Číslo 92.

Číslo za 2 hal iere Mimo dňa po aadeli a Hlavný redaktor:

BTiatka vyohodla každý deň f Dr ADOLF PECHÁNY ínaarty ratajů aa dla lavnaj

tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliere

0 volebnom zápase. Ministerský predseda gróf Tisza aj

popri svojom nadmier mnohostrannom zaneprázdnení s času na čas najde si kus času k napísaniu článku o dennej politike- do ludového časopisu „Igaz-mondó". Najnovšie číslo tohto časopisu z. pera ministerského predsedu opäf pri­náša článok pod názvom ; „Začne sa zápas", v ktorom medzi iným hovorí:

Z úst jednotlivých opposičných vod­cov počúvame, že von po krajine za­počnú zápas. Velmi dobre, ved podstata ústavného života by v tom pozostávala, aby každá strana pred národom hlásala a dokázala svoju pravdu.

Staneme si ta. Ved sme my aj do­sial pri každej príležitosti vysvětlovali naše zásady, rozpovedali sme príčiny nášho pokračovania, usilovali sme sa vážnymi zásadami podať vážne dôkazy toho, že sme v záujme krajiny ináč uro­bit nemohli. Ked sa im páči, my s ra-dosfou opakujeme všetky tieto pravdy. Ked oni budú napádať, my sa budeme bránif, ale zároveii budeme od nich žiadaf, aby vydali počet zo svojho ša­fárenia. -_,\Aj my ich ía voláme pred súdnu stolicu národa : nech zodpovedajú za to, prečo hrajú dvojbarevnú hru s ich verejnoprávnou zásadou, prečo znova "vrhli na národ nebezpečie obštrukcie, prečo nechali nablate svoje zásady o vo-

lebnom práve, prečo robia vo všetkom pravú protivu toho, čo robili vtedy, ked boli pri vláde, prečo sa utiekajú namie­sto práce za zveľadenie, zmohutnenie ná­roda ku prostriedkom pustošenia, špine-nia, prečo púšťajú na národ celú záplavu špiny, hanby, pustnutia len preto, aby v nej svojich protivníkov zadusili ?

Nech uveria, že my s radosťou ideme s nimi pred súdnu stolicu národa a len s tou prosbou a upozornením obrátime sa k narodil : nech súdi nad tyto, čo počuje. Need národ zavře svoju' dušu pred špintaním. nadávaním a ne­návisťou. Táto ohavná náruživosť je li-sícletou kliatbou uhorského národa. Ne­chce dobre, kto nás na túto cestu vedie. Počuté zásady, vysvetlenia ale národ nech vážne uváži. Nech reči povedané na ludových shromaždeniacb, na hosti­nách, na sudoch porovnáš osvedčeniami, ktoré opposiční vodcovia prednášajú v sneme. Nech národ dobre pozře, či zod­povední vodcovia opposície, — 'tí, ktorí boli ministrami a ministrami by boli znova, keby sa opposícia .dostala k väč­šine, — v krajinskom dome, tam, kde ich tvrdenia , možno podvrátif. to isté tvrdia, čo v užšom kruhu, medzi sebou, korteši, pphuruvatcaaivchlostsánblásajó ?

Vecí si už aj veími pekne podelili medzi sebou prácu v sneme. Aj, tam od­znie mnoho opovážlivých tvrdení, prázd­nych obvinení, prázdnych výbuchov z

úst menších, čo vypovedať vodcovia sa zdŕžajú. Ale toto ešte ujde. Čo je to oproti zkúsenosťam z príležitosti koríeša-čiek? Tam už dajú volný tok svojej vý­rečnosti. A jako sa potom vedia vychva­lovat so svojimi kortešskými fíglami; s jakou nesvedomitosťou sa potom vysmie­vajú nad íahkovernosfou- ľudu, ktorý sa s dôverou k nim obrátil! A politické fa­lošné peniaze uvádza do obehu ten, kto iné hlása pred Iudom, než čo vo vážnej parlamentárnej debatte má smelosti po­vedať a naj nemravnější e politické zneuži­tie spácha, kto zneužije lahkovernosť, dô­veru ludu. ; ,

Opätujem teda, nech každý srovná tvrdenia kortešov s rečami vodcov a ked počuje od tamtých iné, ako od týchto, nech zachodí s nimi tak ako s ľudrni, ktorí sú dôvery ludu nehodní: falošní proroci.-

A konečne ešte jedno. Naši priatelia ludu a hrdinovia slobody velmí čudne milujú ľud a pochopujú slobodu. S ne­ohraničenou láskou chovajú.sa,naproti ludu, pokým. ich počúva a na nich dáva svoje vóta. Ale niet tej nadávky, zneva­žovania, hanobenia, ktorými by neobsy-pali spoluobčanov inej mienky.

A sloboda dľa nich'pozostáva 7, toho, aby oni smeli robif všetko, ešte áj-blatom, záprdkami, kamením hádzať na Iudí inej mienky.

Nuž toto je veru zvláštna fajta slo-

BESEDNICA. Čarodejnica.

(Pokračovanie.) KetI mládež bola najveselšia, Marienka

ustala, srdce sa jej stisklo, odbehla do svojej izbičky a pustila sa do plaču. Jakým odpor­ným jej bolo všetko, čo tam von na podstení hovorili, jakým jej bol ľahostajným každý z tých mládencov pred ich domom, ani jedon z nich nevedel upútať jej myšlienky na seba.

— Marienka je zaľúbená, — Škádlili ju mládenci pod oblokom.

-̂ - Marienka si už vybrala jednoho z.nás — riekol Janko Babušiak,

Zjavila sa v okienku, zase sa usmievajúc a hryzúe si perný, aby neprezradila svoj žiaľ, ktorý ju opanoval a ktorý si nijako nevedela vysvetliť. •

— Ani jednoho z vás, — volala nútiac sa do smiechu.

— Ani mňa, Marienka? 'm— spýtal sa Janko Babušiak.

— A mňa? — spýtal sa Palko Cipovský. — Ani mne nedáš svoje srdce ? — spý­

tal sa nesmelo Ondrej Suroviak. • Hádzala dolu kvety, trhajúc ich z rezedy

T kvetníku na obloku. — Ani teba Janko, ani teba Palko, ani

teba Ondrej. Ani jednoho z vás, ako že držíte v rukách tie kvety, ktoré som ja na­trhala.

— Zostaneš starou pannou ? — vtipko­vala stará krstná, ktorá sa náhodou pravé tam zaplietla.

— Radšej zostanem starou pannou, než by som sa mala vydaí za takého, ktorý sa mi nepáči.

— A klože sa ti páči ? — začal starý Stefan žartovným tónom, tak chtiac odohnať mrzuté mlčanie mládencov.

— Viem, ale nepoviem, — odpovedala Marienka.

— Povedz. •— Nepoviem. — Pán horár? Záporne vrtila hlavou. — Pán gazdovský správca ? Zase záporne vrtila hlavou. — Ani z tých ani jeden. Janko Babušiak sa nahneval na tejto ne­

pochopiteľnej pýche. . — Nechajte ju, chlapci, nechajte ju. Je

zaľúbená clo zámockého princa, ktorého tieň vždy sa plazí v noci jako tieň strašidla po zá­mockých chodbách. Ci neviete, že princ je zaľúbený do kníh? Či neviete, že Marienka ne­môže milovať iného, -len toho, ktorý eš:e nemal žiadnej mi!enky ? A ktorý z nás jej nemal ?

Odchádzal s pqsmeškom. Gblapci za ním-Marienka ostala sama. .\>«

— Zámocký princ. . , A podivná túžba tiahla jej dušu, túžba s

rozpomienkou na neznámeho sedmispáča, kto­rého nemohla a nemohla zabudnúť. Zpočiatku premáhala, divnú neistotu, nepochopiteľnú silu, ktorá ju lákala ku tomu miestu v lese, kde sa sišla so svojím neznámym.

Jednoho dňa rozbehla sa ta ako šia­lená a • pobehávajúc s miesta na miesto, od kra ku kru, v každej chvíli sa domnievala, že vidí jeho štihlú postavu, jeho m'úf, pokojný zádumčivý úsmev, domnievala sa,'• že počuje nezapomenutelný tón jeho hlasu — ale všetko í mame.

Nebolo ho nikde. Zmizol. Začala rozmý­šľať, či to všetko ^nebolo skôr snom než sku­točnosťou. - - .

Vrátila sa do otcovej záhrady, kde viselo posledné pozdné ovocie, po sobranf ktorého stromy budú očesané neúprosnou rukou a ostanú j na nich len holé konáre jako' hlavy starcov.

Najmilejšími takto v jaseni, v tomto vy­hádajúcom lete boly jej veľké, bíadé ruZe, od ktorých nevedela sa odlúčiť a ktoré milovala :

silnou, zádumčivou láskou jako opustené siroty, po lete.

Sedávajúc na malej drevenej lavičke, me-! dzi čím nad ňou šuměly koruny opadajúcich I stromov do nekonečnej dialky tiahnucich sa i

Ročník XXIX. V Budapešti, v štvrtok, 23. apríla 1914. Predplatné eeaipr*

OfcoMko m Safc&kka*. K» «lf ítfc . . U t e c t e . KB>Pttrat* . . « 4<ť Ife-Ctnf rok& • • • f̂-f

d* H«a*ck» . . IS nutcfc 4a Baste . . . T tutitnn. ••Aawtikr . . 4áo<MB% TBUKFOH 92-14. XEUBTOH aa-14.

SLOVENSKÉ N O V I N * 'JLd. af/iTra li'i-a

body. Iné národy v tom vidia slobodu, ked každý slobodne vyznáva a nasleduje svoje presvedčenie a v úctivosti má pre­svedčenie iného. Inde držia za urážku slobody, za nečestnú zbraíi a svedoctvo chudoby rozdrážděme zástupov a ich naštvanie proti rozumnejším, pokojnejším, úctivejším občanom.

Teraz je úž zákon, ktorý obstrihuje to prastaré právo opposičných vlasten­cov ku prebíjaniu hláv a vybíjaniu oblo­kov. Teraz stihne zaslúžený trest toho,-kto použije takýchto prostriedkov pre­svedčovania. Túto ochranu musíme hľa­dať u vrchnosti vždy, ked na nu máme potrebu, zároveň ale dobre si zapamä­tajme tú pravdu, že čudne si ctí slobodu a málo dôvery musí maf v pravdu a silu svojej yéci ten, kto víťazstvo svojej strany od takýchto prostriedkov presvedčovania očakáva.

ZPRÁVY DOMÁCE. Budapest, 22. apríla.

D e l e g á c i e . Slávnostné zahájenie de­legácií odbývat sa bude v budínskej kráľovskej palote v stredu, 29. t. m. na poludnie. V za­stúpení jeho veličenstva krála, ktorého odee-cestovanie do Budapešti pre jeho chorľa-venie museli odročiť, dedič trónu arciknieža Franc Ferdinand prijme členov delegácii a prečíta trónnu reč. Utvárajúce, pofažne zahajujúce zasadnutia delegácií budú v utorok, 28. t. m. Dedič trónu po druhý raz bude za­stupovat jeho veličenstvo pri zahájení delegácií. Koncom decembra roku 1910. kráľ tiež chor­ľavel, nechceli ho vystavit únavám budape­štianskej cesty pre dva dni trvajúce formálne delegacionálne porady, preto následník trónu zahájil delegácie.

P r o g r a m m n á r e č š t á t n e h o s e k r e t á r a V a r g h u . Štátny sekretár ministerstva obchodu Julius "Vargha v utorok

popoludní povedal v Košiciach programmnú reč v prítomnosti početných voličov. V svojej prograrhmnej reči hovoril o obštrukcii, o za­hraničnom položení a o národnostnej otáz­ke, ktorej správné riešenie vidí v dobrej administrácii. Žatým rozvinoval programm mi­nisterstva obchodu, otázku priemyselnej výučby, vývinu priemyslu a poisťovania robotníctva. Ho­voril aj o obchodných smluvách, o finančnom položení krajiny a konečne o zvláštnych záuj­moch mestaKošíc. Reč štátneho sekretára prítom­ní voličia prijali so živým súhlasom.Potom rečnili ešte viacerí vyslanci pracovnej strany, načo voličia ministerskému predsedovi grófovi Tiszovi, ministrovi obchodu barónovi Harkányimu a predsedovi snemovej pracovnej strany grófovi Khuen-Hédervárymu poslali pozdravné tele-grammy.

N o v ý k 1 u b p r a c o v n ej s t r a n y . Národná strana práce v utorok večer vydržia­vala svoju poslednú poradu v budove Lloydu a dnes presťahuje sa do nových miestností svojho klubu na Karolovej okružnej ceste. Túto príležitosť predseda strany gróf Khuen-Hé-derváry použil ku tomu, aby sa zmienil o památnějších udalosfach v klube a vo vzlet­nej reči odobral sa od starého klubu, kde niekdajšia liberálna strana 39 rokov a pracovná strana od štyroch rokov mala svoje miestnosti. Pripomenul, že strana má už len troch takých členov, ktorí sú od založenia klubu tohto členami. Z týchto troch vyslancov jedon je práve predseda gróf Khuen-Héderváry,

i druhý barón Ernest Daniel a tretí Peter Kende. I Pred odobraním sa od klubu pracovná strana

kandidovala podpredsedov, major-domusa a zá­pisníkov snemu, dalej členov do výborov sně­mových a síce do všetkých vyslancov pracov­nej strany, lebo opposícia ponuknuté čienovské miesta v sněmových vfboroch ani teraz ne­prijala, len do delegačného výboru búde kan­didovať sedem svojich členov.

K R A J I N S K Ý S N E M . Budaptif, 22. apríla,

— Zasadnut ie snemovne veľmožov. — Snemovňa veľmožov včera popoludní vy­

držiavala zasadnutie za predsedníctva baróna Samuela J ó s i k u. Na zasadnutí prečítaný boí královský reškript o zakfúčení tretej a o zahájení štvrtej sessie krajinského snemu, načo sa zasadnutie skončilo.

Dnes popoludní snemovňa veľmožov zase vydržiavala zasadnutie, na ktorom sa previedla volba podpredsedov, zápisníkov, major-domusa, krém toho zvolili aj členov do výborov a do delegácie.

— Zasadnutie snemovne vyslancov. — Snemovňa vyslancov dnes predpoludním

vydržiavala zasadnutie,-na ktorom sa previedla volba dvoch podpredsedov, major-domusa a dvanástich zápisníkov.

Za prvého podpredsedu zvoleny bol do-savádny podpredseda Karol S z á s z, za dru­hého ale Elemér S i m o n s i t s namiesto dosavádneho grófa Stefana Lazára, ktorý vzhľa­dom na svoj zdravotný stav prosil, aby ne­bol kandidovaný znova za podpredsedu snemu.

Kráľ je lepšie. — Každé nebezpečie pominulo.—-

Potešiteľný chýr sdělujeme našim Čitate­ľom. Jeho veličenstvo kráľ s a z n a č n e 1 e p ž i e c í t i . Už nemá vôbec horúčky a jeho všeobecný stav je v každom ohlade uspo­kojujúci. Lekári zistili, že k a ž d é n e b e z ­p e č i e p o m i n u l o . Všetky príznaky po­ukazujú na to, že kráľ s a b e h o m n a j ­k r a t š i e h o č a s u ú p l n e z o t a v í . Že v zdravotnom stave kráľa tak rýchle nastal obrat k lepšiemu, to možno přivlastňovat v prvom rade dobre zachovanej telesnej sile kráľa, v druhom rade peknému jarnému poča­siu. Dôkazom toho, že kráľ je už značne lepšie, je aj tá okolnost, že následník trónu arciknieža Franc Ferdinand ešte neodcestoval z Konopišta do Viedne. Dedič trónu len koncom týždňa, v sobotu alebo v nedeľu príde do Vie­dne, aby sa s príslušnými osobnosťami rozprá-

stromoradí, ostávala tu dlhé chvíle s hlavou k prsiam svěšenou a poihrávala sa s niekoľkými ružiami, na ktoré prenášala všetku svoju diev­čenskú něžnost a rozžialenosť.

V jednej takej chvíli, ačkoľvek bola hlbo­ko pohrúžená do svojho snenia, pocítila, jako zastala pri nej tieňa neznámeho človeka, na­kláňajúceho sa ponad jej hlavu k jej ružiam.

— Miluješ ruže? — zašepkal neznámy sladko.

Chytro zdvihla hlavu. Zbladla ako smrť. — Kto si? — Tvoj spachtoS. — A prečo si dal tak dlho čakať na seba ? —• Nevedel som, že ma čakáš. Vstala. Ich zraky sa střetly, vpily sa do

seba, objaly sa a bozkaly. Marienka žiarila od Šťastia, neopísateľnou, jasajúcou radosťou.

— Vy zlý, — zvolala, hroziac mu svo­jou malou, drobnou rúčkou. — Či vieš, že som ta nezabudla, že som ťa hľadala, hľadala v lese medzi kroíinami i vo výmoloeh?

Príchodzí sa slabo usmial. — Vidíš či som ti to nepredpovedal ? Tí,

ktorí sa sídu so mnou, nezabúdajú ma. Ale budz dobrej mysle, ani ja som ta nezabudol. Hľadal som ta. Hľadal som ta v stromoradiach. Viem, kto si. Chcem tvoju ružu, tvoju veľkú bľadú ružu — na rozlúčku. Viem, že ich mi­luješ, tieto krásne kvety a mne je tak úzko, mne je tak potrebná útecha, keď myslím na

to, že za roky nevidím tento kraj, v ktorom som sa narodil a v ktorom som bol vychovaný.

— Narodil? Bol vychovaný? Neklameš? Či by som ťa nepoznala ? Ale čo na tom, ked ťa aj nepoznám! . . . Prijmi túto ružu. Bo­zkávala som ju, kým si neprišiel. Vezmi si ju a bozkávaj, kým nezvadne. A aj na mňa sa dotial rozpomínaj. Je to posledná jasenná ruža. Vezmi si ju a chod. Milovala som svoje ruže a dávam ti ich preto, že ich už nemilu­jem, preto že milujem len teba. Ale ty tomu nerozumieš. Ani ja som tomu nerozumela. Pamätaj na mňa, budz šťastným, s Bohom 1

Zalialy ju slzy. Odbehla. On zavolal za ňou : — Marienka ! Marienka. Zmizla medzi stromami.

V.

Nebezpečná cesta. Čas sa míňal. Všetko to, čo sa stalo,

pripadalo mladému princovi a jednoduchému dedinskému dievčaťu jako marný sen, po kto­rom bolo len nesmierne ťažko okolo srdca.

Do svojich štúdií zaľúbený a na cestu už prichystaný princ zvedel, kto je tá mladá, smelá deva, ktorá sa osmelila hovoriť s ním slovami takými úprimnými, nestrojenými a na­priek tomu, že srdce mal plné túžbou videí a počuť to dievča, ktoré akoby bolo pravým opakom jeho nesmelej a bojazlivej povahy,

predsa bol povedomý svojej povinnosti a ne-prekročiteľnej priepasti medzi svojím a jej stavom. Cítil sa nešťastným a túžil za cudzi­nou, teraz už sám túžil za ňou, aby našiel tam pokoj, ktorý ztratil. '

Ani Marienkin stav nebol potešiteľným. Svojimi častými prechádzkami až dosial tak­mer úplne neznámy princ stal sa známejším obyvateľom dediny a tak úbohá Marienka jed­noho dňa zvedela, že ten, naproti ktorému jej pannenské srdce zahorelo vášnivou a neskroti­teľnou láskou, neni nikto iný, jako sám zá­mocký princ, ideál veľmi vysoký, taký, na ktorý jednoduché, chudobné dedinské dievča ani lep myslet nesmie.

Pre Marienku od dňa tohto poznania na­staly neopisateľné muky, nepokoj, ktorý ju hnal s miesta na miesto, z lesa do sadu, zo sadu na pole, nasledovala pre ňu rozorva­nosť, pre ktorú zabúdala na všetky svoje po­vinnosti.

Co si počat ? Ako zahojit ranu, ktorá T jej vnútri krvácala čím dial tým väčšmi, MZ-jatrovala sa čím dial tým boľastnejšie.

Či smela, či mala práva ešte raz videt, ešte raz osloviť vznešeného neznámeho, ktorý mal úplné právo potrestať ju za jej opovážli­vosť a ktorý predsa bol k nej takým milosti­vým a dobrotivým, jako žiaden iný mládenec, ktorého kedy videla ?

•Pokračovanie nasleduj*).

23 apríla i y i4 .

val v záležitosti zahájenia delegácií a porobil svoje poriadky. Z Viedne potom následník trónu odcestuje do Budapešti. Pred svojím odchodom ustanoví sa na výsluchu n krála.

O zdravotnom stave jeho veličenstva krála podávame nasledovní! podrobnejšiu zprávu:

Zdravotný stav krála v utorok ráno bol potešiteľne dobrý. Král v noci s pondelka na utorok znamenite spal a takmer o trištvrte ho­diny pozdejšie vstal než obyčšjne. Ked vstal, cítil sa velmi čerstvým a bol dobrej vôle. Tem-peratúra krála ukazovala 36'4 stupňov, h o-r ú č k a t e d a c e l k o m p r e s t a l a . Král raňajky ztrávil s dobrým appetítom. Vše­tky subjektívne a objektívne príznaky pouka­zujú na to, 2e k u o b a]v á m n i e t v i a c p r í č i n y a to tým menej, lebo aj jeho sila je velmi prajná. Král už vc včasných ranných hodinách prijal návštevu arcikniežaía Franca Salvátora a areikňažny Marie Valerie, potom prijal na výsluchu prvého hlavného dvormaj-stra knieža Montenuova, žatým šéfa kabinet­nej kancellárie baróna Schiessla a vypočul ich predostretia.

Kým sa panovník zdržuje v jed­nej pracovnej izbe, druhú prevetaievajú. Čerstvé povetrie znamenite účinkuje na krála. Katarr krála prestáva a nie­len on, lež aj jeho okružie je v najlepšej ná­lade. Kráľ cíti sa čerstvým, má znamitý appe-tít a jedlá mu výborne ehutnajú.

V utorok večer o 7. hodine prv, než si bol král ľahol, lekári dr Kerzl a professor Ortner ho preskúmali a konštatovali, ž e po­t ě š i t e l n é p o l e p š o v a n i e s a z d r a v o t n é h o s t a v u k r á ľ a j e t r v á c e . Jeho veličenstvo celý deň nemal horúčky a aj jeho subjektívny ppcit bol v kaž­dom ohľade uspokojujúci. Lekári zistili, že kaž­d é n e b e z p e č i e p o m i n u l o . Ná­dej lekárov, že kráľ sa čoskoro úplne zotaví a že každé hroziace nebezpečie pominulo, dokezuje aj tá skutočnosť, že lekári dr Kerzl a professor Ortner už nespia pri izbách krá- j Iových. Kráľ popoludní bol dobrej vôle a aj appetít mal väčší. Kráľ v obvyklom čase, ve­čer o 3. hodina si ľahol.

* 9 Na včerajšom zasadnutí snemovne vyslan­

cov predseda Pavel B e o t h y predostierajúc predsednícke zprávy zmienil sa o chorlavení jeho veličenstva nasledovnými slovami:

Ctený snem ! Prv, než by sme začali svoje porady, musím sa rozpomenut o tom pre každého dobrého Uhra bôlnom fakte, že jeho veličenstvo náš kráľ onemocněl.

r •, Dľa vydaných úradných lekárskych zpráv jedinou príčinou nemoce je pominuteľné pre­chladnutie, tak že jej ľavný priebeh môžeme úfaf, predsa orientujem členov snemu o tom­to, lebo v nás úprimne žijúca verná poddan­ská láska oproti kráľovi so zármutkom vidí vystaveného vrtochám ľudskej ústrojnosti toho panovníka, ktorý osud nášho národa tak mú­dre riadu

Slovom dôverujúcej nádeje vyzdvihujem znova, že nejestvuje žiadna okolnosť, ktorá by mohla zavdat príčinu ku obavy budiacej nepo-kojnosti a úfam, že milosť Božskej prozreteľ­nosti Címskôr ráči dovoliť, aby som mohol po­dat snemu potešiteľnú zprávu o úplnom vylie­čení sa jeho veličenstva.

Na popoludňajšom zasadnutí snemovne veľmožov predseda barón Samuel J ó s i k a tiež sa zmienil o chorlavení kráľa a prejavil vrúcnu túžbu a nádej, aby kráľ. čím skôr znova ozdraveL

Since usmieva sa 'en áfastným a zdravým. Chorí a trpiaci vesele sviefa-ciemu slncu sa netešia, lebo jasné slnečné lúče zdajú sa vysmievať sa z ich nemoce. Zaiste je hriechom božiu prírodu, teplé slnečné papršleky tak nesprávne posudzo­vať; ale nemoce a bolesti robia Iudí vždy nespravodte-vými a zle naladenými. Preto už v zdravých dňoch máme myslet na možnosť reumatického a neuralgického prí­padu, aby sme sa tohto stavu čoskoro mohli sprostiť.

Je opravdovým dobrodením, ked je od dávna sovedčený, bolesti utišujúci Fellexov „EJsa-Fluid" v dome. J,

SLOVENSKÉ NOVINY

Konflikt medzi Spojenými Štátmi a Mexikom.

Snemovňa vyslancov Spojených Štátov uzavrela, že odobruje použitie zbrannej sily tým cieľom, aby predsedu mexickej repu­bliky Huerta prinútili splniť požiadavky Unie.

Predseda Spojených Štátov Wilson v pon­delok popoludní o S. hodine prečítal snemu vopred oznámený odkaz o poriadkoch, ktoré sa majú porobiť proti Mexiku. Snem sľúbil, že predsedu v jeho politike bude úplne podpo­rovať. %

Senát, ktorý v utorok začal pojednávať odkaz Wilsona, pojednávanie v noci bez hla­sovania odročil. V senáte javil sa silný odpor proti prijatiu uzavretia snemovne vyslancov. Zahraničný výbor senátu prijal rozvrh novej resolúcie, ktorá hovorí, aby senát uzavrel, že splnomocní predsedu, aby použil zbrannú silu štátu tým cieľom, aby za urazenie Spoje­ných Štátov zadovážil bezpochybným spôsobom prejavené zadosťučinenie. Nech senát vyhlási, že Spojené Štáty vytvárajú každé, proti me­xickému ľudu naměřené nepriateľstvo, taktiež aj ten úmysel, že sa chcú s mexickým ľudom pustiť do vojny.

Z Washingtona oznamujú, že admirál Fletcher dostal rozkaz, aby obsadil colnú bu­dovu vo Verakruze. V tomto rozkaze niet ter-mína; na uvažovanie admirála je ponechané, že ktorá .bude najlepšia príležitosť prekaziť, aby Huerta prevzal 200 kanónov a početnú muníciu lifrovanú na cudzích lodach.

Nová válečná lod sNew-York," jedna z najväčších parolodí na svete, v nedeľu odpláva do Guantanamy, aby sa pripojila ku atlantickej flotte.

Nemeckí kolonisti v Mexiku na radu ne­meckého vyslanca ženské, dievčatá a deti po­slali do Verukruzu, odkiaľ ich na parolodi za­vezú na bezpečné miesto. Mužskí zostanú v Mexiku.

M CHÝBNIK •

Budapest, 22. apríla. Počas ie máme v Budapešti jasné a tavné.

— Po krajine sj včera panovalo suché a vo dne tavné počasie. V noci slabšie mrazy boly len severných

stranách. Temperatúra onskočila a vo dne na Doinia koch a v Zadunajskú holo miestami aj vyše 20 stupňov topia dla Celsiusa. — Krajinský meteorolo gický ústav predpovedá lavné a prevažne suché počasie.

Anglický kráľ v Paríži . Anglický kráľ Juraj so svojou manželkou kráľovnou Ma­riou v utorok ráno odcestoval do Paríža. Po železnici zaviezli sa do Dôveru, kde vysadli na lod. V Galaisi francúzske válečné lode anglickú kráľovskú lod přivítaly výstrelami z kanónov. Ked lod zakotvila, šli na ňu náčelníci vrchností pozdraviť kráľovský pár, ktorý za holdovania francúzskej pechoty a námorníctva a za ovácií obecenstva na osobitnom vlaku zaviezol sa do Paríža. Kráľovský pár popoludní po 4. hodine prišiel do Paríža. Na nádraží vítal ich pred­seda republiky Poincaré so svojou manželkou a najvyšší francúzski štátni hodnostári. Kráľov­ský pár za ovácií obecenstva zaviezol sa do pa­loty francúzskeho zahraničného mininister-stva, odkiaľ sa zaviezol do paloty Elysée. Krá­ľovský pár za 20 minút meškal u Poincaréa a jeho manželky, žatým sa vrátil do paloty za­hraničného ministerstva. Královskému páru voj­sko vzdalo úctu. Večer kráľ Juraj prijal fran­cúzskeho ministerského predsedu a zahranič­ného ministra Doumergueva a členov di­plomatického sboru, s ktorými sa srdeč­ne poshováral. Večer predseda Poincaré na poctu anglického kráľovského páru dával hostinu, na ktorej vyniesol zdravicu na krá­ľovský pár a prízvukoval srdečný priateľský

a nás od bolesti za najkratší čas oslobodí, robí čerstvý­mi, zdravými a práceschopnými. Dobrodenie Fellerovho „Elsa-Fluidu" často bolo zkušené a preto sa čitateľom príležitostne ozaj odporúča.

Pán nadporučík Tima Swircsey vo Ferdinandfalve, st. torontálska, píše: „Moja žena 10 rokov trpela na ža­lúdkové kŕče, tak že temer nič nemohla tráviť. Upotre-búvaním vášho Elsa-Fluidu táto nemoc celkom prestala. Aj niekolko mojím známym som dal tento dobrý domáci prostriedok a v početných pádoch pri bolestných nedu­hoch mal dobrý výsledok. Prosím vás, pošlite mi zase 2 špeciálne sklenice."

Pán Franc Znuregg, správca, L?,ndstaJ, pošla

pomer medzi dvoma štátmi. Návšteve anglic­kého krála v Paríži pripisuje sa veľká politická významnosť, na ktorú poukazuje aj to, že an­glický zahraničný minister Grey svojho panov­níka odprevadil do Paríža.

Nariadenie pápeža. Z Ríma ozna­mujú, že sv. otec nariadil postavenie kollegiu-ma pre vychovávanie talianskych duchovných, ktorí zvláště na vidiekoch vysťahovalcami obý­vaných budú účinkovať.

Barón Fejérváry j e lepšie. Z Viedne oznamujú, že v chorobe baróna Gejzu Fejér-váryho nastal maiý obrat k lepšiemu. Nemocný v pondelok dlhší čas ztrávil mimo postele. Jeho stav nezavdává príčiny k bezprostredným obavám.

Vyznačený hlavný kondnktor. Jeho veličenstvo kráľ Izáka Ivanovského, hlavného konduktora košicko-oderbergskej železnice vy­značil strieborným záslužným krížom s koru­nou. Jeho veličenstvo preto vyznačil Ivanov­ského, lebo sa smelo a sebaobetaye zadržal vtedy, ked ho 29. januára tohto roku za Ča­čou na vlaku napadli zakuklení zlodeji. Vtedy totiž Ivanovský veľký obnos peňazí železnič­nej spoločnosti, ktorý bol jeho opatere svě­řený, obránil nasadením vlastného života a aj poplašný signál len vtedy potrhol, ked už krvá­cal z viacerých rán, ktoré mu lúpežníci s re­volvera zasadili. Hlavného konduktora, ktorý sa už úplne vyliečil, aj železničná spoločnosť vyznačila a odmenila.

Talianski železničiari nebudú štraj­kovať. Hlavná rada syndikátu talianskych že­lezničiarov v Ankone siedmimi hlasmi proti siedmim zavrhla ten návrh, aby železničiari hned začali štrajkovať a právs tak zavrhla i ten návrh, aby železničiari začali krátky štrajk. Rada tým odôvodnila toto svbjo uzavretie, že by vyhlásenie štrajku neviedlo k cieľu, ponevúč vláda mala dosť času porobiť' poriadky proti Štrajku. Preto štrajk železničiarov odročili na příhodnější čas.

Tisíci chvália všeobecne známy a oblúbený „Juno krém" masf na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane, hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nať tak, ked vopred zašlete K 2:30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, toniu i nä do­bierku zasielame. Dostat u Dra Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Píšte teda ešte dnes na túto adressu.

Otrávenie slezinovou snefrm. Z Prie­vidze sdeľujú, že v obci Bélamácsó gazdovia Jozef Račko a Ján Jančo ktorýsi deň drali kravu, ktorá vyhynula na slezinovú sneť. Počas práce obidvaja ranili si ruky a na tretí deň po velkých mukách zomreli na nákazu. .Mrtvoly nešťastníkov preskúmal okolný notár z Nyitra-divéku Viktor Drexler, ktorý sa tiež nakazil chorobou, lebo mal ruku uškrabnutú. V druhý deň mu ruka tak zapuchla, že naskutku prišiel do Budapešti, kde ho rýchla lekárska pomoc zachránila životu.

Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúf, ked sa začneme hned liečit Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos , K 2-30 franko alebo na dobierku. Ku každej zá- i sielke je priložený návod o upotrebení, Dostať u Dr | Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). • Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes. '

Vysťahovanie. Dia zprávy podžupana : stolice prešporskej v stolici behom marca vy­dali 72 cestovných passov, z ktorých 60 bolo ; vystavené do Ameriky, i

Hainfeld, píše: „Keby som vám chcel sdělit, ako chvália ' všetcia tu y obci váš Elsafluid, nestačil by som vám vô­bec dosť písať. Môžte v každom čase uverejniť, že váš Elsafluid mne a mojim známym proti lámke, reumatis- ! mu, prechladnutiam, žalúdkovým bolestam, omrzlinám a 1 proti iným bolestným neduhom vždy priniesol rýchlu i pomoc, _ preto dnes už po 12. raz znova ho objednávam." J

Čitatelia tento vynikajúci domáci prostriedok mali [ by vždy napohotove mat a Fellerov „Elsa-Fluid" od le­kárnika E. V. Fellera, Stubica, Centrála, č. 21. (st. Zá- i brebská) objednať. 12 sklenic stojí iranko len 6 korún, malý výdavok, ktorý priná|a bohatý osoh . . , . . duzi- (

I^^^H ^^ f̂l i^^H

Ruskí špioni v Haliči. Haličská, ale zvláště krakovská polícia od dvoch rokov pra^ euje na tom, aby špebúnstvu v záujme Ruska už raz urobila ^konec. Tak medzi iným v Sos-novici v januárifzatkli jednoho vysoko postave­ného ruského železničného úradníka, ktorého upodozrievali, že špehúni v záujme Ruska. Po tomto zatknutí krakovskú políciu listovné upo­zornili, že varšavská polícia sľúbila po 10.000 korún odmeny pre každého, kto privábi na ru­skú pôdu daktorého z tých úradníkov krakov­skej policie, ktorí sa zúčastnili na prenasledo­vaní ruských špiónov. V liste aj boly pomeno­vané tie osoby, ktorých úlohou bolo, aby úrad­níkov krakovskej policie pod dákou záminkou vylákaly za ruskú hranicu. Ako teraz z Krako­va oznamujú, polícia z týchto v liste pomeno­vaných osôb tri už zatkla. Jedon zo zatknutých sa-priznal, že už dva roky stojí v službe ru­skej Ochrany a varšavského generálneho štábu, že v Haliči špehúni a že viacerým špiónom dali podobizne jednotlivých úradníkov krakov­skej polície, ktorých špioni mali vyvábif za hranicu, kde by ich ruská polícia bola zatkla.

ZO SÚDNEJ SIENE. — Odprosení arcipastieri . Budape­

štiansky denník „A. Nap" minulej jasene, ked záležitost kassy národnej pracovnej strany bola na dennom poriadku, pod nápisami „Vrece bez dna" a „ Panama arcipastierov" priniesol člán­ky, v ktorých stálo, 2e knieža-primas Ján C s e r n o c h, szombathelyský biskup gróf Ján Mikes, gyorsky biskup Árpád L. V á r a d y a čanádsky biskup Július G l a t t f e l d e r velké milliony dali kasse národnej pracovnej strany za to, že im vláda dopomohla ku arci-pastierskym stolcom a bohatým dôchodkom. Právni zástupcovia knieža-primasa a troch bis­kupov proti časopisu „A Nap" naskutku za­viedli tlačovú pravolu pre osočovanie. Zodpo­vednosť za články prevzal ich pisatel SOročný novinár Desider K u s z k ó, náboženstva rím.-katolíckeho, ktorý za urážku na cti spáchanú cestou tlače už bol raz trestaný. Budapeštianska porota v utorok mala pojednávat pravotu.

Obžalovaný Kuszkó po zahájení pojedná­vania sa osvedčil, že to, čo písal proti arci-pastierom, n e m a l o ž i a d n e h o z á k l a ­du. U z n á v a , ž ? v s v o j i c h č l á n ­k o c h o s o č o v a l a r c i p a s t i e r o v , ale ich za to už odprosil. Nespravedlivost a opovážlivost s*páchal vtedy, ked knieža-primasa a vynikajúcich biskupov upodozrieval. S úprim-a bolastnou lútosfou p r o s í i teraz knieža-primasa a troch biskupov z a o d p u s t e ­n i e a s ľ u b u j e , ž e t o , z č o h o j e o b ž a l o v a n ý , v i a c n i k d y ne­u r o b í .

Právny zástupca knieža-primasa žiadal vnesenie celého osvedčenia obžalovaného do zápisnice a tak on ako i zástupcovia troch

urazených biskupov vyhlásili, že jeho eminen­cia knieža-primas a traja biskupi odpúšťajú ob­žalovanému.

Po takomto osvedčení sa právnych zá­stupcov urazených arcipastierov štátny zástupca sa osvedčil, že nežiada, aby sa v záležitosti dalej pokračovalo. Nato súdna stolica ďalšie pokračovanie proti obžalovanému zastavila.

— V Gyulafehérvári vešali. Z Gyu-lafehérváru oznamujú, že mäsiarskemu tovary­šovi Michalovi Rozorovi, ktorý zabil obidvoch svojich rodičov, v utorok sdělili, že ho krá! na návrh omilosťujúcej rady kurie neomilostil. Na šibenicu odsúdený Rozor bez pohnutia počúval sdelenie súdnej stolice. Rozora dnes, v stredu včasné ráno obesili. Kat Michal Bali, ktorý v pondelok popoludní prišiel so svojimi dvoma pomocníkmi do Gyulaí'ehérväru, hovoril, že Ro­zor bol jeho deväfadvadsiatym obesencom, ale ešte ani raz nemal do činenia s takým odsú­dencom, ako bol Rozor, ktorý zavraždil otca i matku.

TELEGRAMMY. New-York f ££. apríla, Dia z mesta Me­

xika prišlej zprávy v o V e r a k r u z e v y -s a d l y n a b r e h č a t y S p o j e n ý c h Š t á t o v , .

Burazzo, 22. apríla. Ministerská porada uzavrela, že predbežne mobilisuje 20.000 ludí.

Viedeň, 22. apríla. Ako počuf, trojitá dohoda prijala trojspolkom navrhnutú osnovu odpovede, ktorá sa má dať gréckej vláde. Athénski vyslanci šiestich velmocí už aj dostali úpravu ku odovzdaniu noty a už len to treba rozhodnúť, že v ktorý deň má byť nota vel­mocí odovzdaná gréckej vláde. *

Sofia, 22. apríla. Jeden tunajší časopis v ostrom článku obracia sa proti Rusku a vy­hlasuje, že Rusko velkými peňažnými obetami chce dosiahnuť, aby sa kráí Ferdinand zriekol trónu a chce rozdúchať v Bulharsku občiansku vojnu, čoho nevyhnutným následkom bolo by vtiahnutie susedných štátov do Bulharska a konečne rozdelenie Bulharska.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka.

Ltámka, r h e u m a , trhanie v údoch, bolenie v chrbte, kes aj zastrané a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vylie­čené, jestli bolavý ůd natřeme

Z o l t á n o v o u m a s ť o u .

fZoltánovaapatieka, Budapest.Y- Btte

bw?aAg

Čítajte a divte sa Najlacnejší pram«ň kúpy !

7 0 0 k u s o v len z a K 3-75. 1 utešené pozlátené SS hodín idúce präcisné kotvoví hodinky i s peknou retiazkou presne idúce, za čo sa. 3 roky" garantuje, 1 hodvábny nákrčník pre pánov, 1 ihlica do nákrčníka z bielej massívnej paly, garant, nezlomitelná, 8 fajnové vreckové ručníky, 1 panský prsteň s nap, drahokamom, 1 cigár-špic s nap. jantá­rom, 1 utešene krásne vreckové toalettné zrkadlo, mo' ment-fotograf, 1 jemný šparcháč n a zuby zo 4 čiastok, 1 brošňa pre dámy „novota", 1 pár gombičiek do man-šett z double-zlata „Ideal" s pat . zámkou, 1 utešene krásny album, pohľadníc obsahujúci rozličné najkrajšie obrázky na svete, o ktoré sa každý musí zaujímať, 1 utešená náhrdelná retiazka pre dámy z východných orientálnych perál, 20 najjemnejších dopisovacích pred­metov a ešte 610 rôznych predmetov, ktoré sú v domo velmi potrebné, všetko spolu s hodinkami, ktoré sú samy toľko hodné, stojí len K 3 7 5 . Rozposiela n a do­

bierku vývozný dom „LOUVRE*

F. Windisch, K r a k a u Nr. 88/4, Kb. Zámena dovolená alebo peniaze zpät.

— Vrvfmi odmanaml vyínao«n4 —

EÁLLÄ1 LAIOSmotorgyára B U D A P E S T , VL, O y o r - u t o x a 2 8 . a i a m .

Gazdovskáma obecenstva najlepiie odporúčajú

LAJOŠA KÁLLAI-ho sa pravé

•lakfcrloki bonzlnlo-

komobilovi znláť»ol« gnraltůrj

tu^JKS5..Ůplnázáriikaai?ýteřnómIaťbn!

Najjednoduchejäia • najdokonalejšia motorová mláfacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá s nimi zachodit 1 b a z s t r o j n í k a , sj medzi slamou krytými domami.

Obr&iioTf etvostaf cenník na požiadania tdaimt > ft»nta. : i

iatsadnutie k s ň a t k u . Syn rolnických rodičov, intetligenlný, remeselník, rim.-kat náboženstva, 28-ročný cielom sňatku chce sa poznať s lepšou roľníckou alebo remeselníc­kou dcérou. Hovorí tri reči. Příhlasy prosí na vydavatelstvo novÍD, jestli možno s podobizňou pod značkou.

„ S m t r b l a ž e n o s t i "

Z b r a n e a bicykEe

na splátky. Súčiastky čo najlao* cejšie. Otiráckcvý cenník zdaiira.

F . D u š e k dielna na ebranc, bicykla & šijacie Btroje, Onočno, pti Elit­nej dráho. Čislo 2069. Česko.

Y D A V A T E Ľ S T V O

5!

Hovín" s i c S a p e s í ;

VI., é-ntoza 12.

šš&ieSagsešfianska foupsa s úparinýsn zBíačemim cien úňa 2i . ap'ľiia.

O b i l i e

Pšenica tisská „ st.-belehradská „ peštianska „ banátska

Raž prvotriedna „ druhotriedna . . .

Jačmeň J. triedy „ fl. triedy . . . .

Proso ' . . . . Ovos, prvotriedny . . . .

„ druhotriedny . . . Kukurica Lucerna uhorská

j Ďatelinoré semeno hrubé Piepica Svinská masf, peštianska Slanina mestská, 4kusová

Jakost dľahekt.

77-76-76-76-

za 100 kilogr. od

kor

25-90 25-40 25 50 25-45

20-10 19'85

14-45 14-00

15-90 15-40 13-75

110-00 150-00

140-00 SíT-OO

do

kor.

2650 26-20 26-3 26-10

20-50 20-05

15-00 14-35

16-50 15-80 14-00

160-00 180-00

141-00 118-00

C e n n é p a p i e r e Peniaze Tovar

Š t á t n y d l h . (Za každých 100 korón.)

Uhorská zlatá renta 4 % i, korunová renta 4°/o

Prämiová pôžička z r. 1870. (200 korún) Uhorské výväzkové úpisy 4°/o Tissko-segedinska prämiová pôžička 4°/o Piakúska zlatá renta 4 %

„ korunová renta 4°/o . . . . . .

Z á l o ž n é l i s t i n y . Kraj. poz.-úverkový ústav malých gaz­

dov 5°/o Uhorský pozemko-úverkový ústav 4°/'o .

Uhorská hypoték, úverová banka ť/sP/o

Ž r e b y Basilika Spolku „Jó szív" Uhorského „Červeného kríža" . . . . . Rakúskeho M „ Talianskeho

kor.

97-7¾ 81-55

24-J-00 83-50

147 00 102-00 82-00

96 50 95-50 90-75

24-50 17-50 27 50 53-00 43-00

kor.

98-20 81-75

25000 fc'4-00

152-00 102-50

82-50

9750 9G50 91-75

28-50 19-50 31-50 57-00 47-00

C e n n é p a p i e r e Peniaze Tovar

Ú č a s t i n y .

anglicko-rakůska banka Prvá uhorská priemyselná b a n k a . . . Uhorská vš. úverová banka Uhorská kráľ. priv. triedna lotteria. . Rakúsko-uhorská banka . . . . . . . . Peštianska uhorská obchodná b a n k a . Prvá peštianska v l a s t sporiteľňa . . . Prvá uh. všeobecná poisf. spoločnosť. „Fonciére" peštiansky poist. ústav . . Salgó-tarjánska baňa na uhlie Rima-muráňskaS. T. železodielňa . . „Adria" uh. morská paroplavba . . .

Košicko-oderbergská železnica Rakúsko-uhorské štátne železnice . .

P e n i a z e . Cisársky dukát Dvadsat-trankovník , , Nemecká ríšska marka . . . . . . . . Papierový rubeľ

kor.

836 00 324-00 809 00

1630-00 1 9 7 5 - -3G36-—

1C:860-— 14.600-—

365-— 700-00 65300 G09-00 310-— 704 00

kor. :

340-00 329 00 809-50

1050*00 1980"-3 6 4 0 -

1C-90O'-14-700.-

368--70100

. 653-0» 610:00 320-00 704-:0

1 ^ " Z a o b s a h i i i s s p í o v r e d a k c i a n e n i z o d p o v e d n á

Tl&žené na rotačnom stroji kjaihtlaeiarttfi úcastinárskej spoločnosti „ J E u p o p a " v Budapešti, VL okrľô-utcza í£