odpoveď: Boh zasiahne, aby napra-vil neudržateľné pomery - tým, že povolá Chaldejcov (pohanov), ktorí si podrobia Ju-deu (Boží vyvolený ľud)... Chaldejci (= Kal-dejci = Babylončania) sa teda stanú akým- si Božím nástrojom na nápravu pomerov v

Zmena a rast 08 .

Judsku. Ale napokon aj oni budú potresta- ní, pretože im „moc stúpne do hlavy“. Nasleduje údiv a námietka proroka: prečo Boh dovolí bezbožným (pohanským) Chal-dejcom podrobiť si Boží ľud?! Boh odpove-

dá, že spravodlivý sa nedá otriasť vo svo-jej viere, zostane verným aj v tých najťaž-ších časoch, a násilie sa napokon zničí sa-mo, pretože nosí v sebe zárodok záhuby. Boh vystríha bezbožníkov, koristníkov, ne-spravodlivých - budú potrestaní: vráti sa im všetko to zlo, ktoré teraz páchajú na i-ných. stratia všetko, čo nespravodlivo zís-kali. Nakoniec je tu výstraha pred uctieva-ním mŕtvych modiel (obrazov, sôch a pod.) - nikomu nepomôžu, naopak. «Súčasná situácia vo svetle uvedených biblických textov» Júdov List sa zmieňuje o ľuďoch, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, ale nežijú podľa toho. Áno, už vtedy, v prvot- nej cirkvi takí boli, a dnes je ich drvivá väč- šina, najmä v Európe. A nejde len o jed- notlivcov, ale o celé spoločenstvá, cirkvi, ba pomaly o celé (alebo takmer celé) národy. Som šokovaný tým, že v súčasnosti je to najhoršie práve v tradične protestantských krajinách, ktoré po viac storočí stáli v čele európskych národov, nielen pokiaľ sa týka čistoty hlásaného Slova (evanjelia), ale aj morálky a kultúry. Mám na mysli štáty, v ktorých prevládalo obyvateľstvo, hlásiace sa k cirkvi, nadväzujúcej na Kalvínovu re-formáciu (napr. Holandsko), ako aj krajiny, kde bola dominantnou evanjelická cirkev augsburského vyznania, t.j. lutherská (naj-mä škandinávske štáty a Nemecko). V súčasnosti ide o najmasívnejšiu „seku- larizáciu“ („odkresťančenie“) spoločnosti, o najväčšie rozšírenie protikresťanských uče-

ní a hnutí, a pochopiteľne, následne o naj- väčší rozvrat morálky, práve v týchto štá-toch (najmä v Holandsku, Švédsku, Dán-sku, ale aj Nemecku). U nás je to zlé, veľmi zlé, ale aj tak, podľa dostupných informá-

cií, na západ od nás (hlavne v spomenu- tých štátoch) je to ešte oveľa horšie! Júdove slová, hoci ich adresoval svojim sú-

časníkom, sa teda týkajú v plnom rozsahu aj súčasných Európanov. Veď pozrime, čo sa deje v Európe: je tu vše-

obecný a v histórii doposiaľ nevídaný du-chovný úpadok, prejavujúci sa mnohými krízami (nielen ekonomickou, ale hlavne morálnou, kultúrnou, sociálnou...). A ich dô-

sledkom je v súčasnosti asi tá najťažšie pociťovaná kríza, ba priam katastrofa - zá-plava európskych krajín moslimskými imi-grantmi. Dnešná európska kríza má svoje korene vlastne už v „osvietenstve“. Už vte- dy vznikali „ostrovčeky“ opozície voči náš-mu Stvoriteľovi a Pánovi. Prostredníctvom rôznych ideológií, niekedy majúcich filozo-fickú podobu (napr. racionalizmus, sekulár-ny humanizmus), niekedy „prírodovedec- kú“ (tá mala v priebehu času rôzne podo-by, ale najväčšiu negatívnu úlohu tu zohral darvinizmus, ktorý od polovice 19. stor. o-vláda veľkú časť západnej spoločnosti, ho-ci vedecké fakty už dávnejšie dokazujú je-ho neudržateľnosť), svojou mierou k tomu prispel aj marxizmus a niektoré iné -izmy, ktoré najmä od prelomu 19. a 20. storočia zaplavujú Európu, ale aj niektoré iné časti sveta (napr. USA, Kanadu, Austráliu...). A-si najničivejší vplyv na západnú kultúru mal už zmienený darvinizmus. Jednak preto, že šíri nevieru a odboj voči Bohu a Jeho morálke (ateizmus a antitez-mus s relativizovaním morálky), ale aj pre-to, že nezostal iba v „prírodovedeckej po-dobe“, ale prešiel aj do spoločenských vied (ako tzv. „sociálny darvinizmus“), čo mení zásadným spôsobom medziľudské vzťahy: egoizmus nahradzuje súcit, soli-daritu, lásku a milosrdenstvo... Veď podľa „pravidiel prírodného výberu“ právo prežiť má iba silný, agresívny, a slabší musí us-túpiť, poprípade aj zahynúť.

Zmena a rast 09

Dá sa povedať, že všetky „moderné novo-ty“, ovplyvňujúce dnešnú morálku (pres-nejšie amorálnosť) majú svoj pôvod v atei-stickom humanizme a jeho nepodare-ných potomkoch, z ktorých na prvom mie-ste stojí práve darvinizmus. Ide hlavne o nasledujúce nešváry - symptómy smrteľ-nej choroby „západnej civilizácie“: Nerešpektovanie Božích noriem, najmä tých, ktoré poznáme z Dekalógu (t.j. Desia-tich Božích prikázaní, ktoré takmer po dve tisícročia ovplyvňovali kultúru Európy, a boli základom pre chápanie morálky a vô-bec medziľudských vzťahov), a to nielen v mysliach jednotlivcov (čo sa stávalo aj v minulosti), ale v masovom meradle aj v nor-

mách, ktoré sú vnucované spoločnosti (le-gislatívou, médiami, školskou výchovou) toto muselo zákonite viesť k rozvratu mo-rálky a celej kultúry. Spomeňme aspoň nie-

koľko príkladov: Utláčanie slabších, nesmierne rozšíre-nie kriminality a svojsky chápané tzv. „ľudského práva“ (popr. „práva detí“, „prá-

va zvierat“ atď.), kde sa preferujú hlavne práva silnejších (to je v úplnej zhode s pra-vidlami Darwinovho „prirodzeného výberu“, ale v rozpore s tým, čo učí kresťanská mo-rálka) - kriminálnikov, silných a bohatých, v prírode dravcov (ktorí dostali eufemistické pomenovanie „predátori“) pred právami sla-

bých, poškodených, obetí. Tzv. „detské práva“ boli zasa zneužité na to, aby bola zlikvidovaná autorita učiteľov, rodičov a aby bola paralyzovaná účinná výchova detí. Tzv. „sociálny darvinizmus“ tiež „ospravedl-ňuje“ okrádanie, koristníctvo, vykorisťova-nie slabých a chudobných silnými, boha-tými, vplyvnými - veď aj tu ide v podstate o „prírodný výber“, v ktorom „zákonite“ víťa-zí silnejší a bezohľadnejší. „Sexizmus“ v rôznych podobách (v móde,

v školskej výchove, v médiách, skrátka v ce-

lej „západnej kultúre“) s promiskuitou a ná-

sledným šírením smrteľne nebezpečných telesných ochorení; no oveľa závažnejším dôsledkom „sexizmu“ sú duševné a ducho-vné následky „morálne choroby celej spo-ločnosti“. Priamym dôsledkom je napr. roz-vrat a časté ignorovanie manželstva: ro-zvody, ktoré sa stali celkom „bežným“ ja-vom (dnes sa nikto nepozastaví nad tým,

že sa niekto v jeho okolí alebo príbuzne-stve rozvádza, naopak čuduje sa, ak neja-ké manželstvo pretrváva roky, či desaťro-čia); rovnako „bežným“ je dnes nahradzo-vanie manželstva konkubinátom, ba dokon-

ca je tu tolerovanie, či dokonca preferova-

nie sexuálnych deviácií (zatiaľ najmä ho-

mosexuality, ale v neďalekej budúcnosti budú iste nasledovať aj ďalšie), čo má v niektorých európskych štátoch dokonca o-poru v legislatíve. Feminizmus v rôznych jeho podobách. U niektorých jeho stúpeniek je dokonca zá-mienkou k pohanstvu: odmietaniu Boha, ktorý je niekedy v Biblii nazývaný „Otcom“ a uctievaniu tzv. „bohyne“, ktorú nazývajú „matka Gaia“ („Matka Zem“ - z gréckej po-hanskej mytológie). Feminizmus ovplyvňu-je nielen náboženstvo, morálku, ale do zna-

čnej miery aj politiku, a to v mnohých eu-rópskych štátoch. Rozšírenie drog, alkoholizmu. Napriek ve-

rejnému proklamovaniu „boja“ proti týmto „metlám ľudstva“ sa tieto nešváry v skutoč-

nosti skryto podporujú (resp. zámerne sa používajú málo účinné metódy na ich pot-lačenie) - veď predsa aj prostredníctvom nich možno ohlupovať a paralyzovať ná-rod, urobiť ho závislým, manipulovateľným, neschopným odporu. Paralyzovanie náboženstva, najmä kres-ťanského, ktoré v krajinách, nachádzajú-cich sa v oblastiach, patriacich k tzv. „zá-padnej kultúre“ (civilizácii) po stáročia do-minovalo. Toto je dôsledkom jednak pos-tupného pôsobenia, a v poslednom období frontálneho útoku ateistického humanizmu,

Zmena a rast 10 .

ale aj (ba najmä) úplného zlyhania kres-ťanstva, najmä toho „inštitucionalizované-ho“,konkrétne dominantných kresťanských cirkví. A nešlo iba o „formálne“ záležitosti - prvotné boli vieroučné chyby: V niektorých cirkvách sa uplatňovalo (a stále prekvitá) vyslovené modlárstvo uctievanie modiel napr. vo forme sôch z dreva, kameňa, kovu), ľudí (živých, častejšie mŕtvych - tzv. „svä-tých“) a rôznych predmetov alebo miest. Toto „pohanstvo v kresťanstve“ nadobúda niekedy obludných rozmerov - dokonca vieroučné spisy niektorých teológov pro-pagujú vyslovený polyteizmus, pred kto-rým nás Boh (ktorý je jediný!) opakovane vystríhal. V iných cirkvách sa zase rozšírili rôzne smery tzv. „liberálnej teológie“, ktorá sa snaží „vyprázdniť“ vierouku o všetko, čo kritizujú na kresťanstve ateisti - napr. Bo-žie stvoriteľské dielo, neobvyklé udalosti (zázraky), ktoré sa udiali v dávnej i nedáv-nej minulosti. Konkrétne ide napr. najmä o tzv. „kresťanský evolucionizmus“ a o „de-mytologizáciu Biblie“. Pravdaže, takého opúšťanie biblickej viero-

uky i životnej praxe („podbiehanie“, prispô-sobovanie sa pohanom a ateistom) neza-siahlo všetkých kresťanov, no veľká väčši-na z nich podľahla. V Európe (a v celej ob-lasti tzv. „západnej civilizácie“) je dnes si- tuácia podobná tej, o ktorej píše Júda a nad ktorou lamentuje Abakuk - iba všetko to zlo sa v našej súčasnosti prejavuje v eš-

te vypuklejšej, rozsiahlejšej, hrozivejšej for-me. No niet pochýb, že aj dnes tu ešte sú verní, nezvedení a neformálni kresťania. A tí sa nepochybne opakovane obracajú k Bohu s prosbami o pomoc, o záchranu cir-kvi a našich národov - ako kedysi prorok Abakuk. A Boh odpovedá - no nie vždy tak, ako si možno oni predstavujú, rovnako ako odpo-vedal kedysi prekvapenému Abakukovi. Abakuk sa kedysi modlil (volal k Hospodi-

novi): „Dokedy budem volať o pomoc, Ho- spodine, a Ty nepočuješ? Dokedy bu- dem kričať na Teba: Je tu násilie! a ne- pomáhaš? Prečo musím hľadieť na tú krivdu, a Ty sám ako sa môžeš dívať na to trápenie?“ Zhuba a násilie je tu, neustále spory a š-kriepky. Zákony sú neúčinné a právo je potláčané, lebo nešľachetní ľudia majú prevahu nad spravodlivými. To je príči-nou, že sa právo deformuje.“ A Hospodin mu odpovedá: „Prebudím Chaldejcov (Babylončanov) je to národ zúrivý, prudký, ktorý prejde obrovské vzdialenosti, aby zaujal vaše obydlia, hoci mu nepatria. Je to spolo- čenstvo ľudí strašných a hrozných sú povýšení a správajú sa podľa „práva“, ktoré si sami vymysleli. Presúvajú sa rýchlo, sú ako vlci. Náhle sa priženú, zaplavia krajinu, a správajú sa ako dra- vci, ktorí sa vrhajú na svoju obeť. Kaž- dý z nich pácha násilie, hrôza z nich kráča s nimi, vrždia a unášajú ľudí. Vy- smievajú sa z vládcov, všetci sú im na posmech. Z každej prekážky, ktorú im postavíte do cesty, sa iba smejú, na- koniec si všetkých podrobia. Preženú sa jednou krajinou sťa vietor a idú ďa- lej, Veria vo vlastnú silu - tá je im ich božstvom.“ «A čo sa deje dnes v Európe?» Invázia cudzieho národa (hoci imigranti pochádza-

jú z viacerých štátov, môžeme ich označo-vať ako „národ“,pretože sú zjednotení jedi-ným náboženstvom, ideológiou i právnym systémom, ba z veľkej časti aj jazykom), má mnohé spoločné rysy s inváziou Chal-dejcov do Judska. Chaldejci (Kaldejci, Babylončania) boli ná-rod úplne cudzí Judejcom (Židom), a to vo všetkom teda z hľadiska rasy, mentality, kultúry, náboženstva... boli to krutí, násil-nícki, nemilosrdní ľudia! Rovnako ako arab-

skí a černošskí moslimovia, ktorí sa v sú-

Zmena a rast 11

časnosti valia do Európy. Invázia Chaljdej-cov do Judska a invázia moslimov do Eu- rópy má pozoruhodne veľa spoločných ry-sov. Rovnaké sú aj príčiny ich invázie (ako sme sa už zmienili), a zrejme podobné bu-dú aj jej dôsledky (ako si ešte povieme). Veľa Judejcov zahynulo, iní sa dostali do babylonského zajatia. Niektorí sa „odnáro-dnili“, splynuli s pohanmi, ale mnohí prežili a udržali si vieru, ba ich viera sa v krutých podmienkach otroctva upevnila, stala sa čistejšou a opravdivejšou (spomeňme as-poň Daniela a jeho druhov). Nakoniec aj Chaldejci boli potrestaní (boli porazení Per-

žanmi), a Židia sa mohli vrátiť z babylon- ského zajatia domov. Judsko sa obnovilo (neskôr sa spojilo so severnými oblasťami a vznikol Izrael), ale bolo to už iné Judsko, a iný Izrael, ako predtým, pred „liečbou“, ktorú im Boh naordinoval v podobe lieku veľmi horkého, ale účinného - v podobe Chaldejcov. Čaká toto aj Európu, a ostatné oblasti tzv. „západnej civilizácie“? Zdá sa, že áno! As-poň doterajší priebeh udalostí tomu nas-vedčuje. Nejde tu iba o paralelu s udalos-ťami, ktoré sa udiali na Blízkom východe v 6. stor. pred Kr. (aj keď práve s nimi, ako sme si ukázali, má dnešná situácia na „Zá-pade“ najviac spoločného), ale ten, kto sa orientuje v histórii (tej najstaršej i oveľa bliž-

šej), vie, že Boh často takto rieši situácie, ktoré, vinou hriešneho ľudstva, značne vy-bočili z cesty, ktorú určil ľudstvu jeho Stvo-riteľ. Tie jeho zásahy možno považovať za tresty, ale v skutočnosti ide o liečbu - ná-pravu. Všetci vieme zo skúseností, že pri liečbe závažných, život ohrozujúcich ocho-rení nevystačíme s príjemnými liečebnými postupmi (nejakými sladkými sirupmi), ale sú potrebné aj nepríjemnejšie, horké lieky, či dokonca radikálne chirurgické zákroky.

A tak je to aj s chorobami spoločnosti, ľud-stva, cirkvi. Preto by sme sa nemali čudovať, že takto postupuje aj náš nebeský Otec.

Niektoré príklady spomína Júda vo svo-jom liste, a my by sme mohli pridať iné. Najznámejšie sú okrem zničenia Sodomy a Gomory, globálna potopa sveta, opako-vané katastrofy, ktoré postihli izraelský ná-rod (hoci je Božím vyvoleným), ale napr. aj Rím - ten staroveký - antický, ten stredo-veký, a podľa všetkého podobne dopadne aj súčasný, novoveký. Mám na mysli „Rím“ z Danielovho proroctva; ten sa rôzni exe-géti snažia vysvetľovať rozličnými spolo-čenstvami národov, či dokonca iba niekto-rým konkrétnym, jednotlivým národom, ale podľa všetkého - po stránke ekonomickej, politickej, vojenskej, ideologickej, a tiež čo sa týka veľkosti, rozsahu - najviac Danie-lom vylíčenému „obrovi s nohami, pozos-távajúcimi sčasti zo železa, a sčasti z hli-ny“, zodpovedá práve dnešná Európska únia. Takže: Podľa všetkého Boh, aby vyriešil problémy Európy (a celého „západného sveta“) - možno aj preto, že vyslyšal svo-jich verných, poslal na Európu moslimov (Arabov z rôznych krajín Blízkeho výcho-du, potomkov Peržanov z Iránu a černo-chov z Afriky). Európa zrejme má byť na-pred nimi podrobená, pokorená (ako ke-dysi Judsko), aby sa jej obyvatelia zbavili pýchy, nemorálnosti, sekularizmu, pohan-stva, ale aj tzv. vedeckých ideológií (napr. darvinizmu a rôznych „liberálnych teoló-gií“) popierajúcich alebo prekrúcajúcich Bo-

žie slovo... Lebo, ako píše Júda: „Pán príde, aby všetkých súdil a bez- božných hriešnikov trestal za ich neve- ru, zlé správanie aj urážlivé slová, ktoré vyslovili voči Pánu Bohu.“ Teda u nás, v Európe sa deje iba to, čo sme si my Európania „zaslúžili“... a to, čo sa deje, a čo my vnímame teraz ako ZLO, napokon (však až po dlhom čase) sa má stať DOBROM (duchovnou obrodou) Eu-rópy. Pochybujem, že by moslimovia boli Božím

Zmena a rast 12 .

vyvoleným národom, ale na nápravu zla, ktoré sa v Európe rozšírilo, sú tými najpo-volanejším, tým najvhodnejším nástrojom. Veď ak dosiahnu dostatočný vplyv, či do-konca nadvládu v Európe, mnohé nešváry celkom isto vymiznú, pretože ich moslim-ské právo (šaria) netoleruje. Spomeňme aspoň tieto: ateistické ideológie a teórie (napr. darvinizmus), pohŕdanie Bohom a Jeho normami, či dokonca ich znevažova-nie, pohanstvo (polyteizmus, jednak ten pri-mitívny, jednak ten filozofický, „kresťan-ský“) sexizmus, feminizmus, deformovaná výchova detí, alkoholizmus, drogy a iste aj kriminalita... Európania budú celkom isto trpieť, veľ-mi trpieť, mnohí zahynú, ale zrejme to, čo zostane, bude očistené. A keď napokon moslimovia odtiahnu (pos-tihne ich podobný osud ako Chaldejcov), Európa bude iná, opäť zdravá. /M.B.b.J./

Pravdivý Boh

Ak človek spoznáva svojho Pána a Bo-

ha ako čosi, čo nemôže pochopiť, čo ho uvedie do údivu, tak je to iste Boží prístup a konanie voči človeku a v histórii ľudstva, pre jeho dobro. Prečítajte si však celú kap. 14:1-23. proroka Ezechiela: . «Nie človek, ale Pán Boh»Keď ide-

me na samý začiatok, už tam sa Pán za-choval voči ľuďom milosrdne. Sľúbil smrť, za priestupok, dal však možnosť a nádej k náprave /Gn.1:27 a Gn.3:15. Potom tomto milosrdenstve zohráva veľkú úlohu viera, v ktorej ak človek zostane, t.j. zakotvený v Božom slove a v prísľuboch Božích bude spasený. Je to viera človeka, ktorá dôve-ruje Pánu Bohu, že ho spasí a tá ho aj vy-vedie z nešťastia, z utrpenia z večnej odlú-

čenosti od Pána Boha, od večnej skazy. Po koľký krát sa tento Boží princíp lás-ky a milosti zopakoval. Najmä u Izraela, až po dobu keď prišiel na rad aj južný Izrael - Júda. I v ňom pôsobili proroci a varovali.

Medzi nimi aj Ezechiel, nad ktorým proro- ctvom sa práve zamýšľame. Človek, ktoré-ho si Pán Boh vyvolil, aby hovoril v Božom mene a slová, ktoré mu Pán Boh vložil do srdca a úst. Na prvý pohľad to vyzerá, že si to uvedomili najmä tí, čo si to mali uvedo-miť v prvom rade niektorí zo - starších. . Ľudia aj v Izraeli si však žili a konali to, čo sa im zdanlivo videlo, že je dobre a s-právne. Veď to robili aj iní - okolité národy. Vytváranie si vlastných bohov, rukami ľud-skými utvorenými, alebo vymyslenými. K to-

mu pristupovala nemorálnosť, najmä poh-lavná neviazanosť. Božie prikázania, ktoré z lásky dostali zanedbali a odvrátili sa tak od Pána Boha, ktorého nemohli vidieť, ani nahmatať. ON sa však voči nim prejavoval rôznym a láskavým spôsobom, ale oni o to nedbali. To sa opakuje v dejinách Izraela, a aj v dejinách ľudstva všeobecne až do dnes. Ba môžeme konštatovať, dnes priam v nebývalej miere a sile. Žial vkráda sa to aj medzi znovuzrodených veriacich. Sme nepoučiteľní? Aj ako Cirkev a veriaci? Je to vždy Božia milosť, keď sa aspoň niektorí jednotlivci, či malé skupinky verne pridržiavajú Pána Boha. V tom čase to boli Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel a iste aj ďalší, ale v menšine. Takých si Pán pripra-

vuje a pripravil na to, aby cez nich konal dielo záchrany a spásy. Predovšetkým to platilo pre Izrael, ale ako vieme následne aj pre ostatné národy. Pripravoval ich spô-sobom, ktorý nás často udivuje. Všeobec- ne je nemenný Boží princíp, je jasne vys-lovený: „Ja Hospodin odpoviem podľa to-ho, podľa množstva jeho okydaných bo-hov, aby som lapil dom Izraelov za ich srd-ce,...“ To je Boží princíp a zámer. Je to milosť, keď niekto vie, že kam a na koho sa má obrátiť v otázke spôsobu ži-tia a správania. Odpoveď však príde, po-dľa stavu nášho srdca. Úprimný dotaz – ú-primná odpoveď. Pokrytecký, formálny do-taz - odpoveď taká, že dotazujúci spozná,

Zmena a rast 13

že je odhalené jeho pokrytectvo a to ho môže v srdci zabolieť. Ako na to zareagu-je, tak si za to ponesie aj následky. V NZ v Ga. 6:7-9 je jasne napísané toto: „7Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čočlovek rozsieva, bude aj žať.8 Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať poruše nie. Ale kto roz- sieva pre Ducha, z Ducha bude žať ve- čný život.9Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme žať,keď príde čas.“ Z Ezechielovho textu môžeme na prvý po-hľad usúdiť, že sa tu jedná o obrat a zme- nu preto, aby nešli Izraeliti do zajatia Asýr-čanov. Nielen to, ale tu šlo o viac. Šlo o bla-

žený život tu na zemi, ale aj o večnosť. I keď to nie je tak výrazné. Nejdeme sa tu o tom viac zamýšľať, ale môžeme uznať, že je to tak. Pretože my sme už o období NZ tak nás SZ udalosti usmerneňujú a nadvä-zujú NZ výroky a Písma. «Pozemský a večný život» Možno si málo uvedomujeme ako náš pozemský život súvisí so životom večným. Je tu nes-porné prepojenie a v mnoho veľmi detail-né nielen v platnosti, ale aj v platných prin-cípoch pre večnú existenciu. V tom je aj z-mysel našej pozemskej existencie – prí-prava na večnosť. Aby sme dobre pochopili večné trápe-nie a život v pekle, tak nám Pán dáva spo-znávať bolesti a utrpenia už tu na zemi. Za život odvrátený od Božích dobrých usmer-není je utrpenie už tu na zemi. Pán Boh nám to dáva poznať ako predchuť. Jedná s nami celkom otvorene a úprimne. Pritom nemusí hrať až tak podstatnú úlohu mate-riálna a sociálna stránka života, ale ide tu o duchovnú spokojnosť, radosť a koniec - koncom je už tu určitá pozemská blaženosť. Keď Pán Boh cez Ezechiela dáva od-poveď dopytujúcim sa. Tak im jasne hovorí o ich hriešnom spôsobe života, ktorý je hla-

vnou prekážkou vo vzťahu medzi člove-

kom a Pánom Bohom. Božie výstražné slo-vá o hrozných dôsledkoch toho, ak budú žiť Izraeliti naďalej týmto hriešnym spôso-bom života je až nepríjemne čítať, nie ešte to prežiť na vlastnej koži. Neboli to len práz-

dne slová, stalo sa to aj skutočnosťou. Za-žíli to, už sú v asýrskom zajatí a do dnes sa chovajú pokrytecky a neúprimne. Pán od-haľuje a o ohodnotí stav tak, že ani traja veľmi svätí muži už stav nemôžu odvrátiť, ale by obstali iba vo vlastnej záchrane. Nič viac by nezmohli. To je priam výkričník. Vý-kričník, ktorý by mal prehovoriť až k nám a do dnešnej doby. Prehodnoťme, čo nám je všetko mod-lou. Aký je náš život, hriešny, či svätý. Aké na nás už prichádzajú tresty a bolestné va-

rovania. Stavy neistoty a rýchlej skazy, či zániku života na zemi. Aké tresty a utrpe-nia ešte len prídu na ľudstvo?! Nie sú nez-náme, ani zahalené do rúška neistoty? Sú odkryté - zjavené v knihe Zjavenia a v urči-tej intenzite sa už aj prejavujú. Berme váž- ne a doslova Písmo, ktoré nám Pán Boh dal, aby sme poznali a Slovom Božím sa riadili a v ňom sa zorientovali. . K Ezechielovi prišli mužovia so srdcom neúprimným a falošným. Odpoveď na ich otázky nedostali. Ezechiel je vedený Bo- žou rukou do Božích zámerov a hodnote-nia situácie. Takže tu jasne vidíme Boží predivný zásah. Chceme to aplikovať aj do situácie, ktorú prežívame dnes? Amen.

Sklamanie a vínimoČnosŤ

Keď sa obzrieme späť do dejín vzniku a na vývoj Izraelského národa. Tak zistí-me, že ho založil Pán Boh najprv ako rod. Totiž vnukovi Abrahámovmu povedal, že od teraz sa budeš volať - Izrael /Gn.35:10/. Potom tento rod bol donútený odísť do E-gypta a tam sa rozrástol v národ. Národ si neskôr vyžiadal od Pána Boha kráľa a us-

Zmena a rast 14 .

tanovenie kráľovského zriadenia. Za pôso-

benia kráľa Dávida sa ich kráľovstvo roz-rástlo a Dávid získal mesto Jeruzalem, kto-ré ustanovil za ich hlavné mesto. Je pozo-ruhodné, že si toto mesto vybral aj Pán Boh, aby tam pôsobil Jeho Syn Ježiš Kristus. A-le to sme už preskočili čas, v ktorom pôso-bil Ezechiel. Čas keď sa Pán Boh priznal ku kráľovi Dávidovi a jeho syna Šalamúna poveril, aby tam postavil Chrám, ktorý má svoj prototyp v nebi. Nielen to, že sám Pán Boh ukázal ako má vyzerať, ale aj svoju prí-tomnosť v tomto Chráme dosvedčil tým, že naň zostúpil vo zvláštnom svetelnom stĺpe – Šechine. Tá na Chrám svietila neustále deň a noc. Sú to zvláštne udalosti, s ktorý-mi súvisia aj výnimočnosť poslania a usta-novenia ako tohto mestaa a izraelského národa. Žiaľ, ani národ a ani obyvatelia me-

sta Jeruzalem nezostali Pánu Bou verní, ale sa od neho odvrátili a poslanie šíriť vie-

ru v jediného Pána Boha, ako aj žiť živo-tom veriacich nesplnili. Pán Boh k nim ne-ustále hovoril, na nich pôsobil rôznym spô-sobom, ale ako národ a ako väčšina sa Božími pokynmi neriadili. Boli to iba malé skupiny, alebo verní jednotlivci a tých si Pán aj používal. O tom je vlastne aj celé pôsobenie proroka Ezechiela. Pokračujme a prečítajte si 15.kap. celú t.j.16:1-34. Je to pomerne dlhý text. Dva príklady, v ktorých sú vyhodnotení obyvatelia mesta Jeruzalema. «Vinič a strom» to je príbeh, kto-rému je možné porozumieť. Vinič i strom síce majú rozdielne poslanie, prinášajú ro-zdielny úžitok. Nakoniec sa z oboch zužit-kuje aj drevo. Počas rastu, života, môže byť strom málo užitočný, podľa toho, o aký druh ide, ale vinič prináša už v tom čase úžitok. Pokiaľ je dobre ošetrený, tak to mô- že byť vynikajúce hrozno, či víno. Pán však tu hodnotí ten záver - úžitok z dreva. Keď už obe rastliny končia svoj život, zostane k zhodnoteniu iba drevo, ktoré môže priniesť

úžitok a poslúžiť. Je jasné, že to bude roz-dielne. Vinič, na ktorý sa Pán zameriava v jeho hodnotený tiež môže byť ešte dobrý, poslúžiť. Z textu vidíme, že jeho rast ne-dáva možnosť, aby z jeho dreva bol veľký úžitok. Takže sa hodí iba na oheň, to isté môže platiť aj o strome. Inými slovami zá-leží na živote, ktorý nakoniec dáva akýsi výsledok. Obyvatelia Jeruzalema sú tu po-rovnaní s týmto viničom, ktorého čaká na- koniec iba trest. Trest za jeho spôsob ži-vota. Tento príbeh je síce výrečný a zro-zumiteľný Pán však pokračuje. «Opustené dieťa -

čo z neho vyrastie» Druhý príbeh, či porovnanie sa slušnému človeku aj ťažko číta. Niektorí ľudia majú problém ak sa im predhadzuje ich pôvod, ktorý nie práve chválidodný, a to sa ešte môže udiať vyzývavou formou. Už len pred-

stava o pohodenom a opustenom dieťati na poli, bez náležitého ošetrenia vvzvolá-va hrôzu. Takýto obraz, ale vykresľuje sám Pán Boh a kladie pred oči proroka, v nepo-

slednom rade aj pred nás. Nuž takúto pred-

stavu o sebe asi sotva mali obyvatelia Je- ruzalema a Izraela. V rámci aplikácie, ale ta-

kýto obraz môžeme vzťahovať aj samy na seba, pred obrátením, pred prejavom mi-losti a lásky Božej voči nám. Nielen všetky dobré zasľúbenia, ktoré zazneli voči Izrae-lu si aplikujme na seba a Cirkev, ale aj tie najhroznejšie obrazy a obraz hrozby. Pre-tože jedno i druhé môže byť účinné a úži-točné aj dnes pre ľudí s vierou v Pána Bo-ha, ak sú pripravení to aj uplatniť. Máme sa ako ľudia správať, pre ktorých je bežným platným heslom: „Za dobre nič dobrého neočakávaj!“ Či naše myslenie a konanie má byť celkom iné? Ovplyvnené láskou a milosťou, ktorá sa nám dostala?! Nuž keď nám to nie je jasné a samoz- rejmé, tu máme jasnú odpoveď Božiu v prí-kladnom jednaní a konaní s obyvateľmi Je-

ruzalema. Pán Boh sa nad nimi nielen zmi-

Zmena a rast 15

loval, aby ako tak dobre žili, ale priam sa o nich postaral takým spôsobom, že mohli žiť v prepychu a nadbytku. Keď obraz o dieťa-

ti je hrozivý, tak druhý obraz o krásnej ma- done, ktorá si žije ako kráľovná, je obrazom, ktorý by sme si radi nielen viackrát prečí- tali, ale aj chceli priam žiť. Pred vpádom Babylončanov si v Jeruzaleme žili veľmi dobrým, až prepychovým životom. K tomu ešte mali vo svojom strede „siedmy div sve-

ta“, ku ktorým rozhodne stavba „Chrámu“ patrila. Ten bol stále osvietený „Šechinou“- svetlom, ktoré jednoznačne potvrdzovalo prítomnosť Božiu, v strede národa. Žiara, ktorá sprevádzala iraelský národ skoro 40 rokov na púšti bola stále tu. Mnohí teológovia, ale aj verní kresťania hovoria, že bohatstvo je jedným z najväč-ších pokušení, ktoré človeka odvádza od Pána Boha. My veríme, že to tak nemusí byť. Len ak bohatstvo neovládne nás, ale my ho užívame podľa Božích zásad. «Tretí obraz» alebo obrazná reč, ktorá tiež vyvolá zimomriavky na chrbte. Ba viac priam odpor a hnus. Nuž, ale čo povieme? Budeme my diktovať Pánu Bohu ako má k nám hovoriť? Alebo radšej sa zamyslíme a stíšime sa pred Nim tak, že to s nami za- lomcuje, niekde až úplne v základoch náš-ho myslenia, vedomia a svedomia - v srd-ci. Máme za to, nepolemizovať nad vykres-lenou pravdou, nad tak drastickým obra-zom, ale sa zamyslieť nad tým, čím sa mô-že stáť aj znovuzrodený človek. Nemusí-me práve nasledovať cestu prostitúcie, to-ho najhrubšieho zrna, hriechu. Avšak sprá-vanie naše, naších deti môže byť veľmi po-

dobné tomu, ako ho opisuje Ezechiel. Mať modlu, ktorej všetko podriaďujeme, nie je nám až tak vydialené. Uvedomme si čo všetko môže byť našou modlou, prekáž-kou, aby sme si ctili Pána, aby sme nasle-dovali Pána Ježiša Krista, aby sme Jemu sväto slúžili, aby sme podriaďovali naše ži-voty Božej vôli a zámerom.

Študovanie prorokov a prorockých kníh nie je iba štúdiom o proroctve, ktoré mož-no momentálne nepochopíme, ale aj o po-svätenom živote.Sú to knihy, ktoré hovoria aj o všeobecne a večne platných Božích princípoch. Hovoria a vyzývajú k posvätné-mu spôsobu života. Tiež jasne vysvetľujú to, že ako môžeme byť odmenení, alebo potrestaní už tu na zemi. Neplatia iba pre Izrael, ale pre všetkých veriacich obráte-ných kresťanov. Preto sa modlíme, aby sme študovali celé Písmo sväté od A - Z. Amen.

Odkaz pre dnešOk

Keď čítame SZ, často dobré, budujúce prísľuby dané izraelskému národu, auto-maticky vzťahujeme na Cirkev, na NZ ve-riacich. Výzvy prorokov k pokániu a návra-tu už menej akceptujeme. Dokonca proroc-tvá o trestoch a súdoch, už vôbec neche-me počuť, ani sa nad nim zamýšľať. Prijať ich ako reálnu možnosť, že sa týkajú aj nás. To však nie je tak. Prečítajme si aj ďalšiu kapitovi v Ezechielovi, 16. celú. «Opakovanie výčitiek a

zdôvodňovanie trestov» . Všeobecne prorockým výpovediam rozu-mieme tak, že sa splnia za krátky čas, úpl-ne, alebo čiastočne,ale sa môžu aj opako-vať, po čase stupňovať. Tým je zvýrazne-né Božie milostivé a láskavé konanie a prí-stup k ľuďom. Ďalej Písmu rozumieme tak, že čo sa opakuje je dôležité a nezvratné. Preto treba tomu venovať mimoriadnu po-zornosť a brať to ako čosi životne veľmi dô-

ležité. Mimo toho proroctvá vedú k nápra-ve, k návratu, k vernosti voči Pánu Bohu. Ak sa návrat s pokáním udeje môže byť proroctvo anulované. Taký prípad pozná-me z Ninivé /viď pror. Jonáš/. Keď pozorne sledujeme Ezechielovo proroctvo, ak k to-mu priradíme súčasne aj iné proroctva tý- kajúce sa tohto obdobia a hriešneho, mo-dloslužobného odklonu Izraela od Pána

Zmena a rast 16 .

Boha, tak viac spoznávame Božiu lásku a milosť voči svojmu národu, najmä v opako-vaných výzvach a prorockých hrozbách. Nuž a keď sledujeme celý dejinný prie-beh tohto národa, tak môžeme byť z toho až rozhorčení. Položme si však aj my sami otázku: Poučili sme sa z toho? Alebo mu-síme priznať, že aj my často zlyhávame. Mu-

síme vyznať, že Pána Ježiša Krista a Je-ho milosť a lásku potrebujeme každý deň. Takto rozumieme aj z Jánovho evanjelia: „16Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to mi losť za milosťou.17Zákon bol to- tiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pra- vda prišli skrze Ježiša Krista“ (Jn.1:16,17). Izrael založený Pánom, vyslobodený z E-gypta, dané sú mu dobré, užitočné a dra-hé usmerňovania /Zákony/ a je vyučova-ný. Vychovávaný, vedený cez púšť a na-pokon mu je daná zem do vlastníctva. Od neho sa odvinuli okolité a všetky národy na tejto zemi. Proste musíme stáť v údive, čo všetko mal a má dané izraelsky národ od Pána Boha. Neustále však zlyhával a odvracal sa od Pána a od Jeho dobrých u- smernení a pokynov. Napriek tomu, že mal tak veľké zasľúbenia ako toto: „9A mesto mi bude na meno radosti, na chválu a slávu, všetkým národom zeme, ktoré počujú o všetkom tom dobrom, ktoré učiním s nimi, a budú sa stracho- vať a triasť nad všetkým tým dobrým, a nad všetkým tým pokojom, ktorý mu s- pôsobím“ (Jr.33:9). Škoda, že prekladom prof. Roháčka „a me-

sto“ je tu nevýrazné to, že ide o Jeruza- lem, čo je napríklad zrejmé z ekumenické- ho prekladu. Skutočne, keď tento dejinný príbeh: „Izrael a Pán Boh“ detailne sleduje-

me, najmä opakovaný prístup Pána k ľu-ďom odvracajúcim sa od Toho, ktorý to s nimi dobre mieni tak by sme mali byť byto-stne dotknutí a podriadiť sa s radosťou Bo-

žím prikázaniam a vôli. Skutočne dať sa z toho poučiť a svoj život v tomto smere za-

riadiť. V tom je múdrosť a istota pre veria-cich a tých čo odovzdali svoj život Pánu Ježišovi Kristovi. Pretože z Rm.15:2-4 platí: „2Jeden každý z nás nech sa ľúbi blíž- nemu na dobré ku vzdelaniu;3lebo ani Kristus nehľadal toho, aby sa ľúbil sám sebe, ale ako je napísané: Hanenia ha- niacich teba padli na mňa.4Lebo všet- ko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpe-

zlivosť a skrze potešenie písem mali nádej.“ «Nerozlučne spojenie SZ s NZ» Pán Ježiš často citoval SZ, zakladal si na tom, čo je tam napísané. Z praktického hľa-

diska a z možnosti porozumieť niektoré vý-

roky v NZ na základe znalosti SZ, je Písmo jedno Božie slovo. Nie je možné tieto dve časti Písma od seba oddeliť. Treba iba roz-poznať, čo Pán Ježiš zmenil, upravil prí-padne naplnil za nás. SZ napomínania, va-rovania, proroctva platia do dnes, ba až do konca ľudských dejín. Preto účel a význam Ezechielovho proroctva treba takto prijať. Ak v predchádzajúcich častiach, nad kto-rými sme sa zamysleli, boli zamerané k to-mu, aby sa Izrael neodvracal od Pána Bo-ha, tak je to výzva, ktorá platí aj pre dne-šok. Ak je proroctvo o tom, že Izrael trest neminie, keď sa neodvráti od hriešneho s-pôsobu života, tak to platí po dnešok ba aj pre budúcnosť. Tresty, ktoré prišli pre ne-poslušnosť na Izrael, tak prídu aj na ľudí ži-júcich v NZ /viď Zj./. Ba prídu o to hroznej- šie tresty a súdy, o čo je milosrdenstvo a milosť väčšia ako v SZ. To si treba uvedo-miť. Pán Ježiš príde opäť, už nie ako malé dieťa a trpiaci Vykupiteľ, ale ako Pán Pá-nov a Kráľ kráľov. To všetko si treba uve-domiť aj pri štúdiu tohto proroctva. Amen.

Hádanka-proroctvom?

V liste Hebrejom sa dočítame, že Hos-podin hovoril nielen k rôznym ľuďom, v rôz-

nych časových obdobiach, ale aj rozličným

Zmena a rast 17

spôsobom. V E-zechielovi, v 17:1-21 sa do-

čítame o podobenstve, ktoré bolo hádan-kou. Prosím prečítajte si to. «Na zamyslenie» Je zaujímavé, že Pán Boh k svojmu ľudu prehovára rozlič-ným spôsobom. Je to priama, jasne zrozu-miteľná reč, je to reč v podobenstvách, ale-bo v alegóriách, v obrazoch, nuž a tu je to aj v hádanke. Prečo to Pán Boh robí, takto robí, prečo to robíme my - ľudia. Myslieť si žeby sa Pán Boh od nás toto naučil, je iste absurdné. Pravda je iste tá, že my ľudia sme sa to naučili od Pána. Aj význam také-

ho to spôsobu reči sme prevzali od Pána. Teda mali by sme aj rozumieť tomuto spô-sobu vyjadrovania sa. Cieľom je docieliť to, aby sa počúvajúci nad tým pozastavil, hlb-šie zamyslel. Aby sa takto dostavil účinný konečný výsledok, o ktorý nám v tomto spô-

sobe reči ide. Nemyslíme si, že ide o čosi čo by nám malo sťažovať porozumenie, a-le rozhodne ide o to, aby nás to vyburco-valo k zodpovednému prístupu, ktoré sú v Božích výrokoch a rečí. «Naplnenie proroctva» V 2.Kr. v 24. a 25.kapitole sa dočítame, ako prišiel kráľ Nabuchodonozor do Jeruzalema a čo sa stalo potom. Doslovne je v 24.kap. od 17. verša napísané: „17A babylonský kráľ urobil kráľom Mat-

taniáša, jeho strýca, miesto neho a pre- menil jeho meno na Cedekiáša.18Cede-

kiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď za- čal kraľovať, a kraľoval je denásť rokov v Jeruzaleme...19A robil to, čo je zlé v o-

čiach Hospodinových,...20lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo proti Jeruzale- mu a proti Júdovi, dokiaľ ich len neod-

vrhol spred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi.“ Teda keď podľa Božieho rozhodnutia juž-né kráľovstvo a Jeruzalem napadol baby-lonsky vládca, ešte Pán Boh bol natoľko milostivý, že umožnil, aby mali svojho mie-sto držiteľa - akosi za kráľa. Ten však sám

sa neobrátil k Hospodinovi, ani ľud k tomu neviedol. Ba naopak vystupňoval modlárs- tvo, ktoré tam už bolo veľmi silné. Bezbož-ných ľudí bezbožnosť samozrejme vedie aj k nedodržiavaniu zmlúv a dohôd a tým sa zlo ešte viac vystupňuje. Izraelský ľud, tým došiel k totálnemu zničeniu, včetne „Chrámu.“ Taktiež kráľ a zbytok národa bol totálné zničený. Preto sa v 25.5-21 dočítá-me toto: „5Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.6A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.7A synov Cedekiášových pobili pred jeho očami, a oči Cedekiá- šove oslepil a poviazal ho dvoma me- denými reťazami, a doviedli ho do Ba- bylona.8Po tom piateho mesiaca, sied- meho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabucho-

donozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej straže, služobník babylonského kráľa, do Jeru- zalema.9A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všet- ky veľké domy popálil ohňom.10A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.11A ostatok ľu- du, ktorý bol pozostalý v meste, a pre- behlíkov, ktorí prebehli k babylonské- mu kráľovi, ako aj ostatok zástupu pre- stehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľov- skej stráže.12A niečo z chudobných ľu- dí zeme zanechal veliteľ kráľovskej s- tráže za vinárov a oráčov.13A medené stĺpy, ktoré boli v dome Hospodinovom, a podstavce ako aj medené more, kto- ré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylo- na.14I hrnce, lopatky, nože, panvy i všet- ky medené nádoby, ktorými sväto slú- žili, pobrali.15I kadidlá i čaše, všetko, už

Zmena a rast 18 .

či bolo zo zlata a či zo striebra, pob- ral veliteľ kráľovskej stráže.16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol na robil Šalamún pre dom Hospodinov Nebolo váhy medi všetkých tých ná- dob .17Osemnásť lakťov bola výška je- dného stĺpa a makovica na ňom mede-

ná, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boli na makovi- ci dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.18A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Serai áša pred- dného kňaza, i Sofoniáša, kňaza dru- hého radu, ako aj troch strážcov pra- hu.19A z mesta vzal jedného komorní- ka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí bo-

li nájdení v meste, i pisára veliteľa voj- ska, ktorý popisoval ľud zeme a odvá- dzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.20A vezmúc ich Nebuzara dán,veliteľ kráľov skej stráže, odviedol ich k babylonské- mu kráľovi do Ribly.21A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Cha-

matu. A tak sa presťahoval Júda zo svojej zemi.“ Doslovné naplnenie hádanky je napísané po 21. verš. Presnejšie do jeho polovice, po slová: „..a tí, ktorí zostanú budú rozptý- lení, zviete, že ja Hospodin som hovoril.“ S ďalšou časťou sa budeme zaoberať v na-sledujúcej stati. V podstate tu ide Pánu Bohu o to, aby ako Židia, tak aj celé ľudstvo bralo vážne to, že Pán Boh existuje a že do dejín zasahuje, alebo môže zasiahnuť, podľa Jeho rozhod-

nutia. ON zo svojou mocou a láskou je nám bližšie než tušíme, alebo aké sú naše pred-

stavy o tom. Ezechielovo prorocké slovo je silným svedectvom o Božom milostivom konaní. Preto si myslíme, že boli s týmto proroctvom problémy pri jeho zaradení do SZ kanónu. Takto aspoň uvažujú viacerí od-

borníci na problém kanonizácie tohto pro-roctva. Nám však z neho plynie veľké pou-čenie, povzbudenie vo viere, ako aj argu-mentácia o pravosti Božieho slova, ako aj možnosti účinného svedectva pri evanjeli-zácii. Totiž Ten, čo dával podnet pre toto proroctvo, nebol nik iný, ani nemohol byť, iba Pán Boh. Amen. ......

.....Druhá ČasŤ hádanky .

Bolo povedané, je to hádanka a Písmo nás v inej časti Písma vedie k detailnému porozumeniu. So zostatkom textu zo 17. kap. veršami 21 -24 to už tak jasné nie je, ako s predchádzajúcimi veršami. Začnime však tým, že to povedal Hospodin a to čo ON povie, aj vykoná. Tá prvá časť nám k takejto úvahe dáva oprávnenie, aby sme takto postupovali. Teda dočítajte si zosta-tok kapitoly od 21b-24 «Máte vedomie a svedomie» V Písme svätom je často použitý výraz „srd- ce.“ Ľudské srdce, z ktorého vychádza to, čo je v ľuďoch. Teda ľudské vedomie a po-city sú vodidlom toho na čo človek myslí, čo hovorí a nakoniec aj koná. To čo sa ča-som ustáli v človeku vyformovaný charak-ter. Všetko teda začína určitým poznaním, či vedomím. Stvoriteľ to veľmi dobre vie.

My sme to vydedukovali iba preto, že je to tak dané Stvoriteľom. Preto Pán Boh na mnohých miestach začína a zdôrazňuje to, aby sme si to vedeli a uvedomiť. Už v dávnej minulosti Boží muž Mojžiš napísal: „A teda máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, že Hospodin je Boh na nebi hore i na zemi dole a niet iného“ (5.Mj.4:39). A ap. Pavol v Sk.17:24-28 k tomu vraví: „24Boh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme ne- býva v chrámoch, učinených rukou,25a- ni sa mu neslúži ľudskými rukami, ako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všet- ko26a učinil z jednej krvi všetok národ

Zmena a rast 19

ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, ur- čiac vo pred odriadené časy a medze ich bývania,27aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás.28

Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.“ Takýto stav mysle vedomia a na tom zák- lade formovaného svedomia, to chce Pán, aby sme mali v sebe ako samozrejmé. Tým formované srdce - charakter. Ak by bol šiel izraelský národ touto cestou bol by si ušetril mnohé bolesti, strasti a útrapy, kto- ré zažil počas svojej existencii. Prečítaný text tam má jedno slovko „potom,“ ak ho za-

nedbáme tak nepostrehneme, že tu Pán Boh hovorí o neskorších časoch, až do te-rajších časov. Dnes, keď opäť tu máme Iz-rael ako národ a štát, tak v prvom rade, prá-

ve oni by sa mali poučiť zo svojej histórie a uveriť v Pána Ježiša Krista. Vidíme však, že opak je pravdou. Možno sa nám toto dnes ľahko konšta-

tuje, ale položme si otázku: „Neplatí to aj pre Cirkev? Pre nás osobne? Izrael ako veriaci národ, ako národ, kto-rý si založil sám Pán Boh, aby dobrovoľne, verne oddane chodil v Božích usmerne-niach a tak hlásal existenciu jediného Pá- na a Boha - Stvoriteľa a Spravovateľa všet-kého diania v celom vesmíre, žiaľ sklamal. Iba malá časť, iba malý počet bolo tých, a je ich, ktorí milovali Pána a Jeho ustano-venia, zámery a ciele. . To čo je opísané ako hádanka, je mož-né rozlúštiť a pochopiť. Sú to dejiny a uda-losti, ktoré sa odohrali s týmto národom. Vždy v Izraeli žilo niekoľko málo veriacich ľudí. Niekoľko málo tých, čo verili aj v Pána Ježiša Krista. Mať vedomie, že je tu Pán, ktorý všetko má vo svojich rukách, ktorý čo povedal to aj dokoná a to do bodky. To si ľudstvo ako také má uvedomiť a znovuz- rodení si to nemajú zľahčovať a drahú mi-

losť a lásku Božiu brať iba ako lacnú a vždy pohotový produkt do našich životov a pre naše šťastie. Ine je chcieť a byť dostatoč- ný a pritom niekedy zlyhať, A iné je už ako samozrejmosť brať to, že ja si môžem čo chcem robiť, veď aj tak je tu pre mňa Božia láska a milosť. Každý sám nech si preskú-ma stav svojej mysle a svojho svedomia, či ako Písmo vraví srdca. «Nakoniec je tu prísľub» Boží sľub, že vezme to málo, čo môže človek dať, ktoré tiež nie je ani dokonalé, ale je tu chcenie, byť tu pre Pána. Ten malý knôtik,

ten tlejúci ohník ON neuhasne, ale vezme a použije na svoju slávu a chválu. Nielen tu v Ezechielovi máme toto zasľúbenie, ale aj v Mt.12:18-21 a Pán Ježiš to potvrdil: „18Hľa, môj služobník, ktorého som vy- volil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbi- lo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd; 19nebude sa vadiť ani nebude kričať, a- ni nikto nepočuje na ulici jeho hlasu;20

nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k ví ťazstvu;21a v jeho mene dúfať budú národy“. I keď je to priama výpoveď o Pánovi Ježi-šovi, ale súčasne je to výpoveď pre každé-

ho verného služobníka a nasledovníka Pá-

novho, ktorý chce byť Jemu podobný. To si už v praktickom živote overili mnohí Je-ho verní nasledovníci. . Izrael ako národ už rozkvitol priam do zázračných rozmerov. Iba ten, kto to nech-ce vidieť, ten nevidí v tom napľňané Božie zasľúbenia a Božie plány. Taktiež nepria-teľstvo a zničenie Izraela nie je iba politic- kou záležitosťou, ale je to priam od sata- na. Ten úplný rozkvet a duchovné prebu-denie nastane potom bude ten pravý výk-vet zjavný. To, čo zasľúbil Pán Boh vo svo-jom slove aj tu v Ezechielovi sa iste napl-ní. Tiež aj na iných miestach Písma to máme potvrdené. Totiž vznik nebeského

Zmena a rast 20 .

kráľovstva tu na zemi so všetkými zme-nami a požehnaním. Amen. /zamyk/.

.......,,NEBO - máte zaistenú . rezerváciu?

Týmto končíme tému o nebi. Aj keď nám Písmo oznamuje mnohé dôležité pravdy o nebi, aj to, ako jeho existencia ovplyvňuje náš pozemský život, je smutnou pravdou, že väčšina dnešných kresťanov je zaujatá natoľko pozemským životom, že očakáva- nie života v nebi ich príliš nezaujíma, ani ne-

ovplyvňuje. Vinu za to nedávam radovým kresťanom, pretože hlavný problém vidím v kazateľoch. Len málo kazateľov vyučuje o nebi dôkladne a podrobne. Dokonca aj väčšina teologických kníh venuje nebu pra-

málo pozornosti. Ďaleko viac sa zameria-vajú na znamenia doby a dianiu posled-ných dní pred druhým príchodom Pána Je-

žiša Krista. Súčasní autori a teológovia na nebo zabú-dajú. Napríklad trojzväzková encyklopédia teológie venuje nebu dve stránky. Ďalšie dielo na tému Veľkej biblickej doktríny ob-sahuje viac ako 900 strán, ale len dve strán-

ky textu sa týkajú večného života a Nové-mu domovu v nebi. Klasické dielo Systema-

tická teológia obsahuje dve stránky na té-mu pekla a jednu na tému večného života. A najnovšie teologické dielo, do ktorého som nahliadol, má 1167 strán a obsahuje len 7 stránok o novom nebi a novej zemi. . V Novej zmluve knihe Zjavenia v 21.a

22. kapitole je zaznamenané najviac infor-mácií a detailov o nebi, ale pretože väčšina seminárnych kurzov začína knihou Skut-kov, skôr ako sa študenti dostanú ku kni-he Zjavenia, je koniec semestra a na pod-robnejší biblický výklad o nebi potom nezo-

stáva žiadny čas. Niet divu, že kazatelia, ktorí sa na seminároch nenaučili nič o ne-bi, o nebi z kazatelní ani nehovoria. Niko-ho nekritizujem a sám vyznávam, že je to

pravda aj o mojej službe. Som kazateľom 19 rokov, ale toto je mo-

ja prvá séria úvah na tému Neba! Vyučo-val som na tému posledných dní, o rôznych súdoch a súženiach, ktoré budú posledné dni sprevádzať, ale toto je prvý raz, kedy som sa zameral na vyučovanie o nebi. U-vedomujem si, že to, čo pre nás malo byť najväčším povzbudením, je v cirkvách úpl-ne zanedbané. Výsledkom toho je, že mo-derná kresťanská cirkev je natoľko ovplyv-nená a zameraná na svetské dianie, a za-pustili sme také hlboké korene do zeme, že akékoľvek pomyslenie toto vykoreniť, je bežným kresťanom na hony vzdialené. Vä-čšina veriacich prijíma s otvorenou náru-čou posadnutosť súčasnej kultúry zábavou, hudbou, príjemnými pocitmi a pôžitkami, že im nezostáva čas, aby sa zaoberali niečím užitočnejším a hlbším. Málokedy sa zameriavame na kvalitu duchovnej vyspelosti, rast, dozrievanie, vy-učovanie, prehlbovanie vedomostí, usilova-nie o hlbší zmysel činnosti, užitočnosť, vzá-

jomné obohacovanie, povzbudzovanie, pre-

mieňanie toho čo je okolo nás, než aby sme sa s niekým zdieľali o tom, čo nového sme získali pre náš duchovný život . Televízna zábava kresťanom, rovnako ako svetu, vymýva mozgy a odvádza ich pozornosť od duchovného zmýšľania a re- ality života. Dokonca ani v liečebniach dlho-

dobo chorých sa len málokto zaoberá tým, čo človeka čaká na sklonku života. Pomy-slenie na prípravu pre nebo nemá priestor ani tam. A tak mi dovoľte, aby som prispel k náprave tohto veľkého dlhu, ktorý ako jed-notlivci, aj cirkev, máme. V našich zamysleniach o nebi sme sa zamerali našu pozornosť na to, aký vplyv by malo mať premýšľanie o nebi na náš každodenný život, a prečo sme k tomuto poznaniu zatiaľ ešte nedospeli. Každý, kto si plánuje nejakú cestu, zvy-čajne sa pozrie do mapy, ako sa do mies-

Zmena a rast 21

ta určenia najlepšie dostane. Ak bude za volantom niekto iný, ako vy sami, malo by vás zaujímať, akým smerom sa spoločne vydáte. Čo by ste si pomysleli, keby na va-šu otázku kadiaľ pôjdete, vodič odpovedal: "Nemaj žiadne starosti, spoločne to zvlád-neme. Stačí ísť za inými a držať sa cesty, po ktorej ide najviac vozidiel." Ako by ste sa zachovali? Dôverovali by ste takému vodičovi, že vás na určené miesto dovezie? Ak bez ďal-ších otázok naložíte batožinu do kufra au-tomobilu a nasadnete, je celkom možné, dôjdete na miesto, ktoré nemusí byť tým, ktoré ste mali na mysli! Ten, kto chce prísť k cieľu, vezme si ma-

pu a začne hľadať správnu cestu, ktorá ve-die k cieľu. Človek si musí priznať, že ne-pozná každú cestu naspamäť a dokonca ani nemá natoľko vyvinutý zmysel pre sprá-

vny smer, aby sa naň mohol spoliehať. Je-dnoducho pred cestou treba mapu študo-vať, vybrať si najlepšiu cestu a potom ju pozorne sledovať. Podobne je to v duchovnom živote. Mnoho ľudí sa vydáva na najdôležitejšiu cestu svojho života - na cestu, ktorá sme- ruje od pozemského života do života več-ného, a napriek tomu si hovoria, že mapu nepotrebujú, že sa budú riadiť podľa toho, ako sa im nastúpená cesta pozdáva, ako sa na nej práve cítia, a podľa toho, čo sa im zdá byť najlepšie. Kladieme dôraz predovšetkým na to, a-by sa každý na ceste dobre cítil. Podobne sa riadia ľudia aj v duchovnej oblasti a nie je div, že sú mnohí zvedení na scestie. Fa-lošné náboženstvá vyučujú najrôznejším nebiblickým cestám. Polyteisti veria v množ-

stvo bohov; filozofia Nového veku propa-guje vieru v pozitívne a negatívne pôsobe-nie energie a myslenia. Panteisti si vytvá- rajú vlastnú realitu, agnostici vedia, že nič nevedia a vyznávajú nadradenosť ľudskej mysle. Kladieme dôraz predovšetkým na

to, aby sa každý na ceste cítil dobre. Ateisti povýšili na miesto Boha vedu a ľudské poznanie. Nábožensky založení ľu-dia dúfajú, je spasenie ich neminie, preto-že sa počítajú medzi slušných ľudí a spo-liehajú na svoje dobré skutky. Ďalším sta-čí pomoc všetkých svätých a anjelských bytostí. Na rozdiel od rôznych náboženských ciest k vylepšeniu života a človeka, Písmo celkom jasne ukazuje inú a jedinečnú ces-tu k večnému životu. Všetci máme pred se-

bou večný život, ale kľúčovou otázkou je, kde ho budeme tráviť. Otvoria sa pred na-mi na konci cesty brány neba, alebo pekla? Podľa Písma totiž nie je konečným mie-

stom hrob, kde by nebožtík spal večným spánkom. Niet divu, že dnešní ľudia, do-konca aj spomedzi veriacich, majú mno-ho otázok, pokiaľ ide o to, čo s nami bude po smrti. Zaoberali sme sa: Sú nebo a peklo reálna miesta? Je peklo skutočne miesto utrpenia? Je nebo miestom, kde sa budeme nudiť? Čo v nebi budeme po celú večnosť robiť? Kam pôjdem,alebo kde budem, až zomriem Kde sú teraz všetci moji milí a drahí, ktorí už zomreli? Čo hovorí Biblia o novej krajine? Kde je nebo, kde je peklo? Budem mať naozajstné fyzické telo v nebi?

Budem v nebi robiť niečo iné ako hrať na harfu? Každá z týchto otázok je dôležitá. Na-šu pozornosť sme zameriavali predovšet-kým na to, čo o nebi a pekle hovorí Pís-mo. Avšak najdôležitejšia otázka, ktorá by mala zaujímať každého z nás je: "Budem tam aj ja? Ako si môžem byť istý, že ma nebo neminie? Viem, čo hovorí Pán Ježiš o nebi? Viem, čo hovorí o nebi Biblia?" Keby sme týmto otázkam nevenovali pozornosť, mohli by sme sa dočkať prekva-

penia, že do nebeských brán ani nevstúpi-me. Mnohí ľudia, ktorí sa myšlienkami ne-

Zmena a rast 22 .

ba zaoberajú, žijú v predstavách, aké to v nebi bude, ale nevenujú pozornosť tomu, ako sa do neba vchádza. Jedno je isté, že nie všetci, ktorí si myslia, že nebo čaká aj na nich, do neba nevojdú. Ako si teda mô-žem byť istý, že v nebi budem práve ja? V dnešnej dobe relativistického ducho-vna a pluralitných názorov, nie je ľahké pravdu o nebi spoznať, ani nájsť. Medzi ľuďmi prevláda všeobecný názor, že ak sú ľudia úprimní a žijú, keď nie príkladným, tak aspoň slušným životom, majú nebo zaiste-né. Takýto názor je nielen nepravdivý, ale je v priamom protiklade s tým , čo učí Pán Ježiš. V Písme je napísané, Jn.14:6; “Ja som cesta i pravda i život; nikto ne- prijde k Otcovi, len skrze mňa”. Zamyslime sa o ďalších miestach v Novej zmluvy, čo je napísané o Božej milosti, spasení a večnom živote: „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, kto- ré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spa- sení“ (Sk.4:12). A tiež v 1.Jn.5:13 „To som napísal vám veriacim v meno Sy- na Božieho nato, aby ste vedeli, že má- te večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho“. Aby sme mohli veriť tomu, že sme na ces-te k nebu, je nevyhnutné, aby naša viera bola biblická. Dnes môžeme bežne počuť, že k Bohu vedie mnoho rôznych ciest a po-

kiaľ naša viera je úprimná, inými slovami, kto verí vo svoju pravdu, toho neba zaiste privíta. Ale Pán Ježiš nás pred takouto ne-rozumnosť varoval a vyzýva nás, aby sme stále preverovali všetko, čomu veríme. Bez patričnej pozornosti je ľahké stratiť cieľ a zísť z cesty. Preto nám Písmo pripomína: „Vojdite tesnou bránou; lebo je pries- tranná brána a široká cesta, ktorá ve- die do zahynutia, a mnoho je tých, kto- rí ňou vchádzajú;14 lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a

málo je tých, ktorí ju nachádzajú.15Vy- stríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale v- nútri sú dravými vlkmi“(Mt.7:13-15). Pán Ježiš Kristus počas svojho pozem-ského života karhal svojich kritikov a na-pomínal učeníkov, aby premýšľali o všet-kom, čo ich kto vyučuje. Apoštoli varovali a nabádajú aj nás, aby sme premýšľali o tom, čomu veríme, aby všetko bolo v súla-de s Božím slovom, teda s tým, čo je napí-sané v Biblii. Napr. v Sk.17:11,toto: „A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesaloni ke a prijali slovo s celou ochotou a zkú-

mali písma každý deň, či je tomu tak“. «Viera v Pána Ježiša Krista je jediná cesta do neba» Synonymá výziev, ktorá v našich cirkvách na tému spasenie počujeme sú: Vstúpte do Božieho kráľovstva, staňte sa dedičmi večného života, musíte sa znovuzrodiť, a-lebo spasený bude len ten, kto je zapísa-ný v knihe života. To je rozumové uznanie potreby, ale jeho neoddeliteľnou súčasťou je vedomie, že sme všetci hriešni a potre-bujeme odpustenie. Odpustenie sprevá-dza premena myslenia: „Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhre- šili a postrádajú slávy Božej24 osprave- dlňovaní súc darmo jeho milosťou, skr- ze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježi- šovi,...“ (Rm.3:23-24). Máme Spasiteľa, ktorý má moc uzmieriť hriešnikov so Stvoriteľom: „Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Jn.3:16). S týmto uistením sa s Vami lúčime, /M.H./

PosmievaČi – druhý . .príchod JeŽiša krista

Úvod: Vážení priatelia... Srdečne vás opäť vítam s témou „Lekcie pre život“. Toto je je-

Zmena a rast 23

dinečné štúdium Biblie induktívnou metó-dou, v ktorom chceme spoločne s vami, postupne krok za krokom, študovať Božie slovo Bibliu. Pozývame vás na dobrodruž-nú cestu do sveta Biblie, na ktorej, pevne verím, objavíte krásu Božieho slova a náj-dete návod pre skutočný plnohodnotný a zmysluplný každodenný život s Ježišom Kristom. Pri tomto štúdiu Biblie budeme postu-povať takzvanou „induktívnou“ metódou. Induktívna metóda štúdia Biblie je revoluč- ný ale pritom jednoduchý spôsob štúdia Bi-blie, ktorý zmení váš život. Pozostáva z troch jednoduchých krokov, ktorými pristu-pujeme k biblickému textu: Prvým krokom je pozorovanie biblické-ho textu. Otvárame text svätého Písma a snažíme sa ho čítať a objaviť v ňom pokla-

dy Božieho slova. Pri tomto prvom kroku ide o otvorenosť našich očí. Pri tomto kro-ku túžime aby Pán Boh otvoril naše oči, na-

še duchovné vnímanie a modlíme sa pri-tom spolu so žalmistom 119 žalmu, v.18: „Pane otvor moje oči, aby som videl tie úžasné a predivné veci tvojho Slova“. Pri tomto kroku sa snažíme ísť pod povrch textu a tak si všímame detaily, ľudí, udalo-sti, historické pozadie, čas, slová a slovné spojenia, ktoré sú použité... Pýtame sa: „o čom tento text vlastne hovorí...“ Získava- me všeobecný prehľad biblického textu . Druhým krokom je interpretácia textu. Zápasíme tu o porozumenie biblického tex-

tu, rozmýšľame nad textom. Tu ide o otvo-renosť našej mysle. Túžime po tom, aby nám Pán Ježiš, tak ako kedysi svojim uče- níkom, otvoril „um duše“ a teda myseľ, aby rozumeli Písmam a výkladu písma Lk.24: 45. Chceme porozumieť, čo tento text zna-mená? Ako tomuto textu rozumeli prvotní čitatelia, ľudia, ktorým boli tieto slová pô-vodne adresované? Tretím krokom je aplikácia textu do náš-

ho života. Ide o otvorenosť nášho srdca.

Boh chce, aby jeho Slovo bolo zasiate ako- by do dobrej pôdy nášho srdca, aby sme ho žili a aby tak Božie slovo prinášalo v na-

šom živote úžitok Lk.8:12,15. Z Písma, kto-ré študujeme objavujeme určitý princíp a pýtame sa, ako ho môžeme aplikovať do svojho života. Chceme si osobne osvojiť lekciu pre náš život. V tomto spočíva sku-točné požehnanie, lebo Pán Ježiš Kristus povedal, že šťastní a požehnaní sú tí, kto-rí slovo Božie počúvajú a vo svojom kaž-dodennom živote ho zachovávajú, uvádza-jú do života Lk.11:28. Tak vás opäť pozývam objavovať tie skryté poklady Božieho slova. Budeme spoločne študovať Druhý list apoštola Pe-tra. Nachádza sa v Biblii v časti, ktorú na-zývame Nová zmluva. Pre toto štúdium sme pre vás pripravili aj knihu, ktorá je vla-stne pracovným zošitom, ktorý študenta prevedie týmto listom krok za krokom. Tak-že vezmite si svoju Bibliu, taktiež aj knihu induktívne štúdium 2.l. Petra, tužku i fare-bné ceruzky a môžeme spolu začať. Ak tú-to študijnú knihu 2 list Petra ešte nemáte, môžete si ju objednať na našej adrese, kto-

rú tu uvádzame: preceptslovakia.estranky. sk email: preceptslovakia@gmail.com. Predtým, než sa pustíme do samotné-ho študovania mi dovoľte znova pripome-núť, že štúdiu Božieho slova, by mala pred-

chádzať modlitba. Toto je Božia kniha a pravdy vo vnútri sú dané pôsobením Du-cha Božieho. My vás budeme učiť metódu a povedieme procesom štúdia, ktorý vám pomôže porozumieť o čom je text 2.listu apoštola Petra. Ale je to predovšetkým prá-

ca Ducha Božieho vziať veci, ktoré patria Bohu a zjaviť nám. Začneme preto s mod- litbou. Poprosíme Boha aby nám dal poro-zumenie jeho Slova... Môžeme sa spolu modliť: Nebeský Otče, ďakujeme za tvoje sväté slovo, za to, že sa k nám ľuďom skláňaš vo svojej milosti a vo-

láš nás k sebe. Prosíme, otvor náš vnútor-

Zmena a rast 24 .

ný zrak, našu myseľ i naše srdce, aby sme mohli porozumieť tvojmu slovu a našli od-vahu viery žiť v poslušnosti tvojho slova. Prosíme v mene a v zásluhách tvojho Sy-na a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. /D.K./.

PosmievaČi

Apoštol Peter v 2.l.Petrovom varuje veria-cich v Krista a tou skupinou sú takzvaní „posmievači“, ktorí sa na scéne objavia v značnej miere, hlavne v posledných dňoch dejín sveta a cirkvi /3:3/. Peter hovorí, že ve-

riaci v Ježiša Krista by nemali byť týmto pre-

kvapení, lebo o nich hovorili aj svätí pro-roci, taktiež sám Pán Ježiš Kristus, podob-ne aj niektorí apoštoli vo svojich listoch /3: 2/. Preto na začiatku tretej kapitoly pozýva veriacich k bdelosti a ku triezvosti zmýšľa-nia /3:1/. Poďme sa teda bližšie pozrieť, čo o týchto posmievačoch hovorí Peter a pred čím sa aj my dnes potrebujeme mať na po-

zore, aby sme sa vedeli chrániť pred ich bludnými učeniami a aby sme tak nevypa-dli z istoty našej viery a pevnosti našej ná-deje. Podobne, ako pri falošných učiteľoch, aj tu pri posmievačoch poukazuje Peter na ich život i na ich učenie, ktoré stojí v os-trom protiklade učeniu Písma. Ako prvé Peter hovorí, že títo ľudia budú chodiť po-dľa svojich vlastných telesných žiadostí /3:3/. Ich životným krédom je užiť si život so všetkým, čo k tomu patrí. Alebo ako to Písmo hovorí: „Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme“ 1.Ko.15:32. Toto je ich životné krédo. Avšak to, čo je omnoho nebezpečnej-šie pre Cirkev Kristovu sú slová, ktoré ho-voria. Oni svojimi slovami spochybňujú naj-základnejšie pravdy biblického svedectva, vysmievajú sa z nich a úmyselne ich od-mietajú. Ide o Božie stvoriteľské skutky; Bo-

žie skutky udržovania a zachovania všet-kého a opätovný Kristov príchod. Peter ho-vorí, že na biblickú argumentáciu reagujú

odmietaním biblického svedectva /3:5a/, a-ko aj prekrúcaním Písma /3:16/. Preto Pe-ter povzbudzuje veriacich v Krista aby sa upevňovali v slovách prorockých, apoštol-ských i v slovách Ježiša Krista /3:2/. Je bi-blické učenie, že Boh na počiatku, svojim slovom stvoril nebesia i zem a že mocou tohto slova až do dnes všetko nesie a drží /1.Mj1:1; Žd.1:3c/. To znamená, že títo po-smievači odmietajú koncept Božieho nad-prirodzeného stvorenia, vysmievajú sa z neho, lebo tomu nerozumejú a prijali kon-cept prirodzeného vývoja Júda 1:10; 2.Pt. 2:12. Na porozumenie Božieho stvorenia potrebujeme vieru, lebo len vierou rozumie-

me, že veky sú stvorené slovom Božím, a že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí /Žd.11:3/. Keďže odmietajú akýkoľvek Boží nadprirodzený zásah do nášho sve-ta, samozrejme, že odmietajú prijať prav-du o tom, že Boh ešte raz pohne nebom a zemou /Žd.12:26/ a že bude súdiť ľudí, ne-bo i zem, ako o tom hovorí aj Peter. S týmto samozrejme súvisí aj druhá skutočnosť, ktorej sa posmievači posmie-vajú a tou je nebiblické chápanie dejín. Tí- to ľudia majú za to, že dejiny sú statické, nič sa v našom svete nemení od počiatku ľudstva, ľudstvo a dejiny ľudstva nikam ne-spejú, po prípade, že sú cyklické, že sa do-okola opakujú tie isté veci a tak nič nové pod slnkom /2.Pt.3:4/. Žiaden Boží zásah nemôžeme čakať. Peter však hovorí, že dejiny sú dynamické, lineárne, progresív-ne, začali Božím stvorením a všetko sme-ruje k ich vyvrcholeniu v Kristovom prícho-de, v poslednom súde a v novom Božom stvoriteľskom skutku nového neba i novej zeme /2.Pt.3:13/. Peter hovorí, že títo ľudia nestavajú svoje učenie na nejakom vedec-

kom základe. Oni úmyselne odmietajú zvesť Božieho slova a nechcú vedieť skutočnos- ti, o ktorých hovorí Písmo ale i vedecké bá-danie, že tento svet, ako ho dnes pozná-me, nebol vždy takýmto svetom, že udiali

Zmena a rast 25

sa tu kataklizmatické udalosti, ktoré zmenili náš svet. Podrobné štúdium Písma nám zja-

vuje, že v dejinách ľudstva, ktoré sú vlast-ne dejinami spasenia existuje niekoľko sve-

tov. Tieto nám vlastne poukazujú na histo-rickú perspektívu Božieho konania v deji-nách: Prvý svet - je stvorený svet, kozmos v celej neporušenej stvorenej kráse, ktorý a-ko dobré Božie stvorenie trval po pád člo-veka do hriechu. Druhý svet je svet, ktorý začal pádom človeka, dostal sa pod kliatbu Božiu pre hriech a trval až po potopu. Je to svet, v ktorom na vládu nastúpil zákon hriechu a smrti, taktiež aj zákon odcudzenia, lebo človek sa odcudzil svojmu Stvoriteľovi (te-ologické či duchovné odcudzenie); človek sa odcudzil prírode (ekologické odcudze-nie); človek sa odcudzil druhému človeku (sociologické odcudzenie) ale zároveň sa odcudzil aj sebe samému (psychologické odcudzenie). Všetky tieto skutočnosti spô-sobili to, že v tomto svete nastali nové ge-ografické, biologické i duchovné podmien-ky. Písmo ho nazýva „vtedajší svet“ /2.Pt.3:6/.

Tretí svet - je svet, v ktorom dnes žije-me, svet po potope, ktorý Písmo nazýva „terajšie nebesá i zem“ /2.Pt.3:7/. Potopou tiež nastali duchovné, biologické, geogra-fické, geologické i ekologické zmeny a náš svet dostal novú podobu. Štvrtý svet je „budúci svet“ /Žd.2:5; 6: 5/, ktorý bude poddaný Kristovi, jeho pan-stvu a jeho priamej vláde, je to svet Kris-tovho 1000 ročného kráľovstva. V tomto svete pod vládou Krista nastanú topogra-fické, geografické, duchovné, ekologické i politické zmeny. Piaty svet - je „nový svet“, v ktorom bu-de stvorené nové nebo i nová zem /2.Pt.3: 13/, lebo prvé nebo i prvý svet boli pomi-nuli /Zj.21:1/. Napriek tomu, že posmievači hovoria: „Všetko tak stojí od začiatku stvo-renia“ /2.Pt.3:4/, Božie slovo, skúsenosť ľud-

stva ale i geológia, biológia a archeológia hovoria, že to tak nie je. Boh už mnoho-krát nadprirodzene zasiahol do behu náš-ho sveta a vedie beh dejín smerom k no-vému veku. Peter nepriamo udáva dôvod výsme-chu z viery, že Boh všetko stvoril svojim slovom. Hovorí, že oni úmyselne toto ne-chcú vedieť a prijať, lebo keby prijali kon-cept stvorenia, museli by uznať, že je tu Stvoriteľ, ktorému sa budem zodpovedať za svoj život. Okrem toho by museli uznať, že v našom svete je hriech, ktorý prešiel na všetkých ľudí /Rm.5:12/, a teda že aj o-ni sú hriešni a potrebujú Spasiteľa /3:4/. . V skutočnosti spochybňujú eschatolo-gickú orientáciu cirkvi, ktorá je jedným zo základných pilierov viery veriacich v Kris-ta. Pán Ježiš Kristus jasne povedal, že od-chádza k svojmu Otcovi, že v dome jeho Otca je mnoho príbytkov, že nám ide pri-praviť miesta a potom sa vráti a poberie si nás k sebe, aby sme na veky boli tam, kde je aj náš Pán /Jn.14:23/. Táto orientácia cir-kvi smerom ku slávnej budúcnosti a več-nosti a ku prorockým slovám víťazného do-

konania všetkého v Kristu Ježišovi: ♦Dáva cirkvi silu nasledovať svojho Pána a niesť s ním pohanenie Kristovo/Žd.11:26/; ♦Dáva cirkvi v tomto medziobdobí očaká-vania príchodu Pánovho silu plniť posla-nie, ktoré dostala od svojho Pána: zvesto-vať smrť i víťazstvo Ježiša Krista „...až kým nepríde“ /1.Ko.11:26/. ♦Prináša cirkvi radosť z budúcej slávy /2. Ko.4:17,18/. ♦Podnecuje cirkev k čistote a svätosti ži-vota /1.Jn.3:23; Zj.22:14/. ♦Pozýva cirkev žiť v bázni pred Pánom ako aj ku osobnej zodpovednosti života viery /2.Ko.5:10,11/. ♦Pozýva cirkev usporiadať svoje priority z pohľadu večnosti, lebo cirkev tu žije na ze-mi, ale toto nie je jej domov, je na ceste a potrebuje byť sústredená na miesto budú-

Zmena a rast 26 .

cej slávy, ktorého remeselníkom a stavite- ľom je Boh /Žd.11:10,13/. ♦Pozýva cirkev k bdelosti a k pripravenos-ti na stretnutie s Pánom slávy /Mt.24:42; 2.Pt.3:11/. O druhom príchode Ježiša Krista NZ vychádza z presvedčenia, že Boh už escha-

tologickým spôsobom jednal v Ježišovi Kri-stovi i keď rozhodujúce vyvrcholenie nas-tane až v budúcnosti. Preto Pán Ježiš ho-voril o „tomto veku“ a o „budúcom veku“ /Mt.12:32; Mk.10:29,30/. Novozákonná e-schatológie tak obsahuje „realizovaný“ či prítomný aspekt v tom, že „kráľovstvo Bo-žie sa už priblížilo, ba v Kristu je už medzi nami“ /Mt.3:2; Lk.17:21/ a že v Kristu už nastal nový vek, ktorý má pečať večnosti. Na druhej strane je tu aj „budúci“ aspekt Bo-

žieho kráľovstva, ktorý vedie cirkev k mod-litbám „Príď kráľovstvo tvoje...“ /Mt.6:10/. To znamená, že na jednej strane prvým príchodom Krista už nastali posledné dni /1.Pt.1:20/, v ktorých nám Boh z konečnou platnosťou prehovoril a zjavil sa v Kristovi /Žd.1:2/. Preto nová zmluva hovorí, že k nám už došli konce vekov a nastala po-sledná hodina /1.Ko.10:11; 1.Jn.2:18/. Na druhej strane vyvrcholenie dejín, vyvrcho-lenie drámy sveta, vyvrcholenie nádejí cir-kvi ešte len má nastať, lebo „...príchod slávy veľkého Boha a náš- ho Spasiteľa Ježiša Krista“ je otázkou eschatologického očakávania cirkvi /Tt.2:13/. Cirkev žije v napätí medzi starým a novým, medzi prítomným a bu-dúcim, medzi tým, čo už je, a tým, čo má ešte prísť. Keď hovoríme o druhom príchode Je-žiša Krista je treba povedať, že sväté Pís-mo jasne rozlišuje medzi druhým prícho-dom Pána Ježiša Krista na túto zem, keď sa jeho nohy znova postavia na horu Oli-vovú, lebo príde tak, ako odišiel /Sk.1:11, 12; Zach.14:4/ a medzi jeho príchodom do oblakov, keď cirkev bude vytrhnutá z tejto

zeme a zhromaždená k nemu /2.Ts.2:1; 1. Ts.4:14,17; 1,Ko.15:51,53/. Pavol jasne ho-vorí o tom, že vytrhnutie cirkvi do oblakov bude „naše zhromaždenie k nemu“ /2.Ts. 2:1/. Pán Ježiš si zhromaždí svoju cirkev, všetkých verných od Letníc: živých i tých, ktorí už v Kristu Pánu zomreli. Udeje sa to v „okamihu“ a v tú chvíľu budú počuť hlas archanjela a hlas trúby Božej len svätí v Kristovi. Toto náhle zmiznutie veriacich zo zeme bude veľkým prekvapením pre svet. V tomto okamihu sa teda udeje aj prvé vzkriesenie. Najprv vstanú z mŕtvych telá všetkých zosnulých veriacich v Krista od Letníc až do tejto chvíle. Bude to deň, keď „Ten, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, oživí aj naše smrteľné telá...“ /Rm.8:11/. Teda veriaci v Krista až po chvíľu svojho zhromaždenia k nemu čakajú „vykúpenie svojho tela“ /Rm.8:23/. Pri vytrhnutí cirkvi nastane chvíľa, keď všetci veriaci dostanú oslávené telá. Bude to chvíľa, keď si toto telo porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, telo smrteľné oblečie nesmrteľnosť, keď sa telo nášho poníženia premení na podobu Kristovej slávy /1.Ko.15:53,54; Fil.3:21/. Toto je „prvé vzkriesenie“, ktoré sa tý-ka len tých, ktorí zomreli vo viere v Ježišo-vi Kristovi /Zj.20:6/. Písmo pokračuje a hovorí, že Veriaci v Krista, ktorí budú v tomto okamihu vytrže-nia cirkvi živí, budú „premenení“ /1.Ko.15:51, 52/.Bude to ten istý predivný proces preme-

meny (metamorfóza) tela smrteľného na telo nesmrteľné a oslávené ako u mŕtvych vzkriesených. Bude to telo podobné vzkrie-senému a oslávenému telu Ježiša Krista, lebo tam sa naplnia slová Písma, že „keď sme spolu zrastení s Kristom podobnos-ťou jeho smrti aj podobnosťou vzkriesenia budeme /Rm.6:5/. Bude to deň, keď si Kristus ako Ženích príde po svoju Cirkev ako Nevestu; keď On ako Hlava sa navždy spojí so svojou cirk-vou, ktorá je jeho Telom /Ef.1:23/. Preto Pí-

Zmena a rast 27

smo hovorí, že šťastní sú tí, ktorí majú po-diel na tomto prvom vzkriesení, lebo nad nimi druhá - večná smrť už nemá moc, lebo oni už prešli zo smrti do života. Vytrhnutie cirkvi je chvíľa, keď si Kristus svoju cirkev vychvacuje od prichádzajúceho hnevu, kto-

rý prichádza na celý svet /1.Te.1:10/, preto-

že cirkev Kristova nie je postavená cieľom hnevu ale na to, aby nadobudla spasenie v Kristu Ježišovi /1.Te.5:9/. Toto je slávna per-

spektíva Kristovej cirkvi, ktorej sa posmie-vači posmievajú a ktorú spochybňujú. Písmo hovorí o tom, že po týchto uda-lostiach Cirkev Kristova prichádza na Kri-stov súd, lebo sa musíme postaviť pred sú-

dnu stolicu Kristovu aby bolo zhodnotené a preskúšané to, čo sme v tele a teda po-čas svojho pozemského života vykonali /2. Ko.5:10; Rm.14:10b,12/. Ide tu teda nie o súd nad ľuďmi ale nad skutkami a dielom veria-

cich. Ide o odmeňovanie Božích detí a oči-stenie Nevesty Kristovej. Vtedy sa naplnia slová Písma: „Radujme sa a plesajme a vzdajme Bo-

hu chválu, lebo prišla svadba Baránko- va a jeho manželka sa prihotovila. A dalo sa jej aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmen- tom sú spravodlivé skutky svätých“ /Zj. 19:78/. Toto je úžasná budúcnosť Cirkvi Je-

žiša Krista. Po tomto všetkom a po posled-nom Božom súde, Boh tvorí nové nebo a novú zem /Zj.21:12/. Toto znamená kone-čné vyjadrenie našej nádeje. Nastolenie nového poriadku. Posledný súd patril k starému stvoreniu a znamenal jeho ukončenie, či bodku za ním. V novom nebi a v novej zemi Boh tvorí kvalitatívne úplne iný svet, v ktorom nastolí úplne nový poriadok, v ktorom budú platiť iné zákony a iná kvalita existencie. Dokončenie Božích zámerov. V novom nebi a v novej zemi budú dokončené všet- ky Božie zámery spasenia, kde bude zrej-mé, že Boh je vo svojej neobmedzenej mo-

ci Stvoriteľ sveta, je v Kristu aj jeho Vyku-piteľ a zároveň i Dokonávateľ všetkého. Nové nebo a nová zem bude zname-nať aj naplnenie všetkých Božích prísľu-bov, lebo „Nové nebesia i novú zem podľa jeho zasľúbenia očakávame“ /2.Pt.3:13/. Sú to prísľuby nového sveta i mesta, ktoré-ho architektom je Boh, prísľuby o nových príbytkoch v dome nebeského Otca z kto-rých žili otcovia starozmluvnej viery i veria-

ci novej zmluvy /Iz.65:17; 66:22; Jn.14:13; 17:24; Žd.11:10,13,15,16/. Boží príbytok s ľuďmi. Sväté Písmo po-dáva krásny opis nového neba opisom to-ho nového mesta Jeruzalema. Hovorí o ňom, že je to Boží príbytok v ktorom Boh bude prebývať s ľuďmi, mesto, ktorého sta-viteľom a architektom je Boh, ktorého zák-lady i múry sú z drahých kameňov, brány z perál, ulice zo zlata... Pán Ježiš ako Bará-nok je jeho svetlom... /Žd.11:10; Zj.21:12, 21; 21:21,23/. Bude to skutočne niečo, čo oko nevidelo, čo ucho nepočulo a čo na ľudské srdce nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú /1.Ko.2:9/. V novom nebi a v novom Jeruzaleme nebude: bolesti, plaču, kriku, smútku, smrti, hriechu, noci... tieto veci všetky pominuli /Zj.21:4/. Nebude tam ani nemocníc, ani po-hrebov, ani zničených domov, ani zlome-ných sŕdc, ani zmarených životov a snov. Nebudú tam zranené city, neodpustenie, a-ni rozvody, ani utrpenie, ani požiare, hlado-mor, ani rozdelenie. Nebude tam nič neči-sté, nič, čo nebude odrážať Krista, jeho ži-vot, jeho svetlo, jeho charakter, tam nebu-de mať miesta... Bude tam požehnané spoločenstvo všetkých vykúpených, spoločenstvo s Je-žišom Kristom, lebo ho budú vidieť tvárou v tvár tak aký je /Zj.22:4; 1.Te.4:17; 1.Jn. 3:2/; bude tam plnosť blaženosti a radosti /Ž.16:11/; dokonalá spravodlivosť /2.Pt.3: 13/; spievanie novej piesne, uctievanie, os-

Zmena a rast 28 ,

lava i služba Baránkovi Kristovi /Zj.22:34/. Toto je tá úžasná nádej, ktorá leží pred na-mi a ktorú máme sťa kotvu duše, bezpeč-nú a pevnú v nebesiach tam, kde nás už predišiel náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus /Žd.6:18,20/. A túto nádej života večného ponúka Boh dnes ešte aj tebe. Aj ty mô-žeš žiť v očakávaní blahoslavenej nádeje pri príchode nášho PJK, ak prijmeš obeť Kristovu z kríža Golgoty ako obeť za tvoje hriechy /Tit.2:13/. Je mojim prianím a mo-dlitbou pre všetkých vás, drahí priatelia, a-by vás Boh darca nádeje naplnil radosťou, pokojom a dôverou, aby vo vás táto nádej večného života bola čoraz väčšmi upev-ňovaná mocou svätého Ducha /Rm.15:13/. Verím, že odkaz Petrových slov zostane hlboko vo vašich srdciach a bude ku pože-

hnaniu vášho života! /D.K/.

FalOšní prOrOci - BoŽí súd

Vážení priatelia... „Lekcie pre život“. Pozývame vás na dobrodružnú cestu do sveta Biblie, na ktorej, pevne verím, obja-víte krásu Božieho slova a nájdete návod pre skutočný plnohodnotný a zmysluplný každodenný život s Ježišom Kristom. Tak vás pozývam objavovať tie skryté poklady Božieho slova. Budeme spoločne študovať Druhý list apoštola Petra. Nachá-dza sa v Biblii v časti, ktorú nazývame No-vá zmluva. Pre toto štúdium sme pre vás pripravili aj knihu, ktorá je vlastne pracov-ným zošitom, ktorý študenta prevedie tým- to listom krok za krokom. Takže vezmite si svoju Bibliu, taktiež aj knihu induktívne štú-dium 2.list Petra, tužku i farebné ceruzky a môžeme spolu začať. Ak túto študijnú kni-hu 2.l.Petra ešte nemáte, môžete si ju ob-jednať na našej adrese: preceptslovakia. estranky.sk, alebo email: preceptslovakia @gmail.com. Predtým, než sa pustíme do samotné-ho študovania mi dovoľte znova pripome-

núť, že štúdiu Božieho slova, by mala pred-

chádzať modlitba. Toto je Božia kniha a pravdy vo vnútri sú dané pôsobením Du-cha Božieho. My vás budeme učiť metódu a povedieme procesom štúdia, ktorý vám pomôže porozumieť o čom je text 2.listu apoštola Petra. Ale je to predovšetkým prá-

ca Ducha Božieho vziať veci, ktoré patria Bohu a zjaviť nám. Začneme preto s mod-litbou. Poprosíme Boha aby nám dal poro-zumenie jeho Slova... Môžeme sa spolu modliť: Nebeský Ot-če, ďakujeme za tvoje sväté slovo, za to, že sa k nám ľuďom skláňaš vo svojej milosti a voláš nás k sebe. Prosíme, otvor náš vnú-

torný zrak, našu myseľ i naše srdce, aby sme mohli porozumieť tvojmu slovu a naš- li odvahu viery žiť v poslušnosti tvojho slo-va. Prosíme v mene a v zásluhách tvojho Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Amen. Začíneme študovať druhú kapitolu Dru-

hého listu apoštola Petra. Táto kapitola je veľmi dôležitá a varovaniam, ktoré sú v nej, potrebujeme v dnešnej dobe veľmi pozor-ne načúvať. Peter v nej totiž varuje veriacich v Je-žiša Krista, cirkev Kristovu pred falošnými učiteľmi prorokmi, ktorí povstanú z radov cirkvi, infiltrujú sa do cirkevných zborov, budú pôsobiť vo vnútri cirkvi a rozkladať a ohrozovať ju zvnútra. Druhá kapitola je vla-stne dlhým zoznamom určitých ukazova-teľov, podľa ktorých môžu veriaci v Krista identifikovať týchto ľudí. Peter tieto vlast-nosti kategorizuje a opisuje ich charakter, ich životný štýl, ich učenie a ich koniec. Takže poďme si túto kapitolu prečítať aby sme získali prehľad toho, čo tu Peter hovo-rí. Prečítajte si text z Písma. Teraz, keď sme si prečítali túto kapi-tolu, poďme sa spolu pozrieť na jednotlivé charakteristické znaky týchto falošných kresťanov a učiteľov v poradí, ako ich uvá-dza v tomto texte apoštol Peter:

Zmena a rast 29

FALOŠNÍ PROROCI sú : Falošní/1/. Sektárskí/1/. Zapierajúci Je-žiša Krista/1/. Svojvolne vykladajúci Písmo /1:21/. Výstrední /2/. Úlisní/3/. Chamtiví, la-komí/3/. Vykorisťujú/3/. Domýšľaví/3/. Bez-božníci/6/. Nemravníci/7/. Konajúci bezbož-né skutky/8/. Nespravodliví/9/. Žiadostiví po špinavosti/10/. Hýriví/10/. Neuznávajú auto-rity/10/. Samoľúbi/10/. Bezočiví/10/. Ovláda-ní nečistými žiadosťami/10/. Nerozumní /12/. Rúhaví/12/. Skazení/12/. V obecenstve veriacich a pri stolovaní vystatujú svojimi bludmi/13/. Rúhajú sa Božej sláve /13/. Ne- nasýtni hriechu/14/. Oči plné po hriešnej túžbe/14/. Falošným učením zvádzjúci ne-stále duše/14/. Lakomí/14/. Odmietajú pria-me Božie cesty/15/. Nekráčajúci po pria-mej ceste, zblúdilci/15/. Pramene bez vody, nič dobrého neprinášajúci/17/. Výstrední za telesnými žiadostiami, hanebne kona-júci/18/. Klamári, zvádzajúci, neupevnení vo viere/18/. Hovoria naduté reči/18/. Otro-kmi skazy/19/. Učia nebiblickú bezbrehú slobodu/19/. Nechávajú sa premôcť hrie-chom, opätovne sa zapletú do hriechu/20/. Majú nezmenené srdce, charakter/22/. Petrove varovania sú vlastne pripo- mienkou slov Ježiša Krista, ktorý pred svo-jim utrpením a smrťou varoval svojich uče- níkov, že v dejinách cirkvi, predovšetkým v posledných dňoch pred Jeho druhým prí-chodom povstanú mnohí falošní proroci, ktorí zvedú mnohých /Mt.24:11/. Budú ro-biť aj mnohé divy a zázraky, aby nimi, ak by len bolo možné, zviedli aj skutočných veriacich v Ježiša Krista /Mt.24:24/. Okrem toho Pán Ježiš povedal, že bude problém zaregistrovať týchto ľudí na svojom radare viery, pretože budú žiť dvojtvárnym živo-tom. Navonok sa slovami budú prezento-vať ako skutoční veriaci v Ježiša Krista, budú prichádzať do spoločenstva cirkvi o-brazne povedané v ovčej koži, ale vo vnú-tri sú dravými vlkmi, ktorí chcú trhať stádo. Ale Pán Ježiš zároveň povedal, že po o-

vocí ich života ich bude možné poznať /Mt. 7:15,20/. Preto Peter hneď na začiatku toh-

to listu pozíva veriacich v Krista aby ku svojej viere pridávali skutočnú biblickú „z-námosť“, aby rástli v poznávaní Pána Je-žiša Krista a v poznávaní Božieho slova. Čím viac budú poznať „originál“, tým skôr budú schopní rozpoznať to nepravé, to fa-lošné v živote i v slovách týchto ľudí. Zo slov druhej kapitoly je zrejmé, že fa-lošní učitelia či proroci popierajú jednu zo základných biblických doktrín a právd a to skutočnosť Božieho súdu. Preto žili výs-tredným a nemravným spôsobom života, a-

koby sa nikdy nemali postaviť pred Boha a zodpovedať sa pred ním za svoj život. Tak sa otázka Božieho súdu stáva druhou veľ-kou témou v tejto kapitoly, ale prechádza aj do kapitoly tretej. Poďme sa spolu poz-rieť čo o tomto hovorí Peter a vôbec, čo na tému Božieho súdu hovorí Písmo. Peter najprv v druhej kapitole robí aký-si dejinný prierez Božích súdov a ukazuje, že Boží súd je niečo, čím Boh od vždy za-sahoval do dejín ľudstva, pretože Boh je aj sudca /Žd.12:23/; lebo hnev Boží sa zja-vuje z neba na každú bezbožnosť a nep-rávosť ľudí /Rm.1:18/. Boh bude súdiť anjelov, ktorí zhrešili a vzbúrili sa proti Bohu... /2:4/. Boh potopou odsúdil aj starodávny svet v dobe Noacha /2:5/, ktorý bol pre svoje bezbožnosti zato-pený vodou a zahynul /3:6/. Boh súdil aj mestá Sodomy a Gomory pre ich bezbožnosť a obrátil ich na popol ako výstražný príklad ostatným /2:6/. Pán Boh má moc priviesť nespravodli-vých ľudí na súd... kde si odnesú odplatu neprávosti... /2:9,13/. A Písmo jednoznač-ne hovorí, že odplatou za hriech je smrť /Rm.3:23/. Je to večné zahynutie v mukách pekla, toho ohnivého jazera, čo je druhá, ve- večná smrť /Zj.20:14,15/. Peter pokračuje v tejto téme aj v tretej kapitole a hovorí o Bo-

žom súde aj o dni Božieho súdu. Pritom

Zmena a rast 30 .

skutočnosť Božieho súdu širšie rozvíja: Boh na deň súdu odsúdi do zatratenia všetkých bezbožných ľudí /3:7/. Ale aj terajšie nebesá a zem sa opatru-

jú pre oheň v deň súdu /3:7/. Aj nebesia a zem podliehajú Božiemu súdu: Zem preto, lebo je poškvrnená hrie-chom človeka a dostala sa pod Božie pre-kliatie /1.Mj.3:17/; Nebesia preto, že sú poškvrnené hrie-chom Lucifera a jeho anjelov. Okrem toho tu Peter hovorí, že Boží súd má na priamke času svoj presne vy-medzený čas, ktorý tu Peter menuje ako Deň Pánov či Deň Boží. Bude to deň s veľ-kým „D“. O tomto dni Peter hovorí niekoľ-ko vecí: Tento deň príde „ako zlodej v noci“ a teda neočakávane /3:10/. V tento deň Božieho súdu sa nebesia, s obrovským praskotom rozpustia a pomi-nú, živly vesmíru i Zeme rozpálené ohňom sa rozplynú a zem i diela, ktoré sú na nej zhoria /3:10,12/. Tento deň bude aj dňom zatratenia bezbožných ľudí /3:7/. Tento deň bude akýmsi medzníkom medzi takzvaným „starým“ a „novým“ sve-tom, lebo po tom, ako Boh ohňom zahubí terajšie nebesia i zem, stvorí nové nebe-sia i novú zem, ktoré veriaci v Krista s ná-dejou očakávajú na základe Božieho zas-ľúbenia /3:13/. Peter hovorí, že nám veriacim v Krista „Deň Pánov“ musí byť výzvou k zodpove-dnému životu viery a pobožnosti /3:11/; vo-laním k pripravenosti na stretnutie s našim Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, a-by nás našiel v čistote viery a v svätosti ži-vota /3:14?17/. Najlepším spôsobom prípravy v tomto období očakávania dňa Pánovho príchodu je rast v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista /3:18/. Božie slovo aj na iných miestach jed-

noznačne potvrdzuje skutočnosť Božieho súdu. O Božom súde hovoril aj Pán Ježiš Kristus. Povedal: „Zaiste vám hovorím, že kto verí v Sy- na Božieho nebude odsúdený, ale ten, kto v neho neverí, už je odsúdený...“

/Jn.3:18/. A tiež: „Nedivte sa tomuto, čo vám hovorím, ale vedzte, že príde hodina, v ktorú všetci mŕtvy budú počuť Boží hlas a vyjdú tí, čo dobre robili na vzkriese- nie života ale tí, čo zle robili na vzkrie- senie súdu“ /Jn.5:28,29/. Posledná kniha vo svätom Písme, ktorá sa nazýva „Zjavenie“, bližšie opisuje tieto záverečné udalosti dejín ľudstva i Božieho súdu. Ján hovorí, že videl „Veľký biely trón“ a na ňom Sudcu, pred ktorého boli posta-vené zástupy ľudí vo svojich vzkriesených telách k poslednému súdu. Ide teda o uda-

losť posledného všeobecného vzkriesenia mŕtvych i udalosť posledného súdu, ktorá vlastne už začala odsúdením diabla do o-hnivého jazera /Zj.20:1115/. Tento súd je na priesečnici času sveta a večnosti. Pís-mo nám o týchto udalostiach zjavuje nie-koľko vecí: Miesto Božieho súdu: Veľký biely trón. Tento trón je nazvaný „veľký“ aj preto, že ide o najväčší súd všetkých čias, ide o naj-väčší súdny tribunál celého sveta i vesmí-ru, ktorý sa udeje pred najväčšou porotou všetkých anjelov nebeských i pred všetký-mi svätými a vykúpenými skrze Ježiša Kri-sta. Je veľký aj preto, lebo je to trón, pred ktorým sa postaví najväčšie množstvo ľudí hriešnikov od Adama až do doby konca. Veľký aj preto, že tu sa zjaví Božia všemo-húcnosť i preto, že odsúdenie bude najvä-čšie, aké do teraz bolo. Ide totiž o večné, definitívne odsúdenie na večnú smrť. To,

že je biely vyjadruje Božiu čistotu, svätosť a spravodlivosť. Čo na tomto súde nebu-de v súlade s jeho svätým a čistým chara-kterom, neobstojí pred ním. Sediaci na tróne, Ježiš Kristus. Hoci z

Zmena a rast 31

tohto textu priamo nevyplýva osoba sud-cu, z ostatných biblický textov je zrejmé, že ide o Pána Ježiša Krista. Pavol hovorí, že Pán Ježiš má súdiť živých i mŕtvych /2.Tm. 4:1/. Pán Ježiš sám povedal, že Otec vše-tok súd odovzdal Synovi /Jn.5:22/. Táto sku-

točnosť je potvrdená i Jánom v zjavení, keď hovorí, že ten, ktorý sedel na tróne a ktorý činí všetko nové je „Alfa i Omega, počia-tok i koniec“ /Zj.21:56; 1:17/. Ježiš, pred ktoré-ho sa ľudia nechceli postaviť ako pred svoj-ho Spasiteľa, teraz sa musia pred Neho postaviť ako pred Sudcu. Bude však hroz- né upadnúť do rúk živého Boha /Žd.10:31/. Koho sa súd týka mŕtvy malí i veľkí. Svä-

té Písmo zjavuje, že pred týmto trónom boli „mŕtvy, veľkí aj malí... more vydalo svo- jich mŕtvych i smrť i peklo vydalo svo- jich...“ To, že smrť čiže hrob i peklo vydalo mŕt-vych hovorí, že došlo ku všeobecnému vzkrieseniu. Tento súd sa netýka veriacich v Krista lebo títo prešli zo smrti do života a na súd neprichádzajú /Jn.5:24/. Ich hriechy už boli súdené na kríži Golgoty. Keďže vie-rou prijali Krista, pre nich sa už udial súd sveta /Jn.12:31/. Pre nich už niet nijakého odsúdenia /Rm.8:1/. Na tomto súde sú z-hromaždení všetci nevykúpení hriešnici od Adama až do posledného dňa, veľkí i malí, chudobní či bohatí, nábožní či bez-božní. Teraz stoja pred trónom Božím vo svojich vzkriesených telách. Veď Kristus je ten, ktorý má kľúče pekla i smrti /Zj.1:18/. Prikázal hrobu aby vydalo telá zo zeme i mora, i peklu, aby vydalo duše všetkých tých, ktorí zomreli bez viery v Krista. Toto je druhé vzkriesenie /Zj.20:5/. Keďže všetci títo ľudia pre svoju neveru v Krista nemali účasť na prvom vzkriesení nie sú blahos-lavení, lebo len prvé vzkriesenie je ku živo-tu, toto druhé vzkriesenie je ku odsúdeniu na večnú smrť /Zj.20:6; Jn.5:29/. Princípy súdu Otvorili sa knihy. Sväté Písmo zjavuje, že boli súdení podľa svo-

jich skutkov. Táto skutočnosť poukazuje na to, že tu vlastne ani nepôjde o súd v pra-vom slova zmysle, či niekto bude odsúde- ný alebo nie, pretože Písmo hovorí, že na základe skutkov nebude nik spasený /Ef. 2:89. Ježiš povedal, že kto ho neuveril, už je odsúdený, žiadne skutky neprichádzajú v úvahu /Jn.3:18/. Pán Ježiš povedal, kto neverí v Syna Božieho neuzrie života ale hnev Boží zostáva na ňom /Jn.3:36/. Tento hnev Boží sa teraz v pravom slova zmysle zjaví z neba na každú bezbožnosť i neprá- vosť týchto ľudí, ktorí teraz stoja pred veľ-kým bielym trónom /Rm.1:18/. Na tomto súde ide iba o určenie miery či výšky tres-tu, ktorá je závislá od činov človeka. Budú rôzne stupne trestu pre hriešnikov a to po-dľa miery svetla alebo zjavenia pravdy /Mt. 11:21,24/. Ján ďalej píše, že otvorili sa kni-hy. To po prvé poukazuje na to, že pred Pánom je všetko zapísané, každý skutok človeka a všetko bude nakoniec obnaže-né a odhalené /Žd.4:13/. Naplnia sa tu slo-vá múdreho kazateľa, že Boh každý sku-tok privedie na súd /Kaz.12:14/. Hoci s istotou nevieme o aké knihy pôj-de, predsa sa však môžeme domnievať, že tam pravdepodobne bude Biblia, lebo Slovo Kristovo bude ľudí súdiť v posledný deň /Jn.12:48/; kniha prázdnych slov /Mt. 12:36,37/; kniha myšlienok /Rm.2:14,16/; kniha skutkov /Zj.20:13/; kniha života /Zj.20 :12. Na základe týchto kníh, keď bude ži-vot každého jedného premietnutý pred ce- lým vesmírom, pred „porotou“ cirkvi i SZ ve-riacich /Mt.12:41/ i množstvom anjelov, bu-dú hriešnici usvedčení, že bez Krista niet spravodlivého ani jedného, niet toho, kto by činil dobré, ani jedného /Rm.3:10,12/, že všetky domnelé dobré skutky sú pred Bo-hom ako ohyzdné rúcho lebo neboli vyko-nané v Bohu /Iz.64:6; Jn.3:21b/, že všetci zhrešili a stratili Božiu slávu a že Boží roz-sudok večného zahynutia je spravodlivý /Rm.3:23/.

Zmena a rast 32 .

Výsledky súdu - konečné večné odsú-denie ľudí. Písmo hovorí, že „Kto nebol nájdený zapísaný v knihe ži- ota bol uvrhnutý do ohnivého jazera.“ Bude to miesto, kde bude plač a škrípanie zubami /Mt.22:13/; vonkajšia tma /Mt.8:12/; večné zahynutie preč od blízkosti Pánovej /2.Te.1:9/; večné trápenie v ohni neuhasi-teľnom, i skrze červ, ktorý neumiera /Mt. 25:46; Mk.9:43,48/. Je to miesto večných múk /Zj.14:11; 20:10/. Písmo hovorí, že i podsvetie či peklo i hrob mali len dočasnú platnosť, lebo aj oni boli uvrhnutí do ohni-vého jazera - čo je druhá, večná smrť. Ten-to deň súdu bude naozaj hrozný a strašný /Mal.4:5/, lebo to bude deň hnevu a zjave-nia spravodlivého súdu Božieho /Rm.2:5/, ako to aj Peter hovorí, deň súdu a zatrate-nia bezbožných /2.Pt.3:7/. Ľudia budú tráviť večnosť preč od tváre Pánovej, v spoloč-nosti diabla a jeho anjelov /Mt.25:41/, na mieste, kde bude večná hanba a večné o-povrhnutie/Dn.12:2/. Súd nad nebom a zemou. Na tomto sú-de sa naplnia slová Ježiša, ktorý povedal, že nebo a zem pominú /Mt.24:35/. Avšak po tomto, Kristus stvorí všetko nové, nové nebesia i novú zem v ktorých bude prebý-vať spravodlivosť /Zj.21:1; 2.Pt.3:13/. Tak je posledný súd zároveň aj náprava všet-kých vecí. Práve preto, že len Boh pozná hrôzu večného odsúdenia a že nás ľudí miluje, dal za nás v obeť svojho milovaného Syna Ježiša Krista, aby nik, kto v neho verí ne-zahynul, ale aby mal život večný /Jn.3:16/. Boh neposlal na svet svojho Syna, aby sú-dil svet, ale aby bol svet zachránený skrze Neho /Jn.3:17/. Preto aj Peter hovorí, že Pán neodkladá so svojim príchodom, ako sa to niektorí domnievajú, ale zhovieva vz-hľadom na nás, lebo nechce, aby ľudia za-hynuli ale aby všetci prišli ku pokániu a ku spáse /2.Pt.3:9/. Drahí priatelia, ak ste ešte neprijali obeť Kristovu ako obeť za svoje

hriechy, ak ešte vaše meno nie je zapísa-né v knihe života, tak Peter hovorí, že Boh ešte stále čaká aj na teba. Ponúka ti svoju milosť. Prijmi ešte dnes túto ponúknutú Bo-žiu ruku záchrany. Nikdy to neoľutuješ. Verím, že odkaz Petrových slov i odkaz Písma zostane hlboko vo vašich srdciach. Nech vás Boh žehná! /HCJB-radio Logos - inter- net voľne širiteľné/.

Pravdivý Boh

Ak človek spoznáva svojho Pána a Bo-

ha ako kohosi, ktorého nemôže pochopiť,

čo ho uvedie do údivu tak je to iste Boží prístup a konanie voči človeku a v histórii ľudstva, pre jeho dobro. Prečítajte si však celú 14:1-23. proroka Ezechiela. «Nie človek, ale Pán Boh»Keď ide- me na samý začiatok, vidíme, že už tam sa Pán zachoval voči ľuďom milosrdne. Sľúbil smrť, za priestupok, dal možnosť a nádej k náprave /Gn.1:27 a Gn.3:15. Po-tom tu zohráva veľkú úlohu viera, v ktorej ak človek zostane zakotvený t.j. v Božom slove a v prísľuboch Božích, tak bude spa-sený. Je to viera človeka, ktorá dôveruje Pánu Bohu, že ho spasí tá ho aj vyvedie z nešťastia, utrpenia a večnej odlúčenosti od Pána Boha, či večnej skazy. Mnohokrát sa tento Boží princíp lásky a milosti zopakoval až to došlo aj na južný Izrael. V ňom pôsobili Božíi proroci. Medzi nimi aj Ezechiel, nad ktorým proroctvo sa práve zamýšľame. Človek, ktorého si Pán Boh vyvolil, aby hovoril v Jeho mene a slo-vá, ktoré mu Pán Boh vložil do srdca a úst. Na prvý pohľad to vyzerá, že si to uvedo-mili najmä tí, čo si to mali uvedomiť v nie- ktorý zo - starších. Ale... . Ľudia aj v Izraeli si však žili a konali to čo sa im zdanlivo videlo, že je dobre a s-právne. Veď to robili aj iní - okolité národy. Vytváranie si vlastných bohov, často ruka-mi ľudskými utvorenými, alebo vymyslený- mi, to bolo v poriadku. K tomu pristupovala

Zmena a rasr 33

OdloŽ egocentrizmus . „Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niek- to chce prísť za mnou, nech zaprie se- ba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel za- chrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utr- pí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?“ (Mt.16:24-26). Všetci začíname život zameraný úplne na seba. Postupom času a skúseností sa za-číname viac starať o iných, ale prechod nie je automatický, ani ľahký. Počas nášho ži-vota, nás naša kultúra tlačí smerom k ego-centrizmu a to nie je spôsob života, akým by sme mali žiť. V skutočnosti je to presný opak života, ktorý Boh určil. Na rozdiel od kultúrneho tlaku, nás Pán Ježiš volá do ži-vota úplne sústredeného v Ňom. V Matúšo-

vi 16:24-26 predkladá Pán Ježiš tri vzájom-

ne prepojené požiadavky. Ak poslúchne-me, tak nás tieto požiadavky vyvedú z ego-

centrizmu do života radostnej služby iným.

Po prvé - zapri sám seba. To zname- ná, povedať si raz a navždy „nie“ vlastným záujmom,čo potlačí a zničí naše skutočné „ja“. Pán Ježiš vie, že sme stvorení pre nie-čo veľkolepé. Ale kým nepoprieme všetko,

čo živí naše seba - zaujatie, tak sa nikdy nebudeme podieľať na ničom, čo má trva-lú hodnotu. Po druhé - vezmi svoj kríž. Život v ňom zahŕňa utrpenie,výsmech, dokonca aj smrť.

nemorálnosť, najmä pohlavná neviazanosť. To im tiež imponovalo. Božie prikázania, ktoré z lásky dostali zanedbali a odvrátili sa tak od Pána Boha, ktorého nemohli vi-dieť, ani nahmatať. ON sa však voči nim prejavoval sa rôznymi a láskavými spôso-bmi, ale oni o to nedbali. To sa opakuje v dejinách Izraela, a aj v dejinách ľudstva, neustále a vždy až do dnes. Ba môžeme konštatovať, že dnes v nebývalej miere a okázalosti. Žial vkráda sa to aj medzi zno-vuzrodených veriacich. Sme nepoučiteľní? Aj ako Cirkev a veriaci? . Je to vždy Božia milosť, keď sa aspoň niektorí jednotlivci, či malé skupinky verne pridržiavajú Pána Boha. V tom čase to boli Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel a iste aj ďalší. Takých si isto Pán pripravil na to, aby cez nich potom konal dielo záchrany a s-pásy. Predovšetkým pre Izrael, ale ako vie-me následne pre všetky národy. Pripravo-val ich spôsobom, ktorý nás často udivuje. Všeobecne povedané, nemenný Boží prin-cíp je tu jasný a aj vyslovený: „Ja Hospodin odpoviem podľa toho, po-

dľa množstva jeho okydaných bohov, a-

by som lapil dom Izraelov za ich srdce,“ Je milosť, keď niekto vie to, že kam a na ko-

ho sa má obrátiť v otázke ako máme žiť. Odpoveď však bude, podľa stavu nášho srdca. Úprimný dotaz - úprimná odpoveď. Pokrytecký, formálny dotaz - odpoveď to-mu zodpovedajúca, že dotazujúci spozná, že je odhalený a to ho v srdci zabolí, to je ďalšia vec. A čo však s tým urobí za to po-nesie aj následky. NZ v Ga.6:7-9 je jasne napísané toto: „7Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čočlovek rozsieva, bude aj žať.8 Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať poruše nie. Ale kto roz- sieva pre Ducha, z Ducha bude žať ve- čný život.9Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme žať, keď prí de čas.“

Z uvedeného textu môžeme na prvý poh-ľad usúdiť, že ide o obrátenie a zmenu pre-

to, aby nešli Izraeliti do zajatia Asýrčanov. Nielen to, ale tu šlo o viac. Šlo o blažený ži-vot tu na zemi, ale aj pre večnosť. I keď to tak výrazne nevyznieva. Nejdeme sa tu o tom viac zamýšľať, ale môžeme uznať, že je to tak. Pretože sme už o období NZ pre-to nám na SZ udalosti a usmernenia nad-väzujú NZ výroky a Písma. «Pozemský a večný život» Možno si niekedy málo uvedomujeme ako náš po-

zemský život súvisí so životom večným. Je tu nesporné prepojenie a v mnohom veľmi detailná nielen platnosť, ale aj platné prin- cípy pre večnú existenciu. V tom je aj zmy-sel našej pozemskej existencie - príprava na večnosť. Aby sme dobre pochopili več-né trápenie a život v pekle, tak nám Pán dáva spoznávať bolesti a utrpenia už tu na zemi. Za život odvrátený od Božích dob-rých usmernení je utrpením už tu na zemi. Pán Boh ho posiela na nás. Jedná s nami celkom otvorene a úprimne. Pritom nemu-sí hrať až tak podstatnú úlohu materiálna a sociálna stránka života, ale tá duchovná spokojnosť, radosť a koniec - koncom urči-tá pozemská blaženosť. Keď Pán Boh cez Ezechiela dáva od-poveď dopytujúcim sa. Tak im jasne hovo-rí o hriešnom spôsobe života, ktorý je hla-vnou prekážkou vo vzťahu medzi člove-kom a Pánom. Božie výstražné slová o hro-

zných dôsledkoch toho, ak budú žiť Izraeli- ti naďalej týmto spôsobom života je až ne-príjemne čítať nie ešte to prežívať na vla-stnej koži. Aby to neboli len Božie slová, tak to Pán Boh doviedol do skutočnosti. Už to prežívajú, už sú v asýrskom zajatí a eš-te stále sa chovajú pokrytecky a neúprim-ne. Pán ich celkom odhaľuje a Jeho hod-notenie je také, že ho priprovnáva k sväté-mu spôsobu života troch významných mu- žov. Ohodnotí to tak, že ani oni vo svojom vysokom Božom by nemohli odvrátiť súd,

Zmena a rast 34 .

Naša kultúra akceptuje „vlastného Ježiša“

a náboženské správanie, pokiaľ nepohor-šuje a nekonfrontuje pohodlný život v hrie-chu. Kristo - centrický život prijíma príleži-tosti a okolnosti, ktoré Boh pred nás pred-kladá, aby sme slúžili a obetovali v mene a v moci Pána Ježiša. A tak berieme svoj kríž každý deň, aj keď je svet v nepriateľstve voči takejto nesebeckej slobode. Po tretie, nasleduj Ho. Vďaka moci Kristo-

vej prítomnosti v strede našej vôle, nás Pán Ježiš premieňa zvnútra von. Pozdvihuje nás z bahna egocentrizmu k slobode od seba sa-

mých, aby sme obetavo slúžili iným a krá-čali po úzkej ceste do večného života. /Intenet voľne šíriteľné - Slovo života/.

VeĽkonoČná obeta .

Potom, čo súdnym rozhodnutím získal po-licajné povolenie, Sanhedrin uskutočnil na-plnenie obnovenia obete veľkonočných ba-

ránkov a chrámovú službu vo štvrtok večer, a to spôsobom pripomínajúcim slávu, ktorá bo-

la kedysi v Chráme. Tento rok sa obrad ko-nal bližšie k Chrámovej hore, aby sa služba uskutočnila tam, kde chrámy stáli, než kedy predtým. Zaposledných pätnásť rokov Sanhedrin hostila full - šaty obnovenia veľkonočného obetovania v Jeruzaleme. V skromných za-

čiatkoch a tie boli určené skôr ako verejná lekcia, sa obrad rozrástol. Každý rok tento obrad navštevuje čo raz viac ľudí a obrad samotný sa vyvíja do zložitosti. Je tu stále viac ľudí pri konaní obradu v Chráme. . Vo štvrtok Kohanim - muži z kňazskej triedy, sú oblečení v špeciálnych odevoch, ktoré poukazujú na dodržiavanie biblických požiadaviek. Vykonávajú obrad v sprievode hudobných nástrojov špeciálne priprave- ných chrámovým Inštitútom určené pre po-užitie v treťom chráme. Baránok bol obeto- vaný pod dohľadom zástupcu štátneho ve-terinárneho ministerstva a následne praže-ný ako nariaďuje Tóra.

Aby sa vyhovelo narastajúcemu davu, bude Sanhedrin konať tento rok obrad v Davidson Center, v archeologickom parku priliehajúcom k Západné stene a Chrá-movej hore. V obave o moslimské násilie, polícia odmietla vydať povolenie pre túto udalosť, a len štyri dni pred začatím akcie, bolo miesto konania presunuté a umiest-nené do vnútra židovskej štvrti, do blízko- sti Synagógy Churva. Avšak aj toto umiestnenie je prvýkrát pretože sa nachádza len niekoľko sto me-trov od Západnej steny a Chrámovej ho-ry. Ľavicové média spolitizovali udalosť, prisudzovaním pravicových extrémistic-kych motívov organizátorom a to nazna-čuje, že ich zámerom bolo podnietiť Waqf, moslimský orgán, ktorý dohliada na Chrá-movú horu. Rabbi Hillel Weiss, hovorca rodiaceho sa Sanhedrinu a jeden z organizátorov akcie, zdôraznil, že akcia je apolitická a je určená len ako rekonštrukcia jednej z naj-významnejších centrálnych obradov židov-

ského národa. Cez všetky ťažkosti, každý rok sa prib-ližujeme ku sláve, ktorá bola kedysi v ži-dovskom Chráme, a ak Boh dá, vráti sa o-päť do Izraela, „povedal rabín Weiss.“ Tam je jasne prebudenie, pretože stále viac ľu-dí sa pripája k Chrámovej hore a k obno-veniu obradov Chrámu. Rabi Jehuda Glick, aktivista pre univerzál- ne modlitby na Chrámovej hore a člen Li-kud Knesetu, bol obradu účastný.

/ Internet voľne širiteľné/.

problém – obAvA

„Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodie-

va, či nie skôr vás, ľudia malej viery?“. (Mt.6:30). Ježiš povedal, že koreňom obáv je nedostatočná viera v budúcu milosť náš-

ho Otca. Jednou z reakcií na tieto slová by mohlo byť: „Toto nie je dobrá správa! .

ale by obstali iba pre vlastnú záchranu. Nič viac by nezmohli. To je priam výkričníkom. Výkričník volajúci až k nám a do dnešnej doby. Prehodnoťme to, čo nám je všetko modlou. Aký je náš život, hriešni, či posvä-cujúci. Aké na nás už prichádzajú tresty a bolestné stavy. Stavy neistoty a rýchlej s-kazy, či zániku života na zemi. Aké tresty a utrpenia prídu na ľudstvo. Nie je nezná-me, ne je to zahalené do rúška neistoty?

Nie, ale je odkryté, odhalené - zjavené v knihe Zjavenia. Berme vážne a doslova Pí- smo, ktoré nám Pán Boh dal, aby sme to poznali a nim sa riadili a zorientovali. . K Ezechielovi však prišli mužovia so srdcom neúprimným a falošným. Odpoveď na ich otázky nedostali a Ezechiel je uve-dený do Božích zámerov a hodnotenia si-tuácie. Takže tu vidíme nie ľudské kona-nie, ale Boží predivný zásah. Chceme to aplikovať aj do situácie, ktorú prežívame dnes my? Amen. /zamyk/.

Sklamanie a vínimoČnosŤ

Keď sa obzrieme späť v dejinách vzni-ku a vývoj Izraelského národa. Tak zistíme, že ho založil Pán Boh najprv ako rod. To- tiž vnukovi Abrahámovmu povedal, že od teraz sa budeš volať - Izrael /Gn.35: 10/. Potom tento rod bol donútený odísť do E-gypta a tam sa rozrástol v národ. Tento ná-

rod si neskôr vyžiadal od Pána Boha krá- ľovské zriadenie - kráľa. Za pôsobenia krá-ľa Dávida sa ich kráľovstvo rozrástlo a Dá-vid získal mesto Jeruzalem, ktoré ustano-vil za ich hlavné mesto. Je pozoruhodné, že si toto mesto vybral aj Pán Boh, aby tam pôsobil Jeho Syn Ježiš Kristus. Ale to sme už preskočili čas, v ktorom pôsobil E-zechiel. Čas keď sa Pán Boh priznal ku krá-

ľovi Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi, ktorého poveril, aby tam postavil Chrám, ktorý má svoj prototyp v nebi. Nielen to, že

sám Pán Boh svoju prítomnosť v tomto Chráme dosvedčil je obdivuhodné. Ale aj to, že naň zostúpil vo zvláštnom svetelnom stĺpe - Šechine, ktorá na Chrám svietila ne-

ustále deň a noc. To sú zvláštne udalosti, s ktorými súvisí aj výnimočné poslanie a po-stavenie mesta Jeruzalem, tak ako aj ná-roda Izrael. Žiaľ, ani národ a ani obyvatelia mesta Jeruzalem nezostali Pánu Bou ver-ní, ale sa od Neho odvrátili a poslanie šíriť vieru v jediného Pána Boha, ako aj žiť ži-votom veriacich nesplnili. Pán Boh k nim však neustále hovoril, na nich pôsobil rôz-nym spôsobom, ale ako národ a ako väčši-na sa Božími pokynmi neriadili. Boli to iba malé skupiny, alebo verní jednotlivci a tých si Pán používal. O tom je vlastne aj celé pôsobenie proroka Ezechiela i ďalších pro-rokov a svedkov evanjelia. Pokračujme a prečítajme si 15. kap. celú a zo 16:1-34. «Vinič a strom» to je prvý príbeh, ktorému je možné porozumieť. Vinič a strom majú rozdielne poslanie, prinášajú rozdiel-ny úžitok. Nakoniec, z oboch sa zužitkuje to čo zostáva a je to je drevo. Počas rastu - života môže byť strom málo užitočný, po-dľa toho o aký druh ide, ale vinič prináša už v tom čase, v čase života úžitok. Pokiaľ je dobre ošetrený tak jeho ovocie môže byť vynikajúce hrozno, či víno. Ale Pán tu hod-notí ten záver, keď obe rastliny končia svoj život, keď zostane iba drevo, ktoré môže priniesť úžitok a poslúžiť. Je jasne, že to bude rozdielne. Vinič, na ktorý sa Pán za-meriava v jeho hodnotení tiež môže ešte dobre poslúžiť, ale vidíme, že jeho rast bol nezdraví a aj jeho drevo je k ničomu. Tak- že vzhodnotenie je iba cez oheň. To isté môže platiť aj o strome. Inými slovami zá-leží na živote, ktorý dáva výsledok. Obyvatelia Jeruzalema sú tu porovna-ní s týmto viničom, ktorého čaká nakoniec. Ktorí je iba trest. Alebo trest za jeho spô-sob života. Tento príbeh je síce výrečný a zrozumiteľný Pán však pokračuje.

Zmena a rast 35

Vyčerpaný protestantizmus a rímsky ekumenizmus

Koniec protestu?

Kenneth Copeland vo svojom príhovo- re v súvislosti so svojimi kontaktmi s pápe-žom Františkom za súčinnosti biskupa To-nyho Palmera vyhlásil: „The protest is o-ver“ („Protest sa skončil“). Je to naozaj tak? Protestantizmus sa akoby vyčerpal, protestanti už ani celkom nevedia, proti čomu protestovať. Súčasný protestantizmus je na míle vzdia-lený od situácie, v ktorej sa svet nachá- dzal v 16. storočí pred reformáciou. Kedysi neznámy kňaz Luther, ktorý úprimne túžil dosiahnuť ospravedlnenie pred Bohom a Boží pokoj a ktorý neváhal vzoprieť sa mo-cenským štruktúram za pravdu evanjelia, je síce svetoznámy, ale dnešnému človeku a-kosi vzdialený. Upálenie Jana Husa tiež už takmer ničomu nehovorí. Na to, že mocen-ská organizácia označujúca sa za jedinú

pravú Kristovu cirkev vraždila údajných he-

retikov v Ježišovom mene, hoci Ježiš žiad-neho „heretika“ nezabil, sa už akosi zabud-lo. Mnohí (hlavne rodení) protestanti vôbec nepoznajú Rímsko-katolícku cirkev a jej u- čenie. A ich zbor sa im možno celkom ne-páči. Sú znechutení svojím pastorom, svo-jimi bratmi a sestrami. Čelia kríze autority - kto má vlastne právo vykladať Božie slo-vo? Kto mi povie, čo je správne a čo nie? A akú cirkev to Kristus založil? «Lákavá ponuka?» A tu na scé-nu prichádza Rímsko-katolícka cirkev, kto-rá sa tvári, že zabudla na staré sváry, zmo-dernizovala sa, na protestantov sa nehne-vá a prijíma ich s láskou. Čo sme si, to sme si, obráťme stranu. Hlavne sa majme všetci radi. Čo na tom, že máme odlišný názor na tú či onú teologickú otázku. Už sa nehne- vajme a objímme sa. Všetci sme kresťania. Aký bude obsah našej ekumenickej viery? Nechajte sa prekvapiť… Asi to bude niečo kompromisné, veď to je ekumenizmus, ka-tolíci aj protestanti urobia nejaké ústupky a stretneme sa niekde uprostred. Ak veríte tejto predstave, ste na omyle. Ekumenizmus na rímsky spôsob zna-mená dosiahnutie jednoty tak, že „od-delení bratia“ sa najprv zblížia s Katolíc-kou cirkvou a neskôr sa s ňou (ideálne) úplne zjednotia v slávení katolíckej svia-

tosti eucharistie, a to pod vedením pá-peža ako Kristovho nástupcu na Zemi. Ak neveríte, poďme sa pozrieť na obsah o-ficiálnych dokumentov o ekumenizme z dielne Ríma. «Obnova jednoty?» Druhý vati-kánsky koncil priniesol zásadnú zmenu v postoji Ríma k protestantom. Z bezbož-ných heretikov sa zrazu stali oddelení bra-tia a z odpadlíckych siekt sa stali oddele-né spoločenstvá a cirkvi v nedokonalej je-dnote s Kristovou cirkvou. Aký je význam tohto obratu pre reálny postoj Ríma k pro-testantom? V skutočnosti ide skôr o termi-

Takéto zistenie nás v skutočnosti vôbec nepovz-budzuje! Zistenie, že to, čo som považoval za o-byčajný zápas s úzkostlivou povahou, je v sku-točnosti oveľa hlbší zápas mojej dôvery Bohu!“ . Mojou odpoveďou je, že súhlasím a potom tiež nesúhlasím. Predstav si, že máš bolesti žalúdka, bojuješ liek-mi a diétami všetkého druhu, a zbytočne. Ďalej si predstav, ako ti doktor po bežnej kontrole povie, že máš v tenkom čreve rakovinu. Bola by to do-brá správa? Odpovieš dôrazné nie! A ja s tebou súhlasím. Chcem sa ťa však spýtať túto otázku iným spô-sobom: Si rád, že doktor objavil rakovinu, keď sa stále dá liečiť a liečba môže byť účinná? Povieš: áno, som veľmi rád, že doktor objavil skutočný problém. Znovu súhlasím. Správa, že máš rako-vinu, nie je dobrá. V inom zmysle však je dobrá správa, pretože poznať, čo je v skutočnosti pro-blémom, je dobre, najmä, ak sa tvoj problém dá liečiť úspešne. Toto znamená zistiť, že skutočný problém úzko-sti je nevera v zasľúbenie Božej budúcej milosti. Boh dokáže pracovať úžasnými uzdravujúcimi spôsobmi, keď voláme: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Mk.9:24). /Zamyslenia prevzaté z webu http://www.desiringgod.org/.

«Opustené dieťa - čo z neho vyrastie» Druhý príbeh, či porovnanie sa slušnému človeku ťažko číta. Niektorí ľudia majú pro-blém ak sa im predhadzuje ich pôvod, kto-rý nie práve priaznivý je a to ešte vyzýva-vou formou. Už len predstava o pohode-nom a opustenom dieťati na poli, bez ná-ležitého ošetrenia vzbudzuje až hrôzu. Ta-kýto obraz vykresľuje sám Pán Boh pred oči proroka a v neposlednom rade aj pre nás. Nuž takúto predstavu o sebe asi sotva mali obyvatelia Jeruzalema a Izraela. V rámci aplikácie, ale takýto obraz môžeme vzťahovať aj samy na seba, pred obráte-ním, pred prejavenou milosťou a láskou Božou voči nám. Nielen všetky dobré zas-ľúbenia, ktoré zazneli voči Izraelu si apli-kujeme na seba a Cirkev, ale aj tie najhro-znejšie obrazy a hrozby, nie. Pretože jed-no i druhé malo plné uplatnenie iba vtedy, tak aj dnes pre ľudí s vierou v Pána Boha. Máme sa správať ako ľudia, pre kto-rých platí heslo: „Za dobre nič dobrého neočakávaj?!“ Nemá byť naše myslenie a konanie celkom iné! Ovplyvnené láskou a milosťou, ktorá sa aj nám dostala?! Nuž keď nám to nie je jasné a samoz-rejmé, tak tu máme jasnú Božiu odpoveď je to cez príkladné jednanie a konanie s o- byvateľmi Jeruzalema. Pán Boh sa nad ni-mi nielen zmiloval, aby ako tak dobre žili, ale priam sa o nich postaral takým spôso-bom, že mohli žiť v prepychu a nadbytku. Keď prvý obraz o dieťati je hrozivý, tak druhý obraz o krásnej madone, ktorá si ži-je ako kráľovná je obrazom, ktorý by sme si radi nielen viackrát prečítali, ale aj chceli prežiť. Pred vpádom Babylončanov si v Je-ruzaleme žili veľmi dobrým, až prepycho- vým životom. K tomu ešte mali vo svojom strede „siedmy div sveta“, ku ktorým rozho-dne stavba „Chrámu“ patrila. Ten ešte mal nad sebou „Šechinu“- svetelný stĺp, ktorý jednoznačne potvrdzoval Božiu prítomnosť

v strede národa. Žiara a oblak, ktorá spre-vádzala Izraelský národ skoro 40 rokov na púšti. Mnohí teológovia, ale aj verní kres-ťania hovoria, že bohatstvo je jedným z najväčších pokušení, ktoré človeka odvá-dza od Pána Boha. My veríme, že to tak ne-

msí byť, žiaľ, ale býva. Bohatstvo by nema-

lo ovládnuť nás, ale my ho máme užívať podľa Božích zásad. «Tretí obraz» alebo reč, ktorá tiež vy-volá zimomriavky na chrbte. Ba viac priam odpor a hnus. Nuž, ale čo povieme? Bude- me my diktovať Pánu Bohu ako má k nám hovoriť? Alebo radšej sa zamyslíme a stí- šime sa pred Nim tak, že to s nami zalom-cuje niekde až úplne v základoch našej my-

sle, vedomia a svedomia - v srdci. Máme za to nepolemizovať nad vykreslenou pra-vdou, tak drastickým obrazom nie je dobre, ale zamyslieť sa nad tým a uvedomiť si kam sa môže dostať aj znovuzrodený člo- vek. To je iste potrebné. Nemusíme práve nasledovať cestu prostitúcie, toho najhrub-šieho zrna. Naše správanie môže byť veľ-mi podobné tomu, čo zodpovedá opisu, ktorý podáva Ezechiel. Mať modlu, ktorej všetko podriaďujeme je celkom možné aj pre nás. Uvedomme si čo všetko môže byť

našou modlou, prekážkou, aby sme si ctili Pána tak, aby sme mohli Jemu svätoslú-žiť, aby sme podriaďovali naše životy Bo-žej vôli a zámerom tak, aby to bola „prijem-ná vôňa“ /Rm.15:16/. Študium prorokov a prorockých kníh to nie sú iba o proroctvá, ktoré momentálne ne-pochopíme, alebo chápeme iba čiastočne a s pochybnosťami. Sú to však knihy, kto- ré hovoria o všeobecne a večne platných Božích princípov. Vyzývajú k posvätnému spôsobu života. Tiež jasne vysvetľujú to, že ako môžeme byť odmenení, alebo potres-taní. Neplatia iba pre Izrael, ale pre všet-kých veriacich, obrátených kresťanov. Pre-to sa modlíme, aby sme študovali celé Pí-smo sväté od A - Z. Amen.

Zmena a rast 36 .

nologickú než obsahovú zmenu. Ako sa u-vádza v dekréte o ekumenizme Unitatis re-dintegratio z roku 1964, jedným z hlavných cieľov Druhého vatikánskeho koncilu bolo „obnoviť jednotu medzi všetkými kresťan-mi“. Protestantov, ktorí sa rodia v protestant-ských spoločenstvách, Katolícka cirkev už neobviňuje z „hriechu rozkolu“, ale ich „objí-ma s bratskou úctou a láskou“. Protestant- ské cirkvi a spoločenstvá majú podľa Kato-

líckej cirkvi nedostatky, ale „predsa v ta-jomstve spásy majú zmysel i význam, lebo Kristov Duch sa ich nezdráha používať ako nástroje spásy.“ Rím však zároveň dodá-va, že účinnosť týchto nástrojov spásy „sa odvodzuje z plnosti milosti a pravdy zve-

renej Katolíckej cirkvi.“ Totiž len „katolic-ka cirkev dostala všetku od Boha zjave-nú pravdu a všetky prostriedky milos-ti“. Platí, že „dokonalá plnosť prostried- kov spásy sa dá… dosiahnuť jedine skr-ze Kristovu Katolícku cirkev, ktorá je vše-obecným nástrojom spásy. Lebo… výlu- čne apoštolskému zboru, na ktorého čele stojí Peter, Pán zveril všetky poklady no-vej zmluvy na budovanie jediného Kris- tovho tela na zemi, do ktorého sa majú plne začleniť všetci, ktorí už nejakým spôsobom patria do Božieho ľudu.“ Ka- tolícka cirkev vyzýva „všetkých katolíckych veriacich, aby pochopili znamenia čias a horlivo sa podieľali na diele ekumeniz- mu“. «Jediná pravá cirkev» Ján Pavol II. vo svojej encyklike o ekumenickom úsilí Ut unum sint z roku 1995 potvrdzuje, že „jedi-ná Kristova cirkev pretrváva v katolíc-kej cirkvi“ a že len v katolíckej cirkvi je plnosť prostriedkov spásy. „Úplná jed-nota sa stane skutočnosťou, keď budú mať všetci účasť na plnosti prostried-kov spásy, ktorú Kristus zveril svojej cir-

kvi.“ Viditeľná jednota kresťanov sa dosia-

hne tak, že „jednotlivé cirkvi naozaj usku-točnia znak plného spoločenstva v jedinej,

svätej, katolíckej a apoštolskej cirkvi, čo nájde svoj výraz v spoločnom slávení Eucharistie“. Dosiahne sa teda jednota „v spoločenstve tej jedinej Kristom chcenej cirkvi“, teda katolíckej cirkvi. To znamená, že Katolícka cirkev je pravá Kristova cir-

kev a každý protestant by sa mal stať katolíkom. «Čo je ekumenický dialóg?» E-kumenický dialóg Ríma s protestantmi má teda za cieľ najmä dosiahnuť, aby katolíci trpezlivo, s láskou a porozumením vysve-tlili protestantom katolícku vieru, aby ju protestanti mohli prijať. Nesmie sa však na-

rušiť „čistota katolíckeho učenia.“ Žiad-ne ústupky, žiadne kompromisy. Katolícka cirkev je jediná pravá cirkev, má plnosť poznania, pravdy a prostriedkov spásy. Nebude predsa robiť žiadne ústupky vo ve-

ciach viery. Veď by poprela sama seba. Pa-vol VI. vo svojej encyklike Ecclesiam su-am z roku 1964 uvádza: „Po ničom nemô-žeme viac túžiť, ako po tom, aby sme [od-delených bratov] objali v dokonalej jedno-

te viery a lásky. Musíme však povedať, že nie je v našej moci robiť ústupky v celi-stvosti viery“. Rím chce teda na jednej strane objať protestantov v dokonalej jed-note, a na druhej strane nie je ochotný po-prieť čo i len časť katolíckej náuky, ktorú považuje za úplnú pravdu. Čo nám to ho-vorí o ekumenickom dialógu? Ekumeniz- mus v skutočnosti nie je nič iné, než sna-

ha postupne a v „láske a porozumení“ dosiahnuť konverziu nekatolíkov na ka-tolicizmus. Nie je žiadna tretia cesta. Ne-existuje žiaden kompromis. Kým sa prote-stant nestane plnohodnotným katolíkom, je podľa Katolíckej cirkvi nedokonalým kre-

sťanom, ktorý nemá plnosť poznania, pra-vdy a prostriedkov spásy. To je všetko. Kre-

sťanská jednota je podľa Katolíckej cir-kvi katolícka jednota, teda jednota kres-ťanov je v Katolíckej cirkvi.

Odkaz pre dnešOk

Keď čítame SZ, často dobré, povzbu- dzujúce prísľuby dané izraelskému národu automaticky aplikujeme na Cirkev. Pre ve-riacich NZ. Jednoducho a veľmi rýchle si ich prisvojojume aj osobne. Výzvy proro-kov k pokániu a k návratu vo svätom naží- vaní, akceptujeme už menej. Dokonca pro- roctvá, slová trestoch a súdoch už vôbec nechceme ani počuť. Nad nimi sa nechce-me ani zamýšľať. A prijať ich ako realitu do naších dni to je nám často úplne vzdiale- né. To však nemá tak byť. Prečítajte si ďa-lej z Ezechiela 16.kap. celú, do konca. «Opakovanie výčitiek a zdôvodňovanie trestov» . Všeobecne prorockým výpovediam rozu-mieme tak, že sa splnia o krátky čas, úplne, alebo čiastočne, opakujú sa a po čase doplňujú až sa úplne naplnia. Je v nich ur-čité stupňovanie - gradácia. Ďalej proroct- vám rozumieme aj tak, že čo sa opakuje je dôležité a nezvratné. Treba im venovať mi-moriadnu pozornosť a brať ich akočosi ži-votne veľmi vážne a dôležité. Mimo toho proroci napomínajú aj k ná-prave, k návratu vo vernosti voči Pánu Bo- hu a Jeho požiadavkám. Ak sa návrat s po-

káním udeje môže byť proroctvo anulova- né. Ba priam zmenené v požehnanie. Taký prípad poznáme z Ninivé /viď pror.Jonáš/. Keď pozorne sledujeme proroctvo Eze-

chielovo, ba k tomu priradíme súčasne iné proroctva týkajúce sa tohto hriešneho ob-dobia a modloslužobnému odklonu Izraela od Pána Boha tak tu v tom nachádzame Božiu lásku a milosť voči svojmu národu. Prejavuje sa to v opakovaných výzvach a prorockých hrozbách. Nuž a keď sleduje-me celý dejinný priebeh tohto národa tak môžeme byť z toho až rozhorčení z toho ako ich Pán miluje a oni Ho odmietali. Po-ložme si však aj my samy otázku: Poučili sme sa z toho? Alebo musíme priznať, že

aj my často zlyhávame? Musíme vyznať, že Pána Ježiša Krista a Jeho milosť a lásku potrebujeme na každý deň. Tak tomu ro-zumieme aj z Jánovho evanjelia: „16Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to mi losť za milosťou.17Zákon bol to- tiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pra-

vda prišli skrze Ježiša Krista“ (Jn.1:16,17). Izrael založený Pánom, vyslobodený z E-gypta, dané mu boli dobré, užitočné a dra- hé usmerňovania /Zákony/ a vyučovanie. Chovaný, vedený cez púšť a napokon mu je daná zasľúbená zem do vlastníctva. Z neho sa vyvinuli okolité a všetky národy na tejto zemi. Proste človek musí stáť v ú-dive, čo všetko mal a má izraelsky národ od Pána Boha. Neustále však zlyhával a odvracal sa od Pána i od Jeho dobrých u-smernení a pokynov. Napriek tomu, že mal tak veľké zasľúbenia ako napr. toto: „9A mesto mi bude na meno radosti, na chválu a slávu, všetkým národom ze- me, ktoré počujú o všetkom tom dob- rom, ktoré učiním s nimi, a budú sa s- trachovať a triasť nad všetkým tým do- brým, a nad všetkým tým pokojom, kto- rý mu spôsobím“ (Jr.33:9). Škoda, že prekladom prof. Roháčka „a me-sto“ je málo nevýrazné to, že tu ide o Je-ruzalem, čo je napríklad zrejmé v ekume- nickom preklade. Skutočne keď tento deji-nný príbeh: „Izrael a Pán Boh“ detailne sle-dujeme. Najmä opakovaný prístup Pána k ľuďom odvracajúcim sa od Pána Boha, kto-

rý to s nim dobre mieni. Cez to by sme ma-li byť bytostne dotknutí aj my a podriadiť sa s radosťou Božím prikázaniam a vôli. Mali by sme sa z toho poučiť a svoj život v tomto smere zariadiť. Pretože z Rm.15:2-4 platí: „2Jeden každý z nás nech sa ľúbi blíž- nemu na dobré ku vzdelaniu;3lebo ani Kristus nehľadal toho, aby sa ľúbil sám sebe, ale ako je napísané: Hanenia ha- niacich teba padli na mňa.4Lebo všet-

Zmena a rast 37

«Hlavné témy ekumenizmu» Ján Pavol II. vo svojej encyklike Ut unum sint tiež vymedzil päť tém, „ktoré sa musia pre-

hĺbiť, aby sa dosiahol pravý súhlas vo vie-re“. Sú to: „1) vzťahy Svätého písma, ako najvyššej autority vo veciach viery a posvätnej tra-dície, ako nevyhnutnej interpretácie Bo-žieho slova; 2) Eucharistia, sviatosť Kristovho tela a krvi, prinášaná na chválu Otca, pamiat-ka obety a reálna Kristova prítomnosť, posväcujúce vyliatie Ducha Svätého; 3) vysviacka, ako sviatosť kňazstva v je- ho troch stupňoch: biskupský úrad, kňazs-tvo a diakonát; 4) učiteľský úrad cirkvi, zverený pápežo-

vi a biskupom, ktorí sú v spoločenstve s ním, a ponímaný ako zodpovednosť a au-torita v mene Krista za náuku viery a jej zachovávanie; 5) Panna Mária, Matka Božia a ikona cir- kvi, duchovná Matka, ktorá oroduje za Kri-stových učeníkov a celé ľudstvo.“ Inak povedané, rímsky ekumenizmus sme-

ruje k tomu, aby protestanti prijali: 1) názor, že tradícia je rovnocenná Pís-mu, 2) katolícke chápanie Pánovej večere ako eucharistie, v ktorej je skutočne prítom-né telo a krv, duša a božstvo Ježiša Kri-sta a ktorá predstavuje nekrvavú obetu, ktorú opakovane prináša Otcovi katolícky kňaz, 3) novozákonné kňazstvo, 4) skutočnosť, že kolégiu katolíckych bis-kupov na čele s pápežom Kristus zveril právomoc autoritatívne rozhodovať o obsahu kresťanskej viery, 5) katolícky mariánsky kult, v ktorom sa Ježišova matka uctieva ako orodovnica, prostredníčka, kráľovná nebies, resp. aj ako spoluvykupiteľka. Netreba podrobne vysvetľovať, že súhlas

s čo i len jedným z uvedených bodov zna-

mená popretie celej reformácie. Rím sa však ani netají tým, že cieľom eku-mény je konverzia protestantov na ka-tolíkov. Eucharistické spoločenstvo ako vr-chol ekumenizmu Katolícka cirkev deklaru-je, že vrcholom a konečným cieľom ekume-

nizmu je, aby sa všetci kresťania „zišli na spoločné slávenie Eucharistie zjednote- ní v jedinej jednej Cirkvi, v jednote, ktorou Kristus obdaroval svoju Cirkev od prvopo-čiatku, o ktorej veríme, že neprestajne pre-trváva v Katolíckej cirkvi a ktorá - ako dú-fame - bude sa čoraz väčšmi prehlbovať až do skončenia vekov“. Ekumenizmus smeruje k cieľu „viditeľnej jednoty v jednej jedinej viere a v jednom jedinom eucharistickom spoločenstve, ktoré sa vyznačuje spoločným kultom a spoločným životom v Kristovi“.Ján Pavol II. si položil otázku, „aká dlhá je cesta, ktorá nás ešte delí od toho požehnaného dňa, v ktorom sa dosiahne plná jednota vo vie-

re a my budeme môcť svorne sláviť svä-

tú Eucharistiu Pána“. Netreba pripomí- nať, že má ísť o slávenie katolíckej sviato- sti eucharistie založenej na transsubstanci- ácii a skutočnej prítomnosti Ježiša v chlebe a víne, náuke o nekrvavej obete prinášanej kňazom, ktorá prináša zmierenie za hriechy a dáva veriacim večný život. Katolíci uctie-vajú eucharistického Ježiša ako „väzňa lá-sky“, ktorý sa z lásky k ľudom dal „uväzniť“ v eucharistickom chlebe a víne. Pýšia sa množstvom eucharistických zázrakov, pri ktorých sa hostia mení na ľudské mäso a krv a pri ktorých dochádza k levitácii hostií. Katolícka cirkev navyše odopiera veriacim prijímanie eucharistického vína, v dôsled-ku čoho sa dostáva do priameho rozporu s Písmom. Paradoxné je, že podľa katolíckej náuky sa šiesta kapitola Jánovho evanjelia týka eucharistie ako Ježišovho tela a krvi, ktoré dáva večný život („Ak nebudete jesť

ko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpe- zlivosť a skrze potešenie písem mali nádej.“ «Nerozlučne spojenie SZ s NZ» Pán Je-žiš často citoval SZ, zakladal si na tom, čo je tam napísané. Z praktického hľadiska a pre možnosť porozumieť niektoré výroky v NZ, treba poznať „základ“ - t.j. znalosti SZ. Písmo jedno a jednotné je Božie slovo z S Z s NZ. Nie je možné tieto dve časti Písma od seba oddeliť. Treba iba rozpoznať, čo Pán Ježiš zmenil, upravil prípadne doplnil. SZ napomínania, varovania, proroctva pla-

tia do dnes, ba až po koniec ľudských de-jín. Preto účel a význam Ezechielovho pro-roctva treba takto chápať a prijať. Ak dávne Ezechielovo proroctvo je zamerané na to, aby sa Izrael neodvracal od Pána Boha vtedy, tak je to výzva aj pre dnešok. Ak je proroctvo o tom, že ho trest neminul vtedy, tak ak sa neodvráti od hriešneho spôsobu života dnes, tiež ho trest neminie. Vtedy, dnes aj v budúcnosti, vždy je Pán rovnaký. Avšak tresty, ktoré prišli pre ne-poslušnosť na Izrael, tiež prídu na ľudstvo žijúce v NZ. Prídu o to hroznejšie o čo je milosrdenstvo a milosť väčšia ako v SZ. To si treba uvedomiť. Pán Ježiš príde opäť, už nie ako malé dieťa a trpiaci Vykupiteľ, ale ako Pán Pánov a Kráľ kráľov. To všetko si treba dobre uvedomiť pri štúdiu aj tohto proroctva. Amen./zamyk/.

Svedectvo:

Moje obrátenie - znovuzrodenie

Bola som vychovaná v katolíckej rodi-ne. Bola som na 1.sv.prjímaní, na birmov-ke. Vôbec som ničomu nerozumela. Keď som mala 18 rokov, zomrela mi mama a odvtedy som prestala chodiť do kostola,

Nádherný západ slnka .

Pripomína nám náš pozemský život, keď už prichádza staroba. I staroba môže byť požehnaním, pripomínajúca západ sln-

ka. Staroba slávi žatvu. Mladosť je sejba. Podobne ako ovocie v jeseni, aj ovocie staroby môže byť suché a zvädnuté, alebo ako dozrieva môže byť stále sladšie a šťa-

vnatejšie. Pred plynúcimi rokmi niet úniku. Mladosť trvá dosť dlho na to, aby nám zmo-

cneli ramená na nosenie bremien. Život smeruje k večernému, času keď už slnko zapadá. Najlepšie býva to, čo ob- stálo v premenách, v skúške času a problé- moch.

Staroba sa nemusí hanbiť za svoj vek.

Nielen človek, ale aj všetko, čo je živé mu-

sí zostarnúť i veci vytvorené človekom.

Ale keď máme Toho, ktorý je večný, je

svetlom, aj večerný čas života môže byť jasný. Boh nie je obmedzený časom, ani nestarne, ako píše Zach. v 14:7. Dva protiklady. Nie je nič smutnejšie,

než starnúci človek hľadiaci do budúcno- sti bez Ježiša a naopak, nie je nič sladšie ako postupne dozrievajúci kresťan, ktorý neustále dozrieva a spočíva v Kristovi. Len vtedy sa s dôverou stretáva s Božím zaj-trajškom. Tí sú blahoslavení, lebo počúva- jú Božie slovo a zachovávajú ho do sta- roby Lk.11:28. Sviežosťou ducha a nie počtom rokov sa meria ľudská staroba. B. Graham napí-sal práve pre seniorov knihu „Když je do-mov na dohled.“ Nezáleží na tom, ako dlho budeme žiť, ale na tom, aby náš život mal správny obsah. Už senátor starého Ríma /L.Seneca/ sa vyjadril podobne. Jeden bá-

snik píše: „Každý deň nášho života je no- vým dneškom. Ušľachtilá myšlienka ma oslávi, láskavé slovo ma ožiari jasným sve-

tlom, skutok lásky ma spojí s večnosťou. Radostný úsmev ozdobí farbami svita- nia, čoskoro budem včerajškom, minu- losťou. Ak ma využiješ správne a múdro, budem krásnym, zeleným miestom tvojho života, na ktorom spomienky spočinú so záľubou až do staroby.“ Modlitba: „Zachovaj svätý Pane naše životy v svojej lá-

ske a milosti, pretože len v Bohu môžeme vy-

hrať taký život,ktorý dáva zmysel“/John Graz-J.L./

Zmena a rast 38 .

telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije mo-

ju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ - Jn 6:53 a 54), ale zároveň sa veriacim odopiera tento údajný nás-troj na dosiahnutie večného života, a to na základe ľudskej náuky o konkomitancii. «Všetky cesty vedú do Ríma»

Podľa Kennetha Copelanda už niet proti čomu protestovať. Pán hovorí (Oz.4:6): „Môj ľud hynie pre nevedomosť.“ Poznajú skutočne protestanti, ktorí presa-dzujú ekuménu s Rímsko-katolíckou cirk-vou, katolícku náuku? Ak nie, je nevyhnut- né, aby sa s ňou oboznámili a konfronto-vali ju s Písmom. Ak sú však presvedčení,

že katolícka náuka je pravdivá, potom už nie sú protestantmi, ale ocitajú sa v náručí Ríma. Prestanú protestovať a pokorne sa poddajú rímskej cirkvi. Katolícka cirkev vyzýva katolíkov, aby „pochopili znamenia čias a horlivo sa po-dieľali na diele ekumenizmu“. Vedia pro-testanti, ktorí sa tak horlivo podieľajú na diele ekumenizmu, pochopiť znamenia čias? Možno ich len nechcú pochopiť. Je-dno je však isté - všetky cesty označené značkou „ekumenizmus“ vedú do Ríma. / Internet – voľne širiteľné Δουλος Χριστου Ιησου/

prestala som sa modliť. Ale veriť v Boha som neprestala. Vydala som sa ako 22-ro- čná a kráčala životom bez Pána Ježiša do mojich 30.rokov. Po tragických udalostiach, ktoré sa stali v našej rodine /brata zabilo auto - mal 37 ro-

kov, švagriná zomrela po operácii srdca - mala 39 r./, bála som sa žiť, ale aj umrieť. A tak v tejto zúfalej situácii ma oslovila stará babička, ktorá úžasne rozprávala o Bohu a o Jeho Synovi, že mi pritom rozprávaní bo-lo dobre. Začínala som pociťovať zvláštny pokoj. Na nohé veci čo hovorila tá žena, som si spomenula, veď totohovorila aj mo-ja mama. Táto žena bola evanjelička. Po-vedala, že to nevadí, akého je kto vyzna-nia. Boh nás nerozdelil, to ľudia si utvorili všelijaké cirkvi. Raz vraj bude jedno stádo a jeden Pastier. Babička mi povedala, „keď vyznáš v po-

kore a úprimnosti svoju hriešnosť, Pán Boh Ti odpustí v mene Pána Ježiša Krista, očistí Ťa od hriechov a staneš sa dietkom Božím.“ Jedného večera som pokľakla, cítila som svoju beznádejnosť a prosila Pána Boha o záchranu a odpustenie. Rá-no 18.8.1980 bol pre mňa úplne nový deň. V mojom vnútri pokoj, vyrovnanosť, radosť zo života, ktorú som pred tým nemala. V kalendári „Cestou životom,“ ktorý som vtedy čítala bolo na ten deň napísané: „A povedal jej: Odpustené sú Ti hriechy.“ Verím, že tieto slová /Lk.7:48/ patrili mne a že mi Pán Ježiš odpustil, daroval spasenie a večný život. Od toho dňa sa môj život zmenil. Zača-

la som čítať Sväté písmo, z ktorého som mala veľkú radosť. Akoby Pán Ježiš ku mne hovoril, veľa vecí sa mi objasňovalo. Slovo Božie ma mnohokrát potešilo, na da-nú situáciu, alebo problém som mala vždy úžasné odpovede. A tak som sa stále viac utvrdzovala, že Pán Ježiš je živý a že mi chce pomáhať a viesť ma životom, ak mu svoj život sama oddám. Amen./Anna Š./.

Moje srdce vyznáva:

MaŤ aspoŇ...

Mať aspoň chvíľu s Pánom Ježišom večer i ráno v Slove najmilšom. Vždy cestou kráčať na ktorej je ON sám a tak s Ním až k nebesiam. Refr. V nebesiach krásnych s Otcom prebýva a láskou večnou nás obdarúva. Život s Ním veľmi krásny je, tomu kto sa Naň nadeje, tak toho vežný životom obdaruje , nepozná viacej bolesť, klam. On pozve ho tam k výšinám a s Ním až na večné veky sa raduje. Pán Ježiš mi ruku podáva a na cestu krásnu vezn´me ma.

Prosila som Pána...

Prosila som Pána Boha o zmierninie, o pokoj, o radosť a o odpustenie. Keď som v jedno ráno od modltby vstala, v mojom srdci zrazu veľká radosť bola. Sadla som si k „živým“ Slovám a čítala - čo tam bolo napísané v tom som plesala.

„Odpustené sú Ti hriechy,“ povedal, Ja som Tvoj život do ruky vzal, z nej ťa nikto nevytrhne, Otec v nebi nezavrhne. Také zasľubenie mi dal.

Cheš aj Ty mať toto všetko, priateľ milý neváhaj, a môžeš to mať v tej chvíli, len sa pokor zhoď zo seba hriešnu pýchu, On Ťa príjme dá Ti radosť v okamžíku. Veď preto Boh svojho Syna na svet dal, aby každý kto v Neho verí, život večný mal. Odpustí Ti Tvoje hriechy, uvidíš, keď svoj život v Jeho ruky položíš, z nej Ťa nikto nevytrhne, Otec v nebi nezavrhne. Také šťastie nám priniesol „Jeho kríž.“

/Anna Š./.

Zmena a rast 39

,

Zmena a rast PP 916 01 Stará Turá ..Jiráskova 10 ZsRP 843/2002 - 916 01 Stará Turá ..... § „RaZ“ . ..ZsRP 843/2002

Zmena a rast – Váš časopis Vydáva ho neziskové kresťanské o. z., ktorého cieľom je šíriť zvesť ...evanjelia o Ježišovi Kristovi, vzbudzovať a budovať vieru v Neho. . Dávajte ZaR aj iným. Objednávky časopisu, publikácie, nahrávok aj v audio formách. Vaše pripo- .....mienky, články, svedectvá a príspevky prijmeme na adrese redakcie:.... .... písomne, elektronicky: zmenaarast@gmail.com a sms: 0908 586 081 ....

Internet: www.zmenaarast.sk . Časopis „Zmena a rast“ registrovaný MK SR pod EV 3498/09, ....vydávateľstvo: „Zmena a rast“ o.z. IČO 31 874 690, Jiráskova 10, 91601 Stará Turá, zodpovedný redaktor: Mikuláš Zavilla ................................. . . .Tlač: T-štúdio reklamná agentúra, Jiráskova 169, 916 01 Stará Turá Vychádza štyrikrát v roku. NEPREDAJNÉ ...Dobrovoľné príspevky na účet: VÚB Trenčín exp. Stará Turá . Názov úč.:Zmena a rast,IBAN: SK77 0200 0000 0000 4913 4202, vs:0031876690, ks:0308

. v ..

Kontakt:CK ESTER, Emília Plavčanová 0917502799 TravelAgency@gmail.com; plavcanova@gmail.com

IZRAEL - biblická cesta - 03.04.2017 – 09.04.2017 .výklad: židovský mesiánsky sprievodca s hlbokou znalosťou Božieho Slova ELIYAHU BAR DAVID Ubytovanie v Tiberias na brehu Galilejského jazera a v kibuci Yad Hashmona - v krásnom prostredí Judských hôr blízko Jeruzalema s unikátnou Biblickou záhradou. P R O G R A M je rámcový, môže byť upravený podľa letových časov, aktuálnych

podmienok a návrhov sprievodcu..Cena: 1 080.- Eur + 80 USD /vstupy/.

BIBLICKÝ POBYT NA OSTROVE : PATMOS od 15.06.2017 do 25.06.2017 organizuje Ester v spolupráci s partnerskou cestovnou agentúrou 11 dňový zájazd. PATMOS je malý grécky ostrov v Egejskom mori, je to miesto, kde žil necelé 2 r. ap. Ján a kde bola napísaná posledná kniha Biblie Zjavenie sv. Jána. Gréci Patmos nazývajú „Jeruzalemom Egejského mora“. PROGRAM: - Biblic. Vyučov. a výklad Knihy ZJAVENIA a súvisiacich otázok. - Návšteva jaskyne kde žil apoštol Ján a mal Zjavenie Pána Ježiša. - Kúpanie a oddych pri mori. - Spoločné mo-dlitby, chvály a zdieľanie v skupine. - Možnosť fakultatívnych výletov. CENA 860.-Eur.