1. Pojem a predmet občianskeho práva, metóda občianskoprávnej regulácie

- pod pojmom občianske právo treba rozumieť právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu- osobné, resp. osobnostné vzťahy vznikajú v súvislosti s ochranou určitých aspektov ľudskej osobnosti, patria k nim:→ ochrana telesnej integrity, osobnej slobody, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, podoby a pod.→ ochrana prejavov osobnosti zachytených na určitom hmotnom substráte (písomnosti, zvukové, alebo obrazové záznamy, alebo iné prejavy osobnej povahy )→ ochrana mena FO ako aj názvu PO- Osobnomajetkovými vzťahmi sú:→ autorskoprávne vzťahy a im príbuzné vzťahy upravené autorským zákonom 383/97→ právne vzťahy z vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov 527/90→ právne vzťahy k úžitkovým vzorom 478/92→ právne vzťahy k topografiám polovodičových výrobkov 529/91→ právne vzťahy k novým odrodám rastlín a živočíchov 132/89

2. Zásady občianskeho práva

Základné zásady:

→ zásada rovnosti účastníkov: má kľúčové postavenie a význam.

- žiaden zo subjektov občianskoprávnych vzťahov nemá v nijakom smere výhodnejšie právne postavenie, čo platí v plnom rozsahu aj pre štát, pokiaľ vystupuje ako subjekt občianskoprávnych vzťahov

- žiaden účastník občianskoprávnych vzťahov nemôže druhému účastníkovi jednostranne nanútiť nejakú povinnosť

- žiaden účastník občianskoprávnych vzťahov nemôže autoritatívne vynútiť od druhého účastníka splnenie jeho povinnosti

- súčasťou rovnosti sa stala potreba intenzívnej ochrany slabšieho subjektu

→ zásada individuálnej autonómie /sloboda vôle/ - úzko súvisí s rovnosťou subjektov

- žiaden zo subjektov nedisponuje donucovacou mocou voči druhému subjektu

- slobodná autonómia subjektov sa prejavuje ako:

a) slobodná možnosť mať či nadobúdať a využívať majetok /vlastnícka sloboda/: vlastnícka sloboda je základné ľudské právo. Táto sloboda sa premietla do Ústavy SR. Každý má právo vlastniť majetok buď sám, alebo spolu s inými.

b) slobodná možnosť nakladania s majetkom, majetkovými hodnotami a právami /zmluvná sloboda/: predpokladá slobodnú možnosť vstupovať do zmluvných vzťahov s ktorýmikoľvek subjektmi a na akýkoľvek zákonom dovolený hospodársky účel.

c) slobodná možnosť rozvoja osobnosti človeka a jeho tvorivej duševnej činnosti /sloboda tvorby/

→ zásada ,,všetko je dovolené, čo nie je zakázané“- maximalizuje hranice slobodnej podnikateľskej, či inej ako podnikateľskej iniciatívy

- každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá

- minimalizácia zásahov orgánov štátnej či verejnej moci do súkromnoprávnej sféry

→ zásada ekvity sústavu mimoprávnych pravidiel tvoria dobré mravy, zásady poctivého obchodu, obchodné zvyklosti, zákaz zneužitia práva a pod.

- pojem ,, dobré mravy“: ide o súbor nepísaných významných spoločenských a mravných pravidiel

- pravidlá dobrých mravov nie sú ničím nemenným, podliehajú určitým vývojovým zmenám v závislosti od zmien v spoločnosti

→ zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv: má zásadný význam z hľadiska právnoteoretického ako aj z hľadiska interpretačno – aplikačného

- kľúčovú otázku výkonu práv predstavujú kritériá, prostredníctvom ktorých sa ohraničia nevyhnutné limity dovolenej realizácie subjektívneho práva /dobré mravy, dobromyseľnosť, úmysel škodiť, ekonomické a sociálne určenie subjektívnych práv/

- nikto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a tento výkon nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

- má charakter generálnej klauzuly, lebo sa zásadne týka všetkých subjektívnych práv

- Ústava SR síce výslovne upravuje zákaz zneužitia práv, ale obmedzuje sa na 1 druh, aj keď na ten najhlavnejší, a to na vlastnícke právo

- v Obchodom zákonníku je zákaz a sankcionovanie zneužitia účasti na hospodárskej súťaži

- v Zákonníku práce je zákaz zneužitia práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch

→ zásada istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch

- nedotknuteľnosť vlastníckeho práva

- zásada pacta sunt servanda: vedie účastníkov k dodržiavaniu uzavretých zmlúv a zároveň predznačuje, že v prípade, keď účastník zmluvného vzťahu zmluvu nedodrží, postihnú ho sankcie. Sú aj prípady, keď sa za určitých podmienok možno zbaviť tejto zodpovednosti ešte pred splnením zmluvnej povinnosti, napríklad vtedy, ak odstúpenie od zmluvy ustanovuje zákon, alebo sa na tom zmluvné strany dohodli

- zásada neminem laedere /nikoho nepoškodzovať/: neporušovať akúkoľvek právnu povinnosť

- ochrana dobromyseľnosti: nezavinená nevedomosť o nedostatkoch určitého právneho stavu

- zákaz retroaktivity: vyjadruje záujem na zachovaní istoty už existujúcich právnych vzťahov v prípade ich novej právnej úpravy. Vo všeobecnosti sa pripúšťa len tzv. nepravá retroaktivita, pri ktorej vlastne o spätnú účinnosť nejde.

→ zásada prevencie: ide o predchádzanie ohrozovaniu a porušovaniu práv. Účastníci zmluvných vzťahov sú povinní dbať na to, aby pri formovaní či formulovaní konkrétneho zmluvného vzťahu predchádzali vzniku

2

rozporov

3. Systém občianskeho práva, systematika občianskeho zákonníka

- systémom práva sa rozumie súhrn určitých vertikálne a horizontálne usporiadaných základných prvkov tohto systému

- systém občianskeho práva spravidla tvoria tieto systémové súčasti:

1; všeobecná časť – obsahuje ustanovenia, resp. inštitúty spoločné pre všetky ostatné systémové súčasti občianskeho práva, ktoré majú v podmienkach existencie súkromného práva spravidla dosah a použiteľnosť pre celú sféru súkromného práva. Patrí k nim predovšetkým úprava subjektov občianskeho práva, právnych skutočností, najmä právnych úkonov a z nich osobitne zmlúv, inštitútu zastúpenia, premlčania, počítania času, vecí atď.

2; Rodinné právo – upravuje osobné a majetkové práva manželov, práva a povinnosti rodičov a detí, resp. aj ďalších príbuzných, ako aj vzťahy nahrádzajúce alebo doplňujúce formu rodinného spolužitia i vzťahy výživného

3; Vecné práva – zahŕňajú úpravu občianskoprávnych vzťahov viažucich sa prioritne na určitú vec, a nie na subjekty tohto vzťahu. Majú absolútnu povahu a pôsobia erga omnes /proti všetkým/.

- patria k nim: vlastnícke právo, zádržné právo a za určitých podmienok aj predkupné právo/

4; Dedičské právo – upravujú vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s prechodom majetkových práv a povinností zomrelého n jeho právnych nástupcov.

- je svojou povahou a funkciou úzko obsahovo i funkčne spojené s vlastníckymi a inými vecnými právami.

- dedičské právo patrí do kategórie absolútnych práv

5; Záväzkové/obligačné/právo – člení sa na:

- všeobecná časť záväzkového práva: obsahuje všeobecné normy o vzniku, zmene, zabezpečení a zániku obligačných právnych vzťahov

- osobitná časť záväzkového práva: upravuje jednotlivé konkrétne záväzkovo právne vzťahy, pričom tieto vzťahy možno ďalej členiť z hľadiska ich vzniku na záväzky vznikajúce z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, a na záväzky z protiprávnych úkonov /záväzky zo zodpovednosti za škodu a záväzky z bezdôvodného obohatenia/

6; Osobné a osobnomajetkové práva – zahrňujú práva spojené priamo s osobnosťou človeka /právo na život, zdravie, česť, dôstojnosť/, práva spojené s tvorivou duševnou činnosťou človeka /autorské, vynálezcovské práva/ a práva, ktoré nevznikajú pri tvorivej duševnej činnosti /právo na meno, názov právnickej osoby, ochranné známky/

- sú upravené mimo Občianskeho zákonníka osobitnými zákonmi

- Systém občianskeho práva spravidla nemožno stotožňovať so systematikou Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník sa systematicky člení takto:

Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia. Vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté normy o občianskoprávnych vzťahoch a ich ochrane, o účastníkoch občianskoprávnych vzťahoch, o zastúpení , o právnych úkonoch , o premlčaní a sú tu vymedzené niektoré pojmy

Druhá časť je venovaná novej úprave vecných práv. Je upravené vlastnícke právo a držba vrátane ich ochrany, nadobúdanie vlastníckeho práva i spoluvlastníctva, vecné práva k cudzím veciam /záložné právo, vecné bremená a zádržné právo/

Tretia, štvrtá piata časť upravovali osobné užívanie, služby a práva a povinnosti z iných právnych úkonov, boli zrušené

Šiesta časť upravuje zodpovednosť za škodu /spôsobenú nezákonným rozhodnutím a spôsobenú vadným výrobkom/ a bezdôvodné obohatenie.

Siedma časť obsahuje ustanovenia o dedičskom práve. Otázky nadobúdania dedičstva, dedenie zo zákona a zo závetu, potvrdenie dedičstva, vyporiadanie dedičov a ochrana oprávneného dediča

Ôsma časť predstavuje najrozsiahlejšiu časť Občianskeho zákonníka a upravuje záväzkové právo. Člení sa na všeobecné ustanovenia a ustanovenia o jednotlivých typoch právnych úkonov , najmä zmlúv.

Deviata časť je nazvaná Záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia

Pôsobnosť občianskeho zákonníka:

- vecná: určuje okruh právnych vzťahov, na ktoré sa má občiansky zákonník aplikovať.

→ majetkové vzťahy FO a PO, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, za predpokladu, že tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony

4

→ atypické zmluvy, ktoré môžu účastníci uzavrieť pod podmienkou, že neodporujú obsahu a účelu Občianskeho zákonníka

→ na základe princípu subsidiarity sa Občiansky zákonník rozširuje na niektoré obchodnoprávne a pracovnoprávne vzťahy

- časová: → kedy zákonník nadobudol účinnosť – 1.4.1964; rozsiahla novelizácia 1.1.1992→ akým právom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou – nepravá retroaktivita /spätná pôsobnosť/ – zákon sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou s tým, že vznik týchto vzťahov a nároky z nich sa spravujú zákonom platným v čase ich vzniku- osobná: určenie subjektov občianskeho práva→ fyzické osoby, právnické osoby, štát je právnickou osobou- priestorová: normy občianskeho práva pôsobia na celom území SR, čomu treba v širšom zmysle rozumieť tak, že pôsobia na povrchu jej územia, nad povrchom a pod povrchom územia, pretože všade tam sa prejavuje aj zvrchovanosť SR

4. Postavenie občianskeho práva v systéme právneho poriadku Občianske právo/obchodné právo

Občianske právo - je všeobecné, má slúžiť občanom, - je striktné, existuje tu menej času na plnenie, Formy zmluvy = presné stanovenia, zmeny =písomné

Obchodné právo - je špecifické, upravuje vzťahy medzi podnikateľmi pri výkone ich činnosti = kumulatívne splnené podmienku – použitie Obchodného zákonníkaabsolútny obchod = úverové zmluvy,...neobchod – nehnuteľnosti, poistenie (môžu sa dohodnúť že sa použije Obchodný zákonník)výnimka = ak nie je predmetom kúpy vec, v ktorej podnikajú /je benevolentný, slúži podnikateľom/

Medzi obchodným a občianskym právom existuje subsidiarita !

Občianske právo/pracovné právo

Pracovné právo – zákonník práca – pre 14 časť zákonníka práce platí podporne Občiansky zákonník (subsidiarita = čo nie je upravené v jednom je upravené v druhom)

Občianske/rodinné právo

§104 Zákona o rodine = zakotvená subsidiarita. Ak niečo nie je zakotvené v Zákone o rodine platí podporne Občiansky zákonník

Občianske právo/medzinárodné právo

Vzťah je daný tým, že medzinárodné súkromné právo ako tzv. kolízne právo ustanovuje, ktorým právnym poriadkom sa spravujú súkromnoprávne vzťahy s cudzím. Svojou povahou i podstatou medzinárodné právo súkromné patrí k tzv. osobitným súkromným právam.

Občianske právo hmotné úzko súvisí s   občianskym právnym právom procesným – ktorých vzťah sa často označuje ako vzťah obsahu a   formy v tom zmysle, že prostriedkami a formami občianskeho práva procesného sa zabezpečuje realizácia občianskeho práva hmotného. - väčšina občianskoprávnych vzťahov sa uskutočňuje mimosúdnou cestou. Občianske procesné právo je

v právnom systéme samostatným odvetvím práva, ktoré je z legislatívneho hľadiska upravené osobitne v občianskom súdnom poriadku.

5. Normy občianskeho práva, interpretácia a aplikácia noriem občianskeho práva

6. Pramene občianskeho práva

- v   materíálnom zmysle (pramene tvorby práva) – sa rozumie širší kontext vytváraný ekonomickými, politickými, ideologickými a spoločenskými faktormi a podmienkami, z  ktorých priamo, či nepriamo vyviera obsah práva (najmä ekonomický, sociálny, politický systém spoločnosti, ale aj jej mravné princípy, domáce i medzinárodné historické tradície)- vo formálnom zmysle – právne normy, ktoré upravujú spoločenské vzťahy, ktoré tvoria predmet občianskeho práva→ Ústava 460/92→ Občiansky zákonník 40/64, novelizácie s najväčším významom 131/82; 509/91→ zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov 182/93→ zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov 116/90→ zákon o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami 189/92→ zákon o zodpovednosti za škodu vzniknutú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom 58/69→ Autorský zákon 33/97→ zákon o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch 527/90→ zákon o úžitkových vzoroch 478/92→ zákon o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám živočíchov 22/96→ zákon o ochrane spotrebiteľa 634/92→ zákon o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam 162/95→ zákon o cenných papieroch 600/92→ zmenkový a šekový zákon 191/50→ zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom 294/99→ Občiansky súdny poriadok 99/63→ zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti 233/95→ zákon o konkurze a vyrovnaní 328/91→ zákon o notároch a notárskej činnosti 323/32→ zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom 97/63→ zákon o rodine 94/63→ zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku 50/76

7. Právne skutočnosti v občianskom práve, pojem, druhy, fikcie, domnienky.

- občianskoprávne skutočnosti možno charakterizovať ako objektívne reálne skutočnosti iné než zákon , ktoré na základe zákona spôsobujú právne následky- právne následky nevyhnutne spočívajú v nejakej zmene právneho stavu. - z   hľadiska právnych vzťahov je právnym následkom spravidla vznik.zmenu právneho vzťahu, alebo jeho zánik- je dôležité triediť právne následky právnych skutočností najmä na nadobudnutie a stratu práva a povinností- právo možno nadobudnúť absolútne /vytvorenie autorského diela/ alebo relatívne, - pri relatívnom nadobudnutí práva dochádza k právnemu nástupníctvu /právnej postupnosti či sukcesii/, nadobúdateľ je právnym nástupcom

- univerzálna sukcesia: ak niekto jedinou právnou skutočnosťou naraz vstúpi do všetkých práv a povinností svojho predchodcu- singulárna sukcesia: ak sa pri právnom nástupníctve nadobúda jednotlivé právo, alebo zároveň viacero určitých, presne vymedzených práv- nadobúdanie práva môže byť: pôvodné: nadobudnutie je absolútne, keď sa právo nadobúdateľa neodvodzuje od práva predchodcuodvodené: nadobúdanie vzniká tým, že právny predchodca prevedie právo na nadobúdateľa

Právne skutočnosti delíme na

6

1) podľa vzťahu k   vôli ľudí :a) subjektívne : závislé na ľudskom správaní:1. právne úkony 2. vytvorenie veci 3. konštitutívne rozhodnutia súdov, alebo iných orgánov oprávnených rozhodovať o   občianskoprávnych veciach b) objektívne: nezávislé na vôle človeka (smrť, narodenie, plynutie času)

2) z   hľadiska času pôsobenia: a) jednorazové : nastávajú v určitom časovom okamihu, čím sa ich pôsobenie končí1. jednoduché (samostatné): právne následky sa viažu iba k jedinej právnej skutočnosti2. zložené (nesamostatné): právne následky sa aktivizujú až spojením viacerých právnych skutočností

a) pôsobiace súčasne: k vzniku jediného právneho následku je potrebné, aby pôsobilo niekoľko jednoduchých právnych skutočností súčasne (simultánne)

b)pôsobiace postupne: spravidla ide o skutočností, ktoré sa postupne (sukcesívne) dopĺňajúb) trvajúce

3) z   hľadiska účinnosti :a) následná (ex nunc): následky nastanú od chvíle, keď je skutočnosť zavŕšenáb) spätná (ex tunc): právne skutočnosti majú účinky spätne k dátumu, v ktorom začali vznikať alebo v ktorom boli dané spolupôsobiace skutočnosti

4) podľa miery dôkazu:a) dokázané : možno ich dokázať zákonom stanoveným spôsobomb) známe (notorické): známe subjektom z bežného života (všeobecne známe), známe štátnym orgánom z ich činnosti (úradne známe); pri týchto skutočnostiach sa nevyžaduje preukázanie ich existenciec) skutočnosti predpokladané (prezumované): domnienky !

DOMNIENKA

- domnienka vychádza z ľudských skúseností a poznatkov, podľa ktorých skutočnosť predpokladaná domnienkou spravidla skutočne existuje

- vyvrátiteľné domnienky : sa pokladajú za existujúce, ak sa nepreukáže opak /domnienka otcovstva/

- nevyvrátiteľné domnienky : platia kategoricky, pretože dôkaz opaku nie je prípustný. Vyskytujú sa ojedinele /prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh/

FIKCIA

- pokiaľ ide o fikciu, je známe, že fingovaná skutočnosť neexistuje, jednako sa však na ňu prihliada, akoby existovala

- pri fikcii sa dôkaz o   opaku nepripúšťa !

- napr.: na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy a ktorý bol o dedičskom práve upovedomený, ale v určitej lehote sa neprihlásil, sa pri prejednávaní dedičstva neprihliada /fikcia o   neexistencii dediča /

8. Právne úkony, pojem, typy a druhy právnych úkonov

- právny úkon: prejav vôle smerujúci najmä k   vzniku, zmene alebo zániku tých práv a   povinností, ktoré právne predpisy s   takýmito úkonmi spájajú - podstatné /pojmové/ znaky právneho úkonu: → prejav vôle → zameranie prejavu vôle → uznanie prejavu vôle právnym poriadkom → nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval

Typy a   druhy právnych úkonov 1. základné členenie:a. typické právne úkony – také úkony, ktoré pre ich častý výskyt právny poriadok upravuje v osobitných a ustálených formách, ktoré špeciálne pomenúva, z toho dôvodu sa označujú ako pomenované (nominálne) právne úkonyb. atypické právne úkony – vzhľadom na ich malý spoločenský význam, nie sú výslovne upravené a nie sú právnymi normami ani pomenované (inominátne)c. zmiešané právne úkony – sú kombináciou rôznych typov právnych úkonov

2. z hľadiska počtu strán:a. jednostranné (unilaterálne)- prejav vôle jednej strany /závet, výpoveď, započítanie/b. dvojstranné (bilaterálne)- zložené z dvoch zhodných jednostranných úkonov /zmluva, dohoda/c. viacstranné (unilaterálne)

3. podľa toho, či je prejav vôle niekomu adresovaný:a. adresované b. neadresované : právna teória niekedy poukazuje na rozdiely v  právnych úkonoch, ktoré:

I. sa priamo nedotýkajú práv a záujmov tretích osôb (verejná súťaž)II. zasahujú do sféry záujmov tretích osôb, ale tieto môžu ich následky odvrátiť (závet)

4. podľa toho, či patrí k podstate právneho úkonu len prejav vôle alebo sa vyžaduje aj určité reálne správanie:a. vôľové : na vznik vôľového stačí prejav vôleb. reálne : na vznik treba aj určité reálne správanie (zmluva o vklade – prijatie vkladu)

5. z hľadiska existencie kauzy: a. kauzálne (väčšina úkonov je obligatórne kauzálna)b. abstraktné - kauzou sa rozumie bezprostredný ekonomický dôvod vzniku právneho úkonu

6. z hľadiska vyjadrenia kauzy:a. obligatórne kauzálne : musí byť kauza vyjadrená, inak je právny úkon neplatný (vydedenie)b. obligatórne abstraktné : kauza nesmie byť vyjadrená pod sankciou neplatnosti (záväzky z cenných papierov)c. fakultatívne kauzálne : kauza v nich môže, ale nemusí byť vyjadrená

7. z hľadiska dokazovania kauzy: sa rozlišujú kauzálne a abstraktné vzťahy podľa toho, či sa v spore musí zistiť existencia kauzy, alebo nie. Z tohto hľadiska sú občianskoprávne vzťahy zásadne kauzálne !

8. podľa okamihu nastúpenia právnych účinkov:a. právne úkony medzi živými (inter vivos)b. pre prípad smrti (mortis causa)

9. podľa toho, či účastník, ktorý robí právny úkon vyžaduje do druhej strany nejakú odplatu:

8

a. odplatné b. bezodplatné c. zmiešané – právne úkony, ktoré sa síce robia za odplatu, ale táto je nižšia, než hodnota plnenia získaného za odplatu

10. podľa toho, či sa na platnosť vyžaduje nejaká forma:a. formálne b. neformálne

11. dvojstranné sa ďalej delia na:a. synalagmatické – úkony, pri ktorých je plnenie vzájomne podmienenéb. asynalagmatické – úkony, pri ktorých nie je táto vzájomná viazanosť

9. Vznik právnych úkonov, následky právnych úkonov, výklad

VZNIK PRÁVNYCH ÚKONOV

perfektný právny úkon sa považuje stav, keď bol právny úkon zavŕšený

platnosť právneho úkonu je ďalšou okolnosťou, ktorá závisí od splnenia náležitostí právneho úkonu

1; jednostranné právne úkony sa delia podľa spôsobu vzniku na:

→ neadresované: na ich vznik sa nevyžaduje, aby sa urobili voči inému subjektu /vyhlásenie verejnej súťaže/. Vznikajú jednostranným prejavom vôle

→ adresované: na ich vznik sa vyžaduje, aby sa urobili voči inej osobe, a to voči tej, ktorej právneho vzťahu sa má týkať /návrh na uzavretie zmluvy/

- jednostranný adresovaný právny úkon sa stáva perfektným v okamihu, keď prejav vôle dôjde adresátovi

2; dvojstranné právne úkony vznikajú dvoma vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle.

→ zmluva ako dvojstranný, prípadne výnimočne viacstranný právny úkon vzniká konsenzom /úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy/

- vznik zmluvy a jej účinnosť spravidla nastávajú zároveň

- vecnoprávne účinky uzavretej zmluvy /vznik, zmena alebo zánik vecného práva k nehnuteľnosti/ nastávajú až vkladom do katastra

→ návrh na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle

- pre vznik návrhu platí, to čo platí pre vznik jednostranným adresovaných úkonov

→ Občiansky zákonník podrobne ustanovuje začiatok plynutia lehoty na prijatie návrhu

- márnym uplynutím lehoty určenej navrhovateľom alebo márnym uplynutím lehoty, s prihliadnutím na povahu

navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov použitých na zaslanie návrhu, návrh zaniká a navrhovateľ nie je ďalej viazaný svojím prejavom vôle

- prejav o zrušení je doručený osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom

→ odvolanie návrhu /revokácia/ musí dôjsť osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu

→ prijatie návrhu /akceptácia/ rozumie sa ňou včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie osoby, ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom

- prijatie možno odvolať, vtedy ak došlo navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím

- aj neskoré prijatie návrhu má účinky včasného prijatia predovšetkým vtedy, ak navrhovateľ o tom bezodkladne upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy

→ vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad

- prijatie, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny sa považuje za nový návrh

→ zložené právne úkony vznikajú buď na základe jednostranného prejavu vôle, alebo prejavov zhodnej vôle 2 alebo viacerých strán, ku ktorým pristupuje ďalšia skutočnosť

- na zaobchádzanie s majetkom je potrebné schválenie súdom

NÁSLEDKY PRÁVNYCH ÚKONOV /vadnosti pr. úkonov/

právne úkony zdanlivé: nemajú náležitosti právnych úkonov

právne úkony vadné

→ právnymi následkami vadných právnych úkonov sú:

a; neplatnosť právneho úkonu: neplatné sú tie právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje. Rozlišujeme:

§ absolútna neplatnosť: pôsobí ex tunc /zo začiatku/, nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému /erga omnes/ , každý sa jej môže dovolať

→ prihliada na ňu súd /alebo iný štátny orgán/ aj bez návrhu. Nemôže sa napraviť dodatočným schválením /ratihabíciou/ a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti

→ absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje (nie je časovo obmedzená),

§ relatívna neplatnosť: je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu, to znamená, že relatívne neplatný právny úkon spôsobuje následky, akoby bol platný, pokiaľ nebol zbavený týchto následkov

1

→ právnych následkov môže byť zbavený buď rozhodnutím súdu /iného štátneho orgánu/, alebo tým, že ho účastníci po vzájomnej dohode uznajú za neplatný

→ na relatívnu neplatnosť súd prihliada iba na návrh oprávnenej osoby /dotknutí účastníci, tretie osoby/

→ právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v lehote 3 rokov

→ začína plynúť po vykonaní právneho úkonu

- relatívna neplatnosť pominie, ak účastník, ktorý bol neplatnosťou dotknutý, dodatočne právny úkon schváli alebo ak dôvod neplatnosti dodatočne odpadol

- pri konverzii neplatný právny úkon zostáva neplatným, ale prejav vôle sa bude posudzovať ako iný právny úkon

→ neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo relatívna

b; odporovateľnosť právneho úkonu: odporovateľné sú právne úkony urobené s úmyslom ukrátiť pohľadávky veriteľa

→ predpokladom úspešnej odporovateľnosti je platnosť odporovateľného úkonu

Odporovať možno právnemu úkonu:

1; ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy

2; ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať

→ od 1. augusta 2000 odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom

- dôvody odporovateľnosti sú splnené, ak takýto právny úkon:

→ spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným

→ bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi

→ bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti

- odporovateľnosti sa možno domáhať žalobou na súde !

- lehota 3 rokov, v ktorej sa možno úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, je lehotou prekluzívnou, hmotnoprávnou

- právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale ja proti ich dedičom alebo právnym nástupcom

- následkom úspešného odporovania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu voči ukrátenému veriteľovi

c; možnosť jednostranne odstúpiť o   zmluvy : jednostranné odstúpenie od zmluvy ako následok uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

- rozhodujúci je objektívny stav

VÝKLAD PRÁVNEHO ÚKONU

- slúži na zistenie jeho obsahu, t.j. zistenie toho, čo a akým spôsobom strany chceli uskutočniť

- právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale predovšetkým podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom

- právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená

- pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený

10. Obsah právnych úkonov, podmienky a iné vedľajšie ustanovenia v právnom úkone

OBSAH PRÁVNEHO ÚKONU

- obsahom právneho úkonu je určenie práv a povinností , ktoré budú obsahom právneho vzťahu založeného, zabezpečovaného alebo zmeneného právnym úkonom

v obsahu právneho úkonu rozoznávame :

→ podstatné zložky: bezpodmienečne sa vyžadujú na platnosť právneho úkonu

→ pravidelné zložky: pravidelne sa vyskytujú v právnych úkonoch /dohoda o mieste alebo čase plnenia/; na platnosť právneho úkonu nie sú nevyhnutné

→ náhodné zložky: v právnych úkonoch sa vyskytujú len náhodne / podmienky, určenie doby alebo príkaz/

- pokiaľ to zákon nevylučuje obsahom právneho úkonu môže byť podmienka

- podmienka: je vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa účinnosť právneho úkonu robí závislou od neistej skutočnosti

1

Členíme:

→ odkladacie podmienky: účinnosť inak platného právneho úkonu nastane, keď sa splní podmienka

→ rozväzovacie podmienky: platnosť i účinnosť právneho úkonu nastupuje ihneď, ale ak sa splní podmienka, účinnosť právneho úkonu zanikne

Podľa obsahu sa podmienky delia na:

→ splniteľné

→ náhodné

→ zmiešané

→ kladné /afirmatívne/

→ záporné /negatívne/

- podmienky musia spĺňať určité náležitosti, a to možnosť a dovolenosť

- na nemožnú podmienku sa neprihliada

- dovolenosť podmienky znamená, že podmienka nesmie byť v rozpore so zákonom, zákon obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom

Obsahom právneho úkonu môže byť aj:

→ určenie času: doloženie času

→ príkaz: je vedľajšie ustanovenie typické najmä pre lukratívne právne úkony, ktorým sa niektorému účastníkovi ukladá, aby niečo konal alebo aby sa niečoho zdržal

11. Zmluva - pojem, vznik, obsah, forma, účinnosť

POJEM: zmluva je dvojstranný, prípadne výnimočne viacstranný úkon

VZNIK: vzniká konsenzom, t. j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy→ návrh: - je prvým z dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu (možno urobiť aj vo forme verejného návrhu – inzeráty, katalógy, letáky, cenníky...)- návrh musí mať všetko to, čo musia mať jednostranné adresované právne úkony, navyše musí byť dostatočne určitý, aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, že ním bude viazaný v prípade prijatia

- obsahuje tiež určenie časovej hranice záväznosti ponuky - dokedy je navrhovateľ svojím návrhom viazaný; začiatok plynutia lehoty:- lehota určená v   telegrame – okamihom, keď je telegram podaný na odoslanie- v   liste – od dátumu uvedeného v liste, ak nie je v liste určený, tak od dátumu uvedeného na obálke- lehota určená telefonicky , ďalekopisom alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie - od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený- ak navrhovateľ lehotu neurčil, treba prihliadať na povahu zmluvy a rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil na zaslanie návrhu- márnym uplynutím lehoty určenej na prijatie návrhu, návrh zaniká

- zrušenie návrhu: navrhovateľ môže svoj návrh zrušiť, podmienkou je, že prejav o zrušení je adresátovi doručený skôr alebo súčasne s návrhom- odvolanie návrhu: odvolanie (revokácia) však, musí adresátovi dôjsť skôr ako odoslal prijatie návrhu na uzavretie zmluvy- návrh nemôže byť odvolaný počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, iba ak z obsahu návrhu vyplýva, že ho možno odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty alebo ak je v ňom vyjadrená jeho neodvolateľnosť→ prijatie návrhu:- je druhým jednostranným prejavom vôle, ktorým adresát dáva navrhovateľovi najavo, že návrh zmluvy prijíma a že s ním uzaviera zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu- rozumie sa ním včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie osoby ktorej bol návrh určený, z ktorého možno jasne vyvodiť jej súhlas s návrhom- je účinné od okamihu, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo navrhovateľovi- prijatie možno odvolať, je však účinné, ak došlo navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím

- za určitých okolností má aj neskoré prijatie účinky včasného prijatia:a. ak navrhovateľ o tom bezodkladne upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správyb. keď k zdržaniu prijatia návrhu došlo pri preprave, ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby preprava prebiehala obvyklým spôsobom, ibaže navrhovateľ bez odkladu adresáta ústne upovedomí, že návrh považuje za zaniknutý alebo mu v tom zmysle odošle správu vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad na vznik zmluvy sa vyžaduje, aby sa účastníci dohodli aspoň o jej podstatných náležitostiach

ÚČINNOSŤ:- od vzniku treba odlišovať účinnosť – skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané následky; vznik a účinnosť spravidla nastávajú zároveň, niekedy však účinnosť nastáva až po vzniku (zmluvy ku ktorým je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu v správnom alebo súdnom konaní)Jednotlivé typy (zmluvné typy) – 1 kúpna zmluva, 6 zmluva o výpožičke 11 zmluvy o preprave2 zámenná zmluva, 7 nájomná zmluva 12 sprostredkovateľská zmluva3 darovacia zmluva, 8 príkazná zmluva 13 zmluva o vklade4 zmluva o dielo, 9 zmluva o úschove, 14 poistné zmluvy5 zmluva o pôžičke, 10 zmluva o ubytovaní 15 zmluva o združení

12. Náležitosti právnych úkonov- náležitosti vôle, prejavu, vzájomného vzťahu vôle a prejavu

NÁLEŽITOSTI PRÁVNYCH ÚKONOV

1

- na to, aby sa právny úkon považoval za platný, musí spĺňať kritéria, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti, obvykle označované ako náležitosti právnych úkonov

§ Rozoznávame:

→ náležitosti subjektu

→ náležitosti vôle

→ náležitosti prejavu

→ náležitosti pomeru vôle a prejavu

→ náležitosti predmetu

§1. NÁLEŽITOSTI VÔLE

- vôľa musí byť skutočne daná, aby bola skutočne slobodná, vážna, bez omylu

→ požiadavka skutočnej vôle znamená nevyhnutnosť jej existencie

- ak neexistuje vôľa, nevzniká ani právny úkon /zdanlivý právny úkon/

- nedostatok vôle je sankciovaný len absolútnou neplatnosťou

→ slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa

- nedostatkom slobody vôle však nebude postihnutý právny úkon, ktorý niekto urobil v tiesni

- za nedostatok slobody vôle sa bude považovať iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby

2 druhy nátlaku:

a) fyzické donútenie: hrozba fyzickým násilím

b) bezprávna vyhrážka: je psychickým donútením

- ak vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť bezprávna

- musí mať takú intenzitu, aby vzbudila dôvodný strach

- musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, môže sa však týkať aj inej osoby /člena rodiny toho, koho úkon sa vynucuje/

→ vážnosť vôle

- vôľa nie je vážna pri simulácii a pri tzv. vnútornej výhrade

- nedostatok vážnosti vôle je vadou, ktorej následkom je ničotný právny úkon

- simulovaným je prestieraný právny úkon, je absolútne neplatný / taký prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky/

- na vnútornú výhradu /mentálnu rezerváciu/ sa pri posudzovaní právneho úkonu neprihliada /ten kto právny úkon urobil, chcel ho urobiť, ale nechcel spôsobiť jeho právne následky alebo niektoré z nich/

- najrozšírenejšou je koncepcia zodpovednosti následkov, podľa tejto teórie následky právneho úkonu nenastanú, ale namiesto nich nastupujú zodpovednostné následky za predpokladu, že subjekt konal zavinene

→ omyl vo vôli spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré nastanú z právneho úkonu

môžeme rozlišovať:

a) omyl v predmete plnenia

b) v akosti dohodnutého plnenia

c) v osobe spolukontrahenta

Právnym následkom omylu je neplatnosť právneho úkonu /relatívna neplatnosť/

§2. NÁLEŽITOSTI PREJAVU

- je jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma

→ zrozumiteľnosť

- za nezrozumiteľný sa považuje prejav, ak je jasne vyjadrený jeho obsah, avšak nemožno zistiť, čo sa s ním malo vyjadriť

- rozlišujeme absolútnu nezrozumiteľnosť /voči všetkým/ a relatívnu nezrozumiteľnosť /voči niekomu/.

- nezrozumiteľnosť neadresovaného úkonu a nezrozumiteľnosť adresovaného úkonu

→ určitosť

- neurčitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky

1

- neurčitý prejav je zrozumiteľný z výrazovej stránky, ale jeho obsah nie je určitý

- spôsobuje neplatnosť právneho úkonu

→ forma

- právne úkony môžu spravidla urobiť v akejkoľvek forma

Rozlišujme:

a) zákonnú formu

b) zmluvnú formu

Občiansky zákonník rozoznáva:

a) písomnú formu: zmluva o prevode nehnuteľností, zmluva o postúpení pohľadávky, zmluva o pristúpení k záväzku

- je dodržaná aj vtedy, ak je právny úkon urobená telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami

b) formu úradnej zápisnice: dohoda manželov o úprave vzájomných majetkových práv

- ak právny úkon nebol urobený vo forme požadovanej zákonom, je absolútne neplatný

§3. NÁLEŽITOSTI POMERU VÔLE A PREJAVU

- nezhoda vôle a prejavu môže byť rozličná a s tým súvisia aj rozličné právne následky

Nezhodu vôle a prejavu rozlišujeme :

a) vedomá:

→ jednostranná, vyskytuje sa ako vnútorná výhrada alebo jednostranná simulácia

→ dvojstranná /spoločná/, označuje sa ako simulácia, a to buď absolútna simulácia alebo relatívna simulácia

b) nevedomá:

→ jednostranná

→ dvojstranná

- nevedomá nezhoda vôle a prejavu vzniká v dôsledku omylu v prejave

13. Náležitosti právnych úkonov - náležitosti subjektu, náležitosti predmetu

NÁLEŽITOSTI PRÁVNYCH ÚKONOV

- na to, aby sa právny úkon považoval za platný, musí spĺňať kritéria, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti, obvykle označované ako náležitosti právnych úkonov

Rozoznávame:

→ náležitosti subjektu

→ náležitosti vôle

→ náležitosti prejavu

→ náležitosti pomeru vôle a prejavu

→ náležitosti predmetu

NÁLEŽITOSTI SUBJEKTU

- predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby , ktorá robí úkon, na právne úkony

- ak maloletá osoba alebo osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená rozhodnutím súdu, urobí právny úkon, na ktorý nebola spôsobilá, tento právny úkon bude neplatný

- neplatný bude aj právny úkon osoby, ktorá síce nebola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím, ale koná v duševnej poruche , ktoré ju robí na tento právny úkon nespôsobilou

NÁLEŽITOSTI PREDMETU

- možnosť a jeho dovolenosť

→ možnosťou predmetu právneho úkonu sa rozumie možnosť plnenia, ktoré je jeho predmetom

- ak je toto plnenie nemožné /od začiatku/ právny úkon bude neplatný

- ak je predmetom plnenia vec, zásadne bude nemožný iba taký právny úkon, ktorý smeruje k splneniu individuálne určenej veci

→ o nedovolenosti právneho úkonu ide vtedy, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom

- v rozpore so zákonom sú také právne úkony , ktorých vznik a plnenie z nich je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonu

1

- právnymi úkonmi, ktoré obchádzajú zákon, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu

- v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon , ktorý sa síce neprieči zákonu ani ho neobchádza, ale z hľadiska mravných zásad, na ktorých spočíva spoločnosť, sa považuje za nežiaduci

14. Následky vadných právnych úkonov V OTÁZKE č. 9 !

právne úkony vadné

15. Neplatnosť právnych úkonov, pojem, druhy, následky

NEPLATNOSŤ PRÁVNYCH ÚKONOV – otázka č. 9

POJEM PRÁVNYCH ÚKONOV

DRUHY PRÁVNYCH ÚKONOV

16. Protiprávne úkony, spôsobilosti k protiprávnym úkonom

- protiprávne úkony /nazývané aj civilné delikty/ sú vôľovým správaním ľudí, ktoré objektívne právo zakazuje /reprobuje/

- najčastejšími protiprávnymi úkonmi sú spôsobenie škody, vadné plnenie, omeškanie s plnením

DELIKTUÁLNA SPÔSOBILOSŤ

- spôsobilosť na protiprávne úkony

- je vlastne spôsobilosť vlastnými úkonmi založiť vlastnú zodpovednosť

- v plnom rozsahu sa nadobúda dosiahnutím plnoletosti , pred dosiahnutím plnoletosti sa posudzuje prísne individuálne, t.j. či maloletý v danom okamihu mal závažnosti úkonu zodpovedajúcu určovaciu a rozpoznávaciu schopnosť a či bol schopný ovládnuť svoje konanie

- obdobne sa postupuje pri posúdení deliktuálnej spôsobilosti duševne chorej osobe

17. Význam času ako objektívne právne skutočnosti, počítanie času

- plynutie času je najvšeobecnejšie sa uplatňujúca objektívna právna skutočnosť (udalosť) v Občianskom práve hmotnomURČENIE ČASU A   POČÍTANIE LEHÔT : - časový faktor môže byť určený:→ priamo právnym predpisom→ dohodou zúčastnených strán → rozhodnutím

- časový faktor pritom môže byť určený:a) okamihomb) časovým úsekom – lehotou

Občianske právo pozná aj:→ lehoty subjektívne – začiatok jej plynutia je určený subjektívnym okamihom (...keď sa poškodený dozvie o škode...) → lehoty objektívne –začiatok plynutia je určený objektívnym okamihom (...keď došlo ku škode...)

Pravidlá počítania času v   Občianskom práve hmotnom :- deň je základnou jednotkou počítania času v Občianskom práve hmotnom, len výnimočne má právnu relevanciu poradie udalostí, prípadne iných právnych skutočností, ktoré sa stali v ten istý deň; vtedy sa aj v práve môžu uplatniť ako časové miery hodina aj minúta→ lehoty určené podľa dní – začína plynúť začiatkom dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok→ lehoty určené podľa týždňov, mesiacov, rokova) lehota určená podľa týždňov – sa skončí v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začínab) lehoty určené podľa mesiacov a   roko v - končia v deň, ktorý sa číselným označením zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína; ak taký deň v kalendári nie je, posledný deň lehoty pripadne na posledný kalendárny deň tohto mesiaca

Rozdiel medzi lehotami podľa hmotného a   procesného práva : hmotnoprávna lehota je zachovaná, ak príslušný prejav adresátovi skutočne dôjde procesnoprávna lehota je zachovaná, ak sa úkon urobí podaním písomnosti na poštovú prepravu

18. Premlčanie, pojem, podstata

- premlčaním právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže byť však priznané alebo uznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty;

- premlčané právo naďalej trvá ako tzv. naturálna obligácia – obligácia s obmedzenými právnymi účinkami, jej plnenie nemožno vynútiť štátnou autoritou, avšak už poskytnuté plnenie nemožno žiadať späť- ten kto škodu spôsobil, môže túto škodu nahradiť aj po uplynutí premlčacej lehoty bez toho, aby išlo o  plnenie bez právneho dôvodu, a teda o bezdôvodné obohatenie- súd je povinný na námietku premlčania prihliadať - na premlčanie /bez námietky premlčania/ však súd neprihliada ex offo, ani ho z úradnej povinnosti neskúma- ak teda dlžník neuplatní námietku premlčania sám, súd veriteľovi jeho práva prizná- premlčateľné sú zásadne všetky majetkové práva s výnimkou :→ vlastníckeho práva→ práv z   vkladov na vkladných knižkách a   na bežných účtoch

- z   premlčania sú vo všeobecnosti vylúčené práva nemajetkovej povahy

2

→ osobnostné práva→ práva z   výsledkov tvorivej činnosti

19. Premlčacia doba (počiatok, plynutie premlčacej doby, dĺžka)

DĹŽKA PREMLČACEJ LEHOTY→ všeobecná – 3 roky→ kratšia:- právo na náhradu škody – 2 ročná subjektívna lehota- právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia – 2 ročná subjektívna lehota- práva z prepravy – 1 ročná lehota (s výnimkou náhrady pri preprave osôb, kde – pokiaľ ide o premlčanie - platí režim náhrady škody→ dlhšia:- objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody za predpokladu, že bola spáchaná úmyselne je 10 ročná- objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov z úmyselného bezdôvodného obohatenia je 10 ročná- premlčacia lehota na uplatnenie práv priznaných právoplatným rozhodnutím štatutárneho orgánu je 10 ročná- premlčacia lehota pri právach, ktoré dlžník písomne uznal čo do obsahu a výšky je takisto 10 ročná- právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo- záložné práva sa nepremlčujú skôr ako zabezpečená pohľadávka

ZAČIATOK PLYNUTIA PREMLČACEJ LEHOTY: : → premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvý raz uplatniť na súde ! → pri právach, ktoré sa najskôr musia uplatniť u FO alebo PO - odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo→ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach – odo dňa splatnosti splátok→ lehota na uplatnenie  práva oprávneného dediča na vydanie dedičstva – od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo

PLYNUTIE PREMLČACEJ LEHOTY: :→ plynie spravidla súvisle, na jej plynutie nemá vplyv zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa→ plynutie však môže byť hatené viacerými skutočnosťami uvedenými v zákone, pričom z hľadiska účinkov rozlišujeme:Nezačatie: ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, premlčacia doba nezačne plynúť, kým im zákonný zástupca nebude ustanovenýNeskončenie: neskončí dokiaľ neuplynie rok potom čo im bol ustanovený zákonný zástupca, alebo odpadla iná prekážkaSpočívanie: ak veriteľ počas premlčacej doby uplatní právo na súde, alebo inom orgáne; to platí aj o  práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde, alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutiaPrerušenie: ak bolo právo priznané rozhodnutím súdu ,alebo iného orgánu premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť, ak však právo dlžník písomne uznal, plynie odo dňa uznania, ak však v uznaní nebola určená lehota na plnenie, potom by premlčacia doba plynula až po uplynutí lehoty na plnenieaj nezačatie aj spočívanie: ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými na strane druhej, premlčanie sa ani nezačína, ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie; to isté platí aj o právach medzi manželmi

20. Preklúzia, pojem, podstata

- prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti- prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu

- plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu a   je s   ním spojené bezdôvodné obohatenie → pri náhrade za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach: právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa- treba ho pokladať za poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie znamená porušenie právnej povinnosti s následkami, ktoré sa môžu prejaviť v súvislosti s dokazovaním zodpovednosti za spôsobenú škodu- právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa najneskôr 15 dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel- za predpokladu uplatnenia práva na náhradu škody v 15 dňovej prekluzívnej lehote u prevádzkovateľa, ktoré je podmienkou zachovania práva, začína plynúť objektívna premlčacia lehota→  pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady→ pri uplatnení práv zo zodpovednosti za škody spôsobené prepravcom- zánik práva má v občianskoprávnych vzťahoch skôr výnimočnú povahu, dochádza k nemu len v prípadoch, keď to zákon výslovne ustanovuje

21. Pojem občianskoprávneho vzťahu, prvky občianskoprávneho vzťahu,

triedenie občianskoprávnych vzťahov

- občianskoprávne vzťahy sú právne vzťahy, ktorých predmetom sú spoločenské vzťahy upravené normami občianskeho práva; t.j. vzťahy predmetom ktorých sú osobnostné, osobnomajetkové a majetkové vzťahy medzi FO, PO a štátom navzájom. - charakteristický znak občianskoprávnych vzťahov je rovné postavenie účastníkov /metóda občianskoprávnej regulácie/

Každý občianskoprávny vzťah tvoria tieto prvky:→ subjekty (účastníci) – FO, PO, štát→ predmet (objekt) – správanie subjektov upínajúce sa na veci a práva→ obsah – konkrétne práva a povinnosti subjektovObčianskoprávne vzťahy sú rozlišované za účelom ich zaraďovania do systému občianskeho práva na základe zistenia ich spoločných, resp. odlišných vlastností. Obvykle sa rozlišujú nasledovne:Druhy občianskoprávnych vzťahov:→ absolútne a relatívne→ vecné a záväzkové→ majetkové, osobné (osobnostné) a osobne majetkové→ kauzálne a abstraktné

obsahom sú subjektívne práva a   povinnosti. → subjektívne práva a   povinnosti : vždy konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce z objektívneho práva, spravidla vznikajúce po splnení právom predpokladanej právnej skutočnosti→ subjektívne právo: zákonom chránená miera možnosti správania sa subjektu občianskeho práva→ objektívne právo: súhrn predpisov občianskeho práva upravujúcich správanie subjektov občianskeho práva→ nárok: oprávnenie domôcť sa svojho subjektívneho práva uplatnením donucovacej moci štátneho orgánu- druhy:→ absolútne – pôsobia erga omnes/ proti všetkým/; subjekt je vždy individuálne určený, pričom mu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu subjektov povinnosti nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho oprávnenia /vlastnícke právo, ,právo držby a právo na nadobudnutie zdedeného majetku/→ relatívne - subjekt oprávnenia je individuálne určený, ktorému vždy zodpovedá povinnosť určitého individuálne určitého subjektu povinnostiporušením absolútneho práva vzniká relatívne právo1. vecné –práva, ktoré na rozdiel od obligačných umožňujú subjektu oprávnenia priamo ovládať vec, bez toho aby boli viazané na súčinnosť subjektu povinnosti 2. záväzkové – práva a povinnosti určitého subjektu oprávnenia, ako aj určitého subjektu povinnosti navzájom korelujú

2

osobitnú skupinu subjektívnych občianskych práv tvoria imateriálne hodnoty (nehmotné statky) spočívajú v tom, že:→ majú absolútnu povahu→ spočívajú v   iných než majetkových záujmoch → možno ich v   zásade triediť na: osobnostné: týkajú sa každého, resp. ktoréhokoľvek občana a sú nepodmienené (život, zdravie, občianska česť...)osobnomajetkové práva: sú podmienené vznikom určitej skutočnosti a patria len tomu, kto je v určitom zákonom predvídanom vzťahu k tejto skutočnosti (právo na autorstvo...)

22. Subjekty občianskeho práva, členenie

- právnym subjektom je každá osoba, ktorú právo uznáva za osobu v právnom zmysle slova, toto uznanie sa viaže na priznanie právnych vlastností :→ spôsobilosť na práva a   povinnosti – spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v medziach, ktoré ustanovuje právny poriadok→ spôsobilosť na právne úkony – spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy; spôsobilosť konať s právnym účinkom→ spôsobilosť na protiprávne úkony – spôsobilosť vlastnými protiprávnymi úkonmi založiť svoju zodpovednosť

Za subjekty občianskoprávnych vzťahov Občiansky zákonník označuje:1; fyzická osoba: človek ako ľudská bytosť, bez ohľadu na jeho štátne občianstvo /štátna príslušnosť/; môžu byť aj cudzí štátni občania, resp. bezdomovci2; právnická osoba: - sú spôsobilé v medziach ustanovených právnym poriadkom mať práva a povinnosti, teda majú právnu subjektivitu3; štát: pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov je PO; vystupuje napr. pri odškodňovaní za väzbu a   trest , pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup štátu; má rovnaké postavenie ako ostatné FO a PO; v mene štátu vystupujú orgány štátu

23. Fyzické osoby, spôsobilosť k právam a povinnostiam, spôsobilosť k právnym úkonom, deliktuálna spôsobilosť, domácnosť, blízke osoby

FYZICKÁ OSOBA- človek ako ľudská bytosť, bez ohľadu na jeho štátne občianstvo /štátna príslušnosť/; môžu byť aj cudzí štátni občania, resp. bezdomovci

SPÔSOBILOSŤ K   PRÁVAM A POVINNOSTIAM → vzniká narodením , právnu subjektivitu priznáva zákon aj ešte nenarodenému, ale už počatému dieťaťu (nasciturus), pokiaľ sa narodí živé; podstata spočíva v tom, že nadobúda práva tak, akoby už bolo v čase počatia na svete→ zaniká smrťou (smrť sa preukazuje zákonom ustanoveným spôsobom – lekárskou obhliadkou) alebo vyhlásením za mŕtveho, ak smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom; súd môže osobu vyhlásiť za mŕtvu, ak:a; jej smrť zistí inak (havária lietadla – nie je možné identifikovať všetky osoby, ale je isté, že osoba nachádzajúca sa v čase nehody na palube lietadla haváriu neprežila)

b; ide o   nezvestnú osobu , ktorá vzhľadom na všetky okolnosti, hlavne dobu nezvestnosti a vek nezvestného už nežije

SPÔSOBILOSŤ NA PRÁVNE ÚKONY→ vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti (dovŕšením 18 roku) !!!→ pred dovŕšením tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, hoci aj neplatného, v prípade maloletého staršieho ako 16 rokov→ maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na p. ú., ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku→ spôsobilosť na právne úkony môže byť rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne vôbec vylúčená

- pozbaviť FO spôsobilosti na právne úkony možno, ak trpí duševnou poruchou, ktorá nemá len prechodný charakter, a FO vôbec nie je schopná robiť právne relevantné úkony- obmedziť FO možno v   dôsledku duševnej poruchy , ktorá nemá len prechodný charakter, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo omamných látok či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony- súd pozbavenie alebo obmedzenie zruší, ak sa zmenia prípadne odpadnú dôvody, ktoré k tomu viedli spôsobilosť na protiprávne úkony sa nadobúda dosiahnutím plnoletosti, pred jej dosiahnutím sa posudzuje prísne individuálne

DELIKTUÁLNA SPÔSOBILOSŤ

- spôsobilosť na protiprávne úkony

- je vlastne spôsobilosť vlastnými úkonmi založiť vlastnú zodpovednosť

- v plnom rozsahu sa nadobúda dosiahnutím plnoletosti , pred dosiahnutím plnoletosti sa posudzuje prísne individuálne, t.j. či maloletý v danom okamihu mal závažnosti úkonu zodpovedajúcu určovaciu a rozpoznávaciu schopnosť a či bol schopný ovládnuť svoje konanie

- obdobne sa postupuje pri posúdení deliktuálnej spôsobilosti duševne chorej osobe

BLÍZKE OSOBY

→ príbuzní v priamom rade : priami predkovia a priami potomkovia /rodičia, deti, prarodičia/

→ príbuzní v pobočnom rade : súrodenci, bratranci, strýkovia

→ manželia: bez ohľadu na skutočnosť, či žijú alebo nie

→ iné osoby : ak sú navzájom v rodinnom alebo obdobnom pomere

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu

- príbuzenskému vzťahu medzi rodičmi a deťmi sa rovnocenne podobá aj vzťah medzi osvojencom a osvojiteľmi

DOMÁCNOSŤ

- pojmovými znakmi sú:

2

→ spolužitie

→ ktoré je trvalé

→ a ktoré charakterizuje spoločná úhrada nákladov domácnosti

- každá FO môže byť príslušníkom len 1 domácnosti.

24. Právnické osoby, pojem, pojmové znaky, kategorizácia

PRÁVNICKÉ OSOBY- sú spôsobilé v medziach ustanovených právnym poriadkom mať práva a povinnosti, teda majú právnu subjektivituPOJEM- organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára za určitým účelom a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivituPOJMOVÉ ZNAKY→ vlastná právna subjektivita – tvorí celkom inú, samostatnú osobu, než osoby, ktoré sú v nej združené, môže nadobúdať a mať oprávnenia a povinnosti, pričom tieto nie sú oprávneniami a povinnosťami jej členov; môže robiť akékoľvek úkony, nemá však spôsobilosť na také práva, ktoré podľa ich povahy môže mať len FO→ personálny (spoločnosti) alebo majetkový substrát (nadácie)→ organizácia právnickej osoby – spočíva v určitom usporiadanom pomere členov PO a jej prostriedkov na dosiahnutie vymedzeného účelu; spôsob a forma organizácie vyplýva zo zákona a je obligatórne ustanovená→ účelové združenie právnickej osoby – PO možno založiť na každý dovolený účel (pre niektoré je však zo zákona prepísaný účel) vyplýva buď zo zákona, zriaďovacej listiny, či zo zmluvy a spravidla je konkretizovaný v predmete činnosti

VŠEOBECNÉ ZNAKY PRÁVNICKEJ OSOBY→ názov – nevyhnutný pojmový znak; názov a dobrá povesť sú obdobou ochrany mena a cti FO→ sídlo – adresa odkiaľ sa organizuje činnosť PO→ spôsob konania- keďže majú právnu subjektivitu musia aj samostatne konať; - PO prejavuje svoju vôľu sprostredkovane prostredníctvom svojich orgánov- oprávnenie robiť za PO právne úkony vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym orgánom- oprávnenie robiť právne úkony za PO majú aj jej iní pracovníci a členovia, rozsah vyplýva z vnútorných predpisov- exces – prekročenie medzí oprávnenia pracovníkov alebo členov PO pri právnych úkonoch za PO- exces možno považovať za právny úkon PO ak:→ sa právny úkon, pri ktorom došlo k   excesu týka činnosti PO → účastník, s   ktorým sa právny úkon uzatvára nemohol vedieť, že orgán PO prekračuje medze svojich oprávnení

DRUHY PRÁVNICKÝCH OSÔB

1) združenia FO alebo PO

a)obchodné spoločnosti a družstvá – upravuje Obchodný zákonníkb) spoločné podniky – bývalý Hospodársky zákonník – do času premeny na obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa naň vzťahujú doterajšie právne predpisyc) politické stany a hnutia – 424/91 o združovaní v politických stranách a hnutiachd) cirkevné a náboženské združenia – sú dobrovoľnými združeniami osôb, ktoré majú právnu subjektivitu

e) občianske združenia a iné združenia – Členmi občianskych združení môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Inými združeniami sú stavovské samosprávne organizácie, združujúce lekárov, advokátov, komerčných právnikovf) záujmové združenia PO – združenia aspoň 2 PO, ktoré vznikajú zápisom do registra združení. K návrhu na zápis sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica z ustanovujúcej členskej schôdze a stanovy záujmového združenia obsahujúce názov, sídlo, premet činnosti atď.

2) účelové združenia majetku

a; nadácie – zapisujú sa do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR; právny poriadok im priznáva právnu subjektivitu, a ktoré slúžia na podporu verejnoprospešného účelu

- majetok nadácie tvorí:→ nadačné imanie: majetok nadácie zapísaný do registra nadácií. Pri založení nadácie ho tvoria majetkové vklady jednotlivých zakladateľov- hodnota majetkového vkladu každého zakladateľa je najmenej 200 000 Sk- hodnotu prevyšujúcu 200 000 Sk môžu tvoriť hnuteľné veci, cenné papiere- hodnotu majetkového imania nemožno znížiť→ nadačný fond: tvoria peňažné prostriedky, ktoré nie sú súčasťou nadačného imania alebo ostatného majetku nadácie→ ostatný majetok nadácie: tvoria ho peňažné prostriedky, cenné papiere, ako aj iné majetkové práva a iné majetkové hodnoty oceniteľné peniazmi- orgánmi nadácie sú:→ správna rada→ správca nadácie→ dozorná rada, ak je majetok nadácie vyšší ako 5 miliónov, v ostatných prípadoch, ak tak ustanoví nadačná listina→ revízor, ak nie je ustanovená dozorná rada→ iný orgán, ak to ustanoví nadačná listina

- účel nadácie – každý všeobecne prospešný cieľ- orgány - nemá rozhodovací, ale len výkonný orgán – správca nadácie (FO alebo PO, jednotlivý subjekt, zbor)- nadácia zaniká dňom výmazu z   registra nadácií Dôvodom zániku môže byť:→ uplynutie doby, na ktorú bola založená→ dosiahnutie verejnoprospešného účelu, na aký bola založená→ rozhodnutie správnej rady o   zrušení nadácie → rozhodnutie súdu o   zrušení nadácie b) štátne a   neštátne fondy – vznikajú priamo zo zákona, ide o inštitúcie zamerané na akumuláciu a následné účelové prerozdeľovanie peňažných, ako aj iných prostriedkov v najrozmanitejších oblastiach ekonomickej činnosti

c) jednotky územnej samosprávy→ obec→ vyšší územný celok /samosprávny kraj/

d) iné subjekty, o   ktorých to ustanovuje zákon – rozmanité organizačné a právne formy PO (podniky, banky, sporiteľne, obecné podniky, družstevné podniky, poisťovne)

25. Právnické osoby upravené v občianskom práve

! PREDCHÁDZAJÚCA OTÁZKA!

26. Právnické osoby, spôsobilosť k právam a povinnostiam, spôsobilosť k právnym

2

a protiprávnym úkonom, úkony právnických osôb

- spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom

- právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak

27. Ochrana osobnosti, pojem, predmet

POJEM

Pojmovými znakmi osobnostných práv sú:

→ absolútna povaha: pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu všetkých ostatných subjektov práv

→ imateriálny charakter: charakterizuje každé osobnostné právo, pretože predmetom fyzickej a mravnej integrity sú výlučne nemajetkové hodnoty

→ všeobecnosť a výlučnosť: charakter výlučnosti osobnostných práv vyjadruje výlučne oprávnenie FO nakladať počas celého svojho života v medziach určených právnym poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti

→ zásadná neprevoditeľnosť: vyplýva z nemožnosti oddelenia osobnostného práva od jeho nositeľa

→ časová neobmedzenosť: osobnostné práva sú počas života človeka časovo neobmedzené

→ nepremlčateľnosť: osobnostné práva sa vzhľadom na svoju povahu odlišujú od občianskych majetkových práv v tom, že sú nepremlčateľné

PREMET OCHRANY

- je osobnosť človeka v jej celistvosti

a) právo na časť a dôstojnosť :

→ premetom je česť človeka

b) právo na meno

→ premetom nie je len priezvisko, ale aj meno

→ obdobne je chránené aj krycie meno /pseudonym/

c) právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte

→ písomnosti osobnej povahy

→ zvukové záznamy

→ podobizne a obrázkové snímky

d) právo na telesnú integritu

→ právo na ochranu zdravia a života

e) právo na osobné súkromie

→ ide o základné osobnostné právo

28. Obmedzenie práva na ochranu osobnosti

- zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je neoprávnený

→ neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti FO z hľadiska jej postavenia v spoločnosti

- za neoprávnený zásah nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania /výkon práva, plnenie povinností, svojpomoc/

- osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie

2 druhy zákonných licencií:

- zákonná licencia použitia a vytvorenia hmotného substrátu s registrovanou osobnostnou hodnotou na úradné účely na základe zákona /použitie listiny pri dokazovaní na súde, vytvorenie podobizne pri identifikácii/

- licencia dovoľujúca použiť registráciu stránok a prejavov osobnosti na vedecké a umelecké účely a na potreby tlačového, filmového, rozhlasového a televízneho spravodajstva

Rozsah licencie a spôsob jej výkonu sa vymedzuje na základe 2 znakov :

- predovšetkým je určujúci účel použitia, ktorý sa môže vzťahovať len na účel uznaný týmto právnym predpisom /použitie podobizne pre filmovú reportáž o živote tejto osobnosti/

- požiadavka primeranosti použitia zákonnej licencie v tom zmysle, aby pokiaľ ide o rozsah a spôsob použitia licencie nedošlo k rozporu medzi použitím a oprávneným záujmom občana

Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe.

29. Subjekty práva na ochranu osobnosti

- ochrana osobnosti patrí každej FO ako subjektu práva

- týka sa iba fyzických osôb

- na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá FO, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah

2

- osobnostné práva sú právami imateriálnej povahy a nie sú predmetom dedenia

Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu môže byť:

→ fyzická osoba

→ právnická osoba:

30. Prostriedky ochrany osobnosti

→ návrh na upustenie od neoprávnených zásahov /negatórna žaloba/: smeruje k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, ktorého cieľom je právne zistenie, že zasahujúci subjekt nie je oprávnený na takéto zásahy, ako aj to, že sa usiluje o vydanie zákazu ďalšieho rušenia

→ návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov /reštitučná žaloba/: má zabezpečiť obnovenie pôvodného stavu

→ návrh na poskytnutie primeraného zadosť učinenia /satisfakčná žaloba/: sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené

- podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti

31. Zastúpenie, pojem, druhy

- občianskoprávna úprava zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca

- úprava zastúpenia sleduje jednak sociálne záujmy tých, ktorí musia byť zastúpení, pretože sami nie sú spôsobilí na právne úkony, a jednak záujmy osôb, ktoré síce spôsobilosť na právne úkony majú, avšak z určitých dôvodov právne úkony nechcú urobiť sami, ale sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom

DRUHY

1) podľa právnych účinkov zastúpenia pre zastúpeného rozlišujeme

→ nepriame zastúpenie /tzv. náhradníctvo/: zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle, vo svojom mene a na cudzí účet

- práva a povinnosti nadobúda nepriamy zástupca /náhradník/

→ priame zastúpenie: zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného

- právny úkon urobí zástupca, ale účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému

- právny vzťah zastúpenia sa viaže buď priamo na zákon, rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, alebo na zmluvu

Na základe toho rozlišujeme:

→ zákonné zastúpenie: vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu

→ zmluvné zastúpenie /splnomocnenie/

32. Zákonné zastúpenie

- za fyzické osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, v ich mene konajú zákonní zástupcovia

- zákonný zástupca sa ustanovuje:

→ osobám, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony: maloletí a osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu

- zákonnými zástupcami maloletých sú rodičia dieťaťa, tzv. kolízny opatrovník, osvojitelia alebo opatrovník

- ak bola FO pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, jej zákonným zástupcom bude súdom ustanovený opatrovník

- opatrovníkom FO, má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba

- tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení

→ osobám, ktorých pobyt nie je známy: ustanovuje opatrovníka súd, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov alebo ak si to vyžaduje verejný záujem

→ z iných vážnych dôvodov : na základe konkrétnych okolností prípadu posúdi súd

→ ak je to odôvodnené kolíziou záujmov zástupcu a zastupovaného , resp. viacerých osôb zastúpených tým istým zákonným zástupcom: tzv. kolízny opatrovník prichádza do úvahy v prípade stretu záujmov:

- zastúpeného a jeho zákonného zástupcu

- viacerých osôb zastúpených tým istým zákonným zástupcom

Opatrovníka ustanovuje súd na návrh v tzv. opatrovníckom konaní.

- schválenie si vyžadujú dispozície zákonných zástupcov v súvislosti so správou majetku zastúpených nad rámec bežných záležitostí

Zákonné zastúpenie zaniká:

a; absolútne, t.j. vtedy, keď zastúpený už nebude potrebovať, aby bol ďalej zastúpený /dosiahnutie plnoletosti, súdne zrušenie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony/

3

b; relatívne, t.j. vtedy, ak dôjde k skončeniu zastupovania z dôvodov na strane zástupcu, na miesto ktorého nastúpi iný /smrť zástupcu; strata spôsobilosti zastupovať; pozbavenie rodiča jeho rodičovských práv; resp. obmedzenie rodičovských práv; odvolanie zástupcu súdom/

33. Zmluvné zastúpenie

- rozsah oprávnenia zástupcu musí byť vždy uvedený v plnomocenstve

- ak je zástupcom PO, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene PO patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby

Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného

Z hľadiska počtu právnych úkonov rozlišujeme:

a) všeobecné /generálne/ plnomocenstvo: oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony

b) osobitné /špeciálne/ plnomocenstvo: oprávňujúce zástupcu urobiť iba 1 právny úkon alebo určité druhy právnych úkonov

Z hľadiska rozsahu oprávnenia rozoznávame plnomocenstvo:

a) neobmedzené, ktoré ponecháva voľnosť konania zástupcovi

b) obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu

Plnomocenstvo možno udeliť buď jednému, alebo viacerým zástupcom. Ak je plnomocenstvo udelené viacerým zástupcom, môže v ňom zastúpený vymedziť rozsah oprávnenia každého zo zástupcov.

Spoločné konanie na základe tzv. kolektívneho plnomocenstva predpokladá obsahovo rovnaký prejav vôle všetkých zástupcov, pretože len takéto spoločné konanie vyvoláva právne účinky zastúpenia.

Písomná forma plnomocenstva sa vyžaduje v prípadoch:

→ všeobecného /generálneho/ plnomocenstva

→ ak sa vyžaduje, aby sa právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka, uskutočnil v písomnej forme

Na iné prípady sa písomná forma plnomocenstva nevzťahuje.

Zmluvné zastúpenie na základe plnomocenstva je svojou povahou priamym zastúpením.

Právnym úkonom zástupcu, ktorým prekročil rozsah svojho oprávnenia zastupovať, je zastúpený viazaný, len pokiaľ úkon dodatočne schváli.

Ak zástupca prekročí rozsah oprávnenia vyplývajúci z plnomocenstva, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva je z právneho úkonu zaviazaný sám.

Ak prekročenie oprávnenia konať nebolo dodatočne schválené, druhá strana má možnosť voľby:

→ domáhať sa splnenia záväzku zástupcom

→ domáhať sa náhrady škody spôsobenej jeho konaním

Uvedené následky neplatia, ak druhá strana mala vedomosť o prekročení oprávnenia a o nedostatku plnomocenstva vedela.

Ustanovenie ďalšieho zástupcu, ktorý je splnomocnený na konanie v mene a na účet pôvodného zastúpeného, možno subdelgovať iba vtedy, ak:

→ to výslovne vyplýva z plnomocenstva

→ je zástupcom právnická osoba

Dôvodom zániku plnomocenstva sú jednak právne skutočnosti upravené priamo v zákone a jednak právne skutočnosti vyplývajúce z povahy zmluvného zastúpenia .

Zánik právnych účinkov plnomocenstva nastáva:

a) vykonaním úkonu, na ktorý sa plnomocenstvo vzťahovalo

b) uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo vystavené

c) smrťou zástupcu

d) smrťou zastúpeného, pokiaľ z jeho obsahu nevyplýva, že zastúpenie nezaniká

e) zánikom PO, ktorá je zástupcom alebo zastúpeným za predpokladu, že práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu

f) jednostranným právnym úkonom zastúpeného, t.j. odvolaním plnomocenstva

g) jednostranným právnym úkonom zástupcu, t.j. výpoveďou plnomocenstva

Odvolanie, resp. výpoveď plnomocenstva nevyžaduje osobitnú /písomnú/ formu, a to ani vtedy, keď je predpísaná na udelenie plnomocenstva.

34. Predmet občianskoprávnych vzťahov

3

- primárnym predmetom občianskoprávnych vzťahoch je ľudské správanie určené obsahom právnych noriem.

Toto správanie sa uskutočňuje buď:

a) činnosťou subjektu, a to tak, že jeden subjekt

→ druhému subjektu niečo dá

→ pre neho koná niečo iné

b) nečinnosťou subjektu, a to tak, že subjekt

→ strpí nejakú činnosť

→ zdrží sa nejakej činnosti

Avšak aj správanie FO alebo PO /činnosť alebo nečinnosť/ má tiež svoj predmet, t.j. niečoho sa týka. Hovoríme o tzv. nepriamom /sekundárnom/ predmete občianskoprávnych vzťahov

Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú na jednej strane veci a za určitých podmienok práva alebo iné majetkové hodnoty, na strane druhej sa však toto vymedzenie nevzťahuje na tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ako aj na jednotlivé stránky ľudskej osobnosti.

Priamym predmetom občianskoprávnych vzťahov je správanie ľudí a nepriamym predmetom sú veci, práva, výsledky tvorivej duševnej činnosti a hodnoty ľudskej osobnosti.

35. Vec ako predmet občianskoprávnych vzťahov, kategorizácia vecí, súčasť

a príslušenstvo veci

POJEM VEC

- rozumieme hmotné veci a prírodné sily, a to za predpokladu, že sú ovládateľné a že slúžia potrebe ľudí

- ovládateľnosť a užitočnosť veci treba posudzovať vždy objektívne

- predmetom právnych vzťahov v súčasnosti sú aj informácie a databázy

- ako byty aj nebytové priestory sú spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov

- majetkom rozumieme súbor vecí, práv a záväzkov /aktív aj pasív/ určitého subjektu

- v súčasnom právnom poriadku sa často používa termín imanie /súhrn aktív aj pasív určitého subjektu/

KATEGORIZÁCIA VECÍ

- zásadný právny význam má rozlišovanie vecí na hnuteľné a nehnuteľné.

- pozemky sú vždy nehnuteľnosťami bez ohľadu na ich povrch, rozlohu a určenie

- stav jednotlivých pozemkov je evidenčne zachytený v katastri nehnuteľností

- stavba je nehnuteľnou vecou, ak je spojená so zemou pevným základom, pričom nezáleží na tom, o akú stavbu ide

- veci ďalej triedime na: zužitkovateľné /potraviny/ poskytujú úžitok, úplne sa spotrebujú, zničia

nezužitkovateľné postupom času sa poskytovaním úžitku postupne opotrebúvajú

Z hľadiska individualizácie veci triedime na:

→ zastupiteľné /peniaze/ možno ich nahradiť rovnakým počtom vecí rovnakého druhu

→ nezastupiteľné: nemožno ich nahradiť inou vecou rovnakého druhu

→ veci určené podľa druhu /genericky/ sú veci určené druhovými znakmi podľa druhu, miery alebo váhy

→ veci určené jednotlivo /špecificky/ ostatné veci určené nezameniteľnými znakmi, ktoré vec individualizujú a spoľahlivo odlišujú od iných vecí

→ veci deliteľné: rozdelenie veci na časti nemá za následok zmenu hospodárskeho určenia veci /pozemky, budovy, peniaze/

→ veci nedeliteľné: delíme ich na časti dochádza k ich úplnému znehodnoteniu a neupotrebiteľnosti

Toto delenie vecí má zásadný význam pri podielovom a bezpodielovom spoluvlastníctve

Podľa ekonomickej povahy rozdeľujeme:

→ veci na výrobné prostriedky

→ veci na spotrebné predmety

PRÍSLUŠENSTVO VECI

- príslušenstvo vymedzujú tieto pojmové znaky:

a) jedna z vecí vykazuje znaky hlavnej veci a druhá je príslušenstvom

b) príslušenstvo musí vždy vlastnícky patriť vlastníkovi hlavnej veci

3

c) príslušenstvo musí byť vlastníkom hlavnej veci určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou

d) príslušenstvo nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením, oddelením či technickým odpojením, pokiaľ si zachová povahu samostatnej veci

- pojem príslušenstvo bytu: sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom

- príslušenstvo pohľadávky: ktorým sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením

SÚČASŤ VECI

- súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila

- súčasť veci nie je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov

- súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila

- znehodnotením rozumieme celkové zníženie funkčnosti celku

- stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku

36. Obsah občianskoprávneho vzťahu

obsahom sú subjektívne práva a   povinnosti.

→ subjektívne práva a   povinnosti : vždy konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce z objektívneho práva, spravidla vznikajúce po splnení právom predpokladanej právnej skutočnosti→ subjektívne právo: zákonom chránená miera možnosti správania sa subjektu občianskeho práva→ objektívne právo: súhrn predpisov občianskeho práva upravujúcich správanie subjektov občianskeho práva→ nárok: oprávnenie domôcť sa svojho subjektívneho práva uplatnením donucovacej moci štátneho orgánu

druhy:→ absolútne – pôsobia erga omnes; subjekt je vždy individuálne určený, pričom mu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu subjektov povinnosti→ relatívne - subjekt oprávnenia je individuálne určitý, ktorému vždy zodpovedá povinnosť určitého individuálne určitého subjektu povinnostiporušením absolútneho práva vzniká relatívne právo

1. vecné –práva, ktoré na rozdiel od obligačných umožňujú subjektu oprávnenia priamo ovládať vec, bez toho aby boli viazané na súčinnosť subjektu povinnosti

2. záväzkové – práva a povinnosti určitého subjektu oprávnenia, ako aj určitého subjektu povinnosti navzájom korelujú

- osobitnú skupinu subjektívnych občianskych práv tvoria imateriálne hodnoty (nehmotné statky) spočívajú v tom, že:→ majú absolútnu povahu→ spočívajú v   iných než majetkových záujmoch → možno ich v   zásade triediť na: osobnostné: týkajú sa každého, resp. ktoréhokoľvek občana a sú nepodmienené (život, zdravie, občianska česť...)

osobnomajetkové práva: sú podmienené vznikom určitej skutočnosti a patria len tomu, kto je v určitom zákonom predvídanom vzťahu k tejto skutočnosti (právo na autorstvo...)

37. Ochrana subjektívnych práv, ochrana pokojného stavu, nárok

OCHRANA SUBJEKTÍVNYCH PRÁV

- právna ochrana subjektívnych práv občanov je predovšetkým garantovaná Ústavou SR.

- základná zásada právnej ochrany subjektívnych práv je zákaz tzv. odopretia spravodlivosti

- orgánom príslušným na ochranu práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov je súd

- nikto si nemôže svoje právo chrániť svojpomocne

- ak rušiteľ alebo ohrozovateľ cudzieho práva nebude rešpektovať rozhodnutie súdu, resp. iného povolaného štátneho orgánu smerujúce k plneniu, vynúti sa na ňom toto plnenie exekúciou /výkonom rozhodnutia/

- osobitným prostriedkom ochrany je poskytnutie predbežnej ochrany subjektívneho práva príslušným orgánom štátnej správy

- ochrana je koncipovaná ako predbežná, a preto je podmienená tým, že:

a) musí ísť o zrejmý zásah do pokojného stavu, t.j. ide o ľahko spoznateľné porušenie subjektívneho práva fyzickej alebo právnickej osoby

b) súd nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy

- právnymi prostriedkami sú:

a) zákaz rušenia

b) uloženie povinnosti odstrániť závadný stav

c) obnovenie pôvodného stavu

- svojpomocná ochrana sa viaže na zákonné predpoklady:

a) bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah

b) odvrátenie zásahu priamo ohrozeným účastníkom: na ochranu svojho práva svojpomocou je aktívne legitimovaný sám postihnutý, resp. ohrozený

c) primeraný spôsob odvrátenia zásahu: preventívny svojpomocný zásah, musí byť primeraný povahe a okolnostiam zásahu

38. Vecné práva, pojem, druhy

3

VECNÉ PRÁVA – absolútne subjektívne práva, ktoré pôsobia voči všetkým; prostredníctvom, ktorých sa oprávneným subjektom zabezpečuje bezprostredná právna možnosť ovládať veci bez toho, aby sa na to vyžadovalo sprostredkovanie iným subjektom, ako je tomu pri záväzkových vzťahochDRUHY :→ vlastnícke právo a držba→ vecné práva k cudzej veci, ku ktorým patria: záložné právo práva zodpovedajúce vecným bremenám zádržné právo

39. Pojem a obsah vlastníckeho práva, predmet

Objektívne vlastnícke právo – súhrn právnych noriem, ktoré upravujú ekonomické vzťahy vlastníctvaSubjektívne vlastnícke právo:→ je najúplnejšie a najširšie vecné právo; → objektívnym právom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a  disponovať s  ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a  to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci; → vlastník je limitovaný vo svojom správaní zákonom – vlastník pri presadzovaní svojich individuálnych záujmov:o musí rešpektovať : záujmy iných, najmä verejný záujem , o nesmie poškodzovať : ľudské zdravie prírodu kultúrne pamiatky životné prostredie

- obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme: možno nájsť v mnohých normách vlastníckeho práva (územnoplánovacie predpisy, stavebný poriadok, zákonná úprava životného prostredia)- obmedzenia vlastníckeho práva môžu mať aj prechodnú povahu – elasticita verejného práva

OBSAH- triáda vlastníckych oprávnení:1. právo vec užívať a   požívať jej plody a   úžitky (ius utendi et fruendi) - prostredníctvom tohto oprávnenia sa realizuje úžitková hodnota veci2. právo vecou disponovať (ius disponendi) – realizuje sa výmenná hodnota veci, výsledkom je prevod vlastníckeho práva; treba odlišovať dispozičné úkony, ktoré nevedú k prevodu vlastníctva; vlastník môže vecou disponovať bez zákonného obmedzenia, ale v osobitných prípadoch sa môže dispozičné oprávnenie obmedziť buď z vôle samotného vlastníka (osobitnou zmluvou) alebo proti jeho vôli (výkon rozhodnutia predajom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí)3. právo vec držať (ius possidendi) – poskytuje vlastníkovi právnu možnosť, aby mal vec fakticky vo svojej moci- k   čiastkovým oprávneniam vlastníka patrí právo na ochranu proti každému, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckych práv

40. Ochrana vlastníckeho práva

Prostriedky ochrany delíme na :a) všeobecné – možno ich použiť na aj na ochranu iných subjektívnych právb) osobitné – sú nimi dve vlastnícke žaloby:

1. žaloba na vydanie veci (rei vindicatio)  : hmotnoprávnym základom je, že sa určitá vec nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, pričom táto osoba vec zadržiava bez právneho dôvodu

o prvým predpokladom je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k   veci ; - dôkazné bremeno nesie žalobca – musí preukázať na základe akého právneho dôvodu vlastnícke právo nadobudol; ak ide o nehnuteľnosť smerodajné sú zápisy v katastri nehnuteľností; okrem toho vec musí byť individualizovaná podľa znakov, ktoré ju odlišujú od iných vecí toho istého druhu – v rámci reivindikácie možno žiadať iba vydanie tej istej veci, ktorá sa úplne zhoduje s predmetom žalobcovho vlastníctva, nemôže ísť o podobnú vec ani o vec toho istého druhu, ale o tú istú vec

o druhým predpokladom je, že žalovaný zadržiava žalobcovu vec bez právneho dôvodu; reivindikačnú žalobu nemožno s   úspechom podať proti : osobe, ktorá nadobudla vec na základe zákonom povolenej výnimky od nevlastníka (dobromyseľne od nepravého dediča), pôvodný vlastník sa v takomto prípade môže domáhať iba náhrady hodnoty veci tomu, kto nadobudol vlastníctvo k tejto veci rozhodnutím štátneho orgánu

o aktívne legitimovaný je vlastník neoprávnene zadržiavanej veci; obdobou reivindikačnej žaloby sa môže domáhať vydania veci aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba, od každého, kto ju neoprávnene zadržiava (okrem vlastníka veci)o pasívne legitimovaný je ten, kto neoprávnene zadržiava – predpokladom toho, aby žalovaný vec mohol vydať je to, že má vec u seba in natura

1. reivindikačná žaloba obsahuje návrh na vydanie veci, spolu s vecou možno požadovať aj vrátenie príslušenstva; nemusí, ak bol dobromyseľný2. žaloba zapieracie (actio negatoria): vlastník sa zapieracou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto ho neoprávnenými zásahmi vo výkone vlastníckeho práva ruší inak než neoprávneným zadržiavaním veci

o vlastník sa bráni proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, ktoré trvajú alebo hrozí ich opakovanieo ochrana sa poskytuje proti akýmkoľvek zásahomo v zapieracej žalobe požaduje žalobca zákaz (zdržanie sa) neoprávneného rušenia, ak neoprávnené rušenie trvá, pokračuje alebo hrozí jeho opakovanie; v prípade, ak by po rušivých zásahoch zostali následky, petit žaloby môže zahŕňať požiadavku, aby sa odstránilio aktívne legitimovaný je vlastník – musí preukázať existenciu svojho vlastníckeho právao pasívne legitimovaný je neoprávnený rušiteľ; činnosť rušiteľa sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie

41. Nadobudnutie vlastníckeho práva

Všeobecne sa rozlišuje:

→ nadobudnutie vlastníckeho práva medzi živými

→ pre prípad smrti: nadobudnutie vlastníckeho práva dedením.

→ prevod a prechod vlastníckeho práva : prevodom rozumieme nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu vôle zmluvou a prechodom nadobudnutie na základe iných právnych skutočností /na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu a aj dedením/ .základným predpokladom je, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám

3

treba rozlišovať 2 fázy nadobudnutia:

1; dochádza k uzavretiu zmluvy, k vzniku obligačného vzťahu medzi scudziteľom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa. Zmluva je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva

2; túto fázu nazývame spôsob /modus/ nadobudnutia vlastníckeho práva. K perfektnej zmluve pristupuje skutočnosť, ktorou je zásadne pri hnuteľných veciach ich odovzdanie a pri nehnuteľných veciach vklad do katastra nehnuteľností

→ originárny /pôvodný/ spôsob nadobudnutie vlastníckeho práva: patrí najmä vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci, prírastok

→ derivatívny /odvodený/ spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva: nadobudnutie vlastníckeho práva zmluvou alebo dedením

42. Nadobudnutie vlastníckeho práva zmluvou

zmluvným nadobudnutím vlastníckeho práva je všeobecne každá na zmluve založená zmena v   osobe vlastníka veci, pri ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke práva od doterajšieho vlastníka najtypickejšími zmluvami, prostredníctvom ktorých sa nadobúda vlastnícke právo je kúpna zmluva, zámenná a darovacia (tzn. scudzovacie zmluvy) okrem uvedených Občiansky zákonník upravuje celý rad ďalších – napr. zmluva o   dielo , dohoda o   zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vypriadaní, dohoda o vypriadaní dedičstva, vlastnícke právo možno tiež nadobudnúť na základe nepomenovanej zmluvy vlastnícke právo k   hnuteľnej veci sa nadobúda prevzatím veci – tradíciou, ak v zákone alebo účastníkmi nie je dohodnuté inak vlastnícke právo k   nehnuteľnej veci sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností , ak osobitný zákon neustanovuje inak

43. Zánik vlastníckeho práva

- keď je zánik vlastníckeho práva k určitej veci u jedného subjektu spojený s nadobudnutím vlastníckeho práva k tej istej veci iným subjektom, hovoríme o relatívnom zániku vlastníckeho práva

- vlastnícke právo k tej istej veci nenadobudne nikto, pretože zanikne sama vec, ide o absolútny zánik vlastníckeho práva

1; na základe právneho úkonu zaniká vlastnícke právo scudziteľa jeho zmluvným prevodom na iného

- právnym úkonom je tiež opustenie veci

2; udalosťou zaniká vlastnícke právo najmä:

- zánikom veci v dôsledku jej zničenia alebo skonzumovania

- smrťou vlastníka v dôsledku čoho vlastnícke právo zomretého predchádza na jeho dedičov ; ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, vlastnícke právo prechádza na štát ako odúmrť

- stratou veci zaniká vlastnícke právo len po splnení určitých podmienok

- uplynutím vydržacej doby za podmienok ustanovených zákonom pôvodný vlastník stráca vlastnícke právo k veci, ktoré nadobúda oprávnený držiteľ

3; k zániku vlastníckeho práva dochádza aj na základe právoplatného rozhodnutia štatutárneho orgánu

- súdu: súdnym rozhodnutím v trestných veciach zanikne vlastnícke právo vtedy, keď bol výslovný trest prepadnutia majetku, prepadnutia veci a zhabania veci

- iného štátneho orgánu: administratívnym rozhodnutím o vyvlastnení veci možno vlastnícke právo odňať, čo má za následok prechod vlastníckeho práva na navrhovateľa

- občianskoprávne podmienky vyvlastnenia: vyvlastniť vec alebo obmedziť vlastnícke právo možno vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to na základe zákona, len na účel a za náhradu

- administratívnoprávne podmienky vyvlastnenie sú obsiahnuté vo vyvlastňovacích predpisoch

- o vyvlastnení rozhodujú stavebné úrady, ktorými sú obce

- vyvlastnenie sa vykonáva vždy za náhradu, ktorá má byť primeraná

44. Susedské práva

Rozsah výkonu vlastníckeho práva je vymedzenýI. zákaz takého výkonu práva, ktorým by niekto bez právneho dôvodu zasahoval do práv a oprávnených záujmov iných, alebo ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmiII. úprava susedských vzťahov každému vlastníkovi sa ukladá povinnosť zdržať sa všetkého, čím by výkonom svojho práva nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv; nezakazuje akékoľvek obťažovanie, ale iba také, ktoré buď svojou intenzitou trvaním a pod. v daných pomeroch prekračuje primeranú mieru, alebo túto mieru síce neprekračuje, ale vážne ohrozuje výkon práv suseda exemplifikatívny výpočet konkrétnych imisií zahŕňa všetky konkrétne prípady :a) vlastníkovi veci sa výslovne ukladá, nad mieru primeranú pomerom neobťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi a tienením; takisto nesmie dovoliť domácim zvieratám vnikať na susedov pozemokb) vlastníkovi pozemku sa zakazuje nešetrne alebo v nevhodnom ročnom období odstraňovať zo svojej pôdy korene alebo vetvy stromu presahujúce na jeho pozemokc) ovocie je toho, komu patrí strom, alebo krík; subjekt vlastníctva sa nemení ani keď sa ovocie oddelilo od stromu (právo na vstup na susedov pozemok možno použiť aj na zber plodov)d) zakazuje sa ohrozovať susedovu stavbu alebo pozemok úpravami na svojom pozemku alebo stavbe bez toho, aby vlastník uskutočnil náležité opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku; ak vlastník neurobí potrebné opatrenia, je ich oprávnený urobiť vlastník ohrozenej stavby, pričom má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladom a náhradu škody, ktorú tým utrpele) pri splnení určitých predpokladov môže súd vlastníkovi pozemku uložiť povinnosť, aby svoj pozemok oplotil; len na návrh oprávneného – oprávneným je ten, u koho vznikne potreba ochrany pred

4

zásahmi od iných susedov; súd musí skúmať, či oplotenie nebráni účelnému využívaniu susedných pozemkov; súd skôr než rozhodne, si vyžiada stanovisko stavebného úraduf) obmedzením vlastníckeho práva k pozemku a stavbe je aj povinnosť subjektov umožniť vstup na svoje pozemky, prípadne stavby na nich stojace, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné na údržbu a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb o množné číslo je preto, lebo zákonodarca pamätal aj na prípady, kedy je nutné vstúpiť na viaceré pozemky o zákon požaduje, aby takýto vstup bol čo do času i  rozsahu limitovaný, aby nedochádzalo k neprimeranému alebo nadbytočnému obťažovaniu vlastníkao zodpovednosť za škodu spôsobenú vstupom na pozemok a stavbu – zodpovedá ten, kto ju spôsobil podľa objektívneho zodpovednostného princípu bez možnosti liberácie – táto sprísnená zodpovednosť platí iba pokiaľ ide o vstup:a. za účelom údržby alebo obhospodarovania susedných pozemkov a stavieb alebob. za predpokladu, že poškodený umožnil škodcovi vstup na jeho pozemok dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia;ak nie sú splnené uvedené predpoklady – zodpovednosť sa posudzuje podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škoduIII. dočasným obmedzením vlastníckeho práva povinnosť vlastníka, aby sa za určitých okolností bez jeho privolenia použila jeho vec; môže sa tak stať len v nevyhnutnej miere a za náhradu a to v dvoch prípadoch:a) v stave núdze a b) v naliehavom verejnom záujme v oboch prípadoch sa tak môže stať iba, ak účel nemožno dosiahnuť inak; spôsob použitia má byť čo najohľaduplnejší za každé takéto použitie treba poskytnúť náhradu ak vznikne škoda, nárok zo zodpovednosti za škodu sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škoduIV. právnymi prostriedkami obmedzujúcimi vlastnícke právo sú aj záložné právo, vecné bremená a   zádržné právo V. vlastnícke práva možno obmedziť aj trvale - vyvlastnením

45. Spoluvlastníctvo, pojem, druhy

- vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov- spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové

- bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi

46. Podielové spoluvlastníctvo (pojem, práva a povinnosti subjektov, vznik, zánik)

POJEM

- pri podielovom spoluvlastníctve tá istá vec patrí vlastnícky viacerým subjektom, účasť každého z nich je vyjadrená určitým podielom

- podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci

Výšku spoluvlastníckeho podielu možno určiť:

a) právnym úkonom /dohodou o kúpe spoločnej veci, zmluvou o združení, závetom, t.j. jednostranným právnym úkonom/

b) právnym predpisom /pri dedení zo zákona, ak zdedia tú istú vec viacerí dedičia/

c) rozhodnutím súdu /pri vyporiadaní dedičstva alebo podielového spoluvlastníctva, ak súd môže určiť nové spoluvlastnícke podiely/

- ak výška spoluvlastníckych podielov nie je určená, podiely všetkých spoločníkov sú rovnaké

- vyjadruje sa buď zlomkom alebo v percentách

PRÁVA A POVINNOSTI SUBJEKTOV

Práva a povinnosti vo vzájomnom vzťahu spoluvlastníkov týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou

- o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov /tzv. majoritný princíp/

- rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou sa má uskutočniť na základe väčšinového uznesenia, pričom väčšina sa počíta podľa veľkosti podielov

- spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárení so spoločnou vecou, ako sa na tom uzniesla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, sa nemôže na súde domáhať rozhodnutia o hospodárení s touto vecou, okrem prípadu, že ide o dôležitú zmenu veci

- ak nastane rovnosť hlasov alebo sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov rozhoduje súd

- ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, prehlasovaní spoluvlastníci môžu žiadať, aby o zmene rozhodol súd

Práva a povinnosti všetkých spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám týkajúce sa celej veci

- právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne

- spoluvlastníci majú postavenie solidárnych veriteľov a solidárnych dlžníkov

- solidarita /aktívna i pasívna/ vzniká priamo zo zákona

- podielové spoluvlastníctvo požíva rovnakú ochranu ako vlastnícke právo

Práva a povinnosti spoluvlastníka týkajúce sa možnosti nakladania so spoluvlastníckym podielom

- oprávnenie disponovať svojím spoluvlastníckym podielom patrí každému spoluvlastníkovi

- Občiansky zákonník vyhradzuje spoluvlastníkom predkupné právo na prevádzaný podiel iného spoluvlastníka /nepatrí, ak ide o prevod blízkej osobe/

4

- predkupné právo vzniká priamo zo zákona /zákonné predkupné právo/ a má povahu vecného práva

- je spojené so spoluvlastníctvom k veci a zaťažuje každého spoluvlastníka

- spoluvlastník hodlajúci previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ho musí najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom

- v ponuke treba uviesť všetky podmienky /ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí byť urobená písomne /+

- ak sa spoluvlastníci o výkone predkupného práva nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov

- ak spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo, právny úkon, ktorým k prechodu došlo, je neplatný

- nadobúdateľovi vzniká právna povinnosť ponúknuť oprávneným spoluvlastníkom spoluvlastnícky podiel /vec/ na predaj

VZNIK

- spoluvlastníctvo vzniká z tých istých právnych skutočností ako vlastnícke právo

Medzi účastníkmi združenia vzniká:

a) spoluvlastníctvo k peniazom alebo iným veciam : určeným podľa druhu, ktoré účastníci združenia poskytli na jeho účely

- do tohto spoluvlastníctva nepatria veci určené individuálne

b) spoluvlastníctvo k majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia : patrai sem všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníckeho práva

- vznik spoluvlastníctva k združeným veciam a k majetku získanému spoločnou činnosťou je zákonným následkom vzniku zmluvy o združení

ZÁNIK

ZRUŠENIE SPOLUVLASTNÍCTVA DOHODOU VŠETKÝCH SPOLUVLASTNÍKOV

- dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní vznikne konsenzom všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu

- dohoda musí spĺňať predpísané náležitosti právneho úkonu, písomná forma je žiadaná len vtedy, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť

- ak je predmetom spoluvlastníctva hnuteľná vec, dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nemusí byť písomná

- ak bola dohoda urobená neformálne, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie

písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali

- obmedzenia vyplývajúce pre spoluvlastníkov určitej kategórie pozemkov, ktorých účelom je zamedziť drobeniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov

ZRUŠENIE PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA ROZHODNUTÍM SÚDU

1; rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov /iba vtedy ak je predmet reálne deliteľný/

- pri nezastavaných pozemkoch

- pri rozdelení budovy: podmienkou je, aby vznikli samostatné veci, ktoré nie sú v rozpore so stavebnými zákonmi

- súd môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti

2; ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom

- tento spôsob je najčastejší

- ak súd prikazuje vec do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, zároveň spoluvlastníka či spoluvlastníkov zaviaže zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely

3; ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov

- predajom zaniká podielové spoluvlastníctvo

47. Spoločný majetok manželov - pojem, vznik, predmet, obsah

POJEM- spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, je preň charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený vlastnícky podiel na vlastníckom práve k  spoločnej veci

PREDMET všetko, čo môže byť predmetom vlastníctvahlavným zdrojom sú príjmy a   úspory z :a) práce – príjmami z práce treba rozumieť nielen mzdu, ale aj akékoľvek príjmy z pracovnej činnosti – vyplatené prémie a honoráre umelcov, príjmy z nakladateľských zmlúv, odmeny za vynálezy, prémie a odmeny za zlepšovacie návrhy, autorské odmenyb) podnikania c) sociálneho zabezpečenia d) iných zdrojov

4

a. výhry, pokiaľ sa realizovali za trvania manželstva; b. plnenia z poistnej zmluvy, c. z titulu náhrady škody;- pokiaľ ide o bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súdna prax zastáva stanovisko, že tieto príjmy sa po vyplatení stávajú výlučným vlastníctvom oprávneného manželaDo bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria I. veci získané ako :a. dedičstvo , ak dedí len jeden manžel, nadobudne dedičstvo do svojho výlučného vlastníctva; ak by dedili obaja, nadobudnuté dedičstvo bude v ich podielovom spoluvlastníctve b. dar – platí to isté, čo v predchádzajúcom – ak jeden – výlučné, ak obaja - podielovéc. veci , ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželovd. veci vydané v   rámci predpisov o reštitúcii majetkov jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako priamemu nástupcovi pôvodného vlastníkaII. veci , ktoré každý z   manželov nadobudol pred uzavretím manželstva , aj keď ich prípadne užívajú obaja manželia; pokiaľ by manželia spoločne nadobudli vec na základe zmluvy ešte pred uzavretím manželstva, bola by v ich podielovom spoluvlastníctve VZNIK bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne za predpokladu, že:a) manželstvo právne trvá (aj neplatne)b) vec môže byť premetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov c) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniklo alebo nebolo zrušené súdnym rozhodnutím

- ak sú uvedené predpoklady splnené manželia nadobúdajú veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; samozrejme vznik konkrétneho bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu, pokiaľ ide o určitú vec, predpokladá existenciu určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo

OBSAH- manželia ako bezpodieloví spoluvlastníci majú v podstate tie isté práva ako individuálny vlastník s tým rozdielom, že vykonávajú tieto práva a povinnosti spoločne, pričom ich účasť nie je vymedzená podielmi; právne vzťahy z   bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú dvojaké :a) právne vzťahy medzi manželmi navzájom o zákon počíta s tým, že manželia užívajú vec spoločne a spoločne tiež uhrádzajú náklady spojené s užívaním a udržiavaním o manželia sa pri výkone práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúo v prípade nezhody, rozhodne na návrh jedného z nich súdb) právne vzťahy k   tretím osobám :o bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželovo v ostaných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatnýo na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela; na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas nepotrebujeo manželia sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnený a povinný spoločne a nerozdielne- v otázke samostatného dlhu jedného z  manželov zákon umožňuje, aby pohľadávka veriteľa bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; výkon sa však nesmie viesť zrážkami zo mzdy druhého manžela;- výnimka – uvedené neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku nepatriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

48. Zánik a vyporiadanie spoločného majetku manželov

ZÁNIK- bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zásadne zánikom manželstva; v takomto prípade zaniká ex lege ako zákonný dôsledok zániku manželstva, ku ktorému došlo buď smrťou jedného z   manželov , vyhlásením niektorého z   manželov za mŕtveho , rozvodom manželstva alebo jeho vyhlásením za neplatnéObčiansky Zákonník však upravuje dva prípady zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva jeho zrušením na základe súdneho rozhodnutia:o na návrh niektorého z   manželov a. ak sú na to závažné dôvody, najmä ak by s jehoa ďalšie trvanie priečilo dobrým mravom : sama skutočnosť, že žijú oddelene nestačí, treba skúmať, či ide o trvalý a neodčiniteľný stav a či sa napriek tomu obaja nepodieľajú na vytváraní spoločného majetku

v priebehu konania nemôžu uzavrieť zmier, ani sa nemôžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníc

4

tva k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželovb. v   prípade, ak jeden z   nich získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť : nestačí iba, že oprávnenie získal, toto oprávnenie musí existovať v čase rozhodovania súduo priamo zo zákona a. podľa zákona o   konkurze a   vyrovnaní : vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do konkurznej podstaty spadá tá časť, z ktorou úpadca podnikalb. podľa zákona o   trestnom konaní : bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká, ak bol v trestnom konaní vyslovený trest prepadnutia majetku zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva má za následok, že manželia prestávajú nadobúdať majetok do bezpodielového spoluvlastníctva; každý z nich nadobúda veci do svojho výlučného vlastníctva ak podnikateľskú činnosť vykonáva po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy v pomere určenom písomnou zmluvou; ak táto nebola uzavretá, rozdelia sa rovným dielom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo možno obnoviť len súdnym rozhodnutím na návrh jedného z manželov, avšak len za predpokladu, že manželstvo ešte trvá

49. Vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom

- určitými osobitosťami sa vyznačuje vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov, ktorý je daný aj samostatnou právnou úpravou obsiahnutou v osobitnom zákone.

- podľa nej sa obytný dom stal reálne deliteľným, v dôsledku čoho byt prestavuje reálnu časť domu, je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda sa stal vecou v   právnom zmysle

- byty, resp. aj nebytové priestory sú predmetom samostatného vlastníckeho práva, spoločné časti a spoločné zariadenia domu a spravidla aj pozemok, na ktorom je dom postavený, sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov

- platná právna úprava vlastníctva bytov a   nebytových priestorov obsiahnutá zákone v   zásade plní dvojakú funkciu : → prvá funkcia spočíva v tom, že v podmienkach ekonomickej transformácie a v súlade s novými cieľmi a prostriedkami v oblasti riešenia bytových pomerov spoločnosti aj jej jednotlivých členov zákon vytvára právny rámec pre uskutočnenie privatizácie bytového fondu a reformy bytovej politiky

→ druhá funkcia spočíva v tom, že zákon vychádzajúc zo zámeru postupne vytvoriť v našej spoločnosti plnohodnotný trh bytov s prevahou vlastníckych bytov upravuje všetky hlavné i parciálne vzťahy vznikajúce nielen pri nadobúdaní vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytných domoch

- Občiansky zákonník sa vo vzťahu k   zákonu o   vlastníctve bytov a   nebytových priestorov použije subsidiárne Typickým prípadom použitia zásady subsidiarity je uplatnenie právneho režimu nehnuteľností na byty a nebytové priestory.

- zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru musí mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine

- v   zákone je upravené nadobúdanie vlastníctva, prevod vlastníctva bytov a nebytových priestorov v   dome, spoločenstvá, výkon správy, ceny, prevod a prechod vlastníctva, výstavba domu, práva k   pozemku, atď.

50. Držba, pojem, druhy

Držbou sa rozumie oprávnenie vlastníka, ktoré patrí k obsahu každého vlastníckeho práva – tzn. že právo držby je imanentnou súčasťou vlastníckeho práva, ktorého nositeľom je sám vlastníkDržbou je ale možné chápať i samostatný, od vlastníckeho práva oddelený vzťah, keď subjektom je osoba odlišná od vlastníka.POJEM z   hľadiska pojmu sa vymedzujú dva znaky :

faktické ovládanie veci nakladanie s   vecou ako s   vlastnou , čo predpokladá vôľu držiteľa mať vec pre seba- oba znaky sa môžu naplniť v súlade, ale aj v rozpore s objektívnym právom- držba je síce faktickým stavom, ale chráneným právomSubjektom držby je: ktorýkoľvek subjekt občianskoprávnych vzťahov (FO i PO), nevylučuje sa ani pluralita držiteľov (spolu držitelia)Predmetom držby sú: o veci – zákon nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi vecío práva – predpokladom je, že umožňujú trvalý alebo opätovný výkonDetencia: je faktické ovládanie veci bez úmyslu nakladať s ňou ako s vlastnou (napr. nájomca, vypožičiavateľ)oprávnená: detentor má vec u seba podľa zmluvy oprávnene (má obdobné právo na ochranu ako vlastník)neoprávnená: nemá skutočné právo vec ovládaťOprávnená držba: oprávneným držiteľom je každý, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že vec alebo právo mu patríNeoprávnená držba: za neoprávneného držiteľa možno považovať každého, ktorý vec ovláda, užíva, nakladá s ňou ako s vlastnou, a pritom vzhľadom na všetky okolnosti nie je ani nemôže byť dobromyseľný o tom, že vec alebo právo mu patríPrávne postavenie oprávneného držiteľa:má rovnaké práva ako vlastník, ak zákon neustanovuje inak (právo vec užívať, požívať z nej plody a úžitky, disponovať s ňou, ako aj právo na ochranu)z prostriedkov ochrany – predovšetkým obdoba vlastníckych žalôb voči komukoľvek, kto zasahuje do jeho práva okrem vlastníkalen voči vlastníkovi má oprávnený držiteľ povinnosť vec vydať, ak vlastník uplatní reivindikačnú žalobu, resp. ak by sa fakticky zmocnil vecilen oprávnený držiteľ môže nadobudnúť vec vydržaním, po splnení všetkých podmienokz práv, ktoré môžu byť predmetom držby možno vydržať len práva zodpovedajúce vecným bremenámak dôjde k vráteniu veci, medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom musí dôjsť k vyporiadaniu majetkových nárokov:vlastník musí oprávnenému držiteľovi nahradiť všetky náklady, ktoré oprávnený držiteľ počas držby na vec účelne vynaložil, a to podľa ich ceny v čase vrátenia veciobvyklé udržiavacie náklady a náklady na prevádzku sa oprávnenému držiteľovi neuhrádzajúPrávne postavenie neoprávneného držiteľa:o nepatria mu nijaké práva, ktoré má vlastníko z prostriedkov ochrany by mohol použiť len právo na ochranu pokojného stavu podľa §5 OZo pri vrátení veci musí vlastníkovi spolu s vecou vydať aj plody a úžitky, spolu s tým je povinný nahradiť vlastníkovi škodu, ktorá mu v dôsledku neoprávnenej držby vzniklao neoprávnený držiteľ má právo, aby si odpočítal náklady potrebné na údržbu a prevádzku veci a môže si tiež oddeliť to, čím vec zhodnotil na svoje náklady, za predpokladu, že je to možné bez zhoršenia podstaty vecineoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

51. Vecné práva k cudzím veciam

!Otázka číslo 52;53;54!

52. Záložné právo, vznik, obsah

POJEM vecnoprávny prostriedok zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva akcesorický vzťah (hlavnou podmienkou vzniku je existencia hlavného vzťahu – pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi je absolútnym právom – pôsobí voči všetkým subjektom vrátane záložcuFUNKCIA a) zabezpečovacia – založenie veci donucuje dlžníka, aby svoj dlh splnilb) uhradzovacia – možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia priamo zo založenej veci pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená

PREDMETOM záložného práva je záloh, ktorým môže byť: vec, právo alebo iná majetková hodnota byt a   nebytový priestor cenný papier , ktoré sú prevoditeľné aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec aj veci, práva, iné majetkové hodnoty, byt alebo nebytový priestor, ktoré záložca nadobudne v   budúcnosti; a   to aj vtedy, ak vzniknú v   budúcnosti alebo ich vznik závisí od splnenia podmienky VZNIK1. zmluva :o musí mať písomnú formu; neplatí, ak ide o hnuteľnú vec, ak záložné právo k nej vzniká odovzdaním vecio podstatnými zložkami sú : a) určenie predmetu záložného práva b) určenie pohľadávky zabezpečovanej záložným právomo zmluva sama osebe ešte neznamená vznik, musí k nej pristúpiť ešte určitá právna skutočnosť:I. pri hnuteľných veciach je potrebné, aby sa k záložnej zmluve pripojila ešte  nasledujúce skutočností:a. odovzdanie veci záložnému veriteľovi b. odovzdanie veci inej osobe, na základe dohody záložcu so záložným veriteľom, za tým účelom, aby túto vec uschovala c. registrácia v   Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len register záložných práv)ak vzniklo záložne právo spôsobmi a) alebo b), môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva neuzavrela písomne, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o  obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného právaII. k niektorým veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká registráciou v osobitnom registri (patenty)III. pri nehnuteľnostiach vkladom do katastra nehnuteľnostíIV. k súboru vecí práv a majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku registráciou v registri záložných práv; k jednotlivým častiam sa vyžaduje registrácia v osobitnom registriV. k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva; to neplatí, ak záložné právo, na vznik ktorého sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho právaVI. k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veciVII. pri cenných papieroch jedna z nasledujúcich troch:a. odovzdanie listinného cenného papiera znejúceho na doručiteľa záložnému veriteľovib. odovzdanie listinného cenného papiera tretej osobe do úschovyc. pri zaknihovanom cennom papierio pri pohľadávke záložca vystupuje voči záložnému veriteľovi ako dlžník a zároveň ako veriteľ voči osobe, ktorá je povinná pohľadávku plniť , táto osoba zase vystupuje ako poddlžník voči záložnému veriteľovio všeobecným predpokladom vzniku zálohu je, aby bol záložca vlastníkom založenej veci 2. schválená dedičská dohoda : súd, ktorý dohodu schvaľuje tak robí vo forme uznesenia; môže sa týkať veci (hnuteľnej/ nehnuteľnej) , ale aj pohľadávky3. zákon :o vzniká zo zákona záložné právo prenajímateľovi nehnuteľnosti na veci nachádzajúce sa na prenajatej nehnuteľnosti - slúži na zabezpečenie nájomnéhoo skladovateľovi na veci skladované u neho – slúži na zabezpečenie jeho nárokov zo skladovateľskej zmluvyo banke na nehnuteľnosti družstva, ktoré dostalo úver - slúži na zabezpečenie úveruo spoločenstvu vlastníkov bytov a  nebytových priestorov k bytu, alebo nebytovému priestoru v dome - slúži na zabezpečenie pohľadávok z  právnych úkonov týkajúcich sa spoločných častí

domu, spoločných zariadení a príslušenstva domu a na zabezpečenie pohľadávok týkajúcich sa bytu, alebo nebytového priestoru, ktoré urobil vlastník bytu, alebo nebytového priestoru v domeo vzniká na zabezpečenie pohľadávok tých dedičov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktorým v rámci vyporiadania dedičstva nepripadlo vlastníctvo k uvedeným pozemkom (má prednosť pred všetkými skoršími záložnými právami)o uschovávateľovi listinného cenného papiera – slúži na zabezpečenie jeho práv zo zmluvy o úschove cenného papiera, pokiaľ sa u  neho cenný papier nachádza4. rozhodnutie štátneho orgánu :o sudcovské záložné právo vzniká právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutiao exekučné záložné právo, ak sa s výkonom rozhodnutia oprávnený obráti na exekútora a nie na súdo zabezpečenie daňovej pohľadávky rozhodnutím správcu daneo zabezpečenie colnej pohľadávky rozhodnutím colného orgánu

OBSAHObsahom záložného právneho vzťahu sú rôzne práva a povinnosti jeho subjektov, t.j. záložného veriteľa a záložcu. - zásadne možno tieto práva a povinnosti triediť podľa toho, či ich posudzujeme:→ pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom → po splatnosti pohľadávky zabezpečenej záložným právom → či veci založené sa odovzdajú záložnému veriteľovi, alebo tretej osobe do úschovy→ zostanú ďalej v   užívaní záložcu

- záložca môže záloh užívať, pričom sa však musí zdržať všetkého, čím by sa zmenšila hodnota zálohu, okrem bežného opotrebovania

- záložcovi patrí zásadne pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky aj právo disponovať zálohom

- záložný veriteľ, ktorému bola ako záloh odovzdaná hnuteľná vec, je jej oprávneným detentorom

- ak záložnému veriteľovi v súvislosti s jeho činnosťou smerujúcou k ochrane pred poškodením, stratou a zničením zálohu vzniknú náklady, je oprávnený od záložcu požadovať, aby mu uhradil nevyhnutne a účelne vynaložené náklady

53. Podzáložné právo

- vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom- na vznik sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej veci, ale Podzáložné právo možno voči nemu uplatniť, len keď sa mu jeho vznik oznámil

- ak sa záloh odovzdá podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ za škodu na zálohu tak, akoby ho mal sám u seba

- ak pohľadávka zabezpečená podzáložným právom a ani založená pohľadávka nie je v čase splatnosti splnená podzáložnému veriteľovi, môže sa podzáložný veriteľ domáhať uspokojenia z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľaPlatia rovnaké ustanovenia ako v   záložnom práve

54. Vecné bremená - pojem, vznik, obsah, zánik

POJEM

- vecnými bremenami treba rozumieť právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, niečo konať, niečoho sa zdržať v prospech niekoho iného, pričom táto povinnosť prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa; každej povinnosti v tomto vzťahu zodpovedajú subjektívne práva, ktoré sú:→ spojené s   vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) – oprávnenému subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania vlastnej nachádzajúcej sa spravidla v blízkosti alebo priamo v susedstve nehnuteľnosti, na ktorej bremeno viazne (čerpanie vody)→ patria určitej osobe – privlastňovanie cudzej úžitkovej hodnoty sa uskutočňuje v záujme uspokojovania potrieb individualizovaného subjektu; toto právo neprechádza na právneho nástupcu (právo občana doživotne užívať byt v dome)VZNIKa) priamo zo zákona : najčastejšie vo verejnom záujme pri uspokojovaní určitých špecifických spoločenských potrieb (telekomunikačný, vodný zákon, o ochrane prírody a krajiny, o ŽSR, o rybárstve)b) rozhodnutím orgánu :I. súdu :1. pri zrušení a následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd môže zriadiť VB k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti; v tomto prípade prichádza do úvahy len zriadenie VB in rem2. keď rieši situáciu vzniknutú v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, z troch možných riešení, ktoré prichádzajú do úvahy, súd môže ponechať stavbu stavebníkovi a usporiada vzťahy medzi ním a vlastníkom pozemku tak, že za náhradu zriadi VBII. administratívneho orgánu :1. rozhodnutie stavebného úradu o vyvlastnení podľa § 109 stavebného zákona, ktorým v súlade s cieľom vyvlastnenia možno zriadiť aj VB2. aj stavebným povolením, ak nehnuteľnosti spočívajú na sebec) zmluvou : musí mať písomnú formu, je uzavretá vtedy, keď sa obaja účastníci dohodli na obsahu a rozsahu VB; na vznik treba vklad do katastra nehnuteľnostíd) závetom : jednostranným p. ú. poručiteľa, ktorého účinky nastanú až jeho smrťou – poručiteľ môže napríklad zanechať jednému z dedičov rodinný dom a súčasne pre niekoho iného zriadiť doživotné užívacie právo k jednej miestnostie) dohodou viacerých dedičov o   vyporiadaní dedičstva : súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom; súd schvaľuje dohodu v uznesení o dedičstvef) vydržaním : nadobudnutie predpokladá, že subjekt (oprávnený držiteľ) vykonáva právo pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že má k veci právo, a to nepretržite po dobu 10 rokovOBSAH - práva a povinnosti subjektov, ktoré predovšetkým vyplývajú z právnych dôvodov, na základe ktorých VB vznikli1. zaviazaný subjekt má povinnosť :a. niečo strpieť – predpokladá pasívne správanie k aktívnemu správaniu subjektu oprávnenia (povinnosť vlastníka strpieť čerpanie vody zo studne nachádzajúcej sa na jeho pozemku za účelom polievania susednej záhrady)b. niečo konať – vlastník je povinný uskutočniť aktívne konanie v prospech oprávneného subjektu (určité plnenie alebo úkon; napr. odovzdanie časti úrody z pozemku, úkony osobnej starostlivosti)c. niečoho sa zdržať – vlastník zaťaženej veci sa musí zdržať určitého konania, na ktoré ho inak oprávňuje jeho vlastnícke právo2. oprávnený subjekt nesmie : jednostranne rozširovať, a tým neprimerane znásobovať svoje výhody; medzi výhodou oprávneného a povinnosťou zaviazaného musí byť určitý rovnovážny v zásade sa nemeniaci pomer – výhoda oprávneného nesmie v neúnosnej miere prevažovať nad povinnosťou zaťaženého3. okrem týchto základných povinností môže medzi oprávneným a   zaviazaným vzniknúť ešte celý rad ďalších konkrétnych povinností – v tejto súvislosti je predovšetkým upravená otázka úhrady nákladov na zachovanie a opravu veci:o v tejto otázke by sa účastníci mali predovšetkým dohodnúťo iba ak nenastane dohoda, platí dispozitívne pravidlo zákona, že oprávnený subjekt je povinný znášať primerané náklady na zachovanie vecio ak spolu s ním užíva nehnuteľnosť aj subjekt zaťažený vecným bremenom, je povinný znášať tieto náklady podľa miery spolunažívaniaZÁNIKa) zo zákona : o ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti

o zo zákona zanikajú VB aj v súvislosti s vyvlastnením nehnuteľnostib) rozhodnutím súdu:o súd môže rozhodnúť, že vecné bremená za primeranú náhradu obmedzí alebo zruší, ak nastane hrubý nepomer medzi povinnosťou zaviazaného z vecného bremena a oprávneného z vecného bremenao nemožno obmedziť alebo zrušiť bez primeranej náhrady (súdna prax) ; náhrada sa poskytuje zvyčajne v peňažnej forme, nemožno však vylúčiť ani naturálnu formu, ktorou sa zabezpečí potreba oprávneného iným spôsobomo orgánom oprávneným zrušiť VB je aj stavebný úrad v rámci vyvlastňovacieho konaniac) uzavretím písomnej zmluvy medzi oprávneným a   povinným subjektom :o treba, tak ako na vznik, aj vklad do katastra nehnuteľnostío zmluvou možno zrušiť každé vecné bremeno, bez ohľadu na to z akého dôvodu vzniklo (zmluvou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo vydržaním) d) smrťou alebo zánikom oprávnenej osoby, ak vecné bremeno pôsobí in personam: ak je oprávneným subjektom FO zanikne najneskôr jej smrťou alebo ak je oprávneným PO najneskôr jej zánikome) zánikom nehnuteľnosti: právne následky má tak zánik zaťaženej nehnuteľnosti, ako aj nehnuteľnosti, s ktorou je spojené oprávnenie; tento spôsob zániku sa týka v podstate len stavbyf) splynutím (konsolidácia) povinnosti a   práva , ktoré vyplývajú z právneho vzťahu vecných bremien u jedného subjektu, a to bez ohľadu na to, či ide o FO alebo PO (k splynutiu dochádza najčastejšie dedením) g) uplynutím času, ak bolo trvanie vecných bremien zmluvou, závetom alebo schválenou dedičskou dohodou časovo ohraničené

55. Zádržné právo

POJEM- zádržné právo ako vecnoprávny prostriedok slúži na zabezpečenie pohľadávky- zádržné právo teda predstavuje oprávnenie veriteľa zadržať hnuteľnú vec dlžníka na účely zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky- nemožno však zadržať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú

- predmetom zádržného práva môže byť len hnuteľná vec- zádržné právo nemôže zabezpečovať všetky pohľadávky, ale zásadne len splatné pohľadávky- zádržné právo nemá zásadne uhradzovaciu, ale iba zabezpečovaciu funkciu- zádržné právo nevniká zmluvou, ale faktickým zadržaním veci, resp. v osobitných prípadoch zo zákona

VZNIK- vzniká jednostranným prejavom vôle veriteľa spočívajúcim vo faktickom zadržiavaní hnuteľnej veci- základným predpokladom vzniku zádržného práva je, že vec sa dostala do moci zadržiavateľa v súlade s právom- v niektorých obchodnoprávnych vzťahoch vzniká zádržné právo priamo zo zákona

OBSAH

- k základným opatreniam veriteľa patrí jeho právo :

→ zadržať vec

→ zadržiavať ju až do uspokojenia zabezpečenej pohľadávky

→ poskytnutia zábezpeky

- je povinný:

→ vec starostlivo opatrovať

→ chrániť ju pred poškodením

→ stratou a zničením

→ má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil

ZÁNIK

- súvisí so zánikom zabezpečovanej pohľadávky, ktorý nastane najmä jej uspokojením

- poskytnutie dostatočnej zábezpeky, má nahradiť zádržné právo

- zábezpeka spočíva najmä v zriadení záložného práva alebo ručiteľského práva