F i l o z o f i c k á f a k u l t a U n i v e r z i t y P a l a c k é h o v O l o m o u c i

k a t e d r a s o c i o l o g i e a a n d r a g o g i k y

A n g e l i k a O l á h o v á

K L Í M A Š K O L Y

S C H O O L C L I M A T E

B a k a l á r s k a p r á c a

V e d ú c i p r á c e : P a e d D r . T a t i a n a H o r n á č k o v á

O l o m o u c 2 0 1 1

Prehlásenie Prehlasujem, že som záverečnú bakalársku prácu vypracovala samostatne a

uviedla v nej všetku literatúru a ostatné zdroje, ktoré som použila.

V Šuranoch dňa 11.03.2011 ................................ vlastnoručný podpis

Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani PaedDr. Tatiane Hornáčkovej za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej

bakalárskej práce.

Anotácia Názov témy: Klíma školy

Cieľ práce: V teoretickej časti som sa pokúsila zhrnúť a vysvetliť pojem klíma,

a ostatné pojmy, ktoré s klímou školy súvisia - jednotlivé typy školskej klímy,

metódy skúmania, prístupy ku skúmaniu klímy a faktory ovplyvňujúce klímu triedy.

V praktickej časti som sa snažila zistiť, ako vnímajú a hodnotia klímu školy samotní

žiaci, ich rodičia a pedagogický zbor školy.

Objekt skúmania: Klíma školy

Subjekt skúmania: Základná škola Jelenec

Základná štruktúra práce:

1. Úvod – cieľ práce

2. Teoretická časť – základné pojmy

3. Praktická časť – dotazníkové šetrenie

4. Záver – zhrnutie zistených skutočností

Metódy: Dotazníkové šetrenie

Abstract Theme: School climate

The aim of the work: In the theoretical part I tried to sum up and explain the term

climate and some others terms which are related to this word – some types of

school climate, method of exploring, ways of exploring and the facts affecting the

climate in the classroom. In the practical part I tried to find up how students, their

parents and teachers evaluate and feel the climate of school.

Object of exploring: Climate of schol

Subject of exploring: Basic school Jelenec

Structure of the work:

1. Introduction – the aim of the work

2. Theoretical part – basic facts

3. Practical part – questionaire research

4. Conclusion – summing up the facts

Method: Questionaire research

O B S A H

Úvod 7 I. Teoretická časť 8

1 Kvalitná škola 8

2 Vzťah učiteľ – žiak – klíma 9

3 Klíma školy 10

3.1 Typy školskej klímy 10

3.2 Skúmanie klímy školy 13

3.2.1 Metódy skúmania klímy školy 13

3.3 Zlepšenie školskej klímy 14

4 Klíma triedy – pojem a klasifikácia 15

4.1 Tvorba klímy triedy 17

4.2 Prístupy ku skúmaniu klímy triedy 17

4.3 Faktory ovplyvňujúce klímu triedy 19

4.3.1 Klíma školy 19

4.3.2 Učiteľ ako tvorca pozitívnej klímy triedy a školy 20

4.3.3 Žiak 20

4.3.4 Triedny časopis 21

4.3.5 Humor v triede 22

4.3.6 Šikana 22

5 Klíma učiteľského zboru 25

6 Tvorivá klíma 27

II. Praktická časť 29

7 História a súčasnosť školy 29

7.1 Krátka história školy 29

7.2 Súčasnosť školy 30

7.2.1 Prostredie a organizácia života školy 30

7.2.2 Zameranie školy a stupeň vzdelania 31

8 Ciele výskumu 34

8.1 Výskumná metóda - dotazník 34

8.2 Popis výskumnej vzorky 35 8.3 Analýza výsledkov a ich interpretácia 35 8.3.1 Dotazník pre rodičov – vyhodnotenie 35 8.3.2 Dotazník pre žiakov – vyhodnotenie 45 8.3.3 Dotazník pre učiteľov o tvorivej klíme školy – vyhodnotenie 55

Záver 57

Zoznam použitej literatúry 59

Zoznam príloh 61

Prílohy

7

Úvod

„Psychickú klímu školy môžeme pokladať za vyhovujúcu len vtedy, keď utvára

zdravé spoločenské vzťahy, formuje kolektív, stvárňuje osobnosť a súčasne

zabezpečuje plynulé prispôsobovanie sa bez napätia.“

(Geréb, 1978, str. 8)

Cieľom modernej úspešnej školy je vychovať vzdelaných mladých ľudí, ktorí

dokážu žiť a tvoriť nové hodnoty v nových podmienkach.

Právo na vzdelanie tak nedáva možnosť iba na získavanie vedomostí, ale

formuje osobnosť mladého človeka po emočnej a morálnej stránke.

Vstupom dieťaťa do školského systému sa školské prostredie pre neho stáva

dôležitým faktorom, ktorý ho formuje a ovplyvňuje minimálne počas povinnej

školskej dochádzky, stáva sa pre dieťa dejiskom kolektívnych stykov, učí ho znášať

popri radosti z úspechov aj obyčajné neúspechy.

Úlohou školy je vychovať človeka schopného samostatne rozhodovať a za

svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť, vedieť sa presadiť, ale zároveň rešpektovať

potreby a názory ostatných.

V každej ľudskej skupine existuje niečo „nehmatateľného“, ale jednotlivcami

silne pociťovaného, čo môžeme označiť ako nálada, ovzdušie, atmosféra alebo

klíma. Cieľom mojej práce je spoznať klímu školy cez názory žiakov, rodičov

i pedagogických pracovníkov. Zistiť, ako škola plní socializačnú funkciu a pomáha

žiakom adaptovať sa na život v školských podmienkach.

Práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti sa

zameriavam na vysvetlenie pojmu klíma a pojmov, ktoré s klímou školy súvisia, na

jednotlivé typy školskej klímy, metódy skúmania, prístupy ku skúmaniu klímy

a faktory ovplyvňujúce klímu triedy. V praktickej časti som zisťovala ako vnímajú a

hodnotia klímu školy samotní žiaci, ich rodičia a pedagogický zbor školy. Pri svojej

práci som využila metódu prieskumu cez dotazníky. Hlavným prínosom praktickej

časti je zistenie skutočností vyplývajúcich z dotazníkového šetrenia a poskytnutie

spätnej väzby vedeniu zapojených škôl ako i návrhy na prípadné zmeny a zlepšenie

zisteného stavu. Praktická časť je zrkadlom a reálnym obrazom atmosféry školy

v súčasnosti, verím že prispeje k poznaniu súčasného stavu a povedie

k zamysleniu a pozitívnym krokom smerujúcim k budovaniu priaznivej a tvorivej

klímy na školách.

8

1 Kvalitná škola

Kvalitná škola vytvára otvorené, priateľské prostredie s pozitívnymi

medziľudskými vzťahmi, klímu s charakteristikami :

- vytvorený súbor hodnôt, ktoré sú pre školu dôležité

- riaditeľ, učitelia a žiaci rešpektujú ciele školy

- škola ponúka príjemné, bezpečné a meniace sa prostredie pre žiakov i učiteľov,

ktorí sú dostatočne motivovaní k dosahovaniu lepších výsledkov

- interakcia učiteľ – žiak má vysokú úroveň, existuje dôvera a vzájomný rešpekt

- každý žiak je individualita, zároveň sa učí byť členom tímu a niesť

spoluzodpovednosť za celok

- existuje očakávanie, že každý žiak dosiahne veľmi dobré výsledky

- na škole vládne podporujúca a podnetná klíma, klíma dôvery a otvorenej

komunikácie

- zamestnancom sa poskytuje dostatočná sloboda a autonómia

- škola je miestom pre ďalšie aktivity po skončení výučby

- sú vytvorené podmienky aj pre rozvoj estetických potrieb žiakov

- kultúra školy je podporovaná vydávaním školského časopisu

- učitelia a žiaci majú vysoké očakávania vzhľadom k dosiahnutým výsledkom

- na škole je vysoká morálka, dobrá disciplína a nízka absencia

- málo udelených trestov, zanedbateľná delikvencia, starší žiaci pomáhajú mladším,

pracuje sa na protidrogových aktivitách

- škola podporuje kolegiálne interakcie, vytvára profesionálne prostredie pre

učiteľov

- učitelia reflektujú svoju prácu, vládne medzi nimi duch spolupráce

- sú zaangažovaní do riešenia problémov, preukazujú svoje zručnosti pri riešení

konfliktov

- je malý počet žiadostí o preloženie

- správanie sa riaditeľa školy voči zamestnancom je korektné

- pracovníci školy sú lojálni voči nej, zaujíma ich všetko, čo so školou súvisí

- škola sociálnu klímu neustále monitoruje, využíva rôzne nástroje merania jej

kvality (Blaško, 2010).

9

2 Vzťah učiteľ – žiak – klíma

Učiteľ súčasnej a budúcej školy už nemôže byť iba sprostredkovateľom

vedomostí. V prvom rade by mal podporovať činnosť a aktivitu žiakov, prebudiť

v nich záujem o poznávanie nového a mal by ich naučiť učiť sa. Predpokladom

toho, aby bola didaktická činnosť úspešná je nielen ovládanie didaktík predmetov,

ale aj uplatnenie takých prístupov k žiakom a k triede, ktoré vytvárajú optimálne

podmienky, čiže optimálnu klímu.

Na školu a učiteľov sú kladené stále vyššie nároky, ktoré nakoniec doliehajú aj

na žiakov. Aby žiaci mohli plniť zvýšené požiadavky, je im potrebné v prvom rade

vytvoriť vhodnú klímu. Pedagóg by mal žiakov motivovať k učeniu, aktívne s nimi

pracovať, povzbudzovať ich a viesť ich k tomu, aby si verili.

Učiteľ vytvára dobrú klímu v triede aj tým, že žiakov nielen učí, kontroluje

a hodnotí, ale aj tým, že sa zaujíma o ich problémy, ťažkosti s učením, na základe

zisteného im pomáha, radí, usmerňuje ich. Týmto prístupom sa u žiakov prehlbuje

sebavedomie, pri úspechoch žiaci prežívajú radosť a emocionálne zážitky.

Učiteľ si musí uvedomiť, že ak on očakáva od žiakov zodpovedné správanie

a prístup k povinností, tak aj žiaci od učiteľa očakávajú prívetivé správanie ale aj

dobrú výučbu. Čím viac sú učitelia empatickejší, tým skôr vedia pochopiť potreby

žiakov a na základe toho vedia vytvárať vhodnú klímu.

Dobrá klíma pomáha všetkým, ktorí sú spätí so školou:

- žiakom – pretože chodia do dobrej školy a do dobrej triedy so záujmom, tešia sa

na spolužiakov, učiteľov a že v škole zažijú niečo nové.

- učiteľom – pretože dobrá klíma je predpokladom dobrých medziľudských vzťahov,

podporuje záujem o inováciu výučby, ponúka možnosť sebarealizácie

- rodičom – pretože rodičia si želajú, aby ich deti mali dobrú školu, učiteľov

a spolužiakov. Dobrá klíma podnecuje rodičov do spolupráce so školou.

- ostatným pracovníkom školy – pretože aj tí sa podieľajú na výchove žiakov, ich

spokojnosť alebo nespokojnosť má tiež vplyv na žiakov (Petlák, 2006).

V posledných rokoch sa do popredia čoraz častejšie dostávajú otázky

humanizácie výchovno-vzdelávacieho procesu. Učitelia v humánne orientovanej

škole by sa mali učiť žiakov zdvorilosti, spravodlivosti, pravdovravnosti, súcitu

a spolucíteniu, dobroprajnosti, k duchovným a materiálnym hodnotám, pomoci

druhému (Hudáková, 2003).

10

3 Klíma školy

Škola je celkom pochopiteľne v centre záujmu nielen žiakov, ich rodičov ale celej

spoločnosti. V prvom rade každého najviac zaujíma, „čo mu škola dá“, čo sa tam

naučí, ako sa vďaka nej pripraví na ďalší život. Nesmieme však zabúdať aj na

samotné prostredie, v ktorom vyučovací proces prebieha. Napriek tomu, že termín

„klíma“ je už pomerne udomácnený v odbornej pedagogickej literatúre, odporcovia

tohto termínu tvrdia, že je vyhradený meteorológii a ostatné vedy by mali

uprednostniť pojem „prostredie“ (Furman, 2010). Klíma školy je ako osobnosť človeka. Môžeme ju nazvať aj ako jej charakter.

Všetky školy majú totožné základné ciele. Existujú však v rôznom prostredí, vznikli

v rôznej dobe, prešli rôznymi skúsenosťami a svoje ciele dosahujú inak, po svojom.

Tak isto ako aj my ľudia, v priebehu bežného života si neuvedomujeme svoju

osobnosť, ani škola nevníma svoju klímu kým sa nedostane do situácie, ktorá si to

vyžaduje. Takouto situáciou môže byť napríklad výzva vnútorného alebo

vonkajšieho prostredia – zvedavý rodič, žiak či rada školy

(Mareš, Ježek, Mareš, 2010).

Sociálna klíma školy je dlhodobo pôsobiaca atmosféra na škole. Je vytváraná

predovšetkým vzťahmi medzi aktérmi každodenného života školy, od študentov cez

učiteľov až k riaditeľovi, školníkovi, upratovačke či kuchárke v školskej jedálni.

Vyhovujúca sociálna klíma je dnes všeobecne považovaná za dôležitý predpoklad

fungovania akejkoľvek sociálnej skupiny. Strach, pocity ohrozenia, frustrácie

a stresu bráni rozvinutiu efektívnej ľudskej činnosti (Blaško, 2010).

Podľa Grecmanovej (1988) školská klíma zahŕňa:

- ekológiu školy – materiálne a estetické aspekty školy

- spoločenské prostredie – vzťahy medzi žiakmi, učiteľmi, vedením školy

a rodičmi

- sociálny systém, sociálnu dimenziu vzťahujúce sa na úroveň komunikácie

medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi

- kultúrnu a sociálnu dimenziu vzťahujúcu sa na hodnotové vzory

3.1 Typy školskej klímy

Keďže každá školy je iná – má iné zloženie kolektívu učiteľov, iné vedenie,

pracuje v inom prostredí a v iných podmienkach, má svoje ciele - nemôže existovať

akýsi univerzálny typ školskej klímy.

11

Školskú klímu podľa môžeme posudzovať z viacerých hľadísk, napr.:

Typy školskej klímy podľa cieľov školy: - Škola s kustodiálnymi cieľovými aspektmi – pre túto školu je charakteristická istá

formálnosť práce, byrokratické riadenie, zotrvačnosť v práci, racionalizácia,

koordinácia, požaduje sa prispôsobovanie sa.

- Škola s edukatívnym cieľovým zameraním – je opakom vyššie uvedenej školy.

Učitelia sú autonómnymi osobnosťami, využívajú pri svojej práci tvorivosť,

experimentujú, inovujú, doceňujú individualitu každého žiaka.

Škola je „otvorená“ voči verejnosti a rodičom. Vládne v nej tvorivý duch.

Typy školskej klímy podľa záujmu o ľudí alebo o pracovné úlohy – na čo sa

kladie v škole dôraz:

- Veľký záujem o ľudské kontakty – malý záujem o pracovné úlohy.

- Veľký záujem o pracovné úlohy, ale aj o ľudské stránky v živote školy.

- Stredný záujem o pracovné úlohy, ale aj o ľudské stránky v živote školy.

- Malý záujem o ľudí, ale aj o pracovné úlohy školy.

- Veľký záujem o pracovné úlohy, ale malý o ľudské kontakty.

Netreba zdôrazňovať, že najlepším typom je b – záujem aj o úlohy aj o ľudské

stránky.

Typy školskej klímy podľa výchovných cieľov: - Autoritatívny typ školskej klímy – ciele sa dosahujú príkazmi, nariadeniami. Táto

klíma vytvára bariéru medzi učiteľom a žiakmi.

- Demokratický typ školskej klímy – ciele sa dosahujú demokratickým jednaním so

žiakmi, buduje sa dôvera, žiaci majú možnosť prezentovať svoje názory. Tento typ

klímy prispieva k vytváraniu správnych vzťahov medzi žiakmi.

- Liberálny typ školskej klímy – ciele sa dosahujú malou angažovanosťou učiteľov,

vládne uvoľnená disciplína žiakov.

Typy školskej klímy podľa rôznych vzťahov, postojov, pocitov a hodnotiacich súdov: - Osobnostne orientovaný klimatický typ – tento typ klímy kladie dôraz na osobnosť.

Žiak je pre školu „najvyššou hodnotou“ a podľa toho sa k nemu pristupuje. Učitelia

hľadajú formy práce ako so žiakmi čo najlepšie pracovať, vzťahy sú medzi nimi

veľmi dobré. Samotní učitelia sú spokojní so svojou prácou a zamestnaním.

12

- Diskrepančný klimatický typ – pri tomto type klímy učitelia vnímajú školu a žiakov

v zásade ako bezproblémové, vzťahy medzi nimi hodnotia ako dobré. Naopak, žiaci

a rodičia vnímajú školu negatívne, čo môže negatívne ovplyvniť postoj samotných

žiakov.

- Funkčne orientovaný klimatický typ – sa vyznačuje nie dobrými vzťahmi medzi

žiakmi a učiteľmi. Učitelia majú malý záujem o žiakov, chýba im tolerancia či

empatia, sústreďujú sa na výsledky a vyžadujú prísnu disciplínu. Žiakom chýba

pocit spolupatričnosti, vzájomná úcta, tolerancia.

- Dištančný klimatický typ – ide o vyslovene negatívne vzťahy medzi učiteľmi

a žiakmi, je medzi nimi istá „vzdialenosť“. Učitelia kladú dôraz na disciplínu

a výkon, naopak málo sa venujú žiakom. Žiaci majú malý záujem o učenie, malú

motiváciu do učebnej činnosti.

Typy školskej klímy podľa správania učiteľa v konflikte so žiakmi: - Konzervatívna školská klíma – uplatňujú sa rôzne klasické výchovné metódy,

určitý nátlak na žiaka, jeho práva a sloboda sú vymedzené školou.

- Progresívna školská klíma – medzi učiteľom a žiakmi sú demokratické vzťahy,

konflikty sa riešia racionálne, bez znevažovania osobnosti žiaka.

Typy školskej klímy podľa spôsobu vedenia školy a kontaktu školy s okolím: - Škola riadená autokratickým izolujúcim spôsobom – v takejto škole má

rozhodujúce slovo riaditeľ a niektorí učitelia. Rodičia a žiaci sú objektom pôsobenia

školy, škola sa uzatvára „sama do seba“, pre inovácie je v tejto škole málo

pochopenia.

- Škola riadená autokraticky, ale životu blízkym spôsobom – vedenie školy

a niektorí učitelia vedú a organizujú aktivity školy – besedy, oslavy, výstavy atď.

Kolektív školy je spokojný, ale neuvedomuje si, že rozhodujúce slovo má vedenie

školy a skupina učiteľov.

- Škola riadená demokraticky izolujúcim štýlom – pri tomto type sa uplatňujú

demokratické prvky, vytvára sa priestor pre inovácie. Žiaci a rodičia sú vnímaní ako

partneri školy. Nedostatkom je, že takáto škola málo komunikuje s inými školami

a s okolím.

- Škola riadená demokraticky životu blízkym spôsobom – ide o školu opísanú

v predchádzajúcom bode avšak s tým rozdielom, že škola je otvorená voči rodičom,

iným školám a okoliu. Typické je tiež experimentovanie a hľadanie nového vo

výchovno-vzdelávacom procese, ale aj v mimoškolských aktivitách so žiakmi.

13

Typy školskej klímy podľa uniformy a plurality školy: - Škola s formálnou organizáciou – uniformovaná klíma, kde prevláda klasický štýl

riadenia. Dôraz sa kladie na to, aby žiaci zvládli učivo, pravidelne informuje rodičov

o práci ich detí, avšak málo dbá na inovačné metódy.

- Škola s inovatívnymi prístupmi – otvorená školská klíma, dá sa povedať, že voči

všetkému novému. Vo východno-vzdelávacom procese sa uplatňujú inovatívne

metódy, žiak je doceňovaný ako subjekt vyučovania. Rodičia sú akoby súčasť

školy, podieľajú sa pri organizovaní súťaží, exkurzií. Pre nich sa usporadúvajú

rôzne podujatia, na ktorých žiaci majú možnosť prezentovať výsledky svojej práce

(Petlák, 2006).

3.2 Skúmanie klímy školy

Podľa Petláka (2006), klíma školy významne ovplyvňuje jej úroveň a výsledky.

Môžu ju skúmať nadriadené orgány /pri hodnotení výchovno-vzdelávacích

výsledkov, pri porovnávaní kvality škôl/, ale aj samotné vedenie školy /za účelom

samohodnotenia, porovnávania s inými školami, v snahe inovovať výchovno-

vzdelávací proces/. Klímu školy môžu skúmať – pozorovať aj rodičia /prostredie

školy, postoje učiteľov k žiakom/. K zisťovaniu klímy teda možno pristupovať

z viacerých hľadísk a to podľa toho, čo bude jeho predmetom.

3.2.1 Metódy skúmania klímy školy

Meraním školskej klímy sa zaoberá čoraz viac výskumníkov ale aj učiteľov.

Všetci si totiž uvedomujú, že žiak nežije iba v triede, ale jeho život je spojený

i s prostredím celej školy. Čáp a Mareš (2001) sa tiež s touto problematikou

zaoberali a uvádzajú niektoré metódy merania klímy školy:

Neštruktúrovaným pozorovaním – sa pozoruje činnosť a dianie v škole bez vopred

pripravených špecifických výskumný zámerov. Má všeobecný charakter, zameriava

sa napr. na výzdobu a úpravu školy, správanie sa žiakov počas prestávok, spôsob

vykonávania dozoru počas prestávok, včasný príchod učiteľov na vyučovacie

hodiny. Nevýhodou tohto pozorovania je, že výskumník môže byť do istej miery

subjektívny.

14

Štruktúrovaným pozorovaním – sa znižuje subjektívnosť, oproti neštruktúrovanému

pozorovaniu. Pri ňom sa výskumník dopredu pripraví, vytýči si konkrétny cieľ

pozorovania. Príkladom je napr. školská inšpekcia. Ideálne však je, ak pozorovanie

uskutočňuje viac výskumníkov, zistené výsledky porovnajú a spoločne vyhodnotia.

Rozhovor – bežná metóda, ktorou výskumník ústne zisťuje – pomocou vopred

pripravených otázok – názory žiakov, učiteľov, rodičov na klímu školy.

Dotazník – písomná forma zisťovania názorov na klímu alebo inú oblasť školy.

Výhodou dotazníka je rýchlosť získania názorov od viacerých respondentov,

nevýhodou však je, že získané údaje môžu byť skreslené, nepravdivé.

3.3 Zlepšenie školskej klímy

Skúmanie klímy školy je veľmi dôležité aj preto, aby sa na základe zisteného

prijali opatrenia na jej zlepšenie.

Petlák (2006) vo svojej knihe uvádza kroky na zlepšenie klímy podľa L. Sackney:

1. Pocit potreby zlepšenia klímy – zo strany vedenia školy, učiteľského zboru

alebo na základe výsledkov analýz práce školy dajú podnet na zlepšenie klímy.

V tejto fáze si škola kladie otázky, v čom sa zmeniť a k čomu má škola smerovať.

2. Diagnostikovanie, zhodnotenie problémov – vytypovanie kľúčových oblastí.

V tejto fáze sa využívajú rôzne výskumné metódy.

3. Rozvíjanie stratégií na prekonanie problémov – tento krok je zameraný na

výber riešení, ktorými možno dosiahnuť zlepšenie. Diskutuje sa o stratégiách

a hľadajú sa optimálne riešenia.

4. Realizácia riešenia /implementovanie stratégií/ - po výbere optimálneho

riešenia sa pristupuje k realizácii. Realizácia pritom nemusí byť jednoduchá,

pretože sa môžu vyskytnúť nové problémy. Práve preto treba rátať s určitou

flexibilitou a treba mať neustále na zreteli spätnú väzbu – sledovať, čo priniesli nové

riešenia.

5. Monitorovanie a hodnotenie výsledkov – v tomto kroku ide o vyhodnotenie

zmien, dotváranie nových stratégií. Celý proces je neustále vylepšovaný a opakuje

sa na vyššej úrovni.

15

4 Klíma triedy – pojem a klasifikácia

Školské triedy vytvárajú osobitné jednotky celej školy. Čo trieda, to iné

spoločenstvo založené na vlastnej štruktúre skupiny, ktorá vytvára psychickú klímu,

atmosféru v triede.

Kačáni a kol. (2004) charakterizuje sociálnu skupinu základnými znakmi, ktoré

sú:

- interakcia – ovplyvňovanie členov v rámci skupiny, ktorá sa vytvára

psychologickými vzťahmi medzi nimi

- existencia spoločných cieľov v skupine, ktoré ich robia navzájom od seba

závislými

- vedomie súdržnosti a spolupatričnosti

- určitá organizovanosť skupiny, každý člen má miesto, postavenie v skupine

- skupinová disciplína – existencia určitých noriem pre činnosť, ktoré

dodržiavajú všetci členovia

- veľkosť skupiny

- rovnorodosť skupiny – z hľadiska veku, pohlavia, záujmu

- polarizácia skupiny – zameranosť členov na jeden cieľ.

Podľa Průchu (2002) klíma triedy je sociálno-psychologická premenná, ktorá

predstavuje dlhodobejšie emocionálne naladenie, všeobecné postoje a vzťahy,

emocionálne odpovede žiakov na udalosti v triede, vrátane pôsobenia učiteľov.

Terminológie okolo klímy triedy sú rôzne. Obst (2006) rozlišuje termíny:

Prostredie – má širší rozsah, ktoré zahŕňa okrem sociálno-psychologických

aspektov aj aspekty architektonické, hygienické, akustické a ergonomické.

Atmosféra – je krátkodobým javom, ktorý sa môže zmeniť aj v rámci vyučovacej

hodiny. Napríklad atmosféra pred skúšaním je úplne odlišná, ako keď učiteľ príde

na hodinu s úsmevom a zjavne v dobrej nálade.

Sociálna klíma – môžeme označiť ako dlhodobé javy, ktoré sú typické pre danú

triedu či učiteľa počas niekoľkých mesiacov či rokov. Klímu tvoria žiaci triedy, ale

i skupiny žiakov, vyučujúci v danej triede a učitelia ako jednotlivci. Sprostredkovane

klímu triedy ovplyvňuje aj klíma školy a učiteľského zboru.

Podľa Hanuliakovej (2010) má veľký vplyv napr. na sociálne správanie žiakov,

na ich motiváciu k výkonu /s klímou súvisí aj výkonnostný status triedy, to

znamená počet úspešných žiakov v porovnaní s neúspešnými/ na priebeh učenia

a na učebné výsledky. Klímou v triede je ovplyvnená aj psychická situácia učiteľov,

ich pracovná spokojnosť, motivácia, kreativita, ich postoj k edukácii.

16

Kvalita klímy v triede je vytváraná mnohými činiteľmi. Je to jav zložitý

a mnohotvárny. V odbornej literatúre je často uvádzaný v súvislosti s inými pojmami

ako prostredie triedy, atmosféra triedy, charakter či étos.

Každá trieda je špecifická svojou klímou, ktorá v nej prevláda. V edukačnom

procese sú prítomné rôzne typy triednej klímy. Odborná literatúra uvádza

nasledovnú diferenciáciu:

a) aktuálna a preferovaná klíma

b) komunikačná klíma

c) kreatívna klíma

d) organizačná klíma

e) mravná klíma

f) psychická klíma.

Aktuálna a preferovaná klíma – aktuálna podoba klímy triedy sa líši od

preferovanej klímy, a to z toho dôvodu, že mnohí aktéri edukačného procesu nie sú

spokojní so súčasným stavom. Svoje predstavy formulujú žiaci, učitelia ale aj

rodičia.

Komunikačná klíma – učiteľ najčastejšie ovplyvňuje žiakov tým, ako s nimi

komunikuje. Vyplýva predovšetkým zo spoločenskej, sociálnej a kultúrnej dimenzie

prostredia. Komunikačná klíma v triede môže byť suportívneho alebo defenzívneho

charakteru.

Kreatívna klíma – rešpektuje autonómiu každého jedinca, podporuje rozvoj

tvorivého myslenia, tvorivosť, netradičné nápady, postupy, názory a konanie žiakov.

Vytvára priestor pre žiakov na realizáciu svojej individuálnej aktivity. Kreatívna

klíma je prínosom nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov. Na tvorivosť učiteľov

negatívne vplýva direktívny spôsob riadenia, potlačovanie samostatnosti, klíma plná

napätia, nemožnosť otvorene hovoriť o problémoch.

Organizačná klíma – tvorí vedenie organizácie. Dôležitým činiteľom organizačnej

klímy je spôsob správania sa managementu.

Mravná klíma – neoddeliteľnou súčasťou výchovného pôsobenia v škole je mravná

výchova. Prostredníctvom nej sa učitelia snažia formovať mravné vedomie

a správanie žiakov. Hodnoty spojené s psychickou stránkou osobnosti sú okrem

mravnosti charakternosť, viera, estetickosť, vzdelanosť, humánnosť,

emocionálnosť, empatickosť, prosociálnosť.

17

Psychická klíma – sa vytvára v závislosti od formálnych, ale aj neformálnych

vzťahov v školskej triede. Kvalitu tejto atmosféry ovplyvňuje plnenie školských

povinností žiakov. Rozlišujeme priaznivú klímu – vtedy sa úlohy plnia dobre a klímu

plnú napätia, konfliktov – vtedy sa úlohy plnia ťažšie, nemajú potrebnú kvalitu

(Hanuliaková, 2010).

Gavora (1999) uvádza, že klíma triedy vyjadruje, do akej miery je žiak v triede

spokojný, či si žiaci vzájomne dostatočne rozumejú, aký je stupeň súťaživosti

a konkurencie medzi nimi a aká je súdržnosť triedy.

4.1 Tvorba klímy triedy

Podľa Průchu (2002) sa na vytváraní klímy triedy podieľajú:

Komunikačné a vyučovacie postupy – ktoré učiteľ používa.

Môže byť ústretová klíma – učiteľ a žiaci sa navzájom rešpektujú, otvorene a jasne

komunikujú. Defenzívna – obranná klíma, kedy aktéri súperia, neposlúchajú jeden

druhého, svoje pocity a názory skrývajú.

Miera zapojenia žiakov vo výuke: - počet žiakov v triede – pri vysokom počte žiakov učiteľ nedokáže komunikovať

rovnako intenzívne so všetkými. Viac sa venuje tým, ktorí sa prejavujú verbálne či

neverbálne – pokyvovaním hlavou, hlásením sa, atď.

- lokalizácia žiakov v triede – podľa niektorých výskumov existujú tzv. „akčné

zóny“, v ktorých sú žiaci zasiahnutí učiteľom rôznou intenzitou. Lepší žiaci sedia

vpredu a uprostred, horší v zadných laviciach. Bolo dokonca dokázané, že

presadenia žiaka môže zmeniť jeho výsledky.

Uprednostňovanie jednotlivcov – učiteľ pri komunikácii niekoho preferuje,

môžeme hovoriť aj o určitom „zaškatuľkovaní“ žiakov. U tých schopnejších sa bude

učiteľ utvrdzovať, že jeho výklad bol zrozumiteľný. Dochádza k nadhodnocovaniu

alebo podhodnocovaniu žiakov, kedy sa k týmto skupinám správa odlišne.

4.2 Prístupy ku skúmaniu klímy triedy

V odbornej literatúr existuje množstvo rôznych prístupov k štúdiu klímy školskej

triedy a interakcie učiteľ - žiaci. Celá oblasť sa ale rýchle vyvíja, objavujú sa ďalšie,

nové prístupy. Mareš a Křivohlavý (1995) uvádzajú niekoľko prístupov ku skúmaniu

školskej klímy:

18

Sociometrický prístup – objektom tohto štúdia je školská trieda ako sociálna

skupina. Bádateľ sa zaujíma o vývoj sociálnych vzťahov a ich vplyv na rozvoj

žiakov. Diagnostickou metódou je napr. sociometrický – ratingový dotazník.

Nezávisle premennou býva integrovanosť triedy, sympatie medzi žiakmi v triede

a vplyv žiakov v triede. Závisle premennou býva úspešnosť žiakov, výkonnosť

jednotlivcov a triedy ako celku, chovanie žiakov a celej triedy.

Organizačne – sociologický prístup – objektom je školská trieda ako organizačná

jednotka a učiteľ ako riadiaci pracovník. Pozorovateľa zaujíma rozvoj tímovej práce

na hodine, redukovanie neistoty žiakov pri plnení úloh. Diagnostickou metódou je

štandardizované pozorovanie priebehu pedagogickej interakcie. Nezávisle

premennou býva spôsob využívania vyučovacích postupov, miera delegovania

pedagogickej autority na žiakov, priestor pre komunikáciu medzi žiakmi navzájom.

Závisle premennou býva výkonnosť triedy ako celku, rast výkonovo žiakov

v konkrétnych vyučovacích predmetoch.

Interakčný prístup - objektom štúdia je školská trieda a učiteľ. Bádateľa zaujíma

interakcia medzi učiteľom a žiakom v priebehu vyučovacej hodiny. Diagnostickou

metódou je štandardizované pozorovanie, metódy interakčnej analýzy typu

ceruzka –papier, počítačové, audiovizuálne nahrávky, ich popis a rozbor.

Pedagogicko – psychologický prístup - objektom štúdia je školská trieda a učiteľ.

Bádateľa zaujíma spolupráca v triede, kooperatívne učenie v malých skupinách.

Diagnostickou metódou je napr. posudzovacia škála Classroom Life Instrument CLI.

Tento prístup skúma vzájomnú sociálnu závislosť, podporu žiakov, výkonnosť celej

triedy a jednotlivcov, postoje žiakov k učivu.

Školne – etnografický prístup - objektom štúdia je školská trieda, učitelia a celý

prirodzený život školy. Bádateľa zaujíma, ako klíma funguje, ako ju vnímajú,

hodnotia a vlastnými slovami popisujú jeho aktéri. Diagnostickou metódou je

zúčastnené pozorovanie, kedy bádateľ skúma život v škole niekoľko mesiacov či

rokov. Vedie rozhovory s učiteľmi a žiakmi, nahráva ich a prepisuje do protokolov,

neskôr ich analyzuje.

Vývojovo psychologický prístup - skúma žiaka ako osobnosť a školskú triedu

ako sociálne prostredie, v ktorom sa má osobnosť rozvíjať. Bádateľ sleduje žiakov

v období predpuberty a puberty, hlavne v období 5.-8. ročníka školskej dochádzky.

Používa súbor rôznorodých diagnostických metód.

Sociálno-psychologický a environmentalistický prístup - je najrozšírenejší.

Objektom štúdia je školská trieda chápaná ako prostredie pre učenie, žiaci danej

triedy a vyučujúci, ktorí v tejto triede pôsobia. Bádateľ sa zaujíma o kvalitu klímy, jej

19

zložky, aktuálnu podobu i podobu, ktorá síce nie je, ale aktéri by si priali, aby taká

bola. Diagnostickou metódou sú posudzovacie škály, ktoré vypĺňajú samotní aktéri.

Vyjadrujú v nich svoje videnie klímy, svoje postoje, názory, očakávania.

4.3 Faktory ovplyvňujúce klímu triedy

Keď dospelí spomínajú na svoje školské roky, väčšinou reflektujú na strednú či

základnú školu. Sú to pocity viac pozitívne, občas aj negatívne – niekedy sa im

prelínajú. Týkajú sa emočných zážitkov a skúseností, ktoré majú zakotvené hlboko

v pamäti. Spomínajú napríklad, či chodili radi do školy alebo s nechuťou, či boli

učitelia dobrí, spravodliví, láskaví. Spomínajú na svojich spolužiakov, kamarátov.

Názory na to, čo a kto je zdrojom utvárania klímy v triede , sú odlišné.

Niektorí odborníci tvrdia, že hlavným zdrojom sú žiaci – ich štruktúra, vlastnosti,

správanie. Tieto „vlastnosti“ každý skúsený učiteľ rozozná a často sa stáva, že kým

v jednej triede vyučuje rád, do druhej chodí s nechuťou a so stresom. Žiaci

v triedach môžu vytvárať odlišnú klímu tým, ako sa správajú, aký majú postoj

k učiteľovi a k samotnému učeniu.

Iní odborníci súdia, že hlavným tvorcom klímy je učiteľ – so svojimi vlastnosťami

a rolou, ktorú má vo vyučovaní. Medzi učiteľove kľúčové predpoklady by malo patriť

medzi inými aj to, ako dokáže vytvoriť pozitívnu klímu v triede.

Existuje niekoľko skutočností, ktoré ovplyvňujú vznik a podobu klímy triedy.

Nedá sa však jednoznačne určiť, ktorý z faktorov má na klímu najväčší vplyv.

4.3.1 Klíma školy Je jedným z faktorov, ktoré klímu triedy ovplyvňujú, a to napr. spôsobom

riadenia, vzdelávacím programom či klímou pedagogického zboru.

Podľa Grecmanovej (1998), školská klíma je špecifický prejav školského života,

ktorý obsahuje celkovú kvalitu prostredia vo vnútri školy s ekologickými

(materiálne a estetické aspekty), spoločenskými (kvality a kompetencie osôb

a skupín v škole), sociálnymi (spôsob komunikácie a spolupráce) a kultúrnymi

dimenziami (vzory, normy, hodnotiace prístupy, verejná mienka, odborné

kompetencie, ktoré sa v škole uplatňujú).

20

4.3.2 Učiteľ ako tvorca pozitívnej klímy triedy a školy

Sú milovaní, nenávidení, niektorí ostávajú v pamäti ako lúč, ktorý dieťaťu ožiari

cestu ku vzdelaniu. Niekedy zastupujú rodičov, či suplujú policajtov, fungujú ako

psychologická poradňa. Učiteľ je ten, ktorý zabezpečuje proces edukácie, je

edukátor, pedagogický pracovník, no najmä facilitátor, ktorý napomáha adaptácii na

nové prostredie. Učiteľ je hlavným sprostredkovateľom poznatkov a zároveň popri

otcovi a matke je tretím hlavným činiteľom pri vychovávaní z hľadiska morálneho,

mravného, estetického, či pracovného (Baluchová, 2010).

Učiteľ ako jeden zo základných činiteľov vzdelávacieho procesu je profesionálne

kvalifikovaný pedagogický pracovník, spoluzodpovedný za prípravu, riadenie,

organizáciu a výsledky tohto procesu (Průcha, Walterová, Mareš, 2008).

Je rozhodujúcim činiteľom nielen vo vyučovacom procese, ale svojou

osobnosťou významne vplýva aj na tvorbu klímy triedy. „Len osobnosť môže

pôsobiť na rozvoj a určenie osobnosti, len charakter môže utvárať charakter“

(Turek, 1997, str. 49). Čo rozumieme pod slovom osobnosť? Kačáni (2004, str. 76) osobnosť

charakterizuje ako „súhrn pomerne stálych všeobecných vlastností človeka, ktoré

tvoria organický celok a ktoré sa prejavujú v jeho správaní“.

Na osobnosť učiteľa sú kladené veľké požiadavky, pretože učiteľ nielen vyučuje, ale

aj vychováva a rozvíja osobnosti žiakov. Vysoké požiadavky sa kladú na osobné

a charakterové vlastnosti učiteľa, najmä na: čestnosť, svedomitosť, spravodlivosť,

trpezlivosť, zodpovednosť, tvorivosť, sebaovládanie, atď. Učiteľ by mal byť pre

žiakov príkladom – vzorom nielen v škole, ale aj mimo nej. Žiaci vysoko hodnotia,

ak učiteľ má zmysel pre humor, je empatický, vie si priznať chybu, zaujať žiakov

a je prístupný žiackym problémom.

Cieľom každého učiteľa, ktorý sa pripravuje na prácu so žiakmi je vytvoriť

priaznivú klímu na vyučovaní. Pokiaľ je sociálna klíma priaznivá, žiaci sú schopní

pracovať nerušene, bez zábran, vtedy je činnosť učiteľa efektívnejšia. V opačnom

prípade „nepriaznivá klíma“ podstatne znižuje učebnú činnosť žiaka a sťažuje prácu

učiteľa (Hanuliaková, 2010).

4.3.3 Žiak

Školská trieda ako formálna skupina je vytváraná žiakmi, ktorí sa postupne

dostávajú do rôznych vzťahov. Klímu triedy ovplyvňujú aj žiaci. Nie všetci akceptujú

21

požiadavky učiteľa a to, čo sa od nich vyžaduje. Svojim prístupom k splneniu

povinností a požiadaviek môžu výrazne pôsobiť na klímu triedy.

Petlák (2006) vo svojej knihe hovorí o týchto typoch žiakov:

- navyknutý a pohodlný

- pasívny a demotivovaný

- nepokojný a nekoncentrovaný

- vyrušujúci a v správaní odlišný

- provokujúci – agresívny

- karieristický a žiadostivý po známkach (dobrých)

- arogantný a namyslený

- pokrytecký a ľstivý (zákerný).

Pri tvorbe klímy triedy je rozhodujúce, ako so žiakmi učiteľ pracuje.

4.3.4 Triedny časopis

Vydávanie triednych časopisov má dlhodobú tradíciu. Majú nielen informatívny

charakter, ale sú významným zdrojom zábavy pre žiakov i učiteľov. Žiakov ich

realizácia učí k zodpovednosti, k spolupráci, získavajú skúsenosti napr. ako

presadiť svoj názor alebo práve naopak, rešpektovať názory iných. V priebehu jej

tvorby rozvíjajú svoje komunikačné schopnosti a pochopia význam médií

v dnešnom svete.

Pozitíva triedneho časopisu:

- žiaci sa spolupodieľajú na dianí triedy – školy

- môžu v nich prezentovať svoje úspechy, vyjadriť svoje názory

- ponúka priestor na publikáciu svojich výtvorov

- žiaci sú zodpovednejší voči spolutvorcom

- slabší žiaci majú možnosť zažiť úspech pri tvorbe vlastného časopisu

- získané poznatky im pomôžu pri ďalšom profesijnom živote

- napomáha vytvárať pozitívny vzťah žiakov ku škole

- slúži ako možnosť prezentovať verejnosti výsledky žiakov.

Triedny časopis umožňuje zlepšenie vzťahu medzi učiteľom a žiakom, pozitívne

vplýva na interakciu žiak – žiak. Aj pre učiteľov je tvorba školského časopisu

zaujímavou skúsenosťou, pretože sú neustále nútení sa zoznamovať s novými

metódami práce, a v neposlednom rade prostredníctvom časopisu môžu lepšie

22

poznať jednotlivých žiakov, oceniť ich kvality a tým prispieť k navodeniu pozitívneho

vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Žiaci tiež získavajú možnosť aktívne

spoluvytvárať a ovplyvňovať klímu svojej triedy (Jechová, in Kasáčová, Bencová,

2008).

4.3.5 Humor v triede

V súvislosti s klímou triedy môžeme spomenúť aj humor v triede a v škole.

Kalhous a Obst (2002) považujú humor za niečo, čo je v medziľudských vzťahoch

pozitívne a žiaduce. Opakom humoru je sarkazmus a irónia – sú prejavom

agresívneho chovania. Zmysel pre humor je dar, ktorý nemá každý človek. Učiteľ,

ktorý nie je obdarovaný týmto zmyslom, sa nemusí obávať, že ho žiaci nebudú mať

radi. Práve naopak – žiaci určite ocenia priateľský prístup, dobrú spoluprácu

a ochotu pomôcť. Keďže humor je spojený so smiechom, veľmi ľahko si vie učiteľ

navodiť dobrú klímu v triede – často stačí, keď sa priateľsky usmeje a je pozitívne

naladený. Napriek tomu, že priamo nepôsobí na učebné výsledky žiakov, zlepšuje

atmosféru, deformalizuje vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, podnecuje záujem žiakov

o výuku a v neposlednom rade pomáha pri porozumení učiva.

Humor môžeme nazvať aj korením života. V škole to platí v prípade, keď sú

vzťahy medzi učiteľom a žiakmi príjemné, srdečné, medzi nimi vládne dôvera

a tolerancia. Práve vtedy prináša humor aj v napätých situáciách potrebné

uvoľnenie. Na druhej strane je prirodzené, že samotným korením ešte nikto nikoho

nenasýtil a čisto humor ešte nepriniesol ovocie žiakom v oblasti vedomostí.

4.3.6 Šikana

Duch doby sa prejavuje v dnešnej škole v rôznych podobách. Napr. vo forme

šikany či agresivity. Charakteristickým znakom súčasnej spoločnosti je agresívne

správanie ľudí. Formou agresívneho konania je aj šikanovanie, ktoré negatívne

vplýva na klímu školy, a žiaľ má vzrastajúcu tendenciu. Slovo šikanovanie

pochádza z francúzskeho slova „chicane“ a znamená zlomyseľné obťažovanie,

týranie, sužovanie, prenasledovanie, manipulovanie, ponižovanie niekoho, kto sa

nemôže alebo nedokáže brániť. Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha

moci/sily, pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného

jedincom alebo skupinou voči obeti. Za šikanovanie označujeme také správanie,

23

keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi,

robí (hovorí) niečo, čo je mu nepríjemné.

Môže sa prejavovať ako:

slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky , vyhrážanie, výsmech, nevhodné

vtipkovanie a zosmiešňovanie obete;

fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, navádzanie iných na bitku,

vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie, ťahanie za vlasy, pichanie kružidlom či

ceruzkou;

iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok,

či oblečenia, počarbanie zošita, učebnice, úloh, privlastňovaním si vecí obete;

psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k

posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí - desiata, cigarety, peniaze, šminky...

Říčan (1998) vo svojej publikácii uvádza definíciu šikanovania nasledovne:

O šikanovaní hovoríme vtedy, keď jedno dieťa, alebo skupina detí hovorí inému

dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho

v miestnosti a podobne. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanované

dieťa je obtiažne, aby sa samo ubránilo. Ako šikanovanie môžu byť označené tiež

opakované posmešky alebo nepekné poznámky o rodine. Ako šikanovanie obvykle

neoznačujeme občasnú bitku, alebo hádku približne rovnako fyzicky vybavených

súperov.

Pre každú školu, či školské zariadenie by mala byť veľmi dôležitá práve

prevencia proti šikanovaniu. Je všeobecne známe, že prevencia má svoje

nespochybniteľné pozitíva – je jednoduchšia, účinnejšia a lacnejšia, než „liečba“, či

odstraňovanie už rozvinutého šikanovania. Základným predpokladom úspechu je

to, že zameranie na prevenciu musí byť obsiahnuté v celom výchovno-vzdelávacom

procese školy a prijaté všetkými pracovníkmi školy .

Podstata spočíva v správnej, demokratickej, pozitívnej klíme školy, ktorej

tvorcom je:

Vedenie školy – má zásadnú úlohu pri jej tvorbe, podpore a udržiavaní. Riadenie

a komunikácia nie je direktívne, ale založené na spolupráci, dôvere, spravodlivosti a

rovnakom prístupe k zamestnancom, na konštruktívnom riešení problémov a

konfliktov s vylúčením možnosti intríg a v neposlednom rade v chápajúcom, no

dôslednom prístupe k žiakom svojej školy, pre ktorých je uznávanou autoritou.

24

Každý pedagogický zamestnanec školy – má nespochybniteľne kľúčové

postavenie pri vytváraní sociálne pozitívnej klímy školy/triedy, ktorá sa odráža vo

vzťahu k žiakovi, k jeho vzdelávaniu a výchove a správnom prístupe k rodičom.

Okrem pedagogického majstrovstva pri vzdelávaní, s využívaním celého spektra

overených, efektívnych a pokiaľ sa dá príťažlivých metód, podstata prevencie

spočíva v kombinácii a rovnováhe prirodzenej autority učiteľa a posilnení

demokracie a kooperácie v triede.

Každý žiak školy – musí vedieť, že škola je tu preto, aby mu čo najviac pomohla k

úspešnému a spokojnému životu, aby mu ukázala, čo dokáže a nie dokázala.

Potrebuje jasne a zrozumiteľne definované pravidlá, platné pre všetkých bez

rozdielu – s odmenami a trestami - nielen deklarované. Na zabezpečenie

akceptácie týchto pravidiel by sa mal žiak zúčastniť na ich tvorbe. Musí chápať

svoje (ľudské) práva.

Každý rodič žiaka školy – má pochopiť prostredníctvom ubezpečenia školy, že

jeho cieľ a cieľ školy je rovnaký – rozvoj dieťaťa a najlepšou zárukou dosiahnutia

tohto cieľa je vzájomná spolupráca a dôvera.

25

5 Klíma učiteľského zboru

Otázka: „Ako bolo dnes v škole?“ patrí k tým najčastejším, ktoré sa pýtajú rodičia

svojich detí po príchode domov zo školy. Ale koho zaujíma, ako sa cítia v škole

samotní učitelia?

Každá inštitúcia je závislá na kolektíve ľudí, ktorý jej zabezpečujú napredovanie

a fungovanie. Takouto inštitúciou je aj škola, kde kolektív tvoria okrem iného aj

samotní učitelia, čiže pedagogický zbor školy, ktorý sa podľa Vašutovej (2007)

vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

- spoločné ciele profesijných činností

- spoločný záujem o rozvoj školy a identifikácia so školou

- jednotná stratégia pedagogického pôsobenia

- kvalifikačná štruktúra daná druhom školy a jej vzdelávacími programami

- interakcia a komunikácia členov zboru

- interpersonálne vzťahy, ktorú sú poznamenané feminizáciou.

Keďže učiteľský zbor tvoria jednotlivci, medzi ktorými sú pozitívne či negatívne

vzťahy ovplyvnené prostredím školy, je možné hovoriť aj o klíme učiteľského zboru.

Klíma učiteľského zboru je súčasťou klímy školy, ide o užší pojem, ktorý sa

vzťahuje na jednu časť osôb participujúcich v relatívne uzavretom priestore školy

(Urbánek, 2003).

Často je táto sféra omnoho problematickejšia ako vzťah so žiakmi, s ktorým

učiteľ počíta a pripravuje sa naň už počas štúdia. Odlišné názory medzi

začínajúcimi učiteľmi (s energiou a nápadmi) a ostrieľanými (skúsenými, ale

skeptickými) môžu vyvolať konflikty, ktoré negatívne ovplyvňujú atmosféru

pedagogického zboru (Gillernová, Štetovská, 2003).

Zemanová (2006) uvádza nasledovné negatívne prejavy, ktoré sa môžu v

učiteľských kolektívoch vyskytnúť:

- izolovanosť niektorých členov, tvorenie skupín

- neochota plniť ciele školy

- direktívnosť alebo naopak nezáujem vedenia školy o vytvorenie pozitívnych

vzťahov či dosiahnutie dobrých výsledkov

- intrigy, ohováranie, nedôvera

- nedostatočná komunikácia

- nedostatočné spoločné riešenie problémov, neochota stretávať sa mimo

vyučovania.

26

Podľa Petláka (2006) najdôležitejšie činitele, ktoré vplývajú na klímu z hľadiska

učiteľov:

- pokojná tvorivá klíma školy

- klíma, v ktorej sa hľadajú nové pedagogicko-didaktické prístupy k žiakom

- demokratické vedenie školy

- úcta vedenia školy k pracovníkom školy

- vzájomná úcta a rešpekt v medziľudských vzťahoch

- tvorivá spolupráca členov učiteľského kolektívu

- možnosť sebarealizácia

- motivujúce prostredie.

27

6 Tvorivá klíma

Jednou zo základných podmienok rozvoja a kultivácie tvorivosti vo výchove

a vzdelávaní je utvorenie tvorivej klímy. Dargová (1999) uvádza, že tvorivý proces

predpokladá uplatnenie a rozvíjanie tvorivých schopností, osobnostných vlastností,

ale aj vytváranie takých podmienok, ktoré sú nevyhnutné na prejavenie a rozvíjanie

tohto potenciálu človeka.

Špecifickým znakom učiteľskej profesie je tvorivá účasť na vzdelávaní žiaka –

formovaní jeho osobnosti. Tvoriví učitelia sú podmienkou tvorivosti žiakov. Ich

činnosť sa prejavuje v neštandardných prístupoch vo výchove a vzdelávaní, tvorivo,

inak pracovať so žiakmi, neuspokojiť sa s dosiahnutými výsledkami.

Osobnosť tvorivého učiteľa zahŕňa:

- neustálu túžbu a snahu po sebazdokonaľovaní v prospech detí a ich výchovy

- presvedčenie, že každé dieťa má v sebe schopnosti a potrebu byť lepšie,

dokonalejšie, vzdelanejšie, úlohou je podporovať a rozvíjať dobro, krásu

a múdrosť človeka

- presvedčenie, že človek sa autenticky realizuje len v tvorivosti

- presvedčenie a prežívanie toho, že práca na sebe prináša šťastie, zmysel

osobnosti a význam pre iných (Baluchová, 2010).

Podľa Zelinu a Zelinovej (1990) na rozvoj tvorivosti v edukačnom procese je

nevyhnutné zabezpečiť priaznivé prostredie, v ktorom sa optimálne môžu prejaviť

a rozvíjať tvorivé schopnosti jedinca i skupiny.

Základné znaky tvorivej atmosféry:

- oceňuje sa tvorenie, myslenie, experimentovanie

- umožňuje sa voľnosť myslenia

- podporuje sa sebavedomie a sebahodnotenie

- stimuluje sa originalita, nové myšlienky

- podporuje a vyžaduje sa spontánnosť, aktivita

- zdôrazňuje sa srdečnosť k iným, spolupráca

- vyžaduje sa účasť všetkých členov skupiny na rozhodovaní

- vyžaduje sa, aby sa všetci zúčastňovali na hodnotení práce

- podporuje sa pozitívna orientácia na prácu, optimizmus.

28

Základné znaky netvorivej atmosféry:

- oceňujú sa formálne znaky práce: plán, úlohy, disciplína, poriadok

- neprijímajú sa nové myšlienky

- panuje v nej nedostatok sebadôvery a sebahodnotenia

- oceňuje sa skôr nementálnosť, stálosť

- aktivita a iniciatíva sa požadujú na nátlak, inak vládne podriadenosť

- panuje uzatvorenosť, strach, slabá spolupráca, chýba kritika

- vedúci rozhoduje sám, orientuje sa skôr na minulosť ako na budúcnosť

- hodnotí len vedúci, a to autoritatívne

- orientuje sa na sebarealizáciu mimo pracoviska, vládne pesimizmus, nedôvera.

29

7. História a súčasnosť školy

7.1 Krátka história školy

Štátne školstvo podľa údajov zachovaných v starých kronikách existovalo v obci

Jelenec od konca 19. storočia. Nevieme kedy presne vznikla v obci prvá obecná

škola, no v okresnom archíve v Nitre je najstarší uchovaný školský výkaz z roku

1877/78. Zo zoznamov ostrihomského arcibiskupstva sa dozvedáme, že medzi

rokom 1860 a 1885 mala škola jednu učiteľskú silu.

Od roku 1885 do roku 1953 prešla škola rôznymi transformáciami a veľakrát sa

zmenil aj názov školy. 24. apríla 1953 boli zákonom národné a stredné školy zlúčené

čím vznikli v obci dve školy: Osemročná stredná škola (OSŠ) slovenská

a Osemročná stredná škola maďarská. V roku 1956 bol stav školských priestorov

hodnotený ako nevyhovujúci a rozhodlo sa o výstavbe novej školskej budovy.

Základy novej školskej budovy boli položené 5. júla 1958. A tu sa začína písať

história súčasnej školy. 1. septembra 1959 sa slovenská OSŠ a maďarská OSŠ

zlúčili v jednu OSŠ. Tento dátum považujeme za deň založenia súčasnej školy

v obci. 25. januára 1960 sa konala kolaudácia nových školských budov a v ten istý

deň sa začalo aj s vyučovaním v nových priestoroch. 674 žiakov sa učilo v 23

triedach z toho 12 bolo s vyučovacím jazykom slovenským a 11 s vyučovacím

jazykom maďarským. V roku 2001 škola podala prihlášku do projektu Infovek,

v ktorom uspela a v roku 2002 sa tým na škole začala moderná éra informatizácie.

Od 1. mája 2002 škola získava právnu subjektivitu a stáva sa samostatnou

rozpočtovou organizáciou. Zriaďovateľom školy je od tohto dátumu obec XY, čím

začína nové obdobie úspešnej spolupráce školy s obcou.

Vo vyhodnotení Krajského školského úradu v zapojenosti a úspešnosti škôl

v súťažiach za rok 2004/2005 sa škola umiestnila na 2. mieste v konkurencii 59 škôl

nitrianskeho okresu. Tento úspech je prirodzeným dôsledkom trpezlivej práce

učiteľov s talentami.

V roku 2005 škola a obec zaznamenali významný úspech. Podarilo sa uspieť

v projekte čerpania finančných prostriedkov z fondu regionálneho rozvoja. Škola

vďaka projektu prešla celkovou rekonštrukciou čim sa zvýšila kvalita podmienok

vzdelávania a energetickej efektívnosti školy. Škola získala školský autobus, ktorý

od septembra 2006 vozí zdarma všetkých dochádzajúcich žiakov. Školský rok

2008/2009 bol päťdesiatym rokom existencie národnostne zmiešanej slovensko-

maďarskej školy. Toto dlhé a úspešné obdobie sa zavŕšilo 1. septembra 2009 keď

škola vstúpila do ďalšej päťdesiatky.

30

7.2 Súčasnosť školy

7.2.1 Prostredie a organizácia života školy Základná škola – Jelenec je najväčšia a jediná plneorganizovaná slovensko -

maďarská škola v regióne. Z tejto charakteristiky vyplýva, že je školou dvojjazyčnou

a zároveň strediskovou, pretože ju navštevujú nielen žiaci z Jelenca, ale aj z piatich

okolitých obcí, celkom 375. Zamestnáva 29 pedagogických pracovníkov. Vyučuje sa

až na určité malé percento nekvalifikovanosti vo výchovných predmetoch - vysoko

odborne.

Stravovanie žiakov i zamestnancov zabezpečuje vlastné stravovacie zariadenie.

Dochádzku žiakov z okolitých obcí rieši školský autobus, získaný z finančných

zdrojov EÚ.

Jeho zakúpenie a tiež financovanie celkovej prestavby školských budov bolo

umožnené vďaka schválenému projektu „Zvýšenie kvality podmienok vzdelávanie

a energetickej efektívnosti Základnej školy – Jelenec“, realizovanému v čase od 1.

júla 2005 do 15. augusta 2006.

Škola dlhodobo spolupracuje aj so zdravotným strediskom pri zabezpečovaní

preventívnych stomatologických prehliadok a zákonného očkovania.

Vyučovanie prebieha jednozmenne, popoludňajší pobyt žiakov 1. stupňa

zabezpečujú 2 oddelenia školského klubu detí s bohatou a pestrou činnosťou.

Okrem klasických učební má škola k dispozícií špeciálne učebne pre fyziku

a chémiu, ďalej upravenú multifunkčnú miestnosť určenú na voľno-časové aktivity,

vybavenú internetovú učebňu a niekoľko kabinetov. Na vyučovanie špecifickej

prípravy dievčat slúži vybavená kuchynka.

Pozitívnym krokom v rámci prestavby školy bola aj úprava neestetických

klietkových šatní. Pre žiakov sú k dispozícií uzamykateľné skrinky a nové, hygienicky

vhodnejšie priestory. Prepojenie všetkých budov je zabezpečené krytými pergolami.

Škola podporuje aj rozvoj voľno-časových aktivít žiakov. Na škole pracuje 33

záujmových útvarov. V nich majú možnosť žiaci nadobudnúť nové poznatky

z oblastí, o ktoré prejavujú záujem, rozvíjať svoje schopnosti, manuálne zručnosti,

talent a zvyšovať svoju fyzickú vyspelosť. Úlohou viacerých záujmových útvarov je

kvalitná príprava žiakov na prijímacie pohovory a na vedomostné či športové súťaže

a olympiády. Výsledky práce v tejto oblasti prezentuje nielen 100% úspešnosť žiakov

na prijímacích pohovoroch ale aj množstvo výborných umiestnení v súťažiach na

okresnej, krajskej, celoslovenskej i medzinárodnej úrovni.

31

V spolupráci s rodičovským združením sa každý rok organizuje školský

fašiangový ples. Finančný obnos z neho sa používa na zlepšenie materiálneho

vybavenia školy a finančné krytie školských aktivít. Táto akcia školy má nielen

finančný prínos, ale aj veľký význam pre zlepšovanie mena školy a dobrej

spolupráce s miestnou samosprávou, podnikateľmi a rodičmi žiakov.

7.2.2 Zameranie školy a stupeň vzdelania

Základná škola Jelenec je strediskovou školou pre žiakov z viacerých obcí a pre

absolútnu väčšinu žiakov jedinou reálne dostupnou školou, pričom žiaci nemajú

možnosť výberu školy tak, ako ho majú žiaci napríklad vo väčšom meste a

nemôžu si voliť školu podľa jej profilácie a ich záujmu či talentu. Z toho dôvodu nie

je povinnosťou školy profilovať sa s dôrazom na jednu či dve oblasti vzdelávania.

Prirodzenou povinnosťou je poskytnúť pestrú paletu vzdelávania, aby mali všetci

žiaci rovnakú šancu rozvíjať svoje prirodzené schopnosti. Je školou rozmanitou.

Prirodzene to vyplýva aj z rozmanitosti štruktúry žiakov. Školu navštevujú žiaci

slovenskej aj maďarskej národnosti, časť žiakov je aj rómskeho pôvodu, niektorí

žiaci sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, vyučujú sa aj žiaci so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami a školu navštevujú tiež žiaci z detského domova.

Rozmanitosť vyplýva aj zo školských a regionálnych tradícií. Profiláciou školy je

teda pestrá mozaika vzdelania, ktorá dá možnosť uplatniť sa úspešne všetkým

žiakom v ďalšom živote vo farebnom svete. Zameranie teda prirodzene musí byť a

bude všeobecné. Nesmie sa zanedbať žiadna oblasť na úkor inej. Škola musí dbať,

aby každé dieťa malo rovnakú šancu na svoj rozvoj a budúce uplatnenie.

Na prvom stupni sa škola zameriava na pestrosť a vyváženosť vo vzdelávaní

a výchove. Ide o to, aby žiaci zvládli čo najlepšie učivo primárneho vzdelávania. Aby

všetky deti mali možnosť začať si rozvíjať všetky kľúčové spôsobilosti. Aby bol

dostatok času na vyučovacích hodinách diferencovať, používať hravé metódy

a motivovať žiakov, venovať sa zaostávajúcim i talentovaným žiakom v dostatočnej

miere. Zameranie na prvom stupni je teda všeobecné, no s cudzím jazykom sa

začína už od druhého ročníka, kde má ísť o prvé, najmä audio-orálne a hravé

zoznamovanie sa s cudzím jazykom a určitú predprípravu na prvý cudzí jazyk, ktorý

sa podľa štátneho vzdelávacieho programu učí od 3. do 9. ročníka.

Na druhom stupni sa škola zameriava na vyváženosť vo vzdelávaní. Len na tri

oblasti vzdelávania je na druhom stupni školy kladený mierne vyšší dôraz ako na iné:

1. zabezpečiť u žiakov dobrú gramotnosť v oblasti využívania informačných

32

technológií, 2. dať žiakom kvalitnú cudzojazyčnú prípravu, 3. rozvíjať v žiakoch

toleranciu k iným ľuďom a skupinám ľudí, ich schopnosť spolužitia s inými

v rôznorodom svete pri súčasnom zachovávaní si regionálnych tradícií, národného

a regionálneho patriotizmu.

Škola chce žiakov pripraviť na svet, ktorý nie je jednofarebný, ale pestrý, v ktorom

vládne rôznorodosť podobne ako vládne rôznorodosť v tejto škole. Je teda pre školu

prirodzené, že rozvoj všetkých vzdelávacích a výchovných oblastí je potrebná. Je

nevyhnutné naučiť žiakov vzájomnej tolerancii a rozvíjať v nich empatiu. Patríme do

Európskej únie a Európska únia je významným útvarom v celosvetovom kontexte,

sme súčasťou multikultúrnej spoločnosti, súčasťou pestrého, farebného sveta, v

ktorom budú naši žiaci žiť. Je našou povinnosťou dať im šancu, aby v ňom boli

úspešní a šťastní. Na to ale nevyhnutne potrebujú okrem všeobecných

poznatkov, zručností a spôsobilostí, ovládať dobre cudzie jazyky, byť informaticky

gramotní a mať v sebe toleranciu pri zachovaní si svojich tradícií.

Škola zabezpečuje dva stupne vzdelávania:

na 1. stupni ZŠ primárne vzdelávanie – ISCED 1 – ŠkVP „Pestrá mozaika“

na 2. stupni ZŠ nižšie stredné vzdelávanie – ISCED 2 – ŠkVP „Farebný svet“

Na prvom stupni je zameranie všeobecné, na druhom stupni je zameranie

všeobecné s dôrazom na tri oblasti: informatika, cudzie jazyky a výchova k tolerancii

pri zachovávaní svojich tradícií. Na prvom stupni zameranie školského

vzdelávacieho programu charakterizuje motto: Pestrá mozaika. Na druhom stupni

zameranie školského vzdelávacieho programu charakterizuje motto: Farebný svet.

Zameranie školy charakterizuje motto: Pestrá mozaika poznania pre život vo

farebnom svete.

33

8 Ciele výskumu

Ciele výskumu:

1. Zistiť a popísať, aký názor majú rodičia na školu, na vzťahy medzi učiteľmi a

rodičmi.

2. Zistiť a popísať, aký názor majú žiaci na školu, na vzťahy medzi učiteľmi a

žiakmi.

3. Zistiť a popísať, aký názor majú učitelia na tvorivú klímu školy.

8.1 Výskumná metóda – dotazník

Ako metódu zisťovania vybraných faktorov klímy školy sme zvolili dotazník.

Dotazník pre rodičov a žiakov bol prevzatý a upravený z knihy od Petláka (2006).

Dotazníka o tvorivej klíme školy bol použitý z publikácie Úvod do modernej didaktiky

II. (Blaško, 2008).

V úvode každého dotazníka sú pokyny na jeho vyplnenie. Dotazníky sú

anonymné, zistené údaje sú dôverné.

Jednotlivé položky sú označené číslom, ktoré udáva poradie otázok a uľahčuje

následné spracovanie a vyhodnotenie výsledkov. V každej položke sú uvedené

tvrdenia, ku ktorým sa oslovení respondenti vyjadrovali. Vždy zakrúžkovali jednu

odpoveď. Prípadná oprava sa uskutočnila preškrtnutím chybnej odpovede a

zakrúžkovaním iného správneho údaja.

Dotazník pre rodičov (viď Príloha č. 1) obsahuje 16 otázok s možnosťou odpovede

zakrúžkovaním alebo doplnením iného názoru. V posledných dvoch otázkach (17,

18) rodičia mali možnosť vyjadriť svoj názor obšírnejšie.

Sledované oblasti:

- predstava rodičov o živote školy a jeho ovplyvniteľnosť zo strany rodičov –

položky 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 12, 16

- názory rodičov na domácu prípravu žiakov – položky 9, 10, 11

- vzťah medzi rodičmi a učiteľmi – položky 4, 13, 14, 15

- čo sa rodičom v škole páči a aké nedostatky školy rodičia pociťujú – položky 17,

18

34

Dotazník pre žiakov ( viď Príloha č. 2) obsahuje 13 otázok s možnosťou jednej

odpovede zakrúžkovaním, v posledných dvoch otázkach sa vyznačuje jedna

z možností hodnotiacej škály v rozsahu vždy, často, niekedy a nikdy.

Sledované oblasti:

- vzťah žiakov ku škole - položky 1, 2, 3

- vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi – položky 4, 6, 7, 8, 12, 13

- vzťah žiakov ku školským akciám – položky 9, 10, 11

- pocity žiakov v škole – položky 5, 14, 15

Dotazník pre učiteľov o tvorivej klíme školy (viď Príloha č. 3) obsahuje 32 výrokov

s možnosťou zaškrtnutia všetkých tých, ktoré sú pre školu charakteristické.

Sledované oblasti:

- tvorivá klíma – položky 1,6,7,10,11,12,13,16,17,18,21,23,25,27,29,31

- netvorivá klíma – položky 2,3,4,5,8,9,14,15,19,20,22,24,26,28,30,32

8.2 Popis výskumnej vzorky

Pre svoj výskum som si vybrala 2. stupeň základnej školy a hlavným dôvodom

výberu konkrétnej školy bola skutočnosť, že som v tejto škole absolvovala povinnú

základnú školskú dochádzku a zaujímala ma súčasná situácia školy.

Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 60 rodičov na prvom rodičovskom

združení, 157 žiakov na triednickej hodine a 12 pedagogických zamestnancov.

8.3 Analýza výsledkov a ich interpretácia

V nasledujúcom texte sú uvedené rozbory získaných údajov na jednotlivé otázky

dotazníkov. Výsledky sú prezentované formou grafov a tabuliek. Volila som

stĺpcový graf, ktorý uvádza počty ako aj kruhový graf, ktorý výsledky spracúva

v percentách.

35

8.3.1 Dotazník pre rodičov – vyhodnotenie

Po vyhodnotení odpovedí v dotazníku som prišla k týmto zisteniam: 1. Pracuje na vašej škole rodičovská rada?

Rodičia vedia, že na škole pracuje rodičovská rada, len malá časť si myslí, že rodičovská rada nepracuje alebo o nej nevedia. 2. Majú rodičia vplyv na život triedy?

Väčšia časť rodičov si myslí, že majú možnosť ovplyvniť život triedy.

36

3. Majú rodičia vplyv na život školy?

Podľa väčšiny rodičov majú rodičia vplyv aj na život školy. 4. Na koho sa obraciate v prípade, že riešite nejaký problém vášho dieťaťa?

11

47

2 0 0

a) na učiteľa

predmetu

b) na triedneho

učiteľa

c) na riaditeľa

školy

d) na odborníkov PP poradne

e) iné

18%

78%

4%

a) na učiteľa predmetub) na triedneho učiteľac) na riaditeľa školy

Rodičia vysokým podielom odpovedali, že by sa s problémami dieťaťa obrátili nadriadeného učiteľa alebo učiteľa predmetu. Je veľmi pozitívne zistenie, že rodičia dôverujú učiteľom.

37

5. Hovorí vám vaše dieťa o škole

25 25

82 0

a) veľmi ochotne

b) skôr ochotne

c) menej ochotne

d) neochotne

e) neviem posúdiť

42%

42%

13%

3%

a) veľmi ochotne

b) skôr ochotne

c) menej ochotne

d) neochotne

Rodičia sa vyjadrili pozitívne v tejto otázke, iba veľmi malá časť detí hovorí

neochotne o škole.

6. Máte na základe rozhovorov s dieťaťom predstavu o škole?

Pozitívny názor rodičov zisťujem aj pri tejto otázke. Rodičia pri rozhovoroch s

deťmi získavajú informácie o živote školy, zrejme ich to zaujíma.

38

7. Máte na základe rozhovorov s dieťaťom predstavu o triede?

Rodičia sa zhodli v tejto otázke, väčšinou majú predstavu o triede svojich detí. 8. Chodí vaše dieťa do školy

17

33

72 1

a) veľmirado

b) skôrradšej

c) skôrnerado

d) veľminerado

e) neviemposúdiť

28%

55%

12%

3% 2%a) veľmi rado

b) skôr radšej

c) skôr nerado

d) veľmi nerado

Podľa názoru rodičov deti rady chodia do školy, iba malá časť rodičov má opačný

názor.

39

9. Myslíte si, že vaše dieťa dostáva domácich úloh

Väčšina rodičov je toho názoru, že deti dostávajú domácich úloh primerane,

zaujímavé je zistenie, že až 13% rodičov to nevie posúdiť.

10. Domáce úlohy vypracúva vaše dieťa

70%

30%

a)samostatne

b) spomocourodičov alebo

Podľa názoru rodičov deti vypracovávajú domáce úlohy väčšinou samostatne alebo

pomocou rodičov či súrodencov

40

11. Domáce úlohy dostáva

V tejto otázke sa väčšia časť rodičov zhodla v tom, že žiaci dostávajú domáce úlohy pravidelne.

12. Akcií usporiadaných triedou/školou sa zúčastňujete

Rodičia odpovedali na túto otázku veľmi pozitívne. Iba veľmi malá časť rodičov sa

školských akcií nezúčastňuje.

41

13. Máte informácie o tom, ako sa vaše dieťa v škole učí a správa?

V problematike informovanosti rodičov sme zistili pozitívny názor. Vysoké percento

rodičov má informácie pravidelne a len malá časť rodičov je informovaná

príležitostne alebo na triednických združeniach.

14. Myslíte si, že vaše dieťa je v škole hodnotené

47

40

90

a) objektívne vo všetkých

predmetoch

b) objektívne, ale len v niektorých

predmetoch

c) objektívne hodnotenie v škole

chýba

d) neviem posúdiť e) iný názor

78%

7%15%

a) objektívne vo všetkých predmetoch

b) objektívne, ale len v niektorých predmetoch

d) neviem posúdiť

V tejto otázke došlo k veľkej zhode pozitívnych odpovedí rodičov, ktorí sa vyjadrili,

že deti sú v škole hodnotení objektívne vo všetkých predmetoch alebo v niektorých

predmetoch. Ani jeden rodič nebol toho názoru, že objektívne hodnotenie chýba.

42

15. Myslíte si, že škola vám môže pomôcť pri prípadných problémoch s

výchovou alebo učením vášho dieťaťa?

Pozitívny názor rodičov prevláda i v tejto problematike. Vysoké percento rodičov

si myslí, že škola môže pomôcť pri problémoch.

43

16. V čom, v akej oblasti by ste mohli škole/ triede pomôcť vy?

16

3 0

32

6 3

a) pri organizovaní

podujatí

b) mojimi skúsenosťami s

výchovou

c) vedením záujmového

krúžku

d)fyzickou pomocou

(úprava okolia, vymaľovaním školy a pod.)

e) materiálnou výpomocou

f) iné

27%

5%54%

10%4%

a) pri organizovaní podujatí

b) mojimi skúsenosťami s výchovou

d)fyzickou pomocou (úprava okolia, vymaľovaním školy a pod.)e) materiálnou výpomocou

f) iné

Z odpovedí rodičov je zrejmé, že sú ochotní škole pomáhať, najviac fyzickou

pomocou, pri organizovaní podujatí, ďalej materiálnou výpomocou alebo so

skúsenosťami s výchovou.

44

17. Čo sa vám páči v škole, do ktorej chodí vaše dieťa? Interiér a okolie školy...................................................22

Prístup učiteľov k žiakom..............................................5

Práca triednej učiteľky..................................................3

Kvalifikovanosť vyučovania..........................................3

Záujmové krúžky..........................................................3

Otvorenosť a ústretovosť učiteľov,

ich ochota riešiť akýkoľvek problém.............................2

Učiteľský kolektív.........................................................2

Organizácia a chod školy.............................................2

Doprava školským autobusom.....................................2

Multifunkčné ihrisko......................................................2

Modernizácia v oblasti IT..............................................2

18.V čom vidíte nedostatky vašej školy? Čo by bolo potrebné napraviť alebo

odstrániť? Žiadne nedostatky..........................................................16

Starý školský nábytok......................................................4

Chýba telocvičňa v areály školy.......................................3

Cez prestávky väčší dozor nad deťmi..............................1

Správanie niektorých žiakov.............................................1

Viac si všímať správanie sa žiakov medzi sebou..............1

Poplatok za multifunkčné ihrisko.......................................1

Úsmev učiteľov..................................................................1

Z odpovedí rodičov na posledné dve otázky vyplýva, že je veľa vecí, ktoré sa

rodičom na škole páči - najmä interiér a okolie školy ale taktiež prístup učiteľov k

žiakom, práca triednej učiteľky - a len málo nedostatkov škola má, ako napríklad

starý školský nábytok alebo chýbajúca telocvičňa v areály školy.

45

8.3.2 Dotazník pre žiakov – vyhodnotenie Po vyhodnotení odpovedí v dotazníku som prišla k týmto zisteniam: 1. Chodíš rád do školy?

15%

20%

65%

áno

nie

niekedy áno, niekedy nie

Väčšina žiakov chodí do školy niekedy rád a niekedy nerád, ale jednoznačne nerád

chodí do školy iba malá časť žiakov.

2. Prečo máš rád svoju školu?

7%

66%

1%1%

7%

10%

8%

Učitelia zaujímavo učia

V škole mám dobrých priateľov

Mám zhovievavé aúprimné vychovávateľky

V škole nás spravodlivo hodnotia

V škole je príjemne

Žiaci v mojej triede sú dobrí a rád do nej chodímMôžem sa venovať mojím záujmom vzáujmových krúžkoch

Žiaci chodia do školy radi hlavne preto, že tu majú dobrých priateľov, v triede majú

dobrých spolužiakov, v škole môžu sa venovať svojim záujmom v krúžkoch, v škole

je príjemne a učitelia zaujímavo učia.

a) áno 24 b) nie 31

c) niekedy áno, niekedy nie 102

a) Učitelia zaujímavo učia 10 b) V škole mám dobrých priateľov 103 c) Mám zhovievavé a úprimné vychovávateľky 2 d) V škole nás spravodlivo hodnotia 2 e) V škole je príjemne 11 f) Žiaci v mojej triede sú dobrí a rád do nej chodím 16 g) Môžem sa venovať mojím záujmom v záujmových krúžkoch 13

46

3. Čo nemáš rád v škole?

20%

28%

4%18%

25%

2%3% Okrem učenia sa v škole nič nedeje

Učím sa nepotrebné vedomosti

Učitelia nemajú dobrý vzťah k žiakom

Učitelia neučia tak, ako by som chcel

V škole je nuda

V škole je nedobré prostredie

V škole nemám dobrých priateľov

Najviac žiakov je toho názoru, že v škole sa učia nepotrebné vedomosti. Ďalej

veľa žiakov nemá rád v škole nudu a to, že okrem učenia sa v škole nič nedeje.

Veľký počet žiakov uviedlo, že v škole učitelia neučia tak, ako by to chceli.

a) Okrem učenia sa v škole nič nedeje 31 b) Učím sa nepotrebné vedomosti 44 c) Učitelia nemajú dobrý vzťah k žiakom 7 d) Učitelia neučia tak, ako by som chcel 28 e) V škole je nuda 40 f) V škole je nedobré prostredie 3 g) V škole nemám dobrých priateľov 4

47

4. Ak máš v škole problémy, najčastejšie o nich hovoríš

1%

44%

42%

12% 1% Svychovávateľom

So spolužiakmi

S rodičmi

S učiteľom

S riaditeľom školy

So školským psychológom

Žiaci o svojich školských problémoch hovoria najčastejšie so spolužiakmi, s

rodičmi a iba v malej miere s učiteľmi, čo nie je veľmi pozitívne zistenie.

5. V škole sa cítiš

14%

13%

69%

4% Neisto (môže sa stať niečonie dobré)

Isto, viem, že sa nemôže staťnič zlé

Tak ako hocikde inde

Osamotený

I keď sa väčšina žiakov cíti v škole tak, ako hocikde inde a isto, našla sa aj

malá časť tých žiakov, ktorí sa v škole cítia neisto, ba dokonca sa cítia osamotení.

a) S vychovávateľom 1 b) So spolužiakmi 69 c) S rodičmi 66 d) S učiteľom 19 e) S riaditeľom školy 0 f) So školským psychológom 2

a) Neisto (môže sa stať niečo nie dobré) 22 b) Isto, viem, že sa nemôže stať nič zlé 20 c) Tak ako hocikde inde 109 d) Osamotený 6

48

6. Sú v tvojej triede učitelia, ktorí

46%

12%

16%

3%4%

3%7%

3%6%

Majú zmysel pre humor

Majú väčšinou dobrú náladu

Dobre azrozumiteľne vyučujú

Nekričia na žiakov

Pomáhajú žiakom vproblémoch školských aj mimoškolskýchMajú pochopenie pre žiakov

Sú kžiakom priateľskí

Netrestajú žiakov

Pracujú systematicky

Z kladných učiteľových vlastností najviac žiakov uviedlo zmysel pre humor, dobré

a zrozumiteľné vyučovanie, dobrú náladu a priateľský prístup.

a) Majú zmysel pre humor 73 b) Majú väčšinou dobrú náladu 19 c) Dobre a zrozumiteľne vyučujú 25 d) Nekričia na žiakov 4 e) Pomáhajú žiakom v problémoch školských aj mimoškolských 7 f) Majú pochopenie pre žiakov 5 g) Sú k žiakom priateľskí 11 h) Netrestajú žiakov 4 ch) Pracujú systematicky 9

49

7. Máte v triede aj učiteľov, ktorí

26%

6%3%

14%27%

8%

7%9%

Sú nervózni, kričia azlostia sa na žiakov

Trestajú žiakov

Dávajú žiakom veľa nedostatočných

Často sa zlost ia

Dávajú veľa domácich úloh

Nedobre vysvetľujú učivo

Sú nespravodliví

Nerozumejú žiakom

Z negatívnych vlastností učiteľov v rovnakej miere žiaci uvádzajú, že učitelia dávajú

veľa domácich úloh, sú nervózni, kričia a zlostia sa na žiakov. Ďalej prevláda názor

u pomerne veľkého počtu žiakov, že učitelia sa často zlostia.

a) Sú nervózni, kričia a zlostia sa na žiakov 41 b) Trestajú žiakov 9 c) Dávajú žiakom veľa nedostatočných 5 d) Často sa zlostia 22 e) Dávajú veľa domácich úloh 43 f) Nedobre vysvetľujú učivo 12 g) Sú nespravodliví 11 h) Nerozumejú žiakom 14

50

8. Podľa teba , ktorých žiakov majú učitelia v tvojej škole radšej?

54%

4%

17%

6%

4%

9%3%3% Snaživých a aktívnych

Úct ivých

Poslušných

Priateľských

Veselých

Inteligentných

Pravdovravných

Podlizujúcich sa učiteľovi

V tejto otázke je veľká zhoda odpovedí žiakov, ktorí sa vyjadrili, že učitelia majú

najradšej snaživých a aktívnych žiakov.

9. Pomáhajú tvoji rodičia pri nejakých triednických akciách?

Podľa väčšiny žiakov rodičia občas alebo často pomáhajú pri triednických akciách,

avšak pomerne vysoké percento rodičov nikdy nepomáha pri triednických akciách.

a) Snaživých a aktívnych 84 b) Úctivých 7 c) Poslušných 26 d) Priateľských 10 e) Veselých 6 f) Inteligentných 14 g) Pravdovravných 5 h) Podlizujúcich sa učiteľovi 5

a) Často 31 b) Občas 67 c) Nikdy 59

51

10. Ktorých školou organizovaných akcií sa zúčastňuješ?

8%

37%

27%

20%

0%8%

Školské vychádzky

Športové podujatia

Kultúrne podujatia – divadlo, kino apod.

Rôzne oslavy – výročie školy, oslavy apod.

Školská diskotéka

Iné podujat ia školy

Žiaci sa najradšej zúčastňujú športových podujatí školy, ďalej sa radi zúčastňujú

kultúrnych podujatí a rôznych osláv .

11. Vyššie uvedených podujatí sa zúčastňuješ

31%

53%

16%Pravidelne

Niekedy

Nikdy

Školských podujatí sa žiaci zúčastňujú v najväčšej miere niekedy. Iba malá časť

žiakov nemá vôbec záujem o školské podujatia.

a) Školské vychádzky 13 b) Športové podujatia 58 c) Kultúrne podujatia – divadlo, kino a pod. 43 d) Rôzne oslavy – výročie školy, oslavy a pod. 31 e) Školská diskotéka 0 f) Iné podujatia školy 12

a) Pravidelne 48 b) Niekedy 83 c) Nikdy 26

52

12. Vieš presne, čo od teba vyžaduje škola a učitelia?

70%

30%Áno

Nie

Vysoké percento žiakov presne vie, čo škola a učitelia vyžadujú.

13. Domáce úlohy

26%

6%68%

Vieš urobiť vždy sám

Nevieš ich urobiť sám avždy potrebuješ pomoc rodičov alebo spolužiakov

Niekedy vieš sám niekedy potrebuješ pomoc

Prevažná časť žiakov pri domácich úlohách niekedy potrebuje pomoc. Pomerne vysoké percento žiakov nikdy nepotrebuje pomoc a malá časť žiakov potrebuje pomoc vždy.

a) Áno 110 b) Nie 47

a) Vieš urobiť vždy sám 40 b) Nevieš ich urobiť sám a vždy potrebuješ pomoc rodičov alebo

spolužiakov 10

c) Niekedy vieš sám, niekedy potrebuješ pomoc 107

53

14. Ktoré pocity a ako často prežívaš v škole? vždy často niekedy nikdy a) Priateľstvo 107 37 11 2 b) Radosť 45 75 33 4 c) Žičlivosť iných 20 36 80 21 d) Nudím sa 18 30 87 22 e) Napätie 6 50 79 22 f) Pocit krivdy 7 8 78 64 g) Spravodlivosť 35 53 53 16 h) Nepriateľstvo 6 12 77 62

0

20

40

60

80

100

120

vždy

často

niekedy

nikdy

Žiaci v škole pociťujú vždy priateľstvo, často radosť, niekedy žičlivosť iných, niekedy

nudu, niekedy napätie, niekedy alebo nikdy pocit krivdy, často alebo niekedy

spravodlivosť, niekedy alebo nikdy nepriateľstvo.

54

15. V kontakte s učiteľmi, so spolužiakmi alebo inými osobami máš

dobré pocity?

vždy často niekedy nikdy a) S učiteľmi 29 61 60 7 b) So spolužiakmi 94 45 16 2 c) Iné osoby 47 62 34 14

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

S učiteľmi So spolužiakmi Iné osoby

vždy

často

niekedy

nikdy

V kontakte s učiteľmi majú žiaci často a niekedy dobré pocity. V kontakte so spolužiakmi

majú žiaci dobré pocity vždy a často. V kontakte s inými osobami žiaci uviedli dobré

pocity často a vždy.

55

8.3.3 Dotazník pre učiteľov o tvorivej klíme školy - vyhodnotenie Po vyhodnotení odpovedí v dotazníku som prišla k týmto zisteniam: Každé zakrúžkované číslo výroku predstavuje 1 bod. Výroky o tvorivej klíme Výroky o netvorivej klíme

Výrok číslo

Počet bodov

2 1 3 0 4 0 5 1 8 1 9 0

14 1 15 0 19 0 20 0 22 0 24 1 26 2 28 0 30 0 32 0 spolu 7 bodov

Rozdiel súhrnných bodov tvorivej a netvorivej klímy je veľmi veľký, preto

môžeme skonštatovať, že pre danú školu je charakteristická tvorivá klíma.

11 učitelia z 12 sú toho názoru, že sa podporuje odborný rast učiteľov (výrok č. 11),

medzi učiteľmi je dôvera a spolupráca ( výrok č. 13), podporuje a vyžaduje sa

samostatnosť, aktivita a tvorivosť (výrok č. 18). 9 učitelia vyslovili názor, že na

pracovisku stojí za to zaoberať sa novými myšlienkami, experimentovať s novými

nápadmi ( výrok č. 31). 8 učitelia si myslia, že na rozhodovaní sa podieľajú všetci,

ktorých sa rozhodnutie týka(výrok č.6), umožňuje sa voľnosť myslenia i vyjadrovania

(výrok č. 12), riaditeľ má odbornú autoritu (výrok č. 21), prevláda orientácia na

náročnosť, snaha byť čo najlepšími (výrok č. 27).

Výrok číslo

Počet bodov

1 5 6 8 7 6

10 6 11 11 12 8 13 11 16 6 17 7 18 11 21 8 23 6 25 7 27 8 29 6 31 9 spolu 113

bodov

56

Na druhej strane sa objavil aj názor, že formálne znaky práce: disciplína, účasť

na pracovisku, poriadok a pod. sa oceňujú viac ako iniciatíva, tvorivosť (výrok č. 2),

riaditeľ a jeho zástupcovia rozhodujú sami a to autoritatívne (výrok č. 5), medzi

učiteľmi panuje nedôvera a uzavretosť (výrok č. 8), učitelia sa viac sebarealizujú

mimo pracoviska (výrok č. 14), prevažujú negatívne stimuly za prácu( tresty,

finančné postihy a pod.) (výrok č. 24). Dvaja respondenti si myslia, že riaditeľ nie je

spravodlivý voči všetkým (výrok č. 26).

57

Záver Z odpovedí rodičov na dotazník som prišla k pozitívnemu zisteniu, že rodičia

poznajú život školy, triedy, ich detí a sú presvedčení, že majú možnosť to ovplyvniť.

Informácie o živote školy získavajú od svojich detí, ktoré ochotne rozprávajú o škole.

Záujem o dianie v škole dokazuje aj fakt, že rodičia sa akcií usporiadaných školou

zúčastňujú pravidelne a príležitostne rovnakým percentom.

Názory rodičov na domácu prípravu žiakov sa tiež zhodujú. Väčšina rodičov si

myslí, že deti dostávajú domácich úloh primerane, pravidelne a deti ich vedia

vypracovať samostatne.

V tretej sledovanej oblasti (vzťah medzi rodičmi a učiteľmi) som zistila vysokú

dôveru rodičov k učiteľom. Vyplýva to z odpovedí, že problém dieťaťa by rodičia

riešili pomocou triedneho učiteľa predmetu a taktiež prevláda názor vysokého

percenta rodičov, že škola môže pomôcť pri rôznych problémoch. Rodičia tiež

kladne hodnotili pravidelnú informovanosť o prospechu a správaní. Dôležité je

zistenie, že podľa veľkej väčšiny rodičov učitelia hodnotia deti objektívne vo

všetkých predmetoch.

Rodičia ako nedostatky školy uviedli skôr hmotné nedostatky (starý školský

nábytok, chýbajúca telocvičňa v areály školy) a neuvádzali nedostatky

v medziľudských vzťahoch skôr naopak, prístup učiteľov k žiakom, práca triednej

učiteľky, učiteľský kolektív, otvorenosť a ústretovosť učiteľov nachádzame medzi

odpoveďami, čo sa rodičom škole páči a považujeme to za veľmi príjemné

a dôležité zistenie.

Môžem skonštatovať, že klíma školy z hľadiska názorov rodičov vykazuje

jednoznačne pozitívny charakter.

Na základe dotazníka pre žiakov som zistila, že žiaci chodia do školy radi, kvôli

dobrým priateľom a spolužiakom. Na druhej strane si žiaci myslia, že sa učia

nepotrebné vedomosti a to nemajú radi v škole.

Vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi nie sú hodnotené veľmi pozitívne. Medzi

negatívne znaky patrí nedôvera žiakov k učiteľom pri riešení školských problémov.

Ďalej žiaci v pomerne vysokých percentách pociťujú negatívne vlastnosti učiteľov.

Zistila som, že školských akcií sa žiaci radi zúčastňujú a do triednických akcií sú

schopní a ochotní zapájať aj svojich rodičov.

Z pocitov žiakov v škole sú v prevahe pozitívne pocity ako priateľstvo, radosť ale

samozrejme niekedy žiaci pociťujú nudu, napätie a krivdu. V kontakte so

58

spolužiakmi majú vždy dobré pocity, v kontakte s učiteľmi dobré pocity prevládajú

často alebo niekedy.

Na základe zistených skutočností môžem skonštatovať, že klíma školy z hľadiska

názorov žiakov je dobrá. Avšak, je dôležité zamyslieť sa nad nedostatkami vzťahov

a o možnostiach ich zlepšenia.

Z prieskumu o tvorivej klíme školy vyplynulo, že v škole je tvorivá klíma na

vysokej úrovni.

Na záver môžem skonštatovať, že výsledky prieskumu sú pre školu veľmi

prínosné a do ďalších rokov povzbudzujúce. Dostala som obraz o dobrých

medziľudských vzťahoch školského života – rodičia, učitelia, žiaci, ktoré sú hlavným

predpokladom vytvárania príjemnej klímy školy.

59

Zoznam použitej literatúry

1. BALUCHOVÁ, Ľ. Učiteľ ako tvorca pozitívnej edukačnej klímy triedy a školy. Pedagogické rozhľady, odborno-metodický časopis, január 2010, roč. 19, č. 1, s. 20. ISSN 1335-0404. 2. BLAŠKO, M. Úvod do modernej didaktiky //. (online), (cit. 2010-06-15). Dostupné na WWW: <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>. 3. ČÁP, J., MAREŠ, J. Psychologie pro učitele. Praha : Portál, 2001. 655 s. ISBN 80-7178-463-X. 4. DARGOVÁ, J. Tvorivosť a tvorivá klíma vo výučbe. Komenský, 1999, č.3/4 5. FURMAN, A. Klíma v škole a školskej triede. (online), (cit. 2010-06-15). Dostupné na WWW: <http://www.lectus.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=60&Itemid 6. GAVORA, P. Akí sú moji žiaci. Bratislava : Práca, 1999. 239 s. ISBN 80-7094-335-1. 7. GAVORA, P. Úvod do pedagogického výzkumu. Brno : Paido, 2000. 207 s. ISBN 80-85931-79-6. 8. GERÉB, G. Psychická klíma v škole, Bratislava : SPN, 1978. ISBN 67-576-78 9. GILLERNOVÁ, I., ŠTETOVSKÁ, I. Sociální dovednosti učitele – možnosti ovplivnení školního klimatu. In Sborník příspevkú z 11. konference ČPdS – Klima současné české školy. Brno : Konvoj, 2003. ISBN 80-7203-064-5. 10. GRECMANOVÁ, H. Pojetí školní klimatu ve vedecké literatuře. In Pedagogická orientace, č.1, 1988. 11. HANULIAKOVÁ, J. Kreovanie klímy triedy v edukačnej praxi. Bratislava : Iris, 2010. 102 s. ISBN 978-80-89256-51-8. 12. HUDÁKOVÁ, A. Strach zo školy. Pedagogické rozhľady odborno-metodický časopis, marec 2003, roč. 12, č. 3, s. 7. ISSN 1335-0404. 13. JECHOVÁ, K. Tvorbou třídního časopisu k pozitivnímu klimatu třídy. In KASÁČOVÁ, L., BENCOVÁ, K., Klíma školy 21. storočia. Zvolen : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela a Centrum vzdelávania doktorandov pri PF UMB, 2008. s. 72-74, ISBN 978-80-8083-586-6. 14. KAČÁNI, V. a kol. Základy učiteľskej psychológie, Bratislava : SPN – Mladé letá, 2004. 230 s. ISBN 80-10-00429-4. 15. KALHOUS, Z., OBST, O. a kol. Školní didaktika. Praha: Nakladatelství Portál, s.r.o., 2002. 448 s. ISBN 80-7178-253-X.

60

16. MAREŠ, J., JEŽEK, S., MAREŠ, J. Sociální klima školy. (online), (cit. 2010-06-15). Dostupné na WWW: <http://www.klima.pedagogika.cz/index.html>. 17. MAREŠ, J., KŘIVOHLAVÝ, J. Komunikace ve škole. Brno : CDVU MU, 1995. 210 s. ISBN 80-210-1070-3. 18. OBST, O. Didaktika sekundárníko vzdelávání. Olomouc : Univerzita Palackého, 2006. 195 s. ISBN 80-244-1360-4. 19. PETLÁK, E. Klíma školy a klíma triedy. Bratislava: IRIS, 2006. 119 s. ISBN 80-89018-97-1. 20. PRŮCHA, J. Moderní pedagogika. Praha : Nakladatelství Portál, s.r.o., 2002. 481 s. ISBN 80-7178-631-4. 21. PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 2008. 261 s. ISBN 978-80-7367-416-8. 22. ŘÍČAN, P. Agresivita a šikanovanie medzi deťmi. Bratislava : Educatio, 1998. s. 21, ISBN 80-967532-2-3. 23. TUREK, I. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Metodické centrum, 1997. 316 s. ISBN 80-88796-49-0. 24. URBÁNEK, P. K metodologickým otázkam měření klimatu učitelských sborů. In Sociální klima školy I. Brno : MSD s.r.o., ISBN 80-86633-13-6. 25. VAŠUTOVÁ, J. Být učitelem. Co by měl učitel vědět o své profesi. Praha : PF UK, 2007. 77 s. ISBN 978-80-7290-325-2. 26. ZELINA, M., ZELINOVÁ, M. Rozvoj tvorivosti detí a mládeže. Bratislava : SPN, 1990. 136 s. ISBN 80-08-00442-8. 27. ZEMANOVÁ, M. Ako sa cítim v škole? In: Rodina a škola, 2006, č.9. Webové stránky: http://ssjh.sk/txt/clanok67.htm 06.10.2010

61

Zoznam príloh:

Príloha č. 1 : Dotazník pre rodičov Príloha č. 2 : Dotazník pre žiakov Príloha č. 3 : Dotazník pre učiteľov o tvorivej klíme školy

Prílohy

Príloha č.1

Dotazník pre rodičov

Zakrúžkujte odpoveď, ktorá sa zhoduje s vašim názorom. Vyberte vždy len jednu odpoveď. Dotazník je anonymný.

1. Pracuje vo vašej škole rodičovská rada? a) áno b) nie c) neviem 2. Majú rodičia vplyv na život triedy? a) áno b) nie c) neviem 3. Majú rodičia vplyv na život školy? a) áno b) nie c) neviem 4. Na koho sa obraciate v prípade, že riešite dajaký problém vášho dieťaťa? a) na učiteľa predmetu b) na triedneho učiteľa c) na riaditeľa školy d) na odborníkov CPPP e) iné.............................................................................. 5. Hovorí vám vaše dieťa o škole a) veľmi ochotne b) skôr neochotne c) menej ochotne d) neochotne e) neviem posúdiť 6. Máte na základe rozhovorov s dieťaťom predstavu o škole? a) áno b) nie 7. Máte na základe rozhovorov s dieťaťom predstavu o triede? a) áno b) nie 8. Chodí vaše dieťa do školy a) veľmi rado b) skôr radšej c) skôr nerado d) veľmi nerado e) neviem posúdiť. 9. Myslíte si, že vaše dieťa dostáva domácich úloh a) veľmi veľa, najmä z predmetu ......................... b) veľmi málo, najmä z predmetu ....................... c) primerane d) neviem posúdiť

10. Domáce úlohy vypracúva vaše dieťa a) samostatne b) s pomocou rodičov alebo súrodencov c) s pomocou spolužiakov. 11. Domáce úlohy dostáva a) pravidelne b) nepravidelne c) neviem posúdiť 12. Akcií usporiadaných triedou/školou sa zúčastňujete a) pravidelne b) príležitostne c) nezúčastňujem sa 13. Máte informácie o tom, ako sa vaše dieťa v škole učí a správa? a) áno, pravidelne b) príležitostne c) len z triednych združení 14. Myslíte si, že vaše dieťa je v škole hodnotené a) objektívne vo všetkých predmetoch b) objektívne, ale len v niektorých predmetoch c) objektívne hodnotenie v škole chýba d) neviem posúdiť 15. Myslíte si, že škola vám môže pomôcť pri prípadných problémoch s výchovou alebo učením vášho dieťaťa? a) áno b) nie c) neviem d) nežiadal by som to 16. V čom, v akej oblasti by ste mohli škole/triede pomôcť vy? a) pri organizovaní podujatí b) mojimi skúsenosťami s výchovou c) vedením záujmového krúžku (akého?).................................. d) fyzickou pomocou úprava okolia, vymaľovaním školy a pod. e) materiálnu výpomocou f) iné.......................................................................................... 17. Čo sa vám páči v škole, do ktorej chodí vaše dieťa? ...................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... 18. V čom vidíte nedostatky vašej školy? Čo by bolo potrebné napraviť alebo odstrániť? ......................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Príloha č. 2

Dotazník pre žiakov

Zakrúžkuj odpoveď, ktorá sa najviac zhoduje s tvojimi názormi. Vždy vyber len jednu odpoveď. Dotazník je anonymný. 1. Chodíš rád do školy? a) áno b) nie c)niekedy áno, niekedy nie. 2. Prečo máš rád svoju školu? a) učitelia zaujímavo učia b) v škole mám dobrých priateľov c) mám zhovievavé a úprimné vychovávateľky d) v škole nás spravodlivo hodnotia e) v škole je príjemne f) žiaci v mojej triede sú dobrí a rád do nej chodím g) môžem sa venovať mojim záujmom v záujmových krúžkoch 3. Čo nemáš rád v škole? a) okrem učenia sa v škole nič nedeje b) učím sa nepotrebné vedomosti c) učitelia nemajú dobrý vzťah k žiakom d) učitelia neučia tak, ako by som chcel e) v škole je nuda f) v škole je nedobré prostredie g) v škole nemám dobrých priateľov. 4. Ak máš v škole problémy, najčastejšie o nich hovoríš a) s vychovávateľom b) so spolužiakmi c) s rodičmi d) s učiteľom e) s riaditeľom školy f) so školským psychológom. 5. V škole sa cítiš a) neisto (môže sa stať niečo nie dobré) b) isto, viem, že sa nemôže stať niečo zlé c) tak ako hocikde inde d) osamotený 6. Sú v tvojej triede učitelia takí, ktorí a) majú zmysel pre humor b) majú väčšinou dobrú náladu c) dobre a zrozumiteľne vysvetľujú d) nekričia na žiakov e) pomáhajú žiakom v problémoch školských, ale aj mimoškolských f) majú pochopenie pre žiakov g) sú k žiakom priateľskí h) netrestajú žiakov ch) pracujú systematicky 7. Máte v triede aj učiteľov, ktorí a) sú nervózni, kričia a zlostia sa na žiakov b) trestajú žiakov c) dávajú žiakom veľa nedostatočných d) často sa zlostia e) dávajú veľa domácich úloh

f) nedobre vysvetľujú učivo g) sú nespravodliví h) nerozumejú žiakom 8. Podľa teba, ktorých žiakov majú učitelia v tvojej škole radšej? a) snaživých a aktívnych b) úctivých c) poslušných d) priateľských e) veselých f) inteligentných g) pravdovravných h) podlizujúcich sa učiteľovi. 9. Pomáhajú tvoji rodičia pri nejakých triednických akciách a) často b) občas c) nikdy 10. Ktorých školou organizovaných akcií sa zúčastňuješ? a) školské vychádzky b) športové podujatia c) kultúrne podujatia – divadlo, kino a pod. d) rôzne oslavy – výročie školy, oslavy, spoločenské podujatia školy a pod. e) školská diskotéka f) iné podujatia školy 11. Vyššie uvedených podujatí sa zúčastňuješ a) pravidelne b) niekedy c) nezúčastňujem sa na nich 12. Vieš presne, čo od teba vyžaduje škola a učitelia? a) áno b) nie 13. Domáce úlohy a) viem urobiť vždy sám b) neviem ich urobiť sám a vždy potrebujem pomoc rodičov alebo spolužiakov c) niekedy viem sám, niekedy potrebujem pomoc 14. Ktoré pocity a ako často prežívaš v škole? (Vyznač krížikom.) vždy často niekedy nikdy a) priateľstvo b) radosť c) žičlivosť iných d) nudím sa e) napätie f) pocity krivdy g) spravodlivosť h) nepriateľstvo 15. V kontakte s učiteľmi, so spolužiakmi alebo inými osobami máš dobré pocity. (Vyznač krížikom.) vždy často niekedy nikdy s učiteľmi so spolužiakmi iné osoby

Príloha č. 3

Dotazník pre učiteľov o tvorivej klíme školy

Prečítajte si pozorne nasledujúce výroky a zaškrtnite tie, ktoré sú podľa vášho názoru

charakteristické pre vašu školu.

1. Iniciatíva, tvorivosť, hľadanie, experimentovanie sa oceňujú viac ako formálne znaky

práce: disciplína, účasť na pracovisku, poriadok a pod.

2. Formálne znaky práce: disciplína, účasť na pracovisku, poriadok a pod. sa oceňujú viac

ako iniciatíva, tvorivosť, hľadanie, experimentovanie.

3. Nové myšlienky, nápady radových učiteľov sa obyčajne neprijímajú.

4. Ani konštruktívna kritika riaditeľa nie je prijímaná s pochopením.

5. Riaditeľ a jeho zástupcovia rozhodujú sami, a to autoritatívne.

6. Na rozhodovaní sa podieľajú všetci, ktorých sa rozhodnutie týka.

7. Konštruktívna kritika aj riaditeľa sa pripúšťa a kritizujúci nie sú za ňu prenasledovaní.

8. Medzi učiteľmi panuje nedôvera a uzavretosť.

9. Riaditeľ má svojich obľúbencov, ktorí mu donášajú na ostatných.

10. Vyžaduje sa, aby sa všetci zúčastňovali na hodnotení práce.

11. Podporuje sa odborný rast učiteľov.

12. Umožňuje sa voľnosť myslenia i vyjadrovania, ako aj orientácia na inovácie.

13. Medzi učiteľmi je dôvera a spolupráca.

14. Učitelia sa viac sebarealizujú mimo pracoviska.

15. Medzi učiteľmi prevláda pesimizmus, pasivita.

16. Medzi učiteľmi prevláda optimizmus, pozitívna orientácia na prácu.

17. Učitelia môžu bez obáv vyjadrovať svoje názory.

18. Podporuje a vyžaduje sa samostatnosť, aktivita a tvorivosť učiteľov.

19. Celková orientácia je skôr na minulosť a prítomnosť ako na budúcnosť.

20. Oddanosť a vernosť sa oceňujú viac ako samostatnosť a tvorivosť.

21. Riaditeľ má odbornú autoritu.

22. Riaditeľ má iba administratívnu autoritu.

23. Prevažujú pozitívne stimuly za prácu (pochvaly, povzbudenie, finančné odmeny)

24. Prevažujú negatívne stimuly za prácu (tresty, finančné postihy a pod.)

25. Riaditeľ je spravodlivý človek.

26. Riaditeľ nie je spravodlivý voči všetkým.

27. Prevláda orientácia na náročnosť, snaha byť čo najlepšími.

28. Prevláda orientácia na priemernosť.

29. Riaditeľ je tvorivý človek.

30. Riaditeľa ťažko možno zaradiť medzi tvorivých ľudí.

31. Na našom pracovisku stojí za to zaoberať sa novými myšlienkami, experimentovať

s novými nápadmi.

32. Moje schopnosti nie sú plne využité.