Internet - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2434.pdf · Náplňou tejto bakalárskej práce je popísanie fungovania Internetu. Popísanie histórie až po súčasnosť a zamyslenie

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Internet

Pavol Klečko

ŽILINA 2008

Internet

BAKALÁRSKA PRÁCA

Pavol Klečko

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Elektrotechnická fakulta


Študijný odbor : Telekomunikácie

Vedúci bakalárskej práce : Ing.Miroslav Markovič

Stupeň kvalifikácie : bakalár (Bc.) Dátum odovzdania bakalárskej práce : 6.6 2008

ŽILINA 2008

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií I

Abstrakt

KLEČKO, Pavol : Internet [Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline.

Elektrotechnická fakulta; Katedra telekomunikácií a multimédií.

Vedúci bakalárskej práce: Ing.Miroslav Markovič.

Náplňou tejto bakalárskej práce je popísanie fungovania Internetu. Popísanie histórie

až po súčasnosť a zamyslenie sa nad budúcnosťou a ďalším rozvojom Internetu vo

svete. Ďalej sa práca zaoberá protokolmi, službami, adresovaním a inými

skutočnosťami, ktoré úzko súvisia s fungovaním Internetu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií II

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta,


ANOTAČNÝ ZÁZNAM - BAKALÁRSKA PRÁCA

Priezvisko, meno: Klečko Pavol školský rok: 2007/2008

Názov práce: Internet

Počet strán: 48 Počet obrázkov: 21 Počet tabuliek: 0

Počet grafov: 0 Počet príloh: 0 Použitá lit.: 15

Anotácia: Táto bakalárska práca popisuje fungovanie Internetu, hlavne z pohľadu

protokolov v sieti, jednotlivých služieb, architektúry.

Práca poukazuje na Internet ako na jednotlivé časti spojené v jeden veľký celok.

Ďalej bakalárska práca popisuje aj históriu, súčasnosť Internetu ako aj pohľad do

budúcnosti a jeho vývoj.

Anotácia v cudzom jazyku: This Bachelor's work describes the work of the Internet,

mainly from the view of network protocols, services, architecture. This work shows,

that The Internet is composed from individual parts joined in one big structure. This

Bachelor's work also describes the history, present state and the future of the Internet.

Kľúčové slová: Internet, TCP/IP, WWW, FTP, Email, SMTP, POP3, PPP, DNS,

http, URL.

Vedúci práce: Ing. Miroslav Markovič

Recenzent práce : Ing. Peter Kortiš, PhD

Dátum odovzdania práce: 06.06 2008

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií III

Obsah

Abstrakt...................................................................................................... I

Anotačný záznam....................................................................................... II

Obsah.......................................................................................................... III

Zoznam obrázkov...................................................................................... V

Zoznam skratiek a symbolov................................................................... VI

Slovník termínov........................................................................................ XIII

1. Úvod ............................................................................................................1

2. História Internetu ......................................................................................3

2.3 1969 – 1983 .......................................................................................3

2.3 1984 – 1992 .......................................................................................4

2.3 Od roku 1993 .....................................................................................5

3. Súčasnosť....................................................................................................6

3.1 Prvky Internetu ..................................................................................6

4. Služby v Internete ....................................................................................10

4.1. Elektronická pošta ...........................................................................10

4.2. Prenášanie súborov prostredníctvom FTP .......................................12

4.3. WWW – World wide web ...............................................................12

4.4. Rozhovor, chat a sťahovanie ...........................................................16

5. Protokoly...................................................................................................18

5.1. TCP/IP .............................................................................................18

5.2. TCP..................................................................................................19

5.3. UDP .................................................................................................21

5.4. IP protokol .......................................................................................22

5.5. IPv4..................................................................................................26

5.6. IPv6..................................................................................................26

5.7. SLIP .................................................................................................27

5.8. PPP...................................................................................................27

6. Aplikačné protokoly.................................................................................29

6.1. HTTP ...............................................................................................29

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií IV

6.2. SMTP...............................................................................................31

6.3. URL .................................................................................................32

6.4. Doména............................................................................................33

6.5. DNS .................................................................................................34

6.6. FTP ..................................................................................................34

6.7. HTML..............................................................................................36

7. Adresovanie v Internete ..........................................................................38

8. Kvalita služby v Internete – QoS............................................................41

8.1 Integrované služby...........................................................................41

8.2 Diferencované služby ......................................................................43

9. Záver .........................................................................................................45

Zoznam použitej literatúry.....................................................................................47

Čestné vyhlásenie...................................................................................................49

Poďakovanie ..........................................................................................................50

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií V

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Úloha smerovača

Obrázok 2 Architektúra siete Internet

Obrázok 3 Zariadenia v sieti a na Internete

Obrázok 4 Všeobecná štruktúra súčasného Internetu

Obrázok 5 Príklad lineárnej štruktúry

Obrázok 6 Príklad hierarchickej štruktúry

Obrázok 7 Principiálny model WWW

Obrázok 8 TCP/IP model

Obrázok 9 Niektoré protokoly z rodiny protokolov TCP/IP

Obrázok 10 TCP segment

Obrázok 11 UDP datagram

Obrázok 12 Linkové protokoly a IP protokol

Obrázok 13 IP datagram

Obrázok 14 Architektúra protokolu HTTP

Obrázok 15 Stromová štruktúra domén

Obrázok 16 Spôsob nadviazania spojenia pomocou DNS

Obrázok 17 Architektúra FTP

Obrázok 18 Štruktúra IP adresy

Obrázok 19 Adresovanie v Internete

Obrázok 20 Smerovanie pre integrované služby

Obrázok 21 Koncepcia pre realizáciu QoS koniec - koniec

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií VI

Zoznam skratiek a symbolov

USA United States Of Amerika Spojené Štáty Americké

ARPA Advanced Research Project Agency Agentúra v rámci

Ministerstva obrany

BBN Bolt Beranek And Newman Názov firmy: Bolt Beranek

a Newman

IMP Information Message Procesor Procesor informačných

správ

FTP File Transport Protokol Protokol prenosu dát

ICCC International Conference On Medzinárodná konferencia

Computer Communications počítačovej komunikácie

DARPA Defence Advanced Research Agentúra v rámci

Project Agency Ministerstva obrany

IP Internet Protocol Internetový protokol

TCP Transport Control Protokol Protokol riadiaceho

prenosu

DEC Digital Equipment Corporation Názov firmy: Výrobca

mikropočítačových

systémov

IBM Intrenational Business Machine Názov firmy:

Medzinárodné kancelárske

stroje

AT&T Bell Labs Názov firmy: Laboratória AT&T

UNIX Názov operačného systému od

AT&T Bell Labs

UUCP Unix – to – Unix Copy Program Unix – pre – Unix kopírovací

program

Csnet Názov siete: Cs sieť

Bitnet Because it´s Time Network Názov siete: Pretože je to časová

sieť

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií VII

NSF National Science Foundation Vládna agentúra: Štátna

vedecká nadácia

NSFnet National Science Foundation Názov Amerických sietí

Network

WWW World Wide Web Celosvetový web

vBNB Very Hight – Speed Backbone Vysokorýchlostná

Network Services chrbticová sieť

NASA National Administration Of Americký úrad pre vesmír

Space Agency a letectvo

OSI Open System Interconnection Prepojovanie otvorených

systémov

RM Reference Model Referenčný model

LAN Local Area Network Lokálna dátová sieť

POP Point Of Presence Prístupový bod

NAP Network Access Point Sieťový prístupový bod

ISP Internet Service Provider Poskytovateľ Internetovej

služby

NSP Network Service Provider Poskytovateľ sieťovej

služby

KS Koncový systém

WAN Wide Area Network Široká oblasť siete; Sieť

poskytujúca komunikačné

služby geografickej oblasti

väčšej ako LAN a MAN

MAC Media Access Control Hardvérová adresa

IPv4 Internet Protocol Version 4 Internetový protokol

verzia 4


verzia 5


verzia 6

I.d. Identity Totožnosť, užívateľské

meno

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií VIII

HTML Hypertext Markup Language Programovací jazyk pre

tvorbu webových stránok

URL Uniform Resource Locator Jednotné označenie zdroja

HTTP Hypertext Transfer Protocol Prenosový protokol

hypertextu

PHP Personal Home Page Osobná domáca stránka

WML Wireless Markup Language Programovací jazyk

CGI Common Gateway Interface Všeobecné rozhranie brány

IRC Internet Relay Chat Rozhovor prenášaný po

Internete

ICQ I Seek You Hľadám ťa

VoIP Voice Over Internet Protocol Prenos reči cez IP

P2P Peer – To – Peer Počítačová sieť, Rovný s

rovným

H.323 Štandard pre prenos hlasu v dátovom prostredí

IAX Inter Asterisk eXchnge Protocol Komunikačný protokol

SIP Session Initiation Protocol Prenos signalizácie

v internetovej telefónii

TCP/IP Transmission Control Protocol/ Komunikačný riadiaci

Internet Protocol protokol/

Internetový protokol

UDP User Datagram Protocol Užívateľský datagramový

protokol

ICMP Internet Control Message Protocol Protokol riadenia správ

v Internete

RARP Reserve Address Resolution Protocol Protokol na určenie

logickej adresy

ARP Address Resolution Protocol Protokol na mapovanie IP

adresy k MAC adrese

SMTP Simple Mail Transfer Protocol Poštový protokol

PPP Point – To – Point Protocol Protokol pripojenia na

Internet pomocou

telefonického pripojenia

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií IX

ATM Asynchronous Transfer Mode Asynchrónny

komunikačný mód

NFS Network File System Sieťový súborový systém

DNS Domain Name System Databáza názvov domén

IGMP Internet Group Management Protocol Protokol riadenia

internetovej skupiny

SLIP Serial Line Internet Protocol Sériová linka

Internetového protokolu

FDDI Fibre Distributed Data Interface Vláknové distribuované

dátové rozhranie

ITU International Telecommunication Medzinárodná

Union telekomunikačná únia

TFTP Trivial File Transfer Protocol Triviálny protokol na

prenos dát

SNTP Simple Network Time Protocol Jednoduchý protokol na

správu siete

SSL Secure Sockets Layer Vrstva bezpečných soketov

IMAP Internet Message Access Protocol Protokol pre prístup

k emailovým správam

XDR External Data Representation Externá reprezentácia

údajov

RPC Remote Procedure Call Vzdialená procedúra

volania

BOOTP BootStrap Protocol Protokol o zavedení

systému

EDU An Education Institution Vzdelávacia inštitúcia

COM A Company Or Commercial Spoločnosť alebo

Enterprise komerčný podnik

ORG An Organization, Often Nonprofit Organizácia, často

nezisková

GOV The Government Vláda

MIL The Military Ozbrojené sily

SK Slovakia Slovensko

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií X

CZ Czech Republick Česká republika

NET Network Doména pôvodne pre

technické web stránky

HP Hewlett-Packard Počítačová firma

STV Slovak Television Slovenská televízia

TA3 Slovenská televízia zameraná na správy

SSL Secure Sockets Layer Kryptografický protokol,

zabezpečenie na Internete

S/MIME Secure Multipurpose Internet Mail Šifrovací nástroj

ACK Acknowledgments Potvrdenie o prijatí

TTL Time To Live Doba životnosti

TOS Type Of Service Typ služby

DHCP Dynamic Host Configuration Protokol na dynamické

Protocol priraďovanie IP adries

PING Packet Internet Groper Program na dosažiteľnosť

siete

NCP Network Control Protocol Sieťový riadiaci protokol

LCP Link Conrol Protocol Protokol na riadenie

spojenia

PAP Password Authentication Protocol Protokol na autentifikáciu

hesla

CHAP Challenge-Handshake Protokol na autentifikáciu

Authentication Protocol spojenia

HDLC High-Level Data Link Control Riadenie dátového spoja

V.42 Sériové odporúčania od ITU-T

V.24 Sériové odporúčania od ITU-T : modemy

V.34 Sériové odporúčania od ITU-T : Je to štandard

pre sériové binárne dátové signály. Spojenie

medzi DTE (koncové dátové zariadenie) a DCE

(ukončujúce dátové zariadenie). To je zvyčajne

použitý v počítačových sériových portoch.

CSLIP Compressed SLIP Kompresné SLIP

IPsec Internet Protocol Security Bezpečný IP protokol

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií XI

FTPD File Transport Protocol D FTP server

DTP Data Transfer Protocol Dátový transportný

protokol

NAT Network Address Translation Preklad sieťových adries

POP Post Office Protocol version 3 Poštový protokol verzie 3

ESMTP Extensions SMTP Rozšírený SMTP

ASCII American Standard Code For Americký normalizovaný

Information Interchange kód pre výmenu informácií

MIME Multipurpose Internet Mail Extension Viacúčelová rozšírená

internetová pošta

IMAP4 Internet Message Access Protocol Protokol pre prístup

k emailovým

správam verzia 4

URI Uniform Resource Identifiers Jednotný identifikátor

zdroja

URN Uniform Resource Names Jednotný zdroj mien

URC Uniform Resource Charakteristics Jednotný zdroj

charakteristík

ASP Active Server Pages Programovací jazyk pre


od firmy Microsoft

JSP JavaServer Pages Programovací jazyk pre


od firmy Sun

QoS Quality Of Service Riadenie dátových tokov

v sieti

IS Integuated Service Nový Internetový QoS

model

RSVP Reservation Protocol Signalizačný protokol pre

nastavovanie rezervovania

GS Guaranteed Service Garantovaná služba

CL Controlled Load Riadená záťaž

DS Differentiated Service Diferencované služby

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií XII

IETF Internet Engineering Task Force Komisia techniky Internetu

PHB Per Hop Behariars Spôsob označovania

kvality služby

EF PHB Expedited Forwarding Urýchlené posielanie

AF PHB Assured Forwarding Zaistené posielanie

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií XIII

Slovník termínov

Department of Defence Ministerstvo obrany

Network Control Protokol Riadiaci sieťový protokol

America Online Názov komerčnej siete v Amerike koncom osemdesiatych

rokov

Compuserve Názov komerčnej siete v Amerike koncom osemdesiatych

rokov

Prodigy Názov komerčnej siete v Amerike koncom osemdesiatych

rokov

Federal Network Council Federálna rada pre pripojenie do

siete

Internet Provider Internetový poskytovateľ

Download Rýchlosť prijímania (“sťahovania“) na sieti Internet

Upload Rýchlosť posielania informácií do siete Internet

Router Smerovač

Gateway Brána

Backbone Chrbtica; Chrbticová sieť

Repeater Opakovač

Switch Prepínač

Hub Rozbočovač

Broadcasting Neadresné vysielanie

Email Elektronická pošta

Domain Doména

Software Softvér, programové vybavenie

WWW Browser Prehliadač webových stránok

Microsoft Internet Explorer Prehliadač webových stránok od

spoločnosti Microsoft

Netscape Navigator Prehliadač webových stránok od

spoločnosti Netscape

Comminications Corporation

Opera Prehliadač webových stránok

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií XIV

Mozilla Firefox Prehliadač webových stránok

Reguest Požiadavka

Response Odpoveď

Content Obsah

Nick Užívateľské meno

Do Not Distrub Nevyrušovať

Invisible Neviditeľný

Talk Rozhovor

Tracker Centrálny server pre torrent

Torrent Súbor na sťahovanie z BitTorrent

siete

Connection Oriented Spojovacia služba, Spojovo

orientovaná

Handshaking Výmena TCP segmentov medzi

koncami spojenia

Resend Znovuposlanie

Broadcast Adresovanie všeobecných

obežníkov

Multicast Adresovanie adresných obežníkov

MS Network Monitor Softvérový program na

odchytávanie IP datagramov

Version Verzia

Total Length Celková dĺžka

Type of Service Typ služby

Identification Identifikácia

Flags Vlajočky

Fragment Offset Posunutie fragmentu

Time to Live Doba životnosti

Header Checksum Kontrolný súčet

Source and Destination Address Zdrojová a cieľová adresa

Traceroute Program pre určenie smeru

Proxy Aplikácia medzi Intranetom a

Internetom

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií XV

Firewall Riadi prístup používateľov

Intranetu do Internetu

Subnetting Podsieťovanie

Subnet Mask Maska podsiete

Gopher Predchodca dnešného protokolu

HTTP

Offline Nepripojený

Online Pripojený

First In – First Out Prvý dnu – Prvý von

Error Chyba

Host Používateľ

Webphone Web telefón

Interface Rozhranie

Stream Prenášanie nezávislých prúdov

Hashovacia funkcia Predpis pre transformáciu

ľubovoľného vstupu na fixne dlhý

výstup, akúsi jeho skratku.

DC++, eMule Programy, ktoré slúžia na

sťahovanie a zdiaľanie súborov

v sieti peer-to-peer

Font Rôzne typy písma

Žilinská univerzita v Žiline Bakalárska práca –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Katedra telekomunikácií a multimédií 1

1. Úvod

Od čias vynájdenia telefónu sa komunikácia medzi ľuďmi výrazne zmenila.

Počas a po skončení druhej svetovej vojny sa technika začala rapídne vyvíjať a nielen

technika, ale aj iné odvetvia.

Začala sa vyvíjať aj telekomunikačná technika, ako ju poznáme dnes.

Telekomunikačný trh sa postupne rozrastal a dnes si len ťažko vieme predstaviť náš

život bez telefónu, televízie či internetu.

V posledných desaťročiach sa však dopyt začal obracať po zložitejších službách, ako

je hlasová komunikácia. Na príklade Internetu môžeme vidieť, o aké služby majú

užívatelia v poslednom čase záujem. Za posledných pätnásť rokov prešiel Internet

rapídnym vývojom od siete ponúkajúcej zdieľanie textových dokumentov po dnešný

obraz Internetu, ako multimediálnej siete.

Internet je natoľko univerzálne médium, že neexistuje človek, pre ktorého by nemal

nejaké využitie. Práve naopak, jeho využitie je neskutočne široké. Vďaka nemu sa dá

na ňom podnikať, umožňuje verejne prezentovať myšlienky a názory, poskytuje

obrazový a zvukový materiál i zábavu. Vzdeláva, rozširuje rozhľad, umožňuje

komunikovať a vytvárať vzťahy, jednoducho obsahuje informácie o produktoch a

službách akéhokoľvek charakteru. Neexistuje pravdepodobne nikto, kto by na ňom

nenašiel niečo, čo ho zaujíma. [5]

V dnešnej dobe je Internet neodmysliteľnou súčasťou moderného života, pričom sa

využíva v každej časti sveta v takmer každom odvetví. Pri výbere internetových

služieb rozhodujú tri faktory : cena, prenosová rýchlosť a dostupnosť.

Keď sa objavil prvýkrát Internet vo veľkých mestách, jeho širšie využitie bolo

obmedzené vysokými cenami nielen Internetu ale aj samotnými počítačmi, nízkou

rýchlosťou, ale aj v tej dobe veľkou Internetovou a počítačovou negramotnosťou.

Ak by sme si položili otázku: Čo je to Internet? Tak odpoveď by mohla byť.

Internet je globálna sieť sietí, ktorá umožňuje počítačom, aby priamo komunikovali a

navzájom zdieľali služby a dáta danej siete. Internet vytvára globálny zdroj dát,

informácií, poznatkov pre spoluprácu a komunikáciu desiatkam miliónov ľudí na

celom svete.



Je zrejmé, že Internet je nový nástroj komunikácie, ktorý má pravdepodobne od

vynálezu kníhtlače Jánom Guttenbergom najväčší vplyv medzi jednotlivcami a na

nové vnímanie globálnych problémov spoločnosti. Internet sa stal zdrojom zábavy,

oddychu a vzdelania. [1]

Na nasledujúcich stránkach podám stručný prehľad histórie, základných vlastností

a budúceho smerovania Internetu. Táto práca má za úlohu podať popis fungovania

Internetu a všetkých protokolov, ktoré s ním súvisia.



2. História Internetu

Na dizajne a rozvoji Internetu sa podieľalo množstvo ľudí. Jeho vytváranie položilo

základy spôsobu jeho následného používania, tak ako je známy dnes. Je kolektívny,

zameraný na užívateľa. [2]

V súčasnosti Internet vstupuje do 39.roku svojej existencie. Vývoj Internetu by sme

mohli rozdeliť na tri hlavné etapy :

2.1 1969 – 1983 Koncom šesťdesiatych rokov v USA väčšina federálnych výskumných stredísk

vrátane univerzít mala výkonné počítačové systémy. V rámci ministerstva obrany

(Department of Defence) existovala agentúra ARPA, ktorá prišla s myšlienkou

prepojiť jednotlivé počítačové systémy medzi sebou, aby boli schopné medzi sebou

transparentne komunikovať.

V roku 1969 firma BBN navrhla protokol siete s prepájaním paketov pod názvom

Network Control Protokol a počítač pre riadenie siete pod názvom IMP. Ten riadil

úlohy na hlavných počítačoch v sieti. Tak vznikla v roku 1970 v USA prvá sieť

s prepájaním paketov ARPAnet. To bol začiatok Internetu. Štyri univerzity prepojené

medzi sebou. V roku 1972 už bolo na ARPAnet pripojených 40 počítačových

systémov. Medzi jednotlivými počítačmi sa prenášali veľké súbory dát pomocou

služby FTP.

V roku 1972 sa konala prvá konferencia pod názvom ICCC vo Washingtone.

Cieľom tejto konferencie bolo dohodnúť sa na komunikačných protokoloch, ktoré by

umožnili prácu v sieti rôznym počítačovým systémom a to v rôznych sieťach. V roku

1973 sa ARPA premenovala na DARPA a začala program s názvom Internetting

Project. Cieľom tohto programu bolo vyriešiť prepájanie sietí s prepájaním paketov.

V roku 1974 Vinton Cerf a Robert Kahn vydali IP a tiež TCP. [1]

V sedemdesiatych rokoch vznikla IPv4, ktorá sa používa dodnes. IPv4 používa

32-bitové adresy a umožňuje vytvorenie viac ako štyroch miliárd jedinečných adries.

V tej dobe úplne postačoval adresný priestor. Dôvodom zavádzania v dnešnej dobe



IPv6 je nedostatok adries. Pred verziou IPv4 boli verzie 0 až 4. Tieto však boli buď

rezervované alebo nepoužívané. IPv5 bola použitá pre experimentálny streamový

protokol. Boli aj iné čísla verzií, ale neboli nikdy širšie použité, pretože boli použité

pre experimentálne protokoly. [9] [10]

V tom čase firma DEC prišla na trh s novými minipočítačmi, ktorých cena bola oveľa

nižšia, ako boli ceny dovtedy používaných sálových počítačov (IBM, Control Data).

V tom istom čase tím AT&T Bell Labs vyvinul operačný systém pre počítače DEC

s názvom UNIX. Pracoval pomocou balíka UUCP. UUCP protokol umožňoval, že

unixové počítače s modemom mohli medzi sebou prenášať súbory. Tým sa vytvorila

veľmi decentralizovaná sieť, ktorá využívala na komunikáciu telefónnu sieť.

V roku 1980 Vinton Cerf navrhol prepojiť ARPAnet a Csnet prostredníctvom brány,

ktorá by využívala TCP/IP protokoly. Týmto krokom sa vlastne zrodil skutočný

Internet ako súbor viacerých a hlavne nezávislých sietí.

Rok 1983 je považovaný za rok vzniku sietí. Na univerzite v New Yorku vznikla sieť

Bitnet, kde bola predstavená koncepcia diskusných skupín. V súčasnosti je takýchto

diskusných skupín viac ako 15 000.

V tomto období sa sieť využívala hlavne vo vojenskej sfére. [1]

2.2 1984 – 1992 Toto obdobie je charakteristické rozvojom Internetu predovšetkým v akademickom

prostredí. Na začiatku etapy bolo k Internetu pripojených okolo 1000 počítačov a

koncom roku 1992 už 1 milión počítačov.

V roku 1987 vládna agentúra NSF začala prepájať medzi sebou americké počítačové

siete. Bola tu snaha vybudovať NSFnet. Cieľom tohto všetkého bola snaha vybudovať

kvalitnú sieť, ktorá by slúžila predovšetkým vedeckovýskumnej skupine ľudí

v krajine.

Spomínaná sieť zohrala veľkú úlohu pri vzniku Internetu, pretože NFSnet bola

použitá ako prenosná sieť na medzinárodnú sieť. Prakticky do roku 1991 sa Internet

nevyužíval na komerčné účely. V osemdesiatych rokoch vznikajú rôzne komerčné

siete ako napr. America Online, Compuserve a Prodigy. [1]



V roku 1990 Federal Networking Council úplne zmenil stratégiu Internetu. Predtým

organizácia, ktorá sa chcela pripojiť do Internetu, musela hľadať sponzorstvo

u americkej vládnej agentúry. Od tejto požiadavky sa upustilo. Nastala tzv.

komercionalizácia Internetu a obdobie neuveriteľnej expanzie. [1]

2.3 Od roku 1993 Toto obdobie je charakterizované neobvyklým nárastom Internetu, predovšetkým v

už spomínanom komerčnom prostredí. Je to spôsobené aj uvedením

najkomfortnejšieho nástroja na navigovanie a vyhľadávanie v Internete, a tým je

WWW. [1]

V roku 1994 vznikla IPv6 ako dôsledok postupne znižujúceho sa počtu adries

v Internete. IPv6 má 128 bitov pre cieľovú aj zdrojovú adresu. IPv6 podporuje až

približne 340 sextiliónov adries. Bližšie sa budem venovať IPv4 a IPv6 v ďalších

kapitolách. [10]

Je snaha, aby sa stal Internet každodennou súčasťou života. Internet už nie je len

výsadou bohatých alebo výsadou akademického sveta. Ponúka prístup k informáciám

a možnosť rýchlej komunikácie za prijateľnú cenu celej širokej verejnosti. Stane sa

postupne ďalšou verejne prospešnou službou.

Pre mladšiu generáciu sa už určite stala. Internet sa rozrastá aj vďaka internetovým

providerom (Internet Provider). Sú to firmy sprostredkujúce pripojenie k Internetu.

Rozlišujú sa ponúkanou škálou služieb, ale aj kvalitou. [1]

V poslednom období je stále viac providerov, čiže užívateľ má širokú škálu pripojenia

na Internet podľa svojich predstáv a svojich požiadaviek ako napr. rýchlosť

download, upload, ponúkané služby, časovo a dátovo (ne)obmedzený Internet, cena,

kvalita alebo dobré meno providera.



3. Súčasnosť

Internet je medzi počítačovými sieťami určitou anomáliou. Je jediným typom siete,

ktorá nemá vlastnú fyzickú vrstvu. Aby takáto sieť mohla byť vôbec funkčná, využíva

fyzickú vrstvu ostatných sietí. Pretože tieto siete sú postavené na rôznych základoch

s rôznymi prenosovými protokolmi, musí protokol TCP/IP byť spojovacím článkom

medzi rôznymi typmi protokolov.

Základom Internetu je výkonná chrbticová sieť (tzv. backbone).

K vysokovýkonným chrbticovým sieťam patrí napr. vBNS, ktorá predstavuje

infraštruktúru pre vedeckovýskumnú a vzdelávaciu komunitu. Prepája medzi sebou

superpočítačové strediská. Výkonné chrbticové siete poskytujú aj mnohé veľké

organizácie, ako napr. NASA.

Regionálne siete predstavujú základ Internetu v rámci jedného určitého regiónu.

Tento región zase pozostáva z určitého množstva menších sietí a organizácií, ktoré sa

môžu spojiť za účelom poskytovania lepších a kvalitnejších služieb. [1]

Fyzické prepojenie rôznych typov sietí nadstavbou tak, aby dovolila bezproblémovú

komunikáciu, je pomerne zložité.

3.1 Prvky Internetu Základnými stavebnými prvkami Internetu sú brány (Gateway), smerovače

(Router), či opakovače (repeater). Ich funkcie sú obdobou funkcie prepojovacích

uzlov v prepojovacích sieťach. Na strane lokálnej siete sú to prepínače (switch),

rozbočovače (hub). Sú to aktívne prvky počítačovej siete. Samozrejme, že každé zo

zariadenie ma inú funkciu. Brány a smerovače však neprepájajú jednotlivé počítače,

ale celé siete. [4]

Smerovač je cielene adresovaný a jeho úlohou je tranzitovanie dátových paketov

sieťového protokolu. So smerovačom je možné prepojovať rôzne typy sietí, ale musí

tento smerovač byť na to určený. Smerovač obsahuje v sebe smerovaciu tabuľku

s výstupnými portami, podľa nej sa rozhoduje, do ktorej podsiete paket pošle. [6]



Obr.č.1 - Úloha smerovača [6]

Brána pracuje na všetkých vrstvách RM OSI a slúži na prepojovanie úplne odlišných

sieťových architektúr. [6]

Obr.č. 2 - Architektúra siete Internet [4]

Opakovač je sieťový prístroj na zlepšenie, zosilnenie signálu. Regeneruje analógové

alebo digitálne signály, ktoré sa mohli pri prenose utlmiť. Prepínače pristupujú viac

PC

PC

PC

LAN

LAN

LAN

INTERNET

brána

PC -

LAN -

Local Area Network – Miestna Dátová Sieť

Personal Computer – Osobný počítač



inteligentne k prenosu dát. Obsahuje vo svojej pamäti všetky sieťové adresy, a to

MAC adresy pripojených počítačov. Ak prepínač obdrží dátový rámec, presne vie na

ktorom porte je pripojený daný počítač. To, samozrejme, urýchľuje komunikáciu

v sieti. Rozbočovač je akýmsi neinteligentným bratom prepínača. Ak hub obdrží

dátový rámec, nevie na ktorom porte sa daný počítač nachádza, preto ho rozposiela na

všetky porty. Daný dátový rámec síce príde na cieľový počítač, ale zbytočne sa

zaťažuje komunikácia v sieti.

Takýto typ komunikácie sa nazýva broadcasting. [7] [8]

Opakovač Smerovač Rozbočovač

Obr. č.3 – Zariadenia v sieti a na Internete [8]

Štruktúra Internetu sa v súčasnosti vyvíja k decentralizovanej architektúre.

Táto architektúra je prevádzkovaná rôznymi komerčnými poskytovateľmi Internetu

(Providers), ktorí sú navzájom prepojený cez väčšie sieťové výmenné body.

V súčasnosti Internet pozostáva zo skupiny poskytovateľov, ktorí poskytujú vo

viacerých regiónoch cez tzv. POP. Jednotlivý zákazníci využívajúci služby Internetu

sú pripojený na poskytovateľa prostredníctvom POP.

Poskytovatelia, ktorí obsluhujú určité regióny, sú prepojený s inými poskytovateľmi

v iných regiónoch pomocou jedného alebo viacerých bodov. Aby zákazník jedného

providera sa mohol spojiť s užívateľom iného poskytovateľa , boli definované

spojovacie miesta tzv. sieťové prístupové body NAP.

Poskytovateľ, ktorý jeho služby poskytuje zákazníkom alebo iným poskytovateľom sa

pomenováva ako “Poskytovateľ služby Internetu“ , tzv. ISP.

Poskytovateľ, ktorý je financovaný NSF a prevádzkuje NAP sa označuje ako

“Poskytovateľ sieťovej služby“ NSP. [6]



Obr. č.4 - Všeobecná štruktúra súčasného Internetu [6]



4. Služby v Internete

Na Internete nájdete skoro všetko čo hľadáte a potrebujete vedieť. Je to nekonečná

knižnica, kde si stačí len vybrať. Internet nám ponúka veľmi veľa služieb a

informačných zdrojov. Internet slúži predovšetkým na komunikáciu a na

vyhľadávanie potrebných informácii. Rozdiel medzi interaktívnou a neinteraktívnou

komunikáciu je ten istý ako medzi komunikáciou listovou a rozhovorom po telefóne.

U neinteraktívnej komunikácii poslaná správa odosielateľom počká na adresáta,

pokiaľ sa neprihlási na Internet. Naopak, pri interaktívnej komunikácii obidve

zúčastnené osoby musia byť súčasne pripojené k Internetu. [11]

V Internete je niekoľko desiatok miliónov používateľov, s ktorými môžeme

komunikovať niekoľkými rozličnými spôsobmi. Uvádzam najrozšírenejšie spôsoby

komunikácie v Internete. [1]

4.1 Elektronická pošta Email :

• Sa spočiatku najviac podobá skutočnému svetu

• Je to bežná, najľahšie dosiahnuteľná funkcia Internetu

• Je to životná žila internetovej komunikácie.

Pomocou elektronickej pošty môže klient poslať list každému účastníkovi na

Internete, ktorý má vytvorenú svoju poštovú schránku.

Email môže obsahovať text, ale môže obsahovať aj prílohu k textu, ako je obrázok,

zvuk, video. Email je všade dostupný. Na to, aby užívateľ mohol poslať emailovú

správu musí mať vytvorenú vlastnú adresu, odkiaľ bude správy posielať a tiež

prijímať. Pri registrácii novej emailovej adresy musí zadať i.d. (identity), tzv.

užívateľské meno a heslo. Takúto registráciu môže uskutočniť na rôznych mail

serveroch, ktoré ponúkajú rôzne služby, zabezpečenie, stabilitu, rýchlosť a iné. Takéto

registrácie sú zadarmo. Spomeniem niekoľko najpoužívanejších mail serverov, kde si

možno vytvoriť vlastnú emailovú adresu. Sú to napr. www.inmail.sk ;

www.gmail.com ; www.pobox.sk ; www.post.sk ; www.azet.sk a veľa iných.



Základným kameňom elektronickej pošty je už spomínaná emailová adresa.

Internetová adresa sa skladá z dvoch častí a to z i.d. a z mena domény (domain). Tieto

dve dôležité veci sú od seba oddelené znakom @ (zavináč).

I.d. + @ + doména = adresa

Na ľavej strane od zavináča je i.d., čiže kto ste. Všetko na pravej strane od zavináča je

doména – miesto prístupu na Internet, miesto, odkiaľ sa správa posiela.

Ako príklad adresy uvediem moju emailovú adresu, a to je [email protected].

Domény špecifikujú, či patria mená jednej krajine, firme a pod. V rámci jednej

domény je možné vytvárať rôzne podskupiny – subdomény.

Protokoly, ktoré súvisia z elektronickou poštou sú SMTP, POP3, IMAP.

Viac o doméne a protokoloch, ktoré súvisia z elektronickou poštou sa budem viac

venovať v ďalších kapitolách.

V poslednom čase emailových užívateľov trápi spam. Spam je nevyžiadaná pošta,

ktorú si adresát nikdy neželal (rôzne reklamy, ponuky a pod.).

Proti spamom sa dá bojovať tak, že sa nastavia potrebné filtre na hlavnom mail

servery. Je možné nastaviť určité nastavenia aj vo svojej poštovej schránke. Filter

odfiltruje vopred nadefinované kľúčové slová, ktoré sa nachádzajú v tele správy, v

prílohe alebo v názve správy.

Dôležitým parametrom je tiež elektronický podpis. Elektronický podpis je

kombinácia znakov, a to jednotiek a núl, definovaná určitým matematickým

postupom. Podpis je vždy jedinečný. Pri podpise sa šifruje obsah dokumentu aby bol

čítaný iba prijímateľovi dokumentu. Podpis má zaručovať: Autentifikáciu, Integritu,

Nepopierateľnosť. Najznámejšie kryptografické algoritmy sú DES, RSA, IDEA,

SHA, MD5. Najpoužívanejšími metódami šifrovania sú: symetrické šifrovanie,

asymetrické šifrovanie, hashovacie funkcie. Na vytvorenie podpisu slúži vlastný

súkromný kľuč. Na zašifrovanie správy, kvôli zachovaniu dôvernosti danej správy,

nám slúži verejný kľúč.

Certifikačná autorita potvrdí alebo vyvráti, či je daný verejný kľúč prináleží príslušnej

strane. Časová pečiatka sa používa v prípade, keď je dôležité určiť, kedy sa s daným

dokumentom niečo robilo. [15]

Email sa stal najpoužívanejším, mimoriadne efektívnym a ekonomickým spôsob



komunikácie na Internete. [1] [2] [3]

4.2 Prenášanie súborov prostredníctvom FTP Neuveriteľne veľa softwaru, kníh, ale aj časopisov nájdete na Internete.

Tieto dokumenty sa môžu získať prostredníctvom služby FTP. Táto služba dovolí sa

napojiť na počítač v Internete a sťahovať súbory, o ktoré má užívateľ záujem.

Protokol FTP prevádza v podstate dve hlavné veci :

1) Prenáša veľké súbory. Protokol sa vlastne vyrovná tomu, keď človek vezme

celý dokument a vlastnoručne ho doručí.

2) FTP doručuje súbory priamo do adresára, na miesto, kde ich chce užívateľ

uchovávať. A tak môže naopak užívateľ niekomu inému povedať, kde sa súbor

nachádza.

Protokol FTP pracuje na báze protokolu TCP/IP. Vďaka protokolu FTP sa môžu

z pamäte vzdialeného počítača sťahovať/ukladať veľké súbory. Preto sa protokol

používa na nahrávanie webových stránok na vzdialené webové servery. Bližšie

o protokolu FTP sa budem venovať v ďalších kapitolách. [1] [2]

4.3 WWW - World Wide Web Internet v celej jeho kráse predstavuje jedine WWW. Je to jednoduchý, ale veľmi

účinný prostriedok pre surfovanie na Internete.

Vďaka www môžeme navštíviť knižnicu v Amerike lúsknutím prstov. Môžeme si

pozrieť virtuálnu výstavu, objednať letenku či hotel. Vypočuť si svoje obľúbené

pesničky alebo sa pohybovať v trojdimenzionálnom virtuálnom svete. Toto všetko

umožňuje www. Základný stavebným kameňom sveta www je webová stránka.

Súčasťou webovej stránky môže byť všetko, čo dokáže webový prehliadač spracovať.

Prehliadač webových stránok –

Na prehliadanie webových stránok potrebujeme mať v našom lokálnom počítači

nainštalovaný k tomu určený program. Je to tzv. prehliadač webových stránok (www

browser), ktorý nám slúži :



• Na komunikáciu so zdrojom webovej stránky tzv. webovým serverom

• Na zobrazenie webovej stránky

• Na prácu s danou webovou stránkou (uloženie, tlač)

Najznámejšie a najpoužívanejšie webové prehliadače sú Microsoft Internet Explorer,

Mozilla Firefox a Opera. [11]

Fungovanie webových stránok –

Svet www pracuje na báze klient - server. Webovým serverom je serverový

program a rôzne protokoly určené pre server, ktorý pracuje na počítači, na ktorom sú

umiestnené webové stránky.

Klient zadá pomocou webového prehliadača na našom lokálnom počítači svoju

požiadavku. Klient sa obracia na webový server so žiadosťou o zaslanie požadovanej

stránky cez Internet. Server nájde na svojom pevnom disku počítača (na ktorom práve

pracuje) túto požadovanú stránku a pošle mu ju na prehliadač. Server môže poprípade

klienta informovať, že takú požadovanú stránku nenašiel, alebo že nemá na ňu

prístupové právo. Väčšina webových stránok je posielaná v jazyku HTML resp.

XHTML. Príkazy tohto jazyka informujú prehliadač, ako danú stránku zobraziť.

Pre prehliadanie požadovanej stránky na Internete musí užívateľ poznať adresu

nazývanú URL. Na Internete neexistujú dve rôzne stránky s rovnakým URL.

Pomocou URL sú všetky stránky na Internete jednoznačne určené. Komunikácia

medzi www serverom a webovým prehliadačom sa uskutočňuje prostredníctvom

protokolu HTTP.

Bližšie o URL, HTML a HTTP sa budem venovať v ďalších kapitolách. [11]

Hypertext a hypermédia –

Jednotlivé webové stránky sú medzi sebou pospájané pomocou odkazov, ktoré

vytvárajú hypertextový dokument. Hypertext je text, v ktorom je niektorá časť tohto

textu označená ako odkaz na inú stránku. Ide vlastne o vnáranie sa hlbšie do textu s

možným návratom späť na úvodnú stranu.



Webové stránky môžu mať štruktúru :

• Lineárna štruktúra. Podobá sa klasickej knihe ako hypertextu. Obsahuje menu

s odkazmi na podstránky. Všetky podstránky obsahujú odkaz na hlavnú

stránku.

• Hierarchická štruktúra. Skladá sa z podstránky s ponukou, ktorá dopomáha

k rýchlejšiemu vyhľadávaniu informácií. Sú to napr. katalógy.

• Forma pavučiny. Najviac využíva možnosti hypertextu, ale najťažšie sa v nej

orientuje.

Najčastejšie sa používa kombinácia lineárnej a hierarchickej štruktúry stránok. [11]

Obr. č.5 - Príklad lineárnej štruktúry [11]

Obr. č.6 - Príklad hierarchickej štruktúry [11]

Úlohy www servera -

1) Server musí zistiť, či je daná požiadavka (Reguest) oprávnená k získaniu

požadovaného dokumentu.

2) WWW server musí vyhľadať na svojom webovom priestore (pevnom disku)

D M

M M

D

M

D

M M Menu

Dokument

D

M

M D M

D

D M

D D D

M

D M M

Menu

Dokument



dokument podľa URL uvedeného v požiadavke.

3) Server podľa požadovaného dokumentu vytvorí hlavičku, ktorá popisuje

odpoveď a samostatný dokument.

4) Cez vytvorené spojenie odoslať hlavičku a dokument medzi serverom a

klientom a ukončiť spojenie.

5) Zapísať splnenie požiadavky do daného registračného súboru. Server si

zaznamenáva IP adresu klienta, čas požiadavky a názov poslaného dokumentu.

Pri vybavovaní požiadavky sa zaznamenávajú aj prípadné vzniknuté chyby. Služby

vo svete www sa rozšírili vďaka zavedeniu jazykov ako sú JAVA, JAVA script

a systému PHP, asp a asp.net.

Užívateľovi sa zobrazuje na jeho webovom prehliadači len html. Server spracováva

web stránku, ktorá je naprogramovaná v php alebo asp a vytvorí html stránku, ktorá sa

pošle klientovi. [1] [6]

Obr. č.7 - Principiálny model www [6]



4.4 Rozhovor, Chat a Sťahovanie IRC (Intnernet Relay Chat) – rozhovor prenášaný po Internete. IRC slúži na

rozhovory po Internete so stovkami ľudí z celého sveta. IRC funguje ako väčšina

služieb na internete, a to na báze klient - server. Na niektorých počítačoch na Internete

beží IRC - server. Takýchto serverov je po Internete viacero a zvyčajne bývajú medzi

sebou prepojené a tvoria tak sieť IRC. Ku serveru sa pripája pomocou IRC - klienta

na našom počítači.

Jednotlivé rozhovory sú delené do diskusných kanálov. Napr. ľudia zo Slovenska

môžu mať kanál #slovakia, alebo ľudia, ktorí sa chcú baviť o filmoch, si vytvoria

špeciálny kanál #hollywood.

Jednotlivý účastníci by mali mať svoje užívateľské meno pre identifikáciu v sieti

a heslo pre zabezpečenie. Samozrejme, účastník musí mať vo svojom počítači

nainštalovaný IRC - klient, kde by mal mať zadanú adresu IRC - servera, na ktorý sa

chce prihlásiť. Kvôli rýchlosti sa doporučuje prihlásiť sa k najbližšiemu serveru (pre

Slovensko to je irc.netlab.sk). [11]

ICQ (I seek you) – hľadám ťa. ICQ sa stal najkomplexnejším nástrojom pre

interaktívnu komunikáciu. Funguje na princípe klient - server. Užívateľ, ktorý ho chce

používať, musí mať nainštalovaný program a musí sa zaregistrovať na ICQ servery.

Zadá si heslo a užívateľské meno (nick), pod ktorým bude vystupovať. Užívateľ ICQ

si môže vytvoriť svoj vlastný zoznam a pridávať si tam ľudí, ak mu to tí druhí

užívatelia dovolia. Keď sa užívateľ prihlási, tak všetkým ostatným užívateľom v jeho

zozname sa znázorní jeho prítomnosť a naopak. ICQ má množstvo funkcií. Napríklad

nastavovanie statusu. Ak chce, aby ostatní užívatelia ho nevyrušovali, tak si nastaví

status Nerušiť (DND, Do not distrub), alebo aby sa stal pre všetkých neviditeľným,

nastaví status Neviditeľný (Invidible). ICQ tiež umožňuje rozhovor podobný TALKu.

K danému rozhovoru sa môžu pridať ďalší užívatelia a vytvorí sa niečo ako IRC.

Je možné sa tiež hrať s jednotlivými užívateľmi hry, ktoré ponúka ICQ. [11]



Skype je komunikačný program založený na peer – to - peer (P2P) od spoločnosti

Skype Technologies S.A. Tento program umožňuje prevádzkovať VoIP.

Skype umožňuje hlasovú komunikáciu ako cez klasický telefón, ako aj iné služby ako

napr. chat, alebo vizuálne telefonovanie cez web kameru. Telefonovanie a zasielanie

súborov v rámci siete je zadarmo.

Skype nepoužíva otvorené normy ako H.323, IAX, alebo SIP ale používa špecifický

protokol nekomunikujúci s inými protokolmi, ktorý je vlastníctvom firmy. [13]

P2P je sieť, ktorá neobsahuje ani klientov ani servery. Obsahuje rovnocenné uzly,

ktoré súčasne plnia voči iným uzlom v sieti úlohu servera aj úlohu klienta. P2P je

považovaná za sieť, ktorá sa viac spolieha na výpočtovú silu počítačov (koncových

zariadení) ako na sieť samotnú.

Sieť P2P používa viacero programov na sťahovanie a zdieľanie súborov na sieti.

Najpoužívanejšími sú programy eMule, DC++. [13]

BitTorrent je sieť postavená trocha na inom princípe ako sú bežné P2P siete.

Hlavný rozdiel je v tom, že v sietiach P2P prebieha výmena dát medzi dvoma

užívateľmi a pri BitTorrente nastáva výmena medzi všetkými užívateľmi. Tento

činiteľ veľmi ovplyvňuje čas stiahnutia jednotlivého súboru. Ak chce klient sťahovať

z bittorrent siete, musí mať stiahnutý torrent súbor. Tento súbor obsahuje všetky

informácie o tom, kde sa nachádza tracker (indexovacia stránka). Centrálny server pre

jednotlivý torrent sa nazýva tracker. Práve z neho sa stiahne torrent súbor. Tracker si

neustále udržuje informácie o všetkých klientoch, ktorí majú vami sťahovaný súbor,

buď celý alebo stačí aj časť. Pri sťahovaní vami určeného súboru sú dôležitý tzv.

Seedery. Sú to klienti alebo klient, ktorý má celú kópiu požadovaného archívu.

Leecher je klient, ktorý ešte nemá stiahnutý kompletný požadovaný súbor. Keď nový

klient začne sťahovať požadovaný súbor, stane sa leecherom a po stiahnutí celého

súboru Seederom. [14]



5. Protokoly Rodina protokolov TCP/IP sa nezaujíma (až na výnimky) fyzickou a linkovou

vrstvou. V praxi sa v Internete často používajú pre fyzickú a linkovú vrstvu protokoly

vyhovujúce normám ISO OSI, ktoré štandardizoval ITU. [3]

5.1 TCP/IP

TCP/IP protokol je vo všeobecnosti sada pravidiel a štandardov, ktoré popisujú

nejakú akciu.

TCP/ IP Model

Model TCP/IP má štyri vrstvy. Aplikačná

vrstva má protokoly na podporu prenosu

súborov, email. Obsahuje FTP, TFTP,

NFS, SMTP, Telnet, SNTP, DNS.

Transportná vrstva prezentuje prenos zo

zdroja do cieľa. Určuje tiež end – to – end

pripojiteľnosť medzi základnými

aplikáciami. Obsahuje TCP a UDP.

Cieľom internet vrstvy je vybrať najlepšiu

cestu cez paketovú sieť.

Obr. č.8 - TCP/IP model [8]

Hlavným protokolom je IP. Ďalej obsahuje ICMP, ARP, RARP. Vo vrstve prístup do

siete operujú nastavenia ako ovládače pre softvérové aplikácie, modémy.

Vrstva obsahuje Ethernet, SLIP, PPP, FDDI, ATM ,Proxy ARP. [8]



Obr. č.9 - Niektoré protokoly z rodiny protokolov TCP/IP [3]

Porovnanie modelu OSI a TCP/IP modelu, spoločné črty a rozdiely -

Spoločné črty – obidva modely sú rozdelené na vrstvy, oba majú aplikačné vrstvy,

majú porovnateľný prenos. Pre profesionálov, ktorí tvoria siete musia poznať obidva

modely.

Rozdielne črty – TCP/IP kombinuje prezentačnú a relačnú vrstvu modelu OSI do jeho

aplikačnej vrstvy, TCP/IP kombinuje linkovú a fyzickú vrstvu modelu OSI do jeho

vrstvy, TCP/IP sa zdá jednoduchšia lebo má menej vrstiev, transportná vrstva

u TCP/IP používa UDP. Internet je vyvinutý normami TCP/IP protokolu. [8]

5.2 TCP Protokol IP prepravuje dáta medzi ľubovoľnými počítačmi v Internete, zatiaľ čo

protokol TCP dopravuje dáta medzi konkrétnymi aplikáciami bežiacimi na týchto

počítačoch. Protokol TCP je spojovou službou (connection oriented). Služba, ktorá

medzi dvoma aplikáciami nadviaže spojenie a vytvorí na dobu spojenia virtuálny

okruh. Tento okruh je plne duplexný.

Ochranou prenášaných dát proti cieleným útokom inteligentných útočníkov sa v

rodine protokolov TCP/IP zabývajú napríklad protokoly SSL, S/MIME. Konce

spojenia (odosielateľ a prijímateľ) sú určené tzv. Číslom portu. Toto číslo je 2 bajtové



(0÷65535). Čísla portov jednotlivých protokolov: FTP-21; Telnet-23; SMTP-25;

DNS-53; TFTP-69; http-80; SNMP- 161.

Cieľová aplikácia je v Internete jednoznačne určená IP adresou, číslom portu a

použitým protokolom (TCP,UDP). Podľa čísla cieľového portu operačný systém

pozná, ktorú aplikáciu má TCP segment doručiť. [3]

TCP segment –

Základnou jednotkou prenosu v protokolu TCP je TCP segment. TCP segment sa

vkladá do IP datagramu. IP datagram sa vkladá do linkového rámca. Ak sa použije

príliš veľký TCP segment, ktorý sa celý vloží do veľkého IP datagramu a je väčší ako

je maximálna velikosť prenášaného linkového rámca, potom IP protokol musí

previesť fragmentáciu IP datagramu.

Zdrojový port, cieľový port, zdrojová IP adresa, cieľová IP adresa a protokol (TCP)

jednoznačne identifikuje v danom okamžiku spojenie v Internete.

Povinné položky TCP záhlavia tvoria 20 bajtov. Výmena TCP segmentov medzi

koncami spojenia sa nazýva handshaking. [3]

Obr. č.10 - TCP segment [3]

Vlastnosti TCP –

1. Spojovo orientovaný, má vytvorené spojenie, virtuálny okruh

2. Delí odchádzajúce správy do segmentov

3. Skladá správy v cieli

4. Je spoľahlivý

5. Vyžaduje znovuposlanie (Resend) neprijatých segmentov

6. Asociuje porty so spojeniami

IP záhlavie TCP záhlavie spravidla spravidla Data (voliteľné) 20 bajtov 20 bajtov

TCP Segment



7. Nadväzuje spojenia

8. Čísluje dáta 11. Reguluje tok dát

9. Špecifikuje veľkosť okna 12. Signalizuje urgentné dáta

10. Vypočítava kontrolné súčty 13. Ukončuje spojenie [3] [12]

Okno špecifikuje, koľko bajtov dát sa môže preniesť bez priebežného potvrdenia

doručenia jednotlivých segmentov. TCP protokol odpovedá na zahltenie siete

dynamickým znížením veľkosti okna. Týmto spôsobom sa reguluje tok dát.

Potvrdzovanie doručenia bajtov dát vykonáva na základe poradového čísla segmentu.

V prípade nepotvrdenia určitých segmentov dôjde k zopakovaniu vadných

segmentov. [12]

TCP protokol rozlišuje tri fázy komunikácie:

• Nadviazanie spojenia

• Prenos dát

• Ukončenie spojenia

5.3 UDP

Protokol UDP je jednoduchou alternatívou predošlého protokolu TCP. Protokol

UDP je nespojovou službou (narozdiel od protokolu TCP), tzv. nenadväzuje spojenie.

Odosielateľ odošle UDP datagram príjemcovi a už sa nestará o to, či sa datagram

náhodou nestratil (o to sa musí postarať aplikačný protokol). UDP je nespoľahlivá

transportná služba, určená pre tie aplikácie, ktoré nevyžadujú bezpečný prenos. Tak

ako TCP segmenty tak aj UDP datagramy sú balené do IP datagramu. [3] [12]

Obr. č.11 - UDP datagram [3]

IP záhlavie UDP záhlavie spravidla 8 bajtov Data (voliteľné) 20 bajtov

UDP Datagram



Záhlavie UDP protokolu obsahuje čísla zdrojového a cieľového portu. Treba dodať,

že čísla portov protokolu UDP nesúvisia s číslami portov protokolu TCP. Protokol

UDP má svoju nezávislú sadu čísel portov. V prípade DNS serverov kontrolný súčet

je počítaný na linkovej vrstve, ale napríklad linkový protokol SLIP kontrolný súčet

tiež nepočíta, takže i technická porucha môže spôsobiť poškodenie aplikačných dát.

Príjemca nemá najmenšiu šancu to zistiť. Adresovať je možné všeobecné obežníky

(broadcast). Zaujímavejším prípadom je adresovanie adresných obežníkov (multicast).

Dáta sa šíria pomocou adresných obežníkov, tj. dochádza k veľkej úspore kapacity

prenosových ciest. To je práve príležitosť pre UDP protokol. [3]

Vlastnosti UDP –

1. Nespojovo orientovaný (connection less)

2. Nespoľahlivý

3. Nepoužíva ACK (Acknowledgments)

4. Nevyžaduje znovuposlanie správy

5.4 IP protokol IP protokol dopravuje dáta medzi dvoma ľubovoľnými počítačmi v Internete tj. cez

veľa LAN sietí. Pracuje na tretej vrstve modelu OSI, čiže sieťovej. Nosnou úlohou IP

je smerovanie datagramov (paketov) s dátami protokolov vyššej vrstvy TCP a UDP

od zdrojového k cieľovému uzlu na Internete. Protokol zabezpečuje len nespoľahlivú,

nespojovo orientovanú datagramovú službu bez vytvárania spojenia a potvrdzovania

prímu IP paketov. IP je základnou jednotkou pre prenos po sieti Internet.

Dáta sú od odosielateľa k príjemcovi dopravované cez smerovače. Na ceste od

odosielateľa k príjemcovi sa môže vyskytnúť celá rada smerovačov. IP protokol je

protokol umožňujúci spojiť jednotlivé lokálne siete do celosvetového Internetu. Podľa

protokolu IP dostal Internet svoj názov. Skratka IP znamená InterNet protocol, tj.

protokol spojujúce jednotlivé siete. [3] [12]



Obr. č.12 - Linkové protokoly a IP protokol [3]

Na obrázku môžeme vidieť, že linkový protokol dopravuje dátové rámce iba k

nasledujúcemu smerovaču. IP protokol dopravuje dáta medzi dvoma vzdialenými

počítačmi rozsiahlej siete (WAN). Smerovač nesmie zmeniť obsah IP datagramu.

Výnimkou je iba položka TTL. Naopak na linkovej vrstve sú dáta obalené do obálky.

Na každom smerovači je potom vždy zahodená a vytvorená nová. [3]

IP datagram –

IP datagram sa skladá zo záhlavia a prenášaných dát. Záhlavie má spravidla 20

bajtov. Záhlavie môže obsahovať aj voliteľné položky. V takomto prípade je záhlavie

dlhšie. IP datagram sa môže odchytiť napríklad pomocou MS Network Monitoru.

Obr. č.13 - IP datagram [3]

IP adresa príjemca 32 bitov

Identifikácia IP datagramu Vlajky Posunutie fragmentu od začiatku

16 bitov (Flags) (fragment offset) 16 bitov

IP adresa odosielateľa 32 bitov

Verzia Dĺžka Typ služby Celková dĺžka IP datagramu IP 4 bity záhlavia 8 bitov 16 bitov

0 8 16 24

Voliteľné položky záhlavia

Prenášané dáta (nepovinné)

Doba života Protokol vyššej vrstvy Kontrolný súčet z IP záhlavia (checksum) Datagramu (TTL)8b (protocol) – 8 bitov 16 bitov

Smerovač

Smerovač

Odosielateľ

Príjemca

2. Linkový protokol 3. Linkový protokol 1. Linkový protokol

IP protokol



IP datagram sa skladá z jednotlivých položiek a to:

Verzia (Version) – Táto položka je dlhá 4 bity. Obsahuje verziu IP protokolu. Ak sa

jedná o IP verziu 4 tak je v položke hodnota 4.

Dĺžka záhlavia (Header length) – Obsahuje dĺžku záhlavia IP datagramu. Dĺžka sa

neuvádza v bajtoch, ale štvorbajtoch 5x4=20. V prípade, že by záhlavie nevyšlo na

násobok štyroch, doplní sa násobok štyroch nevýznamnou výplňou.

Typ služby (Type of service-TOS) – Slúži k špecifikácii kvality prenosu IP

datagramu.

Celková dĺžka IP datagramu (Total length) – Obsahuje celkovú dĺžku datagramu

v bajtoch. Táto položka je iba dvojbajtová, jej maximálna dĺžka IP datagramu je

65 535 bajtov.

Identifikácia IP datagramu (Identification) – Obsahuje identifikáciu IP datagramu,

ktorú do IP datagramu vkladá operačný systém odosielateľa. Táto položka je spoločne

s položkami flags (vlajočky) a posunutie fragmentu (fragment offset)

využívaná mechanizmom fragmentácie datagramu.

Doba životnosti datagramu (Time to live-TTL) – Slúži k zamedzeniu nekonečného

túlania sa IP datagramu po Internete.

Protokol vyššej vrstvy (Protocol) – Obsahuje číselnú identifikáciu protokolu vyššej

vrstvy, ktorý využíva IP datagram ku svojmu transportu.

Kontrolný súčet z IP záhlavia (Header checksum) – Obsahuje kontrolný súčet, ale iba

zo záhlavia IP datagramu a nie z celého datagramu.

IP adresa odosielateľa a IP adresa prijímateľa (Source and destination address) -

Obsahuje štvorbajtovú IP adresu odosielateľa a príjemcu IP datagramu.

Voliteľné položky – Sú používané ojedinele. Smerovače bývajú nakonfigurované tak,

aby IP datagramy s použitými voliteľnými položkami boli zahodené. [3]

IP protokol je tvorený niekoľkými ďalšími protokolmi :

• Vlastným protokolom IP

• Služobným protokolom ICMP slúžiacim k signalizácii mimoriadnych stavov

Protokol ICMP je služobný protokol, ktorý je súčasťou IP protokolu.



ICMP slúži k signalizácii mimoriadnych udalostí v sieti postavených na protokole IP.

Protokol ICMP svoje dátové pakety balí do IP protokolu.

Je možné v sieti signalizovať rôzne situácie protokolom ICMP, ale skutočnosť je taká,

že konkrétna implementácia TCP/IP podporujú vždy len určitú časť týchto

signalizácií a naviac, z bezpečnostných dôvodov, môžu byť na smerovačoch mnohé

ICMP signalizácie zahodené.

Protokol ICMP používa dva programy. Prvý program Ping zisťuje dosažiteľnosť

cieľovej stanice či siete. Tento program je implementovaný v jadre operačného

systému.

Musí sa rozlišovať medzi jednotlivými typmi dostupnosti alebo nedostupnosti cieľa :

o nedostupnosť siete

o nedostupnosť stanice

o nedostupnosť portu

Druhý program, ktorý využíva protokol ICMP je Traceroute. Používa sa pre zistenie

komunikačnej cesty k cieľovej stanici, ale aj pre zistenie všetkých smerovačov na

ceste k cieľu.

• Služobným protokolom IGMP slúžiacim pre dopravu adresných obežníkov

Protokol IGMP je podobne ako protokol ICMP služobným protokolom. Pakety IGMP

sú balené do IP datagramov. IGMP slúži k šíreniu adresných obežníkov (multicast).

• Služobnými protokolmi ARP a RARP, ktoré sú často vyčleňovanými ako

samostatné na IP nezávislé protokoly

Protokol ARP rieši problém zisťovania linkovej adresy protiľahlej stanice zo znalosti

jej IP adresy. Vlastne protokol ARP slúži k prekladu IP adries na linkové adresy.

Riešenie je jednoduché. Do LAN vyšle linkový obežník.

Protokol RARP je reverzný protokol ARP. Slúži k prekladu linkovej adresy na IP

adresu. Zmysel tohto protokolu je u bezdiskových staníc.

Táto stanica po svojom zapnutí nepozná nič iné iba svoju linkovú adresu. Preto do

LAN siete pošle linkový obežník so žiadosťou o zaslanie svojej IP adresy. V LAN

musí byť RARP server, ktorý pridelí túto IP adresu. Protokol RARP sa v praxi už

vôbec nepoužíva. Nahradil ho protokol DHCP, ktorý je komplexnejší. [3] [12]



5.5 IPv4 Je to vlastne IP protokol, ktorý pracuje na 3. vrstve RM OSI ISO. Hlavnou úlohou

je smerovanie datagramov s dátami vyššej vrstvy TCP a UDP od zdrojového k

cieľovému uzlu v Internete. Vyššia vrstva TCP a UDP odovzdá IP vrstve potrebné

riadiace dáta ako napr. zdrojovú a cieľovú adresu uzla, paket transportnej vrstvy s

prenášanými dátami. Súčasne z transportnej vrstvy sa odovzdávajú informácie o type

služby využívanej pri prenose, dĺžka života datagramu v sieti a iné. [12]

5.6 IPv6 Predstavuje novú generáciu IP protokolu. Odstraňuje nedostatky predchádzajúcej

verzie protokolu IPv4. Hlavný dôraz bol zameraný na riešenie problémov :

Zmena a zjednodušenie záhlavia IPv4. IPv6 zjednodušuje pôvodné záhlavie

odstránením prebytočných polí a vnoruje voliteľné subzáhlavia so základným IP

záhlavím.

Rozšírenie adresného priestoru. Adresný priestor IPv4 nepostačoval narastajúcim

požiadavkám na adresy sietí a uzlov v Internete. IPv6 rozširuje priestor z pôvodných

32 bitov z IPv4 na 128 bitov.

Automatická konfigurácia uzlov. Je to vlastne automatické prideľovanie

konfiguračných dát siete a jej jednotlivým uzlom.

Bezpečnostné procedúry. Do tejto skupiny patrí overovanie prístupu a šifrovanie na

úrovni IP protokolu. IPv6 umožňuje voliteľný výber bezpečnostných metód

a parametrov. Priamou súčasťou IPv6 je bezpečnostný protokol IPsec.

Podpora multimediálnych aplikácií. Internet si vyžiadal zvýšenú podporu tohto

druhu komunikácie v reálnom čase (Real time). IP protokol používa na tento účel

metódu označovania toku tzv. Flow Label. Týmto tokom rozumieme datagramy

vymieňané v IP sieti medzi zdrojom a cieľom so špecifickými požiadavkami na

prenos. [12]



5.7 SLIP Protokol SLIP je protokol druhej vrstvy, teda linkovej. Protokol vkladá IP pakety

priamo do sériovej vrstvy. Pre riadenie linky sú medzi dáta vkladané tzv. Esc

sekvencie (analogicky ako pri komunikácii počítača s terminálom či tlačiarňou). SLIP

je veľmi jednoduchý protokol, ktorý je určený pre prenos paketov sieťových vrstiev.

Protokol SLIP nezabezpečuje :

• Detekciu chýb pri prenose. Je výhodné použiť aspoň detekciu chýb na úrovni

modemu ako napríklad podľa odporučenia V.42.

• Rámec protokolu SLIP nenesie informáciu o sieťovom protokole. Je možné

preto iba prenášať vždy iba jeden sieťový protokol.

• Nie je možné použiť pre synchrónne linky, len pre asynchrónne linky.

• Nie je možné, aby sa oba konce napríklad informovali o svojej IP adrese či

iných konfiguračných parametrov. [3]

CSLIP –

Je to protokol SLIP s kompresiou. Komprimuje sa IP a TCP záhlavie, nie však dáta.

5.8 PPP Protokol PPP využíva rámce tvaru protokolu HDLC, ale nie všetky jeho možnosti.

Na fyzickej vrstve používa V.24 , V.35, bez riadiacich signálov. Môžeme použiť

prenos dát synchrónny aj asynchrónny.

Vyžaduje plne duplexné spojenie Point – to – Point, komutované alebo pevné.

Umožňuje na jednej linke preniesť viac sieťových protokolov súčasne. Nepoužíva

informačné I rámce ale nečíslované U rámce. Neumožňuje opätovný prenos dát.

Na začiatku dátového poľa je umiestnená 8 alebo 16 bitová identifikácia prenášaného

sieťového protokolu (pole protokolu). [3]

Súčasťou protokolu PPP je päť typov služobných protokolov :

• Protokol LCP slúžiaci na nadviazanie spojenia

• Protokoly slúžiace pre autentifikáciu (sú to protokoly PAP, CHAP, EAP



a pod.)

• Protokol pre spätné volania

• Ďalšie protokoly - protokoly pre šifrovanie prenosu, pre komprimáciu dát, pre

rozloženie záťaže do viacerých liniek, pre dynamické rozširovanie

prenosového pásma do viacerých liniek

• Skupina protokolov NCP

Protokol LCP slúži na nadviazanie spojenia, následnej autentifikácie a ukončenie

spojenia. Autentifikačné protokoly poznáme dva a to PAP a CHAP. PAP je založený

na vysielaní prístupovej identifikácie mena a hesla cieľovému počítaču – uzlu. CHAP

je založený na verifikácii prístupu k cieľovému uzlu prostredníctvom overovacieho

symetrického kľúča.

Protokol NCP slúži na vytváranie a rušenie spojení pre rôzne sieťové protokoly nad

vytvoreným existujúcim spojením LCP. [3] [12]



6. Aplikačné protokoly

Podobne ako slovenčina umožňuje dvom slovensky hovoriacim osobám sa

dohovoriť, i aplikačné protokoly slúžia aplikáciám (programom) ku vzájomnej

komunikácii v počítačovej sieti. Niektoré aplikačné protokoly TCP/IP tiež riešia

problematiku prezentácie a zabezpečenia prenášaných dát. [3]

6.1 HTTP Protokol http je výrazne mladší protokol. Začiatky tohto protokolu sú niekedy okolo

roku 1990. Predchodcom dnešného http je dnes takmer zabudnutý protokol Gopher.

Medzníkom v http bola verzia 0.9, pretože sa svojou jednoduchosťou a vzhľadom

dočkal veľkého množstva implementácii.

Protokol slúži na vyhľadávanie informácií na Internete. Protokol http je dnes

najpoužívanejším protokolom na Internete. Základnou architektúrou komunikácie

v protokole http je komunikácia klient - server. Klient sa obracia na server so

žiadosťou a server na ňu odpovedá. Komunikácia sa zásadne skladá z otázky

a odpovede. Je určený k prístupu a výmene informácii v prostredí distribuovaných

hypermediálnych informačných systémov. Môžeme povedať, že dnes je protokol

využívaný ako základný protokol siete Internet a vnútropodnikových sietí Intranet.

Používa sa i k sprístupneniu služieb iných aplikačných protokolov (FTP, SMTP a

iných). Obmedzením protokolu http je použitie architektúry klient - server. Táto

architektúra neumožňuje odosielať asynchrónne udalosti zo servera klientovi.

Protokol vyžaduje pre prenos správ použiť spoľahlivý transportný protokol TCP.

Protokol http zavádza proxy, bránu a tunel. Ide o medziľahlé systémy, ktoré môžu

ležať na ceste medzi klientom a serverom, ale aj nemusia. Dôležité je globálne

prostredie adresácie informačných zdrojov zo strany klientov. Sú to tzv. URI.

URI môžu byť :

• URN

• URL



• URC

Jednotlivé aplikačné protokoly majú svoju schému URI.

Schémy môžu byť pre vybrané protokoly nasledujúce :

• http – protokol HTTP, napr. http:/server.podnik.sk

• ftp – protokol FTP, napr.ftp://ftp.podnik.sk

• mailto – protokol SMTP, napr. mailto:[email protected]

Obr. č.14 - Architektúra protokolu HTTP [12]

Formát správ protokolu http pre žiadosti a odpovede je nasledovný :

• Všeobecný úvodný riadok – obsahuje URL požadovaného zdroja a metódy

požiadaviek

• Všeobecná hlavička – obsahuje rôzne polia

Prehliadač WWW server

HTTP TCP IP Linková Fyzická

HTTP TCP IP Linková Fyzická

DNS UDP IP Linková Fyzická

Server

Klient

DNS server

1

2

4

3

1 - Požiadavka klienta http://www.kniznica.sk Prelož adresu www.kniznica.sk na IP adresu. 2 - DNS odpovedá 3 - Klient žiada o server o zaslanie stránky. 4 - Server odpovedá.

Klient



• Hlavička správy – táto hlavička môže byť trojakého typu, a to hlavička

žiadosti, odpovede a entity

• Jeden prázdny riadok – ukončuje hlavičku správy

• Telo správy – telo sa zobrazuje v prehliadači. Prehliadač si hlavičku spracuje

interne. [3] [12]

6.2 SMTP Protokol SMTP je jednoduchý protokol. Jednotlivé príkazy sú textové v kóde

ASCII. Preto môžeme používať program telnet na posielanie pošty pomocou tohto

protokolu. Protokol je súčasťou rodiny protokolov TCP/IP.

Definuje formát pre zasielanie správ elektronickej pošty. Používa klasickú

architektúru klient/server. Klient nadviaže spojenie protokolom TCP so serverom na

porte 25. Klient vkladá do tohto kanála príkazy (4 znakové slová) a server odpovedá

odpoveďou, ktorá obsahuje trojciferný stavový kód. Klient vlastne posiela poštu na

server v sérii transakcií príkazov a odpovedí. Rozšírením protokolu SMTP je protokol

ESMTP.

Poznáme dva protokoly, ako si používateľ zo svojho počítača stiahne svoje prijaté

správy na servery :

• pop3 - je jednoduchý protokol, ktorým si užívateľ môže zo svojej poštovej

schránky na poštovom servery stiahnuť správy do svojej lokálnej poštovej

schránky na počítači. Klient pracuje offline. Klient nadväzuje spojenie na TCP

port 110 servera. Po nadviazaní sa server predstaví a čaká na autentifikáciu

užívateľa. Základom autentifikácie je meno a heslo užívateľa. Príkazy sa

zadávajú v ASCII kóde, teda komunikácia s POP3 serverom je možná aj cez

program telnet. V prípade, že chce používateľ správu odoslať, použije protokol

SMTP.

• imap4 - je komplikovaný protokol, ktorý umožňuje pracovať užívateľovi

offline aj online. Môže byť serverom priebežne informovaný o zmenách vo

svojej poštovnej schránke. Pri protokole imap4 schránky na serveri zostávajú

zálohou schránok na pc. V prípade, že chce používateľ odoslať poštu, použije



tiež protokol SMTP. Pre veľkých poskytovateľov internetových služieb je

výhodný protokol pop3 a pre malé firmy zase protokol imap4.

Podľa pôvodného návrhu mal obsah SMTP pozostávať len ASCII znakov. Použilo sa

rozšírenie MIME, ktorým sa umožnil prenos aj ľubovoľných binárnych dát ako napr.

text v ľubovoľnom kódovaní, zvuky, video a obrázky. Dosiahnuté to bolo pridaním

ďalším polom hlavičky správy. [3] [12]

6.3 URL Ako som spomínal už v predošlej kapitole, URL je adresa webovej stránky. Na to,

aby bola vyhľadaná ľubovoľná webová stránka na Internete, potrebuje prehliadač

poznať adresu danej webovej stránky, nazývanú URL. Pomocou URL sú všetky

stránky na Internete jednoznačne určené. Na Internete neexistujú dve rôzne stránky s

rovnakým URL.

Príklad typickej URL adresy vyzerá nasledovne –

http://www.kniznica.sk/knihkupectvo/knihy.html (webová adresa je vymyslená)

URL sa skladá zo štyroch častí –

• http:// označuje protokol, ktorý umožňuje prehliadaču komunikáciu s

počítačom, na ktorom je hľadaná stránka. Ak by sme stránku nehľadali na

Internete, ale na počítači namiesto http:// by sme napísali file://.

• www.kniznica.sk je to adresa daného servera (počítača) na Internete, na

ktorom sa stránka nachádza. Adresa sa skladá z jednotlivých častí, ktoré sú

oddelené bodkou. Tieto časti sa nazývajú domény. Najvyššia doména je

posledná časť adresy (.sk). Reťazec .kniznica je doména druhej úrovne.

Každý, kto chce mať webovú stránku, si môže doménu druhej úrovne

zaregistrovať. Podľa najvyššej domény sa dá určiť, kde bola doména druhej

úrovne zaregistrovaná alebo komu patrí.

• /knihkupectvo/ je názov adresára, v ktorom má počítač hľadať danú hľadanú

stránku.

• knihy.html je meno súboru so zdrojovým textom stránky.



V prípade, ak užívateľ neuvedie meno súboru, ale len adresu webového servera bez

cesty k danému súboru, server hľadá súbor nachádzajúci sa v špecifickom adresári,

ktorý je nastavený ako tzv. počiatočný súbor. Najčastejšie to býva súbor index.html,

index.htm alebo start.htm. [11]

6.4 Doména

Celý Internet je rozdelený do tzv. Domén = skupín mien, ktoré k sebe logicky

patria. Domény špecifikujú či patria mená jednej krajine, firme, a pod. V rámci jednej

domény je možné vytvárať podskupiny, subdomény. Meno je uvádzané v bodkovanej

notácii. Celé meno môže mať 255 znakov tzv. reťazec maximálne 63 znakov.

Reťazec sa môže skladať z písmen, číslic a pomlčky. [3]

Edu = an education institution (vzdelávacia inštitúcia)

Com = a company or commercial enterprise (spoločnosť alebo komerčný podnik)

Org = an organization, often nonprofit (organizácia, často nezisková)

Gov = the government (vláda)

Mil = the military (ozbrojené sily)

Domény môžu vyjadrovať aj zemepisné oblasti. Ako napr. Slovensko = sk, Česká

republika = cz a iné. Vytvorenie vlastného mena domény je možné, ale iba za

jednorazový poplatok cez nejakého komerčného poskytovateľa. Meno vašej

individuálnej domény môže zaregistrovať do svojho systému. [2]

Obr. č.15 - Stromová štruktúra domén [3]

:

Org Com

Net Sk Cz

Hp Ibm Funy

TA3 STV

Chat

Nepomenovaný koreň “ . “

TLD – Top level domain

Domény 2. úrovne

Domény 3. úrovne Cestovanie Počasie



6.5 DNS Doslova všetky aplikácie, ktoré zaisťujú v Internete komunikáciu medzi

jednotlivými počítačmi, používajú k identifikácii komunikujúcich uzlov IP adresu.

Pre človeka sú IP adresy veľmi ťažko zapamätateľné. Preto sa namiesto danej IP

adresy používa názov sieťového rozhrania. Pre každú IP adresu v sieti je zavedené

meno sieťového rozhrania, presnejšie povedané doménové meno alebo logické meno.

Systém doménových mien je z dôvodu lepšej prehľadnosti a jednoznačnosti

koncipovaný hierarchicky formou stromovej štruktúry. Každé meno je zložené zo

skupín znakov oddelených „ . “. Tieto identifikujú koncový objekt siete.

Systém vytvára vzájomne oddelené logické oblasti mien, tzv. domény. Väzba medzi

doménovým menom počítača a IP adresou je definovaná v DNS databáze. DNS sa

stala celosvetovou distribuovanou databázou. Jednotlivé časti tejto databázy sú

umiestnené na tzv. name serveroch, serveroch doménových mien. Za príslušnú zónu

zodpovedajú jednotlivé servery doménových mien. Pre prenos DNS správ sa používa

protokol UDP a TCP. [12]

Obr. č.16 - Spôsob nadviazania spojenia pomocou DNS [12]

6.6 FTP FTP protokol poskytuje koncovým používateľom a aplikáciám široký výber

prostriedkov určených pre operácie so súbormi a adresármi počítačov na zriadenej

PC Klient

DNS Server mien

DNS server mien

(Server)

fel.uniza.

1.

2.

3.

1 – Klient pomocou svojho webového prehliadača posiela na preklad adresu hľadanej stránky. Prelož : fel.uniza.sk 2 – DNS server odpovedá IP adresou hľadanej stránky. IP adresa : 158....... 3 – Klient nadväzuje spojenie so vzdialeným počítačom (serverom) v sieti.



relácii. FTP zahrňuje interakciu piatich programových prvkov.

FTP na strane používateľa obsahuje :

• Používateľské rozhranie

• Interpretor protokolu na strane klienta

• Proces prenosu dát na strane klienta

FTPD na strane servera sa skladá :

• Interpretor protokolu na strane servera (riadiaci port)

• Proces prenosu dát na strane servera (dátový port)

Hlavným rozdielom protokolu FTP od ostatných protokolov je ten, že FTP protokol

využíva dve oddelené TCP spojenia. Jedno je medzi interpretormi (riadiace spojenie)

a druhé medzi procesmi prenosu dát (dátové spojenie).

FTP komunikácia medzi serverom a klientom sa začína užívateľským prístupom, a to

autentifikáciou, ktorá pozostáva z mena a hesla. Nastáva spojenie klient – server. Toto

spojenie je vždy nadviazané pred začiatkom prenosu dát.

V prípade ak strany nadviažu riadiace spojenie, zostáva aktívne po celú dobu

komunikácie klienta so serverom. Na tomto spojení sú posielané príkazy serveru

a odpovede servera na ne. Ak chce klient preniesť súbor (stiahnuť alebo odoslať), po

odoslaní daného príkazu FTP sa následne otvorí druhé TCP pripojenie pre prenos dát

na čísle portu 20. Prenos dát sa riadi špecifickým protokolom DTP.

Pred prenosom súborov sa definuje :

Obsah súboru, určuje či sa jedná o textový súbor alebo binárny súbor.

Štruktúra súboru definuje, či súbor chápeme ako postupnosť slabík, záznamov alebo

stránok.

Prenosový režim, ktorý určuje, ako sa budú dáta formátovať pred prenosom.

FTP umožňuje :

• Kopírovanie súborov medzi počítačmi, výmaz a premenovanie vzdialeného

súboru



• Výpis súborov špecifikovaného adresára

• Prepínanie adresárov, rušenie a vytváranie adresárov

• Identifikáciu obsahu prenášaného súboru definovanie štruktúry súboru

a spôsob prenosu súboru [12]

Obr. č.17 - Architektúra FTP [3]

6.7 HTML

To, že sa na stránke pohybujú objekty, môžeme si pozrieť video ukážku alebo

vypočuť si obľúbenú skupinu, umožňuje jazyk HTML. Je to jazyk, ktorý povie

webovému prehliadaču, akým spôsobom má zobrazovať text, grafiku, multimediálne

súbory. Jazyk tiež obsahuje príkazy, ktoré umožňujú spojenia medzi jednotlivými

stránkami. Jazyk HTML umožňuje pomocou tágov v ASCII súboroch zobraziť

množstvo rôznych fontov, obrázkov, vysvietených odkazov, ale aj štruktúrovať text

Klient Server

Užívateľ. rozhranie

Interpret

príkazov

Prenos dát

Prenos dát

Interpret príkazov

Lokálny súborový systém

Lokálny súborový systém

Užívateľ

FTP príkazy

Príkazový kanál

FTP odpovede

Prenos dát

Dátový kanál



do odkazov a mnoho iného. V terminológii sa HTML dokument skladá z prvkov.

Počítač tieto prvky rozpozná podľa tzv. tagov. Príkazy HTML môžu mať vo

všeobecnosti dva tvary :

• Párové príkazy – sú tvorené otváracím a uzatvárajúcim príkazom

• Nepárové príkazy – sú tvorené jediným príkazom.

HTML dokumenty môžeme vytvárať pomocou textového editora (napr. poznámkový

blok) tak, že jednotlivé tagy vkladáme manuálne. Môžeme používať aj špecializované

HTML editory, ktoré automaticky vkladajú jednotlivé tagy. Súbory písané v tomto

jazyku majú príponu *.htm alebo *.html. Dnes sa už jazyk HTML používa menej ako

v minulosti. Dôvodom je, že sa presadili nové jazyky pre tvorbu web stránok ako

napr. JAVA, JAVA script, skriptovacie jazyky ako napr. PHP, ASP od Microsoftu,

JSP od Sunu a iných. Tieto jazyky v tejto bakalárskej práci nebudú rozoberané

z dôvodu rozsiahlosti práce. [1]



7. Adresovanie v Internete Adresácia v sieti Internet je numerická o dĺžke 32 bitov. Je to takzvaná už

spomínaná IP adresa (IPv4). Adresy sú zapisované ako štvorica prirodzených

desiatkových čísel oddelených bodkou. Brána Internetu však nerozlišuje jednotlivé

počítače, ale jednotlivé siete. Preto má adresácia hierarchický charakter. Adresy

jednotlivých počítačov v sieti musí prideľovať správca lokálnej siete.

Na IP adresu sa môžeme dívať ako na dvojicu adries, a to na adresu siete a adresu

počítača v sieti. [4] [12]

Adresa má dve časti, a to :

• adresa siete – tvorí prvú časť adresy. Je prideľovaná správcom IP adries alebo

poskytovateľom prístupu do siete Internet

• adresa uzla siete – tvorí poslednú časť adresy a je prideľovaná správcom danej

siete

Adresy môžu byť rozdelené do piatich tried adries a to A až E.

Obr. č.18 - Štruktúra IP adresy [4]

0 Sieť Používateľ


1110 Skupinová adresácia

11110 Rezerva

Trieda B

Trieda A

Trieda C

Trieda D

Trieda E

0 8 16 24 31




V rámci jednej siete (tried A - C) všetky platné adresy neoznačujú stanice.

Dve adresy z týchto sietí sú rezervované pre :

• Adresu siete – má v časti identifikácie stanice dvojkovo samé 0.

• Všeobecnú (univerzálnu) adresu nazývanú Broadcast – má v časti

identifikácie stanice dvojkovo samé 1.

Pre adresy súkromných sietí sa používajú nasledujúce sieťové adresy :

• Trieda A : 10.0.0

• Trieda B : 172.16.0.0 až 172.31.0.0

• Trieda C : 192.168.0.0 až 192.168.255.0

Tieto adresy tried A až C boli vyčlenené pre siete, ktoré sa nemali k Internetu pripájať

priamo. Sú používané v sieťach oddelených od Internetu firewall alebo proxy. Pre

zisťovanie adries sietí z IP adries pri smerovaní sa používa tzv. maska. Táto maska

má rovnaký formát ako IP adresa a to 32 bitov.

Každá trieda adries má vlastnú masku siete, ktoré sú nasledovné :

• Trieda A : 255.0.0.0

• Trieda B : 255.255.0.0

• Trieda C : 255.255.255.0

Vzhľadom k neefektívnemu rozdeleniu adries, a to predovšetkým nedostatku adries

staníc triedy C a naopak nevyčerpateľnému prebytku adries staníc triedy A, sa

pristúpilo k mechanizmu, ktoré sa nazýva subnetting.

Mechanizmus spočíva v tom, že sa časť adresy pôvodne určenej stanici v rámci siete

rozdelí na dve časti :

• Adresu podsiete

• Adresu stanice

Pri tomto mechanizme už nestačí na poznanie siete a podsiete poznať len masku siete,

ale je potrebné poznať aj masku podsiete (subnet mask).

Pod pojmom preklad sieťových adries NAT rozumieme preklad adries súkromných

sietí na jednu alebo niekoľko registrovaných IP adries Internetu. Už v dnešnej dobe

počet 32 bitových adries nestačí. Jedným možným riešením je vo zvýšení počtu bitov

na 128, ako to je v prípade IPv6. K prekladu adries je potrebné na príslušnom

smerovači povoliť podporu NAT.



Preklad adries NAT môže byť :

• Statický – vnútorná adresa je prideľovaná na adresu vonkajšej siete. Toto

prideľovanie musí nastaviť administrátor na smerovači napevno.

• Dynamický – niekoľko interných adries je prideľovaných na jednu alebo

niekoľkých vonkajších adries. Administrátor musí určiť, akým spôsobom bude

zaistená jedinečná identifikácia každého počítača. Z tohto dôvodu je

k vonkajšej adrese pridané číslo portu transportnej vrstvy odosielajúceho

počítača.

Pri IPv6 sa používa namiesto 32 bitovej adresy 128 bitová adresa. Tieto adresy sa

zapisujú v hexadecimálnom tvare. Adresa je v tvare osem 16 bitových polí

oddelených „ : “ namiesto „ . “. [12]

Obr. č.19 - Adresovanie v Internete [8]



8. Kvalita služby v Internete – QoS Pre prenos a spojovanie IP paketov v Internete sa používa predovšetkým metóda

“Best Effort“. Pri tejto metóde sieť prenáša dátovú prevádzku cez vnútornú kapacitu

siete, ale bez garancie služby. Metóda “Best Effort“ väčšina zákazníkom vyhovuje, je

potrebné z dôvodov komercializácie Internetu ponúkať rôzne kvality služby pre

jednotlivé použitia alebo zákazníkov, ktorí sú ochotní za vyššiu kvalitu aj adekvátne

zaplatiť. Pod QoS sa rozumie priepustnosť, oneskorenie paketov, stratu paketov,

kolísanie doby šírenia a pod. [6]

8.1 Integrované služby Vývoj IS architektúry sa rozdeľuje na dve výkonové technológie :

• IP Multicast – využitie pre multimediálnu komunikáciu

• Služby v reálnom čase – audio a video použitie, ktoré požadujú prísnu

kontrolu oneskorenia paketov koniec – koniec

Dosah koniec – koniec IS architektúry je dôležitý, pretože zdôrazňuje host

orientovaný charakter tohto modelu. Výrazom host je označovaný v IP terminológii

koncový systém IP siete.

Podstatný rozdiel od pôvodného Internetu je rezervovanie sieťových prostriedkov pre

vybraný tok bitov a tiež pozeranie na stav každého dátového toku v každom IS

smerovači.

Princíp “Best Effort“ zabezpečí rovnaké spracovanie pre všetky pakety rôznych

dátových tokov. Smerovač “Best Effort“ zhromažďuje všetky IP pakety do jedného

čakacieho radu typu „First in – First out“ pre určitý výstup. [6]

IS smerovač musí plniť nasledovné úlohy :

• Generovanie a vyhodnocovanie signalizácie

• Riadenie oprávnenia vstupu

• Klasifikovanie



• Dozeranie

• Riadenie

Obr. č.20 - Smerovač pre integrované služby [6]

Generovanie a vyhodnocovanie signalizácie -

Používa sa rezervačný RSVP signalizačný protokol :

• Nastavuje stav rezervovania a umožňuje riadiť integrované služby

• Predstavuje najlepšiu simuláciu okruhov IP sieťach

• Poskytuje najvyššiu úroveň

Každý smerovač s podporou RSVP spustí proces na autentifikáciu žiadosti a následné

pridelenie potrebných zdrojov. Ak danej žiadosti nemožno vyhovieť, smerovač

s podporou RSVP vráti príjemcovi správu, teda nastane chyba – (error). Ak naopak

smerovač správu odošle – prijímač ju príjme a akceptuje ju – pošle príjemcovi správu

o potvrdení. [6]

RSVP umožňuje integrované služby dvoch úplne rozdielnych typov :

• Garantovaná služba GS garantuje :

o prenosovú rýchlosť

Smerovací modul

Signalizačný modul

Riadenie oprávnenia vstupu

Dozeranie

Riadenie

Dátová cesta/Tranzitovanie dát

RSVP – správy Riadiaca úroveň/riadiace funkcie

Dáta Dozeranie



o hornú hranicu oneskorenia

o nulovú stratu paketov

• Riadená záťaž CL garantuje :

o QoS bez pevnej hranice max. oneskorenia, určená pre služby, ktoré

tolerujú aj stratu paketu

8.2 Diferencované služby

DS majú nasledovné vlastnosti:

• Držia všetky dôležité informácie o individuálnom toku až na koniec siete

• Realizujú všetky komplexné akcie, vzťahujúce sa na jeden dátový tok – napr.

dozeracie a prispôsobovacie procedúry na konci siete

• Majú vysokú prenosovú rýchlosť v základnej sieti. Vychádza z toho, že tieto

údaje majú jednoduchú tématiku

Zrýchlený prenos EF PHB:

• Pre pakety označené touto službou je k dispozícii prenosová služba, ktorá

kvalitne vylepší Best Effort

Zabezpečený prenos AF PHP:

• Špecifikuje 4 nezávislé kategórie pre presný prenos

• Každá kategória má pridelenú určitú časť prenosových prostriedkov, pamäte

a šírky pásma

• Okrem toho sú definované 3 doručovacie priority

Určenie vlastnosti dátovej prevádzky :

Aby účastníkovi mohla byť ponúknutá služba musia koncové uzly poskytovateľa

analyzovať a preskúšať pakety účastníka. Musí sa zistiť, či zodpovedajú dátovému

profilu účastníka. Určenie vlastnosti dátovej prevádzky by mohlo obsahovať

klasifikovanie, kontrolovanie, filtrovanie, označovanie a typ prevádzky.

Ak účastnícke datagramy nemajú označenie pre diferencovanie služby, je tu nutná



funkcia pre označenie datagramov. Prostredníctvom označenia prevádzky môže byť

zabezpečený predtým konfigurovaný prevádzkový profil. Má to za následok hladký

priebeh, nakoľko niekoľké alebo všetky pakety v toku prevádzkových dát sú

oneskorené.

V IETF je teraz skúmaná koncepcia, ktorá predpokladá použitie DS už základnej sieti.

RSVP je použité na konci prístupovej siete :

• Účastnícka sieť (RSVP/IS - trvalá garancia QoS)

• Rozsiahla sieť WAN (DS - zvýšená kvalita prenosu)

• Účastnícka sieť (RSVP/IS - trvalá garancia QoS) [6]

RSVP/IS podsieť DS základná sieť RSVP/IS podsieť

DS smerovač RSVP/IS smerovač Používateľ

Obr. č.21 - Koncepcia pre realizáciu QoS koniec – koniec [6]



9. Záver

Cieľom bakalárskej práce bolo popísanie fungovania Internetu. Popísanie histórie až

po súčasnosť. Práca sa ďalej zaoberá protokolmi, službami a inými skutočnosťami,

ktoré úzko súvisia s fungovaním Internetu.

Komunikácia pomocou dymových signálov alebo morzeovky je už dávno za nami.

Dnešná komunikácia medzi ľuďmi je úplne iná, založená na komunikácii v reálnom

čase. Po 32 rokoch existencie Internetu je dnes najpoužívanejším prostriedkom na

komunikáciu v dnešnom svete. Internet spojuje všetky významné knižnice na svete

v jednu veľkú megaknižnicu. Jej zdroje presahujú rámec časopisov a kníh písaných

a digitálnych. Internet je vzdelávacou inštitúciou, ktorá spojuje všetky jej úrovne ako

sú základné, stredné školy a univerzity. Môžeme povedať, že Internet je sám o sebe

veľká škola. Internet sa stal hlavným prostriedkom pre obchod všetkých rozmerov, od

drobných živnostníkov až po megafirmy. Celý Internet je jeden obchod. Internet je

územie prístupné širokej verejnosti. Zaručený spôsob, ako Internet používať,

neexistuje. Naučíte sa to, čo pred vami urobili iní. Internet je médium, ktoré si môžete

prispôsobiť svojim osobným požiadavkám. Môžete pomáhať pri originálnej tvorbe,

pre radosť, pre zábavu, aj za účelom zisku.

Trendy ďalšieho vývoja Internetu vo svete je naozaj široká.

• Je tu stále väčší nárast používateľov Internetu a následná aplikácia vo

všetkých sférach života. Ako príklad môžem uviesť operačný zákrok, ktorý sa

vykonáva v operačnej sále na Slovensku. Pri tomto zákroku je prítomný aj

špeciálny chirurg z Americkej nemocnice, ktorý sa spojil s doktormi pomocou

videokonferencie.

• Klesajúca cena pripojenia na Internet a väčšia škála služieb. Pri väčšom

dopyte po Internete klesá cena. Je to spôsobené zdravou konkurenciou medzi

viacerými poskytovateľmi do siete Internet. Je dobré, aby ceny boli dostupné

pre širokú verejnosť, pretože inak ďalší vývoj systémov a technológií v rámci

prístupu a fungovania Internetu nebude možný.

• Zdokonaľovanie grafického interfejsu pripojenia.



• Na Internete bude prevažná forma informácií prístupná v multimediálnej

forme. Bude to zmes audio – video prostriedkov, videokonferencie, webphone

a iných podobných služieb.

• Určite sa bude dbať na väčšiu bezpečnosť prenosu informácií a ochrany

súkromia a duševného vlastníctva. Chápeme to ako rozvoj a implementáciu

rôznych prostriedkov na zašifrovanie a autentifikáciu prenášaných informácií.

• Služby budú viac orientované na užívateľa.

• Veľký nárast počtu obchodov na Internete a elektronických transakcií.

V budúcnosti sa stále viac budú kupovať potraviny a iné potreby cez Internet.

Už dnes vedia špeciálne chladničky určiť svoj vnútorný obsah. Podľa toho

sám prístroj objedná potrebné chýbajúce potraviny cez Internet nejakému

Internetovému potravinárskemu obchodu.

Internet nesmieme chápať iba ako technológiu. Ide tu o jeho obsah, informácie,

poznatky. Za nimi vždy stojí len a len človek, ktorý Internet vymyslel pre svoje

osobné potreby. Človek je tvor inteligentný, cieľavedomý a veľmi zvedavý. Zmes

týchto vlastností zaručuje do budúcnosti nielen Internetu, ale aj iným technológiám

veľký rozvoj. V budúcnosti človek bude chápať Internet ako úplne bežnú a veľmi

ľahko dosažiteľnú službu, za účelom rýchleho uspokojenia svojich potrieb. [1] [2]



Použitá literatúra

[1] MAKULOVÁ, Soňa : Sprievodca po internete. Internet od A po Z.

Bratislava: EL&T, 1.vydanie 1997. 471 s. ISBN 80-88812-03-8

[2] GACH, Gary : Internet do kapsy.

Praha: Pragma, 1999. 439 s. ISBN 80-7205-657-3

[3] DOSTÁLEK, Libor; KABELOVÁ Alena : Velký průvodce protokoly TCP/IP

a systémem DNS.

Praha: Computer Press, 3 aktualizované a rozšírené vydanie 2002. 535 s.

ISBN 80-7226-675-6

[4] KOCOUREK, Petr : Prenos informace.

Praha: Čvut, 1994. ISBN 80-01-01169-0

[5] GÁBOR, Vladimír : Je Internet naozaj pre všetkých? [online] 2005

(citované november 2007)

Dostupné na - http://www.inet.sk/clanok/2680/je-internet-naozaj-pre-vsetkych

[6] BLUNÁR, Karol : Telekomunikačné siete I.

Žilina: Žilinská univerzita v EDIS, 2000. ISBN 80-7226-385-4

[7] JELEMENSKÝ, Igor : Hub, switch, router – aké sú ich funkcie? [online] 2005


Dostupné na - http://www.zive.sk/default.aspx?section=44&server=1&article=262638

[8] Cisco Networking Academy program.

http://cisco.netacad.net

CCNA 1: Networking Basic v3.0



[9] Slobodná encyklopédia - Wikipédia

Internet protokol (citované november 2007)

Dostupné na - http://sk.wikipedia.org/wiki/Internet_Protocol


IPv6 (citované november 2007)

Dostupné na - http://sk.wikipedia.org/wiki/IPv6

[11] MUELLER, Scott : Osobní počítač.

Praha: Computer Press, 2003. ISBN 80-7226-796-5

[12] Schwartz, Ladislav : IP Siete

Žilina: Žilinská univerzita v EDIS, 2006. ISBN 80-8070-504-6


Skype, P2P (citované november 2007)

Dostupné na - http://sk.wikipedia.org/wiki/Skype

http://sk.wikipedia.org/wiki/Skype_Protocol

http://sk.wikipedia.org/wiki/Peer-to-peer


BitTorrent (citované november 2007)

Dostupné na - http://sk.wikipedia.org/wiki/BitTorrent

[15] ZUMRÍK, Branislav : Elektronický podpis [online] 2005


Dostupné na - http://www.dimenzie.sk/2003_01/10veda.htm



Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracoval samostatne, pod odborným

vedením vedúceho bakalárskej práce Ing. Miroslava Markoviča a používal som len

literatúru uvedenú v práci.

Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.

V Žiline dňa............................... Podpis študenta.............................



Poďakovanie

Na záver by som sa chcel poďakovať vedúcemu mojej bakalárskej práce pánovi

Ing.Miroslavovi Makrovičovi za jeho rady a pomoc, ktorú mi poskytol pri

vypracovaní tejto bakalárskej práce.

Taktiež by som sa veľmi rád poďakoval mojej rodine, ktorá stála vždy pri mne

a podporovala ma.

Pavol Klečko

Documents

Internet - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2434.pdf · Náplňou tejto bakalárskej práce je popísanie fungovania Internetu. Popísanie histórie až po súčasnosť a zamyslenie