Didaktické aspekty tvorby e-learning ových kurzov

Didaktické aspekty tvorby e-learningových kurzov

Milan TurčániKI FPV UKF

Nitra

KEGA 3/2325/04


E-Learning

E-learning v širšom slova zmysle znamená proces, ktorý popisuje a rieši tvorbu, distribúciu, riadenie výučby a spätnú väzbu na základe počítačových kurzov, ktorým stále častejšie hovoríme e-learningové kurzy.


Čo je e-Learning

Je to vlastne elektronický vzdelávací kurz, ktorý sa celý odohráva výlučne v prostredí internetu a ponúka bohatú, pútavú a interaktívnu výučbovú skúsenosť.

/spoločnosť DigitalThink /

http://www.digitalthing.com/


Aké sú prínosy e-Learningu

Zníženie nákladov na klasické vzdelávanie Časovo nezávislé a individuálne štúdium Zaistenie vysokej úrovne predávaných

informácií a ich udržiavanie


Bariéry zavedenia e-Learningu:Pre mnohých potenciálnych zákazníkov sú náklady na potrebné počítačové vybavenie, riadiaci systém a cena za kurz príliš vysoké. I keď náklady na prevádzku sú neskôr minimálne, nemôžu si niektorí takúto jednorázovú sumu dovoliť . E-Learning je možné zaviesť len tam, kde si pracovníci uvedomujú nevyhnutnosť neustálého vzdelávania a majú dostatočnú motiváciu sa sebavzdelávať.


E-learning prináša vzdelávanie lacnejšie

E-learning prináša počiatočné náklady napríklad na výrobu kurzov, implementáciu riadiaceho systému či investíciu do výpočtovej techniky. Potom sú však už náklady na prevádzku minimálne.


E-learning prináša vzdelávanie rýchlejšie

E-Learning umožňuje študentom získať prístup ku vzdelávacím kurzom skutočne vo chvíli, keď to potrebujú. Stačí spustiť počítač a začať.

Vzdelávanie je tak integrované do každodenného života študenta.


E-learning prináša vzdelávanie lepšie

Študent prechádza výučbovým kurzom svojím tempom, sám si určuje spôsob realizácie štúdia, návrat k témam, vyberá si z viacerých variant výkladu. Rovnako si kurz spúšťa vo chvíli, kedy to potrebuje, to znamená, že chce študovať a bude sa výkladu venovať.


Silné stránky e-Learningu - prednosti z pohľadu študujúceho i organizácie:

- sami si môžu určovať miesto a čas, kedy a kde sa vzdelávať,- sami si môžu určovať do určitej miery študijné tempo a obsah vzdelávania,- sami si určujú, ktoré znalosti si chcú prehlbovať,- majú možnosť kedykoľvek sa vracať k už absolvovanému vzdelávaniu – otvorený prístup ku zdrojom vzdelávania vo forme elektronickej príručky,- v porovnaní s prezenčným kurzom neexistuje obmedzenie v komunikácii s ďalšími študentmi alebo lektormi, slúži k tomuto účelu napr. elektronická diskusia.


Výhody, ktoré prináša e-learning jeho organizátorom:

možnosť priebežného testovania znalostí,

zníženie nárokov na ľudské a materiálne zdroje počas vzdelávania (učebne, študijná literatúra,...)

...


Technické požiadavky základom pre štúdium je internetovský prehliadač MS Internet Explorer,

technické detaily pre použitý hardware závisia od požiadaviek na konkrétne kurzy a počet študentov, ktorí súčasne študujú,

pripojenie na internet je možné zrealizovať prostredníctvom pevnej linky – ISDN – dial up, optimálna prenosová rýchlosť je určená hlavne charakterom konkrétneho kurzu,

požiadavky na konkrétny kurz je nutné vždy „zladiť“ s vybavením cieľových staníc študentov (použitie videa, flash animácií, zvukových ukážok),

všetky technické požiadavky sú individuálne, podľa charakteru vzdelávacích potrieb jednotlivých zákazníkov, počtu používateľov a technologickej náročnosti kurzu(ov).


Plánovanie, návrh a hodnotenie e-learningových aplikáciíMnoho ľudí si pod e-Learningom predstavuje multimediálne výučbové kurzy. To je samozrejme jedna zo zložiek, spadajúca pod tzv. Off-line formu štúdia. E- Learning však zahrňuje rad ďalších zložiek tak Off-line štúdia (komunikácia pomocou mailu, diskusných skupín, násteniek..), tak On-line štúdia (chat, zdieľanie aplikácií, video konferencie, virtuálne triedy..), v neposlednom rade celý proces riadenia vzdelávania.


Multimediálny výučbový kurz - tri fázy v priebehu jeho života:

– Výroba – Distribúcia – Riadenie


Multimediálny výučbový kurz – výroba

Multimediálny kurz je program, ktorý kombinuje textový výklad s animáciami, videom, audiom, grafikou, schémami a testovacími objektmi.

Existuje rad foriem od lineárnych prezentácií vyučovanej látky, cez interaktívne tútoriály, až po komplexné simulácie reálnych situácií.


Multimediálny výučbový kurz – Distribúcia

Medzi základné spôsoby distribúcie kurzov patria CD ROM, lokálne PC disky, miestna počítačová sieť, Intranet, Internet alebo hybridné metódy. CD ROM a lokálne disky obsiahnu značné množstvo dát, k nevýhodám naopak patrí obtiažnejšia aktualizácia vyučovanej látky. Trendom je preto distribúcia kurzov na Intranet či Internet.


Multimediálny výučbový kurz – Riadenie

Tento proces zabezpečuje sprístupnenie správnych kurzov v správny čas študentom, informovanie študentov, ako si v ktorom kurze vedú a kde majú pokračovať. Nové technológie podporujú i nástroje pre adaptívne učenie, spoluprácu, knowledge management, týmový vývoj, spätnú väzbu...


Štandardy pre e-Learning

AICC

SCORM

IMS

IEEE ADL (Advanced Distributed Learning)


Vytváranie e-learningových kurzov

Dodržiavať dve zásady:didaktická: do tejto oblasti patria zásady, ktoré by

mali spĺňať základné požiadavky týkajúce sa tvorby a aplikácie základných vyučovacích teorém do praxe;

technická: tá by mala zahŕňať vyriešenie všetkých požiadaviek či už hardvérových alebo softvérových.


Technická stránka vytvárania kurzov

zabezpečenie technologickej podpory – hardvér a softvér,

návrh kurzov, vytvorenie obsahov a doplňujúcich častí,

vytvorenie šablón kurzov a ich návrh resp. design.


Zabezpečenie technologickej podpory – hardvér a softvérTu sa zamyslime nad otázkami typu:

aké technológie použijeme pre vytváranie kurzov a ich prevádzku,

akou formou budú kurzy šírené študentom.

Pod týmto bodom chápeme výber vhodných technológií použitých pre vytváranie kurzov a ich nasadenie do edukačnej časti vytváraného kurzu.


Kurzy je možné po predchádzajúcich úvahách rozdeliť na:

Kurzy šírené v natívnej forme. Napr. na médiu CD alebo prostredníctvom stiahnutia kurzov cez Internet. Pri tomto type kurzov je vo väčšine prípadov potrebný ďalší program, ktorý sa stará o samotnú prezentáciu, resp. interaktivitu študenta s daným kurzom.


Kurzy je možné po predchádzajúcich úvahách rozdeliť na:

Online kurzy, ktoré sú šírené vo forme nezávislej na softvérovej platforme, a zároveň bývajú umiestnené, prípadne centralizované na jednom mieste. Študenti pristupujú k daným kurzom vo väčšine prípadov cez Internet za použitia prehliadačov webovských stránok.


Návrh kurzov, vytvorenie obsahov a doplňujúcich častí


Unifikovaná štruktúra navrhovaných kurzov


Návrh koncepcie kurzu

Vnútorné členenie kurzov – vzdelávacie cieleVonkajšie členenie – vyššia hierarchická úroveň

NáväznostiVstupné predpokladyScenár


Náväznosti, vstupné predpoklady, scenár:

• vyjadrujú čo študent potrebuje,• určujú náväznosť študijných jednotiek,• je potrebné určiť vstupné predpoklady pre

prvú jednotku• umožnenie prípravných kurzov,• vytvorenie inteligentného automatického

tútora


Členenie kurzov a kurzových materiálov

Elementy vzdelávacích kurzov:

kurzy,moduly,jednotky,odseky


Rozbor koncepcie – poskytuje základné členenie študijných materiálov.Pri návrhu logického a súvislého prístupu k učeniu danej témy využívame:

Štruktúrne diagramy,Signálové diagramy,Blokové schémy,Vývojové diagramyLúčový diagram


Štruktúra vzdelávacej jednotky Úvod, Hlavná (výkladová časť), Záver.

K týmto ešte pristupujú: Obsah, Zoznam literatúry, Index.


Štruktúra vzdelávacej jednotky

V materiáloch pre samoštúdium k nim pribúdajú: Vzdelávacie ciele, Riešené príklady a úlohy, Zhrnutia, Kontrolné otázky, Cvičenia, Prípadové štúdie, Zadania písomných prác, Kľúčové slová, Glosár, Pojmy na zapamätanie


Zhrnutie:Štruktúrou kurzu rozumieme jeho členenie na

ucelené jednotkyNáväznosti a vstupné predpoklady určujú, čo

študent potrebuje, zabezpečuje prepojenie kurzu na vonkajšie prostredie,

Scenárom kurzu rozumieme definovanie následností štúdia jednotlivých jednotiek kurzu,


Zhrnutie:Návrh koncepcie s prihliadnutím na ľahšie

porozumenie,Členenie kurzových materiálov s prihliadnutím

na organizačné členenie štúdia (dĺžka štúdia, počet týždňov študovanej oblasti, počet hodím priamej výučby a samoštúdia, počet úloh na riešenie),

Využívanie štandardov pre tvorbu vzdelávacích objektov ( IEEE LOM, Dublin Core Metadata)


Nevyhnutné vstupné informácie pre autora od zadávateľa

V zadaní by nemali chýbať tieto základné informácie: pre koho bude štúdium určené (cieľové skupiny), aké sú vzdelanostné predpoklady adresáta, ktorými predchádzajúcimi znalosťami a

zručnosťami študujúci o danom témate, obore, predmete už disponujú,

ktoré očakávané výstupné znalosti a zručnosti, kompetencie by malo štúdium učebnej látky priniesť,

súčasťou akých ďalších modulov (lekcií) bude požadovaná téma,


Nevzhnutné vstupné informácie pre autora od zadávateľaV zadaní by nemali chýbať tieto základné informácie:

aký rozsah výkladovej častí zadávateľ očakáva, eventuálne aký maximálny priestor hodlá autorovi v tomto smere poskytnúť,

čo z hľadiska technického spracovania autor musí, čo môže a v čom (do akej miery) je mu daný tvorčí priestor v rámci spolupráce s designérom kurzu,

akú nesie zodpovednosť za jazykovú správnosť, dokedy má textovú predlohu odovzdať (termín

odovzdania).


Výkladová časť v štruktúre kurzu by mala obsahovať: úvodnú pasáž poskytujúcu inštrukcie ako pracovať v danom

prostredí, metodický návod ako študovať a využívať jednotlivé

nástroje, informácie o konkrétnom predmete (module, témate) – napr.

vo forme anotácie, cieľa alebo osnovy, požiadavky na predchádzajúce vstupné znalosti, požiadavky na absolvovanie, ukončenie štúdia predmetu –

výstupné znalosti a zručnosti, informácie o vyučujúcom alebo tútorovi včítane kontaktu na

neho,


Výkladová časť v štruktúre kurzu ba mala obsahovať: prehľad literatúry a ďalších informačných zdrojov, teoretické pasáže učiva koncipované do kapitol,

podkapitol a logických celkov, s vlastnou vnútornou štruktúrou,

aktivizačné a motivačné zdroje : príklady, prípady, prípadové štúdie, úlohy, rôzne typy otázok, príklady riešené aj k riešeniu, obrázky, grafy, schémy, tabuľky, prehľady,

testovacie a overovacie pasáže včítane spätnej väzby,

slovníčky, glosáre, registre, prílohy apod.


Výkladová časť kurzu, teoretickej pasáže učiva by mala byť rozdelená do kapitol a podkapitol, prípadne i kratších tématických celkov.

Štruktúra kapitoly:študijné ciele,uvedenie do problematiky – možné spojiť s

pasážou „sprievodca štúdiom“,pasáže sprievodca štúdiom (textom) – komentáre

autora k učivu,


Štruktúra kapitoly: samotný odborný text (učivo), príklady, prípady (právne, účtovné), cvičenia, úlohy, otázky (k zamysleniu, autokorektívne,

kontrolné), prípadové štúdie, pasáže pre záujemcov alebo hlbšie štúdium, zhrnutie, úlohy alebo otázky pre spätnú väzbu, testy, odvolávky na iné médium, študijnú podporu (video, MC), korenšpondenčné úlohy.


Výber učiva a didaktická účinnosť predkladaných cieľov

• Čo potrebujú a čo nepotrebujú vedieť alebo poznať študujúci?

• Ktoré obsahy sú pre nich dôležité?• Ktorými znalosťami a zručnosťami musí

študujúci disponovať, aby boli schopní štúdium absolvovať, úspešne zavŕšiť alebo vykonať predpísanú skúšku?


Didaktické požiadavky na výkladovú časť kurzu – prezentácie učiva:

Mala by byť pripravovaná vo vhodnom formáte Mala by byť prezentovaná predovšetkým jasne,

stručne a prehľadne Dosiahnuť maximálnu zrozumiteľnosť a

„čítavosť”


Postup a štýl písania

Špecifikom vytvárania výkladovej časti kurzu pre e-learning je písanie textu metodikou dištančného vzdelávania. Jeho typickým znakom je dialogický charakter,

komunikatívnosť textu, naviazanie kontaktu so študujúcimi.


Postup a štýl písaniaText by tiež nemal byť fádny, deklaratívny, určený len k memorovaniu, ale skôr heuristický – objavný, interaktívny. Mal by čítajúceho neustále povzbuzovať, aktivizovať, nútiť k premýšľaniu. Pomôže nám k tomu dodržiavanie nasledujúcich požiadaviek:

priateľský osobný štýl, vedenie dialógu podľa schémy „ja“ a „vy“, s omedzeným používaním zámen „my“ a „s“,


vyjadrovanie s primeranou mierou obtiažnosti, snaha nepoužívať komplikovaný a často

nezrozumiteľný jazyk vedy, ale preložiťdo „ľudskej reči“ aj tie najzložitejšie formulácie, vysvetliť nevyhnutnou odbornou terminológiou,

voľba neformálneho prístupu a štýlu - osobný postreh, prianie, rada alebo odporučenie autora môže dať textu tzv.„ľudský rozmer“ zvyšujúci motiváciu k učeniu.


Čo to je dobrý kurz

„Dobrý kurz je taký, po skončení, ktorého sa študenti hlasito dožadujú jeho pokračovania“.


Následujúcich osem kritérií, ktoré spoločne tvoria skupinu kritérií pre architektúru kurzov, bolo motivovaných témami z

kognitívnej vedy.

Ich autorom je Roger C. Schank z Northwestern University (USA).


Osem základných kritérií: 1 Motivácia-Dobrý kurz dodáva motiváciu 2 Otázky-Dobrý kurz podporuje a umožňuje

kladenie otázok 3 Prekvapenie-Dobrý kurz musí vytvárať

moment prekvapenia, ktorý umožňuje indexovanie pamäti

4 Zmena-Dobrý kurz musí umožniť štrukturálnu zmenu v pamäti


Osem základných kritérií: 5 Predstavivosť-Dobrý kurz využíva

predstavy na podporu pamäti 6 Emocionalita-Dobrý kurz musí

vyprovokovať v študentovi emočnú odpoveď 7 Činnost-Dobrý kurz podporuje prax v

činnostiach 8 Logické myslenie-Dobrý kurz podporuje

prax v logickom myslení


Desať pravidiel interaktívnej didaktiky

1. Motivácia • Aj napriek tomu, že dobrý učiteľ a rodič vie, ako motivovať žiaka,

čo znamená tvorivý prístup k učeniu, je bifľovanie, či jednodňové učenie stále realitou. Je záležitosťou školy, učiteľa, žiaka a rodiča, ako tvorivo sa k učeniu postavia.

• Uplatnenie informačných technológií v metodikách netvrdí nič iné ako Jan Amos Komenský. Veľmi záleží na schopnosti učiteľa zaujať svojich žiakov a zapojiť ich do školy hrou. „Dajme deťom dostatok podnetov, aby na podnety menej pozitívne nemali toľko času,“ znie možno frázovito, ale potvrdzuje skutočnosť.


2. Názornosť• „Nech je učiteľom zlatým pravidlom, aby sa všetko

predkladalo všetkým zmyslom, pokiaľ je to len možné, totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, voňajúce čuchu, ochutnávateľné chuti, hmatateľné hmatu. A pokiaľ sa môže niečo vnímať niekoľkými zmyslami, nech sa to robí niekoľkými zmyslami. Nič nie je v rozume, čo nebolo predtým vo zmysloch. Prečo by sa teda začiatok vyučovania nediaľ radšej vecným názorom ako slovným podaním veci?“ (J. A. Komenský, Veľká didaktika)


3. Spätná väzba• Spätná väzba je podstatou všetkého počínania. Virtuálne učenie

ju ale prakticky vulučuje, pokiaľ nie je využívaná úplne cieľavedome. V praxi to znamená, že učiteľ, alebo jeden z rodičov pripraví pre dieťa program. Potom samozrejme oná interaktivita a neobmedzenosť strácajú svoj zmysel. Cestou k náprave sú doplnkové materiály, riadené stránky, súťaže, prepracovaná didaktika.

• Uvádzané záverečné testy sú totiž väčšinou len akýmsi doplnkom a programátori ich zostavujú len preto, že niekde počuli o ich pedagogicko – didaktickej funkcii.


4. Aktivita• Pokiaľ žiak s programom skutočne pracuje a toto médium nie je

iba zábavným zdrojom, jeho aktivita vytvára uvedomelý vzťah k osvojovaniu si vedomostí a výrazne s ním stúpa aj motivácia.

• Deti sú zamestnané po celú dobu prezentáciou interaktívneho programu aj v prípade, že s ním v určitom momente nemôžu pracovať. Významným spôsobom rastie snaha o pochopenie učiva. Multimediálna výučba sa stáva významným faktorom, ktorý dokazuje, že snaha po vedomostiach a túžba sa realizovať inak, než len ničením protivníkových tankov, ešte v deťoch nevymrela. Dovolím si tvrdiť, že práve podobná možnosť môže prispieť k významnému prechodu detskej psychiky od televízneho násilia k tvorivej práci.

• Katastrofou je však neuvedomené ponechanie dieťaťa na sieti, aby si poradilo samo. K negatívnym koncom je potom už len krôčik


5. Samostatnosť• Je nutné zmieniť sa aj o významnej miere

samostatnosti, ktorá sa uplatňuje pri aplikácii získaných vedomostí, životných skúseností, pri riešení praktických schopností. Tu totiž narazíme na zreteľné rozdiely, pretože sa uplatňujú individuálne rysy jednotlivca, pohlavie, pokročilosť v znalosti počítačovej techniky a celá rada ďalších faktorov.


6. Rozlíšenie, čo je učenie a čo už je zábava• Predstavy o jedinečnom postavení interaktívneho vzdelania,

ktoré občas od zúrivých zástancov počítačov počujeme, sú zničujúcim spôsobom naivné. A naivita a všade prítomný trh (a to aj vo vzdelaní) rozhodne k dobrým koncom nevedú. Aj z tohto dôvodu je učiteľ alebo rodič, ako uvedomelý cenzor a sprievodca, úplne nevyhnutný aj vo svete za počítačovou obrazovkou.

• Fatálnou chybou sú pokusy na niektorých školách posadiť žiačika pred počítač a nechať všetko na jeho sebakontrolu a učenie. Aj u nás sa už organizujú kurzy výlučne na CD alebo na Internete a školy si účtujú neuveriteľné poplatky, ale podľa našej niekoľkoročnej skúsenosti a napriek tomu, že používame veľa doplňujúcich materiálov, nemôže podobný prístup viesť k celkovému úspechu.


7. Sústavnosť• Počítač prekonáva formalizmus aj jednostranný pamätný typ

učenia. Učiteľ a rozumný rodič nemôže s počítačom len preberať učivo, ale musí s týmto médiom predovšetkým pracovať.

• Nemožno vynechať zásadu sústavnosti a postupnosti, napriek tomu, že v podmienkach interaktívnych programov je rešpektovanie tohto princípu značne obmedzené. Základným rysom, ktorý nemožno obísť, je skutočnosť, že multimédiá predstavujú doplnkové programy poskytujúce obrovské množstvo materiálu, ktorý však musí byť triedený a rozdeľovaný do jednotlivých vyučovacích dávok.

• Je známe, že práve nesústavnosť vedie k útržkovitosti a nepevnosti vedomostí.


8. Primeranosť• Cez 80% stránok na Internete, ktoré by škola mohla v prezentácii

multimédií využiť, je v angličtine. To prakticky znamená, že jazyk na určitej úrovni musí zvládnuť učiteľ a samozrejme aj žiak. Všetci vieme, ako to je so znalosťou cudzích jazykov medzi obyčajnými kantormi. Prakticky väčšine programov chýbajú české manuály, príručky, pomocné slovníky a pracovné listy, ktoré môžu pomôcť jazykovú bariéru prekonať. Chýba aj organizácia, ktorá by pravidelne usporadúvala semináre a konferencie k celkovým dopadom multimédií na žiaka a na verejnosť.


9. Cenzúra je na mieste• Cenzúra vybraných stránok na Internete a niektorých

CD je nevyhnutná. Pokiaľ sa Internet stane bežným prostriedkom vzdelávania v rodine ( čo si nemyslím je otázka až tak aktuálna) a v škole ( čo si myslím, že by otázka aktuálna mala byť), tak rodič a rozumný riaditeľ vedomý si sily tohto média, musí nájsť cestu k tomu, aby pomocou vlastného nastavenia Internetu obmedzil prístup žiakom do oblastí, kam len tak hocikedy nezavíta ani dospelý.


10. Internet je predovšetkým komunikácia• Najväčšia sila Internetu oproti výučbovému softvéru však

nespočíva v nekonečnom množstve dát. Zďaleka najcennejším prvkom Internetu je jeho komunikačná sila – umožňuje komunikovať s ľuďmi na druhej strane Zemeguľe, pričom zo školskej peňaženky nemiznú peniaze za medzištátne hovory. Pre rozvoj detskej duše je práve tento rys rozhodujúcou motivačnou zložkou.

• Dajte možnosť deťom živo komunikovať so svojimi kamarátmi. Uvidíte sami, ako rýchlo sa rozvinú ich jazykové schopnosti a ako oni samé budú lámať angličtinu behom niekoľkých mesiacov. Motivačná sila Internetu je v tomto ohľade nekonečná.

Niečo na záver

Internet je len prostriedkom, ktorý stvorili ľudia pre druhých. Nejde o nič iného ako

o naplnenie priania Jana Amosa Komenského: „Našej didaktiky začiatkom a koncom nech je:

hľadanie a nachádzanie spôsobu, podľa ktorého by rodičia a učitelia učili menej, tí však, ktorí sa učia, sa naučili viacej. Školy nech majú menej zhonu, nechuti a márnej

práce, avšak viacej pokoja, potešenia a trvalého výsledku.“

Documents

Didaktické aspekty tvorby e-learning ových kurzov