kníhkupectvoArtforum

Kozia 20811 03 Bratislava tel: 02/54 41 18 98kozia@artforum.sk

Mlynská 4 040 01 Košice tel: 055/623 26 77 mlynska@artforum.sk

Bottova 2 010 01 Žilina tel: 041/564 0373 bottova@artforum.sk

Dolná 8 975 90 Banská Bystrica tel: 048/415 13 35 dolna@artforum.sk

�tefánikova 5 917 01 Trnava tel: 033/534 12 62 stefanikova@artforum.sk

Artforum je predovšetkým šesť kníhkupectiev v piatich slovenských mestách a na sieti. Všetky ponúkajú dobré knihy z produkcie slovenských a českých vydavateľstiev, filmy, audioknihy, anglické knihy, hudbu, víno a… atmosféru, ktorú vytvára vyberaná spoločnosť literárnych hrdinov, autorov, ale najmä stretnutia s vami a s ďalšími vyznávačmi dobrodružstva myslenia.

Vydávanie kníh sa v Artfore začalo presne tak, ako viaceré dôležité kroky v našich životoch – otázkou: prečo to neurobiť? Začali sme teda vydávať tie, ktoré nám na pulte najviac chýbali a chceli sme ich tam mať. A pretože pre nás kniha nie je len spotrebný materiál, ale životná nutnosť, je dôležité dať knihe, jej myšlienkam a posolstvu aj formu, ktorá jej prináleží.

Preto je Artforum aj vydavateľstvo. Naše vydavateľské plány sú skromné – pár kníh za rok. Ale aké to sú a budú knihy – na tom nám záleží. Ak postupne vznikne na slovenskom knižnom trhu nezameniteľná a výrazná stopa v podobe kníh, ktoré ponúkajú dobrodružstvo myslenia, má naše vydavateľské úsilie zmysel.

Vladimír Michal

DOMINIK TATARKA1913 – 1989

Spisovateľ, esejista a novinár, prekladateľ, scenárista, disident. Narodil sa v Plevníku-Drienovom. Študoval slovenčinu a francúzštinu v Prahe a Paríži. Počas 2. svetovej vojny pôsobil ako stredoškolský  profesor, aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. V rokoch 1968 – 1969 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien, bol proti okupácii Československa, ako jeden z mála  Slovákov  podpísal  Chartu 77. Komunistický režim ho prenasledoval, mohol publikovať len v samizdate. Za svoje Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, ktorú zriadila ešte za totality (1986) Nadácia Charty 77 v Štokholme, aby podporovala najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma. Jeho meno nesie každý rok udeľovaná, pravdepodobne najprestížnejšia slovenská literárna cena.

Václav Havel v predhovore k predchádzajú-cemu vydaniu Tatarkovho Démona súhlasu napísal, že nech už skutočný spisovateľ píše o čomkoľvek – láskou počínajúc a trebárs schizofréniou končiac – nemôže sa vyhnúť dejinám, a teda ani politike. Dominik Ta- tarka bol skutočný spisovateľ, a preto sa de-jinám a politike nevyhýbal. (A veru ani ony jemu nie.)V Prútených kreslách bol hrdinom zami-lovaný Bartolomej Slzička, tentoraz je ním Bartolomej Boleráz, angažovaný komunis-tický spisovateľ precitnuvší z klamu. Zostala zo mňa už iba zásada, zostal zo mňa iba strašný princíp: spoliehať sa a súhlasiť, vraví si funkcio-nár Bartolomej a začína bojovať s démo-nom neustáleho súhlasenia so všetkým, čo navrhujú funkcionári vyššie postavení. Bo-leráz bojuje vnútri svojej hlavy i navonok v zjazdovej sieni na zasadaní kultúrnych činovnikov jedinej vládnucej strany. Démon súhlasu (spolu s „rozprávkou“ O vlád-covi Figurovi) bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižného vydania a je – ako to už pri ozajstných prózach býva – dôleži-tý aj dnes. Lebo aj teraz je svet plný figúrok, ktoré ostošesť, zaštítené ochranou stáda a bez schopnosti predvídať a mať zásady, súhlasia s hocičím. Figúrka je nebezpečný človek, pretože si myslí, že za nič nemôže, že tamhore vyššie sú činitelia, ktorí za neho myslia, rečnia, plánujú, za neho rozhodujú, za neho nesú zodpovednosť. No a tade... ve-die cesta priamo do pekla.

Dominik Tatarka14. marca 1913 Drieňové10. mája 1989 Bratislava

V úzkosti hľadania – 1942Panna zázračnica – 1944Farská republika – 1948

Prvý a druhý úder – 1950Družné letá – 1954

Radostník – 1954Človek na cestách – 1957

Rozhovory bez konca – 1959Naša brigáda – 1962

Démon súhlasu – 1963Prútené kreslá – 1963

Proti démonom – 1968V nečase – 1978

Písačky – 1979Obec boží – 1979

Sám proti noci – 1984Navrávačky – 1987

Listy do večnosti – 1988

DominikTatarkaDémonsúhlasu

Stroskotal som.

Proti svojmu povedomiu,

ale v mene svätého

presvedčenia najprv som

verejne uznal, orgánom

sa priznal, že som

zradca ľudu, potom

aj svojich obžalobcov

som prekonal

a presvedčil ich,

že som nebezpečný

nepriateľ.

ISBN 978–80–969226–8−0

www.artforum.sk

Dominik Tatarka [ Démon súhlasu

Demon Prebal pre TBB.indd 1 9/3/09 9:59:24 AM

DÉMON SÚHLASU1963

Zásadné Tatarkovo dielo, spoveď o otrockom pritakávaní moci v dobách stalinistických.

Po tomto mojom čine zostala zo mňa už iba zásada, zostal zo mňa iba strašný princíp: Spoliehať sa a súhlasiť. Chápete, že potom už som sa držal pri živote iba tým, že som visel na zásade ako na vlásku.

Dominik Tatarka (Démon súhlasu)

Démon súhlasu (spolu s „rozprávkou“ O vládcovi Figurovi) bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižného vydania (1956 a 1963) a je – ako to už pri ozajstných prózach býva – dôležitý aj dnes. Lebo aj teraz je svet plný figúrok, ktoré ostošesť, zaštítené ochranou stáda a bez schopnosti predvídať a mať zásady, súhlasia s hocičím.

Zuzana Mojžišová

vydali sme

Kto to je Panna zázračnica? Vlastným me-nom – vskutku vznešeným – volá sa Ana-bella. Je pannou, teda bytosťou mladou, nepoškvrnenou, plachou, neskúsenou, in-špirujúcou k nežným vyznaniam a veselé-mu šanteniu, okolo takej po špičkách treba chodiť, aby ju niečo nevyplašilo. Je však záro-veň aj zázračnicou, vábivou i vábiacou, roz-necujúcou, skúsenou ženou, inšpirujúcou k dravosti, ženou, čo sa zahráva, na ktorú sa poľuje, podvodnicou, nefalšovanou fem-me fatale. Z takých sa mužom hlavy krútia, okolo takých sa muži krútia. V tejto próze je nimi mladá družina bratislavských výtvar-níkov a literátov, bohémsky výkvet tých čias. Akých čias? Druho svetovo vojnových. Dominik Tatarka v Panne zázračnici so sebe vlastnou bravúrou dokáže skĺbiť subjektívne s objektívnym na niekoľko spôsobov. Osob-ný život postáv-umelcov sa pretavuje do ich diela, celkom reálne predobrazy literárnych hrdinov nadobúdajú nadreálny, vymyslený ráz, hlbinný osobný emocionálny pohyb sa miesi s európskym, celospoločenským politikom, hranice medzi autorskou rečou spisovateľa a priamymi vetami replík postáv a ich myšlienkami plynulo prenikajú jedny do druhých.A potom je tu ešte Tatarkova slovenčina. Moderná i starosvetská, novátorsky mestská a novátorsky intelektuálna, ohmatávajúca – a prekračujúca – hranice dovtedajšieho (žiaľ aj doterajšieho) zvyčajného spisovateľského výrazového využitia.

Dominik Tatarka14.marca 1913 Drieňové10.mája 1989 Bratislava

V úzkosti hľadania – 1942Panna zázračnica – 1944Farská republika – 1948

Prvý a druhý úder – 1950Družné letá – 1954

Radostník – 1954Človek na cestách – 1957

Rozhovory bez konca – 1959Naša brigáda – 1962

Démon súhlasu – 1963Prútené kreslá – 1963

Proti démonom – 1968V nečase – 1978

Písačky – 1979Obec boží – 1979

Sám proti noci – 1984Navrávačky – 1987

Listy do večnosti – 1988

Dominik

Tatarka

Panna

zázračnica

Všetko, čoho sa pohľadom

a ostatnými zmyslami dotkol,

čo mu pred očami

a v predstavách vyvstalo,

čo opáčil sám a citom

Anabelly, neznámej ženy,

jej odhadom, jej užasnutou

predstavou, videlo sa mu

také nepravdepodobné,

že dlho to ani pochopiť,

ani priznať sa tomu nevedel.

Svet sa mu chvel

ako polapené vtáča v sieti,

ako tá sieť, ako žasnúca

sietnica Anabelliných

svitných sivých očí.

ISBN 978–80–969226–9−7

www.artforum.sk

Dominik Tatarka [ Panna zázračnica

Panna Prebal pre TBB. indd.indd 1 9/7/09 8:55:55 AM

PANNA ZÁZRAČNICA1944

Kultová kniha, napísaná sugestívnym jazykom, o hľadaní identity skupiny mladých ľudí uprostred druhej svetovej vojny.

I na mňa, na každého príde taká chvíľa, že si pomyslí: Koniec, koniec, už nie som tu. O chvíľu predsa sa v ňom čosi zdvihne, najskôr zvedavosť: Dobre, nie som. Predsa len som zvedavý, aké je to bezo mňa.

Dominik Tatarka (Panna zázračnica)

Anabella je Panna, bytosť mladá, plachá, neskúsená, inšpirujúca k nežným vyznaniam a veselému šanteniu, okolo takej po špičkách treba chodiť, aby ju niečo nevyplašilo. Je však zároveň aj Zázračnica, vábivá i vábiaca, roznecujúca, skúsená žena, inšpirujúca k dravosti, žena, čo sa zahráva, nefalšovaná femme fatale.  Z takých sa  mužom hlavy krútia, okolo takých sa muži krútia.

Zuzana Mojžišová

vydali sme

V knihách je toho mnoho ukrytého. Ten, kto sa započúva do príbehu Dominika Ta- tarku Prútené kreslá, do jeho hlasu, do toho, čím tento autor bol, je a v mene čoho písal, neobanuje.

Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, ocitá sa na štúdiách v Paríži, spo-znáva slečnu Danielu, cudzincov i kra-janov, diplomatov, mesto... Spoznáva to všetko a prichádza na dve meritórne dôleži-té záležitosti. Na to, že mu záleží na kúsku zeme, z ktorého pochádza. A na to, že v lás-ke je náš raj, jediný raj muža a ženy, ktorý tu je, lenže my nevieme doň vstúpiť, prebývať v ňom, sami sa z neho vyháňame, nevieme sa sústrediť na toho druhého.

Ikony slovenskej kultúry – nie je ich ako maku, je ich ako šafránu, no ale veď dobré-ho málo býva. Dominik Tatarka je bezpo-chyby ikonou našej literatúry, a nielen jej. Aj Prútené kreslá sú toho dôkazom.

Dominik Tatarka14.marca 1913 Drieňové10. mája 1989 Bratislava

V úzkosti hľadania – 1942Panna zázračnica – 1944Farská republika – 1948

Prvý a druhý úder – 1950Družné letá – 1954

Radostník - 1954Človek na cestách – 1957

Rozhovory bez konca – 1959Naša brigáda – 1962

Démon súhlasu – 1963Prútené kreslá – 1963

Proti démonom – 1968V nečase – 1978

Písačky – 1979Obec boží – 1979

Sám proti noci – 1984Navrávačky – 1987

Listy do večnosti – 1988

DominikTatarkaPrútenékreslá

Ktosi zľahka

bubnoval

po zábradlí,

poluskával si

do rytmu

prstami ako

na kastanetách.

A čochvíľa som zazrel

zostupovať

po schodisku naproti

nohy, sukňu, postavu,

ako som očakával.

ISBN 978–80–969226–7−3

www.artforum.sk

Dominik Tatarka [ Prútené kreslá

Prutene Prebal+Polep+Razba Press New.indd 1 4/21/09 4:11:56 PM

PRÚTENÉ KRESLÁ1963

Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, sa na štúdiách v Paríži zamiluje do slečny Daniely.

V láske je náš raj, jediný raj muža a ženy, ktorý tu je, lenže my nevieme doň vstúpiť, prebývať v ňom, sami sa z neho vyháňame, nevieme sa sústrediť na toho druhého.

Dominik Tatarka (Prútené kreslá)

Ikony slovenskej kultúry – nie je ich ako maku, je ich ako šafránu, no ale veď dobrého málo býva. Dominik Tatarka je bezpochyby ikonou našej literatúry, a nielen jej. Aj Prútené kreslá sú toho dôkazom.

Zuzana Mojžišová

vydali sme

CHAIM POTOK1929 – 2002

Spisovateľ a rabín. Narodil sa v Brooklyne, v ortodoxnej chasidskej rodine poľských imigrantov. Vyštudoval anglickú a hebrejskú literatúru na Yeshiva University, v roku 1954 bol ordinovaný za rabína a neskôr získal doktorát z filozofie. Slúžil v americkej armáde v Kórei ako duchovný. Bol rabínom a zároveň sa rozhodol pre spisovateľskú dráhu. Zistil, že aj keď podľa ortodoxného ponímania sveta sa nad ním vznáša strašidlo skazenosti a asimilácie, „nový“ svet je zároveň aj odkazom veľkých mysliteľov ľudstva. Ocitol sa na pomedzí kultúrnej konfrontácie a, ako sa vyjadril v jednom interview, nechcel si zvoliť iba jedinú kultúru, pretože si ctil obe. Vybral si ťažkú strednú cestu. Preslávil ho už jeho (neskôr sfilmovaný) románový debut The Chosen (Vyvolení) z roku 1967. Chaim Potok bol ženatý a mal tri deti. V roku 2002 zomrel v dôsledku mozgového nádoru.

VOLÁM SA AŠER LEV (My Name is Asher Lev)

1972, preklad Alena Redlingerová

Príbeh o zmysle viery a náboženstva, o sile a kráse umenia. Chaim Potok rozumie jednému aj druhému a svoje poznanie komunikuje pútavým, čistým rozprávaním prostredníctvom výtvarne nadaného Ašera Leva.

Za všetku bolesť, ktorú si si vytrpela, mama moja. Za muky, minulé aj budú-ce, mama moja. Za utrpenie, ktoré ti spôsobí tento obraz. Za nevysvetliteľnú záhadu, ktorá privádza dobrých otcov na tento svet a dopustí, aby sa matka prizerala, ako spolu neľútostne bojujú. Za pána sveta, za jeho trpiaci svet,ktorému nerozumiem.

Chaim Potok (Volám sa Ašer Lev)

Kníh, ktoré hovoria o údeloch umelca, je mnoho. Kníh, ktoré hovoria o údeloch židovského umelca, už tak veľa nie je. No práve toto nie je vôbec podstatné, pretože kniha Chaima Potoka je univerzálnym čítaním.

Matúš Kyčina

DAR AŠERA LEVA (The Gift of Asher Lev)

1990, preklad Alena Redlingerová

Po takmer dvadsiatich rokoch sa Chaim Potok vrátil k svojmu literárnemu hrdinovi Ašerovi Levovi, teraz už známemu maliarovi žijúcemu vo Francúzsku.

Na písaní je najlepší povznášajúci stav, sprístupnenie nevedomia a fantázia a spojenie s posvätnosťou.

Chaim Potok

Treťou krajinou, do ktorej podnikol rabín, filozof a spisovateľ Chaim Potok dobrodružnú prieskumnú výpravu, bola zem umenia. Ako má však veriaci židovský chlapec naložiť s talentom, ktorý ho vedie, možno zvádza, páli, možno spaľuje? Má podľahnúť svojmu okoliu a na umenie zabudnúť? Alebo má svoju vieru opustiť a rovnými nohami skočiť do sveta umenia? Knihy Volám sa Ašer Lev a Dar Ašera Leva sú presne o tomto napätí.

Juraj Kušnierik

pripravujeme

POLNOC STARýCH MUžOV(Old Men at Midnight)

2001, preklad Ester Danelová

Trilógiu noviel spája postava Illany Davita Dinn, ženy, ktorej života sa dotknú traja úplne odlišní muži v triáde možno najvážnejších udalostí dvadsiateho storočia.

Odvrátená strana sveta, to je aj pôsobivá človečia schopnosť ničiť a budovať bez ohľadu na iných, robiť najúžasnejšie veci za cenu straty životov. Peter postavil Sankt Peterburg, ale tisíce osôb prišlo pri výstavbe o život. To je divný ľudský zlepenec…

Chaim Potok

Za vaším manželom smútia všetci ľudia, ktorí sa snažia stavať mosty medzi oddanosťou náboženskej tradícii a otvorenosťou voči svetu. Som katolícky kňaz a zajtra budem slúžiť omšu za Chaimovo večné odpočinutie. Som si istý, že by proti tomu nič nenamietal.

Z listu montrealského duchovného

pripravujeme

PAVEL SIBYLA1978

Novinár a prozaik. Pochádza z malého stredoslovenského mesta Hriňová, v súčasnosti žije a pracuje v Bratislave. Víťaz niekoľkých literárnych súťaží. Vyštudovaný historik, vystriedal niekoľko zamestnaní, kým sa začal živiť žurnalistikou a beletristickým písaním. Próze sa začal venovať pred piatimi rokmi. Svoj knižný debut, knihu poviedok s názvom Coffee stories alebo Deň ako každý iný, vydal v tomto roku a stretla sa s priaznivým ohlasom u kritikov aj čitateľov. S autorovým menom sa čitatelia v súčasnosti môžu stretnúť aj na stránkach ekonomického týždenníka Trend, pre ktorý pracuje ako reportér.

NIEČO O ORCHIDEÁCH 2009

Druhá Sibylova knižka rozpráva príbeh tridsiatničky Hanky, ktorá sa z kopaníc presťahovala do Bratislavy a našla či hľadá prácu, priateľstvo, lásku a sny... Za mnohé z novely vypovedá časť jej dedikácie: „Všetkým, ktorí si neveria, a celej mojej skurvenej generácii.“

Jedným z neveselých príznakov dospelosti je, že váš okruh priateľov sa rokmi zužuje, prípadne sa zväčšujú vzdialenosti medzi stredom a obvodom kružnice, na ktorej ako vrabce poskakujú ľudia vášmu srdcu blízki. Mnohí poodchádzajú do zahraničia, a hoci vďaka mailom a lacným hovorom nebolo spojenie s cudzinou nikdy jednoduchšie, o niektorých z nich prestanú chodiť akékoľvek správy. Preto si väčšinou myslíme, že sa majú fantasticky, nevedia čo s peniazmi a trápia sa nad výberom dovolenky, pretože už všade boli. Tí šťastnejší si založili rodiny. Vhupli do nového, rodinného kruhu a ten na hladine spoločenského života len zriedka narazí na tvoje kruhy vo vode, tvorenéneustálymi vzletmi a pádmi. Pavel Sibyla (Niečo o orchideách)

Už pri čítaní prvej poviedky je jasné, že nejde iba o vtipnú kratochvíľu ekonomickou žurnalistikou zunovaného novinára. Pri ďalších už šípime, že autor je šikovný poviedkár, schopný nielen vymyslieť bizarnú situáciu a príbeh z nej plynúci, ale rozpovedať nám to všetko zaujímavo, vtipne a štylisticky čisto.

Juraj Kušnierik (o poviedkovej zbierke Coffee Stories)

čerstvá novinka

GABRIELA ALExOVÁ / MAROŠ ANDREJČíK / VLADIMíR BALLA / JANA BODNÁROVÁ / MARIÁN GREBÁČ / DANIEL HEVIER / KAROL D. HORVÁTH / JANA JURÁňOVÁ / LACO KERATA / JOZEF KOLLÁR / MÁRIUS KOPCSAY / PETER KRIŠTÚFEK / SILVESTER LAVRíK / JÁN MIČUCH / RADKA REVIľÁKOVÁ / MICHAELA ROSOVÁ / JÁN ŠTEPITA

Sedemnásť mien, sedemnásť zástupcov slovenskej súčasnej prózy od 25 do 77 rokov, žien aj mužov, ktorých mená sú známe z rádií, televízií, divadiel, novín, kníh či literárnych súťaží. Všetkých ich spája minimálne jedno: láska k písaniu. A to k písaniu po slovensky.

MINIROMÁNY 2009

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je ešte horúcim spojením Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše. A píše sa dobre, výstižne, sviežo. Píše sa tak, že stojí zato to nahrávať. A nahráva sa tak, že stojí zato to vydávať. Píše sa o nás, o našom svete, o našich smútkoch i túžbach. Knižka sa číta sama, a hoci kratučké, tie príbehy v nás neraz dokážu vzbudiť zvláštne známy pocit. Pocit najvnútornejšej spojitosti s príbehom, s postavami, s prostredím.

MinirományCD1

MinirományCD2

ALL R

IGH

TS RESERVED. UNAUTHORISED COPYING, REPRODUCTION, HIRING, LENDING, PUBLIC PERFORMANCE AND BROADCASTING P

ROH

IBIT

ED

čerstvá novinka

NICOLE KRAUSSOVÁ1974

Americká spisovateľka. Narodila sa v New Yorku anglickej matke a americkému otcovi, časť detstva prežila v Izraeli, jej rodinné korene pramenia tiež v Nemecku, Ukrajine, Maďarsku či Bielorusku. Všetky tie miesta sa objavujú aj v Kraussovej románe Dejiny lásky. Seriózne sa venuje písaniu od štrnástich rokov. S výborným prospechom vyštudovala angličtinu na Stanford University a už počas štúdia získala rôzne ocenenia za poéziu. Študovala aj na Oxfordskej univerzite a na Courtauld inštitúte v Londýne. V roku 2002 vydala románový debut Man Walks Into a Room. Jej knihy sú preložené do takmer štyridsiatich svetových jazykov. Je vydatá za spisovateľa Jonathana Safrana Foera, má dve deti a s rodinou žije v Brooklyne, v New Yorku.

DEJINY LÁSKY (The History of Love)

2005

Dejiny lásky sú poctou veciam strateným, nevyriešeným záhadám. Trpký humor, gradované napätie, jednoducho brilantná verzia amerického prisťahovaleckého románu.

Často sa mi zdá, že mrhám svojím životom, a nie som prospešná pre ľudstvo. Okrem toho musím bojovať s pocitmi poníženia a nepochopenia, keď napíšem niečo, čo ma príliš odhaľuje. (...) Neprejde týždeň, aby som sa sama seba nepýtala, prečo píšem a moje zlyhania zapĺňajú šuplíky… Ale prišla som na to, že písanie je pre mňa zjavenie slobody. Môžem povedať, čo chcem a ako chcem.

Nicole Kraussová

História lásky sa naozaj dobre číta, pre čitateľa je to emocionálna odmena, precízne vystavaný a intelektuálne provokujúci román plný výnimočných prozaických vibrácií a autorkinej nápaditosti.

Sam Rudock

pripravujeme

JACK KEROUAC1922 – 1969

Americký spisovateľ, člen beat-generation. Narodil sa v Massachusetts vo francúzsko-kanadskej rodine. Vďaka športovým úspechom získal štipendium na Columbia University v New Yorku. Po čase však školu opustil a prihlásil sa k námorníctvu. Trávil čas s budúcimi príslušníkmi beatnickej generácie Allenom Ginsbergom, Williamom S. Burroughsom či Nealom Cassadym. Práve Ginsberg pomohol Kerouacovi vydať debut s názvom The Town and the City. S Nealom Cassadym precestovali krajinu krížom-krážom a zápisky z týchto ciest sa Kerouac rozhodol ponúknuť vydavateľovi také, aké boli, bez úprav či fikcie. No vydavatelia jeho snáď najslávnejšiu knihu On the Road (Na ceste) odmietali sedem rokov. Až potom sa, opäť vďaka priateľom, ktorí sa medzičasom stali slávnymi, o neho začali zaujímať. Náhla sláva bola začiatkom Kerouacovho konca. Zomrel na následky alkoholom podlomeného zdravia ako 47-ročný.

THE SEA IS MY BROTHER

Doposiaľ nevydaná publikácia The Sea is My Brother obsahuje Kerouacov 158-stranový rukopis „strateného” románu, korešpondenciu s  priateľom básnikom Sebastianom Sampasom a komentáre umožňujúce nahliadnuť do umeleckého vývoja mladého autora. Príbeh sleduje osudy Wesleyho Martina, muža, ktorý „miloval more zvláštnou, osamelou láskou...“

pripravujeme

Keď v Amerike zapadá slnko, uháňajúca cesta a ľudia, čo snívajú o jej veľkosti, a dnes večer vyjdú hviezdy a čo vari nevieš, že Boh je medvedík Pú? a nikto nevie, čo koho čaká, okrem beznádejných trosiek starnutia, myslím na Deana Moriartyho, myslím na Deana Moriartyho.

Jack Kerouac (Na ceste)

Kerouac vo vlastných poznámkach ku knihe The Sea is My Brother hovorí o svojich postavách ako o zanikajúcich Američanoch… amerických Indiánoch, posledných pionieroch, posledných tulákoch. Po druhej svetovej vojne, v čase konformity, potláčania spontaneity, experimentátorstva a alternatívneho myslenia, vstali z po-pola beatnici a radikálnym spôsobom razili cestu radikálnym spôsobom nazerania na svet. Dnes opäť potrebujeme pohyb, ktorý oslabí konformitu okolo nás.

Peter Townshend

WILLIAM SAROYAN1908 – 1981

Americký prozaik, esejista a dramatik. Narodil sa arménskym imigrantom v kalifornskom Fresne. Keď mal tri roky, otec zomrel a malý William sa ocitol v sirotinci. Po piatich rokoch sa matke Takoohi podarilo dať rodinu opäť dokopy. Saroyan začal (najmä) poviedky, často čerpajúce z obdobia vlastného detstva a reflektujúce pocity prisťahovalca, publikovať v 30. rokoch minulého storočia. Dokázal v nich spojiť alegorické prieniky s realistickým pohľadom na svet do typicky svojského, asi neopakovateľného štýlu. V roku 1940 odmietol prijať Pulitzerovu cenu na protest proti komercializácii literárnej tvorby. Dvakrát sa oženil s tou istou ženou, herečkou Carol Marcus, mali spolu dve deti, no dvakrát sa s ňou aj rozviedol. žil striedavo v Paríži a v rodnom Fresne, kde zomrel vo veku 72 rokov na rakovinu. Polovica jeho popola je pochovaná v Kalifornii, polovica v Arménsku.

MARTINA MATLOVIČOVÁ1975

Ilustrátorka, výtvarníčka a animátorka. Narodila sa v Bratislave. Vyštudovala na Katedre animovanej tvorby filmovej fakulty VŠMU. Ilustrovala vyše desiatky kníh, od roku 2001 sa jej ilustrácie pravidelne dostávajú do výberu BIB. Je vydatá a žije na vidieku.

Patrí medzi najúspešnejších slovenských výtvarníkov novej generácie. Na poslednom Bienále ilustrácií Bratislava získala aj za ilustrácie k Saroyanovej knihe Tracyho tiger Zlaté jablko BIB 2009. Honorár za ilustrácie k Tracyho tigrovi sa premenil na ďalší nástroj do Martininej stolárskej dielne v maličkom domčeku v Doľanoch, kde žije.

Ku každej ilustrácii som pristupovala s rešpektom a obavami, aby nebol obrázok príliš detinský či klišéovitý. Keď som sa skoro po roku dotápala k poslednej ilustrácii, zistila som, že sú žánrovo aj farebne dosť odlišné. Každý obrázok je akoby z inej knižky. Nakoniec sa však ukázalo, že práve moja neschopnosť udržať ilustrácie v jednotnom duchu je vlastne zaujímavá a dielu prospieva. Ilustrácie napriek môjmu trápeniu  pôsobia hravo, nevypočítateľne a slobodne.

Martina Matlovičová

Na tohoročnom Bienále ilustrácií Bratislava sa zúčastnilo 344 ilustrátorov z 37 štátov sveta. Ak to vyhral Matlovičovej Tracyho tiger, s ktorým som sa včera v noci maznal v posteli, tak sa mi potom nečudujte! K Malému princovi patria pre mňa nerozlučne a navždy práve Exupéryho kresby, k Tracyho tigrovi to pre mňa odteraz budú ilustrácie Martiny Matlovičovej.

Ivan Popovič

TRACYHO TIGER (Tracy’s Tiger)

1952, preklad Marián Andričík

Nové vydanie americkej kultovej novely. Saroyan nežný, Saroyan hlboko múdry, Saroyan saroyanovsky hovoriaci o láske a ľudsko-tigrej spriaznenosti. V preklade Mariána Andričíka, s ilustráciami Martiny Matlovičovej, ktorá za ne získala prestížne Zlaté jablko na BIB 2009.

Anglickým jazykom píšem o americkej zemi a o arménskej duši. Písať vie každý, kto naozaj chce. Kto naozaj chce, ten vie, čo chce. Kto naozaj chce, ten neumiera. (...) Dajte si čo najviac práce, aby ste skutočne žili.

William Saroyan

Jemný príbeh je hľadaním tigra v nás. Vyjadruje potrebu znovunadobudnutia schopnosti nachádzať blízkeho človeka. Svet, ktorý obklopuje Tracyho, je totiž svetom podozrievavým voči všetkému citovému. Vidí len hmotu, mamonu. Saroyan vypovedá veľa o každom z nás. O našej ziskuchtivosti, o neschopnosti načúvať druhým, o našej permanentnej podozrievavosti, o strachu z akéhokoľvek medziľudského kontaktu. Ukazuje, ako sa uzatvárame do bariér každodennej nevšímavosti, ako za všetkým krásnym hľadáme kaluže blata.

Peter Mráz

vydali sme

DEžO URSINY1947 – 1995

Gitarista, skladateľ a textár, spevák, filmový scenárista a režisér. Narodil sa v Bratislave, vyštudoval priemyslovku a filmovú dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Založil skupiny The Beatmen (1964 – koncertovala aj v Prahe a Mníchove), The Soulmen (1967 – vyhrala 1. československý beatový festival) a spolu s Jarom Filipom skupiny Provisorium (1970) a Burčiak (1979). Skladal piesne (najmä na skvelé texty Ivana Štrpku), komponoval filmovú hudbu, spolupracoval na niekoľkých muzikáloch, vrátane kultového Neberte nám princeznú. Nahral viacero albumov s rôznymi zoskupeniami, napr. Provisorium, Pevnina detstva, Nové mapy ticha či Modrý vrch. V r. 1989 mu lekári diagnostikovali rakovinu. život s rakovinou preniká aj do jeho filmárskej a textárskej tvorby. Vďaka listom Zdenke Krejčovej sme svedkami jeho vášnivého hľadania a nezlomnej vôle, jeho úvah o umieraní, smrti, zmysle života a láske.

MOJA MILÁ PANI.LISTY ZDENKE KREJČOVEJ2007

Jedinečná kniha, román v listoch. Listy dôvernej priateľke, osobné a každodenné, sú priamym svedectvom o krajine, priateľstvách, tvorbe a osude výnimočného Deža Ursínyho

Som zajatec koncepcií, svojich vlastných alebo cudzích, na tom nezáleží, zašitý v zvieracej koži, utopený, obklopený rybičkami, objedený, zunovaný aj tou čírou vodou, čo si tečie stále ďalej na Zemi a šepká mi, že som šťastný. Blažený. Namlsaný, lenivý a hladný. Takmer nevyvážený, tesne pred preko-pŕcnutím.

Dežo Ursíny (Moja milá pani)

Svojou krutou knihou Ursíny hovorí tie najjednoduchšie veci: že človek si sám bráni byť šťastný, že ako lovecký pes stále niečo hľadá, pobehuje a vrčí pritom na ostatných a zatiaľ – všetko je tu. Výdych, nádych. Ursíny nám dáva sústo, pri ktorom môžeme pekne zhlboka dýchať. A ako kniha hustne, zdokonaľuje jej autor v priamom prenose pred našimi očami svoj sloh, cibrí ho…

Lucia Piussi

vydali sme

DANIEL PASTIRČÁK1959

Básnik, esejista, výtvarník a kazateľ. Vyštudoval keramiku a reštaurovanie, neskôr teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Je ženatý, má tri deti. Je kazateľom Cirkvi bratskej. Poéziu, prózy a eseje publikoval v Slovenských pohľadoch a Tvorbe T, neskôr v Romboide a Mostoch. Spolupracoval s rozhlasom a televíziou. Knižne debutoval v roku 1993 meditatívnymi rozprávkami Damianova rieka. Rozprávky o láske a večnosti. V roku 1997 vydal básnickú zbierku Tehilim, v roku 2000 rozprávkovú ságu Čintet, alebo more na konci sveta, 2005 svoju druhú básnickú zbierku Kristus v Bruseli.Venuje sa aj tvorbe pre divadlo, prekladá a píše divadelné hry. Napísal na Českého leva nominovaný filmový scenár, realizovaný pod názvom Budeme sa stretať v snoch. Ako výtvarník sa zúčastnil viacerých domácich aj medzinárodných výstav. Je laureátom niekoľkých literárnych ocenení.

vydali sme

DAMIANOVA RIEKA1993

Rozprávky o láske a večnosti, ktoré sú určené zďaleka nielen deťom. Sú to príbehy boja medzi dobrom a zlom, krásou a škaredosťou, pravdou a klamstvom.

Všetky rozprávky patria do jednej rodiny. Autori a autorky sú ich otcovia a mamy – aj keď sú z rôznych kútov sveta, hovoria tým istým jazykom, tou istou láskavou rečou, v ktorej je vždy sila života proti sile smrti.

Daniel Pastirčák

O tom je väčšina jeho rozprávok: o hľadaní čistoty, lásky, užitočnosti ľudí pre ľudí. V jeho príbehoch nevíťazí iba dobro nad zlom, je v nich čosi navyše, víťazstvo ducha a duchovnosti nad ničotou sveta bez lásky a viery. Sú utkané ako gobelíny z nitiek a vlákien čarovných slov a obrazov, až sa čitateľovi zdá, že niekedy namiesto viet počuje tóny hudby…

Dušan Dušek

FORREST CARTER1925 – 1979

Spisovateľ, novinár, politický aktivista. Narodil sa ako Asa Earl Carter v meste Anniston v Spojených štátoch. Počas 2. svetovej vojny slúžil v námorníctve. Študoval žurnalistiku na coloradskej univerzite. Po vojne sa oženil, s manželkou a štyrmi deťmi žili v Alabame. Pracoval v rôznych rádiách a písal prejavy. V päťdesiatych rokoch bol stúpencom segregácie, založil polovojenskú odnož Ku Klux Klanu a bol väznený. V 70. rokoch vydal pod menom Forrest Carter svoje najznámejšie diela: The Rebel Outlaw: Josey Wales (ktoré sfilmoval Clint Eastwood) a The Education of Little Tree. V snahe zakryť vlastnú minulosť tvrdil, že Forrest je niekto iný ako Asa, že (ako Forrest) bol sirota a vyrástol medzi Indiánmi. Knihu Malý strom, ktorá sa stala populárna až po autorovej smrti v 80. rokoch minulého storočia, vyhlasoval za autobiografiu. Smutný, nejednoznačný ľudský osud, ale nádherná kniha. To sa niekedy stáva.

vydali smeMALý STROM(The Education of Little Tree)

1976, preklad Jarmila Samcová

Nesmierne dobrá kniha pre dospelých, ktorú môžu čítať už ako deti. Prostredníctvom príbehov indiánskeho chlapca neobjavíme len zaujímavý svet a zaujímavý pohľad naň, objavíme najmä seba samých.

Bolo mi z toho mizerne, cítil som sa prázdny. Starý otec povedal, že vie, ako mi je, lebo on cíti to isté. Keď stratíte, čo ste milovali, máte vždy takýto pocit. Vraj jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je nemilovať, ale to je ešte horšie, lebo potom sa cítite prázdny stále.

Forrest Carter (Malý strom)

Postavy tejto knihy a prostredie, ktoré obývajú, reprezentujú všetko, čo bolo na Amerike dobré, a všetko, čo bolo na Amerike zlé. Je to príbeh o význame rodinnej spolupatričnosti, ktorá funguje aj v rodine mimo tradičného usporiadania. A je to aj kniha o ignorantstve a predpojatosti.

Richard Friedenberg (filmový režisér, autor adaptácie knihy Malý Strom)

JEAN GIONO 1895 –1970

Básnik, esejista a prozaik. Narodil sa v chudobnej rodine v provensálskej dedinke Manosque, ktorú málokedy opustil a spomína ju vo viacerých svojich dielach. Jeho šľachetný libertariánsky otec mu vštepil lásku k prírode a úctu k človeku, čo ho potom sprevádzalo celým životom. V šestnástich nechal školu, pracoval ako úradník v banke a neskôr ho povolali na front prvej svetovej vojny. V dvadsiatych rokoch neúnavne píše, až kým mu v roku 1929 nevydajú prvý román Colline (Kopec). Kniha, tak ako aj nasledujúce, zaznamená veľký úspech, a tak sa Giono venuje už len literatúre. Bol pacifistom presadzujúcim život v silnom spojení s prírodou. Vďaka svojim názorom a tvorbe sa stal morálnou autoritou, okolo ktorej sa točili mladí ľudia znechutení mestskou kultúrou. Jeho štýl je nezaraditeľný, jeho texty sú plné vidieckeho života francúzskeho Provensálska. Zomrel v roku 1970 na zlyhanie srdca.

vydali smeMUž, KTORý SADIL STROMY(L’homme qui plantait des arbres)

1953, preklad Blahoslav Hečko

Príbeh jednoduchého provensálskeho pastiera Elzéarda Bouffiera, ktorý obyčajnou prácou zmenil tvár krajiny. Slávny kanadský filmár Frédéric Back podľa tejto poviedky nakrútil roku 1987 polhodinový animovaný film, ktorý bol ocenený Oscarom. Krásna knižka o nádeji a zmysle života so skvelými ilustráciami ľuboslava Paľa vo výbor-nom preklade Blahoslava Hečka.

Keď si predstavím tohto jednoduchého muža, spoliehajúceho sa iba na svoje vlastné fyzické a duševné sily, ktorý dokázal premeniť púšť na krajinu hojnosti, som napriek všetkým protirečeniam presvedčený, že ľudské schop-nosti sú hodné obdivu.

Jean Giono (Muž, ktorý sadil stromy)

Pastier Elzeárd nezištne sadil stromy a azda ani netušil, že brezy, buky a duby môžu priniesť úrodu v podobe ľudského šťastia. Pôsobivý príbeh o zmysluplne prežitom živote mĺkveho muža prečítate za hodinku, ale rezonovať bude vo vás dlho, v mnohých navždy.

Margita Bíziková

ľUBOSLAV PAľO

1968

Výtvarník, ilustrátor. Narodil sa vo Vranove nad Topľou. Vyštudoval u prof. Dušana Kállaya na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jeho knižky vychádzajú v Nemecku, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Taliansku. Začiatkom 90. rokoch doplnil grafikami texty E. Grocha v ocenenej bibliofílii O človeku. Jeho originálne ilustrácie zdobia aj knihu Jeana Giona Muž, ktorý sadil stromy a dostal za ne cenu na najväčšom európskom knižnom veľtrhu v Bologni. V roku 2002 kreslil obrázky do milej detskej knižky Ema a Barón v meste. Výsledok? Najkrajšia kniha roka a cena Bibiany. A boli aj ďalšie knihy, napríklad Grochov Tuláčik a Klára, 1 + 1 = 2, Vajíčko, vajíčko, vajíčko!, rozkošné príbehy Stefana Gemmela žádný strach, zajíčku či Jako ty... ľuboslav Paľo sa venuje aj maľbe, kresbe a pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. žije v Jablonovom pri Bratislave.

vydali smeHALÓ, HALÓ, PANI MAČKA!2006

Prvá kniha vydavateľstva Artforum, prvá ovenčená Zlatým jablkom Bienále ilustrácií Bratislava 2005. Málo textu, plno divokých a majstrovsky krásnych obrázkov, pre najmenšie deti možno prvé stretnutie so svetom ozajstného výtvarného umenia. Slovenskému vydaniu knižky predchádzalo viacero jej zahraničných vydaní – vo Švajčiarsku, Taliansku i Kórei.

Existuje ilustrátorská premisa, že ilustrátor nie je ten, kto urobí jednu kni-hu za päť rokov, ale ten, kto ide od knihy ku knihe, učí sa na nich, vyskúša si rôzne spôsoby ilustrátorskej práce. Najdôležitejšie je chcieť to robiť, no a tiež rozumieť tomu, čo robíte.

Ľuboslav Paľo

V knihe Haló, haló, pani Mačka dve myšky Tim a Pim vykonajú neuvážené pestvo s mačacím chvostom, rozpúta sa napínavá naháňačka a koniec je šťastný len preto, že príde na pomoc Jež. Priatelia si predsa vždy pomáhajú. Vraví sa, že najlepšími priateľmi sú pes a kniha. Pes je fajn. Knihy sú lepšie. Neštekajú v noci do ticha a nikdy nemajú blchy. Navyše do nich múdri tohto sveta vkladajú seba samých.

Zuzana Mojžišová

IVA MOJžIŠOVÁ1939

Kunsthistorička. Vyštudovala dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako redaktorka, externá žurnalistka, kurátorka výstav, autorka katalógov, od roku 1963 pracovala v Umenovednom ústave Slovenskej akadémie vied, prednášala na Filozofickej fakulte UK. Zaoberá sa medzivojnovými avantgardami (Bauhaus a bratislavská Škola umeleckých remesiel), dejinami scénografie a umením druhej polovice 20. storočia. Články, recenzie a kritiky, štúdie a eseje zverejnila v domácich i zahraničných, časopiseckých aj knižných publikáciách. žije v Bratislave, má tri deti, sedem vnúčat a pripravuje ďalšiu knihu svojich textov s pracovných názvom Giacomettiho smiech. V septembri 2009 jej udelili na VŠVU v Bratislave čestný titul Doctor Honoris Causa. Za neodškriepiteľný odborný prínos, ale snáď i to, že Iva je celoživotný iskrivý optimista (hoci život sa s ňou nemaznal), ktorý dokazuje, že zmeny a tlaky sveta je možné zvládnuť bez zmeny postojov a hodnôt. Občianskych i tých ľudských.

GIACOMETTIHO OKO1993

Zbierka textov významnej slovenskej kunsthistoričky o slovenských a svetových výtvarníkoch šesťdesiatych rokov. Oko aj pero Ivy Mojžišovej je presné a dobre zaostrené.

„Načo? – Obrovský a strašný otáznik, na ktorý kritika narazí hneď pri prvom kroku...“ Otáznik, ktorý sa od čias, keď sa nad ním zamýšľal Baudelaire, vynára zakaždým znova a znova. A s ním i mnohé ďalšie, ako: Čo je kritika? Pre koho je? Aká je a aká by mala byť?

Iva Mojžišová (O počiatkoch umeleckej kritiky)

Vyváženosť subjektívneho a objektívneho v jej textoch pôsobí priamo klasickým dojmom v dnešnej prevahe žurnalistickej exaltovanosti, rozšafnej nedbalosti a inokedy zasa chladnej rozumárskej deskripcie. (...) Z hľadiska objavnej verbalizácie... obstojí v najnáročnejšej konkurencii.

Rudolf Fila

vydali sme

Autori fotografií:

Nicole Kraussová – Casia Bromberg, Jack Kerouac – Allen Ginsberg, Pavol Sibyla – Maňo �trauch, Kníhkupectvo Artforum – Michal Gorný, Martina Matlovičová – Vlado Král, Dominik Tatarka – Ľuba Lauffová, Iva Mojžišová – Ondrej Dráb

Autorov ostatných fotografií sa nám, bohužiaľ, nepodarilo vypátrať – ak sme sa tým niekoho dotkli, tak sa veľmi ospravedlňujeme.

Edičný plán vydavateľstva Artforum © 2009Vydalo Artforum v novembri 2009Zostavili Jana Michalová, Zuzana Mojžišová a Alena KriškováDizajn Pavel KordošTlač ????

www.artforum.sk