GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 2A - gymnázium )
Príloha – prvý ročník osemročnej formy štúdia
Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013
Vzdelávacia oblasť Predmet Strana
Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 3
Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 17
Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk 24
Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 32
Matematika a práca s informáciami
Matematika 38
Informatika 43
Človek a príroda Fyzika 46
Chémia 53
Biológia 59
Človek a spoločnosť Dejepis 67
Občianska náuka 71
Geografia 75
Človek a hodnoty Náboženská výchova 82
Etická výchéova 89
Umenie a kultúra Hudobná výchova 93
Výtvarná výchova 100
Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 105
3
Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského
jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v
jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a
čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte.
Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i
fyzického stupňa vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov,
podporuje u žiakov osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie
obsahuje vedomosti a zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať,
vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a
kultúrnom kontexte, s čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita,
prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.
Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského
jazyka na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú
všetky tri zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných
súvislostí, slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov,
slohových útvarov a literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach.
Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre,
vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen
intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne
formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako
člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa
odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k
estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno
pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre zaznamenané
životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická funkcia literatúry
má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v konkrétnom texte skúma aj
teória literatúry.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele: Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom
Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život
Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote
Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji
demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti
Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie
Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia
Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah
Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k
rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z
umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie
Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a
spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka
Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy
Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením
Špecifické ciele:
4
v komunikač nej oblasti
položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie,
vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,
účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,
riešiť bežné komunikačné situácie.
v spoloč enskej oblasti
učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov,
správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.
v kognitívnej oblasti
získať lásku a úctu k materinskému jazyku,
naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania
a precvičovať sa v nej,
osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,
naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,
osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,
naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne
zaraďovať do systému,
naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,
naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe
vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,
cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,
rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,
vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a
rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z
textu,
prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;
zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu
osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a
estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Verejný prejav:
Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť
Uplatňovať paralingválne javy
Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäť ové zruč nosti:
Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť
Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
Usporiadať známe javy do systému
Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zruč nosti:
5
Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
Odlíšiť umelecký a vecný text
Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zruč nosti:
Vytvoriť vlastný text
Prezentovať vlastný text – ústne i písomne
Samostatne napísať krátky príbeh
Porozprávať príbeh na danú tému
Dokončiť rozprávanie
Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
Informač né zruč nosti:
Používať jazykovedné príručky a slovníky
Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikač né zruč nosti:
Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu
Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: PRÍMA
Hodinová dotácia: jazyk – 2 hodiny týždenne
literatúra – 1 hodina týždenne
sloh – 1 hodina týždenne
Obsahový štandard:
1. časť – jazyk
A) ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS:
a) hláskoslovie (abeceda, písmená – malé, veľké, písané, tlačené, hlásky, slabiky, slová, delenie hlások –
samohlásky/krátke, dlhé/, spoluhlásky/tvrdé, mäkké, znelé, neznelé, zvučné, obojaké, slabikotvorné –l,-
ĺ,-r,-ŕ/, dvojhlásky, výslovnosť/výslovnosť slabík de/te/ne/le/di/ti/ni/li , splývavá výslovnosť, výslovnosť
a výskyt ä, spodobovanie/),
b) prozodický systém reči (melódia, prestávka, sila hlasu, artikulácia),
c) pravopis (interpunkcia/bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka, spojovník, pomlčka,
úvodzovky/, diakritické znamienka/dĺžeň, mäkčeň, vokáň/, priama reč, uvádzacia veta, spodobovanie,
rozdelenie slov, vybrané slová, príbuzné slová, rytmické krátenie rozdelenie slov na slabiky/rozdeľovanie
predponových slov, slabičné a neslabičné predpony/)
B) VÝZNAMOVÁ / LEXIKÁLNA ROVINA:
a) slovná zásoba (rozdelenie, spisovný jazyk, nárečia, spisovné a nespisovné slová, neutrálne slová,
citovo zafarbené - expresívne slová, slovníky /pravopisný, synonymický, frazeologický/),
b) tvorenie slov (odvodzovanie/odvodené slová, predpona, prípona, slovotvorný základ, základové
6
a odvodené slovo/, základné pojmy),
c) významová rovina (jedno a viacvýznamové slová, synonymá, antonymá, frazeologizmy/ustálené
slovné spojenia/, príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie).
C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA:
a) podstatné mená (charakteristika, skloňovanie, pádové otázky, rozdelenie podstatných mien /konkrétne
- abstraktné, všeobecné - vlastné, životné – neživotné/, gramatické kategórie/rod, číslo, pád –
N,G,D,A,L,I/, vzor / m.r. - chlap, hrdina, dub, stroj; ž.r. – žena, ulica, dlaň, kosť; s.r. – mesto, srdce,
vysvedčenie, dievča/),
b) prídavné mená (charakteristika, rozdelenie /akostné, vzťahové, privlastňovacie,/, gramatické
kategórie/rod, číslo, pád/, vzor /pekný, cudzí, matkin, otcov/, stupňovanie),
c) zámená (charakteristika, základný tvar, rod, číslo, pád, skloňovanie, delenie zámen /osobné zámená
– základné, privlastňovacie/),
d) číslovky (charakteristika, skloňovanie, rod, číslo, pád, delenie/určité - neurčité, základné – radové/),
e) slovesá (charakteristika, tykanie, vykanie, časovanie, gramatické kategórie/osoba, číslo, čas –
prítomný, minulý, budúci/, zvratné – nezvratné slovesá, neurčitok, sloveso byť, slovesné tvary
/jednoduchý – zložený/),
f) príslovky (charakteristika, druhy prísloviek /miesta, času, spôsobu, príčiny/),
g) predložky (charakteristika, väzba s pádom, vokalizácia).
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA:
a) veta ( jednoduchá veta /holá, rozvitá/, rozdelenie viet podľa obsahu/oznamovacia, opytovacia,
rozkazovacia, želacia, zvolacia/, slovosled),
b) základné vetné členy (podmet – vyjadrený/nevyjadrený, prísudok – slovesný/neslovesný, vetný
základ).
2. časť – sloh
A) ÚSTNE DIALOGICKÉ ÚTVARY (pozdrav, oslovenie, privítanie, predstavenie sa, rozlúčenie,
prosba, poďakovanie, ospravedlnenie, súhlas/nesúhlas, blahoželanie, rozhovor, telefonický rozhovor,
tvorba otázok).
B) PÍSOMNÉ ÚTVARY BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE (súkromný list, adresa, adresa odosielateľa, SMS,
e-mail, pohľadnica, vizitka).
C) KOMUNIKÁCIA CEZ MASMÉDIÁ ( reklama, inzerát, správa, oznámenie, plagát, pozvánka).
D) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU (nadpis, nápis, hlavná myšlienka, téma,
odsek, kľúčové slová, osnova, koncept - čistopis, poznámky - konspekt, umelecký / vecný text).
E) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP (rozprávanie/ústne, písomne, s využitím priamej reči, v 1. a 3.
osobe sg./, členenie textu/úvod, jadro, záver/, časová postupnosť, pointa, reprodukcia, vnútorná
kompozícia/úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/, vonkajšia kompozícia, rozprávanie
s prvkami opisu).
7
F) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP (opis predmetu/ústne, písomne/, druhy opisu/statický - dynamický
opis/, opis obrázku, opis pracovného postupu).
G) RÉTORIKA (artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika a postoj, hlavná myšlienka, téma,
názor, diskusia, dialóg, príhovor - prívet, slávnostný príhovor),
H) TABUĽKA (názov, hlavička, riadok, stĺpec).
3. časť – literatúra
A) PRÓZA:
a) základné pojmy (autor/spisovateľ, čitateľ/divák, kniha, knižnica, časopis, noviny, text, ilustrácia,
literárna forma /poézia, próza, divadelná hra/, literatúra pre deti, hlavná myšlienka, dej, literárna
postava/hlavná, vedľajšia/, rozprávač – ja/on forma, vnútorná kompozícia diela /úvod, zápletka,
vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/, dialóg, monológ, vonkajšia kompozícia lit. diela/nadpis, odsek,
kapitola, diel),
b) krátke formy ľudovej slovesnosti (príslovie, porekadlo, pranostika, hádanka, vyčítanka + ľudová pieseň,
rozprávka –ľudová/autorská, anekdoty),
c) krátka próza (bájka, báj, legenda, povesť/ľudová, autorská/).
B) POÉZIA:
a) báseň, populárna pieseň (básnické umelecké prostriedky /prirovnanie, zdrobnenina, personifikácia,
epiteton, nonsens /, metrika/rým – združený, striedavý, obkročný; rytmus; verš, strofa, refrén/,
viazaná umelecká reč, umelecká literatúra),
b) balada.
C) DIVADELNÁ HRA, ROZHLASOVÁ ROZPRÁVKA:
a) základné pojmy (divadelná hra, rozhlas, televízia, film),
b) bábkové divadlo (druhy bábkového divadla/maňuškové, bábkové, javajkové/, bábka)
c) televízna, filmová a rozhlasová rozprávka
Výkonový štandard:
1. časť - jazyk
A) ZVUKOVÁ ROVINA A PRAVOPIS : žiak vie vysvetliť pojmy hlavný slovný prízvuk, artikulácia,
sila hlasu, vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný i vetný prízvuk,
- správne vyslovuje slabiky de, te, ne, le / di, ti, ni, li, ä, plynule číta slová so spoluhláskovou skupinou –
splývavá výslovnosť, vie správne zapísať takéto slová, vie plynulo čítať text so správnou artikuláciou,
intonáciou, tempom, pozná a vo výslovnosti používa pravidlo spodobovania spoluhlások, rozlišuje
spoluhlásky –r, -l ako slabikotvorné, na základe rozdelenia hlások vie logicky prísť na princípy pravopisu,
- ovláda základné pravidlá slovenského pravopisu, využíva základné interpunkčné a diakritické
znamienka, pozná rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich praktické využitie, v súvislom texte
používa priamu reč a vie princípy jej zápisu na základe polohy uvádzacej vety, vie opraviť chyby v texte,
rozdeľuje slová na slabiky, pri písaní slov berie do úvahy rytmický zákon a spodobovanie.
B) VÝZNAMOVÁ ROVINA: žiak vie analyzovať lexikálnu stránku textu, dokáže v texte vyhľadať rôzne
údaje a fakty, tieto dokáže následne spojiť do komplexnej informácie, vie porovnať dve a viac informácií,
vyvodiť záver, vie vyhľadať kľúčové slová v texte, vie vyjadriť hlavnú myšlienku a pointu textu,
- vie si overiť význam slov v jazykových príručkách, má prehľad o druhoch slovníkov, pozná spôsoby ich
využitia pri zostavovaní textov, pravopisnej a významovej stránke,
- rozlišuje rozdelenie slov v slovnej zásobe, vie vysvetliť ich význam a pozná ich štylistickú funkciu
v texte, vie použiť a rozoznáva význam frazeologizmov, rozlišuje útvary krátkej ľudovej slovesnosti,
- odlišuje slovotvorný základ, predponu, príponu, základové a odvodené slovo, vie identifikovať slová,
8
ktoré vznikli odvodzovaním.
C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: žiak pozná ohybné slovné druhy a ich gramatické
kategórie, vie určovať gramatické kategórie slovesné i menné (viď obsahový štandard), vie určovať
slovesné kategórie slovies (okrem kategórie spôsobu, vidu a rodu), chápe dôležitosť gramatickej zhody,
informatívne pozná neohybné slovné druhy – príslovky, a predložky,
- vie rozlíšiť jednotlivé slovné druhy a pozná ich základnú funkciu, orientuje sa v rozdelení slovných
druhov (všeobecne), ale aj v delení jednotlivých slovných druhov,
- vie vysvetliť a identifikovať slovné druhy v texte, pozná a vie prakticky využiť stupňovanie, tykanie
a vykanie,
- rozoznáva rozdiely medzi vzormi podstatných i prídavných mien, pozná základné vzory čísloviek
(základné, radové), pravopisné zákonitosti písania podľa týchto vzorov,
- ovláda pravopis všeobecných a vlastných podstatných mien, prídavných mien (vzor pekný, páví), zámen
(privlastňovacie zámená môj, svoj; osobné zámená mi/my), čísloviek (základné, radové), slovies,
predložiek.
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: žiak vie identifikovať slová, ktoré zabezpečujú
nadväznosť, vie tvoriť vety, pričom dodržiava slovosled a správne používa interpunkčné znamienka, vie
pohotovo rozviť alebo preformulovať vety,
- pozná a používa jednoduchú vetu, rozlišuje holú vetu od rozvitej, po zvukovej, pravopisnej
a syntaktickej stránke pozná rozdelenie viet podľa obsahu,
- v jednoduchých vetách vyhľadá a určí základné vetné členy.
2. časť – sloh
A) ÚSTNE DIALOGICKÉ ÚTVARY, B) PÍSOMNÉ ÚTVARY BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE,
C) KOMUNIKÁCIA CEZ MASMÉDIÁ : žiak vie pohotovo reagovať na danú situáciu, zostaviť krátku
správu, pozdrav, blahoželanie...,
- vie začať a ukončiť komunikáciu(ústne i písomne),
- pozná pojem dialóg a vie sa doň zapojiť, primerane gestikulovať, používať vhodnú mimiku, zaujať
vhodný postoj, dodržať vhodnú vzdialenosť s komunikujúcim, dodržiavať pravidlá haptiky,
- v písomnej forme komunikácie dodržiava ustálenú formu písania (súkromný list, adresa)
- pozná a vie prakticky využiť rôzne formy komunikácie,
- orientuje sa v informáciách ponúkaných cez masmédiá.
D) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU : žiak dokáže dokončiť alebo upraviť text(úvod,
záver – tvorivá práca s textom), - vie usporiadanie informácií podľa chronológie,
- chápe súvislosť nadpisu a obsahu,
- vie identifikovať odlišné alebo spoločné znaky textu.
- vie vysvetliť základné pojmy (koncept, konspekt, úvod, jadro, záver,...),
- vie tvoriť prácu na danú tému,
- vie sám navrhnúť tému,
- ovláda členenie textu na odseky,
- vie prijať hodnotenie druhých a vie hodnotiť prácu ostatných,
- ovláda postup pri písaní slohovej práce.
E) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie identifikovať časti vnútornej kompozície rozprávania,
vie identifikovať spoločné a odlišné znaky rozprávania s ostatnými preberanými útvarmi, - vie vytvoriť
na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej reči a všetkých častí vnútornej kompozície,
- dokáže vybrať a posúdiť texty z formálneho i obsahového hľadiska, vie vyhľadať informácie, fakty
a rôzne údaje v texte, vie ich spojiť do komplexnej informácie,
- vie prerozprávať text, rozlišuje časti vonkajšej i vnútornej kompozície textu.
F) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie pripraviť na danú tému statický, dynamický opis,
- vie odlíšiť statický a dynamický opis,
- vie odlíšiť opis od rozprávania,
9
- pozná vonkajšiu i vnútornú kompozíciu opisu
- pozná základné znaky opisu.
G) RÉTORIKA: žiak vie na ľubovoľnú alebo zadanú tému zostaviť prívet,
- vie sformulovať a vysloviť svoj názor, rešpektuje spoločenské a komunikačné pravidlá,
- pozná základné prvky rečníckeho prejavu (artikulácia, mimika, gestikulácia, haptika, postoj, sila hlasu),
- vie hodnotiť texty iných žiakov a svoje hodnotenie vie zdôvodniť,
- vie správne sformulovať otázky,
- vie prijať vyslovené názory ostatných žiakov,
- vie samostatne vhodne využiť informácie a jazykové prostriedky v príhovore, v príhovore vie vhodne
využiť prvky z literárnych textov, médií, internetu...,
- vie po krátkej príprave samostatne vytvoriť príhovor.
H) TABUĽKA: žiak rozlišuje jednotlivé časti tabuľky, vie ich pomenovať a chápe vzťahy medzi nimi -
vie pohotovo reagovať,
- dokáže v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať informácie,
- vie si systematicky a prehľadne tvoriť poznámky,
- vie zdôvodniť výber a použitie informácií z grafov a tabuliek vo svojom texte.
VŠEOBECNE: žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska, vie odôvodniť
správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii, dokáže identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť
poznatky o slohových útvaroch a žánroch (opis, rozprávanie, príhovor), vie správne čítať texty a pochopiť
informácie, vyjadriť názor na text, čitateľský dojem z prečítaného textu, vie navrhnúť tému písania
v súlade s cieľom písania, vie porovnať, rozlíšiť a vysvetliť preberané pojmy (statický, dynamický,
rozprávanie, príhovor), vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave preberaných žánrov a aplikovať
znalosti o forme pri realizácii slohových prác, vie na základe analýzy stanovenej komunikačnej situácie
vybrať vhodný slohový útvar, vie vytvoriť slohový žáner a zosúladiť ho s témou písania, vie si pripraviť
osnovu a koncept pre pripravovaný text, vie prispôsobiť lexiku textu komunikačnej situácii, využíva
všetky oblasti slovnej zásoby a všetky vetné štruktúry, dokáže transformovať jednotlivé žánre, vie prijať
hodnotenie druhých a ich postrehy využiť na zlepšenie slohovej práce, vie napísať čistopis s opravenými
chybami.
3. časť - literatúra
A) PRÓZA: - žiak vie vysvetliť pojem próza a umelecká literatúra.
- Žiak vie odlíšiť prózu od poézie a svoje rozhodnutie vie zdôvodniť.
-Žiak vie pri štylistickej a lexikálnej analýze známeho diela vyhľadať jednotlivé jazykové a tematické
prvky a dokáže vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela.
- Žiak vie samostatne a bez prípravy správne, plynule a nahlas čítať prozaicky text, ktorého obsah, štýl
a jazyk sú primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu,
aby mohol, čo najefektívnejšie pochopiť význam prozaického textu.
- Žiak vie samostatne sformulovať subjektívne hodnotenie prečítaného textu a vie ho primerane
obhajovať. Pri obhajobe svojho názoru dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.
- Žiak vie vysvetliť a rozlíšiť pojmy príslovie, porekadlo, pranostika, hádanka, vyčítanka, ľudová pieseň,
rozprávka a uviesť príklad.
- Žiak vie vysvetliť význam a identifikovať významový rozdiel medzi príslovím, porekadlom a
pranostikou.
- Žiak vie funkčne využiť príslovie, porekadlo, pranostiku vo svojom texte.
- Žiak vie vytvoriť krátky vtipný príbeh. Pri jeho tvorbe aplikuje svoje znalosti o nonsense.
- Žiak vie vysvetliť pojem bájka.
- Žiak vie identifikovať mravné ponaučenie v bájke.
-Žiak vie vymedziť pojem hlavná postava, vie ju identifikovať v bájke a dokáže charakterizovať
jednotlivé postavy z čitateľského hľadiska a svoje tvrdenie podložiť argumentmi.
- Žiak vie napísať kratší prozaický útvar, ktorý má znaky bájky.
- Žiak vie vysvetliť pojem báj a vie uviesť príklady bájí, ktoré prečítal.
- Žiak vie na základe textu identifikovať základné znaky báje.
- Žiak vie vyhľadať v texte báje hlavné a vedľajšie postavy, dokáže charakterizovať jednotlivé postavy
10
(kladné, záporné) z čitateľského hľadiska a svoje tvrdenie podložiť argumentmi.
- Žiak vie odlíšiť báj ,legendu a povesť.
- Žiak vie porovnať koncepciu postáv, dej a prostredie, v ktorom sa dej odohráva s iným jemu známym
prozaickým žánrom.
- Žiak vie vysvetliť pojem dialóg.
- Žiak vie transformovať prozaický text na dramatický a následne ho vie výrazne prečítať a zúčastniť sa
ako postava na dramatizovanom čítaní.
- Žiak vie na základe analýzy známeho literárneho textu identifikovať vnútornú kompozíciu a svoje
tvrdenie vie zdôvodniť.
- Žiak vie vytvoriť báj s dodržaním vnútornej kompozície.
- Žiak vie vytvárať rôzne prozaické texty s danou tematikou.
B) POÉZIA: - Žiak vie vysvetliť pojem poézia.
- Žiak vie vysvetliť pojem báseň.
- Žiak vie vysvetliť pojem populárna pieseň.
- Žiak vie porovnať populárnu pieseň s ľudovou piesňou z hľadiska obsahu, využitia umeleckých
štýlových prostriedkov.
- Žiak vie vysvetliť pojem verš ako súčasť vonkajšej kompozície aj ako metrickú jednotku. Vie ho určiť
v básni.
- Žiak vie vysvetliť pojmy rým, rytmus v súvislosti s umeleckou rečou viazanou (v básni aj v populárnej
piesni).
- Žiak vie vyhľadať rým v texte básne alebo populárnej piesne.
- Žiak vie graficky zaznačiť a pomenovať združený a striedavý rým.
- Žiak vie identifikovať v texte básne alebo populárnej piesne vyhľadať a určiť jazykové prostriedky a
vysvetliť ich význam.
- Žiak vie pri prednese básne rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu.
- Žiak vie vysvetliť pojem balada.
- Žiak vie identifikovať hlavné znaky balady aj v neznámom (zatiaľ nečítanom) texte.
- Žiak vie porovnať baladu s inými básnickými útvarmi, charakterizovať rozdiely.
- Žiak vie pretransformovať baladu na prozaické rozprávanie.
- Žiak vie vysvetliť obraznú podstatu epiteta, vie ho odlíšiť od gramatického prívlastku.
- Žiak vie vysvetliť funkciu epiteta v umeleckom texte.
- Žiak vie tvoriť epiteton a použiť ho vo vlastnom texte.
- Žiak vie vysvetliť pojem metafora.
- Žiak vie vyhľadať v básni (piesni, balade) metaforu a vie vysvetliť jej význam.
- Žiak vie porovnať metafory v balade a populárnej piesni a zdôvodniť rozdiel medzi nimi.
- Žiak vie vytvoriť vlastnú metaforu.
- Žiak vie pri prednese balady rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu.
- Žiak vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii diela na známu baladu.
- Žiak vie identifikovať hlavnú myšlienku v prečítanom texte.
- Žiak vie v texte balady vyhľadať a určiť jazykové prostriedky a vysvetliť ich význam.
- Žiak vie vytvoriť text, ktorý obsahuje znaky balady.
- Žiak vie svoje hodnotenia prečítaného textu podložiť argumentmi z prečítaného textu a svoje tvrdenia
vie obhájiť v diskusii, pričom dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.
C) DIVADELNÁ HRA, ROZHLASOVÁ ROZPRÁVKA: - Žiak vie vysvetliť pojem divadelná hra.
- Žiak vie vysvetliť pojem rozhlasová rozprávka.
- Žiak pozná rôzne druhy bábkového divadla.
- Žiak vie rozlíšiť dramatický a prozaický text, svoje tvrdenie vie podložiť argumentmi.
- Žiak pozná fázy vnútornej kompozície divadelnej hry a vie ich určiť v texte vekuprimeranej divadelnej
hry, ak je uvedená hra klasicky skomponovaná.
- Vie odlíšiť pojmy monológ, dialóg, dejstvo v divadelnej hre.
V. Metódy a formy práce
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania,
11
vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových
kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových
a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivač né metódy ako je motivač né rozprávanie (približovanie obsahu), motivač ný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozič né metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľ ovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok
a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštrač ná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,
tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná
praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu
požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za
účelom riešenia danej problematiky), situač ná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne
vyuč ovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej
skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia
(vypracovanie slohových prác).
- Fixač né metódy - metódy opakovania a precvič ovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a
pod.).
Metódy a formy v jednotlivých častiach predmetu:
1. časť - jazyk
rgumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých
gramatických vedomostí a tém)
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku zvuková
stránka jazyka, významová rovina – bežná komunikácia)
hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich
využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)
čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky, zadania jednotlivých
gramatických úloh...)
písomný prejav – (precvičovanie pravopisu)
porovnávanie a hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých gramatických odchýlok najmä v tvarosloví)
Kooperatívne gramatické cvičenia
2. časť – sloh
Tvorba vlastných prejavov ( vybrané vyučovacie jednotky tematického celku rétorika)
argumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých
slohových postupov)
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku rozprávací
12
slohový postup – bežná komunikácia)
hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich
využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)
čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky...)
jednoduchý písomný prejav – (pozvanie, pohľadnica, rozprávanie, opis)
porovnávanie textov a ich hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých slohových postupov a útvarov)
3. časť - literatúra
Práca s umeleckým textom (vybrané ukážky textov na hodinách literatúry, pokiaľ nie je text k danej
téme v učebnici literatúry)
Práca s literárnymi ukážkami (výber vhodných ukážok z učebnice literatúry – ak spĺňajú požiadavky
témy vyučovacieho procesu)
Skupinová práca (pri tvorbe vlastných textov – literatúra – výber vyučovacích hodín so zameraním na
tematické celky: krátke formy ľudovej slovesnosti, krátka próza, báseň, divadelná hra.)
Tvorba skupinových „projektov“ ( viď skupinová práca)
Interpretácia diel, analýzy (pri práci s ukážkami na vybraných hodinách literatúry)
Komunikácia, debata, diskusia
IKT – PowerPoint (využitie dostupných materiálov na vybraných hodinách)
Dramatizácia (výber vyučovacích hodín so zameraním na tematické celky: divadelná hra, rozhlasová
hra.)
Prezentácia projektov (výber vyučovacích hodín so zameraním na skupinovú prácu)
Filmová produkcia (literatúra – zhrnutie tematického celku filmová hra)
VI. Učebné zdroje a pomôcky 1. časť – jazyk
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
5.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; KESSELOVÁ, Jana: Slovenský jazyk pre 6. Ročník základných škôl. Prvé
vydanie. Bratislava: SPN, 2009.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk I pre gymnáziá s osemročným
štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2001.
13
OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie
ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.
SVOBODOVÁ, Margita: Diktáty zo slovenčiny pre 5. a 6. Ročník ZŠ. 6. upravené vydanie. Bratislava:
Mgr. Margita Svobodová, 2000.
LUKAČKOVÁ, Renáta; SOLČANSKÁ, Beata: Budem vedieť pravopis. Didaktis, 1998.
HEVIER, Daniel: Heviho diktátor
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
BENKOVÁ, Jozefína; RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným
štúdiom 1. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.
PATÁKOVÁ, Marta: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 2 - skladba.
Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.
RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 3 - tvaroslovie.
Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003.
RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 4 – náuka o
slove. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.
Krátky slovník SJ
Synonymický slovník
Pravidlá slovenského pravopisu
Frazeologický slovník
Školský slovník spisovnej slovenčiny
Homonymický slovník
Paronymický slovník
Morfematický slovník
Okazionalizmy v hovorovej slovenčine
Teória motivácie v lexikálnej zásobe, Náuka Prešov
Lexikálna sémantika a derivatológia, Náuka Prešov
Život so slovotvorbou a lexikológiou, náuka Prešov
Slovné druhy – Stiefel – Eurocard
Závesná mapa – Slovné druhy I., II.
Slovenský jazyk – sada máp
Závesná mapa – Skladba jednoduchej vety
Závesná mapa – Hlásky a rozličné znamienka
Slovenský jazyk – Skladba jednoduchej vety
DVD – Význam slovenčiny, Jazyk a folklór
DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu, Učitelia o slovenčine
DVD – Nárečia, Každý sme učiteľom slovenčiny
Výukový program – Animovaný SJ
Výukový program – Zvukové diktáty
2. časť – sloh
IHNÁTKOVÁ, Natália: Komunikácia a sloh pre 1. Až 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prvé
vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2002.
14
CESNAKOVÁ, Eva; HÚSKOVÁ, Alexandra: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá
s osemročným štúdiom 5 – komunikácia a sloh. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007.
OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie
ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.
FINDRA: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Osveta
HOLIČ: Rétorika. Enigma
Základy praktickej rétoriky, Náuka Prešov
Závesná mapa – Funkčné jazykové štýly
Závesná mapa – Slohové postupy
DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu
DVD – Komunikácia
DVD – Myšlienky sú riekami slov, Vieme rozprávať?
3. časť – literatúra
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prvé vydanie.
Bratislava: LITERA, 1997.
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Druhé vydanie.
Bratislava: OG – POĽANA, 2000.
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Druhé vydanie.
Bratislava: OG – POĽANA, 2000.
OBERT, Viliam: Literárna výchova pre 1. a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom – zbierka cvičení.
15
Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2005.
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
ZÁTURECKÝ: Slovenské príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky
ŠTRAUS: Princíp hry v slovenskej poézii
ŠTRAUS: Základy slovenskej verzológie
ŠTRAUS: Slovník poetiky
PAVLOVIČ: Lov slov
Kol. autorov: Hviezdoslav v interpretáciách
VALČEK: Slovník literárnej teórie
Kontúry slovenskej lit. pre deti a mládež, Náuka Prešov
CD nosiče s nahrávkami detských populárnych piesní
Filmy
DVD – Rozprávky, P.O.Hviezdoslav
DVD – Krása recitácie
DVD – Hory a krásy Slovenska v slovenčine, Tvorivé písanie
EZOP: Bájky
Staré grécke báje a povesti
HEVIER: Odlet papierových lastovičiek
DUŠEK, D.: Pištáčik
JOBUS, B.: Láskavé rozprávky
HEVIER: Futbal s papučou
VII. Hodnotenie predmetu Predmet je hodnotený váhovým systémom.
Počet známok za polrok: 6
(2x diktát, 2x známka z jazykového učiva – skúšanie formou testov, 1x známka z literárneho učiva, 1x
kontrolná slohová práca + priebežne /test, skúšanie, aktivity, problémové úlohy.../)
Váhy známok:
Váha 1
- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodine
/čítanka, krátka esej - úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca, práca s problémovou úlohou,
päťminútovka apod./
- ústna odpoveď Váha 2
- diktát /2x za polrok/
- kontrolná slohová práca (1x za polrok)
- testy (opakovanie tematických celkov)
Váha 3
- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu
prípadne predsedu PK/
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej),
určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo
subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo
hodnotiť známkou nedostatočný.
16
Hodnotenie kontrolných diktátov: 0 – 1 chyba = 1
2 – 3 chyby = 2
4 – 6 chýb = 3
7 – 9 chýb = 4
10 – viac chýb = 5
Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:
Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných
písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.
Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/
- 24 bodov.
Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:
100% - 90% = 1
89% - 75% = 2
74% - 50% = 3
49% - 30% = 4
29% - 0% = 5
17
18
Názov predmetu Anglický jazyk úroveň A1.1– prima
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl
na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.
cudzieho jazyka.
Na vyučovanie anglického jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená štvorhodinová dotácia
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu
úrovne B2.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie a anglickom jazyku v sekunde je dosiahnuť úroveň A1.1 podľa SERR pre
jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete
smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať),
hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných
komunikačných zručností vo francúzskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre
rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A1.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1:
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na
dané konkrétne situácie,
19
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1 :
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať,
ospravedlniť sa atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1 :
dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov
(a, potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1:
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho
rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1:
rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,
pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.1:
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať
alebo preformulovať svoju výpoveď,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na
známe témy,
používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má),
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.1:
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí,
ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek,
rodina, záujmy),
vie opísať miesto, kde býva,
vie porozprávať o svojich záľubách,
vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch
vie porozprávať jednoduchý príbeh.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.1:
20
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia,
vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A1.1 vie:
Spôsobilosti: Funkcie:________________________
1. Nadviazať kontakt v súlade Upútať pozornosť
s komunikačnou situáciou Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Začleniť informáciu
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť a neschopnosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok
Vyjadriť fyzickú bolesť
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz/zákaz
alebo povinnosti Dať súhlas, potvrdiť niečo
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel Ospravedlniť sa
alebo povinností
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť niekomu aby niečo vykonal
Odpovedať na návrh niekoho
21
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
19. Telefonovať Začať telefonický rozhovor
Udržiavať telefonický rozhovor
Ukončiť telefonický rozhovor
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje
boli pochopené vyjadrenia
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Ro
din
a a
spolo
čnosť
Osobné údaje
Národnosť/štátna príslušnosť
Rodina – vzťahy v rodine
Spôsobilosť č. 1
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2
Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3
Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 6
Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7
Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 9
Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Spôsobilosť č.11
Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12
Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.14
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.17
Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.19
Telefonovať
Ľu
dsk
é te
lo
Fyzické charakteristiky (základné)
Časti tela
22
Vzd
elá
va
nie
a p
ráca
Školské pomôcky
Zariadenie v triede
Učebné predmety
Spôsobilosť č.20
Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.24
Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová/môj výklad, môj
argument boli pochopené
Vo
ľn
ý č
as
a z
áľu
by
Záľuby, aktivity
Knihy a čítanie
Televízia
Mu
ltik
ult
úrn
a
spolo
čnosť
Rodinné sviatky
Člo
vek
a p
ríro
da Zvieratá
Dom
ov a
bývan
ie Môj dom/byt
Zariadenie bytu
Domov a jeho okolie
Kra
jin
y, m
está
,
mie
sta
Krajiny
23
Ob
liek
an
ie
a m
ód
a
Základné druhy oblečenia
JA
ZY
KO
VÉ
P
RO
ST
RIE
DK
Y
Morfológia
Podstatné mená
- vlastné a všeobecné podstatné mená
- určenosť- členy: určitý a neurčitý
- životné a neživotné podstatné mená
- jednotné a množné číslo – pravidelné/ nepravidelné
Prídavné mená
Zámená
- osobné
- privlastňovacie
- ukazovacie
Číslovky
-základné
Slovesá
- plnovýznamové slovesá be, have
- pomocné sloveso do
- slovesné časy - prítomný čas jednoduchý, prítomný
čas priebehový
Predložky
-jednoduché
Syntax
Slovosled
-oznamovacie vety
-opytovacie vety: zisťovacie, doplňovacie
-rozkazovacie vety
Vety
-jednoduché
Podmet:
- zhoda podmetu a prísudku
- osobný/neosobný
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca vo dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
24
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
posluchové cvičenia
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
jednoduchý písomný prejav – pohľadnica, opis
samoštúdium a samohodnotenie
VI. Učebné zdroje Project 1
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopisy
Gramatické príručky
Internet
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie
vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka
na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
25
Názov predmetu Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – úroveň A1.1.(1)
a
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky
pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií
v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne
využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie
týchto cieľov slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho
vzdelávacieho programu je v prvom ročníku osemročného gymnázia určená dvojhodinová
dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného
Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania
cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom
cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia
vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B1.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj/ Komunikácia/ – Súkromná korešpondencia
- Knihy a čítanie
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania vo francúzskom jazyku v prvom ročníku osemročného gymnázia je
dosiahnuť úroveň A1.1.(1) podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude
organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu
kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia,
samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných
zručností vo francúzskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1) si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby
dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
26
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení
vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet,
ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené
spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie
spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,
poďakovať, ospravedlniť sa atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích
výrazov (a, potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho
samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly
a jasne.
27
Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na
plagátoch, pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený
zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb
alebo na známe témy,
používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako
sa má),
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba,
ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo,
národnosť, vek, rodina),
vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek,
bydlisko)
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1):
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú
III. Predmetové kompetencie
Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1) vie: Vie:
28
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať
Opísať (farbu, veľkosť...)
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť (je sais/je ne sais pas)
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je
suis triste)
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel.rozhovor
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová
boli pochopené
Hláskovať
29
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Časť: Jazyková zložka
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rodina
a spoločnosť
Krajiny,
mestá,
miesta
Vzdelávanie
a práca
Ľudské telo,
starostlivosť
o zdravie
osobné údaje,
národnosť/ štátna
príslušnosť, tlačivá,
dokumenty
predstavovanie sa,
hláskovanie mena,
zápis podľa
hláskovania
pozdravy – pri
stretnutí, lúčení,
nadväzovaní
rozhovoru
porozumenie
a používanie čísloviek
( telefónne čísla,
adresa, rodné číslo)
predstavenie sa
a požiadanie niekoho,
aby sa predstavil
telefonovať
opísať osobu
niektoré krajiny, ich
hlavné a známe mestá
vyjadriť, kde je osoba,
mesto
určenie a lokalizácia
učebných predmetov v
triede
Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 6 Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 12 Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č. 17 Reagovať pri prvom
stretnutí
Spôsobilosť č. 19 Telefonovať
Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová boli pochopené
30
Domov
a bývanie
Jazykové
nástroje
opis, určenie farby
určenie vlastníctva
dni v týždni
vyjadriť, že niečo
viem/neviem urobiť
jednoduchá fyzická
charakteristika
informovať o svojom
zdravotnom stave /
o zdravotnom stave
svojho priateľa
môj dom/ moja izba,
jednoduchý opis
podstatné mená a člen,
elízia
predložky à, en pred
mestami a krajinami
podmet vo
francúzštine, poradie
vetných členov vo
vete
sloveso être
zápor ne...pas
tvorenie otázok ( est-
ce que, inverzia)
členy určité a neurčité
množné číslo
podstatných
a prídavných mien
ženský rod prídavných
31
mien
privlastňovanie
predložkami de, à
V. Metódy a formy práce
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy
posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie
jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa
samoštúdium a samohodnotenie
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
VI. Učebné zdroje Učebnice: En français
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa
obsahového a výkonového štandardu.
Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1.(1)
Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
32
schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Pri písomnom prejave sa hodnotí
zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy
členenie a stavba textu, plynulosť prejavu
gramatická správnosť, pravopis
použitá slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ
určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodických pokynov)
33
Názov predmetu Nemecký jazyk – druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia , Príma – úroveň A1.1
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre
spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom
jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať
slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov
slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho
vzdelávacieho programu je určená jednohodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia v
nemeckom jazyku s 1-hodinovou dotáciou v rámci školského vzdelávacieho programu.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje
k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou
k dosiahnutiu úrovne B 2.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
1. Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni A1.1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti
svojho rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné a jazykové kompetencie.
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
konkrétnych jazykových prostriedkov.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie,
ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.1.
34
rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je
uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,
dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných
údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,
dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii
rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.
1. Jazyková kompetencia.
Učiaci sa na úrovni A1.1:
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a
potrieb konkrétneho typu,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich
sa na dané konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet,
ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení
zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny
alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané
ustálené spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
2. Sociolingvistická kompetencia.
Učiaci sa na úrovni A1.1 :
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie
spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,
poďakovať, ospravedlniť sa, atď.
3. Pragmatická kompetencia.
Učiaci sa na úrovni A1.1
dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych
spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré
sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových
prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu
formuláciu.
4. Komunikačné zručnosti.
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a
dopĺňajú (integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením.
Učiaci sa na úrovni A1.1.
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho
samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria
pomaly a jasne,
35
rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na
pochopenie zmyslu,
rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže
porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1.
rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad
na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých
opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1.1.
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v
komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri
pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb
alebo na známe témy,
používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa
niekoho ako sa má,
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých
konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré
sa dozvie,
rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo
požiadať a niekomu niečo oznámiť
Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.1.
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba,
miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.
III. Predmetové kompetencie.
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj
v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
36
Učiaci sa na úrovni A 1.1. vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:________________________
Učiaci sa na úrovni A1.1.(1) vie: Vie:
1.Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť,
6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel.rozhovor
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli
pochopené
Hláskovať
IV. Obsah vzdelávania.
Ročník: Prima v osemročnej forme štúdia.
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne.
Tématický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Rodina a spoločnosť Osobné údaje, rodina, vzťahy
v rodine, rodinné sviatky
Pozdraviť, odpovedať na
pozdrav, rozlúčiť sa,
poďakovať, upútať
pozornosť
Vzdelávanie a práca Škola a jej zariadenie,
Učebné predmety
Identifikovať, vyjadriť, čo
mám rád, vyjadriť svoj
súhlas, vyjadriť svoj nesúhlas
Voľný čas a záľuby Záľuby, televízia Vyjadriť, čo sa mi páči
Človek a spoločnosť,
komunikácia
Jazyk ako dorozumievací
prostriedok
Predstaviť sa, predstaviť
niekoho, reagovať na
predstavenie niekoho,
privítať
Krajina, ktorej jazyk sa učím Turistické miesta
Jazykové prostriedky Číslovky od 1-100
Zemepisné názvy
37
Časovanie slovies „ sein a haben“
Slovosled v oznamovacej
a opytovacej vete
Určitý a neurčitý člen
Skloňovanie podstatných mien
v nominatíve a akuzatíve
Privlastňovacie zámená“ mein a dein“
Mesiace v roku, radové číslovky
Určovanie dátumu
Časovanie pravidelných slovies
Časovanie nepravidelných slovies
Určovanie času
V. Metody a formy práce.
skupinové, individuálne
vyučovanie, práca v dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis
samoštúdium a samohodnotenie
VI. Učebné zdroje.
Učebnice: Projekt Deutsch Neu 1 (1. –5. lekcia)
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
VII. Hodnotenie predmetu.
Hodinová dotácia- 2 hodiny týždenne
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7.
júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR,
a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich.
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1.
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
38
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ
určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia
Čl. 4)
39
Názov predmetu Matematika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 2. Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament. Tento predmet zahŕňa
matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach
rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia
súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi
matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu informácií
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Dopravná výchova / Triezvo a bezpečne/ Uhly
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť. Proces vzdelania v príme smeruje k tomu, aby žiaci:
si uvedomili význam svojho učenia sa dokázali reflektovať proces vlastného myslenia pri získavaní a spracovaní nových
poznatkov dokázali kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj a tvorivo ich spracovať
a prakticky využiť dokázali vyžívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovaní získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou
voľbou organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a
spolupracovať v skupine pri riešení problému získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k
racionálnemu a samostatnému učeniu sa nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom
riešenia úloh s rôznym kontextom správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty
obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,
diagramy) rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a
zdôvodňovať výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu
informácií, čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému
III. Predmetové kompetencie Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií: kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky. Žiak
40
používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)
používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané vedomosti na úspešné riešenie problémov
uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom myslení
je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov
formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj
potrebu zvažovať úrovne ich rizika má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom
prostredí o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontrapríklad všeobecných tvrdení o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií
dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť
uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja
dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
kriticky hodnotí svoj pokrok prijíma spätnú väzbu uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti používa odborný jazyk chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom
efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti
dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť
vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami
osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch
dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov
je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti
dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote
uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie
vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti
uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv
je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
41
IV. Obsah vzdelávania Ročník – príma Hodinová dotácia - 4 /132/ Obsahový štandard - prehľad tematických celkov a ich obsahu 1. Čísla, premenná a počtové výkony s číslami 2. Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy 3. Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika 4. Geometria a meranie
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. 2.
Počtové výkony s prirodzenými číslami. Sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie prirodzených čísel. Násobenie a delenie, delenie so zvyškom, viacciferný deliteľ. Počtové výkony s desatinnými číslami. Desatinné číslo (kladné), rád číslice v jeho zápise, porovnanie, usporiadanie, zaokrúhľovanie, zobrazovanie desatinných čísel na číselnej osi . Sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie desatinných čísel (spamäti a písomne). Sčítanie a odčítanie násobenie a delenie ako navzájom opačné operácie. Premena jednotiek dĺžky, hmotnosti, obsahu. Periodičnosť podielu dvoch prirodzených čísel.
Žiak vie: používať prirodzené čísla pri opise reálnej
situácie čítať, zapisovať a porovnávať prirodzené čísla
nerovnosti a rovnosti vykonávať spamäti aj písomne základné
počtové operácie zaokrúhľovať tvoriť a riešiť úlohy, v ktorých aplikuje získané
a osvojené poznatky
Žiak vie: rozlíšiť v praktickom živote desatinné čísla určiť rád číslice zaokrúhľovať desatinné čísla násobiť a deliť desatinné čísla 10, 100,
1000 spamäti násobiť desatinné čísla prirodzeným číslom násobiť desatinné čísla desatinným číslom vypočítať aritmetický priemer desatinných
čísel využívať rôzne spôsoby vyjadrenia celok –
časť aplikovať získané poznatky pri riešení úloh
3. Geometria a meranie. Obsah obdĺžnika a štvorca. Obsah obrazca v štvorcovej sieti. Jednotky obsahu, premena jednotiek. Obsah obdĺžnika. Obsah štvorca. Slovné úlohy na výpočet obvodov a obsahov obrazcov zložených z obdĺžnikov a štvorcov. Kombinatorika. Možnosti usporiadania niekoľkých prvkov za sebou. Úlohy s kombinatorickou motiváciou a ich riešenie rôznymi spôsobmi
Žiak vie: popísať, pomenovať, načrtnúť a narysovať
obdĺžnik a štvorec, pozná ich základné prvky a ich vlastnosti
vie vykonať v praxi potrebné merania a výpočty obsahu obdĺžnika a štvorca
pozná meracie prostriedky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických úlohách
analyzuje a rieši aplikačné geometrické úlohy s využitím osvojeného matematického aparátu
Žiak vie:
systematicky vypisovať všetky prípady z daného počtu prvkov vybrať skupinu s
daným počtom prvkov podľa pravidla vypočítať počet možností výberu vykonať zber, zápis, interpretáciu údajov a
ich grafické znázornenie
42
sa orientovať v množine údajov a vybrať z nich potrebné
riešiť praktické úlohy z reálneho života
5. Uhol . Uhol a jeho veľkosť, stupeň (minúta). Os uhla a jej konštrukcia. Odhad a meranie veľkosti uhla. Delenie a násobenie uhlov dvoma. Priamy, pravý, ostrý a tupý uhol. Triedenie trojuholníkov podľa veľkosti ich uhlov. Vrcholové a susedné uhly.
Žiak vie: merať uhly a počítať s nimi skonštruovať os uhla odmerať veľkosť uhla násobiť a deliť veľkosť uhla dvoma rozlíšiť ostrý, tupý a pravý uhol prenášať uhly graficky sčítať a odčítať uhly určiť typ trojuholníka podľa veľkosti
najväčšieho uhla riešiť úlohy súvisiace s reálnym životom
V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
problémové vyučovanie TC 2,5 projektové vyučovanie TC 5 samostatnú prácu TC 1, 2, 3, 4, 5 práca v skupinách TC 1, 2, 3, 4, 5 klasické formy vyučovania TC 1, 2, 3, 4, 5 pamäťové počítanie TC 1, 2, 3, 4, 5 rozhovor TC 1, 2, 3, 4 , 5 prácu s internetom práca na PC s výukovými programami
VI. Učebné zdroje
Učebnica pre 5. A 6. ročník Šedivý, Repáš Zbierka úloh z matematiky pre 5. a 6. ročník Odborná literatúra Didaktické pomôcky Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne.:
priebežné individuálne skúšanie slovné hodnotenie hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu aktivita žiakov samostatná práca písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a
opravenú písomku musí vidieť o každej známke musí byť žiak informovaný každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň
jednu z ústnej odpovede.
43
Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne:
štvrťročná práca váha 4 kontrolná práca váha 2 iné hodnotenie váha 1
Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok: výborný od 90% - 100% chválitebný od 75% - 89% dobrý od 50% - 74% dostatočný od 30% - 49% nedostatočný menej ako 29%
44
Názov predmetu Informatika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja
myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné
stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi.
Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov,
postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch.
Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných
technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu
informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov,
medzipredmetových projektov, celoškolských programov.
Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude
dôkladnejšie zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné
technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na
motiváciu a praktické projekty.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť
tematických okruhov:
Informácie okolo nás
Komunikácia prostredníctvom IKT
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Princípy fungovania IKT
Informačná spoločnosť
Predmet informatika v prime obsahuje nasledovné tematické okruhy:
1) Informácie okolo nás
2) Princípy fungovania IKT
3) Komunikácia prostredníctvom IKT
4) Informačná spoločnosť
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov
a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje
tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej
civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a
produktov. Toto poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a
aplikovaním informačných technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a
riadení školy.
Výchovno-vzdelávací proces v prime až kvarte má:
naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky
budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania
informačných technológií a produktov
aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a
riadení školy
súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware
i software sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ
samotný
45
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
oboznámili sa so systémami na spracovanie informácií z pohľadu ich architektúry
(počítač, prídavné zariadenia) a z pohľadu logickej štruktúry (operačný systém);
oboznámili sa s typmi informácií a ich reprezentáciou;
zvládli základnú obsluhu počítača: ovládanie klávesnice, práca s myšou, DVD a USB
kľúč;
získali základné zručnosti v práci s textom;
získali základné zručnosti kreslenia v grafickom prostredí;
oboznámili sa s bezpečnosťou na Internete a základnými hrozbami z Internetu;
zvládli základné používanie elektronickej pošty a jednoduché vyhľadávanie na webe;
nadobudli základné schopnosti potrebné pre realizáciu jednoduchého projektu
IV. Obsah vzdelávania Ročník - príma
Hodinová dotácia - 1 /33/
Časť: Informatika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Informácie okolo nás
typy informácií, reprezentácia,
bit, bajt,
textový editor - formátovanie
textu, nadpisy, odrážky, obrázky
v texte,
grafický editor - grafická
informácia, fotografia, Tux Paint.
záverečný projekt
Žiak:
dokáže vytvoriť plagát, vizitku, pozvánku.
pozná a dodržiava základné zásady písania
textu, ovláda jednoduché formátovanie,
vie kombinovať text a obrázok
vie upraviť fotografiu, koláž, texty
v obrázkoch.
získa základné zručnosti kreslenia
v grafickom prostredí
2. Princípy fungovania IKT
vstupno / výstupné zariadenia –
monitor, klávesnica, myš,
tlačiareň, pamäťové média
oblasti aplikácií softvéru – počítač
ako nástroj
operačný systém, používateľ,
prihlasovanie do systému, správca
úloh, priečinok, disk, CD, DVD,
USB - pamäťový kľúč,
Žiak:
je oboznámený so systémami na spracovanie
údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač,
prídavné zariadenia) a logickej štruktúry
(OS)
vie správne používať pamäťové média, CD,
DVD, USB kľúče
dokáže vytlačiť dokument
dokáže pracovať s operačným systémom
zvláda základnú obsluhu počítača
3. Komunikácia prostredníctvom IKT
elektronická pošta, príloha správy
webová adresa, vyhľadávače
Žiak:
zvláda základné IKT nástroje na
komunikáciu,
chápe, ako IKT slúži na sprostredkovanie
informácií medzi ľuďmi
vie využívať IKT na vlastné učenie sa
46
dokáže poslať emailovú správu s prílohou,
vie vyhľadávať informácie na internete
pomocou vyhľadávacích strojov a používať
ich v praxi
4. Informačná spoločnosť
bezpečnosť na internete
vznik, šírenie vírusov
Žiak:
vie o nebezpečenstvách na Internete
vie ako vznikajú a ako sa šíria počítačové
vírusy
V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy
slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
b) aktivizujúce metódy
diskusné
heuristické, riešenie problémov
c) komplexné výučbové metódy
frontálne vyučovanie
skupinové a kooperatívne vyučovanie
samostatná práca žiakov
projektové vyučovanie
vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001
Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002
Práca s grafikou – Ľubomír Salanci, SPN 2000
Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom.
Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:
obhajobou záverečných prác
prezentáciou práce v skupinách
praktickou prácou pri PC
písomnou formou /testy/
Zásady klasifikácie
každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test
musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná
známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
test váha 2
záverečná práca váha 4
iné hodnotenie váha 1
47
Názov predmetu Fyzika
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho
vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná
a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať
poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie
jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných
odborov s využitím prostriedkov IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach
a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci
preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie
experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré
z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky
a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy
práce, akými sú diskusia, práca s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných
vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania.
To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania
dát alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych
záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako
zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný
pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad
medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Intelektuálna oblasť
vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a
vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,
rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,
vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom
okolí,
vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných
vedeckých a technologických informačných zdrojov,
využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných
činnostiach,
48
vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých
informácii,
vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na
dôkazoch,
vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.
Schopnosti a zručnosti
porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych
veličín,
nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,
využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,
vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,
trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,
vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,
zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,
vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať
obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu
riešiť problémové situácie,
vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj
ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.
Postojová oblasť
naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,
byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,
vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,
snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je
súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,
osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou
zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne
zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,
vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich
schopností.
Sociálna oblasť
uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality
nášho okolia
uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,
vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov
a techniky pre rozvoj spoločnosti,
vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,
vedieť sa rozhodovať,
byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom
samovzdelávaní,
mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.
49
III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
Poznávacia
(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý v osemročnej forme forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Ročník Prehľad tematických
celkov
Orientačná hodinová
dotácia
Príma 1.Úvod do fyziky 3
2Látky a ich vlastnosti 7
3. O silách 9
4. Fyzikálne vlastnosti a ich
meranie
12
5. Prezentácia projektu 2
Obsahový štandard Konkretizácia obsahu Výkonový standard/cieľ
Čo je fyzika Ako to bolo kedysi a ako je
to dnes vie porovnať ako to bolo kedysi
a ako je to dnes z hľadiska fyziky
Fyzika a človek vymenuje niekoľko príkladov
využitia fyziky
Slávni fyzici vypracuje referát o slávnych
fyzikoch/Archimedes, Newton,
Einstein/
Látky a ich vlastnosti
Čo je teleso a z akej je látky vie vymenovať skupenstvá látok,
určí, či dané teleso je tvrdé,
krehké, tvárne, pružné, mäkké,
sypké
50
Rozlíšenie látok podľa
skupenstva porovná a vyberie spoločné a
rozdielne vlastnosti kvapalín,
plynov a pevných telies
správne použije pojem fyzikálna
vlastnosť
Pevné látky a ich vlastnosti-
krehkosť, tvrdosť, pružnosť,
deliteľnosť
vymenuje vlastnosti pevných
látok a ich využitie
overí jednoduchým pokusom
vlastnosti pevných telies
Kvapalné látky a ich
vlastnosti – nestlačiteľnosť,
tekutosť, deliteľnosť
vymenuje vlastnosti kvapalných
látok a ich využitie
jednoduchým experimentom
demonštruje vlastnosti kvapalín
Plynné látky a ich vlastnosti-
stlačiteľnosť, tekutosť,
rozpínavosť, deliteľnosť
vymenuje vlastnosti plynných
látok a ich využitie
jednoduchým experimentom
demonštruje vlastnosti plynov
Ako môžeme meniť
vlastnosti látok vie ako môžeme meniť vlastnosti
látok
Využitie vlastnosti látok
v praxi uvedie niekoľko príkladov na
využitie vlastností látok v
prezentácii
O silách Kto vyvinie väčšiu silu, sily
pôsobiace na diaľku vymenuje druhy síl a ich
vlastnosti
Magnet a jeho vlastnosti
Póly magnetu pozná vlastnosti magnetu
predvedie jednoduchý experiment
Magnetická sila a jej účinky
Zem ako magnet vie od čoho závisí veľkosť
magnetickej sily
predvedie jednoduchý experiment
vysvetlí určovanie svetových strán
pomocou kompasu
Ako sa zmagnetizuje oceľ,
železo zmagnetizuje ihlu
rieši jednoduché kvalitatívne
úlohy
Elektrická sila, jej účinky vie kde sa stretávame
s elektrickou silou
Ako možno teleso
zelektrizovať, elektrický
náboj
robí jednoduché pokusy na
zelektrizovanie telies
Gravitačná sila, jej účinky
okolo nás pozná vlastnosti gravitačnej sily
Kam mieri gravitačná sila,
vodorovný smer použije olovnicu a libelu na
určenie vodorovného a zvislého
smeru
Porovnanie elektrickej,
magnetickej a gravitačnej
sily
pozná spoločné a rozdielne
vlastnosti elektrickej, magnetickej
a gravitačnej sily
51
Fyzikálne veličiny
a ich meranie
Ako meriame dĺžku zaznamená pozorovanie a vykoná
zápis nameranej hodnoty
fyzikálnej veličiny do tabuľky
pracuje s tabuľkami MFCHT
Jednotky dĺžky, chyby
merania odmeria dĺžku rôznymi meradlami
a určí chyby merania Objem, jednotky objemu odmeria objem pevnej látky
Ako meriame objem tekutín,
pevných a sypkých látok odmeria objem tekutín, pevných
a sypkých látok
Hmotnosť, jednotky
hmotnosti odváži telesá rôznej hmotnosti
Ako vážime tekutiny zistí hmotnosť kvapaliny
Čo udáva hustota pozná vzťah pre hustotu a využíva
ho pri riešení jednoduchých úloh
Výpočet hustoty, hustomer identifikuje neznámu látku podľa
jej hustoty
odčíta hodnoty hustoty látky
z grafu
Hustota plynov na základe pozorovania správania
sa mydlových bubliniek vo
vzduchu a plyne vyvodí, že aj
plyny majú rôznu hustotu
Ako meriame čas
Jednotky času pozná spôsoby merania času
pozná jednotky času
odmeria časové intervaly
stopkami
Čo sú fyzikálne veličiny vymenuje fyzikálne veličiny, ich
jednotky a meradlá s ktorými sa
na fyzike už stretol
Merateľné a nemerateľné
vlastnosti látok vymenuje niekoľko vlastností
látok ktoré možno a ktoré
nemožno merať
Prezentácia projektu
Meradlo objemu, dĺžky
a času s vlastnými
jednotkami
prezentuje a obháji svoj projekt
meradlo dĺžky, objemu a času
s vlastnou jednotkou
podieľa sa na práci v tíme
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
1.Úvod do fyziky
problémový výklad,
heuristická metóda,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
2Látky a ich vlastnosti problémový výklad,
heuristická metóda,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
52
3. O silách problémový výklad,
heuristická metóda,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
4. Fyzikálne vlastnosti a ich
meranie problémový výklad,
heuristická metóda,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
5. Prezentácia projektu projektové vyučovanie prezentácia projektu
VI. Učebné zdroje
Odborná
literatúra
Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie
zdroje
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
1.diel,
M.Macháček,
SPN Bratislava
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
študijná časť A,
SPN Bratislava
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
časť B,
SPN Bratislava
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika,
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica,
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája
2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-
R z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009
Klasifikácia
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky, pričom väčší dôraz sa
kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí
učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú
študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať študentov so
stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu.
Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5.
O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným predstihom, o termíne
krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej
témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
53
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 25% - dostatočný
5) 24% - 0% - nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru
známok:
druh odpovede váha známka z odpovede
ústna odpoveď 2 x
päťminútovka 1 y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického
celku)
2
z
test na konci tematického celku 2 t
referát, projekt, prezentácia 1 r, p
Vzorec na výpočet váhového priemeru:
váhhodnôtsúčúč
prtzyxVP
1.1.2.2.1.2.
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
54
Názov predmetu CHÉMIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Predmet chémia umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov.
Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v
každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv,
čistiacich prostriedkov, atď.
Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i
dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať,
experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác,
ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov
bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
o Enviromentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Voda a jej znečistenie; -
Znečistenie vzduchu
o Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ - Znečistenie vzduchu
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje
u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia.
Prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií
prostredníctvom obsahu chémie.
Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú
gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej
úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.
V rámci samostatnej práce majú byť žiaci schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace
s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať
multimediálne učebné materiály.
Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami
aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a
tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami
látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností.
Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré
pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv
alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).
V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v
chemickom laboratóriu.
Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na
hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.
Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných na
spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote.
Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať
a obhajovať svoje názory.
Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce.
Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní
zásad bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.
55
III. Predmetové kompetencie:
Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné pojmy a
identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií.
Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne
používa v správnom kontexte.
Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať a poprípade
načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie
popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov
(napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).
Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou
jednoduchších javov.
Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých prípadoch
predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný
alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).
Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment
podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva
odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti
niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je
kyslý, zásaditý alebo neutrálny).
Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch
porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu
niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.
Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších
prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov,
rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo
ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť
škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
komunikačné schopnosti
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky
a ich využitie.
riešenie problémov
analyzovať vybrané problémy,
aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov
a využiť ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
56
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 OBJAVUJEME CHÉMIU V NAŠOM OKOLÍ
Význam chémie pre život človeka
Chémia ako veda
Vedieť čo skúma chémia
Poznať suroviny, ktoré sa vyskytujú
v prírode.
Poznať čo sa vyrába v chemických závodoch
na Slovensku a v mojom okolí.
Na konkrétnych príkladoch vysvetliť
recykláciu.
2 AKÉ VLASTNOSTI MAJÚ LÁTKY
Skúmanie vlastností látok pozorovaním
Chemické laboratórium
Skúmanie vlastností látok pokusmi
Zistiť pozorovaním vlastnosti konkrétnych
látok (horľavosť, skupenstvo, vôňa, zápach,
vzhľad, rozpustnosť)
Vedieť, čo sa nachádza v chemickom
laboratóriu
Poznať, aké ochranné pomôcky používame
pri práci v laboratóriu
Vedieť, ako zisťujeme vôňu látok
v chemickom laboratóriu
Vedieť, ako sa bezpečne správať
v chemickom laboratóriu
Poznať zásady prvej pomoci v chemickom
laboratóriu
Poznať vybrané laboratórne pomôcky
v chemickom laboratóriu
Poznať základné piktogramy (horľavina,
žieravina, ...)
Zistiť, ako sa správajú látky pri rozpúšťaní vo
vode, pri zohrievaní – konkretizovať na
príkladoch
3 SKÚMAME LÁTKY
Z čoho sú látky zložené
Skupenstvo chemických látok
Príprava zmesí z chemických látok
Chemické látky
Zmesi
Oddeľovanie zložiek zmesí
Vedieť, že látky sa vyskytujú v troch
skupenstvách
Vedieť odlíšiť od seba chemicky čisté látky
a zmesi
Poznať niektoré vlastnosti chemicky čistých
látok: teplota varu, teplota topenie
Vedieť na konkrétnych príkladoch odlíšiť
rovnorodú a rôznorodú zmes
57
Poznať, ako sa zmesi rozlišujú podľa
skupenstva
Poznať základné metódy oddeľovania zložiek
zmesí: usadzovanie, odparovanie, filtrácia,
kryštalizácia, destilácia
Poznať využitie metód oddeľovania zložiek
zmesí v praktickom živote
4 ROZTOKY
Čo je roztok
Rozpustnosť látok
Vedieť, že roztok je rovnorodá zmes
Poznať zloženie roztoku z rozpustenej látky
a rozpúšťadla
Poznať zloženie vodného roztoku
Poznať príklady vodných roztokov
používaných v domácnosti
Vedieť rozlíšiť roztoky podľa skupenstva
a uviesť príklady
Vedieť, že rozpustnosť je vlastnosť látok,
ktorá sa dá merať.
Poznať príklady látok, u ktorých sa
rozpustnosť s teplotou zvyšuje a u ktorých sa
zmenšuje
Vedieť, kedy je roztok nasýtený
5 VODA
Význam vody
Druhy vôd
Chápať význam vody pre človeka, rastliny
a zvieratá
Poznať v akých skupenstvách sa vyskytuje
voda v prírode
Poznať rozdelenie vôd podľa výskytu
(zrážková, povrchová, podzemná, minerálna)
a podľa použitia (pitná, úžitková, odpadová,
destilovaná)
Vysvetliť rozdiely medzi rôznymi druhmi vôd
(zrážková, povrchová, podzemná, pitná,
úžitková, odpadová, destilovaná)
Poznať možnosti úpravy a čistenia vôd,
dôsledky znečistenia vôd
6 VZDUCH
Význam vzduchu
Znečistenie vzduchu
Vymenovať hlavné zložky vzduchu
Poznať tvorbu a význam kyslíka pre živé
organizmy
Poznať význam dusíka pre život človeka
Vymenovať hlavné zdroje znečistenia
ovzdušia (spaľovanie odpadov – potreba
separovaného zberu)
Poznať príčiny smogu, kyslého dažďa,
skleníkového efektu a ozónovej diery
7 ZÁKLADNÉ OPERÁCIE A ÚKONY
Základné operácie a úkony – meranie
veličín: hmotnosť, objem, hustota,
teplota – ich záznam a použitie
Uskutočniť správne meranie hmotnosti
s využitím laboratórnych váh – mechanických
a digitálnych
Uskutočniť správne meranie objemu
58
Poznať rozdiely v presnosti používaných
pomôcok na meranie objemu
Uskutočniť meranie teploty liehovým
teplomerom
Uskutočniť správne meranie hustoty
hustomerom
8. LABORATÓRNE PRÁCE
Laboratórny poriadok
Filtrácia
Kryštalizácia
Destilácia
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
v chemickom laboratóriu
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
s chemickými látkami v praxi
Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,
vyhodnotiť a interpretovať ich
Vedieť zaznamenať výsledok pokusu
Poznať základné pomôcky pre vykonanie
oddeľovania zložiek zmesí: skúmavka,
kadička, banka, kryštalizačná miska, filtračný
lievik, filtračný papier, držiak, kruh, svorka,
stojan, chladič, odparovacia miska, krycie
sklíčko, chemická lyžička, kahan, tyčinka,
odmerný valec, pipeta
Vedieť používať ochranné pomôcky:
okuliare, rukavice, ochranný štít
Vykonať podľa návodu filtráciu, kryštalizáciu
a destiláciu
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Chémia pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky 3x test
Test – váha 4
59
Odpoveď – odporúča sa váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky – váha 2
Seminárne práce, referáty- váha 1
Laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
60
Názov predmetu BIOLÓGIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom
na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým
zložkám prostredia.
Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie
konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí.
Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí
živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.
Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať
aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.
Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a
tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným
štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Učivo je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a
skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom
prostredí.
Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov
v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a
vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr.
Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať
poznatky.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:
Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.
Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch
ako súčastí celku.
Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia
prírodných procesov a javov.
Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.
Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.
III. Predmetové kompetencie:
Kompetencie v oblasti prírodných vied:
Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.
Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,
poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových
vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.
Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,
jednobunkových a mnohobunkových organizmov.
Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.
Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu
človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia.
Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu
a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.
Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života
organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob
života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.
61
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:
v oblasti komunikačných schopností:
identifikovať a správne používať základné pojmy,
objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov,
podstatu procesov a vzťahov,
vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,
vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,
vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a
ich využitie.
v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:
riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,
navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,
rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z
pozorovaní a jednoduchých školských projektov,
využívať tvorivosť a nápaditosť,
samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,
predpokladať a určiť príčinné súvislosti,
pozorovať, experimentovať a odhadovať.
v oblasti sociálnych kompetencií:
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,
využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,
rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,
aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne / 1 hodina celá trieda + 1 hodina delená
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 ŽIVOT ČLOVEKA V ĽUDSKÝCH SÍDLACH
Ľudské obydlia a ich okolie.
Vplyv ľudskej činnosti na
prispôsobovanie sa organizmov
prostrediu.
Uviesť osobitosti ľudských obydlí a
ich okolia pre život organizmov.
Uviesť význam kríženia rastlín
a živočíchov pre človeka.
Uviesť význam zdomácňovania
živočíchov pre človeka.
Mikroorganizmy žijúce s človekom.
Poznávanie a význam pre človeka.
Uviesť prejavy škodlivosti parazitickej
baktérie pre človeka.
Opísať využitie mliečnych a kvasných
baktérií.
Uviesť príklad využitia kvasiniek
62
človekom.
Uviesť podmienky výskytu plesní v
domácnosti.
Uviesť príklad priemyselnej výroby s
využívaním kvasinky.
Pestované rastliny v záhradách.
Pestované ovocné stromy a kry.
Poznávanie podľa vonkajších znakov,
význam.
Pomenovať podľa ukážky zástupcu
cibuľovej, hlúbovej a koreňovej
zeleniny.
Poznať na ukážke a pomenovať
strukovinu.
Rozlíšiť a pomenovať na ukážke päť
druhov zeleniny.
Vysvetliť potrebu hnojenia pôdy v
záhrade pri dlhoročnom pestovaní
plodín.
Vysvetliť význam zeleniny vo výžive
človeka.
Poznať na ukážke a pomenovať dva
ovocné stromy.
Poznať na ukážke a pomenovať dve
rastliny s drobným dužinatým ovocím.
Vysvetliť význam ovocia pre zdravie
človeka.
Nežiaduci spoločníci človeka.
Poznávanie podľa vonkajších znakov,
význam.
Zásady prevencie pred šírením nákazy.
Zdôvodniť na príklade škodlivosť
vnútorného a vonkajšieho parazita.
Poznať na ukážke dva živočíchy
znehodnocujúce potraviny.
Poznať zásady ochrany pred
vnútornými parazitmi.
Poznať spôsob odstránenia vší z
vlasov.
Včelárstvo, rybárstvo a rybnikárstvo.
Spoločenský život včiel.
Zásady chovu včiel a rýb.
Chovateľsky významné vtáky.
Opísať na ukážke význam včely
matky, robotnice, trúda v úli.
Uviesť príklady významu chovu včely
pre človeka.
Vysvetliť význam rýb pre človeka.
Na ukážke pomenovať samca a
samicu kury, kačice, husi a morky.
Vysvetliť na príklade kohúta a sliepky
pohlavnú dvojtvarosť.
Uviesť význam chovu kury, kačice,
husi alebo morky pre človeka.
Blízki spoločníci človeka.
Poznávanie podľa vonkajších znakov,
význam.
Spolunažívanie živočíchov a ľudí v
domácnosti.
Porovnať odlišnosti vonkajších
znakov psa a mačky.
Pomenovať na ukážke jedno plemeno
psa.
Uviesť zásady chovu psa a mačky v
domácnosti.
Uviesť príklad starostlivosti o drobné
domáce živočíchy.
Chovateľsky významné cicavce.
Poznávanie podľa vonkajších znakov,
význam. Zásady chovu.
Rozpoznať na ukážke tri druhy
hospodárskych zvierat.
Rozpoznať na ukážke samca, samicu a
mláďa dvoch hospodárskych zvierat.
Uviesť význam chovu jedného druhu
63
hospodárskeho zvieraťa.
Uviesť dôsledky pridávania veľkého
množstva chemických prípravkov do
potravy hospodárskych zvierat.
Cicavce žijúce s človekom.
Poznávanie podľa vonkajších znakov,
riziká prenosu nákazlivých ochorení,
ochrana a prevencia.
Rozlíšiť na ukážke myš a potkana.
Uviesť riziko výskytu myší a
potkanov v domácnosti.
Poznať spôsoby ochrany pred myšami
a potkanmi.
Živočíchy v okolí ľudských sídiel.
Poznávanie podľa vonkajších znakov,
význam.
Uviesť dva bezstavovce žijúce v
záhrade alebo sade.
Vysvetliť škodlivosť premnoženia
niektorých bezstavovcov v
domácnosti, záhrade a sade.
Opísať význam spevavých vtákov v
okolí domácností.
Poznať na ukážke troch spevavých
vtákov.
Uviesť príklad spevavého vtáka, ktorý
sa živí hmyzom.
2 ZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA ŽIVOTA
Rastlinná a živočíšna bunka.
Základná stavba a funkcia častí bunky.
Pomenovať na ukážke časti rastlinnej
bunky.
Vysvetliť význam bunkového jadra a
chloroplastu.
Pomenovať na ukážke časti živočíšnej
bunky.
Určiť na ukážke zhodné a rozdielne
znaky rastlinnej a živočíšnej bunky.
3 ŽIVÉ ORGANIZMY A ICH STAVBA
Nebunkové a jednoduché bunkové
organizmy.
Stavba tela.
Význam, vplyv na človeka, nákazlivé
ochorenia, prevencia.
Porovnať stavbu vírusu a baktérie.
Rozhodnúť, či pôvodcom nákazy
chrípky, žltačky, angíny je vírus alebo
baktéria.
Uviesť príklad troch nákazlivých
ochorení.
Uviesť možnosti predchádzania
šíreniu vírusových a bakteriálnych
nákaz.
Stavba tela jednobunkových
organizmov.
Stavba tela mnohobunkových
organizmov.
Pomenovať na ukážke črievičky
hlavné časti tela.
Porovnať na ukážke stavbu tela
drobnozrnka a črievičky.
Priradiť pletivo a tkanivo k rastline a
živočíchovi.
Určiť na ukážke rastliny jej orgány.
Určiť na ukážke štruktúry tela
živočícha bunku, tkanivo, orgán,
sústavu orgánov.
4 STAVBA TELA RASTLÍN A HÚB
Stavba tela nekvitnúcich rastlín.
Machy a paprade.
Pomenovať na ukážke časti tela
machu.
64
Pomenovať na ukážke časti tela
paprade.
Uviesť význam výtrusov pre machy a
paprade.
Stavba tela kvitnúcich rastlín.
Koreň, prijímanie živín koreňom,
význam pre život rastliny.
Rozlíšiť na ukážke stavby koreňa
pokožku, dužinu, cievne zväzky,
koreňové vlásky.
Uviesť živiny, ktoré rastlina prijíma
koreňom.
Vysvetliť význam koreňa pre rastlinu.
Stonka (dreviny, byliny), prúdenie
látok stonkou, význam pre život
rastliny.
Roztriediť na ukážke dreviny a byliny
podľa stavby stonky.
Vysvetliť význam cievnych zväzkov v
stonke.
Určiť na konáriku púčiky a vysvetliť
ich význam.
Zdôvodniť význam stonky pre život
rastliny.
List.
Fotosyntéza, dýchanie, vyparovanie
vody, význam pre život v prírode.
Určiť na ukážke stavby listu dôležité
časti pre fotosyntézu.
Uviesť význam prieduchov v pokožke
listu.
Vymenovať látky, ktoré listy pri
dýchaní zo vzduchu prijímajú a ktoré
do vzduchu vylučujú.
Uviesť význam listov pre prijímanie
živín a dýchanie.
Kvet.
Opelenie a oplodnenie.
Význam pre rozmnožovanie rastlín.
Rozlíšiť na ukážke kvetný obal,
tyčinku a piestik.
Uviesť význam peľového zrnka a
vajíčka.
Opísať na schéme opelenie kvetu.
Uviesť, kedy nastáva v kvete
oplodnenie.
Zdôvodniť, prečo je kvet
rozmnožovací orgán rastliny.
Plod a semeno.
Rozdelenie plodov, význam pre
rozmnožovanie rastlín.
Určiť na ukážke plodu oplodie a
semeno.
Rozlíšiť na ukážke dužinatý a suchý
plod.
Pomenovať na ukážke semena
zárodok a klíčne listy.
Vysvetliť význam plodu a semena pre
rastlinu, živočíchov a človeka.
Rastlinné telo.
Súčinnosť orgánov pre príjem živín,
prenos a vylučovanie látok.
Vplyv svetla, tepla, vody a živín.
Vymenovať látky, ktoré potrebuje
rastlina pre život.
Pomenovať na ukážke rozmnožovacie
a vyživovacie orgány kvitnúcej
rastliny.
Pomenovať na ukážke orgány,
ktorými rastlina prijíma výživu a
dýcha, prúdia látky, prijíma a vyparuje
vodu.
Huby s plodnicou jedlé a jedovaté,
rozlíšenie podľa typických znakov.
Rozlíšiť stavbu jedlej a jedovatej huby
s plodnicou.
65
Kvasinky, plesne, lišajníky, stavba tela. Rozlíšiť na ukážke hubu s
výtrusnicami na lupeňoch a v rúrkach.
Rozlíšiť na ukážke kvasinku a pleseň
podľa stavby tela.
Uviesť význam výtrusnice plesne.
Opísať na ukážke stavbu tela lišajníka.
5 STAVBA TELA BEZSTAVOVCOV
Pŕhlivce - drobné vodné živočíchy.
Stavba tela a základné telesné funkcie.
Vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu
a dýcha.
Vysvetliť, prečo sa nervová sústava
nezmara nazýva rozptýlená.
Uviesť význam vajíčok a spermií
nezmara.
Vysvetliť význam púčikov u nezmara.
Vysvetliť význam slova obojpohlavný
živočích.
Ploskavce a hlístovce - vnútorné
parazity.
Stavba tela.
Uviesť časť tráviacej sústavy človeka,
v ktorej žije pásomnica a hlísta.
Opísať prijímanie potravy hlísty a
pásomnice.
Opísať podľa ukážky rozmnožovanie
hlísty alebo pásomnice.
Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej
tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia
a zeleniny pred konzumáciou.
Mäkkýše – živočíchy so schránkou.
Stavba tela a základné telesné funkcie.
Uviesť miesto uloženia vnútorných
orgánov slimáka.
Porovnať podľa ukážky schránku
slimáka a škľabky.
Vysvetliť, prečo je slimák
obojpohlavný živočích.
Uviesť orgánovú sústavu, ktorou
slimák prijíma a spracováva potravu.
Porovnať dýchacie orgány slimáka a
škľabky.
Určiť na ukážke ústny, prijímací a
vyvrhovací otvor škľabky.
Obrúčkavce - živočíchy s obrúčkami.
Stavba tela a základné telesné funkcie.
Uviesť, aký orgán umožňuje
dážďovke pohyb.
Zdôvodniť, názov zatvorená obehovej
sústavy dážďovky.
Opísať, ako dýcha dážďovka.
Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej
sústavy dážďovky.
Uviesť význam opasku dážďovky.
Článkonožce - živočíchy s
článkovaným telom.
Stavba tela a základné telesné funkcie.
Vysvetliť význam jedovej žľazy
pavúka.
Pomenovať sústavu, ktorá rozvádza u
pavúka a raka v tele kyslík.
Uviesť orgán raka, ktorý tvorí
vonkajšiu kostru.
Porovnať dýchacie orgány pavúka
a raka
66
Uviesť na ukážke ústneho orgánu
hmyzu príklad potravy.
Určiť na ukážky končatiny spôsob
pohybu hmyzu.
Pomenovať dýchací orgán hmyzu.
Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej
sústavy hmyzu.
Námety praktických aktivít Pozorovanie buniek pokožky dužinatej šupiny cibule, plesne alebo kvasinky mikroskopom.
Pozorovanie a rozlišovanie vyživovacích a rozmnožovacích orgánov kvitnúcej rastliny voľným
okom.
Pozorovanie vnútornej stavby koreňa, stonky dreviny a byliny, vnútornej stavby kvetu.
Pozorovanie stavby tela a prejavov života črievičky, vonkajšej stavby tela hmyzu, ústnych
ústrojov, končatín a krídel hmyzu.
Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Vypestovať podľa návodu pleseň a pozorovať stavbu tela.
Naklíčiť podľa návodu semeno a pozorovať jeho stavbu.
Ako vplýva smer svetla na rast stonky?
Potrebujú semená na klíčenie vzduch (vodu, teplo)?
Prečo sa v sfarbenej vode zafarbili biele kvety?
Námety na tvorbu projektov Zeleň v okolí môjho bydliska (školy, obce, mesta, sídliska).
Pestovanie a ochrana zelene v triede (škole, v domácnosti).
Dreviny v našom parku (záhrade, okolí školy).
Môj pes (mačka, chrček, morča, kanárik).
Vtáky v okolí môjho bydliska (školy, parku, sídliska).
Starostlivosť o vtáky v zime (v okolí školy, bydliska).
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Biológia 2 pre 2. ročník osemročných gymnázií
Biológia pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom
Pracovné listy
67
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa - váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2
Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
68
Názov predmetu Dejepis
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych
vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom
postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe
oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného
poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti
a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,
regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je
predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov a procesov v priestore
a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej
prítomnosti.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova/ Môj rodný kraj/ Osídľovanie Oravy.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,
medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí
v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len
ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej
činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť
a vytvárajú si tak postupne vlastný názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne
mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu
i dejepisných učebníc na základných školách.
III. Predmetové kompetencie
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií
● s historickým časom
● s historickým priestorom
● s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním
● aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch
– stopách po minulosti
● pri vyhľadávaní relevantných informácií
● pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
● pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
69
IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tematický celok
Obrazy pravekého
sveta
Obrazy starovekého
sveta
Obsahový
štandard
Od lovca k
roľníkovi a
remeselníkovi
Riečne civilizácie
a ich dedičstvo
Staroveké Grécko
rímska republika
Limes Romanus
Ľudia a ich
každodenný život
Divy starovekého
sveta
Výkonový štandard
Žiaci :
- rozpoznajú rozdiely v spôsobe obživy a života pravekých
zberačov, lovcov a roľníkov, analyzujú praveké pracovné
nástroje, porovnajú ich výhody a nevýhody
- zhodnotia význam kameňa (kamen. materiálu)
- identifikujú nástroje a zbrane človeka medenej doby,
zovšeobecnia jeho spôsob obživy a života
- odhalia postupne stav a premeny životného prostredia
v dôsledku ľudskej činnosti
- odhalia vzťah medzi prírodnými podmienkami údolí
veľkých riek a vznikom prvých štátov
-dentifikujúznaky zavlažovacieho hospodárstva
- analyzujú vnútorné členenie spoločnosti v mestskom štáte
- zhodnotia premeny a význam písma pre spoločnosť
najstarších štátov
- zostavia obrazový materiál o kultúrnych pamiatkach
najstarších štátov
- identifikujú poznatky obyvateľov najstarších štátov, ktoré
nám slúžia dodnes
- odhalia vzťah medzi prírodnými podmienkami a vznikom
množstva nezávislých mestských štátov v Grécku
- rozpoznajú rôznu formu vlády v mestských štátoch na
príklade Atén a Sparty
- analyzujú spôsob života a formu vlády v Aténach za Perikla
- analyzujú Periklovu reč o aténskej demokracii, kladú
základné analytické otázky školskému historickému
písomnému prameňu
- pochopia problém rovnosti a nerovnosti
- zdôvodnia významné postavenie telesnej výchovy
v mestských štátoch
- vymedzia olympijské disciplíny, v ktorých sa dodnes súťaží
- zhodnotia význam olympijských myšlienok v minulosti i
prítomnosti
- analyzujú formu vlády v rímskej republike ako mestského
štátu
- analyzujú spôsob obživy a života v Ríme
- dokumentujú expanziu mestského štátu a jeho premenu
v ríšu
- rozpoznávajú vnútorné dôsledky expanzie pre politickú
premenu republiky na cisárstvo
- rozpoznajú príčiny budovania rímskej hranice pozdĺž
stredného Dunaja
- zostavia stručný informačný materiál o živote v rímskych
táboroch na našom území
- rozpoznajú dôležitosť gréckej a rímskej kultúry pre
vytvorenie európskej kultúry
- zostavia obrazový materiál o divoch starovekého sveta
70
Svetové
náboženstvá
Obrazy
stredovekého
sveta
kresťanstvo
islam
Tri ríše ranného
stredoveku
Prepožičiavanie
pôdy
Každodenný život
Vzdelanie
- odhalia príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši
- rozpoznajú korene kresťanského náboženstva
-identifikujú hlavné rozdiely medzi Starým a Novým
zákonom
- zhodnotia význam a odkaz kresťanstva pre európsku
kultúru
- odhalia okolnosti vzniku islamu
- zdôvodnia príčiny rýchleho rozširovania islamu
-identifikujú odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru
- zdôvodnia príčiny rozdelenia rímskej ríše
- zovšeobecnia príčiny zániku západorímskej ríše
- odhalia ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola
Veľkého a arabských kalifov
- zhodnotia kultúrny odkaz Byzantskej a Franskej ríše
- odhalia nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských
vrstiev formujúcej sa stredovekej spoločnosti za pomoci
grafu
- identifikujú spôsob života a obživy jednotlivých sociálnych
vrstiev stredovekej spoločnosti
- zdôvodnia príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov
- zdôvodnia, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi
a kultúrnymi centrami
- zhodnotia význam stredovekých univerzít
V. Metódy a formy práce aktívne učenie
metóda rozhovoru
skupinová práca
kooperatívne učenie
tvorba projektov, simulačné hry
VI. Učebné zdroje učebnica dejepisu 1 – Pravek
učebnica dejepisu 1 – Starovek
atlasy
noviny
časopisy
odborná literatúra
populárno -vedecká literatúra,
historická beletria,
informačné technológie
VII. Hodnotenie predmetu Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 21 / 2011, ktorým sa upravuje
postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúsenosti
vyučujúcich.
Za jedno klasifikačné obdobie
71
Počet známok : minimálne 3
Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2
Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1
Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice:
100% - 90% = výborný
89% - 75% = chválitebný
74% - 50% = dobrý
49% - 30% = dostatočný
29% - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný
termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu
učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
72
Názov predmetu Občianska náuka
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej
obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich
socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a
obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k
aktívnej občianskej angažovanosti v ich obci, kraji a umožňuje im pochopiť ekonomický život
spoločnosti.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
Regionálna výchova/Môj rodný kraj/ Moja obec, región, vlasť
Regionálna výchova/ Objavujeme Slovensko /Moja obec, región, vlasť
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie
žiaka k:
podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti,
uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,
vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti,
uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov,
názorov a postojov,
k obhajovaniu vlastných postojov a svojich práv,
vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty
spoločenského a spoločenskovedného charakteru,
rešpektovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania
prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky
III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Moja obec, región, vlasť,
Európska únia
Žiaci poznajú históriu i súčasnosť svojej obce i regiónu,
poznajú štátne symboly ,
chápu význam EÚ pre jednotlivcov i štát,
sú schopní vážiť si svoj národ a vlasť,
Vnútorný a vonkajší život
jednotlivca
dokážu poznávať svoju osobnosť,
na základe reálneho poznania svojich silných i slabých stránok
pracujú na vytváraní vlastnej osobnosti.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
Tematický celok Obsahový štandard
Výkonový štandard
Moja obec,
región, vlasť,
História a súčasnosť
mojej obce
Žiak:
pozná históriu a súčasnosť obce, v ktorej žije,
73
Európska
únia
Kronika a erb mojej
obce
vie vysvetliť význam symbolov obce (erb, vlajka),
ak ich obec má,
vie posúdiť význam obecnej kroniky pre poznanie
minulosti obce a pre jej prepojenie so
súčasnosťou, Významné osobnosti
našej obce
pozná osobnosti obce v minulosti a dnes,
uvedomuje si význam pozitívnych vzorov z
minulosti a súčasnosti pre svoj život, Na čo som hrdá/hrdý
v mojej obci a jej
okolí
(pamiatky, príroda)
buduje si pocit hrdosti na svoju obec poznaním jej
prírody a pamiatok,
Obecná samospráva
vie, kto je starostom (primátorom) obce,
pozná základné úlohy obecnej samosprávy, Verejný, kultúrny
a spoločenský život
v našej obci
zaujíma sa o spôsob volieb poslancov do
obecného zastupiteľstva,
zúčastní sa (s rodičmi alebo učiteľmi) na zasadnutí
obecného zastupiteľstva,
aktívne sa s členmi svojej rodiny zapája do
organizovania akcií v obci
zúčastňuje sa zorganizovaných akciách obce, Môj región žiak pozná históriu a súčasnosť regiónu, v ktorom
žije, Moja vlasť –
Slovenská
republika
Štátne symboly
vytvára si hrdosť na svoju vlasť poznaním jej
minulosti, prítomnosti, pamiatok a prírody,
pozná štátne symboly
vie, ako štátnym symbolom vzdať úctu. Európska únia
uvedomuje si význam európskej integrácie pre
život občanov SR.
vie si vyhľadať základné informácie o EU
používa v praktickom živote základné informácie
o EÚ, Prepojenie národnej
identity s európskou
identitou
uvedomuje si nutnosť zachovania slovenskej
národnej identity s prepojením na európsku
identitu,
podporuje šírenie znášanlivosti a tolerancie medzi
národmi EÚ,
Vnútorný
a vonkajší
život jednotlivca
Vnútorný život
jednotlivca
Ľudská psychika
uvedomuje si spätosť ľudskej psychiky s
biologickými faktormi (nervovou sústavou),
uvedomuje si, že jeho psychika je vo vývine,
pozná základné prvky psychiky – pocit, vnem,
predstava
vie ich rozlíšiť, Osobnosť
uvedomuje si neopakovateľnosť
charakteristických znakov osobnosti,
pozná základné typy osobnosti podľa
temperamentu
vie zaradiť seba samého do patričnej typológie
Proces učenia sa
vie rozlíšiť dva druhy pamäte (krátkodobú,
dlhodobú)
chápe ich význam pre svoje vzdelávanie,
74
uvedomuje si súvislosť medzi pamäťou a
myslením v procese učenia sa,
posudzuje základné metódy učenia
hľadá si najvhodnejšie metódy učenie pre svoju
osobnosť,
vie na jednoduchom príklade odvodiť z dvoch
súdov záver usudzovania, Psychológia
v každodennom živote
vie rozlišovať medzi základnými emóciami
chápe dôležitosť primeraného prežívania emócií,
vie posúdiť svoje schopnosti pre niektorý typ
činnosti,
vie využívať osvojené vedomosti zo psychológie
vo svojom každodennom živote,
Vonkajší život
jednotlivca
Vytváranie sociálnych
vzťahov jednotlivca
v širšom prostredí
uvedomuje si vytváranie sociálnych vzťahov vo
všetkých skupinách, ktorých je členom,
Sociálne skupiny
uplatňuje poznatky o socializácii pri svojom
včleňovaní sa do sociálnych skupín,
pozná pozície a roly jednotlivcov v spoločenských
skupinách, Sociometria skupiny
Sociálne vzťahy
v triede
pozná základné metódy merania sociálnych
vzťahov v skupine,
rešpektuje každého člena skupiny bez ohľadu na
jeho pozíciu v skupine,
vie odolávať tlaku niektorých členov skupiny.
podporuje včleňovanie sa jednotlivcov do
sociálnej skupiny,
uvedomuje si súvislosť medzi vzťahmi v skupine
a konaním členom sociálnej skupiny, ako aj
skupiny ako celku, Sociálne zručnosti
ovláda základné komunikačné zručnosti
v každodennom živote používa základné
komunikačné zručnosti – komunikuje,
spolupracuje a rieši konflikty.
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
Moja obec, región, vlasť,
Európska únia
informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
výskumná metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
Vnútorný a vonkajší život
jednotlivca
informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie
zdroje
Moja obec,
región,
Kol.: Občianska výchova
pre 6. ročník základných
tabuľa,
e-beam,
pracovné
listy,
internet,
knižnica,
75
vlasť,
Európska únia
škôl, prvé vydanie.
Bratislava: SPN, 2007.
notebook,
dataprojektor,
Vnútorný
a vonkajší život
jednotlivca
Kol.: Občianska výchova
pre 7. ročník základných
škôl, druhé vydanie.
Bratislava: SPN, 2000.
Kol.: Občianska výchova
pre 7. ročník základných
škôl, prvé vydanie.
Bratislava: SPN, 2008.
tabuľa,
e-beam,
notebook,
dataprojektor,
pracovné
listy,
internet,
knižnica,
VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete občianska náuka sú v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných
škôl v Slovenskej republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 2 známky (z
ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po
tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie
zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ
musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď
k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5.
O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej
písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú
maximálne 2 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 30% - dostatočný
5) 29% - 0% - nedostatočný
klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na
základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe
jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti vopred oboznámení. Zároveň sa však prihliada na
systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,
snaha, iniciatíva, a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia.
druh odpovede orientačná váha
ústna odpoveď 2
päťminútovka 1
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku) 2
test na konci tematického celku 3
referát, projekt, prezentácia 2
76
Názov predmetu GEOGRAFIA
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Regionálna geografia Austrálie a Ameriky tvorí základ vyučovania geografie v prime. Pre žiakov je
prijateľným spôsobom ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch týchto svetadieloch a pritom sa
o nich naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch,
ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť,
vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.
Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie
a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj
k svojmu okoliu a k sebe samému.
Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase
a priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom
využívaní, ochrane a zveľaďovaní.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté
geografické poznatky v praxi.
Žiakovi pomáhajú:
získať základné vedomosti o Austrálii a Amerike, geografických charakteristikách obidvoch
svetadielov,
rozvíjať si chuť učiť sa,
rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,
prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,
vedieť čítať mapu
orientovať sa podľa mapy v praxi – plány miest, autoatlas, mapy na internete,
riešiť modelové situácie,
vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi,
vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí,
rozumieť grafom, diagramom,
hľadať informácie,
interpretovať svoje riešenia problémov,
diskutovať o návrhoch,
oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť,
orientovať sa na mape podľa súradníc,
podľa príkladov vysvetliť ako vzniká pohorie, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, dažďový prales,
uviesť príklady v jednotlivých regiónoch sveta so zameraním na Austráliu a Ameriku,
diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych,
získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru,
rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.
III. Predmetové kompetencie
Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako
tam žijú ľudia?
Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Planéta Zem žiaci sú schopní orientovať sa na mape a čítať mapy
podľa legendy.
dokážu určiť polohu miesta na Zemi pomocou
77
geografickými súradnicami.
Pásmovitosť na Zemi žiaci dokážu vysvetliť vznik podnebných a rastlinných
pásiem.
Austrália žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,
vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,
prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –
grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov
a tiež
získavať informácie o rôznych kultúrach sveta, o
vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi
sebou, a hodnotiť ich.
dokážu informácie objektívne spracovať
Amerika žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,
vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,
prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –
grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov
a tiež
získavať informácie o rôznych kultúrach sveta, o
vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi
sebou, a hodnotiť ich.
dokážu informácie objektívne spracovať
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prima
Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Planéta Zem Orientácia na mapa. Žiak vie určiť na ktorej pologuli sa
nachádzajú svetadiely.
Vie čítať mapy podľa legendy.
Geografické súradnice. Dokáže využiť geografickú sieť,
poludníky a rovnobežky.
Poloha miesta na Zemi. Vie určiť polohu miesta na Zemi pomocou
geografických súradníc.
Pásmovitosť na
Zemi.
Poloha Zeme voči Slnku.
Poznať dôsledky rotácie Zeme.
Podnebné pásma. Vie vysvetliť vznik podnebných pásiem.
Rastlinné pásma. Vie vysvetliť vznik rastlinných pásiem.
Austrália Poloha Austrálie. Prezentovať získané poznatky.
Vie určiť polohu Austrálie na Zemi vo
vzťahu k ostatným svetadielom a
oceánom.
Vie určiť polohu Austrálie v geografickej
sieti.
78
Povrch. Prezentovať poznatky odborného textu a
zatriediť ich.
Vie vymenovať pohoria, nížiny,...
Opísať Austrálske Alpy, Ayers Rock, ...
Podnebie. Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých
podnebných pásiem a ich charakteristické
znaky.
Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú
podnebie Austrálie (morské prúdy,
geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).
Vodstvo na pevnine a okolo
nej. Pracovať s mapou.
Podľa mapy vie vymenovať najväčšie
rieky, jazerá, zálivy, prielivy,...
Vie vysvetliť vznik a činnosť rieky.
Rastlinstvo a živočíšstvo. Vie vysvetliť, prečo sa v Austrálii
nachádzajú niektoré druhy a inde na svete
nie (eukalyptus, koala, kengura).
Opísať vznik svetadielov a príčinu
existencie typických živočíchov len na
austrálskom svetadieli.
Obyvateľstvo v Austrálii. Opísať spôsob objavenia (Jamesom
Cookom) a príchodu Európanov do
Austrálie.
Opísať spôsoby spolužitia s domorodcami
Aboriginovia.
Získavať údaje z grafov, diagramov,.... pre
súčasné zloženie obyvateľstva.
Mestá a život v nich, kultúrna
rôznorodosť. Vytvárať zoznam zaujímavých miest
a najväčších miest Austrálie.
Vie porovnať vybrané mestá Austrálie
podľa polohy, štruktúry obyvateľstva
(typy sídiel v Austrálii).
Kultúra, veda, šport. Dokáže vysvetliť druhy kultúry a ich
význam pre život človeka.
Vymenovať druhy kultúry alebo športu,
ktoré preslávili Austráliu, predstaviteľov
vedy, kultúry, športu – aktualizovať.
Vie zostaviť zoznam športovcov.
Spoločenské zvyky.
Opísať čo všetko je potrebné si uvedomiť
pri ceste do Austrálie, čo by sme mali
dodržiavať pri návšteve Austrálie, čo
potrebujeme vedieť.
Austrálske naj. Vytvárať zoznam najzaujímavejších miest
Austrálie podľa navrhnutých kritérií.
Diskutovať o zaujímavostiach.
Amerika Poloha Ameriky.
Na mape vie určiť polohu Ameriky vo
vzťah k iným svetadielom a oceánom.
Čítať geografickú mapu, určovať polohu
podľa geografických súradníc.
79
Povrch. Vie vysvetliť ako vznikli pohoria na
príkladoch podľa tematických máp
obrázkov, fotografií, blokdiagramov.
Vie vymenovať pohoria, nížiny,...
Opísať Kordillery, Andy, Amazonskú
nížinu,...
Podnebie.
Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých
podnebných pásiem a ich charakteristické
znaky.
Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú
podnebie Ameriky (morské prúdy,
geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).
Vodstvo na pevnine a okolo
pevniny.
Pracovať s mapou.
Podľa mapy vie vymenovať najväčšie
rieky (Mississippi, Amazonka), jazerá (5
veľkých jazier), vodopády (Niagarské),
prieplavy (Panamský), zálivy (Golfský,
Hudsonov), prielivy (Magalhaesov,
Beringov),...
Vie vysvetliť vznik rieky, činnosť rieky,
vznik vodopádov.
Rastlinstvo a živočíšstvo.
Vie vysvetliť vznik rastlinných pásiem
(tundra, tajga, listnaté lesy, stepi – prérie,
pampy, púšte, dažďové lesy).
Vie vysvetliť vzťahy podnebné pásmo-
rastlinné pásmo.
Podľa mapy vie ku každému podnebnému
pásmu priradiť rastlinné pásma a opísať
ho podľa typických znakov.
Vie vymenovať a nájsť významné národné
parky (Yelowstonský, Yossemitský,...).
Obyvateľstvo v Amerike.
Opísať príchod Európanov a Afričanov do
Ameriky.
Opísať v ktorých oblastiach žili staré
civilizácie (Mayovia, Aztékovia, Inkovia)
a čím prispeli k rozvoju vedy.
Dokáže získať údaje z grafov,
diagramov,.... pre súčasné zloženie
obyvateľstva.
Štáty Severnej Ameriky.
Vie určiť tri štáty (USA, Kanada, Mexiko)
a hlavné mestá.
Vymenovať oblasti husto a riedko
osídlené - rozmiestnenie obyvateľstva.
Vie si vyhľadať informácie o jednotlivých
štátoch.
Štáty Južnej Ameriky. Podľa mapy vie vymenovať štáty, hlavné
mestá a mestá južnej Ameriky.
Vie si vyhľadať informácie o jednotlivých
štátoch.
Život v mestách a jeho
problémy.
Porovnať mestá v Amerike podľa
veľkosti, štruktúry mesta, obyvateľstva.
Vymenovať problémy, ktoré môžu byť
v jednotlivých mestách, riešenia
problémov súvisiacich s rastom miest.
80
Život mimo miest.
Vie opísať spôsob života vo vidieckych
sídlach, aké typy sídiel sú v Amerike.
Kultúra, umenie, veda, šport,
zamestnanie obyvateľov. Vie vymenovať, ktoré druhy kultúry alebo
športu preslávili Ameriku, predstaviteľov
vedy, kultúry, športu – aktualizovať.
Zostaviť zoznam športovcov.
Spoločenské zvyky. Opísať zvyky, čo je vhodné, čo nevhodné
pri ceste do Ameriky.
Naj Ameriky. Vytvárať zoznam najzaujímavejších miest
Ameriky podľa určitých kritérií.
Diskutuje o zaujímavostiach.
V. Metódy a formy práce
V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov
vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce
Planéta Zem
problémový výklad
metóda výkladu
metóda rozhovoru,
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
exkurzia,
Pásmovitosť na Zemi
problémový výklad,
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
exkurzia
Austrália
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
exkurzia
Amerika
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
exkurzia
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
vyučovacie
prostriedky
Ďalšie
zdroje
Planéta Zem Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
tabuľa,
e-beam,
notebook,
dataprojektor
,
pracovné
listy,
internet,
časopisy,
populárno-
náučná
literatúra
81
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
Pásmovitosť
na Zemi Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
James, F.L. 2004. Zem -
encyklopédia. 1.vyd.
Bratislava : Ikar, 2004. 520 s.
ISBN8055107963
tabuľa,
e-beam,
notebook,
dataprojektor
pracovné
listy,
internet,
časopisy,
populárno-
náučná
literatúra
Austrália Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
Kol. 2005. Lexikón krajín
sveta. 2.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2005. 168 s. ISBN
8080424306
tabuľa,
e-beam,
notebook,
dataprojektor
pracovné
listy,
internet,
časopisy,
populárno-
náučná
literatúra
Amerika Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
Kol. 2005. Lexikón krajín
sveta. 2.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2005. 168 s. ISBN
8080424306
tabuľa,
e-beam,
notebook,
dataprojektor
pracovné
listy,
internet,
časopisy,
populárno-
náučná
literatúra
82
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete Geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo
7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej
republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky (z ústnych, písomných
odpovedí alebo orientácie na mape). Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje
hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického
celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú
odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou
známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaný s týždenným predstihom, o termíne
krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú
maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1 100% - 90% výborný
2 89% - 75% chválitebný
3 74% - 50% dobrý
4 49% - 30% dostatočný
5 29% - 0% nedostatočný
Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje
na základe známok získaných v danom klasifikačnom období, zároveň sa prihliada na systematickosť
v práci študenta, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha,
iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať a to počas celého klasifikačného obdobia.
83
Názov predmetu Náboženská výchova
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne
voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom
vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a
praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom,
hlavne so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou.
Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na
základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie,
kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie
prispieva k zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do
Európskej únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a
zároveň sa vo výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá
kultúra je prejavom reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí
výchova k aktívnemu a zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi
spolupráce vo vízii spoločného dobra.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova /Komunikácia v médiách a cez médiá / - Hľadanie pravdy o sebe.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)
vychádzajú:
a. z cieľ a katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami, ale
odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“
b. z cieľ a školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti
v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.
Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,
prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi
a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.
Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého č loveka v jeho rozumovej,
emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.
Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:
uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,
pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských
a nekresťanských identít,
nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,
osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,
nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi
a v spoločnosti,
uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,
v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,
vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.
Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:
aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,
84
vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,
vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,
sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,
čerpať silu z modlitby,
aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,
osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,
prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa
podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu
pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v pravde
podľa hlasu svedomia.
III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie:
Žiak
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede
• kladie otázky a zisťuje odpovede
• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti
• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho
• formuluje otázky, porovnáva, oponuje
• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory
• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou
• učí sa reagovať primerane situácii
• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte
• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“
a vyjadriť svoje pocity
• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly
• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a
náboženského života
kompetencie k učeniu sa:
• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o
nich
• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)
• učí sa učiť spoluprácou
kompetencie k riešeniu problémov:
Žiak
• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci
• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými
• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na
modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti
• obhajuje svoj názor
existenciálne kompetencie:
Žiak
• objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva
• oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín Cirkvi
• vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života
• je pripravený niesť zodpovednosť
• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka
• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre
• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty
• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch
85
• objavuje existenciu nemennej pravdy
• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si
životný štýl na základe etických princípov,
• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi
• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu
a chápe zmysel vernosti
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie
• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného
konania v konkrétnych životných situáciách
• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka
• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality
občianske kompetencie:
Žiak
• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a
možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich
spoločnosť
• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách
• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí
• háji svoje práva aj práva iných
• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti
kultúrne:
Žiak
• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú
• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky
• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník
• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce
• učí sa tolerancii a empatickosti
• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody
• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody
• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje
• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia
• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)
• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia
• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi
• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry
• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra,
hudba, móda)
• osvojuje si kritický prístup k médiám
• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov
• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne
udalosti
• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových
foriem
• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti
• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj
vzájomnej tolerancie
• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich
techniky manipulácie
sociálne a interpersonálne:
Žiak
86
• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a
postoje
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon
• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie
• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba
• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky
• vníma sa ako časť celku
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje
skúsenosti druhých ľudí
• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému
pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne
pomoc alebo o ňu požiada
• dokáže si uvedomiť svoje potreby
• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov
• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti
• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka
• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu
• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie
pre rozvoj sociálneho cítenia
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu
• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu
• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému
správaniu v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov
(priateľstva, manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných
vzťahov.
•
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1.
PR
AV
DA
AK
O H
OD
NO
TA
Potreba pravdy
Jakub a Ezau
Pravda v etike,
médiá (zachovanie
tajomstva) 8. Božie prikázanie
Žiak vie
• na konkrétnej modelovej situácii rozlíšiť medzi pravdou a
klamstvom
• interpretovať cez biblický príbeh o Jakubovi a Ezauovi dopad
klamstva na vzťah súrodencov
• vysvetliť potrebu pravdy v živote človeka a v medziľudských
vzťahoch
• posúdiť silu slova
• pomenovať zásady pravdy pre správne fungovanie medziľudských
vzťahov
• uviesť príklad manipulácie slovom a riziká manipulácie
• na základe novinových článkov posúdiť hodnotu etiky pravdy v
masmédiách • vo dvojici vytvoriť fiktívny list redaktorovi (novín, TV…) a posúdiť hodnovernosť daného masmédia
87
2. H
ĽA
DA
NIE
PR
AV
DY
O
SV
ET
E
Cesty hľadania
pravdy v dávnej
minulosti
Mýtický obraz sveta
Evolučná teória
Biblický obraz
stvorenia sveta
(ENV)
Žiak vie
• opísať pravdivosť obraznej reči biblického príbehu o stvorení sveta
• porovnať predstavenú časovú udalosť stvorenia sveta na „lište“
času a vo Svätom písme
• pomenovať biblický príbeh o stvorení ako model stvorenia, nie
historickú udalosť
• porovnať biblický príbeh o stvorení s vedeckým pohľadom
• porovnať staroveké mýty o vzniku sveta s posolstvom biblického
textu
• jednoducho vytvoriť symbolický obraz stvorenia sveta
• zostaviť vlastný žalm na oslavu stvorenia rečou dnešného človeka
• vytvoriť jednoduchý projekt pre pomoc znečistenej prírode
(globálne problémy)
3. H
ĽA
DA
NIE
PR
AV
DY
O
S
EB
E
Pôvod človeka
Biblický obraz
stvorenia človeka
Pád človeka
Hranice človeka
(svedomie))
Žiak vie
• pomenovať symbolickosť obraznej reči biblického príbehu o
stvorení človeka a porovnať s vedeckým pohľadom
• vysvetliť hodnotu človeka v stvorení na Boží obraz
• vnímať svoje vlastné hranice
• navonok prejaviť úctu k človeku
• porovnať biblický príbeh o páde človeka s mýtickým a poukázať
na rozmer kresťanskej nádeje (vyznanie a odpustenie viny)
• zdôvodniť existenciu zákona vo svedomí
• určiť osobné prekážky pri hľadaní pravdy
• na modelových situáciách rozlíšiť medzi pocitom viny a vedomím
viny
4. O
HL
AS
OV
AT
EL
IA P
RA
VD
Y
Prorok Ezechiel (Ez
3, 1-3)
Ježiš – učiteľ pravdy
(Mt, 5,37)
Apoštoli - hlásatelia
pravdy (sv. Peter, sv.
Štefan)
Modelové
ilustrovanie
konceptov a
princípov pravdy
Žiak vie
• vysvetliť význam ohlasovania pravdy
• odvodiť logický záver z prezentovanej obraznej biblickej reči pri
povolaní proroka Ezechiela
• vysvetliť výrok Ježiša: „Vaše ‚áno‘ nech je ‚áno‘ a vaše ‚nie‘ nech
je ‚nie‘“. (Mt 5,37)
• vymenovať aspoň dvoch ohlasovateľov pravdy
• jednoducho opísať život sv. Petra a sv. Štefana
• porovnať svoj život s predloženými vzormi - ohlasovateľmi pravdy
88
5. K
ON
AŤ
V P
RA
VD
E
Zodpovednosť za
druhých z pohľadu
prirodzenej morálky
(Zlaté pravidlo)
Židovský zákon
Zedaka, islamský
Zakat, Ježišov príkaz
lásky
Skutky lásky (skutky
milosrdenstva)
Sociálny hriech
Riešenie
problémovej úlohy –
príbeh s mravnou
dilemou
Žiak vie
• diskutovať o význame „Zlatého pravidla“
• porovnať židovský zákon Zedaka, islamský Zakat a Ježišov príkaz
lásky
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede o význame
„Zlatého pravidla“
• vnímať dopad rozhodnutia na život človeka
• na modelovej situácii demonštrovať skutky lásky
• posúdiť hodnotu pravdy a vyvodiť závery pri riešení problémovej
úlohy s mravnou dilemou
• rozlišovať medzi väčším a menším zlom, medzi väčším a menším
dobrom
• definovať sociálny hriech
• vymenovať 3 skutky, ktorými koná podľa pravdy
• na príkladoch svätých, významných osobností a konkrétnych
životných udalostiach vysvetliť spravodlivé
(pravdivé) konanie
V. Metódy a formy práce
Motivač né metódy, ako motivač né rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivač ný
rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie
pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie
záujmu pomocou umeleckého diela). Demonštrač ná metóda (demonštrácia obrazov),
pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi
(práca so symbolom, didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia,
filozofická diskusia ,situač ná metóda inscenač ná metóda, didaktické hry, kooperatívne
vyuč ovanie, dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia
(simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi
skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné
rozvíjanie témy, príbehu a pod.)
VI. Učebné zdroje Poznávanie cez dialóg - Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre šiesty ročník
základných škôl
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova
Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ
hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo
v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických
a praktických úloh.
Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:
učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami
vymedzenými v učebných osnovách , osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti
a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú
aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich
89
kompetencií
Známkou hodnotíme: l. prácu s pracovným zošitom – priebežne
2. vytvorenie projektu – raz za polrok
3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok
4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická
Kritéria hodnotenia projektu:
1. obsah –2 body
2. forma – 2 body
3. prezentácia – 4 body
4. obhajoba – 2 body
10 – 9 bodov ....výborný
8 – 7 bodov ......chválitebný
6 – 5 bodov.......dobrý
4 – 3 bodov.......dostatočný
2 – 0 bodov.......nedostatočný
Stupnica pri testoch:
100% - 90% výborný
89,9% - 75% chválitebný
74,9% - 50% dobrý
49,9% - 35% dostatočný
34,9% a menej nedostatočný
Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.
GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno
– vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky
učiteľ, č. 1 2009/2010.
90
Názov predmetu Etická výchova prima
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou
a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné
hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním
informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a
interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v
súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu
harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v
národe a medzi národmi.
Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych
postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a
prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia,
empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej
prevenciu porúch správania a učenia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:
má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,
má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,
jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami,
vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od
tlaku spoločnosti,
má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne
reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,
charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,
koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi
emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,
prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis,
ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,
je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.
Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré
uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:
K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy
E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie,
rozvíjať jeho city
M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity
S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť
progresívne medziľudské vzťahy
A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť
K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.
91
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa
Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Otvorená komunikácia
Osvojiť si základné sociálno-komunikačné
zručnosti
Poznanie a pozitívne hodnotenie seba
Osvojiť si zručnosti pozitívneho hodnotenia seba
aj druhých.
Tvorivosť v medziľudských vzťahoch,
iniciatíva
Rozvíjať základnú tvorivosť,
objavovanie darov prostredníctvom
širokej ponuky pre ľudskú tvorivosť
Etické aspekty ochrany prírody Osvojiť si základné pojmy, súvisiace s ochranou
prírody a životného prostredia
.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Otv
ore
ná k
om
un
ikáci
a
v l a s t n ý c h c i t o v o é z i a – v e r š o v ý s y s t é m
vie vymenovať
druhy komunikácie ajej úrovne
vie vysvetliť pojem otvorená
komunikácia
.
uvedomuje si príčiny komunikačných šumov a
vníma miesto komunikačných prekážok pri
nedorozumeniach
dobre zvládazákladné komunikačné zručnosti -
predstavenie sa,pozdrav, poďakovanie, prosbu,
ospravedlneni sa
v komunikácii badať odstraňovanie
komunikačných šumov
92
Po
zna
nie
a p
ozi
tívn
e
ho
dn
ote
nie
seb
a
rozumie a vie vysvetliť pojmy
sebaúcta a sebaovládanie
vie pomenovať prvky podporujúce
sebaúctu u žiaka
uvedomuje si dôležitosť poznania svojich silných a
slabých stránok
pozná elementy formujúce jeho sebaúctu
badať snahu o väčšie sebapoznanie a rozvíjanie
pozitívneho hodnotenie seba
v správaní badať väčšie sebaovládanie
Tvo
rivo
sť v
med
ziľ
ud
skýc
h
vzť
ah
och
,
inic
iatí
va
vie vysvetliť, aké má miesto
tvorivosť v medziľudských
vzťahoch
vie vymenovať znaky tvorivého
človeka
rozumie, že tvorivosť je potrebná nielen pre vedu
a umenie, ale aj medziľudských vzťahov
pri robení dobra je iniciatívny a tvorivý
vie si vážiť dobro poskytnuté iným človekom
Eti
cké
asp
ekty
och
ran
y p
ríro
dy
vie vysvetliť súvislosti medziľudskou
činnosťou a životným prostredím
vie uviesť príklady ekologickej
etiky(šetrenie energie, ochrana
prírody)
cíti sa súčasťou prírody a chce jej pomôcť
vníma svoje možnosti pre ochranu životného
prostredia podľa svojich možností a výziev, ktoré
ponúka daný región ,chráni prírodu a životné
prostredie
V. Metódy a formy práce Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré
vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných
hodnôt.
Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka
predchádza poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je
odporúčaná schéma vyjadrená v pojmoch:
1. senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu
2. nácvik v podmienkach triedy,
3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…).
Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy,
metódu posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme
zjednodušene – cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý
umožní hodnotovú reflexiu, tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. – Čo
som prežil? Čo som si uvedomil? Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre
môj život?) Bez reflexie by ostal žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a
správanie. Preto je v metodických príručkách osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu.
Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr. pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte
to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici.
Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a
93
skúsenosti prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie
článkov, interview s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer
– prenos z hodiny ETV do bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje.
Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho
technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve.
Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia
s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností
do správania sa v reálnom svete.
Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je
to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné
usporiadanie priestoru
VI. Učebné zdroje Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických
príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov
Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny a cieľov.
Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v
Bratislave, 1998.
Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993.
Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické
centrum v Bratislave, 1997.
Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické
centrum v Bratislave, 1995.
VII. Hodnotenie predmetu
Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého
klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady
hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na:
aktívny vzťah k predmetu,
využívanie osobných predpokladov,
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na
vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
94
Názov predmetu Hudobná výchova
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra
I. Charakteristika predmetu Hudobná výchova je procesom hudobného rozvoja jedinca a zohráva dôležitú úlohu aj ako jedna
z foriem realizácie tvorivosti človeka. Úlohou predmetu je sprostredkovanie národného
a svetového kultúrneho dedičstva a tak zvýšiť všeobecnú vzdelanosť. Hudobnú výchovu
chápeme ako predmet výchovy človeka. Dôraz sa kladie na výchovu hudbou a výchovu k hudbe.
Hudobné prejavy a počúvanie hodnotnej hudby formujú osobnosť žiaka v emocionálnej oblasti.
Predmet formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti s dôrazom na sebauvedomovanie,
sebavýchovu, sebareflexiu, porozumenie kultúrnych hodnôt Slovenska a regiónu, toleranciu
k iným kultúram a národom. Žiaci si tvorivo osvojujú hudbu a spoznávajú hudobné umenie
v kontexte s inými druhmi umenia.
Hudobná výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych hudobných činností zameraných na
rozvoj hudobnosti žiakov, prehlbovanie ich záujmu o hudbu, rozvoj individuálnych schopností,
tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Utvára
a rozvíja hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, skúsenosti, názory a vlastné
postoje žiakov pri prehlbovaní hudobného zážitku, uvedomelé vnímanie a aktívny hudobný
prejav. Posilňuje vkusovú a hodnotovú orientáciu žiakov, ktorí majú možnosť vysloviť a obhájiť
svoj názor, no súčasne rešpektovať názor iných.
Prostredníctvom hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové,
percepčné - počúvanie hudby a hudobno-dramatické činnosti) vytvára hudobná výchova
predpoklady na prehlbovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov. Hudobno-
dramatické činnosti sú integráciou ostatných hudobných činností so slovnými, výtvarnými,
pohybovými prejavmi prostredníctvom hier, tvorivej dramatiky a zážitkového učenia. Pri takejto
činnosti žiaci využívajú vedomosti a zručnosti z iných predmetov.
Hlavnou zásadou je postup od hudobných zážitkov k poznatkom a vedomostiam, ktoré sa
následne uplatňujú a prejavujú pri vnímaní a interpretovaní umeleckých diel.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova / Môj rodný kraj / - Prostredníctvom hudby spoznávame kultúru
národov/Objavujeme Slovensko / - Slovenská národná hudba
/ Tradičná ľudová kultúra / - Slovenské ľudové piesne
Multikultúrna výchova / Etnicita/ - Prostredníctvom hudby spoznávame kultúru národov
Osobnostný a sociálny rozvoj / Psychohygiena / - Relaxačná funkcia hudby.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom hudobnej výchovy je pochopenie hudobnej kultúry, národnej kultúry, zmysel pre
identitu a rešpektovanie rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.
Kognitívne ciele
získanie poznatkov, vedomostí a zručností v procese komunikácie s hudbou v rôznych
slohových obdobiach,
získané vedomosti a zručnosti uplatniť pri aktívnom vnímaní hudby a hudobnej tvorivosti,
oboznámenie sa s najvýznamnejšími slovenskými a svetovými hudobnými skladateľmi
jednotlivých období a spoznať ich vybrané diela,
uvedomenie si národnej identity prostredníctvom spevu slovenských ľudových piesní
a počúvania ľudovej hudby v kontexte s európskou kultúrou, získať úctu k svojej kultúre,
žiaci získajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, postoje, komunikovať umeleckými
prostriedkami,
95
využitie poznatkov z ostatných predmetov (analýza, syntéza a porovnanie vedomostí
z dejepisu, etiky, výtvarnej výchovy, literatúry, geografie, cudzieho jazyka),
schopnosť prijímať a hodnotiť hudobné diela,
slovne, pohybom, výtvarne, literárne vyjadriť pocity a prežívanie,
spoznávanie slovenskej hudobnej kultúry a kultúry iných národov,
nadobudnúť schopnosť prijať, hodnotiť a vážiť si hudbu svojho a iných národov
orientácia v grafickom zázname piesní, rytmickom sprievode,
rozlišovať charakteristické črty národných piesní.
Socioafektívne ciele
prostredníctvom práce s hudobným dielom dokázať prekonať svoj egocentrizmus, vedieť
pochopiť autora diela(stotožniť sa s jeho citovým a myšlienkovým svetom), čo nenásilne
vedie k empatii a socializácii žiaka,
schopnosť pracovať skupinovo i individuálne, vedieť spolupracovať, plánovať a realizovať
spoločnú a vlastnú prácu,
slovne, pohybom, výtvarne, literárne vyjadriť pocity a prežívanie,
vnímať a rozširovať umelecké hodnoty iných kultúr, vedieť ich tolerantne prijať a pochopiť
ich význam,
spoznávať a prežívať výnimočnosť umeleckých osobností, v ich tvorivých osudoch hľadať
inšpiráciu pre svoj život. Rešpektovať estetické a etické hodnoty hudby,
vedieť oceniť silu hudby a jej zmysluplné využívanie vo voľnom čase,
vedieť oceniť silu umenia ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia života.
Psychomotorické ciele
vedieť správne realizovať vokálne, inštrumentálne a pohybové hudobné prejavy, integrovať
ich pri hudobno-dramatickej činnosti,
získané zručnosti v intonačnej a sluchovej analýze vedieť využiť pri hudobných činnostiach,
vychovať aktívneho a vnímavého poslucháča,
rozvoj osobnosti žiaka,
dokázať na primeranej úrovni využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení svojich myšlienok,
pocitov a postojov, a tak rozvíjať schopnosť komunikovať prostredníctvom hudby.
III. Predmetové kompetencie Hlavnou prioritou hudobnej výchovy je, aby sa podieľala na dosiahnutí kľúčových kompetencií
žiakov sekundárneho vzdelávania. Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby
sa:
formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov,
formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy k prírode
a k životu,
boli žiaci hrdí na slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu
životu a podieľaním sa na ňom,
vhodne a nenásilne spájala hudba s inými druhmi umenia (poézia, výtvarné umenie, tanec,
film, video, moderné komunikačné technológie...),
vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez
nekritického podliehania módnym trendom, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov
k nim,
hudobná výchova podieľala na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej
kompetencie.
96
IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Hu
db
a m
inu
lost
i a
sú
časn
osť
Pravek a starovek (človek, zvuky prírody,
rytmus – základný prvok hudby, primitívne
hudobné prejavy)
Stredovek (kresťanská hudobná kultúra,
svetská hudba, duchovná pieseň,
gregoriánsky chorál, trubadúri, igrici)
Hudobná renesancia (madrigal, hudba na
hradoch, zámkoch, pavana, móda, tanec,
zvyky, architektúra, výtvarné a literárne
umenie)
Hudobný barok (charakteristické znaky
obdobia, moderné spracovanie barokovej
hudby, predstavitelia baroka a ich
najznámejšie diela – J.S.Bach, G.F.Händel,
A.Vivaldi)
Hudba v klasicizme (predstavitelia
klasicizmu na Slovensku, vo svete –
W.A.Mozart, L.v.Beethoven, J.Haydn,
charakteristika obdobia, porovnávanie
období, hudobné formy klasicizmu)
Hudba v romantizme (romantizmus
a novoromantizmus v európskej hudbe –
F.Schubert, R.Schumann, A.Dvořák,
B.Smetana, J.L.Bella, V.Figuš-Bystrý,
M.Schneider-Trnavský, malé a veľké
hudobné formy, opera, programová hudba)
Od romantizmu k hudbe 20.storočia
(Debussy, Ravel, Mocná hŕstka,
impresionizmus)
Žiak vie prijímať, analyzovať, hodnotiť,
porovnávať hudobné diela a prejavy.
Získané poznatky prepája s poznatkami z iných
predmetov.
Na základe počúvania hudby pozná minimálne 6
hudobných diel a ich autorov.
Žiak rozvíja vlastnú hudobnosť v skupinových
hudobných činnostiach.
Vie vytvoriť hudobný sprievod k piesňam
a dotvárať znejúcu hudbu na rytmických
a melodických nástrojoch Orffovho
inštrumentára.
Pozná najvýznamnejších slovenských
a svetových hudobných skladateľov
jednotlivých období a ich vybrané diela.
Získané vedomosti a zručnosti uplatňuje pri
aktívnom vnímaní umeleckých diel a pri
elementárnej tvorivosti.
Uvedomuje si svoju národnú identitu, získava
úctu k svojej kultúre na základe umeleckej
výpovede hudobných diel v kontexte
s európskou hudobnou kultúrou.
Dokáže vyjadrovať svoje emócie, vzťahy
a postoje k umeniu, teda komunikuje
umeleckými prostriedkami.
Rešpektuje estetické a etické hodnoty v hudbe.
Dokáže reprodukovať (na základe individuálnych
schopností) motívy, témy a časti skladieb.
Vie zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky, nájsť
zmeny a kontrasty v znejúcej skladbe.
Na znejúcu hudbu reaguje pohybom, pozná
základy dirigovania.
Orientuje sa v znejúcej hudbe, chápe funkciu
použitých vyjadrovacích prostriedkov
a komunikačné schopnosti hudby.
Dokáže zaradiť skladbu do slohového obdobia
a žánru.
Vie prijať názor ostatných a viesť diskusiu
o hudobných zážitkoch, predstavách.
Vie uplatňovať a integrovať všetky hudobné
činnosti.
Vie sa asertívne a empaticky správať.
97
Pro
stre
dn
íctv
om
hu
db
y p
ozn
ávam
e k
ult
úru
rôzn
ych
náro
dov
Typická pieseň a hudobná skladba
vybraných národov:
ruská,
česká,
anglická,
nemecká,
francúzska,
maďarská...
Charakteristické znaky hudby iných
národov.
Porovnanie hudby rôznych národných
kultúr.
Slovenská kultúra v porovnaní s ostatnými
európskymi kultúrami.
Žiak dokáže zaspievať intonačne čisto, rytmicky
presne ľudové i umelé piesne rôznych národov.
Orientuje sa v grafickom zázname piesní
a skladieb.
Dokáže posúdiť kvalitu vokálneho prejavu
ostatných žiakov.
Pozná slovenské folklórne oblasti, zvyky,
ľudovú, vážnu aj populárnu hudbu.
Vie vytvoriť jednoduchý inštrumentálny sprievod
k piesňam.
Dokáže pohybom vyjadriť charakter piesne, tvorí
jednoduché tanečné choreografie.
Pozná, váži si a rešpektuje špecifiká slovenskej
kultúry a kultúry iných národov.
Má osvojené pozitívne etnické postoje.
Bez predsudkov pristupuje k vnímaniu
a rozširovaniu umeleckých hodnôt iných kultúr.
V. Metódy a formy práce Učiteľ využíva rôzne spôsoby práce, aby podnecoval hudobnú aktivitu žiakov (skupinové práce,
projekty, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných predstavení a koncertov,
organizovanie triednych koncertov, besedy + zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg
a diskusia, metódy hrania rol, špecifické metódy – intonačná, imitačná, kombinovaná metóda
osvojovania piesní ; riadené spoznávanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia.
Vokálne činnosti - ich úlohou je:
rozširovanie vedomostí o práci s hlasom, kultivácia speváckeho a hlasového prejavu,
získavanie správnych speváckych návykov, rozširovanie hlasového rozsahu, základy
hlasovej hygieny, artikulácia, spievanie jednohlasných a viachlasných piesní,
intonácia durových a molových motívov, melodických variácií,
základné vokálne tvorenie – melodická otázka - odpoveď, melodizácia textu, mien,
riekaniek, predvetie - závetie, tvorivé hudobné hry,
sluchové rozlišovanie durových a molových motívov, súzvukov a melódií,
hudobné metrum a rytmus – spev v 2/4, 3/4, 4/4 takte,
orientácia v grafickom zázname jednoduchej piesne, určovanie metra, tempa, dynamiky.
Inštrumentálne činnosti - obsahom je:
hra a tvorba sprievodov na detských hudobných nástrojoch a ich využívanie počas
vnímania hudby, tvorba sprievodu pre hudobno-dramatické prejavy,
hra na ľahkoovládateľných hudobných nástrojoch, nástrojová reprodukcia, improvizácia
a využitie nástrojov pri hudobno-dramatických prejavoch, vyjadrovaní pocitov, nálad
a javov,
pochopenie farby a možností hudobných nástrojov,
poznanie histórie rozvoja a uplatnenia niektorých základných nástrojov v praxi,
rozoznávanie nástrojov na základe zvukového i vizuálneho záznamu,
poznanie nástrojového zloženia orchestra a populárnych skupín.
98
Hudobno-pohybové činnosti - obsahom je:
reagovanie na znejúcu hudbu, stvárňovanie hudby pomocou pohybu, tanca, gesta,
improvizácie, pantomímy,
používanie taktovacích gest,
vyjadrenie charakteru, hudobného výrazu a nálady skladby pomocou pohybu
(improvizácia, pantomíma, hra na telo, tanečné kroky..),
pohybový sprievod znejúcej hudby (taktovanie, tanec, vlastné pohybové stvárnenie...),
reakcia na zmeny počas znejúcej skladby pomocou pohybu (tvarové, tempové,
dynamické, harmonické zmeny).
Percepčné činnosti - obsahom je:
aktívne vnímanie a prežívanie hudby rôznych štýlov a žánrov, poznávanie hudby rôznych
období, hudbu analyzovať a charakterizovať,
orientácia v hudobnom priestore a základná analýza hudobnej skladby prostredníctvom
vyjadrovacích prostriedkov, ich význam pre pochopenie hudobného diela, funkcia hudby
v spoločnosti, vplyv médií, populárna hudba a mladý človek, kultúrne tradície a história
hudby,
hudobné dielo a jeho autor,
rozlišovanie hudobných žánrov pomocou sluchu na základe ich charakteristických
znakov,
sprievod znejúcich skladieb spevom, inštrumentáciou, recitáciou, pohybom... ,
verbálne vyjadrenie svojho názoru a zážitku z počúvanej hudby.
Hudobno-dramatické činnosti - obsahom je:
využitie všetkých činností (vokálne, hudobno-pohybové, percepčné, inštrumentálne),
zručností a vedomostí na budovaní a predvedení dramatického príbehu,
využitie ostatných vedomostí a zručností z ostatných esteticko-výchovných predmetov
(výtvarná výchova, literárna výchova, dramatizácia, tanec, etická výchova).
VI. Učebné zdroje Dostupné učebnice pre 6.,7.,8.,9. ročník
Hudobná výchova pre 6. ročník ZŠ
Odborná literatúra
Odborné časopisy
Materiálno-technické prostriedky
Organizované predstavenia, koncerty, výstavy, návšteva expozícií, exkurzie
Internet
Médiá
Nahrávky (CD, DVD)
Vlastná činnosť učiteľa a žiakov
VII. Hodnotenie predmetu Žiak spoznávaním hudby rôzneho typu, žánrov a období rešpektuje špecifiká, váži si kultúru
svojho a iných národov. Dokáže verbalizovať svoj názor na hudobné umenie rôznych štýlových
období, hudby súčasnosti, tanečnej, populárnej, džezovej, ako aj na iné formy tvorivých prejavov
(literatúra, výtvarné umenie, divadlo...). Žiak dobre usmerňovanou výchovou k hudbe pochopí,
99
že hudobné aktivity sú ušľachtilou formou trávenia voľného času. Podporuje sa samovzdelávanie
a sebahodnotenie, vzbudzuje sa zvedavosť, snaha byť lepším – podnecovaním záujmu žiakov
o kvalitnú hudbu, tvorcov a interpretov. Osvojuje si správanie na koncertoch, kultúrnych
a slávnostných podujatiach. Prostredníctvom spoločných činností na hodine získava
kompetenciu spolupracovať s druhými, chápať a rešpektovať multikulturalitu a odlišnosť,
osvojuje si pozitívne etnické postoje.
Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú,
informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu. Hodnotenie sa považuje za akt objektívnej
spätnej väzby, motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania
zdravého sebaobrazu žiaka.
V predmetoch vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra sa ťažko hodnotí výkon žiaka výlučne
kvantitatívne. Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho
formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa
v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy.
Hodnotenie HUV sa realizuje na základe Metodického pokynu č. 21/2011.
Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácii, sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický
takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka
a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva.
Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakoch. Preto učiteľ
musí brať ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda brať do
úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a záujmu o
hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činností a vedomostí. Teda aktuálny
výkon žiaka hodnotíme vzhľadom na jeho možnosti. Hodnotenie HUV vyžaduje osobný,
diferencovaný prístup učiteľa k žiakovi.
Forma hodnotenia:
ťažiskovou formou hodnotenia je slovné hodnotenie výkonu a vedomostí žiaka na
základe pozorovania,
hodnotenie známkou. Nie je nutné známkovať každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa,
ktoré výkony, resp. úlohy bude hodnotiť, aby poskytol žiakovi i prostrediu dostatočný
obraz o jeho kvalitách a vývoji.
Hudobnú výchovu hodnotíme škálou od 1 do 5. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý,
4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ
najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a nadania,
sústavným pozorovaním hudobných prejavov žiaka a jeho pozornosti na vyučovaní –
neodporúča sa vyžadovať sólový hudobný výkon žiaka, úroveň hudobných činností
sledujeme v skupinách,
analýzou výsledkov rôznych činností žiaka vrátane aplikovania osobných
a sociálnych kompetencií pri činnosti a jeho prosociálneho správania, hodnotením
reakcie žiaka na hudbu slovom, pohybom, prípadne výtvarným prejavom,
ústnym preverovaním úrovne vedomostí o hudbe hlavne pri hudobných činnostiach,
konzultáciami s ostatnými pedagógmi školy,
v prípade mimoriadne nadaného alebo zaostalého žiaka rozhovormi so žiakom a
zákonnými zástupcami žiaka.
Kritériá hodnotenia:
Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ
pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich
postupné dosahovanie na zreteli.
100
Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:
a) priebeh vytvárania postojov:
záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,
schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch
a edukačných úlohách,
schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon
spolužiakov.
b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:
žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so
zodpovedajúcim výrazom, pritom využíva získané spevácke, intonačné
a sluchové zručnosti a návyky,
orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,
hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských
hudobných nástrojoch a hrou na telo,
orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov
hudby a ich funkcií,
pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky
verbalizovať a zdôvodniť,
integrácia a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácii
hudobno-dramatických činností,
aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia.
c) priebeh získavania hudobných vedomostí:
vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s
preberanými edukačnými úlohami,
poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické
piesne a tance, slovenské zvykoslovie,
poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných
skladateľov a ich najznámejšie diela, vedieť ich zaradiť do štýlových období.
Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete HUV klasifikujú podľa horeuvedených
kritérií stupňom:
VÝBORNÝ - žiak spĺňa kritériá (a – c) na vynikajúcej úrovni:
je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku, prevažne samostatne, tvorivo
a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v zadaných úlohách,
úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave,
dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie,
má aktívny záujem o hudobné umenie,
individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v ostatných
hudobných činnostiach.
CHVÁLITEBNÝ - žiak spĺňa kritériá:
je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý,
menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave,
potrebuje sústavnú pomoc učiteľa.
DOBRÝ - žiak realizuje edukačné úlohy priemerne:
chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť,
je málo aktívny a snaživý,
potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.
DOSTATOČNÝ - žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.
NEDOSTATOČNÝ - žiak nespĺňa kritériá. (Neodporúča sa používať stupeň nedostatočný pri
celkovom hodnotení žiaka.)
101
Názov predmetu Výtvarná výchova
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra
I. Charakteristika predmetu Predmet výtvarná výchova vychádza z autentických skúsenosti žiaka, získaných výtvarnou
činnosťou z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a seba vyjadrovania sa. Rozvíja
osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia –
vedomých i nevedomých duševných aktivít.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova /Tvorba a význam mediálnych produktov/- Podnety filmu a videa
Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Podnety architektúry
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /Tradičná ľudová kultúra/ - tradícia a
identita/ kultúrna krajina.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základne kompozične
princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií.
Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho
spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup,
vlastný názor a vkus.
Rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať
žiakovu nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu.
Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa
výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.
Formovať kultúrne postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných
kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií.
Formovať celistvú osobnosť žiaka. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti –
rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a
taktiež formovanie a aktívne používanie zručnosti – to všetko prostredníctvom
činnostného a zážitkového vyučovania.
III. Predmetové kompetencie
Vo väzbe na kľúčové kompetencie možno vyčleniť tieto hlavné výtvarné kompetencie, ktoré
rozvíja predmet výtvarná výchova:
Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích
prostriedkov
(jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry).
Osvojenie si technických zručností, schopnosť narábať s rôznymi nástrojmi (ceruza,
štetec, pero, fixky, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.).
Rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania
zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcii),
rozumového posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia.
Tvorivý prístup žiaka k jednotlivým výtvarným problémom.
Schopnosť pristupovať k edukačnej téme vlastným autentickým riešením.
102
IV. Obsah vzdelávania Ročník: 1 v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodiny
TC Obsahový štandard
Výkonový štandard
výtv
arný j
azyk
/ zá
kla
dné
prv
ky
výtv
arnéh
o
vyja
dro
van
ia
Mierka a proporčné
vzťahy, operácie s
proporciami
Žiak sa dokáže vyjadrovať pomocou výtvarných vyjadrovacích prostriedkov
Žiak zvláda základy proporčnej stavby
zobrazovaného predmetu
Žiak nadobudne gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry
možn
ost
i zo
bra
zov
ania
vid
enéh
o
svet
a
Kreslenie figúry podľa
skutočnosti a spamäti
Žiak ovláda základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí)
Žiak ovláda základné postupy a techniky figurálnej kresby
podnet
y v
ýtv
arnéh
o
um
enia
/ m
édiá
, št
ýly
, pro
cesy
, te
chnik
y, te
chnik
y,
tém
y
Kinetické /svetelné
umenie/
pop-art
Žiak tvorivo používa vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponuje a štylizuje – prostredníctvom toho vie vyjadriť vlastné nápady a koncepty
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť
podnet
y
výtv
arné
ho
um
enia
Stredoveké a gotické
umenie
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť
podnet
y
foto
gra
fie
Inscenovaná fotografia /
kresba svetlom, zmeny
osvetlenia – vplyv na
plasticitu
Žiak dokáže vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika)
podnet
y
film
u a
vid
ea
Vzťah obrazu a zvuku vo
filme - hudba, hlas a slovo,
strih
Žiak dokáže variovať jednoduché animačné triky, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry)
Žiak vie vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu
podnet
y
arch
itek
túry
Urbanizmus
plán mesta, štruktúra zón,
doprava, uzly, vzťah ku
krajine, mesto
a dedina /fantastické
priestory
Žiak vie vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia
103
podnet
y
diz
ajnu
Odevný dizajn
/časť odevu, doplnok
Žiak ovláda konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.)
Žiak hľadá vlastné cesty sebavyjadrenie, snaží sa o budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu)
podnet
y t
radič
ných
re
mes
iel
Podnety košikárstva,
pletenie
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia
Žiak vníma a analyticky porovnáva charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska s inými typmi krajín, architektúr – uvedomuje si a výtvarne reflektuje špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky) ...
elek
tronic
ké
méd
iá
Spracovanie a montáž
obrazu
/vrstvy, filtre,
transformácie, farebné
variácie
písmo a obraz
Žiak ovláda techniku skladania a spájania
priestorových tvarov do asambláží,
Žiak ovláda základné grafické operácie na počítači
Žiak ovláda technické základy usporiadania a
miešania farieb na palete i na obraze
Žiak vyfarbuje tvar, plochu viacerými spôsobmi
prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra,
pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie)
podnet
y
hudby a
li
tera
túry
, /
synes
teti
cké
podnet
y
Farebná hudba Žiak vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracúva podnety z iných predmetov
Žiak je otvorený voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou
podnet
y r
ôzn
ych
obla
stí
pozn
ávan
ia s
vet
a
Podnety prírodopisu Žiak získava vedomosti o možnosti výtvarného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy (napr. premeny látok, váhy, zmeny skupenstva, magnetizmu, páky), geometrie, (tvarov, povrchov, línií, bodov, obsahov) matematiky (počtu, množín, sčítania, odčítania, násobenia, delenia)
Žiak zvládne techniku konštrukcie vonkajšieho tvaru – balenie (paketáž), obliepanie, obväzovanie, odrôtovanie
Žiak ovláda jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.)
104
trad
ícia
a i
den
tita
/ k
ult
úrn
a kra
jina
Výtvarné reakcie
na tradičné formy Žiak je otvorený voči hľadaniu analógií (tvarových,
materiálových, výrazových)
Žiak spontánne vytvára riešenia - nadobúda
náklonnosť k uvedomenému hľadaniu vlastných
riešení
Žiak vytvára odklon od vyjadrovacích schém –
inovuje grafické stereotypy na základe podnetov
fantázie a (primerane veku) vlastného názoru
(myslenia)
Žiak toleruje rôzne typy vyjadrovania, vkus iných
ľudí
škola
v g
alér
ii
/gal
éria
v š
kole
Obraz pre 5 zmyslov Žiak dokáže prepájať a komponovať prvky rozličných umeleckých druhov, dokáže vyjadriť tón farbou, rytmus líniou, pocit, čuch- tvarom, farbou, hmat priestorovou plastikou...
Jednotlivé komponenty žiak dokáže tvorivo a vedome spájať a variovať na základe vlastného konceptu
V. Metódy a formy práce
Vyučovanie predmetu výtvarnej výchovy je programovaný a riadený proces, v ktorom učiteľ
iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka.
Metódy a formy tohto procesu sú:
Priame tvorivé činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a
technických procesov výtvarných a vizuálnych umení, sú založene na súčasnom stave
poznania vizuálnej kultúry.
Témy /námety /obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny
charakter.
Predmet výtvarná výchova predstavuje v rámci metód edukačného procesu vyučovania
jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:
koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),
kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodne polarity...),
kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),
kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ ...),
kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, nálada ...). VI. Učebné zdroje
ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný
učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese:
ftp:// ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999
105
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice
20. storočia. Bratislava, Profil, 1988
KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000
VII. Hodnotenie predmetu
Ťažiskovou formou hodnotenia predmetu výtvarná výchova je osobný rozhovor so žiakom, v
ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o
rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky,
alebo zdôvodniť svoj prístup. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou známok:
výborný
žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je
otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu
žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spoluprácu, individualitu) v
oblasti vizuálnej kultúry
žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek
ročníkových kompetencii na vynikajúcej úrovni
žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania,
fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcii
žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich
výsledky
žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerane edukačným úlohám (v
nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch nástrojoch, základných technikách
a druhoch vizuálnych umení
žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým
prejavom, názorom a vkusu iných
žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam,
chválitebný
žiak v podstate spĺňa kritéria 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny
a tvorivý,
dobrý
žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia,
nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha
predsudkom a stereotypom,
dostatočný
žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami
aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach,
nedostatočný
žiak nespĺňa kritéria, nemá záujem o výtvarne aktivity, neguje vyučovací proces.
106
Názov predmetu Telesná a športová výchova
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu
Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických,fyzických a
sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje
vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej
dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a
zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ Cvičenia na jednotlivé poruchy zdravia
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je
umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si,
zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú
gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom
vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej
aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne
potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej
starostlivosti o vlastné zdravie.
III. Predmetové kompetencie
Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových
kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:
Pohybové kompetencie:
Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako
prevencia civilizačných chorôb.
Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie
a zlepšenie zdravia.
Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach
telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.
Kognitívne kompetencie:
Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime
so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.
Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.
Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného
charakteru.
Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.
Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej
činnosti.
Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.
Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.
107
Komunikačné kompetencie:
Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.
Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno
časových aktivít.
Učebné kompetencie:
Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.
Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon
i ako prevenciu pred zranením.
Interpersonálne kompetencie:
Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.
Žiak efektívne pracuje v kolektíve.
Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.
Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových
činností, ale i v živote.
Postojové kompetencie:
Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.
Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality
súpera.
Žiak dodržiava princípy fair-play.
Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.
Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu
a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU
V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania si
pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných
vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k zdravému životnému štýlu i
k celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností.
Delia sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého tematického celku.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Všeobecné poznatky:
základné poznatky o formách pohybovej aktivity v režime dňa (ranné cvičenie, spontánna
pohybová aktivita, racionálne využívanie voľného času a pod.),
úloha rozcvičenia pred vykonávaním pohybových činností
úspechy našich športovcov na OH, MS, ME
Špecifické poznatky:
odborná terminológia vo všetkých TC
108
V Š E O B E C N Á G Y M N A S T I K A
Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia gymnastických
činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, ţe je schopný predviesť pohybový celok,
pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených poţiadaviek (pravidiel).
Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických zručností, ktoré
pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť beţnej školskej populácie.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
zásady držania tela, správne držanie tela, chybné držanie tela,
základné názvoslovie telesných cvičení,
pohybové prostriedky všeobecnej gymnastiky,
štruktúra gymnastickej jednotky - úvodná, prípravná, hlavná, záverečná časť vyučovacej
hodiny
Zručnosti a schopnosti:
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paţí, lokomócie, cvičenie na- a s
náradím, s náčiním
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť správne pomenovať, popísať jednotlivé cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary
vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie
vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby
A T L E T I K A
Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej
zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
základná terminológia a systematika atletických disciplín,
technika atletických disciplín,
základné pravidlá súťaženia
Zručnosti a schopnosti:
základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a
polovysoký štart,vytrvalostný beh, hod loptičkou)
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a
prakticky demonštrovať
ZÁKLADY GYMNASTICKÝCH ŠPORTOV
Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň osvojenia
činností gymnastického športu, že je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu
podľa daných pravidiel.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
význam a zmysel vykonávania gymnastických športov,
109
zásady držania tela, esteticko-pohybové prostriedky gymnastických športov,
terminológia polôh a pohybov, cvičebných tvarov
Zručnosti a schopnosti:
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
poznať gymnastické športy, vedieť popísať disciplíny, ich cvičebný obsah, zameranie, a cieľ
vedieť správne pomenovať cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary
Š P O R T O V É H R Y
Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností
jednotlivca, herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
systematika herných činností, základná terminológia,
technika herných činností jednotlivca
základné pravidlá vybraných športových hier
Zručnosti a schopnosti:
kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti,
popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:
basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling
futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba
softbal – hra na jednotlivých postoch
hokejbal – prihrávka, streľba príklepom, zápästím
florbal – prihrávka, streľba
vybíjaná – prihrávka, vybíjanie
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku
základných herných činností jednotlivca
vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier
V. Metódy a formy práce
Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:
slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)
- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)
demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém
-projekcia statická a dynamická
praktické metódy – nácvik pohybových zručností
- didaktické hry
- simulačné metódy
Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
110
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej
a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny.
Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov
ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi
a realizujeme integrované vyučovanie.
Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh
lekára.
Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej
hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou
práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných
povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri
práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a
funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia
nezodpovedajúceho technickým normám.
Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,
oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.
Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám
bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.
Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú
samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými
smernicami. V sekunde absolvujú žiaci plavecký kurz.
VI. Učebné zdroje
Jursík : Didaktika telesnej výchovy
A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy
žiakov strdných škôl
Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.
Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky
Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu
Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu
Učebné osnovy pre gymnáziá
VII.Hodnotenie žiakov
Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké
dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti,
telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej
so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či
pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné
ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:
posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu
telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne
orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne
predpoklady žiaka;
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a
teoretických vedomostí.
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe
dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu,
111
snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i
mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej
výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné
testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa
používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu
učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej
pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.
Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na
danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas
vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a
nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším
motivačným činiteľom.