GIS (a geoinformatika) na Slovensku - súčasnosť, potreby a ďalší rozvoj

Ján Tuček,Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen

Obsah vystúpenia:

1. Úvod 2. GIS a súvisiace informačné technológie 3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií 4. Dáta a informácie pre GIS 5. Sociálne zázemie pre GIS a NGII 6. Perspektívy rozvoja a záver

GIS (a geoinformatika) na Slovensku - súčasnosť, potreby a ďalší rozvoj

Ján Tuček,Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen

Obsah vystúpenia:

1. Úvod 2. GIS a súvisiace informačné technológie 3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií 4. Dáta a informácie pre GIS 5. Sociálne zázemie pre GIS a NGII 6. Perspektívy rozvoja a záver

Informačné technológie a verejná správaSEN - VÍZIA - SKUTOČNOSŤ

1. Úvod

„… žijeme v informačnom veku postindustriálnej spoločnosti…“

• Chápe sa, uznáva, zdôrazňuje, či až preceňuje sa význam údajov a informácií,• Informácie majú hodnotu, cenu, ich vytvorenie vyžaduje náklady,• Je potrebná technológia pre prácu s nimi.

„Súčasný záujem geografie (alebo iných disciplín) o spracovanie údajov a manipuláciu s nimi je odrazom medzinárodného úsilia o naplnenie potrieb postidustriálneho informačného veku.”

Správa z United Nation Conference on Environment and Development (Earth Conference) Rio de Janiero, 1992:„Priepasť v existencii, kvalite, súvislosti, štandardizácii a dostupnosti údajov medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sa zväčšuje. To vážne znižuje schopnosť vykonať kvalifikované rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia a rozvoja.“

Dnes už okrídlená fráza, ktorej aktuálnosť sa prejavuje hádam vo všetkých oblastiach rozvoja ľudskej spoločnosti. Vo vzťahu ku geografickým informáciámpôvodne výrok Saula Cohena, (1990), prezidenta Association of American Geographers:

1. Úvod - pokračovanie

- Obsah článku je záujímavý a aktuálny, - Pojednáva o Európskych problémoch a súvislostiach, - Má svoju paralelu v národných, rezortných i inštitucionálnych pomeroch, - IT Fórum môže byť príspevkom k pomenovaniu a riešeniu problémov, ktoré článok otvára v podmienkach Slovenska.

- V Európskych podmienkach Agenda GI 2000,- Oficiálna programová orientácia Európskych krajín v oblasti geoinformácií,- Mimoriadna pozornosť venovaná na Západe i Východe.

Robert Barr, GeoEurope, 1999, Issue 4, pp. 18-19:Prečo sa všeobecne uznávané konštatovania i konkrétne oficiálne programové tézy len ťažko darí plniť ?

• Tvorcovia a užívatelia geoinformácií - nátlaková skupina, alebo fan klub ?• Komu poslúžia geoinformácie - kde je naše zázemie ?• Reč peňazí - prečo sú náklady tak vysoké ?• Prínos - oplatí sa investovať do geoinformácií a ich infraštruktúry ?

2. GIS a súvisiace informačné technológie

• Vymedzenie záujmovej oblasti

• Geografické informačné systémy Chápanie Aspekty Definície Súčasti

• Informačné technológie súvisiace s GISInformatika a informačné systémy

Informačné technológie Databázové systémy CAD systémy Digitálne modely terénu

• Geoinformatika

2. 1. Vymedzenie záujmovej oblasti Geografický informačný systémGeographical information systemGeographic information systemGeo-informationssystem

Mitášová, (1998), Rapant, (1999) aj iní:

• Geo (geografický)- naznačuje vzťah k informáciám o objektoch v geopriestore, - naznačuje vzťah k vedám o Zemi širšie - geológia, pedológia, klimatológia …,- naznačuje vzťah k vedám o meraní objektov na Zemi a spracovaní informácií o nich - geodézia, geografia, kartografia…• Grafický- naznačuje orientáciu na vizualizáciu a grafickú prezentáciu. • Informačný- naznačuje zameranie na prácu s informáciami - zber, ukladanie, analýzu, syntézu …,- naznačuje vzťah k informatike.• Systém- naznačuje štrukturovanosť a zložitosť.

2. 2. Rôzne úrovne chápania pojmu GIS

GIS ako technológiaHW SW

prístrojové vybavenie programové

GIS ako konkrétna aplikáciatechnológia slúžiaca na prácu s konkrétnymi údajmi určitého územia s určitým cieľom, so sociálnym a organizačným zázemím

GIS ako vedecká, či technická disciplínanajobecnejšie, najširšie chápanie - pritom najnejasnejšie a najhoršie vymedziteľné

podľa posledného vývoja sa za disciplínu považuje skôr geoinformatika

- GIS ako aplikáciaGIS ako kľúčová, integrujúca súčasť geoinformatiky

2. 3. Rôzne aspekty - zamerania činnosti s GIS

Kartografický - práca s mapami

Databázový - ukladanie a managementinformácií

Analytický - analýza a syntéza informácií

2. 4. Definície GIS

Nejednotné názoryCelé prehľady definícií v súborných publikáciáchRôzne prístupy k definovaniu - procesne/funkčne orientovaný,

- komponentný,- databázový,- aplikačný.

Rapant, (1999) doporučuje uvažovať so 4 logickými súčasťami definície GIS chápaného ako konkrétna aplikácia:

- časť definujúca z čoho sa GIS aplikácia skladá,- časť definujúca čo aplikácia GIS vykonáva,- časť definujúca prečo to robí, - časť definujúca aký je účel aplikácie.

2. 4. Definície GIS - pokračovanie

Burrough, (1986):

“Súbor prostriedkov pre zber, ukladanie, vyhľadávanie, transformáciu,

analyzovanie a zobrazovanie priestorových údajov z reálneho sveta z hľadiska:

1. ich polohy vzhľadom k definovanému súradnicovému systému,

2. ich popisných - atribútových vlastností,

3. ich priestorových vzťahov k iným objektom, ich topológie.“

ESRI, (1990)::

“GIS je organizovaný súbor počítačového hardwaru, softwaru a geografických

údajov (naplnenej bázy dát) navrhnutý na efektívne získavanie, ukladanie,

upravovanie, obhospodarovanie, analyzovanie a zobrazovanie všetkých foriem

geografických informácií.“

Streit, (1997):

„GIS je na počítačoch založený informačný systém na získavanie, obhospodarovanie, analýzu,

modelovanie a vizualizáciu geoinformácií. Geo data, ktoré využíva, popisujú geometriu,

topológiu, tématiku (atribúty) a dynamiku (zmeny v čase) geoobjektov.“

2. 4. Definície GIS - pokračovanie

Neumann, (1996):

“GIS je kolekcia počítačového technického vybavenia, programového vybavenia,

geografických údajov a personálu určená k účinnému zberu, ukladaniu, údržbe,

manipulácii, analýze a zobrazovaniu všetkých foriem geograficky vztiahnutej informácie.“

Rapant, (1999):

“GIS je funkčný celok vytvorený integráciou technických a programových prostriedkov,

dát, pracovných postupov, obsluhy, užívateľov a organizačného kontextu

zameraný na zber, ukladanie, správu, analýzu, syntézu a prezentáciu priestorových údajov

pre potreby popisu, analýzy, modelovania a simulácie okolitého sveta

s cieľom získať nové informácie potrebné pre jeho racionálnu správu a využívanie.“

Skrátene:

“GIS je počítačový systém schopný ukladať, udržiavať a využívať údaje popisujúce

miesta na zemskom povrchu.“

2. 5. Súčasti GIS

Hardware Užívateľ

Údaje, informácie Software

2. 6. Súčasti GIS - hardware

2. 7. Súčasti GIS - software

G E O G R A F IC K ÝD ATA B Á Z O V Ý

S Y S T É M P rie s to ro v éan a lý zy

Tran sfo r-m ác iaú d a jo v

Z ach y táv an iea v ý s tu pú d a jo v

U žív a teľsk ép ro s tred ie

Z o b razo v an iea v y tv á ran iev ý stu p o v

2. 7. GIS software - štruktúra a spôsoby používania

Rozdelenie analytických funkcií GIS:

- analýzy štatistické,- analýzy modelu terénu,- meracie a interpolačné funkcie,- geografické analýzy

- dotazovanie databázy,- logické prekrytie,- mapová algebra,- vzdialenostné analýzy,- analýzy sietí,

- analýza obrazov (najmä z DPZ),- analýza zmien,- podpora rozhodovania.

Príkazový riadok

Systém ponúk

Makrá a programy

GEO server Map server

ARC/INFO

ArcView

MapObjects

ArcExplorer

Náklady

Počet užívateľov

2. 7. GIS software – komplexnosť a vertikálne členenie

2. 7. GIS software – komplexnosť a vertikálne členenie

Produkt Typ úloh Počet užívateľov rádove

Tvorba a správageografickej

databázy

Analýza a syntéza údajov

Vyhľadávanie a vizualizácia

10 - ky

100 - ky

1000 - ky

Nástroje na:Modelovanie

Analýzu

Mapovanie

Distribúciu

MGEFRAMME

GeoMedia

FieldView

2. 8. Informatika a informačné systémy

Informatika (computer science) je veda o systematickom a automatickom spracovaní informácií s použitím počítačov podľa algoritmov (Claus a Schwill, 1991, Streit, 1997).

• Údaje - dáta - sú štrukturované sekvencie symbolov založené na pravidlách syntaxe, (Streit, 1997),- sú zdrojové fakty a výsledky pozorovania (popis entít) reálneho sveta, (Reeve, 1994),- sú reprezentácie faktov, pojmov, alebo inštrukcií formalizované spôsobom vhodným pre prenos, interpretáciu, uloženie alebo spracovanie prostredníctvom ľudí, alebo automatov, (Neumann, 1996).

• Informácia- vznikne spojením dát s významom - sémantikou, (Streit, 1997),- je výsledkom úspešnej analýzy údajov, (Reeve, 1994),- je význam, ktorý človek prisudzuje údajom, (Neumann).

• Informačný systém- je špecifikovaný súborom prvkov vo vzájomných informačných a procesných vzťahoch, ktoré spracovávajú údaje a zabezpečujú výmenu informácií medzi prvkami systému (Pokorný, 1992).- je systém na uchovávanie, znovuzískavanie, spájanie a vyhodnocovanie informácií; pozostáva zo zariadenia na spracovanie dát, údajov, systému banky dát a vyhodnocovacích programov (Claus a Schwill, 1991).

2. 8. Informačné systémy a technológie

Informačné systémy:

• Vývojové- používajú príbuzný pojmový a technologický aparát,- slúžia na vytvorenie aplikovaných informačných systémov,- obsahujú vývojové prostredie, programovací, makro alebo špecializovaný jazyk,- označujú sa aj ako informačné technológie,- príkladom v nami komentovaných oblastiach môžu byť:

databázové systémy - Data Base Management Systems - DBMS,geografické informačné systémy - Geographic Information Systems - GIS,expertné systémy - Expert Systems - ES,systémy pre počítačom podporované projektovanie a kreslenie - Computer Aided Design and Drafting.

• Aplikované- sú vytvorené pomocou vývojových pre konkrétny účel, oblasť použitia, alebo organizáciu.

2. 8. Informačné technológie súvisiace s GIS

Databázové systémy - DBMS

GIS

GIS Systémy pre počítačom podporovanéprojektovanie - CAD

? Systémy pre prácu s digitálnym modelom terénu

Systémy prepočítačovúkartografiu - CAM

Systémy pre analýzu obrazovnajmä z DPZ - DIPS

Systémy pre managementinformácií - AM/FM

2. 9. Geoinformatikaaj geoinformačná veda, geomatika, GIS science

Pravda, (1994):„Vedecká disciplína ktorá skúma prírodné a socioekonomické geosystémy(ich štruktúru, interakciu a dynamiku v časopriestore) pomocou počítačovéhomodelovania na základe databáz geografických poznatkov.“

Neumann, (1996):„Geoinformatika je vedecká a technická disciplína, ktorej predmetom sú priestorové údaje a ktorá sa sústreďuje na ich zber, ukladanie, manipuláciu s nimi a ich zprostredkovávanie.“

Mitášová, (1998):„Geoinformatika skúma tie isté javy a procesy ako ostatné geovedné odbory.Používa však iné metódy, nástroje a prostriedky - digitálne mapovanie a získavanie údajov, geopriestorové modelovanie a počítačovú interpretáciugeoinformácií. Cieľom je vytvorenie funkčných modelov geosystémov, priestorová analýza a prezentácia geoinformácií a poznatkov.“

2. 9. Geoinformatikaaj geoinformačná veda, geomatika, GIS science

Streit, (1997):„Geoinformatika je aplikovaná informatika zameraná na riešenie špecifických problémov v geovedách so špeciálnym dôrazom na geografickú polohu objektov. Geografické objekty, ktoré skúma majú definovanú geometriu, topológiu, tématický popis a dynamiku.“

Dôležité oblasti jej výskumu a aplikácií v súčasnosti:

- získavanie digitálnych geo údajov v teréne - globálne polohovanie a navigačné systémy

- analýza a hodnotenie údajov diaľkového prieskumu Zeme

- geografické informačné systémy - integrácia znalostných systémov a GIS

- vývoj a aplikácia geoštatistických metód - systémy pre podporu rozhodovania

- numerické simulačné modely a prognostické modely pre priestorové procesy

- použitie multimediálnych metód - digitálne kartografické systémy

- trojrozmerná vizualizácia, virtuálna realita

3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií

• Aplikácie technológie (GIS) sú veľmi rôznorodé a každá je svojim spôsobom osobitá a unikátna. Prejavuje sa v nich:Tvorivosť, odborné znalosti a osobitný prístup autora(ov) pri riešení konkrétnych problémov, Použité hardwarové a softwarové vybavenie, Prístup k modelovaniu a štrukturovaniu dát, Použité funkcie a nástroje technológie.

• Existujú obecné skutočnosti, ktoré sú pre použitie technológie (GIS) v rôznych aplikáciách spoločné a ktoré je možné posudzovať či už v príprave - projektovaní, alebo hodnotení aplikácie. Ide predovšetkým o:Definovanie účelu a cieľov aplikácie, Spôsob aplikácie hardwarových a softwarových prostriedkov, Hodnotenie vstupov a používaných postupov, Určenie požadovaných výstupov aplikácie.

• Voženílek, (1996) hovorí v tomto zmysle o “formulácii aplikácie”.

3. 1. Formulácia aplikácie

Implementácia aplikácie do technológie má:

1. Účelový aspekt - tématické zameranie (špecializácia užívateľa). 2. Objektový aspekt - objekty v aplikácií a ich reprezentácia(objekty zahrnuté do modelu, ich vlastnosti, spôsob a detailnosťpopisu).

3. Datový aspekt - typy a kvalita dát.

4. Aspekt vstupov a výstupov - zdroje vstupných údajov, kvalita, vlastnosti, podrobnosť, kompatibilitu, vierohodnosť; formy, podrobnosť, typ výstupov (mapy, grafické formy - tabuľky, databázové súbory, vrstvy, kresliace súbory, atď.).

3. 2. Účelový aspekt - tématické zameranie a špecializácia užívateľa

Z účelu realizovaného GIS vyplýva:

1. Konkrétny cieľ aplikácie. 2. Detailne chápaný obsah aplikácie (téma, merítko a úroveň abstrakcie modelovania reality). 3. Prístupy k štrukturovaniu dát (formáty dát, operácie, štruktúry dát).

Podľa charakteru riešených úloh možno rozlíšiť tri skupiny aplikačných projektov: 1. Všetky úlohy sú vopred presne definované. 2. Časť úloh je vopred presne definovaná, avšak niektoré sú známe len z časti.

3. Žiadna časť plánovanej aplikácie nie je presne definovaná - každá jej obmena môže predstavovať samostatný projekt.

3. 2. Formulácia aplikácie - tématické zameranie

• Neexistuje všeobecne uznávané rozdelenie oblastí aplikácí GIS • Na základe štúdia literatúry a historického vývoja je možné identifikovať najmä nasledovné oblasti:

- ochrana prírody, ekologické štúdie a syntézy, krajinné inžinierstvo,- obhospodarovanie prírodných zdrojov, lesníctvo, poľnohospodárstvo- budovanie a správa rozvodných sietí (elektrina, spoje, voda, plyn),- štátna správa a najmä správa katastra,- armáda,- geografické a geomorfologické štúdie,- geológia, baníctvo, ťažba surovín,- hydrológia, meliorácie a regulácie tokov,- budovanie regionálnych a miestnych informačných systémov,- doprava, správa majetku,- zdravotníctvo, bankovníctvo, prieskum trhu a marketing ...

3. 3. Komplexnosť postupov a odvodzovanie nových informácií - povaha celkového cieľa

Dotazy na databázu

Odvodzovacie mapovanie

Modelovanie a simulácia procesov

Heinimann, (1994), Czeranka In: Dolinger, Strobl, (1996) rozoznávajú:• Systémy pre podporu rozhodovania - Decission Support Systems (DSS),• Systémy pre podporu priestorového rozhodovania - Spatial Decission Support Systems (SDSS).

Novým momentom v porovnaní s bežnými systémami pre managementinformácií - DBMS a GIS je orientácia na management informácií

v procese rozhodovania:

• Definovanie problému• Získanie informácií relevantných k problému• Ocenenenie - ohodnotenie prípustných variantov riešenia• Výber optimálneho riešenia na základe porovnania hodnoteniavariantov

3. 4. Podpora rozhodovania

znalosť

3. 4. Podpora rozhodovania

údaj 1údaj 2.....údaj n

Triedenie

Analýza Syntéza

Pochopenie

informácia 1 informácia 2 . informácia n

Analýza

Dedukcia Skúsenosti

Interpretácia

SDSS Expertný DBMS systém Užívateľské prostredie Banka metód Grafické a analyt. funkcieSDSS DSS GIS

4. Dáta a informácie ako základná súčasť GIS

• Význam vstupu údajov• Rozdelenie zdrojov • Kvalita• Štandardizácia• Metadátové informácie• Infraštruktúra a legislatívny rámec• Dostupnosťúdajov a úloha počítačových sietí

 

       Význam vstupu údajov: 

Náročnosť časová a finančná,Dostupnosť zdrojov, kvalita údajov,Vývojové zmeny – rozširovanie digitálnych údajov – dôsledky a súvislosti 

       Priame a nepriame meranie 

       Zaznamenávanie údajov Analógový a digitálny záznam,Prevod z analógového do digitálneho tvaru: - manuálny,- poloautomatický,- automaticky.

      Aktualizácia údajov

4. Údaje ako základná súčasť GIS

4. 1. Primárne zdroje údajov pre GIS 

Údaje získavané priamym meraním a zisťovaním na objektoch

 

a. Pre geometrickú časť popisu geoobjektu- Geodetické merania a GPS,- Fotogrametria,- Dialkový prieskum Zeme.

b. Pre atribútovú časť popisu geoobjektov 

- priame zisťovanie v teréne,- demografické a sociologické údaje,- prehľady, výkazy, štatistické údaje,- fotogrametria – fotointerpretácia,- Dialkový prieskum Zeme.

4. 2. Sekundárne droje údajov pre GIS 

Údaje získavané spracovaním kartografickýcha digitálnych podkladov bez priameho merania a zisťovania v teréne.

 

Kartografické podklady: 

- priame zisťovanie v teréne bolo vykonané v procese tvorby mapy,- pri analógovej forme je potrebné vykonať digitalizáciu, pri digitálnej forme len konverziu formátu.

Digitálne podklady:

- u databázových súborov prichádza do úvahy konverzia formátov alebo len pripojenie k databáze GIS.

4. 3. Kvalita údajov

Mikrokomponenty:polohová vernosťatribútová vernosťlogická skladbarozlišovacia schopnosť

Makrokomponenty:úplnosť údajov

Užívateľské komponenty:dostupnosťnáklady na získanie

................................. Pyramída kvality ...........................

Informácie o pôvode

Info o doterajšom používaní a zmenách

Detaily popisu kvality

CEN/TC 287ISO/TC 211

4. 4. Metadátové informácie SémantickéSyntaktickéPragmatické

Content Standard for Digital Geospatial Metadata (USA, 1995)

Identifikácia KvalitaPriestorová organizáciaSúradnicový systémEntity a ich atribútySpôsob šíreniaAktuálnosť

CEN/TC 287ISO/TC 211

Dátový model

GeometriaTopológiaTématikaDynamikaMetadata

5. Sociálne zázemie pre GI a GIS na Slovensku

Zdroje základnej literatúry - obmedzené

Periodiká – odborné a populárne časopisy – úplne chýba

Konferencie, odborne zamerané podujatia - obmedzené

Štúdium a školenie – pomerne rozvinuté

Produkcia softwaru a údajov – zatiaľ málo rozvinuté

Profesné organizácie

Narodná infraštruktúra pre geoinformácie

5. 1. Národná geografická informačná infraštruktúra

Pojem NGII – národná priestorová dátová infraštruktúra

Súhrn politických, legislatívnych, informačno-technologických a organizačných nástrojov pre tvorbu, správu, výmenu a použitie geografických dát a informácií.

Účel NGII

Efektívna tvorba, správa a distribúcia korektných geografických informácií na úrovni:

globálnej / nadštátnej regionálnej / štátnej lokálnej / miestnej

Rámec pre štandardy, smernice, dohody, pravidlá, stimuly ...

Báza NGII

Celoštátne informačné systémy s geografickým zameraním - účelové GIS a zdroje

údajov pre ne (správa katastra, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ochrana životného prostredia, správa miest a obcí, ...)

Zdroje údajov a informácii pre GIS na Slovensku – manažovanie metadát.

5. 2. Základné faktory rozvoja NGII na Slovensku

Vonkajšie: Rozvoj svetových a Európskych štruktúr,Rozvoj princípov harmonizácie a interoperability GI a GIS,Rozvoj v oblasti štandardov a metadát,Prístupový proces Slovenska do EU.

Vnútorné: Doterajší nedostatočne koordinovaný rozvoj,Nejednotnosť lokalizačnej bázy,Nerovnomerný rozvoj a orientácia jednotlivých rezortov,Politika informatizácie spoločnosti.

5. 3. NGII na Slovensku – hlavné problémy súčasnosti

Absencia ucelenej koncepcie štátu v oblasti GI a GIS:- lokalizačná báza,- nedostatočná technologická vybavenosť orgánov a inštitúcií štátu,- nízka úroveň vedomostí pracovníkov štátnej a verejnej správy z oblasti geoinformatiky,- problémy v tvorbe základných údajov, - roztrieštenosť rezortných systémov,- chýbajúca legislatíva.

Absencia orgánu (inštitúcie) zodpovednej za rozvoj informatizácie spoločnostiako celku vrátane budovania NGII.

Zaostávanie v rozvoji informatizácie spoločnosti obecne.

Ešte donedávna absencia nevládnej organizácie združujúcej odborníkov v oblasti GI a GIS – v roku 2002 bola založená Slovenská asociácia pre geoinformatiku – SAGI.

Zaostávanie v tvorbe a zavádzaní noriem a štandardov.

6. Perspektívy rozvoja problematiky a záver

Obecne chápané ide o mimoriadne perspektívnu oblasť

Rozvoj technologický (SW):• konvergencia systémov (vývoj operačných systémov, objektovéhoprogramovania a štrukturovania),• geografická informácia už nie je natoľko výnimočná:- Casetari, (1994): „Je to fakt. Dni GIS sú spočítané!“

„GIS nahrádza GIM !“- Spooner, (1999): „GIS je mŕtvy!“• horizontálne a vertikálne prerastanie systémov, • štandardizácia a otvorenosť systémov.

Rozvoj v aplikáciách:• globalizácia problémov spoločnosti,• rozvoj infraštruktúry pre geoinformácie,• rozširovanie aplikácií modelovania a simulácií, podpory rozhodovania- Mowrer, (1997) uvádza prehľad 24 aplikovaných SDSS na báze GISa DBMS,• zdokonaľovanie aplikácií pre management a správu.

6. 1. Aktuálne rozvojové trendy a potreby na SlovenskuVytvoriť ucelenú koncepciu NGII na Slovensku ako súčasti informatizácie celej spoločnosti,

Vytvoriť podmienky pre vybudovanie a zavedenie jednotnej lokalizačnej bázy pre geograficky orientované IS,

Systematicky budovať integrované informačné systémy rezortov vrátane ich geograficky orientovaných súčastí,

Vytvoriť podmienky pre racionálny zber, štrukturovanie a distribúciu základných údajov pre GIS,

Vytvoriť a využívať systém pre efektívne manažovanie metadátových informácii o dátových zdrojoch pre GIS,

Vytvoriť podmienky pre široké využívanie geograficky orientovaných IS v štátnej správe a samospráve,

Vytvoriť podmienky pre široké využívanie údajov a informácii geografickyorientovaných systémy celou spoločnosťou – počítačové siete a Internet.

Bariéry:

Nedostatok financii,Nízka úroveň vedomostí v špecifických oblastiach, Nedokonalosť doterajších riešení,Nízka technologická úroveň orgánov a inštitúcii.

Výhody:

Tradície a skúseností s riešením podobných problémov tradičnými spôsobmi,Celkove dobré akademické, výskumné a čiastočne aj realizačné zázemie, Poznatky z krajín, ktoré tieto problémy už vyriešili.

6. 2. Aktuálne rozvojové trendy a potreby na Slovensku

Ďakujem za pozornosť!

tucek@vsld.tuzvo.sk