Spomienkový príbeh na hodinách

literárnej výchovy

Mgr. Martina KohútováPedagogická fakulta

Prešovská univerzita

Ul. 17. novembra č. 1

Prešov

Medzi „rodinné striebro“ detských knižníc patria aj príbehy z rokov dávno zabudnutých, ktoré možno ešte niekde

ožívajú pri rozprávaní starých otcov a starých mám. Môžu nadchnúť čitateľa a priviesť k premýšľaniu

o životných peripetiách. O tom, aký bol svet kedysi a aký je dnes.

Položme si najskôr otázku: Čo by knihy rozprávajúce ľudské príbehy

z minulého storočia mohli ešte odovzdať dnešným deťom, aké

hodnoty môžu priniesť do súčasnej literatúry?

Na tieto otázky sme hľadali odpovede pomocou vybraných detských

spomienkových príbehov, ktoré sme spracovali pomocou práce v prostredíPowerPoint a predložili sme žiakom 4. ročníka základných škôl v Prešove.

Vieme, že jazyk literatúry nie je jednoznačný a neskúsený čitateľ potrebuje pomocou didaktickej

interpretácie prekonávať bariéry, ktoré spôsobujú problémy

v pochopení diela. Pokúsime sa odhaliť ich na nových vydaniach kníh pre deti a mládež vydaných v prvej

polovici 20. storočia.

Náš návrh spracovania detských spomienkových príbehov vznikol ako reflexia na projekt vydavateľstva Ikar

v roku 2002, kde v novej edícii klasickej detskej literatúry pre deti a mládež boli vydané tieto tituly: román Martina Rázusa Maroško (1932), próza Ľuda Ondrejova

Zbojnícka mladosť (1937) a Zelinovej dielo Jakubko (1959).

V prózach, ktorým sme venovali pozornosť, sme sledovali viacero

štruktúrnych prvkov: referenčnosť hrdinu, humor, dobrodružnosť,

motívy hry, slobody, zbojníctva a iné.

Pri tejto analýze sme experimentom zisťovali

obľúbenosť vybraných diel na hodinách literatúry v 4. ročníkoch základnej školy. Zistili sme, že deti

(čitatelia) zabudli vnímať medziľudské vzťahy, priateľstvá a

hrdinstvá jednoduchých ľudí a detí.

1. hodinaMartin Rázus

Téma: Maroško

Ročník: 4.

Pomôcky: upravený text, pero,

papier

Cieľ: rozvíjať čitateľskú kompetenciu, recepciu a hodnotovú orientáciu prostredníctvom využitia techniky IKT

Maroško – Martin Rázus

Text:V strapatej hlave Maroškovej počne sa brieždiť.

Kamarátstvo je dobrá vec, ale nie je kamarátstvo ako kamarátstvo! Keď dostal basu od Jana z píly,

hneď bolo kamarátov. Ale len kým sa basa nerozdrúzgala. A teraz tiež – Mišo by bol

kamarátom, ale za cimbal. Načo je potom také kamarátstvo?

Rozhovor:

Je podľa teba Mišo dobrý kamarát? Je to dobré kamarátstvo za cimbal?

Napíš na papier meno svojho najlepšieho kamaráta (kamarátky) a dôvod, prečo je

tvojím najlepším kamarátom.

Text:Choď do Kľuchajov pobaviť sa s Paľkom!- narádza mu

mamka. – To je dobrý chlapec. Cimbal ti nevezme. A má i holuby. Choď!

Ja nejdem!- opustí Maroš gamby.Prečo nejdeš? Tetuška ti ešte i dá niečo! Jabĺčko ti dá!

Poď, zavediem ťa!- chytí ho za ruku, špinavú od hliny.

Ja, - strčí malíček do kútika úst, - ja nie. Keď sa ja hanbím.

Čo by si sa mal hanbiť, - potrhne ho mamka, merajúc ho zadiveným pohľadom.

Keď som ja nie pán!

Rozhovor: Prečo Maroško povedal vetu: „Keď som ja

nie pánom?“ Čo tým myslel?

Text:Ale môžeš byť! Keď sa budeš usilovať, všetko môže

z teba byť, vieš? Poď!Horko-ťažko ho dostane do Kľuchajov i s cimbalom. Vlečie sa za matkou odutý, s plachým pohľadom, smrkajúc. Na priestrannom, pekne vybudovanom dvore iba kŕdeľ hydiny – sliepok a kačíc. Zo dve

perličky a krásny tmavopestrý kohútisko s blýskavým perím. V kuchyni tiež nikoho.

Kľuchajovú, príjemnú staršiu paniu, nájdu konečne v záhradke s motyčkou na bujných zeleninových

hriadkach. Ach, suseda, čože nového? – zdvihne pani hlavu na

pozdrav. – Akože ťa poslúcha ten tvoj cimbalista?

Všakovak, pani urodzená, - potrhne mamka chlapčiska. – Ale idem s ním, s týmto

kadektom. Nemá sa s kým baviť a ja, či je váš Paľko nie doma. Veď sú dobrí kamaráti!

Náš Paľo? Ktovie, kde je ten! Len čo sa naje, zmizne ako gáfor. Rozhovor:

Čo znamená veta: Len čo sa naje, zmizne ako gáfor?

Text:Iste bude u Mrázikov pri holuboch...

No vidíte, mamka, - zašomre Maroš. – Načo sme sem šli!

Zato nič, - usmeje sa Kľuchajová, zbadajúc, ako suseda zapcháva chlapčiskovi

zásterkou ústa. – Veď sme my doma. Poďže sem, Maroško, - pozve ho dobrácky, - voľačo ti dám! Pozri!-

zdvihne mu briadku jemnou rukou, ukazujúc na zarodené stromy. Čo chceš radšej, jabĺčok, či kvetov?

Rozhovor: Čo si myslíš. Ktorú vec si Maroško od tety

vyberie a prečo? (jablká, kvety, nič, alebo obidve veci)

Čo by si si vybral ty na Maroškovom mieste? (žiaci si vyberú prostredníctvom možností)

Text:Takáto otázka posmelí Maroša. Zadíva sa raz na stromy, dobré včasné jablone, tu zas na kvetnaté hriadky, od nich zaváňa rezedou

a fialkami. Takú záhradu on ešte nevidel, leda škárou na plote. Jabĺčka sa mu páčia, sú také ako mamkino líce. Ale jabĺčka už mal. I otec

mu doniesol z mesta. I mama mu dala. A kvety ešte nemal, leda také, čo si sám natrhal na

Mrázikovie lúke...Rozhovor:

Nájdi v texte vety, ktoré hovoria o vzťahu Maroška a jeho mamky. Vypíš ich

a vysvetli.

Text:Nuž čo budeš radšej? – opätuje pani, hladiac ho

zvedavo mäkkým pohľadom.Ja.....ja...- nezodvihne za svet oči zo zeme, - ja radšej

kvety!No, ty si nie chlapec ako chlapec!

Rozhovor:Prečo teta Kľuchajová povedala Maroškovi: „Ty

si nie chlapec ako chlapec!“

Text:- Každý chlapec by si pýtal jabĺčok, a ty kvety! Tak poď, - vezme ho ku kvetným hriadkam, kde kvitnú na

štíhlych kríkoch i ruže, - dám ti kvetov, keď ich máš rád!- Aj mu ich natrhá za plnú hrsť. – A teraz poď! – zavedie ho

pod jablone a potrasie jednu štíhlu, až začnú jablká cupotať. – Na, vezmi si!- tisne mu do ruky i do vrecka z pekného šťavnatého ovocia. – Aby si si pamätal! Keď

budeš vždy mať rád, čo je pekné, dostane sa ti z toho, čo je dobré a osožné.

Rozhovor:

Skús povedať (napísať) hlavnú myšlienku príbehu.

Text:Od Kľuchajov ide Maroš vyskakujúc domov. Keď si už i kamaráta nenašiel, ale má aspoň kvety! Ale krásne

kvety a ešte i jabĺčka! Do jabĺčok sa hneď i dá. A z kvetov, čo vloží mamke do krčiažka na vodu, teší sa i na druhý

deň.

Rozhovor:Aké postavy vystupujú v príbehu?

Aké vlastnosti má hlavný hrdina (Maroš)?

Páčil sa ti príbeh ?

Áno Nie Neviem

Prečítal by si si na základe tohto úryvku aj celú knihu?

Áno Nie Možno

Priebeh hodiny:

Rozhovor o naposledy prečítaných knihách žiakov.Hlasné spoločné čítanie textu, v jednotlivých odsekoch sa

kládli otázky, na ktoré. Žiaci odpovedali na papier.Záverečná rekapitulácia (interpetácia príbehu).

Ponaučenie z príbehu.Vyhodnotenie práce žiakov, rozhovor o prečítanom texte.

2. hodina

Ľudo Ondrejov

Téma: Zbojnícka mladosť

Ročník: 4.

Pomôcky: upravený text, pero, pracovný list

Cieľ: rozvíjať čitateľskú kompetenciu, recepciu a hodnotovú orientáciu prostredníctvom využitia techniky IKT

Text:Čo povedala mama

Jerguš, aby predišiel nedorozumeniam, hneď odo dverí začal rozprávať: - Chlapec sa topil. Volá sa Vilko Halaj.

Skočil som za ním a vytiahol som ho!Mama s podivením pozrela na mokré Jergušove šľapaje.

Veď si celý mokrý! – povedala rozčúlená. – Už sa aj vyzliekaj!

Jerguš postavil sa k sporáku, začal zhadzovať mokré šaty, vyzúvať topánky. Zima ho potriasala. Rudko díval sa na

neho s otvorenými ústami, Anna sa potajomky usmievala, mokrý Jerguš jej bol veľmi smiešny. Mama priniesla suché

staré šaty, Jerguš sa preobliekol a rozprával:

Text:Spadol do kanála. Skočil som za ním a pod koreňom som ho zdrapil. Voda bola hlboká, len ma tak brala. A studená,

juj! – Jerguš sa zatriasol.Anna tíško pošepla:

Mama, klobúk vám skántril!A Jerguš na to:

Ťažký bol ani brav. Tučný, s takýmto bruchom! Chcel som vyliať z neho vodu, staval som ho na hlavu, nič z neho

nevyšlo...Anna pošepla: - Nový klobúk- iste ho utopil....

Celkom nič nedýchal! – pokračoval Jerguš veľmi hlasno.Vzal som ho na ruky, ťarcha ani cent. A tu mi odrazu

začne škriekať. „tu si ho máte,“ povedal som jeho mame. Dali ho spať na pec. Očervenel ani karmažín!

Mama dívala sa pozorne na Jerguša, počúvala, mlčala.

Text:Po chvíli povedala:

Mal si sa osušiť u Halajov. Budeš odŕhať. Choď si ľahnúť do postele.

Jerguš poslúchol. Prebehol zadnou izbou a pitvorom do prednej, zaboril sa do perín. Mrkalo, priadlo čierne nite po

izbe. V hlavnici hučala voda, besná, spenená. Niesla drevo a smeti, udierala do jelšového koreňa. Jagala sa kávovou farbou, spievala o sihotiach: „Sihote, sihote,

zelené sihote...“ Jerguš, zachytený na jelšovom koreni, nakláňal sa hlboko. Dočahoval zelenú zásterku v hlbokej

vode. Usínal.

Text:Mama zamyslená sedela v kuchyni, rozprávala deťom

pomaly, rozvážne:Jerguš je smelý chlapec. Nebojí sa ničoho. Ale, bože, ako

slepý letí do nešťastia. Ľahko sa mohol aj on utopiť.Rozosmiala sa a povedala:

A teraz sa bude parádiť v starom klobúku!Priložila na oheň a postavila vodu na lipový čaj pre

Jerguša.

Priebeh hodiny:

Rozhovor o spisovateľovi Ľudovi Ondrejovi.Čítanie prevej ukážky, na ktorú nadväzuje nasledujúca

„pracovná“ ukážka.Rozhovor o prvom príbehu (Jergušove dobrodružstvo pri

záchrane Vilka Halaja).Prvé čítanie „pracovnej“ ukážky.

Rozhovor o prečítanom texte.Vysvetlenie neznámych slov (odŕhať, karmažín, sihote,

brav, cent, pitvor, ...).Druhé čítanie textu.

Rozhovor o dojmoch z prečítaného textu.Vypracovanie pracovného listu.

Slovo na záver:

Diela slovenských spisovateľov Martina Rázusa, Ľuda Ondrejova sa stali vo využití práce s IKT technológiou

vďačným materiálom. Rozsah strán neumožnil spracovať do našej prezentácie úryvok z diela Hany Zelinovej

Jakubko ale metódy a formy práce s literárnym textom boli podobné a tiež využité na hodinách literárnej

výchovy.Prieskum dokázal, že množstvo detí má problém pochopiť

dielo a jeho výpovednú hodnotu. Práve preto sme sa snažili prostredníctvom spomienkových príbehov upevniť čitateľskú gramotnosť žiakov, ako spôsobilosť porozumieť písanému textu, používať ho a premýšľať o ňom. Veríme,

že náš projekt s využitím technických prostriedkov IKT umožnia rozvíjať čitateľove vedomosti a potenciál, ktorý

mu umožní aktívne sa zapojiť do života v spoločnosti

Spomienkový príbeh na hodinách

literárnej výchovy

Mgr. Martina KohútováPedagogická fakulta

Prešovská univerzita

Ul. 17. novembra č. 1

Prešov