I - gabnam.skodkrýva reálny svet v jeho jedineþnosti i protireþeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznaþnosti

GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 2A - gymnázium )

Príloha – prvý ročník osemročnej formy štúdia

Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013

Vzdelávacia oblasť Predmet Strana

Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 3

Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 17

Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk 24

Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 32

Matematika a práca s informáciami

Matematika 38

Informatika 43

Človek a príroda Fyzika 46

Chémia 53

Biológia 59

Človek a spoločnosť Dejepis 67

Občianska náuka 71

Geografia 75

Človek a hodnoty Náboženská výchova 82

Etická výchéova 89

Umenie a kultúra Hudobná výchova 93

Výtvarná výchova 100

Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 105

3

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského

jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v

jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a

čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte.

Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i

fyzického stupňa vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov,

podporuje u žiakov osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie

obsahuje vedomosti a zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať,

vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a

kultúrnom kontexte, s čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita,

prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.

Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského

jazyka na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú

všetky tri zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných

súvislostí, slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov,

slohových útvarov a literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach.

Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre,

vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen

intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne

formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako

člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa

odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k

estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno

pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre zaznamenané

životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická funkcia literatúry

má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v konkrétnom texte skúma aj

teória literatúry.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu

Všeobecné ciele: Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom

Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život

Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote

Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji

demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti

Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie

Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia

Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah

Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k

rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z

umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie

Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a

spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka

Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy

Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením

Špecifické ciele:

4

v komunikač nej oblasti

položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie,

vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,

účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,

riešiť bežné komunikačné situácie.

v spoloč enskej oblasti

učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov,

správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.

v kognitívnej oblasti

získať lásku a úctu k materinskému jazyku,

naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania

a precvičovať sa v nej,

osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,

naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,

osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,

naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne

zaraďovať do systému,

naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,

naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe

vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,

cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,

rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,

vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a

rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z

textu,

prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;

zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu

osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a

estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.

III. Predmetové kompetencie

Kompetenčný profil absolventa/maturanta:

Verejný prejav:

Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť

Uplatňovať paralingválne javy

Reprodukovať umelecký a vecný text

Pamäť ové zruč nosti:

Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť

Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi

Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov

Usporiadať známe javy do systému

Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty

Vedieť aplikovať pravopisnú normu

Analytické a syntetické zruč nosti:

5

Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu

Odlíšiť umelecký a vecný text

Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov

Tvorivé zruč nosti:

Vytvoriť vlastný text

Prezentovať vlastný text – ústne i písomne

Samostatne napísať krátky príbeh

Porozprávať príbeh na danú tému

Dokončiť rozprávanie

Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text

Informač né zruč nosti:

Používať jazykovedné príručky a slovníky

Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov

Komunikač né zruč nosti:

Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu

Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor

IV. Obsah vzdelávania

Ročník: PRÍMA

Hodinová dotácia: jazyk – 2 hodiny týždenne

literatúra – 1 hodina týždenne

sloh – 1 hodina týždenne

Obsahový štandard:

1. časť – jazyk

A) ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS:

a) hláskoslovie (abeceda, písmená – malé, veľké, písané, tlačené, hlásky, slabiky, slová, delenie hlások –

samohlásky/krátke, dlhé/, spoluhlásky/tvrdé, mäkké, znelé, neznelé, zvučné, obojaké, slabikotvorné –l,-

ĺ,-r,-ŕ/, dvojhlásky, výslovnosť/výslovnosť slabík de/te/ne/le/di/ti/ni/li , splývavá výslovnosť, výslovnosť

a výskyt ä, spodobovanie/),

b) prozodický systém reči (melódia, prestávka, sila hlasu, artikulácia),

c) pravopis (interpunkcia/bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka, spojovník, pomlčka,

úvodzovky/, diakritické znamienka/dĺžeň, mäkčeň, vokáň/, priama reč, uvádzacia veta, spodobovanie,

rozdelenie slov, vybrané slová, príbuzné slová, rytmické krátenie rozdelenie slov na slabiky/rozdeľovanie

predponových slov, slabičné a neslabičné predpony/)

B) VÝZNAMOVÁ / LEXIKÁLNA ROVINA:

a) slovná zásoba (rozdelenie, spisovný jazyk, nárečia, spisovné a nespisovné slová, neutrálne slová,

citovo zafarbené - expresívne slová, slovníky /pravopisný, synonymický, frazeologický/),

b) tvorenie slov (odvodzovanie/odvodené slová, predpona, prípona, slovotvorný základ, základové

6

a odvodené slovo/, základné pojmy),

c) významová rovina (jedno a viacvýznamové slová, synonymá, antonymá, frazeologizmy/ustálené

slovné spojenia/, príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie).

C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA:

a) podstatné mená (charakteristika, skloňovanie, pádové otázky, rozdelenie podstatných mien /konkrétne

- abstraktné, všeobecné - vlastné, životné – neživotné/, gramatické kategórie/rod, číslo, pád –

N,G,D,A,L,I/, vzor / m.r. - chlap, hrdina, dub, stroj; ž.r. – žena, ulica, dlaň, kosť; s.r. – mesto, srdce,

vysvedčenie, dievča/),

b) prídavné mená (charakteristika, rozdelenie /akostné, vzťahové, privlastňovacie,/, gramatické

kategórie/rod, číslo, pád/, vzor /pekný, cudzí, matkin, otcov/, stupňovanie),

c) zámená (charakteristika, základný tvar, rod, číslo, pád, skloňovanie, delenie zámen /osobné zámená

– základné, privlastňovacie/),

d) číslovky (charakteristika, skloňovanie, rod, číslo, pád, delenie/určité - neurčité, základné – radové/),

e) slovesá (charakteristika, tykanie, vykanie, časovanie, gramatické kategórie/osoba, číslo, čas –

prítomný, minulý, budúci/, zvratné – nezvratné slovesá, neurčitok, sloveso byť, slovesné tvary

/jednoduchý – zložený/),

f) príslovky (charakteristika, druhy prísloviek /miesta, času, spôsobu, príčiny/),

g) predložky (charakteristika, väzba s pádom, vokalizácia).

D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA:

a) veta ( jednoduchá veta /holá, rozvitá/, rozdelenie viet podľa obsahu/oznamovacia, opytovacia,

rozkazovacia, želacia, zvolacia/, slovosled),

b) základné vetné členy (podmet – vyjadrený/nevyjadrený, prísudok – slovesný/neslovesný, vetný

základ).

2. časť – sloh

A) ÚSTNE DIALOGICKÉ ÚTVARY (pozdrav, oslovenie, privítanie, predstavenie sa, rozlúčenie,

prosba, poďakovanie, ospravedlnenie, súhlas/nesúhlas, blahoželanie, rozhovor, telefonický rozhovor,

tvorba otázok).

B) PÍSOMNÉ ÚTVARY BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE (súkromný list, adresa, adresa odosielateľa, SMS,

e-mail, pohľadnica, vizitka).

C) KOMUNIKÁCIA CEZ MASMÉDIÁ ( reklama, inzerát, správa, oznámenie, plagát, pozvánka).

D) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU (nadpis, nápis, hlavná myšlienka, téma,

odsek, kľúčové slová, osnova, koncept - čistopis, poznámky - konspekt, umelecký / vecný text).

E) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP (rozprávanie/ústne, písomne, s využitím priamej reči, v 1. a 3.

osobe sg./, členenie textu/úvod, jadro, záver/, časová postupnosť, pointa, reprodukcia, vnútorná

kompozícia/úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/, vonkajšia kompozícia, rozprávanie

s prvkami opisu).

7

F) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP (opis predmetu/ústne, písomne/, druhy opisu/statický - dynamický

opis/, opis obrázku, opis pracovného postupu).

G) RÉTORIKA (artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika a postoj, hlavná myšlienka, téma,

názor, diskusia, dialóg, príhovor - prívet, slávnostný príhovor),

H) TABUĽKA (názov, hlavička, riadok, stĺpec).

3. časť – literatúra

A) PRÓZA:

a) základné pojmy (autor/spisovateľ, čitateľ/divák, kniha, knižnica, časopis, noviny, text, ilustrácia,

literárna forma /poézia, próza, divadelná hra/, literatúra pre deti, hlavná myšlienka, dej, literárna

postava/hlavná, vedľajšia/, rozprávač – ja/on forma, vnútorná kompozícia diela /úvod, zápletka,

vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/, dialóg, monológ, vonkajšia kompozícia lit. diela/nadpis, odsek,

kapitola, diel),

b) krátke formy ľudovej slovesnosti (príslovie, porekadlo, pranostika, hádanka, vyčítanka + ľudová pieseň,

rozprávka –ľudová/autorská, anekdoty),

c) krátka próza (bájka, báj, legenda, povesť/ľudová, autorská/).

B) POÉZIA:

a) báseň, populárna pieseň (básnické umelecké prostriedky /prirovnanie, zdrobnenina, personifikácia,

epiteton, nonsens /, metrika/rým – združený, striedavý, obkročný; rytmus; verš, strofa, refrén/,

viazaná umelecká reč, umelecká literatúra),

b) balada.

C) DIVADELNÁ HRA, ROZHLASOVÁ ROZPRÁVKA:

a) základné pojmy (divadelná hra, rozhlas, televízia, film),

b) bábkové divadlo (druhy bábkového divadla/maňuškové, bábkové, javajkové/, bábka)

c) televízna, filmová a rozhlasová rozprávka

Výkonový štandard:

1. časť - jazyk

A) ZVUKOVÁ ROVINA A PRAVOPIS : žiak vie vysvetliť pojmy hlavný slovný prízvuk, artikulácia,

sila hlasu, vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný i vetný prízvuk,

- správne vyslovuje slabiky de, te, ne, le / di, ti, ni, li, ä, plynule číta slová so spoluhláskovou skupinou –

splývavá výslovnosť, vie správne zapísať takéto slová, vie plynulo čítať text so správnou artikuláciou,

intonáciou, tempom, pozná a vo výslovnosti používa pravidlo spodobovania spoluhlások, rozlišuje

spoluhlásky –r, -l ako slabikotvorné, na základe rozdelenia hlások vie logicky prísť na princípy pravopisu,

- ovláda základné pravidlá slovenského pravopisu, využíva základné interpunkčné a diakritické

znamienka, pozná rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich praktické využitie, v súvislom texte

používa priamu reč a vie princípy jej zápisu na základe polohy uvádzacej vety, vie opraviť chyby v texte,

rozdeľuje slová na slabiky, pri písaní slov berie do úvahy rytmický zákon a spodobovanie.

B) VÝZNAMOVÁ ROVINA: žiak vie analyzovať lexikálnu stránku textu, dokáže v texte vyhľadať rôzne

údaje a fakty, tieto dokáže následne spojiť do komplexnej informácie, vie porovnať dve a viac informácií,

vyvodiť záver, vie vyhľadať kľúčové slová v texte, vie vyjadriť hlavnú myšlienku a pointu textu,

- vie si overiť význam slov v jazykových príručkách, má prehľad o druhoch slovníkov, pozná spôsoby ich

využitia pri zostavovaní textov, pravopisnej a významovej stránke,

- rozlišuje rozdelenie slov v slovnej zásobe, vie vysvetliť ich význam a pozná ich štylistickú funkciu

v texte, vie použiť a rozoznáva význam frazeologizmov, rozlišuje útvary krátkej ľudovej slovesnosti,

- odlišuje slovotvorný základ, predponu, príponu, základové a odvodené slovo, vie identifikovať slová,

8

ktoré vznikli odvodzovaním.

C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: žiak pozná ohybné slovné druhy a ich gramatické

kategórie, vie určovať gramatické kategórie slovesné i menné (viď obsahový štandard), vie určovať

slovesné kategórie slovies (okrem kategórie spôsobu, vidu a rodu), chápe dôležitosť gramatickej zhody,

informatívne pozná neohybné slovné druhy – príslovky, a predložky,

- vie rozlíšiť jednotlivé slovné druhy a pozná ich základnú funkciu, orientuje sa v rozdelení slovných

druhov (všeobecne), ale aj v delení jednotlivých slovných druhov,

- vie vysvetliť a identifikovať slovné druhy v texte, pozná a vie prakticky využiť stupňovanie, tykanie

a vykanie,

- rozoznáva rozdiely medzi vzormi podstatných i prídavných mien, pozná základné vzory čísloviek

(základné, radové), pravopisné zákonitosti písania podľa týchto vzorov,

- ovláda pravopis všeobecných a vlastných podstatných mien, prídavných mien (vzor pekný, páví), zámen

(privlastňovacie zámená môj, svoj; osobné zámená mi/my), čísloviek (základné, radové), slovies,

predložiek.

D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: žiak vie identifikovať slová, ktoré zabezpečujú

nadväznosť, vie tvoriť vety, pričom dodržiava slovosled a správne používa interpunkčné znamienka, vie

pohotovo rozviť alebo preformulovať vety,

- pozná a používa jednoduchú vetu, rozlišuje holú vetu od rozvitej, po zvukovej, pravopisnej

a syntaktickej stránke pozná rozdelenie viet podľa obsahu,

- v jednoduchých vetách vyhľadá a určí základné vetné členy.

2. časť – sloh

A) ÚSTNE DIALOGICKÉ ÚTVARY, B) PÍSOMNÉ ÚTVARY BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE,

C) KOMUNIKÁCIA CEZ MASMÉDIÁ : žiak vie pohotovo reagovať na danú situáciu, zostaviť krátku

správu, pozdrav, blahoželanie...,

- vie začať a ukončiť komunikáciu(ústne i písomne),

- pozná pojem dialóg a vie sa doň zapojiť, primerane gestikulovať, používať vhodnú mimiku, zaujať

vhodný postoj, dodržať vhodnú vzdialenosť s komunikujúcim, dodržiavať pravidlá haptiky,

- v písomnej forme komunikácie dodržiava ustálenú formu písania (súkromný list, adresa)

- pozná a vie prakticky využiť rôzne formy komunikácie,

- orientuje sa v informáciách ponúkaných cez masmédiá.

D) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU : žiak dokáže dokončiť alebo upraviť text(úvod,

záver – tvorivá práca s textom), - vie usporiadanie informácií podľa chronológie,

- chápe súvislosť nadpisu a obsahu,

- vie identifikovať odlišné alebo spoločné znaky textu.

- vie vysvetliť základné pojmy (koncept, konspekt, úvod, jadro, záver,...),

- vie tvoriť prácu na danú tému,

- vie sám navrhnúť tému,

- ovláda členenie textu na odseky,

- vie prijať hodnotenie druhých a vie hodnotiť prácu ostatných,

- ovláda postup pri písaní slohovej práce.

E) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie identifikovať časti vnútornej kompozície rozprávania,

vie identifikovať spoločné a odlišné znaky rozprávania s ostatnými preberanými útvarmi, - vie vytvoriť

na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej reči a všetkých častí vnútornej kompozície,

- dokáže vybrať a posúdiť texty z formálneho i obsahového hľadiska, vie vyhľadať informácie, fakty

a rôzne údaje v texte, vie ich spojiť do komplexnej informácie,

- vie prerozprávať text, rozlišuje časti vonkajšej i vnútornej kompozície textu.

F) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie pripraviť na danú tému statický, dynamický opis,

- vie odlíšiť statický a dynamický opis,

- vie odlíšiť opis od rozprávania,

9

- pozná vonkajšiu i vnútornú kompozíciu opisu

- pozná základné znaky opisu.

G) RÉTORIKA: žiak vie na ľubovoľnú alebo zadanú tému zostaviť prívet,

- vie sformulovať a vysloviť svoj názor, rešpektuje spoločenské a komunikačné pravidlá,

- pozná základné prvky rečníckeho prejavu (artikulácia, mimika, gestikulácia, haptika, postoj, sila hlasu),

- vie hodnotiť texty iných žiakov a svoje hodnotenie vie zdôvodniť,

- vie správne sformulovať otázky,

- vie prijať vyslovené názory ostatných žiakov,

- vie samostatne vhodne využiť informácie a jazykové prostriedky v príhovore, v príhovore vie vhodne

využiť prvky z literárnych textov, médií, internetu...,

- vie po krátkej príprave samostatne vytvoriť príhovor.

H) TABUĽKA: žiak rozlišuje jednotlivé časti tabuľky, vie ich pomenovať a chápe vzťahy medzi nimi -

vie pohotovo reagovať,

- dokáže v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať informácie,

- vie si systematicky a prehľadne tvoriť poznámky,

- vie zdôvodniť výber a použitie informácií z grafov a tabuliek vo svojom texte.

VŠEOBECNE: žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska, vie odôvodniť

správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii, dokáže identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť

poznatky o slohových útvaroch a žánroch (opis, rozprávanie, príhovor), vie správne čítať texty a pochopiť

informácie, vyjadriť názor na text, čitateľský dojem z prečítaného textu, vie navrhnúť tému písania

v súlade s cieľom písania, vie porovnať, rozlíšiť a vysvetliť preberané pojmy (statický, dynamický,

rozprávanie, príhovor), vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave preberaných žánrov a aplikovať

znalosti o forme pri realizácii slohových prác, vie na základe analýzy stanovenej komunikačnej situácie

vybrať vhodný slohový útvar, vie vytvoriť slohový žáner a zosúladiť ho s témou písania, vie si pripraviť

osnovu a koncept pre pripravovaný text, vie prispôsobiť lexiku textu komunikačnej situácii, využíva

všetky oblasti slovnej zásoby a všetky vetné štruktúry, dokáže transformovať jednotlivé žánre, vie prijať

hodnotenie druhých a ich postrehy využiť na zlepšenie slohovej práce, vie napísať čistopis s opravenými

chybami.

3. časť - literatúra

A) PRÓZA: - žiak vie vysvetliť pojem próza a umelecká literatúra.

- Žiak vie odlíšiť prózu od poézie a svoje rozhodnutie vie zdôvodniť.

-Žiak vie pri štylistickej a lexikálnej analýze známeho diela vyhľadať jednotlivé jazykové a tematické

prvky a dokáže vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela.

- Žiak vie samostatne a bez prípravy správne, plynule a nahlas čítať prozaicky text, ktorého obsah, štýl

a jazyk sú primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu,

aby mohol, čo najefektívnejšie pochopiť význam prozaického textu.

- Žiak vie samostatne sformulovať subjektívne hodnotenie prečítaného textu a vie ho primerane

obhajovať. Pri obhajobe svojho názoru dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.

- Žiak vie vysvetliť a rozlíšiť pojmy príslovie, porekadlo, pranostika, hádanka, vyčítanka, ľudová pieseň,

rozprávka a uviesť príklad.

- Žiak vie vysvetliť význam a identifikovať významový rozdiel medzi príslovím, porekadlom a

pranostikou.

- Žiak vie funkčne využiť príslovie, porekadlo, pranostiku vo svojom texte.

- Žiak vie vytvoriť krátky vtipný príbeh. Pri jeho tvorbe aplikuje svoje znalosti o nonsense.

- Žiak vie vysvetliť pojem bájka.

- Žiak vie identifikovať mravné ponaučenie v bájke.

-Žiak vie vymedziť pojem hlavná postava, vie ju identifikovať v bájke a dokáže charakterizovať

jednotlivé postavy z čitateľského hľadiska a svoje tvrdenie podložiť argumentmi.

- Žiak vie napísať kratší prozaický útvar, ktorý má znaky bájky.

- Žiak vie vysvetliť pojem báj a vie uviesť príklady bájí, ktoré prečítal.

- Žiak vie na základe textu identifikovať základné znaky báje.

- Žiak vie vyhľadať v texte báje hlavné a vedľajšie postavy, dokáže charakterizovať jednotlivé postavy

10

(kladné, záporné) z čitateľského hľadiska a svoje tvrdenie podložiť argumentmi.

- Žiak vie odlíšiť báj ,legendu a povesť.

- Žiak vie porovnať koncepciu postáv, dej a prostredie, v ktorom sa dej odohráva s iným jemu známym

prozaickým žánrom.

- Žiak vie vysvetliť pojem dialóg.

- Žiak vie transformovať prozaický text na dramatický a následne ho vie výrazne prečítať a zúčastniť sa

ako postava na dramatizovanom čítaní.

- Žiak vie na základe analýzy známeho literárneho textu identifikovať vnútornú kompozíciu a svoje

tvrdenie vie zdôvodniť.

- Žiak vie vytvoriť báj s dodržaním vnútornej kompozície.

- Žiak vie vytvárať rôzne prozaické texty s danou tematikou.

B) POÉZIA: - Žiak vie vysvetliť pojem poézia.

- Žiak vie vysvetliť pojem báseň.

- Žiak vie vysvetliť pojem populárna pieseň.

- Žiak vie porovnať populárnu pieseň s ľudovou piesňou z hľadiska obsahu, využitia umeleckých

štýlových prostriedkov.

- Žiak vie vysvetliť pojem verš ako súčasť vonkajšej kompozície aj ako metrickú jednotku. Vie ho určiť

v básni.

- Žiak vie vysvetliť pojmy rým, rytmus v súvislosti s umeleckou rečou viazanou (v básni aj v populárnej

piesni).

- Žiak vie vyhľadať rým v texte básne alebo populárnej piesne.

- Žiak vie graficky zaznačiť a pomenovať združený a striedavý rým.

- Žiak vie identifikovať v texte básne alebo populárnej piesne vyhľadať a určiť jazykové prostriedky a

vysvetliť ich význam.

- Žiak vie pri prednese básne rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu.

- Žiak vie vysvetliť pojem balada.

- Žiak vie identifikovať hlavné znaky balady aj v neznámom (zatiaľ nečítanom) texte.

- Žiak vie porovnať baladu s inými básnickými útvarmi, charakterizovať rozdiely.

- Žiak vie pretransformovať baladu na prozaické rozprávanie.

- Žiak vie vysvetliť obraznú podstatu epiteta, vie ho odlíšiť od gramatického prívlastku.

- Žiak vie vysvetliť funkciu epiteta v umeleckom texte.

- Žiak vie tvoriť epiteton a použiť ho vo vlastnom texte.

- Žiak vie vysvetliť pojem metafora.

- Žiak vie vyhľadať v básni (piesni, balade) metaforu a vie vysvetliť jej význam.

- Žiak vie porovnať metafory v balade a populárnej piesni a zdôvodniť rozdiel medzi nimi.

- Žiak vie vytvoriť vlastnú metaforu.

- Žiak vie pri prednese balady rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu.

- Žiak vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii diela na známu baladu.

- Žiak vie identifikovať hlavnú myšlienku v prečítanom texte.

- Žiak vie v texte balady vyhľadať a určiť jazykové prostriedky a vysvetliť ich význam.

- Žiak vie vytvoriť text, ktorý obsahuje znaky balady.

- Žiak vie svoje hodnotenia prečítaného textu podložiť argumentmi z prečítaného textu a svoje tvrdenia

vie obhájiť v diskusii, pričom dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.

C) DIVADELNÁ HRA, ROZHLASOVÁ ROZPRÁVKA: - Žiak vie vysvetliť pojem divadelná hra.

- Žiak vie vysvetliť pojem rozhlasová rozprávka.

- Žiak pozná rôzne druhy bábkového divadla.

- Žiak vie rozlíšiť dramatický a prozaický text, svoje tvrdenie vie podložiť argumentmi.

- Žiak pozná fázy vnútornej kompozície divadelnej hry a vie ich určiť v texte vekuprimeranej divadelnej

hry, ak je uvedená hra klasicky skomponovaná.

- Vie odlíšiť pojmy monológ, dialóg, dejstvo v divadelnej hre.

V. Metódy a formy práce

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania,

11

vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových

kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových

a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Metódy a formy všeobecne:

- Motivač né metódy ako je motivač né rozprávanie (približovanie obsahu), motivač ný rozhovor

(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti

prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou

umeleckého diela alebo inej pomôcky).

- Expozič né metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľ ovanie

(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok

a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,

posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštrač ná metóda (názorná ukážka),

pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).

- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,

tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná

praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu

požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).

- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za

účelom riešenia danej problematiky), situač ná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie),

didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne

vyuč ovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej

skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia

(vypracovanie slohových prác).

- Fixač né metódy - metódy opakovania a precvič ovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a

pod.).

Metódy a formy v jednotlivých častiach predmetu:

1. časť - jazyk

rgumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých

gramatických vedomostí a tém)

spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku zvuková

stránka jazyka, významová rovina – bežná komunikácia)

hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich

využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)

čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky, zadania jednotlivých

gramatických úloh...)

písomný prejav – (precvičovanie pravopisu)

porovnávanie a hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých gramatických odchýlok najmä v tvarosloví)

Kooperatívne gramatické cvičenia

2. časť – sloh

Tvorba vlastných prejavov ( vybrané vyučovacie jednotky tematického celku rétorika)

argumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých

slohových postupov)

spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku rozprávací

12

slohový postup – bežná komunikácia)

hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich

využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)

čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky...)

jednoduchý písomný prejav – (pozvanie, pohľadnica, rozprávanie, opis)

porovnávanie textov a ich hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých slohových postupov a útvarov)

3. časť - literatúra

Práca s umeleckým textom (vybrané ukážky textov na hodinách literatúry, pokiaľ nie je text k danej

téme v učebnici literatúry)

Práca s literárnymi ukážkami (výber vhodných ukážok z učebnice literatúry – ak spĺňajú požiadavky

témy vyučovacieho procesu)

Skupinová práca (pri tvorbe vlastných textov – literatúra – výber vyučovacích hodín so zameraním na

tematické celky: krátke formy ľudovej slovesnosti, krátka próza, báseň, divadelná hra.)

Tvorba skupinových „projektov“ ( viď skupinová práca)

Interpretácia diel, analýzy (pri práci s ukážkami na vybraných hodinách literatúry)

Komunikácia, debata, diskusia

IKT – PowerPoint (využitie dostupných materiálov na vybraných hodinách)

Dramatizácia (výber vyučovacích hodín so zameraním na tematické celky: divadelná hra, rozhlasová

hra.)

Prezentácia projektov (výber vyučovacích hodín so zameraním na skupinovú prácu)

Filmová produkcia (literatúra – zhrnutie tematického celku filmová hra)

VI. Učebné zdroje a pomôcky 1. časť – jazyk

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.

Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre

5.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.















KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; KESSELOVÁ, Jana: Slovenský jazyk pre 6. Ročník základných škôl. Prvé

vydanie. Bratislava: SPN, 2009.

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk I pre gymnáziá s osemročným

štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2001.

13

OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie

ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.

SVOBODOVÁ, Margita: Diktáty zo slovenčiny pre 5. a 6. Ročník ZŠ. 6. upravené vydanie. Bratislava:

Mgr. Margita Svobodová, 2000.

LUKAČKOVÁ, Renáta; SOLČANSKÁ, Beata: Budem vedieť pravopis. Didaktis, 1998.

HEVIER, Daniel: Heviho diktátor

HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.

BENKOVÁ, Jozefína; RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným

štúdiom 1. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.

PATÁKOVÁ, Marta: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 2 - skladba.

Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.

RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 3 - tvaroslovie.

Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003.

RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 4 – náuka o

slove. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.

Krátky slovník SJ

Synonymický slovník

Pravidlá slovenského pravopisu

Frazeologický slovník

Školský slovník spisovnej slovenčiny

Homonymický slovník

Paronymický slovník

Morfematický slovník

Okazionalizmy v hovorovej slovenčine

Teória motivácie v lexikálnej zásobe, Náuka Prešov

Lexikálna sémantika a derivatológia, Náuka Prešov

Život so slovotvorbou a lexikológiou, náuka Prešov

Slovné druhy – Stiefel – Eurocard

Závesná mapa – Slovné druhy I., II.

Slovenský jazyk – sada máp

Závesná mapa – Skladba jednoduchej vety

Závesná mapa – Hlásky a rozličné znamienka

Slovenský jazyk – Skladba jednoduchej vety

DVD – Význam slovenčiny, Jazyk a folklór

DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu, Učitelia o slovenčine

DVD – Nárečia, Každý sme učiteľom slovenčiny

Výukový program – Animovaný SJ

Výukový program – Zvukové diktáty

2. časť – sloh

IHNÁTKOVÁ, Natália: Komunikácia a sloh pre 1. Až 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prvé

vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2002.

14

CESNAKOVÁ, Eva; HÚSKOVÁ, Alexandra: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá

s osemročným štúdiom 5 – komunikácia a sloh. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.


















OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie

ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.

FINDRA: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Osveta

HOLIČ: Rétorika. Enigma

Základy praktickej rétoriky, Náuka Prešov

Závesná mapa – Funkčné jazykové štýly

Závesná mapa – Slohové postupy

DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu

DVD – Komunikácia

DVD – Myšlienky sú riekami slov, Vieme rozprávať?

3. časť – literatúra

PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prvé vydanie.

Bratislava: LITERA, 1997.

PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Druhé vydanie.

Bratislava: OG – POĽANA, 2000.

PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Druhé vydanie.

Bratislava: OG – POĽANA, 2000.

OBERT, Viliam: Literárna výchova pre 1. a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom – zbierka cvičení.

15

Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2005.


ZÁTURECKÝ: Slovenské príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky

ŠTRAUS: Princíp hry v slovenskej poézii

ŠTRAUS: Základy slovenskej verzológie

ŠTRAUS: Slovník poetiky

PAVLOVIČ: Lov slov

Kol. autorov: Hviezdoslav v interpretáciách

VALČEK: Slovník literárnej teórie

Kontúry slovenskej lit. pre deti a mládež, Náuka Prešov

CD nosiče s nahrávkami detských populárnych piesní

Filmy

DVD – Rozprávky, P.O.Hviezdoslav

DVD – Krása recitácie

DVD – Hory a krásy Slovenska v slovenčine, Tvorivé písanie

EZOP: Bájky

Staré grécke báje a povesti

HEVIER: Odlet papierových lastovičiek

DUŠEK, D.: Pištáčik

JOBUS, B.: Láskavé rozprávky

HEVIER: Futbal s papučou

VII. Hodnotenie predmetu Predmet je hodnotený váhovým systémom.

Počet známok za polrok: 6

(2x diktát, 2x známka z jazykového učiva – skúšanie formou testov, 1x známka z literárneho učiva, 1x

kontrolná slohová práca + priebežne /test, skúšanie, aktivity, problémové úlohy.../)

Váhy známok:

Váha 1

- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodine

/čítanka, krátka esej - úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca, práca s problémovou úlohou,

päťminútovka apod./

- ústna odpoveď Váha 2

- diktát /2x za polrok/

- kontrolná slohová práca (1x za polrok)

- testy (opakovanie tematických celkov)

Váha 3

- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu

prípadne predsedu PK/

V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej),

určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo

subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo

hodnotiť známkou nedostatočný.

16

Hodnotenie kontrolných diktátov: 0 – 1 chyba = 1

2 – 3 chyby = 2

4 – 6 chýb = 3

7 – 9 chýb = 4

10 – viac chýb = 5

Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:

Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných

písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.

Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/

- 24 bodov.

Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:

100% - 90% = 1

89% - 75% = 2

74% - 50% = 3

49% - 30% = 4

29% - 0% = 5

17

18

Názov predmetu Anglický jazyk úroveň A1.1– prima

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

I. Charakteristika predmetu

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú

oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe

života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí

a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl

na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre

podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať

v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.

cudzieho jazyka.

Na vyučovanie anglického jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho

programu je určená štvorhodinová dotácia

Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho

referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa

stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu

úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu

úrovne B2.


Cieľom vzdelávanie a anglickom jazyku v sekunde je dosiahnuť úroveň A1.1 podľa SERR pre

jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete

smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať),

hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných

komunikačných zručností vo francúzskom jazyku.

1. Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre

rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.

Učiaci sa na úrovni A1.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

vedome získavať vedomosti a zručnosti,

uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku

udržať pozornosť pri prijímaní informácií,

pochopiť zámer zadanej úlohy,

účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,

využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,

byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

2. Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové

prostriedky v komunikácii.

A/ Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1.1:

používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,

má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na

dané konkrétne situácie,

19

prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú

súčasťou osvojeného repertoáru,

ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,

dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,

dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

B/ Sociolingvistická kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1.1 :

dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby

vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať,

ospravedlniť sa atď.

C/ Pragmatická kompetencia


dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov

(a, potom),

dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede

3. Komunikačné zručnosti

Počúvanie s porozumením


dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho

rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.

Čítanie s porozumením


rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,

pohľadniciach,

rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.

Ústny prejav – dialóg


dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať

alebo preformulovať svoju výpoveď,

dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na

známe témy,

používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má),

vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.

Ústny prejav – monológ


dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí,

ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.

dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek,

rodina, záujmy),

vie opísať miesto, kde býva,

vie porozprávať o svojich záľubách,

vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch

vie porozprávať jednoduchý príbeh.

Písomný prejav


20

dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,

dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia,

vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím


sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom

prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú

chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia

uskutočniť.

Učiaci sa na úrovni A1.1 vie:

Spôsobilosti: Funkcie:________________________

1. Nadviazať kontakt v súlade Upútať pozornosť

s komunikačnou situáciou Pozdraviť

Odpovedať na pozdrav

Rozlúčiť sa

Poďakovať

2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa

Začleniť informáciu

3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať

Opísať

6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia

Vyjadriť neznalosť a neschopnosť

Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú

činnosť

7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok

Vyjadriť fyzickú bolesť

9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči

Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád

11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz/zákaz

alebo povinnosti Dať súhlas, potvrdiť niečo

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel Ospravedlniť sa

alebo povinností

14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo

Navrhnúť niekomu aby niečo vykonal

Odpovedať na návrh niekoho

21

17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa

Predstaviť niekoho

Reagovať na predstavenie niekoho

Privítať

19. Telefonovať Začať telefonický rozhovor

Udržiavať telefonický rozhovor

Ukončiť telefonický rozhovor

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje

boli pochopené vyjadrenia


Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia

Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne

TC Obsahový štandard Výkonový štandard

Ro

din

a a

spolo

čnosť

Osobné údaje

Národnosť/štátna príslušnosť

Rodina – vzťahy v rodine

Spôsobilosť č. 1

Nadviazať kontakt v súlade

s komunikačnou situáciou

Spôsobilosť č. 2

Vypočuť si a podať informácie

Spôsobilosť č. 3

Vybrať si z ponúkaných

možností

Spôsobilosť č. 6

Vyjadriť svoju schopnosť

Spôsobilosť č. 7

Vnímať a prejavovať svoje city

Spôsobilosť č. 9

Predstaviť svoje záľuby a svoj

vkus

Spôsobilosť č.11

Stanoviť, oznámiť a prijať

pravidlá alebo povinnosti

Spôsobilosť č.12

Reagovať na nesplnenie

pravidiel alebo povinností

Spôsobilosť č.14

Ponúknuť a reagovať na ponuku

Spôsobilosť č.17

Reagovať pri prvom stretnutí

Spôsobilosť č.19

Telefonovať

Ľu

dsk

é te

lo

Fyzické charakteristiky (základné)

Časti tela

22

Vzd

elá

va

nie

a p

ráca

Školské pomôcky

Zariadenie v triede

Učebné predmety

Spôsobilosť č.20

Vymieňať si názory,

komunikovať s niekým

Spôsobilosť č.24

Uistiť sa v rozhovore, že moje

slová/môj výklad, môj

argument boli pochopené

Vo

ľn

ý č

as

a z

áľu

by

Záľuby, aktivity

Knihy a čítanie

Televízia

Mu

ltik

ult

úrn

a

spolo

čnosť

Rodinné sviatky

Člo

vek

a p

ríro

da Zvieratá

Dom

ov a

bývan

ie Môj dom/byt

Zariadenie bytu

Domov a jeho okolie

Kra

jin

y, m

está

,

mie

sta

Krajiny

23

Ob

liek

an

ie

a m

ód

a

Základné druhy oblečenia

JA

ZY

KO

VÉ

P

RO

ST

RIE

DK

Y

Morfológia

Podstatné mená

- vlastné a všeobecné podstatné mená

- určenosť- členy: určitý a neurčitý

- životné a neživotné podstatné mená

- jednotné a množné číslo – pravidelné/ nepravidelné

Prídavné mená

Zámená

- osobné

- privlastňovacie

- ukazovacie

Číslovky

-základné

Slovesá

- plnovýznamové slovesá be, have

- pomocné sloveso do

- slovesné časy - prítomný čas jednoduchý, prítomný

čas priebehový

Predložky

-jednoduché

Syntax

Slovosled

-oznamovacie vety

-opytovacie vety: zisťovacie, doplňovacie

-rozkazovacie vety

Vety

-jednoduché

Podmet:

- zhoda podmetu a prísudku

- osobný/neosobný


skupinové, individuálne vyučovanie, práca vo dvojiciach,

jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy

24

hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby

posluchové cvičenia

čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice

jednoduchý písomný prejav – pohľadnica, opis

samoštúdium a samohodnotenie

VI. Učebné zdroje Project 1

Prekladové slovníky

Výkladové slovníky

Časopisy

Gramatické príručky

Internet

VII. Hodnotenie predmetu

Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 na hodnotenie

a klasifikáciu žiakov stredných škôl.

Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne

V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:

2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou

1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)

1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce

1 známka z gramatického testu

Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1

obsahové zvládnutie témy

samostatnosť a plynulosť prejavu,

gramatická správnosť

použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia

Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:

členenie a stavba textu

zodpovedajúci obsah a rozsah textu

gramatická správnosť, pravopis

slovná zásoba

Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov

jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa

nasledujúcej klasifikačnej stupnice:

100 – 90 % = výborný

89 - 75% = chválitebný

74 - 50% = dobrý

49 - 30% = dostatočný

29 - 0% = nedostatočný

V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí

náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie

vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka

na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.

25

Názov predmetu Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – úroveň A1.1.(1)

a



oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti

v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie

vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky

pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií

v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne

využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie

týchto cieľov slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.

Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho

vzdelávacieho programu je v prvom ročníku osemročného gymnázia určená dvojhodinová

dotácia.

Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného

Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania

cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom

cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia

vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B1.

Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :

Osobnostný a sociálny rozvoj/ Komunikácia/ – Súkromná korešpondencia

- Knihy a čítanie


Cieľom vzdelávania vo francúzskom jazyku v prvom ročníku osemročného gymnázia je

dosiahnuť úroveň A1.1.(1) podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude

organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu

kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia,

samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných

zručností vo francúzskom jazyku.


Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné

pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.

Učiaci sa na úrovni A1.1.(1) si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby

dokázal:

vedome získavať vedomosti a zručnosti,

uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku

udržať pozornosť pri prijímaní informácií,


26

účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,



2. Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne

jazykové prostriedky v komunikácii.

A/ Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):

používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,

má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení

vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,

prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet,

ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,

ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,

dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené

spojenia,


B/ Sociolingvistická kompetencia


dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie

spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,

poďakovať, ospravedlniť sa atď.

C/ Pragmatická kompetencia


dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích

výrazov (a, potom),

dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede

3. Komunikačné zručnosti

Počúvanie s porozumením


dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho

samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly

a jasne.

27

Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):

rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na

plagátoch, pohľadniciach,

rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.

Ústny prejav – dialóg


dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený

zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď,

dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb

alebo na známe témy,

používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako

sa má),

vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.

Ústny prejav – monológ


dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba,

ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.

dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo,

národnosť, vek, rodina),

vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek,

bydlisko)

Písomný prejav


dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,

dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú


Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v

písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo

funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa

mohla komunikácia uskutočniť.


Spôsobilosti: Funkcie:

Učiaci sa na úrovni A1.1.(1) vie: Vie:

28

1. Nadviazať kontakt v súlade


Upútať pozornosť

Pozdraviť


Rozlúčiť sa

Poďakovať

2. Vypočuť si a podať informácie

Informovať sa

Odpovedať na žiadosť

3. Vybrať si z ponúkaných možností

Identifikovať

Opísať (farbu, veľkosť...)

6. Vyjadriť svoju schopnosť

Vyjadriť neznalosť


činnosť (je sais/je ne sais pas)

7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je

suis triste)

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel

alebo povinností

Ospravedlniť sa

17. Reagovať pri prvom stretnutí

Predstaviť sa

Predstaviť niekoho


19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel.rozhovor

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová

boli pochopené

Hláskovať

29


Ročník: Prvý v osemročnej forme štúdia


Časť: Jazyková zložka


Rodina

a spoločnosť

Krajiny,

mestá,

miesta

Vzdelávanie

a práca

Ľudské telo,

starostlivosť

o zdravie

osobné údaje,

národnosť/ štátna

príslušnosť, tlačivá,

dokumenty

predstavovanie sa,

hláskovanie mena,

zápis podľa

hláskovania

pozdravy – pri

stretnutí, lúčení,

nadväzovaní

rozhovoru

porozumenie

a používanie čísloviek

( telefónne čísla,

adresa, rodné číslo)

predstavenie sa

a požiadanie niekoho,

aby sa predstavil

telefonovať

opísať osobu

niektoré krajiny, ich

hlavné a známe mestá

vyjadriť, kde je osoba,

mesto

určenie a lokalizácia

učebných predmetov v

triede

Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade


Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať

informácie

Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných

možností

Spôsobilosť č. 6 Vyjadriť svoju schopnosť

Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje

city

Spôsobilosť č. 12 Reagovať na nesplnenie

pravidiel alebo povinností

Spôsobilosť č. 17 Reagovať pri prvom

stretnutí

Spôsobilosť č. 19 Telefonovať

Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho

slová boli pochopené

30

Domov

a bývanie

Jazykové

nástroje

opis, určenie farby

určenie vlastníctva

dni v týždni

vyjadriť, že niečo

viem/neviem urobiť

jednoduchá fyzická

charakteristika

informovať o svojom

zdravotnom stave /

o zdravotnom stave

svojho priateľa

môj dom/ moja izba,

jednoduchý opis

podstatné mená a člen,

elízia

predložky à, en pred

mestami a krajinami

podmet vo

francúzštine, poradie

vetných členov vo

vete

sloveso être

zápor ne...pas

tvorenie otázok ( est-

ce que, inverzia)

členy určité a neurčité

množné číslo

podstatných

a prídavných mien

ženský rod prídavných

31

mien

privlastňovanie

predložkami de, à


jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy

posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor

čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie

jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa


skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,


VI. Učebné zdroje Učebnice: En français

Doplnkové materiály Prekladové slovníky

CD, DVD , video a audio nahrávky

IKT

Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.

VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011,

ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických

pedagogických skúseností vyučujúcich.


2 známky zo slovnej zásoby

1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)

1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce

1 známka z gramatického testu

V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa

obsahového a výkonového štandardu.

Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1.(1)

Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí



32

schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu



Pri písomnom prejave sa hodnotí

zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy

členenie a stavba textu, plynulosť prejavu

gramatická správnosť, pravopis

použitá slovná zásoba




100 – 90 % = výborný


74 - 50% = dobrý



V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ

určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za

nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť

žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodických pokynov)

33

Názov predmetu Nemecký jazyk – druhý cudzí jazyk

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia , Príma – úroveň A1.1



oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti

v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie

vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre

spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom

jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať

slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov

slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.

Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho

vzdelávacieho programu je určená jednohodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia v

nemeckom jazyku s 1-hodinovou dotáciou v rámci školského vzdelávacieho programu.

Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho

referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka

podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje

k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou

k dosiahnutiu úrovne B 2.



Učiaci sa na úrovni A1.1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,

opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,

pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,

dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,

systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti

svojho rozvoja,

udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,


účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,

aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,



2. Komunikačné a jazykové kompetencie.

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne

jazykové prostriedky v komunikácii.

konkrétnych jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie,

ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.1.

34

rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je

uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných

údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii

rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

1. Jazyková kompetencia.


používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a

potrieb konkrétneho typu,

má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich

sa na dané konkrétne situácie,

prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet,

ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,

ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení

zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny

alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané

ustálené spojenia,


2. Sociolingvistická kompetencia.


dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie

spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,

poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

3. Pragmatická kompetencia.

Učiaci sa na úrovni A1.1

dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych

spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,

dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré

sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových

prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu

formuláciu.

4. Komunikačné zručnosti.

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a

dopĺňajú (integrované zručnosti).

Počúvanie s porozumením.

Učiaci sa na úrovni A1.1.

dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho

samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria

pomaly a jasne,

35

rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na

pochopenie zmyslu,

rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže

porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.

2 Čítanie s porozumením

Učiaci sa na úrovni A1.1.

rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad

na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých

opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

4 Ústny prejav

Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1.1.

dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v

komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri

pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,

dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb

alebo na známe témy,

používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa

niekoho ako sa má,

vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých

konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré

sa dozvie,

rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo

požiadať a niekomu niečo oznámiť

Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.1.

dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba,

miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.

III. Predmetové kompetencie.

sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj

v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo

funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa

mohla komunikácia uskutočniť.

36

Učiaci sa na úrovni A 1.1. vie:


Spôsobilosti: Funkcie:________________________

Učiaci sa na úrovni A1.1.(1) vie: Vie:

1.Nadviazať kontakt v súlade


Upútať pozornosť

Pozdraviť


Rozlúčiť sa

Poďakovať

2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa

Odpovedať na žiadosť

3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať

Opísať

Potvrdiť, odmietnuť,

6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť neznalosť


7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel

alebo povinností

Ospravedlniť sa

17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa

Predstaviť niekoho


Privítať

19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel.rozhovor

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli

pochopené

Hláskovať

IV. Obsah vzdelávania.

Ročník: Prima v osemročnej forme štúdia.

Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne.

Tématický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Rodina a spoločnosť Osobné údaje, rodina, vzťahy

v rodine, rodinné sviatky

Pozdraviť, odpovedať na

pozdrav, rozlúčiť sa,

poďakovať, upútať

pozornosť

Vzdelávanie a práca Škola a jej zariadenie,

Učebné predmety

Identifikovať, vyjadriť, čo

mám rád, vyjadriť svoj

súhlas, vyjadriť svoj nesúhlas

Voľný čas a záľuby Záľuby, televízia Vyjadriť, čo sa mi páči

Človek a spoločnosť,

komunikácia

Jazyk ako dorozumievací

prostriedok

Predstaviť sa, predstaviť

niekoho, reagovať na

predstavenie niekoho,

privítať

Krajina, ktorej jazyk sa učím Turistické miesta

Jazykové prostriedky Číslovky od 1-100

Zemepisné názvy

37

Časovanie slovies „ sein a haben“

Slovosled v oznamovacej

a opytovacej vete

Určitý a neurčitý člen

Skloňovanie podstatných mien

v nominatíve a akuzatíve

Privlastňovacie zámená“ mein a dein“

Mesiace v roku, radové číslovky

Určovanie dátumu

Časovanie pravidelných slovies

Časovanie nepravidelných slovies

Určovanie času

V. Metody a formy práce.

skupinové, individuálne

vyučovanie, práca v dvojiciach,

jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy


posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor

čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice

jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis


VI. Učebné zdroje.

Učebnice: Projekt Deutsch Neu 1 (1. –5. lekcia)

Doplnkové materiály Prekladové slovníky

CD, DVD , video a audio nahrávky

IKT

VII. Hodnotenie predmetu.

Hodinová dotácia- 2 hodiny týždenne

Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7.

júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR,

a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich.


2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)

1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)

1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)

1 známka z gramatického testu (váha 2)

Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1.





38




100 – 90 % = výborný


74 - 50% = dobrý



V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ

určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za

nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť

žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia

Čl. 4)

39

Názov predmetu Matematika

Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami

I. Charakteristika predmetu Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 2. Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament. Tento predmet zahŕňa

matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach

rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia

súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi

matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu informácií

Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Dopravná výchova / Triezvo a bezpečne/ Uhly

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť. Proces vzdelania v príme smeruje k tomu, aby žiaci:

si uvedomili význam svojho učenia sa dokázali reflektovať proces vlastného myslenia pri získavaní a spracovaní nových

poznatkov dokázali kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj a tvorivo ich spracovať

a prakticky využiť dokázali vyžívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovaní získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou

voľbou organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a

spolupracovať v skupine pri riešení problému získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k

racionálnemu a samostatnému učeniu sa nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom

riešenia úloh s rôznym kontextom správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty

obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,

diagramy) rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a

zdôvodňovať výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu

informácií, čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému

III. Predmetové kompetencie Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií: kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky. Žiak

40

používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách

používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)

používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané vedomosti na úspešné riešenie problémov

uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom myslení

je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov

formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj

potrebu zvažovať úrovne ich rizika má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom

prostredí o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontrapríklad všeobecných tvrdení o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií

dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť

uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja

dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať

kriticky hodnotí svoj pokrok prijíma spätnú väzbu uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní

informácií rôzneho typu má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti používa odborný jazyk chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom

efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti

dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť

vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami

osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov

dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch

dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov

je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti

dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote

uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie

vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti

uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv

je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti

41

IV. Obsah vzdelávania Ročník – príma Hodinová dotácia - 4 /132/ Obsahový štandard - prehľad tematických celkov a ich obsahu 1. Čísla, premenná a počtové výkony s číslami 2. Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy 3. Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika 4. Geometria a meranie


1. 2.

Počtové výkony s prirodzenými číslami. Sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie prirodzených čísel. Násobenie a delenie, delenie so zvyškom, viacciferný deliteľ. Počtové výkony s desatinnými číslami. Desatinné číslo (kladné), rád číslice v jeho zápise, porovnanie, usporiadanie, zaokrúhľovanie, zobrazovanie desatinných čísel na číselnej osi . Sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie desatinných čísel (spamäti a písomne). Sčítanie a odčítanie násobenie a delenie ako navzájom opačné operácie. Premena jednotiek dĺžky, hmotnosti, obsahu. Periodičnosť podielu dvoch prirodzených čísel.

Žiak vie: používať prirodzené čísla pri opise reálnej

situácie čítať, zapisovať a porovnávať prirodzené čísla

nerovnosti a rovnosti vykonávať spamäti aj písomne základné

počtové operácie zaokrúhľovať tvoriť a riešiť úlohy, v ktorých aplikuje získané

a osvojené poznatky

Žiak vie: rozlíšiť v praktickom živote desatinné čísla určiť rád číslice zaokrúhľovať desatinné čísla násobiť a deliť desatinné čísla 10, 100,

1000 spamäti násobiť desatinné čísla prirodzeným číslom násobiť desatinné čísla desatinným číslom vypočítať aritmetický priemer desatinných

čísel využívať rôzne spôsoby vyjadrenia celok –

časť aplikovať získané poznatky pri riešení úloh

3. Geometria a meranie. Obsah obdĺžnika a štvorca. Obsah obrazca v štvorcovej sieti. Jednotky obsahu, premena jednotiek. Obsah obdĺžnika. Obsah štvorca. Slovné úlohy na výpočet obvodov a obsahov obrazcov zložených z obdĺžnikov a štvorcov. Kombinatorika. Možnosti usporiadania niekoľkých prvkov za sebou. Úlohy s kombinatorickou motiváciou a ich riešenie rôznymi spôsobmi

Žiak vie: popísať, pomenovať, načrtnúť a narysovať

obdĺžnik a štvorec, pozná ich základné prvky a ich vlastnosti

vie vykonať v praxi potrebné merania a výpočty obsahu obdĺžnika a štvorca

pozná meracie prostriedky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických úlohách

analyzuje a rieši aplikačné geometrické úlohy s využitím osvojeného matematického aparátu

Žiak vie:

systematicky vypisovať všetky prípady z daného počtu prvkov vybrať skupinu s

daným počtom prvkov podľa pravidla vypočítať počet možností výberu vykonať zber, zápis, interpretáciu údajov a

ich grafické znázornenie

42

sa orientovať v množine údajov a vybrať z nich potrebné

riešiť praktické úlohy z reálneho života

5. Uhol . Uhol a jeho veľkosť, stupeň (minúta). Os uhla a jej konštrukcia. Odhad a meranie veľkosti uhla. Delenie a násobenie uhlov dvoma. Priamy, pravý, ostrý a tupý uhol. Triedenie trojuholníkov podľa veľkosti ich uhlov. Vrcholové a susedné uhly.

Žiak vie: merať uhly a počítať s nimi skonštruovať os uhla odmerať veľkosť uhla násobiť a deliť veľkosť uhla dvoma rozlíšiť ostrý, tupý a pravý uhol prenášať uhly graficky sčítať a odčítať uhly určiť typ trojuholníka podľa veľkosti

najväčšieho uhla riešiť úlohy súvisiace s reálnym životom

V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:

problémové vyučovanie TC 2,5 projektové vyučovanie TC 5 samostatnú prácu TC 1, 2, 3, 4, 5 práca v skupinách TC 1, 2, 3, 4, 5 klasické formy vyučovania TC 1, 2, 3, 4, 5 pamäťové počítanie TC 1, 2, 3, 4, 5 rozhovor TC 1, 2, 3, 4 , 5 prácu s internetom práca na PC s výukovými programami

VI. Učebné zdroje

Učebnica pre 5. A 6. ročník Šedivý, Repáš Zbierka úloh z matematiky pre 5. a 6. ročník Odborná literatúra Didaktické pomôcky Internet a výukové programy

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne.:

priebežné individuálne skúšanie slovné hodnotenie hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu aktivita žiakov samostatná práca písomné skúšanie

Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :

každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a

opravenú písomku musí vidieť o každej známke musí byť žiak informovaný každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň

jednu z ústnej odpovede.

43

Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne:

štvrťročná práca váha 4 kontrolná práca váha 2 iné hodnotenie váha 1

Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok: výborný od 90% - 100% chválitebný od 75% - 89% dobrý od 50% - 74% dostatočný od 30% - 49% nedostatočný menej ako 29%

44

Názov predmetu Informatika

Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami

I. Charakteristika predmetu Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja

myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné

stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi.

Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov,

postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch.

Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov

informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných

technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu

informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov,

medzipredmetových projektov, celoškolských programov.

Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude

dôkladnejšie zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné

technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na

motiváciu a praktické projekty.

Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť

tematických okruhov:

Informácie okolo nás

Komunikácia prostredníctvom IKT

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

Princípy fungovania IKT

Informačná spoločnosť

Predmet informatika v prime obsahuje nasledovné tematické okruhy:

1) Informácie okolo nás

2) Princípy fungovania IKT

3) Komunikácia prostredníctvom IKT

4) Informačná spoločnosť

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov

a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje

tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej

civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a

produktov. Toto poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a

aplikovaním informačných technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a

riadení školy.

Výchovno-vzdelávací proces v prime až kvarte má:

naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky

budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov

informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania

informačných technológií a produktov

aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a

riadení školy

súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware

i software sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ

samotný

45

III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:

oboznámili sa so systémami na spracovanie informácií z pohľadu ich architektúry

(počítač, prídavné zariadenia) a z pohľadu logickej štruktúry (operačný systém);

oboznámili sa s typmi informácií a ich reprezentáciou;

zvládli základnú obsluhu počítača: ovládanie klávesnice, práca s myšou, DVD a USB

kľúč;

získali základné zručnosti v práci s textom;

získali základné zručnosti kreslenia v grafickom prostredí;

oboznámili sa s bezpečnosťou na Internete a základnými hrozbami z Internetu;

zvládli základné používanie elektronickej pošty a jednoduché vyhľadávanie na webe;

nadobudli základné schopnosti potrebné pre realizáciu jednoduchého projektu

IV. Obsah vzdelávania Ročník - príma

Hodinová dotácia - 1 /33/

Časť: Informatika


1. Informácie okolo nás

typy informácií, reprezentácia,

bit, bajt,

textový editor - formátovanie

textu, nadpisy, odrážky, obrázky

v texte,

grafický editor - grafická

informácia, fotografia, Tux Paint.

záverečný projekt

Žiak:

dokáže vytvoriť plagát, vizitku, pozvánku.

pozná a dodržiava základné zásady písania

textu, ovláda jednoduché formátovanie,

vie kombinovať text a obrázok

vie upraviť fotografiu, koláž, texty

v obrázkoch.

získa základné zručnosti kreslenia

v grafickom prostredí

2. Princípy fungovania IKT

vstupno / výstupné zariadenia –

monitor, klávesnica, myš,

tlačiareň, pamäťové média

oblasti aplikácií softvéru – počítač

ako nástroj

operačný systém, používateľ,

prihlasovanie do systému, správca

úloh, priečinok, disk, CD, DVD,

USB - pamäťový kľúč,

Žiak:

je oboznámený so systémami na spracovanie

údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač,

prídavné zariadenia) a logickej štruktúry

(OS)

vie správne používať pamäťové média, CD,

DVD, USB kľúče

dokáže vytlačiť dokument

dokáže pracovať s operačným systémom

zvláda základnú obsluhu počítača

3. Komunikácia prostredníctvom IKT

elektronická pošta, príloha správy

webová adresa, vyhľadávače

Žiak:

zvláda základné IKT nástroje na

komunikáciu,

chápe, ako IKT slúži na sprostredkovanie

informácií medzi ľuďmi

vie využívať IKT na vlastné učenie sa

46

dokáže poslať emailovú správu s prílohou,

vie vyhľadávať informácie na internete

pomocou vyhľadávacích strojov a používať

ich v praxi

4. Informačná spoločnosť

bezpečnosť na internete

vznik, šírenie vírusov

Žiak:

vie o nebezpečenstvách na Internete

vie ako vznikajú a ako sa šíria počítačové

vírusy

V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy

slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor

názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom

zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností

b) aktivizujúce metódy

diskusné

heuristické, riešenie problémov

c) komplexné výučbové metódy

frontálne vyučovanie

skupinové a kooperatívne vyučovanie

samostatná práca žiakov

projektové vyučovanie

vyučovanie podporované počítačom

VI. Učebné zdroje Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001

Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002

Práca s grafikou – Ľubomír Salanci, SPN 2000

Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom.

Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:

obhajobou záverečných prác

prezentáciou práce v skupinách

praktickou prácou pri PC

písomnou formou /testy/

Zásady klasifikácie

každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu

opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test

musí vidieť

o každej známke musí byť žiak informovaný

každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť

žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok

Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná

známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :

test váha 2

záverečná práca váha 4

iné hodnotenie váha 1

47

Názov predmetu Fyzika

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda


Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými

vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku

spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho

vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná

a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať

poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie

jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných

odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach

a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci

preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie

experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré

z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky

a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú

zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy

práce, akými sú diskusia, práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne

vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných

vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové

a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania.

To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania

dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí

a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych

záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako

zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný

pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad

medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.


Intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a

vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,

rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom

okolí,

vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných

vedeckých a technologických informačných zdrojov,

využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných

činnostiach,

48

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých

informácii,

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na

dôkazoch,

vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych

veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať

obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie,

vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj

ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť

naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je

súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou

zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne

zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich

schopností.

Sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality

nášho okolia

uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,

vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov

a techniky pre rozvoj spoločnosti,

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

vedieť sa rozhodovať,

byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom

samovzdelávaní,

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

49

III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky

Poznávacia

(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna

Používať kognitívne

operácie.

Tvoriť, prijať a

spracovať

informácie.

Akceptovať

skupinové

rozhodnutia.

Regulovať svoje

správanie.

Formulovať a riešiť

problémy, používať

stratégie riešenia.

Vyhľadávať

informácie.

Kooperovať

v skupine.

Vytvárať si vlastný

hodnotový systém.

Uplatňovať kritické

myslenie.

Formulovať svoj

názor a

argumentovať.

Tolerovať odlišnosti

jednotlivcov a iných.

Nájsť si vlastný štýl

učenia a vedieť sa

učiť v skupine.

Diskutovať a viesť

diskusiu o odbornom

probléme.

Myslieť tvorivo a

uplatniť jeho

výsledky.


Ročník: prvý v osemročnej forme forme štúdia

Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne

Ročník Prehľad tematických

celkov

Orientačná hodinová

dotácia

Príma 1.Úvod do fyziky 3

2Látky a ich vlastnosti 7

3. O silách 9

4. Fyzikálne vlastnosti a ich

meranie

12

5. Prezentácia projektu 2

Obsahový štandard Konkretizácia obsahu Výkonový standard/cieľ

Čo je fyzika Ako to bolo kedysi a ako je

to dnes vie porovnať ako to bolo kedysi

a ako je to dnes z hľadiska fyziky

Fyzika a človek vymenuje niekoľko príkladov

využitia fyziky

Slávni fyzici vypracuje referát o slávnych

fyzikoch/Archimedes, Newton,

Einstein/

Látky a ich vlastnosti

Čo je teleso a z akej je látky vie vymenovať skupenstvá látok,

určí, či dané teleso je tvrdé,

krehké, tvárne, pružné, mäkké,

sypké

50

Rozlíšenie látok podľa

skupenstva porovná a vyberie spoločné a

rozdielne vlastnosti kvapalín,

plynov a pevných telies

správne použije pojem fyzikálna

vlastnosť

Pevné látky a ich vlastnosti-

krehkosť, tvrdosť, pružnosť,

deliteľnosť

vymenuje vlastnosti pevných

látok a ich využitie

overí jednoduchým pokusom

vlastnosti pevných telies

Kvapalné látky a ich

vlastnosti – nestlačiteľnosť,

tekutosť, deliteľnosť

vymenuje vlastnosti kvapalných


jednoduchým experimentom

demonštruje vlastnosti kvapalín

Plynné látky a ich vlastnosti-

stlačiteľnosť, tekutosť,

rozpínavosť, deliteľnosť

vymenuje vlastnosti plynných


jednoduchým experimentom

demonštruje vlastnosti plynov

Ako môžeme meniť

vlastnosti látok vie ako môžeme meniť vlastnosti

látok

Využitie vlastnosti látok

v praxi uvedie niekoľko príkladov na

využitie vlastností látok v

prezentácii

O silách Kto vyvinie väčšiu silu, sily

pôsobiace na diaľku vymenuje druhy síl a ich

vlastnosti

Magnet a jeho vlastnosti

Póly magnetu pozná vlastnosti magnetu

predvedie jednoduchý experiment

Magnetická sila a jej účinky

Zem ako magnet vie od čoho závisí veľkosť

magnetickej sily

predvedie jednoduchý experiment

vysvetlí určovanie svetových strán

pomocou kompasu

Ako sa zmagnetizuje oceľ,

železo zmagnetizuje ihlu

rieši jednoduché kvalitatívne

úlohy

Elektrická sila, jej účinky vie kde sa stretávame

s elektrickou silou

Ako možno teleso

zelektrizovať, elektrický

náboj

robí jednoduché pokusy na

zelektrizovanie telies

Gravitačná sila, jej účinky

okolo nás pozná vlastnosti gravitačnej sily

Kam mieri gravitačná sila,

vodorovný smer použije olovnicu a libelu na

určenie vodorovného a zvislého

smeru

Porovnanie elektrickej,

magnetickej a gravitačnej

sily

pozná spoločné a rozdielne

vlastnosti elektrickej, magnetickej

a gravitačnej sily

51

Fyzikálne veličiny

a ich meranie

Ako meriame dĺžku zaznamená pozorovanie a vykoná

zápis nameranej hodnoty

fyzikálnej veličiny do tabuľky

pracuje s tabuľkami MFCHT

Jednotky dĺžky, chyby

merania odmeria dĺžku rôznymi meradlami

a určí chyby merania Objem, jednotky objemu odmeria objem pevnej látky

Ako meriame objem tekutín,

pevných a sypkých látok odmeria objem tekutín, pevných

a sypkých látok

Hmotnosť, jednotky

hmotnosti odváži telesá rôznej hmotnosti

Ako vážime tekutiny zistí hmotnosť kvapaliny

Čo udáva hustota pozná vzťah pre hustotu a využíva

ho pri riešení jednoduchých úloh

Výpočet hustoty, hustomer identifikuje neznámu látku podľa

jej hustoty

odčíta hodnoty hustoty látky

z grafu

Hustota plynov na základe pozorovania správania

sa mydlových bubliniek vo

vzduchu a plyne vyvodí, že aj

plyny majú rôznu hustotu

Ako meriame čas

Jednotky času pozná spôsoby merania času

pozná jednotky času

odmeria časové intervaly

stopkami

Čo sú fyzikálne veličiny vymenuje fyzikálne veličiny, ich

jednotky a meradlá s ktorými sa

na fyzike už stretol

Merateľné a nemerateľné

vlastnosti látok vymenuje niekoľko vlastností

látok ktoré možno a ktoré

nemožno merať

Prezentácia projektu

Meradlo objemu, dĺžky

a času s vlastnými

jednotkami

prezentuje a obháji svoj projekt

meradlo dĺžky, objemu a času

s vlastnou jednotkou

podieľa sa na práci v tíme


Názov tematického celku Stratégia vyučovania

Metódy Formy práce

1.Úvod do fyziky

problémový výklad,

heuristická metóda,

individuálna práca

žiakov,

skupinová práca žiakov,

experiment

2Látky a ich vlastnosti problémový výklad,



žiakov,


experiment

52

3. O silách problémový výklad,



žiakov,


experiment

4. Fyzikálne vlastnosti a ich

meranie problémový výklad,



žiakov,


experiment

5. Prezentácia projektu projektové vyučovanie prezentácia projektu

VI. Učebné zdroje

Odborná

literatúra

Didaktická

technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie

zdroje

Fyzika pre

6.ročník ZŠ,

1.diel,

M.Macháček,

SPN Bratislava

Fyzika pre

6.ročník ZŠ,

študijná časť A,

SPN Bratislava

Fyzika pre

6.ročník ZŠ,

časť B,

SPN Bratislava

tabuľa,

notebook,

dataprojektor,

videotechnika,

pracovné listy,

fyzikálne

pomôcky

internet,

knižnica,


Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája

2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-

R z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009

Klasifikácia

K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky, pričom väčší dôraz sa

kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí

učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú

študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať študentov so

stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu.

Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5.

O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným predstihom, o termíne

krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej

témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.

Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka

1) 100% - 90% - výborný

53

2) 89% - 75% - chválitebný

3) 74% - 50% - dobrý

4) 49% - 25% - dostatočný

5) 24% - 0% - nedostatočný

Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru

známok:

druh odpovede váha známka z odpovede

ústna odpoveď 2 x

päťminútovka 1 y

vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického

celku)

2

z

test na konci tematického celku 2 t

referát, projekt, prezentácia 1 r, p

Vzorec na výpočet váhového priemeru:

váhhodnôtsúčúč

prtzyxVP

1.1.2.2.1.2.

V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol

54

Názov predmetu CHÉMIA



Predmet chémia umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov.

Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v

každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv,

čistiacich prostriedkov, atď.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i

dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať,

experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác,

ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov

bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.


o Enviromentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Voda a jej znečistenie; -

Znečistenie vzduchu

o Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ - Znečistenie vzduchu

II. Rozvíjajúce ciele predmetu:

Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje

u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia.

Prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií

prostredníctvom obsahu chémie.

Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú

gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej

úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.

V rámci samostatnej práce majú byť žiaci schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace

s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať

multimediálne učebné materiály.

Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami

aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a

tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami

látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností.

Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré

pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv

alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v

chemickom laboratóriu.

Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na

hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.

Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných na

spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote.

Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať

a obhajovať svoje názory.

Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce.

Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní

zásad bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.

55

III. Predmetové kompetencie:

Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné pojmy a

identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií.

Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne

používa v správnom kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať a poprípade

načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie

popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov

(napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou

jednoduchších javov.

Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých prípadoch

predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný

alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment

podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva

odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti

niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je

kyslý, zásaditý alebo neutrálny).

Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch

porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu

niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.

Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších

prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov,

rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo

ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť

škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).

V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie

k učeniu

plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,

kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri

svojom štúdiu.

komunikačné schopnosti

vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,

zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,

urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,

spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky

a ich využitie.

riešenie problémov

analyzovať vybrané problémy,

aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,

používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení

problémových úloh,

využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,

posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,

zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy

logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov

a využiť ich pri riešení problémových úloh.

manuálne

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

sociálne

56

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,

vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,

prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,

hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,

prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.



Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne

TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ

1 OBJAVUJEME CHÉMIU V NAŠOM OKOLÍ

Význam chémie pre život človeka

Chémia ako veda

Vedieť čo skúma chémia

Poznať suroviny, ktoré sa vyskytujú

v prírode.

Poznať čo sa vyrába v chemických závodoch

na Slovensku a v mojom okolí.

Na konkrétnych príkladoch vysvetliť

recykláciu.

2 AKÉ VLASTNOSTI MAJÚ LÁTKY

Skúmanie vlastností látok pozorovaním

Chemické laboratórium

Skúmanie vlastností látok pokusmi

Zistiť pozorovaním vlastnosti konkrétnych

látok (horľavosť, skupenstvo, vôňa, zápach,

vzhľad, rozpustnosť)

Vedieť, čo sa nachádza v chemickom

laboratóriu

Poznať, aké ochranné pomôcky používame

pri práci v laboratóriu

Vedieť, ako zisťujeme vôňu látok

v chemickom laboratóriu

Vedieť, ako sa bezpečne správať


Poznať zásady prvej pomoci v chemickom

laboratóriu

Poznať vybrané laboratórne pomôcky


Poznať základné piktogramy (horľavina,

žieravina, ...)

Zistiť, ako sa správajú látky pri rozpúšťaní vo

vode, pri zohrievaní – konkretizovať na

príkladoch

3 SKÚMAME LÁTKY

Z čoho sú látky zložené

Skupenstvo chemických látok

Príprava zmesí z chemických látok

Chemické látky

Zmesi

Oddeľovanie zložiek zmesí

Vedieť, že látky sa vyskytujú v troch

skupenstvách

Vedieť odlíšiť od seba chemicky čisté látky

a zmesi

Poznať niektoré vlastnosti chemicky čistých

látok: teplota varu, teplota topenie

Vedieť na konkrétnych príkladoch odlíšiť

rovnorodú a rôznorodú zmes

57

Poznať, ako sa zmesi rozlišujú podľa

skupenstva

Poznať základné metódy oddeľovania zložiek

zmesí: usadzovanie, odparovanie, filtrácia,

kryštalizácia, destilácia

Poznať využitie metód oddeľovania zložiek

zmesí v praktickom živote

4 ROZTOKY

Čo je roztok

Rozpustnosť látok

Vedieť, že roztok je rovnorodá zmes

Poznať zloženie roztoku z rozpustenej látky

a rozpúšťadla

Poznať zloženie vodného roztoku

Poznať príklady vodných roztokov

používaných v domácnosti

Vedieť rozlíšiť roztoky podľa skupenstva

a uviesť príklady

Vedieť, že rozpustnosť je vlastnosť látok,

ktorá sa dá merať.

Poznať príklady látok, u ktorých sa

rozpustnosť s teplotou zvyšuje a u ktorých sa

zmenšuje

Vedieť, kedy je roztok nasýtený

5 VODA

Význam vody

Druhy vôd

Chápať význam vody pre človeka, rastliny

a zvieratá

Poznať v akých skupenstvách sa vyskytuje

voda v prírode

Poznať rozdelenie vôd podľa výskytu

(zrážková, povrchová, podzemná, minerálna)

a podľa použitia (pitná, úžitková, odpadová,

destilovaná)

Vysvetliť rozdiely medzi rôznymi druhmi vôd

(zrážková, povrchová, podzemná, pitná,

úžitková, odpadová, destilovaná)

Poznať možnosti úpravy a čistenia vôd,

dôsledky znečistenia vôd

6 VZDUCH

Význam vzduchu

Znečistenie vzduchu

Vymenovať hlavné zložky vzduchu

Poznať tvorbu a význam kyslíka pre živé

organizmy

Poznať význam dusíka pre život človeka

Vymenovať hlavné zdroje znečistenia

ovzdušia (spaľovanie odpadov – potreba

separovaného zberu)

Poznať príčiny smogu, kyslého dažďa,

skleníkového efektu a ozónovej diery

7 ZÁKLADNÉ OPERÁCIE A ÚKONY

Základné operácie a úkony – meranie

veličín: hmotnosť, objem, hustota,

teplota – ich záznam a použitie

Uskutočniť správne meranie hmotnosti

s využitím laboratórnych váh – mechanických

a digitálnych

Uskutočniť správne meranie objemu

58

Poznať rozdiely v presnosti používaných

pomôcok na meranie objemu

Uskutočniť meranie teploty liehovým

teplomerom

Uskutočniť správne meranie hustoty

hustomerom

8. LABORATÓRNE PRÁCE

Laboratórny poriadok

Filtrácia

Kryštalizácia

Destilácia

Dodržiavať zásady bezpečnej práce


Dodržiavať zásady bezpečnej práce

s chemickými látkami v praxi

Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,

vyhodnotiť a interpretovať ich

Vedieť zaznamenať výsledok pokusu

Poznať základné pomôcky pre vykonanie

oddeľovania zložiek zmesí: skúmavka,

kadička, banka, kryštalizačná miska, filtračný

lievik, filtračný papier, držiak, kruh, svorka,

stojan, chladič, odparovacia miska, krycie

sklíčko, chemická lyžička, kahan, tyčinka,

odmerný valec, pipeta

Vedieť používať ochranné pomôcky:

okuliare, rukavice, ochranný štít

Vykonať podľa návodu filtráciu, kryštalizáciu

a destiláciu

V. Formy a metódy práce

METÓDY

výkladovo-ilustratívna metóda

reproduktívna metóda

výkladovo-problémová metóda

heuristická metóda

výskumná metóda

FORMY

metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)

sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)

organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)

VI. Učebné zdroje:

Chémia pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom

Pracovné listy


Predmet sa klasifikuje

Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009

Žiak musí mať minimálne 3 známky 3x test

Test – váha 4

59

Odpoveď – odporúča sa váha 2

Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)

Malé písomky – váha 2

Seminárne práce, referáty- váha 1

Laboratórne práce – váha 1

Aktivita študenta – váha 2

Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný

89% - 75% chválitebný

74% - 50% dobrý

49% - 30% dostatočný

29% - 0% nedostatočný

VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...

súčet hodnôt váh

počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)

60

Názov predmetu BIOLÓGIA



Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom

na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým

zložkám prostredia.

Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie

konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí.

Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí

živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.

Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať

aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a

tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným

štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a

skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom

prostredí.

Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov

v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a

vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr.

Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať

poznatky.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu:

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch

ako súčastí celku.

Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia

prírodných procesov a javov.

Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.

III. Predmetové kompetencie:

Kompetencie v oblasti prírodných vied:

Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.

Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,

poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových

vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.

Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,

jednobunkových a mnohobunkových organizmov.

Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.

Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu

človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia.

Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu

a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.

Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života

organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob

života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.

61

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:

v oblasti komunikačných schopností:

identifikovať a správne používať základné pojmy,

objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov,

podstatu procesov a vzťahov,

vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,

vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,

vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,

vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,

vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a

ich využitie.

v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,

navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z

pozorovaní a jednoduchých školských projektov,

využívať tvorivosť a nápaditosť,

samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,

predpokladať a určiť príčinné súvislosti,

pozorovať, experimentovať a odhadovať.

v oblasti sociálnych kompetencií:

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,

prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,

hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,

v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,

využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,

rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,

aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.



Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne / 1 hodina celá trieda + 1 hodina delená

TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ

1 ŽIVOT ČLOVEKA V ĽUDSKÝCH SÍDLACH

Ľudské obydlia a ich okolie.

Vplyv ľudskej činnosti na

prispôsobovanie sa organizmov

prostrediu.

Uviesť osobitosti ľudských obydlí a

ich okolia pre život organizmov.

Uviesť význam kríženia rastlín

a živočíchov pre človeka.

Uviesť význam zdomácňovania

živočíchov pre človeka.

Mikroorganizmy žijúce s človekom.

Poznávanie a význam pre človeka.

Uviesť prejavy škodlivosti parazitickej

baktérie pre človeka.

Opísať využitie mliečnych a kvasných

baktérií.

Uviesť príklad využitia kvasiniek

62

človekom.

Uviesť podmienky výskytu plesní v

domácnosti.

Uviesť príklad priemyselnej výroby s

využívaním kvasinky.

Pestované rastliny v záhradách.

Pestované ovocné stromy a kry.

Poznávanie podľa vonkajších znakov,

význam.

Pomenovať podľa ukážky zástupcu

cibuľovej, hlúbovej a koreňovej

zeleniny.

Poznať na ukážke a pomenovať

strukovinu.

Rozlíšiť a pomenovať na ukážke päť

druhov zeleniny.

Vysvetliť potrebu hnojenia pôdy v

záhrade pri dlhoročnom pestovaní

plodín.

Vysvetliť význam zeleniny vo výžive

človeka.

Poznať na ukážke a pomenovať dva

ovocné stromy.

Poznať na ukážke a pomenovať dve

rastliny s drobným dužinatým ovocím.

Vysvetliť význam ovocia pre zdravie

človeka.

Nežiaduci spoločníci človeka.


význam.

Zásady prevencie pred šírením nákazy.

Zdôvodniť na príklade škodlivosť

vnútorného a vonkajšieho parazita.

Poznať na ukážke dva živočíchy

znehodnocujúce potraviny.

Poznať zásady ochrany pred

vnútornými parazitmi.

Poznať spôsob odstránenia vší z

vlasov.

Včelárstvo, rybárstvo a rybnikárstvo.

Spoločenský život včiel.

Zásady chovu včiel a rýb.

Chovateľsky významné vtáky.

Opísať na ukážke význam včely

matky, robotnice, trúda v úli.

Uviesť príklady významu chovu včely

pre človeka.

Vysvetliť význam rýb pre človeka.

Na ukážke pomenovať samca a

samicu kury, kačice, husi a morky.

Vysvetliť na príklade kohúta a sliepky

pohlavnú dvojtvarosť.

Uviesť význam chovu kury, kačice,

husi alebo morky pre človeka.

Blízki spoločníci človeka.


význam.

Spolunažívanie živočíchov a ľudí v

domácnosti.

Porovnať odlišnosti vonkajších

znakov psa a mačky.

Pomenovať na ukážke jedno plemeno

psa.

Uviesť zásady chovu psa a mačky v

domácnosti.

Uviesť príklad starostlivosti o drobné

domáce živočíchy.

Chovateľsky významné cicavce.


význam. Zásady chovu.

Rozpoznať na ukážke tri druhy

hospodárskych zvierat.

Rozpoznať na ukážke samca, samicu a

mláďa dvoch hospodárskych zvierat.

Uviesť význam chovu jedného druhu

63

hospodárskeho zvieraťa.

Uviesť dôsledky pridávania veľkého

množstva chemických prípravkov do

potravy hospodárskych zvierat.

Cicavce žijúce s človekom.


riziká prenosu nákazlivých ochorení,

ochrana a prevencia.

Rozlíšiť na ukážke myš a potkana.

Uviesť riziko výskytu myší a

potkanov v domácnosti.

Poznať spôsoby ochrany pred myšami

a potkanmi.

Živočíchy v okolí ľudských sídiel.


význam.

Uviesť dva bezstavovce žijúce v

záhrade alebo sade.

Vysvetliť škodlivosť premnoženia

niektorých bezstavovcov v

domácnosti, záhrade a sade.

Opísať význam spevavých vtákov v

okolí domácností.

Poznať na ukážke troch spevavých

vtákov.

Uviesť príklad spevavého vtáka, ktorý

sa živí hmyzom.

2 ZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA ŽIVOTA

Rastlinná a živočíšna bunka.

Základná stavba a funkcia častí bunky.

Pomenovať na ukážke časti rastlinnej

bunky.

Vysvetliť význam bunkového jadra a

chloroplastu.

Pomenovať na ukážke časti živočíšnej

bunky.

Určiť na ukážke zhodné a rozdielne

znaky rastlinnej a živočíšnej bunky.

3 ŽIVÉ ORGANIZMY A ICH STAVBA

Nebunkové a jednoduché bunkové

organizmy.

Stavba tela.

Význam, vplyv na človeka, nákazlivé

ochorenia, prevencia.

Porovnať stavbu vírusu a baktérie.

Rozhodnúť, či pôvodcom nákazy

chrípky, žltačky, angíny je vírus alebo

baktéria.

Uviesť príklad troch nákazlivých

ochorení.

Uviesť možnosti predchádzania

šíreniu vírusových a bakteriálnych

nákaz.

Stavba tela jednobunkových

organizmov.

Stavba tela mnohobunkových

organizmov.

Pomenovať na ukážke črievičky

hlavné časti tela.

Porovnať na ukážke stavbu tela

drobnozrnka a črievičky.

Priradiť pletivo a tkanivo k rastline a

živočíchovi.

Určiť na ukážke rastliny jej orgány.

Určiť na ukážke štruktúry tela

živočícha bunku, tkanivo, orgán,

sústavu orgánov.

4 STAVBA TELA RASTLÍN A HÚB

Stavba tela nekvitnúcich rastlín.

Machy a paprade.

Pomenovať na ukážke časti tela

machu.

64

Pomenovať na ukážke časti tela

paprade.

Uviesť význam výtrusov pre machy a

paprade.

Stavba tela kvitnúcich rastlín.

Koreň, prijímanie živín koreňom,

význam pre život rastliny.

Rozlíšiť na ukážke stavby koreňa

pokožku, dužinu, cievne zväzky,

koreňové vlásky.

Uviesť živiny, ktoré rastlina prijíma

koreňom.

Vysvetliť význam koreňa pre rastlinu.

Stonka (dreviny, byliny), prúdenie

látok stonkou, význam pre život

rastliny.

Roztriediť na ukážke dreviny a byliny

podľa stavby stonky.

Vysvetliť význam cievnych zväzkov v

stonke.

Určiť na konáriku púčiky a vysvetliť

ich význam.

Zdôvodniť význam stonky pre život

rastliny.

List.

Fotosyntéza, dýchanie, vyparovanie

vody, význam pre život v prírode.

Určiť na ukážke stavby listu dôležité

časti pre fotosyntézu.

Uviesť význam prieduchov v pokožke

listu.

Vymenovať látky, ktoré listy pri

dýchaní zo vzduchu prijímajú a ktoré

do vzduchu vylučujú.

Uviesť význam listov pre prijímanie

živín a dýchanie.

Kvet.

Opelenie a oplodnenie.

Význam pre rozmnožovanie rastlín.

Rozlíšiť na ukážke kvetný obal,

tyčinku a piestik.

Uviesť význam peľového zrnka a

vajíčka.

Opísať na schéme opelenie kvetu.

Uviesť, kedy nastáva v kvete

oplodnenie.

Zdôvodniť, prečo je kvet

rozmnožovací orgán rastliny.

Plod a semeno.

Rozdelenie plodov, význam pre

rozmnožovanie rastlín.

Určiť na ukážke plodu oplodie a

semeno.

Rozlíšiť na ukážke dužinatý a suchý

plod.

Pomenovať na ukážke semena

zárodok a klíčne listy.

Vysvetliť význam plodu a semena pre

rastlinu, živočíchov a človeka.

Rastlinné telo.

Súčinnosť orgánov pre príjem živín,

prenos a vylučovanie látok.

Vplyv svetla, tepla, vody a živín.

Vymenovať látky, ktoré potrebuje

rastlina pre život.

Pomenovať na ukážke rozmnožovacie

a vyživovacie orgány kvitnúcej

rastliny.

Pomenovať na ukážke orgány,

ktorými rastlina prijíma výživu a

dýcha, prúdia látky, prijíma a vyparuje

vodu.

Huby s plodnicou jedlé a jedovaté,

rozlíšenie podľa typických znakov.

Rozlíšiť stavbu jedlej a jedovatej huby

s plodnicou.

65

Kvasinky, plesne, lišajníky, stavba tela. Rozlíšiť na ukážke hubu s

výtrusnicami na lupeňoch a v rúrkach.

Rozlíšiť na ukážke kvasinku a pleseň

podľa stavby tela.

Uviesť význam výtrusnice plesne.

Opísať na ukážke stavbu tela lišajníka.

5 STAVBA TELA BEZSTAVOVCOV

Pŕhlivce - drobné vodné živočíchy.

Stavba tela a základné telesné funkcie.

Vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu

a dýcha.

Vysvetliť, prečo sa nervová sústava

nezmara nazýva rozptýlená.

Uviesť význam vajíčok a spermií

nezmara.

Vysvetliť význam púčikov u nezmara.

Vysvetliť význam slova obojpohlavný

živočích.

Ploskavce a hlístovce - vnútorné

parazity.

Stavba tela.

Uviesť časť tráviacej sústavy človeka,

v ktorej žije pásomnica a hlísta.

Opísať prijímanie potravy hlísty a

pásomnice.

Opísať podľa ukážky rozmnožovanie

hlísty alebo pásomnice.

Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej

tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia

a zeleniny pred konzumáciou.

Mäkkýše – živočíchy so schránkou.


Uviesť miesto uloženia vnútorných

orgánov slimáka.

Porovnať podľa ukážky schránku

slimáka a škľabky.

Vysvetliť, prečo je slimák

obojpohlavný živočích.

Uviesť orgánovú sústavu, ktorou

slimák prijíma a spracováva potravu.

Porovnať dýchacie orgány slimáka a

škľabky.

Určiť na ukážke ústny, prijímací a

vyvrhovací otvor škľabky.

Obrúčkavce - živočíchy s obrúčkami.


Uviesť, aký orgán umožňuje

dážďovke pohyb.

Zdôvodniť, názov zatvorená obehovej

sústavy dážďovky.

Opísať, ako dýcha dážďovka.

Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej

sústavy dážďovky.

Uviesť význam opasku dážďovky.

Článkonožce - živočíchy s

článkovaným telom.


Vysvetliť význam jedovej žľazy

pavúka.

Pomenovať sústavu, ktorá rozvádza u

pavúka a raka v tele kyslík.

Uviesť orgán raka, ktorý tvorí

vonkajšiu kostru.

Porovnať dýchacie orgány pavúka

a raka

66

Uviesť na ukážke ústneho orgánu

hmyzu príklad potravy.

Určiť na ukážky končatiny spôsob

pohybu hmyzu.

Pomenovať dýchací orgán hmyzu.

Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej

sústavy hmyzu.

Námety praktických aktivít Pozorovanie buniek pokožky dužinatej šupiny cibule, plesne alebo kvasinky mikroskopom.

Pozorovanie a rozlišovanie vyživovacích a rozmnožovacích orgánov kvitnúcej rastliny voľným

okom.

Pozorovanie vnútornej stavby koreňa, stonky dreviny a byliny, vnútornej stavby kvetu.

Pozorovanie stavby tela a prejavov života črievičky, vonkajšej stavby tela hmyzu, ústnych

ústrojov, končatín a krídel hmyzu.

Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Vypestovať podľa návodu pleseň a pozorovať stavbu tela.

Naklíčiť podľa návodu semeno a pozorovať jeho stavbu.

Ako vplýva smer svetla na rast stonky?

Potrebujú semená na klíčenie vzduch (vodu, teplo)?

Prečo sa v sfarbenej vode zafarbili biele kvety?

Námety na tvorbu projektov Zeleň v okolí môjho bydliska (školy, obce, mesta, sídliska).

Pestovanie a ochrana zelene v triede (škole, v domácnosti).

Dreviny v našom parku (záhrade, okolí školy).

Môj pes (mačka, chrček, morča, kanárik).

Vtáky v okolí môjho bydliska (školy, parku, sídliska).

Starostlivosť o vtáky v zime (v okolí školy, bydliska).

V. Formy a metódy práce

METÓDY

výkladovo-ilustratívna metóda

reproduktívna metóda

výkladovo-problémová metóda

heuristická metóda

výskumná metóda

FORMY

metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)

sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)

organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)

VI. Učebné zdroje:

Biológia 2 pre 2. ročník osemročných gymnázií

Biológia pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom

Pracovné listy

67


Predmet sa klasifikuje

Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009

Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test

Test – váha 4

Odpoveď – odporúča sa - váha 2

Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)

Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2

Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1

Aktivita študenta – váha 2

Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný

89% - 75% chválitebný

74% - 50% dobrý

49% - 30% dostatočný

29% - 0% nedostatočný

VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...

súčet hodnôt váh

počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)

68

Názov predmetu Dejepis

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť


Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť

spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych

vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom

postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe

oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného

poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti

a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,

regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je

predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov a procesov v priestore

a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej

prítomnosti.


Regionálna výchova/ Môj rodný kraj/ Osídľovanie Oravy.


Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,

medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí

v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len

ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej

činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť

a vytvárajú si tak postupne vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne

mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu

i dejepisných učebníc na základných školách.


Žiaci si kladú otázky:

- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií

● s historickým časom

● s historickým priestorom

● s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním

● aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri

vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch

– stopách po minulosti

● pri vyhľadávaní relevantných informácií

● pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

● pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu

69

IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia


Tematický celok

Obrazy pravekého

sveta

Obrazy starovekého

sveta

Obsahový

štandard

Od lovca k

roľníkovi a

remeselníkovi

Riečne civilizácie

a ich dedičstvo

Staroveké Grécko

rímska republika

Limes Romanus

Ľudia a ich

každodenný život

Divy starovekého

sveta

Výkonový štandard

Žiaci :

- rozpoznajú rozdiely v spôsobe obživy a života pravekých

zberačov, lovcov a roľníkov, analyzujú praveké pracovné

nástroje, porovnajú ich výhody a nevýhody

- zhodnotia význam kameňa (kamen. materiálu)

- identifikujú nástroje a zbrane človeka medenej doby,

zovšeobecnia jeho spôsob obživy a života

- odhalia postupne stav a premeny životného prostredia

v dôsledku ľudskej činnosti

- odhalia vzťah medzi prírodnými podmienkami údolí

veľkých riek a vznikom prvých štátov

-dentifikujúznaky zavlažovacieho hospodárstva

- analyzujú vnútorné členenie spoločnosti v mestskom štáte

- zhodnotia premeny a význam písma pre spoločnosť

najstarších štátov

- zostavia obrazový materiál o kultúrnych pamiatkach

najstarších štátov

- identifikujú poznatky obyvateľov najstarších štátov, ktoré

nám slúžia dodnes

- odhalia vzťah medzi prírodnými podmienkami a vznikom

množstva nezávislých mestských štátov v Grécku

- rozpoznajú rôznu formu vlády v mestských štátoch na

príklade Atén a Sparty

- analyzujú spôsob života a formu vlády v Aténach za Perikla

- analyzujú Periklovu reč o aténskej demokracii, kladú

základné analytické otázky školskému historickému

písomnému prameňu

- pochopia problém rovnosti a nerovnosti

- zdôvodnia významné postavenie telesnej výchovy

v mestských štátoch

- vymedzia olympijské disciplíny, v ktorých sa dodnes súťaží

- zhodnotia význam olympijských myšlienok v minulosti i

prítomnosti

- analyzujú formu vlády v rímskej republike ako mestského

štátu

- analyzujú spôsob obživy a života v Ríme

- dokumentujú expanziu mestského štátu a jeho premenu

v ríšu

- rozpoznávajú vnútorné dôsledky expanzie pre politickú

premenu republiky na cisárstvo

- rozpoznajú príčiny budovania rímskej hranice pozdĺž

stredného Dunaja

- zostavia stručný informačný materiál o živote v rímskych

táboroch na našom území

- rozpoznajú dôležitosť gréckej a rímskej kultúry pre

vytvorenie európskej kultúry

- zostavia obrazový materiál o divoch starovekého sveta

70

Svetové

náboženstvá

Obrazy

stredovekého

sveta

kresťanstvo

islam

Tri ríše ranného

stredoveku

Prepožičiavanie

pôdy

Každodenný život

Vzdelanie

- odhalia príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši

- rozpoznajú korene kresťanského náboženstva

-identifikujú hlavné rozdiely medzi Starým a Novým

zákonom

- zhodnotia význam a odkaz kresťanstva pre európsku

kultúru

- odhalia okolnosti vzniku islamu

- zdôvodnia príčiny rýchleho rozširovania islamu

-identifikujú odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru

- zdôvodnia príčiny rozdelenia rímskej ríše

- zovšeobecnia príčiny zániku západorímskej ríše

- odhalia ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola

Veľkého a arabských kalifov

- zhodnotia kultúrny odkaz Byzantskej a Franskej ríše

- odhalia nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských

vrstiev formujúcej sa stredovekej spoločnosti za pomoci

grafu

- identifikujú spôsob života a obživy jednotlivých sociálnych

vrstiev stredovekej spoločnosti

- zdôvodnia príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov

- zdôvodnia, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi

a kultúrnymi centrami

- zhodnotia význam stredovekých univerzít

V. Metódy a formy práce aktívne učenie

metóda rozhovoru

skupinová práca

kooperatívne učenie

tvorba projektov, simulačné hry

VI. Učebné zdroje učebnica dejepisu 1 – Pravek

učebnica dejepisu 1 – Starovek

atlasy

noviny

časopisy

odborná literatúra

populárno -vedecká literatúra,

historická beletria,

informačné technológie

VII. Hodnotenie predmetu Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 21 / 2011, ktorým sa upravuje

postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúsenosti

vyučujúcich.

Za jedno klasifikačné obdobie

71

Počet známok : minimálne 3

Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2

Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1

Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku

Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých

hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej

klasifikačnej stupnice:

100% - 90% = výborný

89% - 75% = chválitebný

74% - 50% = dobrý

49% - 30% = dostatočný

29% - 0% = nedostatočný

V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný

termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu

učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

72

Názov predmetu Občianska náuka


I. Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej

obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich

socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a

obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k

aktívnej občianskej angažovanosti v ich obci, kraji a umožňuje im pochopiť ekonomický život

spoločnosti.

Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:

Regionálna výchova/Môj rodný kraj/ Moja obec, región, vlasť

Regionálna výchova/ Objavujeme Slovensko /Moja obec, región, vlasť

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie

žiaka k:

podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,

realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,

akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,

aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti,

uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,

vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,

rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,

získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti,

uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov,

názorov a postojov,

k obhajovaniu vlastných postojov a svojich práv,

vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty

spoločenského a spoločenskovedného charakteru,

rešpektovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania

prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky

III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Predmetové kompetencie

Moja obec, región, vlasť,

Európska únia

Žiaci poznajú históriu i súčasnosť svojej obce i regiónu,

poznajú štátne symboly ,

chápu význam EÚ pre jednotlivcov i štát,

sú schopní vážiť si svoj národ a vlasť,

Vnútorný a vonkajší život

jednotlivca

dokážu poznávať svoju osobnosť,

na základe reálneho poznania svojich silných i slabých stránok

pracujú na vytváraní vlastnej osobnosti.


Hodinová dotácia: 1 hodina

Tematický celok Obsahový štandard


Moja obec,

región, vlasť,

História a súčasnosť

mojej obce

Žiak:

pozná históriu a súčasnosť obce, v ktorej žije,

73

Európska

únia

Kronika a erb mojej

obce

vie vysvetliť význam symbolov obce (erb, vlajka),

ak ich obec má,

vie posúdiť význam obecnej kroniky pre poznanie

minulosti obce a pre jej prepojenie so

súčasnosťou, Významné osobnosti

našej obce

pozná osobnosti obce v minulosti a dnes,

uvedomuje si význam pozitívnych vzorov z

minulosti a súčasnosti pre svoj život, Na čo som hrdá/hrdý

v mojej obci a jej

okolí

(pamiatky, príroda)

buduje si pocit hrdosti na svoju obec poznaním jej

prírody a pamiatok,

Obecná samospráva

vie, kto je starostom (primátorom) obce,

pozná základné úlohy obecnej samosprávy, Verejný, kultúrny

a spoločenský život

v našej obci

zaujíma sa o spôsob volieb poslancov do

obecného zastupiteľstva,

zúčastní sa (s rodičmi alebo učiteľmi) na zasadnutí

obecného zastupiteľstva,

aktívne sa s členmi svojej rodiny zapája do

organizovania akcií v obci

zúčastňuje sa zorganizovaných akciách obce, Môj región žiak pozná históriu a súčasnosť regiónu, v ktorom

žije, Moja vlasť –

Slovenská

republika

Štátne symboly

vytvára si hrdosť na svoju vlasť poznaním jej

minulosti, prítomnosti, pamiatok a prírody,

pozná štátne symboly

vie, ako štátnym symbolom vzdať úctu. Európska únia

uvedomuje si význam európskej integrácie pre

život občanov SR.

vie si vyhľadať základné informácie o EU

používa v praktickom živote základné informácie

o EÚ, Prepojenie národnej

identity s európskou

identitou

uvedomuje si nutnosť zachovania slovenskej

národnej identity s prepojením na európsku

identitu,

podporuje šírenie znášanlivosti a tolerancie medzi

národmi EÚ,

Vnútorný

a vonkajší

život jednotlivca

Vnútorný život

jednotlivca

Ľudská psychika

uvedomuje si spätosť ľudskej psychiky s

biologickými faktormi (nervovou sústavou),

uvedomuje si, že jeho psychika je vo vývine,

pozná základné prvky psychiky – pocit, vnem,

predstava

vie ich rozlíšiť, Osobnosť

uvedomuje si neopakovateľnosť

charakteristických znakov osobnosti,

pozná základné typy osobnosti podľa

temperamentu

vie zaradiť seba samého do patričnej typológie

Proces učenia sa

vie rozlíšiť dva druhy pamäte (krátkodobú,

dlhodobú)

chápe ich význam pre svoje vzdelávanie,

74

uvedomuje si súvislosť medzi pamäťou a

myslením v procese učenia sa,

posudzuje základné metódy učenia

hľadá si najvhodnejšie metódy učenie pre svoju

osobnosť,

vie na jednoduchom príklade odvodiť z dvoch

súdov záver usudzovania, Psychológia

v každodennom živote

vie rozlišovať medzi základnými emóciami

chápe dôležitosť primeraného prežívania emócií,

vie posúdiť svoje schopnosti pre niektorý typ

činnosti,

vie využívať osvojené vedomosti zo psychológie

vo svojom každodennom živote,

Vonkajší život

jednotlivca

Vytváranie sociálnych

vzťahov jednotlivca

v širšom prostredí

uvedomuje si vytváranie sociálnych vzťahov vo

všetkých skupinách, ktorých je členom,

Sociálne skupiny

uplatňuje poznatky o socializácii pri svojom

včleňovaní sa do sociálnych skupín,

pozná pozície a roly jednotlivcov v spoločenských

skupinách, Sociometria skupiny

Sociálne vzťahy

v triede

pozná základné metódy merania sociálnych

vzťahov v skupine,

rešpektuje každého člena skupiny bez ohľadu na

jeho pozíciu v skupine,

vie odolávať tlaku niektorých členov skupiny.

podporuje včleňovanie sa jednotlivcov do

sociálnej skupiny,

uvedomuje si súvislosť medzi vzťahmi v skupine

a konaním členom sociálnej skupiny, ako aj

skupiny ako celku, Sociálne zručnosti

ovláda základné komunikačné zručnosti

v každodennom živote používa základné

komunikačné zručnosti – komunikuje,

spolupracuje a rieši konflikty.

V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Stratégia vyučovania

Metódy Formy práce

Moja obec, región, vlasť,

Európska únia

informačno-receptívna,

reproduktívna metóda,



výskumná metóda,

frontálna výučba,

individuálna práca žiakov,


Vnútorný a vonkajší život

jednotlivca

informačno-receptívna,

reproduktívna metóda,



frontálna výučba,

individuálna práca žiakov,


VI. Učebné zdroje Názov

tematického

celku

literatúra Didaktická

technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie

zdroje

Moja obec,

región,

Kol.: Občianska výchova

pre 6. ročník základných

tabuľa,

e-beam,

pracovné

listy,

internet,

knižnica,

75

vlasť,

Európska únia

škôl, prvé vydanie.

Bratislava: SPN, 2007.

notebook,

dataprojektor,

Vnútorný

a vonkajší život

jednotlivca



škôl, druhé vydanie.




škôl, prvé vydanie.


tabuľa,

e-beam,

notebook,

dataprojektor,

pracovné

listy,

internet,

knižnica,

VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete občianska náuka sú v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie

a klasifikáciu žiakov stredných škôl, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných

škôl v Slovenskej republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 2 známky (z

ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po

tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie

zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ

musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď

k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5.

O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej

písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú

maximálne 2 posledné vyučovacie látky.


1) 100% - 90% - výborný

2) 89% - 75% - chválitebný

3) 74% - 50% - dobrý

4) 49% - 30% - dostatočný

5) 29% - 0% - nedostatočný

klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na

základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe

jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti vopred oboznámení. Zároveň sa však prihliada na

systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,

snaha, iniciatíva, a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia.

druh odpovede orientačná váha

ústna odpoveď 2

päťminútovka 1

vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku) 2

test na konci tematického celku 3

referát, projekt, prezentácia 2

76

Názov predmetu GEOGRAFIA



Regionálna geografia Austrálie a Ameriky tvorí základ vyučovania geografie v prime. Pre žiakov je

prijateľným spôsobom ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch týchto svetadieloch a pritom sa

o nich naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch,

ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť,

vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.

Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie

a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj

k svojmu okoliu a k sebe samému.

Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase

a priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom

využívaní, ochrane a zveľaďovaní.


Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté

geografické poznatky v praxi.

Žiakovi pomáhajú:

získať základné vedomosti o Austrálii a Amerike, geografických charakteristikách obidvoch

svetadielov,

rozvíjať si chuť učiť sa,

rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,

vedieť čítať mapu

orientovať sa podľa mapy v praxi – plány miest, autoatlas, mapy na internete,

riešiť modelové situácie,

vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi,

vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí,

rozumieť grafom, diagramom,

hľadať informácie,

interpretovať svoje riešenia problémov,

diskutovať o návrhoch,

oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť,

orientovať sa na mape podľa súradníc,

podľa príkladov vysvetliť ako vzniká pohorie, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, dažďový prales,

uviesť príklady v jednotlivých regiónoch sveta so zameraním na Austráliu a Ameriku,

diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych,

získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru,

rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.


Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako

tam žijú ľudia?

Názov tematického celku Predmetové kompetencie

Planéta Zem žiaci sú schopní orientovať sa na mape a čítať mapy

podľa legendy.

dokážu určiť polohu miesta na Zemi pomocou

77

geografickými súradnicami.

Pásmovitosť na Zemi žiaci dokážu vysvetliť vznik podnebných a rastlinných

pásiem.

Austrália žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,

vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,

prezentovať.

sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –

grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov

a tiež

získavať informácie o rôznych kultúrach sveta, o

vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi

sebou, a hodnotiť ich.

dokážu informácie objektívne spracovať

Amerika žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,

vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,

prezentovať.

sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –

grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov

a tiež

získavať informácie o rôznych kultúrach sveta, o

vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi

sebou, a hodnotiť ich.

dokážu informácie objektívne spracovať


Ročník: prima

Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Planéta Zem Orientácia na mapa. Žiak vie určiť na ktorej pologuli sa

nachádzajú svetadiely.

Vie čítať mapy podľa legendy.

Geografické súradnice. Dokáže využiť geografickú sieť,

poludníky a rovnobežky.

Poloha miesta na Zemi. Vie určiť polohu miesta na Zemi pomocou

geografických súradníc.

Pásmovitosť na

Zemi.

Poloha Zeme voči Slnku.

Poznať dôsledky rotácie Zeme.

Podnebné pásma. Vie vysvetliť vznik podnebných pásiem.

Rastlinné pásma. Vie vysvetliť vznik rastlinných pásiem.

Austrália Poloha Austrálie. Prezentovať získané poznatky.

Vie určiť polohu Austrálie na Zemi vo

vzťahu k ostatným svetadielom a

oceánom.

Vie určiť polohu Austrálie v geografickej

sieti.

78

Povrch. Prezentovať poznatky odborného textu a

zatriediť ich.

Vie vymenovať pohoria, nížiny,...

Opísať Austrálske Alpy, Ayers Rock, ...

Podnebie. Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých

podnebných pásiem a ich charakteristické

znaky.

Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú

podnebie Austrálie (morské prúdy,

geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).

Vodstvo na pevnine a okolo

nej. Pracovať s mapou.

Podľa mapy vie vymenovať najväčšie

rieky, jazerá, zálivy, prielivy,...

Vie vysvetliť vznik a činnosť rieky.

Rastlinstvo a živočíšstvo. Vie vysvetliť, prečo sa v Austrálii

nachádzajú niektoré druhy a inde na svete

nie (eukalyptus, koala, kengura).

Opísať vznik svetadielov a príčinu

existencie typických živočíchov len na

austrálskom svetadieli.

Obyvateľstvo v Austrálii. Opísať spôsob objavenia (Jamesom

Cookom) a príchodu Európanov do

Austrálie.

Opísať spôsoby spolužitia s domorodcami

Aboriginovia.

Získavať údaje z grafov, diagramov,.... pre

súčasné zloženie obyvateľstva.

Mestá a život v nich, kultúrna

rôznorodosť. Vytvárať zoznam zaujímavých miest

a najväčších miest Austrálie.

Vie porovnať vybrané mestá Austrálie

podľa polohy, štruktúry obyvateľstva

(typy sídiel v Austrálii).

Kultúra, veda, šport. Dokáže vysvetliť druhy kultúry a ich

význam pre život človeka.

Vymenovať druhy kultúry alebo športu,

ktoré preslávili Austráliu, predstaviteľov

vedy, kultúry, športu – aktualizovať.

Vie zostaviť zoznam športovcov.

Spoločenské zvyky.

Opísať čo všetko je potrebné si uvedomiť

pri ceste do Austrálie, čo by sme mali

dodržiavať pri návšteve Austrálie, čo

potrebujeme vedieť.

Austrálske naj. Vytvárať zoznam najzaujímavejších miest

Austrálie podľa navrhnutých kritérií.

Diskutovať o zaujímavostiach.

Amerika Poloha Ameriky.

Na mape vie určiť polohu Ameriky vo

vzťah k iným svetadielom a oceánom.

Čítať geografickú mapu, určovať polohu

podľa geografických súradníc.

79

Povrch. Vie vysvetliť ako vznikli pohoria na

príkladoch podľa tematických máp

obrázkov, fotografií, blokdiagramov.

Vie vymenovať pohoria, nížiny,...

Opísať Kordillery, Andy, Amazonskú

nížinu,...

Podnebie.

Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých

podnebných pásiem a ich charakteristické

znaky.

Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú

podnebie Ameriky (morské prúdy,

geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).

Vodstvo na pevnine a okolo

pevniny.

Pracovať s mapou.

Podľa mapy vie vymenovať najväčšie

rieky (Mississippi, Amazonka), jazerá (5

veľkých jazier), vodopády (Niagarské),

prieplavy (Panamský), zálivy (Golfský,

Hudsonov), prielivy (Magalhaesov,

Beringov),...

Vie vysvetliť vznik rieky, činnosť rieky,

vznik vodopádov.

Rastlinstvo a živočíšstvo.

Vie vysvetliť vznik rastlinných pásiem

(tundra, tajga, listnaté lesy, stepi – prérie,

pampy, púšte, dažďové lesy).

Vie vysvetliť vzťahy podnebné pásmo-

rastlinné pásmo.

Podľa mapy vie ku každému podnebnému

pásmu priradiť rastlinné pásma a opísať

ho podľa typických znakov.

Vie vymenovať a nájsť významné národné

parky (Yelowstonský, Yossemitský,...).

Obyvateľstvo v Amerike.

Opísať príchod Európanov a Afričanov do

Ameriky.

Opísať v ktorých oblastiach žili staré

civilizácie (Mayovia, Aztékovia, Inkovia)

a čím prispeli k rozvoju vedy.

Dokáže získať údaje z grafov,

diagramov,.... pre súčasné zloženie

obyvateľstva.

Štáty Severnej Ameriky.

Vie určiť tri štáty (USA, Kanada, Mexiko)

a hlavné mestá.

Vymenovať oblasti husto a riedko

osídlené - rozmiestnenie obyvateľstva.

Vie si vyhľadať informácie o jednotlivých

štátoch.

Štáty Južnej Ameriky. Podľa mapy vie vymenovať štáty, hlavné

mestá a mestá južnej Ameriky.

Vie si vyhľadať informácie o jednotlivých

štátoch.

Život v mestách a jeho

problémy.

Porovnať mestá v Amerike podľa

veľkosti, štruktúry mesta, obyvateľstva.

Vymenovať problémy, ktoré môžu byť

v jednotlivých mestách, riešenia

problémov súvisiacich s rastom miest.

80

Život mimo miest.

Vie opísať spôsob života vo vidieckych

sídlach, aké typy sídiel sú v Amerike.

Kultúra, umenie, veda, šport,

zamestnanie obyvateľov. Vie vymenovať, ktoré druhy kultúry alebo

športu preslávili Ameriku, predstaviteľov

vedy, kultúry, športu – aktualizovať.

Zostaviť zoznam športovcov.

Spoločenské zvyky. Opísať zvyky, čo je vhodné, čo nevhodné

pri ceste do Ameriky.

Naj Ameriky. Vytvárať zoznam najzaujímavejších miest

Ameriky podľa určitých kritérií.

Diskutuje o zaujímavostiach.


V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov

vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:

Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce

Planéta Zem

problémový výklad

metóda výkladu

metóda rozhovoru,

sociálne formy

- individuálna,

- skupinová,

- frontálna,

exkurzia,

Pásmovitosť na Zemi


metóda výkladu,

metóda rozhovoru,

sociálne formy

- individuálna,

- skupinová,

- frontálna,

exkurzia

Austrália

metóda výkladu,

metóda rozhovoru,

prezentácia žiackych prác

v programe PowerPoint

sociálne formy

- individuálna,

- skupinová,

- frontálna,

exkurzia

Amerika

metóda výkladu,

metóda rozhovoru,

prezentácia žiackych prác

v programe PowerPoint

sociálne formy

- individuálna,

- skupinová,

- frontálna,

exkurzia

VI. Učebné zdroje

Názov

tematického

celku

Odborná literatúra Didaktická

technika

Materiálne

vyučovacie

prostriedky

Ďalšie

zdroje

Planéta Zem Tolmáči, L. a i.2000.

Geografia sekunda. 1.vyd.

Bratislava : Poľana, 2000.

120 s. ISBN 8089002161

Kol. 2005. Školský atlas svet.

1.vyd. Harmanec : VKÚ,

2005. 150 s. ISBN

6003321385

tabuľa,

e-beam,

notebook,

dataprojektor

,

pracovné

listy,

internet,

časopisy,

populárno-

náučná

literatúra

81

Kol. 2001. Zemepisný atlas

sveta. 1.vyd. Harmanec :

VKÚ, 2001. 190 s. ISBN

8080422389

Pásmovitosť

na Zemi Tolmáči, L. a i.2000.



120 s. ISBN 8089002161



2005. 150 s. ISBN

6003321385



VKÚ, 2001. 190 s. ISBN

8080422389

James, F.L. 2004. Zem -

encyklopédia. 1.vyd.

Bratislava : Ikar, 2004. 520 s.

ISBN8055107963

tabuľa,

e-beam,

notebook,

dataprojektor

pracovné

listy,

internet,

časopisy,

populárno-

náučná

literatúra

Austrália Tolmáči, L. a i.2000.



120 s. ISBN 8089002161



2005. 150 s. ISBN

6003321385



VKÚ, 2001. 190 s. ISBN

8080422389

Kol. 2005. Lexikón krajín


VKÚ, 2005. 168 s. ISBN

8080424306

tabuľa,

e-beam,

notebook,

dataprojektor

pracovné

listy,

internet,

časopisy,

populárno-

náučná

literatúra

Amerika Tolmáči, L. a i.2000.



120 s. ISBN 8089002161



2005. 150 s. ISBN

6003321385



VKÚ, 2001. 190 s. ISBN

8080422389

Kol. 2005. Lexikón krajín


VKÚ, 2005. 168 s. ISBN

8080424306

tabuľa,

e-beam,

notebook,

dataprojektor

pracovné

listy,

internet,

časopisy,

populárno-

náučná

literatúra

82


Zásady hodnotenia v predmete Geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo

7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej

republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky (z ústnych, písomných

odpovedí alebo orientácie na mape). Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje

hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického

celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú

odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou

známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaný s týždenným predstihom, o termíne

krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú

maximálne 3 posledné vyučovacie látky.


1 100% - 90% výborný

2 89% - 75% chválitebný

3 74% - 50% dobrý

4 49% - 30% dostatočný

5 29% - 0% nedostatočný

Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje

na základe známok získaných v danom klasifikačnom období, zároveň sa prihliada na systematickosť

v práci študenta, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha,

iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať a to počas celého klasifikačného obdobia.

83

Názov predmetu Náboženská výchova

Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty

I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne

voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom

vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a

praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom,

hlavne so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou.

Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na

základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie,

kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie

prispieva k zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do

Európskej únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a

zároveň sa vo výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá

kultúra je prejavom reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí

výchova k aktívnemu a zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi

spolupráce vo vízii spoločného dobra.


Mediálna výchova /Komunikácia v médiách a cez médiá / - Hľadanie pravdy o sebe.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)

vychádzajú:

a. z cieľ a katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami, ale

odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“

b. z cieľ a školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti

v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.

Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,

prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi

a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.

Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého č loveka v jeho rozumovej,

emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.

Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:

uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,

pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských

a nekresťanských identít,

nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,

osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,

nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi

a v spoločnosti,

uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,

v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,

vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.

Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:

aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,

84

vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,

vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,

sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,

čerpať silu z modlitby,

aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,

osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,

prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa

podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu

pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v pravde

podľa hlasu svedomia.

III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie:

Žiak

• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede

• kladie otázky a zisťuje odpovede

• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti

• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho

• formuluje otázky, porovnáva, oponuje

• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory

• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou

• učí sa reagovať primerane situácii

• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte

• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“

a vyjadriť svoje pocity

• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly

• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a

náboženského života

kompetencie k učeniu sa:

• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o

nich

• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)

• učí sa učiť spoluprácou

kompetencie k riešeniu problémov:

Žiak

• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci

• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi

• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými

• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na

modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti

• obhajuje svoj názor

existenciálne kompetencie:

Žiak

• objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva

• oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín Cirkvi

• vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života

• je pripravený niesť zodpovednosť

• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka

• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre

• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty

• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch

85

• objavuje existenciu nemennej pravdy

• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si

životný štýl na základe etických princípov,

• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi

• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu

a chápe zmysel vernosti

• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie

• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného

konania v konkrétnych životných situáciách

• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka

• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality

občianske kompetencie:

Žiak

• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a

možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní

• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich

spoločnosť

• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách

• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí

• háji svoje práva aj práva iných

• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti

kultúrne:

Žiak

• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú

• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky

• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník

• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce

• učí sa tolerancii a empatickosti

• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody

• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody

• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje

• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia

• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)

• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia

• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi

• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry

• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra,

hudba, móda)

• osvojuje si kritický prístup k médiám

• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov

• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre

• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne

udalosti

• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových

foriem

• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti

• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj

vzájomnej tolerancie

• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich

techniky manipulácie

sociálne a interpersonálne:

Žiak

86

• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a

postoje

• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon

• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie

• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba

• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky

• vníma sa ako časť celku

• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje

skúsenosti druhých ľudí

• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému

pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne

pomoc alebo o ňu požiada

• dokáže si uvedomiť svoje potreby

• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov

• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti

• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka

• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu

• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie

pre rozvoj sociálneho cítenia

• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch

• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu

• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu

• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému

správaniu v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov

(priateľstva, manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných

vzťahov.

•

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v osemročnej forme štúdia



1.

PR

AV

DA

AK

O H

OD

NO

TA

Potreba pravdy

Jakub a Ezau

Pravda v etike,

médiá (zachovanie

tajomstva) 8. Božie prikázanie

Žiak vie

• na konkrétnej modelovej situácii rozlíšiť medzi pravdou a

klamstvom

• interpretovať cez biblický príbeh o Jakubovi a Ezauovi dopad

klamstva na vzťah súrodencov

• vysvetliť potrebu pravdy v živote človeka a v medziľudských

vzťahoch

• posúdiť silu slova

• pomenovať zásady pravdy pre správne fungovanie medziľudských

vzťahov

• uviesť príklad manipulácie slovom a riziká manipulácie

• na základe novinových článkov posúdiť hodnotu etiky pravdy v

masmédiách • vo dvojici vytvoriť fiktívny list redaktorovi (novín, TV…) a posúdiť hodnovernosť daného masmédia

87

2. H

ĽA

DA

NIE

PR

AV

DY

O

SV

ET

E

Cesty hľadania

pravdy v dávnej

minulosti

Mýtický obraz sveta

Evolučná teória

Biblický obraz

stvorenia sveta

(ENV)

Žiak vie

• opísať pravdivosť obraznej reči biblického príbehu o stvorení sveta

• porovnať predstavenú časovú udalosť stvorenia sveta na „lište“

času a vo Svätom písme

• pomenovať biblický príbeh o stvorení ako model stvorenia, nie

historickú udalosť

• porovnať biblický príbeh o stvorení s vedeckým pohľadom

• porovnať staroveké mýty o vzniku sveta s posolstvom biblického

textu

• jednoducho vytvoriť symbolický obraz stvorenia sveta

• zostaviť vlastný žalm na oslavu stvorenia rečou dnešného človeka

• vytvoriť jednoduchý projekt pre pomoc znečistenej prírode

(globálne problémy)

3. H

ĽA

DA

NIE

PR

AV

DY

O

S

EB

E

Pôvod človeka

Biblický obraz

stvorenia človeka

Pád človeka

Hranice človeka

(svedomie))

Žiak vie

• pomenovať symbolickosť obraznej reči biblického príbehu o

stvorení človeka a porovnať s vedeckým pohľadom

• vysvetliť hodnotu človeka v stvorení na Boží obraz

• vnímať svoje vlastné hranice

• navonok prejaviť úctu k človeku

• porovnať biblický príbeh o páde človeka s mýtickým a poukázať

na rozmer kresťanskej nádeje (vyznanie a odpustenie viny)

• zdôvodniť existenciu zákona vo svedomí

• určiť osobné prekážky pri hľadaní pravdy

• na modelových situáciách rozlíšiť medzi pocitom viny a vedomím

viny

4. O

HL

AS

OV

AT

EL

IA P

RA

VD

Y

Prorok Ezechiel (Ez

3, 1-3)

Ježiš – učiteľ pravdy

(Mt, 5,37)

Apoštoli - hlásatelia

pravdy (sv. Peter, sv.

Štefan)

Modelové

ilustrovanie

konceptov a

princípov pravdy

Žiak vie

• vysvetliť význam ohlasovania pravdy

• odvodiť logický záver z prezentovanej obraznej biblickej reči pri

povolaní proroka Ezechiela

• vysvetliť výrok Ježiša: „Vaše ‚áno‘ nech je ‚áno‘ a vaše ‚nie‘ nech

je ‚nie‘“. (Mt 5,37)

• vymenovať aspoň dvoch ohlasovateľov pravdy

• jednoducho opísať život sv. Petra a sv. Štefana

• porovnať svoj život s predloženými vzormi - ohlasovateľmi pravdy

88

5. K

ON

AŤ

V P

RA

VD

E

Zodpovednosť za

druhých z pohľadu

prirodzenej morálky

(Zlaté pravidlo)

Židovský zákon

Zedaka, islamský

Zakat, Ježišov príkaz

lásky

Skutky lásky (skutky

milosrdenstva)

Sociálny hriech

Riešenie

problémovej úlohy –

príbeh s mravnou

dilemou

Žiak vie

• diskutovať o význame „Zlatého pravidla“

• porovnať židovský zákon Zedaka, islamský Zakat a Ježišov príkaz

lásky

• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede o význame

„Zlatého pravidla“

• vnímať dopad rozhodnutia na život človeka

• na modelovej situácii demonštrovať skutky lásky

• posúdiť hodnotu pravdy a vyvodiť závery pri riešení problémovej

úlohy s mravnou dilemou

• rozlišovať medzi väčším a menším zlom, medzi väčším a menším

dobrom

• definovať sociálny hriech

• vymenovať 3 skutky, ktorými koná podľa pravdy

• na príkladoch svätých, významných osobností a konkrétnych

životných udalostiach vysvetliť spravodlivé

(pravdivé) konanie


Motivač né metódy, ako motivač né rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivač ný

rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie

pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie

záujmu pomocou umeleckého diela). Demonštrač ná metóda (demonštrácia obrazov),

pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi

(práca so symbolom, didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia,

filozofická diskusia ,situač ná metóda inscenač ná metóda, didaktické hry, kooperatívne

vyuč ovanie, dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia

(simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi

skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné

rozvíjanie témy, príbehu a pod.)

VI. Učebné zdroje Poznávanie cez dialóg - Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre šiesty ročník

základných škôl

VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova

Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ

hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo

v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických

a praktických úloh.

Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:

učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami

vymedzenými v učebných osnovách , osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti

a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú

aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich

89

kompetencií

Známkou hodnotíme: l. prácu s pracovným zošitom – priebežne

2. vytvorenie projektu – raz za polrok

3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok

4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická

Kritéria hodnotenia projektu:

1. obsah –2 body

2. forma – 2 body

3. prezentácia – 4 body

4. obhajoba – 2 body

10 – 9 bodov ....výborný

8 – 7 bodov ......chválitebný

6 – 5 bodov.......dobrý

4 – 3 bodov.......dostatočný

2 – 0 bodov.......nedostatočný

Stupnica pri testoch:

100% - 90% výborný

89,9% - 75% chválitebný

74,9% - 50% dobrý

49,9% - 35% dostatočný

34,9% a menej nedostatočný

Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.

GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno

– vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky

učiteľ, č. 1 2009/2010.

90

Názov predmetu Etická výchova prima

Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty

I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou

a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné

hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním

informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a

interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v

súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu

harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v

národe a medzi národmi.

Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych

postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a

prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia,

empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej

prevenciu porúch správania a učenia.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,

má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,

jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami,

vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od

tlaku spoločnosti,

má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne

reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,

koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi

emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis,

ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré

uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy

E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie,

rozvíjať jeho city

M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity

S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť

progresívne medziľudské vzťahy

A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť

K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.

91

III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa

Názov tematického celku Predmetové kompetencie

Otvorená komunikácia

Osvojiť si základné sociálno-komunikačné

zručnosti

Poznanie a pozitívne hodnotenie seba

Osvojiť si zručnosti pozitívneho hodnotenia seba

aj druhých.

Tvorivosť v medziľudských vzťahoch,

iniciatíva

Rozvíjať základnú tvorivosť,

objavovanie darov prostredníctvom

širokej ponuky pre ľudskú tvorivosť

Etické aspekty ochrany prírody Osvojiť si základné pojmy, súvisiace s ochranou

prírody a životného prostredia

.




Otv

ore

ná k

om

un

ikáci

a

v l a s t n ý c h c i t o v o é z i a – v e r š o v ý s y s t é m

vie vymenovať

druhy komunikácie ajej úrovne

vie vysvetliť pojem otvorená

komunikácia

.

uvedomuje si príčiny komunikačných šumov a

vníma miesto komunikačných prekážok pri

nedorozumeniach

dobre zvládazákladné komunikačné zručnosti -

predstavenie sa,pozdrav, poďakovanie, prosbu,

ospravedlneni sa

v komunikácii badať odstraňovanie

komunikačných šumov

92

Po

zna

nie

a p

ozi

tívn

e

ho

dn

ote

nie

seb

a

rozumie a vie vysvetliť pojmy

sebaúcta a sebaovládanie

vie pomenovať prvky podporujúce

sebaúctu u žiaka

uvedomuje si dôležitosť poznania svojich silných a

slabých stránok

pozná elementy formujúce jeho sebaúctu

badať snahu o väčšie sebapoznanie a rozvíjanie

pozitívneho hodnotenie seba

v správaní badať väčšie sebaovládanie

Tvo

rivo

sť v

med

ziľ

ud

skýc

h

vzť

ah

och

,

inic

iatí

va

vie vysvetliť, aké má miesto

tvorivosť v medziľudských

vzťahoch

vie vymenovať znaky tvorivého

človeka

rozumie, že tvorivosť je potrebná nielen pre vedu

a umenie, ale aj medziľudských vzťahov

pri robení dobra je iniciatívny a tvorivý

vie si vážiť dobro poskytnuté iným človekom

Eti

cké

asp

ekty

och

ran

y p

ríro

dy

vie vysvetliť súvislosti medziľudskou

činnosťou a životným prostredím

vie uviesť príklady ekologickej

etiky(šetrenie energie, ochrana

prírody)

cíti sa súčasťou prírody a chce jej pomôcť

vníma svoje možnosti pre ochranu životného

prostredia podľa svojich možností a výziev, ktoré

ponúka daný región ,chráni prírodu a životné

prostredie

V. Metódy a formy práce Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré

vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných

hodnôt.

Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka

predchádza poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je

odporúčaná schéma vyjadrená v pojmoch:

1. senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu

2. nácvik v podmienkach triedy,

3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…).

Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy,

metódu posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme

zjednodušene – cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý

umožní hodnotovú reflexiu, tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. – Čo

som prežil? Čo som si uvedomil? Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre

môj život?) Bez reflexie by ostal žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a

správanie. Preto je v metodických príručkách osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu.

Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr. pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte

to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici.

Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a

93

skúsenosti prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie

článkov, interview s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer

– prenos z hodiny ETV do bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje.

Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho

technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve.

Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia

s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností

do správania sa v reálnom svete.

Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je

to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné

usporiadanie priestoru

VI. Učebné zdroje Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických

príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov

Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny a cieľov.

Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v

Bratislave, 1998.

Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993.

Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické

centrum v Bratislave, 1997.

Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické

centrum v Bratislave, 1995.


Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého

klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady

hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie

a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na:

aktívny vzťah k predmetu,

využívanie osobných predpokladov,

autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,

nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,

schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na

vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.

94

Názov predmetu Hudobná výchova

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra

I. Charakteristika predmetu Hudobná výchova je procesom hudobného rozvoja jedinca a zohráva dôležitú úlohu aj ako jedna

z foriem realizácie tvorivosti človeka. Úlohou predmetu je sprostredkovanie národného

a svetového kultúrneho dedičstva a tak zvýšiť všeobecnú vzdelanosť. Hudobnú výchovu

chápeme ako predmet výchovy človeka. Dôraz sa kladie na výchovu hudbou a výchovu k hudbe.

Hudobné prejavy a počúvanie hodnotnej hudby formujú osobnosť žiaka v emocionálnej oblasti.

Predmet formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti s dôrazom na sebauvedomovanie,

sebavýchovu, sebareflexiu, porozumenie kultúrnych hodnôt Slovenska a regiónu, toleranciu

k iným kultúram a národom. Žiaci si tvorivo osvojujú hudbu a spoznávajú hudobné umenie

v kontexte s inými druhmi umenia.

Hudobná výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych hudobných činností zameraných na

rozvoj hudobnosti žiakov, prehlbovanie ich záujmu o hudbu, rozvoj individuálnych schopností,

tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Utvára

a rozvíja hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, skúsenosti, názory a vlastné

postoje žiakov pri prehlbovaní hudobného zážitku, uvedomelé vnímanie a aktívny hudobný

prejav. Posilňuje vkusovú a hodnotovú orientáciu žiakov, ktorí majú možnosť vysloviť a obhájiť

svoj názor, no súčasne rešpektovať názor iných.

Prostredníctvom hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové,

percepčné - počúvanie hudby a hudobno-dramatické činnosti) vytvára hudobná výchova

predpoklady na prehlbovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov. Hudobno-

dramatické činnosti sú integráciou ostatných hudobných činností so slovnými, výtvarnými,

pohybovými prejavmi prostredníctvom hier, tvorivej dramatiky a zážitkového učenia. Pri takejto

činnosti žiaci využívajú vedomosti a zručnosti z iných predmetov.

Hlavnou zásadou je postup od hudobných zážitkov k poznatkom a vedomostiam, ktoré sa

následne uplatňujú a prejavujú pri vnímaní a interpretovaní umeleckých diel.


Regionálna výchova / Môj rodný kraj / - Prostredníctvom hudby spoznávame kultúru

národov/Objavujeme Slovensko / - Slovenská národná hudba

/ Tradičná ľudová kultúra / - Slovenské ľudové piesne

Multikultúrna výchova / Etnicita/ - Prostredníctvom hudby spoznávame kultúru národov

Osobnostný a sociálny rozvoj / Psychohygiena / - Relaxačná funkcia hudby.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom hudobnej výchovy je pochopenie hudobnej kultúry, národnej kultúry, zmysel pre

identitu a rešpektovanie rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.

Kognitívne ciele

získanie poznatkov, vedomostí a zručností v procese komunikácie s hudbou v rôznych

slohových obdobiach,

získané vedomosti a zručnosti uplatniť pri aktívnom vnímaní hudby a hudobnej tvorivosti,

oboznámenie sa s najvýznamnejšími slovenskými a svetovými hudobnými skladateľmi

jednotlivých období a spoznať ich vybrané diela,

uvedomenie si národnej identity prostredníctvom spevu slovenských ľudových piesní

a počúvania ľudovej hudby v kontexte s európskou kultúrou, získať úctu k svojej kultúre,

žiaci získajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, postoje, komunikovať umeleckými

prostriedkami,

95

využitie poznatkov z ostatných predmetov (analýza, syntéza a porovnanie vedomostí

z dejepisu, etiky, výtvarnej výchovy, literatúry, geografie, cudzieho jazyka),

schopnosť prijímať a hodnotiť hudobné diela,

slovne, pohybom, výtvarne, literárne vyjadriť pocity a prežívanie,

spoznávanie slovenskej hudobnej kultúry a kultúry iných národov,

nadobudnúť schopnosť prijať, hodnotiť a vážiť si hudbu svojho a iných národov

orientácia v grafickom zázname piesní, rytmickom sprievode,

rozlišovať charakteristické črty národných piesní.

Socioafektívne ciele

prostredníctvom práce s hudobným dielom dokázať prekonať svoj egocentrizmus, vedieť

pochopiť autora diela(stotožniť sa s jeho citovým a myšlienkovým svetom), čo nenásilne

vedie k empatii a socializácii žiaka,

schopnosť pracovať skupinovo i individuálne, vedieť spolupracovať, plánovať a realizovať

spoločnú a vlastnú prácu,

slovne, pohybom, výtvarne, literárne vyjadriť pocity a prežívanie,

vnímať a rozširovať umelecké hodnoty iných kultúr, vedieť ich tolerantne prijať a pochopiť

ich význam,

spoznávať a prežívať výnimočnosť umeleckých osobností, v ich tvorivých osudoch hľadať

inšpiráciu pre svoj život. Rešpektovať estetické a etické hodnoty hudby,

vedieť oceniť silu hudby a jej zmysluplné využívanie vo voľnom čase,

vedieť oceniť silu umenia ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia života.

Psychomotorické ciele

vedieť správne realizovať vokálne, inštrumentálne a pohybové hudobné prejavy, integrovať

ich pri hudobno-dramatickej činnosti,

získané zručnosti v intonačnej a sluchovej analýze vedieť využiť pri hudobných činnostiach,

vychovať aktívneho a vnímavého poslucháča,

rozvoj osobnosti žiaka,

dokázať na primeranej úrovni využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení svojich myšlienok,

pocitov a postojov, a tak rozvíjať schopnosť komunikovať prostredníctvom hudby.

III. Predmetové kompetencie Hlavnou prioritou hudobnej výchovy je, aby sa podieľala na dosiahnutí kľúčových kompetencií

žiakov sekundárneho vzdelávania. Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby

sa:

formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov,

formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy k prírode

a k životu,

boli žiaci hrdí na slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu

životu a podieľaním sa na ňom,

vhodne a nenásilne spájala hudba s inými druhmi umenia (poézia, výtvarné umenie, tanec,

film, video, moderné komunikačné technológie...),

vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez

nekritického podliehania módnym trendom, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov

k nim,

hudobná výchova podieľala na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej

kompetencie.

96




Hu

db

a m

inu

lost

i a

sú

časn

osť

Pravek a starovek (človek, zvuky prírody,

rytmus – základný prvok hudby, primitívne

hudobné prejavy)

Stredovek (kresťanská hudobná kultúra,

svetská hudba, duchovná pieseň,

gregoriánsky chorál, trubadúri, igrici)

Hudobná renesancia (madrigal, hudba na

hradoch, zámkoch, pavana, móda, tanec,

zvyky, architektúra, výtvarné a literárne

umenie)

Hudobný barok (charakteristické znaky

obdobia, moderné spracovanie barokovej

hudby, predstavitelia baroka a ich

najznámejšie diela – J.S.Bach, G.F.Händel,

A.Vivaldi)

Hudba v klasicizme (predstavitelia

klasicizmu na Slovensku, vo svete –

W.A.Mozart, L.v.Beethoven, J.Haydn,

charakteristika obdobia, porovnávanie

období, hudobné formy klasicizmu)

Hudba v romantizme (romantizmus

a novoromantizmus v európskej hudbe –

F.Schubert, R.Schumann, A.Dvořák,

B.Smetana, J.L.Bella, V.Figuš-Bystrý,

M.Schneider-Trnavský, malé a veľké

hudobné formy, opera, programová hudba)

Od romantizmu k hudbe 20.storočia

(Debussy, Ravel, Mocná hŕstka,

impresionizmus)

Žiak vie prijímať, analyzovať, hodnotiť,

porovnávať hudobné diela a prejavy.

Získané poznatky prepája s poznatkami z iných

predmetov.

Na základe počúvania hudby pozná minimálne 6

hudobných diel a ich autorov.

Žiak rozvíja vlastnú hudobnosť v skupinových

hudobných činnostiach.

Vie vytvoriť hudobný sprievod k piesňam

a dotvárať znejúcu hudbu na rytmických

a melodických nástrojoch Orffovho

inštrumentára.

Pozná najvýznamnejších slovenských

a svetových hudobných skladateľov

jednotlivých období a ich vybrané diela.

Získané vedomosti a zručnosti uplatňuje pri

aktívnom vnímaní umeleckých diel a pri

elementárnej tvorivosti.

Uvedomuje si svoju národnú identitu, získava

úctu k svojej kultúre na základe umeleckej

výpovede hudobných diel v kontexte

s európskou hudobnou kultúrou.

Dokáže vyjadrovať svoje emócie, vzťahy

a postoje k umeniu, teda komunikuje

umeleckými prostriedkami.

Rešpektuje estetické a etické hodnoty v hudbe.

Dokáže reprodukovať (na základe individuálnych

schopností) motívy, témy a časti skladieb.

Vie zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky, nájsť

zmeny a kontrasty v znejúcej skladbe.

Na znejúcu hudbu reaguje pohybom, pozná

základy dirigovania.

Orientuje sa v znejúcej hudbe, chápe funkciu

použitých vyjadrovacích prostriedkov

a komunikačné schopnosti hudby.

Dokáže zaradiť skladbu do slohového obdobia

a žánru.

Vie prijať názor ostatných a viesť diskusiu

o hudobných zážitkoch, predstavách.

Vie uplatňovať a integrovať všetky hudobné

činnosti.

Vie sa asertívne a empaticky správať.

97

Pro

stre

dn

íctv

om

hu

db

y p

ozn

ávam

e k

ult

úru

rôzn

ych

náro

dov

Typická pieseň a hudobná skladba

vybraných národov:

ruská,

česká,

anglická,

nemecká,

francúzska,

maďarská...

Charakteristické znaky hudby iných

národov.

Porovnanie hudby rôznych národných

kultúr.

Slovenská kultúra v porovnaní s ostatnými

európskymi kultúrami.

Žiak dokáže zaspievať intonačne čisto, rytmicky

presne ľudové i umelé piesne rôznych národov.

Orientuje sa v grafickom zázname piesní

a skladieb.

Dokáže posúdiť kvalitu vokálneho prejavu

ostatných žiakov.

Pozná slovenské folklórne oblasti, zvyky,

ľudovú, vážnu aj populárnu hudbu.

Vie vytvoriť jednoduchý inštrumentálny sprievod

k piesňam.

Dokáže pohybom vyjadriť charakter piesne, tvorí

jednoduché tanečné choreografie.

Pozná, váži si a rešpektuje špecifiká slovenskej

kultúry a kultúry iných národov.

Má osvojené pozitívne etnické postoje.

Bez predsudkov pristupuje k vnímaniu

a rozširovaniu umeleckých hodnôt iných kultúr.

V. Metódy a formy práce Učiteľ využíva rôzne spôsoby práce, aby podnecoval hudobnú aktivitu žiakov (skupinové práce,

projekty, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných predstavení a koncertov,

organizovanie triednych koncertov, besedy + zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg

a diskusia, metódy hrania rol, špecifické metódy – intonačná, imitačná, kombinovaná metóda

osvojovania piesní ; riadené spoznávanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia.

Vokálne činnosti - ich úlohou je:

rozširovanie vedomostí o práci s hlasom, kultivácia speváckeho a hlasového prejavu,

získavanie správnych speváckych návykov, rozširovanie hlasového rozsahu, základy

hlasovej hygieny, artikulácia, spievanie jednohlasných a viachlasných piesní,

intonácia durových a molových motívov, melodických variácií,

základné vokálne tvorenie – melodická otázka - odpoveď, melodizácia textu, mien,

riekaniek, predvetie - závetie, tvorivé hudobné hry,

sluchové rozlišovanie durových a molových motívov, súzvukov a melódií,

hudobné metrum a rytmus – spev v 2/4, 3/4, 4/4 takte,

orientácia v grafickom zázname jednoduchej piesne, určovanie metra, tempa, dynamiky.

Inštrumentálne činnosti - obsahom je:

hra a tvorba sprievodov na detských hudobných nástrojoch a ich využívanie počas

vnímania hudby, tvorba sprievodu pre hudobno-dramatické prejavy,

hra na ľahkoovládateľných hudobných nástrojoch, nástrojová reprodukcia, improvizácia

a využitie nástrojov pri hudobno-dramatických prejavoch, vyjadrovaní pocitov, nálad

a javov,

pochopenie farby a možností hudobných nástrojov,

poznanie histórie rozvoja a uplatnenia niektorých základných nástrojov v praxi,

rozoznávanie nástrojov na základe zvukového i vizuálneho záznamu,

poznanie nástrojového zloženia orchestra a populárnych skupín.

98

Hudobno-pohybové činnosti - obsahom je:

reagovanie na znejúcu hudbu, stvárňovanie hudby pomocou pohybu, tanca, gesta,

improvizácie, pantomímy,

používanie taktovacích gest,

vyjadrenie charakteru, hudobného výrazu a nálady skladby pomocou pohybu

(improvizácia, pantomíma, hra na telo, tanečné kroky..),

pohybový sprievod znejúcej hudby (taktovanie, tanec, vlastné pohybové stvárnenie...),

reakcia na zmeny počas znejúcej skladby pomocou pohybu (tvarové, tempové,

dynamické, harmonické zmeny).

Percepčné činnosti - obsahom je:

aktívne vnímanie a prežívanie hudby rôznych štýlov a žánrov, poznávanie hudby rôznych

období, hudbu analyzovať a charakterizovať,

orientácia v hudobnom priestore a základná analýza hudobnej skladby prostredníctvom

vyjadrovacích prostriedkov, ich význam pre pochopenie hudobného diela, funkcia hudby

v spoločnosti, vplyv médií, populárna hudba a mladý človek, kultúrne tradície a história

hudby,

hudobné dielo a jeho autor,

rozlišovanie hudobných žánrov pomocou sluchu na základe ich charakteristických

znakov,

sprievod znejúcich skladieb spevom, inštrumentáciou, recitáciou, pohybom... ,

verbálne vyjadrenie svojho názoru a zážitku z počúvanej hudby.

Hudobno-dramatické činnosti - obsahom je:

využitie všetkých činností (vokálne, hudobno-pohybové, percepčné, inštrumentálne),

zručností a vedomostí na budovaní a predvedení dramatického príbehu,

využitie ostatných vedomostí a zručností z ostatných esteticko-výchovných predmetov

(výtvarná výchova, literárna výchova, dramatizácia, tanec, etická výchova).

VI. Učebné zdroje Dostupné učebnice pre 6.,7.,8.,9. ročník

Hudobná výchova pre 6. ročník ZŠ

Odborná literatúra

Odborné časopisy

Materiálno-technické prostriedky

Organizované predstavenia, koncerty, výstavy, návšteva expozícií, exkurzie

Internet

Médiá

Nahrávky (CD, DVD)

Vlastná činnosť učiteľa a žiakov

VII. Hodnotenie predmetu Žiak spoznávaním hudby rôzneho typu, žánrov a období rešpektuje špecifiká, váži si kultúru

svojho a iných národov. Dokáže verbalizovať svoj názor na hudobné umenie rôznych štýlových

období, hudby súčasnosti, tanečnej, populárnej, džezovej, ako aj na iné formy tvorivých prejavov

(literatúra, výtvarné umenie, divadlo...). Žiak dobre usmerňovanou výchovou k hudbe pochopí,

99

že hudobné aktivity sú ušľachtilou formou trávenia voľného času. Podporuje sa samovzdelávanie

a sebahodnotenie, vzbudzuje sa zvedavosť, snaha byť lepším – podnecovaním záujmu žiakov

o kvalitnú hudbu, tvorcov a interpretov. Osvojuje si správanie na koncertoch, kultúrnych

a slávnostných podujatiach. Prostredníctvom spoločných činností na hodine získava

kompetenciu spolupracovať s druhými, chápať a rešpektovať multikulturalitu a odlišnosť,

osvojuje si pozitívne etnické postoje.

Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú,

informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu. Hodnotenie sa považuje za akt objektívnej

spätnej väzby, motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania

zdravého sebaobrazu žiaka.

V predmetoch vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra sa ťažko hodnotí výkon žiaka výlučne

kvantitatívne. Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho

formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa

v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy.

Hodnotenie HUV sa realizuje na základe Metodického pokynu č. 21/2011.

Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácii, sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický

takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka

a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva.

Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakoch. Preto učiteľ

musí brať ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda brať do

úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a záujmu o

hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činností a vedomostí. Teda aktuálny

výkon žiaka hodnotíme vzhľadom na jeho možnosti. Hodnotenie HUV vyžaduje osobný,

diferencovaný prístup učiteľa k žiakovi.

Forma hodnotenia:

ťažiskovou formou hodnotenia je slovné hodnotenie výkonu a vedomostí žiaka na

základe pozorovania,

hodnotenie známkou. Nie je nutné známkovať každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa,

ktoré výkony, resp. úlohy bude hodnotiť, aby poskytol žiakovi i prostrediu dostatočný

obraz o jeho kvalitách a vývoji.

Hudobnú výchovu hodnotíme škálou od 1 do 5. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý,

4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ

najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a nadania,

sústavným pozorovaním hudobných prejavov žiaka a jeho pozornosti na vyučovaní –

neodporúča sa vyžadovať sólový hudobný výkon žiaka, úroveň hudobných činností

sledujeme v skupinách,

analýzou výsledkov rôznych činností žiaka vrátane aplikovania osobných

a sociálnych kompetencií pri činnosti a jeho prosociálneho správania, hodnotením

reakcie žiaka na hudbu slovom, pohybom, prípadne výtvarným prejavom,

ústnym preverovaním úrovne vedomostí o hudbe hlavne pri hudobných činnostiach,

konzultáciami s ostatnými pedagógmi školy,

v prípade mimoriadne nadaného alebo zaostalého žiaka rozhovormi so žiakom a

zákonnými zástupcami žiaka.

Kritériá hodnotenia:

Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ

pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich

postupné dosahovanie na zreteli.

100

Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:

a) priebeh vytvárania postojov:

záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,

schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch

a edukačných úlohách,

schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon

spolužiakov.

b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so

zodpovedajúcim výrazom, pritom využíva získané spevácke, intonačné

a sluchové zručnosti a návyky,

orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,

hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských

hudobných nástrojoch a hrou na telo,

orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov

hudby a ich funkcií,

pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky

verbalizovať a zdôvodniť,

integrácia a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácii

hudobno-dramatických činností,

aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia.

c) priebeh získavania hudobných vedomostí:

vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s

preberanými edukačnými úlohami,

poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické

piesne a tance, slovenské zvykoslovie,

poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných

skladateľov a ich najznámejšie diela, vedieť ich zaradiť do štýlových období.

Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete HUV klasifikujú podľa horeuvedených

kritérií stupňom:

VÝBORNÝ - žiak spĺňa kritériá (a – c) na vynikajúcej úrovni:

je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku, prevažne samostatne, tvorivo

a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v zadaných úlohách,

úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave,

dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie,

má aktívny záujem o hudobné umenie,

individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v ostatných

hudobných činnostiach.

CHVÁLITEBNÝ - žiak spĺňa kritériá:

je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý,

menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave,

potrebuje sústavnú pomoc učiteľa.

DOBRÝ - žiak realizuje edukačné úlohy priemerne:

chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť,

je málo aktívny a snaživý,

potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.

DOSTATOČNÝ - žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.

NEDOSTATOČNÝ - žiak nespĺňa kritériá. (Neodporúča sa používať stupeň nedostatočný pri

celkovom hodnotení žiaka.)

101

Názov predmetu Výtvarná výchova

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra

I. Charakteristika predmetu Predmet výtvarná výchova vychádza z autentických skúsenosti žiaka, získaných výtvarnou

činnosťou z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a seba vyjadrovania sa. Rozvíja

osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia –

vedomých i nevedomých duševných aktivít.


Mediálna výchova /Tvorba a význam mediálnych produktov/- Podnety filmu a videa

Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Podnety architektúry

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /Tradičná ľudová kultúra/ - tradícia a

identita/ kultúrna krajina.


Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základne kompozične

princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií.

Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho

spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup,

vlastný názor a vkus.

Rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať

žiakovu nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu.

Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa

výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.

Formovať kultúrne postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných

kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií.

Formovať celistvú osobnosť žiaka. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti –

rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a

taktiež formovanie a aktívne používanie zručnosti – to všetko prostredníctvom

činnostného a zážitkového vyučovania.


Vo väzbe na kľúčové kompetencie možno vyčleniť tieto hlavné výtvarné kompetencie, ktoré

rozvíja predmet výtvarná výchova:

Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích

prostriedkov

(jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry).

Osvojenie si technických zručností, schopnosť narábať s rôznymi nástrojmi (ceruza,

štetec, pero, fixky, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.).

Rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania

zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcii),

rozumového posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia.

Tvorivý prístup žiaka k jednotlivým výtvarným problémom.

Schopnosť pristupovať k edukačnej téme vlastným autentickým riešením.

102

IV. Obsah vzdelávania Ročník: 1 v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodiny

TC Obsahový štandard


výtv

arný j

azyk

/ zá

kla

dné

prv

ky

výtv

arnéh

o

vyja

dro

van

ia

Mierka a proporčné

vzťahy, operácie s

proporciami

Žiak sa dokáže vyjadrovať pomocou výtvarných vyjadrovacích prostriedkov

Žiak zvláda základy proporčnej stavby

zobrazovaného predmetu

Žiak nadobudne gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry

možn

ost

i zo

bra

zov

ania

vid

enéh

o

svet

a

Kreslenie figúry podľa

skutočnosti a spamäti

Žiak ovláda základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí)

Žiak ovláda základné postupy a techniky figurálnej kresby

podnet

y v

ýtv

arnéh

o

um

enia

/ m

édiá

, št

ýly

, pro

cesy

, te

chnik

y, te

chnik

y,

tém

y

Kinetické /svetelné

umenie/

pop-art

Žiak tvorivo používa vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponuje a štylizuje – prostredníctvom toho vie vyjadriť vlastné nápady a koncepty

Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť

podnet

y

výtv

arné

ho

um

enia

Stredoveké a gotické

umenie

Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť

podnet

y

foto

gra

fie

Inscenovaná fotografia /

kresba svetlom, zmeny

osvetlenia – vplyv na

plasticitu

Žiak dokáže vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika)

podnet

y

film

u a

vid

ea

Vzťah obrazu a zvuku vo

filme - hudba, hlas a slovo,

strih

Žiak dokáže variovať jednoduché animačné triky, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry)

Žiak vie vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu

podnet

y

arch

itek

túry

Urbanizmus

plán mesta, štruktúra zón,

doprava, uzly, vzťah ku

krajine, mesto

a dedina /fantastické

priestory

Žiak vie vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu

Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia

103

podnet

y

diz

ajnu

Odevný dizajn

/časť odevu, doplnok

Žiak ovláda konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.)

Žiak hľadá vlastné cesty sebavyjadrenie, snaží sa o budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu)

podnet

y t

radič

ných

re

mes

iel

Podnety košikárstva,

pletenie

Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia

Žiak vníma a analyticky porovnáva charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska s inými typmi krajín, architektúr – uvedomuje si a výtvarne reflektuje špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky) ...

elek

tronic

ké

méd

iá

Spracovanie a montáž

obrazu

/vrstvy, filtre,

transformácie, farebné

variácie

písmo a obraz

Žiak ovláda techniku skladania a spájania

priestorových tvarov do asambláží,

Žiak ovláda základné grafické operácie na počítači

Žiak ovláda technické základy usporiadania a

miešania farieb na palete i na obraze

Žiak vyfarbuje tvar, plochu viacerými spôsobmi

prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra,

pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie)

podnet

y

hudby a

li

tera

túry

, /

synes

teti

cké

podnet

y

Farebná hudba Žiak vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracúva podnety z iných predmetov

Žiak je otvorený voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou

podnet

y r

ôzn

ych

obla

stí

pozn

ávan

ia s

vet

a

Podnety prírodopisu Žiak získava vedomosti o možnosti výtvarného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy (napr. premeny látok, váhy, zmeny skupenstva, magnetizmu, páky), geometrie, (tvarov, povrchov, línií, bodov, obsahov) matematiky (počtu, množín, sčítania, odčítania, násobenia, delenia)

Žiak zvládne techniku konštrukcie vonkajšieho tvaru – balenie (paketáž), obliepanie, obväzovanie, odrôtovanie

Žiak ovláda jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.)

104

trad

ícia

a i

den

tita

/ k

ult

úrn

a kra

jina

Výtvarné reakcie

na tradičné formy Žiak je otvorený voči hľadaniu analógií (tvarových,

materiálových, výrazových)

Žiak spontánne vytvára riešenia - nadobúda

náklonnosť k uvedomenému hľadaniu vlastných

riešení

Žiak vytvára odklon od vyjadrovacích schém –

inovuje grafické stereotypy na základe podnetov

fantázie a (primerane veku) vlastného názoru

(myslenia)

Žiak toleruje rôzne typy vyjadrovania, vkus iných

ľudí

škola

v g

alér

ii

/gal

éria

v š

kole

Obraz pre 5 zmyslov Žiak dokáže prepájať a komponovať prvky rozličných umeleckých druhov, dokáže vyjadriť tón farbou, rytmus líniou, pocit, čuch- tvarom, farbou, hmat priestorovou plastikou...

Jednotlivé komponenty žiak dokáže tvorivo a vedome spájať a variovať na základe vlastného konceptu


Vyučovanie predmetu výtvarnej výchovy je programovaný a riadený proces, v ktorom učiteľ

iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka.

Metódy a formy tohto procesu sú:

Priame tvorivé činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a

technických procesov výtvarných a vizuálnych umení, sú založene na súčasnom stave

poznania vizuálnej kultúry.

Témy /námety /obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny

charakter.

Predmet výtvarná výchova predstavuje v rámci metód edukačného procesu vyučovania

jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:

koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),

kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodne polarity...),

kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),

kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ ...),

kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, nálada ...). VI. Učebné zdroje

ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný

učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese:

ftp:// ypsarion.afad.sk)

PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999

105

GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice

20. storočia. Bratislava, Profil, 1988

KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000


Ťažiskovou formou hodnotenia predmetu výtvarná výchova je osobný rozhovor so žiakom, v

ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o

rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky,

alebo zdôvodniť svoj prístup. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou známok:

výborný

žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je

otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu

žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spoluprácu, individualitu) v

oblasti vizuálnej kultúry

žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek

ročníkových kompetencii na vynikajúcej úrovni

žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania,

fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcii

žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich

výsledky

žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerane edukačným úlohám (v

nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch nástrojoch, základných technikách

a druhoch vizuálnych umení

žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým

prejavom, názorom a vkusu iných

žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam,

chválitebný

žiak v podstate spĺňa kritéria 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny

a tvorivý,

dobrý

žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia,

nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha

predsudkom a stereotypom,

dostatočný

žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami

aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach,

nedostatočný

žiak nespĺňa kritéria, nemá záujem o výtvarne aktivity, neguje vyučovací proces.

106

Názov predmetu Telesná a športová výchova

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb


Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických,fyzických a

sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje

vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej

dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a

zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov.


Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ Cvičenia na jednotlivé poruchy zdravia


Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je

umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si,

zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú

gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom

vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej

aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne

potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej

starostlivosti o vlastné zdravie.


Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových

kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie:

Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako

prevencia civilizačných chorôb.

Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie

a zlepšenie zdravia.

Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach

telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie:

Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime

so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.

Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného

charakteru.

Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej

činnosti.

Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

107

Komunikačné kompetencie:

Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno

časových aktivít.

Učebné kompetencie:

Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon

i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie:

Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.

Žiak efektívne pracuje v kolektíve.

Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.

Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových

činností, ale i v živote.

Postojové kompetencie:

Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality

súpera.

Žiak dodržiava princípy fair-play.

Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.

Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu

a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.


Ročník: prvý


POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU

V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania si

pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných

vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k zdravému životnému štýlu i

k celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností.

Delia sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého tematického celku.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Všeobecné poznatky:

základné poznatky o formách pohybovej aktivity v režime dňa (ranné cvičenie, spontánna

pohybová aktivita, racionálne využívanie voľného času a pod.),

úloha rozcvičenia pred vykonávaním pohybových činností

úspechy našich športovcov na OH, MS, ME

Špecifické poznatky:

odborná terminológia vo všetkých TC

108

V Š E O B E C N Á G Y M N A S T I K A

Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia gymnastických

činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, ţe je schopný predviesť pohybový celok,

pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených poţiadaviek (pravidiel).

Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických zručností, ktoré

pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť beţnej školskej populácie.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

zásady držania tela, správne držanie tela, chybné držanie tela,

základné názvoslovie telesných cvičení,

pohybové prostriedky všeobecnej gymnastiky,

štruktúra gymnastickej jednotky - úvodná, prípravná, hlavná, záverečná časť vyučovacej

hodiny

Zručnosti a schopnosti:

cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,

technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paţí, lokomócie, cvičenie na- a s

náradím, s náčiním

VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť správne pomenovať, popísať jednotlivé cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary

vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie

vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby

A T L E T I K A

Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej

zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

základná terminológia a systematika atletických disciplín,

technika atletických disciplín,

základné pravidlá súťaženia


základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a

polovysoký štart,vytrvalostný beh, hod loptičkou)


vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a

prakticky demonštrovať

ZÁKLADY GYMNASTICKÝCH ŠPORTOV

Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň osvojenia

činností gymnastického športu, že je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu

podľa daných pravidiel.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

význam a zmysel vykonávania gymnastických športov,

109

zásady držania tela, esteticko-pohybové prostriedky gymnastických športov,

terminológia polôh a pohybov, cvičebných tvarov


cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,

prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby


poznať gymnastické športy, vedieť popísať disciplíny, ich cvičebný obsah, zameranie, a cieľ

vedieť správne pomenovať cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary

Š P O R T O V É H R Y

Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností

jednotlivca, herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

systematika herných činností, základná terminológia,

technika herných činností jednotlivca

základné pravidlá vybraných športových hier


kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti,

popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:

basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling

futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba

softbal – hra na jednotlivých postoch

hokejbal – prihrávka, streľba príklepom, zápästím

florbal – prihrávka, streľba

vybíjaná – prihrávka, vybíjanie


vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku

základných herných činností jednotlivca

vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier


Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:

slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)

- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)

demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém

-projekcia statická a dynamická

praktické metódy – nácvik pohybových zručností

- didaktické hry

- simulačné metódy

Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy

110

Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej

a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny.

Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov

ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi

a realizujeme integrované vyučovanie.

Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh

lekára.

Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej

hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou

práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných

povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri

práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a

funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia

nezodpovedajúceho technickým normám.

Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,

oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.

Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám

bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.

Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú

samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými

smernicami. V sekunde absolvujú žiaci plavecký kurz.

VI. Učebné zdroje

Jursík : Didaktika telesnej výchovy

A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy

žiakov strdných škôl

Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.

Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky

Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu

Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu

Učebné osnovy pre gymnáziá

VII.Hodnotenie žiakov

Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké

dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti,

telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej

so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či

pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné

ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:

posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu

telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;

rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne

orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne

predpoklady žiaka;

proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a

teoretických vedomostí.

Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe

dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu,

111

snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i

mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej

výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné

testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa

používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu

učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej

pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.

Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na

danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas

vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a

nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším

motivačným činiteľom.

Documents

I - gabnam.skodkrýva reálny svet v jeho jedineþnosti i protireþeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznaþnosti