Vychodí mime pandelfcuapia-ífeu každý deň, rpredvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a tdministráclai

Budapest, Vlil Mária ul. č. 15

Predplatn nm rok . K 20--na pol roka K 10'— na štvrť rokaK5"— na mesiac . K 1*79

Do Nemecka I Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky roční 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 178. BUDAPEŠŤ, v utorok 21. septembra 1915 Jednot l ivé 6 ía la po 8 h n i .

tfojm Severné bojišíe.

Úradná zpráva, vydaná 18. septembra na poludnie:

Ruská ofenzíva vo východnej Haliči a pozdĺž Strypy sa stroskotala. Nepriatef včera opustil miesta bojov posledných dní a utiahnul sa ku Sereti. Zanechaný váleč­ný materiál a iné znaky prezradzujú, že sa Rusi pohli nakvap a že ich ústup dial sa s veľkým spechom, na zlomkrky. Zistili sme, že Rusi pred našimi pozíciami str­peli ťažké ztráty.

Pozdĺž Ikvy je položenie nezmenené. Na pevnostnom priestore volyňskom tr­

valy boje ďalej proti ruským v presile byvším vojskám. Početné útoky sme od­razili. Dnes sme jednotlivé čiastky našej tamojšej fronty vzali nazad do pozícií pri­chystaných ďalej na západ.

V Litve naše vojsko spolu so spojen­cami vynútilo si priechod na severný breh Sčary.

Podmaršal Hôýer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 18. sep­tembra :

Východné bojiště. Armádna skupina maršala Hindenburga :

Pri Schlocku sme nepriateľské vytrhnu­tia odrazili.

V nápadoch na predmostie v Diina-burgu pokračujeme. Čiastku nepriateľských predných pozícií sme zaujali.

Pri Vilne naše vojsko je na postupe. Medzi Vilijou a Njemenom sme ruskú

frontu na rôznych miestach preborili. Od dnes rána je nepriateľ na ústupe. Zajali sme 26 oficierov a 5380 mužov a ukori­stili 16 strojových pušiek.

Pravé krídlo a armádna skupina ba-... vorského princa Leopolda prepravili veľké

sily za Sčaru. Nepriateľ počína ustupovať.

Armádna skupina maršala Mackensena: Na vidieku Telešany—Logišie a južne

od Pinska sme. nepriateľa zatlačili nazad. Pri prenasledovaní smerom na Pinsk na­dobudnutá korisť zvýšila sa na 11 ofi­cierov, 2500 mužov a 9 strojových pu­šiek.

juhovýchodné bojiště. Pred nemeckým vojskom Rusi počali

ustupovať. *

Dľa teraz práve dokončeného zpočítania koristi v Novogeorgievsku obnáša ona 1.640 diel, 23.219 ručných a 103 stojo-vých pušiek, 160.000 nábojov delových a 7,098.000 nábojov do pušiek.

Počet v Kovne ukoristených diel zvýšil sa na 1301 kusov.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 18. septembra. Na všetkých odsekoch fronty vo východnej

Haliči a vo Volyňsku ofenzívne postupujúcich ruských sil treba zaznačiť vývin vecí pre ne čo najneprajnejší.

Organicky súvisiace operácie našich vá­lečných síl, ktoré na odseku východno-ha-ličskom v spojení so silami nemeckými rus­kú ofenzívu už zmařily a teraz vo Volyňsku preložením ľavého krídla ďalej na západ, po­stupu ruskej ofenzívy aj m priestore volyň­skom zabarikádovaly cestu pečlivé priprave­nou obrannou čiarou, postavily Rusov pred veľké prekvapenie. Ruské vodcovstvo sa na­zdávalo ako to už predtým vyložené bolo — že ich východno-haličská ofenzíva, ku ktorej sa súčasne připojily silné útoky aj vo Volyňsku, bude mať vo výsledku preborenie fronty vo východnej Haliči, alebo aspoň roz­hodné oslabenie našej volyňskej fronty od­tiahnutím väčších síl na našu vtedy ohroženú haličskú frontu. Rusom pripravili sme nemilé prekvapenie tým, že sme nazadstiahnutim čiastky našej fronty ku Strype čiastku našich

válečných síl, prinútenú ku ztrátplnému zá­paseniu s veľkou presilou za podmienok pre obranu nevýhodných, preložili do nepo­měrné priaznivejších, vopred pripravených pozícií, čo sme už pred dakofko dňami spomenuli. Že toto preloženie svoj za­mýšľaný cieľ dosiahlo, to makave dosvedčuje ochabnutie útočenia vo východnej Haliči a teraz nazadstiahnutie ruských síl proti tejto našej novej fronte bezvládnych, ktoré sily svoje pozície západne od strednej Sereti tak nakvap opúšťajú, že zanechávajú v nich mnoho válečného materiálu.

Podobným šachovým ťahom — to jest preložením napredpotisnutého ľavého krídla našej armády vo Volyňsku ďalej na západ, tak, že fronta západne od Dubna pripojujúc sa na doterajšiu frontu pri Ikve, stojí vo spojení s vojskom bojujúcim pri hornej Se­reti — pripravuje naše vodcovstvo Rusom zase nové prekvapenie, jehož následky sa budú môcť pocítiť aj tu v krátkom čase. Ru­ským útočiacim čatám týmto preložením odo­bratá bola možnosť ku útokom na pozície ku obrane nevýhodné a preto pre obrancov aj ztrátplné, nám sa však umožnilo útočenie Rusov privítať v pozíciách pečlivé vopred pripravených a silno opevnených a to s vý­hľadom na ztráty pre nás čo najchatrnejšie. (P. U.)

* „Uh. lei. kane." oznamuje z novinárskeho

válečného stanu: Posledná, bez dátumu vydaná ruská úrad­

ná zpráva znie takto: Pri Piksterne, jazere Sauken, na okolí de­

diny Rakyšky, západne od čiary facobstadt — Dunaburg dá sa ešte vždy podtif tlak ne­priateľa. Na okolí železničnej stánice Podbro-dzie odrazili sme viac nepriateľských nápa­dov. Z vidieku Mejsagola (juhozápadne od Podbrodzie) sú nápady nepriateľa veľmi in­tenzívne. Na fronte Orany - Košov nepriateľ veľmi opatrne postupuje smerom východným.

B E S E D N I C A . M. Rázus:

Nás posvätný háj. Po húšťach vybľadlé smútky — ó, kdo že

[vás na slnko vyvedie ? na vetvách prefažké slzy — ó, kdo že vás

[láskou dnes osuší? kde-tu kvet nádeje novej — však umdlený

[živorí v smäde — kdo že ťa poleje, aby si neschradnul na

[dusnom ovzduší?

V úskali posvätný prameň — lež zriedka kdo [z čerstvých vôd načiera,

najväčší z kňazov sem zachodiť na vidom [oči dáks' prestali . . .

iste sa súžia a naplniac nádoby pod rúškom [večera,

odídu bez slova, aby sa ku sviatku veľkému [chystali . . .

A mladší zas — museli zo služby — zame-[niac rúcho i nástroje,

nejedna citná hruď krváca — nejedna myseľ [si spomína

na drahý rodný breh netušiac — že tu tak [nemo — tak pusto je

a že jak odišli — márne sem zdvihá zrak [trpnúca rodina . . 1

Lebo niet - kdo by k nej šiel a podal jej [nádobu obživy,

ja by rád — srdcom rád, ale viem - mnoho [to na dušu primladú,

ruka je neistá, bojácným ten môj krok, čo [hneď i poctivý,

ak dnes i prislúžim — pomocným budem, [keď dôjde kňaz z úradu.

Ó, mne sa uľaví — keď zriem, že posvätný [háj náš zas ožíva,

že má kdo smútky viesť z húštin — a perly [sĺz po vetvách osúšať,

polievať kvety — v nich skrýva sa nádeja [upiacim žičlivá,

podávať z vôd — a tak zaháňať Satana, ak [by chcel pokúšať...!

Ó, mne sa uľaví — keď zriem, že k oltáru, [na ňom plam zhasína,

v jasný deň verný muž dôstojne prikročí v [slávnostnom úbore . . .

vtedy ja obďaleč stanem — tam, kde i ostatná [družina,

aby som uvidel obeť a vypočul mocnú reč • [na Hore!!

Roger Regis-Lamotte: Únos mladuchy.

(Dokončenie.) II.

Bola už polnoc, alebo aspoň blízko pol­noci. Sabinka ztrávila večer vo vile, pone-

váč pán Vallier musel neočakávane v ob­chodných záležitostiach odcestovať a mladé dievča, ktoré zachvátil zrazu akýsi smútok a cíivosť, zavrelo sa do izby ale nemohlo usnúť. Pri svetle nočnej lampy čítalo a v jeho hlávke motaly sa rozličné frázy o lás­ke. Snívala nespiac o krásnom mládencovi, ktorý k vôli nej prestal mnoho ťažkých prí­hod. Rozčúlená otvorila oblok, aby vpustila čerstvý večerný vzduch do chyže. Noc bola tmavá, ani hviezdičky na nebi. Hlboká ti­chosť panovala na okolo, a dievča myslelo, že počuje tlkot svojho vlastného srdca. Zra­zu zazněly signále automobilu. S polopriha-senými svetlami objavil sa a zamieril prosto k vile. Pred jej oblokami sa zastavil.

— Kdo by mohol tak neskoro k nám prijsť? — rozmýšlala Sabinka čím ďalej roz-čulenejšie. Zamaskovaná postava sišla s au­tomobilu a priblížila sa tíško záhradou až pred jej oblok. Dievča stálo ako primrazené za záclonou. Probovala kričať, ale hrdlo jej bolo ako by šnúrou stiahnuté. Chcela ujsť, ale neviditeľná sila ju držala na ;ednom mie­ste, ako primrznutá.

— Sabinka, ste hore? Tichý hlas znel k nej hore, a nechtiac

vyhla sa von z obloka. — Milujem vás . . . moja túžba prelomila

všetky hrádze —• či mi môžete odpustiť ? Túžim za vašim pohľadom z tých milých.

Strana 'i S L O V E N S K Y D E N N Í K

Tu došlo ku vážnejším bojom okolo Mosty-Osčerriica (západně od Slonímu).

Južne od rieky Pjny nepriateľské jazdec­tvo tiahlo na vidiek, kde sa rieky Turija a Pripjet spájajú. Pri Zovlzze, východne od Derazna s úspechom sme přešly rieku Ho-ryň, po bojoch nadobudli sme priestoru a žájaii jeden rakúsky batalion. Medzi Deraz-nom a Klevanom nepriateľ prešiel do ofen­zívy, ktorú sme však zastavili. Ráznym pro-tinápadom západne od Klevanu sme postú­pili a v bitke svedenej pri OleŠyve chytili viac ako 1300 mužov. Naše vojsko 13. sep­tembra vyhnalo nepriateľa z dediny Rydom a jej okolia (západne od Vyšnieviecu). Ne­priateľ sa rýchlo utiähnul. Neskorej vy­hnali sme ho aj z dediny Rostoky za veľkých ztrát pre neho. Počet zajatcov ob­náša doteraz 20 oficierov a 2000 mužov. Naša střelba prekazila nepriateľovi našu ofen­zívu zastavil Týmto cieľom nepriateľ z prie­storu Qoniova—Dithovec urobil protinápad na nás. Tu sme zajali 140 oficierov a 7300 mužov a ukoristili I fažké delo, 6 poľných diel, 4 muničné vozy, 26 strojových pušiek a mnoho válečného materiálu.

Pri prenasledovaní nepriateľa ustupujúceho s fronty pri Sereti smerom západným mali sme pri dedinách Hladký, Cebrov a Jozefov-ka (západne od Tarnopolu) a pri dedine Dviniac (pri Zalezčikách) viac prudkých srá-žok. V bojoch 12. septembra na priestore Jozefovka—Dzviniac zajali sme viac ako 2700 mužov a 35 oficierov a ukoristili 4 strojové pušky.

Od 30. augusta do 12. septembra chytili sme viac ako 40.000 Rakúšanov a Nemcov.

Ku tejto zprávě z nov. válečného stanu dokladajú toto:

Táto ruská zpráva donáša zvesť o celom rade vifazství na ruskej fronte. Pri terajšom položení Ruska dá sa táto námaha ľahko po­rozumět, aby úspechy tieto malý čím väčší účinok u spojencev a u neutrálov. Musíme však konštatovať, že sme vytrhnutie Rusov pri Klevane cez Stublu so ztrátami pre nich čo najväčšími odrazili; výšiny pri Qontkove a Ditkovciach, ktoré baly prechodne v rukách nepriateľa, naše vojsko zpätvydobylo; severo­západne od Tarnopolu, pri dedinách Hladký a Cebrov spomínaných v ruskej zprávě, Rusi 15. sept. utrpeli porážku a utratili asi 2000 zajatcov. Na základe tohoto dá sa posúdiť hodnovernosť aj ostatných údajov zprávy. Menovite počet zajatcov je tak fantastický, že by ho ani vtedy nebolo treba podvracaf,

keby sa vzťahoval na celú frontu, od Rigy počnúc až po Černovice.

Úradná zpráva, vydaná 19. septembra na poludnie:

Vo východnej Haliči včerajší deň prešiel ticho. Na naše čiary pozdĺž Ikvy udržoval nepriateľ silnejšiu dělostřelbu. Obsadenie našich nových posicií vo volyňskom pev­nostnom priestore nepriateľ nehatil. Z Lit­vy ustupujúceho nepriateľa prenasleduje tam s nemeckým vojskom postupujúce vojsko rak.-uhorské.

Podmaršal Hôter.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 19. sep­tembra í

Východné bojiště. Armádna skupina maršala Hindenburga:

Zaobkľučujúci útok armády generál-obrsta Eichhorna na Vilnu mal úplný úspech.

Naše pravé krídlo dosiahlo Molodecno, Smorgon a Vornjany. Pokusy nepriateľa so značnými napochytre posberanými silami smerom na Michalisky našu frontu pre­boriť, sa úplne zmařily. Nezadržateľne po­stupujúci zaobkľučujúci pohyb a súčasný tvrdý nápad armád generálov Scholtza a Gallwitza na frontu nepriateľa přinutily ho od včerajška na celej fronte ku rýchlemu ustupovaniu. Veľmi opevnená Vílna dostala sa do našich rúk. Nepriateľa na celej čia­re prenasledujeme. Armádna skupina bavorského princa maršala

Leopolda: Ustupujúceho nepriateľa aj tu prenasle­

dujeme. Skupina dosiahla čiaru Nieŕadovice—

Derevnoje—Dobromysl. Zadné voje ne­priateľa sme zatlačili. Armádna skupina maršala Mackensena:

Severne od Pinsku dosiahli sme Vislicu. Južne od mesta prekročili sme Strumen.

Juhovýchodné bojiště. Položenie je nezmenené.

Hlavné vodcovstvo.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 18. septembra na

poludnie: Na tyrolskom a korutánskom pohranič­

nom území včera nebolo významnejšej u-dalosti.

Pred našou pozíciou pri Popene (južne od Schluderbachu) požiar hory prinútil Talianov ku opusteniu svojich pozícií.

očiek, túžim po stisnutí vašej rúčky, aby ste mi dokázala, že sa na mňa nehneváte. Ak ma rada máte, poďte so mnou!

unos 1 Tak ju predsa nádeja nesklamala! Sabinka cítila, že od veľkého šťastia pozbývá smyslov.

— Kdože ste? - Ako dych vyšlo z jej ružových úst a tajnostný hlas zašeptal: — Marcel Hutan!

On ? Bolo by to možné ? Jej otec mal tedy pravdu! V Marcelovi horel oheň romantiky a poezie. A keď ešte raz zavznel prosebné k nej jeho hlas, rozhodla sa.

— Poshovte len za okamženie, prijdem hneď!

V náhlosti přehodila si plášť cez plecia, zahasila svetlo a vybehla von. Tíško sa otvo-rily na záhrade dvierka, silné ramená objaly dievčinu a zdvihly do voza. V tom okamžení rušil sa automobil a Sabinka držala sa za srdce obomi rukami, lebo jeho divý buchot ju omamoval. Akoby šťastím zachvátený mlčal mladý človek pri jej boku a uspokojil sa tým, že bozkával konce jej palčekov. Či sa dlho viezli, Sabinka by nebola vstave odpovedať, lež zrazu sa automobil zastavil. Pomaly, ml­čiac kráčali hore schodmi po tme, — po tme sa i dvere na chyži otvorily ä Sabinka zajakäjúcim hlasom, začala prosiť.

— Pre Boha vás prosím, Marcel, prevrav-

te že aspoň slovíčko! Povedzte, či ste to vy ? Ach, Bože, ak som sa zmýlila !

Ale odpovede žiadnej, len šumot uteka­júcich krokov. Zrazu sa zažlo elektrické svetlo a pred oslneným zrakom Sabinky stál, rozpačité sa usmievajúc : Marcel;.Hutan.

— Tu som, slečna Sabinka . . . milujem vás! Lež výkrik uľaknutého dievčaťa mu reč

přetrhnul. — Ó, beda mne! . . . Papa je tu! A skutočne, vo dverách objavil sa pán Val-

lier. Tragicky zalomil rukami a riekol hro­bovým hlasom:

— Tu som ťa musel nájsť, ty nezdárné dieťa! Tu som ťa musel dolapiť ? Čo mi na to teraz odpovieš, ty nešťastné stvo­renie ?v

— Že sa vydám za Marcela! — odpove­dala ostýchavo Sabinka.

— Dúfam, že sa tak stane! A teraz poď, aby sme sa čím skôr domov dostali!

Zarumená ako ruža ponáhľala sa Sabinka dolu schodmi a pán Vallier použil túto prí­ležitosť a pošepnul svojmu zaťovi:

— Nuž vidíš, ešte by som si ja mohol zahrať za mládenca a bol by som ešte vsta-

\ ve uniesť — äj Vlastnú dcéru. Ty by si to sotva bol vyviedol. Len šťastie, že ma po

, hlase nepoznala! * Potriasol ruku Marcelovi a usmievajúc po-i náhläl sa za Sabinkou. Horal.

Číslo 178

Okolo Flitšu nepriateľ stále utrpiac naj­ťažšie ztráty, pokračuje v námahách pri­blížiť sa ku našim opevneniam. Zopako­vané talianske útoky na naše pozície le­žiace na západných svahoch Ravelnika a Javorčeka sa stroskotaly.

Tvrdenie 16. septembra vydanej talian­skej úradnej dennej zprávy, že my upo-trebúvame cyanhydrogenovou kyselinou na­plnené bomby, je samosebou sa rozumie zlomyseiná vymyšlenina.

Podmaršal Hôfer.

Úradná zpráva, vydaná 19. septembra na poludnie:

Včera ialianske ťažké delostrelectvo zase počalo siíno strielať na naše fortifikácie ležiace na vysokých plániach Volgereuth a Lafraun. V ostatnom je na tyrolskom a ko­rutánskom pohraničnom území položenie nezmenené. Útok urobený na priestor Flitšu, ktorý stál nepriateľa len v samej doline viac ako tisíc mužov, sa zmaril. Dnes ráno Taliani už vyprázdnili svoje na samom předku ležiace zákopy. Na prie­store Vršiču pokúsil sa nepriateľ za ve­černej hmly prepadnutím zmocniť jednej našej prednej pozície. Toto podujatie sa úplne zmarilo. V noci naše vojsko vyho­dilo do povetria múr postavený Talianmi z vriec pieskom naplnených i s nepriateľ­ským vojskom za ním stojacim. Na juho­západnej čiastke krasovej pláne Doberdo včerajšiu noc využili sme na vyhadzovanie nepriateľských zákopov.

Podmaršal Hôfer.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 18. sep­

tembra : Naši letúni napadli nepriateľské lode, čo

sa ukazovaly pred Diinkirchenom. Jednoho torpédoborca trafili.

Na fronte je položenie nezmenené. Fran­cúzi márne sa pokúsili zpätvydobyf si im pri Perthesi odobratú čiastku zákopov.

Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 19. sep­tembra :

Juhovýchodne od Brayn, pozdĺž Somme, podarilo sa nám vyhodenie rozvetvených mín v nepriateľskej pozícii a za ňou. V boji za tým nasledovavšom a pre nás praj­nom Francúzi utrpeli značné krvavé ztráty. Dakoľko Francúzov sme zajali. Bezprostre­dne na západ od Argonnských hôr naše delostrelectvo svojou střelbou rozohnalo dve nepriateľské, zákopy hotoviace čaty a zavdalo im ťažké ztráty. Prudká dělostřel­ba na veľkej čiastke fronty trvá ďalej.

*

Dľa novinárskych zpráv v anglickej niž­šej snemovni Balfour, minister námorníctva tvrdil, že mesto Londýn, ako, je vraj všeobec­ne známo a čo istotne aj Nemci vedia, nie je mestom opevneným, proti ktorému dľa pravidiel civilizovaného vedenia vojny vo-vzdušný útok urobiť neslobodno.

Poneváč ministrovi na žiaden pád neni tajnosťou, že Londýn opevnený je počet­nými stálymi a ešte viac poľnými fortifiká-ciami, je tu reč o schválne falošnom tvrdení.

Okrem toho zabudnul minister spome­núť, že na nemecké vzducholode pri ich zjavení sa nad Londýnom vždy ako prví Angličania započali strielať. Nespomenul ani tú, ku posúdeniu faktu dôiežitú okoľ-nosť, že lietadlá spojencov opätovne úto­čily na nemecké, ďaleko za válečným pásmom ležiace mestá, ba aj na nevinných cestujúcich sediacich na osobných vlakoch, ktorí sa prirodzene brániť nemôžu.

Hlavné vodcovstvo. Turecké bojiště.

Turecká úradná zpráva, vydaná 17. sep­tembra :

Fronta pri Dardaríelóch. Položenie je nezmenené. Naše na rôzne strany vyslané výzvedné čaty pri každej príležitosti zne-

Číslo 178 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

pokojujú nepriateľa a s korišfou vracajú sa nazad zo svojich prekvapujúcich útokov. Naše delostrelectvo s účinkom strieľalo na nepriateľa, čo sa namáhal zákopy si zho­toviť. Toto nepriateľské vojsko naša dělo­střelba viackrát rozohnala. Na odseku Se­dil Bahr naše delostrelectvo 16. septembra na ľavom křidle v jednej pozícii na há­dzanie mín zapríčinilo výbuch. Čiastka na­šej floty s výsledkom bombardovala na Kryme jeden maják a jeden fabrický zá­vod. Nepriateľ odpovedal so střelbou z pušiek a diel, lež na našich lodiach škody nenarobil. Na tomto istom vidieku, na juž­nej strane polostrova naše lode potopily jeden naložený ruský parník.

Fronta pri Iraku. Na vidieku Kalet-ul-Nedijn v noci na 12. septembra naši do­brovoľníci urobili prekvapujúci nápad na nepriateľský tábor, narobili mnoho škôd a odniesli si veľkú korisf. Na druhý deň sme zase útočili na nepriateľský tábor, nepriateľa ztadiaľ vyhnali, pri čom zane­chal 100 mrtvých. Severne od Korny sme 16. septembra jedno anglické lietadlo pri­nútili ku sostupu a zajali pozorovateľa i strojníka. Lietadlo sme opravili a teraz ho upotrebúvame my.

Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva, vydaná 18. sep­tembra :

Významnejšej udalosti nebolo ani na jed­nej fronte.

Hlavný stán.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

z o SVETA. Bulharská opozícia u kráľa.

Vodcovia bulharskej opozície vyslovili svoju túžbu, aby mohli byť s kráľom a po­vedať mu svoju mienku o situácii. Na to boli prijatí v spoločnej audiencii kráľom. V delegácii brali účasť Malinov, Gešov, Danev, Canov a Stanbolisk. Socialisti z delegácie chybovati. O výsluchu bolo vydané toto ú-radné komuniké: Každý vodca opozície so stanoviska svojej strany kritizoval politiku vlády a žiadal svolanie sobranja, tiež koalič­ný kabinet, aby sa vyhlo prípadným dobro­družstvám, ktoré by sa protivily citom a zá­ujmom národa a ktoré by mohly byť osud­nými pre krajinu. Kráľ prijal v známosť o-svedčenia vodcov opozičných, zároveň im oznámil, že ministerskému predsedovi naloží zaoberať sa so záležitosťou.

Povolaní Macedónci.

Bul. tel. kane. oznamuje. Včas ráno mace­dónski vysťahovalci v mnohých skupinách chodili po meste a sišli sa na vojenskom cvičišti, kde bol celý deň veľmi čulý život. Povolaní nováčkovia a legionári oduševnene oslavovali dôstojníkov. Výsledok povolania prestihuje každé očakávanie. Počet mužov přišlých na shromažďujúce miesta je o mno­ho väčší, než sa očakávalo, čoho hlavnou príčinou je veľký príliv uběhlých mužov.

Zastavené bulharské časppisy. „Siidslavische Kor." sa dozvedá zo Sofie,

že okrem rusofilského „Miru" boly zastavené na neurčitý čas i časopisy: „Balkánski]' Zgo-vor", „Národ", „Radikál" a „Carija". Všetko orgány priateľské Rusku. Prvé tri z nich boly zastavené pre články, písané z príležitosti sofijskej návštevy arcivojvoda z Meklenburgu.

Bulharská neutralita. Nedávno sa pýtal zprávodajcá „Dnc/niku"

Radoslavova, že čo môže napísať o politi­ckej situácii. Ministerský predseda odpove­dal: Napíšte, že Bulharsko zostane ešte dlhý čas v neutralite.

Nová nóta Bulharsku.

O novej nóte, ktorú poslal štvorspolok bulharskej vláde, oznamuje Sa toto: Nóta sděluje bulharskej vláde, že Srbsko bezpod­mienečne privolí, aby smiuva z r. 1912 bola splnená, ale s tou modifikáciou, že isté stra­tegické body si podrží a zostane hraničif s Gréckom. Bulharsko sa s týmto návrhom vraj neuspokojí, lebo r. 1912 bolo ustálenie zóny ponechané ruskému carovi.

Ministerská porada v Bukarešti. Vo štvrtok bola v Bukarešti pod predsed­

níctvom Btattana ministerská jDorada, v kto­rej ministerský predseda referoval o situácii v zahraničnej politike.

Válečné prípravy v Rumunsku. Z Athén oznamujú: Ten chýr, dľa ktorého

Rumunsko premávku na území krajiny za­stavilo, urobil v Athénách mimoriadny dojem. Niektorí myslia, že tieto poriadky slúžia na pripravenie rumunskej mobilizácie a tiež tá zpráva koluje, že zastavenie premávky na rumunských železniciach súvisí s dopravou vojsk na. bulharské hranice.

Jeden telegram z Berlína oznamuje, že vše­tkých v cudzozemskú žijúcich Rumunov po­volala vláda domov.

Koaličná vláda v Rumunsku?

„Neues W. Journal" oznamuje z Bukareš-tu: „Dimineata" dozvedá sa z dobrých pra­meňov, že ministerský predseda Bratlanu rozhodnul sa utvoriť koaličný kabinet, preto že štát potrebuje sjédnotiť všetky sily.

Povolaní grécki záložníci. „Echo de Paris" oznamuje z Athén: Zá­

ložníci ročníkov 1886, 1887 a 1880 boli po­volaní na 1. október t. r.

Nemecký princ na Balkáne. Ján Albtecht vojvoda z Meklenburgu v

Sofii odovzdal bulharskému kráľovi Ferdinan­dovi i Radoslavovi vysoké nemecké i rakú­ske vyznačenia. — V Braile bol prijatý ru­munským kráľom na výsluchu. Odtiaľ išiel do Sinaje, aby pozdravil kráľovnú Alžbetu.

Z Viedne oznamujú: Cestou prišiel me-klenburský vojvoda Ján Albrecht sem a bol prijatý kráľom na výsluchu.

Ruskí poslanci u cara. „Republican" oznamuje z Petrohradu: 55

členov dumy uzavrelo v tajnom shromáždění, že vyzve predsedu dumy, aby odcestoval do hlavného stanu a tam tlumočil city, akými poslanci prijali odročenie dumy. Členovia vše­tkých strán politických sú odhodlaní ne­vzdialiť sa z Petrohradu a všetko urobiť na udržanie poriadku.

Odročenie dumy.

„Times" oznamujú, že odročenie dumy u-robilo v Moskve mimoriadny dojem. Viac politických spolkov malo zasadnutie, na kto­rom pojednávaly situáciu. Zemstvá a obecné zastupiteľstvá sijdú sa 23. t. m. v Moskve na kongres.

Dumba přijde na poradu. Reuterova kancelária oznamuje z Washing­

tonu: Keď viedenský veľvyslanec Spojených Štátov odovzdal tú nótu, v ktorej jeho vláda žiada odvolanie Dumbu, bolo mu povedané, že veľvyslanec Dumba bude povolaný domov na poradu.

Záležitosť „Hesperianu". Jedna francúzska depeša z Washingtonu

znie takto: Nemecko upravilo nótu na vládu Spojených Štátov, v ktorej odmieta od seba každú zodpovednosť za potopenie „Hespe­rianu". „Frankfurter Ztg" píše, že táto „nóta" pravdepodobne neni iným, ako zprávou Wolffovej agentúry, v ktorej bola vyslovená domnienka, že Hesperian bol potopený od míny a nie torpéda.

Schôdzky panovníkov átvorspolku. „Mittagszeitung" oznamuje z Kodane: V

tunajších politických kruhoch sa preslýcha, že Poincaré a anglický kráľ sijdú sa vraj s cárom v hlavnom stane. Srbský a černohor­ský kráľ boli vraj u cara. Anglický kráľ má sa tiež sijsf s talianskym v niektorom kú­peľnom meste Francúzska.

Rumunsko. Rumunsko ako jedna z popredných ne­

utrálnych krajín balkánskych, stojí dnes v popredí vážnych úvah. Právom sa svetová verejnosť zaoberá otázkou, či neutralita ru­munská bude udržaná až do konca vojny, lebo Rumunsko leží v susedstve bojujúcich štátov a jeho hranice sú neďaleko miest, kde sa odohrávajú veliké bitky terajšej vojny. Po veľkej balkánskej vojne získalo Rumunsko značnú časť územia, bez toho, žeby bolo i len kvapku krve prelialo alebo čo len jedné­ho vojaka utratilo. Situácia priala vtedy Ru­munsku a docielené kompenzácie možno pri­písať aj tej vlivnej okolnosti, že v otázkach balkánskych bolo Rumunsko v posledných rokoch v súhlase s balkánskou politikou Rakúsko-Uhorska. Že vlivné strany v krajine usilujú sa využiť aj dnešnú situáciu vojny k uplatneniu istých územných a národnostných cieľov, o tom niet pochybnosti. Ako nám cenzurované zprávy oznamujú, aj samaštvor-dohoda začala s istými kompenzáciami, sľu-bami, ktoré však márne snažily sa vylákať Rumunsko s prísnej neutrality. V celej kra­jine vedie sa tuhá agitácia protiválečná a menovite socialisti kladú hranice válečnej agitácii, ktorú vedie istý smer, snažiaci sa krajinu vohnať na cestu zkazy.

Rumunsko je najbližším susedom válečné­ho bojišťa, východného i južného, lebo hra­ničí s Rakúsko-Uhorskom, Ruskom, Srb­skom ^a Bulharskom — a je spolu ohrani­čené Čiernym morom. Celá plocha Rumunska činí asi 131.353 km2, z čoho hlavná časť pripadá na nekdajšie kniežatstvo Multanské a Valašské, ďalej Oltenie a konečne Dob-rudžy, ktoré získané boly r. 1878 a územne rozšírené po poslednej vojne Dalkánskej. Po-

1 brežie je asi 225 km dlhé; na severe pozdĺž Dunaja je nízke a pokryté dynami (piesoč-

! nými námeľami), na juh odtiaľ je iaguna Ra-zimská 2—3 m hlboká, ktorá je od mora

; oddelená nízkymi dynami. Na celom pobreží \ nieto dobrého prístavu prirodzeného a v j Konstanci je len nákladný prístav. Naproti

dunajskej delte leží malý ostrov Serpilor. : Zemská hranica krajiny je asi 2100 km dlhá j a je, vynímajúc najjužnejšiu Dobrudžu, skoro

všade prirodzená, vytvorená riekami Prútom ! a Dunajom a Karpatami; Rumunsko je pre­

važne karpatskou krajinou a vyniká vysokými ; horami, svojimi pohraničnými a prirodzenými

ochrancami, ktorých ochranou druhou polo-• vicou je dunajské pobrežie.

Rumunsko má dnes vyše 7,000.000 oby-\ vateľov, z ktorých len asi 200.000 ľudí patri : k iným, něrumunským národnostiam ; prevlá­

da náboženstvo pravoslavné (91.5%) V hlä-, vnom meste Bukarešti žije asi 290 tisíc oby­

vateľov. Krajina je konštitučným kráľovstvom, ale obyvateľstvo stojí na nie veľkom stupni

| vzdelanostnom; zo všetkého obyvateľstva pri-i padá asi 7070 na analfabetov. Hlavnou výži­

vou obyvateľstva v Rumunsku je roľníctvo; Rumunsko je štátom agrárnym. Výnos pôdy je veľmi bohatý, je zlatým prameňom celej krajiny: 37% zaujíma orná pôda a 20*/0 lúky a pasienky; ostatné pripadá na vinice, lesy a dosiaľ neobrobenú zem. Aj chov oviec, sviň a koni tvorí jeden z hlavných predme­tov výživy. Oviec sa ráta na 10 miliónov kusov, sviň na vyše 1 milion, kôz na 400.000 kusov a koni na 1 milion.

Rumuni sú národom románskym, ichž ja-jazyk sa vyvinul z latinskej reči rimských osadníkov. Rumuni žijú vo väčšom počte i okrem Rumunska. Tak v Uhrách ich bolo načítané vyše 3 miliónov. V Sedmohradsku samom tvoria asi 60% a v Bukovine asi 35% celého obyvateľstva. V Rusku a Besa-

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Čislo 178

rabii, na kťorú si Rumunsko nároky robi, je asi 2 miliony Rumunov; okrem toho žijú v menšom počte v Haliči, Bulharsku, Albánii, Srbsku a niektoré vetve ešte aj v Istrii.

Vojenská sila Rumunska nie je na tento čas dosť známa. Staršie dáta oznamujú, že Rumunsko má v čas pokoja asi 4000 dôstoj­níkov, 116.000 mužov a 452 diel; vojenské ich loďstvo malo (r. 1912.) 37 lodí a 101 diel. Branná všeobecná povinnovatosť je od 21 roku a trvá 7 rokov ako prezenčná a 2 roky v rezerve. Každý branný občan patrí od 30 do 39 roku do milície a ďalej až do 46 roku do domobrany. Z tohoto si možno obraz utvoriť, koľkými silami, s do­mobranou, milíciou a rezervou disponuje Rumunsko pre prípad vojny.

„Nordd. Allg. Ztg" Horal.

mesta policajta Nagya zavraždeného na uli­ci. Podozrenie padlo na dvoch bulharských záhradníkov Kirova a Petrova Ristu, z nichž prvého i zatkli. Druhý ušiel. Vyšetrovanie však zistilo, že policajt síce umrel násled­kom otrávenia krve získaného od rany, kto­rú mu na hlave pôsobil úderom tretí bul­harský zahradník Penkov, preto, lebo ho našiel v noci v jeho záhrade s vrecom. Bratov Ristov pustil vyšetrujúci sudca na slobodu.

Obetujte na Červený kríž!

Odkazy administrácie. Pán Matej Šoltész, Žilina. Písali sme Vám

I pod adresou, ktorú ste nám udali, no dopis | vrátila nám pošta s poznámkou „neznámy". f Ráčte nám udať presnú adresu. I , j =

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Chýrnikí Budapest, dňa 20. septembra.

— Dr. Maria Bellova, jediná naša lekárka vyznačená bola za svoje zásluhy na poli vo­jenského zdravotníctva čestným odznakom II. triedy Červeného kríža s válečnou deko­ráciou.

— Jubileum Svetového Spojku Poštovného. 15. septembra bolo tomu 40 rokov, čo zahá­jila svoju činnosť „Medzinárodná kancelária Svetového Spolku Poštovného (Bureau inter­national de ľ Union postale universelle) v Bernu vo Švajčiarsku. Ako známo, takmer všetky štáty sveta — v úhrnnej rozlohe vyše 200 miliónov štvorcových kilometrov a s obyvateľstvom viac než 2 miliardovým — náležia ku tomuto spolku, ktorý i v dobách dnešnej svetovej války je organizáciou národov, akej niet páru v dejinách ľudstva.

Ustavujúci kongres Svetového spolku po­štovného — vo svojom zasadnutí dňa 30. septembra 1874 — poveril organizáciou a vedením medzinárodnej kancelárie poštovnú správu švajčiarsku. Prvé hlasovanie bolo bezvýsledné, bo zJ2l odovzdaných hlasov pripadlo po 10 na Švajčiarsko a na Belgiu. Pri druhom hlasovaní obdržalo Švajčiarsko 12 a Belgicko 9 hlasov. Na kongrese tomto bralo účasť 22 štátov. Trval od 15. septem­bra do 9. októbra 1874, ratifikačné listiny vyměnily súčastnené štáty v Berne dňa 5. mája 1875. Smluva poštovná nabudla platno­sti dňom 1. júla 1875 (vo Francii až 1-vým januárom 1876). Prvým direktorom medzi­národnej kancelárie bol Eugen Borel, člen švajčiarskej Spolkovej Rady, ktorý bol i predsedom ustavujúceho kongresu. / (x).

— Suspendovaní policajní kapitáni. Župan stolice trenčianskej suspendoval policajného kapitána Alberta Badíga pre hrubé zachá­dzanie so stránkami. — Súkromne sa dozve­dáme, že i ružomberský policajný kapitán Gejza Czocher je suspendovaný. Prečo, ne­vieme.

— Bosenské stredné školy budú zahájené 15. októbra. Vyučovať sa bude len na gym­náziách v Mostare, Sarajeve a Tuzle, ďalej v sarajevskej reálke a preparandii.

— Dohán zdražie. Vláda zaoberá sa plá­nom, že cenu dohánových výrobkov povýši.

— Prívrženci mieru v Europe. Z Rotter­damu oznamujú, že do Londýna prišlo 38 amerických pacifistov, aby s válčiacimi štát­mi naviazali rozhovory o mier.

— Pasy v Bulharskú. Bulharská vláda nariadila, že cestovné pasy do cudzozemská musia byť opatrené fotografiami potvrdený­mi bulharským vyslanectvom res. konzu­látmi.

— V Anglicku zdraželo telegrafovanie. Ne­mecké časopisy oznamujú, že anglická vláda povýšila sadzbu telegrafovú o 50%.

— Zavraždený policajt. Koncom mesiaca augusta našli v jednom predmestí hlavného

Nástroje I-ma jakosti pre remeselníkov a záhradníkov dostať u firmy J á n Berg*-h o f f e r . obchod so želez m a semenami v IPrešpoV* ku (Pozsonyi Vásáríér 13. ISUSKIĽEIĽSUEJISUĽ-Í

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský Denník!

Rumáii

i

Napísal Aliquis, strán 392, cena knihy i s poštovným K 2-20, rekomandovane o 25 hal. viac.

Dej románu tohoto odohráva sa v prítomnosti a spracovaný je veľmi pútavým spôsobom.

Objednat možno v každom kníh­kupectve ako i v Budapeštian­skom naklad, spolku úč. spol., Budapešť, VI1L, Mária ul. 15.

Odporúčame repa-

ZPOD KOSY Cena brožírovaného výtisku K 1*80

, viazaného , K 2-50 „ v plátne viazan. „ K 3 -—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­štiansky nakladateľský spolok úč. sp., Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišťa za K 1*25, mapu f ran cúzko-nemecko a anglického bojišťa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišťa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred r; ostáný ob­nos rekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4*50 zasiela

Budapeštiansky nakla-datefský spolok ŮL sp,, Budapešť, VIII., Mária ul. Í5.

Peniaze ukladajte si Sen clo slovenských ústavom! @s

NajSepsim d a r o m pre dietky -»-*•»"">•*•——»-"

j j e dobrá Odporúčame Vám nasledovné spisy: Srdce. Napísal Ed. Amicis . . . . K Povesti a bájky K Andersenové poviedky . . . . . . K Robinson Cruose K Nový vinšovuik K Malý d o p i s o v a t e ľ . . . . . . . . . K Zlaté perličky K Slovenský gratulant K Rečňovanky K Slovenské hádky K Slovenský anekdotár K Prostonárodné slovenské povesti

9 scšitov, 1 sošit po . . . . . . .K

110 1-10 2-40 1-60

—•70 —•53 —'40 -•45

1-20 -•37 —'35

—•65 1-60 1-30

-•55 — 15

—•55 —•85

1-10

Povesti z Tatier, I. sväzok . . . . K „ „ » H . sväiok . . . . K

Pekné kvietky pre pilné dietky . . K Martin Rebrina a jeho chodníky . K Obrázkové slov. povesti 3 sošity,

1 sošit po K Pohádky. (Napisal Mikšfček) . . . K Mikuláš Aleš mládeži K Zornička, ročník L, II., IV. a V. brož.

po K 2'20, viaž. po K 3 — Radosti malučkých vo 24 obradoch

s veršíkami, K 2'60 Tisíc a jedna noc, I. sošit . . . . K 130 V cenách zarátané sú už poštovné trovy.

Knihy tieto dostať za vopred poslaný obnos alebo na dobierku v kníhkupe ctve Budapeštianskeho nakladatelského spolku úč. sp , Budapest, Vili, Mária u. 15. Tarntiež moíno dostať aj ostatné slovenské a české knihy. — Pýtajte si soznam zdarma.

i 1 ' on m i i D. M K. Založená roku 1897.

t. istina: I I , Filiálky: v o V ŕ b o v o m a v Piešťanoch. RezervnéZákl.:K224.238.

Vykonáva všetky bankové obchody.

Majetok: 5,700.000 korúa Požičiava: na zmenky, intabulované a neintabulo-

vaoé úpisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: endzé peniaze (doláre, maky, ruble aid.},

strižky cenných papierov, vylosované žreby. Žíroyé účty: v Rak. Oh. banke, v Oh. poši. spor. č. 5871.

Mmnlú po Bšetn-píi oifoliíj/Gli míBsfoch. :o: Prianie styky s tarifu.

Vklady: 3,700.000 korún na vkladných knižočkách, bežných a žirových účtoch. Plili od vkladov 4 7 . 7 . 8 daňon 5 % árokov. Kupuje, pPBdáua a parceluje majetky S Ä T 1 " RsehupujB proti ohnu, krupobitiu a na žioot. Predaj hospodárskych strojov a umel. hnojiva.

4087

Tlačou kníhtlačiarne Budapeštianskeho nakladatefského spolku účastitiárskej spoločnosti, Budapest, VIII., Maria-u. 15.