1

Informačné systémy regiónov a verejnej správy

Gestor predmetu:

Doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD.

kokles@euba.sk

Vyučujúci:

Ing. Mgr. Miloš Bodiš

milosbodis@gmail.com

Literatúra - praktikum:

Kokles M., Grell M.: Informačné systémy regiónov a verejnej správy. VŠEMvs 2008

2

3

Vymedzenie základných pojmov

Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov

4

5

Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor).

6

Činnosti zabezpečované verejnou správou:

7

Súkromná správa

je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb

8

Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy

Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel

Verejný záujem

Súkromný záujem

Organizačný

princíp

Orgány verejnej

správy

Súkromná aktivita

Funkcia

Výkon verejnej

správy

Súkromné ciele

Charakter moci

Verejná moc

(verejné právo)

Individuálne rozhodovanie

(súkromné právo)

9

Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.

10

Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej

rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie),

jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

11

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský

záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným

podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.),

prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy),

protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

12

Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto

spoločné, integrujúce hodnoty.

13

Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia

Územná úroveň Typ riadenia

Obec, mesto Samospráva

Obvod (okres) Štátna správa

Kraj Štátna správa

Región (VÚC) Samospráva

Republika Samospráva Štátna správa

14

Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:

vstupy, prvky a väzby medzi nimi (štruktúra), prechodové funkcie, výstupy, správanie.

15

Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré

vystupujú ako vstupy do celého systému.

Prechodové funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých

rozhodnutí vo verejnej správe.

16

Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy

V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy, pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a

vytvára s nimi jeden celok (nasl. obr.)

17

IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe

18

IS pre verejnú správu

Je súbor informácií o určitých oblastiach (republika, obec, mesto, región), ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách.

Na druhej strane, IS sú potrebné pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.

19

Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk:

typu riadenia (štátna správa, samospráva), priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá,

obce, regióny), predmetu záujmu (zdravotníctvo, životné

prostredie, dane, clá, geografia, nehnuteľnosti a pod.).

20

Informačný proces vo verejnej správe, ale aj všeobecne, je definovaný ako proces získavania, spracovania a využívania informácií v postupnosti

dáta –– informácie – znalosti

21

Informačný proces vo verejnej správe

22

Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy

V období od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:

relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov,

štátny informačný systém podľa zákona č. 261/1995 Z.z. o ŠIS (integrovaná štátna správa),

IS verejnej správy (otvorená štátna správa), verejný informačný systém (elektronická verejná

správa).

23

Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe

Obdobie Typ IS Charakteristika

 70. – 80. roky

 

 IS rezortov

Relatívne izolované IS na báze ASR

 90. roky

 ŠIS

Integrovaná štátna správa(zákon č. 261/1995 Z.z. o

ŠIS)

Roky 2000-2005 IS VS Otvorená štátna správa

Po roku 2005 VIS Elektronická verejná správa

24

Integrovaná štátna správa.Štátny informačný systém

Výkon štátnej správy je spojený so získavaním, spracovaním a využívaním potrebných informácií. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti, zároveň určité informácie poskytuje verejnosti.

Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.

25

Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných

v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych, technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných

a medzirezortných IS štátnej správy.

26

Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. register obyvateľstva, obchodný register,

register územných jednotiek a nehnuteľností a pod.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií, ktoré sa

využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy, ako aj mimo nej.

27

Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike, sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. obchodný register), majú svojho gestora (rezort), ktorý zaručuje ich pravdivosť, aktuálnosť a ochranu.

28

Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín, klasifikácia zamestnaní atď.).

29

Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií, problémov zjednocovania používaných dátových štandardov, riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov).

30

Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči

informačnému okoliu.

Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre, menách zodpovedných

pracovníkov, zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti, postupoch na poskytovanie údajov, ako aj údaje o ich

prístupnosti a cene.

31

Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET a rezortných sietí ministerstiev a úradov, ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: elektronická pošta – okrem štandardného

tvaru adresy majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak, aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno.Priezvisko@domena.gov.sk;

32

GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www.sms.gov.sk;

prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80, Proxy – Telnet;

celosvetové diskusné fórum – NEWS, k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín.

pripravuje sa služba Dial-UP - pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky.

33

Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií, ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2:

organizačná štruktúra adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO telefónny zoznam podľa organizačných útvarov adresár rezortných územných štátnych orgánov

štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón, fax

34

materiály predkladané na pripomienkové konania stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie

vlády SR materiály predkladané na rokovania vlády SR výročné správy informácie o konaní odborných sympózií, konferencií a

seminárov schválené koncepcie projekty vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na

obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.

35

Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.:

MH SR – vestník MH SR, energetické informácie, licencie, technický rozvoj,

MK SR – významné kultúrne podujatia, adresár knižníc, múzeí, galérií, divadiel a pod.,

MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva, mládeže, telesnej výchovy a športu.

36

Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici), pričom pripojenie subjektov v ďalších

krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie

projektu GOVNET.

37

Otvorená štátna správa. Informačný systém verejnej správy 

Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému, sociálneho a

zdravotného zabezpečenia, reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie, aplikáciou informačných a

komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej)

správy občanom a podnikateľom (obr.).

38

39

Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+, ktorý je akýmsi derivátom

eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík, s redukovanými cieľmi a menšou

časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom.

 

40

Iniciatíva e-Europe sleduje tieto kľúčové ciele: Preniesť každého občana, domácnosti

a školy, každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on‑line.

Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok.

Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu, aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť.

41

Iniciatíva e-Europe vychádza z aktuálneho politického

rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:

Občania Európy v digitálnom veku. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí:

zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov,

využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností,

osvojovanie si kľúčových zručností, ako sú spolupráca v kolektíve, kreativita,

multidisciplinárnosť, adaptívnosť, komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov.

42

Lacnejší prístup na internet. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku, ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia, získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry, ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet, zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté.

43

Urýchlenie elektronického obchodovania. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania, predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak, aby za svoj trh považovali trh celej Európy. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu, ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on‑line a dôveru spotrebiteľa.

44

Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. Spolupráca v režime on‑line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.

45

Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám, elektronickému platobnému styku, mobilnému internetu, verejnej doprave, platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám).

46

Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky, zaoberajúce sa progresívnymi technológiami.

Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého trhu rizikového kapitálu, čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ.

47

Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických, zemepisných, kultúrnych, časových a pod.) pre postihnutých ľudí. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.

48

Zdravotnícka starostlivosť on‑line.

Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje, pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu.

To v stredno- a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť.

49

Inteligentná doprava.

Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy, predovšetkým vo veľkých mestách.

Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín, spotrebu paliva a skracuje jazdný čas, zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru.

50

Štátna správa on‑line.

Zlepšenie informovania verejnosti v režime on‑line zvýši význam internetu v každodennom živote, čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti.

51

V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy, verejné

odpočty, tzv. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod.

Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti

využívania finančných zdrojov

52

Elektronická verejná správa. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu

a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu, kde rozhodnutia

v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej

správy. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a

stratégie v tvorbe koncepcií.

53

Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach:

republikovej, regionálnej (okres, región), miestnej.

54

Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:

priblížiť občanom služby štátnej správy, môžu znížiť výdavky štátnej správy

obmedzením byrokratizmu a úradovania, vytvoria sa pracovné príležitosti

u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou,

získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu.

55

Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi

orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom.

56

Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto: Government – to - Citizen (G2C) je zameraný na

poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní, odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav.

57

Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu, keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet, elektronické aukcie a pod..

58

Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií, niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. stavebné povolenia a pod.). Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia, kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu.

59

Ciele a princípy elektronickej VS:

Priorita Hlavné ciele a princípy Univerzálny princíp

Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy

Priamy prístup k informáciám

Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách

Informačné technológie ako nástroj na výkon verejnej správy

Racionalizácia verejnej správy využitím IKT E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS

60

Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na verejný IS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy,

občanov, podnikateľských subjektov, informačného priemyslu a služieb, akademickej a výskumnej sféry.

61

Štátny informačný systém Architektúry štátneho informačného systému

62

Väzby jednotlivých architektúr

63

Globálna architektúra ŠIS

Úroveň riadenia

Vykonávatelia riadenia

IS a typy úloh

Strategická Vrcholové orgány riadenia

Taktická

Ústredné štátne orgány

(rezorty) Operatívna

Ostatné štátne orgány

WWW

EDI

Š I S

OIS

64

Organizačný diagram štátnej správy

65

Globálna architektúra IS ÚŠO

Úroveň riadenia

Vykonávatelia riadenia

IS a typy úloh

Strategická Minister Štátny tajomník

MIS

Taktická

Vedúci služobného

úradu Riaditelia sekcií

PIS

Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení

WWW

EDI

HIS

OIS

MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systémHIS – Hlavný informačný systém

66

Ministerský informačný systém

Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. Spravidla predstavuje informačnú podporu:

činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka,

úplného spracovania textov.

67

Prierezový informačný systém

Poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu. Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy. Zahrnuje najmä tieto podsystémy:

personálny, mzdový, štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR), kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR), rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR), legislatívny (vo vzťahu k MS SR, podiel na tvorbe

legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ).

68

Hlavný informačný systém

Zabezpečuje informačnú podporu odborných činností, ktoré sú sústredené v odborných

sekciách (odboroch, oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným

zákonom, programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády.

69

HIS ako IS na podporu rozhodovania

IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS), pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné

v jednotnom podsystéme.

70

ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore

Výstup

ŠIS – štátny informačný systémISPR – informačný systém na podporu rozhodovania

71

Vo verejnej správe možno vymedziť oblasti, v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie

72

Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej, regionálnej a mestskej/miestnej úrovni, v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie.

 Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej

voľby, v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a služieb občanom.

73

Správne konanie je najdôležitejším správnym procesom vo verejnej správe. Predstavuje právny proces, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov, politických strán, občianskych združení, družstiev a pod.). Výsledkom tohto procesu je vznik, úradné potvrdenie, zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby.

74

ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Verejná správa je zložitý sociotechnický objekt, na ktorom možno aplikáciou systémového prístupu definovať systém, ktorý možno dekomponovať na podsystémy, napr.: ústrednej štátnej správy, miestnej štátnej správy, regionálnej samosprávy, miestnej samosprávy a pod.

75

V každom podsystéme možno rozlíšiť systém riadenia.

V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov, najmä práva.

Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.

76

Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému

riadenia verejnej správy (obr.).

V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môže vystupovať aj ako originálny IS, napr.

v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém

miestnej štátnej správy.

77

ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Verejná správa

Podsystém ústrednej štátnej správy

Systém riadenia

Riadiaci podsystém

Ústredný

štátny orgán

Riadený podsystém Občania

Organizácie

ŠIS

78

ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Podsystém miestnej štátnej správy

Systém riadenia

Riadiaci podsystém

Krajský úrad Obvodný úrad

Riadený podsystém Občania

Organizácie

ŠIS

79

ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Podsystém miestnej samosprávy

Systém riadenia

Riadiaci podsystém

Mestský úrad Miestny úrad

Riadený podsystém

Občania

Organizácie

ŠIS

80

Zjednodušene možno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy

a procesov, ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií, medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou

a občanmi.

Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia

verejnej správy.

81

Z pohľadu riadenia možno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne, a to:strategickú, taktickú, operatívnu.

V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnuoperačnú.

82

Úrovne riadenia štátnej správyÚroveň riadenia Vykonávatelia

riadenia Charakteristika vzťahov

Strategická

NR SR

Vláda SR

Formulácia základných štátnych princípov, národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov, predpisov, opatrení a ďalších dokumentov.

Ministerstvá

Taktická

Regionálne orgány samosprávy a štátnej

správy

Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu.

Operatívna

Miestne orgány

samosprávy a štátnej správy

Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov, miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení.

83

Konštituovanie verejnej správy. Formy verejnej správy

Popri princípoch centralizácie a decentralizácie sa pri konštituovaní verejnej správy vychádza aj z princípov územného, odvetvového a funkčného členenia (organizácie verejnej správy ).

84

Vo verejnej správe sa ďalej používajú aj princípy, na základe ktorých sa odvodzuje zloženie orgánov, spôsoby ich rozhodovania a konštituovanie orgánov verejnej správy. Sú to:

monokratický princíp, založený na prezentácii správneho orgánu jedinou osobou, čo je typické v štátnej správe (úloha ministra),

kolegiálny princíp, čo znamená, že správny orgán má charakter sociálneho subjektu, pričom na jeho rozhodnutia je potrebná spoločná súhlasná vôľa. Uplatňuje sa najmä v samospráve.

85

Konštituovanie orgánov verejnej správy sa uskutočňuje na princípe vymenúvacom alebo volebnom. Vymenúvací princíp je typický pre

štátnu správu (vymenovanie ministrov), v samospráve sa používa volebný princíp

(komunálne voľby, ale aj parlamentné voľby)

86

Verejnú správu nemožno realizovať len z centra, a preto sa dekomponuje na jednotlivé úrovne územnej správy. Najnižšou územnou úrovňou verejnej správy je miestna správa, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje v troch základných formách:

anglo-americkej (selfgovernment), ktorá sa na úrovni najnižších územných jednotiek (miestna správa) vykonáva výlučne ako samospráva,

francúzskej (pouvoir municipal), kde v obciach sa oddelene realizuje aj obecná samospráva, ale aj miestna štátna správa,

zmiešanej (pôvodne nemecká), keď na úrovni obcí sa spoločne vykonáva samospráva a v istom rozsahu aj miestna štátna správa (právna úprava v SR vychádza zo zmiešaného systému).

87

Reformu verejnej správy možno v podstate navrhnúť v týchto základných variantoch:

Inštitucionálne oddelenie výkonu štátnej správy a samosprávy na všetkých stupňoch (kraj, okres, obce). Výhodou je zreteľné rozdelenie kompetencií, pričom štát si na príslušnom území necháva prostriedky na presadzovanie svojej politiky.

88

Inštitucionálne prepojenie výkonu štátnej správy a samosprávy na krajskom stupni a na úrovni obecných úradov poverených výkonom štátnej správy (predpokladá sa zrušenie okresných úradov). Nevýhodou je, že nie sú utvorené vhodné organizačné predpoklady na vykonávanie odlišných funkcií štátnej správy a samosprávy.

89

Inštitucionálne oddelenie štátnej správy a samosprávy na krajskom stupni a prepojením štátnej správy a samosprávy na úrovni obecných úradov poverených výkonom štátnej správy (predpokladá sa zrušenie okresných úradov). Vyznačuje sa väčšou komplikovanosťou riadiacich väzieb medzi štátnou správou a samosprávou na rôznych stupňoch riadenia.

90

Uznesením č. 695/1999 vláda SR vzala na vedomie Stratégiu reformy verejnej správy, ktorá obsahuje aj Koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy (KDMVS).

91

Vláda SR schválila: verejnú správu ako štátnu správu a územnú

samosprávu (dve nezávislé, ale spolupracujúce zložky verejnej správy),

výrazný presun kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu, pričom presun bude diferencovaný a uplatní sa princíp subsidiarity,

zníženie miery pôsobnosti štátnej správy na území (okrem úloh, ktoré sú výlučne v kompetencii štátu),

zníženie výdavkov na verejnú správu.

92

Úlohy v KDMVS sú orientované predovšetkým na tieto oblasti: decentralizácia právomocí zo štátnej správy

na územnú samosprávu a návrhu organizácie verejnej správy,

zmena územného a správneho usporiadania, zásady súvisiacich koncepcií, ekonomická a personálna náročnosť

navrhovaných zmien, ďalší postup prípravy a riadenia procesu.

93

KDMVS obsahuje tieto základné ciele informatizácie verejnej správy: komplexný prístup k budovaniu IS vo verejnej

správe s cieľom podporiť rozhodovanie na všetkých úrovniach riadenia (od obce až po vládu) včasnými a kvalitnými informáciami,

synchronizácia dátovej základne všetkých evidencií vedených štátnymi orgánmi,

poskytnutie potrebnej dátovej základne zo štátnych evidencií aj samosprávam,

94

KDMVS obsahuje tieto základné ciele informatizácie verejnej správy: sprístupnenie informačných tokov na

pohotové informovanie občanov o činnosti verejných inštitúcií,

budovanie technického a programového vybavenia úradov tak, aby sa plne uplatnili výhody elektronickej komunikácie fyzických i právnických osôb s orgánmi verejnej správy pri vybavovaní bežných úradných záležitostí,

vybudovanie manažérskeho informačného systému na všetkých úrovniach verejnej správy.

95

Procesná, funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy

Odvetvia verejnej správyVerejný sektor predstavuje prostredie,

v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné služby. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov, riadený verejnou správou, rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole.

Z hľadiska ďalšieho výkladu použijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb:

96

Kritérium potrieb

spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti, ochrana občana a jeho majetku, dovolanie sa spravodlivosti, ochrana územia),

rozvoja človeka (celoživotné vzdelávanie, estetika, zdravie, ľudský potenciál),

poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu, informačné systémy a archívnictvo, masmédiá),

97

Kritérium potrieb

technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov, využitie energií, komunikačné technológie, dodávka vody, zber a likvidácia odpadov),

súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie, výživa),

existenčných istôt (práca, životné prostredie).

98

Funkčná štruktúra správnych procesov

V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.

Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.

99

Všeobecná vnútorná správa

Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami, ktoré zahrnujú: rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR

(napr. matrika, zmena mena a priezviska a pod.), zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie

združovacieho a zhromažďovacieho práva, územné a správne usporiadanie SR, používanie štátnych symbolov a symbolov miest, archívnictvo, požiarnu ochranu, civilnú ochranu.

100

Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému režimu podľa osobitných zákonov (napr. zákony o mene a priezvisku, matrikách, územnom a správnom usporiadaní SR, požiarnej ochrane a pod.).

Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy, ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.

101

102

V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou: obrany, financií, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, školstva, kultúry, životného prostredia, podnikania, polície, súdov, informácií.

103

Správa financií

Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve.

V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív, kapitálového trhu, politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.

104

Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu.

105

Zákon č. 291/2002 Z.z. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR.

Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy, výdavky, denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou, MF SR, NBS, Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom).

106

107

Správa sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne, ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia.

Z hľadiska medzinárodných dokumentov, ktorými je viazaná aj SR, sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto: liečebná (zdravotná) starostlivosť, nemocenské, podpora v nezamestnanosti, starobný dôchodok, dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, rodinné dávky, dávky v materstve, invalidný dôchodok, dávky pozostalých.

108