INOVCIA A MODERNIZCIA VEREJNEJ SPRVYvchodisk a tzy

Autorsk kolektv:Doc. PhDr. Martin Klus, PhD., politolg, prorektor Trnavskej univerzity v Trnave Ing. arch. Peter Rusnk, regionalista, predseda OZ Vidiecky parlament Banskobystrickho kraja Szilrd Somogyi, poslanec NR SR, podpredseda Vboru pre verejn sprvu a regionlny rozvoj Janur 2011

Inovcia a modernizcia verejnej sprvyStrun charakteristika sasnho stavuSasn stav rezortnho usporiadania a systmu verejnej sprvy je charakteristick predovetkm vysokou nkladovosou a znanou neprehadnosou, komplikovanosou a nesystmovosou. Rozdroben miestna samosprva je vemi mlo efektvna a finanne nron, miestna ttna sprva je riaden rezortne s rznorodou zemnou psobnosou, regionlna samosprva m mal kompetencie a nstroje aby mohla efektvne realizova regionlny rozvoj a centrlna ttna sprva je vemi rozvetven a nkladn. V systme riadenia prevlda sektorov prstup, ktor je znane finanne nron, mnoh innosti sa vykonvaj duplicitne a neprinaj iadne synergick efekty. Verejn sprva je prebyrokratizovan, astokrt sa sprva sa autoktraticky a klientelisticky, je neprun a je vemi mlo produktvna. Komplikovan a rezortn systm usporiadania miestnej ttnej sprvy znemouje efektvnu zemn komunikciu a spoluprcu, prevlda centralistick systm rovnostrskeho prerozdeovania, bez zohadovania pecifickch problmov zemia a bez uplatovania sptnej vzby v rozhodovan a riaden. Regionlna samosprva tvor len aksi medzilnok prerozdeovania verejnch zdrojov a nem adekvtne postavenie v truktre riadenia a spravovania veci verejnch. Preto sa u ns ani neuplatuje systm subsidiarity a princpu, e tt zodpoved za rozvoj reginov a reginy za rozvoj obc. Sektorov centrly rozhoduj a o konenom prjemcovi podpory, bez monost ovplyvovania regionlnou samosprvou. To m za nsledok rozptyovanie verejnch zdrojov, ich neefektvnu alokciu bez synergickch efektov, o v konenom dsledku vedie k plytvaniu verejnch zdrojov. Za najvie nedostatky vo verejnej sprve meme povaova: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Vysok nkladovos a nzku efektvnos Rezortizmus a centralizmus v riaden, rozhodovan a spravovan Podtandardn rove riadenia reginov Nekomaktibilnos psobnosti miestnej ttnej sprvy Absenciu diferencovanch nstrojov poda potrieb zem Nevyuvanie synergie psobnosti rezortnch nstrojov v zem Vysok atomizciu a nevyvenos psobnosti miestnej samosprvy

Hospodrska krza v plnej miere odhalila vysok nkladovos a neefektvnos verejnej sprvy a doba u dozrela na uskutonenie jej nevyhnutnej modernizcie a racionalizcie.

Zkladn strategick ciele inovcie a modernizcie verejnej sprvy:Globlny cie: - zni nklady na verejn sprvu a zvi jej efektvnos a zemn innos pecifick ciele: 1. Zefektvnenie a racionalizcia miestnej samosprvy - municipalizcia 2. Intitucionlna harmonizcia orgnov miestnej ttnej sprvy a poradenstva 3. Vytvorenie kompetentnch orgnov moci pre vyrovnvanie regionlnych a vntroregionlnych rozdielov (v rovni NUTS II a NUTS IV) a v tej svislosti aj prava tatistickch jednotiek NUTS II, NUTS III a NUTS IV 4. Modernizcia a racionalizcia strednch orgnov ttnej sprvy

pecifick cie 3:

Nrt inovcie a racionalizcie zemno-sprvneho usporiadania SRStrun analza sasnho stavu:Slovensko ma oddelen zemn samosprvu od ttnej sprvy. zemn samosprvu tvor 2891 obc (miestna samosprva) a 8 krajov (regionlna samosprva). ttnu sprvu tvoria dvojrovov pecializovan rady ttnej sprvy (na rovni obvodov a kraja) a stredn orgny ttnej sprvy (rezortn ministerstv a pecializovan centrlne rady). zemn psobnos pecializovanej ttnej sprvy je vemi rznorod, kad rezort m svoju vlastn zemn truktru a rozdielny poet miestnych radov pecializovanej ttnej sprvy. Aj ke sa niektor zemn obvody zhoduj, nie vdy je toton aj sdlo radu. Z hadiska tatistickch jednotiek Eurostatu, rove NUTS I tvor tt, NUTS II tvoria 4 oblasti Bratislavsk kraj, Zpadn Slovensko (Nitriansky, Treniansky a Trnavsk kraj), Stredn Slovensko (Banskobystrick a ilinsk kraj) a Vchodn Slovensko (Koick a Preovsk kraj). rove NUTS III tvor 8 krajov, rove NUTS IV 79 okresov a rove NUTS V 2891 obc. Pre posudzovanie rovne rozvoja reginov s rozhodujce dve rovne: z hadiska podpory E s to tatistick jednotky NUTS II z hadiska merania vntroregionlnych dispart rove NUTS IV okresy

Najvnejie problmy sasnho zemno-sprvneho usporiadania:vysok rozdrobenos miestnej samosprvy obmedzen schopnos malch obc plne realizova vlastn kompetencie neprehadnos a komplikovan dostupnos zemnej ttnej sprvy obmedzen samosprvne kompetencie regionlnej samosprvy nepostauj pre komplexn rozvoj reginu obce maj efektvnejie nstroje rozvoja ako reginy nekompaktibilita s politikou E - v rovni NUTS II a NUTS IV, kde sa vyhodnocuje rove rozvoja, nemme legitmnych prjemcov podpory - volen vkonn orgny moci, o spsobuje nzku innos podpornch nstrojov a absenciu zodpovednosti za rozvoj tchto zem, ktor s kov pre hodnotenie ich rozvoja a dopadov pomoci eliminova vysok atomizciu miestnej samosprvy a obmedzen schopnos malch obc kvalitne realizova kompetencie miestnej samosprvy zvi innos a efektvnos realizcie kompetenci miestnej samosprvy sprehadni, zefektvni a racionalizova vkon miestnej ttnej sprvy zvi samosprvne kompetencie regionlnej samosprvy zabezpei priestorov spravodlivos v obsluhe zemia vytvori legitmne vkonn orgny moci v rovniach NUTS II a IV

Zsady pre nov zemno-sprvne usporiadanie:-

Spsob realizcie:1. Vysok atomizcia miestnej samosprvy, obmedzen schopnosti realizcie kompetenci malch obc a nzka innos a efektvnos miestnej samosprvy sa d eliminova formou vytvorenia II. stupa miestnej samosprvy v rovni okresov teda NUTS IV, m sa vytvor v tejto rovni legitmny vkonn a zodpovedn orgn a kompetentn orgn efektvne vyuvajci kompetencie miestnej samosprvy pre zabezpeovanie rozvoja zemia a prjem pomoci pre vyrovnvanie vntroregionlnych rozdielov. Podmienkou vak je, aby sa dokonil proces tvorby malch okresov zaat v roku 1996 a vytvorili sa vzjomne porovnaten zemn celky, ako zkladn socioekonomick jednotky zemia zameran predovetkm na zabezpeenie zkladnch sluieb a funkci vo vzahu mesto a vidiek.

2. Zvenie efektvnosti a spora by sa dala dosiahnu tm, e by sa diferencovali kompetencie obc a ich volench orgnov v troch rovniach: - mal obce (obce mimo plov rastu), ktor by mali najmenie kompetencie a volili si by len jednho svojho tatutrneho zstupcu a obiansku radu - obslun obce (kohzne ply rastu), ktor by mali kompetencie pre vkon zkladnch verejnch sluieb a volili by si tatutra a obecn radu - okresn mest (inovan ply rastu) s najvymi kompetenciami miestnej samosprvy a volili by si tatutra a poslancov a vetci volen tatutri vetkch obc okresu by tvorili II. - odvoden stupe miestnej samosprvy v rovni NUTS IV, ktor by mala zlen kompetencie miestnej samosprvy pre zemn, regionlny (miestny) a socilny rozvoj a vlastn vkonn orgn pre ich realizciu (spolon radova). 3. Zvenie kompetenci regionlnej samosprvy a jej vyej zodpovednosti za komplexn rozvoj reginu sa d dosiahnu tak, e regionlne samosprvy sa kontituuj v rovni NUTS II a presun sa na ne niektor kompetencie strednch orgnov ttnej moci. Podmienkou vak je zmena tatistickch jednotiek NUTS II tak, aby sa vytvorili homognne reginy s pribline rovnakou problematikou a rovou rozvoja. Optimlne sa jav vytvorenie 4 reginov NUTS II + HM SR Bratislava: - Bratislava hlavn mesto SR v novch upravench hraniciach, - Zpadn Slovensko upraven zvyok Bratislavskho kraja, Trnavsk a Nitriansky kraj (bez okresu Levice), - Severn Slovensko Treniansky a ilinsk kraj, - Stredn Slovensko Banskobystrick kraj+ okres Levice a gemersk as okresu Roava (v zujme scelenia historickch reginov Gemera, Tekova a Hontu) - Vchodn Slovensko Preovsk kraj a Koick bez gemerskej asti okresu Roava, Takto usporiadanie reginov NUTS II by im umonilo priamy prstup eurofondom a zvenie innosti vlastnej regionlnej politiky i priamej zodpovednosti za komplexn hospodrsky, socilny a kultrny rozvoj reginu. 4. Sprehadnenie, zefektvnenie a racionalizcia zemnej ttnej sprvy sa d dosiahnu tak, e sa vytvoria jednotn zemn obvody s jednotnm sdlom pre vetky pecializovan rady ttnej sprvy a niektor ich kompetencie (socilne) sa preved na miestnu druhostupov a regionlnu samosprvu. Optimlne usporiadanie prvostupovej miestne ttnej sprvy by bolo v rovni hospodrskych reginov a druhostupovej odvolacej, v rovni NUTS II. Hospodrskych reginov mme v SR 21 (p. prloha) a tieto by, pomalej prave na 22 mohli tvori zrove aj tatistick jednotku NUTS III a rove regionlnej tripartity. Vytvorili by sa tak homognne zemn jednotky sektorovej podpory a spoluprce a koordincie so skromnm sektorom a zemnou samosprvou. Kad samosprvny regin by bol tvoren z hospodrskych reginov a kad hospodrsky regin by bol zloen z okresov druhho stupa miestnej samosprvy. Obvodn rady pecializovanej ttnej sprvy by si poda potreby zriaovali detaovan pracovisk v okresnch mestch. Toto rieenie by predstavovalo znan sporu nkladov na ttnu sprvu a prispelo by k jej efektvnosti a transparentnosti a lepej sinnosti miestnej samosprvy a miestnej ttnej sprvy. Cel proces retrukturalizcie zemnosprvneho lenenia a racionalizcie verejnej sprvy ba sa mohol ukoni do roku 2013, kedy bud nov voby do regionlnej samosprvy a od roku 2014 sa zahji nov programovacie obdobie E a bud v om vetky ostatn voby.

Vsledn nvrh optimlneho variantu zemnosprvneho usporiadania:NUTS I tt Slovensk republika NUTS II 4 samosprvne reginy Zpad, Sever, Stred a Vchod + Bratislava a druh odvolac stupe zemnej ttnej sprvy rove komplexnho rozvoja reginov a zabezpeenia dostupnosti kvalitnch vych verejnch sluieb pre obyvatestvo NUTS III 22 zemnch obvodov miestnej ttnej sprvy hospodrske reginy (BA-1, Zpad 4, Sever 6, Stred 5, Vchod 6) rove regionlnej tripartity, zabezpeenia rovnovhy medzi dopytom a ponukou regionlneho trhu prce, destinanho manamentu rozvoja CR a teritorilnej euroregionlnej spoluprce NUTS IV cca 90 okresov druhostupov miestna samosprva (municipality) okrem 9 okresov v BA a KE (Zpad a BA 18, Sever 21, Stred 20, Vchod 22) zkladn stavebn socio-ekonomick jednotky zemia komplexne zabezpeujce miestny rozvoj a dostupnos a kvalitu zkladnch sluieb pre obyvateov okresu NUTS V 2 891 obc, z toho 80 obc I. kategrie okresn mest (inovan ply rastu), 891 obc II. kategrie (kohzne ply rastu), 1918 obc III. kategrie (ostatn obce) a 2 mest so pecifickm postavenm Koice a Bratislava s kompetenciami upravenmi samostatnmi zkonmi.

Postup realizcie:Prvm nevyhnutnm krokom je ukonenie procesu tvorby malch okresov a prava hranc medzi okresmi Koice-vidiek a Roava a mesta Bratislava. Celkov poet okresov zo sasnch 70 (mimo okresov v KE a BA) by sa tak rozril na cca 80 zmena NUTS IV. prprava a realizcia: 2010-2011. Druhm krokom je vytvorenie novch zemnch obvodov zemnej ttnej sprvy po hospodrskych reginoch a zosladenie sdel pecializovanej miestnej ttnej sprvy, vrtane vytvorenia potrebnch detaovanch pracovsk v okresoch. Hospodrske reginy by boli zrove aj volebnmi obvodmi do NR SR zmena volebnho zkona, v zujme priameho prepojenia poslancov na hospodrske reginy. prprava a realizcia: 2011-2012. Tretm krokom je zmena novho usporiadania NUTS II a NUTS III a prprava volieb do regionlnej samosprvy a vytvorenie novch samosprvnych reginov v rovni NUTS II s novmi decentralizovanmi kompetenciami. prpravy a realizcia: 2012-2013. tvrtm krokom je prprava II. stupa miestnej samosprvy, vytvorenie kategorizcie obc a s tm svisiaca zmena zkona o obecnom zriaden tak, aby bola k vobm v r. 2014 pripraven komplexn zmena miestnej samosprvy na dvojrovov s diferencovanmi kompetenciami obc. prprava a realizcia: 2013-2014. Zvery: Predloen nvrh novej koncepcie verejno-sprvneho usporiadania Slovenska repektuje prirodzen a homognne reginy, vytvra predpoklady pre efektvny manament a sprvu zemia a pre inn regionlnu politiku reginov, v slade s princpmi subsidiarity a eurpskej politiky sdrnosti: E podporuje reginy NUTS II, tt (rezorty) hospodrske reginy a regionlna samosprva miestnu samosprvu. Takto vytvoren nov model zemnosprvneho usporiadania nielen skvalitn verejn sprvu a riadenie rozvoja zemia, ale uetr aj znan finann prostriedky a priprav Slovensko na efektvnejie vyuitie nstrojov v programovacom obdob E 2014-20. Prloha: Mapka reginov NUTS II a NUTS III

Prloha

Nrt optimlneho zemno-sprvneho lenenia Reginy NUTS II a NUTS III

Hospodrske reginy (zemn obvody miestnej ttnej sprvy) a ich sdla poda reginov NUTS II (regionlna samosprva): Nuts II - Bratislava: NUTS II - Severn Slovensko: NUTS II - Stredn Slovensko: NUTS II - Vchodn Slovensko: Bratislavsk Bratislava 1. Stredopovask Trenn 1. Horehronsk B. Bystrica 1. Podtatransk Poprad NUTS II - Zpadn Slovensko: 2. Severopovask ilina 2. Stredohronsk Zvolen 2. Spisk Spisk Nov Ves

1. Zhorcky Malacky 3. Hornonitriansky Prievidza 3. Dolnohronsk ahy Preov 2. Trnavsk Trnava 4. Turiansky Martin 4. Novohradsk Luenec Hornozemplnsky Humenn 3. Nitriansky Nitra 5. Oravsk Doln Kubn 5. Gemersk Tornaa Dolnozemplnsky - Michalovce 4. Podunajsk Komrno 6. Liptovsk Liptovsk Mikul Koice

3. arisk 4. 5. 6. bovsk

pecifick cie 2:

Inovcia a modernizcia miestnej ttnej sprvy a poradenstvaSasn stav:Miestna ttna sprva m rznorod zemn obvody svojej psobnosti. Niektor rady maj psobnos v rovni okresov, niektor v rovni obvodov, alebo aj vch, i mench zemnch celkov. Tto situcia brni sinnosti a spoluprci a vytvra jednak vysok nronos, pracnos a nerealizovatenos efektvnej innosti regionlnej samosprvy v zabezpeovan koordincie rozvoja zemia a jednak je pre obanov vemi neprehadn a komplikovane dostupn. Nklady na miestnu ttnu sprvu, ako aj nklady obanov, vzhadom na dostupnos sluieb zemnej ttnej sprvy, s neprimeran k ich innosti a vkonnosti. V sasnosti na zem SR psob 19 rznych radov zemnej a pecializovanej ttnej sprvy. Podobne je to aj s rznymi poradenskmi a podpornmi rezortnmi intitciami, spolufinancovanmi z rozpotov jednotlivch rezortov. Tu je problm ekonomickej efektvnosti ete vypuklej. Vetky intitcie s samostatn prvnick osoby s vysokmi reijnmi a prevdzkovmi nkladmi a ich zemn psobnos sa neriadi iadnymi, alebo vemi rozdielnymi pravidlami.

Nvrh racionalizcie a modernizcie:1. krok: - vytvori jednotn zemn obvody miestnej ttnej sprvy najvhodnejm zemm pre vkon miestnej ttnej sprvy sa jav hospodrsky regin (rajn CR), ktor ma spolon hospodrske, socilne, kultrne, prrodn a environmentlne znaky a tvor zkladn homognny priestor pre regionlny trh prce. Tchto reginov je 21 a vyadovalo by si ich mierne upravi a korigova na celkov poet 22. Bolo by vhodn, ak by sdlom vetkch radov zemnej ttnej sprvy bolo jedno mesto, najlepie aj jedna budova. V prpade rozdielnej agendy, jej pracnosti, i vekosti obvodu, by si obvodn rad zriaoval detaovan pracovisk v okresnch mestch, tak aby sa vkon ich innosti priblil k obanom. Takto rieenie usporiadania zemnej ttnej sprvy by vrazne znilo a zracionalizovalo nklady na jej innos a priblilo by ju k obanom. 2. krok: - racionalizcia a systematizcia siete regionlnych rozvojovch agentr optimlnym zemm psobnosti regionlnej rozvojovej agentry (RRA) je hospodrsky regin tu je priestor pre vytvranie partnerstva verejnho a skromnho sektoru pre rozvoj reginu a rieenia jeho socilnej a ekonomickej situcie i podpornej infratruktry. Tmto rieenm by sa sasn poet RRA z celkovho potu 48 znil na 22 a v prpade nevyhnutnosti by RRA mohla ma svoje detaovan pracovisko v zaostvajcom okrese. Toto rieenie by tie viedlo k spore nkladov, alebo aspo k zefektvneniu ich vyuitia. 3. krok: - zlenie rezortnch podpornch a poradenskch intitcii pod jednu strechu poslednm krokom vedcim k zefektvneniu nkladov verejnej sprvy by bolo zlenie rezortnch poradenskch a podpornch intitcii pod jednu strechu tvoren RRA. V rmci tejto intitcie by sa vytvorili oddelenia financovan sektormi, ktor by pod spolonmi nkladmi na prevdzku, zabezpeovali rezortn poradenstvo, konzultan a podporn sluby pre obce, podniky, podnikateov a obanov na jednom mieste.

Oakvan prnosy:Okrem ekonomickch prnosov z spory nkladov na ttnu sprvu, by takto koncentrcia intitucionlnych nstrojov vytvorila predpoklady pre synergiu zdrojov a efektvnu spoluprcu a partnerstvo verejnho a skromnho sektoru hlavne v oblastiach: - vyrovnvania ponuky a dopytu na regionlnom trhu prce + regionlna tripartita - formovanie potrieb vzdelvania poda potrieb regionlneho trhu prce - rozvoj cestovnho ruchu a podpory MSP poda potrieb reginu - propagcia a marketing regionlnych produktov, tvorba regionlnej znaky - zlepenie informovanosti a prstupu k inovcim a novm technolgim - verejn hromadn doprava a dostupnos za prcou a slubami Idelnym rieenm by bolo, ak by sa v tejto rovni sformovali aj regionlne zdruenia miest a obc, o by znamenalo pln intitucionlnu harmniu pre socilno-ekonomick rozvoj reginu. Regionlnej samosprve by tak hospodrske reginy tvorili idelnych partnerov pre rozvoj zemia.

Prehad vzahov a vzieb VC s hlavnmi partnermiVC a miestna ttna sprvaProstrednctvom miestnej ttnej sprvy sa do zemia kraja alokuj rzne rezortn podporn programy, ktor VC nemu priamo ovplyvova. Spoluvytvraniu synergickch efektov podpornch rezortnch nstrojov a innej koordincii zo strany VC brni legislatva a vemi rozdielna zemn psobnos radov zemnej ttnej sprvy. Niektor maj psobnos na rovni okresov, niektor pre viac okresov, a niektor i meniu ne zemie okresu. Celkove psob v zem VC 19 rznych druhov miestnej ttnej sprvy, o spolu rznorodou zemnou psobnosou znemouje efektvnu spoluprcu a komunikciu. Hlavnm partnerom VC v rozvoji zemia s miestne samosprvy. V zemiach VC je poet obc vemi rznorod od cca 250 po cca 600. Priama spoluprca VC s obcami je teda vemi ako realizovaten a preto VC komunikuj prevane s Regionlnymi zdrueniami miest a obc (R-ZMO). Poet zdruen a ich zemn psobnos je tie rznorod, Niektor psobia na zem okresu, in v zem dvoch i viacerch. Problm spoluprce spova v tom, e R-ZMO nemaj iadne kompetencie a ani vkonn zloky a zameriavaj sa hlavne na skvalitovanie innosti miestnej samosprvy, Okrem miestnej ttnej sprvy psobia v zem kraja rznorod sektov podporn intitcie v rmci jednotlivch rezortov. S zameran predovetkm na informovanie a poradenstvo najm na vyuvanie eurofondov a podpornch ttnych programov pre podnikateov i samosprvy a to hlavne v oblastiach regionlny rozvoj, mal a stredn podnikanie, ivotn prostredie, energetika, infratruktra a pod. Kad rezort m in prstup k alokcii podpornch intitci a ich zemn psobnos je vemi rznorod od okresu a po kraj. Komunikcia VC s tmito podpornmi intitciami je preto vemi obtiana a neefektvna. Vznamnmi subjektmi v oblasti socilneho rozvoja s Partnerstv socilnej inklzie (PSI), ktor s zdrueniami podporovanmi prostrednctvom grantov z Eurpskeho socilneho fondu a s zameran na rieenie socilnej exklzie. Spoiatku tieto partnerstv vznikali v problmovch a zaostvajcich okresoch zemiach, v sasnosti vak u pokrvaj skoro cel zemie SR. Ich zemn psobnos je tie vemi rznorod od 1 do 2-3 okresov, prpadne psobia v zem okresu a v pr alch obciach inho okresu. VC nem iadne legitmne inn prepojenia na tieto partnerstv. Dleitmi aktrmi regionlneho rozvoja v kraji s aj rzne zujmov a profesn zdruenia a spolky. Tieto maj vinou miestnu psobnos a s zameran na rzne zujmov oblasti kultra, charita, ivotn prostredie, port, cestovn ruch, vidiek, poovnctvo a pod, alebo zdruuj rzne profesn skupiny ivnostnkov, ponohospodrov, hotelierov a pod. Mnoh z tchto spolkov nemaj svoje reprezentcie na krajskej rovni a nepsobia ani v celom zem kraja. Maj vemi rznorod organizan truktry, ktor medzi sebou vbec nekomunikuj. Aj komunikcia VC so vetkmi je plne nerealizovaten

VC a rady prce

VC a miestna samosprva

VC a R-ZMO

VC a RRA a in sektorov podporn intitcie

VC a RRA

VC a Partnerstv socilnej inklzie

VC a PSI

VC a zdruenia CR a in zujmov a profesn zdruenia

VC a zdruenia CR

Nvrh intitucionlnej racionalizcie a harmonizcie verejnej sprvyMestsk regin (okres) II. stupe miestnej samosprvy NUTS IV Schma mestskho reginu Zkladn socio-ekonomick jednotka rozvoja zemia plne a efektvne schopn riei kompetencie miestnej samosprvy, miestneho rozvoja, socilnej inklzie, vzahu a spoluprce mesta a vidieka a zabezpei vetky zkladne funkn zloky pre okresn mesto inovan pl rozvoja obanov bvanie, sluby, prca, rekrecia a doprava. obslun obec/mesto Nevyhnutn podmienka kohzny pl rozvoja dokonenie procesu tvorby obce mimo plov rozvoja malch okresov Hospodrsky regin = zemn obvod miestnej ttnej sprvy NUTS III Schma hospodrskeho reginu Hospodrske reginy predstavuj hlavnch zemnch partnerov VC. Je to regionlna tripartita, zloen zo zstupcov: - obvodnch radov t. sprvy - regionlnych ZMO - regionlnych zujmovch a profesnch zdruen - integrovanho sektorovho poradenstva (IRRA) integrovan RRA Hlavn oblasti psobenia obvodn rady t. sprvy hospodrskych reginov:regionlne zdrueniaokresn mest-municipality

-

trh prce odborn vzdelvanie marketing produktov verejn doprava

Regionlna samosprva a II. stupe ttnej sprvy kraj NUTS II Schma regionlnej samosprvy Aby regionlna samosprva mohla efektvne realizova regionlnu politiku a regionlny rozvoj a zabezpeova dostupnos a kvalitu vych verejnch sluieb, je potrebn: - aby bola kontituovan v rovni NUTS II, m by mohla by priamo prjemcom podpory E - aby boli na u preveden alie kompetencie hospodrsky regin z centrlnej rovne regionlna samosprva V tejto rovni by boli aj rady II. stupa ttnej sprvy

pecifick cie 1:

Efektvna a racionlna miestna samosprva - municipalizciaSpsob realizcie - 2 alternatvy: A/ Vytvorenie II. stupa miestnej samosprvy mestsk reginy B/ Mal municipality mest a vidiecke mikroreginy

A/ II. stupe miestnej samosprvy mestsk reginyVytvorenie II. stupa miestnej samosprvy mestskch reginov v rovni okresov teda NUTS IV a sben kategorizcia obc a ich kompetenci poda ich funkcie v zem nasledovne: mal obce (obce mimo plov rastu), ktor by mali najmenie kompetencie (sprva a drba majetku, komunitn rozvoj). Volili si by len jednho svojho tatutrneho zstupcu. prp. i obiansku radu obslun obce (kohzne ply rastu), ktor by mali kompetencie pre vkon zkladnch verejnch sluieb (zkladn kolstvo, socilna a zdravotn, starostlivos, kultra) a volili by si tatutra a obecn radu okresn mest (inovan ply rastu) s najvymi kompetenciami miestnej samosprvy a volili by si tatutra, poslancov a mestsk radu

vetci volen tatutri vetkch obc okresu by tvorili II. - odvoden stupe miestnej samosprvy v rovni NUTS IV, ktor by mala zlen kompetencie miestnej samosprvy pre zemn, regionlny (miestny) a socilny rozvoj, verejn dopravu, odpadov hospodrstvo, stavebn poriadok a vlastn vkonn orgn pre ich realizciu (spolon radova), m sa vytvor v tejto rovni legitmny vkonn a zodpovedn a aj kompetentn orgn, efektvne vyuvajci kompetencie miestnej samosprvy pre zabezpeovanie rozvoja zemia a prjem pomoci pre vyrovnvanie vntroregionlnych rozdielov. Podmienka: ukoni proces tvorby malch okresov zaat v roku 1996 tak, aby sa vytvorili vzjomne porovnaten zemn celky mestsk reginy (NUTS IV), ako zkladn socioekonomick jednotky zemia zameran predovetkm na zabezpeenie zkladnch sluieb a integrovan rozvoj vo vzahu mesto a vidiek. truktra volench zstupcov: zvenie efektvnosti a spora by sa dala dosiahnu tm, e by sa diferencovali kompetencie obc a ich volench orgnov poda kategorizcie obc: mal obce richtr a 0 - 3 traja poslanci poda vekosti obce obslun obce starosta a 5 - 11 poslancov poda vekosti obce okresn mest primtor a poslanci poda potu jednomandtovch volebnch obvodov. Alternatva primtora volia volii vetkch obc na zem municipality. Kompetencie jednotlivch kategrii obc a druhostupovej miestnej samosprvy s jasne oddelen. Vetkm obciam ostva prvna subjektivita. Vhody: prepojenie na podporn politiky ES, zvenie innosti a efektvnejie vyuitie kompetenci miestnej samosprvy, intitucionlne zabezpeenie prjemcu podpory integrovanho rozvoja okresu (NUTS IV) a zodpovednosti za jeho rozvoj, spora nkladov na miestnu samosprvu, zvenie kvality sluieb. Nevhody: nutnos realizcie aktivt a innost vhodnch v rovni mikroreginu na dobrovonom prstupe, potreba vedenia tovnctva kadou obcou, alebo na princpe dobrovonho zlenia tovnctva s inmi obcami Riziko: hlasovac systm druhostupovho miestneho zastupitestva,

B/ Mal municipalizciaZriadenie maIej municipalizcie sa me realizova v dvoch formch a to ako: - mest a vidiecke mikroreginy - mestsk a vidiecke municipality V 1. alternatve okresn mesto, resp. inovan pl rozvoja tvor samostatn samosprvnu jednotku a ostatn zemie okresu je rozdelen na vidiecke mikroreginy samostatn samosprvne jednotky, zdruujce vetky obce v zem. V 2. alternatve s mestsk municipality tvoren jadrovmi mestami ask osdlenia prvej a druhej rovne a ich prmestskmi zemiami a vidiecke municipality tvoria bu samostatn ostatn okresn mest (prpadne k nim pridruen obce), alebo vidiecke mikroreginy ako v 1.alternatve. Druh alternatva je sofistikovanejia a zohaduje sstavu osdlenia SR. Vidiecke mikroreginy, resp. mestsk a vidiecke municipality je mon kontituova dvoma spsobmi: 1. zdola - na princpe dobrovonho spjania sa obc, obdobne ako to je doteraz pri vzniku mikroreginov miestnych zdruen obc 2. zhora - na zklade odbornho vymedzenia mikroreginov/municipalt, ke sa municipality vymedzia zkonom NR SR Druh spsob je vhodnej pre 2. alternatvu formovania municipalt. Pre obe alternatvy plat, e vytvoren municipality nekopruj hranice okresov a okresy stratia vznam. Kompetencie: obce strcaj prvnu subjektivitu, mest a vidiecke mikroreginy resp mestsk a vidiecke municipality maj plnohodnotn kompetencie miestnej samosprvy, obciam ostvaj len mal obmedzen kompetencie volench zstupcov. truktra volench zstupcov: lensk obce vidieckej i mestskej municipality (okrem miest inovanch plov rastu) volia si svojho zstupcu do municiplnej rady volii vidieckej municipality/mikroreginu volia si starostu vidieckej municipality/mikroreginu a poslancov tvoria zvolen zstupcovia lenskch obc, alebo mestsk poslanci volii miest (inovanch plov rastu) a mestskch municipalt si volia primtora a poslancov za mesto, priom ostatnch poslancov za mestsk municipalitu tvoria volen zstupcovia obc v prmestskom zem Vhody: vhodn a vhodn podmienky pre mikroregionlny rozvoj a realizciu kompetenci efektvnych pre rove mikroreginu, zabezpeovanie zkladnch sluieb v integrovanom homogennom zem, dobr podmienky pre zlen ekonomiku a tovnctvo obc v municipalite a pre efektvny rozvoj vidieka a mestskch aglomerci Nevhody: neslad s podpornmi nstrojmi (ROP a PRV), absencia intitucionlnej legitmnej truktry v rovni NUTS IV pre vyrovnvanie vntroregionlnych rozdielov potreba vytvorenia partnerstva pre plnovanie a rozvoj funkci a spoluprcu pre integrovan rozvoj mesta s vidiekom na rovni okresu, potreba partnerstva intitcie pre likvidciu odpadov a pre socilnu inklziu, nronos a zloitos kontituovania. Rizik: dohoda o mieste (sdle) vkonu kompetenci vidieckeho mikroreginu/municipality, dohoda o alokcii sluieb, zabezpeenie dostatonej odbornosti a kvalifikcie pre vkon kompetenci vidieckeho mikroreginu/municipality (stavebn rad, zemn plnovanie), prehlbovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom

pecifick ciel 4:

Modern ttna sprva - nov pohad na riadenie ttunrt inovcie a racionalizcie usporiadania rezortov Vldy SR Strun analza rezortov (ministerstiev):Sasn truktra rezortov u nezodpoved trhovo riadenmu socilne a ekologicky orientovanmu hospodrstvu a sasn siln rezortizmus u vyerpal svoje monosti efektvneho spravovania ttu, ba stva sa prekkou jeho rozvoja. V podstate je len 5 zkladnch funkci, ktor v zaujme lepieho spravovania zverili obania ttu zahranin politika, obrana, bezpenos obanov, sdnictvo a spravovanie verejnch financi. Tieto s prezentovan Ministerstvami zahraninch vec, obrany, vntra, spravodlivosti a financi. Ostatn rezorty stratili svoje pvodn centrlne riadiace funkcie a vkon innost v tchto rezortoch je rozdelen medzi jednotliv rovne verejnej sprvy a skromn sektor. V sasnosti rezorty plnia predovetkm funkcie stratgie a koncepcie, tvorby legislatvy, finannho prerozdeovania a metodick a kontroln innos. Urit vnimku tvoria ete rezorty dopravy, hospodrstva a pdohospodrstva, ktor s aj vlastnkmi a spravovatemi ttneho majetku (dianice, energetick siete, lesy a pod).

Zsady pre nov rezortn usporiadanie:racionalizova rezorty plniace ttotvorn funkcie inovova truktru ostatnch rezortov, tak aby sa odbral nezdrav rezortizmus a posilnila sa synergia a multiplikan inky sprvy a riadenia maximlne vyui prbuznos sektorov pre zluovanie a spjanie rezortov, tak aby boli pre obana transparentn, itaten a zrozumiten odbra duplicitn innosti a rezidu direktvneho riadenia v zaujme spjania prbuznch innost presva aj jednotliv odborn seky, odbory, i podriaden intitcie v rmci rezortov posilni a skompaktibilizova informan systmy riadenia

Nvrh rezortov vldy SRnrodno-ttne ministerstv: V rmci ttnych rezortov prichdza do vahy zlenie rezortov Ministerstva vntra (mimo civilnch zloiek) a Ministerstva spravodlivosti no novho rezortu: Ministerstvo polcie a justcie. Ostatn rezorty by ostali nezmenen. Celkom by boli 4 rezorty plniace nrodno-ttne funkcie: - Ministerstvo zahraninch vec MZV - Ministerstvo obrany MO - Ministerstvo financi MF - Ministerstvo polcie a justcie - MPJ Nov truktra ostatnch rezortov: Vetky sasn ostatn rezorty by sa preorganizovali tak, aby sa racionalizovala ich innos a znili sa nklady na administratvu. Inovcia prstupu spova v novom pohade na truktru rezortov z hadiska zvyovania kvality ivota: - Jeden sektor by bolo by bol zameran na kvalitu prostredia a potravn - zveadenie, tvorba, ochrana a vyuvanie krajiny a prrodnch zdrojov, - druh na vytvranie podmienok konkurencieschopnosti - energetika, dopravn, technick a komunikan infratruktra, tret na hospodrsky rast a kvalitu podnikateskho a pracovnho prostredia, - tvrt na oblas rozvoja udskch zdrojov - a piaty na spravovanie a rozvoj krajiny.

Navrhovan nov truktra rezortov (nzvy s len orientan a pracovn):Ministerstvo tvorby a ochrany krajiny MTOK rezort, ktor sa vytvor zlenm MP SR a MP SR a zabezpeuje tvorbu, ochranu a vyuitie krajiny a prrodnch zdrojov pdy, vody a ovzduia a rozvoj vidieka, spravuje prrodn zdroje, kataster a pozemkov fond Ministerstvo dopravy a sieovch odvetv MDSO rezort s psobnosou pre oblas energetiky (presun z MH SR), dopravy, informanch a komunikanch technolgii, pt, spojov a verejnej dopravy, prpadne i vodovodov a kanalizcii (presun z MP), ministerstvo spravuje verejn technick infratruktru a vytvra podmienky pre ekonomick rozvoj a rast konkurencieschopnosti Ministerstvo pre hospodrsky rast a zamestnanos MHRZ prepja vrobu na vskum a starostlivos o zamestnanca, zaha cel oblas vedecko-technickho a ekonomickho rozvoja, vrtane rozvoja zamestnanosti, s kompetenciami v oblasti vedy, vskumu a vvoja (presun z M SR), zahraninch investcii, rozvoja podnikania, obchodu, a zamestnanosti a podpory v nezamestnanosti (presun z MPSVaR SR); ministerstvo zabezpeuje hospodrsky rast a je strenm orgnom tripartity Ministerstvo socilneho a kultrneho rozvoja MSKR rezort s psobnosou pre verejn socilne a kultrne sluby a ich rozvoj v oblastiach: pamiatkov starostlivos, kultra, vzdelvanie, starostlivos o rodinu a deti, socilna a zdravotn starostlivos, port a telovchova, zchrann sluby, meninov politika a podpora marginalizovanch skupn; ministerstvo spravuje verejn sluby pre obyvatestvo a zabezpeuje zdrav a kvalitn osobnostn rast, je partnerom pre MVO a meniny Ministerstvo pre rozvoj a sprvu zemia MRS rezort s kompetenciami pre verejn sprvu (presun z MV SR), vrtane jej elektronizcie a tatistiky, zemn a regionlne plnovanie, stavebn poriadok, miestny a regionlny rozvoj, rozvoj bvania a cestovnho ruchu (presun z MH SR) a trukturlne fondy; ministerstvo je partnerom pre zemn samosprvu a odbornm garantom pre usporiadanie a informatizciu verejnej sprvy a pre sprvu a podporu rozvoja zemia.

Zvery:Nvrh novej koncepcie usporiadania rezortov predpoklad existenciu len deviatich ministerstiev. Vlda by tak mala celkom len 10 lenov, prp. 11, ak by sa ustanovilo aj miesto podpredsedu vldy pre legislatvu a eurpske prvo. Toto rieenie by znamenalo sporu najmenej 1/3 sasnch vdavkov na zamestnancov centrlnych orgnov ttnej sprvy. alie spory by sa dosiahli pri reorganizcii a zluovan miestnej pecializovanej ttnej sprvy poda novej rezortnej prslunosti. Tento nvrh nielen zohaduje monosti alej decentralizcie ttnej sprvy, ale vytvra pre u aj vhodn intitucionlne podmienky, zrozumiten pre obanov. Z hadiska celkovej racionalizcie verejnej sprvy, a to aj zo zreteom na eurpsku podporn politiku, ale aj na rozdrobenos a vysok finann nronos zemnej samosprvy, by bolo potrebn nov komplexn rieenie zemno-sprvneho usporiadania, ktor by mohlo prinies omnoho vraznejie spory na verejn sprvu a efektvnejie riadenie rozvoja zemia.

Prlohy: - Prehady vhodnej realizcie kompetenci zemnej verejnej sprvy - Prehad hlavnch ukazovateov NUTS II a NUTS III

Vhodnos kompetenci verejnej sprvy poda rovnKad kompetenciu zemnej verejnej sprvy je mon efektvne vykonva na rznych zemnch rovniach: obec, mikroregin, okres (mestsk regin), hospodrsky regin (rajn CR), regin(kraj). V sasnosti poznme tri zkladn zemn jednotky obec (kataster), okres a kraj. Okrem toho existuj aj dobrovon zemn jednotky tzv mikoreginy miestne zdruenia obc a zemn obvody miestne ttnej sprvy, ktor vak nie s pre jednotliv rady zemnej (pecializovanej) ttnej sprvy jednotn a takmer kad rezort pouva in zemn vymedzenie psobnosti miestnej ttnej sprvy. Prehad vhodnosti kompetenci miestnej verejnej sprvy poda zemnch rovn:P. Vybran oblasti rieenia a realizcie innosti a aktivt verejnej sprvy Vhodn a efektvna zemn rove riadenia Optimlne (jestvujce) intitucionlne zabezpeenie

01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 311)

Sprva a drba majetku obce Komunitn rozvoj Marginalizovan rmske komunity Zkladn verejn sluby Socilna ekonomika Tvorba produktov vidieckeho CR Harmonizcia rozvoja zemia Stavebn poriadok zemn a regionlne plnovanie Zvoz a likvidcia odpadov Socilna inklzia Miestny regionlny rozvoj Integrovan rozvoj vidieka Trh prce ponuka a dopyt Rozvoj cestovnho ruchu Destinan manament CR Profil a zameranie strednch kl Verejn doprava Koordincia miestneho rozvoja Poradenstvo a podpora pre MSP Poradenstvo pre eurofondy Regionlna tripartita Vkon zemnej ttnej sprvy Vyie verejn sluby Komunikcie II a III. triedy Regionlne eleznice Regionlna politika, rozvoj reginu Vntroregionlne rozdiely Podpora rozvoja vidieka Manament povod II. odvolac stupe S

Obec Obec obec, mikroregin mikroregin mikroregin mikroregin okres/mestsk regin okres/mestsk regin okres/mestsk regin okres/mestsk regin zaostvajci okres okres/mestsk regin zemie MAS hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin kraj kraj kraj kraj kraj kraj povodia Kraj

Obecn rad (Oc) Oc, Komunitn centrum Oc, Miestne zdruenie obc Miestne zdruenie obc - S1) Miestne zdruenie obc - SP2) Miestne zdruenie obc - TIK3 ? Spolon radova (S) ? Miestne zdruenie obc - SP2) Partnerstvo socilnej inklzie ? Miestna akn skupina(MAS) ? ? Zdruenie CR ? Dopravn podniky -SAD RRA RPIC RRA, RPIC, REPIS, PPA,... ? obvodn rady ttnej sprvy Regionlna samosprva Regionlna samosprva Regionlna samosprva Regionlna samosprva Regionlna samosprva Regionlna samosprva Vodohospodrsky podnik Krajsk rady, krajsk sdy

- spolon radova, 2) - spolon podnik, 3) turistick informan kancelria,

Problmy: - niektor innosti nie s pokryt intitciami - mimosamosprvne intitcie maj v sasnosti vemi rznorod zemn psobnos, o komplikuje spoluprcu a koordinciu, znemouje synergiu a spolupsobenie a zneprehaduje a komplikuje dostupnos sluieb zemnej ttnej sprvy pre obana - niektor intitcie s len formlne a nemaj relne finann zabezpeenie svojej innosti a nie s bene kontituovan (hlavne v rovni mikroreginov)

-

regionlna samosprva m obmedzen kompetencie a monosti pre rozvoj reginu a jej kontituovanie v rovni NUTS III je nevhodn a nesystmov

Nvrh optimalizcie vkonu kompetenci verejnej sprvy po jednotlivch rovniach alternatva A) mestsk reginytatistick jednotka zemn jednotka, rove Vhodn a efektvne kompetencie Optimlna vkonn intitcia

obec mimo plov rastu cca 1920 obc

NUTS V kohzny pl rastu cca 890 obslunch obc a miest + Inovan pl rastu 80 okresnch miest +

NUTS IV

Mestsk regin (okres) cca 80 okresov (mestskch reginov)

NUTS III

Hospodrsky regin =

sprva a drba majetku obce (okrem komunik. a pozemkov) rozpoet obce overovanie listn, kronika program obnovy dediny triedenie odpadu aktivan prce komunitn rozvoj marginalizovan rmske komunity zkladn sluby PHSR obce verejn poriadok usmernenie podnikania zakladanie organizcii PHSR mesta podnikatesk innos mesta investin innos mesta mestsk doprava miestny/regionlny rozvoj miestne dane a poplatky rozpoet municipality rozvojov plny okresu -PHSR zemn plny okresu a obc socilna inklzia spolon socilne sluby Gymnzium informan systmy, servis zber a likvidcia odpadov Stavebn rad sprva vodnho hospodrstva spolon investin innos podnikatesk innos priemyseln parky, inkubtory drba a vstavba miestnych komunikcii, vstavba bytov ochrana spotrebitea ochrana kultrneho dedistva organizovanie hlasovania rozvoj cestovnho ruchu destinan manament CR koordincia a spoluprca mestskch reginov trh prce ponuka a dopyt zameranie strednch kl poradenstvo a podpora MSP poradenstvo pre eurofondy cezhranin spoluprca

Miestny rad (M)

M, Komunitn centrum Komunitn pracovnk municipality Obecn rad (Oc)

Mestsk rad (Ms)

Municiplny rad (Mc)

Verejnoskromn partnerstvo hospodrskeho reginu Integrovan regionlna rozvojov agentra (IRRA)

marketing a regionlna znaka Verejn doprava Dopravn podnik (SAD) regionlna drba ciest Regionlna samosprva Regionlna tripartita Odbory, zamestnv., RZMO zemn obvod miestnej ttnej vkon miestnej ttnej sprvy Obvodn rady sprvy-22 obvodov podpora v nezamestnanosti Obvodn pecializovan rad vyie verejn sluby komunikcie II a III. triedy regionlne eleznice region. politika, rozvoj reginu regionlne a zemn plny programovanie pre eurofondy implementcia eurofondov Regionlna vntroregionlne rozdiely samosprva integrovan rozvoj vidieka rad regionlnej samosprvy (samosprvny kraj) a jeho organizcie NUTS II koordincia hosp.reginov 4 samosprvne kraje koordincia verejnej dopravy + HM SR integrovan systm dopravy euroregionlna spoluprca rozpoet region. samosprvy regionlne dane a poplatky sprva a drba majetku zriaovanie organizcii manament povod Kraj 4 + HM SR II.- odvolac stupe t. sprvy Krajsk rady Mimotatistick zemn jednotky - dobrovon partnerstv pre spolon zujmy a potreby tvorba produktov VCR Miestne zdruenie obc spolon servis TIK informcie a poradenstvo mikroregin spolon tovn agenda obc (bez ohadu na administratvne zber a triedenie odpadov Miestne zdruenie obc lenenie) spolon socilny podnik miestna energetika socilna ekonomika a sluby Miestna Integrovan rozvoj vidieka rove vzdelvanie a informovanie zemie MAS nrodn a nadnrodn Verejno-skromn (bez ohadu na spoluprca v rozvoji vidieka partnerstvo manament administratvne Miestnej aknej skupiny rozvoj vidieckeho CR lenenie) diverzifikcia ekonomiky miestna infratruktra Euroreginy cezhranin spoluprca vleni do IRRA Regionlna rove Nrodn parky Europarky Sprva parkov Kategorizcia mestskch reginov (v slade s KSR) A) mestsk reginy 1.kategrie vekomestsk reginy (9): Trnava, Nitra, Trenn, ilina, Martin, Bansk. Bystrica, Zvolen, Preov, Koice B) mestsk reginy 2.kategrie (17): Nov Zmky, Komrno, Prievidza, Pchov, Povask Bystrica, Doln Kubn, Ruomberok, Liptovsk Mikul, Poprad, Kemarok, Levoa, Spisk Nov Ves, Luenec, Rimavsk Sobota, Michalovce, Vranov nad Topou, Humenn C) mestsk reginy 3.kategrie (24): Malacky, Senica, Pieany, Hlohovec, Galanta, Dunajsk Streda, Levice, Topolany, Partiznske, Nov Mesto nad Vhom, Ilava, adca, Tvrdon, Brezno, iar nad Hronom, Krupina, Vek Krt, Revca, Roava, Star ubova, Sabinov, Bardejov, Snina, Trebiov D) mestsk reginy 4.kategrie (28): Skalica, aa, Zlat Moravce, trovo, eliezovce, ahy, Bnovce nad Bebravou, Myjava, Byta, Kysuck Nov Mesto, Turianske Teplice, Nmestovo, Liptovsk Hrdok, arnovica,

Bansk tiavnica, Detva, Poltr, Hna, Hepa, Tornaa, Moldava nad Bodvou, Gelnica, Krovsk Chlmec, Vek Kapuany, Sobrance, Medzilaborce, Stropkov, Svidnk Pozn: Bratislava spolu s okresmi Pezinok a Senec tvoria metropolitn regin hlavn mesto SR

Nvrh optimalizcie vkonu kompetenci verejnej sprvy po jednotlivch rovniach alternatva B) mal municipalitytatistick jednotka zemn jednotka, rove Vhodn a efektvne kompetencie Optimlna vkonn intitcia

Komplexn kompetencie Municiplny rad miestnej samosprvy poda platnej legislatvy Kompetencie miestnej ttnej Detaovan pracovisko NUTS IV okres sprvy 1.stupa obvodnho radu rozvoj cestovnho ruchu destinan manament CR koordincia a spoluprca mestskch reginov Verejnoskromn partnerstvo trh prce ponuka a dopyt hospodrskeho reginu zameranie strednch kl Integrovan regionlna Hospodrsky rozvojov agentra (IRRA) regin = poradenstvo a podpora MSP poradenstvo pre eurofondy NUTS III cezhranin spoluprca marketing a regionlna znaka Verejn doprava Dopravn podnik (SAD) regionlna drba ciest Regionlna samosprva Odbory, zamestnv., RZMO zemn obvod Regionlna tripartita miestnej ttnej vkon miestnej ttnej sprvy Obvodn rady sprvy podpora v nezamestnanosti Obvodn pecializovan rad vyie verejn sluby komunikcie II a III. triedy regionlne eleznice region. politika, rozvoj reginu regionlne a zemn plny programovanie pre eurofondy implementcia eurofondov vntroregionlne rozdiely Regionlna integrovan rozvoj vidieka samosprva rad regionlnej samosprvy (samosprvny a jeho organizcie NUTS II koordincia hosp.reginov kraj) koordincia verejnej dopravy integrovan systm dopravy euroregionlna spoluprca rozpoet region. samosprvy regionlne dane a poplatky sprva a drba majetku zriaovanie organizcii manament povod kraj II.- odvolac stupe t. sprvy Krajsk rady Mimotatistick zemn jednotky - dobrovon partnerstv pre spolon zujmy a potreby Miestna marginalizovan rmske Verejno-skromn Partnerstvo rove komunity partnerstvo v okresoch so socilnej inklzie socilnou exklziou socilna inklzia zemie MAS Integrovan rozvoj vidieka Manament Miestnej aknej skupiny nrodn a nadnrodn spoluprca v rozvoji vidieka rozvoj vidieckeho CR regionlna rove miestna NUTS V municipalita

Regionlna rove

Prehad zkladnch orientanch ukazovateov hospodrskych reginov (NUTS III) a samosprvnych krajov - NUTS IIpoet obyvate ov hustot a obyv/k m2

Euroreginy Nrodn parky

diverzifikcia ekonomiky cezhranin spoluprca Europarky

vleni do IRRA Sprva parkov

p. . 01 I 02 03 04 05 II 06 07 08 09 10 11 III 12 13 14 15 16 IV 17 18 19 20 21

Regin

rozloh a km2

okresy mestsk reginy (vek municipality) BA-I, BA-II, BA-III, BA-IV, BA-V, Pezinok, Senec 7 okresov, 2 municipality + BA Malacky, Senica, Skalica Pieany, Hlohovec, Trnava, aa, Galanta Dunajsk Streda, Komrno, trovo, Vek Meder Topoany, Zlat Moravce, Nitra, Nov Zmky 16 okresov = 16 municipalt Bnovce nad Bebravou, Prievidza, Partiznske Myjava, Nov Mesto nad Vhom, Trenn, Ilava, Pchov Povask Bystrica, Byta, adca, ilina, Kysuck Nov Mesto Turianske Teplice, Martin Nmestovo, Tvrdon, Doln Kubn Ruomberok, Liptovsk Mikul, Liptovsk Hrdok 21 okresov = 21 municipalt Bansk Bystrica, Brezno, Hepa Detva, Zvolen, Bansk tiavnica, iar nad Hronom, arnovica Levice, eliezovce, ahy, Krupina Vek Krt, Luenec, Poltr Hna, Revca, Tornaa, Rimavsk Sobota, Roava 20 okresov = 20 municipalt Poprad, Kemarok, Star ubova Levoa, Spisk Nov Ves, Gelnica Svidnk, Bardejov, Sabinov, Preov Medzilaborce, Humenn, Snina, Vranov n/Topou, Stropkov, Trebiov, Sobrance, Michalovce Krovsk Chlmec, V. Kapuany

Bratislavsk Bratislava hl.m. SR Zhorcky Trnavsky Podunajsk Nitriansky Zpadn Slovensko Hornonitriansky Stredopovask Severopovask Turiansky Oravsk Liptovsk Severn Slovensko Horehronsk Stredohronsk Dolnohronsk Novohradsk Gemersk Stredn Slovensko Podtatransk Spisk arisk Hornozemplnsky Dolnozemplnsky

550.000 550.000 176.000 382.000 262.000 385.000 1,205.000 226.000 309.000 379.000 114.000 134.000 133.000 1,295.000 175.000 191.000 140.000 141.000 183.000 830.000 224.000 161.000 332.000 213.000 238.000

1130 1130 1.970 2.350 2.650 2.990 9.980 1.730 2.320 2.490 1.125 1.660 1.985 11.310 2.075 2.440 2.140 2.150 3.305 12.110 2.570 1.525 2.905 3.145 2.630

486 486 89 163 99 128 121 130 133 152 101 81 67 115 84 78 65 66 53 69 87 106 114 68 90

22 V

Abovsk Vchodn Slovensko Spolu SR

352.000 1,520.000 5,410.000

1.850 14.625 49.035

190 104 110

KE-I, KE-II, KE-III, KE-IV, Koice okolie, Moldava nad Bodvou 26 okresov, 22 municipalt + KE 90 okresov (81 municipalt)