- 1 -

** ******* *** *** **** *** *** **** *** ** **** **** **** ** **** ***** **** ** ***** ***** ***** *** ***** *** ** ***** ** ****** *** ** ***** ** *** *** *** *** ** ** *** *** ** *** *** ** ** *** *** ** *** ** ** ** ** ** *** *** ** ** ** ** *** *** ******* *** ** *** ** ******* ** *** *** *** *** ** ** *** ** ** ** **** ** *** ***** *** ***** *** ****** *** ** *** *** ** *** ** *** ***** ** *** *** **** ***** ** ** **** ***** ** *** **** ** ** *** **** **** ** *** *** ***** ***** *** *** ****** *** ***** **** *** *** **** *** **** *** *** ** *** *** *** *** *** **** *** **** ** *** *** ******* ** **** *** ***** **** **** *** ** ***** ***** ***** ** ******

Digitalizované 2002 Aďou

Adina stránka o knihách http://www.ada.knihy.szm.sk/

Email ada.knihy@szm.sk

- 2 -

- 3 -

POĎAKOVANIE

Vydavateľstvo Ikar, Bloomsbury a nadácia Comic Relief sa chcú poďakovať všetkým týmto ľuďom za čas, obetavosť a štedrý

príspevok. Produkcia: Helena Coryndonová a Penny Edwardsová

A samozrejme J. K. Rowlingovej za napísanie tejto knihy a za to, že všetky honoráre za ňu veľkodušne venovala nadácii Comic Relief.

Nadáciu Comic Relief (Pomoc smiechom) založila v roku 1985 skupina britských komikov. Jej cieľom je získavať finančné

prostriedky na projekty, ktoré podporujú sociálnu spravodlivosť a pomáhajú v boji proti chudobe. Každý penny, ktorý Comic Relief od verejnosti dostane, pošlú tam, kde je najpotrebnejší, prostredníctvom medzinárodne uznávaných organizácií Save the Children (Zachráňte

deti) a Oxfam. Peniaze z celosvetového predaja tejto knihy budú venované na pomoc tým najchudobnejším komunitám v

najchudobnejších krajinách sveta, peniaze z predaja vo Veľkej Británii budú venované aj na britské dobročinné projekty. Comic

Relief je oficiálne registrovaná charitatívna nadácia, číslo 326568.

- 4 -

M.L.O.K. SCAMANDER

FANTASTICKÉ ZVERY A ICH VÝSKYT

Mimoriadne vydanie s predslovom ALBUSA DUMBLEDORA

IKARv spolupráci s vydavateľstvom

bscurus BooksŠikmá ulička 18, Londýn

- 5 -

J. K. Rowling Fantastic Beasts and Where to Find Them Newt Scamander

Text copyright (c) 2001 by f. K. RowlingIllustrations copyright (c) 2001 by J. K. Rowling

Translation (c) 2001 by Oľga KralovičováSlovak edition (c) 2001 by Ikar

All rights reserved ISBN 80-551-0250-3

- 6 -

- 7 -

O AUTOROVI

Maurice Leonard Orlando Kornelius (M.L.O.K.) Scamander sa narodil v roku 1897. Záujem o bájne zvery v ňom podnietila matka, nadšená chovateľka krásnych hipogrifov. Po absolvovaní Rokfortskej strednej školy čarodejníckej nastúpil pán Scamander na Ministerstvo mágie do Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov. Po dvoch rokoch v Úrade pre presídľovanie domácich škriatkov, na ktoré spomína ako na „mimoriadne nudné“, ho preložili do Odboru zverov, kde mu jeho rozsiahle vedomosti zvláštnych čarovných zvierat zabezpečili rýchly postup.

Hoci v roku 1947 takmer sám zostavil Súpis vlkolakov, tvrdí, že je najpyšnejší na Zákaz experimentálneho chovu, schválený v roku 1965, ktorý účinne zabránil vytváraniu nových a neovládnuteľných príšer v Británii. Vďaka práci v Pobočke pre výskum a obmedzovanie drakov podnikol mnohé výskumné cesty do zahraničia, kde získaval informácie pre svoj svetoznámy bestseller Fantastické zvery a ich výskyt, ktorý teraz vychádza v päťdesiatom druhom vydaní.

M. L. O. K. Scamanderovi udelili v roku 1979 Merlinov rad druhého stupňa za prínos k štúdiu čarovných zverov - magizoológie. V súčasnosti je na dôchodku a s manželkou Porpentinou a svojimi obľúbenými knézlami Hopy, Milly a Maulerom žije v Dorsete.

- 8 -

PREDSLOV

Cítil som sa hlboko poctený, keď ma M.L.O.K. Scamander požiadal, aby som napísal predslov k tomuto výnimočnému vydaniu Fantastických zverov a ich výskytu. Len čo Scamanderovo majstrovské dielo vyšlo, bolo schválené ako učebnica na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, a treba mu pripísať podstatnú zásluhu na vynikajúcich študijných výsledkoch našich študentov na skúškach zo starostlivosti o zázračné tvory. A predsa táto príručka neslúži iba ako školská učebnica. Nijaká čarodejnícka domácnosť nie je úplná bez ošúchanej publikácie o Fantastických zveroch. Pri hľadaní najlepšieho spôsobu, ako zbaviť trávniky horklumpov, ako vykladať žalostné výkriky auguruja alebo naučiť svojho chumáčika, že nemá piť zo záchodovej misy, v nej totiž listovali a listujú celé generácie čitateľov.

Toto vydanie však slúži vznešenejšiemu cieľu, než je poučovanie čarodejníckej verejnosti. Po prvý raz v dejinách sa vynikajúce vydavateľstvo Obscurus rozhodlo jeden zo svojich titulov sprístupniť aj muklom.

Práca nadácie Comic Relief v boji proti niektorým najhorším formám ľudského utrpenia je vo svete muklov dobre známa, a tak sa teraz obraciam na svojich spolubratov čarodejníkov. Vedzte, že liečivú silu smiechu nepoznáme iba my, že je známa aj muklom, preto využime tento dar tým najvynaliezavejším spôsobom a získajme finančné prostriedky na záchranu a zlepšenie života - po takomto druhu kúzla túžime všetci. Od roku 1985 nadácia Comic Relief získala 174 miliónov libier (tridsaťštyri miliónov osemsto sedemdesiatdva galeónov, štrnásť siklov a sedem knutov).

Čarodejnícky svet má v tejto chvíli tú česť pomôcť Comic Relief v tomto ušľachtilom úsilí. Držíte v rukách výtlačok vlastnej knižky Harryho Pottera Fantastické zvery aj s jeho vlastnoručnými poznámkami a komentármi jeho priateľov. Hoci Harry váhal súhlasiť s tým, aby kniha vyšla v takejto podobe, naši priatelia v nadácii Comic Relief sa domnievali, že práve tieto drobné dodatky zdôraznia

- 9 -

zábavný tón knižky. Pán Scamander, ktorý sa už dávno zmieril s tým, že si čarodejníci do jeho knihy píšu poznámky, súhlasil tiež.

Predaj tohto vydania Fantastických zverov zabezpečí Čarodejnícka literatúra pre malých i veľkých v Šikmej uličke, ale aj muklovské kníhkupectvá. Tí členovia našej čarodejníckej komunity, ktorí sa rozhodnú prispieť na nadáciu navyše, môžu tak urobiť prostredníctvom Gringottbanky (pýtajte sa na Griphooka).

Mne už len zostáva varovať každého, kto sa dočítal až sem, hoci si túto knihu nekúpil, že je na ňu uvalená protizlodejská kliatba. Rád by som touto cestou ubezpečil tých muklov, ktorí si knižku kúpia, že ďalej opisované zábavné tvory sú vymyslené a nemôžu vám ublížiť. A čarodejníkom poviem iba toľko: Draco dormiens nunquam titillandus.

- 10 -

ÚVOD

O TEJTO KNIHEFantastické zvery a ich výskyt uzreli svetlo sveta vďaka môjmu

neustálemu cestovaniu a mnohoročným výskumom. Keď sa v duchu obzriem do minulosti, vybaví sa mi malý sedemročný čarodejník, ktorý celé hodiny vo svojej izbe trhá na kúsky horklumpov. Ó, ako mu závidím. Ešte nevie, že ho v dospelosti čakajú ďaleké cesty - od najtmavšej džungle po najsvetlejšiu púšť, od vrcholov hôr po močariská. Vyberie sa po nich a bude skúmať zvery opísané na nasledujúcich stránkach. Navštívil som brlohy, nory a hniezda na piatich svetadieloch, pozoroval som zvláštne zvyky čarovných zverov v desiatkach krajín, videl som, aké sú silné, získaval som si ich dôveru a občas som ich odháňal cestovným kotlíkom.

Prvé vydanie Fantastických zverov si v roku 1918 objednal pán Augustus Worme z Obscurusu, ktorý bol taký láskavý a požiadal ma, či by som pre jeho vydavateľstvo nenapísal spoľahlivú príručku čarovných tvorov. Bol som vtedy iba radový zamestnanec Ministerstva mágie a chopil som sa tejto príležitosti preto, aby som si prilepšil k svojmu biednemu platu dva sikle týždenne a mohol tráviť dovolenky na cestách po zemeguli hľadajúc nové čarovné druhy. A to ostatné je už len história vydávania - Fantastické zvery teraz vychádzajú v päťdesiatom druhom vydaní.

Tento úvod má odpovedať na najčastejšie otázky, ktoré každý týždeň dostávam poštou, odkedy táto kniha v roku 1927 vyšla po prvý raz. Prvá z nich je najzákladnejšia zo všetkých - čo je to zver?

- 11 -

ČO JE TO ZVER?Definícia zvera vyvolávala spory po celé stáročia. Možno to

niektorých študentov, ktorí s magizoológiou začínajú, prekvapí, ale hádam im bude tento problém jasnejší, keď sa na chvíľu zamyslíme nad tromi typmi čarovných stvorení.

Vlkolaci väčšinu svojho života prežijú ako ľudia (či už ako čarodejníci, alebo muklovia). Raz za mesiac sa však premenia na divé, štvornohé beštie s vražednými sklonmi a bez ľudského svedomia.

Zvyky kentaurov nie sú ľudské, ich domovom je divočina, odmietajú oblečenie, radšej žijú ďaleko od čarodejníkov i od muklov, a predsa sa im inteligenciou vyrovnajú.

Trollovia sa výzorom podobajú človeku, chodia vzpriamene, naučia sa zopár jednoduchých slov, a predsa sú menej inteligentné ako ten najhlúpejší jednorožec a okrem obrovskej a neprirodzenej sily nevládnu nijakou čarovnou mocou.

Teraz si položme otázku: ktoré z týchto tvorov sú „bytosti“ - teda stvorenia hodné zákonných práv a hlasu pri riadení magického sveta - a čo je zver?

Rané pokusy rozhodnúť, ktoré čarovné stvorenia by sa mali označovať za zvery, boli mimoriadne povrchné. Náčelník Čarodejníckej rady*1 Burdock Muldoon v štrnástom storočí rozhodol, že každý dvojnohý člen čarodejného spoločenstva sa bude považovať za bytosť, všetci ostatní zostanú zvermi. V dobrej viere zvolal všetky „bytosti“ na schôdzku na najvyššej úrovni, aby prerokovali nové čarodejnícke zákony, a zdesene zistil, že sa prerátal. Sála bola plná raráškov, ktorí si priviedli toľko dvojnohých stvorení, koľko len našli. Bathilda Bagshotová nám o tom v Dejinách mágie hovorí:

V piskote diricawlov, kvílení augurujov a neutíchajúcom prenikavom speve fúperov bolo sotva niečo počuť. Darmo sa čarodejníci usilovali nazrieť do papierov

1 Čarodejnícka rada - predchodca Ministerstva mágie.- 12 -

pred sebou, okolo hláv im krúžili všelijakí piadimužíci a víly, chichotali sa a džavotali. Zo desať trollov sa pustilo palicami rozbíjať miestnosť a dookola sa vznášali ježibaby a hľadali deti, ktoré by mohli zjesť. Náčelník Rady vstal, že otvorí schôdzu, pokĺzol sa však na kope trusu štetináča a nadávajúc vybehol z miestnosti.

Z toho je zrejmé, že dve nohy samy osebe nezaručujú záujem čarovného stvorenia o záležitosti čarodejníckej vlády. Roztrpčený Burdock Muldoon sa zaprisahal, že sa už nikdy nepokúsi zapojiť nečarodejníkov do Čarodejníckej rady.

Muldoonova nástupkyňa madam Elfrida Claggová sa usilovala o novú definíciu „bytostí“ v nádeji, že vytvorí užšie zväzky s ostatnými čarovnými stvoreniami. „Bytosti,“ vyhlásila, „sú tie, ktoré vedia hovoriť ľudskou rečou.“ A tak na ďalšiu schôdzku pozvali stvorenia, ktorým členovia Rady mohli porozumieť. Opäť však vznikli problémy. Trollovia, ktorých raráškovia naučili niekoľko jednoduchých viet, zase len ničili sieň tak ako predtým. Írski džarvejovia behali popod stoličky a ktorého člena Rady zasiahli, tomu driapali členky. Medzitým sa dostavila aj veľká delegácia duchov (za Muldoona ich vylúčili, lebo vraj nekráčajú na dvoch nohách, ale vznášajú sa), no odišli znechutení, pretože, ako sa neskôr vyjadrili, „Rada nehanebne zdôrazňovala potreby živých proti želaniam mŕtvych“. Kentauri, za Muldoona klasifikovaní ako zvery, no za madam Claggovej zaradení medzi „bytosti“, odmietali zúčastniť sa Rady na protest proti vylúčeniu vodných ľudí, ktorí sa nad hladinou nevedeli dorozumievať inak ako svojím škrekotom.

Až do roku 1811 sa nenašla jediná definícia prijateľná pre väčšinu čarodejníckej komunity. Novovymenovaný minister mágie Grogan Stump tvrdil, že „bytosť“ je „akýkoľvek tvor dostatočne inteligentný, aby chápal zákony magického spoločenstva a niesol časť zodpovednosti pri formovaní týchto zákonov“*2. Členovia Rady vypočuli predstaviteľov trollov v neprítomnosti raráškov a usúdili, že ničomu z toho, čo sa im hovorilo, neporozumeli, preto ich napriek

2 Výnimku spravili pre duchov, ktorí tvrdili, že je necitlivé zatriediť ich medzi „bytosti“, keď je nad slnko jasnejšie, že sú „minulosti“. Stump preto vytvoril na Oddelení pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov tri odbory, ktoré existujú aj dnes: Odbor zverov, Odbor bytostí a Odbor duchov.

- 13 -

tomu, že sa pohybujú na dvoch nohách, zaradili medzi zvery. Vodných ľudí pozvali prostredníctvom tlmočníkov, aby ich po prvý raz zatriedili medzi „bytosti“, a víly, piadimužíkov i trpaslíkov napriek ich takmer ľudskej podobe nekompromisne začlenili do kategórie zverov.

Prirodzene, tým sa to neskončilo. Všetci dobre poznáme kampane extrémistov za zaradenie muklov medzi „zvery“ a všetci dobre vieme, že kentauri odmietli postavenie „bytostí“ a požiadali, že chcú zostať zvermi*3. Vlkolakov medzitým roky presúvali z Odboru zverov do Odboru bytostí a naopak, pričom v čase, keď píšem tieto riadky, Služby pre podporu vlkolakov patria do Odboru bytostí, kým Register vlkolakov a Jednotka lapania vlkolakov spadá pod Odbor zverov. Okrem toho niekoľko druhov mimoriadne inteligentných tvorov klasifikovali ako zvery, lebo nedokážu prekonať vlastnú krutú povahu. Acromantuly a mantichory vedia inteligentne rozprávať, no napriek tomu sa pokúšajú zožrať každého človeka, čo sa k nim priblíži. Sfingy hovoria iba v hlavolamoch a hádankách, a keď im nesprávne odpoviete, sú agresívne.

Prípady, kde dosiaľ pretrváva neistota v klasifikácii zvera, uvádzam na začiatku hesla príslušného tvora.

Venujme sa teraz otázke, ktorú čarodejníci a čarodejnice v súvislosti s magizoológiou kladú veľmi často: Prečo si tieto tvory nevšímajú muklovia?

3 Kentauri totiž namietali voči niektorým tvorom, s ktorými mali patriť do rovnakej kategórie bytostí, ako napríklad voči ježibabám a upírom, a vyhlásili, že si môžu riadiť svoje záležitosti aj sami bez čarodejníkov. O rok neskôr si rovnakú žiadosť podali aj vodní ľudia. Ministerstvo mágie voľky-nevoľky ich požiadavky prijalo. Hoci na Odbore zverov pri Oddelení pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov existuje kancelária pre spoluprácu s kentaurmi, ani jeden kentaur ju nikdy nevyužil, a výraz „poslať niekoho do kancelárie kentaurov“ sa stal na ministerstve okrídlenou frázou, ktorá znamená, že dotyčnú osobu čoskoro vyhodia.

- 14 -

EXISTENCIA FANTASTICKÝCH ZVEROV VO VEDOMÍ MUKLOV - STRUČNÝ

HISTORICKÝ PREHĽADMožno to mnohých čarodejníkov prekvapí, ale čarovné a

obludné tvory, ktoré sa tak dlho a úporne usilujeme utajiť, mukli nenechávali vždy bez povšimnutia. Letmý pohľad na výtvarné umenie a literatúru muklov z obdobia stredoveku nám odhalí, že v tom čase vedeli o existencii mnohých z tvorov, o ktorých sú teraz presvedčení, že sa zrodili iba vo fantázii. Dosvedčujú to: drak, grifon, jednorožec, fénix, kentaur. Tieto a mnohé ďalšie sa vyskytujú v dielach muklov z toho obdobia, hoci zvyčajne smiešne skreslené.

Keď však pozornejšie preskúmame muklovské bestiáre z tých čias, zistíme, že väčšina čarovných zverov buď unikla pozornosti muklov celkom, alebo si ich pomýlili s niečím iným. Preskúmajme zachovaný úryvok z rukopisu istého brata Benedikta, františkánskeho mnícha z Worchestershiru:

Dnešného dňa idúc po bylinnej záhrade odhrnul som bazalku a objavil som fretku obludnej veľkosti. Neutiekla ani sa neskryla, ako to fretky robievajú, ale skočila na mňa, zhodila ma na zem a takmer prízračne zlostne vykríkla: „Vypadni, ty plešivec!“ Potom ma tak silno uhryzla do nosa, že som niekoľko hodín krvácal. Páter mi nechcel uveriť, že som stretol hovoriacu fretku, a spýtal sa ma, či som nepopíjal repné víno brata Bonifáca. Pretože som mal nos ešte stále napuchnutý a zakrvavený, nemusel som ísť na nešpory.

Náš priateľ mukel očividne nestretol fretku, ako sa domnieval, ale džarveja, ktorý pravdepodobne prenasledoval svoju obľúbenú korisť, záhradného trpaslíka.

Nesprávne pochopenie, často nebezpečnejšie ako neznalosť a strach z mágie, nepochybne zvýšilo obavy muklov z toho, čo môže striehnuť medzi bylinkami v ich záhrade. Prenasledovanie čarodejníkov v tom čase medzi muklami dosahovalo dovtedy

- 15 -

nevídaných rozmerov a zahliadnutie takých zverov, ako sú draky a hipogrify, sa pripisovalo muklovskej hystérii.

Nie je cieľom tejto práce rozoberať časy temná, ktoré predchádzali stiahnutiu sa čarodejníkov do ilegality*4. Nás zaujíma iba osud bájnych zvierat, ktoré sa tak ako my museli ukryť, aby sme muklov presvedčili, že mágia neexistuje.

Medzinárodná konfederácia čarodejníkov prerokovala túto záležitosť na slávnom medzinárodnom zhromaždení v roku 1692. Zložitou otázkou čarovných tvorov sa čarodejníci všetkých národností zaoberali až sedem týždňov v niekedy až prudkých debatách. Koľko druhov dokážeme pred muklami utajiť a ktoré by to mali byť? Kde a ako by sme ich skryli? Debata vášnivo pokračovala, pričom niektoré tvory ani nevedeli, že sa rozhoduje o ich osude, iné do nej prispievali*5.

Nakoniec dospeli k dohode*6. Dvadsaťsedem druhov, od velikánskych drakov po bundimunov, sa malo pred muklami ukryť tak, aby sa vytvorilo zdanie, že nikdy nejestvovali, iba ak vo fantázii. V nasledujúcom storočí, keď si čarodejníci lepšie osvojili metódy utajovania, tento počet vzrástol. V roku 1750 pridali do Medzinárodného zákona o čarodejníckom tajomstve článok 73, a ten uznávajú čarodejnícke ministerstvá po celom svete dodnes:

Každý čarodejnícky vládny orgán je zodpovedný za utajenie, opateru a kontrolu všetkých čarovných zverov, bytostí a duchov žijúcich na jeho území. V prípade, ak niektorý z týchto tvorov spôsobí ujmu muklom alebo pritiahne ich pozornosť, vládny orgán príslušného čarodejníckeho spoločenstva sa bude zodpovedať Medzinárodnej konfederácii čarodejníkov.

4 Ak by niekoho zaujímal podrobný opis tohto mimoriadne krvavého obdobia čarodejníckych dejín, mal by si prečítať Dejiny mágie od Bathildy Bagshotovej (Malá červená knižnica, 1947).

5 Kentaurov, vodných ľudí a raráškov sa podarilo presvedčiť, aby sa zúčastnili tejto vrcholnej schôdzky.

6 okrem raráškov- 16 -

UTAJENÉ ČAROVNÉ ZVERYNemalo by zmysel popierať, že od čias ustanovenia článku 73

bol občas porušený. Starší britskí čitatelia si budú pamätať na ilfracombský prípad z roku 1932, keď welšský zelený drak samotár zlietol na pláž plnú opaľujúcich sa muklov. Smrteľným nešťastiam chvalabohu zabránila statočnosť istej čarodejníckej rodiny, ktorá tam trávila dovolenku (neskôr ju vyznamenali Merlinovým radom prvého stupňa). Členovia tejto rodiny okamžite použili na obyvateľov Ilfracombu najväčšie hromadné zaklínadlo zabudnutia v tomto storočí, čím v poslednom okamihu odvrátili katastrofu*7.

Medzinárodná konfederácia čarodejníkov musela niektorým národom za porušenie článku 73 udeľovať pokutu opakovane. K najnenapraviteľnejším recidivistom patria Tibet a Škótsko. Muklovia toľko ráz zazreli yetiho, že Medzinárodná konfederácia čarodejníkov považovala za potrebné vybudovať v tibetských horách stálu základňu Medzinárodnej pracovnej jednotky. A medzitým najväčšia kelpia na svete naďalej uniká v jazere Loch Ness a zdá sa, že sa u nej rozvinula túžba po publicite.

Napriek týmto nehodám si môžeme my čarodejníci gratulovať k dobre vykonanej práci. Nemožno pochybovať, že drvivá väčšina dnešných muklov odmieta veriť v čarovné zvery, ktorých sa tak báli ich predkovia. Ešte aj tí muklovia, čo si všimli trus štetináčov alebo stopy plužiakov - bola by hlúposť predpokladať, že všetky stopy týchto tvorov možno skryť - sa očividne uspokoja s tým najúbohejším nečarovným vysvetlením*8. Ak je totiž nejaký mukel taký nerozumný a zverí sa inému s tým, že zazrel hipogrifa, ako si letí na sever, zvyčajne ho považujú za opitého alebo za blázna. Hoci sa to môže zdať voči dotyčnému muklovi nespravodlivé, je to vždy

7 Blenheim Stalk vo svojej knihe Všímaví muklovia tvrdí, že na niektorých obyvateľov Ilfracombu masové zaklínadlo zabudnutia nezaúčinkovalo. „Do dnešného dňa istý mukel. známy pod prezývkou Nevyspytateľný Nick, v baroch na južnom pobreží vykladá o odpornej velikánskej lietajúcej jašterici, ktorá mu prepichla nafukovačku.“

8 O vzrušujúcom výskume tohoto sklonu, ktorý je chvalabohu muklom vlastný, sa čitateľ môže dočítať v knihe profesora Mordicusa Egga Pozemská filozofia: Prečo muklovia radšej nechcú vedieť (Prach a pieseň, 1963).

- 17 -

lepšie, ako keby ho mali upáliť na hranici alebo utopiť v miestnom rybníku.

Ako teda spoločenstvo čarodejníkov utajuje fantastické zvery?Našťastie, niektoré druhy pri ukrývaní sa pred pohľadmi muklov

nepotrebujú pomoc čarodejníkov. Také tvory ako tebo, poloop a stromostrážca majú svoje vlastné veľmi účinné spôsoby maskovania a u nich nikdy nebol potrebný zásah Ministerstva mágie. Potom sú tu zvery, ktoré sa buď preto, že sú také šikovné, alebo odjakživa také plaché, vyhýbajú kontaktu s muklami za každú cenu - napríklad jednorožec, luniak a kentaur. Iné čarovné tvory - máme na mysli acro-mantuly v hlbokej nepreskúmanej džungli na Borneu a fénixa hniezdiaceho vysoko na vrcholoch hôr - obývajú zasa miesta, ktoré sú bez mágie pre muklov neprístupné. Napokon, a to je najbežnejší prípad, máme zvery primalé a prirýchle. Tie sa veľmi šikovne vydávajú za pozemské zvieratá, a tak neupútajú pozornosť muklov - do tejto kategórie patria čarožrúty, vrtohlavce a krupovia.

Napriek tomu je však ešte stále veľa zverov, ktoré či už náročky, alebo neúmyselne zostávajú podozrivé aj pre oko mukla, a práve tie spôsobujú Oddeleniu pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov najviac starostí. K pracovnej náplni tohto oddelenia, druhého najväčšieho na Ministerstve mágie*9, patrí aj starostlivosť o rôznorodé potreby druhov podliehajúcich jeho právomoci.

Bezpečné prirodzené prostredie

Možno najdôležitejším krokom pri ukrytí čarovných tvorov je vytvorenie bezpečného prirodzeného prostredia. Mukloodpudzujúce kúzlo bráni nepovolaným vojsť do lesov, kde žijú kentauri a jednorožce, či zablúdiť k riekam a jazerám vyhradeným pre vodných ľudí. V extrémnych prípadoch, tak ako u kvintapeda, museli celé oblasti začarovať tak, aby boli nezmapovateľné*10.

9 Najväčším oddelením Ministerstva mágie je Oddelenie presadzovania čarodejníckeho práva, ktorému v istom ohľade podlieha všetkých zvyšných šesť oddelení - možno s výnimkou Oddelenia záhad.

10 V takomto prípade nie je možné zakresliť vyčlenenú oblasť do mapy.

- 18 -

Niektoré z týchto bezpečných oblastí musia byť pod stálym čarodejníckym dozorom, napríklad dračie rezervácie. Kým jednorožce a vodní ľudia sú spokojní na vyhradených územiach, draky naopak vyhľadávajú príležitosti, keď môžu prenasledovať korisť za hranice rezervácií. V niektorých prípadoch mukloodpudzujúce kúzlo nezaberie, pretože zver ho vlastnými silami zruší. Tak je to v prípade kelpie - jej životným cieľom je prilákať k sebe človeka, a pogrebina, ktorý sám vyhľadáva ľudí.

Kontrola predaja a chovu

Možnosť, že by muklov vydesil nejaký väčší alebo nebezpečnejší zver, výrazne znížili prísne pokuty, ktorými sa teraz trestá ich chov a predaj mláďat a vajec. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov prísne sleduje obchod s fantastickými zvermi. Zákaz experimentálneho chovu z roku 1965 postavil vytváranie nových druhov mimo zákona.

Skresľujúce zaklínadlo

Pri ukrývaní čarovných zverov zohráva úlohu aj radový čarodejník. Napríklad majitelia hipogrifa sú zo zákona povinní začarovať zvera skresľovacím zaklínadlom, aby upravili zrak každého mukla, ktorý ho uvidí. Skresľovacie zaklínadlo by sa malo vykonávať denne, pretože jeho účinky miznú. V najhoršom prípade, keď mukel uvidí, čo nemá, zvyčajne najlepšie pomôže zabúdacie zaklínadlo.

Zabúdacie zaklínadlo smie použiť aj majiteľ dotyčného zvera, no vo vážnych prípadoch Ministerstvo mágie na miesto činu vysiela tím školených upravovateľov pamäte.

Úrad pre dezinformácie

Úrad pre dezinformácie zasahuje iba v tých najhorších prípadoch stretov sveta mágie s muklami. Niektoré čarodejné katastrofy alebo

- 19 -

nehody jednoducho priveľmi bijú do očí a muklovia si ich nedokážu vysvetliť bez pomoci odborníka zvonka. Úrad pre dezinformácie sa v takom prípade priamo spojí s príslušným muklovským predsedom vlády a spoločne nájdu prijateľné nečarovné vysvetlenie tejto udalosti. Vďaka mimoriadnemu úsiliu tohto úradu sa podarilo presvedčiť muklov, že všetky fotografické dôkazy lochnesskej kelpie sú falošné, čo zachránilo situáciu, ktorá už v istej chvíli vyzerala veľmi nebezpečne.

VÝZNAM MAGIZOOLÓGIEVyššie opisované opatrenia iba naznačujú celkový rozsah a

množstvo práce, ktorú vykonalo Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov. Zostáva iba odpovedať na otázku, na ktorú si už aj tak všetci odpovedáme vo svojom srdci: Prečo sa ako spoločenstvo i ako jednotlivci naďalej pokúšame chrániť a skrývať čarovné zvery, a to aj kruté a absolútne neskrotiteľné? Odpoveď, pravdaže, znie: aby sa tak ako my mohli potešiť ich zvláštnou krásou a silou aj budúce generácie.

Predkladám vám túto prácu iba ako vstup do bohatej ríše fantastických zverov, ktoré obývajú náš svet. Na nasledujúcich stránkach sa oboznámite s charakteristikou sedemdesiatich piatich druhov, ale nepochybujem, že sa v tomto roku opäť objaví ďalší a bude potrebné päťdesiate tretie opravené vydanie Fantastických zverov a ich výskytu. Zatiaľ iba dodám, že ma teší pomyslenie na generácie mladých čarodejníc a čarodejníkov, ktorí zo stránok tejto knihy získali hlbšie poznatky a lepšie porozumeli fantastickým zverom, ktoré mám tak rád.

- 20 -

KATEGORIZÁCIA MINISTERSTVA MÁGIE

Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov hodnotí všetky známe zvery, bytosti a duchov. Táto kategorizácia nám umožňuje okamžite zistiť mieru nebezpečnosti. Rozlišujeme päť nasledovných kategórií:

Kategorizácia Ministerstva mágie (MM)

XXXXX známy zabijak čarodejníkov / nemožno ho vycvičiť ani skrotiť

XXXX nebezpečný / vyžaduje odbornú starostlivosť / skúsený čarodejník ho môže zvládnuť

XXX zdatný čarodejník by si s ním mal poradiť XX neškodný / možno ho skrotiťX nudný

V niektorých prípadoch som usúdil, že zatriedenie daného zvera treba vysvetliť, preto som heslá doplnil poznámkami pod čiarou.

- 21 -

FANTASTICKÉ ZVERY OD A PO Z

ACROMANTULAKategória podľa MM: XXXXX

Acromantula je obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, ktoré mu pokrývajú celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými acromantula hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok. Sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov definovalo vajíčka acromantuly ako nepredajný tovar kategórie A, čo znamená, že za ich dovoz alebo predaj sa udeľujú vysoké pokuty.

Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva*11. Napriek vysokej, takmer ľudskej inteligencii acromantulu nemožno vycvičiť a je veľmi nebezpečná pre čarodejníkov i pre muklov.

Chýry, že v Škótsku objavili skupinu acromantúl, sa

11 Zvery schopné rozprávať ľudskou rečou sú zriedka samoukovia. Výnimkou je džarvej. Zákaz experimentálneho chovu začal platiť až v tomto storočí, dávno po tom, ako v roku 1794 zaznamenali prvé výskyty acromantuly

- 22 -

AUGURUJ (známy tiež ako írsky fénix) Kategória podľa MM: XX

Domovinou auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zelenočierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Je mimoriadne plachý, hniezdi v kríkoch a tŕní, živí sa veľkým hmyzom a drobnými vílami, lieta iba za silného dažďa, inak sa skrýva v hniezde slzovitého tvaru.

Auguruj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten srdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja*12. Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba vtedy, keď sa blíži dážď*13. Odvtedy sa augurujovia v domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné kvílenie. Perá augurujov sa nedajú využiť na brká, pretože odpudzujú atrament.

BAHURINIAKKategória podľa MM: XXX

Bahuriniak obýva močariská a vyskytuje sa v Európe i v Severnej a Južnej Amerike. Keď sa nehýbe, vyzerá ako kus dreva, hoci pri podrobnejšom skúmaní odhalíme oblanené labky a veľmi ostré zuby. Po podmočenej pôde sa kĺže a plazí, živí sa väčšinou malými cicavcami a chodcom spôsobuje ťažké poranenia členkov.

12 O Uricovi Podivínskom je známe, že spával v miestnosti, v ktorej bolo až päťdesiat skrotených augurujov. V jednu mimoriadne vlhkú zimu bol Uric presvedčený, že jeho auguruji toľko kvília preto, lebo už zomrel a teraz je duch. Nato sa pokúšal prechádzať cez múry svojho domu, pri čom „utrpel otras mozgu v trvaní desiatich dní“, píše jeho životopisec Radolphus Žalostný.

13 Pozri Prečo som nezomrel, keď auguruj nariekal od Gullivera Pokebyho, 1824 (Malá červená knižnica).

- 23 -

Chutí mu najmä divý mužík mandrag. Pestovatelia mandragôr pod listami tejto vzácnej rastliny našli krvavú kašu - zvyšok po jeho hostine.

BAZILISK (známy aj ako kráľ hadov) Kategória podľa MM: XXXXX

Prvého zaregistrovaného baziliska vychoval Herpo Smradľavý, grécky čierny mág, ktorý ovládal parselčinu. Po nespočetných pokusoch zistil, že z kuracieho vajca, keď ho vysedí ropucha, sa vyliahne mimoriadne nebezpečný obrovský plaz.

Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nich pozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Bazilisk Herpa Smradľavého údajne žil takmer deväťsto rokov.

Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora z Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládnuť nikto. Sú nebezpečné aj pre väčšinu čiernych mágov a najmenej štyristo rokov neexistuje záznam, že by niekto videl baziliska v Británii.

BUNDIMUNKategória podľa MM: XXX

Bundimuni sa vyskytujú na celom svete. Vedia veľmi šikovne zaliezť pod podlahové dosky i za lišty a zamorujú domy. Ich prítomnosť zvyčajne prezrádza odporný hnilobný pach. Bundimun vylučuje sliz, od ktorého zahnívajú základy obydlia, kde sa usadil.

- 24 -

Nehybný bundimun sa podobá kúsku zelenkavej huby s očami, hoci, keď je vyplašený, bleskurýchle sa rozbehne na množstve tenkých nožičiek. Živí sa špinou. Dom zbavíme bundimunov pomocou očistného zaklínadla, no ak sme dovolili, aby priveľmi narástli, treba sa spojiť s Oddelením pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov (so sekciou škodcov) prv, ako sa nám zrúti dom. Ale je aj užitočný, zriedené výlučky bundimuna sa používajú pri výrobe niektorých čarovných očistných látok.

ČAROŽRÚTKategória podľa MM: XX

Čarožrúty sú malé, najviac milimetrové parazity podobné krabovi s veľkými zubami. Priťahuje ich všetko čarovné a môžu zamoriť kožušinu a perie takých tvorov, ako sú krupovia a augurujovia. Prenikajú aj do čarodejníckych domov, kde napádajú čarovné predmety, napríklad prútiky, postupne sa prehrýzajú k ich čarovnému jadru alebo sa usadia v špinavých kotlíkoch, kde sa napchávajú kvapkami elixírov, ktoré zostali na dne*14. Hoci čarožrúty možno pomerne ľahko zničiť ktorýmkoľvek z patentovaných elixírov dostupných na trhu, silné zamorenie si pravdepodobne vyžiada návštevu odborníkov zo sekcie škodcov z Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov, pretože proti čarožrútom zväčšeným pôsobením zvyškov čarovných látok sa len veľmi ťažko bojuje.

14 Ak čarožrúty nenatrafia na nič čarovné, údajne útočia na elektrické predmety zvnútra (aby ste dokonale pochopili, čo je elektrina, preštudujte si Domáci život a spoločenské zvyky britských muklov od Wilhelma Wigworthyho, Malá červená knižnica, 1987). Zamorenie čarožrútmi je často na príčine nepochopiteľného zlyhania mnohých pomerne nových muklovských elektrických predmetov.

- 25 -

ČERNOŽIENKA (niekedy známa ako hryzúca víla) Kategória podľa MM: XXX

Černožienka sa niekedy neodlišuje od víly (pozri ďalej), hoci je to celkom samostatný druh. Podobne ako víla má drobné ľudské telo, no v jej prípade ho pokrýva hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Černožienky sa vyskytujú v celej severnej Európe a Amerike, uprednostňujú chladné podnebie. Kladú naraz až päťsto vajíčok a zahrabávajú ich. Mladé sa liahnu po dvoch až troch týždňoch.

Černožienky majú dva rady ostrých jedovatých zubov, ktoré vždy využívajú na hryzenie. V prípade uhryznutia treba okamžite užiť protijed.

ČERVENÝ PIKULÍKKategória podľa MM: XXX

Tieto tvory podobné trpaslíkom žijú v dierach na starých bojiskách či kdekoľvek, kde sa preliala ľudská krv. Hoci ich ľahko možno odohnať kúzlami a zaklínadlami, sú veľmi nebezpeční najmä pre osamelých muklov, ktorých sa za temných nocí pokúšajú smrteľne omráčiť. Červení pikulíkovia žijú prevažne v severnej Európe.

- 26 -

ČERVOPLAZKategória podľa MM: X

Červoplaz sa zdržiava vo vlhkých jamách. Tento hrubý hnedý, až štvrťmetrový červík sa pohybuje len veľmi zriedka. Oba konce má rovnaké a vyteká z nich hlien, ktorý sa niekedy používa na zahustenie elixírov. Červoplazy najradšej žerú šalát, hoci nepohrdnú nijakou rastlinou.

DIRICAWLKategória podľa MM: XX

Diricawl pochádza z ostrova Maurícius. Je to vták s guľatým telom, našuchoreným perím, nevie lietať a je pozoruhodný pre spôsob, akým uniká pred nebezpečenstvom. Dokáže zmiznúť v obláčiku peria a zjaviť sa celkom inde (rovnakú schopnosť majú aj fénixy, pozri ďalej).

Je zaujímavé, že muklovia o existencii diricawla kedysi vedeli, hoci ho poznali pod menom dront. Nevedia však, že diricawl môže zmiznúť, kedy chce, a tak sa nazdávajú, že ho celkom vyhubili. Vďaka tomu si zrejme začali väčšmi uvedomovať nebezpečenstvo bezhlavého hubenia ďalších živých spoluobyvateľov Zeme, preto po celom svete začali vznikať ochranárske organizácie zelených. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov nikdy nepovažovala za potrebné muklov informovať, že diricawl ešte žije.

DRAKKategória podľa MM: XXXXX

Tento pravdepodobne najznámejší čarovný zver patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zvyčajne väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysoko

- 27 -

kvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú zázračné vlastnosti, ale dračie vajcia patria k nepredajným tovarom kategórie A.

Existuje desať plemien drakov a tým, že občas sa krížili, vznikali vzácne miešance. Poznáme nasledovné druhy čistokrvných drakov:

ANTIPOD OPÁLOVOOKÝAntipod opálovooký pochádza z Nového Zélandu, no keď v

rodisku prišiel o potrebný životný priestor, presťahoval sa do Austrálie. K zvláštnostiam tohto draka patrí, že žije v údoliach, nie v horách. Je stredne veľký (váži dve až tri tony) a je to vari najkrajší druh draka - telo mu pokrývajú perleťové šupiny, ktoré hrajú všetkými farbami, a nezvyčajné sú aj viacfarebné oči bez zreníc - podľa nich dostal meno. Antipod chrlí veľmi jasný ostrošarlátový, strašidelné pôsobiaci oheň, no napriek tomu ho v porovnaní s inými drakmi nepokladajú za veľmi agresívneho a pokiaľ nie je hladný, zabíja iba zriedka. Jeho obľúbenou potravou sú ovce, i keď sú známe prípady, že napadol aj väčšiu korisť. Hromadné nivočenie kengúr v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa pripisovalo drakovi samotárovi - samcovi antipoda, ktorého dominantná samica vyhnala z domova. Vajcia antipoda sú svetlosivé a nevedomí muklovia si ich môžu pomýliť so skamenelinami.

ČÍNSKY OHNIVÁK (známy aj ako leví drak) Tento jediný orientálny drak ma zvlášť pozoruhodný výzor. Je

šarlátový, pokrytý hladkými šupinami, má tuponosú papuľu lemovanú zlatými bodcami a mimoriadne vypuklé oči. Meno ohnivák dostal vďaka tomu, že ak sa nahnevá, z nozdier sa mu vyvalia ohnivé oblaky v tvare hríbov. Váži dve až štyri tony, pričom samička je trochu väčšia ako samec. Škrupiny vajec sú ostrokarmínové so zlatými fľakmi a sú cenné, pretože sa využívajú v čínskej mágii. Ohnivák je agresívny, no svojich spolubratov znáša lepšie než ostatné druhy a niekedy je ochotný deliť sa o územie i s dvoma ďalšími. Živí sa takmer všetkými cicavcami, uprednostňuje však prasce a ľudí.

- 28 -

HEBRIDSKÝ ČIERNYTento pôvodne britský drak je oveľa agresívnejší ako jeho

welšský druh. Jeden exemplár potrebuje územie až o rozlohe dvestošesťdesiat štvorcových kilometrov. Dosahuje dĺžku desať metrov, telo mu pokrývajú drsné šupiny, oči má jasnofialové a po celom chrbte sa mu tiahne nízky hrebeň ostrý ako žiletka. Má krídla ako netopier a na konci chvosta bodec v tvare šípu. Hebridský čierny sa živí prevažne zverinou, ale známe sú aj prípady, keď odvliekol veľké psy či dobytok. Za draky pochádzajúce z Hebríd tradične preberá zodpovednosť čarodejnícky rod MacFustyovcov, ktorý tu sídli už stáročia.

Nórsky ostnáč sa podobá chvostorožcovi skoro vo všetkom, len namiesto chvostových bodcov má na chrbte mimoriadne nápadný uhľovočierny hrebeň. Je výnimočne agresívny voči svojim súkmeňovcom a v súčasnosti patrí k najzriedkavejším druhom. Je o ňom známe, že útočí na väčšinu veľkých suchozemských cicavcov a čo je u drakov nezvyčajné, ostnáč sa živí aj vodnými tvormi. Podľa nepodloženej správy istý ostnáč odvliekol v roku 1802 z blízkosti nórskeho pobrežia veľrybie mláďa. Vajcia ostnáča sú čierne a jeho mláďatá začínajú chrliť oheň skôr ako mladé iných druhov (už jedno- až trojmesačné).

PERUÁNSKY ZMIJOZUBJe zo všetkých známych drakov najmenší, ale najrýchlejší letec.

Meria necelých päť metrov, má hladké šupiny, je červenohnedý s čiernym hrebeňom. Rohy má krátke a zuby mimoriadne jedovaté. Zmijozub si rád pochutná na kozách a kravách, ale natoľko obľubuje ľudí, že Medzinárodná konfederácia čarodejníkov bola koncom devätnásteho storočia nútená vyslať skupinu exterminátorov, aby znížili počet týchto rýchlo sa množiacich drakov.

- 29 -

RUMUNSKÝ DLHOROŽECDlhorožec má tmavozelené šupiny a dlhé, ligotavé zlaté rohy, na

ktoré si korisť najprv nabodne a potom ju upečie. Tieto rohy, rozomleté na prášok, sa veľmi cenia ako prísada do elixírov. Rodisko dlhorožca je v súčasnosti najdôležitejšou svetovou dračou rezerváciou. Tu, priamo v ich prirodzenom prostredí, čarodejníci z celého sveta študujú spôsob života rozličných plemien. Dlhorožec bol objektom intenzívneho chovného programu, pretože počet jedincov tohto druhu v posledných rokoch výrazne poklesol, čo zapríčinil najmä obchod s jeho rohmi, ktoré v súčasnosti zaradili medzi predajný tovar kategórie B.

ŠVÉDSKY KRÁTKONOSÝŠvédsky krátkonosý je príťažlivý striebristobelasý drak. Jeho

koža je vyhľadávaná na výrobu ochranných rukavíc a chráničov. Plameň, ktorý chrlí z nozdier, je jasnomodrý a tkanivo a kosti zmení na popol za pár sekúnd. Krátkonosý má na konte menej ľudských obetí ako väčšina drakov, no to ani nie je jeho zásluha, pretože najradšej žije v divých a neobývaných horských oblastiach.

UHORSKÝ CHVOSTOROŽECTento údajne najnebezpečnejší zo všetkých druhov drakov má

čierne šupiny a pripomína jaštericu. Má žlté oči, bronzové rohy a podobne sfarbené ostne, ktoré mu trčia z dlhého chvosta. Chvostorožcov oheň má najväčší dosah (až pätnásť metrov). Jeho vajcia farby cementu sa vyznačujú mimoriadne tvrdou škrupinou. Mláďatá sa z nej vysekávajú pomocou chvosta, na ktorom majú dobre vyvinuté ostne už pri narodení. Uhorský chvostorožec sa živí kozami, ovcami a vždy, keď je to možné, aj ľuďmi.

UKRAJINSKÝ ŽELEZNOBRUCHÁČTento najväčší druh draka dosahuje hmotnosť až šesť ton. Je

tučný a lieta pomalšie ako zmijozub alebo dlhorožec, no napriek

- 30 -

tomu je mimoriadne nebezpečný, pretože pri pristávaní váľa obydlia. Šupiny má kovovo-sivé, oči tmavočervené a pazúry mimoriadne dlhé a zlovestné. Odkedy jeden v roku 1799 odvliekol z Čierneho mora plachetnicu (našťastie prázdnu), ukrajinská čarodejnícka vláda železnobrucháčov stále sleduje.

WELŠSKÝ ZELENÝWelšský zelený dobre splýva so sviežou trávou svojej domoviny,

i keď hniezdi vo vyšších horách, kde bola preňho ustanovená rezervácia. Napriek ilfracombskému prípadu (pozri úvod), patrí tento druh k najmenej problematickým drakom, pretože rovnako ako antipod opálovooký sa radšej živí ovcami a pokiaľ ho niekto nedráždi, vyhýba sa ľuďom. Welšský zelený sa vyznačuje ľahko rozpoznateľným a napodiv melodickým revom. Oheň chrlí v tenkých prúdoch, znáša vajcia farby zeminy so zelenými fliačikmi.

DŽARVEJKategória podľa MM: XXX

Džarvej sa vyskytuje v Británii, Írsku a Severnej Amerike. Vyzerá ako obrovská fretka, ibaže vie rozprávať. Skutočný rozhovor je však nad jeho schopnosti. Obmedzuje sa väčšinou iba na krátke (a často bezočivé) frázy, ktoré zo seba chrlí takmer bez prestania. Džarvejovia žijú väčšinou pod zemou, kde prenasledujú trpaslíkov, ale nepohrdnú ani krtkami, potkanmi a hrabošmi.

ERKLINGKategória podľa MM: XXXX

Erkling je zlomyseľný tvor, ktorý pochádza z Čierneho lesa v Nemecku. Je väčší ako trpaslík (zvyčajne meria asi meter), má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom. Ním očarúva najmä deti, keď sa ich pokúša odlákať od opatrovníkov, aby

- 31 -

ich zožral. Vďaka prísnej kontrole príslušných pracovníkov nemeckého Ministerstva mágie však počet jeho obetí za posledné storočia výrazne klesol a posledný známy útok erklinga na šesťročného čarodejníka Bruna Schmidta skončil takisto smrťou tohto zvera. Mladý pán Schmidt ho veľmi silno tresol po hlave otcovým skladacím kotlíkom.

ERUMPENTKategória podľa MM: XXXX

Erumpent je veľký mocný sivý africký zver. Váži až tonu a z diaľky si ho možno pomýliť s nosorožcom. Má hrubú kožu, od ktorej sa odráža väčšina zaklínadiel a čarov, na nose mu vyrastá veľký ostrý roh a vzadu dlhý povrazovitý chvost. Samice erumpentov rodia iba po jednom mláďati.

Erumpent nezaútočí, pokiaľ ho niekto nevyprovokuje, ale ak niekoho napadne, následky sú zvyčajne katastrofálne. Rohom obsahujúcim smrteľnú tekutinu, od ktorej vybuchne čokoľvek, prepichne všetko od kože po kov.

Počet erumpentov nie je veľký, pretože keď sa súperiace samce v období párenia dopichajú, vybuchujú. Africkí čarodejníci s nimi zaobchádzajú veľmi opatrne. Rohy erumpentov, chvosty a výbušná tekutina sa používajú do elixírov. Sú zaradené medzi predajný tovar kategórie B, no sú nebezpečné a podliehajú prísnej kontrole.

FÉNIXKategória podľa MM: XXXX*15

Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, so šarlátovým perím, dlhým zlatým chvostom, zobákom a pazúrmi. Hniezdi na vrcholoch hôr a vyskytuje sa v Egypte, Indii a Číne. Dožíva sa mimoriadne vysokého veku, pretože sa môže znovuzrodiť. Keď mu začína

15 Fénix nedostal hodnotenie XXXX preto, že je agresívny, ale preto, že len veľmi malému počtu čarodejníkov sa doteraz podarilo ho skrotiť.

- 32 -

zlyhávať telo, vzbĺkne a z popola povstane znova ako mláďa. Fénix je láskavý tvor, ktorý nikdy nikoho neusmrtil a žerie iba rastliny. Tak ako diricawl (pozri vyššie) môže zmiznúť a znova sa zjaviť, kedy sa mu zachce. Spev fénixa má čarovnú moc - údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti.

FÚPERKategória podľa MM: XXX

Fúper je africký vták s mimoriadne krikľavým perím - fúpery bývajú oranžové, ružové, citrónovozelené alebo žlté a kladú aj pestrofarebné vajcia. Z ich peria sa už dlho zhotovujú parádne brká. Hoci fúperí spev sa poslucháčovi spočiatku páči, môže ho dohnať až k šialenstvu*16, takže ho napokon radšej predá umlčaného zaklínadlom, ktoré treba každý mesiac obnovovať. Majitelia fúperov musia mať na chov povolenie, pretože s týmito tvormi treba zaobchádzať zodpovedne.

GRAROHKategória podľa MM: XXXX

Graroh sa vyskytuje v hornatých oblastiach Európy. Veľký, sivastofialový graroh má hrbatý chrbát, dva veľmi dlhé ostré rohy, veľmi veľké chodidlá so štyrmi prstami a je mimoriadne agresívny. Na grarohoch občas jazdievajú trollovia, ale zdá sa, že tým sa pokusy skrotiť ich nepáčia, preto oveľa častejšie vídame trollov s jazvami po

16 Uric Podivínsky sa raz pokúšal dokázať, že fúperova pieseň má liečivé účinky a počúval ju nepretržite tri mesiace. Nanešťastie, Čarodejnícku radu, ktorej predkladal svoje zistenia, nepresvedčil, pretože na stretnutie prišiel celkom nahý iba s príčeskom na hlave, z ktorého sa neskôr vykľul mŕtvy jazvec.

- 33 -

ich rohoch. Rohy grarohov rozomleté na prášok sa používajú do mnohých elixírov, no sú veľmi drahé, pretože je ťažké ich získať. Koža graroha je ešte tvrdšia ako dračia a odráža väčšinu zaklínadiel.

GRIFONKategória podľa MM: XXXX

Grifon pochádza z Grécka, predné nohy a hlavu má ako obrovský orol, ale telo a zadné končatiny levie. Nielen sfingy (pozri ďalej), ale aj grifonov čarodejníci často zamestnávajú ako strážcov pokladov. Hoci je grifon dravý, vieme, že istá skupinka skúsených čarodejníkov sa s jedným spriatelila. Grifoni sa živia surovým mäsom.

HIPPOCAMPUSKategória podľa MM: XXX

Pochádza z Grécka, hlavu, predok a chvost má konský a zadnú časť ako obrovská ryba. Hoci sa tento druh zvyčajne vyskytuje v Stredozemí, v roku 1949 chytili vodní ľudia pri pobreží Škótska prekrásneho modrého grošáka a potom si ho skrotili. Hippocampus kladie veľké polopriesvitné vajcia, cez ktoré dobre vidieť žubrožriebäcie embryo.

HIPOGRIFKategória podľa MM: XXX

Vlasťou hipogrifa je Európa, hoci v súčasnosti je rozšírený po celom svete. Má hlavu ako velikánsky orol a telo koňa. Možno ho skrotiť, ale o to by sa mali pokúšať iba odborníci. Keď sa približujete k hipogrifovi, musíte mu hľadieť do očí. Úklon naznačuje dobré úmysly. Ak hipogrif pozdrav opätuje, bezpečne môžete pristúpiť bližšie.

- 34 -

Hipogrif vyhrabáva hmyz, ale žerie aj vtáky a malé cicavce. Hipogrify si stavajú hniezdo na zemi a znesú doň jediné veľké a krehké vajce, z ktorého sa mláďa vyliahne za dvadsaťštyri hodín. Mladý hipogrif vie lietať už po týždni, no dlhšie cesty s rodičmi zvláda až po niekoľkých mesiacoch.

HLBOČNÍKKategória podľa MM: XX

Rohatý svetlozelený vodný démon, žije v jazerách po celej Británii a Írsku. Živí sa malými rybami a správa sa rovnako agresívne k čarodejníkom i k muklom, hoci je známe, že vodní ľudia si ho skrotili. Hlbočník má veľmi dlhé prsty, ich zovretie je veľmi silné, hoci sa ľahko lámu.

HORKLUMPKategória podľa MM: X

Horklump pochádza zo Škandinávie, ale v súčasnosti je rozšírený po celej severnej Európe. Pripomína mäsitú ružovkastú hubu porastenú riedkymi tvrdými štetinami. Horklump sa veľmi prudko rozmnožuje a priemernú záhradu pokryje za pár dní. Do zeme nezapúšťa korene, ale šľachovité chápadla určené na vyhľadávanie jeho obľúbených dážďoviek. Horklump je pochúťkou pre trpaslíkov, ale inak nie je známe jeho iné využitie.

HRUBOCHVOSTKategória podľa MM: XXX

Hrubochvosty sú démoni, ktorí sa vyskytujú vo vidieckych oblastiach po celej Európe, v Rusku a Amerike. Podobajú sa zakrpateným prasiatkam s dlhými nohami, hrubými a krátkymi chvostíkmi a úzkymi čiernymi očami. Hrubochvost sa vkradne do

- 35 -

chlieva a cicia mlieko obyčajnej prasnice spolu s jej mladými. Čím dlhšie na to farmár nepríde, tým väčší narastie a spôsobí na farme väčšiu pohromu.

Hrubochvost je mimoriadne rýchly a len ťažko sa dá chytiť. No ak ho za hranice farmy vyženie čistobiely pes, nikdy sa nevráti. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov (sekcia škodcov) na tento účel chová tucet psov albínov.

CHIMÉRAKategória podľa MM: XXXXX

Chiméra je zriedkavo sa vyskytujúca grécka obluda s levou hlavou, kozím telom a dračím chvostom. Je zlá a krvilačná, preto mimoriadne nebezpečná. Poznáme iba jeden prípad, keď sa podarilo chiméru usmrtiť.

Onen nešťastný čarodejník, vyčerpaný od toľkej námahy, však zakrátko spadol z okrídleného koňa (pozri ďalej) a zabil sa. Vajcia chiméry patria do zoznamu nepredajného tovaru kategórie A.

CHUMÁČIKKategória podľa MM:XX

Chumáčik sa vyskytuje na celom svete. Je guľatý, pokrytý mäkkou kožušinou horčicovej farby a je krotký. Dobre znáša maznanie a pohadzovanie. Je ľahké sa oň starať, a keď je spokojný, potichu si brumká.

Občas sa spod chumáčikovej kožušiny vynorí veľmi dlhý tenký ružový jazyk, plazí sa po dome a hľadá jedlo. Je to hotový vysávač a počnúc zvyškami jedla až po pavúky zožerie všetko, ale najradšej strká jazyk do nosa spiacich čarodejníkov a pochutnáva si na ich šuš-

- 36 -

ňoch. Práve preto je chumáčik po celé generácie miláčikom čarodejníckych detí a stále zostáva veľmi obľúbeným domácim zvieratkom.

IMPKategória podľa MM: XX

Čertík imp sa vyskytuje iba v Británii a Írsku. Niekedy si ho zamieňajú s piadimužíkom. Sú skoro rovnako vysokí (asi pätnásť až dvadsať centimetrov), hoci imp nevie lietať tak ako piadimužík a nie je ani tak jasne sfarbený (zvyčajne je tmavohnedý až čierny). Má však rovnaký zmysel pre humor.

Obľubuje vlhký močaristý terén a často sa zdržiava pri brehoch riek, kde sa zabáva tým, že nič netušiacich okoloidúcich sáče a podkladá im nohy. Impovia sa živia malým hmyzom a rozmnožujú sa podobne ako víly, ale nezakukľujú sa, takmer trojcentimetrové mláďatá sa liahnu už priamo.

JEDNOROŽECKategória podľa MM: XXXX*17

Jednorožec je krásny zver. Jeho domovinou sú lesy severnej Európy, v dospelosti je to čistobiely kôň s rohom, hoci mláďatá sú najprv zlaté a pred dosiahnutím dospelosti strieborné. Roh jednorožca, krv a vlasy majú silnú čarovnú moc*18. Vo všeobecnosti sa vyhýba kontaktu s človekom, ale skôr dovolí čarodejnici, aby sa k nemu priblížila, než čarodejníkovi a je taký vynikajúci bežec, že ho možno len veľmi ťažko chytiť.

17 Pozri poznámku k hodnoteniu kentaura.18 Jednorožec má podobne ako víla medzi muklami vynikajúcu povesť - v

tomto prípade oprávnene.

- 37 -

KAPPAKategória podľa MM: XXXX

Kappa je japonský vodný démon. Zdržiava sa v plytkých rybníkoch a riekach. Často ho opisujú ako opicu s rybacími šupinami namiesto kožušiny, s jamkou na vrchu hlavy, v ktorej nosí vodu.

Kappovia sa živia ľudskou krvou, ale ak im ohrozená osoba hodí uhorku, do ktorej je vyrezané jej meno, neublížia jej. Keď sa čarodejník stretne s kappom, mal by nejakým trikom dosiahnuť, aby sa uklonil - voda z jamky na hlave mu vytečie a on stratí všetku silu.

KELPIAKategória podľa MM: XXXX

Tento britský a írsky vodný démon môže meniť podoby, hoci najčastejšie sa zjavuje ako kôň s trstinovou hrivou. Keď nejakého nerozvážneho človeka zláka na chrbát, ihneď sa ponorí na dno rieky alebo jazera, jazdca zožerie a jeho vnútornosti nechá plávať na hladine. Kelpiu najľahšie premôžeme tak, že jej pomocou umiest-ňovacieho zaklínadla prehodíme cez hlavu uzdu, vtedy skrotne a už neublíži.

Najväčšia kelpia na svete žije v škótskom jazere Loch Ness. S obľubou sa premieňa na morského hada (pozri ďalej). Pozorovatelia z Medzinárodnej konfederácie čarodejníkov si uvedomili, že to nie je skutočný had, keď si všimli, že sa pred tímom muklovských výskumníkov premenil na vydru. Znova vzal na seba podobu hada, keď bol na brehu čistý vzduch.

- 38 -

KENTAURKategória podľa MM: XXXX*19

Kentaur má ľudskú hlavu, trup a ruky na konskom tele rôznych farieb. Kentauri sú inteligentní, vedia rozprávať a prísne vzaté, nemalo by sa o nich hovoriť ako o zveroch, lenže Ministerstvo mágie ich medzi zvery zaradilo na ich vlastnú žiadosť (pozri úvod tejto knihy).

Kentaur je obyvateľ lesov. Údajne pochádza z Grécka, hoci v súčasnosti nájdeme spoločenstvá kentaurov v mnohých častiach Európy. Čarodejnícke vlády každej krajiny, kde sa vyskytujú, im pridelili oblasti, kde ich nebudú obťažovať muklovia. Kentauri však veľmi nepotrebujú ochranu čarodejníkov, pretože sa vedia pred ľuďmi ukryť sami. Zvyky kentaurov sú zahalené tajomstvom. Vo všeobecnosti rovnako nedôverujú čarodejníkom ako muklom. Zrejme nerobia medzi nami veľký rozdiel. Žijú v desať- až päťdesiatčlenných stádach. Údajne sú veľmi schopní čarovní liečitelia, veštci, lukostrelci a astronómovia.

KLABERTKategória podľa MM: XX

Klabert žije na stromoch, výzorom pripomína kríženca opice s žabou. Pochádza z Južnej Ameriky, v súčasnosti sa už rozšíril po celom svete. Jeho hladká koža bez srsti je fľakatozelená, na rukách a nohách má plávacie blany a dlhé ohybné končatiny mu umožňujú hojdať sa v konároch šikovne ako orangutan. Na hlave má krátke rožky a v širokých ústach, ktoré vyzerajú akoby sa uškŕňali, plno zubov ostrých ako žiletka. Klaberty sa väčšinou živia malými jaštericami a vtákmi.

19 Kentaur si nevyslúžil hodnotenie XXXX pre priveľkú agresivitu, ale preto, lebo by sme sa k nemu mali správať s veľkým rešpektom. To isté platí aj pre vodných ľudí a jednorožca.

- 39 -

Najvýraznejšou charakteristickou črtou klabertov je veľký pľuzgier v strede čela. Je jasnočervený a svetielkuje, keď cítia nebezpečenstvo. Americkí čarodejníci mávali klaberty v záhradkách, aby ich zavčasu varovali pred blížiacimi sa muklami. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov však zaviedla pokuty, vďaka ktorým tento zvyk zanikol. Za tmy bol pohľad na strom plný svetielkujúcich pľuzgierov síce pekný, ale priťahoval priveľa muklov, zvedavých, prečo majú susedia ešte aj v júni na strome vianočné osvetlenie.

KNARLKategória podľa MM: XXX

Knarla (severná Európa a Amerika) si muklovia zvyčajne pletú s ježkom. Tieto dva druhy naozaj ťažko rozlíšiť, veľmi dôležitý rozdiel je však v ich správaní. Ak niekto nechá v noci v záhrade jedlo pre ježka, ten darček prijme a poteší sa mu, ak sa jedlo ponúkne knarlovi, nazdáva sa, že sa ho domáci pokúša vlákať do pasce, a z pomsty mu zničí rastlinstvo alebo záhradné ozdoby. Mnoho muklovských detí už takto obvinili z vandalizmu, hoci skutočným páchateľom bol urazený knarl.

KNÉZLKategória podľa MM: XXX

Knézl sa pôvodne choval iba v Británii, no v súčasnosti sa vyváža do celého sveta. Je to malý mačkovitý tvor s fľakatou, prskanou a škvrnitou kožušinou, veľkými ušami a chvostom ako lev, je inteligentný, samostatný a občas agresívny, hoci ak si nejakého čarodejníka alebo čarodejnicu obľúbi, je z neho vynikajúce domáce zvieratko. Knézl má záhadnú schopnosť odhaliť odporné a podozrivé existencie a možno sa naňho spoľahnúť, že svojho pána bezpečne dovedie domov, keď zablúdil. Samice knézla mávajú až osem mačiatok v jednom vrhu a môžu sa krížiť s mačkami. Vzhľadom na to, že knézly vyzerajú dosť nezvyčajne a mohli by upútať pozornosť

- 40 -

muklov, čarodejníci na ich chov potrebujú povolenie (tak ako pri krupoch a fúperoch).

KRUPKategória podľa MM: XXX

Krup pochádza z juhovýchodného Anglicka. Veľmi sa podobá na teriéra, ibaže má vidlicovitý chvost. Je to pes celkom iste vyšľachtený čarodejníkmi, pretože im je mimoriadne verný, zato voči muklom zlostný. Je to veľký požierač odpadu - zožerie čokoľvek od trpaslíkov po staré pneumatiky. Povolenie mať krupa vydáva Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov po absolvovaní jednoduchej skúšky, na ktorej musí žiadateľ preukázať, že zvládne krupa v oblastiach obývaných muklami. Majitelia krupov sú zo zákona povinní odstrániť krupovi chvost bezbolestným odsekávacím zaklínadlom, keď zver dosiahne šesť až osem týždňov, aby neupútavalo nežiaducu pozornosť muklov.

KVINTAPED (známy aj ako chlpatý MacBoon) Kategória podľa MM: XXXXX

Kvintaped je veľmi nebezpečný mäsožravý zver, najradšej si pochutnáva na ľuďoch. Nízko posadené telo má porastené hustými červenohnedými chlpmi rovnako ako päť nôh, zakončených kopytom. Kvintaped sa vyskytuje iba na ostrove Drear pri najsevernejšom výbežku Škótska. Práve preto zaradili tento ostrov medzi nezmapovateľné.

Podľa legendy ostrov Drear kedysi obývali dva čarodejnícke rody - McClivertovci a MacBoonovci. Keď sa v opitosti stretol v súboji Dugald, vodca rodu McClivertovcov, s Quintiusom, vodcom

- 41 -

rodu MacBoonovcov, Dugald údajne zahynul. Príbeh ďalej hovorí, že z pomsty skupina McClivertovcov jednej noci obkľúčila obydlia MacBoonovcov a každého člena klanu transfigurovala na obludného päťnohého tvora. McClivertovci si však prineskoro uvedomili, že MacBoonovci sú v takejto podobe oveľa nebezpečnejší (okrem toho sa o nich hovorilo, že v čarovaní boli veľmi slabí). Navyše MacBoonovci odolávali každému pokusu vrátiť ich do ľudskej podoby. Tieto obludy potom v krátkom čase vyhubili McClivertovcov do posledného, až na ostrove nezostal jediný človek. Iba vtedy MacBoonovcom-obludám došlo, že keď nezostal nikto, kto by vládol prútikom, musia naveky zostať, akí sú.

Či je tento príbeh pravdivý, alebo nie, to sa nikto nedozvie. Z McClivertovcov ani z MacBoonovcov rozhodne neprežil nikto, kto by nám porozprával, čo sa stalo s ich predkami. Kvintapedy rozprávať nevedia a vytrvalo odolávajú úsiliu Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov odchytiť aspoň jedného z nich a pokúsiť sa ho odtransfigurovať, takže musíme predpokladať, že ak sú to naozaj chlpatí MacBoonovci, ako naznačuje ich prezývka, sú celkom spokojní, že si žijú ako zvery.

LALOKOVECKategória podľa MM: XXX

Lalokovec sa vyskytuje na dne Severného mora. Je to jednoduchý štvrťmetrový tvor, vlastne akási gumovitá trubica a váčok s jedom. Keď je ohrozený, váčok zmrští a vystrekne na útočníka jed. Vodní ľudia ho využívajú ako zbraň a čarodejníci odsávajú jeho jed a pridávajú ho do elixírov, no vždy iba pod prísnou kontrolou.

- 42 -

LEPRECHAUN (niekedy známy aj ako klarikorn) Kategória podľa MM: XXX

Inteligentnejší ako víla a menej zlomyseľný ako imp, piadimužík alebo černožienka, no aj tak nezbedný. Vyskytuje sa iba v Írsku, je zelený a dorastá do výšky pätnásť centimetrov. Leprechauni si údajne zhotovujú odev z čerstvého lístia. Jediní z „malých ľudkov“ vedia rozprávať, hoci nikdy nepožiadali o preradenie do kategórie bytostí.

Leprechaun rodí živé potomstvo a žije väčšinou v lesoch a lesnatých oblastiach. Rád priťahuje pozornosť muklov, a preto sa v muklovskej literatúre pre deti vyskytuje takmer rovnako často ako víly. Leprechauni vedia vytvoriť hmotu veľmi podobnú zlatu, ktorá však po niekoľkých hodinách na ich veľké pobavenie mizne. Leprechauni sa živia lístím a aj napriek tomu že majú povesť zlomyseľných nezbedníkov, nie je známe, že by niekedy nejakému človeku natrvalo ublížili.

LUNIAKKategória podľa MM: XX

Luniak je mimoriadne plachý tvor, ktorý vylieza z brlohu iba pri splne. Má hladké a svetlosivé telo, vypuklé okrúhle oči na vrchu hlavy a štyri tenké nohy s obrovskými plochými chodidlami. Luniaky za mesačného svitu na odľahlých miestach predvádzajú na zadných nohách zložité tance. Predpokladá sa, že sú to predohry k páreniu (na obilných poliach po nich často zostávajú zvláštne, pre muklov veľmi záhadné geometrické vzory).

Sledovať luniaky pri tanci za mesačného svitu je úchvatný zážitok, často aj prospešný, pretože ak sa ich striebristý trus pozbiera

- 43 -

pred východom slnka a rozsype po kvetinových záhonoch a čarovných rastlinkách, porastú veľmi rýchlo a budú mimoriadne silné. Luniaky sa vyskytujú po celom svete.

MALAKLAVKategória podľa MM: XXX

Malaklav je suchozemský tvor, ktorý sa väčšinou vyskytuje na skalnatom pobreží Európy. Napriek tomu, že sa trochu podobá na homára, v žiadnom prípade sa nesmie jesť. Jeho mäso nie je vhodné na konzumáciu, pretože vyvoláva vysoké horúčky a vyhadzujú sa po ňom nepekné zelenkavé vyrážky.

Malaklav dorastá do tridsiatich centimetrov, je svetlosivý a má tmavozelené škvrny. Živí sa malými kôrovcami, ba trúfa si aj na väčšiu korisť. Uhryznutie malaklava má nezvyčajné vedľajšie účinky - obeť má aj týždeň po uhryznutí veľkú smolu. Ak sa vám to prihodí, zrušte všetky stávky a špekulácie, pretože určite dopadnú vo váš neprospech.

MANTICHORAKategória podľa MM: XXXXX

Mantichora je veľmi nebezpečný grécky zver s ľudskou hlavou, levím telom a chvostom škorpióna. Je rovnako nebezpečná a zriedkavá ako chiméra. Keď sa hostí na svojej koristi, údajne si pritom potichu pospevuje. Koža mantichory odpudzuje takmer všetky známe zaklínadlá a jej bodnutie spôsobuje okamžitú smrť.

MELANCHOMELIAKKategória podľa MM: XXX

Melanchomeliak (severná Európa) je sivý chlpatý lietajúci hmyz, produkuje sirup vyvolávajúci zádumčivosť. Používa sa ako protilátka

- 44 -

proti hystérii vyvolanej požitím listov alihotsy. Zamoruje včelie úle, čo má katastrofálne účinky na med. Melanchomeliaky si na hniezdenie vyhľadávajú tmavé odľahlé miesta, ako sú bútľaviny a jaskyne. Živia sa žihľavou.

MOKAKategória podľa MM: XXX

Moka je striebristozelená jašterica a dorastá až do dĺžky štvrť metra. Vyskytuje sa po celej Británii a Írsku. Pretože sa môže ľubovoľne scvrkávať, muklovia si ju nikdy nevšimli.

Koža moky má v čarodejníckom spoločenstve veľkú cenu, lebo sa používa na výrobu mešcov a kabeliek - šupinatý materiál sa scvrkne vždy, keď sa k nemu priblíži niekto cudzí, tak ako kedysi pôvodná majiteľka kože. Preto mešce z kože moky zlodeji nemôžu nájsť a ukradnúť.

MORSKÝ HADKategória podľa MM: XXX

Morské hady sa vyskytujú v Atlantickom i Tichom oceáne a Stredozemnom mori. Hoci na výzor sú desivé, nie je známe, že by niekedy nejaký morský had usmrtil človeka, napriek muklovským hysterickým opisom jeho divého správania. Morský had dosahuje dĺžku až tridsať metrov, má konskú hlavu a dlhé hadie telo, ktoré sa vlnito vynára z mora.

MURTLAPKategória podľa MM: XXX

Murtlap je tvor podobný potkanovi. Vyskytuje sa v pobrežných oblastiach Británie, na chrbte má výrastok podobný morskej sasanke. Po požití zaváraných výrastkov murtlapa získava čarodejník

- 45 -

odolnosť voči prekliatiam, hoci predávkovanie môže spôsobiť, že vám v ušiach narastú nepekné fialové chĺpky. Murtlapy žerú kôrovce a chodidlá tých hlupákov, ktorí na ne stupia.

NÁDUVKAKategória podľa MM: XXX

Náduvka je guľatá škvrnitá ryba. Vyznačuje sa dvoma dlhými nohami zakončenými plávacími blanami, obýva hlboké jazerá, kde lozí po dne a hľadá potravu, najradšej vodné slimáky. Náduvka nie je nijako zvlášť nebezpečná, aspoň dosiaľ sa o nijakom krvavom útoku na človeka či vodných ľudí nevie. Zato pre plavcov je nepríjemná, lebo im ďobká do nôh a odevu.

Vodní ľudia ju považujú za škodcu, preto sa jej zbavujú tým, že jej zväzujú nohy do uzla. Náduvku potom voda unáša preč, lebo nemôže kormidlovať, kým sa neuvoľní, čo jej niekedy trvá bezmála aj niekoľko hodín.

NUNDUKategória podľa MM: XXXXX

Je to pravdepodobne najnebezpečnejší zver na svete. Obrovský východoafrický leopard sa napriek svojej veľkosti pohybuje nečujne a jeho dych spôsobuje také prudké ochorenie, že dokáže vyhubiť celé dediny. Doteraz na jeho porazenie muselo spojiť všetky sily najmenej sto skúsených čarodejníkov.

- 46 -

ŇUCHÁČKategória podľa MM: XXX

Ňucháč je britský zver. Je huňatý, čierny, s dlhým rypákom, zahrabáva sa do zeme a má slabosť pre všetko ligotavé. Ňucháče často chovajú raráškovia, aby im zo zeme vykopávali poklady. Hoci je ňucháč milý, ba prítulný, môže spôsobiť škody na majetku a nikdy by sme ho nemali mať v dome. Ňucháče žijú až v sedem metrov hlbokých brlohoch a samice vrhajú naraz šesť až osem mláďat.

OHNIVÁČIKKategória podľa MM: XXXX*20

Zlatý ohniváčik je mimoriadne vzácny, chránený druh vtáka. Je celý okrúhly, má veľmi dlhý tenký zobák a oči ligotavé ako drahokamy. Vie veľmi rýchlo lietať a vďaka otáčajúcim sa kĺbom na krídlach mimoriadne rýchlo a šikovne mení smer.

Perie zlatého ohniváčika a oči majú takú vysokú cenu, že jeden čas hrozilo jeho úplné vyhubenie. Čarodejnícka verejnosť však zavčasu postrehla nebezpečenstvo a tento druh je chránený. Najvýznamnejším ochranným počinom bolo, keď tohto žiarivého vtáka nahradili v metlobale zlatou strelou*21. Rezervácie ohniváčikov sa nachádzajú na celom svete.

20 Zlatý ohniváčik nezískal hodnotenie XXXX preto, že je nebezpečný, ale preto, že za jeho chytenie alebo zranenie sa ukladajú veľké pokuty.

21 Toho, koho zaujíma, akú úlohu hral zlatý ohniváčik vo vývoji metlobalu, upozorňujeme na publikáciu Metlobal v priebehu vekov od Kennilworthyho Whispa (Knižné esa, 1952).

- 47 -

OHNIVÝ KRABKategória podľa MM: XXX

Napriek svojmu menu sa ohnivý krab značne podobá veľkej korytnačke, s tým rozdielom, že jeho pancier zdobia drahokamy. Vo Fidži, odkiaľ pochádza, zriadili preň rezerváciu na páse pobrežia. Tu má byť chránený nielen pred muklami, ktorých by mohol lákať jeho cenný pancier, ale aj pred bezohľadnými čarodejníkmi, ktorí používajú jeho panciere ako vzácne kotlíky. Ohnivý krab však má aj svoj vlastný obranný mechanizmus - keď ho niekto napadne, zo zadnej časti tela vystreľuje plamene. Ohnivé kraby sa vyvážajú ako domáce zvieratká, ale na to je potrebné osobitné povolenie.

OKAMIAKategória podľa MM: XXXX

Okamia sa vyskytuje na Ďalekom východe a v Indii. Operený dvojnohý tvor s krídlami a hadím telom dosahuje dĺžku piatich metrov. Živí sa prevažne potkanmi a vtákmi, hoci je známe, že unáša aj opice. Okamia je agresívna voči každému, kto sa k nej priblíži najmä keď si chráni vajcia so škrupinkami z najčistejšieho jemného striebra.

OKRÍDLENÝ KÔŇKategória podľa MM: XX – XXXX

Okrídlené kone sa vyskytujú na celom svete. Existuje množstvo rôznych plemien vrátane abraxaského (mimoriadne mocný zlatej farby), aethonskeho (gaštanový, obľúbený v Británii a írsku), granianskeho (sivý a zvlášť rýchly) a vzácneho thestrala (čierny, obdarený neviditeľnosťou, mnohí čarodejníci ho považujú za nešťastného). Tak ako je to pri hipogrifovi, majiteľ okrídleného koňa

- 48 -

musí naňho pravidelne aplikovať skresľovacie zaklínadlo (pozri úvod).

OSTRAŇAKategória podľa MM: XXX

Táto ryba celá pokrytá ostňami sa vyskytuje v Atlantickom oceáne. Prvý húf ostráň údajne začiatkom 19. storočia vyčarila skupina čarodejníkov plaviacich sa na plachetnici z pomsty voči muklovským rybárom, ktorí ich urazili. Odvtedy každý rybár mukel vyťahuje z hlbín na tom mieste vďaka ostraniam siete potrhané a prázdne.

PIADIMUŽÍKKategória podľa MM: XXX

Piadimužík sa väčšinou vyskytuje v anglickom Cornwalle. Je svietivomodrý, asi pätnásť centimetrov vysoký a veľmi zlomyseľný, tešia ho všelijaké triky a kanadské žartíky. Hoci nemá krídla, vie lietať a údajne chytá neopatrných ľudí za uši a vynáša ich na vrcholy vysokých stromov a budov. Piadimužík prenikavo bľaboce a rozumejú mu iba iní piadimužíci. Rodí živé mláďatá.

POGREBINKategória podľa MM: XXX

Pogrebin je ruský démon, ani nie tridsať centimetrov vysoký so zarasteným telom, ale hladkou, nadmerne veľkou sivou hlavou.

Keď sa prikrčí, podobá sa lesklému okruhliaku. Pogrebinov to priťahuje k ľuďom a s obľubou ich sledujú, držia sa v ich tieni a rýchlo sa prikrčia, keď sa chce človek otočiť. Ak sledovanie trvá pridlho, pogrebinovu obeť premôže pocit nesmiernej beznádeje a napokon upadne do letargie a zúfalstva. Keď sa prenasledovaný

- 49 -

zastaví a klesne na kolená, aby sa rozplakal nad márnosťou všetkého, pogrebin naňho skočí a pokúsi sa ho zožrať. Je však ľahké pogrebina zahnať jednoduchými zaklínadlami alebo omračujúcimi kúzlami. Ukázalo sa, že pomáhajú aj obyčajné kopance.

POLOOPKategória podľa MM: XXXX

Poloop sa vyskytuje na Ďalekom východe, hoci nájsť ho je veľký problém, lebo keď je tento zver v ohrození, vie sa urobiť neviditeľným a vidia ho iba čarodejníci, ktorí majú skúsenosti s jeho chytaním.

Poloop je mierumilovný bylinožravec, s pôsobivým výzorom ľudoopa - má veľké čierne smutné oči, väčšinou skryté pod vlasmi. Celé telo mu pokrýva dlhá jemná hodvábna striebristá srsť. Práve tá má veľkú cenu, pretože poloopov vlas sa môže votkať do neviditeľného plášťa.

POPOLPLAZKategória podľa MM: XXX

Popolplaz je stvorený z pridlho a nekontrolovateľne horiaceho čarovného ohňa*22. Je to tenký svetlosivý had so žiarivými červenými očami. Je stvorený zo žeravých uhlíkov a v obydlí, kde sa ocitne, sa odplazí na tmavé miesta a zanecháva za sebou stopu z popola.

Popolplaz žije iba hodinu a za ten čas vyhľadáva tmavé odľahlé miesta, kde nakladie vajíčka a rozpadne sa na prach. Popolplazove vajíčka sú jasnočervené a sála z nich horúčava. V prípade, že ich nikto nenájde a nezmrazí vhodným zaklínadlom, za chvíľku podpália obydlie. Keď má čarodejník podozrenie, že je v dome popolplaz, ihneď ho musí vystopovať a nájsť hniezdo s vajcami. Zmrazené

22 Hocijaký oheň s prísadou nejakej čarovnej látky napríklad hop-šup prášku.

- 50 -

vajcia majú veľkú cenu ako prísady do elixírov lásky a celé sa môžu jesť ako liek proti zimnici.

Popolplazy sú rozšírené po celom svete.

PLUŽIAK PESTROFAREBNÝKategória podľa MM: XXX

Plužiak je obrovský slimák, mení farbu každú hodinu a zanecháva za sebou takú jedovatú stopu, že všetko rastlinstvo, po ktorom prejde, sa scvrkne alebo zhorí. Plužiak sa pôvodne vyskytoval v niekoľkých afrických krajinách, no v súčasnosti ho úspešne chovajú aj čarodejníci v Európe, Ázii a Amerike. Ako domáce zvieratko si ho vybrali tí, čo obľubujú kaleidoskopické zmeny farieb. Jeho jed patrí k tým málo látkam, ktoré zabíjajú horklumpov.

RAMORAKategória podľa MM: XX

Ramora je strieborná ryba. Vyskytuje sa v Indickom oceáne, má čarovnú moc - vie ukotviť lode - a je strážkyňou námorníkov. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov si ramoru veľmi cení a ustanovila mnoho zákonov, aby ju uchránila pred čarodejníckymi pytliakmi.

RETROCANTUSKategória podľa MM: XX

Retrocantus (severná Európa a Amerika) je drobný belasý, škvrnitý vtáčik, ktorý sa živí malým hmyzom. Nevydáva nijaké zvuky, iba v okamihu smrti sa z neho vyderie dlhý výkrik, ktorý v opačnom poradí reprodukuje všetky zvuky, čo za život počul. Pierka

- 51 -

retrocanta sa používajú pri príprave séra pravdy a pamäťových elixírov.

SALAMANDRAKategória podľa MM: XXX

Malá jašterica salamandra žije v ohni a živí sa plameňmi. Je žiarivo biela, ale býva aj modrá alebo jasnočervená, podľa teploty ohňa, v ktorom sa zjaví.

Salamandry žijú iba tak dlho, kým horí oheň, z ktorého vzišli. Ak ich však pravidelne kŕmime paprikou, prežijú mimo ohňa až šesť hodín. Krv salamandry má mocné liečivé a posilňujúce vlastnosti.

SFINGAKategória podľa MM: XXXX

Egyptská sfinga má ľudskú hlavu na levom tele. Po vyše tisíc rokov ju čarodejníci a čarodejnice využívali na stráženie cenností a tajných skrýš. Je mimoriadne inteligentná a má veľkú záľubu v hádankách a hlavolamoch. Zvyčajne je nebezpečná, iba keď je ohrozené to, čo stráži.

SMRTOCHVAT (známy aj ako živý rubáš) Kategória podľa MM: XXXXX

Smrtochvat je tvor, ktorý sa našťastie vyskytuje zriedka a výlučne v tropickom podnebí. Pripomína čierny plášť, asi tak dva a pol centimetra hrubý (po požití nejakej obete je hrubší), ktorý sa v noci plazí po zemi. Najstaršie zmienky o smrtochvatovi pochádzajú z pera čarodejníka Plavia Belbyho, ktorý mal to šťastie, že v roku 1782 cez prázdniny v novoguinejskej Papue útok jedného z nich prežil.

- 52 -

Keď som okolo jednej hodiny v noci konečne zaspával, zrazu som neďaleko začul tichý šuchot. Bol som presvedčený, že to len vonku šumí lístie, pretočil som sa na posteli chrbtom k oknu a vtedy som zbadal, že sa čosi, čo vyzeralo ako beztvarý čierny tieň, plazí popod dvere do mojej izby. Ležal som celkom nehybne a v polospánku som hádal, čo môže vrhať takýto tieň v izbe osvetlenej iba mesačným svitom. Moja nehybnosť nepochybne smrtochvata presvedčila, že vyhliadnutá obeť spí.

Na moje zdesenie tieň začal liezť hore na posteľ a pocítil som na sebe jeho neveľkú váhu. Veľmi sa to podobalo akejsi zvlnenej čiernej pláštenke, a keď sa to po posteli plazilo ku mne, okraje sa tomu trochu trepotali. Celý ochromený od strachu som na brade pocítil jeho lepkavý dotyk a vtom som si prudko sadol.

Tá vec sa ma pokúšala zadusiť, neúprosne mi liezla po tvárí, na ústa, na nos, ale ja som sa bránil a stále som pritom cítil, ako ma zahaľuje svojím chladom. Nemohol som kričať o pomoc a hmatal som po prútiku. Už sa mi začala točiť hlava, lebo oná vec mi pevne obomkla tvár, takže som už nemohol ani dýchať. Zo všetkých síl som sa sústredil na omračujúce zaklínadlo, ale hoci som ním urobil dieru do dverí, nepomohlo mi, a tak som skúsil zabraňujúce. Stále som sa zúrivo bránil, pretočil som sa nabok a spadol z postele na zem, teraz už celý ovinutý smrtochvatom.

Dusil som sa a vedel som, že každú chvíľu stratím vedomie. Zúfalý som pozbieral posledné zvyšky síl. Prútikom som zamieril na smrtonosné záhyby toho tvora a v mysli som si vyvolával spomienky na ten deň, keď ma zvolili za predsedu miestneho klubu pľuvadlíkov, a vyčaril som Patronusa.

Takmer okamžite som na tvári pocítil svieži vzduch. Otvoril som oči a uvidel, že parohy môjho Patronusa vyhodili ten smrtonosný tieň do vzduchu, preletel na druhú stranu izby a rýchlo sa plazil preč.

- 53 -

Podľa tohoto Belbyho dramatického rozprávania je Patronus jediné známe zaklínadlo, ktoré odpudzuje smrtochvata. Pretože však zvyčajne napáda spiacich, jeho obete zriedka majú šancu použiť proti nemu nejaké čary. Keď už smrtochvat obeť úspešne zadusí, zožerie ju hneď na lôžku so všetkým, čo má na sebe. Potom sa o trochu hrubší, čo je pri takej veľkej koristi zvláštne, odplazí z domu a po sebe či po obeti nezanechá žiadnu stopu23.

STROMOSTRÁŽCAKategória podľa MM: XX

Stromostrážca je ochranca stromov. Vyskytuje sa najmä na západe Nemecka a v niektorých škandinávskych lesoch. Je mimoriadne ťažké ho zahliadnuť, pretože je malý (najviac dvadsať centimetrov), telíčko má z kôry a vetvičiek s dvoma malými hnedými ligotavými očkami.

Stromostrážca sa živí hmyzom, je to mierumilovné a mimoriadne plaché stvorenie, ale ak nejaký drevorubač alebo ošetrovateľ stromov ohrozuje strom, v ktorom žije, podľa rozprávania mnohých poškodených osôb naňho skočí a dlhými špicatými prstami mu driape oči. Ak mu však čarodejník alebo čarodejnica ponúknu larvy píloviek, dovolí im vziať si z jeho stromu drevo na prútik.

ŠTETINÁČKategória podľa MM: XX23 Zrátať počet obetí smrtochvata je takmer nemožné, pretože

nezanecháva po sebe nič. Ľahšie sa spočítajú čarodejníci, ktorí z nejakých vlastných bezohľadných dôvodov predstierali, že ich zabili smrtochvaty. Najčerstvejší prípad sa vyskytol v roku 1973, keď zmizol Janus Thickey, ktorý na nočnom stolíku zanechal iba náhlivo napísaný lístok: „Och, nie, dostal ma smrtochvat, dusím sa.“ Jeho manželku a deti to presvedčilo, keďže na posteli po ňom nenašli ani najmenšiu stopu. No ešte v období hlbokého smútku celej rodiny sa odhalilo, že Janus žije päť míľ od nich s majiteľkou hostinca U zeleného draka.

- 54 -

Štetináč sa vyskytuje v anglickom Dorsete a v južnom írsku. Telo má zarastené strapatou kožušinou, na hlave veľa tvrdých štetín a mimoriadne veľký nos. Chodí na dvoch nohách zakončených kopytami. Ruky má krátke, so štyrmi kýpťovitými prstami. Dospelé štetináče dorastajú do výšky asi šesťdesiat centimetrov a živia sa trávou.

Štetináč je plachý a jeho údelom je strážiť kone. Zdržiava sa schúlený v stajni na slame alebo niekde uprostred stáda, ktoré chráni. Nedôveruje ľuďom, a keď sa blížia, vždy sa skryje.

TEBOKategória podľa MM: XXXX

Tebo je vlastne prasa bradavičnaté popolavej farby a vyskytuje sa v Kongu i Zaire. Má dar neviditeľnosti, preto sa mu možno len ťažko vyhnúť alebo ho chytiť, a je veľmi nebezpečné. Z kože teba si čarodejníci vyrábajú ochranné štíty a oblečenie, preto si ju vysoko cenia.

TROJHLAVECKategória podľa MM: XXXX

Trojhlavec pochádza z malej africkej krajiny Burkina Faso. Je to trojhlavý plaz, ktorý dosahuje dĺžku okolo dvoch metrov.

Je jasnooranžový s čiernymi pásmi a veľmi ľahko ho možno zbadať, takže Ministerstvo mágie v Burkine Faso vyčlenilo pre trojhlavcov niektoré lesy ako nezmapovateľné rezervácie.

Hoci trojhlavec nie je nijaký mimoriadne krutý zver, patril kedysi k obľúbencom čiernych mágov, nepochybne pre nápadný a

- 55 -

strašidelný výzor. Vďaka záznamom tých, čo ovládajú parselčinu a rozprávali sa s týmito plazmi, poznáme ich zvláštne zvyky. Z týchto záznamov vyplýva, že každá hlava im slúži na iný účel. Ľavá (z pohľadu čarodejníka otočeného zverovi čelom) plánuje. Rozhoduje, kam trojhlavec pôjde a čo urobí. Stredná hlava sníva (trojhlavec sa niekedy nepohne aj celé dni, ponorený do svojich nádherných vidín a predstáv). Rozhodujúca je pravá hlava, vyhodnocuje úsilie ľavej a prostrednej a ustavične pri tom podráždene syčí. Zuby pravej hlavy sú mimoriadne jedovaté. Trojhlavec sa zriedka dožíva vysokého veku, pretože hlavy na seba často útočia. Nie je nezvyčajné stretnúť trojhlavca bez pravej hlavy po tom, čo sa zvyšné dve spojili a odhryzli ju.

Trojhlavec ako jediný známy čarovný zver kladie vajcia papuľou. Tieto vajcia sú veľmi dôležité pri výrobe elixírov na podporu duševných schopností. Čierny trh s vajcami trojhlavca i samotnými hadmi prekvital po niekoľko storočí.

TROLLKategória podľa MM: XXXX

Troll je hrôzostrašný, až tri a pol metra vysoký tvor, s hmotnosťou vyše tony. Je známy svojou obrovskou silou a hlúposťou. Často je násilnícky a nepredvídateľný. Trollovia pochádzajú zo Škandinávie, ale dnes ich nájdeme aj v Británii, írsku a v iných oblastiach severnej Európy.

Trollovia sa zvyčajne dorozumievajú vrčaním, čo je zrejme akási drsná reč, pričom niektorí človeku rozumejú, ba dokonca dokážu povedať niekoľko jednoduchých slov. Niektorých inteligentnejších jednotlivcov cvičia za strážcov.

Existujú tri typy trollov: horskí, lesní a riečni. Horský troll je najväčší a najzlomyseľnejší. Je plešatý a svetlosivý. Lesný troll má svetlozelenú kožu a niektorým jednotlivcom rastú aj vlasy, ktoré sú zelené alebo hnedé, riedke a nepravidelné. Riečni trollovia majú krátke rožky a bývajú chlpatí. Ich pokožka je sfarbená do fialova a

- 56 -

často striehnu pod mostami. Trollovia sa živia surovým mäsom a nie sú prieberčiví - od divých zvierat až po človeka zjedia čokoľvek.

TRPASLÍKKategória podľa MM: XX

Trpaslík je bežný záhradný škodca vyskytujúci sa po celej severnej Európe a Severnej Amerike. Dorastá do výšky asi tridsať centimetrov, má nepomerne veľkú hlavu a tvrdé kostnaté chodidlá. Trpaslíka možno vyhnať zo záhrady tak, že ním krúžime vo vzduchu, kým sa mu nezatočí hlava, a potom ho prehodíme cez plot. Prípadne možno použiť džarveja, hoci mnohí čarodejníci v súčasnosti považujú tento spôsob za priveľmi drsný.

VLKOLAKKategória podľa MM: XXXXX*24

Vlkolak sa vyskytuje na celom svete, hoci údajne pochádza zo severnej Európy. Ľudia sa menia na vlkolakov iba po uhryznutí. Nedá sa to nijako vyliečiť, hoci súčasný vývoj vo výrobe elixírov najhoršie príznaky do značnej miery zmiernil. Raz za mesiac pri splne sa postihnutý, inak duševne zdravý a normálny čarodejník alebo mukel mení na vraždiaceho netvora. Vlkolak takmer jediný spomedzi fantastických tvorov aktívne vyhľadáva človeka, ktorého uprednostňuje pred ostatnými korisťami.

24 Toto hodnotenie sa, samozrejme, vzťahuje na vlkolaka v transformovanom stave. Keď nie je spln, je neškodný ako ktorýkoľvek iný človek. Dojímavý opis zápasu jedného čarodejníka s vlkolakom podáva už klasické dielo Chlpatá tvár, ľudské srdce od neznámeho autora (Knižné esa, 1975)

- 57 -

VÍLAKategória podľa MM: XX

Víla je drobný ozdobný zver s malou inteligenciou*25. Čarodejníci si ich často pričarúvajú a zdobia si nimi obydlia. Zvyčajne sa usídľujú v lesoch alebo na čistinách. Dosahujú veľkosť dva až dvanásť centimetrov, ich telo je miniatúrnou kópiou ľudského, majú však veľké krídla ako hmyz, ktoré podľa druhu víly bývajú priesvitné alebo pestrofarebné.

Víla má iba slabé čarovné schopnosti, určené na odstrašovanie dravcov, ako je napríklad auguruj. Je škriepna, ale mimoriadne márnivá, preto všade, kam ju volajú, veľmi ochotne poslúži ako ozdoba. Napriek ľudskej podobe víly nevedia rozprávať, so svojimi sestrami sa dorozumievajú vysokým bzučivým zvukom.

Víla kladie na spodnú stranu listov naraz až päťdesiat vajíčok. Z nich sa vyliahnu larvy žiarivých farieb. Po šiestich až desiatich dňoch sa zakuklia a z kukiel po mesiaci vylezú úplne vyvinuté dospelé jedinec s krídlami.

25 Mukli majú pre víly veľkú slabosť, čo sa odzrkadľuje v množstve rozprávkových príbehov pre deti. V nich vystupujú okrídlené bytosti, spravidla osobnosti obdarené ľudskou rečou (hoci často odporne sentimentálnou). Víly podľa muklovských predstáv obývajú drobné obydlia zhotovené z lupienkov kvetov, prázdne prašivky a podobne. Často ich zobrazujú s prútikmi v ruke. Dá sa povedať, že zo všetkých čarovných zverov majú víly u muklov najlepší ohlas.

- 58 -

VODNÍ ĽUDIA (známi aj ako sirény, selkie, merrowi) Kategória podľa MM: XXXX*26

Vodní ľudia existujú po celom svete a výzorom sa odlišujú asi tak ako suchozemskí ľudia. Ich zvyky a obyčaje sú pre nás dosiaľ rovnakou záhadou, ako je to u kentaura, hoci znalci jazyka vodných ľudí hovoria o vysoko organizovaných spoločenstvách rôzneho rozsahu podľa veľkosti ich prirodzeného prostredia. Niektorí majú údajne dômyselne postavené obydlia. Tak ako kentauri aj vodní ľudia odmietli zaradenie medzi bytosti a uprednostnili kategóriu zverov (pozri úvod). Najstarší vodní ľudia, o ktorých máme záznamy, sú sirény (Grécko) a v teplejších vodách nachádzame krásne morské panny, ktoré tak často muklovia zobrazujú v literatúre a na maľbách. Škótske selkie a merrowi z Írska sú menej pekní ale pre všetky druhy vodných ľudí je príznačné, že majú radi hudbu.

VRTOHLAVECKategória podľa MM: XXX

Vrtohlavec je druh hmyzu pôvodom z Austrálie. Dosahuje asi centimetrovú dĺžku, má jasnú zafírovomodrú farbu a pohybuje sa takou rýchlosťou, že ho muklovia zbadajú iba zriedka, často sa to nepodarí ani čarodejníkom, kým ich nepoštípe.

Vrtohlavec má na vrchu hlavičky mimoriadne rýchlo rotujúce krídla, takže sa pri lete vrtí. Na spodnej časti tela má dlhé tenké žihadlo. Ľudia po vrtohlavcom uštipnutí trpia závratmi a po nich nasleduje levitácia. Mnohé

26 Pozri poznámku k heslu Kentaur.- 59 -

generácie mladých austrálskych čarodejníc a čarodejníkov sa pokúšali vrtohlavce chytať a dráždili ich, aby ich popichali a oni mohli vychutnávať vedľajšie účinky ich bodnutí, hoci priveľké množstvo bodnutí môže spôsobiť, že sa obeť napokon celé dni nekontrolovateľne vznáša a ak nastane prudká alergická reakcia, obeť môže natrvalo zavisnúť vo vzduchu. Sušené žihadlá vrtohlavca sa používajú ako prísady do niekoľkých elixírov a údajne sa pridávajú aj do populárnych šumivých bzučaliek.

YETI (známy tiež ako Bigfoot alebo snežný muž) Kategória podľa MM: XXXX

Yeti pochádza z Tibetu a údajne je príbuzný s trollom, hoci sa ešte nikto k nemu nedostal do takej blízkosti, aby uskutočnil potrebný prieskum. Dorastá až do výšky štyri a pol metra a od hlavy po päty je obrastený čistobielymi chlpmi. Yeti žerie všetko, čo sa mu zatúla do cesty, ale bojí sa ohňa a skúsení čarodejníci ho vedia odohnať.

ZÁHROBNÝ DUCHKategória podľa MM: XX

Hoci je záhrobný duch škaredý, nie je to nejaký nebezpečný tvor. Podobá sa na akési slizké strašidlo s vytŕčajúcimi prednými zubami a zvyčajne sa zdržiava v podkroviach alebo stodolách čarodejníckych usadlostí, kde jedáva pavúky a nočné motýle. Stoná a občas rozhadzuje okolo seba všelijaké predmety, ale v podstate je naivný a na toho, kto naňho natrafí, v najhoršom výhražne zavrčí. Na Oddelení pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov vyčlenili špeciálny krízový štáb, jeho úlohou je odstraňovať záhrobných

- 60 -

duchov z obydlí, ktoré sa dostali do vlastníctva muklov. V čarodejníckych rodinách sa o záhrobnom duchovi často hovorí, ba stáva sa domácim miláčikom.

ZLATOKOŽECKategória podľa MM: XXXX

Mimoriadne zriedkavý obrovský byvol so zlatou kožou. Obýva divočiny Severnej Ameriky a Ďalekého východu. Ten, kto sa napije jeho krvi, nadobudne obrovskú silu. Je však veľmi ťažké ju získať, jej zásoby sú zanedbateľné a zriedka sa vyskytuje vo voľnom predaji.

- 61 -

M. L. O. K. SCAMANDER

FANTASTICKÉ ZVERYA

ICH VÝSKYT

Z anglického originálu Fantastic Beast and Where to Find Them (Bloomsbury Publishing Pic, 38 Soho Square, London 2001)

preložila Oľga Kralovičová. Redigovala Elena Slobodová.Obálku navrhla Viera Fabianová. Technická redaktorka Renáta

Hrabušická. Vydalo vydavateľstvo Ikar, a. s., Bratislava,v roku 2001 ako svoju 1228. publikáciu.

Zalomenie do strán ITEM, spol s r. o., Bratislava.Vytlačila Neografia a. s., Martin.

ISBN 80-551-0250-3

- 62 -