OBČIANSKE PRÁVO HMOTNÉ

1. POJEM A PREDMET OBČIANSKEHO PRÁVA, METÓDA OBČIANSKOPRÁVNEJ REGULÁCIE.

pojem OP- OP ako jeden zo základných pilierov českého právneho systému- výkaz spoločenskoekonomických vzťahov, ktoré v praxi pomáha realizovať

a regulovať- ide o právo písané a kodifikované- hlavným prameňom je ObčZ (40/1964)- tvorí obecný základ ďalších odvetví súkromného práva a v určitých smeroch

aj základ celého právneho poriadku- = súhrn právnych noriem, ktoré upravujú osobné a majetkové

(vlastnícke) pomery subjektov (osôb) na princípe vzájomného rovného postavenia, ako aj právne prostriedky vzniku, zaistenia, zmeny a zániku práv a povinností z týchto vzťahov, vrátane sankcií za porušenie subjektívnych práv a povinností

- = súbor právnych pravidiel, ktoré stanovujú osobný a majetkový štatút subjektov (osôb), upravujú základné vlastnícke pomery medzi subjektmi, právne princípy, ktorými sa riadia FO a PO vo svojich vzájomných osobných a majetkových vzťahoch, založených na vzájomne rovnom postavení, ako aj právne prostriedky vzniku a zaistenia a zániku práv a povinností z týchto vzťahov a sankcie za porušenie subjektívnych práv a povinností odvodených z metódy rovnosti subjektov

predmet právnej regulácie OP- = špecificky vymedzený okruh spoločenských vzťahov regulovaných normami

OP, okruh vzťahov občianskoprávnych (táto definícia zabúda na práva na ochranu osobnosti, ochranu prejavov ľudskej osobnosti, vzťahy súvisiace s vytvorením a spoločenským uplatnením výsledkov tvorivej duševnej činnosti človeka)

predmet OP- majetkové vzťahy pri zachovaní metódy rovnosti subjektov + osobné

a osobnostné vzťahy (vzťahy imateriálnej povahy)- vo všetkých týchto vzťahoch existuje ekonomická ekvivalencia a chýba

nadradenosť a podriadenosť medzi subjektmi- § 1 odst. 2: „občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, ak tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony“

- § 1 odst. 3: zakotvený odkaz na zvláštne zákony, ktoré upravujú právne vzťahy vzniknuté v dôsledku tvorivej ľudskej činnosti (autorský zákon, zákon o vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch)

metóda občianskoprávnej regulácie- je považovaná za kritérium odlišujúce právo súkromné a verejné, ide

o kritérium tesne späté s delením celého právneho poriadku na základné právne odvetvia

- metóda právneho regulovania = špecifický spôsob právneho regulovania, vyjadrujúci povahu a mieru pôsobenia jednotlivých účastníkov právneho vzťahu na vznik a rozvíjanie tohto vzťahu (na formovanie jeho obsahu)

- základná metóda úpravy je rovnosť subjektov- zákonné vymedzenie metódy občianskoprávnej regulácie - § 2 odst. 2:

v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovné postavenie, toto rovné postavenie sa prejavuje v 2 smeroch:

a) nemožnosť jednostranne ukladať povinnosti ani prevádzať právab) žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže sám

mocensky – autoritatívne vynútiť na druhom, resp. na ostatných, svoje subjektívne občianske právo

- cieľom OP je zakotviť tzv. civilný štatút subjektu = súbor osobných, osobnostných a najmä majetkových práv a povinností (tento názov je nevýstižný, pretože OP upravuje nie len všetky práva občanov, ale aj iných subjektov (PO, štátu)

právo súkromné x právo verejné1) záujmové hľadisko: právo súkromné rešpektuje mieru osobnej slobody

jedinca, verejné právo je zamerané na ochranu vecí verejných, verejného poriadku, inštitúcií,...

2) mocenské hľadisko: vzťahy rovnosti x vzťahy nadradenosti a podriadenosti

2. ZÁSADY OBČIANSKEHO PRÁVA

- vyjadrujú princípy občianskoprávnej regulácie a určitú odvetvovú samostatnosť OP v systéme právneho poriadku

- reprezentujú vnútornú jednotu OP a na druhej strane aj diferencovanosť OP v systéme právneho poriadku

- predstavujú základné zásady súkromného práva, ktorého typickým predstaviteľom je OP zásady ovládajúce OP majú platnosť v celkom súkromnom práve

1.zásada „všetko je dovolené, čo nie je výslovne zakázané“- vychádza z LZPS a naplno sa uplatňuje najmä vo vzťahoch medzi subjektmi

OP- je blízka metóde rovnosti subjektov, je výrazom rovnosti najmä

v ekonomických vzťahoch- opačná zásada („všetko je zakázané, čo nie je výslovne dovolené“) sa

uplatňuj v vzťahoch subjektov k orgánom štátnej moci- § 2 odst. 3: účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práv

a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť

- legislatívne – technický spôsob presadenia maximálnej slobody subjektu OP a minimalizácia štátnych zásahov do právneho postavenia subjektov

2.zásada rovnosti subjektov- je javom oblasti objektívneho práva (na rozdiel od autonómie vôle, ktorá

náleží do sféry posudzovanej subjektívne subjektmi)

1

- v knihe to medzi zásadami nie je, to len tak, že to bolo spomenuté 3.zásada autonómie vôle subjektov- v záväzkovom práve vyjadrená ako zásada zmluvnej slobody, predstavujúca

voľnosť v uzatváraní zmlúv, voľnosť výberu ich typov, voľnosť utvárania ich obsahu, voľnosť určenia formy apod.

- spolu so zásadou rovnosti tvoria teoretický základ koncepcie OP- posudzovaná zo 4 hľadísk:

- sloboda učiniť či neučiniť právny úkon- sloboda výberu adresáta právneho úkonu- sloboda voľby obsahu právneho úkonu- sloboda voľby formy právneho úkonu

4.zásada právnej istoty- v konkrétnej podobe je upravená ako zásada nedotknuteľnosti vlastníctva,

vrátane právnej ochrany vlastníka (§ 126)- v záväzkovom práve je konkretizovaná v pacta sunt servanda (zmluvy majú

byť dodržované) (§ 493), porušenie zmluvy je chápané ako porušenie práva a zakladá zodpovednosť toho, kto zmluvu porušil

- zásada istoty občianskoprávneho obratu- zásada právnej istoty sa prejavuje v tom, že v OP platí:

- zákon nepôsobí spätne (lex retro non agit)- táto zásada má svoj protipól v zásade ochrany nadobudnutých

práv (iura quesita) a poskytuje ochranu tým právami, ktoré boli nadobudnuté za účinnosti skoršej právnej úpravy, ktorých právna opora bola novým právnym predpisom zrušená

b) ochrana práv tretích osôb = zmluva zaväzuje len svojich adresátov, pričom postavenie tretích osôb by sa nemalo zhoršiť

c) ochrana dobrej viery (bona fides)5.zásada ochrany dobrej viery- nemôže byť poškodený ten, kto sám jedná v oprávnenej dobrej viere, že

jedná po práve, resp. ten, kto oprávnene dôveruje tomu, že po práve jedná niekto iný

6.zásada zákazu zneužitia práva- § 3 odst. 1: výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

- zneužitie práva sa obvykle považuje za typ protiprávneho správania, ktorý formálne neprekračuje obecné hranice subjektívneho práva, prekračuje ale hranice zneužitia

- táto zásada je upravená aj v LZPS7.výkon práv s dobrými mravmi (bonos mores)- pojem „dobré mravy“ je vykladaný (podľa rozhodnutia NS) ako súhrn

spoločenských a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných

- posúdenie súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (ekvity) v občianskoprávnych vzťahoch

8.zásada prevencie

1)§ 3 odst. 2: ustanovenie ukladá obecne fyzickým alebo právnickým osobám, štátnym orgánom a orgánom miestnej samosprávy dbať o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby prípadné rozpory medzi účastníkmi boli odstránené najmä ich dohodou

2)konkretizácia tejto zásady nachádza výraz najmä v 6. časti ObčZ ako zásada neminem leadere (nikomu neškodiť), je základnou zásadou generálnej prevencie zodpovednosti za škodu a celého zodpovednostného systému

3)vzťahuje sa na akékoľvek porušenie povinnosti (zmluvnej či mimozmluvnej), z ktorého vznikne škoda

4)vyjadrená v množstve ustanovení ObčZ (napr. § 3 odst. 2, § 4, § 6, § 417)9.zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet

(nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má)- najmä oblasť nadobúdania vlastníckeho práva

výnimkou z tejto zásady sú prípady nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka (§ 486)3. SYSTÉM OBČIANSKEHO PRÁVA, SYSTEMATIKA OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA.

systém = množina prvkov, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch a ktoré tvoria určitý, relatívne jednotný celoksystém OP = systematické usporiadanie jednotlivých skupín právnych

noriem, ktoré upravujú (regulujú) občianskoprávne vzťahy- toto vnútorné usporiadanie právnych noriem, ktorých predmetom úpravy sú

občianskoprávne vzťahy, pomáha tiež k zaradeniu OP ako samostatného odvetvia do nášho právneho poriadku

- pojem systém a systematika OP treba odlišovať, systém OP vyžaduje obecnejší a širší pohľad na problematiku

systematika ObčZ = utriedenie textu občianskeho práva

systém OPA) obecná časť- upravuje základné a obecné otázky celého odvetvia- vymedzenie pojmu a predmetu OP- zásady OP- teória občianskoprávnych vzťahov: pojem, kategórie

občianskoprávneho vzťahu, popis jeho prvkov (subjekty, predmet, obsah)- odlíšenie občianskoprávnych vzťahov od ostatných právnych vzťahov

upravovaných inými právnymi odvetviami - teória občianskoprávnych skutočností s dôrazom na právne úkony

v občianskom práve (charakter, typológia, vznik a následky vadných právnych úkonov)

- vymedzenie občianskoprávneho štatútu osôb

B) zvláštna časť- upravuje konkrétne občianskoprávne vzťahy a jednotlivé inštitúty OP

s využitím predpokladanej znalosti obecnej časti- vnútorne túto časť môžeme rozdeliť:

2

a) vecné práva: vzťahujú sa k predmetu občianskoprávneho vzťahu – k veciam

- vlastnícke právo, právo držby, vecné práva k veci cudzej (vecné bremená, právo zástavné, právo zadržovacie)

b)záväzkové (obligačné) práva: predstavujú vlastný systém právnych noriem, upravujúcich vzájomné práv a povinnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov pri rôznych formách smeny hodnôt- obecná časť posudzuje obecne znaky celého súboru

záväzkových vzťahov (definície, typológie, vznik, zmena, zaistenie a zánik záväzkov obecne)

- zvláštna časť, ktorá sa obvykle delí na záväzky z právnych úkonov a záväzky z protiprávnych úkonov (delikty)

c) dedičské právo: upravuje spôsob prechodu práv a povinností zomrelého na dediča, tj. na jeho právneho nástupcu

d)práva k nehmotným statkom: predmetom týchto vzťahov sú nehmotné statky, na základe ich podoby tieto práva delíme:- nehmotné statky predstavujúce určité hodnoty ľudskej osobnosti

(právo na život a zdravie, česť, podobu apod.)- prejavy osobnosti zachytené na hmotnom substráte (písomnosti,

zvukové a obrazové záznamy alebo iné prejavy osobnej povahy)- nehmotné statky, ktoré nepochádzajú z tvorivej duševnej činnosti

(obchodný názov PO, ochranná známka), ktoré ale predstavujú určitú hodnotu svojho nositeľa

4. POSTAVENIE OBČIANSKEHO PRÁVA V SYSTÉME ČESKÉHO PRÁVNEHO PORIADKU.

OP ako základné odvetvie súkromného práva- postupne sa z OP vyčlenili ostatné odvetvia súkromného práva, naďalej si

ale zachovalo postavenie obecného základu súkromného práva - spolu s tým sa objavila tradičná diferenciácia právneho poriadku na právo

súkromné a verejné, ktorej základným kritériom je metóda občianskoprávnej regulácie, ktorá s v OP presadzuje stále úplnejšie a dôslednejšie

rozsah úpravy ObčZ- § 1: ObčZ upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb,

majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplávajúce z práva na ochranu osôb, ak tieto občianskoprávnej vzťahy neupravujú iné zákony

- obchodný zákonník ako lex specialis k ObčZ- § 1 odst. 3: odkaz na zvláštne zákony upravujúce vzťahy vznikajúce

z výsledkov tvorivej duševnej činnosti (autorský zákon, zákon o vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch) dôležitý krok smerom ku koncepcii OP zodpovedajúcej systému súkromného práva v pôvodnom poňatí: OP je s ostatnými odvetviami súkromného práva geneticky späté,

ich vzťah je výraznejšie než doposiaľ v československom práva vzťahom špeciality a subsidiarity

OP ako obecný základ ďalších odvetví súkromného práva- v určitých ohľadoch je základom celého právneho poriadku (napr.

vymedzenie postavenia subjektov práv a povinností, základné vlastnícke vzťahy apod.)

- niektoré časti OP tento obecný charakter naopak postrádajú (napr. ustanovenia o dedičskom práve)

vzťah ObčZ a z neho vychádzajúcich odvetví súkromného práva (vzťah obecnej a zvláštnej PN)

- ObčZ upravuje komplexne určitý súbor právnych vzťahov, ktorý nie je v špeciálnych právnych normách obsiahnutý (dedičské právo)

- ObčZ a špeciálne predpisy upravujú určitú problematiku relatívne vzájomne nezávisle (napr. príkazná zmluva v ObčZ a mandátna zmluvy v ObchZ)

- obecná úprava právneho inštitútu je obsiahnutá v ObčZ a pre občianskoprávne vzťahy poskytuje komplexnú úpravu, ďalšie predpisy obsahujú úpravu niektorých špecifických rysov tohto inštitútu v príslušnom právnom odvetví (napr. zaisťovacie prostriedky ObchZ vs. ObčZ)

- toto delenie má platnosť najmä vo vzťahu s obchodným právom- medzi ucelenými disciplínami OP a ostatných súkromnoprávnych disciplín

platí:- medzi rodinným a občianskym právom platí zásada špeciality

a subsidiarity- pracovné právo upravuje svoje normy autonómne, bez vzťahu

k občanovi, ktorého pre pracovneprávne vzťahy nemožno podporne použiť

- MPS prejavuje autonómnu oblasť právnych otázok spojených s režimom súkromnoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom, tieto predpisy sa vzájomne dopĺňajú a zásadne medzi nimi nedochádza ku kolízii (ani pozitívnej ani negatívnej)

3

5. NORMY OBČIANSKEHO PRÁVA, INTERPRETÁCIA A APLIKÁCIA NORIEM

OBČIANSKEHO PRÁVA.

normy- právna norma je východiskom teoretických úvah o práve a aj nevyhnutným

predpokladom jeho realizácie, je základným pojmom teórie práva- kategorická norma nepripúšťa odchylný prejav vôle alebo správania

subjektov PV:- § 111: Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá na beh premlčacej doby

vplyv.- § 508: Nárok zo zodpovednosti za vady je treba uplatniť na súde v obecnej

premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, kedy nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.

- § 843: Zmluva o dôchode musí byť uzatvorená písomne.- dispozitívna norma: umožňuje účastníkom PV určitú voľnosť voľného prejavu

a správania, takéto ustanovenia sú spojené s poukázaním na možnú dohodu:- § 51: Účastníci môžu uzatvoriť takú zmluvu, ktorá nie je zvláštne upravená,

zmluva ale nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.- § 502 odst. 1: Zákon, jeho prevádzajúci predpis, dohoda účastníkov alebo

jednostranné prehlásenie scudziteľa môžu stanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú do stanovenej alebo zjednanej doby po splnení.

- odkazujúca norma: konkrétny odkaz na konkrétnu právnu normu- § 758: O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích

priestorov ubytovaným alebo pre neho platí ustanovenie § 433 a 463.- § 27 odst. 1: Kto je zákonným zástupcom nezletilého dieťaťa, upravuje

zákon o rodine.- blanketová norma odkazuje obecne na inú normu (aj doposiaľ nevydanú)

- § 125 odst. 1: Zvláštny zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.- § 720: Nájom a podnájom nebytových priestorov je upravený zvláštnym

zákonom.- podľa subjektu v roli adresáta členíme normy na obecné, zvláštne,

výnimočné- podľa funkcie noriem ich členíme na prikazujúce, zakazujúce, oprávňujúce

a normy definičné, napr.:- § 115: Domácnosť tvoria FO, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne hradia

náklady na svoje potreby- § 120 odst. 1: Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy náleží

a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa vec znehodnotila

interpretácia- v obecnej rovine je interpretácia súhrnom úvah, ktorými určujeme presný

význam textu

- = postup, ktorým iným osobám vykladáme a vysvetľujeme význam textu- veda o výklade sa nazýva hermeneutika- obecné zásady, ktoré pri interpretácii treba rešpektovať :

- text musíme vykladať tak, aby dostal rozumný a správny zmysel (vyhnúť sa dvojzmyslom)

- oddeliť výklad od kritiky (najskôr správne pochopiť a potom kritizovať)- termíny používať v tom zmysle, v akom ich používa obor, o ktorom text

pojednáva- odlíšiť, či synonymá označujú rozdielne pojmy alebo jeden pojem- ak sa zaujímame len o časť textu, nezabudnúť potom pri interpretácii

súvislosť celého textu- pri výklade používame určité metódy, na základe ktorých hovoríme o výklade

jazykovom, logickom, systematickom, historickom:- jazykový rozbor: skúmame rečnícku stavbu viet (gramatický rozbor),

vykonávame sémantický rozbor (snažíme sa určiť význam jednotlivých termínov a väzieb)

- logický výklad: rekonštruujeme myšlienkové reťazce podľa potreby porovnávania rôznych miest textu, vymedzovania vzťahov a súvislosti medzi nimi

- systematický rozbor: zaoberáme sa členením textu, jeho grafickou úpravou a ďalšími okolnosťami jeho vonkajšej formy

- historický rozbor: skúmame pôvodné okolnosti vzniku textu, jeho ciele, úlohy, situácie alebo predmety, o ktorých text hovorí

- spôsoby interpretácie podľa subjektu a právneho dôsledku:- legálny výklad: jeho subjektom je ten, koho zákon výslovne uvádza ako

subjekt spôsobilý k tejto činnosti, zároveň ide o výklad obecne právne záväzný, z hľadiska teórie nejde o výklad PN, ale o jej legislatívne doplnenie (v súčasnej dobe neexistuje)

- autentický výklad: podáva ho ten, kto sám normu vydal- výklad aplikujúceho orgánu- súdny výklad: výklad individuálne právne záväzný, slúži k zjednoteniu

judikatúry, podáva ho Najvyšší súd vo svojich stanoviskách- doktrinálny výklad: vedecký výklad, podávaný jednotlivými vedcami,

má podobu tzv. konštantnej judikatúry- oficiálny výklad: individuálne záväzný a to v línii nadriadenosti a

podriadenosti

aplikácia noriem občianskeho práva ???6. PRAMENE ČESKÉHO OBČIANSKEHO PRÁVA.

- pojem pramene možno chápať v dvojakom zmysle: 1. pramene vo formálnom zmysle (ústava, zákony,...)- z ich hľadiska je české občianske právo právo písané (pretože jeho

zásadným prameňom sú ústavné zákony, zákony a ďalšie právne normy prijaté v riadnom legislatívnom procese a stanoveným spôsobom publikované) a kodifikované (pretože jeho základné systémové súčasti majú ako základný prameň vo formálnom zmysle zákonník – kódex, teda ucelené legislatívne dielo systematicky usporiadané a obsahujúce rozhodujúcu právnu úpravu odvetvia)

4

- sústava kódexov českého súkromného práva :a) Občiansky zákonník (40/1964): je základom OPb) Obchodný zákonník (531/1991): na základe tzv. prorogácie práva je

prameňom aj vzťahov inak patriacich úprave občianskoprávnych predpisov

c) Zákon o rodine (94/1963): základ úpravy práva rodinného, subsidiárny prameň OP

d) Zákonník práce (65/1965): základný predpis pracovného právae) Zákon o medzinárodnom práva súkromnom a procesnom

(97/1963): jeden z rozhodujúcich prameňov MPS

2. pramene vo funkcionálnom zmysle (zdroje práva podľa ich normatívneho pôsobenia)

a)pravidlá slušnosti, morálky, dobrých mravov, pravidlá poctivého obchodného styku apod.: samé o sebe nie sú pravidlami, ale predpisy OP na ne v rôznych súvislostiach odkazujú

b)obyčaje: právnym významom sa blížia normám uvedeným v 1., pričom nepochybne obsahujú aj mravný obsah, ich použitie je významnejšie v MPS

c) judikatúra (súdne rozhodnutia): nie je výsledkom tvorby práva, ale aplikácie, vo formálnom zmysle prameňom práva nie je, fakticky ale má význam na vývoj aplikácie a realizácie práva (výnimku tvoria nálezy ÚS, ktoré sú prameňom platného práva)

d)formulárové zmluvy (všeobecné zmluvné podmienky, lex contractus): nie sú prameňom práva, ale fakticky výrazne ovplyvňujú prax poskytovania množstva plnení zo zmlúv

7. PRÁVNE SKUTOČNOSTI V OBČIANSKOM PRÁVE, POJEM, DRUHY, FIKCIA, DOMNIENKY.

právna skutočnosť = taká skutočnosť, s ktorou právo spája ako jej právny následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov

- občianskoprávne vzťahy vznikajú, menia sa alebo zanikajú na základe právnych skutočností

- samotná právna norma (predstavujúca obecné pravidlo správania) spravidla ešte právne vzťahy nevytvára právny vzťah vzniká až ak nastane určitá skutočnosť alebo niekoľko skutočnosti predvídaných právnou normou, ktoré podľa tejto normy pôsobia vznik právneho vzťahu

druhy právnych skutočností1)podľa závislosti na ľudskej vôli :- subjektívne právne skutočnosti: prejavy vôle fyzických a právnických

osôb, ktoré budú v súlade s právom alebo v rozpore s právom, patria sem najmä:- právny úkon = prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv a povinností, ktoré právny predpis s takým prejavom spája (§ 34)

- protiprávny úkon = prejav vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, na jeho základe vznikajú napr. zodpovednostné vzťahu

- konštitutívne súdne alebo iné úradne rozhodnutie = také rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré má za následok vznik, zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov

- správanie ľud nepochádzajúce z právom uznanej vôle subjektov (napr. prejavy tvorivej duševnej činnosti človeka): tento prejav nie je právnym úkonom, ale aj napriek tomu zakladá právne vzťahy k vytvorenému dielu, právne následky nastávajú priamo zo zákona bez ohľadu na vôľu samotného tvorcu

b) objektívne právne skutočnosti existujú mimo vôľu ľudí, udalosti, s ktorými objektívne právo spája právne následky, človek na ne nemôže mať bezprostredný vplyv, môže ich ale predvídať a konať opatrenia, aby právne následky s nimi spojené nenastali (živelné pohromy, smrť, plynutie času,...)

2) podľa dokazovania :a) dokázané právne skutočnosti, ktoré možno dokázať stanoveným

spôsobom a ktorých existencia bola takto dokázaná (tvoria najväčšiu skupinu, napr. predložením listiny možno dokázať existenciu zmluvy a jej obsahu)

b) právne skutočnosti, ktoré netreba dokazovať1) skutočnosti obecne (notoricky) známe: skutočnosti známe

subjektom z ich bežného života, napr. posloupnosť dní v týždni2) právne skutočnosti úradne známe: skutočnosti známe orgánom

verejnej moci z ich úradnej činnostic) právne skutočnosti predpokladané (prezumované) = domnienky

- zákon ich bez potrebného dokazovania predpokladá, pričom na tento predpoklad viaže určité právne následky

1. vyvrátiteľné domnienky: zákon pripúšťa možnosť predpokladanú skutočnosť vyvrátiť, obvykle formulované slovami „považuje sa“, „pokládá se“- pokladajú sa za existujúce až do doby, pokiaľ sa nezistí ich opak

(napr. prezumcia zavinenia)- je tu prípustný dôkaz opaku, možno ich vyvrátiť- po dôkaze opaku nastávajú právne skutočnosti spojené

s predpokladanou skutočnosťou (ten, kto škodu spôsobil, sa dôkazom neexistencie zavinenia exkulpuje)

2. nevyvrátiteľné domnienky: zákon nepripúšťa ich vyvrátenie, obvykle formulované slovami „platí“, „hľadí sa“- existujúce bezpodmienečne, pretože nie je prípustný dôkaz opaku- jej prostredníctvom je konštruovaná predpokladaná skutočnosť,

ktorá s veľkou pravdepodobnosťou existujefikcia = umelo vytvorené predpokladané skutočnosti, ktoré nezodpovedajú reálnym skutočnostiam v živote, ale vyvolávajú z vôle zákona určité právne následky, pričom zákon ich dovoľuje vyvrátiť- zámerne konštruuje skutočnosť, ktorá nemá oporu v reálnom

živote- napr. § 36 odst. 4: k splneniu podmienky sa neprihliada, ak jej

splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak učiniť

5

a ktorému je jej splnenie na prospech (finguje sa stav, ako keby nedošlo k splneniu podmienky)

3) podľa toho, či vyvolávajú následky sami o   sebe alebo až v   spojitosti s   inými skutočnosťami:

a) jednoduché (samostatné): napr. smrť alebo narodenie človekab) zložené (nesamostatné): napr. spoločného nájmu manželov

- skupina zložených občianskoprávnych skutočností býva označovaná ako sústava právnych skutočností, ktoré pôsobia spoločne (simultánne) alebo postupne (akcesoricky)

4) podľa doby pôsobenia :a) jednorazové: pôsobia krátko, jednorázovob) trvajúce (stavy): dlhodobejší stav vyvolaný právnou skutočnosťou môže

byť v súlade s právom alebo aj protiprávny (contra legem)

8. PRÁVNE ÚKONY, POJEM, TYPY A DRUHY PRÁVNYCH ÚKONOV.

- právne úkony sú najvýznamnejšie občianskoprávne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov

- § 34: právny úkon = prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú

- pojmové znaky právneho úkonu :1) prejav vôle- vôľa je psychická kategória- nutné od vôle odlišovať pohnútku (motív) právneho úkonu (pohnútka je

tiež psychická kategória, ale prejavuje sa ako vzdialenejší podnet pri utváraní vôle) a cieľ právneho úkonu (pohnútka a cieľ často splývajú)

- vôľa jednajúceho musí sledovať právne účinky, ktoré právne predpisy s právnym úkonom spájajú, pritom jednajúci nemusí mať o všetkých účinkoch jasnú a úplnú predstavu

- pre existenciu právneho úkonu musí byť vôľa prejavená (ostatným poznateľná, sprístupnená a zdelená), možno ju prejaviť:- výslovne: ústne, písmom (akýmkoľvek vrátane slepeckého),

posunkovou rečou, počítačom- konkludentne: inak ako výslovne, aj prejavy - prejavy učinené mlčky, ak nemožno mať pochybnosti, čo

jednajúcu chcel prejavom vyjadriť- ak niekomu bol učinený návrh na uzatvorenie zmluvy, ale ten na

miesto prijatia návrhu začal plniť povinnosť, ktorá preňho zo zmluvy vyplýva (prejav súhlasu)

- konkludentnému prejavu nečinnosťou (opomenutím) sa právna relevancia priznáva len vtedy, ak ide o nečinnosť, resp. mlčanie tam, kde by bolo treba jednať

- v určitých prípadoch OP konštruuje pri nečinnosti domnienku alebo fikciu skutočnej vôle, aj ak táto vôľa nie je zrejmá alebo dokázateľná (§ 47 odst. 2)

2) zameranie vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s jej prejavom spájajú

- vôľa musí smerovať k právnym účinkom, ktoré právne predpisy s jej prejavom spájajú

- ide o právne následky (účinky) jednaním chcené, ak tento predpoklad nie je splnený (vôľa nie je zameraná k spôsobeniu právnych následkov, jednajúci učinil prejav vôle napr. v žarte), právny úkon nevznikne

- stačí, ak vôľa jednajúce zahŕňa podstatné následky, ďalšie následky nastanú na základe ustanovení zákona, a to nevyhnuteľné ak sú stanovené kogentnými normami

- k vzniku platnosti jednajúci nemusí mať jasnú a úplnú predstavu o všetkých právnych následkoch, stačí, že určité (podstatné) právne následky chce vyvolať

3) uznanie prejavu vôle právnym poriadkom- = aprobácia- bez tohto znaku by príslušný prejav vôle nemal právnu relevanciu- z definičného vymedzenie právneho úkonu v § 34 tento znak plynie

u použitého adjektíva – „právny“

4) nastúpenie následkov, ktoré jednajúce svojim prejavom vôle zamýšľal

- ak prejav vôle neprekročí medze stanovené právnym poriadkom, potom vyvolá tie právne následky, ktoré sú s takým prejavom spojené

- pri úkonoch protiprávnych, rovnako ako u správania, ktoré nie je determinované právom uznanou vôľou subjektov, nastávajú následky stanovené právnym poriadkom tiež, ale nastanú bez toho, že by ich jednajúci chcel, nastanú silou právnej normy

druhy právnych úkonov1) podľa počtu strán

- jednostranné (unilaterárne): obsahujú prejav vôle len jednej strany, pričom stranu PÚ nemožno zamieňať so subjektom PU, na jednej strane môže vystupovať aj viac subjektov PÚ (pluralita subjektov), príkladom jednostranného PÚ je záveť, odstúpenie od zmluvy, opustenie veci, apod.

- dvojstranné (bilaterálne): obsahujú prejavy vôle dvoch strán, medzi ktorými musí byť vzájomná zhoda vôle, tzv. konsenzus, ide najmä o zmluvy

- viacstranné (multilaterárne): obsahujú prejavy vôle viac ako dvoch rôznych strán, napr. zmluva o združení (cieľ strán PÚ je rovnaký), viacstranná zmluvy smenná (cieľ strán PÚ je rôzny)

2) podľa požiadavky na existenciu určitej formy- formálne- neformálne

3) podľa obsahu podstaty PÚ- voľné (konsenzuálne): v OP sa spravidla vyskytujú voľné PÚ, ku

ktorých vzniku stačí prejav vôle

6

- reálne: okrem prejavu vôle musí ešte dôjsť napr. k predaniu veci, tj. pristupuje tu ešte reálny úkon niečo učiniť (napr. kúpna zmluva o predaji v samoobsluhe)

4) podľa vyjadrenia kauzy- kauzálne: kauzou tu rozumieme hospodársky dôvod, resp. cieľ,

ktorý právny úkon sleduje (napr. smena, dar apod.)- abstraktné- môžu byť úkony obligatórne kauzálne, kde musí byť kauza vyjadrená

(napr. uznanie dlhu) a obligatórne abstarktné, kde kauza vyjadrená byť nemusí (zmenka, šek)

- úkony môžu byť aj fakultatívne kauzálne, kde kauza vyjadrená byť môže, ale nemusí

5) podľa pôsobenia účinkov PÚa) adresné: vyžaduje sa, aby boli učinené voči určitým subjektom

a zároveň sa dostali do sféry ich dispozícieb) neadresné: nesmerujú voči určitým subjektom, možno ich ďalej

rozlišovať na tie, ktoré sa nedotýkajú priamo práv a záujmov iných osôb (verejná súťaž) alebo tie, ktoré zasahujú do sféry záujmov iných osôb, ale tieto osoby môžu ich následky odvrátiť (záveť)

6) podľa vzniku následkov v o vzťahu k jednajúcemua) úkony medzi živými (inter vivos): všetky PÚ okrem záveteb) úkony pre prípad smrti (mortis causa): záveť

7) podľa majetkového naplneniaa) úplatné: ak je za plnenie jedným účastníkom poskytnutá

protihodnota druhým účastníkom (či už v peniazoch alebo iná)b) bezúplanté: ak protihodnota nie je dohodnutá (napr. darovanie)

8) podľa úpravy v ObčZa) pomenované (typické): PÚ, ktoré sa často vyskytujú v praxi, sú

typickéb) nepomenované (atypické): ObčZ ich platnosť nevylučuje za

predpokladu, že neodporujú jeho obsahu alebo účelu (§ 51)

9. VZNIK PRÁVNYCH ÚKONOV, NÁSLEDKY PRÁVNYCH ÚKONOV, VÝKLAD.

- vznik PÚ je viazaný na určité podmienky stanovené v zákone- pri vzniku PÚ je potrebné vychádzať z pojmových znakov PÚ a skúmať, či s tieto

znaky splnené- pri PÚ je potrebné z hľadiska vzniku rozlišovať, či ide o:

1)jednostranný neadresovaný PÚ: vzniká okamihom prejavu vôle, ktorou sa majú vyvolať právne následky

- ak je preň predpísaná určitá forma, vznikne len vtedy, ak vôľa bude prejavená predpísaným spôsobom

2) jednostranný neadresovaný PÚ: okrem prejavu vôle je potrebné, aby sa prejav vôle dostal adresátovi do sféry jeho dispozície, do tejto doby ho môže navhrhovateľ odvolať, po obdržaní adresátom je navrhovateľ svojim prejavom viazaný

3) dvojstranný PÚ (zmluva): jeho vznik vyžaduje splnenie podmienok pre vznik jednostranných adresovaných PÚ u oboch strán

- medzi návrhom na uzatvorenie zmluvy (ponuka, oferta) a prijatím návrhu (akceptácia) musí byť vzájomná dohoda (konsenzus)

- ponuka nemôže byť odvolaná v dobe, ktorá je ako lehota pre prijatie stanovená v ponuke alebo ak je v ponuke vyjadrená jej neodvolateľnosť

- ponuka zaniká, ak nebola prijatá v určitej lehote alebo uplynutím primeranej doby (s ohľadom na rýchlosť zdeľovacích prostriedkov) alebo odmietnutím ponuky, tj. okamihom dojdenia prejavu o odmietnutí navrhovateľovi (oferentovi)

- mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu- včasné prijatie ponuky nadobúda účinnosť v okamihu, kedy dôjde

oferentovi- odpoveď obsahujúce rôzne výhrady a doplnenia, sa považuje za nový

návrh- zmluva je uzatvorená okamihom, kedy prijatie návrhu na uzatvorenie

zmluvy nadobúda účinnosť4) zložené PÚ vznikajú buď na základe jednostranného prejavu vôle alebo

prejavov vôle dvoch či viacerých strán, ku ktorým pristupuje ďalšia skutočnosť (napr. súhlas ďalších subjektov, rozhodnutie príslušného orgánu)

platnosť PÚ- od vzniku PÚ je nutné odlišovať ich platnosť- za predpokladu, že PÚ vznikol a sú splnené náležitosti stanovené právnym

poriadkom, môže právny úkon nadobudnúť platnosť- vznik PÚ je jedným z predpokladom jeho platnostiúčinnosť PÚ- = stav, kedy nastávajú účinky PÚ, ktoré su s takým prejavom vôle spojené

právnym poriadkom

- vo väčšine prípadov spadá vznik, platnosť a účinnosť v jeden časový okamih- len v stanovených prípadoch viaže právny poriadok účinnosť PÚ na splnenie

ďalších náležitostí - § 47 odst. 1: v prípadoch, kedy zákon stanoví, že k zmluve je potrebné

rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím- § 47 odst. 2: ak nedôjde k podaniu návrhu na vydanie príslušného rozhodnutia,

platí, že účastníci od zmluvy odstúpili, toto odstúpenie má účinky ex tunc, tj, k dobe uzatvorenia zmluvy

následky PÚ- nastávajú len vtedy, ak má PÚ všetky náležitosti predpísané zákonom alebo

dohodnuté účastníkmi zmluvy- ak má PÚ splnené všetky náležitosti, má za následok vznik, zmenu alebo

zánik PV- rozsah :

- osobný: okruh osôb, ktoré sú PÚ dotknuté- vecný: právne vzťahy (práva a povinnosti), ktoré sú PÚ zakladané, menené

alebo rušené- PÚ má následky len pre osoby, ktoré ho učinili (výnimkou je zmluva v prospech

3. osoby – pactum in favorem tercii)

7

- PÚ má následky len pre právny vzťah, ktorého sa týka (výnimkou sú vzťahy akcesorické, zaisťovacie)

- ak niektorá z požadovaných náležitostí chýba alebo má určité nedostatky, je právny úkon vadný

výklad- = postup, ktorým sa zaisťuje existencia skutočných následkov právneho úkonu- § 35 odst. 2 a 3- PÚ vyjadrený slovami je potrebné interpretovať nie len podľa jazykového

vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto PÚ učinil, ak nie je vôľa v rozpore s jazykovým prejavom

10. OBSAH PRÁVNYCH ÚKONOV, PODMIENKY A INÉ VEDĽAJŠIE USTANOVENIA O PRÁVNOM ÚKONE.

obsah PÚ = určenie právnych následkov, ktoré z neho majú vzniknúť, tzv. určenie vzniku, zmeny alebo zániku PV, príp. práv a povinností, vrátane podmienok pre vznik či ďalší rozvoj právnych vzťahov

- obsah PÚ je určovaný účastníkmi v rámci ich zmluvnej voľnosti, musí ale rešpektovať príslušné kogentné ustanovenia právnych noriem, či už stanovujúce povinné obsahové náležitosti PÚ alebo u niektorých PÚ určité obsahové zložky vylučujúce

- obsah PÚ môže byť ovplyvnený rozhodnutím príslušného orgánu, ako aj obsahom dispozitívnych noriem, ak ich účinky neboli vylúčené úkonom jednajúcich

- obsahové zložky PÚ sa podľa frekvencie a právnej relevancie triedia:1)podstatné zložky: bezpodmienečne sa vyžadujú ku vzniku PÚ, sú

stanovené jednak právnym predpisom (napr. predmet a cena pri kúpnej zmluve), jednak môžu byť zjednané účastníkmi, tj. majú subjektívnu povahu (umožňujú účastníkom PÚ určiť ako podstatné tie zložky, ktoré sami považujú za dôležité)

2)pravidelné zložky: v právnych úkonoch sa spravidla vyskytujú, ale ich nedostatok nemá vplyv na vznik a platnosť PÚ (napr. dohoda o miestne alebo čase plnenia)

3)náhodné (vedľajšie) zložky: vyskytujú sa v PÚ náhodne, nepravidelne, patria sem najmä:

a) podmienky: vedľajšie ustanovenie PÚ, ktorým sa následky PÚ robia závislými na neistej skutočnosti

- neistou skutočnosťou môže byť budúca skutočnosť, o ktorej účastníkom nie je známe, či vôbec nastane, alebo skutočnosť, ktorá určite nastane, ale účastníci nevedia kedy, alebo minulá skutočnosť, o ktorej účastníci nevedia, že nastala

- podmienkou môže byť skutočnosť objektívna alebo subjektívna- účelom podmienok je, aby mal jednajúci možnosť učiniť právny

úkon aj v dobe, kedy nie sú známe všetky skutkové predpoklady, za ktorých sa právny úkon uplatní

- podmienka musí byť fyzicky objektívne možná = musí existovať možnosť jej uskutočnenia, fyzicky objektívna nemožnosť

podmienky spôsobuje neplatnosť PÚ, ak ide o podmienku odkladaciu alebo neúčinnosť podmienky, ak ide o podmienku rozväzovaciu (k podmienke sa neprihliada)

- dovolenosť (prípustnosť) podmienky sa posudzuje podľa vzťahu podmienky k platnému práva a znamená, že podmienka nemôže byť v rozpore so zákonom, nesmie zákon obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, s nedovolenou podmienkou sa spája neplatnosť PÚ alebo neplatnosť podmienky

- podľa závislosti účinnosti PÚ na podmienke delíme:a) odkladacie podmienky (suspenzívne): vznik účinnosti PÚ je

spojený až so splnením odkladacej podmienky, do tej doby PÚ existuje, je platný, ale nie účinný, ak splnenie podmienky zmarí účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, stane sa právny úkon nepodmieneným

b) rozväzovacie podmienky (rezolutívne): s ich splnením je spojený zánik účinnosti, a to spravidla okamihom jej splnenia, s účinkami ex nunc, právny úkon účinnosť nestráca ak splnenie podmienky spôsobila zámerne osoba, ktorej je to k prospechu

- podľa charakteru podmienky:a) kladné podmienky: závislé na tom, či určitá skutočnosť

nastane, nastala alebo existujeb) záporné podmienky: závislé na tom, či určitá skutočnosť

nenastane, nenastala alebo neexistuje- podľa uplatnenie vplyvu účastníka na nastúpenia podmienky:

a) splniteľné podmienky (potestatívne): ich obsahom je skutočnosť, ktorú možno splniť správaním účastníka ich splnenie je ovplyvniteľné ľudskou vôľou

b) náhodné podmienky (kauzálne): závislé na skutočnosti, ktorej splnenie alebo nesplnenie nie je uskutočniteľné ľudských správaním

c) zmiešané podmienkyb) stanovenie doby je príbuzné podmienke, spočíva v tom, že účinky

sú viazané na uplynutie doby, na rozdiel do podmienky, je isté, že určená doba uplynie a že účinky PÚ nastanú alebo zaniknú

c) príkaz je vedľajším ustanovením, ktorým sa vedľa základných práv a povinností ukladá niektorému účastníkovi PÚ, aby niečo vykonal alebo sa niečoho zdržal, jeho použitie prichádza do úvahy pri bezplatných PÚ, neplatný je príkaz v záveti (s výnimkou príkazu k započítaniu toho, čo zostaviteľ poskytol dedičovi za svojho života)

11. ZMLUVA – POJEM, VZNIK, OBSAH, FORMA, ÚČINNOSŤ.

- zmluva je dvojstranný, popr. viacstranný PÚ, ktorý vzniká konsenzom, tj. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzatvorenie zmluvy (ponuky, oferty)

8

- delenie :a) konsenzuálne zmluvy: vznikajú okamihom konsenzub) reálne zmluvy: vznikajú odovzdaním veci druhej strane

- návrh (ponuka, oferta) a jeho prijatie (akceptácia) sú jednostrannými adresovanými úkonmi

- ústna a iný prejav medzi subjektmi jednajúcimi priamo je voči adresátovi účinný neprodlene

- prejav voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, kedy k nej dôjde (§ 45 odst. 1)

- ústna ponuka zaniká, ak nie je prijatá hneď- distančná ponuka je záväzná po dobu v nej stanovenú, dohodnutú, ak doba nie

je stanovená, použije sa doba primeraná povahe zmluvy a rýchlosti prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie ponuky

- ponuka môže byť zrušená ak prejav o jej zrušení dôjde adresátovi skôr alebo najneskôr súčasne s ňou (§ 45 odst. 2)

- ponuka neoznačená za nedovolateľnú môže byť odvolaná ak prejav o jej odvolaní dôjde adresátovi skôr než odoslal prijatie ponuky

- neodvolateľná ponuka nemôže byť odvolaná- prijatie ponuky môže byť odvolané len vtedy, ak došlo oferentovi najneskôr

súčasne s prijatím- ku vzniku zmluvy je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na podstatných

náležitostiach- strany sú viazané právami a povinnosťami plynúcimi zo zmluvy- k odstúpeniu môže dôjsť len ak to stanoví zákon, pri odvolaní zmocnenia alebo

dohodou strán

12. NÁLEŽITOSTI PRÁVNYCH ÚKONOV – NÁLEŽITOSTI VÔLE, PREJAVU, VZÁJOMNÉHO VZŤAHU VÔLE A PREJAVU.

- k tomu, aby bol právny úkon spôsobilý vyvolať patričné právne následky, je potrebné (vedľa existencie pojmových znakov) naplnenie stanovených kvalitatívnych podmienok, označovaných ako náležitosti právneho úkonu, ktoré sa obvykle triedia:

a) náležitosti subjektub)náležitosti vôlec) náležitosti prejavud)náležitosti pomeru vôle a prejavue)náležitosti predmetu

náležitosti vôle- skutočnosť, sloboda, vážnosť a vôľa prostá omylu

1. skutočnosť (danosť) vôle- nutnosť existencie vôle- nadbytočnosť zaradenia skutočnosti medzi náležitosti, pretože splýva

s nutnosťou existencie vôle ako pojmového znaku PÚ- prípady, kedy vôľa vôbec neexistuje, sú evidentné, niekedy sa ale zdá, že

tu vôľa jednajúceho existuje, ale nie je tomu tak (napr. vôľa vynútená fyzickým násilím)

2. sloboda vôle- sloboda vytvorenia vôle, tj. voľnosť subjektu rozhodovať o právnych

vzťahoch, do ktorých vstupuje prostredníctvom právnych úkonov, ktorých základom je jeho vôľa

- slobodu vôle nevylučujú obecné hranice a podmienky stanovené právnym poriadkom pre právne úkony

- občianskoprávna teória považuje slobodu vôle za vylúčenú pri pôsobení týchto okolností:

a) fyzické násilie: iná osoba núti jednajúceho, aby miesto svojej vôle prejavil vôľu donucujúceho

- nezáleží na tom, či násilie vychádza od iného účastníka právneho úkonu alebo od tretej osoby (nie je rozhodné, či ostatní účastníci PÚ vedeli o fyzickom donútení alebo nie)

- napr. vedenie ruky inej osoby, aby sa podpísala- k tomu, aby bolo fyzické násilie právne relevantné, musí byť

protiprávne a medzi ním a učineným jednaním musí byť príčinná súvislosť ( učinený prejav vôle musí byť výsledkom násilia)

- PÚ za použitia fyzického násilia je nicotný, podľa občana absolútne neplatný

b) bezprávna vyhrážka: bezprávne pôsobenie na vôľu subjektu, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z újmy, ktorou sa hrozí vytvára sa vôľa osoby v rozpore s jej skutočnou vôľou- donucovaný teda prejavuje svoju vôľu (na rozdiel od fyzického

násilia), ale takú, ktorá je deformovaná psychickým nátlakom - donucovaný má 2 možnosti (na rozdiel od násilia): nepodľahnúť

vyhrážke a prejaviť svoju vlastnú skutočnú vôľu alebo sa podriadiť a prejaviť vôľu deformovanú

- bezprávna vyhrážka je právne relevantná pri splnení týchto podmienok:

- vyhrážka musí byť protiprávna = hrozí sa v nej niečím, čo nie je dovolené učiniť (napr. spôsobiť ublíženie na zdraví) alebo sa v nej hrozí niečím, k čomu je síce oprávnená, ale nie je oprávnená hroziť za tým účelom, aby viedla iného k určitému PÚ (napr. učinením trestného oznámenia pre skutočne spáchaný trestný čin, ak nebude uzatvorená zmluva)

- medzi hrozbou a učineným prejavom musí byť príčinná súvislosť, z hrozby musí vychádzať strach, ktorý priamo ovplyvňuje donucovaného

- vyhrážka musí mať takú intenzitu, aby bola schopná vzbudiť dôvodný strach, spôsobilosť vzbudiť dôvodný strach sa posudzuje individuálne s prihliadnutím k subjektívnym pomerom jednajúcej osoby, ako aj ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých bola učinená

- jej následkom je absolútna neplatnosť PÚc) tieseň: objektívny stav jednajúceho, ktorý nie je závislý na tom, ako

stav tiesne vznikol a kto ho vyvolal

9

- = ekonomický, sociálny, zdravotný a iný stav, ktorý svojou existenciou deformuje vôľu jednajúceho tak, že ho možno donútiť k učineniu právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok

- nápadne nevýhodné podmienky sa posudzujú individuálne- keďže má objektívnu povahu, účastník, ktorý z neho ťaží, o ňom

nemusí ani vedieť, ak ale tento účastník sám tieseň druhého zavinil alebo ju využil, ponesie za jej nepriaznivé dôsledky zodpovednosť

- následkom tiesne je možnosť odstúpeniu (§ 49)

3. vážnosť vôle- vôľa subjektu nie je vážna, ak jednajúci nechce vyvolať právne následky,

ktoré sú s takou vôľou a jej prejavom spojené právnym poriadkom- napr. vôľa učinená v hre, žartom, pri výuke apod.- nedostatok vážnosti vôle vedie k nicotnosti PÚ, ObčZ s jej nedostatkom

spája absolútnu neplatnosť- ak nie je nevážnosť vôle zrejmá, je potrebné zistiť ochranu druhej strany,

ktorá vážnosti vôle dôveruje, existujú 3 koncepcie k zaisteniu tejto požiadavky:- teória záväznosti prejavu považuje taký úkon za neplatný, ale jeho

následky majú voči dôverujúcej strane nastať na základe učineného prejavu prednosť dostáva prejav vôle, bez ohľadu na jej kvalitu

- teória ochrany dôvery považuje PÚ síce za neexistujúci, ale v pomere k oprávnenej dôverujúcej strane nastanú rovnaké právne následky, aké by vznikli z platného PÚ

- koncepcia zodpovednostných následkov: následky PÚ nenastanú, ale miesto nich nastupujú zodpovednostné následky v zmysle § 42, za predpokladu, že jednajúci subjekt jednal zavinene

4. vôľa prostá omylu- omyl predstavuje nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník

úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré v skutočnosti vyvolal- účastník vopred o súlade nevedel (na rozdiel od nedostatku vážnosti vôle)- omyl vo vôli spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave

o právnych následkoch, ktoré nastanú z právneho úkonu , následky sú spojené len s určitým kvalifikovaným omylom vo vôli (taký omyl sa považuje za právne významný), iný omyl nevyvoláva žiadne právne následky

- právne je omyl významný, ak:- je skrytý (účastník jednajúci v omyle o ňom nevie)- druhý účastník sa na jeho vzniku podieľal

- vyvolal ho úmyselne- vyvolal ho inak alebo o ňom musel vedieť (omyl musí vychádzať zo

skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie PÚ rozhodujúca = tzv. podstatný omyl)

- podstatný omyl sa môže týkať:- právneho dôvodu (error in negotio): účastník sa mylne domnieva, že

vôľa smeruje k určitému úkonu, zatiaľ čo ide o úkon iný (zámena darovacej zmluvy s kúpnou zmluvou)

- predmetu PÚ, a to buď jeho totožnosti (error in corpore): účastník sa domnieva, že kupuje vec A, ale predmetom kúpnej zmluvy je vec B, alebo vlastnosti predmetu (error in qualitate): účastník kupuje napr. starožitnosť, ktorá ale starožitnosťou nie je

- osoby (error in personam): týka sa zámeny osôb- následkom omylu vo vôli je relatívna neplatnosť

náležitosti prejavuzrozumiteľnosť- prejav je nezrozumiteľný, ak ne nejasne vyjadrený jeho obsah a ani

pomocou výkladu prevedeného podľa § 35 odst. 2 a 3 nemožno zistiť, čo ním malo byť vyjadrené

- nezrozumiteľný prejav vôle nemôže vyvolať právne následky a preto ho § 37 postihuje sankciou absolútnej neplatnosti

určitosť- neurčitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky nevyjadruje určitú vôľu

a to buď preto, že určitá vôľa tu vôbec nebola (chýba skutočnosť vôle) alebo preto, že určitá skutočná vôľa nebola prejavom určite vyjadrená

- neurčitý prejav je zrozumiteľný po výrazovej stránke, ale jeho obsah nie je určitý

- neurčitosť sa môže týkať napr. určitej terminológie- neurčitosť prejavu treba odstrániť výkladom podľa § 35 odst. 2 a 3, ak aj po

tomto výklade a za použitia dispozitívnych ustanovení zákona ostáva prejav neurčitý, stíha ho ObčZ sankciou absolútnej neplatnosti (§ 37)

forma (vo vymedzených prípadoch)- zásada neformálnosti prejavu = PÚ možno previesť v akejkoľvek forme, ak

nie je zvláštna forma stanovená právnym predpisom- aj vtedy, ak forma stanovená nie je, môžu sa účastníci dohodnúť na PÚ

prevedenom určitou formou, preto možno rozoznávať formu zákonnú a zmluvnú

- ústna forma nie je ObčZ predpísaná- písomná forma sa delí:

- prostá (jednoduchá) forma: vyžaduje písomnosť prejavu a podpis- písomnosť prejavu typicky spočíva v tom, že obsah prejavu je

uvedený na listine, vlastný text môže byť učinený ľubovoľnými mechanickými prostriedkami, podpis má byť vlastnoručný

- nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami je prípustné len tam, kde je to obvyklé (§ 40 odst. 2)

- ak je PÚ učinený elektronicky, môže byť podpísaný elektronicky v súlade so zákonom č. 227/2000 Sb. (§ 40 odst. 3)

- písomná forma je zachovaná, ak je PÚ učinený telegraficky, diaľkopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu PÚ a určene osoby, ktorá PÚ učinila

- pri zmluvách môžu byť prejavy strán na rôznych listinách (s výnimkou zmlúv o prevode nehnuteľností, tam musia byť prejavy účastníkov na jednej listine)

- písomnú formu v stanovených prípadoch sprísňuje predpísané overenie podpisu

- formu úradného zápisu

10

- kvalifikovaná písomná forma, v súčasnej dobe je to notársky zápis

- je vyžadovaná:- obecne pre všetky právne úkony tých, ktorý nemôžu písať alebo

čítať, a to ani pomocou prístrojov umožňujúcich zoznámiť sa s textom podpisovaných listín, a vlastnoručne podpísať

- v špeciálne stanovených prípadoch (založenie s.r.o. jednou osobou, forma závete)

- od písomného prejavu je treba dôsledne odlišovať prípady, kedy je uložená účastníkom povinnosť vydať potvrdenie o právnom úkone alebo spísať zápis , na také požiadavky platnosť PÚ viazaná nie je

- nedostatok zákonom požadovanej formy má za následok absolútnu neplatnosť, nedostatok zmluvnej formy spôsobí relatívnu neplatnosť

náležitosti pomeru vôle a   prejavu - náležitosťou vzájomného pomeru vôle a jej prejavu je ich zhoda (obsahom vôle

je to, čo vyplýva z jej prejavu)- môžu nastať rôzne varianty nezhody vôle a prejavu, jedno zo základných kritérií

ich triedenia je vzťah nezhody a vedomia jednajúceho:1)vedomá nezhoda vôle a prejavu

a) jednostranná = nezhoduje sa vôľa s prejavom jednej a tej istej strany- vyskytuje sa ako vnútorná výhrada alebo jednostranná simulácia:

vnútorná výhrada (mentálna rezervácia): jednajúci vo vôli, ktorú prejavuje, činí nejakú výhradu, ale túto výhradu už neprejavuje vôľa a prejav sa v určitom rozsahu nezhodujú, jednajúci o tom vie, nie je to ale známe ďalším účastníkom PÚ ani tretím osobám, a to preto, že výhrada má vnútornú povahu a nie je prejavená

jednostranná simulácia (predstieranie): jednajúci navonok prejavuje inú vôľu ako má, túto skutočnosť si uvedomuje, ale ostatným účastníkom a tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavuje

- následkom jednostranne vedomej simulácie sa odvíja od skutočnosti, že vôľa, ktorá je prejavovaná nie je vážna, preto je následkom absolútna neplatnosť PÚ (§ 37)

- tejto neplatnosti sa možno dovolávať len proti účastníkovi, ktorý vedel o nezhode vôle s prejavom

- účastník, ktorý predpokladal, že ide o úkon učinený vážne, môže sa ho dovolávať tak, ako keby bol úkon platný (§ 41a odst. 2)

b) spoločná (dvojstranná, viacstranná) = nezhoduje sa vôľa a prejav na všetkých stranách a strany o tom vedia ich skutočné vôle sa zhodujú, zhodujú sa aj ich prejavy, ale nie je zhoda medzi ich skutočnou vôľou a uskutočnenými prejavmi- ide o simuláciu (jednanie na oko), kedy účastníci predstierajú, že

uzatvárajú PÚ, aj keď nechcú uzatvoriť žiadny PÚ (absolútna simulácia) alebo predstierajú uzatvorenie určitého PÚ, aby bol zakrytý iný PÚ (relatívna simulácia)

- sankciou je absolútna neplatnosť- neplatnosti PÚ sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho

považoval za nezastretý

- zastretý právny úkon je disimulovaný PÚ, ak zodpovedá vôli účastníkov a spĺňa všetky jeho náležitosti, je platný (§ 41a odst. 2)

2)nevedomá nezhoda vôle a prejavu (omyl v prejave)a) jednostranná nezhoda

- vzniká ak sa nezhoduje vôľa a prejav jednajúceho pri jednostrannom právnom úkone alebo vôle a prejav jednej strany pri viacstrannom právnom úkone

- situácie, kedy jednajúci prejavuje, že niečo chce, ale v skutočnosti chce niečo iné, aniž by si tento omyl uvedomil

- rozlišujú sa rôzne druhy omylov v prejave:- omyl v právnom úkone: jednajúci učinil prejav smerujúci

k uskutočneniu PÚ, aj keď mal v skutočnosti vôľu učiniť iný PÚ- omyl v obsahu PÚ: omyl v účinkoch, ktoré mal PÚ priniesť- omyl v predmete- omyl v osobe

- následky omylu prejavu sú rovnaké ako pri omyloch vôle, omyl v prejave má teda za následok relatívnu neplatnosť PÚ

b) spoločná (dvojstranná) nezhoda- v prípadoch, kedy sa nezhodujú prejavy vôlí dvoch alebo viacerých

strán nezhoduje sa prejav vôle jednej strany s prejavom vôle druhej strany, pritom sa ale zhoduje vôľa s prejavom týchto strán

- ak sa nezhodujú prejavy vôlí dvoch a viac strán, chýba zmluvný konsenzus, takže teoreticky PÚ vzniknúť nemôže, to platí, ak sa nezhoda týka podstatnej náležitosti

- nezhoda nebráni vzniku PÚ, ak je formálna a výkladom prejavov sa dá jednoznačne zistiť vecná zhoda v prejavoch vôle, nezhodou dotknuté nepodstatné zložky PÚ sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami

- dvojstranná nezhoda vyvoláva relatívnu neplatnosť (§ 49a)

13. NÁLEŽITOSTI PRÁVNYCH ÚKONOV – NÁLEŽITOSTI SUBJEKTU, NÁLEŽITOSTI PREDMETU.

náležitosti subjektu1. právna subjektivita (spôsobilosť k právam a povinnostiam)

- ak subjekt nemá spôsobilosť k právam a povinnostiam, ide o právny úkon absolútne neplatný, tento následok síce nie je v právnom predpise zakotvený, vyplýva ale z obsahu tejto náležitosti

- v praxi môže taký prípad nastať u niektorých PO, ktorých spôsobilosť k právam a povinnostiam má špeciálnu povahu (rozsah)

2.spôsobilosť k právnym úkonom- nedostatok spôsobilosti k právnym úkonom má tiež za následok

absolútnu neplatnosť PÚ- nezletilé osoby, ak učinia úkon, ktorý nezodpovedá ich obmedzenej

spôsobilosti- osoby zbavené spôsobilosti k právnym úkonom rozhodnutím súdu alebo

s osoby s obmedzenou spôsobilosťou- osoba učinila právny úkon v duševnej poruche, ktorá ju činí k tomuto PÚ

neschopnou (§ 38 odst. 2) – prípady prechodnej duševnej poruchy (vrátane opilosti) a prípady, v ktorých súd mohol rozhodnúť o obmedzení

11

alebo zbavení spôsobilosti k PÚ, ale také rozhodnutie doposiaľ vydané nebolo

náležitosti predmetumožnosť= možnosť správania subjektu, a to správania zodpovedajúceho právam

a povinnostiam, ktoré s PÚ vznikajú- najčastejšie pôjde o plnenie- možnosť plnenia z PÚ je objektívne nutnou existenčnou podmienkou platnosti

právneho úkonu- ak je predmetom PÚ plnenie, ktoré nemožno poskytnúť, taký úkon stráca

zmysel a nemožno ho činiť právne záväzným- možnosť predmetu nemožno stotožňovať s existenciou veci- nemožným je najmä správanie týkajúce sa vecí individuálne určených, ak sú

predmetom plnenia druhovo určené veci, nebude možnosť plnenia praktická (aj napriek tomu je nutné pripustiť výnimku, a to najmä pri veciach, ktoré sa v medziobdobí od návrhu na uzatvorenia zmluvy do jej vzniku prestali vyrábať alebo dovážať a už nie sú na sklade)

- nemožnosť predmetu PÚ vyvoláva jeho absolútnu neplatnosť, ale táto nemožnosť musí byť absolútna (fyzická) – možno sem zaradiť aj prípady, kedy je plnenie mimoriadne ťažké, že so zreteľom na dobré mravy nemožno od povinného subjektu očakávať ani spravodlivo žiadať, aby prekážky prekonal (iný stupeň ťažkosti plnenia za nemožné plnenie považovať nemožno)

- nemožným nie je plnenie relatívne nemožné (je nemožné len zo subjektívnych dôvodov)

- nemožnosť musí byť počiatočná, tj. musí existovať v dobe vzniku PÚ- ak nemožnosť plnenia nastane až po vzniku PÚ, má to za následok zánik

vzniknutého záväzku (§ 575)- nemožným plnením nie je také, ktoré síce neexistuje v dobe vzniku PÚ, ale

existuje v dobe, kedy mala byť povinnosť plniť uskutočnená

dovolenosť= právna možnosť- posudzuje sa podľa právnych noriem- nedovolenosť predmetu PÚ vyvoláva absolútnu neplatnosť- nedovolenosť môže spočívať v:

a) rozpor so zákonom: býva evidentný najmä tam, kde je určité správanie výslovne zakázané zákonom

- rozpor so zákonom môže byť aj obsahový, ktorý nie je formulovaný výslovne, ale vyplýva z obsahu ustanovení

- rozpor s účelom zákona sa posudzuje ťažšie a v občianskoprávnej sfére je pri jeho posudzovaní nutné využiť aplikáciu § 3 odst. 1

b) obchádzanie zákona- predmet PÚ obchádza zákon, ak neporušuje priamo zákaz daný

zákonom, ale je v rozpore s cieľmi určitého ustanovenia zákonac) rozpor s dobrými mravmi: predmet úkonu nie je v priamom rozpore so

zákonom ani ho neobchádza, ale je porušené spoločenské určenie úkonu, príp. vzťahu, ktorý z neho má vzniknúť

- princíp „je dovolené všetko, čo nie je zakázané“

14. NÁSLEDKY VADNÝCH PRÁVNYCH ÚKONOV.

nicotnosťnicotný právny úkon (non negotium) = úkon, ktorému chýba niektorá

z jeho podstatných náležitostí- ide o zdánlivý právny úkon- prípady nicotnosti PÚ ObčZ neupravuje, ale dôvody pre nicotnosť sú zákonom

sankcionované absolútnou neplatnosťou

neplatnosť

odporovateľnosť- predstavuje ochranu veriteľa proti PÚ dlžníka, ktorým sa dlžník zbavuje

svojho majetku preto, aby proti nemu nemohla byť vedená exekúcia a uspokojená pohľadávka veriteľa

- veriteľ sa na súde môže domáhať rozhodnutia, aby dlžníkove právne úkony, ak sa nimi skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, boli voči nemu prehlásené za právne neúčinné

- rozhodujúca je skutočnosť, že sa dlžník týmto spôsobom snaží vyhnúť zaplateniu svojich záväzkov voči veriteľovi

- odporovať je možné právnym úkonom, ktoré dlžník učinil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov

- ak súd vysloví, že právny úkon je voči veriteľovi právne neúčinný, môže veriteľ viesť exekúciu na takto prevedený majetok, a to bez ohľadu na to, či je vlastníkom niekto iný než pôvodný vlastník

15. NEPLATNOSŤ PRÁVNYCH ÚKONOV, POJEM, DRUHY, NÁSLEDKY.

neplatný právny úkon (negotium nullum) = vadný právny úkon, ktorý zákon alebo dohoda strán pre nedostatok niektorej z náležitostí sankcionuje neplatnosťou

- neplatný PÚ vznikne, ale nevyvoláva žiadne právne následky na jeho základe nemôžu vzniknúť subjektívne práva a povinnosti a rovnako nemôže dôjsť k zmene alebo zániku už existujúceho právneho vzťahu

1. absolútna neplatnosť= neplatnosť, ktorej sa môže dovolať každý a ktorú si súd všíma z úradnej

povinnosti (ex offo)- neplatnosť tu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a preto nie je potrebné,

aby účastník uplatnil neplatnosť PÚ súdnou cestou- dôvody absolútnej neplatnosti sú napr. rozpor so zákonom, obchádzanie

zákona, nedostatok slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti apod.- pôsobí od samého počiatku (ex tunc)

12

- absolútne neplatný PÚ nemožno konvalidovať napr. odpadnutím prekážky platnosti

2. relatívna neplatnosť- relatívne neplatný je PÚ, na ktorý pozeráme ako na platný do doby, než je

jeho neplatnosť námietkou uplatnená na súde alebo je súdom za neplatný prehlásený

- prihliada sa k nej len na návrh toho, kto je týmto úkonom dotknutýa) priama: stačí dovolanie sa relatívnej neplatnosti oprávneným účastníkom,

aby účinky neplatnosti nastali, stačí aj mimosúdne oznámenie, ktorým sa oprávnený účastník neplatnosti dovoláva, účinky neplatnosti nastávajú okamihom, kedy prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi alebo všetkým účastníkom PÚ

b) nepriama: neplatnosť PÚ musí vysloviť súd- dovolať sa jej možno v obecnej (trojročnej) premlčacej lehote - prípady relatívnej neplatnosti sú taxatívne uvedené v § 40a- PÚ je relatívne neplatný zásadne od samého počiatku (ex tunc) za

predpokladu, že došlo k uplatneniu relatívnej neplatnosti- relatívnou neplatnosťou sú postihované vady PÚ, ktoré sú v porovnaní

s vadami vedúcimi k absolútnej neplatnosti menej závažné, a preto sa predpokladá osobná iniciatíva účastníka takou vadou postihnutého, aby následky neplatného úkonu odvrátil (nedostatok zmluvnej formy prejavu, nedostatok súhlasu iného subjektu, opomenutie neopomenuteľného dediča a pod.)

- v prípadoch relatívnej neplatnosti je prípustná aj konvalidácia, ak odpadne vada, ktorá mohla viesť k uplatneniu relatívnej neplatnosti, je vada zhojená a neplatnosti sa nemožno dovolať

- čo do rozsahu má rovnaké účinky ako neplatnosť absolútna

právne následky neplatnosti právneho úkonu:- majetkový prospech získaný z neplatného PÚ je podľa § 452

bezdôvodným obohatením a má byť podľa § 456 daný tomu, na koho úkor bol získaný, ak oprávneného nemožno zistiť, musí byť bezdôvodné obohatenie vydané štátu, takto vzniknutý nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v lehotách stanovených § 107

- pri neplatnom dvojstrannom PÚ (zmluve) je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy obdržal

- ten, kto spôsobil neplatnosť PÚ, je povinný nahradiť aj škodu takto spôsobenú, náhrady škody sa možno domáhať proti tomu, kto neplatnosť PÚ zavinil, takto vzniknutý nárok na náhradu škody sa premlčuje v lehotách stanovených § 106

- niekedy je následkom vadného PÚ právo odstúpiť od zmluvy (§ 48, 49)

16. PROTIPRÁVNE ÚKONY, SPÔSOBILOSŤ K PROTIPRÁVNYM ÚKONOM.

- patria k subjektívnym právnym skutočnostiam- svojim zameraním smeruje proti pravidlám správania zakotveným v právnych

normách (príp. s nimi nie je v súlade), čím sú porušované alebo ohrozované právom chránené spoločenské vzťahy

- protiprávne správanie je treba považovať za spoločensky nežiaduce, a preto s ním objektívne právo spája príslušné právne následky, a to bez ohľadu na vôľu jednajúceho, príp. aj proti jeho vôli

pojmové znaky- základom protiprávneho úkonu je ľudské správanie, ktoré je prejavom jeho vôle- vôľa môže spočívať v konaní aj v nekonaní, pričom nekonanie môže byť

základom PPÚ len vtedy, ak ten, kto niečo nekonal, mal povinnosť konať- zameranie prejavu vôle k vyvolaniu právnych následkov je pri PPÚ právne

bezvýznamné, resp. nemá vplyv na existenciu protiprávneho úkonu- nutným pojmovým znakom je rozpor s právnym poriadkom, tj. protiprávnosť

- protiprávnosť je objektívnou kategóriou a možno ju charakterizovať ako rozpor ľudského správania s objektívnym právom

- o rozpor ľudského správania s objektívnym právom ide nie len vtedy, keď správanie právnu normu priamo porušuje, ale aj vtedy, keď ľudské správanie právnu normu obchádza

- protiprávne sú i úkony neplatné a úkony, od ktorých možno odstúpiť- protiprávnym môže byť aj správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,

a to za predpokladu, že právna norma také správanie zakazuje- pojmovým znakom PPÚ je aj nastúpenie právnych následkov, ktoré právny

poriadok s takým prejavom spája (nie je rozhodné, či ich jednajúci chcel vyvolať alebo nie)

- v teórii OP nie je doposiaľ jednoznačne vyriešená otázka, či ku kvalifikácii nejakého správania ako protiprávneho úkonu stačí rozpor s objektívnym právom, alebo či je nutný aj rozpor s určitým subjektívnym právom = či je protiprávnym len správanie, ktoré súčasne porušuje aj určité subjektívne právo, prevažne je ale zastávaný názor, že ku kvalifikácii určitého úkonu ako protiprávneho stačí jeho rozpor s objektívnym právom (napr. právne úkony ohrozujúce, kedy k porušeniu subjektívneho práva doposiaľ nedošlo)

- z požiadavky jednotnosti právneho poriadku vyplýva, že úkon, ktorý je protiprávny z hľadiska určitého právneho predpisu, je protiprávny z hľadiska celého právneho poriadku, preto nemožno rozlišovať špecifickú protiprávnosť občianskoprávnu, trestneprávnu, apod., s čím ale nie je v rozpore skutočnosť, že každé právne odvetvie spája s protiprávnym správaním iné následky, je dokonca možné, že určité protiprávne správanie je sankcionované len niektorým právnym odvetvím, zatiaľ čo z hľadiska iného právneho odvetvia žiadne sankčné následky nevyvoláva

delenie PPÚpodľa následku:

a)protiprávne úkony, ktoré pôsobia ohrozenie právneho vzťahu (ohrozovacie)

- spôsobujú len ohrozenie právneho vzťahu, tzn. že k porušeniu právneho vzťahu nedošlo, porušenie len hrozí

b)protiprávne úkony, ktoré pôsobia porušenie právneho vzťahu (poruchové)

13

- spôsobujú porušenie PV, čím vzniká újma (bez rozdielu, či vzniká újma majetková alebo nemajetková)

podľa vzťahu k   zavineniu :a)zavinené: protiprávne správanie subjektu, ktoré porušuje alebo ohrozuje

právom chránené spoločenské vzťahy, a naviac sa u nich vyskytuje v rôznej miere intelektuálna a voľná zložka jednajúceho vo vlastnom protiprávnom správaní

b)nezavinené: protiprávne správanie subjektov, ktoré porušuje alebo ohrozuje právom chránené spoločenské vzťahy, ale pri vzniku tohto správania sa spätosť intelektuálnej a voľnej zložky a vlastného protiprávneho správania neuplatnilo

podľa predmetu porušenia:a)PPÚ porušujúce zmluvnú povinnosťb)PPÚ porušujúce mimozmluvnú povinnosť- z hľadiska ObčZ toto delenie zvláštny význam nemá, pretože ObčZ

nerozlišuje, či došlo k porušeniu alebo ohrozeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu alebo priamo zo zákona

- ObčZ uvažuje len obecne o porušení právnej povinnosti, toto rozlišovanie nachádza výraz v ObchZ

17. VÝZNAM ČASU AKO OBJEKTÍVNEJ PRÁVNEJ SKUTOČNOSTI, POČÍTANIE ČASU.

význam času a   jeho počítanie - čas je najvýznamnejšou objektívnou právnou skutočnosťou (rozhodujúcou

právnou skutočnosťou PV je ľudské správanie)- čas je právne významný ako:

- pevne stanovený čas (dátum)- plynúci čas (lehota)

- najčastejšie sa uplatňuje ako lehotalehota = časový úsek vymedzený počiatkom a koncom- spravidla sa vymedzujú na určitý počet dní, týždňov, mesiacov, rokov,

výnimočne na kratšie časové jednotky- ObčZ obsahuje pravidlá pre počítanie lehôt, a to o počiatku, behu a konci

a) lehoty určené podľa dní- počiatok lehoty je daný počiatkom dňa, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá

je rozhodujúca pre jej počiatok, termín udalosť je treba chápať extenzívne a rozumieť ním aj inú skutočnosť (11.12. bola požičaná čiastka peňazí na 3 dni, počiatok lehoty začína 12.12)

- lehota beží toľko dní, na koľko bola stanovená, a koniec lehoty je určený dňom, ktorý je podľa počtu dní posledným dňom lehoty (lehota skončí 14.12. – hore uvedený prípad)

b) lehoty určené podľa týždňov- počiatok lehoty sa stanovuje rovnako ako pri počiatku lehoty počítanej

podľa dní, aj keď ObčZ túto zásadu výslovne neobsahuje- koniec lehoty pripadá na teň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, na

ktorý pripadla skutočnosť, od ktorej lehota počínac) lehoty určené podľa mesiacov a rokov

- počiatok lehoty je daný úplne rovnako ako pri ostatných lehotách určených podľa dní a týždňov

- koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota počína (22.10.2001 – nájom bytu na 1 rok, lehota začína 23.10.2001 a skončí 22.10.2002), pri týchto lehotách by sa mohlo stať, že koniec lehoty pripadne na deň, ktorý kalendár nepozná, v takom prípade pripadne koniec lehoty na posledný deň príslušného mesiaca

- § 122 odst. 1: polovica mesiaca = 15 dní za stred mesiaca sa považuje 15. deň

- § 122 odst. 3: ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň

- aktuálnym problémom je riešenie otázky, v ktorej dennej dobe lehoty končia, či začiatkom dňa alebo jeho koncom, ObčZ na toto odpoveď nedáva, obvyklé riešenie spočíva v prijatí týchto princípov, ktoré určujú, na kedy pripadá koniec lehoty:

- na počiatok posledného dňa, ak sa na základe uplynutia lehoty nadobúda právo

- na koniec posledného dňa, ak uplynutím lehoty právo zaniká- na tú dennú dobu, do ktorej podľa predpisu alebo dohody bolo možné

najneskôr učiniť úkon, ktorý má byť v stanovenej lehote učinený

18. PREMLČANIE, POJEM, PODSTATA.

- premlčaním právo nezaniká, ale závažne oslabuje, pretože nárok, ako súčasť subjektívneho práva, sa stáva podmieneným

- právo sa premlčí, ak nebolo vykonané v dobre stanovenej ObčZ (§ 100 odst. 1)

1. štádium premlčania- uplynutím premlčacej doby je naplnené prvé štádium premlčania, v ktorom sa

uplatnia 2 skutočnosti:1. uplynutie času2. neuplatnenie práva

- právny vzťah medzi oprávneným a povinným trvá naďalej, subjektívne právo ani nárok nezanikajú, len nárok sa stal podmieneným, tj. závislým na tom, či sa povinný premlčania dovolá alebo nie

- povinnému vzniklo uplynutím premlčacej doby právo uplatniť námietku premlčania, ak bude oprávnený realizovať svoje subjektívne právo

- oprávnený sa môže domáhať ochrany svojho práva u príslušného orgánu aj po uplynutí premlčacej doby, pretože jeho právo nezaniklo (na rozdiel od prekluze)

- povinný môže dobrovoľne plniť svoju povinnosť aj keď premlčacia doba uplynula, na stráne oprávneného nepôjde o bezdôvodné obohatenie, pretože právny dôvod plnenia nezanikol

2. štádium premlčania- nastáva v okamihu, keď oprávnený subjekt uplatnil svoje právo na súde- je treba odlíšiť prípady, kedy povinný nevyuži svoje právo vzniesť

námietku premlčania, či naopak túto námietku uplatnil- ak povinný premlčanie nenamietal, nie sú prekážky, aby uplatnené právo

mohlo byť priznané (k premlčaniu súd ex offo neprihliada)

14

- uplatnenie námietky premlčania v spojení so skutočnosťami z prvého štádia premlčania spôsobuje, že nárok zaniká, a teda sa právo stáva nevynutiteľným a príslušný orgán ho nemôže priznať subjektívne právo ale trvá naďalej, je len závažne oslabené, pričom trvá v podobe naturálneho práva

- ak by došlo k plneniu v tomto štádiu, opäť nejde o bezdôvodné obohatenie

predmet premlčania- predmetom premlčania nie sú všetky práva- z premlčania sú vylúčené osobnostné práva, osobné práva a práva

osobne majetkové- zásadne podliehajú premlčaniu všetky majetkové práva, okrem tých,

ktoré sa (podľa výslovného znenia zákona) nepremlčujú, podľa súčasnej úpravy sa nepremlčujú (§ 100 odst. 2, 3):

- vlastnícke právo- zástavné práva, ak trvá zaistená pohľadávka- práva z vkladov na vkladných knižkách a bežných účtoch, ak

vkladový vzťah trvá

19. PREMLČACIA DOBA (POČIATOK, BEH, DĹŽKA)

- k vzniku následku z premlčania sa vyžaduje uplynutie premlčacej doby- ObčZ upravuje pravidlá pre túto dobu tak, že zakotvuje pre určenie jej počiatku,

pre dĺžku a pre zobecnenie vplyvu niektorých prekážok jej beh

počiatok behu- určený objektívne alebo subjektívneobjektívny počiatok- obecne určeným objektívnym počiatkom behu premlčacej doby je deň,

kedy právo mohlo byť vykonané po prvý krát (actio nata) - § 101- za taký deň sa považuje deň, kedy právo mohlo byť prvý krát uplatnené na

súde- nie je teoreticky jednotné stanovisko, kedy bude actio nata ak plnenie

spočíva v   povinnosti niečo strpieť , použitá dikcia (§ 109) nasvedčuje tomu, že actio nata je dňom, kedy oprávnený prestal vykonávať svoje subjektívne právo (súdna prax sa prikláňa k názoru, že actio nata bude až vtedy, keď povinný po prvý krát poruší túto svoju povinnosť)

- nie je rozhodujúce, či oprávnený naozaj mohol svoje právo vykonať, či mu v tom bránila prekážka alebo o existencii práva vôbec nevedel

- v niektorých prípadoch je objektívny počiatok behu premlčacej doby určený špecificky (§ 102 a nasl.):

- pri právach, ktoré musia byť uplatnené najskôr u FO alebo PO, počína bežať premlčacia doba odo dňa, kedy právo bolo takto uplatnené

- pri právach na plnenie v splátkach počína bežať premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti, ak sa stane kvôli nesplneniu niektorej zo splátok splatným celý dlh, začne bežať premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky

- pri právach na plnenie z poistenia počína bežať premlčacia doba za rok po poistnej udalosti

- pri právach oprávneného dediča na vydanie dedičstva začne bežať premlčacia doba od právnej moci rozhodnutia, ktorým bolo dedičské riadenie skončené

subjektívne skutočnosti- v stanovených prípadoch je počiatok behu závislý na subjektívnych

skutočnostiach, čo je výrazom ochrany oprávneného- tento spôsob určenia počiatku používa ObčZ pri práve na náhradu škody

a pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 106 a § 107)

dĺžka premlčacích dôb- býva rôzna- obecná je 3-ročná- kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu dobu stanoví vždy právny predpis (§ 106 -

§110)kratšia premlčacia doba- právo na náhradu škody v prípade subjektívne určeného počiatku (2 roky)- právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v prípade

subjektívne určeného počiatku (2 roky)- právo z prepravy (1 rok), okrem práv na náhradu škody pri preprave osôb

dlhšia premlčacia doba- právo na náhradu škody spôsobenej úmyselne (10 rokov)- právo na vydanie plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia (10

rokov)- právo zodpovedajúce vecnému bremenu (10 rokov)- práva priznané právomocným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (10

rokov)- právo na splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím rozložené (10 rokov)- práva písomne uznané dlžníkom čo do dôvodu aj výšky (10 rokov), to isté

platí aj pre splátky

kombinované premlčacie doby= také premlčacie doby, kedy zákon využíva spoločne niekoľko premlčacích dôb

označovaných ako subjektívne a objektívne lehoty

- platí, že právo sa premlčí uplynutím subjektívne určenej lehoty, najneskôr uplynutím objektívne určenej lehoty

- konkrétne prípady:1) počiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby a do jej

skončenia tiež uplynie celá subjektívna doba právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby

2) počiatok subjektívnej doby nastane v priebehu doby objektívnej, ale do jej skončenia uplynie len časť subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby

3) počiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby právo sa premlčí uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba je úplne irelevantná

15

beh premlčacej doby- súvislý od počiatku do konca, ak nenastane určitá prekážka, s ktorou zákon

spája stanovené následky- na beh nemá vplyv zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111), nový dlžník

môže vzniesť námietku premlčacia aj proti novému veriteľovi- na základe existencie relevantných prekážok môžu nastať tieto účinky:

1) premlčacia doba nezačína- nastala skutočnosť, od ktorej obvykle začína bežať premlčacia doba,

ale v dôsledku zákonom stanovenej predvídanej prekážky sa počiatok posúva

- premlčacia doba začne bežať až po odpadnutí prekážky- patria sem:

- práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, a nemajú ho, alebo aj práva proti týmto osobám (§ 113)

- právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a nezletilými deťmi a inými zastúpenými osobami na strane druhej (neplatí to ale, ak ide o úroky a opätujúce sa plnenie a o práva medzi manželmi)

2) premlčacia doba nekončí- nastal počiatok premlčacej doby, doba beží, ale v jej priebehu nastala

taká skutočnosť, ktorá spôsobuje, že sa odsúva koniec premlčacej doby, ktorý by inak nastal

- patria sem:- práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, a stratia ho,

alebo práva proti týmto osobám, premlčacia doba beží ďalej, ale neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, kedy týmto osobám bude zákonný zástupca ustanovený, alebo kedy prekážka inak pominie

3) premlčacia doba sa staví- v priebehu premlčacej doby nastala taká prekážka, po dobu ktorej

trvania sa bez premlčacej doby zastavil a nebeží- premlčacia doba, ktorá ubehla pred prekážkou a po jej skončení, sa

sčíta- prípady stavenia podľa ObčZ:

- ak veriteľ uplatní v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v zahájenom riadení riadne pokračuje (§ 112)

- ak právo bolo právomocne priznané a na súde alebo u iného príslušného orgánu bol navrhnutý výkon rozhodnutia (§ 112)

- ak dodatočne nastal stav, kedy ide o uplatnenie práva medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a nezletilými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane (ak nejde o úroky a opätujúce sa plnenie) (§ 114)

- ak dodatočne nastal stav, kedy ide o uplatnenie práva medzi manželmi (ak nejde o úroky a opätujúce sa plnenie) (§ 114)

- prípady uvedené tu sa niekedy označujú ako stavenie behu premlčacej doby v užšom zmysle a prípady uvedené vyššie (kedy premlčacia doba nezačína alebo nekončí) ako stavenie behu premlčacej doby v širšom zmysle

4) premlčacia doba sa prerušuje

- ak dôjde k skutočnosti, ktorá spôsobuje prerušenie behu premlčacej doby, znamená to, že k uplynutej časti premlčacej doby sa neprihliada (stáva sa právne bezvýznamnou) a premlčacia doba začína bežať znovu od svojho počiatku

- prerušenie premlčacej doby nastane:- ak bolo právo priznané právomocným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu (§ 110 odst. 1)- ak bolo právo dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu a výšky (§

110 odst. 1)- v oboch prípadoch beží nová, 10-ročná premlčacia doba

20. PREKLUZE, POJEM, PODSTATA.

- následkom prekluze je zánik práva jeho neuplatnením v prepadnej (prekluzívnej) dobe (§ 583)

- k zániku práva je potrebné splniť 2 predpoklady:1) uplynutie určitej (zákonom presne stanovenej) doby2) neuplatnenie práva v tejto dobe

- ak sú oba predpoklady splnené, nastávajú právne následky prekluze:- zaniká subjektívne právo (spoločne s ním aj nárok)- príslušný orgán prihliada k prekluzi ex offo- ak dôjde k plneniu po uplynutí prekluzívnej doby, ide o bezdôvodné

obohatenie, pretože právny dôvod plnenia v dôsledku prekluze odpadol (§ 452)

- v OP sú prekluzívne doby výnimočné a musia byť zákonom výslovne stanovené, najmä tak, že neuplatnením práva v tejto lehote právo zanikne (väčšinou ide o lehoty pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady – reklamačné lehoty)

- prekluzívne lehoty nemôžu byť predĺžené a ich beh sa nezastavuje ani neprerušuje

- existujú výnimky, kde sa určitá doba do prekluzívnej lehoty nezapočítava (napr. niektoré ustanovenia VIII. časti ObčZ, podľa ktorých sa do záručnej doby nepočíta doba od uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady do prevedenia opravy)

21. POJEM OBČIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU, PRVKY OBČIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU, TRIEDENIE OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV.

občianskoprávne vzťahy- špecifický typ právneho vzťahu, do ktorého vstupujú FO a PO, resp. štát za

predpokladu, že sa na daný vzťah uplatní vymedzenie § 1 ObčZ, resp. v kontexte s ďalšími predpismi (napr. § 261 ObchZ)

- vzťahy, ktorých sprostredkovanie a usmerňovanie je zákonodarcom uložené objektívneho občianskemu právu, teda spoločenské vzťahy

16

svojim predmetom a metódou prislúchajúce regulatívnemu pôsobeniu noriem OP, zároveň ale nie všetky tieto vzťahy, ale len tie, ktorých právna úprava je zákonodarcom považovaná za nezbytnú pre plnenie všetkých úloh, ktoré si štát daného typu predsavzal voči jedincovi, ktorého záujmy je povolaný chrániť (týmto sprostredkovaním konkrétny spoločenský vzťah nadobúda charakter občianskoprávneho vzťahu)

druhy občianskoprávnych vzťahov1. a) absolútny vzťah = vzťah, z ktorého vzniká určité subjektívne právo

určitému individuálne určenému subjektu, zatiaľ čo ostatným, konkrétne neurčeným subjektom vzniká obecne formulovaná povinnosť zdržať sa všetkých neoprávnených zásahov do tohto subjektívneho práva

b) relatívny vzťah = vzťah vznikajúci medzi konkrétne určenými subjektmi, pričom oprávneniu jednej strany zodpovedá právna povinnosť strany druhej, povinnosť aj právo môžu spočívať v konaní i nekonaní, existujú zásadne vo vzájomnej relácii a býva medzi nimi existenčne podmienený vzťah

2. a) vecné vzťahy: práva a povinnosti z vecného vzťahu ulpínajú na určité veci, zdieľajú ich osud a pôsobia voči všetkým ostatným subjektom (erga omnes), pričom nie sú závislé na konkrétnom vzťahu konkrétnych subjektov

b) záväzkové vzťahy: vzťahy relatívnej povahy vznikajúce medzi konkrétnymi subjektmi a povinnosti a práva z nich môžu pôsobiť len medzi nimi (inter partes)

3. a) majetkové vzťahy sú bezprostredným odrazom ekonomických vzťahov privlastňovania, resp. ekonomických vzťahov hodnotových

b) osobné (osobnostné) vzťahy sú spojené s osobnosťou človeka a rôznymi stránkami tejto osobnosti, resp. s prejavmi osobnej povahy

c) osobne majetkové vzťahy: ich predmetom je duševné vlastníctvo (= práva k nehmotným statkom), ktoré vzniká ako dôsledok tvorivej duševnej činnosti človeka

- osobné a osobne majetkové vzťahy sú považované za vzťahy občianskoprávne z nasledujúcich dôvodov:

- sú súčasťou právneho statusu človeka- medzi jednotlivými skupinami existuje totožnosť subjektov, metód

právnej regulácie a čiastočne sankcií

4. a) kauzálne vzťahyb) abstraktné vzťahy- za kauzu občianskoprávneho vzťahu je považovaný obecne dôvod

vzťahu, kauzou ale nie je dôvod akýkoľvek, ale dôvod ekonomický (vyjadruje ekonomický vzťah a ekonomické záujmy, ktoré sú prostredníctvom určitého právneho vzťahu regulované a ktoré je nutné sprostredkúvať právnou formou)

- vedľa kauzy ako ekonomického dôvodu je nutné rozoznávať dôvod (titul) právny, ktorým sú občianskoprávne skutočnosti

- kauza sa za určitých okolností môže stať právne záväznou skutočnosťou, a to vtedy, ak na ňu zákon alebo dohoda účastníkov priamo nejakou formou odkazujú

- otázku kauzálnosti či abstraktnosti posudzujeme podľa:- existencie kauzy: z tohto hľadiska sú všetky občianskoprávne vzťahy

kauzálne, občianskoprávny vzťah bez ekonomického dôvodu stráca zmysel svojej existencie

- vyjadrenia kauzy, ktorá nemusí byť vždy z formy a typu PV zrejmá, závisí na zákone, či pri určitých PV vyžaduje vyjadrenie ekonomického dôvodu

1) obligatórne kauzálne vzťahy: napr. uznanie dlhu2) obligatórne abstraktné vzťahy: napr. zmenka3) vzťahy, kde kauza môže, ale nemusí byť vyjadrená- existuje množstvo OPV, v ktorých titule (právnej identifikácii), je

obsiahnutá kauza, teda identifikácia ekonomického vzťahu (napr. zmluva o kúpe a predaji je právnym titulom úplatného prevodu vlastníctva k určitej veci a súčasne je v pojme právneho titulu (kúpa a predaj) obsiahnutá charakteristika ekonomickej smeny hodnoty veci za peňažný ekvivalent (kauza)

- dokazovania kauzy: z tohto hľadiska sa rozlišuje, či pri spore o existenciu PV je nutné dokázať aj jeho kauzu alebo postačí dokázať formálne právne existenciu právneho titulu

prvky občianskoprávneho vzťahu- subjekty- objekt (predmet): v poňatí objektívneho práva ide obvykle o správanie

subjektov, predmetom v poňatí subjektívneho práva je potom totožný s predmetom regulovaného spoločenského vzťahu a je ním spravidla hmotný predmet či iné veci v právnom zmysle, ako aj práva, resp. ďalšie hodnoty, ktorými právom postavenie predmetu priznáva

- obsah: z hľadiska objektívneho práva je totožný s obsahom normy OP regulujúci daný modelový spoločenský vzťah, týmto obsahom sú subjektívne práva a povinnosti, obsah konkrétneho vzťahu je potom totožný s obsahom samotného spoločenského vzťahu a je ním správanie subjektov

- prvky je nutné posudzovať s prihliadnutím ku konkrétnemu východisku, z ktorého daný vzťah riešime

22. SUBJEKTY OBČIANSKEHO PRÁVA, ČLENENIE.

- OPV vznikajú medzi ľuďmi, či už medzi jednotlivcami alebo právne relevantnými združeniami osôb (korporácie alebo štát) a môžu vznikať aj vo vzťahu k oddelenej časti majetku (nadácie, fondy)

- subjekty = nositelia práv a povinností vyplývajúcich u OPV - rozlišujeme subjekty v abstraktnom poňatí (všetky v úvahu prichádzajúce

subjekty celého právneho odvetvia) a v konkrétnom poňatí- subjektom OP je ten, komu OP priznáva spôsobilosť k právam

a povinnostiam – právnu subjektivitu (možnosť mať práva a povinnosti z OPV)

- stať sa plne emancipovaným subjektom OPV okrem právnej subjektivity predpokladá tiež spôsobilosť subjektu aktívne vystupovať ako nositeľ práv a povinností a vlastnými úkonmi uskutočňovať svoje záujmy

17

(spôsobilosť k   úkonom = spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a zaväzovať sa k povinnostiam), rozoznávame:

1) spôsobilosť k právnym úkonom2) spôsobilosť k protiprávnym úkonom (deliktná spôsobilosť)

- zmluvné delikty: porušenie zmluvnej povinnosti- mimozmluvné delikty: porušenie povinnosti

stanovenej priamo právnym predpisom- diferenciácia subjektov :

- FO (prirodzená osoba)- PO (morálna osoba)- štát

23. FYZICKÉ OSOBY, SPÔSOBILOSŤ K PRÁVAM A POVINNOSTIAM, SPÔSOBILOSŤ K PRÁVNYM ÚKONOM, DELIKTNÁ SPÔSOBILOSŤ, DOMÁCNOSŤ, OSOBY BLÍZKE.

FO (v zmysle OP) = ktorákoľvek osoba, zásadne bez ohľadu na ďalšiu špecifikáciu (napr. štátne občianstvo, pohlavie, národnosť, sociálne postavenie, politickú príslušnosť apod.), pri niektorých špecifických OPV je predpokladaná špecifická spôsobilosť (napr. devízoví cudzozemci nemôžu nadobúdať nehnuteľný majetok na území ČR

spôsobilosť FO k   právam a   povinnostiam = právna subjektivita - vzniká zásadne narodením a zaniká smrťou (§ 7 odst. 1 a 2)- FO nemožno právnej subjektivity zbaviť, ani ju obmedziť, ide o výraz princípu

rovnosti všetkých ľudí pred zákonom (čl. 1 LZPS), výslovne zakotvený v čl. 5 LZPS

- právna subjektivita je nezadateľné a nescudziteľné právo, ktorého sa FO nemôže platne vzdať a ani ho nemôže byť zbavená

- nemožno ale hovoriť o absolútnej neobmedzenosti právnej subjektivity, obmedzenia môžu byť stanovené ale len zákonom na základe čl. 4 LZPS

- za určitých okolností môže byť právna subjektivita priznaná aj osobe doposiaľ nenarodenej (nasciturus), a to za splnenia 2 podmienok:

1. v rozhodnej dobe pre nadobudnutie práv, resp. povinností je prekazateľné počatý

2. narodí sa živý (do jeho narodenia je subjektivita viazaná na podmienku živého narodenia, ak dôjde k potratu alebo narodeniu mŕtveho dieťaťa, má sa za to, že nasciturus nikdy PS nenadobudol)

- FO náleží v plnom rozsahu po celý život a zaniká okamihom smrti FO (§ 7 odst. 2), okamih smrti sa právne odvodzuje od okamihu, kedy je uvedený v zápise o ohľadaní mŕtveho, ktorý vyhotovuje lekár vykonávajúci prehliadku mŕtvoly, tento okamih je potom vnesený do úmrtného listu

- v prípade, že nie je možné vyššie uvedeným spôsobom (prehliadkov mŕtvoly) smrť dokázať, zákon koncipuje inštitút prehlásenia za mŕtveho, ktorý možno použiť:- ak smrť nemožno zistiť na základe prehliadky mŕtvoly, ale inými dôkaznými

prostriedkami možno preukázať, že osoba zomrela (napr. pri leteckej havárii), súd vydá rozhodnutie, ktorým takú FO prehlási za mŕtvu (§ 7 odst. 2), takého rozhodnutie nie je spôsobilé zániku právnej spôsobilosti smrťou

konkurovať, preto ak sa zistí, že osoba prehlásená za mŕtvu žije alebo žila v deň, ktorý je uvedený ako okamih smrti v rozhodnutí súdu, súd aj bez návrhu svoje rozhodnutie zmení alebo zruší

- za mŕtveho súd prehlási FO nezvestnú, ak možno s ohľadom na všetky okolnosti (trvanie nezvestnosti, vek, zdravotný stav apod.) dôvodne predpokladať, že taká osoba už nežije, v rozsudku, ktorý sa vydáva až po márnom uplynutí vyhláškovej lehoty, zároveň súd uvedenie predpokladaný deň smrti, ktorý môže zmeniť, ak sa zmenia okolnosti, ktoré k jeho stanoveniu viedli

spôsobilosť k   právnym úkonom (= spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti)- FO ju nadobúda postupne s tým, ako rozumovo a volne vyspieva- delí sa podľa toho, či ide o úkony právom aprobované alebo reprobované na:- spôsobilosť k právnym úkonom- v plnom rozsahu ju FO nadobúda dosiahnutím zletilosti (§ 8 odst. 1),

teda zásadne dosiahnutím veku 18 rokov, môže ju však nadobudnúť aj osoba mladšia 18 rokov a staršia 16 rokov uzatvorením manželstva, a to aj neplatného (§ 8 odst. 2), zánikom manželstva táto spôsobilosť nezaniká

- z hľadiska ochrany záujmov ostatných subjektov aj samotnej FO je niekedy nevyhnutné vylúčiť alebo obmedziť spôsobilosť k právnym úkonom osobe, ktorá s ohľadom na vek dosiahla spôsobilosť, ale chýba je stupeň intelektuálneho a voľného vývoja potrebný pre dostatočnú ochranu všetkých dotknutých záujmov

- § 10 odst. 1: súd zbaví spôsobilosti k PÚ takú FO, ktorá kvôli duševnej poruche, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná činiť PÚ

- § 10 odst. 2: súd spôsobilosť k PÚ obmedzí, ak FO kvôli duševnej poruche alebo poruche, ktorá nie je prechodná alebo kvôli nadmernému požívaniu alkoholických nápojov či omamných prostriedkov alebo jedov, je schopná činiť len niektoré PÚ

- takého obmedzenia sú závažným zásahom do základných práv, preto nemôžu trvať dlhšie, ako je nezbytne nutné

- § 10 odst. 3: ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré viedli k obmedzeniu alebo zbaveniu spôsobilosť k PÚ, môže súd svoje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť

- ak došlo k PÚ učinenému FO, ktorej spôsobilosť j PÚ nebola obmedzená ani jej nebola zbavená, ale v daný okamih jednala v stave duševnej poruchy alebo choroby (prechodnej), ktorá ju činila k takému úkonu nespôsobilou, bude taký PÚ neplatný v zmysle § 38 odst. 2

- ak bola FO zbavená súdnym rozhodnutím spôsobilosti k PÚ alebo jej spôsobilosť bola obmedzená, súd jej ustanoví opatrovníka (§ 27 odst. 2), ktorým môže byť jej príbuzný alebo iná vhodná osoba, ak to nie je možné, súd ustanoví opatrovníkom samosprávny orgán, popr. jeho zariadenie, ak má vlastnú právnu subjektivitu (§ 27 odst. 3)

b) spôsobilosť k protiprávnym úkonom (deliktná spôsobilosť)- spôsobilosť niesť následky vlastného protiprávneho jednania

18

- má ju taká osoba, ktorá je schopná rozoznať následky svojho jednania (rozumová, intelektuálna schopnosť) a súčasne má schopnosť svoje jednanie ovládať (voľná schopnosť)

- upravená v časti šiestej ObčZ o zodpovednosti za škodu- § 422 odst. 1: dosiahnutie deliktnej spôsobilosti je viazané na dosiahnutie

zletilosti a ďalej na skutočnosť, že osoba netrpí duševnou poruchou, ktorá by vylučovala prítomnosť rozumovej alebo voľnej zložky jednajúcej osoby

- ak sa ale FO uviedla do stavu prechodnej duševnej poruchy vlastným zavinením, deliktnej spôsobilosti sa tým nezbavuje (§ 423)

domácnosť- § 115: domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločnej

uhrádzajú náklady na svoje potreby- vyžaduje sa teda spolužitie dvoch alebo viacerých osôb, jeho trvalý charakter

a spoločné uhrádzanie nákladov na ich potreby

osoby blízke- § 116: osoby blízke sú 2 skupiny ľudí:

1)príbuzný v rade priamej, súrodenci a manžel- stupeň príbuznosti určuje § 117 podľa počtu zrodení, ktorými v rade

priamej pochádza jedna osoba od druhej, a v rade pobočnej dve osoby od najbližšieho spoločného predka

2) osoby blízke vzhľadom ku konkrétnej situácii- iné osoby sa môžu stať osobami blízkymi za predpokladu, že:

- sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a súčasne- újmu jednej z takých osôb by druhá osoba pociťovala dôvodne ako

újmu vlastnú

24. PRÁVNICKÉ OSOBY, POJEM, POJMOVÉ ZNAKY, KATEGORIZÁCIA.

- subjektivita PO nie je originárna, je odvodená zásadne od subjektivity určitého okruhu FO, v určitých prípadoch totiž môžu FO previesť časť svojej právnej subjektivity na inú osobu alebo na špecifický majetkový substrát, výnimočne na právnu formu bez akéhokoľvek reálneho nositeľa subjektivity (obecne prospešné spoločnosti), ak sa tak stane spôsobom, ktorý právo uznáva vo forme vzniku nového subjektu práva, vznikne subjekt, ktorý nie je prirodzeného pôvodu, teda nie je subjektom zo samej svojej existencie, ale vznikne nový subjekt, ktorý je ako osoba v právnom zmysle uznávaný normami práva

- kardinálnou otázkou je, či PO reálne existujú zo svojej vlastnej podstaty alebo či sú umelou právnou konštrukciou, vytvárajúcou fiktívny subjekt, podobný FO:- teória reality: PO reálne existujú a právu neostáva nič iné, než túto

skutočnosť konštatovať- teória fikcie: jediný reálne existujúci právny subjekt je FO, pretože len

telesná, fyzická existencia umožňuje uznanie osobnosti v právnom zmysle- súčasne oba tieto názory pripúšťajú, že zákon vo svojej všemocnosti môže

konštatovať určité skupiny ľudí či dokonca určitý špecifický majetok má vlastnú právnu subjektivitu (existencia PO je teda podľa tejto teórie úplne závislá na rozhodnutí zákonodarcu)

- v praktickom vývoji tieto krajné hľadiská splývali, a vyústili v priznanie reality PO, pričom touto reálnosťou sa rozumie reálnosť právneho uznania PO

- právnickou osobou je zásadne taký typ vyčlenenej skupiny osôb alebo majetku, ktorý je zákonom ako právnická osoba označený

vznik POnajčastejšie dôvody vzniku PO:- optimalizácia úpravy vzťahov medzi členmi organizačnej skupiny- optimalizácia vzťahov členov skupiny ako celku či jednotlivo voči tretím

osobám- odlíšenie spoločnej organizovanej činnosti členov skupiny či odlíšenie majetku

od ostatnej činnosti členov skupiny či ostatného ich majetku- ďalšie dôvody, ktoré ale z hľadiska podstaty PO nepovažujeme za prvoradé:

napr. snaha zvýhodniť určitý podnik fiškálne a sociálne, snaha umožniť prevod podniku alebo majetku do zahraničia apod.

princípy vzniku PO:a)princíp voľnosti (liberality): k vzniku PO postačí, ak sa aspoň 2

(výnimočne aj jedna) osoby dohodnú na stanovách, princíp voľnosti býva obmedzený úradným povolením, potrebným nie ku vzniku, ale zahájeniu činnosti PO

b)princíp konsenzný predpokladá pre vznik PO vyslovenie súhlasu k tomu povolaného orgánu štátu, ktorý disponuje určitou mierou uváženia, či vznik PO alebo zahájenie jej činnosti povoliť alebo nie

c) princíp legality považuje za vzniknutú takú PO, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky (napr. registrácia, imatrikuláca), tieto podmienky ale nie sú výrazom súladu tejto PO so zákonom, pri princípe legality je v prípade splnenia zákonných podmienok vzniku PO na jej registráciu právny nárok

právnické osoby, ktorých činnosť presahuje hranice jednotlivých štátov- je namieste hľadať odpoveď na otázku konkrétnej úpravy vzniku, zániku

a právnej regulácie PO, na túto otázku nie je jednotný názor, obecne sa presadzujú 3 teórie:

1)teória inkorporácie: podriaďuje PO takému právu, v ktorom je inkorporovaná, tj. ktorého právnymi predpismi sa riadi

2)teória sídla: rozhodujúci je právny poriadok tej krajiny, v ktorej sa nachádza skutočné sídlo PO

3)teória, ktorá viaže právny poriadok, ktorým sa má PO riadiť, na miesto sídla majoritného podielnika PO

kategorizácia POa) právnická osoba súkromného práva = vznik PO založený na

súkromnoprávnom akte (spravidla zmluve)b) právnická osoba verejného práva = PO vzniká na základe zákona alebo

správneho aktu, resp. sú zákonom alebo právnym aktom uznané- slúžia spravidla k sprostredkovaniu úloh štátnej správy, sú vybavené

mocenskými oprávneniami a môžu používať donucovacie prostriedky

19

- štát, územné správne orgány, orgány sociálneho zabezpečenia, církve, do istej miery aj školstvo apod.

podľa prevahy charakteru združenia osôb alebo majetku:a) osobné PO: osobná spoločnosť býva založená na osobnej účasti členov na

jej činnosti- členovia nevystupujú voči samotnej spoločnosti, ale spravidla voči sume

ostatných účastníkov- zásadne rovný podiel členov na rozhodovaní spoločnosti, bez ohľadu na

veľkosť vnesených podielovb) kapitálové PO: založená na majetkovej účasti podielnikov

- vzájomný vzťah členov spoločenstva je vyjadrený veľkosťou kapitálových vnosov, ktoré určujú podiel práv a povinností člena a spoločnosti

- spoločníci spravidla ručia za záväzky spoločnosti voči tretím osobám len do výšky ich nesplatených základných vkladov do spoločnosti

delenie spoločností kontinentálne Európy (najpoužívanejšie):a) civilné spoločnosti: zameranie činnosti na rozličné ciele, v ktorých

obchodná činnosť nebýva prevažujúcim cieľom ich existencie, spravidla nemajú právnu subjektivitu (obdobou je zmluva o združení)

b) obchodné spoločnosti: prevažujúcim cieľom je vykonávanie obchodných operácií za účelom dosiahnutia zisku

1) osobné obchodné spoločnosti: v.o.s., k.s.2) kapitálové obchodné spoločnosti: a.s., k.s. na akcie, s.r.o.

25. PRÁVNICKÉ OSOBY UPRAVENÉ V OBČIANSKOM PRÁVE.

- za PO sú v zmysle § 18 odst. 2 považované:- združenia fyzických alebo právnických osôb- účelové združenia majetku- jednotky územnej samosprávy- iné subjekty, o ktorých to stanoví zákon

vznik- k vzniku PO je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina o jej

zriadení, ak zvláštny zákon nestanoví inak (§ 19 odst. 1)- PO ako subjekt práva vzniká účinnosťou zápisu do obchodného alebo iného

zákonom určeného registra, ak zvláštny zákon nestanoví inak- od okamihu vzniku môžu PO (ak zvláštn zákon nestanoví inak) nadobúdať práva

a povinnosti- pri právnických osobách sa hovorí o zvláštnej subjektivite = spôsobilosť mať

len také práva a povinnosti, ktoré sú súčasťou predmetu činnosti PO, zistiteľné zo zakladacej listiny

- spôsobilosť PO nadobúdať práva a povinnosti môže byť odmedzená len zákonom (§ 19 odst. 1)

názov PO- musí byť stanovený pri zriadení

- názov (a dobrá povesť) PO sú chránené v § 19b odst. 1 – 3 spôsobom zodpovedajúcim ochrane týchto atribútov pri FO

úkony PO- úkony PO sú vlastne úkony FO za predpokladu, že spĺňajú náležitosti, aby boli

považované za úkony PO, tieto osoby sa delia:- štatutárne orgány, tj. osoby, ktoré sú k tomu oprávnené zákonom,

zmluvou o zriadení PO alebo zakladacou listinou- iní pracovníci alebo členovia PO, ak to vyplýva z vnútorných

organizačných predpisov PO alebo je to vzhľadom k ich postaveniu v rámci PO obvyklé

- ak osoba jednajúca za PO prekročí svoje oprávnenie, zaväzujú také úkony PO len ak bol úkon v rámci špeciálnej subjektivity PO a len vtedy, ak o prekročení oprávnenia druhá osoba nemohla vedieť (§ 20 odst. 1, 2)

zánik- ak zvláštny zákon nestanoví inak, zaniká PO dohodou, uplynutím doby,

splnením účelu, pre ktorý bola zriadená (§ 20a odst. 1)- PO zapísané do OR zanikajú (ak zvláštny zákon nestanoví inak) výmazom

z tohto registra

účelové združenia majetku – nadácia, účelové fondy- špecifický typ PO, ktoré sa znova stali súčasťou OP- ide o účelové združenia majetku, zamerané na dosiahnutie obecne

prospešných cieľov- obecne prospešný cieľ = rozvoj duchovných hodnôt, ochrana ľudských

práv alebo iných humanitárnych hodnôt, ochrana prírodného prostredia, kultúrnych pamiatok a tradícií a rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy a športu

- vo svojom názve musia obsahovať označenie „nadácia“, resp. „nadačný fond“, aby bol dostatočne zistiteľný typ právnickej osoby a právny režim, ktorým sa riadi

- rozdiel medzi nadáciou a nadačným fondom spočíva: - v trvalosti majetku nadácie (tzv. nadačný majetok), ktorý by nemal

byť v priebehu činnosti nadácie spotrebovaný, na rozdiel od - nadačného fondu, ktorý používa k dosiahnutiu svojho účelu

všetok svoj majetok, ktorý môže byť činnosťou nadačného fondu spotrebovaný

- svoju činnosť najčastejšie realizujú zhromažďovaním a správou svojho majetku, z ktorého, alebo z výnosov nadačného majetku, poskytujú príspevky tretím osobám na dosiahnutie obecne prospešného cieľa, ktorému slúžia

- sú zriaďované písomnou zmluvou medzi zriaďovateľmi alebo zakladacou listinou, ak je zriaďovateľ jeden, prípadne záveťou – spoločné označenie nadačná listina

- nadačná listina má formálne náležitosti svojej platnosti vyjadrené v § 3 odst. 1 zákona č. 227/1997 Sb., obsahové náležitosti (s výnimkou závete) sú vymenované v § 3 odst. 2 tohto zákona a patrí k nim:- údaje o zriaďovateľovi- údaje o účele nadácie alebo nadačného fondu

20

- špecifikácia majetkového vkladu zriaďovateľa do nadácie alebo nadačného fondu

- údaje o orgánoch nadácie či nadačného fondu, ktorými sú správna rada a dozorčia rada, vrátane údaja o správcovi majetkových vkladov zriaďovateľa do vzniku nadácie alebo nadačného fondu

- pravidlá obmedzujúce náklady nadácie na vlastnú správu- pravidlá pre poskytovanie nadačných príspevkov

- celková výška nadačného majetku nesmie byť po celú dobu trvania nadácie nižší ako 500 OOO Kč, pre nadačný fond toto obmedzenie neplatí

- vnútorné pravidlá pre činnosť nadácie alebo nadačného fondu upravuje štatút nadácie alebo nadačného fondu, ktorý je povinná vydať správna rada nadácie alebo nadačného fondu do 30 dní odo dňa vzniku nadácie alebo nadačného fondu

- nadácia alebo nadačný fond vzniká dňom zápisu do nadačného registra

- zanikajú zásadne:- dosiahnutím účelu- rozhodnutím správnej rady o zrušení alebo zlúčení- rozhodnutím súdu v zákonom stanovených prípadoch

záujmové združenie právnických osôb- zvláštny typ PO- ide o jedinú korporáciu upravenú v ObčZ a vybavenú právnou subjektivitou- § 20f - § 20j- účelom je spojenie síl a prostriedkov právnických osôb k ochrane ich

záujmov (§ 20f)- vzniká:

1)písomnou zakladateľskou zmluvou uzatvorenou zakladateľmi2)schválením založenia združenia na ustavujúcej členskej schôdze:

k založeniu združenia je nutné spísať zápis, obsahujúci zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov- ich prílohou sú obligatórne:

- stanovy združenia: ich obsah a spôsob ich prijatia je upravený v § 20h, obsahom stanov musí byť určenie názvu, sídla a predmetu činnosti združenia, úprava jeho majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným ostatkom, členstvo v družstve možno viazať na určitý členský príspevok, stanovy tiež obsahujú spôsob ich zmeny alebo doplnenia

- určenie osôb oprávnených jednať menom združenia, ktoré musia byť schválené zakladateľmi alebo ustavujúcou schôdzou (§ 20g)

- združenie je PO, ktorá zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie povinností- ide o PO osobnú, pretože aj napriek ručeniu majetkom jej chýbajú

prevažujúce rysy kapitálovej spoločnosti- právna spôsobilosť, a teda možnosť nadobúdať práva a povinnosti

a samostatne jednať navonok, vzniká zápisom združenia do registra združení, kam sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet činnosti, orgány,

ktorými združenie jedná navonok a mená osôb, ktoré vykonávajú pôsobnosť orgánov združenia

- k návrhu na zápis do registra združení sa prikladá zakladateľská zmluvy alebo zápis o ustavujúcej členskej schôdza spolu so stanovami, podáva ho osoba k tomu zmocnená zakladateľmi alebo ustavujúcou členskou schôdzou (§ 20i odst. 2, 3)

- zánik združenia nastáva jeho výmazom z registrácie (§ 20j odst. 2)- v prípade zániku združenia bez právneho nástupcu je pred zánikom

nutné previesť jeho likvidáciu (§ 20j odst. 1)

26. PRÁVNICKÉ OSOBY, SPÔSOBILOSŤ K PRÁVAM A POVINNOSTIAM, SPÔSOBILOSŤ K PRÁVNYM A PROTIPRÁVNYM ÚKONOM, ÚKONY PRÁVNICKÝCH OSÔB.

- PO svoju subjektivitu (spôsobilosť k právam a povinnostiam) odvodzuje od svojich zakladateľovi, ktorými môžu byť FO aj PO

- v porovnaní s FO je právna subjektivita PO obmedzená v dvoch smeroch:1. skupina základných práv a slobôd náležiacim len ochrane „bisociálnej“

podstaty človeka (právo na život, na zdravie,...)2. v súlade so zásadou „nikto nemôže previesť viac práv ako sám má“ je

právna subjektivita PO užšia než subjektivita FO, ktorá nemôže byť zo zákona obmedzená (špeciálna subjektivita – býva súčasťou zriaďovacích dokumentov)

spôsobilosť k právnym úkonom- vzniká so vznikom PO a zaniká jej zánikom- rozsah jednania PO je určený rozsahom jej špeciálnej subjektivity- jednanie, ktorým je prekročený rozsah jednania PO, spravidla zaväzuje nie

PO, ale osobu, ktorá jej menom jednala (exces)- na rozdiel od FO, PO nemožno zbaviť spôsobilosti k PÚ a ani ju obmedziť,

s výnimkou niektorých prechodných štádií existencie spoločnosti (nútená správa, likvidácia, konkurzné riadenie,...)

spôsobilosť k protiprávnym úkonom- vzniká vznikom PO a zaniká jej zánikom- má rovnaký rozsah ako spôsobilosť k PÚ- PO nemajú vlastnú trestneprávnu zodpovednosť- za deliktné správanie PO je považované deliktné správanie členov,

pracovníkov či iných osôb plniacich úlohy PO

- prejaviť vôľu navonok sú poverené zásadne orgány, ktorrých oprávnenie a povinnosť jednať je obsiahnuté v zriaďovacích dokumentoch PO – štatutárne orgány

27. OCHRANA OSOBNOSTI, POJEM, PREDMET.

všeobecné osobnostné práva- práva osobnej povahy, ktoré sa viažu k osobnosti FO- patria do občianskoprávnej kategórie práva na ochranu osobnosti

21

- ide o práva nezadateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné- teoretickým základom boli prirodzenoprávne teórie, ktoré formulovali systém

prirodzených práv človeka, ku ktorými radili aj právo na osobnú slobodu a rovnosť človeka, právo na život, zdravie, telesnú nedotknuteľnosť, dobrú povesť apod., vplyv týchto teórií sa prejavil v ABGB (1918), ktorý sa stal základom súčasnej úpravy práva na ochranu osobnosti, k zdokonaleniu tejto úpravy prispel v dobe prvej ČSR aj autorský zákon, ktorý upravoval právo podobizne, ochranu korešpondencie, denníkov a iných písomností osobnej povahy, komplexnú úpravu priniesol až ObčZ 1964 a v súvislosti so zmenami v spoločnosti počiatkom 90. rokov bola táto úprava spresnená a doplnená

- cieľom úpravy VOP je zabezpečiť rešpektovanie osobnosti FO a tým jej všestranný slobodný vývoj

ústavné zakotvenie všeobecných osobnostných práv- čl. 10 LZPS: „každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť,

osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno- ústavné predpisy zaručujú aj ochranu pred neoprávnenými zásahmi do

súkromného a rodinného života a pred neoprávneným zhromažďovaním alebo zneužívaním osobných údajov

- dôležitú úpravu práva na ochranu osobnosti obsahujú aj medzinárodné zmluvy podľa čl. 10 Ústavy (napr. Európska úmluva o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátene protokolu, Európska úmluva na ochranu ľudských práv a dôstojnosti ľudskej bytosti v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, tzv. Úmluva o biomedicíne, vrátane dodatkového protokolu o zákaze klonovania ľudských bytostí atď.)

- základným rysom ochrany týchto osobnostných práv FO je skutočnosť, že zásah do týchto práv je možný len so súhlasom dotknutej osoby

predmet všeobecných osobnostných práv- § 11 ObčZ – najtypickejšie zložky prejavu osobnosti, ktoré sú ďalej rozvedené v

§ 12 odst. 1, výpočet chránených práv tu nie je vyčerpávajúci, preto sú okrem týchto demonštratívne vymenovaných predmetov chránené aj iné zložky a prejavy späté s osobnosťou človeka

- občianskoprávna ochrana je poskytovaná nasledujúcim statkom:- zdravie (vrátane duševnej aj telesnej integrity)- občianska česť- ľudská dôstojnosť- súkromie- meno (nie len meno a priezvisko ako je zapísané v matrike, ale aj prezívka

či krycie meno – pseudonym)- prejavy osobnej povahy (vrátane písomností osobnej povahy ako sú

osobné listy, denníky apod.)- iné predmety práva na ochranu osobnosti, v ObčZ výslovne

neuvedené (napr. osobná sloboda, osobné tajomstvo, listovné tajomstvo, podoba hlasu, životopisné a iné osobné údaje, zdravé životné prostredie, dobré meno, profesijná, obchodná, vedecká česť, sloboda vyznania a náboženského cítenia, pracovná sila apod.)

- § 12 taxatívne stanovuje, že „písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa FO alebo jej prejavov

osobnej povahy môžu byť zaobstarané alebo použité zásadne len so zvolení osoby, ktorej sa týkajú“, pričom forma súhlasu nie je zákonom stanovená- písomnosti osobnej povahy = písomnosti, ktoré nie sú určené pre

verejnosť (dopisy, denníky, zápisky apod.), nepatrí sem obchodná korešpondencia, úradné spisy apod.

- podobizeň = akékoľvek zobrazenie človeka (fotografia, obraz, karikatúra apod.), ak je osoba na podobizni identifikovateľná

- zvukový záznam = zachytenie hlasového prejavu FO na akomkoľvek nosiči zvuku

- v prípadoch zákonom taxatívne stanovených je možno práva uvedené v § 12 obmedziť – bezúplatné zákonné licencie (úradná, vedecká a umelecká, spravodajská)

- v prípade protiprávneho zásahu do všetkých uvedených práv v zmysle § 11 a § 12 spravidla dochádza k zásahu do viacerých chránených práv súčasne, napr. neoprávnené zverejnenie podobizne občana môže byť súčasne zásahom do jeho práva na ochranu občianskej cti, práva na osobné súkromie, príp. práva na meno apod.

právo na telesnú integritu- jeho základným predmetom je právo FO na ochranu života a zdravia (táto

ochrana je priznávaná aj nasciturovi - § 7 odst. 1)- telesná integrita FO je chránená aj po jej smrti (čo má svoj význam najmä

z hľadiska použitia orgánov pre účely transplantácie)- ČR ratifikovala okrem iného 2 medzinárodné zmluvy chrániace telesnú

integritu človeka, ktoré sú priamo aplikovateľné podľa čl. 10 Ústavy: Úmluva na ochranu ľudských práv a dôstojnosti ľudskej bytosti v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny a tiež jej Dodatkový protokol o zákaze klonovania ľudských bytostí, táto úmluva zakotvuje:- nadradenosť ľudskej bytosti záujmom spoločnosti a vedy- požiadavka slobodného a informovaného súhlasu (ktorý možno odvolať)

s akýmikoľvek zákrokmi v oblasti starostlivosti o zdravie- rovná dostupnosť zdravotnej starostlivosti- právo na ochranu súkromia a právo na informácie- zákaz diskriminácie osôb z dôvodu ich genetického dedičstva- zákaz zásahu do ľudského genómu- povinnosť vykonávať vedecký výskum na človeku v súlade s právnymi

predpismi- pravidlá pre odber orgánov a tkaniva z žijúcich darcov pre účely

transplantácie (čl. 19: „Odber orgánov alebo tkaniva od žijúcej osoby pre účely transplantácie možno vykonávať výhradne v záujme liečebného prínosu pre príjemcu, ale len ak nie je k dispozícii žiadny vhodný orgán alebo tkanivo z mŕtvej osoby alebo iná alternatívna liečebná metóda porovnateľného účinku“), súhlas pre taký zákrok musá byť vyjadrený písomne alebo pred príslušným úradným orgánom

- zákaz finančného prospechu a zaobchádzania s časťami ľudského tela (v prípade odobratia akejkoľvek časti ľudského tela, táto časť môže byť uschovaná a použitá na účely iné ako bola odobratá, len ak bola dotknutá osoba riadne poučená a s použitím pre iné účely súhlasila)

- zákaz klonovania ľudských bytostí

22

obmedzenie práva na telesnú integritu- právo na telesnú integritu môže byť právnymi normami obmedzené- negáciou tohto práva je pripustenie výkonu trestu smrti- povinnosť strpieť zásah do telesnej integrity je stanovená v § 127 odst.

3 OSŘ, podľa ktorého možno stanoviť povinnosť podrobiť sa lekárskej prehliadke, popr. skúške krvi

- zásah je umožnený tiež niektorými normami trestného práva v súvislosti so zaistením stôp trestného činu, vyšetrenie duševného stavu obvineného alebo svedka

- zásah je umožnený aj niektorými normami správneho práva (povinnosť podrobiť sa orientačnej dychovej skúške a odberu krvi u vodiča)

právo na meno- ochrana sa poskytuje menu, priezvisku, ale aj pseudonymu- jeho obsahom je výlučné právo používať v súlade s právnymi predpismi svoje

meno a priezvisko a domáhať sa ochrany proti tomu, kto by si ho neoprávnene prisvojil a užíval

- meno a priezvisko FO je individualizačným znakom, pod ktorým sa osoba uplatňuje v spoločnosti, a je tiež predmetom úpravy RP, práva správneho

- ochrana totožnosti tvorcu je stanovená autorským zákonom- zvláštnu problematiku tvorí použitie mena v spravodajstve, ide najmä

o otázku zverejňovania mien osôb stíhaných pre trestnú činnosť, tu treba vychádzať z ustanovení trestného práva- uverejňovať je možné mená až právomocne odsúdených páchateľov

(prezumpcia neviny)- pri osobách, proti ktorým je vedené trestné riadenie, musí byť táto

skutočnosť vždy uvedená (popr. že je dôvodne podozrelá zo spáchanie trestného činu)

- zverejňovanie mien obetí trestnej činnosti by bolo zásahom do ich osobnostných práv a spoločenský záujem na uvedení ich totožnosti je daný len výnimočne

- zverejnenie mena a priezviska je možné v rámci kritiky, výkon práva kritiky musí byť primeraný svojim obsahom a formou, musí tu existovať obecný záujem na zverejnení mena priezviska a kritika musí byť vecná a pravdivá (pri nesplnení týchto podmienok väčšinou dochádza k zásahu do práv na ochranu osobnosti)

- vyššie uvedené prípady zverejnenia mena a priezviska FO, ako aj iné prípady, sú zároveň kryté aj so spravodajskou licenciou

- krstné meno, priezvisko, ako aj prostriedky identifikácie osoby v rodine a spoločnosti majú vzťah k jej súkromnoprávnemu a rodinnému životu

- výber krstného mena má intímny a citový charakter pre rodičov a spadá tak aj do ich súkromnej sféry

právo na občiansku česť a   ľudskú dôstojnosť - zásahy do sféry cti a dôstojnosti môžu mať najrôznejšiu povahu, napr. prejavy

difamujúcej povahy, prekročenie oprávnenej kritiky apod.

- k porušeniu práva na česť môže dôjsť aj šírením pravdivých tvrdení difamujúcej povahy, ktoré subjekt nebol oprávnený zdeľovať (napr. porušenie lekárskeho tajomstva)

- niekedy môže dôjsť k stretu práva na občiansku česť a dôstojnosť so slobodou prejavu a právom kritiky

- vždy je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti), a to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, s ohľadom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany), je predovšetkým vecou súdu, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu zvážil, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým (názor ÚS)

- okrem všeobecného práva na česť osoby môže dôjsť aj k protiprávnemu zásahu do tzv. profesionálnej (odbornej) povesti určitej osoby, napr. lekára, umelca apod.

právo na súkromie= právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, príp. v akom rozsahu,

majú byť skutočnosti jeho súkromného života sprístupnené iným- súd nepokladá za nutné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu „súkromný

život“

28. OBMEDZENIE PRÁVA NA OCHRANU OSOBNOSTI.

- k obmedzeniu všeobecných osobnostných práv môže dôjsť len so zvolením dotknutej osoby (zmluvné obmedzenie) alebo v prípadoch taxatívne vymedzených, výslovne stanovených v zákone

- zvolenie (súhlas) FO je PÚ, ktorý musí spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky platnosti PÚ

- súhlas môže FO udeliť len k nakladaniu s takými hodnotami svojej osobnosti, s ktorými môže platne disponovať, preto s ohľadom na § 39 nemožno považovať za platné zvolenie k takému zásahu do práva na telesnú integritu, ktoré by malo za následok smrť FO

- ObčZ pripúšťa obmedzenie všeobecných osobnostných práv na základe zákona § 12 odst. 2 a 3, kde sú taxatívne vymedzené 3 prípady, kedy nie je potrebné zvolenie FO so zriadeným alebo použitým právom chránených statkov vymenovaných v § 12 odst. 1 – ide o bezúplatné zákonné licencie:- zákonná úradná licencia (§ 12 odst. 2): súhlas nie je potrebný, ak sa

použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy k účelom úradným na základe zákona

- zákonná licencia vedecká a umelecká (§ 12 odst. 3): súhlas FO nie je potrebný ani k zaobstaraniu ani k použitiu podobizne, obrazového snímku, zvukového záznamu (nie ale písomnosti osobnej povahy) k účelom vedeckým a umeleckým

- zákonná licencia spravodajská (reportážna) je obmedzená na zaobstaranie a použitie týchto osobnostných hodnôt len pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo

23

- v prípade pochybností o forme, spôsobe a rozsahu použitia, resp. zaobstarania je nutné na tieto licencie pozerať ako na zákonom stanovené obmedzenie práv a vykladať vždy reštriktívne

- žiadne použitie (zaobstaranie) týchto chránených hodnôt nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami FO, a to ani v prípade, kedy samotná FO s použitím (zaobstaraním) chránených hodnôt súhlasila

- vždy musí byť zaručená základná ochrana dôstojnej existencie dotknutej FO (judikatúra ÚS)

- iné obmedzenia nájdeme vo OSŘ, trestnom řáde a ďalších verejnoprávnych predpisoch

29. SUBJEKTY PRÁVA NA OCHRANU OSOBNOSTI.

podľa druhu osôb v   právnom zmysle :a) právo na ochranu fyzických osôb, tj. na ochranu osobnosti FO

- všeobecné osobnostné práva nadobúdajú FO v okamihu narodenia- niektoré práva sa môžu týkať aj nascitura (právo na telesnú integritu)- právnu ochranu osobnosti majú všetky FO bez ohľadu na ich spôsobilosť

k PÚ- ak bolo zásahom dotknuté právo na ochranu osobnosti viacerých

subjektov, má sa každý postihnutý, nezávisle na ostatných, domáhať ochrany (napr. pri písomnosti osobnej povahy je chránený nie len pisateľ, ale aj adresát a aj tretie osoby, ktoré by boli zásahom do tohto právom chráneného styku dotknuté

- ak sa zásahu dopustilo viac subjektov (FO alebo PO), vzniká každému z nich zodpovednosť za porušenie osobnostných práv tiež samostatne

- postmortálna ochrana osobnosti: po smrti dotknuté FO sú povolané k uplatneniu osobného práva na ochranu osobnosti určité osoby, taxatívne vymedzené v § 15 ObčZ – jedná sa o právne nástupníctvo sui generis, ktoré nie je pojmovo zhodné s dedičskou sukcesiou, aj keď v praxi môže nastať súbeh oboch právnych nástupníctiev, okruh takto povolaných osôb je vymedzený takto:

1)v prvej nástupníckej skupine manžel a deti zomrelej dotknutej FO, ak nie sú, na ich miesto nastupujú

2)rodičia zomrelej FO- ide o ochranné právo takto taxatívne vymedzeného okruhu osôb,

ktoré im vzniká originálne a nie je, čo sa týka rozsahu a obsahu alebo funkcie, zhodné s vlastným osobnostným právom zomrelého (napr. ak zomrelý výslovne za svojho života zakázal určité zaobchádzanie so svojimi prejavmi osobnej povahy, napr. osobnou korešpondenciou, nemôžu pozostalí dať súhlas s takým zachádzaním)

b) právo na ochranu PO, ktoré je ObčZ taxatívne zúžené len na právo na ochranu názvu a dobrej povesti PO

30. PROSTRIEDKY OCHRANY OSOBNOSTI.

súkromnoprávne prostriedky ochrany osobnostných práv- zvláštne právne prostriedky typické pre celý súkromnoprávny ochranný systém

práv k nehmotným statkom- absolútna (erga omnes) zákonná ochrana FO, ktorá sa týka nie len

porušenia práva, ale stačí aj jeho ohrozenie- ochrany sa možno dovolávať u orgánu k tomu povolanému, ktorým je súd (v

prvom stupni sú vo veciach ochrany osobnosti príslušné krajské súdy)

zodpovednosť- zodpovednostný systém založený na objektívnom princípe bez

možnosti liberácie = nevyžaduje sa zavinenie na strane rušiteľa (rušiteľ zodpovedá aj keby o svojom neoprávnenom zásahu nevedel)

- skutkové podstaty porušenia alebo ohrozenia práv na ochranu ľudskej osobnosti sú rozmanité

- základným predpokladom zodpovednosti podľa § 13 je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého narušiť, popr. ohroziť osobnostné práva chránené § 11

- s porušením, resp. ohrozením osobnostného práva správa ObčZ zvláštne žalobné nároky vymenované len demonštratívne, postihnutá FO sa môže domáhať:

1)upustenia od neoprávneného zásahu do osobného práva na ochranu osobnosti záporčiou (negatórnou) žalobou

2)odstránenia následkov neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti žalobou restitučnou (odstraňovacou), spôsob odstránenia následkov porušenia týchto práv ma zodpovedať obsahu, rozsahu a forme neoprávneného zásahu, tj. obnovenie stavu, ktorý tu bol pred zásahom

3)primeraného zadosťučinenia satisfakčnou žalobou, právo na primerané zadosťučinenie je dvojaké:

- primerané zadosťučinenie morálne (morálna satisfakcia) napr. ospravedlnenie, ak sa takého zadosťučinenie nejaví dostačujúce nastupuje druhý stupeň primeraného zadosťučinenia

- náhrada nemajetkovej újmy v peniazoch (primerané zadosťučinenie peňažité)- nie je vylúčené spojenie a súčasné uplatnenie oboch satisfakcií,

pričom súd je pri určovaní výšky nemajetkovej újmy v peniazoch viazaný návrhom žalobcu len do tej miery, že nesmie prisúdiť viac ako je navrhované, inak výšku náhrady určuje podľa svojho voľného uváženia v medziach zákona, pričom musí prihliadať k taxatívne stanoveným zákonným kritériám:

3. k závažnosti vzniknutej nemajetkovej újmy (osobnostnej povahy)

4. k okolnostiam, za ktorých došlo k ohrozeniu alebo porušeniu osobného práva na ochranu osobnosti došlo (tu môžu hrať úlohu aj zavinenie, spôsob zásahu apod.)

- poskytnutie primeraného zadosťučinenia má viesť k vyrovnaniu spôsobenej nemajetkovej újmy a k priblíženiu sa myšlienke spravodlivosti

24

- aktívne legitimovaná k uplatneniu osobného práva na ochranu osobnosti je zasiahnutá FO

- postmortálnu ochranu osobnosti zaisťuje v § 15 taxatívne vymedzený okruh osôb

- povinnosť poskytnúť zadosťučinenie je osobne späté s poškoditeľom, má osobný charakter a preto zaniká smrťou poškoditeľa (pasívne legitimovaným – poškoditeľom môže byť FO aj PO)

zodpovednosť za škodu- neoprávneným zásahom do osobného práva na ochranu osobnosti môže

dotknutej osobe vzniknúť aj škoda- riadi sa ustanoveniami o náhrade škody, tzv. že v obecnom poňatí

predpokladá zavinenie škodcu (na rozdiel od nemajetkovej újmy)- nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ostáva nedotknutý

zvláštne prostriedky ochrany FO- § 10 zákona č. 46/2000 Sb., o právach a povinnostiach pri vydávaní

periodickej tlače a o zmene niektorých ďalších zákonov (tiskový zákon)- § 7, § 60 zákona č. 65/1965., zákonníka práce: zákaz diskriminácie

v pracovných vzťahoch, ochrana zamestnanca ako FO,- § 21 a nasl. zákona č. 101/2000 Sb., o ochrane osobných údajov a o zmene

niektorých zákonov – ochrana práv subjektov údajov- zákon č. 40/1995 Sb., o regulácii reklamy a o zmene a doplnení zákona č.

468/1991 Sb., o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania- § 49 zákona č. 200/1990 Sb., o priestupkoch (správne právna ochrana)- § 206 zákona č. 140/1961 Sb., trestného zákona (trestne právna ochrana)

súkromnoprávne prostriedky ochrany názvu a   dobrej povesti právnickej osoby

- tieto statky sú chránené absolútne- ObčZ stanovuje objektívnu zodpovednosť za ohrozenie či porušenie (zásah)

práva na ochranu týchto statkov, tzn. že sa nevyžaduje zavinenie - akým spôsobom môže dôjsť k porušeniu týchto práv nie je v ObčZ výslovne

stanovené, vždy záleží na výklade- aktívne legitimovaná k uplatneniu práva na ochranu názvu a dobrej povesti PO

je len takto zasiahnutá PO, ktorá sa môže domáhať:1)zdržania sa neoprávneného zásahu (záporčia žaloba)2)odstránenia závadného stavu (reštitučná žaloba)3)primeraného zadosťučinenia (satisfakcia) morálneho, peňažitého alebo

morálneho i peňažitého- nie je vylúčené, že skutkom, ktorým bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na

ochranu dobrej povesti a názvu PO, mohla byť tejto PO spôsobená škoda, zodpovednosť za škodu sa riadi obecnými ustanoveniami o náhrade škody a má charakter subjektívnej zodpovednosti za zavinenie

- špecifickú ochranu obchodnej firmy obsahuje § 12 ObchZ- zvláštne je upravená verejnoprávna ochrana názvu a dobrej povesti PO

v súvislosti s opravou vadných údajov uverejnených v hromadných zdeľovacím prostriedkoch

31. ZASTÚPENIE, POJEM, DRUHY.

- nie každý subjekt, ktorý je vybavený právnou subjektivitou, je v rovnakom rozsahu vybavený aj spôsobilosťou k PÚ a tiež nie každý subjekt je ochotný a schopný (aj keď zo zákona je spôsobilosťou k PÚ vybavený) túto právnu výbavu samostatne využívať, pre tieto prípady má OP riešenie v rôznych právnych konštrukciách, z ktorých najdôležitejšou je inštitút zastúpenia

- § 22 - § 33b- zásadne rozlišujeme 2 druhy zastúpenia:

- priame zastúpenie: zástupca činí úkony menom a na účet zastúpeného- nepriame zastúpenie: zástupca činí úkony menom svojim, ale na účet

zastúpeného- v OP sa vyskytujú oba druhy zastúpenia, typické a tiež jediné ako zastúpenie

nazývané je ale zastúpenie priame, zatiaľ čo zastúpenie nepriame prichádza do úvahy napr. pri zmluve príkaznej

- podľa dôvodu vzniku rozlišujeme:- zákonné zastúpenie (§ 26 - § 30)- zmluvné zastúpenie (zmocnenie) (§ 31 - § 33b)

32. ZÁKONNÉ ZASTÚPENIE.

- v zmysle § 23 sa ním rozumie buď zastúpenie vzniknuté priamo zo zákona alebo zastúpenie zriadené rozhodnutím štátneho orgánu

- zákonný zástupca sa zriaďuje:a)osobám, ktoré nie sú spôsobilé k PÚ: osoby zbavené alebo obmedzené

spôsobilosti súdom (opatrovník, nezletilec)b)osobám, ktorých pobyt nie je známy a osobám neznámym:

opatrovník, ak je to potrebné k ochrane ich záujmov, alebo ak to vyžaduje verejný záujem (§ 29)

c) iné vážne dôvody, ktoré posúdi súd (napr. ťažká závažná fyzická choroba)

d)kolízia záujmov zákonného zástupcu a zastúpeného, resp. viac osôb zastúpených rovnakým zástupcom – tzv. kolizný opatrovník,

- opatrovníkom môže byť FO alebo orgán miestnej správy (obec)- zánik zastúpenia :

1. absolútny zánik: a) smrť zastúpenéhob) odpadnutie dôvodu, pre ktorý zastúpenie vzniklo

a trvalo2. relatívny zánik: a) smrťou zástupcu

b) stratou spôsobilosti zástupcu zastupovať (§ 22 odst. 2)

c) zbavenie rodičov rodičovskej zodpovednosti, pozastavenie, medzenie

d) odvolanie zástupcu súdom

33. ZMLUVNÉ ZASTÚPENIE.

- podľa rozsahu zmocnencovho oprávnenia rozlišujeme:

25

- plná moc len k jednému alebo niekoľkým úkonom (špeciálna plná moc)

- plná moc udelená ku všetkým úkonom, ktoré by mohol vykonať sám zmocniteľ (generálna plná moc)

- písomne musí byť plná moc udelená vtedy,- ak je potrebné učiniť právny úkon písomnou formou- ak sa plná moc netýka len určitého právneho úkonu (§ 31 odst. 4)

- zmocniteľom aj zmocnencom môže byť FO aj PO- plnú moc možno udeliť aj niekoľkým zmocnencom spoločne, ak v takejto plnej

moci nie je uvedené inak, musia jednať všetci spoločne (31 odst. 3), ak bola plná moc udelená PO, vzniká právo jednať za zmocniteľa štatutárnemu orgánu tejto PO alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnú moc (§ 31 odst. 2)

- ak nie je z PÚ zrejmé, že konajúci jedná menom inej osoby, platí, že koná vlastným menom

- ak zmocnenec jedná menom zmocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vznikajú z jeho PÚ práva a povinnosti priamo zmocniteľovi, pokyny dané zmocnencovi, ktoré nie sú zrejmé z plnej moci, nemajú vplyv na právne následky jednania, s výnimkou prípadov, kedy sú známe osobám, voči ktorým zmocnenec jedná

- § 32: ochrana dobrej viery: ak je zmocniteľ v dobrej viere alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa k tomu aj u zmocnenca (s výnimkou prípadov, kedy sa jedná o okolnosti, o ktorých sa zmocnenec dozvedel pred udelením plnej moci), zmocniteľ, ktorý nie je v dobrej viere, sa nemôže odvolávať na dobrú vieru zmocnenca

- § 33 odst. 1: ak zmocnenec prekročil svoje oprávnenia z plnej moci, je tým zmocniteľ viazaný len vtedy, ak toto prekročenie schválil

- § 33 odst. 2 a 3: zvláštnymi ustanoveniami riešené pomery medzi zmocnencom a zmocniteľom, vzniknuté prekročením plnej moci alebo jednaním bez plnej moci z hľadiska právnej ochrany zainteresovaných osôb

- zmocniteľ má právo nechať sa pri zastupovaní zmocniteľa zastúpiť inou osobou, ak:- je to stanovené v plnej moci- je zmocneným PO (§ 33a)

- plná moc zaniká:a) prevedením úkonu stanoveného v plnej mocib) odvolaním plnej moci zmocniteľom

- môže ju odvolať kedykoľvek a tohto práva sa platne nemôže vzdať (§ 33 odst. 3)

- odvolanie je voči zmocnencovi účinné akonáhle sa o tom dozvedel- odvolanie plnej moci, ktorá bola oznámená tretej osobe, môže

zmocniteľ previesť účinne len vtedy, keby taká osoba o odvolaní plnej moci v dobe jednania so zmocnencom vedela

c) výpoveďou plnej moci zmocnencomd) smrťou zmocnencae) smrťou zmocniteľa zaniká len ak nie je stanovené inak

- plná moc pri zmocnení, ktorého jednou stranou je PO, zaniká vtedy, ak ide o zánik bez právneho nástupcu

- v prípade smrti zmocniteľa alebo vypovedania plnej moci zmocnencom je zmocnenec povinný učiniť všetko, čo neznesie odklad, aby zmocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel újmu na svojich právach, ak také jednanie neodporuje príkazom zmocniteľa alebo jeho právneho nástupcu

34. PREDMET OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV.

- jeho vymedzenie doposiaľ nie je jednoznačné- pôvodne bola za predmet OPV považovaná vec v právnom zmysle, v súčasnej

teórii a praxi je situácia zložitejšia, predmetom OPV je:1.priamy predmet- to, čo je regulované abstraktným typovým OPV tak, ako je zakotvený

v normách OP – ide o ľudské správanie, ktoré sa môže uskutočňovať v podobe:- aktívneho správania subjektov ako je- predanie určitej veci alebo inej hodnoty jednou osobou druhej (dare)- konanie určitej faktickej činnosti (facere)

b) pasívneho právne významného správania ako je- strpenia určitého správania iného subjektu, ktoré by inak subjekt

nebol povinný trpieť (pati)- zdržanie sa určitého aktívneho správania, ktorého by sa inak subjekt

zdržať nemusel (ommitere)2.nepriamy predmet- predstavuje to, na čo je konkrétne správanie subjektu OP zamerané, teda

predmet konkrétneho, občianskym právom regulovaného spoločenského vzťahu

- § 118 odst. 1: predmetom OPV sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty

- § 118 odst. 2: predmetom OPV sú tiež byty a nebytové priestory (umožňuje tým samostatnú právnu dispozíciu s nimi)

- vec v právnom zmysle ObčZ nedefinuje, ale ide o hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia k potrebám ľudí- ovládateľnosť predmetu je nutné posudzovať podľa konkrétneho stavu

poznania a využitia predmetov prírody a prírodných síl- okrem ovládateľnosti musia veci a prírodné sily (aby boli predmetom OPV)

slúžiť ľudskej potrebe – v tomto smere je predmetom ľudskej činnosti taký predmet (hmotný statok), ktorý má hodnotu a môže sa teda stať predmetom majetkových vzťahov smeny, o ktorej reguláciu v OPV predovšetkým ide

- ďalším obmedzením sú obmedzenia právne, ktoré slúžia k ochrane ekonomiky, bezpečnosti občanov, verejnému poriadku, a iné predmety, pri ktorých právny poriadok právne nakladanie s nimi buď vylučuje alebo obmedzuje

- momentálne výrazná tendencia smeruje najmä k rozšíreniu okruhu vecí považovaných za predmet občianskoprávnej dispozície, napr. orgány a tkanivá ľudského tela, používané modernou medicínou na účely transplantácií a transfúzií, väčšina právnych problémov s touto koncepciou spojených čaká na ucelenú právnu reguláciu a nie je doposiaľ uspokojivo vyriešená

- predmetom diskusie je aj poňatie tzv. nehmotných statkov ako veci či ako spôsobilého predmetu OPV

26

35. VEC AKO PREDMET OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV, KATEGORIZÁCIA VECÍ, SÚČASŤ A PRÍSLUŠENSTVO VECÍ.

kategorizácia (triedenie) vecí1. odlišný právny režim viedol k rozlíšeniu vecí na (§ 119):

a) nehnuteľné veci (§ 119 odst. 2): pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom

pozemok = určitá časť zemského povrchu bez ohľadu na to, akým substrátom je pokrytý

stavba sa stáva nehnuteľnosťou vtedy, ak je spojená so zemou pevným základom

b) hnuteľné veci: argumentom a limine možno dovodiť, že veci, ktoré nie sú nehnuteľnosťami, sú vecami hnuteľmými

2. a) zužívateľné veci: veci, ktoré užívaním prenášajú svoju úžitnú hodnotu na iný predmet naraz (spracovanie suroviny) alebo ktorá sa užívaním úplne spotrebúva (potraviny, pohonné hmoty)

b) nezužívateľné veci: veci, ktoré sa užívaním nestrácajú, resp. neznehodnucujú, ale opotrebúvajú, svoju úžitnú hodnotu strácajú postupne

- toto triedenie nemá zákonnú oporu, nie je ale bez právneho významu, pretože predmetom niektorých PV (napr. výpožička) môžu byť len veci, ktoré sa užívaním neznehodnocujú

3. z pohľadu objektívnej individualizácie rozlišuje OP:a) zastupiteľné veci: ich vlastnosti sú z hľadiska ich hodnoty objektívnej

povahy spravidla ekvivalentné a možno ich bez zmeny ich ekonomického určenia a užitočnosti nahradiť rovnakým množstvom iných vecí rovnakého druhu, príp. kvality

b) nezastupiteľné veci: je rozhodujúci ich individuálny charakter, ovplyvňujúci ich objektívne vyjadriteľnú hodnotu (umelecké dielo apod.), také veci spravidla nemožno nahradiť vecami inými bez toho, aby sa zmenilo ich ekonomické alebo iné spoločenské určenie

4. s pohľadu subjektívneho stanoviska účastníkov konkrétneho vzťahu:a) veci druhovo (genericky) určené: určené podľa počtu, miery alebo váhy,

môžu byť nahradené vecami rovnakého durhu a akostib) veci individuálne (špecificky) určené: veci nevyhovujúce vyššie

uvedeným podmienkami

5. a) reálne deliteľné veci: ich rozdelenie na časti nemá za následok ich znehodnotenie alebo zmenu ich ekonomického určenia

b) reálne nedeliteľné veci: všetky ostatné veci

príslušenstvo vecí= také veci, ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené k tomu, aby boli

s hlavnou vecou trvalo užívané (§ 121 odst. 1)- aby bola vec považovaná za príslušenstvo, musia byť splnené nasledujúce

podmienky:

- musia tu byť najmenej 2 veci, z ktorých jedna je hlavná, druhá príslušenstvo

- príslušenstvo musí patriť vlastníkovi veci hlavnej- príslušenstvo musí byť vlastníkom veci určené k trvalému užívaniu s vecou

hlavnou, môže ale byť od hlavnej veci dočasne oddelené, právne úkony týkajúce sa veci hlavnej, sa bez ďalšieho vzťahujú aj na príslušenstvo, naopak tento vzťah ale neplatí, zvláštnu definíciu obsahuje § 121 odst. 2: za príslušenstvo bytu sa považujú vedľajšie miestnosti a priestory určené k tomu, aby boli s bytom užívané

súčasť vecí- § 12O: súčasťou veci je všetko, čo k veci podľa jej povahy náleží a nemôže byť

od veci oddelené, bez toho aby sa tým vec neznehodnotila (ZMO považuje za súčasť veci aj to, čo by sa oddelením od veci samé znehodnotilo)

- súčasť veci nie je vecou samostatnou, právne úkony tákajúce sa veci sa vzťahujú na všetky súčasti

právo- právo môže byť predmetom OPV ak to jeho povaha a povaha právneho vzťahu

pripúšťa (§ 118)- neprípustné bude najmä činiť predmetom PV dispozície s právami, ktoré tvoria

katalóg ZPaS občanov- právo ako predmet OPV môže mať svoje príslušenstvá, ktoré môžu tvoriť pri

obligačných vzťahoch úroky, úroky z prodlenia a poplatky z prodlenia (§ 121 odst. 3)

- iné majetkové hodnoty môžu nadobúdať rôzne konkrétne formy, bude sem zrejme patriť oblasť práv tvoriacich tzv. duchovné vlastníctvo človeka apod.

36. OBSAH OBČIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU.

- obsah OPV môžeme chápať ako:- správanie subjektov konkrétnych vzťahov, ktoré je fakticky totožné so

správaním tvoriacim priamy predmet OPV- subjektívne práva a subjektívne povinnosti, tj. modelové správanie,

predpísané obecne adresátom noriem OP

subjektívne práva a subjektívne povinnosti- subjektívne právo predstavuje zákonom garantovanú mieru možného

správania oprávnenej osoby- subjektívna povinnosť je objektívnym právom stanovená miera nutného

správania subjektov OPV- medzi oboma pojmami existuje vzájomná (aj keď rozporná) jednota

37. OCHRANA SUBJEKTÍVNYCH PRÁV, OCHRANA POKOJNÉHO STAVU, NÁROK.

prostriedky ochrany subjektívnych práv majú jednak obecnú povahu, jednak povahu zvláštnu, ktorá chráni len subjektívne práva určitého typu

27

- dôležité miesto má prevencia (= predchádzanie vzniku porúch alebo ohrození OPV): § 3 odst. 2: povinnosť FO a PO, štátnych orgánov a orgánov miestnej samosprávy dbať, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z OPV a aby prípadné rozpory medzi účastníkmi boli odstránené predovšetkým dohodou

- právomoc súdu k ochrane práv (ak došlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv plynúcich z OPV) (§ 4)

§ 5: operatívna ochrana v prípade, kedy by došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, takú ochranu je povinný poskytnúť príslušný orgán štátnej správy, ktorý môže predbežným opatrením zásah zakázať alebo uložiť obnovenie predošlého stavu (právo domáhať sa súdnej ochrany tým nie je dotknuté, pretože nejde o rozhodnutie, neplatí tu teda prekážka veci rozhodnutej

- svojpomoc (§ 6) je prípustná aj hrozí bezprostredne neoprávnený zásah do práva, požiť ju môže len ten, kto je takto ohrozený

- subjektívne práva nie sú bez hraníc, OP vytvára reguláciu výkonu subjektívnych práv, obecná zásada je vyjadrená v § 3 odst. 1: výkon práv a povinností vyplávajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iným a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

občianskoprávny nárok = vlastnosť subjektívneho práva spočívajúca v jeho vynútiteľnosti štátnou mocou, výnimočne svojpomocou oprávnenej osoby- znaky nároku :

- predstavuje vynútiteľnosť subjektívneho práva proti vôli povinnej osoby- je existenčne spätý so subjektívnym právom- predstavuje možnosť použiť k vynúteniu nároku štátnu moc, resp.

svojpomoc- české právo vybavuje subjektívne práva zásadne nárokom, výnimku tvoria

naturálne práva, ktoré nemožno súdne ani svojpomocou vymáhať (ide o práva proti ktorým bola úspešne uplatnená námietka premlčania, ďalej práva z hier a sázok a práva z výpožičiek do hier a sázok medzi občanmi)

38. VECNÉ PRÁVA, POJEM, DRUHY.

- vecné práva (iura in rem) vznikli na základe rímskeho práva, termín vecné práva sa ale začal používať až v dobe recepcie RP

- historicky tvoria vecné práva dôležitú súčasť majetkových práv a predstavujú úplné alebo čiastočné panstvo nad konkrétnou vecou

- postavenie osoby vecne oprávnenej (osoby, ktorá je subjektom vecného práva) sa vyznačuje tým, že taká osoba vylučuje kohokoľvek iného z pôsobenia na vec ňou ovládanou a prislúcha jej teda proti každému rušiteľovi actio in rem, k presadeniu výlučného panstva nad vecou

- vecné práva tvoria súčasť systému OP

- vecné právo v subjektívnom zmysle = priame právne ovládanie veci, ktoré nie je sprostredkované iným subjektom (nepriame ovládanie veci umožňujú práva záväzkové)

charakteristické znakyd)ide o práva absolútne, z čoho plynie:- pôsobia proti všetkým (erga omnes), tj. také pozitívne právo, ktoré

prislúcha len určitému individuálne určenému subjektu a jemu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu bližšie neurčených subjektov

- povinnosť má zásadne negatívnu povahu, tj. obmedzuje sa na nekonanie, konkrétne na nekonanie toho, čím by sa zasahovalo do výkonu oprávnenia

e)predmetom je spravidla vec v právnom zmysle, a síce vec určená individuálne, pretože predmetom vecného práva nemôže byť právo, ani vec druhovo určená, ak nedošlo k jej špecifikácii

druhy- právo vlastnícke (ius proprietas, dominium)- držba (possessio)- vecné práva k veci cudzej (iura in re aliena)

- pri výčte vecných práv sa uplatňuje tzv. numerus clausus, čo vyjadruje, že počet druhov vecných práv je v konkrétnom právnom poriadku uzatvoreným počtom ako právo vecné možno zriadiť len také právo, ktorého vecneprávna povaha je právnym predpisom pripustená

39. POJEM A OBSAH VLASTNÍCKEHO PRÁVA, PREDMET.

vlastníctvo x vlastnícke právo- ide o rôzne spoločenské kategórie, ktoré nemožno zamieňať, aj keď sa často

používajú ako synonymá- základom ich rozlíšenia sú odlišnosti v ekonomickom a právnom poňatí

vlastníctva:- vlastníctvo v ekonomickom zmysle je súhrn historicky určených

majetkových vzťahov držby, užívania a dispozícií s vecami- vlastníctvo v právnom zmysle (právny vzťah vlastníctva, vlastnícke

právo) je právnymi normami regulovaný vlastnícky vzťah

vlastnícke právo- v jeho rámci možno rozlišovať:1) vlastnícke právo v objektívnom zmysle: súhrn právnych noriem, regulujúcich vlastnícke vzťahy v ekonomickom poňatí

- VP je základným právnym inštitútom, ktorý zakotvuje existujúce ekonomické vlastnícke vzťahy

- zakotvuje najmä statickú stránku vlastníctva, tj. existujúci systém rozdelenia vecí

- dynamickú stránku vlastníckych vzťahov (tj. tých vzťahov, ktoré vznikajú v procese užívania a disponovania s vecami) upravuje vlastnícke právo spoločne s inými právnymi inštitútmi obligačného práva

2) vlastnícke právo v subjektívnom zmysle: v RP vymedzené ako všeobecné právne panstvo nad vecou, v modernom poňatí je chápané ako vzťah medzi osobami týkajúci sa vecí- jedno zo základných subjektívnych práv a najdôležitejšie vecné právo

28

- = právom zakotvená možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať a používať veci a nakladať s nimi podľa svojej úvahy a vo svojom záujme, a to mocou, ktorá nie je závislá na existencii moci kohokoľvek iného k rovnakej veci, v rovnakej dobe, súčasne v sebe zahŕňa aj právne zabezpečenú možnosť vlastníka domáhať sa od všetkých tretích osôb zdržanie sa užívania veci vlastníka proti jeho vôli a zdržanie sa správania, ktoré ruší vlastníka v jeho držbe a užívaní veci a disponovaniami s ním

- v ČR je vlastnícke právo regulované najmä v LZPS a v ObčZ:- LZPS prehlasuje právo každého vlastniť majetok za základné občianske právo

(čl. 11 odst. 1), v Listine je tiež vyjadrená rovnosť vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, tento princíp opakuje ObčZ v § 124, Listina súčasne zaručuje vlastníckemu právu rovnakú mieru ochrany

- z obecného práva každého vlastniť majetok je Listinou pripustená výnimka (čl. 11 odst. 2): zákon môže stanoviť, ktorý majetok, nezbytný k zabezpečovaniu potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, smie byť len vo vlastníctve štátu, obce alebo určených PO

- zákon môže tiež stanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo PO so sídlom v ČR

- LZSP nechápe vlastnícke právo ako právo absolútne neobmedzené, v minimálnej miere a za prísnych podmienok pripúšťa zásahy, a to tak, že viaže možnosť vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva na verejný záujem a jeho prevedenie len na základe zákona a za náhradu

- v náveznosti na obmedzenie je charakteristickým rysom VP jeho elasticita = ak obmedzenie odpadne, vlastníkove oprávnenia ožijú v pôvodnom rozsahu, bez nutnosti nejakého úkonu zo strany vlastníka alebo inej osoby

- úprava VP v LZPS a v ObčZ tvorí obecnú úpravu pre celý právny poriadok

obsah vlastníckeho právaoprávnenia vlastníka

- vlastnícka triáda: 1) právo vec užívať a používať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi)

- umožňuje vlastníkovi realizáciu úžitnej hodnoty veci, konkrétne využívanie užitočných vlastností veci a brať z nej prírastky (tj. stáva sa ich vlastníkom)

- vlastník je oprávnený prisvojovať si plody prirodzené (fructus naturales – prírastky plodonosnej veci), tak aj plody obecné (fructus civiles, napr. úroky z vkladov)

- vlastník ale nemá povinnosť vec užívať, ani povinnosť požívať plody2) právo s vecou disponovať (ius disponendi)

- realizácia hodnoty smennej a poskytuje vlastníkovi možnosť rozhodovať o právnom aj faktickom osude veci

- súčasťou tohto práva je právo vlastníka vec opustiť (ius dereliqurndi) a právo vec zničiť (ius abutendi)

3) právo vec držať (ius possidendi)

- možnosť mať vec vo faktickej moci a je predpokladom realizácie práva vec užívať a požívať a väčšinou predpokladom dispozície s vecou

- tým, že vlastník vec prenechá inému subjektu, nezaniká jeho právo držby

- analytické vymedzenie obsahu VP umožňuje formulovať aj ďalšie oprávnenia, napr. ius abutendi, ius dereliquendi

- uskutočňovanie vlastníkových oprávnení je výkonom vlastníckeho práva - český právny poriadok vychádza z tzv. Hedemannovej koncepcie

vlastníckeho práva: vlastníctvo zaväzuje (čl. 11 odst. 3 LZPS) – táto zásada je prejavom koncepcie vlastníctva ako sociálnej funkcie, obsahuje zákaz zneužitia VP a naznačuje, že vlastník nemá len práva, ale aj povinnosti

- vlastnícke právo nie je neobmedzeným panstvom nad vecou, má svoje limity (obmedzenia)

obmedzenia vlastníckeho práva- vlastnícke právo môže byť obmedzené so súhlasom vlastníka, inak len na

základe zákona, a to predovšetkým vo verejnom záujme- ide o jedno zo základných ľudských práv, preto možno jeho obmedzenie

pripustiť len vtedy, ak ústavná úprava výslovne zmocňuje zákonodarcu, aby za určitých podmienok, resp. z hľadiska ústavne vymedzených cieľov, zákonom základné právo obmedzil alebo v prípade kolízie s iným VP, iným základným právom alebo slobodou, či inou ústavne chránenou hodnotou (pri takých kolíziách je nutné sledovať naplnenie podmienok, za ktorých má príslušné právo prioritu

- 2 druhy obmedzenia VP:1)pojmové obmedzenie: obmedzenia VP, ktoré platí za určitých

podmienok pre všetkých vlastníkov, vyplýva priamo z pojmu VP a stanovujú ho priamo právne predpisy, ide o určité vnútorné obmedzenie (typicky princíp „vlastníctvo zaväzuje“

2)skutočné (vonkajšie) obmedzenie: obmedzenie VP spojené s určitými konkrétnymi vlastníckymi PV, má pôvod vonku vlastníckeho vzťahu a vyplýva prevažne zo stretu konkrétneho VP s inými PV (typicky regulácia susedských práv)

druhy obmedzenia vlastníckeho práva- pojmové obmedzenie vyplývajúce z LZSP- sociálna (spoločenská) koncepcia VP stanovuje zákaz zneužitia

VP na újmu práv druhých a zákaz jeho rozporu so zákonom chránenými obecnými záujmami, ďalej stanovuje, že výkon VP nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom

- ObčZ neobsahuje obdobné regule, možno ale využiť obecné pravidlo, že výkon VP nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 odst. 1)

b) použitie veci bez súhlasu vlastníka

29

- obmedzením VP je povinnosť vlastníka strpieť, za určitých podmienok, použitie jeho veci, bez nutnosti jeho súhlasu

- podmienky sú stanovené pomerne prísne (§ 128 odst. 1):- stav núdze (napr. živelná pohroma) alebo naliehavý verejný

záujem (hrubé porušenie verejného poriadku)- na dobu nezbytnú- v nezbytnej miere- za náhradu- ak nemožno účel dosiahnuť inak

- v špeciálnych predpisoch býva obsiahnutá konkretizáciac)vyvlastnenie- v jeho rámci možno dosiahnuť buď len čiastočné obmedzenie VP,

alebo jeho úplné odňatie- základnú smernicu obsahuje LZPS (čl. 11 odst. 4), obdobnú

formuláciu užíva ObčZ (§ 128 odst. 2) a konkretizáciu prevádzajú predpisy verejnoprávnej povahy (napr. stavebný zákon)

- podrobnejší výklad o vyvlastnení, podmienkach a následkoch je zaradený do oddielu venovaného zániku VP

d) regulácia susedských vzťahov- patrí do skupiny tzv. skutočných obmedzení vlastníckeho práva

40. OCHRANA VLASTNÍCKEHO PRÁVA.

- základom právnej ochrany VP sú právne predpisy najvyššej právnej sily (LZPS)- ochranu VP je charakteristická prevencia ako výraz snahy o predchádzanie

ohrozovaniu či porušovaniu týchto právnych vzťahov, preventívne zámery sú uskutočňované jednak stanovením povinnosti k predchádzaniu protiprávnym zásahom a ich nepriaznivým dôsledkom, jednak hrozbou sankcie per prípad porušenia či ohrozenia PV

- sankciami pre prípad protiprávneho zásahu do VO sú konkrétne prostriedky, ktoré právny poriadok poskytuje vlastníkovi k ochrane subjektívneho vlastníckeho práva, tieto prostriedky môžeme klasifikovať na:

1) a) obecné prostriedky ochrany VP: je ich možno použiť v dôsledku toho, že VP je jedným zo subjektívnych práv

b) zvláštne prostriedky ochrany VP: majú svoje opodstatnenie len v prípadoch ochrany VP2) a) vecneprávne prostriedky ochrany VP možno použiť k ochrane VP,

resp. ďalších vecných práv, a smerujú k úplne totožnému (čo sa týka predmetu) obnoveniu pôvodného stavu

b) oblilgačneprávne prostriedky ochrany VP: je ich možné využiť k odstráneniu iných následkov než k obnoveniu totožného pôvodného stavu, napr. náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia (vydanie bezdôvodného obohatenia in natura vedie k totožnému obnoveniu pôvodného stavu) apod.

zvláštne prostriedky ochrany vlastníckeho práva- možno ich použiť len k ochrane tohto právneho vzťahu v prípade

neoprávneného zásahu

- k týmto prostriedkom patria vlastnícke žaloby upravené v § 126a) žaloba na vydanie vecí (reivindikačná žaloba)- určená k ochrane VP v prípade neoprávneného zadržovania veci- možno sa ňou domáhať vydania vecí hnuteľných i nehnuteľných- v prípade nehnuteľných vecí sa používa termín „žaloba na vypratanie vecí“- predpoklady jej úspešného uplatnenia:

1. vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci osoby inej, ktorá túto vec odmieta vydať, zadržovanie veci je v tomto prípade porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z povahy vlastníctva ako PV, tj. povinnosti všetkých tretích osôb nezasahovať do VP

2. aktívne legitimovaný je vlastník (spoluvlastník) protiprávne zadržanej veci, pasívne legitimovaný je ten, kto vec protiprávne zadržuje (podmienkou úspechu žaloby je, že má žalovaný vec u seba a preto má možnosť ju vydať, v opačnom prípade, ak vec spotreboval, zničil alebo scudzil, môže oprávnený požadovať len náhradu škody, eventuálne žalovať toho, kto vec získal

3. vec musí byť individualizovaná, teda označená takými znakmi, aby ju bolo možné bezpečne odlíšiť od ostatných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu, pri veciach nehnuteľných je nutným dôkazom výpis z katastra nehnuteľností, príp. iný dôkazný prostriedok dokladajúci žalobcove VP

4. žalovaný vec zadržuje protiprávne, žaloba preto nemôže byť použitá proti vypožičiavateľovi veci, pokiaľ pôžička trvá, proti nájomcovi, pokiaľ trvá nájomný vzťah, ani v prípadoch, kedy zákon neumožňuje použitie tejto ochrany so zreteľom na spôsob nadobudnutia (§ 486)

5. vlastník musí preukázať existenciu VP k veci, ktorej vydanie navrhuje, toto VP musí existovať v dobe rozhodnutia v riadení o vydanie veci, ObčZ výslovne nestanoví, či má vlastník právo aj na vydanie prírastkov a úžitkov (analogická aplikácia § 458 odst. 2, prihliadajúca k dobrej viere povinného = ak ten, kto vec protiprávne zadržuje nebol v dobrej viere, musí vydať aj úžitky veci, a contrario ak bol v dobrej viere, úžitky vydať nemusí)

b) žaloba záporčia (nagatórna)- možno ju použiť na ochranu vlastníckeho práva vo všetkých ostatných

prípadoch, kedy došlo k zásahu do VP inak než protiprávnym zadržovaním veci

- aktívne legitimovaný je vlastník (spoluvlastník) veci, ktorý je vo svojom práve rušený

- pasívne legitimovaný je každý, kto VP obmedzuje alebo porušuje, bez ohľadu na subjektívny vzťah k takému jednaniu (tj. bez ohľadu na zavinenie)

- možno ju úspešne použiť pri ochrane susedských vzťahov- žalobca sa môže domáhať, aby bolo žalovanému uložené zdržať sa

jednania, ktorým neoprávnene zasahuje do VP, alebo aby bolo uložené obnovenie pôvodného stavu, ak by upustenie od protiprávneho jednania nestačilo k tomu, aby zásah do VP bol odstránený

30

- je možné sa domáhať zákazu nedovolených imisií, neoprávneného prechádzania cez pozemok, upustenia od stavby na cudzom pozemku a odstránenie následkov

c) žaloba na určenie, či VP existuje- predpokladom jej úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu

(napr. poukázaním na potrebu získania listiny nezbytnej pre zápis žalobcovho VP do katastru nehnuteľnosti)

- prostriedky určené na ochranu VP možno analogicky (§ 853) použiť aj na ochranu oprávnenej držby a oprávnenej detencie

41. NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA.

- nadobúdaniu VP dochádza rôznymi nadobúdacími spôsobmi, na základe množstva právnych skutočností, tieto právne skutočnosti sa nazývajú právny dôvod alebo právny titul

- tituly nadobúdania VP sú vyjadrené v § 132, ktorá stanovuje, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom

spôsoby nadobudnutia VP:1. originárne: nadobúdateľ VP získava nezávisle na predchádzajúcom vlastníkovi

alebo VP k veci vzniká po prvý krát (konfiškácia, oddelenie plodov a úžitkov, zhotovenie novej veci apod.)derivátne: nadobúdateľ svoje VP odvodzuje od predošlého vlastníka (dedenie, kúpa a predaj, darovanie, smena)

2. prevod: k nadobudnutiu VP dochádza na základe prejavu vôle (kúpna, darovacia zmluva)- zásada nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má

(nemo plus iuris ad alienum transfere potest, quam ipse habet) – VP možno nadobudnúť len od vlastníka veci a zároveň s prevodom prechádzajú na nadobúdateľa aj „závady viaznuce na veci“, tj. vecné bremená, zástavné práva atď.

- VP možno nadobudnúť len v takom rozsahu, v akom prislúchalo pôvodnému vlastníkovi

- tento princíp je prelomený v § 486 v prípade nadobudnutia veci od neoprávneného dediča

- ObchZ chráni nadobúdateľa hnuteľnej veci od nevlastníka, ak došlo k nadobudnutiu v dobrej viere (§ 446 ObchZ)

- pri nadobudnutí VP zmluvou je dôležité, či má zmluv a translačné alebo obligačné účinky

- k vlastnému prevodu dochádza ďalšou právnou skutočnosťou (spôsob nadobudnutia), ktorou je predovšetkým predanie a prevzatie veci (tradícia)

prechod: k nadobudnutiu VP dochádza na základe iných právnych skutočností (na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu)

- pri prevode a prechode je nutná existencia VP k veci predchádzajúceho vlastníka, preto pri vytvorení novej veci nemožno o prevode ani prechode uvažovať

- nie je správne stotožňovať originárne nadobudnutie s prechodom a dervátne nadobudnutie s prevodom

- nadobudnutie VP dedením je ne nadobudnutím derivátnym, ale zároveň prechodom

A) nadobúdanie zmluvou – viď. 42

B) nadobúdanie dedením- k prechodu VP na dediča dochádza okamihom smrti zostaviteľa (§ 460) – ide

o delačný princíp (na rozdiel od princípu ležiacej pozostalosti – hereditas iacens)

- bližšie je dedenie upravené v VII. Časti ObčZ

C) nadobúdanie rozhodnutím štátneho orgánu- vlastníctvo sa nadobúda dňom určeným v rozhodnutí tohto orgánu, ak nie je

určený, tak dňom právnej moci rozhodnutia- ObčZ upravuje niektoré zvláštne prípady nadobúdania VP rozhodnutím

orgánu, napr.:- rozhodnutie súdu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva

(§ 142)- prikázanie VP k neoprávnenej stavbe (§ 135c odst. 2 – len vtedy, ak je

vlastníctvo ku stavbe prikázané vlastníkovi pozemku)- predaj nehnuteľností a predaj hnuteľných vecí súdom pri výkone

rozhodnutia

D) nadobúdanie na základe iných skutočností stanovených zákonom- tieto skutočnosti sú uvedené v ObčZ aj v iných právnych predpisocha) nadobudnutie VP k prírastkom veci (§ 135a)- prírastky sú samostatným predmetom VP až po ich oddelení od pôvodnej

veci, ak oddelené neboli, sú súčasťou veci hlavnej = samostatné VP sa nadobúda až oddelením (separáciou), v tomto okamihu je realizované vlastníkovo oprávnenie „ius fruendi“

- podobnú povahu má aj nadobudnutie vlastníctva akcesiou, tj. ku všetkému, čo bolo dodatočne spojené s hlavnou vecou, v súčasnosti tento spôsob v českom práve nie je upravený

b) nadobudnutie prisvojením- prisvojenie je vylúčené pri veci nájdenej, opustenej alebo skrytej- v úvahu pripadá len ako špeciálny nadobúdací spôsob na základe

zvláštnych predpisov, napr. pri zbere lesných plodov, love zvery a love rýb- prisvojenie obecne nie je upravené, ObčZ upravuje nadobudnutie VP

k nálezu, veci opustenej a veci skrytej (§ 135)- nález = vec, ktorú niekto nevedome, bez prejavu vôle stratil, preto je

nutné vec nájdenú (nalezenú) zásadne vrátiť vlastníkovi, stratou veci a jej nájdením nedochádza k zmene VP, ak vlastník nie je známy, nálezca je povinný nález odovzdať štátnemu orgánu, ak sa do roka od jeho odovzdania vlastník neprihlási, nález pripadá do vlastníctva štátu

31

- na veci skryté dopadá obdobný režim ako pri náleze, ich vlastník nie je známy (obvykle poklady), ak je vlastník známy, musí mu byť vec vydaná

- opustenie je prejavom vôle vzdať sa VP, k takým veciam nadobúda VP štát, aj keď je predchádzajúci vlastník známy (možnosť derelikcie nehnuteľnosti je časťou právnej teórie vylúčená so zreteľom na ich evidenciu v katastri nehnuteľností, prax ale v jednotlivých prípadoch opustenie nehnuteľnosti akceptuje)

c) nadobudnutie vydržaním- predpoklady vydržania (§ 134):

- spôsobilý subjekt: vydržaním môže VP nadobudnúť FO aj PO- spôsobilý predmet: vydržať možno akúkoľvek vec, ktorá môže byť

predmetom VP, okrem vecí, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených PO

- oprávnená držba veci (§ 130 odst. 1), tj. nakladanie s vecou ako so svojou so zreteľom ku všetkým okolnostiam, že držiteľovi vec patrí

- uplynutie vydržacej doby (na jej počiatok a trvanie sa primerane použijú ustanovenia o behu premlčacej doby):- 3 roky pri držbe hnuteľnej veci- 10 rokov pri držbe nehnuteľnej veci

- nepretržitosť držby po celú vydržaciu dobu, akákoľvek relevantná strata držby znamená koniec behu vydržacej doby, do takto stanovenej doby si možno započítať aj dobu, po ktorú mal právny predchodca vec vo svojej oprávnenej držbe

- splnením všetkých predpokladom dochádza ex lege k originárnemu nadobudnutiu VP (keďže k nemu dochádza ex lege, nie je potrebné žiadne uplatnenie alebo rozhodnutie, prípadný výrok súdu má len deklaratórnu povahu)

- nie je vylúčené ani nadobudnutie veci vydržaním do podielového spoluvlastníctva alebo SJM

d) nadobudnutie spracovaním (§ 135b)1) spracovateľ je v dobrej viere- podiel veci spracovateľa je väčší – vlastníkom novej veci sa stáva

spracovateľ- podiel veci iného je väčší – vlastníkom novej veci sa stáva táto osoba- podiely sú rovnaké – vlastníkom je ten, na ktorom sa účastníci

dohodnú, ak sa nedohodnú, vlastníka určí súd2) spracovateľ vie, že mu vec nepatrí- vlastnícke právo pôvodného vlastníka ostáva zachované, ak je

navrátenie do pôvodného stavu možné a účelné, môže žiadať vydanie a navrátenie

- ak navrátenie nie je možné a účelné:- vlastníkom novej veci bude ten, koho určí dohoda- ak k dohode nedôjde, vlastníka určí súd

d) režim neoprávnenej stavby (§ 135c)- vlastníkom stavby je stavebník, môžu ale nastúpiť sankcie modifikujúce

túto zásadu, o použití týchto sankcií rozhoduje súd a môže ísť o:- nariadenie odstránenia stavby na náklady vlastníka

- prikázanie za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak s tým vlastník pozemku súhlasí (tento postup je možný len ak by odstránenie stavby nebolo účelné)

- pre prípad, že by VP k stavbe ostalo stavebníkovi, má súd možnosť usporiadať pomery medi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, najmä môže za náhradu zriadiť vecné bremeno, ktoré je nezbytné k výkonu VP k stavne, napr. zriadiť právo príchodu a prístupu atď.

- tento postup sa týka len stavby neoprávnenej = stavba zriadená bez toho, aby stavebník mal k pozemku také právo, ktorého obsahom je možnosť zriadiť na ňom stavbu, obvykle ide o stavbu zriadenú na cudzom pozemku

- od neoprávnenej stavby je nutné odlišovať stavbu nepovolenú = stavba v rozpore so stavebne právnymi predpismi (následky upravuje stavebný zákon)

e) nadobudnutie zo zákona- k 1.1.1992 sa transformovalo právo osobného užívania pozemku existujúce

k tomuto dátumu na právo vlastnícke- pre presné určenie vlastníckych vzťahov bol rozhodujúci stav osobne

užívacieho vzťahu a skutočnosť, či pozemok bol alebo nebol zastavený:3) ak bol pozemok v osobnom užívaní jednotlivca, vzniklo VP len tejto

osobe4) ak k pozemku existovalo právo spoločného užívania viacerých

osôb, bolo dôležité, či bol pozemok zastavený:- pri nezastavenom pozemku vzniklo podielové spoluvlastníctvo

s rovnakými podielmi- pri zastavenom pozemku vzniklo podielové spoluvlastníctvo,

ale podiely zodpovedajú podielom ku stavbe (v prípade pochybností určuje veľkosť podielov dohoda, a ak k nej nedôjde, rozhoduje súd)

3) ak bol pozemok v spoločnom užívaní manželmi, vzniklo im k pozemku bezpodielové spoluvlastníctvo, ak tento spoluvlastnícky vzťah medzi nimi trval, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, stali sa manželia podielovými spoluvlastníkmi pozemku a ich podiely sú rovnaké

- iný príklad – zákon č. 172/1991 Sb., o prechode niektorých vecí z majetku ČR do vlastníctva obcí

f) nadobudnutie príklepom licitátora vo verejnej dražbe- udelenie príklepu licitátora predstavuje jednu z iných právnych skutočností

stanovených zákonom, ak boli dodržané stanovené podmienky a bol dodržaný stanovený postup (názor súdnej praxe), právna teória ale odôvodnene poukazuje na to, že uvedený názor nerešpektuje občianskoprávnu (zmluvnú) povahu dobrovoľnej verejnej dražby

42. NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA ZMLUVOU.

- najmä kúpnou a darovacou, ale aj zmluvou o dielo, zmluvou smennou, dohodou o zrušení podielového vlastníctva

- dôležité (pri prevode) je, či právny poriadok zmluve priznáva translačné alebo obligačné účinky:

32

- zmluvou s translačnými účinkami dochádza k prevodu VP samotnou zmluvou- zmluva s obligačnými účinkami je len právnym titulom, ktorým vzniká

záväzok VP previesť- pre posudzovanie okamihu nadobudnutia VP a formu zmluvy pri prevode VP je

rozhodné rozlišovanie vecí na hnuteľné a nehnuteľné (v rámci nehnuteľností ďalej okolnosť, či sú predmetom evidencie v katastre nehnuteľností alebo nie), rozdiely sa prejavujú:- prevádza sa hnuteľná vec: VP sa nadobúda prevzatím veci, ak nie je

právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 odst. 1)- zmluva tu má obligačné účinky- obvykle uzatvorenie zmluvy splýva v jeden akt s prevzatím veci

(prevzatie veci je dokonca predpokladom vzniku zmluvy darovacej neuzatvorenej v písomnej forme)

- prípady traditio brevi manu, kedy nadobúdateľ má vec už pred uzatvorením zmluvy

- prípady cinstitutum possessorium, kedy si prevádzajúcu nechá vec vo svojej moci aj po uzatvorení zmluvy o prevode

- účastníci si môžu dohodnúť tzv. výhradu vlastníctva veci až do úplného zaplatenia kúpnej ceny (§ 601)

- pre formu zmluvy o prevode hnuteľnej veci nie sú v obecnej rovine predpísané žiadne požiadavky

b) prevádza sa nehnuteľnosť, ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností- VP sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, ak zákon nestanoví

inak- vklad = zápis do katastrálnych operátov, povoľuje ho katastrálny úrad

rozhodnutím, najskôr ale preskúma listinu z hľadiska stanovených náležitostí

- právne účinky vkladu vznikajú na základe právomocného rozhodnutia o jeho povolení (až prevedením vkladu) ku dňu, kedy bol návrh na vklad doručený katastrálnemu úradu

- zmluva musí mať písomnú formu a prejavy vôle musia byť na rovnakej listina

c) prevádza sa nehnuteľnosť, ktorá nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností- VP sa nadobúda účinnosťou zmluvy, ktorú možno vhodným spôsobom

viazať na odkladaciu podmienku, najmä v situáciách, kedy predmetom zmluvy je súčasne prevod nehnuteľností evidovaných aj neevidovaných

- zmluva musí mať písomnú formu a prejavy vôle musia byť na rovnakej listina

43. ZÁNIK VLASTNÍCKEHO PRÁVA.

- k zániku VP môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností

1. a) absolútny zánik: VP zaniká bez toho, aby ho nadobudol niekto iný (najmä zánik veci, či už v dôsledku zničenia alebo spotrebovania)

b) relatívny zánik: VP zaniká bývalému vlastníkovi a zároveň ho nadobúda niekto iný, právne dôvody zániku vlastníctva tu zodpovedajú právnym dôvodom nadobudnutia VP (napr. kúpna, smenná zmluva, darovacia zmluva)

2. a) k zániku dochádza na základe vôle doterajšieho vlastníka (tj. v dôsledku právneho úkonu – zánik na základe zmluvy, opustením, spotrebovaním, zničením)

b) k zániku dochádza nezávisle na vôli doterajšieho vlastníka (v dôsledku udalosti – skazou veci, smrťou vlastníka, stratou veci, na základe rozhodnutia štátneho orgánu, zo zákona)

- ObčZ neobsahuje výslovnú úpravu zániku VP

- konkrétne spôsoby zániku VP:A) zánik VP ako dôsledok prejavu vôle doterajšieho vlastníka

1. na základe zmluvy: dochádza zároveň k nadobudnutiu aj zániku VP2. opustenie veci (derelikcia): ide o jednostranný PÚ (na rozdiel od straty,

ktorá je udalosťou), ktorý vyjadruje vôľu doterajšieho vlastníka nebyť už ďalej vlastníkom veci, je ho nutné odlišovať od veci skrytej

- následky derelikcie upravuje § 135 odst. 3, tj. opustením veci zaniká VP vlastníka k opustenej veci a zároveň vzniká vlastnícke právo štátu

3. spotrebovanie: takto zaniká VP k veci zužívateľnej, ak došlo k vyčerpaniu jej úžitnej hodnoty, bez ohľadu na to, či z toho mal vlastník prospech alebo nie

4. zničením veci: zánik veci právnym úkonom vlastníka- spotrebovanie a zničenie veci vedie k jej zániku, tým zaniká predmet právneho vzťahu a nie je možná ďalšia existencia VP

B) zánik VP nezávisle na vôli vlastníka1. zánik veci: na rozdiel od zničenia vlastníkom dochádza k zániku veci

udalosťou (zemetrasenie, požiar apod.)2. stratou veci, ak nebola vlastníkovi vrátená alebo sa o ňu neprihlásil

v stanovenej lehote 1 roku (§ 135 odst. 1), po uplynutí tejto lehoty sa vlastníkom stratenej veci stáva štát (obdobný režim z hľadiska zániku VP majú aj veci skryté, ktorých vlastník nie je známy)

3. smrťou vlastníka: VP prechádza na dedičov (§ 460) alebo ako odúmrť pripadá štátu (§ 462)

4. vydržaním5. rozhodnutím štátneho orgánu- k zániku VP dochádza právnou mocou takého rozhodnutia a možno ho

použiť len v prípadoch stanovených právnym predpisom- patrí sem:

- vyvlastnenie- rozhodnutím súdu v trestnej veci, ak súd právomocne uložil

trest prepadnutia majetku, alebo prepadnutia veci, alebo ochranné opatrenie zabráni vecou

33

- pri predaji veci v rámci výkonu rozhodnutia (§ 321 a nasl. OSŘ)

- rozhodnutím súdu o neoprávnenej stavbe, ak súd prikáže stavbu vlastníkovi (§ 135c)

- rozhodnutím súdu o vlastníctve k spracovanej veci (§ 135b)vyvlastnenie:- § 128 odst. 2 ho pripúšťa, ak nemožno účel dosiahnuť inak, a to len na

základe zákona, len pre ten účel a za náhradu- nepredstavuje len odňatie, ale aj obmedzenie VP, eventuálne možno jeho

prostredníctvom dosiahnuť zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

- jeho podrobnejšiu úpravu obsahuje stavebný zákon- vyvlastnenie je možné vo verejnom záujme pre:

- verejne prospešné stavby podľa schválenej územne plánovacej dokumentácie (napr. stavby pre zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú správu)

- vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásiem a chránených území a pre zaistenie podmienok ich ochrany

- prevedenie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územne plánovacej dokumentácie

- vytvorenie podmienok pre nezbytný prístup k pozemku a stavbe- vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku

zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia

- účely vymedzené zvláštnymi zákonmi- vyvlastniť možno len ak nie je možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť

dohodou alebo iným spôsobom- vyvlastnenie môže byť vykonané len v nezbytnom rozsahu a za

náhradu- vyvlastnením prechádza VP na navrhovateľa- vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom

a stavbám, ak nie je v rozhodnutí stanovené inak, to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká

- rozhodnutie o vyvlastnení je individuálne správne rozhodnutie konštitutívnej povahy

- vyvlastnený pozemok a tavbu možno používať len k účelom, pre ktoré boli vyvlastnené (na žiados toho, ktorému bol pozemok alebo stavba vyvlastnené, zruší stavebný úrad úplne alebo z časti rozhodnutie o vyvlastnení, ak nebolo v stanovenej lehote započaté s ich užívaním k účelu, pre ktorý boli vyvlastnené)

44. SUSEDSKÉ PRÁVA.

- právna úprava susedských vzťahov patrí do skupiny tzv. skutočných obmedzení vlastníckeho práva

- zamerané na niekoľko skupín vzťahov:

A) generálna klauzula

- vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (§ 127 odst. 1), z tejto obecnej zásady vyplývajú 2 obmedzenia:

1.zákaz obťažovať iného nad mieru primeranú pomerom (obťažovanie samotné nebráni výkonu práv, ale činí ich nepríjemnými alebo obtiažnymi)

2.zákaz vážneho ohrozovania výkonu práv iného (ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného vlastníka)

- túto povinnosť majú nie len vlastníci nehnuteľností, ale aj vlastníci vecí hnuteľných (preto sa možno domáhať ochrany aj proti napr. príliš hlasnej hudbe z rádia)

- na generálnu klauzulu ObčZ nadväzuje demonštratívnym výčtom niektorých prípadov, na ktoré sa obmedzenia generálnej klauzule vzťahuje, tento demonštratívny výčet ale nevylučuje poskytnutie ochrany aj proti iným zásahom než tu uvedeným

B) ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku- vlastník veci nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok

úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej, bez toho, aby učinil dostatočné opatrenia pre upevnenie stavby alebo pozemku (§ 127 odst. 1) – toto ustanovenie zakazuje akúkoľvek činnosť na pozemku alebo na stavbe zbavujúci susedovu stavbu alebo pozemok náležitej opory, spravidla takou činnosťou, ktorá vyvoláva pohyb, prípadne zosuv pôdy alebo stavny na nej zriadenej (výkopy, podkopy, odbúranie tarasu apod.)

- ohrozený sa môže na základe uvedeného ustanovenia brániť len proti aktívnej činnosti vlastníka susedného pozemku alebo stavby

C) imisia- účinky činnosti, príp. nečinnosti na vlastnom pozemku alebo stavbe,

ktoré sa nejakým škodlivým spôsobom prejavujú na pozemku alebo stavbe cudzej (obťažovanie hlukom, prachom, dymom, plynmi, parami, pachmi, odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami, zákaz vznikania chovaných zvierat na susediaci pozemok)

- nemusí ísť len o činnosť alebo nečinnosť na pozemku alebo stavbe, k imisiám môže dochádzať aj bez vzťahu k takej nehnuteľnosti

- za neprípustné sú považované iba vtedy, ak znamenajú obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, ak zásah túto mieru neprekročí a tiež neprekročí ani únosné hranice vyplývajúce z dobrých mravov, nie je to neoprávnený zásah (v takých prípadoch sa nemožno úspešne domáhať ochrany)D) podrasty a previsy

- vlastník pozemku nesmie nešetrne, popr. v nevhodnej ročnej dobe odstrániť zo svojej pôdy korene stromov alebo odstrániť vetve stromu presahujúce na jeho pozemok

- sused, do ktorého práva podrasty a previsy zasahujú, môže zo svojej pôdy korene a vetve prerastajúce na jeho pozemok odstrániť, táto možnosť je obmedzená na ročnú dobu (možno tak učiniť v dobe vegetačného kľudu) a rozsahom (nemožno odstrániť väčšiu časť koreňového systému, ktorou by došlo k narušeniu rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu)

34

špeciálne problémy susedských vzťahov - § 127 odst. 2 a 3:E) oplotenie- súd môže svojim rozhodnutím, po zistení stanoviska príslušného stavebného

úradu (týmto stanoviskom ale súd viazaný nie je, ale má povinnosť si ho vyžiadať), uložiť vlastníkovi pozemku povinnosť pozemok oplotiť, ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu pozemku a stavieb

- hľadisko potrebnosti je splnené najmä vtedy, ak oplotenie poskytne ochranu proti nedovoleným zásahom, ktorým nie je možné inak zabrániť (vnikanie chovaného zvieractva)

F) vstup na pozemky a stavby- vlastníci susedných pozemkov sú povinní umožniť na nezbytnú dobu

a v nezbytnej miere vstup na svoje pozemky, popr. stavby na nich stojace, ak to nezbytne vyžaduje údržba a obhospodárovanie susediacich pozemkov a stavieb

- nie každé obhospodárovanie pozemku alebo údržba stavby zakladá právo vstupu na susedný pozemok alebo stavbu

- toto právo vzniká len ak je to nezbytné- nemožno sa domáhať vstupu na susedný pozemok napr. za účelom zberu

opadaných plodov, bolo by možné sa domáhať ich vydania z titulu vlastníckeho práva

- ak došlo v súvislosti so vstupom na cudzí pozemok alebo stavbu ku vzniku škody, je ten, kto ju spôsobil povinný ju nahradiť, vzniknutá zodpovednosť má objektívny charakter

- táto úprava vstupu nemôže byť využívaná k zaisteniu opakovaného a pravidelného prístupu k nehnuteľnosti za účelom jej bežného užívania (napr. ak VP k stavbe a k pozemku prislúcha rozdielnym vlastnikom), v takom prípade možno uplatniť vecné bremeno

45. SPOLUVLASTNÍCTVO, POJEM, DRUHY.

- vec môže vlastnícky patriť viacerým subjektom spoločne, bez toho, aby medzi nich bola rozdelená

- všetci spoluvlastníci sú pokladaní za jedného vlastníka spoločnej veci, rovnaké práva ako má vlastník v prípade individuálneho vlastníctva, prislúchajú pri spoluvlastníctve viacerým osobám

- spoluvlastnícke vzťahy sú prvkom systému vytváranom vlastníckymi vzťahmi obecne, súčasne predstavujú zvláštny systém na nižšej úrovni, ktorého prvky sú jednotlivé druhy spoluvlastníckych vzťahov

- právne vzťahy spoluvlastníctva vznikajú na základe regulácie spoločenských spoluvlastníckych vzťahov právnymi normami

- subjektmi spoluvlastníctva môžu byť FO, PO aj štát a môžu existovať rôzne kombinácie spoluvlastníckych vzťahov medzi týmito subjektmi

- základ úpravy spoluvlastníctva obsahuje ObčZ § 136 – § 151

2 druhy spoluvlastníc kych vzťahov :1. vnútorné vzťahy: spoločenské vzťahy vznikajúce medzi samotnými

spoluvlastníkmi2. vonkajšie vzťahy: spoločenské vzťahy vznikajúce medzi spoluvlastníkmi

a tretími osobami

- charakter vnútorných vzťahov je sporný- podľa jedného názoru majú relatívnu povahu, pretože ich subjekty sú presne

určené, podľa tohto názoru sú podstatou spoluvlastníctva, zatiaľ čo vonkajšie vzťahy sú rovnaké ako pri individuálnom vlastníctve (len s tým rozdielom, že vlastníkom nie je jediná osoba, ale niekoľko osôb spoločne), k tomuto názoru treba pristupovať opatrne

- je pravda, že obidve skupiny spoločenských vzťahov možno rozdeliť, nemožno ich však mechanicky oddeliť a skúmať odtrhnuté

- vonkajšie vzťahy pri spoluvlastníctve nie sú úplne totožné s vlastníckym individuálnym vzťahom, sú modifikované existenciou vnútorných vzťahov, preto je nutné obidve skupiny vzťahov považovať za vzťahy rovnakého druhu ako vzťahy držby, užívania veci a nakladania s ňou, ktoré sú charakterizované pluralitou vlastníkov rovnakého objektu

druhy spoluvlastníctva:1. podielové spoluvlastníctvo- podiely sú určené2. bezpodielové spoluvlastníctvo

- pojmové vyjadrenie podielov neprichádza do úvahy, každému z bezpodielových spoluvlastníkov prislúcha vlastnícke právo k celej veci, pričom toto vlastnícke právo je súčasne obmedzené vlastníckym právom druhého bezpodielového vlastníka k rovnakej veci

- do 1.8.1998 mohlo bezpodielové vlastníctvo vzniknúť len medzi manželmi, medzi inými subjektmi vznikalo len vlastníctvo podielové, po 1.8.1998 upravuje ObčZ len vlastníctvo podielové a bezpodielové bolo do istej miery nahradené spoločným jmením manželov

- oba druhy vystupujú na úrovni spoločenských vzťahov podľa ekonomického obsahu ako totožné, diferenciačné kritérium medzi nimi sa objavuje až na úrovni právnej nadstavby

- pri právnej regulácii podielového spoluvlastníctva hrajú rozhodujúcu úlohu majetkové vzťahy medzi subjektmi (pričom spôsob vyjadrenia podielu môže byť rôzny – ideálny podiel, reálny podiel), pri regulácii bezpodielového vlastníctva berie zákonodarca ohľad ešte na osobné vzťahy medzi spoluvlastníkmi

- reálne spoluvlastníctvo (= jednotlivým spoluvlastníkom prislúcha právo k presne vymedzenej časti nedielnej veci) český právny poriadok nepozná, spoluvlastnícke vzťahy sú preto spoluvlastníctvom ideálnym- určitú podobu s reálnym vlastníctvom má vlastníctvo k bytom, ktoré je

kombináciou reálneho spoluvlastníctva k určitej časti stavby a ideálneho podielového spoluvlastníctva spoločných častí stavby

46. PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO (POJEM, PRÁVA A POVINNOSTI SUBJEKTOV, VZNIK, ZÁNIK).

pojem- § 137 - § 142podiel

35

- základným pojmovým znakom je podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 odst. 1)

- podiel teda nevymedzuje určitú časť veci, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, určuje, ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci a aké nesú náklady apod., ide preto o ideálne podielové spoluvlastníctvo

- podiel hrá dôležitú úlohu pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníckeho vzťahu

- veľkosť podielu môže byť vyjadrená zlomkom, prípadne percentom, jeho konkrétna výška je závislá predovšetkým na dohode spoluvlastníkov, právnom predpise alebo môže byť určená rozhodnutím príslušného orgánu (súdom pri vysporiadaní SJM), ak výška podielu nie je stanovená, platí nevyvratiteľná právna domnienka, že podiely sú rovnaké (§ 137 odst. 2)

- podielové spoluvlastníctvo vzniká rovnakým spôsobom ako VP (napr. na základe zmluvy, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, vydržaním)

- podielové spoluvlastníctvo možno nadobudnúť originárnym alebo derivátnym spôsobom

obsah- práva a povinnosti subjektov, jednak tie, ktoré sú obsahom individuálneho

vlastníctva, jednak tie, ktoré sú špecifické pre spoluvlastnícky vzťah- obvykle sa práva a povinnosti delia do 3 skupín:

1. práva a povinnosti týkajúce sa vzájomného vzťahu medzi spoluvlastníkmi- v tomto vzťahu je rozhodujúca veľkosť podielov, ktorá určuje, do akej

miery sa spoluvlastníci na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva podieľajú

- princíp majorizácie: pri hospodárení so spoločnou vecou je rozhodná väčšina počítaná podľa výšky podielov (ak nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi), z toho vyplýva, že nie je relevantný počet spoluvlastníkov a väčšina spoluvlastníkov, ale väčšina podielov

- prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť väčšinového rozhodnutiu, ObčZ im ale zaisťuje ochranu: ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci (rekonštrukcia, prenechanie do nájmu) môžu sa prehlasovaní spoluvlastníci obrátiť s návrhom na súd, aby o tejto zmene rozhodol

- ak nastane situácia, v ktorej nebude možné dosiahnuť väčšinu, rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd

2. práva a povinnosti týkajúce sa vzťahu všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám ohľadom spoločnej veci- spoluvlastníci sú považovaní za jediný subjekt- z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní

všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne- ide o vzťah aktívnej či pasívnej solidarity založený zákonom (§ 139 odst.

1)

3. práva a povinnosti týkajúce sa jedného spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu- markantne sa prejavujú pri prevode vlastníckeho podielu- keďže zmena v osobe vlastníka je zmenou podstatnou, zaisťuje právny

poriadok istotu ostatných spoluvlastníkov- do konca 1991 bol nutný súhlas všetkých spoluvlastníkov (okrem

prípadov prevodu podielu na vymedzený okruh osôb), tento postup ale novela ObčZ zmenila a ak sa spoluvlastník rozhodne previesť podiel, môžu nastať 2 situácie:- prevod na osoby blízke, tj. na osoby príbuzné v rade priamej,

súrodencov a manžela, ev. iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by újmu, ktorý utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako újmu vlastnú, na tieto osoby môže spoluvlastník podiel previesť bez ďalších obmedzujúcich podmienok

- prevod na osoby iné (fyzické aj právnické): - ostatným spoluvlastníkom vznikne ex lege predkupné právo (ako

následok úmyslu spoluvlastníka previesť svoj podiel na iné osoby než blízke)

- výkon predkupného práva bude jednoznačný, ak oprávneným spoluvlastníkom bude len 1 osoba, inak sa medzi ostatnými spoluvlastníkmi predpokladá dohoda, najmä o tom, kto z nich predkupné právo využije, ak k dohode nedôjde, majú spoluvlastníci právo vykúpiť podiel, a to v pomere k veľkosti svojich vlastných podielov

- porušenie predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu sankcionuje ObčZ relatívnu neplatnosť zmluvy, ktorou spoluvlastník previedol podiel na inú osobu a nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (§ 40a) – ide o úplne špeciálny následok porušenia predkupného práva

- úplne jednoznačne nie je potvrdený záver, že spoluvlastník môže využiť aj možnosti, ktoré vyplývajú z obecnej regulácie následkov porušenia predkupného práva (§ 603), tj. najmä či sa môže na nadobúdateľovi domáhať, aby mu podiel ponúkol ku kúpe (tento záver možno akceptovať)

- predkupné právo nevznikne pri prechode vlastníckeho podielu, je stanovené len pre prípad prevodu (vrátane darovania a vkladu podielu do obchodnej spoločnosti)

- spoluvlastnícky podiel môže byť predmetom dedenia, predmetom výkonu rozhodnutia, podiel na nehnuteľnej i hnuteľnej veci môže byť zástavou, spoluvlastnícky podiel môže byť aj predmetom SJM

zánik a vysporiadanie- môže zaniknúť obvyklými spôsobmi, ktorými dochádza k zániku

individuálneho vlastníctva- nikoho nemožno nútiť, aby naďalej zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, preto

zákon pripúšťa aj jeho zrušenie, a to:- zrušenie dohodou (§ 141)

36

- ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 odst. 1) a ak je predmetom nehnuteľnosť evidovaná v katastre nehnuteľností, je nevyhnutný vklad do katastra

- dohodou je treba previesť aj vzájomné vysporiadanie (= konečná a úplná likvidácia spoluvlastníctva), jeho spôsob je úplne ponechaný na dohode

- dohoda o vysporiadaná musí byť písomná len ak ide o nehnuteľnosť- ak dohoda o zrušení a vysporiadaní nemala písomnú formu, je každý zo

spoluvlastníkov povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali (§ 141 odst. 2)

- dohoda o zrušení a vysporiadaní ako dvojstranný PÚ musí spĺňať všetky obecné náležitosti PÚ, čo je predpokladom jej platnosti

- v niektorých prípadoch môže právny predpis stanoviť aj ďalšie náležitosti

b) zrušenie rozhodnutím súdu na návrh niektorého spoluvlastníka (§ 142)- ak nedôjde k zrušeniu a vysporiadaniu spoluvlastníctva dohodou (§ 142

odst. 1)- dôvody môžu byť rôzne, eventuálne sa možno domáhať zrušenia aj bez

závažných dôvodov

- zrušenie a vysporiadanie predstavuje 2 fázy, kedy zrušenie spoluvlastníctva je nevyhnutným predpokladom pre jeho vysporiadanie

- súd má možnosť s odkazom na § 142 odst. 2 návrh na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných zvláštnej zretele zamietnuť (táto možnosť sa nevzťahuje na prípady, kedy možno zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci)

- po zrušení spoluvlastníctva je vždy nutné previesť vysporiadanie, ktoré sa prevádza zásadne pri každej veci samostatne, čo nevylučuje súčasné zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva k viecerým spoločným veciam

- pri súdnom riadení súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom, ako sa má vysporiadanie vykonať a môže sa rozhodnúť aj pre iný spôsob, než bolo navrhnuté

- súd nemôže nariadiť predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov v prípade, ak má o vec záujem niektorý zo spoluvlastníkov, ktorý môže zaistiť jej účelné využitie a je schopný ostatným spoluvlastníkom poskytnúť primeranú náhradu

- vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prevádza súd podľa § 142 odst. 1 jedným z 3 spôsobov:1. reálne rozdelenie veci- najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov- reálne rozdelenie musí byť možné- prípady, najmä pri nehnuteľnostiach, kedy reálne rozdelenie možné nie

je, sú situácie, kedy by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá povahe veci

- pri stavbách vychádza judikatúra z požiadavky možného vertikálneho rozdelenia, eventuálne aj podľa iného hľadiska tak, že by sa bývalí spoluvlastníci stali vlastníkmi reálnej časti budovy

- reálne rozdelenie sa pripúšťa len vtedy, ak na základe stavebných úprav podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné budovy

- pri zrušení a vysporiadaní vlastníctva rozdelením veci je možno zriadiť vecné bremeno k novo vzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novo vzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 odst. 3), čo kedysi možné nebolo, z tejto možnosti vyplýva, že súdy majú v oveľa väčšej miere možnosť vysporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením veci

- od 1.7.2000 môže súd zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k budove aj tak, že výsledkom bude bytové vlastníctvo

2. prikázanie veci jednému alebo viacerých spoluvlastníkom- súd k nemu pristupuje, ak nie je možno reálne rozdelenie- nutný záujem o vec aspoň jedného spoluvlastníka- súd môže prikázať len spoluvlastníkovi, nie tretej osobe, napr. potomkovi

alebo manželovi spoluvlastníka- súd prihliada k tomu, aby vec mohla byť účelne využitá- ak sú vysporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci, musí určiť primeranú

náhradu za podiely tých spoluvlastníkov, ktorý zo spoločenstva vystupujú, podľa judikatúry nemožno pri určení náhrady vychádzať z veci zistenej (vypočítanej len podľa cenového predpisu), ale je nutné rešpektovať cenu obecnú (cenu, za ktorú by sa celá vec predala v danej dobe a danom čase podľa ponuky a dopytu)

3. predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov- uplatní sa až vtedy, ak nemožno využiť spôsoby predchádzajúce, teda ak

nie je rozdelenie veci dobre možné a vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov

- vlastný predaj sa prevádza podľa § 348 OSŘ o rozdelení spoločnej veci, konkrétne ustanovenia OSŘ o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností

ochrana- podielové spoluvlastníctvo je chránené obdobne ako VP, pričom každý zo

spoluvlastníkov má právo domáhať sa ochrany zákonom stanovenými prostriedkami

47. SPOLOČNÉ JMENÍ MANŽELOV – POJEM, VZNIK, PREDMET, OBSAH.

- od 1.8. 1998 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo nahradené inštitútom SJM (§ 143 - § 151), je to výrazom jednoty manželstva a rovného postavenia manželov po stránke hospodárskej a predstavuje základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi

- naďalej zostal samostatne upravený spoločný nájom bytu manželmi- SJM zahŕňa majetok ako súhrn aktív a pasív prislúchajúcich manželom

(okrem stanovenej alebo dohodnutej výnimky)

37

predmet- všetko, čo manželia nadobudli v priebehu trvania manželstva- § 143: všetko, čo môže byť objektívne majetkom- predmetom SJM sú 3 základné kategórie predmetov v právnom zmysle:

1)veci2)iné majetkové práva, najmä pohľadávky a peniazmi oceniteľné iné hodnoty

(napr. obchodný podiel)3)záväzky – dlhy

- výnimky:a)majetok nadobudnutý dedičstvomb)majetok nadobudnutý daromc) transformácia za majetok vo výlučnom vlastníctved)veci osobnej potrebye)veci vrátené podľa reštitučných predpisovf) záväzky týkajúce sa výlučného majetkug)záväzky, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom

maneželov

vznik- SJM vzniká uzatvorením manželstva ako zákonný inštitút manželského

majetkového práva- manželia (eventuálne snúbenci) môžu vznik SJM úplne alebo z časti vyhradiť až

ku dňu vzniku manželstva, ak nejde o veci tvoriace obvyklé vybavenie domácnosti (§ 143a)

- SJM nevzniká v nesezdanom súžití, v súžití osôb rovnakého pohlavia a v manželstve zdánlivo

- SJM vzniká:h)zo zákona – uzatvorením manželstva (aj neplatného)i) zmluvou – SJM možno vylúčiť dohodou manželov alebo budúcich manželov

vo forme notárskeho zápisu (§ 143 odst. 2 a 3)

obsah- obsahom SJM sú práva a povinnosti manželov, pri čom platí, že každý

z manželov má rovnaké práva a povinnosti a vykonáva ich spoločne s druhým manželom

- k spoločnému obsahu patrí predovšetkým zásada, že z právnym úkonov týkajúcich sa SJM sú obaja manželia oprávnení a povinní solidárne (§ 154 odst. 4)

zúženie- rozhodnutím súdu (okrem vecí tvoriacich obvyklé vybavenie spoločnej

domácnosti) na návrh jedného z manželov:a) zo závažných dôvodov (§ 148 odst. 1)b) jeden z manželov získal oprávnenie k podnikateľskej činnosti alebo sa

stal neobmedzene ručiacim spoločníkom vo v.o.s. alebo k.s. (§ 148 odst. 2)

- možnosť obnovenia súdom (dohodou to možné nie je) - § 148 odst. 3

ochrana

- SJM je chránené rovnako ako tie majetkové práva, ktoré patria k jeho predmetu- ochrany sa môže domáhať ktorýkoľvek z manželov aj bez súhlasu druhého

48. ZÁNIK A VYSPORIADANIE SJM.

- SJM zaniká najneskôr zánikom manželstva- počas trvania manželstva môže zaniknúť len prehlásením konkurzu (k

vysporiadaniu takto zaniknutého SJM je oprávnený správca konkurznej podstaty) na majetok jedného z manželov – podnikateľa, a vyslovením trestu prepadnutia majetku jedného z manželov

- po zániku SJM je nutné ho vysporiadať:a) dohodou: zákon dohodu preferuje (§ 150), čo sa týka jej obsahu, je

predovšetkým na účastníkoch, čo do zmluvy dajú- práva veriteľov nesmú byť dotknuté- obligatórne písomná forma

b) rozhodnutím súdu: ak sa manželia nedohodnú, vykoná vysporiadanie na základe žaloby ktoréhokoľvek z manželov súd

- vychádza sa z toho, že podiely oboch manželov na majetku patriaceho do SJM sú rovnaké

- rovnako záväzky oboch manželov vzniknuté počas trvania manželstva sú povinní plniť rovným dielom

c) rozhodnutím súdu v dedičskom riadeníd) uplatnenie zákonnej domnienky

- každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostaný majetok

- pri vysporiadaní sa prihliadne predovšetkým k potrebám nezletilých detí, k tomu, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku

- pri určení miery pričinenia je treba vziať ohľad aj na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti

zákonná domnienka- ak manželia nevysporiadajú do 3 rokov svoj vzniknutý spoločný majetok

alebo aspoň nepodali žalobu na vysporiadanie na súde, uplatní sa zákonná nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej platí:a) hnuteľné veci: manželia sa vysporiadali podľa stavu, v akom každý

z nich veci zo SJM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva

b) ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti: manželia sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch manželov sú rovnaké

c) ostatné majetkové práva, pohľadávky a záväzky: rovnako ako b)

49. VLASTNÍCKE PRÁVO K BYTOM A NEBYTOVÝM PRIESTOROM.

- bytové vlastníctvo = druh spoluvlastníctva budovy, v ktorom spoluvlastník budovy je vlastníkom bytu (alebo nebytových priestorov tzv. jednotiek) a podielovým spoluvlastníkom spoločných častí

38

- charakteristickým znakom je pluralita predmetov – predmetom práva je jednotlivý byt aj celý dom (alebo jeho spoločné časti či pozemok), tieto predmety pritom vlastnícky patria aj iným subjektom

- pluralita predmetom a pluralita subjektov trvá po celú dobu trvania bytového vlastníctva

- byt ani nebytový priestor nie sú fakticky samostatnými reálne oddeliteľnými časťami budovy, nemožno s nimi nakladať v plnom rozsahu ako so samostatnou vecou (napr. zničiť)

- vlastníctvo k bytu a k nebytovým priestorom je obmedzené vo väčšom rozsahu ako obecne a ich právna úprava by mala vyjadrovať najmä skutočnosť, že ide o fyzicky neoddeliteľnú časť budovy, pri ktorej užívaní a dispozícii s ňou je potrebné rešpektovať potrebu hospodárenia s domom ako s celkom

- podľa § 5 ZOVB (zákona o vlastníctve bytov) vzniká bytové vlastníctvo:a) vkladom prehlásenia vlastníka budovy do katastra nehnuteľnostíb) výstavbou jednotky prevedenej na základe zmluvy o výstavne

- nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotke od doterajšieho vlastníka predpokladá 2 právne skutočnosti:

1) prehlásenie vlastníka o vymedzení jednotiek2) prevod jednotky

- obsahom bytového vlastníctva sú práva a povinnosti bytového vlastníka:

a) právo držbyb) právo užívania a požívania plodov a úžitkovc) dispozičné oprávnenie (právo s jednotkou nakladať)d) právo a povinnosť účasti na správe

- vlastník jednotky má právo na ochranu svojho VP, k prostriedkom ochrany patria najmä vlastnícke žaloby

- k zániku bytového vlastníctva môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností, zo zvláštnej povahy bytového vlastníctva vyplýva jeden zo spôsobu zániku, a to zrušením vymedzených jednotiek (§ 5 odst. 6 a 7 zákona č. 72/1994 Sb.)

50. DRŽBA, POJEM, DRUHY.

- držbu (právo držby) možno chápať v dvoch rovinách:1. držba ako súčasť vlastníckej triády, ako právo vlastníka vec držať (§

123)2. subjektom držby môže byť aj osoba od vlastníka odlišná (§ 129)

- držba v právnej nadstavbe je právny vzťah, ktorého obsahom je subjektívne právo držby

- právo držby, ako právo prislúchajúce inej osobe ako vlastníkovi, môže existovať v dvoch skupinách:

1. právo držby je súčasťou iných subjektívnych práv, ktoré sú odvodené od vlastníckeho práva (aj keď v takých prípadoch možno skôr uvažovať o faktickej stránke držby, pretože vlastník takú vec z hľadiska právnej stránky drží naďalej, aj keď prostredníctvom inej osoby)

2. právo držby, ktoré existuje samostatne

- tradične sa pri držbe vyžaduje splnenie 2 základných predpokladov:

- faktické ovládanie veci určitou osobou (corpus possessionis)- nakladanie s vecou ako s vlastnou, tj. správanie sa k nej s úmyslom

mať ju pre seba (animus possidendi)- vedľa držby je nutné odlišovať detenciu (= stav, kedy je vec fakticky ovládaná

určitou osobou, ale chýba tu vôľa mať vec pre seba, detentor sa k veci chová ako k veci cudzej), napr. výpožička veci, nájom

- v rámci držby možno rozlišovať a) držbu v dobrej viere, kedy je držiteľ v dobrej viere, že mu vec patríb) držbu v zlej viere, kedy nie je daná dobrá viera držiteľa

- rozdelenie držby na držbu v dobrej a zlej viere je významné pre nadobudnutie VP vydržaním a pre eventuálne vysporiadanie vzájomných nárokov medzi držiteľom a vlastníkom vec

- zásady vyplývajúce z   úpravy držby v ObčZ :1. subjektom práva držby môže byť každý subjekt občianskoprávnych

vzťahov, nie je vylúčená ani pluralita držiteľov, tj. spoludržiteľstvo2. predmetom práva držby môže byť akákoľvek vec (hnuteľná

i nehnuteľná), v takom prípade ide o držbu veci, ObčZ dovoľuje aj držbu práva, ale len práva pripúšťajúceho trvalý alebo opetovný výkon

3. rozlišuje sa držba oprávnená a neoprávnenáa)oprávneným držiteľom je ten, kto je so zreteľom ku všetkým

okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, toto kritérium objektivizuje dobrú vieru držiteľa (ako subjektívny prvok) vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých došlo k faktickému ovládnutiu veci a kedy mohol alebo nemohol držiteľ rozpoznať, že mu vec patrí

b)neoprávneným držiteľom je ten, kto nie je držiteľom v dobrej viere- v pochybnostiach sa má za to, že je držba oprávnená (§ 130 odst. 1)- VP možno držbou nadobudnúť len ak je oprávnená

- rozdiely medzi vzájomnými nárokmi držiteľa a   vlastníka veci :- oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na

plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby- oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré

účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia (obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa ale nenahradzujú)

- neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla, môže si odpočítať len náklady nutné na údržbu a prevádzku veci

- neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju svojim nákladom zhodnotil, ak je to možné, bez zhoršenia podstaty veci

- držbu ObčZ pojmovo vymedzuje a poskytuje jej ochranu- oprávnený držiteľ má (ak nie je stanovené inak) obdobné práva na ochranu ako

vlastník veci, držiteľ môže použiť k ochrane držby tie právne inštrumenty, ktoré právny poriadok priznáva k ochrane VP, teda mu prislúcha:

a) žaloba reivindikačnáb) žaloba negatórna

39

c) svojpomocd) právo domáhať sa ochrany u orgánov štátne správy v zmysle § 5 ObčZe) ochrana podľa § 417 – odvrátenie hroziacej škodyf) právo na náhradu škody spôsobenej na veci, ktorá je predmetom

chránenej držbyg) ochrana dôkazom chránenej držby

- nie je vylúčený ani návrh na určenie, či tu právo držby existuje- právo držiteľa na ochranu neuspeje voči tomu, kto má k veci silnejšie právo, tj.

voči vlastníkovi veci

51. VECNÉ PRÁVA K VECI CUDZEJ.

- skupina subjektívnych práv, ktoré umožňujú užívanie cudzích vecí stanoveným spôsobom

- charakteristickým znakom je ich vecneprávna povaha, čo predstavuje spojenie ich obsahu (práv a povinností s nich vyplývajúcich) s určitým subjektívnym právom k veci (tradične a najčastejšie s právom vlatníckym)

- v objektívnom poňatí sú vecné práva súborom niekoľkých právnych inštitútov, ktoré plnia samostatné funkcie

- vecné bremená umožňujú využívanie úžitnej hodnoty veci patriacej vlastnícky inému subjektu

- právo zástavné, podzástavné a právo zadržovacie slúžia predovšetkým ako zaisťovacie prostriedky

52. ZÁSTAVNÉ PRÁVO, VZNIK, OBSAH.

- zástavné právo slúži k zaisteniu pohľadávky pre prípad, že dlh, ktorý jej zodpovedá, nebude včas splnený s tým, že v tomto prípade možno dosiahnuť uspokojenie z výťažku speňaženej zástavy

- zástavné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo, prírastky a neoddelené plody zástavy (§ 153 odst. 3)

vznik- pri zástavnom práve (obdobne ako pri vlastníckom) možno rozlišovať titul,

z ktorého zástavné právo vzniká a spôsob vzniku- ObčZ pripúšťa tieto tituly:

a) písomná zmluva- jej podstatnými náležitosťami sú:

- špecifikácia predmetu zástavného práva (zástavy)- vymedzenie zástavnej pohľadávky

- zástavná zmluva musí byť písomná- ak má zástavné právo vzniknúť zápisom do registra zástav, musí mať

formu notárskeho zápisu- nesmie obsahovať niektoré ujednania (§ 169)- zástavné právo k nehnuteľnosti evidované v katastre vzniká vkladom

zástavného práva- zástavné právo h hnuteľnostiam vzniká nastúpením jednej z 3

skutočností:1. odovzdaním zástavnému veriteľovi

2. predaním do úschovy alebo k skladovaniu3. zápisom do registra zástav (vedie ho Notárska komora)

- zástavné právo k nehnuteľnostiam neevidovaným v katastre vzniká zápisom do registra zástav

- zástavné právo k pohľadávke vzniká už uzatvorením zmluvy

b) rozhodnutie súdu o schválení dohody o vysporiadaní dedičstva- uzatvorená dedičská dohoda je titulom- zástavné právo vznikne až rozhodnutím súdu

c) rozhodnutie súdu- súd môže uznesením zriadiť tzv. sudcovské zástavné právo (§ 338b

a nasl. OSŘ)

d) rozhodnutie správneho úradu- postup finančného úradu k zaisteniu daňovej pohľadávky- Colný úrad

e) zákon- zákon stanoví tie skutočnosti, na ktorých základe vzniká zástavné právo

obsah- práva a povinnosti subjektov zástavne právneho vzťahu majú rôzny rozsah

v jednotlivých fázach vývoja zástavného práva, najmä pred splatnosťou zaistenej pohľadávky a po jej splatnosti

- fázy vývoja zástavného práva 1) zástavné právo typicky preventívne zaisťovaciu funkciu: veriteľ je

oprávnený držať zástavu u seba po celú dobu trvania zástavného práva (detentor) a je povinný sa o ňu starať

2) uhradzovacia funkcia zástavného práva:a)speňažením vo verejnej dražbe (§ 36 zákona č. 26/2000 Sb.,

o verejných dražbách)b)súdnym predajom veci (§ 200y OSŘ)

zánika)zánik v dôsledku zániku zaistenej pohľadávky (splnením)b)samostatný zánik bez ohľadu na existenciu zaistenej pohľadávky:

- zánikom zástavy (zničenie, spotrebovanie)- vzdaním sa zástavného práva veriteľom- uplynutím doby (ak bolo zriadené na dobu určitú)- zložením obvyklej ceny zástavy- na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi zástavným veriteľom

a zástavným dlžníkom- v ďalších prípadoch stanovených zvláštnymi predpismi (napr. v súdnej

exekúcii, speňažením v konkurze apod.)

53. PODZÁSTAVNÉ PRÁVO.

40

- samostatný druh zástavného práva, ktoré vzniká zastavením pohľadávky zaistenej zástavným právom

- existuje záväzkový vzťah, ktorý je zaistený zástavou, a pohľadávka z tohto záväzkového vzťahu je v inom záväzkovom vzťahu použitá ako zástava

- zástavnému veriteľovi v druhom záväzkovom vzťahu vznikne zástavné právo k pohľadávke a podzástavné právo k zástave zaisťujúce túto pohľadávku

- k vzniku podzástavného práva nie je nutný súhlas vlastníka zastavenej veci, ale podzástavné právo možno voči nemu uplatniť, len ak mu bol vznik podzástavného práva oznámený

- ak je zastavená pohľadávka zaistená zástavným právom k nehnuteľnosti, vzniká podzástavné právo vkladom do katastra nehnuteľností

- za predpokladu, že zástava by bola predaná zástavnému veriteľovi v druhom záväzkovom vzťahu, tj. podzástavnému veriteľovi, zodpovedá zástavný veriteľ z prvého záväzkového vzťahu za škodu na nej tak, ako by ju mal sám pri sebe

- zmyslom podzástavného práva je uspokojenie podzástavného veriteľa- pre postup platia tieto pravidlá:

- uspokojenia z podzástavy sa môže podzástavný veriteľ domáhať, ak nie je pohľadávka zaistená podzástavným právom a ani zastavená pohľadávka nie je v dobe splatnosti splnená podzástavnému veriteľovi

- uspokojenia z podzástavy sa podzástavný veriteľ domáha v rámci oprávnení zástavného veriteľa

54. VECNÉ BREMENÁ – POJEM, VZNIK, OBSAH, ZÁNIK.

pojem- vecné bremená ako právny inštitút = súbor právnych noriem, ktoré upravujú

tie spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri čiastočnom obmedzovaní možnosti realizácie úžitnej hodnoty veci v prospech individualizovaných subjektov za účelom dokonalejšieho sociálne – ekonomického využitia veci

- § 151n a nasl. ObčZ- § 151n odst. 1: vecné bremená obmedzujú vlastníkov nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že sú povinni niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať

- práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe

- § 151n odst. 2 dotvára vecneprávny charakter, stanovuje, že vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa

spôsobilý subjekt vecného bremena- subjektom PV vecného bremena je povinný i oprávnený- povinný subjekt je nositeľom povinností patriacich k obsahu vecného

bremena a je ním vlastník nehnuteľnosti- ako subjekt VP k nehnuteľnej veci môžu vystupovať:

- FO- PO (vrátane štátu)

- oprávneným subjektom v právnom vzťahu vecného bremena, tj. tým, komu svedčí „právo zodpovedajúce vecnému bremenu“, môže byť podľa § 151n odst. 1:

- vlastník určitej nehnuteľnosti

- konkrétna osoba (FO, PO alebo štát)

druhy vecných bremien1. podľa určenia oprávneného subjektu

a) vecné bremená pôsobiace in rem: oprávnený subjekt je vždy subjektom, ktorý má VP k veci, zmena tohto subjektu nie je právne relevantná vo vzťahu k ďalšej existencii vecného bremena a subjektom práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa stáva sukcesor pôvodného subjektu

b) vecné bremená pôsobiace in personam: uspokojujú záujmy individualizovaného subjektu (pri bremenách pôsobiacich in rem sú uspokojované také záujmy, ktoré bude mať každý nositeľ subjektívneho práva k veci, pretože súvisia s objektívnou možnosťou realizácie jej úžitnej hodnoty)

2. podľa obsahu (povinnosti zaviazanej osoby):a) vecné bremená s povinnosťou konať: vlastník zaťaženej veci je

povinný konať v prospech oprávnenej osoby, či už osoby individualizovanej alebo nositeľa subjektívneho práva k veci, prospech oprávnenej osoby spočíva v tom, že povinný subjekt jej poskytuje určité úkony, peňažité alebo naturálne dávky

b) vecné bremená s povinnosťou strpieť: vlastník zaťaženej veci je povinný strpieť určité správanie oprávnenej osoby, týmto konaním oprávnená osoba bezprostredne a aktívne realizuje úžitnú hodnotu veci zaťaženej

c) vecné bremená s povinnosťou zdržať sa určitého správania: vlastník zaťaženej veci je povinný zdržať sa správania, ktoré by mu inak prislúchalo z titulu VP, týmto je vlastník veci obmedzený v realizácii VP (presnejšie v realizácii úžitnej hodnoty veci), oprávnený neužíva aktívne cudziu vec, ale má prospech z toho, že vlastník zaťaženej veci je vo svojom správaním obmedzený, obahom vecného bremena nemôže byť povinnosť zdržať sa prevodu zaťaženej veci (také obmedzenie nezodpovedá povahe vecných bremien)

spôsobilý predmet- priamym predmetom vecných bremien ako právneho vzťahu je ľudské

správanie, ktoré môže spočívať v týchto formách:a) činnosť – konanie (facere)b) nečinnosť

- strpenie (pati)- zdržanie sa (omittere)

- zo zákona je vylúčená možnosť správania sa vo forme dare- uvedené ľudské správanie sa upína k nepriamemu predmetu, ktorým je

vec v právnom zmysle, a podľa legálneho vymedzenie vecných bremien im môže byť len vec nehnuteľná (§ 151n odst. 1)

vznik- spôsoby pôvodného vzniku vecných bremien:- zo zákona- priamo na základe skutočností uvedených v právnom predpise

41

b) rozhodnutím príslušného orgánu- vecné bremeno vzniká právnou mocou rozhodnutia- najmä rozhodnutím o vyvlastnení- súd môže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno aj pri zrušení

a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci (nie ale pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov)

- sú môže zriadiť vecné bremeno v prípade tzv. nezbytnej cesty (§ 151o odst. 3)

- zriadenie vecného bremena rozhodnutím pozemkového úraduc) písomnou zmluvou- pre uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena platia obecné

ustanovenia ObčZ o PÚ, špeciálne ustanovenia o zmluvách- zmluva musí mať písomnú formu (kvôli závažnosti obsahu a z dôvodov

právnej istoty)- akonáhle sa účastníci zhodnú na obsahu zmluvy, je zmluva uzatvorená- k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je nutný vklad

do katastra nehnuteľností, ku ktorému je príslušný katastrálny úrad, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka

- bremeno takto možno zriadiť len k nehnuteľnostiam evidovaným- táto zmluva môže byť samostatná, alebo sa môže vyskytovať ako vedľajšia

úmluva, napr. pri kúpnej zmluve- podstatnou záležitosťou je vymedzenie okruhu subjektov oprávnených

zriadiť vecné bremeno zmluvou (§ 151o odst. 2):1. vlastník nehnuteľnosti2. ďalšie osoby, ak im zákon toto právo priznáva

d) na základe závete v spojení s výsledkami riadenia o dedičstvo- priamo na základe závete v spojení s výsledkami dedičského riadenia, a to

v okamihu smrti zostaviteľa- možnosť zostaviteľa zriadiť záveťou vecné bremeno je dôsledkom výkonu

jeho vlastníckeho práva- nutnosť určiť subjekty PV

e) vydržaním- subjektom práva sa stane len osoba, ktorá v zmysle § 129 a § 130

vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej právo patrí

- osoba nebude toto právo po nepretržitom desaťročnom výkone vzhľadom k tomu, že nepriamym predmetom je nehnuteľnosť

- do stanovenej desaťročnej doby sa započíta aj doba, po ktorú právny predchodca nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 134 odst. 3)

- na beh vydržacej doby sa primerane uplatnia predpisy o premlčaní (§ 134 odst. 4)

- vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených PO (§ 134 odst. 2)

f) schválenou dohodou dedičov- dohodu dediči uzatvárajú v priebehu dedičského riadenia

- ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli (§ 482), a to uznesením

obsah- subjektívne povinnosti (ako súčasť obsahu VB) vyplývajú z vymedzenia ich

pojmu, tj. ako zákonom uložené miery nutnosti niečo konať alebo trpieť, alebo sa niečoho zdržať

- subjektívne práva umožňujú oprávnenému subjektu vyžadovať stanovené správanie povinného subjektu, príp. pri vecných bremenách pozitívnych tiež určitým spôsobom niečo konať

- konkrétny obsah VB je určený právnou skutočnosťou, ktorá je právnym dôvodom jeho vzniku

- k obsahu VB patrí aj povinnosť niesť primerané náklady na predmet vecného bremena (§ 151n odst. 3), ak dohoda účastníkov nestanoví inak, primerané náklady na zachovanie a opravy veci je povinný niesť oprávnený subjekt, ktorému právo zodpovedajúce vecnému bremenu umožňuje užívať cudziu vec, ak túto vec užíva aj vlastník, nesú náklady spoločne, podľa miery spoluužívania

zánik- § 151p odst. 1: vecné bremená zanikajú zo zákona, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo písomnou zmluvou, ďalej je konkretizácia niektorých spôsobov zániku, okrem výslovne regulovaných spôsobov možno vymedziť aj ďalšie

a) zo zákona (ex lege)- na základe skutočností stanovených priamo v zákone- § 151p odst. 2: VB automaticky zanikne ex lege ak nastanú také trvalé

zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnému užívaniu jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva VB nezaniká, z toho vyplýva splnenie týchto podmienok:

1. nastúpenie kvalifikovaných trvalých zmien na veci zaťaženej, napr. zmena účelového určenia pozemku, rozdelenie veci, zánik veci apod.

2. existencia následku, ktorý je treba odlíšiť od druhov vecných bremien

- pri vecných bremenách in personam je následkom taký stav, kedy zaťažená vec už nemôže slúžiť pre potreby oprávnenej osoby

- pri vecných bremanách in rem je následkom taký stav, kedy zaťažená vec nemôže slúžiť prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti oprávnenej

b) rozhodnutím štátneho orgánu- rozhodnutím stavebného úradu, ktorým sa vecné bremeno vyvlastnením

ruší (§ 109 odst. 2 stavebného zákona)- rozhodnutím súdu za podmienok podľa § 151p odst. 3, ktorými sú:

1. zmena pomerov (ktorá nastala po vzniku VB, je trvalého rázu a existuje v dobe rozhodovania)

2. hrubý nepomer medzi VB a výhodou oprávneného

42

3. kauzálny nexus medzi 1. a 2.- obligatórne musí byť v rozhodnutí o zrušení VB priznanie primeranej

náhrady- za rovnakých podmienok môže súd svojim rozhodnutím vecné bremeno

obmedziť- právomoc zrušiť svojim rozhodnutím vecného bremeno majú aj pozemkové

úrady, a to pri reštitúcii poľnohospodárskeho majetku alebo pri pozemkových úpravách

c) zmluvou- možnosť uzatvoriť zmluvu o zániku, resp. zrušení vecného bremena, ktorá

musí mať písomnú formu- túto zmluvu možno považovať za špecifický druh dissolúce (§ 574 odst. 1)- k zániku práva zodpovedajúcemu VB zmluvou je nutný vklad do katastra

nehnuteľnosti

d) smrťou alebo zánikom oprávneného- § 151p odst. 4: ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu náleží určitej

osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou (FO) alebo zánikom (PO)

e) splynutím- zásada nulli res sua servit (nikomu nemôže slúžiť vlastná vec), z čoho

vyplýva, že VB musí nutne zaniknúť, ak dôjde k splynutiu oprávnenia a povinnosti v jednej osobe, či už FO alebo PO (§ 584)

f) uplynutím doby a splnením rozväzovacej podmienky- ak bolo bremeno zriadené na dobu určitú (čomu žiadne zákonné

ustanovenie nebráni), zaniká jej uplynutím- obdobné účinky má splnenie rozväzovacej podmienky, ak bola účinnosť VB

rozväzovacou podmienkou podmienená (§ 36 odst. 2)

premlčanie vecných bremien- premlčanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu nedochádza k ich

zániku, ale nárok sa stáva podmieneným- ObčZ výslovne zakotvil premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, ku ktorému dôjde, ak toto právo nie je po dobu 10 rokov vykonávané (§ 109)

55. ZADRŽOVACIE PRÁVO.

= retenčné právo- predstavuje oprávnenie veriteľa zadržať hnuteľnú vec dlžníka k zaisteniu svojej,

spravidla splatnej pohľadávky (tým je vyjadrený účel zadržovacieho práva ako zaisťovacieho prostriedku)

- pred novelou 1991 ho bolo možné využiť len pri oprave a úprave veci, táto novela rozšírila jeho použitie

- novela 1996 upresnila jeho použitie na zaistenie nesplatých pohľadávok

- k zaisteniu nesplatných pohľadávok môže veriteľ použiť zadržovacie právo, ak jeho dlžník nie je schopný dlhšiu dobu plniť svoje platné záväzky, bez ohľadu na to, že mu dlžníkom bolo uložení naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným s výkonom zadržovacieho práva

- § 175 - § 180 ObčZ (od 1.1. 2001)- z jeho povahy je pojmovo vylúčené jeho použtiei pri nehnuteľnosti

vznik zadržovacieho práva- vzniká svojmocným zadržaním hnuteľnej veci- oprávnený zadržať vec je len ten, ktorej povinný vec vydať, na rozdiel od

zástavného práva má zadržovacie právo len zaisťovaciu funkciu, nie funkciou uhradzovaciu

- zadržať nemožno vec svojmocne alebo lstivo odobratú, ak by niekto zadržal takú vec, retenčné právo nevznikne

obsah zadržovacieho práva- právo oprávneného subjektu zadržať vec až do uspokojenia jeho pohľadávky

alebo do iného zaistenia pohľadávky- oprávnený subjekt musí bez zbytočného odkladu vyrozumieť dlžníka

o zadržaní veci a o dôvodoch zadržania, inak môže zodpovedať za škodu, ktorá tým vznikla

- oprávnený subjekt, ktorý zadržal vec, je povinný ju starostlivo opatrovať, chrániť ju pred poškodením, stratou či zničením, ak oprávnenému vzniknú v dôsledku plnenia tejto povinnosti účelne vynaložené náklady, má právo na ich úhradu

- toto právo samo o sebe nemá uhradzovaciu funkciu, tj. oprávnený sa nemôže uspokojiť priami zo zadržanej veci, ak je ale nariadený výkon rozhodnutia, má oprávnený právo na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci, ohľadom exekúcie na túto vec, má veľmi výhodné postavenie, výhodnejšie ako zástavný veriteľ

zánik zadržovacieho práva- zanikne akonáhle zanikne hlavný záväzkový vzťah, predovšetkým

uspokojením pohľadávky- okrem toho možno uvažovať aj o iných spôsoboch zániku, napr.

o nahradení zadržovacieho práva inými zaisťovacími prostriedkami

56. POJEM A PODSTATA ZÁVÄZKU.

záväzkové právo = systémová časť OP, ktorá upravuje medzi špecifickými subjektmi jednotlivé formy spoločenskej smeny hodnôt

- záväzky (obligácie) umožňujú svojou povahou realizovať prechod ekonomických hodnôt z jedného subjektu na druhý

43

- záväzky vyjadrujú právnu formu realizácie tovarovo peňažných vzťahov a slúžia tak k uskutočňovaniu vzťahov smeny hodnôt medzi jednotlivými subjektami

- záväzkové vzťahy patria k najstaršiemu typu právnych vzťahov (ide o historicky prvý typ právnych vzťahov, ktorý bol ako právny vzťah označený)

- občianskoprávne záväzky tiež poskytujú ochranu občianskoprávnym majetkovým vzťahom (okruh záväzkov z občianskoprávnych deliktov)

- existencia občianskoprávnych záväzkových vzťahov je historicky podmienená charakterom spoločensko-ekonomických vzťahov, s rozvojom regulovaných ekonomických vzťahov vzrastá požiadavka právnej regulácie a právnej ochrany spoločenskej smeny

- ide o vzťahy relatívne (záujmy subjektov sú rovnakého charakteru, ale opačnej polarity)

- dávajú subjektom možnosť potencie obsiahnutej v ius disponendi ako súčasti vlastníckeho práva uvádzať v život prevodom svojich práv, vyplývajúcich z vlastníctva alebo ďalších vecných práv, na iné subjekty, teda realizovať hodnotu vecí

- právna úprava aj teória záväzkového práva používa špecifickú terminológiu- k označeniu protikladného postavenia subjektov hovoríme o stranách

záväzkového vzťahu, pri tom na každej strane môže byť 1 alebo viac účastníkov, záväzkové vzťahy vznikajú medzi konkrétnymi účastníkmi (inter partes)

- strana, ktorá má subjektívne právo požadovať určité konkrétne správanie od strany druhej je veriteľ, právo požadovať určité plnenie je pohľadávka

- strana, ktorá je povinná určité plnenie poskytovať je dlžník, povinnosť plnenia je dlh alebo tiež označovaná ako záväzok

- obe strany záväzkového vzťahu majú vedľa práva na plnenie a povinnosti plnenie poskytnúť tiež povinnosť poskytnúť súčinnosť k riadnemu a včasnému plneniu záväzku a zodpovedajúce právo na túto súčinnosť

- záväzkové právo sa spravidla člení na 2 časti: obecná časť upravujúce to, čo je všetkým záväzkom spoločné (vznik, zmena, zaistenie, zánik) a zvláštna časť, ktorá obsahuje špeciálnu úpravu niektorých typických záväzkových vzťahov

57. PRVKY A ZÁKLADNÉ TRIEDENIE ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOV

- záväzkový vzťah má (ako každý občianskoprávny vzťah):a) subjekty (strany medzi ktorými záväzok vzniká)- min. 2 subjekty, ktoré voči sebe (okrem viacstranných záväzkov) vystupujú

ako 2 strany s opačným postavením, tj. ako veriteľ a dlžník- na strane veriteľskej alebo dlžníckej (alebo na oboch) môže vystupovať len

1 subjekt (jednoduchý záväzok) alebo aj viac subjektov (spoločný záväzok)

- ak na každej strane vystupuje len 1 subjekt = jednoduchý záväzok- ak na stranách existuje pluralita (mnohosť) subjektov = spoločný záväzok

b) predmet (ku ktorému smeruje záujem strán)- dvojitý predmet záväzku:

- priamy predmet (plnenie)

- nepriamy predmet (hmotná vec, faktická majetkovo vyjadriteľná činnosť alebo právo – predmet plnenia)

- plnenie ako správanie dlžníka sa môže týkať hmotnej veci, a to rôznym spôsobom: priamo (dare alebo facere) alebo nepriamo (pati, omittere)

c) obsah58. DELENIE ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOV PODĽA SUBJEKTU.

- pojem strana záväzku je špecifickým termínom, ktorý podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť buď totožný s pojmom subjekt (účastník) záväzkového vzťahu alebo sa od neho môže pojmovo odlišovať

- záväzkový vzťah je najmenej dvoj –, či viacstranný, pričom na každej strane práv a povinností môže vystupovať jeden alebo viac subjektov (účastníkov)

- odlíšenie pojmu subjekt a strana má význam pri takých občianskoprávnych záväzkoch, v ktorých vystupuje viac ako jeden subjekt na každej strane záväzku, pričom jeho predmetom je jedno plnenie alebo skupina vzájomných plnení

podľa počtu subjektov na stranách záväzkua) jednoduché: na každej strane vzťahu je 1 subjektb) spoločné: na jednej alebo oboch stranách vzťahu je pluralita subjektov

podľa toho, na ktorej strane záväzku je pluralita subjektov:a)aktívna pluralita: pluralita na strane veriteľskejb)pasívna pluralita: pluralita na strane dlžníckej

podľa plnenia a   vzťahu medzi spoludlžníkmi a   spoluveriteľmi :a) záväzky s plnením deliteľným- deliteľné plnenie = plnenie, ktoré môže byť splnené čiastočne a bez

zmeny jeho podstaty alebo hodnotyb) záväzky s plnením nedeliteľným- nedeliteľné plnenie = spravidla individualizovaná vec, zásadne spočíva

v trpení určitej činnosti a zdržaní sa činnosti (pati a omittere), zatiaľ čo aktívne formy plnenia (dare, facere) môžu byť deliteľné i nedeliteľné

- záväzky s nedeliteľným plnením delíme:1. aktívne: dávajú dlžníkovi oprávnenie, ak nebolo dohodnuté inak,

plniť ktorémukoľvek veriteľovi2. pasívne: jednému veriteľovi plnil jeden dlžník za všetkých alebo

možno plnenie poskytnúť len v súčinnosti všetkých spoludlžníkov

najmä pri záväzkoch s   deliteľným plnením ObčZ rozoznáva :a)dielčie záväzky: zložené z niekoľkých samostatných záväzkov, ich

predmetom je určité reálne deliteľné plnenie- jednota zaväzovacieho dôvodu

b) solidárne záväzky: na strane dlžníckej (pasívna solidarita) alebo na strane veriteľskej (aktívna solidarita) vystupuje viac subjektov- podstatné náležitosti solidarity:

44

1. pluralita subjektov na jednej alebo oboch (všetkých) stranách záväzkového vzťahu

2. totožnosť poskytovaného plnenia3. spoločný právny dôvod vzniku záväzku, resp. povinnosti k plneniu či

oprávneniu plnenie žiadať

4. jednotný spoločensko – ekonomický cieľ, sledovaný účastníkmi solidárneho záväzkového vzťahu

pasívna solidarita (pluralita na strane dlžníkov)- pri pasívnej solidarite sú dlžníci povinní plniť jednému veriteľovi rukou

spoločnou a nerozdielnou- každý dlžník zodpovedá za celý dlh a veriteľ sám rozhoduje o tom, od

ktorého dlžníka, v akej výške a akým spôsobom bude pohľadávku uplatňovať

- jej funkciou je uľahčiť veriteľovi uspokojenie jeho právom regulovaných záujmov

- v prípade splnenia celého dlhu alebo časti, ktorá na neho pripadá, jedným zo solidárnych dlžníkov, vzniká medzi spoludlžníkmi ekonomicky nerovnovážny stav, ktorý je treba právnymi prostriedkami riešiť regresmi

- § 511 odst. 2 a 3 upravuje ako právny dôsledok pasívnej solidarity z nej vznikajúci vzťah medzi spoludlžníkmi = regresívny vzťah (postihový):

a)predbežný (preventívny) regres (§ 511 odst. 2): právo solidárneho spoludlžníka, ktorého veriteľ požiadal o plnenie, požiadať spoludlžníkov, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili, alebo aby ich v tomto rozsahu dlhu inak zbavili (napr. uplatnením vlastných námietok voči dlhu)

b)následný (rozvrhový) regres (§ 511 odst. 3): ak nebol realizovaný predbežný regres a solidárny dlžník plnil v miere presahujúcej jeho podiel, má právo požadovať od ostatných spoludlžníkov náhradu podľa výšky ich podielov, v prípade, že niektorý spoludlžník nemôže svoj podiel splniť, rozvrhne sa jeho podiel rovnakým dielom medzi ostatných

- § 511 odst. 2: zakotvená povinnosť dlžníka, ktorý bol veriteľom požiadaný o plnenie presahujúce jeho diel, bez zbytočného odkladu o tom vyrozumieť ostatných spoludlžníkov a dať im tak príležitosť uplatniť svoje námietky voči pohľadávke

- ak nie je právnym predpisom alebo dohodou účastníkom stanovené inak, sú podiely spoludlžníkov, vyplývajúce z pasívnej solidarity, rovnaké

aktívna solidarita (na strane veriteľov)- pri aktívnej solidarite je ktorýkoľvek z veriteľov oprávnený žiadať po

dlžníkovi časť alebo celé plnenie

- dlžník môže splniť celé plnenie do rúk jedného z veriteľov, pričom uspokojením jedného z veriteľov zaniká povinnosť dlžníka plniť voči ostatným veriteľom

- dlžník má do okamihu, kedy bol požiadaný jedným zo solidárnych veriteľov o poskytnutie plnenia, právo predstihu = môže plniť tomu veriteľovi, u ktorého to považuje za najvýhodnejšie

- § 513 odst. 1: ak je dlžník niektorých zo spoluveriteľov o plnenie požiadaný, je povinný mu toto plnenie poskytnúť v požadovanom rozsahu

- § 514: ak sa jedná o solidárne nedeliteľné plnenie, dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi, ak dohodou nebolo stanovené inak

- regres medzi spoluveriteľmi je závislý na ich vzájomnom vzťahu (§ 515 odst. 1), táto vzájomná pozícia sa uplatňuje výslovne aj v prípadoch, kedy spoluveriteľ obdržal viac, než diel, ktorý naňho pripadá podľa tohto vnútorného vzťahu (§ 515 odst. 2)

- jej funkciou je uľahčenie technickej stránky plnenia ako zo strany dlžníka (môže celé plnenie poskytnúť jednému veriteľovi), tak zo strany veriteľov (o plnenie môže požiadať len 1 veriteľ)

- pluralita subjektov môže vystupovať aj inak ako v podobe spoločných záväzkov, vedľa nich OP pozná:

a) viacstranné záväzky- viac strán, z ktorých každá je nositeľom vlastných práv a povinností,

ktoré môžu smerovať buď voči všetkým ostatným stranám v akomsi súradnom postavení, alebo voči jednej či druhej strane, kedy právam a povinnostiam jednej strany k druhej nezodpovedá suma práv a povinností jednej strany k tretej apod.

- napr. zmluva o združení, zmluva o viacstrannej výmene bytov

b) záväzky v prospech tretích osôb- vznikajú na základe zmluvy, ktorou sa dlžník (prominent) zaväzuje voči

veriteľovi (promisarovi), že bude zo záväzkového vzťahu plniť tretej osobe (tertius)

- tertius sa na vzniku záväzku činne neúčastní- veriteľom, oprávneným žiadať plnenie zo záväzku, sa tertius stane

v okamihu, kedy právne relevantne prejaví vôľu prijať plnenie- napr. poistenie tretích osôb, stavebné sporenie

c) záväzky zaťažujúce tretie osoby- ObčZ ich nepozná, pretože znamenajú zásadné porušenie metódy

občianskoprávnej regulácie – rovnosti subjektov, záväzok zo zmluvy totiž nemôže vzniknúť osobe, ktorá sama nie je zmluvnou stranou

59. DELENIE ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOV PODĽA PREDMETU PLNENIA.

1. a) peňažité záväzky- taký záväzkový vzťah, ktorého predmetom plnenia je stanovená

čiastka peňazí a peniaze tu vystupujú ako zákonné platidlá, určené druhom meny a výškou obnosu

45

- peniaze ako zákonné platidlá je nutné odlíšiť od peňazí v podobe jednotlivo určenej veci (napr. zberateľská minca)

- peniaze sú najčastejším predmetom plnenia záväzkov z občianskoprávnych úkonov

- k peňažitému záväzku môže pristupovať vzťah akcesorický, ktorého predmetom je príslušenstvo pohľadávky

- príslušenstvom pohľadávky môže byť úrok – úrokový záväzok, ktorý sa môže týkať výlučne peňažitého plnenia

- úrok je určený určitým percentom istiny, účtovanej za daný časový úsek a môže byť založený len zmluvou

- od úroku treba odlíšiť úrok z prodlení, ktorý možno účtovať a vymáhať na základe zákona

b) nepeňažité záväzky- všetky záväzky pri ktorých nie sú predmetom plnenia peniaze vo forme

zákonných platidiel (per argumentum a limine)

2. a) úplatné záväzky (synalagmatické, vzájomné): obe strany zároveň v postavení veriteľa aj dlžníka, každá strana má vlastnú pohľadávku a dlh voči strane druhej

- vzájomnosť záväzku je možné odlišovať podľa toho, kedy vzniká, pri vzniku záväzku hrá úlohu genetické synallagma, ktorého zmyslom je zásada, že jedna zo strán nie je zaviazaná do tej doby, dokiaľ nie je zaviazaná strana druhá

- pri plnení záväzku prichádza do úvahy funkcionálne synallagma podľa ktorého sa v prípade, ak si majú z uzatvorenej zmluvy plniť zároveň účastníci navzájom, môže sa plnenia domáhať len ten, kto už sám dlh splnil alebo je ochotný a schopný ho splniť, neprichádza do úvahy, ak sa strany dohodli na jeho vylúčení

- ak je jedna strana povinná plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť, ak je plnenie druhej strany ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali druhej strane a ktoré jej neboli známe, keď zmluvu uzatvárala, a to až do doby, pokiaľ vzájomné plnenie nebude poskytnuté alebo zabezpečené (§ 560)

b) bezúplatné záväzky (asynallgamatické, jednostranné): zakladajú len jednej strane postavenie dlžníka a druhej postavenie veriteľa- napr. záväzok založený darovacou zmluvou- treba odlišovať jednostranný záväzok od jednostranného PÚ, jednostranný

záväzok môže vzniknúť aj z dvojstranného PÚ

3. a) záväzky s plnením jednotlivo určeným: predmetom je plnenie konkrétne individualizovanou vecou či iný nepriamy predmet vzťahu (napr. umelecké dielo)

b) záväzky s plnením druhovo určeným: predmet plnenia je vec alebo činnosť určená údajom druhu, akosti a množstva

- druhovo možno predmet určiť v rôznej miere konkrétnosti- v okamihu plnenia sa z plnenia druhovo určeného musí stať plnenie

individuálne určené, pretože len konkrétne plnenie môže byť nepriamym predmetom OP záväzku

- výber plnenia (ak nie je určené inak) je na dlžníkovi- strany sa na konkretizácii plnenia môžu dohodnúť aj pred okamihom

plnenia (§ 561 odst. 1)c) záväzky s plnením určeným alternatívne dávajú dlžníkovi možnosť

vybrať si z niekoľkých plnení daných dohodou na výber- v niektorých prípadoch stanoví priamo zákon, kto je oprávnený k výberu (§

561 odst. 1)- voľbu môže dlžník realizovať výslovne (prehlásením voči veriteľovi alebo

iným spôsobom)d) alternativa facultas predstavuje taký záväzok, ktorého predmetom je

jedno plnenie, ale v prípade, že toto plnenie nemožno poskytnúť, alebo z iných stanovených alebo dohodnutých dôvodov sa dlžník povinnosti plniť môže sprostiť s tým, že poskytne plnenie náhradné (napr. § 422 odst. 2)- alternatica facultas môže byť stanovená aj zmluvou alebo súdnym

rozhodnutím

4. a) záväzky s jednorazovým plnením: správanie dlžníka, ktorým uspokojuje veriteľa zo záväzku sa uskutočňuje naraz

- charakteristické pre záväzky typu dare a facereb) záväzky s čiastočným plnením: dlžníkom je v dobe, kedy malo byť

poskytnuté celé plnenie, plnená len časť dlhu- je prípustné na základe súhlasu veriteľa- § 566: veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak nie je v rozpore

s dohodou strán alebo s povahou záväzku- typické pre záväzky facere

c) záväzky s plnením v splátkach: spravidla býva dohodnuté vopred alebo vzniká následne dohodou strán alebo súdnym rozhodnutím pri neochote alebo nespôsobilosti dlžníka poskytnúť celé plnenie naraz- týka sa peňažitých dlhov- súhrn všetkých splátok spravidla tvorí jednotu celého dlhu, splátky sa

obvykle periodicky opakujú- dlh sa považuje za splnený poskytnutím poslednej splátky- § 565: strany sa môžu vopred dohodnúť alebo v súdnom rozhodnutí môže

byť určené, že v prípade nesplnenie niektorej splátky stráca dlžník výhodu plnenia v splátkach (toto právo môže veriteľ použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky)

d) záväzky s opätujúcim sa plnením: typické pri trvalých záväzkoch, vzniknutých z jedinej právnej skutočnosti, ktorý je časovo periodicky členený z hľadiska vzájomných plnení (napr. § 754 odst. 2, kde dôvodom periodickosti plnenia je relatívne trvajúce plnenie)

e) záväzky s trvajúcim plnením: charakteristické pre pasívne plnene typu pati a ommitere, je poskytované nepretržito po celú dobu trvania záväzku (napr. povinnosť nerušiť druhú stranu pri výkone určitých činností po určitú dobu)

5. záväzky naturálne (obligationes naturales)- nie sú vybavené nárokom- ide o typ neúplných noriem (lex imperfecta)- charakteristické sú dvoma znakmi:

46

1)chýba im možnosť vymôcť plnenie použitím donútenia, plnenie je možné poskytnúť len dobrovoľným prispením dlžníka

2)ak bolo plnenie takto poskytnuté, nemožno sa jeho vrátenia domáhať na základe ustanovení o neoprávnenom majetkovom prospechu

- sú vymenované v § 455:- záväzky z hry a sázky medzi občanmi- záväzky z pôžičky do hry a sázky medzi občanmi- premlčané záväzky, pri ktorých sa dlžník dovolal premlčania- záväzky neplatné len pre nedostatok formy-

60. VZNIK ZÁVÄZKU.

- právnym dôvodom vzniku záväzku môže byť rozsiahly okruh právnych skutočností, klasické triedenie týchto skutočností:- záväzky zo zmlúv (obligationes ex contractu)- záväzky z porušenia právnej povinnosti (obligationes ex delicto):

najmä záväzky vzniknté zo spôsobenia škody či získania neoprávneného majetkového prospechu ako aj záväzky vzniknuté z právne relevantných vád plnenia či z prodlenia

- záväzky z iných právnych dôvodov (obligationes ex variis causarum figuris)

- záväzok spravidla trvá po určitú dobu, pretože v okamihu vzniku záväzkového vzťahu obvykle nie je totožný s okamihom poskytnutia plnení, ktoré sú jeho obsahom a zároveň predpokladom zániku celého vzťahu

61. OBSAH ZÁVÄZKU.

- je tvorený dvojicami subjektívnych práv (pohľadávka) a subjektívnych povinností (dlh)

- právne relevantnými skutočnosťami, z ktorých vychádza obsah záväzkových vzťahov, sú jednak zaväzovacie dôvody (zmluva, resp. iná právna skutočnosť, napr. záveť), protiprávne správanie alebo stavy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo priamo právne predpisy, ktoré tiež predpisujú priamo správanie určitých subjektov

- predpisy ObčZ o záväzkoch majú zásadne dispozitívnu povahu, tj. stanú sa vedľa zmluvy obsahom záväzku vtedy, ak predpis nie je kogentnej povahy a zároveň, ak sa strany nedohodli odchýlne od právneho predpisu (§ 2 odst. 3)

- oprávnenie veriteľa (pohľadávka)je zásadne vybavené nárokom, tj. veriteľ je oprávnený pre získanie plnenia použiť prostriedky štátneho donútenia

- zásada reálneho plnenia zo záväzku predpokladá také správanie dlžníka, smerujúce k poskytnutiu požadovaného plnenia veriteľovi, ktoré čo najúplnejšie uspokojuje oprávnené potreby a záujmy veriteľa- odrazom tejto zásady v záväzkoch zo zmluvy je napr. možnosť poskytnúť

iné plnenie či plnenie alternatívne len vtedy, ak to bolo dohodnuté- v záväzkoch z protiprávneho úkonu sa prejavuje napr. v možnosti

uspokojenia nároku zo zodpovednosti za škodu naturálnou reštitúciou (§ 422 odst. 2)

- treba odlišovať dlh od zodpovednosti, dlh je závislý na vôli dlžníka, zodpovednosť už v podstate na jeho vôli nezávisí, výnimočne je potrebné posudzovať ich oddelene

zodpovednosťa) osobná- typická pre záväzkové právo- vyplýva z relatívneho charakteru záväzkových vzťahov- má neobmedzený rozsah = dlžník zodpovedá za dlh celým svojim

majetkom, súčasným a aj tým, ktorý ešte len nadobudne- v špecifických prípadoch môže byť obmedzená (typické pre dedičské

právo):1. obmedzenie sa môže týkať stanovenia zodpovednosti dlžníka len za

určitú masu majetku dlžníka chápaného ako celok2. dlžník zodpovedá celým svojim majetkom, ale len do určitej výšky, bez

ohľadu na konkrétne predmety či skupiny predmetov z tohto majetkub) vecná- spočíva zásadne na určitej veci, ktorá vzhľadom k svojej majetkovej

hodnote poskytuje záruky uspokojenia veriteľa z pohľadávky voči dlžníkovi- dlžník nezodpovedá celým majetkom, ale len určitou konkrétnou vecou,

ktorá nemusí byť z majetku dlžníka- napr. zástavné alebo podzástavné právo

- obsah záväzkov je vymedzený v § 494 a nasl. ako povinnosť dlžníka niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a oprávnenie veriteľa od neho také správanie požadovať

- problém kauzálnosti a abstraktnosti záväzkov rieši § 495 v prospech obligatórne kauzálnych z hľadiska dokazovania kauzy (dôvodu) záväzku (výnimkou, kedy veriteľ nie je povinný dokázať dôvod záväzku sú záväzky z cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom stanovené, že túto povinnosť nemá)

- ObčZ obsahuje obecné ustanovenia o kvalite plnenia: ak si veriteľ s dlžníkom akosť plnenia výslovne nedohodnú, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej kvalite (§ 496)

- § 497 – možnosť odstúpenia od zmluvy a zjednanie odstupného pre taký prípad

- § 498 – plnenia poskytnuté pred uzatvorením zmluvy = záloha- obsah záväzkov tvoria aj ustanovenia o zodpovednosti za vady

62. ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY PRI ZÁVÄZKOCH.

- jej uplatnenie je zúžené pre prípady úplatných (synalagmatických) záväzkov, ktorými je prenechávaná vec inému (neplatí napr. o zmluve darovacej, ktorá nie je úplatná)

- strana prenechávajúca vec inému úplatnou zmluvou zodpovedá za to, že (§ 499):

a)vec má v dobe plnenia vlastnosti výslovne vymienené alebo obvykléb)vec je možné použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa ujednaní

strán

47

c) vec nemá právne vady

- vyššie uvedená zásada neplatí pri vadách zjavných alebo vadách, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nadobúdateľ má bremeno zásady (vigilantibus iura), pretože ľahko zistiteľné vady by nemali byť pričítané prevodcovi, z tejto výnimky ale zákon stanovuje výnimku, podľa ktorej scudziteľ zodpovedá aj za tieto vady vtedy, ak nadobúdateľa uistil, že vec je bezvadná (§ 500 odst. 1)

- čo sa týka dlhov viaznucich na veci, pri prevode veci nimi bude naďalej viazaný scudziteľ (§ 500 odst. 2)

- zvláštnym prípadom prevodu veci je jej prenechanie ako stojí a leží (§ 501) = touto formuláciou nadobúdateľ vyslovuje súhlas s nadobudnutím práv k veci v takom stave, v akom bola v dobe uzatvorenia zmluvy (scudziteľ zodpovedá za vady veci len vtedy, ak vec nemá vlastnosti výslovne scudziteľom deklarované alebo ak vec nemá vlastnosti nadobúdateľom výslovne vymienené)

záruka- zodpovednosť za vady sa spravidla neobmedzuje len na okamih prevzatia, ale

umožňuje nadobúdateľovi uplatniť ju v lehote po splnení stanovenej zákonom, prevádzacím predpisom, dohodou účastníkov alebo jednostranným prehlásením scudziteľa – záručná doba, ak sa v záručnej dobe vyskytne vada

- ak je rozsah záruky stanovený právnym predpisom, dohodou účastníkov alebo jednostranným úkonom scudziteľa, možno tento rozsah upraviť len podľa prísnejších zásad (§ 502)

- práva iných osôb uplatnené po dobu trvania záruky môžu byť nadobúdateľom reklamované jeho právnemu predchodcovi, ak tak nadobúdateľ neučiní, jeho právny predchodca môže voči nemu uplatňovať všetky námietky, ktoré neboli voči tejto tretej osobe uplatnené (§ 503)

realizácia práv zo zodpovednosti za vady - § 504- prvou podmienkou je splnenie povinnosti nadobúdateľa vady vytknúť bez

zbytočného odkladu potom, čo mal možnosť si vec prehliadnuť, u scudziteľa (táto lehota je poriadková a sama o sebe nezakladá zánik práva či nároku)

- právo uplatňovať zodpovednosť za vady na súde ale zanikne, ak nadobúdateľ nevytkol vady do 6 mesiacov (ak zákon nestanoví inak)

- vady, ohľadne ktorých bola stanovená záručná doba, je nutné vytknúť najneskôr do jej uplynutia

- k zaisteniu možnosti preskúmať charakter vady veci je nadobúdateľ povinný uschovať prevzatú vec, na ktorej zistil vadu, po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ k jej preskúmaniu, len ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže nadobúdateľ po upozornení scudziteľa vec bez prodlení predať

- spôsob realizácie zodpovednosti za vady podľa povahy vady:a)ak je vada neodstrániteľná a vec nemožno užívať riadne alebo

dohodnutým spôsobom, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy

b)ak je vada odstrániteľná alebo je neodstrániteľná, ale vec možno užívať riadne a dohodnutým spôsobom, môže sa nadobúdateľ

domáhať buď primeranej zľavy z ceny alebo opravy alebo doplnenia toto, čo chýba (§ 507 odst. 1)

- pri jednotlivých záväzkoch môže byť zodpovednosť za vady dohodnutá účastníkmi alebo stanovená zákonom inak

- ak scudziteľ nevyhovie uplatnenému právu zo zodpovednosti za vady, môžno nárok uplatniť na súde v obecnej 3-ročnej premlčacej dobe, tkorá počína bežať odo dňa, kedy nadobúdateľ vytkol vady veci scudziteľovi (§ 508)

- náhrada nutných nákladov, ktoré oprávnenému vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, pre jej uplatnenie stanoví zákon zvláštnu lehotu, ktorá končí 1 mesiac po uplynutí doby, v ktorej je potrebné vytknúť vady, inak právo zanikne (§ 509)

- samostatne rieši ObčZ možnosť konkurencie uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady a práv zo zodpovednosti sa škodu, ktorá z vady vznikla (§ 510)

63. ZMENY V OBSAHU ZÁVÄZKOV – POJEM, DRUHY.

- záväzky vzhľadom ku svojej determinovanosti spoločensko – ekonomickými vzťahmi s určujúcimi záujmami subjektov v pozadí sa musia týmto určujúcim záujmom a požidavkam ich realizácie prispôsobovať aj svojim právne technickým riešením, preto je spoločensky žiaduce umožniť, aby v priebehu trvania záväzkových právnych vzťahov jeden či viac prvkov ich štruktúry mohlo prejsť určitými zmenami

- zmeny v záväzku môžu teda nastať až vtedy, ak počas trvania pôvodného záväzku nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon spája zmenu niektorých jeho prvkov, nie však zánik celého záväzku

- zmena v obsahu záväzkov sa týka plnenia či správania, ktoré smeruje k plneniu, ktoré v modelovej podobe je súhrnom práv a povinností, teda obsahom právnej normy, ktorá záväzkové právo upravuje

1. dohoda strán (kumulatívna novácia)- vzniká dohodou strán zmeniť obsah, teda vzájomné práva a povinnosti,

strany zjednajú nový záväzok, ktorý obstojí vedľa záväzku doterajšieho (§ 516 odst. 1, 2)

- ak z dohody nevyplýva nepochybne, že zjednaním nového záväzku má dovtedajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok vedľa doterajšieho

- dovtedajší záväzok trvá, trvá aj zaistenie záväzku (ak ale nebol vyžiadaný súhlas ručiteľa, je ručiteľ oprávnený voči veriteľovi namietať, čo mohol namietať pred účinnosťou dohody)

2. prodlenie dlžníka (mora debitoris)- ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, je v prodlení (§ 517 odst. 1)- obidve podmienky (riadne aj včas) musia byť splnené kumulatívne, aby bolo

možné hovoriť o zániku záväzku splnením- veriteľ je oprávnený požadovať plnenie v dodatočne stanovenej lehote, ak

dlžník nesplní ani v tejto lehote, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak je plnenie deliteľné, môže odstúpiť od zmluvy s platnosťou len k časti plnenia (§ 517 odst. 1)

48

- prodlenie dlžníka sa nedotýka jeho povinnosti splniť dlh, pokiaľ nenastúpia účinky odstúpenia od zmluvy veriteľom

- právo veriteľa odstúpiť od zmluvy sa netýka tzv. fixných zmlúv: ak sa jedná o záväzok, kde doba splnenia bola stanovená úplne presne a zo zmluvy alebo z povahy veci možno bez všetkých pochybností učiniť jednoznačný záver, že oneskoreným plnením stráca veriteľ na plnení ekonomický záujem, taká zmluva sa bez ďalšieho ex lege ruší (len v prípade, že veriteľ na plnení trvá, musí to oznámiť to oznámiť bez zbytočného odkladu dlžníkovi a záväzok tým trvá naďalej) (§ 518)

- úroky z prodlenia má veriteľ právo požadovať ak ObčZ alebo prevádzací predpis nestanoví v konkrétnom prípade povinnosť platiť poplatky z prodlení

- ak je dlžník v prodlení s plnením veci, prechádza naňho po dobu, ktorú je v prodlení, nebezpečenstvo straty, zničenia alebo poškodenia veci, ledaže by ku škode došlo inak (§ 517 odst. 3)

- prodlení dlžníka môže mať za následok vznik škody na majetku veriteľa, v prípade splnenia zákonných podmienok bude dlžník za túto škodu zodpovedať veriteľovi

- pri prodlení s plnením peňažitého dlhu bude ale zodpovedať za škodu len do výšky, ktorá nie je krytá úrokom z prodlení či poplatkami z prodlení (§ 519)

3. prodlení veriteľa- prodlenie veriteľa nastáva, ak veriteľ neprijíme riadne a včas

ponúknuté plnenie alebo ak neposkytne dlžníkovi súčinnosť (§ 522)- po dobu, ktorú je veriteľ v prodlení, nemôže nastať prodlenie dlžníka (§ 520)- ak bola plnená vec, nesie veriteľ po dobu, ktorú je v prodlení, nebezpečenstvo

straty, zničenia alebo poškodenia veci (§ 520)- ak dlžníkovi prodlením veriteľa vznikli náklady alebo škoda, je veriteľ povinný

ich nahradiť podľa § 522- ak to povaha dlžníkovho plnenia pripúšťa, vzniká mu právo splniť dlh zložením

do úradnej úschovy (§ 568 odst. 1)

64. ZMENY V OSOBE VERITEĽA ALEBO DLŽNÍKA PRI ZÁVÄZKOCH – POJEM, TRIEDENIE.

- ide o zmeny v subjekte záväzkového vzťahu, teda dochádza k zmene na strane dlžníckej alebo na strane veriteľskej

1. postúpnie pohľadávky (cesia)- na základe určitej právnej skutočnosti počas trvania záväzkového vstupuje do

tohto vzťahu na miesto doterajšieho veriteľa (postupiteľa, cedenta) veriteľ nový (postupník, cesionár)

2. prevzatie dlhu (privatívna intercesia)- do trvajúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto doterajšieho

dlžníka dlžník nový

3. pristúpenie k   záväzku - k doterajšiemu dlžníkovi pristúpi ďalší subjekt, ktorý sa zaviaže voči

veriteľovi, že za dlžníka splní jeho peňažitý dlh (§ 533)

- je platné aj bez dohody s dlžníkom

4. poukážka a   poukážka na cenné papiere - poukážkou je oprávnený poukazník (veriteľ - asignatár) vybrať plnenie

u poukázaného (tretia osoba – asignát) a poukázaný je zmocnený splniť poukazníkovi na účet poukázateľa (dlžník - asignant)

65. POSTÚPENIE POHĽADÁVKY.

= cesia- na základe určitej právnej skutočnosti počas trvania záväzkového vstupuje do

tohto vzťahu na miesto doterajšieho veriteľa (postupiteľa, cedenta) veriteľ nový (postupník, cesionár)

- dobrovoľná cesia (cessio voluntaria) je založená písomnou zmluvou strán, na základe ktorej doterajší veriteľ prevádza svoju pohľadávku na veriteľa nového (§ 524 odst. 1), na ktorého prechádza aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené- súhlas dlžníka nie je podmienkou platnosti zmeny záväzku (§ 524

odst. 1)- nútená cesia (cessio necessaria) vzniká nezávisle od vôle strán, buď vzniká

priamo zo zákona (zákonná cesia – cessio ex lege) alebo rozhodnutím súdu (cessio judiciaria)

- § 525 odst. 1 stanovuje prípady, kedy pohľadávku nemožno postúpiť, vylúčené sú:

- pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr veriteľovou smrťou (napr. právo na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia)

- pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil (napr. záväzok výuky hudby)

- pohľadávky nepostihnuteľné výkonom rozhodnutia - možnosť postúpenia pohľadávky možno vylúčiť vopred dohodou dlžníka

s veriteľom (§ 525 odst. 2)obsah vzťahu- obsah (vzájomné práva a povinnosti) bude odlišný podľa toho, či pohľadávka

bola postúpená úplatne alebo bezúplatneúplatné postúpenie (§ 527): cedent zodpovedá cesionárovi keď:

- postupník sa nestal miesto postupiteľa veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom

- dlžník splnil postupiteľovi záväzok skôr, než bol povinný plniť postupníkovi

- postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku dlžníka voči postupiteľovi

- za dobytnosť pohľadávky cedent zodpovedá len vtedy, ako to bolo v zmluve stanovené, a len do výšky nadobutnutej úhrady s príslušenstvom (táto zodpovednosť postupiteľa nie je, ak postupník postúpenú pohľadávku neuplatní pred súdom bez zbytočného odkladu - § 527 odst. 2)

- okamihom postúpenia stráca cedent právo na plnenie a toto právo nadobúda cesionár

- § 526: dlžník musí byť o postúpení pohľadávky vyrozumený cedentom (nie je vylúčené, aby vyrozumenie previedol cesionár), pokiaľ dlžník

49

o postúpení nie je vyrozumený, môže plniť cedentovi alebo sa sním nejako vysporiadať

- § 528 odst. 2: postupiteľ je povinný vydať postupníkovi a naňho previesť všetky právne pomôcky a zaisťovacie prostriedky, týkajúce sa postúpenej pohľadávky a poskytnúť mu potrebné informácie

- § 529: dlžník aj po postúpení pohľadávky má zachované všetky námietky, ktoré mal proti pohľadávke v dobe postúpenia, svoje námietky voči postupiteľovi môže namietať aj voči postupníkovi, aj keď v dobe postúpenia ešte neboli splatné

- § 528 odst. 1: ak je postúpená pohľadávka zaistená niektorým zaisťovacím prostriedkom, je postupiteľ povinný o postúpení pohľadávky vyrozumieť osobu, ktorá toto zaistenie poskytla

- § 530 odst. 1: aj napriek účinne prevedenému postúpeniu môže postupiteľ na žiadosť postupníka sám vymáhať dlh voči dlžníkovi na účet postupníka, ak ale dlžník o postúpení bol vyrozumený, možno takto vymáhať pohľadávku len ak ju nevymáha postupník sám a postupiteľ sa voči dlžníkovi preukáže postupníkovým súhlasom, v takomto prípade môže podľa § 530 odst. 2 dlžník použiť svoje započítanie spôsobilej pohľadávky voči postupiteľovi v dobe vymáhania, nie však pohľadávky voči postupníkovi

66. PREVZATIE DLHU, PRISTÚPENIE K ZÁVÄZKU.

. prevzatie dlhu (privatívna intercesia)- do trvajúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto doterajšieho

dlžníka dlžník nový- o skutočné prevzatie dlhu pôjde zrejme len v § 531 odst. 1, ktorý predpokladá

jeho vznik dohodou tretej osoby s dlžníkom, že preberá dlžníkov dlh, to všetko so súhlasom veriteľa

- oproti tomu § 531 odst. 2 formuluje situáciu, kedy sa tretia osoba dohodne s veriteľom o prevzatí dlhu dlžníka bez dohody s dlžníkom (stáva sa dlžníkom vedľa pôvodného dlžníka)

- obligatórne písomná forma- zaistenie treťou osobou trvá naďalej len ak táto tretia osoba s prevzatím dlhu

vyslovila súhlas (§ 532)obsah vzťahu- nový dlžník je povinný plniť miesto pôvodného dlžníka a veriteľ je

oprávnený plnenie od neho vymáhať- obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení- nový dlžník má voči veriteľovi všetky námietky, ktoré mal pôvodný dlžník,

s výnimkou prejavu smerujúceho k započítaniu pohľadávky pôvodného dlžníka voči veriteľovi

- ak dôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu medzi dlžníkmi, ale veriteľ k tomu nedal súhlas alebo súhlas odmietol dať, má taká zmluva právne účinky len vo vzťahu pôvodného a nového dlžníka, nie ale voči veriteľovi, ktorý je oprávnený požadovať plnenie po pôvodnom dlžníkovi a odmietnuť plnenie inej osoby

pristúpenie k   záväzku - k doterajšiemu dlžníkovi pristúpi ďalší subjekt, ktorý sa zaviaže voči

veriteľovi, že za dlžníka splní jeho peňažitý dlh (§ 533)

- je platné aj bez dohody s dlžníkom- § 534: ak sa dohodne tretia osoba s dlžníkom, že splní jeho dlh voči veriteľovi,

zaväzuje sa tým voči dlžníkovi plniť jeho veriteľovi (veriteľ ale nie je priamo oprávnený požadovať plnenie po novom dlžníkovi)

obsah vzťahu- veriteľ môže požadovať plnenie po novom i pôvodnom dlžníkovi, alebo po

oboch súčasne- splnením dlhu jedného dlžníka zaniká povinnosť plnenia aj pre dlžníka

druhého- medzi dlžníkmi nevzniká zo zákona regresný vzťah- ak nechce byť pôvodný dlžník v dôsledku splnenia dlhu novým dlžníkom

viazaný, je potrebné, aby pristupiteľa v plnení predstihol- nový dlžník je povinný voči doterajšiemu, ktorému vzniká oprávnenie

požadovať plnenie novým dlžníkom za svoju osobu priamo veriteľovi, veriteľovi priame oprávnenia ani povinnosti z tohto záväzku nevznikajú (§ 534)

67. POUKÁŽKA, POUKÁŽKA NA CENNÉ PAPIERE.

poukážka a   poukážka na cenné papiere - poukážkou je oprávnený poukazník (veriteľ - asignatár) vybrať plnenie

u poukázaného (tretia osoba – asignát) a poukázaný je zmocnený splniť poukazníkovi na účet poukázateľa (dlžník - asignant)

- ide o zložený záväzkový vzťah, ktorého cieľom je splnenie záväzku prostredníctvom tretej osoby

- vznikajú tu vzťahy:- valutový vzťah (hodnotový) vyjadrujúci spravidla základnú hodnotu

celého vzťahu, ktorou je hodnota plnenia medzi veriteľom a dlžníkom, tento vzťah vzniká uzatvorením dohody medzi poukázateľom a poukazníkom, podľa ktorej bude poukázateľov dlh plnením vybratím plnenia u poukázaného

- úhradový vzťah (krycí) vzniká zmocnením poukázaného poukázateľom k poskytnutiu plnenia poukazníkovi, ak už je poukázaný voči poukázateľovi zaviazaný k prijatiu poukážky je povinný ju prijať, ak tu taký vzťah nie je, je nutné uzatvoriť medzi poukázateľom a poukázaným dohodu o prijatí poukážky

- platobný vzťah vzniká prijatím poukážky poukázaným a oznámením prijatia poukážky poukazníkovi (týmto úkonom nadobúda poukazník priamy nárok na poskytnutie plnenia poukázaným)

- poukážka nemá predpísanú formu- poukážka je záväzkom s plnením zastupiteľným- odvolanie poukážky môže previesť poukázateľ do vtedy, pokiaľ nebola prijatá

poukázaným (§ 538 odst. 1)

poukážka na cenné papiere- ide o záväzky abstraktné, pri ktorých nemusí byť uvedená kauza (§ 540)- ak znie poukážka na rad, možno ju previesť rubopisom (§ 541 odst. 1),

ktorým prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú na základe rubopisu (§ 541 odst. 2)

50

- § 542: povinnosť toho, kto prijal poukážku vystavenú peňažným ústavom, plniť tomu, v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená

68. ZAISTENIE ZÁVÄZKOV – PODSTATA, FUNKCIA, TRIEDENIE.

zaisťovacie právne prostriedky = špecifické právne prostriedky smerujúce k dosiahnutiu, resp. uľahčeniu uspokojenia veriteľa zo záväzku

- upravené najmä v časti ôsmej, hlave prvej, oddiele piatom ObčZ, okrem nich upravuje ObčZ aj ďalšie zaisťovacie inšititúty (napr. zástavné právo zo zmluvy)

- typické zaisťovacie prostriedky podľa ObčZ:- zmluvná pokuta (§ 544 - § 545)- ručenie (§ 546 - § 551)- dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 551)- zástavná zmluva (§ 152 - § 174)- zaisťovací prevod práva (§ 553)- istota (§ 555 - § 557)- uznanie dlhu (§ 558)- zadržovacie právo (§ 175 - § 180)

- pri typických zaisťovacích prostriedkoch vzniká v dôsledku zaistenia hlavného vzťahu vedľa tohto vzťahu hlavného vzťah ďalší – vedľajší, tj. občianskoprávny vzťah zaisťovací

- vedľajší záväzok zaisťujúci hlavný záväzkový vzťah, môže vzniknúť medzi stranami hlavného záväzku (napr. uznanie dlhu, obmedzenie prevodu nehnuteľností) alebo môže vzniknúť medzi stranou (stranami) hlavného záväzku a osobou treťou (napr. ručenie)

- funkcie vedľajšieho (zaisťovacieho) záväzkového vzťahu :a)zaisťovacia, ktorá slúži buď k zlepšeniu ekonomicko – právneho

postavenia veriteľa pôsobením na dlžníka k riadnemu a včasnému splneniu jeho záväzku (zaisťovací prevod práva) alebo zlepšeniu situácie veriteľa pri vymáhaní pohľadávky súdnou cestou (napr. predĺženie možnosti uplatniť pohľadávku bez nebezpečenstva vznesenia námietky premlčania v dôsledku uznania dlhu)

b)uhradzovacia, ktorá vytvára podporný zdroj uspokojenia pohľadávky veriteľa v prípade, že hlavný záväzok nebude včas a riadne splnený, typickými prostriedkami plniacimi túto funkciu sú ručenie či zástavné právo, priamu uhradzovaciu funkciu má dohoda o zrážkach zo mzdy

c) uľahčenie dôkaznej situácie, ktorá zlepšuje postavenie veriteľa v prípade súdneho uplatnenia pohľadávky

d)sankčná, ktorý stanoví nepriaznivé následky majetkovej povahy pre dlžníka v prípade porušenia povinnosti zo záväzku, ObčZ túto funkciu priznáva pri zmluvnej pokute

- vedľajší (zaisťovací) PV má akcesorický, subsidiárny charakterakcesorita

a)existenčná: vedľajší záväzok je existenčne závislý na záväzku hlavnom (zaisťovací vzťah ale môže v niektorých prípadoch zaniknúť skôr ako vzťah hlavný)

b)funkčná: je určená podmienenosťou obsahu akcesorického záväzku obsahom záväzku hlavného, podmienenosť musí smerovať k plneniu zaisťovacej, uhradzovacej alebo inej, pre daný typ zaisťovacieho vzťahu požadovanej funkcie (podmienenosť nemusí vždy znamenať totožnosť obsahu)

subsidiarita- vyjadruje právo a zároveň povinnosť veriteľa uspokojiť zo zdrojov, ktoré

skýta zaistenie záväzku, až vtedy, ak hlavný dlžník neplní dobrovoľne svoj dlh

- subsidiarita ručenia vyplýva z § 546 a § 548- niektoré zaisťovacie prostriedky nemajú subsidiárnu povahu (dohoda

o zrážkach zo mzdy)

- okrem typických zaisťovacích PV, ktoré zaisťovaciu funkciu plnia výlučne alebo v prevažnej miere, má zaisťovaciu funkciou aj množstvo ďalších právnych nástrojov, u nich ale zaisťovacia funkcia nie je funkciou hlavnou a tieto prostriedky ju plnia nepriam (napr. úroky alebo poplatky z prodlenia alebo zľava z ceny)

- nie je vylúčené, že sa strany dohodnú (na základe § 51 a § 491) na inominátnom zaistení záväzku, ale za predpokladu, že taká dohoda nebude odporovať obsahu alebo účelu ObčZ

69. ZMLUVNÁ POKUTA, RUČENIE.

zmluvná pokuta- staronový inštitút- jeho podstatou je sankcia pre prípad nesplnenia záväzku zo zmluvy,

resp. z hlavného záväzkového vzťahu- účastník záväzku, ktorý poruší povinnosť zaistenú zmluvnou pokutou, je

povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, a to bez ohľadu na to, či druhému účastníkovi vznikla porušením povinnosti škoda

- zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť zaistená pokutou, ak sa účastníci nedohodnú inak (§ 545 odst. 1)

- náležitosti (bez nich zmluvná pokuta nevznikne):a)existencia dohody medzi účastníkmi záväzkub)písomná forma dohodyc)výška pokuty stanovená spravidla v peniazoch alebo v inom plnení

(alebo musí byť uvedený spôsob určenia výšky pokuty)- jej funkciou je zaistenie plnenia záväzku, zároveň plní funkciu náhrady

škody, vzniknutej pri plnení záväzku (akási paušálna čiastka na krytie určitej časti náhrady škody)

- záleží na ujednaní účastníkov (§ 545 odst. 2) či veriteľ bude požadovať vedľa zmluvnej pokuty aj náhradu škody alebo či sa bude veriteľ domáhať len takej náhrady škody, ktorej výška presahuje zmluvnú pokutu (v tých prípadoch, kedy je škoda dlžníkom spôsobená porušením tých povinností, na ktoré sa vzťahuje aj zmluvná pokuta)

- zodpovednosť za nesplnenie záväzku zo zmluvnej pokuty je zodpovednosť subjektívna, dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie

51

povinnosti nezavinil, s výnimkou prípadu, kedy medzi stranami nebolo dohodnuté niečo iné (§ 545 odst. 3)

- v obchodnezáväzkových vzťahoch musí dlžník zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na zavinenie (je tu dané moderačné právo súdu)

- podľa ObčZ sa moderačné právo súdu vzťahuje len na náhradu škody

ručenie= záväzok, ktorým sa tretia osoba (ručiteľ) zaväzuje voči veriteľovi, že

splní pohľadávku veriteľa sama, ak ju neuspokojí dlžník (§ 546)- ručiteľ zaisťuje záväzok celým svojim majetkom (nie určitou vecou alebo

určitou časťou majetku ako je to pri zaisťovacích prostriedkoch vecneprávnej povahy ako je napr. zástavné či zadržovacie právo)

- vzniká písomným prehlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi záväzok ručenia, k vzniku PV ručenia je požadovaná zmluva medzi ručiteľom a veriteľom, ktorá nemusí mať písomnú formu a možno sa domnievať, že ani prejav veriteľa nemusí byť výslovný, ale postačí, aby vyhovoval obecným náležitostiam prejavu vôle

- aby zmluva o ručení platne vznikla, nie je vyžadovaná existencia hlavného záväzku, zaistiť možno aj záväzok, ktorý ma ešte len vzniknúť v budúcnosti (zmluva tu vznikne v okamihu dosiahnutia konsenzu, ale platný ručiteľský záväzok bude čo do vzniku viazaný na odkladaciu podmienku)

- obvykle sú ručením zaisťované záväzky peňažité, možno ale zaistiť aj záväzok nepeňažitý, nie je vylúčené ani zaistenie záväzku s plnením nezastupiteľnej povahy týmto prostriedkom

- rozsah ručenia: ak sa strany nedohodli inak, ručiteľ zodpovedá za celý dlh, možno ale dohodnúť, že ak za rovnaký dlh ručí viac osôb, každý z ručiteľov ponesie ručiteľský záväzok len k určitej časti dlhu

obsah- v rámci relatívne zložitej sústavy práv a povinností, vyplývajúcich

z hlavného i vedľajšieho záväzkového vzťahu, zdôrazňuje ObčZ ochranu záujmov ručiteľa, pretože ručiteľ nemá (ak záväzok prevzal bezúplatne) ekonomické nástroje ku kompenzácii újmy na svojich záujmoch, jeho postavenie je teda vo vzťahu k ostatných subjektom záväzkového vzťahu horšie

- vzťah medzi ručiteľom a veriteľom- vzťah akcesorický, ktorý je existenčne aj funkčne závislý na existencii

záväzku hlavného- ručiteľ zaisťuje svojim majetkom dlh aj jeho príslušenstvo (úroky,

ak boli dohodnuté, ev. úrok z prodlenia či poplatky z prodlenia), nemožno mu ale vnútiť povinnosť zaisťovať také súčasti a príslušenstvo dlhu, ktoré na seba dobrovoľne zmluvne neprevzal

- od ručiteľa nemožno vymáhať ani náklady márneho súdneho vymáhania dlhu po hlavnom dlžníkovi, pretože ručiteľský záväzok možno uplatňovať bez predbežného súdneho uplatnenia nároku po hlavnom dlžníkovi, ak tak nebolo dohodnuté vopred

- ručiteľ je oprávnený byť kedykoľvek a bez zbytočného odkladu veriteľom na jeho požiadanie informovaný o výške pohľadávky zaistenej ručením (§ 547) – lex imperfecta = bez sankcií za

porušenie (jedinou sankciou pre prípad nesplnenia tejto povinnosti môže byť náhrada v dôsledku vzniknutej škody)

- subsidiatira zakladá ďalšie obsahové náležitosti:- ručiteľ je povinný plniť miesto dlžníka v rozsahu prevzatého ručenia

až vtedy, ak dlžník dlh dobrovoľne nesplnil, napriek tomu, že k tomu bol veriteľom vyzvaný (§ 548 odst. 1)

- nie je vylúčené, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli na beneficium ordinis (dobrodenie poriadku) = veriteľ je oprávnený požadovať od ručiteľa plnenie z ručiteľského záväzku a ručiteľ je povinný plniť až vtedy, ak sa veriteľ najskôr najskôr pokúsil márne plnenie na dlžníkovi vymáhať súdnou cestou

- ručiteľ, ktorý vstupuje do hlavného záväzku v okamihu, kedy je povinný plniť zo záväzku ručenia, má proti veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal voči veriteľovi dlžník (§ 548 odst. 2)

- z § 528 odst. 1 možno dovodiť, že v prípade postúpenia pohľadávky zaistenej ručením trvrá ručenie aj naďalej, pretože ručiteľ tým na svojich právach nie je dotknutý

- § 532: pri prevzatí dlhu je potrebný súhlas ručiteľa s prevzatím, ak má ručiteľský záväzok trvá aj naďalej

- záujmy ručiteľa sú zvýšenou mierou chránené § 549: ručiteľ môže odoprieť plnenie, ak veriteľ zavinil, že dlžník nemohol pohľadávku splniť sám (napr. kvôli prodleniu veriteľa)

- okrem námietok dlžníka môže ručiteľ uplatniť aj námietky svoje (má výhodnejšie postavenie ako dlžník)

- vzťah medzi ručiteľom a hlavným dlžníkom- § 550: ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka

náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi- ručiteľ sa splnením dlhu za dlžníka stáva jeho veriteľom, spolu

s pohľadávkou na ručiteľa prechádzajú vedľajšie práva (napr. zástavné právo)

- subrogačný regres = nárok ručiteľa, ktorý splnil hlavný záväzok za dlžníka, voči dlžníkov- jeho charakter závisí predovšetkým na právnom dôvode vzniku ručiteľského záväzku- ak ručiteľ prevzal ručiteľský záväzok vo vzťahu k dlžníkovi

bezplatne, vznikne mu okamihom, kedy plnil za dlžníka, subrogačný regres v plnom rozsahu

- ak dlžník ručiteľovi za prevzatie ručiteľského záväzku poskytol určitú odmenu, bude mať ručiteľ v prípade plnenia za dlžníka voči dlžníkovi subrogačný regres vo výške rozdielu splneného dlhu a prijatej odmeny, ak tak bolo dohodnuté

- v ostatných prípadoch sa má za to, že poskytnutú odmenu nemožno započítať voči regresu, pretože dlžník na jeho vrátenie nemá právo (teda ani nárok)

zánik- zvláštne dôvody zániku ručenia :

52

a) ak zanikne hlavný záväzok zaistený ručením, zaniká aj ručiteľský záväzok na základe akcesorickej povahy, existujú tu ale 2 výnimky:

1) pri novácii kumulatívnej (§ 516 odst. 3) zaistenie práv trvá naďalej, ak ale k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola

2) pri novácii privatívnej (§ 572) ručenie zaisťujúce zaniknutý záväzok zaisťuje aj záväzok, ktorý nahradil záväzok pôvodný- ak ale ručiteľ alebo osoby, voči ktorým môžu byť uvedené

práva uplatnené, nevysloví súhlas so zaistením aj nového záväzku, trvá zaistenie len v rozsahu pôvodného záväzku a ručiteľovi zostávajú zachované všetky pôvodné námietky

b) záväzok ručenia zaniká zložením plnenia dlžníkom do úradnej úschovy (§ 568)

c) záväzok ručenia zaniká právnym úkonom ručiteľa v týchto prípadoch:- ak ručiteľ splní záväzok z ručenia- ak ručiteľ nedá súhlas k prevzatiu dlhu (§ 532)- ak ručiteľ uplatní dlžníkove námietky a vyvolá zánik hlavného dlhu,

napr. uplatnením námietky premlčania (§ 548 odst. 2)- ak ručiteľ odoprie splnenie záväzku z ručenia, ak veriteľ zavinil, že

pohľadávka nemohla byť dlžníkom uspokojená (§ 549)

- čo sa týka premlčania záväzku ručenia k záväzku hlavnému, zastáva teória a prax stanovisko, že každý z týchto záväzkov sa môže premlčať samostatne

70. DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY A INÝCH PRÍJMOV, ZAISTENIE PREVODOM PRÁVA, ZAISTENIE POSTÚPENÍM POHĽADÁVKY.

dohoda o   zrážkach zo mzdy = poskytnutie súhlasu dlžníkom, aby z jeho príjmov, ktoré možno

postihnúť výkonom rozhodnutia, boli poddlžníkom dlžníka zrážané k uspokojeniu veriteľa určité, vopred dohodnuté čiastky a poukazované priamo veriteľovi- je vlastne označením právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká

akcesorický PV- jej predpokladom je písomný konsenzus medzi veriteľom a dlžníkom, na

základe ktorého je platca mzdy povinný zrážať zo mzdy dlžníka vopred stanovené čiastky a vyplácať ich priamo veriteľovi

- súhlas poddlžníka sa nevyžaduje (§ 551 odst. 1 per argumentum a limine), pretože jeho postavenie nie je realizáciou dohody dotknuté

- ide o zaisťovací právny prostriedok s obzvlášť zdôraznenou uhradzovacou funkciou, pričom je účinok nie je subsidiárny, ale dohoda je súčasťou hlavného záväzku, pretože sa v nej stanovuje spôsob poskytnutia peňažitého plnenia veriteľovi z hlavného záväzku

- predmetom nemôže byť iné plnenie ako peňažité plnenie

- musí byť dodržaná určitá výška zrážok, ktorá nesmie činiť viac, ako by činili zrážky pri nútenom výkone rozhodnutia

obsah- uzatvorením dohody vzniká veriteľovi právo predložiť dohodu platcovi

mzdy dlžníka, ktorý je povinný prevádzať dohodnuté zrážky zo mzdy a vyplácať ich priamo veriteľovi

- platca mzdy = FO alebo PO, ktorá vypláca dlžníkovi pracovné či iné príjmy (musí sa jednať o také príjmy, s ktorým sa nakladá ako so mzdou - § 551 odst. 3, vymedzenie pojmu mzda podáva zákonník práce)

- veriteľ sa za platnosti záväzku nemôže jednostranne domáhať poskytnutia celého plnenia jednorázovo alebo iného spôsobu úhrady dlhu (výnimkou je možnosť ujednať vopred pre prípad nesplnenia niektorej splátky sankciu straty možnosti plnenia v splátkach - § 565, toto právo je ale možné využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky)

- § 551 odst. 1: obmedzenie výšky zrážok, ktoré je podľa dohody o zrážkach zo mzdy možno prevádzať na úroveň maximálnej výšky zrážok, ktoré by bolo možné prevádzať z titulu výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy

- s ohľadom na ochranu záujmov dlžníka vyplýva, že ak v rozhodnom období klesne dlžníkov postihnuteľný príjem pod hornú hranicu stanovenú procesnými predpismi, je potrebné, aby platca mzdy a iných príjmov aj bez návrhu dlžníka previedol zníženie dohodnutých čiastok tak, aby zákonná výška zrážok bola dodržaná (v prípade zvýšenia dôžníkovho príjmu to ale neplatí – v tomto prípade možno zvýšiť dohodnuté zrážky len zmluvne)

- platca dlžníkovej mzdy je viazaný dohodou a zároveň je povinný obstavovať dohodnuté čiastky dlžníkovej mzdy a vyplácať ich veriteľovi od okamihu, kedy mu bol text dohody doručený (§ 551 odst. 2)

- ak platca mzdy už dlžníkovi zráža iné čiastky (na základe inej dohody o zrážkach zo mzdy alebo na základe nariadeného výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy) bude pre uspokojenie pohľadávky veriteľa zrážkami zo mzdy rozhodujúce poradie pohľadávok

zánik- ako vzťah akcesorický zaniká zánikom hlavného záväzku- splnením, vložením do úradnej úschovy, dohodou o inom plnení

(novácia), prepáčením dlhu, započítaním- ak dohoda zanikne, je veriteľ povinný neodkladne túto skutočnosť oznámiť

platcovi mzdy, aby mohol včas zastaviť prevedenie a výplatu zrážok veriteľovi

- účastník, ktorý zavinil, že zrážky boli prevádzané aj po zániku zaisťovacieho vzťahu, bude zodpovedať za nesplnenie prevenčnej povinnosti a ak takto vznikla dlžníkovi škoda alebo veriteľovi neoprávnený majetkový prospech, bude za ne zodpovedať

zaistenie prevodom práva- zaisťovací prevod práva v prospech veriteľa (fiduciárna cesia)- prevedené právo musí mať majetkovú hodnotu- previesť možno ako právo dlžníkove, tak prípadne aj právo patriace tretej

osobe (taká zmluva by sa ale neriadila konkrétnymi ustanoveniami ObčZ, ktoré majú na mysli len právo dlžníkove, a musela by byť formulovaná ako zmluva inominátna)

53

- zaisťovací prevod práva sa platne uskutoční len písomnou zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom (§ 553 odst. 2)

- dochádza k podmienenému prevodu práva z dlžníka na veriteľa (dochádza k podmienenej zmene v subjekte práva)

- právo prevedené zaisťovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, viazanou na splnenie zaisťovacieho záväzku (existujú aj názory požadujúce výslovný spätný prevod práva po splnení záväzku)

zaistenie postúpením pohľadávky- špecifický inštitút, kde zaisťovacím nástrojom je postúpenie pohľadávky, tj.

oprávnenie z záväzkového vzťahu- postúpiť možno pohľadávku dlžníka alebo tretej osoby (§ 554)- na rozdiel od prevodu práva tu nedochádza k podmienenej zmene v subjekte

práva- dlžník alebo tretia osoba postúpi svoje pohľadávky veriteľovi s výhradou, že

budú postúpené späť, akonáhle sa zaistenie veriteľovej pohľadávky stane bezpredmetným

71. ISTOTA, UZNANIE DLHU.

istota (kaucia)- nie je samostatným prostriedkom k zaisteniu záväzku- ide i zákonnú definíciu pojmu „dať istotu“, ktorý predstavuje rôzne

zaisťovacie právne prostriedky a je používaný v rôznych súvislostiach- § 555: povinnosť poskytnúť istotu, pričom nie je výslovne určený spôsob,

ktorým to možno učiniť, ale podľa uvedeného ustanovenia ju možno splniť zaistením záväzku zriadením zástavného práva alebo ručenia alebo zaisťovacieho prevodu, alebo iným dostatočným zaistením stranami dohodnutým

- povinnosť dať istotu vyplýva zo zmluvy alebo môže vzniknúť na základe právneho predpisu

- princíp rovnováhy záujmov subjektov (§ 556): nikto nie je povinný prijať vec alebo právo do čiastky vyššej, než koľko činia 2/3 ich odhadnej ceny

- kogentné ustanovenie (§ 557) priznáva vkladom a štátnym cenným papierom spôsobilosť slúžiť ako istota v plnej svojej výške

uznanie dlhu- upravené v ObčZ na dvoch miestach: § 110 odst. 1, § 558- ide o jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým uznáva svoj dlh čo do

výšky aj dôvodu- okrem obecných náležitostí pre PÚ je k jeho platnosti treba:

- písomná forma- vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh- uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky

- obligatórne kauzálny PÚ z hľadiska vyjadrenia kauzy, adresovaný veriteľovi, so stanovenou obligatórnou písomnou formou

- priama zaisťovacia funkcia (do novely 1991 len nepriama – význam len z hľadiska premlčania) spočívajúca v stanovení vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v dobe uznania trval

- uznanie dlhu spôsobí pretrhnutie behu premlčacej lehoty a okrem toho plní funkciu samostatného zaisťovacieho inštitútu

- pri premlčaní má uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok len ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558)- zaisťovacia funkcia spočíva v tom, že uznanie spôsobí prechod

dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, čím posiluje procesneprávnu situáciu veriteľa pri vymáhaní splnenia dlžníkom uznaného dlhu

72. ZÁNIK ZÁVÄZKOV, POJEM, PRÁVNE NÁSLEDKY, DRUHY.

pojem- záväzkový vzťah zaniká, ak nastane právna skutočnosť odlišná od skutočnosti,

zakladajúcej jeho vznik, s ktorou predpisy OP spájajú zánik záväzkového vzťahu- tieto skutočnosti môžu vyplývať priamo zo zákona alebo z obsahu zmluvy medzi

stranami (stanovenie doby trvania)- zánik jednotlivých práv a povinností zo záväzku nezakladá vždy aj zánik celého

záväzku

druhy1)podľa toho, či pri zániku záväzku došlo zároveň k uspokojeniu pohľadávky:

- záväzky s uspokojením veriteľa (cum satisfactione creditoris), ako napr. splnenie, novácia privatívna, narovnanie

- záväzky bez uspokojenia veriteľa (sine satisfactione creditoris), ako napr. odstúpenie od zmluvy, nemožnosť plnenia, vzdanie sa práva

2)podľa druhu právnej skutočnosti, ktorá je právnym dôvodom zániku záväzku:- zánik na základe právneho úkonu jednostranného

5. splnenie dlhu (§ 559 a nasl.)6. uloženie do úradnej úschovy (§ 568) 7. odstúpenie od zmluvy 8. jednostranné započítanie (§ 580 - § 581)9. výpoveď (§582)

- zánik na základe právneho úkonu dvojstranného 1. novácia (§ 570 - § 573)2. vzdanie sa práva (§ 574)3. prepáčenie dlhu (§ 574)4. narovnanie (§ 585 - § 587)5. započítanie dohodou (§ 581 odst. 3)

- zánik na základe právneho úkonu viacstranného- zánik na základe právnej udalosti

1. nemožnosť plnenia (§ 575 - § 577)2. uplynutie doby (§ 578)3. smrť dlžníka alebo veriteľa (§ 579)

- zánik na základe zloženej právnej skutočnosti1. neuplatnenie práva (§ 583)2. prodlení pri fixnej zmluve (§ 518)

- inak – splynutím (§ 584)

73. ZÁNIK ZÁVÄZKU SPLNENÍM, ULOŽENÍM DO ÚRADNEJ ÚSCHOVY.

54

splnenie dlhu= právny úkon, ktorým dlžník (alebo osoba tretia, ručiteľ apod.) poskytuje veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom právneho vzťahu a zároveň právny úkon veriteľa, ktorý toto plnenie prijíma - nejde ale o dvojstranný právny úkon, pretože nie je nutný vzájomný konsenzus

strán, napr. dlžník môže plniť aj bez súčinnosti veriteľa zložením plnenia do úradnej úschovy a jeho výkon bude považovaný za platne učinený, aj napriek tomu, že zodpovedajúci úkon veriteľa chýba

- náležitosti splnenia záväzku: - existencia záväzku- jednostranný úkon dlžníka smerujúci k poskytnutiu plnenia- jednostranný úkon veriteľa, ktorým plnenie prijíma

subjekty splnenia sú spravidla totožné so stranami záväzku:- na strane dlžníckej to bude spravidla dlžník osobne (vždy pri záväzkoch,

ktorých predmetom je plnenie, ktoré musí byť poskytnuté dlžníkom osobne, pretože plnenie inou osobou by malo inú kvalitu), plnenie ale môžu poskytovať aj osoby iné, ktoré sú k plneniu zaviazané zo zákona, z úradného rozhodnutia alebo zo zmluvy

- na strane veriteľskej je oprávnený prijať plnenie zásadne veriteľ (povinnosť poskytnúť plnenie len veriteľovi pozná zákon napr. pri náhradách bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), môže to však byť aj osoba od veriteľa odlišná, ak:

- veriteľ musí mať zákonného zástupcu kvôli svojej nespôsobilosti k danému úkonu (prevzatiu plnenia), dlžník je povinný platiť do rúk zákonného zástupcu k splneniu dlhu (§ 26)

- veriteľ poverí zmluvne zmocnenca, aby prevzal plnenie (§ 22 odst. 1)- pri postúpení pohľadávky do tej doby, pokiaľ nebol o postúpení

náležitým spôsobom dlžník vyrozumený (§ 526 odst. 1)- dlžník plní tomu, kto predloží veriteľove potvrdenie o prijatí dlhu za

predpokladu, že dlžník koná bona fide (§ 526), v tomto prípade môže dlžník odmietnuť plniť osobe, ktorá predložila veriteľove potvrdenie o prijatí plnenia len vtedy, ak sa jedná o osobu od veriteľa odlišnú

predmet plnenia- môže byť určený individuálne alebo len genericky s tým, že jedna strana (ak

nie je stanovené inak, tak je to dlžník) prevedie výber konkrétnych predmetom plnenia

- v niektorých prípadoch je požadovaná jednota plnenia, zákon ale pripúšťa niekoľko odlišných variant:- celý dlh naraz je dlžník povinný plniť len vtedy, ak to bolo výslovne

dohodnuté alebo ak v tomto smere nebolo dohodnuté nič, musí dlžník plniť celý dlh naraz vtedy, ak by to odporovalo povahe pohľadávky (§ 566 dôkaz opaku)

- s výnimkou prípadov stanovených v a) môže dlžník poskytnúť aj čiastočné plnenie a veriteľ je povinný toto plnenie prijať (§ 566)

- plnenie v splátkach môže byť dlžníkom poskytované, ak tak bolo s veriteľom dohodnuté (§ 565), dohoda predpokladá vopred stanovené

termíny a výšku jednotlivých splátok, svojvoľne poskytované plnenie dlžníkompo pravidelných čiastkach potom nie je splátkami v zmysle § 565, ale považuje sa za čiastočné plnenie podľa § 566

- ak má dlžník plniť rovnakému veriteľovi niekoľko dlhov a plnenie nestačí na krytie všetkých, závisí predovšetkým na jeho vôli, aby označil dlh, ku ktorého splneniu smeruje poskytnutá úhrada, ak tak neučiní, splnený je dlh najskôr splatný, a to najskôr jeho príslušenstvo

- predmet plnenia musí byť identický s predmetom záväzku (nepriamym), iné plnenie veriteľ (s výnimkou stanovených prípadov – alternativa facultas) nie je povinný prijať- výnimkou je aj možnosť uzatvorenia dohody v dobe plnenia, ktorou dlžník

poskytuje veriteľovi za účelom splnenia dlhu iné než pôvodne stanovené plnenie a veriteľ toto plnenie prijíma (datio in solutum = danie miesto plnenia) alebo ak dlžník poskytne veriteľovi vec alebo právo, aby sa veriteľ uspokojil realizáciou tejto veci (napr. predajom) (datio solutionis causa = danie ku splneniu)

doba splnenia- obecne upravená v § 563 a § 564:

- určenie doby splnenia je zásadne ponechané v dispozícii účastníkov (§ 563)

- zákon umožňuje ponechať stanovenie doby plnenia na vôli dlžníka (§ 564), v takom prípade ale môže veriteľ požiadať kedykoľvek súd o stanovenie doby svojim rozhodnutím tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi

- v prípadoch, kedy je na včasnom a presnom plnení zvýšený záujem, je doba plnenia určená právnym predpisom (napr. úhrada výživného), ak nie je doba splnenia dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo bol o splnenie veriteľom požiadaný (§ 563)

- ak dlžník (resp. veriteľ, ak sa týka súčinnosti plnenia) nedodrží dobu splnenia, ocitá sa v prodlení

miesto splnenia dlhu- § 567- dlh je potrebné plniť na mieste určenom k tomu dohodou účastníkov- ak miesto plnenia nie je dohodnuté, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka- pri plnení peňažitého dlhu prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu sa

dlh považuje sa splnená okamihom poukázania čiastky, strany ale majú možnosť dohodnúť sa inak (§ 567 odst. 2)

následky splnenia- zánik záväzku (§ 559 odst. 1)- zánik zaisťovacích prostriedkov a vznik povinnosti veriteľa vydať dlžníkovi

potvrdenie o splnení dlhu (§ 569 odst. 1)- pri splnení realizáciou ručenia a pasívnej solidarity vzniká vzájomný následný

regresný vzťah- strane, ktorá svoj dlh pri vzájomných pohľadávkach splnila, vzniká právo

požadovať plnenie od druhej strany (§ 560)

uloženie do úradnej úschovy

55

- dlžník je oprávnený uložiť do (úradnej) úschovy plnenie s účinkami splnenia dlhu ak to podmienky v § 568 umožňujú, tj. napr. ak nemožno záväzok splniť, pretože veriteľ nie je známy, je neprítomný alebo v prodlení, ak má dlžník dôvodné pochybnosti kto je veriteľom apod.

- prípady, kedy kvôli príčinám spočívajúcim na veriteľskej strane, nemožno dlh splniť a je nebezpečenstvo z prodlenia

- uloženie musí pripúšťať povaha pohľadávky74. ZÁNIK ZÁVÄZKOV NA ZÁKLADE DOHODY STRÁN, VRÁTANE NAROVNANIA A ZAPOČÍTANIA DOHODOU.

dohoda o   novom záväzku (novácia) - novácia privatívna odlišovaná o kumulatívnej novácie, pri ktorej pôvodný

záväzok nezaniká, ale trvá naďalej vedľa záväzku pôvodného- predpokladá dohodu veriteľa s dlžníkom, obsahom ktorej môže byť namiesto

pôvodne dohodnutého plnenia poskytnutie plnenia iného- uzatvorením platnej dohody o novom záväzku zaniká pôvodný záväzok medzi

stranami smerujúci k pôvodne dohodnutému plneniu a zároveň vzniká záväzok nový smerujúci k plneniu novo dohodnutému

- ak nebolo dohodnuté niečo iné, zaniká zaistenie pôvodného záväzku spolu s nováciou, výnimkou je úprava (§ 572 odst. 1) pri ručení, ktoré v súvislosti s privatívnou nováciou trvá len v pôvodnom rozsahu vtedy, ak ručiteľ nevysloví s ďalším trvaním ručenia súhlas

- v pochybnostiach o rozsahu nahradenia pôvodného záväzku novým rozhoduje zákon v prospech nepochybného obsahu dohody o novom záväzku (§ 571), takže pôvodný záväzok zaniká len v miere, v ktorej bol nepochybne nahradený záväzkom novým

- je potrebné zachovať formu pôvodného záväzku (§ 570 odst. 2)- písomná forma je potrebná aj pri novácii záväzku premlčaného (§ 570 odst. 2)- § 572 odst. 2 - § 573: možnosť dohodou zrušiť pôvodný záväzok medzi

stranami bez toho, aby bol nahradený záväzkom novým (takto možno vyvolať aj zrušenie časti trvajúceho záväzku)

narovnanie- strany si vzájomnou dohodou upravia práva a povinnosti, ktoré boli

doposiaľ sporné (§ 587)- táto dohoda sa nazýva aj transactio a má za cieľ nahradiť doterajší obsah

záväzku, ktorý bol sporný, novými právami a povinnosťami- môžu byť narovnané všetky práva (celý obsah záväzku) alebo len niektoré

práva medzi stranami- ak sú nahradzované všetky práva, netýka sa to len tých práv, na ktoré strana

uzatvárajúca dohodu nemohla pomýšľať (§ 585 odst. 1)- predpokladá nahradenie doterajšieho záväzku záväzkom vyplývajúcim

z narovnania (§ 585 odst. 3)- dohoda o narovnaní sa stane (relatívne) neplatnou ak dojde k omylu v tom, čo

je medzi stranami sporné a pochybné a tento omyl bude vyvolaný lsťou jednej strany (§ 586 odst. 1)

- narovnania zjednané v dobrej viere sú chránené aj proti dodatočnému zisteniu, že osoba jednajúca v dobrej viere dohodnuté právo v dobe narovnania nemala (§ 586 odst. 2)

- § 587 stanovuje neúčinnosť paušálnych prehlásení strán o upravení narovnania všetkých vzájomných práv

jednostranné započítanie- právny úkon jednej strany, ktorým započítava svoju vzájomnú

pohľadávku voči druhej strane k úhrade svojho dlhu u veriteľa- zánik záväzku nastane v okamihu, keď sa posledná z pohľadávok stane

splatnoupodmienky pre započítanie:- musí sa jednať o pohľadávku, proti ktorej je započítanie prípustné, zákon

vylučuje započítanie proti pohľadávkam na náhradu škody spôsobenej na zdraví (jedine že by išlo o pohľadávky rovnakého druhu) a proti pohľadávkam, proti ktorým nie je prípustný výkon rozhodnutia, zvláštnu úpravu nemožnosti započítania proti pohľadávkam na výživné obsahuje ZOR

- musí sa jednať o pohľadávku započítateľnú, započítateľné nie sú podľa § 581 odst. 2 pohľadávky premlčané, pohľadávky z vkladov a pohľadávky, ktoré nemožno vymáhať súdne (naturálne obligácie), nie je možné ani započítanie pohľadávky nesplatnej proti pohľadávke, ktorá už je splatná

- plnenie vzájomných pohľadávok musí byť rovnakého druhu (§ 580)- pri započítaní zanikajú pohľadávky a dlhy vo výške, v ktorej sa navzájom

kryjú

započítanie dohodou- vzniká na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou si strany

vyrovnávajú vzájomné pohľadávky za podmienok stanovených zákonom a vzájomnou dohodou

- má rovnaký základ právnej úpravy ako započítanie jednostranné s nasledujúcimi výnimkami:- započítanie dohodou predpokladá vzájomný konsenzus strán- započítať dohodou možno aj vzájomné pohľadávky vylúčené

z jednostranného započítania ustanovením § 581 odst. 1 a 2, len proti pohľadávkam na výživné platené nezletilým deťom nie je ani započítanie dohodou prípustné

- právne následky zániku záväzku započítaním nevznikajú zásadne platným uzatvorením dohody, ale okamihom, kedy sa vzájomné pohľadávky stretnú (§ 580)

75. ZÁNIK ZÁVÄZKOV NA ZÁKLADE NEMOŽNOSTI PLNENIA, SMRŤOU DLŽNÍKA ALEBO VERITEĽA.

nemožnosť plnenia- povinnosť dlžníka plniť zaniká ak sa stane plnenie po vzniku záväzku nemožným

(dodatočná, následná nemožnosť plnenia) - nemožnosť plnenia je nemožnosť hodnotená objektívne, teda nie

nemožnosť spočívajúca len v presvedčení dlžníka o nemožnosti poskytnúť požadované plnenie

- za nemožnú sa považuje nemožnosť hospodárska, ktorá je daná ak:

56

- záväzok možno splniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi

- záväzok možno splniť až po určitej dobe plnenia- nemožným sa môže stať len individuálne určené plnenie- plnenie určené genericky je v prípade zániku alebo zničenia, resp.

nedosiahnuteľnosti nahraditeľné plnením iným a zánik záväzku nevyvoláva- ak sa plnenie stane nemožným len z časti, zaniká záväzok len v tejto časti,

veriteľ však má právo ohľadne zostávajúceho plnenia odstúpiť od zmluvy- pri čiastočnej nemožnosti plnenia zaniká postihnutá časť záväzku, ohľadom

zostatku ObčZ stanoví, že ak z povahy zmluvy alebo účelu plnenia vyplýva, že plnenie zbytku nemá pre veriteľa žiadny hospodársky význam, zaniká záväzkový vzťah v celom rozsahu, ledaže veriteľ bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi, že na zbytku plnenia trvá ä§ 575 odst. 3)

smrť dlžníka alebo veriteľa- smrť dlžníka alebo veriteľa zásadne zánik záväzku nepôsobí a smrťou

jedného z nich prechádzajú práva a povinnosti na právnych nástupcov dlžníka či veriteľa (§ 579) – v záujme právnej istoty

- výnimky:- záväzok zaniká v dôsledku smrti dlžníka, ak jeho obsahom bolo plnenie,

ktoré malo byť prevedené osobne dlžníkom (§ 579 odst. 1)- na dediča neprechádzajú pohľadávky veriteľa obmedzené len na jeho

osobu (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) (§ 579 odst. 2)

76. ZÁNIK ZÁVÄZKOV NA ZÁKLADE UPLYNUTIA DOBY, NEUPLATNENIA PRÁVA, SPLYNUTIA.

uplynutie doby- práva a povinnosti zo záväzkových vzťahov zanikajú uplynutím doby, na ktorú

boli obmedzené (§ 578)- časové obmedzenie môže vyplývať zo zákona, z úradného rozhodnutia alebo zo

zmluvy- uplynutím doby ako objektívnej právnej skutočnosti zaniká buď jednotlivé právo

či povinnosť alebo celý záväzkový vzťah- uplynutie doby ako skutočnosť zakladajúce zánik práv, povinností alebo celého

záväzku môže byť určená v zákone alebo dohodou účastníkov- tento druh zániku záväzku sa líši od premlčacej doby, kde práva a povinnosti

nezanikajú, trvajú ďalej, ale už nie sú súdne vynútiteľné (naturálne obligácie)

neuplatnenie práva- neuplatnenie (prekluze) práva zakladá (na rozdiel od iných spôsobov zániku

záväzku) zánik práv a povinností zo záväzku za kumulatívnej existencie 2 podmienok, ktorými sú právne skutočnosti:- uplynutie doby (prekluzívne lehoty)- nečinnosť oprávneného subjektu v tejto dobe (opomenutie právo uplatniť =

omisívny právny úkon oprávneného)- nezáleží z akého dôvodu nebolo právo včas uplatnené, či sa tak stalo

z neznalosti, úmyselne alebo pre nezavinenú prekážku

- ak má právo zaniknúť prekluzí, musí to byť výslovne v právnom predpise stanovené (spravidla sa používa dovetok „inak právo zanikne“)

- prekluzívna doba je stanovená v rôznej dĺžke podľa povahy jednotlivých vzťahov

splynutie- môže nastať z rôznych právnych dôvodov, preto je tento spôsob radený

systematicky samostatne- § 584- = spojenie subjektu na strane dlžníckej so subjektom na strane

veriteľskej, čím PV prestáva byť pojmovo právnym vzťahom, stráca zmysel svojej existencie

- najčastejšie k nemu dochádza pri dedení (záväzok zaniká dňom smrti zostaviteľa)

- môže k nemu dojsť tým, že veriteľ postúpi pohľadávku dlžníkovi- záväzok zaniká v okamihu splynutia (konsolidácie), nezáleží na tom, či je

splatný alebo nie

77. KÚPNA ZMLUVA, POJEM, PRÁVA A POVINNOSTI.

kúpna zmluva- jeden účastník (predávajúci) je zaviazaný odovzdať druhému účastníkovi

(kupujúcemu) predmet kúpy a tento je zaviazaný predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu

- pojmovými znakmi sú predmet kúpy a kúpna cena- predmet kúpy a predaja: všetky veci, ktoré sú vecami v právnom

zmysle, sú vo vlastníctve predávajúceho, ale ktoré nie sú vyňaté z občianskoprávnej dispozície alebo je s nimi dispozícia obmedzená

- predmet kúpy nemusí existovať v dobe uzatvorenia zmluvy (kúpa veci budúcej)

- kúpa nádeje: kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu za veci, ktoré v budúcnosti vzniknú, ale bez ohľadu na to, či sa očakávanie splní, a bez ohľadu na ich množstvo a kvalitu (napr. kúpa budúcej úrody)

b) kúpna cena je peňažitá úplata za predmet kúpy, musí byť vyjadrená v peniazoch, inak nejde o kúpnu zmluvu- výška kúpnej ceny sa určuje dohodou, je ale potrebné rešpektovať obecne

záväzné cenové predpisy pod sankciou relatívnej neplatnosti- splatnosť kúpnej ceny môže byť dohodnutá ľubovoľne, ak dohodnutá nie je,

platí obecné pravidlo, že kupujúci je povinný zaplatiť cenu prvý deň po tom, kedy bol predávajúcim o zaplatenie požiadaný (§ 563)

- k platnosti kúpnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma len ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť

práva a   povinnosti zmluvných strán - vzájomné a vzájomne podmienené- povinnosť predávajúceho riadne plniť predmet kúpy = povinnosť

odovzdať predmet kúpy a to v lehote zjednanej stranami- okamih predania je dôležitý pre riešenie otázky nadobudnutia vlastníctva

57

- s nadobudnutím vlastníckeho práva prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, vrátane úžitkov, ak nie je dohodnuté inak

- ak by kupujúci nadobudol vlastnícke právo skôr, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti schovateľa

b) povinnosť predávajúceho zásadne plniť bez zbytočného odkladu, môže ale byť dohodnutá iná lehota, príp. iná lehota môže byť aj obvyklá

- predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas

- ak sa predmet kúpy odosiela na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, pokiaľ nemá možnosť si predmet prehliadnuť

- predávajúci nesie náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy (ak nie je dohodnuté inak), najmä náklady merania, váženia a balenia

c) povinnosť kupujúceho včas a riadne ponúknutý predmet kúpy prevziať- ak je kupujúci v prodlení s prevziatím, môže predávajúci predmet kúpy

uložiť na náklad kupujúceho na verejnom skladisku alebo u iného schovateľa alebo ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho

- ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a nie je čas na upozornenie, upozornenie nie je nutné

d) povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na vady, ktoré vec má a o ktorých vie

- túto povinnosť má splniť pri zjednaní kúpnej zmluvy- ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorého predávajúci kupujúceho

neupozornil (aj keď o nej vedel), a ktorá existovala už pri predaní veci, má kupujúci právo:- na zmluve zotrvať a žiadať zľavu zo zjednanej kúpnej ceny, výška

zľavy zodpovedá povahe a rozsahu vady (toto právo kupujúcemu prislúcha bez ohľadu na druh vady – bez ohľadu na to, či je odstrániteľná alebo neodstrániteľná)

- od zmluvy odstúpiť, ak ide o vadu, ktorá činí vec neupotrebiteľnou- vada, ktorá vyšla dodatočne najavo, je vada, ktorú vec mala už v dobe

predania veci, nejde o vadu podľa § 596, na ktorú predávajúci upozornil- ak ale predávajúci kupujúceho uistil, že vec má určité vlastnosti, najmä

kupujúcim mienené, alebo že vec nemá žiadne vady, a toto uistenie sa ukáže nepravdivým, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť aj keď nejde o vadu, ktorá činí vec neupotrebiteľnou (§ 597 odst. 2)

- vady musí kupujúci uplatniť bez zbytočného odkladu, práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len vtedy, ak vadu vytkol do 6 mesiacov, ak ide o vady krmív do 3 týždňov, ak ide o vady zvierat do 6 týždňov od prevzatia veci (§ 599 odst. 1)

- ak kupujúcemu v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady vzniknú náklady, má právo na ich náhradu, na súde ich môže uplatniť len vtedy, ak ich oznámi predávajúcemu v rovnakých lehotách stanovených pre vytknutie vád

- ak kupujúci uplatní právo vzniknuté zo zodpovednosti za vady, nie je tým dotknuté jeho právo na náhradu škody (§ 600)

- právny vzťah z kúpy a predaja zaniká obvyklými spôsobmi zániku záväzku, predne jeho splnením, vedľa toho je častým dôvodom zániku odstúpenie, využiť možno aj následky vedľajších ujednaní

78. ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY PRI KÚPNEJ ZMLUVE.

viď. 77

79. VEDĽAJŠIE UJEDNANIA V KÚPNEJ ZMLUVE.

- súčasťou kúpnej zmluvy môže byť aj vedľajšia úmluva, napr.:- výhrada vlastníctva môže byť zjednaná len pri predaji hnuteľnej veci

a musí mať písomnú formu- vlastnícke právo získa kupujúci až úplným zaplatením kúpnej ceny- ak kupujúci už vec prevzal, je spravodlivé, aby niesol nebezpečenstvo

náhodnej skazy a náhodného zhoršenia už od okamihu prevzatia (zmluvou tento režim možno modifikovať)

b) predkupné právo zakladá pre vlastníka povinnosť, aby v prípade, že chce vec scudziť, ju prednostne ponúkol ku kúpe predošlému vlastníkovi

- má obligačne právnu povahu, môžu byť ale dohodnuté aj vecne právne účinky, ale len na strane kupujúceho (zmluva o vecne právnych účinkoch musí byť uzatvorená písomne, ku vzniku predkupného práva s vecneprávnymi účinkami je nutný vklad do katastru nehnuteľností, a preto môže byť uzatvorená len ohľadne nehnuteľností evidovaných v katastre nehnuteľností)

- v dohode môže byť zjednaná aj lehota, v ktorej má byť predaj uskutočnený, aj taká lehota zjednaná nie je, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke, márnym uplynutím tejto lehoty právo zanikne

- ponuka musí vykonaná ohlásením všetkých podmienok a ak ide o nehnuteľnosť, musí mať písomnú formu

- strany sa môžu dohodnúť aj na cene, ak takáto dohoda uzatvorená nie je, musí oprávnený kúpiť vec za cenu ponúknutú niekym iným

- predkupné právo zanikne, ak oprávnený vec nemôže kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté vedľa ceny a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou

- ak bolo predkupné právo porušené, zmluva nie je neplatná, ale oprávnený sa môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec ku kúpe, alebo mu ostane predkupné právo zachované (tento nadobúdateľ mu musí vec ponúknuť)

c) právo spätnej kúpy oprávňuje predávajúceho požadovať vrátenie predanej veci po určitej dobe späť do svojho vlastníctva

- dĺžka lehoty môže byť dohodnutá, inak toto právo možno uplatniť do 1 roku od odovzdania veci kupujúcemu

- oprávnený má (na rozdiel od predkupného práva) možnosť v stanovenej lehote sám rozhodnúť získať predanú vec späť

- zmluva o scudzení veci, ktorou bolo právo spätnej kúpy porušené, je neplatná

58

d) iné vedľajšie ujednania: výhrada spätného predaja (oprávňuje kupujúceho kúpenú vec do určitej lehoty predať späť predávajúcemu), ďalšie výhrady a podmienky pripúšťajúce zánik PV založeného kúpnou zmluvou (napr. výhrada lepšieho kupca)

80. ŠPECIFIKÁ ZMLUVY O PREDAJI V OBCHODE.

- ustanovenia o predaji zboží v obchode sa použijú najmä v situáciách, kedy podnikateľ (FO alebo PO) predáva zboží v rámci svojej podnikateľskej činnosti, tieto ustanovenia sú zamerané najmä na ochranu kupujúceho

- z jednotlivých druhov predaja je výslovne regulovaný predaj na objednávku (§ 613), kedy sa predávajú veci, pri ktorých to vyžaduje ich povaha a veci, ktoré podnikateľ predáva, ale ktoré bežne nevedie- objednanú vec je podnikateľ povinný zohnať v dohodnutej lehote, ak tá nie

je zjednaná, tak v lehote primeranej okolnostiam, ak sa tak nestane, objednateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť (odstúpením od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody)

- úprava následkov prevzatia veci a upresnenie okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva ku kúpenej veci, najmä pri zásielkovom predaji a predaji samoobslužnom (§ 614 odst. 3), z obvyklého pravidla, že vlastnícke právo nadobúda kupujúci prevzatím veci, sú formulované 2 výnimky:

1) pri zásielkovom predaji nadobúda kupujúci vlastnícke právo tiaž prevzatím veci, ale na mieste dodania ním určenom

2) pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníckeho práva ku kúpenej veci okamihom zaplatenia ceny za vybratý tovar, do tohto okamihu môže kupujúci vybratý tovar vrátiť na pôvodné miesto

- plnenia, ktoré sa predajom veci obvykle neposkytujú, je potrebné zvlášť dohodnúť (napr. zvláštna úprava balenia, doprava kúpeného tovaru do miesta bydliska apod.)

zodpovednosť za vadya) zákonná zodpovednosť za vady- zodpovednosť predávajúceho za vady, ktoré má predaná vec pri

prevzatí kupujúcim (§ 619 odst. 1)- nevzťahuje sa na veci použité, ak sa týka vady vzniknutej ich použitím alebo

opotrebením- nevzťahuje sa na veci predávané za nižšiu cenu, ak ide o vadu, kvôli ktorej

bola zľava poskytnutáb) záručná zodpovednosť za vady- zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci kupujúcim1) zákonná záruka (jej podmienky stanoví priamo zákon)

- uplatní sa u predaja tovaru, ak nejde o predaj vecí, ktoré sa rýchlo kazia alebo o veci použité (§ 619 odst. 2)

- obecná záručná doba je 24 mesiacov, pri potravinárskom tovare 8 dní, pri predaji krmív 3 týždne, pri predaji zvierat 6 týždňov

- ak je na predávanom tovare expiračná lehota, neskončí záručná doba pred jej uplynutím (môže teda záručnú dobu len predĺžiť, nie skrátiť)

- § 616: povinnosť, že pri potravinárskom tovare musí byť vyznačený dátum trvanlivosti a ak ide o potraviny podliehajúce rýchlej skaze, dátum použiteľnosti

- zvláštne predpisy stanovia dlhšiu záručnú dobu ako 24 mesiacov najmä pri veciach určených k tomu, aby sa užívali dlhšiu dobu, táto dlhšia záručná doba sa môže týkať aj len niektorej súčiastky veci

2) zmluvná záruka: vzniká zmluvou, ev. akceptáciou jednostranného prehlásenia učineného v záručnom liste

- jej rozsah môže byť užší, než činí zákonná záruka- záručná doba spravidla začína bežať od prevzatia veci kupujúcim- ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ ako predávajúci, začne

záručná doba bežať až odo dňa uvedenia veci do prevádzky- záručná doba končí podľa obecných ustanovení o počítaní času

- práva zo zodpovednosti za vady musia byť uplatnené u predávajúceho s ktorým bola zmluva uzatvorená

- práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe, môžu byť uplatnené tiež u podnikateľa určeného k oprave (§ 625)

- práva zo zodpovednosti za vady vecí musia byť uplatnené v stanovenej dobe, tj. v reklamačnej dobe (§ 626)

- práva zo zodpovednosti za vady vecí, pre ktoré platia záručné doby, musia byť uplatnené v záručnej dobe, pretože záručné doby tu plnia zároveň funkciou dôb reklamačných (§ 626 odst. 1) a prejav vôle kupujúceho, ktorým tieto práva uplatňuje (reklamácia) musia v reklamačnej dobe dojsť predávajúcemu

- práva zo zodpovednosti za vady vecí, ktoré sa rýchlo kazia, musia byť uplatnené najneskôr v deň nasledujúco po kúpe a pri veciach použitých najneskôr do 6 mesiacov po ich kúpe

- predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o prevedení opravy a o dobe jej trvania (§ 627 odst. 1)

- ak dojde k výmene, záručná doba začne bežať znovu od prevzatia veci, to isté platí ak dojde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka (§ 627 odst. 2)

- z titulu zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať:- ak ide o vadu odstrániteľnú, môže žiadať aby bola vada bezplatne, včas

a riadne odstránená, predávajúci má možnosť namiesto odstránenia vady vec vymeniť za bezvadnú

- ak ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni tomu, aby vec mohla byť užívaná ako vec bez vady, má právo na výmenu veci alebo právo od zmluvy odstúpiť, rovnaké práva má aj vtedy, ak sa vyskytnuté vady považujú za rovnocenné vade neodstrániteľnej (vady odstrániteľné, pri ktorých ale kupujúci nemôže kvôli opätovnému výskytu vady po oprave alebo kvôli väčšiemu počtu vád riadne užívať) - § 623 odst. 1

- podľa súdnej praxe ide o opätovný výskyt vád po oprave vtedy, ak sa rovnaká vada, ktorá bola v záručnej dobe už najmenej 2 krát opravovaná, vyskytne po 3. Krát

59

- väčším počtom vád trpí vec vtedy, ak má v dobe uplatnenia práv aspoň 3 rôzne odstrániteľné vady

- za neodstrániteľnú vadu sa považuje aj vada odstrániteľná, ktorej reklamácia vrátane odstránenia nebola vybavená bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, ak sa predávajúci s kupujúcim nedohodli na dlhšej lehote

- ak ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá ale nebráni tomu, aby vec mohla byť riadne užívaná, ak má vec predávaná za nižšiu cenu alebo vec použitá vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci právo na primeranú zľavu (§ 623 odst. 2 a § 624)

81. DAROVACIA ZMLUVA

- darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje niečo bezplatne prenechať obdarovanému a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma

- darovanie nie je jednostranný právny úkon- pojmovými znakmi sú bezúplatnosť a dobrovoľnosť- bezúplatnosť je splnená, ak obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť za

dar protihodnotu - pre formu darovacej zmluvy sa obecne nevyžaduje zvláštna forma- písomná forma sa vyžaduje iba ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu daru už

pri darovaní (§ 628 odst. 3) alebo ak je predmetom darovania nehnuteľnosť (kvôli nutnosti vkladu do katastru nehnuteľností)

- neplatná je darovacia zmluva ak podľa nej má byť plnené až po darcovej smrti (donatio mortis causa), čím sú chránené princípy dedičského práva (niektoré dôsledky darovania za života darcu sa ale môžu prejaviť po darcovej smrti, a to započítaním do dedičského podielu)

- právna regulácia darovania v ObčZ sa použije aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi, pretože ObchZ darovanie neupravuje

- najdôležitejším právom aj povinnosťou darcu je poskytnutie bezplatného majetkového plnenia obdarovanému, obdarovaný má zodpovedajúce právo aj povinnosť tento dar prijať

- darca má povinnosť upozorniť pri ponuke daru na vady, o ktorých vie (§ 629)- ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec

vrátiť (ale iba v prípade, že sa vady vyskytli neskôr), toto právo obdarovaného podlieha premlčaniu v obecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína bežať odo dňa, kedy vada mohla byť obdarovaným pri obvyklej pozornosti zistená

- § 630 umožňuje zrušenie právneho vzťahu darovania pre prípad, že sa darca domáha vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (týmto úkonom sa darovacia zmluva ruší nie od počiatku, ale od okamihu, kedy tento prejav došiel obdarovanému) - toto právo je osobným právom darcu a obdarovaný je povinný vrátiť

všetko, čo mu bolo darované - ak má obdarovaný vrátiť vec individuálne určený a už ju nemá, musí vydať

peňažitú náhradu vo výške zodpovedajúcej hodnote veci v okamihu zrušenia zmluvy

- ak má obdarovaný vrátiť vec druhovo určenú, s vecou musia byť vydané aj úžitky, ak ich obdarovaný získal v dobe, kedy už nebol v dobrej viere (teda od okamihu, kedy sa dopustil jednania proti dobrým mravom)

- darovanie môže zaniknúť aj v prípade, že obdarovaný využil svoje právo dar vrátiť, ak má vec vady, na ktoré ho darca neupozornil – v tomto prípade zaniká darovanie jednostranným prejavom vôle obdarovaného dar vrátiť

82. ZMLUVA O DIELO.

= zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ diela) zaväzuje strane druhej (objednateľovi), že pre ňu prevedie dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu

- vznik zmluvy je viazaný na dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach, ktorými je vymedzenie diela, odmena a prevedenie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa

- ObčZ nepredpisuje zvláštnu formu, ale z obecných ustanovení plynie, že zmluva o zhotovenie stavby – nehnuteľnosti vyžaduje formu písomnú

- ak nedojde k zhotoveniu diela na počkanie, je zhotoviteľ povinný vystaviť písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, obsah tohto potvrdenia tvorí predmet diela, jeho rozsah, akosť, odmena za prevedenie diela a doba jeho zhotovenia (§ 632)

- od kúpnej zmluvy sa líši predmetom, od pracovnej zmluvy sa líši tým, že v pracovnej zmluve ide o prácu závislú

dielo = určitý pracovný výsledok, obvykle hmotnej povahy, ktorý spočíva v zhotovení veci, oprave alebo úprave, vylúčené nie je ani zničenie a ani nehmotný charakter

odmena za prevedenie diela = cena diela, ktorá môže byť stanovená zmluvou, zvláštnymi predpismi alebo ObčZ

- cenové predpisy dávajú prednosť zmluve- ak by cena nebola zjednaná dohodou alebo stanovená v predpise, ObčZ

určuje, že je treba poskytnúť cenu primeranú (§ 634 odst. 1)- cenu možno určiť pevnou čiastkou alebo odhadom (§ 636 odst. 1)pevná čiastka sa určuje ako cena celková alebo ako cena príslušnej mernej jednotky, táto čiastka je stanovená buď ako cena výsledná (celková) alebo podľa rozpočtu, kedy sú dohodnuté ceny za jednotlivé dielčie úseky prevedenia diela- pre prípad určenia ceny podľa rozpočtu ObčZ stanoví, že práce

a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich objednateľ písomne schválil alebo ak práce dodatočne písomne objednal

- pôvodne dohodnutú cenu možno zmeniť bez súhlasu objednateľa v prípade, že došlo v dobe od uzatvorenia zmluvy do doby splnenia k zmene cenového predpisu, podľa ktorého bola cena dohodnutá, zhotoviteľ je povinný objednateľa na zmenu cenového predpisu upozorniť a oznámiť mu cenu novú

- ak k zmene cenového predpisu došlo až po uplynutí dohodnutej doby k prevedeniu diela aj keď pred jeho faktickým uskutočnením, nie je zhotoviteľ oprávnený požadovať zaplatenie zvýšenej ceny (§ 635 odst. 3)

- po zdelení novej ceny má objednateľ právo od zmluvy odstúpiť, a to bez zbytočného odkladu, ak ale odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi

60

čiastku pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodnej dohodnutej ceny, len ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech

- ak objednateľ neodstúpi bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť novú cenu

cena stanovená odhadom je zásadne záväzná pre všetky zmluvné strany, ObčZ pripúšťa takto stanovenú cenu prekročiť, ale len v nepodstatnej výške- za podstatné prekročenie možno podľa súdnej praxe považovať

prekročenie ceny určenej odhadom o 10–20%- v prípade zvýšenia ceny nad pôvodný odhad, za predpokladu, že mu bola

nová cena písomne oznámená, má objednateľ 2 možnosti:- s novou cenou súhlasí a potom je povinný ju zaplatiť- s novou cenou nesúhlasí a potom je oprávnený od zmluvy odstúpiť

odstúpenie- jednostranný právny úkon zákazníka, ktorý sa stane právne relevantný

okamihom, kedy dojde zhotoviteľovi- písomná forma nie je vyžadovaná- zákon predpokladá dodržanie stanovenej lehoty pre odstúpenia, čo je

lehota „bez zbytočného odkladu“, ak táto lehota nie je dodržaná, objednateľ je povinný zaplatiť novo určenú cenu (§ 636 odst. 3)

- zmluvné strany sú povinné vzájomne sa vysporiadať, tj. objednateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku pripadajúcu na vykonanú prácu aj nutné náklady podľa pôvodne určenej ceny, avšak len za predpokladu, že objednateľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech

- odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednateľa na náhradu škody

vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa- podstatná náležitosť zmluvy o dielo- zhotoviteľ nesie riziko, ako dielo prevedie- zhotoviteľ tiež nesie riziko v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá mu znemožní

riadne splnenie zmluvy:- nebezpečenstvo, že prevedenie diela bude zmarené- riziko zmarenia hotového, ale ešte neodovzdaného diela

- následky rizika vykonania diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa reguluje § 640

obsah zmluvy o   dielo - povinnosť zhotoviteľa previesť dielo, a to podľa zmluvy (§ 633 odst. 1)- povinnosť objednateľa zaplatiť odmenu zhotoviteľovi na miestne

určenom dohodou strán (ak nie je určené, je ním bydlisko alebo sídlo objednateľa), odmena ja spravidla splatná až po skončení diela- ak sa dielo prevádza po častiach alebo ak prevedenie diela vyžaduje

značné náklady, je zhotoviteľ povinný žiadať už v priebehu prevádzania diela od objednateľa primerané zálohy

- právo na zjednanú odmenu má zhotoviteľ aj vtedy, keď dielo nebolo prevedené, ak bol ochotný dielo previesť, ale mu v tom zabránili okolnosti na strane objednateľa (zhotoviteľ je ale povinný dať si započítať to, čo ušetril neprevedením diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zamýšľal zarobiť)

- povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednateľa na nedostatky ním dodaného materiálu, ktorý bráni riadnemu prevedeniu diela, a to bez zbytočného odkladu, rovnakú povinnosť má, ak keď objednateľ žiada, aby bolo dielo prevedené podľa pokynov, ktoré sú nevhodné

- právo odstúpiť od na oboch zmluvných stranách- zhotoviteľ môže odstúpiť ak k prevedeniu diela bola nutná súčinnosť

objednateľa, zhotoviteľ mu určil primeranú lehotu k tejto súčinnosti a objednateľ nedodržal, ale iba vtedy ak objednateľa na následok nedodržania lehoty upozornil

- objednateľ môže odstúpiť ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude prevedené riadne a ak zhotoviteľ neučiní nápravu v poskytnutej primeranej lehote, taktiež má toto právo kedykoľvek až do zhotovenia diela (aj keď nejde o porušenie právnej povinnosti), je ale povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku, ktorá pripadá na práce už vykonané, ak zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady

- právo objednateľa na náhradu nutných nákladov, ak objednateľ poskytol riadne a včas svoju súčinnosť, ale zhotoviteľ v určenú dobu nepristúpil k prevedeniu diela, toto právo musí uplatniť do 1 mesiaca od zhotovenia diela, ak odstúpil, tak do 1 mesiaca od odstúpenia, nedodržaním lehoty jeho právo zanikne

zánik splnenieodstúpeniesmrť objednateľa sama o sebe zmluvný vzťah neruší (§ 643 odst. 2), podľa

dohody alebo povahy účelu diela by ale mohla znamenať zánik PV (napr. pri objednávke vlastného portrétu)

smrť zhotoviteľa vedie k zániku PV len vtedy, ak prevedenie diela závisí na zvláštnych schopnostiach zhotoviteľa

- ak zhotoviteľ niektoré dielčie úkony na prevedení diela uskutočnil, môžu sa jeho dedičia domáhať len zaplatenia upotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom práve

- ak objednateľ nemôže z práce zhotoviteľa, prevedených pred jeho smrťou, nič upotrebiť, majú dedičia právo len na zaplatenie hodnoty použitej hmoty

83. ZVLÁŠTNOSTI ZMLUVY O ZHOTOVENIE VECI NA ZÁKAZKU A ZMLUVY O OPRAVE A ÚPRAVE VECÍ.

zhotovenie veci na zákazku- jeden z obvyklých prípadov zmluvy o dielo- objednateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa objednávky

zhotovil vec, a súčasne mu vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci

- predmetom je zhotovenie nového výrobku podľa individuálnych požiadaviek objednávateľa

- ObčZ obsahuje najmä úpravu zodpovednosti pri zhotovení veci na zákazku, v ostatných záležitostiach sa musí využiť obecná úprava zmluvy o dielo

zodpovednosť zhotoviteľa

61

- zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí veci objednateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe

- zhotoviteľ zodpovedá aj za to, že vec má vlastnosti objednateľom pri zákazke chcené

- zodpovednosť za vady zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednateľom či nevhodnosť jeho pokynov, ak na tieto vady objednateľa neupozornil

- záručná doba je 6 mesiacov, pri veciach určených na užívanie po dlhšiu dobu, stanovujú zvláštne predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 6 mesiacov (dlhšia záručná doba sa môže týkať aj len niektorej súčiastky), pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky (prevádzajúci predpis môže stanoviť, že pri niektorých častiach stavby je záručná doba kratšia, najmenej ale 18 mesiacov)

prevzatie veci objednateľom- objednateľ je povinný prevziať zhotovenú vec najneskôr do 1 mesiaca od

uplynutia doby, kedy mala byť vec zhotovená, ak bola zhotovená neskôr, tak do 1 mesiaca od jej zhotovenia (§ 650), ak túto lehotu nedodrží, dostáva sa do prodlenia a je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie a prechádza naňho nebezpečenstvo straty, poškodenia či zničenia veci

- po uplynutí 6 mesiacov odo dňa, kedy mala byť vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať, ak sa mu nepodarí vec speňažiť alebo s ňou iným spôsobom účelne naložiť, má právo, aby mu objednateľ zaplatil cenu za jej zhotovenie, objednateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý na zhotovenie veci dodal

zodpovednosť za škodu- ak sa objednateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ

za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ledaže by ku škode došlo inak (dôsledok konštrukcie ObčZ, podľa ktorej je vlastníkom zhotovovanej stavby od počiatku stavebník)

zmluva o   oprave a   úprave veci - objednateľ má právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky

previedol opravu alebo úpravu veci a súčasne mu vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za opravu alebo úpravu

oprava = činnosť, ktorou sa odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebeniaúprava = činnosť, ktorou sa mení povrch alebo vlastnosti veci

zodpovednosť za vady- zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má prevedená oprava alebo úprava pri

prevzatí veci objednateľom (§ 653 odst. 1) - ide o zákonnú zodpovednosť- zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe, obecná

záručná doba je 3 mesiace, ak nie je zjednané alebo stanovené inak- zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktorých príčinou bola vadnosť veci, ktorá

mala byť opravená alebo upravená, či za nevhodnosť pokynov objednateľa,

ak zhotoviteľ objednateľa na vadnosť veci či nevhodnosť pokytnov neupozornil

- odstrániteľná vada: objednateľ má právo na jej bezplatné odstránenie , zhotoviteľ nie je oprávnený domáhať sa u objednateľa náhrady akýchkoľvek nákladov, ktoré mu vznikli pri odstraňovaní vady, za ktorú zodpovedá

- neodstrániteľná vada: objednateľ má právo na odstúpiť od zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy

prevzatie opravenej alebo upravenej veci- po uplynutí 6 mesiacov odo dňa, kedy bol objednateľ povinný vec vyzdvihnúť,

vzniká zhotoviteľovi právo vec predať, a to ak:- je zhotoviteľovi známa adresa objednateľa - ak ide o vec väčšej hodnoty (= vec, ktorej cena presahuje ku dňu

uzatvorenia zmluvy o oprave alebo úprave čiastku 3000 Kč), je zhotoviteľ povinný objednateľa o zamýšľanom predaji vopred vyrozumieť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu (podľa súdnej praxe je to 15 dní) na vyzdvihnutie veci

- ak dojde k realizácii predaja, je zhotoviteľ oprávnený ponechať si časť výťažku, ktorá zodpovedá cene opravy alebo úpravy, poplatku za uskladnenie a nákladom predaja

- zhotoviteľ je povinný vyplatiť objednateľovi zostávajúcu časť výťažku predaja, právo na jeho výplatu ale musí objednateľ uplatniť u zhotoviteľa

84. PÔŽIČKA A VÝPOŽIČKA.

pôžička- právny vzťah vzniká zmluvou o pôžičke, ktorou jedna strana (veriteľ)

prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657)

- pojmovými znakmi sú prenechanie veci, druhové určenie veci, dočasnosť vzťahu a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu

- predmetom sú spravidla peniaze ako platidlo- § 657 - § 658 ObčZ, pre obchodneprávne vzťahy sa využijú ustanovenia

o zmluve o úvere podľa ObchZ, špeciálnou úpravou sa riadi aj pôžička cenných papierov

- pôžičky delíme na peňažité a nepeňažité

- veriteľ je povinný odovzdať predmet pôžičky a dlžník je povinný vrátiť veci toho istého druhu v rovnakom množstve a akosti, ako mu boli požičané, a v stanovenom čase (nie je vylúčená dohoda účastníkov, podľa ktorej bude dlžník povinný vrátiť väčšie množstvo veci alebo veci lepšej akosti)

- dlžník je povinný plniť úroky, len ak boli dohodnuté, ich výšku ObčZ neupravuje- úrok = úplata za užívanie požičanej istiny (na rozdiel od úroku z prodlenia)- ak by bol úrok zjednaná v neprimeranej výške, ide o úmluvu neplatnú pre

rozpor s dobrými mravmi

výpožička- právny vzťah vzniká zmluvou o výpožičke, podľa ktorej prenecháva požičateľ

vec do bezúplatného dočasného užívania (§ 659)- pojmovými znakmi sú prenechanie užívania veci, bezúplatnosť, dočasnosť

62

- predmetom sú len veci individuálne určené, ktoré musia byť bez porušenia podstaty vrátené požičateľovi (predmetom sa líši od pôžičky a bezúplatnosťou od nájmu)

- § 659 - § 662 ObčZ

- požičateľ je povinný vec odovzdať a ponechať ju vypožičiavateľovi- ak je potrebné, aby pri užívaní veci boli zachované zvláštne pravidlá, najmä ak

sa užívanie riadi návodom alebo ak je upravené technickou normou, je požičateľ povinný vypožičiavateľa s nimi zoznámiť, ledaže ide o pravidlá obecne známe

- vypožičiavateľ je povinný a súčasne oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý bol v zmluve dohodnutý alebo ku ktorému vec obvykle slúži

- vypožičiavateľ je povinná chrániť vec pred poškodením, stratou alebo zničením- vypožičiavateľ môže vec prenechať inému, len ak je to výslovne dohodnuté- vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, a to buď po zániku PV alebo aj pred

koncom stanovenej doby výpožičky, akonáhle ju prestane potrebovať, rovnakú povinnosť má aj ak v súlade so zákonom (§ 662 odst. 2) požičateľ požiadal o vrátenie veci aj pred skončením stanovenej doby

- zodpvoednosť požičiavateľa za škodu vzniknutú z toho, že nesplnil svoju povinnosť zoznámiť vypožičiavateľa so zvláštnymi pravidlami užívania veci (odkaz na § 617)

zánikobvyklé dôvody- uplynutie doby, na ktorú bola výpožička dohodnutá- splnenie účelu výpožičky

mimoriadne dôvody- zánik právneho vzťahu na základe žiadosti požičiavateľa pred skončením

stanovenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ vec neužíva riadne alebo ak ju užíva v rozpore s jej účelom

85. NÁJOM – POJEM, PREHĽAD JEDNOTLIVÝCH NÁJOMNÝCH VZŤAHOV, ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

- 8. časť, VII. hlava, §§ 663 – 723- ustanovenia o nájme obsiahnuté v §§ 663 – 684 majú povahu lex generalis,

a použijú sa vtedy, ak zvláštna úprava jednotlivých nájmov nestanoví inak- NZ ako zmluvný typ je upravená len ObčZ, použije sa preto aj pre záväzkové

vzťahy osôb, na ktoré sa inak vzťahuje ObchZ (výnimku tvoria zmluva o kúpe najatej veci, tzv. leasing a zmluva o nájme dopravného prostriedku)

- ustanovenia ObčZ o nájme platia zásadne aj pre nájom pozemkov (niektoré špecifické otázky sú ale upravené v iných predpisoch)

nájomná zmluva- = zmluva, na ktorej základe jedna osoba (prenajímateľ) prenecháva

za úplatu (nájomné) inej osobe vec, aby ju dočasne užívala alebo z nej brala úžitky (nájomca) (§ 663)

- právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom = nájomný vzťah (nájomný pomer)

- pojmové znaky nájomného vzťahu (na základe zákonného vymedzenie § 663) :- prenechanie užívania,resp. aj bratia úžitkov- určitosť- dočasnosť: nájom je vzťah dočasný, môže byť zjednaný

predovšetkým na dobu určitú, a to buď stanovením doby alebo iným spôsobom, napr. účelom užívania

- úplatnosť: nájomca je povinný platiť za prenechanie veci nájomné (tým sa nájom líši od výpožičky, ktorá je bezplatným užívaním cudzej veci)

nájomné - môže spočívať v peňažitom i nepeňažitom plnení, nemožno

vylúčiť ani možnosť prenechania užívania inej veci prenajímateľovi

- určenie jeho výšky je zásadne vecou dohody strán, v niektorých prípadoch je však zmluvná voľnosť obmedzená cenovými predpismi (napr. o nájme bytov)

- spravidla spočíva v opakujúcom sa plnení, povahe nájmu ale neodporuje ani jednorázové poskytnutie nájomného

- splatnosť nájomného je taktiež na dohode strán, ak sa nedohodnú alebo ak zvláštny predpis nestanoví inak, riadi sa splatnosť nájomného dispozitívnymi ustanoveniami zákona

- prodlení s platením nájomného má za následok povinnosť zaplatiť poplatok z prodlenia, neplatenie nájomného tiež môže byť dôvodom ku vzniku práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy (§ 679 odst. 3 ObčZ), príp. dať nájomcovi výpoveď (napr. § 711 odst. 1 písm. d) ObčZ)

- od nájomného je potrebné odlišovať iné platby, ktoré je nájomca povinný prenajímateľovi poskytovať v súvislosti s nájomným vzťahom, ide napr. o úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu či nebytového priestoru (dodávka tepla a teplej vody apod.)

- prenajímateľ prenecháva nájomcovi buď len užívanie veci alebo aj bratie úžitkov v závislosti na tom je obsah oprávnenia nájomcu dvojaký: buď môže najatú vec len užívať (napr. bývať v prenajatom dome) alebo môže brať z prenajatej veci aj úžitky (napr. získavať plody z nejakého pozemku)

predmet nájomnej zmluvy- vec, ktorá je jednak spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov

(§ 118 ObčZ), jednak vzhľadom ku svojej povahe spôsobilá k užívaniu, resp. bratiu úžitkov

- môže ísť o hnuteľnosť i nehnuteľnosť, o vec ako celok (dom, auto, pozemok), tak aj o jej časti (obytná miestnosť, stena domu)

- vec musí byť individuálna určená, pretože po skončení nájmu má nájomca povinnosť vrátiť tú istú vec (tým sa nájom líši od pôžičky, ktorej predmetom sú veci určené druhovo)

86. NÁJOMNÝ VZŤAH – VZNIK, OBSAH, ZÁNIK

63

vznik nájmunájomná zmluva- je základnou právnou skutočnosťou pôsobiacou vznik nájomného vzťahu- jej uzatvorenie je zásadne v dispozícii subjektov daného vzťahu, tj.

prenajímateľa a nájomcu (výnimku tvoria prípady tzv. kontraktačnej povinnosti prenajímateľa, stanovenej zvláštnymi predpismi, napr. § 4 zákona č. 116/1990 Sb.)

- obecná úprava nájomnej zmluvy (na rozdiel od nájmu bytu a nebytových priestorov) nevyžaduje pre jej uzatvorenie písomnú formu a nestanovuje jej zvláštne náležitosti

- je nutné, aby sa strany dohodli na podstatných náležitostiach (ujednanie o predmete a úplate)

- ak výška nájomného nie je stanovená zmluvou, je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v dobe uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím k hodnote prenajatej veci a spôsobe jej užívania (§ 671 odst. 1)

- obsahom NZ môžu byť aj ďalšie ujednania strán (napr. doba a spôsob užívania, povinnosť užívania veci, zákaz prenechať vec do podnájmu, povinnosť nájomcu dať vec poistiť, dôvody odstúpenia či výpovede, výpovedná lehota apod.)

- nájomný vzťah vzniká už uzatvorením nájomnej zmluvy, odovzdanie veci nie je podmienkou vzniku, ale je až plnením vzniknutého záväzku

- v niektorých prípadoch je možné, aby chýbajúci zmluvný prejav jednej zo zmluvných strán, nutný ku vzniku NZ, bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 161 odst. 3 OSŘ (takto môže byť nahradená vôľa prenajímateľa v prípadoch, kedy na základe zákona vznikne nájomcovi právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy a prenajímateľ odmieta NZ uzatvoriť)

- na nájomné vzťahy v zmysle §§ 663 a nasl. ObčZ sa dňom účinnosti novely ObčZ, tj. dňom 1.1. 1992, menia niektoré užívacie vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom (porov. napr. ust. §§ 871, 876 odst. 2 ObčZ)

- ku vzniku nájomných vzťahov došlo aj v dôsledku účinnosti niektorých ďalších predpisov (§ 15 zákona 116/1990 Sb., § 22 odst. 2 zákona 229/1991 Sb.)

práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcupovinnosti prenajmateľa- smerujú najmä k naplneniu účelu nájomnejzmluvy, tj. k splneniu jeho

záväzku prenechať nájomcovi užívanie nájomného predmetu, za týmto účelom stanovuje zákon najmä tieto povinnosti:1.odovzdacia povinnosť- povinnosť odovzdať nájomcovi predmet nájmu do detencie - vec musí po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej zodpovedať

zmluvnému alebo obvyklému užívaniu- vec musí byť odovzdaná so všetkým príslušenstvom, ktoré k nej

z povahy veci náležia, a to bez právnych a faktických vád2.udržovacia povinnosť

- povinnosť udržiavať vec v stave spôsobilom k riadnemu alebo obvyklému účelu užívania po celú dobu trvania nájmu a na svoj náklad (§ 664)

- musí prevádzať opravy nájomného predmetu a odstrániť závady, ktoré jeho užívanie sťažujú alebo znemožňujú

- povinnosť prenajímateľa v tomto smere nie je absolútna, nevzťahuje sa najmä na odstránenie poškodenia nájomného predmetu, za ktoré zodpovedá nájomca

- nedodržanie uvedených povinností zakladá za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nasledujúce oprávnenia nájomcu:

a)právo odmietnuť prevzatie predmetu nájmu, ktorý nevyhovuje zmluvnému alebo obvyklému účelu užívania, a právo domáhať sa odstránenia (§ 664)

b)právo na zľavu z nájomného (§ 674)c) právo odmietnuť platenie nájomného (§ 673)d)právo previesť opravy, ktoré je povinný niesť prenajímateľ a žiadať

náhradu nákladov (§ 679 odst. 1 a 2)- realizácia tejto povinnosti predpokladá aj súčinnosť zo strany

nájomcu, preto mu zákon ukladá povinnosť oznamovaciu a upravuje následky spojené s jej porušením (§ 668 odst. 1), nájomca je tiež povinný umožniť a strpieť prevedenie opráv (§ 669 odst. 2)

3.povinnosť zdržať sa zásahu do riadneho užívania veci nájomcom- prenajímateľ ale môže uplatniť svoje právo kontroly, či je vec

nájomcom užívaná riadne(§ 665 odst. 1) a pri vážnych závadách v užívaní nájomného predmetu mu zákon priznáva právo odstúpiť od zmluvy (§ 667 odst. 2, § 679 odst. 3)

- v prípade právnych vád je prenajímateľ povinný zakročiť k ochrane nájomcu, a ak tak neučiní v primeranej lehote, resp. ak sú jeho opatrenia neúspešné, môže nájomca odstúpiť od zmluvy (§ 684)

oprávnenia prenajímateľa- právo na riadne užívanie veci nájomcom (§ 665 odst. 1)- právo na zachovanie podstaty nájomnej veci- právo, aby bola vec po skončení nájmu riadne vrátená (§§ 667, 682, 683)- právo na riadne a včasné platenie nájomného

§ 672:- prenajímateľovi nehnuteľnosti vzniká k zaisteniu nároku na splatné

nájomné zákonné zástavné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú v prenajatej veci umiestnené a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí nepodliehajúcich výkonu rozhodnutia (§ 321 OSŘ)

- vznik zástavného práva je viazaný na vnesenie veci do nájomného predmetu

- zákonné zástavné právo prenajímateľa neobmedzuje nájomcu a ďalšie osoby v tom, aby veci užívali, dokonca môžu veci odstrániť a tak spôsobiť zánik tohto zástavného práva (zástavné právo ale nezanikne, ak došlo k ich odstránení až po ich spísaní súdnym

64

vykonávateľom alebo boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do 8 dní po výkone)

- zákonné zástavné právo prenajímateľa je posilnené aj jeho právom zadržovacím (vec môže zadržať na vlastné nebezpečenstvo, zodpovedá teda za jej stratu alebo poškodenie), musí ale do 8 dní požiadať o súpis vecí súdnym vykonávateľom, inak je povinný veci vydať

povinnosti nájomcu- povinnosť riadneho užívania veci v medziach daných zmluvným alebo

obvyklým užívaním- ak je zmluvou stanovené, že prenajímateľ vec musí užívať alebo ak by bola

neužívaním vec znehodnotená viac ako užívaním, je nájomca povinný vec užívať (§ 665), inak je užívanie veci právom nie povinnosťou

- povinnosť zachovávať podstatu veci a starať sa o to, aby na nej nevznikla škoda (§ 670)

- akékoľvek zmeny na prenajatej veci je oprávnený prevádzať len so súhlasom prenajímateľa (§ 667 odst. 1), ak sú zmeny prevedené bez jeho súhlasu, je nájomca povinný uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu- ak prenajímateľovi vznikne v dôsledku neoprávnených zásahov do

prenajatej veci škoda, zodpovedá za ňu nájomca podľa ustanovenia § 683, ktoré zakotvuje zvláštnu skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu

- ak je súhlas prenajímateľa k prevedeniu zmien daný, je situácia rozdielna podľa toho, či sa prenajímateľ zaviazal k úhrade nákladov nájomcom vynaložených alebo nie

- oznamovacia povinnosť nájomcu ak ide o opravy zaťažujúce prenajímateľa (§ 668 odst. 1), jej nesplnenie je sankcionované povinnosťou k náhrade škody ako aj tým, že mu zákon nepriznáva nároky, ktoré by mu inak prislúchali z dôvodu nemožnosti užívania (sťaženého užívania)

- povinnosť umožniť prevedenie opráv prenajímateľom a znášať s tým spojené obmedzenia v užívaní veci

- povinnosť platiť riadne a včas nájomné a po skončení nájmu vec riadne vrátiť, resp. vyklidiť (§ 682, 683)

oprávnenia nájomcu- právo na riadne odovzdanie veci, na jej riadne a nerušené užívanie, príp.

branie úžitkov, vrátane práv vznikajúcich v dôsledku narušenia riadneho chodu nájomného vzťahu

- právo dať prenajatú vec do podnájmu (§ 666 odst. 1)- nájomná zmluva ale môže toto právo úplne vylúčiť alebo obmedziť - protizmluvný podnájom zakladá právo prenajímateľa od nájomnej

zmluvy odstúpiť (§ 666 odst. 2)- podnájom vzniká zvláštnou zmluvou, uzatvorenou medzi nájomcom a

osobou treťou – podnájomcom- ku vzťahu hlavnému – nájomnému je podnájomný vzťah vzťahom

akcesorickým, závislým na hlavnom vzťahu čo do svojho vzniku, obsahu aj trvania

- nájomca na podnájomcu nemôže previesť viac právo ako sám má

- podnájomný vzťah sa riadi zmluvou o podnájme, subsidiárne potom ustanoveniami o nájme

- zmluva o podnájme zakladá právny vzťah len medzi nájomcom a podnájomcom, podnájomca teda nie je v žiadnom právnom vzťahu s prenajímateľom

zánik nájmu- vedľa obecných dôvodov zániku záväzkov (napr. dohoda strán, splynutie,

splnenie rozväzovacej podmienky), ktoré sa uplatnia aj pri zániku nájmu, upravuje ObčZ v rámci obecnej úpravy nájomnej zmluvy (§§ 663 – 684) niektoré dôvody zániku špeciálne pre daný právny vzťah, tieto ustanovenia sa ale uplatnia len vtedy, ak nie je pri jednotlivých druhoch nájmu úprava odlišnánájom na dobu určitú- základnou právnou skutočnosťou pôsobiacou zánik nájomného vzťahu je

uplynutie doby - § 676 odst. 1: nájom skončí uplynutím doby, na ktorú bol zjednaný, ak sa

nájomca a prenajímateľ nedohodnú inak (nie je vylúčené, aby si v rámci takejto dohody dohodli aj možnosť zániku nájmu výpoveďou)

- ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nezakročí (nepodá voči nájomcovi návrh na vydanie veci alebo na vyklizení nehnuteľnosti do 30 dní), obnovuje sa nájomná zmluva za rovnakých podmienok, ako bola zjednaná pôvodne, nájom zjednaný na dobu dlhšiu ako 1 rok sa obnovuje vždy na rok, nájom zjednaný na dobu kratšiu sa obnovuje na túto dobu (§ 676 odst. 2)

nájom na dobu neurčitú- základnou právnou skutočnosťou pôsobiacou zánik nájomného vzťahu je

výpoveď (§ 677 odst. 1)výpoveď- výpoveď možno charakterizovať ako jednostranný, adresovaný

právny úkon, ktorého právny následok (za predpokladu, že bol učinený platne) je zánik nájomného vzťahu, a to aj vtedy, ak s tým druhá strana nesúhlasí

- nájomný vzťah zaniká uplynutím výpovednej lehoty, a to buď zákonnej (§ 677 odst. 2) alebo zákonné, ak zvláštny predpis nestanoví inak

- z § 40 odst. 2 vyplýva, že ak bola nájomná zmluva uzatvorená písomne, musí mať písomnú formu aj výpoveď

- výpoveď pri zmene vlastníctva k prenajatej veci (§ 680 odst. 2):- zmena vlastníctva k prenajatej veci nepôsobí sama sebe zánik nájomného

vzťahu a nadobúdateľ vstupuje do právneho postavenia pôvodného prenajímateľa, v závislosti na tom, či ide o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú, môže však určitý zo subjektov nájomného vzťahu dať výpoveď

- ak ide o nehnuteľnosť, k výpovedi je oprávnený len nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzatvorená na dobu určitú

- ak ide o hnuteľnosť, k výpovedi je oprávnený nájomca aj prenajímateľ- výpovedné lehoty sú v oboch prípadoch rovnaké ako pri nájme na dobu

neurčitú (§ 677 odst. 2)odstúpenie- vedľa uvedených dôvodov zániku nájmu upravuje zákon niektoré mimoriadne

spôsoby zániku, pri ktorých nedochádza k naplneniu účelu nájomnej zmluvy, ide najmä o odstúpenie od nájomnej zmluvy, ktoré je dôsledkom porušenia

65

povinnosti niektorej zo strán, vedľa dôvodov odstúpenia stanovených zákonom nie je vylúčené ani odstúpenie z dôvodov daných nájomnou zmluvou (§ 48)

- zvláštnym prípadom odstúpenia od zmluvy je prípad upravený v § 679 odst. 2: nájomca môže od zmluvy odstúpiť vtedy, ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté k obývaniu alebo k tomu, aby sa v nich zdržovali ľudia, zdraviu závadné (túto možnosť má nájomca aj vtedy, ak vedel o stave miestností už pred uzatvorením zmluvy, svojho práva odstúpiť od zmluvy sa nemôže platne vopred vzdať)

- odstúpenie je jednostranným, adresovaným právnym úkonom, pôsobiacim zánik PV

- na rozdiel od výpovede pôsobí zánik PV okamžite, akonáhle dojde druhej zmluvnej strane

- prenajímateľovi umožňuje zákon odstúpiť od zmluvy kedykoľvek v priebehu trvania nájomného vzťahu, ak nájomca:- dá najatú vec do podnájmu v rozpore so zmluvou (§ 666 odst. 2)- prevádza na prenajatej veci bez súhlasu prenajímateľa zmeny, v ktorých

dôsledku hrozí prenajímateľovi značná škoda (§ 667 odst. 2)- užíva napriek písomnej výstrahe prenajatú vec alebo trpí užívanie veci

takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo mu hrozí značná škoda (§ 679 odst. 3)

- napriek upomienke nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako 3 mesiace, do 3 mesiacov alebo s ohľadom na právomocné rozhodnutie príslušného orgánu je potrebné prenajatú vec vyklidit (§ 679 odst. 3)

- nájomca je zo zákona oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek v priebehu trvania nájomného vzťahu:- ak mu bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom k zmluvnému

alebo obvyklému užívaniu- ak sa vec stane neskôr, bez toho aby nájomca porušil svoju povinnosť,

nespôsobilou k zmluvnému alebo obvyklému užívaniu- ak sa vec stane neupotrebiteľnou alebo ak mu bude odňatá taká časť veci,

že by tým bol zmarený účel zmluvy (§ 679 odst. 1)- ak sú miestnosti prenajaté k obývaniu alebo k tomu, aby sa v nich zdržovali

ľudia, zdraviu závadné- ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné s právami

nájomcu a prenajímateľ v primeranej lehote nezakročil k jeho ochrane, príp. jeho opatrenia boli neúspešné (§ 684)

zničenie veci - § 680 odst. 1- nájomný vzťah zaniká v dôsledku toho, že zanikol predmet, ktorého sa daný

vzťah týkal

smrť niektorého zo subjektov nájomného vzťahu nemá zásadne sama o sebe právne následky, tj. nespôsobí zánik nájomného vzťahu, pretože v ňom nejde o práva a povinnosti viazané len na určitú osobu (§ 579), strany ale môžu túto skutočnosť učiniť právne významnou, ak ju do nájomnej zmluvy zahrnú (zvláštna úprava právnych následkov smrti platí u niektorých nájmov)

- ak nájom skončí, nájomca je povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom zjednanému spôsobu užívania veci, ak spôsob užívania

výslovne zmluvený, tak v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím k bežnému opotrebeniu (§ 682)

- ak stav veci nezodpovedá uvedenej požiadavke, pretože došlo k jej poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu v dôsledku jej zneužitia, je nutné posúdiť zodpovednosť nájomcu za vzniknuté poškodenie podľa § 683, ktorý zakotvuje objektívnu zodpovednosť nájomcu, a to aj za škodu spôsobenú tretími osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup (nájomca sa môže zodpovednosti sprostiť len vtedy, ak bola škoda spôsobená náhodou, dôkazné bremeno ohľadom tohto liberačného dôvodu ťaží nájomcu)

- ak došlo k zlepšeniu stavu veci v dôsledku zmien prevedených nájomcom, záleží najmä na tom, či ide o zmeny prevedené so súhlasom prenajímateľa alebo nie, a či tu nie je otázka vyrovnania nákladov riešená zmluvne

87. NÁJOM BYTOV – SUBJEKTY, VZNIK, OBSAH.

- zvláštna úprava (§ 665 a nasl.), vzhľadom k tomu možno obecné ustanovenia ObčZ o nájomnej zmluve použiť len vtedy, ak pre nájom bytu nie je stanovená úprava zvláštna

- nájom bytu je koncipovaný ako nájom chránený (§ 685 odst. 1), čo sa prejavuje najmä v úprave jeho zániku jednostranným právnym úkonom prenajímateľa, ktorý môže nájom bytu vypovedať len z dôvodov taxatívne zákonom stanovených s privolením súdu, zákon tiež pre tento prípad zániku nájmu priznáva (až na stanovené výnimky) právo na bytovú náhradu (§ 712)

pojmové znaky1. prenechanie užívania (je zmyslom daného nájomného vzťahu)2. predmetom je vec (jej časť), v danom prípade byt (spravidla ide o byt,

ktorý tvorí určitú reálnu časť nehnuteľnosti, môže ísť aj o prípad, kedy je byt samostatnou vecou v právnom slova zmysle)byt- ObčZ ani iný platný právny predpis tento pojem nevymedzuje, pri

vymedzení bytu je preto nutné vychádzať najmä z hľadísk stanovených stavebnými predpismi

- § 3 písm. l) vyhlášky č. 137/1998 Sb.: byt = súbor miestností, popr. jednotlivá obytná miestnosť, ktorý svojim stavebne technickým usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky na trvalé bývanie a je k tomuto účelu užívania určený

- pre posúdenie otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom, je právne významný právny stav založený právomocným kolaudačným rozhodnutím (rozhodnutím o povolení zmeny účelu užívania), nie faktický spôsob ich užívania

- príslušenstvo bytu je definované v § 121 odst. 2- byt a jeho príslušenstvo musia byť v nájomnej zmluve bližšie špecifikované

a musí byť vymedzený aj rozsah ich užívania- § 685 a nasl. zakotvujú jednotný inštitút nájmu bytu, napriek tomu ale

rešpektujú určité špecifiká nájomných vzťahov v závislosti na charaktere bytu:a)družstevný byt- ObčZ tento pojem nevymedzuje- judikatúra: DB = byt vo vlastníctve „bytového“ družstva, ktorým je

každé družstvo, ktoré zaisťuje bytové potreby svojich členov, a to

66

najmä tým, že im prenajíma alebo iným spôsobom dáva do užívania byty, iné miestnosti a nebytové priestory

- právny režim nájmu DB sa riadi ObčZ, resp. zvláštnymi predpismi týkajúcimi sa týchto bytov

- vzhľadom k tomu, že nájom DB úzko súvisí s členským vzťahom nájomcu k bytovému družstvu, sú tu významné aj príslušné ustanovenia ObchZ a v jeho rámci aj stanovy príslušného družstva

b)služobný byt= byt v dome a inom objekte určený na ubytovanie osôb, ktoré majú

v tomto byte bývať zo služobných dôvodov preto, že by inak bol ohrozený provoz objektov alebo znemožnený výkon ich zamestnania, ďalej ide o byty vo vlastníctve alebo nájme PO a FO, ktoré slúžia k ubytovaniu ich pracovníkov

- za služobné byty sú označené aj byty ozbrojených zložiek- právna úprava počíta aj s kategóriou bytov, ktoré majú prechodne charakter služobných bytov

c)byt zvláštneho určenia- byty zvláštne upravené na ubytovanie zdravotne postihnutých osôb

d)byt v dome zvláštneho určenia- byty v domoch s pečovateľskou službou a v domoch s komplexným

zariadením pre zdravotne postihnutých občanov- vymedzenie pojmov b), c), d) je obsiahnuté v zák. ČNR č. 102/1992 Sb.,

ich špecifikom je, že sú určené pre určitého nájomcu, čo sa prejavuje predovšetkým pri úprave vzniku a zániku nájomných vzťahov k týmto bytom

3. dočasnosť- nájom bytu je pojmovo vzťahom dočasným, možno ho ale zjednať nie len

na dobu určitú, ale aj bez určenia doby nájmu- ak doba nájmu nie je výslovne dohodnutá, má sa za to, že nájomná zmluva

bola zjednaná na dobu neurčitú4. úplatnosť- nájom bytu je vzťahom úplatným (§ 685 odst. 1)- bezplatné prenechanie bytu do užívania by bolo nutné považovať za

výpožičku

subjekty nájmu bytuprenajímateľ- FO alebo PO (družstvo, obchodná spoločnosť, obec, štát)nájomca

vznik nájmu bytu- vzniká zásadne nájomnou zmluvou- čo sa týka nájmu DB, možno nájomnú zmluvu uzatvoriť za podmienok

upravených v stanovách stavebných bytových družstiev (§ 685 odst. 2)- zmluvu o nájme služobného bytu možno uzatvoriť za podmienok stanovených v

§ 7 odst. 2 zák. 102/1992 Sb., v prípade bytu zvláštneho určenia a bytu v dome zvláštneho určenia za podmienok stanovených v § 9 odst. 2 a § 10 citovaného zákona

nájomná zmluva

- náležitosti sú upravené v § 686 a 685, platia pre ňu aj obecné ustanovenia ObčZ, okrem iného aj ustanovenia o zmluvách (§ 43 a nasl.)

- uzatvorená je okamžikom, kedy prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nadobúda účinnosť, tj. ak je návrh prijatý riadne a včas

- zmluvný konsenz sa musí týkať všetkých podstatných náležitostí nájomnej zmluvy

- uzatvorením nájomná zmluva nadobúda zásadne aj účinnosť, aj keď účinnosť môže nastať aj neskôr, napr. ak je viazaná na odkladaciu podmienku, prípadne stanovenie času

- ide o dvojstranný právny úkon a ako taká musí predovšetkým vyhovovať obecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl.), okrem toho sú pre ňu stanovené aj náležitosti zvláštne (§ 685 a § 686)

- § 686: nájomná zmluva musí obsahovať označenie bytu a jeho príslušenstva, rozsah ich užívania, spôsob výpočtu nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo ich výšku (nedostatok niektorej z týchto obligatórnych náležitostí pôsobí absolútnu neplatnosť)

- byt by mal byť v záujme určitosti nájomnej zmluvy špecifikovaný tak, aby bola umožnená jeho identifikácia, ďalej je treba ho vymedziť, aj pokiaľ ide o počet miestností, rozsah príslušenstva a jeho vybavenie, pretože ide tiež o hľadiská, ktoré sú rozhodné pre výšku nájomného, z tohto dôvodu je tiež potrebné popísať stav bytu (napr. spôsob vykurovania, vybavenia apod.)

- zmluvná voľnosť pri dohode o nájomnom a úhrade je obmedzená, pretože sa tu uplatňuje cenová regulácia

- nájomná zmluva musí obsahovať priamo dohodu o konkrétnej výške nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, spolu s tým možno dohodnúť aj splatnosť týchto platieb

- obsahom nájomnej zmluvy môže byť aj ujednania o dobe, na ktorú je nájom zjednávaný, ak doba nájmu v zmluve dohodnutá nie je, platí zákonná domnienka, že nájom bol zjednaný na dobu neurčitú (§ 686 odst. 2)

- forma je obligatórne písomná (§ 686 odst. 2), jej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, písomná forma je predpísaná s účinnosťou od 1.1. 1995, nájomné zmluvy platne uzatvorené pred týmto dátumom aj v inej ako písomnej podobe ostávajú platné aj naďalej

- okrem nájomnej zmluvy ako základnej skutočnosti pôsobiacej vznik nájmu bytu pozná ObčZ aj niektoré ďalšie dôvody, kedy nájom bytu vzniká priamo zo zákona, ex lege, ak nastane právna skutočnosť zákonom stanovená (nie je potrebná nájomná zmluva):- uzatvorenie manželstva (§ 704)- smrť nájomcu (§ 706, 707)- trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom (§ 708)

- zvláštnym prípadom vzniku nájmu bytu je dohoda o spoločnom nájme (§ 700 odst. 2)

- § 871 odst. 1: účinnosťou novely ObčZ sa mení stávajúce právo osobného užívania bytu na nájom bytu

obsah nájmu bytu

67

- práva a povinnosti subjektov, upravené ObčZ, nájomnou zmluvou, príp. pri družstevných bytoch stanovami družstva

- ObčZ upravuje celý komplex práv a povinností nájomcu a prenajímateľa, pričom niektoré z nich vznikajú zásadne v každom právnom vzťahu nájmu bytu (§§ 687 odst. 1, 688, 689, 690, 694, 695), niektoré majú povahu potenciálnu, tj. zákon síce upravuje ich vznik, avšak nemusia sa vždy realizovať (§§ 691, 692, 693)

- práva a povinnosti subjekov si vzájomne odpovedajú

1. práva a povinnosti nájomcua) právo nájomcu, aby mu prenajímateľ predal byt v stave spôsobilom

k riadnemu užívaniu a zaistil mu plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (§ 687 odst. 1)

b) právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je s užívaním bytu spojené, rovnaké právo zákon priznáva aj osobám, ktoré s nájomcom žijú v spoločnej domácnosti (§ 688)

c) povinnosť nájomcu užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne, a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu (§ 689), ako aj povinnosť dbať, aby pri výkone jeho práv bolo v dome vytvorené prostredie zaisťujúce ostatným nájomcom výkon ich práv (§ 690), porušenie týchto povinností môže byť dôvodom k výpovedi zo strany prenajímateľa (§ 711 odst. 1 písm. c) a d))

- nájomca nie je oprávnený meniť podstatu bytu a prevádzať bez súhlasu prenajímateľa stavebné úpravy ani iné podstatné zmeny v byte (§ 694), v prípade porušenia tejto povinnosti je prenajímateľ oprávnený požadovať, aby nájomca prevedené úpravy a zmeny bez odkladu odstránil (na rozdiel od obecnej úpravu nájmu teda nie je uvedená povinnosť nájomcu situovaná až do obdobia zániku nájomného vzťahu)

- ani pri nájme bytu ale nemožno vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 667 odst. 2, podľa ktorého, ak hrozí v dôsledku prevádzaných zmien prenajímateľovi značná škoda, je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť

- podľa okolností nemožno vylúčiť ani uplatnenie výpovedného dôvodu prenajímateľom podľa § 711 odst. 1 písm. d)

- ak prenajímateľovi vznikla v dôsledku ním nepovolených úprav a zmien škoda, bude za ňu nájomca zodpovedať podľa § 420

- nájomca je ďalej povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám, alebo tí, ktorí s ním bývajú (§ 693), táto povinnosť sa vzťahuje nie len k bytu, ale k celému domu, povinnosť nájomcu smeruje k naturálnej reštitúcii (k obnoveniu pôvodného stavu), zodpovednosť nájomcu tu má povahu objektívnu (k jej vzniku sa nevyžaduje zavinenie), ak nájomca svoju povinnosť nesplní, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť sám a požadovať na nájomcovi úhradu (§ 693)

d) nájomca je povinný prevádzať drobné opravy v byte, súvisejúce s jeho užívaním, a hradiť náklady spojené s jeho údržbou (§ 687 odst. 2)

- pri družstevnom byte je rozsah udržovacej povinnosti nájomcu vymedzený stanovami družstva

- pri nedružstevnom byte je v prvej rade rozhodujúce nájomná zmluva, ak nájomná zmluva nestanoví inak, hradí nájomca drobné opravy a náklady vymedzené zvláštnym predpisom (nariadenie vlády č. 258/1995 Sb.)

- ak nájomca nesplní svoju povinnosť údržby a daných opráv, má prenajímateľ právo učiniť tak po predchádzajúcom upozornení nájomcu sám a požadovať od neho náhradu

- ak ide o opravy a náklady, ktoré má niesť prenajímateľ, stanoví zákon povinnosť súčinnosti nájomcu, ide najmä o povinnosť informačnú a povinnosť umožniť prevedenie opráv, ich nesplnenie má za následok vznik objektívnej zodpovednosti nájomcu za vzniknutú škodu (§ 692 odst. 1)

- povinnosť umožniť prenajímateľovi vstup do bytu (pri odstraňovaní závad a poškodení, pri neplnení udržovacej povinnosti nájomcom, prípady stavebných opráv, kontrola riadneho užívania, právo prehliadky bytu so záujemcom o prenájom v súvislosti so zánikom nájmu stávajúceho nájomcu, inštalácia a údržba zariadení na meranie a reguláciu tepla, teplej a studenej vody, ako aj odpočtu nameraných hodnôt)

e) nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, neplnenie tejto povinnosti zakladá dôvod k výpovedi zo strany prenajímateľa

- prodlení zo strany nájomcu má za následok vznik povinnosti zaplatiť poplatok z prodlení (§ 697)

- ak prenajímateľ neplní svoju povinnosť uloženú § 687 odst. 1, má nájomca za stanovených predpokladov nárok na primeranú zľavu z nájomného, resp. z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (§ 698), predpokladom úspešného uplatnenia nároku na zľavu je predchádzajúce upozornenie prenajímateľa na uvedené závady, ako aj dodržanie zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty

f) dispozičné práva nájomcu k prenajatému bytu:1)právo uzatvoriť zmluvu o výmene bytu- dohoda o výmene bytu je upravená v § 715 a 716, je viazaná na súhlas

prenajímateľov- dohoda aj súhlas musia mať písomnú formu- ak by prenajímateľ bez závažných dôvodov odmietol dať súhlas, môže

sa nájomca obrátiť na súd- ak niektorý z účastníkov nesplní svoj záväzok presťahovať sa do

vymeneného bytu, môže byť právo na splnenie dohody uplatnené na súde v 3-mesačnej prekluzívnej lehote

2)právo na uzatvorenie zmluvy o podnájme (§ 719)- zákonom výrazne obmedzené v záujme rešpektovania oprávnených

záujmov prenajímateľa- zmluvu o podnájme možno uzatvoriť len s písomným súhlasom

prenajímateľa- na rozdiel od nájomcu, nie je podnájomca pri skončení podnájmu

chránený nárokom na bytovú náhradu (§ 719 odst. 4)3)právo prijať do bytu ďalšie osoby- zákon toto právo výslovne neupravuje, ale z množstva jeho ustanovení

je jasné, že s týmto právom počíta (§ 688, 706, 708)

68

2. práva a povinnosti prenajímateľaa) povinnosť predať nájomcovi byt do detencie a zaistiť nerušený výkon

jeho práv (povinnosť predať byt v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu a prevádzať údržbu bytu)

b) právo na potrebnú súčinnosť zo strany nájomcu pri údržbe bytu a domuc) právo na to, aby nájomca a tí, ktorí s ním bývajú, užívali byt, spoločné

priestory a zariadenie domu aj plnenia, ktoré sú s užívaním bytu spojené, riadne (§ 689, 690), právo na riadne a včasné platenie nájomného, právo, aby nájomca plnil svoje povinnosti vo vzťahu k údržbe bytu (§ 691, 692 odst. 2)

- právo prenajímateľa na splatné nájomné je zaistené zákonným zástavným, resp. zadržovacím právom

d) právo na to, aby nájomca nezasahoval do podstaty bytu, neprevádzal stavebné úpravy a iné podstatné zmeny v byte bez súhlasu prenajímateľa (§ 694)

e) právo dať nájomcovi súhlas k dohode o výmene bytu (§ 715) alebo k uzatvoreniu zmluvy o podnájme (§ 719)

f) právo dať nájomcovi zo zákonom stanovených dôvodov výpoveď z nájmu bytu (§ 711)

88. ZÁNIK NÁJMU BYTU, BYTOVÁ NÁHRADA.

- jednotlivé dôvody zániku nájmu bytu možno rozdeliť do 2 skupín:1) prípady, kedy daný právny vzťah ako taký nezaniká, ale dochádza len

k zmene subjektu na strane nájomcu (prípady prechodu nájmu bytu)2) prípady, kedy dochádza nie len k zániku práva určitého nájomcu užívať byt,

ale aj k zániku právneho vzťahu nájmu bytu, tj. taký vzťah zaniká absolútne, bez toho, aby právo užívať byt prechádzalo na iný subjekt

1. prechod nájmu bytu- § 706 – 709: ObčZ upravuje 2 právne skutočnosti pôsobiace priamo zo zákona

(ex lege) zmenu subjektov nájomného vzťahu na strane nájomcu:a) smrť nájomcu bytu- rozhodná je skutočnosť, či sa k bytu viazalo individuálne právo nájmu

alebo či bol byt v spoločnom nájme alebo nie1) byty nedružstevné- smrťou nájomcu dochádza buď k zániku nájomného vzťahu alebo

k prechodu práva nájmu na iné osoby- smrť nájomcu pôsobí zánik nájomného vzťahu vtedy, ak ide o byt, u

ktorého je prechod práva nájmu vylúčený (byty služobné, byty zvláštneho určenia a byty v domoch zvláštneho určenia)

- ak osoby, ktoré v byte so zomrelým žili, spĺňajú podmienky stanovené zákonom pre prechod nájomného práva (§ 706 odst. 1), je ich povinnosť byt vyklidit viazaná na zaistenie bytovej náhrady

- ak nájomca zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a snacha, ktorí preukážu, že s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt

- nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí pečovali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak preukážu, že s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu 3 rokov pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt

- k prechodu nájmu dochádza priamo zo zákona ku dňu smrti nájomcu, ide o zvláštny prípad nástupníctva odlišný od dedenia

- splnenie podmienok prechodu práva nájmu musí osoba, na ktorú má právo nájmu prejsť, preukázať (v prípadnom súdnom spore ju teda bude ťažiť povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkazná ohľadne skutočností rozhodných pre prechod práva k nájmu bytu)

2) byty družstevné- ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou

nájomcu jeho členstvo v družstve aj nájom bytu a toho dediča, ktorému pripadol členský podiel (§ 706 odst. 2)

- právne následky smrti nájomcu družstevného bytu sú teda ovplyvnené dedičskou posloupností (to ale neznamená, že by právo nájmu bolo predmetom dedenia)

- je nutné rešpektovať § 700 odst. 3, podľa ktorého môže pri družstevných bytoch vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi

b) trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom bytu- dochádza k prechodu nájmu za rovnakých podmienok ako v prípade

smrti nájomcu (§ 708)- predpokladom prechodu nájmu je predovšetkým skutočnosť, aby zo

strany nájomcu išlo o trvalé opustenie spoločnej domácnosti, tj. také, kedy nájomca opúšťa spoločnú domácnosť a úmyslom sa do nej už nevrátiť

- právne následky trvalého opustenia spoločnej domácnosti sa nevzťahujú na byty trvalo určené ako byty služobné, byty zvláštneho určenia a byty v domoch zvláštneho určenia (§ 709), a na byty družstevné

2. zánik nájmu bytu- § 710: základné právne skutočnosti zániku nájmu, okrem nich môže nájom

bytu zaniknúť aj z iných, zákonom stanovených dôvodov (smrť nájomcu bytu, ak nedochádza k prechodu práva nájmu), ďalej ide o dôvody upravené v rámci obecných ustanovení ObčZ o nájomnej zmluve a záväzkoch (napr. zánik prenajatej veci, odstúpenie od nájomnej zmluvy), zánik nájmu môže nastať aj splynutím, výnimočne nájom bytu zaniká súdnym rozhodnutím (§ 702 odst. 2, § 705) (zvláštnu povahu má súdne rozhodnutie, ktorým súd privoľuje k výpovedi prenajímateľa z nájmu bytu, toto rozhodnutie nepôsobí zánik nájmu samé o sebe, ale v spojitosti s výpoveďou prenajímateľa)

- nájom bytu ale nezaniká, ak sa zmení vlastník prenajatej veci (§ 680 odst. 2)- špecifické dôvody zániku nájmu bytu môžeme rozdeliť do 2 skupín:

1) zánik v dôsledku právneho úkonua)dohoda nájomcu a prenajímateľa- dohoda strán je obecný spôsob zániku záväzkových vzťahov

zodpovedajúcim vôli ich subjektov, a ako taká je právnym dôvodom zániku nájmu bytu

69

- dohoda musí predovšetkým zodpovedať obecným náležitostiam právnych úkonov a pod sankciou neplatnosti musí mať písomnú formu (§ 710 odst. 1, § 40 odst. 1)

- pre obsah dohody zákon nemá zvláštne ustanovenia, je ale možno súdiť, že by mala obsahovať najmä ujednanie o zániku nájomného vzťahu

- strany nie sú viazané výpovednou lehotou uvedenou v § 710 odst. 3b)výpoveď prenajímateľa alebo nájomcu- výpoveďou môže byť ukončený nájom na dobu určitú i nájom na dobu

neurčitú- musí vyhovovať obecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl.)- pod sankciou absolútnej neplatnosti musí mať písomnú formu a musí

v nej byť uvedená lehota, kedy má nájom skončiť (zákonom stanovená 3-mesačná lehota je minimálna, nie je teda vylúčené stanoviť dobu dlhšiu)

- náležitosťou výpovede prenajímateľa (na rozdiel od výpovede nájomcu) je uvedenie výpovedného dôvodu, ktoré sú stanovené taxatívne (§ 711 odst. 1 písm. a) – i)), uplatnený výpovedný dôvod musí byť konkretizovaný vymedzením skutkových okolností, ktoré ho zakladajú

- ak ide o byt zvláštneho určenia alebo o byt v dome zvláštneho určenia, možno vypovedať nájom len po predchádzajúcom súhlase tho, kto svojim nákladom taký byt zriadil alebo jeho právneho nástupcu, alebo po súhlase príslušného orgánu republiky, ktorý podľa zákona uzatvorenie zmluvy o jeho nájme odporučil

- dôvody, prektoré môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu možno rozdeliť do 3 skupín:

1.dôvody spočívajúce v potrebe prenajímateľa- prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti,

vnukov, zaťa alebo snachu, svojich rodičov alebo súrodencov- nájomca prestal vykonávať prácu pre prenajímateľa a

prenajímateľ potrebuje služobný byt pre iného nájomcu, ktorý pre neho bude pracovať

2.dôvody spočívajúce v osobe nájomcu- nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výstrahe

hrubo porušujú dobré mravy v dome- nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu

bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie spojené s užívaním bytu za dobu dlhšiu ako 3 mesiace

- nájomca má 2 alebo viac bytov, okrem prípadov, že na ňom nemožno spravodlivo požadovať, aby užíval len jeden byt

- nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov alebo ho bez závažných dôvodov užíva len občas

3.vážne dôvody, odôvodňujúce ukončenie nájomného vzťahu- ak je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo domom

naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak vyžaduje byt alebo dom opravy, pri ktorých prevádzaní nemožno byt alebo dom dlhšiu dobu užívať

- ak ide o byt, ktorý súvisí stavebne s priestormi určenými k prevádzkovaniu obchodu alebo inej podnikateľskej činnosti a

nájomca alebo vlastník týchto nebytových priestorov chce tento byt užívať

- ak ide o byt zvláštneho určenia alebo o byt v dome zvláštneho určenia a nájomca nie len zdravotne postihnutá osoba

2) zánik v dôsledku udalosti- smrť nájomcu, ak nie sú splnené podmienky pre prechod nájmu bytu (§ 706 odst. 1, § 709)- skaza bytu alebo domu (§ 680 odst. 1)- uplynutie doby pri nájme zjednanom na dobu určitú (§ 710 odst. 2)

- samozrejme ak nedojde k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 odst. 2

bytová náhrada- ak má nájomca právo na bytovú náhradu, nie je povinný sa z bytu vysťahovať a

byt vyklidit, pokiaľ preňho nie je zodpovedajúca bytová náhrada zaistená (hmotneprávna ochrana nájomcu)

- na hmotneprávnu ochranu naväzuje ochrana procesneprávna, upravujúca povinnosť k vyklizení bytu a jej realizáciu v rámci výkonu rozhodnutia

- o bytovej náhrade a jej forme rozhoduje súd, a to v riadení nalézacím- spôsob zaistenia bytovej náhrady je upravená v zákone č.102/1992 Sb.- ObčZ upravuje výslovne nárok na bytovú náhradu predovšetkým pre prípad

zániku nájmu výpoveďou prenajímateľa, pričom uvedený nárok diferencuje podľa jednotlivých výpovedných dôvodov, z ktorých súd k výpovedi privolil

- za bytovú náhradu označuje ObčZ výslovne náhradný byt a náhradné ubytovanie

- zvláštnu povahu má z hľadiska náhrad prístřeší, ktoré síce ObčZ do definície bytových náhrad nezahŕňa, ale v nezbytne nutnej miere plní aj napriek tomu funkciu bytovej náhrady

- prístrešie definuje ObčZ ako provizórium do doby, než si nájomca zoženie riadne ubytovanie a priestor pre uskladnenie jeho bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby

- ako náhradný byt je ObčZ definovaný byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zaisťuje dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti

- bližšie vymedzenie náhradného bytu podľa ObčZ:a)byt primeranýb)byt o menšej podlahovej ploche, ako je byt vyklizovanýc) byt o menšej podlahovej ploche, nižšej kvalite a menej vybavený poprípade

mimo obec- bytová náhrada vo forme takto špecifikovaného náhradného bytu potom

prislúcha nájomcovi v prípadoch, kedy to zákon výslovne stanoví- náhradným ubytovaním sa rozumie byt s jednou obytnou miestnosťou alebo

izba v slobodárke alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu iného nájomcu

89. PODNÁJOM BYTU, NEBYTOVÝCH PRIESTOROV.

podnájom- § 666- zvláštna úprava podnájmu bytu a nebytových priestorov

70

- nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu ak zmluva nestanoví inak (§ 666 odst. 1)

- v prípade podnájmu bytov a nebytových priestorov nájomca môže prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu len v prípade súhlasu prenajímateľa (nedodržanie tejto podmienky umožňuje prenajímateľovi dať nájomcovi výpoveď)

- vznik podnájomného vzťahu na základe podnájomnej zmluvy (pri podnájme bytu musí byť písomná zmluva)

- podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým- zmluvnými stranami sú nájomca a podnájomca

podnájom bytu (časti bytu)- § 719- vznik na základe podnájomnej zmluvy- nájomca prenecháva vec (časť) k ďalšiemu užívaniu inej osobe- vzťah akcesorický- nutný písomný súhlas prenajímateľa (od 1.1.1995 ho nemožno nahradiť

rozhodnutím súdu)- práva a povinnosti sú analogické právam a povinnostiam

prenajímateľa a nájomcu- podnájomca má slabšie právne postavene (ako nájomca vo vzťahu

k prenajímateľovi)- nájomca môže dať podnájomcovi výpoveď bez uvedenia dôvodu- lehota je minimálne 3 mesiace a musí skončiť ku koncu kalendárneho

mesiaca- podnájom bez súhlasu prenajímateľa je hrubým porušením povinností

vyplývajúcich z nájmu, prenajímateľ môže dať nájomcovi výpoveď, výnimku tvorí prípad, že by sa jednalo o rodinu s nezletilými deťmi a boli by pre to dôvody hodné zvláštnej zretele, mohol by súd rozhodnúť že nájomca má právo na náhradné ubytovanie či byt

podnájom nebytových priestorov- akcesorický vzťah- k uzatvoreniu zmluvy o podnájme je nutný súhlas prenajímateľa

90. SPOLOČNÝ NÁJOM BYTU.

- upravuje ho ObčZ v § 700 – § 705, pričom ako zvláštny prípad spoločného nájmu upravuje spoločný nájom medzi manželmi (§ 703 - § 705), ktorý je špecifický, najmä pokiaľ ide o subjekty a spôsob vzniku a zániku

spoločný nájom bytu- nájomný vzťah na strane nájomcu sa vyznačuje pluralitou subjektov- všetkým týmto subjektom svedčí právo nájmu spoločne a nedielne, všetci majú

rovnaké práva a povinnosti, pričom právo každého z nich je obmedzené rovnakým právom ostatných nájomcov

- predmetom spoločného nájmu môže byť zásadne každý byt s výnimkou bytov družstevných (§ 700 odst. 3)

vznik spoločného nájmu

- nie je v zákone špeciálne upravený, v § 700 odst. 2 je zakotvený len jeden z možných spôsobov, a to na základe zmluvy medzi prenajímateľom, nájomcom a ďalšou osobou, pretože ide o spôsob vzniku predchádzajúcej úprave neznámy

- obecne možno povedať, že spoločný nájom vzniká v podstate z rovnakých dôvodov ako nájom bytu svedčiaci jednej osobe

- ide najmä o vznik na základe nájomnej zmluvy, ktorej subjektami sú všetci spoloční nájomníci

- praktickým dôvodom vzniku môže byť skutočnosť upravená v § 706 odst. 1 a § 708, tj. smrť predchádzajúceho nájomcu a trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom, ak spĺňa viac osôb súčasne podmienky prechodu nájmu

- § 871 odst. 1: účinnosťou novely ObčZ sa menia stávajúce právne vzťahy spoločného užívania bytu na spoločný nájom bytu

obsah právneho vzťahu spoločného nájmu bytu- rovnaké práva a povinnosti ako pri nájomnom vzťahu, kedy nájomcom je

len jedna osoba, a to s tým rozdielom, že všetky práva a povinnosti, vyplývajúce z nájomného vzťahu, svedčia všetkým spoločne a nedielne

- bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže zariaďovať každý zo spoločných nájomcov, v ostatných veciach je nutný súhlas všetkých, inak je právny úkon neplatný (§ 701 odst. 1)

- riešenie nezhôd medzi nájomcami je upravené v § 702 odst. 1 zánik spoločného nájmu bytu

- k zániku môže dojsť najmä z obecných dôvodov zániku nájmu bytu ako takého

- vedľa toho upravuje ObčZ možnosť zrušenia práva spoločného nájmu bytu rozhodnutím súdu (§ 702 odst. 2), podmienkou zrušenia je vznik stavu, ktorý bráni spoločnému užívaniu, pričom aktívnu legitimáciu k podaniu návrhu má ten zo spoločných nájomcov, ktorý uvedený stav nezavinil

- súd k zrušeniu spoločného nájmu prikročí len v prípadoch hodných zvláštneho zreteľa a súčasne určí, ktorý zo spoločných nájomcov, resp. ktorí z nich budú byt ďalej užívať (rozhodnutím súdu môže byť teda určený výlučným nájomcom len jeden zo spoločných nájomcov, resp. môže dojsť k redukcii ich počtu)

- zvlášť je riešená aj úprava právnych následkov spojených so smrťou niektorého zo spoločných nájomcov (§ 707 odst. 3), podľa tohto ustanovenia prechádza nájom na ďalších spoločných nájomcov a neuplatní sa teda úprava prechodu obsiahnutá v § 706

- spoločný nájom bytu v zmysle §§ 700 – 702 je nutné odlíšiť od prípadov, kedy je byt užívaný viacerými osobami súčasne na základe príslušnosti k jednej domácnosti nájomcu

- ak nedošlo platne ku vzniku právneho vzťahu spoločného nájmu bytu, je nájomcom len ten, komu svedčí niektorý z právnych dôvodov vzniku nájmu bytu, stanovený v zákone, právo ostatných osôb v byte bývať je odvodené od práva nájomcu, a je na ňom teda závislé

spoločný nájom bytu manželmi- subjektami nájomného vzťahu sú obaja manželia spoločne a nedielne

71

- môže vzniknúť ku každému bytu s výnimkou bytov služobných, bytov zvláštneho určenia a bytov v domoch zvláštneho určenia (§ 709)

- jeho vznik je v zákone upravený samostatne (§ 703 a § 704), v zmysle týchto ustanovení môže spoločný nájom bytu manželmi vzniknúť týmito spôsobmi:

a)ak za trvania manželstva sa stanú manželia alebo jeden z nich, nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 odst. 1)- vznik nastáva priamo zo zákona ako dôsledok faktickej existencie

manželstva a nie je rozhodujúce, či sa nájomcom stali obaja alebo iba jeden z nich

- družstevný byt: ak vznikne len jednému z manželov počas trvania manželstva právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve, z tohto členstva s obaja manželia oprávnení spoločne a nedielne (§ 703 odst. 2)

- predpokladom vzniku spoločného nájmu medzi manželmi je skutočnosť, že k okamžiku vzniku nájmu bytu manželia spolu trvalo fakticky žijú, ak táto požiadavka nie je splnená, spoločný nájom bytu manželmi nevznikne (§ 703 odst. 3)

b)ak sa niektorý z manželov stane nájomcom bytu pred uzatvorením manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzatvorením manželstva (§ 704 odst. 1), to isté platí ak vzniklo pred uzatvorením manželstva právo na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu (§ 704 odst. 2), na rozdiel od a) tu ale nevzniká spoločné členstvo manželov v družstve

c) § 871 odst. 1: stávajúce právne vzťahy spoločného užívania bytu manželmi sa menia na spoločný nájom bytu manželmi, a to dňom účinnosti novely ObčZ

- o obsahu právneho vzťahu spoločného nájmu bytu manželmi nemá zákon zvláštne ustanovenie, preto je na tieto vzťahy nutné použiť ustanovenia § 701 a § 702 odst. 1

- k zániku môže dojsť jednak za trvania manželstva (z obecných dôvodov zániku nájmu bytu, pričom sa dôvod zániku musí týkať oboch manželov), jednak v súvislosti so zánikom manželstva

- zvlášť je upravený zánik spoločného nájmu bytu manželmi pre prípad zániku manželstva, a to v závislosti na právnom dôvode zániku manželstva- ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, zanikne

spoločný nájom bytu manželmi a jediným nájomcom sa stal pozostalý manžel (§ 707 odst. 1)- ak ide o byt družstevný, zaniká smrťou jedného z manželov spoločný

nájom bytu manželmi a otázka kto bude ďalším nájomcom je riešená v závislosti na tom, kedy bolo nadobudnuté právo na družstevný byt (§ 707 odst. 2)

- ak dojde k zániku manželstva rozvodom, je spravidla potrebná ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k zániku spoločného nájmu bytu manželmi- iba pri družstevných bytoch, kde vznikol spoločný nájom bytu

manželmi, ale nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve, dochádza právnou mocou rozsudku o rozvode priamo k zániku tohto spoločného nájmu, a právo užívať byt ostane tomu manželovi, ktorý ho nadobudol pred uzatvorením manželstva (§ 705 odst. 1)

- vo všetkých ostatných prípadoch je zániku potrebná ďalšia právna skutočnosť, a to buď dohoda rozvedených manželov alebo rozhodnutie súdu

- zákon dáva prednosť dohode manželov (§ 705 odst. 1)- ak medzi manželmi k dohode nedojde, zruší spoločný nájom bytu súd a

súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca (§ 705 odst. 1, § 706 odst. 2), pričom berie zreteľ na záujmy nezletilých detí a stanovisko prenajímateľa (§ 705 odst. 3)

- rozvedenému manželovi, ktorý je povinný vysťahovať sa z bytu, prislúcha právo na bytovú náhradu, pri družstevných bytoch, kde spoločný nájom zanikol priamo rozvodom, má rozvedený manžel právo len na náhradné ubytovanie (súd ale môže z dôvodov hodných zvláštnej zretele rozhodnúť, že má právo na náhradný byt - § 712 odst. 3)

91. NÁJOM NEBYTOVÝCH PRIESTOROV.

- ObčZ ho zakotvuje ako zvláštny druh nájmu, odkazuje ale v tomto smere na úpravu obsiahnutú v zvláštnom zákone (§ 720) – zákon č. 116/1990 Sb., o nájme a podnájme nebytových priestorov

- predmetom tohto právneho vzťahu sú nebytové priestory, tento pojem vymedzuje § 1 ZNNP, podľa ktorého sa za nebytové priestory považujú:

a) miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené k inému účelu než k bývaniu

b) byty, pri ktorých bol udelený súhlas k ich užívaniu k nebytovým účelom

- nebytové priestory sú samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 odst. 2), naproti tomu tzv. spoločné priestory túto spôsobilosť nemajú a preto nemôžu byť sami o sebe predmetom právneho vzťahu (ZNNP ich ani za nebytové priestory nepovažuje), nie je ale vylúčené, aby užívanie týchto miestností a priestorov bolo súčasťou právneho vzťahu nájmu nebytových priestorov

vznik- upravený najmä § 3 ZNNP

nájomná zmluva- zásadne nájom nebytových priestorov vzniká nájomnou zmluvou, ktorej

uzatvorenie je v dispozícii subjektov- kontraktačná povinnosť prenajímateľa v prípadoch predpokladaných

zákonom- nájomná zmluva musí vyhovovať najmä obecným náležitostiam právnych

úkonov a vedľa toho stanovuje ZNNP zvláštne náležitosti(§ 3 odst. 3): písomná forma a obsahové náležitosti pod sankciou absolútnej neplatnosti

- nájomná zmluva tiež musí obsahovať dohodu o výške nájomnéhoprechod nájmu v   prípade smrti nájomcu - k zmene subjektov tu nedochádza (na rozdiel od prechodu nájmu bytu) ex

lege (priamo zo zákona) v dôsledku smrti nájomcu, ale k tejto objektívnej právnej skutočnosti musí pristúpiť ešte ďalšia subjektívna právna skutočnosť, a to prejav vôle dediča (dedičov) o pokračovanie v nájme

72

- daná úprava má dispozitívnu povahu, takže ju strany môžu zmluvne vylúčiť

obsah- pre obsah nájomného vzťahu má zásadný význam nájomná zmluva

prenajímateľ- povinnosť predať nájomcovi nebytový priestor do detencie a zdržať sa

zásahov do riadneho užívania nájomcom- čo sa týka kvality nebytového priestoru a udržovacej povinnosti

prenajímateľa majú ustanovenia ZNNP dispozitívnu povahu a pripúšťajú možnosť odchýlenia v ujednaní strán

- ak sa strany nedohodli inak, musí byť nebytový priestor odovzdaný v stave spôsobilom k zmluvnému alebo obvyklému užívaniu a prenajímateľ je povinný ho v tomto stave svojim nákladmi udržiavať a zabezpečovať plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním bytu spojené (§ 5 odst. 1 ZNNP)

nájomca- povinnosť súčinnosti (§ 5 odst. 4 ZNNP)- povinnosť riadneho užívania zodpovedajúceho zmluve- povinnosť hradiť náklady spojené s obvyklým udržovaním- povinnosť platiť nájomné- právo uzatvoriť zmluvu o podnájme nebytových priestorov (len so súhlasom

prenajímateľa)- nedodržanie povinností stanovených zmluvou či zákonom môže byť spojené

s rôznymi právnymi následkami v závislosti na charaktere porušenej povinnosti- podľa okolností môže porušenie povinnosti zakladať právo na zľavu

z nájomného, dôvod k výpovedi či odstúpeniu od zmluvy- kvôli nedostatku špeciálnej úpravy bude zrejme nutné primerane používať aj

obecné ustanovenia o nájomnej zmluve

zánik- pri nájme na dobu určitú predovšetkým uplynutím doby, na ktorú bol

zjednaný- výpoveď (na rozdiel od obecnej úpravy ju zákon pripúšťa aj pri nájme na dobu

určitú aj na dobu neurčitú)- pri nájme na dobu určitú § 9 ZNNP stanovuje výpovedné dôvody

oprávňujúce k výpovedi- pri nájme na dobu neurčitú možno nájomnú zmluvu vypovedať aj bez

udania dôvodu, ak nájomná zmluva nestanoví inak (§ 10 ZNNP)- musí byť učinená písomnou formou, v niektorých prípadoch je viazaná na

súhlas príslušného orgánu- zánik predmetu nájmu- smrť nájomcu- zánik PO, ak bola nájomcom- dohoda strán, splynutie, splnenie rozväzovacej podmienky,... (upravené

v obecných ustanoveniach záväzkového práva)- po zániku nájomného vzťahu je nájomca povinný vrátiť nebytový priestor

v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím k bežnému opotrebeniu, ak stranami nebolo dohodnuté inak (§ 13 ZNNP)

92. PRÍKAZNÁ ZMLUVA, JEDNATEĽSTVO BEZ PRÍKAZU.

príkazná zmluva= zmluva, ktorou a príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť- predmet tejto zmluvy je veľmi široký, môže nim byť právny úkon (napr.

podanie u štátneho orgánu) aj faktická činnosť (napr. pomocné úkony pri príprave jednania)

- smeruje k obstaraniu veci alebo nejakej činnosti pre príkazcu, to znamená, že ide o činnosť v záujme príkazcu, čím ale nie je vylúčené, aby zmluva smerovala k uspokojeniu záujmu tretej osoby

- predmetom je len obstaranie nejakých vecí, nie výsledok tohto obstarania (príkazník nezodpovedá za to, že po prevedení činnosti sa výsledok nedostavil)

- veľmi úzko súvisí s inštitútom zastúpenia, najmä zastúpením na základe plnej moci

- zmluva vzniká dohodou strán o predmete, príp. tiež o odmene, ak by jej poskytnutie nebolo obvyklé, najmä vzhľadom k povolaniu príkazníka (napr. advokát)

- stranami príkaznej zmluvy sú: príkazca (mandant) a príkazník (mandatár)- § 724 - § 741 ObčZ- v obchodneprávnych vzťahoch sa uplatní právna úprava mandátnej zmluvy (§

566 - § 576)

povinnosti príkazníka- obstarať nejakú vec alebo vykonať nejakú činnosť podľa predmetu zmluvy,

pritom je povinný jednať podľa svojich schopností a znalostí- dbať na pokyny príkazcu, odchýliť sa môže len vtedy, ak je to nezbytné

v záujme príkazcu a ak nemôže včas obdržať jeho súhlas, iné odchýlenie sa alebo prekročenie príkazu je porušením príkaznej povinnosti a preto príkazník zodpovedá za škodu, ktorá z toho vznikne

- previesť príkaz osobne, ak príkazník zveril prevedenie príkazu inému, zodpovedá akoby príkaz prevádzal sám, ak príkazca udelil súhlas k tomu, aby si príkazník ustanovil zástupcu alebo ak bolo ustavenie zástupcu nezbytne nutné, zodpovedá príkazník len za zavinenie pri voľbe zástupcu

- podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazca previesť na príkazcu všetok úžitok z prevedeného príkazu

- predložiť po prevedení príkazu vyúčtovaniepovinnosti príkazcu- poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky,

nezbytné k splneniu príkazu- nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady, a to aj keď sa výsledok

nedostavil- nahradiť škodu, a to aj nezavinenú, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom

príkazu (s obmedzením rozsahu pri vzniku škody náhodnej)- poskytnúť odmenu (len ako bola dohodnutá alebo je obvyklá), aj vtedy, ak

výsledok nenastal, pokiaľ nezdar jednania nebol spôsobený porušením povinnosti príkazníka

73

- právny vzťah medzi príkazníkom a príkazcom zaniká primerane podľa ustanovení o zániku plnej moci, tj. prevedením úkonu, odvolaním príkazcom, výpoveďou príkazníka, smrťou príkazníka

- po zániku odvolaním je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, škodu a eventuálne aj časť odmeny, zodpovedajúcej prevedenej práci

- ObčZ obsahuj niekoľko podrobnejších ustanovení k dvom špeciálnym druhom príkaznej zmluvy:

zmluva o obstaranie veci- obstarateľ sa zaväzuje objednateľovi obstarať určitú vec- obstarateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby- objednateľ je povinný za obstaranie veci poskytnúť odmenu- môže byť uzatvorená v akejkoľvek forme, ale o jej uzatvorení musí

obstarateľ vydať objednateľovi písomné potvrdenie (obsahujúce predmet, cenu a dobu obstarania)

- od zmluvy môže obejdnateľ až do obstarania odstúpiť, musí ale obstarateľovi nahradiť účelne vynaložené náklady a inú újmu, ktorá mu vznikla, ak jej obstarateľ nemohol zabrániť

- obstarateľ je povinný dbať na pokyny objednateľa, môže sa od nich odchýliť ak je to v záujme objednaeľa nevyhnutné a ak nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas

zmluva o obstaranie predaja- objednateľovi vznikne právo, aby obstarateľ prevzal od neho vec zverenú

do predaja a učinil potrebné opatrenia k predaju- musí byť písomná (inak je absolútne neplatná)- obligatórne náležitosti: predmet predaja, cena, za ktorú má byť predmet

predaný, odmena obstarateľa za obstaranie, poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou

- právo na odmenu vzniká obstarateľovi len vtedy, ak bola zverená vec predaná

- ak obstarateľ nepredá vec do 3 mesiacov odo dňa, kedy mu bola zverená do predaja, zmluva sa ruší, ak medzi stranami nebolo dohodnuté inak

- obvyklá je dohoda, že po uplynutí stanovenej doby sa vec predá za nižšiu cenu

- kupujúcim zodpovedá za vady obstarateľ predaja, nie objednateľ, aj keď je vlastníkom predanej veci, zodpovednosť zahŕňa nie len vady, ale aj to, že vec má vlastnosti, ktoré obstarateľ pri predaji uviedol, rozsah zodpovednosti sa riadi obdobne ustanoveniami o predaji použitých vecí

- občianskoprávnu úpravu obstarania predaja nemožno použiť pre obstaranie kúpi a predaja cenných papierov (tam je komisionárska zmluva)

jednateľstvo bez príkazu= obstaranie cudzej záležitosti, bez toho, aby jednajúci (jednateľ bez

príkazu) mal k tomuto jednaniu príkaz alebo bol inak oprávnený- následky sú rozdielne podľa toho, či jednateľ bez príkazu odvracal hroziace

nebezpečenstvo alebo či obstaral inú záležitosť

- pojmové znaky: obstaranie záležitosti, záležitosť je záležitosťou cudzou, nedostatok príkazu alebo iného oprávnenia, obstaranie záležitosti v cudzom záujme

- zákon dovoľuje zásah do záležitostí iného len v prípade hroziacej škody, v ostatných prípadoch musí ten, kto chce obstarať záležitosti iného, informovať ho o tom a vyčkať na jeho súhlaszákladné práva a povinnosti:- pri odvracaní hroziacej škody je ten, koho záležitosť bola obstaraná,

povinný nahradiť jednateľovi bez príkazu nutný náklad, aj keď sa výsledok bez zavinenia jednajúceho nedostavil

- v ostatných prípadoch, ak jednateľ jednal bez súhlasu, má jednateľ nárok na náhradu nákladov, ktorými bol ten, v koho záujme jednal, v dobe skončenia obohatený

- ak jednateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov, je oprávnený vziať si, ak je to možné, čo zriadil svojim nákladom

- jednateľ je povinný dokončiť jednanie a podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko, čo pri tom získal, na toho, koho záležitosť obstaral

- ak jednateľ zasiahne do záležitostí iného a nejde pritom o odvracanie hroziacej škody, zodpovedá za vzniknutú škodu a v rámci tejto zodpovednosti aj za náhodu, ledaže by vznikla aj bez jeho súhlasu, rovnakú zodpovednosť má aj jednateľ, ak zasiahne do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli

93. ZMLUVA O ÚSCHOVE, ZMLUVA O UBYTOVANÍ.

úschova- úschova je právny vzťah, v ktorom je schovateľ povinný prevziať od

zložiteľa vec do úschovy a túto vec riadne opatrovať- § 747 - § 753 ObčZ (ObchZ upravuje dve zmluvy obdobné úschove:

zmluvu o uložení veci a zmluvu o skladovaní)- vzniká na základe zmluvy, ktorej obsahom je dohoda o veci prevzatej do

úschovy, spravidla aj o odmene, o náhrade nezbytných nákladov a dobe úschovy

- pre zmluvu nie je stanovená písomná forma- možnosť uzatvorenia tejto zmluvy tak, že odovzdanie a prevzatie veci

bude zaistené mechanickými prostriedkami (odkladacie skrinky)práva a povinnosti zložiteľa

- právo, aby schovateľ od neho vec prevzal a riadne opatroval, opatrovanie musí byť vykonané dohodnutým spôsobom, a ak dohoda o spôsobe úschovy nebola uzatvorená, pečlivo

- právo žiadať vrátanie kedykoľvek, ak nie je dohodnuté a ani z okolností nie je zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove

- povinnosť nahradiť schovateľovi škodu, ktorá vznikla úschovou, ako aj náklad, ktorý schovateľ na vec vynaložil pre splnenie svojej povinnosti

práva a povinnosti schovateľa- právo dať vec do úschovy ďalšiemu schovateľovi, ak táto možnosť bola

v zmluve dohodnutá- právo na náhradu nezbytných nákladov, ktoré vynaložil pri opatrovaní veci- právo na odmenu, ako bola dohodnutá alebo ak jej poskytnutie zodpovedá

podnikaniu schovateľa alebo zvyklostiam

74

- povinnosť dať vec poistiť, ak je to obvyklé- povinnosť vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím zjednanej

doby úschovy- právo vec kedykoľvek vrátiť, ak nie je dohodnuté a ani z okolností nie je

zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove- vzájomným práv sa môžu zložiteľ a schovateľ domáhať len do 6 mesiacov

(lehota nezačne bežať skôr. Než dôjde k vráteniu veci) po vrátení veci, neuplatnením v tejto lehote práva zaniknú

zvláštne prípady zodpovednostia) ak schovateľ použije prevzatú vec, umožní jej použitie inému, dá ju bez

súhlasu zložiteľa alebo bez nezbytnej potreby niekomu inému do úschovy alebo je v prodlení s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ledaže by táto škoda postihla uschovanú vec inak

b) zložiteľ zodpovedá za škodu, ktorá schovateľovi vznikla úschovou, ako aj za náklad, ktorý schovateľ na vec vynaložil po splnení svojej povinnosti

zánik úschovy- uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá (ak bola dohodnutá)- uplatnením práva požiadať o vrátenie aj pred uplynutím dohodnutej doby

úschovy zložiteľom- uplatnením práva žiadať vrátenie zložiteľom alebo vrátením veci

schovateľom, ak nebolo dohodnuté a ani z okolností nie je zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove

ubytovanie- ubytovanie je právny vzťah, v ktorom je ubytovateľ zaviazaný poskytnúť

objednateľovi prechodné ubytovanie na dobu dohodnutú alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadeniach k tom určených a poskytnúť plnenia s ubytovaním spojené, pričom objednateľ (ubytovaný) je povinný zaplatiť cenu v lehotách stanovených ubytovacími poriadkami

- ubytovanie je poskytované na základe zmluvy, ktorej obsahovými náležitosťami je dohoda o mieste a spôsobe ubytovania a určenie doby ubytovania

- cena býva obvykle určená akceptáciou návrhu ubytovateľa, uvedeného v ubytovacích poriadkoch

- pre uzatvorenie zmluvy nie je stanovená žiadna forma- § 754 - § 759 ObčZpráva a povinnosti ubytovaného (objednateľa)

- právo užívať priestory, ktoré mu k ubytovaniu boli vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať jeho služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené

- povinnosť užívať priestory k ubytovaniu vyhradené a služby s ubytovaním spojené riadne, v týchto priestoroch nesme ubytovaný bez súhlasu ubytovateľa prevádzať žiadne podstatné zmeny

- právo odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby- právo nahradiť ubytovateľovi újmu vzniknutú z predčasného zrušenia

ubytovania, pokiaľ jej ubytovateľ nemohol zabrániť

- povinnosť zaplatiť ubytovateľovi cenu za ubytovanie a za služby s ním spojené v lehotách stanovených ubytovacími poriadkami

práva a povinnosti ubytovateľa- právo odstúpiť od zmluvy pre uplynutím dohodnutej doby, ak ubytovaný

v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy

- povinnosť odovzdať ubytovanému priestory jemu k ubytovaniu vyhradené v stave spôsobilom pre riadne užívanie a zaistiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním

- konkretizáciu práv a povinností zmluvných strán môžu obsahovať ubytovacie poriadku, k tomu, aby sa stali súčasťou zmluvy je nevyhnutné, aby objednateľ (ubytovaný) bol s nimi zoznámený pri uzatváraní zmluvy, eventuálne ich akceptoval dodatočne

zvláštne prípady zodpovednosti- ubytovateľ zodpovedá za škody spôsobené na veciach vnesených do

ubytovacieho priestoru ubytovaným alebo pre ubytovaného podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach

- následkom hrubého porušenia dobrých mravov aj napriek výstrahe alebo následkom hrubého porušovania zmluvných povinností je právo ubytovateľa od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby

zánik ubytovanie- uplynutie doby, na ktorú bolo dohodnuté- smrťou ubytovaného- odstúpením od zmluvy:

- ubytovaný môže od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, je ale povinný nahradiť ubytovateľovi újmu vzniknuté z predčasného zrušenia ubytovacej zmluvy, ak jej ubytovateľ nemohol zabrániť

- ubyotovateľ môže od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy

94. ZMLUVY O PREPRAVE.

- záväzky pri preprave zaisťujú potreby vznikajúce v súvislosti s premiestňovaním fyzických osôb a ich batožiny v priestore, ako aj premiestňovanie nákladov

- prepravný vzťah vzniká medzi dopravcom (podnikateľom prevádzkujúcim dopravu) a cestujúcim, odosielateľom, príjemcom

preprava osôb= služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave predmetu

(cestujúcich a ich batožiny, a to aj vtedy, ak sú prepravované oddelene) dopravným prostriedkom na miesto určenia riadne a včas, za stanovené cestovné

75

- rozlíšenie spôsobu prepravy batožiny (tj. spoločne s cestujúcim a pod jeho dohľadom alebo oddelene od cestujúceho - § 762) je rozhodné pre zodpovednosť za škodu spôsobenú na tejto veci (§ 764 odst. 1 a 2)

- právne významné ja aj či ide o prepravu pravidelnú alebo nepravidelnú, ktorá sa uskutočňuje individuálne alebo hromadne

- právny vzťah prepravy osôb vzniká na základe zmluvy medzi cestujúcim (= každá FO, ktorá je k tomu spôsobilá s spĺňa podmienky stanovené prepravnými poriadkami a tarifami) a dopravcom

- § 760 - § 764 ObčZ, podrobnejšiu reguláciu stanovujú zvláštne predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify

- prepravné poriadky môžu prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre prepravu vnútroštátnu, zodpovednosť za škodu na zdraví stanovená ObčZ nesmie byť obmedzená

práva a povinnosti cestujúceho- povinnosť zaplatiť za prepravu stanovené cestovné (§ 760), jeho výška je

stanovená prepravnými poriadkami alebo tarifami, ktoré tiež vymedzujú, kedy má cestujúci právo na bezplatnú prepravu, príp. na zľavu

- povinnosť zaplatiť poplatok (dovozné) za prepravu batožiny- povinnosť zachovávať príslušné ustanovenia prepravných poriadkov a taríf

pre jednotlivé spôsoby prepravy a riadiť sa pokynmi dopravcu- právo na prepravu na miesta určenia riadne a včas (§ 760)

práva a povinnosti dopravcu- povinnosť starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich

a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zaradení (§ 761)

- povinnosť dbať, aby bola batožina (prepravovaná oddelene) prepravená na miesto určenia najneskôr v rovnakú dobu s cestujúcim (§ 762)

- právo predať nevyzdvihnuté (neodobrané) zásielky za obdobných podmienok ako pri nevyzdvihnutí opravenej alebo upravenej veci (§ 656)

zodpovednosť- v ObčZ upravená len rámcovo, príslušné ustanovenia obsahujú

predovšetkým prepravné poriadky (to platí najmä pre o hromadnej pravidelnej preprave)

- pri nepravidelnej preprave zodpovedá dopravca, ak nebola preprava prevedená včas, len vtedy, ak cestujúcim vznikla škoda (§ 764 odst. 2)

- podmienky a rozsah náhrady stanovujú prepravné poriadky- práva zo zodpovednosti musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného

odkladu, najneskôr do 6 mesiacov, ak nie sú v lehote uplatnené, zanikajú (§ 763 odst. 3)

- práva zo zodpovednosti sa premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb

- za škodu na zdraví alebo na batožine prepravovanej spoločne s cestujúcim, alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, ak vznikla počas prepravy, zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou dopravných prostriedkov

- za škodu spôsobenú prepravou batožiny prepravovanej oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave (§ 769 a nasl.)

zánik- obecnými spôsobmi zániku (najmä splnením)- ObčZ neobsahuje žiadne špecifické ustanovenia

preprava nákladu- nákladná preprava je služba poskytovaná odosielateľovi, ktorá spočíva

v preprave zásielky do určeného miesta a v jej vydaní príjemcovi- právny vzťah medzi odosielateľom a dopravcom vzniká na základe zmluvy,

pre ktorú nie je predpísaná žiadna forma (§ 765 odst. 1)- odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy

písomne potvrdiť a dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa písomne potvrdiť prevzatie zásielky (§ 765 odst. 2 a 3)

- zásielkou môže byť akákoľvek hnuteľná vec, ak spĺňa podmienky prepravných poriadkov, tj. je spôsobilá k preprave

- účastníkom PV je predovšetkým dopravca a odosielateľ, môže ním byť aj príjemca, ak nie je odosielateľ a príjemca jedinou osobou

- § 765 - § 771 ObčZ, podrobnejšiu reguláciu obsahujú zvláštne predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (tieto predpisy sa stávajú súčasťou zmluvy o preprave, ak ich zmluvné strany akceptujú), prepravné poriadky môžu pre úpravu vnútroštátnej prepravy prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave

- ObchZ upravuje zmluvu o preprave veci a použije sa vo vzťahoch medzi podnikateľmi, bez ohľadu na povahu subjektov možno využiť obchodneprávnu úpravu zmluvy zasielateľskej a zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku

práva a povinnosti odosielateľa- povinnosť zaplatiť prepravné za prepravu zásielky (§ 765 odst. 1)- povinnosť na požiadanie potvrdiť objednávku prepravy (§ 765 odst. 2)- právo dávať za podmienok stanovených prepravnými poriadkami nové

príkazy (§ 766 odst. 1)práva a povinnosti príjemcu

- povinnosť odobrať zásielku v mieste určenia, ak vec neodoberie do 6 mesiacov, má dopravca právo vec predať (§ 773 odst. 1, § 656 odst. 2 a 3), prepravné poriadky môžu stanoviť pre vyzdvihnutie niektorých zásielok lehoty kratšie 6 mesiacov

- právo dávať dopravcovi nové príkazy, ak to povoľujú prepravné poriadky a sú splnené podmienky v nich stanovené (§ 766 odst. 1)

práva a povinnosti dopravcu- povinnosť previesť prepravu zásielky do určeného miesta (§ 765 odst. 1)- povinnosť na požiadanie odosielateľa písomne potvrdiť prevzatie zásielky (§

765 odst. 3)- povinnosť previesť prepravu s odbornou starostlivosťou a v stanovenej

lehote (§ 767)- povinnosť vydať zásielku v určenom mieste určenému príjemcovi (§ 765

odst. 1)- právo užívať k prevedeniu prepravy aj iných dopravcov (§ 768 odst. 1)- právo predať nevyzdvihnuté (neodobrané) zásielky za obdobných

podmienok ako pri vyzdvihnutí opravenej alebo upravenej veci (§ 656)

76

zodpovednosť za škodu- upravená špecificky v ObčZ, bez zretele na zavinenie- liberačné dôvody vyplývajú z § 769 odst. 1, dopravca nezodpovedá za

škodu, ktorá bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, zvláštnou povahou zásielky alebo okolnosťou, ktorú dopravca nemohol odvrátiť, konkretizáciu týchto liberačných dôvodov môžu stanoviť prepravné poriadky (§ 769 odst. 2)

- pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka v dobe, kedy bola prevzatá k preprave

- dopravca je povinný niesť účelne vynaložené náklady v súvislosti s prepravou

- § 770: preferovaná je relutárna náhrada, len ak je účelné previesť opravu, hradí dopravca náklady opravy

- za škodu spôsobenú prekročením dodacej lehoty dopravca tiež zodpovedá, podmienky a rozsah náhrady stanovia prepravné poriadky (§ 770 odst. 2)

- zodpovedným subjektom je vždy dopravca, aj vtedy, ak k preprave použil iné subjekty

- ak prevádza prepravu spoločne niekoľko dopravcov ako prepravu združenú, stanovujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za akých podmienok za túto prepravu zodpovedá (§ 768 odst. 2)

- právo na náhradu škody musí byť odosielateľm uplatnené u dopravcu do 6 mesiacov od vydania zásielky príjemcovi alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do 6 mesiacov od prevzatia zásielky k preprave, neuplatnením práva zanikajú (§ 771)

zánik- obecné spôsoby zániku záväzku, spravidla splnenie- prepravné poriadky môžu stanoviť niektoré špecifické spôsoby

95. ZMLUVA SPROSTREDKOVATEĽSKÁ, ZMLUVA O VKLADE.

sprostredkovanie- sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzatvorenie

zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa

- pojmovými znakmi zmluvy je jej predmet, tj. sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy, a odmena

- odmena náleží sprostredkovateľovi v dohodnutej výške, ak by bola určená cenovým predpisom, je potrebné rešpektovať jeho zásady

- terajšia regulácia sprostredkovateľskej zmluvy obmedzuje jej použitie len na uzatvorenie zmluvy

- od príkazu sa líši najmä v postavení sprostredkovateľa a príkazcu pri jednaní menom záujemcu alebo príkazníka, pri sprostredkovaní je tiež odchylný a prísnejší režim pre vznik práva na zaplatenie odmeny (provízie)

- § 774 - § 777 ObčZ, v obchodneprávnych vzťahoch sa uplatní úprava zmluvy sprostredkovateľskej podľa ObchZ

práva a povinnosti strán

- sprostredkovateľ má právo na odmenu, a to v dohodnutej výške (odmena musí byť dohodnutá podľa obecne záväzných právnych predpisov pod sankciou relatívnej neplatnosti)

- sprostredkovateľ má právo na náhradu nákladov, ale len ak je to výslovne dohodnuté, ak by vznikli pochybnosti, má právo na ich náhradu len vtedy, ak mu vznikol nárok na odmenu

- sprostredkovateľ a záujemca majú vzájomnú povinnosť oznamovať si všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu

- sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu jednať alebo prijímať čokoľvek, len ak k tomu bol zmocnený písomnou plnou mocou (jednanie na účet záujemcu)

vklad- zmluva o vklade vzniká medzi FO alebo PO (vkladateľom) a peňažným

ústavom (bankou) zložením vkladu u peňažitého ústavu a jeho prijatím- vzťahy vznikajúce pri poskytovaní úveru alebo zmluvy o bežnom účte

upravuje ObchZ- úpravu prevedenú ObčZ konkretizuje vyhláška č. 47/1964 Sb., o peňažných

službách občanomzásady pre všetky typy vkladov

- vkladateľ je oprávnený s vkladom nakladať, toto oprávnenie má v zákonom stanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba

- vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové výhody stanovené peňažným ústavom v súlade s opatrením podľa zvláštnych predpisov

- vkladateľ môže výplatu vkladu viazať (vinkulovať) na zdelenie hesla alebo na splnenie inej podmienky

vklady na vkladných knižkách- vkladnou knižkou peňažný ústav potvrdzuje prijatie vkladu a táto knižka je

dôkazom jeho existencie- na vkladnej knižke peňažný ústav potvrdzuje zmeny vo výške vkladu a iné

skutočnosti, ktoré s vkladom súvisia- ak sa nepreukáže iná výška vkladu, je rozhodný zápis vo vkladnej knižke (§

781 odst. 2)- predloženie vkladnej knižky je predpokladom dispozície s vkladom (§ 783)- pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať

vtedy, ak peňažný ústav na návrh vkladateľa alebo na návrh toho, kto má právny záujem prehlási vkladnú knižku za umorenú, po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad

- umorenie = peňažný ústav na návrh zaháji zvláštne riadenie, ktorého účelom je nájdenie vkladnej knižky alebo vytvorenie možnosti, aby oprávnené osoby uplatnili svoje práva, eventuálne prehlásenie vkladnej knižky za umorenú (po uplynutí stanovenej lehoty) a vydanie vkladnej knižky novej, popr. vyplatenie vkladu, umorením stráca pôvodná vkladná knižka platnosť

77

- vkladový vzťah sa ruší vyplatením celého vkladu na žiadosť vkladateľa alebo uplynutím 20 rokov, ak vkladateľ po túto dobu s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku na doplnenie záznamov

- vkladateľ má právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu, ktoré sa premlčuje po 3 rokoch od zrušenia vkladu

- pokiaľ vkladový vzťah trvá, práva z vkladov sa nepremlčujúdruhy vkladných knižiek- § 782

a)vkladná knižka ne doručiteľa: peňažný ústav neskúma kto je vkladateľom, popr. kto vkladnú knižku predkladá, nakladať s vkladom je oprávnený každý, kto vkladnú knižku predloží, vklad na knižke možno previesť jednoducho predaním a prevzatím vkladnej knižky (táto vkladná knižka mohla byť vystavená len pre FO, od. 1.1.2001 už byť vystavená nesmie)

b)vkladná knižka na meno: s vkladom je oprávnený nakladať len ten, na koho meno, priezvisko, adresu a dátum narodenia alebo identifikačný znak PO je vystavená

c)cestovná vkladná knižka: vkladná knižka na meno, ale je umožnené, aby s vkladom nakladal každý, kto ju predloží a súčasne predloží preukazný lístok

vkladné listy- vkladný list predstavuje potvrdenie peňažného ústavu o jednorázovom

vklade- vkladný list je cenným papierom, preto musí obsahovať náležitosti

predpísané pre CP- na vkladnom liste musí byť uvedená výška vkladu, v priebehu trvania PV

nie je prípustné vyberať z takého vkladu ani konať tzv. privklady- úroky a iné plnenia (napr. prémie pri výherných vkladných listoch) možno

vyberať podľa vyhlásených podmienok- od 1.1.2001 môže byť vkladný list vystavený len na meno- v ďalších náležitostiach sa na vkladné listy vzťahujú primerane ustanovenia

ObčZ o vkladných knižkách

iné formy vkladov- termínované vklady, výherné listy, depozitné certifikáty apod.

96. POISTENIE.

- účelom poistenia je zabezpečiť FO alebo PO pre prípad náhodných udalostí s tým, že je im poskytované právo na výplatu peňažitých prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré v dôsledku takých udalostí vznikajú

- náhodná udalosť = udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, nevedia ale v dobe zjednania poistenia, že sa tak stane, popr. či sa taj vôbec stane, ak ide o udalosť týkajúcu sa ľudského života alebo jeho dĺžky, je náhodnou aj udalosť, o ktorej účastníci poistenia vedia, že vzniknúť musí, avšak v dobe zjednávania poistenia nemôžu určiť, kedy sa tak stane, popr. či sa tak stane v dobe, na ktorú bolo poistenie dohodnuté

- účastníkmi sú poistník, poistený a poistiteľ

- zrušením monopolu štátnej poisťovne sa rozšíril priestor aj pre iných poistiteľov, k podnikaniu v poisťovníctve udeľuje povolenie ministerstvo financií (zákon č. 363/1999 Sb., o poisťovníctve)

- všeobecné poistné podmienky sa stávajú súčasťou poistnej zmluvy, obsahujú najmä:

- vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká právo na plnenie poistiteľa- rozsah a splatnosť poistného plnenia- stanovenie spôsobu platenia poistného a určenie jeho výšky- spôsob, akým sa poistený v prípade poistenia osôb podieľa na zisku

poisťovne, ak tak stanoví poistná zmluva- právna úprava obsiahnutá predovšetkým v ObčZ (§ 788 - § 828), podrobnejšiu

úpravu obsahujú poistné podmienky, od ktorých sa možno v poistnej zmluve odchýliť len v prípadoch v nich určených

druhy poisteniapodľa právneho dôvodu vzniku

a)zmluvné poistenie- bežnejšie- aj keď povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu ukladá zákon (povinné

zmluvné poistenie)b)zákonné poistenie

- vzniká priamo zo zákona v dôsledku skutočností stanovených právnym predpisom

- jeho úprava je zakotvená v zvláštnych PN a ObčZ sa použije len podpornepodľa objektu (§ 790)

a)poistenie majetku pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú

b)poistenie osôb pre prípad ich telesného poškodenia, smrti, dožitia určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti

c) poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, popr. zodpovednosti za inú majetkovú škodu

- v rámci jedného poistného vzťahu je umožnená kumulácia týchto druhov poistenia (napr. združené poistenie)

- pre všetky druhy poistenia platí zásada, že PÚ, ktoré sa ich týkajú, musia mať písomnú formu, ak nie je stanovené inak (§ 791 odst. 1)

poistná zmluva= dvojstranný PÚ medzi poistníkom a poistiteľom o poskytnutí ochrany- v zmluve sa poistiteľ zaväzuje vyplatiť dohodnutú čiastku, ak dôjde k vzniku

poistnej udalosti za trvania poistného vzťahu a poistník sa zaväzuje platiť dohodnuté poistné

- zmluva je uzatvorená okamihom, kedy navrhovateľ obdrží zdelenie o prijatí jeho návrhu (§ 792 odst. 1)

- návrh poisťovne možno prijať tiež zaplatením poistného v stanovenej výške a lehote (§ 792 odst. 2)

- poistiteľ vydá poistníkovi písomné potvrdenie o uzatvorení zmluvy- ak dôjde k strate alebo zničeniu poistky, vydá poistiteľ poistníkovi na jeho

žiadosť a náklad druhopis poistky

78

- možno ju uzatvoriť aj v prospech tretej osoby – použijú sa obecnú ustanovenia o zmluve v prospech tretieho s tým, že súhlas môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich s poistnej udalosti

práva a povinnosti subjektov- poisťovňa má právo na poistné a povinnosť splniť, vznikajúcu prvým dňom po

uzatvorení zmluvy, ak účastníci nedohodli inak (§ 795)- poistník má povinnosť platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobie

(bežné poistné) alebo zaplatiť poistné za celú dobu (jednorazové poistné)- poistená osoba má právo na plnenie, ktoré vznikne ak nastane skutočnosť,

s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne platiť (vznik poistnej udalosti)- poistený je zaviazaný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo

ktoré sú stanovené právnym predpisom, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval (§ 799 odst. 2)

- ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu písomne poisťovni oznámiť, že nastala poistná udalosť (§ 799 odst. 2)

- ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poisťovňu, a to do výšky plnenia, ktoré mu poisťovňa poskytla (§ 813 odst. 1 – postúpenie pohľadávky ex lege)

- poistený má povinnosti dbať, aby poistná udalosť nenastala, ak dôjde k ich porušeniu (vedome alebo následkom opitosti), má poistiteľ právo plnenie zo zmluvy primerane znížiť (§ 809 odst. 1 a 2)

zánik poisteniaa)výpoveďou, ktorá musí byť daná aspoň 6 týždňov pred uplynutím

poistného obdobia – týka sa poistenia, pri ktorom bolo dohodnuté bežné poistné (§ 800 odst. 1), poistenie zaniká ku koncu poistného obdobia

b)výpoveďou do 2 mesiacov po uzatvorení zmluvy, výpovedná lehota je 8 dní a poistenie zanikne jej uplynutím (§ 800 odst. 2)

c) nezaplatením poistného za prvé poistné obdobie alebo jednorazového poistného do 3 mesiacov, alebo poistného na dlhšiu dobu do 6 mesiacov od jeho splatnosti, poistenie zaniká uplynutím týchto lehôt (§ 801)

d)odstúpením od zmluvy poistiteľom, ak poistník porušil povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné dotazy poisťovne a poisťovňa by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní dotazov zmluvu neuzatvorila, právo odstúpiť musí byť uplatnené do 3 mesiacov odo dňa, kedy takú skutočnosť zistil, inak právo zanikne (§ 802 odst. 1)

e)odmietnutím plnenia, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou bola skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri zjednávaní poistenia a ktorá pre uzatvorenie zmluvy bola podstatná (§ 802 odst. 2)

poistenie majetku- z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo

výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka vecí, na ktoré sa poistenie vzťahuje

- môže byť dohodnuté aj tzv. viacnásobné poistenie (§ 807)- ObčZ obsahuje prevenčnú povinnosť, ktorej splnenie má prispieť k tomu,

aby poistná udalosť nenastala, tiež upravuje následky porušenia povinností,

najmä vedomé porušenie alebo porušenie následkom použitia alkoholu alebo návykových látok

- poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvracanie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila, a na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti (§ 810)

- na poistiteľa prechádzajú práva na náhradu škody, ktoré má poistený voči inému, a to do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poistenému poskytol (k prechodu nedochádza, ak má poistený práva na náhradu škody spôsobenej z nedbalosti voči osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané výživou)

- poistenie majetku zaniká tiež zmenou v osobe vlastníka, pokiaľ nestanovia poistné podmienky inak (napr. až uplynutím obdobia, na ktorú bolo poistné zaplatené)

poistenie osôb- z poistenia osôb má poistený právo, aby mu poistiteľ vyplatil dohodnutú

čiastku alebo aby bol vyplatený dohodnutý dôchod alebo plnenie v stanovenej výške, ak uňho nastane poistná udalosť (telesné poškodenie, dožitie určitého veku, smrť - § 816)

- ak je poistnou udalosťou smrť poškodeného, môže poistník určiť osobu, ktorej má vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému (§ 817 odst. 1 – zvláštny prípad zmluvy v prospech tretích osôb)

- ak v dobe poistnej udalosti oprávnená osoba nie je určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú právo na plnenie:

- manžel, ak nie je, tak- deti, ak nie sú, tak- rodičia, ak nie sú, tak- osoby spolužijúce, ak nie sú, tak- dedičia poisteného (§ 817 odst. 2 a 3)

- oprávnenie poistiteľa znížiť čiastku, ktorú má vyplatiť, ak je poistnou udalosťou úraz poisteného a ak došlo k úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok poisteným

poistenie zodpovednosti za škodu- poistenie zodpovednostnej povinnosti poisteného spočívajúce v náhrade

škody, ktorá mu vznikne v stanovených prípadoch voči inému (§ 822)- poistený má právo, aby poisťovňa vyplatila náhradu poškodenému (§ 823)- ak poistený spôsobil škodu následkom opitosti, poisťovňa má proti

poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila (§ 826)- poistenie zaniká mimo inej zmenou v osobe vlastníka, okrem prípadov

výslovne stanovených v poistných podmienkach (§ 824)

97. ZMLUVA O ZDRUŽENÍ.

- časť ôsma, hlava XVI., § 829 - § 841- = zmluva, ktorou sa niekoľko osôb združuje, aby sa spoločne pričinili

na dosiahnutí hospodárskeho účelu

79

- toto združenie nemá právnu subjektivitu, práva a povinnosti preto nevznikajú združeniu ako takému, ale jeho účastníkom (členom)

- odlišné od záujmového združenia PO aj od občianskeho združenia- pojmové znaky :

- združenie osôb (bez obmedzenia počtu, môžu nimi byť FO alebo PO, podnikatelia aj nepodnikatelia, ak je ale združenie založené za účelom podnikania, môžu byť jeho účastníkmi len osoby s podnikateľským oprávnením)

- spoločné pričinenie (majetkové alebo pracovné)- vymedzenie dohodnutého účelu (príležitostný alebo trvalý)- obecne nie je zákonom stanovená žiadna forma

práva a povinnosti účastníkov- každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť k dosiahnutiu hospodárskeho

účelu spôsobom stanoveným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu

- podľa povahy pričinenia (majetkovej alebo pracovnej účasti):- povinnosť poskytnúť majetkové hodnoty pre účely združenia v dobe

stanovenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy- poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú

v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to zdelením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo predaním poverenému účastníkovi

- veci určené jednotlivo ostávajú vo vlastníctve účastníka a sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov,

- ak nie je v zmluve stanovené inak, predpokladá sa, že vklady všetkých členov sú rovnaké

- majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých členov, podiely na tomto majetku sú rovnaké, ak nie je zmluvou určené inak

- zo záväzkov voči tretím osobám sú členovia zaviazaný spoločne a nerozdielne

- zásadne členovia rozhodujú o obstarávaní vecí jednomyselne, môžu sa ale dohodnúť, že niektoré veci, príp. všetky veci budú rozhodovať väčšinou hlasov, potom patrí každému účastníkovi jeden hlas a veľkosť podielov nie je rozhodujúca, nie je vylúčená ani dohoda, podľa ktorej bude správa spoločných vecí prenesená len na niektorých účastníkov (potom musí byť dodržané právo každého účastníka presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia, ustanovenie zmluvy, ktorá by vylučovala toto právo alebo ktorým by sa účastník tohto práva vzdal, je neplatné)

zodpovednosť účastníkov- za porušenie záväzkov zodpovedajú účastníci solidárne- účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nesprosťuje

zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia (ObčZ stanovuje túto zodpovednosť nepresne, pretože využíva aktívnu koncepciu zodpovednosti)

zánik združenia

- nie je výslovne upravený- predovšetkým splnením účelu, pre ktorý bolo zriadené- uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené- dohodou účastníkov o rozpustení združenia

- pre tento prípad stanoví ObčZ, že účastníci majú nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých k účelu združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok, získaný výkonom spoločnej činnosti združenia, spôsobom stanoveným v zmluve, ak by tento spôsob nebol zmluvne upravený, vysporiadajú sa rovným dielom (§ 841), ide o likvidáciu združenia a z jej povahy vyplýva, že bude prevedená aj pri ostatných spôsoboch zániku združenia

zánik členstva- okrem absolútneho zániku združenia môže nastať zánik členstva, napr.

vystúpením alebo vylúčením, eventuálne smrťou (tiež zánikom PO)vystúpenie zo združenia- vystúpiť môže ktorýkoľvek z účastníkov združenia a v zásade kedykoľvek,

nesmie ale vystúpiť v nevhodnej dobe a k újme ostatných členov združenia, toto obmedzenie ale neplatí, ak ide o závažný dôvod, v takom prípade je možné vystúpiť kedykoľvek, a to aj bez ohľadu na to, či bola dohodnutá výpovedná lehota, v ostatných prípadoch je nutné výpovednú lehotu rešpektovať

- vystúpením sa ruší právny vzťah účastníka zo zmluvy o združení a je potrebné mu vrátiť veci vnesené do združenia, podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia sa mu vyplatí v peniazoch

vylúčenie zo združenia- vylúčenie je rozhodnutím všetkých ostatných členov združenia, ak

zmluva nestanoví inak (napr. väčšinové rozhodnutie)- len z vážnych dôvodov- po vylúčení musí dôjsť k majetkovému vysporiadaniu, a to podľa rovnakých

zásad ako po vystúpenísmrť účastníka- ak neobsahuje zmluva eventuálne ustanovenie o tom, že na miesto

zomrelého účastníka nastupujú dedičia, je potrebné predpokladať, že jeho účasť v združení zanikla, zákon túto otázku výslovne nerieši

98. ZMLUVA O DÔCHODE, SÁZKA A HRA.

zmluva o   dôchode - oprávnenému sa zakladá právo na doživotne alebo inak stanovenú

dobu neurčitého trvania na vyplácanie určitého dôchodu (napr. po dobu choroby, po dobu trvania prechodnej invalidity)

- ide o tzv. zaopatrovací dôchod, ktorý dopĺňa dôchodové dávky, poskytované z dôchodového poistenia

- oprávneným môže byť len FO- povinným môže byť FO aj PO- predpísaná písomná forma, jej nedodržanie má za následok absolútnu

neplatnosť

80

- § 842 - § 844

práva a povinnosti- základným právom dôchodcu (oprávneného) je právo na výplatu

dohodnutých dávok dôchodu, ide o právo osobnej povahy, je neprevoditeľné, neprechádza na dedičov, plnenie môže byť v peniazoch aj vo veciach (naturálne plnenie) a je splatné v dohodnutých termínoch, osobná povaha práva nevylučuje, aby boli prevedené na iného nároky na jednotlivé dávky, ktoré už sú splatné

- povinný má právo vyžadovať úplatu, spravidla pri uzatvorení zmluvy o dôchode (obvykle táto úplata spočíva v odovzdaní nejakej majetkovej hodnoty), ale len ak táto úplata bola dohodnutá

zánik- uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý- nastúpením rozväzovacej podmienky- najneskôr smrťou oprávneného (pretože je viazaný na jeho osobu)

sázka a hra- § 845 - § 846 – len právne dôsledky, preto je pri ich charakteristike

vychádzať z obecných rysovsázka

- môže byť jednostranná alebo dvojstranná- jednostranná sázka = zmluva, pri ktorej jedna strana sľubuje plniť druhej

strane, ak sa z protichodných tvrdení strán ukáže, že tvrdenie sľubujúcej strany je nepravdivé

- dvojstranná sázka = zmluva, pri ktorej obidve strany navzájom sľubujú plnenie pre prípad, že sa jej tvrdenie ukáže nepravdivým

- pojmovým znakom sázky sú teda protichodné tvrdenia strán o tom, či určitá skutočnosť existovala, existuje alebo či nastane, spornosť tejto otázky musí mať základ v nevedomosti strán o tejto skutočnosti

hra- môže byť jednostranná alebo dvojstranná- jednostranná hra = jedna strana sľubuje druhej strane plnenie závislé na

výsledku hry, ktorá sa hrá podľa určitých pravidiel- dvojstranná hra = podstata rovnaká ako pri jednostrannej, ale hry sa

aktívne účastní viac ako jedna strana- hra, na rozdiel od sázky, predpokladá určitú súčinnosť strán (fyzickú

alebo duševnú)- podmienkou platnosti hry je zachovanie stanovených alebo dohodnutých

pravidiel

- trestný zákon sankcionuje prevádzkovanie peňažnej alebo inej podobnej hry alebo sázky, ktorých pravidlá nezaručujú rovné možnosti výhry všetkým účastníkom

- ako sázka alebo hra sa posudzuje aj los = papier, v ktorom sa sľubuje plnenie pre prípad, že číslo, ktorým je los označený, bude ťahané pri ťahu, ktorý sa prevádza podľa určitých pravidiel (novo sa rozširujú losy, kde je výhra zaistená inak, napr. stieracie losy)

- ObčZ upravuje nároky na výhry zo sázok a z hier, pokiaľ nejde o výherný podnik, ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povolený

- výhry zo sázok, výhry z hier a pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do sázok alebo do hier nemožno vymáhať, sú to nežalovateľné pohľadávky (naturálne obligácie), tieto pohľadávky nemožno ani platne zaistiť, ale napriek tomu sú platné a preto je možné ich dobrovoľné splnenie

99. VEREJNÁ SÚŤAŽ, VEREJNÝ PRÍSĽUB

verejná súťaž- vzniká na základe jednostranného neadresovaného právneho úkonu,

ktorým FO alebo PO vyhlasuje súťaž na určité dielo alebo výkon, za čo sľubuje odmenu

- vzniká svojim vyhlásením (pretože nie je adresovaný určitému okruhu subjektov)

- musia byť naplnené obecné náležitosti PÚ, pričom zo špecifickej povahy vyplýva, že tento PÚ musí ďalej obsahovať:

- presné vymedzenie predmetu a lehoty súťaže- cenu, eventuálne ostatné súťažné podmienky- vyhlásenie, kto a podľa akých merítok posúdi splnenie podmienok súťaže

a prevedie ocenenie- stanovenie, kto a za akých podmienok sa môže verejnej súťaže zúčastníť

- stanovená forma verejnej vyhlášky, aby bola daná záruka, že bude o obsahu informovaná verejnosť

- právny vzťah medzi vyhlasovateľom a súťažiacim vznikne až vtedy, ak súťažiaci prejaví platne svoju vôľu účastniť sa súťaže

- od verejnej súťaže v občanovi je nutné odlíšiť verejnú obchodnú súčasť upravenú v obchode

- vyhlásením verejnej súťaže je vyhlasovateľ zaviazaný a vznikajú mu práva a povinnosti: je povinný poskytnúť ceny vyhlásené verejnou súťažou tým, ktorý podľa prevedeného ocenenia splnili podmienky súťaže stanovené pre udelenie cien (§ 848 odst. 1)

- ak bol výsledok dosiahnutý činnosťou niekoľkých súťažiacich, rozdelí sa cena, ak nebol vyhlásený iný postup a ak nie je dohoda, tak podľa toho, v akom pomere sa každý na dosiahnutom výsledku podieľal

- súťažiaci, ktorý sa do verejnej súťaže prihlásil, nemá povinnosť súťaž dokončiť, výsledky svojej činnosti je povinný prenechať vyhlasovateľovi len vtedy, ak to plynie z podmienok súťaže alebo z povahy veci

- verejná súťaž môže byť odvolaná len zo závažných dôvodov, pričom odvolanie musí byť učinené rovnakým spôsobom, akým došlo k vyhláseniu alebo iným, rovnako účinným spôsobom (§ 849 odst. 1)

- zmena podstatného obsahu verejnej súťaže je považovaná za jej odvolanie a zároveň vyhlásenie novej súťaže

zodpovednosť za škodu- vyhlasovateľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením jeho právnych

povinností podľa obecných ustanovení (§ 420)- právo na odškodnenie tu nemá povahu zodpovednosti za škodu

81

- ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, je vyhlasovateľ povinný poskytnúť primerané odškodnenie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jeho podmienky úplne alebo z časti splnili (§ 849 odst. 2)

- mundukčná povinnosť = vyhlasovateľ má povinnosť upozorniť súťažiacich pri odvolaní súťaže na právo požadovať odškodnenie

verejný prísľub= jednostranný PÚ, pri ktorom sa verejným prehlásením sľubuje, že bude

zaplatená odmena alebo poskytnuté iné plnenie za splnenia podmienok stanovených vo verejnom prísľube, a to osobám bližšie neurčeným- môže ho učiniť FO aj PO- z verejného prísľubu môže vzniknúť záväzkový PV, nie ale hneď po vyhlásení,

PV vznikne až vtedy, ak určitá osoba zaháji realizáciu požadovaného výkonu, resp. až po splnení podmienok uvedených vo verejnom prísľube

- § 850 - § 852- sľubujúci je povinný splniť sľúbenú odmenu: odmenu obdrží ten, kto najskôr

splní podmienky verejného prísľubu, tieto podmienky ale môžu túto zásadu modifikovať

- ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne niekoľko osôb a z obsahu podmienok vyplýva, že odmenu má dostať len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi nich rovným dielom

100. CESTOVNÁ ZMLUVA.

- poskytnutie zájazdu je PV vznikajúci medzi prevádzkovateľom cestovnej kancelárie a zákazníkom, a to na základe cestovnej zmluvy

- ide o špecifický druh zmluvy o dielo- na základe tejto zmluvy sa prevádzkovateľ cestovnej kancelárie zaväzuje,

že zákazníkovi poskytne zájazd a zákazník sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu

- zájazd = vopred stanovená kombinácia aspoň 2 z nasledujúcich služieb, ak je predávaná alebo ponúkaná k predaju za súhrnnú cenu a ak je služba poskytovaná po dobu presahujúcu 24 hodín alebo keď zahŕňa ubytovanie cez noc:

a)dopravab)ubytovaniec) iné služby cestovného ruchu, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo

ubytovania a tvoria významnú časť zájazdu alebo ktorých cena tvorí aspoň 20% súhrnnej ceny zájazdu

- predpísaná písomná forma- jedno vyhotovenie musí byť vydané zákazníkovi- návrh na uzatvorenie predkladá cestovná kancelária- musí obsahovať stanovené náležitosti (ak ich neobsahuje, je absolútne

neplatná):- označenie zmluvných strán- vymedzenie zájazdu, a to najmä termínom jeho zahájenia a ukončenia,

uvedením všetkých poskytovaných služieb cestovného ruchu- cenu zájazdu, vrátane časového rozvrhu platieb a výšku zálohy

- musí obsahovať i ďalšie náležitosti (ak ich neobsahuje, je relatívne neplatná):- napr. spôsob uplatnenia nárokov plynúcich z porušenia právnej

povinnosti cestovnej kancelárie, výška odstupného apod.- § 852a - § 852k

práva a povinnosti - determinované predovšetkým podstatnými obsahovými náležitosťami cestovnej

zmluvy a ďalej:- právo cestovnej kancelárie jednostranným úkonom zvýšiť cenu zájazdu, ak je

táto možnosť vopred dohodnutá (§ 852c odst. 1)- povinnosť cestovnej kancelárie nejneskôr 7 dní pred zahájením zájazdu

poskytnúť zákazníkovi písomne ďalšie podrobné informácie (§ 852d odst. 1)- právo cestovnej kancelárie navrhnúť zákazníkovi zmenu podmienok zmluvy (§

852e), vrátane práva zákazníka rozhodnúť sa pre akceptáciu zmeny alebo pre odstúpenie od zmluvy

- právo zákazníka na zámenu osôb (§ 852f)- právo zákazníka odstúpiť od zmluvy (§ 85S2g odst. 1)- právo cestovnej kancelárie od zmluvy odstúpiť len zo stanovených dôvodov (§

852g odst. 1)- povinnosť cestovnej kancelárie uhradiť zákazníkovi pokutu pri zrušení zájazdu

(§ 852g odst. 4)- reštitučná povinnosť cestovnej kancelárie a povinnosť zákazníka zaplatiť

odstupné po odstúpení od zmluvy (§ 852h)- súbor povinností zameraných na zaistenie náhradného plnenia, eventuálne

na odstránenie nepriaznivých účinkov vonkajších okolností (§ 852k)

zodpovednosť- nastupujú obvyklé zodpovednostné následky (zodpovednosť za prodlení, za škodu, za vady), špecificky je upravené:

a) zodpovednosť cestovnej kancelárie za porušenie povinností bez ohľadu na to, či tieto povinnosti majú byť splnené samotnou cestovnou kanceláriou alebo inými dodávateľmi služieb poskytovaných v rámci zájazdu (§ 853i odst. 1)

b) lehota pre uplatnenie práv u cestovnej kancelárie (§ 852i odst. 2) a to ako lehota poriadková, tak aj prekluzívna

c) liberačné dôvody stanovené v prospech cestovnej kancelárie (§ 852j odst. 1 a 2) ako aj liberačné dôvody ohladne obecnej zodpovednosti za škodu (§ 852g odst. 5)

d) limitácia náhrady škody (§ 852j odst. 3)

zánik- obvyklými spôsobmi zániku záväzkového vzťahu, najmä splnením- špeciálne počíta ObčZ so zánikom na základe odstúpenia, a to odstúpením

zákazníka (s rozlíšením následkov odstúpenia podľa dôvodov v § 852g odst. 2) aj odstúpením cestovnej kancelárie (ako následok zrušenia zájazdu z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu zákazníkov alebo z dôvodu porušenia povinnosti zákazníkom)

101. SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY.

82

- § 52 a nasl. : kogentné normy aplikujúce sa na právne vzťahy, ktorých účastníkmi sú vždy spotrebiteľ na strane jednej a dodávateľ (podnikateľ) na strane druhej

- tieto vzťahy sú typické postavením spotrebiteľa, ktorý vystupuje v pozícii slabšej zmluvnej strany, preto je v záujme jeho ochrany nevyhnutné, aby boli zakotvené určité odchýlky od obecných pravidiel využívaných v zmluvných vzťahoch, ktorých funkcia je založená na odstránení nerovnováhy medzi zmluvnými stranami

- v súlade so zákonodarstvom EÚ nie sú spotrebiteľské zmluvy zvláštnym zmluvným typom, sú to zmluvy, v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako osoba nepodnikajúca

- právna úprava vymedzuje spotrebiteľské zmluvy s využitím príkladného výčtu, tj. ako zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v ôsmej časti ObčZ, zmluva o predaji v obchode, príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o sprostredkovaní atď.

dodávateľ = osoba (FO aj PO), ktorá pri uzatváraní zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

spotrebiteľ = osoba (spravidla FO, ale aj PO), ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

obecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahujú § 55 a § 56:- zmluvné ujednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona

v neprospech spotrebiteľa (§ 55 odst. 1)- ide o normy jednostranne kogentné, v prospech spotrebiteľa môžu byť zjednané

výhodnejšie podmienky- spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie (dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu v budúcnosti len vzniknúť, je absolútne neplatná)

- § 56 odst. 1: zákaz, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ujednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k újme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán – generálna klauzula vymedzujúca nekalé ujednania

- § 56 odst. 3 obsahuje demonštratívny výčet nekalých ujednaní:- ujednanie vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť dodávateľa za

jednanie či opomenutie, ktorým by bola spotrebiteľovi spôsobená smrť či újma na zdraví

- ujednanie vylučujúce alebo obmedzujúce práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo za škodu

- ujednanie stanovujúce, že zmluva je pre spotrebiteľa záväzná, zatiaľ čo plnenie dodávateľa je viazané na splnenie podmienky, ktorej uskutočnenie je závislé výlučne na vôli dodávateľa

- ujednanie dovoľujúce dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzatvorí zmluvu s dodávateľom alebo od nej odstúpi

- ujednanie oprávňujúce dodávateľa odstúpiť od zmluvy bez zmluvného či zákonného dôvodu a spotrebiteľa nie

- ujednanie oprávňujúce dodávateľa, aby bez dôvodov hodných zvláštnej zretele vypovedal zmluvu na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty

- ujednanie zaväzujúce spotrebiteľa k plneniu podmienok, s ktorými sa nemal možnosť zoznámiť pred uzatvorením zmluvy

- ujednanie dovoľujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu zjednaného v zmluve

- ujednanie stanovujúce, že cena tovarov či služieb bude určená v dobe ich splnenia alebo oprávňujúce dodávateľa k zvýšeniu ceny, bez toho aby spotrebiteľ bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je ceny zjednaná v dobre uzatvorenia zmluvy pri splnení podstatne prekročená

- ujednanie prikazujúce spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj v prípade, že dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré mu vznikli

- ujednanie dovoľujúce dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa, ak prevodom dojde k zhoršeniu dobytnosti alebo zaistenia pohľadávky spotrebiteľa

- sankciou za porušenie generálnej klauzule je relatívna neplatnosť ujednaní (§ 55 odst. 2), účinky neplatnosti nastávajú okamihom, kedy prejav spotrebiteľa dojde dodávateľovi

- § 55 odst. 3: interpretačné pravidlo, podľa ktorého v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa výhodnejší

distančné zmluvy (= zmluvy uzatvárané na diaľku)- pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv sú zásadne využiteľné všetky prostriedky

umožňujúce komunikáciu na diaľku, na niektoré z nich ale ObčZ zameriava špeciálnu pozornosť (§ 53 odst. 1), vzhľadom na to, že pri ich použití hrozí zvýšené nebezpečenstvo v neprospech spotrebiteľa

- do tejto skupiny patria prostriedky (s výnimkou písomného styku) prevádzkované podnikateľom, ku ktorého predmetu náleží poskytovanie jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku, najmä neadresovaná tlač, adresovaná tlač, typový dopis, reklama v tlači s objednávkovým tiskopisom, katalóg, telefón s (ľudskou) obsluhou, telefón bez (ľudskej) obsluhy (automatický volací prístroj, audiotext), rozhlas, videotelefón, elektronická pošta, fax, televízia (televízny nákup, teleshopping)

- § 54: ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa nevzťahujú na zmluvy:- o finančných službbách podľa zvláštnych zákonov- uzatvárané prostredníctvom predajných automatov alebo

automatizovaných obchodných prevádzok- uzatvárané prevádzkarom prostriedkov komunikácie na diaľku

prostredníctvom verejných telefónov- uzatvárané na výstavbu alebo predaj nehnuteľností alebo týkajúce sa iných

práv k nehnuteľnosti, s výnimkou nájmu- uzatvárané na základe dražieb- na dodávku potravín, nápojom alebo iného tovaru bežnej spotreby

dodávaného stálymi doručovateľmi do domácnosti alebo sídla spotrebiteľa- o ubytovaní, doprave, stravovaní alebo využití voľného času, ak dodávateľ

poskytuje tieto plnenia v určenom termíne alebo dobe- ochrana distančných zmlúv:

- možnosť vylúčiť použitie prostriedkov komunikácie na diaľku

83

- prostriedky komunikácie na diaľku, ktoré umožňujú individuálne jednanie, môžu byť použité len vtedy, ak spotrebiteľ ich použitie neodmietol

- automatické telefónne systémy bez (ľudskej) obsluhy a faxové prístroje môžu byť použité len s výslovným súhlasom spotrebiteľa

b) povinnosť uložená dodávateľovi poskytnúť stanovené informácie- informácie, ktoré je nutné poskytnúť s dostatočným predstihom pred

uzatvorením zmluvy: firma a IČO dodávateľa, sídlo PO a bydlisko v prípade FO, názov a hlavné charakteristiky tovarov a služieb, cena vrátane všetkých poplatkov, náklady na dodanie, spôsob platby, dodania alebo plnenia, poučenie o práve na odstúpenie, náklady na použitie komunikačných prostriedkov na diaľku, doba na ktorú ostáva ponuka alebo cena v platnosti

- po uzatvorení zmluvy, najneskôr pred plnením, musia byť spotrebiteľovi poskytnuté tieto informácie: firma a IČO dodávateľa, sídlo PO a bydlisko v prípade FO, informácie o podmienkach a postup pre uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy, informácie o službách po predaji a zárukách, podmienky pre zrušenie zmluvy (ak nie je určená doba platnosti alebo platnosť je dlhšia ako rok)

c) možnosť spotrebiteľa v zákonom určenej lehote odstúpiť- vždy, ak je právo spotrebiteľa odstúpiť zjednané- vo všetkých prípadoch uzatvorenia distančnej zmluvy v lehote 14 dní od

prevzatia plnenia- ako sankcia za porušenie informačných povinností v lehote 3 mesiace od

prevzatia plnenia, event. V lehote 14 dní od riadneho predania informácií v priebehu tejto 3-mesačnej lehoty

- § 53 odst. 7 ale limituje možnosť odstúpenia

zmluvy uzatvorené mimo prevádzku- typicky podomové obchody- ochrana spotrebiteľa je založená na jeho práve od zmluvy odstúpiť, a to v rôzne

dlhých lehotách, ktorých dĺžka je závislá od splnenia dodávky dodávateľom a od prípadného porušenie informačnej povinnosti

- povinnosťou dodávateľa je písomne upozorniť spotrebiteľa na jeho právo od zmluvy odstúpiť, a to najneskôr pri uzatvorení zmluvy (písomné upozornenie musí obsahovať aj označenie osoby, u ktorej je treba toto právo uplatniť, vrátane jeho bydliska alebo sídla)

- spotrebiteľ má právo od zmluvy odstúpiť:- v lehote 7 dní od uzatvorenia zmluvy- v lehote 1 mesiac od uzatvorenia zmluvy, ak nedošlo k splneniu dodávky

dodávateľom- v lehote 1 rok od uzatvorenia zmluvy, ak dodávateľ písomne neupozornil

spotrebiteľa na jeho právo od zmluvy odstúpiť- ochrana spotrebiteľa môže byť uplatnená pri všetkých zmluvách uzatvorených

mimo prevádzku, okrem:- zmlúv, pri ktorých si spotrebiteľ výslovne zjednal návštevu dodávateľa za

účelom objednávky

- zmlúv, ktorých predmetom je výstavba, predaj, nájom alebo iné právo k nehnuteľnosti, s výnimkou zmlúv o ich opravách a o dodávke zariadení do nich začlenených

- zmlúv na dodávku potravín alebo iného tovaru bežnej spotreby dodávaného stálymi doručovateľmi do domácnosti spotrebiteľa alebo do iného ním určeného miesta

- zmlúv na dodávku tovarov a služieb, ktoré boli uzatvorené podľa katalógu dodávateľa, s ktorým sa spotrebiteľ mal možnosť zoznámiť v neprítomnosti dodávateľa, za predpokladu, že medzi stranami má pokračovať spojenie pri plnení uzatvorenej alebo inej zmluvy, a za predpokladu, že spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy najmenej do 7 dní od prevzatia tovaru a je s týmto právom zoznámený v katalógu alebo v zmluve

- poistných zmlúv a zmlúv o cenných papieroch

zmluva o   užívaní budovy alebo jej časti na časový úsek (time-sharing) - § 58 a nasl.- samotná právna úprava vychádza zo smernice Európskeho parlamentu

a Rady a do ObčZ bola vložená až 2002 (pred vstupom ČR do EÚ)- zmluvnými stranami je spotrebiteľ (len FO, ktorá nejedná v rámci svojej

podnikateľskej činnosti) a poskytovateľ (FO aj PO v prípade, že jedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti

- predmetom zmluvy je právo užívať budovu alebo jej časť- doba, na ktorú sa zmluva uzatvára: právo je časovo obmedzené stanovením:

a)jedného časového úsekub)viacerých časových úsekovc)stanoviteľných časových úsekov - a to v priebehu roka

- doba musí byť dlhšia ako 3 roky- zmluva je obligatórne písomná- jazyk zmluvy je český, v prípade, že spotrebiteľ má trvalý pobyt mimo územia

ČR alebo je štátnym príslušníkom iného členského štátu EÚ, musí poskytovateľ dať spotrebiteľovi, okrem českej verzie, aj úradný preklad zmluvy v jazyku členského štátu, kde má trvalý pobyt alebo je jeho štátnym príslušníkom (ak je na danom území viac úradných jazykov, voľba

- zmluva musí vedľa náležitostí príslušného zmluvného typu obsahovať ďalšie náležitosti stanovené v § 58 písm. a) – s), ak zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitostí, nie je neplatná, ObčZ ale umožňuje spotrebiteľovi od tejto zmluvy odstúpiť v lehotách podľa § 63 (napr. 15 dní od uzatvorenia zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu)

- informačná povinnosť poskytovateľa ohľadom zdelenia písomných informácií, ktoré musia byť úplné a pravdivé a poskytujú sa na vyžiadanie, ich písomné potvrdenie tvorí nedielnu súčasť zmluvy, v prípade, že by došlo k zmene stavu musí poskytovateľ spotrebiteľa písomne upozorniť najneskôr 10 dní pred uzatvorením zmluvy

- poskytovateľ nemôže na spotrebiteľovi požadovať iné platby, ako tie, ktoré boli dohodnuté v zmluve, sú zakázané platby pred uzatvorením zmluvy aj platby v dobe, kedy má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť

84

- ak dôjde k uplatneniu práva odstúpiť od zmluvy podľa § 63 odst. 1 písm. b), c), d), nesmie byť toto zo strany poskytovateľa spájané so žiadnymi finančnými nárokmi

- zákaz zbavenia ochrany - § 64: 2 varianty:1. a) budova alebo jej časť sa nachádza na území ČR alebo

b) spotrebiteľ má trvalý pobyt v ČR2. predmet zmluvy sa nachádza na území členského štátu EÚ

102. ZÁVÄZKY Z PROTIPRÁVNYCH ÚKONOV, POJEM PREDPOKLADY VZNIKU.

- viď. 103

103. OBECNÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU.

zodpovednosť = sekundárna právna povinnosť, ktorá vznikla subjektu, ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu preň zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti

- sankčný následok zaťažujúci rušiteľa práva je rôzneho charakteru a prejaví sa v závislosti na povahe porušenej primárnej povinnosti buď majetkovej sfére (čo je v OP pravidlom, pretože upravuje predovšetkým majetkové vzťahy) alebo v jeho sfére osobnej

- tejto zodpovednostnej povinnosti odpovedá na druhej strane oprávnenie subjektu, voči ktorému bola porušená primárna právna povinnosť, domáhať sa splnenia uvedenej zodpovednostnej povinnosti

- zodpovednostná povinnosť a jej zodpovedajúce právo oprávneného subjektu tvoria obsah zodpovednostného vzťahu

- zodpovednostný vzťah má povahu relatívneho záväzkového vzťahu, pričom právnym dôvodom jeho vzniku je porušenie určitej právnej povinnosti, teda protiprávny úkon

- od iných záväzkových vzťahov vzniknutých na základe právneho úkonu sa zodpovednostný vzťah líši len svojou funkciou, ktorou je reparácia újmy vzniknutej porušením práva v majetkovej či osobnej sfére postihnutého subjektu (účelom záväzkov z právnych úkonov je dosiahnutie určitého ekonomického cieľa subjektov)

povinnosť k   náhrade škody = sankčná zodpovednostná povinnosť ukladaná zákonom tomu, kto porušil právnu

povinnosť vyplývajúcu zo zákona či iného predpisu alebo povinnosť vyplývajúcu pre neho zo záväzku

- povinnosť k náhrade škody a jej zodpovedajúce právo poškodeného na jej náhradu tvoria obsah zodpovednostného vzťahu, ktorý má podobu relatívneho, záväzkového vzťahu

- záväzok k náhrade škody sa svojou podstatou nelíši od záväzkových vzťahov vzniknutých na základe zmlúv a primerane sa naň aplikujú ustanovenia o záväzkových vzťahoch, ak nie je zvláštna úprava

- vznik záväzku k náhrade škody predpokladá vedľa existencie protiprávneho úkonu ešte plnenie ďalších predpokladov, a to existenciu škody, príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a spravidla existenciu zavinenia

predchádzanie škodám - § 415: obecná právna povinnosť (prevenčná povinnosť) počínať si tak

(opatrne a pozorne), aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí (vzniká priamo zo zákona a jej adresátom je každý subjekt občianskoprávnych vzťahov)

- zvláštnu prvenčnú povinnosť (povinnosť vo forme aktívneho jednania, zákroku) ukladá ObčZ tomu, kto je vznikom škody ohrozený (teda ohrozenému), ten, komu škoda hrozí je povinný zakročiť k jej odvráteniu a to spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (§ 417 odst. 1)

- ak ohrozený nesplní svoju prevenčnú povinnosť, ponesie podľa okolností prípadu časť škody zo svojho (§ 414)

- ohrozený má nie len povinnosť, ale aj právo zakročiť- v prípade závážneho ohrozenia má ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil

prevedenie vhodných a primeraných opatrení k odvráteniu škody (§ 417 odst. 2)- ak ohrozený jednal v krajnej núdzi a nutnej obrane (§ 418), nezodpovedá za

škodu, ktorá týmto jeho jednaním vznikla, ak ovšem nejde o exces- nárok ohrozeného na náhradu škody vzniknutej pri odvracaní hroziacej škody je

limitovaný rozsahom škody, ktorá bola odvrátená- prevenčné jednanie osôb odlišných od ohrozeného je nutné posúdiť podľa

ustanovení o jednateľstve bez príkazu, príp. ustanovení o jednaní v nutnej obrane a krajnej núdzi

predpoklady vzniku zodpovednosti za škoduobjektívne a nezbytné predpoklady: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosťsubjektívny predpoklad: zavinenie

1) protiprávny úkon- subjektívna právna skutočnosť- ide tu o voľné správanie, ktoré právo nedovoľuje, reprobuje a preto naň

viaže právne následky, ktoré nastupujú nezávisle na vôli subjektu protiprávneho úkonu, teda nezávisle na tom, či ich jednajúci zamýšľal vyvolať

- protiprávnym úkonom môže byť len ľudské správanie (tam, kde je ukladaná povinnosť k náhrade škody nezávisle na ľudskom správaní, nemožno hovoriť oprotiprávnom úkone ako základe zodpovednosti)

- protiprávnym môže byť aktívne správanie (konanie) – komisívny protiprávny úkon, ale aj pasívne správanie (opomenutie) – omisívny protiprávny úkon (opomenutie je ale protiprávnym úkonom len vtedy, ak ide o opomenutie jednania, ku ktorému bol jednajúci povinný)

- protiprávnosť je objektívna kategória, ktorú je nutné odlišovať od zavinenia ako kategórie subjektívnej

- za protiprávne je nutné považovať aj jednanie osôb deliktne nespôsobilých- zavinený protiprávny úkon = delikt (subjektívna zodpovednosť)- nezavinený protiprávny úkon = objektívny protiprávny úkon

(objektívna zodpovednosť)- niekedy nemožno hovoriť o protiprávnosti úkonu, aj keď sa ako protiprávny

javí:

85

- výkon práva postráda protiprávnosť, ak sa deje v súlade s právom, musí byť tiež v súlade s dobrými mravmi a nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných

- plnenie povinnosti vylučuje protiprávnosť, pretože nie je v rozpore, ale v súlade s právom

- svojpomoc je dovolená za predpokladu, že sa jedná o neoprávnený zásah do práva, ktorý bezprostredne hrozí, a že sa odvrátenie deje primeranými prostriedkami- ak by jednajúci použil svojpomoc aj v prípade odvracania nie

bezprostredného zásahu alebo použil neprimerané prostriedky, išlo by o exces z dovolenej svojpomoci

d) jednanie v krajnej núdzi (§ 418 odst. 1)- krajná núdza = stav priamo hroziaceho nebezpečenstva, pričom

nerozhoduje, či bol tento stav vyvolaný pôsobením prírodných síl, udalosťou iného charakteru alebo jednaním človeka

- jednanie v krajnej núdzi vylučuje protiprávnosť za dodržania zásady subsidiarity (hroziace nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak) a zásady proporcionality (škoda spôsobená jednaním v krajnej núdzi musí byť menší než tá, ktorá hrozila)

- oprávneným jednať v krajnej núdzi je každý (ohrozený aj osoba iná)

e) jednanie v nutnej obrane predpokladá hroziaci alebo trvajúci útok

- obrana nesmie byť zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku, nejde teda o proporcionalitu

- v nutnej obrane môže jednať ako ohrozený (sebaobrana), tak aj osoba tretia (pomoc v nutnej obrane)f) zvolenie poškodeného vylučuje protiprávnosť, ak je dané pred

spôsobením škody a osobou, ktorá je spôsobilá k právnym úkonom- toto zvolenie musí spĺňať obecné náležitosti právnych úkonov a

musí sa týkať zásahu do takých práv subjektu, s ktorými je tento oprávnený disponovať

2) škoda= majetková újma, ktorú možno objektívne vyjadriť všeobecným

ekvivalentom, tj. peniazmi- imateriálna újma spočíva vo vytrpených bolestiach alebo v sťažení

spoločenského uplatnenia, nenahrádza sa na základe princípu ekvivalencie, ale podľa § 444, ide len o určitú satisfakciu

- škoda skutočná (damnum emergens) spočíva v zmenšení majetku poškodeného

- ušlý zisk (lucrum cessans)

3) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a škodou

- musí byť bezpečne preukázaná, nestačí len pravdepodobnosť, dôkaznú povinnosť má žalobca

- ak nie je daná a zistená príčinná súvislosť, nemôže byť založená občianskoprávna zodpovednosť za škodu

- ak je príčinná súvislosť daná, nemusí to vždy znamenať vznik zodpovednosti, a to v prípadoch, kedy zákon vyžaduje ešte naplnenie ďalšieho predpokladu - zavinenia

4) zavinenie- viď. 104

104. ZAVINENIE A JEHO VÝZNAM V OBČIANSKOM PRÁVE.

- zavinenie je subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a je len pravidelným predpokladom

- pojem zavinenie ObčZ priamo nevymedzuje- právnou náukou býva zavinenie vymedzované ako vnútorný psychický vzťah

škodcu k jeho vlastnému protiprávnemu jednaniu a výsledku tohto jednania

- zavinenie je založené na 2 psychických prvkov: poznanie (intelektuálny, rozumový prvok, spočívajúci vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku) a vôľa (subjekt prejaví vôľu tým, že niečo chce, ale tiež tým, že je s niečim zrozumený)

- na rôznej kombinácii oboch prvkov a stupňov ich intenzity sú založené formy a stupne zavinenia:- úmysel (dolus)

1. priamy: škodca vedel, že škodu spôsobí a chcel ju spôsobiť2. nepriamy (eventuálny): škodca vedel, že škodu môže spôsobiť a pre

prípad, že nastane, bol s tým zrozumený- nedbalosť (culpa)

1. vedomá: škodca vedel, že škodu môže spôsobiť, nechcel ju ale spôsobiť a bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že ju nespôsobí

2. nevedomá: škodca nechcel škodu spôsobiť, ani nevedel, že ju môže spôsobiť, aj keď o tom vzhľadom k okolnostiam a svojim osobným pomerom vedieť mal

- vo forme úmyslu musí zavinenie zahŕňať vedomosť aj vôľu jednajúceho, vôľa sa teda musí vzťahovať k správaniu subjektu aj k výsledku tohto správania

- nedbalosť má tiež intelektuálny a voľný prvok, intelektuálny spočíva pri vedomej nedbalosti vo vedomosti o možnosti spôsobenia škody, pri neuvedomení nedbalosti naopak v nedostatku potrebnej vedomosti o možnosti spôsobenia škody, aj keď tu taká vedomosť mala byť

- platná právna úprava obecnej zodpovednosti za škodu v ObčZ spočíva na subjektívnom princípe, tj. na zavinení

- zavinenie škodcu sa predpokladá (prezumuje)- v oblasti zodpovednosti za škodu má význam rozlišovanie oboch foriem

zavinenia (úmyslu i nedbalosti), a to jednak z hľadiska rozsahu náhrady škody, resp. možnosti jej zníženia použitím moderačného práva súdu, ďalej z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty určitej formy zodpovednosti za škodu, ďalej preto, že prezumpcia zavinenia sa vzťahuje len na nedbalostnú formu zavinenia, nie na úmysel

- významné je aj rozlišovať medzi jednotlivými stupňami zavinenia, ktorý môže hrať úlohu napr. pri určovaní spoluzodpovednosti poškodeného za vzniknutú škodu alebo pri rozhodovaní súdu

86

zavinenie poškodeného- § 441- je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy bola škoda spôsobená výlučným

zavinením poškodeného a kedy nesie celú škodu sám, a prípady, kde ide o spoluzavinenie poškodeného a škodcu (viacerých škodcov)

- zavinenie, resp. spoluzavinenie poškodeného je obecný liberačný dôvod, ktorý sa uplatní aj tam, kde to zákon výslovne ako liberačný dôvod nestanoví

105. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROVOZNÍ ČINNOSTÍ, ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU NA VECI PREVZATEJ K PLNENIU ZÁVÄZKU, ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ POVAHOU VECI (PRÍSTROJA) POUŽITEJ K PLNENIU ZÁVÄZKU.

zodpovednosť za škodu spôsobenú provozní činností- § 420a: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil provozní činností, ide

o obecnú úpravu, ktorá sa uplatní tam, kde pre prípad určitého provozu nie je stanovená zodpovednosť zvláštna

- provozní činnosť = činnosť majúca charakter podnikania, provozovaná predovšetkým na základe živnostenského zákona a zodpovedajúca predmetu činnosti danej osoby, vymedzenému v OR alebo v inej evidencii

- provozní činností ale treba rozumieť aj inú (fakticky) realizovanú činnosť danej osoby, aj ak by k nej nemala verejnoprávne oprávnenie

- za škodu spôsobenú provozní činností je považovaná:a)škoda spôsobená činnosťou, ktorá má provozní povahu alebo vecou

použitou pri činnostib)škoda spôsobená fyzikálnymi, chemickými, poprípade biologickými

vplyvmi provozu na okoliec)škoda spôsobená oprávneným prevádzaním alebo zaisťovaním prác,

ktorými je spôsobená inému škoda na nehnuteľnosti alebo je mu podstatne zťažené alebo znemožnené užívanie nehnuteľnosti

- zodpovednosť prevádzkovateľa nie je absolútna, môže sa jej sprostiť (liberovať), ak je daná liberačný dôvod stanovený v zákone , ide o tieto liberačné dôvody:

3.škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v provoze (vonkajšia náhoda)

4.škoda bola spôsobená vlastným jednaním poškodeného

zodpovednosť za škodu na veci prevzatej k   plneniu záväzku - každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku,

zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ledaže by k škode došlo aj inak (§ 421)

- prvotným predpokladom je existencia určitého záväzkového vzťahu, na základe ktorého došlo k predaniu a prevzatiu veci, nerozhoduje či sa prevzatá vec týka záväzku priamo alebo nepriamo

- z hľadiska vzniku zodpovednosti nie je rozhodné, či osoba, ktorá vec predala, bola jej vlastníkom, rozhodujúca je skutočnosť, že ten, kto vec predal, bol subjektom daného záväzku

- ďalšie predpoklady zodpovednosti :

a)škodná udalosť vyvolávajúca poškodenie, stratu alebo zničenie vecib)škoda na prevzatej vecic)príčinná súvislosť medzi nimi

- ide o zodpovednosť objektívnu, ktorej vznik nepredpokladá existenciu protiprávneho úkonu subjektu, ktorý vec prevzal, ani jeho zavinenie

- zodpovednosti sa možno sprostiť, ak sa preukáže, že k škode došlo aj inak, teda aj vtedy, ak by vec neprevzal

- dôvodom liberácie môžu byť okolnosti spočívajúce v povahe samotnej veci, ale aj udalosti majúce povahu vyššej moci, uplatní sa tu aj obecný liberačný dôvod § 441 (zavinenie, spoluzavinenie poškodeného) (dôkazné bremeno ťaží toho, kto za škodu zodpovedá)

zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou veci (prístroja) použitej k   plneniu záväzku - § 421a- každý zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod

v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli pri plnení záväzku použité- prvotným predpokladom vzniku zodpovednosti je existencia záväzkového

vzťahu, na ktorého základe došlo k plneniu, pri ktorom bol použitý prístroj či iná vec

- ďalšie predpoklady :a)škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci,

ktoré boli použité k plneniu záväzkub)škodac)príčinná súvislosť medzi nimi

- ide o objektívnu zodpovednosť- škodná udalosť musí vyplývať z povahy použitej veci alebo prístroja- ide o absolútnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno sprostiť, môže sa tu ale

uplatniť obecný liberačný dôvod, ktorým je zavinenie, resp. spoluzavinenie poškodeného (§ 441)

- táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb (§ 421a odst. 2)

106. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ TÝMI, KTORÍ NEMÔŽU POSÚDIŤ NÁSLEDKY SVOJHO JEDNANIA, ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ JEDNANÍM PROTI DOBRÝM MRAVOM.

zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho jednania

- § 422 a § 423- ak škodu spôsobil nezletilý alebo osoba sťažená duševnou poruchou,

zodpovedá za vzniknutú škodu:a) samotný škodca (nezletilý/osoba zaťažená duševnou poruchou)

zodpovedá za vzniknutú škodu, ak v konkrétnom prípade bol schopný rozoznať následky svojho jednania a ovládnuť ich (bola uňho dočasne daná schopnosť rozumová aj voľná)- posúdenie tejto otázky záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu

(tj. na konkrétnom stave rozumovej a voľnej vyspelosti a veku škodcu, tak aj na konkrétnej situácii, pri ktorej k poškodeniu došlo)

87

b) osoby povinné vykonávať dohľad nad osobami nezletilými alebo sťaženými duševnou poruchou- túto povinnosť im ukladá zákon, úradné rozhodnutie alebo iné

právne skutočnosti- napr. rodičia, osvojitelia, pestúni, súdom stanovený opatrovník,

liečebné zariadenie, škola apod.- ak je dozerajúcim subjektom PO (napr. škola), potom jej pracovník

priamo poverený dohľadom poškodenému nezodpovedá, zodpovedá mu príslušná PO (zodpovednosť pracovníka voči PO podľa pracovneprávnych predpisov tým nie je dotknutá)

- princíp predpokladaného zavinenia: kto je povinný vykonávať dohľad, sprostí sa zodpovednosti len ak preukáže, že povinný dohľad nezanedbal (§ 422 odst. 2)

c) spoločne a nerozdielne zodpovedajú osoby podrobené dohľadu a osoby povinné dohľadom ak sú pri obidvoch subjektoch splnené zhora uvedené predpoklady vzniku ich zodpovednosti za škodu

- ak by nastala situácia, že ani pri jednom z týchto subjektov neboli dané predpoklady zodpovednosti, ide o náhodu v právnom zmysle a škodu si ponesie poškodený sám

- § 423: ak sa niekto uvedie do stavu, v ktorom nie je schopný rozoznávať následky svojho jednania a ovládnuť ich, sám svojim vlastným zavinením, zodpovedá za ňu, ak subjekt v tomto stave spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, vedľa neho zodpovedajú aj tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli

zodpovednosť za škodu spôsobenú jednaním proti dobrým mravom- skutková podstata predpokladá splnenie nasledujúcich predpokladov:

a)jednanie porušujúce dobré mravyb)škodac)príčinný súvislosť medzi nimid)zavinenie vo forme úmyslu

- jednanie porušujúce dobré mravy môže spočívať v činnosti aj v nečinnosti, v opomenutí takého jednania, ku ktorému bol subjekt podľa dobrých mravom povinný

- prípady šikany, kanadských žartíkov smerujúcich k spôsobeniu škody druhému apod.

- subjektívna zodpovednosť, vyžaduje sa dokonca dolózne jednanie, teda úmysel spôsobiť svojim jednaním škodu, môže ísť aj o úmysel nepriamy (často práve úmyselnosť pomôže kvalifikovať určité jednanie ako nemravné)

- dôkazné bremeno existencie úmyslu leží na tom, kto sa škody domáha, ten musí tiež preukázať, že škodca jednal v rozpore s dobrými mravmi že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takým jednaním škodcu

107. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROVOZOM DOPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV A PROVOZOM OBZVLÁŠŤ NEBEZPEČNÝM.

zodpovednosť za škodu spôsobenú provozom dopravných prostriedkov- § 427 - § 431- objektívna zodpovednosť, ktorej sa možno sprostiť len na základe

zákonom stanoveného liberačného dôvodu

- subjektmi sú predovšetkým prevádzkovatelia dopravných prostriedkov, ktorých zákon rozdeľuje do 2 skupín:

a)FO a PO prevádzkujúce dopravu (§ 427 odst. 1), tj. subjekty, ktorých hlavnou prevádzkovou činnosťou je provozování dopravy osôb a nákladov, nezáleží na tom, o aký druh dopravného prostriedku sa jedná

b)iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla (§ 427 odst. 2): zodpovednosť takého prevádzkovateľa postihuje len vtedy, ak ide o druh motorového prostriedku charakterizovanom v tomto ustanovení, teda prevádzkovateľa motorového vozidla alebo plavidla ako dopravných prostriedkov poháňaných motorickou silou bez ohľadu na použitú energiu (pri lietadle sa motorická sila nevyžaduje), vždy musí ísť o vozidlo plniace funkciu dopravného prostriedku

- prevádzkovateľ vozidla = osoba, ktorá má právnu a súčasne aj faktickú možnosť ho používať, spravidla ním bude vlastník vozidla

- výnimočne stíha táto zodpovednosť namiesto prevádzkovateľa tieto osoby:c) prevádzkovateľ podniku, v ktorom sa vykonáva oprava

dopravného prostriedku (§ 420 odst. 2): uvedený subjekt zodpovedá po dobu opravy dopravného prostriedku namiesto prevádzkovateľa, a to od okamihu prevzatia dopravného prostriedku do opravy do jeho predania

d) neoprávnený užívateľ dopravného prostriedku (§ 430 odst. 1): ten kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa, zodpovedá za škodu namiesto prevádzkovateľa, zodpovednosť tohto subjektu môže byť výlučná, popr. môže zodpovedať spolu s prevádzkovateľom, ak prevádzkovateľ také použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil

- predpoklady zodpovednosti :a)existencia škodnej udalosti vyvolanej zvláštnou povahou provozu

dopravných prostriedkovb)existencia škodyc)existencia príčinnej súvislosti medzi nimi

- zodpovednosť za škodu podľa § 427 prichádza do úvahy len ak je škoda vyvolaná „zvláštnou povahou provozu dopravných prostriedkov“, táto zvláštna povaha spočíva v rôznych javoch a vlastnostiach provozu dopravných prostriedkov (napr. technická stránka provozu- značná rýchlosť, zložitosť provozního zariadenia, nedostatky a vady materiálu apod.)

- škoda musí mať vždy priamy vzťah k provozu dopravného prostriedku, nestačí len súvislosť s provozom

- existencia protiprávneho úkonu prevádzkovateľa, príp. jeho zavinenie nie je z hľadiska vzniku zodpovednosti právne relevantné, môže mať význam z hľadiska rozsahu náhrady škody, postavenie poškodeného je teda značne uľahčené, nemusí dokazovať porušenie právnej povinnosti škodcom, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou provozu dopravných prostriedkov

- prevádzkovateľova zodpovednosť nie je bezvýnimočná – liberačné (exoneračné) dôvody:- § 428: prevádzkovateľ sa sprostí zodpovednosti, ak preukáže že škoda

nebola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v povahe provozu

88

dopravných prostriedkov a súčasne, že škode nemohlo byť zabránené pri vynaložení veškerého úsilia, ktoré možno požadovať – vonkajšia neodvrátiteľná náhoda (vis maior)

- ak bola príčinou škody, aj keď len čiastočne, okolnosť majúca pôvod v povahe provozu, nemôže sa prevádzkovateľ (podľa názoru súdnej praxe) zodpovednosti sprostiť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol odvrátiť alebo nie, nemôže sa jej sprostiť ani poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby

- prevádzkovateľ zodpovedá za škodu aj keď bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých pri provoze, tiež zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave prostriedku

- § 429: prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, ku ktorej došlo priamo v dôsledku škodnej udalosti vyvolanej zvláštnou povahou dopravných prostriedkov, tak aj za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak osoba stratila pri poškodení možnosť vec opatrovať (zodpovednosť sa vzťahuje aj na ďalšiu škodu, ktorá vznikla priamo v dôsledku tejto škodnej udalosti a ktorej poškodený nemohol kvôli tejto škodnej udalosti zabrániť)

- stret provozov: nie len vlastný stret dopravných prostriedkov (ich zrážka), ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením iného provozu, ako aj vzájomné škodné pôsobenia dvoch provozov bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa)

- pri strete zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody- § 431: upravená zodpovednosť (objektívny princíp) a vysporiadanie

medzi stretajúcimi sa prevádzkovateľmi- ak pri strete provozov bola spôsobená škoda tretej osobe, § 431 sa

neuplatní, prevádzkovatelia tu zodpovedajú podľa § 427 a nasl. a ich zodpovednosť je zodpovednosťou solidárnou (§ 438)

zodpovednosť za škodu spôsobenú provozom zvlášť nebezpečným- prevádzkovateľ zodpovedá rovnako ako prevádzkovateľ dopravného

prostriedku (§ 432)- objektívna zodpovednosť, je irelevantné, či sa prevádzkovateľ dopustil

protiprávneho úkonu alebo nie- rozhodujúca je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná okolnosťou, ktorá má

pôvod v provoze zvlášť nebezpečnom- provoz zvlášť nebezpečný = provoz, pri ktorom nemožno za daného stavu

vedeckých a technických poznatkov vylúčiť vysokú možnosť vzniku škodlivých následkov

- nebezpečnosť provozu môže byť daná povahou samotnej výroby či spracovaného materiálu, prostredím, v ktorom prebieha apod., možno sem zaradiť najmä provozy, v ktorých sa pracuje s výbušninami, doly, hute, provozy elektrární a plynární

- predpoklady vzniku aj podmienky liberácie sú rovnaké ako pri prevádzke dopravných prostriedkov

108. ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM A NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM.

- zvláštny prípad zodpovednosti za škody vzniknuté z verejnoprávneho vzťahu – pri výkone verejnej moci

- úpravu tejto zodpovednosti obsahuje zákon č. 82/1998 Sb., ktorý (na rozdiel od predchádzajúcej úpravy) zakotvuje aj zodpovednosť ďalších subjektov (nie len štátu, ale aj územných samosprávnych celkov) za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje predovšetkým predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vymedzuje subjekty daného zodpovednostného vzťahu, spôsob a rozsah náhrady škody a postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody

- ObčZ je vo vzťahu k tomuto zákonu subsidiárny a použije sa na vzťahy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vtedy, ak tento zákon nestanoví inak

- zodpovednosť štátu je objektívna bez možnosti liberácie = absolútna zodpovednosť, ktorá sa ale vzťahuje len na prípady škody spôsobenej pri výkone verejnej (štátnej) moci, nie na prípady, kedy štát (ÚSC) spôsobí škodu ako subjekt OPV

- štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci:5. štátnymi orgánmi6. PO a FO pri výkone štátnej správy, ktorá im bola zverená, tj osobami, ktoré

nemajú charakter štátneho orgánu7. územnými samosprávnymi celkami pri výkone štátnej správy, ktorý na ich

bol prenesený zákonom (prenesená pôsobnosť)- štát zodpovedá za škodu spôsobenú:

a) rozhodnutím vydaným v občianskom súdnom riadení, v správnom riadení alebo v trestnom riadení

- právo na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím majú predovšetkým účastníci riadenia, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, z ktorého im vznikla škoda, ale aj ten, s kým nebolo jednané ako s účastníkom riadenia, aj keď s ním ako s takým jednané byť malo

- musí ísť o rozhodnutie právomocné, ktoré bolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené, ak musia byť vyčerpané riadne opravné prostriedky

- zvlášť sú upravené podmienky nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení

- nárok na náhradu škody musí byť vopred obligatórne prejednaný s príslušným ústredným orgánom

- ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa jeho uplatnenia, môže sa poškodený obrátiť so svojim nárokom na súd

b) nesprávnym úradným postupom- úradný postup = postup súvisiaci s výkonom verejnej (štátnej) moci,

ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného riadenia

- nesprávnosť úradného postupu = porušenie poriadku predpísaného právnymi normami alebo určeného povahou a funkciou postupu, nesprávnym postupom je aj nečinnosť príslušných orgánov, tj. porušenie povinnosti učiniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote

89

- zodpovednosť územných celkov za škodu, ktorú spôsobili v samostatnej pôsobnosti pri výkone verejnej správy, je vymedzená obdobne ako zodpovednosť štátu

- územné celky zodpovedajú za škodu takto spôsobenú:a) nezákonným rozhodnutím (vydaným v riadením, na ktoré sa vzťahuje

správny řád, ako aj postupom, na ktorý sa tento predpis nevzťahuje)- nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím vydaným

v riadení podľa správneho řádu má účastník riadenia, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, ako aj ten, s kým nebolo jednané ako s účastníkom riadenia, ak keď s ním ako s takým jednané byť malo

- podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je zrušenie tohto rozhodnutia kvôli nezákonnosti príslušným orgánom, ako aj (zásadne) vyčerpanie riadnach opravných prostriedkov

- ak bolo toto nezákonné rozhodnutie vydané v riadení, na ktoré sa správny řád nevzťahuje, má nárok na náhradu škody ten, komu škoda vznikla

- pre vznik nároku na náhradu škody je nutné, aby vykonateľné rozhodnutie územného celku bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, spravidla súdom

b) nesprávnym úradným postupom- nesprávny úradný postup územného celku možno vymedziť obdobne ako

nesprávny úradný postup, za ktorý nesie zodpovednosť štát

109. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU NA VECIACH VNESENÝCH A ODLOŽENÝCH.

- okrem existencie škodnej udalosti, škody a príčinnej súvislosti medzi nimi sa k jej vzniku vyžaduje splnenie ďalších zvláštnych predpokladov:

8. súvislosť vzniku škody s činnosťou spočívajúcou v poskytovaní ubytovacích služieb, provoze garáží alebo provozoch obdobného druhu alebo s činnosťou, s ktorou je spravidla spojené odkladanie veci

9. existencia majetkovej újmy, tj. škody, ktorú zákon bližšie špecifikuje čo do predmetu (napr. vec odložená v mieste k tomu určenom) a čo do subjektu (napr. ubytovaný občan)

- subjektmi zodpovednosti upravenej v § 433 a nasl. môžu byť:a) prevádzkovatelia poskytujúci ubytovacie služby- PO aj FO, nezáleží na tom, či sú ubytovacie služby hlavným predmetom

jej činnosti- ide o poskytovanie dočasného ubytovania, nepatria sem zariadenia

určené k trvalému bývaniu- tieto subjekty zodpovedajú za veci, ktoré boli ubytovanými FO alebo pre

ne do priestoru zodpovedného subjektu vnesené- vnesené veci = veci prinesené do priestorov ubytovateľa slúžiacich

k ubytovani (hotelová izba) alebo k uloženiu uvecí (lyžiareň), alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané niektorému z pracovníkov ubytovateľa (napr. nosičovi)

- zodpovednosť prevádzkovateľa vzniká už vnesením veci

- nie je potrebné, aby o opatrovaní veci bola uzatvorená nejaká zmluva, vyžaduje sa ale, aby bola uzatvorená zmluva o ubytovaní, aj keď len neformálna

- rozhodujúci je uvedený záväzkový vzťah, a preto sa nevyžaduje, aby išlo o veci, ktoré sú vlastníctvom ubytovanej FO

b) prevádzkovatelia činností, s ktorými je spravidla spojené odkladanie vecí, napr. reštaurácie, jedálne, zdravotné strediská, nemocnice, divadlá, školy apod. - nepatrí sem prevádzkovateľ hromadného dopravného prostriedku (ten

zodpovedá na základe § 427), ani prevádzkovateľ činnosti, pre ktorú nie je typické odkladanie vecí (napr. samoobslužné predajne)

- odložená vec = vec, ktorej odkladanie je obvykle spojené s prevádzkovaním nejakej činnosti, teda vec, ktorú je nutné v tejto súvislosti odkladať alebo ktorá sa pravidelne odkladá

- odloženie veci = zrieknutie sa bezprostredného dohľadu nad vecou a dispozície s ňou

- prevádzkovateľ takej činnosti zodpovedá FO za škodu na veciach odložených na mieste k tomu určenom alebo na mieste, kam sa obvykle odkadajú (§ 433 odst. 2)

- predpokladom zodpovednosti prevádzkovateľa je ďalej, aby išlo o veci osoby, ktorá vstúpila do priestorov prevádzkovateľa za účelom použitia jeho služieb, alebo ktorých prítomnosť v priestoroch prevádzkovateľa je inak v súvislosti s jeho činnosťou

c) prevádzkovatelia garáží a podnikov iného druhu, ak ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo (§ 435)- prevádzkovateľ zodpovedá bez ohľadu na to, aký je predmet jeho

podnikania (táto okolnosť nie je významná ani z hľadiska, či ide o exces pracovníka)

- všetky prípady založené na objektívnej zodpovednosti- liberácia je možná len „keby došlo k škode inak“, tj. vtedy, ak by veci neboli do

priestorov prevádzkovateľa vnesené alebo odložené- z hľadiska vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa nie je rozhodné, či bola škoda

spôsobená jeho pracovníkom, treťou osobou či udalosťou- ak ale bola škoda spôsobená pracovníkom prevádzkovateľa, je táto skutočnosť

rozhodná z hľadiska rozsahu náhrady škody- prevádzkovateľ sa nemôže svojej zodpovednosti sprostiť ani

jednostranným prehlásením ani dohodou (§ 433 odst. 3)- čo sa týka obsahu, rozsahu a spôsobu náhrady škody, platia obecné

ustanovenia ObčZ- rozsah náhrady škody je limitovaný vo vzťahu k určitému druhu veci (§ 434

odst. 1)- za klenoty, peniaze a iné cennosti zodpovedá prevádzkovateľ len do

výšky 5000,-

90

- bez obmedzenia ale hradia prevádzkovatelia škodu ak bola spôsobená tými, ktorý v prevádzke pracujú alebo ak prevádzkovateľ prevzal tieto veci do úschovy

- právo na náhradu škody musí byť uplatnené bez zbytočného odkladu, právo zaniká ak nebolo uplatnené do 15 dní, od kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 436)

110. SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU, JEDNOTLIVÉ PRÍPADY SPOLOČNEJ ZODPOVEDNOSTI STANOVENÉ ZÁKONOM.

- § 438 odst. 1: ak spôsobí škodu spoločne viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne

- na strane zodpovedných škodcov ide o solidárny záväzok (§ 511 odst. 1 a 2) = každý z nich zodpovedá za všetkých ostatných a všetci za každého jednotlivého z nich

- zákonná zásada solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov je prelomená v prospech ich dielčích zodpovedností

- § 438 sa vzťahuje na prípady objektívnej i subjektívnej zodpovednosti škodcov- v § 439 je riešená otázka vzájomného vysporiadania medzi solidárne

zodpovednými škodcami- kritériom vysporiadania solidárne zaviazaných škodcov je ich účasť na

spôsobení škody

111. OBSAH, ROZSAH A SPÔSOB NÁHRADY ŠKODY.

obsah: akú škodu je škodca povinný poškodenému uhradiťrozsah: akú výšku náhrady je povinný škodca poškodenému poskytnúťspôsob: akým spôsobom sa náhrada škody realizuje- obsah, rozsah aj spôsob náhrady sú škody sú rozdielne v závislosti na tom, či

bola škoda spôsobená na majetku alebo na zdraví (eventuálne na živote) poškodeného

1. škoda spôsobená na veciach, resp. na majetku - obsah náhrady škody- poškodenému sa hradí ako škoda skutočná, tak aj ušlý zisk- priznanie ušlého zisku už nie je viazané na prípady, kedy bola škoda

spôsobená úmyselne, ale vzťahuje sa aj na prípady, kedy bola škoda spôsobená z nedbalosti, a prichádza v úvahu aj vtedy, ak škodca zodpovedá bez ohľadu na zavinenie, tj. objektívne

b) rozsah náhrady škody- zákon nestanovuje žiadny limit, žiadnu maximálnu hranicu- z dôvodov zvláštnej zretele hodných môže ale súd uplatniť tzv. moderačné

právo (§ 450) a výšku náhrady škody primerane znížiť- dôvody uplatnenia moderačného práva zákon uvádza demonštratívne:

ide najmä o okolnosti, za ktorých ku škode došlo a o osobné a majetkové pomery FO, ktorá ju spôsobila, ak je poškodeným FO, sú významné aj jej majetkové a osobné pomery

- moderačné právo je vylúčené v prípadoch úmyselného spôsobenia škody, a to bez ohľadu na to, či šlo o úmysel priamy alebo nepriamy

- ak bola škoda spôsobená z nedbalosti, môže súd náhradu škody znížiť, rovnako ako ak škodca zodpovedá objektívne

- uplatnenie § 450 nie je vylúčené ani ak je dané spoluzavinenie poškodeného

- k okolnostiam odôvodňujúcim použitie moderačného práva súdu prihliadne súd aj bez návrhu

- pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v dobe poškodenia (§ 443)

- náhrada škody by mala zodpovedať ekvivalentu, za ktorý si poškodený môže opatriť vec rovnakého druhu a kvality

- nie je vylúčené, aby pri určení výšky škody bolo prihliadnuté aj k možnosti podstatných zmien cenových realácií

c) spôsob náhrady škody- princíp peňažitej (relutárnej) náhrady (§ 442 odst. 2)- ak poškodený požiada, a je to možné a účelné, hradí sa škoda uvedením

v predošlý stav – naturálna reštitúcia (obe podmienky musia byť splnené kumulatívne)

- o spôsobe odškodnenia nerozhoduje škodca, právo výberu medzi oboma spôsobmi náhrady škody dáva zákon poškodenému

- súd môže rozhodnúť, aby v prípadoch, kedy bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ prospech, bolo právo poškodeného uspokojené aj z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol (a to aj vtedy, ak inak podľa OSŘ nepodliehajú výkonu rozhodnutia), pokiaľ nie je právo na náhradu škody uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami v rozhodnutí uvedenými nakladať (§ 442 odst. 3)

2. škoda spôsobená na zdraví a) obsah a rozsah náhrady škody

škoda na zdraví1)účelné náklady spojené s liečením- napr. výdaje vynaložené na zdravotné a rehabilitačné pomôcky,

náklady na výdatnejšiu či diétnu stravu, náklady vynaložené na pomoc poskytovanú poškodenému po dobu choroby inou osobou

- nárok na tieto náklady prislúcha len ak neboli kryté o zdravotného poistenia

- tieto náklady sa hradia tomu, kto ich fakticky vynaložil (§ 449 odst. 3)- náklady spojené s liečením sa hradia aj vtedy, keď poškodený na

následky újmy na zdraví neskôr zomrel2) strata na zárobku, príp. na dôchode- nárok na náhradu straty zárobku po dobu trvania pracovnej

neschopnosti, jednak nárok na náhradu straty zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, resp. pri invalidite (každý z týchto nárokov je nárokom samostatným, čo má význam ako z hľadiska podmienok jeho vzniku, tak aj z hľadiska jeho premlčania)

91

- § 446: náhrada na stratu zárobku po dobu trvania pracovnej neschopnosti činí rozdiel medzi priemerných zárobkom pred poškodením a nemocenskou

- § 447 odst. 1: náhrada na stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite činí rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodu, ktorý bol poškodenému priznaný z rovnakého poškodenia na zdraví, z ktorého uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku

- ObčZ predpokladá maximálny limit tejto náhrady stanovený pracovneprávnymi predpismi, vzhľadom k platnému zneniu príslušných predpisov nie je ale celková výška náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti limitovaná

- § 447a: náhrada za stratu na dôchode činí rozdiel medzi výškou dôchodu, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodu, na ktorý by mu vznikol nárok, keby do priemerného zárobku, z ktorého bol dôchod vymeraný, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú poberal v období rozhodnom pre vymeranie dôchodu

3) bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia- zmiernenie poskytnutím peňažitého plnenia, za ktoré si môže

poškodený zaobstarať iné pôžitky a vyvážiť tak do určitej miery negatívne dôsledky spojené s uvedenými újmami

- bolestné možno priznať za bolesti nastalé buď pri poranení alebo pri liečení alebo odstraňovaní následkov zranenia

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky, ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú poškodenému možnosť uplatnenia v osobnom živote či v iných sférach života

- oba nároky sú nárokmi samostatnými, priznanie nároku a bolestné nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak

- výška odškodneného je 120,- za 1 bod (vo výnimočných prípadoch môže súd túto čiastku zvýšiť)

usmrtenie1)náklady na výživu pozostalým- hradia sa náklady na výživu pozostalým, ktorým zomrelý výživu

poskytoval alebo bol povinný poskytovať (§ 448 odst. 1)- náhrada náleží oprávneným osobám za predpokladu, že nie je hradená

dávkami dôchodového zabezpečenia, poskytovanými z rovnakého dôvodu (§ 448 odst. 1)

- ObčZ predpokladá maximálny limit tejto náhrady (§ 448 odst. 2), vzhľadom k platnému zneniu príslušných predpisov nie je výška tejto náhrady limitovaná

2) primerané náklady spojené s pohrebom- § 449 odst. 2: hradia sa náklady spojené s pohrebom poškodeného, ak

neboli uhradené pohrebným, poskytnutým podľa zákona o sociálnej podpore

- výška týchto nákladov sa určí podľa pracovneprávnych predpisov o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

- náklady pohrebu sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, hřbitovné poplatky, cestovné výlohy, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a úpravu hrobu, a 1/3 primeraných nákladov na smútočné ošatenie

- náklady na smútočné ošatenie a cestovné výlohy sa hradia len najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomrelého

- náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nemôže presiahnuť 10 000,-

- náklady pohrebu sa hradia tomu, kto ich fakticky vynaložil (§ 449 odst. 3)

- pri stanovení rozsahu náhrady škody platia ustanovenia § 450 o moderačnom práve

b) spôsob náhrady škody- ak ide o škodu na zdraví, hradí sa zásadne vždy v peniazoch- náhrada za stratu zárobku sa hradí vo forme peňažitého dôchodu (§

445), takže tento dôchod možno meniť v závislosti na zdravotnom stave poškodeného a teda aj na jeho zárobkových možnostiach

- zásada „clausula rebus sicstantibus“ (§ 163 odst. 1 OSŘ): subjekty sa môžu domáhať zmeny rozsudku ukladajúceho povinnosť k plneniu dávok splatných v budúcnosti, ak dojde k zmene pomerov znamenajúcich ich zvýšenie alebo zníženie, event. úplné zrušenie

- náklady na výživu pozostalých sa hradia vo forme peňažitého dôchodu (§ 448 odst. 1), aj pri týchto dávkach je možné domáhať sa zmeny rozsudku v prípade zmeny pomerov

- náhrada za vytrpené bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo v peniazoch

- náhrada nákladov vynaložených na liečenie a nákladov spojených s pohrebom sa taktiež poskytuje jednorázovo v peniazoch

- právo na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia je právom osobnej povahy, čo sa prejavuje okrem iného v tom, že uvedené práva zanikajú smrťou oprávneného a neprechádzajú na dedičov, a to ani vtedy, ak už boli poškodenému priznané právomocným rozhodnutím, ale neboli splnené pred jeho smrťou

112. PREDPOKLADY VZNIKU ZÁVÄZKU Z BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA.

- obecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že došlo k získaniu určitého majetkového prospechu (obohatenia) na strane neoprávneného nadobúdateľa

obohatenie- obohatenie môže mať rôznu podobu, napr. vecné či peňažité plnenie, ale aj

prospech z užívania cudzích vecí či výkonov, ktoré sú pre obohateného prevedené

- obohatenie musí mať vždy majetkovú hodnotu a musí byť vyjadriteľné v peniazoch

92

- v majetkovej sfére obohateného sa prejaví buď v zväčšení jeho majetku alebo v tom, že nedôjde k zmenšeniu majetku obohateného, aj napriek tomu, že sa tak po práve malo stať (tzv. nepriame obohatenie)

- k obohateniu jedného subjektu musí dojsť na úkor subjektu druhého, teda to, čo predstavuje obohatenie jednej strany, je súčasne újmou na strane druhej

- príčinou získania bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcej újmy môže byť napr. jednanie samotného obohateného, jednanie poškodeného, resp. spoločné jednanie oboch týchto subjektov, môže to byť tiež úkon tretej osoby alebo udalosť

- udalosť môže byť príčinou bezdôvodného obohatenia aj nepriamo, ak sa v dôsledku udalosti plnenie jednej zo strán záväzkového vzťahu stane nemožným a druhá strana už svoje splnila

- obohatenie musí byť bezdôvodné

- prípady, kedy možno určitý majetkový prospech považovať za bezdôvodné obohatenie, stanovujú výslovne § 451 odst. 2 a § 454

- § 451 odst. 1: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať- úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v ObčZ sa použije aj pre oblasť

vzťahov upravených ObchZ, pretože tu nie je úprava zvláštna

113. JEDNOTLIVÉ ZÁVÄZKY Z BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA.

A) bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu- bolo plnené, teda došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry

jedného subjektu do majetkovej sféry subjektu druhého- plnenie predstavuje majetkový prospech za predpokladu, že sa ním

niekomu niečo poskytlo, teda musí byť takej povahy, aby na strane toho, komu bolo plnené, došlo k získaniu určitého majetkového prospechu

- plnenie môže spočívať v daní, postúpení pohľadávky, zriadení práva, alebo v tom, že niečo bolo v jeho prospech konané

- nie je vylúčené, aby išlo o plnenie spočívajúce v opomenutí alebo strpení niečoho, ale len ak tým obohatený získal určitý majetkový prospech

- pre toto plnenie nebol žiadny právny dôvod- nedostatok právneho dôvodu môže spočívať v tom, že od počiatku tu

právny dôvod daný nebol, ale ten, kto plnil, ho predpokladal (plnenie nedlhu)

- prípady, kedy je plnený existujúci dlh, ale niekomu inému ako veriteľovi alebo niekým iným než dlžníkom, alebo je plnené viac, než koľko činil platný záväzok

- nedostatok právneho dôvodu môže nastať aj neskôr, dodatočne- prípady, kedy je plnené za predpokladu, že sa uskutoční v budúcnosti určitá

udalosť, avšak tá sa nedostavila

B) bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu

- poskytnuté plnenie- neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého bolo plnené

absolútna neplatnosť:

- táto neplatnosť pôsobí od samého počiatku a dodatočné odpadnutie dôvodu neplatnosti nemá za následok konvalidáciu absolútne neplatného právneho úkonu

- zásadne každé plnenie, aj keby bolo poskytnuté dobrovoľne na základe takého PÚ, je bezdôvodným obohatením

- možno sa jej dovolať bez časového obmedzenia, naproti tomu právo na vydanie plnenia získaného z absolútne neplatného PÚ sa premlčuje v lehotách podľa § 107

relatívna neplatnosť:- právny úkon existujúci a aj platný až do doby, než je jeho neplatnosť

uplatnená- akonáhle je neplatnosť uplatnená (v obecnej premlčacej lehote 3 rokov),

právny úkon od samého počiatku stráca svoju účinnosť, ruší sa, a preto plnenie poskytnuté na základe tohto PÚ sa stáva bezdôvodným obohatením

C) bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol

- poskytnuté plnenie- odpadnutie právneho dôvodu pre poskytnutie plnenia- napr. pri platnom odstúpení od zmluvy, ak došlo k zániku záväzku

v dôsledku prodlení dlžníka pri fixných zmluvách, pri nemožnosti plnenia, pri dohode strán alebo splnením rozväzovacej podmienky

- o bezdôvodné obohatenie pôjde len vtedy, ak právny dôvod poskytnutého plnenia bol platný

D) bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov- taký spôsob získania majetkových hodnôt, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi a k taký je právnou normou zakázaný, reprobovaný- najmä prípady, kedy je majetkový prospech získaný majetkovou trestnou

činnosťou, ale aj prípady, kedy je určité jednanie z určitých dôvodov trestne nepostihnuteľné (napr. pre nepríčetnosť páchateľa alebo nedostatok veku)

- platí domnienka poctivosti získania majetkového prospechu, preto musí nepoctivosť zdroja preukazovať ten, kto sa vydania majetkového prospechu z tohto titulu domáha

E) bezdôvodné obohatenie získané tým, za koho bolo plnené to, čo mal po práve plniť sám

- existencia právnej povinnosti plniť na strane toho, za koho bolo plnené- bezdôvodné obohatenie tu (na rozdiel od predošlých prípadov) nespočíva

vo zväčšení majetku neoprávneného nadobúdateľa, ale v tom, že sa jeho aktíva oprostili od pasív v dôsledku splnenia záväzku inou osobou

- § 454- táto povinnosť plniť môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy, príp. z inej

právnej skutočnostib) splnenie uvedenej právnej povinnosti subjektom, ktorý nemal povinnosť plniť- nespadajú sem prípady, kedy ručiteľ plní veriteľovi

93

114. SUBJEKTY A OBSAH ZÁVÄZKU Z BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA.

subjekty- osoba, ktorá sa na úkor iného obohatila a osoba, na ktorej úkor sa iný

obohatil- subjektom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na koho úkor

bolo BI získané- povinnosť vec v vydať prechádza na dedičov- ak nemožno zistiť osobu, na ktorej úkor bolo BO získané, musí sa BO vydať

štátu (§ 456)

obsah- povinnosť obohatenie vydať (§ 451) – princíp plnej naturálne reštitúcie,

musí byť vydané všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením- ak nie je dobre možné BO vydať, poskytuje sa peňažitá náhrada (§ 458

odst. 1)- pre rozsah náhrady je rozhodujúci okamih, kedy došlo k získaniu BO- ten, kto nebol v dobrej viere, musí vydať aj úžitky (reálne získané a aj tie,

ktoré mohli byť získané) - § 458 odst. 2- náhrada nutných nákladov vynaložených na vec (§ 458 odst. 3)- kto nezískal BO v dobrej viere, môže súd rozhodnúť, že právo na vydanie BO

možno uspokojiť aj z vecí, ktoré z BO nadobudol a to aj vtedy, ak podľa OSŘ nepodliehajú výkonu úradného rozhodnutia

- cieľ vydania BO je reparačný a ide aj o ochranu vlastníckeho práva a ostatných majetkových práv FO a PO

- úprava platí aj pre obchodné vzťahy

115. DEDIČSKÉ PRÁVO – POJEM, ZÁKLADNÉ RYSY PRÁVNEJ ÚPRAVY, PREDPOKLADY DEDIČSKEJ SPÔSOBILOSTI.

dedičské právo (v objektívnom zmysle) = súhrn právnych noriem, upravujúcich prechod práv a povinností zosnulej FO na iné subjekty na základe dedičskej posloupnosti (dedičskej sukcesie), resp. právne vzťahy, pri ktorých vznikajú

dediči = subjekty, na ktoré uvedené práva a povinnosti, na základe sukcesie, prechádzajú- za určitých okolností môžu nadobudnúť práva (povinnosti) zomrelej FO aj iné

subjekty ako dediči (napr. veritelia zostaviteľa, osoba, ktorá mu zariadila pohreb) nejde o právne nástupníctvo z titulu dedenia, ale o zvláštny spôsob nadobudnutia

pramene dedičského práva- ObčZ – VII. časť upravujúca dedenie- OSŘ upravujúci riadenie o dedičstve (§§ 175a – 175zd) a ustanovenie

zakotvujúce postavenie notára ako súdneho komisára (§ 38)- vyhláška č. 37/1992 Sb., o jednacom poriadku pre okresné a krajské súdy- zákon ČNR č. 358/1992 Sb., o notároch a ich činnosti (notársky řád)

- vyhláška č. 612/1992 Sb., o dani dedičskej, dani darovacej a dani z prevodu nehnuteľostí

dedičské právo (v subjektívnom zmysle) = oprávnenie určitého subjektu stať sa dedičom po zomrelej fyzickej osobe

- ide o právo majetkovej, absolútnej povahy, ktoré pôsobí erga omnes- povinnosť ostatných subjektov spočíva v nezasahovaní do tohto

subjektívneho dedičského práva

dedič- je nositeľom dedičského práva v subjektívnom zmysle- tento pojem je používaný objektívnym dedičom vo viacerých významoch:

1. dedičom sa rozumie jednak ten, komu svedčí niektorý z právnych dôvodov dedenia a ktorý je z tohto právneho dôvodu povolaný k dedeniu, bez ohľadu na to, či dedičstvo odmietne alebo nie, a či skutočne z dedičstva aj niečo nadobudne ak táto osoba dedičstvo neodmietne a vrámci vysporiadania dedičstva sa jej tiež niečoho dostane, statne sa dedičom v pravom slova zmysle, tj. skutočným právnym nástupcom zosnulého so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami

2. za dediča je označovaný aj ten, kto dal výslovne alebo mlčky najavo, že dedičstvo neodmieta

3. za dediča je považovaná aj osoba, ktorá dedičstvo nie len že neodmietla, ale zároveň z dedičstvan niečo nadobudla

- dedičom môže byť FO, PO a aj štát, tkorý je pre účelu občianskoprávnych vzťahov považovaný za PO (§ 21)

- štát môže nadobudnúť dedičstvo aj z titulu odúmrte (hereditas caduca) (§ 462) – tu ale nejde o dedenie vo vlastnom slova zmysle, ale o zvláštny spôsob nadobudnutia tohto majetku štátom

- FO môže nadobudnúť dedičstvo zo zákona i zo závete- PO môže dediť len zo závete- záveť alebo zákon sú jedinými právnymi dôvodmi (dedičské tituly), na

ktorých základe môže byť dedič povolaný k dedeniu1)závetný (testamentárny) dediči: dedia na zákalde závete2)zákonný dediči: dedia na základe zákona, zvláštnu skupinu tu tvoria

neopomenuteľný dediči, ktorým zákon priznáva zvláštnu ochranu (§ 479)

- zostaviteľ = osoba, po ktorej smrti sa dedí- niekedy býva táto osoba označovaná ako pořizovatel = osoba, ktorá

ustanovuje vo svojej záveti právnych nástupcov- k dedeniu dochádza len smrťou FO, nemožno dediť po PO alebo po štáte- prechod majetku zostaviteľa na dedičov je viazaný na splnenie určitých

predpokladov: smrť zostaviteľa, existencia dedičstva, dedičského titulu a spôsobilého dediča

základné rysy právnej úpravy dedičského právadelačný systém v českom dedičskom práve:

94

- princíp prechodu majetkových práv a povinností zostaviteľa na jeho právneho nástupcu priamo zo zákona (ex lege) už okamihom smrti zostaviteľa (§ 460 odst. 1) nie je potrebný prejav vôle dediča smerujúci k prijatiu dedičstva, a nie je nutné ani aby mu bolo dedičstvo odovzdané rozhodnutím príslušného orgánu

- zákon ale nikoho nenúti dedičstvo prijať, pretoumožňuje dedičovi, aby už nastalé právne následky svojim prejavom vôle zvrátil, tj. aby dedičstvo odmietol

- okamihom smrti zostaviteľa vstupuje dedič do všetkých práv a poviností zostaviteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou a u ktorých nie je stanovený zvláštny režim právneho nástupníctva

- ak bol zostaviteľ prehlásený za mŕtveho, je deň uvedený v súdnom rozhodnutí ako deň smrti (deň, ktorý neprežil) rozhodujúci pre nadobudnutie dedičstva dedičom

- české dedičské právo ale zachováva v určitej miere úradnú ingerenciu pri nadobúdaní dedičstva, jej podstata spočíva v tom, že nadobudnutie dedičstva je obligatórne spojené s riadením a rozhodnutím príslušného orgánu, a to súdu

- ingerencia sa týka všetkých prípadov úmrtia FO bez ohľadu na rozsah zanechaného majektu, osobu dediča či dedičský titul

- súd zahajuje aj bez návrhu z úradnej povinnosti riadenie o dedičstvo v prípade úmrtia FO (prehlásenia za mŕtvu)

- rozhodnutie súdu má hmotne právne účinky spätne ku dňu smrti zostaviteľa pôsobí ex tunc (v tom sa prejavuje pôsobenie princípu prechodu majetku na dediča už okamihom smrti zostaviteľa)

- pri dedení vstupuje dedič do právnych vzťahov zostaviteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou = dedičská posloupnosť (dedičská sukcesia)

- právna úprava dedenia spočíva v prechode nie len majetkových práv, ale aj majetkových povinností na dediča dediči zodopovedajú aj za dlhy zostaviteľa

zodpovednosť dedičov- § 470 a nasl.: dedič zodpovedá za dlhy zostaviteľa a za primerané náklady

spojené s jeho pohrebom, ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu

- pri určovaní pomeru zodpovednosti sa vychádza z hrubej hodnoty dedičstva a dedičských podielov

- zodpovednosť dedičov je obmezdená do výšky nadobudnutého dedičstva (to ale neznamená, že by dediť zodpovedal len zdedeným majetkom ak je potrebné, musí uhradiť dlhy aj zo svojho majetku, a to až do výšky svojho dedičského podielu)

- výnimočne zákon stanoví zodpovednosť zanechanými hodnotami, ako napr. v prípade predĺženého dedičstva, ktoré je prenechané veriteľom k úhrade dlhov (§ 471 odst. 1)

- uvedené zásady platia aj ak dedičstvo pripadne štátu, štát ale môže v prípade, ak nie je možné úplne alebo zčasti uhradiť peňažitý dlh peniazmi z dedičstva, použiť k úhrade dlhov aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva

a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu, štát môže navhrnúť aj likvidáciu dedičstva (§ 472 odst. 2)

predpoklady dedičskej spôsobilosti- právo byť dedičom zákon priznáva každému subjektu s právnou subjektivitou,

teda je spôsobilý k právam a povinnostiam- dedičom môže byť FO, PO, štát

fyzická osoba- FO môže byť dedičom aj vtedy, ak nemá spôsobilosť k PÚ, pretože pri dedení

dochádza k prechodu majetku na dediča priamo zo zákona a k jeho nadobudnutí nie je potrebný žiadny PÚ (v riadení o dedičstvo, v rámci ktorého je nutné činiť určité prejavy vôle, musí byť taká osoba zastúpená svojim zástupcom)

- zástupcu (opatrovníka) ustanoví súd aj dedičovi neznámemu (= osoba, o ktorej možno mať dôvodne za to, že je dedičom, ale nie je známe jej meno, príp. či žije alebo nie) alebo dedičovi neznámeho pobytu (= dedič známy, ktorý sa ale zdržuje na neznámom mieste, takže s ním súd nemôže prísť do styku), tento opatrovník ale (na rozdiel od opatrovníka dediča nespôsobilého k PÚ) nemôže dedičstvo odmietnuť (§ 468), jeho povinnosťou je len prispieť k ochrane záujmov dediča, najmä prispieť k jeho nájdeniu- súd vyrozumie dediča neznámeho alebo dediča neznámeho pobytu

o jeho dedičskom práve vyhláškou- ak osoba o sebe nedá v stanovenej lehote vedieť, súd k nej pri

prejednávaní dedičstva neprihliada, svoje dedičské nároky môže potom eventuálne uplatniť podľa § 485

právnická osoba- ak má nadobúdať PO, je nutné, aby v okamihu smrti zostaviteľa právne

existovala- zvláštnym prípadom je keď PO je záveťou zriaďovaná – zriadenie nadácie

záveťou (§ 477 odst. 2, zákon č. 227/1997 Sb., o nadáciách a nadačných fondoch)

- k dedeniu môže byť povolaná len na základe závete

- existencia obecnej právnej subjektivity sama o sebe ešte nestačí k tomu, aby bol určitý subjekt dedičom, právna úprava vymedzuje ďalšie predpoklady:

1) pozitívne vymedzenie - uvedené predpoklady sa týkajú dedičov zo zákona (§ 473 - § 465a)- predpoklady sa líšia podľa dedičských skupín- predpoklady musia byť splnené v okamihu smrti zostaviteľa- napr. pri dedičoch prvej dedičskej skupiny je to právna existencia

manželstva alebo exitencia príbuzenského vzťahu v línii priamej (manžel dedí len vtedy, ak manželstvo v okamihu smrti zostaviteľa právne existovalo, potomok dedí len vtedy, ak je tu daný príbuzenský vzťah založený pokrvne alebo osvojením)

2) negatívne vymedzenie- podľa § 469 nededí:

- kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti zostaviteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom (tento dôvod musí byť daný ešte za

95

života zostaviteľa), tento dedič môže ale dediť aj tak, ak mu zostaviteľ taký čin odpustil

- kto sa dopustil zavrhnutiahodného jedného jednania proti prejavu poslednej vôle zostaviteľovej, tohto jednania sa možno dopustiť za života zostaviteľa i po jeho smrti (ak sa stal ešte za života zostaviteľa, môže byť tento dôvod dedičskej nespôsobilosti kovalidovaný ak zostaviteľ dedičovi čin odpustil)

- dedičská nespôsobilsoť sa môže týkať dediča zo závete i dediča zo zákona- ten, kto sa dopustil jednania zakladajúceho dôvod dedičskej nespôsobilosti,

nemôže potom dediť zo žiadneho titulu- k dedičskej nespôsobilosti súd prihliada z úradnej povinnosti- na dediča, ktorý je dedičsky nespôsobilý, sa pozerá, akoby neexistoval- ak ide o dediča zo závete, môže jeho dedičský podiel pripadnúť náhradnému

dedičovi, ak ho zostaviteľ v záveti ustanovil alebo pripadá dedičom zo zákona- ak ide o dedičov zo zákona, pripadá dedičský podiel nespôsobilého dediča

ostatným zákonným dedičom, ak sa ovšem neuplatní reprezentačné právo- dôvodom dedičskej nespôsobilosti môže byť aj iné, v zákone špecifikované

jednanie dediča, a to len tzv. neopomenuteľného dediča – ide o jednanie zakladajúce dôvod vydedenia (§ 469a)

116. DEDENIE ZO ZÁKONA.

- majetok zostaviteľa prechádza na osoby určené zákonom – zákonný dediči (§ 473 - § 475a), ktorí sú rozdelený, v závislosti na stupni príbuzenstva, resp. iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k zostaviteľovi, do 4 skupín

- poradie dedičských skupín je záväzné v tom zmylse, že najskôr sú povolaní k dedeniu dediči prvej dedičskej skupiny, ak v tejto skupine nedojde k dedeniu, natupuje skupina druhá, ak ani tu nedojde k dedeniu, nastúpi skupina tretia, ak nededia ani dediči tretej skupiny, nastupuje štvrtá skupina, ktorou sa okruh zákonných dedičov uzatvára

- ak dedičstvo nepripadne ani štvrtej skupine a nie je tu samozrejme ani závetný dedič, pripadá dedičstvo štátu ako odúmrť

- niektorí dediči sú zaradení do viacerých dedičských skupín, ich nároky sa potom líšia v závislosti na tom, v ktorej dedičskej skupine sú povolaní k dedeniu

1. prvá dedičská skupina- najbližší príbuzný a osoby blízke zostaviteľovi, ktorými sú (§ 473 odst. 1):

- deti zostaviteľa- pozostalý manžel

dieťa= priamy potomok zostaviteľa v prvom stupni v línii zostupnej, nezáleži či je

zrodené v manželstve alebo mimo manželstva zostaviteľa- dieťa ženy = dieťa, ktoré porodila- dieťa muža: musí mu svedčiť niektorá domnienka otcovstva- za dieťa, teda subjekt spôsobilý k dedeniu, sa považuje aj nasciturus, za

predpokladu, že sa narodí živý- deťmi sa rozumejú aj deti osvojené (nezáleží či ide o prosté alebo

nezrušiteľné osvojenie), je dôležité, aby osvojenie existovalo v deň smrti zostaviteľa

- dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti v prvej skupine nededímanžel- predpokladom pre dedenie pozostalého manžela je trvajúce manželstvo so

zostaviteľom v deň jeho smrti (nie je potrebné, aby manželia spolu fakticky žili, event. aby medzi nimi existovalo SJM)

- druh alebo družka nemôže byť dedičom v prvej skupine (ani vtedy, ak sa z tohto súžitia narodili deti)

veľkosť dedičských podielov- zásada rovnosti dedičských podielov každý z dedičov dedí

rovnakým dielomakrescencia- medzi dedičmi prvej skupiny dochádza navzájom k prírastku podielov

(akrescencia) = ak niektorý z dedičov nededí, prirastá jeho uvoľnený dedičský podiel ostatným dedičom tejto skupiny

- ak nededí manžel, dochádza k prírastku v prospech detí vždy, ak ale nededí dieťa zostaviteľa, dochádza k akrescencii len vtedy, ak sa neuplatní tzv. reprezentačné právo (ius representationis)

- podľa reprezentačného práva ak nededí dieťa zostaviteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti,tj. zostaviteľoví vnuci, ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia (§ 473 odst. 2), títo potomkovia nastupujú len do uvolneného dedičského podielu svojho bezprostredného predka, namiesto ktorého dedia (nemôžu teda dediť viac, než koľko by činil dedičský podiel dediča, ktorého zastupujú)

- dôvodom, že dieťa nededí, môže byť napr. skutočnsoť, že sa nedožulo smrti zostaviteľa, jeho dedičská nespôsobilosť (§ 469), skutočnosť, že dedičstvo odmietlo (§ 463), bolo platne vydedené (§ 469a) alebo sa k nemu neprihliada (§ 468)

2. druhá dedičská skupina- podľa § 474 odst. 1 táto skupina zahŕňa:

- pozostalého manžela- rodičia zostaviteľa- osoby, ktoré žili so zostaviteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden

rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť zostaviteľa alebo boli naňho odkázané výživou

- títo dediči sú povolaní k dedeniu, ak zostaviteľ nezanechal žiadnych potomkov alebo ak títo potomkovia z nejakého dôvodu nededia

- manžel (na rozdiel od prvej skupiny) dedí najmenej jednu polovicu dedičstva, a môže byť tiež výlučným dedičom, ak nenadobudne dedičstvo žiadny z ostatných dedičov tejto skupiny

- rovnako ako rodičia zostaviteľa dedia aj jeho osvojitelia (pokrvní rodičia osvojenca nededia, pretože osvojením zanikol medzi ním a pôvodnou rodinou príbuzenský vzťah)

96

- v tejto skupine nedochádza k uplatneniu reprezentačného práva, a preto ak nededia zostaviteľoví rodičia, nenastupujú do uvoľneného podielu ich deti, tj. súrodenci zostaviteľa (tí sú povolaní až v tretej skupine)

- osoby spolužijúce: môže ísť o vzdialenejších príbuzných zostaviteľa, ale aj o osoby bez príbuzenského vzťahu k zostaviteľovi, ak spĺňajú nasledujúce predpoklady:

- existencia spoločnej domácnosti so zostaviteľom: spravidla predpokladá spoločné bývanie, v zmysle § 115 spoločná domácnosť predstavuje skutočné súžitie dvoch alebo viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve (= tieto osoby prispievajú podľa svojich schopností a možností k úhrade a obstarávaniu spoločných potrieb), toto spoločenstvo musí byť trvalé

- starostlivosť o spoločnú domácnosť (výkon faktických úkonov v starostlivosti o domácnosť alebo v starostlivosti o zostaviteľa) alebo odkázanosť výživou na zostaviteľa (nemusela tu byť vyživovacia povinnosť)

- súžitie v spoločnej domácnosti trvalo minimálne po dobu 1 roku pred smrťou zostaviteľa a existovalo aj v deň smrti

- za splenenia týchto predpokladov môže byť dedičom v druhej skupine napr. druh, družka, pesún, dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, nie je vylúčené, aby išlo o súrodenca, strýka či neter

veľkosť dedičských podielov- zásada rovnosti podielov prelomená v prospech manžela zostaviteľa,

ktorý dedí vždy minimálne jednu polovicu dedičstva (§ 474 odst. 2)- manžel môže nadobudnúť aj celé dedičstvo, ak zostaviteľ nezanechal

žiadnu z osôb uvedených v druhej skupine, príp. žiadna z týchto osôb z nejakého dôvodu nededí

- nadobudnúť celé dedičstvo môže aj rodič (rodičia) zostaviteľa, ak zostaviteľ nezanechá manžela či spolužijúcu osobu, alebo ak títo z nejakého dôvodu nededia

- spolužijúce osoby samostatne v druhej skupine dediť nemôžu, ale prechádzajú do tretej skupiny

- každý z dedičov dedí len svoj podiel je vylúčené, aby došlo ku kumulácii dedičských titulov

3. tretia dedičská skupina- ak zostaviteľ nezanechal potomkov, manžela, rodičov, príp. žiadna z týchto

osôb nededí- túto skupinu tvoria (§ 475 odst. 1):

- súrodenci zostaviteľa- osoby spolužijúce

- súrodenci zostaviteľa = osoby, ktoré majú so zostaviteľom spoločného aspoň jedného predka, tj. rodiča, zákon nerozlišuje medzi súrodencami plnorodými (spoloční obaja rodičia) a polorodými (spoločný len jeden rodič), nezáleží ani na to, či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo manželstva zostaviteľa

- každý z dedičov tretej skupiny dedí rovnakým dielom (zásada rovnosti podielov)

- nie je tu možná kumulácia dedičských podielov (napr. ak brat zostaviteľa s ním žil aj v spoločnej domácnosti spôsobom, ktorý by inak zakladal jeho dedičské právo ako osoby spolužijúcej, nezakladá táto skutočnosť nárok brata na 2 podiely bratovi by pripadol len 1 podiel, zvýhodniť by ho mohol zostaviteľ v záveti)

- zásada akrescencie (prírastku podielu)- ak nededí spolužijúca osoba, dochádza k prírastku v prospech ostatných

spoludedičov vždy- ak nededí súrodenec zostaviteľa, môže sa uplatniť reprezentačné

právo (§ 475 odst. 2), jeho podiel teda nadobúdajú jeho deti (netere a synovci zostaviteľa), zákon hovorí o deťoch súrodenca nepripadá do úvahy reprezentačné právo v prospech ďalších potomkov súrodenca

- spolužijúce osoby v tejto skupine môžu dediť samostatne, a to celé dedičstvo, ak zostaviteľ nezanechá žiadnych súrodencov, alebo títo nededia a ani nedojde k uplatneniu reprezentačného práva

- samostatne môže dediť aj súrodenec, ak zostaviteľ nezanechal spolužijúcu osoby alebo táto osoba nededí

4. štvrtá dedičská skupina- ak nededí žiadny z dedičov tretej skupiny- patria sem predovšetkým prarodičia zostaviteľa (§ 475a)- prarodičia = príbuzní zostaviteľa v línii zostupnej, rade priamej v druhom

stupni- príbuzenstvo môže byť založené pokrvne alebo osvojením- k dedeniu sú povolaní prarodičia z oboch strán, tj. zo strany matky

zostaviteľa aj zo strany otca, a to každý rovnakým dielom- ak nededí žiadny z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (§ 475a), tj.

zostaviteľoví strýkovia a tety (zákon hovorí len o deťoch prarodičov, dedičský nárok vzdialenejších potomkov prarodičov neprichádza v úvahu)

- výklad ustanovenia § 475a môže byť sporný otázka, či medzi prarodičmi dochádza k akrescencii, tj. k prírastku podielu jedného z nich v prospech ostatných alebo či tu namiesto uvoľneného podielu príslušného prarodiča vstupujú na základe reprezentačného práva jeho deti správnym výkaladom je výklad druhý, pretože z ustanovenia § 475a nemožno dovodiť, že by zákon chcel vylúčiť možnosť akrescencie podielov medzi prarodičmi uplatnením reprezentačného práva detí príslušného prarodiča (možno len dovodiť, že deti prarodičov sú k dedeniu povolané až vtedy, ak nededí žiadny z prarodičov)

117. ZÁVEŤ AKO DEDIČSKÝ TITUL, KUMULÁCIA DEDIČSKÝCH TITULOV.

- dedenie zo závete upravuje ObčZ v časti siedmej, hlave tretej- záveťou môže zostaviteľ odchýlne od zákonnej dedičskej postupnonsti

stanoviť sám osoby, ktoré majú byť jeho dedičmi, ako aj určiť ich dedičský podiel

- záveť má význam ak zostaviteľ nemá dedičov a chce sa vyhnúť odúmrti

97

- právo pořizovať o svojom majetku pre prípad smrti záveťou jej jednou z foriem realizácie vlastníckeho práva

obmedzenia zriaďovacej voľnosti zostaviteľa:- ochrana neopomenuteľných dedičov- zostaviteľ môže v záveti nakladať len s právami, ktoré nezanikajú jeho smrťou

a pri ktorých je stanovený zvláštny režim právneho nástupníctva- v určitom smere kogentnými ustanoveniami ObčZ, stanovujúcimi obsahové

a formálne náležitosti závete- platná právna úprava výrazne rozšírila zriaďovaciu voľnosť zostaviteľa, a to

najmä zúžením ochrany poskytovanej neopomenuteľným dedičom a stanovením nových foriem závete

- závetná dedičská postupnosť nastáva ak zostaviteľ zanechal platnú záveť, v ktorej poriadil ohľadne celého svojho majetku

kumulácia dedičských titulov= súbeh dedičských titulov- dedič je zákonným i testamentárnym dedičom zároveň- dvojaké hľadisko:

1) predmet dedičstva: súčasne dedia zákonný aj testamentárny dedičia2) dedič: nemožno jeden dôvod odmietnuť a druhý prijať

- napr. ak sa plantá závet netýka celého majetku a zvyšok majetku sa dedí zo zákona, ak niektorý zo závetných dedičov nededí alebo záveť nerešpektujúca neopomenuteľných dedičov, niektorý z nich sa dovolal neplatnosti závete

118. POJEM A NÁLEŽITOSTI ZÁVETE, OBSAH ZÁVETE, ZRUŠENIE ZÁVETE.

pojem- ObčZ ho priamo nevymedzuje, ale možno dovodiť že záveť je jednostranným

neadresovaný právny úkon zostaviteľa, ktorým tento disponuje so svojim majetkom pre prípad smrti

- zriaďovateľ = ten, kto počas života zriaďuje záveť- zostaviteľ = osoba, ktorá zomrela a zanechala (zostavila) svoj majetok (ObčZ

používa pre oba prípady len pojem zostaviteľ, ale teória a prax to takto odlišuje)

- čisto osobný právny úkon zostaviteľa, preto ju musí učiniť osobne a nemôže k tomu zmocniť svojho zástupcu, v rozpore s týmto charakterom závete nie je zriadenie alografnej závete ani závete vo forme notárskeho zápisu (tu ide len o formu vyjadrenia vôle zostaviteľa)

- jednou záveťou môže platne poriadiť len jedna osoba, nie je prípustné, aby viac osôb poriadilo spoločnú záveť (§ 476 odst. 3)

- právne účinky závete nastávajú až po smrti zostaviteľa, preto môže zostaviteľ záveť kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť

- prejav vôle zostaviteľa, ktorým disponuje svojim majetkom pre prípad smrti, vymedzuje zákon ako záveť

- platnosti závete nebráni, ak je pomenovaná inak (napr. posledná vôľa), prípadne ak nie je označená vôbec, ak je znej zrejmá vôľa zostaviteľa poriadiť pre prípad svojej smrti svojim majetkom v zmysle § 477

náležitosti záveteA) náležitosti osoby zriaďovateľa

- dodržanie náležitostí PÚ týkajúcich sa spôsobilosti zriaďovateľa k PÚ- záveť môže riadne zriadiť osoba s plnou spôsobilosťou k PÚ- zriaďovaciu spôsobilosť má i nezletilec, ale len za určitých predpokladov:

- nezletilec starší ako 15 rokov- len vo forme notárskeho zápisu (§ 476d odst. 2)

- nespôsobilosť zriadiť záveť sa týka najmä osôb, ktoré boli spôsobilosti zbavené

- pri osobách, ktorých spôsobilosť bola obmedzená, je nutné ich spôsobilosť posúdiť v závislosti na obsahu a rozsahu obmedzenia, obsiahnutom v súdnom rozhodnutí (§ 10 odst. 2)

- platne nemôže zriadiť záveť osoba, ktorá v okamihu jej zriadenia jednala v duševnej poruche, ktorá ju k tomuto PÚ činila neschopnou (§ 38 odst. 2)

- rozhodný je vždy stav spôsobilosti k PÚ v okamihu zriaďovania závete, následným odpadnutím prekážky brániacej platnosti závete z hľadiska spôsobilosti zriaďovateľa teda nemôže dôjsť ku konvalidácii závete, rovnako ako bude zriaďovateľ neskôr zbavený spôsobilosti, pričom v okamihu učinenia závete bol úplne duševne zdravý, nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť závete

B) náležitosti vôle zriaďovateľa- vôľa musí byť predovšetkým daná- požiadavka danosti nie je splnená najmä v prípade fyzického násilia (vis

absoluta)- vôľa musí byť slobodná a vážna, inak je záveť neplatná (§ 37 odst. 1)- slobodu vôle vylučuje predovšetkým bezprávna vyhrážka (vis compulsiva)

C) náležitosti prejavu zriaďovateľa- vôľa prejavené v záveti musí byť určitá a zrozumiteľná- zo závete musí byť jasné určenie dedičov, ak je v tomto smere záveť

neurčitá alebo nezrozumiteľná a nemožno tento nedostatok odstrániť ani výkladom závete (§ 35 odst. 2) je záveť neplatná, prípadne čiastočne neplatná (§ 41)

- prísna formálnosť tohto prejavu – ustanovenia o forme závete majú kogentnú povahu a ich nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť závete (§ 40 odst. 1)

- prípustná je len písomná forma závete, ObčZ pozná 3 druhy písomnej závete:1)záveť holografná

- v praxi veľmi obvyklá- k jej platnosti sa vyžaduje:

a) celý text musí byť písaný rukou zriaďovateľa- celá musí byť napísaná vlastnou rukou zriaďovateľa, nezáleží na

tom, akým písacím nástrojom a na akom podklade, príp. v akom jazyku

b)musí v nej byť vlastnou rukou zriaďovateľa uvedený presný dátum, ktorý sa musí vzťahovať ku dňu podpisu závete a nie ku dňu spísania (ak sa oba dni nezhodujú)- presný dátum je dôležitý pre posúdenie spôsobilosti

zriaďovateľa zriadiť záveť a tiež preto, aby v prípade, že

98

zostaviteľ zriadiť viacero závetí, bolo možné posúdiť, ktorá je staršia, pretože ak si obe závete konkurujú tak, že nemôžu vedľa seba obstáť, platí, že závet neskoršia ruší záveť predchádzajúcu (§ 480 odst. 1)

c) musí byť vlastnou rukou zriaďovateľa podpísaná (§ 476a)- nezáleží pri tom na čitateľnosti podpisu, ak je ho možné

identifikovať ako podpis zostaviteľa- podľa judikatúry, podpis zriaďovateľa len priezviskom v spojení

s jeho akademickým titulom za situácie, kedy o totožnosti tohto vlastnoručného podpisu nie sú pochybnosti, vyhovuje požiadavke vyplývajúcej z § 476 odst. 2 (teraz ide o ustanovenie § 476a)

- všetko, čo nasleduje po podpise je neplatné, teda podpis text priestorovo uzatvára

- pri halografnej záveti sa nevyžaduje prítomnosť svedkov ani iné overenie závete

- halografnú záveť nemôže zriadiť nezletilec, ani osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať

- vlastnoručne spísanú záveť môže zriaďovateľ ponechať pri sebe, u inej osoby alebo ju môže zveriť notárovi

- ak má záveť u seba iná osoba, je povinná po smrti zriaďovateľa neprodlene ju predložiť súdu, v ktorého obvode mal zriaďovateľ svoje posledné trvalé bydlisko

2)záveť alografná- nie je písaná vlastnou rukou zriaďovateľa, ale je písaná napr. na

písacom stroji alebo osobou od zriaďovateľa odlišnou- 2 formy:

1. obecná (§ 476b)- k jej platnosti zákon vyžaduje vlastnoručný podpis

zostaviteľa, pričom k podpisu nie je nutná prítomnosť svedkov- dvaja svedkovia musia byť súčasne prítomní pri výslovnom

prehlásení zostaviteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu (výslovne je prehlásenie učinené, ak pomocou akýchkoľvek slovných výrazov, poprípade aj obvyklých znamení, pred svedkami prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti to, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu)

- svedkom môže byť len osoba, ktorá je k tomu vopred poverená a je s týmto poverením zrozumená (náhodne prítomný pri úkone nemôže byť svedkom)

- svedkovia nemusia byť zoznámení s obsahom závete, nemusí im byť daná k prečítaniu, svedkovia len svojim podpisom potvrdzujú, že boli prítomní pri výslovnom prehlásení zostaviteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu

2. zvláštna (§ 476c, § 476d)- prísnejšia forma, stanovená pre osoby, ktoré nemôžu písať

alebo čítať- nutný traja súčasne prítomní svedkovia, pred ktorými musí

byť listina prečítaná a musia ju podpísať

- zostaviteľ musí pred svedkami po prečítaní potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu

- v zápise musí byť uvedené, že zostaviteľ nevie čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a spôsob, akým zostaviteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho právu vôľu

- nie je nutné, aby pisateľ a predčitateľ boli osobami odlišnými od svedkov, pisateľom a predčitateľom ale nemôže byť rovnaká osoba, aby sa zabránilo možnému sfalšovaniu prejavu poslednej vôle zostaviteľa

- ak je osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, nepočujúca, musí alografná záveť vyhovovať náležitostiam § 476d odst. 4 a 5

- svedkami pri alografnej záveti nemôžu byť osoby, ktoré nemajú spôsobilosť k PÚ, osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, a tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom je prejav vôle učinený (§ 476e), svedkami nemôžu byť ani osoby povolané k dedeniu zo zákona či zo závete a osoby im blízke (§ 116), tieto osoby nemôžu pôsobiť ani pri zriaďovaní závete, ani ako úradné osoby, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia (§ 476f)

3)záveť vo forme notárskeho zápisu- pre je obsah sú smerodatné ustanovenia § 62 a nasl. notárskeho řádu

(zákon ČNR č. 358/1992 Sb.), pojednávajúce o notárskych zápisoch- okrem vlastného textu musí obsahovať aj miesto a dobu úkonu,

označenie notára, meno, priezvisko a rodné číslo zriaďovateľa, údaj o overení jeho totožnosti, prehlásenie zriaďovateľa o tom, že je spôsobilý k PÚ, údaj o tom, že ním bol zápis po prečítaní schválený, podpis zriaďovateľa a odtlačok úradného razítka notára a jeho podpis (§ 63 NŘ)

- zvláštne pravidlá pre notársky zápis o záveti zriaďovateľa, ktorá nemôže čítať alebo písať sú stanovené v § 65 NŘ, a pre zriaďovateľa, ktorý je hluchý alebo nemý v § 67 NŘ, NŘ tiež podrobne upravuje záležitosti osôb svedkov a dôverníkov, spolupôsobiacich pri spisovaní notárskeho zápisu takýchto zriaďovateľov, a ich účasť pri tomto úkone

- záveť vo forme notárskeho zápisu môže zriadiť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá má zriaďovaciu spôsobilosť, a to pred ktorýmkoľvek notárom bez ohľadu na miesto svojho trvalého bydliska

- ak notár spíše notársky zápis o záveti, oznámi to okresnému súdu, v ktorého obvode má zriaďovateľ bydlisko (§ 70 NŘ)

- notársky zápis o záveti sa ukladá u notára a prostý opis o zápise možno vydať len zriaďovateľovi alebo jeho zmocnencovi, ktorý sa preukáže plnou mocou s úradne overeným podpisom (§ 91 NŘ)

D) obsahové náležitosti závete- prejav zriaďovateľa musí byť predovšetkým výslovný, zo závete musí byť

jasné, že zriaďovateľ prejavuje svoju vôľu nakladať so svojim majetkom pre prípad svojej smrti

- vôľa obsiahnutá v záveti nesmie odporovať zákonu ani ho nesmie obchádzať, príp. sa priečiť dobrým mravom (§ 39)

- hlavným obsahom závete je stanovenie dediča (§ 477 odst. 1)

99

- ObčZ nestanovuje, ako má byť v záveti vyjadrené ustanovenie niekoho dedičom

- označenie dediča musí byť určité, najvhodnejšie je uvedenie mena a priezviska, čím sa možno vyhnúť namietaniu neurčitosti závete, vylúčené nie je ani určenie dediča napr. vymedzením príbuzenského vzťahu k zriaďovateľovi, ak je tým dedič dostatočne identifikovateľný

- zriaďovateľ môže stanoviť aj náhradného dediča pre prípad, že by osoba označená ako dedič na prvom mieste dedičstvo nenadobudla, náhradný dedič nastupuje na miesto pôvodného dediča v rozsahu jeho dedičského podielu (stanovenie náhradného dediča nie je považované za podmienku v záveti v zmysle § 478)

- ak stanoví zriaďovateľ viac dedičov, môže tiež stanoviť ich podiely, resp. veci a práva, ktoré im majú pripadnúť (§ 477), ak v tomto smere chýba vôľa zriaďovateľa alebo je neurčitá alebo nezrozumiteľná a nemožno ju zistiť ani výkladom, podiely dedičov sú rovnaké (§ 477), podiely môže určiť aj zlomkom alebo percentom

- ak zostaviteľ ustanoví dediča a určí, že mu pripadá konkrétna vec, je potrebné, aby vec v okamihu zostaviteľovej smrti existovala a bola v jeho vlastníctve, ak by bola vec v medziobdobí zničená, nemalo by toto ustanovenie závete právne účinky

- zostaviteľ môže podiel dediča určiť aj peňažnou čiastkou, ktorá nemusí byť v zanechanom majetku

- obsahom závete nemôžu byť podmienky, ktoré by obmedzovali dedičov vo voľnej dispozícii so zdedeným majetkom (§ 478), takého ustanovenie by záveť nečinilo neplatnou, nemalo by ale žiadne právne účinky (za podmienku sa nepovažuje príkaz k započítaniu na dedičský podiel)

zrušenie závete- právo na zrušenie závete je prejavom zriaďovacej povinnosti zostaviteľa, ide

o právo osobné, ktorého sa vopred nemôže platne vzdať- plne v dispozícii zriaďovateľa- spôsoby zrušenia závete:

a) zriadenie novej závete- novšia záveť môže zrušiť predchádzajúcu buď úplne alebo z časti- k zrušeniu pôvodnej závete novou môže nastať výslovne (zriaďovateľ

výslovne prehlásti, že ruší predchádzajúcu záveť) alebo mlčky (z obsahu novej závete je jasné, že nová záveť nemôže vedľa predchádzajúcej obstáť)

- neskoršia záveť ruší predošlú za predpokladu, že je platná- nie je nutné, aby nová záveť bola zriadená v rovnakej forme ako predošlá

(ak nejde o prípady, kedy vzhľadom k osobe zostaviteľa sú stanovené určité formy závete)

b) odvolanie závete- jednostranný prejav vôle zostaviteľa, ktorým prejavuje vôľu odvolať už

zriadenú záveť- nemusí prebehnúť rovnakou formou, akú má odvolaná záveť, ale musí

mať formu, ktorú stanoví zákon pre záveť (§ 480 odst. 1)- odvolanie sa môže týkať celej závete alebo jej časti

c)zničenie závete

- jednostranný PÚ zriaďovateľa, ktorým prejavuje svoju vôľu zničiť záveť tým, že zničí listinu, na ktorej je záveť napísaná

- zničenie má právne následky len za predpokladu, že je tu daná zriaďovacia spôsobilosť zostaviteľa a jeho vôľa záveť zničiť

- napr. roztrhanie listiny, spálenie, preškrtanie textu apod.- pri záveti vo forme notárskeho zápisu neprichádza zničenie do úvahy,

takú záveť možno zrušiť len zriadením závete novej alebo odvolaním závete

119. POSTAVENIE NEOPOMENUTEĽNÝCH DEDIČOV.

- § 469- obmedzenie zriaďovacej voľnosti zostaviteľa- zostaviteľ nemôže týchto dedičov vo svojej záveti opomenúť- potomkovia zostaviteľa, a to nie len v prvom stupni, tj. jeho deti, ale aj

potomkovia druhého, prípadne ďalšieho stupňa (pričom ale potomok bližší vylučuje z dedenia potomka vzdialenejšieho)

- pozostalý manžel medzi neopomenuteľných dedičov nepatrí- z hľadiska stupňa ochrany rozlišuje ObčZ medzi zletilými a nezletilými

potomkami:- nezletilým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko činí ich zákonný

dedičský podiel- zletilí potomkovia môžu byť vo svojom zákonnom dedičskom podiele

skrátení až o polovicu, pretože sa im musí dostať aspoň toľko, koľko činí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona (§ 479)

platnosť závete- ak záveť nerešpektuje práva neopomenuteľného dediča, je neplatná, a to úplne

alebo z časti- neplatnosť závete nenastáva priamo zo zákona, ale len na základe námietky

neopomenuteľného dediča (relatívna neplatnosť)- ak ide o nezletilého potomka zostaviteľa, musí byť prehlásenie o neuplatnení

neplatnosti závete, učinené jeho zákonným zástupcom, schválené súdom- ak sa neopomenuteľný dedič dovolá neplatnosti závete, nastupuje v rozsahu

jeho dedičského nároku vymedzeného § 479 dedenie zo zákona- neplatnosť závete nenastáva, ak došlo k platnému vydedeniu

neopomenuteľného dediča (§ 469a)- okolnosti pre posúdenie platnosti závete sa posudzujú podľa stavu, ktorá je

v deň smrti zostaviteľa, to platí predovšetkým pre existenciu alebo neexistenciu neopomenuteľného dediča

vydedenie- pojem vydedenie býva používaný v dvojakom zmysle:

1) vydedenie ako prejav vôle zostaviteľa= jednostranný PÚ zostaviteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, že sa určitý

jeho potomok nemá dostať svoj dedičský podiel vymedzený v § 478, resp. že má dostať menej, než koľko činí tento podiel

100

- platnosť tohto PÚ je podmienená tým, že musí vyhovovať obecným náležitostiam PÚ (§ 34 a nasl.) a náležitostiam špecifickým, stanoveným pre tento PÚ

- prejav vôle o vydedení je osobným úkonom zostaviteľa (musí ho učiniť osobne), musí byť určitý a zrozumiteľný

- musí byť uvedený dôvod vydedenia, konkretizovaný vymedzením skutkových okolností, ktoré ho zakladajú

- podľa § 469a zostaviteľ môže vydediť potomka, ak:- v rozpore s dobrými mravmi neposkytol zostaviteľovi potrebnú

pomoc v nemoci, v starobe alebo v iných závažných prípadoch- o zostaviteľa trvalo neprejavuje ozajstný záujem, ktorý by ako

potomok prejavovať mal- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin k trestu odňatia slobody

v trvaní najmenej jedného roka- trvalo vedie nezriadený život

- spornou je otázka, či možno vydediť potomka podmienene, tj. pre prípad, že by nastal dôvod vydedenia v budúcnosti, domnievame sa ale , že vzhľadom k tomu, že predpokladom vydedenia je existencia dôvodu vydedenia a jeho uvedenie v listine o vydedení, nemožno možnosť podmieneného vydedenia pripustiť

- s formálneho hľadiska musí prejav vôle vyhovovať náležitostiam závete (§ 476), zákon hovorí o listine vydedenie, nič ale nebráni tomu, aby zostaviteľ tento prejav vôle zahrnul v záveti

2) vydedenie ako právne následky vôle zostaviteľa- vylúčenie potomka, ktorého sa tento PÚ týka, z dedičskej postupnosti (v

prípade čiastočného vydedenia ide o obmedzenie jeho dedičského nároku)

- na uvoľnený podiel vydedeného dediča nastupujú jeho potomkovia (§ 473 odst. 2), zostaviteľ môže ale účinky vydedenia vztiahnuť aj na nich (§ 469a odst. 2), nie je rozhodné, či sa aj oni dopustili jednania zakladajúceho dôvod vydedenia, s takto uvoľneným dedičským podielom môže zostaviteľ disponovať v záveti, ak tak neučiní, nastáva ohľadne neho dedenie zo zákona, ak tento podiel nenadobudne žiadny zo závetných alebo zákonných dedičov, pripadá štátu (§ 462)

- zostaviteľ nie je prejavom vôle o vydedení viazaný, a môže ho zrušiť, v takom prípade sa postupuje ako pri zrušení závete (§ 469a odst. 3, § 480)

120. OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA.

- niekedy môže nastať prípad, že dedičstvo nadobudne nepravý dedič, tj. dedič, ktorému nesvedčil dedičský titul a oprávneným dedičom bol niekto iný (napr. ak sa dodatočne objavil ďalší dedič zo zákona, o ktorého existencii sa nevedelo, pretože bol neznámy, resp. jeho existencia bola ostatnými dedičmi zamlčaná, v takých prípadoch je nutné postupovať podľa § 485 o ochrane oprávneného dediča

- oprávnený dedič, ktorý nadobudol dedičstvo okamihom smrti zostaviteľa (nezávisle na tom, že nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené inej osobe), sa môže domáhať voči neoprávneného dedičovi vydanie dedičstva

- ak medzi nimi nedôjde k dohode, oprávnený dedič môže svoje právo uplatniť žalobou na vydanie dedičstva (hereditas petitio), ktorá smeruje proti neoprávnenému dedičovi, príp. proti osobám, na ktoré dedič dedičstvo alebo jeho časť previedol, a ktoré neboli pri nadobudnutí v dobrej viere (skutočnosť, že vec alebo iná majetková hodnota bola nadobudnutá od nepravého dediča v dobrej viere, v riadení pred súdom preukazuje nadobúdateľ)

- rozsah nároku oprávneného dediča je vymedzený v § 485 odst. 1 a 2- nepravý dedič je povinný vydať majetok, ktorý z dedičstva má, a to podľa

zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby sa na úkor oprávneného dediča bezdôvodne neobohatil

- žaloba smeruje k naturálnej reštitúcii, k vydaniu všetkých vecí, ktoré tvorili predmet dedičstva, a to bez ohľadu na to, či boli všetky tieto veci, ktoré tvorili predmet dedičstva, predmetom prejednania dedičstva alebo nie

- namiesto naturálnej reštitúcie prichádza do úvahy peňažitá náhrada, ak nie je dobre možné alebo účelné vydanie vecí tvoriacich predmet dedičstva (napr. preto, že boli spotrebované, prevedené na inú osobu apod.), peňažitá náhrada musí zodpovedať objektívnej hodnote vecí v okamihu smrti zostaviteľa

- predmetom dedičskej žaloby sú aj pohľadávky a dlhy zostaviteľa- pre rozsah nároku je významný aj § 485 odst. 2 o vydaní úžitkov

z dedičstva a o nákladoch na dedičstvo vynaložených, rozhodujúca je tu dobrá viera nepravého dediča, ak nepravý dedič musel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný vydať aj úžitky z dedičstva a má právo len na náhradu nutných nákladov, ktoré na dedičstvo vynaložil, ak bol ale v dobrej viere, môže si úžitky ponechať a má tiež právo na náhradu všetkých nákladov účelne na dedičstvo vynaložených

- voči tretím osobám, ktoré niečo od nepravého dediča nadobudli, sa môže oprávnený dedič domáhať vydania nadobudnutého len vtedy, ak pri nadobudnutí neboli v dobrej viere, ak boli v dobrej viere, sú chránení tak, ako by to nadobudli od oprávneného dediča (§ 486) – ide o jednu z výnimiek zo zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet)

- ustanovenie o ochrane oprávneného dediča sa uplatní aj vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu (§ 487), štát sa môže dostať do pozície obdobnej postaveniu dediča oprávneného alebo neoprávneného

- predpokladom úspešnosti žaloby oprávneného dediča je jej uplatnenie v zákonom stanovenej premlčacej dobe, uplatní sa § 101 o obecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože zákon nemá pre tento prípad o premlčacej dobe špeciálnej ustanovenie, inak je to čo sa týka počiatku tejto doby, podľa § 105 začne v tomto prípade premlčacia doba bežať od právnej moci rozhodnutia, ktorým bolo ukončené dedičské riadenie

121. NADOBUDNUTIE DEDIČSTVA (VRÁTANIE ODMIETNUTIA A POTVRDENIA NADOBUDNUTIA DEDIČSTVA).

nadobudnutie dedičstva

101

- dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti zostaviteľa (§ 460 odst. 1), uvedené právne účinky môže dedič odvrátiť tým, že dedičstvo odmietne (§ 463)súdne riadenie- súd zaháji riadenie aj bez návrhu ako náhle sa dozvie, že niekto zomrel

alebo bol prehlásený za mŕtveho (§ 175a odst. 2 OSŘ)- cieľom súdu je vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia

dedičstva, resp. schválenie dohody dedičov o vysporiadanie dedičstva- súd zisťuje predmet a rozsah dedičstva, okruh osôb povolaných

k dedeniu, skúma predpoklady dedenia- ak je majetok v SJM s pozostalým manželom, súd rozhodne o obecnej cene

tohto a prevedie vysporiadanie- súd zistí majetok zostaviteľa súpisom aktív a pasív, určí cenu, výšku

dlhov a obecnú hodnotu dedičstva, výšku predĺženia- ak je dedičstvo predĺžené, súd nariadi likvidáciu- ak je viac dedičov a chcú sa vysporiadať dohodou, súd dohodu schváli, ak

dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom

kolácia (započítanie na dedičský podiel): ak je k dedeniu povolaných viac dedičov, tento inštitút zaisťuje spravodlivé rozdelenie majetkových hodnôt spadajúcich do dedičstva s prihliadnutím k majetkovému plneniu, ktoré dedič obdržal od zostaviteľa bezúplatne ešte počas jeho života

- započítacia povinnosť je obligatórna pri dedení zo zákona, ak sa dediči v rámci dohody o vysporiadaní nedohodli inak, ale súd by mal dedičov poučiť o započítaní aj keď uzatvárajú dohodu o vysporiadaní dedičstva

- ak nedôjde k dohode, prihliadne súd k započítaniu pri potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov (§ 484)

- ak ide o dedičstvo zo zákona, prihliadne súd k započítaniu pri všetkých štyroch skupinách

- ak ide o dedičov uvedených v § 473 odst. 2, započíta sa im aj to, čo od zostaviteľa obdržal jeho predok

- pri dedení zo závete sa započítanie prevedie len za splnenia zákonom stanovených predpokladov (§ 484), predovšetkým vtedy, ak k nemu dal zostaviteľ v záveti výslovný príkaz, inak sa započítanie prevedie len vtedy, ak by bol obdarovaný závetný dedič neodôvodnene zvýhodnený proti neopomenuteľným dedičom

- predmetom započítania je to, čo dedič počas života zostaviteľa od neho bezplatne obdžal, ak nešlo o obvyklé darovania, predmetom započítania teda nemôže byť to, čo bol zostaviteľ povinný plniť

- pre hodnota započítania je rozhodná hodnota daru v okamihu, kedy bol poskytnutý

- spôsob započítania: hodnota darovaných vecí sa pripočíta k čistej hodnote dedičstva, tento súčet sa vezme za základ pre vyčíslenie dedičských podielov a od jednotlivých podielov sa odčítajú jednotlivé zápočty, rozdiel potom predstavuje dedičský podiel dediča

- ak je hodnota daru vyššia ako dedičský podiel, nemusí obdarovaný dedič nič vracať, ale na dedení sa už nepodieľa

odmietnutie dedičstva

- právo odmietnuť dedičstvo je prejavom zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, podľa ktorej jeden účastník nemôže vnútiť svoju vôľu druhému

- rešpektovanie vôle dediča je nutné aj preto, že okrem práv na dediča prechádzajú aj povinnosti zostaviteľa

- možnosť odmietnuť dedičstvo na jednej strane zabezpečuje vlastnícku slobodu dediča vo vzťahu k nadobúdaniu majetku, a na druhej strane bráni tomu, aby sa niekto stal zaviazaným bez súhlasu

- = jednostranný PÚ dediča adresovaný súdu, ktorým dedič prejavuje svoju vôľu nebyť dedičom po určitom zostaviteľovi, tento PÚ má účinky len ak bol učinený voči príslušnému súdu a v lehote stanovenej zákonom (táto lehota je jednomesačná a začína bežať odo dňa, kedy bol dedič vyrozumený o svojom dedičskom práve, ako aj o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch

- musí spĺňať náležitosti PÚ obecne aj náležitosti vzťahujúce sa k odmietnutiu dedičstva ako k špecifického PÚ

- namiesto osôb, ktoré nemajú plnú spôsobilosť k PÚ, môže dedičstvo odmietnuť ich zákonný zástupca, príp. súdom ustanovený opatrovník, taký úkon zástupcu potom podlieha schváleniu súdu (§ 468)

- prejav o odmietnutí dedičstva sa musí týkať celého dedičstva (§ 466), platí to pri testamentárnych i zákonných dedičoch, dedič nemôže odmietnuť dedičstvo len zo zákona a dediť na základe závete

- k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhradu ani podmienky, také prehlásenie by nemalo účinky odmietnutia dedičstva (§ 466)

122. NADOBUDNUTIE DEDIČSTVA ŠTÁTOM.

- štát môže dediť z dvoch titulov:1) zostaviteľ zanechal platnú záveť, v ktorej odkázal celý majetok alebo

jeho časť štátu, štát sa stáva závetným dedičom a jeho postavenie je rovnaké ako postavenie dediča, takže je tu nutné aplikovať primerane ustanovenia o právach a povinnostiach dediča, vrátane zodpovednosti za dlhy zostaviteľa a práva dedičstvo odmietnuť

2) štátu pripadá majetok zostaviteľa na základe ustanovení zákona (§ 462) preto, že žiadny z dedičov dedičstvo nenadobudol, ide o odúmrť (caducum)- štát tu nemá postavenie zákonného dediča, dedičstvo preto napr.

nemôže odimietnuť- ide o zvláštny nadobúdací dôvod dedenia, ktorý sa uplatní len vtedy,

keď dedičstvo nenadobudol žiadny zo zákonných alebo závetných dedičov

- štátu môže z titulu odúmrte pripadnúť celé dedičstvo alebo len jeho časť

- k nadobudnutiu dedičstva štátom nemôže dôjsť, ak je tu v dobe smrti zostaviteľa aspoň jeden zo zákonných dedičov, ktorý je spôsobilý dediť a dedičstvo neodmietol

- zodpovednosť štátu za dlhy zostaviteľa a primerané náklady jeho pohrebu sú obdobné ako pri dedičovi

102

- štát je ale určitým spôsobom zvýhodnený oproti ostatným dedičom v tom smere, že zodpovedá za záväzky zostaviteľa aj vecami, spadajúcimi do dedičstva

- štát sa môže s veriteľmi zostaviteľa dohodnúť, že na úhradu dlhov z dedičstva budú poskytnuté veci z dedičstva zodpovedajúce hodnote dlhu, táto možnosť je ale viazaná na súhlas veriteľa, ak s tým veriteľ nebude súhlasiť, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva (§ 472 odst. 2)

- zvláštna úprava zodpovednosti štátu je daná z dôvodu, že v prípade odúmrte nemôže štát dedičstvo odmietnuť

- štát nadobúda dedičstvo okamihom smrti zostaviteľa a môže sa preto domáhať voči nepravému dedičovi jeho vydania (§ 462)

103