EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Marocké kráľovstvoexport.slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/04/Maroko... · 2015-04-17 · JAR, ropa zo Saudskej Arábie, Iraku a Ruska,

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vMadride: www.mzv.sk/madrid, [email protected]

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

Marocké kráľovstvo

Všeobecné informácie o krajine


I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE ___________________________________________________________________________

a) Základná charakteristika hospodárstva

V roku 2011 Maroko na rozdiel od ostatných krajín severnej Afriky nebolo zasiahnuté negatívnymi dopadmi tzv. arabskej jari. Maroko v tomto období začalo svoje vlastné dôležité reformy v politickej a sociálnej oblasti, kráľ podpísal novú ústavu a rozsiahle reformy boli odpoveďou na požiadavky ľudu na demokratickejšie vládnutie a viac príležitosti. Toto reformné úsilie krajiny prebiehalo v čase krízy eurozóny a nestability v regióne severnej Afriky, čo tiež vytváralo pre Maroko nové výzvy a príležitosti.

Nová koaličná vláda sformovaná v januári 2012 začala síce s reformami, ale pre vnútorné nezhody bola implementácia viacerých z nich spomalená. Vývoj ekonomiky v roku 2012 bol horší ako v 2011, okrem iného aj kvôli nižšej výkonnosti poľnohospodárstva z dôvodu nedostatku zrážok. V 2012 rast HDP dosiahol necelé 3 %. Pozitívnu dynamiku v roku 2012 zaznamenalo stavebníctvo, ťažba a spracovanie nerastných surovín, telekomunikácie, naopak menší rast ako v predchádzajúcom roku mala doprava a cestovný ruch.

V roku 2013 bol rast HDP 4,4 % najmä kvôli zvýšenej výkonnosti (až o 20%) poľnohospodárstva (priaznivý vývoj zrážok). Znížilo sa však tempo rastu priemyslu (stavebníctvo, ťažba a spracovanie fosfátov) a služieb (verejná správa). Dôležitá zostáva úloha domáceho dopytu, najmä spotreba domácností. Ekonomika bola negatívne ovplyvnená prehlbujúcimi sa deficitmi rozpočtu (subvencovanie cien, rast miezd) a bežného platobného účtu (rast dovozu tovaru), nízkymi daňovými príjmami a pomalým vytváraním pracovných miest. V septembri 2013 začala vláda s indexáciou cien pohonných hmôt.

Na rok 2014 prepokladá marocký Vysoký úrad pre plánovanie nižší rast HDP (cca 2,5 %) a infláciu 1,7 %. Očakává sa spomalenie rastu poľnohospodárstva (nedostatok zrážok na konci roku 2013) a naopak mierne zlepšenie výkonnosti sekundárnej sféry (priemyselná výroba, spracovanie fosfátov) ako aj terciárnej (telekomunikácie, doprava a cestovný ruch).

Ekonomiku Maroka výrazne ovplyvňujú vonkajšie faktory ako sú klíma, (poľnohospodárstvo), vývoj cien ropy (závislosť Maroka na jej dovoze je až 97%) a vývoj v EÚ (marocké vývozy do EÚ, výdavky turistov z EÚ, zasielanie financií Maročanov žijúcich v EÚ, toky PZI z EÚ do Maroka spolu predstavujú 40% HDP Maroka).

Maroko patrí dlhodobo spolu s USA a Čínou k trom najväčším svetovým producentom fosfátov, v ich exporte mu patrí 1. miesto. Odhaduje sa, že 50% svetových zásob fosfátov sa nachádza na území Maroka. Maroko je výrazne energeticky závislé – okolo 95 % energie sa dováža. Energetické zdroje predstavujú viac ako 20 % dovozu (uhlie a koks z USA, Ruska a JAR, ropa zo Saudskej Arábie, Iraku a Ruska, ropné palivá z USA, Ruska, Indie, zemný plyn z Alžírska, elektrická energia zo Španielska a Alžírska).

Ratingová agentúra Fitch pridelila 24.10.2014 Maroku na dlhodobé dlhy BBB- (v devízach) a BBB (v miestnej mene) so stabilným výhľadom a F3 na krátkodobobé dlhy, Standard and Poor´s hodnotí Maroko BBB- s negatívnym výhľadom, Moody´s 11.9.2014 zmenil rating štátneho dlhu Maroka Ba1 z negatívneho na stabilný výhľad.

Maroku sa podarilo v rokoch 2001-2011 prakticky odstrániť extrémnu chudobu z 2% na 0,28% (príjem do 1 USD na deň), znížiť relatívnu chudobu z 15,3 na 6,2%, zraniteľné obyvateľstvo na hranici chudoby kleslo z 22,8% na 13,3%, avšak stále skoro 20% obyvateľov (najmä na vidieku) žije buď pod hranicou chudoby alebo jej chudoba hrozí. Maroko dosiahlo zlepšenie v sociálnych indikátoroch, pretrvávajú naďalej rodové rozdiely, ktoré sa prejavujú vo vysokej pôrodnej úmrtnosti matiek, veľkej negramotnosti žien a nízkej účasti žien v pracovnom procese.


Základné makroekonomické ukazovatele (2010-2013)

2010 2011 2012 2013 2014 odhad

Rast HDP (%) 3,6 5,0 2,7 4,4* 2,5*

HDP, v mld. € 68,5** 71,3** 74,7** 78,6** -

HDP per capita, v EUR 2 129,2** 2 186,9** 2 259,0** 2 340,7** -

Inflácia (%) 1,0 0,9 1,3 1,9 1,7*

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

-4,3 -8,1 -10,0* -7,6* -6,1*

Nezamestnanosť (%) 9,1* 8,9* 9,0* 9,2* 10,1* v 3.Q Zdroj: Svetová banka; * Vysoký úrad pre plánovanie; **EK Podiel na tvorbe HDP (v %)

Sektor 2010 2011 2012 2013 2014 (prognóza)

Primárny 13,8 13,8 14,6 15,2 13,5

Sekundárny 26,2 26,5 29,6 26,1 27,6

Terciárny 60,0 59,7 55,8 58,7 58,9

Celkom 100 100 100 100 100

Zdroj: Vysoký úrad pre plánovanie, EK Bilancia bežného účtu je od roku 2007 negatívna v dôsledku pasívnej obchodnej bilancie. Platobná bilancia Maroka, (mil. MAD) 2013 1-6/2014

A. Bežný účet -66.165,6 -33.297,9 Obchodná bilancia -171.300,0 -95.343,7 Služby +46.712,4 +28.502,3 Výnosy -14.895,7 -6.236,2 Transfery +73.317,7 +39.779,7

B. Kapitálový a finančný účet +63.373,2 -29.167,5 Zdroj: Office des changes (www.oc.gov.ma) Devízové rezervy Maroka (2010-2013), mil. MAD

2010 2011 2012 2013

Devízové rezervy 181 875 161 265 140 000 156 944

Na konci roku 2013 bol objem devízových rezerv Maroka vo výške 156 944 mil. MAD, z čoho bolo monetárne zlato 6 941 mil. MAD, SDR 3 080 mil. MAD, rezerva v MMF 884 mil. MAD, zahraničné devízy 146 039 mil. MAD. Zdroj: Office des changes


Zahraničná zadĺženosť

Vývoj zahraničnej zadĺženosti štátu (2008-2013)

2008 2009 2010 2011 2012 2013

Zahraničný dlh – bez dlhovej služby (mld. USD) 16,5 19,4 20,8 21,9 25,2 28,8

% HDP 19,4 20,8 22,7 23,6 25,7 26,9

Dlhová služba (mld. USD) 2,5 2,3 1,8 1,8 2,2 2,6 Zdroj: Ministerstvo hospodárstva a financií

Hlavnými veriteľmi sú medzinárodné organizácie (50 % dlhu), 16 % dlhu MMF a komerčné banky. Z bilaterálnych veriteľov (34 %) dominujú krajiny EÚ (24 % dlhu – najmä Francúzsko a Španielsko). Štátny rozpočet

Vývoj marockých verejných financií je aj napriek rastúcim príjmom dlhodobo deficitný z dôvodov vysokých výdajov na dotácie cien (napr. nafty, benzínu, múky, cukru) v rámci tzv. kompenzačnej pokladne (jej výdaje tvoria cca 8 % HDP), nákladov na sociálny dialóg (napr. platy štátnych zamestnancov) a opatrení proti nepriaznivým klimatickým podmienkam. Systém cenových kompenzácií je dlhodobo považovaný za slabé miesto marockých rozpočtov, avšak jeho komplexná reforma sa aj napriek početným vyjadreniam vlád neustále odkladá. V septembri 2013 vláda zaviedla indexáciu cien benzínu a mazutu podľa pohybov ceny ropy na svetových trhoch, od januára 2014 zrušila cenovú podporu týchto produktov a progresivne začala znižovať dotácie cien nafty. Verejné financie, 2009 – 2013 (v mil. MAD), vybrané údaje

2009 2010 2011 2012 2013

Príjmy 172 596 174 145 192 298 201 628 204 565

- z toho daňové

150 853 154 005 163 586 176 068 173 221

Výdaje 198 952 209 051 244 237 264 189 258 132

- z toho bežné 152 733 162 020 194 214 215 623 209 006

- z toho investičné

46 219 47 031 50 023 51 458 48 270

Saldo špeciálnych účtov

10 456 -858 3 668 7 893 4 594

Celková bilancia -15 900 -35 764 -48 271 -57 560 -48 117

- v % na HDP -2,2 % -4,7 % -6,0 % -7,0 % -5,5 %

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva a financií


Finančný systém V roku 1993 bol schválený zákon o bankách a v roku 1995 sa začal privatizačný

proces v oblasti dovtedy výlučne štátneho bankovníctva. Vo viacerých smeroch sa ho podarilo stabilizovať, flexibilizovať a stransparentniť. Kapitál marockých bánk má z 37 % verejný sektor, 36 % pripadá marockému súkromému sektoru a 27 % zahraničným akcionárom (dominantne francúzskym vlastníkom). Celý bankový systém je budovaný v podstate podľa francúzskeho vzoru. Standard & Poor´s priradil v roku 2013 marocký bankový systém do skupiny 7 (na stupnici 1-10, kde 10 predstavuje vysoké riziko).

Najvyšším orgánom bankového systému je centrálna banka Bank Al-Maghrib založená v roku 1959. Vykonáva funkciu centrálnej emisnej banky a je poverená správou štátnych účtov. Marocký bankový systém dotvárajú komerčné a špecializované banky - niektoré sú filiálkami európských bank (napr. vlastníkom BMCI je BNP Paribas, Crédit du Maroc vlastní francúzska Crédit Agricole, dcérsku spoločnosť v Maroku má aj francúzska Société Générale), iné sú priamo marocké (najväčšou bankou je Attijariwafa Bank, nasledovaná BMCE, rozsiahlu regionálnu sieť má Groupe Banque Populaire). Už niekoľko rokov niektoré marocké banky expandujú aj do iných štátov, najmä afrických - Attijariwafa je napríklad tretia najväčšia banka na africkom kontinente, pobočky v afrických štátoch má aj BMCE. Marocký bankový systém dobre zvládol svetovú finančnú krizu, aj vďaka relativne malej väzbe na globálne finančné trhy.

V Maroku sa používa marocký dirham (MAD), ktorého výmenný kurz voči EU sa dlhodobo pohybuje nad čiastkou 11 dirhamov za 1 €.

b) Hlavné odvetvia hospodárstva

Podiel vybraných ekonomických odvetví na tvorbe HDP (v bežných cenách, v miliónoch MAD)

2011 2012 2013

Primárny sektor 114 866 110 575 132 465

Poľnohospodárstvo 106 342 102 572 124 124

Rybolov 8 524 8 003 8 341

Sekundárny sektor 224 556 232 872 228 079

Ťažba 41 355 40 343 30 808

Spracovateľský priemysel 114 338 120 694 123 231

Spracovanie ropy 1 960 1 692 165

Energie a voda 18 962 20 044 21 042

Stavebníctvo 47 941 50 099 52 833

Terciárny sektor 402 997 424 955 438 861

Obchod 76 977 79 824 81 648

Hotely a stravovacie zariadenia 18 852 19 745 21 838

Doprava 28 473 30 030 31 123


Pošta a telekomunikácie 22 473 21 329 18 481

Ostatné služby (financie a poisťovníctvo, poradenstvo, zdravotníctvo, vzdelávanie a pod.)

186 660 199 197 207 834

Verejná administratíva a sociálne zabezpečenie 69 611 74 830 77 937

Dane z produktov, dotácie 60 188 59 767 73 386

HDP celkovo 802 607 828 169 872 791

Zdroj: Vysoký úrad pre plánovanie Poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvo patrí k tradičným pilierom marockej ekonomiky, avšak jeho produktivita je nízka. Sektor (vrátane rybolovu) dlhodobo zamestnáva viac ako 40 % pracovnej sily (na vidieku až 80 %), ale jeho podiel na tvorbe HDP sa pohybuje len okolo 13 -16 %. Hlavnými produktami marockého poľnohospodárstva sú obilie (najmä pšenica), zelenina, citrusy, olivy, cukrová repa a strukoviny. V živočíšnej výrobe dominuje chov hydiny a ovcí. Marocký rybolov je zameraný na lov hlbinných morských rýb. Poľnohospodárske a potravinárske výrobky majú významné miesto v marockom vývoze, kde predstavujú okolo 20 % hodnoty exportovaného tovaru (najmä plody mora, rybie konzervy, citrusy a zelenina, najmä paradajky), avšak hodnota dovozov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov je výrazne vyššia ako ich vývoz. Priemysel Priemyselné odvetvia spolu so stavebníctvom zamestnávajú okolo 23 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Sekundárny sektor v posledných rokoch sa podieľa cca 27% na tvorbe HDP, najväčší podiel má spracovateľský priemysel (15 %), stavebnictví (6 %) a těžba a zpracování nerostů (5 %). Hlavným cieľom priemyselnej politiky marockej vlády je zvyšovanie vývozných kapacít, vytváranie nových pracovných miest a zabezpečenie potrieb domáceho trhu. Medzi tradičné marocké priemyselné odvetvia patria potravinárstvo, spracovanie textilu a kože, ale i chemický priemysel (nadväzujúci na ťažbu fosfátov), medzi nové a rozšiřujúce se odvetvia marockého priemyslu patrí predovšetkým automobilová výroba (vrátane produkcie elektrosúčastiek, káblov a zriadenia) a aeronautika. Index priemyselnej výroby, energetiky a baníctva (2010 = 100, vybrané kategórie)

2011 2012 2013

Ťažba nerastných surovín 105,2 101,8 99,9

Spracovateľský priemysel 102,4 104,5 104,8

Potravinársky priemysel 102,7 105,2 106,8

Výroba textílií 95,8 95,1 93,9

Výroba odevov 100,6 105,5 101,3

Výroba chemických látok 101,5 103,6 107,1

Výroba strojov a zariadení 94,0 99,5 95,9

Výroba rádiových, televíznych a spojovacích zariadení 101,0 98,9 112,4


a prístrojov

Automobilový priemysel 102,6 100,2 108,4

Výroba elektriny 106,3 116,1 117,0

Zdroj: Vysoký úrad pre plánovanie Služby

Sektor služieb tvorí okolo 60 % marockého HDP a zamestnáva cca 38 % ekonomicky aktivneho obyvateľstva - okrem dopravy a telekomunikácií sú nosnými odvetviami aj obchod a cestovný ruch. Dynamicky se rozvíja i sektor finančných a bankových služieb – marocké banky (BMCE, Attijariwafa bank či Banque Populaire) expandujú aj do štátov subsaharskej Afriky. Casablanca je aj vďaka svojej burze cenných papierov jedným z finančných centier Afriky. Cestovný ruch zamestnáva okolo 450 000 pracovníkov a podieľa sa 8 až 10 % na tvorbe HDP. Pre Maroko je dôležitým zdrojom devíz (spolu s financiami zasielanými Maročannmi žijúcími v zahraničí, alebo príjmami fosfátového průmyslu). V roku 2013 krajinu navštívilo10 miliónov turistov. Maroko tak patrí k najnavštěvovanejším štátom Afriky. V roku 2014 sa očakáva ďalšie zvýšenie počtu turistov o cca 8 %. Infraštruktúra (doprava)

Za posledných 10 rokov došlo k štvornásobnému zvýšeniu investícií do dopravnej infraštruktúry. Vláda oznámila plán na 600 mld. MAD dopravných investícií na najbližších 30 rokov. V Maroku je v súčasnosti okolo 60.000 km ciest, z čoho viac ako polovica má spevnený povrch. Týmto sa Maroko zaraďuje na popredné miesta v rámci afrických štátov. V roku 2013 bolo v používaní 1420 km väčšinou veľmi kvalitných diaľnic.

Železničná sieť v dĺžke viac ako 2200 km je spravovaná štátnou spoločnosťou Office National des Chemins de Fer (ONCF). Železnica predstavuje v Maroku relatívne spoľahlivý typ prepravy. Priebežně sa zvyšuje kvalita siete, ako aj počet prepravených osôb (v roku 2012 36 mil. pasažierov) a objem prepraveného tovaru – najmä fosfátov, hnojív a ostatných chemických produktov. Hlavným projektom rozvoja marockej železnice je výstavba trate pre vlaky vysokej rýchlosti (TGV) v spolupráci s francúzskými spoločnosťami medzi Casablankou a Tangerom, ktorá má skrátiť cestovnú dobu zo súčasných 5h na 2h 10min. Projekt bol oficiálne otvorený za prítomnosti francúzského prezidenta v septembri 2011. Ide o investíciu vo výške cca 20 mld. MAD, ktorá mala byť otvorená v roku 2015, ale kvôli meškaniu výstavby to bude pravdepodobne až v roku 2018. ONCF uvažuje o predĺžení tejto trate do Marakéša, eventuálne aj s napojením na turistické letovisko v Agadire.

V máji 2011 bola po 3,5 rokoch výstavby otvorená dlho očakávaná prvá marocká električková trať s dvoma linkami v dĺžke 19,5 km spájajúca mestá Rabat a Salé. V decembri 2012 boli otvorené električkové linky aj v Casablanke. Električky na obe trate dodala francúzska firma Alstom.

Maroko využíva viac ako 30 prístavov, z nichž najväčšími sú Casablanca, novo vybudovaný Tanger Med alebo najmä fosfátovým a energetickým priemyslom využívaný Jorf Lasfar a Mohammedia. Významným je tiež severomarocký Nador, ktorý je podobne ako Tanger-Med využívaný aj na prepravu turistov medzi Marokom a Španielskom alebo Francúzskom. Väčšina prístavov je riadená štátnou spoločnosťou Agence nationale des ports (ANP). Obchodný rozvoj niektorých z nich priamo spravuje štátna spoločnosť Societé déxploitation des ports – Marsa Maroc.

Maroko v súčasnosti disponuje 15 mezinárodnými letiskami (cca16,5 mil. pasažierov v roku 2013), z nich najväčší objem prepravy osôb zaznamenali letisko Mohameda V v


Casablanke (7,6 mil. pasažierov za rok 2013), Marakéš-Ménara (3,8 mil. osôb) a Agadir (1,5 mil. osôb). Letisková sieť a navigačný systém sú riadené štátnou spoločnosťou Office national des aéroports (ONDA).

c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

Od roku 1956 je Maroko členom OSN a väčšiny jej inštitúcií. Je členom organizácií ako sú: Svetová organizácia obchodu, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Medzinárodná finančná korporácia, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Medzinárodná organizácia práce, Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, Medzinárodné rozvojové združenie, Medzinárodný súdny dvor, Medzinárodná telekomunikačná únia, Svetová meteorologická organizácia, Svetová organizácia duševného vlastníctva, Svetová poštová únia, Svetová zdravotnícka organizácia.

Členstvo v regionálnych organizáciách: Liga arabských štátov, Zväz arabského Maghrebu, Organizácia islamskej konferencie, Africká rozvojová banka, Islamská rozvojová banka, Únia pre Stredomorie.

II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA ___________________________________________________________________________

a) Podnikateľská legislatíva

Daňový systém Marocký daňový systém prešiel za posledné roky radom modernizačných zmien, aj

vďaka spolupráci s Európskou komisiou. Systém sa opiera predevšetkým o tri kategórie daní: daň z pridanej hodnoty (taxe sur la Valeur Ajoutée - TVA), podniková daň (impôt sur les sociétés - IS) a daň z príjmu (impôt sur le Revenu - IR). TVA sa vzťahuje na priemyselné, remeselnícke, obchodné, stavebné aktivity, na slobodné profesie ako aj na dovoz, či obchod s nehnuteľnosťami. Základná sadzba je 20 %. Od januára 2014 boli zrušené znížené sadzby 14 % a 7 % a bola zavedená jednotná znížená sadzba vo výške 10 % (napr. na materiál pre poľnohospodárstvo, sardinky v konzerve, krmivo pre chovné zvieratá a i.). Podniková daň (IS) sa vzťahuje na príjmy obchodných spoločností, verejných inštitúcií a iných právnických osôb. Je štandardne stanovená na 30%. Niektoré úverové a finančné inštitúcie (napr. poisťovne, lízingové firmy) sú zdanené 37 %. Existuje však celý rad výnimiek (napr. 8% daň na aktivity zahraničných stavebných firiem, či úplné oslobodenie pri poľnohospodárskych podnikoch). Daň z príjmu (IR) je hlavná daň pre príjem fyzických osôb. Zdanenie má progresívny charakter a je zadefinovaných 6 základných typov dane – 0 % pre ročný príjem do 30 000 MAD; postupne sa zvyšuje 10 % (30 001 – 50 000 MAD); 20 % (50 001 – 60 000 MAD); 30 % (60 001 – 80 000 MAD); 34 % (80 001 – 180 000 MAD) až po 38 % nad 180 000 MAD.

Daňové zvýhodnenia sa vzťahujú napr. na podniky v špeciálnych ekonomických zónach či na hotelové zariadenia. Dočasne (do roku 2015) je zavedená tzv. solidárna daň, ktorá je určená na podporu fondu sociálnej kohézie. Týka sa podnikov, ktorých ročný zisk presahuje 15 mil. MAD – daň je vymeraná na 0,5 % - 2 % zo zisku v závislosti od jeho veľkosti. Podobne je daň vymeraná aj fyzickým osobám, ktorých ročný plat presahuje 360 000 MAD – pohybuje sa medzi 2 % - 6 % v závislosti od výšky platu. Bližšie informácie k marockému daňovému systému sa nachádzajú na webových stránkach Marockej agentúry pre rozvoj investícií AMDI (http://www.invest.gov.ma/?lang=en&Id=18).


Všeobecné podmienky zamestnávania v Maroku upravuje Zákonník práce (Code du Travail) z roku 2004, http://www.lavieeco.com/pdf/documents_officiels/Code+du+travail.pdf

Dĺžka pracovnej doby je stanovená na 44 hodín týždenne (48 hodín pre pracovníkov v poľnohospodárstve). Prehľad predpokladaných výrobných nákladov (minimálna mzda, sociálne odvody a dávky, tarify za elektrinu, vodu, sanitu a telekomunikácie) sa nachádza na stránke AMDI http://www.invest.gov.ma/?lang=en&Id=32.

Minimálna mesačná mzda je v Maroku stanovená na 2 333 MAD (cca 210 €). Minimálna hodinová mzda v priemysle a obchode je cca 0,95 € za hodinu a v poľnohospodárstve cca 4,90 € za deň.

b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce

V roku 2008 sa marocká vláda rozhodla vytvoriť program na podporu exportu „Maroc Export Plus“, ktorého cieľem je do roku 2015 zdvojnásobiť a do roku 2018 ztrojnásobiť objem exportu (bez sektoru fosfátov) a dosiahnuť tak hodnotu 229 mld. MAD, resp. 327 mld. MAD. Program je zameraný na podporu vývozu firiem v prioritných odvetviach ako sú potravinárstvo, rybolov a spracovanie rýb, textilný a kožiarsky priemysel, automobilový priemysel, IT sektor, výroba elektrických zariadení a farmaceutický priemysel.

Na roky 2014 - 2016 bol prijatý marockou vládou v júni 2014 PNDEC (Národný plán rozvoja zahraničného obchodu) - http://www.mce.gov.ma/thematiques/plan_national_14-16.pdf

b) Verejné obstarávanie

Verejné obstarávanie je trojakého typu – na dodávky práce, materiálu či služieb. Sú prístupné aj pre zahraničné firmy. Od januára 2014 je v platnosti nový vládny dekrét na verejné obstarávanie (Décret n° 2-12-349 du 8 joumada Ier 1434 - 20 mars 2013 - relatif aux marchés publics), ktorý napr. v čl. 155 uvádza, že môže byť daná prednosť marockým podnikom tým, že cena zahraničných ponúk môže byť výberovou komisiou zvýšená až o 15 %. Otvorené výberové konania na verejné obstarávanie (podľa Dekrétu č. 2-06-388 16 moharrem 1428 – 5. februára 2007) sú vždy publikované minimálne v dvoch denníkoch a na špeciálnom portále (https://www.marchespublics.gov.ma), ktorý je dostupný vo francúzštine a arabčine. Uverejnenie je minimálne 21 dní pred dátumom podania ponuky. Na verejnej súťaži sa môžu zúčastniť len tie fyzické či právnické osoby, ktoré:

- preukážu požadovanú právnu, technickú a finančnú spôsobilosť - sú v riadnej daňovej situácii - sú zapísané v správe sociálneho zabezpečenia a riadne jej platia odvody

Zadávacia dokumentácia niektorých výberových konaní je spoplatnená – cena býva okolo 500,- MAD. Súčasťou platobných podmienok pre verejné práce sú záruky a platby, ktoré vystavujú marocké banky na základe protizáruk vystavených bankou v krajine dodávateľa. Čiastka môže byť stanovená buď absolútne, alebo percentom z ponukovej ceny (až 10 %).

Záruky a dokumenty predkladané účastníkom tendrového konania: banková záruka, certifikát daňového úradu (od účastníka z firmy založenej v Maroku), popis charakteristiky tovaru, referencia o technickej spôsobilosti, ľudských zdrojoch a materiálnej základni.

Niektorým ponukám predchádza predkvalifikačné konanie, ktoré je tiež publikované v oznamovacích prostriedkoch súčasne s uvedením požadovaných dokumentov. Len vybrané firmy sú potom vyzvané na predloženie ponúk. Účelom predkvalifikačného konania je vylúčiť firmy, ktoré nemajú dostatočné technické, odborné a ekonomické predpoklady.


d) Zmluvná základňa

14. 06. 2007

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií (platnosť od 11.5.2014)

21.03.1985 Vykonávací protokol k Dohode o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci medzi Československou socialistickou republikou a Marockým kráľovstvom z 8. mája l96l

07.03.1978 Dohoda o poskytnutí úveru vládou Československej socialistickej republiky vláde Marockého kráľovstva

08.05.1961 Dohoda o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci medzi Československou socialistickou republikou a Marockým kráľovstvom

08.05.1961 Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Marokom o leteckých službách

III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ___________________________________________________________________________

a) Priame zahraničné investície:

V posledných rokoch sa začal prejavovať aktívnejší prístup marockého štátu k získavaniu PZI. Zahraniční investori môžu vstúpiť na marocký trh aj bez marockého spolumajiteľa. Výnimkou sú niektoré sektory, ktoré sú vyhradené len pre marockých občanov alebo štát – napr. výskum a výroba fosfátov, vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Hlavným štátnym orgánom na podporu investícií je Marocká agentúra pre rozvoj investícií (Agence Marocaine de Développement des Investissements – AMDI), ktorá vznikla v roku 2008. Na jej stránkach sú podrobné informácie o investovaní v Maroku (http://www.invest.gov.ma). Okrem AMDI pôsobí v Maroku 16 regionálnych investičných centier zameraných na administratívnu podporu investícií (tzv. CRI). Hlavnou zákonnou úpravou v tejto oblasti je Investičná charta (Charte des investissements) z roku 1995, ktorou sa otvorili investície pre všetky sektory (s výnimkou poľnohospodárstva, ktoré má vlastný investičný režim – podrobnejšie na http://www.agriculture.gov.ma). Už niekoľko rokov sa pripravuje novelizácia Investičnej charty.

Okrem administratívno-technickej podpory ponúka marocký štát tri základné typy investičnej pomoci:

1) príspevok na zníženie investičných nákladov – na základe podpísanej investičnej zmluvy štát môže poskytnúť príspevky napr. na nákup pozemku, infraštruktúrne výdavky, vzdelávanie pracovnej sily alebo výstavbu úžitkových budov – podpora je poskytovaná cez Fond na podporu investovania – Fonds de Promotion de lÍnvestissement a Fond Hassana II pre ekonomický a sociálny rozvoj.

2) oslobodenie alebo zníženie colných poplatkov (za materiál na realizáciu investície), 3) oslobodenie alebo zníženie daňového zaťaženia (napr. DPH, daň z podnikania).

Ďalšie výhody sú ponúkané firmám v zónach voľného obchodu.


Priame zahraničné investície do Maroka v rokoch 2007 – 2013, v mld. MAD

2009 2010 2011 2012 2013 2014*

PZI 25 35,1 25,6 29 27,7 20,0

Zdroj: Office des Changes *január – august 2014

Priame zahraničné investície v teritóriu (odvetvová a teritoriálna štruktúra)

Maroko v posledných cca desiatich rokoch zaznamenalo vysoký príliv priamych zahraničných investícií (PZI) s vrcholom v roku 2007 (vďaka prílevu investícií z krajín Perzského zálivu do oblasti nehnuteľností a cestovného ruchu). V rokoch 2008 a najmä 2009 došlo v dôsledku svetovej krízy k zníženiu ich objemu. Pokles sa opakoval aj v roku 2011 v súvislosti s arabskou jarou, avšak bol podstatne menší ako v ostatných severoafrických štátoch. V nasledujúcom období je opäť rastový trend - v roku 2013 došlo k 24 %. Maroko vďaka svojej politickej stabilite získava PZI na úkor svojich severoafrických susedov. Hlavnými odvetviami, kam smerujú dlhodobo PZI sú priemysel, nehnuteľnostii, energetika a ťažba, cestovný ruch, obchod, doprava a bankovníctvo. V posledných cca 5 rokoch došlo k ich rastu najmä v priemyselnej výrobe (automobilový a letecký priemysel, potravinárstvo, farmaceutický priemysel) na úkor nehnuteľností a cestovného ruchu. Odvetvová štruktúra PZI v Maroku, 2013

Odvetvie Podiel v %

Priemysel 52,0

Nehnuteľnosti 14,5

Energetika a baníctvo 8,6

Cestovný ruch 4,5

Holding (Large scale projects) 4,5

Obchod 3,6

Doprava 2,9

Bankovníctvo 2,3

Ostatné sektory 7,1

Spolu 100

Zdroj: Banco Santander

Z dlhodobého hľadiska hlavní investori v Maroku pochádzajú z Francúzska (48 %) a Španielska (15 %). Od roku 2007 rastú investície z krajín Perzského zálivu – najmä zo SAE, Kuvajtu či Saudskej Arábie. V roku 2013 pochádzalo 43 % PZI z Francúzska, 10,9% zo Singapúru, 10,8% SAE, 8,7% z V. Británie, 3,4% zo Švajčiarska, 3,1% zo S. Arábie, 2,9% z USA, 2,8% zo Španielska, 2,3% z Nemecka a 1,9% z Belgicka.


Zahraniční investori pôsobiaci v Maroku - výber: Francúzsko Accor – hotely, Bymaro s.a.(Bouygues s.a.) – stavebníctvo, Capgemini – IT, Danone – potravinárstvo, France Telecom – telekomunikácie, GDF SUEZ – energetika, Groupe François Lucien Barriere (GFLB) – stavebníctvo, Pechiney-MMA - výroba hliníkových nádob, Renault – automobily, S.G.E. - výroba elektrických káblov a transformátorov, S.G.S. Thomson - výroba elektrosúčiastok a polovodičov, Sanofi-Aventis – farmaceutický priemysel, Vivendi Universal – telekomunikácie, United Technologies/Ratier Figeac – aeronautika. Španielsko - Telefónica – telekomunikácie. USA- DELL – počítače, Coca-Cola Corporation - výroba nápojov, Goodyear - výroba pneumatík, Procter and Gamble - mydlo, detergenty, toaletné potreby. Spojené arabské emiráty - Dubai Holding – stavebníctvo, EMAAR – stavebníctvo, TAQA – energetika. Ďalší významnejší zahraniční investori v Maroku sú: ACWA Power International, Saudská Arábia – energetika, BIMO, Turecko – supermarkety, Bomabardier, Kanada – aeronautika, Hoechst, NSR - farmaceutická výroba, Maersk, Dánsko – prístavy, Nestlé, Švajčiarsko – potravinárstvo, Unilever, VB, Holandsko – potravinárstvo, Wilmar International, Singapúr – potravinárstvo, Yazaki, Japonsko – elektrické káble.

Maroko si v rámci svojho ekonomického programu rozvoja (Pacte national pour lémergence industrielle 2009-2015 – www.emergence.gov.ma) zadefinovalo 6 prioritných odvetví, ktoré majú vysoký potenciál konkurencieschopnosti a ich rozvoj je podporovaný štátom. Ide o sektor offshoringových služieb, ktorý zaznamenal v posledných rokoch boom (najmä v Casablanke – centrum Casanearshore a Rabate – Rabat Technopolis). Sú to hlavne outsourcingové služby v IT a v administratíve firiem a call centrá. Rozvíja sa marocký automobilový priemysel – štát plánuje okrem Renaultu prilákať ďalšieho výrobcu áut. Letecký priemysel, podobne ako výroba elektroniky, najmä súčiastok, predstavujú nové odvetvia marockej ekonomiky. Textilný, odevný a kožiarsky priemysel patria k tradičným marockým odvetviam. Štát podporuje tiež poľnohospodárstvo, rybolov a potravinárstvo – najväčší proexportný potenciál majú produkty z ovocia a zeleniny, olív, arganovníku, koreniny a bylinné produkty na lékarske a kozmetické účely. Ďalej je to energetický sektor predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Maroko disponuje bohatým potenciálom solárnych a veterných zdrojov, výroba elektrickej energie z alternatívnych zdrojov tvorí jeden z pilerov štátnej energetickej politiky na najbližšie roky. Cestovný ruch má tiež rozvojový potenciál a vysokú podporu zo strany štátu. Pozitívny vývoj je aj v oblasti dopravy, logistiky (najmä nákladnej námornej) a telekomunikácií.

b) Energetická politika krajiny

Maroko je výrazne energeticky závislé – okolo 95 % energie sa dováža. Energetické zdroje predstavujú viac ako 20 % dovozu (uhlie a koks z USA, Ruska a JAR, ropa zo Saudskej Arábie, Iraku a Ruska, ropné palivá z USA, Ruska, Indie, skvapalnený zemný plyn z Alžírska, elektrická energia zo ES a Alžírska).

Z hľadiska objemu (podľa údajov za rok 2012) sa najviac dováža uhlie a koks (6 mil. ton) najmä z USA, Ruska a Juhoafrickej republiky. Surová ropa je dovážaná v objeme 5,7 mil. ton, z čoho 47 % pochádza zo Saudskej Arábie. Viac ako štvrtina dovezenej ropy pochádza z Iraku a necelých 18 % z Ruska. Ropné palivá (4,9 mil. ton) pochádzajú väčšinou zo Španielska (26 % objemu) a Ruska (26%), ďalej tiež z USA (17 %). Z iných energetických


zdrojov je ešte významný dovoz zemného plynu a ďalších uhľovodíkov v objeme 3 mil. ton, z čoho viac ako 50 % pochádza zo susedného Alžírska (vďaka tranzitnému plynovodu Maghreb-Europe). Dovoz elektrickej energie je realizovaný zo Španielska cez dva podmorské káble (výkon 1400 MW) a z Alžírska (výkon 1200 MW).

Z vlastných energetických zdrojov Maroko disponuje zásobami ropných bridlíc a pieskov, ktoré sa však nchádzajú len v štádiu licencií na prieskum. Prebieha tiež prieskum možných nálezísk ropy a zemného plynu. Maroko má veľké predpoklady na využívanie obnoviteľných zdrojov. Ide najmä o veternú a solárnu energiu – podľa vládneho plánu by v roku 2020 malo až 40 % energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov.

Hlavnými výrobcami elektrickej energie v Maroku sú uhoľná elektráreň Jorf Lasfar (1350 MW), elektráreň Ain Beni Mathar (472 MW) s kombinovanou technológiou (slnečná energie + zemný plyn), elektráreň Tahaddart (380 MW) využívajúca zemný plyn. Maroko má tiež vodné elektrárne (1770 MW) a veterné (najvčší je veterný park Tanger I s výkonom 140 MW postavený v rámci novej energetickej politiky v polovici roku 2010 a vo väzbe na automobilovú továreň Renault, vo výstavbe je 300 MW park Tarfaya).

Okolo 50 % vyprodukovanej elektrickej energie je z elektrární štátnej spoločnosti ONEE (Office national d’électricité et de léau potable). Ďalšiu časť zabezpečujú súkromné spoločnosti s pridelenými koncesiami (najväčšia elektráreň Jorf Lasfar patrí spoločnosti Abu Dhabi National Energy Company TAQA). Všetka vyprodukovaná aj dovezená elektrická energia je nakupovaná výlučne štátnou spoločnosťou ONEE, ktorá ju ponúka na predaj ďalším klientom alebo ju priamo rozvádza do svojej siete.

Ročná energetická spotreba Maroka trvalo rastie a preto sa pripravuje v najbližších rokoch niekoľko rozsiahlych investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry. Maroko plánuje rozšíriť súčasné uhoľné a naftové elektrárne (napr. v Jorf Lasfar, v Safi), realizuje sa výstavba veterných a solárnych jednotiek (Tarfaya, Ouarzazate) a v dlhodobom horizonte sa počíta aj s nukleárnou energiou. Maroko ako transportná krajina počíta s rozšírením kapacity plynovodu medzi Maghrebom a Európou a s výstavbou nového plynovodu medzi Alžírskom a Marokom. Prvú solárnu elektráreň v Ouarzazzatu (160 MW) stavia saudská ACWA Power International, už bolo začaté aj prípravné konanie na výstavbu jej druhej časti (300 MW). Maroko sa v oblasti solárnej energie angažovalo aj v rámci svetového programu Desertec (jeho cieľom je v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky vyrábať elektrickú energiu z obnoviteľných/solárnych zdrojov a vyvážať ju najmä do európskych štátov). Bola uzatvorená zmluva medzi Marockou solárnou agentúrou (MASEN) a konzorciom Dii (Desertec industrial initiative) o spolupráci na pilotnom projekte s možnosťou exportu elektrickej energie vyrobenej na solárnej báze do Európy, ktorý by mal byť realizovaný do roku 2016. Avšak budúcnosť projektu Desertec je zatiaľ neistá kvôli odchodu niekoľkých hlavných partnerov v priebehu rokov 2012 a 2013.

IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ___________________________________________________________________________

a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax

Marockú ekonomickú otvorenosť podporujú aj dohody o voľnom obchode s EÚ, USA, Tureckom, niektorými arabskými a subsaharskými krajinami (trh s 1,3 mld. obyv.). V rámci sektorových stratégií boli prijaté opatrenia na zjednodušenie administratívy, zvýšenie transparentnosti, boj proti korupcii, vzdelávanie a odbornú prípravu kvalifikovaných pracovných síl. Maroko má podpísaných 51 dohôd o zabránení dvojitému zdaneniu a 62 dohôd o vzájomnej ochrane a podpore investícií vrátane SR.


V Maroku neexistuje zvláštna ochranárska politika domácej výroby proti zahraničnej konkurencii. Maroko je členom GATT od roku 1987 a WTO od roku 1995. V polovici 90. rokov marocká vláda postupne nahradila kvantitatívne omedzenia dovozu zavedením colných taríf na väčšinu tovaru. Dovozné zákazy sú aplikované na niekoľko úzko definovaných produktov napr. strelných zbraní, výbušnín, ojazdených pneumatík (zoznam je dostupný na stránkach Marockej colnej správy - http://www.douane.gov.ma). Pri korešpondencii (nielen) s colnou správou je potrebné používať francúzštinu alebo arabčinu. Postupne začína byť akceptovaná v niektorých prípadoch aj angličtina. Postup pre dovoz tovaru prehľadne uvádza na svojich webových stránkach Marocká colná správa - http://www.douane.gov.ma

Pre dovoz je nutné, aby bol dovozca zaregistrovaný v marockom obchodnom registri (registre de commerce) - väčšinou je teda nevyhnutné mať marockého partnera. Číslo a miesto registrácie sa uvádza pri preclení tovaru. Súčasne je potrebné uviesť marockú banku, cez ktorú bude dovozca operácie spojené sa zahraničným obchodom realizovať (pozn. marocký dirham nie je voľne zameniteľná mena). Preclenie tovaru by mal zabezpečiť marocký partner, resp. mal by komunikovať s colnou správou. Pred deklaráciou na colnici je nutné poznať colnú tarifu (klasifikáciu), krajinu pôvodu tovaru, miesto vývozu, jeho hodnotu a váhu. Pri odovzdaní tovaru na colnici je potrebné predložiť najprv súhrnnú deklaráciu (vypĺňa prepravca) a potom detailnú colnú deklaráciu na formulári Marockej colnej správy (tzv. "Déclaration unique des Marchandise" - DUM) - detailná colná deklarácia musí byť pred tým ešte zaregistrovaná do počítačového colného systému BADR. Detailná colná deklarácia musí byť sprevádzaná obchodnou faktúrou (vo francúzskom jazyku s hlavičkou firmy, s pečiatkou a podpisom), príslušným bankovým potvrdením z marockej banky, detailnými informáciami o hodnote jednotlivého tovaru, certifikátom o krajine pôvodu (tzv. Certificat de circulation des marchandises EUR.1 a vyhlásení o pôvode na faktúre), dokladom o preprave tovaru, obalovým súpisom, potvrdením o zápise do obchodného registra a eventuálne ďalšími dokumentami (napr. veterinárnymi certifikátmi).

Aktuálny colný sadzobník je prístupný cez program ADII Marockej colnej správy on-line, ale pri vývozoch z EÚ je jednoduchšie konzultovať http://madb.europa.eu/madb/datasetPreviewFormATpubli.htm?datacat_id=AT&from=publi

Navyše je potrebné uhradiť daň z pridanej hodnoty (TVA), ktorá je 10% alebo 20%. Tovar dovážaný z EÚ má špeciálne colné tarify na základe Asociačnej dohody (AD) medzi EÚ a Marokom podpísanej v roku 1996 a platnej od roku 2000, ktorej cieľom je vytvorenie zóny voľného obchodu medzi oboma stranami dohody. Od 1. marca 2012 nadobudol účinnosť dohovor o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Marokom vyplývajúci z AD - na dovoz akýchkoľvek nových priemyselných výrobkov z EÚ do Maroka (okrem osobných vozidiel) boli odbúrané colné tarify .

Zóny voľného obchodu, priemyselné platformy, priemyselné zóny. Existencia zón voľného obchodu (tzv. zones franches) vychádza zo zákona z roku

1995. Každá zóna je vymedzená vlastným dekrétom, ktorý upravuje činnosti v nej vykonávané. Ide o priestory zamerané na export v nich vyrábaného tovaru či služieb, ktoré firmám okrem zázemia poskytujú najmä bezcolný obchod, oslobodenie od dane z podnikania a dane z pridanej hodnoty na obchodovaný tovar. Zóna je spravovaná jednou koncesnou spoločnosťou, ktorá zabezpečuje jej chod. Viac informácií je k dispozícii na stránkach Marockej agentúry pre rozvoj investícií (AMDI) – www.invest.gov.ma.

Najvýznamnejšia a najdlhšie fungujúca je tangerská zóna voľného obchodu tzv. Tanger Free Zone (www.tangerfreezone.com), ktorá bola zriadená v roku 1999. Pôsobí tam okolo 450 firiem z oblasti informatiky, automobilového priemyslu, aeronautiky, textilného priemyslu a i. - z čoho cca tretina sú francúzske, štvrtina španielske a zbytok predstavujú


firmy marocké, japonské či americké. Atraktivita tejto zóny sa zvýšila vybudovaním moderného kontajnerového prístavu Tanger Med (vo vzdialenosti cca 65 km) a otvorením automobilovej továrne Renault v 30 km vzdialenej zóne voľného obchodu Melloussa.

Špeciálna podpora je v Maroku venovaná tiež podnikateľským subjektom pôsobiacim v rámci tzv. integrovaných priemyslových platforiem (platformes industrielles intégrées), ktoré sú vymedzené na základe marockej priemyselnej stratégie na roky 2009 – 2015 v dobre logisticky dostupných oblastiach. Integrované platformy bývajú špecificky zamerané na jedno z marockých prioritných odvetví (napr. automobilový sektor, aeronautika, služby). Rozvíja sa tiež budovanie tzv. priemyselných zón (zone industrielle) a zón ekonomických aktivit, ktoré ponúkajú nehnuteľnosti a podporu investorom.

b) Základná štatistika zahraničného obchodu

Maroko má dlhodobo výrazne negatívnu obchodnú bilanciu, dovoz tovaru je v podstate dvojnásobný oproti vývozu. Pokrytie dovozov vývozmi za prvých deväť mesiacov roku 2014 je 50,7%. Marocký vývoz sa výrazne prepadol v roku 2009 v súvislosti s poklesom zahraničného dopytu, najmä z EÚ, a kvôli poklesu cien fosfátov a iných surovín. Roky 2011 až 2013 predstavovali pre zahraničný obchod oživenie, stále bol dynamickejší rast dovozu. Deficit marockého zahraničného obchodu je dlhodobo spôsobovaný dovozom energetických zdrojov, obilia, strojov a zariadení. Trvalo rastie aj dopyt domácností. Na druhej strane klesá vývoz fosfátov, ovplyvnený svetovým dopytom, čo v poslednom období úspešne kompenzuje vývoz výrobkov automobilového priemyslu a poľnohospodársko-potravinárskych produktov. Zahraničný obchod Maroka v rokoch 2009 - 2013 (v mil. MAD) a 1-9/2014

v mil. MAD 2009 2010 2011 2012 2013 1-9/2014

Vývoz 113 020,0 149 583 174 994 184 650 184 626 147 250

Dovoz 263 981,7 297 963 357 770 386 127 381 277 290 705

Saldo -150 961,7 -148 380 -182 776 -201 477 -196 651 -143 455

Zdroj: Office des changes Zahraničný obchod Maroka v rokoch 2009 – 2013 (v mld. EUR)

2009 2010 2011 2012 2013

Vývoz 9,7 12,5 14,9 15,2 16,7

Dovoz 23,2 26,5 31,3 33,4 34,4

Saldo -13,6 -14,0 -16,4 -18,2 -17,7

Zdroj: EK

b) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz

V marockom vývoze postupne domáce priemyselné výrobky nahrádza tradičný vývoz potravín. Komoditná štruktúra vývozu je z hľadiska hlavných produktov už niekoľko rokov rovnaká – jej základom sú textil, fosfáty, potraviny (ryby, zelenina, citrusy),. Fosfáty a produkty z nich vyrábané (kyselina fosforečná, hnojivá) sú nenahraditeľnou súčasťou marockého vývozu, ktorá však má velké medziročné výkyvy (obrovský prepad v roku 2009). Od roku 2012 sa vďaka továrni Renault medzi popredné marocké exportné produkty zaraďujú tiež osobné automobily.


Maroko zásobuje trhy EÚ najmä oblečením, elektrickými káblami, morskými plodmi, zeleninou a najnovšie tiež osobnými automobilmi. Krajiny EÚ do Maroka vyvážajú hlavne naftové palivá, stroje a zariadenia, autá, zemný plyn a iné uhľovodíky, chemické produkty, pšenicu.

Hlavné položky vývozu Maroka (mil. MAD) a ich podiel na celkovom vývoze v 2013 (v %)

2013 Podiel v %

Odevy 19 028 10,3

Elektrické drôty a káble, izolátory 17 117 9,3

Hnojivá prírodné a umelé 16 180 8,8

Kyselina fosforečná 12 053 6,5

Osobné automobily 9 643 5,2

Fosfáty 9 097 4,9

Pletený tovar 7 253 3,9

Ropné oleje 6 704 3,6

Morské plody 6 008 3,3

Upravené a konzervované ryby a morské plody 5 894 3,2

Elektronické komponenty (tranzistory) 4 133 2,3

Iné 71 516 38,7

Vývoz spolu (mil. MAD) 184 626 100,0

Zdroj: Office des changes Tovarovej štruktúre dovozu dominujú energetické zdroje, nasledované polotovarmi (plasty, chemické výrobky), osobnými automobilmi, obilninami, strojmi a zariadeniami pre priemysel. Hlavné položky dovozu Maroka (v mil. MAD) a ich podiel na celkovom dovoze v roku 2013

2013 (mil. MAD) Podiel v %

Surová ropa 36 459 9,6

Naftové palivá 35 630 9,3

Zemný plyn a ostatné uhľovodíky 19 125 5,0

Plasty 11 297 3,0

Osobné automobily 9 225 2,4

Pšenica 8 221 2,2

Chemické produkty 7 961 2,1

Priemyselné vozidlá 7 927 2,1


Stroje a zariadenia 6 585 1,7

Elektrické zariadenia na spínanie obvodov 6 188 1,6

Iné 232 629 61,0

Dovoz spolu (mil. MAD) 381 277 100,0

Zdroj: Office des changes Teritoriálna štruktúra zahrani čného obchodu vývoz/dovoz

V teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu (ZO) Maroka za rok 2013 naďalej prevládal obchod s európskymi krajinami (62,3 % obratu), na čele s Francúzskom a Španielskom. Podiel jednotlivých kontinentov na obrate ZO Maroka v roku 2013 (v %) bol nasledovný Európa 62,3; Ázia 18,9; Amerika 11,7; Afrika 6,4; Oceánia 0,7.

V roku 2013 smerovali vývozy z Maroka hlavne do týchto destinácií (podiel na celkovom vývoze v %): Francúzsko (21,6), Španielsko (19,0), Brazília (5,7), USA (3,9), Taliansko (3,8), India (3,5), Holandsko (3,0).

V dovoze do Maroka sú tradičnými partnermi európske krajiny. V posledných rokoch sa posilnila pozícia Číny (stroje a zariadenia, rádiá a televízory, čaje a osobné automobily), USA (naftové palivá, uhlie), Saudskej Arábie (ropa). V roku 2013 bol nasledovný podiel najvýznamnejších dodávateľov na celkovom dovoze do Maroka (%): Španielsko (13,5), Francúzsko (13,0), USA (7,5), Čína (6,9), Saudská Arábia (6,2), Taliansko (5,4), Nemecko (4,8).

e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz)

Obchodná výmena SR - Maroko (v tis. EUR) 2009 2010 2011 2012 2013 1-7/2014* vývoz 68 001 38 282 48 028 47 766 63 244 42 400 dovoz 37 778 44 148 40 076 45 917 58 351 32 200 obrat 105 779 82 432 88 104 93 683 121 595 74 600 saldo +30 223 -5 866 +7 952 +1 849 +4 893 +10 200 Zdroj: MH, *Slovenský štatistický úrad V roku 2013 bol zaznamenaný historicky rekordne vysoký obchodný obrat SR s Marokom. Maroko je za 1-5/2014 na 45. mieste vo vývoze SR (na africkom kontinente je na 3. mieste za Egyptom a Alžírskom). Jeho podiel na celkovom vývoze SR v 2013 bol 0,0983 %. Na obrate zahraničného obchodu SR za rok 2013 sa Maroko podieľalo 0,0977%; Komoditná štruktúra vývozu SR do Maroka (2013): osobné automobily 31,9%, elektrické stroje a prístroje, televízory 23,1%, obuv 19,9%, stroje a prístroje 5,2%, kaučuk a pneumatiky 5,1%, plasty 4,2%, papier 4,2%, surové kože 1,4%, svietidlá 1,1%, železo a oceľ 0,9%,; Komoditná štruktúra dovozu SR z Maroka (2013): elektrické stroje a prístroje (káble, rozvody) 65,5%, textil 8,4%, hnojivá 7,6%, zelenina 4,7%, osobné a iné vozidlá 4,6%, kovové výrobky 4,2%, obuv 2,0%, plody mora 0,7%, ovocie a orechy 0,7%.


V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA ___________________________________________________________________________

a) Obchodné zvyklosti v teritóriu

Problémy a riziká miestneho trhu Napriek tomu, že boli v Maroku prijaté v podnikateľskej sfére viaceré pozitívne

zákonné úpravy, napr. v oblasti hospodárskej súťaže, duševného vlastníctva, transparentnosti trhu, ich uvedenie do praxi je stále nedostatočné.

Najčastejším problémom firiem pri dodávke tovaru je zlá platobná morálka marockých partnerov, vrátane verejných objednávok (najmä v stavebníctve), a ich neochota riešiť prípadné problémy pri realizácii obchodu.

Problémom je rozsiahla administratívna záťaž, korupcia, odlišná interpretácia a aplikácia zákonov medzi regiónmi, rozličná aplikácia daňových povinností či nedostatečne vzdelaná pracovná sila. Je potrebné tiež počítať so značnou časovou náročnosťou administratívnych úkonov a objavujú sa tiež sociálne protesty zamestnancov. Z praktického hľadiska sa odporúča dbať na preverenie potenciálnych marockých obchodných partnerov a rovnako si overiť nimi uvádzané ceny. V Maroku sa bežne môžete stretnúť s neoficiálnou praxou dvojakých cen, základná cena pre miestnych a nadhodnotená pre Európanov. Pri nákupe nehnuteľností sa môžete stretnúť s poskytovaním nezodpovedajúcich informácií o kvalite a stave stavby – odporúča sa uskutočniť kontrolu nehnuteľnosti priamo na mieste.

Podľa najnovšieho rebríčka podnikateľského prostredia zostaveného Svetovou bankou „Doing Business 2015“ sa Maroko zlepšilo a postúpilo na 71. z vlaňajšieho 87. miesta zo 189 štátov, je lepšie ako susedné Alžírsko (154.) či Egypt (112.), zaostáva za Tuniskom (60.). Pozitívne boli ocenené najmä zmeny v zrýchlení procedúry pri zakladaní firiem a modernizácii daňového systému, naopak horšie je Maroko hodnotené v oblasti registrácie majetku podnikateľov (časová náročnosť). Platobné podmienky, platobná morálka

Obvyklou platobnou podmienkou na marockom trhu je platba proti dodávke tovaru. Platobná morálka v Maroku je však nízka a týka sa to súkromných firem, štátnych podnikov a verejných inštitúcií. Pri štátnych podnikoch je zákonom stanovená lehota do 90 dní, v súkromnom sektore je to do 60 dní od obdržania tovaru, pokiaľ nie je stanovené inak. Od 1.1.2013 začala účinnosť nového zákona, ktorým sa zavádza možnosť vymáhania náhrady škôd z platieb, ktoré neboli realizované do 60 dní. Meškanie platieb patrí k hlavným marockým problémom, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie a zahraničný obchod.

V zahraničnom obchode sa uplatňuje potvrdený a neodvolateľný akreditív. Platba vopred je výnimočná – systém devízových predpisov veľmi obmedzuje možnosť marockého odberateľa zaplatiť do zahraničia pred dodávkou tovaru. Spôsoby riešenia obchodných sporov

Jednotný vzor postupu pre riešenie obchodných sporov nie je možné vypracovať – okolnosti sporov sú vždy individuálne a aj jednanie marockých úradov sa často rôzni. Drobné spory sú obvykle riešené s príslušným ministerstvom. Spory môžu byť postúpené aj súdu, ale vzhľadom na ich pomalé fungovanie sa odporúča vyskúšať všetky možnosti mimosúdneho vyrovnania. Maroko je členom Mezinárodného strediska pre riešenie kapitálových sporov (International Center for the Settlement of Investment Disputes - ICSID) a účastníkom konvencie z roku 1958 o uznávaní a vymáhaní rozhodnutí zahraničných rozhodcovských súdov (s výhradami) a tiež konvencie z roku 1965 o urovnávaní sporov medzi štátmi a štátnymi príslušníkmi iných štátov. Pri oblastných obchodných a priemyselných komorách


postupne vznikajú arbitráže, ktoré preberajú riešenie sporov medzi účastníkmi trhu. Faktom zostáva, že prave slabá efektivita obchodnej justície je jedným z najslabších článkov marockej snahy zatraktívniť krajinu pre zahraničných investorov, vytýkajú mu to aj medzinárodné organizácie a ratingové agentúry. Podmienky pre zriadenie kancelárie, zastúpenia, spoločného podniku

Od roku 1992 môže byť zahraničná firma alebo cudzinec 100% majiteľom S.A. (Société anonyme - akciová spoločnosť) alebo S.A.R.L. (Société à responsabilité limitée - spoločnosť s ručeným obmedzeným). V praxi však platí, že je lepšie mať marockého spoločníka, pretože marocké úrady majú k zmiešaným firmám spravidla lepší prístup.

Pre bežné podnikanie marocké úrady vyžadujú živnostenský list, zápis do obchodného registra a prehlásenie pre finančnú správu. Obchodnú činnosť môže samostatne vykonávať aj fyzická osoba. Najčastejšie formy obchodných spoločností sú S.A.R.L. a S.A..

Pri zakladaní S.A. je potrebné zložiť v banke minimálny kapitál 300 000 MAD a k tomu je treba najmenej 5 spoločníkov. Novo založené obchodné spoločnosti svoj kapitál postupne zvyšujú, v hlavičke svojich listov uvádzajú jeho výšku a zvyšujú tým dôveryhodnosť firmy.

Pri zakladaní novej firmy sa odporúča využiť služby poradenských firiem. Kompletný zoznam registrovaných poradenských spoločností je možné získať od marockých obchodných komôr. Administrativnu pomoc so založením podniku poskytujú tiež regionálne investičné centrá (CRI) formou „one-stop-shop“ – kvalita ich činnosti sa však regionálne odlíšuje.

Obchodný zákon povoľuje zahraničným investorom založenie, rozširovanie alebo fúziu spoločností. Na zriadenie kancelárie, resp. obchodnej spoločnosti v Maroku je potrebné splniť nasledovné hlavné podmienky (viac informácií je na webe Marockej agentúry pre rozvoj investícií - www.invest.gov.ma) 1) Registrácia názvu firmy - vystavenie certifikátu, že v Maroku firma rovnakého mena doteraz neexistuje (vydává OMPIC) 2) Prijatie stanov firmy - obsahujú podmienky podnikania, na ktorých sa spoločníci dohodli 3) Zloženie vkladov do banky 4) Odovzdanie dokumentov o vzniku firmy na CRI alebo regionálne riaditeľstvo daňovej správy 5) Zaregistrovanie sa na platbu daní - na CRI alebo regionálne riaditeľstvo daňovej správy 6) Zápis do obchodného registra - na CRI alebo na obchodnom súde 7) Nahlásenie firmy na správu sociálneho zabezpečenia 8) Publikácia v obchodnom vestníku

Základné poplatky spojené so založením spoločnosti sú cca 3 000 MAD, bez právnych a notárskych služieb. Celkovo môžu poplatky dosiahnuť až 15 000 MAD. Zamestnávanie cudzincov

Podmienky zamestnávania cudzincov boli v posledných rokoch zjednodušené. Naďalej však existujú obmedzenia v špecializovaných odboroch ako je napr. zdravotníctvo, farmácia a advokácia.

Zamestnávaný cudzinec musí získať povolenie na dlhodobý pobyt (carte dímmatriculation) v Maroku. Na jeho získánie je potrebné po príchode do Maroka na miestne príslušnom pracovisku Národnej bezpečnosti alebo kráľovských žandárov okrem iného predložiť doklad potvrdzujúci účel pobytu na území Maroka (tj. pracovnú zmluvu schválenú marockým ministerstvom práce), adresu prechodného bydliska v Maroku, a pre niektoré odvetvia býva vyžadovaný aj výpis z registra trestov.


Pracovné povolenie spravidla vybavuje firma, u ktorej bude cudzinec zamestnaný. Ak má marocký zamestnávateľ záujem zamestnať cudzinca, musí najprv preukázať, že na dané miesto nenašiel vhodného marockého kandidáta, a potom požiadať marocké Ministerstvo práce a profesijného vzdelávania o povolenie na zamestnanie cudzinca. V prípade udelenia povolenia môže uzatvoríť s cudzincom zmluvu, ktorú skontroluje ANAPEC (Agence nationale de promotion de lémploi et des compétences – Národná agentúra na podporu zamestnanosti a konkurencie) a vydá súhlas so zamestnaním cudzinca.

Presné podmienky zamestnávania cudzincov na území Maroka podá Veľvyslanectvo Marockého kráľovstva vo Viedni (Hasenauerstrasse 57, telefón: (+43-1) 586 6651, e-mail: [email protected]). Informácie k tejto téme sa nachádzajú aj na: www.emploi.gov.ma, www.servicepublic.ma, či v brožúrke „Entrée et installation des étrangers na www.invest.gov.ma. Problematika ochrany duševného vlastníctva

Maroko je členom Svetovej organizácie duševného vlastníctva a je signatárom napr. Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva; Zmluvy o patentovej spolupráci; Zmluvy o známkovom práve; Nicejskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre účely zápisu známok; Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok, Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve.

V Maroku funguje Národná kancelária pre ochranu priemyselného a obchodného vlastníctva (Office marocain de propriété industrielle et commerciale - OMPIC), ktorej úlohou je registrácia a vedenie databázy ochranných známok, patentov, návrhov a značiek. Kancelária zároveň na požiadanie poskytuje právne informácie o obchodníkoch, firmách a právnu pomoc firmám v otázkach duševného vlastníctva.

Na webových stránkach kancelárie (www.ompic.org.ma) sa nachádza štatistika a databáza v Maroku registrovaných známok. Prostredníctvom webu je možné vyplniť formulár na sťažnosť ohľadom neoprávnenej kópie alebo falšovania značky. V prípade podozrenia na neoprávnené použitie registrovanej značky je možné prostrednictvom OMPIC požiadať colné úrady, aby skontrolovali dovoz konkrétneho výrobku a jeho pôvod. Marocký trh má značné problémy s dodržiavaním pravidiel duševného a priemyselného vlastníctva, ochranných a registrovaných známok. Je zaplavený miestnym a zahraničným falšovaným „značkovým“ tovarom najmä v oblasti textilu, módnych doplnkov a elektroniky.

b) Vyhodnotenie odbytových možností SR

Perspektívy ekonomickej spolupráce Slovenské podnikateľské subjekty by mohli nájsť svoje uplatnenie pri budovaní obnoviteľných zdrojov energie (slnečná, geotermálna, veterná), nakoľko cieľom Maroka je dosiahnuť do r. 2020 40 % - ný podiel obnoviteľných zdrojov energie zo súčasných 20%, ako aj tradičných tepelných elektrární. Do Maroka vyvážala v minulosti solárne panely (pre hotelové komplexy v Marakéši) firma Thermosolar, Žiar nad Hronom.

V roku 2013 slovenská spoločnosť GeoModel Solar s.r.o. Bratislava zvíťazila v súťaži na dodávku poradenských služieb na hodnotenie slnečného žiarenia v oblastiach plánovaných na výstavbu veľkých solárnych elektrární pre štátnu Marockú organizáciu pre slnečnú energiu – MASDEN.

V rámci programu Zelené Maroko je možnosť uplatnenia výrobkov chemického priemyslu (hnojivá a insekticídy), ako aj dodávok poľnohospodárskych strojov. Stavebné kapacity SR sa môžu uplatniť pri budovaní cestnej a železničnej infraštruktúry, pri výstavbe turistických komplexov. Perspektívny je vývoz áut značiek VW, Citroen, Kia, dodávky


komponentov pre automobilový priemysel, strojárskych výrobkov, ale aj napríklad informačnej techniky, vývoj a dodávka softvérových programov. Existuje tiež možnosť spoločných investícií na tretích trhoch, najmä v subsaharskej Afrike.

c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória

Distribučné a predajné kanály Zahraničný tovar je dovážaný do Maroka predovšetkým cez Casablanku a Tanger

spoločnosťami, ktoré často zabezpečujú jeho ďalšiu distribúciu k štátnym alebo súkromným predajcom a distribútorom. Marocké distribučné siete sa rozvíjajú, ale malé tradičné obchody stále prevažujú. Veľkoobchodné siete sa objavujú až v posledných rokoch a ich dynamika je značná, na trhu majú podiel cca 13 %. Najväčší obchodný reťazec je Marjane. Postupne vznikajú špecializované veľkoobchody na nábytok, elektrické spotrebiče a hobbymarkety. Marocký trh je relatívne dobre zásobený, preto sa ťažko vyhľadáva tovar, ktorý by tu chýbal. Priemerný marocký zákazník sa riadi hlavne cenou. Marocký trh je tiež zaplavený falšovaným „značkovým“ tovarom, najmä v oblasti textilu, módnych doplnkov a elektroniky.

Pri vyhľadávaní marockých partnerov je možné využiť katalóg firmy Kompass dostupný v internetovej verzi (http://ma.kompass.com/). Pred realizáciou obchodnej spolupráce je však v marockých podmienkach obvyklý osobný kontakt formou návštevy, najlepšie recipročnej.

Bežne výška provízie pre zástupcov predstavuje 5 až 10 % z ceny tovaru, môže však byť aj výrazne vyššia. Obchodné marže distribútorov sa pohybujú spravidla medzi 10 % až 40 % z ceny tovaru.

Marockí zástupcovia a distribútori sa často usilujú o podpísanie dohody o exkluzívnom zastúpení, odporúča sa však počkať s takouto dohodou až po vyskúšaní si partnera, prípadne podpísať ju na obmedzenú (skúšobnú) dobu. Požiadavky na propagáciu, marketing, reklamu

Propagačné materiály a technická dokumentácia k ponúkaným výrobkom by mala byť spracovaná vo francúzštine alebo arabčine – znalosť angličtiny nie je príliš rozšírená. Jednoduché inštrukcie vo francúzskom jazyku, predvedenie výrobku, poskytnutie vzoriek a osobné návštevy u distribútora sú pre úspěšný predaj v Maroku nevyhnutné.

Najvhodnejšou formou prezentácie tovaru v Maroku je dôkladne pripravená účasť na špecializovanom veľtrhu. Veľtrhy (viď zoznam v prílohe) sú usporadúvané hlavne Office des foires et expositions de Casablanca (www.ofec.ma) v hlavnom obchodnom centre krajiny Casablanke.

V Maroku existuje mnoho reklamných agentúr. Pomerne dobre je rozvinutá mediálna reklama, najmä v novinách a časopisoch. Medzi hlavné denníky vydávané v Maroku vo francúzštine patria Le Matin, LÓpinion, LÉconomiste, či hospodársky týždenník La Vie Eco. Je možné využiť aj reklamné časy v televíznych kanáloch alebo v súkromých rozhlasových staniciach, alebo je tiež možné firmu predstaviť na internetových serveroch. Rozvíja sa reklama aj prostredníctvom sms a emailov. Významné veľtrhy a výstavy v teritóriu Kalendáre veľtrhov v Maroku je možné nájsť na nasledovných stránkach: - Expositions & Salons virtuels au Maroc - http://www.expomaroc.ma/ - Office des Foires et Expositions de Casablanca - http://www.ofec.ma/ - Info o veľtrhoch v Maroku - http://www.eventseye.com/fairs/c1_trade-shows_morocco.html


d) Praktické informácie pre exportéra a importéra

Vízové formality, režim vstupu a pobytu Pri cestách do Maroka musí mať občan SR cestovný pas s platnosťou minimálne 6

mesiacov od vstupu na marocké územie. Držitelia CP SR nepotrebujú vízum na vstup do Maroka za účelom turistiky na dobu do 90 dní. V prípade, že plánujú vykonávať zárobkovú činnosť, musia si vybaviť pracovné povolenie na marockom ministerstve práce. Prihlasovaciu povinnosť si v Maroku plnia ubytovacie zariadenia. Zdravotné zabezpečenie

Úroveň štátnych zdravotníckych zariadení je vyhovujúca na základné ošetrenie. Vo vážnejších prípadoch je potrebné vyhľadať pomoc na súkromných klinikách, kde však sú vyššie finančné náklady, ktoré je potrebné často uhrádzať v hotovosti. Súkromné kliniky (cca 50 v krajine) ako aj súkromní zubní lekári sú na pomerne dobrej úrovni. Pri cestách do Maroka sa odporúča občanom SR uzatvorenie komerčného poistenia (vrátane leteckej repatriácie do SR).

Sviatky a voľné dni V roku 2014 sú v Maroku nasledovné štátne sviatky: 1.1. Nový rok, 11.1. štátny sviatok

(Vydanie Manifestu nezávislosti v roku 1944), 12.1. Aid Al Mouloud (narodenie Proroka Mohameda), 1.5. Sviatok práce, 30.7. sviatok trónu (nástup kráľa Mohameda VI na trón v roku 1999), 14.8. Oued Eddahab (sviatok provincie Sahara), 20.8. Sviatok revolúcie, kráľa a ľudu, 21.8. Sviatok mládeže, 27.6. začiatok postného mesiaca Ramadánu, 28.7. Aid Al Fitr (ukončenie ramadánu), 3.10. Aid Al Adha (sviatok prinášania obetí, 70 dní po skončení ramadánu), 24.10. Moharrem (Nový rok), 6.11. Sviatok Zeleného pochodu, 18.11. Sviatok nezávislosti. Pracovná a predajná doba Pracovný týždeň začína v pondelok a končí v piatok, soboty a nedele sú dňami voľna. Väčšina obchodov býva otvorená aj v sobotu. V piatok, ktorý je dňom veľkej modlitby (okolo 13:00 hod) môžu byť niektoré obchody a inštitúcie zatvorené. Obvyklá pracovná doba je v čase od 9:00 do 12:30 a od 14:30 do 18:30 hod. Štátna správa má neprerušovanú pracovnú dobu od 8:30 do 15:30 hod. V mesiaci ramadán sa pracovná doba (aj v bankách) skracuje na čas od 9:30 do 14:00 hod. Dôležité telefónne čísla Medzinárodná telefónna predvoľba do Maroka je 00 212 Polícia (v mestách) 19 Kráľovská polícia (Gendarmerie royale – mimo miest) 177 SOS nehody (ambulancie) 150 Požiarnici a rýchla lekárska pomoc 15 Informácie o telefónnych číslach 160 Opravy a odťahovanie motorových vozidiel 0522 272727


Adresy zastúpenia SR pre Maroko. Veľvyslanectvo SR so sídlom v Španielsku (Embajada de la República Eslovaca) Vladimír Grácz - veľvyslanec Calle Pinar 20 28006 M a d r i d Tel.: (0034) 91 5903 861 fax: (0034) 91 5903 868 e-mail [email protected] www.mzv.sk/madrid Honorárny konzulát SR – Casablanca Kamil Ouazzani – honorárny konzul Espace Porte dÁnfa, 3 rue Bab Mansour, Batiment C, Nr. 123 1er étage, appt. Nr. 4 Casablanca e-mail: [email protected] Internetové kontakty na významné inštitúcie: Ministerstvá Inštitúcie, agentúry, organizácie

Vysoký úrad pre plánovanie

www.hcp.ma

Ministerstvo energetiky, baní, vody a životného prostredia

www.mem.gov.ma

Ministerstvo cestovného ruchu

www.tourisme.gov.ma

Ministerstvo zariadení, dopravy a logistiky

www.mtpnet.gov.ma

Ministerstvo priemyslu, obchodu, investícií a nových technológií

www.mcinet.gov.ma

Federácia marockých komôr obchodu, priemyslu a služieb

www.fcmcis.ma

Ministerstvo zahraničných vecí a spolupráce

www.diplomatie.ma

Confédération Générale des Entreprises du Maroc (CGEM) (Všeobecná konfederácia podnikov Maroka)

www.cgem.ma

Ministerstvo hospodárstva a financií

www.finances.gov.ma

Marocká agentúra pre rozvoj investícií (AMDI)

www.invest.gov.ma

Ministerstvo poľnohospodárstva a morského rybolovu

www.agriculture.gov.ma

Chambre de Commerce et d'Industrie de Casablanca

www.ccisc.gov.ma


Internetové informačné zdroje: Podnikanie a obchod

Marocký úrad ochrany práv priemyselného a obchodného vlastníctva (aj Centrálny obchodný register)

www.ompic.ma

Informa čný portál o administratívnych procedúrach

www.service-public.ma

Informácie o zahraničnom obchode www.oc.gov.ma/portal

Marocká colná správa www.douane.gov.ma

Informácie pre investorov v Maroku www.invest.gov.ma

Vyhľadávanie firiem podľa odborov činnosti

http://ma.kompass.com/

Informácie o verejnom obstarávaní www.marchespublics.gov.ma

Informácie o tendroch a súťažiach www.sodipress.com

Priemysel

Všeobecná konfederácia podnikateľov Maroka

www.cgem.ma

Bankovníctvo Bank Al-Maghrib (Centrálna emisná banka) www.bkam.ma Attijariwafa bank www.attijariwafabank.com Banque Marocaine du Commerce Extérieur (BMCE)

www.bmcebank.ma

Banque populaire du Maroc www.gbp.ma Banque Marocaine pour le Commerce et lÍndustrie (BMCI)

www.bmci.ma

Crédit du Maroc www.cdm.co.ma Poisťovníctvo

Wafa Assurance www.wafaassurance.ma RMA Watanya www.rmawatanya.com Axa assurance Maroc www.axa-assurance.co.ma ISAAF Assistance www.isaaf.ma

Veľtrhy a výstavy

Úrad veľtrhov a výstav v Casablanke www.ofec.ma

Veľtrhy a výstavy v Maroku www.expomaroc.ma

Ekonomická tlač

LÉconomiste www.leeconomiste.com La VIE éco www.lavieeco.com

Info Express www.info-express.ma

Documents

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Marocké kráľovstvoexport.slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/04/Maroko... · 2015-04-17 · JAR, ropa zo Saudskej Arábie, Iraku a Ruska,