Generálne riaditeľstvo

Zboru väzenskej a justičnej stráže

Odbor výkonu väzby a výkonu trestu

GR ZVJS-16/21-2016

Koncepcia aplikovaného penologického výskumu

na roky 2016 až 2026

a dlhodobá orientácia analyticko-výskumnej činnosti v podmienkach

Zboru väzenskej a justičnej stráže

Predkladá:

pplk. PhDr. Zuzana Valentovičová

riaditeľka odboru výkon väzby a výkonu trestu

Vypracovali: pplk. PaedDr. Peter Kriška, PhD.

mjr. JUDr. Jozef Griger

Mgr. Jakub Ľorko

Mgr. Andrej Beleš

Bratislava, december 2016

2

Obsah

ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................ 3

1 Úvod ..................................................................................................................................... 4

1. 1 Súčasný stav penologického výskumu v zbore ............................................................... 5

1. 2 Medzinárodné odporúčania ............................................................................................ 5

2 Všeobecné ciele .................................................................................................................... 7

3 Analyticko-výskumná činnosť ................................................................................................ 8

3. 1 Oblasti orientácie ........................................................................................................... 8

Dlhodobé a doživotné tresty .................................................................................................. 8

Recidíva ................................................................................................................................ 9

Juvenilná justícia z pohľadu penológie................................................................................ 10

Resocializačné a výchovné vzdelávacie programy .............................................................. 11

Práva a povinnosti väznených osôb ..................................................................................... 11

Personál zaisťujúci sankcie a opatrenia ............................................................................... 12

3. 2 Organizačno-personálne zabezpečenie ......................................................................... 13

3. 3 Spolupráca s kriminologickým výskumom a hraničnými odbormi ............................... 14

4 Ďalšie (súvisiace) činnosti................................................................................................... 14

5 Záver .................................................................................................................................. 15

5. 1 Zhrnutie úloh ............................................................................................................... 16

3

ZOZNAM SKRATIEK

zbor Zbor väzenskej a justičnej stráže

TOS trest odňatia slobody

TDV trest domáceho väzenia

premena premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

TZ zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

TP zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

ZVTOS zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

PVTOS Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z.,

ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších

predpisov

ZVV zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

4

1 ÚVOD

Efektivita a transparentnosť fungovania štátu, založenom na princípe spravodlivosti,

ľudských právach, nestrannosti a rovnosti podľa a pred zákonom, musí byť objektívne

overiteľná. Nástrojom hodnotenia efektivity a transparentnosti fungovania štátu a vnútorného

rozvoja je výskum, ktorý by mal verifikovať správnosť existujúcich riešení, resp. na základe

signifikantných faktorov navrhovať nové riešenia, ktoré je nutné zaviesť do aplikačnej praxe.

Akékoľvek opatrenia verejných politík by tak v záujme účelného vynakladania verejných

prostriedkov mali vychádzať z poznania skutočnosti založeného na analýze faktov a dôkazov

(evidence based policy).

Všetci ľudia majú právo žiť v spravodlivej, pokojnej a bezpečnej spoločnosti. Trestno-

právny systém prispieva k naplneniu tohto práva prostredníctvom používania primeraných

a zodpovedajúcich sankcií. Sankcia je však nielen želaný následok protiprávneho konania

ohrozujúceho záujmy chránené Trestným zákonom, ale aj jedným z nástrojov korekcie budúceho

správania previnilca – nástroj ochrany spoločnosti. Adresný výkon sankcií si tak vyžaduje

holistický prístup z rôznych hľadísk (psychologického, sociologického, kultúrno-historického

a pod.), exaktný analyticko-výskumný základ a obojstranný transfer poznatkov teórie

a praxe.

Koncepcia aplikovaného penologického výskumu na roky 2016 až 2026 a dlhodobá

orientácia analyticko-výskumnej činnosti v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže

(ďalej len „koncepcia“) predstavuje základný programový dokument penologického výskumu

v zbore, je vypracovaná v súlade s Koncepciou väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011

až 20201 a vychádza z historických základov penologického výskumu v slovenskom väzenstve,

2

Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky3 a medzinárodných odporúčaní pre rozvoj

aplikovaného penologického výskumu a penitenciaristiky. Dôraz penologického výskumu

v zbore sa kladie na riešenie aktuálnych problémov vykonávacieho konania, koncepcií, výziev

budúcnosti a na analytické hodnotenie efektivity nástrojov väzenskej politiky.

1 1. bod v oblasti ľudských zdrojov a vzdelávania definovaný v dlhodobých cieľoch Aktualizovanej Koncepcie

väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020: „Vytvoriť podmienky pre zriadenie pracoviska

penologického výskumu.“. 2 Aplikovaný výskum foriem a metód nápravnovýchovnej činnosti bol jednou z piatich hlavných úloh Správy Zboru

nápravnej výchovy už v období vzniku samostatného slovenského väzenstva v roku 1969 (článok čl. II písm. e)

RMS č. 8/1969, ktorým sa vydáva Dočasný organizačný poriadok Správy Zboru nápravnej výchovy SSR).

Skromné začiatky sprevádzané úzkou spoluprácou s Právnickým ústavom Ministerstva spravodlivosti SSR

(skupina pre penologický výskum tvorená odbornými zamestnancami ZVJS bola jeho organizačnou súčasťou

v rokoch 1974 až 1979) a Vedeckou radou Ministerstva spravodlivosti SSR na prehĺbenie vedeckosti a zvýšenie

účinnosti nápravnovýchovnej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody (existovala v období rokov 1974

až 1991) vyvrcholili v období rokov 1980 až 1990, kedy aplikovaný penologický výskum realizoval samostatný

organizačný útvar správy ZNV – Odbor (oddelenie) pre penologický výskum, ktorý bol priamo podriadený

náčelníkovi Správy ZNV. Koniec „zlatého obdobia“ penologického výskumu v slovenskom väzenstve začína

krátkym zlúčením s odborom nápravno-výchovnej činnosti v roku 1991. Po roku 1992 sa už zmienka

o penologickom výskume neobjavuje v žiadnom organizačnom poriadku Správy ZNV (neskôr Generálneho

riaditeľstva zboru). Pokus o renesanciu penologického výskumu sa uskutočnil v rokoch 2005 a 2006. V rámci

odboru výkonu väzby a výkonu trestu Generálneho riaditeľstva zboru sa systemizovali dve funkčné miesta

vedecko-výskumných zamestnancov zboru, ktoré však boli v rámci tzv. „optimalizácie“ zrušené. 3 V časti 2 podnadpis „Bezpečnostná politika“ sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky „pri výskumných

a inovačných iniciatívach záchranných zložiek a bezpečnostných zložiek bude spolupracovať so slovenskými

a zahraničnými partnermi v oblasti vedy, výskumu a vývoja“. V časti 3 podnadpis „Politika podpory výskumu

a inovácií“ sa uvádza, že „...výskum a inovácie majú interdisciplinárnu povahu a budú realizované v úzkej

spolupráci príslušných ministerstiev, ÚOŠS a SVVI so SAV, vysokými školami, výskumnými inštitúciami štátneho,

verejného a súkromného sektora, ako aj so zástupcami podnikateľského prostredia. Cieľom výskumných

a inovačných aktivít bude posúvanie hraníc poznania tvorbou nových poznatkov, materiálov, technologických,

diagnostických a liečebných postupov, ako aj nových poznatkov umožňujúcich riešenie spoločenských problémov

s potenciálom pre budúce aplikácie v hospodárskej, spoločenskej a decíznej sfére. ...“

5

1. 1 Súčasný stav penologického výskumu v zbore

Dňom 1. januára 2016 bol v rámci úseku výkonu trestu odboru výkonu väzby a výkonu

trestu Generálneho riaditeľstva zboru zriadený analyticko-výskumný útvar - referát

aplikovaného penologického výskumu.

V rámci referátu aplikovaného penologického výskumu sú systemizované dve funkčné

miesta vedúcich odborných referentov špecialistov III. (zamestnanec zboru), z ktorých jedno

je od 19. apríla 2016 obsadené dvomi zamestnancami na polovičný úväzok

Okrem referátu aplikovaného penologického výskumu sa v podmienkach slovenského

väzenstva dlhodobo umožňuje realizovať „výskum“ študentom vysokých škôl - výskumná časť

záverečných prác vysokoškolského štúdia. Tento „výskum“ však aktuálne nemá pre zbor pridanú

hodnotu, nakoľko témy záverečných prác nie sú (s výnimkou spolupráce s Akadémiou

policajného zboru v Bratislave a Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave)

určované podľa potrieb zboru. Zbor tak poskytuje študentom nekoordinovaný priestor, ktorý

nepodporuje využiteľnosť formulovaných záverov záverečných prác pri napĺňaní stanovených

cieľov aplikovaného penologického výskumu.4 Navyše výsledky tejto formy „výskumov“

(vo väčšine prípadov ide skôr o prieskum) nie sú podporené relevantnou verifikáciou (napríklad

formou aplikácie kontrolnej skupiny) a publikovanie výsledkov buď neexistuje, alebo

je atomizované v rôznych univerzitných periodikách bez možnosti oponentúry zo strany zboru.

1. 2 Medzinárodné odporúčania5

Dokument Odporúčanie CM/Rec (2014)4 Výboru ministrov členským štátom o elektronickom

monitoringu

Text 40. Je potrebné viesť výskum a vykonávať nezávislé hodnotenie a sledovanie

na podporu kvalifikovaných rozhodnutí štátnych orgánov o etických

a profesionálnych aspektoch využívania elektronického monitoringu v trestnom

konaní.

Dokument Odporúčanie CM/Rec (2014)3 Výboru ministrov členským štátom týkajúce

sa nebezpečných páchateľov

Text Časť VI - Monitoring, zamestnanci a výskum

51. Výskum využitia a rozvoja spoľahlivosti nástrojov na posúdenie rizík

a potrieb by mal byť vykonaný so zvláštnym zreteľom na nebezpečných páchateľov.

52. Hodnotiaci výskum by mal byť vykonaný pre stanovenie kvality posudzovania

rizík.

Dokument Odporúčanie CM/Rec (2012)12 Výboru ministrov členským štátom týkajúce

sa väzňov, ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi

Text 41. Orgány pravidelne hodnotia svoju politiku zaobchádzania s podozrivými

cudzincami a páchateľmi na základe vedecky potvrdeného výskumu a v prípade

potreby ju upravujú.

Dokument Odporúčanie CM/Rec (2008)11 Výboru ministrov členským štátom o Európskych

pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám a opatreniam

Text I. Hodnotenie a výskum

4 Bližšie v časti 3.3 5 Vzhľadom na rozsah, adresnosť a existujúce kontrolné orgány (Európsky výbor na zabránenie mučenia

a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT)) sa naša pozornosť zameriava len

na dokumenty Rady Európy.

6

135. Sankcie a opatrenia pre mladistvých sú pripravované na základe výskumu

a vedeckého hodnotenia.

136.1 Pre tieto účely sú zhromažďované údaje, ktoré umožnia hodnotiť úspešnosť

a neúspešnosť ako väzobných, tak aj alternatívnych sankcií a opatrení. Pozornosť

je pri tomto hodnotení venovaná recidíve a jej príčinám.

136.2 Rovnako sú zhromažďované údaje o osobných a sociálnych okolnostiach

mladistvých a podmienkach v zariadeniach, v ktorých sú mladiství zadržiavaní.

136.3 Orgány zodpovedajú za zber a usporiadanie štatistických údajov spôsobom,

ktorý umožní regionálne a iné porovnávanie.

137. Poskytovaním finančnej podpory a prístupu k údajom a do zariadení

je podporovaný kriminologický výskum všetkých aspektov práce s mladistvými,

prevádzané nezávislými inštitúciami. Výsledky výskumu sa zverejnia, aj keď

sú objednané národnými orgánmi.

138. Výskum rešpektuje súkromie mladistvých a spĺňa štandardy vnútroštátnych

a medzinárodných predpisov na ochranu osobných údajov.

Dokument Odporúčanie Rec (2006)2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom

o Európskych väzenských pravidlách

Text Výskum a hodnotenie

91. Väzenská správa musí podporovať programy na realizáciu výskumnej

a hodnotiacej činnosti týkajúcu sa účelu väzenstva, jeho úlohy v demokratickej

spoločnosti a miery, v akej napĺňa tento svoj účel.

Dokument Odporúčanie Rec (2003)23 Výboru ministrov členským štátom týkajúce sa vedenia

väzenských správ v oblasti dlhodobých a doživotných trestov

Text Výskum

40. Výskum v oblasti dôsledkov doživotných trestov alebo dlhodobých trestov

odňatia slobody by mal byť prevádzaný so zvláštnym prihliadnutím k úlohe, ktorú

hrajú faktory potláčajúce škodlivé účinky a podporujúce konštruktívnu adaptáciu

na život vo väznici.

41. Výskum by mal byť prevádzaný a zverejňovaný s cieľom prispievať programom

navrhnutým k zvyšovaniu prispôsobivosti v spoločnosti po prepustení.

Dokument Odporúčanie Rec (2003)22 Výboru ministrov členským štátom týkajúce

sa podmienečného prepustenia

Text X. Výskum a štatistika

43. S ohľadom na získavanie viacerých poznatkov o vhodnosti súčasných systémov

podmienečného prepustenia a ich ďalší vývoj by malo byť prevádzané ich

hodnotenie a mali by byť zhromažďované štatistické údaje poskytujúce informácie

o fungovaní týchto systémov a ich účinnosť, čo do dosiahnutia základných cieľov

podmienečného prepustenia.

44. Okrem vyššie uvedeného odporúčaného hodnotenia by mal byť podporovaný

výskum fungovania systému podmienečného prepustenia. Takýto výskum by mal

postihovať názory, postoje a predstavy súdnych a rozhodovacích orgánov,

prevádzajúcich orgánov, obetí, členov verejnosti a väzňov o dočasnom prepustení.

K ďalším aspektom, ktoré by mali byť skúmané patrí to, či je podmienečné

prepustenie nákladovo efektívne, či prináša zníženie recidívy, aký podiel

podmienečne prepustených väzňov sa uspokojivo prispôsobí životu v spoločnosti

a aký dopad by mohol mať rozvoj systému podmienečného prepustenia

na ukladanie sankcií a opatrení a na výkon trestu. Predmetom výskumného bádania

by rovnako mohla byť povaha programov prípravy na prepustenie.

45. Mali by byť vedené štatistické údaje o veciach ako je počet podmienečných

7

prepustených väzňov v pomere k počtu spôsobilých, dĺžka trestu a predmetných

trestných činov, podiel doby výkonu trestu pred podmienečným prepustením, počet

zrušení, podiel opakovane odsúdených a minulosť a sociálne demografické

prostredie podmienečne prepustených väzňov.

Dokument Odporúčanie R (97)12 Výboru ministrov členským štátom o personály zaisťujúcom

sankcie a opatrenia

Text 47. Mal by byť podporovaný výskum fungovania personálu. Tento výskum by sa mal

snažiť stanoviť okrem iného, do akej miery by sa mohla práca danej služby

podstatne zlepšiť zavedením lepších foriem prijímania, výberu, vzdelávania,

organizácie práce, stimulácie a profesijnej podpory.

2 VŠEOBECNÉ CIELE

Aplikovaný výskum je vo všeobecnosti systematická tvorivá činnosť zameraná

na získavanie nových poznatkov s cieľom priameho využitia získaných výsledkov

v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi.6 Aplikovaný penologický výskum by mal

teoretickou, analytickou, výskumnou a publikačnou činnosťou prispievať k tvorbe legislatívy

a k formulovaniu trestnej politiky z hľadiska jej funkcionality, napĺňania cieľov a starostlivosti

o personál, ktorý túto politiku reálne napĺňa.

Základné ciele aplikovaného penologického výskumu v podmienkach zboru:

1. Odborne skúmať penitenciárne prostredie (jeho aktuálne problémy a výzvy budúcnosti)

vo vzťahu k väzneným osobám a väzenskému personálu, a tak naplniť analyticko-

výskumné zámery koncepcie.

2. Na základe výsledkov primárneho cieľa navrhovať zmeny legislatívnych noriem

a metodicky napomáhať ich implementácii v praxi.

3. Vykonávať odbornú činnosť zboru navonok a pokračovať v budovaní profesionálneho

sebavedomia zboru dovnútra.

6 § 2 ods. 3 zákona č. 172/2005 z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona

č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

8

3 ANALYTICKO-VÝSKUMNÁ ČINNOSŤ

Naplnenie cieľov aplikovaného penologického výskumu si vyžaduje

a) vymedzenie oblastí dlhodobej orientácie analyticko-výskumnej činnosti,

resp. výskumných zámerov na roky 2016 až 2026,

b) primerané organizačno-personálne zabezpečenie výskumu,

c) spoluprácu s kriminologickým výskumom (hraničnými odbormi) ako na Slovensku,

tak aj v zahraničí a

d) finančné zabezpečenie výskumu.

3. 1 Oblasti orientácie

Aby aplikovaný penologický výskum nebol samoúčelným konaním, je pri formulovaní

nosných oblastí dlhodobej orientácie analyticko-výskumnej činnosti potrebné vychádzať

zo všetkých koncepčných materiálov zasahujúcich do výkonu trestnej politiky v Slovenskej

republike,7 medzinárodných odporúčaní, hlavných úloh zboru a aktuálnych výziev budúceho

vývoja.8 Oblasti orientácie sú vzhľadom na ich charakter (stručne vymedzený pri každej oblasti

orientácie) navrhnuté tak, aby presahovali obdobie najbližších štyroch rokov. Koncepčné zámery

na obdobie rokov 2016 - 2026 sú definované v oblastiach orientácie ako výskumné zámery.9

Oblasť orientácie

Dlhodobé a doživotné tresty

Charakteristika

Dlhodobé a doživotné tresty boli v terminológii starého TZ10

považované za tzv. výnimočné

tresty, pričom ich výnimočnosť nespočívala vo výnimočnosti svojho druhu, ale v dĺžke trvania

a v nutnosti splniť osobitné zákonné podmienky pre ich uloženie, akoaj v ustanovení obligatórneho

spôsobu ich výkonu. Za výnimočné tresty sa považovali TOS v trvaní 15 až 25 rokov11

alebo trest

odňatia slobody na doživotie, pričom za dlhodobé a doživotné tresty budeme považovať práve tieto

druhy TOS. Nový TZ uvedenú systematiku neprebral, pričom diferencuje len TOS do 25 rokov (§ 46)

a trest odňatia slobody na doživotie. Dlhodobé tresty v prvej kategórii trestov do 25 rokov, čiže

v dĺžke 15 až 25 rokov, nepodliehajú v otázke ukladania špeciálnym zákonným podmienkam, čiže na

ich uloženie postačuje prípustnosť takej dĺžky trestu v ustanovení osobitnej časti TZ, bezpochyby,

po zákonnej a sudcovskej modifikácii trestných sadzieb v zmysle § 34, 36 až 39, resp. 4112

a 42, príp.

pri aplikácii tzv. zásady trikrát a dosť podľa § 47 ods. 2, ak nie sú splnené materiálne podmienky

uloženia doživotia. Iná situácia je v prípade TOS na doživotie, na ktorého uloženie je okrem splnenia

formálnej podmienky, že tak ustanovuje osobitná časť TZ, nevyhnutné kumulatívne splnenie

7 Napríklad Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020; Národná protidrogová stratégia

Slovenskej republiky na obdobie rokov 2013 – 2020; Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej

činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015; Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia

na ženách na roky 2014 – 2019; Národný akčný plán pre deti na roky 2013 – 2017; Akčný plán na posilnenie

Slovenskej republiky ako právneho štátu; Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 a pod. 8 Vzhľadom na transfer poznatkov z organizačných zložiek zboru k referátu aplikovaného penologického výskumu

a naopak navrhujeme, aby bol zástupca referátu penologického výskumu riadnym členom Rady pre vzdelávanie

a odbornú prípravu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej

stráže 9 Na účely koncepcie predstavujú výskumné zámery úlohy, ktoré budú členené na krátkodobé (termín ukončenia

výskumného projektu je najneskôr 31. 12. 2017), strednodobé (termín ukončenia výskumného projektu

je najneskôr 31. 12. 2020) a dlhodobé (termín ukončenia výskumného projektu je najneskôr 31. 12. 2026). 10 Ustanovenie § 29 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. 11 Nový český Trestní zákonník č. 40/2009 Sb. Túto koncepciu na rozdiel od slovenského TZ zachováva, pričom

zvyšuje rozpätie výnimočného trestu na 20 až 30 rokov. 12 Na zvýšenie zákonnej trestnej sadzby má vplyv uplatnenie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 TZ.

9

materiálnych podmienok podľa § 47 ods. 1, podľa ktorých je uloženie takého trestu prípustné, ak si to

vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by bolo možné páchateľa napraviť

TOS na dobu do 25 rokov. Ide o fakultatívne ukladanie TOS na doživotie, v § 47 ods. 2 pri taxatívne

vymenovaných trestných činoch v prípadoch trojnásobnej recidívy je upravené jeho obligatórne

ukladanie, ak sú splnené materiálne podmienky podľa prvého odseku. Materiálne podmienky podľa

prvého odseku sú vyjadrením zásad individuálnej represie a individuálnej a generálnej prevencie,

ktoré sú rámcovo upravené v § 34 ods. 1. Kritérium budované na fakte, že si uloženie takého trestu

vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, znamená, že doživotie sa ukladá v prípade najzávažnejších

trestných činov spáchaných páchateľmi s výraznejšími negatívnymi osobnostnými črtami, kde

všeobecná horná hranica TOS by na dosiahnutie týchto cieľov nepostačovala. Trestné činy

s mimoriadnou závažnosťou sa vyznačujú buď obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom vykonania činu

(mimoriadna surovosť, brutálnosť, zákernosť alebo zvrhlosť, ktoré sa vymykajú bežnému obrazu

rovnako kvalifikovanej trestnej činnosti), obzvlášť zavrhnutiahodnou pohnútkou (ktorá svedčí

o mimoriadnej bezcitnosti, zvrhlosti, sebectve a pohŕdaní ľudskými právami a slobodami) alebo

obzvlášť ťažkým alebo ťažko napraviteľným následkom (pri úkladnej vražde napr. smrť viacerých

osôb, alebo osoby s významným spoločenským postavením). Druhé kritérium pozostávajúce zo

záveru, že nie je nádej páchateľa napraviť kratším trestom, je vyjadrením individuálnej prevencie. Ide

o právnu otázku, ktorú súd posudzuje na základe záverov znalca z odboru psychológie.

Z pohľadu procesných ustanovení TP neustanovuje špecifické pravidlá pre výkon dlhodobých

a doživotných trestov. Osobitné ustanovenia o doživotnom treste však obsahuje ZVTOS, ktorý v § 79

ods. 1 okrem ochrany spoločnosti za účel výkonu doživotného trestu stanovuje usmerňovanie

správania v súlade s dobrými mravmi a stabilizáciu fyzického a psychického stavu. Podľa § 78 ods. 5

PVTOS je doživotnej odsúdený oddelene umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do

aktivít organizovaných pre celý ústav, prácu vykonáva v cele. Je na zváženie, či sa významným

obmedzovaním kontaktu so spoluodsúdenými dosahuje psychická stabilizácia doživotne odsúdeného.

Problematickým sa tak stáva aj zmysluplné využitie voľného času, s čím sú pre odsúdeného spojené

otázky základnej zmysluplnosti výkonu akejkoľvek činnosti a samotného bytia.

Neuralgickým bodom je aj otázka podmienečného prepustenia, možnosť predikcie vedenia

riadneho života, čo je obligatórnou materiálnou podmienkou podmienečného prepustenia podľa § 66

ods. 1 TZ. S uvedeným súvisí aj otázka kolízie neprípustnosti podmienečného prepustenia doživotne

odsúdených v prípadoch podľa § 67 ods. 3 TZ a § 34 ods. 8 TZ so štandardmi čl. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Výskumné zámery

1. Efektivita práce s odsúdenými vo výstupných oddieloch (strednodobý).

Oblasť orientácie

Recidíva

Charakteristika

Recidíva je jav, ktorý trestné právo a kriminológia chápu odlišne. Trestné právo rozumie

recidívou opätovné spáchanie trestného činu po už právoplatnom odsúdení. Kriminológia vykladá

tento pojem širšie, keď pod recidívu zahŕňa akékoľvek opätovné páchanie trestnej činnosti bez

ohľadu na uplatnenie trestnoprávnych mechanizmov voči páchateľovi. Z hľadiska penologického

výskumu je zaujímavé rozoberať pojem recidíva v užšom – trestnoprávnom – chápaní, keďže na

páchateľovi boli, hoci nie dostatočne účinne, uplatnené inštitúty smerujúce k individuálnej represii

a prevencii trestnej činnosti a napriek tomu spácha trestný čin. Vzhľadom na túto skutočnosť je

potrebné podrobiť efektívnosť nástrojov trestnoprávnej represie podrobnému penologickému

výskumu. Kľúčové faktory na vznik kariéry recidivistu sa vo väčšine prípadov vytvárajú v detstve

a dospievaní, preto osobitnou výskumnou otázkou budú mechanizmy zabránenia recidívy

mladistvých páchateľov. Osobitný priestor sa bude vo výskume venovať aj recidíve po

podmienečnom prepustení z výkonu TOS za účelom zefektívnenia predikcie vedenia riadneho života

10

ako materiálnej podmienky podmienečného prepustenia.

Podľa zahraničných výskumov13

sa odhaduje, že pri jednotlivých druhoch trestnej činnosti sa

miera trestných činov spáchaných v recidíve pohybuje medzi 35 až 60 percentami. Úlohou

penologického výskumu v tejto oblasti bude podrobná explorácia stavu recidívy v Slovenskej

republike, hľadanie príčin zlyhania účinnosti jednotlivých nástrojov trestného práva, ako aj

formulácia záverov na zefektívnenie potláčania recidívy aj v súvislosti s vyššie spomínaným

výskumom recidívy mladistvých, resp. recidívy po podmienečnom prepustení.

Výskumné zámery

1. Nástroje na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania (recidívy) páchateľov trestnej činnosti

(krátkodobý).

2. Kľúčové faktory na vznik „kariéry“ recidivistu (dlhodobý).

Oblasť orientácie

Juvenilná justícia z pohľadu penológie

Charakteristika

Problematika trestnej zodpovednosti a trestania mladistvých na rozdiel od väčšiny európskych

krajín, kde sa uplatňuje tzv. osobitné súdnictvo nad mládežou, je v TZ upravená spoločne s právnou

úpravou vzťahujúcou sa na dospelých páchateľov, avšak je koncipovaná ako výnimka zo všeobecnej

úpravy. Z tohto dôvodu je predmetná problematika samostatne upravená vo štvrtej hlave všeobecnej

časti TZ pod názvom „Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých“ a k ostatným ustanoveniam TZ je

vo vzťahu špeciality.

Osobitné procesnoprávne ustanovenia upravujúce trestné konanie proti mladistvým, rovnako

ako hmotnoprávne ustanovenia, sú upravované spoločne s právnou úpravou vzťahujúcou sa na

dospelých. Predmetné ustanovenia sú v TP vymedzené ako jeden z osobitných spôsobov konania

v druhom diele siedmej hlavy TP pod názvom „Konanie proti mladistvým“.

Rovnako ako v trestnoprávnych kódexoch aj ZVV a ZVTOS obsahujú osobitné ustanovenia o

výkone trestu mladistvých (§ 70 a nasl.), resp. o výkone väzby mladistvých (§ 45 a nasl.).

Podľa ZVTOS mladiství predstavujú jednu z osobitných kategórií odsúdených. Predmetné

ustanovenia v ZVTOS a v nadväzujúcej vyhláške sa dotýkajú najmä účelu výkonu trestu,

diferenciácie výkonu trestu, programu zaobchádzania, ustanovovania opatrovníka, návštev,

vzdelávania, kultúrno-osvetovej činnosti, záujmovej činnosti a prípravy na prepustenie. Obdobne aj

ZVV a na neho nadväzujúca vyhláška reguluje v osobitných ustanoveniach o výkone mladistvých

najmä problematiku návštev, disciplinárneho trestania, vzdelávania a ustanovovania opatrovníka.

Úlohou osobitných ustanovení o mladistvých nie je vytvorenie privilegovaného postavenia

mladistvých páchateľov, ale ide najmä o to, ako čo najúčinnejšie postupovať proti kriminalite

mladistvých. Preto predmetom penologického výskumu by vo všeobecnosti mala byť analýza

predmetných osobitných ustanovení týkajúcich sa mladistvých v jednotlivých právnych predpisoch

a ich aplikácie v kontexte napĺňania účelu trestnoprávneho sankcionovania mladistvých v praxi.

Výskumné zámery

1. Vplyv väzenského prostredia a systému zaobchádzania na resocializáciu mladistvých.

(strednodobý).

13 Napr. Válková, H., Kuchta, J. a kol. Základy kriminologie a trestní politiky. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012,

s. 402-403.

11

Oblasť orientácie

Radikalizácia a terorizmus

Charakteristika

Teroristické a násilné extrémistické činnosti sú vážnou hrozbou v Európskej únii. Tieto

činnosti páchajú nielen organizované skupiny, ale čoraz častejšie aj menšie skupiny alebo

jednotlivci, ktorí v súčasnosti konajú z rôznych pohnútok. Používanie on-line nástrojov na účely

náboru a šírenie propagandy zaznamenáva nárast, čo sťažuje predvídanie či odhaľovanie násilných

činov. Okrem toho rastie počet Európanov, ktorí cestujú do zahraničia, kde prejdú výcvikom a

bojujú v bojových zónach (v súčasnej uznávanej medzinárodnej kriminologickej terminológii ako

tzv. „foreign fighters“), pričom sa stávajú ešte radikálnejšími a po svojom návrate môžu

predstavovať hrozbu pre našu bezpečnosť ako aj bezpečnosť iných európskych krajín.

Z penologických poznatkov je zrejmé, že väzenské prostredie, aj pri najefektívnejšom

spôsobe zaobchádzania s väznenými osobami, bude nielen ochraňovať spoločnosť pred páchateľmi

trestných činov, ale pre nepriaznivé vplyvy väzenského prostredia (prizonizácia, „druhý život“,

sociálna stigmatizácia po skončení výkonu trestu, strata sociálnych kontaktov a pod.) bude rovnako

predstavovať aj potenciálnu hrozbu radikalizácie (s osobitným dôrazom na mladistvých, resp.

vekovo mladých osôb). Príspevkom zboru v boji proti terorizmu a radikalizácii je preto zabrániť

prieniku extrémistickej ideológie s prvkami terorizmu, náboženskej radikalizácie a intolerancie

medzi väznenými osobami a zabrániť nedovolenému spôsobu komunikácie uväznených radikálov s

vonkajším prostredím (telefónom, korešpondenciou alebo iným prenosom).

Výskumné zámery V súvislosti so súčasným stavom a vývojom fenoménu radikalizácie a terorizmu bude stanovený

podľa aktuálnych potrieb.

Oblasť orientácie

Resocializačné a výchovné vzdelávacie programy

Charakteristika

Aplikácia štandardizovaných výchovných vzdelávacích programov v praxi je jednou z

dominantných ideí restoratívnej justície a zásady ultima ratio. Účelom výchovných vzdelávacích

programov je ovplyvňovať rozhodovanie páchateľa trestného činu tak, aby spolu s uloženým trestom

odstránili príčinu, podmienky alebo príležitosť k opätovnému spáchaniu trestného činu, ktorého sa už

dopustil. Výber výchovného programu pre konkrétneho odsúdeného musí rešpektovať proporcionalitu

k povahe trestu, ktorého sú integrálnou súčasťou, k trestnému činu, za spáchanie ktorého bol páchateľ

uznaný vinným (ukladať povinnosť zúčastniť sa výchovného / probačného programu, ktorý by síce

mohol prispieť k prevýchove páchateľa, ale nemá nijaký vzťah k spáchanému trestnému činu, nie je v

súlade so zákonom (R IV/1968)), k osobe páchateľaa k ochrane obete. To znamená, že napríklad

páchateľovi trestného činu násilnej povahy voči blízkej osobe musí súd (v prípade alternatívnych

trestov), resp. pedagóg, ktorý zostavuje program zaobchádzania odsúdenému vo výkone TOS, uložiť

povinnosť zúčastniť sa štandardizovaného sociálno-intervenčného programu pre páchateľov násilia

v partnerských vzťahov.

Bývalí väzni sú rovnako ako iné osobitne zraniteľné / rizikové skupiny (ľudia

so zdravotným postihnutím, migranti a etnické skupiny, bezdomovci, závislí od návykových látok,

izolovaní starší ľudia a deti) vystavení vyššiemu riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu v

porovnaní s majoritnou populáciou. Dôvodom sú faktory vychádzajúce z povahy väzenských

zariadení, t.j. vynúteného vylúčenia (izolácie) väzňov zo sociálnych sietí (spoločnosti)

a interakcie s jej členmi.14

. Vynútené sociálne vylúčenie počas výkonu trestu odňatia slobody (najmä

pri dlhodobých trestoch) spôsobuje stratu sociálneho zázemia. Účelom resocializačných aktivít je

14 European Commission: Combating poverty and social exclusion. A statistical portrait of the European Union

2010. Luxembourg: Publications Office of the European Union, ISBN 978-92-79-13443-2

12

identifikovať kľúčové kompetencie potrebné k sociálnemu začleneniu po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody a prostredníctvom štandardizovaných resocializačných vzdelávacích

programov (napr. resocializačný kurz finančnej gramotnosti, resocializačný kurz digitálnej

gramotnosti, resocializačný kurz komunikačných zručností a pod.) pomôcť odsúdeným získať,

obnoviť alebo posilniť schopnosti samostatne riešiť ich problémy po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody.

Výskumné zámery

1. Analýza politiky a programov práce s páchateľmi užívajúcimi drogy v trestnoprávnom systéme

(strednodobý).

2. Analýza politiky a programov pre prácu s páchateľmi násilia na ženách (dlhodobý).

Oblasť orientácie

Práva a povinnosti väznených osôb

Charakteristika

Predpisy upravujúce výkon trestu stanovujú základné sociálne práva odsúdených

(ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobná hygiena, veci osobnej potreby) a ich ostatné

práva (návštevy, korešpondencia, prijímanie balíkov, používanie telefónu, disponovanie

s peňažnými prostriedkami, nákup potravín, zdravotná starostlivosť, vychádzka, vzdelávanie,

styk s advokátom). Práva sú doplnené súborom povinností podľa § 39 a 40 ZVTOS. Podobne

aj predpisy regulujúce výkon väzby upravujú ubytovanie obvinených, ich stravovanie, odievanie,

spánok, zdravotnú starostlivosť, vychádzky, veci osobnej potreby, styk s obhajcom a inými

osobami, návštevy, korešpondenciu, používanie telefónu, prijímanie balíkov, disponovanie

s peňažnými prostriedkami, nákup potravín a iných vecí, prístup k informáciám, poskytovanie

psychologických a sociálnych služieb a ochranu práv obvinených. Uvedené je doplnené

výpočtom základných povinností a zákazov obvinených podľa § 30 ZVV.

Vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Rade Európy

je úlohou zákonodarných aj výkonných orgánov brať pri formulácii práv a povinností

obvinených a odsúdených na zreteľ štandardy odporúčané Výborom ministrov, inkorporované

v dokumente Európske väzenské pravidlá, prijatom 11. januára 2006. Uvedený dokument

stanovuje rámec práv odsúdených, minimálne štandardy na formálne náležitosti umiestnenia

osôb v ústavoch, ubytovanie, stravu, hygienu, právnu pomoc, kontakt s vonkajším svetom,

väzenský režim, prácu, cvičenie a odpočinok, vzdelávanie, uplatňovanie slobody myslenia,

svedomia a vyznania, právo na informácie, osobný majetok, prepustenie na slobodu, osobitné

podmienky špecifických skupín: žien, detí, cudzincov, etnických a jazykových menšín, ďalej

poriadok, disciplínu, bezpečnosť, spôsoby obmedzenia slobody, ako aj požiadavky na personálny

substrát ústavov. V rámci penologického výskumu je potrebné podrobne analyzovať súlad týchto

štandardov, najmä jedného zo základných princípov, že osobám vo výkone zostávajú všetky

práva, ktoré im nie sú zákonne odobraté rozhodnutím o odsúdení alebo ich vzatí do väzby (časť I,

bod 2), s účinnou právnou úpravou na Slovensku, pričom výskumný tím zváži možnosť

formulácie návrhov de lege ferenda.

Uvedené predpisy upravujúce postavenie obvinených, ich práva a povinnosti dopĺňajú

rozkazy ministra spravodlivosti a generálneho riaditeľa. Otázok práv a povinností klientov

sa týka napríklad Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16/2015

o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými. Tento rozkaz rozlišuje individuálne formy

zaobchádzania (§ 4), ktoré smerujú k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov

a spoločenskej morálky, ako aj podporujú sebaúctu, úctu k iným a podporujú zodpovednosť

za vlastné správanie, a skupinové formy zaobchádzania (§ 5 a nasl.), ktorých cieľom je zaisťovať

pozitívne sociálne učenie a správanie, formovať riešenie emocionálnych a sociálnych konfliktov

a rozvíjať pozitívne vlastnosti a medziľudské vzťahy. Osobitnou otázkou, ktorej sa dotýka

aj uvedený predpis, je prevencia suicidálneho konania, k čomu § 34 ustanovuje spôsob

13

zaobchádzania s klientom, ktorý má pre samovražedné alebo sebapoškodzovacie sklony, pričom

je nariadené monitorovanie. Samovražedné a sebapoškodzovacie konanie totiž nepostačuje len

zakázať (§ 30 ods. 2 písm. d) ZVV, resp. § 40 písm. f) ZVTOS) bez akýchkoľvek ďalších

opatrení. Predchádzanie takému konaniu, ku ktorému okrem činov s cieľom poškodiť sa možno

pripočítať aj prípady hladoviek s úmyslom vynútiť si splnenie svojich požiadaviek, patrí

k prioritám politiky výkonu trestu a výkonu väzby a jeho možnosti budú predmetom

penologického výskumu.

Jednou zo základných povinností odsúdených je aj povinnosť pracovať, ak sú odsúdení

zaradení do práce. Táto povinnosť je zakotvená v § 39 písm. e) ZVTOS a predstavuje výnimku

zo zákazu nútených prác a nútených služieb ustanoveného v čl. 18 Ústavy SR. Podrobnosti

zaraďovania do práce upravuje piata hlava (§§ 42 až 49) ZVTOS. Koncepcia zamestnávania

v ZVJS na roky 2011 až 2020 charakterizuje zamestnávanie odsúdených vo vnútornej prevádzke

ústavov (táto je určená podľa kapacity ústavu a nevykazuje výrazné výkyvy), ale predovšetkým

určuje faktory ovplyvňujúce rozvoj zamestnávania v strediskách vedľajšieho hospodárstva, ktoré

je súčasťou činnosti ústavu ako rozpočtovej organizácie. Vedľajšie hospodárstvo ústavu tak nemá

žiadne privilégiá, ktoré by mu umožňovali správať sa trhovo a využívať marketingové metódy.

Na činnosť stredísk vedľajšieho hospodárstva sú poskytované finančné prostriedky formou

výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktoré musia byť kryté príjmami z týchto činností. Avšak príjmy

získané z činnosti stredísk vedľajšieho hospodárstva sú príjmom štátneho rozpočtu, nie je daná

možnosť využitia týchto prostriedkov priamo ústavom, pre ktorý by takto získané prostriedky

boli motivačným faktorom a zároveň investičným stimulom do oblasti výroby, ktorá je v danom

ústave typická a môže byť zisková. Taktiež by mohli byť ďalším zdrojom zamestnávania

väznených osôb, nakoľko inovované, resp. doplnené materiálno-technické zabezpečenie by

mohlo byť produktívnym faktorom rastu konkrétneho druhu výroby a tým aj možnosťou vo

väčšej miere zamestnať väznené osoby.

Ďalšou významnou témou v tejto oblasti je vplyv zamestnávania odsúdených v kontexte

možnej recidívy u väznených osôb. Pozitívne faktory zaradenia do práce sú viditeľné priamo vo

výkone trestu (možnosť zárobku, vyplnenie času, pracovné návyky a pod.), avšak považujeme za

potrebné preskúmať, aký má zamestnávanie vplyv na to, aby sa odsúdení po vykonaní trestu

odňatia slobody zaradili do civilného života v kontexte získaných pracovných návykov,

schopností a zručností, prípadne absolvovaného kvalifikačného/rekvalifikačného kurzu bez toho,

aby ďalej páchali trestnú činnosť.

Výskumné zámery

1. Analýza opatrení na predchádzanie suicidálneho konania vo väzenskom prostredí z pohľadu

pozitívneho záväzku štátu pri ochrane života (dlhodobý).

2. Modely financovania a organizácie zamestnávania odsúdených na Slovensku a v zahraničí

(strednodobý).

Oblasť orientácie

Personál zaisťujúci sankcie a opatrenia

Charakteristika

Personál predstavuje najcitlivejšiu zložku väzenského systému, nakoľko priamo formuje

väznené osoby, ovplyvňuje vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť väzníc a reprezentuje zbor

navonok. Efektívne plnenie štátom určených úloh si preto vyžaduje odborne, morálne, psychicky

a fyzicky zdatný väzenský personál. Výberové konanie musí byť spravodlivé, otvorené pre

všetkých uchádzačov. Pri výbere personálu je potrebné sústrediť sa najmä na bezúhonnosť,

osobnostnú (psychickú) spôsobilosť a fyzickú zdatnosť. Základným pracovným nástrojom

väzenského personálu musí byť profesionálne správanie, etický a korektný prístup ku všetkým

zainteresovaným stranám. Všetky rozhodnutia väzenského personálu sa musia zakladať na riadne

zistenom skutkovom stave veci, nestrannosti a objektivite.

14

Ďalšou dôležitou časťou problematiky starostlivosti o personál je jeho vzdelávanie, ktoré

nemôže byť založené len na dosiahnutie zákonného predpokladu výkonu štátnej služby

(absolvovanie základného, resp. špecializovaného policajného vzdelania), ale predovšetkým na

progresívnom spôsobe vzdelávanie formou rôznych odborno-zdokonaľovacích, inovatívnych

alebo inšpiračných typoch vzdelávania.

Výskumné zámery

1. Metódy vzdelávania väzenského personálu – komparatívna štúdia (strednodobý, dlhodobý).

3. 2 Organizačno-personálne zabezpečenie

Predpokladom efektívnej prípravy výskumných projektov (určenie metód, prostriedkov,

aktivít a riadenia výskumného projektu), schvaľovania pripravených výskumných projektov,

implementácie schválených výskumných projektov a vyhodnotenia záverov realizovaných

výskumných projektov sú správne nastavený operačný manažment výskumu15

a systém zberu

a vyhodnotenia kvantitatívnych a kvalitatívnych dát. Procesný reťazec operačného

manažmentu výskumu je možné zjednodušene zadefinovať nasledovne:

Základným predpokladom prípravy konkrétneho projektu je existencia výskumného

zámeru, ktorý je schválený v tejto koncepcii. Príprava výskumného projektu bez výskumného

zámeru je možná so súhlasom generálneho riaditeľa zboru. Návrh výskumného projektu

spracúvajú pracovníci referátu aplikovaného penologického výskumu v nasledovnej štruktúre:

1. Názov projektu

2. Oblasť orientácie

3. Anotácia

4. Ciele a zámery projektu

5. Využitie výsledkov v praxi

6. Začiatok a koniec riešenia projektu

7. Metódy a prostriedky výskumu

8. Harmonogram aktivít a výstupy projektu

9. Zoznam riešiteľov (zloženie výskumného tímu a určenie zodpovedného riešiteľa)

10. Materiálno-technické požiadavky na výskum

11. Rozpočet a financovanie projektu

Poznanie skutočnosti by sa malo opierať vždy o spoľahlivé kvantitatívne a kvalitatívne

dáta. Obdobne na opačnej strane, po prijatí cielených opatrení, je nevyhnutné monitorovať

a hodnotiť účinky realizovaných opatrení na základe spoľahlivých a výpovedných údajov.

Nástrojom pre skúmanie a objasňovanie javov väzenskej reality sú aj štatistické zisťovania, ktoré

prispievajú k analýze výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody z pohľadu napĺňania účelu

výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody prostriedkami zaobchádzania, resp. z pohľadu

komparácie efektívnosti systému zaobchádzania aplikovaného v Slovenskej republike

a v krajinách Rady Európy.

15 Úlohou operačného manažmentu je logicky a cieľavedome usporiadať a prepojiť všetky súvisiace procesy.

15

3. 3 Spolupráca s kriminologickým výskumom a hraničnými odbormi

Aplikovaný penologický výskum sa musí opierať o širšie interdisciplinárne poznatky,

ktoré súvisia najmä so sociologickou, právnou, psychologickou a pedagogicko-výchovnou

stránkou výkonu trestov. Pri plnení výskumných zámerov musí preto zbor úzko spolupracovať

najmä s fakultami a katedrami psychológie, kriminológie, špeciálnej pedagogiky, sociálnej

práce, sociológie a práva slovenských vysokých škôl a univerzít, univerzitnými vedeckými

parkami, ústrednými orgánmi štátnej správy, príslušnými ústavmi Slovenskej akadémie vied,

Justičnou akadémiou Slovenskej republiky, súdmi a prokuratúrou, ale aj Akadémiou väzenskej

služby Českej republiky, Institutem pro kriminologii a sociálni prevenci v Českej republike,

Medzinárodnou kriminologickou spoločnosťou (SIC), Medzinárodnou spoločnosťou pre trestné

právo (AIDP), Medzinárodnou spoločnosťou pre reformu trestného práva (PRI).

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti16

je žiaduce túto spoluprácu formalizovať

a s jednotlivými subjektmi uzatvoriť všeobecné dohody o spolupráci. Predmetom dohôd bude

v oblasti výskumu najmä zadefinovanie vzájomných možností participácie na konkrétnych

projektových zámeroch. V dohodách o spolupráci s vybranými fakultami a katedrami

psychológie, kriminológie, špeciálnej pedagogiky, sociálnej práce, sociológie a práva

slovenských vysokých škôl a univerzít je ďalej vhodné

určiť témy záverečných prác vysokoškolského štúdia, ku ktorým bude generálne

riaditeľstvo udeľovať súhlas s výskumnou činnosťou v podmienkach zboru (prípadne

bude vykonávať ich oponentúru),

dohodnúť formy činnosti zboru vo vzťahu k akademickej obci (napríklad prednášky,

vzájomné diskusie so študentmi na tému väzenstva17

) a

dohodnúť možnosti spoločného organizovania vedeckých podujatí.

S domácimi a zahraničnými vedecko-výskumnými pracoviskami je zároveň možné

dohodnúť výmenné stáže, ktoré by rozvíjali najmä poznanie v metodológii výskumu.

V prípade spolupráce na konkrétnom výskumnom projekte je potrebné uzavrieť

partnerskú dohodu o realizácii výskumného projektu s popisom konkrétnych záväzkov

partnerov.

4 ĎALŠIE (SÚVISIACE) ČINNOSTI

Okrem výskumnej časti je, v súlade so všeobecnými cieľmi koncepcie, predmetom

činnosti referátu aplikovaného penologického výskumu aj

príprava analytických materiálov, spolupráca pri príprave koncepcií, stratégií a politík

v oblastiach patriacich do pôsobnosti väzenstva, ako aj monitoring a hodnotenie

realizovaných opatrení,

prednášková činnosť v Inštitúte vzdelávania zboru, spolupracujúcich vysokých školách

a univerzitách,

spracovanie zoznamu dostupnej literatúry v oblasti penitenciaristiky.

16 Napr. Dohoda o vzájomnej spolupráci s Právnickou fakultou UK, Dohoda o vzájomnej spolupráci s ústredím

práce, sociálnych vecí a rodiny. 17 Ako príklad dobrej praxe môže byť inšpiráciou projekt „Týdny vězeňství“ organizované Vězenskou službou ČR

a Právnickou fakultou Univerzity Karlovy v Praze.

16

5 ZÁVER

Zriadenie špecializovaného výskumného pracoviska s náplňou aplikovanej penológie

dlhodobo absentuje v súčasnej spoločnosti. Výskumná vzorka, ktorou zbor disponuje (väznené

osoby a personál zboru) neexistuje v žiadnej inej vzorke spoločnosti. Považujeme za nevyhnutné

v súlade s vývojovými trendmi a ako aj z dôvodu hlbšieho poznania vývoja, štruktúry

a dynamiky starostlivosti o väznené osoby využiť tento potenciál a vedeckými formami

a metódami podložiť ďalšie rozhodnutia, ktoré by mali vplyv na verifikáciu súčasného stavu,

resp. potrebu systémových či čiastkových zmien týkajúcich sa väzenstva. Považujeme

za nevyhnutné, aby akákoľvek takáto zmena bola podporená relevantnou verifikáciou. Súčasne

je dôležité, aby výsledok akejkoľvek výskumnej úlohy bol prínosom pre aplikačnú prax,

pre skvalitnenie činnosti personálu zabezpečujúceho penitenciárnu a postpenitenciárnu

starostlivosť voči väznených osobám, resp. po ich prepustení v výkonu väzby a výkonu trestu

odňatia slobody. V neposlednom rade považujeme za významné, aby personál mal dostatočné

a vhodné podmienky pre výkon štátnej služby a všetky činnosti súvisiace so zabezpečením

starostlivosti o väznené osoby boli na vysoko profesionálnej úrovni.

5. 1 Zhrnutie úloh

Krátkodobé úlohy (do konca roku 2017)

1. Zrealizovať výskumné projekty krátkodobých výskumných zámerov.

2. Doplniť zástupcu referátu aplikovaného penologického výskumu za riadneho člena Rady

pre vzdelávanie a odbornú prípravu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže

a zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Strednodobé úlohy (do konca roku 2020)

1. Zrealizovať výskumné projekty strednodobých výskumných zámerov.

2. Vykonať súpis domácej a zahraničnej odbornej literatúry týkajúcej sa väzenstva.

Dlhodobé úlohy (do konca roku 2026)

1. Zrealizovať výskumné projekty dlhodobých výskumných zámerov.

Trvalé úlohy

1. Spolupracovať najmä s fakultami a katedrami psychológie, kriminológie, špeciálnej

pedagogiky, sociálnej práce, sociológie a práva slovenských vysokých škôl a univerzít,

univerzitnými vedeckými parkami, ústrednými orgánmi štátnej správy, príslušnými

ústavmi Slovenskej akadémie vied, Justičnou akadémiou Slovenskej republiky, súdmi

a prokuratúrou, ale aj Akadémiou väzenskej služby Českej republiky, Institútem pro

kriminologii a sociálni prevenci v Českej republike, Medzinárodnou kriminologickou

spoločnosťou (SIC), Medzinárodnou spoločnosťou pre trestné právo (AIDP),

Medzinárodnou spoločnosťou pre reformu trestného práva (PRI).