Občianske právo 4

1. Charakteristika osobitných konaníCharakteristické znaky nesporových konaní (nie rozoberať jednotlivé konania).Tieto konania sú taxatívne vymenované v OSP. Účelom týchto konaní je poskytnutie ochrany právom chránenému záujmu, kým v sporových konaniach sa poskytuje ochrana právu, ktoré už existuje. Zatiaľ čo v sporových konaniach sa poskytuje ochrana právu ktoré už existuje v čase konania v nesporovom konaní existuje právom chránený záujem ktorý sa až vydaním rozhodnutia a nadobudnutím jeho právoplatnosti stáva právom. V sporoovom konaní majú rozhodnuti aiba deklaratórny účinok v nesporových majú účinok konštutitívny zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti.

Rozdiel je vo vymedzení miestnej príslušnosti – osobitne daná výlučná miestna príslušnosť § 88.V sporovom konaní je spravidla miestne príslušný súd žalovaného v nesporových je daná osobitná miestna príslušnosť výlučná zakotvená v § 88

V sporovom konaní je žaloba v nesporovom návrh na začatie konania (nie žaloba). Účastníci sa volajú navrhovateľ a odporca. Rozdiel je aj vo vymedzení okruhu účastníkov konania – platí 2. a 3 definícia účastníkov v konaniach ktoré možno začať len na návrh sú účastníkmi konania tí o ktorých to ustanovuje zákon a v konaniach ktoré mlžno začať aj bez návrhu sú účastníkmi aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má rozhodovať). Ak dôjde ku kolízii okruhu, prednosť má 2. definícia. (konanie o dedičstve možno začať aj bez návrhu a súčasne je vymedzený okruh UK – došlo ku kolízií – prednosť ma zákon)Účastníci nemajú protichodné (kontradiktórne) postavenie, neexistuje medzi nimi spor.Nie je nevyhnutá existencia dvoch strán, môže byť aj len jeden účastník.Nedajú sa aplikovať inštitúty ako je spoločenstvo účastníkov, vedľajší účastník atď.Pre niektoré nesporové konania je typický princíp oficiality – súd koná ex offo z úradnej povinnosti. Preto nie je možné napr. zastavenie konania, späťvzatie návrhu.Platí tu princíp vyhľadávací – súd je povinný sám zadovažovať dôkazné prostriedky, z vlastnej iniciatívy. Neplatí tu zásada koncentrácie.Pre sporové konania platí zákaz apelácie (neúplná apelácia) – v nesporovom platí úplná apelácia, t.j. možno navrhovať v odvolacom konaní nové dôkazy.Nesporové konania sú oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.Zásada záujmová – v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, nemá účastník právo na náhradu trov konania. V niektorých konaniach trovy konania platí štát.V nesporových konaniach nie je možné uzavrieť zmier, ani uznať nárok.Vo viacerých konaniach sa rozhoduje uznesením.V konaní o starostlivosti o maloletých je možné rozhodnúť aj rozkazom na plnenie. Prenesenie príslušnosti je inštitút, ktorý je možné použiť len v tomto konaní (maloletí).V osobitných konaniach dochádza k diferencovanej úprave trov konania. Pri rozhodovaní sa súd spravuje spravidla záujmovou zásadou. V nesporových konaniach dochádza v zmysle pr. úpravy k oslobodeniu od poplatkovej povinnosti vo vzťahu k niektorým konaniam – vecné a osobné oslobodenie napr. opatrovníckeho konania, konania o starostlivosti súdu o maloletých, konania o osvojenie, konania o spôsobilosti na pr. úkony.

2. Princípy a zásady nesporových konaní

V nesporových konaniach dochádza k odlišnému uplatneniu základných procesných zásad a princípov. Na rozdiel od dispozičného princípu ako nosného princípu pre konanie sporové sa v nesporovom konaní realizuje princíp oficiality – tieto konania možno začať spravidla aj bez návrhu, na druhej strane je v nich obmedzená možnosť disponovať napr. predmetom konania, uzavrieť súdny zmier. Niektoré nesporové konania sú ovládané dispozičným princípom a možno ich začať len na návrh napr. konanie o osvojenie, úschovách, umorení listín, povolenie uzavrieť manželstvo. V nesporových konaniach sa uplatňuje vyhladávací princíp na úkor prejednacieho, čím sa realizuje zvýšená pr. ochrana pri prejednávaní týchto vecí. Súd je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli. Sporové konanie prebieha v zásade s pojednávaním okrem prípadov, kedy zákon umožňuje prejednať vec aj bez nariadenia pojednávania. V osobitných konaniach je na úvahe súdu resp. vyplýva priamo zo zákona, prejednanie veci bez nariadenia pojednávania a vo väčšej miere sa uplatňuje princíp písomnosti.Diferenciácia sa uskutočňuje aj pri odvetvových princípoch. Niektoré procesné princípy sú totiž spoločné pre konanie sporové aj nesporové, iné sú typické len pre konanie sporové resp. len pre konanie nesporové.Princípmi sporového a nesporového konania sú:

- princíp rovnosti účastníkov- princípy ústnosti a priamosti- princíp verejnosti- princíp volného hodnotenia dôkazov- princíp hospodárnosti- princíp neformálnosti- princíp jednotnosti konania (arbitrárneho poriadku)- princíp koncentrácie (legálneho poriadku)

Princípmi nesporového konania sú:- princíp oficiality- princíp vyhladávací (vyšetrovací, tiež inkvizičný)

Pojmy zásada a princíp chápeme ako synonymá.

Princíp rovnosti účastníkovDejinným produktom vývoja práva ako súčasti spoločenského systému je okrem iného všeobecný pr. princíp rovnosti ludí pred zákonom a št. mocou. Zhodne s listinou základných práv a slobôd ústava výslovne proklamuje slobodu a rovnosť ludí v dôstojnosti i v právach, rovnosť politických práv, rovnosť v prístupe k orgánom súdnej a inej pr. ochrany a rovnosť účastníkov v konaní pred nimi. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, majú právo konať pred súdom vo svojej materčine a súd im je povinný zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.Pri užšom chápaní podstata rovnosti účastníkov spočíva v tom, že v procesne rovnakom postavení resp. v rovnakých podmienkach, účastníci majú mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných oprávnení (práv). Postarať sa o to je vecou zákonodarcu, v procese súdu. Rešpektovať princíp pr. rovnosti má však zmysel iba v spojitosti s viacerými, najmenej dvoma účastníkmi procesu a s ďalšími subjektami participujúcimi na ňom v rovnakej úlohe. Dbať o napĺňanie princípu rovnosti v civilnom procese musí súd. Zárukou realizácie tohto princípu je poučovacia (manudukačná) povinnosť súdu. Princíp rovnosti účastníkov a spomínaných ďalších subjektov participujúcich na civilnom procese sa všeobecne chápe ako jeden z hlavných predpokladov jeho spravodlivosti.

Princíp ústnosti a priamostiFunkčnosť verejnosti pojednávania predpokladá, že sa uskutočňuje formou ústneho a priameho (bezprostredného) styku súdu s účastníkmi, prípadne s ďalšími osobami zúčastnenými na veci. Princípy ústnosti a priamosti vyjadrujú požiadavku, aby bol súd pri zisťovaní skutkového stavu s účastníkmi a ďalšími zúčastnenými osobami (napr. so svedkom, znalcom) predovšetkým v ústnom bezprostrednom styku.Ústne a priamo súd komunikuje s účastníkmi a ďalšími osobami vtedy, keď na prejednávanie veci samej nariaďuje pojednávanie, na ktoré je povinný predvolať všetkých účastníkov a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je potrebná. Požiadavka ústnosti nevylučuje, aby účastník prípadne odkázal na návrhy, vyjadrenia predložené v písomnej forme. Požiadavka priamosti sa uplatňuje aj vtedy, keď je účastník v konaní zastúpený zástupcom.

1

Princíp verejnostiPrincíp verejnosti podmieňuje reálnosť postulátu spravodlivého procesu. V oblasti slovenského pr. poriadku ho zakotvuje čl. 48 ods. 2 ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Iba na pojednávaní sa totiž môže prejaviť zmysel princípu verejnosti, keďže sa v ňom rieši meritum veci a počíta sa s účasťou účastníkov konania, ďalších osôb, ktorých prítomnosť je potrebná, a verejnosti.Obsahom pojmu verejnosť (pojednávania) je právo každého subjektu zúčastniť sa na ňom, prípadne na jeho časti ako poslucháč. Princíp verejnosti plní dvojitú funkciu:

1. umožňuje verejnosti (publiku) všeobecne i v konkrétnom prípade kontrolovať postup a rozhodovanie súdu a z tohto hladiska predstavuje jednu z garancií nezávislosti, objektivity, zákonnosti a etickosti jeho judikačnej a ostatnej činnosti

2. dáva súdu široký priestor pôsobiť na verejnosť výchovne v zmysle zachovávania zákonov, čestného plnenia povinností a úcty k právam iných osôbV tomto zameraní a praktickom uplatňovaní nepriamo posilňuje aj dôveru verejnosti k súdom a jej vedomie pr. istoty. Verejnosť možno vylúčiť na celé pojednávanie al. na jeho časť, keby verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania al. mravnosť. Súd však môže v takom prípade povoliť jednotlivým FO, aby boli na pojednávaní al. jeho časti prítomné, ale musí ich zároveň poučiť o povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.Vždy neverejnou je porada súdu pred rozhodnutím; okrem zapisovatelky nikto iný nesmie byť na porade prítomný. Platí to i v prípade, že vec sa prejednávala za účasti verejnosti. Rozsudok sa, naopak, vyhlasuje vždy verejne, teda aj keď sa predchádzajúce konanie uskutočnilo bez účasti verejnosti. Opakom princípu verejnosti je neverejnosť konania v zmysle jej neprístupnosti pre publikum. Bez účasti verejnosti sú napr. pojednávania vykonávané notármi ako súdnymi komisármi v konaní o dedičstve.

Princíp volného hodnotenia dôkazov Dôkazy súd hodnotí podla svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podstata princípu volného hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu resp. silu, má priznať tomu – ktorému dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je sudca obmedzený iba vnútorným presvedčením, životnými skúsenosťami, najmä z aplikačnej praxe, pravidlami formálnej logiky, ktorým by jeho hodnotiace úsudky nemali odporovať, a napokon povinnosťou svoj hodnotiaci záver v rozhodnutí stručne a jasne odôvodniť. Takto chápané volné hodnotenie dôkazov je nezlučitelné s akoukolvek lubovôlou.Druhým charakteristickým znakom tohto procesného princípu je aj sloboda súdu uvážiť, či a v kladnom prípade ktoré dôkazné prostriedky pripustí, prípadne zopakuje či doplní, ktoré naopak, nepripustí ako nepotrebné, nevhodné, irelevantné.Aplikácia princípu volného hodnotenia dôkazov je aktuálna v poslednej fáze procesného dokazovania t.j. potom, čo účastníci splnili svoju dôkaznú povinnosť a čo sa vykonali dôkazné prostriedky a je zameraná hlavne na aspekt pravdivosti (hodnovernosti) výsledkov dokazovania, bez ohladu na to, akým dôkazným prostriedkom sa uskutočnilo.Určité obmedzenie volnej úvahy súdu pri hodnotení dôkazov obsahuje úprava, podla ktorej je súd v istých prípadoch viazaný rozhodnutím iného orgánu.

Princíp hospodárnostiTento princíp, v náuke nazývaný tiež princípom procesnej hospodárnosti, vyjadruje požiadavku, aby poskytovanie ochrany práv a oprávnených záujmov v civilnom procese nebolo spojené s neprimeranými hmotnými (finančnými) výdavkami súdu ako orgánu štátu, najmä však účastníkov. Inak povedané, požaduje, aby súdna ochrana bola aj z tohto materiálneho hladiska optimálne prípustná. Princípom hospodárnosti sa spravuje sporové a nesporové konanie, je však vlastný všetkým ostatným druhom civilného procesu, má sa uplatňovať v každom štádiu konania a na všetkých jeho stupňoch.Či konanie spĺňa aj požiadavku hospodárnosti, závisí od viacerých faktorov. Z tých, ktoré majú objektívnu povahu, možno spomenúť skutkovú zložitosť predmetu konania vrátane jej dôkaznej stránky, faktor času, uplynutého od vzniku okolností, z ktorých vznikol pr. konflikt, tiež pr. náročnosť veci, danú napr. nutnosťou zistiť, vyložiť a aplikovať „staré“ právo, cudzie právo, medzinárodné zmluvy... Zo subjektívnych faktorov sú to úkony a celkové správanie subjektov konania, predovšetkým súdu a účastníkov.Okrem požiadavky na rýchlosť konania sleduje jeho hospodárnosť, ukladajúci súdu vec čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť a pritom sa usilovať o jej zmierne vybavenie, inštitút skúmania podmienok konania a prípravy pojednávania, aby bolo možné rozhodnúť vec na jedinom pojednávaní. Princíp hospodárnosti konania je vyjadrený aj v celej úprave trov konania.Obsahom tejto zásady je určenie povinnosti orgánom štátu, aby vybavili vec v čo najkratšom čase, s najmenšími nákladmi a bez zbytočného zaťažovania FO a PO. Uplatňovanie tejto zásady nesmie ísť na úkor zodpovedného a kvalitného rozhodovania a nesmie byť v rozpore s ostatnými zásadami konania. Rýchlosť konania je zabezpečená ustanovením lehôt na vydanie rozhodnutia.

Princíp neformálnostiÚčastníci môžu urobiť svoje úkony akoukolvek formou, pokial zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu. To znamená, že úkony účastníkov sú zásadne platné a účinné, nech sú urobené ústne do zápisnice al. písomne, a v tomto prípade tiež bez ohladu na formu písomného prejavu resp. podania (listom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, telegrafom, telefaxom); pritom pre posúdenie úkonov je rozhodujúci ich obsah, nie označenie. Podstatné teda je, aby spĺňali náležitosti predpísané pre ten – ktorý úkon a neodporovali zákonnému príkazu určitej formy.Ak sa úkon účastníka realizuje podaním, súd ex offo dbá na jeho správnosť, zrozumitelnosť a úplnosť. Sloboda v otázke formy procesných úkonov sa dáva len účastníkom. Neprichádza do úvahy pri procesných úkonoch súdu, ktorými vec al. otázku rozhodujú (rozsudkom, platobným rozkazom, uznesením) al. k nej prijímajú opatrenia. Všetky úkony súdu majú totiž písomnú formu, lebo sa zaznamenávajú do súdnej zápisnice, ktorá okrem iných aj z tohto dôvodu môže mať vlastnosti a dôkaznú silu verejnej listiny.Praktické uplatňovanie princípu neformálnosti v rozumnej miere prispieva k hospodárnosti a rýchlosti konania a zo širšieho pohladu k dostupnosti súdnej ochrany práv a oprávnených záujmov ich subjektov.

Princíp jednotnosti konania (arbitrárneho poriadku) a princíp koncentračný (legálneho poriadku)Princíp jednotnosti konania, nazývaný tiež princípom nepretržitosti konania či arbitrárneho poriadku je v úzkom funkčnom vzťahu so všetkými princípmi civilného procesu, keďže vytvára resp. predstavuje rámec pre ich plné uplatňovanie smerom k efektívnosti celého konania. Vyjadruje, že konanie, vytvárané komplexom procesných úkonov súdu, účastníkov, prípadne i ďalších subjektov, predstavuje relatívne jednotný procesný útvar v tom zmysle, že sa obligatórne nečlení na jednotlivé, po sebe nasledujúce štádiá, vyhradené len pre určité procesné úkony.Protikladom tohto princípu je princíp zákonného (legálneho) poriadku.Moderné európske civilnoprocesné poriadky sa prevažne spravujú princípom jednotnosti konania v evedenom poňatí, avšak s určitými prvkami koncentračného princípu, ktoré modifikujú, dotvárajú podobu súčasného civilného procesu. Prvky koncentrácie majú za ciel zrýchliť a zefektívniť priebeh procesu a tým naplniť zásadu rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv účastníkov predovšetkým elimináciou snáh účastníkov konania neprimerane uplatňovať určité procesné úkony účelovo tak, aby konanie predĺžili.Výraznejšie sa princíp zákonného poriadku uplatňuje v exekučnom konaní (nezmenitelnosť poradia niektorých úkonov, napr. pri exekučnom predaji hnutelných vecí a nehnutelností) a v konkurznom a vyrovnacom konaní.

2

Dispozičný princípAdjektívum dispozičný pochádza z latinského slovesa disponere – usporadúvať, nariaďovať, meniť, a zo substantíva dispositio rovnakého významu, ktoré jazykovým vývojom v právnickom názvosloví nadobudli význam nakladania (disponovania) niečím. Úkony dispozičnej povahy podla kritéria účinkov na začatie a postup konania a na obsah rozhodnutia tvoria zhruba dve skupiny:

1. Úkony dispozície konaním t.j. procesnými prostriedkami, zákonom danými na ochranu ohrozeného či porušeného hmotného práva, v teórii niekedy označované ako procesné dispozitívne úkony. Úkonmi tejto povahy sú predovšetkým úkony vzťahujúce sa na začatie (sporového) konania: návrh na začatie konania resp. žaloba, ktorým účastník realizuje svoj záujem o súdnu ochranu subjektívneho (hmotného) práva a súčasne vemedzuje jej rozsah súdom zásadne neprekročitelný. Typickými úkonmi dispozície konaním sú ďalej zmena návrhu na začatie konania, resp. žaloby, jeho späťvzatie, návrh na vydanie predbežného opatrenia al. zabezpečenia dôkazu.Účinky úkonov tejto povahy sú v mnohých prípadoch obmedzené pôsobením protikladnej zásady oficiality, inak typickej pre nesporové konanie. Zákon dovoluje začať konať aj bez návrhu, ex offo – z povinnosti úradu. Takto, ex offo, t.j. už bez ďalších návrhov účastníkov, však súd postupuje i v konaní začatom inak na základe žaloby t.j. dispozičného úkonu účastníka. Z úradnej povinnosti súd skúma tiež súlad niektorých dispozičných úkonov účastníkov so všeobecným cielom procesu a jeho zameraním, so zákonom, najmä s jeho kogentnými ustanoveniami, so záujmami ostatných účastníkov vzhladom na požiadavku rovnosti...

2. Úkonmi dispozície predmetom konania (sporového), ktorým je subjektívne (hmotné) právo domnele ohrozené či porušené, sú najmä uznanie nároku odporcom (žalovaným), vzdanie sa nároku navrhovatelom (žalobcom) a súdny zmier účastníkov sporu. V teórii sa niekedy nazývajú materiálne dispozičné úkony, lebo v podstate sú založené na hmotnoprávnych úkonoch a preurčujú obsah rozhodnutia; platí to najmä o prvých dvoch dispozičných úkonoch. Pre tento druh úkonov všeobecne platí, že v civilnom procese možno disponovať len takými subjektívnymi právami, ktorými možno disponovať aj mimo civilného procesu. Spoločným znakom týchto úkonov ďalej je, že ich môžu účinne urobiť iba účastníci konania, ktorí sú súčasne stranami sporného hmotnoprávneho vzťahu. Normatívne sú úkony uznania a vzdania sa nároku. Aj súdny zmier je dispozíciou predmetom konania. Ak má mať účinky právoplatného rozsudku, treba, aby ho súd schválil. Súd ho však nebude môcť schváliť, ak povaha veci nepripúšťa jej úpravu zmierom, napr. povaha inštitútov osvojenia, spôsobilosti na právne úkony vylučuje možnosť ich úpravy zmierom, tiež ak by odporoval pr. predpisom, ich kogentným ustanoveniam.Osobitnou črtou niektorých dispozičných úkonov je, že sú zároveň úkonom dispozície konaním aj úkonom dispozície jeho predmetom, napr. zmena žaloby. To isté možno povedať o súdnom zmieri, hoci ten je primárne úkonom dispozície predmetom a až následne aj konaním. Dispozičný princíp sa uplatňuje aj v niektorých nesporových konaniach, napr. v konaní o úschovách, v konaní o umorenie listín.

Princíp oficialityPrincíp oficiality je kontradikciou dispozičného princípu a je príznačný najmä pre nesporové konanie. Princíp oficiality znamená, že konanie vo veci možno začať aj bez návrhu, z iniciatívy súdu (ex offo). Konanie začne tak, že súd vydá uznesenie o jeho začatí, ktorým súčasne určí predmet konania.

Princíp vyhladávací (vyšetrovací, tiež inkvizičný)Základným znakom tohto princípu je, že za objasnenie skutkového stavu primárne zodpovedá súd. To znamená, že súd je povinný iniciatívne zisťovať skutkový stav a v rámci toho vo svojom rozhodovaní zohladňovať okolnosti, o ktorých pravdivosti sa presvedčil, a to aj vtedy, keď účastníci v nich boli zajedno. Pritom volným výberom dôkazných prostriedkov môže zisťovať a pri rozhodovaní prihliadať na okolnosti, ktoré účastníci vo svojich návrhoch, prednesoch neuvádzali a pokial ich uvádzali, ak na ich pravdivosť neoznačili dôkazy.

3. Dokazovanie v nesporovom konaníV nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah v celom rozsahu realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti, povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní.Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojitelnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.Súd je povinný okrem uvedených vecí poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť al. označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ani v nesporovom konaní neprechádza na súd. Súd pojmovo nemôže mať takúto povinnosť a niesť uvedené procesné bremeno, pretože jeho úloha v súdnom konaní spočíva práve v hodnotení toho, či účastníci splnili dôkaznú povinnosť a uniesli dôkazné bremeno.Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe al. známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené al. oznámené v Zbierke zákonov SR a pr. záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku ES a v Úradnom vestníku EÚ.

4. Právomoc a príslušnosť v konaní o dedičstvePrávomoc v konaní o dedičstvePr. úprava konania o dedičstve je systematicky zaradená medzi tzv. osobitné konania nesporového charakteru (tretia časť, piata hlava OSP). K zásadnej zmene v rozsahu právomoci prejednať a rozhodnúť dedičské veci dochádza novelizáciou OSP (z. č. 263/1992 Zb.), ktorým sa mení a dopĺňa OSP, a zrušením štátnych notárstiev. S účinnosťou od 1.1.1993 prejednanie a rozhodovanie v dedičskom konaní sa prenáša zo štátnych notárov na civilné súdy. Osobitné postavenie zostáva zachované vo vzťahu k notárovi. Ten sa podiela na prejednaní a v taxatívne stanovených prípadoch aj na rozhodnutí v konaní o dedičstve ako tzv. súdny komisár.

Príslušnosť v konaní o dedičstveVecná príslušnosť v dedičskom konaní je daná okresným súdom.Miestnu príslušnosť klasifikujeme v týchto konaniach ako osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť. Kritériá sú stanovené zákonom a nie je možné ich meniť. Na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd:

- v ktorého obvode mal poručitel naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko al. ak bydlisko nemožno zistiť,- v ktorého obvode mal poručitel naposledy pobyt, a ak nie je taký súd,- v ktorého obvode je poručitelov majetok (medzi niekolkými takto príslušnými súdmi bude rozhodovať ten súd, ktorý vykonal prvý úkon – v zmysle

zásady perpetuatio fori)

5. Konanie o dedičstve – charakteristika, priebehProcesnoprávna úprava konania o dedičstve velmi úzko súvisí s pr. úpravou dedičskoprávnych vzťahov v občianskom zákonníku. Prejednaním a rozhodnutím vydanom v konaní o dedičstve sa realizuje ochrana osobných, majetkových vzťahov s dôrazom na vzťahy vlastnícke a garantuje sa pr. istota pre nositelov týchto vzťahov založených spravidla na blízkych rodinných a príbuzenských vzťahoch.Z hladiska jednotlivých procesných úkonov, ktoré sa v konaní o dedičstve realizujú, možno diferencovať základné fázy priebehu tohto konania:

- príprava na prejednanie dedičstva- prejednanie dedičstva- skončenie dedičského konania

3

Príprava na prejednanie dedičstvaPrípravná fáza konania o dedičstve je zameraná na skúmanie základných procesných podmienok, na zadováženie rozhodujúcich skutočností predchádzajúcich prejednaniu a následne rozhodnutiu dedičstva.

Začatie konaniaKonanie o dedičstve možno začať na návrh al. bez návrhu – ex offo. Uplatňuje sa nielen dispozičný princíp, ale aj tzv. princíp oficiality. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel al. bol vyhlásený za mŕtveho. Informácie o úmrtí osôb získavajú súdy na základe notifikačnej – oznamovacej povinnosti orgánov št. správy poverených vedením matrík. Podnetom môže byť aj rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho.O začatí konania súd vydá uznesenie, ktoré netreba doručovať a nie je voči nemu prípustné odvolanie.Ak bol podaný návrh na začatie konania, konanie začína dňom podania návrhu a návrh musí obsahovať náležitosti podania stanovené zákonom.

Účastníci konaniaJednou zo základných procesných podmienok konania o dedičstve je vymedzenie okruhu účastníkov konania. Nesprávne al. neúplne vymedzenie okruhu účastníkov môže mať za následok vadu konania umožňujúcu na základe opravných prostriedkov privodiť zmenu al. zrušenie rozhodnutia.Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručitelovými dedičmi (predovšetkým tí, ktorým svedčí niektorý z dedičských titulov – závetní, či zákonní dedičia). Postavenie účastníka pre určitý úsek konania budú mať veritelia poručitela, ak sa vyporiadava ich pohladávka. Ak poručitel zanechal len nepatrný majetok, je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o poručitelov pohreb. Za predpokladu, že pozostalý manžel nie je dedičom, ale mal s poručitelom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, bude mať tento postavenie účastníka pre určitý úsek dedičského konania. Jeho účasť na konaní končí, keď súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo a určí to, čo zo spoluvlastníctva bude po vyporiadaní spadať do dedičskej podstaty. Okrem účastníkov konania sa na jeho priebehu podielajú subjekty zúčastnené na konaní. Sú to napr. svedkovia, znalci, tlmočníci, správca dedičstva, uschovávatel. Podmienkami na strane účastníkov je ich spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť.

Predbežné vyšetrenie a opatrenia súdu na zabezpečenie dedičstvaÚčelom predbežného vyšetrenia je zadováženie základných poznatkov o skutočnostiach rozhodujúcich pre ďalší postup v konaní, ktoré napomáhajú prejednanie dedičstva. Za týmto účelom súd poverí notára, aby ako súdny komisár vykonával úkony v konaní o dedičstve a v taxatívne stanovených prípadoch vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie notára je obligatórne a nemá charakter súdneho rozhodnutia, preto nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok.Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov (lustrum) uložených u notára v úschove vedenej v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručitela, listina o vydedení al. odvolanie týchto úkonov. Zistí, u ktorého notára je závet uložený.Súd aj ex offo môže, ak si to vyžaduje všeobecný záujem, urobiť tzv. neodkladné opatrenia. Ich účelom je vylúčenie poškodenia, straty vecí patriacich do dedičstva, al. riešenie rozporov súvisiacich s užívaním vecí, ktorých práva sú sporné. Neodkladné opatrenia môže vykonať ktorýkolvek súd al. poverený notár. K týmto opatreniam patrí:

- zabezpečenie dedičstva napr. uložením klúčov od bytu, blokácia účtu- zverenie vecí osobnej potreby manželovi poručitela al. členovi domácnosti- predaj vecí, ktoré nie sú vhodné na úschovu, pretože je tu nebezpečenstvo ujmy al. nepomerných nákladov- ustanovenie správcu dedičstva – za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí, niekto z okruhu dedičov, osôb blízkych, al. ním

môže byť ustanovený notár. Ak je predmetom dedenia podnik, za správcu musí súd ustanoviť osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku. Počas dedičského konania realizuje správca úkony nevyhnutné na zachovanie dedičstva. Po skončení dedičského konania predkladá správca konečnú správu o svojej činnosti.

Ďalší priebeh dedičského konania závisí od toho, či sú splnené všetky procesnoprávne aj hmotnoprávne podmienky pre prejednanie a rozhodnutie v konaní. Ak sú v konaní prekážky, ktoré nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Uznesením zastaví súd dedičské konanie, ak poručitel nezanechal majetok. Rovnako postupuje, keď poručitel zanechal majetok nepatrnej hodnoty a súčasne rozhodne o jeho vydaní tomu, kto sa postaral o pohreb poručitela. Súd konanie zastaví uznesením, voči ktorému nie je prípustné odvolanie.

Prejednanie dedičstvaDruhou fázou dedičského konania je jeho prejednanie a následne vydanie rozhodnutia. Súčasťou tejto fázy sú úkony upovedomenia dedičov o ich dedičskom práve, možnosti odmietnuť dedičstvo, podla okolností vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súpis aktív a pasív dedičstva a určenie všeobecnej ceny majetku.Na prejednanie dedičstva nie je potrebné neriaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi al. ak dedičstvo pripadne štátu.

Upovedomenie o dedičskom práve a možnosť odmietnuť dedičstvoUpovedomenie o dedičskom práve je procesný úkon súdu, ktorý možno realizovať ústne do zápisnice, písomne doručením do vlastných rúk, pri neznámom dedičovi resp. ak pobyt dediča nie je známy, formou vyhlášky.Dôležitou súčasťou tohto úkonu je poučenie dediča o možnosti odmietnuť dedičstvo v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď bol o tomto práve upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Dedičstvo možno odmietnuť písomne al. ústne do súdnej zápisnice. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručitelovi, teda aj na majetok, ktorý sa objaví po právoplatnom prejednaní dedičstva.

Vyšetrenie dedičského práva a dedičstvoPri prejednaní dedičstva a vyšetrení dedičského práva môže dôjsť k spornosti o určitých skutočnostiach al. v otázke oprávnenosti niektorého dediča dediť. Pri spornosti v otázke dediča vyšetrí súd podmienky dedičského práva obidvoch a koná ďalej s tým, ktorého dedičské právo sa javí ako pravdepodobnejšie. Súd odkáže uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde v lehote, ktorú mu určí súd. Ak takúto žalobu v lehote nepodá, pokračuje súd v konaní o dedičstve bez zretela na tohto dediča.Predpokladom pre vydanie rozhodnutia v konaní o dedičstve je zistenie všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, prípadne výšky jeho predĺženia v čase smrti poručitela. Dôležité pre určenie všeobecnej ceny majetku je vykonanie súpisu aktív a pasív dedičstva. Súpis obsahuje pohladávky poručitela, jeho záväzky, ktoré v čase smrti existovali, tiež náklady spojené s pohrebom, aj keď vznikli po jeho smrti.Prostriedkom pre zisťovanie pasív je tzv. konvokácia veritelov. Súd uznesením vyzve veritelov, aby prihlásili svoje pohladávky. V uznesení im určí lehotu na tento úkon a súčasne ich poučí o skutočnosti, že dedičia nezodpovedajú tým veritelom, ktorí svoje pohladávky včas neprihlásili, ak dôjde k vyčerpaniu ceny dedičstva. Po vykonaní súpisu aktív a pasív dedičstva určí súd uznesením všeobecnú cenu majetku. Všeobecnou cenou majetku poručitela je cena, za ktorú by bolo možné v čase smrti poručitela tento majetok predať so zachovaním cenových predpisov platných v čase smrti poručitela. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy.

Skončenie konania o dedičstve Zistením skutočností rozhodujúcich pre vymedzenie okruhu oprávnených dedičov, rozsahu a stavu dedičstva po poručitelovi sú splnené predpoklady pre skončenie konania o dedičstve.Ak je dedičstvo predlžené, môžu uzavrieť dedičia s veritelmi dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, ktorá podlieha schváleniu súdu. Súd rozhodne o schválení tejto dohody uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Dohodu súd neschváli, ak odporuje zákonu. Po právoplatnosti rozhodnutia pokračuje v konaní a spravidla nariadi likvidáciu dedičstva.

4

Ak nedôjde k likvidácii predlženého dedičstva, končí dedičské konanie vydaním uznesenia o dedičstve al. vydaním osvedčenia o dedičstve. V uznesení o dedičstve súd:

- potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, al. - potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, al.- schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva al. dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, al.- potvrdí nadobudnutie dedičstva podla dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode, al. vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne

o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, al.- neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podla dedičských podielov al. vykoná vyporiadanie medzi dedičmi

a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudolUznesenie o dedičstve sa doručuje do vlastných rúk a je voči nemu prípustné odvolanie.

Úkony súdu po skončení konania o dedičstve Po skončení konania o dedičstve dochádza k tzv. realizácii dedičstva. V tejto fáze súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak o ňom pri príprave konania rozhodol. Zruší zákaz výplaty vkladov, blokáciu účtov, rozhodne o vydaní úschov. K úkonom, ktoré sa môžu realizovať, patrí:

- zrušenie uznesenia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručitel žije- ak sa po právoplatnom skončení konania objaví nový majetok po poručitelovi, súd začne na návrh konanie o novoobjavenom majetku, ak sa objaví iba

dlh, konanie o dedičstve sa nevykoná- oprávnený dedič sa môže domáhať vydania dedičstva podla zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho neoprávnene nadobudol

6. Úkony notára v konaní o dedičstveNotár poverený súdom vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak:

- dedičstvo nadobudol jediný dedič- dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu- dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou- dedičia uzavreli s veritelmi poručitela dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov

Pri vydávaní osvedčenia sa postupuje primerane. Poverený notár musí vyriešiť okruh účastníkov konania, vykonať vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, v rámci predbežného vyšetrenia obstarať si údaje potrebné na zistenie dedičov, poručitelovho majetku a jeho dlhov, zabezpečiť dedičstvo, ustanoviť správcu, zistiť poručitelov majetok, jeho dlhy, vykonať súpis aktív a pasív, určiť všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručitela. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom al. ich zástupcom. Medzi náležitosti osvedčenia o dedičstve patrí najmä:

a) označenie súdneho komisárab) označenie dedičskej vecic) označenie účastníkov konania a ich zástupcovd) vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručitelae) obsah osvedčovanej skutočnostif) ak ide o spoluvlastníctvo, výšku ich spoluvlastníckych podielovg) údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkochh) ďalšie údaje potrebné najmä na zápis práva k nehnutelnosti do katastra nehnutelnostíi) podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčeniaj) poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstvek) miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstvel) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis

Ide o demonštratívny výpočet náležitostí osvedčenia o dedičstve.Účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve podať na súd žiadosť na pokračovanie v konaní. Ak je žiadosť podaná včas, osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní. Ak účastník žiadosť o pokračovaní v konaní nepodá, podá ju oneskorene al. sa jej podania vzdá, nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

7. Vyporiadanie BSM v konaní o dedičstveAk v čase smrti poručitela existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a nedošlo k jeho vyporiadaniu, súd tak bude musieť urobiť v rámci dedičského konania. Postupuje pritom podla zásad stanovených v §150 OZ a vychádza zo zhodných tvrdení účastníkov o tom, ktoré veci tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Stanoví všeobecnú cenu tohto majetku. Následne súd určí, čo bude tvoriť predmet dedičstva a čo bude patriť pozostalému manželovi. Rovnako súd postupuje, aj keď poručitel bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak než smrťou poručitela a nezačalo konanie o jeho vyporiadaní.

§150 OZPri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Majetok sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne al. ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, teda ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov al. rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručitela a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

8. Likvidácia dedičstvaLikvidáciu dedičstva môže súd nariadiť na návrh al. ex offo, ak:

- je dedičstvo predlžené a nedošlo k uzavretiu dohody medzi dedičmi a veritelmi o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov- ak štát nadobudol dedičstvo ako odúmrť a veritelia odmietli prijať na uspokojenie pohladávok veci z dedičstva

O likvidácii dedičstva rozhodne súd formou uznesenia, ktoré vyvesí na úradnej tabuli súdu. Uznesenie obsahuje výzvu adresovanú veritelom, aby v stanovenej lehote prihlásili svoje pohladávky, a poučenie o tom, že pohladávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.Likvidáciu súd realizuje speňažením všetkého majetku poručitela. Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký al. porovnatelný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva. Následne súd vykoná rozvrh získaného výťažku medzi veritelov. Z výťažku uhradí súd postupne pohladávky podla týchto skupín:

- náklady poručitelovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné- dlžné dane a poplatky

5

- ostatné pohladávkyAk nie je možné uspokojiť pohladávky v plnom rozsahu, uplatní súd pri ich uspokojení zásadu proporcionality a uspokojí ich pomerne. O majetku poručitela, ktorý sa nepodarilo speňažiť, rozhodne súd, že pripadá štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručitela.Právoplatnosťou uznesenia o rozvrhu sa konanie o dedičstve končí.Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohladávky veritelov. Ak však vyjde najavo ďalší poručitelov majetok, rozdelí ho súd veritelom do výšky ich neuspokojených pohladávok bez zretela na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.9. Postavenie a činnosť notárov v konaní o dedičstveNotár je súdom poverená osoba na konanie o dedičstve a má postavenie súdneho komisára.Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve podla rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda krajského súdu na každý kalendárny rok. Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podla rozvrhu práce. Odňatie veci nie je súdnym rozhodnutím. Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník al. bude vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.Notár poverený súdom vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak:

- dedičstvo nadobudol jediný dedič- dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu- dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou- dedičia uzavreli s veritelmi poručitela dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov

Pri vydávaní osvedčenia sa postupuje primerane. Poverený notár musí vyriešiť okruh účastníkov konania, vykonať vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, v rámci predbežného vyšetrenia obstarať si údaje potrebné na zistenie dedičov, poručitelovho majetku a jeho dlhov, zabezpečiť dedičstvo, ustanoviť správcu, zistiť poručitelov majetok, jeho dlhy, vykonať súpis aktív a pasív, určiť všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručitela. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom al. ich zástupcom. Účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve podať na súd žiadosť na pokračovanie v konaní. Ak je žiadosť podaná včas, osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní. Ak účastník žiadosť o pokračovaní v konaní nepodá, podá ju oneskorene al. sa jej podania vzdá, nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.Písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje notár. To neplatí pre rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné al. návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania al. na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný. Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.

10. Rozhodnutie o dedičstveZistením skutočností rozhodujúcich pre vymedzenie okruhu oprávnených dedičov, rozsahu a stavu dedičstva po poručitelovi sú splnené predpoklady pre skončenie konania o dedičstve.Ak je dedičstvo predlžené, môžu uzavrieť dedičia s veritelmi dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, ktorá podlieha schváleniu súdu. Súd rozhodne o schválení tejto dohody uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Dohodu súd neschváli, ak odporuje zákonu. Po právoplatnosti rozhodnutia pokračuje v konaní a spravidla nariadi likvidáciu dedičstva.Ak nedôjde k likvidácii predlženého dedičstva, končí dedičské konanie vydaním uznesenia o dedičstve al. vydaním osvedčenia o dedičstve. V uznesení o dedičstve súd:

- potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, al. - potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, al.- schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva al. dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, al.- potvrdí nadobudnutie dedičstva podla dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode, al. vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne

o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, al.- neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podla dedičských podielov al. vykoná vyporiadanie medzi dedičmi

a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudolUznesenie o dedičstve sa doručuje do vlastných rúk a je voči nemu prípustné odvolanie.Notár poverený súdom vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak:

- dedičstvo nadobudol jediný dedič- dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu- dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou- dedičia uzavreli s veritelmi poručitela dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov

Pri vydávaní osvedčenia sa postupuje primerane. Poverený notár musí vyriešiť okruh účastníkov konania, vykonať vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, v rámci predbežného vyšetrenia obstarať si údaje potrebné na zistenie dedičov, poručitelovho majetku a jeho dlhov, zabezpečiť dedičstvo, ustanoviť správcu, zistiť poručitelov majetok, jeho dlhy, vykonať súpis aktív a pasív, určiť všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručitela. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom al. ich zástupcom.Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, al. po vydaní osvedčenia o dedičstve nejaký poručitelov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručitela, konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, št. orgánu al. orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku začať konanie aj bez návrhu.Ak sa konanie o znovuobjavenom majetku začalo na návrh niektorého z dedičov napriek tomu, že tento majetok bol medzi dedičmi sporný a dedič musel mať o spornosti vedomosť, náhradu odmeny notára a jeho výdavkov v prípade zastavenia konania platí tento dedič.Po skončení konania o dedičstve dochádza k tzv. realizácii dedičstva. V tejto fáze súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak o ňom pri príprave konania rozhodol. Zruší zákaz výplaty vkladov, blokáciu účtov, rozhodne o vydaní úschov. K úkonom, ktoré sa môžu realizovať, patrí:

- zrušenie uznesenia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručitel žije- ak sa po právoplatnom skončení konania objaví nový majetok po poručitelovi, súd začne na návrh konanie o novoobjavenom majetku, ak sa objaví iba

dlh, konanie o dedičstve sa nevykoná- oprávnený dedič sa môže domáhať vydania dedičstva podla zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho neoprávnene nadobudol

11. Starostlivosť súdu o maloletých V konaní starostlivosti o maloletých sa riešia otázky, keď si rodičia neplnia svoje rodičovské povinnosti, nežijú spolu, resp. sa o ich výkone nemôžu dohodnúť. Súčasťou pr. úpravy je aj schvalovanie úkonov, ktoré robia za maloletého jeho zákonní zástupcovia a ktoré si to vyžadujú na svoju platnosť. Zákon o rodine zásadne umožňuje, aby si rodičia tieto práva a povinnosti upravili dohodou, ktorá musí byť schválená súdom, inak je nevykonatelná. Súd rozhoduje najmä:

- o výchove a výžive maloletých detí- o styku rodičov s maloletými deťmi- o styku blízkych osôb s maloletými deťmi- o priznaní obmedzení al. pozbavení rodičovských práv a povinností resp. pozastavení ich výkonu- o schválení dôležitých úkonov maloletého

6

- o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť (štúdium, volba povolania, určenie bydliska)- o náhradnej osobnej starostlivosti- o predĺžení ústavnej a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa resp. zrušení tohto opatrenia- o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené al. zadržané

Systematicky je konanie starostlivosti súdu o maloletých zaradené medzi tzv. nesporové konania, aj keď predmetom konania sú často aj sporné otázky pri výkone práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom.Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať ex offo – bez návrhu, spravidla na základe podnetu FO al. PO, ktoré upozornia na nevyhnutnosť úpravy pomerov dieťaťa.Vecne príslušný na konanie je okresný súd. Pre toto konanie je daná osobitná výlučná miestna príslušnosť. Miestne príslušným na konanie je súd, v ktorého obvode má maloletý na základe dohody rodičov al. rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodných skutočností, svoje bydlisko. Ak nie je príslušný súd známy al. je potrebné urobiť neodkladné opatrenie pre ochranu záujmu dieťaťa, môže zakročiť súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje, a tento súd následne postúpi vec súdu inak príslušnému.Okruh účastníkov konania bezprostredne závisí od prejednávanej veci. V zásade to budú okrem navrhovatela a maloletého jeho rodičia, o ktorých právach al. povinnostiach sa má konať, napr. pri rozhodovaní o náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, pri úprave vyživovacej povinnosti.V konaní súd využíva prostriedky výchovného pôsobenia v spolupráci spravidla s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a na základe skutkových zistení pomerov v rodine dieťaťa, v prípade zanedbania rodičovských povinností v závislosti od rozsahu zanedbania jednotlivých povinností robí vhodné opatrenia smerujúce k ich zabezpečeniu. K výsluchu dieťaťa súd pristúpi, len ak je to vhodné a účelné a realizuje ho bez prítomnosti iných osôb.Osobitným spôsobom je upravená procesná forma výkonu tzv. poručníctva ako jedna z foriem náhradnej rodinnej výchovy. Ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení rodičovských práv, bol pozastavený ich výkon al. nemajú spôsobilosť na pr. úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Pre výkon tejto funkcie je potrebné ustanovenie poručníka súdom. Súd vydá poručníkovi poverovaciu listinu s vymedzením rozsahu jeho práv a povinností voči maloletému. Súd dohliada na výkon tejto funkcie. Po zániku funkcie je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého dieťaťa do dvoch mesiacov po zániku poručníctva.Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení al. o pozbavení rodičovských práv a povinností, al. o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť a o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti. O ostatných veciach sa rozhoduje uznesením.Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania. Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojitela, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do 3 mesiacov od podania takéhoto návrhu.

12. Konanie o osvojenieOsvojenie (adopcia) patrí k jednej z najdokonalejších foriem zabezpečujúcich náhradnú rodinnú výchovu. Nová pr. úprava obsiahnutá v zákone o rodine už upravuje len osvojenie t.j. nerozlišuje osvojenie zrušitelné a nezrušitelné. Predpokladom vzniku pr. vzťahu založeného osvojením je okrem splnenia vecných podmienok konštitutívne rozhodnutie súdu vydané v konaní o osvojenie.Konanie o osvojenie začína len na návrh budúceho osvojitela, pri jeho začatí sa teda uplatňuje výlučne dispozičný princíp.Príslušným na prejednanie návrhu na začatie konania je všeobecný súd dieťaťa, teda súd, v ktorého obvode má maloletý na základe dohody rodičov al. rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko.Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojitel a jeho manžel. Rodičia osvojovaného dieťaťa nebudú účastníkmi konania:

- ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, al. - ak sú pozbavení spôsobilosti na pr. úkony v plnom rozsahu – účastníkom je poručník- keď na osvojenie nie je potrebný ich súhlas, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa – ak počas najmenej šiestich mesiacov sústavne

neprejavovali skutočný záujem o dieťa- ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili oň žiadny záujem, za podmienky, že im v prejavení záujmu nebránila žiadna

závažná prekážka, al.- ak rodičia dajú privolenie na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojitelom, al. - ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojitelné

V priebehu konania sa súd zameria na preukázanie základných vecnoprávnych podmienok pre vznik resp. zrušenie osvojenia, so zretelom na všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca, vytvorenie primeraného rodinného prostredia rešpektujúceho osobné a charakterové vlastnosti osvojenca.O osvojení rozhoduje súd rozsudkom. Pri osvojení dochádza na základe rozsudku k zmenám v zápise na matrike, preto sa kladie dôraz na to, aby výrok obsahoval presné identifikačné znaky osvojenca aj osvojitela.Osvojenec bude mať priezvisko osvojitela. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením pri uzavretí manželstva pre ostatné ich deti. Pri osvojení dochádza k zápisu osvojitelov v knihe narodených namiesto rodičov. Zrušiť osvojenie možno len:

- na základe súdneho rozhodnutia- ak sú na to dôležité dôvody, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa- do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení- na návrh osvojenca, osvojitela al. aj bez návrhu

Všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Právoplatný rozsudok o osvojení je možné napadnúť dovolaním a mimoriadnym dovolaním. Konanie o osvojenie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

13. Konanie o úschováchKonanie o úschovách je osobitným druhom konania, ktoré možno začať za účelom splnenia záväzku – tzv. solučné úschovy (kvalifikované úschovy). Plní funkciu preventívnu a predstavuje formu procesnej ochrany pred nepriaznivými pr. následkami v postavení dlžníka. Začatie konania o úschovách je ovládané výlučne dispozičným princípom a konanie začína len na návrh. V návrhu sa musí uviesť dôvod úschovy – dôvod, pre ktorý nie je možné záväzok splniť. Návrh na súdnu úschovu možno podať, ak:

- veritel je neprítomný- veritel je v omeškaní- dlžník má dôvodné pochybnosti, kto je veritelom- dlžník veritela nepozná

Miestne príslušným na konanie o úschovách je súd, v ktorého obvode je miesto plnenia, pričom ak sú miesta plnenia v obvode viacerých súdov, na konanie je príslušný ten súd, ktorý najskôr začne vo veci konať (rozhoduje predstih).Účastníkmi konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Účastníctvo v konaní vzniká postupne. Podaním návrhu na začatie konania sa účastníkom konania stáva ten, kto skladá veci do úschovy. Po prijatí veci do úschovy sa účastníkom konania stáva príjemca – ten, pre koho sú veci určené. Po právoplatnosti uznesenia o prijatí predmetu do úschovy nadobúda postavenie účastníka konania napokon aj ten, kto si uplatňuje právo na predmet úschovy.

7

Jedným z predpokladov pre to, aby súd vyhovel návrhu na prijatie do úschovy, je spôsobilosť predmetu úschovy. Do úschovy na súde možno zložiť peniaze, cenné papiere a hnutelné veci hodiace sa na úschovu. Posúdenie vhodnosti predmetu úschovy je na úvahe súdu. O prijatí do úschovy rozhodne súd uznesením bez pojednávania.V odôvodnených prípadoch, najmä ak si úschova vyžiada určité náklady, môže súd uložiť zložitelovi povinnosť poskytnúť primeraný preddavok na trovy konania, pričom určí lehotu na ich zaplatenie.Vydanie predmetu úschovy sa viaže na dôvod úschovy. Aktívne legitimovaný na vydanie predmetu úschov je príjemca. Príjemcovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť. Zložitelovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť, ak s tým súhlasí príjemca. Inej osobe vydá súd predmet úschovy na jej žiadosť so súhlasom zložitela a príjemcu, pričom súd nie je oprávnený riešiť sporné otázky medzi účastníkmi konania.Po uplynutí trojročnej lehoty od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy resp. odo dňa, keď mal byť predmet vydaný, dochádza k likvidácii tzv. starých úschov. Súd ex offo začne kadučné konanie – konanie o starých úschovách. Na úradnej tabuli súdu vyvesí uznesenie obsahujúce výzvu, že ak sa nikto neprihlási so žiadosťou o vydanie predmetu, uplynutím trojročnej lehoty od vyhlásenia uznesenia pripadne predmet úschovy štátu.

14. Konanie o umorenie listinyV konaní o umorenie listín sa poskytuje ochrana subjektom, ktorým by mohla vzniknúť škoda v dôsledku straty al. zničenia listiny potrebnej na uplatnenie práva. Listina, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva, sa vyznačuje tým, že je v nej vtelené (inkorporované) právo, ktoré má pre jeho nositela hmotnoprávny význam.Pripustenie možnosti nahradiť stratenú al. zničenú listinu znamená, že rozhodnutie súdu o umorení listiny vydané v umorovacom konaní takúto listinu nahrádza a dáva jej majitelovi možnosť úspešne uplatňovať práva vyplývajúce z listiny, aj keď ju v skutočnosti nemá v rukách. Stratená al. zničená listina sa pozbaví účinnosti a dôkazná, ako aj hmotnoprávna podstata pr. pomeru sa prenesú na inú listinu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu vydané v umorovacom konaní má jednak:

- zrušovacie (kasačné) účinky, ktoré spočívajú v pozbavení listiny jej pr. relevancie t.j. listina stratí charakter listiny, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva, a jednak

- náhradné účinky, ktoré spočívajú v nahradení umorenej listiny listinou inou t.j. listinou, do ktorej sa vteluje pôvodný listinný záväzok a jemu korešpondujúce právo

Zákon dovoluje umoriť iba takú stratenú al. zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Takýmito listinami sú predovšetkým cenné papiere; sú to listinné cenné papiere napr. zmenky a šeky, aj záložné listy, tovarové záložné listy. Konanie o umorenie listín sa nevzťahuje na všetky listiny, na ktorých základe možno uplatniť právo. Z umorovacieho konania na súde sú vylúčené vkladné knižky, ktoré je oprávnená umoriť banka, ktorá ich vydala. Ďalšie listiny, ako napr. papierové peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu, kupóny a talóny cenných papierov, odberné poukazy, cestovné lístky nie je možné umoriť.Listina sa považuje za stratenú, ak doterajší držitel je vylúčený z možnosti s listinou nakladať a ak nemá možnosť listinu opätovne nadobudnúť. Pôjde najmä o prípady straty listiny, jej krádeže al. uloženia na neznámom mieste. Listina sa považuje za zničenú vtedy, keď prestane fyzicky existovať, napr. zmenka zhorela pri požiari, al. keď listina síce fyzicky existuje, ale v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov nie je možné z nej zistiť údaje potrebné na uplatnenie práva.Konanie o umorenie listiny sa začína vždy na návrh. Osobou spôsobilou na podanie návrhu je každý, kto má na umorení pr. záujem.Účastníkom umorovacieho konania sú taktiež osoby, ktoré majú plniť z listiny. Okrem navrhovatela a tých, ktorí majú podla listiny plniť, sú ďalej účastníkmi konania ten, kto má listinu v držbe, a napokon ten, kto podaním námietok prejaví nesúhlas s umorením listiny.Na konanie je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovatel bydlisko, a ak nemá bydlisko, v ktorého obvode sa zdržiava. Ak sa navrhovatel nezdržuje v SR, je príslušný súd, v ktorého obvode je platobné miesto.Konanie vo veciach umorovania listín nie je sporovou vecou. Na konanie o umorovaní listiny je v prvom stupni vecne príslušný okresný súd.Umorovací návrh obsahuje okrem všeobecných náležitostí návrhu aj skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny al. na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba priložiť odpis listiny al. označiť také údaje, ktoré ju individualizujú. Pokial by sa listina nedala predložiť v podobe odpisu al. overenej kópie, bude nutné v návrhu opísať všetky podstatné vyhlásenia nachádzajúce sa na listine (podpisy zaviazaných osôb, kto ju vydal, u koho je splatná, kto je dlžníkom, kto je veritelom, či sa z listiny už plnilo al. len čiastočne,...)Samotné konanie o umorení prebieha tak, že súd najskôr uskutoční vyšetrenie o údajoch uvedených v návrhu. Ak zistí, že listina, o ktorej umorenie sa žiada, nebola vystavená al. že nie je stratená al. zničená, prípadne ak umoreniu bránia iné prekážky, návrh zamietne. V rámci umorovania listiny ďalej nasleduje tzv. vyzývacie konanie. Prichádza do úvahy vtedy, ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu. Súd vydá uznesenie, ktoré obsahuje výzvu (edikt), aby sa ten, kto má listinu, prihlásil na súde, ktorý vydal uznesenie, a podla možností predložil listinu al. podal proti umorovaciemu konaniu námietky. Uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu. Lehota na splnenie súdnej výzvy je jednoročná. V prípade zmenky a šeku je lehota na splnenie súdnej výzvy al. podanie námietok dvojmesačná.Popri procesných účinkoch nastávajú po začatí umorovacieho konania aj hmotnoprávne účinky. Až do právoplatného skončenia konania neplynú premlčacie doby ani iné lehoty vrátane lehoty určenej na výplatu peňažnej sumy proti navrhovatelovi. Ten, komu bolo uznesenie doručené, nesmie pod následkom neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny. Naopak je to pri zmenke, navrhovatel môže žiadať zaplatenie zmenky, ak poskytne primeranú zábezpeku.V začatom umorovacom konaní je súd povinný skúmať prihlášku každej osoby, ktorá sa prihlási s tým, že má zmenkovú listinu, ako aj prešetriť námietky, ktoré sa v konaní uplatnili. Ak sa pri tomto šetrení zistí, že listina nie je stratená al. zničená, al. že nie sú dané podmienky na začatie konania, súd návrh zamietne. Po uplynutí lehoty jedného roka resp. dvoch mesiacov v prípade zmenky a šeku, má navrhovatel právo na podanie ďalšieho návrhu. Ďalší návrh navrhovatela je prípustný len za predpokladu, že súd nezamietol jeho prvý návrh. Tento ďalší návrh je potrebné podať do jedného mesiaca po uplynutí príslušnej lehoty ustanovenej uznesením súdu. Ak by sa druhý návrh na umorenie listiny nepodal, súd konanie zastaví. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Súd rozhoduje o návrhu uznesením. Doručuje ho všetkým účastníkom do vlastných rúk. Proti uzneseniu je prípustný opravný prostriedok – odvolanieUznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu. Výrok uznesenia o umorení pozostáva okrem výroku, ktorým sa presne označená listina vyhlasuje za umorenú, aj z výroku, ktorým sa tomu, ktorý je podla listiny zaviazaný a má plniť, ukladá vydať oprávnenému náhradnú listinu.

15. Konanie o spôsobilosti na právne úkonyAk FO pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodného charakteru, nie je vôbec schopná robiť pr. úkony, súd ju rozhodnutím pozbaví spôsobilosti na pr. úkony. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na pr. úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, al. nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov al. jedov, pre ktoré je osoba schopná robiť len niektoré pr. úkony. Súd takejto osobe obmedzí spôsobilosť na pr. úkony, pričom v rozhodnutí vymedzí rozsah obmedzenia.Konanie môže začať na návrh aj bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ak má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Návrh na vrátenie spôsobilosti na pr. úkony môže podať aj osoba, ktorej sa obmedzenie al. pozbavenie spôsobilosti týka, hoci jej chýba procesná spôsobilosť. Ak jej však súd takýto návrh zamietne (nemožno predpokladať zlepšenie jej zdravotného stavu), môže jej súd svojím rozhodnutím právo podať opätovný návrh na vrátenie spôsobilosti na pr. úkony odňať na primeraný čas, najdlhšie však na dobu jedného roka.Miestne príslušným súdom na konanie o spôsobilosti na pr. úkony je všeobecný súd občana, ktorý má byť obmedzený al. pozbavený spôsobilosti na pr. úkony. Ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný na konanie súd, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie.Účastníkmi konania bude navrhovatel (ak konanie začalo na návrh), vyšetrovaný – osoba, ktorej sa obmedzenie resp. pozbavenie spôsobilosti týka. Vyšetrovaný musí byť zastúpený v konaní opatrovníkom. Postavenie účastníka konania môže mať aj manžel a maloleté deti vyšetrovaného z dôvodu, že obmedzenie či pozbavenie spôsobilosti na pr. úkony majú za následok stratu rodičovských práv, čím budú ich práva a povinnosti dotknuté. Do konania o spôsobilosti na pr. úkony môže vstúpiť aj prokurátor.Priebeh konania závisí od zdravotného stavu vyšetrovaného. Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec al. bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného. Bez ohladu na skutočnosť, že konanie môže prebehnúť bez pojednávania, súd obligatórne vypočuje znalca. Predmetom dokazovania bude nielen zdravotný stav, ale aj schopnosť osoby obstarať si určité veci samostatne a na základe ostatných dôkazných prostriedkov zistenie osobných pomerov vyšetrovaného, jeho reakcií a správania(na základe svedeckých výpovedí), čo by mohlo slúžiť aj ako podklad pre znalecký posudok. Súd nemôže bez vypočutia znalca rozhodnúť. Na návrh znalca môže súd nariadiť vyšetrenie osoby na dobu najviac troch mesiacov v zdravotníckom zariadení. Ak predmetom konania je obmedzenie spôsobilosti na pr. úkony pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov, súd môže

8

uznesením prerušiť konanie (zákon dobu prerušenia neobmedzuje) a uloží vyšetrovanému, aby sa podrobil liečeniu ak možno očakávať zlepšenie stavu vyšetrovaného, v opačnom prípade rozhodne uznesením o pokračovaní v konaní. O obmedzení al. pozbavení spôsobilosti na pr. úkony rozhoduje samosudca rozsudkom. V rozsudku o pozbavení al. obmedzení spôsobilosti na pr. úkony súd určí opatrovníka tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na pr. úkony al. ktorého spôsobilosť na pr. úkony bola obmedzená. Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na pr. úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo al. ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.Ak neboli splnené podmienky pre obmedzenie al. pozbavenie spôsobilosti na pr. úkony, súd vydaný rozsudok zruší. Súd tak môže urobiť na návrh al. aj bez návrhu s účinkami ex tunc – na osobu sa hladí tak, ako keby k obmedzeniu al. pozbaveniu jej spôsobilosti na pr. úkony nebolo došlo. Konanie o spôsobilosti na pr. úkony je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Trovy konania platí štát, pričom ich náhradu možno priznať tomu, o koho spôsobilosť na pr. úkony v konaní šlo, ak to možno spravodlivo požadovať. Nahradiť ujmu je povinný aj ten, kto podal zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie al. obmedzenie spôsobilosti na pr. úkony.

16. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia, alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivostiV určitých prípadoch zákon predvída situáciu, kedy môže dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody občana bez jeho súhlasu. Pr. úprava konania o prípustnosti prevzatia al. držania v ústave zdravotníckej starostlivosti (tzv. detenčné konanie) predstavuje systém ochranných mechanizmov, ktoré by mali zabrániť zneužitiu tohto inštitútu. Ide o osobitné konanie, v ktorom rozhodnutím súdu môžu byť za splnenia zákonných dôvodov obmedzené základné ludské práva a slobody garantované Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR.Dôvody, pre ktoré môžu byť FO bez svojho súhlasu umiestnené v ústave vykonávajúcom zdravotnícku starostlivosť, sú napr. choroby, pri ktorých možno uložiť povinné liečenie, tiež keď osoba javí známky duševnej choroby a ohrozuje seba a svoje okolie a nie je možné vzhladom na jej zdravotný stav vyžiadať jej súhlas al. ak súhlas odvolá, tiež pri stavoch, pri ktorých dochádza k ohrozeniu základných životne dôležitých funkcií.Pr. úprava sa systematicky člení na dve časti. V prvej fáze súd rozhoduje o prípustnosti prevzatia osoby do ústavu a v druhej fáze o prípustnosti držania osoby v ústave.Východiskom pre začatie konania je tzv. oznamovacia povinnosť, kedy ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť je povinný do 24 hodín od prevzatia oznámiť súdu umiestnenie osoby bez jej súhlasu do ústavu. Súčasne s oznámením je ústav povinný uviesť základné údaje o chorom a dôvody, pre ktoré došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody. Detenčné konanie môže začať na návrh al. ho súd môže začať ex offo na základe podnetu iného subjektu.Na konanie je daná osobitná miestna príslušnosť výlučná – príslušný je súd, v ktorého obvode sa ústav nachádza.Účastníkmi konania sú ústav zdravotníckej starostlivosti a osoba prevzatá do tohto ústavu. Pokial nemá iného zákonného zástupcu, súd jej pre konanie ustanoví opatrovníka.

Rozhodovanie o prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivostiSúd spravidla vypočuje chorého a ošetrujúceho lekára a vykoná ďalšie dôkazy rozhodujúce pre posúdenie otázky, či k prevzatiu do ústavu došlo zo zákonných dôvodov.Pojednávanie nie je potrebné v tejto fáze konania nariaďovať. O zákonnosti prevzatia chorého do ústavu rozhodne súd v zákonnej lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu volného pohybu chorého al. styku s vonkajším svetom. Lehota na doručenie uznesenia je do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však do piatich dní odo dňa obmedzenia slobody pohybu. Rozhodnutie súdu sa doručí ústavu, zástupcovi chorého a podla vhodnosti aj chorému. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie a nemá odkladný účinok. Ak medicínske dôvody pre obmedzenie volného pohybu osoby pominú, ústav je oprávnený kedykolvek chorého prepustiť.

Konanie o prípustnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivostiPo právoplatnosti rozhodnutia súdu o tom, že k prevzatiu chorého došlo v súlade so zákonnými dôvodmi, pokračuje súd v konaní o prípustnosti ďalšieho držania v ústave.V tejto fáze súd nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá chorého (pokial je schopný chápať jeho priebeh a význam) a jeho zástupcu. Vykoná dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára a tiež výsluchom znalca. O prípustnosti držania chorého v ústave rozhoduje súd rozsudkom, ktorý musí byť vyhlásený v zákonnej lehote 3 mesiacov od výroku uznesenia o prípustnosti prevzatia do ústavu. Špecifikom rozsudku je skutočnosť, že jeho účinnosť zaniká uplynutím jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak súd neurčil lehotu kratšiu. Po uplynutí doby účinnosti rozsudku, ak pretrvávajú dôvody pre ďalšie držanie v ústave, musí súd celý postup zopakovať. Po preukázaní odpadnutia dôvodov pre ďalšie držanie v ústave môžu požiadať o prepustenie osoby umiestnenej v ústave. Rozsudok súdu nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred uplynutím doby stanovenej v rozsudku.Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Trovy konania s výnimkou trov pr. zastúpenia platí štát.

17. Konanie o povolenie uzavrieť manželstvoPr. úprava podmienok pre uzavretie manželstva upravená v zákone o rodine umožňuje výnimočne z dôležitých dôvodov a v spoločenskom záujme uzavretie manželstva s povolením súdu maloletému staršiemu ako 16 rokov resp. osobe postihnutej duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na pr. úkony. Súd teda aj napriek okolnosti vylučujúcej uzavretie manželstva môže rozhodnúť o povolení uzavrieť manželstvo, ak všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že manželstvo bude plniť svoje funkcie.Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo sa začína na návrh toho, kto chce manželstvo uzavrieť. Ide o základný dispozičný procesný úkon, na ktorý sa všeobecne vyžaduje procesná spôsobilosť toho, kto tento úkon robí. V prípade tohto konania zákon priznáva procesnú spôsobilosť maloletému (osobe duševne chorej), pričom nie je potrebné ustanoviť opatrovníka.Na podanie návrhu na povolenie uzavrieť manželstvo je oprávnený len maloletý, ktorý hodlá uzavrieť manželstvo.Súdom miestne príslušným na konanie je súd, v ktorého obvode má maloletý (osoba duševne chorá) na základe dohody rodičov al. rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko.Postavenie účastníkov konania o povolenie uzavrieť manželstvo majú ten, kto hodlá manželstvo uzavrieť, a jeho zákonní zástupcovia. Účastníkom konania nie je druhý zo snúbencov.Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo je nesporovým konaním. Súd je povinný ex offo vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Súd vypočuje maloletého bez prítomnosti iných osôb, zameria sa na dôvody vedúce k uzavretiu manželstva, jeho rozumovú vyspelosť, schopnosť viesť a zabezpečiť rodinný život, partnerský vzťah a potreby rodiny. Súd vypočuje aj druhého snúbenca a rodičov maloletého a výsluch zameria napr. na okolnosti priebehu známosti, pripravenosť na manželstvo, na ich postoj k tomuto záväzku, vzájomný vzťah snúbencov. Zaoberá sa otázkami riešenia bytovej otázky, materiálnym zabezpečením a zabezpečením úhrady potrieb rodiny.O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje samosudca rozsudkom. Výrok rozsudku musí obsahovať presnú identifikáciu toho, komu a s kým súd povoluje uzavrieť manželstvo. Rozsudok sa doručuje do vlastných rúk účastníkom konania a je proti nemu prípustné odvolanie.

18. Konanie o vyhlásenie za mŕtvehoSmrťou FO zaniká jej spôsobilosť byť subjektom práva – spôsobilosť mať práva a povinnosti. Obvyklým spôsobom sa smrť človeka preukazuje úmrtným listom vystaveným na základe vykonanej lekárskej ohliadky. Ak smrť nemožno preukázať obvyklým spôsobom, zákon predpokladá možnosť vydať rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho, ak na základe iných dôkazných prostriedkov súd zistí, že táto osoba nežije.Konanie o vyhlásenie za mŕtveho možno začať na návrh al. bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci pr. záujem napr. manžel, deti, rodičia, dedičia. Bez návrhu môže súd začať konanie na základe vlastných poznatkov, spravidla získaných z podnetov iných subjektov. Do konania o vyhlásenie za mŕtveho môže vstúpiť prokurátor.Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný súd, ktorý bol naposledy v SR všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.

9

Postavenie účastníkov konania budú mať okrem navrhovatela všetci tí, o ktorých právach al. povinnostiach sa má konať. Prokurátor, aj keď vstúpi do konania, nemá postavenie účastníka konania. Ak súd dospeje k záveru, že sú splnené vecné podmienky pre vyhlásenie za mŕtveho,ustanoví mu opatrovníka ak nemá zákonného zástupcu a vydá vyhlášku, ktorá obsahuje:

- výzvu, aby sa osoba, ak žije, prihlásila do jedného roka od uverejnenia vyhlášky- výzvu, aby každý, kto má správy o osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, ich sprostredkoval súdu al. opatrovníkovi- opis podstatných okolností skutkového stavu, ktorých zistenie by malo predchádzať vydaniu vyhlášky- oznámenie o tom, že po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške, súd rozhodne o vyhlásení osoby za mŕtvu

Vyhláška sa zverejní na úradnej tabuli súdu al. podla miestnych pomerov v masovokomunikačných prostriedkoch. Po uplynutí lehoty určenej vyhláškou, vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. V rozsudku je nevyhnutná presná identifikácia osoby vyhlásenej za mŕtvu a súčasne súd v rozhodnutí uvedie predpokladaný deň smrti resp. deň, ktorý táto osoba neprežila. Rozsudok o vyhlásení za mŕtveho nemá spätné účinky t.j. pôsobí ex nunc. Účinky tohto rozsudku sú konštitutívne.Rozsudok o vyhlásení za mŕtveho vydá súd, aj keď je isté, nie však len pravdepodobné, že občan zomrel, ale jeho smrť nie je možné preukázať obvyklým spôsobom. Súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho ex offo al. na návrh účastníka zruší, ak:

- zistí že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive- opraví deň uvedený ako deň smrti, ak zistí, že osoba zomrela v iný deň, al. sa tohto dňa nemohla dožiť

Zrušenie rozsudku umožňuje osobe, ktorá bola mylne vyhlásená za mŕtvu, domáhať sa svojich práv. Výnimku tvorí pr. vzťah manželstva. Ak bude vyhlásenie za mŕtveho zrušené, neobnoví sa pôvodné manželstvo, ak manžel osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, uzavrel nové manželstvo, a to ani v prípade, ak toto zaniklo.

19. Konanie vo veciach obchodného registraObchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú skutočnosti (údaje) stanovené zákonom, týkajúce sa podnikatelov a iných osôb, o ktorých to ustanovuje zákon a ktorého súčasťou je zbierka listín stanovených zákonom. Skladá sa zo súboru údajov evidovaných na podklade tzv. registrovaných súdov a listín, ktoré je potrebné v zmysle zákona predložiť, aby zápis bol vykonaný. Obchodný register je ovládaný zásadou verejnosti – je prístupný každému, každý má právo pri splnení poplatkovej povinnosti nahliadať doň, robiť si z neho odpisy, výpisy resp. požiadať o vydanie potvrdenia o tom, že určitý zápis bol vykonaný. Pri vedení obchodného registra sa uplatňuje aj zásada materiálnej publicity – skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, keď bol zápis vykonaný a subjekt, ktorého sa zápis týka, nemôže namietať, ak niekto konal v zmysle zápisu, aj keď tento nezodpovedal reálnej skutočnosti. Plní tiež informačnú funkciu – sprístupňuje pr. relevantné údaje o podnikatelských subjektoch, evidenčnú a kreačnú funkciu – deklaruje evidované skutočnosti a spolupôsobí pri ich vzniku.Ak sú splnené zákonom stanovené podmienky pre vykonanie zápisu, registrovaný súd v lehote piatich pracovných dní od podania návrhu vykoná zápis. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom nie sú prípustné námietky. Vykonanie zápisu je verifikované potvrdením, ktoré si navrhovatel prevezme al. je mu doručené.Konanie vo veciach obchodného registra môže začať registrový súd na návrh aj bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať:

- FO a PO, ktorej sa zápis v obchodnom registri týka- osoby na to oprávnené podla zákona, napr. konatelia, predstavenstvo a.s., likvidátor- osoby na to splnomocnené týmito osobami

Návrh na začatie konania musí obsahovať všeobecné a osobitné náležitosti. Z návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh musí byť doložený listinami, preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Zákon diferencuje medzi návrhom na začatie konania a podaním, ktoré nemá náležitosti návrhu. Toto podanie sa považuje len za podnet na začatie konania bez návrhu a súd na jeho základe vydá uznesenie o začatí konania ex offo.Verejný záujem a tiež záujem evidovania pravdivých údajov v obchodnom registri umožňujú začať konanie aj bez návrhu. Zákon upravuje notifikačnú povinnosť súdu a iných orgánov št. správy a moci, ktorá spočíva v upozornení na nezhodu v údajoch uvedených v obchodnom registri a skutočným stavom, ak vyjdú najavo pri výkone ich činnosti.Účastníkmi konania sú okrem navrhovatela všetci tí, o ktorých právach al. povinnostiach sa má konať.Vecne príslušný na konanie vo veciach obchodného registra je registrový súd; registrovými súdmi sú okresné súdy, ktoré sú príslušné viesť obchodný register v sídle kraja. Miestna príslušnosť registrových súdov je daná:

- podla sídla osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ak nemá sídlo- podla miesta podnikania, ak nemá miesto podnikania- podla miesta bydliska podnikatela

Súd je povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V konaní sa uplatňuje zásada písomnosti.Vo veci samej rozhoduje súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis. Ak vyšší súdny úradník na základe návrhu na zápis a zákonom stanovených príloh nevyhovie návrhu, môže navrhovatel do 15 dní odo dňa vydania al. doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu podať námietky na súde. V námietkach môže navrhovatel najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a opraviť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté. Námietky sa podávajú písomne na súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. Ak navrhovatel podal námietky a súčasne v celom rozsahu odstránil nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté, vyšší súdny úradník vykoná zápis. Inak o námietkach rozhoduje sudca. O námietkach by mal sudca rozhodnúť do 10 pracovných dní od ich doručenia. Po preskúmaní námietok im sudca môže vyhovieť al. ich môže zamietnuť. O zamietnutí námietok rozhoduje sudca uznesením. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Zápis vykoná sudca, nie vyšší súdny úradník.Vo veciach zápisu do obchodného registra je oprávnený do konania vstúpiť prokurátor.

20. Konanie o osvojiteľnostiJe to nový druh konania, ktorý nadväzuje na novú pr. úpravu osvojenia. Jeho cielom je rozhodnúť o tom, že sú splnené podmienky osvojitelnosti maloletého dieťaťa t.j. že na osvojenie dieťaťa nie je potrebný súhlas jeho rodičov ani súhlas maloletého rodiča dieťaťa.Konanie o osvojitelnosti môže súd začať na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany al. aj bez návrhu, ak zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podla zákona o rodine.Účastníci konania sú dieťa a jeho rodičia. Účastníkom konania je aj maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, a to aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. Zákon mu v tomto konaní priznáva plnú procesnú spôsobilosť. Rodičia nie sú účastníkmi konania, ak:

- sú pozbavení rodičovských práv a povinností, al. - boli pozbavení spôsobilosti na pr. úkony v plnom rozsahu, al.- ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia

V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, al. štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojitelnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.Zákon ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o osvojitelnosti rozsudkom bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny, možno túto lehotu predĺžiť, najviac však o ďalšie tri mesiace.Súd na návrh rozhodnutie o osvojitelnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh je možné podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojitelov.

21. Opravné systémy a opravné prostriedky v civilnom proceseNato, aby rozhodnutie zaväzovalo účastníkov, orgány, prípadne iné subjekty, sa vyžaduje, aby nadobudlo právoplatnosť, okrem výnimiek napr. pri predbežne vykonatelných rozsudkoch a pri časti uznesení. Jediným inštitútom, ktorý umožňuje účastníkovi dosiahnuť odsunutie právoplatnosti rozhodnutia, a teda aj jeho záväznosti, je opravný prostriedok.

10

Opravné prostriedky možno charakterizovať ako pr. inštitúty, ktorými sa oprávnená osoba domáha preskúmania rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania opravným súdom s cielom dosiahnutia nápravy. Opravnými prostriedkami sú odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie a obnova konania.Opravným súdom sa rozumie súd, ktorý napadnuté súdne rozhodnutie preskúmava v rámci opravného konania. Spravidla je ním súd vyššieho stupňa – súd odvolací a dovolací. Výnimku predstavuje len súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania. Je ním súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.Opravné konanie – konanie odvolacie, dovolacie a konanie o obnove konania – je konanie, v ktorého rámci sa preskúmava vec v rozsahu ustanovenom zákonom s cielom dosiahnutia nápravy napadnutého rozhodnutia, či už v podobe jeho zmeny (revízia) al. zrušenia (kasácia).Podla určitých charakteristických znakov môžeme ten – ktorý opravný prostriedok zaradiť do niektorého z troch základných typov opravných systémov, ktoré sa do súčasnosti vykryštalizovali, a to do systému odvolacieho (apelačného), dovolacieho (revízneho) al. zrušovacieho (kasačného).

Opravné systémy v civilnom procese Teória občianskeho procesného práva rozoznáva tri opravné systémy, a to

a) odvolací (apelačný) systém,b) zrušovací (kasačný) systém,c) dovolací (revízny) systém

Odvolací (apelačný) systémPodstatou apelačného systému je prípustnosť preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa z pr. i skutkovej stránky. Účastník konania je oprávnený požadovať, aby opravný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zákonom dovolenom rozsahu z hladiska skutkového stavu a pr. posúdenia tohto skutkového stavu. Opravný súd je oprávnený, ale aj povinný vykonať toto preskúmanie a podla výsledku prvostupňové rozhodnutie zrušiť, potvrdiť al. ho zmeniť, a to podla výsledkov prvostupňového a opravného konania. Apelačný opravný systém má dva subsystémy:

- neúplný apelačný systém, ktorý opravnému súdu zásadne nedovoluje, aby za základ svojho rozhodovania vzal aj nové dôkazné prostriedky, zistenia a skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po podaní opravného prostriedku al. boli obsahom odvolania,

- úplný apelačný systém, ktorý pripúšťa, aby súd v opravnom konaní rozhodoval aj na základe nových dôkazných prostriedkov a nových skutkových zistení t.j. takých, ktoré vyšli najavo až po podaní opravného prostriedku al. boli zadovážené na základe obsahu odvolania.

Dovolací (revízny) systémPodstatou revízneho systému je prípustnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia v opravnom konaní iba

- v medziach a z dôvodov obsiahnutých v revíznej žiadosti,- z pr. stránky.

Rozsah oprávnení a povinností revízneho súdu je limitovaný obsahom revíznej žiadosti, v ktorej možno namietať porušenie hmotnoprávnych aj procesných predpisov. Revízny súd môže napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť al. zrušiť. Tento opravný systém pripúšťa aj zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu, avšak predpokladom na také rozhodnutie je to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, avšak ho nesprávne pr. posúdil. Zmena teda spočíva v tom, že opravný súd mení pr. kvalifikáciu skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a len touto metódou dochádza aj k zmene napadnutého rozhodnutia.

Zrušovací (kasačný) systémPráva účastníkov a súdu sú najviac obmedzené v zrušovacom (kasačnom) systéme. Účastník môže vydané rozhodnutie napádať len z pr. stránky, teda nikdy nie aj zo skutkovej. Nemôže prednášať ani nové skutočnosti, ani nové dôkazy a kasačný súd v rámci svojich oprávnení môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť al. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Nemôže však toto rozhodnutie nahradiť vlastným rozhodnutím.V mimoriadnych opravných konaniach sa využíva predovšetkým kasačný systém (dovolanie a mimoriadne dovolanie).

Opravné prostriedky v civilnom procese Opravné prostriedky môžeme klasifikovať podla viacerých kritérií:Podla časového momentu ich pripustenia – riadne a mimoriadne opravné prostriedkyPre zaradenie opravného prostriedku medzi riadne al. mimoriadne opravné prostriedky je rozhodujúce, či sa môže podávať proti ešte neprávoplatnému rozhodnutiu, al. proti už právoplatnému rozhodnutiu. Odvolanie môže smerovať len proti ešte neprávoplatnému rozhodnutiu. Mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je dovolanie, mimoriadne dovolanie a obnova konania, sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam.Podla opravného súdu – opravné prostriedky s devolutívnym účinkom a bez nehoPodstata devolutívneho účinku spočíva v tom, že oprávnenie rozhodnúť o podanom opravnom prostriedku prislúcha súdu vyššieho stupňa. Podanie opravného prostriedku bez devolutívneho účinku nemá za následok postúpenie veci na nadriadený súd, teda rozhodne o ňom ten súd, ktorý vydal napádané rozhodnutie. Pre občianske súdne konanie sú typické opravné prostriedky s devolutívnym účinkom. Opravným prostriedkom s devolutívnym účinkom je dovolanie a mimoriadne dovolanie. Ak smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, rozhoduje o ňom NSSR, ak smeruje proti rozhodnutiu NSSR, rozhoduje o ňom iný senát tohto súdu.Devolutívny účinok sa v zásade spája aj s ďalším opravným prostriedkom – s odvolaním. Ak smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, rozhoduje o ňom krajský súd a ak smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, rozhoduje o ňom NSSR. Pri odvolaní však už OSP pripúšťa určité výnimky z devolutívneho účinku - významnou výnimkou je autoremedúra. Táto však znamená len možnosť, nie povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť o podanom odvolaní. OSP pripúšťa autoremedúru len za podmienky, že súd prvého stupňa odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie.Opravným prostriedkom bez devolutívneho účinku je návrh na obnovu konania. Špecifickosť pri tomto opravnom prostriedku však spočíva v tom, že nerozhoduje o ňom súd, ktorého rozhodnutie sa napáda, ale vždy súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni.Podla účinku viazaného na podanie opravného prostriedku – opravný prostriedok so suspenzívnym účinkom a bez nehoPodstata suspenzívneho účinku spočíva v tom, že už samotným podaním opravného prostriedku s takýmto účinkom sa priamo na základe zákona odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia až dovtedy, kým o opravnom prostriedku nerozhodne opravný súd a ak sa na právoplatnosť rozhodnutia viaže aj jeho vykonatelnosť, tak sa zo zákona odkladá aj vykonatelnosť napadnutého rozhodnutia. Opravným prostriedkom so suspenzívnym účinkom je odvolanie. Ďalšie tri opravné prostriedky – dovolanie, mimoriadne dovolanie a obnova konania – sú bez suspenzívneho účinku, to znamená, že ich podaním sa ani právoplatnosť, ani vykonatelnosť napadnutého rozhodnutia priamo zo zákona neodkladá.Podla dôvodov, z ktorých možno opravný prostriedok podať – úplné a neúplné opravné prostriedkyÚplné opravné prostriedky umožňujú napadnúť rozhodnutie z akýchkolvek dôvodov bez obmedzenia. Neúplné opravné prostriedky, naopak, viažu podanie opravného prostriedku len na existenciu určitých, v zákone stanovených dôvodov. Všetky naše opravné prostriedky sú neúplnými opravnými prostriedkami.Podla práva prednášať nové skutočnosti a dôkazy – opravné prostriedky s právom novôt a bez nehoOpravné prostriedky s právom novôt povolujú oprávnenej osobe prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Takýmto opravným prostriedkom je odvolanie podané proti rozhodnutiam vydaným v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu, v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojitelnosti, o osvojenie.Opravný prostriedok bez práva novôt (dovolanie, mimoriadne dovolanie) oprávňuje opravný súd preskúmať napadnuté rozhodnutie len na doterajších základoch.Osobitnú skupinu tvorí obnova konania, ktorá je opravným prostriedkom bez práva novôt. Ak sa však ako dôvod obnovy uvádzajú nové skutočnosti, rozhodnutia al. dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, treba ju zaradiť medzi opravné prostriedky s právom novôt.Podla spôsobu vybavenia opravného prostriedku – opravné prostriedky reformačné (meniace) a kasačné (zrušovacie)Pre zaradenie opravného prostriedku medzi reformačné al. kasačné opravné prostriedky je rozhodujúce to, akými spôsobmi môže opravný súd rozhodnúť o podanom opravnom prostriedku po zistení, že tento bol podaný dôvodne.

11

Existujú tu dva možné spôsoby rozhodnutia opravného súdu. Buď rozhodnutie zmení tzn. vydá sám nové rozhodnutie vo veci samej, al. rozhodnutie zruší.Reformačný opravný prostriedok oprávňuje opravný súd predovšetkým na zmenu napadnutého rozhodnutia, no popritom, aj na jeho zrušenie. Kasačný opravný prostriedok oprávňuje opravný súd len na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tento typ opravného prostriedku preto nevedie ku konečnému vybaveniu sporu, ale len k opätovnému riešeniu sporu súdom nižšieho stupňa, ktorý už vo veci raz rozhodol. Reformačným opravným prostriedkom je odvolanie. Kasačným opravným prostriedkom je dovolanie a mimoriadne dovolanie. Opravný prostriedok – obnova konania – je reformačným opravným prostriedkom, avšak bez súčasnej možnosti kasácie.

22. Systém neúplnej apelácie v OSPV našom OSP je upravené odvolanie, ktoré sa zaraďuje do neúplného apelačného systému. Zo všetkých troch opravných systémov najviac práv účastníkovi aj súdu poskytuje systém odvolací (apelačný), typický u nás pre druhostupňové konanie. Odvolanie – opravný prostriedok príznačný pre tento opravný systém, dáva účastníkovi možnosť domáhať sa preskúmania napadnutého rozhodnutia tak zo stránky skutkovej, ako aj právnej. Znamená to, že odvolatel môže v odvolaní vytýkať nielen nedostatky v zistenom skutkovom stave, ale aj nedostatky spočívajúce v porušení práva v konaní al. pri rozhodovaní.V slovenskom OSP sa v riadnom opravnom konaní uplatňuje neúplný apelačný v sporovom konaní a úplný apelačný systém v nesporových konaniach, prípadne aj v iných druhoch civilného procesu, v ktorých je prípustné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu (napr. v súdnej exekúcii). Úplný apelačný systém sa uplatní aj v odvolacích konaniach, v ktorých sa bude rozhodovať o odvolaniach proti uzneseniam, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Odvolacie konanie s neúplnou apeláciou sa v podstate vyznačuje zásadným zákazom uvádzať nové skutočnosti al. ďalšie dôkazy v odvolaní resp. ich úspešne uplatniť v konaní pred odvolacím súdom, ak tieto nové skutočnosti al. dôkazy neboli uplatnené v konaní pred súdom prvého stupňa. Napriek tomu odvolací súd nie je viazaný skutkovými zisteniami a závermi, ktoré boli urobené súdom prvého stupňa, a je oprávnený vykonávať aj ďalšie dokazovanie, hoci s obmedzením – zákaz prihliadnuť na nové skutočnosti a nové dôkazné prostriedky. Za nové skutočnosti pritom treba považovať:

- také skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu prvého stupňa existovali a boli al. mali byť účastníkovi známe, no on s nimi súd z akýchkolvek dôvodov neoboznámil

- také skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu prvého stupňa síce existovali, ale účastníkom, a teda ani súdu, neboli známe

23. Revízny a kasačný opravný systémDovolací (revízny) systémPodstatou revízneho systému je prípustnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia v opravnom konaní iba

- v medziach a z dôvodov obsiahnutých v revíznej žiadosti,- z pr. stránky.

Rozsah oprávnení a povinností revízneho súdu je limitovaný obsahom revíznej žiadosti, v ktorej možno namietať porušenie hmotnoprávnych aj procesných predpisov. Revízny súd môže napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť al. zrušiť. Tento opravný systém pripúšťa aj zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu, avšak predpokladom na také rozhodnutie je to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, avšak ho nesprávne pr. posúdil. Zmena teda spočíva v tom, že opravný súd mení pr. kvalifikáciu skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a len touto metódou dochádza aj k zmene napadnutého rozhodnutia.Zrušovací (kasačný) systémPráva účastníkov a súdu sú najviac obmedzené v zrušovacom (kasačnom) systéme. Účastník môže vydané rozhodnutie napádať len z pr. stránky, teda nikdy nie aj zo skutkovej. Nemôže prednášať ani nové skutočnosti, ani nové dôkazy a kasačný súd v rámci svojich oprávnení môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť al. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Nemôže však toto rozhodnutie nahradiť vlastným rozhodnutím.V mimoriadnych opravných konaniach sa využíva predovšetkým kasačný systém (dovolanie a mimoriadne dovolanie).

24. Odvolanie – podmienky prípustnostiAby podané odvolanie vyvolalo zamýšlané pr. následky t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Pr. teória ich rozdeluje na podmienky objektívne a subjektívne. Sú nimi:

- prípustný predmet odvolania (objektívna podmienka)- včasnosť podania odvolania (objektívna podmienka)- osoba oprávnená na podanie odvolania (subjektívna podmienka)- náležitosti odvolania (objektívna podmienka)

Subjektívna podmienka (osoba oprávnená) – účastník konania (podľa Najvyššieho súdu len ten účastník, ktorému bola spôsobená ujma). Toto obmedzenie nie je v zákone, vyplýva len z judikatúry.Ujma na strane žalobcu – formálna ujma, ktorá existuje vtedy ak sa rozhodnutie vo veci samej odlišuje od žaloby (petitu) – ak bolo žalobcovi priznanie menej ako požadoval, ak mu bolo priznané viac ako požadoval a ak požadoval niečo iné ako mu súd priznal. To platí aj pre žalovaného v prípade protinávrhu.Na strane žalovaného – materiálna ujma, ktorá existuje vtedy ak sa žalovanému zúžili práva alebo rozšírili povinnosti.

Vedľajší účastník § 201 ak z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi vedľajším účastníkom a účastníkom, prokurátor § 35/3 je oprávnený na všetky úkony ktoré je oprávnený vykonať účastník okrem úkonov, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu. Ak podá odvolanie iná osoba alebo účastník ktorému nebola spôsobená újma súd odvolanie odmietne, lebo nie je prípustné, nie je splnená jedna zo základných podmienok.

Objektívne podmienky:

Včasnosť podania odvolaniaLehota – 15 dní – plynie odo dňa doručenia rozhodnutia (každému účastníkovi plynie individuálne) Lehota plynie u každého účastníka samostatne. Výnimku tvorí iba prípad doručenia rozhodnutia nerozlučným spoločníkom, z ktorých každý je oprávnený podať odvolanie, kým aspoň niektorému z nich ešte plynie odvolacia lehota (teda aj keby už tomu – ktorému spoločníkovi uplynulo 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie doručené. Je to zákonná lehota, nemožno ju zmeniť (predlžiť ani skrátiť) a je aj lehotou procesnou, čo znamená, že stačí najneskôr v posledný deň lehoty odovzdať odvolanie na poštu. Treba ho poslať na súd, ktorý rozhodnutie vydal.Zákon pripúšťa zo zákonnej odvolacej lehoty aj výnimkyVýnimky:ak súd v súvislosti s poučením o práve podať odvolanie alebo o dĺžke odvolacej lehoty pochybí. :

- ak súd vôbec nepoučí účastníka alebo poučí ale neuvedie žiadnu lehotu, - ak ho poučí nesprávne že odvolanie nie je prípustné ale podľa zákona prípustné je, – vtedy platí zo zákona 3 mesačná lehota plynúca odo dňa

doručenia. - ak súd uvedie kratšiu alebo dlhšiu lehotu – ak kratšia, tak platí 15 dňová lehota, ak dlhšia, tak platí táto dlhšia lehota uvedená v poučení

Inštitút Odpustenia zmeškania lehoty § 58 – napr. hospitalizácia v nemocnici – ak účastník zmešká odvolaciu lehotu s ospravedlniteľného dôvodu tak môže podať odvolanie aj keď mu už uplynula zákonná lehota na podanie odvolania. Ak mu tento dôvod bránil podať odvolanie po odpadnutí prekážky môže požiadať

12

o odpustenie zmeškania lehoty a súčasne musí podať aj odvolanie (zmeškaný úkon) – oboje musí podať do 15 dní odo dňa odpadnutia prekážky. Nie je možné pri rozvode ak sa manželstvo rozviedlo a rozhodnutí že manželstvo neexistuje alebo je neplatné.

Včasnosť podania odvolania súvisí inštitút odpustenia zmeškania lehoty. Podmienkou je, že účastník resp. jeho zástupca, zmešká odvolaciu lehotu z ospravedlnitelného dôvodu, pre ktorý bol vylúčený z vykonania úkonu (t.j. z podania odvolania), a že návrh na odpustenie zmeškania lehoty spolu so zmeškaným úkonom (odvolaním) podá do 15 dní po odpadnutí prekážky.

Prípustný predmet – možno napadnúť len rozhodnutie súdu 1. stupňa.Prípustnosť podľa formy rozhodnutia –A) rozhodnutia - odvolanie je v zásade prípustné proti každému rozsudku je jedno čo je predmetom konania Výnimku tvoria len tri rozsudky: - kontumačný rozsudok (pre zmeškanie)

- rozsudok na základe uznania nároku- a rozsudok na základe vzdania sa nároku

ale aj tu je prípustné , len z dvoch dôvodov1. je ak neboli splnené podmienky na ich vydanie § 153 a a b,2. 2. a ak neboli splnené podmienky konania a v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnúť možno len výrok, nie odôvodnenie.

B) uznesenia – vo všeobecnosti sa pripúšťa odvolenie. V § 202 ods 2 a 3 sú uvedené uznesenia proti ktorým odvolanie prípustné nie je:- uznesenia vydané v exekučnom konaní – proti nim nie je prípustné odvolanie- uznesenia vydané v konaní o vymáhanie súdnych pohladávok- uznesenia, proti ktorým nie je prípustné odvolanie, sú tie ktorými – sa upravuje vedenie konania; bol na konanie pribratý ďalší účastník; sa začalo

konanie bez návrhu; sa úplne vyhovelo návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov; sa odpustilo zmeškanie lehoty; sa pripustila al. nepripustila zmena návrhu; sa rozhodlo o svedočnom al. o nárokoch tretích osôb; bol schválený zmier; sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy al. doplnenie voličského zoznamu; sa rozhodlo o vylúčení notára z úkonov súdneho komisára; súd vyzval účastníka, aby nesprávne, neúplné al. nezrozumitelné podanie doplnil al. opravil v stanovenej lehote.

Ak nebol schválený súdny zmier – odvolanie je prípustné ak bol svchálený odvolanie nie je prípustné. V opačných prípadoch napr. proti uzneseniu, ktorým sa neodpustilo zmeškanie lehoty al. ktorým nebol schválený zmier, je odvolanie prípustné

C) platobný rozkaz – nie je možné podať odvolanie, podáva sa odpor. Odvolanie je možné podať len proti výroku o trovách konaniaProti platobným rozkazom (všetkým) nemožno podať odvolanie – s výnimkou výroku o trovách (v tejto časti je možné podať odvolanie).

Ak nie sú splnené podmienky, súd odvolanie odmietne.

Odvolanie je prípustné proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku al. uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je. To však nevylučuje možnosť spolu s výrokom rozhodnutia napadnúť aj jeho odôvodnenie. Odvolací súd odmietne odvolanie podané:

- proti rozhodnutiu iného ako prvostupňového súdu- proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona prípustné- len proti odôvodneniu rozhodnutia

§165 – ak odôvodnenie nemá podklad v zistení skutkového stavu môže účastník pre nadobudnutím právoplatnosti navrhnúť aby bolo opravené. Ak súd prvého stupňa návrhu nevyhovie, predloží vec odvolaciemu súdu , ktorý o oprave rozhodne formou uznesenia.

Náležitosti odvolaniaOdvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované) a okrem nich ešte osobitné náležitosti, ktoré sú typické len pre odvolanie. Existencia predpísaných náležitostí v odvolaní je dôležitá, pretože tvoria jeho obsah, podla ktorého súd posudzuje daný procesnoprávny úkon ako odvolanie. Každé odvolanie by malo obsahovať nasledujúce náležitosti: označenie súdu, ktorému je určenéOdvolanie sa má adresovať prvostupňovému súdu, ktorý vydal napádané rozhodnutie. Zákon však pripúšťa možnosť adresovať odvolanie aj priamo nadriadenému odvolaciemu súdu. kto ho podávaZamýšlané pr. účinky vyvolá len odvolanie podané osobou oprávnenou na jeho podanie. Ak odvolanie podáva:

- FO, treba uviesť jej meno, priezvisko, bydlisko a št. občianstvo- PO, treba uviesť názov al. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené- FO oprávnená podnikať, treba uviesť obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, ak je pridelené- Štát, treba uviesť označenie štátu a označenie príslušného št. orgánu, ktorý za štát koná pred súdom v rozsahu pôsobnosti

Procesné označenie účastníkov je v odvolaní také isté, ako bolo v žalobe. Musí sa však uviesť, či odvolanie podáva žalobca al. žalovaný. uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (rozsudok, uznesenie)Označenie veci, ktorej sa urobený úkon týka. Znamená to, že treba uviesť formu rozhodnutia, súd, ktorý vydal napádané rozhodnutie, číslo konania, pod ktorým sa vedie konanie na prvostupňovom súde, a dátum, kedy bolo napádané rozhodnutie vydané. v akom rozsahu sa napáda tzv. kvantitatívna stránka odvolaniaKvantitatívnou stránkou je odvolací súd viazaný - rozhodnutie môže preskúmať len v tom rozsahu v akom bolo napadnuté.Vo väčšom rozsahu možno preskúmať rozhodnutie len v 4 prípadoch: §212 ods. 2

- ak konanie mohlo začať aj bez návrhu- ak ide o tzv. závislé výroky - výrok o trovách konania je závislý od výroku vo veci samej ale výrok vo veci samej nie je závislý od výroku o trovách. Ak

napadneme výrok vo veci samej súd preskúma aj výrok o trovách ale naopak to neplatí ak napadnem výrok o trovách súd preskúma iba tento nárok- ak ide o nerozlučných spoločníkov- ak z práva predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

V prípade, že rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné presne vymedziť aj to, ktorý výrok resp. ktoré výroky sa odvolaním napádajú. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolatel rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. dôvod odvolanianie je možné uviesť len niektorý z dôvodov, ktorý pripúšťa zákon (princíp neúplnej apelácie – nie je možné podať odvolanie z akéhokoľvek dôvodu) – platí to len v sporovom konaní.

Dôvody1 vady konaniaa) dôvody zmetočnosti (nedostatky konania) § 221 ide o pochybenia procesných podmienok, ktoré musia byť splnené počas celého konania

13

§ 221 ods.1:Súd rozhodnutie zruší, len aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - nemá sa na mysli len postup samosudcu ktorý vo veci konal, ale aj zazemie sudcu (kancelária učtáreň) boli mu odňaté tie procesné práva ktoré mu zákon priznáva Ak súd pochybí ale ešte v priebehu konania to odstráni nie je to dôvod na podanie odvolania.g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

(písmeno f – postup súdu sa vzťahuje aj na inú činnosť súdu, za účastníka sa podľa judikatúry považuje aj zastúpenie advokátom).

b). Iné vady konania – len ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (pri vykonávaní dôkazného prostriedku)

Vady rozhodnutia:

1. Ak súd 1. stupňa neúplne zisťoval skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci (súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, len tie ktoré považuje za dôležité pre rozhodnutie). Nemôže ísť o novo navrhnuté dôkazy.

2 . Ak súd vykonaním dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam – pri vyhodnocovaní boli porušené zásady logiky alebo keď odôvodnenie je v rozpore s údajmi v spise.

3. Nova – nové skutočnosti, nové dôkazy, ktoré zatiaľ neboli uplatnené preto, že účastník o nich dovtedy nevedel a preto ich ani nemohol predložiť.Aj vtedy, ak nebol riadne poučený zo strany súdu o tom, že všetky skutočnosti a dôkazy musí uviesť najneskôr do vydania uznesenia o skončení dokazovania, alebo v konaní bez pojednávania do vydania rozhodnutia vo veci samej.

4. Ak ide o nesprávne právne posúdenie veci – môže sa to týkať len hmotnoprávnych ustanovení (nesprávna právna norma, nesprávne aplikovaná alebo interpretovaná právna norma).Nové skutočnosti a nové dôkazy možno uvádzať ako dôvod odvolania, len ak odvolanie smeruje proti:

- uzneseniu, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, al.- rozhodnutiu, ktoré bolo vydané: - v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu - v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo - v konaní o určenie al. zapretie rodičovstva - v konaní o osvojitelnosti - v konaní o osvojenie - v konaní vo veciach obchodného registra

Nové skutočnosti al. dôkazy možno uvádzať v odvolaní len vtedy, ak – sa týkajú podmienok konania; sa týkajú vecnej príslušnosti súdu; sa týkajú vylúčenia sudcu; sa týkajú obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám; odvolatel nebol riadne poučený o tom, že všetky dôkazné prostriedky musí predložiť al. označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie; ich účastník bez svojej viny nemohol označiť al. predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. čoho sa odvolatel domáhakvalitatívna stránka odvolania, čoho sa domáha, môže sa domáhať zmeny alebo zrušenia rozhodnutia. Ide o kvantitatívnu stránku odvolania a táto nie je pre súd záväzná.. Súd môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. § 205/3 – rozsah a dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na odvolanie (15 dní) po uplynutí odvolacej lehoty to už možné nie je. Ak odvolanie petit neobsahuje, súd podľa judikatúry Najvyššieho súdu je povinný odvolateľa vyzvať na doplnenie.Výnimka § 153 d. rozsudok ktorým súd spravodlivo usporiada vec – ak sa proti nemu podáva odvolanie nemusí obsahovať dôvody. podpisVyžaduje sa vlastnoručný podpis odvolatela, prípadne jeho zástupcu, al. zaručený elektronický podpis dátum

Pri absencii niektorej z predpísaných náležitostí je úlohou súdu prvého stupňa vyzvať odvolatela, aby neúplné odvolanie doplnil. Súčasne je povinný ho poučiť, že ak vady neodstráni, odvolací súd odvolanie odmietne. Za jednu z náležitostí možno považovať aj potrebu predložiť odvolanie s potrebným počtom rovnopisov a príloh. Ak odvolatel nepredloží potrebný počet rovnopisov al. príloh, súd prvého stupňa vyhotoví potrebné kópie na jeho trovy, pričom odvolatela na doplnenie kópií vôbec nevyzve.

25. Účinky odvolaniaSuspenzívny účinokDôležitou vlastnosťou každého súdneho rozhodnutia, bez ktorej by rozhodnutie nemalo žiaden význam, je jeho právoplatnosť. Právoplatnosť znamená záväznosť a nezmenitelnosť súdneho rozhodnutia. Pod záväznosťou pritom treba rozumieť nutnosť jeho rešpektovania a nemožnosť jeho spochybňovania týmito subjektami. Nezmenitelnosť súdneho rozhodnutia zasa znamená nemožnosť jeho napadnutia. Platí to však len pre podanie riadneho opravného prostriedku. Suspenzívny (odkladný) účinok opravného prostriedku znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia. Tento účinok sa spája len s podaním riadneho opravného prostriedku t.j. odvolania.Suspenzívny účinok môže nastať, len keď sú súčasne splnené dve podmienky – včasné podanie odvolania a podanie odvolania oprávnenou osobou. Suspenzívny účinok trvá dovtedy, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podaním odvolania oprávnenou osobou sa odkladá právoplatnosť rozhodnutia a až v momente rozhodnutia odvolacím súdom vo veci samej nadobudne právoplatnosť. Neodkladá sa len právoplatnosť ale za určitých okolností aj vykonateľnosť a to vtedy ak sa vykonateľnosť viaže na právoplatnosť 15 dni 3 dni,---------------------------------------,-------------------- rozhodnutie pravoplatnosť vykonateľnosť

Pri predbežne vykonateľných rozsudkoch a pri uzneseniach sa odkladá len právoplatnosť, pretože u nich lehota na plnenie začína plynúť už od ich doručenia

15dni3dni,-----------------------,------------------------

14

Rozhodnutie vykonateľnosť právoplatnosť

Ak je v rozhodnutí viacero výrokov vo veci samej a napadne sa iba jeden odkladný účinok sa týka iba tohto výroku ktorý bol napadnutý odvolaním , ostatné výroky sa stávajú právoplatnými.Aj napriek viacerým výrokom vo veci samej v rámci jedného rozhodnutia sa však bude suspenzívny účinok odvolania vzťahovať aj:

- na nenapadnuté výroky, ak z pr. predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (hmotné právo kogentným spôsobom upravuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, napr. vyporiadanie náhrady škody al. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi), prípadne

- ak ide o tzv závislý výrok (závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku )(o závislý výrok pôjde napr. vzťah medzi výrokmi o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, o ktorých musí byť rozhodnuté v jednom rozhodnutí)

Devolutívny účinokDevolutívny účinok odvolania nastane aj vtedy, keď nie je splnená niektorá z podmienok prípustnosti odvolania. Podstata devolutívneho účinku spočíva v tom, že o podanom odvolaní rozhoduje odvolací súd.O odvolaní môže rozhodnúť súd prvého stupňa, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, ak odvolanie smeruje proti:

- uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok- uzneseniu, z ktorého dosial nenadobudla práva iná osoba ako odvolatel- uzneseniu, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie- uzneseniu o odmietnutí návrhu na začatie konania

Právo súdu prvého stupňa rozhodnúť o odvolaní, ktoré smeruje proti jeho rozhodnutiu, sa nazýva autoremedúra. Podmienkou pre takýto postup je, že súd prvého stupňa musí odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. V opačnom prípade nastupuje devolutívny účinok odvolania a vec sa predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Čiže ak sudca odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu, predloží ho súdu druhého stupňa na rozhodnutie.Napokon, o odvolaní nerozhodne odvolací súd, ale súd prvého stupňa, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, ktorý je obsiahnutý v platobnom rozkaze. Zákon zveruje rozhodnutie o odvolaní výlučne súdu prvého stupňa, bez ohladu na to, či mu súd mieni v plnom rozsahu vyhovieť al. nie. V tomto prípade právo rozhodnúť o odvolaní nikdy neprechádza na odvolací súd.

- odvolanie proti rozhodnutiu súdneho úradníka (ak by ho vydal sudca a bolo by odvolanie prípustné, bude prípustné aj tu – ak by ho vydal sudca a nebolo by prí- pustné, bude prípustné) – ak by Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. platného a účinného od 1. júla 2007 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zrušovací účinok – podanie odvolania má za následok priamo zrušenie napadnutého rozhodnutia (na základe zákona – napr. rozhodnutie súdneho úradníka ak bytaké rozhodnutie vydal sudca by odvolanie prípustné nebolo, tak podanie odvolania má zrušujúci účinok, pretože proti každému rozhodnutiu súdneho úradníka musí byť možné odvolanie). Rozsudok ktorým súd spravodlivo usporiada vec, ak sa proti nemu podá odvolanie má zrušujúci účinok. V týchto prípadoch nikdy nenadobúda odvolanie devolutívny účinok

26. Konanie o odvolaníPre začatie konania o odvolaní v plnom rozsahu platí princíp dispozičný, to znamená, že jeho začatie ex offo nie je možné. Celý priebeh konania o odvolaní, začínajúceho sa dôjdením odvolania na súd a končiaceho sa vynesením rozhodnutia, sa rozdeluje medzi súd prvého a druhého stupňa. Odvolanie sa podáva na súd prvého stupňa ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo na súd 2 stupňa (tento ho musí vždy zaslať súdu 1 stupňa)Úkony súdu prvého stupňaSúd 1 . stupňa preskúma , či má odvolanie všetky predpísané náležitosti. Ak sa súd prvého stupňa domnieva, že odvolanie nemá zákonom predpísané náležitosti, je povinný:

- vyzvať odvolatela, aby chýbajúce náležitosti doplnil v stanovenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní- poučiť odvolatela o tom, aké následky sa budú spájať s neodstránením vád odvolania

V prípade, že odvolatel vady odvolania v stanovenej lehote neodstránil, je súd prvého stupňa povinný predložiť odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu už v tomto štádiu. Súd prvého stupňa nemá povinnosť vyzvať odvolatela a poučiť ho iba vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojitelnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra. Pri takýchto odvolaniach sa súd obmedzí iba na zistenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie odvolaním napáda.Po zistení, že má odvolanie všetky predpísané náležitosti, je súd prvého stupňa ďalej povinný:

- doručiť odvolanie ostatným účastníkom- vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k odvolaniu; túto povinnosť má, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej- vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania, ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu vo veci samej- predložiť vec odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu

Súd prvého stupňa je povinný skúmať, či odvolatel zaplatil súdny poplatok za odvolanie. Ak súdny poplatok nebol zaplatený, je súd povinný vyzvať odvolatela na jeho zaplatenie. Pre nezaplatenie súdneho poplatku však nie je možné odvolacie konanie zastaviť.

Úkony odvolacieho súduPredtým, než začne odvolací súd na základe dôjdeného odvolania konať vo veci samej, musí uskutočniť prípravu odvolacieho konania. V prvom rade skúma, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti požadované zákonom. Ak odvolací súd zistí, že odvolanie nemá všetky predpísané náležitosti, je povinný skúmať, či súd prvého stupňa pri ich odstraňovaní postupoval v súlade so zákonom. Ak súd prvého stupňa porušil niektorú zo svojich povinností, je odvolací súd povinný nanovo odvolatela vyzvať na doplnenie odvolania a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok prípustnosti odvolania, musí odvolanie odmietnuť. Odvolací súd spravidla nemusí nariadiť pojednávanie. Pojednávanie je povinné len v troch prípadoch:

- ak je treba zopakovať al. doplniť dokazovanie- ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania- Ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem

.Na pojednávanie predvolá odvolací súd všetkých účastníkov z prvostupňového konania, ktorých sa odvolanie dotýka. Na začiatku pojednávania predseda senátu al. poverený člen senátu podá správu o doterajšom priebehu konania t.j. stručne oboznámi prítomných s priebehom konania na súde prvého stupňa, s obsahom jeho rozhodnutia, s obsahom odvolania, prípadne s vyjadrením sa odvolatelovho odporcu k odvolaniu. Potom dá účastníkom možnosť, aby sa vyjadrili a prípadne aj predniesli svoje návrhy. Celý ďalší priebeh konania o odvolaní sleduje jediný ciel – preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami t.j. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Súd nie je viazaný rozsahom odvolania:

15

- vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu- v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý- v prípadoch, keď ide o také spoločné práva al. povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane

a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných, hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov- ak z pr. predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

Tým, že je odvolanie konštruované ako opravný prostriedok bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov, v zásade platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Znamená to teda, že by sa už v odvolacom konaní nemalo vykonávať dokazovanie. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, aby odvolací súd mohol vykonávať dokazovanie a nebol viazaný skutkovým stavom súdu prvého stupňa:

- ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie pr. predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

- ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu

ich účastník navrhol (dokazovanie vykoná odvolací súd sám al. prostredníctvom súdu prvého stupňa al. dožiadaného súdu),- odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa

(dokazovanie vykoná odvolací súd sám al. prostredníctvom súdu prvého stupňa al. dožiadaného súdu),- odvolací súd môže vykonávať nové dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy ak je presvedčený že sú potrebné pre zistenie skutkového stavu alebo ak ide

o konania ktoré možno začať aj bez návrhu alebo niektoré statusové konania(určenie, zapretie otcovstva, osvojitelnosti)Ak odvolací súd vykoná dokazovanie prostredníctvom súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podla pokynov odvolacieho súdu.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania pristúpi odvolací súd k vyneseniu rozhodnutia.

27. Rozhodnutie o odvolaníOdvolací súd môže o podanom odvolaní rozhodnúť nasledovnými spôsobmi:a) odmietne odvolanie,b) potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa,c) zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a súčasne s konaním naloží podla toho, z akého dôvodu k zrušeniu rozhodnutia došlo, tzn.:

- vráti rozhodnutie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie al.- zastaví konanie al.- zastaví konanie a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi vec tomu orgánu, do právomoci ktorého patrí,

d) zmení rozhodnutie súdu prvého stupňaV priebehu odvolacieho konania môže odvolací súd vydať aj iné rozhodnutie, ktorým sa síce konanie skončí, ale sa ním nerozhodne o podanom odvolaní, napr. schváli súdny zmier al. odvolanie odvolatel vezme späť. Ak odvolatel vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

Odmietnutie odvolania ak nie sú splnené podmienkyOdmietnutie odvolania prichádza do úvahy vtedy, ak:

- bolo podané oneskorene,- bolo neoprávnenou osobou,- smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,- nemá predpísané náležitosti- rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak

O odmietnutí odvolania rozhoduje odvolací súd formou uznesenia.

Potvrdenie rozhodnutiaOdvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vecne správne čo do výroku (ak je správne zistený skutkový stav, bola naň správne aplikovaná príslušná hmotnoprávna norma a bolo vydanév súlade s ustanoveniami procesného práva). Ak odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa, rozhoduje tiež formou rozsudku. Pri potvrdzovaní uznesenia sa rozhoduje vždy uznesením. V prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd rozhodne len o novovzniknutých trovách odvolacieho konania.

Zrušenie rozhodnutiaOdvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, len z taxatívne uvedených dôvodov ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo al. v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podla zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca al. bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie pr. predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli al. ak také dôvody neexistovali- bol odvolacím súdom schválený zmier

Vo všetkých prípadoch zrušenia rozhodnutia rozhoduje odvolací súd len vo forme uznesenia, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej. Ak zruší rozhodnutie, tak buď vráti vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie alebo zastaví konanie (napr. ak je tu prekážka litispedencie, rozhodnutej veci) (alebo postúpi vec do právomoci orgánu, ktorému konanie patrí).Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie, rozhodne o trovách celého konania, teda prvostupňového, odvolacieho aj prvostupňového po vrátení veci, súd prvého stupňa. Odvolací súd rozhodne o trovách odvolacieho konania iba v prípade, že po zrušení rozhodnutia zastaví konanie.

Zmena rozhodnutiaOdvolací súd je povinný zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vždy, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani na jeho zrušenie.Pri zmene rozsudku rozhoduje odvolací súd formou rozsudku, pretože ide tiež o rozhodnutie vo veci samej. Zmena uznesenia sa vybavuje vo forme uznesenia. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí rozhodnúť aj o trovách konania na súde prvého stupňa, aj o trovách odvolacieho konania.

Zastavenie odvolacieho konania

16

Rozhodnutie o zastavení konania vydáva odvolací súd ešte aj v prípade, ak odvolatel vezme späť už podané odvolanie. Dokial o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Písomné vyhotovenie rozhodnutiaKaždé rozhodnutie odvolacieho súdu, obsahuje úvod, výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.V úvodnej časti sa k jednotlivým údajom pridáva údaj o tom, kto odvolanie podal s presným označením rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje t.j. číslo konania a deň vyhlásenia rozhodnutia.Obsah výrokovej časti závisí od toho, k akému záveru odvolací súd dospeje. Môže sa obmedziť len na konštatovanie, že sa odvolanie odmieta al. že sa rozhodnutie potvrdzuje. Pri zmene napadnutého rozhodnutia musí odvolací súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia presne uviesť, ako sa odvolaním napadnutá časť mení a pri zrušení rozhodnutia musí zasa presne uviesť, ktorá časť napadnutého rozhodnutia sa zrušuje a súčasne, že sa vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne, že sa konanie zastavuje.Zásady odôvodnenia treba aplikovať aj na odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia. Treba ho rozšíriť o údaj o osobe podávajúcej opravný prostriedok, o vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní, o uvedenie rozsahu, v akom odvolací súd vec prejednal, ktoré dôkazné prostriedky zopakoval al. doplnil.V poučení o opravnom prostriedku sa odvolací súd obmedzí len na konštatovanie o neprípustnosti jeho podania.Odvolací súd by mal rozhodnúť o odvolaní:Do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu:

- ak odvolanie smeruje proti predbežnému opatreniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov al. do starostlivosti toho, koho označí súd

- ak odvolanie smeruje proti predbežnému opatreniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu, aby určitá osoba nevstupovala do bytu al. domu, v ktorom býva osoba blízka al. osoba, ktorá je v jej starostlivosti al. vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia

Do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu, ak odvolanie smeruje proti predbežnému opatreniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na dočasné zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti FO al. PO, ak sa maloleté dieťa ocitlo bez akejkolvek starostlivosti al. ak je jeho život, zdravie al. priaznivý vývoj vážne ohrozený al. narušený.O odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní. O odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý odpor proti platobnému rozkazu, by mal odvolací súd rozhodnúť do troch mesiacov od predloženia veci odvolaciemu súdu.Odvolací súd môže svoje rozhodnutie o odvolaní doručiť účastníkom odvolacieho konania sám al. to za neho urobí súd prvého stupňa a to do troch dní od vydania rozhodnutia o odvolaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia všetkým účastníkom odvolacieho konania.

28. Obnova konania – podmienky prípustnostiNeúplný opravný prostriedok, mimoriadny. Bez suspenzívneho účinku – neodkladá sa právoplatnosť ani vykonateľnosť. Vykonateľnosť sa môže odložiť len na návrh alebo zo zákona povolením obnovy konania. Bez devolutívneho účinku, nebude o nej rozhodovať nadriadený súd ale súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.Osoba oprávnená na podanie návrhu na obnovu konaniaOsobou oprávnenou na podanie návrhu na obnovu konania je účastník konania a z účastníkov konania len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý z dôvodov, z ktorých sa môže podať návrh na obnovu konania. Účastníkmi konania sú navrhovatel (žalobca) a odporca (žalovaný) al. tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Účastníkmi konania sú aj tí, o právach al. povinnostiach ktorých sa má konať.

Lehota – špecifikum pre obnovu konania je že plynú dve lehoty. Subjektívna trojmesačná a objektívna trojročná lehota. Subjektívna lehota sa viaže na subjekt , začína plynúť odo dňa keď sa účastník dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo od času keď mohol toto právo uplatniť. (odpustenie zmeškania lehoty na návrh účastníka nie je prípustné)Objektívna lehota začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Platí zásada, že subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty a nemôže ju presiahnuť. Subjektívna trojmesačná lehota sa musí bezpodmienečne dodržať. Objektívnu nie je potrebné dodržať pri dôvode 3,4,5.

Dôvody, z akých môže byť podaný návrh na obnovu konania, zákon vypočítava taxatívne. Návrh na obnovu konania podaný z iného dôvodu preto nie je prípustný a súd ho musí zamietnuť. Dôvody na podanie návrhu na obnovu konania sú:

Dôvody: 1. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny účastník nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci (tieto skutočnosti museli existovať už v čase pôvodného konania, nemohli vzniknúť až po vydaní rozhodnutía.) – najčastejšie je to prípad právnych nástupcov, ktorí vstúpili do konania neskôr. Musí byť splenené že, Tieto skutočnosti alebo dôkazy môžu vyvodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci (pridá sa mu viac práv alebo sa zníži počet povinnosti) pričom stačí ak nové rozhodnutie bude priaznivejšie aj len z časti. . Pre rozhodnutia platí výnimka – možno napadnúť aj rozhodnutie, ktoré vzniklo aj neskôr – rozhodnutie mohlo vzniknúť aj po vydaní rozhodnutia ktoré napádam. Nemuselo existovať v čase konania. Dôvodom obnovy konania môže byť aj neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu riešiace odchylne predbežnú otázku, ak išlo o prípad, v ktorom bol súd pri pôvodnom rozhodovaní viazaný rozhodnutím iného orgánu, al. o prípad, v ktorom súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z rozhodnutia vydaného skôr príslušným orgánom; tiež rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke, ak išlo o prípad, v ktorom si súd sám vyriešil predbežnú otázku, pretože vychádzal zo zistenia, že o tejto otázke nebolo doposial príslušným orgánom rozhodnuté, ak sa potom zistí, že tento príslušný orgán svojím kedykolvek vydaným rozhodnutím vyriešil uvedenú otázku odchylne. Pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania stačí, ak sa javí pravdepodobným, že skutočnosti, rozhodnutia al. dôkazy môžu pre navrhovatela obnovy privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Stačí, ak bude rozhodnutie priaznivejšie aj len sčasti, nemusí teda celé rozhodnutie vyznieť v prospech účastníka

2. Ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokial môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka.Dôkazy museli nielen existovať už v pôvodnom konaní, ale účastník ich musel aj navrhnúť resp. sa súd o ich existencii dozvedel inak, ale z akéhokolvek dôvodu ich v pôvodnom konaní nebolo možné technicky vykonať (napr. svedok sa zdržiaval na neznámom mieste – zistenie jeho adresy je dôvodom na podanie návrhu na obnovu konania. Otázka viny účastníka je pri tomto dôvode irelevantná. Sú tu len dôkazy – podstatný rozdiel je v tom , že kým pri prvom dôvode účastník dôkaz ani len nenavrhol v konani lebo o nich nevedel pri druhom dôkaz v konaní navrhol ale technicky ho nebolo možné vykonať. Nie je dôvodom to že súd daný dôkaz nechcel vykonať. Pri týchto prvých dvoch dôvodoch musí byť dodržaná 3 ročná objektívna lehota

3. Ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu.Na existenciu dôvodu sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok:1. Musí ísť o také konanie sudcu, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Zákon výslovne trvá len na spáchaní trestného činu,

nie aj na odsúdení sudcu za tento čin. Dôvod obnovy konania preto nezanikne len v dôsledku toho, že k právoplatnému odsúdeniu sudcu z určitého dôvodu nedošlo (napr. preto, že zanikla trestnosť činu podla TZ).

2. Medzi trestným činom sudcu a rozhodnutím v nesprospech účastníka musí byť príčinná súvislosť. Svojou podstatou to teda bude len trestný čin sudcu, ktorého sa dopustil v súvislosti s rozhodovanou vecou. Napr prijímanie úplatku

17

4. Ak Európsky súd pre ludské práva rozhodol al. dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím al. konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ludské práva al. slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.Podstata tohto dôvodu obnovy konania spočíva v tom, že účastník konania sa obrátil so svojou sťažnosťou podanou proti SR na Európsky súd pre ludské práva, pričom tvrdil, že mu rozhodnutím súdu al. konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené jeho základné ludské práva a slobody. So svojou sťažnosťou bol úspešný, tzn., že Európsky súd pre ludské práva rozhodol, že boli porušené základné ludské práva a slobody účastníka konania a súčasne mu (sťažovatelovi) priznal primerané finančné zadosťučinenie.

5. Ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora ES al. iného orgánu ES.

Prípustný predmet obnovy konaniaObnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu (pri existencii zákonného dôvodu). Zákon nepripúšťa obnovu konania proti:a) rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné al. neexistujúceb) rozsudkom, ktorých zmenu al. zrušenie možno dosiahnuť inak, Ide o prípady keď súd sám z vlastnej iniciatívy môže dané rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Napr:

- rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti zročných dávok al. na plnenie v splátkach- rozsudky o výchove a výžive maloletých detí- rozsudok o obmedzení al. pozbavení spôsobilosti na pr. úkony- rozhodnutie o vyslovení prípustnosti ďalšieho držania v ústave pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné- rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho

Proti uzneseniam ako ďalšej forme rozhodnutí obnova konania zásadne prípustná nie je. Návrhom na obnovu konania sa môže napadnúť len uznesenie, ktorým bol schválený súdny zmier pričom zákon hovorí, že OK bude prípustná len vtedy ak možno dôvody OK vzťahovať na predpoklady za ktorých sa zmier schvaľuje (účastníci v čase uzatvárania zmieru vychádzali z existencie skutkoveho stavu a keby vedeli o istych skutonostiach zmier by neuzavreli. - aj voči uzneseniu o dedičskom konaní okrem rozhodnutí, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť aj inak (napr. dedičské konania po osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu a neskôr sa objavíOsvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom má účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Je preto proti nemu prípustná obnova konania.Proti platobnému rozkazu je obnova konania prípustná, ale len za podmienky, že dôvody obnovy možno vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa platobný rozkaz vydal.

Náležitosti návrhu na obnovu konania treba uviesť skutočnosti z ktorých vyplýva že návrh na OK je podaný včas čiže treba dokázať zachovanie subjektívnej lehoty. Petit pozostáva z dvoch častí v prvom petite sa účastník dovolava OK a v druhom sa domáha vydania konkrétneho rozhodnutiaNávrh na obnovu konania musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Okrem všeobecných náležitostí musí návrh na obnovu konania obsahovať ešte:

- označenie rozhodnutia, proti ktorému návrh smeruje- uvedenie dôvodu obnovy- uvedenie skutočností, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas- označenie dôkazov, ktorými sa má preukázať dôvodnosť návrhu- petit t.j. čoho sa navrhovatel domáha

Ak návrh na obnovu konania nemá predpísané náležitosti, je súd povinný vydať uznesenie, ktorým vyzve navrhovatela, aby nesprávne, neúplné al. nezrozumitelné podanie opravil al. doplnil v lehote, ktorú mu určí. Táto lehota však nemôže byť kratšia ako 10 dní. Ak navrhovatel návrh na výzvu súdu neopraví al. nedoplní, súd obnovu konania odmietne.

29. Konanie o návrhu na obnovu konaniaCharakteristickým znakom, ktorým sa obnova konania odlišuje od ostatných opravných prostriedkov, je, že o návrhu nerozhoduje nadriadený súd, ale na konanie o obnove je vždy príslušný súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Nezáleží na tom, rozhodnutie ktorého súdu sa obnovou napáda. Priebeh konania o návrhu na obnovu konania sa rozdeluje na dve štádiá:

1. konanie o povolenie obnovy2. konanie vo veci samej po povolení obnovy konania

Prvé štádium – konanie o povolenie obnovy konaniaJeho podstata spočíva v tom, že sa súd zaoberá len otázkou, či povoliť obnovu konania al. nie. V tejto fáze skúma, či sú splnené procesné podmienky, či návrh podala na to oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote, či je daný niektorý zo zákonných dôvodov obnovy, či návrh smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je obnova konania prípustná, či návrh obsahuje všetky predpísané náležitosti. Ak sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonatelnosti rozhodnutia o veci. Na zistenie, či existuje dôvod na povolenie obnovy al. nie, nariadi súd pojednávanie.Návrh na obnovu konania súd buď odmietne (ak nemá predpísané náležitosti), zamietne, al. obnovu konania povolí. O povolení obnovy konania rozhoduje súd uznesením ktoré sa nazýva aj indicium rescindens, ktorého vyhlásením sa priamo zo zákona odkladá vykonatelnosť rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie súdu, ktorým sa povoluje obnova konania, môžu účastníci napadnúť odvolaním.

Druhé štádium – konanie po povolení obnovy konania - indicium rescisorium

Okamihom, keď uznesenie o povolení obnovy nadobudne právoplatnosť, dostáva sa konanie bez ďalšieho návrhu do druhého štádia. V tomto štádiu konania je povinnosťou súdu vec znovu prejednať, pričom postupuje primerane podla ustanovení o konaní na súde prvého stupňa.Rozhodnutie súdu o návrhu na obnovu konania závisí od zistenia, k akému tento súd po opätovnom preskúmaní skutkového stavu dospel. Výsledkom konani aje vydanie rozhodnutia ktorým súd zamietne návrh na zrušenie rozhodnutia ak zistí, že rozhodnutie je správne alebo vydá nové rozhodnutie ktoré nahradí pôvodné rozhodnutie. Pr. vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Nové rozhodnutie môže byť opäť napadnuté odvolaním.

30. Dovolanie – podmienky prípustnosti – MOP podáva sa len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Osoba oprávnená na podanie dovolaniaTouto osobou je predovšetkým účastník konania. Osobitosťou pri tomto opravnom prostriedku je, že dovolatel – osoba podávajúca dovolanie – musí byť zastúpený advokátom. Zastúpenie advokátom sa nevyžaduje len v prípade, ak má dovolatel buď sám, al. jeho zamestnanec, ktorý za neho koná, právnické vzdelanie. Osobou oprávnenou na podanie dovolania je aj prokurátor.

18

Prípustný predmet dovolaniaDovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Nikdy sa ním teda nemôže účinne napadnúť prvostupňové rozhodnutie. To znamená, že právo podať dovolanie je priamo závislé od predchádzajúceho podania odvolania. Nepodanie odvolania preto bráni aj následnému podaniu dovolania.Dovolanie je prípustné len proti právoplatnému rozhodnutiu.Dovolanie smie smerovať len proti výroku rozhodnutia. Možnosť napadnúť spolu s výrokom rozhodnutia aj jeho dôvody tým však nie je vylúčená. Prípustnosť dovolania ďalej závisí od formy rozhodnutia odvolacieho súdu, či odvolací súd rozhoduje rozsudkom al. uznesením.Medzi dôvody dovolania sa zaraďujú podla §237 OSP tieto:

- ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo al. v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podla zákona bol potrebný,- ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; zákon výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom

muselo dôjsť postupom súdu- ak rozhodoval vylúčený sudca al. bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

Ak existuje niektorý z uvedených dôvodov (dôvody zmätočnosti rozhodnutia), je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda aj proti rozsudku, aj proti uzneseniu.Ak sa dovolanie podáva z ostatných dôvodov t.j. z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, závisí prípustnosť dovolania súčasne od formy rozhodnutia odvolacieho súdu, spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu, rozhodovanej veci, výšky peňažného plnenia, ktorá sa napáda.Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

- ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej- ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po pr. stránke zásadného významuBez ohladu na to, či odvolací súd vo svojom rozsudku o odvolaní potvrdí al. zmení prvostupňové rozhodnutie, nie je prípustné dovolanie vo veciach upravených zákonom o rodine. Zákon pripúšťa výnimky len pri závažných rozsudkoch týkajúcich sa osobného stavu – rozsudku o obmedzení al. pozbavení rodičovských práv a povinností al. o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení al. zapretí rodičovstva al. o osvojení – kedy pripúšťa dovolanie, ak sú splnené ostatné podmienky prípustného predmetu dovolania.Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

- ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa,- ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak ide o rozhodnutie po pr. stránke zásadného významu, al. ak ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, al. ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia al. o jeho vyhlásení za vykonatelné (nevykonatelné) na území SR.

- ktorým rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru ES na zaujatie stanoviskaNie je prípustné dovolanie proti uzneseniu o príslušnosti, o predbežnom opatrení, o poriadkovej pokute, o znalečnom, o tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, o trovách konania, ako aj proti tým uzneseniam vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa rozhoduje uznesením.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od pr. názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že dovolací súd už v prejednávanej veci vyslovil vo svojom zrušovacom rozhodnutí pr. názor a odvolací súd sa vo svojom novom rozhodnutí od neho odchýlil. Dovolanie preto nie je prípustné v prípade, ak sa odvolací súd odchýlil iba od pr. názoru dovolacieho súdu vysloveného v inej veci, aj keby bola podobná s prejednávanou vecou.

Včasnosť podania dovolaniaLehota na podanie dovolania je lehotou zákonnou, to znamená, že ju nemožno ani predĺžiť, ani skrátiť. Jej dĺžka predstavuje jeden mesiac. Začiatok plynutia lehoty sa počíta odo dňa právoplatnosti napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. Tým, že ide o lehotu určenú podla mesiacov, skončí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty t.j. s dňom právoplatnosti rozhodnutia, napr. ak rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3. marca, je možné podať dovolanie najneskôr 3. apríla do 24.00 hod. Ak daný deň v mesiaci nie je, skončí sa lehota na podanie dovolania posledný deň v mesiaci (napr. ak rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája, posledný deň na podanie dovolania je 30. jún). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedelu al. sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deňDovolanie sa podáva na súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Za včas podané sa však považuje aj vtedy, ak sa v lehote podá dovolanie na odvolací al. dovolací súd.

Náležitosti dovolaniaPopri všeobecných náležitostiach musí dovolanie obsahovať ďalej:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda t.j. presné vymedzenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda; dovolací súd môže totiž preskúmať

napadnuté rozhodnutie len v tom rozsahu, v akom bol napadnutý jeho výrok- z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda- ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania, je fakultatívna náležitosť dovolania t.j. nemusí byť v dovolaní obsiahnutá- čoho sa dovolatel domáha t.j. petit; keďže dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie nemôže zmeniť, obmedzuje sa petit dovolania len na

zrušenie napadnutého rozhodnutia a následne na vrátenie veci súdu nižšieho stupňa na ďalšie konanie al. na zastavenie konania al. na postúpenie veci orgánu, do ktorého právomoci patrí

Pri absencii niektorej z predpísaných náležitostí je úlohou súdu prvého stupňa vyzvať dovolatela, aby nesprávne, neúplné al. nezrozumitelné dovolanie doplnil al. opravil v lehote 10 dní. Nedoplnenie dovolania napriek výzve súdu má za následok odmietnutie dovolania dovolacím súdom.

31. Dovolacie dôvodyDovolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám,- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- rozhodnutie spočíva na nesprávnom pr. posúdení veci

V konaní došlo k vadám.V prevažnej miere ide o vady spočívajúce v nesplnení niektorej z podmienok konania, ktoré majú za následok zmätočnosť rozhodnutia. Ide o nasledovné vady konania:a) bolo rozhodnuté vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

19

d) v tej istej veci bolo už skôr právoplatne rozhodnuté al. v tej istej veci bolo už skôr začaté konanie,e) nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podla zákona potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; možnosť konať pred súdom je napr. odňatá vždy, ak

- odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie, hoci na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky- súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka resp. jeho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod- súd po vykázaní zástupcu účastníka z pojednávacej miestnosti, pojednávanie neodročil- ak nepočujúcemu účastníkovi nebol do konania pribratý tlmočník- súd ustanovil účastníkovi opatrovníka, hoci na to neboli splnené podmienky- odvolací súd pred rozhodnutím o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania nevyzval druhého účastníka na vyjadrenie sa k späťvzatiu al.

nerešpektoval jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby- bolo konanie zastavené z akéhokolvek dôvodu, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky- odvolací súd po doplnení dokazovania, ku ktorého výsledkom sa účastníci konania nevyjadrili, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom pre

maloleté dieťa bez nariadenia pojednávaniaZákon výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Každé odňatie možnosti konať pred súdom u zástupcu účastníka však nebude dôvodom dovolania, napr. vtedy, ak účastník prítomný na pojednávaní súhlasil s tým, aby súd pojednával, hoci jeho zástupca zvolený pre celé konanie nebol na pojednávanie predvolaný.

g) ak rozhodoval vylúčený sudca al. bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

Konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Dôvodom dovolania môže byť akákolvek vada konania, ak súčasne spĺňa podmienku, že mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékolvek z ustanovení zákona upravujúcich konanie od jeho začatia až po jeho skončenie. Spravidla však takouto vadou vždy bude napr.:

- porušenie ustanovení o dokazovaní tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, hoci boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, al.

- hoci súd nevykonal dôkaz navrhnutý na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, dospel k záveru, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, al. - ak boli porušené ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, al. - ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa t.j. nezopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenie súd prvého

stupňa, prípadne nedoplnil dokazovanie

Rozhodnutie spočíva na nesprávnom pr. posúdení veci.Pod nesprávnym pr. posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav:

- neaplikoval príslušnú pr. normu, al.- aplikoval nesprávnu pr. normu, al.- aplikoval síce správnu pr. normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, al.- pr. normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

Rozšírenie tohto dôvodu aj na nesprávne pr. posúdenie procesných otázok nie je možné.

K jednotlivým dôvodom dovolania treba ešte uviesť, že na dôvody súd prihliada z úradnej povinnosti t.j. aj vtedy, ak by v dovolaní uplatnené neboli.

32. Konanie o dovolaní. Rozhodnutie o dovolaní.Konanie o dovolaníKonanie o dovolaní sa rozdeluje medzi súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a dovolací súd, ktorým je vždy NSSR.

Úkony súdu prvého stupňaPostup súdu prvého stupňa po dôjdení dovolania je v odstraňovanie nedostatkov v náležitostiach totožný s postupom súdu prvého stupňa.

Úkony dovolacieho súduČinnosť súdu prvého stupňa po podaní dovolania sa končí predložením veci dovolaciemu súdu, ktorý nemá povinnosť nariadiť pojednávanie na prejednanie dovolania. V prípade, že dovolací súd nariadi pojednávanie, musí na jeho začiatku predseda senátu al. poverený člen senátu podať správu o doterajšom priebehu konania tak na súde prvého, ako aj druhého stupňa. Potom sa dá účastníkom možnosť, aby sa vyjadrili a predniesli svoje návrhy. Ďalej sa postupuje rovnako ako na konaní pred súdom prvého stupňa. Dokazovanie v tomto štádiu konania už nemôže vykonávať. V tomto štádiu konania nemôže dôjsť ani k zmene návrhu na začatie konania, k zámene účastníkov ani nemôže do konania pristúpiť ďalší účastník.Rozsah preskúmania rozhodnutia odvolacieho súdu uvedený v dovolaní je pre dovolací súd záväzný. Dovolací súd môže pred rozhodnutím o dovolaní odložiť vykonatelnosť napadnutého rozhodnutia.Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.

Rozhodnutie o dovolaní Popri zastavení konania al. odmietnutí dovolania môže dovolací súd o podanom dovolaní rozhodnúť len tak, že dovolanie zamietne al. napadnuté rozhodnutie zruší. K zmene rozhodnutia priamo dovolacím súdom dôjsť nemôže, pretože sa v tomto opravnom prostriedku v plnom rozsahu uplatňuje kasačný princíp.K zamietnutiu dovolania pristúpi dovolací súd vtedy, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistí ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho pr. posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom pr. posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podla povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku al. ak mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom pr. názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Pr. vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.K zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a následnému zastaveniu konania pristúpi dovolací súd, ak:

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo al. v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,- nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podla zákona bol potrebný

Ak dovolací súd sám nedoručil rozhodnutie o dovolaní osobám, ktorých sa týka, prechádza táto povinnosť na súd prvého stupňa.

20

33. Mimoriadne dovolanieAby mimoriadne dovolanie vyvolalo zamýšlané pr. následky t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu dovolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky prípustnosti predpísané zákonom. Opäť ich možno rozdeliť na:

- podanie mimoriadneho dovolania oprávnenou osobou,- prípustný predmet mimoriadneho dovolania,- včasnosť podania mimoriadneho dovolania,- existencia obligatórnych náležitostí mimoriadneho dovolania.

Podanie mimoriadneho dovolania oprávnenou osobouOsobou oprávnenou na podanie mimoriadneho dovolania je výlučne generálny prokurátor SR. Jeho oprávnenie podať tento opravný prostriedok však vznikne, len ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky:

- účastník konania al. osoba dotknutá rozhodnutím súdu al. osoba poškodená rozhodnutím súdu podá generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania,

- generálny prokurátor zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,- ochrana práv a zákonom chránených záujmov FO, PO al. štátu vyžaduje podanie mimoriadneho dovolania,- túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami

Podanie mimoriadneho dovolania nie je ponechané na volnú úvahu generálneho prokurátora, ale v prípade, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie zásadne len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktorý namieta vo svojom podnete účastník konania al. osoba rozhodnutím dotknutá al. poškodená. Rozsahom vymedzeným v podnete nie je viazaný okrem dovolacích návrhov:

- vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,- v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý mimoriadnym dovolaním dotknutý nebol,- v prípadoch, keď ide o také spoločné práva al. povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane

a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných,- ak z pr. predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

Bez akéhokolvek podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie len v prípadoch, v ktorých môže prokurátor podať návrh na začatie konania al. vstúpiť do už začatého konania. V prípade, že prokurátor nevyužike možnosť vstúpiť do už začatého konania, nezbavuje ho to jeho práva podať mimoriadne dovolanie, teda generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil, hoci bol zo zákona na to oprávnený.Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu al. osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že hrozí značná hospodárska škoda al. iný vážny nenapravitelný následok, môže podať mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa napadá rozhodnutie, proti ktorému smeruje mimoriadne dovolanie. Dôvody však musí doplniť najneskôr do 60 dní od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu. Ak generálny prokurátor nedoplní dôvody mimoriadneho dovolania v danej lehote, dovolací súd konanie zastaví.

Prípustný predmet mimoriadneho dovolaniaMimoriadnym dovolaním možno napadnúť:

- len právoplatné rozhodnutie súdu- rozhodnutie súdu prvého stupňa aj rozhodnutie odvolacieho súdu; nemožno ním napádať len rozhodnutie dovolacieho súdu- každú formu súdneho rozhodnutia tzn. rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, osvedčenie o dedičstve- rozhodnutie súdu vydané v akejkolvek veci okrem výnimiek- výrok súdneho rozhodnutia

Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, ak- v konaní došlo k vadám- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci- rozhodnutie spočíva v nesprávnom pr. posúdení veci

Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo- vo veciach upravených zákonom o rodine – z neho je prípustné len proti rozhodnutiu o obmedzení al. pozbavení rodičovských práv a povinností al.

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení al. zapretí rodičovstva al. o osvojení- o podmienkach konania, o zastavení al. o prerušení konania, al. ktorými sa upravuje vedenie konania- o odvolaní al. o mimoriadnom dovolaní

Včasnosť podania mimoriadneho dovolaniaMimoriadne dovolanie možno podať v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktoré sa napáda. Lehota na podanie mimoriadneho dovolania je lehotou zákonnou, to znamená, že ju nemožno ani predĺžiť, ani skrátiť. Počíta sa rovnako ako pri dovolaní.Náležitosti mimoriadneho dovolaniaMimoriadne dovolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti:

- proti ktorému rozhodnutiu mimoriadne dovolanie smeruje, - v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda - z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda- ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania- čoho sa dovolatel domáha t.j. petit;

Konanie o mimoriadnom dovolaní prebieha výlučne na dovolacom súde, ktorým je vždy NSSR. Ani súd prvého stupňa, ani súd druhého stupňa žiadne úkony pred konaním na dovolacom súde nevykonávajú. V prípade, že dovolací súd nariadi pojednávanie, musí na jeho začiatku predseda senátu al. poverený člen senátu podať správu o doterajšom priebehu konania tak na súde prvého, ako aj druhého stupňa. Potom sa dá účastníkom možnosť, aby sa vyjadrili a predniesli svoje návrhy. Ďalej sa postupuje rovnako ako na konaní pred súdom prvého stupňa.Rozsah mimoriadneho dovolania možno meniť len v rámci jednoročnej lehote. Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia. Ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie a súčasne s podaním mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia, odkladá sa doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu vykonatelnosť napadnutého rozhodnutia. Účinky odkladu vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia zanikajú:

- zamietnutím návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom, al.- rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však uplynutím jedného roka od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak dovolací

súd nerozhodne o predĺžení tejto lehotyDovolací súd vydá na základe žiadosti účastníka konania potvrdenie o tom, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia.Mimoriadne dovolanie doručí dovolací súd účastníkom konania na vyjadrenie. Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručí dovolací súd účastníkom konania a generálnemu prokurátorovi.

21

34. Správne súdnictvoSprávne súdnictvo je upravené v OSP v osobitnej piatej časti. Súdy preskúmavajú v súdnom preskúmavacom konaní zákonnosť rozhodnutí a postupov v správnom konaní. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv FO a PO, ktoré sa cítia poškodené rozhodnutím orgánu verejnej správy v správnom konaní. V súdnom preskúmavacom konaní je možné domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na princípe generálnej klauzuly. To znamená, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmatelné v správnom súdnictve a nevyžaduje sa teda osobitná úprava v zákone resp. v podzákonnej norme. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb al. opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pod pojmom orgány verejnej správy sa rozumejú orgány št. správy, územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie PO, ako aj FO, pokial im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia al. zrušujú oprávnenia a povinnosti FO al. PO, al. ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy al. povinnosti FO al. PO priamo dotknuté.Správne súdnictvo bolo pôvodne zakotvené v dvoch základných formách. V súčastnosti je ich 6.:

1. preskúmavanie rozhodnutí SO na základe žaloby (právoplatné rozhodnutia po vyčerpaní všetkých riadnych OP)2. preskúmavanie rozhodnutí SO na základe opravných prostriedkov (neprávoplatné rozhodnutia)3. konanie proti nečinnosti So4. konanie o ochrane pred nezákonným zásahom OVS5. vykonateľnosť rozhodnutí cudzých SO6. konanie vo volebných veciach

Ťažiskom správneho súdnictva sú prvé dve formy. V obidvoch formách ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí OVS. Pod pojmom zákonnosť rozumieme súlad rozhodnutí a postupov OVS s platným právnym poriadkom. V rámci zákonnosti sa skúma či rozhodnutie SO je správne právne posúdené, či je zistenie skutkového stavu dostatočné na posúdenie veci, či zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisu, či je rozhodnutie prskúmateľné respektíve nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezruzumiteľnosť, či konanie netrpí takou , vadou konania ktora mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.Postupom sa rozumie konanie ale aj nečinnosť OVS. V rámci zákonnostiVecná príslušnosťNa preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd SR je vecne príslušný na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupu ústredných orgánov št. správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR, ak to ustanoví zákon. NSSR je tiež príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ak je žalovaným ústredný orgán št. správy al. iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie SR.Pokial ide o miestnu príslušnosť, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak 1 forma (žaloby), okrem výnimiek:

- ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR, okrem ústredných orgánov št. správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovatela, napr. daňového riaditelstva SR, colného riaditelstva SR, rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenskej obchodnej inšpekcie, slovenskej advokátskej komory.

- Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov – je miestne príslušný všeobecný súd navrhovatela al. krajský súd, v ktorého obvode je tento súd (2 forma opravne prostriedky)

- Ak ide o nehnutelnosť, podľa toho kde sa nehnuteľnosť nachádza.Opravný prostriedok je v správnom súdnictve prípustný, len ak je to výslovne ustanovené v piatej časti OSP. Proti rozhodnutiu NSSR opravný prostriedok nie je prípustný.Počas konania podla OSP neplynú lehoty, ktoré osobitné zákony, upravujúce priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určujú pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia. Od začiatku konania až do právoplatného skončenia sa plynutie týchto lehôt prerušuje. Po právoplatnom skončení konania v správnom súdnictve lehoty plynú ďalej so započítaním doby, ktorá uplynula do začatia konania v správnom súdnictve.

35. Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánovIde o preskúmavanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Lehota na podanie žaloby je do 2 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia v poslednom stupni. Žalobu môže podať FO al. PO, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Ďalším predpokladom súdneho preskúmavania podla OSP je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie správneho orgánu môže nadobudnúť právoplatnosť aj vtedy, keď proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Uplatnuje sa tu tzv princíp generálnej klauzuly s negativnou enumeraciou to znamená že všetky právoplatné rozhodnutia SO podliehajú preskúmavacej právomoci súdu oktrem tých ktoré sú z preskúmavania taxatívne vylúčenéSúdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne id posúdenia zdravotného stavu osôb al. technického stavu vecí, rozhodnutia o nepriznaní al. odňatí odbornej spôsobilosti PO al. FO, rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Žalobcom je FO al. PO, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj FO al. PO, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žalobcom môže byť obec al. mesto a vyšší územný celok. Zákon pripúšťa procesné spoločenstvo na strane žalobcov podaním spoločnej žaloby.Žalobca musí byť zastúpený advokátom s výnimkou prípadu keď ma sam alebo jeho zamestnanec ktorý kona v jeho mene právnickeé vzdelanie Povinné pr. zastúpenie sa nevyžaduje vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, al. ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.Súdne preskúmavanie právoplatných rozhodnutí je novým konaním a nie je pokračovaním správneho konania. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokial osobitný zákon neustanovuje inak. Žaloba sa musí podať v tejto lehote na súde. Nestačí podať ju na orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho rozhodnutia al. ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve, súd môže rozhodnúť o uložení pokuty správnemu orgánu a to aj opakovane. Podanie žaloby nemá odkladný účinok na vykonatelnosť rozhodnutia správneho orgánu. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu odložiť vykonatelnosť rozhodnutia, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Odklad vykonatelnosti je vylúčený pri tzv. zamietajúcich rozhodnutiach, napr. pri zamietnutí návrhu na vydanie stavebného povolenia.Po doručení žaloby na súd si predseda senátu, ktorému vec pripadla podla rozvrhu práce, vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Nepredloženie spisov správnych orgánov oboch stupňov má za následok, že súd zruší rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmatelnosť. Zákonné dôvody pre zastavenie konania sú nasledovné:

- ak sa žaloba podala oneskorene,- ak žalobu podala neoprávnená osoba,

22

- ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,- ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby,- ak žalobca nie je zastúpený,- ak žaloba bola vzatá späť.

Proti uzneseniu o zastavení konania z uvedených dôvodov je odvolanie prípustné.Ak nedôjde k zastaveniu konania, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli al. ak s tým súhlasia a ak takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom. Predtým však súd musí účastníkov vyzvať, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. O žalobe môže súd rozhodnúť bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov, že rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného pr. predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmatelné pre nezrozumitelnosť al. pre nedostatok dôvodov al. rozhodnutie je nepreskúmatelné pre neúplnosť spisov správneho orgánu al. z dôvodu, že spisy neboli predložené. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť. Rozšíriť rozsah napadnutia správneho rozhodnutia môže len v lehote na podanie žaloby. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.Rozsudok vo veci samej sa vyhlási po skončení pojednávania. Súd môže rozhodnúť vo veci samej tromi spôsobmi:

1. rozsudkom zamietne žalobu, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

2. rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podla okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že:

- rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho pr. posúdenia veci, - zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,- zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,- rozhodnutie je nepreskúmatelné pre nezrozumitelnosť al. pre nedostatok dôvodov,- v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutiaUstanovenie, podla ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, je potrebné uviesť vo výroku rozsudku, lebo je to rozhodujúce na posúdenie prípustnosti odvolania. Môže aj nahradiť rozhodnutie SO ale len ak SO rozhodol o veci ktorá inak spadá do právomoci súdu pričom v tomto prípade súd môže vykonávať aj dokazovanie

3. rozsudkom zmení napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podla okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veciach vyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov a rozhodne o náhrade škody, o peňažnom plnení al. o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej pr. veci al. o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté.Viazanosť pr. názorom súdu znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní viazaný pr. názorom súdu, pričom viazanosť sa vzťahuje aj na nové rozhodnutie správneho orgánu vo veci.Dvojinštančnosť vytvára opravný systém v správnom súdnictve, charakteristický obmedzením okruhu rozhodnutí krajských súdov, proti ktorým je prípustné odvolanie, vylúčením mimoriadnych opravných prostriedkov a vylúčením možnosti napadnúť rozhodnutia NSSR, vydané v správnom súdnictve. Odvolanie v správnom súdnictve je prípustné:

- proti rozsudku, ktorým sa žaloba zamietla,- proti zrušujúcemu rozsudku, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie správneho orgánu

vychádzalo z nesprávneho pr. posúdenia veci, al. zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,

- proti zmeňujúcemu rozsudku, ktorým súd rozhodol v plnej jurisdikcii, je prípustný opravný prostriedok,- proti rozhodnutiu (uzneseniu) o uložení pokuty,- proti uzneseniu o odložení vykonatelnosti rozhodnutia,- proti zastavujúcemu uzneseniu, ak žaloba bola podaná oneskrene, neoprávnenou osobou al. ak sa neodstránili vady žaloby

Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie po tom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol. Opravný prostriedok nie je prípustný proti rozsudku NSSR.Žalobcovi možno priznať proti neúspešnému žalovanému právo na úplnú al. čiastočnú náhradu trov konania, ak mal žalobca úspech celkom al. sčasti. Procesnými predpokladmi na priznanie náhrady trov konania čiastočný al. úplný úspech žalobcu, neexistencia dôvodov hodných osobitného zretela, ktoré by mali za následok, že by sa náhrada trov celkom al. sčasti nepriznala, a tiež skutočnosť, že sa žalobca výslovne nevzdal náhrady trov konania. Súd uloží správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania vtedy, ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa po podaní novej žaloby opäť zrušilo preto, že správny orgán nerešpektoval pr. názor, vyslovený v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového al. pr. stavu.

36. Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánovKonanie sa riadi enumeratívnym princípom, čo znamená, že súdne preskúmavacie konanie o opravnom prostriedku, podanom proti (neprávoplatnému) rozhodnutiu správneho orgánu je možné len vtedy, ak je v zákone výslovne uvedené, že proti (prvostupňovému, neprávoplatnému) rozhodnutiu správneho orgánu možno podať opravný prostriedok na súd napr:

- proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne al. orgánu príslušného na výplatu dôchodku- proti rozhodnutiu, ktorým Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla o odňatí licencie- proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná- proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená- zaistený cudzinec môže podať proti rozhodnutiu o zaistení- proti rozhodnutiu o odmietnutí zápisu nadácie do registra nadácií- proti rozhodnutiu samosprávneho kraja vo veciach územnej samosprávy- proti rozhodnutiu príslušnej správy katastra o zamietnutí vkladu

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, pokial osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Lehota na podanie návrhu sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia. Účastníci konania sú tí, ktorí nimi boli v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť, aby bola odložená vykonatelnosť napadnutého rozhodnutia. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania. Odklad vykonatelnosti prichádza do úvahy vtedy, keď sa preskúmava rozhodnutie, ktoré sa už stalo vykonatelným podla osobitnej zákonnej úpravy, bez ohladu na jeho právoplatnosť. Ide o rozhodnutie, ktoré sa stalo vykonatelným skôr, ako nadobudlo právoplatnosť. O odložení vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia môže súd rozhodnúť len na návrh účastníka, ktorý podáva

23

opravný prostriedok. Návrh na odklad vykonatelnosti sa podáva spolu s opravným prostriedkom al. po jeho podaní. O odklade vykonatelnosti rozhoduje súd, teda samosudca al. senát. Správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, má zákonom umožnené vydať nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie (autoremedúra). V takom prípade súd uznesením konanie zastaví.Súd po doručení opravného prostriedku skúma podmienky jeho prípustnosti. Uznesením opravný prostriedok odmietne, ak je:

- návrh podaný oneskorene,- návrh podá ten, kto naň nie je oprávnený,- napáda sa rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha,- navrhovatel neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil

Proti uzneseniu, ktorým súd odmietne opravný prostriedok, je prípustné odvolanie. Opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu môže vybaviť bez pojednávania nasledovnými spôsobmi:

- o opravnom prostriedku môže rozhodnúť rozsudkom bez pojednávania, ak to účastníci konania zhodne navrhli al. ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom

- uznesením môže zastaviť konanie z dôvodu, že správny orgán, ktorého rozhodnutie preskúmava, vydal nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovel

- uznesením môže odmietnuť opravný prostriedok, ak návrh bol podaný oneskorene, ak návrh podal ten, kto naň nebol oprávnený, ak bolo napadnuté rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, a ak navrhovatel neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil

Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku niektorým z uvedených spôsobov, súd nariadi pojednávanie. O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, al. ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení.Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný pr. názorom súdu.Odvolanie je prípustné:

- proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu,- proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie

správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho pr. posúdenia veci, al. zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov.

Odvolanie je tiež prípustné proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý opravný prostriedok z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene al. návrh podala neoprávnená osoba, al. bolo napadnuté rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

37. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správyZa nečinnosť je považovaná pasivita správneho orgánu v prípadoch, v ktorých nie sú relevantné prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol a jeho nečinnosťou je FO al. PO ukrátená na svojich právach. Podaným návrhom sa FO al. PO, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným pr. predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať vo veci a rozhodnúť. Okrem navrhovatela je účastníkom konania orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Súd doručí návrh orgánu verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, a požiada ho o vyjadrenie k návrhu a predloženie príslušného spisu. Orgán verejnej správy je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. O návrhu rozhoduje súd bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.Úspešný navrhovatel má právo na náhradu trov konania.Zákonom je upravené aj nútené vymáhanie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Za nedodržanie lehoty, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť, môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 100000,-, a to aj opakovane. Uloženie pokuty nespôsobuje zánik uloženej povinnosti.Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je jednoinštančné. Proti žiadnemu rozhodnutiu súdu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je prípustný opravný prostriedok.

38. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správyKonanie sa začína na návrh FO al. PO, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej al. v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Navrhovatel sa môže pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah al. jeho dôsledky trvajú al. hrozí jeho opakovanie.Okrem navrhovatela je účastníkom konania orgán, proti ktorému návrh smeruje a ktorý podla tvrdenia navrhovatela, uvedeného v návrhu, vykonal zásah.O návrhu rozhodne súd rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovatela a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Za nesplnenie povinnosti uloženej rozsudkom môže súd na opakovaný návrh účastníka uložiť orgánu verejnej správy pokutu do 100000,. , a to aj opakovane. Súd návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zamietne (rozsudkom), ak nie je dôvodný al. ak návrh nie je prípustný. Úspešný navrhovatel má právo na náhradu trov konania.Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je jednoinštančné. Proti žiadnemu rozhodnutiu súdu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nie je prípustný opravný prostriedok.

39. Vykonateľnosť rozhodnutí cudzích správnych orgánovTúto zákonnú úpravu si vyžiadali existujúce záväzky, ktoré vyplývajú pre SR z existujúcich zmlúv. Výkon cudzieho správneho rozhodnutia možno nariadiť, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonatelné. Návrh na výkon cudzieho správneho rozhodnutia musí obsahovať tvrdenie, že SR má existujúci záväzok podla medzinárodnej zmluvy vykonať cudzie rozhodnutie, ďalej v návrhu musí byť navrhnuté, aby súd rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonatelné aj na území SR, a k návrhu je potrebné pripojiť cudzie správne rozhodnutie.Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd osoby, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. O návrhu na rozhodnutie o vykonatelnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu rozhoduje súd uznesením bez nariadenia pojednávania. Proti uzneseniu o nariadení výkonu cudzieho správneho rozhodnutia je prípustné odvolanie.O tom, že cudzie správne rozhodnutie je vykonatelné v SR, rozhodne súd, ak sú splnené nasledovné podmienky:

- cudzie správne rozhodnutie je vykonatelné v štáte, v ktorom bolo vydané,- rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov SR,- osobe, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní,

najmä ak bola riadne oboznámená o začatí konania a predvolaná na vypočutie,- ukladá sa v ňom plnenie, ktoré je podla pr. poriadku SR prípustné, al. vykonatelné al. nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.

Cudzie správne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol, že je vykonatelné, sa vykoná ako rozhodnutie správneho orgánu.

40. Výkon rozhodnutia všeobecne.

24

V občianskom procesnom práve sa nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňuje na základe dvoch právnou silou rovnocenných, avšak použiteľnosťou odlišných právnych regulácii. Ide o dva subsystémy civilného núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí:

1. pr. regulácia núteného výkonu rozhodnutia je obsiahnutá v 6. časti OSP.2. pr. regulácia je predmetom úpravy z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).V zmysle § 251 ods. 1 „Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;“ možno konštatovať, že exekúcia podľa Exekučného poriadku je všeobecným inštitútom núteného rozhodnutia.

Nútený výkon rozhodnutia upravený v 6. časti OSP sa uskutočňuje len vtedy, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých a čiastočne na vymoženie tzv. justičných pohladávok. Vo všetkých ostatných prípadoch sa nútený výkon rozhodnutí uskutočňuje podla Exekučného poriadku . Na vymoženie súdnych pohľadávok sa môžu použiť len zrážky zo mzdy a prikázanie pohľadávky. Ak tieto dva spôsoby nestaia na vymoženie súdnej pohľadávky môže Krajský súd v Bratislave udeliť poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi a ten potom môže vymáhať pohľadávky už v rámci exekúčneho konania s výnimkou zrážok zo mzdy a prikázania pohľadávok. Výkon rozhodnutia na vymáhanie súdnych pohľadávok uskutočňuje iba Krajský súd ktorý sa označuje ako justičná pokladnica. Pričom súdy sú správcami pohľadávok ale vymáha ich KS v Bratislave. Medzi súdom ako správcom pohľadávky a KS v Ba sa uzatvára zmluva o prevode správy súdnych pohľadávok a momentom jej uzavretia sa začína výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia a exekúcia prichádzajú do úvahy vtedy keď osoba zaviazaná podľa rozhodnutia nesplní svoju povinnosť v lehote určenej v rozhodnutí. Ak sa rozhodnutie stane vykonateľné pretože márne uplynula lehota na plnenie (paričná lehota). Musí ísť o vykonateľné rozhodnutie a lehota na plnenie nemôže byť zo zákona kratšia ako 3 dni.Poznáme režim predbežnej vykonateľnoti plynie odo dňa doručenia.(pri uzneseniach lehota plynie odo dňa doručenia a len ak tak rozhodne súd tak plynie lehota až po pravoplatnosti)

Uskutočňuje sa striktne za podmienok vymedzených v EP, v OSP a v ostatných pr. predpisoch, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá bola priznaná vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený sa v prípade peňažnej pohľadávky môže domáhať jej uspokojenia z celého majetku povinného, okrem majetku, ktorý v zmysle právnych predpisov exekúcii nepodlieha, alebo je z exekúcie vylúčený. Zásahom do majetkových práv sa uskutočňuje aj exekúcia na vymoženie nepeňažných pohľadávok. Civilné exekučné konanie však svoj cieľ, čiže uspokojenie práv oprávneného, realizuje za súčasnej ochrany povinného a tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi inštitútov civilnej exekúcie do práv týchto osôb. Základné východiská ochrany týchto osôb boli sformulované do princípov exekučného práva:

a) exekúciu možno vykonať len na uspokojenie existujúcich právb) exekúciu možno vykonať len za podmienok a spôsobmi ktoré ustanovuje zákonc) exekúciu možno vykonať len v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávnenéhod) exekúciu možno vykonať len z majetku povinnéhoTieto princípy sa v civilnom exekučnom konaní realizujú prostredníctvom inštitútov procesnej obrany a ochrany povinného a tretích osôb (námietky, odklad exekúcie, vylúčenie veci z exekúcie, zapretie pohľadávky, zastavenie exekúcie a pod.)

Pojem civilná súdna exekúciaCivilná súdna exekúcia je postup exekučných orgánov a účastníkov konania pri nútenom výkone exekučných titulov (vykonateľné súdne a iné rozhodnutia, prípadne iné akty vyhlásené zákonom za exekučný titul), vrátane exekučnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi týmito subjektmi exekučného konania na základe exekučnoprávnych úkonov, s cieľom dosiahnuť uspokojenie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky oprávneného uvedenej v exekučnom titule, a to spôsobom upraveným zákonom. Pojmové znaky civilnej exekúcie:

a) subjekty civilne exekúcie – exekučné orgány, účastníci exekučného konania a ďalšie subjektyb) základný exekučnoprávny vzťah – vzniká začatím civilného exekučného poriadku medzi exekučnými orgánmi a účastníkmi konania a jeho obsah je

priamo určený EPc) svoje oprávnenia a povinnosti subjekty civilnej exekúcie v priebehu konania realizujú exekučnoprávnymi úkonmi

Civilné exekučné právo je súhrnom pr. noriem upravujúcich civilnú exekúciu, prameňmi sú pramene civilného práva týkajúce sa núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (predovšetkým OSP, EP a podzákonné právne normy vydané na ich vykonanie).

41. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí Nútený výkon rozhodnutia upravený v šiestej časti OSP sa uskutočňuje len vtedy, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých a čiastočne (prikázanie pohladávky a zrážky zo mzdy) na vymáhanie justičných pohladávok.Pre výkon rozhodnutia vo veci výchovy maloletých je vecne príslušným okresný súd. Miestne príslušným súdom na konanie vo veciach výchovy maloletých je všeobecný súd maloletého. Súd výkonu rozhodnutia je obsadený samosudcom. Na základe poverenia sudcu koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.Konanie vo veci výchovy maloletých sa začína na návrh oprávneného, súd však môže toto konanie začať aj z úradnej povinnosti.Pred nariadením výkonu rozhodnutia sudca obligatórne písomne vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu, al. neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil, al. aby súdom schválenú dohodu plnil . Vo výzve zároveň upozorní na následky neplnenia povinností. Okrem toho sudca spravidla požiada príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby povinného viedli k dobrovolnému plneniu povinností tak, aby nebolo treba nariaďovať výkon rozhodnutia.V prípade, ak výzva sudcu zostala bezvýsledná, súd vydá uznesenie, ktorým nariadi výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia vo veci výchovy maloletých detí sa uskutočňuje:

a) obligatórne ukladaním pokút (aj opakovaným) povinnému; výška jednotlivých pokút nesmie presiahnuť sumu 2000,-, úhrnná výška nie je ustanovená; pokuty pripadajú štátu.

b) fakultatívne odňatím dieťaťa tomu, u koho podla rozhodnutia al. dohody nemá byť, a odovzdaním tomu, komu bolo podla exekučného titulu zverené, al. komu bolo exekučným titulom priznané právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas. Odňatie a odovzdanie dieťaťa uskutoční súd v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so št. orgánmi.

c) obligatórne odňatím dieťaťa; ide o výkon rozhodnutia vo veciach neoprávneného premiestnenia al. zadržania dieťaťa podla medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná; v tomto prípade po bezvýslednej výzve súd bez ukladania pokút zariadi odňatie dieťaťa tomu, u koho nemá byť, a zabezpečí odovzdanie tomu, komu má byť podla exekučného titulu dieťa vrátené, al. komu bolo exekučným titulom zverené. Odňatie a odovzdanie dieťaťa uskutoční súd v súčinnosti so št. orgánmi.Ak súd nariadil, aby maloleté dieťa, ktoré sa ocitlo bez akejkolvek starostlivosti al. ktorého život, zdravie al. priaznivý vývoj je vážne ohrozený al. narušený, bolo dočasne zverené do starostlivosti určenej FO al. zariadenia sociálnych služieb, o vykonanie predbežného opatrenia sa súd postará bez zbytočného odkladu. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sa účastníkom konania doručuje až pri jeho výkone. Ak niektorý z účastníkov nie je pri výkone uznesenia prítomný, uznesenie spolu s vyrozumením o tom, že sa výkon uskutočnil, mu bude doručené dodatočne. Z povahy veci je vylúčené, aby súd vopred vyzýval povinného na dobrovolné splnenie povinnosti, al. aby mu ukladal pokuty. Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že v súčinnosti so št. orgánmi súd odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti určenej osoby.

42. Exekučné konanie – charakteristikaDruhy žalôb v exekučnom konanívylučovacia (excindačná) žaloba – ide o určovaciu žalobu; je obmedzená len na trvanie exekučného konania; aktívne legitimovaná je len tretia osoba, pasívne legitimovaný je oprávnený; v tejto žalobe sa nepreukazuje naliehavý pr. záujem, ten sa predpokladá; touto žalobou sa preukazuje neprípustnosť exekúcieodporovacia (popieracia) žaloba – ide o určovaciu žalobu; používa sa pri prikázaní pohladávky, pri predaji hnutelných a nehnutelných vecí; aktívne legitimovaný je veritel (oprávnený), pasívne legitimovaný je povinný (voči komu bol uplatnený odpor)poddlžnícka žaloba – ide o žalobu na plnenie, aktívne legitimovaný je veritel (oprávnený), pasívne legitimovaný je dlžník (povinný)

25

žaloba z lepšieho práva – je na ochranu tretích osôb, ktoré sa nezúčastňujú na exekučnom konaní

Spôsoby začatia exekučného konaniaKonanie začína podaním návrhu, dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (výnimkou je vymáhanie justičných pohľadávok súdnymi exekútormi t.j. exekúcia sa začína dňom, keď sa SE doručí poverenie Justičnej pokladnice na vykonanie exekúcie). Návrh na vykonanie exekúcie, ktorá má byť vykonaná na území SR, môže podať priamo na slovenskom exekučnom súde, alebo ho môže podať v zmluvnom štáte na súde, ktorý vydal exekučný titul, resp. rozhodol v prvom stupni. Dňom doručenia návrhu exekučnému súdu sa začne konanie pred slovenským exekučným orgánom. Exekučný súd ex offo udelí poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom určí súdneho exekútora, ktorý vykoná exekúciu.Od začatia exekučného konania je nevyhnuté odlíšiť začatie vykonávania exekúcie. Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až keď obdrží poverenie na vykonanie exekúcie. Už samo začatie exekučného konania má však procesné a hmotnoprávne účinky.

Subjekty exekučného konaniaSúdny exekútorSúdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučná činnosť) a na vykonávanie ďalšej činnosti ustanovenej EP.Súdny exekútor vykonáva svoju činnosť ako slobodné povolanie, všetci súdny exekútori sú členmi slovenskej komory exekútorov, vykonáva činnosť nezávisle a nestranne (nutnosť, keďže má oprávnenie zasahovať do majetkovej integrity povinného).Procesnou zárukou nestrannosti súdneho exekútora je možnosť jeho vylúčenia z vykonávania exekúcie, ak pre jeho pomer k veci, ktorá je premetom exekúcie, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.Dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v jeho postupe v exekučnom konaní. Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa k osobe exekútora. Súdny exekútor je povinný bezodkladne súdu oznámiť skutočnosti, pre ktoré je vylúčený (do rozhodnutia súdu/ súd rozhodne do 10 dní od predloženia veci/ o svojom vylúčení môže vykonať len neodkladné úkony), námietky súdny exekútor predkladá súdu bezodkladne, súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Oprávnený môže kedykoľvek počas exekučného konania ja bez uvedenia dôvodu navrhnúť zmenu exekútora v priebehu konania. Exekučný súdExekučný súd je súd, ktorý je príslušný na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a na vykonávanie ďalších úkonov, ktoré v zmysle EP v priebehu exekučného konania prislúchajú súdu. Exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom, ktorý vykonáva procesné úkony samostatne (súd zasahuje len v zákonom ustanovených prípadoch),Vecne príslušným v exekučnom konaní je okresný súd (pri vymáhaní justičných pohľadávok funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie SR).Miestne príslušným je všeobecný súd povinného bez ohľadu na to, ktorý súd alebo nejustičný orgán vydal exekučný titul (ak povinný nemá v SR všeobecný súd, príslušný je súd, v obvode ktorého má povinný majetok, ak je príslušných niekoľko súdov, miestne príslušným bude súd, ktorému SE doručí žiadosť o udelenie poverenia ako prvému.Exekučný súd je zásadne obsadený vyšším súdnym úradníkom (vykonáva na základe poverenia sudcu úkony okrem rozhodovania a schválenia príklepu).Funkčná príslušnosť súdu prichádza do úvahy pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam exekučného súdu. Odvolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je prípustné len v prípadoch, keď tak výslovne ustanoví EP, v takomto prípade je o odvolaní príslušný rozhodovať krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza exekučný súd, a v prípade exekúcie na vymoženie súdnej pohľadávky a pri mimoriadnych opravných prostriedkoch NSSR.

Súd príslušný rozhodovať exekučné sporyZa exekučný orgán, čiže orgán vykonávajúci v priebehu exekučného konania svoju právomoc s dôsledkami na ďalší priebeh exekučného konania, považujeme všeobecný súd prejednávajúci v riadnom inštančnom postupe spory iniciované žalobou (napr. odporovacia žaloba popierajúca pravosť, výšku alebo poradie pohľadávky prihlásenej do rozvrhu výťažku, žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, poddlžnícka žaloba, žaloba o neplatnosť notárskej zápisnice, žaloba o vrátenie daru a pod.).

Účastníci exekučného konaniaÚčastníkmi konania sú tí, o ktorých to ustanovuje zákon. Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v BSM, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím.Oprávnený - je osoba, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ práva, ktoré má byť predmetom exekúcie (aktívne vecne legitimovaný subjekt). Ten komu prislúcha právo s exekúčneho titulu, ale aj iná osoba môže podať návrh na začatie exekúčneho konani aak preukáže že na ňu prešlo právo z ekzekúčneho titulu (napr. Dedičstov, postúpená pohľadávka)Prevod alebo prechod práva treba preukázať listinou. Takisto môže dôjsť k prevodu práva aj po začatí exekúčneho konania v tomto prípade sa aplikuje inštitút zmeny účastníka. Osoba musí preukázať exekútorovi túto skutočnosť a súd rozhodne či zmenu pripustí alebo nie.

Povinným je osoba, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, ktorej sa má týkať exekúcia (pasívne vecne legitimovaný subjekt). Ten komu je uložená v exekúčnom titule povinnosť na plnenie. Aj ten na koho prešla alebo bola prevedená táto povinnosť. V čase výkonu exekúcie musí byť splnená požiadavka vecnej legitimácie (musí existovať právo, ktorého nútený výkon má byť predmetom exekúcie). V opačnom prípade - je exekúcia neprípustná, zastavenie konania.Procesná úprava rozlišuje procesný postup po zmene v osobách uvedených v exekučnom titule podľa toho, či k zmene došlo pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, alebo po jeho udelení.Ak k prevodu alebo prechodu práva a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu došlo pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený uvedie aktuálneho oprávneného a povinného priamo v návrhu na vykonanie exekúcie. Ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo prevzatiu povinnosti došlo po začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí so zmenou vysporiadať uznesením. Účastníci konania sú povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti súdnemu exekútorovi a preukázať ich. Súdny exekútor musí návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania doručiť exekučnému súdu do 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne o zmene účastníka konania do 60 dní od doručenia návrhu uznesením o pripustení zmeny účastníka konania alebo uznesením o zamietnutí zmeny účastníka konania. Ak exekučný súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania zamietne, exekútor pokračuje v konaní s pôvodnými účastníkmi.Okrem oprávneného a povinného (bez ktorých je exekučné konanie nepredstaviteľné, účastníkmi konania môžu byť aj iné subjekty, a to:

a) manžel povinného - ak sú exekúciou postihnuté veci patriace do BSM. Účastníkom konania je len pokiaľ ide o tieto veci a len vtedy, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vypriadaniu BSM.

b) súdny exekútor - ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúciec) iné osoby, ak im toto postavenie priznáva zákon - v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva EP. Za účastníkov príslušnej časti

exekučného konania preto možno považovať napr. ďalšieho spoluvlastníka veci, ktorej spoluvlastníkom je povinný, dražiteľov, vydražiteľa, veriteľa, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do dražby, záložného veriteľa, znalca (majú procesná práva a povinnosti so špecifickým obsahom, keďže sa vzťahujú len na časť exekučného konania, ktorej sú účastníkmi).

Iné subjekty exekučného konaniaIde o ostatné subjekty, zúčastňujú sa na exekučnom konaní, spravidla plnením zákonom predpísaných povinností, patria sem:

26

a) Osoby a orgány, ktoré sú povinné súdnemu exekútorovi poskytnúť súčinnosť pri vykonávaní exekúcie (súdy, orgány ŠS, územnej samosprávy a záujmovej samosprávy, PZ, pošta, poisťovne a pod.)

b) Subjekty, ktoré musia plniť zákonom ustanovené povinnosti na základe rozhodnutia súdneho exekútora (banka povinného, platiteľ mzdy alebo iného príjmu povinného, dlžník povinného, centrálny depozitár cenných papierov)

c) Osoby a orgány, ktorým podľa zákona súdny exekútor doručuje svoje rozhodnutia (správa katastra, obvodný úrad, obec, orgány vyrubujúce a vymáhajúce dane a verejné dávky), ak si tieto subjekty prihlásia do dražby svoje pohľadávky proti povinnému, stávajú sa v tejto časti účastníkmi konania.

Rozhodnutia v exekučnom konaníV exekučnom konaní rozlišujeme rozhodnutia vydávané exekučným súdom a rozhodnutia vydávané súdnym exekútorom.Exekučný súd má v exekučnom konaní postavenie exekučného orgánu, ktorý v zákonom ustanovených prípadoch povinne zasahuje do činnosti súdneho exekútora resp. do spôsobu, akým vedie exekučné konanie.Prvým rozhodovaním exekučného súdu v priebehu exekučného konania je rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor je povinný do 15 dní od doručenia perfektného návrhu na vykonanie exekúcie požiadať exekučný súd o udelenie poverenia. Súd musí o tejto žiadosti rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia. Súd poverenie udelí, ak nezistí rozpor exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie al. žiadosti so zákonom. Súd sa so žiadosťou vysporiada dvoma spôsobmi:

1. buď udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, al.2. uznesením žiadosť o udelenie poverenia zamietne

Poverenie skutočne nemá všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Poverenie na vykonanie exekúcie zostáva v rovine procesného úkonu súdu, hoci od jeho udelenia závisí možnosť súdneho exekútora poskytnúť v konkrétnom exekučnom konaní súdnu ochranu. Všetky ostatné rozhodnutia exekučného súdu majú formu uznesenia . Rozhodnutia súdneho exekútora majú formu určenú EP pri jednotlivých spôsoboch vedenia exekúcie.

Opravné prostriedky v exekučnom konaníOdvolanie je opravným prostriedkom proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní. V exekučnom konaní je odvolanie prípustné len vtedy, ak jeho prípustnosť v konkrétnom prípade ustanoví EP. Odvolanie je prípustné len proti

- uzneseniu o zastavení exekučného konania z dôvodu litispendencie,- uzneseniu, ktorým sa zamieta žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,- uzneseniu, ktorým súd vyhovel námietkam proti exekúcii,- uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,- uzneseniu o návrhu na povolenie odkladu exekúcie,- uzneseniu o povolení odkladu exekúcie,- uzneseniu o zastavení exekúcie,- uzneseniu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie a iné..

V exekučnom konaní nemožno podať návrh na obnovu konania. Dovolanie v exekučnom konaní prichádza do úvahy len v prípadoch, keď bolo proti uzneseniu exekučného súdu prípustné odvolanie a tento opravný poriadok bol využitý. Prípustnosť mimoriadneho dovolania je podla OSP.

Trovy exekúcieZa výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Tieto zložky tvoria trovy exekúcie. Nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie vzniká priamo zo zákona. Odmena súdneho exekútora je ustanovená percentuálne, al. pevnou sumou. Percentuálna odmena súdneho exekútora sa uplatňuje pri exekúcii na vymoženie peňažnej pohladávky. Odmena určená pevnou sumou patrí exekútorovi za výkon exekúcie na nepeňažné plnenie, pri zriadení exekučného záložného práva na nehnutelnosti, za jednotlivé úkony exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie a za ďalšiu činnosť súdneho exekútora. Odmena za ďalšiu činnosť exekútora je určená kombináciou percentuálnej odmeny a odmeny pevnou sumou. Trovy exekúcie platí povinný. Právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku má aj oprávnený. Rozhodovacia činnosť súdu v otázke trov exekúcie prichádza do úvahy jedine v prípade, ak existuje spor o výšku týchto trov. Preto ak účastníci konania nevzniesli proti trovám exekúcie námietky, al. ak súdny exekútor pri zastavení exekúcie nežiada rozhodnúť o trovách, nie je potrebné, aby o trovách rozhodoval súd.

43. Exekučné konanie – pojem a významExekučné konanie je procesné konanie, ktoré svojím začatím a postupom predpokladá, aby exekúcia mohla byť vykonaná.Podstatou exekučného konania je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Toto konanie je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktoré nemusí, ale môže nadväzovať na základné civilné konanie. Exekúčne konanie ma dva režimy:

1. výkon rozhodnutia podľa OSP.2. Exekúcia podľa exekúčneho poriadkuV zmysle § 251 ods. 1 „ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;“ možno konštatovať, že exekúcia podľa Exekučného poriadku je všeobecným inštitútom núteného rozhodnutia.

Nútený výkon rozhodnutia upravený v 6. časti OSP sa uskutočňuje len vtedy, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých a čiastočne na vymoženie tzv. justičných pohladávok. Vo všetkých ostatných prípadoch sa nútený výkon rozhodnutí uskutočňuje podla Exekučného poriadku. Účelom civilného exekučného konania (exekučným konaním chápeme obidva subsystémy výkonu rozhodnutia) je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia (iného exekučného titulu) vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa striktne za podmienok vymedzených v EP, v OSP a v ostatných pr. predpisoch, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá bola priznaná vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený sa v prípade peňažnej pohľadávky môže domáhať jej uspokojenia z celého majetku povinného, okrem majetku, ktorý v zmysle právnych predpisov exekúcii nepodlieha, alebo je z exekúcie vylúčený. Zásahom do majetkových práv sa uskutočňuje aj exekúcia na vymoženie nepeňažných pohľadávok. Civilné exekučné konanie však svoj cieľ, čiže uspokojenie práv oprávneného, realizuje za súčasnej ochrany povinného a tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi inštitútov civilnej exekúcie do práv týchto osôb. Základné východiská ochrany týchto osôb boli sformulované do princípov exekučného práva:

e) exekúciu možno vykonať len na uspokojenie existujúcich právf) exekúciu možno vykonať len za podmienok a spôsobmi ktoré ustanovuje zákong) exekúciu možno vykonať len v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávnenéhoh) exekúciu možno vykonať len z majetku povinnéhoTieto princípy sa v civilnom exekučnom konaní realizujú prostredníctvom inštitútov procesnej obrany a ochrany povinného a tretích osôb (námietky, odklad exekúcie, vylúčenie veci z exekúcie, zapretie pohľadávky, zastavenie exekúcie a pod.)

44. Exekučný poriadok – systematika, pôsobnosťZákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisovÚčel exekučného konania- účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného.

27

Systematika exekučného poriadkuPrvá časť – základné ustanovenia Druhá časť – Súdny exekútor Prvá hlava – Súdny exekútor a exekútorský úrad Druhá hlava – Zastupovanie súdneho exekútora Tretia hlava – Zamestnanci súdneho exekútoraTretia časť – Exekučná činnosť Prvá hlava – všeobecné ustanovenia Druhá hlava – exekučné konanieŠtvrtá časť – Spôsoby vykonávania Exekúcie Prvá hlava – Uspokojenie práv na peňažné plnenie Druhá hlava – Uspokojenie práv na nepeňažné planiePiata časť – Ďalšia činnosť ExekútoraŠiesta časť – Odmena súdneho ExekútoraSiedma časť – Trovy exekúcieÔsma časť – Manipulácia so spismi a ich úschova Prvá hlava – Manipulácia so spismi Druhá hlava – Úschova ukončených spisov Tretia hlava – Exekútroský archívDeviata časť – Samospráva súdnych exekútorov Desiata časť – Vybavovanie sťažností a disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora Prvá hlava – vybavovanie sťažností Druhá hlava – Disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútoraJedenásta časť – Prechodné a záverečné ustanovenia

Pôsobnosť exekučného poriadkuExekučný poriadok neobsahuje priamo ustanovenia o pôsobnosti EP. Tieto vyplývajú z ustanovení EP a OSP.Vzťah EP k OSP je v pomere lex specialis ku lex generalis. Procesné ustanovenia, ktoré nie sú riešené v EP sa riadia ustanovením OSP, alebo použijú sa ustanovenia OSP, pokiaľ neodporujú ustanoveniam EP.

Miestna pôsobnosťExekučný poriadok má miestnu pôsobnosť na celom území SR. Každý súdny exekútor má pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Je len na oprávnenom, ktorého exekútora si zvolí. Nie je potrebné návrh na vykonanie exekúcie podávať podľa bydliska alebo sídla oprávneného alebo povinného. Miestna príslušnosť exekučného súdu sa spravuje podľa všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti OSP.

Vecná pôsobnosťV OSP - ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (EP).V EP - tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.

Časová pôsobnosťJe v exekučnom konaní viazaná na preklúziu práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

Vzťah OSP a Exekučného poriadku Ich vzťah vyjadruje § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa EP použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP, ak exekučný poriadok neustanovuje inak. V exekučnom konaní však súd rozhoduje vždy uznesením. Súdny exekútor v exekučnom konaní rozhoduje osobitnými formami rozhodnutí upravenými EP. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti OSP v exekučnom konaní znamená, že exekučnom konaní podľa EP sa ustanovenia OSP použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v EP vôbec, alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje.

45. Výkon rozhodnutia pred súdom a exekúcia V občianskom procesnom práve sa nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňuje na základe dvoch právnou silou rovnocenných, avšak použiteľnosťou odlišných právnych regulácii. Ide o dva subsystémy civilného núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí:

- nútený výkon rozhodnutia upravený v šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku sa uskutočňuje len vtedy, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých (§ 251 ods.1 OSP) a

- čiastočne na vymoženie tzv. justičných pohľadávok (pohľadávky súdnych poplatkov, trov trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania).

Vo všetkých ostatných prípadoch sa nútený výkon rozhodnutí uskutočňuje podľa Exekučného poriadku.

Výkon rozhodnutia pred súdomJe osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Primerane sa naň použijú ustanovenia 1. až 4. časti OSP. Súd rozhoduje uznesením. V tomto konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty, ani podať návrh na obnovu konania. Konanie možno prerušiť len vtedy, ak to zákon ustanovuje v konkrétnej procesnej situácii.Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia je určitou obdobou upovedomenia o začatí exekúcie v konaní o súdny výkon rozhodnutia, ktoré sa s účinkami príkazu na začatie exekúcie zasiela aj tretím osobám, ktorým sa ukladá procesná povinnosť. Upovedomenie o právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je obdobou EP na vykonanie exekúcie.Z inštitútov procesnej obrany neuplatňuje sa odklad výkonu rozhodnutia, základnou procesnou obranou povinného je Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia.

Subjekty konania o výkon rozhodnutiaPre výkon rozhodnutia vo veci výchovy maloletých je vecne príslušný okresný súd a miestne príslušný všeobecný súd maloletého.Vymáhanie justičných pohľadávok uskutočňuje Justičná pokladnica krajského súdu v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie SR. Súd výkonu rozhodnutia je obsadený samosudcom, na základe poverenia koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný (ale nie manžel povinného ako účastník konania vzhľadom na možné spôsoby výkonu rozhodnutia). Ďalšie subjekty konania – musia plniť zákonom ustanovené povinnosti na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia (banka povinného, platiteľ mzdy alebo iného príjmu povinného, dlžník povinného).

Začatie konania o výkon rozhodnutiaKonanie vo veci výchovy maloletých sa začína na návrh oprávneného, súd však môže toto konanie začať aj z úradnej povinnosti.

28

Konanie vo veci vymáhania súdnych pohľadávok začína súd z úradnej povinnosti.

A. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detíPostup súdu pred nariadením výkonu rozhodnutiaSudca obligatórne písomne vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu, alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil, alebo aby súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve zároveň upozorní na následky neplnenia povinností. Táto výzvy je úkonom procesnej prevencie, ktorou možno predísť vlastnému výkonu rozhodnutia.Okrem toho sudca spravidla požiada príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby povinného viedli k dobrovoľnému plneniu povinností tak, aby nebolo treba nariaďovať výkon rozhodnutia.Nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia Ak výzva sudcu ostala bezvýsledná, súd vydá uznesenie, ktorým nariadi výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia vo veci výchovy maloletých detí sa uskutočňuje:

a) Obligatórne ukladaním pokút (jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 2 000 Sk, pripadajú štátu)b) Fakultatívne odňatím dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá byť a odovzdaním tomu, komu bolo ET zverené alebo priznané

právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas, súčinnosť orgánu obce aj ŠO.c) Obligatórne odňatím dieťaťa - ide o výkon rozhodnutia vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa MZ, ktorou je SR

viazaná. Súd bez ukladania pokút po bezvýslednej výzve zariadi oňatie dieťaťa tomu, u koho nemá byť a zabezpečí odovzdanie tomu, komu má byť podľa ET dieťa vrátené alebo zverené, súčinnosť ŠO.

Výkon predbežného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti Ak súd postupom podľa § 75 OSP nariadil, aby maloleté dieťa, ktoré sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ktorého život, zdravie alebo priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený, bolo dočasne zverené do starostlivosti určenej FO alebo zariadenia sociálnych služieb, o vykonanie predbežného opatrenia sa súd postará bez zbytočného odkladu.Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sa účastníkom konania doručuje až pri jeho výkone. Z povahy veci je vylúčené, aby súd vopred vyzýval povinného na dobrovoľné splnenie povinnosti, alebo aby mu ukladal pokuty. Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že v súčinnosti so štátnymi orgánmi súd odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti ručenej osoby.

B. Vymáhanie súdnych pohladávokPredmet výkonu rozhodnutiaSúdne pohľadávky - pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane vojenských súdov a Špeciálneho súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania. (def. podľa Z. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)Nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia justičnou pokladnicou Ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, prevedie túto pohľadávku zmluvou o prevode správy súdnej pohľadávky na krajskom súde v Bratislave. Justičná pokladnica sa takto stáva správcom pohľadávky SR. Dňom uzavretia zmluvy sa ex lege začína konanie o výkone rozhodnutia súdnej pohľadávky.Začatiu vymáhania pohľadávky môže, ak to justičná pokladnica považuje za účelné, predchádzať písomná výzva adresovaná povinnému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy súdnu pohľadávku uhradil, s upozornením, že po uplynutí lehoty justičná pokladnica začne vymáhať súdnu pohľadávku výkonom rozhodnutia. Justičná pokladnica je oprávnená vymáhať súdne pohľadávky výkonom rozhodnutia podľa ustanovení šiestej časti OSP o zrážkach z mzdy a prikázaním pohľadávky.Možnosti trvalého alebo dočasného upustenia od vymáhania súdnej pohľadávky a jej odpustenia sú osobitne upravené v Z. o vymáhaní súdnych pohľadávok.Vykonanie exekúcie súdnym exekútoromJustičná pokladnica v zmysle Z. o vymáhaní súdnych pohľadávok poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom podniku.Exekučné konanie sa začína doručením poverenia súdnemu exekútorovi.Justičná pokladnica poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie len za predpokladu, ak výkon rozhodnutia uskutočnený justičnou pokladnicou nebol úspešný. Súdny exekútor vykoná exekúciu len spôsobmi uvedenými v poverení na vykonanie exekúcie.

ExekúciaNa dosiahnutie účelu exekučného konania, ktorým je nútené vykonanie exekučného titulu, a tým uspokojenie oprávneného, EP ustanovuje viacero spôsobov vykonania exekúcie. EP rozlišuje exekúciu na peňažné plnenie a exekúciu na nepeňažné plnenie. Ak je exekučným titulom uložená povinnosť (al. priznané právo) na peňažné plnenie, exekúciu možno vykonať týmito spôsobmi:

- zrážkami zo mzdy a iných príjmov,- prikázaním pohľadávky,- predajom hnutelných vecí,- predajom cenných papierov,- predajom nehnutelnosti,- predajom podniku

Pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia spôsob vykonania exekúcie určuje poverený súdny exekútor. Pri volbe spôsobu vykonania exekúcie je exekútor autonómny a nie je viazaný návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie konkrétnym spôsobom. Súdny exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj kombináciou niekolkých spôsobov, a to aj súbežne.Ak exekučný titul povinnému ukladá inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa bude spravovať povahou uloženej povinnosti. Takúto exekúciu možno vykonať týmito spôsobmi:

- vyprataním,- odobratím al. zničením veci na náklady povinného,- rozdelením spoločnej veci,- uskutočnením prác a výkonov

Pri vykonávaní exekúcie na nepeňažné plnenie súdny exekútor neurčuje spôsob vykonania exekúcie podla svojho uváženia . Spôsob vykonania exekúcie v konkrétnom prípade musí vyplývať z výroku exekučného titulu.

46. Postavenie súdnych exekútorov Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Procesnou zárukou nestrannosti súdneho exekútora je možnosť jeho vylúčenia z vykonávania exekúcie, ak pre jeho pomer k veci, ktorá je premetom exekúcie, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

29

Dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v jeho postupe v exekučnom konaní. Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa k osobe exekútora. Súdny exekútor je povinný bezodkladne súdu oznámiť skutočnosti, pre ktoré je vylúčený (do rozhodnutia súdu/ súd rozhodne do 10 dní od predloženia veci/ o svojom vylúčení môže vykonať len neodkladné úkony), námietky súdny exekútor predkladá súdu bezodkladne, súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Po vylúčení súdneho exekútora oprávnený navrhne súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať vo vykonávaní danej exekúcie. Oprávnený môže kedykoľvek počas exekučného konania ja bez uvedenia dôvodu navrhnúť zmenu exekútora v priebehu konania. Činnosť exekútora je nezlučitelné s pracovným pomerom al. s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti al. družstva al. členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti al. družstva al. s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činitela. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Exekútor riadi činnosť exekútorského úradu, ktorý v jeho mene plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti. Exekútor môže zamestnávať zamestnancov.Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov. Št. dohlad nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov vykonáva MSSR. Minister spravodlivosti SR vymenúva a odvoláva exekútorov, rozhoduje o zbavení exekútora povinnosti mlčanlivosti.Za exekútora možno vymenovať občana,

- ktorý je spôsobilý na pr. úkony v plnom rozsahu,- ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte VŠ v SR al. má uznaný doklad o vysokoškolskom

právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou VŠ,- ktorý je bezúhonný,- ktorý aspoň tri roky vykonával exekučnú prax al. súdnu prax súvisiacu s výkonom rozhodnutia,- ktorý zložil odbornú skúšku,- ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora,- ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, zbavenia notárskeho úradu, zbavenia výkonu funkcie prokurátora

al. odvolania z funkcie sudcuExekútora vymenuje do funkcie exekútora minister. Sídlo exekútorského úradu si určuje exekútor v žiadosti o vymenovanie. Exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť, len ak

- zložil slub, - uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním tejto činnosti,- najneskôr do troch mesiacov od vymenovania do funkcie zložil na účet komory peňažnú zábezpeku v sume 10000,- (332 €) na úhradu trov konania so

zabezpečením vykonania audituExekútor pri svojej činnosti používa preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak, ktoré obsahujú

- jeho meno, priezvisko a akademický titul,- označenie „súdny exekútor“,- sídlo exekútora,- št. znak SR

Výkon funkcie exekútora zaniká- smrťou exekútora,- vyhlásením exekútora za mŕtveho,- odvolaním exekútora; minister odvolá exekútora – na žiadosť exekútora; ak exekútor stratí št. občianstvo SR, ak je exekútor právoplatným rozhodnutím

súdu pozbavený spôsobilosti na pr. úkony al. obmedzený v spôsobilosti na pr. úkony; ak bol exekútor právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení výkonu funkcie exekútora; ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu; ak exekútor do troch mesiacov po zložení slubu bez vážnych dôvodov nezačne vykonávať funkciu exekútora; ak exekútor nie je vzhladom na svoj zdravotný stav podla lekárskeho posudku schopný vykonávať funkciu exekútora; ak exekútorovi po vymenovaní do funkcie nezanikol pracovný pomer al. podniká, vykonáva činnosť nezlučitelnú s výkonom funkcie exekútora; ak exekútor nezložil v určenej lehote peňažnú zábezpeku na úhradu trov

Exekútor a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone činnosti. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po zániku výkonu funkcie exekútora a po skončení pracovného pomeru zamestnanca exekútora. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na poskytnutie informácií

- orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,- službe kriminálnej polície a službe finančnej polície PZ na účely plnenia úloh,- súdu na účely občianskeho súdneho konania,- ministerstvu na účely výkonu dohladu

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť môže exekútora zbaviť- účastník konania písomným vyhlásením, ak ide o skutočnosť, ktorá sa týka jeho oprávneného záujmu,- minister vo veciach, ktoré súvisia s ich činnosťou

47. Priebeh exekučného konania Exekučné konanie sa začína na návrh.Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanieAk sa v priebehu exekučného konania zistí, že vec alebo časť majetku je súčasne predmetom exekúcie vykonávanej podľa osobitného zákona, prednosť má exekúcia, ktorá sa začala skôr.Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.Ak je exekučné konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania.Ak exekútora poverila vykonaním exekúcie justičná pokladnica podľa osobitného predpisu, exekučné konanie sa začína doručením poverenia exekútorovi.Exekučné konanie sa začne dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, resp. dňom doručenia návrhu (návrh na výkon cudzieho rozhodnutia) exekučnému súdu. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, predpokladom na podanie návrhu je:

existencia spôsobilého podkladu pre vykonanie exekúcie – vykonateľný exekučný titul skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť (dobrovoľne: splnenie povinnosti bez procesného donútenia exekučným orgánom)

Každé súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť obligatórne obsahuje aj lehotu na plnenie, tzv. paričnú lehotu, v ktorej súd určí lehotu na splnenie uloženej povinnosti a v ktorej účastníkovi umožňuje splniť uloženú povinnosť bez ďalších procesných dôsledkov, po márnom uplynutí paričnej lehoty možno voči účastníkovi iniciovať exekučné konanie.Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať všeobecné a osobitné náležitosti:

a) označenie súdneho exekútora, ktorému je adresovaný, meno a priezvisko súdneho exekútora, adresa sídla jeho exekútorského úradu

30

b) označenie účastníkov konania (oprávnený, povinný), ich identifikácia (meno, priezvisko, bydlisko, údaj o ŠO pri FO, alebo obchodné meno, sídlo a IČO pri PO)

c) označenie zástupcu oprávneného (ak je oprávnený zastúpený, zákonný zástupca alebo na základe plnomocenstva)d) tvrdenie oprávneného o dobrovoľnom nesplnení toho, čo bolo povinnému uložené exekučným titulome) petit (návrh na vykonanie exekúcie) s vymedzením nároku, ktorý sa má vymáhaťf) návrh na uznanie cudzieho exekučného titulug) dátum a podpis

Okrem náležitostí návrhu EP ukladá oprávnenému procesný povinnosť pripojiť k návrhu listinné dôkazy:- exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (musí byť priložený ku každému návrhu)- listina preukazujúca prevod, alebo prechod práva alebo povinnosti (v prípadoch ak osoba oprávneného alebo povinného je odlišná od osôb

uvedených v exekučnom titule)- listina vydaná alebo overená oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie svojej vzájomnej povinnosti (ak sa povinnosť, ktorá sa má vymáhať viaže na splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti oprávneného)- listiny uvedené v osobitných právnych predpisoch (potrebné na uznanie cudzieho exekučného titulu)

Súdny exekútor je povinný vyzvať oprávneného na opravu, doplnenie alebo odstránenie nezrozumiteľnosti návrhu alebo doplnenie chýbajúcich listín (manudukčná povinnosť súdneho exekútora), ak doručený návrh na vykonanie exekúcie je nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný, alebo nie sú pripojené zákonom predpísané listinné dôkazy. Vo výzve musí byť minimálne 10-dňová poriadková lehota s poučením o možnosti zastavenia exekučného konania, ak nebude nedostatok odstránený a bude predstavovať prekážku ďalšieho postupu konania.Exekútor poverený vykonaním exekúcie

- upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky,

- zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.

Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať označenie

- exekútora, ktorý ho vydal, - exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, - oprávneného a povinného, - vymáhaného nároku, - poučenie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a o lehote na ich vznesenie.

Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie prijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje.Exekútor môže požiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Námietky proti exekúciiPovinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.Pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.

Exekučný príkazExekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom. Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.Exekučný príkaz musí obsahovať označenie

- exekútora, ktorý ho vydal, - exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, - oprávneného a povinného, - toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, - vymáhaného nároku, - spôsobu vykonania exekúcie.

48. Účastníci exekučného konania Účastníkmi konania sú tí, o ktorých to ustanovuje zákon. Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v BSM, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím.Oprávnený je osoba, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ práva, ktoré má byť predmetom exekúcie (aktívne vecne legitimovaný subjekt). Povinným je osoba, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, ktorej sa má týkať exekúcia (pasívne vecne legitimovaný subjekt).

31

V čase výkonu exekúcie musí byť splnená požiadavka vecnej legitimácie (musí existovať právo, ktorého nútený výkon má byť predmetom exekúcie). V opačnom prípade je exekúcia neprípustná, zastavenie konania.Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (prevod alebo prechod práva alebo povinnosti možno preukázať listinou vydanou oprávneným št. orgánom alebo listinou overenou oprávneným št. orgánom alebo musí vyplývať z právneho predpisu).Procesná úprava rozlišuje procesný postup po zmene v osobách uvedených v exekučnom titule podľa toho, či k zmene došlo pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, alebo po jeho udelení.Ak k prevodu alebo prechodu práva a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu došlo pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený uvedie aktuálneho oprávneného a povinného priamo v návrhu na vykonanie exekúcie. Ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo prevzatiu povinnosti došlo po začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí so zmenou vysporiadať uznesením. Účastníci konania sú povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti súdnemu exekútorovi a preukázať ich. Súdny exekútor musí návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania doručiť exekučnému súdu do 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne o zmene účastníka konania do 60 dní od doručenia návrhu uznesením o pripustení zmeny účastníka konania alebo uznesením o zamietnutí zmeny účastníka konania. Ak exekučný súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania zamietne, exekútor pokračuje v konaní s pôvodnými účastníkmi.Okrem oprávneného a povinného (bez ktorých je exekučné konanie nepredstaviteľné, účastníkmi konania môžu byť aj iné subjekty, a to:

a) manžel povinného - ak sú exekúciou postihnuté veci patriace do BSM. Účastníkom konania je len pokiaľ ide o tieto veci a len vtedy, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vypriadaniu BSM.

b) súdny exekútor - ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúciec) iné osoby, ak im toto postavenie priznáva zákon - v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva EP. Za účastníkov príslušnej časti

exekučného konania preto možno považovať napr. ďalšieho spoluvlastníka veci, ktorej spoluvlastníkom je povinný, dražiteľov, vydražiteľa, veriteľa, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do dražby, záložného veriteľa, znalca (majú procesná práva a povinnosti so špecifickým obsahom, keďže sa vzťahujú len na časť exekučného konania, ktorej sú účastníkmi).

49. Exekučný titul Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (napr. rozsudok, platobný rozkaz, uznesenie, právoplatné osvedčenie o dedičstve s účinkami právoplatného uznesenia o dedičstve).rozhodnutie na plneniePodľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas

plnenia, a musí byť uvedený výslovný súhlas osoby s vykonateľnosťou, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového

sporenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Ak záväzok v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Vykonateľnosť exekučného titulu Rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie sa stávajú vykonateľnými uplynutím lehoty na plnenie. Začiatok, dĺžka lehoty je pri jednotlivých druhoch súdnych rozhodnutí upravená odlišne. Pri rozsudkoch je všeobecná dĺžka lehoty na plnenie trojdňová. (pokiaľ vo výroku nie je určené inak). Pravidelným začiatkom plynutia lehoty na plnenie je právoplatnosť rozsudku. Táto lehota môže začať plynúť už od doručenia rozsudku, a to pri predbežne vykonateľných rozsudkoch. Rozsudok, ktorý neobsahuje povinnosť na plnenie (napr. výrok statusového rozsudku), je vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť.Pri uzneseniach lehota na plnenie začína plynúť spravidla od doručenia uznesenia a od právoplatnosti plynie len v osobitných prípadoch.Pri platobnom rozkaze lehota na plnenie začína plynúť od jeho doručenia a jej dĺžka je 15 dní, resp. 3 dni pri zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze.Administratívne rozhodnutie je všeobecne vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinokSprávny zmier je vykonateľný jeho schválenímVýkaz nedoplatkov možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia alebo na základe povinnosti dlžníka ustanovenej zákonom zaplatiť bez osobitného rozhodnutia.Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. Napriek tomu, že rozhodnutie je formálne vykonateľné (spĺňa predpoklady vykonateľnosti ustanovené v procesnom predpise, podľa ktorého bolo vydané), nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne v exekučnom konaní nemožno vykonať. Základnou podmienkou reálnej vykonateľnosti rozhodnutia je správna a jednoznačná identifikácia oprávneného a povinného. Príkladom nedostatku materiálnej vykonateľnosti titulu môže byť označenie odporcu, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, len dodatkom, bez uvedenia mena a priezviska tejto osoby. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu, ktorého nútený výkon sa má podľa návrhu oprávneného uskutočniť, je podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Nemožno vykonať exekúciu napr. výroku o osobnom stave (výrok o vyhlásení za mŕtveho, výrok o rozvode manželstva a pod.) ale ani výrok určujúceho, že právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, prípadne výroku o určení splatnosti pohľadávky, a to napriek tomu, že požiadavku formálne vykonateľnosti uvedené rozhodnutia spĺňajú. Kvalitou výroku v súvislosti s jeho materiálnou vykonateľnosťou rozumieme presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.

Uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu Exekúciu na podklade cudzieho exekučného titulu možno vykonať, ak exekučný súd uzná jeho vykonateľnosť na území SR. Toto uznanie vykoná exekučný súd neformálne (vydaním poverenia na vykonanie exekúcie) alebo formálne.V exekučných konaniach, ktoré majú byť uskutočnené na základe cudzieho exekučného titulu, musí oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložiť listiny uvedené v osobitných pr. predpisoch upravujúcich problematiku toho - ktorého exekučného titulu:Pri cudzom rozhodcovskom rozsudku treba pripojiť originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu (zabezpečiť ich úradný preklad, ak nie sú v slovenčine, výnimkou sú dokumenty v češtine)Pri ostatných cudzích rozhodnutiach (dohody, zmieri vo veciach občianskoprávnych, obchodný, rodinný, pracovných a iných s medzinárodným prvkom, ak o nich rozhodujú súdy a cudzie notárske listiny) pripojí:

- potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom

- listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá- úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka (výnimka: listiny v českom jazyku)

32

Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, aka) uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo ak orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho

právomoci použili ustanovenia slovenského právab) nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydanéc) nie je rozhodnutím vo veci samejd) účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pre týmto orgánom, najmä ak mu

nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konaniae) slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanief) by sa uznanie priečilo slovenskému verejnému poriadku

Neformálne uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu sa vykoná pri tituloch patriacich pod režim nariadenia Rady o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Pri týchto exekučných tituloch treba upozorniť na možnosť odvolania proti uznaniu vykonateľnosti.Osobitnou kategóriou cudzích exekučných titulov sú cudzie rozhodnutia osvedčené ako európsky exekučný titul v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 21.4. 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (môže sa použiť na všetky exekučné tituly štátov EÚ okrem Dánska). Týka sa nesporných peňažných nárokov v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktoré boli vydané (rozhodnutia), schválené alebo uzavreté (zmieri) al. boli úradne vyhotovené alebo zaregistrované (iné verejné listiny) po 21.4. 2004. Účelom nariadenia je zjednodušenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi EU tým, že rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa v členskom štáte výkonu rozhodnutia uzná a vykoná bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu (neformálne).Keďže nariadenie má prednosť pred ustanoveniami EP, exekučný súd môže v exekučnom konaní vedenom na podklade európskeho exekučného titulu rozhodovať aj o zamietnutí výkonu, o prerušení alebo o obmedzení výkonu.

50. Doručovanie v exekučnom konaní Exekútor poverený vykonaním exekúcie

- upovedomí povinného a oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie- zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii

Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať označenie

- exekútora, ktorý ho vydal,- exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,- oprávneného a povinného,- vymáhaného nároku,- poučenie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a o lehote na ich vznesenie

Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je FO, je vylúčené. Ak nie je možné doručiť písomnosť FO oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri al. v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa FO oprávnená podnikať o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť písomnosť PO na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri al. v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za PO, sa o tom nedozvie.Ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie prijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté. O tom musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje.Exekútor môže požiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine, ktorý je postihnutý duševnou poruchou al. ktorý nie je schopný zrozumitelne sa vyjadrovať.

Doručovanie v exekučnom konaní prebieha podla OSP. Súd doručuje písomnosť sám al. poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce al. príslušného útvaru PZ a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom MSSR. Písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania al. jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomnosti elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.OSP rozlišuje obyčajné doručenie a doručenie do vlastných rúk. Pri obyčajnom doručení možno písomnosť doručiť adresátovi v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku al. kdekolvek bude zastihnutý. Doručenie sa preukazuje doručenkou, ktorá sa vráti súdu po doručení písomnosti. Doručenka má povahu verejnej listiny. Na doručenke má byť potvrdené vykonané doručenie podpisom adresáta listiny.Ak doručovatel nezastihne adresáta v mieste doručenia, zákon umožňuje, aby sa doručenie vykonalo tzv. náhradným doručením. Základným predpokladom pre takéto doručenie je, že adresát sa v mieste doručenia zdržuje. V takomto prípade sa písomnosť môže doručiť inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte al. v tom istom dome. Potrebná je ochota spomínaných osôb prijať doručovanú písomnosť a obstarať jej odovzdanie adresátovi. Ak písomnosť nemožno takto doručiť, môže ju doručovatel uložiť na pošte al. orgáne obce a adresáta vhodným spôsobom vyzve (najčastejšie písomným oznámením zanechaným v jeho poštovej schránke), aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Náhradné doručenie je neúčinné, ak sa písomnosť odovzdala účastníkovi, ktorý má protichodný záujem na veci.Doručovanie do vlastných rúk je dokonalejším spôsobom doručenia. Týmto spôsobom je potrebné doručovať písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, v ostatných prípadoch, ak to nariadi súd. Aj pri doručovaní do vlastných rúk zákon pripúšťa náhradné doručenie, ktoré je však odlišne upravené než pri obyčajnom doručení. Ak sa písomnosť nemôže doručiť do vlastných rúk, pretože adresát nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručenie sa vykoná tak, že doručovatel ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Písomné oznámenie zanechá doručovatel adresátovi v mieste, kde mal písomnosť doručiť, najčastejšie v poštovej schránke. Ak adresát poštovú schránku nemá, pripevní oznámenie na dvere bytu. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovatel písomnosť na pošte al. na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákon tu používa fikciu, že písomnosť bola adresátovi doručená, hoci sa tak v skutočnosti nestalo.Účastníkom, ktorí nie sú známi al. ktorých pobyt nie je známy, sa rozhodnutia doručujú vyvesením na úradnej tabuli súdu. Platí, že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené.Písomnosti, ktoré sú určené orgánom al. PO, sa doručujú pracovníkom oprávneným za orgány al. PO prijímať písomnosti. Ak takýchto osôb niet, môže byť zásielka určená do vlastných rúk doručená len tomu, kto je oprávnený za orgán al. PO konať, ostatné písomnosti môžu byť doručené ktorémukolvek pracovníkovi, ktorý ich prijme. Ak nie je možné doručiť písomnosť PO, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za PO, o tom nedozvedel.Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.Zákon umožňuje písomnosti určené advokátovi doručovať advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a boli advokátom poverení na prijímanie zásielok. To primerane platí aj pre doručovanie písomností určených notárovi a súdnemu exekútorovi.

33

Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosti len tomuto zástupcovi. Doručenie rozhodnutia iba účastníkovi, hoci má zástupcu, je neúčinné.Účastník si môže zvoliť zástupcu pre doručovanie. O týchto možnostiach je súd povinný účastníka poučiť. Spravidla to robí na začiatku konania.Následkom neprevzatia zásielky určenej do vlastných rúk, ktorá bola doručovaná:

- na miesto, ktoré na doručovanie označil účastník konania- na miesto jeho pobytu evidovaného podla osobitných predpisov- zástupcovi zvolenému pre doručovanie

je možnosť súdu všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde. Aj keď sa ukladajú písomnosti pre účastníka na súde, má súd povinnosť vždy zaslať rovnopis písomnosti aj účastníkovi konania. Pre jej doručenie platí nevyvrátitelná pr. domnienka, podla ktorej sa písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od jej odoslania, bez ohladu na to, či si účastník zásielku prevezme al. nie.Pri doručovaní (obyčajnom i do vlastných rúk) sa môže stať, že adresát odoprie písomnosť prevziať. Doručovatel v takomto prípade vráti písomnosť súdu s uvedením dátumu pokusu o doručenie, dôvodmi odopretia a oznámením o poučení adresáta na následky jeho konania. Ak bolo odopretie bezdôvodné, platí zákonná fikcia vykonaného doručenia. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď ju adresát odoprel prijať.

51. Procesné úkony exekútora

Medzi procesné úkony exekútora v exekučnom konaní patria: exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia al. odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohladávku oprávneného v lehote do 14 dni al. aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky

b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii; námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na podanie námietok, vydá exekučný príkaz v prípade zrážok zo mzdy a prikázaní pohľadávky vydá pred exekúčnym príkazom príkaz na začatie exekúcie exekútor môže vyzvať oprávneného, aby uviedol, akým spôsobom má vykonať exekúciu exekútor môže predvolať povinného a vyzvať ho na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie o svojom majetku exekútor môže dať návrh príslušnému súdu na predvedenie povinného exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie; tretími osobami podla EP sú:

a) osoby a orgány, ktoré sú povinné súdnemu exekútorovi poskytnúť súčinnosť pri vykonávaní exekúcie (súdy, orgány ŠS, územnej samosprávy a záujmovej samosprávy, PZ, pošta, poisťovne a pod.)

b) subjekty, ktoré musia plniť zákonom ustanovené povinnosti na základe rozhodnutia súdneho exekútora (banka povinného, platiteľ mzdy alebo iného príjmu povinného, dlžník povinného, centrálny depozitár cenných papierov)

c) osoby a orgány, ktorým podľa zákona súdny exekútor doručuje svoje rozhodnutia (správa katastra, obvodný úrad, obec, orgány vyrubujúce a vymáhajúce dane a verejné dávky), ak si tieto subjekty prihlásia do dražby svoje pohľadávky proti povinnému, stávajú sa v tejto časti účastníkmi konania.

52. Odklad a zastavenie exekúcie Odklad exekúcieNa návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho al. pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je FO (sociálne dôvody). Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať al. zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane. Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Zastavenie exekúcieExekúciu súd zastaví, ak

- sa začala a rozhodnutie sa dosial nestalo vykonatelným, (odvolanie prípustné)- rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené al. sa stalo neúčinným, (odvolanie prípustné) - zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,- exekúcia postihuje veci al. práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie al. nepodliehajú exekúcii,- bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu,- po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, (odvolanie prípustné)- exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, (odvolanie prípustné)- majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, (odvolanie prípustné)- oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,- pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veritelom

Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti al. ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.Exekúciu zastaví súd na návrh al. aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok. Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Pred zastavením exekúcie vykonávanej na podklade exekučného titulu súd si môže vyžiadať vyjadreniu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer, výkaz nedoplatkov al. schválil zmier al. dohodu.

53. Exekúcia zrážkami zo mzdy

34

Predmetom exekúcie je mzda (podľa § 118 ZP alebo platy napr. príslušníkov PZ, SIS, ŽP atd.) povinného prípadne iné príjmy zodpovedajúce príslušným legálnym definíciám obsiahnutým v osobitých právnych predpisoch (dôchodky a náhrady podľa z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a z. č. 328/2002 Z.z. o soc. zabezpečení policajtov a vojakov).

Procesné úkony súdneho exekútora (povereného vykonaním exekúcie)Po zistení platiteľa mzdy povinného súdny exekútor upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného. Prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk, pričom povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, alebo po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné rozhodnutie (uznesenie) exekučného súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Exekučný príkaz sa doručuje platiteľovi mzdy, oprávnenému a povinnému. Zákonným dôsledkom doručenia exekučného príkazu platiteľovi mzdy je jeho povinnosť vyplácať doteraz a v budúcnosti zrazené sumy zo mzdy povinného do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému. Platiteľ mzdy je ďalej povinný oznámiť exekútorovi

- skutočnosť, že dočasná PN zamestnanca trvá viac ako 10 dní, informuje ho o pobočke sociálnej poisťovne vyplácajúcej nemocenské zamestnancovi, oznámi mu skončenie PN.

- skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo zamestnankyňa/-ec nastúpila rodičovskú dovolenku, ukončenie čerpania tejto dovolenky a ktorá pobočka SP bude vyplácať materské

Rozsah zrážok a vykonávanie zrážok zo mzdyNepostihnuteľná časť mzdy povinnéhoZrážky zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekúcii nepodlieha celá mzda povinného, zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. Na zistenie čistej mzdy povinného je potrebné z hrubej mzdy:

- odpočítať preddavok na daň alebo daň z príjmu FO, poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevok na starobné a dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie,

- započítajú sa čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií,- nezapočítajú sa však prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom a to najmä pri pracovných cestách.

Z čistej mzdy sa na účely výpočtu jej postihnuteľnej časti odpočíta základná suma (tzv. nepostihnuteľné, nezabaviteľné, resp. nezexekvovateľné sumy), tieto sumy určuje vláda SR nariadením. V zmysle nariadenia 268/2006 Z.z. na osobu povinného je nepostihnuteľnou suma rovnajúca sa 60 % životného minima na plnoletú FO platného v mesiaci, v ktorom sa vykonávajú zrážky. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné a na manžela povinného je nepostihnuteľnou sumou suma rovnajúca sa 25 % životného minima za podmienok ako u povinného.Ak je exekúciou vymáhané výživné pre maloleté dieťa, základná suma mzdy povinného sa pre tento prípad kráti na 70 %.Po odpočítaní základnej sumy od čistej mzdy zostáva zvyšok čistej mzdy, pričom exekúcii podlieha 1. a 2. tretina zvyšku čistej mzdy, 3. tretina zvyšku čistej mzdy exekúcii nepodlieha, t.z. povinnému zostáva základná suma a 3. tretina zvyšku čistej mzdy. Exekučný poriadok predpokladá určenie sumy, nad ktorú sa vykonávajú zrážky zo mzdy bez obmedzenia. Nariadenie vlády určuje sumu, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, na 150 % sumy životného minima na plnoletú FO v príslušnom mesiaci.

Prednostné a neprednostné pohľadávky Prednostné pohľadávky sú pohľadávky výživného, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestným činom, pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, na dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, na prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa zákona o sociálnej pomoci. Zrážky sa vykonávajú z 2. tretiny a ak táto na uspokojenie prednostnej pohľadávky nestačí, jej neuspokojená časť sa uspokojuje aj z 1. tretiny (bez postavenia prednostnej pohľadávky).Neprednostné pohľadávky sú všetky ostatné ako tie vyššie uvedené. Zrážky sa vykonávajú len z 1. tretiny zvyšku čistej mzdy povinného.

Vykonanie zrážok na jednu pohľadávkuAk ide o neprednostnú pohľadávku, zrážky sa vykonávajú z 1. tretiny zvyšku čistej mzdy povinného, pričom 2. a 3. tretina povinného sa nepoužije na uspokojovanie pohľadávky povinného. Ak by však súčet 2. a 3. tretiny presahoval sumu, nad ktorú sa zo zvyšku čistej mzdy zráža bez obmedzenia (150 % životného minima na plnoletú FO), zo mzdy povinného sa vykoná zrážka vo výške prevyšujúcej uvedenú sumu. Ak ide o prednostnú pohľadávku, zrážky sa vykonávajú z 2. tretiny zvyšku čistej mzdy povinného. V prípade, ak suma druhej tretiny nestačí na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, zráža sa aj z 1. tretiny. Ak ani dve tretiny nestačia na uspokojenie vymáhanej pohľadávky a 3. tretina prevyšuje sumu, nad ktorú sa zo zvyšku čistej mzdy zráža bez obmedzenia, zrážka sa vykoná aj z tretej tretiny vo výške presahujúcej sumu podľa predošlého výkladu. Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor určí sumu , ktorá má byť zrazená zo mzdy povinného (v prípade zložitejších výpočtov alebo pochybností).

Vykonávanie zrážok na niekoľko pohľadávokAk je od povinného exekučne vymáhaných viac pohľadávok, nemožno vylúčiť, že k nariadeniu zrážok zo mzdy povinného dôjde vo viacerých exekučných konaniach súbežne. EP určuje 3 zásady pre určenie spôsobu vykonávania zrážok zo mzdy povinného:Podla zásady priority sa poradie jednotlivých pohľadávok spravuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy. Zrážky z nasledujúceho príkazu sa začnú vykonávať až po tom, čo bola predchádzajúca pohľadávka uspokojená v plnej výške. Toto pravidlo sa uplatňuje v 1. tretine (neprednostné pohľadávky a prednostné pohľadávky neuspokojené z 2. tretiny) aj v 2. tretine (prednostné pohľadávky).Zásada prednosti sa uplatní v 2. tretine, pri vymáhaní výživného, je uplatnenie je potretím zásady priority. Ak bude ako ďalší v poradí doručený platiteľovi mzdy príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy na vymoženie výživného, počnúc týmto dňom sa bude uspokojovať najprv toto výživné a až v prípade, ak bude uspokojené, bude sa uspokojovať časovo prvá prednostná pohľadávka. Z 2. Tretiny neuspokojená časť výživného sa v prvej tretine uspokojí bez uplatnenia zásady prednosti.Zásada proporcionality (zásada pomerného uspokojenia) sa uplatňuje, ak má viac pohľadávok rovnaké poradie, t.j. rozhodnutia o povinnosti vykonania zrážok zo mzdy povinného, boli platiteľovi mzdy doručené v ten istý deň. Z vykonanej zrážky zo mzdy sa potom uspokojujú všetky pohľadávky daného poradia pomerne podľa svojej výšky. Pomer uspokojenia jednotlivej pohľadávky z vykonanej zrážky sa vypočíta ako podiel tejto pohľadávky na súčte všetkých pohľadávok rovnakého poradia. Pomerné uspokojenie viacerých pohľadávok sa osobitne uplatňuje pri výživnom. Ak suma zrazená z 2. tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojuje sa len bežné výživné. Tieto pohľadávky majú rovnaké poradie bez ohľadu na poradie doručenia, bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Uspokojujú sa podľa pomeru bežného výživného.

Vykonávanie zrážok viacerými platiteľmi mzdyAk je povinný poberateľom viacerých príjmov postihnuteľných exekúciou zrážkami zo mzdy, možno zexekvovať všetky tieto príjmy. Súdny exekútor nariadi vykonávanie zrážok zo mzdy povinného u všetkých platiteľov mzdy, zároveň určí, akú časť základnej sumy nemajú jednotliví platitelia mzdy zrážať . Vykonané zrážky poukážu platitelia mzdy súdnemu exekútorovi, a ten je povinný ich vyplatiť do 7 dní odo dňa prijatia podľa rozvrhu.

35

Vykonávanie zrážok vo väčšom a menšom rozsahu Ak sa oprávnený s povinným dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, než aké určujú právne predpisy, a túto skutočnosť oznámia súdnemu exekútorovi, exekútor vyzve platiteľa mzdy, aby vykonával zrážky zo mzdy povinného len v dohodnutej výške. Oprávnený môže svoj súhlas s vykonávaním zrážok v nižšom rozsahu kedykoľvek odvolať. Súhlas oprávneného s nižšími zrážkami stratí účinnosť aj v prípade, ak sa platiteľovi doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Povinný môže mať záujem na rýchlejšom uspokojení vymáhanej pohľadávky. So súhlasom povinného možno vykonávať zrážky z jeho mzdy vo väčšom rozsahu, než pripúšťa zákon.

Postup pri nemožnosti vykonávania zrážok Ide o situáciu ak sa vykonanie zrážok zo mzdy stane dočasne alebo trvalo nemožným (zníženie mzdy, dočasná práceneschopnosť, skončenie PP). Povinný počas 3 mesiacov nepoberá mzdu aspoň vo výške umožňujúcej vykonávanie zrážok, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi. Súdny exekútor zvolí vhodnejší spôsob vedenia exekúcie.V prípade dočasnej PN povinného, ktorá trvá viac ako 10 dní, platiteľ mzdy je povinný oznámiť túto skutočnosť súdnemu exekútorovi a oznámiť mu, ktorá pobočka SP bude povinnému vyplácať nemocenské (to isté platí aj pri nástupe povinného na materskú alebo rodičovskú dovolenku). Potom exekútor začne viesť exekúciu zrážkami z iných príjmov.Povinný a platiteľ mzdy sú povinný oznámiť súdnemu exekútorovi do 1 týždňa skončenie pracovného pomeru povinného.

Opatrenia na zachovanie kontinuity vykonávania zrážokEP upravuje mechanizmus na zabezpečenie kontinuity vykonávania zrážok zo mzdy povinného v prípade zmeny platiteľa mzdy uložením povinností povinnému, doterajšiemu platiteľovi mzdy a novému platiteľovi mzdy.Povinný musí do 1 týždňa oznámiť súdnemu exekútorovi, že prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy a tiež, že začal poberať mzdu od nového platiteľa mzdy.Pôvodný platiteľ mzdy je povinný zamestnancovi, ktorý u neho prestáva pracovať vydať potvrdenie o tom, či boli povinnému nariadené zrážky zo mzdy, ktorým exekútorom, v koho prospech a platitel mzdy je povinný oznámiť exekútorovi do 1 týždňa, že povinný u neho prestal pracovať a zaslať exekútorovi prehľad o nariadených vykonaných zrážkach.Platiteľ mzdy, u ktorého povinný začal pracovať, je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť súdnemu exekútorovi, ktorý vydal príkaz. Vznikne mu zákonná povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného.Nesplnenie uvedených povinností povinným a platiteľom mzdy je sankcionovateľné poriadkovou pokutou, ktorú na návrh exekútora uloží exekučný súd.

Poddlžnícka žalobaAk bol nesprávnym postupom platiteľa mzdy oprávnený ukrátený (zrážka nebola vykonaná vôbec, alebo bola vykonaná v menšom rozsahu, ako mala byť vykonaná), oprávnený sa na všeobecnom súde platiteľa mzdy môže poddlžníckou žalobou domáhať vyplatenia súm, na ktoré mal oprávnený právo.

Odklad a zastavenie exekúcieAk je povolený odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov, počas doby odkladu exekúcie platiteľ mzdy nevykonáva žiadne zrážky zo mzdy povinného. Exekútor je povinný oznámiť povolenie odkladu exekúcie platiteľovi mzdy do 3 dní od doručenia uznesenia, po uplynutí doby odkladu exekúcie exekútor doruč platiteľovi mzdy príkaz na pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy.Ak je odklad povolený z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie, počas doby odkladu sa zrážky vykonávajú ďalej, avšak platiteľ mzdy ich drží v depozite. Po zrušení odkladu exekúcie sa zrazené sumy buď vyplatia oprávnenému (ak exekúcia nebola zastavená), alebo sa vrátia povinnému (ak súd exekúciu zastavil).

Exekúcia zrážkami z iných príjmovZrážky z iných príjmov povinného možno vykonať postupom upraveným pri exekúcii zrážkami zo mzdy.Iné príjmy sú pracovná odmena členov družstiev a príjmy nahradzajúce odmenu za prácu (náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dávky SP, dôchodky starobného dôchodkového sporenia).Do čistého príjmu sa nezapočítava prídavok na dieťa a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Ak je povinný umiestnený v zariadení sociálnych služieb, exekúcii nepodlieha suma potrebná na úhradu za poskytovanú starostlivosť a suma povinného zostatku z príjmu po zaplatení tejto úhrady.

54. Tretinový systémZrážky zo mzdy a z iných prímov možno vykonávať len do výšky (zásada 7x len) rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta takto: Mzda - preddavok na daň, alebo daň z prímov FO

a poistné na zdravotné poistenie,poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie

–––––––––––––––––––––––––––––= čistá mzda – do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu čínnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa do nej prídavky na deti a náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa odseku .Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú tromi a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jenu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.Prednostnými pohľadávkami sú:

a) pohľadávky výživného,b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,d) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie,

pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa

36

zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

Nariadenie vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Nariadenie je účinné od 1. 7. 2006.Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy.Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.V konaniach začatých pred 1. júlom 2006 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, použije toto nariadenie vlády. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú sa považuje suma alebo úhrn súm:

5 390 Sk ( 178,920 € ) mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

3 760 Sk (124,810 € ) mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

2 460 Sk (81,660 € ) mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Príklad: čistá mzda je 15 000,-Skdlžná suma je 25000,-Sk – nejde o výživné. Povinným je plnoletá FOZákladná nezraziteľná čiastka je 60% zo životného min. = 60% zo sumy 5390,-Sk = 3234,-Sk 15000 – 3234 = 11766,-11 766,-Sk > 1/3 3922,-Sk > 2 2/3 3922,-Sk > 1 prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z 2/3 3/3 3922,-Sk ––– táto suma zostáva povinnému

Zo mzdy povinného v sume 15 000,-Sk za jeden mesiac možno vykonať zrážky najviac v sume 7844,-Sk,(Suma nad 8085,-Sk by sa zrazila bez obmedzenia > 150% zo životného minima. Ale toto nie je ten prípad.) Povinnému tak zostane základná nezraziteľná suma 3234,-Sk + 3922,-Sk = 7156,-Sk

55. Zmena platiteľa mzdy, viac platiteľov mzdy Zmena platitela mzdyAk sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného, zostáva jej zachované aj u nového platiteľa mzdy.Za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.Ten, kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať občanovi, ktorý u neho prestal pracovať.Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.Súd tomu, u koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa musí povinný súdu takisto oznámiť, že nastúpil na prácu u iného platiteľa mzdy.Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným a oznámi súdu, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.Ak niektorý platiteľ mzdy si nesplní niektorú z uvedených povinností, môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil. Za nesplnenie povinností môže súd uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.

Viac platitelov mzdyAk povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky jeho mzdy.Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.

56. Prikázanie pohľadávky z účtu v banke Ak príjem povinného nespĺňa požiadavku náhrady odmeny za prácu, nemožno ho exekvovať podľa ustanovení o exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ale bude predmetom exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Exekúcia prikázaním pohľadávky, ktorej obsahom je okrem iných subjektívnych práv a povinností aj právo veriteľa na splnenie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti dlžníkom, EP rozlišuje tieto druhy prikázania pohľadávky:

a) prikázanie pohľadávky z účtu v bankeb) prikázanie inej peňažnej pohľadávky

37

c) postihnutie iných majetkových práv

Prikázanie pohladávky z účtu v bankeProcesné úkony súdneho exekútoraSúdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý doručí oprávnenému a povinnému, a príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý sa doručuje banke do vlastných rúk. Doručením príkazu na začatie exekúcie banke vzniká tomuto subjektu (za predpokladu, že povinný je klientom banky, uzavrel zmluvu s bankou o bežnom účte alebo zmluvu o vkladovom účte), zákonná povinnosť zablokovať na účte/-och povinného sumu vo výške vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, banka prostriedky deponuje a nevypláca ich povinnému ani oprávnenému (arrestatorium). Banka zablokuje celú sumu bez ohľadu na to, či sa na účte povinného v deň doručenia príkazu nachádza dostatočné množstvo prostriedkov. Príkaz na začatie exekúcie ako aj exekučný príkaz sa vzťahuje aj na v budúcnosti pripísane prostriedky.Ďalší dôsledok doručenia exekučného príkazu je strata práva povinného na vyplatenie prostriedkov na účte do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva.Exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie) prikázaním pohľadávky z účtu v banke vydá súdny exekútor po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, alebo po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii. Exekučný príkaz sa doručuje banke, oprávnenému a povinnému. Zákonným dôsledkom doručenia exekučného príkazu banke je jej povinnosť odpísať zablokované prostriedky a vyplatiť doteraz a v budúcnosti zablokované sumy na účte povinného do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému. Lehota na vydanie exekučného príkazu je 14 dní odo dňa splnenia procesných predpokladov na vydanie, v opačnom prípade vydá súdny exekútor príkaz na odblokovanie účtu povinného.

Prostriedky na účte nepodliehajúce exekúciiEP vylučuje z exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke:

- prostriedky do výšky 3 000 Sk = 100 € (spolu, nie na každom účte povinného)- prostriedky, ktoré sú podľa výslovného vyhlásenia povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol

banke doručený príkaz na začatie exekúcieExekučnoprávnu imunitu majú napr.: prostriedky na účte klienta v ŠP, prostriedky účelovej finančnej rezervy, prostriedky rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie poskytnuté zo ŠP a z rozpočtu EÚ.

Uspokojovanie niekoľkých pohľadávokAk sa od povinného exekučne vymáha viac pohľadávok, môže dôjsť k prikázaniu pohľadávky z účtu povinného v banke vo viacerých exekučných konania súbežne. Zásady pre učenie spôsobu uspokojovania viacerých záväzkov povinného:Podla zásady priority sa poradie jednotlivých pohľadávok spravuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie banke. Blokácia prostriedkov na účte povinného sa vykoná aj pre nasledujúcu pohľadávku. Až keď sa uspokojí predchádzajúca pohľadávka v plnej výške, budú prostriedky na účte povinného odpísané a poukázané oprávnenému na uspokojenie pohľadávky z nasledujúceho príkazu na začatie exekúcie.Zásada prednosti sa pri exekúcii prikázaním pohľadávky neuplatňuje.Zásada proporcionality (zásada pomerného uspokojenia) sa uplatňuje vtedy, ak má viac pohľadávok rovnaké poradie, t.j. rozhodnutia, ktorými sa banke uložila povinnosť blokovať prostriedky na účte povinného, boli banke doručené v ten istý deň, z odpisovaných súm sa uspokojujú všetky pohľadávky daného poradia pomerne podľa svojej výšky (výpočet pomeru uspokojenia: ako podiel tejto pohľadávky na súčte všetkých pohľadávok rovnakého poradia).

Poddlžnícka žalobaAk bol nesprávny postupom banky (nezablokovala prostriedky vôbec, v menšom rozsahu alebo nie včas) oprávnený ukrátený, môže sa domáhať na všeobecnom súde banky poddlžníckou žalobou vyplatenia súm, na ktoré mal právo, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Odklad a zastavenie exekúcie Ak je povolený odklad exekúcie so sociálnych dôvodov, počas doby odkladu exekúcie banka neblokuje prostriedky na účte povinného, po uplynutí doby odkladu pokračuje v odpisovaní pohľadávky.Ak je odklad povolený z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie, počas doby odkladu banka naďalej blokuje prostriedky na účte povinného, avšak blokované sumy z účtu neodpíše, po zrušení odkladu exekúcie banka buď prostriedky odpíše a poukáže oprávnenému (ak exekúcia nebolo zastavená), alebo umožní nakladať so zablokovanou sumou (ak súd exekúciu zastavil).

57. Prikázanie inej peňažnej pohľadávky Procesné úkony súdneho exekútoraPo zistení existencie pohľadávky povinného, ktorá je odlišná od pohľadávky z účtu v banke, súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktoré doručí oprávnenému a povinnému, a príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky ktorý sa doručuje dlžníkovi povinného do vlastných rúk. Doručením príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného vzniká tomuto subjektu zákonná povinnosť nevyplatiť povinnému jeho pohľadávku, a to do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, dlžník povinného prostriedky deponuje a nevyplatí ich povinnému ani oprávnenému (arrestatorium). Príkaz na začatie exekúcie, ako aj exekučný príkaz sa takto vzťahujú aj na v budúcnosti splatné pohľadávky, alebo čiastkové pohľadávky, ktoré budú z toho istého právneho dôvodu vznikať v budúcnosti (napr. na základe rámcovej zmluvy, počas plnenia ktorej vznikajú čiastkové nároky povinného na plnenie voči jeho dlžníkovi). Ďalším dôsledkom je aj strata práva povinného na vyplatenie jeho pohľadávky do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva (inhibitorium).Príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky vydá exekútor po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, alebo po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii. Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi povinného, oprávnenému a povinnému. Zákonným dôsledkom doručenia exekučného príkazu dlžníkovi povinného je jeho povinnosť vyplatiť oprávnenému doteraz a v budúcnosti zadržané sumy do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva.

Pohľadávky nepodliehajúce exekúciiExekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha:

- príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na pohreb (neplatí, ak je predmetom exekúcie plnenie súvisiace s pohrebom- dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi- dávky sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia- peňažný príspevok za opatrovanie a štátne sociálne dávky, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak

Čiastočne (buď 2/5-nami alebo 3/5-nami pri prednostnej pohľadávke) možno exekúciou postihnúť pohľadávky autorskej odmeny, pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a pohľadávky FO z ich podnikateľskej činnosti.

Uspokojovanie niekoľkých pohľadávokZásady pre určenie spôsobu uspokojovania viacerých záväzkov:Podla zásady priority sa poradie jednotlivých pohľadávok spravuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi, blokácia plnení v prospech povinného sa vykoná aj pre nasledujúcu pohľadávku. Na uspokojenie pohľadávky, ktorá je uvedená v nasledujúcom príkaze na začatie exekúcie, však dlžník dlžnú sumu vyplatí oprávnenému až po tom, čo bola predchádzajúca pohľadávka uspokojená v plne výške.

38

Zásada prednosti sa uplatní analogicky, a to v prípade vymáhania prednostnej pohľadávky postihnutím pohľadávok povinného (pohľadávky autorskej odmeny).Zásada proporcionality (zásada pomerného uspokojenia) sa uplatňuje vtedy, ak viac pohľadávok má rovnaké poradie, t.j. rozhodnutia, ktorými sa dlžníkovi zakázalo vyplatiť povinnému jeho pohľadávku, boli dlžníkovi doručené v ten istý deň. Z blokovaných súm sa upokojujú všetky pohľadávky daného poradia pomerne podľa svojej výšky, (výpočet pomeru uspokojenia: ako podiel tejto pohľadávky na súčte všetkých pohľadávok rovnakého poradia).

Poddlžnícka žalobaAk bol nesprávny postupom dlžníka povinného (dlžník nevyplatil pohľadávku oprávnenému alebo ju vyplatil povinnému) oprávnený ukrátený, môže sa domáhať na všeobecnom súde dlžníka povinného poddlžníckou žalobou vyplatenia zexekvovanej pohľadávky. Uzavretie zmieru ani odpustenie zaplatenia medzi oprávneným a dlžníkom na úkor povinného nie je možné.Dlžník povinného nemôže započítať svoju vlastnú pohľadávku voči oprávnenému.

58. Exekúcia na obchodný podiel Predmetom exekúcie pri tomto spôsobe je obchodný podiel povinného v obchodnej spoločnosti (predovšetkým v spoločnosti s ručením obmedzeným a v komanditnej spoločnosti).Po zistení obchodného podielu povinného v obchodnej spoločnosti súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu, ktoré doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti, a príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného, ktorý sa doručuje obchodnej spoločnosti do vlastných rúk. V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor zakáže povinnému nakladať s obchodným podielom. V príkaze na začatie exekúcie súdny exekútor prikáže obchodnej spoločnosti, aby povinnému nevyplatila vyrovnací podiel al. podiel na likvidačnom zostatku, a obchodnej spoločnosti zakáže udeliť súhlas na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný.Po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, al. po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii, exekútor vydá exekučný príkaz postihnutím obchodného podielu povinného. Exekučný príkaz sa doručuje povinnému, oprávnenému a obchodnej spoločnosti. Zákonné dôsledky doručenia exekučného príkazu obchodnej spoločnosti sú upravené dvojakým spôsobom.

1. Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podla osobitného predpisu zaniká, povinnému vznikne voči obchodnej spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý je obchodná spoločnosť povinná v rozsahu vymáhanej pohladávky a jej príslušenstva poukázať oprávnenému, ak zákon al. stanovy neustanovujú inak. Ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, to isté platí pre podiel na likvidačnom zostatku. Exekúcia na obchodný podiel sa v konečnom dôsledku bude viesť ako exekúcia prikázaním inej peňažnej pohladávky.

2. Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podla osobitného predpisu nezaniká, podiel povinného bude predmetom dražby. Najnižším podaním na dražbe podielu bude hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania.

59. Predaj hnuteľných vecíZrušené predpisom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005. Touto otázkou sa myslí:

Exekúcia predajom hnuteľných vecíPredmet exekúcieHnuteľnú vec nedefinuje právny poriadok SR, sú to všetky veci, ktoré nespĺňajú definíciu nehnuteľností.Predmetom exekúcie môže byť hnuteľná vec patriaca povinnému, okrem tých, ktoré exekúcii nepodliehajú alebo sú z exekúcie vylúčené podľa EP alebo osobitných právnych predpisov.Hnuteľná vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb. V tomto prípade je predmetom exekúcie spoluvlastnícky podiel povinného k spísanej veci.

Veci nepodliehajúce exekúcii (exekučno právna imunita hnuteľného majetku povinného)Veci, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny (bývanie a výživa), alebo na plnenie svojich pracovných úloh, alebo ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami (ktoré sú to vec – je predmetom posúdenia v konkrétnom prípade).Z exekúcie sú vylúčené:

a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv, b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič,

vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač, c) domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie, d) veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 10 000 Sk,e) zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu, f) veci, na ktoré sa poskytli dávky sociálnej pomoci alebo peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutiag) snubný prsteň a obrúčka,h) hotové peniaze do sumy 3 000 Sk (100 €)i) študijná literatúra a hračky.

Ak majú byť exekúciou postihnuté hnuteľné veci povinného slúžiace na podnikanie, exekútor musí postupovať tak, aby neohrozil podnikanie povinného nad nevyhnutnú mieru. Určenie poradia:

1. veci neslúžiace na podnikanie2. veci súvisiace s podnikaním, bez ktorých je však podnikanie možné3. veci, bez ktorých podnikanie nie je možné

Veci povinného, ktorý je podnikateľom hospodáriacim na pôde sú z exekúcie vylúčené, ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby, vylúčené sú u neho aj chovné zvieratá.Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.Exekúcii nepodlieha hnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo št. rozpočtu alebo z rozpočtu EÚ, hnuteľný majetok STV, SRo, Národnej diaľničnej spoločnosti.Účinky zistenia, že predmetom exekúcie je hnuteľná vec, ktorá je z exekúcie vylúčená, vedie k zastaveniu exekúcie, môže viesť k náhrade škody alebo k disciplinárnemu postihu súdneho exekútora.

Začatie exekúcieUpovedomenie o začatí exekúcie a súpis hnutelných vecí Súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí, v ktorom zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré exekútor spíše. Jeho vydaním sa začína exekúcia predajom hnuteľných vecí. Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje oprávnenému a povinnému (povinnému až pri vykonávaní súpisu hnuteľných vecí).Súpis hnuteľných vecí je procesným úkonom súdneho exekútora, vyhotoví konkrétny zoznam hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom exekúcie s čo najpresnejším popisom (k vykonaniu súpisu priberie nezúčastnenú osobu, podľa možností zástupcu obce).Súpis možno vykonať aj bez prítomnosti povinného. Ak povinný nie je prítomný pri vykonaní súpisu, upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnému doručí dodatočne spolu so súpisom hnuteľných vecí. O vykonaní súpisu súdny exekútor upovedomí aj oprávneného a manžela povinného. Súpis vykoná súdny exekútor aj v prípade, ak by povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, voči osobe súdneho exekútora, návrh na odklad alebo zastavenie exekúcie. Úkony povinného alebo tretích osôb (deklarujúcich neprípustnosť exekvovania konkrétnej veci) nemajú odkladný účinok.

39

Súdny exekútor najskôr spíše veci, bez ktorých sa povinný najskôr zaobíde. Rýchlo kaziace sa veci sa spíšu len vtedy, iba ak nie je dostatok iných vecí, a ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj. Súdny exekútor je ex lege oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných priestorov (ktoré nemusia byť vo vlastníctve povinného a je predpoklad, že sa tam nachádzajú veci povinného). Súdny exekútor je oprávnený vymôcť si vstup do bytu alebo iného priestoru, kde má povinný majetok.Priebeh súpisu, súdny exekútor zaznamená v zápisnici o súpise:

- označenie konania, v ktorom bol súpis vykonaný- označenie exekútora a účastníkov konania- dátum, čas a miesto vykonania súpisu- údaje o prítomných osobách- výzvu prítomnému povinnému na dobrovoľné splnenie povinnosti a jeho stanovisko k výzve- opis jednotlivých spísaných vecí- prípadné zistenie, že spísané veci už boli skôr zexekvované v inom konaní- prevzatie alebo neprevzatie rýchlo kaziacich sa vecí oprávneným, alebo ich vydanie povinnému na voľné nakladanie- predbežný odhad hodnoty spisovaných vecí- vyjadrenie prítomných osôb k priebehu súpisu a k jeho obsahu (vyhlásenia, dôkazy)- podpisy zúčastnených osôb

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu spísaných vecí, exekútor spísané veci na trovy povinného zabezpečí (označenie pečatidlom alebo pečiatkou súdneho exekútora, ich úschova). Úschova spísaných vecí v priestoroch označených súdnym exekútorom v sebe zahŕňa aj možnosť odňatia spísaných vecí a ich premiestnene do vhodných priestorov (priestory súdneho exekútora alebo na účely úschovy odňatých vecí prenajaté súdnym exekútorom).

Hotovostné peniaze a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju na dražbe Ak sa pri súpise nájdu hotové peniaze v sume vyššej ako 3 000 Sk (100 €), exekútor tieto hotové peniaze zahrnie do súpisu a naloží s nimi ako s výťažkom z predaja. Exekútor nepredáva na dražbe ani drahé kovy (súdny exekútor realizuje u obchodníka s drahými kovmi) a devízové hodnoty (súdny exekútor realizuje na devízovom mieste).Osobitný postup súdneho exekútora sa uplatňuje aj v prípade, keď exekútor spíše vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie páva (napr. žreby, tikety). Vkladné knižky predloží súdny exekútor banke spolu s exekučným príkazom, v ktorom banke prikáže vyplatiť do rúk súdneho exekútora sumu potrebnú na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva. Inú listinu súdny exekútor predloží osobe, ktorá má povinnému plniť, takisto spolu s exekučným príkazom.

Odhad ceny spísaných hnuteľných vecí Spísané hnutelné veci sa musia oceniť. Základné pravidlo je určenie ceny spísanej hnuteľnej veci znalcom, ktorého súdny exekútor na tento účel priberie. V jednoduchých prípadoch ak predpokladaná cena veci neprevyšuje 20 000 Sk = 664 € (alebo pri súpise rýchlo kaziacich sa veci), odhad hodnoty môže urobiť súdny exekútor už pri súpise veci. Povinný musí byť upovedomený o výške určenej ceny spísaných veci (neupovedomuje o cene rýchlo kaziacich sa vecí pre krátkosť času).

Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecíExekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie) Súdny exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnutelných vecí po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému a povinnému. Ďalšie kroky súdneho exekútora smerujú k speňaženiu spísaných hnuteľných vecí a k rozdeleniu výťažku z predaja.

Osobitný postup pri predaji niektorých hnuteľných vecíAk sú predmetom exekúcie predajom hnutelných vecí mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky, rukopisy mimoriadne významných literárnych diel, osobné pamiatky, korešpondencia, iné spomienkové predmety muzeálnej povahy významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov alebo predmety vyššej kultúrnej historickej hodnoty, príp. ich súbory, súdny exekútor musí tieto hnuteľné veci ponúknuť na predaj za hotové peniaze štátnym inštitúciám , ktoré môžu veci odkúpiť najmenej za odhadnú cenu do 30 dní od doručenia výzvy exekútora, ak uvedené inštitúcie túto možnosť nevyužijú, súdny exekútor vykoná dražbu.Vydražiteľom jadrových materiálov a iných nebezpečných látok môže byť len osoba podľa osobitného zákona.

Dražba hnuteľných vecíSpísané hnuteľné veci súdny exekútor predá na dražbe.Dražba je spôsob predaja spísaných vecí zložený z procesných úkonov, postupov a opatrení súdneho exekútora, účastníkov exekučného konania a ďalších subjektov, ktorého cieľom je dosiahnutie výťažku na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.Hnuteľné veci, ktoré už skôr spísal iný súdny exekútor, súdny exekútor môže predať na dražbe len s písomný súhlasom skoršieho súdneho exekútora. Netreba súhlas, ak predošlý súdny exekútor nevykonal dražbu do 6 mesiacov od spísania vecí, hoci mu nebránili žiadne procesné okolnosti.Dražbu vykoná poverený súdny exekútor po ocenení spísaných vecí a po vydaní exekučného príkazu, dražba sa uskutoční v mieste, kde sú spísané veci umiestnené, alebo u súdneho exekútora.Termín a miesto konania dražby súdny exekútor oznámi povinnému, oprávnenému a spoluvlastníkovi veci, tieto skutočnosti spolu so súpisom súdny exekútor uverejní na úradnej tabuli exekútorského úradu a oznámi ich obci, v ktorej sa bude dražba konať, obec tieto údaje uverejní na svojej úradnej tabuli.Ak je odhadná cena vyššia ako 100-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, súdny exekútor zašle súpis vecí a oznámenie o termíne a mieste dražby MSSR na zverejnenie v Obchodnom vestníku. V záujme zvýšenia publicity – možnosť zverejnenia dražby v tlači s celoslovenskou pôsobnosťou.Na dražbe nemôže dražiť poverený súdny exekútor a povinný.Dražiteľom môže byť každá FO spôsobilá na právnické úkony a PO.Najnižším podaním je odhadná cena, pričom sumu o ktorú možno zvyšovať podanie, určí exekútor pri určovaní podmienok dražby.Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, ak sa neurobilo vyššie podanie. Osobe, ktorá urobila najvyššie podanie, exekútor udelí príklep. Takto sa z dražiteľa stáva, pokiaľ ide o konkrétnu hnuteľnú vec vydražiteľ. Ak rovnaké najvyššie podanie urobilo viac dražiteľov, exekútor rozhodne žrebom, ktorému z nich udelí príklep.Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznuce na vydraženej veci . Otázky prechodu záložných práv sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka.Hnuteľná vec povinného, na ktorej viazne záložné právo, môže byť predmetom exekúcie len vtedy, ak je oprávnený záložným veriteľom alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Ak oprávnený nie je záložným veriteľom, záložné právo pôsobí voči vydražiteľovi ako nadobúdateľovi zálohu. Draží sa dovtedy, kým výťažok z dražby nestačí na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie sa exekučné konanie končí a tým sa končí oprávnenie súdneho exekútora zasahovať do absolútnych práv povinného (oprávnenie pokračovať v dražbe).Opätovná dražba (najnižším podaním sú 2/3 odhadnej ceny) - ak sa na dražené veci nenájde kupec, a doterajší výťažok exekúcie nestačí na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Ak ani na opätovnej dražbe sa nenájde kupec, oprávnený si môže tieto veci prevziať (za ½ odhadnej ceny) v lehote 15 dní po tom čo ho exekútor upovedomí o bezvýslednosti dražby (rovnaké právne účinky ako predaj na dražbe). Ak ani oprávnený nepredané veci neprevezme, súdny exekútor

40

vyzve na prevzatie vecí povinného. Ak aj táto výzva ostane bezvýsledná, súdny exekútor neprevzaté veci predá za najvyššiu ponúknutú cenu ( predaj z voľnej ruky). Aj tento predaj má účinky ako predaj na dražbe. Exekúciu predajom hnuteľných vecí, ktoré sa exekútorovi nepodarí predať žiadnym z uvedených spôsobov, súd na návrh exekútora zastaví. Po zastavení exekúcie exekútor vydá veci povinnému.

Rozdelenie výťažku z dražby (pravidlá, ktorými sa spravuje súdny exekútor)Exekútor vyplatí výťažok z predaja po zrazení trov exekúcie oprávnenému, pokiaľ sa na zexekvovaných a predaných veciach neviaznu žiadne vecné práva a tieto veci neboli skôr spísané iným súdnym exekútorom. Pohľadávka oprávneného sa uspokojí z len z výťažku predaja tých hnuteľných vecí, ktoré boli spísané v prospech jeho pohľadávky. Ak boli veci spísané v prospech viacerých oprávnených, uspokoja sa podľa svojho poradia určeného dňom doručenia návrhu na začatie konania (zásada priority). Ak sa konania začali v ten istý deň, pohľadávky sa uspokoja pomerne podľa svojej výšky (zásada proporcionality). Ak boli speňažené hnuteľné veci, ktoré boli už skôr spísané iným exekútorom, ktorý udelil písomný súhlas s ich predajom, z výťažku z predaja sa najprv uspokojuje pohľadávka skoršieho oprávneného a trovy exekučného konania, v ktorom boli veci skôr spísané (zásada prednosti). Zo zvyšku výťažku možno uspokojovať pohľadávky podľa už uvedeného výkladu.Pred všetkými už spomenutými pohľadávkami sa z výťažku z predaja hnuteľných vecí najskôr uspokoja pohľadávky zabezpečené hmotnoprávnymi inštitútmi (zásada prednosti). Najskôr bude uspokojená pohľadávka zabezpečená zádržným právom. Pohľadávky zabezpečené záložným právom sa uspokoja podľa ich poradia určeného dňom vzniku záložného práva. Po uspokojení všetkých pohľadávok sa preplatok vráti povinnému.

60. Exekúcia predajom cenných papierov Predmetom exekúcie predajom cenných papierov môžu byť cenné papiere povinného. Cenný papier definuje z. o cenných papieroch ako peniazmi ocenitelný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podla tohto zákona a práva podla osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie al. vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Vlastníctvo cenných papierov povinným exekútor zistí z oznámenia oprávneného, z vyhlásenia povinného o jeho majetku, z účtovníctva povinného, osobným preverovaním majetkových pomerov povinného, lustráciou centrálneho depozitára cenných papierov, prípadne z vlastnej činnosti.Postup súdneho exekútora pri realizácii exekúcie predajom cenných papierov sa odvíja od podoby cenného papiera. Ak má exekvovaný cenný papier listinnú podobu, exekútor cenný papier spíše podla ustanovení o predaji hnutelných vecí a obligatórne tento cenný papier odníme. Ak sa pri vykonávaní súpisu zistí, že cenný papier bol stratený al. zničený, cenné papiere možno zexekvovať až po právoplatnosti uznesenia súdu. Ak má exekvovaný cenný papier dematerializovanú podobu, exekútor vydá príkaz na začatie exekúcie predajom cenných papierov, obsahom ktorého je príkaz na pozastavenie práva povinného nakladať s cenným papierom, al. vykoná úkony nahrádzajúce odňatie cenného papiera. EP výslovne neustanovuje, komu exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie, avšak z obsahu príkazu vyplýva, že ho treba doručiť centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Exekútor zároveň podá na exekučnom súde návrh na registráciu pozastavenia výkonu práva povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom. Súd o registrácii rozhodne do 30 dní uznesením a centrálnemu depozitárovi cenných papierov vydá príkaz na pozastavenie výkonu práva povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom. Nakladať so zexekvovaným cenným papierom možno len so súhlasom exekútora. Po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, al. po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii, exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie predajom cenných papierov. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému a povinnému.Exekúciu cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov vykoná exekútor predajom na burze cenných papierov, a to prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. Ak na takýto cenný papier nebol za posledné tri mesiace uzavretý obchod, obchodník s cennými papiermi ho môže ponúknuť na predaj za najvyššiu cenu, akú možno dosiahnuť s vynaložením odbornej starostlivosti.Exekúciu cenných papierov, ktoré neboli prijaté na trh kótovaných cenných papierov, vykoná exekútor dražbou. Najnižšie podanie na dražbu musí byť určené podla znaleckého posudku.Ak povaha cenného papiera neumožňuje jeho predaj, exekútor vykoná úkony, ktoré sú potrebné na zánik pohladávky z cenného papiera jej zaplatením. Exekútor vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu po splatnosti plnenia plnenie odovzdal v lehote, ktorú určí exekútor a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po dni splatnosti. Ak na zachovanie práv al. na výkon práv k cennému papieru treba vykonanie určitých úkonov (napr. predloženie zmenky zmenkovému dlžníkovi), tieto úkony vykoná exekútor, a to na základe osobitného poverenia exekučného súdu vydaného vo forme uznesenia. Ak pohladávku z cenného papiera treba zažalovať, žalobu podá opatrovník, ktorého povinnému na návrh exekútora ustanoví exekučný súd. Realizáciu judikovanej pohladávky z cenného papiera vykoná priamo exekútor.

61. Predaj nehnuteľnostiZrušené predpisom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005. Touto otázkou sa myslí:

Exekúcia predajom nehnuteľnostiNehnuteľnosť je definovaná ako pozemok alebo stavba spojená so zemou pevným základom. Nehnuteľnosťami sú aj byty a nebytové priestory, ktoré sú samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Exekúcia predajom nehnuteľností postihuje aj súčasti a príslušenstvo exekvovanej nehnuteľnosti.

Začatie exekúcie predajom nehnuteľnostiAk súdny exekútor zvolí na vykonanie exekúcie predaj nehnuteľností, musia byť splnené zákonné podmienky. Predovšetkým musí byť preukázané vlastníctvo povinného k nehnuteľnosti (výpisom z katastra nehnuteľností, príp. právoplatným rozsudkom). Z tejto výnimky existujú výnimky a to, že v určených prípadoch je možné vykonať predaj nehnuteľnosti aj proti inému vlastníkovi nehnuteľnosti, než je povinný. Je to tak v prípade, keď povinný, po tom, čo bolo na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zriadené exekučné záložné právo, túto nehnuteľnosť scudzí, al, v prípade úspešného odporu oprávneného proti odporovateľnému právnemu úkonu povinného, ktorým povinný previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu.Ak je nehnuteľnosť predmetom záložného práva, záloh môže byť predmetom exekúcie len vtedy, ak záložný veriteľ s vykonaním exekúcie súhlasí.Exekúcia predajom nehnuteľnosti je neprípustná, ak by jej uskutočnenie znamenalo vykonanie exekúcie v širšom rozsahu, ako je pohľadávka oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, ak má povinný dostatok iného majetku a ani v prípade, ak povinnému, ktorý je žalovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.Exekúcia predajom nehnuteľnosti sa začína vydaním upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorom súdny exekútor označí zexekvovanú nehnuteľnosť, súdny exekútor v ňom zakáže povinnému previesť predmetnú nehnuteľnosť na iného alebo ju zaťažiť alebo ho vyzve, aby do 3 dní od doručenia upovedomenia oznámil súdnemu exekútorovi, či a kto má k zexekvovanej nehnuteľnosti predkupné právo s tým, že zodpovedá za škodu spôsobenú nesplnením tejto oznamovacej povinnosti. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom nehnuteľností, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné práva, správe katastra nehnuteľností, daňovému úradu povinného, správe finančnej kontroly povinného, obci v obvode ktorej sa nachádza nehnuteľnosť a obvodnému úradu povinného. Súdny exekútor vyvesí upovedomenie o začatí exekúcie na svojej úradnej tabuli, a to až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.Súdny exekútor požiada oprávneného o udelenie súhlasu s vykonaním exekúcie predajom zexekvovanej nehnuteľnosti. Udelenie súhlasu oprávneného nie je podmienkou prípustnosti začatia exekúcie predajom nehnuteľnosti, avšak je podmienkou prípustnosti jej vykonania.

Exekučný príkazSúdny exekútor po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, alebo po tom, čo mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Doručuje sa osobám a orgánom, ktorým sa doručovalo upovedomenie o začatí exekúcie.

41

Ocenenie nehnuteľnostiPo vydaní exekučného príkazu súdny exekútor zaobstará znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty zexekvovanej nehnuteľnosti, všeobecnú hodnotu určí znalec ustanovený súdnym exekútorom, pričom ocenenie súdnym exekútorom neprichádza do úvahy.V znaleckom posudku znalec určí všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, odhad jednotlivých závad viaznucich na nehnuteľnosti a odhad práv spojených s nehnuteľnosťou. O čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti exekútor upovedomí oprávneného, povinného, spoluvlastníkov, osoby s inými vecnými právami k nehnuteľnosti a obvodný úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Exekútor poskytne znalcovi potrebnú súčinnosť (podklady k ZP, súpisy závad, sprístupnenie nehnuteľnosti atd.). Povinný musí súdnemu exekútorovi, prípadne jeho zamestnancovi a znalcovi umožniť vstup na oceňovanú nehnuteľnosť, v opačnom prípade je súdny exekútor oprávnený vymôcť si vstup na oceňovanú nehnuteľnosť. Znalecký posudok doručí súdny exekútor oprávnenému, povinnému, záložným veriteľom a osobám s predkupným právom k nehnuteľnosti.

Dražba nehnuteľnostiNajnižšie podanieUstanovenia § 153 upravujú právny osud (trvanie alebo zánik) závad viaznucich na nehnuteľnosti po jej predaji na dražbe. Ide o vecné bremená, nájomné práva a predkupné právo.Pojem „bez započítania na najvyššie podanie“ znamená, že vydražiteľovi sa za to, že preberie nehnuteľnosť s určitou závadou, neposkytne z rozdeľovanej podstaty žiadna úhrada, a to i napriek tomu, že stanovená trhová cena nehnuteľnosti sa určuje tak, akoby na nehnuteľnosti neviazli žiadne závady. Pojem „so započítaním na najvyššie podanie“ znamená, že vydražiteľovi sa za prevzatie závady poskytne z rozdeľovanej podstaty úhrada, teda určitá suma sa mu vráti. V skutočnosti nejde teda o započítanie, ale o vrátenie časti toho, čo vydražiteľ zaplatil. Pojem započítanie preto nie je celkom výstižný.Najnižšie podanie na dražbu zexekvovanej nehnuteľnosti určí súdny exekútor tak, že od všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom odpočíta hodnotu závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, a pripočíta hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou.Bez započítania na najvyššie podanie vydražiteľ prevezme vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitných právnych predpisov, a nájomné práva. Na najvyššie podanie sa nezapočítava ani hodnota záložných práv viaznucich na nehnuteľnosti.Ostatné vecné bremená prevezme vydražiteľ so započítaním na najvyššie podanie.

Dražobná vyhláškaJe procesným úkonom súdneho exekútora, ktorými súdny exekútor oboznamuje osoby a orgány uvedené v zákone s termínom dražby nehnuteľnosti a s ostanými relevantnými skutočnosťami.Súdny exekútor uvedie v dražobnej vyhláške nehnuteľnosť, ktorá bude predmetom dražby, príslušenstvo, vlastníka, čas a miesto dražby, všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, najnižšie podanie, výšku zábezpeky, spôsob zaplatenia najvyššieho podania a lehotu na neho zaplatenie (najviac 2 mesiace od udelenia príklepu), závady ktoré vydražiteľ prevezme bez započítania na najvyššie podanie, spôsob prechodu závad na nehnuteľnosti a úžitkov z nehnuteľnosti, spôsob odovzdania vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi, čas a miesto obhliadky v určenom čase, výzvu na preukázanie práv nepripúšťajúcich dražbu pred začatím dražby a upozornenie osobám s predkupným právom, že toto právo môžu uplatniť na dražbe ako dražitelia a že toto právo udelením príklepu zaniká.Súdny exekútor vyzve osoby, ktoré sú svojimi nárokmi odkázané na najvyššie podanie, aby uviedli výšku nárokov ku dňu konania dražby a doložili svoje nároky listinami.Dražobná vyhláška sa doručuje osobám a orgánom, ktorým sa doručoval exekučný príkaz, orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane, verejné dávky, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Dražobná vyhláška sa zverejňuje: na úradnej tabuli súdneho exekútora, v obci v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť a v Obchodnom vestníku.

Účasť na dražbeDražba vykonaná v exekučnom konaní je verejná. Ako dražitelia sa môžu zúčastniť len osoby, ktoré zložili pred začatím dražby v pokladnici exekútora alebo na účet exekútora dražobnú zábezpeku (sumu: ½ najnižšieho podania). Dražiť nemôže poverený súdny exekútor, jeho zamestnanci, zapisovateľ, znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, povinný, ani jeho manžel, ak dražená nehnuteľnosť patrí do BSM.

Priebeh dražbyDražbu vykoná poverený súdny exekútor, príp. jeho zástupca, na vykonanie dražby nemôže exekútor splnomocniť svojho zamestnanca. Súdny exekútor oboznámi prítomné osoby so skutkovým a právnym stavom, oznámi dražiteľom minimálnu sumu, o ktorú možno zvyšovať podanie a vyzve dražiteľov, aby dražili. Draží sa dovtedy, kým dražitelia zvyšujú svoje podania. Dražiteľ je viazaný svojím podaním, kým iný dražiteľ neurobí vyššie podanie.Udelenie príklepu a jeho schválenie súdom, nadobudnutie vlastníckeho práva Príklep udelí exekútor tomu dražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie, ak viac dražiteľov urobilo rovnaké najvyššie podanie, exekútor rozhodne žrebom, ktorému dražiteľovi udelí príklep (prednosť má však spoluvlastník alebo osoba s predkupným právo, ak medzi nimi takáto osoba je). Udelením príklepu sa z dražiteľa stáva vydražiteľ a začína mu plynúť lehota na doplatenie najvyššieho podania. O udelení príklepu súdny exekútor spíše zápisnicu.Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom, ktorý rozhodne (uznesením) o tom, či udelenie príklepu schvaľuje, do 60 dní od doručenia žiadosti exekútora o jeho schválenie a podkladov, na základe ktorých bol príklep udelený. Ide o kontrolnú funkciu súdu vo vzťahu k výkonu exekúcie povereným súdnym exekútorom. Proti uzneseniu exekučného súdu odvolanie nie je prípustné, súd udelenie príklepu neschváli ak zistí, že postupom súdneho exekútora bol porušený zákon. K neschváleniu príklepu môže dôjsť aj vtedy, ak boli vznesené námietky proti udeleniu príklepu. Ak súd udelenie príklepu neschváli, exekútor pokračuje v dražbe vyvolaním predposledného podania, ak sa urobilo len najnižšie podanie, vyvolaním najnižšieho podania.Vydražiteľ sa stane vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti za kumulatívneho splnenia 2 podmienok:

a) doplatenie najvyššieho podaniab) schválenie príklepu súdomPo ich splnení sa vydražiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti spätne ku dňu udelenia príklepu.

Neúspešná dražbaAk sa na dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, dražba sa považuje za neúspešnú. Súdny exekútor môže požiadať súd o udelenie súhlasu so znížením najnižšieho podania až na jednu ½ pôvodného najnižšieho podania.Exekútor pokračuje v dražbe najskôr po uplynutí 1 mesiaca od neúspešnej dražby. Ak sa nehnuteľnosť nepodarí predať na dražbe do 1 roka od vydania exekučného príkazu, súd na návrh účastníka konania alebo súdneho exekútora môže exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti zastaviť.

Opätovná dražbaPrichádza do úvahy v prípade, keď vydražiteľ v lehote určenej dražobnou vyhláškou nedoplatí sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi najvyšším podaním, za ktoré mu bol udelený príklep, a zloženou dražobnou zábezpekou.Súdny exekútor určí termín opätovnej dražby, pre ktoré platia ustanovenia o prvej dražbe, avšak najnižším podaním bude suma rovnajúca sa 75 % najnižšieho podania prvej dražby. Vydražiteľovi, ktorý nedoplatil najvyššie podanie, sa doručuje dražobná vyhláška z opätovnej dražby, však nemôže na opätovnej dražbe dražiť a udeľuje sa mu sankcia v podobe povinnosti zaplatiť:

- rozdiel medzi najvyšším podaním, za ktoré bol udelený príklep jemu a najvyšším podaním, za ktoré bol udelený príklep v opätovnej dražbe,- náklady opätovnej dražby,- škodu, ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie včas (o nej rozhodne súd uznesením).

42

Rozvrh výťažku a jeho schválenie súdomSúdny exekútor po schválení príklepu uskutoční rozvrh výťažku na rozvrhovom pojednávaní, privolá naň osoby, ktorým sa doručovala dražobná vyhláška, osoby, ktoré prihlásili do dražby svoje nároky a vydražitelia.Predmetom rozvrhu je určenie poradia a spôsobu úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať. Rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, v prípade udelenia príklepu v opätovnej dražbe, tiež sumy zodpovedajúce záväzkom vydražiteľa z prvej dražby.Nároky sa uspokojujú podľa 7 rozvrhových tried, uplatňuje sa zásada priority a zásada proporcionality. O poradí a výške uspokojenia jednotlivých pohľadávok rozhoduje súdny exekútor, toto poradie podlieha schváleniu exekučným súdom (uznesením, odvolanie je prípustné).Na rozvrhovom pojednávaní môže ktorýkoľvek účastník pojednávania zaprieť pohľadávku zaradenú do rozvrhu, pokiaľ ide o jej pravosť, výšku, poradie alebo spôsob úhrady (súd buď rozhodne o zapretom nároku uznesením alebo odkáže na podanie zapieracej žaloby do 30 dní od doručenia upovedomenia). O rozvrhu výťažku súdny exekútor spíše zápisnicu (zahrnie aj zapretú pohľadávku, doručí ju všetkým osobám a orgánom, ktoré boli predvolané na rozvrhové pojednávanie). Do 3 dní od doručenia zápisnice o rozvrhu výťažku môže ktorákoľvek z predvolaných osôb vzniesť námietky proti rozvrhu výťažku (súd o námietkach rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie). Exekučný súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku do 60 dní od doručenia návrhu exekútora na schválenie rozvrhu výťažku, bez ohľadu na prípadnú existenciu sporu o zapretie pohľadávky.Ak súd rozvrh výťažku neschváli, po právoplatnosti uznesenia súdny exekútor vykoná nový rozvrh podľa prípadných pokynov súdu obsiahnutých v uznesení. Ak súd rozvrh výťažku schváli, po právoplatnosti uznesenia exekútor do 7 dní poukáže oprávneným osobám prikázané sumy, s výnimkou nárokov zo zapretých pohľadávok (ak prebieha o nich konanie).Po právoplatnom skončení konania o zapretie pohľadávky súdny exekútor postupuje podľa príkazu exekučného súdu.

Predaj spoluvlastníckeho podieluPredmetom exekúcie je len spoluvlastnícky podiel povinného k uvedenej veci, nie celá vec.Rozhodnutia exekučného súdu sa doručujú aj spoluvlastníkovi.Oprávnením spoluvlastníka je možnosť zabrániť predaju podielu, ktorý sa má dražiť zložením hodnoty podielu povinného u súdneho exekútora, čím nadobúda vlastnícke právo k tomuto podielu (uvedené podlieha schváleniu súdom).Ak vec patrí viacerým ako 2 spoluvlastníkom, vydražiteľom sa stáva spoluvlastník, ktorý zložil hodnotu podielu (podlieha schváleniu súdom) a ak hodnotu podielu zložili viacerí spoluvlastníci, súdny exekútor vykoná dražbu podielu podľa ustanovení o dražbe, avšak okruh dražiteľov sa zužuje len na spoluvlastníkov, ktorí zložili uvedenú sumu.

62. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach Súdny exekútor môže v priebehu exekučného konania na výslovný návrh oprávneného zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného nie je spôsobom vykonania exekúcie, pretože týmto úkonom exekútora sa nedosahuje výťažok na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, má len zabezpečovaciu funkciu.Záložné právo sa nerealizuje, ale zriaďuje. Ak bolo na nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo, možno túto nehnuteľnosť predávať priamo aj proti vôli jej neskoršieho nadobúdateľa, bez potreby odporovania právnemu úkonu, alebo žaloby o neplatnosť právneho úkonu.

Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnostiExekučné záložné právo sa zriaďuje zapísaním zriadenia do katastra nehnuteľností.Súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, ktoré sa doručuje oprávnenému a povinnému. Po uplynutí lehoty na podanie námietok súdny exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností), ktorý sa doručí oprávnenému, povinnému a príslušnej správe katastra.Správa katastra zapíše vznik exekučného záložného práva záznamom dňom doručenia exekučného príkazu, tento deň je rozhodujúci pre určenie poradia záložného práva. Súdny exekútor môže zriadiť viacero exekučných záložných práv na zabezpečenie viacerých pohľadávok, pre ich poradie je rozhodujúci čas doručenia jednotlivých návrhov na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekolko návrhov zároveň, záložné práva majú rovnaké poradie.

Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľnostiNa nehnuteľnosť, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností (nedokončené alebo nepovolené stavby, neskolaudované novostavby, sa exekučné záložné právo zriaďuje jej opísaním v zápisnici.Na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľnosti je nevyhnutný návrh oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva, identifikácia nehnuteľnosti a preukázanie vlastníckeho práva povinného k tejto nehnuteľnosti. Vlastnícke právo sa preukazuje predložením stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia, čestným vyhlásením povinného, osvedčením notára o vydržaní nehnuteľnosti.Súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, súčasťou ktorého je zápisnica o zexekvovaní nehnuteľnosti pre vymáhanú pohľadávku s podrobným opisom nehnuteľnosti. Toto upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému. Po uplynutí lehoty na podanie námietok, súdny exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností), ktorým je zriadenie exekučného záložného práva ukončené. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému a povinnému. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľnosti sa zapíše na listinu preukazujúcu vlastnícke právo povinného k danej nehnuteľnosti.

63. Vypratanie Vypratanie nehnuteľnosti alebo jej častiExekúcia vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti prichádza do úvahy vtedy, ak sa povinnému exekučným titulom ukladá povinnosť vypratať presne a nezmeniteľne identifikovanú nehnuteľnosť, alebo jej časť. V prípade, ak nehnuteľnosť (príp. jej časť) nie je označená jednoznačne (napr. nie je uvedené číslo bytu, ktorý sa má vypratať), exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a exekúciu nemožno vykonať. Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V tomto upovedomení súdny exekútor presne identifikuje nehnuteľnosť (ktorá sa má vypratať), uvedie peňažné pohľadávky (trovy oprávneného v exekučnom konaní, trovy základného konania), vyčísli predbežné trovy exekúcie. Peňažné pohľadávky súdny exekútor vymôže niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie na peňažné plnenie. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému.Súdny exekútor po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, alebo po tom, čo mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zamietnutí námietok, vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti, resp. jej časti a určí termín vypratania. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému, povinnému a obci, v ktorej sa nachádza predmetná nehnuteľnosť. K vypratania exekútor priberie vhodnú osobu, podľa možností zástupcu obce. O vyprataní súdny exekútor spíše zápisnicu, v ktorej opíše priebeh úkonu.Vypratanie nehnuteľnosti vykoná súdny exekútor tak, že z priestoru vymedzeného exekučným titulom vykáže povinného a všetky osoby, ktoré sa v priestore zdržiavajú na základe práva povinného. Súdny exekútor z priestoru odstráni veci povinného a iných osôb, ktoré sa nachádzajú vo vypratávanom priestore alebo na vypratávanom priestore so súhlasom povinného. Veci odstránené z vypratávaného objektu exekútor odovzdá povinnému alebo niektorému z plnoletých členov jeho rodiny, ak ich povinný ani nikto plnoletý z jeho rodiny neprevezme, súdny exekútor veci spíše a odovzdá do úschovy obce, o uschovaní vecí súdny exekútor upovedomí povinného. Ak povinný neprevezme uschované veci do 6 mesiacov odo dňa ich uschovania, súdny exekútor na návrh obce veci predá na dražbe podľa ustanovení o exekúcii hnuteľných vecí, po zrážke trov úschovy, trov predaja a trov exekúcie exekútor vyplatí výťažok predaja povinnému.

43

Vypratanie bytuAk exekučný titul ukladá povinnému vypratať byt, podľa výroku exekučného titulu povinnosť povinného môže byť podmienená splnením povinnosti oprávneného zabezpečiť povinnému bytovú náhradu (náhradný byt, náhradné ubytovanie, prístrešie). V takomto prípade môže byť exekúcia vykonaná len vtedy, ak oprávnený preukáže zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady. V ktorých prípadoch patrí žalovanému právo na bytovú náhradu, je predmetom úpravy hmotnoprávnych predpisov. Súdny exekútor je viazaný výrokom exekučného titulu a nie je oprávnený skúmať kvalitu zabezpečenej bytovej náhrady.Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie vyprataním bytu, v ňom presne identifikuje byt, ktorý sa má vypratať v súlade s exekučným titulom, návrhom oprávneného a poverením na vykonanie exekúcie, opísanie bytovej náhrady ak bola dohodnutá a oprávnený jej zabezpečenie preukázal, uvedie peňažné pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcie (trovy oprávneného v exekučnom konaní, trovy základného konania) a vyčísli predbežné trovy exekúcie.Oprávnený a povinný môžu vzniesť u súdneho exekútora námietky proti bytovej náhrade do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.Peňažné pohľadávky súdny exekútor vymôže niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie na peňažné plnenie. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému (povinnému do vlastných rúk).Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu môže vydať a následne exekúciu vykonať súdny exekútor po uplynutí lehoty na podanie námietok proti bytovej náhrade a proti exekúcii, alebo po tom, čo mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli. V exekučnom príkaze exekútor určí termín vypratania bytu. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému, povinnému a obci, v ktorej sa nachádza.K vypratania exekútor priberie vhodnú osobu, podľa možností zástupcu obce.O vykonaní exekúcie, t.j. o vykázaní osôb a odstránení vecí, platí to, čo je uvedené pri vyprataní nehnuteľnosti a jej časti všeobecne s tým, že odstránené veci sa, ak je to možné, premiestňujú do bytovej náhrady

64. Odobratie veci Odobratie veciExekúcia odobratím veci je spôsobom vykonania exekúcie, ktorým sa nútene vykonávajú exekučné tituly ukladajúce povinnému povinnosť vydať al. dodať hnutelnú vec. Takto uložená povinnosť je výrazom ochrany vlastníckeho práva oprávneného, al. iného pr. vzťahu. Predmetom exekúcie môže byť individuálne určená vec al. zastupitelná hnutelná vec. V závislosti od povahy veci, ktorá sa má odobrať, zákon v určitých prípadoch umožňuje náhradný postup.Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie odobratím veci. Vec, ktorá sa má odobrať, exekútor v upovedomení identifikuje v súlade s exekučným titulom, návrhom oprávneného a poverením na vykonanie exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie exekútor uvedie aj peňažné pohladávky, ktoré sú predmetom exekúcie (trovy oprávneného v exekučnom konaní, trovy základného konania), a vyčísli predbežné trovy exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje oprávnenému a povinnému. Doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie odobratím veci sa vyznačuje dvoma odchýlkami:

1. upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnému doručuje až pri odnímaní veci2. oprávnený musí byť pri tomto úkone prítomný

Účelom doručovania upovedomenia o začatí exekúcie až pri odnímaní exekvovanej veci je predísť zmareniu vykonania exekúcie povinným.Prítomnosť oprávneného pri odnímaní veci je dôležitá pre legálnosť výkonu exekúcie a identifikáciu veci, ktorá bude odobratá. Bez prítomnosti oprávneného al. jeho zástupcu exekútor odňatie veci neuskutoční. O čase doručovania a odnímania veci, ako aj o následku neprítomnosti oprávneného preto exekútor upovedomí oprávneného vopred a poučí ho o nevyhnutnosti jeho prítomnosti pri úkone. K odobratiu veci exekútor priberie aj vhodnú osobu, podla možností zástupcu obce.Exekútor odníme povinnému vec so všetkým, čo k nej patrí. Ak na užívanie odobratej veci treba listinu, odníme sa aj táto listina. Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných priestorov povinného, kde sa podla odôvodneného predpokladu vec nachádza a vymôcť si prístup do bytu al. inej miestnosti povinného. Ak vec má u seba tretia osoba, exekútor túto osobu vyzve, aby vec vydala. Exekútor nemá oprávnenie vykonávať žiadne procesné úkony voči tejto osobe. Po odobratí veci exekútor vec uschová. Trovy úschovy znáša povinný.Exekútor po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, al. po tom, čo mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci a odobratú vec spolu so všetkým, čo k nej patrí, odovzdá oprávnenému. Jadrové materiály a iné nebezpečné látky možno odobrať povinnému a vydať oprávnenému len vtedy, ak oprávnený spĺňa podmienky podla osobitných predpisov.

Odobratie cenných papierovExekučným titulom môže byť povinnému uložená povinnosť vydať oprávnenému cenné papiere identifikované vo výroku exekučného titulu. Táto povinnosť sa môže týkať tak listinných cenných papierov, ako aj cenných papierov, ktoré sú v dematerializovanej podobe.Pri exekúcii odobratím cenných papierov súdny exekútor diferencuje svoj procesný postup podla podoby cenného papiera. Exekúciu odobratím cenného papiera v listinnej podobe exekútor vykoná tak, ako je to v prípade odobratia veci. V prípade zaknihovaného cenného papiera nie je možné fyzické odňatie cenného papiera povinnému, ani jeho fyzické odovzdanie oprávnenému. Po doručení poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie odobratím zaknihovaného cenného papiera a prikáže centrálnemu depozitárovi zaregistrovať pozastavenie práva povinného nakladať s cenným papierom, ktorý sa má odobrať. Exekútor povinnému doručí upovedomenie o začatí exekúcie až po zaregistrovaní pozastavenia práva nakladať s cenným papierom. Po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, al. po tom, čo bolo exekútorovi doručené uznesenie, ktorým sa námietky proti exekúcii zamietli, exekútor vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie odobratím cenného papiera a centrálnemu depozitárovi prikáže zaregistrovať prevod cenného papiera z účtu povinného na účet oprávneného.

Náhradné uspokojenie oprávnenéhoUspokojenie oprávneného pri exekúcii odobratím veci al. cenného papiera nie v každom prípade závisí od možnosti odobrať vec al. cenný papier povinnému, resp. od ochoty tretej osoby vec al. cenný papier vydať.Ak ide o zastupitelnú hnutelnú vec t.j. ak možno zadovážiť vec rovnakého druhu a rovnakej akosti, al. o zastupitelný cenný papier, exekútor po zistení nemožnosti jej odobratia povinnému, al. neochoty vydania treťou osobou, vyzve oprávneného, aby si vec al. cenný papier obstaral na trovy a nebezpečenstvo povinného.Exekučný poriadok neukladá oprávnenému povinnosť obstarať náhradné uspokojenie svojho práva najmenej nákladným spôsobom. Trovy obstarania náhradnej veci al. cenného papiera znáša povinný. Exekútor môže povinného vyzvať na zaplatenie potrebných trov vopred.

65. Rozdelenie spoločnej veci Rozdelenie spoločnej veci predajomExekúcia rozdelením spoločnej veci predajom prichádza do úvahy, ak výrokom exekučného titulu bolo zrušené spoluvlastníctvo k hnutelnej al. nehnutelnej veci a ako spôsob vyporiadania spoluvlastníctva bol týmto výrokom určený predaj veci a rozdelenie výťažku.Ak bývalí spoluvlastníci vec nepredajú, návrh na vykonanie exekúcie môže podať ktorýkolvek z nich, bez ohladu na to, či bol v základnom konaní navrhovatelom al. odporcom. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa tento bývalý spoluvlastník stáva v exekučnom konaní oprávneným a ostatní bývalí spoluvlastníci sa stávajú povinnými. Spôsob vykonania exekúcie, ako aj podiely jednotlivých účastníkov konania na rozvrhu výťažku vyplývajú priamo z výroku exekučného titulu.Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom. Vec exekútor v upovedomení identifikuje v súlade s exekučným titulom, návrhom oprávneného a poverením na vykonanie exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie exekútor uvedie aj peňažné pohladávky, ktoré sú predmetom exekúcie a vyčísli predbežné trovy exekúcie. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému. Exekútor po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, al. po tom, čo mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom a vykoná exekúciu.Vydražitelom jadrových materiálov a iných nebezpečných látok môže byť len osoba spĺňajúca podmienky podla osobitných predpisov.

44

Ak sa exekútorovi nepodarí vec predať, súd exekúciu rozdelením spoločnej veci predajom zastaví.

Rozdelenie spoločnej veci inak než predajomExekúcia rozdelením spoločnej veci predajom prichádza do úvahy, ak bolo výrokom exekučného titulu zrušené spoluvlastníctvo k hnutelnej al. nehnutelnej veci a ako spôsob vyporiadania spoluvlastníctva bolo týmto výrokom určené reálne rozdelenie veci.Ak bývalí spoluvlastníci vec nerozdelia, návrh na vykonanie exekúcie môže podať ktorýkolvek z nich, bez ohladu na to, či bol v základnom konaní navrhovatelom al. odporcom. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa tento bývalý spoluvlastník stáva v exekučnom konaní oprávneným a ostatní bývalí spoluvlastníci sa stávajú povinnými. Spôsob vykonania exekúcie, ako aj podiely jednotlivých účastníkov konania na rozvrhu výťažku vyplývajú priamo z výroku exekučného titulu.Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci. Vec a spôsob jej rozdelenia exekútor v upovedomení uvedie v súlade s exekučným titulom, návrhom oprávneného a poverením na vykonanie exekúcie. V upovedomení exekútor uvedie aj peňažné pohladávky, ktoré sú predmetom exekúcie (trovy oprávneného v exekučnom konaní, trovy základného konania) a vyčísli predbežné trovy exekúcie. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému.Exekútor po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, al. po tom, čo mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci a vykoná exekúciu spôsobom presne určeným exekučným titulom. K vykonaniu exekúcie exekútor priberie nezúčastnenú osobu, podla možností zástupcu obce. Ak je to podla povahy veci potrebné (najmä pri určovaní a vytyčovaní hraníc pozemkov), exekútor k vykonaniu exekúcie priberie aj znalca.

66. Uskutočnenie prác a výkonov Zastupiteľné plnenieZastupitelným plnením sa rozumie povinnosť povinného vykonať prácu alebo výkon, ktorý je schopný vykonať aj niekto iný než povinný (napr. odstránenie stavby).Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie uskutočnením prác a výkonov (prácu definuje súdny exekútor v súlade s exekučným titulom, návrhom oprávneného a poverením na vykonanie exekúcie). Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému.Po uplynutí lehoty na podanie námietok (alebo po doručení uznesenia exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli) súdny exekútor vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému a povinnému. Po doručení exekučného príkazu povinnému, súdny exekútor vyzve oprávneného, aby si dal prácu, ktorá je predmetom exekúcie, vykonať niekým iným, alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného (môže ho vyzvať na zaplatenie trov oprávnenému vopred, alebo ich môže aj vymáhať spôsobom príslušným pre vymáhanie peňažných pohľadávok).

Nezastupiteľné plnenieNezastupiteľná povinnosť uvedená vo výroku exekučného titulu môže mať podobu:

a) prác alebo výkonov povinného, ktoré objektívne nemôže za povinného vykonať tretia osoba ani oprávnený (napr. namaľovanie obrazu významným maliarom)

b) zdržania sa určitého konania povinným (napr. ochrana susedských vzťahov)c) strpenie určitého konania oprávneného povinným

Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie vymáhaním inej povinnosti. Prácu definuje súdny exekútor v súlade s exekučným titulom, návrhom oprávneného a poverením na vykonanie exekúcie), vyzve povinného splnenie uloženej povinnosti s upozornením na spôsob vykonania exekúcie, uvedie peňažné pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcie (trovy oprávneného v exekučnom konaní, trovy základného konania), vyčísli predbežné trovy exekúcie. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému.Po uplynutí lehoty na podanie námietok (alebo po doručení uznesenia exekučného súdu, ktorým sa námietky zamietli) súdny exekútor vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému a povinnému. V exekučnom príkaze uloží súdny exekútor povinnému pokutu, a to aj opakovane, pri každom zistení porušenia. Exekučný poriadok neupravuje výšku jednotlivých pokút, avšak úhrnná výška jednotlivých pokút nesmie prekročiť 100 000 Sk = 3320 € (pokuta je príjmom št. rozpočtu, nie oprávneného). Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od uloženej povinnosti a od zodpovednosti za škodu. Ak povinný ani po zaplatení úhrnnej sumy pokút súdom uloženú povinnosť nesplní, súdny exekútor vyzve oprávneného, aby túto povinnosť splnil sám, ak je to možné, a to na trovy povinného.Ak exekútor uloží povinnému pokuty v úhrnnej výške, exekúcia je vykonaná a exekučný súd exekúciu na návrh súdneho exekútora zastaví. K zastaveniu exekúcie dôjde aj v prípade, ak povinný naďalej porušuje povinnosť uloženú exekučným titulom.Po vykonaní exekúcie oprávnený voči povinnému môže naďalej uplatňovať len zodpovednosť povinného za škodu spôsobenú nesplnením uloženej povinnosti. Táto zodpovednosť povinného má charakter objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Zo strany oprávneného stačí preukázanie porušenia (nesplnenia) povinnosti povinným, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutočnosťami.Osobitný postup, podobný postupu pri zastupiteľných plneniach uplatní súdny exekútor vtedy, ak povinný porušením povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá exekučný titul (pri povinnosti zdržania alebo strpenia určitého konania). V tomto prípade exekúcia nebude vykonaná ukladaním pokút povinnému. Súdny exekútor vyzve povinného, aby sa postaral o obnovenie predošlého stavu, a to na trovy povinného.

67. Notársky poriadokSystematika Notárskeho poriadkuZákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) upravuje postavenie a činnosť notárov a samosprávu notárov. Notársky poriadok je systematicky členení na osem častí a to:

1. základné ustanovenia2. notár3. samospráva notárov4. notárska činnosť5. manipulácia so spismi a ich úschova6. dohľad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej právomoci7. odmena notára8. prechodné a záverečná ustanovenia

Prvá časť notárskeho poriadku sú základné ustanovenia, ktoré tvoria §1 - §9 a upravujú postavenie notárov a ich činnosť.Druhá časť má názov notár a upravujú ho §10 - §28. Táto časť notárskeho poriadku sa člení na tri diely. V prvom dieli zákon upravuje vymenovanie notára a výkon notárskeho úradu. V druhom dieli upravuje zastupovanie notára, kto môže byť zástupcom notára a aké úkony zástupca notára vykonáva. V treťom dieli sú upravené ustanovenia týkajúce sa zamestnancov notára.Tretia časť, ktorá má názov samospráva notárov, je upravená v §29 - §35. V tejto časti je upravená Notárska komora SR ako orgán samosprávy notárov, Konferencia notárov, Prezídium komory, Revízna komisia, Disciplinárna komisia a Vzdelávacia komisia.Štvrtá časť je najobsiahlejšia časť tohto zákona a upravuje notársku činnosť. Túto časť tvorí šesť dielov. Prvý diel tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia, v ktorom je upravené za akých okolností môže notár odmietnuť vykonať úkon, aké sú povinnosti notárov a ich zamestnancov, ustanovenia o notárskych listinách. Druhý diel upravuje notárske zápisnice o pr. úkonoch, čo obsahuje notárska zápisnica, prítomnosť svedkov pri spisovaní zápisnice, miesto úschovt notárskej zápisnice. Tretí diel v §56 upravuje osvedčovanie pr. významných skutočností, v §57 je upravená vidimácia (notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spolahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je vyhovená), v §58 je upravená legalizácia, ktorou notár al. ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal al. podpis na listine uznala pred ním za vlastný, v §59 je upravené osvedčenie času predloženia listiny a v nasledujúcich paragrafoch ďalšie osvedčenia iných skutočností, napr. o tom, že je niekto nažive, vyhlásenia o vydržaní,... Štvrtý diel

45

tohto zákona upravuje notárske úschovy a s nimi súvisiacu úschovu listín, úschovu peňazí. V piatom dieli sú upravené Notárske centrálne registre, ktoré sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje. V tomto dieli sú zahrnuté aj Notársky centrálny register závetov, Notársky centrálny register záložných práv, Notársky centrálny register dražieb, Notársky centrálny register listín. V poslednom šiestom oddieli je upravené vydávanie odpisov, výpisov a potvrdení.V piatej časti je upravená manipulácia so spismi a ich úschova. Člení sa na tri diely. Prvý oddiel obsahuje manipuláciu so spismi, nazeranie do spisov, požičiavanie spisov, rekonštrukcia spisov. Obsah druhého dielu upravuje úschovu ukončených spisov. V treťom oddieli je upravený notársky archív.Šiesta časť upravuje dohlad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej právomoci.V siedmej časti je upravená odmena notára.Poslednú ôsmu časť tvoria prechodné a záverečné ustanovenia.

Pôsobnosť Notárskeho poriadkuPojmom pôsobnosť noriem sa všeobecne chápe vymedzenie, v akom časovom a priestorovom rozsahu a voči ktorým subjektom norma pôsobí. Podla toho sa rozlišuje časová pôsobnosť, priestorová pôsobnosť, osobná a vecná pôsobnosť.Časovou pôsobnosťou procesného predpisu sa rozumie obdobie, v ktorom sa procesné úkony spravujú týmto predpisom.Priestorovou (miestnou, teritoriálnou) pôsobnosťou pr. predpisu sa rozumie rozsah jeho pôsobenia vo vzťahu k miestu – celému územiu štátu al. len k jeho časti. aplikovatelný na celom území SR, ktoré je jednotné a nedelitelné a na ktorom vykonáva štát svoju územnú zvrchovanosť. V otázke priestorovej pôsobnosti teda platí klasická zásada lex fori či tzv. teritoriálny princíp – súdy ako jurisdikčné orgány štátu v oblasti civilného práva sa spravujú na celom území SR slovenskými civilnoprocesnými predpismi.Osobnou pôsobnosťou sa rozumie okruh procesných subjektov, na ktoré sa tieto predpisy vzťahujú. Platí zásada, že pôsobnosť civilnoprocesných predpisov sa vzťahuje na všetky subjekty (FO, PO), ktoré sa zúčastňujú na civilnom procese vedenom pred slovenským súdom.Vecnou pôsobnosťou sa rozumie určenie vecí, ktoré sú predmetom úpravy civilnoprocesného predpisu a teda podrobené jeho režimu.

68. Právny status notára Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podla notárskeho poriadku. Notársku činnosť a ďalšiu činnosť podla notárskeho poriadku môže vykonávať len notár. Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými pr. predpismi vydanými na ich vykonanie.Výkon notárskej činnosti je nezlučitelný s podnikaním ani s inou zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a majetku maloletých detí notára, vedeckej, publikačnej, pedagogickej, tlmočníckej a umeleckej činnosti. Notár nemôže vykonávať znaleckú činnosť vo veciach, v ktorých pôsobí ako súdny komisár.Notár môže zamestnávať zamestnancov a za podmienok ustanovených notárskym poriadkom a na základe písomného poverenia notára môžu jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony notárskej činnosti.Notára vymenuje minister na základe výsledkov výberového konania, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa. Za notára môže byť vymenovaný občan SR, ktorý

- je plne spôsobilý na pr. úkony,- získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte VŠ v SR al. má uznaný doklad o vysokoškolskom

právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,- je bezúhonný,- vykonal pr. prax v dĺžke 5 rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,- zložil notársku skúšku,- nemá uložené disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu,- nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, komerčných právnikov, zbavenia výkonu exekútorského úradu, funkcie

prokurátora al. odvolania z funkcie sudcuNotár môže vykonávať notársku činnosť, len ak

- zložil slub,- uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti,- zložil peňažnú zábezpeku na účet komory v sume určenej prezídiom komory

Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje- jeho meno, priezvisko, prípadne akademický titul,- označenie „notár“,- sídlo notára,- štátny znak SR

Výkon notárskeho úradu zaniká- smrťou notára,- vyhlásením notára za mŕtveho,- odvolaním notára ministrom; minister odvolá notára – na žiadosť notára; ak notár stratí št. občianstvo SR; ak je notár právoplatným rozhodnutím súdu

pozbavený al. obmedzený v spôsobilosti na pr. úkony; ak bol notár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, al. za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou; na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení notárskeho úradu; ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu, ak notár do troch mesiacov po zložení slubu bez vážnych dôvodov nezačne vykonávať notársku činnosť; ak notár vzhladom na svoj zdravotný stav podla lekárskeho posudku nie je trvale spôsobilý riadne vykonávať notársku činnosť a vo veci na návrh komory rozhodol súd

Sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu ktorého bol súdu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory.Notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.Ak notár nevykonáva al. nemôže vykonávať notársky úrad z dôvodov viac ako 30 dní a nie je zastúpený spoločníkom al. notárskym kandidátom, ustanoví mu na jeho návrh komora zástupcu na výkon notárskeho úradu. Zastupovanie končí, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo. Pokial zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný notár vykonávať notársku činnosť. Zástupca notára vykonáva úkony, ktoré neznesú odklad.

69. Činnosť notára Notárskou činnosťou je predovšetkým:- spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§46 – §55),- osvedčovanie právne významných skutočností (§56 – §64),- konania vo veciach notárskych úschov (§65 – §73)- úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§73a – §73k)Notársku činnosť môže vykonávať len notár, ktorý pri výkone svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle a je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár FO a PO

1. poskytovať pr. rady, 2. spisovať iné listiny,3. vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak.

46

Spisovanie a vydávanie listín o pr. úkonochNotár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom on alebo jemu blízka osoba. Notárske listiny sa spisujú v štátnom jazyku, nemôžu sa v nich používať skratky, ktoré nie sú všeobecne známe alebo známe účastníkom. Dátum spísania listiny a iné časové a číselné údaje sa v listine vypisujú slovami. To sa netýka spisovej značky, čísla konania, číselných údajov katastra nehnuteľností. Znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť. Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov. Z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť označená spisovou značkou. Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára. Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky. Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy. Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal. Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy. Notár môže zapožičať prvopis verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú žiadosť.Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Notárska zápisnica musí obsahovať:

1. miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, 2. meno, priezvisko a sídlo notára, 3. meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, 4. vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, 5. údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, 6. obsah právneho úkonu, 7. údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, 8. podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, 9. odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka.

Osvedčovanie právne významných skutočnostíNa žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia

a) o správnosti odpisu alebo fotokópie listiny (vidimácia), b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia), c) o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo, d) o protestácii zmeniek, e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, f) o tom, že je niekto nažive, g) o vyhlásení o vydržaní, h) o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom, i) o iných skutočnostiach.

O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach.

Konania vo veciach notárskych úschovNotár na žiadosť zložiteľa prijme do notárskej úschovy

a) listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemôže posúdiť, b) peniaze a listinné cenné papiere, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi, c) peniaze, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby s nimi nakladal podľa zmluvy alebo podľa osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka)

O prijatí listiny do úschovy a o jej vydaní spíše notár zápisnicu. Vydať listinu môže len tomu, kto ju zložil do úschovy, v prípade závetcu len závetcovi, a ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným plnomocenstvom, ktoré ho výslovne oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu zložiteľa musí byť úradne osvedčená. Peniaze môže notár prijať do úschovy len vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením "notárska úschova“. O prijatí a vydaní peňazí spíše zápisnicu. Odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tento lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je možné, zloží ich do úschovy súdu. O odovzdaní peňazí tretej osobe alebo o ich zložení na určenom mieste notár upovedomí zložiteľa.

Úkony vo veciach notárskych centrálnych registrovNotárske centrálne registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje. Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Z údajov zapísaných v notárskych centrálnych registroch notár vydáva potvrdenia a výpisy, ktoré sú verejnými listinami.Komora vedie Notársky centrálny register závetov, ktorý obsahuje evidenciu nevyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti a zoznam vyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy. Ďalej komora vedie Notársky centrálny register záložných práv, Notársky centrálny register dražieb a Notársky centrálny register listín.

Spisy, ktoré ešte nie sú ukončené, musia byť uložené v kancelárii notára, aby boli notárovi i kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak notár nemá taký spis u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejme, kde sa spis nachádza.Ukončené spisy sa vkladajú oddelene podľa jednotlivých druhov agendy a sú uschované v kancelárii notára. V notárskom archíve sa uschovávajú spisy, registre a úradné pečiatky notárov, ktorých notársky úrad zanikol alebo boli preložení do obvodu iného súdu prvého stupňa. Notársky archív vedie súd prvého stupňa, v obvode ktorého notár vykonával svoj notársky úrad.

70. Občiansky súdny poriadok, systematika, pôsobnosťObčiansky súdny poriadok je základný formálny prameň civilného procesného práva typu kódexu t.j. zákona, ktorý koncentrovane a prehladne upravuje sústavu spoločenských vzťahov vznikajúcich pri poskytovaní ochrany práv a oprávnených záujmov v civilnom procese. V súbore formálnych civilnoprocesných prameňov má dominantné postavenie, ostatné pramene naň ideovo a vecne nadväzujú a spravidla pripúšťajú jeho subsidiárne použitie na riešenie otázok, ktoré neupravujú.

Systematika občianskeho súdneho poriadkuObčiansky súdny poriadok má 376 paragrafov a člení sa na osem častí.

47

Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia, použitelné v celom rozsahu úpravy tohto zákona. Sú sústredené do štyroch hláv. Prvá hlava informuje o predmete a cieli civilnoprocesnej úpravy, o základných formách činnosti, spoločenskej funkcii zákona, zakotvuje poučovaciu povinnosť ako jednu z foriem pr. pomoci a niektoré z hlavných procesných zásad. Druhá hlava upravuje právomoc všeobecných súdov vrátane otázky riešenia sporov o právomoc, vecnú a funkčnú príslušnosť súdov, inštitút vylúčenia sudcov a ďalších osôb a s ním spojený inštitút obligatórnej a fakultatívnej delegácie. Tretia hlava v rámci úpravy účasti na konaní upravuje otázky účastníkov, ich zástupcov a účasti prokurátora. V štvrtej hlave sa upravujú úkony súdov a účastníkov, otázky doručovania, predvolávania a predvádzania, poriadkových opatrení a procesné lehoty.Druhá časť v prvej hlave upravuje ako predbežné konania zmierovacie konanie (prétorský zmier) a konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov; v druhej hlave sa upravujú predbežné opatrenia a zabezpečenie dôkazu.Tretia časť v piatich hlavách upravuje konanie v prvom stupni. V prvej hlave sa upravuje priebeh konania vrátane jeho začatia, konkrétne otázky miestnej príslušnosti, účastníkov a ich úkonov vo veci samej, podmienok konania, prekážok postupu konania, možnosti spojenia vecí, otázky pojednávania a jeho prípravy. Predmetom úpravy druhej hlavy je dokazovanie, konkrétne stanovenie dôkaznej povinnosti, dôkazné prostriedky, spôsob vykonávania dokazovania a hodnotenia výledkov dokazovania. Tretia hlava je venovaná trovám konania. Zákon rozlišuje druhy trov konania, upravuje ich platenie a náhradu, ako aj otázky rozhodovania o trovách konania. Predmetom úpravy štvrtej hlavy sú obsah a formy rozhodnutí, menovite rozsudok, uzmesenie, platobný rozkaz a zmenkový (šekový) platobný rozkaz. Piata hlava obsahuje osobitné ustanovenia o nesporových konaniach. Súhrnne možno povedať, že táto časť je úpravou základnej judikačnej činnosti súdov pri riešení sporov a vecí, ktoré nemajú črtu kontradiktórnosti, teda povahu pr. konfliktu.Štvrtá časť je venovaná úprave riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a konaniu o nich.Piata časť upravuje (relatívne) nový inštitút správneho súdnictva. Jeho obsahom je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Prvá hlava obsahuje všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve, v druhej hlave sa upravuje prieskumná činnosť na základe žalôb proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, v tretej hlave táto prieskumná činnosť na základe opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Vo štvrtej a piatej hlave sa upravuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o ochrane pred jej nezákonným zásahom. Vykonatelnosť rozhodnutí cudzích správnych orgánov je predmetom úpravy obsiahnutej v šiestej hlave. V siedmej hlave sa ako osobitné konania upravuje osem druhov konaní vo volebných veciach patriacich verejnoprávnou povahou do správneho súdnictva.Šiesta časť v troch hlavách obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia (exekučného konania). Pojednáva o predpokladoch výkonu, najmä o exekučných tituloch, o spôsoboch výkonu, o jeho účastníkoch, o nariadení, uskutočnení a zastavení výkonu a o otázkach trov exekučného konania. Podstatnú časť úpravy tvorí úprava jednotlivých druhov a spôsobov výkonu rozhodnutia.Siedma časť pozostáva iba z troch ustanovení, v ktorých je upravená iná činnosť súdu. Rozumie sa ňou prijímanie peňazí, listín a iných hnutelných vecí do súdnej úschovy v súvislosti s trestným al. iným súdnym konaním, al. úschovy peňazí a iných hodnôt patriacich osobám, u ktorých súd dohliada na správu majetku, preddavkov a iných platieb, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním, vykonávanie zápisu údajov do obchodného registra, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov a ukladanie listín do zbierky listín, vydávanie osvedčenia o európskom exekučnom titule.Posledná ôsma časť obsahuje prechodné, splnomocňovacie, zrušovacie ustanovenia a účinnosť zákona.

Pôsobnosť občianskeho súdneho poriadkuPojmom pôsobnosť noriem sa všeobecne chápe vymedzenie, v akom časovom a priestorovom rozsahu a voči ktorým subjektom norma pôsobí. Podla toho sa rozlišuje časová pôsobnosť, priestorová pôsobnosť, osobná a vecná pôsobnosť.Časovou pôsobnosťou procesného predpisu sa rozumie obdobie, v ktorom sa procesné úkony spravujú týmto predpisom. Jeho začiatok (deň nadobudnutia účinnosti) stanovuje sám predpis, a to v tzv. intertemporálnych ustanoveniach umiestnených na konci predpisu. Spravidla sa zhoduje s dňom nadobudnutia platnosti predpisu, avšak niekedy sa s ním nezhoduje, napr. OSP nadobudol účinnosť 1. aprílom 1964, ale platným sa stal už skôr, a to po jeho prijatí 4.decembra 1963 publikovaním v Zbierke zákonov; už týmto okamihom sa stal súčasťou pr. poriadku. Účelom takéhoto legislatívneho riešenia otázok platnosti a účinnosti OSP (rovnako aj iných, najmä rozsiahlejších pr. predpisov) bolo, aby sa jeho adresáti mohli pred účinnosťou kódexu dobre oboznámiť s jeho obsahom, čo je prvý predpoklad správnej aplikácie. Platnosť a účinnosť procesného predpisu potom všeobecne zaniká jeho zrušením tzv. derogačnou klauzulou v (novom) predpise al. uplynutím doby platnosti a účinnosti určenej v (starom) predpise. Otázku, ktorým predpisom sa spravujú procesné úkony (vzťahy) uskutočnené pred účinnosťou (nového) predpisu, rieši OSP tak, že zachováva pr. účinky úkonov, ktoré nastali pred jeho účinnosťou t.j. pred 1. aprílom 1964; konania začaté pred týmto dňom pokračujú ďalej, avšak od tohto dňa sa spravujú novými ustanoveniami, pokial zákon neustanovuje inak. Pre civilnoprocesnú legislatívu platí všeobecný zákaz spätnej účinnosti (lex retro non agit).Priestorovou (miestnou, teritoriálnou) pôsobnosťou pr. predpisu sa rozumie rozsah jeho pôsobenia vo vzťahu k miestu – celému územiu štátu al. len k jeho časti. OSP platí a je účinný, a teda aplikovatelný na celom území SR, ktoré je jednotné a nedelitelné a na ktorom vykonáva štát svoju územnú zvrchovanosť. V otázke priestorovej pôsobnosti teda platí klasická zásada lex fori či tzv. teritoriálny princíp – súdy ako jurisdikčné orgány štátu v oblasti civilného práva sa spravujú na celom území SR slovenskými civilnoprocesnými predpismi. Takto určená priestorová pôsobnosť sa vzťahuje nielen na všetky (domáce) procesné subjekty na území SR, ale zásadne aj na zahraničné subjekty, ak sú zúčastnené na veci (tzv. veci so zahraničným či medzinárodným al. bežne s cudzím prvkom) riešenej slovenským súdom v medziach jeho právomoci. Režimu priestorovej pôsobnosti sa však môže dotknúť medzinárodná zmluva, ak je ňou SR viazaná a ak v danej otázke upravuje niečo iné. Ide tu o legislatívny výraz priority medzinárodných zmlúv pred našimi zákonmi.Osobnou pôsobnosťou sa rozumie okruh procesných subjektov, na ktoré sa tieto predpisy vzťahujú. Platí zásada, že pôsobnosť civilnoprocesných predpisov sa vzťahuje na všetky subjekty (FO, PO), ktoré sa zúčastňujú na civilnom procese vedenom pred slovenským súdom. Z toho vyplýva, že civilné procesné právo, súčasť slovenského pr. poriadku, zaväzuje nielen slovenské procesné subjekty, ale aj zahraničné (cudzie). Obidve skupiny procesných subjektov majú pri uplatňovaní svojich práv rovnaké postavenie.Vecnou pôsobnosťou sa rozumie určenie vecí, ktoré sú predmetom úpravy civilnoprocesného predpisu a teda podrobené jeho režimu.

71. Rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súduOdvolací súd pri skúmaní podmienok prípustnosti odvolania je viazaný zákonom, ktorý ustanovuje podmienky prípustnosti odvolania. Sú nimi:

- prípustný predmet odvolania,- včasnosť podania odvolania,- osoba oprávnená na podanie odvolania,- náležitosti odvolania.

V prípade ak tieto náležitosti spĺňa odvolanie, celý ďalší priebeh konania o odvolaní sleduje jediný ciel – preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami t.j. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Súd nie je viazaný rozsahom odvolania:

- vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu- v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý- v prípadoch, keď ide o také spoločné práva al. povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane

a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných, hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov- ak z pr. predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

Odvolací súd je inak rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Tým, že je odvolanie konštruované ako opravný prostriedok bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov, v zásade platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Znamená to teda, že by sa už v odvolacom konaní nemalo vykonávať dokazovanie. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, aby odvolací súd mohol vykonávať dokazovanie a nie je viazaný skutkovým stavom súdu prvého stupňa:

- ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie pr. predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

48

- ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu

ich účastník navrhol (dokazovanie vykoná odvolací súd sám al. prostredníctvom súdu prvého stupňa al. dožiadaného súdu),- odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa

(dokazovanie vykoná odvolací súd sám al. prostredníctvom súdu prvého stupňa al. dožiadaného súdu),

72. Osobitosti – charakteristika nesporového konania

V nesporovom konaní je úprava pr. vzťahov účastníkov s účinkami pre budúcnosť, preto nesporové konanie plní hlavne preventívnu funkciu.Sporové, ako aj nesporové konanie sa potenciálne uskutočňujú v dvoch hlavných fázach:

1. na prvom stupni (inštancii), na miestne a vecne príslušnom okresnom al. krajskom súde meritórne rozhodnutie2. na druhom stupni (inštancii), na funkčne príslušnom krajskom al. najvyššom súde

Nesporové konanie má svoj pr. základ úpravy taktiež v §2, v ktorého zmysle súdy v civilnom procese (okrem sporov) prejednávajú a rozhodujú aj „iné pr. veci“. Účastníci v tomto konaní nemajú postavenie vzájomných odporcov a pretože v ňom nejde o riešenie sporu o právo, môže tu byť účastníkom aj jediná osoba. Ak v nesporovom konaní vystupuje viac účastníkov, nemôžu mať postavenie spoločníkov, pretože každý z nich má samostatné postavenie. Tu sa uplatňuje zásada vyhladávacia a zásada oficiality. Nesporové konanie je považované za netypický civilný proces, ktorý sa uplatňuje iba v prípadoch zákonom taxatívne ustanovených.Konanie na návrh možno začať tak v sporovej, ako aj v nesporovej veci. Vo veciach nesporových môže súd zásadne začať konanie z úradnej povinnosti, ak sa už nezačalo konanie na návrh; ide o nasledovné konania:

- vo veciach starostlivosti o maloletých- o vyslovenie prípustnosti prevzatia al. držania v ústave zdravotníckej starostlivosti- o spôsobilosti na pr. úkony- opatrovnícke- o vyhlásenie za mŕtveho- o dedičstve- ďalšie, kde to pripúšťa zákon...

V civilnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú nielen spory, ale aj iné pr. veci, kde si práve spoločenský a verejný záujem vyžaduje zabezpečenie zvýšenej ochrany osobitnej skupiny práv a právom chránených záujmov (veci osobného stavu, pr. ochrana záujmu maloletých detí, ochrana osobnostných práv). Kým v sporovom konaní dochádza k ochrane subjektívneho práva existujúceho už pred začatím konania a rozhodnutie súdu má represívny charakter, v konaní nesporovom sa spravidla právo konštituuje resp. rozhodnutím sa predchádza jeho porušeniu al. nepriaznivým pr. následkom napr. právoplatnosťou rozsudku o osvojení sa založí náhradný rodinnoprávny vzťah, v konaní o umorení sa umorením listiny predíde jej zneužitiu.Kritériom pre diferenciáciu sporových a nesporových vecí je okruh subjektov zúčastnených na konaní. Okruh účastníkov konania stanoví zákon al. súd ho sám vymedzí tým, že priberie do konania všetkých tých, o ktorých právach al. povinnostiach sa má konať. V týchto konaniach je následne vylúčené spoločenstvo účastníkov, vedlajšie účastníctvo, pristúpenie a zámena účastníkov. Účastníci konania sú charakterizovaní určitými špecifickými znakmi – osvojitel, zložitel, dedič. V tých konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu nie je v dispozícii navrhovatela ovplyvniť účasť na konaní. V stanovených prípadoch nesporových vecí môže vstúpiť do konania prokurátor, napr. vo veciach spôsobilosti na pr. úkony, vo veciach vyhlásenia za mŕtveho, vo veciach zápisu do obchodného registra, vo veciach výchovy maloletých, vo veciach opatrovníctva, vo veciach konkurzu a vyrovnania, vo veciach kde ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, št. podnik, obec al. VÚC.Bezprostredne s účastníkmi konania súvisí rozdiel v ich vzájomnom postavení v konaní. V konaní sporovom majú účastníci postavenie žalobcu a žalovaného a ich postavenie je kontradiktórne. V nesporovom konaní sa protichodné postavenie účastníkov nepredpokladá, aj keď nie je možné celkom vylúčiť rozdielny záujem pri riešení určitých pr. vzťahov.Pre diferenciáciu sporového a nesporového konania je potrebné poukázať na formu a účinky rozhodnutí. V konaní sporovom rozhoduje súd meritórne spravidla rozsudkom, platobným rozkazom a zmenkovým a šekovým rozkazom. Súd rozhoduje o subjektívnych právach účastníkov, ktoré existovali už pred začatím konania, preto rozhodnutia vydané v týchto konaniach majú zásadne deklaratórny charakter. V nesporovom konaní súd rozhoduje meritórne nielen rozsudkom, ale aj uznesením (dedičské konanie, niektoré veci starostlivosti súdu o maloletých, konanie o umorení). Tieto rozhodnutia majú zásadne konštitutívne účinky – zakladajú, menia al. rušia pr. vzťah medzi účastníkmi (konanie o osvojenie, umorenie listiny, konanie vo veciach obchodného registra).V osobitných konaniach dochádza k diferencovanej úprave trov konania. Pri rozhodovaní sa súd spravuje spravidla záujmovou zásadou. V nesporových konaniach dochádza v zmysle pr. úpravy k oslobodeniu od poplatkovej povinnosti vo vzťahu k niektorým konaniam – vecné a osobné oslobodenie napr. opatrovníckeho konania, konania o starostlivosti súdu o maloletých, konania o osvojenie, konania o spôsobilosti na pr. úkony.V nesporových konaniach dochádza k odlišnému uplatneniu základných procesných zásad a princípov. Na rozdiel od dispozičného princípu ako nosného princípu pre konanie sporové sa v nesporovom konaní realizuje princíp oficiality – tieto konania možno začať spravidla aj bez návrhu, na druhej strane je v nich obmedzená možnosť disponovať napr. predmetom konania, uzavrieť súdny zmier. Niektoré nesporové konania sú ovládané dispozičným princípom a možno ich začať len na návrh napr. konanie o osvojenie, úschovách, umorení listín, povolenie uzavrieť manželstvo. V nesporových konaniach sa uplatňuje vyhladávací princíp na úkor prejednacieho, čím sa realizuje zvýšená pr. ochrana pri prejednávaní týchto vecí. Súd je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli. Sporové konanie prebieha v zásade s pojednávaním okrem prípadov, kedy zákon umožňuje prejednať vec aj bez nariadenia pojednávania. V osobitných konaniach je na úvahe súdu resp. vyplýva priamo zo zákona, prejednanie veci bez nariadenia pojednávania a vo väčšej miere sa uplatňuje princíp písomnosti.Vecne príslušné na prejednanie veci v nesporových konaniach sú okresné súdy. Daná je osobitná miestna príslušnosť výlučná a v zákonom stanovených prípadoch prichádza do úvahy prenesenie súdnej príslušnosti, napr. konanie starostlivosti súdu o maloletých.

73. Porovnajte dovolanie a mimoriadne dovolanieAby dovolanie a mimoriadne dovolanie vyvolalo zamýšlané pr. následky t,j, aby došlo k jeho vecnému prejednaniu dovolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky prípustnosti predpísané zákonom. Sú nimi:

- osoba oprávnená na podanie dovolania a mimoriadneho dovolania (subjektívna podmienka)- prípustný predmet dovolania a mimoriadneho dovolania (objektívna podmienka)- včasnosť podania dovolania a mimoriadneho dovolania (objektívna podmienka)- náležitosti dovolania a mimoriadneho dovolania (objektívna podmienka)

Osoba oprávnená na podanie dovolania a mimoriadneho dovolaniaOsobou oprávnenou na podanie dovolania je predovšetkým účastník konania. Osobitosťou pri tomto opravnom prostriedku je, že dovolatel – osoba podávajúca dovolanie – musí byť zastúpený advokátom. Zastúpenie advokátom sa nevyžaduje len v prípade, ak má dovolatel buď sám, al. jeho zamestnanec, ktorý za neho koná, právnické vzdelanie. Osobou oprávnenou na podanie dovolania je aj prokurátor.Osobou oprávnenou na podanie mimoriadneho dovolania je výlučne generálny prokurátor SR. Jeho oprávnenie podať tento opravný prostriedok však vznikne, len ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky:

- účastník konania al. osoba dotknutá rozhodnutím súdu al. osoba poškodená rozhodnutím súdu podá generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania,

- generálny prokurátor zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,

49

- ochrana práv a zákonom chránených záujmov FO, PO al. štátu vyžaduje podanie mimoriadneho dovolania,- túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami

Podanie mimoriadneho dovolania nie je ponechané na volnú úvahu generálneho prokurátora, ale v prípade, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie zásadne len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktorý namieta vo svojom podnete účastník konania al. osoba rozhodnutím dotknutá al. poškodená.

Prípustný predmet dovolania a mimoriadneho dovolaniaDovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Nikdy sa ním teda nemôže účinne napadnúť prvostupňové rozhodnutie. To znamená, že právo podať dovolanie je priamo závislé od predchádzajúceho podania odvolania. Nepodanie odvolania preto bráni aj následnému podaniu dovolania.Dovolanie je prípustné len proti právoplatnému rozhodnutiu.Dovolanie smie smerovať len proti výroku rozhodnutia. Možnosť napadnúť spolu s výrokom rozhodnutia aj jeho dôvody tým však nie je vylúčená. Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť:

- len právoplatné rozhodnutie súdu- rozhodnutie súdu prvého stupňa aj rozhodnutie odvolacieho súdu; nemožno ním napádať len rozhodnutie dovolacieho súdu- každú formu súdneho rozhodnutia tzn. rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, osvedčenie o dedičstve- rozhodnutie súdu vydané v akejkolvek veci okrem výnimiek- výrok súdneho rozhodnutia

Včasnosť podania dovolania a mimoriadneho dovolaniaLehota na podanie dovolania je lehotou zákonnou, to znamená, že ju nemožno ani predĺžiť, ani skrátiť. Jej dĺžka predstavuje jeden mesiac. Začiatok plynutia lehoty sa počíta odo dňa právoplatnosti napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. Tým, že ide o lehotu určenú podla mesiacov, skončí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty t.j. s dňom právoplatnosti rozhodnutia, napr. ak rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3. marca, je možné podať dovolanie najneskôr 3. apríla do 24.00 hod. Ak daný deň v mesiaci nie je, skončí sa lehota na podanie dovolania posledný deň v mesiaci (napr. ak rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája, posledný deň na podanie dovolania je 30. jún). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedelu al. sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deňDovolanie sa podáva na súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Za včas podané sa však považuje aj vtedy, ak sa v lehote podá dovolanie na odvolací al. dovolací súd.Mimoriadne dovolanie možno podať v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktoré sa napáda. Počíta sa rovnako ako pri dovolaní.

Náležitosti dovolania a mimoriadneho dovolaniaPopri všeobecných náležitostiach musí dovolanie obsahovať ďalej:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda t.j. presné vymedzenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda; dovolací súd môže totiž preskúmať

napadnuté rozhodnutie len v tom rozsahu, v akom bol napadnutý jeho výrok- z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda- ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania, je fakultatívna náležitosť dovolania t.j. nemusí byť v dovolaní obsiahnutá- čoho sa dovolatel domáha t.j. petit; keďže dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie nemôže zmeniť, obmedzuje sa petit dovolania len na

zrušenie napadnutého rozhodnutia a následne na vrátenie veci súdu nižšieho stupňa na ďalšie konanie al. na zastavenie konania al. na postúpenie veci orgánu, do ktorého právomoci patrí

Pri absencii niektorej z predpísaných náležitostí je úlohou súdu prvého stupňa vyzvať dovolatela, aby nesprávne, neúplné al. nezrozumitelné dovolanie doplnil al. opravil v lehote 10 dní. Nedoplnenie dovolania napriek výzve súdu má za následok odmietnutie dovolania dovolacím súdom.Mimoriadne dovolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti rovnaké ako dovolanie.Dovolanie a mimoriadne dovolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám,- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- rozhodnutie spočíva na nesprávnom pr. posúdení veci

Konanie o dovolaní sa rozdeluje medzi súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a dovolací súd, ktorým je vždy NSSR.Konanie o mimoriadnom dovolaní prebieha výlučne na dovolacom súde, ktorým je vždy NSSR. Ani súd prvého stupňa, ani súd druhého stupňa žiadne úkony pred konaním na dovolacom súde nevykonávajú.

Rozhodnutie o dovolaní a mimoriadnom dovolaníPopri zastavení konania al. odmietnutí dovolania môže dovolací súd o podanom dovolaní rozhodnúť len tak, že dovolanie zamietne al. napadnuté rozhodnutie zruší. K zmene rozhodnutia priamo dovolacím súdom dôjsť nemôže, pretože sa v tomto opravnom prostriedku v plnom rozsahu uplatňuje kasačný princíp.K zamietnutiu dovolania pristúpi dovolací súd vtedy, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistí ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho pr. posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom pr. posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podla povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.K zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a následnému zastaveniu konania pristúpi dovolací súd, ak:

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo al. v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,- nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podla zákona bol potrebný

Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní odkazuje OSP v plnom rozsahu na spôsoby rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní.

Druhy žalôb v exekučnom konanívylučovacia (excindačná) žaloba – ide o určovaciu žalobu; je obmedzená len na trvanie exekučného konania; aktívne legitimovaná je len tretia osoba, pasívne legitimovaný je oprávnený; v tejto žalobe sa nepreukazuje naliehavý pr. záujem, ten sa predpokladá; touto žalobou sa preukazuje neprípustnosť exekúcieodporovacia (popieracia) žaloba – ide o určovaciu žalobu; používa sa pri prikázaní pohladávky, pri predaji hnutelných a nehnutelných vecí; aktívne legitimovaný je veritel (oprávnený), pasívne legitimovaný je povinný (voči komu bol uplatnený odpor)

50

poddlžnícka žaloba – ide o žalobu na plnenie, aktívne legitimovaný je veritel (oprávnený), pasívne legitimovaný je dlžník (povinný)žaloba z lepšieho práva – je na ochranu tretích osôb, ktoré sa nezúčastňujú na exekučnom konaní

51