GamesWeb.sk Máj 2012

MÁJ 2012

RECENZIE004 Max Payne 3010 Sniper Elite V2012 FEZ014 I Am Alive018 Unit 13020 Devil May Cry HD Collection022 Gravity Rush024 Resistance: Burning Skies

HARDWARE034 ARCTIC Accelero Xtreme III034 Novinky 20. májového týždňa

OBSAH

http://twitter.com/GamesWeb_SK

twitter

https://www.facebook.com/GamesWeb.sk

facebook

http://www.gamesweb.sk

web

Nájdete nás...

ZAMYSLENIE026 Spôsob akým zabiť značku...028 Herný vývojár na Slovensku? Dafuq?030 Neustále pripojenie na sieť – okovy pre budúcnosť. 032 Hacking je úžasná zábava!

004 010

014

022 020

Gravity Rush

I Am Alive

Max Payne 3 Sniper Elite V2

Devil May Cry HD Collection

4RECENZIAWWW.GAMESWEB.SK

MÁJ 2012

AUTOR: Branislav "chinaski" Hujo PLATFORMA: XBOX 360

„Trp Max. Človek milión si, nuž vydržíšvšetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší jekameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, ženajviac vydrží na svete obyčajný Max Payne.“

Snáď mi Jozef Cíger Hronský (nie to nie je ten hoke-jista) odpustí, že som si dovolil vymeniť jeho hrdinuza Maxa Payna, ale ak by pán Hronský písal v tejtodobe, určite by Jozefa Maka, za bývaléhonewyorského detektíva rád vymenil aj on. Snáď totižnie je na svete človeka, ktorý by zniesol viac smoly,utrpenia a nešťastia, ako si na svojom chrbte nesieMax Payne. Tí ktorí jeho príbeh poznajú, vedia, žesa mu jedného chladného večera načisto rozsypalživot a následné udalosti prvých dvoch dielov tejtosérie sa nepekne pohrali s jeho psychickým stavom.Tí ktorí nevedia o Maxovi nič, môžu si o ňom zistiťviac v tomto článku (Herné legendy - Max Payne)

Niekto povedal, že v živote si raz hore a raz dolu,ale pre Maxa to akosi neplatí, sinusoida jeho životastúpajúcu tendenciu nenabrala už poriadne dlho aako sa zdá v najbližšom čase sa to ani nestane. Prvédva diely Maxa sa vyznačovali precízne budovanounoir atmosférou, ktorú skvele gradovala depresívnapríchuť zmaru a beznádeje. Akoby aj nie, veď tietodiely majú na svedomí Remedy Games, ktorí majúsvoje sídlo vo Fínsku a tam to počas dlhých tmavých

večerov nie je zrovna med/vodku lízať. Lenže svet aprachy sa točia a tretí diel už k nám nepriletel zoseveru Európy. Na Maxovi tentokrát pracovalichlapci z cenami ovenčeného Rockstaru. Zmena au-torov hry je vždy nepríjemná a v prípade sérií, ktoréokrem určitej prvoplánovosti pridávajú k dobru ajnejaký ten vlastný flow a zanechajú v hráčoch určitýšpecifický pocit, je takáto zmena o to viac rany jatri-aca. Našťastie, ak už by nejaká hra autorov zmeniťmala, tak by som si vždy prial, aby noví autori bolichlapci od Rockstaru. Oni jednoducho nevedia robiťzlé hry. Takže nemajte strach, ani v prípade Maxanepôjde o výnimku potvrdzujúcu pravidlo.

Prvé obrázky Maxa Payna z tretieho dielu znamenalidoslova K.O. pre všetkých tých, ktorí zbožňovalistarého Maxa. Holohlavý chlapík s pivným bruškomv havajskej košeli rieši problémy v brazílskej favele.Šok, čo iné sa dá napísať. Naviac je na týchobrázkoch ktokoľvek iný len nie Sam Lake, ktoréhoksicht bol akýmsi Maxovým trademarkom. Ale životje zmena a zvyknete si aj vy, mimochodom aj tak sanetreba sa báť, minimálne polovicu hry strávite s

00

vlasmi. Navyše vývoj hry (aspoňpodľa PR oddelenia) Rockstarkonzultoval priamo s Remedy takžekontinuita, aspoň aká taká je za-chovaná. Síce tu teda máme Maxa snovou tvárou, zasadeného v úplnenovom prostredí, ale smola a trápe-nie zostalo z minula a rovnako takaj James McCaffrey, ktorý Maxoviprepožičal jeho nezameniteľný hlas.Verte mi, na nového Maxa sizvyknete ešte skôr ako sa prvýkrátvyzvracia do umyvadla.

New York už nie je tým mestom,ktorým býval. Starých zločincov,ktorí okrem brutality a násilia,predsa len mali aj nejaký ten štýl akódex, nahradili ich rozmaznanédeti, ktoré hnané pocitom bezpečia,nedotknuteľnosti a návykovýchlátok predstavujú novú vlnu, ktorejstarí vlci ako Max už nerozumejú aodmietajú ju akceptovať. Niet divu,že keď sa tieto dva úplne iné svetydostanú do vzájomnej konfrontácie,vyvstane z toho sled udalostí, ktoréMaxovi dajú na výber len z dvochmožností, buď New York a istá smrť,alebo Brazília a aspoň nejaká imitá-cia života.

Sex, chilli a samba, tri veci, ktoréspolu s futbalom hovoria o Brazíliiviac ako všetky jej štátne symbolydokopy. Ale na tieto veci môže Maxv pokoji zabudnúť. Do Brazílieprišiel za prácou (aj). Byť body-guardom brazílskeho podnikateľa jedobrý spôsob ako odísť z tohto svetaso cťou. A to Max chce, hoci priamosi to priznať nechce pretože, nechuž ho jeho démoni zmáhajúakokoľvek, nech už akokoľvek trpí,priložiť si pištoľ k spánku a stlačiťspúšť, to nie je spôsob, ktorým sa

patrí zísť z tohto sveta. Aj keď by tobolo jednoduché a jednoduchšie, tourčite. Autori sa s Maxom nemaz-najú a scenárista príbehu si z nehospravil vlastnú voodoo bábiku. Maxžije, teda vlastne prežíva len nakombinácii liekov a alkoholu, to jed-iné dokáže utlmiť bolesť, ktorú si vsebe nesie. Navyše je to spôsob akosa pomaly zabíjať a zároveň klamaťsvojmu svedomiu. Lenže skôr ako toMax dokáže sám, urobia chlapci zfavely za Maxovým príjemným dov-olenkovým zomieraním hrubú čiarua smrť budú opäť roznášať štipľavémušky vystrelené z toho najlepšiehočo zbrojárske podniky po celomsvete dostali na montážne linky.

Ani alkohol a lieky našťastie ne-dokázali v Maxovi potlačiť inštinktya tak hneď ako vlhký brazílsky vz-duch pretnú prvé olovené včely,zmení sa troska na nemilosrdnúmašinu na zabíjanie. A vy praktickyokamžite zistíte, že všetko to dobrézo starých dielov v hre ostalo.Akonáhle padne prvý výstrel jed-náte inštinktívne a hra vás za párminút naučí všetko čo potreba, abyste prežili. To znamená, že vásnaučí strieľať. Lebo o nič iné v MaxPayne 3 nejde. Budete strieľať,strieľať a strieľať, tak veľa až sasami budete čudovať, koľko matiekvo favelách rodí zločincov a vrahov.Na začiatku hry je dobré nastaviť sispôsob zameriavania protivníkov.Máte na výber tri možnosti a vyber-ajte dobre, svojim výberom sivýrazne ovplyvníte hru. Buď zvolíteúplnú automatiku, poloautomatiku,alebo môžete ísť proti kanárikombez akejkoľvek asistencie pristreľbe, čo vám dôrazneodporúčam. Prestrelky potom síce

nebudú vyzerať až tak sexi ako vofilmoch, ale budú krásne živelné akaždá bude iná, na to vezmite jed.

Autori vedeli na čom je celá hrapostavená a tak do súbojov daliúplne všetko, práve prestrelky súťahúňom tejto hry, nie príbeh, ktorýhoc jednoduchý je dobrý, alečíročistá radosť z roznášania smrtivás pohltí. Už hneď druhá pre-strelka v hre v nočnom klube vásodrovná svojou, neskutočnou chore-ografiou, rýchlosťou a nekompro-misnosťou. Olovo lieta, protivníkovje šialená presila a do toho vámRockstar hodí svoj najväčší tromf.hovorím samozrejme o bullet-time.Akonáhle tento mód zapnete, čas saspomalí, obraz rozostrí a farebnéspektrum sa pomocou filtrov upravítak, aby vaše zmysly opantala ab-solútna radosť z každého dobremiereného náboja trhajúcehotkanivo na telách vašich nepriateľov.Bullet-time je nepostrádateľnou in-gredienciou hier s Maxom Paynom aani v treťom pokračovaní by ste sabez neho ďaleko nedostali. Pro-tivníkov je mnoho a hoci podľa vý-zoru nevyzerajú ani na to, že byniekedy kývali učiteľke s dokladomo ukončení základnej školy, dokážuvás poriadne prekvapiť. Jednak sadokážu celkom umne skryť, alehlavne si vás dokážu nadbehnúť aak príliš dlho stojíte na jednom mi-este, skôr či neskôr sa vám zachrbát dostanú. Rockstar naviacniekoľkokrát atmosfére súbojavýrazne pomôže barličkou zvanouskript a tak sa napríklad v spoma-lenom zábere rútite s helikoptérouk zemi, no zároveň strieľate po pro-tivníkoch, ktorí už čakajú v okolí mi-esta dopadu. Jednoducho skvelé a

MÁJ 2012

MÁJ 2012

vy si každý taktýto autorskýzámer vychutnáte.

Vychutnáte si však aj iné veci,napríklad, nech to znie akokoľvekmorbídne, smrť svojich obetí. Akosom už spomenul, každá pre-strelka je ako choreografia a támá aj svoje zakončenie. A topredsa musí nejako vygradovať atak akonáhle dostanete aj posled-ného protivníka hra vás odmeníkrásnym záberom na letiacuguľku, ktorá vašej nebohej obetispôsobila exitus. Reálne zobraze-nie zranenia, ktoré spôsobila jeúplne samozrejmé a vy, ak na tomáte žalúdok, sa môžetepokochať skutočne detailnýmzáberom na zásah protivníka.Čerešničkou na krvavej tortepotom už je to, že aj počas tohtospomaleného záberu na smrť,môžete naďalej strieľať a náležitesi tak vychutnať pohľad nazášklby tela, práve zasiahnutéhoguľkami. Ja viem, znie to sku-točne morbídne, a viem si pred-staviť spravodlivý hnev a údesvšetkých matiek, ľavicových in-telektuálov a bulvárnych nov-ináriek, ktorí niečo také akokrásu hry nikdy nedokážupochopiť. Áno táto hra jebrutálna, ale vôbec nie prvo-plánovo, nepchá násilie a brutal-itu všade kde môže, aby šokovala.Nie, nie na to sú v Rockstarepríliš inteligentní. Miesto tohovás v pravý moment prekvapianaturálnou brutalitou, ktorá vovás skutočne zanechá dojem anaviac v takýchto situáciáchdokážete ešte lepšie pochopiť ro-zorvanú osobnosť Maxa Payna,pretože aj keď to tak už na prvýpohľad nevyzerá, v jeho vnútri saešte stále skrýva človek.

Bullet-time sa vám dobíjastreľbou, vašou aj vašich pro-tivníkov a tak je dobré páliť povšetkom čo sa hýbe. Efektuvražedného pekla pri pre-strelkách napomáha aj čiastočnezničiteľné prostredie, takženapríklad v budove okolo vásbude lietať sklo a podobne (Sm-rtonostná pasca rulezz). Kaličiťtelá protivníkov i prostredia vámsamozrejme najčastejšienapomáhajú zbrane. Do rúk sa

vám dostanú rôzne kalibre tohonajlepšieho, čo dráždi a spô-sobuje vlhké sny všetkých teroris-tov sveta. Autori však dokázaliefektivitu zbraní vyvážiť takskvele, že aj ku koncu hry vás zkaždého problému bez problémovdostane aj jeden Desert Eagle vruke. Skutočne je málo hier, kdemáte k dispozícii tak mnohozbraní a pritom tak ako v sku-točnosti, každá z nich je desivévražedné monštrum. Lenžepalebná sila niečo stojí. Max nieje superman a tak máte možnosťmať pri sebe len 2 malé zbrane ajednu veľkú (brokovnica,samopal, útočná puška). Navyšeak Max strieľa obojručne z dvochmenších zbraní, veľkú zbraňjednoducho pustí, tak ako by sato dialo aj v skutočnosti, takže jelen na vás, či budete so sebouvláčiť veľkú zbraň, alebo tonecháte na pištoliach a UZI.

Ani množstvo zbraní vám, aleniekedy nepomôže. Max Payne 3je totiž dosť náročná hra a to ajna normal obtiažnosti, čo jedruhá možnosť zo štyroch. Je tospôsobené, jednak tým čo somspomínal, teda vcelku slušnouumelou inteligenciou protivníkov,jednak aj tým, že môžete zabud-núť na automatické uzdravovanie.Nech sa schováte kamkoľvekzdravie sa vám neobnoví. Anikeby ste sa tvárili najzúfalejšie anajzúboženejšie ako dokážete,jednotky a nuly nepustia. Trebapoctivo hľadať krabičky s liekmi,ktoré tu slúžia ako lekárničky aMaxovi ako tak doplnia zdravie.Aj tak však najčastejšie budetebehať s ukazovateľom zdravia za-

farbeným do červena a s litramiadrenalínu v krvi zúfalo strieľaťpo poslednom protivníkovi v mi-estnosti. Našťastie Rockstar bolako tak milosrdný a vo väčšineprípadov pri kritickom zásahu ne-zomriete hneď, ale máte šancu sazachrániť tým, že zabijete toho,kto vás postrelil. Áno možno toneznie zrovna skvele, alebo log-icky, ale v rámci zábavy ahrateľnosti ide o skvelý prvok,hoci niekedy je nepríjemné, keďstrieľate po protivníkovi a zrazusa musíte otočiť o 180 stupňov apáliť po niekom inom. Aj tak všaktento prvok jednoznačne chválim.

Takýto vizuálny orgazmus bysamozrejme nebol možný bezskvelej grafiky a perfektnýchzvukov. Žiadne pochybnosti,Rockstar dlhodobo dokazuje, žena poli grafiky a zvuku patrí kšpičke a inak tomu nie je ani tu.Prvý dojem zo Sao Paula jejednoducho úžasný a človeku,ktorý má v pamäti noirovskéskoro až monochromatické min-ulé diely, Brazília vypáli farby dosietnice. Čo však dostáva pun-tičkára ako mňa do kolien jemnožstvo detailov, ktoré tu sú,nekráčate žiadnymi prázdnymikoridormi, všade sa povaľujú veci,množstvo VECÍ, ktoré proste pa-tria ku každodennému životu, vkanceláriách sú to kancelárskepotreby, vo favelách papiere a bo-hviečovšetko a napríklad na fut-balovom štadióne v šatni atrénerskej miestnosti také ve-cičky ako tabuľky na ukazovanietaktiky a podobne. Áno, milujemkeď niekto rozmýšľa a leveldizajntvorí s logikou a citom. Rovnako


00


tak zvuk, chlapci z faviel nebudúna seba pokrikovať spisovnou an-gličtinou, portugalčinu tu budetepočuť častejšie než je zdravé a toaj také výrazy po ktorých by Cris-tiano Ronaldo s vami už nikdy nep-rehovoril. Zvuky trieštiaceho skla,rachotiacich zbraní, ale aj tónylinúce sa z predpotopného rádiadotvárajú atmosféru presne takako treba. Niet sa čoho báť, žiadnasterilita prostredia tu nehrozí. Ajsamotný Max je vymodelovanýdokonale a keď pri bullet-time sle-dujete jeho skok plavmo (Shoot-dodge), alebo výmenu zásobníkovčeľusť letí k zemi. Nádhera, pristi-hol som sa, že mením zásobník vUZI len preto, aby som videl, akoich Max automatický vyhodí anasadí nové. Vizuálna stránka hryna jednotku. Dal by som ajhviezdičku, ale to by museli byťpohyby protivníkov troška menejtoporné ako sú.

Ale musím aj haniť, hoci našťastienie výrazne. To čo mi celú hru na-jviac pilo krv, je krycí systém.Rockstar s ním má problémy trvaloa ani tu veru nenašiel liek na jehovyliečenie. Autori ho do hry za-komponovali dosť výrazne, hoci ne-treba sa báť, že by ste hrali druhéGears of War. Väčšinou vás hrapráve naopak núti k dynamike ameneniu palebných postov, no semtam sa stane, že sa kryť jednodu-cho musíte. Krytie je však takkostrbaté, že len málokedy Maxurobí to čo by ste logicky očakávalia čo by spravil asi každý. Trafiť sado krytu za stĺp tak môže byťniekedy veľmi frustrujúca záleži-tosť. Naviac opustiť kryt je raznemožné a o chvíľu zasa veľmiľahké a tak často miesto toho abyMax čupel za prekážkou a zasypá-val protivníkov krycou paľbourobíte nezmyselné kotrmelce, abyste sa zasa vrátili do krytu zktorého ten holohlavý pako zasavyliezol. Čo tiež zamrzí je sku-točnosť, že Max Payne 3 je prach-sprostá strieľačka. Nič viacej a ničmenej nemáte na práci. Lenstrieľať. Zabudnite na lozenie,skákanie, alebo riešenie čo-hokoľvek náročnejšieho akostláčanie gombíkov na otvoreniebrány. Nič také tu nie je. V dlhších

úrovniach tak sem tam vznikástereotyp a hoci do nudy to vďakačastej zmene prostredia neskĺznesnáď nikdy, ku koncu hry užbudete mať strieľania skutočnedosť. Krv mi tiež vedeli zdvihnúťnie zrovna dobre rozvrhnutécheckpointy. Hra je skutočne dosťnáročná a v niektorých miestachtak opakujete relatívne dlhú vzdi-alenosť, čo zrovna pri tejto hredosť zabíja zámer autorov vytvoriťdynamickú strieľačku z pohľadutretej osoby. Ale s tým by sa malvedieť popasovať každý a niektoríz vás to snáď ani nebudú brať akozápor. Rovnako tak by som dokategórie zápor-nezápor zaradil ajvideoklipové sekvencie hry. Hlavnezo začiatku je hra dosť častorozkúskovaná rýchlou videovsu-vkou, čo u dosť ľudí nevyvolávazrovna dvakrát nadšené reakcie.Mne osobne to nevadilo, mám rádvideoklipové filmy od GuyaRitchieho, ale mnoho mojich kole-gov rýchle strihy vyrušovali anezvykli si na ne. Jediné čo na tombolo nepríjemné mne, bolo to, ževám takáto vsuvka niekedyrozhádzala orientáciu. Našťastienič iné vás pri hre otravovať neb-ude, v tomto je Rockstar precíznya hra je vyladená.

Špeciálnou položkou v hre jepotom multiplayer. Autori naň prirôznych prezentáciách kládli dôraza ako už správne tušíte nie je tulen ako povinný prívesok k singlu,holt Rockstar nie sú EA... Na zači-atok vás ale čaká malé a v mojomprípade nie veľmi priaznivo prijatéprekvapenie. Hra vás od začiatkunepustí do celého multiplayeru(alebo ak chcete k jeho najlepšímmódom), ale len do akejsiprípravky, z ktorej sa dostanete ažpo splnení určitých kritérií. Onosa to možno nezdá nijak ťažké, alepár hodín to zaberie a mňa párhodín niekedy dokáže od niečohoodradiť, asi som povrchný...Našťastie keď sa prelúskate toutoprípravkou otvorí sa vám ďalšiavýrazná kapitola hry a tou sú GangWars, ktoré podľa autorov mali byťúzko prepojené so single-playerovou kampaňou. Vkonečnom výsledku to síce nie jeúplne tak ako to bolo prezento-

vané, ale to nič nemení na tom, žeje to zábava. Celý ten humbuk sasamozrejme nakoniec scvrkne naakýsi deatmatch doplnený ošpeciálne úlohy (zabi konkrétnehočlena súperovho gangu, atd.). Túakúsi špeciálnu patinu single-playeru tomu majú dodávať príbe-hové animačky v ktorých jezobrazený aj váš hrdina, tak akoho máte vytvoreného a vyzbro-jeného. Ak ste hrali Killzone 3 mul-tiplayer a jeho mód Warzone,budete presne vedieť odkiaľchlapci z Rockstaru odpisovali. Tovšak neberte ako negatívum,naopak, multiplayer v Max Payne 3je veľmi dobrý, potešia aj také de-taily ako to, že hra automatickypresmerúva hráčov so zapnutýmpomocníkom streľby do seancí srovnakými hráčmi a podobne. Sku-točne žiadny prívesok k singlu, aleplnohodnotný mód. A keby vásnáhodou mulťák omrzel ešte sú tuarkádové módy, kde najčastejšieide o to, aby ste za určitý čas niečourobili, pričom k naberaniu časuslúži ako inak likvidácia pro-tivníkov.

Ako som už napísal Max Payne 3 jeprachsprostá strieľačka z pohľadutretej osoby. Lenže je to strieľačkadobrá, vyladená a evidentnerobená s citom a radosťou. MaxPayne je krásny charakter,brilantne vykresľovaný vovideosekvenciách a vy praktickypočas celej hry skúmate koľko tohodokáže tento človek vydržať. Jehoironické komentáre, sarkazmus acynizmus bez štipky pátosu si za-miluje každý, koho už nebavia zás-tupy sériovo vyrábaných duševneplochých hrdinov dnešnej doby.Max Payne si zachoval to, čo ho ro-bilo výnimočným a aj keď zo SaoPaula noir atmosféru nevydolujeteani krompáčom, tento diel vásnesklame ani omylom. Hasta laVista gringo!

8.5*Výrobca: Rockstar Games *Distribútor: Rockstar *Platformy: PC, PS3, Xbox 360*Multiplayer: áno *Lokalizácia: nie *Web: www.rockstargames.com/maxpayne3/

PLUSY+ Výborne spracované prestrelky+ Genius loci v Sao Paulo+ Brilantne napísaná postava Maxa Payna

MÍNUSY- Krycí systém - Stereotyp akcie

MÁJ 2012

9.5


MÁJ 2012

DRUHÝ POHĽADBLADE

MAX PAYNE 3Cynickejší než kedykoľvek predtým, Max Payne vosvojom najnovšom príbehu dokazuje, že slepé vra-canie sa do minulosti človeka nielenže psychickyvyčerpá, ale privedie ho aj do problémov, ďaleko pre-sahujúcich jeho vlastné ego. Nový diel legendárnejakčnej ságy totižto viac než čokoľvek iné pripomínacestu do pekla, ktorou si musí hlavný hrdina prejsťpred tým, než jeho život konečne naberie aspoň aké-také svetlejšie tendencie. Nie - toto rozhodne nie ješablónovitá detektívka s tradičným happy endom,aké vídate u mainstreamových výplachov typu CSI čiNCIS. Toto je príbeh plný smrti, násilia a bezrad-nosti, príbeh, ktorý sa vám tak zaderie pod kožu, žejeho kvality naplno oceníte až pri druhom zahratí sikampane. Rockstar, preberajúci žezlo po fínskomRemedy, tak dáva svetu na známosť, že smutná storyjedného životom zbitého ex-detektíva dokáže byť na-toľko silným emotívnym zážitkom, že ho kľudnemožno označiť aj za filmový.

Nebudem teda chodiť okolo horúcej kaše a rovnopoviem, že príbeh Maxa Payna 3 ma stručnepovedané posadil na zadok. Skvelé dialógy, fanta-stický voiceover hlavného hrdinu, úžasný strih cut-scén, výborná gradácia deja, cynické hlášky,uveriteľné emócie postáv, podmanivý soundtrack...má zmysel vôbec pokračovať ďalej? Pritom dejiskohry - Brazílske Sao Paulo - spočiatku príliš veľkénádeje na zaujímavú story nedáva. Akonáhle všakprekonáte úvodnú oboznamovacú kapitolu, príbehnaberie tak maniakálny spád smerom nadol, až sasami seba budete pýtať, či môže mať niekto vôbectak veľa nešťastia, ako je tomu v prípade MaxaPaynea. Inak, uveriteľnosti príbehu vo výraznejmiere pomáha aj skutočnosť, že väčšine dialógovnebudete rozumieť ani slovo, nakoľko sú vedené vportugalčine a keďže tento jazyk hrdina hryneovláda, nebudete ho ovládať ani vy (samozrejme,to neplatí v prípade, ak sa portugalčinu učíte vškole).

Titul ale nežiari len z hľadiska príbehu, ale aj zhľadiska dĺžky a predovšetkým variability single-playerovej kampane. Zdolanie prítomnej 14ky kapi-tol vám totižto zaberie minimálne 12 hodín, pričomale ani na moment sa počas tejto doby nebudetenudiť. Dôvod? Štruktúra hry, ktorá využívajúc retro-spektívne flashbacky skáče v príbehu tak, aby ste sapozreli aj na miesta, ktoré síce so Sao Paulom nijakonesúvisia, ale na hlavnú dejovú líniu sú viazané viacnež sa bude sprvu zdať. Nechcem tu terazprezrádzať, kam všade sa na ceste za finálnym zúč-

tovaním pozriete, avšak keď uvediem, že sa v rámcispomienok vrátite aj do New Yorku, musí ostaťväčšina z vás príjemne prekvapená a potešená. Akby som však mal vybrať môjho jednoznačného fa-vorita, istotne by nimi boli sekcie, odohrávajúce sa vslumoch zvaných favely. Ak ste nebodaj videliposledný diel Fast and Furious, viete o čom hovorím.No a predstavte si, ako do toho exotického prostre-dia plného drog, pochybných kuriev a polorozpad-nutých barabizní zapadne vyholený gringo shnusnou havajskou košeľou.. no proste, treba vidieť,na to sú slova zbytočné.

Samozrejme, hlavnou devízou titulu je predovšetkýmvšadeprítomná akcia a tá je -ako sa dalo očakávať-nielen kruto návykovou, ale aj efektnou do takejmiery, že mnoho sekvencií budete opakovať s ra-dosťou aj napriek tomu, že v nich budete kapať ažnezdravo často. Áno, čítate dobre - Max Payne je užna normálnej obtiažnosti nadštandardne obtiažnouhrou (nenájdete tu ani autoheal, ani hromadulekárničiek) a možno aj práve preto som s radosťouprivítal novinku v podobe cover systému, bez ktorejje prakticky nemožné hru zdolať. Skvelému pocitu zprestreliek potom v nemalej miere napomáha ajnový fyzikálny engine či trademark série v podobebullet-timeu, ktorý nielenže skvelo vyzerá, ale fun-guje predovšetkým ako vaše eso v rukáve, nerazrozhodujúce o tom, či z nasledujúceho stretu vzídeteako víťaz alebo ako porazený, teda mŕtvola. Skrátkaa dobre, gameplay Maxa Payna 3 jednoducho nemáslabšie miesta a pokiaľ hľadáte ultimátnu adrena-línovú akciu, v tomto titule sa jej dočkáte v miereviac než vrchovatej!

Novinku v sérii - multiplayer - som síce zatiaľ nemalmožnosť nejak extenzívnejšie testovať, avšak užteraz môžem povedať, že ako mod Gang Wars, tak ajzakomponovanie bullet-timeu do mulťáku sa au-torom vydarili na jednotku a po opätovnom dohratísinglu sa hre viacerých hráčov určite mienim veno-vať. Na záver som si ešte nechal krátke zhodnotenietechnického spracovania - to je vzhľadom na žánerprakticky bezkonkurenčným a až na drobné frame-dropy vám ako po stránke vizuálu, tak aj po stránkeaudia, bude hra neustále vyrážať dych. Je teda zby-točným polemizovať nad tým, či sa Rockstaru podar-ilo udržať nastavenú kvalitatívnu laťku predchodcov.Max Payne 3 je totižto o toľko lepším než jeho min-ulé diely, že vynechať ho sa rovná hotovémuhráčskemu harakiri. A to by ste neradi spáchať,však?

00

MÁJ 2012

SniperAUTOR: Boris "Blade" Kirov PLATFORMA: XBOX 360Elite V2

Dnešní ostreľovači to majú sakra ľahké - ich pušky dokážu trafiť čokoľvek na obrovské vz-dialenosti, sú vybavené tlmičom a keď sa navyše k tomu pridá aj prítomnosť tzv. spottera,ktorý snajperovi ciele identifikuje, je riziko, žeby bol takýto strelec odhalený, naozaj min-imálne. Samozrejme, stať sa ostreľovačom nie je hračka a mnoho záujemcov si vylámezuby či už na kondičných testoch, alebo testoch presnosti streľby (nutný je vynikajúcizrak a odhad poveternostných a gravitačných vplyvov), avšak čo príde po tom, jerozhodne o dosť pohodovejším, než to, čo musia vykonávať ostatné pešie zložky armády.

V období druhej svetovej vojny, do ktorého je za-sadená aj aktuálne recenzovaná novinka s názvomSniper Elite V2, však povolanie snajpera nebolo anizďaleka tak "bezpečným", akým je dnes - ba právenaopak! Ostreľovači danej éry totižto nemali k dis-pozícii ani tlmiče, ani pomocných spotterov, anihigh-tech pušky, schopné trafiť holuba z kilometro-vej vzdialenosti a tak sa museli spoliehať na svoj in-štinkt a schopnosť improvizovať. V podstate, preostreľovačov druhej svetovej neexistoval žiadensafe-spot, pretože v okamihu stlačenia spúste bolaich pozícia ihneď odhalená. Nie čudo, že onoremeslo dokázali efektívne vykonávať naozaj len tínajlepší z najlepších - bez kvalitného prieskumuokolia a schopnosti byť "neviditeľným" totižtoväčšina adeptov začínala a súčasne aj končila u svo-jej prvej úlohy. Je preto naozaj veľká škoda, že druhýdiel Sniper Elite nešiel v stopách svojho hard-corepredchodcu ale namiesto toho sa vydal cestou main-streamu, ktorý mu nielenže nepomohol, ale naopak,výrazne uškodil.

Pritom samotný príbeh, ktorý sa nám tím Rebellionsnaží v rámci singleplayerového ťaženia prevyprá-vať, rozhodne nemožno označiť za zlý či klišéovitý.Blíži sa koniec druhej svetovej vojny a keďže spoje-necké armády, obsadzujúce Berlín z oboch strán, užprakticky nemajú s kým bojovať, veľmi rýchlonachádzajú svoj ďalší dôležitý objekt záujmu -brilantné vedecké mozgy, zodpovedné za dizajnničivých rakiet typu V2. Aby sa teda tieto vysoko ce-nené osoby nedostali do rúk Rusov, vy ako sniper vslužbách OSS sa vydávate do spomínaného mesta vrámci tajnej misie, majúcej iba jeden jediný cieľ -bud vedcov naverbovať, alebo odstrániť. Samozre-jme, relatívne jednoduchý job sa veľmi rýchlo skom-plikuje a tak vám neostane nič iné, než sa vrhnúť donebezpečnej operácie, ktorej výsledok rozhodne oosude celého sveta. Sorry za spoiler.

Veru tak - čítate správne. Síce to v úvode nebudezrejmé, avšak Rusi opäť preukážu svoju vychcanosťa možno aj práve preto, aké nepríjemné skúsenosti

naša krajina s nimi má, mi prišla príbehová línia za-ujímavou a naozaj hodnou sledovania. Pozor!Nečakajte od hry žiadne siahodlhé dialógy činaskriptované animácie - dej je rozprávaný v drvivejväčšine prípadov len prostredníctvom missionbriefingov, ktoré ale nebalamutia zbytočným páto-som, takže upútajú aj bez toho, aby vám ohlušu-júcimi a omračujúcimi efektami museli "vypáliť"zrak, sluch či mozog. Teda, vzhľadom na to, ako prí-jemne ma story prekvapila, som preto zákoniteočakával, že na obdobne vysokej úrovni bude ajgameplay samotný. Žiaľ, moje očakávanie titul ani zpolovice nenaplnil.

Ako ste si už istotne z dostupných video-materiálov(alebo z nedávno vydaného dema) stihli všimnúť,Sniper Elite V2 je v základoch 3rd person akciou,orientovanou predovšetkým na ostreľovanie cieľov zväčšej či menšej diaľky. K tomuto účelu dostanetedo rúk trojicu dobových pušiek, navzájom sa odlišu-júcich ako kadenciou, tak aj rýchlosťou prebíjania čipočtom nábojov v zásobníku. Sluší sa ale doplniť, žetieto rozdiely sú naozaj len kozmetickými, keďžesom nepostrehol, žeby niektorá z pušiek bola účin-nejšia a teda aj lepšia než tie ostatné (no.. možnoten Gewehr mal trošku navrch...). Samozrejme, sosnajpingom súvisí aj toľko propagovaný kill-cam,


0

teda efektný bullet-time záber naguľku a následné rontgenovétrhanie vnútorností zasiahnutéhonebožtíka, ktorý sa síce začneveľmi rýchlo opakovať, avšak svo-jim prevedením len tak skoro ne-unudí.

Prvý náznak, že hra akosi nevie,čím chce byť, však objavíte v mo-mente, kedy sa začnete vo svojejvýzbroji hlbšie prehrabávať. Mínya nástražné výbušniny by som ešteprekusol, rovnako tak aj pištoľ stlmičom, avšak samopal či granátymi rozhodne ako bežná výbavasnajpera neprišli. Ved predsa, os-treľovač sa má snažiť ostať čo na-jdlhšie neodhalený a preto mi bolodivné, prečo sa tieto hlučné hračkyocitli v mojom vrecku/batohu.Odpoveď sa však dostavila hneď vdruhom leveli, ktorý bol z 3/4 za-sadený do tesných interiérov ateda neumožňoval efektívne využi-tie pušky ako hlavnej zbrane. Ok,povedal som si.. jeden level ešteprežijem.. avšak keď sa takéto in-teriérové misie objavili praktickypo každej jednej exteriérovej, ostalsom zo štruktúry kampane mimori-adne rozčarovaný. To Rebellionnaozaj musel do hry vložiť tietočistokrvné akčné sekvencie? Veďpredsa keď chcem priamočiaru 3rdperson záležitosť, tak si kúpimGearsov či Army of Two. Akosniper totižto nemám záujem hraťniečo, čo do mojej profesie neza-padá! Nuž, tvorcovia si to ale uro-bili po svojom a výsledkom je trpkérozčarovanie nad tým, ako ne-snipersky celá tá kampaň vovýsledku pôsobí.

Druhým fatálnym nedostatkom lev-elov je potom dnes už praktickyvšadeprítomná linearita - aj na-priek tomu, že sa prostredie tváribyť otvoreným, zvyčajne nemáteinú možnosť, než ísť na dopreduvytýčené miesto a odtiaľ naštarto-vať nejaký skript, ktorý váspopoženie k ďalšiemu bodu. Ži-adne hľadanie najlepšieho snipingspotu, žiadna rekognoskáciaterénu, žiadne plánovanie útoku...až na možnosť využiť okolitý hlukna stlmenie zvuku výstrelov prak-ticky nemáte žiaden priestor nataktizovanie. Jednoducho musítehrať dizajnérmi navrhnutú hru abasta. Nasratý som potomsamozrejme ostal aj z už spomí-naných naskriptovaných "prek-vapení", ktoré úplne negovali mojupredošlú sniperskú prácu -jednoducho som z diaľky vyčistilurčitú zónu, ktorá sa však pomojom priblížení opäť naplnila vo-jakmi a tak som bol násilnedonútený bojovať štýlom, ktorý ksniperovi rozhodne nesedí.

Klinec všetkej tej rozporuplnostipotom bez diskusií nasadzuje AI.Vojaci sú totižto bud tupí, aleboneférovo podvádzajú. Žiadna zlatástredná cesta neexistuje. Buďtotálne ignorujú dianie navôkol(mŕtvoly), alebo naopak registrujúváš pohyb aj cez steny. Záhadná jetaktiež koordinácia a muška nepri-ateľských vojakov - akonáhle jed-ného z nich zabijete, všetciautomaticky vedia, kde ste. Nič, želežíte v tieni, v suti a v nejakompolo-rozpadnutom dome. Proste,

jeden výstrel a už si to k vámsmeruje celá rota, kľudneroztrúsená po celej hernej ploche.Pokiaľ sa však k vám len rozbehnú,ste ešte v suchu - čo ale v prípade,že niektorý z nich, kľudne aj ten,čo je od vás vzdialený 300 metrov,siahne po svojej zbrani? Nuž, ste vprdeli. Nech je dajme tomu MP40,teda samopal väčšiny nemeckýchvojakov, akokoľvek nepresný, vrukách týchto soldátov sa mení nasmrteľnú sniperku, ktorá vás viehravo "dať dole" na dva či trivýstrely. Nie, nerobím si srandu -vy musíte pri strieľaní z pušky bo-jovať s gravitáciou a poveternost-nými podmienkami, vaši oponentiniečo podobné neriešia. Jednodu-cho vystrelia z konca mapy a táguľka si vás už nejako "náhodne"nájde. Holt, vojna nikdy nebola fér,ale až do takýchto krajností to au-tori naozaj vyháňať nemuseli.

Ok, aby som ale len stále nekritizo-val - doplnkový singleplayerovýmód zvaný Kill Tally, ktorý svojimkonceptom odkazuje na gearsáckuhordu, ma vďaka otvorenýmmapám neskutočne bavil, čo jezrejme dané tým, že v týchtoscript-free challenges som moholkonečne naplno využiť svoje sna-jperské skillz. Potešilo ma ajgrafické spracovanie zdevasto-vaného Berlína či skvelé audio,výborne dotvárajúce dobovú at-mosféru. No a ruku na srdce - min-imálne štyri misie z kampane madonútili si ju dať opätovne, takženejaké tie kvality hra v oblasti sin-gleplayeru predsa len má. A čo vmomente, keď si dáte ponúkanýco-op či niektorý z dostupným MPmodov? Nuž, istotne sa dobrezabavíte. Je preto naozaj veľkáškoda, že autori si svoj pôvodnýkoncept neustrážili a s vidinou za-páčenia sa všetkým hre uškodiliviac, než by sme boli ochotnítolerovať. Tak teda, možnonabudúce!

6*Výrobca: Rebellion *Distribútor: 505 Games *Platformy: PC, PS3, Xbox 360*Multiplayer: áno *Lokalizácia: nie *Web: www.rebellion.co.uk

PLUSY+ Kill Tally+ niektoré misie kampane+ lahôdkový kill-cam+ atmosféra

MÍNUSY- nevhodný level dizajn- chabá/podvádzajúca AI- skripty odporujúce zásadám sniperskej práce

MÁJ 2012



MÁJ 2012

AUTOR: Boris "Blade" Kirov PLATFORMA: Xbox 360

Osobne nemám nič proti nostalgickým vizuálom, avšak aktuálny ošiaľ okolo pixel-artu mi po-maly ale isto začína liezť na nervy. Proste, dnes to vyzerá tak, že pokiaľ chce byť indie vývojárnaozaj úspešný, musí svoje dielo či chce či nechce, obdariť osem-bitovým audio-vizuálom. O ko-rektnosti tejto domnienky vás môže presvedčiť nie len dlhoročný fenomén zvaný Minecraft(ktorý je podľa môjho skromného názoru zbytočne nafúknutý), ale aj extrémne hypovaná indie-plošinkovka FEZ, ktorá sa nedávno dočkala svojo víťazoslávneho vydania a ihneď zožala takmasívnu vlnu pozitívnej kritiky, až sa človeku nechce veriť, že tá hra môže byť naozaj takneskutočne dobrá.

Nuž, nie je a veľkú úlohu v tom zohráva práve onotechnické spracovanie. Samozrejme, uvedené "nieje" automaticky neznamená, že by hra bola zlá - jelen proste o čosi horšia, než sa vám snažiarenomované a prestížne zahraničné portály na-hovoriť. Jasné, nasledujúcich pár riadkov je čiste lenvecou krajne subjektívnych dojmov, avšak pokiaľmáte zdravý rozum a radi ho v živote používate,určite mi skôr či neskôr dáte za pravdu. Ok, dosťbolo vágnej argumentácie - je na čase vybaliť exak-tné fakty!

Asi najjednoduchšie bude možné základný konceptFEZu vyjadriť pojmom logická plošinkovka. Titulako taký síce nemá žiaden príbeh, avšak existujú vnom určité pravidlá a zákonitosti, ktoré evokujúpocit, že daný svet naozaj dýcha svojim vlastnýmživotom. Pýtate sa, ak to nemá story, tak čo máakože hráča hnať dopredu? Odpoveď je jednoduchá- collectibles. V titule totižto máte za úlohu poz-bierať 32 cubes a rovnaký počet anti-cubes, pričomniektoré nachádzate v celku, iné roztrúsené namenšie kocôčky. Ako už asi tušíte, normálne cubes

sa dajú získať relatívne ľahko, ich anti-verzie naopak- veľmi ťažko. Na tomto mieste sa sluší poznamenať,že hlavný hrdina hry, Gomez, dostane v úvode hrydo vienka unikátnu schopnosť otáčať štandardný, 2Dprojektovaný svet o 90 stupňov okolo osi Y, čím saautomaticky dostáva hráč k hádankám a rébusom,založeným práve na tejto pseudo-3D fičúre. Prak-ticky každý jeden level je preto tvorený zmesou viacči menej zložitých puzzles, ktoré vás nútia "otáčať"úrovňou tak, aby ste sa dostali nie len ku všetkýmkockám ale aj k dverám, vedúcim do ďalších levelov.

Dizajn globálnej hernej mapy, v rámci ktorej vidíte,čo všetko ste si už otvorili, čo všetko ste zdarneprešli a čo všetko vás ešte len čaká, je ale pri na-jlepšom rozporuplný. Nakoľko vás prakticky každýjeden level pošle prostredníctvom dvoch, troch čineraz aj štyroch prítomných dverí do hneďniekoľkých ďalších úrovní (a tie samozrejme ďalej aďalej), veľmi rýchlo stratíte prehľad o tom, kde ste aako sa vrátiť naspäť. Pýtate sa, prečo by ste to malirobiť? Vracať sa do už prejdetých úrovní? Dôvod tuuž bol spomenutý - kvôli dverám, vedúcim do

0


ďalších sekcií, skrývajúcich ďalšiea ďalšie cubes a anticubes. Zdá savám, že to slovíčko "ďalšie" použí-vam až nezdravo často? Nuž, môžeza to štruktúra hry, ktorá síce naradosť mnohých postráda linear-itu, ale vďaka neexistencii kvalit-nej mapy a nemožnostijednoduchého teleportu medzidôležitými "hubmi" (pár portálovsa síce nájde, ale je ich zúfalomálo), je zdĺhavý backtracking vsnahe dopátrať sa dverí, ktoré somzabudol kdesi pred hodinou v ne-jakej XYZ lokácii, naozaj kon-traproduktívnym dizajnérskymriešením.

Príliš oslnivo nepôsobí ani ar-chitektúra jednotlivých levelov.Síce sa v hre nachádza niekoľkograficky odlišných tematík akodedinka, china-town, kanály či cin-torín, avšak po zdolaní cca prvejdesiatky miestností sa vám všetkynasledujúce jednoducho začnúnavzájom až nebezpečne podobať.Dôvod? Väčšina úrovní je stavanávertikálne, takže až na odlišne za-farbené pixely budete drvivúväčšinu času robiť stále len jedno ato isté - driapať sa nahor. Samozre-jme, mnoho úrovní v sebe ukrývaviac či menej záludné logickérébusy a preto nebude od veci, akvám tu tento aspekt hry aspoňtrošičku priblížim. V podstate jemožné in-game puzzles rozdeliť dotroch kategórií - primitívne, ťažkéa neľudsky ťažké. Prvé dvekategórie dokáže zdolať pravde-podobne väčšina čo i lenpriemerne inteligentných hráčov,nakoľko ich rozlúsknutie je vecoulen dobrej priestorovej predsta-vivosti, ľahko suplovateľnej zná-mou metódou pokus-omyl.

Posledná kategória hádaniek jevšak vec, ktorá podľa môjhoskromného názoru do takejto ca-sual plošinkovky jednoducho nepa-trí. Proste, keď musíte lúskaťin-game abecedu(!) a podivné čís-lice(!) len preto, aby ste vôbeczískali šajn o tom, čo od vás autoriv danej miestnosti chcú, je niečonaozaj zle. A to sme prosím peknelen u abecedy! Mnoho hard-corepuzzles si totižto od vás vyžiadanie len hard-core rozbor tu a tam

nachádzaných a krajne abstrakt-ných máp ale aj následný hard-core googling, keďže bez IQ 150 avyššie to proste nebudete maťšancu vyriešiť. Verte mi - mám zasebou mnoho úspešne vyriešenýchperplex city kariet (vrátane týchnajťažších), takže slobodne a bezhanby vám potvrdzujem, že niek-toré logické rébusy tejto hry ne-majú žiaden základ v logike,nakoľko sú výplodom síce geniál-nej, ale z môjho pohľadu aj značneprechoretej mysle. Riešenietakýchto mind-fuck rébusovskrátka nie je zábavným.

Ok, puzzles sú ťažké, ale rozhodnenie sú jedinou zaujímavou aktivi-tou, ktorú je možné v titulevykonávať. S Gomezom totižtomôžete v leveloch nie len hopsať ašplhať, ale aj hádzať objekty či ma-nipulovať s pákami tak, aby sa vpriestore otáčali len niektoré častilevelu. Dokonca môžete aj... aj....aj.... aj si skočiť s kamoššmi napivko, pretože to je asi tak všetko,čo vám z hľadiska gameplayu tentotitul ponúkne. Žiadne súboje s pro-tivníkmi, žiadni bossovia, žiadnepostihy za smrť pádom, žiadnenové skilly, žiaden challenge...proste nič, čo by vás motivovalo ktomu, aby ste hrou prešli tak pove-diac na jeden záťah. Po stránkehernej náplne mi Fez skrátka prídeako zúfalo prázdny a nudný svet,ktorý je síce spočiatku originálny akrásny, ale veľmi rýchlo sa opozeráa jediné, čo vám ostane, bude

repetitívna hrateľnosť. Je toskrátka stále o tom istom - vojdetedo úrovne, vyštveráte sa na vrchol,cestou pozbierate žlté kocky,vrátite sa k zavretým dverám, vo-jdete dnu a repete. Žiadne spestre-nie v podobe nejakýchino-žánrových vložiek tu nie je. Ibajedna formulka, opakovaná doaleluja.

Nepopieram, že FEZ ma v úvodebavil tak, ako kedysi legendárnyMario. Kameň úrazu tejto hry savšak naplno prejavil až v momente,kedy sa to bezosporu skvelé audio-vizuálne pozlátko stalo všedným akontrolu nad mojou pozornosťouprevzal samotný gameplay. Titul jeskrátka príliš prázdny a bezduchýna to, ako komplexne a pre-dovšetkým objemne navonok pô-sobí. Je to síce hromada levelov adesiatky hádaniek, avšak tituluchýba tá povestná "šťava", ktoráby ma donútila ho hrať, aj keďmám chuť na niečo iné. Samozre-jme, v malých, cca pol-hodinovýchdávkach je FEZ naozaj výbornouzábavou, avšak pokiaľ hľadáteniečo naozaj nezabudnuteľné,určite si ako plošinkovku vyberteniečo iné. Napr. takého RaymanaOrigins.

6*Výrobca: Polytron *Distribútor: Polytron *Platformy: Xbox 360*Multiplayer: nie *Lokalizácia: nie *Web: polytroncorporation.com/61-2

PLUSY+ štýlový audio-vizuál+ logické hádanky na báze 3D projekcie+ nulová náročnosť hopsacieho segmentu hry+ pohodová atmosféra

MÍNUSY- hard core hádanky sú zbytočne predimenzované- neprehľadná mapa- prázdnosť gameplayu- stereotyp a nuda

MÁJ 2012

MÁJ 2012

AUTOR: Branislav "chinaski" Hujo PLATFORMA: Xbox 360

Videli ste Aladina? Toho klasického od Disneyho, tuším z roku 1992? Ak áno tak si určitespomeniete na scénu keď Aladin prvýkrát vyvolal džina. A džin mu vysvetlil, že Aladin má tripriania, ale sú tu isté podmienky a jednou z tých podmienok bola múdra veta: „Nechci pomne, aby som oživoval mŕtvoly! Nie je to pekný pohľad.“Nuž tí bystrejší zrejme pochopili čo som chcel naznačiť, ale pre tých menej bystrých ma náššéfredaktor núti písať ďalej pod hrozbou nevyplatenia autorského honoráru a keďže ja zaprachy spravím všetko tak pokračujme...

I am Alive bola pôvodne oznámená na E3 v roku2008 a môžem bez akejkoľvek hrozby vysmiatia, čifyzického útoku vyhlásiť, že mnohým z nás padlisánky. Tá hra síce neprišla s nejakými novými mech-anizmami, alebo revolučnými prvkami, ale ukázalanámet, ktorý bol v tom čase silne neošúchaný aoriginálny. Pôvodný trailer, ešte z Chicaga, ukázalničivé zemetrasenie a následne hlavného hrdinu,obyčajného človeka, núteného prežiť vo svete, kdefľaša vody bola cennejšia ako hrsť peňazí. Erekciaherných novinárov i obyčajných hráčov bolamasívna a z hry sa stala pomerne vážená hernácelebrita, na ktorú sa netešil len málokto. Žiaľ poniekoľkoročnom pobyte na slnku začala načančanácelebrita akosi smrdieť a keďže sa stále nič nedialozáujem začal opadať. Smola pre hru bola v tom, ženielen zo strany nás hráčov, ale aj zo strany samot-ného vydavateľa. A tak sa stalo, že po niekoľko-ročnom vývoji, ktorý smeroval do stratena, bola vroku 2010 hra odobratá pôvodným vývojárom zoštúdia Darkworks. To sa zdal byť posledný klinčekdo bielej rakvy niekdajšej kráľovnej trailerov, aleosud (a Ubisoft) chcel inak. Hra bola interne pride-lená štúdiu Ubisoft Shanghai a jej koncepcia saúplne prekopala. Z pôvodne AAA titulu sa stalaXBLA/PSN hra vydávaná len digitálne, takže akásidruhá liga hernej scény. To však samozrejme nemusíbyť vôbec zlé, spomeňme na Limbo, Trials, Braid ainé hry, ktoré valcovali z rovnakej štartovacej pozí-cie. Dokázala však valcovať aj I am Alive?

Zabudnite na Chicago. Amerického giganta vys-triedalo v hre vymyslené mesto Haventon. Nemusívás to ale vôbec trápiť. Tak ako by daná situáciazničila sídlo Blackhawks a Bulls poradila si aj sHaventonom. Po neurčitej katastrofe (za celú hru saporiadne nedozviete čo sa stalo) ostali z kedysi

prekvitajúceho kapitalistického raja len trosky. Ko-munikácie sú zničené, mrakodrapy zbúrané, autáopustené. Zmar a skaza kamkoľvek dovidíte. Vlastnenedovidíte, pretože k neustále sa opakujúcim otra-som zeme sa pridala aj nepriehľadnuteľná clonazvíreného prachu a výparov unikajúcich z kedysiprísne bezpečných elektrární, tovární a ktoviečo-hoeštevšetkého. Úvodný pocit vás i vášho hrdinu jeteda viac ako depresívny a verte mi, autorom saskutočne skvelo podarilo navodiť atmosféru ar-mageddonu. Netreba zastierať, že inšpirácia v kniheThe Road od Cormacka McCartyho je veľká a prak-ticky všetko prostredie okolo vás je z tejto knižkyskopírované, ale myslím, že to vadiť nikomu nebude,práve naopak lepšiu inšpiráciu autori zvoliť aninemohli.

Úvodné opantanie radosťou však nemá na svedomílen geniálna atmosféra. Váš hrdina (aj keď teda mnekrajne nesympatický) je úplne obyčajný človek vtom pravom zmysle slova. Skutočne žiaden su-perhrdina, ani hrdina, ktorý sa časom v hre naučísuperschopnosti. Zabudnite na to. Je to chlapík akokaždý z nás, ktorý nemá nekonečnú výdrž, nelezievšade obratne ako veverica a ani bojové umenie munejde ako bratovi Chucka Norrisa. Jeho hlavnou de-vízou je akási ľudskosť, ba priam civilnosť. Mimo-chodom výrazne mi výzorom pripomínal JohnaMarstona z Red Dead Redemption). Všetko to čosom spomenul vyššie však má za následok určitéobmedzenia a tie nie každému sadnú. Musíte zabud-núť na to, že šplhanie po stenách a zrázoch budekrásne plynulé ako v Assasins Creed, alebo Un-charted. Náš hrdina vydrží len veľmi málo a keď mudôjde stamina, nasleduje nemilosrdný pád. V kra-jných situáciách ešte môžete využiť zúfalé stláčaniepravej spúšte na gamepade, ktoré hrdinovi pridá


0

aký taký adrenalín, ktorý stačí napreklenutie určitej kratšj vzdi-alenosti, ale ak sa vám nepodarínájsť niekde pevný bod, kde sihrdina odpočinie a vydýcha sa,nasleduje smrť a tá je tu o niečokrutejšia ako v iných hrách, ale otom neskôr.

Energiu je samozrejme možné do-plniť aj „externe“, teda napríkladtak, že sa napijete vody, alebo sipichnete adrenalínovú injekciu, aletieto komodity sú tak vzácne, že jedôležité si dobre rozmýšľať, kedy akde ich použijete. Rovnako takzdravie, taktiež ho môžete ľahkodoplniť vecami ako lekárnička čimäso, ale tieto veci sú nad zlato anielen pre vás... Hlavným cieľomvášho putovania rozvalinami bý-valej metropoly je nájdenie vašejrodiny, vašej manželky a dcérky.Oni sú jediným hnacím motoromexistencie hlavného hrdinu hry,lenže ako to už býva po príchodedo mesta sa veci troška skomp-likujú a na vašich schopnostiachbude závisieť osud aj iných postáv.A ak máte v sebe aspoň troška em-patie tak osud niektorých vám sku-točne nebude ukradnutý. Na tonadväzujú aj akési vedľajšie úlohy,kedy v celej hre stretnete 20vedľajších postáv (v hre nazvanýchpríznačne obete), ktorým môžete(nemusíte) pomôcť. Rozhodovanieo pomoci niekedy býva ťažké, pre-tože pomoc prebieha tak, že samusíte vzdať niečoho zo svojich

zásob, čo nikdy nie je ľahké.Odmenou za vašu pomoc jezískanie „kamery“ ktorá v I amAlive znamená život. Mimochodomak obeti nepomôžete, radšej sa užnechoďte pozrieť čo sa s ňou stalopotom, nie sú to pekné pohľady...

Ono je to totiž v hre troška inakako v klasických hrách. Check-pointy síce fungujú a sú pomernevhodne rozmiestnené, lenže mátelen obmedzený počet životov(kamier) a každou smrťou o jedenživot prídete. Keď vyčerpátevšetky, opakujete takmer celúkapitolu a to je verte mi niekedyporiadne dlhý úsek. Našťastie to jena Normal obtiažnosti pomerneojedinelý jav, mne sa to za celý časpodarilo len dvakrát a to eštevyslovene mojou blbosťou a nie bl-bosťou hry. O život sa však ne-musíte pripraviť len sami. V mestetotiž okrem vás a vašich „chránen-cov“ ostali aj iní obyvatelia a tí ažna výnimky, nie sú zrovna pri-ateľsky naladení. Práve naopakväčšinou vo vás vidia ak nie pri-amo nepriateľa, tak aspoň korisť aneboja sa vám dať jasne najavo, žezákon džungle platí aj v troskáchcivilizácie. Súboje sú spočiatkuveľmi zaujímavé, v rozborenommeste je totiž vlastnenie zbranenevýslovnou výsadou a tak ten ktomá zbraň má moc. A nemusí byťani nabitá (len o tom váš protivníknesmie vedieť). Treba si všakdávať pozor, nábojov nieje nikdy

dosť, mne sa napríklad nikdynestalo aby som mal viac ako 5nábojov naraz, takže stačí jedenzlý výstrel a je koniec. A to doslovavaša postava toho veľa nevydrží,jeden zásah z pištole a jeden ďalšíúder od kumpána a Hádes vyrážaod brehu... Neskôr našťastiezískate luk, ale šíp si musíte strážiťako oko v hlave. Tie som mal max-imálne 2.

Ak ste dočítali až sem a už stevideli moje hodnotenie, tak asi lenneveriacky krútite hlavou však?No vysvetlenie je trápnejednoduché. Zo všetkého toho čosom doteraz opisoval budetenadšení tak do tretiny hry. Čo sastane potom je niečo tak smutné,že sa o tom aj ťažko píše. Hraproste zastane, zaspí, znehybnie,jednoducho ďalej sa nevyvíja. Dejsíce ide ďalej, ale všetko ostatnéakoby skončí. Súboje sa stanú takfádne a neoriginálne, že ich za-čnete brať, len ako obrovskú neza-ujímavú príťaž. Dovtedajšiebádanie a odkrývanie novýchlokalít mesta skončí úplne. A veľmima to mrzí pretože mesto a jehoskaza je vymodelované skvele avôbec nie genericky. Príbytky ľudísú vždy iné a na každom z nichvidíte, že sa autori skutočne snažilizachytiť realitu ako by asi ľudiareagovali, keby taká apokalypsanastane.

Síce sa dostanete do odlišných

MÁJ 2012


MÁJ 2012

lokácií (metro, hotel, obchodnýdom), ale to všetko je v takmalom okruhu až je to na zasmi-atie. Ale smiať sa nebudete keďzistíte, že aj keď dané budovy súprakticky v tesnom susedstvevám bude presun trvať dlho. Kvôlijedovatej hmle sa totiž čas odčasu musíte nadýchať čerstvéhovzduchu, čo znamená vyliezťvysoko na dráhu nadzemky, alebona nejakú budovu a nechať si do-plniť staminu. Aj to by somprepáčil a bral ako zaujímavýprvok, ale prečo nás to autorineustále nútia robiť na tom istommieste nechápem. Do všetkýchbudov vedie jediná jedna cesta,akurát sa potom vetví. Vlastnechápem prečo to spravili a o toviac ma to mrzí.

Od cca tej tretiny hry vásjednoducho čaká iba stereotyp anuda. A ani dej to nezachráni,síce sa ako jediná zložka hry akotak posúva ďalej, ale jeho vývoj jetak zrýchlený a strihy v ňom takotrasne sfušované, že je vám aždo plaču ako niekto dokázal zabiťpôvodný autorský zámer. Ono satotiž evidentne stalo to, že keďmali autori dokončenú cca tretinuhry, niekomu z pánov v oblekoch

rupli nervy a prikázal hrudokončiť za cenu akýchkoľvekstrát na kvalite hry. A aj napriekurčitej snahy autorov je táto cenatak krvavá, že celú hru praktickyzničila. POZOR MOŽNÝSPOILER: Alebo ako inakvysvetliť, že pôvodná hlavnáúloha hry jednoducho ostaneúplne nevyriešená a upozadená?Vyrieši sa ledva určitá bočnáúloha a aj to tak, že ostanete sotvorenými ústami pozerať namonitor a nechápete, pretožeosudy niektorých dôležitýchpostáv sprevádzajúcich vás pod-statnou časťou hry ostanú neuza-vreté, bez akéhokoľvekvysvetlenia? Ak vás nahnevalkoniec Mafie II, tak tento koniecvás spoľahlivo odrovná, to miverte! Navyše sa ani nedozvieteprečo sa niektoré zásadnéudalosti stali, prečo a kto malzáujem aby sa tak vyvinuli,jednoducho nič. KONIECSPOILEROV. Autori proste muselivyhádzať 2 tretiny scenára z oknaa hru akokoľvek dokončiť v tomčo už bolo doteraz urobené.

A to je jadro toho prečo hradostala toľko koľko dostala. Niegrafika, hoc áno je hrubá a

jednoduchá a aby sa ušetril čas ajnáklady vzdialenejšie horizontyzahaľuje milosrdná hmla, na tomnemá žiaden vplyv. Naopak prí-jemne umocňuje depresívnu at-mosféru. Ani strohosť a malápočetnosť dialógov neubrala tejtohre príliš veľa percent. Túto hruzabilo zničenie jej potenciálu. Jejrozbeh je úžasný a keď sa človekzahĺbi a očakáva ďalšie príjemnéprekvapenia, dočká sa facky akúsom snáď ešte v hre nezažil.Priznám sa, že mi už dávnonebolo tak smutno po dohraní ne-jakej hry. Žiaľ smutno mi nebolopreto, že by hra bola smutná (hocje), môj smútok sa týkal autorov,pretože to čo dokázali v prvej tre-tine hry je úžasné a následne imniekto ich dieťa vyslovene zničilhlúpym rozhodnutím. Pocitzmaru, to je to čo vo vás podohraní tejto hry ostane. Pocitzmaru nad nevyužitím príležitosti,ktorú asi už asi len tak niekto ne-dostane.

5*Výrobca: Ubisoft Shanghai *Distribútor: Ubisoft *Platformy: PS3, Xbox 360*Multiplayer: nie *Lokalizácia: nie *Web: www.iamalivegame.com

PLUSY+ postkatastrofická atmosféra+ celá prvá tretina hry

MÍNUSY- Nuda, stereotyp- „koniec“ hry- Nevyužitý obrovský potenciál


0

MÁJ 2012

AUTOR: Boris "Blade" Kirov PLATFORMA: PS Vita

Aj napriek tomu, že launch portfólio titulov pre PSVitu bolo relatívne pestré a bohaté, ani polovicu zneho netvorili hry, ktoré sa vo svete gamingu oz-načujú pojmom "core". Áno, dočkali sme sa vreck-ového Uncharted, áno, dočkali sme sa hard-coresekačky Ninja Gaiden, yup, nechýbal ani tuhý racingWipeout...

Co ale v prípade, ak som dostal chuť na nejakú túpoctivú FPSku či 3rd person strieľačku? Nuž, malsom len dve možnosti - siahnuť po nejakom zostarších PSP titulov, alebo si počkať na vydanie tak-tickej záležitosti Unit 13, ktorá už aj podľa prvýchtrailerov sľubovala tradičný gameplay, na aký somzvyknutý z titulov ako SOCOM, Army of Two či Bi-nary Domain.

Dnes, kedy mám za sebou niekoľko desiatok operá-cií v spoločnosti špeciálnej jednotky "Unit 13",môžem smelo potvrdiť, že prevod žánra taktickýchakcií do "vreckovej" podoby sa mimoriadne podarila až na pár drobných mušiek nemám uvedenému tit-ulu prakticky čo vytknúť. Možno sú to slovapredčasné a ukvapené, avšak vzhľadom na to, akozvyknú byť prvé hry na nové konzoly chrobačnými,je Unit 13 doslova do bodky bravúrnym hernýmpočinom. Ok, dosť bolo nepodložených superlatívov,je čas sa hre konečne pozrieť na zúbok!

Ako už možno poniektorí viete, handheldovánovinka z dielne dnes už zosnulého Zipper Interac-

tive (ľudia, zodpovední za obdobnú PS3kovú žán-rovku Socom) je koncepčne veľmi podobnou ich pre-došlým dielam a teda ju možno zaradiť do rodiny3rd person taktických hier, u ktorých je plánovaniepohybu a samotnej akcie naozaj kľúčovým faktoromúspechu. Titul ako taký nemá samostatnú príbehovúkampaň ale pozostáva zo série 36 misií, tvorenýchštyroma typmi operácií - Direct Action, Covert,Deadline a Elite. V prípade prvého menovaného sajedná o klasickú mission-based štruktúru, v rámciktorej musíte splniť niekoľko úloh pred tým, nežmôžete dané bojisko opustiť.

Covert, ako už napovedá samotný názov, vás postavípred operáciu, ktorú je nutné dokončiť nepo-zorovane a v čo možno najväčšej tichosti. Deadline,časovo obmedzený variant Direct Actionu, je zrejmenajťažším zo všetkých módov, nakoľko ste tlačeníčasom a teda automaticky robíte pod týmto tlakomchyby. Posledný mód, s ktorým prídete počas hraniasingleplayerovej kampane do styku, Elite, je prak-ticky obsahovo totožný s Direct Actionom, až najeden podstatný detail - ak počas misie zomriete,


0

musíte ju opakovať od znovaCELÚ. Jo a aby som nezabudol -okrem single porcie hry je možnésvoje skillz otestovať aj v rámcisuper-special operácií zvanýchHigh Value Targets. Azda nemusímdodávať, čo je v nich vašou hlav-nou úlohou.

Náplňov sú jednotlivé operáciekrásne variabilné (zabi niekoho,znič niečo, nájdi a ukradni doku-menty, infiltruj a pod.) a aj keď saniektoré ich prostredia neskôr re-cyklujú, v tom zápale taktizovaniaa boja si to ani len nevšimnete.Misie sú taktiež rozdelené nakrátke, stredné a dlhé, takže eštepred ich zahájením viete, koľkočasu vám ich splnenie asi takzaberie. Inak, systém sprístupňo-vania si nových operácií je za-ložený na hviezdičkovomhodnotení levelov už splnených,pričom do výsledného skóre saokrem úspešnosti a presnostistreľby zarátavajú aj také veci akorýchlosť splnenia úlohy, počettichých zabití, množstvo head-shotov a pod. Aj napriek tomu, žespočiatku bude 5-hviezdičkovéhodnotenie prakticky samozrej-mosťou, už od nejakej 12 misiezačne nepríjemne prituhovať a vzávere hry budete radi, keď vôbec

niekde dosiahnete aj hviezdy štyri.Ruka v ruke s hodnotením vašichbojových výsledkov ide aj levelingvojakov, s ktorými nastupujete dojednotlivých akcií. Na výber totižtomáte až zo šestice navzájomodlišných classov, od čisteútočných, až po čiste taktické,pričom až vernosťou k určitejskupinke z nich docielite sprístup-nenie toho najlepšieho vybavenia,aké je pre nich dostupné.Samozrejme, s rastúcou obti-ažnosťou hry bude rovnako naras-tať aj potreba nastupovať do akciís čo možno najlepšími zbraňami agadgetami, takže rozhodne vámodporúčam už v úvode sa rozhod-núť, na aký štýl boja sa zameriate,nakoľko na šiestich stoličkách sasúbežne naozaj sedieť nedá.

Titul okrem uvedeného singlu(ktorého dohratie vám mimo-chodom zoberie cca 8 hodín živ-ota) obsahuje aj kvalitný onlineco-op, ktorého zahratie je všakvecou náhody, nakoľko ani dnessom nebol schopný nájsť nikoho,kto by bol pripravený na onlinematch. Každopádne ale, pokiaľmáte poblíž nejakého kamaráta,rozhodne by ste tento mód nemalivynechať. Inak, po technickejstránke je Unit 13 naozaj bezprob-lémovým a kvalitne odvedenýmremeslom, ktorému až na párhorších textúr či sem-tam hapru-júcu AI nemožno naozaj ničvytknúť. Ja osobne ho napríklad postránke kvality audio-vizuáluradím hneď za Uncharted a Ray-mana, čo už naozaj svedčí o tom,že pri hraní Unitu 13 nedôjde ani kpoškodeniu zraku, ani k poškode-niu sluchu. Ak sa teda radíte kšťastlivým majiteľom nového hand-heldu z dielne Sony a žáner tak-tických akcií vám vôbec nie jecudzí, nie je absolútne žiadendôvod, prečo by ste sa mali posled-nému titulu z dielne Zipper Inter-active vyhnúť.

9*Výrobca: Zipper Interactive *Distribútor: SCE *Platformy: Playstation Vita*Multiplayer: áno *Lokalizácia: nie *Web: playstation.com/psvita/games-and-media/psv-unit-13.html

PLUSY+ dlhý singleplayer+ náplň misií+ motivujúce odomykanie si nových operácií+ kvalitné technické spracovanie+ bezproblémové "konzolové" ovládanie

MÍNUSY- občas blbnúca AI- niektoré textúry by si rozhodne zaslúžili viac citu a lásky :)

MÁJ 2012


MÁJ 2012

HD COLLECTIONAUTOR: Boris "Blade" Kirov PLATFORMA: Xbox 360

DEVIL MAY CRYEšte teraz mám v živej pamäti, ako som ani za nič na svete nevedel zdolať dvojicu bossovAgni a Rudra, až do dnešných dní mi brániacich v zdarnom dokončení super-ťažkej, aletaktiež aj super-návykovej sekačky Devil May Cry 3. Veru tak - uvedené duo zabijakov miproste nedovolilo sa dostať ďalej a to aj napriek tomu, že som hral na tú úplne najľahšiuobtiažnosť, aká v titule bola dostupná. Nie je žiadnym tajomstvom, že séria Devil May Cryje určená ozajstným "skillerom", avšak taký tvrdý a potupný pád na hubu (a v tak skoromleveli) som naozaj nečakal.

Dnes, kedy mám úspešne za sebou kompletnútrilógiu Devil May Cry v slušivom HD kabáte, všakmôžem smelo povedať, že ako hráč som naozajdospel a to čo mi v minulosti robilo neprekonateľnéproblémy teraz prakticky ani nepostrehnem. Istotnevás však teraz zaujíma, ako sa vlastne onen HD Re-master tejto legendárnej PS2 ságy podaril. Nuž, akmám byť úprimný, zub času ho ohlodal o čosi viac,než kolegu Silent Hill, avšak nemusíte sa obávať ži-adnych výraznejších vád či nedostatkov - predsa lenide o sériu známu hlavne kvôli svojmu gameplayu aten, dámy a páni, nezostarol ani o jeden deň!

Z toho dôvodu preto nemienim príliš rozoberaťpríbehové pozadie Devilov a len stručne spome-niem, že vo všetkých troch dieloch sa chopíte roleDanteho (v prípade dvojky ale dostanete do rúk ajalternatívny charakter), syna známeho démonobíjcuSpardy, ktorý sa za každým musí vysporiadať s dé-monickou hrozbou, zvyčajne vedenou nejakýmsuper-silným bossákom. Na svoju dobu výborné cut-scény dnes už svojou naivitou skôr vyvolávajúúsmev na tvári a veľmi im nepomáha ani ich miz-erná audio-video kvalita či formát 4:3, ktorý

vzhľadom na 16:9 AR hry samotnej až moc bije doočí. Nechýbajú ani humorné cheesy dialógy, šialenépríbehové zvraty či fatálne logické lapsusy, takže postránke scenára a deja rozhodne nečakajte, že byvás tá omáčka okolo gamepalyu nejako výraznejšiebavila. Osobne som napríklad väčšinu týchto story-prvkov preklikával nakoľko mi svojou zastaralosťouuž dosť vadili, ale opäť musím povedať, že táto sérianikdy nebola o silnom príbehu a preto som sa ani oveľa neukrátil. Inak, práve v oblasti príbehovejzložky je ohlodanosť zubom času zrejme najviacviditeľnou (u Silent Hillu mal ale vek paradoxneopačný efekt)... ale who cares? Na prepracovanépríbehy tu máme nespočet iných titulov a sérii.

Našťastie, spomínanému tesáku času vcelku solídneodolali ako dizajn, tak aj celková štylizácia lokácií,do ktorých sa počas hrania trilógie pozriete. S výn-imkou druhého dielu je totižto temná gotická ar-chitektúra dominujúca ako zámku z jednotky, tak ajdémonickej veži z trojky, natoľko pohlcujúcou, že postránke atmosféry nemožno ságe ani dnes absolútnečo vytknúť. Problém je však v spomínanej dvojke -nakoľko bola šitá horúcou ihlou, dostala do vienka


0

nie len stupídnejší príbeh, ale pre-dovšetkým aj nezaujímavé a zúfalogenerické levely, ktoré sú v totál-nom kvalitatívnom kontraste stým, čo nám séria predvádza u os-tatných dvoch dielov. Navyše - abytoho nebolo málo - Devil May Cry2 trpí aj najväčšími problémami skamerou ( tá je u tejto ságy stat-ická), takže nemožno sa čudovať,že je fanúšikmi označovaný za tennajhorší, aký sa v sérii objavil. Pý-tate sa, ako výsledný dojem z leveldizajnu titulov ovplyvnilo topovestné HD? Nuž, ak mám byťúprimný, tak zatiaľ čo u jednotky atrojky vyššia kvalita a rozlíšenietextúr atmosfére len a lenprospeli, v prípade dvojky je tomuúplne naopak. Skrátka a dobre,pokiaľ si nechcete pokaziť mimori-adne pozitívny dojem z Devil MayCry, odporúčam vám si tenprostredný zahrať až po dokončení1 a 3, a to najlepšie až v stave opi-tosti.

Čo sa však týka gameplayu samot-ného, tak tam je naozaj zbytočnéhľadať nejaké závažnejšie chyby činedostatky. Až na miestami nie ažtak vyváženú obtiažnosť je totižtonávykovosť súbojov konštantne naúrovni "i want more!". Príjemnýmzistením nielen pre nováčikov vsérii je aj fakt, že s každým novýmdielom bol systém bitiek istým spô-sobom vylepšovaný (pridanie

evade buttonu v prípade dvojky čibojové štýly trojky), takže pokiaľ sateraz niektorí z vás rozhodnú daťHD Kolekciu na jeden záťah,rozhodne sa nemusia obávaťstereotypu. Skvelo funguje aj fak-tor motivácie k opätovnému hra-niu, tu majúci podobu akozískavania nových a levelovania užvlastnených zbraní, tak aj podoburanking systému, nemilosrdnehodnotiaceho každý váš úspech čizaváhanie.

Je neodškriepiteľným faktom, žeséria Devil May Cry sa radí medijednu z najkľúčovejších značiekplatformy PS2 a preto si ako jednaz mála svoj HD remake jednoz-načne zaslúžila. Ten síce po tech-nickej stránke príliš neoslní (čo je

vzhľadom na vek remasterovanýchtitulov pochopiteľné), avšak star-nutiu odolávajúci gameplaykolekcii zabezpečuje toľkopotrebnú hrateľnosť, bez ktorej byjej kúpa naozaj nemala zmysel. Akste teda zlatú éru Playstationu ne-jakým záhadným spôsobomprepásli a chcete si užiť to na-jlepšie z nej v čo možno najpríve-tivejšom kabáte, je Devil May CryHD Collection pre vás praktickyjasná voľba. A to aj vďaka cene,ktorá je viac než sympatickou.

7*Výrobca: Capcom *Distribútor: Capcom *Platformy: PS3, Xbox 360*Multiplayer: nie *Lokalizácia: nie *Web: www.capcomeurope.com

PLUSY+ hrateľnosť+ 3 solídne dlhé hry+ variabilita zbraní+ súbojový systém

MÍNUSY- druhý diel- poslabší HD remaster- nevyvážená obtiažnosť- 4:3 sa dnes už naozaj nenosí

MÁJ 2012


MÁJ 2012

GRAVITYAUTOR: Boris "Blade" Kirov PLATFORMA: PS VITARUSH

Asi najvýstižnejším označením titulov, sprevádzajúcich launch handheldu PS Vita, je pojem"stávka na istotu". Wipeout, Uncharted, Rayman, Marvel VS Capcom, Modnation Racers... tovšetko sú síce kvalitné, ale nie príliš originálne hry, ktoré až na pár výnimiek ponúkajú ibaštandardný herný zážitok, v ničom sa neodlišujúci od toho konzolového. Sony sa skrátkarozhodlo tentokrát neriskovať a preto na úvod potešilo predovšetkým skalopevných PS3károv,ktorí si tak kúpou PS Vity mohli zahrať pokračovania svojich obľúbených značiek bez toho, abymuseli hneď z fleku investovať do neznámych a teda krajne riskantných projektov. Dnes, kedymá PS Vita svoj launch úspešne za sebou, sa konečne vytvoril priestor aj pre tituly, svojim kon-ceptom či technickým spracovaním predsa len sa vymykajúce zabehnutému štandardu.

Gravity Rush, novinka štúdia Japan, je presne týmtypom hry, ktorá by v prvých dňoch existenciespomínaného handheldu nemala šancu na úspech.Netradičný vizuál a originálne herné mechanizmy jutotižto stavali do pozície outsidera, v priamejkonkurencii s evergreenmi typu už spomínaný Wipe-out či Uncharted nemajúceho šancu tie masy konz-ervatívnych konzumentov zaujať. Vďaka Bohu tedazato, že autori počkali s vydaním až na koniec jari -dnes totižto hra dostáva šancu naozaj žiariť arozhodne túto šancu aj maximálne využíva.

Ok, možno ma teraz niektorí obviníte z povrchnosti,avšak musím to jednoducho ihneď dostať zo seba -Gravity Rush vyzerá vskutku fenomenálne! Hek-seville, fiktívne steam-punk/fantasy mesto voblakoch, ktoré slúži ako dejisko hry, je totižto ar-chitektonicky tak originálnym a nápaditým počinom,že sa smelo môže zrovnávať s Rapture či Ishimurou.Na jednotlivých mestských štvrtiach (a že ich jehneď niekoľko!) je totižto vidieť, že nie sú výsledkomautomatizovaného randomizeru, ale že sa s nimi tím

dizajnérov hrajkal až dovtedy, kým nenadobudlipožadovaný look a feeling. Je preto neprekvapivým,že Gravity Rush je studnicou zábavy a zážitkov aj vmomente, kedy sa Heksevillom túlate len tak, bezakýchkoľvek cieľov či zámerov - tie úžasné scenérie,ktoré na vás hra ustavične chŕli, vás skrátka budúmotivovať k tomu, aby ste tamojším svetomnepreleteli tak povediac z rýchlika, ale aby ste si hopekne krásne pozvoľna užívali.

V rovnako originálnom tóne je podaný aj príbehsamotný. Kat, hlavná hrdinka titulu, sa v úvode hrypreberá s ťažkou amnéziou. Netušiac čo sa stalo aako sa ocitla tam, kde sa ocitla, Kat s radosťou vítaspoločnosť čiernej mačky, ktorá však nie je len takobyčajným domácim mazlom. Dusty, ako ju hrdinkatrefne pomenuje, totižto daruje hlavnej postaveschopnosť manipulovať s gravitáciou, čo však alenie je žiadna výhra, nakoľko práve s gravitáciou jespojená búrka zvaná "gravity storm", ohrozujúca ta-mojšie mesto. Je preto neprekvapivým, že Kat saveľmi rýchlo po nadobudnutí vedomia dostane do


0

konfliktu s miestnymi obyvateľmi apolicajnými zložkami, obviňujúcimiju za nebezpečnú situáciu, v ktorejsa Hekseville ocitlo. Ako už tedazrejme tušíte, vašou hlavnou úlo-hou bude nie len presvedčiťmešťanov o svojej nevine (a získaťtak ich rešpekt), ale aj odhaliťpôvod spomínanej gravity storm.Relatívne jednoduchá, avšakbrilantné podaná, humorná aneraz krajne ironická - taká je vskratke story Gravity Rushu, story,ktorú aj preto, že sa neberie takvážne, budete s radosťou hltať. Ato dokonca aj napriek tomu, že jevyprávaná len formou komixovýchokienok.

Ako som už v predchádzajúcomodstavci naznačil, mladá hrdinkapríbehu, krehká bloncka Kat,dokáže manipulovať s okolitougravitáciou, čo v praxi znamená,že si môže lietať kade tade. Mech-anizmus aktivovania a deaktivova-nia tejto schopnosti je jednoduchýako facka, avšak jeho majstrovskézvládnutie si predsa len vyžiada dl-

hšiu prax a experimentovanie.Odhliadnuc od faktu, že stav bezti-aže môžete využívať len poobmedzenú dobu, vám spočiatkubude najväčšie problémy spôsobo-vať presne nasmerovanie letu -vaša postava totižto po aktivovanískillu ostane levitovať nad zemou,pričom až opätovným stlačenímzodpovedajúceho tlačítka juvyšlete tam, kam smeruje kurzor.Ten je ale z hľadiska presnosti dosťrelatívnym a tak neraz skončíteúplne niekde inde, ako stepôvodne plánovali. Táto mieranepresnosti obzvlášť zamrzí v mo-mente, kedy chcete pristáť na ne-jakej uzunkej streche - neraztotižto svoju cieľovú destináciuminiete a dopadnete tam, kde stevôbec nezamýšľali. Našťastie, stroškou cviku vám mechanizmus li-etania prejde do krvi a istotne kjeho osvojeniu si dopomôže ajskvelo zakomponované gy-roskopické ovládanie či rôznevývrtky, ktorými je let možné ko-rigovať.

Inak, ak ste to ešte nestihlipostrehnúť tak vedzte, že GravityRush je v základoch tradičnouopen-world akciou, v rámci ktorejplníte sadu primárnych asekundárnych úloh, pričom pokiaľnáhodou neriešite nejakú misiu,môžete si v meste pokojne robiť čochcete - tzn. kecať s miestnymiobyvateľmi či hľadať fialovékryštály, slúžiace ako platidlo vrámci prítomného leveling sys-tému. Ten vám umožní si postupnevylepšiť ako kapacitu zdravia, takaj silu vašich útokov či dĺžku trva-nia beztiažového stavu, takžerozhodne sa nejedná o fičúru lentak do počtu. V súvislosti s levelin-gom potom nesmiem zabudnúť anina súbojovú zložku hry, ktorá jesíce jednoduchá (nečakajte teda ži-adne super-kombá), avšak bitky sbezosporu skvelo nadizajnovanýmiNavi (vedľajšími produktami onejgravity storm) rozhodne nenudia ado konceptu hry príjemne za-padajú. No a osobitnú pochvaluodo mňa si istotne zaslúži ab-solútne prehľadná a dokonalefunkčná mapa, prostredníctvomktorej je orientácia v meste naozajhračkou.

Holt, už dávno sa mi nestalo, že bysom bol nejakým titulom tak miloprekvapený, ako je tomu v prípadeGravity Rush. Navonok nenápadnágamesa ma totižto vďaka ne-tradičnému vizuálu a skvelejhrateľnosti úplne pohltila a v ti-chosti som preklínal dizajnérovSony v momente, kedy mi v PSVite došla šťava. Je preto naozajsmutným faktom, že titul sa netešíani zďaleka tak veľkému záujmumédií, ako jeho zvučnejší kole-govia. Síce je tak nedobrovoľneschovaný pred zrakom širokejverejnosti, avšak vy ako herní fa-jnšmekri už istotne viete, čo si akomajitelia PS Vity máte zakúpiť akoďalšie. Nie, klon niečohoPS3kového to určite nebude!

9*Výrobca: SCE Japan Studios *Distribútor: SCE *Platformy: Playstation VITA*Multiplayer: nie *Lokalizácia: nie *Web: www.jp.playstation.com/scej/title/gravitydaze/

PLUSY+ dizajn Hekseville+ chytľavá hrateľnosť+ vyvážený koncept open-worldu+ mechanizmus "poletovania"+ technické spracovanie

MÍNUSY- menšie problémy s presným zameraním pristátia- občasná strata orientácie

MÁJ 2012


MÁJ 2012

RESISTANCEAUTOR: Boris "Blade" Kirov PLATFORMA: PS VITA

BURNING SkIESNa rovinu sa musím priznať, že môj prvýdojem z PS Vita verzie úspešnej FPSky Resist-ance rozhodne nebol optimistickým. Hrozivoamatérske menu s primitívnymi obdĺžničkaminamiesto nejakých štýlovejších buttonov, ro-zličné grafické glitche pri prechode medziobrazovkami či tichučké audio, to všetko mispočiatku nedávalo nádej na herný zážitok,ktorý by aspoň z polovice replikoval zábavu,typickú pre túto ságu.

Našťastie, v tomto prípade sa tvrdenie "prvý dojemje ten kľúčový" svojho naplnenia nedočkalo a spribúdajúcimi odohranými hodinami som začínalnadobúdať pocitu, že ma tento Resistance baví viac,ako ktorýkoľvek predchádzajúci. Je síce pravda, žeBurning Skies sú v porovnaní s dospelejšímiPS3kovými kolegami len akýmsi okliešteným spin-offom, avšak na výslednej zábave to vôbec nie jepoznať. Možno sa po tých slovách chvály rada z váspýta, či nie som k Viťáckym titulom predsa lenbenevolentnejší, než je zdravé. Nuž, pevne dúfam,že vás nasledujúcich pár riadkov presvedčí o tom,že opak je v skutočnosti pravdou.

Príbeh, zrejme najzbytočnejší prvok väčšiny FPSiek,neexceluje ani tu, avšak keď už nič iné, tak aspoňfunguje v rovine motivácie, popoháňajúcej hlavnúpostavu aj tam, kde by sa žiaden normálne uvažu-júci človek neopovážil vstúpiť. V titule sa chopíterole statočného požiarnika Toma Rileyho, ktorýmusí na pôde USA čeliť zdrvujúcej invázii Chiméry.Samozrejme, z dôvodu dramatizácie deja je hrdina v

úvode hry násilne odtrhnutý od svojej rodiny a taksa v spoločnosti miestneho odboja vydáva na strasti-plnú púť, ktorá ho síce eventuálne privedie na stopuposledného pobytu jeho manželky a dcérky, avšakako už býva u takýchto akčných spektáklov zvykom,nič nepôjde presne podľa plánu. Story je tedajednoduchá, primitívna a ničím nezaujímavá, avšakna druhú stranu sa ani o nič svetoborné silou mocounesnaží - je to skrátka x-milion krát videná šablóna,ktorá síce nenadchne, ale vzhľadom na jej početnývýskyt v hrách dnes už ani veľmi neurazí.

Uraziť však poniektorých z vás môže počet single-playerových misií, nedosahujúci ani dvojmiestnucifru. Levelov v kampani je totižto všeho-všudy len6. Poviete si - ved to je záležitosť na jedno popolud-nie! Nuž, nebudem vám klamať a rovno poviem, žena normálnej obtiažnosti vám prejdenie singlu nez-aberie viac, než cca 5 hodín. Je to na handheldmálo? Nemyslím si. Dôvodov, prečo krátku hernúdobu neberiem až tak kriticky, je totižto hneďniekoľko. Tým prvým je istotne dizajn a variabilita


0

úrovní - vďaka výbornej architek-túre a nulovej recyklácií už raz vi-dených sekcií je každý jeden levelnaozaj atraktívnym, takže sa nerazpočas hrania pristihnete, ako povyčistení určitej lokácie len stojítea kocháte sa danou scenériou.Druhým a nemenej dôležitým fak-torom zábavnosti titulu je jehovysoká miera znovuhrateľnosti. Távyplýva nie len zo snahy získaťvšetky trofeje, ale aj z túžby poz-bierať tu a tam nachádzané doku-menty, popisujúce zväčša smutnéosudy vojnou postihnutého oby-vateľstva. Vzhľadom na to, akoriedka ústredná príbehová línia je,sú tieto textové zápisníky vítanýmdejovým spestrením.

No a samozrejme potom tu jegameplay samotný. V základoch jeBurning Skies síce tradičným žán-rovým zástupcom, avšak niekoľkodizajnérskych noviniek ho robípredsa len o čosi hravejším, než jeu tohto typu hier štandardom. Takza prvé - vaša postava sa vie kryť astrieľať zo zálohy. Fičúra, typickáskôr pre 3rd person akcie, tu fun-guje doslova a do bodky navýbornú, pričom na vyšších obti-ažnostiach sa bez nej už praktickyani len nepohnete. Za druhé -zbrane. Nielenže počas hrydostanete do rúk bohatý a skvelovybalansovaný arzenál (okremnoviniek nechýbajú ani klasiky akoCarbine či Auger), ale ten jedokonca možné aj dodatočne up-gradovať, a to zbieraním špeciál-nych a zvyčajne umneposkývaných modrých kociek. Ajnapriek tomu, že vylepšenia majúv drvivej väčšine prípadov lencharakter updatu statov (väčší zá-sobník, väčšia prieraznosť, menšírecoil a pod.), je rozdiel medzištandardnou a upgradovanouzbraňou ihneď v boji viditeľný. Špe-cialitkou handheldového Resist-ance je potom isto iste druhý módstreľby, ktorý je u každej zbraneriešený nejakou dotykovou vy-chytávkou (napr. autotargettingsamopalu Bullseye aktivujete "po-držaním" protivníka, výbušný šípdo kušo-brokovnice nabijetedotykovým "natiahnutím" a pod.)

Popri zbrojnom arzenáli rozhodne

nesmiem zabudnúť ani na pestrúpaletu protivníkov, ktorí sa vám vrámci kampane postavia do cesty.Okrem evergreenov typu štan-dardní Chiméra vojaci či Chimérazombies sa v miere viac než počet-nej budete stretávať aj s ro-zličnými typmi elitných bojovníkov,ktorí vám obzvlášť na vyššej obti-ažnosti naozaj nepríjemne zatopia.Páči sa mi taktiež, že autori sanezľakli handheldového formátu atak na vás posielajú nie jedného,nie dvoch, ale zvyčajne celú tlupuChiméry, teda presne v takýchmnožstvách, na aké ste u tejtosérie zvyknutí. Čerešničkou natorte sú potom bez debaty súboje sbossmi, ktorí vám svojou im-pozantnosťou dajú na známosť, žePS Vita je mocný hardvér, v ničomsi nezadajúci s kolegom PS3. Sumasumárum, až na relatívne štan-dardnú hernú náplň som sa priprechádzaní singleplayerovej kam-pane Resistance: Burning Skiesvýborne bavil a pokojne si ju dámo pár dní znova.

Inak, ak ste to ešte z predchádza-júceho odstavca nepostrehli, taktitul beží na handhelde naozajbezproblémovo, pričom nerobí muproblém plynulo fachčiť ani v mo-mente, kedy stojíte zoči vočiobrovi o veľkosti paneláku.Našťastie, výbornému frame-ratunepadla za obeť samotná kvalitavizuálu, ktorý sa bezosporu radímedzi to naj, čo nám zatiaľ Vitabola schopná ukázať. Kriticky savšak musím vyjadriť na margoaudio-zložky hry - nielenže je príliš

tichučkou, ale navyše má titul ajsústavné problémy s výpadkamihudby, čo z hľadiska budovania at-mosféry rozhodne kladne zhod-notiť nemožno. Pevne teda verím,že tento neduh autori čo najskôrodstránia patchom. Jo a aby somnezabudol - Burning Skies ob-sahuje aj kompetitívny multiplayerpre 8 hráčov (3 mody, 6 máp),ktorý síce na pár okamihov zabaví,ale žeby ma nejako výraznejšie osvojich údajne výnimočných kval-itách presvedčil, to povedaťnemôžem.

Ako som už spomenul v úvode re-cenzie, môj prvý dojem z Viťáck-eho Resistance rozhodne neboldobrý a pokiaľ by som nebolčlovekom trpezlivým, zlomil bysom nad ním palicu ešte pred tým,než by mi stihol ukázať všetkysvoje tromfy. Našťastie, dal somtitulu šancu, za čo sa mi odvďačilvskutku výbornou a na žánertradične návykovou hrateľnosťou.Burning Skies je teda prvou úspeš-nou FPSkou platformy PS Vita apokiaľ ste fanúšikmi tohto žánra,nevidím dôvod, prečo by ste"vreckový" Resistance mali obísť.Jasné, nie je bohvieko nápaditý, anioriginálny, ani dlhý - avšak jeskvelo zábavný a to je to, o čo tuide v prvom rade!

8*Výrobca: Nihilistic Software *Distribútor: SCE *Platformy: Playstation VITA*Multiplayer: áno *Lokalizácia: nie *Web: www.myresistance.net

PLUSY+ hrateľnosť, variabilita levelov+ atmosféra+ zbrane a ich upgrading+ boss-fighty+ výborný vizuál

MÍNUSY- chrobačné audio- amatérske menu- tuctový multiplayer

MÁJ 2012


AUTOR: Michal "MickTheMage" Nemec

Spôsob akým zabiťznačku...

A nie je to preto, že nemám rád žáner MMO čo-hokoľvek príliš v láske. Je to jednoducho preto, pre-tože nemusí byť každá hra MMO a už vôbec sakaždej hre nepodarí to v čo všetci dúfajú – napodob-niť úspech World of Warcraft. Nejde to, nepôjde to –zabudnite na to! Aby som to zbytočne nenaťahoval –dosť bolo MMO hier!

Samozrejme, všetci chápeme prečo vydavateliapasú po MMO hrách ako kravy po kvalitnej tráve.Veď kto by nevidel to množstvo dolárov a túnekončiacu popularitu World of Warcraft. Každý bysi rád zahryzol do tak výdatného koláča. Miliónyľudí hrajúcich jednu hru, hodiny ktoré sú títonadšenci ochotní stráviť pri nej – to sa jednoduchonedá prehliadnuť. World of Warcraft je skrátka syn-onymom úspešnej MMORPG. A ostatní vydavateliasa samozrejme snažia tento úspech nejakým spô-sobom napodobniť. Cestou Warcraftu a nijak inak!Stačí sa pozrieť okolo seba – máme tu Warhammer,Dungeons & Dragons, Conana, Final Fantasy anechýba ani Lord of the Rings – MMO hry stavajúcena známych licenciách. Niektoré sú lepšie, niektorézase horšie. V každom prípade sa však stavajú naúspechu WoWka.

A viete čo? Elder Scrolls hry boli zaujímavé svojimsvetom, tým, čo za ním stojí, ako je vystavaný a čoho robí svojským a zaujímavým. Nie všetky hry zosérie boli absolútne dokonalé – občas sa nejaké tieväčšie, či menšie mušky našli, ale v konečnomdôsledku sa vždy jednalo o výborné hry. Hry, ktoréponúkajú výborný hráčsky zážitok – pokiaľ ste tentyp hráča a viete sa k nej správne postaviť. Zážitok,ktorý v jej MMO verzii bude okresaný, nedokonalý a(podľa prvých náznakov) veľmi stereotypný.Jednoducho povedané, tá hra bude už len z princípublbá. Naznačujú to nie len prvé screenshoty, ale isamotné informácie o spôsobe hrania, rozdelenísveta a jednotlivých frakcií v ňom. Skrátka Zenimaxsi kope jeden hlboký hrob a pri katastrofickom

scenári stiahne so sebou všetko. Elder Scrolls On-line bude len jeden malý, ale podstatný klinček dorakvy.

Aby sme sa zase nepochopili zle – Elder Scrolls On-line zrejme nebude z princípu zlá hra. Naopak,pravdepodobne bude celkom v poriadku, aspoň na-toľko aby si našla nejakú základňu fanúšikov a ne-jakú tú komunitu. Dosť pravdepodobne veľmi rýchloprejde na mód free2play (ak tak nebude koncipo-vaná od začiatku). Avšak bude to len priemer. Veď táhra nedokázala zaujať ani svojim oznámením, aniprvými obrázkami a o nemastnom – neslanom trail-ery ani nehovoriac. Elder Scrolls Online sa budecelý čas krčiť v tieni svojich singleplayer súroden-cov a je dosť možné, že jej existencia neurobíznačke dobré meno. Skôr naopak, môže jej to eštevýrazne ublížiť.

Bethesda píli pod kvalitnou značkou konár, ktorý jejmôže jedného dňa padnúť na hlavu. Potrebuje ElderScrolls multiplayer v akejkoľvek forme? Odpoveď jejednoznačná – nepotrebuje. Iste, nejaký kooperačnýmód á la Battlepsire by nejakej hre z tohto svetaneublížil, ale malo by to byť len spestrenie single-player hrania, nie náhrada a úplne nová cesta.Väčšina MMO hier totiž nedokáže zúžitkovať licen-cované svety. Chcete dôkaz? Conan, krásne kulisy,ale mizerná hra. Final Fantasy? A Star Trek Online,no, tu radšej pomlčíme – sú časti, ktoré sú zábavnéhrať, ale stále si kladiete otázku – kam sa podel tenStar Trek.

Skrátka ak si niečo Elder Scrolls Online vyslúžila, jeto v mojich očiach titul najzbytočnejšia hra druhéhodesaťročia tohto storočia.

ZAMYSLENIEWWW.GAMESWEB.SK

Mentálne pochody kravaťákov asi nikdynepochopíme. Vlastne, chápeme ich veľmidobre – čo šustí peniazmi to musí byť ten na-jlepší nápad na celom šírom svete. Napríkladtvoriť MMO hry na základe úspešných single-player značiek. Veľká novina, Elder Scrollshra sa dočká svojho online sveta. Hlúposť jeto!

260

AUTOR: Boris "Blade" Kirov

Herný vývojár naSlovensku? Dafuq?

Veľmi dobre si pamätám na isté obdobie stredoškol-ského štúdia, kedy som túžil stať sa herným vývo-járom. V hlave som nosil (a stále nosím!) hromaduskvelých nápadov, o hrách som mal prehľad ako ži-aden iný kamarát z okolia a keďže som sa navyše ajpodomácky priúčal programovaniu, moje vyhliadkyna získanie jobu v oblasti game-developmentu bolina tú dobu naozaj svetlými. Vytriezvenie sa všakdostavilo v momente, kedy som začal sondovať, akésú možnosti dosiahnutia adekvátneho vzdelania azodpovedajúceho zamestnania. Holt, postkomuni-stická minulosť našej krajiny mi skrátka ukázalasvoju krutú tvár a tak zatiaľčo západ v oblasti dig-itálnej zábavy utešene napredoval, u nás napre-dovalo akurát tak bezostyšné rozkrádanie štátnehomajetku. Dnes, viac ako 20 rokov po revolúcii, jesituácia v našej milovanej republike z hľadiskavývoja informačných technológií o čosi lepšia, avšakv porovnaní s krajinami západného bloku sa stalaešte kontrastnejšou, než tomu bolo minule. Myjednoducho nemáme ani školstvo, ani inštitúcie baani podnikateľské prostredie pripravené pre biznis,priamo súvisiaci s hrami. Myslíte si, že táram piatecez deviate? Čítajte ďalej a pochopíte, že až takďaleko od pravdy skutočne nie som.

Zrejme najmenšiu konkurencieschopnosť v oblastivývoja hier majú naši absolventi vysokých škôl. Sícetu máme hneď niekoľko univerzít so zameraním nainformačné technológie (napr. Košická aBratislavská FEIka, FIIT a pod.), avšak krátkympreskúmaním anotácií jednotlivých študíjnych pro-gramov musí byť každému jasné, že tieto odboryprodukujú síce vzdelaných, ale totálne nešpecializo-vaných ľudí. Skrátka, také "devky na všetko".Narozdiel od západného sveta nám totižto chýbaužšia profilácia absolventov, ktorá by mladým ľudomumožnila byť profíkmi naozaj v jednej, konkrétnejoblasti. Kľudne vám odporúčam si teraz otvoriť novéokno a v krátkosti si pozrieť študijne odbory niek-torých UK univerzít (tu máte jeden príklad - AbertayUniversity). Vidíte všetky tie katedry, ústavy, odboryči fakulty (!), priamo zamerané na game-develop-ment? Nuž, v zahraničí je profesia herného vývojáravýdatne podporovaná školstvom, takže pokiaľ sachce človek vydať touto profesnou cestou, nemusí toriešiť -tak ako my- formou tzv. undergroundovéhosamoštúdia. Radšej sa ani nepúšťam do kritiky

našich všehovšudy dvoch VS, zameraných nagrafický dizajn a výtvarne umenie... To by som tumusel použiť až príliš mnoho cenzúry!

Druhý kameň úrazu - podnikateľské prostredie. Ži-jeme v krajine, kde poctivý živnostník či podnikateľ -pokiaľ nie je nejakým zahraničným investorom-nemá od štátu absolútne žiadnu podporu. Daňovýsystém, zameraný na ožobračovanie tých, čo poctivomakajú, totižto nedáva priestor na vytvorenie pod-mienok, v ktorých by mohla firma zdravo prosper-ovať. Laicky povedané - štát bije toho koňa, ktorýťahá. Darmožráči a iné živly krajinu cicajú ako taképijavice, ty, pracujúca trieda, si poctivý a hlúpy atak veselo plať. Neviem ale čo som mal možnosť vi-dieť v západných krajinách, tak práve subjekty,prispievajúce do rozpočtu, mali od štátu hneďniekoľko daňových výhod a úľav, aby aspoň takýmtospôsobom boli kompenzované za to, že solidárneprispievajú na blaho všetkých - aj tých lajdavých. Unás je tomu naopak - férovým jednaním aodvádzaním miliardy stupídnych daní sa firma odštátu dočká maximálne tak vyhrážok či exekútorov,pretože akosi zabudla odviesť novú dan XYZ, ktorávošla do platnosti len pred týždňom a keďže nez-nalosť zákona neospravedlňuje, musí byť takátofirma disciplinárne potrestaná. No a povedzte miteraz, či by ste chceli v takomto chorom systémepodnikať... to by ste museli byť naozaj blázni, ak byste sa dnes do niečoho podobného pustili. Blázni,alebo miliardári, alebo kamaráti niekoho vo "ve-dení" štátu...

Ruka v ruke s totálne nepriateľským podnikateľskýmprostredím ide aj celkový stav republiky, v akej ži-jeme. Korupcia, klientelizmus, kamarádkšefty, nízkemzdy, archaické školstvo, vysoká nezamestnanosť,skepsa a beznádej. Holt, Slovensko je síce krásnakrajina, ale pokiaľ sa snažíte všetko robiť čestne, taksa vám v nej žije totálne na hovno. Ak teda nejakýmladý človek nebodaj aj skončí štúdium blízkegame-developmentu, musí chtiac nechtiac hľadaťsvoje uplatnenie niekde inde. Je to smutné, ale keďraz vlastný štát (a dokonca vlastný ex-minister) vy-háňa (!!) schopných ľudí do zahraničia, niečo vonom štáte naozaj nie je v poriadku. Chcel by sombyť v tejto veci optimistický, ale ono sa to nedá - vsúčasnosti fungujúci štátny aparát tu ešte na dlhé

Ako sme na tom z hľadiska podpory tejto sféry podnikania?


280

roky neveští nič iné, než biedu aživot, ktorý v zahraničí bez diskusiíoznačujú pojmom živorenie.

Možno sa teraz pýtate, či je vôbecnejaká možnosť presadiť sa v oblastihier bez toho, aby bol človekdonútený opustiť túto krajinu. Nuž,aspoň v tejto veci vám môžem daťkladné stanovisko. Tak ako smesvedkami masívneho rozmachuzahraničných indie-štúdií, tak istomôžeme byť svedkami úspechumalého vývojárskeho domu, hrdo sahlásiaceho k našej krajine. Potenciáldobrého zárobku vidím aj v oblastimobilných hier, resp. titulovurčených pre mobilné zariadenia -vývoj takýchto projektov zväčšia nieje ani z kilometra tak náročný akovývoj full-blown PC/konzolovejzáležitosti (minimálne teda postránke ľudských zdrojov a financií),takže si ho môže pokojne dovoliť ajzanietená parta hráčov, majúca nielen dostatok dobrých nápadov, aleaj dostatok tvorivých skillz. Ak tedanebodaj uvažujete nad tým, žeby stesa vrhli do kolotoča zvaného game-developlment, rozhodne hneďneleťte do zahraničia - je veľkášanca, že pokiaľ pozháňate schop-ných ľudí, môžete sa v tejto sférepresadiť aj bez toho, aby ste museliopúšťať domov. Pre mňa by to zas ažtaký problém nebol (konieckoncov,ako poctivý, ctihodný občan sa vtejto krajine cítim skôr ako nepri-ateľ štátu), avšak istotne sa nájdemnoho jedincov, ktorí na SkovaKIUnedajú dopustiť. Moja rada je alecez to všetko jednoznačná - FuckSlovakia - keď si vás krajina neváži,nemá zmysel ju podporovať!

MÁJ 2012

AUTOR: Michal "MickTheMage" Nemec

Neustále pripojeniena sieť – okovy prebudúcnosť.

Lenže toto zamyslenie by nemalo byť o Blizzarde. Touž len aj ja používam zákernú taktiku veľkýchherných korporácií. Alebo čosi také. Aj keď, nadruhej strane, má na svedomí dnešnú tému právehra od tejto spoločnosti. Byť neustále online. Nie jeto nič iné ako ďalšie otravné DRM. I keby sa vámniekto snažil nahovoriť, že je to najnovšia featurajeho hry, nie je to pravda. Skrátka je to systém akozabrániť tzv. pirátstvu, o ktorom si nenažraný man-ažéri myslia, že im siaha na ich nové Porsche vgaráži. Veľmi pravdepodobne. Vlastne, v konečnomdôsledku je jediná výhoda neustáleho online pripoje-nia len neustále online pripojenie... Teda, výhoda,ktorá hrá do karát práve takejto spoločnosti. Och,samozrejme, zabúdam na nové, skvelé vlastnostihry, ktoré nás spoja s celým svetom, kamarátmi,nepriateľmi, Červenou armádou a veľkým biznisoms hráčskym materiálom – veď keď už prebiehailegálne, tak je lepšie podojiť vlastnú hru. Nič proti.Zarábať sa musí a keď sú ľudia ochotní platiť zaúplnú hovadinu, tak nevidím dôvod prečo im junedať. Ostatne, každí sme si strojcom svojho šťastia.Potiaľto je všetko v poriadku – na prvý pohľad. Akchceme z ľudí ťahať peniaze, musíme to urobiť ceznašu službu, ktorá bude integrovaná priamo do hry.Chceš niečo, musíš mať vysokorýchlostné pripojeniedo internetu, ktoré bude neustále bežať. Ono, veď aj

tvoji kamaráti budú stále online. Virtuálny kontaktje veľmi dôležitý, on totiž obohacuje našu hru oďalšie skvelé prvky. Akože. Všetky tieto kvázi poz-itívne vyjadrenia a vplyvy na vašu hru však majú za-kryť to, že sa v konečnom dôsledku jedná len (a len)o zvrhlý spôsob DRM. Nechajme teraz bokom mar-ketingové prehlásenia, akože vynálezy o inte-grovanom obchode s hráčskymi predmetmi a inýmihlúposťami. Čo ak ma tento online aspekt hry vôbecnezaujíma?

V tom prípade si hru nezahrám. Nie je pre mňaurčená a nemusí ma ďalej trápiť. Problém jevyriešený. Lenže, to je jedna skupina hráčov. Tádruhá by si aj rada zahrala, ale nemá stabilnýprístup na internet. Táto skupina má rovnako smolu,pre spoločnosti je to len skupina chudákov, ktorá imnemá čo ponúknuť – nemáš internet, neexistuješ.Nevadí, že prídu o pár dolárov zisku, veď ich hrunikto nemôže poriadne pirátiť, tak čo! Alebo...? Kdeje tu logika, naozaj netuším, ale zrejme to naozaj nieje veľký problém a hlavne veľká strata. Podľavšetkého bude natoľko bezvýznamná, že sa skrátkaspoločnosti neoplatí sa ňou zaoberať. Pretože ziskyz ich straty nahradia nejaké tie mikrotransakcie, čipodobný vnútro-herný obchod. Hry sú z tohto po-hľadu jednoznačne tvrdý obchod, ktorý nemá inéambície ako zarábať veľký balík peňazí. Vzťah hráč –hra je len klasickým, kapitalistickým vzťahomzákazník – predávajúci, kde si však (napočudovanie)často predávajúci svojho zákazníka vôbec neváži.Zaujímavé je, že v iných obchodných odvetviach bysa to obchodníkovi veľmi rýchlo mohlo vypomstiť,zatiaľ čo v tom hernom stále (v mnohých prípadoch)prevláda neúcta k zákazníkovi, bez väčšíchnegatívnych dopadov. Aj keď – treba hneď dodať –nájde sa aj fungujúci vzťah a problémy, ktoré tomôže hernej spoločnosti priniesť. V prípade Bliz-zardu sa však jeho zákazníci správajú ako zombiestúžiace po čerstvom mozgu a nevidiace pri tom ničiné ako ten kus šťavnatej kôry mozgovej. Ale ako

Byť stále online keď si chce človek zahrať svoju hru je ten najhlúpejší nápad, ktorý kedy niekohov hernom priemysle napadol. Ono sa niet čomu diviť, Blizzard sa síce môže na povrchu tváriť akosympatická firma, ale v konečnom dôsledku je to tiež len súčasť nenažranej korporácie a svojimspôsobom avatar Zla. Alebo nie?


300

som už napísal, je to vzťah zákazník– obchodník a v tomto prípaderozhodujú peňaženky zákazníkov.Nie je na tom nič zle, avšak mámtendenciu sa na hry pozerať ako natvorivú zložku súčasnej kultúry anie ako spotrebný tovar (i keď vmnohých odvetviach sa to už dnesnevylučuje – bohužiaľ).

Vzťahu hráč – hra ako kultúrny arte-fakt, však už pohľad na neustále on-line pripojenie a jeho kritickánutnosť, toľko neprospieva. Takátohra sa totiž už zo svojej podstatybráni akémukoľvek uchovaniu dobudúcnosti. Takúto hru nebudemožno jednoducho uchovať a pre-dovšetkým hrať ak skončí doba jejživotnosti. Hry sú už istý čassúčasťou nášho kultúrnehodedičstva. Avšak ako produkt dig-itálnej doby sú i veľmi zraniteľné adokážeme veľmi rýchlo o ne prísť. Jeisté, že internet tak rýchlonezmizne, tak prečo by sme sa mali

o hry závislé na neustálom pripojeníbáť? Nemuseli, ale ak uvažujeme ohrách, o ich uchovaní, mali by tubyť, aby mapovali a reprezentovaliistú dobu vo vývoji ľudskejspoločnosti, istú časť jej kultúry.100 rokov, 200 rokov, či tisíce. Čímby si to malo také Diablo 3 zaslúžiť,pýtate sa určite mnohí. Kvalitamiurčite nie. Lenže z iného uhla po-hľadu, je Diablo fenomén, ktorý malna hry a ich vývoj istý dopad, pretoje jedným z klasických kandidátovna uchovanie do budúcnosti. Avšakrôzne spôsoby DRM (akým je ineustále online pripojenie) budútoto uchovávanie stále viac sťažovaťa klásť podobným snahám prekážkypod nohy. Dnes to nevadí. Zaniekoľko rokov to už bude iný prob-lém. Áno, existujú tu rôznenáhradné riešenia, emulácie, čitvrdé cracky, avšak v každom prí-pade sú to zásahy do „prirodzenejexistencie“ hry a jej kódu.

Môžem si dnes zahrať 20 rokovstarú hru, celkom bez problémov –ak mám k tomu príslušný hardware.Viem však s istotou povedať, žednešné hry, ktoré stavajú natakýchto agresívnych DRMochranách (vrátane Steamu) budeoveľa problematickejšie znovu spo-jazdniť – ak sa to vôbec podarí bezvonkajších zásahov. Je to problém, sktorým sa mnoho kurátorov aarchivárov stretáva už i dnes, lenžedo budúcnosti (ktorá je stále viacdigitálna) to bude problém eštepálčivejší. Možno vďaka podobnýmzásahom a DRM výmyslom v budúc-nosti úplne zanikne i retro hranie.Možné je všetko. Ale kým sú hry prekorporácie len biznis, tak sa vlastneani nie je o čo strachovať. Koho by vbudúcnosti zaujímal nepotrebný,spotrebný tovar? Problém jevyriešený, vitaj neustále pripojeniesingle-player hry na internet!

MÁJ 2012

AUTOR: Boris "Blade" Kirov,

Hacking je úžasná zábava!

Bola to vec absolútnej náhody - v rámci čisteniadisku (príprava na Diablo 3) som medzi nainštalo-vanými programami narazil na čosi, čo nevyzeraloani ako hra, ba ani ako akýkoľvek iný, ľahko identi-fikovateľný softvér. Uplink, aplikácia, ktorá sanachádzala hneď pod Steamom, totižto na prvý po-hľad príliš dôvery nevzbudzovala a dokonca som nakrátko chytil paniku, či sa náhodou nejedná o ne-jaký adware, spyware či iný "hack-ware". Chvíľkuteda na shortcut ikonku len tak čumím a uvažujem,čo jej spustenie vyvolá . Samozrejme, ako u každéhojedinca rodu homo sapiens, aj u mňa túžba zistiť, očo sa jedná, po čase vyhráva a tak behom sekundyonu aplikáciu spúšťam. V daný okamih si ale neuve-domujem, že práve Uplink sa na niekoľko ďalšíchdní stane mojim novým objavom, od ktorého sabudem naozaj len veľmi ťažko odtrhávať.

Ok, späť k onej appke. Po jej spustení ma obrazovkavíta z okienkom pre prihlásenie užívateľa. WTF jeasi jediné, čo ma v daný okamih napadá. Krátkymprezretím celého interfaceu ale zisťujem, že som tuuž zrejme bol, nakoľko mi aplikácia dáva možnosťpoužiť už uložené konto. Klikám teda na predvolenúmožnosť a po štýlovom "akože loadovaní" ma vítamenu, ktoré jasne dáva na známosť, že sa jedná ohru. Hru, u ktorej ale nenájdem žiadne graficképrvky, typické pre tituly súčasnosti. Užívateľskérozhranie totižto zo všetkého najviac pripomína ne-jaký tabuľkovo-textový softvér, určený na vykoná-vanie analýz či testov. Jedinou výnimkou rozhraniaje mapa sveta, ktorá mi však až na desiatky "bodov",vyjadrujúcich s najväčšou pravdepodobnosťou počí-tačové servery a hot-spoty (aspoň niektoré z nich sútým pojmom označené), zatiaľ nedáva žiaden zmy-sel. Každopádne ale, v titule sa začínam pomaly ori-entovať a po zbežnom preskúmaní panela nástrojova aplikácii v nom nainštalovaných prichádzam k ná-zoru, že Uplink je hrou, simulujúcou prácu hackera.Kde inde totižto nájdete toolsy ako decrypter, de-cypher, IP Probe či password cracker?

V okamihu zistenia pravdy sa preto logicky, sobrovským záujmom a nadšením, vrhám do prvejprieskumnej misie - kliknutie na server, ktorý mám vzozname ďalších prípojných bodov označený akodôležitý, ma privádza na stránku, ponúkajúcu širokéspektrum aktivít. Okrem newsiek z prostredia hack-erského undergroundu tu mám možnosť mimo inéhosi zakúpiť nie len nový hackerský softvér, ale taktiežaj hardvér, bez upgradu ktorého by som zrejmenemal šancu niektoré obtiažnejšie "prácičky"dokončiť načas. Samozrejme, nakoľko som v danýmoment chudobný ako kostolná myš, vyberám si

záložku "missions" a volím si job, v rámci ktoréhomám nejakému chlapíkovi doplniť najvyššie dosiah-nuté vzdelanie o titul z psychológie. Otváram si tedamapu sveta a preskakovaním (rozumej klikaním) zjedného dostupného serveru na druhý si zabezpeču-jem dostatok času na to, aby som stihol prácudokončiť ešte pred tým, než ma bezpečnostnézložky vystopujú.

Hacking do databázy je relatívne jednoduchý anebyť spustenia trace trackera, ktorý signalizujestupeň môjho odhalenia, išiel by password breakernepomerne rýchlejšie. Našťastie, nakoľko ide ojednu z prvých misií, je záujem o moje vniknutie dosystému zložkami ochrany dát relatívne prehliadanýa preto vcelku bez stresu mením údaje tak, ako boliuvedené v zadaní misie. Po skontrolovaní správnostizmien sa od nabúraného serveru disconectujem,odosielam firme mail a ta mi na otočku posiela 1800dolárov. Hovorím si, za pár minút prácičky naozajslušné cash. Natešený z celkovej komplexnosti alepritom užívateľskej prívetivosti hackingu, nasledujú-cich niekoľko dní postupne riešim čoraz ťažšie aťažšie úlohy (sledovanie finančnej transakcie, niče-nie databáz, rýpanie sa v policajných záznamoch,sledovanie iných hackerov a pod.) a bavím sa tak, žeDiablo 3 nemá šancu. V tom však z ničoho ničnastáva zlom - je presne piatok, 14.00 a ja dostávammail, ktorý tvrdí, že som bol vystopovaný a že týmtomoja práca končí. Darmo sa snažím nájsť spôsob,ako túto udalosť obísť - hra ma jednoducho khackingu už nepustí. Vo vzduchu tak ostáva visieťnie len nedokončený upgrade môjho systému, ale ajnedoriešená "príbehová" línia, sľubujúca naozaj zau-jímavé kyberpunkové rozuzlenie.

Pýtate sa čo sa stalo? Nuž, dôvod je triviálny - akosisom v zápale toho hackingu zabudol za sebou za-

Ako ma jedna relatívne neznáma hra totálne odrovnala...


320

miesť stopy (zmazať logy) a tieneskôr poslúžili príslušným "pá-tračským" orgánom k môjmuvystopovaniu. Poučený z tejto fatál-nej chyby, zakladám si nový účet azahajujem hackovanie, tentokrátošetrené aj o moju bezpečnosť.Popritom sa ale nemôžem zbaviťúdivu nad tým, na čo všetko autoripri dizajnovaní hry mysleli. Poďalšej približne hodinovej seanseteda hru vypínam a vydávam sa postopách štúdia, zodpovedného zatento bezosporu unikátny hernýskvost. Zistením, kto má túto hru nasvedomí, je mi ale už všetko jasné -Introversion Software, štúdio, zod-povedné za také parádičky ako Def-con: Everybody Dies či Darwinia,totižto ešte žiadnu tuctovú a"bežnú" gamesu nevyprodukovalo atak im na znak dobrej vôle posielamcez donations pár eur, aby vo svojejnesmiernej originálnej a nápaditejprodukcii za žiadnych okolností

nepoľavilo.

Aj napriek tomu, že tieto pondelňa-jšie témy prevažne slúžia naoboznámenie vás, čitateľov, s našiminázormi na margo významnýchudalostí zo sveta gamingu, po ab-solútnom pohltení titulom Uplinksom sa s vami o toto moje neskrý-vané herné nadšenie musel chtiacnechtiac podeliť. Ak teda v aktuál-nej záplave rozličných hernýchodvarov a derivátov hľadáte niečoNAOZAJ netradičné, neberte aniFEZ, ani Minecraft... ba ani Botan-icu - voľte Uplink. Garantujem vám,že niečo podobné ste doteraz ešteistotne nehrali! A teraz ak ma os-pravedlníte, musím sa ísť "nabúrať"do jednej mimoriadne dobrezabezpečenej databázy. Držte palce,nech to nezmrvím! Blade... discon-nected....

MÁJ 2012

HardwareARCTIC Accelero Xtreme III -Extrémny VGA chladič

Hardwarenovinky 20.týždňa

HARDWAREWWW.GAMESWEB.SK

Práce na ňom skončili a produkttak mohol zamieriť smerom na ob-chodné pulty.

Pokiaľ potrebujete nový chladič presvojho obľúbeného grafickéhomiláčika, mohli by ste sa napríkladobzrieť za novým chladiacim počinomAccelero Xtreme III, ktorý pripravilaspoločnosť Arctic. Jeho hlavnou domé-nou je nielen široká modelová kompat-ibilita, ale aj účinnosť. Tento coolertotižto podľa slov výrobcu sľubujeochladiť 300 Wattov tepla (!). Informá-cia samozrejme udáva maximálnu ka-pacitu chladenia.

Je tak predovšetkým vhodný pre tienajvýkonnejšie grafické karty, ktoré samomentálne nachádzajú na trhu.Skladá sa z troch ventilátorov srozmerom 92 milimetrov, vyše os-emdesiatich hliníkových rebier (presneby sme ich tu našli 84) a piatich heat-pipes s priemerom 6 mm. Ventilátorydisponujú fluidnými dynamickýmiložiskami.

Otáčky ventilátora sú pritom PWMregulované v rozsahu od 900 do 2000otáčok za minútu (RPM). Firma Arcticspomína skĺbenie efektivity chladenias „tichosťou“, pričom udáva hlučnosťna 0.5 Sone. Chladiaci výkon je pod-porený aj teplovodivou pastou MX-4,ktorá je už, ako sa píše na oficiálnychstránkach produktu, vopred apliko-vaná. Ide o pastu obsahujúcu látku,ktorá urýchľuje proces tepelného rozp-týlenia, čo taktiež napomôže v udržaníoptimálnej teploty grafickej karty.Treba však spomenúť aj prítomnosťsetu 31 RAM a VR pasívov.

Chladič váži 653 gramov, má rozmery288 (dĺžka) x 104 (šírka) x 54 (výška)milimetrov. Rozmery s obalom súpotom 292 (d) x 110 (š) x 60 (v) mm,celková váha je 1,1 kg. Medzi ďalšieznáme údaje patrí informácia o prúde /napätí = 0.12A / 12V a spotrebe en-ergie o hodnote 4.32W.

Poznáme i možnosti kompatibility. Tása vzťahuje ako na produkty AMD

Radeon, tak aj na NVIDIA. Nová gen-erácia chladenia Accelero Xtreme pod-poruje Radeony 7870, 7850, 6970,6950, 6870, 6850, 6790, 5870, 5850,5830, 4890, 4870, 4850, 4830, 3870 a3850. V druhom prípade sa jedná pod-poru grafík nVidia GTX 680*, 670,580, 570, 560Ti, 560 SE, 560, 550Ti,GTS 450, 250, 240 (OEM), 150 (OEM),GT 130 (OEM), 9800 GTX+, 9800GTX, 9800 GT, 9600 GT, 9600 GSO512, 9600 GSO, 9500 GT (not LP),8800 Ultra (G80), 8800 GTX (G80),8800 GTS 512 (G92), 8800 GTS (G92),8800 GTS (G80), 8800 GT, 8800 GS(9600GSO), 7900 GTX, 7800 GTX 512,7800 GTX, 7800 GT.

V súvislosti s podporou grafických ka-riet však treba upozorniť na určitévýnimky kompatibility, ktoré by ste sipred zakúpením mali overiť.Odporúčame pre istotu nazrieť navýkres obmedzenia výšky. Predaj pro-duktu Accelero Xtreme III je pod-porený skvelou šesťročnou zárukou.Dostupný je už teraz za odporúčanúmaloobchodnú cenu 90,41 EUR bezDPH. Výrobca sa tak evidentne držalextrémov po každom ohľade.

V dvadsiatom hardvér týždni si nasvoje prišli nielen fajnšmekri, ale ipo grafickom výkone nenásytní uží-vatelia.

Pokiaľ máte radi nereferenčné kompo-nenty, možno vás zaujme jedna zdvoch najnovších grafických kariet,ktoré sa počas predchádzajúcehotýždňa predstavili. Prvou grafikou boltovárensky pretaktovaný kúsokmenom POV GeForce GTX 680 EXO,ktorý pre nás „navarila“ spoločnosťPoint of View. Najdôležitejším údajomje hodnota frekvencie jadra, ktorá vrežime využitia technológie NVIDIAGPU Boost dosahuje 1176 MHz. Ob-sahuje 1536 CUDA jadier, 256bitovúpamäťovú zbernicu a pamäťovú záleži-tosť zaisťuje 2 GB GDDR5 pamäť s tak-tom na 6008 MHz.

340

Nájdeme tu zobrazovacie výstupy akodva DVI, jeden HDMI a DisplayPort.Ďalšou hlavnou doménou je chladenie,ktoré nahradilo to referenčné. Na-jnovšie tak karta Point of View GeForceGTX 680 EXO disponuje chladičom odfirmy Arctic. Chladenie samotné potompozostáva z troch ventilátorov.

Nasledovalo vcelku veľké predstavenienového procesorového chladiča Hyper412 Slim od Cooler Masteru, vhodnéhovďaka kompaktným rozmerom pre-dovšetkým pre socket LGA 2011. NovýCPU chladič dostal do vienka okreminého aj technológiu s využitím heat-pipes - Continuous Direct Contact, notreba vyzdvihnúť i dvojicu tenkých ven-tilátorov, pre ktoré je možné inštalovaťpamäte na oboch stranách.

Jeho rozmery sú 132 x 106 x 160 mm,váži 538 gramov (jedná sa však o čistúhmotnosť chladiča, čiže bez ventilá-torov). Ventilátory majú 120 mmrozmer, hrubé sú iba 15 mm. Ich pra-covná rýchlosť je 500 - 1600 RPM(PWM) ± 10%, disponujú hlučnosťou 8 -30 dBA. Nesmie chýbať ani informácia okompatibilite. Chladič Cooler MasterHyper 412 Slim tak podporuje IntelSockety LGA 2011 / 1366 / 1156 / 1155/ 775 a AMD Sockety FM1 / AM3+ /AM3 / AM2+ / AM2. Má naplánovanúdostupnosť na začiatok júna, pričomjeho odporúčaná cena je 39,95 €.

V súvislosti s predošlým ešte dodávame,že spoločnosť Cooler Master oznámilatri nové teplovodivé pasty, ktoré sanavzájom odlišujú nielen farebne, ale ajpo stránke účinnosti. Prvá pasta sa voláIC Value V1, má bielu farbu a najnižšiuúčinnosť z tejto trojice. Druhá, IC Es-sential E1 je šedá a má stredne účinnútepelnú vodivosť, no a najlepšie obstálapasta IC Essential E2. Má teda najlepšievlastnosti a je zafarbená zlatou farbou.Rovnako ako aj menovaný chladič, ajtieto pasty budú dostupné začiatkomjúna.

Na záver dávame do pozornosti novúgrafickú kartu, ktorú si pod označenímRadeon HD 7770 Vapor-X OC Editionpre nás pripravila spoločnosť Sapphire.Ide, ako názov napovedá, o OC (pretak-tovanú) verziu, pripravenú zaujať 1 GBDDR5 pamäťou s taktom na 1300 MHz(efektívne 5,2 GHz) a frekvenciou jadra(GPU) o hodnote 1100 MHz. Ponúka dvaDVI výstupy (DVI-I a DVI-D), HDMI ajeden DisplayPort. Zaujímavosťou je prí-tomnosť APP Acceleration, ktorý môžezvýšiť výkon rade aplikácií, teda aj prihraní hier. Prítomnosť technológie AMDEyefinity je samozrejmá.

www.gamesweb.sk

Documents

GamesWeb.sk Máj 2012